SK287591B6 - Multicyklické zlúčeniny, farmaceutická kompozícia s ich obsahom a ich použitie - Google Patents

Abstract

Predložený vynález sa týka multicyklických zlúčenín, ktoré ovplyvňujú enzýmovú aktivitu. Tieto zlúčeniny môžu byť konkrétne účinné pri liečbe chorôb alebo chorobných stavov súvisiacich s aktivitou enzýmov PARP, VEGFR2 a MLK3 vrátane napríklad neurodegeneratívnych chorôb, zápalu, ischémie a rakoviny.

Description

Predložený vynález sa týka nových multicyklických zlúčenín a ich použitia. Predložený vynález sa konkrétnejšie týka nových multicyklických zlúčenín a ich použitia, napríklad na sprostredkovanie enzýmovej aktivity.

Doterajší stav techniky

Poly(ADP-ribózo)polymeráza (PARP, nazývaná aj poly(ADP-ribózo)syntáza alebo PARS) je jadrový enzým, ktorý katalyzuje syntézu reťazcov poly(ADP-ribózy) z NAD⁺ ako odozvu na prerušenia jedno vlákno vej DNA v rámci procesu opravy DNA (de Murcia et al. Trends Biochem. Sci. 1994, /9,172; Alvarez-Gonzalez et al. Mol. Celí. Biochem. 1994, 138, 33.). S chromatínom asociované proteínové substráty pre ADP-ribozyláciu, ktoré zahŕňajú históny, enzýmy metabolizujúce DNA a PARP samotnú, sa modifikujú na povrchových glutamátových zvyškoch. PARP katalyzuje pripojenie jednej ADP-ribózovej jednotky na protein (iniciácia) a po nej nasleduje polymerizácia až 200 ADP-ribózových monomérov (elongácia) cez 2’-1 ” glykozidické pripojenia. Okrem toho PARP katalyzuje rozvetvovanie polyméru pri nižšej frekvencii.

Úloha PARP v procese opravy DNA je definovaná neúplne. Naznačuje sa, že viazanie PARP na poškodenú dvojvláknovú DNA uľahčuje proces opravy dočasným blokovaním replikácie alebo rekombinácie DNA. Následná poly(ADP-ribozyl)ácia PARP a histónov môže viesť k zavedeniu podstatného záporného náboja, čo spôsobí odpudzovanie modifikovaných proteínov od DNA. Chromatínová štruktúra sa potom údajne uvoľní, čo zlepšuje prístup enzýmov opravujúcich DNA k miestu poškodenia.

Nadmerná aktivácia PARP ako reakcia na poškodenie buniek alebo stres má podľa hypotézy viesť k smrti bunky (Sims et al. Biochemistry 1983, 22, 5188; Yamamoto et al. Náture 1981, 294, 284). Aktivácia PARP prerušeniami vláken DNA môže byť sprostredkovaná oxidom dusnatým (NO) alebo rôznymi reaktívnymi kyslíkovými intermediátmi. Keď je stupeň poškodenia DNA veľký, PARP môže katalyzovať masívne množstvo poly(ADP-ribozyl)ácie znižujúc hladiny NAD⁺ v bunke. Keď sa bunka pokúša udržať homeostázu dopĺňaním NAD⁺ syntézou, hladiny ATP môžu náhle poklesnúť (keďže syntéza jednej molekuly NAD⁺ vyžaduje štyri molekuly ATP) a bunka môže zomrieť v dôsledku vyčerpania svojich energetických zásob.

Udáva sa, že aktivácia PARP hrá úlohu pri umieraní buniek v niekoľkých chorobných stavoch, čo naznačuje, že inhibítory PARP by mali pri týchto stavoch terapeutickú účinnosť. Zrýchlená poly(ADP-ribozyljácia bola pozorovaná po fokálnej cerebrálnej ischémii u potkana, čo je konzistentné s aktiváciou PARP pri mŕtvici (Tokime et al. J. Cereb. Blood Flow Metab. 1998, 18, 991). Značné množstvo publikovaných farmakologických a genetických údajov podporuje hypotézu, že inhibítory PARP by boli neuroprotektívne po cerebrálnej ischémii alebo mŕtvici. Inhibítory PARP chránili proti neurotoxicite indukovanej pomocou NMDA alebo NO u potkaních cerebrálnych kortikálnych kultúr (Zhang et al., Science 1994, 263, 687; Eliasson et al. Náture Med. 1997, 3, 1089). Stupeň neuroprotekcie pozorovaný pre sériu zlúčenín je priamo paralelný s ich aktivitou ako inhibítorov PARP.

Inhibítory PARP môžu tiež mať neuroprotektívnu účinnosť vo zvieracích modeloch mŕtvice. Potentný inhibítor PARP DPQ (3,4-dihydro-5-[4-(l-piperidinyl)butoxy]-l(2H)-izochinolinón) (Suto et al., patent USA č. 5,177,075) zabezpečil 54 % zníženie objemu infarktov vo zvieracom modeli fokálnej cerebrálnej ischémie (permanentné MCAo a 90 min. bilaterálna oklúzia spoločnej krčnej tepny) po i.p. podaní (10 mg/kg) dve hodiny pred a dve hodiny po iniciácii ischémie (Takahashi et al. Brain Res. 1997, 829, 46). Intracerebroventrikuláme podanie menej potentného inhibítora PARP - 3-aminobenzamidu (3-AB) - viedlo k 47 % zníženiu objemu infarktov u myší po dvojhodinovej oklúzii MCA metódou šijacieho vlákna (Endres et al. J. Cereb. Blood Flow Metab. 1997, 17, 1143). Liečenie pomocou 3-AB tiež urýchlilo funkčné zotavenie 24 hodín po ischémii, zoslabilo pokles hladín NAD⁺ v ischemických tkanivách a znížilo syntézu poly(ADP-ribózových) polymérov podľa imunohistochemických zistení. Podobne aj 3-AB (10 mg/kg) významne znížil objem infarktov v modeli oklúzie zašitím pre fokálnu ischémiu u potkana (Lo et al. Stroke 1998, 29, 830). Neuroprotektívny účinok 3-AB (3 - 30 mg/kg, i.c.v.) sa pozoroval aj v modeli permanentnej oklúzie strednej cerebrálnej artérie pre ischémiu u potkana (Tokime et al. J. Cereb. Blood Flow Metab. 1998, 18, 991).

Dostupnosť myší so znefunkčneným génom PARP (Wang, Genes Dev. 1995, 9, 509) tiež pomohla overiť úlohu PARP v neurodegenerácii. Neurotoxicita v dôsledku NMDA, NO alebo kyslík-glukózovej deprivácie bola prakticky anulovaná v primárnych cerebrálnych kortikálnych kultúrach z myší PARP’ ’ (Eliasson et al. Náture Med. 1997, 3, 1089). V myšacom modeli šijacieho vlákna pre ischémiu sa pozorovalo 80 % zníženie objemu infarktov u myší PARP⁷’ a 65 % zníženie bolo zaznamenané u myší PARP . Endres et al. (1997) udávajú 35 % zníženie objemu infarktov u myší PARP' a 31 % zníženie u zvierat PARP^+/‘. Popri neuroprotekcii myši PARP'⁷' demonštrovali zlepšenie v neurologickom skóre a mali zvýšené hladiny NAD⁺ po ischémii.

Existujú aj predklinické údaje, ktoré naznačujú, že inhibítory PARP môžu byť účinné pri liečbe Parkinsonovej choroby. Je to preto, lebo strata dopaminergických neurónov v substantia nigra je indikátorom Parkinsonovej choroby. Liečba experimentálnych zvierat alebo ľudí neurotoxínom l-metyl-4-fenyl-l,2,3,6-tetrahydropyridínom (MPTP) replikuje stratu dopaminergických neurónov a motorické symptómy Parkinsonovej choroby. MPTP aktivuje PARP v substantia nigra a myši bez PARP sú rezistentné proti neurodegeneratívnym účinkom MPTP (Mandir et al. Proc. Nat. Acad. Sci. 1999, 96, 5774). Podobne inhibítor PARP - 3-aminobenzamid - údajne zoslabuje stratu NAD⁺ v striate po podaní MPTP myšiam (Čosi et al. Brain Res. 1998, 809, 58).

Aktivácia PARP bola implikovaná vo funkčných deficitoch, ktoré môžu byť dôsledkom traumatického poranenia mozgu a poranenia miechy. V kontrolovanom modeli kortikálneho nárazu pre traumatické poranenie mozgu myši PARP⁷' mali významne zlepšenú motorickú a kognitívnu funkciu v porovnaní s myšami PARP^+/+ (Whalen et al. J. Cereb. Blood Flow Metab. 1999, 19, 835). Produkcia peroxydusitanu a aktivácia PARP boli tiež preukázané v potkanoch so zranením miechy (Scott et al. Ann. Neurol. 1999, 45, 120). Tieto výsledky naznačujú, že inhibítory PARP môžu poskytnúť ochranu pred stratou funkcie po traume hlavy alebo miechy.

Úloha PARP ako mediátora umierania buniek po ischémii a reperfuzii nemusí byť obmedzená na nervový systém. V tejto súvislosti udáva nedávna publikácia, že rad štruktúrne rozmanitých inhibítorov PARP vrátane 3-AB a príbuzných zlúčenín znižuje veľkosť infarktu po srdcovej ischémii a reperfuzii u králika (Thiemermann et al. Proc. Nat. Acad. Sci. 1997, 94, 679). V izolovanom modeli perfundovaného králičieho srdca inhibícia PARP znížila objem infarktov a kontraktilnú dysfunkciu po globálnej ischémii a reperfuzii. Nekróza kostrových svalov po ischémii a reperfuzii bola tiež zoslabená inhibítormi PARP. Podobné kardioprotekčné účinky 3-AB v potkaňom modeli myokardiálnej ischémie/reperfuzie udáva Zingarelli a spolupracovníci (Zingarelli et al. Cardiovascular Research 1997, 36, 205). Tieto in vivo výsledky sú ďalej podporené údajmi z experimentov na kultivovaných myocytoch potkanieho srdca (Gilad et al. J. Mol. Celí Cardiol. 1997, 29, 2585). Inhibítory PARP (3-AB a nikotínamid) chránili myocyty pred zníženiami mitochondriálnej respirácie pozorovanými po liečbe oxidovadlami, ako sú napríklad donory peroxidu vodíka, peroxydusitanu alebo oxidu dusného. Nedávno bolo ukázané, že genetické narušenie PARP u myší poskytuje ochranu oneskorovaním poškodzovania buniek a produkciu zápalových mediátorov po srdcovej ischémii a reperfuzii (Yang et al. Shock 2000, 13, 60). Tieto údaje podporujú hypotézu, že podanie inhibítora PARP by mohlo prispieť k pozitívnemu výsledku po infarkte myokardu. Osobitne užitočná aplikácia inhibítora PARP by mohla zahŕňať podanie súbežné s liečbou určenou na reperfuziu postihnutej oblasti srdca vrátane angioplastiky alebo liečiva rozpúšťajúceho krvné zrazeniny, napríklad tPA.

Aktivita PARP je tiež implikovaná v poškodzovaní buniek, ku ktorému dochádza pri rade zápalových chorôb. Aktivácia makrofágov prozápalovými stimulmi môže viesť k produkcii oxidu dusnatého a superoxidového aniónu, ktoré sa kombinujú za vzniku peroxydusitanu, čo vedie k tvorbe jedno vláknových prerušení DNA a aktivácii PARP. Úloha PARP ako mediátora zápalovej choroby je podporovaná experimentmi využívajúcimi myši PARP⁷' alebo inhibítory PARP v niekoľkých zvieracích modeloch. Napríklad kĺby myší vystavených kolagénom indukovanej artritíde obsahujú nitrotyrozín, čo je konzistentné s vytváraním peroxydusitanu (Szabo et al. J. Clin. Invest. 1998, 100, 723). Inhibítor PARP - 5-jód-6-amino-1,2-benzopyrón - znížil výskyt a závažnosť artritídy pri týchto zvieratách, pričom znížil závažnosť nekrózy a hyperplázie synovia podľa histologického vyšetrenia. V karagénanom indukovanom modeli pleuritídy pre akútny lokálny zápal 3-AB inhiboval histologické poškodenie, tvorbu pleurálneho exsudátu a infiltráciu mononukleámych buniek charakteristickú pre zápalový proces (Cuzzocrea et al. Eur. J. Pharmacology 1998, 342, 67).

Výsledky z hlodavčích modelov kolitídy naznačujú, že aktivácia PARP môže byť zahrnutá v patogenéze zápalovej choroby čreva (Zingarelli et al. Gastroenterology 1999, 116, 335). Podanie kyseliny trinitrobenzénsulfónovej do lúmenu čreva spôsobuje slizničnú eróziu, infiltráciu neutrofilov a výskyt nitrotyrozínu. Delécia génu PARP alebo inhibícia PARP pomocou 3-AB znížila poškodenie tkaniva a zoslabila infiltráciu neutrofilov a tvorbu nitrotyrozínu, čo naznačuje, že inhibítory PARP môžu byť užitočné pri liečbe zápalovej črevnej choroby.

Bola tiež navrhnutá úloha pre PARP v patogenéze endotelovej dysfunkcie v modeloch endotoxického šoku (Szabo et al. J. Clin. Invest. 1997, 100, 723). Je to preto, lebo inhibícia PARP alebo genetická delécia PARP môže chrániť proti zníženiu mitochondriálnej respirácie, ku ktorej dochádza po ošetrení endotelových buniek peroxydusitanom.

Aktivácia PARP je zapojená do indukcie experimentálneho diabetes iniciovaného selektívnym toxínom beta buniek - streptozocínom (SZ). SZ môže indukovať podstatné prerušenie DNA, čo vedie k aktivácii PARP a vyčerpávaniu energetických zásob bunky, ako je opísané v práci Yamamoto et al. (1981). V bunkách získaných z myší PARP⁷' expozícia proti reaktívnym kyslíkovým intermediátom vedie k zoslabenému vyčerpávaniu NAD⁺ a zlepšenej životaschopnosti buniek v porovnaní s bunkami divokého typu (Heller et al. J. Biol. Chem. 1995, 270, 11176). Podobné efekty boli pozorované v bunkách divokého typu ošetrených pomocou 3-AB. Následné štúdie na myšiach ošetrených pomocou SZ indikovali, že delécia génu PARP poskytuje ochranu proti strate beta buniek (Burkart et al. Náture Med. 1999, 5, 314; Pieper et al. Proc. Nat. Acad. Sci. 1999, 96, 3059). Tieto pozorovania podporujú hypotézu, že inhibítor PARP môže mať terapeutické využitie pri liečbe diabetes typu I.

Ďalšia potenciálna terapeutická užitočnosť inhibítorov PARP zahŕňa zlepšenie protinádorovej aktivity žiarenia alebo chemoterapeutických prostriedkov poškodzujúcich DNA (Griffni et al. Biochémie 1995, 77, 408). Keďže k polyADP-ribozylácii dochádza v rámci odozvy na tieto pôsobenia a je súčasťou procesu opravy DNA, možno očakávať, že inhibítor PARP by mohol poskytovať synergický efekt.

Podobne ako PARP aj proteínkinázy hrajú kriticky dôležitú úlohu v riadení buniek. Konkrétne je známe, že kinázy sú zapojené do rastu a diferenciácie buniek. Ukázalo sa, že aberantná expresia alebo mutácie v proteínkinázach vedú k nekontrolovanej proliferácii buniek, napríklad rastu zhubných nádorov, a k rôznym defektom vo vývojových procesoch vrátane migrácie a invázie buniek a angiogenéze. Proteínkinázy sú preto kriticky dôležité pre riadenie, reguláciu a moduláciu proliferácie buniek pri chorobách a poruchách spojených s abnormálnou proliferáciou buniek. Proteínkinázy boli implikované aj ako ciele pri poruchách centrálnej nervovej sústavy, ako je Alzheimerova choroba, zápalových poruchách ako psoriáza, chorobách kostí ako osteoporóza, ateroskleróze, restenóze, trombóze, metabolických poruchách ako diabetes a infekčných chorobách, ako sú vírusové a hubové infekcie.

Jednou z najbežnejšie študovaných dráh zahŕňajúcich kinázovú reguláciu je bunková signalizácia z receptorov na povrchu bunky do jadra. Vo všeobecnosti vzorec expresie, dostupnosť ligandu a systém dráh prenosu signálov vpred, ktoré dráhy aktivuje konkrétny receptor, určuje funkciu každého receptora. Jeden z príkladov takýchto dráh zahŕňa kaskádu kináz, v ktorej členovia tyrozínkináz receptora rastového faktora doručujú signály cez fosforyláciu na iné kinázy, ako je Src tyrozínkináza a rodiny serín/treonínkináz Raf, Mek a Erk. Každú z týchto kináz predstavuje niekoľko členov rodiny, ktoré hrajú príbuzné, ale funkčne odlišné úlohy. Strata regulácie signalizačnej dráhy rastového faktora je častým javom pri rakovine ako aj iných chorobných stavoch (Fearon, Genetic Lesions in Human Cancer, Molecular Oncology 1996, 143-178).

Jedna signalizačná dráha receptora tyrozínkinázy zahŕňa kinázu receptora vaskulámeho endotelového rastového faktora (VEGF). Bolo ukázané, že viazanie VEGF na receptor VEGFR2 ovplyvňuje proliferáciu buniek. Napríklad viazanie VEGF na receptor VEGFR-2/flt-l, ktorý sa exprimuje primárne na endotelových bunkách, vedie k dimerizácii receptora a iniciácii zložitej kaskády, ktorá vyúsťuje do rastu nových ciev (Korpelainen a Alitalo, Curr. Opin. Celí. Biol. 1998, 10, 159). Potlačenie tvorby nových ciev inhibíciou VEGFR tyrozínkináz by bolo užitočné pri rade chorôb vrátane liečenia tuhých nádorov, diabetickej retinopatie a iných intraokulámych neovaskulámych syndrómov, makulámej degenerácie, reumatoidnej artritídy, psoriázy a endometriózy.

Ďalším prenosom kinázového signálu je stresom aktivovaná proteínkinázová (SAPK) dráha (Ip a Davis, Curr. Opin. Celí Biol. 1998, 10, 205). V rámci reakcie na stimuly ako cytokíny, osmotický šok, tepelný šok alebo iný environmentálny stres sa aktivuje táto dráha a pozoruje sa duálna fosforylácia Thr a Tyr zvyškov v rámci motívu Thr-Pro-Tyr pre c-jun N-koncové kinázy (JNKs). Fosforylácia aktivuje JNK pre následnú fosforyláciu a aktiváciu rôznych transkripčných faktorov vrátane c-Jun, ATF2 a ELK-1.

JNK sú mitogénom aktivované proteínkinázy (MAPK), ktoré sú kódované troma osobitnými génmi, jnkl, jnk2 a jnk3, ktoré možno alternatívne štiepiť za vzniku radu rôznych izoforiem JNK (Gupta et al., EMBO J 1996, 15, 2760). Izoformy sa líšia vo svojej schopnosti interagovať so svojimi cieľovými substrátmi a fosforylovať ich. Aktiváciu JNK uskutočňujú dve MAPK kinázy (MAPKK), MKK4 a MKK7. MKK4 je aktivátorom JNK ako aj ďalšej MAPK, p38, zatiaľ čo MKK7 je selektívnym aktivátorom JNK. Niekoľko MAPKK kináz je zodpovedných za aktiváciu MKK4 a MKK7, vrátane rodiny MEKK a kinázy zmiešaných rodov alebo rodiny MLK. Rodina MLK pozostáva zo šiestich členov vrátane MLK1, MLK2, MLK3, MLK6, kinázy duálneho leucínového zipsu (DLK) a kinázy nesúcej leucínový zips (LZK). MLK2 je známa aj ako MST (Katoh, et al. Oncogene, 1994, 10, 1447). Udáva sa, že nahor od MAPKKKs je viacero kináz, okrem iných vrátane kinázy zárodočného centra (GCK), hematopoetickej progenitorovej kinázy (HPK) a Rac/cdc42. K špecifickosti v rámci dráhy prispieva aspoň čiastočne proteíny „lešenia“, ktoré viažu vybrané členy kaskády. Napríklad s JNK interagujúci proteín-1 (JIP-1) viaže HPK1, DLK alebo MLK3, MKK7 a JNK, čo vedie k modulu, ktorý urýchľuje aktiváciu JNK (Dickens et al. Science 1997, 277, 693).

Manipulácia s aktivitou dráhy SAPK môže mať široký rad účinkov vrátane podpory umierania buniek aj prežívania buniek v rámci odozvy na rôzne proapoptotické stimuly. Napríklad regulácia nadol pre túto dráhu genetickým narušením génu kódujúceho JNK3 u myši poskytlo ochranu proti kŕčom indukovaným kyselinou kainovou a zabránilo apoptóze hipokampových neurónov (Yang et al. Náture 1997, 389, 865). Podobne aj inhibítory dráhy JNK, napríklad JIP-1, inhibujú apoptózu (Dickens, supra). Naproti tomu aktivita dráhy JNK sa zdá byť v niektorých situáciách ochranná. Tymocyty, v ktorých bol odstránený MKK4, majú zvýšenú citlivosť proti apoptóze sprostredkovanej cez CD95 a CD3 (Nishina et al. Náture 1997, 385, 350). Nadmerná expresia MLK3 vedie k transformácii fibroblastov NIH 3T3 (Hartkamp et al. Cancer Res. 1999, 59, 2195).

Oblasť, na ktorú je zameraný predložený vynález, je identifikácia zlúčenín, ktoré modulujú členov MLK dráhy SAPK a podporujú buď umieranie buniek, alebo prežívanie buniek. Predpokladá sa, že členovia rodiny MLK povedú k prežívaniu buniek a budú demonštrovať terapeutickú aktivitu v rade chorôb vrátane chronických neurodegeneratívnych chorôb, ako je Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba a Huntingtonova choroba, a akútnych neurologických stavov ako cerebrálna ischémia, traumatické poranenie mozgu a poranenie chrbtice. Inhibítory členov MLK spôsobujúce inhibíciu dráhy SAPK (aktivita JNK) by tiež mali aktivitu pri zápalových chorobách a rakovine.

Ďalším členom proteínovej rodiny kináz MAP je kináza p38. Aktivácia tejto kinázy bola implikovaná v produkcii prozápalových cytokínov ako IL-1 a TNF. Inhibícia tejto kinázy by preto ponúkala liečbu chorobných stavov, na ktorých sa zúčastňuje deregulovaná produkcia cytokínu.

Ukázalo sa tiež, že signály sprostredkované kinázami riadia rast buniek, umieranie buniek a diferenciáciu v bunke regulovaním procesov bunkového cyklu. Rodina kináz nazývaných od cyklínu závislé kinázy (CDK) kontroluje postup cez eukaryotický bunkový cyklus. Strata kontroly regulácie CDK je častou udalosťou pri hyperproliferatívnych chorobách a rakovine.

Inhibítory kináz zapojených do sprostredkovania alebo udržiavania konkrétnych chorobných stavov predstavujú nové terapie pre tieto poruchy. Medzi príklady takých kináz patrí Src, raf, od cyklínu závislé kinázy (CDK) 1, 2 a 4 a kinázy kontrolného bodu Chkl a Cdsl pri rakovine, kináza CDK2 alebo PDGF-R pri restenóze, kinázy CDK5 a GSK3 pri Alzheimerovej chorobe, kináza c-Src pri osteoporóze, kináza GSK3 pri diabetes typu 2, kináza p38 pri zápale, kinázy VEGFR 1-3 a TIE-1 a -2 pri angiogenéze, kináza UL97 pri vírusových infekciách, kináza CSF-1R pri kostných a hematopoetických chorobách, a kináza Lck pri autoimunitných chorobách a odmietaní štepu.

Rad zlúčenín, ktoré sú opísané ako inhibítory PARP alebo kináz, bol uvádzaný v literatúre, vrátane prác Banasik et al. J. Biol. Chem. 1992, 267, 1569 a Banasik et al. Mol. Celí. Biochem. 1994, 138, 185. Mnoho ďalších zlúčenín inhibujúcich PARP bolo predmetom patentov. Napríklad zlúčeniny, ktoré sú opísané ako inhibítory PARP, sú publikované vo WO 99/08680, WO 99/11622, WO 99/11623, WO 99/11624, WO 99/11628, WO 99/11644, WO 99/11645, WO 99/11649, WO 99/59973, WO 99/59975 a patente USA č. 5,587,384.

Štruktúrne príbuzné zlúčeniny, ktoré sú opísané ako majúce aktivity iné ako inhibíciu PARP, sú publikované vo WO 99/47522, EP 0695755 a WO 96/28447. Iné štruktúrne príbuzné zlúčeniny, ich syntézy a prekurzory sú publikované v prácach Piers et al. J. Org. Chem. 2000, 65, 530, Berlinck et al. J. Org. Chem. 1998, 63, 9850, McCort et al. Tetrahedron Lett. 1999, 40, 6211, Mahboobi et al. Tetrahedron 1996, 52, 6363, Rewcastle et al. J. Med. Chem. 1996, 39, 918, Harris et al. Tetrahedron Lett. 1993, 34, 8361, Moody et al. J. Org. Chem. 1992, 57, 2105, Ohno et al. Heterocycles 1991, 32, 1199, Eitel et al. J. Org. Chem. 1990, 55, 5368, Krutošíková et al. Coli. Czech. Chem. Commun. 1988, 53, 1770, Muchowski et al. Tetrahedron Lett. 1987, 28, 3453, Jones et al. J. Chem. Soc., Perkin Trans. 1 1984, 2541, Noland et al. J. Org. Chem. 1983, 48, 2488, Jones et al. J. Org. Chem. 1980, 45, 4515, Leonard et al. J. Am. Chem. Soc. 1976, 98, 3987, Rashidan et al. Arm. Khim. Zh. 1968, 21, 793, Abrash et al. Biochemistry 1965, 4, 99, U.S. Pat. No. 5,728,709, U.S. Pat. No. 4,912,107, EP 0768311, JP 04230385, WO 99/65911, WO 99/41276, WO 98/09967 a WO 96/11933.

Vzhľadom na potenciálnu úlohu pri terapeutickej liečbe neurodegeneratívnych porúch, rakovín a iných chorôb súvisiacich s PARP a kinázami sú inhibítory PARP a kináz významnou triedou zlúčenín vyžadujúcou ďalšie objavovanie, skúmanie a rozvoj. Hoci je známy široký rad inhibítorov PARP a kináz, s mnohými sú spojené problémy ako toxicita, slabá rozpustnosť a obmedzená účinnosť, ktoré bránia ich praktickému terapeutickému využitiu a vylučujú ďalší vývoj do účinných liekov. Existuje preto aktuálna a bezprostredná potreba nových inhibítorov PARP a kináz na liečbu chorôb súvisiacich s PARP a kinázami. Predložený vynález sa týka tohto ako aj iných významných cieľov.

Podstata vynálezu

Predložený vynález je zameraný čiastočne na nové multicyklické zlúčeniny. Konkrétne sa v jednom uskutočnení uvádzajú zlúčeniny vzorca (Hla):

R²

I

X

(IHa), kde zložky vzorca (Hla) sú podrobne uvedené ďalej.

V ďalšom uskutočnení vynálezu sa uvádzajú zlúčeniny vzorca (IVa):

F (IVa), kde zložky vzorca (IVa) sú podrobne uvedené ďalej.

Predložený vynález ďalej zahŕňa použitie zlúčenín vzorca (Hla) alebo (IVa) na výrobu liečiva na inhibíciu aktivity PARP, VEGFR2 alebo MLK3 prostriedkami na kontaktovanie PARP, VEGFR2 alebo MLK3.

V rámci ďalšieho aspektu predloženého vynálezu sa uvádza použitie zlúčenín vzorca (Illa) alebo (IVa) na výrobu liečiva na liečenie alebo prevenciu neurodegeneratívnej choroby zahŕňajúce podanie terapeuticky účinného množstva zlúčeniny vzorca (Hla) alebo (IVa) cicavcovi.

V rámci ďalšieho aspektu predloženého vynálezu sa uvádza použitie zlúčenín vzorca (Hla) alebo (IVa) na výrobu liečiva na liečenie traumatických poranení centrálnej nervovej sústavy alebo prevencie neurónovej degradácie spojenej s traumatickými poraneniami centrálnej nervovej sústavy zahŕňajúce podanie terapeuticky účinného množstva zlúčeniny vzorca (Hla) alebo (IVa) cicavcovi.

V rámci ďalšieho aspektu predloženého vynálezu sa uvádza použitie zlúčenín vzorca (Hla) alebo (IVa) na výrobu liečiva na liečenie cerebrálnej ischémie, srdcovej ischémie, zápalu, endotoxického šoku alebo diabetes zahŕňajúce podanie farmaceutický účinného množstva zlúčeniny vzorca (Hla) alebo (IVa) cicavcovi.

V rámci ďalšieho aspektu predloženého vynálezu sa uvádza použitie zlúčenín vzorca (Hla) alebo (IVa) na výrobu liečiva na potláčanie tvorby ciev u cicavca zahŕňajúce podanie farmaceutický účinného množstva zlúčeniny vzorca (IHa) alebo (IVa) cicavcovi.

V rámci ďalšieho aspektu predloženého vynálezu sa uvádza použitie zlúčenín vzorca (Hla) alebo (IVa) na výrobu liečiva na liečenie bunkových proliferatívnych porúch zahŕňajúce podanie farmaceutický účinného množstva zlúčeniny vzorca (Hla) alebo (IVa) cicavcovi.

V rámci ďalšieho aspektu predloženého vynálezu sa uvádza použitie zlúčenín vzorca (Hla) alebo (IVa) na výrobu liečiva na liečenie rakoviny zahŕňajúce podanie farmaceutický účinného množstva zlúčeniny vzorca (Hla) alebo (IVa) cicavcovi.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Obrázok 1 predstavuje schému zahŕňajúcu zlúčeninu v rámci rozsahu predloženého vynálezu a jej prekurzory.

Obrázok 2 predstavuje všeobecnú syntetickú stratégiu na prípravu zlúčenín v rámci rozsahu predloženého vynálezu.

Obrázok 3 predstavuje ďalšiu všeobecnú syntetickú stratégiu na prípravu zlúčenín v rámci rozsahu predloženého vynálezu.

Obrázok 4 predstavuje ďalšiu všeobecnú syntetickú stratégiu na prípravu zlúčenín v rámci rozsahu predloženého vynálezu.

Obrázok 5 predstavuje ďalšiu všeobecnú syntetickú stratégiu na prípravu zlúčenín v rámci rozsahu predloženého vynálezu.

Obrázok 6 predstavuje ďalšiu všeobecnú syntetickú stratégiu na prípravu zlúčenín v rámci rozsahu predloženého vynálezu.

Obrázok 8 predstavuje syntetickú stratégiu na prípravu zlúčenín v rámci rozsahu vynálezu.

Opis výhodných uskutočnení

Predložený vynález je zameraný čiastočne na nové multicyklické zlúčeniny, ktoré môžu byť veľmi užitočné v spojení s inhibíciou PARP, VEGFR2, MLK3 alebo iných enzýmov. Nové zlúčeniny sú podrobnejšie opísané neskôr.

V rámci jedného uskutočnenia sa predložený vynález týka nových multicyklických zlúčenín vzorca (Hla):

kde:

A a B je navzájom nezávisle

C(=O), CH(OR³), CH(SR³),

CHR³CHR⁴, cr³r⁴, C(=O)NR³, N=CR³, SO alebo SO₂;

E a F spolu s atómami uhlíka, na ktoré sú naviazané, tvoria:

substituovaný alebo nesubstituovaný C₄ až C₇ cykloalkyl, kde tento substituovaný cykloalkyl má aspoň jeden substituent J;

substituovaný alebo nesubstituovaný C₃ až C₆ heterocykloalkyl, kde tento substituovaný heterocykloalkyl má aspoň jeden substituent J;

substituovaný alebo nesubstituovaný fenyl, kde tento substituovaný fenyl má aspoň jednu skupinu J; alebo substituovaný alebo nesubstituovaný pyridyl alebo pyrimidinyl, kde tento substituovaný pyridyl alebo pyrimidinyl má aspoň jednu skupinu J;

R'je vodík, C] až C₆ alkyl majúci aspoň jeden substituent J, C] až C₆ alkanoyl majúci aspoň jeden substituent J, C] až C₆ alkylsulfonyl, fenylsulfonyl, aminokyselina alebo chránená aminokyselina;

R² je vodík, Ci až C₆ alkyl majúci aspoň jeden substituent J;

Ci až C₆ alkanoyl majúci aspoň jeden substituent J, C, až C₆ alkylsulfonyl, fenylsulfonyl, aminokyselina alebo chránená aminokyselina;

R³ a R⁴ je navzájom nezávisle vodík alebo Cj až C₆ alkyl majúci aspoň jeden substituent J,

J je

J³-(J²)n-(J')m, kde n a m je nezávisle 0 alebo 1;

J¹ a J² je navzájom nezávisle karbonyl, C, až C₆ alkylkarbonyl, fenylkarbonyl, karbonyloxy, sulfonyl, amino, C, až Cg alkylamino, C₂ až C[₂ dialkylamino, amido, C] až C₆ alkylamido, C₂ až C_]2 dialkylamido, Ci až C₆ alkyloxykarbonylamino, fenyloxykarbonylamino, amidino, guanidino, kyslík, síra, Ci až C₆ alkoxy, fenyloxy, benzyloxy, C, až C₆ alkyl, C₃ až C₇ cykloalkyl, heterocykloalkyl vybraný zo skupiny pozostávajúcej z pyrolidinyl, piperidinyl, tetrahydrofuranyl, tetrahydrotienyl, piperazinyl, morfolinyl a oktahydoazocinyl, fenyl, heteroaryl vybraný zo skupiny pozostávajúcej z pyrolyl, pyridinyl, furyl, pyridyl, 1,2,4-tiadiazolyl, pyrimidinyl, tienyl, tiofenyl, tetrazolyl, tiazolyl, izotiazolyl, triazolyl, imidazolyl, tetrazolyl, pyrazinyl, pyrimidyl, quinolyl, izoquinolyl, tiofenyl, benzotienyl, izobenzofuryl, pyrazolyl, indolyl, purinyl, karbazolyl, benzimidazolyl, izoxazolyl a akridinyl, sulfonylamido, C, až C₆ alkylsulfonylamido, fenylsulfonylamido, aminokyselina alebo chránená aminokyselina; a

J³ je vodík, halogén, hydroxy, tio, kyano, sulfónová kyselina, karboxyl, C_t až C₆ alkyl, fenyloxykarbonyl, C, až C₆ alkyloxykarbonyl, fosfónová kyselina, C, až C₆ alkyl, C] až C₆ alkylester kyseliny fosfónovej alebo fenylester kyseliny fosfónovej, aminokarbonyloxy, heteroaryl vybraný zo skupiny pozostávajúcej z pyrolyl, py-

zolyl, indolyl, purinyl, karbazolyl, benzimidazolyl, izoxazolyl a akridinyl alebo heterocykloalkyl vybraný zo skupiny pozostávajúcej z pyrolidinyl, piperidinyl, tetrahydrofuranyl, tetrahydrotienyl, piperazinyl, morfolinyl a oktahydoazocinyl a ktorékoľvek dve susedné skupiny J sa môžu spojiť za vzniku -X-(CH₂)_p-X-, kde X je nezávisle O alebo NH a p je 1 alebo 2; a

X¹ a X² je navzájom nezávisle skupina J,

Ci až C₆ alkyl majúci aspoň jeden substituent J, substituovaný alebo nesubstituovaný C₃ až C₇ cykloalkyl, kde tento substituovaný cykloalkyl má aspoň jeden substituent J, substituovaný alebo nesubstituovaný C₂ až C₆ heterocykloalkyl, kde tento substituovaný heterocykloalkyl má aspoň jeden substituent J,

X¹ a X² spolu s atómami, na ktoré sú naviazané, tvoria: substituovaný alebo nesubstituovaný C₄ až C₇ cykloalkyl, kde tento substituovaný cykloalkyl má aspoň jeden substituent J;

substituovaný alebo nesubstituovaný fenyl, kde tento substituovaný fenyl má aspoň jeden substituent J; alebo substituovaný alebo nesubstituovaný pyridyl alebo pyrimidinyl, kde tento substituovaný pyridyl alebo pyrimidinyl má aspoň jeden substituent J;

s výhradami, že keď jedno z A a B je C(=O) a E a F spolu s atómami, na ktoré sú naviazané, tvoria fenyl, potom druhé z A a B je iné ako C(=O), a keď A a B sú C(=O), X¹ a X² spolu s atómami, na ktoré sú naviazané, tvoria nesubstituovaný fenyl a R² je vodík, potom E a F spolu s atómami, na ktoré sú naviazané, tvoria skupinu inú ako nesubstituovaný imidazol alebo N-metylimidazol.

Vo výhodnom uskutočnení zlúčeniny vzorca (IHa) majú E a F spojené spolu s atómami, na ktoré sú naviazané, čím sa vytvorí C₅ cykloalkyl.

Ďalšie výhodné uskutočnenia zlúčenín vzorca (Illa) zahŕňajú zlúčeniny, kde X¹ a X² sú substituovaný alebo nesubstituovaný pyridyl alebo pyrimidinyl, kde tento substituovaný pyridyl alebo pyrimidinyl má aspoň jeden substituent J.

Ďalšie výhodné uskutočnenia zlúčenín vzorca (Hla) zahŕňajú zlúčeniny, kde A a B sú nezávisle C(=O) alebo CH₂.

Ďalšie výhodné uskutočnenia zahŕňajú zlúčeniny vzorca (Hla), kde skupiny E a F vzaté spolu s atómami, na ktoré sú naviazané, tvoria C₅ cykloalkyl; X¹ a X² sú substituovaný alebo nesubstituovaný heteroaryl, kde tento substituovaný heteroaryl má aspoň jeden substituent J; a A a B sú nezávisle C(=O) alebo CH₂. Výhodnejšie X¹ a X² sú substituovaný alebo nesubstituovaný pyridyl alebo pyrimidyl, kde tento substituovaný pyridyl alebo pyrimidyl má aspoň jeden substituent J; a A a B sú C(=O).

