SK287576B6

SK287576B6 - S-fluórmetylester kyseliny 6alfa, 9alfa-difluór-17alfa-[(2- furanylkarboxyl)oxy]-11beta-hydroxy-16alfa-metyl-3-oxo-androsta- 1,4-dién-17beta-karbotiovej, spôsob jeho prípravy, farmaceutický prostriedok s jeho obsahom, jeho použitie a medziprodukty

Info

Publication number: SK287576B6
Application number: SK142-2003A
Authority: SK
Inventors: Keith Biggadike; Steven John Coote; Nice Rosalyn Kay
Original assignee: Glaxo Group Limited
Priority date: 2000-08-05
Filing date: 2001-08-03
Publication date: 2011-03-04
Also published as: DK1775305T3; AP2003002731A0; KR100889426B1; PL213373B1; DE60131750T2; ATE380194T1; MXPA03001097A; EP1775305A2; CN1294141C; DK1305329T4; NO20030549L; WO2002012266A1; CA2634715A1; BR0113042A; JP2004505989A; EA005992B1; IL154148A0; SI1775305T1; CZ304043B6; HUP0303354A2

Abstract

Opísaný je S-fluórmetylester kyseliny 6alfa, 9alfa-difluór- 17alfa-[(2-furanylkarbonyl)oxy]-11beta-hydroxy-16alfa-metyl-3- oxo-androsta-1,4-dién-17beta-karbotiovej vzorca (I) a jeho solváty, spôsob jeho prípravy, farmaceutický prostriedok s jeho obsahom, jeho použitie v humánnej a veterinárnej medicíne na liečenie zápalových a alergických stavov a medziprodukty na jeho výrobu.

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka novej protizápalovej a protialergickej zlúčeniny androstánového radu a spôsobu jej prípravy. Vynález sa týka tiež farmaceutických prostriedkov obsahujúcich uvedenú zlúčeninu a ich terapeutického použitia, najmä na liečenie zápalových a alergických stavov.

Doterajší stav techniky

Glukokortikoidy, ktoré majú protizápalové účinky, sú známe a všeobecne používané na liečenie zápalových porúch alebo ochorení, ako je astma a rinitída. Napríklad patent US 4 335 121 opisuje S-fluórmetylester kyseliny 6a,9a-difluór-17cz-( 1 -oxopropoxy)-l 1 β-hydroxy-16oc-metyl-3-oxo-androsta-1,4-dién-17β^Λοίίοvej (známy pod generickým názvom flutikazón propionát) a jeho deriváty. V niektorých krajinách je užívanie kortikoidov všeobecne obmedzené a najmä u detí z obáv, týkajúcich sa potenciálnych vedľajších účinkov týchto látok. Vedľajšie účinky spojené s kortikoidmi zahŕňajú potláčanie hypotalamo-pituitárnej-adrenálnej (HPA) osi, vplyvy na rast kostí u detí a hustotu kostí dospelých, zrakové komplikácie (tvorba katarákt a glaukómu) a kožnú atrofiu. Niektoré glukokortikoidné zlúčeniny majú tiež zložité metabolické dráhy, pričom produkcia aktívnych metabolitov môže spôsobovať ťažkosti v poznávaní farmakodynamiky a farmakokinetiky týchto zlúčenín. Hoci moderné steroidy sú oveľa bezpečnejšie ako pôvodné, ostáva stále predmetom výskumu príprava nových molekúl, ktoré by mali vynikajúce protizápalové účinky, s predpokladáteľnými farmakokinetickými a farmako-dynamickými vlastnosťami, s výhodným profilom vedľajších účinkov a s pohodlným liečebným režimom.

Teraz sa identifikovala nová glukokortikoidná zlúčenina, ktorá v podstate spĺňa uvedené požiadavky.

Podstata vynálezu

Podstatou vynálezu je zlúčenina vzorca (I)

a solváty tejto zlúčeniny.

Chemický názov uvedenej zlúčeniny vzorca (I) je S-fluórmetylester kyseliny 6ct,9oc-difluór-17ot-[(2-furanylkarbonyljoxy] -11 β-hydroxy-16a-metyl-3 -oxo-androsta-1,4-dién-17 β-karbotiovej.

Odkazy v tomto texte na zlúčeninu vzorca (I) podľa tohto vynálezu zahŕňajú tak zlúčeniny vzorca (I) ako aj jej solváty, najmä farmaceutický prípustné solváty.

Zlúčenina vzorca (I) má potenciálne prospešné protizápalové alebo proti-alergické účinky, najmä pri topikálnom podávaní, čo možno ukázať napríklad na jej schopnosti viazať sa na glukokortikoidný receptor a zamedziť tak odozve cez tento receptor. Potom zlúčenina vzorca (I) je užitočná na liečenie zápalových a/alebo alergických porúch.

Zlúčenina vzorca (I) podlieha vysokoúčinnému pečeňovému metabolizmu za vzniku 17b-karboxylovej kyseliny vzorca (X) ako jedinému hlavnému metabolitu v systémoch in vitro u potkana aj u človeka. Uvedený metabolit sa syntetizoval. Vo funkčných glukokortikoidných pokusoch in vitro sa dokázalo, že je >1000-násobne menej aktívny ako jeho základná zlúčenina.

Účinný pečeňový metabolizmus sa odráža aj v údajoch zistených in vivo u potkanov, kedy sa preukázalo, že rýchlosť čírenia plazmy dosahuje rýchlosti pečeňového krvného toku a perorálna biologická využiteľnosť je <1 %, čo je v zhode s extenzívnym prvostupňovým metabolizmom.

In vitro štúdiá metabolizmu ľudských hepatocytov ukázali, že zlúčenina vzorca (I) je metabolizovaná rovnakým spôsobom ako flutikazón propionát, ale táto premena zlúčeniny vzorca (I) na inaktívny metabolit nastáva približne 5-násobne rýchlejšie ako pri flutikazón propionáte. Táto veľmi účinná inaktivácia pečeňou predpokladá minimalizovanie systémovej expozície u človeka, čo vedie k zlepšenému bezpečnostnému profilu.

Inhalované steroidy sú absorbované tiež pľúcami a táto cesta absorpcie významne prispieva k systémovej expozícii. Znížená absorpcia môže teda tiež poskytnúť zlepšený bezpečnostný profil. Štúdiá so zlúčeninou vzorca (I) ukázali, že pri podávaní prášku do pľúc anestetizovaných ošípaných sa dosiahla významne nižšia systémová expozícia so zlúčeninou vzorca (I) ako s flutikazón propionátom.

Predpokladá sa, že zlepšený bezpečnostný profil umožní podávať zlúčeninu vzorca (I) na dosiahnutie vyžadovaných protizápalových účinkov iba raz za deň. Dávkovanie raz za deň sa považuje za významne viac pohodlné pre pacienta ako režim s podávaním dva razy za deň, ktorý sa normálne používa pri podávaní flutikazón propionátu.

Príklady chorobných stavov, v ktorých je zlúčenina podľa tohto vynálezu užitočná, zahŕňajú kožné ochorenia, ako sú ekzémy, psoriáza, alergická dermatitída, neurodermatitída, pruritis a hypersenzitívne reakcie; zápalové stavy nosa, hrdla alebo pľúc, ako je astma (vrátane astmatických reakcií vyvolaných alergénmi), rinitída (vrátane sennej nádchy), nosné polypy, chronické obštrukčné pľúcne ochorenie, intersticiálne pľúcne ochorenie, zápalové stavy čriev, ako je ulceratívna kolitída a Crohnova choroba; a autoimunitné ochorenia, ako je reumatoidná artritída.

Zlúčenina podľa tohto vynálezu môže mať použitie na liečenie konjunktívy a konjunktivitídy.

Odborníkom v tejto oblasti je zrejmé, že tu uvádzané odkazy na liečenie zahŕňajú aj profylaxiu, ako aj liečenie chronických stavov.

Už bolo uvedené, že zlúčenina vzorca (I) je užitočná v humánnej a veterinárnej medicíne, najmä ako protizápalová a protialergická látka.

Z ďalšieho hľadiska sa preto vynález týka zlúčeniny vzorca (I), alebo jej fyziologicky prípustného solvátu na použitie v humánnej alebo veterinárnej medicíne, najmä v liečbe pacientov so zápalovými a/alebo alergickými stavmi, najmä na liečbu v režimoch „raz za deň“.

Podľa ďalšieho hľadiska sa vynález týka použitia zlúčeniny I alebo jej fyziologicky prípustného solvátu na prípravu lieku na liečenie pacientov so zápalovými a/alebo alergickými stavmi, najmä na liečbu v režimoch „raz za deň“.

Z ďalšieho, alternatívneho hľadiska sa vynález týka spôsobu liečby človeka alebo iného živočíšneho subjektu, trpiaceho zápalovým a/alebo alergickým stavom; uvedený spôsob zahŕňa podávanie účinného množstva zlúčeniny vzorca (I) alebo jej fyziologicky prípustného solvátu uvedenému pacientovi alebo živočíchovi, najmä v režimoch „raz za deň“.

Zlúčeninu podľa tohto vynálezu možno formulovať na podávanie akýmkoľvek vhodným spôsobom; vynález preto zahŕňa v svojom rozsahu tiež farmaceutické prostriedky obsahujúce uvedenú zlúčeninu vzorca (I), alebo jej fyziologicky prípustný solvát a ak sa vyžaduje, spolu v zmesi s jedným alebo viac fyziologicky prípustnými riedidlami alebo nosičmi. Veľmi výhodné sú farmaceutické prostriedky, ktoré sú vhodné pre režim „raz za deň“.

Vynález sa ďalej týka spôsobu prípravy uvedených farmaceutických prostriedkov; spôsob zahŕňa miešanie zložiek tvoriacich framaceutický prostriedok.

Zlúčeninu podľa vynálezu možno formulovať napríklad na perorálne, bukálne, sublinguálne, parenterálne, lokálne alebo rektálne podávanie, najmä na lokálne podávanie.

Lokálne podávanie, ako sa rozumie v tomto opise, zahŕňa aj insuflačné podávanie a podávanie inhaláciou. Príklady rôznych typov prípravkov na lokálne podávanie zahŕňajú masti, krémy, gély, peny, prípravky na dodávanie trans-dermálnou náplasťou, prášky, spreje, aerosóly, kapsuly alebo zásobníky na použitie v inhaláto roch alebo insuflátoroch, alebo kvapky (napríklad očné alebo nosné kvapky), roztoky/suspenzie na nebulizáciu, čapíky, pesary, retenčné výplachy, žúvateľné alebo cmúlateľné tablety alebo peletky (napríklad na liečbu aftóznych vredov), alebo lipozómy, alebo mikrokapsulové prípravky.

Výhodné farmaceutické prostriedky na topikálne podávanie do pľúc zahŕňajú suché práškové prostriedky a sprejové prostriedky.

Suché práškové prostriedky na topikálne dodávanie do pľúc môžu mať liekovú formu napríklad želatínových kapsúl alebo zásobníkov do inhalátorov alebo do insuflátorov. Formulácie zvyčajne obsahujú práškovú zmes na inhaláciu zlúčeniny podľa tohto vynálezu s vhodným práškovým základom, ako je laktóza alebo škrob. Každá kapsula alebo zásobník môže vo všeobecnosti obsahovať medzi 20 pg až 10 mg zlúčeniny vzorca (I). Alternatívne možno zlúčeninu podľa tohto vynálezu podávať bez pomocných látok. Balenie formulácie môže byť vhodné na jednotkové alebo na viacnásobné dávkovanie. V prípade viacnásobného dodávania dávok môže byť formulácia vopred odmeraná (napríklad v zariadení Diskus, pozri napríklad patent GB 2 242 134 alebo Diskhaler pozri patenty GB 2 178 965, 2 129 691 a 2 169 265), alebo odmeriavané pri použití (napríklad v zariadení Turbuhaler, pozri patent EP 69 715). Príkladom jednodávkového zariadenia môže byť Rotahaler (pozri patent GB 2 064 336). Inhalačný prístroj Diskus zahŕňa predĺžený pruh vytvorený z podkladového listu materiálu, ktorý má viac zápichov rozmiestených po jeho dĺžke; ďalej pozostáva z krycieho listu, hermeticky ale uvoľniteľne utesneného na podkladový list, čím sú vytvorené viaceré zásobníky. V každom zásobníku je inhalovateľná formulácia obsahujúca zlúčeninu vzorca (I), výhodne v zmesi s laktózou. Je výhodné, ak pruh je dostatočne ohybný, aby sa dal zvinúť do zvitku. Je výhodné, ak krycí list a základový list majú koncové vodiace časti, ktoré nie sú vzájomne jedna k druhej utesnené a najmenej jedna z koncových častí je taká, aby sa dala pripojiť na navíjací prípravok zariadenia. Je výhodné, ak hermetické tesnenie základného a krycieho listuje po celej ich šírke. Kryciu vrstvu možno výhodne oddeliť od základného listu v pozdĺžnom smere od jej prvého konca.

Veľmi zaujímavé sú farmaceutické prostriedky, ktoré nie sú tlakové a sú prispôsobené na podávanie suchého prášku topikálne do pľúc cestou cez bukálne dutiny (najmä formulácie, ktoré neobsahujú excipient, alebo sú formulované s riedidlom alebo nosičom, ako je laktóza alebo škrob, najvýhodnejšie s laktózou).

Sprejové prostriedky možno formulovať napríklad ako vodné roztoky alebo suspenzie, alebo ako aerosóly dodávané do organizmu z tlakových nádob, ako je napríklad inhalátor s odmeriavanou dávkou, s použitím vhodného zkvapalneného hnacieho plynu. Vhodné aerosólové prostriedky na inhaláciu môžu byť suspenzie alebo roztoky a vo všeobecnosti obsahujú zlúčeninu vzorca (I) a vhodný hnací plyn, ako je celkom fluórovaný uhľovodík alebo vodík obsahujúci fluórchlóruhľovodík, alebo ich zmesi, najmä hydrofluóralkány, najmä

1.1.1.2- tetrafluóretán, 1,1,1,2,3,3,3-heptafluór-n-propán alebo ich zmesi. Aerosólový prostriedok môže voliteľne obsahovať ďalšie pomocné látky, známe v danej oblasti techniky, ako sú tenzidy, napríklad kyselina olejová alebo lecitín, a korozpúšťadlá, napríklad etanol. Jeden príklad formulácie neobsahuje pomocné látky a pozostáva v podstate zo, alebo pozostáva zo zlúčeniny vzorca (I) (výhodne v nesolvátovanej forme, napríklad ako je Forma 1 zlúčeniny vzorca (I)) (voliteľne v kombinácii s ďalšou terapeuticky aktívnou zložkou) a z propelentu, vybraného z 1,1,1,2-tetrafluóretánu, 1,1,1,2,3,3,3-heptafluór-n-propánu alebo z ich zmesí. Iný príklad formulácie zahŕňa práškovú zlúčeninu vzorca (I), propelent vybraný z 1,1,1,2-tetrafluóretánu, 1,1,1,2,3,3,3-heptafhiór-w-propánu alebo z ich zmesí a dispergačné činidlo, ktoré je rozpustné v propelente, napríklad kyselinu oligomliečnu alebo jej derivát, ako sa opisuje vo WO94/21 229. Výhodný propelent je

1.1.1.2- tetrafluóretán. Ako sa uvádza na inom mieste tohto opisu, nepozorovalo sa, že by zlúčenina vzorca (I) tvorila solvát s 1,1,1,2-tetrafluóretánom. Tlakové prostriedky sa vo všeobecnosti plnia do kovových nádob (napríklad do hliníkových nádob) uzavretých ventilom (napríklad odmeriavacím ventilom) pripojeným na zariadenie vybavené náustkom.

Tlakové aerosólové prostriedky výhodne neobsahujú časticové liečivo, propelent a stabilizátor obsahujúci prídavok vody (to znamená pridanú vodu navyše k vode prirodzene prítomnej v prostriedku). Tlakové aerosólové formulácie výhodne tiež neobsahujú časticové liečivo, propelent a stabilizátor obsahujúci aminokyselinu, jej derivát alebo ich zmes.

Vyžaduje sa, aby liečivá na inhalačné podávanie mali určitú veľkosť častíc. Optimálna veľkosť častíc na inhaláciu do prieduškového systému je zvyčajne 1 až 10 pm, výhodne 2 až 5 pm. Častice s veľkosťou vyše 20 pm sú vo všeobecnosti príliš veľké, aby sa dostali do malých dýchacích ciest. Aby sa dosiahli vyžadované veľkosti častíc, možno zlúčeniny vzorca (I) zjemniť bežnými spôsobmi, napríklad mikronizáciou. Vhodnú frakciu možno oddeliť vzduchovým triedením alebo osievaním. Uvedené častice budú výhodne kryštalické, pripravené spôsobom, ktorý zahŕňa napríklad miešanie tečúceho roztoku zlúčeniny vzorca (I) ako liečiva v tekutom rozpúšťadle s tečúcim tekutým antirozpúšťadlom (vzhľadom na uvedené liečivo) v komore s nepretržitým prietokom v prítomnosti ultrazvukového žiarenia (napríklad opisovaný v medzinárodnej patentovej prihláške PCT/GB99/04 368) alebo inak spôsobom, ktorý zahŕňa vedenie prúdu roztoku príslušnej látky v tekutom rozpúšťadle a prúdu tekutého antirozpúšťadla (vzhľadom na uvedenú látku) tangenciálne do valcovej zmiešavacej komory s osovým výstupom tak, že sa prúdy pri tvorbe víru dokonale premiešajú, čím nastáva vylučovanie kryštalických častíc príslušnej látky (napríklad tak, ako sa opisuje v prihláške medzinárod ného patentu PCT/GB00/04 327). Ak sa použije pomocná látka, ako je laktóza, potom v rámci tohto vynálezu bude veľkosť častíc pomocnej látky oveľa väčšia ako inhalovaného liečiva. Ak je pomocnou látkou laktóza, bude typicky prítomná vo forme mletej laktózy, pričom nie viac ako 85 % častíc laktózy bude mať MMD 60 až 90 pm a nie menej ako 15 % bude mať MMD menši ako 15 pm.

