SK149295A3 - Spinning cell - Google Patents

Description

Zvlákňovacia bunka

Oblasť techniky

Tento vynález sa týka zvlákňovacích buniek a zvlášť sa týka zvlákňovacích buniek používaných na koaguláciu lyocelových filamentov.

Doterajší stav techniky

Pokial sa tu používa výraz lyocel, je vymedzený v súlade s definíciou odsúhlasenou Bureau International pour la Standardisation de la Rayonne et de Fibres Syntetique (BISFA) a to:

Pri celulózovom vlákne získanom zvlákňovacím procesom v organickom rozpúšťadle sa rozumie, že

1) 'organické rozpúšťadlo' znamená v podstate zmes organických chemikálii a vody a

2) 'zvlákňovanie v rozpúšťadle' znamená rozpustenie a zvlákňovanie bez tvorby derivátu.

Lyocelové vlákno sa vyrába priamym rozpustením celulózy vo vode obsahujúcej organické rozpúšťadlo, obvykle N-metylmorfolín-N-oxid, bez tvorby medziproduktov. Po tom, čo sa roztok vytláča (zvlákňuje), celulóza sa zráža ako vlákno. Tento výrobný spôsob je odlišný od iných spôsobov, kedy sa vyrábajú iné celulózové vlákna ako vlákno viskózové, pri ktorých sa celulóza najprv konvertuje na medziprodukt, ktorý sa potom rozpustí v anorganickom rozpúšťadle. Roztok pri viskózovom spôsobe sa vytláča a zlúčenina získaná ako medziprodukt sa konvertuje späť na celulózu.

Všeobecný spôsob výroby lyocelových vlákien je popísaný a ilustrovaný v US patente č. 4 416 698 autora McCorsley, ktorého obsah sa tu zahŕňa do známeho stavu techniky.

Tento vynález sa zvlášt zameriava na zvlákňovaciu bunku, do ktorej sa vedú vytláčané vlákna po tom, čo opustili zvlákňovaciu trysku, alebo trysku, pričom sa najskôr vedú vzduchovou medzerou a potom do koagulačného kúpela.

Podstata vynálezu

Preto jeden znak tohoto vynálezu sa týka zvlákňovacej bunky pre koaguláciu filamentov z roztoku celulózy, obsiahnutého v organickom rozpúštadle pre celulózu, pričom bunka zahŕňa zvlákňovací kúpeľ na vyluhovanie rozpúštadla z filamentov a medzeru nad zvlákňovacím kúpelom, kde medzera je vymedzená pri nižšej strane povrchom zvlákňovacieho kúpeľa a pri hornej strane zvlákňovacou tryskou, z ktorej vystupujú filamenty a má prostriedok na poskytnutie toku plynu naprieč medzerou. Prostriedok výhodne zahŕňa saciu trysku, ktorá má vstup na jednej strane medzery.

Z iného hladiska sa tento vynález týka spôsobu výroby celulózových filamentov z roztoku celulózy v organickom rozpúštadle, ktorý zahŕňa stupne vytláčania roztoku tryskou opatrenou väčším počtom otvorov za vzniku väčšieho počtu prameňov, pričom pramene prechádzajú naprieč plynovou medzerou do zvlákňovacieho kúpela obsahujúceho vodu za vzniku filamentov a poskytujú tok plynu s núteným pohybom cez medzeru paralelne ku hornému povrchu vody vo zvlákňovacom kúpeli tým, že poskytujú tok plynu naprieč medzerou. Plyn sa môže nasávat cez medzeru.

Ako je uvedené vyššie, vynález je zvlášt vhodný pre výrobu lyocelových filamentov.

Medzerou môže byt vzduchová medzera a dúchacia tryská, ktorá má výstup na jednej strane vzduchovej medzery, môže byt opatrená na opačnej strane vzduchovej medzery sacou tryskou.

Sacia tryská má výhodne väčšiu plochu prierezu na svojom vstupe ako má dúchacia tryská na svojom výstupe.

Zarážky môžu byt umiestnené vo zvlákňovacom kúpeli na zamedzenie toku z prúdenia kvapaliny do zvlákňovacieho kúpela a na utíšenie povrchu kvapaliny. Podlá iného znaku vynález poskytuje zvlákňovaciu bunku pre koaguláciu celulózových filamentov vytvorených z roztoku celulózy v organickom rozpúšťadle, pričom táto bunka sa vyznačuje tým, že má zvlákňovací kúpe! na vylúhovanie rozpúšťadla z kábla filamentov, ako sa vedie zvlákňovacím kúpeľom, pričom zvlákňovací kúpeľ má zarážky na zníženie turbulencie.

Tento vynález sa tiež týka spôsobu výroby celulózových filamentov z roztoku celulózy v organickom rozpúšťadle, pričom tento roztok sa vyznačuje tým, že sa vytláča tryskou, ktorá má väčší počet otvorov umožňujúcich vznik väčšieho počtu filamentov, pričom filamenty sa vedú ako kábel zvlákňovacím kúpeľom obsahujúcim vodu na vylúhovanie rozpúšťadla z filamentov a zarážky sú umiestnené v zvlákňovacom kúpeli na zníženie turbulencie .

Ešte z ďalšieho hľadiska vynález poskytuje zvlákňovaciu bunku pre koaguláciu celulózových filamentov vzniknutých z roztoku celulózy v organickom rozpúšťadle, pričom bunka spočíva v tom, že má zvlákňovací kúpe! pre vylúhovanie rozpúšťadla z kábla filamentov, nižší koniec zvlákňovacieho kúpeľa je opatrený otvorom, ktorým sa môže viest kábel a otvor je opatrený pružným okrajom na pružný styk s káblom.

Tento vynález sa tiež týka spôsobu výroby celulózových filamentov z roztoku celulózy v organickom rozpúšťadle, ktorý sa vyznačuje tým, že roztok sa vytláča tryskou, ktorá je opatrená väčším počtom otvorov, za vzniku väčšieho počtu filamentov, pričom filamenty sa vedú zvlákňovacím kúpeľom obsahujúcim vodu na vylúhovanie rozpúšťadla z filamentov a kábel z filamentov sa vedie otvorom pri nižšom konci zvlákňovacieho kúpela, pričom otvor je opatrený pružným okrajom na pružný styk s káblom.

Pružný okraj sa môže opatriť valcovým ochranným povlakom z flexibilného pružného materiálu, ktorý má hrdlo, ktoré je za ničím neobmedzených podmienok o niečo menšie v ploche prierezu ako kábel, pričom ochranný povlak je zabezpečený uzatváraním na svojom hornom konci okolo otvoru v nižšom konci zvlákňovacieho kúpeľa, kábel pri použití prechádza hrdlom a tým sa roztiahne plocha prierezu hrdla do ochranného povlaku.

Zariadenie podľa tohoto vynálezu môže podľa potreby zahŕňať:

prostriedok pre dodávanie kvapaliny zvlákňovacieho kúpeľa do zvlákňovacieho kúpeľa, prostriedok na odstraňovanie kvapaliny zvlákňovacieho kúpeľa zo zvlákňovacieho kúpeľa a prostriedok pre dodávanie vzduchu s vymedzenou teplotou a vlhkosťou do dúchacej trysky, pokiaľ sú na to predpoklady.

