SK285170B6 - Tesniace zariadenie a spôsob utesnenia škáry medzi dvomi betónovými časťami - Google Patents

Abstract

Tesniace zariadenie na utesnenie škáry (2) vzniknutej medzi dvomi betónovými časťami (3, 4), pričomtesniace zariadenie je takýmto spôsobom zapustenédo betónových častí (3, 4) a je kolmé na kontaktné plochy (5, 6) škáry (2), ktoré sa vytvorili na betónových častiach (3, 4) a ležia navzájom proti sebe. Tesniace zariadenie je z tvrdého plastu vytvorené do podoby tenkej, pruhovitej škárovej dosky (1) a jeho priestorový tvar a hrúbky stien sú navrhnuté takým spôsobom, že je samonosné.

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka tesniaceho zariadenia na utesnenie škáry medzi dvomi betónovými časťami a spôsob jeho použitia.

Doterajší stav techniky

Je známe používať plechové prúžky na utesnenie škár, ktoré sa vytvárajú medzi dvomi na sebe ležiacimi kontaktnými plochami dvoch betónových častí.

Pred samotným betónovaním prvej betónovej časti sú tieto plechové prúžky drôtom alebo podobným zariadením pripevnené k výstuži, nachádzajúcej sa v betónovej časti, alebo sú vsadené do zodpovedajúco upravených výrezov vo výstuži. Plechový prúžok je preto symetrickým spôsobom umiestnený približne kolmo na vznikajúce kontaktné plochy. Potom je zaliaty do betónovej časti, preto uzatvorí škáru a zamedzí tak vniknutiu vlhkosti do škáry.

Používané plechové prúžky majú zvyčajne výšku 300 mm alebo väčšiu a hrúbku od 3 do 4 mm. Jednotlivé plechové prúžky sú nastrihávané a natvarované v dielni a na stavenisku sú dohromady spojené zváraním alebo spájkovaním. Nesprávne zhotovený plechový prúžok nemôže byť na stavenisku jednoduchým spôsobom opäť prepracovaný. Preto sa kvôli nesprávne zhotoveným plechovým prúžkom môže podstatne predĺžiť čas zostavovania betónových časti a to z dôvodov nutnosti nového prepracovania chybných prúžkov v dielni. Plechové prúžky sú náchylné ku korózii, čo však neplatí v prípadoch, kedy je použitý nerezový plech. Ten sa zle spája s betónom. Z dôvodov dobrého spojenia medzi plechovými prúžkami a betónom sú preto prednostne používané plechové prúžky pokryté sypkou hrdzou, pretože sa týmto spôsobom dosahuje lepšie spojenie medzi plechom a betónom. Pri korodovateľnom plechovom prúžku ale trvalo hrozí nebezpečenstvo zlyhania jeho funkcie, pretože nie je možné úplne vylúčiť jeho prehrdzavenie. Okrem toho majú plechové prúžky pre svoju hrúbku a výšku podstatnú váhu a preto je často nutné použiť žeriav na nadvihnutie a presunutie konštrukcie plechových prúžkov, zostavených do jedného celku na použitie na dlhšiu stavebnú konštrukciu. Navyše sú používané iba plechové prúžky s tvarom plošných prvkov, pretože výroba zvláštnych priestorových tvarov je podstatne nákladnejšia.

Zváraním alebo spájkovaním dovedna spojené konštrukcie z plechových prúžkov sú zvlášť náchylné ku korózii v miestach realizovaných spojov, čo predstavuje podstatný zdroj výskytu netesnosti.

Výhodou plechových prúžkov je skutočnosť, žc nemusia byť nutne umiestnené ešte pred prvým betónovaním, ale môžu byť zatlačené do ešte tekutého betónu i krátko po vyliatí prvej betónovej časti. V tomto prípade by však mal byť betón v oblasti plechových prúžkov udupaný, aby sa zaistilo dostatočné spojenie medzi betónom a plechovými prúžkami a tým i dostatočná tesnosť.

Celkovo je možné povedať, že plechové prúžky je možné ľahko pripevniť na výstuž alebo ich dodatočne zatlačiť do ešte nezatuhnuteho betónu, ale ťažko sa s nimi manipuluje pri orezávaní, ohýbaní a zlučovaní. Navyše predstavujú podstatné nebezpečenstvo vzniku netesností a to zvlášť pre ich náchylnosť ku korózii.

Na utesnenie škáry medzi dvomi kontaktnými plochami dvoch betónových častí sú tiež používané škárové pásky z elastomémeho materiálu. Z dôvodov účinného utesnenia je prierez škárových pások vytvorený podľa labyrintového princípu, pričom škárové pásky sú vybavené ryhami, ktoré majú v priereze lichobcžníkový alebo trojuholníkový tvar a ktoré spôsobujú predĺženie dráhy vody pri súčasnom poklese tlaku.

