SK285186B6

SK285186B6 - Potiahnuté sklo na kontrolu slnečného žiarenia, spôsob jeho výroby a absorpčný film pre blízku infračervenú oblasť

Info

Publication number: SK285186B6
Application number: SK1137-99A
Authority: SK
Inventors: Clem Steffler Mckown; Christophe Roger; David Alan Russo; Jeffrey Lee Stricker
Original assignee: Elf Atochem North America, Inc.
Priority date: 1998-08-21
Filing date: 1999-08-20
Publication date: 2006-08-03
Also published as: PL335017A1; KR100658376B1; TR199901995A2; CN1263874A; HU9902785D0; EA199900671A2; IL131253A; NZ337160A; SK113799A3; TR199901995A3; EP0983972A3; CN1160272C; IL131253A0; HUP9902785A2; EA001886B1; JP2000103648A; US6218018B1; KR20000017438A; EP0983972B1; EA199900671A3

Abstract

Potiahnuté sklo na kontrolu slnečného žiarenia, ktoré má vopred zvolenú farbu odrazeného svetla a ktoré má solárnu absorpčnú vrstvu na žiarenie v blízkej infračervenej oblasti a vrstvu s nízkou emisnou schopnosťou, tvorené sklom, ktoré má aspoň dve vrstvy, kde jedna vrstva obsahuje SnO2 s dopujúcimčinidlom, zvoleným zo skupiny tvorenej antimónom,volfrámom, vanádom, železom, chrómom, molybdénom,nióbom, kobaltom, niklom a ich zmesami, a druhá vrstva s nízkou emisnou schopnosťou obsahuje SnO2 obsahujúce dopujúce činidlo, zvolené zo skupiny tvorenej fluórom a fosforom, pričom hrúbka solárnej absorpčnej vrstvy je od 80 do 300 nanometrov (nm) ahrúbka vrstvy s nízkou emisnou schopnosťou je od 200 do 450 nm. Do rozsahu riešenia rovnako patrí spôsob výroby tohto skla a absorpčný film pre blízku infračervenú oblasť. Toto sklo má prijateľnú priepustnoť viditeľného svetla, absorbuje žiarenie vlnových dĺžok v blízkej infračervenej oblasti (NIR)a odráža infračervené žiarenie stredných vlnovýchdĺžok (nízka emisná schopnosť stredného infračerveného žiarenia) spolu s vopred zvolenou farbou v spektre viditeľného svetla pri odrazenom svetle.

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka potiahnutého skla, používaného v oknách obytných budov, v architektúre a v oknách vozidiel, kde je žiaduce dosiahnuť tak kontrolu slnečného žiarenia, ako i nízku emisnú schopnosť, postupu výroby tohto skla a absorpčného filmu pre blízku infračervenú oblasť. Povlaky na kontrolu slnečného žiarenia, ktoré majú nízku emisnú schopnosť, obsahujú oxid cínu a rôzne dopujúce prísady. Sklenené predmety môžu mať akýkoľvek tvar, ale obvykle sú ploché alebo zakrivené. Zloženie skla sa môže vo veľkej miere líšiť, ale obvykle sa používa sodnovápenaté sklo, vyrábané plavením. Toto sklo môže byť chladené, spevnené teplom alebo vytvrdzované.

Doterajší stav techniky

Kontrola slnečného žiarenia je termín, ktorý sa používa na charakterizáciu vlastnosti regulácie množstva slnečnej tepelnej energie, ktorej je umožnené prejsť skleneným predmetom do uzavretého priestoru, ako je budova alebo vnútrajšok automobilu. Nízka emisná schopnosť je termín, ktorým sa charakterizuje vlastnosť povrchu predmetu, v ktorom je potlačená absorpcia a emisia infračerveného žiarenia so strednou vlnovou dĺžkou, takže sa z povrchu stáva reflektor infračerveného žiarenia a tak sa znižuje tok tepla predmetom tým, že sa tlmí radiačná zložka prenosu tepla do povrchu s nízkou emisnou schopnosťou a z tohto povrchu (nízka emisná schopnosť sa niekedy označuje ako „Low E”). Potlačením prísunu slnečného tepla zostávajú vnútrajšky budov a automobilov chladnejšie, čo umožňuje zníženie potreby klimatizácie a nákladov na ňu. Účinné povlaky s nízkou emisnou schopnosťou zlepšujú pohodu v lete i v zime tým, že zvyšujú tepelnoizolačnú účinnosť okna.

Pre komerčne prijateľné predmety z potiahnutého skla, ktoré majú vlastnosť kontroly slnečného žiarenia a nízku emisnú schopnosť, sú samozrejme dôležité ekonomické aspekty, ktoré je potrebné vziať do úvahy pri výrobe týchto sklenených predmetov, a trvanlivosť a uchovávanie s tým spojených vlastností, ako je priepustnosť svetla, viditeľnosť, farba, čírosť a odraz.

Ako bude vysvetlené, na splnenie požiadaviek na kontrolu slnečného žiarenia a nízku emisnú schopnosť boli použité rôzne technológie, ale žiadny zo systémov úspešne nesplnil všetky požiadavky na uplatnenie a uskutočnenie týchto požiadaviek ekonomickým spôsobom.

Mnohé povlaky a systémy povliekania vyvolávajú vznik irizujúcich farieb na potiahnutom predmete. To môže byť spôsobené chemickým zložením povlaku, hrúbkou jednotlivej vrstvy alebo jednotlivých vrstiev, alebo interakciou substrátu a povlaku pri dopadajúcom svetle. Takéto irizovanie sa v niektorých prípadoch môže znížiť alebo odstrániť vložením antiirizujúcej vrstvy medzi sklenený substrát a prvý povlak. Použitie interferenčnej vrstvy medzi sklom a nasledujúcou funkčnou vrstvou, alebo nasledujúcimi vrstvami, na potlačenie irizovania alebo odrazu farieb bolo prvýkrát uskutočnené Royom G. Gordonom, pričom toto riešenie je chránené patentom Spojených štátov amerických č. 4 187 336 z 5. februára 1980. Technológia podľa Gordona sa stala súčasným stavom techniky pre sklá s povlakom na kontrolu slnečného žiarenia, ako ukazuje nedávno udelený patent Spojených štátov amerických č. 5 780 149 (McCurdy a kol., 14. júla 1998), kde sa navrchu interferenčnej vrstvy podľa Gordona naniesli dve vrstvy na získanie kontroly slnečného žiarenia. Interferenčná vrstva často obsa huje oxid kremičitý. Riešenie podľa predmetného vynálezu prekvapivo predstavuje dramatický prielom a odstraňuje potrebu spodnej vrstvy Gordonovho typu na kontrolu odrážanej farby.

V patente Spojených štátov amerických č. 3 149 989 sa opisuje kompozícia povlaku vhodná na výrobu skla odrážajúceho žiarenie (kontrola slnečného žiarenia). Podľa tohto patentu sa používajú aspoň dva povlaky, pričom prvý povlak, prilipnutý na sklenenom substráte, je tvorený oxidom cínu dopovaným pomerne vysokým podielom antimónu. Druhý povlak je rovnako tvorený oxidom cínu a je dopovaný relatívne malým množstvom antimónu. Obe tieto vrstvy môžu ležať na sebe, jedna na druhej, alebo môžu byť nanesené na opačné strany skleneného substrátu. V oboch prípadoch tieto povlaky na kontrolu slnečného žiarenia sklenenému predmetu nedodávajú významne nízke emisné vlastnosti.

V patente Spojených štátov amerických č. 4 601 917 sa opisuje kvapalná povliekacia kompozícia na výrobu vysoko akostného, vysoko účinného povlaku oxidu cínu dopovaného fluórom, nanášaním z chemických pár. Jedným z použitia takýchto povlakov je výroba energeticky účinných okien, rovnako známych v obchode ako low-E, alebo okná low-E (to znamená okná s nízkou emisnou schopnosťou). Rovnako sú opísané spôsoby výroby povliekaného skla. Tento patent však neuvádza žiadny návod, ako sa majú vyrábať potiahnuté sklenené predmety, ktorc by mali vlastnosť kontroly slnečného žiarenia a nízku emisnú schopnosť.

V patente Spojených štátov amerických č. 4 504 109, ktorého majiteľom je firma Kabushiki Kaisha Toyota Chou, sa opisuje sklo, potiahnuté viac vrstvami tieniacimi infračervené žiarenie a obsahujúce substrát priehľadný pre viditeľné svetlo a nad ním ležiacu laminačnú zložku z „aspoň jednej vrstvy tieniaceho infračerveného žiarenia a aspoň jednej interferenčnej odrazovej vrstvy, ležiacich alternatívne na sebe...“. Oxid india, dopovaný Sn, sa v príkladoch použil ako infračervená tieniaca vrstva a ako interferečná tieniaca vrstva sa použil TiO₂. Aby sa znížilo irizovanie, musí hrúbka infračervenej tieniacej vrstvy a interferenčnej odrazovej vrstvy mať hodnotu štvrtiny lambda (lambda/4) s prípustnou odchýlkou od 75 % do 130 % lambda/4.

I keď sú na prípravu infračervenej tieniacej vrstvy a interferenčnej odrazovej vrstvy uvádzané ďalšie kompozície, ako je napríklad oxid cíničitý SnO₂ s dopujúcimi prísadami alebo bez nich (pozri stĺpec 6, riadky 12 až 27), nie je na potlačenie irizovania alebo odrazu farieb ani opísaná ani doložená žiadna špecifická kombinácia dopovaných vrstiev oxidu ciničitého SnO₂ uvádzaná v predmetnom vynáleze, ktorá zaisťuje kontrolu slnečného žiarenia, nízku emisnú schopnosť a zábranu irizovania bez požiadavky obmedzenia na hrúbku lambda/4.

V patente Spojených štátov amerických č. 4 583 815, ktorého majiteľom je rovnako firma Kabushiki Kaisha Toyota Chou, sa opisuje laminovaný štít proti tepelnému vlneniu, tvorený dvoma nad sebou ležiacimi vrstvami oxidu india a cínu, ktoré obsahujú rôzne množstvo cínu. Rovnako sú v tomto patente opisované antireflekčné vrstvy nad týmito vrstvami oxidu india a cínu alebo pod nimi. V tomto patente sú uvedené ďalšie kompozície pre infračervené tieniace vrstvy a pre interferenčné odrazové vrstvy, ako je SnO₂ s dopujúcou prísadou, ktorá sa stáva kladným iónom s valenciou +5, ako je napríklad Sb, P, As, Nb, Ta, W alebo Mo, alebo s prvkom, ako je F, ktorý sa ľahko stáva záporným iónom s valenciou -1 (pozri odsek 22, riadky 17 až 23). Ale špecifická kombinácia dopovaných vrstiev SnO₂podľa predmetného vynálezu, pomocou ktorých sa dosa huje tienenie slnečného žiarenia, nízka emisná schopnosť a zábrany irizovania, nie je v tomto patente nikde ani všeobecne uvedená ani v príkladoch opísaná a doložená. Rovnako sa v tomto patente nikde nenárokuje vrstva oxidu cínu ani sa v opisnej časti neuvádza nič o zložení takýchto vrstiev, napríklad pomer dopujúcej prísady k oxidu cíničitému. Rovnako je potrebné uviesť, že opis vedie k použitiu rovnakého dopujúceho prostriedku v oboch vrstvách (oxid india a cínu), zatiaľ čo v predmetnej patentovej prihláške musí jedna vrstva obsahovať inú dopujúcu prísadu, než druhá vrstva.

V patente Spojených štátov amerických č. 4 828 880, ktorého majiteľom je firma Pilkington PLC, sa opisujú bariérové vrstvy, ktoré pôsobia na zábranu migrácie iónov alkalických kovov z povrchu skla a/alebo pôsobia ako spodná vrstva potláčajúca zafarbenie pre vrstvy ležiace nad touto spodnou vrstvou, odrážajúce infračervené žiarenie, alebo elektricky vodivé. Niektoré z týchto vrstiev potláčajúcich zafarbenie sa používajú na kontrolu slnečného žiarenia alebo v konštrukcii skla s nízkou emisnou schopnosťou.

V patente Spojených štátov amerických č. 5 168 003, ktorého majiteľom je Ford Motor Company, sa opisuje zasklievací výrobok, na ktorom je nanesený v podstate priehľadný povlak tvorený opticky funkčnou vrstvou (ktorá môže mať nízku emisnú schopnosť, alebo môže kontrolovať slnečné žiarenie) a slabšou vrstvou proti irizovaniu, ktorá je stupňovitou vrstvou s viacnásobným gradientom. Ako možná alternatíva alebo prípadná zložka vrstvy s nízkou emisnou schopnosťou, uvedenej v príkladovej časti, je zmienený oxid cínu dopovaný antimónom.

V patente Spojených štátov amerických č. 5 780 149, ktorého majiteľom je firma Libbey-Owens-Ford, sa opisuje sklo s povlakom na kontrolu slnečného žiarenia, v ktorom sú prítomné aspoň tri povlakovc vrstvy, prvý a druhý priehľadný povlak a vrstva potláčajúca irizovanie, ležiaca medzi sklom s priehľadnými hornými vrstvami. Podstatou riešenia podľa tohto vynálezu sú priehľadné vrstvy, ktoré majú rozdielne indexy lomu v oblasti blízkeho infračerveného žiarenia, pričom tieto rozdielne indexy lomu sú väčšie, než rozdiel v indexoch lomu vo viditeľnej oblasti. Tento rozdiel spôsobuje, že slnečné teplo je odrážané v blízkej infračervenej oblasti a nie je absorbované. Dopované oxidy kovov, ktoré majú nízku emisnú schopnosť, ako je napríklad fluórom dopovaný oxid cínu, sa používajú ako prvá priehľadná vrstva. V druhej vrstve sa používajú oxidy kovov, ako je nedopovaný oxid cínu. V tomto patente nie je nikde opisovaná kombinácia na absorbovanie slnečného žiarenia v blízkej infračervenej oblasti alebo vrstiev NIR (skratka NIR znamená „near infra-red”, alebo slnečné žiarenie v blízkej infračervenej oblasti).

V európskom patente EP 0-546-302-B1, udelenom 16. júla 1997, ktorého majiteľom je firma Asahi Glass Co., sa opisuje systém povlakov na kontrolu slnečného žiarenia tepelne spracovaného (tvrdeného alebo ohýbaného) skla, obsahujúceho ochrannú vrstvu na báze nitridu kovu. Na prekrytie vrstvy na kontrolu slnečného žiarenia sa používa ochranná vrstva alebo ochranné vrstvy (aby ju chránili pred oxidáciou počas tepelného spracovania). Pokiaľ sa týka vrstvy kontrolujúcej slnečné žiarenie, uvádza sa v tomto patente mnoho príkladov jej zloženia zahrnujúcich oxid cínu dopovaný antimónom alebo fluórom. Ale špecifická kombinácia dopovaných vrstiev SnO₂ opisovaná v predmetnom vynáleze, pomocou ktorej sa dosahuje kontrola slnečného žiarenia, nízke emisné schopnosti a pôsobenie proti irizovaniu bez toho, aby sa riadila Gordonovými poučkami, nie je v tomto patente nikde zmieňovaná ani nie je uvádzaná v príkladovej časti.

V európskom patente EP 0-735-009-A1, pričom zodpovedajúca patentová prihláška bola zverejnená vo februári 1996, ktorého majiteľom je firma Centrál Glass Co., sa opisuje sklenená tabuľa odrážajúca teplo, ktorá ma viacvrstvový povlak, tvorený sklenenou doskou a dvoma vrstvami. Prvou vrstvou je oxid kovu s vysokým indexom lomu na báze Cr, Mn, Fe, Co, Ni alebo Cu, druhou vrstvou je film s nižším indexom lomu na báze oxidu kovu, ako je napríklad oxid cínu. Dopované vrstvy a kombinácie s nízkou emisnou schopnosťou, alebo absorbujúce žiarenie v blízkej infračervenej oblasti (NIR), nie sú v tomto patente nikde diskutované.