V ďalšom uskutočnení vynálezu sa uvádzajú zlúčeniny vzorca (IVa):

R²

I

E (IVa), kde:

A a B je navzájom nezávisle

C(=O), CH(OR³), CH(SR³),

CHR³CHR⁴, cr³r⁴,

C(=O)NR³, N=CR³,

SO alebo SO₂;

E a F spolu s atómami uhlíka, na ktoré sú naviazané, tvoria:

substituovaný alebo nesubstituovaný C₄ až C₇ cykloalkyl, kde tento substituovaný cykloalkyl má aspoň jeden substituent J;

substituovaný alebo nesubstituovaný C₃ až C₆ heterocykloalkyl, kde tento substituovaný heterocykloalkyl má aspoň jeden substituent J;

substituovaný alebo nesubstituovaný fenyl, kde tento substituovaný fenyl má aspoň jednu skupinu J; alebo substituovaný alebo nesubstituovaný pyridyl alebo primidinyl, kde tento substituovaný pyridyl alebo primidinyl, má aspoň jednu skupinu J;

VjeN(R'), O alebo S;

R¹ je vodík, Ci až C₆ alkyl majúci aspoň jeden substituent J, C, až C₆ alkanoyl majúci aspoň jeden substituent J, C] až C₆ alkylsulfonyl, fenylsulfonyl, aminokyselina alebo chránená aminokyselina;

R² je vodík, C! až C₆ alkyl majúci aspoň jeden substituent J;

Ci až C₆ alkanoyl majúci aspoň jeden substituent J, Ci až C₆ alkylsulfonyl, fenylsulfonyl, aminokyselina alebo chránená aminokyselina;

R³ a R⁴ je navzájom nezávisle vodík alebo C_t až C₆ alkyl majúci aspoň jeden substituent J;

Jje

J³-(J²)_n-(J')m, kde n a mje nezávisle 0 alebo 1;

J¹ a J² je navzájom nezávisle karbonyl, C, až C₆ alkylkarbonyl, fenylkarbonyl, karbonyloxy, sulfonyl, amino, C, až C₆ alkylamino, C₂ až C_[2 dialkylamino, amido, C[ až C₆ alkylamido, C₂ až C_[2 dialkylamido, C, až C₆ alkyloxykarbonylamino, fenyloxykarbonylamino, amidino, guanidino, kyslík, síra, C, až C₆ alkoxy, fenyloxy, benzyloxy, C] až C₆ alkyl, C₃ až C₇ cykloalkyl, heterocykloalkyl vybraný zo skupiny pozostávajúcej z pyrolidinyl, piperidinyl, tetrahydrofuranyl, tetrahydrotienyl, piperazinyl, morfolinyl a oktahydoazocinyl, fenyl, heteroaryl vybraný zo skupiny pozostávajúcej z pyrolyl, pyridinyl, furyl, pyridyl, 1,2,4-tiadiazolyl, pyrimidinyl, tienyl, tiofenyl, tetrazolyl, tiazolyl, izotiazolyl, triazolyl, imidazolyl, tetrazolyl, pyrazinyl, pyrimidyl, quinolyl, izoquinolyl, tiofenyl, benzotienyl, izobenzofuryl, pyrazolyl, indolyl, purinyl, karbazolyl, benzimidazolyl, izoxazolyl a akridinyl, sulfonylamido, C, až C₆ alkylsulfonylamido, fenylsulfonylamido, aminokyselina alebo chránená aminokyselina; a

J³ je vodík, halogén, hydroxy, tio, kyano, sulfónová kyselina, karboxyl, C, až C₆ alkyl, fenyloxykarbonyl, Ci až C₆ alkyloxykarbonyl, fosfónová kyselina, C, až C₆ alkyl, Ci až C₆ alkylester kyseliny fosfónovej alebo fenylester kyseliny fosfónovej, aminokarbonyloxy, definovaný heteroaryl alebo heterocykloalkyl; a ktorékoľvek dve susedné skupiny J sa môžu spojiť za vzniku -X-(CH₂)_P-X-, kde X je nezávisle O alebo NH a p je 1 alebo 2;

s výhradami, že keď jedno z A a B je C(=O) a E a F spolu s atómami, na ktoré sú naviazané, tvoria fenyl, potom druhé z A a B je iné ako C(=O), a keď A a B sú C(=O), V je NH, J a R² je vodík, potom E a F spolu s atómami, na ktoré sú naviazané, tvoria skupinu inú ako nesubstituovaný imidazol alebo N-metylimidazol.

Isté výhodné uskutočnenia zahŕňajú zlúčeniny vzorca (IVa), kde V je N(R'); skupiny E a F vzaté spolu s atómami, na ktoré sú naviazané, tvoria C₅ cykloalkyl; a A a B sú nezávisle C(=O) alebo CH₂.

Ďalšie výhodné uskutočnenia zahŕňajú zlúčeniny vzorca (IVa), ktoré môžu byť osobitne dôležité vzhľadom na inhibíciu PARP, kde A aj B sú CO, R² aj J sú H, E a F spolu s atómami, na ktoré sú naviazané, tvoria cyklopentyl, a V je buď NH (la, pozrite tabuľku 1), alebo N-(Lyzín-2 HCI )(lk, pozrite tabuľku 1). Okrem toho zlúčenina vzorca (IVa), kde A aj B sú CO, R² je H, V je NH, E a F spolu s atómami, na ktoré sú naviazané, tvoria cyklopentyl, a J je NH₂CH₂ 3-substituent (2p, pozrite tabuľku 2) predstavuje ďalšie výhodné uskutočnenie.

Výhodné uskutočnenia predloženého vynálezu, ktoré môžu mať osobitnú relevantnosť proti inhibícii VEGFR2, zahŕňajú zlúčeniny vzorca (IVa), kde A aj B sú CO, E a F sú spolu -CH=NCH=CH-, V je NH, R² je H a J je buď H (12a, pozrite tabuľku 5), alebo 3-CH₃ (12n, pozrite tabuľku 5).

Ďalšie výhodné uskutočnenia zlúčenín tu opísaných zahŕňajú zlúčeniny, kde skupiny E a F vzaté spolu s atómami, na ktoré sú naviazané, tvoria skupinu inú ako imidazolyl.

Ďalšie výhodné uskutočnenia zlúčenín tu opísaných zahŕňajú zlúčeniny, kde skupiny E a F vzaté spolu s atómami, na ktoré sú naviazané, tvoria C₅ cykloalkyl. Ďalšie výhodné uskutočnenia zlúčenín tu opísaných zahŕňajú zlúčeniny, kde X¹ a X² sú substituovaný alebo nesubstituovaný heteroaryl, kde tento substituovaný heteroaryl má aspoň jeden substituent J. Ďalšie výhodné uskutočnenie zlúčenín tu opísaných zahŕňajú zlúčeniny, kde A a B sú nezávisle C(=O) alebo CH₂.

Ďalšie výhodné uskutočnenia zlúčenín tu opísaných zahŕňajú zlúčeniny, kde skupiny E a F vzaté spolu s atómami, na ktoré sú naviazané, tvoria C₅ cykloalkyl; X¹ a X² sú substituovaný alebo nesubstituovaný heteroaryl, kde tento substituovaný heteroaryl má aspoň jeden substituent J; a A a B sú nezávisle C(=O) alebo CH₂.

Pojem „alkyl“ v tu používanom význame, ak nie je uvedené inak, označuje nasýtený lineárny, rozvetvený alebo cyklický uhľovodík C] až C₂₀. Alkylové skupiny zahŕňajú okrem iných aj metyl, etyl, n-propyl, izopropyl, n-butyl, izobutyl, t-butyl, n-pentyl, cyklopentyl, izopentyl, neopentyl, n-hexyl, izohexyl, cyklohexyl, cyklooktyl, adamantyl, 3-metylpentyl, 2,2-dimetylbutyl a 2,3-dimetylbutyl.

Pojem „nižší alkyl“ v tu používanom význame, ak nie je uvedené inak, označuje C, až C₆ nasýtený lineárny, rozvetvený alebo cyklický uhľovodík. Nižšie alkylové skupiny zahŕňajú okrem iných aj metyl, etyl, n-propyl, izopropyl, n-butyl, izobutyl, t-butyl, n-pentyl, cyklopentyl, izopentyl, neopentyl, n-hexyl, izohexyl, cyklohexyl, 3-metylpentyl, 2,2-dimetylbutyl a 2,3-dimetylbutyl.

Pojmy „cykloalkyl“ a „C_n cykloalkyl“ označujú monocyklickú nasýtenú alebo čiastočne nenasýtenú uhľovodíkovú skupinu. Pojem „C_n“ v tomto kontexte, kde n je celé číslo, označuje počet atómov uhlíka tvoriacich kruh cykloalkylovej skupiny. Napríklad C₆ cykloalkyl označuje šesťčlenný kruh. Väzby spájajúce endocyklické uhlíkové atómy cykloalkylu môžu byť jednoduché alebo súčasťou prikondenzovanej aromatickej časti, pokiaľ cykloalkyl nie je aromatický. Medzi príklady cykloalkylov patrí okrem iných aj cyklopropyl, cyklobutyl, cyklopentyl, cyklohexyl a cykloheptyl.

Pojmy „heterocykloalkyl“ alebo „C_n heterocykloalkyl“ označujú monocyklický nasýtený alebo čiastočne nenasýtený cyklický radikál, ktorý popri atómoch uhlíka obsahuje aspoň jeden heteroatóm ako člena kruhu. Medzi heteroatómy patria okrem iných aj kyslík, dusík, síra, selén a fosfor. V tomto kontexte pojem „C_n“, kde n je celé číslo, označuje počet uhlíkových atómov tvoriacich kruh, ale neoznačuje celkový počet atómov v kruhu. Napríklad C₄ heterocykloalkyl zahŕňa kruhy s piatimi alebo viacerými členmi kruhu, kde štyri atómy kruhu sú uhlíky a ostatné atómy sú heteroatómy. Okrem toho väzby spájajúce endocyklické atómy heterocykloalkylovej skupiny môžu byť súčasťou aromatickej časti, pokiaľ heterocykloalkyl nie je aromatický. Medzi príklady na heterocykloalkylové skupiny patria okrem iných 2-pyrolidinyl, 3-pyrolidinyl, piperdinyl, 2-tetrahydrofuranyl, 3-tetrahydrofuranyl, 2-tetrahydrotienyl a 3-tetrahydrotienyl.

Pojem „aryl“ v tu používanom význame a pokiaľ nie je uvedené inak, označuje mono-, di-, tri- alebo viacjadrový aromatický kruhový systém. Nevyčerpávajúcimi príkladmi sú fenyl, naftyl, antracenyl a fenantrenyl.

Pojem „heteroaryl“ v tu používanom význame označuje aromatický kruhový systém, ktorý zahŕňa aspoň jeden heteroatóm ako súčasť kruhu. Nevyčerpávajúcimi príkladmi sú pyryl, pyridinyl, furyl, pyridyl, 1,2,4-tiadiazolyl, pyrimidyl, tienyl, tiofenyl, izotiazolyl, imidazolyl, tetrazolyl, pyrazinyl, pyrimidyl, chinolyl, izochinolyl, tiofenyl, benzotienyl, izobenzofuryl, pyrazolyl, indolyl, purinyl, karbazolyl, benzimidazolyl, izoxazolyl a akridinyl.

Pojem „aralkyl“ v tu používanom význame označuje arylom substituované alkyly, napríklad benzyl, difenylmetyl, trifenylmetyl, fenyletyl a difenyletyl.

Pojem „nižší aralkyl“ v tu používanom význame označuje arylom substituované nižšie alkylové radikály. Nevyčerpávajúce príklady zahŕňajú benzyl, difenylmetyl, trifenylmetyl, fenyletyl a difenyletyl.

Pojem „aralkoxy“ v tu používanom význame označuje skupinu RO-, kde R je aralkyl s uvedeným významom.

Pojem „nižší aralkoxy“ v tu používanom význame označuje skupinu RO-, kde R je nižší aralkyl s uvedeným významom.

Pojem „alkoxy“ v tu používanom význame označuje skupinu RO-, kde R je alkyl s uvedeným významom.

Pojem „nižší alkoxy“ v tu používanom význame označuje skupinu RO-, kde R je nižší alkyl s uvedeným významom. Nevyčerpávajúce príklady zahŕňajú metoxy, etoxy a íerc-butyloxy.

Pojem „aryloxy“ v tu používanom význame označuje skupinu RO-, kde R je aryl s uvedeným významom.

Pojmy „nižší alkylamino“ a „nižší dialkylamino“ označujú aminoskupinu, ktorá nesie jeden alebo dva nižšie alkyly.

Pojmy „amido“ a „karbonylamino“ v tu používanom význame označujú -C(O)N(H)-.

Pojem „alkylamido“ v tu používanom význame označuje skupinu -C(O)NR-, kde R je alkyl s uvedeným významom.

Pojem „dialkylamido“ v tu používanom význame označuje skupinu -C(O)NR’R”, kde R’ a R” sú nezávisle alkylové skupiny s uvedeným významom.

Pojem „nižší alkylamido“ v tu používanom význame označuje skupinu -C(O)NR-, kde R je nižší alkyl s uvedeným významom.

Pojem „nižší dialkylamido“ v tu používanom význame označuje skupinu -C(O)NR’R”, kde R’ a R” sú nezávisle nižšie alkylové skupiny s uvedeným významom.

Pojmy „alkanoyl“ a „alkylkarbonyl“ v tu používanom význame označujú skupinu RC(O)-, kde R je alkyl s uvedeným významom.

Pojmy „nižší alkanoyl“ a „nižší alkylkarbonyl“ v tu používanom význame označujú skupinu RC(O)-, kde R je nižší alkyl s uvedeným významom. Nevyčerpávajúce príklady takých alkanoylových skupín zahŕňajú acetyl, trifluóracetyl, hydroxyacetyl, propionyl, butyryl, valeryl a 4-metylvaleryl.

Pojem „arylkarbonyl“ v tu používanom význame označuje skupinu RC(O)-, kde R je aryl s uvedeným významom.

Pojem „aryloxykarbonyl“ v tu používanom význame označuje skupinu ROC(O)-, kde R je aryl s uvedeným významom.

Pojem „halogén“ v tu používanom význame označuje fluór, chlór, bróm alebo jód.

Pojem „alkylsulfonyl“ v tu používanom význame označuje skupinu RSO₂-, kde R je alkyl s uvedeným významom.

Pojem „arylsulfonyl“ v tu používanom význame označuje skupinu RSO₂-, kde R je aryl s uvedeným významom.

Pojem „alkyloxykarbonylamino“ v tu používanom význame označuje skupinu ROC(O)N(H)-, kde R je alkyl s uvedeným významom.

Pojem „nižší alkyloxykarbonylamino“ v tu používanom význame označuje skupinu ROC(O)N(H)-, kde R je nižší alkyl s uvedeným významom.

Pojem „aryloxykarbonylamino“ v tu používanom význame označuje skupinu ROC(O)N(H)-, kde R je aryl s uvedeným významom.

Pojem „sulfonylamido“ v tu používanom význame označuje skupinu -SO₂C(O)NH-.

Pojem „alkylsulfonylamido“ v tu používanom význame označuje skupinu RSO₂C(O)NH-, kde R je alkyl s uvedeným významom.

Pojem „arylsulfonylamido“ v tu používanom význame označuje skupinu RSO₂C(O)NH-, kde R je aryl s uvedeným významom.

Pojem „nižší alkylester kyseliny fosfónovej“ v tu používanom význame označuje skupinu -P(O)(OR’)(OR”), kde R’ a R” sú nižšie alkyly s vyššie definovaným významom.

Pojem „arylester kyseliny fosfónovej“ v tu používanom význame označuje skupinu -P(O)(OR’)(OR”), kde R’ a R” sú aryly s vyššie definovaným významom.

Pojem „aminokarbonyloxy“ v tu používanom význame označuje skupinu RR’N-C(O)-O-, kde R a R’ sú alkyly s uvedeným významom.

Pojem „arylaminokarbonyloxy“ v tu používanom význame označuje skupinu Ar-N(R)-C(O)-O-, kde Ar je aryl s uvedeným významom a R je alkyl s uvedeným významom.

Pojem „heteroarylaminokarbonyloxy“ v tu používanom význame označuje skupinu het-Ar-N(R)-C(O)-O-, kde het-Ar je heteroaryl s uvedeným významom a R je alkyl s uvedeným významom.

V tu používanom význame pojem „aminokyselina“ označuje molekulu obsahujúcu aminoskupinu a karboxylovú skupinu. Zahŕňa aj „α-aminokyselinu“, ktorá je známa odborníkom v oblasti ako karboxylová kyselina, ktorá nesie aminoskupinu na uhlíku susediacom s karboxylovou skupinou. Aminokyseliny môžu byť prírodné a neprírodné.

„Chránené aminokyseliny“ v tu používanom význame označujú aminokyseliny s uvedeným významom obsahujúce chrániace skupiny. Napríklad aminoskupina aminokyseliny môže byť chránená skupinami tbutoxykarbonyl alebo benzyloxykarbonyl. Okrem toho karboxylová skupina aminokyseliny môže byť chránená ako alkyl- a aralkylester. Navyše alkoholové skupiny aminokyselín môžu byť chránené ako alkylétery, aralkylétery a silylétery.

Pojem „endocyklicky obsahujúci“ opisuje cyklickú chemickú skupinu, ktorá zahŕňa špecifikovanú chemickú skupinu ako súčasť kruhu. Napríklad skupina furanyl endocyklicky obsahuje atóm kyslíka, pretože atóm kyslíka je členom štruktúry kruhu. V kontexte predloženého vynálezu môžu byť skupiny E a F skombinované s atómami, na ktoré sú naviazané, čim sa vytvorí skupina heterocykloalkyl. Táto heterocykloalkylová skupina môže endocyklicky obsahovať chemickú skupinu G, čo znamená, že aspoň jeden atóm skupiny G je členom tvoriacim kruh. Ako rozsah neobmedzujúci ilustrovaný príklad môžu byť E a F skombinované s atómami, na ktoré sú naviazané, a tvoriť skupinu heterocykloalkyl endocyklicky obsahujúcu skupinu G, kde G je v tomto prípade N(CH₃).

V tu používanom význame „terapeuticky účinné množstvo“ označuje množstvo zlúčeniny podľa predloženého vynálezu, ktoré vyvolá požadovaný terapeutický alebo profylaktický účinok alebo odozvu po podaní podľa požadovaného liečebného režimu.

V tu používanom význame „kontaktovanie“ znamená uvedenie do styku, buď priamo, alebo nepriamo, jednej alebo viacerých molekúl navzájom, čím sa uľahčia medzimolekulové interakcie. Kontaktovanie môže prebehnúť in vitro, ex vivo alebo in vivo.

V tu používanom význame pojem „bunkové proliferatívne poruchy“ označuje malígne ako aj nemalígne bunkové populácie, ktoré sa líšia od okolitého tkaniva morfologicky aj genotypicky. Medzi typy proliferatívnych porúch patria napríklad tuhé nádory, rakovina, diabetická retinopatia, intraokulárne neovaskuláme syndrómy, makuláma degenerácia, reumatoidná artritída, psoriáza a endometrióza.

Všetky ostatné pojmy použité v opise zlúčenín podľa predloženého vynálezu majú svoj význam tak, ako je známy v danej oblasti.

Predložený vynález zahŕňa metódy príprav multicyklických zlúčenín tu opísaných, ktoré sú užitočné ako inhibítory PARP, VEGFR2 a MLK3. Metóda pozostáva z viackrokovej syntézy vychádzajúc z potrebných heterocyklických zlúčenín. Napríklad obrázok 1 načrtáva všeobecnú syntézu zlúčenín podľa predloženého vynálezu pre prípad, kedy je heterocyklickou východiskovou látkou indol. Konkrétne na indol A, ktorý je nesubstituovaný alebo substituovaný v polohách 4 - 7 na indolovom kruhu, sa pôsobí postupne napríklad butyllítiom, oxidom uhličitým, t-butyllítiom a ketónom B (so substituentmi E a F), čím sa získa 2-substituovaný indolylový terciámy alkohol C. Tento terciámy alkohol sa eliminuje napríklad za kyslých podmienok pomocou kyseliny chlorovodíkovej alebo kyseliny toluénsulfónovej, čím sa získa substituovaný 2-vinylindol D. Diels-Alderovou cykloadíciou D s dienofilom, napríklad maleimidom (E), sa získa cykloadičný intermediát F. Aromatizáciou cykloadičného intermediátu, napríklad kyslíkom za prítomnosti katalyzátora, napríklad paládia alebo platiny, alebo oxidovadlom ako DDQ alebo tetrachlórchinón sa získa karbazol G.

Ďalšie pôsobenie alkylačného alebo acylačného činidla na G dáva indol-N-substituované karbazolové deriváty podľa predloženého vynálezu podľa obrázka 2.

Reakcia karbazolu G (alebo karbazolového laktámu z obrázka 5) s rôznymi elektrofilmi, napríklad R⁺, dáva 3-substituované karbazolové deriváty podľa obrázka 3. Takýmto spôsobom možno zaviesť halogénové alebo acylové skupiny a halogén možno vytesniť rôznymi nukleofilmi vrátane kyano, ako je ukázané na obrázku 5. Halogén možno nahradiť aj rôznymi alkylmi, ary 1mi a heteroalkylmi. 3-Kyano substituent možno redukovať za vzniku 3-aminometylového substituenta, ktorý možno alkylovať alebo acylovať na aminoskupine.

Keď karbazol G obsahuje brómacetyl alebo substituované 2-brómacylové substituenty, ako je ukázané na obrázku 4, bróm možno vytesniť rôznymi nukleofilmi, čím sa získajú ďalšie uskutočnenia predloženého vynálezu. Alternatívne môže 2-brómacylová skupina reagovať s rôznymi tioamidmi za vzniku substituovaných tiazolov.

Ako je diskutované, použitie substituovaných indolov ako východiskových látok dáva funkcionalizované deriváty G; možno však použiť aj intramolekulámu Wittigovu reakciu na prípravu substituovaných vinylindolov D. Ďalej možno použiť aj dienofily iné ako maleimid (E) v Diels-Alderovej reakcii a zahrnúť napríklad dialkyl fumarát, kyselinu fumarovú, dialkyl maleát, kyselinu maleínovú, maleínanhydrid, dialkyl acetyléndikarboxylát alebo alkyl 3-kyanoakrylát. Intermediáty získané z cykloadície s týmito dienofilmi dávajú imidy alebo zodpovedajúce laktámy, ako je ukázané na obrázku 5. Napríklad anhydridy získané z maleínanhydridu cykloadíciou alebo dehydratáciou dikyselín dávajú imidy pôsobením bis(trimetylsilyl)-amínu alebo močoviny. Anhydridy dávajú šesťčlenné hydrazóny pôsobením hydrazínu. Laktámy sa získavajú separáciou kyanoesterových izomérov, aromatizáciou každého izoméru a redukciou kyanoesteru na laktám, ako je ukázané na obrázku 5. Aj imidy možno redukovať na laktámy zavedenými metódami známymi odborníkom v danej oblasti.

Zlúčeniny indolového typu podľa predloženého vynálezu sa pripravujú podľa schémy zobrazenej na obrázku 6. Tu sa substituované vinylpyrolové východiskové látky pripravujú reakciou pyrolu s enamínom ketónu podľa literatúry (Heterocycles 1974, 2, 575-584). Substituovaný 2-vinylpyrol sa nechá reagovať s rôznymi dienofilmi, napríklad s opísanými, čím sa získa cykloadičný intermediát, ktorý je prekurzorom uskutočnení predloženého vynálezu. V priebehu postupu možno použiť dusík chrániacu skupinu, napríklad silyl, najmä triizopropylsilyl, ako je uvedené na obrázku 6.

Navyše ako je zobrazené na obrázku 8, voliteľne substituovaný 2-vinylbenzofurán alebo 2-vinylbenzotiofén možno nechať reagovať s rôznymi dienofilmi, napríklad s uvedenými, čím sa získa cykloadičný intermediát. Modifikácia cykloadičného intermediátu môže viesť k imidom, laktámom a príbuzným zlúčeninám podľa predloženého vynálezu.

V niektorých výhodných uskutočneniach sú zlúčeniny podľa predloženého vynálezu inhibítormi PARP. Potenciu inhibítora možno testovať meraním aktivity PARP in vitro alebo in vivo. Výhodný test monitoruje transfer rádioaktívne značených ADP-ribózových jednotiek z [³²P]NAD⁺ na proteínový akceptor, napríklad histón alebo samotnú PARP. Bežné testy na PARP sú publikované v práci Pumell a Whish, Biochem. J. 1980,185, 775, ktorá sa týmto zahŕňa odkazom.

V ďalších výhodných uskutočneniach sú zlúčeniny podľa predloženého vynálezu aj inhibítormi VEGFR2 alebo MLK3. Potenciu inhibítora možno testovať meraním aktivity VEGFR2 alebo MLK3 in vitro alebo in vivo. Výhodný test aktivity VEGFR2 zahŕňa fosforyláciu proteínového substrátu imobilizovaného na mikrotitračnej platničke. Výsledný fosfotyrozínový zvyšok sa zisťuje pomocou anti-fosfotyrozínovej protilátky konjugovanej na európiový chelát, čo umožňuje kvantifikáciu produktu časovo rozlíšenou fluorometriou. Podobné testovacie metódy boli použité na detekciu tyrozínkinázy c-src, ako je opísané v práci Braunwalder et al. Anál. Biochem. 1996, 238, 159, ktorá sa týmto zahŕňa odkazom. Výhodná testovacia metóda na MLK3 využíva fosforyláciu proteínového substrátu, napríklad myelínového bázického proteínu, pomocou [γ-³²Ρ]ΑΤΡ s nasledujúcou izoláciou v kyseline nerozpustného ³²P-fosfoproteinového produktu na filtračnej platničke. Analogické metódy boli použité na test proteínkinázy C, ako je udávané v práci Pitt a Lee, J. Biomol. Screening 1996,1,47, ktorá sa týmto zahŕňa odkazom.

Predložený vynález zahŕňa aj spôsoby inhibície aktivity enzýmov PARP, VEGFR2 a MLK3. Aktivitu enzýmu možno znížiť alebo inhibovať kontaktovaním enzýmu aspoň s jednou zlúčeninou tu opísanou.

Kontaktovanie môže prebehnúť buď in vitro, in vivo alebo ex vivo. Kontaktovanie možno podporiť použitím kontaktného média, ktoré urýchľuje rýchlosť miešania enzýmu a inhibítora. Výhodné médiá zahŕňajú vodu, vodné roztoky, tlmené roztoky, s vodou miešateľné rozpúšťadlá, roztoky solubilizujúce enzýmy a akékoľvek ich kombinácie. Kontaktovanie buniek obsahujúcich enzým in vivo výhodne využíva inhibítor, ktorý sa má dostať do blízkosti enzýmu spojeného s bunkou, v biologicky kompatibilnom médiu. Výhodné biologicky kompatibilné médiá zahŕňajú vodu, vodné roztoky, fyziologický roztok, biologické tekutiny a sekréty a akýkoľvek iný netoxický materiál, ktorý môže účinne dopraviť inhibítor do blízkosti enzýmu v biologickom systéme.

Zlúčeniny tu opísané možno použiť na prevenciu alebo liečbu nástupu alebo postupu akejkoľvek choroby alebo stavu súvisiaceho s aktivitou PARP u cicavcov, najmä ľudí. Také stavy zahŕňajú traumatické poranenie centrálnej nervovej sústavy, napríklad poranenia mozgu a miechy, a neurónovú degradáciu spojenú s traumatickým poranením centrálnej nervovej sústavy. Príbuzné stavy a choroby liečiteľné metódami podľa predloženého vynálezu zahŕňajú cievne mŕtvice, srdcovú ischémiu, cerebrálnu ischémiu, cerebrovaskulárne poruchy, ako je roztrúsená skleróza, a neurodegeneratívne choroby, ako je Alzheimerova, Huntingtonova a Parkinsonova choroba. Ďalšie stavy alebo choroby súvisiace s PARP a liečiteľné zlúčeninami tu opísanými zahŕňajú zápal, napríklad pleuritídu a kolítídu, endotoxický šok, diabetes, rakovmu, artritídu, srdcovú ischémiu, retinálnu ischémiu, starnutie kože, chronickú a akútnu bolesť, hemoragický šok a iné. Napríklad po symptómoch mŕtvice možno pacientovi podať jednu alebo viacero zlúčenín tu opísaných, aby sa zabránilo poškodeniu mozgu, alebo aby sa poškodenie minimalizovalo. Pacientov so symptómami Alzheimerovej, Huntingtonovej alebo Parkinsonovej choroby možno liečiť zlúčeninami podľa predloženého vynálezu, aby sa zastavil postup choroby, alebo aby sa zmiernili symptómy. Inhibítory PARP možno použiť aj na liečbu pacientov trpiacich rakovinou. Napríklad pacientom s rakovinou možno podať tieto zlúčeniny, aby sa zosilnili protinádorové účinky chemoterapie.

Zlúčeniny tu opísané možno použiť na prevenciu alebo liečbu postupu akejkoľvek choroby alebo stavu súvisiaceho s aktivitou kináz (napríklad aktivity VEGFR2 alebo MLK3) u cicavcov, najmä ľudí. Zlúčeniny tu opísané možno použiť napríklad na liečbu stavov súvisiacich s aktivitou MLK3, ako sú chronické neurodegeneratívne choroby, napríklad Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba a Huntingtonova choroba, a akútnych neurologických stavov, ako je srdcová ischémia, cerebrálna ischémia ako aj traumatické poranenia mozgu a miechy. Tu opísané zlúčeniny môžu byť ďalej užitočné pri liečbe zápalových chorôb a rakoviny súvisiacej s aktivitou MLK3. Zlúčeniny tu opísané možno podobne použiť na inhibíciu VEGFR2, ktorá môže viesť k potlačeniu tvorby nových ciev. Také zlúčeniny môžu byť preto užitočné pri liečbe stavov spojených s tvorbou nových ciev, ako sú napríklad tuhé nádory, diabetická retinopatia a iné intraokuláme neovaskuláme syndrómy, makuláma degenerácia, reumatoidná artritída, psoriáza a endometrióza.

Tu opísané zlúčeniny sa výhodne podávajú cicavcom v terapeuticky účinnom množstve. Dávkovanie môže medzi inými premennými závisieť od zlúčeniny, potencie zlúčeniny, typu choroby a chorobného stavu pacienta. Veľkosť dávky možno merať podávaním vopred odmeraných liekových foriem alebo jednotkových dávok vo forme tabliet, kapsúl, supozitórií, práškov, emulzií, elixírov, sirupov, mastí, krémov alebo roztokov.

V terapeutickom alebo profylaktickom použití možno inhibítory PARP alebo kináz podávať akoukoľvek cestou, ktorou sa vhodne podávajú liečivá. Také cesty podania zahŕňajú intraperitoneálnu, intravenóznu, intramuskulárnu, subkutánnu, intratekálnu, intracheálnu, intraventrikulámu, orálnu, bukálnu, rektálnu, parenterálnu, intranazálnu, transdermálnu alebo intradermálnu. Podanie môže byť systémové alebo lokalizované.

Zlúčeniny tu opísané možno podávať v čistej forme, kombinované s inými účinnými zložkami alebo kombinované s farmaceutický prijateľnými netoxickými pomocnými látkami alebo nosičmi. Orálne kompozície budú vo všeobecnosti obsahovať inertné riedidlo alebo jedlý nosič. Ako súčasť kompozície možno použiť farmaceutický kompatibilné spojivá a/alebo adjuvans. Tablety, pilulky, kapsuly, pastilky a podobne môžu obsahovať ktorékoľvek z nasledujúcich zložiek alebo zlúčeniny podobnej povahy: spojivo, napríklad mikrokryštalickú celulózu, tragant alebo želatínu; vehikulum, napríklad škrob alebo laktózu, dispergačné činidlo, napríklad kyselinu algínovú, Primogel alebo kukuričný škrob; lubrikant, napríklad stearan horečnatý; látku podporujúcu kĺzanie, napríklad koloidný oxid kremičitý; sladidlo, napríklad sacharózu alebo sacharín; alebo príchuť, napríklad silicu mäty piepomej, metylsalicylát alebo pomarančovú príchuť. Keď je liekovou formou kapsula, môže popri látkach uvedeného typu obsahovať aj kvapalný nosič, napríklad mastný olej. Okrem toho môžu liekové formy obsahovať rôzne iné látky, ktoré upravujú fyzickú formu liekovej formy, napríklad povlaky z cukru, šelaku alebo enterických prostriedkov. Sirup môže popri aktívnych zlúčeninách obsahovať aj sacharózu ako sladidlo a isté konzervačné prostriedky, farbivá a príchute.

Alternatívne prípravky na podávanie zahŕňajú sterilné vodné alebo nevodné roztoky, suspenzie a emulzie.

Príkladmi nevodných rozpúšťadiel sú dimetylsulfoxid, alkoholy, propylénglykol, polyetylénglykol, rastlinné oleje ako olivový olej a injektovateľné organické estery, napríklad etyloleát. Vodné nosiče zahŕňajú zmesi alkoholov a vody, tlmené médiá a fyziologický roztok. Intravenózne vehikulá zahŕňajú dopĺňače tekutín a výživných látok, dopĺňače elektrolytov, napríklad na báze Ringerovej dextrózy a podobne. Môžu byť prítomné aj konzervačné a iné prísady, ako sú napríklad antimikrobiálne prostriedky, antioxidanty, chelačné činidlá, inertné plyny a podobne.

Medzi výhodné spôsoby podávania týchto zlúčenín cicavcom patrí intraperitoneálna injekcia, intramuskulárna injekcia a intravenózna infúzia. Pre tieto spôsoby podávania sú možné rôzne kvapalné prípravky vrátane roztokov na báze fyziologického roztoku, alkoholov, DMSO a vody. Koncentrácia inhibítora sa môže meniť podľa podávanej dávky a objemu a môže sa pohybovať od približne 1 do približne 1000 mg/ml. Ďalšie zložky kvapalných prípravkov môžu zahŕňať konzervačné látky, anorganické soli, kyseliny, bázy, tlmivé prostriedky, výživné látky, vitamíny alebo iné farmaceutiká, napríklad analgetiká alebo ďalšie inhibítory PARP a kináz. Osobitne výhodné prípravky na podávanie zlúčenín podľa predloženého vynálezu sú podrobne uvedené v nasledujúcich publikáciách, ktoré opisujú podávanie známych inhibítorov PARP a týmto sa celé zahŕňajú odkazom: Kato, T. et al. Anticancer Res. 1988, 5(2), 239, Nakagawa, K. et al. Carcinogenesis 1988, 9, 1167, Brown, D.M. et al. Int. J. Radiat. Oncol. Biol. Phys. 1984, 1665, Masiello, P. et al. Diabetológia 1985, 25(9), 683, Masiello, P. et al. Res. Commun. Chem. Pathol. Pharmacol. 1990, 69(1), 17, Tsujiuchi, T. et al. Jpn. J. Cancer Res. 1992, 53(9), 985 a Tsujiuchi, T. et. al Jpn. J. Cancer Res. 1991, 52(7), 739.

Zlúčeniny podľa predloženého vynálezu môžu mať aj formu farmakologicky prijateľnej soli, hydrátu, solvátu alebo metabolitu. Farmakologicky prijateľné soli zahŕňajú bázické soli anorganických a organických kyselín vrátane (ale nielen) kyseliny chlorovodíkovej, kyseliny bromovodíkovej, kyseliny sírovej, kyseliny fosforečnej, kyseliny metánsulfónovej, kyseliny etánsulfónovej, kyseliny jablčnej, kyseliny octovej, kyseliny šťaveľovej, kyseliny vínnej, kyseliny citrónovej, kyseliny mliečnej, kyseliny fumarovej, kyseliny jantárovej, kyseliny maleínovej, kyseliny salicylovej, kyseliny benzoovej, kyseliny fenyloctovej, kyseliny mandľovej a podobne. Keď zlúčeniny podľa vynálezu obsahujú kyselinovú funkciu, napríklad karboxylovú skupinu, vhodné farmaceutický prijateľné katiónové páry pre karboxylovú skupinu sú známe odborníkom a zahŕňajú katióny alkalické, alkalických zemín, amónne, kvartéme amónne a podobne.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Meranie enzymatickej aktivity PARP

Aktivita PARP sa monitorovala transferom rádioaktívne značených ADP-ribózových jednotiek z [³²P]NAD⁺ na proteínový akceptor, napríklad histón alebo samotnú PARP. Testovacie zmesi obsahovali 100 mM Tris (pH 8,0), 2 mM DTT, 10 mM MgCl₂, 20 pg/ml DNA (poškodenej pôsobením ultrazvuku), 20 mg/ml histónu Hl, 5 ng rekombinantnej ľudskej PARP a inhibítor alebo DMSO (< 2,5 % (objem/objem)) v konečnom objeme 100 μΐ. Reakcie sa iniciovali pridaním 100 μΜ NAD⁺ suplementovaného 2 pCi [³²P]NAD7ml a udržiavali sa pri laboratórnej teplote 12 minút. Testy sa ukončili pridaním 100 μΜ 50 % TCA, rádioaktívne označená zrazenina sa oddelila na 96-jamkovej filtračnej platničke (Millipore, MADP NOB 50) a premyla sa 25 % TCA. Množstvo v kyseline nerozpustnej rádioaktivity zodpovedajúce polyADP-ribozylovanému proteínu sa kvantifikovalo v scintilačnom počítači Wallac MicroBeta.

Príklad 2

Meranie enzymatickej aktivity kinázy VEGFR2

96-jamková platnička FluoroNUNC Maxisorp sa pokryla 100 μΐ/jamku rekombinantného ľudského PLC-γ/GST substrátového roztoku pri koncentrácii 40 pg/ml vo fyziologickom roztoku tlmenom pomocou Tris (TBS). Aktivita VEGFR2 sa testovala v 100 μΐ testovacej zmesi obsahujúcich 50 mM HEPES (pH 7,4), 30 μΜ ATP, 10 mM MnCl₂, 0,1 % BSA, 2 % DMSO a 150 ng/ml rekombinantnej ľudskej baculovírusom exprimovanej VEGFR2 cytoplazmatickej domény (predfosforylovanej počas 60 min. pri 4 °C za prítomnosti 30 μΜ ATP a 10 mM MnCl₂ pred použitím). Kinázová reakcia sa nechala prebiehať pri 37 °C počas 15 minút. Európiom označená anti-fosfotyrozínová detekčná protilátka sa pridala pri zriedení 1 : 5000 v blokovom tlmivom roztoku (3 % BSA v TBST). Po 1 hodine inkubácie pri 37 °C sa pridalo 100 μΐ urýchľovacieho roztoku (Wallac #1244-105) a platnička sa jemne pohybovala. Po 5 min. sa zmerala časovo rozlíšená fluorescencia výsledného roztoku použitím BMG PolarStar (Model č. 403) použitím excitačných a emisných vlnových dĺžok 340 nm a 615 nm, oneskorenia snímania 400 ps a integračného času 400 ps.

