SK284798B6 - Zvierka na upevňovanie železničnej koľajnice, zostava zvierky a kotevného mechanizmu a spôsob ich použitia - Google Patents

Abstract

Zvierka na upevňovanie železničnej koľajnice, uspôsobená pridržiavať smerom dole železničnú koľajnicu (3) pri spolupôsobení s kotevným mechanizmom (250) zvierky, je vytvorená z tyčového materiálu ohnutého tak, že má v pôdoryse tvar v podstate písmena M, a majúca zachytávaciu časť uspôsobenú na spolupôsobenie s časťou kotevného mechanizmu (250) zvierky na zachytenie zvierky (1') v predmontážnej polohe vzhľadom na kotevný mechanizmus, ktorá umožňuje osadenie koľajnice (2) vedľa kotevného mechanizmu (2; 250), keď je na ňom zvierka (1') osadená. Zachytávacia časť zvierky je tvorená najmenej jedným z ramien (11A, 17A) útvaru v tvare M, ktoré má na sebe najmenej jeden prvý ustavovací prostriedok (A) polohy na vzájomné zaskočenie s najmenej jedným zodpovedajúcim druhým ustavovacím prostriedkom (B) polohy, vytvoreným na uvedenej časti kotevného mechanizmu (250) zvierky (1'). Prvý ustavovací prostriedok (A) polohy je vytvorený vo forme výstupku zapadajúceho do zodpovedajúceho ustupujúceho útvaru tvoriaceho druhý ustavovací prostriedok (B) polohy na kotevnom mechanizme (250) alebo vo forme vybrania, do ktorého zapadá výbežok tvoriaci druhý ustavovací prostriedok (B) polohy na kotevnom mechanizme (250). Prvý ustavovací prostriedok (A) polohy je vybavený na prednej i zadnej strane vzhľadom na smer zasúvania zvierky do kotevného mechanizmu nábehovými plôškami.

Description

Vynález sa týka upevňovania železničných koľajníc a zvierok a kotevných zostáv na tento účel. Konkrétne sa vzťahuje na zvierku na upevňovanie železničnej koľajnice, uspôsobenú pridržiavať smerom dole železničnú koľajnicu pri spolupôsobení s kotevným mechanizmom zvierky, vytvorenú z tyčového materiálu ohnutého tak, že má v pôdoryse tvar v podstate písmena M, a majúcu zachytávaciu časť uspôsobenú na spolupôsobenie s časťou kotevného mechanizmu zvierky na zachytenie zvierky v predmontážnej polohe vzhľadom na kotevný mechanizmus, ktorá umožňuje osadenie koľajnice vedľa kotevného mechanizmu, keď je na ňom zvierka osadená.

Doterajší stav techniky

Skoršie vynálezy rovnakého prihlasovateľa, vzťahujúce sa na železničné zvierky všeobecne označované ako „P-R“ zvierka (opísaná v britskom patentovom spise č. GB-861 473) a e-zvierka (opísaná v britskom patentovom spise č. GB-1 510 224), boli obe úspešné mnoho rokov v tom, že poskytovali lacné železničné pripojovacie prostriedky, ktoré sa v širokej miere používali v rade krajín na celom svete. Tieto zvierky môžu byť osadzované do kotevných mechanizmov pozdĺž koľajnice buď manuálne, pri použití pritíkacieho kladiva na zarážanie zvierok do kotevného mechanizmu, alebo automaticky zaháňacím strojom na zvierky. I keď automatické zarážanie (zatláčanie, zaháňanie) zvierok je samozrejme účelnejšie a javí sa ako žiaduce, pretože je rýchlejšie a málo náročné na prácnosť, môže ísťo pomerne zložitý proces, vyžadujúci presné ukladanie zvierky vedľa kotevného mechanizmu, aby sa dosiahlo primerané upevnenie koľajnice.

Podstata vynálezu

Vynález prináša zvierku na upevňovanie železničnej koľajnice, uspôsobenú pridržiavať smerom dole železničnú koľajnicu pri spolupôsobení s kotevným mechanizmom zvierky, vytvorenú z tyčového materiálu ohnutého tak, že má v pôdoryse tvar v podstate písmena M, a majúcu zachytávaciu časť uspôsobenú na spolupôsobenie s časťou kotevného mechanizmu zvierky na zachytenie zvierky v predmontážnej polohe vzhľadom na kotevný mechanizmus, ktorá umožňuje osadenie koľajnice vedľa kotevného mechanizmu, keď jc na ňom zvierka osadená, pričom podstata vynálezu spočíva v tom, že zachytávacia časť zvierky je tvorená najmenej jedným z ramien útvaru v tvare M, ktoré má na sebe najmenej jeden prvý ustavovací prostriedok polohy na vzájomné zaskočenie s najmenej jedným zodpovedajúcim druhým ustavovacím prostriedkom polohy, vytvoreným na uvedenej časti kotevného mechanizmu zvierky, pričom prvý ustavovací prostriedok polohy je vytvorený vo forme výstupku zapadajúceho do zodpovedajúceho ustupujúceho útvaru tvoriaceho druhý ustavovací prostriedok polohy na kotevnom mechanizme, alebo vo forme vybrania, do ktorého zapadá výbežok tvoriaci druhý ustavovací prostriedok polohy na kotevnom mechanizme, pričom prvý ustavovací prostriedok polohy je vybavený na prednej i zadnej strane vzhľadom na smer zasúvania zvierky do kotevného mechanizmu, to jest na prednej strane, keď sa zvierka zasúva ako prvá a ňom proti nej opačnej zadnej strane, nábehovými plôškami.

Zachytávacia časť je výhodne tvorená dvoma symetricky usporiadanými ramenami na útvare v tvare M, nesúcimi každé najmenej jeden prvý ustavovací prostriedok polohy.

Prvý ustavovací prostriedok polohy je podľa jedného uskutočnenia vynálezu tvorený vybraním, majúcim na prednej strane, ktorá sa zasúva ako prvá, prvú nábehovú plôšku, a na zadnej strane opačne sklonenú druhú nábehovú plôšku.

Prvé ustavovacie prostriedky polohy môžu byť vytvorené v najmenej jednom ramene zvierky v počte dvoch alebo troch, pričom prvé ustavovacie prostriedky polohy vo forme vybrania sú umiestnené vo vzájomnom odstupe v smere rovnobežnom s pozdĺžnou osou uvedeného najmenej jedného ramena zvierky.

Medzi prvou nábehovou šikmou plôškou a druhou nábehovou šikmou plôškou vybrania tvoriaceho prvý ustavovací prostriedok polohy môže byť umiestnená medziľahlá dnová plôška vybrania, rovnobežná s osou ramena zvierky. Vybranie prvého polohovo ustavovacieho prostriedku je výhodne vytvorené v hornej časti ramena zvierky, predovšetkým pri voľnom konci ramena zvierky. Voľný koniec ramena je výhodne vybavený nábehovou zavádzacou plôškou, na zavádzači záber vedením po predných vodiacich plôškach druhých ustavovacích prostriedkov polohy na kotevnom mechanizme. Prvá nábehová šikmá plôška a nábehová zavádzacia plôška výhodne vymedzujú zaskakovaci výstupok na zaskočenie za zadnú vodiacu plôšku v zavádzačom kanáli na zasunutie výbežku do vybrania, pričom prvá nábehová šikmá plôška je naklonená súbežne so zadnými vodiacimi plôškami a druhá nábehová šikmá plôška je naklonená súbežne (v podstate rovnobežne) s prednými vodiacimi plôškami.

Podľa iného uskutočnenia vynálezu je prvý ustavovací prostriedok polohy tvorený výstupkom, majúcim na prednej strane, ktorá sa zasúva ako prvá, prvú nábehovú šikmú plôšku a na zadnej strane opačne sklonenú druhú nábehovú šikmú plôšku. Nábehová šikmá plôška na prednej strane, ktorá sa pri zasúvaní zvierky zasúva ako prvá, má účelne menej strmý sklon, ako nábehová šikmá plôška na zadnej strane výstupku. Výhodne je výstupok tvorený stupňom vytvoreným v tyčovom telese ramena zvierky.

Zvierka podľa vynálezu umožňuje vytvoriť s kotevným mechanizmom, s ktorým spolupôsobí, zostavu na upevňovanie železničnej koľajnice k základu koľají. V tejto zostave môže byť zvierka vsadená do kotevného mechanizmu a pridržiavaná v ňom v predmontážnej polohe, v ktorej nedosadá na koľajnicu, ale v ktorej je vzájomným zaskočením ustavovacích prostriedkov držaná proti samovoľnému oddeleniu. To uľahčuje stavbu trate, pretože sa tak umožní osadiť zvierku do kotevného mechanizmu pred dodaním kotevného mechanizmu na stavenisko. Taktiež sa tým uľahčí následná údržba trate, pretože zvierka môže byť vysunutá zo záberu s koľajnicou, bez toho, aby však musela byť celá vybratá z kotevného mechanizmu.