Formulácie na topikálne podávanie do nosa (napríklad na liečbu nádchy) zahŕňajú tlakové aerosólové formulácie a vodné formulácie podávané do nosa tlakovou pumpou. Veľmi zaujímavé sú formulácie, ktoré nie sú tlakové a sú prispôsobené na topikálne podávanie do nosných dutín. Výhodné formulácie na tento účel obsahujú vodu ako riedidlo alebo ako nosič. Vodné formulácie na podávame do pľúc alebo nosa možno formulovať s bežnými pomocnými látkami, ako sú tlmivé roztoky, látky upravujúce osmotické vlastnosti prostriedku a podobné látky. Vodné formulácie možno tiež podávať do nosa nebulizáciou.

Ďalšie možné formulácie zahŕňajú: masti, krémy a gély; možno ich formulovať napríklad s vodným alebo olejovým základom s prídavkom vhodného zahusťovadla a/alebo gélotvomej látky, a/alebo rozpúšťadiel. Tieto základy môžu zahŕňať napríklad vodu a/alebo, olej ako je tekutý parafín alebo rastlinný olej, napríklad arašidový olej alebo ricínový olej, alebo rozpúšťadlo, ako je polyetylénglykol. Zahusťovadlo a gélotvomé látky, ktoré možno použiť podľa povahy základu, zahŕňajú mäkký parafín, stearan hlinitý, cetostearylalkohol, polyetylénglykoly, tuk z ovčej vlny, včelí vosk, karboxypolymetylénové a celulózové deriváty a/alebo glycerylmonostearát, a/alebo neiónové emulgátory.

Tekuté liekové formy na vonkajšie použitia (lotion) možno formulovať s vodným alebo olejovým základom a budú vo všeobecnosti obsahovať jeden alebo viac emulgátorov, stabilizátorov, dispergátorov, látok podporujúcich vytvorenie a stálosť suspenzie alebo zahusťovadiel.

Prášky na vonkajšie použitie možno formulovať pomocou akéhokoľvek vhodného práškového základu, napríklad mastenca, laktózy alebo škrobu. Kvapky možno formulovať s vodným alebo nevodným základom a obsahujúcim tiež jeden alebo viac dispergátorov, solubilizátorov, látok podporujúcich vytvorenie a stálosť suspenzie alebo konzervačných látok.

Ak je vhodné, možno formulácie podľa tohto vynálezu tlmiť prídavkom vhodných tlmivých látok.

Podiel účinnej zlúčeniny vzorca (I) v lokálnych prostriedkoch podľa tohto vynálezu závisí od zvoleného typu pripravovanej formulácie, ale vo všeobecnosti tento podiel bude v rozmedzí od 0,001 do 10 % hmotnostných. Väčšina typov prípravkov bude mať ale tento podiel všeobecne v rozmedzí od 0,005 do 1 % a výhodne od 0,01 do 0,5 %. V práškoch na inhaláciu alebo insufláciu bude uvedený podiel liečiva zvyčajne v rozmedzí od 0,1 do 5 %.

Aerosólové formulácie sa výhodne zostavia tak, aby každá odmeraná dávka alebo „ťuknutie“ obsahovali 1 pg až 2000 pg, napríklad 20 pg až 2000 pg, výhodne 20 pg až 500 pg zlúčeniny vzorca (I). Podávať možno raz alebo viac razy za deň, napríklad 2, 3, 4 alebo 8 razy za deň, vždy po jednej, dvoch alebo troch dávkach. Zlúčenina vzorca (I) sa výhodne podáva raz alebo dva razy za deň, výhodnejšie raz za deň. Celková denná dávka aerosólom bude typicky v rozmedzí 10 pg až 10 mg, napríklad 100 pg až 10 mg, výhodne 200 pg až 2000 pg.

Topikálne prípravky možno nanášať na postihnuté miesta raz alebo viac razy za deň; na miesta na pokožke možno výhodne použiť oklúzné obväzy. Plynulé alebo predĺžené dodávanie liečiva možno dosiahnuť napríklad adhéznym zásobníkovým systémom.

Na vnútorné použitie možno zlúčeninu vzorca (I) podľa tohto vynálezu formulovať napríklad bežným spôsobom na perorálne, parenterálne alebo rektálne podávanie. Formulácie na perorálne podávanie zahŕňajú sirupy, elixíry, prášky, granuláty, tablety a kapsuly, ktoré typicky obsahujú vhodné bežné pomocné látky, ako sú spojivá, plnivá, mastivá, látky podporujúce rozpadanie, zmáčadlá, látky podporujúce tvorbu a stálosť suspenzií, emulgátory, konzervačné látky, tlmivé soli, príchute, farbivá a/alebo sladidlá. Bolo už uvedené, že výhodné formy sú formy jednotkových dávok.

Výhodné formy prípravkov na interné použitie sú dávkové jednotkové formy, napríklad tablety alebo kapsuly. Tieto dávkové formy obsahujú od 0,1 mg do 20 mg, výhodne od 2,5 do 10 mg zlúčeniny vzorca (I) podľa tohto vynálezu.

Zlúčeninu vzorca (I) podľa tohto vynálezu možno vo všeobecnosti podávať na vnútorné použitie v prípadoch, kedy je indikovaná systémová adreno-kortikálna terapia.

Prípravky na vnútorné podávanie môžu vo všeobecnosti obsahovať od 0,05 do 10 % účinnej zložky v závislosti od zvoleného typu prípravku. Denná dávka sa môže meniť v rozmedzí od 0,1 mg do 60 mg, napríklad 5 až 30 mg, v závislosti od liečeného stavu a od očakávanej dĺžky liečby.

Výhodné môžu byť formulácie s pomalým uvoľňovaním alebo s enterickým povlakom, najmä na liečbu zápalových črevných porúch.

Farmaceutické prostriedky podľa tohto vynálezu možno použiť tiež v kombinácii s inou terapeuticky účinnou látkou, ako je napríklad p₂-adrenoreceptorový agonista, antihistamín alebo antialergikum. Z tohto hľadiska vynález potom zahŕňa kombináciu zlúčeniny vzorca (I) alebo jej fyziologicky prípustného solvátu spolu s ďalšou, terapeuticky účinnou látkou, napríklad s p₂-adrenoreceptorovým agonistom, antihistamínom alebo s protialergickou látkou.

Príklady p₂-adrenoreceptorových agonistov zahŕňajú salmeterol (napríklad ako racemát alebo jednotlivý enantiomér, ako je ŕ?-enantiomér), salbutamol, formoterol, salmefamol, fenoterol alebo terbutalín a ich soli, napríklad xinafoátovú soľ salmoterolu, síranovú soľ alebo voľnú zásadu salbutamolu alebo fumarátovú soľ formoterolu. Príklady antihistamínov zahŕňajú metapyrilén alebo loratadín.

Ďalšie vhodné kombinácie zahŕňajú napríklad protizápalové látky, napríklad NSAID (napríklad cromoglykolát sodný, nedocromil sodný, PDE4 inhibítory, leukotriénové antagonisty, iNOS inhibítory, tryptázové a elastázové inhibítory, β-2 integrínové antagonisty a adenozínové 2a agonisty) alebo protiinfekčné látky (napríklad antibiotiká, protivírusové látky).

Veľmi zaujímavé je použitie zlúčeniny vzorca (I) v kombinácii s fosfo-diesterázovým 4 (PDE4) inhibítorom. Z tohto hľadiska vynálezu užitočným PDE4-špecifickým inhibítorom môže byť ktorákoľvek zlúčenina, o ktorej je známe, že inhibuje PDE4 enzým, alebo o ktorej sa zistilo, že pôsobí ako PDE4 inhibítor a ktorou je iba PDE4 inhibítor a nie zlúčeniny, ktoré popri PDE4 inhibujú aj ďalšie členy skupiny PDE. Všeobecne je výhodné použiť PDE inhibítor, ktorý má pomer IC₅₀ približne 0,1 alebo vyšší v porovnaní s pomerom IC₅₀pre PDE4 katalytickú formu, ktorá viaže rolipram s vysokou afinitou, delené IC₅₀ pre formu, ktorá viaže rolipram s nízkou afinitou. Na účely tohto vynálezu je cAMP katalytické miesto, ktoré viaže R a S rolipram s nízkou afinitou označované ako „väzbové miesto s nízkou afinitou (LPDE4)“ a iná forma katalytického miesta, ktoré viaže rolipram s vysokou afinitou je označovaná ako „väzbové miesto s vysokou afinitou (HPDE4)“. Táto skratka „HPDE4“ sa nesmie ale zamieňať za výraz „hPDE4“, ktorý sa používa na označenie humánnej PDE4. V počiatočných pokusoch sa overila oprávnenosť použitia [³H]-rolipramovej väzbovej analýzy. Podrobnosti tejto práce sa uvádzajú ďalej v časti „Väzbová analýza“.

Ako PDE4 inhibítory budú na použitie v tomto vynáleze výhodné tie zlúčeniny, ktoré majú zdraviu prospešný terapeutický pomer, to znamená zlúčeniny, ktoré prednostne inhibujú cAMP katalytickú aktivitu, kde enzým je v takej forme, ktorá viaže rolipram s nízkou afinitou, pričom znižuje vedľajšie účinky, ktoré sú zdanlivo spojené s inhibíciou tejto formy, ktorá viaže rolipram s vysokou afinitou. Inak uvedené, výhodné zlúčeniny budú mať IC₅₀ pomer približne 0,1 alebo vyšší vzhľadom na pomer IC₅₀ pre PDE4 katalytickú formu, ktorá viaže rolipram s vysokou afinitou k IC₅₀ formy, ktorá viaže rolipram s nízkou afinitou.

Ďalšie upresnenie tohto štandardu je v tom, že PDE4 inhibítor má pomer IC₅₀ približne 0,1 alebo vyšší; uvedený pomer je pomer hodnoty IC₅₀ pre konkurenciu (competing) s väzbou 1 nM [³H]A-rolipramu k forme PDE4, ktorá viaže rolipram s vysokou afinitou k hodnote IC₅₀ pre inhibíciu PDE4 katalytickej aktivity formy, ktorá viaže rolipram s nízkou afinitou s použitím 1 μΜ [³H]-cAMP ako substrátu.

Príklady užitočných PDE4 inhibítorov: (7?)-(+)-l-(4-brómbenzyl)-4-[(3-cyklopentyloxy)-4-metoxyfenyl]-2-pyrolidón; (/?)-(+)-l-(4-brómbenzyl)-4-[(3-cyklopentyloxy)-4-metoxyfenyl]-2-pyrolidón; 3-(cyklopentyloxy-4-metoxyfenyl)-l-(4-M-[A-2-kyano-5-metyl-izotioureido]benzyl)-2-pyrolidón; kyselina cis-4-kyano-4-(3-cyklopentyloxy-4-metoxyfenyl)cyklohexán-1 -karboxylová; cz5-4-kyano-4-(3-cyklopropylmetoxy-4-difluórmetoxyfenyl)cyklohexán-l-ol; (7?)-(+)-etyl [4-(3-cyklopentyloxy-4-metoxyfenyl)pyrolidín-2-ylidén]acetát; (S)-(-)-etyl [4-(3-cyklopentyloxy-4-metoxyfenyl)pyrolidín-2-ylidén]acetát.

Najvýhodnejšie sú také PDE4 inhibítory, ktoré majú pomer IC₅₀ vyšší ako 0,5 a najmä tie zlúčeniny, ktoré majú uvedený pomer vyšší ako 1,0. Výhodné zlúčeniny sú: kyselina c;'5-4-kyano-4-(3-cyklopentyloxy-4-metoxyfenyl)cyklohexán-1 -karboxylová; 2-karbometoxy-4-kyano-4-(3-cyklopropylmetoxy-4-difluórmetoxyfenyl)cyklohexán-l-ón; m-[4-kyano-4-(3-cyklopropylmetoxy-4-difluórmetoxyfenyl)cyklohexán-l-ol.

Toto sú príklady zlúčenín, ktoré sa prednostne viažu v miestach s nízkou väzbovou afinitou a ktoré majú IC50 pomer 0,1 alebo vyšší.

Ďalšie zaujímavé zlúčeniny zahŕňajú: zlúčeniny uvedené v patente US 5 552 438 z 3. septembra 1996; tento patent a zlúčeniny v ňom opisované sa tu v celosti zahŕňajú týmto odkazom. Osobitne zaujímavá zlúčenina, ktorá sa opisuje v uvedenom patente US 5 552 438, je kyselina (cis-4-kyano-4-[3-(cyklopentyloxy)-4-metoxyfenyl]cyklohexán-l-karboxylová (známa tiež pod názvom cilomalast) a jej soli, estery, prekurzory alebo fyzikálne formy; AWD-12-281 od Astra (Hofgen N. a ďalší, 15^th EFMC Int. Symp. Med. Chem. (6. až 10. september) Edinburgh 1998, abstrakt P 98); 9-benzyladenínový derivát označený NCS-613 (INSERM); D-4418 od Chiroscience a Schering-Plough; benzodiazepínový PDE4 inhibítor identifikovaný ako Cl-1018 (PD-168 787; Parke-Davis/Wamer-Lambert); benzodioxolový derivát od Kyowa Hakko opísaný v WO99/16 766; V-ll 294A od Napp (Landelis L. J. a ďalší, Eur. Resp. J. [Annual Congress Eur. Resp. Soc. (19. až 23 septembra) Ženeva 1998; 12 (Suppl. 28)); roflumilast (CAS odkaz číslol62 401-32-3 a pthalazinone (WO99/47 505) od Byk-Gulden; alebo zlúčenina označená ako T-440 (Tanabe Seiyaku; Fuji, K., a ďalší, J. Pharmacol. Exp. Ther. 284(1). 162 (1998)).

Fosfodiesterázová a rolipramová väzbová analýza

Analytický postup 1A

Zistilo sa, že izolovaná humánna monocytová PDE4 a hrPDE (humánna rekombinantná PDE4) jestvujú primáme v nízkoafinitnej forme. Z tohto dôvodu sa hodnotila aktivita skúšaných zlúčenín proti nízkoafmitnej forme PDE4, pričom sa použil štandardný analytický postup stanovenia katalytickej PDE4 aktivity s použitím 1 μΜ [³H]-cAMP ako substrátu (Torphy a ďalší, J. Biol. Chem. 267(3), 1798 až 1804 (1992)).

Ako zdroj proteínu sa použili vysokorýchlostné supematanty z mozgu potkana; pripravili sa obidva enantioméry [³H]-rolipramu so špecifickou aktivitou 25,6 Ci.mmoľ¹. Podmienky štandardného postupu sa na rozdiel od publikovaného postupu upravili tak, aby boli identické s podmienkami pre PDE analýzu s výnimkou výdrže cAMP: 50 mM Tris HC1 (pH 7,5), 5 mM MgCl₂, 50 μΜ 5'-AMP a 1 nM [³ H]-rolipramu (Torphy a ďalší, J. of Biol. Chem. 267(3), 1798 až 1804 (1992)). Reakcia prebiehala hodinu pri 30 °C. Reakcia sa ukončila a viazaný ligand sa oddelil od voľného liganda použitím Brandelovho zberača buniek. Konkurencia pre vysoko-afinitné väzbové miesta sa hodnotila v podmienkach, ktoré boli rovnaké ako pri meraní nízkoafinitnej PFE aktivity s výnimkou, že nebol prítomný [³ H]-cAMP.

Analytický postup IB

Meranie fosfodiesterázovej aktivity

PDE aktivita sa hodnotila použitím [³ H]-cAMP SPA alebo [³ H]-cGMP SPA enzýmovej analýzy postupom, aký opisuje dodávateľ (Amersham Life Science). Reakcie sa uskutočňovali v 96-jamkových platniach pri teplote miestnosti v reakčnom objeme 0,1 ml reakčného tlmivého roztoku, obsahujúceho (konečné koncentrácie): 50 mM Tris-HCl, pH 7,5, 8,3 mM chloridu horečnatého, 1,7 mM EGTA, [³ H]-cAMP alebo [³ H]-cGMP (približne 2 000 dpm.pmol'¹), enzým a rôzne koncentrácie inhibítorov. Reakcia sa nechala prebiehať hodinu a ukončila sa pridaním 50 μΐ SPA perličiek z kremičitanu ytritého v prítomnosti síranu zinočnatého. Platne sa pretrepávali a nechali 20 minút stáť pri teplote miestnosti. Vznik rádioznačeného produktu sa hodnotil scintilačnou spektrometriou.

Analytický postup [³ H]-7?-rolipramovej väzby

Analýza väzby [³ H]-7?-rolipramu sa uskutočnila upraveným postupom Schneidera a spolupracovníkov, pozri Nicholson a ďalší, Trends Pharmacol. Sci. 12, 19 až 27 (1991) a McHale a ďalší, Mol. Pharmacol. 39, 109 až 113 (1991). Ä-rolipram sa viaže na katalytické miesto PDE4, pozri Trophy a ďalší, Mol. Pharmacol. 39. 376 až 384 (1991). V dôsledku toho konkurencia pre [³H]-R-rolipramovú väzbu poskytuje nezávislé potvrdenie PDE4 inhibičnej mohutnosti neznačkovaných konkurentov. Analýza sa uskutočnila hodinu pri 30 °C v 0,5 μΐ tlmivého roztoku obsahujúceho (konečné koncentrácie): 50 mM Tris-HCl, pH 7,5, 5 mM chloridu horečnatého, 0,05 % bovinného sérového albumínu, 2 nM [³ H]-A-rolipramu (5,7 x 10⁴ dpm.pmol'¹) a rôzne koncentrácie rádioneznačených inhibítorov. Reakcia sa zastavila pridaním 2,5 ml reakčného tlmivého roztoku (bez [³ H]-Ä-rolipramu), vychladeného v zmesi ľadu a vody a rýchlou vákuovou filtráciou (Brandelov zberač buniek) cez filtre Whatman GF/B, ktoré boli vopred namočené v 0,3%-nom poly-etylénimíne. Filtre sa premyli ďalším podielom (7,5 ml) chladného tlmivého roztoku, sušili a merala sa aktivita kvapalinovou scintilačnou spektrometriou.

Z ďalšieho hľadiska sa tak vynález týka kombinácie zlúčeniny vzorca (I) alebo jej fyziologicky prípustného solvátu s PDE4 inhibítorom.

Opísanú kombináciu možno pohodlne pripraviť na použitie vo forme farmaceutického prostriedku a tak farmaceutické prostriedky obsahujúce určenú kombináciu, spolu s fyziologicky prípustným riedidlom alebo nosičom, predstavujú ďalší aspekt tohto vynálezu.

Jednotlivé zlúčeniny týchto kombinácií možno podávať postupne alebo súčasne v oddelených alebo kombinovaných farmaceutických formuláciách.

