SK48899A3

SK48899A3 - Plant for transferring liquid metal, method of operation, and refractories

Info

Publication number: SK48899A3
Application number: SK488-99A
Authority: SK
Inventors: Francois-Noel Richard; Jose Simoes
Original assignee: Vesuvius Crucible Co
Priority date: 1996-10-17
Filing date: 1997-10-15
Publication date: 1999-12-10
Also published as: CZ130299A3; CA2268047C; EP0946320B1; CN1089043C; ES2163799T3; TR199901537T2; EA000604B1; DE69705233D1; EA000774B1; SK48999A3; AU4469797A; DE69706192T2; CA2268047A1; KR100523968B1; NZ335199A; EP0946320B8; AR008679A1; US6250520B1; PL185612B1; DE69705233T2

Description

Zariadenie na premiestňovanie tekutého kovu, spôsob jeho prevádzky a žiaruvzdorné príslušenstvo

Oblasť techniky

Vynález sa týka zariadenia na premiestňovanie tekutého kovu z hornej nádoby do dolnej nádoby, pričom toto zariadenie obsahuje:
hornú	nádobu
dolnú	nádobu
hlavný	žlab

- regulátor prietoku na reguláciu prietoku tekutého kovu odpichovým otvorom, súpravu žiaruvzdorného príslušenstva, ktoré je umiestnené medzi hornou nádobou a dolnou nádobou a ktoré ohraničuje hlavný žlab, ktorým prúdi tekutý kov z hornej nádoby do dolnej nádoby, pričom žiaruvzdorné príslušenstvo hlavného žlabu má aspoň jednu doplnkovú lícujúcu plochu, tvoriacu spojenie so zodpovedajúcou lícujúcou plochou susedného priliehajúceho žiaruvzdorného príslušenstva,

- ochranný plášťový kanál, umiestnený okolo hlavného žlabu aspoň v úrovni jednej doplnkovej lícujúcej plochy medzi žiaruvzdorným príslušenstvom.

Doterajší stav techniky

Pod žiaruvzdorným príslušenstvom je potrebné rozumieť monolitickú časť, skladajúcu sa z jedného alebo viacerých typov žiaruvzdorného materiálu, ktorá môže obsahovať aj ďalšie zložky, napríklad kovový plášť.

Prietokovým regulátorom sa myslí akýkolvek typ zariadenia používaného v tejto technickej oblasti, ako je zátková tyč, šmykový stavidlový posúvač a taktiež jednoduché obmedzenie.

Pri zariadení tohto typu prítomnosť prietokového regulátora v hlavnom žlabe znamená, že keď tu tekutý kov prúdi, dochádza k poklesu tlaku. Ak nie je hlavný žlab dôkladne utesnený, môže do neho byt nasávaný vzduch práve dôsledkom tohto tlaku. To je všeobecne prípad hlavne lícujúcich plôch medzi žiaruvzdornými príslušenstvami, ktoré tvoria hlavný žlab, ktorých utesnenie možno len velmi ťažko udržiavať. Dôsledkom netesnosti je potom dovnútra nasávaný vzduch, čo má za následok zhoršovanie kvality odlievaného kovu.

Na riešenie tohto problému je známe pomocou ochranného plášťového kanála tvoriť pretlak inertného plynu okolo hlavného žlabu, a to v úrovni každej ktitickej lícujúcej plochy.

Pod inertným plynom treba rozumieť taký plyn, ktorý neovplyvňuje nežiadúcim spôsobom kvalitu odlievaného kovu. Medzi také bežne používané plyny môžu byt zaradené vzácne plyny, ako napríklad argón, avšak aj iné plyny, ako je napríklad dusík alebo oxid uhličitý.

V súlade so známou realizáciou je aspoň na jednej z lícujúcich plôch medzi susednými priliehajúcimi žiaruvzdornými príslušenstvami zhotovená drážka. Do tejto drážky sa privádza stlačený inertný plyn, čím sa tvorí prstencovitý ochranný plášťový kanál, ktorý obklopuje hlavný žlab. Takáto realizácia je známa napríklad z patentového spisu US 4 555 050 alebo z patentového spisu EP 0 048 641.

V takomto prípade, kedy za sebou nsledujúce žiaruvzdorné príslušenstvá sú schopné navzájom voči sebe sa pohybovať, je používanie ochranného plášťového kanála taktiež známe. Francúzska patentová prihláška FR 2 227 073 opisuje šmykový stavidlový posúvač, ktorý má dve dosky, z ktorých každá je vybavená otvorom, ktorým prechádza tekutý kov, pričom posúvaním jednej dosky voči druhej doske je umožnené, aby bol regulovaný prietok tekutého kovu. Tieto dve dosky sú pozdĺž svojej spoločnej lícujúcej roviny vybavené drážkou v tvare písmena U, ktorá je umiestnená svojou prednou častou k zadnému koncu ďalšej drážky tak, že ramená jednej z drážok v tvare písmena U presahujú ramená druhej drážky v tvare písmena U, čím tvoria uzavretý prstencovitý ochranný plášťový kanál, ktorý je nezávislý od relatívnej polohy obidvoch dosák.