Predpokladom splnenia funkcie škárových pások je ich presné zabudovanie, najmä však priame prepojenie s betónom. Najväčšie namáhanie škárovej pásky vzniká v priebehu jeho zabudovania a preto musia byť podniknuté zložité opatrenia, aby sa v tejto fáze zabránilo lokálnemu namáhaniu rozťahovaním, lámaním a zovieraním. Škárové pásky preto nesmú byť pribíjané klincami, okrem úzkych, vonkajších okrajových oblastí, ktoré sú určené iba na tento účel. Najmä je potrebné dobre sledovať, aby sa neodklopili elastické ramená škárových pások a nevytvorili tak v betóne akési vrecká, ktoré potom nie je možné v praxi dodatočne utesniť. Týmto spôsobom sa môžu vytvoriť najmä duté priestory, pórovité oblasti alebo drážky, ktoré pripravujú vode cestu, na ktorej sa môže vyhnúť škárovým páskam. Škárové pásky je preto nutné upevňovať na výstuhy, pripravené v betónových častiach, s relatívne krátkymi odstupmi, aby sa spoľahlivo zabránilo odklopeniu. Dostatočná tesnosť je dosiahnutá iba vtedy, keď sú škárové pásky uložené priamo do betónu. Ramená horizontálne ubiehajúcich škárových pások by mali byť naklonené pod uhlom asi 15°, aby sa zabránilo vzniku vzduchových vreciek v betóne, na spodnej strane škárových pások.

Škárové pásky sú na stavbu dodávané v zásobníkoch a vďaka ich ohybnosti môžu byť jednoducho prispôsobené tvaru škáry. Na stavenisku sú narezané a vulkanizáciou sú pospájané pospolu. Vulkanizácia je realizovaná špeciálnymi vulkanizačnými prístrojmi za pridania surového materiálu, za tepla a pod tlakom. Na stavenisku ale môžu byť realizované iba rovné spojenia. Z tohto dôvodu sú na stavbu posielané veľké polotovarové systémy, v ktorých sú už dohromady zostavené škárové pásky celej stavebnej časti a to i so všetkými kríženiami a odbočkami. Existujú síce súpravy pravouhlých tvarovaných dielcov, tie ale všeobecne nepostačujú k vytvoreniu kompletného utesňovacieho systému. Konštrukčné spracovanie tvarovaných dielcov pre škárové pásky je teda potrebné mať na pamäti už pri predbežnom navrhovaní konštrukcie.

Celkovo je teda možné povedať, že pri jednoduchých priamočiarych, respektíve pravouhlých stavebných častiach môžu byť škárové pásky spracované na stavenisku, pri zložitejších stavebných konštrukciách je ale potrebné dopredu naplánovať a zhotoviť tvarované dielce škárových pások. Navyše je upevňovanie škárových pások na výstuže veľmi ťažké, respektíve pri nedostatočnom pripevnení hrozí nebezpečenstvo odklopenia škárovej pásky, čo má za následok vznik dutých priestorov, pórovitých oblasti alebo vzduchových vreciek.

Aby sa zabránilo menovaným pracovno-technickým problémom, boli vyvinuté škárové pásky s postrannými plechovými prúžkami, pri ktorých je do škárovej pásky zavulkanizovaný plechový· prúžok. Podobné škárové pásky sú však nákladné a preto i drahé a pri manipulácii s nimi vznikajú rovnaké problémy ako pri v úvode spomínaných plechových prúžkoch. Okrem toho je výhodné pripevniť injektážnu hadicu na každú z obidvoch pozdĺžnych bočných hrán plechových prúžkov, zabudovaných do škárových pások, ktorá by umožňovala dodatočné zavedenie tesniaceho materiálu do oblasti škáry. Vstrekovanie tesniaceho materiálu vždy musí prebiehať obojstranne, aby sa odrezali obidve vodné cesty okolo pozdĺžnych bočných hrán.

Z DE-A-40 25 599 je známa tesniaca súprava na vytvorenie tesného spojenia medzi dvomi stavebnými prvkami. Táto tesniaca súprava sa skladá z neohybného alebo v ohybu tuhého, pozdĺžneho spojovacieho dielu, ktorý je umies tnený na výstupku, ktorý sa nachádza na osovej koncovej časti spojovacieho dielu. Osová koncová časť spojovacieho dielu je zasunutá do tesniaceho zárezu, vytvoreného v stavebnom prvku, pričom elestomérový tesniaci diel, ktorý' je umiestnený na neohybnom spojovacom diele, utesňuje škáru.

Nevýhoda podobnej tesniacej súpravy na vytvorenie tesného spojenia dvoch stavebných prvkov spočíva v tom, že použitím tejto tesniacej súpravy je možné navzájom tesným spôsobom zostaviť iba drážkami vybavené, polotovarové stavebné prvky. Ďalšia nevýhoda spočíva v tom, že na mieste potreby tesniacej súpravy nie je možné jednoduchým spôsobom, napríklad zváraním, docieliť ľubovoľné tvary danej súpravy, čo je spôsobené dvojzložkovou povahou tohto stavebného prvku, kde za zložku je považovaný neohybný spojovací diel z plastu a elestomérový tesniaci diel z iného plastu. Zváranie alebo tepelné tvarovanie je všeobecne možné úspešne uskutočniť iba vtedy, ak je použitý iba jeden druh plastu.

Škárová doska tesniaceho zariadenia podľa DE 40 25 599 však neobsahuje v oblasti svojho pozdĺžneho stredu injektážny kanál. Tento je však zrejmý z dokumentu DE U 9 320 134. Na vytvorenie požadovanej trhlinovej škáry sa usporiada v oblasti, kde bude liata betónová stena, táto škárová koľajnica naprieč dĺžky steny a medzi dva debniace prvky. Škárová koľajnica má takú šírku, ktorá zodpovedá asi dvom tretinám hrúbky steny aje vzhľadom na hrúbku steny umiestnená v strede. Takto sú stanovené smerom von umiestnené úseky pre požadovanú trhlinovú škáru od vonkajších plôch steny, ktorá sa má liať.