Pre odborníkov bude ľahké určiť vhodné dávky známych terapeutických látok.

Zlúčenina vzorca (I) neočakávane prejavila významný sklon vytvárať solváty s bežne používanými organickými rozpúšťadlami. Tieto solváty sú v podstate stechiometrické, to znamená, že molový pomer zlúčeniny vzorca (I) k rozpúšťadlu je blízky 1:1, napríklad podľa analýz pôvodcov tohto vynálezu je tento pomer v rozmedzí 0,95 až 1,05 : 1. Pôvodcovia pripravili napríklad solváty s rozpúšťadlami, ako je acetón, dimetylformamid (DMF), dimetylacetamid (DMAc), tetrahydrofurán (THF), ALmetyl-2-pyrolidón, izopropanol a metyletylketón. Solvatácia zlúčeniny vzorca (I) nie je predpokladateľná, napríklad hoci sa tvorí solvát s izopropanolom, nevzniká ale solvát s etanolom alebo metanolom. Zlúčeniny vzorca (I) ďalej netvoria solváty s 1,1,1,2-tetrafluóretánom, etylacetátom, metylacetátom, toluénom, metyl-izobutylketónom (MIBK) a ani s vodou. Pretože mnohé organické rozpúšťadlá sú toxické, bolo nevyhnutné vyvinúť špeciálne podmienky pre koncový stupeň procesu prípravy (opisovaný ďalej), ktorý by umožňoval produkciu zlúčeniny I v nesolvátovanom stave. Tak z ďalšieho hľadiska sa tento vynález týka zlúčeniny vzorca (I) v nesolvátovanom stave.

Ďalej sa neočakávane zistilo, že zlúčenina vzorca (I) v nesolvátovanej forme jestvuje vo viacerých polymorfných formách. Pôvodcovia identifikovali polymorfné formy, ktoré možno rozlišovať pomocou rontgenovej práškovej difrakcie (XRPD) a ktoré pôvodcovia označili ako Forma 1, Forma 2 a Forma 3. Forma 3 sa javí ako nestabilná minoritná polymorfná modifikácia Formy 2. Všeobecne povedané, uvedené formy (Forma 1 až 3) sú charakterizované ich XRPD profilmi nasledovne:

Forma 1: difrakčné maximum pri približne 18,9 °(2 9);

Forma 2: difrakčné maximá približne pri 18,4 a 21,5 °(2 9);

Forma 3: difrakčné maximá približne pri 18,6 a 19,2 °(2 9).

V rozmedzí 21 až 23 °(2 9) má Forma 3 jedno maximum, zatiaľ čo Forma 2 má pár difrakčných maxím. Vo všetkých prípadoch sú prítomné difrakčné maximá pri 7 °(2 9), ale majú značne vyššiu intenzitu v prípade Foriem 2 a 3 ako v prípade Formy 1.

Difrakčné záznamy uvedených polymorfov sú znázornené na obr. 1. Difrakčnými záznamami na obr. 2 je znázornená premena Formy 2 na Formu 1 vo vodnej disperzii pri teplote okolia v závislosti od času. Pozoruhodné je, že pri premene Formy 2 na Formu 1 nastáva vymiznutie difrakčného maxima charakteristického pre Formu 2 (označené B) pri približne 18,4 ° (2 9) a značný pokles intenzity difrakčného maxima okolo 7 °(2 9) (označený A) a vznik difrakčného maxima, charakteristického pre Formu 1 (označené ako C) pri približne 18,9 °(2 9).

Teplotná závislosť premien Formy 3 je znázornená na obr. 4. Teplotný režim pri premenách je znázornený na obr. 5. Z obr. 4 je zrejmé, že Forma 3 sa mení najprv na Formu 2 v teplotnom rozmedzí 39 až 179 °C a potom sa mení na Formu 1 v teplotnej oblasti 170 až 230 °C. Pri premene Formy 3 na Formu 2 je pozoruhodný úsek jedného difrakčného maxima v rozmedzí 21 až 23 °(2 9), v ktorom sa pri premene objavujú dve difrakčné maximá a tiež posun difrakčného maxima pri približne 18,6 °(2 9) smerom k nižším uhlom difrakcie na 18,4 °(2 9). Pri premene Formy 2 na Formu 1 sa pozorovali podobné zmeny, ako je uvedené.

Záznamy z diferenciálnej skenovacej kalorimetrie (DSC) a termo-gravimetrickej analýzy (TGA) Formy 1 sú znázornené na obr. 3. Záznamy sú charakteristické premenou v okolí 289 až 399 °C (typicky tesne okolo 298 °C), vyjadrenou endotermickým efektom na zázname DSC a chemickou degradáciou na krivke TGA. DSC záznamy polymorfov Formy 2 a Formy 3 neboli v podmienkach uskutočnených pokusov materiálovo rozdielne a preto DSC nie je vhodnou technikou na rozlišovanie medzi uvedenými Formami. Podľa obr. 3 nie je na záznamoch TGA a DSC pod približne 298 °C žiadna výchylka, čo poukazuje na dobrú fyzikálnu a chemickú stálosť skúmaných látok pri normálnych pracovných teplotách.

Ako sa uvádza v príkladoch, pri Formách 1 a 3 sa stanovovala entalpia rozpúšťania v rôznych organických rozpúšťadlách; zo stanovených hodnôt sa potom určila entalpia premeny z Formy 3 na Formu 1 na úrovni 5,1 až 6,7 kJ.moľ¹.

Pôvodcovia považujú za výhodnú zlúčeninu vzorca (I) ako nesolvátovaný polymorf Forma 1, pretože táto forma je pri teplote okolia termodynamicky naj stálejšia a javí sa ako najmenej citlivá na nežiaducu sorpciu vlhkosti (pozri výsledky v časti príklady). V iných podmienkach možno považovať za výhodnú aj polymorf Forma 2 alebo aj polymorf Forma 3.

Hoci sa použitie zlúčeniny vzorca (I) v solvátovanej forme nepovažuje za výhodné, napriek tomu pôvodcovia vynálezu neočakávane zistili, že niektoré solvátové formy majú veľmi lákavé fyzikálne chemické vlastnosti, pre ktoré sú užitočné ako medziprodukty v príprave zlúčeniny vzorca (I) v nesolvátovanej forme (napríklad odstránením rozpúšťadla v záverečnom reakčnom kroku). Pôvodcovia napríklad zistili, že niektoré stechiometrické solváty možno izolovať ako tuhé látky vo vysoko vyvinutej kryštalickej forme. Preto z ďalšieho hľadiska sú v tomto vynáleze zahrnuté: zlúčenina vzorca (I) ako metyletylketónový solvát;

zlúčenina vzorca (I) ako izopropanolový solvát; zlúčenina vzorca (I) ako tetrahydrofuránový solvát;

zlúčenina vzorca (I) ako acetónový solvát.

Uvedené solváty sú výhodne v kryštalickej forme. Ďalšou veľkou výhodou uvedených solvátov je skutočnosť, že desolvatácia solvátu (napríklad zahrievaním) má za následok vznik nesolvátovanej formy, ako je napríklad výhodný polymorf Forma 1. Uvedené solváty sa vyznačujú pomerne nízkou toxickosťou a sú vhodné na použitie v priemyselnej mierke. Pri príprave nesolvátovaného polymorfu Forma 1 je zaujímavé použitie zlúčeniny vzorca (I) ako DMF solvátu, ktorý tiež možno izolovať v kryštalickej forme.

Do tohto vynálezu sa ďalej zahŕňajú spôsoby prípravy zlúčeniny vzorca (I) a jej solvátov; metodológia prípravy je ďalším aspektom tohto vynálezu.

Spôsob prípravy zlúčeniny vzorca (I) alebo jej solvátov podľa tohto vynálezu zahŕňa alkyláciu tiokyseliny vzorca (II)

alebo j ej soli.

V tomto spôsobe môže zlúčenina vzorca (I) reagovať v bežných podmienkach napríklad so zlúčeninou vzorca FCH₂L, kde L znamená odchádzajúcu skupinu (napríklad atóm halogénu, mesylovú alebo tosylovú skupinu a podobné skupiny), napríklad fluórmetylhalogenid. Výhodný fluórmetylhalogenidový reaktant je bróm-fluórmetán.

Ako sa uvádza, zlúčenina vzorca (II) sa výhodne použije vo forme soli, najmä ako soľ s diizopropyletylamínom.

Vo výhodnom spôsobe prípravy zlúčeniny vzorca (I) sa na zlúčeninu vzorca (II) alebo jej soľ pôsobí brómfluórmetánom, voliteľne v prítomnosti fázovo prenosového katalyzátora. Výhodné rozpúšťadlo je metylacetát alebo výhodnejšie etylacetát, voliteľne v prítomnosti vody. Prítomnosť vody zlepšuje rozpustnosť tak východiskových materiálov ako aj produktu a použitie fázovo prenosového katalyzátora zvyšuje rýchlosť reakcie. Príklady fázovo prenosových katalyzátorov, ktoré možno použiť, zahŕňajú (ale nie sú na ďalej uvedené obmedzené) tetrabutylamóniumbromid, tetrabutylamóniumchlorid, benzyltributylamóniumbromid, benzyltributylamóniumchlorid, benzyltrietylamóniumbromid, metyltributylamónium-chlorid a metyltrioktylamónium-chlorid. Ako rozpúšťadlo pre uvedenú reakciu sa úspešne použil THF, pričom prítomnosťou fázovo prenosového katalyzátora sa opäť dosahuje významne rýchlejší priebeh reakcie. Je výhodné, ak sa produkt prítomný v organickej fáze premyje najprv vodným roztokom kyseliny, napríklad zriedenou kyselinou chlorovodíkovou na odstránenie amínových zlúčenín ako je trietylamín a diizopropyletylamín a potom vodným roztokom zásady, napríklad roztokom hydrogenuhličitanu sodného na odstránenie nezreagovanej prekurzorovej zlúčeniny vzorca (II). Ako sa uvádza neskoršie, ak sa zlúčenina vzorca (I) pripravuje v roztoku v etylacetáte, etylacetát sa potom destiluje a pridaním toluénu vykryštalizuje nesolvátovaný polymorf Forma 1.

Zlúčeniny vzorca (II) možno pripraviť z príslušných 17cc-hydroxylových derivátov vzorca (III)

(III) napríklad spôsobom, ktorý opísal Phillipps a ďalší (Phillipps a ďalší, J. Med. Chem. 37, 3717 až 3729 (1994)). Tento krok typicky zahŕňa pridanie reakčného činidla vhodného na uskutočnenie esterifikácie, napríklad aktivovaného derivátu kyseliny 2-furoovej alebo výhodne furoylhalogenidu, napríklad 2-furoylchloridu (použitý najmenej v dvojnásobnom molovom množstve vzhľadom na zlúčeninu vzorca (III)) v prítomnosti organickej zásady, napríklad trietylamínu. Druhý mol 2-furoylchloridu reaguje s tiokyselinovým zoskupením v zlúčenine vzorca (III) a treba ho odstrániť, napríklad reakciou s amínom, ako je napríklad dietylamín.

Tento spôsob má ale nevýhody v tom, že výslednú zlúčeninu vzorca (III) nie je ľahké čistiť od znečistenia vedľajším produktom 2-furoyldietylamidom. Na uskutočnenie uvedenej premeny preto pôvodcovia vynálezu našli niekoľko zlepšených spôsobov.

V prvom zlepšenom spôsobe sa zistilo, že použitím viac polárneho amínu, ako je dietanolamín, vzniká vedľajší produkt s vyššou rozpustnosťou vo vode (v tomto prípade 2-furoyldietanolamid), čo umožňuje prí pravú zlúčeniny vzorca (II) alebo jej soli s vysokou čistotou, pretože vedľajší produkt možno účinne odstrániť premývaním vodou.

Podľa tohto uskutočnenia vynález ďalej poskytuje spôsob prípravy zlúčeniny vzorca (II), ktorý zahŕňa:

(a) reakciu zlúčeniny vzorca (III) s aktivovaným derivátom kyseliny 2-furoovej v množstve najmenej 2 molov aktivovaného derivátu na jeden mol zlúčeniny vzorca (III), čim sa získa zlúčenina vzorca (IIA)

(IIA) a

(b) odstránenie sírou viazanej 2-furoylovej skupiny zo zlúčeniny vzorca (IIA) reakciou produktu z kroku (a) s organickou primárnou alebo sekundárnou amínovou zásadou, schopnou tvoriť vo vode rozpustný 2-furoylamid.

Vynález v dvoch veľmi pohodlných uskutočneniach tohto postupu poskytuje tiež spôsoby účinného čistenia konečného produktu, ktoré zahŕňajú:

(cl) ak sa produkt z kroku (b) rozpustí v organickom rozpúšťadle, ktoré je v podstate s vodou nemiešateľné, čistenie produktu vzorca (II) sa uskutoční vymývaním amidového vedľajšieho produktu z kroku (b) premývaním vodným prostredím;

alebo (c2) ak sa produkt z kroku (b) rozpusti v rozpúšťadle miešateľnom s vodou, čistenie zlúčeniny vzorca (II) sa uskutoční spracovaním produktu z kroku (b) s vodným prostredím tak, že sa vylúči čistá zlúčenina vzorca (II) alebo jej soľ.

Výhodným aktivovaným derivátom kyseliny 2-furoovej v kroku (a) môže byť aktivovaný ester kyseliny 2-furoovej, ale výhodnejší je 2-furoylgalogenid, najmä 2-furoylchlorid. Vhodné rozpúšťadlo pre túto reakciu je etylacetát alebo metylacetát (výhodne metylacetát) (ak má nasledovať krok (cl)) alebo acetón (ak nasleduje krok (c2)). Bežne bude prítomná organická báza, napríklad trietylamín. Výhodnou organickou zásadou v kroku (b) je dietanolamín. Zásadu možno vhodne rozpustiť v rozpúšťadle, napríklad v metanole. Vo všeobecnosti sa kroky (a) a (b) uskutočnia pri zníženej teplote, napríklad medzi 0 a 5 °C. V kroku (cl) sa vodné premývanie uskutoční vodou alebo roztokom soli, čím sa dosahujú vyššie výťažky a preto je výhodné. V kroku (c2) sa ako vodné prostredie použije napríklad zriedený vodný roztok kyseliny, ako je zriedená kyselina chlorovodíková.

Ďalej z príbuzného hľadiska vynález zahŕňa alternatívny spôsob prípravy zlúčeniny vzorca (II), ktorý zahŕňa:

(a) reakciu zlúčeniny vzorca (III) s aktivovaným derivátom kyseliny 2-furoovej v množstve najmenej 2 molov aktivovaného derivátu na jeden mol zlúčeniny vzorca (III), čím sa získa zlúčenina vzorca (IIA);

a (b) odstránenie sírou viazanej 2-furoylovej skupiny zo zlúčeniny vzorca (IIA) reakciou produktu z kroku (a) s ďalším molom zlúčeniny vzorca (III), pričom vznikajú dva moly zlúčeniny vzorca (II).

Výhodným aktivovaným derivátom kyseliny 2-furoovej v kroku (a) môže byť aktivovaný ester kyseliny 2-furoovej, ale výhodnejší je 2-furoylahalogenid, najmä 2-furoylchlorid. Vhodné rozpúšťadlo v tomto kroku je acetón. Bežne je prítomná organická zásada, napríklad trietylamín. V kroku (b) je vhodným rozpúšťadlom DMF alebo dimetylacetamid. Bežne je prítomná organická zásada, napríklad trietylamín. Všeobecne sa kroky (a) a (b) uskutočnia pri zníženej teplote, napríklad medzi 0 a 5 °C. Produkt sa izoluje pôsobením kyseliny a premývaním vodou.

Uvedený spôsob je veľmi účinný a hospodárny v tom, že nevzniká žiadny furoylamidový vedľajší produkt (čo je medzi iným výhodné z hľadiska životného prostredia), pretože nadbytočný mol furoylovej skupiny sa spotrebuje v reakcii s ďalším molom zlúčeniny vzorca (II) za vzniku ďalšieho molu zlúčeniny vzorca (Hfy

Ďalšie, všeobecné podmienky na premenu zlúčeniny vzorca (III) na zlúčeninu vzorca (II) v uvedených dvoch spôsoboch prípravy sú známe odborníkom skúseným v tejto oblasti techniky.

Zistilo sa, že vo výhodných podmienkach možno zlúčeninu vzorca (II) výhodne izolovať vo forme kryštalickej soli. Výhodná soľ je soľ vytvorená so zásadou, ako je trietylamín, 2,4-trimetylpyridín, diizopropyletylamín alebo A'-etylpiperidín. Tieto soľné formy zlúčeniny vzorca (II) sú stálejšie, ľahšie filtrovateľné a ľahšie sa sušia a možno ich izolovať s vysokým stupňom čistoty na rozdiel od voľnej tiokyseliny. Najvýhodnejšia soľ je soľ vytvorená s diizopropyletylaminom. Zaujímavá je aj trietylamínová soľ.

Zlúčeniny vzorca (III) možno pripraviť spôsobom, ktorý sa opisuje v patente GB 2 088 877B.

