SK279359B6 - Hračka v podobe ozubenej dráhy - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka hračky v podobe ozubenej dráhy, s najmenej jednou jazdnou dráhou vybavenou hladkou jazdnou plochou s ozubením, ktoré je upravené pozdĺž jazdnej plochy a ktorého ozubenie je vytvorené kolmo na jazdnú plochu a hnacím vozidlom, ktoré je pohyblivé po jazdnej ploche a ktorého hnací motor je v spojení s hnacím ozubeným kolesom, zaberajúcim do ozubenia a s prostriedkami na vedenie hnacieho vozidla pozdĺž jazdnej plochy.

Doterajší stav techniky

Známe hračky v podobe ozubenej dráhy, ktoré sú určené na to, aby pri silných stúpaniach jazdnej dráhy prekonávali nedostatočné priľnavé trenie poháňacích kolies, sú v podstate vernými napodobeninami skutočne existujúcich ozubených dráh v menšom meradle. Ich jazdné dráhy majú preto ozubenú tyč, ktorá je umiestnená uprostred medzi dvoma jazdnými koľajnicami a do ktorej zaberá najmenej jedno ozubené koleso, poháňané elektromotorom hnacieho vozidla. Aj keď pri skutočných ozubených dráhach boli už realizované rôzne systémy, ktoré sú známe pod označením „Systém Riggenbach“, „Systém Abt“, „Systém Strub“ a „Systém Locher“, majú známe modely ozubených dráh z dôvodu jednoduchej výroby tak ozubených tyčí, ako aj hnacích vozidiel, ozubené tyče s otvoreným horným ozubením, teda približne podľa systému „Strub“.

Známe modely zubačiek sú v dôsledku požiadavky, aby modely zodpovedali skutočnosti, pochopiteľne spojené s nevýhodou vysokých výrobných nákladov a obmedzenou pevnosťou. Nehodia sa preto na uspokojenie hravosti detí nízkeho veku, ktorým prirodzene chýba technické porozumenie, ktoré však predsa majú potrebu, aby nechali samostatne vozidlá bežať po ľubovoľne a neodborne položených jazdných dráhach, majúcich silné stúpanie a úzke zatáčky. Okrem toho majú známe modely zubačiek chybu, ktorá existuje aj pri skutočných ozubených dráhach, že totiž maximálne možné stúpanie jazdnej dráhy je relatívne malé najmä pri existencii zatáčok. Len pomerne vysoká hmotnosť hnacieho vozidla a pomerne malé prívesné zaťaženie prípadne nárazové zaťaženie môže zabrániť vystúpeniu hnacieho vozidla z ozubenej tyče. Okrem toho je pri známych modeloch zubačiek nárazová prevádzka možná len veľmi obmedzene, pretože pri silnom stúpaní sú postrkované vozidlá vytlačované zjazdnej dráhy najmä v zatáčkach.

K doterajšiemu stavu techniky patria aj hračky s iným vytvorením pohonu ozubeného kolesa pre vozidlo, ktoré však nie je časťou ozubenej dráhy.

Z USA patentového spisu č. 4 547 710 je známa pohyblivá hračka, ktorá obsahuje v podstate hladkú jazdnú dráhu, ktorá je vodorovná a je umiestnená na nosiči a ďalej poháňané vozidlo, ktoré predstavuje fantastickú zvieraciu figúrku. Jazdná dráha má tvar približného oválu s dvoma rovnobežnými úsekmi jazdnej dráhy a s dvoma oblúkovými koncovými spojovacími úsekmi. Aj jazdná dráha je na celej svojej ploche vybavená na vnútornom okraji ozubením, ktoré jc kolmé na jazdnú plochu jazdnej dráhy a ktoré je v zábere s ozubeným kolesom vozidla poháňaným elektromotorom, ktorý je napájaný batériou. Vozidlo prebieha na oboch rovnobežných jazdných dráhach. Pri spustení elektromotora sa vozidlo pohybuje v jednom smere pozdĺž oboch jazdných dráh, aby sa v nadväzujúcom oblúkovom koncovom spojovacom úseku otočilo o 180° a išlo po jazdných dráhach v opačnom smere. Na vedenie vozidla na nosiči je vozidlo vybavené klznou zarážkou, ktorá je vede ná v prehlbenínách jazdných dráh a medzi ozubením a vonkajším okrajom jazdnej dráhy.

Hračka, podobná čo do pohybu vozidla, je známa z francúzskeho patentového spisu č. 517 106. Táto hračka má taktiež na nosiči uzavretú, približne oválnu jazdnú dráhu, ktorá má na vnútornom okrajmi jazdnej plochy ozubenie, kolmé na jazdnú plochu jazdnej dráhy. Vozidlo, ktoré sa pohybuje v obehu pozdĺž tejto jazdnej dráhy, je vybavené hnacím motorom a hnacím ozubeným kolesom, zaberajúcim do uvedeného ozubenia a je okrem toho vytvorené na to, aby súčasne s jeho posuvom nechalo dva modely lietadiel, upevnené na výložníku vozidla, rotovať v rovine kolmej na jazdnú dráhu nosiča postaveného zvýšene nad dlážkou.

Naproti tomu rieši vynález úlohu, vytvoriť hračku v podobe ozubenej dráhy uvedeného druhu tak, aby sa zachovanie čo najväčšej vernosti modelu a pri jazdnej dráhe prakticky ľubovoľne umiestnenej v troch rozmeroch umožnila, bez požiadaviek na odborné znalosti používajúceho, bezporuchová prevádzka aj pri vysokých namáhaniach v ťahu a náraze.

Podstata vynálezu

Podľa vynálezu má ozubené ústrojenstvo dve súmerné ozubenia, ktoré sú od seba vzdialené v priečnom smere jazdnej dráhy, sú kolmé na jazdnú plochu, hnacieho vozidla, ako aj každé ďalšie vozidlo, spájateľné s hnacím vozidlom spriahacim strmeňom, je vybavené klznými alebo valivými vodiacimi prostriedkami, ktoré stoja po dvoch oproti sebe a z ktorých každé dolieha na jednu z oboch bočných plôch ozubeného ústrojenstva, nesúcich ozubenie, jedine hnacie koleso hnacieho vozidla je medzi vodiacimi prostriedkami, oproti sebe po dvoch upravenými, bočné presadené proti pozdĺžnej osi hnacieho vozidla tak, že zaberá s jedným z oboch ozubení ozubeného ústrojenstva a spriahacie strmene na hnacom vozidle a na ďalších vozidlách sú upravené na klzných alebo valivých vodiacich prostriedkoch vo výške ozubeného ústrojenstva.

Vynález sa týka aj jazdnej dráhy na hračku v podobe ozubenej dráhy, pričom podľa vynálezu má ozubené ústrojenstvo dve súmerné ozubenia, kolmé na jazdnú plochu a vzájomne vzdialené v priečnom smere jazdnej dráhy.

Konečne sa vynález týka hnacieho vozidla na hračku v podobe ozubenej dráhy. Hnacie vozidlo je podľa vynálezu vybavené klznými alebo valivými vodiacimi prostriedkami, ktoré stoja po dvoch oproti sebe, má aspoň dve obežné osi s hladkými kolesami, jeho hnací motor je vybavený jediným hnacím ozubeným kolesom, ktorého os je kolmá na obežné osi a ktoré je posunuté na stranu proti stredu vzájomného odstupu klzných alebo valivých vodiacich prostriedkov po dvoch oproti sebe a že sú na ňom vo výške ozubeného kolesa výkyvné upevnené spriahacie strmene v susedstve klzných alebo valivých vodiacich prostriedkov.

Tým, že sa na hračke v podobe ozubenej dráhy podľa vynálezu uskutočňuje vedenie hnacieho vozidla a tiež vedenie ďalších vozidiel na hnacie vozidlo pripojených, pomocou ozubeného ústrojenstva umiestneného na jazdnej dráhe, dosiahne sa veľmi vysoká stabilita vozidla alebo vozidiel na jazdnej dráhe, čím sa vylúči „vykoľajenie“ v úzkych zatáčkach a v premenlivých zakrútených stúpaniach aj pri vysokej jazdnej rýchlosti. Ozubenie ozubeného ústrojenstva, upravené bočné a kolmo na jazdnú plochu jazdnej dráhy, umožňuje prekonanie silných stúpaní bez nebezpečenstva vyskočenia hnacieho ozubeného kolesa hnacieho vozidla z tohto ozubenia. Jednostranný záber hnacieho o2

SK 279359 Β6 zubeného kolesa do ozubenia ozubeného ústrojenstva umožňuje bez problémov nasadenie hnacieho vozidla na jazdnú dráhu. Jazdná dráha so stúpaniami a zatáčkami, pozostávajúca z väčšieho počtu na seba pripojených koľajníc, môže byť preto položená prakticky ľubovoľne a z neznalosti odborných pravidiel bez toho, aby sa tým sťažil bezchybný pohyb po jazdnej dráhe. K tomu pristupuje ešte ďalšia výhoda, že usporiadaním spojovacích ústrojenstiev medzi hnacím vozidlom a prípadne ďalšími s ním spojenými nepoháňanými vozidlami sa zabráni vytlačeniu vozidiel z jazdnej dráhy aj pri silnom stúpaní vybavenom zatáčkami tým, že zavádzanie sily smerodajnej na pohyb vozidla, sa pri každom vozidle vykonáva na mieste čo najbližšie k jazdnej ploche jazdnej dráhy a v blízkosti ťažiska príslušného vozidla prípadne podvozku vozidla.

Vynález bude teraz vysvetlený na príkladoch uskutočnenia v súvislosti s výkresmi.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Obr. 1 znázorňuje pohľad zboku na vlak pozostávajúci zo stavebných kameňov a vybavený pohonom ozubenými kolesami.

Obr. 2 je pohľad zhora na vlak podľa obr. 1.

Obr. 3 je pohľad zdola na vlak podľa obr. 1.

Obr. 4 je šikmý priemet rovného dielca jazdnej dráhy, vybaveného ozubenou tyčou.

Obr. 5 je pohľad zdola na dielec ozubenej dráhy podľa obr. 4.

Obr. 6 je pohľad zhora na dielec jazdnej dráhy, vybavený ozubenou tyčou a ohnutý o 90°.

Obr. 7 je pohľad zdola na jeden z oboch koncov dielca jazdnej dráhy podľa obr. 6.