Okrem iného je v EP 0 418 699 Al opísané tesniace zariadenie na vstrekovanie tesniaceho materiálu do oblasti škáry, skladajúceho sa z profilu, ktorý je vytvorený do podoby akéhosi poklopu s otvoreným prierezom a ktorý je voľnými pozdĺžnymi hranami svojich postranných oblastí namontovaný na povrch betónu takým spôsobom, že naň tesne dosadne. Medzi profilom a povrchom betónu sa tak vytvorí prietokový kanál na tesniaci materiál. Tesniaci materiál je pod vysokým tlakom vháňaný do prietokového kanálu a na povrchu betónu vniká do defektných oblastí betónu medzi voľnými pozdĺžnymi hranami profilu. Iné, v tomto dokumente opísané tesniace zariadenie sa skladá z telesa, ktoré má prednostne obdĺžnikový prierez aje vytvorené z penovej hmoty, respektíve z pásky penovej hmoty, s priechodovými pórmi. Toto teleso je namontované na povrch betónu takým spôsobom, že naň tesne dosadne, preto telesom samotným je vytvorený prietokový kanál na tesniaci materiál, pričom tesniaci materiál vystupuje z priechodových pórov do oblasti škáry.

Ďalej sú známe tesniace hadice, ktoré sú opísané napríklad v CH-PS 600 070, ktoré sa skladajú z oporného telesa v tvare skrutkovej pružiny, ktoré je obklopené prvou dierovanou injektážnou hadicou, ktorá je zase obklopená vonkajšou sieťovitou pórovitou hadicou. Po ukončení montáže tejto hadice a po vybetónovani druhej betónovej časti je do hadicového tesniaceho zariadenia vtláčaný tesniaci materiál, ktorý má vnikať do defektných oblastí betónu.

Na utesnenie betónových škár sú ďalej používané zachytávacie pásiky, ktoré vplyvom vody napučiavajú. Zachytávacím médiom je hydrofilná hmota, ktorá je zapustená do nosného materiálu, zvyčajne chloroprénovej gumy. Nosný materiál zaisťuje zachytávaciemu médiu stabilnosť a elastickosť. Hydrofilné (vodu nasávajúce) komponenty prijímajú molekuly vody a zväčšujú tak svoj objem 1,5-krát až približne 4-krát. Pritom vzniká tlak až 6,5 bar, ktorý pomôže vyplniť okolité duté priestory a zamedzí tak vode, aby nimi prenikala. Pri použití podobných zachytávacích zaria dení je potrebné sa vyvarovať toho, aby sa zachytávacia hmota nerozťahovala príliš rýchlo, ale počas niekoľkých hodín či dní. Preto v oblastiach, kde sa striedavo menia obdobia sucha a obdobia zvýšenej vlhkosti, môžu byť tieto zariadenia použité iba obmedzene. Podstatná výhoda zachytávacích pások, vďaka ktorej sú často používané, je založená na ich schopnosti spoľahlivo utesniť škáry medzi rôznymi materiálmi, akými sú napríklad betón, plast, železobetón atď.

Podstata vynálezu

Vynález si pokladá za úlohu vytvoriť zariadenie na utesnenie škáry medzi dvomi betónovými časťami, ktoré by bolo možné na stavenisku jednoducho opravovať, jednoducho by sa s ním manipulovalo, bolo by prispôsobené stavebným účelom, dalo by sa jednoducho nainštalovať do oblasti škár a zaručovalo by spoľahlivé utesnenie škáry medzi dvomi betónovými časťami.

Navyše je predložené použitie, pomocou ktorého je možné spoľahlivo a nenákladne uložiť zariadenie podľa vynálezu do škáry medzi dvomi betónovými časťami.

Pretože je tesniace zariadenie vytvorené z tvrdého plastu, najmä z vysokotlakového polyetylénu (VTPE), do podoby pruhovitej škárovej dosky, ktorá má vysokú manipulačnú tuhosť, je možné ju vložiť a zapustiť do betónových častí rovnako tak jednoduchým spôsobom ako pri známych plechových prúžkoch, pričom manipulácia s touto doskou je vďaka jej malej váhe podstatne jednoduchšia. Pomocou tepelného tvarovania je možné škárovú dosku na mieste jednoduchým spôsobom prispôsobiť zložitým tvarom, uhlom, zaobleniam atď. To je možné realizovať napríklad pomocou teplovzdušného fénu. Spracovanie škárovej dosky je možné realizovať priamo na stavbe, pričom dodatočné orezávanie prebieha napríklad ako rezanie dreva a spojovanie je uskutočnené pomocou zváracieho zrkadla alebo pomocou lepenia za tepla. Vždy je teda potrebné iba malé množstvo ručných prístrojov.

Navyše sa betón, respektíve spojovací materiál, prekvapivo dobre znáša s plastom a táto dobrá znášanlivosť spôsobuje vysoké kohézne sily na hraničných plochách. Pri výhodnom uskutočnení vynálezu je povrch škárovej dosky zdrsnený alebo je do jej povrchu vmiešaný kremičitý piesok alebo podobný jemnozmný materiál, čím je ďalej zlepšené spojenie s betónom.