Príklad 3

Meranie enzymatickej aktivity MLK3

Test aktivity pre MLK3 sa uskutočnil na platničkách Millipore Multiscreen. Každá 50 μΐ testovacia zmes obsahovala 50 mM Hepes (pH 7,0) 1 mM EGTA, 10 mM MgCl₂, 1 mM DTT, 25 mM β-glycerofosfátu, 100 μΜ ATP, 1 pCi [γ-³²Ρ]ΑΤΡ, 0,1 % BSA, 500 pg/ml myelínového bázického proteínu, 2 % DMSO, rôzne koncentrácie testovaných zlúčenín a 2 pg/ml baculovírusovej ľudskej GST-MLK1 kinázovej domény. Vzorky sa inkubovali 15 min. pri 37 °C. Reakcia sa zastavila pridaním ľadovo studeného 50 % roztoku TCA a proteíny sa nechali zrážať 30 min. pri 4 °C. Platničky sa nechali dosiahnuť rovnováhu v priebehu 1-2 hodín a spočítali sa v scintilačnom počítači Wallac MicroBeta 1450 Plus.

Príklad 4

Určenie IC₅₀ pre inhibítory

Jednobodové inhibičné údaje boli vypočítané porovnaním aktivity PARP, VEGFR2 alebo MLK3 za prítomnosti inhibítora s aktivitou len za prítomnosti DMSO. Inhibičné krivky pre zlúčeniny boli generované vynesením percenta inhibicie oproti logi₀ koncentrácie zlúčeniny. Hodnoty IC₅₀ sa vypočítali nelineárnou regresiou použitím sigmoidnej rovnice dávka-odozva (s premenlivým sklonom) v GraphPad Prism nasledovne:

y = minimum + (maximum - minimum)/(l + 10^(l°^8lc50’^{x) smern,cí,})) kde y je percento aktivity pri danej koncentrácii zlúčeniny, x je logaritmus koncentrácie zlúčeniny, minimum je percento inhibicie pri najnižšej testovanej koncentrácii zlúčeniny a maximum je percento inhibicie pri najvyššej skúmanej koncentrácii zlúčeniny. Hodnoty pre minimum a maximum boli stanovené ako 0 a 100. Hodnoty IC50 sú udávané ako priemer najmenej troch osobitných určení.

Nasledujúce príklady 5 až 10 prezentujú údaje inhibicie PARP, VEGFR2 a MLK3 pre zlúčeniny podľa predloženého vynálezu. Hodnoty IC₅₀ boli určené podľa opisu v príkladoch 1 a 2. Pre niektoré zlúčeniny sú údaje o inhibícii prezentované ako percento inhibicie pri uvedenej koncentrácii. Zlúčeniny sú uvedené v tabuľkách spolu s číslom zlúčeniny, substituentmi a údajmi o inhibícii enzýmov.

Príklad 5

Údaje o inhibícii PARP pre zlúčeniny la až lv vzorca (IV), kde B je CO, R² je H, J je H, V je NR¹ a E a F spolu s atómami, na ktoré sú naviazané, tvoria cyklopentyl. A a R¹ sa menia, ako je uvedené.

Tabuľka 1

Č.	A	R1	PARPICso(nM)
la	CO	H	36
lb	CO	(CH2)3OCH2Ph	720
lc	CO	(CH2)3CN	38 % pri 10 μΜ
ld	CO	(CH2)3C1	64 % pri 10 μΜ
le	CO	(CH2)3OH	946
lf	CO	(CH2)3-piperidín	68 % pri 10 μΜ
Ig	CO	(CH2)3-morfolín	67 % pri 10 μΜ
lh	CO	(CH2)3-NEt2	819
li	CO	(CH2)4-NHCOCH3	10 % pri 10 μΜ
lj	CO	SO2Ph	250
lk	CO	Lyzín (2 HC1)	22
11	CO	β-Alanín (HC1)	160
lm	CO	Glycín (HC1)	38
ln	CO	(CH2)2OCH2Ph	1600
lo	CO	(CH2)2NEt2	12 % pri 10 μΜ
lp	CO	CH2COOCH2Ph	14 % pri 10 μΜ
iq	CO	CH2COOH	52 % pri 10 μΜ
lr	CO	CH2CONH2	63 % pri 10 μΜ
ls	CO	CH2-ftalimid	25 % pri 10 μΜ
lt	ch2	ch3	800
lu	ch2	(BOC)2Lys	1500
lv	ch2	Lys	1400

Príklad 6

Údaje o inhibícii PARP pre zlúčeniny 2a až 5g vzorca (IV), kde B je CO, R² je H, V je NH a E a F spolu s atómami, na ktoré sú naviazané, tvoria cyklopentyl. A a J sa menia, ako je uvedené.

Tabuľka 2

Č.	A	J (3-substituent)	PARP IC50 (nM)
2a	CO	Br	25
2b	CO	Cl	39
2c	CO	F	39
2d	CO	CH3CO	17
2e	CO	BrCH2CO	13
2f	CO	CHjBrCHCO	21
_	CO	N-Metylpiperazino-CH2CO	16
2h	CO	Morfolino-CH2CO	13
2i	CO	Piperidino-CH2CO	20
2,1	CO	Dietylamino-CH2CO	21
2k	CO	tBuO2CCH2N(CH3)CH2CO	19
21	CO	HO2CCH2N(CH3)CH2CO	8
2m	CO	ho2cch2ch2co	3
2n	CO	1,2,4-Triazol-2-yl-CH2CO	15
2o	CO	CN	14
2p	CO	nh2ch2	13
2q	CO	Hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-7(6H)-ón-3-NHCH2	167
2r	CO	CH3CONHCH2	13
2s	CO	ch3ch2conhch2	28
2t	CO	ch3ch2ch2conhch2	44
2u	CO	Benzoyl-NHCH2	37
2v	CO	BOC-NHCH2CONHCH2	33
2w	CO	BOC-NH(CH2)3CONHCH2	33
2x	CO	h2nch2conhch2	45
2y	CO	H2N(CH2)3CONHCH2	54
2z	CO	CH3O2C(CH2)2CONHCH2	10
2aa	CO	CH3O2C(CH2)3CONHCH2	9
2ab	CO	HO2C(CH2)2CONHCH2	50
2ac	CO	HO2C(CH2)3CONHCH2	48
2 ad	CO	boc-nhch2	93
2ae	CO	so3h	8
2af	ch2	Cl	120
2ag	ch2	co2h	80
2 ah	ch2	co2ch3	59
2ai	ch2	CONHCH2CH2NMe2	165
2aj	ch2	CONHCH2CH2NC4H8O	162
2 ak	ch2	conc4h8o	83
2al	ch2	CON(CH3)CH2(4-Pyr)	65
2am	ch2	CON(CH3)CH2CH2( 1 -imidazol)	161
2an	ch2	CON(CH3)CH2(2-Pyr)	237
2ao	CO	OH	27
2ap	CO	OCH3	32
2aq	CO	och2ch2och2ch3	59
2ar	CO	OCH2CH2NEt2	88
2as	CO	OCH2CH2CH2NMe2	100
2at	CO	OCH2CH2NC4H8O	22
2au	CO	OAc	33
2av	CO	CHO	29
2aw	CO	CH2OH	22
2ax	CO	CHOHCH3	102

Č.	A	J (3-substituent)	PARP IC5O (nM)
2ay	CH-OH	H	408
2az	CO	CH2CH3	116
2ba	CO	COCO2CH3	12
2bb	CO	coco2h	5
2bc	CO	ch2cn	24
2bd	CO	co2h	85
2be	CO	ch2ch2nh2	36
2bf	CO	ch3	82
2bg	CO	CH2OCOCH2NMe2	31
2bh	CO	conh2	31
2bi	CO	co2ch3	27
2bj	CO	CH2NMe2	29
2bk	CO	CH2NHEt	32
2bl	CO	CH2NnPr	16
2bm	CO	CH2NEt2	17
2bn	CO	CH2NnBu2	28
2bo	CO	CH2N(CH2Ph)2	293
2bp	CO	CH2NHnBu	25
2bq	CO	CH2NHCH2Ph	26
2br	CO	CH2NH'Pr	25
2b s	CO	CH2N‘Pr2	25
2bt	CO	CH2NHMe	25
2bu	CO	CH2NMe3	73
2bv	CO	CH2NC4H8O	32
2bw	CO	CH2NcC4H8	35
2bx	CO	CH2NcC5H10	35
2by	CO	CH2NHCOCH2( 1 -tetrazol)	14
2bz	CO	CH2NHCO(CH2)4CO2CH3	62
2ca	CO	CH2NHCO(CH2)2NHCO2tBu	95
2cb	CO	CH2NHCO(CH2)2NH2	75
2cc	CO	ch2nhso2ch3	29
2cd	CO	CH2NHSO2Ph	39
2ce	CO	CH2NHCHO	34
2cf	CHOH	ch2nhcho	124
2cg	CO	CONHCH2CH2NMe2	31
2ch	CO	CONHCH2CH2CH2NMe2	33
2ci	CO	CONHCH2(4-Pyr)	13
2cj	CO	CONHCH2CH2(4-imidazol)	15
2ck	CO	CONH(CH2)5NMe2	51
2cl	CO	CONHCH2(3-Pyr)	21
2 cm	CO	CONHCH2CH2NC5H10	148
2cn	CO	conhch2ch2nc4h8o	26
2co	CO	CONH(CH2)2OCH3	18
2cp	CO	conc4h8o	12
2cq	CO	conc4h8nch3	12
2cr	CO	CONHCH2(2-THF)	14
2cs	CO	conhnc4h8nch3	42
2ct	CO	CONMeCH2CH2CH2NMe2	89
2cu	CO	CONMeCH2CH2NMe2	151
2cv	CO	CONHCH2CH2(2-Pyr)	18
2cw	CO	CONMeCH2CH2(2-Pyr)	24
2cx	CO	CONMeCH2(4-Pyr)	10
2cy	CO	CONMeCH2(4-Piperdinyl)	23
2cz	CO	CO2CH2CH2NMe2	30
2da	CO	CONH(CH2)2OH	15

Č.	A	J (3-substituent)	PARP IC50 (nM)
2db	CO	CONC4H8C(etylénketál)	11
2dc	CO	CONH[(CH2)2OH]2	18
2dd	CO	conc4h8co	14
2de	CO	CH2OEt	43
2df	CO	CH2OCH2CH2(2-Pyr)	104
3a	CO	2-Aminotiazol-4-yl	25
3b	CO	2-Methyltiazol-4-yl	40
3c	CO	2-Metyl-5-brómtiazol-4-yl	84
3d	CO	2-Amino-5 -metyltiazol-4-yl	50
3e	CO	2-[(BOCNH)CH(CO2ťBu)(CH2)3NH] tiazol-4-yl	46
3f	CO	2-[NH2CH(CO2H)(CH2)3NH] tiazol-4-yl	22
3g	CO	2-Guanidinotiazol-4-yl	19
3h	CO	2-(Metylamino)tiazol-4-yl	54
3i	CO	2-(Acetamino)tiazol-4-yl	54
3.1	CO	2-(PhCH2CONHCH2)tiazol-4-yl	20
3k	CO	2-(Aminometyl)tiazol-4-yl	42
31	CO	2-(Acetamino)imidazol-2-yl	47
3m	CO	2-(Metánsulfonylaminometyl) tiazol-4-yl	18
3n	CO	2-(Acetaminometyl)tiazol-4-yl	20
3o	CO	2-(EtNHCONHCH2)tiazol-4-yl	20
3p	CO	2-(tBuSO2CH2)tiazol-4-yl	21
3q	CO	2-(tBuO2CCH2)tiazol-4-yl	29
3r	CO	2-(Izopentanoyl-NHCH2)tiazol-4-yl	56
3s	CO	2-(Propanoyl-NHCH2)tiazol-4-yl	56
3t	CO	2-(Izobutanoyl-NHCH2)tiazol-4-yl	32
3u	CO	2-(Butanoyl-NHCH2)tiazol-4-yl	42
3v	CO	2-(Pentanoyl-NHCH2)tiazol-4-yl	56
3w	CO	2-(Cyklopropánkarbonyl-NHCH2)-tiazol-4-yl	49
3x	CO	2-(Cyklopentánkarbonyl-NHCH2)-tiazol-4-yl	52
3y	CO	2-(tButylCO2CH2)tiazol-4-yl	60
3z	CO	2-(CH3SO2CH2)tiazol-4-yl	38
3aa	CO	2-(Oxazol-5-yl)tiazol-4-yl	66
3ab	CO	2-(Glukózamino)tiazol-4-yl	17
4a	CO	2-(CH3O2C)pyrolidín-CH2CO	12
4b	CO	2-(tBuO2C)pyrolidín-CH2CO	12
4c	CO	2-(HO2C)pyrolidín-CH2CO	7
4d	CO	íBocNH(CH2)2NHCO(CH2)2CO	16
4e	CO	H2N(CH2)2NHCO(CH2)2CO	22
4f	CO	Morpholino-CO(CH2)2CO	13
4g	CO	HO(CH2)2NHCO(CH2)2CO	9
4h	CO	2-(tBuO2C)pyrolidin-1 -yl-CO(CH2)2CO	7
4i	CO	Et2NCO(CH2)2CO	12
4,j	CO	2-(HO2C)pyrolidin-1 -yl-CO(CH2)2CO	2
4k	CO	3-(HO2C)pyrazin-2-yl-CO	1
41	CO	6-Keto-4,5-dihydropyridazin-3-yl	17
4m	CO	6-Keto-1 -metyl-4,5-dihydropyridazin-3 -yl	12
4n	CO	HO2C(CH2)3CO	2
4o	CO	2-(H2NCO)pyrolidin-1 -yl-CO(CH2)2CO	13
4p	CO	Piperidín-1 -yl-CO(CH2)2CO	10
4q	CO	4-BOC-Piperazin-1 -yl-CO(CH2)2CO	10
4r	CO	Piperazin-1 -yl-CO(CH2)2CO	15
4s	CO	Oktahydroazocin-1 -yl-CO(CH2)2CO	26
4t	CO	Pyrolidin-1 -yl-CO(CH2)2CO	16
5a	ch2	H	108
5b	ch2	Br	30

Č.	A	J (3-substituent)	PARP IC5o (nM)
5c	ch2	CN	18
5d	ch2	ch2nh2	27
5e	ch2	ch3	800
5f	ch2	(BOC)2Lys-NHCH2	670
5g	ch2	Lys-NHCH2	80

Príklad 7

Údaje o inhibícii PARP pre zlúčeniny la, 5a a 6b-p vzorca (IV), kde V je NR¹

Tabuľka 3

Č.	A	B	E	F	J	R1	R2	PARP IC50 (nM)
la	CO	CO	(CH2)3	H	H	H	36
5a	ch2	CO	(CH2)3	H	H	H	108
6b	CO	CO	ch3	CH3	H	H	H	700
6e	CO	CO	(CH2)3	3-Br	Lys	H	69
6f	CO	CO	(CH2)3	3-C1	Lys	H	62
6g	CO	CO	(CH2)3	3-F	Lys	H	48
6h	ch2	CO	(CH2)3	H	H	CHO	3000
6i	ch2	CO	(CH2)3	3-Br	Lys	H	[35 % pri 3 μΜ]
6j	ch2	CO	(CH2)3	3-CN	Lys	H	460
6k	CO	CO	(CH2)3	H	H	CHO	78
61	CO	CO	(CH2)3	H	H	CH2OH	138
6m	CO	CO	(CH2)3	H	CH2-NMe2	H	53
6n	CO-NH	CO	(CH2)3	H	H	H	60%(10μΜ)
60	CH-OH/CO	CO/CH-OH	(CH2)3	CO2H	H	H	287
6p	CO	CO	(CH2)3	CH2NMe2	CH2OH	H	55

Príklad 8

Údaje o inhibícii PARP pre zlúčeniny 8b-j vzorca (Ilb), kde R¹ je H a R² je H

Tabuľka 4

Č.	A	B	D1	D2	E, F	PARP IC5o (nM)
8b	CO	CO	CH	CH	(CH2)3	40
8c	CO	CO	Br-C	CH	(CH2)3	5
8d	CO	CO	NC-C	CH	(CH2)3	6
8e	CONH	CO	CH	CH	(CH2)3	1820
8f	CO	CO	C-Br	C-Br	(CH2)3	20
8g	CO	CO	C-CH2NH2	CH	(CH2)3	89
8h	CO	CO	C-CH=CH-HC=N-C	(CH2)3	3
8i	CO	CO	C-CH=CH-CH=N(CH3)-C	(CH2)3	1523
8í	ch2	ch2	C-HC=CH-CH=CH-C	(CH2)3	42%(10uM)
8k	CO	CO	C-CH=CH-C(CH3)=N-C	(CH2)3	2

Príklad 9

Údaje o inhibícii VEGFR2 a MLK3 pre zlúčeniny 1 la až 13b vzorca (IV), kde V je NR¹

Tabuľka 5 obsahuje údaje o percentuálnej inhibícii pre enzýmy MLK3 a VEGFR2 pri uvedených 15 koncentráciách, pokiaľ nie je uvedené inak. Pre niektoré položky je uvedená hodnota IC₅₀.

Tabuľka 5

Č.	A	B	E	F	J	R'	R2	MLK3 % pri 1 μΜ	VEGFR2 % pri 300 nM
1 laa	CO	ch2	(CH2)3	H	H	H	19	1C5O 477 (nM)

Č.	A	B	E	F	J	R1	R2	MLK3 %pri l μΜ	VEGFR2 % pri 300 nM
11b	CO	CO	(CH2)4	H	H	H	26	ICso 698 (nM)
11c	CO	CO	Pr	Et	H	H	H	46	0 % pri 100 nM
1 ld	CO	CO	(CH2)4	H	ch3	H	52	IC50 778 (nM)
Íle	CO	CO	CH=CHCH=CH	H	H	H	35	ICso 166 (nM)
llf	CO	CO	OCH2CH2	H	H	H	62	3
	CO	CO	O-CH=CH	H	H	H	16	8
1 lh	CO	CO	CH=CH-O	H	H	H	-	—
12a	CO	CO	CH=NCH=CH	H	H	H	74	IC50 235 (nM)
12b	CH2 alebo CO	CO alebo ch2	CH=NCH=CH	H	H	H	34	4
12c	CH2	CO	CH=NCH=CH	H	H	H	54	22
I2d	CO	CH(OH)	CH=NCH=CH	H	H	H	5	27 % pri 10 μΜ
12e	CO	CO	CH=NCH=CH	H	CH2CH2CO2E t	H	20	0
12f	CO	CO	CH=NCH=CH	H	ch2ch2ch2- -OH	H	14	10
12g	CO	CO	CH=NCH=CH	H	ch2ch2oh	H	15	22
1211	CO	CO	CH=NCH=CH	H	CH2CO2Et	H	35	24
12i	CO	CO	CH=NCH=CH	H	Pyrid-2-yl- ch2	H	40	26
12j	CO	CO	CH=NCH=CH	H	ch2ch2co2 H	H	2	18
12k	CO	CO	CH=NCH=CH	H	ch2ch2cn	H	4	9
121	CO	CO	CH=NCH=CH	H	4-HO-Bn	H	26	10
12m	CO	CO	CH=NCH=CH	H	4-HO-Bn	4- HO- Bn	7	3
12n	CO	CO	CH=NCH=CH	3-CH3	H	H	86	ICso 94 (nM)
12o	CO	CO	CH=NCH=CH	i-ch3	H	H	73	45
12p	CO	CO	CH=NCH=CH	3-Br	H	H	72	22
12q	CO	CO	CH=NCH=CH	3-(MeOCH2CH2- O2C)	H	H	45	15
12r	CH(OH)	CO	CH=NCH=CH	3-(MeOCH2CH2- O2C)	H	H	0	2
12s	CO	CO	CH=NCH=CH	3-(Tiofen-2-yl)	H	H	80	13
12t	CO	CO	CH=NCH=CH	3-(l-Me-pyrol-2-yi)	H	H	67	19
12u	CO	CO	CH=NCH=CH	3-(Pyrid-4-yl)	H	H	47	16
12v	CO	CO	CH=NCH=CH	3- COCH2CH2CO2C h3	H	H		28
12w	CO	CO	CH=NCH=CH	3-CH=CHCO2Et	H	H		21
12x	CO	CO	CH=NCH=CH	3-CH=CH- -CONC4H8O	H	H		34
12y	CO	CO	CH=NCH=CH	3-CH=CHCONEt2	H	H		26
12z	CO	CO	CH=NCH=CH	3-CH=CHCONH2	H	H		22
12aa	CO	CO	CH=NCH=CH	3-CH=CHCN	H	H		42
12ab	CO	CO	CH=NCH=CH	3-CH=CH(3-Pyr)	H	H		15
12ac	CO	CO	CH=NCH=CH	3-CH=CH(4-Pyr)	H	H		23
13a	CO	CO	CH2NMeCH2CH2	H	H	H	19	0
13b	CO	CO	CH2NBnCH2CH2	H	H	H	20	1

Príklad 10

Údaje o inhibícii PARP, VEGFR2 a MLK3 pre zlúčeniny 14 a 15 vzorca (IV), kde J je H a R² je H

Tabuľka 6

Č.	A	B	E, F	V	PARP % pri 10 μΜ	MLK3 % pri 1 μΜ
14	CO	CO	(CH2)3	S	19	18
15	CO	CO	(CH2)3	o	18	13

Príklad 10a

Údaje o inhibícii PARP pre zlúčeniny 14a a 14b vzorca (IV), kde R² je H

Tabuľka 7

Č.	A	B	E, F	J	V	PARP IC50 (nM)
14a	CO	CO	(CH2)3	2-OCH3	NH	224
14b	CO	CO	(CH2)3	4-OCH3	NH	19

Príklad 10b

Údaje o inhibícii PARP pre zlúčeniny 15a - 15m vzorca (IV), kde B je CO, V je NH, R²jeHaE-F = (CH₂)₃

Tabuľka 8

Príklad	A	J	PARP IC5o (nM)
15a	CO	3-OCONC4H8O	35
15b	CO	3-OCONC4H8NCH3	51
15c	CO	3-OCONH(CH2)2OCH3	40
15d	CO	3-OCONH(CH2)3( 1 -imidazol)	32
15e	CO	3-OCONH(CH2)3( 1 -butyrolaktám)	28
15f	CO	3-OCONHCH2(3-pyridyl)	34
15g	CO	3-OCONH(CH2)2(2-pyridyl)	36
15h	CO	3-OCONCH3(CH2)2(2-pyridyl)	39
15i	CO	3-OCONCH3[CH2(4-pyridyl)]	30
15j	CO	3-OCONHCH2(5-tetrazol)	16
15k	CO	3-OCONHNC4H8O	20
151	CO	3-OCONC4H8N(CH2)2OH	15
15m	CO	3-OCONH(CH2)2(2-pyridyl)	31

Príklad 11

Syntéza východiskových látok a intermediátov

Metódy a materiály použité pri syntéze východiskových látok, intermediátov a inhibítorov sú nasledovné. Tenkovrstvová chromatografia sa uskutočnila na silikagélových platničkách (MK6F 60A, veľkosť 2,54 x x 7,62 cm, hrúbka vrstvy 250 mm; Whatman Inc., Whatman House, UK). Preparatívna tenkovrstvová chromatografia sa uskutočnila na silikagélových platničkách (veľkosť 50,80 x 50,80 cm, hrúbka vrstvy 1000 mikrónov; Analtech, Newark, NJ). Preparatívna stĺpcová chromatografia sa uskutočnila použitím silikagélu Merck, Whitehouse Station, NJ, 40 - 63 mm, veľkosť zrna 230 - 400. HPLC sa uskutočňovala za nasledujúcich podmienok: (1) rozpúšťadlá; A = 0,1 % TFA vo vode; B = 0,1 % TFA v acetonitrile (10 až 100 % B za 20 min. alebo 10 až 95 % B za 20,5 min.), (2) kolóna; zorbax Rx-C8 (4,6 mm x 15 cm), (3) prietok; 1,6 ml/min. 'íl NMR spektrá sa zaznamenali na prístroji GE QE Plus (300 MHz) použitím tetrametylsilánu ako interného štandardu. Elektrosprejové hmotnostné spektrá sa zaznamenali na prístroji VG platform II (Fisons Instruments).

Obrázok 1 predstavuje syntézu intermediátov, prekurzorov a východiskových látok pre zlúčeniny podľa predloženého vynálezu. Je tu zobrazená aj syntéza la.

Intermediát C bol pripravený nasledovne. Do chladeného (-78 °C) roztoku indolu (A, 20 g, 171 mmol) v suchom THF (80 ml) sa pomaly (v priebehu 30 min.) pridalo 2,5 M nBuLi v hexánoch (68,40 ml, 171 mmol). Zmes sa miešala pri -78 °C ďalších 30 min., nechala sa ohriať na teplotu miestnosti, miešala sa 10 min. a ochladila sa späť na -78 °C. Do reakčnej zmesi sa potom 15 min. zavádzal plynný oxid uhličitý a zmes sa miešala ďalších 15 min. Nadbytok CO₂ (s určitou sprievodnou stratou THF) sa odstránil pri laboratórnej teplote z reakčnej nádoby aplikovaním podtlaku. Do reakčnej zmesi sa pridal ďalší suchý THF (25 ml) a zmes sa ochladila späť na -78 °C. Do reakčnej zmesi sa pomaly v priebehu 30 min. pridalo 1,7 M ŕ-BuLi (100,6 ml, 171 mmol). Miešanie pokračovalo 2 h pri -78 °C a pomaly sa pridal roztok cyklopentanónu (B, 15,79 g, 188 mmol) v suchom THF (80 ml). Po ďalšej hodine miešania pri -78 °C sa reakčná zmes neutralizovala pridaním vody po kvapkách (10 ml) a nasýteného roztoku NH₄C1 (100 ml). Do banky sa pridal dietyléter (300 ml) a zmes sa miešala 10 min. pri laboratórnej teplote. Organická vrstva sa oddelila, vysušila (MgSO₄), nakoncentrovala a rozotrela s dietyléterom (40 ml). Oddelená tuhá látka sa prefiltrovala, premyla studeným éterom a vysušila pod vysokým vákuom, čim sa získalo 22,40 g zlúčeniny C vo forme bielej tuhej látky. Ďalší podiel 4,88 g sa získal z materského lúhu a extraktov. Fyzikálne vlastnosti: t. t. 133 - 141 °C; R₍ 8,68 min.; 'H-NMR (DMSO-d₆) δ 8,46 (br, s, 1H), 7,58 (d, 1H), 7,36 (d, 1H), 7,17 (t, 1H), 7,09 (t, 1H), 6,34 (s, 1H), 2,2 - 1,6 (m, 8H). Analytická vzorka sa rekryštalizovala z refluxujúcej zmesi metanolu a vody. Analýza vypočítaná pre Ci₃H₁₅NO: C, 77,58; H, 7,51; N, 6,96. Nájdené: C, 77,13; H, 7,12; N, 6,96.

Intermediát D bol pripravený nasledovne. Do roztoku zlúčeniny C (20 g, 99,50 mmol) v acetóne (150 ml) sa pomaly pridávala 2 N HCI (20 ml) v priebehu 10 min. Zmes sa miešala ďalších 10 min. a pridala sa voda (300 ml). V priebehu státia sa pomaly vytvorila zrazenina. Zrazenina sa prefiltrovala, premyla zmesou vody a acetónu (2 : 1, 3 x 50 ml) a vysušila sa za vákua, čím sa získalo 13,57 g látky D, ktorá sa použila v nasledujúcom kroku bez ďalšieho čistenia. Z kombinovaného materského roztoku a extraktov sa počas státia vyzrážalo ďalších 3,72 g bielej tuhej látky. Fyzikálne vlastnosti pre D: 1.1. 166 - 167 °C; 'H-NMR (DMSO-d₆) δ 8,12 (br, s, 1H), 7,57 (d, 1H), 7,33 (d, 1H), 7,16 (t, 1H), 7,06 (t, 1H), 6,42 (s, 1H), 6,01 (s, 1H), 2,79 (m, 2H), 2,60 (m, 2H), 2,08 (kvintet, 2H). Analytická vzorka sa vyčistila chromatografiou na silikagéli (hexány - éter, 80 : 20). Analýza vypočítaná pre C₁₃H₁₃N: C, 85,21; H, 7,15; N, 7,64. Nájdené: C, 85,08; H, 7,16; N, 7,64.

Intermediát F bol pripravený nasledovne. Zmes zlúčeniny D (13,57 g, 74,20 mmol) a E (14,4 g, 148 mmol) sa dôkladne pomiešala a zahrievala sa bez rozpúšťadla na 190 °C v zatavenej ampulke v priebehu 1 h, ochladila sa na laboratórnu teplotu, rozotrela so studeným metanolom a prefiltrovala. Zvyšok sa premyl niekoľkokrát studeným metanolom a vysušil sa za vysokého vákua, čím sa získalo 10,30 g zlúčeniny F, ktorá sa použila v nasledujúcom kroku bez ďalšieho čistenia. Zlúčenina F je charakterizovaná ako žltá amorfná látka; 'H-NMR (DMSO-d₆) δ 11,15 (s, 1H), 10,89 (s, 1H), 7,65 (d, 1H), 7,23 (d, 2H), 6,91 (m, 2H), 4,24 (d, 1H), 3,30 (m, 2H), 2,60 (m, 1H), 2,14 (m, 1H), 1,92 (m, 1H), 1,45 (m, 3H), 1,13 (m, 1H). MS m/e 279 (M-H)-.

Zlúčenina G (la, 5,7,8,9,10,1 l-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-5(6H),7-dión) sa pripravila nasledujúcim spôsobom. Zmes zlúčeniny F (10,20 g, 36,42 mmol), DDQ (20,7 g, 91,18 mmol) a toluénu (100 ml) sa zahrievala na 60 °C v zatavenej ampulke cez noc, ochladila sa na laboratórnu teplotu a prefiltrovala sa. Filtrát sa niekoľkokrát premyl metanolom (celkový objem 250 ml), aby sa odstránili všetky vedľajšie produkty. Vysušením pod vysokým vákuom sa získalo 7,8 g zlúčeniny G (la), ktorá sa použila bez ďalšieho čistenia. Zlúčenina G, identifikovaná aj ako la, sa získala ako žltá amorfná tuhá látka s R, 10,90 min.; 'H-NMR (DMSO-d₆) δ 11,80 (s, 1H), 10,90 (s, 1H), 8,70 (s, 1H), 7,50 (m, 2H), 7,20 (t, 1H), 3,25 (2 t, 4H), 2,25 (široký m, 2H); MS m/e 275 (M-H).

Nasledujúce príklady sú prípravy prekurzorov a zlúčenín v rámci rozsahu predloženého vynálezu.

Príklad 12

Príprava lb

Do suspenzie hydridu sodného (60 % v oleji, 0,016 g, 0,4 mmol) v suchom DMF (2 ml) sa pomaly pridala látka la (0,1 g, 0,36 mmol) v suchom DMF (3 ml). Keď ustal vývoj plynného H₂, do reakčnej banky sa pridal benzyl 3-mezylpropyléter (0,11 g, 0,45 mmol) v suchom DMF (1 ml). Zmes sa miešala pri 60 °C v priebehu 1,5 h, vyliala sa do zmesi ľadu a vody (cca 10 g) a extrahovala sa do etylacetátu (2 x 15 ml). Spojené organické vrstvy sa premyli vodou (1 x 10 ml), roztokom NaCl (1 x 10 ml) a nakoncentrovali sa na zvyšok, ktorý sa rozotrel so zmesou éteru a hexánu (1; 1, 5 ml), čím sa získala tuhá látka. Táto tuhá látka sa premyla metanolom a vysušila, čím sa získalo 0,046 g lb. Zlúčenina lb je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 17,92 min.; ’H-NMR (DMSO-d₆) δ 11,90 (s, 1H), 8,70 (d, 1H), 7,50 (m, 2H), 7,25 (t, 1H), 7,10 (m, 5H), 4,30 (s, 2H), 3,70 (t, 2H), 3,50 (t, 2H), 3,25 (2 t, 4H), 2,25 (m, 2H), 1,80 (m, 2H); MS m/e 423 (ΜΗ).

Príklad 13

Príprava lc

Do suspenzie hydridu sodného (60 % v oleji, 0,016 g, 0,4 mmol) v suchom DMF (2 ml) sa pomaly pridala látka la (0,1 g, 0,36 mmol) v suchom DMF (3 ml). Keď ustal vývoj plynného H₂, do reakčnej banky sa pridal benzyl 4-brómbutyronitril (0,08 g, 0,54 mmol) v suchom DMF (1 ml). Zmes sa miešala pri 60 °C

1,5 h, vyliala sa do zmesi ľadu a vody (cca 10 g) a prefiltrovala sa. Zvyšok sa premyl metanolom a vysušil sa, čím sa získalo 0,08 g lc. Zlúčenina leje charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 14,31 min.; 'H-NMR (DMSO-d₆) δ 11,90 (s, 1H), 8,70 (d, 1H), 7,50 (m, 2H), 7,25 (t, 1H), 3,70 (t, 2H), 3,25 (2 t, 4H), 2,50 (t, 2H), 2,25 (m, 2H), 1,90 (m, 2H); MS m/e 342 (M-H).

Príklad 14

Príprava ld

Do suspenzie hydridu sodného (60 % v oleji, 0,088 g, 2,2 mmol) v suchom DMF (4 ml) sa pomaly pridala látka la (0,55 g, 2 mmol) v suchom DMF (3 ml). Keď ustal vývoj plynného H₂, do reakčnej banky sa pridal l-chlór-3-jódpropán (0,49 g, 0,54 mmol) v suchom DMF (3 ml). Zmes sa miešala pri 100 °C 6 h, nakoncentrovala sa na menší objem, vyliala sa do zmesi ľadu a vody (cca 20 g) a prefiltrovala sa. Zvyšok sa premyl metanolom a vysušil sa, čím sa získalo 0,4 g ld. Zlúčenina ld je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 16,59 min.; 'H-NMR (DMSO-d₆) δ 11,90 (s, 1H), 8,70 (d, 1H), 7,50 (m, 2H), 7,25 (t, 1H), 3,70 (m, 4H), 3,25 (2 t, 4H), 2,25 (m, 2H), 2,10 (m, 2H); MS m/e 351 a 353 (M-H pre rôzne izotopy chlóru).

Príklad 15

Príprava le

Roztok lb (0,042 g, 0,1 mmol) v DMF (10 ml) sa hydrogenoval v Paarovej aparatúre za prítomnosti Pd(OH)₂ (0,020 g) a 1 kvapky koncentrovanej HC1 pri 40 psi v priebehu 2 h. Reakčná zmes sa potom prefiltrovala cez vrstvu celitu a nakoncentrovala sa na zvyšok, ktorý sa rozotrel s metanolom, čím sa získalo 0,018 g le. Zlúčenina le je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R₍ 12,18 min.; ’H-NMR (DMSO-d₆) δ 11,90 (s, 1H), 8,70 (d, 1H), 7,50 (m, 2H), 7,25 (t, 1H), 3,70 (t, 2H), 3,50 (t, 2H), 3,40 (široký, 1H),

3,25 (2 t, 4H), 2,25 (m, 2H), 1,80 (m, 2H); MS m/e 333 (M-H).

Príklad 16

Príprava lf

Zmes ld (0,062 g, 0,18 mmol) a piperidínu (0,06 g, 0,7 mmol) v etanole (4 ml) sa zahrievala (80 - 85 °C) v zatavenej ampulke 3 dni. Po ochladení sa reakčná zmes vyliala na zmes ľadu a vody (cca 20 g) a prefiltrovala sa. Zvyšok sa vysušil, rozpustil v metanole (5 ml) a pridalo sa aktívne uhlie. Filtráciou a odparením rozpúšťadla sa získalo 0,005 g lf. Zlúčenina lfje charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 10,63 min.; MS m/e 402 (M+H).

Príklad 17

Príprava lg

Zmes ld (0,066 g, 0,19 mmol) a nadbytku morfolínu v etanole (2 ml) sa zahrievala (80 - 85 °C) v zatavenej ampulke 3 dni. Po ochladení sa reakčná zmes nakoncentrovala, rozpustila v metanole (3 ml) a ochladila na 0 °C. Pridaním vody po kvapkách do uvedeného roztoku sa vytvorila tuhá látka, ktorá sa odfiltrovala a znova rozpustila v etylacetáte. Vysušením a odparením rozpúšťadla sa získalo 0,019 g lg. Zlúčenina lg je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R₍ 12,91 min.; ’H-NMR (DMSO-d₆) δ 11,90 (s, 1H), 8,70 (d, 1H), 7,50 (m, 2H), 7,25 (t, 1H), 3,70 (t, 2H), 3,25 (m, 6H), 2,25 (m, 10H), 1,80 (m, 2H); MS m/e 404 (M+H).

Príklad 18

Príprava lh

Zmes ld (0,052 g, 0,15 mmol) a nadbytku dietylamínu v etanole (2 ml) sa zahrievala (80 - 85 °C) v zatavenej ampulke 3 dni. Po ochladení sa reakčná zmes vyliala na zmes ľadu a vody (cca 20 g) a prefiltrovala sa. Zvyšok sa premyl niekoľkokrát vodou a vysušil sa pod vysokým vákuom, čím sa získalo 0,015 g lh. Z kombinovaného materského lúhu a extraktov sa počas státia získalo ďalších 0,014 g lh. Zlúčenina lh je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R₍ 10,47 min.; ’H-NMR (CDC1₃) δ 9,00 (d, 1H), 8,30 (s, 1H), 7,50 (m, 2H), 7,25 (t, 1H), 3,70 (t, 2H), 3,30 (t, 2H), 3,10 (t, 2H), 2,25 (m, 6H), 2,30 (m, 2H), 1,90 (m, 2H), 1,00 (t, 6H); MS m/e 390 (M+H).

Príklad 19

Príprava lj

Do suspenzie hydridu sodného (60 % v oleji, 0,008 g, 0,2 mmol) v suchom DMF (1 ml) sa pomaly pridala látka la (0,05 g, 0,18 mmol) v suchom DMF (2 ml). Keď ustal vývoj plynného H₂, do reakčnej banky sa pridal fenylsulfonylchlorid (0,035 g, 0,2 mmol) v suchom DMF (3 ml). Zmes sa miešala pri 60 °C 1 h, vyliala sa do zmesi ľadu a vody (cca 20 g) a prefiltrovala sa. Zvyšok sa premyl postupne vodou a metanolom a vysušil sa, čím sa získalo 0,036 g lj. Zlúčenina lj je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 16,19 min.; ’H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,10 (s, 1H), 8,70 (d, 1H), 8,10 (d, 2H), 7,70 (m, 3H), 7,50 (m, 2H), 7,30 (t, 1H), 3,25 (2 t, 4H), 2,25 (m, 2H); MS m/e 415 (M-H).