Do doterajšieho stavu techniky je potrebné rovnako zahrnúť medzinárodnú patentovú prihlášku WO 98/11031. Táto patentová prihláška bola zverejnená v marci 1998 a jeho majiteľom je firma Pilkington PLC. V tejto medzinárodnej patentovej prihláške sa opisuje vysoko účinné sklo s kontrolou slnečného žiarenia tvorené skleneným substrátom s povlakmi zahrnujúcimi vrstvu absorbujúcu teplo a vrstvu oxidu kovu s nízkou emisnou schopnosťou. Vrstvou absorbujúcou teplo môže byť vrstva oxidu kovu. Táto vrstva môže byť dopovaná oxidmi volfrámu, kobaltu, chrómu, železa, molybdénu, nióbu alebo vanádu, alebo ich zmesami. Vrstvou s nízkou emisnou schopnosťou môže byť dopovaný oxid cínu. Vo výhodnom uskutočnení podľa vynálezu je vrstva alebo vrstvy potláčajúce irizovanie začlenené pod povlakovú vrstvu obsahujúcu vrstvu absorbujúcu teplo a vrstvu s nízkou emisnou schopnosťou. V tejto medzinárodnej patentovej prihláške nie je nikde uvádzaná ani zmieňovaná špecifická kombinácia dopovaných vrstiev SnO₂podľa predmetného vynálezu, pomocou ktorej sa dosahuje kontrola slnečného žiarenia, nízka emisná schopnosť a zabránenie irizovania bez toho, aby požadovali spodnú vrstvu „Gordonovho“ typu na potlačenie irizovania alebo odrazu farieb.

V kanadskom patente č. 2 193 158 sa uvádza vrstva oxidu cínu dopovaná antimónom vytvorená na skle, pričom v tejto vrstve je molámy pomer cínu k antimónu v rozmedzí od 1 : 0,2 do 1 : 0,5, a táto vrstva znižuje priechod svetla sklom.

V publikácii Dopant Effects in Sprayed Tin Oxide Films, E. Shanti, A. Banerjee and K.L. Chopra, Thin Solid Films, vol. 88, 1981, str. 93 až 100, sa hovorí o vplyvoch dopujúcich činidiel antimónu, fluóru a antimónu s fluórom na elektrické vlastnosti vrstiev oxidu cínu. V tejto publikácii sa nikde neuvádzajú žiadne optické vlastnosti filmov s antimón a fluórom ani žiadny vplyv na prepúšťanú alebo odrážanú farbu.

V patente Veľkej Británie č. 2 302 101, ktorého majiteľom je firma Glaverbel, sa opisuje sklenený predmet potiahnutý filmom antimónu/cínu s hrúbkou aspoň 400 nm obsahujúcou molámy pomer Sb/Sn v rozmedzí od 0,05 do 0,5 s priepustnosťou viditeľného svetla nižšou než 35 %. Tieto filmy sa nanášajú vodným spojom CVD (nanášanie vrstvy z chemických „chemical vapour deposition”) a sú určené na súkromné použitie skla. V tomto patente sa opisujú spodné povlaky obmedzujúce zákal, ako i silné vrstvy s nízkym pomerom Sb/Sn, ktoré majú nízke emisné vlastnosti, ako i vysokú absorpciu slnečného žiarenia. Rovnako sa v tomto patente uvádza skutočnosť, že je možné vytvoriť jednu dodatočnú vrstvu povlaku, alebo viac takýchto vrstiev, aby sa docielili žiaduce optické vlastnosti. V tomto patente však nie sú zmieňované žiadne z týchto vlastností okrem zákalu. V tomto patente sa rovnako neuvádza nič o tenších vrstvách, o použití viac než jednej dopujúcej prísady alebo o kontrolovaní zafarbenia filmu.

V patente Veľkej Británie č. 2 302 102 A, ktorého majiteľom je rovnako firma Glaverbel, sa opisuje sklenený substrát potiahnutý vrstvou oxidov Sn/Sb obsahujúci cín a antimón v molámom pomere v rozmedzí od 0,01 do 0,5, ktoré boli nanesené pomocou metódy CVD (nanášanie z chemických pár), kde potiahnutý substrát má slnečný faktor (solárny koeficient prítoku tepla) nižší než 0,7. Tieto povlaky sú určené na použitie na oknách a majú priepustnosť svetla medzi 40 až 65 % a hrúbku v rozmedzí od 100 do 500 nm. Podľa tohto patentu sú rovnako chránené spodné vrstvy znižujúce zákal, pričom nízka emisná schopnosť môže byť dodaná povlaku starostlivým výberom pomeru Sb/Sn. Ako v predchádzajúcom uvedenom riešení je spomenutá poučka o pridaní jednej dodatočnej vrstvy povlaku alebo viac takých vrstiev na docielenie určitých žiaducich optických vlastností. Rovnako sa na vrstvy Sb/Sn môžu naniesť vrstvy s nízkou emisnou schopnosťou z oxidu cínu dopovaného fluórom alebo sa do činidiel Sb/Sn môžu pridať fluórové zložky, aby poskytli filmy s nízkou emisnou schopnosťou, ktoré obsahujú F, Sb a Sn. Posledným dvom metódam sa nedáva prednosť, vzhľadom na dodatočný čas a náklady na aplikáciu tretej vrstvy a na skutočnosť, že emisná schopnosť filmov Sb/F sa zvýšila a nie znížila. V tomto patente rovnako nebola nájdená žiadna zmienka o kontrolovaní zafarbenia alebo o farebnej neutralite.

V patente Veľkej Británie č. GB 2 200 139, ktorého majiteľom je firma Glaverbel, sa opisuje spôsob ukladania povlaku nastrekovaním roztokov obsahujúcich prekurzory cínu, zlúčeniny fluóru a aspoň jednu ďalšiu dopujúcu prísadu, zvolenú zo skupiny zahrnujúcej antimón, arzén, vanád, kobalt, zinok, kadmium, volfrám, telúr alebo mangán.

Výrobcovia skla skôr uskutočňovali kontrolu prenosu tepla oknom použitím absorpčných a/alebo odrazových povlakov, zafarbením skla a následne nanášaných filmov. Väčšina z týchto povlakov a filmov je určená iba na to, aby sa pomocou nich dosiahla kontrola len jednej časti slnečného tepelného spektra, buď NIR, to znamená zložky blízkej infračervenej oblasti elektromagnetického spektra s vlnovou dĺžkou v rozmedzí 750 až 2500 nm, alebo zložky blízkej strednej infračervenej oblasti elektromagnetického spektra s vlnovou dĺžkou v rozmedzí 2,5 až 25 pm. Podľa doterajšieho stavu techniky bol navrhnutý produkt na kontrolu celého tepelného spektra, ale zostavy kovových a dielektrických filmov nanesených pokovovaním, i keď sú účinné, majú obmedzenú trvanlivosť a musia byť chránené a uzavreté v strednej časti izolovanej zasklievacej jednotky pozostávajúcej z viac tabuli (IGU). Z tohto doterajšieho stavu techniky vyplýva, že je tu potreba v tejto oblasti vyvinúť film na kontrolu celého slnečného žiarenia alebo kombináciu filmov, ktorá sa môže ľahko nanášať pyrolytickým nanášaním počas procesu výroby skla, pričom sa takto získa výrobok, ktorý má prijateľnú priepustnosť viditeľného svetla, odráža alebo absorbuje slnečné žiarenie v blízkej infračervenej oblasti (NIR), odráža žiarenie zo strednej infračervenej oblasti a je neutrálne, alebo takmer neutrálne, čo do zafarbenia.

Uvedené publikácie podľa doterajšieho stavu techniky, ani samotné, ani v kombinácii neuvádzajú ani nenaznačujú možnosť vytvorenia špecifickej kombinácie dopovaných vrstiev SnO₂, ktoré boli vynájdené podľa predmetného vynálezu, a pomocou ktorej jc možné dosiahnuť kontrolu slnečného žiarenia, nízku emisnú schopnosť a antiirizujúce vlastnosti bez toho, aby potrebovala spodnú vrstvu „Gordonovho“ typu.

V ďalšom opise sú použité skratky, ktoré majú už uvedený význam, to znamená NIR (kontrola slnečného žiarenia s vlnovou dĺžkou v blízkej infračervenej oblasti), low E (nízka emisná schopnosť alebo odraz infračerveného žiarenia so strednou vlnovou dĺžkou), IGU (izolovaná zasklievacia jednotka), C.I.E. 1931 (pozri ďalej definovaná medzinárodná norma), CDV (nanášanie z chemických pár). Význam ďalších skratiek je uvedený priamo v texte, pričom význam každej skratky je uvedený vždy pri jej prvom uvedení.

Podstata vynálezu

Predmetný vynález sa týka potiahnutého skla na kontrolu slnečného žiarenia, ktoré má vopred zvolenú farbu odrazeného svetla a ktoré má solárnu absorpčnú vrstvu pre žiarenie v blízkej infračervenej oblasti a vrstvu s nízkou emisnou schopnosťou, ktorého podstata spočíva v tom, že ju tvorí sklo, ktoré má aspoň dve vrstvy, kde jedna vrstva obsahuje SnO₂ s dopujúcim činidlom, zvoleným zo skupiny tvorenej antimónom, volfrámom, vanádom, železom, chrómom, molybdénom, nióbom, kobaltom, niklom a ich zmesami, a druhá vrstva s nízkou emisnou schopnosťou obsahuje SnO₂ obsahujúce činidlo, zvolené zo skupiny tvorenej fluórom a fosforom, pričom hrúbka solárnej absorpčnej vrstvy je od 80 do 300 nanometrov (nm) a hrúbka vrstvy s nízkou emisnou schopnosťou je od 200 do 450 nm.

Výhodne je hrúbka solárnej absorpčnej vrstvy pre blízku infračervenú oblasť od 200 do 280 nanometrov (nm) a hrúbka vrstvy s nízkou emisnou schopnosťou je od 250 do 350 nm.

Do rozsahu riešenia podľa vynálezu patrí taktiež potiahnuté sklo na kontrolu slnečného žiarenia, ktoré má vopred zvolenú farbu odrazeného svetla, pričom má solárnu absorpčnú vrstvu a vrstvu s nízkou emisnou schopnosťou, ktorého podstata spočíva v tom, že obsahuje film oxidu ciničitého SnO₂ obsahujúci aspoň dve dopujúce činidlá a rozdielnu koncentráciu dopujúcich činidiel od jedného povrchu filmu k opačnému povrchu filmu, kde prvé dopujúce činidlo je zvolené zo skupiny tvorenej antimónom, volfrámom, vanádom, železom, molybdénom, nióbom, kobaltom, niklom a ich zmesami, a druhým dopujúcim činidlom je fluór alebo fosfor, kde prvé dopujúce činidlo tvorí aspoň 50 % dopujúceho činidla prítomného na prvom povrchu uvedeného filmu SnO₂ na vytvorenie vrstvy absorbujúcej slnečné žiarenie v uvedenom filme SnO₂ priliehajúcemu k prvému povrchu, a druhé dopujúce činidlo tvorí koncentráciou aspoň 50 % dopujúceho činidla pri druhom povrchu uvedeného filmu, opačného proti prvému povrchu, na vytvorenie vrstvy s nízkou emisnou schopnosťou v uvedenom filme SnO₂ susediacej s uvedeným druhým povrchom.

Výhodne je v tomto prípade prvé dopujúce činidlo prítomné v koncentrácii aspoň 75 % dopujúcich činidiel prítomných v uvedenom filme SnO₂, v oblasti filmu začínajúcej uvedeným prvým povrchom a pokračujúcej do filmu SnO₂ do hĺbky aspoň 80 nm nad uvedeným prvým povrchom, a uvedené druhé dopujúce činidlo tvorí aspoň 75 % dopujúcich činidiel prítomných v uvedenom filme SnO₂ v oblasti filmu začínajúcej uvedeným druhým povrchom a pokračujúcej do filmu SnO₂ s koncentráciou aspoň 75 % dopujúcich činidiel do hĺbky aspoň 80 nm, kde uvedená oblasť uvedeného filmu SnO₂ s aspoň 75 % dopujúceho činidla pôsobí ako vrstva s nízkou emisnou schopnosťou a uvedená oblasť uvedeného filmu SnO₂, ktorá má aspoň 75 % uvedeného prvého dopujúceho činidla, pôsobí ako absorpčnú vrstva pre blízku infračervenú oblasť.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia má uvedená solárna absorpčná vrstva hrúbku od 220 do 260 nm, koncentráciu dopujúceho činidla od 2,5 % do 7 % hmotnost ných v uvedenej solárnej absorpčnej vrstve vztiahnuté na hmotnosť SnO₂ v tejto solárnej absorpčnej vrstve, a vrstvu s nízkou emisnou schopnosťou s hrúbkou od 280 do 320 nm, s koncentráciou dopujúceho fluóru od 1 % do 5 % hmotnostných v uvedenej vrstve s nízkou emisnou schopnosťou vztiahnuté na hmotnosť SnO₂ v tejto vrstve s nízkou emisnou schopnosťou a potiahnuté sklo má neutrálnu modrú farbu odrazeného svetla.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia je solárnou absorpčnou vrstvou SnO₂ s antimónovým dopujúcim činidlom v rozmedzí od 3 % do 6 % hmotnostných na hmotnosť oxidu cínu SnO₂ v solárnej absorpčnej vrstve, vrstvou s nízkou emisnou schopnosťou je vrstva SnO₂, obsahujúca fluórové dopujúce činidlo v rozmedzí 1 % do 3 % dopujúceho činidla vztiahnuté na hmotnosť SnO₂ vo vrstve s nízkou emisnou schopnosťou, a toto zlepšené sklo má neutrálnu modrú farbu odrazeného svetla. Táto solárna absorpčná vrstva je nanesená priamo na sklo a vrstva s nízkou emisnou schopnosťou je nanesená na horný povrch vrstvy kontrolujúcej slnečné žiarenie.

Uvedenou vopred zvolenou farbou odrazeného svetla je výhodne červená, žltá, zelená, modrá alebo neutrálna modrá.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia podľa vynálezu sú solárna absorpčná vrstva a vrstva s nízkou emisnou schopnosťou obsiahnuté v jedinom filme SnO₂ obsahujúcom aspoň dve dopujúce činidlá, kde prvé dopujúce činidlo je volené zo skupiny, tvorenej antimónom, volfrámom, vanádom, železom, molybdénom, nióbom, kobaltom, niklom a ich zmesami, a druhým dopujúcim činidlom je fluór alebo fosfor, pričom prvé dopujúce činidlo má vyššiu koncentráciu než uvedené druhé dopujúce činidlo pri jednom povrchu filmu, a prvé dopujúce činidlo má nižšiu koncentráciu než uvedené druhé dopujúce činidlo na opačnom povrchu filmu, a časť uvedeného filmu v blízkosti druhého opačného povrchu pôsobí v uvedenom filme ako vrstva s nízkou emisnou schopnosťou.

Dopujúcim činidlom pre vrstvu absorbujúcu slnečné žiarenie je antimón, výhodne je týmto antimónovým dopujúcim činidlom antimón z prekurzoru obsahujúceho chlorid antimonitý, chlorid antimoničný, triacetát antimónu, trietoxid antimónu, fluorid antimonitý, fluorid antimoničný alebo acetylacetonát antimónu.

Dopujúcim činidlom pre vrstvu s nízkou emisnou schopnosťou je fluór, výhodne je týmto dopujúcim fluórovým činidlom fluór z prekurzoru, obsahujúceho kyselinu trifluóroctovú, kyselinu difluóroctovú, kyselinu monofluóroctovú, fluorid amónny, hydrofluorid amónny alebo kyselinu fluorovodíkovú.

Každá z vrstiev SnO₂ je výhodne vrstva z pyrolytického rozkladu cínového prekurzoru, pričom tento cínový prekurzor je zvolený zo skupiny tvorenej monobutylcíntrichloridom, metylcíntrichloridom, dimetylcindichloridom, dibutylcíndiacetátom a chloridom ciničitým.

Solárna absorpčná vrstva je výhodne zložená aspoň z dvoch filmov absorbujúcich slnečné žiarenie, pričom celková hrúbka filmov absorbujúcich slnečné žiarenie je od 80 do 320 nm. Koncentrácia dopujúceho činidla v jednom z filmov absorbujúcich slnečné žiarenie je výhodne iná než koncentrácia dopujúceho činidla v ďalšom z filmov absorbujúcich slnečné žiarenie.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia je vrstva s nízkou emisnou schopnosťou zložená z aspoň dvoch filmov s nízkou emisnou schopnosťou, pričom celková hrúbka filmov s nízkou emisnou schopnosťou je od 200 do 450 nm. Výhodne je v tomto prípade koncentrácia dopujúceho činidla v jednom z filmov s nízkou emisnou schop nosťou iná než koncentrácia dopujúceho činidla v ďalšom z filmov s nízkou emisnou schopnosťou.

Solárna absorpčná vrstva obsahuje výhodne ďalšie dopujúce činidlo v množstve, ktoré mení farbu prepúšťaného svetla, pričom týmto dopujúcim činidlom meniacim farbu je fluór alebo chlór, najvýhodnejšie chlór, pričom výhodne je farbou odrazeného svetla neutrálna modrá a farbou prepusteného svetla je modrá.