Zlúčeniny vzorca (III) možno pripraviť tiež spôsobom, ktorý zahŕňa nasledujúce reakčné kroky:

Reakčný krok (a) zahŕňa oxidáciu roztoku obsahujúceho zlúčeninu vzorca (V). Krok (a) sa výhodne uskutoční v prítomnosti rozpúšťadla, obsahujúceho metanol, vodu, tetrahydrofurán, dioxán alebo dimetyléter dietylénglykolu. Na podporu výťažku a produkcie sú výhodné rozpúšťadlá metanol, voda alebo tetrahydrofurán a výhodnejšie sú voda alebo tetrahydrofurán, najmä voda a tetrahydrofurán. Ako rozpúšťadlá sú tiež výhodné dioxán a dimetyléter dietylénglykolu, ktoré možno voliteľne (a výhodne) použiť spolu s vodou. Je výhodné, ak rozpúšťadlo bude prítomné v množstve medzi 3 alO-násobkami objemu vzhľadom na východiskový materiál (1, hmotnostné), výhodnejšie medzi 4 až 6-násobkom, najmä v 5-násobku objemu. Oxidačné činidlo je prítomné v množstve výhodne od 1 do 9 molových ekvivalentov vzhľadom na množstvo východiskovej látky. Napríklad, ak sa použije 50 %-ný vodný roztok kyseliny jodistej, toto oxidačné činidlo môže byť prítomné v množstve 1,1 až 10-násobku hmotnosti vzhľadom na množstvo východiskovej látky (1, hmotnostné), výhodnejšie medzi 1,1 a 3-násobkom hmotnosti, najmä v množstve 3-násobku hmotnosti východiskovej látky. Oxidačný krok bude výhodne zahŕňať použitie chemického oxidačného činidla. Výhodnejšie, oxidačným činidlom bude kyselina jodistá alebo jodistan sodný, najmä kyselina jodistá. Ako alternatívny krok (alebo krok navyše) je zrejmé, že oxidačný krok môže zahŕňať akúkoľvek vhodnú oxidačnú reakciu, napríklad reakciu využívajúcu vzduch alebo kyslík. Ak sa v oxidačnej reakcii využije vzduch alebo kyslík, bude pre tento reakčný krok vhodným rozpúšťadlom metanol. Krok (a) bude výhodne vyžadovať napríklad 2 hodinovú inkubáciu reaktantov pri teplote miestnosti alebo pri teplote o niečo vyššej, povedzme okolo 25 °C. Zlúčeninu vzorca (IV) možno izolovať rekryštalizáciou z prostredia reakčnej zmesi prídavkom antirozpúšťadla. Vhodné antirozpúšťadlo pre zlúčeninu vzorca (IV) je voda. Neočakávane sa zistilo, že treba starostlivo riadiť podmienky, v ktorých sa zlúčenina vzorca (IV) vylučuje pridaním antirozpúšťadla. Ak sa rekryštalizácia uskutoční s použitím vychladenej vody (napríklad zmesou vody a ľadu pri teplote 0 až 5 °C), kedy možno predpokladať lepšie antirozpúšťadlové vlastností, ukázalo sa, že kryštalický produkt bol veľmi objemný, pripomínajúci mäkký gél a bol veľmi ťažko fitrovateľný. Bez ohľadu na teoretické obmedzenia pôvodcovia vynálezu usudzujú, že tento produkt s nízkou hustotou obsahuje v kryštálovej mriežke značný podiel rozpúšťadla ako solvátu. Ak sa ale na rozdiel od uvedeného použijú podmienky s vyššou teplotou, okolo 10 °C a vyššie (napríklad okolo teploty miestnosti), pripraví sa viac zrnitý produkt s konzistenciou pripomínajúcou piesok, ktorý sa veľmi ľahko filtruje. V týchto podmienkach trvá kryštalizácia typicky približne hodinu a typicky je skončená v priebehu niekoľkých hodín (napríklad za 2 hodiny). Pôvodcovia vynálezu usudzujú, že uvedený zrnitý produkt obsahuje málo alebo žiadne solvátové rozpúšťadlo.

Reakčný krok (b) typicky zahŕňa pridanie reaktanta vhodného na premenenie karboxylovej kyseliny na karbotiovú kyselinu napríklad použitím plynného H₂S spolu s vhodným kopulačným činidlom, napríklad karbonyldiimidazolom (CDI) v prítomnosti vhodného rozpúšťadla, napríklad dimetylformamidu.

Alternatívny spôsob prípravy zlúčeniny vzorca (II) zahŕňa reakciu zlúčeniny vzorca (X) s reaktantom vhodným na premenu karboxylovej kyseliny na karbotiovú kyselinu, napríklad s použitím plynného H₂S spolu s vhodným kopulačným činidlom, ako je CDI v prítomnosti vhodného rozpúšťadla, napríklad DMF. Zlúčeniny vzorca (X) možno pripraviť podobnými spôsobmi, aké sa tu opisujú.

Alternatívny spôsob prípravy zlúčeniny vzorca (I) alebo jej solvátu zahŕňa reakciu zlúčeniny vzorca (VI)

(VI) so zdrojom fluóru.

Príklady vhodných zdrojov fluóru zahŕňajú fluorid (napríklad fluorid sodný) alebo, výhodnejšie, kyselinu fluorovodíkovú. Výhodný reaktant je vodný roztok kyseliny fluorovodíkovej. Možno použiť rozpúšťadlá, napríklad TMF alebo DMF.

Zlúčeninu vzorca (VI) možno pripraviť spôsobom, ktorý zahŕňa:

(a) alkyláciu zlúčeniny vzorca (VII)

O

·< >

// (VII) alebo jej soli;

(b) reakciu zlúčeniny vzorca (VIII)

(VIII) s reaktantom, vytvárajúcim epoxid; alebo (c) esterifikáciu zlúčeniny vzorca (IX)

(IX).

V postupe (a) možno použiť podobné podmienky, aké sa opisujú pri premene zlúčeniny vzorca (II) na zlúčeninu vzorca (I). Zlúčenina vzorca (VII) bude napríklad v bežných podmienkach reagovať so zlúčeninou vzorca FCH₂L, kde L je odchádzajúca skupina (napríklad atóm halogénu, mesylová alebo tosylová skupina a podobné skupiny), napríklad s príslušným fluórmetylhalogenidom. Uvedený fluórmetylhalogenidový reaktant je výhodne brómfluórmetán.

Postup (b) sa výhodne uskutoční v dvoch krokoch: (i) vytvorenie halogén-hydrínu najmä brómhydrínu (napríklad reakciou s bromodanom alebo rovnocenným činidlom); nasleduje (ii) spracovanie so zásadou ako je hydroxid sodný, čo spôsobí vytvorenie kruhu. Produkt z kroku (i) je zlúčenina vzorca (IXA), ktorá je novým medziproduktom a možno ho (ak sa vyžaduje) izolovať:

(IXA), kde X znamená halogén, najmä bróm.

V postupe (c) bude vhodným reaktantom aktivovaný derivát kyseliny 2-furoovej, napríklad aktivovaný ester alebo výhodne 2-furoylhalogenid, napríklad 2-furoylchlorid v prítomnosti organickej zásady, napríklad trietylamínu. Reakciu možno uskutočniť pri zvýšenej teplote, napríklad približne pri 60 °C alebo tiež pri teplote okolia v prítomnosti acylačného katalyzátora, napríklad dimetylaminopyridínu (DMAP).

Zlúčeniny vzorca (VII) možno pripraviť spôsobom, ktorý zahŕňa esterifikáciu zlúčeniny vzorca (XI)

(XI).

Možno použiť podobné podmienky reakcie, aké sa uvádzajú pre premenu zlúčeniny vzorca (III) na zlúčeninu vzorca (II). Vhodným reaktantom môže napríklad byť aktivovaný derivát kyseliny 2-furoovej ako je aktivovaný ester alebo výhodne 2-furoylhalogenid, napríklad 2-furoylchlorid, v prítomnosti organickej zásady, napríklad trietylamínu. Zlúčenina vzorca (XI) je známa (J. Labelled Compd. Radiopharm., 39(7). 567 až 584 (1997)).

Zlúčeninu vzorca (VIII) možno pripraviť spôsobom, ktorý zahŕňa:

(a) alkyláciu zlúčeniny vzorca (XII)

alebo j ej soli; alebo (b) esterifikáciu zlúčeniny vzorca (XIII)

(XIII)

V spôsobe (a) možno použiť podobné podmienky reakcie, aké sa uvádzajú pre premenu uvedenej zlúčeniny vzorca (II) na zlúčeninu vzorca (I). Typicky bude reagovať zlúčenina vzorca (XII) so zlúčeninou vzorca FCH₂L, kde L znamená odchádzajúcu skupinu (napríklad atóm halogénu, skupinu mesyl alebo tosyl, alebo podobné skupiny), napríklad s vhodným fluórmetylhalogenidom v bežných podmienkach. Výhodným fluórmetylhalogenidom je brómfluórmetán.

V spôsobe (b) možno použiť podobné podmienky reakcie, aké sa uvádzajú pre premenu zlúčeniny vzorca (IX) na zlúčeninu vzorca (VI). Vhodným reaktantom bude napríklad aktivovaný derivát kyseliny 2-furoovej, ako je aktivovaný ester alebo, výhodne, 2-furoylhalogenid, napríklad 2-furoylchlorid v prítomnosti organickej zásady, ako je trietylamín.

Zlúčeniny vzorca (IX) a (XIII) možno pripraviť alkyláciou príslušných tiokyselín XI a XIV (určené ďalej) spôsobmi podobnými už opísaným spôsobom (napríklad reakciou so zlúčeninou vzorca FCH₂L, kde L znamená odchádzajúcu skupinu (napríklad atóm halogénu, skupinu mesyl alebo tosyl, alebo podobné skupiny)), napríklad s vhodným fluórmetylhalogenidom v bežných reakčných podmienkach. Výhodným fluórmetylhalogenidovým reaktantom je brómfluórmetán. Uvedená tiokyselina XI je známa zlúčenina (J. Labelled Compd. Radiopharm. 39(7), 567 až 584 (1997)).

Zlúčeninu vzorca (XII) možno pripraviť spôsobom, ktorý zahŕňa esterifíkáciu zlúčeniny vzorca (XIV):

(XIV) alebo jej soli.

Tento spôsob možno uskutočniť podobne, ako je uvedené. Vhodným reaktantom bude napríklad aktivovaný derivát kyseliny 2-furoovej, ako je aktivovaný ester alebo, výhodne, 2-furoylhalogenid, napríklad 2-furoylchlorid, v prítomnosti organickej zásady, ako je trietylamín.

Zlúčeniny vzorca (XIV) možno pripraviť z vhodnej karboxylovej kyseliny spôsobom, aký sa napríklad opísal na premenu zlúčeniny vzorca (IV) na zlúčeninu vzorca (III). Uvedená vhodná karboxylová kyselina je známa (Upjohn, WO90/15 816).

Ďalší alternatívny spôsob prípravy zlúčeniny vzorca (I) alebo jej solvátu zahŕňa odmaskovanie alebo odstránenie ochrannej skupiny zo zlúčeniny vzorca (I), v ktorej bola maskovaná alebo chránená ΙΙ-β-hydroxylová skupina. Tento spôsob zahŕňa najprv odstránenie ochrany zlúčeniny vzorca (XV)

v ktorom P znamená ochrannú skupinu hydroxylovej skupiny.

Príklady ochrannej skupiny P na ochranu hydroxylovej skupiny sa uvádzajú v časti Ochranné skupiny v knihe Organic Chemistry (ed. J. F. W. McOmie, Plénum Press 1973) alebo v časti Ochranné skupiny v knihe Organic Synthesis (Theodora W. Green, John Wiley and Sons, 1991).

Príklady vhodných ochranných skupín P na ochranu hydroxylových skupín zahŕňajú skupiny vybrané z uhličitanov, alkylových skupín (napríklad skupiny ŕerc-butyl alebo metoxymetyl), aralkylových skupín (napríklad benzyl, p-nitrobenzyl, difenylmetyl alebo trifenylmetyl), heterocyklických skupín (ako je tetrahydropyranyl), acylových skupín (naríklad acetyl alebo benzoyl) a silylovej skupiny, ako je trialkylsilyl (napríklad terc-butyldimetylsilyl). Ochranné skupiny na ochranu hydroxylových skupín možno odstrániť bežnou technikou; napríklad karbonáty možno odstrániť pôsobením zásady, a alkylové, silylové, acylové a heterocyklické ochranné skupiny možno odstrániť solvolýzou, napríklad hydrolýzou v kyslom alebo zásaditom prostredí. Aralkylovú skupinu, ako je trifenylmetylová skupina, možno odstrániť podobne solvolýzou, napríklad hydrolýzou v kyslom prostredí. Aralkylové skupiny, ako je benzylová skupina alebo /i-nitrobenzylová skupina, možno odštiepiť hydrogenolýzou v prítomnosti katalyzátora (vzácny kov, ako je paládium na aktívnom uhlí). p-Nitrobenzylovú skupinu možno odštiepiť tiež fotolýzou.

l-β-Hydroxylovú skupinu možno maskovať premenou na karbonylovú skupinu. Tak druhý spôsob zahŕňa redukciu zlúčeniny vzorca (XVI)

(xvi).

Redukciu na zlúčeninu vzorca (I) možno dosiahnuť napríklad pôsobením hydridového redukčného činidla, ako je bórhydrid, napríklad bórhydrid sodíka.

11-Ketón (zlúčenina XVI) možno tiež maskovať. Príklady maskovaných derivátov zlúčeniny vzorca (XVI) zahŕňajú (i) ketálové deriváty, napríklad ketály vytvorené reakciou zlúčeniny vzorca (XVI) s alkoholom, napríklad metanolom, etanolom alebo etán-l,2-diolom; (ii) ditioketálové deriváty, napríklad ditioketály, vytvorené reakciou zlúčeniny vzorca (XVI) s tiolom, napríklad metántiolom, etántiolom alebo etán-l,2-ditiolom; (iii) monotioketálové deriváty, napríklad monotioketály, vytvorené reakciou zlúčeniny vzorca (XVI) napríklad s 1 -hydroxy-etán-2-tiolom; (iv) deriváty vytvorené reakciou zlúčeniny vzorca (XVI) s alkoholamínom, napríklad efedrínom; (v) imíny vytvorené reakciou zlúčeniny vzorca (XVI) s amínmi; (vi) oxímy vytvorené reakciou zlúčeniny vzorca (XVI) s hydroxylamínmi. Také a podobné deriváty zlúčeniny vzorca (XVI) sa považujú za jeden z aspektov tohto vynálezu.

Tieto maskované deriváty možno bežnými spôsobmi premeniť späť na ketón, napríklad ketály, imíny a oxímy sa premenia na karbonyl účinkom zriedenej kyseliny a ditioketály sa premenia na ketón rôznymi spôsobmi, ako opisuje P.C. Bulman Page a ďalší, Tetrahedron 45, 7643 až 7677 (1989) vrátane tam uvedených citácií.

Zlúčeniny vzorca (XV) možno pripraviť spôsobom, ktorý zahŕňa:

(a) alkyláciu zlúčeniny vzorca (XVII)

alebo jej soli, kde P znamená ochrannú skupinu hydroxylovej skupiny; alebo (b) esterifkáciu zlúčeniny vzorca (XVIII)

(XVIII).

V kroku (a) možno použiť podobné podmienky, aké sa opísali na premenu zlúčeniny vzorca (II) na zlúčeninu vzorca (I). Typicky bude zlúčenina vzorca (XVII) reagovať so zlúčeninou vzorca FCH₂L, kde L znamená odchádzajúcu skupinu (napríklad atóm halogénu, skupinu mesyl alebo tosyl, alebo podobné skupiny), napríklad s vhodným fluórmetylhalogenidom v bežných reakčných podmienkach. Výhodným fluórmetylhalogenidovým reaktantom je brómfluórmetán.

V kroku (b) možno použiť podobné podmienky reakcie, aké sa uvádzajú pre premenu zlúčeniny vzorca (IX) na zlúčeninu vzorca (VI). Vhodným reaktantom bude napríklad aktivovaný derivát kyseliny 2-furoovej, ako je aktivovaný ester alebo, výhodne, 2-furoylhalogenid, napríklad 2-furoylchlorid v prítomnosti organickej zásady, ako je trietylamín.

Zlúčeninu vzorca (XVIII) možno pripraviť alkyláciou príslušnej tiokyseliny spôsobom, ktorý sa už opísal (napríklad reakciou so zlúčeninou vzorca FCH₂L, kde L znamená odchádzajúcu skupinu (napríklad atóm halogénu, skupinu mesyl alebo tosyl, alebo podobné skupiny), napríklad s vhodným fluórmetylhalogenidom v bežných reakčných podmienkach. Výhodným fluórmetylhalogenidovým reaktantom je brómfluórmetán. Príslušné tiokyseliny sú známe zlúčeniny alebo ich možno pripraviť bežnými postupmi. Zlúčeninu vzorca (XVIII) možno alternatívne pripraviť chránením príslušného hydroxyderivátu.

Zlúčeninu vzorca (XVII) možno pripraviť spôsobom, ktorý zahŕňa esterifikáciu zlúčeniny vzorca (XIX)

alebo jej soli, pričom P znamená ochrannú skupinu hydroxylovej skupiny.

Tento spôsob možno uskutočniť podobným spôsobom, aký už bol opísaný na premenu zlúčeniny vzorca (III) na zlúčeninu vzorca (II). Vhodný reaktant môže byť napríklad aktivovaný derivát kyseliny 2-furoovej, ako je ester alebo výhodne 2-furoylhalogenid, v prítomnosti organickej zásady, ako je trietylamín.

Zlúčeniny vzorca (XIX) možno pripraviť chránením príslušného hydroxy-derivátu (III), pričom sa najprv vytvorí ochrana tiokyseliny; ochranná skupina tiokyseliny sa potom odstráni.

Zlúčeniny vzorca (XVI) možno pripraviť spôsobom, ktorý zahŕňa:

(a) alkyláciu zlúčeniny vzorca (XX)

alebo jej soli, alebo jej derivátu, v ktoromje 11-karbonylová skupina maskovaná; alebo (b) esterifíkáciu zlúčeniny vzorca (XXI)

(xxi) alebo jej derivátu, pričom 11-karbonylová skupina sa maskuje.

V kroku (a) možno použiť podobné podmienky, aké sa opísali na premenu zlúčeniny vzorca (III) na zlúčeninu vzorca (II). Typicky bude zlúčenina vzorca (XX) reagovať so zlúčeninou vzorca FCH₂L, kde L znamená odchádzajúcu skupinu (napríklad atóm halogénu, skupinu mesyl alebo tosyl, alebo podobné skupiny), napríklad s vhodným fluórmetylhalogenidom v bežných reakčných podmienkach. Výhodným fluórmetylhalogenidovým reaktantom je brómfluórmetán.

Zlúčeninu vzorca (XXI) alebo jej derivát možno pripraviť alkyláciou príslušnej tiokyseliny spôsobom, ktorý je už opísaný (napríklad reakciou so zlúčeninou vzorca FCH₂L, kde L znamená odchádzajúcu skupinu (napríklad atóm halogénu, skupinu mesyl alebo tosyl, alebo podobné skupiny)), napríklad s vhodným fluórmetylhalogenidom v bežných reakčných podmienkach, pričom 11-ketónová skupina sa maskuje. Výhodným fluórmetylhalogenidovým reaktantom je brómfluórmetán. Príslušné tiokyseliny sú známe zlúčeniny alebo ich možno pripraviť bežnými postupmi zo zodpovedajúcich karboxylových kyselín spôsobmi, ktoré sú opisované.