Príklad 20

Príprava lk

Do suspenzie hydridu sodného (60 % v oleji, 0,048 g, 1,2 mmol) v suchom DMF (2 ml) sa pomaly pridala látka la (0,3 g, 1,1 mmol) v suchom DMF (4 ml) a zmes sa miešala 30 min. V osobitnej banke sa 30 min. miešala zmes Boc-Lys(Boc) dicyklohexylamínovej soli (1,16 mmol, 2,2 mmol), TBTU (0,71 g, 2,2 mmol), NMM (0,22 g, 2,2 mmol) v suchom DMF (5 ml) a pridala sa do prvej reakčnej banky. Zmes sa miešala 1 h (HPLC ukazovala 70 % nového produktu), vyliala sa do zmesi ľadu a vody (cca 20 g) a prefiltrovala sa. Zvyšok sa premyl niekoľkokrát vodou, vysušil sa pod vysokým vákuom, rozpustil sa v dioxáne (3 ml) a pridala sa k nemu 4 N HC1 v dioxáne (3 ml). Po 1 h miešania pri laboratórnej teplote sa reakčná zmes prefiltrovala a zvyšok sa premyl niekoľkokrát dioxánom a potom éterom. Vysušením pod vysokým vákuom sa získalo 0,1 g lk. Zlúčenina lk je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 5,93 min.; ’H-NMR (DMSO-d«) δ 12,20 (s, 1H), 8,80 (d, 1H), 8,70 (široký, 3H), 8,00 (široký, 3H), 7,60 (m, 2H),

7.30 (t, 1H), 5,00 (široký, 1H), 3,25 (m, 4H), 2,70 (široký, 2H), 2,25 (m, 2H), 2,00 (2 široké, 2H), 1,50 (široký m, 4H); MS m/e 406 (M+2H).

Príklad 21

Príprava 11

Táto zlúčenina bola pripravená podľa rovnakého postupu ako zlúčenina lk. Takto sa vychádzajúc z 0,1 g la a 0,14 g Boc-beta-alanínu získalo 0,025 g 11. Zlúčenina 11 je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka; R 7,45 min.; ’H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,20 (s, 1H), 8,70 (d, 1H), 8,00 (široký, 3H), 7,50 (m, 2H), 7,25 (t, 1H), 3,30 (t, 2H), 3,25 (m, 6H), 2,25 (m, 2H); MS m/e 348 (M+H).

Príklad 22

Príprava lm

Táto zlúčenina bola pripravená podľa rovnakého postupu ako zlúčenina lk. Takto sa vychádzajúc z 0,1 g la a 0,13 g Boc-lyzínu získalo 0,028 g lm. Zlúčenina lmje charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka; R₍ 7,14 min.; ’H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,20 (s, 1H), 8,70 (d, 1H), 8,30 (široký, 3H), 7,60 (m, 2H), 7,30 (t, 1H),

4.30 (s, 2H), 3,25 (m, 4H), 2,25 (m, 2H); MS m/e 334 (M+H).

Príklad 23

Príprava lp

Do suspenzie hydridu sodného (60 % v oleji, 0,08 g, 2 mmol) v suchom DMF (2 ml) sa pomaly pridala látka la (0,5 g, 1,8 mmol) v suchom DMF (4 ml). Keď ustal vývoj plynného H₂, do reakčnej banky sa pridal benzyl 2-brómacetát (0,46 g, 2 mmol) v suchom DMF (2 ml). Zmes sa miešala pri 60 °C 1 h, vyliala sa do zmesi ľadu a vody (cca 20 g) a prefiltrovala sa. Surový zvyšok sa potom vyčistil flash stĺpcovou chromatografiou (20 % THF v toluéne), čím sa získalo 0,2 g lp. Zlúčenina lp je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R 14,59 min.; ’H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,00 (s, 1H), 8,50 (d, 1H), 7,50 (m, 2H), 7,25 (m, 6H), 5,10 (s, 2H), 4,50 (s, 2H), 3,25 (m, 4H), 2,25 (m, 2H); MS m/e 423 (M-H).

Príklad 24

Príprava ln

Do suspenzie hydridu sodného (60 % v oleji, 0,029 g, 0,73 mmol) v suchom DMF (2 ml) sa pomaly pridala látka la (0,17 g, 0,6 mmol) v suchom DMF (3 ml). Keď ustal vývoj plynného H₂, do reakčnej banky sa pridal benzyl 2-brómetyléter (0,16 g, 0,73 mmol) v suchom DMF (1 ml). Zmes sa miešala pri 60 °C 4 h, vyliala sa do zmesi ľadu a vody (cca 10 g) a prefiltrovala sa. Surový zvyšok sa potom vyčistil flash stĺpcovou chromatografiou (20 % THF v toluéne), čím sa získalo 0,13 g ln. Zlúčenina ln je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R 14,62 min.; ’H-NMR (DMSO-d₆) δ 11,90 (s, 1H), 8,50 (d, 1H), 7,50 (m, 2H), 7,20 (m, 6H), 4,50 (s, 2H), 3,70 (prekrývajúci sa dd, 2H), 3,60 (prekrývajúci sa dd, 2H), 3,25 (2 t, 4H), 2,25 (široký m, 2H); MS m/e 409 (M-H).

Príklad 25

Príprava lo

Roztok ln (0,1 g, 0,24 mmol) v DMF (8 ml) sa hydrogenoval v Paarovej aparatúre za prítomnosti Pd(OH)₂ (0,025 g) a 1 kvapky koncentrovanej HC1 pri 45 psi v priebehu 16 h. Reakčná zmes sa prefiltrovala cez vrstvu celitu a nakoncentrovala sa, čím sa získalo 0,077 g príslušného debenzylovaného produktu vo forme žltej amorfnej tuhej látky; R, 10,37 min.; ’H-NMR (DMSO-d₆) d 11,90 (s, 1H), 8,75 (d, 1H), 7,50 (m, 2H), 7,25 (t, 1H), 4,80 (t, 1H), 3,60 (m, 4H), 3,25 (2 t, 4H), 2,25 (m, 2H). MS m/e 319 (M-H).

Uvedený produkt (0,052 g, 0,163 mmol) sa skonvertoval za prítomnosti p-toluénsulfonylchloridu (0,214 g, 1,122 mol) a pyridínu (3 ml) na zodpovedajúci p-toluénsulfonylderivát (0,07 g). Roztok tejto zlúčeniny (0,05 g) v THF (2 ml) a nadbytok dietylamínu sa potom refluxoval v zatavenej ampulke 2 dni. Nadbytok rozpúšťadla a činidla sa odstránil. Zvyšok sa premyl niekoľkokrát metanolom a vysušil sa pod vysokým vákuom, čím sa získalo 0,20 g lo. Zlúčenina lo je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 9,06 min.; ’H-NMR (DMSO-d₆) δ 11,90 (s, 1H), 8,75 (d, 1H), 7,50 (m, 2H), 7,25 (t, 1H), 3,60 (t, 2H), 3,25 (2 t, 4H), 2,60 (t, 2H), 2,50 (q, 4H), 2,25 (m, 2H), 0,80 (t, 6H); MS m/e 376 (M+H).

Príklad 26

Príprava lq

Roztok lp (0,030 g, 0,071 mmol) v zmesi MeOH a DMF (1 : 1, 10 ml) sa hydrogenoval v Paarovej aparatúre za prítomnosti 10 % Pd/C (DeGussaov typ, 50 % obsah vody) pri 40 psi v priebehu 15 min. Reakčná zmes sa potom prefiltrovala cez vrstvu celitu a nakoncentrovala sa, čím sa získalo 0,025 g lp. Zlúčenina lp je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 10,36 min.; ’H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,00 (s, 1H), 8,75 (d, 1H), 7,50 (m, 2H), 7,25 (t, 1H), 4,25 (s, 2H), 4,00-3,00 (široký, 1H), 3,25 (m, 4H), 2,25 (m, 2H); MS m/e 333 (M-H).

Príklad 27

Príprava lr

Do roztoku látky lq (0,20 g, 0,060 mmol) v suchom DMF (2 ml) pri 0 °C sa pridal EDCI (0,012 g, 0,063 mmol). Zmes sa miešala 10 min. a pridal sa do nej komplex HOBt-amoniak (0,017 g, 0,112 mmol; 1,12 g komplexu sa pripravilo reakciou 1,30 g HOBt a 1,1 ml 28 % hydroxidu amónneho v 10 ml acetónu, po čom nasledovalo odstránenie rozpúšťadiel). Ľadový kúpeľ sa odstránil a zmes sa miešala cez noc. Zmes sa potom vyliala do zmesi ľadu a vody (cca 10 g) a prefiltrovala sa. Zvyšok sa premyl niekoľkokrát vodou a vysušil sa pod vysokým vákuom, čím sa získalo 0,012 g lr. Zlúčenina lr je charakterizovaná ako žltá tuhá látka. R, 9,28 min.; MS m/e 332 (M-H).

Príklad 28

Príprava ls

Do suspenzie hydridu sodného (60 % v oleji, 0,016 g, 0,4 mmol) v suchom DMF (2 ml) sa pomaly pridala látka la (0,1 g, 0,36 mmol) v suchom DMF (3 ml). Keď ustal vývoj plynného H₂, do reakčnej banky sa pridal /V-brómmctylftalimid (0,096 g, 0,4 mmol) v suchom DMF (1 ml). Zmes sa miešala pri 60 °C cez noc, vyliala sa do zmesi ľadu a vody (cca 10 g) a prefiltrovala sa. Zvyšok sa premyl niekoľkokrát vodou a vysušil sa pod vysokým vákuom, čím sa získalo 0,1 g ls. Zlúčenina ls je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 13,07 min. ‘H-NMR (DMSO-dé) δ 12,00 (s, 1H), 8,75 (d, 1H), 7,80 (m, 4H), 7,50 (m, 2H), 7,25 (t, 1H), 5,50 (s, 2H), 3,25 (m, 4H), 2,25 (m, 2H); MS m/e 434 (M-H).

Príklad 29

Príprava lt l-Metyl-5,7,8,9,10,ll-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-7(6H)-ón

Na zlúčeninu 5a (20 mg, 0,076 mmol) v DMF (0,2 ml) sa pôsobilo Mel (11,4 mg, 0,08 mmol) a NaH (8,1 mg 60 %, 0,2 mmol) počas 18 h. Pridala sa voda (1 ml). Výsledná zrazenina sa refluxovala s acetónom, ochladila sa a zrazenina sa oddelila, čím sa získal produkt vo forme žltkastej tuhej látky (9 mg, 43 % výťažok). MS m/e 277 (M+H)⁺. NMR (DMSO-d₆) δ 8,45 (s, 1H), 7,95 (d, 1H), 7,70 (d, 1H), 7,55 (t, 1H),

7,30 (t, 1H), 4,82 (s, 2H), 4,12 (s, 3H), 3,52 (t, 2H), 3,40 (t, 2H), 2,25 (kvintet, 2H).

Príklad 30

Príprava lu l-[bis(t-Butoxykarbonyl)-L-lyzyl]-5,7,8,9,10,1 l-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-7(6H)-ón bis(t-Butoxykarbonyl)-lyzylový derivát sa pripravil podľa opisu pre lk a vyčistil sa chromatografiou (CH₂Cl₂-Et₂O), čím sa získala žltá sklovitá látka. MS m/e 613 (M+Na)⁺.

Príklad 31

Príprava lv l-L-Lyzyl-5,7,8,9,10,1 l-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-7(6H)-ón dihydrochlorid

Skupiny BOC látky lu sa hydrolyzovali pomocou 2 M HCI v dioxáne, čím sa získal produkt vo forme hnedastej tuhej látky. MS m/e 391 (M+H)⁺, 263 (M+H-Lyzyl)⁺. NMR (DMSO-d₆) δ 12,1 (s, 1H), 8,6 (s, 3H), 8,4 (s, 3H), 8,08 (1H, d), 8,0 (s, 3H), 7,62 (d, 1H), 7,50 (t, 1H), 7,32 (t, 1H), 5,35 (s, 2H), 5,15 (m, 1H), 3,85 (m, 1H), 2,75 (m, 2H), 2,2-1,5 (m, 6H).

Príklad 32

Príprava 2 a

Zmes la (1 g, 3,6 mmol), N-brómsukcínimidu (0,64 g, 3,62 mmol) a suchého DMF (20 ml) sa miešala pri laboratórnej teplote 1 h. Reakčná zmes sa vyliala do metanolu (100 ml) a prefiltrovala sa. Vyzrážaná tuhá látka sa premyla niekoľkokrát metanolom a vysušila sa pod vysokým vákuom, čím sa získalo 0,97 g 2a. Produkt je charakterizovaný ako žltá amorfná tuhá látka s nasledujúcimi vlastnosťami: R₍ 12,39 min.; *H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,00 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 8,70 (s, 1H), 7,60 (d, 1H), 7,50 (d, 1H), 3,25 (2 t, 4H), 2,25 (široký m, 2H); MS m/e 353 a 355 (M-H pre rôzne izotopy brómu).

Príklad 33

Príprava 2b

Zmes la (0,20 g, 0,72 mmol), N-chlórsukcínimidu (0,106 g, 0,75 mmol) a suchého DMF (5 ml) sa zahrievala v zatavenej ampulke na 60 °C počas 1 h. Po ochladení sa reakčná zmes vyliala do metanolu (10 ml) a prefiltrovala sa. Vyzrážaná tuhá látka sa premyla niekoľkokrát metanolom a vysušila sa pod vysokým vákuom, čím sa získalo 0,11 g 2b. Zlúčenina 2b je žltá amorfná tuhá látka. R₍ 14,06 min.; ‘H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,00 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 8,70 (s, 1H), 7,50 (m, 2H), 3,25 (2 t, 4H), 2,25 (široký m, 2H); MS m/e 309 a 301 (M-H pre rôzne izotopy chlóru).

Príklad 34

Príprava 2c

Táto zlúčenina sa pripravila vychádzajúc z 5-fluórindolu rovnakým viacstupňovým postupom ako látka la z indolu. Zlúčenina 2c je charakterizovaná ako oranžová amorfná tuhá látka. R, 11,50 min.; 'H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,00 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 8,50 (d, 1H), 7,50 (m, 1H), 7,30 (t, 1H), 3,25 (2 t, 4H), 2,25 (široký m, 2H). MS m/e 293 (M-H).

Príklad 35

Príprava 2d

Do suspenzie A1C1₃ (0,072 g, 0,54 mmol) v 1,2-dichlóretáne (2 ml) pri 0 °C sa pridal acetylchlorid (0,042 g, 0,54 mmol). Do reakčnej banky sa pomaly pridala suspenzia la (0,050 g, 0,18 mmol) v 1,2-dichlóretáne (4 ml). Chladiaci kúpeľ sa odstránil a zmes sa miešala 4 h, vyliala sa do zmesi ľadu (cca 10 g) a 2 N HCl (10 ml) a prefiltrovala sa. Zvyšok sa premyl vodou, miešal sa cez noc v zmesi metanolu a vody (4 : 1,5 ml) a prefíltroval sa. Premyl sa malými objemami metanolu a éteru a vysušil sa pod vákuom, čím sa získalo 0,023 g 2d. Zlúčenina 2d je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R₍ 9,82 min. (široký); ’H-NMR (DMSO-de) δ 12,25 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,30 (s, 1H), 8,00 (d, 1H), 7,50 (d, 1H), 3,25 (2 t, 4H), 2,70 (s, 3H), 2,25 (široký m, 2H); MS m/e 317 (M-H).

Príklad 36

Príprava 2e

Táto zlúčenina bola pripravená podľa rovnakého postupu ako zlúčenina 2d. Takto sa vychádzajúc z 0,050 g la a 0,10 g brómacetylbromidu získalo 0,045 g 2e. Zlúčenina 2e je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 10,76 min.; 'H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,30 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,40 (s, 1H), 8,10 (d, 1H), 7,60 (d, 1H), 4,80 (s, 2H), 3,25 (2 t, 4H), 2,25 (široký m, 2H). MS m/e 396 (M-H).

Príklad 37

Príprava 2 f

Táto zlúčenina bola pripravená podľa rovnakého postupu ako zlúčenina 2e. Vychádzajúc z 0,2 g východiskovej látky la sa získalo 0,2 g 2f. Zlúčenina 2f je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 11,96 min.; ¹ H-NMR (DMSO-ds) δ 12,20 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,50 (s, 1H), 8,20 (d, 1H), 7,50 (d, 1H), 5,70 (q, 1H), 3,25 (2 t, 4H), 2,25 (široký m, 2H), 1,80 (d, 3H). MS m/e 410 (M-H).

Príklad 38

Príprava 2 g

Zmes 2e (0,036 g, 0,09 mmol), trietylamínu (0,010 g, 0,10 mmol) a jV-metylpiperazínu (0,010 g, 0,10 mmol) v suchom DMF (2 ml) sa miešala pri laboratórnej teplote 0,5 h, vyliala sa do zmesi ľadu a vody (cca 10 g) a prefiltrovala sa. Zvyšok sa premyl niekoľkokrát vodou a vysušil sa pod vysokým vákuom, čim sa získalo 0,010 g 2g. Zlúčenina 2g je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 5,77 min.; *H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,25 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,50 (s, 1H), 8,20 (d, 1H), 7,50 (d, 1H), 3,70 (s, 2H), 3,25 (2 t, 4H), 2,50 (široký, 4H), 2,25 (široký m, 6H), 2,10 (t, 3H). MS m/e 417 (M+H).

Príklad 39

Príprava 2h

Zmes 2e (0,040 g, 0,10 mmol), trietylamínu (0,011 g, 0,11 mmol) a morfolínu (0,0096 g, 0,11 mmol) v suchom DMF (2 ml) sa miešala pri laboratórnej teplote 1 h, vyliala sa do zmesi ľadu a vody (cca 10 g) a prefiltrovala sa. Zvyšok sa premyl niekoľkokrát vodou a vysušil sa pod vysokým vákuom, čím sa získalo 0,019 g 2h. Zlúčenina 2h je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka; ’H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,25 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,50 (s, 1H), 8,20 (d, 1H), 7,60 (d, 1H), 3,70 (s, 2H), 3,50 (široký, 4H), 3,25 (2 t, 4H), 2,40 (široký, 4H), 2,25 (široký m, 2H); MS m/e 404 (M+H).

Príklad 40

Príprava 2i

Zmes 2e (0,040 g, 0,1 mmol), trietylamínu (0,011 g, 0,11 mmol) a piperidínu (0,009 g, 0,11 mmol) v suchom DMF (3 ml) sa miešala pri laboratórnej teplote 0,5 h, vyliala sa do zmesi ľadu a vody (cca 10 g) a prefiltrovala sa. Zvyšok sa premyl niekoľkokrát vodou a vysušil sa pod vysokým vákuom, čím sa získalo 0,034 g 2i. Zlúčenina 2i je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R₍ 7,32 min.; *H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,25 (široký, 1H), 11,00 (široký, 1H), 9,50 (s, 1H), 8,20 (d, 1H), 7,50 (d, 1H), 3,50 (s, 2H), 3,25 (2 t, 4H), 2,40 (široký, 4H), 2,25 (široký m, 2H), 1,50 (široký, 4H), 1,30 (široký, 2H), MS m/e 402 (M+H).

Príklad 41

Príprava 2j

Zmes 2e (0,040 g, 0,1 mmol), trietylamínu (0,012 g, 0,12 mmol) a dietylaminu (0,009 g, 0,12 mmol) v suchom DMF (3 ml) sa miešala pri laboratórnej teplote 1 h, vyliala sa do zmesi ľadu a vody (cca 10 g) a prefiltrovala sa. Zvyšok sa premyl niekoľkokrát vodou a vysušil sa pod vysokým vákuom, čím sa získalo 0,026 g 2j. Zlúčenina 2j je charakterizovaná ako tmavohnedá amorfná tuhá látka. R₍ 7,04 min.; 'H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,25 (široký, 1H), 11,00 (široký, 1H), 9,50 (s, 1H), 8,20 (d, 1H), 7,50 (d, 1H), 3,70 (s, 2H),

3,25 (2 t, 4H), 2,60 (q, 4H), 2,25 (široký m, 2H), 1,00 (t, 6H). MS m/e 390 (M+H).

Príklad 42

Príprava 2k

Zmes 2e (0,050 g, 0,13 mmol), trietylamínu (0,028 g, 0,27 mmol) a hydrochloridu f-butylesteru sarkozínu (0,025 g, 0,135 mmol) v suchom DMF (3 ml) sa miešala pri laboratórnej teplote 72 h, vyliala sa do zmesi ľadu a vody (cca 10 g) a prefiltrovala sa. Zvyšok sa premyl niekoľkokrát vodou a vysušil sa pod vysokým vákuom, čím sa získalo 0,035 g 2k. Zlúčenina 2k je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 9,20 min. (široký); ’H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,20 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,40 (s, 1H), 8,20 (d,lH), 7,60 (d, 1H), 4,10 (s, 2H), 3,40 (s, 2H), 3,25 (2 t, 4H), 2,40 (s, 3H), 2,25 (široký m, 2H), 1,40 (s, 9H); MS m/e 461 (M+H).

Príklad 43

Príprava 21

Zmes zlúčeniny 2k (0,018 g, 0,039 mmol) a kyseliny trifluóroctovej (0,3 ml) sa miešala cez noc pri laboratórnej teplote. Nadbytok kyseliny trifluóroctovej sa odstránil a do reakčnej banky sa pridal etylacetát (5 ml). Pomaly sa objavila tuhá látka, ktorá sa odfiltrovala, premyla niekoľkokrát etylacetátom a vysušila sa pod vysokým vákuom, čím sa získalo 0,016 g 21. Zlúčenina 21 je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 6,34 min. (široký); 'H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,20 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,40 (s, 1H), 8,10 (d, 1H), 7,60 (d, 1H), 4,70 (s, 2H), 3,70 (s, 2H), 3,50 (široký, 2H), 3,25 (2 t, 4H), 2,70 (s, 3H), 2,25 (široký m, 2H); MS m/e 406 (M+H).

Príklad 44

Príprava 2m

Do suspenzie A1C1₃ (2,89 g, 21,7 mmol) v 1,2-dichlóretáne (5 ml) pri 0 °C sa pridal anhydrid kyseliny jantárovej (1,086 g, 10,86 mmol) v 1,2-dichlóretáne (5 ml). Do reakčnej banky sa pomaly pridala suspenzia la (1 g, 3,62 mmol) v 1,2-dichlóretáne (10 ml). Chladiaci kúpeľ sa odstránil a zmes sa miešala 5 h, vyliala sa do zmesi ľadu (cca 10 g) a 2 N HC1 (10 ml) a prefiltrovala sa. Zvyšok sa premyl vodou, miešal sa cez noc v zmesi metanolu a vody (4:1,10 ml) a prefiltroval sa. Produkt sa premyl postupne malými objemami vody a éteru a vysušil sa pod vákuom, čím sa získalo 1,16 g 2m. Zlúčenina 2m je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 9,17 min.; 'H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,30 (s, 1H), 12,10 (široký, 1H), 11,00 (s, 1H),

9,30 (s, 1H), 8,00 (d, 1H), 7,50 (d, 1H), 3,40 (m, 2H), 3,25 (2 t, 4H), 2,60 (m, 2H), 2,25 (široký m, 2H). MS m/e 375 (M-H).

Príklad 45

Príprava 2n

Do roztoku zlúčeniny 2e (0,040 g, 0,1 mmol) v suchom DMF (2 ml) sa pridal sodný derivát 1,2,4-triazolu (0,014 g, 0,14 mmol). Zmes sa miešala 30 min. pri laboratórnej teplote, vyliala sa do zmesi ľadu a vody (cca 10 g) a prefiltrovala sa. Zvyšok sa premyl niekoľkokrát vodou a vysušil sa pod vysokým vákuom, čím sa získalo 0,024 g 2n. Zlúčenina 2n je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R₍ 9,28 min.; ’H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,50 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,30 (s, 1H), 8,50 (s, 1H), 8,20 (d, 1H), 8,00 (s, 1H), 7,50 (d, 1H), 6,00 (s, 2H), 3,25 (2 t, 4H), 2,25 (široký m, 2H); MS m/e 386 (M+H).

Príklad 46

Príprava 2 o

Metóda CuCN: Zmes 2a (0,1 g, 0,28 mmol), CuCN (0,075 g, 0,85 mmol) a l-metyl-2-pyrolidinónu (4 ml) sa zahrievala na 175 °Cv zatavenej ampulke cez noc, ochladila sa na laboratórnu teplotu, prefiltrovala sa cez vrstvu oxidu kremičitého, nakoncentrovala na malý objem a vyliala sa do vody (20 ml). Vyzrážaná tuhá látka sa odfiltrovala, premyla vodou, vysušila a vyčistila stĺpcovou chromatografiou (eluent: EtOAc), čím sa získalo 0,006 g látky 2o.

Metóda Zn(CN)₂: Zmes 2a (2,33 g, 6,56 mmol) a Zn(CN)₂ (1,56 g, 13,3 mmol) sa rozpustila v DMF (22 ml) pod dusíkom. Pridal sa Pd(F₃P)₄ (1,17 g, 0,10 mmol, 15 molámych %) a zmes sa miešala pri 125 °C počas 80 min. Teplý roztok sa vákuovo prefiltroval cez vrstvu celitu a tá sa premyla horúcim DMF. Filtrát sa zriedil dvoma objemami vody. Vzniknutá zrazenina sa oddelila, vysušila, rozotrela s etylacetátom a prepláchla sa etylacetátom a potom éterom, čím sa získal mierne nečistý produkt vo forme hnedooranžovej tuhej látky (2,17 g). Tá sa vyčistila stĺpcovou chromatografiou, ako je uvedené. Zlúčenina 2o je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 10,51 min.; ’H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,40 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,00 (s, 1H), 7,80 (d, 1H), 7,60 (d, 1H), 3,25 (2 t, 4H), 2,25 (široký m, 2H); MS m/e 300 (M-H).

Príklad 47

Príprava 2p 3-(Aminometyl)-5,7,8,9,10,ll-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-5(6H),7-dión hydrochlorid

3-Kyano-5,7,8,9,10,ll-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-5(6H),7-dión 2o (580 mg) sa rozpustil v DMF (58 ml). Roztok sa nasýtil amoniakom a hydrogenoval sa pri 55 psi na čerstvo pripravenom (R. Mozingo, Org. Synth. 1955 3, 181-183) Raneyovom nikli W-2 (2,4 g) počas 7 dní. Podľa potreby sa pridával ďalší Raneyov nikel. Zrazenina obsahujúca katalyzátor a časť produktu sa oddelila a rozpúšťadlo sa odparilo z filtrátu, čím sa získal oranžový surový produkt (408 mg). Surový produkt sa suspendoval vo vode (70 ml) a 1 M HC1 (1,5 ml), zmiešal sa s prípravkom Celíte® 521 a prefiltroval sa. Zvyšok sa lyofilizoval, čím sa získal produkt vo forme žltej tuhej látky (288 mg, 44 % výťažok). NMR (DMSO-d₆) δ 12,20 (s, 1H), 11,02 (s, 1H), 8,85 (s, 1H), 8,36 (br, s, 3H), 7,65 (m, 2H), 4,19 (br, s, 2H), 4,00 (s, 2H), 3,28 (t, 2H), 3,21 (t, 2H),

2,31 (kvintet, 2H). NMR (D₂O) d 7,58 (s, 1H), 7,24 (d, 1H), 7,03 (d, 1H), 4,07 (s, 2H), 2,10 (m, 2H), 1,90 (m, 2H), 1,65 (m, 2H). MS m/e 289 (M+H-NH₃)⁺, 306 (M+H)⁺. Analýza vypočítaná pre C|8H_i5N₃O₂ - 2,1 HC1 - 1,6 H₂O: C, 52,64; H, 4,98; N, 10,23 Cl, 18,13. Nájdené: C, 52,38; H, 4,61; N, 10,03; Cl, 18,29.

Príklad 48

Príprava 2q bis-[5(6H),7-Dioxo-5,7,8,9,10,1 l-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-3-ylmetyl]amín hydrochlorid

Keď sa hydrogenoval 3-kyano-5,7,8,9,10,ll-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-5(6H),7-dión 2o (115 mg) rozpustený v DMF, ako je uvedené, ale za neprítomnosti amoniaku, HPLC indikovala zmes 60 : 40 diméru 2q a monoméru 2p. Zmes sa rozmiešala s 0,1 M HC1 (50 ml) a prefiltrovala sa. Zra-zenina sa extrahovala pomocou DMF (15 ml), čím sa získal produkt vo forme žltej tuhej látky. NMR (DMSO-d₆) δ 10,09 (s, 2H), 9,31 (s, 2H), 8,03 (d, 2H), 7,73 (d, 2H), 4,13 (br, s, 4H), 3,28 (t, 4H), 3,21 (t, 4H), 2,30 (kvintet, 4H). MS m/e 594 (M+H)⁺.

Príklad 49

Príprava 2r 3-(Acetylaminometyl)-5,7,8,9,10,l l-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-5(6H),7-dión

EDCI (30 mg, 0,156 mmol) sa pridal do suspenzie 3-(aminometyl)-5,7,8,9,10,l 1-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-5(6H),7-dión hydrochloridu (2p, 31 mg, 0,10 mmol), NMM (15 μΐ, 13 mmol), HOBT-H₂O (16 mg, 0,10 mmol) a kyseliny octovej (10 mg, 0,17 mmol) v DMF (0,5 ml). Všetky tuhé látky sa rozpustili v priebehu 10 min. Po 2 dňoch sa pridala voda (4 ml). Zrazenina sa oddelila a prepláchla vodou, nasýteným NaHCO₃, vodou, 1 M HC1 a vodou a vysušila sa, čím sa získal produkt (2r, 23 mg, 73 % výťažok) vo forme zlatohnedej tuhej látky. NMR (DMSO-d₆) δ 11,92 (s, 1H), 10,95 (s, 1H), 8,71 (s, 1H), 8,43 (t, 1), 7,54 (d, 1H), 7,43 (d, 1H), 4,43 (d, 2H), 3,27 (t, 2H), 3,19 (t, 2H), 2,30 (kvintet, 2H), 1,91 (s, 3H). MS m/e 346 (M-H)'.

Príklad 50

Príprava 2 s

3-(Propanoylaminometyl)-5,7,8,9,10,l l-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-5(6H),7-dión

Pripravený z 2p a kyseliny propiónovej podobným postupom ako pri príprave 2r. NMR (DMSO-d₆) δ 11,93 (s, 1H), 10,96 (s, 1H), 8,71 (s, 1H), 8,40 (t, 1), 7,52 (d, 1H), 7,44 (d, 1H), 4,42 (d, 2H), 3,30 (t, 2H), 3,22 (t, 2H), 2,35 (kvintet, 2H), 2,22 (q, 2H), 1,11 (t, 3H). MS m/e 360 (M-H)’.

Príklad 51

Príprava 2t

3-(Butanoylaminometyl)-5,7,8,9,10,l l-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-5(6H),7-dión

Pripravený z 2p a kyseliny butánovej analogickým postupom ako 2r. NMR (DMSO-d₆) δ 11,90 (s, 1H), 10,96 (s, 1H), 8,70 (s, 1H), 8,40 (t, 1), 7,52 (d, 1H), 7,42 (d, 1H), 4,42 (d, 2H), 3,35 (t, 2H), 3,26 (t, 2H), 2,28 (kvintet, 2H), 2,15 (t, 2H), 1,60 (m, 2H), 0,89 (t, 3H). MS m/e 374 (M-H)’.

Príklad 52

Príprava 2u

3-(Benzoylaminometyl)-5,7,8,9,10,l l-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-5(6H),7-dión Pripravený z 2p a kyseliny benzoovej podobným postupom ako 2r. NMR (DMSO-d₆) δ 11,94 (s, 1H), 10,95 (s, 1H), 9,18 (t, 1H), 9,82 (s, 1H), 7,95 (d, 1H), 7,50 (m, 6H), 4,67 (d, 2H), 3,27 (t, 2H), 3,19 (t, 2H), 2,30 (kvintet, 2H). MS m/e 408 (M-H)'.

Príklad 53

Príprava 2v

3-(A''-(2-(/V-Boc-amino)acetyl)aminomety 1)-5,7,8,9,10,1 l-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-5(6H),7-dión

Pripravený z 2p a BOC-glycínu podobným postupom ako 2r. NMR (DMSO-d₆) δ 11,93 (s, 1H), 10,96 (s, 1H), 8,71 (s, 1H), 8,38 (t, 1), 7,54 (d, 1H), 7,46 (d, 1H), 6,96 (br, s, 1H), 4,45 (d, 2H), 3,61 (d, 2H), 3,27 (t, 2H), 3,19 (t, 2H), 2,33 (kvintet, 2H), 1,40 (s, 9H). MS m/e 461 (M-H)'.

Príklad 54

Príprava 2w 3-(N-(4-(7V-Boc-amino)butanoyl)aminometyl)-5,7,8,9,10,ll-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-5(6H),7-dión

Pripravený z 2p a kyseliny BOC-4-aminobutánovej podobným postupom ako 2r. NMR (DMSO-d₆) δ 11,87 (s, 1H), 10,90 (s, 1H), 8,70 (s, 1H), 8,36 (t, 1), 7,52 (d, 1H), 7,43 (d, 1H), 6,77 (br, s, 1H), 4,41 (d, 2H), 3,24 (t, 2H), 3,17 (t, 2H), 2,93 (q, 2H), 2,29 (kvintet, 2H), 2,15 (t, 2H), 1,65 (kvintet, 2H), 1,37 (s, 9H). MS m/e 489 (M-H)'.

Príklad 55

Príprava 2x 3-(7V-(2-(Amino)acetyl)aminometyl)-5,7,8,9,10,ll-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-5(6H),7-dión

Táto zlúčenina bola pripravená pôsobením 2 M HCI v dioxáne na 2v. NMR (D₂O) δ 7,40 (s, 1H), 7,07 (d, 1H), 6,89 (d, 1H), 4,32 (br, s, 2H), 3,90 (br, s, 2H), 3,76 (m, 4H), 1,99 (m, 4H), 1,65 (m, 2H). MS m/e 363 (M+H)⁺.

Príklad 56

Príprava 2y

3-(jV-(4-(Ammo)butanoyl)aminometyl)-5,7,8,9,10,ll-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-5(6H),7-dión

Táto zlúčenina bola pripravená pôsobením 2 M HCI v dioxáne na 2w. NMR (D₂O) δ 7,36 (s, 1H), 7,03 (d, 1), 6,85 (d, 1H), 4,26 (s, 2H), 3,84 (t, 2H), 3,76 (m, 2H), 3,68 (t, 2H), 3,09 (t, 2H), 2,45 (t, 2H), 2,02 (m, 4H) 2,15 (t, 2H), 1,61 (m, 2H). MS m/e 391 (M+H)⁺.

Príklad 57

Príprava 2z

3-(N-(3-(Metoxykarbonyl)propanoyl)aminometyl)-5,7,8,9,10,l l-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-5(6H),7-dión

Pripravený z 2p a monometylsukcinátu podobným postupom ako 2r. MS m/e 418 (M-H)‘.

Príklad 58

Príprava 2aa

3-(N-(4-(Metoxykarbonyl)butanoyl)aminometyl)-5,7,8,9,10,ll-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-5(6H),7-dión

Pripravený z 2p a monometylglutarátu podobným postupom ako 2r. MS m/e 432 (M-H)'.

Príklad 59

Príprava 2ab

3-(N-(3-(Karboxy)propanoyl)aminometyl)-5,7,8,9,10,l l-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-5(6H),7-dión

Anhydrid kyseliny jantárovej (3,1 mg, 0,031 mmol) sa pridal do suspenzie 3-(aminometyl)-5,7,8,9,10,ll-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-5(6H),7-dión hydrochloridu (9,8 mg, 0,029 mmol) a NMM (9 μΐ, 0,082 mmol) v DMF (0,2 ml). Tuhá látka sa rozpustila v priebehu 30 min. a potom sa vytvorila nová zrazenina. Po 1 h sa pridala 1 M HC1. Zrazenina sa oddelila, prepláchla vodou a vysušila, čím sa získal produkt 2ab (11,4 mg, 98 % výťažok) vo forme žltej tuhej látky. MS m/e 404 (M-H)'.

Príklad 60

Príprava 2ac 3-(N-(4-(Karboxy)butanoyl)aminometyl)-5,7,8,9,10,l l-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-5(6H),7-dión

Pripravený z anhydridu kyseliny glutárovej podobným postupom ako 2ab. MS m/e 418 (M-H)'.

Príklad 61

Príprava 2ad

3-(/V-Boc-aminometyl)-5,7,8,9,10,1 l-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-5(6H),7-dión

NMM (14 mg, 0,14 mmol) sa pridal do zmesi 3-(aminometyl)-5,7,8,9,10,ll-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-5(6H),7-dión hydrochloridu (2p, 15 mg, 0,045 mmol) a di-í-butyldikarbonátu (18 mg, 0,082 mmol) v DMF (1 ml). Po 2 hodinách sa zmes prefíltrovala a pridala sa voda (5 ml). Zrazenina sa oddelila a prepláchla 3 % kyselinou citrónovou, nasýteným NaHCO₃ a vodou a vysušila sa, čím sa získal produkt (12 mg, 67 % výťažok) vo forme zlatohnedej tuhej látky. Táto tuhá látka sa vyčistila chromatografiou na silikagéli (EtOAc), čím sa získala žltá tuhá látka. NMR (CDC1₃) δ 8,78 (s, 1H), 8,34 (s, 1H), 7,49 (m, 1H), 7,31 (m, 1H), 5,00 (m, 1H), 4,51 (s, 1H), 3,40 (t, 2H), 3,16 (t, 2H), 2,39 (kvintet, 2H), 1,53 (s, 9H). MS m/e 404 (M-H)’.

Príklad 62

Príprava 2ae

Do suspenzie 5a (0,1 g, 0,36 mmol) v dichlórmetáne (2 ml) pri 0 °C sa pomaly pridala kyselina chlórsulfónová (0,05 g, 0,4 mmol). Reakčná zmes sa miešala pri 30 °C ďalších 30 min., potom pri laboratórnej teplote cez noc a prefíltrovala sa. Zvyšok sa premyl postupne dichlórmetánom a éterom. Potom sa vyčistil preparativnou HPLC, čím sa získalo 0,008 g látky 2ae. Zlúčenina 2ae je žltá amorfná látka; R, 4,89 min. (široký); ’H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,00 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,10 (s, 1H), 7,75 (d, 1H), 7,40 (d, 1H),

3,25 (2 t, 4H), 2,50 (s, 1H), 2,25 (široký m, 2H); MS m/e 355 (M-H).

Príklad 62a

Príprava 2af

Do roztoku látky 5a (26 mg, 0,10 mmol) v DMF (2 ml) sa pridal N-chlórsukcínimid (15 mg, 0,11 mmol). Zmes sa miešala pri laboratórnej teplote 18 h a pridala sa po kvapkách do banky s miešanou vodou (10 ml). Výsledná zrazenina sa odsala, premyla vodou (3 x 5ml) a vysušila do konštantnej hmotnosti, čím sa získalo 15 mg (52 %) titulnej zlúčeniny vo forme žltkastej tuhej látky. MS: m/e = 295/297 (M+H)⁺.