Vo výhodnom uskutočnení toto potiahnuté sklo podľa vynálezu ďalej obsahuje fluórové dopujúce činidlo v uvedenej absorpčnej vrstve pre blízku infračervenú oblasť a že farba odrazeného svetla od uvedeného skla je rozdielna od farby prepúšťaného svetla.

Do rozsahu riešenia podľa predmetného vynálezu patrí taktiež spôsob výroby potiahnutého skla podľa vynálezu, ktorého podstata spočíva v tom, že sa postupne pri teplote nad 400 °C sklo spracuje:

prvým nosným plynom obsahujúcim zdroj kyslíka, H₂O, prekurzor cínu a prekurzor dopujúceho činidla zvolený zo skupiny tvorenej chloridom antimonitým, chloridom antimoničným, triacetátom antimónu, trietoxidom antimónu, fluoridom antimonitým, fluoridom antimoničným alebo acetylacetonátom antimónu; a druhým nosným plynom obsahujúcim zdroj kyslíka, H₂O, prekurzor cínu a prekurzor dopujúceho činidla zvolený zo skupiny kyseliny trifluóroctovej, etyltrifluóracetátu, kyseliny difluóroctovej, kyseliny monofluóroctovej, fluoridu amónneho, hydrofluoridu amónneho a kyseliny fluorovodíkovej;

za vzniku pyrolýzou vytvorenej absorpčnej vrstvy pre blízku infračervenú oblasť, tvorenej SnO₂ a obsahujúcej antimónové dopujúce činidlo a vrstvy s nízkou emisnou schopnosťou, tvorenej SnO₂ a obsahujúcej fluórové dopujúce činidlo.

Podľa ďalšieho uskutočnenia postup podľa predmetného vynálezu spočíva v tom, že sa postupne pri teplote nad 400 °C sklo spracuje:

prvým nosným plynom obsahujúcim zdroj kyslíka, H₂O, organocínový prekurzor a prekurzor dopujúceho činidla obsahujúci kov zvolený zo skupiny tvorenej antimónom, volfrámom, vanádom, železom, molybdénom, nióbom, kobaltom a niklom, a druhým nosným plynom obsahujúcim zdroj kyslíka, H₂O, organocínový prekurzor a prekurzor dopujúceho činidla obsahujúci fluór alebo fosfor;

za vzniku pyrolýzou vytvorenej absorpčnej vrstvy pre blízku infračervenú oblasť, tvorenej SnO₂ a obsahujúcej ako dopujúce činidlo antimón, volfrám, vanád, železo, chróm, niób, kobalt alebo nikel alebo ich zmesi, a vrstvy s nízkou emisnou schopnosťou, tvorenej SnO₂ a obsahujúcej fluór alebo fosfor ako dopujúce činidlo.

Výhodne sa sklo uvedie do styku s prvým nosným plynom pred tým, než sa uvedie do styku s druhým nosným plynom. Rovnako je výhodné, ak prvý nosný plyn obsahuje taktiež zložky druhého nosného plynu na vytvorenie produktu, v ktorom absorpčná vrstva pre blízku infračervenú oblasť obsahuje fluórové alebo fosforové dopujúce činidlo vedľa antimónu, volfrámu, vanádu, železa, chrómu, molybénu, nióbu, kobaltu alebo niklu, ako dopujúcich činidiel. Výhodne prvý nosný plyn taktiež ďalej obsahuje prekurzor dopujúceho činidla obsahujúci fluór, chlór alebo fosfor. Výhodne je uvedeným prekurzorom dopujúceho činidla obsahujúcim fluór, chlór alebo fosfor, buď kyselina trifluóroctová, HC1, alebo chlorid fosforitý.

Vo výhodnom uskutočnení prvý nosný plyn taktiež ďalej obsahuje modifikačné činidlo filmu zvolené zo sku piny tvorenej prekurzorom dopujúceho činidla obsahujúcim fluór alebo fosfor.

Prvý nosný plyn výhodne taktiež ďalej obsahuje prekurzor druhého dopujúceho činidla obsahujúci fluór alebo fosfor, alebo prekurzor druhého dopujúceho činidla obsahujúci kov zvolený zo skupiny, tvorenej antimónom, volfrámom, vanádom, železom, molybdénom, nióbom, kobaltom a niklom. Výhodne sa prekurzor druhého dopujúceho činidla volí zo skupiny tvorenej kyselinou trifluóroctovou, etyltrifluóracetátom, kyselinou difluóroctovou, kyselinou monofluóroctovou, fluoridom amónnym, hydrofluoridom amónnym a kyselinou fluorovodíkovou.

Do rozsahu riešenia podľa vynálezu taktiež patrí absorpčný film pre blízku infračervenú oblasť, ktorého podstata spočíva v tom, že je tvorený oxidom cínu obsahujúcim dopujúce činidlo pre blízku infračervenú oblasť zvolené zo skupiny tvorenej antimónom, volfrámom, vanádom, železom, molybdénom, nióbom, kobaltom a niklom, a obsahujúcim fluórové dopujúce činidlo v atómovej koncentrácii nižšej, než je koncentrácia dopujúceho činidla pre blízku infračervenú oblasť.

Toto fluórové dopujúce činidlo je výhodne prítomné v množstve postačujúcom na zmenu farby filmom prepúšťaného svetla.

Podľa ďalšieho uskutočnenia je absorpčný film pre blízku infračervenú oblasť tvorený oxidom cínu, obsahujúcim dopujúce činidlo pre blízku infračervenú oblasť zvolené zo skupiny tvorenej antimónom, volfrámom, vanádom, železom, molybdénom, nióbom, kobaltom a niklom a obsahujúcim dopujúce činidlo meniace farbu, prítomné v množstve postačujúcom na zmenu farby prepúšťaného svetla filmom, a zvolené zo skupiny tvorenej antimónom, volfrámom, vanádom, železom, molybdénom, nióbom, kobaltom, niklom a fluórom za predpokladu, že voľba dopujúceho činidla meniaceho farbu je odlišná od voľby dopujúceho činidla pre blízku infračervenú oblasť, pričom v prípade, že je zvoleným dopujúcim činidlom fluór, je jeho atómová koncentrácia nižšia, než je koncentrácia dopujúceho činidla pre blízku infračervenú oblasť.

Do rozsahu predmetného vynálezu patrí taktiež potiahnuté sklo na kontrolu slnečného žiarenia, ktorého podstata spočíva v tom, že má neutrálnu modrú farbu odrazeného svetla a ďalej má solárnu absorpčnú vrstvu pre blízku infračervenú oblasť a vrstvu s nízkou emisnou schopnosťou, tvorené sklom s povlakom aspoň dvoch vrstiev, kde jedna vrstva je solárna absorpčná vrstva tvorená SnO₂ a obsahujúca dopujúce činidlo zvolené zo skupiny tvorenej antimónom, volfrámom, vanádom, železom, molybdénom, nióbom, kobaltom, niklom a ich zmesami, a ďalšia vrstva je vrstvou s nízkou emisnou schopnosťou tvorená SnO₂ a obsahujúca dopujúce činidlo zvolené zo skupiny fluóru alebo fosforu.

Podľa ďalšieho uskutočnenia podstata potiahnutého skla na kontrolu slnečného žiarenia, ktoré má pre odrazené svetlo index farebnej intenzity 12 alebo menej a ďalej má solárnu absorpčnú vrstvu pre blízku infračervenú oblasť a vrstvu s nízkou emisnou schopnosťou, podľa vynálezu spočíva v tom, že je tvorené sklom, ktoré má povlak obsahujúci aspoň dve vrstvy, kde jedna vrstva je solárna absorpčná vrstva, tvorená SnO₂ a obsahujúca dopujúce činidlo zvolené zo skupiny tvorenej antimónom, volfrámom, vanádom, železom, molybdénom, nióbom, kobaltom, niklom a ich zmesami, a ďalšia vrstva je vrstvou s nízkou emisnou schopnosťou, tvorená SnO₂ a obsahujúca dopujúce činidlo, zvolené zo skupiny zahrnujúcej fluór a fosfor.

Podľa ďalšieho uskutočnenia podstata potiahnutého skla na kontrolu slnečného žiarenia, ktoré má farebné sú radnice C.I.E 1931 x medzi asi 0,285 a 0,310 a y medzi asi 0,295 a 0,325 pre odrazené svetlo a ďalej má solárnu absorpčnú vrstvu pre blízku infračervenú oblasť a vrstvu s nízkou emisnou schopnosťou, podľa vynálezu spočíva v tom, že je tvorené sklom, ktoré je potiahnuté aspoň dvoma vrstvami, kde jednou vrstvou je vrstva absorbujúca slnečné žiarenie tvorená SnO₂ a obsahujúca dopujúce činidlo zvolené zo skupiny tvorenej antimónom, volfrámom, vanádom, železom, molybdénom, nióbom, kobaltom, niklom a ich zmesami a ďalšia vrstva je vrstva s nízkou emisnou schopnosťou tvorená SnO₂ a obsahujúca dopujúce činidlo zvolené zo skupiny zahrnujúcej fluór a fosfor.

Podľa ďalšieho uskutočnenia podstata potiahnutého skla na kontrolu slnečného žiarenia, ktoré má farebné súradnice C.I.E 1931 x medzi asi 0,285 a 0,325 a y medzi asi 0,295 a 0,33 pre odrazené svetlo a ďalej má solárnu absorpčnú vrstvu pre blízku infračervenú oblasť a vrstvu s nízkou emisnou schopnosťou, podľa vynálezu spočíva v tom, že je tvorené sklom, ktoré je potiahnuté aspoň dvoma vrstvami, kde jednou vrstvou je vrstva absorbujúca slnečné žiarenie tvorená SnO₂ a obsahujúca dopujúce činidlo zvolené zo skupiny tvorenej antimónom, volfrámom, vanádom, železom, molybdénom, nióbom, kobaltom, niklom a ich zmesami a ďalšia vrstva je vrstvou s nízkou emisnou schopnosťou, tvorená SnO₂ a obsahujúca dopujúce činidlo zvolené zo skupiny zahrnujúcej fluór a fosfor.

Predmetný vynález poskytuje sklo so zdokonalenou kontrolou slnečného žiarenia, ktoré má prijateľnú priepustnosť viditeľného svetla, absorbuje svetlo s vlnovou dĺžkou v blízkej infračervenej oblasti (NIR) a odráža žiarenie s vlnovou dĺžkou v strednej infračervenej oblasti (nízka emisná schopnosť, alebo Low E), spolu s vopred zvoleným zafarbením odrážaného svetla vo viditeľnom spektre, ktoré môže byť upravené na určité zafarbenie, alebo môže byť v podstate bezfarebné („neutrálne“, ako bude definované ďalej). Rovnako poskytuje predmetný vynález postup výroby tohto zdokonaleného skla s povlakom, kontrolujúcim slnečné žiarenie. Toto zdokonalené sklo má vrstvu absorbujúcu slnečnú energiu alebo slnečné žiarenie v blízkej infračervenej oblasti (NIR) obsahujúcu oxid cínu s dopujúcimi prísadami, ako je antimón, a vrstvu na kontrolu emisnej schopnosti (low E) schopnú odrážať infračervené žiarenie so strednou vlnovou dĺžkou obsahujúcou oxid cínu s dopujúcou prísadou fluóru a/alebo fosforu. Zvláštna separátna vrstva potláčajúca irizujúce farby, ako je opisovaná v časti doterajšieho stavu techniky, nie je všeobecne potrebná na docielenie vzhľadu neutrálneho (bezfarebného) svetla odrazeného od potiahnutého skla, ale podľa predmetného vynálezu je možné kombinovať vrstvu potláčajúcu irizovanie alebo ďalšie vrstvy so zostavou dvoch vrstiev podľa vynálezu. V prípade potreby sa môže použiť viac vrstiev na kontrolu slnečného žiarenia a/alebo viac vrstiev s nízkou emisnou schopnosťou. Vrstva na kontrolu slnečného žiarenia v blízkej infračervenej oblasti (NIR) a vrstva s nízkou emisnou schopnosťou môžu byť oddelenými časťami jediného filmu na báze oxidu cínu, pretože obe vrstvy sú zložené z dopovaného oxidu cínu. Do rozsahu predmetného vynálezu rovnako patrí postup výroby potiahnutého skla na kontrolu slnečného žiarenia. Navyše je možné podľa predmetného vynálezu dosiahnuť kontrolovanie alebo zmenu zafarbenia prepúšťaného svetla prídavkom farebných prísad do vrstvy na kontrolovanie žiarenia v blízkej infračervenej oblasti (NIR). Podľa predmetného vynálezu bolo prekvapivo zistené, že dopujúci fluór, ktorý poskytuje nesfarbený film oxidu cínu, pôsobí ako zafarbovacie aditívum ak sa pridá do vrstvy na kontrolovanie slnečného žiarenia v blízkej infra červenej oblasti (NIR) a modifikuje tak zafarbenie svetla prepúšťaného filmom NIR.

Cieľom predmetného vynálezu je pripraviť transparentný predmet s kontrolovaným odrážaným zafarbením (i s neutrálnym zafarbením, ako je definované v tomto opise), ktorý absorbuje žiarenie s vlnou dĺžkou v blízkej infračervenej oblasti (NIR) a odráža infračervené žiarenie so strednou vlnovou dĺžkou (nízka emisná schopnosť), tvorený dvoma vrstvami tenkého filmu obsahujúcimi dopovaný SnO₂. Ďalším cieľom je nanášanie vrstiev technológiou nanášania z chemických pár pri atmosférickom tlaku (CVD), alebo s použitím iných metód, ako je postrek roztokmi (sprejovanie) alebo naparovanie/ sublimovanie kvapaliny/pevnej látky. Výhodným spôsobom nanášania je v prípade predmetného vynálezu metóda CVD uskutočňovaná pri atmosférickom tlaku a s použitím odparených kvapalných prekurzorov. Ďalším cieľom vynálezu je poskytnúť viacnásobné vrstvy na kontrolu slnečného žiarenia a/aiebo na dosiahnutie nízkej emisnej schopnosti spoločne s ďalšími vrstvami v kombinácii s vrstvami na kontrolu slnečného žiarenia a na dosiahnutie nízkej emisnej schopnosti. Ďalším cieľom je poskytnúť film na kontrolu slnečného žiarenia alebo kombináciu filmov, ktoré sa môžu ľahko nanášať pyrolytickým ukladaním počas procesu výroby skla, pričom sa získa výrobok, ktorý má prijateľnú priepustnosť viditeľného svetla, odráža alebo absorbuje NIR, odráža žiarenie zo strednej infračervenej oblasti (low-E) a je neutrálny alebo takmer neutrálny, pokiaľ sa týka zafarbenia, pričom do rozsahu riešenia podľa predmetného vynálezu patri i postup výroby týchto produktov. Iným cieľom vynálezu je kontrolovanie zafarbenia prepúšťaného svetla, nezávisle od farby odrážaného svetla, pridaním prísad do vrstvy NIR.

Potiahnuté sklo na kontrolu slnečného žiarenia a s nízkou emisnou schopnosťou sa vyrába ukladaním aspoň dvoch vrstiev na zahriaty priehľadný substrát, a síce vrstvy s nízkou emisnou schopnosťou tvorenej filmom oxidu cíničitého SnO₂ obsahujúcim fluór a/alebo fosfor a vrstvy absorbujúce NIR tvorené filmom oxidu cíničitého SnO₂ obsahujúcim antimón, volfrám, vanád, železo, chróm, molybdén, niób, kobalt, nikel alebo ich zmes ako dopujúcu prísadu. Podľa predmetného vynálezu bolo zistené, že táto kombinácia účinne kontroluje časť slnečnej a radiačnej tepelnej časti elektromagnetického spektra, takže okno s povlakom týchto filmov má omnoho lepšie vlastnosti.

Vlastnosti kontroly slnečného žiarenia sa obvykle vyjadrujú pomocou koeficientu zisku slnečného tepla (SHGC) a hodnoty U. SHGC je mierou celkového zisku slnečného tepla cez okenný systém v pomere k dopadajúcemu slnečnému žiareniu, zatiaľ čo hodnota U (U) je koeficient celkového prenosu tepla pre okno. Hodnota SHGC potiahnutého skla je primáme závislá od hrúbky a obsahu antimónu vo filme, absorbujúcom NIR (pozri obrázok 5 a 6), zatiaľ čo hodnota U závisí primáme od emisnej schopnosti filmu a od konštrukcie okna. Hodnota SHGC meraná v strede skla môže byť v rozsahu od asi 0,40 do 0,80, zatiaľ čo hodnota U meraná v strede skla môže kolísať v rozmedzí od asi 0,7 do 1,2 pre jednotlivú tabuľu s povlakom filmov vytvorených podľa výhodného uskutočnenia podľa vynálezu. V izolovanej zasklievacej jednotke (IGU) hodnota SHGC klesne na «0,30, pričom hodnota U klesá až na ss 0,28.