Vhodným rozpúšťadlom používaným na rozpustenie celulózy je výhodne N-metylmorfolín-N-oxid.

Teplota vzduchu vo vzduchovej medzere sa výhodne udržuje pod 50 °C a nad teplotou, ktorá by bola príčinou zmrznutia vody v prameňoch zo zmesi. Relatívna vlhkosť vzduchu sa s výhodou udržuje pod teplotou rosného bodu 10 °C.

Dĺžka prameňov v plynovej, t.j. vzduchovej medzere sa výhodne udržuje v rozsahu od 0.25 do 50 cm.

Tryská, ktorou sa roztok vytláča, môže mať viac ako 500 otvorov a ich počet môže byt od 500 do 100 000, výhodne má od 5 000 do 25 000 otvorov a ešte výhodnejšie má od 10 000 do 25 000 otvorov. Otvory môžu mat priemer v rozsahu od 25 do 200 μιη.

Roztok celulózy sa môže udržiavať pri teplote v rozsahu od 90 do 125 °C.

Ako je uvedené vyššie, plynom môže byť vzduch a vzduch môže byť nasávaný alebo dúchaný priečne ku vzduchovej medzere, pričom vzduchová medzera môže mať výšku medzi 0.5 a 25 cm. Roztok sa môže vytláčať v podstate vertikálne v smere do zvlákňovacieho kúpeľa. Vzduch môže mať teplotu rosného bodu 10 °C alebo menej a môže mať teplotu v rozsahu od 0 do 50 °C.

Filamenty sa môžu vytláčať z otvorov na dne zvlákňovacieho kúpeľa a otvor môže byt opatrený flexibilným ochranným povlakom pre styk s filamentami prechádzajúcimi týmto otvorom tak, že sa znižuje množstvo kvapaliny zvlákňovacieho kúpeľa prechádzajúcej otvorom.

Na vymedzenie hornej hladiny kvapaliny vo zvlákňovacom kúpeli môže slúžiť prepad. Tento prepad môže byť opatrený odtokovým vedením dole zo strany zvlákňovacieho kúpeľa, priliehajúcim ku prepadu. V odtokovom vedení môže byt inštalovaný odlučovač vody. Zvlákňovacia bunka môže byť obdĺžnikového tvaru s dúchacou tryskou na jednej z dlhších strán a sacou trykou na opačnej, dlhšej strane. Na jednej alebo oboch kratších stranách bunky môžu byť vstupné dvere. Horný okraj bunky na sacej strane môže pôsobiť ako prepad na definovanie hladiny kvapaliny v bunke. Odtokové vedenie môže byt na vonkajšej strane steny, ktorá je opatrená prepadom. Odtokové vedenie môže zahŕňať nádržku na kvapalinu na zabránenie toho, aby bol vzduch nasávaný do vedenia .

Zarážky môžu byť umiestnené vo väčšom počte úrovní bunky. Zarážky môžu tvoriť dosky, ktoré sú opatrené otvormi.

Tepelne izolačná vrstva môže byť umiestnená pod bočnou stenou zvlákňovacej trysky prinajmenšom na dúchadlovej strane. Izolačná vrstva môže byť umiestnená na dúchadlovej strane na oboch kratších stranách.

Popis obrázkov na výkresoch

Formou príkladov bude teraz popísaný vynález v súvislosti s pripojenými výkresmi, kde:

Obr.l je pohľad na prierez v pozdĺžnom smere ku vedľajšej osi montážneho celku trysky.

Obr.2 je prierez častí z obr.l, kolmý ku prierezu z obr.l.

Obr.3 je axonometrický pohľad na zvlákňovaciu trysku.

Obr.4 je pohľad na spodnú rovinu zvlákňovacej trysky a izoláciu.

Obr.5 je axonometrický pohľad na jedno uskutočnenie zvlákňovacej bunky.

Obr.6 je axonometrický pohľad na druhé uskutočnenie zvlákňovacej bunky.

Obr.7 je axonometrický pohľad na hornú časí zvlákňovacej bunky z obr.6, ktorý ukazuje vzduchovú medzeru.

Obr.8 je pohľad na prierez na výstupe zo zvlákňovacej bunky.

Obr.9 je axonometrický pohľad na hornú časí zvlákňovacieho kúpeľa.

Obr.10 je axonometrický pohľad na odlučovač vody.

Vynález je možné dobre porozumiet pri porovnaní výkresov tu pripojených s vynálezom, popísaným a ilustrovaným v US patente č. 4 416 698.

Na obr.2 z US patentu č. 4 416 698 je možné vidiel, že roztok celulózy v aminoxide a nerozpúštadle, zvyčajne vode, sa vytláča tryskou alebo zvlákňovacou tryskou 10 za vzniku radu filamentov, ktoré sa vedú vzduchovou medzerou do vodného kúpeľa. Filamenty potom prechádzajú okolo valca 12., aby vystúpili z horného povrchu vodného kúpeľa. Pokiaľ filamenty vychádzajú zo zvlákňovacej trysky 10 a narážajú na vzduchovú medzeru, sú predlžované vo vzduchovej medzere. Keď filamenty vstúpia do kvapaliny vo zvlákňovacom kúpeli, rozpúšťadlo sa vylúhuje z filamentov a znova sa vytvoria filamenty tak, ako sa produkujú samostatné celulózové filamenty.

Počet filamentov produkovaných vo zvlákňovacej tryske je podlá doterajšieho stavu techniky daného US patentom č. 4 416 698 nízky, obvykle sa vyrába 32 filamentov, pozri príklad 1 (stĺpec 6, riadok 40).

Aj keď taký nízky počet filamentov môže byť vhodný na výrobu lyocelovej priadze z filamentov, pokial je žiadané vyrábať staplové vlákno, potom je nevyhnutné zvlákňovať velmi vysoký počet filamentov súčasne. Obvykle by sa malo vyrábať viac ako 5000 filamentov na zvlákňovaciu bunku a mal by sa usporiadať väčší počet zvlákňovacích buniek umiestnených jedna vedia druhej, na produkciu velmi vysokého počtu filamentov, počítaných na stovky tisícov, ktoré by sa prepierali a rezali do formy staplového vlákna.