Príklad 62b

Príprava 2ag

Suspenzia z príkladu 5c (305 mg, 1,06 mmol) v 1,4-dioxáne (15 ml) a koncentrovaná kyselina chlorovodíková (15) sa zahrievala na reflux 72 h. Dioxán sa odstránil odparením na rotačnej odparke a produkt sa izoloval odsatím, premyl vodou do neutrálnej reakcie a vysušil sa na vzduchu do konštantnej hmotnosti, čím sa získalo 315 mg (97 %) titulnej zlúčeniny vo forme hnedastej až svetlohnedej tuhej látky. MS: m/e = 305 (M-H)⁺.

Príklad 62c

Príprava 2ah

Do roztoku látky 2ag (75 mg, 0,25 mmol) v DMF (5 ml) a etanolu (1 ml) sa pridal roztok (trimetylsilyl)diazometánu (2 M v hexánoch, 0,6 ml, 1,2 mmol). Po 4 h miešania sa pridalo niekoľko kvapiek ľadovej kyseliny octovej, rozpúšťadlá sa odstránili za zníženého tlaku a zvyšok sa suspendoval vo vode (5 ml) a lyofilizoval sa, čím sa získalo 11 mg (91 %) titulnej zlúčeniny vo forme hnedastej alebo svetlohnedej tuhej látky. MS: m/e = 319 (M-H)⁺.

Príklad 62d

Príprava 2ai

Do roztoku látky 2ag (20 mg, 0,065 mmol) v DMF (3 ml) sa pridal 1-hydroxybenzotriazol (HOBt, 13 mg, 0,098) a benzotriazol-l-yloxy-tris(dimetylamino)fosfómum hexafluórfosfát (BOP, 43 mg, 0,098 mmol). Zmes sa miešala 2 h, pridal sa N,N-dimetyetyléndiamín (9 mg, 0,098 mmol) a miešanie pokračovalo 1 - 3 h alebo do skončenia podľa HPLC analýzy. Zmes sa nakoncentrovala na olejovitý zvyšok, dôkladne sa premy30 la éterom, rozpustila sa v 0,5 N HCI (5 ml), prefiltrovala sa a lyofilizovala, čím sa získalo 25 mg (93 %) titulnej zlúčeniny. MS: m/e = 377 (M+H)⁺.

Príklad 62e

Príprava 2aj

Táto zlúčenina bola pripravená podľa postupu opísaného pre látku 2ai. Z látky 2ag (20 mg, 0,065 mmol) a 4-(2-aminoetyl)morfolínu (13 mg, 0,098 mmol) sa získalo 29 mg (97 %) titulnej zlúčeniny. MS: m/e = 419 (M+H)⁺.

Príklad 62f

Príprava 2 ak

Táto zlúčenina sa pripravila podľa opísaného postupu pre látku 2ai s tým rozdielom, že produkt sa izoloval zriedením reakčnej zmesi etylacetátom (15 ml) a premytím získanej zrazeniny etylacetátom (2x5 ml) a éterom (5 ml). Z látky 2ag (20 mg, 0,065 mmol) a morfolínu (7 mg, 0,078 mmol) sa získali 4 mg (17 %) titulnej zlúčeniny vo forme hnedastej tuhej látky. MS: 376 (M+H)⁺.

Príklad 62g Príprava 2al

Táto zlúčenina sa pripravila podľa opísaného postupu pre látku 2ai s tým rozdielom, že produkt sa izoloval odparením DMF, miešaním zvyšku s metanolom (3 ml) a premytím získanej zrazeniny s 50 % metanolom v éteri (5 ml) a éterom (5 ml). Z látky 2ag (20 mg, 0,065 mmol) a 4-(N-metylaminometyl)pyridínu (12 mg, 0,098 mmol) sa získalo 18 mg (67 %) titulnej zlúčeniny vo forme svetlohnedej tuhej látky. MS: 411 (M+H)⁺.

Príklad 62h

Príprava 2am

Táto zlúčenina sa pripravila podľa opísaného postupu pre látku 2ai s tým rozdielom, že produkt sa izoloval odparením DMF, miešaním zvyšku s 50 % metanolom v éteri (2 ml) a premytím získanej zrazeniny éterom (2x3 ml). Z látky 2ag (20 mg, 0,065 mmol) a N-metylhistamin dihydrochloridu (21 mg, 0,104 mmol) sa získalo 5 mg (19 %) titulnej zlúčeniny vo forme svetlohnedej tuhej látky. MS: 414 (M+H)⁺.

Príklad 62i

Príprava 2an

Táto zlúčenina bola pripravená podľa opísaného postupu pre látku 2ai. Z látky 2ag (20 mg, 0,065 mmol) a 2-(N-metylaminometyl)pyridmu (13 mg, 0,104 mmol) sa získalo 27 mg (99 %) titulnej zlúčeniny vo forme svetlohnedej tuhej látky. MS: m/e 411 (M+H)⁺.

Príklad 62j Príprava 2ao

Zmes 5-triizopropylsilyloxy-2-(l-hydroxycyklopentyl)indolu (0,4 g, 1 mmol) a maleimidu (0,15 g, 1,6 mmol) v kyseline octovej sa miešala 24 hodín pri laboratórnej teplote. Zmes sa nakoncentrovala za zníženého tlaku. Zvyšok sa rozpustil v dichlórmetáne, premyl sa 10 % roztokom NaHCO₃ a vysušil sa (MgSO₄). Sušidlo sa oddelilo filtráciou a rozpúšťadlo sa nakoncentrovalo, Čím sa získalo 0,31 g. MS: m/e 451 (M-H)⁺. K Diels-Alderovmu aduktu (1,2 g, 2,6 mmol) v HOAc (60 ml) sa pridal 30 % H2O2 (15 ml) a zmes sa zahrievala 90 minút na 50 °C. Zmes sa nakoncentrovala, pridala sa voda a oddelila sa hnedastá tuhá látka, 1,07 g; MS: m/e 447 (M-H)⁺. Uvedený karbazol (0,3 g, 0,66 mmol) a TBAF (1,67 ml 1 M roztoku, 1,67 mmol) v CH3CN (40 ml) sa miešal 0,5-hodiny pri laboratórnej teplote. Rozpúšťadlo sa nakoncentrovalo za zníženého tlaku a zvyšok sa rozdelil medzi etylacetát a vodu. Etylacetátová vrstva sa vysušila (MgSO₄) a nakoncentrovala, čím sa získalo 0,13 g látky 2ao. MS: m/e 291 (M-H)⁺.

Príklad 62k

Príprava 2ap

Táto zlúčenina bola pripravená rovnakým všeobecným postupom ako 2ao alebo la vychádzajúc z 5-metoxy-2-(l-hydroxycyklopentyl)indolu, čím sa získala látka 2ap. MS m/e = 305 (M-H).

Príklad 621

Príprava 2aq

Táto zlúčenina bola pripravená rovnakým všeobecným postupom ako 2ao alebo la vychádzajúc z 5-etoxyetoxy-2-(l-hydroxycyklopentyl)indolu, čím sa získala látka 2aq. MS m/e = 363 (M-H).

Príklad 62m

Príprava 2ar

Táto zlúčenina bola pripravená rovnakým všeobecným postupom ako 2ao alebo la vychádzajúc z 5-dietylaminoetyloxy-2-(l-hydroxycyklopentyl)indolu, čím sa získala titulná zlúčenina. MS m/e = 392 (M+H)⁺.

Príklad 62n

Príprava 2as

Táto zlúčenina bola pripravená rovnakým všeobecným postupom ako 2ao alebo la vychádzajúc z 5-dimetylaminoetyloxy-2-(l-hydroxycyklopentyl)indolu, čím sa získala titulná zlúčenina. MS m/e = 378 (M+H).

Príklad 62o

Príprava 2at

Táto zlúčenina bola pripravená rovnakým všeobecným postupom ako 2ao alebo la vychádzajúc z 5-morfolinoetoxy-2-(l-hydroxycyklopentyl)indolu, čím sa získala titulná zlúčenina. MS m/e = 406 (M+H).

Príklady 62p - 62x

Údaje pre 2au - 2bc

Tabuľka 9

Príklad	Zlúčenina	Hmotnostné spektrum (m/e)
62p	2 au	333 (M-H)’
62q	2av	303 (M+H)+
62r	2aw	305 (M-H)’
62s	2ax	319 (M-H)’
62t	2ay	279 (M+H)+
62u	2az	303 (M-H)’
62v	2ba	361 (M-H)'
62w	2bb	347 (M-H)'
62x	2bc	314 (M-H)’

Príklad 62y

Príprava 2bd

Postupovalo sa podľa postupu karboxylácie podľa Neuberta a Fishela [Org. Synth. Col. Vol. 7, 420-424 (1990)]. Oxalylchlorid (1,0 ml, 1,45 g, 11,4 mmol) sa pridal do miešanej suspenzie chloridu hlinitého (1,50 g, 11,3 mmol) v 1,2-dichlóretáne (20 ml) pri 20 °C. Po 1 min. sa pridala látka la (1,00 g, 3,62 mmol) a zmes sa miešala 40 min., vyliala sa do 20 g ľadu a vody (vývoj plynu) a miešala sa 10 min. Zrazenina sa odsala a premyla vodou, 1 M HC1 a vodou a vysušila sa, čím sa získalo 1,11 g (95 % výťažok) surového produktu 2bd kontaminovaného 17 % dimémeho ketónu. Čistá vzorka látky 2bd sa získala suspendovaním v zriedenom vodnom roztoku Na₂CO₃ a filtráciou s nasledujúcim okyslením HC1. Po niekoľkých dňoch sa zo získaného gélu vytvorila tuhá zrazenina, ktorá sa oddelila a vysušila. MS m/e 319 (M-H)’; 'H NMR (DMSO-d₆) δ 2,29 (2H, m), 3,18 (2H, t), 3,26 (2H, t), 7,62 (1H, d), 8,11 (1H, d), 9,48 (1H, s), 11,02 (1H, s), 12,27 (1H, s).

Príklady 62z - 62ad Údaje pre 2be - 2bi

Tabuľka 10

Príklad	Zlúčenina	Hmotnostné spektrum (m/e)
62z	2be	320 (M+H)+
62aa	2bf	289 (M-H)’
62ab	2bg	392 (M+H)+
62 ac	2bh	318 (M-H)'
62ad	2bi	333 (M-H)’

Príklad 62ae

Príprava 2bj

NaBH₃CN (60 mg, 0,95 mmol) sa pridal do roztoku hydrochloridovej soli látky 2p (300 mg, 0,88 mmol) a vodného formaldehydu (0,10 ml, 37 %, 1,23 mmol) vo vode (6 ml). Po 2,5 h sa roztok zalkalizoval nasýteným roztokom Na₂CO₃. Zrazenina sa oddelila, prepláchla vodou a vysušila, čím sa získala látka 2bj (207 mg, 71 % výťažok). MS m/z 334 (M+H)⁺, 289 (M-Me2N)⁺; NMR (DMSO-d6) δ 2,30 (2H, m), 3,18 (2H, t), 3,26 (2H, t), 4,08 (2H, br,), 7,58 (2H, AB q), 8,82 (1H, s), 10,95 (1H, s), 12,01 (1H, s).

Príklady 62af - 62as

Všeobecný postup na prípravu látok 2bk - 2bx

Tabuľka 11

Príklad	Zlúčenina	Hmotnostné spektrum (m/e)
62af	2bk	334 (M+H)+
62ag	2bl	390 (M+H)+
62ah	2bm	362 (M+H)+
62ai	2bn	418(M+H)+
62aj	2bo	486 (M+H)+
62 ak	2bp	362 (M+H)+
62al	2bq	396 (M+H)+
62am	2br	348 (M+H)+
62an	2bs	418 (M+H)+
62 ao	2bt	320 (M+H)+
62 ap	2bu	348 (M+H)+
62aq	2bv	376 (M+H)+
62 ar	2bw	360 (M+H)+
62as	2bx	374 (M+H)+

Príklady 62at - 62ba

Všeobecný postup na prípravu látok 2by - 2cf

Tabuľka 12

Príklad	Zlúčenina	Hmotnostné spektrum (m/e)
62at	2by	416(M+H)+
62 au	2bz	448 (M+H)+
62av	2ca	475 (M-H)'
62aw	2cb	377 (M-H)’
62ax	2cc	482 (M-H)'
62ay	2cd	444 (M-H)'
62az	2ce	356 (M+Na)
62ba	2cf	336 (M+H)

Príklad 62bb

Všeobecný postup na prípravu látky 2cg

Oxalylchlorid (0,010 ml, 14,5 mg, 0,114 mmol) sa pridal k surovému produktu 2bd (28 mg, 0,0875 mmol) v DMF (0,28 ml) pri 0 °C. Po 1 h pri 20 °C sa odstránil nadbytok HCI prúdom dusíka a pridal sa 2-(N,N-dimetylamino)etylamín (24 mg, 0,27 mmol). Po 1 h sa zrazenina oddelila, vysušila a suspendovala v 0,5 ml 0,1 M HCI. Zrazenina (pozostávajúca z dimémeho ketónu v surovej východiskovej látke) sa zlikvidovala a supematant sa lyofílizoval, čím sa získal hydrochlorid látky 2cg. MS m/z 391 (M+H)⁺; NMR (DMSO-d₆) δ 2,31 (2H, m), 2,88 (6H, d), 3,20 (2H, t), 3,27 (2H, t), 7,62 (1H, d), 8,04 (1H, d), 8,71 (1H, br, S), 9,37 (1H, s), 9,65 (1H, br, s), 11,02 (1H, s), 12,24 (1H, s).

Príklady 62bc - 62ca

Všeobecný postup na prípravu látok 2ch - 2df

Tabuľka 13

Príklad	Zlúčenina	Hmotnostné spektrum (m/e)
62bc	2ch	405 (M+H)
62bd	2ci	411 (M+H)
62be	2cj	414 (M+H)
62bf	2ck	451 (M+H)
62bg	2cl	411 (M+H)
62bh	2cm	431 (M+H
62bi	2cn	433 (M+H
62bj	2co	376 (M-H)

Príklad	Zlúčenina	Hmotnostné spektrum (m/e)
62bk	2cp	388 (M-H)
62bl	2cq	403 (M+H)
62bm	2cr	404 (M+H)
62bn	2cs	388 (M+H)
62bo	2ct	418 (M+H)
62bp	2cu	405 (M+H)
62bq	2cv	425 (M+H)
62br	2cw	439 (M+H)
62bs	2cx	425 (M+H)
62bt	2cy	431 (M+H)
62bu	2cz	392 (M+H)
62bv	2da	392 (M+H)
62bw	2db	446 (M+H)
62bx	2dc	408 (M+H)
62by	2dd	400 (M-H)
62bz	2de	333 (M-H)
62ca	2df	412 (M+H)

Example 63

Príprava 3 a

Zmes látky 2e (0,03 g, 0,08 mmol), tiomočoviny (0,006 g, 0,08 mmol) a etanolu (1 ml) sa zahrievala na 70 °C v zatavenej ampulke počas 1 h. Pri chladnutí sa vytvorila zrazenina, ktorá sa odfiltrovala, premyla niekoľkokrát studeným etanolom a éterom a vysušila sa pod vysokým vákuom, čím sa získalo 0,025 g látky 3a. Zlúčenina 3a je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 6,68 min.; 'H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,00 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,00 (s, 1H), 7,75 (d, 1H), 7,50 (d, 1H), 7,00 (s, 1H), 3,50 (široký, 2H), 3,25 (2 t, 4H),

2,25 (široký m, 2H). MS m/e 375 (M+H).

Príklad 64

Príprava 3b

Zmes látky 2e (0,05 g, 0,13 mmol), tioacetamidu (0,01 g, 0,13 mmol) a etanolu (1 ml) sa zahrievala na 70 °C v zatavenej ampulke počas 1 h. Pri chladnutí sa vytvorila zrazenina, ktorá sa odfiltrovala, premyla niekoľkokrát studeným etanolom a éterom a vysušila sa pod vysokým vákuom, čím sa získalo 0,025 g látky 3b. Zlúčenina 3b je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 10,14 min.; ’H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,00 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,30 (s, 1H), 8,00 (d, 1H), 7,70 (s, 1H), 7,50 (d, 1H), 3,25 (2 t, 4H), 2,70 (s, 3H),

2,25 (široký m, 2H); MS m/e 374 (M+H).

Príklad 65

Príprava 3 e

Zmes látky 2e (0,03 g, 0,07 mmol), Boc-L-tiocitrulín-OtBu (0,01 g, 0,13 mmol) a etanolu (1 ml) sa zahrievala na 70 °C v zatavenej ampulke počas 1 h. Pri chladnutí sa vytvorila zrazenina, ktorá sa odfiltrovala, premyla niekoľkokrát studeným etanolom, vysušila sa pod vysokým vákuom, čím sa získalo 0,010 g látky 3e. Zlúčenina 3e je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 12,23 min.; ’H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,00 (s, 1H), 10,90 (s, 1H), 9,20 (s, 1H), 8,20 (široký, 3H), 8,00 (d, 1H), 7,80 (široký, 1H), 7,50 (d, 1H), 6,80 (s, 1H), 4,00 (m, 1H), 3,50 (široký, 2H), 3,25 (2 t, 4H), 2,25 (široký m, 2H), 1,70 (široký, 4H); MS m/e 646 (M+H).

Príklad 66

Príprava 3 c

Zmes látky 3b (0,051 g, 0,136 mmol), V-brómsukcínimidu (0,027 g, 0,152 mmol) a DMF (3 ml) sa miešala pri laboratórnej teplote 72 h, vyliala sa do studeného MeOH (6 ml) a prefíltrovala sa. Vyzrážaná tuhá látka sa premyla niekoľkokrát malými dávkami studeného metanolu a vysušila sa pod vysokým vákuom, čím sa získalo 0,041 g látky 3c. Zlúčenina 3c je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 12,90 min.; ’H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,00 (s, 1H), 10,90 (s, 1H), 9,40 (s, 1H), 8,00 (d, 1H), 7,60 (s, 1H), 3,25 (2 t, 4H), 2,70 (s, 3H), 2,25 (široký m, 2H); MS m/e 452 a 454 (M+H pre rôzne izotopy brómu).

Príklad 67

Príprava 3 d

Zmes látky 2f (0,1 g, 0,24 mmol), tiomočoviny (0,03 g, 0,4 mmol) a etanolu (3 ml) sa zahrievala na 75 - 80 °C v zatavenej ampulke cez noc. Pri chladnutí sa vytvorila zrazenina, ktorá sa odfiltrovala, premyla nie koľkokrát studeným etanolom a éterom a vysušila sa pod vysokým vákuom, čím sa získalo 0,075 g látky 3b. Zlúčenina 3d je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R₍ 8,07 min.; ’H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,20 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,00 (s, 1H), 8,80 (b, 2H), 7,70 (dd, 2H), 3,25 (2 t, 4H), 2,40 (s, 3H), 2,25 (široký m, 2H). MS m/e 389 (M+H).

Príklad 68

Príprava 3 f

Zmes 3e (0,060 g, 0,093 mmol), kyseliny trifluóroctovej (1 ml) a vody (2 kvapky) sa miešala pri laboratórnej teplote 2 h. Nadbytočné reaktanty sa odstránili a zvyšok sa rozotrel s etylacetátom (5 ml), čím sa získala tuhá látka. Filtráciou a vysušením pod vysokým vákuom sa získalo 0,048 g látky 3f. Zlúčenina 3f je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 6,64 min.; ’H-NMR (DMSO-de) δ 12,00 (s, 1H), 10,90 (s, 1H), 9,20 (s, 1H), 7,90 (d, 1H), 7,60 (d, 1H), 6,90 (s, 1H), 3,70 (široký, 1H), 3,60 (široký, 4H), 3,25 (2 t, 4H),

2,25 (široký m, 2H), 1,70 (široký, 4H); MS m/e 490 (M+H).

Príklad 69

Príprava 3 g

Zmes látky 2e (0,053 g, 0,133 mmol), 2-imino-4-tiobiuretu (0,017 g, 0,144 mmol) a etanolu (3 ml) sa zahrievala na 70 °C v zatavenej ampulke cez noc. Pri chladnutí sa vytvorila zrazenina, ktorá sa odfiltrovala, premyla niekoľkokrát studeným etanolom, vysušila sa pod vysokým vákuom, čím sa získalo 0,055 g látky 3g. Zlúčenina 3g je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R₍ 8,25 min.; ‘H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,00 (s, 1H), 10,90 (s, 1H), 9,30 (s, 1H), 8,20 (široký, 4H), 8,00 (d, 1H), 7,60 (d, 1H), 7,50 (s, 1H), 3,25 (2 t, 4H),

2,25 (široký m, 2H); MS m/e 417 (M+H).

Príklad 70

Príprava 3h

Zmes látky 2e (0,05 g, 0,126 mmol), metyltiomočoviny (0,016 g, 0,133 mmol) a etanolu (3 ml) sa zahrievala na 75 - 80 °C v zatavenej ampulke počas 1 h. Pri chladnutí sa vytvorila zrazenina, ktorá sa odfiltrovala, premyla niekoľkokrát studeným etanolom, vysušila sa pod vysokým vákuom, čím sa získalo 0,03 g látky 3h. Zlúčenina 3h je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R₍ 7,92 min.; 'H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,00 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,10 (s, 1H), 7,80 (d, 1H), 7,50 (d, 1H), 7,00 (s, 1H), 3,75 (široký, 1H), 3,25 (2 t, 4H), 2,40 (s, 3H), 2,25 (široký m, 2H). MS m/e 389 (M+H).

Príklad 71

Príprava 3 i

Zmes látky 2e (0,05 g, 0,126 mmol), acetyltiomočoviny (0,012 g, 0,133 mmol) a etanolu (3 ml) sa zahrievala na 75 - 80 °C v zatavenej ampulke počas 1 h. Pri chladnutí sa vytvorila zrazenina, ktorá sa odfiltrovala, premyla niekoľkokrát studeným etanolom, vysušila sa pod vysokým vákuom, čím sa získalo 0,044 g látky 3i. Zlúčenina 3i je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 10,57 min.; 'H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,20 (s, 1H), 12,00 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,30 (s, 1H), 8,00 (d, 1H), 7,60 (d, 1H), 7,40 (s, 1H), 3,25 (2 t, 4H), 2,25 (široký m, 2H), 2,10 (s, 3H). MS m/e 415 (M-H).

Príklad 72

Príprava 3j

Zmes látky 2e (0,037 g, 0,093 mmol), N-benzyloxytioglycínamidu (0,028 g, 0,125 mmol) a etanolu (3 ml) sa zahrievala na 75 - 80 °C v zatavenej ampulke počas 1 h. Pri ochladzovaní sa vytvorila zrazenina, ktorá sa odfiltrovala a premyla éterom, čím sa získalo 0,029 g látky 3j. Zlúčenina 3j je charakterizovaná ako hnedá amorfná tuhá látka. R, 12,81 min.; ‘H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,00 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,30 (s, 1H), 8,30 (t, 1H), 8,00 (d, 1H), 7,80 (s, 1H), 7,60 (d, 1H), 7,30 (m, 5H), 5,00 (s, 2H), 4,50 (široký, 2H), 3,25 (2 t, 4H),

2,25 (široký m, 2H). MS m/e 545 (M+Na), 523 (M+H).

Príklad 73

Príprava 3k

Zmes 3j (0,06 g, 0,115 mmol) a 30 % HBr v HOAc (0,8 ml) sa miešala pri laboratórnej teplote 30 min. Nadbytok reagentu sa odstránil a zvyšok sa rozotrel s éterom, čím sa získalo 0,052 g látky 3k. Zlúčenina 3k je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 7,36 min.; ‘H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,00 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,30 (s, 1H), 8,60 (široký, 3H), 8,10 (d, 1H), 8,00 (s, 1H), 7,60 (d, 1H), 4,50 (široký, 2H), 3,25 (2 t, 4H),

2,25 (široký m, 2H). MS m/e 389 (M+H).

Príklad 74

Príprava 31

Zmes 2e (0,2 g, 5,037 mmol), acetylguanidínu (0,153 g, 1,51 mmol) a DMF (3 ml) sa zahrievala na 60 °C v zatavenej ampulke počas 1,5 h, nakoncentrovala sa pri vysokom vákuu a rozotrela s éterom, čím sa získalo 0,189 g surového produktu. Táto látka sa premyla horúcim etanolom (3 x 75 ml) a vysušila sa pod vysokým vákuom, čím sa získalo 0,039 g látky 31. Zlúčenina 31 je charakterizovaná ako hnedá amorfná tuhá látka. R, 7,41 min.; ‘H-NMR (DMSO-d₆) δ 11,80 (s, 1H), 11,60 (s, 1H), 11,30 (s, 1H), 10,80 (s, 1H), 9,10 (s, 1H), 7,80 (d, 1H), 7,50 (d, 1H), 7,20 (s, 1H), 3,25 (2 t, 4H), 2,25 (široký m, 2H), 2,10 (s, 3H). MS m/e 400 (M+H).

Príklad 75

Príprava 3 m

Do zmesi 3k (0,015 g, 0,032 mmol) a trietylamínu (0,007 g, 0,07 mmol) v DMF (1 ml) pri laboratórnej teplote sa pridal metánsulfonylchlorid (0,004 g, 0,035 mmol). Zmes sa miešala 30 min., vyliala sa do zmesi ľadu a vody (1 ml) a prefiltrovala sa. Zvyšok sa premyl vodou a éterom a vysušil sa, čím sa získalo 0,005 g látky 3m. Zlúčenina 3m je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R₍ 9,95 min.; ’H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,00 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,30 (s, 1H), 8,10 (m, 2H), 7,80 (s, 1H), 7,60 (d, 1H), 4,50 (s, 2H), 3,25 (2 t, 4H), 2,40 (s, 3H), 2,25 (široký m, 2H). MS m/e 489 (M+Na), 467 (M+H).

Príklad 76

Príprava 3 n

Do zmesi 3k (0,04 g, 0,085 mmol) a trietylamínu (0,019 g, 0,18 mmol) v DMF (1 ml) pri laboratórnej teplote sa pridal acetylchlorid (0,007 g, 0,09 mmol). Zmes sa miešala 30 min., vyliala sa do zmesi ľadu a vody (1 ml) a prefiltrovala sa. Zvyšok sa premyl vodou a éterom a vysušil sa, čím sa získalo 0,01 g látky 3n. Zlúčenina 3n je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R₍ 9,31 min.; 'H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,00 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,30 (s, 1H), 8,70 (t, 1H), 8,00 (d, 1H), 7,80 (s, 1H), 7,60 (d, 1H), 4,60 (s, 2H), 3,25 (2 t, 4H), 2,25 (široký m, 2H), 1,90 (s, 3H). MS m/e 453 (M+Na), 431 (M+H).

Príklad 77

Príprava 3 o

Do zmesi 3k (0,04 g, 0,085 mmol) a trietylamínu (0,01 g, 0,094 mmol) v DMF (1 ml) pri laboratórnej teplote sa pridal etylizokyanát (0,0066 g, 0,09 mmol). Zmes sa miešala 30 min., vyliala sa do zmesi ľadu a vody (1 ml) a prefiltrovala sa. Zvyšok sa premyl vodou a éterom a vysušil sa, čím sa získalo 0,008 g látky 3o. Zlúčenina 3o je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 9,38 min.; 'H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,00 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,30 (s, 1H), 8,00 (d, 1H), 7,80 (s, 1H), 7,60 (d, 1H), 7,40 (široký, 1H), 6,70 (široký, 1H),

4,50 (s, 2H), 3,25 (2 t, 4H), 3,10 (q, 2H), 2,25 (široký m, 2H), 1,00 (t, 3H). MS m/e 482 (M+Na), 460 (M+H).

Príklad 78

Príprava 3 p

Zmes látky 2e (0,05 g, 0,126 mmol), 2-(t-butánsulfonyl)tioacetamidu (0,026 g, 0,132 mmol) a etanolu (2 ml) sa zahrievala na 75 - 80 °C v zatavenej ampulke cez noc. Pri chladnutí sa vytvorila zrazenina, ktorá sa odfiltrovala, premyla niekoľkokrát etylacetátom a éterom a vysušila sa pod vysokým vákuom, čím sa získalo 0,02 g látky 3p. Zlúčenina 3p je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 11,73 min.; 'H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,00 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,30 (s, 1H), 8,10 (d, 1H), 8,00 (s, 1H), 7,60 (d, 1H), 5,00 (s, 2H),

3,25 (2 t, 4H), 2,25 (široký m, 2H), 1,30 (s, 9H). MS m/e 516 (M+Na), 494 (M+H).

Príklad 79

Príprava 3 q

Zmes látky 2e (0,05 g, 0,126 mmol), 2-(t-butoxykarbonyl)tioacetamidu (0,024 g, 0,137 mmol) a etanolu (2 ml) sa zahrievala na 75 - 80 °C v zatavenej ampulke cez noc. Pri chladnutí sa vytvorila zrazenina, ktorá sa odfiltrovala, premyla niekoľkokrát etylacetátom a éterom a vysušila sa pod vysokým vákuom, čím sa získalo 0,02 g látky 3q. Zlúčenina 3q je žltá amorfná tuhá látka. R, 14,48 min.; *H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,00 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,30 (s, 1H), 8,10 (d, 1H), 7,90 (s, 1H), 7,60 (d, 1H), 5,50 (s, 2H), 3,25 (2 t, 4H), 2,25 (široký m, 2H), 1,20 (s, 9H). MS m/e 496 (M+Na), 474 (M+H).

Príklad 80

Príprava 3r

Do zmesi 3k (0,04 g, 0,085 mmol) a trietylamínu (0,019 g, 0,18 mmol) v DMF (1 ml) pri laboratórnej teplote sa pridal izovalerylchlorid (0,011 g, 0,094 mmol). Zmes sa miešala cez noc, nakoncentrovala sa na rotačnej odparke, rozotrela sa s vodou (1 ml) a prefiltrovala sa. Zvyšok sa premyl vodou a éterom a vysušil sa, čím sa získalo 0,019 g látky 3r. Zlúčenina 3r je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 11,25 min.;

‘H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,00 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,30 (s, 1H), 8,70 (t, 1H), 8,00 (d, 1H), 7,70 (s, 1H),

7,50 (d, 1H), 4,60 (d, 2H), 3,25 (2 t, 4H), 2,20 (m, 3H), 2,00 (široký, 2H), 0,90 (d, 6H). MS m/e 495 (M+Na), 473 (M+H).

Príklad 81

Príprava 3 s

Do zmesi 3k (0,04 g, 0,085 mmol) a trietylamínu (0,019 g, 0,18 mmol) v DMF (1 ml) pri laboratórnej teplote sa pridal propionylchlorid (0,009 g, 0,094 mmol). Zmes sa miešala cez noc, nakoncentrovala sa na rotačnej odparke, rozotrela sa s vodou (1 ml) a prefiltrovala sa. Zvyšok sa premyl vodou a éterom a vysušil sa, čím sa získalo 0,019 g látky 3s. Zlúčenina 3s je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 9,97 min.; ‘H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,00 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,30 (s, 1H), 8,70 (t, 1H), 8,00 (d, 1H), 7,70 (s, 1H),

7,50 (d, 1H), 4,60 (d, 2H), 3,25 (2 t, 4H), 2,25 (široký m, 4H), 1,00 (d, 3H). MS m/e 467 (M+Na), 445 (M+H).

Príklad 82

Príprava 3t

Do zmesi 3k (0,04 g, 0,085 mmol) a trietylamínu (0,019 g, 0,18 mmol) v DMF (1 ml) pri laboratórnej teplote sa pridal izobutyrylchlorid (0,010 g, 0,094 mmol). Zmes sa miešala cez noc, nakoncentrovala sa na rotačnej odparke, rozotrela sa s vodou (1 ml) a prefiltrovala sa. Zvyšok sa premyl vodou a éterom a vysušil sa, čím sa získalo 0,007 g látky 3t. Zlúčenina 3t je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 10,52 min.; ’H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,00 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,30 (s, 1H), 8,70 (široký t, 1H), 8,00 (d, 1H), 7,70 (s, 1H), 7,50 (d, 1H), 4,60 (d, 2H), 3,25 (2 t, 4H), 3,00 (m, 1H), 2,25 (široký m, 2H), 1,00 (d, 6H). MS m/e 481 (M+Na), 458 (M+H).

Príklad 83

Príprava 3u

Do zmesi 3k (0,04 g, 0,085 mmol) a trietylamínu (0,019 g, 0,18 mmol) v DMF (1 ml) pri laboratórnej teplote sa pridal butyrylchlorid (0,010 g, 0,094 mmol). Zmes sa miešala cez noc, nakoncentrovala sa na rotačnej odparke, rozotrela sa s vodou (1 ml) a prefiltrovala sa. Zvyšok sa premyl vodou a éterom a vysušil sa, čím sa získalo 0,019 g látky 3u. Zlúčenina 3u je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 10,64 min.; ‘H-NMR (DMSO-de) δ 12,00 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,30 (s, 1H), 8,70 (široký t, 1H), 8,00 (d, 1H), 7,70 (s, 1H), 7,50 (d, 1H), 4,60 (d, 2H), 3,25 (2 t, 4H), 2,25 (široký m, 2H), 2,10 (t, 2H), 1,50 (m, 2H), 0,70 (t, 3H). MS m/e 481 (M+Na), 458 (M+H).

Príklad 84

Príprava 3 v

Do zmesi 3k (0,04 g, 0,085 mmol) a trietylamínu (0,019 g, 0,18 mmol) v DMF (1 ml) pri laboratórnej teplote sa pridal valerylchlorid (0,011 g, 0,094 mmol). Zmes sa miešala cez noc, nakoncentrovala sa na rotačnej odparke, rozotrela sa s vodou (1 ml) a prefiltrovala sa. Zvyšok sa premyl vodou a éterom a vysušil sa, čím sa získalo 0,021 g látky 3v. Zlúčenina 3v je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R₍ 11,40 min.; ‘H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,00 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,30 (s, 1H), 8,70 (t, 1H), 8,00 (d, 1H), 7,70 (s, 1H),

7,50 (d, 1H), 4,60 (d, 2H), 3,25 (2 t, 4H), 2,25 (široký m, 2H), 2,10 (t, 2H), 1,50 (m, 2H), 1,20 (m, 2H), 0,70 (t, 3H). MS m/e 495 (M+Na), 473 (M+H).

Príklad 85

Príprava 3w

Do zmesi 3k (0,04 g, 0,085 mmol) a trietylamínu (0,019 g, 0,18 mmol) v DMF (1 ml) pri laboratórnej teplote sa pridal cyklopropánkarbonylchlorid (0,010 g, 0,094 mmol). Zmes sa miešala cez noc, nakoncentrovala sa na rotačnej odparke, rozotrela sa s vodou (1 ml) a prefiltrovala sa. Zvyšok sa premyl vodou a éterom a vysušil sa, čím sa získalo 0,017 g látky 3w. Zlúčenina 3w je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 10,34 min.; ‘H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,00 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,30 (s, 1H), 9,00 (široký t, 1H), 8,00 (d, III), 7,75 (s, 1H), 7,60 (d, 1H), 4,60 (d, 2H), 3,25 (m, 4H), 2,25 (široký m, 2H), 1,60 (m, 1H), 0,70 (široký, 4H). MS m/e 479 (M+Na), 457 (M+H).

Príklad 86

Príprava 3x

Do zmesi 3k (0,04 g, 0,085 mmol) a trietylamínu (0,019 g, 0,18 mmol) v DMF (1 ml) pri laboratórnej teplote sa pridal cyklopentánkarbonylchlorid (0,012 g, 0,094 mmol). Zmes sa miešala cez noc, nakoncentrovala sa na rotačnej odparke, rozotrela sa s vodou (1 ml) a prefiltrovala sa. Zvyšok sa premyl vodou a éterom a vysušil sa, čím sa získalo 0,016 g látky 3x. Zlúčenina 3x je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R,

11,59 min, 'H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,00 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,30 (s, 1H), 8,70 (široký t, 1H), 8,00 (d, 1H), 7,75 (s, 1H), 7,50 (d, 1H), 4,50 (d, 2H), 3,25 (m, 4H), 2,60 (m, 1H), 2,25 (široký m, 2H), 1,80-1,30 (m, 8H). MS m/e 507 (M+Na), 485 (M+H).

Príklad 87

Príprava 3 y

Zmes 2e (0,042 g, 0,106 mmol), 2-(í-butylkarbonyloxy)tioacetamidu (0,022 g, 0,126 mmol) a etanolu (3 ml) sa zahrievala na 75 - 80 °C v zatavenej ampulke počas 2 h. V priebehu chladnutia sa vytvorila zrazenina, ktorá sa odfiltrovala a premyla niekoľkokrát studeným etanolom. Kombinovaný filtrát a extrakty sa nakoncentrovali pri vysokom vákuu, čím sa získalo 0,018 g látky 3y. Zlúčenina 3y je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R₍ 15,67 min.; 'H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,00 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,30 (s, 1H), 8,10 (d, 1H), 7,90 (s, 1H), 7,60 (d, 1H), 5,50 (s, 2H), 3,25 (2 t, 4H), 2,25 (široký m, 2H), 1,20 (s, 9H). MS m/e 472 (M-H).

Príklad 88

Príprava 3z

Zmes 2e (0,04 g, 0,1 mmol), 2-(metylsulfonyl)tioacetamidu (0,019 g, 0,12 mmol) a etanolu (3 ml) sa zahrievala na 75 - 80 °C v zatavenej ampulke počas 2 h. Pri chladnutí sa vytvorila zrazenina, ktorá sa odfiltrovala, premyla niekoľkokrát studeným etanolom, vysušila sa pod vysokým vákuom, čím sa získalo 0,033 g látky 3z. Zlúčenina 3z je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 11,24 min.; ’H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,00 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,40 (s, 1H), 8,10 (d, 1H), 8,00 (s, 1H), 7,60 (d, 1H), 5,20 (s, 2H), 3,60 (s, 3H),

3,25 (2 t, 4H), 2,25 (široký m, 2H). MS m/e 450 (M-H).

Príklad 89

Príprava 3aa

Zmes 2e (0,044 g, 0,1108 mmol), izoxazol-5-tiokarboxamidu (0,017 g, 0,1328 mmol) a etanolu (3 ml) sa zahrievala na 75 - 80 °C v zatavenej ampulke počas 2 h. Pri chladnutí sa vytvorila zrazenina, ktorá sa odfiltrovala, premyla niekoľkokrát studeným etanolom, vysušila sa pod vysokým vákuom, čím sa získalo 0,036 g látky 3aa. Zlúčenina 3aa je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R_f 13,77 min.; 'lI-NMR (DMSO-d₆) δ 12,00 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,40 (s, 1H), 8,80 (s, 1H), 8,20 (s, 1H), 8,10 (d, 1H), 7,60 (d, 1H), 7,20 (s, 1H), 3,25 (2 široké, 4H), 2,25 (široký m, 2H). MS m/e 425 (M-H).