V súlade s inou známou konštrukciou je urobená uzatvorená komora, ktorá obklopuje vonkajšiu časť lícujúcich plôch, pričom sa do tejto komory privádza stlačený inertný plyn. Takáto konštrukcia je známa napríklad z patentového spisu US 4 949 885.

Všetky tieto známe usporiadania sa využívajú na to, aby nahradili prívod vzduchu prívodom inertného plynu, čoho účelom je odstránenie chemických problémov, ktoré sú spojené s tým, že tekutý kov sa dostáva do styku so vzduchom.

Tieto známe riešenia však majú niekoíko nevýhod.

Vstupu plynu do hlavného žlabu sa nebráni zvýšený, lebo v drážke v komore panuje pretlak, nedostatok, hlavne v prípade premiestňovania medzipanvou a formou na kontinuálne liatie.

Je dokonca To je veíký kovu medzi

Plyn, privádzaný do hlavného žíabu, končí vo forme a spôsobuje tu poruchy, ako je turbulencia, pohyb krycieho prášku a zachytávanie tohto prášku v tekutom kove. Vzduch, privádzaný do formy sa môže dalej dokonca rozpúšťať v tekutom kove a spôsobiť tak následné chyby v stuhnutom kove.

Okrem toho na zníženie rýchlosti tekutého kovu pri jeho vstupe do formy, a tým aj na zníženie turbulencií vo forme, má celý rad prúdových ochranných trubíc výstupný prierez väčší, ako je ich vstupný prierez. Rýchlosť toku tekutého kovu tak postupne klesá. Prítomnosť veľkého množstva plynu v trubici môže zabrániť správnej prevádzke tohto typu trubice: tok sa môže oddeliť od stien trubice, takže tekutý kov potom kvapká ako prúd do formy.

Kvalita lícujúcich plôch medzi dvoma žiaruvzdornými príslušenstvami sa môže určitým spôsobom zmeniť, ak sa použije hlavný žľab. Môžu sa objaviť chyby a kazy.Hlavne v prípade žiaruvzdorných príslušenstiev, ktoré sa môžu navzájom voči sebe pohybovať, môže opotrebovanie lícujúcich plôch viesť k značným netesnostiam. K zariadeniam, ktoré sú vybavené pohyblivými žiaruvzdornými príslušenstvami, je možno počítať regulačné šmykové stavidlové posúvače a zariadenia na výmenu prúdovej ochrannej trubice.

Jednou z možností, ako obmedziť vstup plynu do hlavného žľabu, je regulovanie inertného plynu, privádzaného do ochranného plášťového kanála.V tomto prípade, ak dôjde k výrazným utesňovacím nedostatkom, sa môže stať, že prietokové množstvo inertného plynu už nie je dostatočné na to, aby do hlavného žľabu vstupoval len inertný plyn. V tomto prípade sa tlak v ochrannom plášťovom kanáli stane záporným, takže do hlavného žľabu môže byt nasávaný vzduch z prostredia.

Na druhej strane však ak je utesnenie dobré, je pevný stály prúd inertného plynu aj napriek tomu privádzaný do ochranného plášťového kanála, tlak tu potom narastá a inertný plyn vstupuje do hlavného žľabu , hoci to nie je skutočne nevyhnutné.

Inou možnosťou je regulovať tlak inertného plynu, ktorý sa privádza do hlavného žľabu. V tomto prípade potom, ak sú chyby v tesnení veľmi veľké, je prietokové množstvo inertného plynu, privádzaného do hlavného žľabu, príliš vysoké, čo vedie k vyššie uvedeným nedostatkom.

V praxi potom, ak dôjde k príliš vysokým netesnostiam, je nevyhnutné využiť tieto dva spôsoby regulácie v alternácii,aj napriek tomu, že to znamená pripustenie nasávania určitého množstva vzduchu, skôr ako príliš veľké nadmerné množstvo inertného plynu. Z toho vyplýva, že riadenie regulácie je komplexné a nevyhnutne obsahuje kompromisy medzi dvoma typmi nevýhod.

Používaným inertným plynom je obyčajne argón. Využívanie argónu spôsobuje vysoké náklady, lebo ochranný plášťový kanál musí byt neustále zásobovaný, aby netesnosti boli prijateľné. To je pravda hlavne vtedy, ak sa ochranný plášťový kanál skladá z vonkajšej komory, ktorá nemôže byt ľahko utesnená a ktorá vyžaduje vysoké prietokové množstvo plynu na udržiavanie pretlaku v tejto komore. Tento nedostatok je významný hlavne pri uplatňovaní kontinuálneho liatia medzi panvou a medzipanvou.

Prostriedky na prívod mazovej tekutiny medzi dve dosky, obsahujúce šmykové stavidlo, sú známe z francúzskeho patentového spisu FR 2 529 493. Okrem toho opotrebovateľné súčasti taktiež známe patentovej prihlášky FR 2 560 085, kde je umožnené privádzať na skutočný žiaruvzdorný materiál impregnačnú substanciu, sú žiaruvzdorné z francúzskej ktorá upchá póry v žiaruvzdornom materiáli. Týmto spôsobom možno zamedziť infiltrácii tekutého kovu do pórov žiaruvzdorného materiálu. Avšak aj napriek tomu je možné do určitej miery zlepšiť vzduchotesnost spojov medzi žiaruvzdorným príslušenstvom, tak ani jeden z vyššie

uvedených dokumentov vzduchu do hlavného	neopíšuje spôsoby, ako žľabu.	zabrániť vstupu
Podstata vynálezu
Predmetom tohto	vynálezu je hlavne	zariadenie na
premiestňovanie tekutého kovu, ktoré nemá	vyššie uvedené

nedostatky.