Aby mohlo dôjsť k účinnému zaisťovaniu vzájomnej polohy zvierky a kotevného mechanizmu i v stave upevňovania koľajnice, sú ustavovacie prostriedky polohy na jednej z častí zostavy (t. j. na zvierke alebo na kotevnom mechanizme), vytvorené vo forme vybraní alebo ustupujúcich útvarov, najmenej dva. Spolupôsobiaci výstupok, tvoriaci ustavovací prostriedok polohy na druhej z častí zostavy (t. j. na kotevnom mechanizme alebo zvierke), tak môže zaskočiť do vybrania alebo ustupujúceho útvaru na spolupôsobiacej časti zostavy nielen v predmontážnej polohe (v ktorej zvierka nedosadá na koľajnicu), ale aj v ďalšej polohe, v ktorej zvierka zvrchu dosadá na koľajnicu. Pritom je ďalej výhodné, ak majú ustavovacie prostriedky polohy ta ký tvar, že zvierka s ich pomocou alebo pri ich prispení môže byť držaná proti kotevnému mechanizmu aj v medziľahlej polohe, v ktorej nedosadá zvrchu na koľajnicu.

Trojpolohové usporiadanie zvierky na kotevnom mechanizme je možné dosiahnuť tým, že na jednej z častí zostavy (t.j. ramene zvierky alebo v zavádzačom kanáli kotevného mechanizmu) sú tri ustupujúce útvary alebo vybrania, umiestnené so vzájomnými odstupmi v smere zasúvania zvierky do kotevného mechanizmu, a na druhej časti zostavy je jeden výbežok, spôsobilý zapadať do ustupujúceho útvaru alebo vybrania druhej časti zostavy, čim sú vymedzované tri vzájomné polohy. Alternatívne môžu byť celkom tri vybrania (zárezy, ustupujúce útvary alebo ustupujúce časti) rozmiestnené tak, že na jednej časti zostavy (t.j. na remene zvierky alebo v zavádzačom kanáli kotevného mechanizmu) sú dve vybrania a na druhej časti zostavy (zavádzačom kanáli kotevného mechanizmu alebo ramene zvierky) je jedno vybranie. Zasunutie zodpovedajúceho výbežku druhej priradenej časti zostavy do vybrania druhej z častí zostavy, a prípadne vzájomná poloha výbežku a okrajov ustupujúcich útvarov alebo vybraní, potom môžu vymedzovať uvedené tri vzájomne polohy zvierky a kotevného mechanizmu.

Vynález v takom prípade umožňuje použitie kombinácie kotevného mechanizmu a zvierky podľa vynálezu, pri ktorom sa zvierka vsadzuje do kotevného mechanizmu s jej vonkajšími ramenami zaberajúcimi do uvedených zavádzacích kanálov tak, že ustavovacie prostriedky polohy na zvierke a kotevnom mechanizme spolupôsobia vzájomným zaskočením na držanie zvierky v predmontážnej polohe, načo sa zvierka nútene presúva do medziľahlej druhej polohy, vymedzovanej vzájomným usporiadaním ustavovacích prostriedkov polohy, v ktorej je možné zvierku držať vzájomným záberom zvierky so zavádzacími kanálmi kotevného mechanizmu pred tým, ako sa koľajnica umiestni na určený základ, a potom sa zvierka zatláča (zaráža, zaháňa) do tretej polohy, v ktorej je držaná ustavovacími prostriedkami polohy tak, aby dosadla zvrchu na koľajnicu. Medzi zvierkou a koľajnicou je v tejto tretej polohe spravidla vložený izolátor. Ďalej je spravidla vložený ďalší izolátor medzi kotevným mechanizmom a pätou koľajnice.

Vzájomné usporiadanie ustavovacích prostriedkov polohy na kotevnom mechanizme a zvierke umožňuje, že zvierka sa môže nútene presúvať z jej tretej polohy späť do uvedenej prvej (predmontážnej) polohy, takže izolátor na elektrické izolovanie kotevného mechanizmu od koľajnice, umiestnený medzi kotevným mechanizmom a koľajnicou, môže byť vymenený bez potreby pohybovať kotevným mechanizmom alebo koľajnicou. Riešenie taktiež umožňuje zvierku presúvať z uvedenej tretej polohy späť do medziľahlej druhej polohy, pričom koľajnicou je potom možné pohybovať bez potreby vyňať zvierku z kotevného mechanizmu.

Ukladanie železničnej trate tak môže byť použitím zvierky podľa vynálezu v kombinácii s kotevným mechanizmom veľmi uľahčené, pretože pred pokladaním podvalov môžu byť zvierky osadené do kotevných mechanizmov tak, že sú v nich držané v predmontážnej polohe (ktorú možno tiež označiť ako polohu predbežného zostavenia), ktorá dovoľuje vsúvať koľajnice medzi kotevné mechanizmy. Zvierky môžu byť zatláčané (zaháňané) do ich pracovných polôh (t. j. tretej polohy, v ktorej ležia nad koľajnicou, alebo do medziľahlej polohy), buď automaticky, alebo manuálne. Obidva spôsoby sú uľahčované tým, že zvierky boli pred tým vsunuté do vopred určenej predmontážnej polohy (polohy predbežného zostavenia).

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález je bližšie vysvetlený v nasledujúcom opise na príkladoch uskutočnenia s odvolaním na pripojené výkresy, na ktorých znázorňuje:

obr. la, lb, lc postupne pôdorys, bočný pohľad a pohľad z boku na zostavu zvierky, kotevného mechanizmu zvierky a železničnej koľajnice, uloženú na základe koľají, obr. 2a pôdorys zvierky na upevňovanie železničnej koľajnice znázornenej na obr. 1 a obr. 2b bočný pohľad na zvierku v stave bez napätia, obr. 3a, 3b, 3c postupne pôdorys, bočný pohľad a pohľad spredu na kotevný mechanizmus z obr. la až 1 c, obr. 4a, 4b, 4d postupne bočný, pôdorysný a zadný pohľad na ďalšiu zvierku na upevňovanie železničnej koľajnice zostavy, obr. 4c zväčšený detail zostavy, obr. 5a, 5b, 5c postupne zväčšené pohľady na rôzne vyhotovenia častí zodpovedajúcej časti zvierky a kotevného mechanizmu s prvými a druhými ustavovacími prostriedkami polohy, obr. 6 celkové usporiadanie ďalšej upevňovacej zostavy koľajnice s použitím zvierky podľa vynálezu, obr. 7a, 7b, 7c postupne pôdorys, bočný pohľad a pohľad zozadu na upevňovaciu zvierku z obr. 6, a obr. 7d a 7e zodpovedajúci zväčšený pôdorys a bočný pohľad na časť zvierky, obr. 8a, 8b, 8c postupne pôdorysný pohľad, bočný pohľad a pohľad spredu na kotevný mechanizmus podľa obr. 6, obr. 9a, 9b, 9c postupne pôdorysný, bočný a predný pohľad na alternatívne vyhotovenie kotevného mechanizmu z obr. 6, obr. 10a, 10b, 10c pohľady na zostavu kotevného mechanizmu so zvierkou podľa vynálezu v jednotlivých vzájomných polohách, a obr. 11 a, 11 b, 11 c postupne zodpovedajúci bočný, zadný a pôdorysný pohľad na ďalšie vyhotovenie kotevnej zostavy na upevňovanie železničnej koľajnice, používajúce zvierku podľa vynálezu.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Obr. la, lb a lc znázorňujú upevňovaciu zostavu na upevňovanie železničnej koľajnice podľa vynálezu, obsahujúcu zvierku 1 na upevňovanie koľajnice, kotevný mechanizmus 2 zvierky podľa vynálezu, ktorou je zvierka 1 držaná v polohe, kde dosadá na železničnú koľajnicu 3 ležiacu vedľa kotevného mechanizmu 2, koncový izolátor 4, nesený zvierkou 1, ktorá je tým elektricky izolovaná od koľajnice 3, a bočný izolátor 5 umiestnený medzi koľajnicou 3 a kotevným mechanizmom 2 na elektrické izolovanie mechanizmu 2 od koľajnice 3. Koľajnica 3 je nesená na základe 6, pričom medzi spodnou stranou koľajnice 3 a základom 6 koľajnice je uložená pružná podložka 7, ako v bežných zostavách. Pre názornosť ukazuje obr. lc len zvierku a kotevný mechanizmus.