Pri inej výhodnej realizácii vynálezu je škárová doska vybavená spevňovacími nosníkmi, vyčnievajúcimi z jej povrchu, preto i pri malej hrúbke konštrukčného materiálu je dosiahnutá vysoká vlastná tuhosť.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Príklady realizácií vynálezu sú bližšie vysvetlené na základe obrázkov.

Obr. 1 až 15 zobrazujú v reze rôzne príklady realizácií zariadenia podľa vynálezu, pričom obr. 1 zobrazuje jednoduchú, pruhovitú škárovú dosku, obr. 2, 3 zobrazujú škárové dosky s väčším počtom vystužovacích ramien, obr. 4 až 15 zobrazujú rôzne realizácie vynálezu, kombinované s injektážnym kanálom alebo s injektážnym kanálom, a/alebo so zachytávacou páskou, respektíve zachytávacou fóliou, obr. 16 až 20 zobrazujú rôzne usporiadania škárovej dosky a vystužovacich prvkov v častiach múrov.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Tesniace zariadenie podľa vynálezu je určené na utesňovanie škáry 2 medzi dvomi betónovými časťami 3, 4 (obr. 16 až 20) a je vytvorené z tvrdého plastu, najmä z VTPE (vysokotlakový polyetylén), do polohy pruhovitej, respektíve tyčovitej škárovej dosky, pričom jej priestorový tvar, presnejšie jej rozmery, sú navrhnuté takým spôsobom, že škárová doska, vytvorená z tvrdého plastu, ktorýje teplom zvlášť dobre tvarovateľný, má vlastnú tuhosť. To znamená, že má vlastnosti doskových predmetov, môže sa elasticky ohýbať a je odolný proti zlomu. Tvrdý plast je prednostne termoplastický plast, ktorýje tvarovo stabilný a elastický v rozmedzí teplôt od -20 °C do +80 °C.

Tuhá škárová doska 1 je relatívne nepoddajná, preto na stavbe môže byť uskladnených i viac kusov na sebe. Tyčová škárová doska 1 je na mieste použitia tepelne natvarovaná, napríklad pomocou teplovzdušného fénu alebo pomocou iného primeraného tepelného zdroja. Týmto natvarovaním môže byť napríklad ohnutie. Škárová doska 1 je tvarovo prispôsobená priebehu škár 2 vytváraného stavebného celku, pričom komplikované tvary ako uhol, zaoblenie a podobne môžu byť ľahko uskutočnené priamo na mieste.

Jednotlivé škárové dosky 1 sú zostavené do dlhej, po celej dĺžke betónových častí prechádzajúcej škárovej dosky, pričom škárové dosky sú spojené dovedna pomocou svojich dotykových hrán. Toto pospájanie je uskutočnené pomocou zvarenia, respektíve pomocou stavenia, alebo pomocou zlepenia za tepla alebo za studená. Na tento účel sú potrebné iba malé ručné prístroje, ako napríklad zváracie zrkadlo alebo podobné prístroje, ktoré sa ľahko obsluhujú a jednoduchým spôsobom vytvárajú tesné spojenie. Škárové dosky 1 môžu byť rovnakým spôsobom zostavené i do krížiacich sa a odbočujúcich konštrukcií a môžu byť rovnakým spôsobom navzájom spojené. Takto môžu škárové dosky 1 utesniť škáry ľubovoľných tvarov a priebehov.

V priebehu stavby častí múrov je škárová doska 1 umiestnená do oblasti škáry 2. Je umiestnená pozdĺž samotnej škáry a zároveň kolmo na kontaktné plochy 5, 6, vytvorené na betónových častiach 3, 4. Škárová doska 1 je prednostne umiestnená zrkadlovo symetricky vzhľadom na kontaktné plochy 5, 6, preto každé z ramien 7, 8 škárovej dosky 1 je uložené v príslušnej betónovej časti 3, 4.

Podobne ako známe plechové prúžky je škárová doska 1 pred prvým betónovanim pripevnená k výstuži 9 napríklad pomocou drôtu alebo podobného zariadenia, pričom vďaka vysokej vlastnej tuhosti je škárová doska 1 samonosná, preto môže byť pripevňovaná s veľkými odstupmi, k čomu prispieva i jej malá váha. V priebehu zalievania betónom je výstuž 9 ajedno rameno 7, 8 škárovej dosky tesne zaliate betónom zodpovedajúcej betónovej časti 3, 4, preto sa vytvára v priebehu tuhnutia betónu tesné spojenie medzi betónom a škárovou doskou 1. Škárou potom nemôže prenikať voda. Prekvapivo sa ukázalo, že betón sa mimoriadne dobre znáša so škárovými doskami, vyrobenými z tvrdého plastu, najmä z VTPE. Vďaka vysokým kohéznym silám na hraničných plochách sa vytvára pevné spojenie. Priľnavosť na hraničných plochách medzi betónom a škárovou doskou 1 môže byť vylepšená zdrsnenim povrchu škárovej dosky 1 alebo primiešaním kremičitého piesku, alebo podobného jemnozmného materiálu, preto i pri nepriaznivých podmienkach je dosiahnuté pevné a tesné spojenie medzi škárovou doskou 1 a betónom.