Predmetom tohto vynálezu je taktiež spôsob zdokonalenia tesnenia lícujúcich plôch medzi žiaruvzdornými príslušenstvami počas používania hlavného žľabu.

Vynález sa týka zariadenia na premiestňovanie tekutého kovu, hlavne ocele, medzi hornou nádobou a spodnou nádobou. Takéto zariadenie obyčajne obsahuje hlavný žľab, ktorým tekutý kov prúdi z hornej nádoby do spodnej nádoby, pričom je žiaruvzdorných dvoma nádobami, žľabu má aspoň tento hlavný žlab vymedzený sadou príslušenstiev, umiestnených medzi týmito Každé žiaruvzdorné príslušenstvo hlavného jednu plochu, ktorá tvorí lícujúcu plochu so zodpovedajúcou plocou priliehajúceho susedného žiaruvzdorného príslušenstva. Prietokový regulátor umožňuje regulovať prietok tekutého kovu hlavným žľabom. Ochranný plášťový kanál je umiestnený okolo hlavného žľabu v úrovni aspoň jednej lícujúcej plochy medzi žiaruvzdornými príslušenstvami. Tento ochranný plášťový kanál má aspoň jeden vstup, umožňujúci prívod materiálov.

Predmet tohto vynálezu je charakterizovaný tým, že zariadenie obsahuje prostriedky na prívod tesniaceho činidla do ochranného plášťového kanála a prostriedky na prívod inertného plynu do tohto ochranného plášťového kanála.

Vo výhodnom variante realizácie tohto vynálezu potom prostriedky na prívod tesniaeho činidla obsahujú vložku, usporiadanú na potrubí na prívod inertného plynu, ktoré je pripojené k vstupu ochranného plášťového kanála.

Výhodne tieto prostriedky umožňujú, aby do ochranného plášťového kanála mohla byt dodávaná dopredu stanovená dávka tesniaceho činidla.

Výhodne je ochranný plášťový kanál vybavený výstupom, ktorý umožňuje unikanie prebytočného tesniaceho činidla alebo tekutiny, napríklad inertného plynu.

Ochranný plášťový kanál je výhodne vybavený na jednom svojom konci vstupom a na druhom svojom konci výstupom. Uvedený ochranný plášťový kanál je výhodne lineárny a kontinuálny. Výstup umožňuje, aby všetok prebytok tesniaceho činidla bol odvádzaný von zo zariadenia.

V jednom výhodnom realizovaní predmetu tohto vynálezu sú prostriedky na udržiavanie tlaku na výstupe z ochranného plášťového kanála pripojené k výstupu ochranného plášťového kanála, čím sa umožní, aby prebytok tesniaceho činidla mohol unikať. Týmito prostriedkami môže byt kalibrované redukčné tlakové zariadenie. Toto kalibrované redukčné tlakové zariadenie je otvorené do atmosféry. Funkcia realizovaná týmto kalibrovaným redukčným tlakovým zariadením bude podrobnejšie vysvetlená ďalej.

Vynález sa taktiež týka spôsobu prevádzky vyššie opísaného zariadenia na premiestňovanie tekutého kovu, ktorého podstata spočíva v tom, že do ochranného plášťového kanála sa privádza tesniace činidlo a tiež inertný plyn.

Tesniacim činidlom môže byť práškovitý produkt, ktorým môže byť hlavne prášok. Tento prášok sa môže výhodne skladať z častíc o rôznych veľkostiach. Prášok je možno vybrať z grafitu a iných žiaruvzdorných materiálov, ktoré neovplyvňujú nežiadúcim spôsobom kvalitu odlievaného kovu. Práškom môže byt tiež taviteľný produkt, ako napríklad email, ktorého viskozita v tekutom stave je dostatočná na to, aby boli aspoň čiastočne utesnené netesnosti v ochrannom plášťovom kanáli.

Tesniace činidlo môže byt tiež vybraté z náterových farieb a živíc. Takéto tesniace činidlo potom pokrýva steny ochranného plášťového kanála nepriepustnou vrstvou.

Tesniacim činidlom môže tiež byť neprchavý produkt, vybratý zo solí a kovov, ktoré sú tekuté pri teplote v ochrannom plášťovom kanáli. Tento neprchavý produkt sa môže výhodne privádzať vo forme drôtu, ktorý sa pri vstupe do ochranného plášťového kanála roztaví. Výhodne sa používa hliníkový drôt.

A nakoniec môže byt tesniace činidlo tvorené reakciou aspoň dvoch látok, ktoré sú pri vonkajšej teplote neaktívne, no ktoré spolu reagujú pri teplote v ochrannom plášťovom kanáli.