Zvierka podľa vynálezu, znázornená na obr. 1 a až 1 c, j e znázornená podrobnejšie v pôdoryse a bočnom pohľade na obr. 2a a 2b, ktoré ukazujú, ako zvierka vyzerá, keď nie je pod napätím (napríklad keď nie je pridržiavaná kotevným mechanizmom). Ako ukazuje obr. 2a, má zvierka v pôdoryse v podstate tvar písmena M. Je vytvorená z tyče z pružného materiálu (ktorá je v tomto príklade 450 mm dlhá a má kruhový prierez 15 mm), ohnutej tak, že smerom od jedného konca k druhému konca má prvú časť 11, ktorá je v podstate priama, druhú časť 12, ktorá je ohnutá o viac ako

180°, tretiu časť 13, ktorá je v podstate priama, štvrtú časť 14, ktorá je ohnutá o 180°, piatu časť 15, šiestu časť 16, ktorá je ohnutá o viac ako 180°, a siedmu Časť 17, ktorá je v podstate priama. Prvá časť 11 a siedma časť 17 môžu byť považované za vonkajšie ramená 11A, 17A písmena M 1 ΙΑ, 17A a zvierky. Zvierka je súmerná okolo osi X-X na obr. 2a. V pôdoryse, ako na obr. 2a, sú pozdĺžne osi prvej časti 11, tretej časti 13, piatej časti 15 a siedmej časti 17 v podstate rovnobežné. Smerom dovnútra obrátená plocha každého ramena zvierky je vybavená dvojicou prvých ustavovacích prostriedkov A polohy vo forme zapadacích vybraní 8, ktorých účelom je, ako bude podrobnejšie vysvetlené, polohovo ustavovať zvierku 1 vzhľadom na kotevný mechanizmus 2 a aj na koľajnicu 3.

Zostava znázornená na obr. la až 1 c môže používať zvierku, ktorá sa tvarovo líši od zvierky znázornenej na obr. 2a a 2b.

Teraz bude opísaný kotevný mechanizmus 2 zostavy znázornenej na obr. la až 1 c, a to s odvolaním sa na obr. 3a, 3b, 3c.

Kotevný mechanizmus 2 znázornený na obr. 3 a až 3 c má dvojicu prídržných členov 21 zvierky, ktoré vybiehajú smerom hore, keď je mechanizmus používaný. Prídržné členy 21 zvierky majú zodpovedajúce prvé hlavné plochy 21a, ležiace proti sebe a vzájomne spojené spojovacím základňovým členom 22 mechanizmu, usporiadaným medzi dolnými koncami prídržných členov 21 tak, že uvedené prvé hlavné plochy 21a prebiehajú súbežne. Prvé hlavné plochy 21a prídržných členov 21 zvierky vymedzujú medzi sebou otvorený úložný priestor 23 na zasunutie tretej časti 13, štvrtej časti 14 a piatej časti 15 zvierky 1. V druhej hlavnej ploche 21b každého z prídržných členov 21 zvierky je vytvorené prvé vybranie 21c, tvoriace zavádzači kanál na zasunutie prvej časti 11 (teda vonkajšieho ramena 11 A) a siedmej časti 17 (teda vonkajšieho ramena 17A) zvierky 1.

Prvé vybranie 21c prilieha k druhému vybraniu 21d, vytvorenému v druhej hlavnej ploche 21b pod jedným koncom prvého vybrania 21c, takže pri pohľade priamo smerom k druhej hlavnej ploche 21b sa zdá, že dno priechodu (zavádzacieho kanála) má v sebe vytvorený stupeň. Na zodpovedajúcich horných koncoch prvej hlavnej plochy 21a prídržných členov 21 zvierky, priamo nad jej dolnými koncami vzájomne spájanými uvedeným základňovým členom 22, sú prídržné členy 21 zvierky vybavené smerom dovnútra vybiehajúcimi výbežkami 21e, ktoré ležia priamo nad treťou časťou 13 a piatou časťou 15 zvierky, keď je zvierka osadená v kotevnom mechanizme a jej štvrtá časť 14 spočíva na koľajnici. Tieto výbežky 21e slúžia na zabránenie tomu, aby vnútorné ramená zvierky boli tlačené smerom hore v neprijateľnej miere nakláňaním koľajnice a hodia sa, kde zvierka (ako je na obr. 1 a) nemá koncové ramená presahujúce cez okraj koľajnice (na rozdiel od zvierky podľa obr. 3d a 3e).

Vrch každého prídržného člena 21 zvierky je taký, že pri pohľade spredu a z boku má v profile tvar nepravidelného trojuholníka. Plocha spájajúca ten koniec prídržného člena 21 zvierky, ktorý je na prednej strane kotevného mechanizmu 2, s horným krajným bodom mechanizmu, je naklonená k vodorovnej rovine v uhle 32°, zatiaľ čo plocha spájajúca opačný koniec prídržného člena 21 zvierky s horným krajným bodom je naklonená k vodorovnej rovine v uhle 20°. Zodpovedajúce plochy spájajúce prvé plochy a druhé hlavné plochy prídržného člena 21 zvierky s horným krajným bodom sú naklonené k vodorovnej rovine v prvom prípade 19° a v druhom prípade 45°.

Len ako príklad budú uvedené rozmery jednotlivých častí kotevného mechanizmu 2 opísaného s odvolaním na obr. 3a až 3c. Medzi druhými hlavnými plochami 21b prídržných členov 21 zvierky, ktoré sú každý 70 mm dlhé a 22,5 mm široké a vymedzujú medzi sebou otvorenie 55 mm, má kotevný mechanizmus šírku 100 mm. Prvé vybranie 21c v nich je vo vodorovnom smere široké 13,5 mm a 16 mm vo zvislom smere. Druhé vybranie 21d je dlhé 20 mm, 13,5 mm široké vo vodorovnom smere a 10 mm vo zvislom smere. Celková výška kotevného mechanizmu je 66 mm, pričom výška základňového člena 22 je 15 mm, najnižšia plocha každého smerom dovnútra vybiehajúceho výbežku 21e je od nej 34 mm a najvyšší krajný bod druhej hlavnej plochy 21b prídržného člena 21 zvierky je 57 mm vysoko. Vzdialenosť medzi výbežkami 21e je 32 mm, a vzdialenosť medzi najvyššími bodmi kotevného mechanizmu 2 je 76 mm. Najvyšší bod kotevného mechanizmu 2 leží 20 mm od jeho prednej strany, pri meraní vo vodorovnom smere.

Ako bolo uvedené, zvierka opísaná s odvolaním na obr. 2a a 2b má dvojice prvých ustavovacích prostriedkov A polohy vo forme zapadacích vybraní 8 na každom z vonkajších ramien. Tento znak bude teraz opísaný podrobnejšie s odvolaním na obr. 4a až 4d, ktoré znázorňujú zodpovedajúci bočný pohľad, pôdorysný pohľad, detail pôdorysného pohľadu, a zadný pohľad na upevňovaciu zvierku 100 železničnej koľajnice, ktorá má v pôdoryse tvar písmena M, a na obr. 5a, 5b a 5c, ktoré znázorňujú zodpovedajúce detaily časti zostavy kotevného mechanizmu a zvierky, používajúce takéto zapadacie vybrania 8.

Zvierka 100 je vytvorená z tyče z pružného materiálu ohnutého tak, že má postupne smerom od jedného konca tyče k druhému koncu tyče v podstate priamu prvú časť 101, ohnutú druhú časť 102, v podstate priamu tretiu časť 103, ohnutú štvrtú časť 104, v podstate priamu piatu časť 105, ohnutú šiestu časť 106, a v podstate priamu siedmu časť 107. Pri pohľade zhora sú pozdĺžne osi prvej, tretej, piatej a siedmej časti v podstate spolu rovnobežné. Pozdĺžne osi strednice („osi) druhej časti 102 a šiestej časti 106 ležia v zodpovedajúcich rovinách, ktoré sú proti sebe naklonené a aj vzhľadom na rovinu obsahujúcu pozdĺžne osi prvej a siedmej časti. Tretia a piata časť tak ležia v ďalšej rovine, ktorá je nad rovinou obsahujúcou prvú a siedmu časť, keď je zvierka používaná.