Príklad 90

Príprava 3ab

Zmes látky 2e (0,044 g, 0,1108 mmol), N-[3,4,5-trihydroxy-6-(hydroxymetyl)tetrahydro-2H-pyran-2-yljtiomočoviny (0,032 g, 0,1344 mmol) a etanolu (3 ml) sa zahrievala na 75 - 80 °C v zatavenej ampulke počas 2 h. Pri chladnutí sa vytvorila zrazenina, ktorá sa odfiltrovala, premyla niekoľkokrát studeným etanolom, vysušila sa pod vysokým vákuom, čím sa získalo 0,053 g látky 3ab. Zlúčenina 3ab je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 6,88 min.; ’l I-NMR (DMSO-d₆) spektrum je zložité. MS m/e 537 (M+H).

Príklad 91

Príprava 4a

Zmes látky 2e (0,042 g, 0,106 mmol), hydrochloridu metylesteru L-prolínu (0,028 g, 0,169 mmol) a N-metylmorfolínu (0,032 g, 0,32 mmol) v suchom DMF (3 ml) sa miešala pri 60 °C počas 4 h, vyliala sa do zmesi ľadu a vody (cca 20 g) a prefiltrovala sa. Filtrát sa potom extrahoval do etylacetátu a THF (1 : 1, 2 x 20 ml). Kombinovaná organická vrstva sa vysušila (MgSO₄) a nakoncentrovala na zvyšok, z ktorého sa po rozotrení s etylacetátom (4 ml) získalo 0,008 g látky 4a. Zlúčenina 4a je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 8,82 min. (široký); 'H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,20 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,40 (s, 1H), 8,10 (d, 1H),

7,50 (d, 1H), 4,30 (d, 1H), 4,10 (d, 1H), 3,60 (m, 1H), 3,50 (s, 3H), 3,25 (2 t, 4H), 2,70 (q, 1H), 2,25 (široký m, 2H), 2,10 (m, 1H), 1,70 (m, 4H); MS m/e 446 (M+H).

Príklad 92

Príprava 4b

Zmes látky 2e (0,1 g, 0,25 mmol), L-Pro-OtBu (0,048 g, 0,28 mmol) a trietylamínu (0,028 g, 0,28 mmol) v DMF (2 ml) sa miešala pri laboratórnej teplote 1 h, vyliala sa do zmesi ľadu a vody (4 ml) a prefiltrovala sa. Zvyšok sa premyl vodou a éterom a vysušil sa pod vysokým vákuom, čím sa získalo 0,068 g látky 4b. Zlúčenina 4b je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R₍ 9,73 min.; ’H-NMR (DMSO-d_ň) δ 12,20 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,50 (s, 1H), 8,20 (d, 1H), 7,60 (d, 1H), 4,20 (dd, 2H), 3,50 (m, 1H), 3,30 (m, 1H), 3,25 (2 t, 4H), 3,00 (m, 1H), 2,80 (m, 1H), 2,25 (široký m, 2H), 2,00 (m, 1H), 1,80 (m, 2H), 1,30 (s, 9H). MS m/e 488 (M+H).

Príklad 93

Príprava 4c

Zmes látky 4b (0,063 g, 0,13 mmol) a TFA (1 ml) sa miešala pri laboratórnej teplote cez noc. Nadbytok reagentu sa odstránil a zvyšok sa rozotrel s etylacetátom, čím sa získalo 0,05 g látky 4c. Zlúčenina 4c je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R₍ 6,64 min.; 'H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,20 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,40 (s, 1H), 8,20 (d, 1H), 7,60 (d, 1H), 4,80 (dd, 2H), 4,20 (široký, 1H), 3,50 (široký, 1H), 3,40- 2,80 (m, 6H), 2,25 (široký m, 2H),2,00 (m, 4H). MS m/e 432 (M+H).

Príklad 94

Príprava 4d

Zmes látky 2m (0,02 g, 0,053 mmol), NMM (0,011 g, 0,1 mmol) a TBTU (0,034 g, 0,1 mmol) v suchom DMF (2 ml) sa miešala 5 min. Do reakčnej banky sa pridal roztok H₂N(CH₂)₂NH/Boc (0,01 g, 0,054 mmol) v DMF (1 ml) a zmes sa miešala pri laboratórnej teplote cez noc. Potom sa vyliala do vody (5 ml) a prefiltrovala sa. Zvyšok sa premyl malými objemami vody a éterom a vysušil sa pod vysokým vákuom, čím sa získalo 0,015 g látky 4d. Zlúčenina 4d je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 11,19 min.; *H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,20 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,40 (s, 1H), 8,10 (d, 1H), 8,00 (široký, 1H), 7,50 (d, 1H), 6,70 (široký, 1H), 3,40-2,70 (séria m, 8H), 2,50 (m, 4H), 2,25 (široký m, 2H), 1,20 (s, 9H). MS m/e 517 (M-H).

Príklad 95

Príprava 4e

Zmes látky 4d (0,012 g, 0,02 mmol) a 4 N HC1 v dioxáne (3 ml) sa miešala pri laboratórnej teplote 30 min. a prefiltrovala sa. Zvyšok sa premyl malými objemami dioxánu a éteru a vysušil sa pod vysokým vákuom, čím sa získalo 0,008 g látky 4e. Zlúčenina 4e je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 7,23 min.; ‘H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,30 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,40 (s, 1H), 8,10 (d, 1H), 8,20 (široký t, 1H), 8,00 (široký, 3H), 7,60 (d, 1H), 3,40-2,50 (séria m, 12H), 2,25 (široký m, 2H). MS m/e 417 (M-H).

Príklad 96

Príprava 4f

Táto zlúčenina sa pripravila podobným postupom ako látka 4d. Podľa tohto postupu sa reakciou medzi 2m (0,05 g) a morfolínom (0,015 g) za prítomnosti TBTU a NMM v DMF získalo 0,012 g látky 4f. Zlúčenina 4f je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R₍ 9,84 min.; ’H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,20 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,50 (s, 1H), 8,10 (d, 1H), 7,60 (d, 1H), 3,70-3,00 (séria m, 14H), 2,70 (m, 2H), 2,25 (široký m, 2H). MS m/e 444 (M-H).

Príklad 97

Príprava 4g

Táto zlúčenina bola pripravená rovnakým spôsobom ako látka 4d. Podľa tohto postupu sa reakciou medzi 2m (0,05 g) a etanolamínom (0,011 g) za prítomnosti TBTU a NMM v DMF získalo 0,027 g látky 4g. Zlúčenina 4g je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R₍ 7,62 min.; ’H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,20 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,40 (s, 1H), 8,10 (d, 1H), 7,90 (široký, 1H), 7,50 (d, 1H), 4,60 (t, 1H), 3,50-3,00 (séria m, 10H), 2,50 (t, 2H), 2,25 (široký m, 2H). MS m/e 418 (M-H).

Príklad 98

Príprava 4h

Táto zlúčenina bola pripravená rovnakým spôsobom ako látka 4d. Podľa tohto postupu sa reakciou medzi 2m (0,05 g) a L-Pro-OíBu (0,030 g) za prítomnosti TBTU a NMM v DMF získalo 0,058 g látky 4h. Zlúčenina 4hje charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R₍ 11,58 min.; 'H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,20 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,40 (s, 1H), 8,10 (d, 1H), 7,50 (d, 1H), 4,60 a 4,20 (2 rotaméme m, 1H), 3,70-1,70 (séria m, 16H), 1,50 a 1,30 (2 rotaméme s, 9H). MS m/e 528 (M-H).

Príklad 99

Príprava 4i

Táto zlúčenina bola pripravená rovnakým spôsobom ako látka 4d. Podľa tohto postupu sa reakciou medzi 2m (0,05 g) a dietylamínom (0,013 g) za prítomnosti TBTU a NMM v DMF získalo 0,030 g látky 4i. Zlúčenina 4i je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R₍ 9,95 min.; 'H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,20 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,40 (s, 1H), 8,10 (d, 1H), 7,50 (d, 1H), 3,50-3,00 (séria m, 10H), 2,70 (m, 2H), 2,20 (m, 2H),

1,20 a 1,00 (2 rotaméme t, 6H). MS m/e 430 (M-H).

Príklad 100

Príprava 4j

Zmes látky 4h (0,05 g, 0,09 mmol), TFA (1 ml) a H₂0 (2 kvapky) sa miešala pri laboratórnej teplote 45 min. Nadbytočné reagenty sa odstránili a zvyšok sa rozotrel s metanolom. Vyzrážaná tuhá látka sa odfiltrovala, premyla éterom a vysušila pod vysokým vákuom, čím sa získalo 0,017 g látky 4j. Zlúčenina 4j je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R₍ 7,99 min.; 'H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,20 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,40 (s, 1H), 8,10 (d, 1H), 7,50 (d, 1H), 4,60 a 4,20 (2 rotamérne m, 1H), 3,70-1,70 (séria m, 16H). MS m/e 472 (M-H).

Príklad 101

Príprava 4k

Do suspenzie A1C1₃ (0,8 g, 0,006 mol) v 1,2-dichlóretáne (5 ml) pri 0 °C sa pridal anhydrid kyseliny 2,3-pyrazíndikarboxylovej (0,49 g, 0,0033 mol) a zmes sa miešala 5 min. Do reakčnej banky sa pomaly pridala suspenzia la (0,3 g, 0,0011 mol) v 1,2-dichlóretáne (15 ml). Chladiaci kúpeľ sa odstránil a zmes sa miešala pri laboratórnej teplote cez noc; TLC reakčnej zmesi ukazovala nezreagované východiskové látky. Reakčná zmes sa potom zahrievala na 80 °C počas 72 h, vyliala sa do zmesi ľadu (cca 10 g) a 2 N HC1 (10 ml) a prefiltrovala sa. Zvyšok sa premyl vodou a éterom a vysušil sa pod vákuom, čím sa získalo 0,372 g látky 4k. Zlúčenina 4k je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R₍ 7,29 min.; ’H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,30 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,20 (s, 1H), 9,00 (s, 2H), 8,00 (d, 1H), 7,60 (d, 1H), 3,25 (2 m, 4H), 2,25 (široký m, 2H). MS m/e 425 (M-H).

Príklad 102

Príprava 41

Zmes 2m (0,05 g, 0,133 mmol), hydrazínu (0,006 g) a etanolu sa zahrievala na 80 °C v zatavenej ampulke cez noc, ochladila sa na 0 °C a prefiltrovala sa. Zvyšok sa premyl studeným etanolom a éterom a vysušil sa pod vysokým vákuom, čím sa získalo 0,023 g látky 41. Zlúčenina 41 je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R 8,03 min.; 'H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,00 (s, 1H), 10,90 (s, 1H), 10,80 (s, 1H), 9,10 (s, 1H), 8,00 (d, 1H), 7,50 (d, 1H), 3,40-3,25 (3 t, 6H), 2,50 (t, 2H), 2,25 (široký m, 2H). MS m/e 371 (M-H).

Príklad 103

Príprava 4m

Táto zlúčenina bola pripravená rovnakým postupom ako látka 41. Podľa tohto postupu sa reakciou medzi 2m (0,05 g) a metylhydrazínom (0,012 g) v etanole získalo 0,017 g látky 4m. Zlúčenina 4m je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R_ŕ 10,21 min.; 'H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,10 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,20 (s, 1H), 8,00 (d, 1H), 7,50 (d, 1H), 3,40-3,25 (m, 6H), 2,60 (t, 2H), 2,50 (s, 3H), 2,25 (široký m, 2H). MS m/e 385 (M-H).

Príklad 104

Príprava 4n

Do suspenzie A1C1₃ (0,667 g, 0,005 mol) v 1,2-dichlóretáne (5 ml) pri 0 °C sa pridal anhydrid kyseliny glutárovej (0,57 g, 0,005 mol) a zmes sa miešala 5 min. Do reakčnej banky sa pomaly pridala suspenzia la (0,276 g, 0,001 mol) v 1,2-dichlóretáne (15 ml). Chladiaci kúpeľ sa odstránil a zmes sa miešala pri laboratórnej teplote cez noc; TLC reakčnej zmesi ukazovala nezreagované východiskové látky. Reakčná zmes sa potom zahrievala na 80 °C počas 24 h, vyliala sa do zmesi ľadu (cca 10 g) a 2 N HC1 (10 ml) a prefiltrovala sa. Zvyšok sa premyl vodou a éterom a vysušil sa pod vákuom, čím sa získalo 0,243 g látky 4n. Zlúčenina 4n je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 8,84 min.; 'H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,30 (s, 1H), 12,00 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,40 (s, 1H), 8,10 (d, 1H), 7,50 (d, 1H), 3,50-3,25 (m, 6H), 2,30 (t, 2H), 2,25 (široký m, 2H), 2,00 (m, 2H). MS m/e 389 (M-H).

Príklad 105

Príprava 4o

Táto zlúčenina bola pripravená rovnakým postupom ako látka 4d. Podľa tohto postupu sa reakciou medzi 2m (0,03 g) a L-Pro-NH₂ (0,016 g) za prítomnosti TBTU a NMM v DMF získalo 0,007 g látky 4o. Zlúčenina 4o je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 7,61 min.; 'H-NMR (DMSO-dô) δ 12,20 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,40 (s, 1H), 8,10 (d, 1H), 7,50 (d, 1H), 7,20 (d, 1H), 6,80 (s, 1H), 4,40 a 4,20 (2 rotamérne m, 1H), 3,70-2,50 (séria m, 10H), 2,25 (široký m, 2H), 1,80 (m, 4H). MS m/e 471 (M-H).

Príklad 106

Príprava 4p

Táto zlúčenina bola pripravená rovnakým postupom ako látka 4d. Podľa tohto postupu sa reakciou medzi 2m (0,03 g) a piperidínom (0,009 g) za prítomnosti TBTU a NMM v DMF získalo 0,011 g látky 4p. Zlúčenina 4p je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 11,61 min.; ’H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,20 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,40 (s, 1H), 8,10 (d, 1H), 7,50 (d, 1H), 3,50 (m, 2H), 3,30-3,00 (m, 8H), 2,60 (m, 2H), 2,25 (široký m, 2H), 1,60 (široký m, 4H), 1,40 (široký m, 2H). MS m/e 442 (M-H).

Príklad 107

Príprava 4 q

Táto zlúčenina bola pripravená rovnakým postupom ako látka 4d. Podľa tohto postupu sa reakciou medzi 2m (0,1 g) a 4-Z-butoxykarbonylpipenzínom (0,1 g) za prítomnosti TBTU a NMM v DMF získalo 0,112 g látky 4q. Zlúčenina 4q je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R₍ 11,87 min.; ’H-NMR (DMSO-de) δ 12,20 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,40 (s, 1H), 8,10 (d, 1H), 7,50 (d, 1H), 3,50-2,70 (séria m, 16H), 2,25 (široký m, 2H), 1,40 (s, 9H). MS m/e 543 (M-H).

Príklad 108

Príprava 4r

Zmes látky 4q (0,1 g, 0,184 mmol) a 4 N HC1 v dioxáne (3 ml) sa miešala pri laboratórnej teplote 30 min. a prefiltrovala sa. Zvyšok sa premyl malými objemami dioxánu a éteru a vysušil sa pod vysokým vákuom, čím sa získalo 0,071 g látky 4r. Zlúčenina 4r je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 6,68 min.; ’H-NMR (DMSO-de) δ 12,20 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,40 (s, 1H), 9,30 (2 široké, 2H), 8,10 (d, 1H), 7,50 (d, 1H), 3,70-2,80 (séria m, 16H), 2,25 (séria m, 2H). MS m/e 443 (M-H).

Príklad 109

Príprava 4s

Táto zlúčenina bola pripravená rovnakým postupom ako látka 4d. Podľa tohto postupu sa reakciou medzi 2m (0,05 g) a heptametylénimínom (0,02 g) za prítomnosti TBTU a NMM v DMF získalo 0,037 g látky 4s. Zlúčenina 4s je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 12,95 min.; ’H-NMR (DMSO-de) δ 12,20 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,40 (s, 1H), 8,10 (d, 1H), 7,50 (d, 1H), 3,50 (m, 2H), 3,30-3,00 (m, 8H), 2,60 (m, 2H),

2,25 (široký m, 2H), 1,80 (široký m, 2H), 1,60 (2 m, 8H). MS m/e 470 (M-H).

Príklad 110

Príprava 4t

Táto zlúčenina bola pripravená rovnakým postupom ako látka 4d. Podľa tohto postupu sa reakciou medzi 2m (0,05 g) a pyrolidínom (0,013 g) za prítomnosti TBTU a NMM v DMF získalo 0,033 g látky 4t. Zlúčenina 4t je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 10,18 min.; ’H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,20 (s, 1H), 11,00 (s, 1H), 9,40 (s, 1H), 8,10 (d, 1H), 7,50 (d, 1H), 3,50 (m, 2H), 3,30-3,00 (m, 8H), 2,60 (m, 2H), 2,25 (široký m, 2H), 1,80 (2 m, 4H). MS m/e 428 (M-H).

Príklad 111

Príprava prekurzorov pre látku 5 a

Etyl 5-kyano-l,2,3,4,5,10-hexahydrocyklopenta[a]karbazol-4-karboxylát a etyl 4-kyano-l,2,3,4,5,10-hexahydrocyklopenta[a]karbazol-5-karboxylát

2-(Cyklopenten-l-yl)indol (13,6 g, 74 mmol), etyl cis-3-kyanoakrylát (17,8 g, 142 mmol) a BHT (70 mg) sa zahrievali na 180 °C pod dusíkom v priebehu 30 min. Prchavé zložky sa odstránili destiláciou na aparatúre kugelrohr pri 110 °C a 0,8 mm, čím sa získalo 19,7 g jantárovohnedého dechtu. Pridaním éteru (50 ml) sa získala zrazenina jediného izoméru bieleho kryštalického etyl 4-kyano-l,2,3,4,5,10-hexahydrocyklopenta[a]karbazol-5-karboxylátu (1,89 g, 8,2 % výťažok); t. t. 192 - 195 °C. NMR (CDC1₃) δ 7,91 (s, 1H), 7,46 (d, 1H), 7,34 (d, 1H), 7,12 (m, 2H), 4,31 (d, 1H0, 4,32 (m, 2H), 4,20 (d, 1H), 3,46 (t, 1H), 3,30 (q, 1H), 2,80 (m, 1H), 2,3 - 1,4 (m, 6H), 1,34 (t, 3H). Analýza vypočítaná pre C_l9H₂₀N₂O₂: C, 74,00; H, 6,54; N, 9,08. Nájdené: C, 73,84; H, 6,53; N, 9,03.

Filtrát sa chromatografoval na 500 g silikagélu (éter, hexány 50 : 50 až 60 : 40), čím sa získalo 6,4 g (28 % výťažok) diastereomérneho etyl 5-kyano-l,2,3,4,5,10-hexahydrocyklopenta[a]karbazol-4-karboxylátu vo forme žltej sklovitej látky, čo bol jediný biely kryštalický izomér, ktorého 1,07 g (4,7 % výťažok) sa získalo vyzrážaním z éteru (20 ml); t. t. 164 - 167 °C. MS m/e 309 (M+H)⁺. NMR (CDC1₃) δ 8,08 (s, 1H), 7,58 (d, 1H), 7,33 (d, 1H), 7,20 (m, 2H), 4,40 (d, 1H0, 4,32 (m, 2H), 3,16 (q, 1H), 3,02 (q, 1H), 2,80 (dd, 1H), 2,1 (m, 3H), 1,9 - 1,4 (m, 7H), 1,39 (t, 3H). Analýza vypočítaná pre C_l9H₂₀N₂O₂-0,3Et₂O: C, 73,39; H, 7,01; N, 8,47. Nájdené: C, 73,43; H, 6,54; N, 8,04.

Ďalšou elúciou (éter, hexány, 60:40) sa získalo viac ako 1,5 g (6,6 %) diastereomérneho etyl 4-kyano-1,2,3,4,5,10-hexahydrocyklopenta[a]karbazol-5-karboxylátu. MS m/e 309 (M+H)⁺.

Príklad 112

Príprava prekurzora pre látku 5a

Etyl 5-kyano-1,2,3,10-tetrahydrocyklopenta[a]karbazol-4-karboxylát

DDQ (1,35 g, 5,95 mmol) sa pridal do roztoku 5-kyano-l,2,3,4,5,10-hexahydrocyklopenta[a]karbazol-4-karboxylátu (820 mg, 2,66 mmol) v toluéne (12 ml). Farba roztoku sa okamžite zmenila na tmavohnedú a roztok sa miešal pri 60 °C počas 3 h. Zmes sa ochladila na 20 °C cez noc a prefiltrovala sa. Zrazenina sa prepláchla dvakrát hexánmi, čím sa získalo 2,04 g svetlozelenej tuhej látky. Tá sa suspendovala v metanole (8 ml), prefiltrovala a zrazenina sa prepláchla metanolom (3 ml, po častiach) a éterom, čim sa získalo 603 mg (75 % výťažok) produktu vo forme svetlozelenej tuhej látky, 1.1. 233 - 234 °C. NMR (CDC1₃) δ 8,80 (d, 1H),

8,20 (s, 1H), 7,52 (m, 2H), 7,38 (t, 1H), 4,52 (q, 2H), 3,42 (t, 2H), 3,19 (t, 2H), 2,31 (kvintet, 2H), 1,51 (t, 3H). Analýza vypočítaná pre C₁₉Hi₆N₂Ó₂-0,2H₂O: C, 74,11; H, 5,37; N, 9,10. Nájdené: C, 74,03; H, 5,06; N, 9,04.

Príklad 113

Príprava 5 a

5.7.8.9.10.1 l-Hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-7(6H)-ón

Etyl 5-kyano-l,2,3,10-tetrahydrocyklopenta[a]karbazol-4-karboxylát (950 mg) v DMF (60 ml) sa hydrogenoval pri 55 psi nad Raneovým niklom W2 v priebehu dvoch týždňov. V priebehu hydrogenácie sa po častiach pridalo celkom 15 g Raneyovho niklu, kým sa nespotrebovala východisková látka. Katalyzátor sa oddelil filtráciou a DMF sa odparil za zníženého tlaku. Tuhý zvyšok sa refluxoval 10 min. s 30 ml vody a ochladil sa. Zrazenina sa prepláchla 5 ml acetónu, čím sa získal produkt (640 mg, 78 % výťažok) vo forme bielej tuhej látky, 1.1. 326 - 327 °C. NMR (DMSO-d₆) δ 11,6 (s, 1H), 7,96 (d, 1H), 7,56 (d, 1H), 7,43 (t, 1H), 7,24 (t, 1H), 4,79 (s, 2H), 3,30 (t, 2H), 3,11 (t, 2H), 2,26 (kvintet, 2H). Analýza vypočítaná pre Ci₇H₁₄N₂O: C, 77,84; H, 5,38; N, 10,68. Nájdené: C, 77,35; H, 5,36; N, 10,57.

Príklad 114

Príprava 5b 3-Bróm-5,7,8,9,10,l l-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-7(6H)-ón

N-Brómsukcínimid (190 mg, 1,07 mmol) sa pridal k 5,7,8,9,10,1 l-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-7(6H)-ónu (250 mg, 0,954 mmol) rozpustenému v DMF (7,5 ml). Po 24 h sa rozpúšťadlo odparilo a zvyšok sa refluxoval s vodou (5 ml) počas 5 min. Po ochladení na 20 °C sa zrazenina oddelila, čím sa získal produkt (328 mg, 100 % výťažok) vo forme žltej tuhej látky, 1.1. ~ 350 °C (rozklad). MS m/e 341, 343 (M+H)⁺. NMR (DMSO-d₆) δ 11,72 (s, 1H), 8,29 (s, 1H), 8,07 (s, 1H), 7,51 (ABq, 2H), 4,80 (s, 2H), 3,32 (t, 2H), 3,20 (t, 2H), 2,30 (kvintet, 2H). Analýza vypočítaná pre C₁₇H₁₃N₂OBr-0,75H₂O: C, 57,56; H, 4,12; N, 7,90. Nájdené: C, 57,55; H, 3,89; N, 8,08.

Príklad 115

Príprava 5 c

3-Kyano-5,7,8,9,10,l l-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-7(6H)-ón

Tetrakis(trifenylfosfín)paládium (70 mg, 0,061 mmol) sa pridalo pod dusíkom do zmesi 3-bróm-5,7,8,-

9.10.1 l-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-7(6H)-ónu (140 mg, 0,42 mmol) a Zn(CN)₂ (100 mg, 0,85 mmol) suspendovaného v DMF (2 ml). (Pozrite D. M. Tschaen, R. Desmond, A. O. King, M. C. Fortin, B. Pipik, S. King, a T. R. Verhoeven. Synth. Commun. 1994, 24, 887). Zmes sa zahrievala na 125 °C počas 2 h, ochladila sa na 20 °C a prefiltrovala sa cez zmes kremeliny a silikagélu. Filtrát sa zriedil troma objemami vody. Zrazenina sa oddelila a rozotrela dvakrát s éterom, čím sa získal produkt (116 mg, 99 % výťažok) vo forme žltej tuhej látky, t. t. 369 - 370 °C. NMR (DMSO-d₆) δ 12,19 (s, 1H), 8,49 (s, 1H), 8,40 (s, 1H), 7,80 (d, 1H), 7,69 (d, 1H), 4,85 (s, 2H), 3,30 (t, 2H), 3,12 (t, 2H), 2,26 (kvintet, 2H). MS m/e 288 (M+H)⁺.

Príklad 116

Príprava 5 d

3-Kyano-5,7,8,9,10,l l-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-7(6H)-ón (95 mg, 0,33 mmol) rozpustený v DMF (3 ml) sa hydrogenoval pri 55 psi nad čerstvo pripraveným (R. Mozingo, Org. Synth. Col. 1955, 3, 181-183) Raneyovým niklom W-2 (310 mg) v priebehu 20 h. Katalyzátor sa oddelil a rozpúšťadlo sa odparilo, čím sa získal zvyšok, ktorý sa suspendoval vo vode a získal sa surový produkt (58 mg, 60 % výťažok). NMR (DMSO-d₆) δ 11,59 (s, 1H), 8,29 (s, 1H), 7,96 (s, 1H), 7,53 (ABq, 2H), 4,75 (s, 2H), 4,00 (s, 2H), 3,35 (t, 2H), 3,18 (t, 2H), 2,25 (kvintet, 2H). MS m/e 275 (M+H-NH₃)⁺, 292 (M+H)⁺. Časť surového produktu (12 mg) sa miešala s 0,1 M HCI (120 ml) a filtrát sa lyofilizoval, čím sa získal hydrochlorid (9 mg).

Príklad 117 Príprava 5 e 3-Metyl-5,7,8,9,10,l l-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-7(6H)-ón

Tetrakis(trifenylfosfin)paládium (14 mg, 0,012 mmol) sa pridalo pod dusíkom do zmesi 3-bróm-5,7,8,9,10,1 l-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-7(6H)-ónu (59 mg, 0,17 mmol) a tetrametylcinu (38 mg, 0,20 mmol) v DMF (2 ml). Zmes sa zahrievala na 140 °C počas 4 h, ochladila sa na 20 °C a prefiltrovala sa cez zmes kremeliny a silikagélu. Rozpúšťadlo sa odparilo z filtrátu a produkt, žltá tuhá látka, sa izoloval chromatografiou (EtOAc a EtOH, 75 : 25). MS m/e 277 (M+H)⁺.

Príklad 118 Príprava 5 f 3-[(bis(t-Butoxykarbonyl)-L-lyzyl)aminometyl]-5,7,8,9,10,l l-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-7(6H)-ón

Dicyklohexylamínová soľ Di(BOC)-L-lyzínu (70 mg, 0,133 mmol), HOBT hydrát (15 mg, 0,098 mmol) a BOP (60 mg, 0,136 mmol) sa pridali do 3-(aminometyl)-5,7,8,9,10,ll-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-7(6H)-ónu (25 mg, 0,0859 mmol) rozpusteného v DMF (0,6 ml). Po 5 h sa pridala voda (2,5 ml). Zrazenina sa suspendovala v etylacetáte (10 ml) a získaný filtrát sa premyl 1 M HCl, vodou, nasýteným Na₂CO₃ a nasýteným NaCl. Odparením rozpúšťadla a chromatografiou (EtOAc/EtOH 100 : 0 až 95 : 5) sa získal produkt vo forme svetložltej tuhej látky (12 mg, 22 % výťažok). MS m/e 620 (M+H)⁺.

Príklad 119

Príprava 5g 3-(L-Lyzylaminometyl)-5,7,8,9,10,l l-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-7(6H)-ón dihydrochlorid

Skupiny BOC látky 5f sa hydrolyzovali pomocou 2 M HCl v dioxáne, čím sa získal produkt vo forme béžovej tuhej látky (94 % výťažok). NMR (DMSO-d^) δ 11,67 (s, 1H), 9,70 (t, 1H), 8,45 (br, s, 3H), 8,37 (s, 1H), 8,05 (br, s, 3H), 7,87 (s, 1H), 7,52 (d, 1H), 7,47 (d, 1H), 4,75 (s, 2H), 4,00 (d, 2H), 3,86 (m, 1H), 3,32 (t, 2H), 3,12 (t, 2H), 2,79 (m, 2H), 2,25 (kvintet, 2H), 1,85 (m, 2H), 1,78 (m, 2H), 1,45 (m, 2H). MS m/e 420 (M+H)⁺.

Príklad 120 Príprava 6a 5,6,7,10-Tetrahydropyrolo[3,4-c]karbazol-7(6H)-ón

Pripravený z 2-vinylindolu (U. Pindur a M. Eitel, Helv. Chim. Acta, 1988, 71, 1060; M. Eitel a U. Pindur, Synthesis 1989, 364-367) podobným postupom ako látka la. NMR (DMSO-d₆) δ 12,10 (br, s, 1H), 11,15 (br, s, 1H), 8,83 (d, 1H), 7,94 (m, 2H), 7,60 (m, 2H), 7,32 (t, 1H). MS m/e 237 (M+H)⁺.

Príklad 121

Príprava 6b 8,9-Dimetyl-5,7-dihydropyrolo[3,4-c]karbazoI-5(6H),7(10H)-dión

2-(But-2-en-2-yl)indol (87 mg, 0,51 mmol, pripravený podľa práce M. Eitel a U. Pindur, Synthesis, 1989, 364-367) sa zmiešal s imidom kyseliny maleínovej (97 mg, 1,0 mmol) a zahrieval sa na 190 - 200 °C v zatavenej ampulke v priebehu 0,5 h. Zmes sa ochladila na laboratórnu teplotu a získaná tuhá látka sa premyla horúcou vodou (10x5 ml), čím sa získal Diels-Alderov adukt (91 mg, 68 %, MS m/e 267 (M-H)'). Adukt sa vysušil za zníženého tlaku v priebehu 3 h a pridal sa do roztoku DDQ (2,5 ekvivalentov) v 5 ml toluénu. Tmavohnedý roztok sa miešal pri 40 °C počas 7 hodín pri 20 °C cez noc a odparil sa dosucha. Zvyšok sa rozpustil v EtOAc a premyl sa nasýteným NaHCO₃ (5x5 ml), H₂O, nasýteným NaCl a vysušil sa nad MgSO₄. Surový produkt sa rozotrel s EtOAc, čím sa získalo 17 mg (28 %) produktu vo forme žltej tuhej látky. 'H NMR (DMSO-d₆) δ 11,72 (s, 1H), 10,98 (s, 1H), 8,76 (d, 1H), 7,54 (d, 1H), 7,48 (t, 1H), 7,23 (t, 1H), 2,69 (s, 3H), 2,53 (s, 3H). MS m/e 263 (M-H)'.

Príklad 122

Príprava 6e

Táto zlúčenina sa pripravila podľa rovnakého postupu ako lk, pričom sa ako východisková látka použila zlúčenina 2a. Zlúčenina 6e je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R₍ 6,77 min.; 'H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,60 (s, 1H), 8,80 (s, 1H), 8,60 (široký, 3H), 8,00 (široký, 3H), 7,70 (d, 1H), 7,60 (d, 1H), 5,00 (široký, 1H), 3,25 (m, 4H), 2,70 (široký, 2H), 2,25 (m, 2H), 2,00-1,70 (séria m, 6H). MS m/e 483 a 485 (M+2H pre izotopy brómu).

Príklad 123

Príprava 6f

Táto zlúčenina sa pripravila podľa rovnakého postupu ako lk, pričom sa ako východisková látka použila zlúčenina 2b. Zlúčenina 6f je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 7,13 min.; 'H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,60 (s, 1H), 8,80 (s, 1H), 8,60 (široký, 3H), 8,00 (široký, 3H), 7,70 (dd, 2H), 5,00 (široký, 1H), 3,25 (m, 4H), 2,70 (široký, 2H), 2,25 (m, 2H), 2,00 (2 široké, 2H), 1,50 (široký m, 4H). MS m/e 439 a 441 (M+2H, pre izotopy chlóru).

Príklad 124

Príprava 6g

Táto zlúčenina sa pripravila podľa rovnakého postupu ako lk, pričom sa ako východisková látka použila zlúčenina 2c. Zlúčenina 6g je charakterizovaná ako žltá amorfná tuhá látka. R, 6,72 min.; 'H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,50 (s, 1H), 8,60 (široký, 3H), 8,50 (d, 1H), 8,00 (široký, 3H), 7,70 (m, 1H), 7,50 (t, 1H), 5,00 (široký, 1H), 3,25 (m, 4H), 2,70 (široký, 2H), 2,25 (m, 2H), 2,00 (2 široké, 2H), 1,50 (široký m, 4H). MS m/e 423 (M+2H).

Príklad 125

Príprava 6h 6-Formyl-5,7,8,9,10,ll-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-7(6H)-ón

POC1₃ (65,8 mg, 0,43 mmol) a DMF (200 μΐ, 2,59 mmol) sa miešali 30 min. a pridali sa k 5,7,8,9,10,11-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-7(6H)-ónu (39 mg, 0,15 mmol) suspendovanému v DMF (200 μΐ). Po 1 h miešania pri 20 °C a 1 h pri 60 °C sa pridali 4 ml vody. Zrazenina (36 mg) sa oddelila a refluxovala sa s acetónom (40 ml). Odparením filtrátu sa získal produkt (18 mg, 42 % výťažok) vo forme žltohnedej tuhej látky, 1.1. >300 °C. MS m/e 289 (M-H)’. NMR (DMSO-d_s) δ 11,6 (br, s, 1H), 9,22 (s, 1H), 8,02 (d, 1H), 7,56 (d, 1H), 7,43 (t, 1H), 7,24 (t, 1H), 5,20 (s, 2H).

Príklad 126

Príprava 6i

-Bróm-11 -L-lyzyl-5,7,8,9,10,11 -hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-7 (6H)-ón dihydrochlorid bis(t-Butoxykarbonyl)lyzylderivát sa pripravil z látky 5b rovnako ako lk a vyčistil sa chromatografiou (CH₂Cl₂/EtOAc 75:25), čím sa získala oranžovožltá sklovitá látka. Skupiny BOC sa hydrolyzovali pôsobením 2 M HC1 v dioxáne v priebehu 2,5 h, čím sa získal produkt vo forme hnedastej tuhej látky. R_t 8,43 min., MS m/e 469 a 471 (M+H)⁺, 341 a 343 (M+H-Lyzyl)⁺.

Príklad 127

Príprava 6j

3-Kyano-l l-L-lyzyl-5,7,8,9,10,1 l-hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-7(6H)-ón dihydrochlorid bis(t-Butoxykarbonyl)lyzylderivát sa pripravil z látky 5c rovnako ako zlúčenina lk. Skupiny BOC sa hydrolyzovali pôsobením 2 M HC1 v dioxáne v priebehu 2,5 h, čím sa získal produkt. R_t 7,40 min., MS m/e 416 (M+H)⁺, 310 (M+H-Lyzyl)⁺.

Príklad 127a - 127f

Údaje pre 6k - 6p

Tabuľka 14

Príklad	Zlúčenina	Hmotnostné spektrum (m/e)
127a	6k	325 (M-H, +Na)
127b	61	275 (M-CH2OH)
127c	6m	334 (M+H+)
127d	6n	290 (M-H) ·
127e	60	321 (M-H)
127f	6p	364 (M+H)+

Príklad 128

Príprava prekurzora pre látku 8b

2-(Cyklopenten-l-yl)pyrol a 3-(cyklopenten-l-yl)pyrol

Použila sa modifikácia postupu z literatúry (M. Tashiro, Y. Yiru a O. Tsuge, Heterocycles, 1974, 2, 575-584). Pyrol (20 g, 300 mmol) a 1 -(cyklopenten-1 -yljpyrolidín (20 g, 150 mmol, čerstvo pripravený z cyklopentanónu a pyrolidínu podľa literatúry (M. E. Kuehne, J. Amer. Chem. Soc. 1989, 81, 5400-5404) sa zahrievali na 145 °C v priebehu 5 h. Prchavé zložky sa oddestilovali pri 40 - 45 °C a 12 mm Hg a produkt sa prede stiloval na aparatúre kugelrohr pri 100 - 140 °C a 1 mm Hg, čím sa získalo 12,9 g (65 %) zmesi 2 : 1 2- a 3-izomérov. Analytické vzorky sa získali chromatografiou (hexány a éter, 90 : 10 až 85:15).

2- (Cyklopenten-l-yl)pyrol: Biela tuhá látka (tmavnúca na vzduchu), 1.1. 68 - 71 °C. NMR (CDC1₃) δ 8,24 (br, s, 1H), 6,74 (s, 1H), 6,21 (s, 1H), 6,17 (s, 1H), 5,73 (s, 1H), 2,64 (t, 2H), 2,51 (t, 2H), 1,99 (kvintet, 2H). Analýza vypočítaná pre Ο₉Η_ηΝ-0,2Η₂Ο: C, 79,02; H, 8,40; N, 10,24. Nájdené: C, 79,00; H, 8,12; N, 10,09.

3- (Cyklopenten-l-yl)pyrol: Svetložltý olej (na vzduchu rýchlo tmavne). NMR (CDC1₃) δ 8,10 (br, s, 1H), 6,74 (s, 2H), 6,37 (s, 1H), 5,82 (s, 1H), 2,58 (t, 2H), 2,45 (t, 2H), 1,99 (kvintet, 2H).