Zlúčeninu vzorca (XX) možno pripraviť spôsobom, ktorý zahŕňa esterifíkáciu zlúčeniny vzorca (XXII)

(XXII) alebo jej derivátu, pričom sa 11-ketónová skupina maskuje.

Tento spôsob možno uskutočniť podobným spôsobom, aký už bol opísaný. Vhodným reaktantom môže napríklad byť aktivovaný derivát kyseliny 2-furoovej, ako je ester alebo výhodne 2-furoylhaloge-nid, napríklad 2-furoylchlorid, v prítomnosti organickej zásady, ako je trietylamín.

Zlúčeniny vzorca (XXII) a ich deriváty, v ktorých je 11-ketónová skupina maskovaná, možno pripraviť oxidáciou príslušných hydroxyderivátov IV, nasledujúcim maskovaním ketónu a následnou premenou karboxylovej skupiny na tiokyselinovú skupinu (pozri napríklad premenu zlúčenín vzorca (IV) na (III)).

Ďalší alternatívny spôsob prípravy zlúčenín vzorca (I) alebo ich solvátov zahŕňa reakciu zlúčeniny vzorca (XXIII)

(XXIII), v ktorom L znamená odchádzajúcu skupinu (napríklad halogén iný ako fluór, napríklad chlorid alebo jodid, alebo sulfonát, ako je mesilát, tosilát, triflát) so zdrojom fluóru.

Výhodný zdroj fluóru je fluoridový ión, napríklad KF. Na ďalšie podrobnosti o tejto premene možno odkázať na publikáciu G.H. Phillipps a ďalší, Joumal of Medicinal Chemistry 37, 3717 až 3729 (1994) alebo v J. Labelled Compd. Radiopharm. 39(7), 567 až 584 (1997)).

Zlúčeniny vzorca (XXIII) možno pripraviť podobnými spôsobmi ako skôr. Príslušné nové medziprodukty vzorca (VI), (VIII), (IX), (IXA), (XV) a (XVI), v ktorých uvedené -CH₂F zoskupenie je nahradené skupinou -CH₂L (v ktorom L znamená odchádzajúcu skupinu inú ako fluór), sú jedným z aspektov tohto vynálezu.

Ďalší alternatívny spôsob prípravy zlúčenín vzorca (I) alebo ich solvátov zahŕňa odstránenie ochrannej skupiny alebo odmaskovanie derivátu zlúčeniny vzorca (I), v ktorom je chránená alebo maskovaná 3-karbonylová skupina.

Uvedenú 3-karbonylovú skupinu možno maskovať podobným spôsobom, aký sa opisuje na maskovanie karbonylu v polohe 11. Tak 3-karbonylová skupina môže byť maskovaná napríklad ako ketál, monotioketál, ditioketál, derivát s alkoholamínom, oxím alebo imín. Karbonylovú skupinu možno obnoviť bežným spôsobom; napríklad ketály sa premenia na karbonyly pôsobením zriedenej kyseliny, alebo ditioketály sa premenia na ketóny rôznymi postupmi ako opisuje Bulman Page P. C. a ďalší, Tetrahedron 45, 7643 až 7677 (1989) a v tam uvedených odkazoch.

Niektoré medziproduktové zlúčeniny sú nové a považujú sa spolu s príslušnými soľami a solvátmi za ďalší aspekt tohto vynálezu.

Už bolo uvedené, že z jedného hľadiska vynález zahŕňa spôsob prípravy zlúčeniny vzorca (I) v nesolvátovanom stave, ktorý zahŕňa:

(a) kryštalizáciu zlúčeniny vzorca (I) v prítomnosti nesolvátujúceho rozpúšťadla, ako je etanol, metanol, voda, etylacetát, toluén, metylizobutylketón alebo ich zmesí; alebo (b) desolvatáciu zlúčeniny vzorca (I) v solvátovanej forme (napríklad vo forme solvátu s acetónom, izopropanolom, metyletylketónom, DMF alebo tetrahydrofuránom) napríklad zahrievaním.

Desolvatácia v kroku (b) sa všeobecne uskutoční pri teplotách vyšších ako 50 °C, výhodne pri teplote vyššej ako 100 °C. Zahrievanie sa všeobecne uskutoční vo vákuu.

Vynález tiež zahŕňa zlúčeninu vzorca (I) v nesolvátovanej forme, získateľnú uvedeným spôsobom.

Z ďalšieho hľadiska tento vynález zahŕňa spôsob prípravy zlúčeniny vzorca (I) v nesolvátovanom stave ako polymorf označený Forma 1; uvedený spôsob zahŕňa rozpúšťanie zlúčeniny vzorca (I) v metylizobutylketóne, etylacetáte alebo metyl-acetáte a získanie zlúčeniny vzorca (I) v nesolvátovanej polymorfnej forme Forma 1 pridaním nesolvátujúceho antirozpúšťadla, napríklad izooktánu alebo toluénu.

V prvom výhodnom uskutočnení tohto spôsobu prípravy sa môže zlúčenina vzorca (I) rozpustiť v etylacetáte a ako nesolvátovaný polymorf Forma 1 sa môže získať pridaním toluénu ako antirozpúšťadla. Na dosiahnutie vyšších výťažkov sa použije horúci etylacetátový roztok a po prídavku toluénu sa zmes destiluje, aby sa znížil obsah etylacetátu.

V druhom výhodnom uskutočnení tohto spôsobu prípravy sa zlúčenina vzorca (I) môže rozpustiť v metylizobutylketóne a zlúčenina vzorca (I) sa môže získať ako nasolvátovaný polymorf Forma 1 pridaním izooktánu ako antirozpúšťadla.

Vynález ďalej zahŕňa zlúčeniu vzorca (I) v nesolvátovanej polymorfnej Forme 1, získateľnej uvedenými spôsobmi.

Spôsob prípravy zlúčeniny vzorca (I) v nesolvátovanej polymorfnej Forme 2 zahŕňa rozpúšťanie zlúčeniny vzorca (I) (v nesolvátovanej forme) v metanole alebo suchom dichlórmetáne a rekryštalizáciu uvedenej zlúčeniny vzorca (I) ako nesolvátovaný polymorf Forma 2. Zlúčenina vzorca (I) sa typicky rozpúšťa v horúcom metanole alebo v horúcom dichlórmetáne a nechá sa vychladnúť.

Vynález ďalej zahŕňa zlúčeninu vzorca (I) v nesolvátovanej polymorfnej forme Forma 2, získateľnej uvedeným spôsobom.

Spôsob prípravy zlúčeniny vzorca (I) v nesolvátovanej polymorfnej forme Forma 3; tento spôsob zahŕňa rozpúšťanie zlúčeniny vzorca (I) alebo jej solvátu (bližšie acetónového solvátu) v dichlórmetáne v prítomnosti vody (typicky 1 až 3 % vody, objemovo) a rekryštalizáciu zlúčeniny vzorca (I) v nesolvátovanej polymorfnej forme Forma 3.

Vynález ďalej zahŕňa zlúčeninu vzorca (I) v nesolvátovanej polymorfnej forme Forma 3, získateľnej uvedeným spôsobom.

Výhody zlúčeniny vzorca (I) a/alebo jej solvátov, alebo polymorfných foriem zahŕňajú skutočnosť, že uvedené látky majú vynikajúce protizápalové vlastnosti, majú očakávané farmakokinetické a farmakodynamické vlastnosti so zaujímavým profilom vedľajších účinkov a sú kompatibilné s bežným režimom liečby ľudí - pacientov. Ďalšie výhody môžu zahŕňať skutočnosť, že uvedené látky majú vyžadované fyzikálne a chemické vlastnosti, čo umožňuje pohodlnú výrobu a skladovanie.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Obr. 1: Porovnanie difrakčných záznamov (XRPD profilov) polymorfov nesolvátovanej zlúčeniny vzorca (I): Forma 1, Forma 2 a Forma 3.

Obr. 2: Porovnanie difrakčných záznamov (XRPD profilov) polymorfov nesolvátovanej zlúčeniny vzorca (I): Forma 1, Forma 2 a zmes Formy 1 a Formy 2 (50 : 50), spolu s časovou závislosťou profilu zmesi Formy 1 a Formy 2 (50 : 50).

Obr. 3: Krivky DSC a TGA polymorfnej formy Forma 1 nesolvátovanej zlúčeniny vzorca (I).

Obr. 4: Teplotná závislosť XRPD profilu nesolvátovanej polymorfnej formy Forma 3 zlúčeniny vzorca (I) v piatich časoch ohrevu.

Obr. 5: Teplotne-časový profil ohrevu vzoriek z obr. 4.

Vynález sa ďalej objasňuje v nasledujúcich príkladoch, ktoré ale neznamenajú nijaké obmedzenie rozsahu alebo podstaty tohto vynálezu.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Všeobecne 'H NMR spektrá sa zaznamenávali pri 400 MHz a chemické posuny sa vyjadrili v jednotkách ppm vzhľadom na tetrametylsilán. Na opis násobných signálov sa použili nasledujúce skratky: s (singlet), d (dublet), t (triplet), q (kvartet), m (multiplet), dd (dublet dubletov), ddd (dublet dubletových dubletov), dt ( dublet tripletov) a b (široký signál). Výraz Biotage sa týka vopred upravenej a naplnenej chromatografickej silikagélovej náplne, obsahujúcej KP-Sil na 12 palcový modul rýchlej chromatografie. Na LCMS sa použila kolóna Supelcosil LCABZ+PLUS (3,3 cm x 4,6 mm vnútorný priemer); ako elučné činidlo sa použila 0,1 %-ná kyselina mravčia a 0,01 M roztok octanu amónneho vo vode (rozpúšťadlo A), a 0,05 %-ná kyselina mravčia a 5 %-ná voda v acetonitrile (rozpúšťadlo B); pracovalo sa s gradientom 0 až 0,7 minúty: 0 % B; 0,7 až 4,2 minúty: 100 % B; 4,2 až 5,5 minúty: 0 % a s prietokom 3 ml.min'¹. Hmotnostné spektrá sa zaznamenali prístrojom Fisons Platform Spectrometer a použilo sa elektrosprej ové rozprašovanie v kladnom a zápornom móde (ES+ve a ES-ve).

DSC a TGA záznamy sa získali použitím prístroja na simultánnu termickú analýzu STA 449C firmy Netzsch s neuzavretými mištičkami s preplachovaním dusíkom; zvolil sa teplotný nárast 10 ‘’C.min¹.

Sorpcia vlhkosti vzorkami zlúčenín vzorca (I) sa stanovovala s použitím vodo-sorpčných mikrováh Hiden Igasorb. Program umožňoval krokové zvyšovanie relatívnej vlhkosti (RH) od 0 do 90 % a potom opäť pokles späť na 0 % RH v krokoch po 10 % RH.

Už uvedená XRPD, ktorej záznamy sú na obr. 1 a obr. 2 sa uskutočnila na prístroji X'pert MPD práškový difraktometer od firmy Phillips, číslo DY667. Difrakcie sa zaznamenávali v rozmedzí 2 až 45^Ο(2Θ) s krokom

0,02° (2Θ) a zberným časom 1 sekunda v každom kroku. XRPD analýza, znázornená záznamom na obr. 4, sa uskutočnila na rovnakom prístroji, ale s teplotným príslušenstvom Anton Parr TTK a pracovalo sa v rozmedzí 2 až 35°(2Θ) s krokom 0,04°(2Θ) a zberným časom 1 sekunda v každom kroku.

Medziprodukty Medziprodukt 1 Kyselina 6oc,9a-difluór-17oc-[(2-furanylkarbonyl)oxy]-11 β-hydroxy-16a-metyl-3-oxo-androsta-1,4-dién-17[3-karbotiová

Do roztoku kyseliny 6a,9ot-difluór-l 13,17cc-dihydroxy-16a-metyl-3-oxo-androsta-l,4-dién-17P-karbotiovej (pripravenej postupom uvedeným v GB 2 088 877B) (18 g, 43,64 mmolov) v bezvodom dichlórmetáne (200 ml) s trietylamínom (15,94 ml, 114 mmolov) sa v priebehu 40 minút pri < 5 °C pridal roztok 2-furoylchloridu (11,24 ml, 114 mmolov) v bezvodom dichlórmetáne (100 ml). Reakčná zmes sa pri <5 °C 30 minút miešala. Výsledná tuhá látka sa zachytila filtráciou, postupne premyla 3,5 %-ným roztokom hydrogenuhličitanu sodného, vodou, roztokom kyseliny chlorovodíkovej (c_HCi = 1 mol.dm'³) a vodou; potom sa sušila vo vákuu pri 60 °C, čím sa získala krémovo sfarbená tuhá látka. Dichlórmetánový filtrát sa postupne premyl 3,5 %-ným roztokom hydrogenuhličitanu sodného, vodou, roztokom kyseliny chlorovodíkovej (c_HC1 = = 1 mol.dm^-3) a vodou, sušil nad bezvodým síranom sodným a odparil, čím sa získala krémovo sfarbená tuhá látka, ktorá sa spojila s prvým izolovaným produktom. Spojené tuhé podiely (26,9 g) sa rozmiešali v acetóne (450 ml). Za miešania sa pridal dietylamín (16,8 ml, 162 mmolov) a zmes sa 4,5-hodiny miešala pri teplote miestnosti. Potom sa zmes skoncentrovala a tuhý podiel sa zachytil filtráciou a premyl malým objemom acetónu. Premývací roztok a filtrát sa spojili, skoncentrovali a preniesli na silikagélovú kolónu Biotage, ktorá sa eluovala chloroformom s metanolom (24 : 1). Podiely, ktoré obsahovali viac polámu zložku, sa spojili a odparili, čím sa získala krémovo sfarbená tuhá látka. Táto sa spojila s tuhým podielom izolovaným skôr a sušila vo vákuu, čím sa získal svetlobéžový tuhý produkt (19,7 g). Tento produkt sa rozpustil v teplej vode, pH sa upravilo na hodnotu 2 koncentrovanou kyselinou chlorovodíkovou a zmes sa extrahovala etylacetátom. Organický podiel sa sušil nad bezvodým síranom sodným a odparil. Po sušení odparku pri 50 °C sa získala v nadpise uvedená zlúčenina vo forme krémovo sfarbenej tuhej látky (18,081 g, 82 % teoretického výťažku); LCMS retenčný čas 3,88 minúty; m/z 507 MH⁺;

'H NMR (CDC1₃) zahŕňa: δ 7,61 (1H, m), 7,18 - 7,12 (2H, m), 6,52 (1H, dd, J = 4, 2 Hz), 6,46 (1H, s), 6,41 (1H, dd, J = 10, 2 Hz), 5,47 a 5,35 (1H, 2m), 4,47 (1H, bd, J = 9 Hz), 3,37 (1H, m), 1,55 (3H, s), 1,21 (3H, s), 1,06 (3H, d, J = 7 Hz).

Medziprodukt 1

Kyselina 6cc,9oc-difluór-17oc-[(2-furanylkarbonyl)oxy]-11 β-hydroxy-16a-metyl-3-oxo-androsta-1,4-dién-173-karbotiová (prvý alternatívny spôsob)

Do suspenzie kyseliny 6oc,9cc-difluór-l 1 P,17a-dihydroxy-16a-metyl-3-oxo-androsta-l,4-dién-17P-karbotiovej (pripravenej postupom uvedeným v GB 2 088 877B) (1 hmotnostný diel, 49,5 g) v acetóne (10 objemov) sa za miešania pri 0 až 5 °C pridal trietylamín (0,51 hmotnostného dielu, 2,1 ekvivalentu), pričom sa teplota udržiavala pod 5 °C a pri tejto teplote sa násada miešala 5 minút. Potom sa v priebehu najmenej 20 minút pridával 2-furoylchlorid (0,65 hmotnostného dielu, 2,05 ekvivalentu) a reakčná teplota sa udržiavala v rozmedzí 0 až 5 °C. Reakčná zmes sa potom 30 minút miešala pri 0 až 5 °C a odobrala sa vzorka na HPLC analýzu. V priebehu približne 15 minút sa pridával roztok dietanolamínu (1,02 hmotnostných dielov, 4 ekvivalenty) v metanole (0,8 objemového dielu) a reakčná zmes sa miešala hodinu pri 0 až 5 °C. Znova sa odobrala vzorka na HPLC a zmes sa nechala zohriať na približne 20 °C a zriedila sa vodou (1,1 hmotnostného dielu). Potom sa v priebehu 20 minút pridala kyselina chlorovodíková (hustota 1,18 g.cm’³ (11,5 M roztok), 1 objemový diel) zriedená vodou (10 objemov), pričom sa reakčná teplota udržiavala pod 25 °C. Suspenzia sa najmenej 30 minút miešala pri 20 až 23 °C a potom filtrovala. Filtračný koláč sa premyl vodou (3 x x 2 objemy). Produkt sa cez noc sušil vo vákuu pri približne 60 °C, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina vo forme bielej tuhej látky (58,7 g, 96,5 % teoretického výťažku).

Medziprodukt 1

Kyselina 6a,9a-difluór-17a-[(2-furanylkarbonyl)oxy]-11 β-hydroxy-16a-metyl-3-oxo-androsta-1,4-dién-17P-karbotiová (druhý alternatívny spôsob)

Do suspenzie kyseliny 6<x,9a-difluór-l ip,17oc-dihydroxy-16a-metyl-3-oxo-androsta-l,4-dién-17p-karbotiovej (pripravenej postupom uvedeným v GB 2 088 877B) (1 hmotnostný diel, 49,5 g) v acetóne (10 objemov) sa za miešania pri 0 až 5 °C pridal trietylamín (0,51 hmotnostného dielu, 2,1 ekvivalentu), pričom sa teplota udržiavala pod 5 °C a zmes sa pri uvedenej teplote miešala 5 minút. Potom sa v priebehu najmenej 20 minút pridával 2-furoylchlorid (0,65 hmotnostného dielu, 2,05 ekvivalentu) a teplota sa udržiavala v rozmedzí 0 až 5 °C. Reakčná zmes sa potom najmenej 30 minút miešala, potom stále pri teplote 0 až 5 °C sa pridala voda (10 objemov). Výsledný precipitát sa zachytil na filtri a postupne premýval roztokom acetónu vo vode (50 : 50, 2 objemy) a vodou (2x2 objemy). Produkt sa cez noc sušil vo vákuu pri približne 55 °C, čím sa získal 6a,9a-difluór-17a-[(2-furanylkarbonyl)-oxy]-lip-hydroxy-16a-metyl-3-oxo-androsta-l,4-dién-17P-yl S-(2-furanylakarbonyl)-tioanhydrid ako biely tuhý produkt (70,8 g, 98,2 % teoretického výťažku).