Pri výhodnom uskutočnení vynálezu obsahuje škárová doska 1 základnú priečku 12 s napríklad obdĺžnikovým prierezom a tiež po obidvoch stranách obsahuje napríklad do strán kolmo vyčnievajúce, v pozdĺžnom smere sa roz prestierajúce vystužovacie nosníky 13, ktoré majú napríklad obdĺžnikový prierez a ktoré sú jednoliato pripevnené k základnej priečke 12 (obr. 2, 3, 5 až 10, 13 až 15). Vystužovacie nosníky 13 sa prednostne rozprestierajú po celej dĺžke základnej priečky 12 a zvyšujú tak tuhosť škárovej dosky 1, preto škárová doska 1 môže byť vyrobená z menšou hrúbkou konštrukčného materiálu pri zachovaní rovnakej vlastnej tuhosti.

Vystužovacie nosníky 13 sú úzke, krídlovité prvky, ktorých hrúbka prednostne zodpovedá hrúbke základnej priečky 12. Prednostne sú symetrickým spôsobom usporiadané okolo roviny základnej priečky 12 a/alebo symetricky usporiadané okolo reznej roviny 14, ktorá je kolmá na základnú priečku 12 a je vedená jej priečnym stredom. Spevňovacie nosníky predlžujú vode cestu spôsobom labyrintového tesnenia a prispievajú tak ku zvýšeniu celkovej tesnosti.

Všetky vystužovacie nosníky 13 škárovej dosky 1 môžu mať rovnakú šírku (napríklad obr. 2) alebo môžu mať i rozdielne šírky (napríklad obr. 3). Vystužovacie nosníky 13 majú účelne šírku pohybujúcu sa v rozsahu od 0,5 mm do približne 2 cm. Pre ideálnu tuhosť je možné na jednej postrannej ploche základnej priečky 12 predpokladať štyri až osem vystužovacích nosníkov 13, ktoré sú rozmiestnené so vzájomnými odstupmi vo vzdialenostiach približne od

2,5 cm až do 5 cm. Šírka, respektíve výška základnej priečky 12 sa pohybuje príkladne v rozmedzí medzi 15 až 30 cm a prednostne je 20 až 25 cm, jej hrúbka je 3 až 6 mm, prednostne však 4 až 5 mm. Čím je základná priečka 12 širšia, tým viac vystužovacích nosníkov 13 by sa na nej malo predpokladať. Tenké vystužovacie nosníky 13 sú k základnej priečke 12 pripevnené pod pravým uhlom.

Podľa zvláštnej realizácie vynálezu je pre zvláštne prípady použitá škárová doska 1 podľa vynálezu (obr. 4 až 7, 9, 10, 12, 14, 15) vybavená známym injektážnym kanálom 16, respektíve známou injektážnou hadicou 17, ktoré sú umiestnené napríklad v oblasti priečneho stredu škárovej dosky 1, respektíve v oblasti škáry medzi betónovými časťami. Injektážny kanál 16, respektíve injektážna hadica 17 umožňujú dodatočné utesnenie pracovnej škáry 2 pomocou vsunutia tesniaceho materiálu do defektných miest škárovej oblasti. Sú umiestnené medzi betónovými časťami 3, 4 v oblasti pracovnej škáry 2, pričom je možné umiestnenie tak smerom ku strane, od ktorej preniká voda, ako i smerom od tejto strany. Čo sa týka injektážnej techniky s tesniacim materiálom, odkazujeme na stav techniky, najmä ale na EP 0 418 699 Al.

Jednotlivo uskutočnený injektážny kanál 16 je ohraničený vrchnou a spodnou stenou 18, 19, umiestnenými vždy kolmo na základnú priečku 12 a dvomi bočnými stenami 20, 21. Bočné steny 20, 21 sú posunuté do strany od vlastnej základnej priečky 12, pričom medzi sebou majú odstup približne vo veľkosti hrúbky základnej priečky 12. Steny 18 až 21 tak tvoria v priereze obdĺžnikový kanál.

Do jednej z obidvoch stien 20, 21 je umiestnený otvor 22, z ktorého môže vystupovať vstrekovaný tesniaci materiál. Otvor 21 je štrbina, ktorá sa rozprestiera po celej dĺžke škárovej dosky 1, môže však byť vytvorený i do podoby väčšieho počtu vertikálne posunutých dier, najmä však do podoby v pozdĺžnom smere rozmiestnených podlhovastých dier, preto otvorom 22 vybavená bočná stena 20, 21 je pevná a preberá nosnú, respektíve vystužovaciu funkciu škárovej dosky 1.

Spodná a horná stena 18, 19 sú na strane otvoru 22 alebo po obidvoch stranách prednostne predĺžené do podoby vystužovacích nosníkov 13a, preto spoločne s bočnou stenou 21, ktorá na ne nadväzuje a ktorá obsahuje otvor 22, ohraničujú vybranie, respektíve žliabok v tvare písmena U na pobratie otvorene kavemózneho pásika z penovej hmoty 23. Pri injektáži tesniaceho materiálu sa pásik z penovej hmoty 23 napĺňa týmto materiálom a vytvára tak ďalšiu súčasť kanálu na pobratie a rozdelenie tesniaceho materiálu, ktorá ubieha paralelne s injektážnym kanálom 16. Veľkosť jednotlivých buniek otvorene kavemózneho pásika z penovej hmoty 24 je volená takým spôsobom, že v priebehu betónovania nevnikne žiadny betón do otvoru 22 v injektážnom kanáli 16. Na tesniaci materiál, ktorý je pod tlakom vháňaný do injektážneho kanálu 16, je ale pásik z penovej hmoty 23 priepustný, preto tesniaci materiál môže preniknúť von do nežiaduceho otvoru a môže ho tak sám sebou vyplniť, čím ho utesní.