Príklad 129

Príprava prekurzorov pre látku 8b 2-(Cyklopenten-1 -yl)-1 -(triizopropylsilyl)pyrol a 3-(cyklopenten-1 -yl)-1 -(triizopropylsilyl)pyrol

Hydrid sodný (7,0 g, 60 % v minerálnom oleji, 176 mmol) sa prepláchol hexánom a suspendoval sa v éteri (150 ml) a ochladil sa na 0 °C. K triizopropylsilylchloridu (23,3 g, 121 mmol) sa pridala zmes 2-(cyklopenten-l-yl)pyrolu a 3-(cyklopenten-l-yl)pyrolu 2 : 1 (3,0 g, 22,5 mmol) a DMF (2 ml). Zmes sa miešala pod spätným chladičom. Keď ustal vývoj vodíka, reakčná zmes sa miešala pri 20 °C počas 1 h. Zmes sa vyliala do zmesi ľadu a vody, premyla sa vodou a nasýteným roztokom NaCl, vysušila a nakoncentrovala, čím sa získal triizopropylsilylderivát (35,0 g, 104 % výťažok surového produktu). 2-izomér: NMR (CDC1₃) δ 6,83 (s, 1H), 6,26 (s, 1H), 6,19 (s, 1H), 5,70 (s, 1H), 2,66 (t, 2H), 2,48 (t, 2H), 1,94 (kvintet, 2H), 1,53 (m, 3H), 1,11 (d, 18H). 3-izomér: NMR zhodné s údajmi uvedenými v práci A. P. Kozikowski a X.-M. Cheng J. Org. Chem. 1984, 49, 3239-3240.

Príklad 130

Príprava prekurzora pre látku 8b

Dimetyl 1 -(triizopropylsilyl)-1,6,7,8-tetrahydrocyklopent[g]indol-4,5-dikarboxylát

Zmes 2-(cyklopenten-1 -yl)-1 -(triizopropylsilyl)pyrolu a 3-(cyklopenten-1 -yl)-1 -(triizopropylsilyl)pyrolu 2 : 1 (6,2 g, 21,4 mmol) a dimetyl acetyléndikarboxylátu (6,2 g, 43,7 mmol) sa zahrievala na 110 °C v priebehu 22 h. Pridal sa ďalší dimetyl acetyléndikarboxylát (6,2 g, 43,7 mmol) a zahrievanie pokračovalo ďalších 6 h. Získaný oranžovohnedý olej sa rozpustil v éteri (25 ml) a pridali sa hexány (50 ml). Rovnaký postup sa so zrazeninou opakoval ešte 3-krát. Spojené éterovo-hexánové rozpustné frakcie sa odparili za zníženého tlaku a potom sa zahrievali pod vákuom, aby sa odstránil nadbytok dimetyl acetyléndikarboxylátu. Zvyšok (3,3 g) sa chromatografoval (hexány/éter 75 : 25), čím sa získalo 490 mg (5,3 % výťažok) produktu vo forme svetlooranžového oleja. Rovnaký produkt sa získal v 10 % výťažku z čistého 2-(cyklopenten-l-yl)-l-(triizopropylsilyl)pyrolu. NMR (CDC1₃) δ 7,44 (d, 1H), 7,05 (d, 1H), 3,97 (s, 3H), 3,92 (s, 3H), 3,20 (t, 2H), 3,11 (t, 3H), 2,09 (kvintet, 2H), 1,70 (septet, 3H), 1,14 (d, 18H). MS m/e 430 (M+H)⁺. Analýza vypočítaná pre C₂₄H₃₅NO₄Si-0,5 H₂O: C, 65,71; H, 8,27; N, 3,19. Nájdené: C, 65,51; H, 8,14; N, 2,83.

Príklad 131

Príprava prekurzora pre látku 8b

Dietyl l-(triizopropylsilyl)-l,6,7,8-tetrahydrocyklopent[g]indol-4,5-dikarboxylát

Zmes 2-(cyklopenten-1 -yl)-1 -(triizopropylsilyl)pyrolu a 3-(cyklopenten-1 -yl)-1 -(triizopropylsilyl)pyrolu 2 : 1 (1,16 g, 4,01 mmol) a dietylfumarátu (0,75 g, 4,36 mmol) sa zahrievala pod dusíkom na 150 °C v priebehu 64 h, čím sa získal surový Diels-Alderov adukt vo forme jantárového oleja. Čistý Diels-Alderov adukt sa izoloval chromatografiou na silikagéli (hexány/éter 90 : 10). NMR (CDC1₃) δ 6,68 (d, 1H), 6,16 (d, 1H),

4,20 (m, 4H), 3,95 (d, 1H), 2,91 (t, 2H), 2,49 (m, 1H), 2,09 (m, 1H), 1,73 (m, 2H), 1,48 (septet, 3H), 1,30 (2t, 6H), 1,27 (d, 9H), 1,07 (d, 9H). MS m/e 462 (M+H). DDQ (2,2 g, 9,7 mmol) sa pridal v troch dávkach do benzénového roztoku (16 ml) surového Diels-Alderovho aduktu pri 50 °C, kým sa neminula všetka východisková látka (TLC a NMR). Po 8 hodinách sa zmes prefiltrovala cez celit. Zrazenina sa premyla benzénom a filtrát sa odparil, čím sa získalo 1,52 g čiernej tuhej látky. Tá sa chromatografovala na silikagéli (hexány/éter 15 : 85 až 20 : 80), čím sa získal produkt (380 mg, 21 % výťažok, 35 % výťažok z 2-izoméru) vo forme bezfarebného oleja. NMR (CDC1₃) δ 7,42 (d, 1H), 7,05 (d, 1H), 4,40 (2q, 4H), 3,20 (t, 2H), 3,12 (t, 2H), 2,17 (kvintet, 2H), 1,67 (septet, 3H), 1,39 (t, 3H), 1,36 (t, 3H), 1,20 (d, 18H). MS m/e 458 (M+H)⁺.

Príklad 132

Príprava prekurzora pre látku 8b l,6,7,8-Tetrahydrocyklopent[g]indol-4,5-dikarboxylát

Zmes dietyl l-(triizopropylsilyl)-l,6,7,8-tetrahydrocyklopent[g]indol-4,5-dikarboxylátu (400 mg, 0,875 mmol) a 10 M NaOH (0,4 ml) v etanole (5 ml) sa refluxovala pod dusíkom počas 3 h. Rozpúšťadlo sa odparilo a hnedý zvyšok sa rozpustil vo vode a extrahoval sa trikrát éterom. Vodná vrstva sa okyslila HCI, extrahovala sa 3-krát EtOAc a spojené organické extrakty sa vysušili nad MgSO₄, čím sa získal surový produkt (205 mg, 96 %) vo forme hnedej tuhej látky, t. t. 311 - 312 °C. NMR (DMSO-dg) δ 12,55 (br, s, 2H), 11,37 (s, 1H), 7,43 (d, 1H), 6,70 (d, 1H), 3,08 (t, 2H), 3,02 (t, 2H), 2,14 (kvintet, 2H). Analýza vypočítaná pre C₁₃HnNO₄: C, 63,67; H, 4,52; N, 5,71. Nájdené: C, 63,15; H, 4,46; N, 5,39. Hydrolýzou dimetylesteru pôsobením NaOH v refluxujúcom metanole v priebehu 3 dní sa získal rovnaký produkt.

Príklad 133

Príprava prekurzora pre látku 8b

Anhydrid kyseliny 1,6,7,8-tetrahydrocyklopent[g]indol-4,5-dikarboxylovej

Suspenzia dikyseliny (184 mg) v acetanhydride (3 ml) sa zahrievala na 73 °C počas 1 h a ochladila sa na 0 °C. Zrazenina sa oddelila a premyla 2 ml éteru, čím sa získal produkt vo forme žltej tuhej látky (112 mg, 66 %), t. t. 320 °C (sublimuje). NMR (CD₃COCD₃) δ 7,80 (d, 1H), 6,94 (d, 1H), 3,30 (t, 2H), 3,24 (t, 2H), 2,38 (kvintet, 2H).

Príklad 134

Príprava prekurzora pre látku 8b

Dietyl l-(triizopropylsilyl)-l,6,7,8-tetrahydrocyklopent[g]indol-4,5-dikarboxylát

Zmes 2-(cyklopenten-1 -yl)-1 -(triizopropylsilyl)pyrolu a 3-(cyklopenten-1 -yl)-1 -(triizopropylsilyl)pyrolu 2 : 1 (1,16 g, 4,01 mmol) a dietylfumarátu (0,75 g, 4,36 mmol) sa zahrievala pod dusíkom na 150 °C v priebehu 64 h, čím sa získal surový Diels-Alderov adukt vo forme jantárového oleja. Čistý Diels-Alderov adukt sa izoloval chromatografiou na silikagéli (hexány/éter 90 : 10). NMR (CDC1₃) δ 6,68 (d, 1H), 6,16 (d, 1H),

4,20 (m, 4H), 3,95 (d, 1H), 2,91 (t, 2H), 2,49 (m, 1H), 2,09 (m, 1H), 1,73 (m, 2H), 1,48 (septet, 3H), 1,30 (2t, 6H), 1,27 (d, 9H), 1,07 (d, 9H). MS m/e 462 (M+H)⁺. DDQ (2,2 g, 9,7 mmol) sa pridal v troch dávkach do benzénového roztoku (16 ml) surového Diels-Alderovho aduktu pri 50 °C, kým sa neminula všetka východisková látka (TLC a NMR). Po 8 hodinách sa zmes prefíltrovala cez celit. Zrazenina sa premyla benzénom a filtrát sa odparil, čím sa získalo 1,52 g čiernej tuhej látky. Tá sa chromatografovala na silikagéli (hexány/éter 15 :

: 85 až 20 : 80), čím sa získal produkt (380 mg, 21 % výťažok, 35 % výťažok z 2-izoméru) vo forme bezfarebného oleja. NMR (CDC1₃) δ 7,42 (d, 1H), 7,05 (d, 1H), 4,40 (2q, 4H), 3,20 (t, 2H), 3,12 (t, 2H), 2,17 (kvintet, 2H), 1,67 (septet, 3H), 1,39 (t, 3H), 1,36 (t, 3H), 1,20 (d, 18H). MS m/e 458 (M+H)⁺.

Príklad 135

Príprava prekurzora pre látku 8b l,6,7,8-Tetrahydrocyklopent[g]indol-4,5-dikarboxylát

Zmes dietyl l-(triizopropylsilyl)-l,6,7,8-tetrahydrocyklopent[g]indol-4,5-dikarboxylátu (400 mg, 0,875 mmol) a 10 M NaOH (0,4 ml) v etanole (5 ml) sa refluxovala pod dusíkom počas 3 h. Rozpúšťadlo sa odparilo a hnedý zvyšok sa rozpustil vo vode a extrahoval sa trikrát éterom. Vodná vrstva sa okyslila HCI, extrahovala sa 3-krát EtOAc a spojené organické extrakty sa vysušili nad MgSO₄, čím sa získal surový produkt (205 mg, 96 %) vo forme hnedej tuhej látky, t. t. 311 - 312 °C. NMR (DMSO-d₆) δ 12,55 (br, s, 2H), 11,37 (s, 1H), 7,43 (d, 1H), 6,70 (d, 1H), 3,08 (t, 2H), 3,02 (t, 2H), 2,14 (kvintet, 2H). Analýza vypočítaná pre C|₃HnNO₄: C, 63,67; H, 4,52; N, 5,71. Nájdené: C, 63,15; H, 4,46; N, 5,39. Hydrolýzou dimetylesteru pôsobením NaOH v refluxujúcom metanole v priebehu 3 dní sa získal rovnaký produkt.

Príklad 136

Príprava 8b

Imid kyseliny 1,6,7,8-tetrahydrocyklopent[g]indol-4,5-dikarboxylovej

Zmes hexametyldisilazánu (1,38 ml, 1,06 g, 6,56 mmol) a metanolu (0,135 ml, 107 mg, 3,33 mmol) sa pridala k anhydridu kyseliny l,6,7,8-tetrahydrocyklopent[g]indol-4,5-dikarboxylovej rozpustenej v DMF (3 ml). Zmes sa 4 h zahrievala na 73 °C a ochladila sa. Rozpúšťadlo sa odparilo a zvyšok sa miešal so zriedenou HCI. Zrazenina sa oddelila a premyla sa EtOAc, čím sa získal produkt (132 mg, 88 % výťažok) vo forme žltej tuhej látky, t. t. > 350 °C. NMR (DMSO-de) δ 11,81 (br, s, 1H), 10,71 (br, s, 1H), 7,67 (d, 1H), 6,75 (d, 1H), 3,18 (t, 2H), 3,10 (t, 2H), 2,22 (kvintet, 2H). MS m/e 225 (M-H)'. Analýza vypočítaná pre C₁₃H₁₀N₂O₂-0,2H₂O: C, 67,94; H, 4,46; N, 12,19. Nájdené: C, 67,81; H, 4,50; N, 12,04.

Príklad 137

Príprava 8 c

Imid kyseliny 3-bróm-1,6,7,8-tetrahydrocyklopent[g]indole-4,5-dikarboxylovej

Perbromid pyridíniumbromidu (60 mg, 0,187 mmol) sa pridal do suspenzie imidu kyseliny 1,6,7,8-tetrahydrocyklopent[g]indol-4,5-dikarboxylovej (40 mg, 0,177 mmol) v DMF (0,9 ml). Po 50 min. sa pridala voda (3,5 ml). Zrazenina sa oddelila, premyla sa vodou a vysušila sa, čím sa získal produkt (54 mg, 100 % výťažok) vo forme žltej tuhej látky, 1.1. > 350 °C. NMR (DMSO-d₆) δ 12,18 (br, s, 1H), 10,71 (br, s, 1H), 7,83 (d, 1H), 3,18 (t, 2H), 3,10 (t, 2H), 2,22 (kvintet, 2H). MS m/e 303 a 305 (M-H). Analýza vypočítaná pre

C₁₃H₉N₂O₂Br: C, 51,17; H, 2,97; N, 9,18; Br, 26,19. Nájdené: C, 50,91; H, 3,19; N, 8,99; Br, 26,40.

Príklad 138

Príprava 8d

Imid kyseliny 3-kyano-1,6,7,8-tetrahydrocyklopent[g]indole-4,5-dikarboxylovej

Zmes imidu kyseliny 3-bróm-l,6,7,8-tetrahydrocyklopent[g]indol-4,5-dikarboxylovej (36 mg) a CuCN (31 mg) v DMF (0,4 ml) sa zahrievala na 155 °C v priebehu 4 h a ochladila sa na 20 °C. Sivá zrazenina obsahujúca produkt a soli medi sa chromatografovala na silikagéli (2 x 0,5 cm) pomocou DMF. Odparený eluent sa 5 minút varil s vodou a zlatá zrazenina sa oddelila. Výťažok 8 mg, 27 %, 1.1. > 350 °C, H¹ NMR (DMSO-de) δ 12,86 (br s, 1H), 10,94 (s, 1H), 8,55 (s, 1H), 3,17 (m, 4H), 2,24 (kvintet, 2H). MS m/e 250 (M-H)'. Ďalší produkt sa eluoval pomocou DMSO. Analýza vypočítaná pre Ci4H₉N₃O₂ l,2 H₂O: C, 61,63; H, 4,21; N, 15,40. Nájdené: C, 61,33; H, 3,60; N, 14,93.

Príklad 139

Príprava 8 e

Hydrazid kyseliny 1,6,7,8-tetrahydrocyklopent[g]indol-4,5-dikarboxylovej

Dimetyl l-(triizopropylsilyl)-l,6,7,8-tetrahydrocyklopent[g]indol-4,5-dikarboxylát (34 mg, 0,079 mmol) a hydrazínhydrát (83 mg, 1,23 mmol) sa refluxovali v etanole (0,6 ml) v priebehu 24 h. Po odparení rozpúšťadla sa zvyšok suspendoval v EtOAc, premyl sa vodou, 1 M HC1 a nasýteným NaCl a vysušil sa. Rozpúšťadlo sa odparilo a zvyšok sa suspendoval v chloroforme, čím sa získala zrazenina produktu (2 mg, 10 % výťažok), t. t. > 250 °C. NMR (acetón-dg) δ 7,56 (d, 1H), 7,50 (d, 1H), 3,60 (t, 2Η), 3,19 (t, 3H), 2,86 (br s, 2H), 2,23 (kvintet, 2H). MS m/e 242 (M+H)⁺.

Príklad 139a - 139b

Údaje pre 8f - 8g

Tabuľka 15

Príklad	Zlúčenina	Hmotnostné spektrum (m/e)
139a	8f	383, 385, 387 (M-H)'
139b	8g	250 (M-H)’

Príklad 139c

Príprava 8h

2-(l-Cyklopentenyl)-l-azaindol (500 mg; 2,72 mmol), imid kyseliny maleínovej (527 mg; 5,44 mmol) a YbBr₃ (113 mg) v toluéne (10 ml) sa miešali pod dusíkom počas 1,5-hodiny. Po ochladení na laboratórnu teplotu sa produkt oddelil, premyl metanolom a vysušil, čím sa získalo 420 mg (55 %). MS m/e 380 (M-l). Tetrahydrokarbazolový intermediát (20 mg, 0,07 mmol) sa suspendoval v kyseline octovej, pridal sa DDQ (80 mg, 0,36 mmol) a zmes sa udržiavala pri 55 °C počas 12 hodín. Rozpúšťadlo sa odstránilo za zníženého tlaku, zvyšok sa rozotrel s MeOH a produkt sa oddelil, čim sa získalo 16 mg (84 %) látky 8h vo forme červenkastej tuhej látky. *H-NMR (DMSO-d₆) δ 12,50 (s, 1H), 11,02 (s, 1H), 9,0 (m, 1H), 8,55 (m, 1H), 7,35 (m, 1H), 3,21 (m, 4H), 2,28 (široký m, 2H). MS m/e 276 (M-H).

Príklad 139d

Príprava 8 i

Zlúčenina 8h (200 mg) a CH₃I (2 ml) v DMF (10 ml) sa zahrievala v zatavenej reakčnej ampulke na 110 °C v priebehu 3 hodín. Po ochladení zmesi na laboratórnu teplotu sa produkt vyzrážal pridaním Et₂O, oddelil sa a vysušil, čím sa získalo 300 mg látky 8i (100 %). MS m/e 294 (M+H).

Príklad 139e

Príprava 8j

Do roztoku látky 1 (100 mg, 0,36 mmol) v THF (10 ml) sa pridal BH₃-THF (1 ml 1 mol roztoku) a zmes sa zahrievala 2 hodiny na 60 °C. Pridali sa ďalšie 2 ml BH₃THF a zahrievanie pokračovalo 12 hodín. Roztok sa nakoncentroval za zníženého tlaku na tuhú látku. K zvyšku sa pridala 2 N HC1 a zmes sa miešala 2 hodiny. Produkt sa oddelil sa a vysušil, čím sa získalo 35 mg (39 %) bielej tuhej látky. MS m/e 249 (M+H).

Príklad 139f

Príprava 8k

Zlúčenina 8k sa pripravila podobným spôsobom ako látka 139c, čím sa získala titulná zlúčenina. MS m/e 301 (M+H).

Príklad 140

Príprava prekurzora pre látku 11a

Etyl 4-kyano-l,2,3,10-tetrahydrocyklopenta[a]karbazol-5-karboxylát

DDQ (39 mg, 0,17 mmol, 220 molámych %) sa pridal do roztoku etyl 4-kyano-l,2,3,4,5,10-hexahydrocyklopenta[a]karbazol-5-karboxylátu (24 mg, 0,078 mmol) v toluéne (12 ml). Farba roztoku sa okamžite zmenila na tmavohnedú a roztok sa miešal pri 20 °C počas 1,5 h. Rozpúšťadlo sa odparilo. Zvyšok sa rozpustil v EtOAc a premyl sa zriedeným vodným roztokom kyseliny askorbovej a dvakrát nasýteným NaHCO₃. Odparením rozpúšťadla sa získal surový produkt (21 mg), ktorý sa rekryštalizoval z EtOAc, čím sa získal produkt (9 mg, 38 % výťažok) vo forme béžovej tuhej látky, 1.1. 229 - 231 °C. NMR (CDC1₃) δ 8,28 (s, 1H), 7,49 (s, 2H), 7,26 (s, 2H), 4,64 (q, 2H), 3,30 (t, 2H), 3,20 (t, 2H), 2,36 (kvintet, 2H), 1,54 (t, 3H).

Príklad 141

Príprava 1 la

5.7.8.9.10.1 l-Hexahydrocyklopent[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-5(6H)-ón

Etyl 4-kyano-l,2,3,10-tetrahydrocyklopenta[a]karbazol-5-karboxylát (14 mg) v DMF (1,6 ml) sa hydrogenoval pri 55 psi nad Raneovým niklom W2 (150 mg) v priebehu 2,5 dňa. Katalyzátor sa oddelil filtráciou a DMF sa odparil za zníženého tlaku, čím sa získal produkt (12 mg, 100 % výťažok) vo forme svetlohnedých kryštálov. Vzorka sa rekryštalizovala z DMF, vyvarila sa v etanole, ochladila sa a prefiltrovala, čím sa získal produkt vo forme žltkastej tuhej látky, 1.1. > 300 °C. NMR (DMSO-d₆) δ 11,45 (s, 1H), 9,06 (d, 1H), 8,47 (s, 1H), 7,51 (d, 1H), 7,40 (t, 1H), 7,16 (t, 1H), 4,41 (s, 2H), 3,21 (t, 2H), 3,04 (t, 2H), 2,30 (kvintet, 2H). Analýza vypočítaná pre C₁₇H₁₄N2O: C, 77,84; H, 5,38; N, 10,68. Nájdené: C, 77,40; H, 5,66; N, 10,49.

Príklad 142

Príprava 11b

5.7.9.10.1 l,12-Hexahydrocyklohexano[a]pyrolo[3,4-c]karbazol-5(6H),7(8H)-dión

Pripravený z 2-(cyklohexen-1-yl)indolu podobným postupom ako látka 5a. NMR (DMSO-d₆) δ 11,73 (br, s, 1H), 10,90 (br, s, 1H), 8,77 (d, 1H), 7,58 (d, 1H), 7,51 (t, 1H), 7,27 (t, 1H), 3,22 (t, 2H), 3,03 (t, 2H), 1,90 (m, 2H). MS m/e 289 (M-H)’.

Príklad 143

Príprava 11c

9- Etyl-8-propyl-5,7-dihydropyrolo[3,4-c]karbazol-5(6H),7(10H)-dión

Pripravený z 2-(hept-3-en-3-yl)indolu podľa všeobecného postupu opísaného pre syntézu 8,9-dimetyl-5,6,7,10-tetrahydropyrolo[3,4-c]karbazol-7(6H)-ónu. Vyčistený preparatívnou TLC (10 % MeOH v CH₂C1₂), čím sa získalo 38 mg (40 %) produktu. *H NMR (CDC1₃) δ 11,77 (s, 1H), 10,91 (s, 1H), 8,77 (d, 1H), 7,58 (m, 2H), 7,25 (m, 1H), 3,10-3,30 (m, 4H), 1,56 (m, 2H), 1,05 (t, 3H), 1,16 (t, 3H). MS m/e 305 (M-H)-.

Príklad 144

Príprava 11 d

Zlúčenina lld sa pripravila z 2-(cyklohexen-l-yl)-l-metylindolu postupom podobným tomu, ktorý bol uvedený pre syntézu látky la; t. t. 242 °C. MS m/e 303 (M-H)'.

Príklad 145

Príprava 11 f

5.7.10.1 l-Tetrahydrofuran[a-3,2]pyrolo[3,4-c]karbazol-5(6H),7(9H)-dión

Pripravený z 2-(2,3-dihydrofuran-4-yl)indolu podľa všeobecného postupu opísaného pre syntézu 8,9-dimetyl-5,6,7,10-tetrahydropyrolo[3,4-c]karbazol-7(6H)-ónu. Vyčistený preparatívnou TLC (10 % MeOH v CH₂C1₂), čím sa získalo 0,15 mg (~1 %) produktu. Ή NMR (CD₃COCD₃) δ 9,08 (d, 1H), 7,68 (d, 1H), 7,48 (t, 1H), 7,26 (t, 1H), 3,58 (m, 2H), 2,30 m, 2H). MS m/e 277 (M-H)'.

Príklad 146

Príprava llg 5,7-Dihydrofuran[a-3,2]pyrolo[3,4-c]karbazol-5(6H),7(l lH)-dión

Pripravený z 2-(furan-3-yl)indolu podľa všeobecného postupu opísaného pre syntézu 8,9-dimetyl-5,6,7,-

10- tetrahydropyrolo[3,4-c]karbazol-7(6H)-ónu. Vyčistený preparatívnou TLC (10 % MeOH v CH₂C1₂), čím sa získalo 0,57 mg (~1 %) produktu. 'H NMR (DMSO-d₆) δ 12,0 (s, 1H), 10,9 (s, 1H), 8,9 (d, 1H), 7,9 (d, 1H), 7,8 (d, 1H), 7,6 (d, 1H), 7,58 (t, 1H), 7,26 (t, 1H). MS m/e 275 (M-H)’.

Príklad 147

Príprava 12a

Do roztoku indolu (10,72 g, 92,5 mmol) v THF (400 ml) pri -78 °C sa pridalo 2,0 M n-BuLi (48,0 ml, 96 mmol). Po 25 min. miešania sa cez roztok 12 min. prebublával CO₂. Zmes sa ohriala na laboratórnu teplotu a objem rozpúšťadla sa znížil o 50 % (a nadbytok CO₂ sa odstránil) na rotačnej odparke. Pridal sa ďalší THF (200 ml), roztok sa ochladil na -78 °C a pridalo sa 1,7 M t-BuLi (54 ml, 91,8 ml). Po 2 h miešania sa pridal roztok benzyl 4-oxo-l-piperidínkarboxylátu (23,3 g, 99,9 mmol) v THF (30 ml). Po 1 h sa reakčná zmes neutralizovala pridaním vody (10 ml) a vyliala sa do 10 % vodného roztoku NH₄C1 (200 ml). Zmes sa extrahovala do EtOAc, organická vrstva sa oddelila a premyla roztokom chloridu sodného. Po vysušení nad MgSO₄, filtrácii a odparení na rotačnej odparke sa získala tuhá látka, ktorá sa rozotrela s éterom (3 x 25 ml), čím sa získal príslušný alkohol (18,5 g, 57 %).

Do roztoku uvedeného aduktu (11,2 g, 32,0 mmol) v acetóne (300 ml) sa pridala 2 N HCI (2,0 ml). Po 3 h miešania sa pridala ďalšia 2 N HCI (1 ml). Po 1 h sa pridal nasýtený vodný roztok NaHCO₃ a rozpúšťadlo sa odparilo na rotačnej odparke. Zvyšok sa extrahoval do CH₂C1₂, premyl sa vodou a vysušil nad Na₂SO₄. Po filtrácii sa rozpúšťadlo odstránilo na rotačnej odparke a zvyšok sa rozotrel s éterom, čím sa získal príslušný dién vo forme bielej tuhej látky (9,5 g, 89 %).

Zmes uvedeného diénu (1,02 g, 3,1 mmol) a imidu kyseliny maleínovej (0,59 g, 6,1 mmol) v xylénoch (20 ml) sa zahrievala na reflux 18 h. Ochladená zmes sa prefiltrovala a tuhá látka sa postupne premyla vodou (3 x 20 ml), éterom (3x5 ml) a ďalšou vodou (3x10 ml). Po vysušení pod vákuom sa získal cykloadukt (1,35 g, 100%).

Zmes uvedeného cykloaduktu (325 mg, 0,76 mmol) a 10 % Pd na uhlíku (375 mg) v di(etylénglykol)dietyléteri (10 ml) sa zahrievala na reflux počas 3 h. Ochladená zmes sa prefiltrovala cez vrstvu celitu a filtračný koláč sa premyl DMF (3x15 ml). Filtrát sa odparil dosucha a získaný zvyšok sa rozotrel s éterom, čím sa získala titulná zlúčenina (175 mg, 81 %) vo forme svetlozeleného prášku. 'H NMR (DMSO-d₆) δ 13,2 (s, 1H), 11,32 (s, 1H), 10,19 (s, 1H), 8,92 (d, J = 7,9, 1H), 8,81 (d, J = 5,8, 1H), 8,51 (d, J = 5,8, 1H), 7,78 (d, J = 7,9, 1H), 7,60 (zdanlivý t, J = 7,3, 1H), 7,41 (zdanlivý t, J = 7,3, 1H). MS m/e 288 (M+H)⁺.

Príklad 148

Príprava 12b

Zmes imidu 12a (28,5 mg, 0,10 mmol), práškového Sn (31,2 mg, 0,26 mmol), HOAc (4 ml) a koncentrovanej HCI (2 ml) sa zahrievala na reflux. Ďalší Sn sa pridal po 20 h (42,5 mg, 0,35 mmol) a 26 h (65,0 mg, 55 mmol). Roztok sa dekantoval a kovový zvyšok sa premyl DMF. Supematent sa odparil a zvyšok sa rozotrel s vodným NaHCO₃ a vodou. Získaná tuhá látka sa suspendovala v DMSO a odfiltrovala sa. Filtrát sa extrahoval do EtOAc a premyl sa vodou (3x10 ml) a vysušil sa nad MgSO₄. Po filtrácii sa rozpúšťadlo odstránilo na rotačnej odparke a zvyšok sa rozotrel s éterom, čím sa získala zmes laktámov (1,1 mg, 4 %). NMR (DMSO-d₆) δ 13,0 (br s, 1H), 10,4 (s, 0,65H), 10,13 (s, 0,35H), 8,88 (d, 0,35H), 8,70 (m, 1,65H), 8,51 (d, 0,35H), 8,44 (d, 0,65H), 8,27 (d, 0,35H), 8,11 (d, 0,65H), 7,76 (m, 1H), 7,53 (m, 1H), 7,34 (m, 1H), 4,97 (s, 2H). MS m/e 274 (M+H)⁺.

Príklad 149

Príprava 12c

Do zmesi hydroxylaktámu 12d (5,2 mg, 0,018 mmol) v CH₂C1₂ (4 ml) sa pridal Et₃SIH (123 μΐ) a TFA (297 μΐ). Zmes sa miešala 20 h a rozpúšťadlo sa odstránilo na rotačnej odparke z iPrOH. Rozotrením s éterom sa získal laktámový produkt (2,3 mg, 45 %). NMR (DMSO-d₆) δ 12,90 (s, 1H), 10,40 (s, 1H), 8,70 (m, 2H), 8,44 (d, J = 5,65, 1H), 8,11 (d, J = 7,8, 1H), 7,76 (d, J = 8,3, 1H), 7,53 (m, 1H), 7,34 (m, 1H), 4,97 (s, 2H). MS m/e 274 (M+H)⁺.

Príklad 150

Príprava 12d

Do zmesi imidu 12a (28,5 mg, 0,10 mmol) v acetóne (7 ml) sa pridal iPrl (200 μΐ). Po miešaní cez noc sa rozpúšťadlo odstránilo na rotačnej odparke, zvyšok sa rozpustil v MeOH (10 ml) a pridal sa k nemu NaBH₄ (22,4 mg, 0,59 mmol). Po miešaní cez noc sa reakčná zmes neutralizovala pridaním 1 N HCI (5 ml) a ohriala sa na 50 °C. Zmes sa neutralizovala vodným NaHCO₃, extrahovala sa do EtOAc, premyla sa postupne vodou a roztokom NaCl a vysušila sa nad MgSO₄. Po filtrácii sa rozpúšťadlo odstránilo na rotačnej odparke a zvyšok sa vyčistil preparatívnou HPLC pomocou 25 % MeCN/H₂O s obsahom 0,1 % TFA, čím sa získal hydroxylaktámový produkt (7,0 mg, 25 %). ¹³C NMR (DMSO-d₆) δ 170,5, 148,6, 145,3, 144,0, 140,1, 136,6, 126,7, 124,5, 123,8, 121,9, 121,0, 117,4, 116,1, 116,0, 115,8, 112,4, 78,3. 'H NMR (DMSO-de) δ 12,90 (s, 1H), 10,37 (s, 1H), 8,95 (s, 1H), 8,70 (s, 1H), 8,44 (s, 1H), 8,37 (d, J = 7,9, 1H), 7,73 (d, J = 8,2, 1H), 7,52 (zdanlivý t, J = 7,4, 1H), 7,33 (zdanlivý t, J = 7,4, 1H), 6,63 (d, J = 10,0, 1H), 6,40 (d, J = 10,0, 1H). MS m/e 290 (M+H)⁺ a m/e 273 (M-OH)⁺.

Príklad 151

Príprava 12e

Do zmesi imidu 12a (50,1 mg, 0,17 mmol) v MeCN (5,0 ml) sa pridal etylakrylát (50 μΐ) a DBU (50 μΐ).

Reakčná zmes sa zahrievala na reflux 20 h, ochladila sa a zriedila vodou (10 ml). Tuhý produkt sa oddelil filtráciou a premyl sa 50 % vodným EtOH (2x5 ml) a 95 % EtOH (3x1 ml) a vysušil sa pod vákuom (32 mg,

%). ^I3C NMR (DMSO-d₆) δ 171,1, 169,3, 168,8, 149,2, 145,3, 140,7, 138,7, 129,2, 128,1, 125,6, 124,7, 121,8, 121,2, 121,0, 118,3, 116,2, 114,6, 112,8, 60,7, 34,0, 33,2, 14,4. 'H NMR (DMSO-d₆) δ 13,19 (s, 1H), 10,10 (s, 1H), 8,83 (d, J = 8,0, 1H), 8,76 (d, J = 5,8, 1H), 8,42 (d, J = 5,8,1H), 7,73 (d, J = 8,0, 1H), 7,59 (zdanlivý t, J = 7,2, 1H), 7,39 (zdanlivý t, J = 7,2, 1H), 4,00 (q, J = 7,1, 2H), 3,88 (t, J = 7,0, 2H), 2,73 (t, J = = 7,0, 2H), 1,07 (t, J = 7,1, 3H). MS m/e 388 (M+H)⁺.

Príklad 152

Príprava 12f

Do roztoku imidu 12a (28,9 mg, 0,1 mmol) v DMF (2,0 ml) sa pridal NaH (60 %, 5,1 mg, 0,13 mmol). Po 15 min. miešania sa pridal (3-brómpropoxy)-t-butyldimetylsilán (30 μΐ) a reakčná zmes sa zahrievala na °C počas 2 h. Roztok sa ochladil, vylial do 10 % vodného NH₄C1 (10 ml) a extrahoval sa do EtOAc. Organická vrstva sa oddelila a premyla postupne vodou, vodným NaHCO₃ a NaCl a vysušila sa nad Na₂SO₄. Po filtrácii sa rozpúšťadlo odstránilo na rotačnej odparke, zvyšok sa rozpustil v MeOH (10 ml) a pridal sa k nemu AcCl (90 μΐ). Po 1 h sa rozpúšťadlo odstránilo na rotačnej odparke a zvyšok sa rozotrel s éterom (2 x 1 ml) a vysušil pod vákuom (21,7 mg, 57 %). ’H (DMSO-d_s) δ 13,54 (s, 1H), 10,16 (s, 1H), 8,89 (d, J = 9,5, 1H), 8,84 (d, J = 6,7, 1H), 8,71 (d, J = 6,7, 1H), 7,77 (d, 8,2, 1H), 7,63 (zdanlivý t, J = 7,2, 1H), 7,43 (zdanlivý t, J = 7,2, 1H), 5,00 (m, 1H), 3,72 (t, J = 7,0, 2H), 3,48 (d, J = 7,0, 2H), 1,82 (p, J = 7,4, 2H). MS m/e 404 (M+Na)⁺.

Príklad 153

Príprava 12g

Do roztoku imidu 12a (28,9 mg, 0,1 mmol) v DMF (2,0 ml) sa pridal NaH (60 %, 5,1 mg, 0,13 mmol). Po 15 min. miešania sa pridal (3-brómetoxy)-t-butyldimetylsilán (30 μΐ) a reakčná zmes sa zahrievala na 50 °C počas 2 h. Roztok sa ochladil, vylial do 10 % vodného NH₄C1 (10 ml) a extrahoval sa do EtOAc. Organická vrstva sa oddelila a premyla postupne vodou, vodným NaHCO₃ a NaCl a vysušila sa nad Na₂SO₄. Po filtrácii sa rozpúšťadlo odstránilo na rotačnej odparke, zvyšok sa rozpustil v MeOH (10 ml) a pridal sa k nemu AcCl (90 μΐ). Po 1 h sa rozpúšťadlo odstránilo na rotačnej odparke a zvyšok sa rozotrel s éterom (2x1 ml) a vysušil pod vákuom (6,5 mg, 20 %). ’H (DMSO-d₆) δ 13,51 (s, 1H), 10,21 (s, 1H), 8,93 (d, J = 8,8, 1H), 8,81 (d, J = 5,7, 1H), 8,52 (d, J = 5,7, 1H), 7,79 (d, 8,8, 1H), 7,62 (zdanlivý t, J = 7,2, 1H), 7,43 (zdanlivý t, J = 7,2, 1H), 4,87 (m, 1H), 3,75 (m, 2H), 3,67 (m, 2H),MS m/e 332 (M+H)⁺.

Príklad 154

Príprava 12h

Do roztoku imidu 12a (28,7 mg, 0,1 mmol) v DMF (2,0 ml) sa pridal NaH (60 %, 5,2 mg, 0,13 mmol). Po 15 min. miešania sa pridal etylbrómacetát (14 μΐ) a reakčná zmes sa zahrievala na 60 °C počas 1 h. Pridal sa ďalší NaH (5,8 mg) a po ňom ďalší etylbrómacetát (15 μΐ). Táto zmes sa miešala pri 60 °C počas 1 h. Roztok sa ochladil, vylial do 10 % vodného NH₄C1 (10 ml) a extrahoval sa do EtOAc. Organická vrstva sa oddelila a premyla postupne vodou, vodným NaHCO₃ a NaCl a vysušila sa nad Na₂SO₄. Po filtrácii sa rozpúšťadlo odstránilo na rotačnej odparke a zvyšok sa rozotrel s MeOH (2x1 ml). Produkt sa vysušil pod vákuom (18,2 mg, 48 %). *H (DMSO-d₆) δ 13,35 (s, 1H), 10,16 (s, 1H), 8,83 (m, 2H), 8,52 (d, J = 5,9, 1H), 7,79 (d, J = 8,2, 1H), 7,63 (zdanlivý t, J = 8,2, 1H), 7,43 (zdanlivý t, J = 8,2, 1H), 4,51 (s, 2H), 4,14 (q, J =7,1, 2H),

1,20 (t, J = 7,1, 3 H). MS m/e 374 (M+H)⁺.