Vynález poskytuje zvlákňovaciu bunku, v ktorej je zaistený priečny ťah vzduchu vo vzduchovej medzere na ochladenie filamentov ako vychádzajú zo zvlákňovacej trysky. Obvykle teplota, pri ktorej sa roztok celulózy vytláča zo zvlákňovacej trysky je v rozsahu od 95 do 125 C. Pokial teplota zvlákňovacieho roztoku poklesne na príliš nízku hodnotu, viskozita roztoku celulózy bude tak vysoká, že je neuskutočniteľné vytláčať roztok celulózy zvlákňovacou tryskou. Pre potenciálny exotermný charakter celulózového roztoku v N-metylmorfolín-N-oxide (NMMO) je výhodné, aby sa teplota roztoku, niekedy tu tiež označovaného ako zvlákňovací roztok, udržiavala pod 125 “C, s výhodou pod 115 °C. Tak teplota zvlákňovacieho roztoku vo zvlákňovacej tryske je blízka teplote varu vody alebo je nad touto teplotou, pričom táto teplota sa obvykle používa vo zvlákňovacom kúpeli. Obsahom zvlákňovacieho kúpela môže byt samotná voda alebo zmes vody a N-metylmorfolín-N-oxidu. Pretože N-metylmorfolín-N-oxid sa kontinuálne vylúhuje z filamentov do zvlákňovacieho kúpela, zvlákňovací kúpe! by v priebehu obvyklej prevádzky mal vždy ob8 sahovat určité množstvo N-metylmorfolín-N-oxidu.

Pri zaistení priečneho ťahu vzduchu vo vzduchovej medzere sa zistí, že dochádza ku stabilizácii filamentov ako sa vynárajú zo zvlákňovacej trysky, čo umožňuje, aby bol zvlákňovaný väčší počet filamentov v danej dobe, a čo umožňuje súčasnú výrobu väčšieho počtu filamentov, vyžadovaných na výrobu staplového vlákna na priemyselnom základe.

Použitie priečneho ťahu umožňuje medzera medzi povrchom zvlákňovacej trysky a kvapalinou vo zvlákňovacom kúpeli, ktorá sa má udržiavať na minimálnej úrovni, pretože sa znižuje celková výška zvlákňovacej bunky.

Pre optimálne,uskutočnenie by sa vlhkosť vzduchu mala riadiť tak, aby sa dosiahla teplota rosného bodu 10 °C alebo menej. Teplota rosného bodu môže byť v rozsahu od 4 do 10 °C. Teplota vzduchu môže byť v rozsahu od 5 do 30 °C, ale vzduch sa môže udržiavať pri teplote 10 °C a relatívnej vlhkosti 100 % .

V súvislosti s obr.5 je uvedená zvlákňovacia bunka 101, ktorá má všeobecne obdĺžnikový tvar s okrajovou časťou 120 smerom ku nižšiemu koncu. Na dne bunky je výstupný otvor 103. ktorý je podrobne popísaný ďalej. Horný okraj 104 zvlákňovacej bunky definuje hornú hladinu kvapaliny vo zvlákňovacej bunke. Obvyklá kvapalina obsiahnutá v bunke by mala byt zmes vody a 25% N-metylmorfolín-N-oxidu, ale môže sa použiť koncentrácia N-metylmorfolín-N-oxidu v rozsahu od 10 do 40% hmotnostných, alebo od 20 do 30% hmotnostných. Čiarkované čiary 105, 106 definujú cestu filamentov prechádzajúcich zvlákňovacím kúpeíom v priebehu vyluhovacieho procesu. Na hornom okraji bunky sú filamenty vo všeobecne obdĺžnikovom zoskupení 107. Tvar zoskupenia 107 bude vymedzený tvarom zvlákňovacej trysky alebo trysky, ktorou sa filamenty vylučujú pri zvlákňovacom procese. Aby sa zabránilo nadbytočnej turbulencii kvapaliny zvlákňovacieho kúpeía v bunke, sú v nej umiestnené perforované dosky 108, 109, 110, ktoré majú otvory s priemerom 3 mm a 40% dutín je umiestnených v hornej oblasti bunky na obmedzenie výtoku kvapaliny, ktorá j e v bunke, z bunky,

Ako sa filamenty vedú bunkou v kábli v smere pohybu, unášajú kvapalinu zvlákňovacieho kúpeľa udržiavanej na teplote 25 ’C alebo v rozsahu od 20 do 30 ’C a dopravovaná kvapalina je unášaná smerom dole. Pretože celková plocha prierezu kábla z filamentov sa znižuje a ten sa približuje ku výstupu, prebytok kvapaliny zo zvlákňovaceho kúpeľa sa vytláča šikmo z kábla filamentov. To uvádza do chodu čerpacie pôsobenie kvapaliny v kúpeli, ktorá má sklon vytvárať prúd kvapaliny v bunke. Použitie poréznych zarážok 108, 109, 110 významne znižuje turbulenciu povrchu zvlákňovacieho kúpeľa v hornej časti kúpeľa. Toto zníženie turbulencie bráni, alebo významne znižuje rozstrek kvapaliny zvlákňovacieho kúpeľa na povrch zvlákňovacej trysky a zabraňuje rušivému pohybu filamentov.

Ako je znázornené na obr.6, zarážky 111 a 112 sú výhodne tvarované tak, že sú skoro celkom uzavreté ku pohybujúcemu sa povrchu kábla alebo káblov z filamentov, ktorý prechádza smerom dolu bunkou. V prípade použitia zvlákňovacej trysky, ktorá vytvára filamenty vo dvoch obdĺžnikových kábloch 113, 114, ktoré sa vedú smerom dolu zvlákňovacou bunkou ako hranolovými oblasťami 115, 116, káble sa spoja k výstupu otvorom 103 na dne zvlákňovacej bunky.

V súvislosti s obr.7 je ukázaná podrobnejšie vzduchová medzera a usporiadanie priečneho ťahu. Zvlákňovací kúpeľ 115 má horný povrch 116 definovaný okrajmi 117. 118, 119 a 120 zvlákňovacej bunky. Okraje účinne pôsobia ako uzávery alebo prepady a malý prebytok kvapaliny zvlákňovacieho kúpeľa sa zavádza do bunky, aby tiekol cez prepad tak, že tvorí povrch 116 s konštantným umiestnením a preto pevnej výšky.

Priečny ťah vo forme vzduchu, ktorý má teplotu v rozsahu od 10 do 40 °C a relatívnu vlhkosť v rozsahu teploty rosného bodu od 4 do 10 ’C sa dúcha priečne ku vzduchovej medzere z dúchacej trysky 121 do sacej trysky 122. Vzduch sa nasáva sacou tryskou 122 tak, že sa dosahuje paralelný tok vzduchu v priečnom smere ku zvlákňovaciemu kúpelu. Hrúbka dúchacej trysky 121 zodpovedá približne štvrtine až pätine hrúbky sacej trysky 122. Nižší okraj 123 sacej trysky 122 je v podstate na rovnakej úrovni ako je okraj 119 zvlákňovacieho kúpeľa. Okraj 123 môže byt trocha pod úrovňou okraja 119 zvlákňovacieho kúpeľa. Vzduch sa obvykle dúcha pri teplote 20 °C rýchlosťou 10 m/s v priečnom smere ku vzduchovej medzere.

Bežne by sacia tryská 122 mala mať hrúbku približne 25 mm a vzduchová medzera by potom bola vysoká približne od 18 do 20 mm.