Zvierka je na obr. 4a až 4d znázornená v kombinácii s kotevným mechanizmom 200 obsahujúcim prídržné členy 201 zvierky, vybiehajúce nahor, keď je mechanizmus používaný, a majúci v sebe priechody (zavádzacie kanály) na vsunutie zodpovedajúcej prvej a siedmej časti zvierky 100. Otvor 209 v každom kotevnom mechanizme 200, do ktorého sa vsúvajú tretia časť 103, štvrtá časť 104 a piata časť 105 zvierky 100, keď je zvierka používaná, má klinový prierez. To umožňuje, aby sa základ koľajnice, ku ktorému je kotevný mechanizmus 200 pripojený, nepriamo zdvíhal pri použití zdvíhacieho nástroja, majúceho zdvíhací člen tvarovaný tak, že zapadá do dolnej oblasti otvoru mechanizmu. Na smerom dovnútra obrátenej ploche každého vonkajšieho ramena zvierky 100 je vytvorená dvojica prvých ustavovacích prostriedkov A polohy vo forme zapadacích vybraní 8e a 8f, umiestnených vo vzájomnom odstupe v smere rovnobežnom s pozdĺžnymi osami prvej a siedmej časti, pričom zapadacie vybrania 8e a 8f spolupôsobia so zodpovedajúcim druhým ustavovacím prostriedkom B polohy vo forme zaobleného výbežku 9, vytvoreného na smerom von obrátenej zvislej ploche každého priechodu (zavádzacieho kanála) kotevného mechanizmu 200.

Ako je znázornené na obr. 4a plnou čiarou, je v stave, keď je výbežok 9, tvoriaci druhý ustavovací prostriedok B polohy, vytvorený v každom priechode (zavádzačom kaná li) v kotevnom mechanizme 200, v zábere so zapadacím vybraním 8e, ktoré je ďalej od voľného konca zvierky, je zvierka pridržiavaná v zapojenej alebo upevňovacej polohe, v ktorej dosadá na koľajnicu. Je však možné, aby zvierka bola pretlačená smerom von z tejto polohy, a to vyvinutím sily na zvierku v smere od koľajnice, takže výbežok 9 kotevného mechanizmu opustí zapadacie vybranie 8e. Výbežok 9 sa môže teraz zasunúť do druhého zapadacieho vybrania 8 tak, aby pridržiaval zvierku vo „vypojenej“ polohe, vyznačenej čiarkované, v ktorej sa opiera len o kotevný mechanizmus. Podobne môže byť zvierka tlačená do opačného smeru tak, aby sa dostala zo svojej polohy, v ktorej sa opiera len o kotevný mechanizmus, do polohy na koľajnici. To umožňuje, aby zvierka bola inštalovaná a držaná v kotevnom mechanizme v jej „vypojenej“ polohe predtým, ako sa koľajnica uloží na jej základ (a prípadne dokonca predtým, ako sa samotný kotevný mechanizmus zabuduje do základu koľajnice), čo značne uľahčuje zarážanie (zatláčanie, zaháňanie) zvierok automatickým zariadením, keď je koľajnica osadená. Zvierka ďalej nemusí byť úplne vybraná z kotevného mechanizmu, keď sa z akýchkoľvek dôvodov požaduje uvoľniť koľajnicu zo zvierky.

Uvedená „vypojená“ poloha, je predmontážna poloha zvierky, ako je opísaná a vysvetlená.

Obr. 5a ukazuje zapadacie vybrania 8e a 8f, tvoriace prvé ustavovacie prostriedky A polohy, a výbežok 9, tvoriaci druhý ustavovací prostriedok A polohy, do väčších podrobností. Obr. 5b ukazuje alternatívne usporiadanie, v ktorom sú prvé a druhé ustavovacie prostriedky A,B polohy vytvorené tvarovo obrátene. Zvierka je v tomto prípade vybavená výstupkom 8b tvoriacim prvý ustavovací prostriedok A polohy a kotevný mechanizmus je vybavený zapadacími ustupujúcimi útvarmi („ústupkami“) 9a a 9b, tvoriacimi druhé ustavovacie prostriedky B polohy. Toto usporiadanie pracuje presne rovnako, ako usporiadanie z obr. 5a. Obr. 5c ukazuje usporiadanie, v ktorom zvierka má zalomenie, vytvorené v nej tak, že vytvára výstupok 8c, ktorý tvorí prvý ustavovací prostriedok A polohy, a kotevný mechanizmus má „ústupok“ (ustupujúci útvar) 9d, tvoriaci druhý ustavovací prostriedok B polohy, v tvare zárezu so strmou stranou v jednej jeho ploche, pričom výstupok 8c je spôsobilý vstúpiť do záberu buď s ustupujúcim útvarom 9d v tvare zárezu, alebo s ustupujúcim útvarom vo forme dosadacej plôšky pri koncovej hrane telesa kotevného mechanizmu 200, pričom dosadacia plôška 9c tvorí ďalší z druhých ustavovacích prostriedkov B polohy.

Zárez má podľa tohto uskutočnenia vynálezu stranu, s ktorou zavádzaný koniec zvierky 1 zaberá ako druhý, usporiadanú pod strmým uhlom vzhľadom na pozdĺžnu os zavádzacieho kanála pre rameno zvierky, na zaskočenie druhého ustavovacieho prostriedku A polohy, zatiaľ čo druhá strana zárezu, s ktorou koniec zvierky pri zasúvaní zaberá ako prvý, je naklonená pod menej strmým uhlom. V príklade z obr. 5c pre zárez, tvoriaci ustupujúci útvar 9d, je strmosť tejto strany, s ktorou zavádzaný koniec zvierky zaberá ako druhý, taká, že ja táto strana kolmá na pozdĺžnu os zavádzacieho kanála pre rameno zvierky a tvorí zaskakovací stupeň.

Je treba poznamenať, že ustavovacie prostriedky polohy na polohové ustavovanie zvierky vzhľadom na kotevný mechanizmus môžu mať iné tvary, a že zapadacie vybranie/zárez alebo výstupok môžu byť vytvorené buď na vonkajších ramenách, alebo vnútorných ramenách zvierky v tvare písmena M. Ako je ďalej zrejmé z predchádzajúceho opisu obr. la, ustavovacie prostriedky polohy môžu byť umiestnené na všetkých tvaroch zvierky v tvare písmena M, včítane zvierky z obr. la, a nielen zvierky znázornenej na obr. 4a až 4d. Ďalší príklad takejto zvierky je opísaný s odvolaním na obr. 7a až 7e. Napokon je možné, aby na každom vonkajšom ramene alebo vnútornom ramene zvierky, alebo na kotevnom mechanizme, boli upravené viac ako dve kotevné vybrania/zárezy, aby sa tak umožnilo pridržiavanie zvierky vo viac ako dvoch polohách vzhľadom na kotevný mechanizmus. Môže byť žiaduce mať k dispozícii tri ustavovacie polohy pre zvierku, z ktorých jedna zodpovedá polohe, v ktorej zvierka dosadá na koľajnicu, jedna zodpovedá polohe, v ktorej zvierka dosadá na bočný izolátor na umožnenie nastavenia koľajnice, a tretia zodpovedá polohe, v ktorej zvierka nespočíva na bočnom izolátore a dovoľuje tak jeho výmenu. To je možné dosiahnuť tým, že sa vytvoria tri vybrania (zárezy, ustupujúce útvary) na ramene zvierky alebo v zavádzačom kanáli kotevného mechanizmu, ktoré sú umiestnené so vzájomnými odstupmi v smere pozdĺžnej osi príslušného ramena zvierky alebo zavádzacieho kanála, do ktorého sa má vsunúť rameno zvierky. Taktiež je možné to dosiahnuť zvláštnou geometriou príslušných častí zvierky a kotevného mechanizmu v mieste ustavovacích prostriedkov polohy. Ako je podrobnejšie vysvetlené s odvolaním na obr. 10a až 10c, je možné trojpolohové ustavovanie dosiahnuť i pre zvierku z obr. 7a a 7b, spolupôsobiacu s kotevným mechanizmom podľa obr. 6, kde sú vytvorené celkom tri ustupujúce útvary alebo vybrania, z ktorých jedno vybranie (18) je na zvierke a ostatné ustupujúce útvary sú na kotevnom mechanizme (jeden medzi plôškami 253b“ a 253c' a jeden pri plôške 253c“).

Pretože zvierka je určená na to, aby sa „zapájala“ do upevňovaccj polohy alebo „vypájala“ z jej upevňovacej polohy, v ktorej dosadá na koľajnicu, je v mnohých prípadoch dôležité, aby rozsypaný štrk z trate nebránil pohybu zvierky tým, že uľpie na zvierke v oblasti vymedzovanej treťou a piatou časťou zvierky. Na tento účel tretia, štvrtá a piata časť zvierky podľa vynálezu sú výhodne tvarované tak, že vymedzujú oblasť, ktorá je najširšia na jej konci vymedzovanom časťou uvedenej štvrtej časti a ktorá je najužšia na jej opačnom konci.