Obr. 8 je pohľad zdola na spojovaciu príložku na dielec jazdnej dráhy podľa obr. 4 a 6.

Obr. 9 je pohľad zdola na spriahnutý hnací podvozok podľa obr. 3 so zakreslenou ozubenou tyčou.

Obr. 10 je pohľad zdola na spriahnutý medzipodvozok podľa obr. 3 so zakreslenou ozubenou tyčou.

Obr. 11 je pohľad zdola na zapojený koncový podvozok podľa obr. 3 so zakreslenou ozubenou tyčou.

Obr. 12 jc šikmý priemet odpojeného medzipodvozka podľa obr. 1 až 3.

Obr. 13 je šikmý priemet spriahacieho strmeňa pre podvozok podľa obr. 12.

Obr. 14 je pohľad zhora na spriahací strmeň podľa obr. 13.

Obr. 15 je prierez spriahacím strmeňom podľa obr. 13.

Obr. 16 je šikmý priemet nepripojeného podvozka podľa obr. 1 až 3.

Obr. 17 je šikmý priemet spojovacieho strmeňa pre podvozok podľa obr. 16.

Obr. 18 je pohľad zhora na vozidlovú plošinu podľa obr. 1 až 3.

Obr. 19 je bočný pohľad na plošinu vozidla podľa obr. 18.

Obr. 20 je pohľad spredu na jeden koniec vozidlovej plošiny podľa obr. 18 a 19.

Obr. 21 je pohľad spredu na druhý koniec vozidlovej plošiny podľa obr. 18 a 19.

Obr. 22 je pohľad zdola na hnací podvozok podľa ďalšieho vykonania vynálezu.

Obr. 23 je pohľad zo strany na hnacie vozidlo, vytvorené ako lokomotíva, s dvoma podvozkami.

Obr. 24 je pohľad zo strany na hnací podvozok hnacieho vozidla podľa obr. 23 vo väčšom meradle.

Obr. 25 je pohľad zo strany na hnaný podvozok hnacieho vozidla podľa obr. 23 vo väčšom meradle.

Obr. 26 je šikmý priemet hnacieho podvozka podľa obr. 24.

Obr. 27 je rozložený šikmý priemet hnacieho podvozka podľa obr. 26.

Obr. 28 je šikmý priemet hnaného podvozka podľa obr. 25.

Obr. 29 je rozložený šikmý priemet hnaného podvozka podľa obr. 28.

Obr. 30 je pohľad zdola na vodiaci konštruktívny prvok hnacieho podvozka podľa obr. 27.

Obr. 31 je pohľad zdola na úložnú dosku na osi otáčania hnacieho podvozka podľa obr. 27.

Obr. 32 je pohľad zdola na konštrukčný prvok hnacieho podvozka podľa obr. 27, vytvorený ako hnací blok.

Obr. 33 je pohľad zdola na vodiaci konštruktívny člen hnaného podvozka pozdĺž obr. 29.

Obr. 34 je pohľad zhora na plošinu hnacieho vozidla podľa obr. 23.

Obr. 35 je priečny pohľad, čiastočne v reze, na vyhotovenie modelu zubačky, vytvorenej ako lanová dráha.

Obr. 36a až 36h sú rezy rôznymi uskutočneniami ozubenej dráhy vybavenej ozubeným ústrojenstvom.

Obr. 37 je pohľad zhora na úsek dielca jazdnej dráhy vybaveného podľa obr. 4 ozubenou tyčou a elektrickými kontaktmi na prívod prúdu.

Obr. 38 je pohľad na kovový kontaktný diel pre úsek jazdnej dráhy podľa obr. 37.

Obr. 39 je pohľad spredu na jeden koniec dielca jazdnej dráhy podľa obr. 37 s elektrickými spínacími kontaktmi.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Na obr. 1 až 8 je ako príklad znázornené uskutočnenie podľa vynálezu, hračky v podobe ozubenej dráhy, naďalej označovanej ako zubačka, pričom obr. 1 až 3 znázorňujú v pohľade zboku, prípadne v pohľade zhora, prípadne v pohľade zdola vlak zložený zo stavebných kameňov na spôsob vlaku s hnacím vozom, pričom obr. 4 až 8 znázorňujú rôzne príslušné časti jazdnej dráhy.

Podľa obr. 1 až 3 má znázornený vlak tri vozy, totiž čelné alebo riadiace vozidlo 1, vložené vozidlo 2 a koncové vozidlo 3. Čelné vozidlo 1 je vybavené aj s vloženým vozidlom 2 podvozkom 4 pripojeným na oboch stranách a vložené vozidlo 2 s koncovým vozidlom 3 sú spojené cez obojstranne pripojený podvozok 5. Predné vozidlo 1 a koncové vozidlo 3 sú okrem toho v ich vonkajších koncových oblastiach vybavené každé jedným podvozkom 6, prípadne 7. Na obr. 1 až 3 nie sú znázornené vonkajšie obloženia vozidiel 1 až 3 a podvozkov 4 a 5, s výnimkou predného vozidla 1, na ktorom je upravené vhodné obloženie 8 zostavené z jednotlivých stavebných členov. Takéto obloženia vozov ako vagónová skriňa, dvere, okná atď., sú v uvažovanom príklade uskutočnenia zostavené výhodne z jednotlivých stavebných členov stavebnice vozidla, prípadne hračky a môžu byť samozrejme vytvorené ľubovoľne bez toho, aby ovplyvňovali opísané fungovanie tejto hračky v podobe ozubenej dráhy.

Na vytvorenie takýchto obložení vozidiel má každé vozidlo 1 až 3 plošinu 9,10 a 11, slúžiace ako rám vozidla a cez túto plošinu sú vozidlá 1, 2 a 3 tiež spojené s podvozkami 4 a 5, ako to bude ešte vysvetlené. Na pripojenie ďalších stavebných členov sú plošiny 9, 10 a 11 osebe známym spôsobom vybavené spojovacími čapmi 12 (obr. 2). Na ich spodnej strane sú plošiny 9, 10 a 11 vytvorené ako duté telesá, ktoré sú zosilnené výstuhami 13 (obr. 3).

Podvozky 4 a 5, ako aj podvozky 6 a 7 sú v uvažovanom príklade uskutočnenia zhotovené v jednom kuse z

SK 279359 Β6 plastovej hmoty, bez ohľadu na osi kolies a spojovací a prípadne upevňovací člen. Oba podvozky 6 a 7 majú podľa obr. 3 spodnú stranu v podstate dutú a majúcu pritvarované ložiskové diely 14 na uloženie osí 15 otáčania kolies, z ktorých každá os je vybavená dvoma voľne nalisovanými otáčavými kolesami 16 s hladkou plochou. Ďalej majú otáčavé podvozky 6 a 7 vodiace prostriedky 17 a 18, ktoré stoja po dvoch oproti sebe a prebiehajú v podstate v pozdĺžnom smere. Ako bude ešte vysvetlené nižšie, slúžia tieto vodiace prostriedky 17 a 18 ako vodiace steny podvozkov 6, 7 na jazdnej dráhe, vybavenej ozubenou tyčou, pričom ozubená tyč je umiestnená v medzere medzi dvoma oproti sebe ležiacimi stenami 17 a 18, keď sa znázornený vlak postaví na jazdnú dráhu. Na hornej strane je každý podvozok 6, 7 vybavený čapom 19 (obr. 1), ktorý je bez možnosti straty zastrčený do otvoru 20 (obr. 2) príslušnej plošiny 9, prípadne

11. Ďalšie podrobnosti budú vysvetlené v súvislosti s obr. 16 a 17.

Dvojosový podvozok 5, ktorý je hnacím podvozkom, je na svojej spodnej strane podľa obr. 3 vytvorený podobne ako podvozky 6 a 7. Má teda taktiež pritvarované ložiskové diely 14, v ktorých sú uložené osi 15 kolies, vybavené kolesami 16. Okrem toho sú na spodnej strane opäť upravené vodiace prostriedky 21 a 22, ktoré ležia po dvoch oproti sebe. Na hornej strane je podvozok 5 po oboch stranách vybavený nastrčeným, výkyvným spriahacím strmeňom 23, prípadne 24, ktorý je výkyvný okolo postranných čapov 25. Spriahacie strmene 23 a 24 sú upravené s tým cieľom, aby uvoľniteľne spájali príslušné spojovacie členy na susedných koncoch plošín 10, prípadne 11. Toto spojovacie ústrojenstvo bude ešte vysvetlené v súvislosti s obr. 12 až 15 a 19 až 21. Na hornej strane je podvozok 5 ďalej vybavený niekoľkými spojovacími čapmi 12, ktoré rovnako ako pri plošinách 9, 10 a 11 umožňujú nastrčenie nadstavcov, napríklad obloženia.

Podvozok 4 je, pokiaľ ide o jeho spodnú stranu (obr. 3), vytvorený v zásade rovnako ako podvozok 5 a má v dôsledku tohto rovnaké zvierajúce príložky 14, osi 15 kolies, kolesa 16 a vodiace steny 21, prípadne 22. Pretože podvozok 4 je však poháňaným podvozkom, je na jeho hornej strane (obr. 1, 2) upevnený v zvislej polohe elektromotor 26 v podstate valcového tvaru. Elektromotor 26 má taktiež zvislú hnaciu os 27 (obr. 3), ktorá nesie ozubené koleso 28. Ozubené koleso 23 je preto na dolnej strane podvozka 4 v oblasti jedných vodiacich stien 22, pričom jeho os 27 leží na strane pozdĺžnej strednej čiary podvozka 4. Ako bude nižšie ešte vysvetlené, je ozubené koleso 28, poháňané elektromotorom 26 výhodne cez prevod zabudovaných elektromotorov, určené na to, aby zabralo s postranným ozubením obojstranne ozubenej tyče, ktorá je uložená uprostred na jazdnej dráhe, čím podvozok 4 a tým celý vlak podľa obr. 1 až 3 sa pri vybudení elektromotora 26 pohybuje ďalej pozdĺž jazdnej dráhy.