Montážny celok trysky 124, ktorá produkuje filamenty 125, s výhodou zahŕňa zvlákňovaciu trysku usporiadanú na tenkom liste z nehrdzavejúcej ocele a privarenú do štruktúry, ktorá má rovinu pod povrchom namontovaným do montážneho celku, čo poskytuje teplo pre zvlákňovaciu trysku a čo tepelne izoluje dno zvlákňovacej trysky. Takéto zvlákňovacie trysky sú ideálne vhodné pre zvlákňovaciu bunku podľa tohoto vynálezu v tom, že priečny ťah vzduchu sa zisťuje ako stabilizujúci pre filamenty, ktoré vystupujú zo zvlákňovacej trysky.

V súvislosti z obr.l sa uvádza, že montážny celok trysky je umiestnený v izolovanom kryte i a ráme 2. Rám 2. je tepelne izolovaný od svojho ocelového štruktúrneho základu a má otvor 3, ktorý sa rozprestiera okolo rámu, ktorým sa môže viest vhodné vyhrievacie prostredie, ako je horúca voda, vodná para alebo olej, na vyhrievanie nižšieho konca rámu. Pretože roztok celulózy, zvlákňovaný montážnym celkom trysky sa dodáva do montážneho celku trysky pri zvýšenej teplote, obvykle 105 ’C, je výhodné vyhrievať na udržanie roztoku na správnej teplote a poskytnúť izoláciu na minimalizáciu nadmerných strát tepla a ku zabráneniu nebezpečia poranenia prevádzkového personálu.

Horný kryt 6 je priskrutkovaný ku rámu 2 pomocou skrutiek alebo podpier 4, 5. Horný kryt tvorí hornú rozdelovaciu komoru 7, do ktorej smerujú prívodné dávkovacie potrubia 8. Prívodné dávkovacie potrubie je opatrené 0-kruhovým tesnením 9 a obrubou

10. Blokovací kruh 11 je priskrutkovaný ku hornému povrchu 12 horného krytu 6 na zachytenie obruby 10 a na udržanie prívodného dávkovacieho potrubia na hornom kryte. Vhodné skrutky alebo podpery .13, 14 sú uspôsobené na priskrutkovanie blokovacieho kruhu 11 ku hornému krytu 6.

Spodný kryt 20 je priskrutkovaný ku spodnej strane horného krytu 6. Rada skrutiek 21, 22 sa použije na vzájomné priskrutkovanie horného a spodného krytu a kruhová rozperka 23 tvorí kladné ukončenie, pre umiestnenie horného a spodného krytu spolu v dopredu vymedzenej vzdialenosti.

Spodný kryt 20 má dovnútra smerujúcu obrubu 24., ktorá má kruhový, von smerujúci povrch 25.. Horný kryt 6 má kruhové, dolu smerujúce horizontálne upínanie 26.

Medzi povrchmi 25 a 26 je upnutá zvlákňovacia tryská, nárazníková doska a montážny celok trysky. Zvlákňovacia tryská, znázornená v axiometrickom pohlade na obr.3, v podstate zahŕňa obdĺžnikový člen v pôdorysnom pohlade, ktorý má hornú časť v reze a zahŕňa smerom hore zameranú vonkajšiu stenu, všeobecne uvedenú vzťahovou značkou 28., zabudovanú do celej , von smerujúcej obrubovej časti 29. Zvlákňovacia tryská zahŕňa väčší počet dosiek 30, 31, 32, ktoré sú opatrené otvormi, pričom otvormi sa zvlákňuje alebo vytláča roztok 33 celulózy v aminoxide, za vzniku filamentov 34.

Na hornom povrchu obruby 29 je tesniaca vložka :35. Na hornom konci tesniacej vložky 35 je umiestnená nárazníková doska 36, ktorá v postate zahŕňa dosku opatrenú otvormi, použitú na podporu filtračného prvku 37. Filtračný prvok 37 je vytvorený zo spekaného kovu a pokial má spekaný kov póry jemnej velkosti, tlaková strata na filtri môže pri použití filtra spôsobit jeho roztrhnutie. Nárazníková doska 36 preto podopiera filter pri jeho používaní. Pár tesniacich vložiek 38, 39 na jednej strane filtra dopĺňa zostavu umiestnenú medzi von smerujúci povrch 25 spodného krytu a smerom dolu smerujúci povrch 26 horného krytu. Pri vzájomnom upnutí zostavy skrutkami 21, 22 , zvlákňovacia tryská, nárazníková doska a filter sa udržujú v predpísanej polohe .

Zo spodu spodného krytu 20 je umiestnený prstencový, tepelne izolačný kruh 40, ktorý je všeobecne obdĺžnikový vo svojom pôdorysnom tvare. Prstencový izolačný kruh sa rozpína okolo celej vonkajšej steny 28, pričom stena 28 je pretiahnutá pod spodný povrch 41 spodného krytu 20.. Na jednej predĺženej strane zvlákňovacej trysky je usporiadaná celá predĺžená časť 42 izolačného kruhu 40 , ktorá sa rozprestiera pod dlhou časťou 43 inej dlhej časti 41 steny vonkajnemá celú predĺženú časť 42, ale nižší povrch 44 tejto časti kruhu 40 je v rovnakej rovine ako povrch 46 časti 41 vonkajšej steny 28 zvlákňovacej trysky.

steny vonkajšej steny 28. Na šej steny 28 izolačný kruh

Ako je íahko viditeľné na obr. 2, izolačný kruh 40., ktorý je zaistený na spodnej strane spodného krytu 20 skrutkami (neznázornené) , má celé predĺžené časti 50, 51, vystupujúce nad nižšie povrchy častí 52, 53 kratšej dĺžky vonkajšej steny 28 zvlákňovacej trysky.

V súvislosti s obr.3 sa uvádza, že tento obrázok ukazuje perspektívu zvlákňovacej trysky, vstavanej do montážneho celku trysky. Zvlákňovacia tryská všeobecne uvedená vzťahovou značkou 60 má vonkajšiu prírubu 29 spojenú so stenou 28. Obdĺžnikový charakter zvlákňovacej trysky môže byť jasne vidieť z axionometrického pohľadu na obr.3. Vedľajšia os zvlákňovacej trysky je znázornená v reze na obr.l a hlavná os je znázornená v reze na obr.2. Na dne zvlákňovacej trysky je privarených šesť dosiek 61, ktoré sú opatrené otvormi, z nich tri dosky 30, 31, 32 môžu byt videné v reze na obr.l. Tieto dosky sú opatrené skutočnými otvormi, ktorými sa vytláča roztok celulózy. Otvory môžu mat priemer v rozsahu od 25 do 200 μιη a sú vzdialené od 0.5 do 3 mm pri meraní stredu na stred. Zvlákňovacia tryská má spodnú stranu v jednej rovine a je schopná odolávať vysokým vytlačovacím tlakom, ktoré sa pozorujú pri zvlákňovaní horúceho roztoku celulózy v aminoxide. Každá doska môže obsahovať medzi 500 a 10 000 otvormi, t.z., že môže byť až 40 000 otvorov na tryske

-. 13 so štyrmi doskami. Pritom sa môže použiť až 100 000 otvorov.