Obr. 6 ukazuje inú zostavu na upevňovanie koľajnice pomocou kotevného mechanizmu a zvierky podľa vynálezu, obsahujúcu pružnú upevňovaciu zvierku ľ, majúcu dosadaciu časť 14’, ktorá dosadá na pätu železničnej koľajnice 3 nesenú základom 6 koľají, pričom základ 6 koľají je oddelený od koľajnice 3 podložením pomocou pružnej koľajovej podložky 7, ležiacej medzi základňou koľajnice a základom 6 koľají. Zvierka ľ je držaná v jej polohe kotevným mechanizmom 250, majúcim dvojicu priechodov tvorených zavádzacími kanálmi 253 pre koncové ramená zvierky, z ktorých je na obr. 6 znázornený len jeden, a v ktorých sú umiestnené zodpovedajúce ramená 11A', 17A' zvierky, z ktorých je na obr. 6 znázornené len rameno 17A'. Dosadacia časť 14' zvierky ľ nesie izolátor 4' kryjúci najnižšiu plochu dosadacej časti 14', takže dosadacia časť 14' zvierky 1' dosadá na pätu koľajnice cez izolátor 4', ktorý tak izoluje zvierku 1' od koľajnice 3. Medzi koľajnicou 3 a kotevným mechanizmom 250 zvierky leží bočný izolátor 570 na elektrické izolovanie kotevného mechanizmu 250 od koľajnice 3. Teraz budú opísané súčasti zostavy podrobnejšie s odvolaním na zvyšné výkresy.

Ako je znázornené na obr. 7a, 7b a 7c, zvierka 1' znázornená na obr. 7a má v pôdoryse tvar v podstate písmena M. Je vyrobená ohnutím tyče z pružného materiálu, ktorý má v tomto prípade kruhový prierez (napríklad oceľová tyč s priemerom 15 mm), takže má, počínajúc od jedného konca tyče k druhému koncu priamu prvú časť lľ, druhú časť 12' ohnutú o 180°, zahnutú tretiu časť 13', štvrtú časť 14', zahnutú piatu časť 15', šiestu časť 16', ktorá je ohnutá o

180°, a priamu siedmu časť 17'. Prvá a siedma časť 11' a 17' zvierky tvoria vonkajšie ramená tvaru písmena M, tretia časť 13' a piata časť 15' tvoria vnútorné ramená tvaru písmena M, druhá časť 12' a šiesta časť 16' spájajú zodpovedajúce vnútorné ramená a vonkajšie ramená, a štvrtá časť 14' zvierky spolu spája vnútorné ramená. V pôdorysnom pohľade, ako je zrejmé z obr. 7A, presahuje štvrtá časť 14' zvierky cez voľné konce prvej časti 11' a siedmej časti 17'.

Druhá časť 12' a šiesta časť 16' zvierky ľ sa zdvíhajú z roviny obsahujúcej prvú časť 11' a siedmu časť 17' zvierky ľ tak, že žiadna zdvíhajúca sa časť pozdĺžnych osí týchto častí 12' a 16’ nie je naklonená k tejto rovine v uhle väčšom ako okolo 33°, i keď v iných vyhotoveniach vynálezu môže byť tento uhol až 40°.

Tretia časť 13' a piata časť 15' zvierky ľ sú zahnuté tak, že ich pozdĺžne „osi“ (strednice) ležia v zodpovedajúcich rovinách, ktoré sú v podstate kolmé na rovinu obsahujúcej prvú časť 11' a siedmu časť 17' zvierky. Každá z tretej časti 13' a piatej časti 15' v znázornenom vyhotovení má prvý v podstate priamy úsek 13a, 15a a druhý v podstate priamy úsek 13b, 15b, pričom pozdĺžne osi týchto úsekov sú naklonené jedna k druhej v uhle okolo 30°. Prvé a druhé úseky 13a, 13b, 15a, 15b tretej časti 13' a piatej časti 15' by mohli byť samotné zakrivené tak, aby tretia časť 13' a piata časť 15' boli celkovo hladšie zakrivené.

Keď zvierka dosadá na koľajnicu, ako je znázornené na obr. 6, je rovina obsahujúca pozdĺžnu „os“ (strednicu) štvrtej časti 14' v podstate rovnobežná s rovinou obsahujúcou prvú časť 11' a siedmu časť 17'.

Pri zvierke znázornenej na obr. 7a až 7c je pomer maximálnej vzdialenosti medzi pozdĺžnymi osami tretej časti 13' a piatej časti 15’ a rovinou obsahujúcou prvú časť 11' a siedmu časť 17' k priemeru tyče tvoriacej zvierku je 1,23. Prednostná maximálna hodnota pre tento pomer je 2,0, ale môže byť až 4,0.

Vonkajšie ramená zvierky 11A', 17A' zvierky,, t.j. jej prvá časť lľ a siedma časť 17', sú každé vybavené zapadacími vybraniami 18 pri zodpovedajúcich voľných koncoch zvierky, a to na hornom povrchu. Na obr. 7d a 7e je podrobnejšie znázornený koniec jedného z vonkajších ramien zvierky (ktoré je v tomto vyhotovení totožné s druhým vonkajším ramenom).

V tomto vyhotovení sú zapadacie vybrania 18, tvoriace prvý ustavovací prostriedok A polohy, každé tvarované tak, že majú dve nábehové šikmé plôšky 18a, 18b, ktoré sú naklonené v navzájom opačných smeroch vzhľadom na pozdĺžne osi prvej časti 11' a siedmej časti 17', a prechodovú dnovú plôšku 18c tvoriacu dno zapadacieho vybrania 18, ktoré spája dohromady nábehové šikmé plôšky 18a, 18b a je samotné v podstate rovnobežné s pozdĺžnymi osami prvej časti 11' a siedmej časti 17'. V tomto vyhotovení sú nábehové šikmé plôšky 18a, 18b naklonené v uhle 30° vzhľadom na pozdĺžne osi prvej časti 11’ a siedmej časti 17'. Prechodová dnová plôška 18c zapadacieho vybrania slúži na to, aby zaistila vzájomný odstup nábehových šikmých plôšok 18a, 18b zapadacieho vybrania 18, ale v alternatívnom vyhotovení môže byť táto prechodová dnová plôška vypustená, takže medzi dolnými okrajmi nábehových šikmých plôšok 18a, 18b zapadacieho vybrania 18 nie je odstup.

Zapadacie vybranie 18 je výhodne na povrchu prvej časti lľ a druhej časti 17' zvierky, ktorý je naviac navrchu, ako je znázornené, skôr ako na jej bočnej ploche, takže keď je zvierka 1' osadená v kotevnom mechanizme 250, pôsobí sila vyvíjaná na vonkajšie ramená zvierky záberom kotevného mechanizmu 250 so zapadacími vybraniami 18 v podstate v rovnakom smere ako napätie pôsobiace na druhú časť 12' a šiestu časť 16' zvierky 1' vzhľadom na ohýbanie vonkajších ramien.

Každý voľný koniec zvierky 1' je zošikmený na jeho hornej a dolnej ploche nábehovou zavádzacou plôškou, pričom horné a dolné nábehové zavádzacie plôšky 19a, 19b sú v tomto vyhotovení naklonené vzhľadom na pozdĺžnu os zvierky v uhle približne 30°. V znázornenom vyhotovení je zapadacie vybranie 18 vytvorené práve za nábehovou zavádzacou plôškou 19a, vytvorenou na hornej strane. Ako bude zrejmé z ďalšieho opisu obr. 10a až 10c, je nábehová zavádzacia plôška 19a na hornej ploche zvierky 1' určená na uľahčenie zasúvania zvierky 1' do kotevného mechanizmu 250. Nábehová zavádzacia plôška 19b na dolnej ploche vonkajšieho ramena je určená na uľahčenie použitia zvierky pri pridržiavaní izolátora 570 v jeho polohe medzi kotevným mechanizmom 250 a koľajnicou 3.