Napájanie elektromotora 26 sa vykonáva cez zásuvku 29 (obr. 1) vytvorenú ako stavebný kameň a cez napájači kábel 30 batériovým puzdrom 31 umiestneným na prednom vozidle 1. Na riadenie elektromotora 26 je v podvozku 4 blízko dolnej strany elektromotora 26 pripravený posúvač 32. Posúvač 32 je vybavený spínacími kontaktmi a môže zo znázorneného odpojeného postavenia (motor je od batérie oddelený) byť stlačením v jednom alebo druhom priečnom smere zapojený na jazdu podvozka 4, prípadne vlaku dopredu alebo dozadu. Posúvač 32 prečnieva na strane trocha cez podvozok 4 a má na koncoch skosené plochy. To umožňuje, aby na jazdnej dráhe boli umiestnené ovládacie členy, ako kolíky alebo podobne, ktoré pôsobia na posúvač 32 pri prejazde vlaku a tým vyvolávajú zastavenie alebo zmenu smeru vlaku. Je zrejmé tiež možné umožniť diaľkové riadenie, napríklad infračervené diaľkové riadenie, aby elektromotor 26 bol riadený plynulé a v potrebnom smere otáčania. Vagóny daného vlaku, najmä predné vozidlo 1, majú dostatočný priestor na uloženie potrebných prijímacích a spínacích členov.

Rovnako ako podvozok 5, je aj podvozok 4 vybavený dvoma spriahacími strmeňmi 23 a 24, uloženými v postranných čapoch 25, aby podvozok 4 bol uvoľniteľne spojený s plošinou 9 predného voza 1, prípadne s plošinou 10 vloženého voza 2. Aj elektromotor 26 je vybavený niekoľkými spriahacími čapmi 12 na nasunutie obloženia alebo podobne.

Model zubačky podľa vynálezu obsahuje aj jazdnú dráhu s ozubeným ústrojenstvom, s ktorým je v zábere ozubené koleso elektromotora hnacieho vozidla. Na obr. 4 až 8 sú znázornené výhodné príklady uskutočnenia rovných a ohnutých dielcov jazdnej dráhy.

Rovný dielec 200 jazdnej dráhy, ktorý je na obr. 4 znázornený v šikmom priemete a na obr. 5 v pohľade zdola, môže mať samozrejme ľubovoľnú dĺžku, ktorá je výhodne však normovaná. Rovný dielec 200 jazdnej dráhy má dve hladké jazdné plochy 41 a 42, ktoré sú v pozdĺžnom smere dielca jazdnej dráhy oddelené zvýšenou ozubenou tyčou 43, upravenou uprostred. Ozubená tyč 43 má po oboch stranách po jednom ozubení 44, prípadne 45, kolmom na jazdné plochy 41 a 42. Na spojenie tohto dielca jazdnej dráhy s ďalšími susednými dielcami jazdnej dráhy je uvedený dielec 200 jazdnej dráhy vo svojich koncových oblastiach po oboch stranách vybavený vždy dvoma spojovacími čapmi 46, vytvorenými v postranných vybratiach. Spojovacia príložka 47, ktorej zadná strana, zasunuteľná na spojovacie čapy 46, je znázornená na obr. 8, je vybavená zvierajúcimi čapmi 48, takže, ako je znázornené na obr. 8, sú vždy štyri spojovacie čapy 46 dvoch, na strane k sebe priliehajúcich dielcoch jazdnej dráhy, spolu na zovretie spojené spojovacou príložkou 47.

Na obr. 5 je zrejmé, že spodná strana dielca jazdnej dráhy podľa obr. 4 tvorí dutinu zosilnenú výstuhami 49. Na každom konci dielca jazdnej dráhy je okrem toho vytvorená skriňová dutina 50. Táto dutina 50 slúži na to, aby dielec jazdnej dráhy mohol byť nastrčený na základnú dosku alebo na stavebnicovú dosku, ktorá je vybavená spojovacími čapmi usporiadanými podľa určitého rastra.

Z obr. 4 je ďalej zrejmé, že obe čelné strany rovného dielca 200 jazdnej dráhy sú každá vybavená výstupkom 51 a príslušným prehĺbením 52. Toto vytvorenie čelných strán vyvoláva predovšetkým ustálenie dvoch k sebe priradených dielcov jazdnej dráhy v jej priečnom smere, takže príložky 47 (obr. 8) sú už namáhané len na ťah. Okrem toho sú výstupky 51 a prehĺbenia 52 však tiež vytvorené ako kódovacie členy, aby sa zabránilo vzájomnému priradeniu a spojeniu určitých dielcov jazdnej dráhy, ktoré sa k sebe nehodia, ako ešte bude vysvetlené.

Na obr. 6 je v pohľade zhora znázornený dielec 201 jazdnej dráhy, ktorý je ohnutý, prebieha na uhlovej oblasti 90° a má zase dve hladké jazdné plochy 53 a 54, ktoré sú oddelené strednou ohnutou ozubenou koľajnicou 55, ktorá má bočné ozubenie 56 a 57. Okrem toho je aj tento druhý dielec 201 jazdnej dráhy vo svojich koncových oblastiach vybavený postrannými spojovacími čapmi 46, ako aj na čelných stranách výstupkami 51 a prehĺbeniami 52. Ako je zrejmé z obr. 7, je taktiež spodná strana ohnutého dielca 201 jazdnej dráhy podľa obr. 6 vytvorená analogicky ako spodná strana rovného dielca 200 jazdnej dráhy podľa obr. 4 a 5 a má najmä v koncových oblastiach skriňovitú dutinu na nastrčenie dielca 201 jazdnej dráhy na spojovací čap základnej dosky.

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že je samozrejme nemožné zaradiť oblúkovitý dielec 201 do obdĺžnikového, najmä štvorcového rastra tak, aby koncové body oblúkovitého dielca 201 najskôr súhlasili s rastrovými bodmi, iba ak by oblúkovitý dielec 201 prebiehal cez 90°. Aby aj napriek tomu mohli byť ohnuté dielce 20 jazdnej dráhy na ich koncoch uvedené presne v súhlase s rastrovými bodmi základnej dosky, prípadne so spojovacími čapmi umiestnenými v týchto rastrových bodoch, aby aj napriek tomu mohli byť ohnuté dielce 201 jazdnej dráhy na ich koncoch uvedené presne v súhlase s rastrovými bodmi dosky, prípadne so spojovacími čapmi umiestnenými v týchto rastrových bodoch, aby ohnuté dielce 201 jazdnej dráhy mohli byť bez násilia nastrčené na základnú dosku, bolo už navrhnuté, aby každý ohnutý dielec jazdnej dráhy bol zostavený z kratšieho priameho úseku a z dlhšieho oblúkovitého úseku (porovnanie švajčiarska prihláška č. 7981/86).

Pri ohnutom dielci jazdnej dráhy podľa obr. 6 je použitý nasledujúci návod:

90° - dielec jazdnej dráhy, znázornený na obr. 6, je potrebné považovať ako zloženie dvoch 45° - dielcov jazdnej dráhy, ktoré sú oddelené podľa radiálnej 45° - čiary 58. Každý tento 45° - dielec jazdnej dráhy je preto zložený z oblúkovitého úseku 59, prípadne 60 a z podstatne kratšieho priameho úseku 61, prípadne 62. Na obr. 6 je tiež zakreslený vnútorný polomer a vonkajší polomer jazdnej dráhy ako aj stredný polomer ozubenej koľajnice 55 kruhovo oblúkovitých úsekov 59 a 60 dielca jazdnej dráhy, ktoré vychádzajú z posunutého stredu 63.

Namiesto jednodielneho 90° - dielca jazdnej dráhy podľa obr. 6 je tiež možné použiť 45° - dielce jazdnej dráhy, ktoré ako je uvedené, vychádzajú z 90° - dielca jazdnej dráhy podľa obr. 6 rozdelením pozdĺž radiálnej čiary 58. Takéto 45° - dielce jazdnej dráhy musia byť však na oboch koncoch opatrené spojovacími čapmi 46 na spojenie so susedným, rovným alebo ohnutým dielcom jazdnej dráhy. Pretože 45° - dielce jazdnej dráhy, vzniknuté takýmto rozdelením, teda dielec jazdnej dráhy s úsekmi 59 a 61 ako aj dielec jazdnej dráhy s úsekmi 60 a 62 nie sú identické, sú na svojich 45° - koncoch opatrené iným kódovaním pomocou výstupkov a prehĺbenín, ako je to na obr. 6 naznačené na radiálnej čiare 58.

Nie sú znázornené tie priame a ohnuté dielce jazdnej dráhy, opatrené ozubenou koľajnicou, ktoré sú vhodné na vytvorenie jazdnej dráhy so stúpaniami. V tomto ohľade, ako aj s ohľadom na potrebné rozmery jazdných dráh, používateľných spoločne s vopred stanoveným rastrom základnej dosky, sa poukazuje na uvedený švajčiarsky patentový spis.

Na obr. 9 až 11 sú znova znázornené pohľady zhora na podvozky 4 a 5 a na otočný podvozok 7, ale vo väčšom meradle a so znázornením ozubenej tyče 43 rovného dielca jazdnej dráhy podľa obr. 4. Je zrejmé, že podvozky 4 a 5 s ich vodiacimi stenami 21 a 22, prípadne otočný podvozok 7 s jeho vodiacimi stenami 17 a 18 sú vedené pozdĺž ozubenej tyče 43. Ďalej je z obr. 9 zrejmé, ako ozubené koleso 28 elektromotora zaberá na jednej strane s ozubenou tyčou 43. Takto vytvorená priečna sila je zachytávaná vodiacimi stenami 21.

Hnaný podvozok 5 už opísaný v súvislosti s obr. 1 až 3, je znázornený na obr. 12 v šikmom priemete. Príslušný spriahaci člen 23 je znázornený na obr. 13 v šikmom priemete, na obr. 14 v pohľade zhora a na obr. 15 v reze. Spriahací strmeň 23 má dve ohnuté ramená 65, ktoré sú na svojich koncoch opatrené zvierajúcim výrezom 66. Týmto zvierajúcim výrezom 66 môže byť každé rameno 65 spriahacieho strmeňa 23 nasadené na čap 25, pritvarovaný k strane podvozka 5, ako je znázornené na obr. 1. V strednej jarmovej časti 67 má spriahaci strmeň 23 zárez 68, pričom vo vnútornej časti tohto zárezu 68 je jeho horná a dolná stena opatrená malým drážkovitým prehĺbením 69.