'H NMR (CD₃CN) : δ 0,99 (3H, d. J = 7,3 Hz), 1,24 (3H, s), 1,38 (1H, m, J = 3,9 Hz), 1,54 (3H, s), 1,67 (1H„ m), 1,89 (1H, bd, J = 15,2 Hz), 1,9 - 2,0 (1H, m), 2,29 - 2,45 (3H, m), 3,39 (1H), m), 4,33 (1H, m), 4,93 (1H, bs), 5,53 (1H, ddd, J = 6,9 a 1,9 Hz, J_HF = 50,9 Hz), 6,24 (1H, dd, J = 10,3, 2,0 Hz), 6,63 (2H, m), 7,24 -

- 7,31 (3H, m), 7,79 (1H, dd, J <1 Hz), 7,86 (1H, dd, J<1 Hz).

Časť produktu (0,56 g) sa zmiešala s kyselinou 6a,9oc-difluór-17a-dihydroxy-16a-metyl-3-oxo-androsta-l,4-dién-17p-karbotiovou ( 0,41 g) v molovom pomere 1 : 1 v prostredí DMF (10 objemov vzhľadom na celkový vstup steroidov). Do reakčnej zmesi sa pridal trietylamín (približne 2,1 ekvivalentu) a zmes sa pri približne 20 °C asi 6 hodín miešala. Do reakčnej zmesi sa pridala voda (50 objemov) s nadbytkom koncentrovanej HCI (0,5 objemu) a vylúčený precipitát sa oddelil filtráciou. Vrstva produktu sa na filtri premyla vodou (2x5 objemov) a cez noc sušila vo vákuu pri približne 55 °C. Získala sa tak v nadpise uvedená zlúčenina vo forme bielej tuhej látky (0,99 g, 102 % teoretického výťažku).

Medziprodukt 1A

Kyselina 6a,9a-difluór-17a-[(2-furanylkarbonyl)oxy]-l ip-hydroxy-16oc-metyl-3-oxo-androsta-l,4-dién-17p-karbotiová, diizopropyletylamínová soľ

Do suspenzie kyseliny 6cc,9oc-difluór-lip,17a-dihydroxy-16a-metyl-3-oxo-androsta-l,4-dién-173-karbotiovej (pripravenej postupom uvedeným v GB 2 088 877B) (49,5 g) v metylacetáte (500 ml) sa pridal trietylamín (35 ml) a teplota reakčnej zmesi sa udržiavala v rozmedzí 0 až 5 °C. Pridal sa 2-furoylchlorid (25 ml) a zmes sa hodinu miešala pri 0 až 5 °C. Potom sa pridal roztok dietanolaminu (52,8 g) v metanole (50 ml) a zmes sa najmenej 2 hodiny miešala pri 0 až 5 °C. Potom sa pridala zriedená kyselina chlorovodíková (c_Hci = = približne 1 mol.dm’³, 550 ml), pričom sa teplota reakčnej zmesi udržiavala pod 15 °C a pri tejto teplote sa zmes miešala. Organická fáza sa oddelila a vodná fáza sa spätne extrahovala metyl-acetátom (2 x 250 ml). Potom sa všetky organické podiely spojili, premyli postupne roztokom soli (5 x 250 ml) a pridal sa diizopropyletylamín (30 ml). Reakčná zmes sa skoncentrovala oddestilovaním pri atmosférickom tlaku na objem približne 250 ml a ochladila na 25 až 30 °C (počas destilácie a nasledujúceho chladenia normálne nastáva kryštalizácia vyžadovaného produktu). Pridal sa terc-butylmetyléter (TBME) (500 ml). Zmes sa ďalej ochladila a nechala najmenej 10 minút dozrieť pri 0 až 5 °C. Produkt sa odfiltroval, premyl vychladeným TBME (2 x x 200 ml) a sušil vo vákuu pri približne 40 až 50 °C (získalo sa 75,3 g produktu, 98,7 % teoretického výťažku).

'H NMR (CDClj): δ 7,54 - 7,46 (1H, m), 7,20 - 7,12 (1H, dd), 7,07 - 6,99 (1H, dd), 6,48 - 6,41 (2H, m), 6,41 - 6,32 (1H, dd), 5,51 a 5,28 (1H, dddd, ²J_h_f = 50 Hz), 4,45 - 4,33 (1H, bd), 3,92 - 3,73 (3H, bm), 3,27 -

- 3,14 (2H, q), 2,64 - 2,12 (5H, m), 1,88 - 1,71 (2H, m), 1,58 - 1,15 (3H, s), 1,50 - 1,38 (15H, m), 1,32 - 1,23 (1H, m), 1,23 - 1,15 (3H, s), 1,09 - 0,99 (3H, d).

Medziprodukt IB

Kyselina 6cx,9oc-difluór-l7a-[(2-furanylkarbonyl)oxy]-11 β-hydroxy-l6a-metyl-3-oxo-androsta-1,4-dién-17p-karbotiová, trietylamínová soľ

Do suspenzie medziproduktu 1 (30 g) v etylacetáte (900 ml) sa pridal trietyl-amín (1,05 molového ekvivalentu, 8,6 ml) a zmes sa 1,5-hodiny miešala pri 20 °C. Zrazenina sa odfiltrovala, premyla etylacetátom (2 x x 2 obj.) a sušila 18 hodín vo vákuu pri 45 °C, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina vo forme bielej tuhej látky (28,8 g, 80 % teoretického výťažku).

'H NMR (CDClj): δ 7,59 - 7,47 (1H, m), 7,23 - 7,13 (1H, dd), 7,08 - 6,99 (1H, d), 6,54 - 6,42 (2H, m), 6,42 -

- 6,32 (1H, dd), 5,55 a 5,26 (1H, dddd, ²J_H._F = 50 Hz), 4,47 - 4,33 (1H, bd), 3,88 - 3,70 (1H, bm), 3,31 - 3,09 (6H, q), 2,66 - 2,14 (5H, m), 1,93 - 1,69 (2H, m), 1,61 - 1,48 (3H, s), 1,43 - 1,33 (9H, t), 1,33 - 1,26 (1H, m), 1,26 - 1,15 (3H, s), 1,11 - 0,97 (3H, d).

Príklady Príklad 1

S-Fluórmetylester kyseliny 6cc,9cc-difluór-17ct-[(2-furanylkarbonyl)oxy]-11 β-hydroxy-16oc-metyl-3-oxo-androsta-l,4-dién-17β-karbotiovej, nesolvátovaná Forma 1

Do suspenzie medziproduktu 1 (2,5 g, 4,94 mmolu) v bezvodom /V.N-dimetyl-formamide (25 ml) sa pridal hydrogenuhličitan sodný (465 mg, 5,53 mmolu). Do zmesi sa za miešania pri -20 °C pridal brómfluórmetán (0,77 ml, 6,37 mmolu) a zmes sa 2 hodiny miešala pri -20 °C. Potom sa pridal dietylamín (2,57 ml, 24,7 mmolov) a zmes sa 30 minút miešala pri -20 °C. Zmes sa pridala do zriedenej kyseliny chlorovodíkovej (c_Hci = 2 mol.drn³, 93 ml) a reakčná zmes sa 30 minút miešala. Po pridaní vody (300 ml) sa vylúčená zrazenia oddelila filtráciou, premyla vodou a sušila vo vákuu pri 50 °C; biely tuhý produkt sa rekryštalizoval z prostredia acetónu/vody (čím sa získal acetónový solvát S-fluórmetylesteru kyseliny 6a,9a-difluór-17a-[(2-furanylkarbonyl)oxy]-l 13-hydroxy-16a-metyl-3-oxo-androsta-l,4-dién-173-karbotiovej), sušil vo vákuu pri 50 °C, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (2,351 g, 88 % teoretického výťažku); LCMS retenčný čas 3,66 minút, m/z 539 MH⁺;

'H NMR (CDClj) : δ 7,60 (1H, m), 7,18 - 7,11 (2H, m), 6,52 (1H, dd, J = 4,2 Hz), 6,46 (1H, s), 6,41 (1H, dd, J = 10,2 Hz), 5,95 a 5,82 (2H, dd, J = 51,9 Hz), 5,48 a 5,35 (1H, 2m), 4,48 (1H, m), 3,48 (1H, m), 1,55 (3H, s), 1,16 (3H, s), 1,06 (3H, d, J = 7 Hz).

Farmakologické účinky Farmakologické účinky in vitro

Farmakologické účinky sa hodnotili na základe analýz in vitro gluko-kortikoidnej agonistovej aktivity, ktorá sa vo všeobecnosti považuje za prognózu protizápalových alebo protialergických účinkov in vivo.

Na pokusy sa v tejto časti použila zlúčenina vzorca (I) v nesolvátovanej forme ako Forma 1.

Analýza bola založená na postupe, ktorý opisuje Ray K. P. a ďalší, Biochem. J. 328, 707 až 715 (1997). Na stabilne infektované bunky A549 s reportérovým génom obsahujúcim NF-κΒ citlivé prvky z ELAM génového promótora viazané na sPAP (sekrétovaná alkalická fosfatáza) sa pri 37 °C hodinu pôsobilo vhodnými dávkami skúšaných zlúčenín. Bunky sa potom 16 hodín stimulovali nádorovým nekrotickým faktorom (TNF, 10 ng.mľ¹); potom sa štandardným kulometrickým postupom stanovil obsah vyprodukovanej alkalickej fosfatázy. Zhotovili sa krivky závislosti dávka-odozva, z ktorých sa určili hodnoty EC₅₀.

Skúšaná zlúčenina z príkladu 1 mala v tejto analýze hodnotu EC₅₀ <1 nM.

Glukokortikoidný receptor (GR) môže účinkovať najmenej dvoma rozdielnymi mechanizmami, usmerňovaním génovej expresie priamou väzbou na špecifické sekvencie génových promótorov a dereguláciou génovej expresie budenej inými transkripčnými faktormi (ako NFkB alebo AP-1) priamou interakciou s GR.

S cieľom monitorovať tieto funkcie sa v opísanom upravenom spôsobe generovali dva reportérové plazmidy a transfekciou oddelene zaviedli do ľudských pľúcnych epiteliálnych A549 buniek. Prvá bunková línia obsahuje luciferázový reportérový gén svätojánskej mušky ovládaný syntetickým promótorom, ktorý špecificky odpovedá na aktiváciu tanskripčného faktora NF-κΒ po stimulácii s TNFa. Druhá bunková línia obsahuje renilla luciferázový reportérový gén ovládaný syntetickým promótorom, ktorý zahŕňa 3 kópie súhlasného glukokortikoidného responzného prvku a ktorý odpovedá na priamu stimuláciu glukokortikoidmi. Simultánne merania transaktivácie a transrepresie sa uskutočnili miešaním uvedených dvoch bunkových línií v pomere 1 : 1 do 96 jamkovej platne (40 000 buniek na jamku) a rastom cez noc pri 37 °C. Skúšané zlúčeniny sa rozpustili v DMSO a pridali sa k bunkám; konečná koncentrácia DMSO bola 0,7 %. Po hodine inkubácie sa pridalo 0,5 ng.mľ¹ TNFa (R&D Systems). Po ďalších 15 hodinách pri 37 °C sa stanovovali hladiny uvedených luciferáz, pričom sa použila súprava Packard Firellite a postupovalo sa podľa návodu dodávateľa súpravy. Zostrojili sa krivky závislosti typu dávka - odozva a z nich sa určili hodnoty EC₅₀.

	Transaktivácia (GR) ED₅₀ (nM)	Transrepresia (NFkB) ED₅₀ (nM)
Zlúčenina vzorca (I)	0,06	0,20
Metabolit X	>250	>1 000
Flutikazón propionát	0,07	0,16

Farmakologické účinky in vivo

Farmakologické účinky in vivo sa hodnotili na modeli vaječným albumínom scitlivených eozinofilných buniek Brown Norway potkana. Model je navrhnutý tak, aby napodobnil alergénom vyvolanú eozinofíliu, hlavnú zložku pľúcneho zápalu pri astme.

Na pokusy v tejto časti sa použila zlúčenina vzorca (I) ako nesolvátovaný polymorf Forma 1.

Zlúčenina I, poskytujúca od dávky závislú inhibíciu pľúcnej eozinofilie, sa v tomto modeli dávkovala vo forme intra-tracheálncj (IT) suspenzie v roztoku soli 30 minút pred ovalbuminovou expozíciou. Významná inhibícia sa dosiahla po jednej dávke 30 pg zlúčeniny I a odozva bola významne vyššia (p = 0,016) ako odozva na dávku ekvivalentného množstva flutikazón propionátu v rovnakej štúdii (69 %-ná inhibícia so zlúčeninou I v porovnaní s 41 %-nou inhibíciou s flutikazón propionátom).

Tri denné IT dávky po 100 pg zlúčeniny I v modeli involúcie týmusu u potkana vyvolali významne menšie zmenšenie hmotnosti týmusu (p = 0,004) ako ekvivalentná dávka flutikazón propionátu v rovnakej štúdii (67 %-né zníženie hmotnosti týmusu pri použití zlúčeniny I v porovnaní s 78 %-ným znížením hmotnosti s flutikazón propionátom).

Všetky uvedené výsledky spolu poukazujú na vynikajúci terapeutický index zlúčeniny I zrovnateľný s flutikazón propionátom.

Metabolizmus potkaních a ľudských hepatocytov in vitro

Inkubácia zlúčeniny I s hepatocytmi potkana alebo človeka ukázala, že zlúčenina podľa tohto vynálezu sa metabolizuje podobným spôsobom ako flutikazón propionát a ako jediný významný metabolit vzniká 17β-karboxylová kyselina (zlúčenina X). Vyšetrenie rýchlosti vzniku tohto metabolitu pri inkubáci zlúčeniny I s hepatocytmi človeka (37 °C, koncentrácia liečivalO μΜ, hepatocyty od 3 subjektov a 0,7.10⁶ buniek.mľ¹) preukázalo, že zlúčenina I je metabolizovaná 5-násobne rýchlejšie ako flutikazón propionát.

Označenie subjektu	Koncentrácia buniek (miliónov buniek na ml)	Produkcia 17P-kyselinového metabolitu (pmol.h¹)
Zlúčenina I	Flutikazón propionát
1	0,2	48,9	18,8
1	0,7	73,3	35,4
2	0,2	116	9,7
2	0,7	903	23,7
3	0,2	102	6,6
3	0,7	580	23,9

Priemer produkcie metabolitu bol 102 až 118 pmol.h’¹ pri použití zlúčeniny I a 1,8 až 23,0 pri použití porovnávacieho flutikazón propionátu.

Farmakokinetika po intravenóznom (IV) a perorálnom dávkovaní pri potkanoch

Zlúčenina I sa dávkovala samčekom potkanov Wistar Han perorálne (0,1 mg.kg'¹) a IV (0,1 mg.kg'¹) a stanovovali sa farmakokinetické parametre. Zlúčenina I mala zanedbateľnú orálnu biovyužiteľnosť (0,9 %) a čírenie plazmy 47,3 ml.min'¹.kg'¹ v pečeňovom krvnom toku (čírenie plazmy pri použití flutikazón propionátu bolo 45,2 ml.min’kg'¹).

Farmakokinetika po intra-tracheálnom dávkovaní suchého prášku pri prascoch

Anestetizované prasce (2) sa dávkovali intra-tracheálne s homogénnou zmesou zlúčeniny I (1 mg) alebo flutikazón propionátu (1 mg) vo forme suchého práškového prípravku v zmesi s laktózou (10 % hmotnostné). Postupne sa odoberali vzorky krvi až do 8 hodín po podaní. V plazme sa po extrakcii určovali hladiny zlúčeniny I a flutikazón propionátu; na analýzu sa použila metodológia LC-MS/MS; dolná medza stanoviteľnosti týchto metód bola 10 pg.mľ¹ pre zlúčeninu I a 20 pg.mľ¹ pre flutikazón propionát. Týmito metódami bola zlúčenina I merateľná do dvoch hodín po podaní a flutikazón propionát bol merateľný až do 8 hodín po podaní. Maximálne koncentrácie v plazme sa pozorovali pri obidvoch zlúčeninách v priebehu 15 minút po podaní dávky. Údaje o polčasoch životnosti v plazme, získané po IV podaní (0,1 mg.kg'¹), sa použili na výpočet hodnôt AUC (0 až inf.). Toto kompenzovalo profil zlúčeniny I v plazme určený iba do 2 hodín po IT dávke a odstránilo akýkoľvek odklon vplyvom obmedzených údajov zlúčeniny I v porovnaní s flutikazón propionátom.

Hodnoty C_max a AUC (0-inf.) zreteľne ukazujú na zníženie systémovej expozície zlúčeninou I v porovnaní s flutikazón propionátom:

	C_max (pg.mľ¹)	AUC (0-inf), (h.pg.ml¹)
zviera 1	zviera 2	zviera 1	zviera 2
Zlúčenina vzorca (I)	117	81	254	221
Flutikazón propionát	277	218	455	495

Stanovené farmakokinetické parametre pri anestetizovaných prascoch po podaní dávky (0,1 mg.kg'¹) zlúčeniny vzorca (I) a porovnávacieho flutikazón propionátu boli rovnaké. Čírenie pri použití uvedených dvoch kortikoidov bolo v tomto experimentálnom modeli podobné.