Toto tesniace činidlo sa môže privádzať kontinuálne alebo prerušovane. Na dopravu tohto tesniaceho činidla do ochranného plášťového kanála sa môže využiť interný plyn.

Prvý spôsob ,ktorým je inertný plyn privádzaný do ochranného plášťového kanála, obsahuje nasledujúce kroky:

- tlak inertného plynu na vstupe do ochranného plášťového kanála je nastavený na dopredu stanovenú hodnotu, zodpovedajúce prietokové množstvo inertného plynu, privádzaného do ochranného plášťového kanála, je merané,

- do ochranného plášťového kanála sa privádza tesniace činidlo, ak hodnota uvedeného prietokového množstva prekročí dopredu stanovenú hodnotu.

Druhý spôsob privádzania inertného plynu do ochranného plášťového kanála obsahuje nasledujúce kroky:

- prietokové množstvo inertného plynu, privádzaného do ochranného plášťového kanála, je nastavené na dopredu stanovenú hodnotu,

- tlak inertného plynu na vstupe ochranného plášťového kanála sa meria,

- do ochranného plášťového kanála sa privádza tesniace činidlo, ak hodnota uvedeného tlaku poklesne pod dopredu stanovenú hodnotu.

Tretí spôsob prívodu inertného plynu do ochranného plášťového kanála, ktorý sa uplatní vtedy, ak je ochranný plášťový kanál vybavený výstupom, obsahuje nasledujúce kroky:

prietokové množstvo inertného plynu, privádzaného do ochranného plášťového kanála je regulované na stanovenú hodnotu, tlak inertného plynu na jeho vstupe do ochranného plášťového kanála sa meria,

- prietokové množstvo inertného plynu v odvetrávacom výstupe j e stanovené, stanovená hodnota prietokového množstva inertného plynu, privádzaného do ochranného plášťového kanála je nastavená takým spôsobom, že prietokové množstvo inertného plynu v odvetrávacom výstupe je vždy kladné, prietokové množstvo inertného plynu, privádzaného do hlavného žlabu, je určené rozdielom medzi prietokovým množstvom inertného plynu privádzaného do ochranného plášťového kanála a prietokovým množstvom inertného plynu v odvetrávacom výstupe,

- tesniace činidlo sa privádza do ochranného plášťového kanála, ak uvedené prietokové množstvo inertného plynu, privádzaného do hlavného žlabu prekročí povolenú hranicu.

Prietokové množstvo inertného plynu na výstupe z ochranného plášťového kania je výhodne určované meraním tlakovej diferencie, vznikajúcej prietokom inertného plynu v kalibrovanom redukčnom tlakovom zariadení pripojenom k výstupu z ochranného plášťového kanála. Pretože tlaková strata vo vlastnom ochrannom plášťovom kanáli je nízka, potom tlak, meraný na vstupe do ochranného plášťového kanála je prakticky rovnaký, ako tento tlakový rozdiel. Tento spôsob býva uplatňovaný vtedy, ak je zariadenie na premiestňovanie tekutého kovu vybavené na výstupe z ochranného plášťového kanála prostriedkami, ktoré sú schopné udržiavať tlak, ako je napríklad kalibrované redukčné tlakové zariadenie.

Prehíad obrázkov na výkresoch

Ďalšie charakteristické znaky a výhody predmetu tohto vynálezu budú jasné z nasledujúceho opisu jeho príkladných realizácií, ktoré bude podané s prihliadnutím na priložené výkresy, kde:

obr. 1 znázorňuje v zvislom reze celkový pohlad na zariadenie na premiestňovanie tekutého kovu, ktoré je známe z doterajšieho stavu techniky, obr. 2 znázorňuje v zvislom reze detailný pohlad na zariadenie na premiestňovanie tekutého kovu podlá tohto vynálezu a to včítane prostriedkov na prívod tesniaceho činidla, obr. 3 znázorňuje v zvislom reze detailný pohlad na také zariadenie podlá tohto vynálezu, v ktorom prostriedky na prívod tesniaceho činidla obsahujú dutinu, zhotovenú v príslušnom žiaruvzdornom príslušenstve, obr. 4 znázorňuje v zvislom reze detailný pohlad na zariadenie na premiestňovanie tekutého kovu podlá tohto vynálezu, v ktorom lineárny ochranný plášťový kanál sa skladá z drážky, ktorá má vstup a výstup a ktorá je zhotovená v žiaruvzdornom príslušenstve, obr. 5 znázorňuje pohlad, ktorý je podobný ako pohlad na obr. 4 a kde sa ochranný plášťový kanál skladá z komory, obr. 6 predstavuje schematické znázornenie zariadenia podlá tohto vynálezu a jeho pomocných okruhov, včítane prostriedkov na prívod inertného plynu a na prívod tesniaceho činidla, obr. 7 znázorňuje pôdorysný pohlad zhora na detail zariadenia podlá tohto vynálezu, ukazujúci žiaruvzdorné príslušenstvo, v ktorom sa lineárny ochranný plášťový kanál skladá z drážky, ktorá má vstup a výstup, a obr. 9 znázorňuje pohlad zhora respektíve čelný dve dosky šmykového stavidlového posúvača v na premiestňovanie tekutého kovu podlá tohto pričom šmykový stavidlový posúvač je v úplne polohe a obr.

pohlad na zariadení vynálezu, otvorenej obr. 10 a obr. 11 znázorňuje pohlad zhora respektíve čelný pohlad na dve rovnaké dosky, ako pri zobrazení podlá obrázka 8a 9, pričom šmykový stavidlový posúvač je tu v úplne uzatvorenej polohe.