Zárez 68 spriahacieho strmeňa 23 slúži na uloženie príslušného spriahacieho jazýčka a tieto jazýčky sú umiestnené na koncoch plošín 9,10 a 11. Na obr. 18 až 21 je plošina 10 vloženého voza 1 (obr. 1) znázornená vo výreze, ale vo väčšom meradle. Na každej čelnej strane je plošina 10 opatrená pritvarovaným jazýčkom 70, pripadne 71. Na ich vonkajších koncoch majú ďalej oba jazýčky 70, 71 po jednom hornom a dolnom zaskakovacom gombíku 72. Pri zasunutí jazýčka 23 (obr. 13 až 15) tlačia zaskakovacie gombíky 72 hornú a dolnú stenu zárezu od seba a do drážkovitých vyhĺbenín 69 (obr. 14, 15), takže sa jazýček 70 alebo 71 zastrčí do zárezu 68, to znamená plošina 10 je spriahnutá so spriahacím členom 23 a tým s podvozkom 5. Na uvoľnenie spriahnutia sa plošina 10 jednoducho od spriahacieho člena 23 odtiahne. Rovnako je spriahnutie vytvorené aj na ďalších spriahacích strmeňoch 23, 24 a na spriahacich koncoch plošín 9,10,11 na obr. 1.

Z obr. 18 až 21 vyplýva, že jazýček 70 má na jednom konci plošiny 10 vloženého voza 2 v priereze iný tvar než jazýček 71 na druhom konci plošiny 10. Jazýček 70 (obr.

20) má obdĺžnikový prierez, zatiaľ čo tvar jazýčka 71 (obr.

21) sa podobá tvaru kosoštvorca. Jazýček 70 (obdĺžnik) vyvoláva v záreze 68 spriahacieho strmeňa 23, 24 tuhé spojenie, pokiaľ ide o smer otáčania okolo pozdĺžnej osi plošiny 10, pretože jazýček 70 prilieha k hornej a dolnej stene zárezu 68. Jazýček 71 (kosoštvorec) umožňuje naproti tomu v záreze 68 v malej miere vratné vykyvovanie. Keby všetky vozy 1 až 3 na obr. 1 boli nepoddajné spriahnuté cez podvozky 4 a 5 v uvedenom smere otáčania, tým že všetky jazýčky by boli vytvorené ako jazýček 70 (obr. 20), potom dôjde k tej nevýhode, že sa vozy vo veľmi úzkych zatáčkach, najmä pri stúpaní nadvihnú od jazdnej dráhy. Ak sa naproti tomu upravia len jazýčky podľa jazýčkov 71 (obr. 21), môže pri každej rýchlosti dôjsť k nepokojnému chodu vozu. Je teda priaznivé používať zmiešané oboch tvarov jazýčkov 70 a 71, čo je umožnené tým, že zárez 68 spriahacieho strmeňa 23, môže pojať oba jazýčky 70 a 71.

Na obr. 12 je znázornený nepoháňaný podvozok 5. S týmto podvozkom súhlasí však poháňaný podvozok 4 až na elektromotor 26 na ňom uložený (obr. 1), takže pri poháňanom podvozku 4 podľa obr. 1 je vytvorenie a usporiadanie spriahacieho strmeňa 23, 24 rovnaké ako pri nepoháňanom podvozku 5.

Usporiadanie spriahacich strmeňov 23, 24 na podvozkoch 4, 5, najmä z obr. 1 a z obr. 12 až 15, predstavuje vytvorenie modelovej zubačky podľa vynálezu, ktoré je zvlášť výhodné a umožňuje, aby jazdná dráha bola upravená s nezvyčajne silnými stúpaniami, ktoré sú tiež spojené s veľmi úzkymi zatáčkami bez toho, aby tu bolo nebezpečenstvo, že sa hnacie vozidlo a ďalšie vozidlá na neho nadväzujúce od jazdnej dráhy nadvihnú a tým sa „vykoľaja“ alebo sa „zrútia“. Opatrenie podľa vynálezu spočíva v tom, že pôsobiská prenášania sily od podvozka na voz s týmto podvozkom spriahnutým, pripadne najeho plošiny slúžiace ako rám vozidla sú umiestnené na takých miestach v samotnom podvozku, ktoré pokiaľ ide o jazdnú dráhu, prípadne o podvozok, spĺňajú určité požiadavky zodpovedajúce aspoň približne konštrukčným možnostiam. Tieto požiadavky sú nasledujúce:

1) Uvedené pôsobiská majú k jazdnej dráhe vo výškovom smere (zvislom smere) ležať čo najbližšie k tým miestam, ktoré sú na jazdnej dráhe a na podvozku zúčastnené na silovom pôsobení na predsúvanie podvozka a voza s ním spriahnutého. Tieto miesta sú preto jednak na poháňanom podvozku namiesto záberu ozubeného kolesa hnacieho motora do ozubenia ozubeného ústrojenstva a jednak sú to na všetkých podvozkoch dosadacie body ich kolies na hladkých jazdných plochách jazdnej dráhy. Z toho vyplýva prvý predpis, že spriahacie strmene 23, 24 majú byť na podvozku 4, 5 nakíbené čo najnižšie, to znamená na úrovni ozubenej tyče 43 (obr. 4) a čo najbližšie k jazdným plochám 41, 42 (obr. 4). Z obr. 1 a 12 vyplýva, že poloha postranných čapov 25 podvozkov 4, 5, ktorá je proti jazdnej dráhe nízka, prípadne hlboká, tento predpis spĺňa.

2) Uvedené pôsobiská musia okrem toho ležať v susedstve roviny, to znamená tak blízko, ako je to konštrukčne možné, k rovine, ktorá je kolmá na pozdĺžny smer podvozka a obsahuje ťažisko podvozka. Pri podvozkoch 4, 5, znázornených na obr. 1, leží táto rovina uprostred podvozkov naprieč k pozdĺžnemu smeru znázorneného vlaku. Bočné čapy 25 podvozkov 4, 5 pre spriahacie strmene 23 a 24 sú teda vytvorené veľmi blízko stredov týchto podvozkov. Spriahacie strmene 23, 24 majú spôsobom skôr neobvyklým, príslušne dlhé s naklonené ramená 65 (obr. 15), aby podľa obr. 1 bolo možné spriahnutie podvozkov 4 a 5 s plošinami 9,10, prípadne 11, 12 susedných vozidiel 1, 2, prípadne 2, 3 na koncoch podvozkov.

Splnenie oboch uvedených požiadaviek nakíbením spriahacích strmeňov 23, 24 na podvozky 4, 5, ako je to znázornené na obr. 1, spôsobí, že všetky sily, ktoré sú od podvozkov 4, 5 prenášané na spriahnuté plošiny 9, 10, 11, majú hlavnú a silne prevažujúcu zložku, ktorá leží rovnobežne s jazdnou dráhou. Silová zložka ňu nej kolmá, to znamená smerujúca hore, je podstatne menšia. To znamená, že sa vytvára len zanedbateľné malý moment, ktorý sa snaží nadvihnúť podvozky s vozmi s nimi spojené pri prevádzke, hore kolmo na jazdnú dráhu. Pretože okrem toho, bočné ozubenie 44, prípadne 45 (obr. 4) prípadne 56, 57 (obr. 6) znemožňuje vystúpenie hnacieho ozubeného kolesa 28 (obr. 9), zaberajúceho s ozubením, z tohto ozubenia, má zubačka podľa vynálezu veľmi vysokú stabilitu, aj keď jazdná dráha je položená v silných stúpaniach a úzkych zatáčkach bez vhodných oporných pilierov (teda „vo voľnom vise“). Hranica stúpania sa v podstate dosiahne až vtedy, keď kolmá rovina, prechádzajúca ťažiskom podvozka, pretína body dosadnutia kolies ležiacich na príslušnej osi na jazdnej dráhe. To zodpovedá pri uvažovanej zubačke stúpaniu jazdnej dráhy podstatne viac než o 100°. Pritom existujú pri danej zubačke uvedené výhody nezávisle od toho, či hnacie vozidlo ťahá alebo tlačí ďalšie pripojené vozidlá.

Na obr. 16 je v šikmom priemete znázornený podvozok 6 alebo 7 (obr. 1 alebo 3); ďalej je na obr. 17 znázornený otočný člen 19 na uloženie podvozka 6, 7 v plošinách 9 a 11 (obr. 1, 3). Otočný člen 19 má valcový čapový člen 75, ktorý je umiestnený na nosnom strmeni 76. Nosný strmeň 76 má dve ramená 77, ktoré sú opatrené zvierajúcimi výrezmi 78. Ramená 77 sa prestrčia otvormi 79 podvozka 6, 7 a potom sa, ako jc zrejmé na obr. 3, upnú na prídržných stojinách 80 podvozka 6, 7. Čapový člen 75 má okrajové zosilnenie 81, ktoré je pružné z toho dôvodu, že čapový člen 75 je opatrený dvoma pozdĺžnymi výrezmi 82. Otočný čap 19 s nasadeným podvozkom 6, 7 môže byť preto jednoduchým spôsobom zasunutý uvoľniteľne, ale bez možnosti straty do otvoru 20, vytvoreného v plošine 9, prípadne 11 (obr. 2).

Na obr. 22 je znázornené vedenie poháňaného podvozka 4, ktoré predstavuje alternatívu na uskutočnenie podľa obr. 9. Vedenie podvozka a zachytenie tlaku, ktorým pôso bí hnacie ozubené koleso 28 cez ozubenú tyč 43, je vykonávané dvoma voľne otáčavými ozubenými valčekmi 83. Pritom sa trenie ozubenej tyče 43 na podvozku 4 stane o niečo menšie než pri dosadnutí na vodiace steny 21 (obr. 9). Je tu však tá nevýhoda, že podvozok 4 nemôže byť v dôsledku obojstranných ozubených kolies 28, prípadne 83 nasadený bez problémov na jazdnú dráhu.

Na obr. 1 až 3 je príkladom znázornený vlak pozostávajúci z niekoľkých vozov 1, 2, 3. Je pochopiteľné, že pri použití koncových podvozkov 6, 7 sú možné aj iné, prakticky ľubovoľné zostavy jazdných podvozkov 4, 5 s pripojenými vozmi, prípadne plošinami. Najmä môže byť hnacie vozidlo vyhotovené ako jednotlivý hnací voz, ktorý podľa obr. 1 pozostáva z poháňaného podvozka 4 a pripojeného voza 1 s podvozkom 6, pričom by neboli použité ďalšie neznázomené opláštenia vozov a mohol by odpadnúť spriahací strmeň 24 na vonkajšom konci podvozka 4.