Obr.4 je spodný pohľad na zvlákňovaciu trysku, ukazujúcu umiestnenie izolovaného prstencového člena 40. Môže byt zrejmé, že izolačná vrstva obvykle vytvorená z textilného materiálu, inpregnovaná živicou, ako je Tufnol (ochranná známka), sa rozprestiera pod nižšou častou vonkajšej steny 28 na troch stranách zvlákňovacej trysky. Tak, ako je zrejmé ďalej na str.62, 63, 64 je nižšia časť steny 28 zakrytá vonkajšími časťami izolačnej vrstvy, ktorá je označená vzťahovými značkami 42, 50, 51 na obr.l a 2. Ale na štvrtej strane, teda strane 65 nižšia časť 66 steny 28 zvlákňovacej trysky 60 nie je izolovaná a preto je exponovaná. Izolačný prstenec preto účinne celkom obklopuje zvlákňovaciu trysku a je pretiahnutý na troch stranách zo spodu vonkajšej steny pri stene zvlákňovacej trysky.

Je treba poznamenať, že nárazníková doska 36 má kužeľovité otvory 67., ktoré zvyšujú prietok viskózneho roztoku celulózy montážnym celkom trysky, zatiaľ čo poskytujú dobrú podporu pre filter 37. Naopak nárazníková doska 36 je podoprená hornými okrajmi vnútorných vystužujúcich členov alebo vzpier 68, 69, 70. Spodné okraje vnútorných vystužujúcich členov alebo vzpier môžu byť umiestnené od stredovej čiary členov alebo vzpier tak, že vstupná plocha nad každou doskou, ktorá je opatrená otvormi, je rovná.

Povrchy 25. 26 krytu a/alebo nárazníkové dosky 36 môžu byť prevedené s malým prerušením ako vybraním 80 (viď obr.2), ktoré dovoluje, aby tesniaca vložka bola vytlačená do vybrania na zvýšenie tesnosti, ked sa skrutky držiace horný a spodný kryt stiahnú dohromady. 0-kruh 84 môže byt umiestnený medzi horný a spodný kryt, aby pôsobil ako druhé tesnenie v prípade poškodenia hlavného tesnenia medzi horným a spodným krytom a nárazníkovovou doskou a montážnym celkom trysky.

Zvlákňovacia tryská, ako sa používa podľa tohoto vynálezu, je preto schopná vydržať manipuláciu s vysoko viskóznym roztokom celulózy s vysokým tlakom, pričom obvykle tlak roztoku pro14 ti smeru do filtra môže byt v rozsahu od 5.0 do 20.0 MPa a tlak na vnútornej strane upínacej čeľuste trysky môže byt v rozsahu od 2.0 do 10.0 MPa. Filter samotný dodáva významné množstvo tlaku zvlákňovacieho roztoku systému, ktorý je v prevádzke.

Montážny celok podľa tohoto vynálezu tiež poskytuje vhodnú cestu tepla, pričom teplota zvlákňovacieho roztoku vo zvlákňovacej bunke sa môže udržiavať blízko ideálnej teploty pre zvlákňovanie pre vytlačácie účely. Spodný kryt 20 je v úzkom styku so zvlákňovacou tryskou cez jej prstencový, smerom hore zameraný povrch 25. Skrutky alebo sústava skrutiek 21, 22 zaisťujú úzky pozitívny styk. Podobne, skrutky 4, 5 zaisťujú, že spodný kryt 20 je pevne pridržiavaný ku rámovému členu 22 cez jeho dolu smerujúci povrch 81, vytvorený na von smerujúcej prírubovej časti 82. Povrch 81 je v pozitívnom styku so smerom hore smerujúcim povrchom 83 spodného krytu 20.

Pri zaradení vyhrievacieho prvku vo forme vyhrievacej rúrky 2 priamo pod povrch 83 vzniká priamo prietoková trasa pre teplo z vyhrievacieho prostredia v otvore 3 do zvlákňovacej trysky. Môže byť zrejmé, že teplo môže prechádzať povrchmi 83, 81, ktoré ako je uvedené vyššie, sú udržiavané v pozitívnom kontakte pomocou sústavy skrutiek 4, 5. Teplo potom môže prechádzať spodným krytom 20 cez povrch 25 a prírubu 29 do steny 28 zvlákňovacej trysky.

Skutočne je potrebné vziať do úvahy, že montážne celky typu ilustrovaného na pripojených výkresoch, sú obvykle zmontované v dielni pri teplote miestnosti. Tak bežne horný a spodný kryt, zvlákňovacia tryská, nárazníková doska a filtračná doska budú zoskrutkované do montážneho celku pri teplote miestnosti a utiahnuté skrutkami 21, 22. Aby sa umožnilo vložiť zvlákňovaciu trysku do spodného krytu 20. je potrebná dostatočná medzera medzi vonkajšou stenou 28 a vnútorným otvorom spodného krytu 20, ktorá dovolí, aby sa zvlákňovacia tryská vložila a vybrala. Je tiež potrebné vziať do úvahy, že pri použití sa montážny celok zohrieva obvykle na teplotu 100 ’C. Kombinácia tepla a vnútorného tlaku má za následok, že dochádza k neregulovateľnej expanzii v montážnom celku. Toto všetko znamená, že nie je možné uskutočnil po priamom zahriatí dopravu v bočnom smere zo spodnej časti spodného krytu priamo horizontálne do strany vonkajšej steny 28.

Podobné závery sa aplikujú na priamy horizontálny prenos tepla do vonkajšej steny spodného krytu 20 priamo z vyhrievanej nižšej časti rámu 2. Ale dosiahnutím pozitívneho upnutia povrchu čelami ku sebe, ako povrchu 81, 83 je zabezpečená pozitívna cesta pre prenos tepla z prostredia v otvore 3. do zvlákňovacej trysky. Otvorom 3. sa môže viesl akékoľvek vhodné vyhrievacie prostredie, ako je horúca voda, vodná para alebo teplý olej .

Obstaranie nižšieho tepelne izolačného krytu 40., ktorý nie je potrebný z hľadiska osobnej bezpečnosti zaisluje, že teplo z horúceho roztoku celulózy samé prechádza do montážneho celku trysky z otvoru 3. a neuniká cez nižší povrch spodného krytu.

Skutočne je treba vzial do úvahy, že zložky zvlákňovacej bunky by mali byt vyrobené z materiálu schopného odolal akémukoľvek roztoku rozpúštadla, ktorý prechádza touto bunkou. Tak napríklad zvlákňovacia tryská môže byt zhotovená z nehrdzavejúcej ocele a kryty môžu byt zhotovené z nehrdzavejúcej ocele alebo odliate zo šedej liatiny, ako je vhodné. Tesniace vložky môžu byt vytvorené z PTFE.

Očakáva sa, že priečny tah vyvoláva sklon ku odpareniu určitého množstva vody obsiahnutej v roztoku celulózy v N-metylmorfolín-N-oxide a vode. Kombinácia chladiaceho účinku, priečneho tahu a odparenia vlhkosti z filamentov spôsobuje chladnutie filamentov, takže sa vytvára povlak, ktorý stabilizuje filamenty pred ich vstupom do zvlákňovacieho kúpeľa. To znamená, že sa môže produkoval veľmi veľký počet filamentov súčasne.