Príklady realizácie vynálezu

Na obr. 1 tekutého kovu je znázornené zariadenie na premiestňovanie podlá známeho doterajšieho stavu techniky.

Toto zariadenie obsahuje nádobu 2. V znázornenej príkladnej realizácii je touto hornou nádobou 2 medzipanva, ktorá je vybavená ocelovou spodnou stenou 4, pokrytou vrstvou žiaruvzdorného materiálu 6. V dne medzipanve je usporiadaný odpichový otvor. Tento odpichový otvor je ohraničený vnútornou hubicou 8, ktorá je usporiadaná v hrúbke žiaruvzdorného materiálu a ktorá prechádza ocelovou spodnou stenou 4. Zariadenie taktiež obsahuje dolnú nádobu 10. V znázornenej príkladnej realizácii táto dolná nádoba 10 predstavuje formu na kontinuálne liatie.

Vnútorná hubica 8 končí na svojej dolnej časti v doske

12. Pod vnútornou hubicou 8 je prúdová ochranná trubica 32. ukončená na svojej hornej časti v doske 16, ktorá lícuje s doskou 12 vnútornej hubice 8. Tieto dosky 12 a 16 sú proti sebe navzájom známym spôobom pritláčané pomocou známych prostriedkov na ich pokial je to možné čo najúplnejšie utesnenie.

Uzavretý ochranný plášťový kanál 18 sa skladá z prstencovitej drážky 20,zhotovenej v lícujúcej ploche 22 medzi doskou 12 a doskou 16. K tejto prstencovitej drážke 20 ie pripojené potrubie 24 na prívod inertného plynu. Vzťahovou značkou 26 sú označené prostriedky na regulovanie prietoku kovu, ktorými je v tomto prípade 8 a prúdová ochranná trubica 32 ktorým prúdi kov z hornej nádoby zátková tyč. Vnútorná hubica ohraničujú hlavný žlab 28, do dolnej nádoby 10.

V znázornenej príkladnej realizácii má zariadenie len dve žiaruvzdorné príslušenstvá / a to vnútornú hubicu 8 a prúdovú ochrannú trubicu 32/. avšak môže ich mat omnoho viac, napríklad v prípade zariadenia, vybaveného šmykovým stavidlovým posúvačom, majúcim tri dosky. Každé žiaruvzdorné príslušenstvo 8 a 32, ohraničujúce hlavný žlab 28., má aspoň jednu plochu tvoriacu lícujúcu plochu 22 s korešpondujúcou plochou susedného prilahlého žiaruvzdorného príslušenstva.

Na obr. 2 je znázornený v zväčšenom merítku detailný pohlad na čast zariadenia na premiesňovanie tekutého kovu podlá tohto vynálezu.

Na tomto obr. 2 je znázornená zberná trubica 30 vložená do prúdovej ochrannrej trubice 32, ktorá tak tvorí hlavný žlab 28. Spojenie medzi dvoma žiaruvzdornými príslušenstvami má lícujúcu plochu 22. Uzavretý ochranný plastový kanál 8 sa skladá z prstencovitej drážky 20, zhotovenej v lícujúcej ploche 22 prúdovej ochrannej trubice 32, ktorý lícuje so zbernou hubicou 30. Potrubie 24 na prívod inertného plynu je pripojené k tejto prstencovitej drážke 20.

Na prívod tesniaceho činidla do potrubia 24 na prívod inertného plynu sa použije vložka 33. obsahujúca tesniace činidlo a odmeriavacie zariadenie 34.. Týmto odmeriavacim zariadením 34 môže byt rotačné dávkovacie zariadenie, obsahujúce valec, pri ktorého každom otočení sa privádza dopredu stanovené množstvo tesniaceho činidla do potrubia 24 na prívod inertného plynu.

Toto meracie zariadenie môže byt riadené manuálne. Jeho prevádzka však môže byt aj automatizovaná. Prívod činidla môže byt nepretržitý alebo prerušovaný. Tesniace činidlo je v tejto realizácii dopravované prúdom inertného plynu, ktorý tak pôsobí ako nosná tekutina. Tesniace činidlo potom vstupuje do uzavretého ochranného plášťového kanála 18 a je inertným plynom dodávané do štrbín alebo spárov medzi žiaruvzdornými príslušenstvami 30 a 32., čím dôjde k uzavretiu týchto štrbín alebo spárov. Preto má toto riešenie hnedí dve výhody: po prvé znižuje sa prietokové množstvo plynu privádzaného do hlavného žlabu 28 a narúšajúceho odpichovanie tekutého kovu, po druhé znižuje sa spotreba plynu, čo predstavuje významný ekonomický faktor.