Na obr. 23 až 24 bude vysvetlené ďalšie uskutočnenie hnacieho vozidla podľa vynálezu. Podľa obr. 23 sa tento príklad uskutočnenia týka elektrickej lokomotívy, ktorá má ako podstatné konštrukčné diely plošinu 85, vozovú skriňu 86, na ňu postavenú konštrukčnými členmi, dva podvozky 87 a 88 a po jednom spriahacom zariadení 89, spojenom s podvozkami 87, 88, pričom jeden podvozok 87 je poháňaný a druhý podvozok 88 je bez pohonu. Táto lokomotíva je podľa vynálezu určená na jazdnú dráhu, ktorá má hladkú jazdnú plochu 90 a ozubenú tyč 91 s obojstranným ozubením, upravenú uprostred jazdnej dráhy, ako je táto tyč ako dielec jazdnej dráhy v príklade znázornená na obr. 4. Príklad uskutočnenia podľa obr. 23 sa vyznačuje tým, že nielen konštrukcia 86 plošiny 85 je zostavená z jednotlivých konštrukčných dielov, ale že aj podvozky 87 a 88 sú vytvorené nasadením jednotlivých konštrukčných dielov na seba, ako to bude vysvetlené.

Obr. 24 a 25 znázorňujú v pohľade zo strany a vo väčšom meradle oba podvozky 87 a 88 podľa obr. 23, pričom v znázorneniach podľa obr. 24 a 25 a na pozorovacej strane sú vypustené bočné krycie dosky 92 kolies a kolesá 96 (obr. 23).

Poháňaný podvozok 87 je podľa obr. 24 zložený z nasledujúcich konštrukčných dielov:

- z vodiaceho a základného stavebného člena 93, ktorý prebieha po celej dĺžke podvozka 87 a ktorý je vytvorený jednak ako základňa na postavenie ďalších konštrukčných členov a jednak ako vodiaci člen podvozka 87 pozdĺž ozubenej tyče 91;

- z dvoch na vodiaci člen 93 nasunutých ložiskových dosiek 94, ktoré sú opatrené otvormi na uloženie vždy jednej osi 95 kolesa, na ktorej sú umiestnené dva bežce 96 s hladkými obežnými plochami pre hladké jazdné plochy 90 jazdnej dráhy a tieto plochy sú umiestnené po dvoch stranách ozubenej tyče 91;

- z hnacej jednotky 97, ktorá je nasadená na ložiskové dosky 94 aje opatrená dvoma pozdĺžnymi doskovitými dielmi 98, dvoma vyčnievajúcimi bočnými doskovými dielmi 99 (z ktorých je na obr. 24 viditeľný len jeden), a ektromotorom 100, ktorého hnacia os je opatrená už zmieneným hnacím ozubeným kolesom 28, ktoré je v zábere s jedným ozubením ozubenej tyče 91;

- z dvoch prídržných strmeňov 101, ktoré sú nasadené na hnaciu jednotku 97 a vodiaci stavebný člen 93, takže držia spolu vodiaci stavebný člen 93, ložiskové dosky 94 a hnaciu jednotku 97 ako jednu stavebnú jednotku;

- zo spojovacieho strmeňa 102, ktorý je nakíbený na vodiaci stavebný člen 93 a slúži na to, aby podvozok 87 otočné spájal s plošinou 85 lokomotívy znázornené na obr. 23 a

- zo spriahacieho zariadenia 89 vysvetleného už v súvislosti s obr, 23, obsahujúceho spriahací strmeň 103 taktiež naklbený na vodiaci stavebný člen 93 a slúžiaci na to, aby podvozok 87 a tým lokomotívu znázornenú na obr. 23 spájal s ďalším vozidlom.

Nepoháňaný podvozok 88 je podľa obr. 25 zostavený podobným spôsobom ako poháňaný podvozok 87 podľa obr. 24 a to z nasledujúcich stavebných členov:

- z vodiaceho a základného stavebného člena 104, ktorý má vzhľadom na konštrukciu a klzné vedenie rovnaké funkcie ako príslušný člen 93 podľa obr. 24;

- z dvoch ložiskových dosiek 94, nasunutých na vodiaci stavebný člen 104, ktoré v súhlase s identickými ložiskovými doskami 94 podľa obr. 24 a slúžia na uloženie kolesových osi 95, opatrených kolesami 96;

- z dvoch prídržných strmeňov 105, ktoré držia spolu vodiaci stavebný člen 104 a ložiskové dosky 94;

- z ústredného otočného čapového člena 106, ktorý je nasadený na vodiaci stavebný člen 104 a môže byť otočné upravený v plošine 85 (obr. 23) lokomotívy a

- z rovnakého spriahacieho zariadenia 89 podľa obr. 24, ktoré je nakíbené na vodiaci stavebný člen 104 a obklopuje strmeň 103.

Jednotlivé stavebné členy podvozkov 87 a 88 sú lepšie zrejmé na obr. 26 a 27, prípadne na obr. 28 a 29 a vyplývajú z obr. 30 až 34.

Na obr. 26 je v šikmom priemete znázornený poháňaný podvozok 87 vrátane krycej dosky 92 kolesa (obr. 23). Jednotlivé stavebné členy sú na obr. 27 znázornené v rozloženom šikmom priemete, pričom však kolesá 96 (obr. 26) a osi týchto kolies boli vynechané.

Ako už bolo uvedené v súvislosti s obr. 24 má podvozok 87 podlhovastý základný vodiaci stavebný člen 93, ktorý je na svojej hornej strane opatrený väčším počtom spojovacích čapov 12 patriacich k sústave uvažovaných stavebných členov. Na spodnej strane má vodiaci stavebný člen 93 klzné vodiace steny 107 a 108, ktorých medzipriestor 109 je určený na to, aby pojal tyč 91 (obr. 23 a 24), ktorá je ozubená, ako už bolo opísané v súvislosti s príkladom uskutočnenia podľa obr. 1 až 3. Vodiaci stavebný člen 93 je na svojej jednej pozdĺžnej strane opatrený vybraním 110, ktoré slúži na uloženie hnacieho ozubeného kolesa 28 (obr. 24). Obe pozdĺžne strany sú okrem toho každá opatrená štyrmi pritvarovanými ložiskovými čapmi 111a, 111b, 111c a llld, ako aj dvoma zarážkami 112, vytvorenými ako pritvarované výstupky.

Ako už bolo znázornené na obr. 24, sú na vodiaci stavebný člen 93, spojovací člen 102, ako aj spriahací strmeň 103 spriahacieho ústrojenstva 89 pripojené nakíbenim. Kvôli tomu má spojovací člen 102 dve ramená 113, ktoré sú na svojich koncoch opatrené zvierajúcim zárezom 114 tak, že ramená 113 sú nasúvateľné na vnútorné ložiskové čapy 111c. Jarmová časť spojovacieho člena 102 má štrbinový otvor 115, v ktorom je vytvorený čap 116. Ako bude ďalej bližšie vysvetlené ešte v súvislosti s obr. 34, slúži spojovací člen 102 na to, aby spájal podvozok 87 výkyvné s plošinou 85 lokomotívy podľa obr. 23. Výkyvný pohyb spojovacieho člena 102, ktorý je možný vo výškovom smere, je obmedzený smerom dole tým, že jeho ramená 113 narazia na susedné výstupky 112 vodiaceho člena 93 (obr. 24).

Spriahací strmeň 103 spriahacieho zariadenia 89 je podobný ako spojovací člen 102 a má taktiež dve ramená 117 a 118, ktoré sú v svojich koncových oblastiach každé opatrené jedným otvorom 119. Spriahací strmeň je teda, ako je tiež zrejmé z obr. 24, nasúvateľný na vonkajšie ložiskové čapy 111a, pričom výkyvný pohyb spriahacieho strmeňa 103 možný vo výškovom smere, je smerom dole obmedzený tým, že predĺženie 120 ramien 117,118 narazí na susedné narážky

112 vodiaceho stavebného člena 93 (obr. 24).

Jarmová časť spriahacieho strmeňa 103 má taktiež štrbinový otvor 121, v ktorom je vytvorený čap 122. Otvor 121 a čap 122 slúži na uloženie zvierajúcej čeľuste 123 ďalšieho dvojramenného strmeňa 124, ktorého obe ramená 125 majú každé jeden otvor 126. Držiak 127 magnetov, ktorý obsahuje permanentný magnet 128, je opatrený dvoma ložiskovými čapmi 129, ktoré licujú do otvorov 126. V zmontovanom stave (obr. 24) môže sa preto držiak 127 magnetu otáčať medzi ramenami 125 strmeňa 124. Osebe známym spôsobom môžu sa preto permanentné magnety 128 sebe zodpovedajúcich spriahacích zariadení 89 dvoch k sebe priliehajúcich vozidiel otáčať tak, že severný pól jedného magnetu stojí oproti južnému pólu druhého magnetu a tak vznikne magnetické spriahnutie oboch vozidiel.

Na spriahacie čapy 12 vodiaceho stavebného člena 93 sa podľa obr. 27 nasadia dve ložiskové dosky 94, z ktorých každá je opatrená dvoma upínacimi otvormi 131, na uloženie jednej osi kolesa (neznázomené). Spodná strana týchto ložiskových dosiek 94 je znázornená na obr. 31. Okrem drážkovitého prehĺbenia 132 pre uvedenú os kolesa je spodná strana ložiskovej dosky 94, ktorá je inak dutá, osebe známym spôsobom opatrená stredovým, krátkym a natvarovaným rúrkovým dielom 133, ktorý slúži na to, aby spoločne s postrannými vnútornými plochami dutej spodnej strany upínal spriahacie Čapy 12 vodiaceho stavebného člena 93. Aj ložiskové dosky 94 sú na ich hornej strane opatrené spriahacími čapmi 12. Z obr. 26 je ďalej zrejmé, že kolesá 96, nasadené na osi 95, ležia zvonka spojovacieho strmeňa 102 a spriahacieho strmeňa 103.