Na spodnom konci zvlákňovacích buniek sú otvory 103 vždy opatrené ochrannými povlakmi, ako je podrobnejšie ilustrované na obr.8. Prameň 130 filamentov prechádza otvorom 103 do pružného ochranného povlaku 131, ktorý je umiestnený na svojom hornom konci v blízkom a pre kvapalinu nepriepustnom kontakte so stenou, v ktorej je umiestnený otvor 103. Ochranný povlak 103 má otvor na svojom nižšom konci, ktorý je o niečo menší v priemere ako prameň 130. Ochranný povlak je vytvorený z neoprénového kaučuku a prameň 130 slabo rozťahuje kaučuk tak, že vytvára formu styku s prameňom ako prechádza ochranným povlakom. Ochranný povlak tak odmedzuje prebytočný výtok kvapaliny zo dna zvlákňovacej bunky.

Prameň sa následne vedie pod galetou a potom smerom hore ku praniu a ďalšiemu spracovaniu. Pod galetou môže byť upravená odkvapkávacia miska na zachytávanie kvapaliny zvlákňovacieho kúpela, ktorý je dopravovaný v prameni a prešiel otvorom 103 opatreným ochranným povlakom.

Tok kvapaliny zvlákňovacieho kúpela v hornej časti zvlákňovace j bunky bude teraz popísaný jasnejšie s ohľadom na obr.9 a obr.10. Obr.9 ukazuje axonometrický pôdorysný pohlad na prázdnu hornú časť zvlákňovacej bunky. Zvlákňovacia bunka fakticky zahŕňa nádobu nepriepustnú pre kvapalinu, vymedzenú bočnými stenami 135 a 136 a koncovými stenami 137 a 138. Bočné steny 135 a 136 sú neprerušované ocelové bočné steny, zatial čo koncové steny 137 a 138 sú opatrené vstupmi 139 a 140, ako bude popísané podrobnejšie ďalej.

Vonkajšok zvlákňovacej bunky, nepriepustnej pre kvapalinu, je definovaná stenami 135 a 138, pričom je tu vonkajšia rámová konštrukcia vymedzená bočnými stenami 141 a 142 a koncovými stenami 143 a 144. Môže byť zrejmé, že koncové steny 143 a 144 sú opatrené výrezmi v tvare U, ktoré sú všeobecne označené vzťahovými značkami 145 a 146. Horné okraje bočných stien 135 a 136 sú kúsok pod horným okrajom koncových stien, hlavne v tej časti koncových stien, ktoré sú vymedzené vstupmi 139 a 140. Vstupy môžu byť vytvorené z kovu alebo môžu byť vytvorené zo skla alebo len z plastického materiálu. Vstupy sú namontované do bočných stien tak, že môžu byt bežným spôsobom otvorené. Vstupy môžu byt napríklad na svojich nižších okrajoch sklopné a môžu byt udržiavané v uzatvorenej polohe pomocou bočných skrutiek alebo vstupy môžu byt priskrutkované z troch strán ku bočným stenám bunky.

Pri použití sa čerpá malý prebytok kvapaliny do zvlákňovacej bunky a prebytočná kvapalina preteká vrchnú stranu cez okraje 135 a 136, za vzniku horného povrchu kvapaliny v bunke. Pokial je to žiadúce, horné okraje môžu byt zúbkované.

Na sacej strane bunky je výhodne umiestnená nádržka pre kvapalinu. To je znázornené jasnejšie na obr.10, ale v podstate zahŕňa kanál vytvorený medzi šikmou stenou 147 a hornou častou bočnej steny 135. Sacia tryská 148 má zavesený pás 149 , ktorý sa rozprestiera pod horným povrchom kanála 147. Prebytok kvapaliny potom steká cez horný okraj 150 do kanála 151 na naplnenie kanála a preteká ako prepad 152 do zberného kanála 153. Prebytok kvapaliny odteká potrubím 154 zo zberného kanála 153 na recirkuláciu, uskutočňovanú podlá potreby. Účinok kombinácie kvapaliny v kanáli 151 spolu so zaveseným pásom 149 má vytvoriť plynotesný uzáver na zabránenie, aby sacia tryská 148 nasávala vzduch v pozdĺžnom smere k boku bunky medzi stenami 141 a 135.

Inštalácia otvoru 103 v dne bunky so zvlákňovacím kúpelom, ako je popísané vyššie, značne uľahčuje nadchádzajúcu prípravu produkcie lyocelových vlákien, pretože zo začiatku chýba kábel. Spôsob pre nadchádzajúcu výrobu preto zjednodušuje zvlákňovanie malého množstva vlákien v bunke a potom zaháčkovanie vlákien otvorom v dne, na ťahanie kábla smerom dole okolo nižšej galety alebo valca (neznázornené) a potom na prevlečenie kábla smerom hore, s nasledujúcim preprieraním vlákna a sušením vlákna v sekciách (neznázornené).

Pretože je úzka medzera medzi horným koncom zvlákňovacej bunky a nižšími oblasťami montážneho celku trysky, viazanie kábla je značne ulahčené inštaláciou vstupov 139 a 140. Na viazanie sa pri bunke, na začiatku zvlákňovacej operácie, otvoria vstupy 139 a 140 a kvapalina zvlákňovacieho kúpela z bunky potom padá do záchytných žľabov, ktoré ju obklopujú. Potom začne zvlákňovanie a zvláknené vlákno sa môže podrobiť manipulácii a tlačiť otvorom na dne bunky. Akonáhle je bunka viazaná, vstup 139, 140 sa môže uzavrieť, bunka sa môže znovu naplniť a operácia môže potom pokračovať automaticky.

Pokiaľ je to potrebné, môže sa do zvlákňovacieho kúpeľa pri zahájení operácie použiť obyčajná voda. Táto voda má menší sklon ku peneniu ako zmesi vody a aminoxidu a to uľahčuje uvedenie bunky do chodu. Usporiadanie vstupov 139, 140 tiež umožňuje ľahký prístup dovnútra do zvlákňovacieho kúpela ku okraju sacej trysky. To umožňuje rast kryštálov v malom množstve, čo sa ukazuje v bunke, ktorá v priebehu operácie musela byť odstavená. Predpokladá sa, že tento rast kryštálov je v dôsledku slabého odparovania aminoxidu.

Je potrebné vziať do úvahy, že sa môže zoradiť veľký počet buniek do vzájomného usporiadania bok po boku ει dno každej bunky môže byť ľahko pripojené na operátor. Pokiaľ naproti tomu vlákna vystupujú horným koncom zvlákňovacieho kúpeľa, viazanie systému je oveľa komplikovanejšie a zahŕňa operátor, pokúšajúci sa pracovať pod povrchom zvlákňovacieho kúpela, na zachytenie vlákien v kábli zo spodnej časti povrchu zvlákňovacieho kúpela. Okrem toho, keď sa umiestni veľký počet buniek vo vzájomnom usporiadaní bok po boku, nastávajú problémy s prístupom do hornej časti buniek, zvlášť pokiaľ vzduchová medzera je veľmi malá a bunky sú úzke. Môže byt zrejmé, že pri použití nižšieho výstupu, bunky môžu byť úzke a trochu širšie ako je klin z kábla prechádzajúceho zvlákňovacím kúpeľom.