Pri špeciálnom uskutočnení vynálezu je otvor 22 injektážneho kanálu 16 zakrytý pásikom z penovej hmoty 24 s uzatvorenými jednotlivými pórmi, ktorý je napríklad z elastického materiálu, nepriepustného na tesniaci materiál. Pásik z penovej hmoty 24 s uzatvorenými jednotlivými pórmi má prierezový tvar približne v podobe lichobežníka. Jeho kratšia bočná stena 25 zvnútra zakrýva otvor 22, jeho dlhšia bočná stena 26 leží zvonku a jeho dve zošikmené steny 27, 28 sa nachádzajú medzi kratšou bočnou stenou 25 a dlhšou bočnou stenou 26. Bočnými stenami 20, 21 a vystužovacími nosníkmi 13a ohraničený žliabok je svojim prierezovým tvarom prispôsobený tvaru pásika z penovej hmoty s uzatvorenými jednotlivými pórmi. Tohto je dosiahnuté tým, že v oblasti medzi bočnou stenou 21 a vystužovacími nosníkmi 13a sú vytvorené v priereze trojuholníkové steny 29, z ktorých každá tvorí korešpondujúcu zošikmenú plochu pre zošikmenú stenu 27, 28.

Ak je po zaliatí betónom a jeho stuhnutí týmto injektážnym kanálom 16 známym spôsobom pomocou známych zariadení pod tlakom vstrekovaný tesniaci materiál, je v dôsledku vstrekovania pásik z penovej hmoty 24 ventilovým spôsobom odsunutý od zošikmených plôch žliabku a tesniaci materiál môže preniknúť do priľahlých dutých priestorov. Pásik z penovej hmoty je pritom stlačený. Sotva opadne tlak vstrekovaného materiálu, vráti sa pásik z penovej hmoty 2 4 späť do svojho pôvodného tvaru, inak povedané, plošne doľahne na zošikmené plochy žliabku škárovej dosky 1 a ako ventil opäť uzatvorí otvor 22 injektážneho kanálu.

Miesto injektážneho kanálu 16, respektíve miesto injektážnej hadice 17, môže byť škárová doska 1 vybavená v oblasti svojho priečneho stredu, respektíve v oblasti škár, zachytávacím pásikom 31 (obr. 8, 9, 10). Zachytávači pásik 31 je tesne pojatý vybraním, respektíve žliabkom, resp. drážkou, ktorá má tvar písmena U a ktorá je tvorená základnou priečkou 12 a dvomi vystužovacimi nosníkmi 13b, umiestnenými v blízkosti priečneho stredu, pričom na každej z obidvoch strán základnej priečky 12 je vždy umiestnený jeden zachytávači pásik 31 (obr. 8) alebo je zachytávači pásik 31 skombinovaný s opísaným injektážnym kanálom 16 (obr. 9) alebo injektážnou hadicou (obr. 10), pričom tak zachytávači pásik 31, ako i injektážny kanál 16, respektíve injektážny hadica 17, sú umiestnené v priečnom strede škárovej dosky 1, ktorá sa v zabudovanom stave nachádza v oblasti škáry betónových telies 3, 4.

Pri zvlášť efektnom a pritom jednoduchom uskutočnení vynálezu (obr. 11 až 15) je škárová doska 1 v oblasti svojich vonkajších pozdĺžnych okrajov, respektíve hrán 32, 33 dodatočne alebo alternatívne vybavená zachytávacím zariadením, ktorým je napríklad zachytávacia fólia 34 alebo zachytávači pásik 31. Pozdĺžne okraje 32, 33 sú oblasti škárovej dosky 1, ktoré zapadajú najhlbšie do betónových časti 3, 4. Pravdepodobnosť vzniku defektných oblastí alebo po dobných kritických miest je mimoriadne malá, pretože zachytávacie zariadenie sa v tejto oblasti presne vmestí medzi škárovú dosku 1 obopínajúci betón a škárovú dosku 1 samotnú, preto pri nepriaznivých podmienkach je zaručená tesnosť škáry.

Škárové dosky 1 so zachytávacou fóliou 34 sú prednostne vytvorené bez vystužovacích nosníkov 13, pretože na rovno-ploché ramená 7, 8 škárovej dosky 1 môže byť jednoduchším spôsobom nalepená zachytávacia fólia. Zachytávacie fólie 34 sa rozprestierajú od vonkajších pozdĺžnych hrán 32, 33 približne do 2/3 až 4/5 šírky ramena škárovej dosky 1. Tieto škárové dosky 1 so zachytávacími fóliami 34 môžu byť tiež kombinované s opísanými injektážnymi zariadeniami, najmä s opísaným injektážnym kanálom 16 (obr. 12).

Ak majú byť škárové dosky 1 vybavené v oblasti svojich pozdĺžnych okrajov 32, 33 zachytávacími pásikmi 31, sú prednostne používané škárové dosky s vystužovacimi nosníkmi 13, pričom zachytávači pásik 31 je vždy nalepený do rohového vybrania 35, ktoré je tvorené najkrajnejším vystužovacím nosníkom 13c a koncovou oblasťou základnej priečky 12. Podobná škárová doska 1 prednostne obsahuje štyri zachytávacie pásiky 31, pričom na každom pozdĺžnom okraji 32, 33 je po obidvoch stranách základnej priečky 12 umiestnený jeden zachytávači pásik 31. Na pozdĺžnych okrajoch 32, 33 umiestnené zachytávacie pásiky môžu byť skombinované i s opísanými injektážnymi zariadeniami, ktoré sú vždy umiestnené v priečnom strede škárovej dosky, napríklad s injektážnym kanálom 16, respektíve s injektážnou hadicou 17 (obr. 14, 15).