Ako ďalší stavebný člen je na ložiskové dosky 94 nasadená hnacia jednotka 97. Ako bolo už uvedené v súvislosti s obr. 24, má táto hnacia jednotka dva pozdĺžne doskové diely 98, dva postranné doskové diely 99 a elektromotor 100 postavený vzpriamene. Horné strany pozdĺžnych doskových dielov 98 a postranných doskových dielov 99 sú opäť opatrené spriahacími čapmi 12. Podľa obr. 32 sú spodné strany pozdĺžnych doskových dielov 98 vytvorené rovnako ako spodné strany ložiskových dosiek 94 (obr. 31), nehľadiac na prostriedky na uloženie osi kolesa. Medzi postranné doskové diely 99 vyčnieva ozubené koleso 28 elektromotora 100, ktoré zapadá do vybratia 110 vodiaceho stavebného člena 93 (obr. 30). Ďalej je v každom postrannom doskovom diele 99 upravený kolík 134, pohyblivý vo svojom pozdĺžnom smere (porovnanie aj obr. 23, 24 a 25), ktorý môže pôsobiť na neznázomené vnútorné spínacie zariadenie na napájači obvod elektromotora 100. Tým je možné, aby na jazdnej dráhe boli upravené výčnelky, ktoré pri prejazde lokomotívy ovládajú kolíky 134, čím sa cez napájači prúdový obvod elektromotora 100 vyvolá zastavenie lokomotívy alebo obrátenie jej dráhy.

Aby uvedené stavebné členy, totiž stavebný člen 93, ložiskové dosky 94 a hnacia doska 97, boli držané spolu, sú upravené oba prídržné strmene 101 (obr. 24), ktoré sa nasadia na príslušné spriahacie čapy 12 pozdĺžnych doskových dielov 98 hnacej jednotky 97 a ktoré svojimi zvierajúcimi zárezmi 136, upravenými na ich ramenách 135 zaskočia do zostávajúcich ložiskových čapov 111b a llld vodiaceho stavebného člena 93.

Nakoniec sú ešte na oboch stranách upravené po jednej krycie dosky 92 kolies, ktoré sa nastrčia na spriahacie čapy 12 postranných doskových dielov 99 hnacej jednotky 97 a majú čisto dekoratívny účinok.

V súvislosti s obr. 28 a 29 bude teraz bližšie vysvetlená konštrukcia nepoháňaného podvozka podľa obr. 23 a 25, pričom obr. 28 znázorňuje šikmý priemet podvozka, ktorý je úplný včítane krycích dosiek 92 kolies. Jednotlivé konštrukčné členy sú na obr. 29 znázornené v rozloženom šikmom priemete, pričom však kolesá 96 (obr. 28) a ich osi 95 (obr. 25) sú vynechané. Pretože jednotlivé konštrukčné členy sú rovnaké ako pri poháňanom podvozku 87 podľa obr. 26 a 27, sú tieto členy s ich podrobnosťami označené rovnakými vzťahovými značkami a nebudú podrobnejšie opisované.

Nepoháňaný podvozok 88 má podlhovastý vodiaci a základný stavebný člen 104, ktorý je znázornený už na obr. 25 a ktorý v podstate je zhodný s vodiacim členom 93 poháňaného podvozka 87 podľa obr. 26, 27 a to aj pokiaľ ide o spodnú stranu znázornenú na obr. 33. Rozdiel spočíva v tom, že nie je upravené vybratie 110 (obr. 27) na uloženie hnacieho ozubeného kolesa a že obe pozdĺžne steny sú namiesto toho opatrené ďalším ložiskovým čapom 11 le.

Ako je zrejmé z obr. 25, 28 a 29, je na vodiacom stavebnom člene 104 cez otvory 119 spriahacieho strmeňa 103 a cez ložiskové čapy llld nakíbené spriahacie zariadenie 89, ktoré obsahuje spriahací strmeň 103, ďalší strmeň 124 a otočné uložený magnetický držiak 127 s permanentným magnetom 128, ako to už bolo vysvetlené pre poháňaný podvozok 87 v súvislosti s obr. 26 a 27.

Na vodiaci stavebný člen 104 sú opäť nasadené dve ložiskové dosky 94 pre osi 95 otáčania, opatrené kolesami 96 (obr. 25), pričom ložiskové dosky 94 sú identické s ložiskovými doskami podľa obr. 27 a 31.

Na pridŕžanie ložiskových dosiek 94 na vodiacom stavebnom člene 104 sú opäť upravené dva prídržné strmene, totiž prídržné strmene 105, ktoré zapadajú do ložiskových čapov 111a prípadne 111c koncami svojich ramien 135, pričom konce sú opatrené zvierajúcimi zárezmi 136.

Namiesto hnacej jednotky 97 podľa obr. 26, 27 je hnaný podvozok 88 podľa obr. 28 a 29 opatrený sústavou 138 otočného čapu. Bližšie neznázomený sokel nesie otočný čap 139, ktorý je opatrený horným okrajovým zosilnením 140 a má v oblasti tohto okrajového zosilnenia pozdĺžne výrezy 141. Na sokli sú ďalej pritvarované čeľuste 142 smerujúce dole, pričom z týchto dvoch čeľustí 142 je na obr. 29 viditeľná len jedna; konce týchto čeľustí majú upínaciu štrbinu 143. Okrem toho má sokel postranné výčnelky, z ktorých každý je opatrený horným spriahacím čapom

12. Sústava 138 otočného čapu je na vodiacom stavebnom člene 104 upevnená nepatrne výkyvné tým, že jej čeľuste zapadajú do prídavného stredného ložiskového čapu 111 e.

Nakoniec sa na postranné spriahacie čapy 12 sústavy 138 otočného čapu nasadia obdobné krycie dosky 92 kolies (obr. 29).

Spojenie podvozkov 87 a 88 s plošinou 85 lokomotívy (obr. 23) je uskutočnené nasledovným spôsobom:

Podľa obr. 34 má plošina 85 okrem väčšieho počtu spriahacích čapov 12 na nasadenie ľubovoľného opláštenia ako aj okrem neznázomenej batériovej skrine na napájanie elektromotora 100 (obr. 23) otvor 145, ktorým je možné umiestniť elektromotor 100 postavený na podvozku 87. Na plošinu 85 je priformovaná styčnica 146, ktorá zasahuje do otvoru 145 a je na svojom voľnom konci opatrená zvierajúcim výrezom 147. Na nasadenie podvozka 87 na plošinu 85 sa motor 100 (obr. 26) postrčí otvorom 145. Zároveň sa zárez 115 spojovacieho strmeňa 102 uvedie na styčnicu 146, až jej zvierajúci zárez 147 zapadne na čap 116 (obr. 27) spojovacieho strmeňa 102. Tým je podvozok 87 umiestnený výkyvné na plošine 85.

S cieľom otočného upevnenia nepoháňaného podvozka 88 na plošine 85, je táto plošina opatrená stredovým vývrtom 148. Do tohto vývrtu je zasadený radiálne elastický o točný čap 139 (obr. 29) podvozka 88. Okrajovým zosilnením 140 je otočný čap 139 a tým celý podvozok 88 otočné pridržovaný na plošine 85.

Najmä z obr. 24 a 25 je zrejmé, že aj pri tomto uskutočnení modelu zubačky podľa vynálezu sú členy na prenos sily, totiž spojovací strmeň 102 a spriahacie zariadenie 169 v ložiskových čapoch 111, 111a a Illb, nakíbené veľmi blízko k jazdným plochám 90 a v blízkosti ťažiskovej priečnej roviny na podvozkoch 87 prípadne 88, takže stabilnosť zubačky na jazdnej dráhe je zaručená aj pri tomto uskutočnení až k prirodzenej hranici preklopenia.

Model zubačky podľa vynálezu môže byť vytvorený nielen tak, ako bolo dosiaľ opísané, ako dráha s jazdnou dráhou umiestnenou na dlážke rovinne alebo v rampách, ale môže byť aj v uskutočnení ako visutá dráha. Na obr. 35 je znázornený príklad takejto visutej dráhy v pohľade kolmom na pozdĺžny smer dráhy a v čiastočnom reze.

Pri tomto uskutočnení pozostáva jazdná dráha z dielov 150, ktoré sú priradené k sebe a majú skriňový profil, ktorý je na dolnej strane otvorený. Pretože táto dráha má byť nad dlážkou 151 (visutá dráha), sú časti jazdnej dráhy v určitých dĺžkových odstupoch podporené piliermi 152, ktoré sú v zmysle danej sústavy stavebných členov výhodne nasúvateľné na diely 50 jazdnej dráhy neznázomeným spôsobom, aby tieto diely 150 podopierali v určitej výške nad dlážkou 151.

Profil dielov 150 jazdnej dráhy má preto dve ramená 154, obmedzujúce dolný otvor 153, ďalej jarmo 155, ležiace oproti otvoru 153 a dve stojiny 156, spájajúce jarmo 155 s ramenami 154. Vnútorné plochy ramien 154 tvoria jazdné plochy pre kolesá 96 vozidla 157. Jarmo 155 je na svojej vnútornej strane uprostred opatrené ozubenou tyčou 158.

Vozidlo 157 vytvorené ako hnacie vozidlo má v znázornenom príklade uskutočnenia poháňaný podvozok 159, ktorý' má v podstate rovnakú konštrukciu ako poháňaný podvozok 87 podľa obr. 26 a 27, ale na rozdiel od neho je prispôsobený visutému usporiadaniu a má iné spriahacie zariadenie. Podvozok 159 má preto vodiaci a základný stavebný člen 93 podľa obr. 27, ďalej obe ložiskové dosky 94, v ktorých sú uložené osi kolies 96, poháňacie jednotky 97 s elektromotorom 100 a s obidvoma stranovými doskovými dielmi 99, v ktorých sú upravené spínacie kolíky 134 na elektromotor 100 a konečne oba prídržné strmene 101. Ďalej je na vodiaci člen 93 nakíbené spriahacie zariadenie s ramenami 65 spriahacieho strmeňa 67 (obr. 13), ktorý má zárez 68 na uloženie jazýčka 71 spriahnutej plošiny voza (obr. 18 až 21). Elektromotor 100 má taktiež hnaciu os, ktorá je kolmá na vnútornú plochu jarma 155 a nesie neznázomené hnacie ozubené koleso, ktoré je v zábere s jedným z oboch ozubení ozubenej tyče 158.

Je teda zrejmé, že visutá dráha podľa obr. 35 funguje rovnako ako vlak podľa obr. 1 alebo lokomotíva podľa obr. 23. Pretože kolesá 96 vozidla 157 sú zachytené vnútri skriňového profilu dielca 150 jazdnej dráhy, to znamená že vzdialenosť vnútorných plôch ramien 154 od vnútornej plochy jarma 155 je len o málo väčšia než priemer kolies 96, môže byť dielec 150 jazdnej dráhy umiestnený aj zvisle alebo šikmo, aby s výťahom s konštrukciou voza zodpovedajúceho podvozka 159 vytvoril výťah alebo šikmý výťah. Aby vozidlo mohlo byť zavedené do skriňového profilu jazdnej dráhy 150, musí jazdná dráha obsahovať na jednom mieste alebo na niekoľkých miestach dielec, vytvorený zvláštnym spôsobom, pri ktorom sú ramená 154 odstrániteľné alebo vyklopiteľné.