V takomto vyhotovení zvierky vyrobenej z tyče s priemerom 15 mm sú smerom dovnútra obrátené plochy vonkajších ramien vzdialené 75 mm od seba, vzdialenosť medzi krajnou vonkajšou časťou štvrtej časti 14' a spojnicou najkrajnejších vonkajších častí druhej časti 12’ a šiestej časti 16' je 120 mm, maximálna výška zvierky, t.j. výška medzi najkrajnejším horným bodom tretej časti 13' zvierky nad najnižším bodom prvej časti 11' a siedmej časti 17' zvierky je 34 mm. Vzdialenosť najnižšieho bodu štvrtej časti 14' zvierky je 10 mm nad najnižším bodom prvej časti 11' a siedmej časti 17'. Krajná vonkajšia časť štvrtej časti 14' vybieha 40 mm za voľné konce vonkajších ramien. Druhé časti 13b, 15b tretej a piatej časti 13' a 15' sú každá 42 mm dlhé. Polomer zahnutia druhej a šiestej časti je 10 mm, zatiaľ čo v prípade štvrtej časti je 9 mm. Horné plochy vonkajších ramien sú zrazené nábehovou zavádzacou plôškou do vzdialenosti 8 mm od voľného konca ramena, zatiaľ čo dolná plocha vonkajšieho ramena je zrazená do vzdialenosti 10 mm od konca ramena. Každé zapadacie vybranie 18 je 1,5 mm hlboké, má v priečnom smere v najširšej časti šírku 9 mm v smere kolmom na pozdĺžnu os vonkajšieho ramena, pričom dnová plôška 18c je 8,5 mm dlhá pri meraní v smere rovnobežnom s pozdĺžnou osou vonkajšieho ramena a má celkovú dĺžku 15,5 mm. Pri vytváraní zapadacieho vybrania 18 a hornej nábehové zavádzaccj plôšky 19a je materiál výhodne odoberaný od konca voľného ramena tak, že má priemer 14,5 mm pri meraní naprieč ramenom v bode, kde sa nábehová zavádzacia plôška 19a stýka so zapadacím vybraním 18. Uhol a znázornený na obr. 7c je 12°, ale môže byť v iných vyhotoveniach 19°, napríklad až 25°

Zvierka znázornená na obr. 7a až 7e je použitá, ako je znázornené na obr. 6, s kotevným mechanizmom, ako je znázornené na obr. 8a až 8c, i keď tento kotevný mechanizmus môže byť v niektorých hľadiskách obmenený, napríklad ako je znázornené na obr. 9a až 9c.

Kotevný mechanizmus 250 z obr. 8a až 8c a 9a až 9c obsahuje základňový člen 251, ktorý je usporiadaný v podstate vodorovne, keď je mechanizmus používaný, a dvojicu prídržných členov 252 zvierky, ktoré sú pripojené na jednom konci základňového člena 251 tak, že prebiehajú v podstate kolmo k nim tak v smere zvislom, ako i vodorovnom. Priechod, vytvorený smerom von obrátenou stenou každého prídržného člena 252 zvierky vytvára zavádzači kanál 253 na zasunutie vonkajších ramien zvierky podľa obr. 7a až 7e. Prídržné členy 252 zvierky vystupujú vo vzájomnom odstupe zo základňového člena 251 tak, že vymedzujú medzi sebou otvorený úložný priestor 254 na zasunutie vnútorných ramien zvierky. Zvrchu každého prídržného člena 252 presahujú cez otvorenia úložného priestoru 254 vystupujúce výbežky 255, ktoré slúžia na obme dzovanie pohybu vnútorných ramien zvierky smerom hore, ku ktorému môže dôjsť v dôsledku naklonenia koľajnice, keď je zvierka používaná. Každý zavádzači kanál 253 je na konci prídržného člena 252 zvierky, ktorý je najďalej od základňového člena 251, otvorený otvorom, zatiaľ čo na opačnom konci je uzatvorený stenou 257 vytvárajúcou prostriedok, pomocou ktorého môže byť izolátor 570 osadený na kotevnom mechanizme 250, ako bude podrobnejšie vysvetlené. Na tento účel je tiež strop zavádzacieho kanála pri stene 257 odstránený.

V polohe použitia kotevného mechanizmu 250 je dno zavádzacieho kanála 253 v podstate vodorovné. Zavádzači kanál 253 má len jednu bočnú stenu, tvorenú stenou 252a prídržného člena 252 zvierky, ktoré ležia medzi vonkajšími a vnútornými ramenami osadenej zvierky ľ, zatiaľ čo druhá strana zavádzacieho kanála je otvorená. Strop zavádzacieho kanála 253 je vytvorený tak, že má nábehovú šikmú plochu 253a, ktorá je naklonená vzhľadom na vodorovný smer, keď je kotevný mechanizmus v polohe použitia, a to tak, že zavádzači kanál je vyšší v tej časti nábehovej šikmej plochy 253a, ktorá je bližšie k otvoru 256. Strop zavádzacieho kanála 253 je pritom tvarovaný tak, že obsahuje ako druhý ustavovací prostriedok B polohy výbežok 253b vybiehajúci smerom dole do zavádzacieho kanála 253 pre rameno zvierky ľ, vybavené prvým ustavovacím prostriedkom A polohy vo forme vybrania 18. Každý zavádzači kanál 253 pritom v smere zasúvania zvierky obsahuje ďalší výbežok 253c vybiehajúci smerom dole zo stropu zavádzacieho kanála 253 ako ďalší z prvých ustavovacích prostriedkov B polohy. Výbežky 253b, 253c sú kvôli rozlíšeniu ďalej označované ako prvý výbežok 253b (t.j. ten, ktorý stoji ako prvý v dráhe zasúvania zvierky ľa s ktorým tak koniec ramena zasúvanej zvierky ľ vojde do styku ako s prvým) a druhý výbežok 253c.

Strop zavádzacieho kanála 253 a oba výbežky 253b, 253c sú pritom vytvorené tak, že na prednej strane zodpovedajúceho výbežku 253b, 253c je vytvorená šikmá predná vodiaca plôška 253b', 253c' na navádzanie nábehovej zavádzacej plôšky 19a na voľnom konci ramena zvierky, a na zadnej strane zodpovedajúceho výbežku 253b, 253c je vytvorená opačne sklonená nábehová zadná vodiaca plôška 253b“, 253c“, vymedzujúca ustupujúci priestor na zaskočenie zaskakovacieho výstupku 18d voľného konca ramena zvierky 1', vymedzovaného prvou nábehovou šikmou plôškou 18a vybrania 18 a nábehovou zavádzacou plôškou 19a.

Prvý výbežok 253b, ktorý je vytvorený pri otvore 256 zavádzacieho kanála, 253, je obrátený k otvorenej strane zavádzacieho kanála 253 šikmou prednou vodiacou plôškou 253b’, ktorá je relatívne mierne naklonená k vodorovnej rovine v takom smere, že výška vodiaceho kanála 253 klesá smerom k stene 257. Zadná vodiaca plôška 253b“ prvého výbežku 253b je strmšie naklonená vzhľadom na vodorovný smer, ale v opačnom zmysle ako predná vodiaca plôška 253b', takže sa výška priechodu zvyšuje. Druhý výbežok 253c, ktorý je vytvorený bližšie k stene 257, má prednú vodiacu plôšku 253c', tvorenú šikmou plochou 253a stropu zavádzacieho kanála 253, a zadnú vodiacu plôšku 253c, ktorá je naklonená v opačnom zmyslu vzhľadom na vodorovný smer v uhle, ktorý je väčší, ako je uhol šikmej plochy 235a a prednej vodiacej plôšky 253c, ale menší, ako je uhol naklonenej zadnej vodiacej plôšky 253b prvého výbežku 253b.

Z každej steny 252a pridržných členov 252 zvierky v oblasti nad zavádzacími kanálmi 253 vystupuje časť 258 tak, že medzi zavádzacím kanálom 253 a časťou 258 je vymedzované vybranie 259, do ktorého môže byť vsunutý nástroj na osadzovanie zvierky do kotevného mechanizmu alebo na jej vyberanie z kotevného mechanizmu 250. Strop vybrania 259 môže byť naklonený pozdĺž jedného okraja, ako je znázornené. Stena 252a každého prídržného člena 252 zvierky môže byť zaoblená alebo naklonená pozdĺž jedného okraja tak, že sa zmenší množstvo materiálu potrebného na vytvorenie kotevného mechanizmu 250.

Dno zavádzacieho kanála 253 výhodne presahuje za otvor 256 častí 253d, o ktoré sa môže dolná plocha vonkajších ramien zvierky oprieť, keď zvierka má byť osadzovaná do kotevného mechanizmu 250. Základňový člen 251, ktorý poskytuje oporu pre štvrtú časť 14' zvierky ľ, keď nedosadá na koľajnicu, je v tomto vyhotovení určený (keď je kotevný mechanizmus v polohe použitia), na vsunutie bočného izolátora 570, pričom v ploche základňového člena 251, ktorá je najbližšie ku koľajnici, keď je kotevný mechanizmus v polohe použitia, je vytvorený stupeň 251a na vsunutie vodorovne orientovanej časti izolátora 570. Je však treba poznamenať, že tento stupeň 251a by nebol potrebný, keby bol kotevný mechanizmus použitý s vhodným izolátorom na elektrické izolovanie kotevného mechanizmu od koľajnice 3.