Príklad 1 .S’-Fluórmetylester kyseliny 6oc,9oc-difluór-17a-[(2-furanylkarbonyl)oxy]-113-hydroxy-16oc-metyl-3-oxo-androsta-l,4-dién-17P-karbotiovej, nesolvátovaný polymorf Forma 1 (prvý alternatívny spôsob)

Do suspenzie medziproduktu 1A (12,61 g, 19,8 mmolov, ekvivalent 10 g medziproduktu 1) v etylacetáte (230 ml) a vode (50 ml) sa za miešania pridal fázovo prenosový katalyzátor (benzyltributylamóniumchlorid, 10 mol. %), suspenzia sa ochladila na 3 °C a pridal sa brómfluórmetán (1,10 ml, 19,5 mmolov, 0,98 ekviva lentu). Reakčná zmes sa premyla vychladeným (0 °C) etylacetátom (EtOAc) (20 ml). Suspenzia sa miešala cez noc a nechala sa zohriať na 17 °C. Vodná vrstva sa oddelila a organická vrstva sa postupne premyla zriedenou kyselinou chlorovodíkovou (c_HCi = 1 mol.dm'³, 50 ml), približne 1 %-ným roztokom hydrogenuhličitanu sodného (3 x 50 ml) a vodou (2 x 50 ml). Etylacetátový roztok sa destiloval pri atmosférickom tlaku, až sa dosiahla destilačná teplota 73 °C; do roztoku sa pridal toluén (150 ml). Pokračovalo sa v destilácii pri atmosférickom tlaku, až sa odstránil všetok etylacetát (destilačná teplota približne 103 °C). Výsledná suspenzia sa ochladila a nechala vyzrieť pri <10 °C a filtrovala. Vrstva na filtri sa premyla toluénom (2 x 30 ml) a produkt sa sušil vo vákuovej sušiarni pri 60 °C do ustálenej hmotnosti, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (8,77 g, 82 % teoretického výťažku).

Príklad 1

S-Fluórmetylester kyseliny 6a,9a-difluór-17a-[(2-furanylkarbonyl)oxy]-l 1 β-hydroxy-16a-metyl-3-oxo-androsta-l,4-dién-17β-karbotiovej, nesolvátovaný polymorf Forma 1 (druhý alternatívny spôsob)

Suspenzia S-fluórmetylesteru kyseliny 6a,9a-difluór-17a-[(2-furanylkarbonyl)-oxy]-l 1 β-hydroxy-16a-metyl-3-oxo-androsta-l,4-dién-17β-karbotiovej, acetónového solvátu (pripraveného spôsobom uvedeným v príklade 11) (50,0 g) v acetóne (1 500 ml) a vode (75 ml) sa zahrievala na teplotu varu pod spätným chladičom. Výsledná zmes sa čírila filtráciou za horúca (filtračný papier Whatman 54), pričom počas filtrácie časť tuhého podielu z filtrátu vykryštalizovala. K filtrátu sa pridal ďalší podiel acetónu (200 ml), čím sa pri teplote varu pod spätným chladičom získal číry roztok. Roztok sa pri atmosférickom tlaku destiloval, kým sa pri teplote varu nezaznamenal zákal (približne 750 ml rozpúšťadla sa oddestilovalo). Do horúceho roztoku sa pridal toluén (1 000 ml) a pokračovalo sa v destilácii pri atmosférickom tlaku, čím sa dosiahla kryštalizácia pri teplote približne 98 °C. V destilácii sa pokračovalo, až sa pri destilácii dosiahla teplota 105 °C (približne sa oddestilovalo 945 ml rozpúšťadla). Zmes sa potom ochladila na teplotu okolia, ďalej ochladila a nechala 10 minút zrieť pri <10 °C. Produkt sa odfiltroval, premyl toluénom (150 ml) a odsával do sucha. Potom sa 16 hodín sušil pri približne 60 °C vo vákuu, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina vo forme bielej tuhej látky (37,8 g, 83,7 % teoretického výťažku).

XRPD záznam vzorky z príkladu 1 je znázornený na obr. 1. DSC a TGA profily sú na obr. 3.

Príklad 2 .S'-Fluórmetylester kyseliny 6a,9a-difluór-17a-[(2-furanylkarbonyl)oxy]-11 β-hydroxy-16a-metyl-3-oxo-an<1Γθ8ΐ3-1,4-άίέη-17βΑ3ΛοΙίονε}, nesolvátovaný polymorf Forma 2

Suspenzia S-fluórmetylesteru kyseliny 6a,9a-difluór-17a-[(2-furanylkarbonyl)-oxy]-l 1 β-hydroxy-16a-metyl-3-oxo-androsta-l,4-dién-17β-karbotiovej, acetónového solvátu (pripraveného podľa príkladu 1, prvého spôsobu) (6,0 g) v dichlórmetáne (180 ml) sa zahrievala na teplotu varu pod spätným chladičom za vzniku číreho roztoku. Roztok sa čistil filtráciou (filtračný papier Whatman 54) a filtrát sa destiloval pri atmosférickom tlaku (približne sa oddestilovalo 100 ml rozpúšťadla). Zmes sa udržiavala približne 30 minút pri teplote varu pod spätným chladičom, potom sa pomaly ochladila na teplotu okolia. Zmes sa potom ďalej ochladila a nechala sa 2 hodiny zrieť pri 10 až 20 °C. Zmes sa ochladila pod 10 °C a produkt sa odfiltroval, odsával do sucha a cez noc sušil približne pri 60 °C, čím sa získal biely tuhý produkt (4,34 g, 71 % teoretického výťažku).

Čistejšia vzorka .S'-fluórmetylesteru kyseliny 6a,9a-difluór-17a-[(2-furanyl-karbonyl)oxy]-l Ιβ-hydroxy-16α-metyl-3-oxo-androsta-l,4-dién-17β-karbotiovej, nesolvátovaného polymorfu Forma 2 sa získala ochladením a kryštalizáciou S-fluórmetylesteru kyseliny 6a,9a-difluór-17a-[(2-furanylkarbonyl)oxy]-l Ιβ-hydroxy-16a-metyl-3-oxo-androsta-l,4-dién-^-karbotiovej (pripraveného napríklad podľa príkladu 1, prvého spôsobu) v metanole (60 objemov, destilované pri atmosférickom tlaku na približne 37,5 objemov). Produkt sa izoloval filtráciou, sušil 16 hodín vo vákuovej sušiarni pri 60 °C, čím sa získala biela tuhá látka (4,34 g, 71 % teoretického výťažku).

XRPD záznam vzorky z príkladu 2 je znázornený na obr. 1.

Príklad 3 .S'-Fluórmetylester kyseliny 6a,9a-difluór-17a-[(2-furanylkarbonyl)oxy]-11 β-hydroxy-16a-metyl-3-oxo-androsta-l,4-dién-17β-karbotiovej, nesolvátovaný polymorf Forma 3

Suspenzia S-fluórmetylesteru kyseliny 6a,9a-difluór-17a-[(2-furanyIkarbonyl)-oxy]-l Ιβ-hydroxy-lóa-metyl-3-oxo-androsta-l,4-dién-17β-karbotiovej, acetónového solvátu (pripraveného spôsobom uvedeným v príklade 11) (20,0 g) v dichlórmetáne (800 ml, 40 objemov) a vode (10 ml, 0,5 objemu) sa zahrievala na teplotu varu pod spätným chladičom, čím sa získal číry roztok. Roztok sa za horúca filtroval (papierový filter Whatman 54), pričom z filtrátu kryštalizovala časť tuhého podielu, ktorý sa celkom rozpustil po zahriatí na teplotu varu pod spätným chladičom. Roztok sa destiloval pri atmosférickom tlaku (oddestilovalo sa približne 400 ml rozpúšťadla) a nechal sa vychladnúť na teplotu okolia. Zmes sa ďalej ochladila a nechala 10 minút zrieť pri <10 °C. Produkt sa potom zachytil na filtri, odsával a sušil pri približne 60 °C cez noc vo vákuu, čím sa získal biely tuhý produkt (12,7 g, 70 % teoretického výťažku).

XRPD záznam produktu z príkladu 3 je znázornený na obr. 1 a na obr. 4.

Príklad 4

Vzájomná premena polymorfných foriem Formy 1, Formy 2 a Formy 3 .S'-fluórmetylesteru kyseliny 6α,9α-difluór-17a-[(2-furanylkarbonyl)oxy]-lip-hydroxy-16a-metyl-3-oxo-androsta-l,4-dién-17p-karbotiovej

Vo vode sa rozmiešali polymorfy Forma 1 a Forma 2 (pri teplote okolia) a ukázalo sa, že s časom sa zložky premenili iba na Formu 1.

XRPD záznamy sú znázornené na obr. 2. Podobné výsledky sa dosiali aj pri rozmiešaní zmesi polymorfov Formy 1 a Formy 2 v etanole (tiež pri teplote okolia).

Z týchto výsledkov možno usúdiť, že z uvedených dvoch foriem je termodynamicky stálejšou polymorfnou formou Forma 1.

Termické štúdiá polymorfu Forma 3 sa uskutočnili tak, ako je znázornené na obr. 4. Teplotný a časový profil je pritom znázornený na obr. 5. Na obr. 4 je uvedených 5 záznamov získaných v bodoch, znázornených na obr. 5, kedy sa dosiahla rovnováha. Výsledky poukazujú, že zvyšovaním teploty sa polymorf Forma 3 najprv mení na Formu 2 a potom na Formu 1.

Príklad 5

Sorpcia vlhkosti polymorfov Forma 1, 2 a 3 nesolvátovaného .S’-fluórmetylesteru kyseliny 6a,9a-difluór-17a-[(2-furanylkarbonyl)oxy]-11 β-hydroxy-16a-metyl-3-oxo-androsta-1,4-dién-173-karbotiovej

Monitorovaním zmien hmotnosti pri expozícii tuhých vzoriek pri stupňovito zvyšujúcej sa vlhkosti a potom znižujúcej sa vlhkosti uvedených troch foriem zlúčeniny vzorca (I) sa stanovoval ich sklon na príjem vlhkosti. Dosiahli sa nasledujúce výsledky: polymorf Forma 1: vzorka prijala 0,18 % hmotnostných vlhkosti v podmienkach 0 až 90 % relatívnej vlhkosti pri 25 °C;

polymorf Forma 2: vzorka prijala 1,1 až 2,4 % hmotnostných vlhkosti v podmienkach 0 až 90 % relatívnej vlhkosti pri 25 °C;

polymorf Forma 3: vzorka prijala 1,2 až 2,5 % hmotnostných vlhkosti v podmienkach 0 až 90 % relatívnej vlhkosti pri 25 °C.

Príklad 6

Rozpúšťacia entalpia polymorfov Forma 1 a Forma 3 nesolvátovaného ď-fluórmetyl-esteru kyseliny 6a,9a-difluór- 17 a- [(2-furanylkarbonyl)oxy] -11 β-hydroxy-16a-metyl-3 -oxo-androsta-1,4-dién-17 β -karbotiovej

Entalpia rozpúšťania v DMSO a v acetonitrile sa stanovovala pri 25 °C. Dosiahli sa nasledujúce výsledky:

Rozpúšťadlo	Entalpia rozpúšťania v kJ.moľ¹
Forma 1	Forma 3
Acetonitril	+13,74	+8,62
DMSO	+1,46	-5,21

Z uvedených výsledkov možno vypočítať, že entalpia premeny polymorfu Forma 3 na polymorf Forma 1 je približne 5,1 až 6,7 kJ.moľ¹. Nakoľko obidve formy sú nesolvátované, je možný predpoklad, že entrópia premeny je malá a tak entalpia polymorfnej premeny sa môže rovnať voľnej energii premeny. Uvedené údaje podporujú názor, že polymorf Forma 1 je pri 25 °C termodynamicky najstálejšou formou zlúčeniny vzorca (I)·

Príklad 7

S-Fluórmetylester kyseliny 6a.9a-difluór-17a-[(2-furanylkarbonyľ)oxy]-l 1 β-hydroxy-16a-metyl-3-oxo-androsta-l,4-dién-17β-karbotiovej, metyletylketónový solvát

Suspenzia .S'-fluórmetylesteru kyseliny 6a,9a-difluór-17a-[(2-furanylkarbonyl)-oxy]-11 β-hydroxy- 16a-metyl-3-oxo-androsta-l,4-dién-17β-karbotiovej (pripraveného podľa príkladu 1) (400 mg) v metyletylketóne (3,2 ml) sa zahrievala na teplotu varu pod spätným chladičom do vyčírenia roztoku. Časť rozpúšťadla sa oddestilovala (približne 1 ml) pri atmosférickom tlaku a zmes sa ochladila približne na 20 °C. Vykryštalizovaný produkt sa odfiltroval, sušil pri približne 20 °C vo vákuu, čím sa získal v nadpise uvedený solvát vo forme bielej tuhej látky (310 mg, 68 % teoretického výťažku).

'H NMR (CDC1₃) zahŕňa piky opísané v príklade 1 pre základnú zlúčeninu a ďalšie nasledujúce piky vplyvom rozpúšťadla: δ 2,45 (2H, q), 2,14 (3H, s), 1,06 (3H, t).

Príklad 8

S-Fluórmetylester kyseliny 6a,9a-difluór-17a-[(2-furanylkarbonyl)oxy]-l 1 β-hydroxy-16a-metyl-3-oxo-androsta-l,4-dién-17β-karbotiovej, izopropanolový solvát

Roztok S-fluórmetylesteru kyseliny 6a,9a-difluór-17a-[(2-furanylkarbonyl)-oxy]-l^-hydroxy-16a-metyl-3-oxo-androsta-l,4-dién-173-karbotiovej (pripraveného napríklad podľa príkladu 1) (150 mg) v izopropanole (15 ml) sa nechal pomaly, v priebehu 8 týždňov, kryštalizovať. Výsledné veľké kryštály sa izolovali odfiltrovaním, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina vo forme bielej tuhej látky. 'H NMR (CDC1₃) zahŕňa piky opísané v príklade 1 pre základnú zlúčeninu a ďalšie nasledujúce piky vplyvom rozpúšťadla: δ 4,03 (1H, m), 1,20 (6H, d).

Príklad 9 .S'-Fluórmetylester kyseliny 6a,9a-difluór-17a-[(2-furanylkarbonyl)oxy]-11 β-hydroxy- 16a-metyl-3-oxo-androsta-l,4-dién-17β-karbotiovej, tetrahydrofuránový solvát

Suspenzia S-fluórmetylesteru kyseliny 6a,9a-difluór-17a-[(2-furanylkarbonyl)-oxy]-l 1 β-hydroxy-16a-metyl-3-oxo-androsta-l,4-dién-17β-karbotiovej (pripraveného napríklad podľa príkladu 1) (150 mg) v THF (20 objemov) sa zahrievala, až sa získal číry roztok. Rozpúšťadlo sa nechalo pomaly (počas 6 dní) odparovať, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina vo forme bielej tuhej látky. Alternatívne sa roztok v THF po kvapkách vnášal do roztoku hydrogenuhličitanu draselného (2 % hmotnostné) vo vode (50 objemov) a vylúčený produkt sa zachytil filtráciou. V nadpise uvedená zlúčenina tvorila biely tuhý produkt.

’H NMR (CDC1₃) zahŕňa piky opísané v príklade 1 pre základnú zlúčeninu a ďalšie nasledujúce piky vplyvom rozpúšťadla: δ 3,74 (4H, m), 1,85 (4H, m).

Príklad 9

S-Fluórmetylester kyseliny 6a,9a-diíluór-17a-[(2-furanylkarbonyl)oxy]-11 β-hydroxy-16a-metyl-3-oxo-androsta-l,4-dién-17β-karbotiovej, tetrahydrofuránový solvát (alternatívny spôsob)

Do suspenzie S-fluórmetylesteru kyseliny 6a,9a-difluór-17a-[(2-furanyl-karbonyl)oxy]-lΙβ-hydroxy-16α-metyl-3-oxo-androsta-l,4-dién-17β-karbotiovej, tri-etylamínovej soli, (pripravenej napríklad podľa postupu uvedeného pre medziprodukt IB) (1,2 g) v THF (10 ml) sa za miešania pridal fázovo prenosový katalyzátor (tetrabutylamóniumbromid, typicky medzi 8 a 14 mol. %), suspenzia sa ochladila na približne 3 °C a pridal sa brómfluórmetán (0,98 ekvivalentu). Suspenzia sa potom 2 až 5 hodín miešala, nechala sa zohriať na 17 °C. Reakčná zmes sa potom naliala do vody (30 objemov), miešala 30 minút pri približne 10 °C a filtrovala. Zachytený tuhý podiel sa premyl vodou (4x3 objemy) a cez noc sušil vo vákuovej sušiarni pri 60 °C, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina vo forme bielej tuhej látky (0,85 g, 87 % teoretického výťažku).

Príklad 10 .S’-Fluórmetylester kyseliny 6a,9a-difluór-17a-[(2-furanylkarbonyl)oxy]-l^-hydroxy-16a-metyl-3-oxo-androsta-l,4-dién-17β-karbotiovej, DMF solvát

Do zmesi medziproduktu 1 (4,5 g, 8,88 mmolov) s DMF (31 ml) sa pridal hydrogenuhličitan draselný (0,89 g, 8,88 mmolov) a zmes sa ochladila na -20 °C. Pri 0 °C sa pridal roztok brómfluórmetánu (0,95 g, 8,50 mmolu, 0,98 ekvivalentu) v DMF (4,8 ml) a zmes sa miešala pri -20 °C 4 hodiny a potom ešte ďalších 30 minút. Pridala sa zriedená kyselina chlorovodíková (c_Hci ⁼ 2 mol.dm'³, 100 ml) a reakčná zmes sa miešala pri 0 až 5 °C ďalších 30 minút. Precipitát sa zachytil vákuovou filtráciou, premyl vodou a sušil pri 50 °C, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina (4,47 g, 82 % teoretického výťažku).

'H NMR (CD₃OD) zahŕňa piky opísané v príklade 1 pre základnú zlúčeninu a ďalšie nasledujúce piky vplyvom rozpúšťadla: δ 7,98 (1H, bs), 2,99 (3H, s), 2,86 (3H, s).

Príklad 11

S-Fluórmetylester kyseliny 6a,9a-difluór-17a-[(2-furanylkarbonyl)oxy]-l ^-hydroxy-16a-metyl-3-oxo-androsta-l,4-dién-17β-karbotiovej, acetónový solvát

Do roztoku medziproduktu 1 (530,1 g, 1 hmotnostný diel) v dimetylformamide (8 objemov) sa pridal hydrogenuhličitan draselný (0,202 hmotnostných dielov, 1,02 ekvivalentu) a zmes sa za miešania ochladila na -17 ± 3 °C. Potom sa pridal brómfluórmetán (BFM) (0,22 hmotnostného dielu, 0,99 ekvivalentu) a reakčná zmes sa najmenej 2 hodiny miešala pri -17 ± 3 °C. Reakčná zmes sa potom v priebehu 10 minút naliala do vody (17 objemov) pri 5 ± 3 °C a nasledovalo opláchnutie vodou (1 objem). Suspenzia sa najmenej 30 minút miešala pri 5 až 10 °C a potom filtrovala. Filtračný koláč (S-fluórmetylester kyseliny 6a,9a-difluór-17a-[(2-furanylkarbonyl)-oxy] -11 β-hydroxy-16a-metyl-3-oxo-androsta-1,4-dién-173-karbotiovej, DMF solvát) sa premyl vodou (4x4 objemy) a vysušil na filtračnom papieri. Vlhký koláč sa vrátil späť do nádoby, pridal sa acetón (5,75 objemov) a zmes sa 2 hodiny zahrievala na teplotu varu pod spätným chladičom. Zmes sa ochladila na 52 ± 3 °C a pridala sa voda (5,75 objemov), pričom sa teplota udržiavala na 52 ± 3 °C. Zmes sa potom ochladila na 20 ± 3 °C, filtrovala a sušila cez noc vo vákuu pri 60 ± 5 °C, čím sa získala v nadpise uvedená zlúčenina vo forme bielej tuhej látky 556,5 g, 89 % teoretického výťažku).