Pokiaľ ide o jazdnú dráhu, nie je vynález obmedzený na dosiaľ opísané uskutočnenia, znázornené najmä na obr. 4 a 6. Naopak sú v rámci vynálezu obsiahnuté aj iné uspo8 riadania jazdných plôch a ozubeného ústrojenstva, ako bude vysvetlené v súvislosti s obr. 36a až 36h. V týchto vyobrazeniach je znázornený profil dielca jazdnej dráhy, pričom jazdná plocha alebo jazdné plochy sú označené zvisle dole smerujúcimi šípkami a obidva postranné ozubenia ozubeného ústrojenstva sú znázornené zvyčajným spôsobom dvojitými čiarami.

Obr. 36a znázorňuje tvar prierezu uskutočnenia už opísaného v súvislosti s obr. 4 a 6 a opatreného dvoma jazdnými plochami a uprostred umiestnenou ozubenou tyčou. Obr. 36b znázorňuje príslušné uskutočnenie, pri ktorom ozubené ústrojenstvo nie je vytvorené ako ozubená tyč zdvihnutá cez jazdnú plochu, ale ako obojstranne ozubená drážka. Obr. 36c znázorňuje uskutočnenie s ozubenou tyčou podľa obr. 36a, pričom však jazdné plochy sú taktiež nadvihnuté. Obr. 36d znázorňuje prípad podľa obr. 36b, ale s prehĺbenými jazdnými plochami. Obr. 36e znázorňuje uskutočnenie podľa obr. 36a, pri ktorom však sú jazdné plochy v porovnaní s výškou ozubenej tyče veľmi úzke, takže sa oproti obr. 36a dosiahne podstatne užšia jazdná dráha. Obr. 36f znázorňuje uskutočnenie s hlbokou, ozubenou drážkou a pomerne úzkymi jazdnými plochami. Obr. 36g a obr. 36h znázorňujú jazdné dráhy s obojstranne ozubenou tyčou, pripadne s obojstranne ozubenou drážkou, čo dovoľuje vytvorenie vozidiel takzvaného tvaru „Monorail“ (osi kolies len s jediným poháňaným kolesom). V uskutočnení podľa obr. 36g tvorí horná hladká plocha ozubenej tyče jedinú jazdnú plochu, zatiaľ čo je táto jazdná plocha v príklade uskutočnenia podľa obr. 36h tvorená hladkým dnom ozubenej drážky.

Pri všetkých znázornených príkladoch uskutočnenia, najmä však pri tých, ktoré majú malú vzdialenosť kolies pri poháňaných kolesách upravených na rovnakej osi (obr. 36e, 361), alebo ktoré potrebujú len jedno poháňané koleso na každú os kolesa (obr. 36g, 36h) je zaručené bezpečné vedenie vozidla, prípadne jeho podvozkov tým, že podľa vynálezu je každé vozidlo vybavené klznými alebo valivými vodiacimi prostriedkami, ktoré priliehajú na obidve ozubenia ozubeného ústrojenstva.

Podľa dosiaľ opísaných uskutočnení hračky v podobe ozubenej dráhy podľa vynálezu sú vozidlá prípadne poháňacie alebo otáčavé podvozky opatrené poháňanými kolesami, ktoré sa odvaľujú na hladkých jazdných plochách. Ukázalo sa, že vozidlá prípadne ich hnané alebo hnacie podvozky môžu mať namiesto kolies aj klzné plochy pre jazdné plochy. Odpor trenia sa tým síce stane väčším než valivý odpor, ale nie v takej miere, že by použitie hnacích vozidiel, napájaných batériou, nebolo už hospodárne a preto už nemalo zmysel.

V dosiaľ opísaných príkladoch uskutočnenia, hračky v podobe ozubenej dráhy podľa vynálezu, je ako napájači zdroj elektromotora upravená batéria, ktorá je umiestnená na niektorom z vozidiel a ktorá však môže tiež pozostávať z batériových článkov, opätovne nabíjateľných. Ďalej bolo opísané, že na trojcestné riadenie dráhy elektromotora (zastavenie, jazda dopredu, jazda dozadu) je možné ústrojenstvami, ovládanými ručne alebo ústrojenstvami upravenými na jazdnej dráhe dosiahnuť prakticky ľubovoľné riadenie elektromotora pomocou osebe známeho zariadenia na diaľkové riadenie. Použitie batérií ako zdroja prúdu nie je vôbec nehospodárne a preto nie je nemiestne, pretože sa ukázalo, že ozubená dráha podľa vynálezu môže byť ovládaná obvyklými v obchode dostupnými batériami na jazdnej dráhe opatrenej početnými stúpaniami počas časového obdobia 6 až 25 hodín čistého jazdného času až do vyčerpania batérií.

Môže však tiež vzniknúť prianie vytvoriť plynulé riadené napájanie elektromotora, nezávisle od batérií a to nad jeho jazdnou dráhou. Účelný príklad uskutočnenia takejto jazdnej dráhy je znázornený na obr. 37 až 39 schematicky.

Obr. 37 znázorňuje dielec jazdnej dráhy podľa obr. 4, ktorý je opatrený troma radmi 161, 162 a 163 osebe známych bodových kontaktov 164. Bodové kontakty vyčnievajú nepatrne nad obe jazdné plochy 165, prípadne nad hornú plochu 166 ozubenej tyče 167. Taktiež známym spôsobom sú navzájom elektricky spojené obidva vonkajšie rady 161 a 162 bodových kontaktov 164, upravené vjazdných plochách 165, ale sú elektricky oddelené od prostredného radu 163, umiestneného v ozubenej tyči 167.

Takéto bodové kontakty 164 je možné jednoduchým spôsobom vytvoriť tak, že sa príslušný kovový pás 168 obr. 38) vloží do dielca jazdnej dráhy vytvoreného a potrebnými otvormi (výrezmi) a v ňom sa zakotví.

Takéto elektrické spojenie medzi dvoma dielcami jazdnej dráhy navzájom mechanicky spojenými (porovnanie (obr. 4 až 8) je možné vytvoriť jednoduchým spôsobom tak, že sa podľa obr. 39 na čelnej strane každého dielca jazdnej dráhy upravia dva pruživé, elektricky navzájom oddelené kontaktné diely 169 a 170, z ktorých jeden je v elektrickom spojení s vonkajšími dráhami 161 a 162 kontaktov 164 a druhý so stredným radom 163 kontaktov 164, pretože sa spojovacími príložkami 47 (obr. 8) dosiahne mechanicky pevné spojenie susedných dielcov jazdnej dráhy, je tým dané aj bezchybné elektrické spojenie pruživých kontaktných dielov 169 a 170, priliehajúcich k sebe.

Doteraz bol hnací motor opisovaný ako elektromotor. Odborníkovi z danej oblasti techniky je zrejmé, že hnací motor môže byť tvorený aj ako pružinový' motor, zotrvačníkový motor, plynový motor alebo dokonca parný stroj bez toho, aby sa opustila myšlienka vynálezu.

Claims (28)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Hračka v podobe ozubenej dráhy, ktorá obsahuje dráhu s najmenej jednou hladkou jazdnou plochou (41, 42; 53, 54) a s pozdĺž jazdnej plochy usporiadaným ozubeným prvkom, tyčou alebo koľajnicou, (43, 55), ktorý obsahuje dve, v priečnom smere k dráhe od seba oddelené, na jazdnú plochu (41, 42; 53,54) kolmé a symetrické ozubenia (44,45; 56, 57);a po jazdnej ploche (41,42; 53, 54) pohyblivé hnacie vozidlo s najmenej dvoma otáčavými osami (15), ktoré nesú po dve obežné kolesá (16), s hnacím motorom (26), ktorý je spojený s hnacím kolesom (28), zasahujúcim do jedného ozubenia (44, 45; 56, 57), pričom os (27) hnacieho ozubeného kolesa (28) je usporiadaná kolmo na otáčavé osi (15), s po pároch proti sebe ležiacimi klznými alebo valivými vodiacimi prostriedkami (17, 18; 21, 22; 83) v susedstve hnacieho ozubeného kolesa (28), pričom hnacie ozubené koleso (28) je usporiadané vzhľadom na stred vzdialenosti medzi po pároch protiľahlými klznými alebo valivými vodiacimi prostriedkami ako bočné oddelené, a so spriahacím zariadením (23, 24) na pripojenie ďalších vozidiel (1, 2, 3), vyznačujúca sa tým, že obežné kolesá (16) hnacieho vozidla sú bez vencov, ozubenia (44, 45; 56, 57;) dráhy sú nahor otvorené a klzné alebo valivé vodiace prostriedky (17, 18; 21, 22; 22, 83) priliehajú vždy k jednej z dvoch bočných plôch ozubeného prvku (43; 55), a spriahacie zariadenie (23; 24) je vybavené spriahacím strmeňom, ktorý je pripevnený na podvozku (4) hnacieho vozidla a na ďalších, vozidlách (1, 2, 3) vždy vybavenými zodpovedajúcimi klznými alebo valivými vodiacimi prostriedkami (17, 18; 21, 22; 22, 83) vo výške o9