Podľa predmetného vynálezu je možné kontrolovať tak odrazené, ako i prepúšťané zafarbenie skla s povlakom vytvoreným podľa vynálezu. Navyše je možné kontrolovať množstvo viditeľného svetla prepúšťaného sklom s povlakom v medziach od 25 do 80 % kontrolovaním hrúbky filmu NIR a filmu s nízkou emisnou schopnosťou, a koncentráciou dopujúcich činidiel vo filme NIR. Prepúšťané za farbenie, to znamená zafarbenie svetla prepúšťaného sklom s povlakom, sa môže kontrolovať oddelene od odrážaného zafarbenia prídavkom farebne účinného množstva farbiacej prísady v povlakovej vrstve NIR. Odrážané zafarbenie sa môže meniť od takmer neutrálnej až do červenej, žltej, modrej alebo zelenej, pričom toto zafarbenie môže byť kontrolované zmenami hrúbky filmu a obsahom dopujúcej prísady vo vrstvách. Takmer neutrálne zafarbenie, ako je tu definované, sa pri odrážanom zafarbení môže prekvapivo docieliť bez potreby vytvorenia vrstvy proti irizovaniu. I keď indexy lomu pri filme NIR a filme s nízkou emisnou schopnosťou sú rôzne, odrážaná farba nezávisí od klasického javu interferencie, ktorý pôvodne objavil Gordon (pozri patent Spojených štátov amerických č. 4 1887 336). Pozorované odrážané zafarbenie je nečakane kontrolované kombináciou absorpcie a odrazu, docielené vo vrstve NIR (absorpcie) a odrazu, docieleného vrstvou alebo vrstvami s nízkou emisnou schopnosťou. Absorpcia vrstvy NIR môže byť kontrolovaná zmenou hrúbky jej vrstvy oxidu cíničitého SnO₂ a koncentráciou dopujúcej prísady vo vrstve NIR, obvykle antimónu. Odrazivosť vrstvy s nízkou emisnou schopnosťou sa môže riadiť zmenou hrúbky jej vrstvy SnO₂ a koncentráciou dopujúcej prísady vo vrstve s nízkou emisnou schopnosťou, obvykle fluóru. Vrstva s nízkou emisnou schopnosťou zložená z oxidu cíničitého SnO₂ obsahujúceho dopujúce činidlo fluór alebo fosfor je v tomto opise predmetného vynálezu niekedy skracovaná ako TOF alebo TOP, zatiaľ čo vrstva NIR s SnO₂, pokiaľ obsahuje antimón, je tu niekedy skracovaná ako TOSb.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Priložené obrázky slúžia na ďalšie, detailné vysvetlenie podstaty riešenia podľa predmetného vynálezu.

Na obrázkoch 1 až 4 a 8 až 13 sú v reze znázornené rôzne typy potiahnutého skla, ktoré má rôzny počet vrstiev alebo filmov s rôznym usporiadaním uložení jednotlivých vrstiev na sklenenom substráte.

Obrázky 5 a 6 graficky ukazujú kontrolu slnečného žiarenia, docielenú filmami dopovanými antimónom s rôznymi koncentráciami dopujúcej prísady a rôznych hrúbok filmov na okenných tabuliach, to znamená na jednotlivej tabuli skla, alebo na izolovaných zasklievacích jednotkách (označovaných skratkou IGU), ktoré sú zložené z aspoň dvoch sklenených tabúl.

Obrázok 7 ukazuje farebné spektrum v súradniciach x a y podľa Commision Intemationale de L Eclairage (C.I.E) a špecifické zafarbenie, ktoré je možné docieliť rôznymi hrúbkami filmov a koncentráciami dopujúcich činidiel. Anglickým prekladom C.I.E je Intemational Commision on Illumination.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Riešenie podľa vynálezu bude bližšie vysvetlené v nasledujúcej príkladovej časti, kde sú uvedené výhodné uskutočnenia podľa predmetného vynálezu, pričom tieto príklady sú iba ilustratívne a nijako neobmedzujú rozsah predmetného vynálezu. Pre odborníka pracujúceho v danom odbore je zrejmé, že v rámci riešenia podľa predmetného vynálezu je možné uskutočňovať ďalšie obmeny okrem tu uvedených uskutočnení, ktoré patria do rámca tohto vynálezu.

Súčasné najvýhodnejšie uskutočnenie na získanie potiahnutého skla s vlastnosťou nízkej emisnej schopnosti a vlastnosťou NIR s neutrálnou odrazenou farbou s iba dvoma filmami na skle predstavuje asi 300 nm hrubý film TO.F (fluórom dopovaný oxid cínu) v kombinácii s asi 240 nm hrubým filmom TO:Sb (antimónom dopovaný oxid cínu) na skle. Hrúbka filmu vrstvy TO:F môže siahať od 280 do 320 nm a stále dosahuje prekvapujúci výsledok, pokiaľ sa týka neutrálnej odrazenej farby. Koncentrácia fluóru sa môže pohybovať v rozsahu od asi 1 do 5 atómových %. Hrúbka filmu TO:Sb môže byť v rozmedzí od asi 220 do 260 nm, pričom koncentrácia antimónu od asi 3 do 8 % a stále sa ešte docieli prekvapujúci výsledok neutrálnej odrazenej farby potiahnutého skla. V rozmedziach výhodnej hrúbky a koncentrácie dopujúceho činidla podľa tohto vynálezu je možné vyrobiť potiahnuté sklo na kontrolu slnečného žiarenia, ktoré má vrstvu NIR a vrstvu s nízkou emisnou schopnosťou, pričom má zafarbenie odrazeného svetla neutrálne modré, to znamená potiahnuté sklo, ktoré má farbu odrazeného svetla prevažne v hodnotách C.I.E. farebných súradníc x medzi 0,285 a 0,310 a y medzi 0,295 a 0,325, ako je znázornené na obrázku 7 okienkom s označením neutrálna modrá farba, alebo blízka neutrálnej modrej farbe s hodnotami x až asi 0,32, ako je ukázané v príkladoch 15, 20 a 22.

Príklady 1 až 30

Sklenený substrát s hrúbkou 2,2 milimetrov (kremičité sodnovápenaté sklo) s plochou 12,9 cm² sa zahrialo na vykurovacom bloku na teplotu 605 až 625 °C. Substrát sa umiestnil 25 mm pod stredovú časť zvislej koncentrickej povliekacej dýzy. Nosný plyn, ktorým bol suchý vzduch prúdiaci rýchlosťou 15 litrov za minútu (1/min.), sa zahrial na teplotu 160 °C a potom bol vedený zvislým odpaľovačom s horúcimi stenami. Kvapalný povliekací roztok, obsahujúci asi 95 % chloridu antimonitého, sa do odparovača dodával injekčnou striekačkou riadeným objemovým prietokom, stanoveným tak, aby bolo dosiahnuté v plynovej kompozícii koncentrácie 0,5 mol % organocínu. Do odparovača sa dodávala voda v riadenom množstve takým spôsobom, aby bolo dosiahnuté v plynovej kompozícii koncentrácie 1,5 mol % vodnej pary. Táto plynová zmes sa nechala dopadať na sklenený substrát čelnou rýchlosťou 0,9 m/sekundu počas asi 6,1 sekundy, čo viedlo k naneseniu filmu oxidu cínu, dopovaného antimónom s hrúbkou asi 240 nm. Ihneď potom sa použila druhá plynová zmes tvorená prekurzorovou kompozíciou obsahujúcou 95 % hmotnostných monobutylcíntrichloridu a 5 % hmotnostných kyseliny trifluóroctovej spolu s vodou v rovnakej koncentrácii a s nosným plynom, ktoré boli použité na uloženie vrstvy oxidu cínu dopovaného antimónom. Táto druhá plynová kompozícia sa nechala narážať na potiahnutý substrát počas asi 6,7 sekundy. Týmto spôsobom sa naniesol film oxidu cínu dopovaného fluórom s hrúbkou asi 280 nm. Tento dvojvrstvový film bol veľmi svetlomodrý v priehľade a odraze. Optické vlastnosti sa merali spektrofotometrom UV/VIS/NIR a pevnosť vrstvy sa merala štandardnou štvorbodovou sondou. Koeficient zisku slnečného tepla, hodnota U a viditeľná priepustnosť v strede skla sa vypočítali pomocou programu Window 4.1. vyvinutým v Lawrence Berkeley National Laboratory, Windows and Daylight Group, Building Technologies Program, Energy and Environmental Division. Súradnice farby podľa C. I. E, to znamená x a y boli vypočítané podľa normy ASTM E308-96 z údajov o odraze viditeľného svetla medzi 380 až 770 nm a hodnôt tristimulu pre Illuminant C (svetelný zdroj C). Výsledky analýzy tohto filmu sú v tabuľke 1, položka

19. Postup podľa tohto príkladu sa opakoval ešte dvadsaťdeväťkrát s premenlivými koncentráciami chemických pre kurzorov a dobami nanášania, čím boli získané vzorky potiahnutého skla s rôznymi hrúbkami vrstiev NIR a vrstiev s nízkou emisnou schopnosťou a s rôznymi koncentráciami dopujúcich látok. Výsledky sú v tabuľke 1.

Príklady 31 až 38

Podľa týchto príkladov sa opakoval postup z príkladu 1 s tým rozdielom, že poradie privádzania pár sa obrátilo. Najprv sa po asi 8 sekundách nanášal film oxidu cínu dopovaného fluórom, a potom po asi 6 sekundách film oxidu cínu dopovaného antimónom. Výsledný film mal hrúbku asi 540 nm a bol zložený z vrstvy s nízkou emisnou schopnosťou (TOF) s hrúbkou asi 300 nm a z vrstvy NIR (TOSb) s hrúbkou asi 240 nm a mal podobný vzhľad a farbu odrážaného svetla (neutrálna modrá farba) ako film v príklade

19. Výsledky analýzy sú v tabuľke 2, položka 31. Postup podľa tohto príkladu sa opakoval ešte sedemkrát s premenlivými koncentráciami chemických prekurzorov a dobami nanášania, čím boli získané vzorky potiahnutého skla s rôznymi hrúbkami vrstiev NIR a vrstiev s nízkou emisnou schopnosťou a s rôznymi koncentráciami dopujúcich látok. Výsledky sú v tabuľke 2.

Príklad 39

Podľa tohto príkladu bol opakovaný postup z príkladu 1 s tým rozdielom, že boli použité tri zmesi privádzaných prekurzorov. V zložení tretej zmesi bolo obsiahnuté 90 % hmotnostných monobutylcíntrichloridu, 5 % hmotnostných kyseliny trifluóroctovej a 5 % hmotnostných chloridu antimonitého. Film s gradientom sa nanášal tak, že sa najprv ukladal iba prekurzor oxidu cínu, dopovaný antimónom z príkladu 1, po 70 % času potrebného na nanesenie 240 nm. Potom sa zaviedol zmesový prekurzor, dopovaný antimónom a fluórom. Prívod oboch zmesí prekurzorov pokračoval po 20 % celkovej doby nanášania a potom sa prívod zmesi s prekurzorom antimónu uzavrel. Prívod zmesového prekurzoru s antimónom a fluórom pokračoval vo zvyšných 10 % celkového času nanášania pre antimónový film s hrúbkou 240 nm. V tomto okamihu sa spustil prívod prekurzoru pre film oxidu cínu dopovaného fluórom. Oba prítoky pokračovali po 20 % času, potrebného na nanesenie vrstvy 300 nm oxidu cínu, dopovaného fluórom. Prívod zmesného prekurzoru s antimónom a fluórom sa uzavrel a prívod prekurzoru oxidu cínu dopovaného fluórom pokračoval po zvyšok času na nanesenie filmu dopovaného fluórom. Výsledná vrstva gradientového povlaku má svetlomodrú farbu prepusteného i odrazeného svetla (x = 0,292, y = 0,316), SHGC = 0,50 a hodnotu U = 0,6 a priepustnosť viditeľného svetla asi 45 %. Ako je zjavné z obrázku 3, povrch 22 gradientového filmu 16 má v podstate 100 % antimónového dopujúceho činidla, zatiaľ čo povrch 18 má v podstate 100 % fluórového dopujúceho činidla s gradientom koncentrácie dopujúcich činidiel medzi povrchmi 18 a 22 vytvorenými v matrici SnO₂ filmu.

Príklady 40 až 43

Podľa týchto príkladov 40 až 43 bol rovnako použitý postup uvedený v príklade 1. Povliekacia kompozícia pre vrstvu NIR v príkladoch 41 a 43 bola zložená z fluóru, antimónu a prekurzoru cínu, vzniknutého pridaním SbCl₃ a TFA do MBTC. Tento prekurzor obsahoval 0 až 5 % hmotnostných TFA, 5,2 až 5,5 % hmotnostných SbCl₃ a zvyšok MBTC a spolu s vodou sa privádzal do druhého odparovača. Nosným plynom pre druhý odparovač bol suchý vzduch dodávaný v množstve 15 litrov/minútu. Prekurzor fluóru, antimónu a cínu sa pridával v množstve 0,5 mol % z celkového toku nosného plynu, a teplota odparovača sa udržovala na 160 °C. Substrát kremičitého sodnovápenatého skla s veľkosťou 12,9 cm² a hrúbkou 2,2 mm sa na vykurovacom bloku predhrial na teplotu 605 až 625 °C. Vykurovací blok a substrát sa potom presunuli do polohy priamo pod zvislou nanášacou dýzou, pričom substrát bol umiestnený 25 milimetrov pod nanášacou dýzou. Potom sa pary F/Sb/Sn/H₂O z druhého odparovača nasmerovali na sklenený substrát a v príkladoch 41 a 43 sa nanášala podkladová vrstva oxidu cínu dopovaného antimónom a fluórom. Rýchlosť nosného plynu predstavovala 0,9 m/s a hrúbka filmu oxidu cínu, dopovaného antimónom a fluórom bola asi 240 nm. Vedľajšie produkty reakcie a nezreagované pary prekurzorov boli odsávané zo substrátu v množstve 18 litrov/minútu. Po nanesení podkladovej vrstvy oxidu cínu dopovaného antimónom a fluórom bol ventil nanášacej dýzy pripojený z druhého odparovača na prvý odparovač. Pary MBTC/TFA/H₂O sa potom privádzali na substrát a ukladala sa vrstva oxidu cínu dopovaného fluórom na hornú plochu podkladovej vrstvy oxidu cínu dopovaného antimónom a fluórom. Rýchlosť nosného plynu predstavovala 0,9 m/s a hrúbka filmu oxidu cínu dopovaného fluórom bola asi 300 nm. Dvojvrstvové filmy z príkladov 41 a 43 (obsahujúce podkladovú vrstvu NIR s F i Sb) mali svetlosivú farbu prepusteného svetla a neutrálnu farbu odrážaného svetla. Príklady 40 a 42 v podstate reprodukujú príklady 40, prípadne 43, ale bez fluórového dopujúceho činidla v podkladovej vrstve NIR. Vlastnosti boli zmerané a výsledky sú v tabuľke 3. Výsledky ukazujú ako fluór, ako dodatočné dopujúce činidlo vo vrstve NIR pôsobí na zmenu farby odrážaného a prepúšťaného svetla. Prepúšťané farby T_Vi_S x a y filmov, vyrobených s dopujúcimi čidlami TFA a Sb vo vrstve NIR v príkladoch 41 a 43 majú neutrálnejšie odrazené farby a sivšie prepúšťané farby než vzorky, ktoré obsahovali iba Sb ako dopujúce činidlo v antimónom dopovanej vrstve NIR s oxidom cínu v príkladoch 40 a 42. Navyše vrstva NIR, dopovaná antimónom s množstvom fluórového dopujúceho činidla ovplyvňujúcim farbu má vyššiu priepustnosť viditeľného svetla (vzrast T_vjs z

54,5 na 58,5 v príklade 41 oproti príkladu 42 sa rovnakým množstvom antimónového dopujúceho činidla).

Nasledujúce príklady 44 až 47 ukazujú nanášanie filmov s týmto zložením : TOF/TOSb (nízka koncentrácia Sb)/TOSb (vysoká koncentrácia Sb)/sklo, TOF/TOSb (vysoká koncentrácia Sb/TOSb(nízka koncentrácia Sb)/sklo, TOSb(nízka koncentrácia Sb)/TOF/TOSb(vysoká koncentrácia Sb)/sldo a TOSb(vysoká koncentrácia Sb)/TOF/TOSb(nízka koncentrácia Sb)/sklo.