V príkladnom realizovaní, znázornenom na obr. 2 je tesniacim činidlom prášok, dopravovaný nosným plynom. Tento prášok sa môže výhodne skladať z častíc rôznych rozmerov. Takže hrubšie častice zabránia tým najväčším únikom, pokial jemnejšie častice dokončia proces tesnenia menších únikov a spárov medzi ručnými časticami. Výhodne sa využívajú ploché častice, ako sú napríklad vločky. Vločky majú nasledujúce výhody: vločky je možno omnoho lahšie prepravovať v prúdiacom nosnom plyne, vločky sa lahko deformujú, čím sa prispôsobujú tvaru špáry, ktorú majú utesniť. Práškový materiál sa môže skladať z grafitu alebo z iného žiaruvzdorného materiálu, ktorý nezhoršuje kvalitu kovu.

Predmet tohto vynálezu sa taktiež týka iných foriem tesniaceho činidla a iných spôsobov privádzania tohto tesniaceho činidla. Spôsob prívodu činidla môže tiež obahovať inertný plyn ako nosné médium. Tesniace činidlo sa môže taktiež privádzať do ochranného plášťového kanála 18 bez pomoci nosného média.

Tesniacim činidlom tiež môže byť kvapalina. Hlavne ním môže byt taký produkt, ako je napríklad mazací tuk alebo olej, ktoré sa môžu privádzať v kvapalnej alebo pevnej viskóznej forme.Takéto produkty tvoria štiepením pevné produkty, ktoré zabezpečia uzatvorenie rôznych únikov a ďalej prchavé produkty, ktoré sa vypúšťajú. V tomto variante je vhodné usporiadať v ochrannom plášťovom kanáli 18 aspoň jeden výstupný otvor, aby mohli prchavé produkty unikať von zo zariadenia a v žiadnom prípade nie do hlavného žlabu 28.

Tesniacim činidlom môže byť tiež pevný produkt, ako je napríklad kovový drôt. Také tesniace činidlo je pevné pri teplote vonkajšieho prostredia, avšak taví sa pri teplote, kotrá je vo vnútri ochranného plášťového kanála 18.

Na obr. 3 je znázornený variant zariadenia na premiestňovanie tekutého kovu podlá tohto vynálezu. V tejto realizácii je vložka 36, obsahujúca tesniace činidlo, umiestnená v dutine dosky 38. Táto vložka 36 môže byt vybavená tavitelným plášťom, ktorý sa roztaví po tom ako je doska 38 uvedená v zariadení do prevádzky ako šmykový stavidlový posúvač alebo trubkový výmenník. Potrubie 24 na prívod inertného plynu je pripojený k hornej časti vložky 36 takým spôsobom, že keď sa tavitelný plášť roztaví, je tesniace činidlo privádzané do ochranného plášťového kanála 18.

Žiaruvzdorné príslušenstvo tohto typu môže byť velmi lahko využívané už v existujúcich zariadeniach,a to tak aby ho nebolo potrebné modifikovať. Je potrebné len namiesto konvenčnej dosky použiť žiaruvzdorné dosky 38, vybavené integrovanou vložkou 36. Jediná dávka tesniaceho činidla sa bude privádzať do roviny lícujúcej plochy 22 medzi dosky 38 a 16 na utesnenie existujúcich netesností medzi nimi.

V oboch zhotoveniach, znázornených na obr. 1 a na obr. 3 je ochranným plášťovým kanálom 18 uzavretý prstencovítý kanál, vybavený prívodom inertného plynu. Privádzanie tesniaceho činidla do tohto ochranného plášťového kanála 18 umožňuje zlepšiť a zdokonaliť tesnenie a tým aj ochranu tekutého kovu, privádzaného ochranným plášťovým kanálom 18. No tieto dve príkladné zhotovenia neumožňujú zaručiť, že bude tesniace činidlo distribuované rovnomerne pozdĺž celej dĺžky ochranného plášťového kanála 18.

Na obr. 4 je znázornené zariadenie na premiestňovanie tekutého kovu podlá jednej realizácie predmetu tohto vynálezu. V tejto realizácii potom ochranný plášťový kanál 40 sa skladá z drážky 42, ktorá nie je prstencovitá, avšak ktorá je priama a ktorá je vybavená vstupom 44 na svojom konci, pripojenom k potrubiu 24 na prívod inertného plynu a výstupom 46 na opačnom konci.

Toto otvorené usporiadanie ochranného plášťového kanála umožňuje zaručiť, že prúd inertného plynu privádza tesniace činidlo do celého ochranného plášťového kanála 40. Všade v ochrannom plášťovom kanále 40 je rýchlosť prúdenia inertného plynu dostatočná a zabraňuje zablokovaniu ochranného plášťového kanála 40 tesniacim činidlom, a to hlavne v takých citlivých častiach tohto ochranného plášťového kanála 40, ako sú ohyby, miesta so zmenami prierezu alebo stúpajúce úseky.

Výstup 46 zabraňuje tomu, aby mohol byt v ochrannom plášťovom kanáli 40 vytvorený pretlak inertného plynu. Zariadenie môže byt pripojené k výstupu ochranného plášťového kanála 40, ktorý umožňuje, aby v tomto ochrannom plášťovom kanáli 40 bol udržiavaný mierny pretlak, pričom ešte umožňuje, aby mohlo unikať každé prebytočné tesniace činidlo. Takým zariadením je napríklad jednoduché redukčné tlakové zariadenie.