'H NMR (CDC1₃) zahŕňa piky opísané v príklade 1 pre základnú zlúčeninu a ďalší pík vplyvom rozpúšťadla: δ 2,17 (6H, s).

Príklad 12

Farmaceutický prostriedok vo forme suchého prášku obsahujúci S-fluórmetylester kyseliny 6oc,9a-difluór-17cc-[(2-furanylkarbonyl)oxy]-11 β-hydroxy-16oc-metyl-3-oxo-androsta-l ,4-dién- 17β4ΜΓ0οΐίονε], nesolvátovaný polymorf Forma 1

Formulácia liečiva vo forme suchého prášku sa pripravila nasledovne:

S-fluórmetylester kyseliny 6a,9oc-difluór-l7a-[(2-furanylkarbonyl)oxy]-ll β-hydroxy-16a-metyl-3-oxo-androsta-l,4-dién-^-karbotiovej, nesolvátovaný polymorf Forma 1 (pripravený podľa príkladu 1, prvého alternatívneho spôsobu a mikronizovaný na MMD 3 pm): 0,20 mg;

mletá laktóza (pričom nie viac ako 85 % častíc má MMD 60 až 90 pm a nie menej ako 15 % častíc má MMD nižší ako 15 pm): 12 mg.

Prášok sa plnil do blisterových pásov obsahujúcich každý 60 blisterov.

Príklad 13

Aerosólová forma obsahujúca S-fluórmetylester kyseliny 6a,9a-difluór-17a-[(2-furanylkarbonyl)oxy]-lip-hydroxy-16a-metyl-3-oxo-androsta-l,4-dién-173-karbotiovej, nesolvátovanýpolymorf Forma 1

Hliníková nádoba sa naplnila formuláciou:

S-fluórmetylester kyseliny 6a,9cc-difluór-17oc-[(2-furanylkarbonyl)oxy]-l 1 β-hydroxy-16a-metyl-3-oxo-an0Γθ8ΐ3-1,4-όίέη-17βΑ3ΛοΙίονε], nesolvátovaný polymorf Forma 1 (pripravený podľa príkladu 1, prvého alternatívneho spôsobu) a mikronizovaný na MMD 3 pm): 250 pg;

1,1,1,2-tetrafluóretán do 50 pl; (množstvá na každé použitie);

v celkovom množstve vhodnom na 120 použití; nádoba je vybavená odmeriavacím ventilom, prispôsobeným na podanie 50 pl v jednom použití.

Príklad 14

Nazálna formulácia obsahujúca S-fluórmetylester kyseliny 6a,9a-difluór-17oc-[(2-furanylkarbonyl)oxy]-l 1β-hydroxy-16a-metyl-3-oxo-androsta-l,4-dién-17P-karbotiovej, nesolvátovanýpolymorf Forma 1

Formulácia na nazálne dodávanie liečiva sa pripravila nasledovne:

S-fluórmetylester kyseliny 6a,9a-difluór-17cc-[(2-furanylkarbonyl)oxy]-l 1 β-hydroxy-16a-metyl-3-oxo-androsta-l,4-dién-17β-karbotiovej, nesolvátovaný polymorf Forma 1 (pripravený podľa príkladu 1, prvého alternatívneho spôsobu) a mikronizovaný: 10 mg;

polysorbát 20: 0,8 mg;

monolaurát sorbitanu: 0,09 mg;

dihydrát dihydrogenfosforečnanu sodného: 94 mg; bezvodý hydrogenfosforečnan disodný: 17,5 mg;

chlorid sodný: 48 mg; demineralizovaná voda: do 10 ml.

Formulácia sa uzavrela do nádobky s mechanickou pumpou, schopnou dodávať rôzne odmerané dávky prostriedku (Valois).

V opise a v nárokoch, ktoré nasledujú, pokiaľ z kontextu nevyplýva inak, výrazy „zahŕňať“ alebo „obsahovať“, či „pozostávať“, vrátane ich obmien, ako sú „obsahuje“, „obsahujúci“ a podobné, treba chápať tak, že znamenajú včlenenie do určeného celku alebo kroku, alebo skupiny celkov, ale nie vylúčenie z týchto celkov alebo krokov akýchkoľvek iných celkov alebo krokov, alebo skupín.

Patenty a patentové prihlášky opísané v tejto prihláške sa tu zahŕňajú odkazmi.

PATENTOVÉ NÁROKY

Claims

1. S-Fluórmetylester kyseliny 6oc,9a-difluór-17a-[(2-furanylkarbonyl)oxy]-l^-hydroxy-16a-metyl-3-oxo-androsta-l,4-dién-17p-karbotiovej vzorca (I) a j ej solváty.

2. Zlúčenina vzorca (I) podľa nároku 1, ktorá je v nesolvátovanej forme.

3. Zlúčenina vzorca (I) v nesolvátovanej forme podľa nároku 2, ktorá je v polymorfnej forme Forma 1, ktorá ma XRPD profil s difrakčným maximom okolo 18,9 ° 2 Θ.

4. Zlúčenina vzorca (I) v nesolvátovanej forme podľa nároku 2, ktorá je v polymorfnej forme Forma 2, ktorá ma XRPD profil s difrakčným maximom okolo 18,4 a 21,5 ° 2 Θ.

5. Zlúčenina vzorca (I) v nesolvátovanej forme podľa nároku 2, ktorá je v polymorfnej forme Forma 3, ktorá ma XRPD profil s difrakčným maximom okolo 18,6 a 19,2 ° 2 Θ.

6. Zlúčenina vzorca (I) podľa nároku 1 ako kryštalická látka, ktorá je vo forme v podstate stechiometrického solvátu s acetónom.

7. Zlúčenina vzorca (I) podľa nároku 1 ako kryštalická látka, ktorá je vo forme v podstate stechiometrického solvátu s tetrahydrofuránom.

8. Zlúčenina vzorca (I) podľa nároku 1 ako kryštalická látka, ktorá je vo forme v podstate stechiometrického solvátu s izopropanolom.

9. Zlúčenina vzorca (I) podľa nároku 1 ako kryštalická látka, ktorá je vo forme v podstate stechiometrického solvátu s metyletylketónom.

10. Zlúčenina vzorca (I) podľa nároku 1 ako kryštalická látka, ktorá je vo forme v podstate stechiometrického solvátu s dimetylformamidom.

11. S-Fluórmetylester kyseliny 6a,9a-difluór-17a-[(2-furanylkarbonyl)oxy]-lip-hydroxy-16a-metyl-3-oxo-androsta-1,4-dién-17p-karbotiovej vzorca (I) alebo jej fyziologicky prípustný solvát podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 5 na použitie vo veterinárnej alebo humánnej medicíne.

12. Použitie S-fluórmetylesteru kyseliny 6oc,9a-difluór-17a-[(2-furanylkarbonyl)oxy]-l Ιβ-hydroxy-16α-metyl-3-oxo-androsta-l,4-dién-17β-karbotiovej vzorca (I) alebo jej fyziologicky prípustného solvátu podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 5 na výrobu lieku na liečenie zápalových a/alebo alergických stavov.

13. Farmaceutický prostriedok, vyznačujúci sa tým, že obsahuje účinné množstvo zlúčeniny vzorca (I) alebo jej fyziologicky prípustného solvátu podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 5 spolu s jedným alebo viacerými fyziologicky prípustnými riedidlami alebo nosičmi.

14. Farmaceutický prostriedok podľa nároku 13,vyznačujúci sa tým, že nie je pod tlakom a je prispôsobený na topikálne podávanie vo forme suchého prášku do pľúc cez bukálne dutiny.

15. Farmaceutický prostriedok podľa nároku 13 alebo nároku 14, vyznačujúci sa tým, že obsahuje laktózu alebo škrob ako riedidlo alebo nosič.

16. Farmaceutický prostriedok podľa nároku 13, vyznačujúci sa tým, že nie je pod tlakom a je prispôsobený na topikálne podávanie do nosných dutín.

17. Farmaceutický prostriedok podľa nároku 16, vyznačujúci sa tým, že ako riedidlo alebo nosič obsahuje vodu.

18. Farmaceutický aerosólový prostriedok, vyznačujúci sa tým, že obsahuje zlúčeninu vzorca (I) alebo jej fyziologicky prípustný solvát podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 5 a fluórovaný uhľovodík alebo vodík obsahujúci chlórfluórovaný uhľovodík ako propelent, voliteľne v kombinácii s tenzidom a/alebo korozpúšťadlom.

19. Farmaceutický aerosólový prostriedok podľa nároku 18,vyznačujúci sa tým, že obsahuje zlúčeninu vzorca (I) alebo jej fyziologicky prípustný solvát podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 3, fluórovaný uhľovodík alebo vodík obsahujúci chlórfluórovaný uhľovodík ako propelent a látku podporujúcu vznik a stálosť suspenzie, rozpustnú v propelente.

20. Farmaceutický aerosólový prostriedok podľa nároku 19, vyznačujúci sa tým, že látkou podporujúcou vznik a stálosť suspenzie je kyselina oligo-mliečna alebo jej derivát.

21. Farmaceutický aerosólový prostriedok podľa ktoréhokoľvek z nárokov 18 až 20, vyznačuj úci sa t ý m , že propelent je vybraný zo skupiny zarhnujúcej: 1,1,1,2-tetrafluóretán, 1,1,1,2,3,3,3-heptafluór-π-propán a ich zmesi.

22. Farmaceutický aerosólový prostriedok podľa nároku 18, vyznačujúci sa tým, že pozostáva v podstate zo zlúčeniny vzorca (I) alebo z jej fyziologicky prípustného solvátu podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 3, voliteľne v kombinácii s ďalšou terapeuticky účinnou látkou a z propelentu vybraného zo skupiny zahrnujúcej: 1,1,1,2-tetrafluóretán, 1,1,1,2,3,3,3-heptafluór-n-propán a ich zmesi.

23. Farmaceutický prostriedok podľa ktoréhokoľvek z nárokov 13 až 21, vyznačujúci sa t ý m , že obsahuje ďalšiu terapeuticky účinnú látku.

24. Farmaceutický prostriedok podľa nároku 23, vyznačujúci sa tým, že ďalšou terapeuticky účinnou látkou je p₂-adrenoreceptorový agonista.

25. Farmaceutický prostriedok, vyznačujúci sa tým, že obsahuje kombináciu zlúčeniny vzorca (I) alebo jej fyziologicky prípustného solvátu podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 5 spolu s PDE4 inhibítorom a spolu s fyziologicky prípustným riedidlom alebo nosičom.

26. Spôsob prípravy zlúčeniny vzorca (I) podľa nároku 1 alebo jej solvátu, vyznačujúci sa t ý m , že zahŕňa alkyláciu 17p-karbotiovej skupiny zlúčeniny vzorca (II) (Π) alebo jej soli so zlúčeninou vzorca FCH₂L, kde L je odchádzajúca skupina.

27. Spôsob podľa nároku 26, vyznačujúci sa tým, že alkylácia sa uskutoční reakciou zlúčeniny vzorca (II) alebo jej soli s fluórmetylhalogenidom.

28. Spôsob prípravy zlúčeniny vzorca (I) v podobe nesolvátovaného polymorfu Forma 1 podľa nároku 3, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa:

(a) kryštalizáciu zlúčeniny vzorca (I) v prítomnosti rozpúšťadla, ktoré netvorí solvát; alebo (b) desolvatáciu zlúčeniny vzorca (I) v solvátovanej forme.

29. Spôsob prípravy zlúčeniny vzorca (I) v podobe nesolvátovaného polymorfu Forma 1 podľa nároku 3, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa rozpúšťanie zlúčeniny vzorca (I) v metylizobutylketóne, etylacetáte alebo metylacetáte a získanie zlúčeniny vzorca (I) ako nesolvátovaný polymorf Forma 1 pridaním nesolvátujúceho antirozpúšťadla.

30. Zlúčenina vzorca (II) alebo j ej soľ.

31. Zlúčenina vzorca (II) podľa nároku 30, ktorá je vo forme tuhej kryštalickej soli.

32. Zlúčenina vzorca (II) podľa nároku 31, ktorá je vo forme diizopropyl-etylamínovej soli.

33. Spôsob prípravy zlúčeniny vzorca (II) podľa nároku 30, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa: (a) reakciu zlúčeniny vzorca (III) (III) s aktivovaným derivátom kyseliny 2-furoovej v množstve najmenej 2 molov aktivovaného derivátu na jeden mol zlúčeniny vzorca (III), čim sa získa zlúčenina vzorca (IIA) (IIA) a

34. Spôsob prípravy zlúčeniny vzorca (II) podľa nároku 33, vyznačujúci sa tým, že ďalej zahŕňa kroky:

(cl) ak sa produkt z kroku (b) rozpustí v organickom rozpúšťadle, ktoré je v podstate s vodou nemiešateľné, čistenie produktu vzorca (II) sa uskutoční vymývaním amidového vedľajšieho produktu z kroku (b) vodným premývaním; alebo (c2) ak sa produkt z kroku (b) rozpustí v rozpúšťadle miešateľnom s vodou, čistenie zlúčeniny vzorca (II) sa uskutoční spracovaním produktu z kroku (b) s vodným prostredím tak, že sa vylúči čistá zlúčenina vzorca (II) alebo jej soľ.

35. Spôsob prípravy zlúčeniny vzorca (I) podľa nároku 30, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa:

(a) reakciu zlúčeniny vzorca (III) (III) s aktivovaným derivátom kyseliny 2-furoovej v množstve najmenej 2 molov aktivovaného derivátu na jeden mol zlúčeniny vzorca (III), čím sa získa zlúčenina vzorca (IIA), určená v nároku 33;

36. Zlúčenina vzorca (IIA) (IIA).

37. Zlúčenina vzorca (VI) (VI).

38. Zlúčenina vzorca (VII) (VII) alebo jej soľ.

39. Zlúčenina vzorca (VIII) (VIII).

40. Zlúčenina vzorca (IXA) (IXA), kde X znamená halogén.

41. Zlúčenina vzorca (XII) (XII) alebo jej soľ.

42. Zlúčenina vzorca (XV) v ktorom P znamená ochrannú skupinu hydroxylovej skupiny.

43. Zlúčenina vzorca (XVI) (xvi).

44. Zlúčenina vzorca (XVII) (XVII) alebo jej soľ, pričom P znamená ochrannú skupinu hydroxylovej skupiny.

45. Zlúčenina vzorca (XX) (XX) alebo jej soľ, alebo derivát, pričom 11-karbonylová skupina je maskovaná.

46. Zlúčenina vzorca (XXIII) (XXIII), pričom L znamená odchádzajúcu skupinu inú ako fluór.

47. Spôsob prípravy zlúčeniny vzorca (I) v nesolvátovanej polymorfnej forme označenej Forma 2 podľa nároku 4, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa rozpustenie nesolvátovanej zlúčeniny vzorca (I) v metanole alebo suchom dichlór-metáne a kryštalizáciu zlúčeniny vzorca (I) ako nesolvátovaný polymorf Forma 2.

48. Spôsob prípravy zlúčeniny vzorca (I) v nesolvátovanej polymorfnej forme označenej Forma 3 podľa nároku 5,vyznačujúci sa tým, že zahŕňa rozpustenie nesolvátovanej zlúčeniny vzorca (I) alebo jej solvátu v dichlórmetáne v prítomnosti vody a kryštalizáciu zlúčeniny vzorca (I) ako nesolvátovaný polymorf Forma 3.

49. Spôsob prípravy zlúčeniny vzorca (I) podľa nároku 1 alebo jej solvátu, vyznačujúci sa t ý m , že zahŕňa reakciu zlúčeniny vzorca (VI) (VI) so zdrojom fluóru.

50. Spôsob prípravy zlúčeniny vzorca (I) podľa nároku 1 alebo jej solvátu, vyznačujúci sa t ý m , že zahŕňa odstránenie ochrannej skupiny alebo odmaskovanie zlúčeniny vzorca (I), v ktorej je 11-β-hydroxylová skupina chránená alebo maskovaná.

51. Spôsob prípravy zlúčeniny vzorca (I) alebo jej solvátu, v ktorej je chránená 11-β-hydroxylová skupina, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa odstránenie ochrannej skupiny zlúčeniny vzorca (XV) (xv), v ktorom P znamená ochrannú skupinu hydroxyskupiny.

52. Spôsob prípravy podľa nároku 50, pričom 1 l-β-hydroxylová skupina je maskovaná, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa redukciu zlúčeniny vzorca (XVI) (XVI) alebo jej derivátu, v ktorom je 11-karbonylová skupina maskovaná.

53. Spôsob prípravy zlúčeniny vzorca (I) podľa nároku 1 alebo jej solvátu, vyznačujúci sa t ý m , že zahŕňa reakciu zlúčeniny vzorca (XXIII) (XXIII), v ktorom L znamená odchádzajúcu skupinu, so zdrojom fluóru.

54. Zlúčenina vzorca (X) (X).

55. Spôsob prípravy zlúčeniny vzorca (I) podľa nároku 1 alebo jej solvátu, vyznačujúci sa t ý m , že zahŕňa odstránenie ochrannej skupiny alebo odmaskovanie derivátu zlúčeniny vzorca (I), v ktorej

5 je 3-karbonylová skupina chránená alebo maskovaná.

56. Spôsob prípravy zlúčeniny vzorca (II) podľa nároku 28, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa reakciu zlúčeniny vzorca (X) podľa nároku 54 s reaktantom vhodným na premenu karboxylovej kyseliny na kyselinu karbotiovú.