Príklad 44

Pri uskutočnení postupu podľa tohto príkladu bol opakovaný postup z príkladu 1 s tým rozdielom, že teplota skla predstavovala asi 610 °C a koncentrácia činidiel bola asi 0,63 mol % vo vzduchu prúdiacom v množstve 20 litrov za minútu. Najprv sa uložilo asi 40 nm antimónom dopovaného oxidu cínu z kvapalného povliekacieho roztoku, zloženého z asi 10 % hmotnostných chloridu antimonitého a asi 90 % hmotnostných monobutylcíntrichloridu. Ihneď potom sa naniesla z kvapalného povliekacieho roztoku vrstva s hrúbkou asi 200 nm antimónom dopovaného oxidu cínu tvorená 3,25 % hmotnostnými chloridu antimonitého a 96,75 % hmotnostnými monobutylcíntrichloridu. Tretia vrstva s hrúbkou asi 300 nm fluórom dopovaného oxidu cínu sa naniesla z roztoku obsahujúceho 5 % hmotnostných kyseliny trifluóroctovej a 95 % hmotnostných monobutylcíntrichloridu. Výsledný film javil svetlo modrozelenú farbu odrážaného svetla a svetlomodrú farbu rozpúšťaného svetla. Vlastnosti filmu sa merali rovnakým spôsobom, ako je uvedené v príklade 1. Priepustnosť viditeľného svetla predstavovala 64 %, pričom vypočítaná hodnota SHGC bola 0,56. Súradnice x a y pre farbu odrážaného svetla predstavovali 0,304 a prípadne 0,299, čo umiestnilo film do kvadrantu neutrálnej modrej farby farebného priestoru C.I.E, ako bol definovaný.

Príklad 45

Podľa tohto príkladu sa opakoval postup z príkladu 44, ale tentokrát sa vrstvy TOSb nanášali v opačnom poradí. Výsledný film mal modročervenú farbu odrážaného svetla s farebnými súradnicami (x) 0,330 a pripadne (y) 0,293. Priepustnosť viditeľného svetla bola 59 % a hodnota SHGC bola 0,54. Pre každého odborníka v tomto odbore je zrejmé, že vrstvy TOSb môžu mať rôzne hrúbky a koncentrácie, nezje tu uvedené, ale napriek tomu budú tieto riešenia patriť do rozsahu predmetného vynálezu.

Príklad 46

Podľa tohto príkladu bol opakovaný postup z príkladu

44, ale v tomto príklade bol obrátený sled ukladania vrstvy fluórom dopovaného oxidu cínu a vrstvy z roztoku obsahujúce 3,25 % hmotnostných chloridu antimonitého. Výsledný film mal priepustnosť viditeľného svetla 62 %, hodnota SHGC bola 0,55 a tento film vykazoval neutrálne modrú farbu odrážaného svetla vyznačenú súradnicami farby (x) 0,311 a(y)0,311.

Príklad 47

Podľa tohto príkladu bol opakovaný postup z príkladu

45, pričom podľa tohto príkladu bol obrátený sled nanášania vrstvy fluórom dopovaného oxidu cínu a vrstvy z roztoku s obsahujúcimi 10,0 % hmotnostnými chloridu antimonitého. Výsledný film mal priepustnosť viditeľného svetla 57 %, hodnotu SHGC 0,53 a tento film vykazoval svetlozelenú farbu odrážaného svetla vyznačenú súradnicami farby (x) 0,308 a (y) 0,341. Pre každého odborníka pracujúceho v danom odbore je zrejmé, že vrstvy TOSb môžu mať rôzne hrúbky a koncentrácie, než ako je tu uvedené, ale aj tak budú tieto riešenia patriť do rozsahu predmetného vynálezu.

Všetky hodnoty SHGC a hodnoty U v tabuľkách boli stanovené pomocou „single bánd aproach“ programu Window 4.1 NFRC. Použitie presnejšieho viacpásmového prístupu (potrebný súbor spektrálnych údajov) by zlepšilo hodnotu SHGC o asi 14 %. Hodnoty tristimulu C.I.E. pre odrazené a prepúšťané farby potiahnutých predmetov sa môžu vypočítať podľa normy ASTM E308 s použitím Illuminantu C (štandardný svetelný zdroj C) ako štandardu. Z normy ASTM E308 sa môže špecifikovať farba predmetu v jednej z radov rôznych stupníc. Stupnicou, použitou na potiahnuté predmety podľa tohto vynálezu, sú súradnice farby x a y C.I.E 1931. Možno ich ľahko previesť na oponentmi farebnú stupnicu C.I.E. 1976 L*,a*,b* pomocou týchto rovníc:

x = X/(X+Y+Z) y = Y/(X+Y+Z) L* = 116 (Y/Y_n)^1/3 -16 a* = 500 [(X/X„)^l/3 - (Y/Y„)^1/3 ] b* = 200 [(Y/Y_n)^1/3 - (Z/Z„)^1/3 ], v ktorých :

X, Y a Z sú hodnoty tristimulu C.I.E. potiahnutého predmetu, a

X_n, Y„, Z_n sú 98,074, pripadne 100,00 a 118,232 pre štandardný Illuminant C.

Z hodnôt L*, a*, b* sa môže vypočítať index c* sýtosti farby pomocou rovnice :

c* = [(a*)²+(b*)²]^,/2

Index vnemu sýtosti farby 12 alebo nižšej sa považuje za neutrálny.

Definícia neutrálne modrej farby odrazeného svetla, t. j. potiahnutého skla s odrazeným svetlom prevažne v rámci hodnôt farebných súradníc C.I.E. x medzi 0,285 a 0,310 a y medzi 0,295 a 0,325, ako je znázornené na obrázku 7 okienkom s označením neutrálna modrá farba, koreluje s C. I. E. 1976 L*, a*, b* s hodnotami 37,85, -1,25, -5,9 a 39,62, -2,25, 1,5.

Konverzia vzorky je nasledujúca :

Príklad 40 (tabuľka 3)

5,5 % SbCl₃

300/240 (F/Sb/sklo)

X = 9,797

Y = 9,404

Z = 12,438 x = 0,310 y = 0,297 L* = 36,751 a* = 4,624 b* = -3,466 c* = 5,778

Vlastnosti kontroly slnečného žiarenia sklenených okien boli vyhodnotené a ocenené pomocou normy United States of Americe, Environmetal Agency pomocou hodnotiaceho systému Energy Star. Hodnotenie Energy Star pre strednú oblasť USA vyžaduje hodnotu faktora U 0,40 alebo nižšiu a hodnotu SHGC 0,55 alebo nižšiu. Povliekané sklo s povlakom N1R a povlakom s nízkou emisnou schopnosťou podľa predmetného vynálezu po vložení do okien bežnej konštrukcie získalo hodnotenie Energy Star pre strednú a/alebo južnú oblasť. Napríklad pri použití okna zvislej výsuvnej konštrukcie širokej 91,44 cm a vysokej 121,92 cm s absorpčnou hodnotou rámu 0,5 podľa hodnotenia National Fenestration Rating Council (NFRC) a zostaveného zo skiel s kontrolou slnečného žiarenia podľa predmetného vynálezu s filmom NIR a filmom s nízkou emisnou schopnosťou vo výhodných rozmedziach neutrálne modrej farby sa docielila hodnota SHGC nižšia než 0,40 a hodnota U nižšia než 0,64 pre konštrukciu s monolitným sklom s hodnotou rámu U 0,7 alebo nižšou a ďalej sa docielila hodnota SHGC nižšia než 0,38 a hodnota U nižšia než 0,48 pre konštrukciu s izolovanou zasklievacou jednotkou (IGU) vyrobenou z 2,5 mm číreho skla so vzduchovou medzerou 12,7 milimetrov a s povlakom NIR a povlakom s nízkou emisnou schopnosťou na povrchu #2 vnútorného skla a s hodnotou U rámu 1,0 alebo nižšou.

Uvedené príklady potvrdzujú, že s minimálne dvoma dopovanými vrstvami SnO₂ je možné vytvoriť vynikajúce povliekané sklo na kontrolu slnečného žiarenia s vopred zvolenou farbou odrážaného svetla. V ďalej priložených tabuľkách 1, 2 a 3 uvedené údaje a graficky ilustrované závislosti od obr. 5 a 6 ukazujú, ako sa menia solárne vlastnosti povliekaného skla s koncentráciou dopujúceho činidla a s hrúbkou filmu, predovšetkým pri filme NIR. Na obrázku 7 sú vynesené súradnice farby C.I.E. reprezentatívneho výberu povliekaných skiel z príkladov 1 až 39. Ako je z obrázku 7 zrejmé, špecifické kombinácie hrúbky filmu pre film NIR i pre film s nízkou emisnou schopnosťou a špecifické koncentrácie dopujúcich látok sa môžu použiť na výrobu skiel s kontrolou slnečného žiarenia s akoukoľvek požadovanou farbou skla odrážaného z potiahnutého povrchu skla, ako je napríklad červená, zelená, žltá, modrá a ich odtiene, alebo neutrálna modrá farba. Zvlášť je prekvapivé, že neutrálna modrá farba sa môže docieliť pomocou vrstiev NIR a s nízkou emisnou schopnosťou, ale bez antiirizujúcej vrstvy, ako bolo navrhované podľa Gordona.

I keď je možné dosiahnuť ciele predmetného vynálezu iba s dvoma vrstvami, vrstvou NIR a vrstvou s nízkou emisnou schopnosťou, patria do rozsahu predmetného vynálezu i viacvrstvové uskutočnenia. Viac vrstiev môže byť tvorené dodatočnými vrstvami NIR alebo vrstvami s nízkou emisnou schopnosťou alebo inými funkčnými alebo dekoratívnymi vrstvami. Viacvrstvové uskutočnenia obsahujú TOSb/TOF/TOSb/sklo alebo TO/TOF/TOSb/sklo, alebo TO/TOSb/TOF/sklo, kde TO je film iba z oxidu cínu. Ak sa použije viac vrstiev NIR alebo vrstiev s nízkou emisnou schopnosťou, potom tieto vrstvy nemusia mať rovnakú koncentráciu dopujúceho činidla, lebo nemusí byť rovnaký výber dopujúceho činidla v každom filme NIR alebo filme s nízkou emisnou schopnosťou. Keď sa napríklad použijú dve vrstvy NIR v kombinácii s aspoň jednou vrstvou s nízkou emisnou schopnosťou, môže mať jedna vrstva NIR nižšiu hladinu antimónového dopujúceho činidla (napríklad

2,5 %), aby poskytla určitý odraz v stredných vlnových dĺžkach infračerveného žiarenia, a jedna vrstva môže mať vyššiu hladinu (> 5 %), aby bola dosiahnutá absorpcia nižšieho infračerveného žiarenia. Výrazy vrstva a film sa tu používajú vzájomne zameniteľné a majú rovnaký význam, s výnimkou časti o gradientovom filme zobrazenom na obrázku 3, kde j c časť filmu uvádzaná ako vrstva s koncentráciou dopujúceho činidla rozdielnou, než je koncentrácia dopujúceho činidla v inej vrstve filmu. Pri výrobe povliekaného skla podľa predmetného vynálezu, ako je opisovaná v príkladoch, je sklo postupne uvádzané do styku s nosným plynom obsahujúcim prekurzory. Podľa tohto postupu môže mať sklo na svojom povrchu povlak pri druhom uvádzaní do kontaktu s nosným plynom obsahujúcim prekurzory. Preto výraz „uvádzanie skla do kontaktu“ znamená buď priamy styk, alebo styk s jedným povlakom, alebo s viac povlakmi skôr nanesenými na sklo.

Podľa ďalšieho uskutočnenia predmetného vynálezu je možné dosiahnuť zmeny farby svetla prepúšťaného potiahnutým sklom. Termínom prepúšťaná farba sa myslia farby vnímané pozorovateľom na opačnej strane potiahnutého skla, než je zdroj svetla, zatiaľ čo farba odrážaného svetla je farba vnímaná pozorovateľom na rovnakej strane, ako je zdroj svetla, ktorý je pozorovaný. Prepúšťané svetlo môže byť ovplyvnené pridaním dodatočných dopujúcich činidiel do filmu NIR. Ako bolo skôr vysvetlené, vrstva NIR obsahuje dopujúce činidlo zvolené zo skupiny tvorenej antimónom, volfrámom, vanádom, železom, chrómom, molybdénom, nióbom, kobaltom a niklom. Farba svetla prepúšťaného vrstvou NIR sa môže meniť pridaním dodatočného dopujúceho činidla, iného, než je prvé dopujúce činidlo vo vrstve NIR, pričom toto činidlo zvolené zo skupiny tvorenej volfrámom, vanádom, železom, chrómom, molybdénom, nióbom, kobaltom, niklom a fluórom, alebo kombináciou viac než jedného dopujúceho činidla vo vrstve NIR. Ako je ukázané v príkladoch 40 - 43, pridaním prekurzoru fluóru, ako je napríklad kyselina trifluóroctová (TFA), do roztoku prekurzoru NIT, ako je napríklad SbCl₃/MBTC, je možné vytvoriť film obsahujúci fluór ako dodatočné dopujúce činidlo vo vrstve NIR z antimónom dopovaného oxidu cínu. Keď je vo vrstve antimónom dopovaného oxidu cínu prítomný fluór, ako dodatočné dopujúce činidlo, je prepustená farba sivá, oproti modrej prepustenej farbe vrstvy antimónom dopovaného oxidu cínu bez dopujúceho fluóru. Dodatočné dopujúce činidlo má malý alebo žiadny vplyv na odrazené svetlo a takto je teda možné vyrobiť povlieka

SK 285186 Β6 né sklo so svetlom odrážaným rozdielnym proti svetlu prepustenému.

Dopujúce činidlá vo vrstve NIR, ako je napríklad vanád, nikel, chróm a netradičné farebné prísady, ako je kyselina trifluóroctová (TFA) a HCl sa môžu pridať do prekurzoru TO : Sb v množstve 1 až 5 % hmotnostných (z celkovej hmotnosti prekurzora a prísady), čím sa dosiahne zmena farby prepúšťaného svetla v konečnej konštrukcii filmu bez toho, aby sa významne ovplyvnila celková neutralita odrážanej farby.

Tabuľka 1

	1	2	3	4	5	6	7	8	9	10	11	12	13	14	15
Composit.	F/Sb/G	F/Sb/G	F/Sb/G	F/Sb/G	F/Sb/G	F/Sb/G	F/Sb/G	F/Sb/G	F/Sb/G	F/Sb/G	F/Sb/G	F/Sb/G	F/SWG	F/Sb/G	F/Sb/G
%SB	2,5	2,5	2,5	2,5	2,5	5,6	5,6	5,6	5,6	5,6	5,6	5,6	5,6	5,6	5,6
Thick. nm	300/240	300/160	300/80	400/240	400/80	300/240	300/240	300/160	300/80	300/240	300/252	300/232	300/225	300/240	400/240
%Asol	16,1	12,7	9,7	17,0	11,0	40,8	39,2	31,1	20,7	39,2	41,5	39,0	37,1	40,1	40,3
%Tsol	72,0	74,6	76,4	72,0	76,9	50,0	51,1	58,2	67,5	51,6	49,2	52,2	563,9	51,0	50,6
%Rsol, 1	11,8	12,7	13,9	11,0	12,1	9,2	9,6	10,7	11,8	9.2	9,3	8,9	9,1	8,9	9.1
%Rsol,2	10,9	11,7	12,8	10,3	11,5	8,2	9,2	9,4	10,8	8.5	8,5	8,4	8,6	8,4	8,2
%Tvis	78,0	80,5	80,0	77,7	82,0	57,4	58,5	65,5	72,7	57,6	54,8	58,0	59,8	56,8	56,5
%Rvis, l	12,0	12,1	14,6	11,2	11,9	9,2	9,8	10,1	14,0	8,9	9,0	8,4	8,4	8,6	8,6
%Rvis,2	10,9	113	13,4	10,5	11,6	8,3	9,3	8,6	11,3	8.6	8,5	8,3	8,2	8,2	8,3
%Tuv	52,3	52,9	55,2	51,1	53,6	41,2	41,5	45,3	50,6	43,1	42,6	44,3	44,9	42,4	42,1
S.R.	12,4	133	16,0	10,4	13,3	11,2	11.8	13,3	15,6	12,2	12,5	13,4	13,8	13,1	9,7
Emis-cal	0,12	0,13	0,15	0,10	0,13	0,11	0,11	0,13	0,15	0,12	0,12	0,13	0,13	0,13	0,10
SHGCc	0,74	0,77	0,78	0,75	0,79	0,57	0,58	0,63	0,71	0,58	0,56	0,59	0,6	0,58	0,57
”IG	0,67	0,70	0,71	0,67	0,71	0,49	0,5	0,56	0,63	0,51	0,48	0,51	0,52	0,5	0,49
Uc	0,72	0.72	0,74	0,71	0,73	0,71	0,72	0,72	0,74	0,72	0,72	0,73	0,73	0,73	0,71
”IG	0,27	0,28	0,28	0,27	0,28	0,27	0,27	0,28	0,28	0,27	0,27	0,28	0,28	0,28	0,27
Tvis-c	0,78	0.81	0,80	0,78	0,82	0,57	0,58	0,66	0,73	0,58	0,55	0,58	0,6	0,57	0,56
”1G	0,71	0,73	0,73	0,71	0,74	0,52	0,53	0,59	0,66	0,52	0,5	0,53	0,54	0,52	0,51
x	0,291	0,329	0,295	0,326	0,323	0,293	0,292	0,331	0,318	0,288	0,291	0,294	0,302	0,294	0,322
y	0,336	0,289	0,377	0,317	0,282	0,303	0,309	0,280	0,354	0,300	0,300	0,309	0,315	0,306	0,318
%Rvis	12,0	12,1	14,7	11,2	11,9	9,2	9,8	10,1	13,9	9,0	9,0	8,4	8,4	8,6	8,6
R colors	Blue-Gr	Neutrál	Green	Green-BI	Neutrál	Blue	Blue	Neutrál	Green-Yl	Blue	Blue	Blue	Blue	Blue	Red