V príkladnom zhotovení, znázornenom na obr. 4 má ochranný plášťový kanál 40 skrutkovicový alebo špirálovitý tvar. Táto realizácia je hlavne výhodná pre kuželové lícujúce plochy. V znázornenom príkladnom zhotovení sú drážka 42. vstup 44 a výstup 46 usporiadané do jediného žiaruvzdorného príslušenstva 32, no tieto tri časti môžu byt tiež usporiadané v inom žiaruvzdornom príslušenstve 30, a to úplne alebo čiastočne, a to tak, aby nedošlo k úniku z rozsahu ochrany predmetu tohto vynálezu.

Na obr. 5 je znázornený detailný pohlad na časť zariadenia na premiestňovanie tekutého kovu podlá tohto vynálezu, ktorý je podobný ako pohlady, zobrazené na obr. 2 a na obr. 4. Na rozdiel od ochranných plášťových 18, znázornených na obr. 2 a na obr. 4, plášťovým kanálom, znázorneným na obr. zhotovená pomocou plášťa 50, obklopujúceho plôch medzi zbernou hubicou 30 a prúdovou ochrannou trubicou 32.

5, kanálov 40 a je ochranným komora 48, obvod lícujúcich privádzaný do hlavného nachádzajúci sa v komore 48 a uzatvorená a môže mat

V súlade s predmetom tohto vynálezu sa môže do ochranného plášťového kanála 48 privádzať tesniace činidlo. Tesnenie 52 zaisťuje, že komora 48 je utesnená. Do tejto komory 48 sa môže privádzať stlačený inertný plyn potrubím 24 na prívod inertného plynu podobným spôsobom, ako sa už vyššie opísalo. V tomto prípade to nie je vzduch, ktorý je žlabu 28, no inertný plyn, Komora 48 môže byt prstencovitá len jeden vstup 44.

V alternatívnom usporiadaní môže byt komora 48 vybavená výstupom 46. V tomto prípade má táto komora 48 výhodne priame nepretržité usporiadanie, pričom vstup 44 je umiestnený na jednom konci a výstup 46 na druhom konci.

Teraz budú podrobnejšie opísané rôzne spôsoby využitia zariadenia podlá tohto vynálezu a jeho žiaruvzdorných príslušenstiev, a to s odkazom na zobrazenia podlá obr.6 v prípade ktorého je na dopravu tesniaceho činidla využitý inertný plyn.

Prívod inertného plynu sa skladá zo zdroja, ktorým môže byt napríklad valec, z redukčného tlakového ventilu 54, z prietokomeru 56 a z regulátora 58, ktorý sa používa na reguláciu prietokovej rýchlosti alebo tlaku.

Vprvom spôsobe je tlak Ρ^_η inertného plynu na vstupe 44 ochranného plášťového kanála nastavený na dopredu stanovenú hodnotu, pričom sa meria zodpovedajúce prietokové množstvo inertného plynu, injektovaného do ochranného plášťového kanála. Tlakomer alebo manometer 60 udáva tento tlak. Prietokomer 56 udáva toto prietokové množstvo. Ak toto prietokové monožstvo presiahne dopredu stanovenú hodnotu, čo sa zistí tak, že nadmerné prietokové množstvo inertného plynu sa dodáva do hlavného žíabu 28, je privedené určité množstvo tesniaceho činidla.

Hodnota tlaku P_in môže byt zhruba 0,2 baru. Tento spôsob sa výhodne uplatňuje pri zariadeniach, pri ktorých je ochranný plášťový kanál 40 a 18 uzatvorený. Alebo pri zariadeniach, kde je tento ochranný plášťový kanál 40 a 18 otovrený, avšak je na svojom výstupe 46 vybavený redukčným tlakovým zariadením 61.

V druhom spôsobe je prietokové množstvo inertného plynu na vstupe 44 do ochranného plášťového kanála 40 a 18 nastavené na dopredu stanovenú hodnotu, pričom sa meria zodpovedajúci tlak inertného plynu, injektovaného do uvedeného ochranného plášťového kanála 40 a 18. Ak tento tlak poklesne pod dopredu stanovenú hodnotu, čo sa zistí tým, že nadmerné prietokové množstvo inertného plynu sa privádza do hlavného žíabu 28, privedie sa určité množstvo tesniaceho činidla.

Dopredu stanovená hodnota prietokového množstva inertného plynu je zvolená takým spôsobom, že je väčšia ako maximálne možné prietokové množstvo inertného plynu, privádzaného do hlavného žlabu 28, a takým spôsobom, že je tam preto vždy prebytok inertného plynu. Tento spôsob sa výhodne uplatňuje pri zariadeniach, pri ktorých je ochranný plášťový kanál 40 a 18 otvorený a je na svojom výstupe 46 vybavený redukčým tlakovým zariadením 61.