Ďalšie úspory materiálu, potrebného na vyrobenie kotevného mechanizmu 250, môžu byť dosiahnuté vypustením presahujúcich výbežkov 255, čím sa umožňuje zmenšenie celkovej výšky kotevného mechanizmu 250', ako je znázornené na obr. 9a a 9c. Z kotevného mechanizmu z obr. 9a až 9c boli tiež vypustené časti 258, i keď horná časť tohto kotevného mechanizmu 250' by mohla byť obmenená tak, aby sa vytvorilo vybranie na vsunutie osadzovacích alebo zdvíhacích nástrojov.

V jednom vyhotovení kotevného mechanizmu znázorneného na obr. 8a až 8c, na použitie so zvierkou, ako je opísaná s odvolaním na obr. 7a až 7e, je celková výška kotevného mechanizmu 60 mm a jeho celková šírka je 101 mm. Prídržné členy 252 zvierky vymedzujú medzi sebou otvorený úložný priestor, ktorý je 57 mm široký a steny 252a sú 9 mm široké. Najnižšia plocha každého presahujúceho výbežku 255 je 46 mm nad časťou kotevného mechanizmu, ktorý bude v rovnakej úrovni s povrchom základu 6 koľajníc, keď je kotevný mechanizmus používaný, pričom medzera medzi presahujúcimi časťami 255 je 32 mm. Časť 253d vybieha za otvor 256 zavádzacieho kanála 253 o 11 mm, pričom dĺžka zavádzacieho kanála od vnútornej steny 257 k otvoru 256 je 77 mm. Stena 257 je 8 mm hrubá pri meraní v smere rovnobežnom s dĺžkou zavádzacieho kanála 253 a je 21 mm vysoká. Hrúbka podlahy zavádzacieho kanála 257 je 3 mm a výška priechodu pri otvore jc 22 mm. Výška zavádzacieho kanála potom klesá v uhle okolo 13° na výšku 20 mm a potom sa znova zväčšuje v uhle okolo 45° na výšku 24 mm. Šikmá časť 253a stropu zavádzacieho kanála je naklonená v uhle okolo 18° aje v najnižšom bode 18,5 mm nad dnom zavádzacieho kanála 253. Zadná vodiaca plôška 253c druhého výbežku 253c je naklonená v uhle 30° na výšku 24 mm, pričom najnižší bod druhého výbežku 253c je 26 mm od vonkajšej plochy steny 257. Najnižší bod prvého výbežku 253b je 68 mm od vonkajšej plochy steny 257. Vybranie 259 nad zavádzacím kanálom 253 má hornú plochu, ktorá je naklonená v uhle okolo 15° počínajúc výškou 44 mm nad najnižším bodom kotevného mechanizmu a zvyšuje sa na 51 mm, pričom dno vybrania je 32 mm nad najnižším bodom kotevného mechanizmu. Stupeň 251a vytvorený v základňovom člene 251 je vytvorený vo výške 15 mm nad najnižším bodom kotevného mechanizmu a má hĺbku 8 mm.

Osadzovanie zvierky 1' do kotevného mechanizmu 250 ako je znázornené na obr. 6, bude teraz vysvetlené s odvolaním na obr. 10a až 10c, pričom je koncový izolátor 4', ktorý by bol normálne nesený zvierkou ľ, v týchto obrázkoch pre názornosť vypustený.

Obr. 10a znázorňuje zvierku ľ v predmontážnej polohe, kedy má byť zarážaná (zatláčaná, zaháňaná) do kotevného mechanizmu 250. Štvrtá časť zvierky 1' spočíva, prostredníctvom neznázomeného izolátora 4' špičky, na základňovom člene 251 kotevného mechanizmu 250. Vonkajšie ramená zvierky ľ ležia práve vnútri zavádzacich kanálov 253 kotevného mechanizmu 250 tak, že táto časť dolnej plochy vonkajších ramien spočíva na časti 253d kotevného mechanizmu 250. Nábehová šikmá plôška 18a zapadacieho vybrania 18, ktorá je najbližšie k voľnému koncu vonkajšieho ramena, je v dotyku so zadnou vodiacou plôškou 253b výbežku 253b a horná nábehová zavádzacia plôška 19a vonkajšieho ramena je sčasti v kontakte so šikmou časťou 253a stropu zavádzacieho kanála 253. V tejto polohe je zvierka len čiastočne ohnutá, napríklad len o 2 mm z celkového ohybu 12 mm.

Keď je zvierka zatláčaná (zaháňaná) do medziľahlej polohy, ako je znázornené na obr. 10b, je druhá nábehová šikmá plôška 18b zapadacieho vybrania vedená do dotyku s prednou vodiacou plôškou 253' prvého výbežku 253b, pričom vonkajšie ramená sú ohnuté smerom dole o niečo viac, a druhá časť 12' a šiesta časť 16’ zvierky ľ sa zdvíhajú. V tejto polohe spočíva štvrtá časť zvierky nad časťou bočného izolátora 570, čím je bránené vzostupnému pohybu tohto izolátora. Ak jc izolátor tvarovaný tak, že pridržiava smerom dole podložku koľajnice 7, potom v tejto polohe zvierka tiež slúži na pridržiavanie podložky koľajnice izolátorom. Je tak uvažované, že zvierka, izolátor a výhodne tiež podložka môžu byť osadené na podvale vybavenom kotevným mechanizmom 250 vo výrobni podvalov predtým, ako je dopravovaný na stavbu.

Obr. 10c znázorňuje zvierku v stave, keď bola zatlačená (zahnaná) z medziľahlej polohy znázornenej na obr. 10b, do konečnej polohy, kde štvrtá časť 14' (normálne nesúca koncový izolátor 4') zvierky 1' dosadá na koľajnicu 3. Keď je zvierka tlačená vo vodorovnom smere, šikmý strop zavádzacieho kanála v kontakte s hornou nábehovou zavádzacou plôškou 19a tlačí vonkajšie rameno smerom dole, čim dochádza k ohýbaniu zvierky. Pri dosiahnutí konečnej polohy zvierky je zapadacie vybranie 18 vo zvierke 1' v zábere s druhým výbežkom 253c kotevného mechanizmu 250 a voľné konce vonkajších ramien ležia cez polohovo ustanovovacie pätky 576 bočného izolátora, takže vzostupný pohyb izolátora 570 je ďalej obmedzovaný. Zvierka je v tejto polohe plne ohnutá, štvrtá časť zvierky leží v rovine, ktorá je v podstate rovnobežná s rovinou obsahujúcou prvú a siedmu časť zvierky a druhá časť 12' a šiesta časť 16' zvierky sú v ich najvyššom bode.

Keď je zvierka vo východiskovej (predmontážnej) polohe, môže sa izolátor voľne pohybovať hore, takže ak je požadovaná výmena izolátora 570, môže toto byť dosiahnuté tým, že zvierka ľ sa zaženie späť do jej predmontážnej polohy, a to bez potreby celkom vyberať zvierku ľ z kotevného mechanizmu 250.

Druhá časť 12' a šiesta časť 16' zvierky 1' sú v predmontážnej polohe zvierky v blízkosti povrchu podvalu, čím sa vylúči potenciálny problém zachytenia päty koľajnice, ku ktorému by mohlo dôjsť pri zdvíhaní koľajnice z jej typickej počiatočnej polohy pozdĺž zadnej strany kotevného mechanizmu na podložke 7 koľajnice. Tento tvar zvierky, v ktorom sú vonkajšie ramená ohnuté smerom dole vzhľadom na vnútorné ramená, tiež dovoľuje, aby bola zmenšená celková výška kotevného mechanizmu, čim sa umožňuje jeho vyľahčenie a zlacnenie. Je žiaduce, že keď je zvierka 1' osadená v kotevnom mechanizme 250, medzi spodkom koncového izolátora 4' a základňovým členom 251 je vôľa okolo 5 mm, takže sa zaisti, že ak sa zmenší výška koľajnice vzhľadom na opotrebovanie podložky koľajnice pod ňou, zvierke nebude základňovým členom 251 kotevného mechanizmu 250 bránené dostatočne dosadnúť na koľajnicu.