Claims (46)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Spôsob výroby celulózových filamentov z roztoku celulózy v organickom rozpúšťadle vyznačujúci sa tým, že zahŕňa stupne vytláčania roztoku tryskou (60), opatrenou väčším počtom otvorov, za vzniku väčšieho počtu prameňov, pričom pramene (125) prechádzajú naprieč plynovou medzerou do zvlákňovacieho kúpeľa (101, 115) obsahujúceho vodu, za vzniku filamentov a poskytujú tok plynu s núteným pohybom cez medzeru paralelne ku hornému povrchu (116) vody vo zvlákňovacom kúpeli (101, 115).
2. 2.Spôsob podľa nároku 1 vyznačujúci sa tým, že plyn sa nasáva priečne ku medzere.
3. 3. Spôsob podľa nároku 1 alebo 2 vyznačujúci sa t ý m, že tryská (60) má od 500 do 100 000 otvorov, s výhodou od 1 000 do 15 000 otvorov a ešte výhodnejšie od 2 000 do 10 000 otvorov.
4. 4. Spôsob podľa nároku 1, 2 alebo 3 vyznačujúci sa t ý m, že roztok celulózy sa udržuje pri teplote v rozsahu od 100 do 125 °C.
5. 5.Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 4 vyznačujúci sa tým, že plyn sa nasáva alebo dúcha priečne ku vzduchovej medzere.
6. 6. Spôsob podľa nároku 1, 2, 3, 4 alebo 5 vyznačujúci sa tým, že plynom je vzduch.
7. 7. Spôsob podlá nároku 6 vyznačujúci sa tým, že vzduch má teplotu rosného bodu 10 °C alebo menej.
8. 8. Spôsob podľa nároku 6 alebo 7 vyznačujúci sa t ý m, že vzduch má teplotu od 0 do 50 °C.
9. 9.Spôsob podľa niektorého z nárokov l až 8 vyznačujúci sa tým, že vzduchová medzera má výšku medzi 0.5 a

   25 cm.
10. 10. Zvlákňovacia bunka pre koaguláciu filamentov, vzniknutých z roztoku celulózy v organickom rozpúšťadle vyznačujúca sa tým, že bunka zahŕňa zvlákňovací kúpeľ (101,115) pre vylúhovanie rozpúšťadla z filamentov (34) a medzeru nad zvlákňovacím kúpeľom (101,115), pričom medzera je vymedzená pri nižšej strane povrchom zvlákňovacieho kúpeľa (101,115) a pri hornej strane zvlákňovacou tryskou (60), z ktorej vystupujú filamenty (34) a má prostriedok na poskytnutie toku plynu naprieč medzerou.
11. 11. Zvlákňovacia bunka podľa nároku 10 vyznačuj ú ca sa tým, že prostriedok výhodne zahŕňa saciu trysku (122, 148), ktorá má vstup na jednej strane medzery.
12. 12. Zvlákňovacia bunka podľa nároku 11 vyznačuj ú ca sa tým, že dúchacia tryská (121) je umiestnená tak, že má výstup na opačnej strane medzery vzhľadom ku vstupu do sacej trysky (122, 148).
13. 13. Zvlákňovacia bunka podľa nároku 12 vyznačujúca sa t ý m, že sacia tryská (122, 148) má väčšiu plochu prierezu na svojom vstupe ako má dúchacia tryská (121) na svojom výstupe.
14. 14. Zvlákňovacia bunka podľa niektorého z nárokov 10 až

    13 vyznačujúca sa tým, že zarážky (108, 109, 110, 111, 112) sú umiestnené vo zvlákňovacom kúpeli na zamedzenie toku z prúdenia kvapaliny do zvlákňovacieho kúpeľa a na utíšenie povrchu kvapaliny.
15. 15. Zvlákňovacia bunka podľa niektorého z nárokov 10 až