Príklad 155

Príprava 12i

Do roztoku imidu 12a (28,7 mg, 0,1 mmol) v DMF (2,0 ml) sa pridal NaH (60 %, 12,8 mg, 0,32 mmol). Po 15 min. miešania sa pridal hydrochlorid 2-pikolylchloridu (19,6 mg, 0,12 mmol) a reakčná zmes sa zahrievala na 65 °C počas 3 h. Roztok sa ochladil, vylial do 10 % vodného NH₄C1 (10 ml) a produkt sa oddelil filtráciou. Po premytí vodou (5 ml) a MeOH (2x1 ml) sa produkt vysušil pod vákuom (20,5 mg, 54 %). 'H (DMSO-d₆) δ 13,38 (s, 1H), 10,12 (s, 1H), 8,87 - 8,80 (m, 2H), 8,50 (s, 1H), 8,41 (s, 1H), 7,76 (m, 2H), 7,61 (zdanlivý t, J = 7,4, 1H), 7,47 (d, J = 7,7, 1H), 7,39 (zdanlivý t, J = 7,4, 1H), 7,25 (zdanlivý t, J = 5,4), 4,99 (s, 2H). MS m/e 379 (M+H)⁺.

Príklad 156

Príprava 12j

Do roztoku esteru 12e (2,1 mg, 0,005 mmol) v EtOH (4,0 ml) sa pridal 1 N NaOH (300 μΐ) a zmes sa zahrievala na 70 °C počas 0,5 h. Po ochladení reakčnej zmesi sa rozpúšťadlo odstránilo na rotačnej odparke. Zvyšok sa rozpustil vo vode (1 ml) a okyslil sa na pH 3 pomocou 1 N vodnej HC1. Rozpúšťadlo sa odstránilo na rotačnej odparke a zvyšok sa rozotrel s vodou. Produkt sa vysušil pod vákuom (1,1 mg, 56 %). 'H (DMSO-de) δ 12,78 (s, 1H), 9,35 (s, 1H), 8,78 - 8,53 (m, 2H), 8,39 (d, J = 5,5, 1H), 8,14 (d, J = 7,9, 1H), 7,70 (d, J = 7,9, 1H), 7,49 (zdanlivý t, J = 7,8, 1H), 7,25 (zdanlivý t, J = 7,8, 1H), 3,54 (t, J = , 2H), 2,57 (t, J = 7,1, 2H). MS m/e 360 (M+H)⁺.

Príklad 157

Príprava 12k

Do zmesi imidu 12a (28,9 mg, 0,1 mmol) v MeCN (5,0 ml) sa pridal akrylonitril (50 μΐ) a DBU (5 μΐ). Reakčná zmes sa zahrievala na reflux 15 h, ochladila sa a zriedila vodou (10 ml). Tuhý produkt sa oddelil filtráciou a premyl sa 50 % vodným EtOH (2 x 5 ml) a 95 % EtOH (3 x 1 ml). Filtrát sa odparil a rozotrel s vodou (2x1 ml) a éterom (2x1 ml) a vysušil sa pod vákuom (4,0 mg, 12 %). *H NMR (DMSO-d₆) δ 13,3 (s, 1H), 10,20 (s, 1H), 8,93 (d, J = 7,9, 1H), 8,83 (d, J = 5,8, 1H), 8,53 (d, J = 5,8,1H), 7,80 (d, J = 7,9, 1H), 7,63 (zdanlivý t, J = 7,2, 1H), 7,44 (zdanlivý t, J = 7,2, 1H), 3,97 (t, J = 7,1, 2H), 3,00 (t, J = 7,0, 2H). MS m/e 341 (M+H)⁺.

Príklad 158

Príprava 121 a 12m

Do roztoku imidu z príkladu 12a (28,6 mg, 0,1 mmol) v DMF (2,0 ml) sa pridal NaH (60 %, 5,0 mg, 0,13 mmol). Po 15 min. miešania sa pridal p-(t-butyldimetylsiloxy)benzylchlorid (29,7 mg) a reakčná zmes sa zahrievala na 60 °C počas 4 h. Roztok sa ochladil, vylial do vody (5 ml) a prefiltroval sa. Tuhá látka sa rozpustila v MeOH (10 ml) a pridal sa AcCl (50 μΐ). Po 1 h sa rozpúšťadlo odstránilo na rotačnej odparke a zvyšok sa rozotrel s MeOH (2x1 ml), čím sa získal monoalkylovaný produkt (12 1), ktorý sa vysušil pod vákuom (8,9 mg, 23 %). 'H (DMSO-d₆) δ 13,24 (s, 1H), 10,16 (s, 1H), 9,37 (s, 1H), 8,88 (d, J = 8,0, 1H), 8,78 (s, 1H), 8,47 (d, J = 5,7, 1H), 7,75 (d, J = 8,2, 1H), 7,60 (zdanlivý t, J = 7,8, 1H), 7,40 (zdanlivý t, J = 7,8, 1H), 7,21 (d, J = 8,2, 2H), 6,69 (d, J = 8,2, 2H), 4,72 (s, 2H). Odparením metanolových extraktov sa získal zvyšok, ktorý sa fŕakcionoval preparatívnou HPLC (45 % MeCN/H₂O s 0,1 % TFA), čím sa získal dialkylovaný produkt (12m, 8,2 mg, 16 %). *H (DMSO-d₆) δ 10,28 (s, 1H), 9,36 (s, 2H), 9,14 (d, J = 8,0, 1H), 8,63 (s, 1H), 8,35 (d, J = 5,7, 1H), 7,93 (d, J = 8,4, 1H), 7,66 (zdanlivý t, J = 7,4, 1H), 7,49 (zdanlivý t, J = 7,4, 1H), 7,22 (d, J = = 8,2, 2H), 6,83 (d, J = 8,2, 2H), 6,69 (d, J = 8,2, 2H), 6,61 (d, J = 8,2, 2H), 6,15, (s, 2H), 4,75 (s, 2H).

Príklad 159

Príprava 12n

Postup opísaný pre 12a sa opakoval s 5-metylindolom namiesto indolu. ^I3C NMR (DMSO-d₆) δ 171,3,

170.6, 149,3, 145,1, 139,0, 138,8, 130,6, 130,2, 129,4, 125,8, 124,4, 121,6, 121,1, 119,3, 116,2, 114,2, 112,3,

21.6. ’H NMR (DMSO-dý) δ 13,07 (s, 1H), 11,27 (s, 1H), 10,12 (s, 1H), 8,75 (d, J = 5,8, 1H), 8,63 (s, 1H), 8,44 (d, J = 5,8, 1H), 7,61 (d, J = 8,3, 1H), 7,39 (d, J = 8,3, 1H), 2,50 (s, 3H).

Príklad 160

Príprava 12o

Syntéza opísaná pre 12a sa uskutočnila so 7-metylindolom namiesto indolu, čím sa získala látka 12o. ’H NMR (DMSO-d₆) δ 12,37 (s, 1H), 11,18 (s, 1H), 10,04 (s, 1H), 8,69 (d, J = 5,7, 1H), 8,63 - 8,50 (m, 2H), 7,29 (d, J = 6,9, 1H), 7,20 (zdanlivý t, J = 7,6, 1H), 2,53 (s, 3H). MS m/e 302 (M+H)⁺.

Príklad 161

Príprava 12p

Do zmesi imidu 12a (496 mg, 1,73 mmol) v DMF (30 ml) sa pridal NBS (341 mg, 192 mmol) a reakčná zmes sa zahrievala na 60 °C počas 2 h. Pridal sa ďalší NBS (85 mg, 0,48 mmol) a zahrievanie pokračovalo 1 h. Pridal sa ďalší NBS (25 mg, 0,14 mmol) a zahrievanie pokračovalo 1 h. Reakčná zmes sa ochladila a rozpúšťadlo sa odstránilo na rotačnej odparke. Zvyšok sa rozotrel s 95 % EtOH (3x10 ml) a vysušil sa pod vákuom (479 mg, 76 %). '11 NMR (DMSO-d₆) δ 13,25 (s, 1H), 11,33 (s, 1H), 10,08 (s, 1H), 8,88 (s, 1H), 8,77 (d, J = 5,6, 1H), 8,38 (d, J = 5,6,1H), 7,64 (s, 2H).

Príklad 162

Príprava 12q

Zmes bromidu 12p (17,1 mg, 0,047 mmol), PdCl₂(PPh₃)₂ (3,2 mg, 0,005 mmol), NaOAc (22,5 mg) a metoxyetanolu (2 ml) sa prebublala CO a zahrievala sa na 150 °C v priebehu 2 h. Reakčná zmes sa ochladila, prefíltrovala cez vrstvu celitu pomocou MeOH (3 x 1 ml) a objem fíltrátu sa zredukoval na rotačnej odparke. Zvyšok sa rozotrel s vodou (3x10 ml), vysušil sa pod vákuom a vyčistil sa preparativnou HPLC (30 % MeCN/H₂O s 0,1 % TFA, 3,1 mg, 17 %). 'H NMR (DMSO-d^) δ 13,77 (s, 1H), 11,41 (s, 1H), 10,18 (s, 1H), 9,66 (s, 1H), 8,88 (d, J = 5,6, 1H), 8,67 (d, J = 5,6, 1H), 8,21 (d, J = 7,5,1H), 7,88 (d, J = 7,4, 2H), 4,44 (m, 2H), 3,65 (m, 2H), 3,34 (s, 3H). MS m/e 390 (M+H)⁺.

Príklad 163

Príprava 12r

Do zmesi imidu 12q (20,1 mg, 0,052 mmol) v THF (2 ml) sa pridal 2 M roztok LiBH₄ v THF (200 μΐ). Po 2 h sa reakčná zmes neutralizovala metanolom, vodou a potom 1 N HC1 (5 kvapiek). Táto zmes sa neutralizovala vodným roztokom NaHCO₃ a extrahovala sa do EtOAc. Organická vrstva sa premyla roztokom NaCl, vysušila sa nad Na₂SO₄ a rozpúšťadlo sa odstránilo na rotačnej odparke. Zvyšok sa vyčistil preparativnou HPLC (25 % MeCN/H₂O s 0,1 % TFA, 2,0 mg, 10 %). ’H NMR (DMSO-d₆) δ 13,18 (s, 1H), 10,39 (s, 1H), 8,90 (s, 1H), 8,85 (s, 1H), 8,60 (d, J = 5,6, 1H), 8,32 (d, J = 5,6, 1H), 7,97 (d, J = 7,5,1H), 7,68 (d, J = 7,4, 2H), 6,44 (d, J = 6,5, 1H), 6,33 (d, J = 6,5, 1H), 4,30 (m, 2H), 3,51 (m, 2H), 3,16 (s, 3H). MS m/e 392 (M+H)⁺.

Príklad 164

Príprava 12s

Zmes bromidu 12p (21,2 mg, 0,058 mmol), PdCl₂(PPh₃)₂ (4,6 mg, 0,007 mmol), 2-(tributylstanyl)tiofénu (75 μΐ) a DMF (2 ml) sa zahrievala na 100 °C počas 20 h. Reakčná zmes sa ochladila, prefíltrovala cez vrstvu celitu pomocou DMF (3 x 1 ml) a objem fíltrátu sa zredukoval na rotačnej odparke. Zvyšok sa rozotrel s éterom (3x3 ml) a pentánom (10 x 2 ml) a vysušil sa pod vákuom (8,1 mg, 38 %). 'íl NMR (DMSO-d₆) δ 13,26 (s, 1H), 11,43 (s, 1H), 10,16 (s, 1H), 9,16 (s, 1H), 8,80 (d, J = 5,7, 1H), 8,47 (d, J = 5,7, 1H), 7,91 (d, J = 8,3,1H), 7,78 (d, J = 8,3, 2H), 7,53 (d, J = 4,9, 1H), 7,48 (d, J = 3,0, 1H), 7,16 (zdanlivý t, J = 4,2, 1H).

Príklad 165

Príprava 12t

Zmes bromidu 12p (15,1 mg, 0,041 mmol), PdCl₂(PPh₃)₂ (4,6 mg, 0,007 mmol), 2-(tributylstanyl)-l-metylpyrolu (55 μΐ) a DMF (2 ml) sa zahrievala na 100 °C počas 3 h. Reakčná zmes sa ochladila, prefíltrovala cez vrstvu celitu pomocou DMF (3x1 ml) a objem fíltrátu sa zredukoval na rotačnej odparke. Zvyšok sa rozotrel s éterom (3x3 ml) a pentánom (10 x 2 ml) a vyčistil sa chromatografiou (silikagél, 7 % MeOH v CH₂C1₂,) (3,8 mg, 25 %). ’H NMR (DMSO-d₆) δ 13,26 (s, 1H), 11,43 (s, 1H), 10,24 (s, 1H), 9,03 (s, 1H), 8,86 (d, 1H), 8,57 (d, 1H), 7,85 (d, 1H), 7,71 (dd, 1H), 6,91 (s, 1H), 6,24 (dd, 1H), 6,14 (dd, 1H), 3,75 (s, 3H). MS m/e 367 (M+H)⁺.

Príklad 166

Príprava 12u

Zmes bromidu 12p (21,5 mg, 0,059 mmol), PdCl₂(PPh₃)₂ (4,6 mg, 0,007 mmol), 4-(tributylstanyl)pyridínu (100 μΐ) a DMF (2 ml) sa zahrievala na 110 °C počas 12 h. Reakčná zmes sa ochladila, prefíltrovala cez vrstvu celitu pomocou DMF (3 x 1 ml) a objem fíltrátu sa zredukoval na rotačnej odparke. Zvyšok sa vyčistil chromatografiou (silikagél, 20 % MeOH v CH₂C1₂) (1,8 mg, 8 %). ’H NMR (DMSO-d₆) δ 13,18 (s, 1H), 11,20 (s, 1H), 10,01 (s, 1H), 9,13 (s, 1H), 8,65 (d, 1H), 8,46 (m, 2H), 8,33 (d, 1H), 7,83 (dd, 1H), 7,52 (d 1H), 7,66 (m, 2H). MS m/e 365 (M+H)⁺.

Príklady 166a - 166d Príprava 12v - 12y

Nasledujúce zlúčeniny 12v - 12y boli pripravené podobným spôsobom, ako je opísané v príkladoch 147 - 166.

Tabuľka 16

Príklad	Zlúčenina	Hmotnostné spektrum (m/e)
166a	12v	402 (M+H)
166b	12w	386 (M+H)
166c	12x	427 (M+H)
166d	12y	385 (M+H)

Príklad 166e

Údaje pre 12z

Zlúčenina 12z bola pripravená podobným spôsobom, ako je opísané v príkladoch 147 - 166. H-NMR (DMSO-d₆) δ 13,4 (1H, s), 11,4 (1H, s), 10,2 (1H, s), 9,1 (s, 1H), 8,86 (d, J = 5,7 Hz 1H), 8,54, (d, J = 5,7 Hz

1H), 7,84 (s, 1H), 7,83-7,67 (m, 2H), 7,66 (d, J = 15,8 1H), 7,0 (m, 1H), 6,70 (d, J = 15,8 Hz, 1H).

Príklad 166f

Údaje pre 12aa

Zlúčenina 12aa bola pripravená podobným spôsobom, ako je opísané v príkladoch 147 - 166. ’H-NMR (DMSO-d₆) δ 13,5 (1H, s), 11,4 (1H, s), 10,2 (1H, s), 9,1 (s, 1H), 8,86 (d, J = 5,8 Hz 1H), 8,53, (d, J = 5,8 Hz 1H), 8,0-7,3 (m, 2H), 6,98 (m, 1H), 6,4 (d, J = 16,6 Hz, 1H).

Príklad 166g

Údaje pre 12ab

Zlúčenina 12ab bola pripravená podobným spôsobom, ako je opísané v príkladoch 147 - 166. ’H-NMR (DMSO-d₆) δ 13,3 (1H, s), 11,4 (1H, s), 10,2 (1H, s), 9,1 (s, 1H), 8,85 (d, J = 5,6 Hz 1H), 8,54, (d, J = 5,1 Hz 1H), 8,01 (d, J =10,1, 1H), 7,92 (d, J = 16,1 Hz, 1H), 7,84-7,80 (m, 2H), 7,65 (d, J = 8,0, 1H), 7,34 (d, J = = 16,1 Hz, 1H), 7,28 (m, 1H).

Príklad 166h

Údaje pre 12ac

Zlúčenina 12ac bola pripravená podobným spôsobom, ako je opísané v príkladoch 147 - 166. ’H-NMR (DMSO-d₆) δ 13,4 (1H, s), 11,4 (1H, s), 10,2 (1H, s), 9,1 (s, 1H), 8,86 (d, J = 5,8 Hz 1H), 8,61-8,50 (m, 2H), 8,01 (d, J = 10,1, 1H), 7,85 (d, J = 10,1, 1H), 7,80-7,25 (m, 5H).

Príklad 167

Príprava 13a

Do zmesi imidu 12a (28,5 mg, 0,10 mmol) v acetóne (7 ml) sa pridal Mel (250 μΐ). Po miešaní cez noc sa rozpúšťadlo odstránilo na rotačnej odparke, zvyšok sa rozpustil v MeOH (7 ml) a pridal sa k nemu NaBH₄ (15,2 mg, 0,4 mmol). Po miešaní cez noc sa reakčná zmes neutralizovala pridaním 1 N HC1 (5 ml) a ohriala sa na 50 °C. Zmes sa neutralizovala vodným NaHCO₃, extrahovala sa do EtOAc, premyla sa postupne vodou a roztokom NaCl a vysušila sa nad MgSO₄. Po filtrácii sa rozpúšťadlo odstránilo na rotačnej odparke a zvyšok sa rozotrel s éterom (3x3 ml) a vysušil pod vákuom (14,9 mg, 49 %). ’H NMR (DMSO-dô) δ 11,84 (s, 1H), 10,96 (s, 1H), 8,74 (d, J = 7,8, 1H), 7,54 (d, J = 7,8, 1H), 7,49 (zdanlivý t, J = 7,3, 1H), 7,25 (zdanlivý t, J = 7,3, 1H), 3,95 (s, 2H), 3,25 - 3,00 (m, 2H), 2,85 - 2,65 (m, 2H), 2,41 (s, 3H). MS m/e 306 (M+H)⁺.

Príklad 168

Príprava 13b

Do zmesi imidu 12a (28,5 mg, 0,10 mmol) v acetóne (7 ml) sa pridal benzylbromid (300 μΐ). Po miešam cez noc sa rozpúšťadlo odstránilo na rotačnej odparke a zvyšok sa rozotrel s éterom (3x2 ml). Táto tuhá látka sa rozpustila v MeOH (7 ml) a pridal sa NaBH₄ (15,2 mg, 0,4 mmol). Po 3,5-hodinách miešania sa reakčná zmes neutralizovala pridaním 1 N HC1 (5 ml) a ohriala sa na 50 °C. Zmes sa neutralizovala vodným NaHCO₃, extrahovala sa do EtOAc, premyla sa postupne vodou a roztokom NaCl a vysušila sa nad MgSO₄. Po filtrácii sa rozpúšťadlo odstránilo na rotačnej odparke a zvyšok sa vyčistil preparatívnou HPLC (45 % MeCN/H₂O s 0,1 % TFA, 6,5 mg, 17 %). ’H NMR (DMSO-d₆) δ 11,87 (s, 1H), 10,93 (s, 1H), 8,74 (d, J = = 7,8, 1H), 7,54 (d, J = 7,8, 1H), 7,60 - 7,20 (séria m, 8H), 4,05 (s, 2H), 3,74 (s, 2H), 3,44 - 3,10 (m, 2H), 2,85 - 2,65 (m, 2H). MS m/e 382 (M+H)⁺.

Príklad 169

Príprava 14

Na benzofurán sa pôsobilo butyllítiom v éteri a potom cyklopentanónom. Získaný alkohol sa dehydratoval kyselinou toluénsulfónovou v toluéne, čím sa získal 2-cyklopenten-l-ylbenzofurán. Pôsobením malcimidu sa získal cykloadukt, ktorý sa aromatizoval pôsobením tetrachlórchinónu. ’H NMR (DMSO-d₆) δ 11,29 (s, 1H), 8,60 (d, 1H), 7,82 (d, 1H), 7,66 (t, 1H), 7,52 (t, 1H), 3,23 (m, 4H), 2,30 (kvintet, 2H). MS m/e 276 (M-H)’.

Príklad 169a

Príprava 14a

Látka 14a sa pripravila podobným spôsobom, ako je opísané v príklade 62j, vychádzajúc zo 6-metoxy-2-(l-hydroxycyklopentyl)indolu, čím sa získala titulná zlúčenina. MS m/e 305 (m-l)⁺.

Príklad 169b

Príprava 14b

Látka 14b sa pripravila podobným spôsobom, ako je opísané v príklade 62j, vychádzajúc zo 4-metoxy-2-(l-hydroxycyklopentyl)indolu, čím sa získala titulná zlúčenina. MS m/e 305 (M-H).

Príklad 170

Príprava 15

Táto zlúčenina sa syntetizovala z benzotiofénu podľa rovnakého postupu ako zlúčenina 14. ’H NMR (DMSO-d₆) δ 11,36 (s, 1H), 9,60 (d, 1H), 8,13 (d, 1H), 7,63 (m, 2H), 3,11 (m, 4H), 2,31 (kvintet, 2H). MS m/e 292 (M-H)’.

Príklady 170a - 170n

Príprava 15a - 15n

Karbonátovy intermediát: Zlúčenina 2ao (0,55 g, 1,9 mmol) a bis (4-nitrofenyl)karbonát (l,4g, 3,76 mmol) sa zmiešali v zatavenej reakčnej ampulke a zahrievali sa na 140 °C počas 20 minút. Tuhá látka sa rozotrela s éterom a oddelila, čím sa získalo 0,83 g. MS m/e 456 (M-H).

Karbamáty: Zmes amínu (0,09 mmol) a nitrofenylkarbonátového intermediátu (0,18 mmol) v suchom THF (2 ml) pod dusíkom sa zahrievala na 80 °C počas 6 hodín. Rozpúšťadlo sa nakoncentrovalo za zníženého tlaku, zvyšok sa rozotrel s éterom a produkt sa oddelil.

Tabuľka 17

Príklad	Zlúčenina	Hmotnostné spektrum (m/e)
170a	14a	404 (M-H)
170b	14b	417 (M-H)
170c	14c	392 (M-H)
170d	14d	442 (M-H)
170e	14e	459 (M-H)
170f	14f	425 (M-H)
170g	14g	439 (M-H)
170h	14h	453 (M-H)
170i	14i	425 (M-H)
170j	14j	402 (M-H)
170k	14k	404 (M-H)
1701	141	419 (M-H)
170m	14m	447 (M-H)
170n	14n	439 (M-H)

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Zlúčenina vzorca (Hla)

Claims (23)

1. Zlúčenina vzorca (Hla) (Illa), kde

A a B je navzájom nezávisle C(=O), CH(OR³), CH(SR³), CHR³CHR⁴, cr³r⁴, C(=O)NR³, N=CR³,

SO alebo SO₂;

E a F spolu s atómami uhlíka, na ktoré sú naviazané, tvoria substituovaný alebo nesubstituovaný C₄ až C7 cykloalkyl, kde tento substituovaný cykloalkyl má aspoň jeden substituent J;

substituovaný alebo nesubstituovaný C₃ až C₆ heterocykloalkyl, kde tento substituovaný heterocykloalkyl má aspoň jeden substituent J;

substituovaný alebo nesubstituovaný fenyl, kde tento substituovaný fenyl má aspoň jednu skupinu J; alebo substituovaný alebo nesubstituovaný pyridyl alebo pyrimidinyl, kde tento substituovaný pyridyl alebo pyrimidinyl má aspoň jednu skupinu J;

R'^je vodík, Ci až C₆ alkyl majúci aspoň jeden substituent J, Cj až C₆ alkanoyl majúci aspoň jeden substituent J, C! až C₆ alkylsulfonyl, fenylsulfonyl, aminokyselina alebo chránená aminokyselina;

R² je vodík, Ci až C₆ alkyl majúci aspoň jeden substituent J;

Ci až C₆ alkanoyl majúci aspoň jeden substituent J, C] až C₆ alkylsulfonyl, fenylsulfonyl, aminokyselina alebo chránená aminokyselina;

R³ a R⁴ je navzájom nezávisle vodík alebo C] až C₆ alkyl majúci aspoň jeden substituent J,

J je

J³-(J²)n-(J')m> kde n a m je nezávisle 0 alebo 1;

J¹ a J² je navzájom nezávisle karbonyl, C, až C₆ alkylkarbonyl, fenylkarbonyl, karbonyloxy, sulfonyl, amino, C[ až C₆ alkylamino, C₂ až C12 dialkylamino, amido, C, až C₆ alkylamido, C₂ až C_n dialkylamido, C[ až C₆ alkyloxykarbonylamino, fenyloxykarbonylamino, amidino, guanidino, kyslík, síra, Cj až C₆ alkoxy, fenyloxy, benzyloxy, C! až C₆ alkyl, C₃ až C₇ cykloalkyl, heterocykloalkyl vybraný zo skupiny pozostávajúcej z pyrolidinyl, piperidinyl, tetrahydrofuranyl, tetrahydrotienyl, piperazinyl, morfolinyl a oktahydoazocinyl, fenyl, heteroaryl vybraný zo skupiny pozostávajúcej z pyrolyl, pyridinyl, furyl, pyridyl, 1,2,4-tiadiazolyl, pyrimidinyl, tienyl, tiofenyl, tetrazolyl, tiazolyl, izotiazolyl, triazolyl, imidazolyl, tetrazolyl, pyrazinyl, pyrimidyl, quinolyl, izoquinolyl, tiofenyl, benzotienyl, izobenzofuryl, pyrazolyl, indolyl, purinyl, karbazolyl, benzimidazolyl, izoxazolyl a akridinyl, sulfonylamido, Ci až C₆ alkylsulfonylamido, fenylsulfonylamido, aminokyselina alebo chránená aminokyselina; a

J³ je vodík, halogén, hydroxy, tio, kyano, sulfónová kyselina, karboxyl, Ci až C₆ alkyl, fenyloxykarbonyl, C] až C₆ alkyloxykarbonyl, fosfónová kyselina, C] až C₆ alkyl, C] až C₆ alkylester kyseliny fosfonovej alebo fenylester kyseliny fosfónovej, aminokarbonyloxy, heteroaryl vybraný zo skupiny pozostávajúcej z pyrolyl, pyridinyl, furyl, pyridyl, 1,2,4-tiadiazolyl, pyrimidinyl, tienyl, tiofenyl, tetrazolyl, tiazolyl, izotiazolyl, triazolyl, imidazolyl, tetrazolyl, pyrazinyl, pyrimidyl, quinolyl, izoquinolyl, tiofenyl, benzotienyl, izobenzofuryl, pyrazolyl, indolyl, purinyl, karbazolyl, benzimidazolyl, izoxazolyl a akridinyl, alebo heterocykloalkyl vybraný zo skupiny pozostávajúcej z pyrolidinyl, piperidinyl, tetrahydrofuranyl, tetrahydrotienyl, piperazinyl, morfolinyl a oktahydoazocinyl a ktorékoľvek dve susedné skupiny J sa môžu spojiť za vzniku -X-(CH₂)_P-X-, kde X je nezávisle O alebo NH a p je 1 alebo 2; a

X¹ a X² je navzájom nezávisle skupina J,

C| až C_ŕ) alkyl majúci aspoň jeden substituent J, substituovaný alebo nesubstituovaný C₃ až C₇ cykloalkyl, kde tento substituovaný cykloalkyl má aspoň jeden substituent J, substituovaný alebo nesubstituovaný C₂ až C₆ heterocykloalkyl, kde tento substituovaný heterocykloalkyl má aspoň jeden substituent J, alebo

X¹ a X² spolu s atómami, na ktoré sú naviazané, tvoria substituovaný alebo nesubstituovaný C₄ až C₇ cykloalkyl, kde tento substituovaný cykloalkyl má aspoň jeden substituent J;

substituovaný alebo nesubstituovaný fenyl, kde tento substituovaný fenyl má aspoň jeden substituent J; alebo substituovaný alebo nesubstituovaný pyridyl alebo pyrimidinyl, kde tento substituovaný pyridyl alebo pyrimidinyl má aspoň jeden substituent J;

s výhradami, že keď jedno z A a B je C(=O) a E a F spolu s atómami, na ktoré sú naviazané, tvoria fenyl, potom druhé z A a B je iné ako C(=O), a keď A a B sú C(=O), X¹ a X² spolu s atómami, na ktoré sú naviaza55 né, tvoria nesubstituovaný fenyl a R² je vodík, potom E a F spolu s atómami, na ktoré sú naviazané, tvoria skupinu inú ako nesubstituovaný imidazol alebo N-metylimidazol.

2. Zlúčenina podľa nároku 1, kde J³ je vodík, halogén, hydroxy, tio, kyano, sulfónová kyselina, karboxyl, C] až C₆ alkyl, fenyloxykarbonyl, C] až C₆ alkyloxykarbonyl, fosfónová kyselina, C] až C₆ alkyl, C j až C₆ alkylester kyseliny fosfónovej alebo fenylester kyseliny fosfónovej.

3. Zlúčenina podľa nároku 1, kde E a F spolu s atómami, na ktoré sú naviazané, tvoria:

substituovaný alebo nesubstituovaný C₄ až C₇ cykloalkyl, kde tento substituovaný cykloalkyl má aspoň jeden substituent J; alebo substituovaný alebo nesubstituovaný C₃ až C₆ heterocykloalkyl, kde tento substituovaný heterocykloalkyl má aspoň jeden substituent J.

4. Zlúčenina podľa nároku 1, kde E a F spolu s atómami, na ktoré sú naviazané, tvoria:

substituovaný alebo nesubstituovaný C₄ až C₇ cykloalkyl, kde tento substituovaný cykloalkyl má aspoň jeden substituent J.

5. Zlúčenina podľa nároku 1, kde E a F spolu s atómami, na ktoré sú naviazané, tvoria C₅ cykloalkyl.

6. Zlúčenina podľa nároku 1, kde X¹ a X² sú substituovaný alebo nesubstituovaný pyridyl alebo pyrimidinyl, kde tento substituovaný pyridyl alebo pyrimidinyl má aspoň jeden substituent J.

7. Zlúčenina podľa nároku 1, kde A a B sú nezávisle C(=O) alebo CH₂.

8. Zlúčenina podľa nároku 1, kde E a F vzaté spolu s atómami uhlíka, na ktoré sú naviazané, tvoria C₅ cykloalkyl; X¹ a X² sú substituovaný alebo nesubstituovaný pyridyl alebo pyrimidinyl, kde tento substituovaný pyridyl alebo pyrimidinyl má aspoň jeden substituent J; a A a B sú nezávisle C(=O) alebo CH₂.

9. Zlúčenina podľa nároku 8, kde substituovaný alebo nesubstituovaný heteroaryl je pyridyl alebo pyrimidyl; a A a B sú C(=O).

10. Zlúčenina vzorca (IVa) kde

A a B je navzájom nezávisle

C(=O), CH(OR³), CH(SR³),

CHR³CHR⁴, CR³R⁴,

C(=O)NR³, N=CR³,

SO alebo SO₂;

E a F spolu s atómami uhlíka, na ktoré sú naviazané, tvoria:

substituovaný alebo nesubstituovaný C₄ až C₇ cykloalkyl, kde tento substituovaný cykloalkyl má aspoň jeden substituent J;

substituovaný alebo nesubstituovaný C₃ až C₆ heterocykloalkyl, kde tento substituovaný heterocykloalkyl má aspoň jeden substituent J;

substituovaný alebo nesubstituovaný fenyl, kde tento substituovaný fenyl má aspoň jednu skupinu J; alebo substituovaný alebo nesubstituovaný pyridyl alebo primidinyl, kde tento substituovaný pyridyl alebo primidinyl má aspoň jednu skupinu J;

V je N(R'), O alebo S;

R'je vodík, C] až C₆ alkyl majúci aspoň jeden substituent J, C! až C₆ alkanoyl majúci aspoň jeden substituent J, C] až C₆ alkylsulfonyl, fenylsulfonyl, aminokyselina alebo chránená aminokyselina;

R² je vodík, C] až C₆ alkyl majúci aspoň jeden substituent J;

C] až C₆ alkanoyl majúci aspoň jeden substituent J, Cj až C₆ alkylsulfonyl, fenylsulfonyl, aminokyselina alebo chránená aminokyselina;

R³ a R⁴ je navzájom nezávisle vodík alebo C| až C₆ alkyl majúci aspoň jeden substituent J;

J je

J³-(J²)_n-(j’)_m, kde n a m je nezávisle 0 alebo 1;

J¹ a J² je navzájom nezávisle karbonyl, Ci až C₆ alkylkarbonyl, fenylkarbonyl, karbonyloxy, sulfonyl, amino, C] až C₆ alkylamino, C₂ až Cj₂ dialkylamino, amido, Ci až C₆ alkylamido, C₂ až C₁₂ dialkylamido, C, až Cý, alkyloxykarbonylamino, fenyloxykarbonylamino, amidino, guanidino, kyslík, síra, C] až Cý alkoxy, fenyloxy, benzyloxy, C; až C₆ alkyl, C₃ až C₇ cykloalkyl, heterocykloalkyl vybraný zo skupiny pozostávajúcej z pyrolidinyl, piperidinyl, tetrahydrofuranyl, tetrahydrotienyl, piperazinyl, morfolinyl a oktahydoazocinyl, fenyl, heteroaryl vybraný zo skupiny pozostávajúcej z pyrolyl, pyridinyl, furyl, pyridyl, 1,2,4-tiadiazolyl, pyrimidinyl, tienyl, tiofenyl, tetrazolyl, tiazolyl, izotiazolyl, triazolyl, imidazolyl, tetrazolyl, pyrazinyl, pyrimidyl, quinolyl, izoquinolyl, tiofenyl, benzotienyl, izobenzofuryl, pyrazolyl, indolyl, purinyl, karbazolyl, benzimidazolyl, izoxazolyl a akridinyl, sulfonylamido, C[ až C₆ alkylsulfonylamido, fenylsulfonylamido, aminokyselina alebo chránená aminokyselina; a vodík, halogén, hydroxy, tio, kyano, sulfónová kyselina, karboxyl, C| až C₆ alkyl, fenyloxykarbonyl, C, až C₆ alkyloxykarbonyl, fosfónová kyselina, C; až C₆ alkyl, C| až C₆ alkylester kyseliny fosfónovej alebo fenylester kyseliny fosfónovej, aminokarbonyloxy, definovaný heteroaryl alebo heterocykloalkyl; a ktorékoľvek dve susedné skupiny J sa môžu spojiť za vzniku -X-(CH₂)_P-X-, kde X je nezávisle O alebo NH a p je 1 alebo 2;

s výhradami, že keď jedno z A a B je C(=O) a E a F spolu s atómami, na ktoré sú naviazané, tvoria fenyl, potom druhé z A a B je iné ako C(=O), a keď A a B sú C(=O), V je NH, J a R² je vodík, potom E a F spolu s atómami, na ktoré sú naviazané, tvoria skupinu inú ako nesubstituovaný imidazol alebo N-metylimidazol.

11. Zlúčenina podľa nároku 10, kde J³ je vodík, halogén, hydroxy, tio, kyano, sulfónová kyselina, karboxyl, Ci až C₆ alkyl, fenyloxykarbonyl, C! až C₆ alkyloxykarbonyl, fosfónová kyselina, Ci až C₆ alkyl, C, až C₆ alkylester kyseliny fosfónovej alebo fenylester kyseliny fosfónovej.

12. Zlúčenina podľa nároku 10, kde E a F spolu s atómami, na ktoré sú naviazané, tvoria: substituovaný alebo nesubstituovaný C₄ až C₇ cykloalkyl, kde tento substituovaný cykloalkyl má aspoň jeden substituent J; alebo substituovaný, alebo nesubstituovaný C₃ až C₆ heterocykloalkyl, kde tento substituovaný heterocykloalkyl má aspoň jeden substituent J.

13. Zlúčenina podľa nároku 10, kde E a F spolu s atómami, na ktoré sú naviazané, tvoria: substituovaný alebo nesubstituovaný C₄ až C₇ cykloalkyl, kde tento substituovaný cykloalkyl má aspoň jeden substituent J.

14. Zlúčenina podľa nároku 10, kde V je N(R^l); skupiny E a F vzaté spolu s atómami, na ktoré sú naviazané, tvoria C₅ cykloalkyl; a A a B sú nezávisle C(=O) alebo CH₂.

15. Farmaceutická kompozícia, vyznačujúca sa tým, že obsahuje zlúčeninu podľa ktoréhokoľvek nároku 1 až 14 a farmaceutický prijateľný nosič.

16. Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 14 na použitie ako liečivo.

17. Použitie zlúčeniny podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 14 na výrobu liečiva na:

a) inhibíciu aktivity PARP, VEGFR2 alebo MLK3 prostriedkami na kontaktovanie PARP, VEGFR2 alebo MLK.3 so zlúčeninou;

b) liečenie alebo prevenciu neurodegeneratívnej choroby, akou je Parkinsonova, Huntingtonova alebo Alzheimerova choroba;

c) liečenie traumatických poranení centrálnej nervovej sústavy alebo prevencie neurónovej degradácie spojenej s traumatickými poraneniami centrálnej nervovej sústavy;

d) liečenie cerebrálnej ischémie, srdcovej ischémie, zápalu, endotoxického šoku alebo diabetes;

e) potlačenie tvorby ciev u cicavca;

f) liečenie bunkových proliferatívnych porúch, akými sú tuhé nádory, diabetická retinopatia, intraokuláme neovaskuláme syndrómy, makuláma degenerácia, reumatoidná artritída, psoriáza alebo endometrióza;

g) liečenie rakoviny u cicavca.

18. Zlúčenina podľa nároku 1, ktorou je

H κι a jej farmaceutický prijateľná soľ.

19. Farmaceutická kompozícia, vyznačujúca sa tým, že obsahuje zlúčeninu podľa nároku 18 a j ej farmaceutický prijateľný nosič.

20. Zlúčenina podľa nároku 18 na použitie ako liečivo.

21. Zlúčenina podľa nároku 18 na použitie na:

a) inhibíciu aktivity PARP, VEGFR2 alebo MLK3 prostriedkami na kontaktovanie PARP, VEGFR2 alebo MLK3 so zlúčeninou;

b) liečenie alebo prevenciu neurodegeneratívnej choroby, akou je Parkinsonova, Huntingtonova alebo Alzheimerova choroba;

c) liečenie traumatických poranení centrálnej nervovej sústavy alebo prevencie neurónovej degradácie spojenej s traumatickými poraneniami centrálnej nervovej sústavy;

d) liečenie cerebrálnej ischémie, srdcovej ischémie, zápalu, endotoxického šoku alebo diabetes;

e) potlačenie tvorby ciev u cicavca;

f) liečenie bunkových proliferatívnych porúch, akými sú tuhé nádory, diabetická retinopatia, intraokuláme neovaskuláme syndrómy, makuláma degenerácia, reumatoidná artritída, psoriáza alebo endometrióza;

g) liečenie rakoviny u cicavca.

22. Zlúčenina podľa nároku 18 na použitie na liečenie rakoviny u cicavca.

23. Zlúčenina podľa nároku 22 na použitie na liečenie rakoviny u ľudí.