Tabuľka 1 (pokračovanie)

Súhrn vlastností dvojvrstvových filmov TOF/TOSb

#	16	17	18	19	20	21	22	23	24	25	26	27	28	29	30
Composit.	F/Sb/G	F/Sb/G	F/Sb/G	F/Sb/G	F/Sb/G	F/Sb/G	F/Sb/G	F/Sb/G	F/Sb/G	F/Sb'G	F/Sb/G	F/Sb/G	F/Sb/G	F/Sb'G	F/Sb/G
%SB	5,6	5,6	5,6	5,6	5,6	6,5	10,0	10,0	10,0	10,0	10,0	10,0	14,6	14,6	14,6
Thick. nm	370/240	338/240	300/240	280/240	262/240	300/24	300/240	300/160	300/80	300/300	400/240	400/80	300/240	300/160	300/80
% Asol	45,0	40,2	40,3	43.2	39,4	29,6	54,5	41,8	25,9	62,5	55,4	24,8	59,9	47,8	29,9
%Tsol	45,4	50,7	50,6	46,6	51,2	46,4	37,0	47,8	62,4	29,4	35,9	63,6	31,9	42,9	57,5
%Rsol, 1	9,6	9,1	9,1	10,2	9,4	9,9	8,5	10,4	11,7	7,8	8,7	11,6	8,2	9,3	12.6
%Rsol,2	8,0	8,4	8,5	8,4	8,5	8,4	7,8	9,1	11,2	7,5	7,5	10,7	7,7	8,6	11.2
%Tvis	51,0	56,5	56,5	51,6	57,0	51,2	36,4	48,6	64,0	28,5	34,8	68,3	28,3	41,3	58.1
%Rvis,l	8,8	8,8	8,9	10,0	9,0	9,9	8,5	10,0	13,3	7,7	7,6	10,1	8,9	7,8	14.7
%Rvis,2	8,3	8,7	8,3	7,9	8,0	8,5	7,2	7,8	9,6	6,9	7,6	10,0	7,1	7,2	9,9
’/oTuv	39,8	43,0	42,8	41,6	44,8	40,7	35,1	41,0	48,8	30,4	33,2	48,9	27,5	34,9	44,4
S.R.	11,5	11,3	13,6	13,7	15	12,9	15,4	17,7	18,8	15	12,8	15,4	15,1	15,7	18.6
Emis-cal	0,11	0,11	0,13	0,13	0,14	0,12	0,15	0,16	0,17	0,14	0,12	0,14	0.14	0,15	0,17
SHGCc	0,53	0,57	0,57	0,54	0,58	0,54	0,47	0,55	0,67	0,41	0,45	0,68	0,42	0,51	0,63
”IG	0,45	0,49	0,49	0,46	0,5	0,46	0,38	0,47	0,59	0,32	0,39	0,60	0,34	0,43	0,55
Uc	0,72	0,71	0,73	0,73	0,73	0,72	0,74	0,74	0,75	0,73	0,72	0,73	0,73	0,74	0,75
”IG	0,27	0,27	0,28	0,28	0,28	0,28	0,29	0,29	0,29	0,28	0,27	0,28	0,28	0,28	0,29
Tvis-c	0,51	0,56	0,56	0,52	0,57	0,51	0,36	0,49	0,64	0,28	0,35	0,68	0,28	0,41	0,58
”IG	0,46	0,51	0,51	0,47	0,52	0,46	0,33	0,44	0,58	0,26	0,32	0,62	0,26	0,37	0,53
x	0,306	0,296	0,298	0,303	0,318	0,297	0,320	0,353	0,324	0,343	0,299	0,299	0,331	0,344	0,335
y	0,320	0,308	0,312	0,321	0,324	0,305	0,327	0,294	0,378	0,306	0,322	0,312	0,329	0,305	0,393
%Rvis	9,0	8,8	8,9	10,0	9,0	9,9	8,5	9,9	13,2	7,7	7,6	10,1	8,8	7,8	14.6
R colors	Blue-Gr	Blue	Blue	Blue-Gr	YI-Green	Blue	YI-Neu	Red	YI-Green	Neutrál	Blue-Gr	Blue	YI-Green	Neutrál	Yl-Green

Tabuľka 2

#	31	32	33	34	35	36	37	38
Composit.	Sb/F/G	Sb/F/G	Sb/F/G	Sb/F/G	Sb/F/G	Sb/F/G	Sb/F/G	Sb/F/G
%Sb	5,6	5,6	5,6	5,6	5,6	5,6	5,6	5,6
Thick.nm	240/300	160/300	138/300	120/300	110/300	80/300	120/332	120/262
%Asol	47,9	36,1	29,2	27,2	25,6	23,5	28,5	26,8
%Tsol	45,9	55,5	61,1	63,3	64,3	65,8	62,5	63,4
%Rsol, 1	6,1	8,3	9,7	9,6	10,2	10,7	9,0	9,8
%Rsol,2	8,2	9,3	10,1	9,5	9,2	9,2	9,2	9,6
%Tvis	53,2	63,2	67,2	69,0	69,5	71,8	69,0	68,1
%Rvis,l	6,1	7,6	9,3	9,1	10,1	10,9	7,8	9,9
%Rvis,2	7,6	8,9	10,7	10,4	10,5	10,9	8,9	49,6
%Tuv	38,5	43,4	47,0	48,7	49,2	49,1	47,7	49,6
S.R,	14,7	15,9	16,5	17,4	18,8	17,3	15	21,1
Emis-cal	0,14	0,15	0,15	0,16	0,17	0,16	0,14	0,19
SHGCc	0,54	0,61	0,66	0,68	0,69	0,7	0,67	0,68
”IG	0,45	0,53	0,58	0,6	0,61	0,62	0,59	0,6
Uc	0,73	0,74	0,74	0,74	0,75	0,74	0,73	0,76
”IG	0,28	0,28	0,29	0.29	0,29	0,29	0,28	0,3
Tvis-c	0,53	0,63	0,67	0,69	0,69	0,72	0,69	0,68
”IG	0,48	0,57	0,61	0,63	0,63	0,65	0,63	0,62
x	0,289	0,309	0,310	0,311	0,313	0,302	0,306	0,292
.............y...	0,300	0,283	0,274	0,275	0,306	0,364	0,281	0,349
%Rvis	6,2	7,7	9,3	9,1	10,1	10,9	7,8	9,9
Rcolors	Blue	Blue-Ncu	Blue-Gr	Blue-Gr	Neutrál	Green	Blue-Neu	Green

Vysvetlivky k legendám tabuliek 1 a 2

Composit. F/Sb/G = fluórom dopovaný oxid cinu/antimónom dopovaný oxid cínu/sklo

Sb/F/G = antimónom dopovaný oxid cínu/fluórom dopovaný oxid cínu/sklo %Sb. % hmotnostné SbCl₃ (chlorid antimonitý) v MBTC (monobutylcíntrichlorid)

Thick.nm. Profilometrické meranie jednotlivých TO:F (fluórom dopovaný oxid cínu) a TO:Sb (antimónom dopovaný oxid cínu) %Asol % % slnečnej absorbancie¹ zo strany skla s filmom (=100-(%Tsol+%Rsol,l)) - 300-2500 nm %Tsol % slnečnej priepustnosti¹ zo strany skla s filmom- 300 - 2500 nm %Rsol, 1 % slnečného odrazu zo strany skla s filmom 300- 2500 nm %Rsol, 2 % slnečného odrazu zo zadnej strany skla - 300 - 2500 nm %Tvis % priepustnosti¹ vo viditeľnej oblasti spektra na strane skla s filmom - 380 -780 nm

S. R. odolnosť vrstvy, meraná štvorbodovým spôsobom Alessi

Emis.Cal. Emisná schopnosť, vypočítaná z meranej odolnosti vrstvy (=1-(1+0,0053*S.R)²)

SHGCc Koeficient² zisku slnečného tepla v strede skla/jednotlivá tabuľa ”IG Koeficient² zisku slnečného tepla v strede skla v IGU³

Uc Koeficient² celkového prenosu tepla pre stred skla/jednotlivá tabuľa

IG Koeficient² celkového prenosu tepla pre stred skla v IGU³

Tvis-c Priepustnosť¹ vo viditeľnej oblasti spektra v strede skla/jednotlivá tabuľa - 380-780 nm ”IG Priepustnosť¹ vo viditeľnej oblasti spektra v strede skla v IGU³ - 380-780 nm x, y súradnice farby, vypočítané z %Rvis podľa ASTM E3O8, Illuminant C, 1931 Observer, interval 10 nm (tabuľka 5.5) - 380-780 nm (1) Vážené s funkciou slnečného spektrálneho ožiarenia (STM E891-87) pomocou spektrálnych dát, získaných spektrofotometrom P-E Lambda 9 s integračnou sférou 150 mm (2) Vypočítané pomocou programu Windows 4.1 Windows and Daylighting Group, Lawrence Berkeley National Laboratory (3) IGU = izolovaná zasklievacia jednotka z potiahnutého skla 2,2 mm (na povrchu #2) a z čírej tabule 2,5 mm s medzerou 12,7 mm s plynným argónom

R Colors = farba odrazeného svetla

Blue-Gr = modrozelená;

Neutrál = neutrálna;

Green = zelená;

Green-Bl = zelenomodrá;

Green-Yl = zelenožltá;

Red = červená;

Yl/Green = žltozelená;

Yl-Neu = neutrálna zelená

Tabuľka 3

Súhrn vlastnosti dvojvrstvových filmov TOSb/TOF

Composit.	40 F/Sb/G	41 F/Sb-F/G	42 F/Sb/G	43 F/Sb-F/G
%SbC13	5,5	5,2	5,2	5,36
%TFA (under)	0	5	0	2,5
Thick.nm	300/240	300/240	300/240	300/240
%Asol	45,5	35,7	41,8	39,1
%Tsol	45,0	54,2	48,2	50,6
%Rsol,l	9,5	10,1	10,0	10,3
%Rsol,2	8,0	8,9	8,4	8,7
%Tvis	50,9	58,5	54,5	55,6
%Rvis, 1	9,4	10,1	10,4	10,3
%Rvis,2	8,0	9,0	8,5	9,0
%Tuv	40,1	41,1	41,6	39,8
SR,	11,9	13,7	11,8	12,5
Emis-cal	0,12	0,13	0,11	0,12
SHGCc	0,53	0,60	0,55	0,57
”IG	0,45	0,52	0,47	0,49
Uc	0,72	0,73	0,72	0,72
”IG	0,27	0,28	0,27	0,27
Tvis-c	0,51	0,59	0,55	0,56
”IG	0,46	0,53	0,50	0,51
Rl x	0,310	0,297	0,302	0,303
Rl y	0,297	0,313	0,299	0,307
%Rvis	9,4	10,1	10,4	10,3
Tvis x	0,295	0,308	0,297	0,304
Tvis y	0,308	0,315	0,310	0,314

Vo výhodnom uskutočnení podľa predmetného vynálezu sa používa kombinácia filmu oxidu cínu dopovaného fluórom (TOF), ako vrstvy s nízkou emisnou schopnosťou, a filmu z oxidu cínu dopovaného antimónom (TOSb) ako vrstvy NIR. Filmy TOF a procesy ich nanášania na sklo sú v tomto odbore z doterajšieho stavu techniky známe a sú tu uvádzané ako filmy s nízkou emisnou schopnosťou. Film absorbujúci NIR je rovnako filmom na báze oxidu ciničité ho SnO₂, ale obsahuje iné dopujúce činidlo než vrstva s nízkou emisnou schopnosťou. Dopujúcim činidlom vo vrstve NIR je výhodne antimón, i keď dopujúcim činidlom môže byť prvok zvolený zo skupiny tvorenej antimónom, volfrámom, vanádom, železom, chrómom, molybdénom, nióbom, kobaltom, niklom, alebo ich zmesmi. Vo vrstve NIR sa môže použiť zmes jedného alebo viac dopujúcich činidiel, ale vrstva s nízkou emisnou schopnosťou musí obsahovať dopujúce činidlo pre nízku emisnú schopnosť, ktoré vrstve dodáva významnú vodivosť, ako je napríklad fluór alebo fosfor, pričom však je možné v kombinácii s dopujúcim činidlom pre nízku emisnú schopnosť použiť i iné ďalšie dopujúce činidlá. Pretože vrstva s nízkou emisnou schopnosťou a vrstva NIR obe používajú oxid cíničitý SnO₂ ako matricu oxidu kovu obsahujúcu dopujúce činidlo, môžu vrstva NIR a vrstva s nízkou emisnou schopnosťou tvoriť časť jediného filmu s gradientom dopujúceho činidla. Tento jediný film používajúci gradient dopujúcej prísady je zobrazený na obrázku 3 ako film 16. V tomto filme 16 je vytvorený gradient dopujúceho činidla, kde dopujúce činidlo NIR má vyššiu koncentráciu než druhé dopujúce činidlo, na jedinom povrchu filmu, a síce buď na povrchu 18 alebo 22, pričom dopujúce činidlo na dosiahnutie nízkej emisnej schopnosti má vyššiu koncentráciu než ostatné dopujúce činidlá na druhom povrchu filmu. To vedie k zmene alebo vytvoreniu gradientu v koncentráciách dopujúcich činidiel pre NIR a nízku emisnú schopnosť medzi povrchom 18 a povrchom 22. V určitom medziľahlom bode 20 medzi povrchom 18 a povrchom 22 sa koncentrácia dopujúceho činidla pre NIR mení z najvyššej koncentrácie dopujúceho činidla na jednej strane bodu 22 ku koncentrácii na druhej strane tohto bodu 22, ktorá už nie je najvyššia. Obrázok 8 ukazuje film s nízkou emisnou schopnosťou Low E 10 nad filmom NIR 12. Film NIR 12 na obrázku 8 má gradient koncentrácie dopujúceho činidla NIR vo filme oxidu cínu s nižšou koncentráciou dopujúceho činidla bližšie k filmu s nízkou emisnou schopnosťou 10. Potiahnuté sklo na obrázku 9 má podobnú štruktúru, ako na obrázku 8 s tým rozdielom, že gradient koncentrácie dopujúceho činidla NIR, obvykle antimónu, je vyšší v blízkosti filmu s nízkou emisnou schopnosťou Low E 10, a nižší bližšie k substrátu. Film 12 je rozdielny od filmu 16 znázorneného na obrázku 3 v tom, že film 12 je filmom NIR, zatiaľ čo film 16 má vlastnosti filmu NIR i filmu s nízkou emisnou schopnosťou a obsahuje dopujúce činidlo na dosiahnutie nízkej emisnej schopnosti i dopujúce činidlo NIR s gradientom koncentrácie dopujúceho činidla pre nízku emisnú schopnosť a gradientom koncentrácie dopujúceho činidla pre NIR. Obrázky 10,11, 12 a 13 ukazujú vrstvu NIR ako dva oddelené filmy 28 a 30. Film 28 je znázornený ako hrubší než film 30 a celková hrúbka vrstvy NIR je súčtom hrúbok filmov 28 a 30 a má byť v rozmedzí hrúbok, uvedených pre vrstvu NIR a výhodne od 80 do 300 nm. Na obrázkoch 10 a 11 filmy 28 a 30 susedia, zatiaľ čo na obrázkoch 12 a 13 sú filmy 28 a 30 situované na opačných stranách filmu s nízkou emisnou schopnosťou 10. Koncentrácia dopujúceho činidla vo filme 28 je vo výhodnom uskutočnení iná než koncentrácia dopujúceho činidla vo filme 30.