    14 vyznačujúca sa tým, že má otvor (108) na nižšom konci zvlákňovacieho kúpeľa, ktorým vychádzajú koagulované filamenty vo forme kábla (130) a ochranný povlak (131) z flexi21 bilného pružného materiálu, ktorý má hrdlo, ktoré je za nekontrolovaných podmienok trochu menši v ploche prierezu ako kábel (130), pričom ochranný povlak je zabezpečený uzavretím na svojom hornom konci okolo otvoru (103)v nižšom konci zvlákňovacieho kúpela (101,115) a kábel pri použití prechádza hrdlom a tým sa roztiahne plocha prierezu hrdla.
16. 16. Zvlákňovacia bunka podlá niektorého z nárokov 10 až 15 vyznačujúca sa tým, že bunka (101,115) je obdĺžnikového tvaru, s dúchacou tryskou (122, 148) na jednej z dlhších strán.
17. 17. Zvlákňovacia bunka podlá nároku 16 vyznačuj ú c a sa t ý m, že vstupné dvere (139,140) sú najmenej v jednej kratšej strane bunky.
18. 18. Zvlákňovacia bunka podlá niektorého z nárokov 10 až 17 vyznačujúca sa tým, že horný okraj (150) bunky na sacej strane (148) pôsobí ako prepad na definovanie hladiny kvapaliny v bunke.
19. 19. Zvlákňovacia bunka podlá nároku 18 vyznačuj úca sa t ý m, že odtokové vedenie (153) je na vonkajšej strane steny, ktorá je opatrená prepadom.
20. 20. Zvlákňovacia bunka podlá nároku 19 vyznačujúca sa tým, že odtokové vedenie (153) zahŕňa nádržku (149, 151) pre kvapalinu na zabránenie, aby bol vzduch nasávaný do odtokového vedenia.
21. 21. Zvlákňovacia bunka podlá niektorého z nárokov 10 až 20 vyznačujúca sa tým, že tepelno izolačná vrstva (40) je umiestnená pod bočnou stenou zvlákňovacej trysky (60) prinajmenšom na dúchacej strane.
22. 22. Spôsob výroby celulózových filamentov z roztoku celulózy v organickom rozpúšťadle vyznačujúci sa tým, že roztok sa vytláča tryskou (60), ktorá má väčší počet otvorov umožňujúcich vznik väčšieho počtu filamentov (34), pričom filamenty sa vedú zvlákňovacím kúpeľom (101, 115) obsahujúcim vodu na vylúhovanie rozpúšťadla z filamentov a kábel filamentov (130) sa vedie otvorom na nižšom konci zvlákňovacieho kúpeľa (101, 115), pričom otvor (103) je opatrený pružným okrajom na pružný styk s káblom.
23. 23.Spôsob,podľa nároku 22 vyznačujúci sa tým, že otvor (103) je opatrený pružným ochranným povlakom (131) na poskytnutie pružného okraja ku styku s káblom.
24. 24.Spôsob podľa nároku 23vyznačujúci sa tým, že ochranný povlak (131) má hrdlo, ktoré je na svojom nižšom konci o niečo menšieho priemeru ako kábel (130).
25. 25.Spôsob podľa nároku 22, 23 alebo 24 vyznačuj úci sa t ý m, že filamenty (34) sa vedú medzerou medzi tryskou (60) a zvlákňovacím kúpeľom (101, 115) a poskytujú tok plynu s núteným pohybom medzerou paralelne ku hornému povrchu kvapaliny vo zvlákňovacom kúpeli (101, 115).
26. 26. Zvlákňovacia bunka pre koaguláciu celulózových filamentov vzniknutých z roztoku celulózy v organickom rozpúšťadle vyznačujúca sa tým, že bunka obsahuje zvlákňovací kúpeľ (101, 115) pre vylúhovanie rozpúšťadla z kábla (130) filamentov, pričom nižší koniec zvlákňovacieho kúpeľa (101, 115) je opatrený otvorom (103), ktorým môže prechádzať kábel (130) a otvor (103) je opatrený pružným okrajom na pružný styk s káblom (130).
27. 27. Zvlákňovacia bunka podľa nároku 26 vyznačuj úca sa t ý m, že pružný okraj je opatrený pružným ochranným povlakom (131).
28. 28. Zvlákňovacia bunka podľa nároku 27 vyznačujúca sa t ý m, že pružný ochranný povlak (131) je zabezpečený uzatvorením na svojom hornom konci okolo otvoru (103) a má otvor na svojom nižšom konci s priemerom o niečo menším ako má kábel filamentov (130).
29. 29. Zvlákňovacia bunka podlá nároku 26, 27 alebo 28 vyznačujúca sa tým, že medzera je umiestnená nad zvlákňovacím kúpelom (101, 115) a je vymedzená horným povrchom zvlákňovacieho kúpela a nižším povrchom trysky (60), ktorou sa tvoria filamenty.
30. 30. Zvlákňovacia bunka podlá nároku 29 vyznačuj ú c a sa tým, že prostriedky (121, 122) sú inštalované na poskytnutie toku plynu s núteným pohybom medzerou paralelne ku hornému povrchu zvlákňovacieho kúpela (101, 115).
31. 31. Spôsob výroby celulózových filamentov z roztoku celulózy v organickom rozpúšťadle vyznačujúci sa tým, že roztok sa vytláča tryskou (60), ktorá má väčší počet otvorov umožňujúcich vznik väčšieho počtu filamentov (34), pričom filamenty sa vedú ako kábel (130) zvlákňovacím kúpelom (101, 115) obsahujúcim vodu na vylúhovanie rozpúšťadla z filamentov a zarážky (108, 109, 110, 111, 112) sú umiestnené vo zvlákňovacom kúpeli na zníženie turbulencie.
32. 32. Spôsob podlá nároku 31 vyznačujúci sa tým, že plocha prierezu kábla (130) sa znižuje, ako sa dopravuje ku výstupu zo zvlákňovacieho kúpela (101, 115).
33. 33.Spôsob podlá nároku 31 alebo 32 vyznačujúci sa t ý m, že zarážky (108, 109, 110, 111, 112) sú porézne.
34. 34.Spôsob podlá nároku 31, 32 alebo 33 vyznačujúci sa t ý m, že zarážky (108, 109, 110, 111, 112) sú umiestnené vo väčšom počte úrovní vo zvlákňovacom kúpeli (101, 115).
35. 35. Spôsob podlá niektorého z nárokov 31až34vyznačujúci sa tým, že filamenty (34) sa vedú medzerou medzi tryskou (60) a zvlákňovacím kúpelom (101, 115) a tok plynu s núteným pohybom je zaistený medzerou paralelne ku hornému povrchu kvapaliny vo zvlákňovacom kúpeli.
36. 36. Zvlákňovacia bunka pre koaguláciu celulózových filamentov vzniknutých z roztoku celulózy v organickom rozpúšťadle vyznačujúca sa tým, že bunka zahŕňa zvlákňovací kúpel (101, 115) na vylúhovanie rozpúšťadla z kábla (130) filamentov ako sa vedú zvlákňovacím kúpelom (101, 115), pričom zvlákňovací kúpel je opatrený zarážkami (108, 109, 110, 111,

    112) na zníženie turbulencie.
37. 37. Zvlákňovacia bunka podlá nároku 36 vyznačuj úc a sa t ý m, že zarážky (108, 109, 110, 111, 112) sú porézne.
38. 38. Zvlákňovacia bunka podlá nároku 36 alebo 37 v y z n a čujúca sa tým, že zarážkami (108, 109, 110, 111,

    112) sú perforované dosky.
39. 39. Zvlákňovacia bunka podlá nároku 36, 37 alebo 38 vyznačujúca sa tým, že zarážky (108, 109, 110, ť

    111, 112) sú umiestnené vo väčšom počte úrovní vo zvlákňovacom kúpeli (101, 115).
40. 40. Zvlákňovacia bunka podlá niektorého z nárokov 36 až 39 vyznačujúca sa tým, že zarážky (108, 109, 110, 111, 112) sú umiestnené v hornej oblasti zvlákňovacieho kúpela (101, 115).
41. 41. Zvlákňovacia bunka podlá niektorého z nárokov 36 až 40 vyznačujúca sa tým, že zarážky (108, 109, 110, 111, 112) sú tvarované tak, že sú uzatvorené ku pohybujúcemu sa povrchu kábla alebo káblov (130) z filamentov, prechádzajúcemu alebo prechádzajúcimi zvlákňovacím kúpelom (101, 115).
42. 42. Zvlákňovacia bunka podlá niektorého z nárokov 36 až 41 vyznačujúca sa tým, že medzera je umiestnená nad zvlákňovacím kúpelom (101, 115) a je vymedzená medzi horným povrchom zvlákňovacieho kúpela a nižším povrchom trysky (60), ktorou sa tvoria filamenty (34).
43. 43.Zvlákňovacia bunka podlá nároku 42 vyznačuj ú c a sa tým, že prostriedky (121, 122) sú inštalované na poskytnutie toku plynu s núteným pohybom medzerou paralelne ku hornému povrchu zvlákňovacieho kúpela (101, 115).
44. 44.Spôsob výroby celulózových filamentov z roztoku celulózy v organickom rozpúšťadle vyznačujúci sa tým, že sa uskutočňuje v podstate ako je tu vyššie popísané a ako je znázornené na pripojených výkresoch.
45. 45. Zvlákňovacia bunka pre koaguláciu filamentov vzniknutých z roztoku celulózy v organickom rozpúšťadle vyznačujúca sa tým, že je uskutočnená v podstate tak, ako je tu vyššie popísané a ako je znázornené na pripojených výkresoch.
46. 46. Celulózové filamenty, ktoré sú vyrobené spôsobom alebo na zariadení, chránenom v niektorom z nárokov 1 až 45.