   SK 279359 Β6 zubeného prvku (43; 55) v susedstve uvedených klzných alebo valivých vodiacich prostriedkov (17,18; 21,22; 22, 83).
2. 2. Hračka v podobe ozubenej dráhy podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že dráha pozostáva z dvoch jazdných plôch (41, 42; 53, 54;), medzi ktorými je v strede usporiadaná ozubená tyč (43; 55) s obojstrannými ozubeniami (44, 45; 56, 57).
3. 3. Hračka v podobe ozubenej dráhy podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že dráha pozostáva z dvoch jazdných plôch, medzi ktorými je vytvorená stredová drážka, ktorej bočné plochy sú vybavené vždy jedným ozubením.
4. 4. Hračka v podobe ozubenej dráhy podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že nosič dráhy je vybavený zvýšenou ozubenou tyčou (43) vybavenou obojstranným ozubením, ktorej horná plocha tvorí jazdnú plochu.
5. 5. Hračka v podobe ozubenej dráhy podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že dráha má v priereze tvar pravouhlého U, pričom vnútorná spodná plocha tvorí jazdnú plochu a obe vnútorné strany sú vybavené ozubením.
6. 6. Hračka v podobe ozubenej dráhy podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že dráha má prierez tvaru skrine s otvorom (153) na jednej jej strane, ktorá má dve ramená (154), ohraničujúce otvor (153), jarmo (155), protiľahlé k otvoru (153), a dve stojiny (156), spojené jarmom (155) s ramenami (154), pričom vnútorné plochy ramien (154) a/alebo vnútorná plocha jarma (155) tvoria jazdné plochy, a pričom jarmo (155) je na svojej vnútornej strane v strede vybavené ozubenou tyčou (158).
7. 7. Hračka v podobe ozubenej dráhy podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 6, vyznačujúca sa tým, že ozubený prvok (43; 55) je vytvorený z plstovej hmoty ako jeden kus s dráhou.
8. 8. Hračka v podobe ozubenej dráhy podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 7, vyznačujúca sa tým, že dráha j e zložená z jednotlivých priamych alebo oblúkových kusov dráhy, ktoré sú spojené na ňu nastoknuteľnými bočnými koľajnicovými spojkami (47).
9. 9. Hračka v podobe ozubenej dráhy podľa nároku 8, vyznačujúca sa tým, že uhlový rozsah každého oblúkového kusa dráhy je 45° a každý oblúkový kus dráhy sa skladá z dlhšieho úseku (59, 60) v tvare kruhového oblúka a z kratšieho priameho úseku (61, 62).
10. 10. Hračka v podobe ozubenej dráhy podľa nároku 9, vyznačujúca sa tým, že dva oblúkové kusy dráhy s uhlovým rozsahom 45° sú zostavené do jedného oblúkového kusa s 90° uhlom, pričom koncové oblasti zostaveného kusa dráhy obsahujú priame úseky (61, 62).
11. 11. Hračka v podobe ozubenej dráhy podľa ktoréhokoľvek z nárokov 8 až 10, vyznačujúca sa tým, že každý kus dráhy je na svojich koncových plochách vybavený spojovacími prvkami (51, 52), ktoré sú vytvorené ako výstupky (51) a prehĺbenia (52), na vzájomný záber so zodpovedajúcimi spojovacími prvkami susediaceho licujúceho kusa dráhy.
12. 12. Hračka v podobe ozubenej dráhy podľa ktoréhokoľvek z nárokov 8 až 11, vyznačujúca sa tým, že každý kus dráhy je vybavený najmenej dvoma, v pozdĺžnom smere dráhy prebiehajúcimi radmi (165, 166) bodových kontaktov (164) na privádzanie prúdu k hnaciemu vozidlu zvonku.
13. 13. Hračka v podobe ozubenej dráhy podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že hnací motor (26), ktorým je napríklad prevodovkou vybavený elektromotor, je usporiadaný na podvozku (4) vo zvislej polohe.
14. 14. Hračka v podobe ozubenej dráhy podľa nároku 13, vyznačujúca sa tým, že na podvozku (4), vybavenom hnacím motorom (26), je výkyvné v zvislom smere usporiadaný najmenej jeden spriahací strmeň (23, 24), obsahujúci dve zalomené ramená (65), pričom obojstranné body (25, 66) výkyvu ramien (65) spriahacieho strmeňa (23, 24) sa nachádzajú na podvozku (4) prinajmenšom približne vo výške hnacieho ozubeného kolesa (28) hnacieho motora (26) a v pozdĺžnom smere podvozka (4) v susedstve roviny, ktorá je kolmá na pozdĺžny smer podvozka (4), kde je umiestnené ťažisko podvozka (4).
15. 15. Hračka v podobe ozubenej dráhy podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že hnacie vozidlo, prípadne ďalšie, s hnacím vozdilom spriahnutc vozidlo, jc vybavené najmenej jedným nepoháňaným podvozkom (5), na ktorom je výkyvné vo zvislom smere usporiadaný najmenej jeden spriahací strmeň (23, 24), vykazujúci dve zalomené ramená (65), pričom obojstranné body (25, 66) výkyvu ramien (65) spriahacieho strmeňa (23, 24) sa nachádzajú prinajmenšom približne vo výške klzných alebo valivých vodiacich prostriedkov (21, 22) podvozka (5) a v pozdĺžnom smere podvozka (5) v susedstve roviny, ktorá je kolmá na pozdĺžny smer podvozka (5), kde je umiestnené ťažisko podvozka (5).
16. 16. Hračka v podobe ozubenej dráhy podľa nároku 15, vyznačujúca sa tým, že nepoháňaný podvozok (88) je pomocou otočného čapu (106) uložený v plošine (85) vozidla.
17. 17. Hračka v podobe ozubenej dráhy podľa ktoréhokoľvek z nárokov 13 až 16, vyznačujúca sa tým, že každý podvozok (4, 5, 87, 88) je dvojosový.
18. 18. Hračka v podobe ozubenej dráhy podľa ktoréhokoľvek z nárokov 13 až 17, vyznačujúca sa tým, že vozidlo ako je vlak, obsahuje poháňaný podvozok (4), nesúci hnací motor (26), a s podvozkom (4) na jednom jeho konci spojenú plošinu (9), ktorej druhý koniec je vybavený nespriahateľným podvozkom (6).
19. 19. Hračka v podobe ozubenej dráhy podľa nároku 18, vyznačujúca sa tým, že vlak má viaceré vozidlá (1, 2, 3) vždy s jednou plošinou (9, 10, 11), pričom druhá plošina (10) je spriahnutá s poháňaným podvozkom (4), pričom ďalej každá ďalšia plošina (11) je spriahnutá cez nepoháňaný podvozok (5) s predchádzajúcou plošinou (10), a pričom posledná plošina (11) je na svojom nespriahnutom konci vybavená nespriahateľným podvozkom (7).
20. 20. Hračka v podobe ozubenej dráhy podľa nároku 14 alebo 15, vyznačujúca sa tým, že spriahací strmeň (23, 24) podvozka (4, 5) obsahuje vo svojej jarmovej časti (67), spájajúcej obe výkyvné uložené ramená (65), štrbinu (68), a plošina (10) prípojného vozidla, k spriahaciemu strmeňu (23, 24), je prinajmenšom na jednom svojom konci vybavená spojovacím zaklapovacím jazýčkom (70, 71), zasunuteľným do štrbiny (68).
21. 21. Hračka v podobe ozubenej dráhy podľa nároku 20, vyznačujúca sa tým, že spojovací jazýček (70, 71) je vybavený najmenej jedným výstupkom (72) a štrbina (68) je vybavená zodpovedajúcim prehĺbením (69).
22. 22. Hračka v podobe ozubenej dráhy podľa nároku 20 alebo 21,vyznačujúca sa tým, že spojovací jazýček (70) má pravouhlý, so štrbinou (68) lícujúci prierez.
23. 23. Hračka v podobe ozubenej dráhy podľa nároku 20 alebo 21, vyznačujúca sa tým, že spojovací jazýček (71) má zaoblený alebo skosený prierez, napríklad v tvare plochého kosoštvorca.
24. 24. Hračka v podobe ozubenej dráhy podľa nároku 14 alebo 15, v y z n a č u j ú c a sa tým, že spriahací strmeň (103) podvozka (87, 88) je opatrený na svojej jarmovej časti, spájajúcej obe výkyvné uložené ramená (117, 118), kíbovo napojeným držiakom (127) otočného magnetu (128).
25. 25. Hračka v podobe ozubenej dráhy podľa ktoréhokoľvek z nárokov 13 až 24, vyznačujúca sa tým, že každý podvozok je moduláme zostavený z jednotlivých stavebných jednotiek.
26. 26. Hračka v podobe ozubenej dráhy podľa nároku 1 s najmenej jednou hladkou jazdnou plochou (41, 42; 53, 54) a s pozdĺž jazdnej plochy usporiadaným ozubeným prvkom (43; 55), ktorý má dve, v priečnom smere k dráhe od seba oddelené, na jazdnú plochu (41,42; 53, 54) kolmé a symetrické ozubenia (44, 45; 56, 57), vyznačujúca sa tým, že ozubenia (44,45; 56,57) sú nahor otvorené.
27. 27. Hračka v podobe ozubenej dráhy podľa nároku 1 s najmenej dvoma otáčavými osami (15), ktoré nesú po dvoch obežných kolesách (16), s hnacím motorom (26), ktorý je spojený s hnacím ozubeným kolesom (28), pričom os (27) hnacieho kolesa (28) je usporiadaná kolmo na otáčavé osi (15), s po pároch proti sebe ležiacimi klznými alebo valivými vodiacimi prostriedkami (17, 18; 21, 22; 22, 83) v susedstve hnacieho ozubeného kolesa (28), pričom hnacie ozubené koleso (28) je usporiadané vzhľadom na stred vzdialenosti medzi po pároch protiľahlými klznými alebo valivými vodiacimi prostriedkami ako oddelené, a so spriahacím zariadením (23, 24) na pripojenie ďalších vozidiel (1,2, 3), vyznačujúca sa tým, že obežné kolesá (16) nemajú vence, že klzné alebo valivé vodiace prostriedky (17, 18; 21, 22; 22, 83) sú vytvorené tak, aby priliehali vždy k jednej z dvoch bočných plôch ozubeného prvku (43; 55), a že spriahacie zariadenie obsahuje spriahaeí strmeň (23, 24), ktorý je pripevnený na hnacom vozidle vo výške hnacieho ozubeného kolesa (28) v susedstve uvedených klzných alebo valivých vodiacich prostriedkov (17, 18; 21, 22; 22, 83).
28. 28. Hračka v podobe ozubenej dráhy podľa nároku 27, vyznačujúca sa tým, že spriahací strmeň (23, 24) obsahuje dve zalomené ramená (65), ktoré sú výškovo výkyvné umiestnené na podvozku (4), obsahujúcom hnací motor (26), pričom obojstranné body (25, 66) výkyvu ramien (65) spriahacieho strmeňa (23, 24) na podvozku (4) sa nachádzajú približne vo výške hnacieho ozubeného kolesa (28) hnacieho motora (26) a v pozdĺžnom smere podvozka (4) v susedstve roviny, ktorá je kolmá na pozdĺžny smer podvozka (4), kde je umiestnené ťažisko podvozka (4).