Iná upevňovacia zostava koľajnice so zvierkou podľa vynálezu je znázornená na obr. 1 la až 11c. Zostava obsahuje zvierku 1 podľa vynálezu, podobnú zvierke znázornenej na obr. 6 a 7a až 7e, osadenú v kotevnom mechanizme 250 podľa vynálezu, ktorý je podobný mechanizmu znázornenému na obr. 8a až 8c, pričom zvierka 1 nesúca koncový izolátor 4 a kotevný mechanizmus 250 sú elektricky izolované od koľajnice prostredníctvom bočného izolátora 570. Kotevný mechanizmus 250 je upevnený k betónovému základu 6 koľajníc prostredníctvom drieku 260 uspôsobeného tak, že vyčnieva z jeho základne. Driek 260 je zabudovaný do betónového podvalu v priebehu výroby podvalu aje vybavený lopatkovitými rebrami 260a za tým účelom, aby vzdoroval akémukoľvek sklonu kotevného mechanizmu 250 sa otáčať. I keď to nie je znázornené na obr. 3a až 3c, 8a až 8c a 9a až 9c, kotevné mechanizmy 2, 250 a 250' budú vybavené takýmto driekom 260, ak sa uvažujú na použitie s betónovými podvalmi.

Predpokladá sa, že výrobcovia podvalov by mohli byť zásobení príslušnými zvierkami 1 (alebo ľ) obloženými každá koncovým izolátorom 4 (alebo 4'), a bočnými izolátormi 5 (alebo 570), na ich osadenie do kotevných mechanizmov 2 (alebo 250) po tom, čo tieto boli zaliate do betónových podvalov, takže podvaly môžu byť dodávané na stavbu hotové so zvierkami 1 (ľ) a izolátormi 4 (4'), 5 (570). Keď bola koľajnica 3 uspokojivo vsunutá medzi kotevné mechanizmy 2 (250), je potom jednoduchou záležitosťou ďalej zahnať zvierky 1 (ľ), hlavne strojovo, do záberu s koľajnicou.

Je treba poznamenať, že i keď opísané zostavy používajú dvojdielny izolátor, t. j. bočný izolátor na izolovanie kotevného mechanizmu od koľajnice a koncový izolátor na izolovanie zvierky od koľajnice, pretože toto dovoľuje výmenu bočného izolátora, keď je opotrebovaný, je možné použiť namiesto toho jednodielny izolátor v tvare písmena L, aký je bežne používaný a ktorý má časť spočívajúcu na vrchu päty koľajnice, kde má naň dosadnúť zvierka, a priľahlú časť ležiacu medzi stranou päty koľajnice a kotevným mechanizmom.

Claims (14)

1. Zvierka na upevňovanie železničnej koľajnice, uspôsobená pridržiavať smerom dole železničnú koľajnicu (3) pri spolupôsobení s kotevným mechanizmom (2; 200; 250; 250'; 250) zvierky, vytvorená z tyčového materiálu ohnutého tak, že má v pôdoryse tvar v podstate písmena M, a majúca zachytávaciu časť uspôsobenú na spolupôsobenie s časťou kotevného mechanizmu (2; 200; 250; 250'; 250) zvierky na zachytenie zvierky (1) v predmontážnej polohe vzhľadom na kotevný mechanizmus, ktorá umožňuje osadenie koľajnice (2) vedľa kotevného mechanizmu (2; 200; 250; 250'; 250), keď je na ňom zvierka (1) osadená, vyznačujúca sa tým, že zachytávacia časť zvierky (1) je tvorená najmenej jedným zramien (11A, 17A) útvaru v tvare M, ktoré má na sebe najmenej jeden prvý ustavovací prostriedok (A) polohy na vzájomné zaskočenie s najmenej jedným zodpovedajúcim druhým ustavovacím prostriedkom (B) polohy, vytvoreným na uvedenej časti kotevného mechanizmu (2; 200; 250; 250'; 250)

SK 284798 Β6 zvierky (1), pričom prvý ustavovací prostriedok (A) polohy je vytvorený vo forme výstupku (8b, 8c) zapadajúceho do zodpovedajúceho ustupujúceho útvaru (9a, 9b, 9c, 9d) tvoriaceho druhý ustavovací prostriedok (B) polohy na kotevnom mechanizme (2; 200; 250; 250'; 250), alebo vo forme vybrania (8e, 8f; 8; 18), do ktorého zapadá výbežok (9, 253b, 253c) tvoriaci druhý ustavovací prostriedok (B) polohy na kotevnom mechanizme (2; 200; 250; 250'; 250”), pričom prvý ustavovací prostriedok (A) polohy je vybavený na prednej i zadnej strane vzhľadom na smer zasúvania zvierky do kotevného mechanizmu (2; 200; 250; 250'; 250), t. j. na prednej strane, ktorou sa zvierka zasúva ako prvá a na proti nej opačnej zadnej strane, nábehovými plôškami.

2. Zvierka podľa nároku 1,vyznačujúca sa t ý m , že zachytávacia časť je tvorená dvoma symetricky usporiadanými ramenami (HA, 17A) na útvare v tvare M, nesúcimi každé najmenej jeden prvý ustavovací prostriedok (A) polohy.

3. Zvierka podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúca sa t ý m , že prvý ustavovací prostriedok (A) polohy je tvorený vybraním (8; 18), majúcim na prednej strane, ktorá sa zasúva ako prvá, prvú nábehovú plôšku (18a), a na zadnej strane opačne sklonenú druhú nábehovú plôšku (18b).

4. Zvierka podľa nároku 3, vyznačujúca sa t ý m , že prvé ustavovacie prostriedky (A) polohy sú vytvorené v najmenej jednom ramene zvierky v počte dvoch, pričom prvé ustavovacie prostriedky (A) polohy vo forme vybrania (8) sú umiestnené vo vzájomnom odstupe v smere rovnobežnom s pozdĺžnou osou uvedeného najmenej jedného ramena zvierky.

5. Zvierka podľa nároku 3, vyznačujúca sa t ý m , že prvé ustavovacie prostriedky (A) polohy sú vytvorené v najmenej jednom ramene zvierky v počte troch, pričom prvé ustavovacie prostriedky (A) polohy vo forme vybrania sú umiestnené vo vzájomnom odstupe v smere rovnobežnom s pozdĺžnou osou uvedeného najmenej jedného ramena zvierky.

6. Zvierka podľa nároku 3, vyznačujúca sa t ý m , že medzi prvou nábehovou šikmou plôškou (18a) a druhou nábehovou šikmou plôškou (18b) vybrania (18) tvoriaceho prvý ustavovací prostriedok (A) polohy je umiestnená medziľahlá dnová plôška (18c) vybrania (18), rovnobežná s osou ramena (11A, 17A) zvierky.

7. Zvierka podľa nároku 6, vyznačujúca sa t ý m , že vybranie (18) je vytvorené v časti ramena (11 A, 17A) zvierky, uložené ako horná časť, keď je zvierka v upevňovacej polohe.

8. Zvierka podľa nároku 6 alebo 7, vyznačujúca sa tým, že vybranie (18) je vytvorené pri voľnom konci ramena (11 A, 17A) zvierky.

9. Zvierka podľa nároku 8, vyznačujúca sa t ý m , že voľný koniec ramena (11A, 17A) je vybavený nábehovou zavádzacou plôškou (19a) na vedenie po predných vodiacich plôškach (253b', 253c') druhých ustavovacích prostriedkov (B) polohy, vytvorených ako výbežky (253b, 253c) v zavádzačom kanáli (253) kotevného mechanizmu.

10. Zvierka podľa nároku 9, vyznačujúca sa t ý m , že prvá nábehová šikmá plôška (18a) a nábehová zavádzacia plôška (19a) vymedzujú zaskakovací výstupok (18d) na zaskočenie za zadnú vodiacu plôšku (253b“, 253c“) zodpovedajúceho výbežku (253b, 253c) v zavádzačom kanáli (253) na zasunutie výbežku (253b, 253c) do vybrania (18), pričom prvá nábehová šikmá plôška (18a) je naklonená súbežne so zadnými vodiacimi plôškami (253b“, 253c“) a druhá nábehová šikmá plôška (18b) je naklonená súbežne s prednými vodiacimi plôškami (253b', 253c').

11. Zvierka podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúca sa tým, že prvý ustavovací prostriedok (A) polohy je tvorený výstupkom (8b; 8c), majúcim na prednej strane, ktorá sa zasúva ako prvá, prvú nábehovú šikmú plôšku a na zadnej strane opačne sklonenú druhú nábehovú šikmú plôšku.

12. Zvierka podľa nároku 11, vyznačujúca sa t ý m , že nábehová šikmá plôška na prednej strane, ktorá sa pri zasúvaní zvierky zasúva ako prvá, má menej strmý sklon, ako nábehová šikmá plôška na zadnej strane výstupku (8c).

13. Zvierka podľa nároku 12, vyznačujúca sa t ý m , že výstupok (8c) je tvorený stupňom vytvoreným v tyčovom telese ramena zvierky.

14 výkresov