Výhodné uskutočnenie tohto vynálezu požíva antimónom dopovaný film ako film NIR. Taký film sa môže nanášať radom technológií včítane pyrolýzneho nastrekovania, metód PVD a CVD. Pyrolýzne nastrekovanie je v tomto odbore z doterajšieho stavu techniky známe pričom je opisované v mnohých patentoch, ako je napríklad kanadský patent 2 193 1158. Metóda CVD na ukladanie filmov SnO₂a dopujúcim činidlom alebo bez tohto dopujúceho činidla a chemické prekurzory na vytváranie filmov SnO₂ obsahujúce dopujúce činidlá sú v tomto odbore z doterajšieho stavu techniky dobre známe, pričom sú napríklad uvádzané v patentoch Spojených štátov amerických č. 4 601 917 a 4 285 974. Výhodné je ukladanie vrstiev SnO₂ obsahujúcich dopujúce činidlo, pomocou metódy CVD bežne známymi spôsobmi priamo na linke chemických prekurzorov, ktoré sú napríklad uvedené v patente Spojených štátov amerických č. 4 853 257 (Henery). Filmy SnO₂ obsahujúce dopujúce činidlá sa však môžu nanášať ako vrstvy na sklo pomocou iných postupov, ako je postrek roztokov alebo naparovanie /sublimácia kvapalín/ pevných látok za atmosférického tlaku. Výhodným spôsobom nanášania v prípade predmetného vynálezu je metóda CVD uskutočňovaná za atmosférického tlaku pomocou kvapalných prekurzorov v parách. Tento postup je veľmi prispôsobivý k existujúcim systémom on-line nanášania. Vo výhodnom uskutočnení sa používajú prekurzory, ktoré je možné nanášať ekonomickým spôsobom, umožňujú dlhé doby povliekania, znižujú frekvenciu čistenia systému a sú schopné použitia pri malej modifikácii existujúcich zariadení na povliekanie na linkách plaveného skla alebo bez uskutočnenia tejto modifikácie.

Povlak pôsobí kombináciou odrazu a absorpcie. Film s nízkou emisnou schopnosťou odráža infračervené tepelné žiarenie stredných vlnových dĺžok v oblasti 2,5 až 25 pm spektra, zatiaľ čo absorbujúci film NIR absorbuje teplo primáme v oblasti 750 až 2500 nm. Nasledujúce vysvetlenie nie je síce nijako viazané na teoretické zdôvodnenie, ale podľa predmetného vynálezu sa predpokladá, že tento účinok je možné vysvetliť tým, že v oblasti NIR vlnová dĺžka plazmy (PL-vlnová dĺžka, keď sa film s nízkou emisnou schopnosťou mení z prepúšťacieho svetelnú energiu na odrážajúcu svetelnú energiu) filmu s nízkou emisnou schopnosťou patrí do oblasti NIR. V pásme okolo PL je pri filme s nízkou emisivitou absorpcie NIR najvyšší a v prípade, že sa kombinuje s filmom absorbujúcim NIR, dochádza ku zvýšenej absorpcii. Filmy, absorbujúce NIR podľa výhodného uskutočnenia podľa vynálezu sú rovnako dopovanými polovodičmi a teda majú odrazené vlastnosti v stredných vlnových dĺžkach infračerveného žiarenia. Táto odrazivosť spolu s odrazivosťou pri filme s nízkou emisnou schopnosťou poskytuje celkovo vyšší odraz tepla v stredných vlnových dĺžkach infračerveného žiarenia.

Vo výhodnom uskutočnení sa oxid ciničitý SnO₂ ukladá pyrolyticky na sklo pomocou prekurzora cínu, zvlášť je možné použiť organocínové zlúčeniny prekurzoru, ako je napríklad monobutylcíntrichlorid (MBTC), dimetylcíndichlorid, dibutylcíndiacetát, metylcíntrichlorid alebo ktorýkoľvek zo známych prekurzorov na ukladanie oxidu ciničitého SnO₂ metódou CVD, čo je napríklad uvedené v patente Spojených štátov amerických č. 4 601 917, ktorý sa tu uvádza ako odkazový materiál. Takéto organocínové zlúčeniny, používané ako prekurzory na pyrolytické nanášanie SnO₂, často obsahujú stabilizátory, napríklad etanol. Koncentrácia stabilizátora je výhodne nižšia než 1 %, aby sa znížilo riziko ohňa pri styku horúceho skla s takýmto chemickým činidlom za prítomnosti kyslíka. Prekurzory dopujúcich činidiel vrstvy NIR (antimón, volfrám, vanád, železo, chróm, molybdén, niób, kobalt a nikel) sú výhodne halogenidy, ako je napríklad chlorid antimonitý, ale rovnako dobre sa môžu použiť alkoxidy, estery, acetylacetonáty a karbonyly. Ďalšie vhodné prekurzory dopujúcich činidiel a SnO₂ sú odborníkom v tomto odbore dobre známe. Vhodné prekurzory a množstvo fluórového dopujúceho činidla pre vrstvy SnO₂ s nízkou emisnou schopnosťou sú uvedené v patente Spojených štátov amerických č. 4 601 917 a zahrnujú kyselinu trifluóroctovú, etyltrifluóracetát, fluorid amónny a kyselinu fluorovodíkovú. Koncentrácie dopujúceho činidla na dosiahnutie nízkej emisnej schopnosti sú obvykle nižšie než 30 %, pričom vo výhodnom uskutočnení sa tieto koncentrácie dopujúceho činidla pohybujú v rozmedzí od 1 % do 15 % hmotnostných z celkovej hmotnosti prekurzoru dopujúceho činidla a cínového prekurzoru. To všeobecne zodpovedá koncentrácii dopujúceho činidla vo filme na dosiahnutie nízkej emisnej schopnosti od 1 do 5 % z hmotnosti oxidu cínu vo filme s nízkou emisnou schopnosťou.

Vo výhodnom uskutočnení podľa predmetného vynálezu závisia vlastnosti od hrúbky vrstvy na dosiahnutie nízkej emisnej schopnosti a vrstvy absorpčnej, ako i od obsahu antimónu vo filme absorpčnom (NIR). Hrúbka filmu s nízkou emisnou schopnosťou môže byť v medziach od 200 do 450 nm, podľa ešte výhodnejšieho uskutočnenia v rozmedzí od 280 do 320 nm. Výhodný absorpčný film NIR sa môže ukladať podobným spôsobom ako filmy s nízkou emisnou schopnosťou pomocou metód a prostriedkov, ktoré sú uvedené v patente Spojených štátov amerických č. 4 601 917. Organocínové prekurzory oxidu ciničitého SnO₂ sa môžu vyparovať vo vzduchu alebo v inom vhodnom nosnom plyne obsahujúcom zdroj kyslíka v koncentráciách v rozmedzí od 0,25 do 4,0 mol % (výhodne v rozmedzí od 0,5 až do 3,0 mol %). Koncentrácie prekurzorov SnO₂ sú tu vyjadrené ako percentuálny podiel mólového obsahu prekurzoru a mólového obsahu nosného plynu. Výhodné koncentrácie dopujúcich činidiel pre NIR sa pohybujú v rozmedzí od asi % do asi 20 % (výhodnejšie v rozmedzí od 2,5 % do

7,5 %, podľa ešte výhodnejšieho uskutočnenia v rozmedzí od 3,0 % do 6,0 %) a sú vypočítané z hmotnosti prekurzoru dopujúceho činidla a hmotnosti prekurzoru SnO₂. Zvlášť výhodné je antimónové dopujúce činidlo používajúce chlorid antimonity ako prekurzor v množstve v rozmedzí od asi % do asi 8 % hmotnostných, zvlášť výhodne v rozmedzí asi 4,0 % hmotnostných. Tento obsah je v zhode s podobným hmotnostným percentuálnym obsahom vo filme NIR z oxidu cínu.

Potiahnuté sklo podľa predmetného vynálezu je zobrazené na priložených obrázkoch. Na obrázku 1 je zobrazený film v reze. Hrúbka týchto filmov sa môže pohybovať v rozmedzí od 200 do 450 nm pri filme s nízkou emisnou schopnosťou (vzťahová značka 10) a v rozmedzí od 80 do 300 nm pri filme NIR (vzťahová značka 12). Výhodná hrúbka pri filme s nízkou emisnou schopnosťou je v rozmedzí od 250 do 350 nm a pri filme NIR v rozmedzí od 200 do 280 nm. Výhodnejšia je v prípade filmu s nízkou emisnou schopnosťou hrúbka v rozmedzí od 280 do 320 nm a pri filme NIR v rozmedzí od 220 do 260 nm. Vo výhodnom uskutočnení podľa predmetného vynálezu je možné vyrábať potiahnuté sklá na kontrolu slnečného žiarenia v neutrálnej modrej farbe, čo je tu definované ako potiahnuté sklo s odrážaným svetlom prevažne s hodnotami súradníc farby C.l.E. x medzi 0,285 a 0,310 a y medzi 0,295 a 0,325. Definícia neutrálnej modrej je uvedená na obrázku 7 plochou okienka s označením neutrálna modrá farba. Ako je ukázané na obrázku 7 a hodnotách uvedených v príkladoch 15, 20 a 22, je možné vytvoriť kontrolovanú alebo vopred zvolenú odrazenú farbu blízku farbe neutrálnej, ale od neutrálneho zafarbenia mierne k červenému odtieňu (hodnoty x až do 0,325 a hodnoty y až do 0,33), ale takéto v podstate neutrálne až mierne červené odtiene odrážanej farby sa spotrebiteľovi neprejavia. Obrázok 2 ukazuje dva filmy alebo vrstvy v opačnom slede než na obrázku 1.

Na obrázku 2 je film s nízkou emisnou schopnosťou bližšie ku sklu 14, než film NIR 12. Obrázok 3 ukazuje vrstvu NIR a vrstvy s nízkou emisnou schopnosťou integrované do jediného filmu 16 oxidu ciničitého SnO₂, pričom v tejto vrstve 16 je vytvorený gradient dopujúcich činidiel. Film 16 má prevahu jedného dopujúceho činidla (napríklad dopujúceho činidla na nízku emisnú schopnosť, fluóru) na hornej ploche 18 vzdialenej od skla 14, a prevahu druhého dopujúceho činidla (napríklad dopujúceho činidla na NIR, ako je antimón) na povrchu filmu 22 bližšie ku sklu. Koncentrácia dopujúceho činidla sa mení od povrchu 18 k povrchu 22, takže jedno dopujúce činidlo sa mení z viac než 50 % dopujúceho činidla pri povrchu 18 na približne 0 % pri povrchu 22. V medziľahlom bode 20 pod horným povrchom 18 sa prevažujúce dopujúce činidlo v tomto bode filmu mení od prevažujúceho dopujúceho činidla pri povrchu 18 na prevažujúce dopujúce činidlo pri povrchu 22. Prevažujúcim dopujúcim činidlom pri povrchu 18 môže byť dopujúce činidlo NIR, alebo dopujúce činidlo na dosiahnutie nízkej emisnej schopnosti (fluór), pričom druhé dopujúce činidlo je prevažujúce pri povrchu 22. Obrázok 4 ukazuje potiahnuté sklo, ktoré má dodatočné vrstvy 24 a 26 k vrstve s nízkou emisnou schopnosťou 10 a vrstve 12 NIR. Dodatočnými vrstvami 24 a 26 môžu byť dodatočné vrstvy s nízkou emisnou schopnosťou alebo vrstvy NIR, alebo nie bežné vrstvy používané na povliekanie skla, ako je napríklad farebná vrstva. Napríklad vrstva 12 môže byť vrstvou NIR (napríklad antimónom dopovaný cín), vrstvou 10 s nízkou emisnou schopnosťou (fluórom dopovaný cín) a vrstvou 24 alebo ďalšou vrstvou NIR. Vrstva 26 môže byť ďalšou vrstvou s nízkou emisnou schopnosťou alebo niektorá iná bežná vrstva. Koncentrácia dopujúceho činidla, v prípade, že sa použije viac než jedna vrstva s nízkou emisnou schopnosťou, môže byť rovnaká alebo iná, pričom hrúbka každej vrstvy s nízkou emisnou schopnosťou môže byť takisto rovnaká alebo rôzna. Podobne je možné uviesť, že ak sa použije viac než jedna vrstva NIR, koncentrácia dopujúceho činidla a voľba dopujúceho činidla (antimón, volfrám, vanád, železo, chróm, molybdén, niób, kobalt a nikel) môže byť totožná alebo rôzna a hrúbka každej vrstvy NIR môže byť rovnaká alebo rôzna. Všeobecne tu v prípade dopujúceho činidla na vrstvu NIR ide väčšinou o antimón, je však nutné poznamenať, že dopujúce činidlo na vrstvu NIR môže byť zvolené zo skupiny tvorenej antimónom, volfrámom, vanádom, železom, chrómom, molybdénom, nióbom, kobaltom, niklom, alebo ich zmesami. Podobne je možné uviesť, že v uskutočnení podľa vynálezu s gradientovou vrstvou zobrazenou na obrázku 3, prevažujúce dopujúce činidlo pri povrchu NIR, a to buď pri povrchu 18, alebo pri povrchu 22, môže byť zvolené zo skupiny tvorenej antimónom, volfrámom, vanádom, železom, chrómom, molybdénom, nióbom, kobaltom, niklom a ich zmesmi, podstatné je však, aby dopujúce činidlo pre nízku emisnú schopnosť, napríklad fluór, bolo prevažujúcim dopujúcim činidlom na opačnej strane. S gradientovou vrstvou môžu byť kombinované jedna vrstva NIR alebo viac takých vrstiev, alebo vrstvy s nízkou emisnou schopnosťou, ako sú vrstvy 10 a 12 na obrázkoch 1 a 3 a/alebo inej bežnej vrstvy.

Na urýchlenie ukladania filmu oxidu ciničitého SnO₂na sklo sa výhodne používa voda, ako je to navrhované v patente Spojených štátov amerických č. 4 590 096 (autor Lindner), a to v koncentrácii od asi 0,75 do 12 mol % H₂O, vzťahujúc na zloženie plynovej zmesi.

Claims

1. Potiahnuté sklo na kontrolu slnečného žiarenia, ktoré má vopred zvolenú farbu odrazeného svetla a ktoré má solárnu absorpčnú vrstvu pre žiarenie v blízkej infračervenej oblasti a vrstvu s nízkou emisnou schopnosťou, vyznačujúce sa tým, že ho tvorí sklo, ktoré má aspoň dve vrstvy, kde jedna vrstva obsahuje SnO₂ s dopujúcim činidlom, zvoleným zo skupiny tvorenej antimónom, volfrámom, vanádom, železom, chrómom, molybdénom, nióbom, kobaltom, niklom a ich zmesami, a druhá vrstva s nízkou emisnou schopnosťou obsahuje SnO₂ obsahujúce dopujúce činidlo, zvolené zo skupiny tvorenej fluórom a fosforom, pričom hrúbka solárnej absorpčnej vrstvy je od 80 do 300 nanometrov (nm) a hrúbka vrstvy s nízkou emisnou schopnosťou je od 200 do 450 nm.

2. Potiahnuté sklo podľa nároku 1,vyznačujúce sa tým, že hrúbka solárnej absorpčnej vrstvy pre blízku infračervenú oblasť je od 200 do 280 nanometrov (nm) a hrúbka vrstvy s nízkou emisnou schopnosťou je od 250 do 350 nm.

3. Potiahnuté sklo na kontrolu slnečného žiarenia, ktoré má vopred zvolenú farbu odrazeného svetla, pričom má solárnu absorpčnú vrstvu a vrstvu s nízkou emisnou schopnosťou, vyznačujúce sa tým, že obsahuje film oxidu ciničitého SnO₂ obsahujúci aspoň dve dopujúce činidlá a rozdielnu koncentráciu dopujúcich činidiel od jedného povrchu filmu k opačnému povrchu filmu, kde prvé dopujúce činidlo je zvolené zo skupiny tvorenej antimónom, volfrámom, vanádom, železom, molybdénom, nióbom, kobaltom, niklom a ich zmesami, a druhým dopujúcim činidlom je fluór alebo fosfor, kde prvé dopujúce činidlo tvorí aspoň 50 % dopujúceho činidla prítomného na prvom povrchu uvedeného filmu SnO₂ na vytvorenie vrstvy absorbujúcej slnečné žiarenie v uvedenom filme SnO₂ priliehajúcom k uvedenému prvému povrchu, a druhé dopujúce činidlo tvorí koncentráciu aspoň 50 % dopujúceho činidla pri druhom povrchu uvedeného filmu, opačného proti prvému povrchu, na vytvorenie vrstvy s nízkou emisnou schopnosťou v uvedenom filme SnO₂ susediacej s uvedeným druhým povrchom.