Výstuž 9 v betónových častiach 3, 4 musí byť umiestnená takým spôsobom, aby sa nekrížila so škárovou doskou 1 (obr. 16 až 20). Napríklad pri škáre medzi podlahovou základňou 36 a stenou 37 je to možné dosiahnuť tým, že výstuž 9 podlahovej základne 36 je posunutá smerom dolu v priestore pod škárou 2. Výstuž 9 má potom prierez v tvare napríklad položeného písmena U, ktoré je na jednej strane otvorené a ktoré obsahuje spodnú časť 9a, postrannú spojovaciu časť 9b a hornú časť 9c. Horná časť 9c je zvyčajným spôsobom umiestnená mimo oblasť škáry, neďaleko pod povrchom podlahovej základne 36, pričom v priestore pod škárou 2 je táto časť posunutá smerom dolu pomocou schodu 39 a dodržiava tak určitý odstup k povrchu (obr. 16). Do steny 37 sú zapustené vertikálne výstužné vzpery 40, ktoré ubiehajú paralelne so škárovou doskou 1 a preto sa s ňou nekrížia.

Odstup medzi škárou 2 a výstužou 9 podlahovej základne 36 je možné docieliť tiež pomocou schodovitého podstavca 41 na podlahovej základni 36 (obr. 17). Podstavec 41 sa nachádza v oblasti pod stenou 37, je vytvorený z betónu ako jeden celok s podlahovou základňou 36, vyčnieva smerom nahor od podlahovej základne 36 a má takú šírku a dĺžku, ktoré zodpovedajú šírke a dĺžke vlastnej steny. Do tohto podstavca 41 je zaliate spodné rameno 8 škárovej dosky 1, pričom škárová doska má pod sebou toľko priestoru, že sa nekriži s výstužou 9 podlahovej základne 36, ktorá sa rozprestiera pod ňou. Horné rameno 7 škárovej dosky 1 je zapustené do steny 37, ktorá stoji na podlahovej základni 36.

Pri spojovaní dvoch čiastkových častí 42, 43 (obr. 20) podlahovej základne, respektíve steny, je škárová doska umiestnená kolmo na škáru 2. Nachádza sa preto v paralelnej polohe s vystužovacimi prvkami, umiestnenými v podlahovej základni, respektíve v stene, preto nemôže vzniknúť prekríženie medzi výstužou a škárovou doskou.

Z dôvodov zlepšenia kohéznych síl medzi škárovou doskou 1 a ju obklopujúcim betónom, respektíve ju obklo pujucim spojovacím médiom, je zdrsnený povrch škárovej dosky 1. Prednostne je do povrchu škárovej dosky 1 vmiesený kremičitý piesok alebo podobný jemnozmný materiál, čím sa dosiahne ideálne spojenie medzi škárovou doskou a ju obklopujúcim betónom.

Pre križujúce sa, respektíve odbočujúce spojenie, použiteľné pravouhlé štandardné tvarované dielce škárovej dosky 1 podľa vynálezu s tromi, respektíve štyrmi ramenami je možné priamo na stavenisku jednoducho prispôsobiť momentálnym stavebným potrebám. Tohto je možné dosiahnuť tým, že dve, respektíve tri ramená sa priestorovo upevnia a tvarovaný dielec sa ohreje v spojovacej oblasti, preto voľné rameno môže byť otočené do požadovaného uhla. Spracované tvarované dielce sú potom opísaným spôsobom spojené s tyčovitými škárovými doskami 1.