4. Potiahnuté sklo podľa nároku 3, vyznačujúce sa tým, že prvé dopujúce činidlo je prítomné v koncentrácii aspoň 75 % dopujúcich činidiel prítomných v uvedenom filme SnO₂, v oblasti filmu začínajúcej uvedeným prvým povrchom a pokračujúcej do filmu SnO₂ do hĺbky aspoň 80 nm nad uvedeným prvým povrchom, a uvedené druhé dopujúce činidlo tvorí aspoň 75 % dopujúcich činidiel prítomných v uvedenom filme SnO₂ v oblasti filmu začínajúcej uvedeným druhým povrchom a pokračujúcej do filmu SnO₂ s koncentráciou aspoň 75 % dopujúcich činidiel do hĺbky aspoň 80 nm, kde uvedená oblasť uvedeného filmu SnO₂ s aspoň 75 % dopujúceho činidla pôsobí ako vrstva s nízkou emisnou schopnosťou a uvedená oblasť uvedeného filmu SnO₂, ktorá má aspoň 75 % uvedeného prvého dopujúceho činidla, pôsobí ako absorpčná vrstva pre blízku infračervenú oblasť.

5. Potiahnuté sklo podľa nároku 1,vyznačujúce sa tým, že uvedená solárna absorpčná vrstva má hrúbku od 220 do 260 nm, koncentráciu dopujúceho činidla od 2,5 % do 7 % hmotnostných v uvedenej solárnej absorpčnej vrstve vztiahnuté na hmotnosť SnO₂ v tejto solárnej absorpčnej vrstve, a vrstvu s nízkou emisnou schopnosťou s hrúbkou od 280 do 320 nm, s koncentráciou dopujúceho fluóru od 1 % do 5 % hmotnostných v uvedenej vrstve s nízkou emisnou schopnosťou vztiahnuté na hmotnosť SnO₂ v tejto vrstve s nízkou emisnou schopnosťou a potiahnuté sklo má neutrálnu modrú farbu odrážaného svetla.

6. Potiahnuté sklo podľa nároku 1,vyznačujúce sa tým, že solárnou absorpčnou vrstvou je SnO₂s antimónovým dopujúcim činidlom v rozmedzí od 3 % do 6 % hmotnostných na hmotnosť oxidu cínu SnO₂ v solárnej absorpčnej vrstve, vrstvou s nízkou emisnou schopnosťou je vrstva SnO₂, obsahujúca fluórové dopujúce činidlo v rozmedzí 1 % do 3 % hmotnostných dopujúceho činidla vztiahnuté na hmotnosť SnO₂ vo vrstve s nízkou emisnou schopnosťou, a toto zlepšené sklo má neutrálnu modrú farbu odrazeného svetla.

7. Potiahnuté sklo podľa nároku 1,vyznačujúce sa tým, že solárna absorpčná vrstva je nanesená priamo na sklo a vrstva s nízkou emisnou schopnosťou je nanesená na horný povrch vrstvy kontrolujúcej slnečné žiarenie.

8. Potiahnuté sklo podľa nároku 1,vyznačuj ú c e sa tým, že vopred zvolenou farbou odrazeného svetla je červená.

9. Potiahnuté sklo podľa nároku 1,vyznačuj ú ce sa tým, že vopred zvolenou farbou odrazeného svetla je žltá.

10. Potiahnuté sklo podľa nároku 1, vyznačujúce sa tým, že vopred zvolenou farbou odrazeného svetla je zelená.

11. Potiahnuté sklo podľa nároku 1, vyznačujúce sa tým, že vopred zvolenou farbou odrazeného svetla je modrá.

12. Potiahnuté sklo podľa nároku 1, vyznačujúce sa tým, že vopred zvolenou farbou odrazeného svetla je neutrálna modrá farba.

13. Potiahnuté sklo podľa nároku 1, vyznačujúce sa tým, že solárna absorpčná vrstva a vrstva s nízkou emisnou schopnosťou sú obsiahnuté v jedinom filme SnO₂ obsahujúcom aspoň dve dopujúce činidlá, kde prvé dopujúce činidlo je volené zo skupiny, tvorenej antimónom, volfrámom, vanádom, železom, molybdénom, nióbom, kobaltom, niklom a ich zmesami, a druhým dopujúcim činidlom je fluór alebo fosfor, pričom prvé dopujúce činidlo má vyššiu koncentráciu než uvedené druhé dopujúce činidlo pri jednom povrchu filmu, a prvé dopujúce činidlo má nižšiu koncentráciu než uvedené druhé dopujúce činidlo na opačnom povrchu filmu, a časť uvedeného filmu v blízkosti druhého opačného povrchu pôsobí v uvedenom filme ako vrstva s nízkou emisnou schopnosťou.

14. Potiahnuté sklo podľa nároku 1, vyznačujúce sa tým, že dopujúcim činidlom pre vrstvu absorbujúcu slnečné žiarenie je antimón.

15. Potiahnuté sklo podľa nároku 14, vyznačujúce sa tým, že antimónovým dopujúcim činidlom je antimón z prekurzoru obsahujúceho chlorid antimonitý, chlorid antimoničný, triacetát antimónu, trietoxid antimónu, fluorid antimonitý, fluorid antimoničný alebo acetylacetonát antimónu.

16. Potiahnuté sklo podľa nároku 1, vyznačujúce sa tým, že dopujúcim činidlom pre vrstvu s nízkou emisnou schopnosťou je fluór.

17. Potiahnuté sklo podľa nároku 16, vyznačujúce sa tým, že dopujúcim fluórovým činidlom je fluór z prekurzoru, obsahujúceho kyselinu trifluóroctovú, kyselinu difluóroctovú, kyselinu monofluóroctovú, fluorid amónny, hydrofluorid amónny, alebo kyselinu fluorovodíkovú.

18. Potiahnuté sklo podľa nároku 1, vyznačujúce sa tým, že každá z vrstiev SnO₂ je vrstva z pyrolytického rozkladu cínového prekurzoru.

19. Potiahnuté sklo podľa nároku 18, vyznačujúce sa tým, že cínový prekurzor je zvolený zo skupiny tvorenej monobutylcíntrichloridom, metylcíntrichloridom, dimetylcíndichloridom, dibutylcíndiacetátom a chloridom ciničitým.

20. Potiahnuté sklo podľa nároku 1, vyznačujúce sa tým, že solárna absorpčná vrstva je zložená aspoň z dvoch filmov absorbujúcich slnečné žiarenie, pričom celková hrúbka filmov absorbujúcich slnečné žiarenie je od 80 do 320 nm.

21. Potiahnuté sklo podľa nároku 20, v y z n a č u júce sa tým, že koncentrácia dopujúceho činidla v jednom z filmov absorbujúcich slnečné žiarenie je iná než koncentrácia dopujúceho činidla v ďalšom z filmov absorbujúcich slnečné žiarenie.

22. Potiahnuté sklo podľa nároku 1, vyznačujúce sa tým, že vrstva s nízkou emisnou schopnosťou je zložená z aspoň dvoch filmov s nízkou emisnou schopnosťou a že celková hrúbka filmov s nízkou emisnou schopnosťou je od 200 do 450 nm.

23. Potiahnuté sklo podľa nároku 22, vyznačujúce sa tým, že koncentrácia dopujúceho činidla v jednom z filmov s nízkou emisnou schopnosťou je iná než koncentrácia dopujúceho činidla v ďalšom z filmov s nízkou emisnou schopnosťou.

24. Potiahnuté sklo podľa nároku 1, vyznačujúce sa tým, že uvedená solárna absorpčná vrstva obsahuje ďalšie dopujúce činidlo v množstve, ktoré mení farbu prepúšťaného svetla.

25. Potiahnuté sklo podľa nároku 24, vyznačujúce sa tým, že dopujúcim činidlom meniacim farbu je fluór alebo chlór.

26. Potiahnuté sklo podľa nároku 1, vyznačujúce sa tým, že v solárnej absorpčnej vrstve je obsiahnutý chlór ako ďalšie dopujúce činidlo.

27. Potiahnuté sklo podľa nároku 1, vyznačujúce sa tým, že ďalej obsahuje fluórové dopujúce činidlo v uvedenej absorpčnej vrstve pre blízku infračervenú oblasť a že farba odrazeného svetla od uvedeného skla je rozdielna od farby prepúšťaného svetla.

28. Potiahnuté sklo podľa nároku 25, vyznačujúce sa tým, že farbou odrazeného svetla je neutrálna modrá a farbou prepúšťaného svetla je modrá.

29. Spôsob výroby potiahnutého skla podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že sa postupne pri teplote nad 400 °C sklo spracuje :

za vzniku pyrolýzou vytvorenej absorpčnej vrstvy pre blízku infračervenú oblasť, tvorenej SnO₂ a obsahujúcej antimónové dopujúce činidlo, a vrstvy s nízkou emisnou schopnosťou, tvorenej SnO₂ a obsahujúcej fluórové dopujúce činidlo.

30. Spôsob výroby potiahnutého skla podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že sa postupne pri teplote nad 400 °C sklo spracuje:

31. Spôsob podľa nároku 29 alebo 30, vyznačujúci sa tým, že uvedené sklo sa uvedie do styku s prvým nosným plynom pred tým, než sa uvedie do styku s druhým nosným plynom.

32. Spôsob podľa nároku 29 alebo 30, vyznačujúci sa tým, že prvý nosný plyn obsahuje rovnako zložky druhého nosného plynu na vytvorenie produktu, v ktorom absorpčná vrstva pre blízku infračervenú oblasť obsahuje fluórové alebo fosforové dopujúce činidlo vedľa antimónu, volfrámu, vanádu, železa, chrómu, molybénu, nióbu, kobaltu alebo niklu, ako dopujúcich činidiel.

33. Spôsob podľa nároku 29 alebo 30, vyznačujúci sa tým, že prvý nosný plyn rovnako ďalej obsahuje prekurzor dopujúceho činidla obsahujúci fluór, chlór alebo fosfor.

34. Spôsob podľa nároku 33, vyznačujúci sa t ý m , že uvedeným prekurzorom dopujúceho činidla obsahujúcim fluór, chlór alebo fosfor, je buď kyselina trifluóroctová, HCI alebo chlorid fosforitý.

35. Spôsob podľa nároku 29 alebo 30, vyznačujúci sa tým, že prvý nosný plyn rovnako ďalej obsahuje modifikačné činidlo filmu zvolené zo skupiny tvorenej prekurzorom dopujúceho činidla obsahujúcim fluór alebo fosfor.

36. Spôsob podľa nároku 29 alebo 30, vyznačujú c i sa t ý m , že prvý nosný plyn rovnako ďalej obsahuje prekurzor druhého dopujúceho činidla obsahujúci fluór alebo fosfor, alebo prekurzor druhého dopujúceho činidla obsahujúci kov zvolený zo skupiny, tvorenej antimónom, volfrámom, vanádom, železom, molybdénom, nióbom, kobaltom a niklom.

37. Spôsob podľa nároku 36, vyznačujúci sa t ý m , že prekurzor druhého dopujúceho činidla sa volí zo skupiny tvorenej kyselinou trifluóroctovou, etyltrifluóracetátom, kyselinou difluóroctovou, kyselinou monofluóroctovou, fluoridom amónnym, hydrofluoridom amónnym a kyselinou fluorovodíkovou.

38. Absorpčný film pre blízku infračervenú oblasť, vyznačujúci sa tým, že je tvorený oxidom cínu obsahujúcim dopujúce činidlo pre blízku infračervenú oblasť zvolené zo skupiny tvorenej antimónom, volfrámom, vanádom, železom, molybdénom, nióbom, kobaltom a niklom, a obsahujúcim fluórové dopujúce činidlo v atómovej koncentrácii nižšej, než je koncentrácia dopujúceho činidla pre blízku infračervenú oblasť.

39. Film podľa nároku 38, v y z n a č u j ú c i sa t ý m , že fluórové dopujúce činidlo je prítomné v množstve postačujúcom na zmenu farby filmom prepúšťaného svetla.

40. Absorpčný film pre blízku infračervenú oblasť, vyznačujúci sa tým, že je tvorený oxidom cínu, obsahujúcim dopujúce činidlo pre blízku infračervenú oblasť zvolené zo skupiny tvorenej antimónom, volfrá16 mom, vanádom, železom, molybdénom, nióbom, kobaltom a niklom a obsahujúcim dopujúce činidlo meniace farbu, prítomné v množstve postačujúcom na zmenu farby prepúšťaného svetla filmom, a zvolené zo skupiny tvorenej antimónom, volfrámom, vanádom, železom, molybdénom, nióbom, kobaltom, niklom a fluórom za predpokladu, že voľba dopujúceho činidla meniaceho farbu je odlišná od voľby dopujúceho činidla pre blízku infračervenú oblasť, pričom v prípade, že je zvoleným dopujúcim činidlom fluór je jeho atómová koncentrácia nižšia, než je koncentrácia dopujúceho činidla pre blízku infračervenú oblasť.

41. Potiahnuté sklo na kontrolu slnečného žiarenia, vyznačujúce sa tým, že má neutrálnu modrú farbu odrazeného svetla a ďalej má solárnu absorpčnú vrstvu pre blízku infračervenú oblasť a vrstvu s nízkou emisnou schopnosťou, tvorené sklom s povlakom aspoň dvoch vrstiev, kde jedna vrstva je solárna absorpčná vrstva tvorená SnO₂ a obsahujúca dopujúce činidlo zvolené zo skupiny tvorenej antimónom, volfrámom, vanádom, železom, molybdénom, nióbom, kobaltom, niklom a ich zmesami, a ďalšia vrstva je vrstvou s nízkou emisnou schopnosťou, tvorená SnO₂ a obsahujúca dopujúce činidlo, zvolené zo skupiny fluóru alebo fosforu.

42. Potiahnuté sklo na kontrolu slnečného žiarenia, ktoré má pre odrazené svetlo index farebnej intenzity 12 alebo menej a ďalej má solárnu absorpčnú vrstvu pre blízku infračervenú oblasť a vrstvu s nízkou emisnou schopnosťou, vyznačujúce sa tým, že je tvorené sklom, ktoré má povlak obsahujúci aspoň dve vrstvy, kde jedna vrstva je solárna absorpčná vrstva, tvorená SnO₂ a obsahujúca dopujúce činidlo zvolené zo skupiny tvorenej antimónom, volfrámom, vanádom, železom, molybdénom, nióbom, kobaltom, niklom a ich zmesami, a ďalšia vrstva je vrstva s nízkou emisnou schopnosťou, tvorená SnO₂ a obsahujúca dopujúce činidlo, zvolené zo skupiny zahrnujúcej fluór a fosfor.

43. Potiahnuté sklo na kontrolu slnečného žiarenia, ktoré má farebné súradnice C.I.E 1931 x medzi asi 0,285 a 0,310 a y medzi asi 0,295 a 0,325 pre odrazené svetlo a ďalej má solárnu absorpčnú vrstvu pre blízku infračervenú oblasť a vrstvu s nízkou emisnou schopnosťou, vyznačujúce sa tým, že je tvorené sklom, ktoré je potiahnuté aspoň dvoma vrstvami, kde jednou vrstvou je vrstva absorbujúca slnečné žiarenie tvorená SnO₂ a obsahujúca dopujúce činidlo zvolené zo skupiny tvorenej antimónom, volfrámom, vanádom, železom, molybdénom, nióbom, kobaltom, niklom a ich zmesami a ďalšia vrstva je vrstva s nízkou emisnou schopnosťou tvorená SnO₂ a obsahujúca dopujúce činidlo zvolené zo skupiny zahrnujúcej fluór a fosfor.

44. Potiahnuté sklo na kontrolu slnečného žiarenia, ktoré má farebné súradnice C.I.E 1931 x medzi asi 0,285 a 0,325 a y medzi asi 0,295 a 0,33 pre odrazené svetlo a ďalej má solárnu absorpčnú vrstvu pre blízku infračervenú oblasť a vrstvu s nízkou emisnou schopnosťou, vyznačujúce sa tým, že je tvorené sklom, ktoré je potiahnuté aspoň dvoma vrstvami, kde jednou vrstvou je vrstva absorbujúca slnečné žiarenie tvorená SnO₂ a obsahujúca dopujúce činidlo zvolené zo skupiny tvorenej antimónom, volfrámom, vanádom, železom, molybdénom, nióbom, kobaltom, niklom a ich zmesami a ďalšia vrstva je vrstva s nízkou emisnou schopnosťou, tvorená SnO₂ a obsahujúca dopujúce činidlo zvolené zo skupiny zahrnujúcej fluór a fosfor.