Claims (16)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Tesniace zariadenie na utesnenie škáry (2) medzi dvoma betónovými časťami (3, 4), vyznačujúce sa tým, že tesniacim prvkom je tenkostenná, pruhovitá škárová doska (1) z tvrdého plastu, ktorej materiál, priestorový tvar a hrúbka steny sú zvolené tak, aby bola samonosná, táto škárová doska (1) je zaliata kolmo na kontaktné plochy (5, 6) škáry (2), vytvorené na protiľahlých betónových častiach (3, 4), do obidvoch betónových častí, pričom škárová doska (1) obsahuje vo svojom pozdĺžnom strede injektážny kanál (16) s najmenej jedným injektážnym otvorom (22), injektážny kanál (16) je usporiadaný medzi betónovými časťami (3, 4) a injektážny otvor (22) v injektážnom kanáli (16) má vymedzené usporiadanie v štrbine (2).
2. 2. Tesniace zariadenie podľa nároku I, vyznačujúce sa tým, že tvrdým plastom je termoplastická hmota, najmä VTPE, ktorá je tvarovo stabilná v teplotnom rozpätí od -20 °C do +80 °C.
3. 3. Tesniace zariadenie podľa nároku 1 alebo 2, vyznač u j ú ce sa tým, že škárová doska (1) obsahuje rovinnú tyčovitú základnú priečku (12) a do strán vystupujúce, v pozdĺžnom smere sa rozprestierajúce vystužovacie nosníky (13) alebo vystužovacie rebrá.
4. 4. Tesniace zariadenie podľa nároku 3, vyznačujúce sa tým, že základná priečka (12) a vystužovacie nosníky (13) majú rovnakú hrúbku steny a hrúbka steny je v rozsahu 3 až 6 mm, výhodne 4 až 5 mm.
5. 5. Tesniace zariadenie podľa niektorého z nárokov 3 alebo 4, vyznačujúce sa tým, že vystužovacie nosníky (13) sú k základnej priečke (12) pripojené v podstate pod pravým uhlom.
6. 6. Tesniace zariadenie podľa aspoň jedného z nárokov 3až5, vyznačujúce sa tým, že výška, resp. šírka základnej priečky (12) je 15 až 30 cm, výhodne 20 až 25 cm a vystužovacie nosníky (13) majú šírku 0,5 až 2 cm.
7. 7. Tesniace zariadenie podľa niektorého alebo viacerých nárokov laž 6, vyznačujúce sa tým, že škárová doska (1) obsahuje v oblasti stredu svojej dĺžky injektážnu hadicu (17).
8. 8. Tesniace zariadenie podľa niektorého alebo viacerých nárokov laž 7, vyznačujúce sa tým, že injektážny kanál (16) má približne obdĺžnikový prierez a je na škárovej doske (1) usporiadaný ako jeden celok tvorený hornou a spodnou stenou (18, 19) a dvomi bočnými stenami (20, 21), pričom aspoň jedna z bočných stien (20, 21) má otvor (22) na výstup tesniaceho materiálu.
9. 9. Tesniace zariadenie podľa nároku 8, vyznačujúce sa tým, že otvor (22) je zakrytý otvorene kavemóznym pásikom (23) z penovej hmoty, ktorý tvorí ďalšiu súčasť kanálu, uloženú paralelne s injektážnym kanálom (16).
10. 10. Tesniace zariadenie podľa nároku 8, vyznačujúce sa tým, že otvor (22) je zakrytý pásikom (24) z penovej hmoty s uzatvorenými jednotlivými pórmi, ktorý má prierez v tvare lichobežníka s kratšou bočnou stenou (25) dosadajúcou zvnútra na otvor (22), s dlhšou bočnou stenou (26) ležiacou zvonka a s dvomi zošikmenými stenami (27, 28) prebiehajúcimi medzi kratšou bočnou stenou (25) a dlhšou bočnou stenou (26), pričom škárová doska (1) má v oblasti injektážneho kanála (16) vystužovacie nosníky (13a), presne doliehajúce na zošikmené plochy (27, 28).
11. 11. Tesniace zariadenie podľa niektorého alebo viacerých nárokov 1 až 10, vyznačujúce sa tým, že škárová doska (1) je v oblasti svojich vonkajších pozdĺžnych okrajov (32, 33) vybavená zachytávacími zariadeniami, najmä zachytávacími pásikmi (31) alebo zachytávacími fóliami (34).
12. 12. Tesniace zariadenie podľa nároku 1, vyznačujúce sa tým, že škárová doska (1) obsahuje štyri zachytávacie pásiky (31), z ktorých každý je upevnený v rohovom vybratí (35), ktoré je vždy vytvorené príslušným krajným vystužovacím nosníkom (13c) a oblasťou škárovej dosky (1), nachádzajúcej sa pri vonkajších pozdĺžnych okrajoch (32, 33).
13. 13. Spôsob utesnenia škáry medzi dvomi betónovými časťami podľa niektorého alebo viacerých nárokov 1 až 12, pričom medzi dvomi betónovými časťami (3, 4) vytvorená škára (2) je utesnená, vyznačujúci sa tým, že škárová doska (1), vytvorená z tenkého pruhu tvrdého plastu, ktorej priestorový tvar a hrúbka steny sú navrhnuté tak, že je samonosná, je zaliata do betónových častí (3, 4) tak, že sa nachádza kolmo na kontaktné plochy (5, 6) škáry (2) vytvorené na vzájomných protiľahlých betónových častiach (3, 4), a ďalej je škárová doska (1), majúca v oblasti stredu svojej dĺžky injektážny kanál (16) s najmenej jedným injektážnym otvorom (22) zaliata tak, že sa injektážny kanál (16) nachádza v oblasti škáry (2).
14. 14. Spôsob podľa nároku 13, vyznačujúci sa tým, že v injektážnom kanáli (16) je injektovaný tesniaci materiál, ktorý vystupuje otvorom (22) v jednom z oboch bočných stien (20, 21).
15. 15. Spôsob podľa nároku 13 a/alebo 14, vyznačujúci sa tým, že škárová doska (1) z tvrdého plastu, najmä HDPE, je pílením a pomocou tepla, ako je horúci vzduch, prispôsobená na mieste na stavebné rozmery, ktoré sa majú dosiahnuť, pričom jednotlivé časti škárovej dosky (1) sú navzájom spojené zváraním alebo termoplastickým lepením a takto pripravená škárová doska sa priečne pripevní na miesto vytvorenia škáry na výstuž alebo na betónové debnenie, alebo sa po prvom betónovaní zatlačí do ešte nezatuhnutébo betónu.
16. 16. Spôsob podľa nároku 15, vyznačujúci sa tým, že pravouhlé tvarované časti škárovej dosky (1) sú ohýbané na stavenisku a spájané s tyčovitými škárovými doskami (1).