Výstup 46 v skutočnosti umožňuje vypúšťať prebytočný inertný plyn a prebytočné tesniace činidlo von z predmetného zariadenia. Tento výstup 46 taktiež umožňuje udržiavať tlak v ochrannom plášťovom kanáli 40 na nízkej hodnote. Takže aj napriek tomu, že je doteaz isté, že do hlavného žlabu 28 sa môže privádzať len inertný plyn, je množstvo tohto inertného plynu, privádzaného do hlavného žlabu 28 znížené na minimum, zodpovedajúce stavu lícujúcej plochy 22, pretože tlak v ochrannom plášťovom kanáli 40 je znížený.

Tento spôsob poskytuje výhodne vysokú jednoduchosť pri jeho zariadení a výhodu optimálnej efektívnosti. Prívod tesniaceho činidla môže tiež byt nepretržitý, lebo nadmerné tesniace činidlo sa automatoicky odvádza von výstupom 46 spoločne s nadmerným inertným plynom. Neexistuje tu žiadne riziko zablokovania potrubia 24 na prívod inertného plynu alebo ochranného plášťového kanála 40 dôsledkom nahromadenia tesniaceho činidla.

Iná výhoda tohto spôsobu spočíva v tom, že keďže okruh nemá žiadnu mŕtvu zónu, prúdi inertný plyn pozdĺž celej dĺžky ochranného plášťového kanála 40 takou rýchlosťou, ktorá je dostatočná na to, aby sa zaistilo, že bude tesniace činidlo dopravované na každé miesto, kde môže byt potrebné.

Tretím spôsobov, činidla, privádzaného hranicu.

spôsobom je ktoré umožňuje keď prietokové do hlavného zdokonalenie organizovať množstvo žlabu 28, predchádzajúcich prívod tesniaceho inertného plynu, presiahne prípustnú

V súlade s týmto spôsobom je na výstup 46 ochranného plášťového kanála 40 pridaný druhý prietokomer, určený na meranie nadbytočného množstva inertného plynu unikajúceho týmto výstupom 46. Tak je možno zistiť prietokové množstvo inertného plynu, skutočne privádzaného do hlavného žíabu 28. a to na základe rozdielu voči prietokovému množstvu Q^_ninertného plynu, injektovaného do ochranného plášťového kanála. Prietokomer je výhodne zhotovený pomocou kalibrovaného redukčného tlakového zariadenia 61 a tlakomeru alebo manometra 60.

Prietokové množstvo Q_Out prechádzajúce kalibrovaným redukčným tlakovým zariadením 61, tvorí mierny pretlak P^_n v ochrannom plášťovom kanáli 40., ktorý zaznamenáva tlakomer alebo manometer 60. Vzájomný vzťah medzi tlakom P^_n, nameraným tlakomerom alebo manometrom 60 a prietokovým množstvom Q_out inertného plynu, unikajúceho výstupom 62, je určený známym empirickým vzťahom vo forme:

«out= ^K* ^f/^pin / kde K je kalibračným koeficientom kalibrovaného redukčného tlakového zariadenia.

Pretože je tlaková strata ochranného plášťového kanála nízka, je tlak P^_n, meraný tlakomerom alebo manometrom 60 na vstupe ochranného plášťového kanála 40 približne rovnaký ako tlak, meraný na výstupe 46 tohto ochranného plášťového kanála. Umiestnenie tlakomeru alebo manometra 60 na vstup 44 ochranného plášťového kanála 40 umožňuje vyhnúť sa ťažkostiam s jeho pripájaním k výstupu 46. Tieto ťažkosti sa týkajú prostredia v blízkosti hlavného žíabu 28 a nebezpečia zanášania alebo znečisťovania tlakomeru alebo manometra nadmerným tesniacim činidlom.

Zhotovením kalibrovaného redukčného tlakového zariadenia vo forme trubice o priemere od 3 do 4 mm a o dĺžke od 1 do 4 m sa tvorí mierny pretlak /od 0,1 do 0,3 baru/, ktorý môže len ťažko škodlivo ovplyvňovať unikajúce množstvo. Toto usporiadanie poskytuje takú výhodu, že je možno diaíkovo merať nadmerné prúdenie, unikajúce výstupom ochranného plášťového kanála 40,. Ďalšia výhoda tohto spôsobu spočíva v tom, že táto forma prietokomeru je mimoriadne jednoduchá a robustná, pričom môže byt inštalovaná priamo na výstup žiaruvzdorného príslušenstva, nezávisle od ťažkostí, spôsobovaných znečisteným prostredím. Nie je potom potrebné používať prídavné potrubie na inštaláciu prietokomeru v chr ánenom a na obsluhu prístupnom mieste.

Tretí spôsob potom umožňuje vyhodnocovať v akomkoívek okamžiku unikajúce množstvo inertného plynu, privádzaného do hlavného žíabu 28 a privádzať buď manuálne alebo automaticky tesniaci prostriedok vtedy, keď toto prietokové množstvo presiahne prípustnú hranicu.

Kontinuálne privádzanie tesniaceho prostriedku je výhodné vtedy, keď môže byt kvalita lícujúcej plochy kedykoľvek poškodená. To sa týka hlavne prípadu lícujúcej plochy medzi doskami 64 a 66 šmykového stavidlového posúvača na reguláciu odpichového prúdu, ktorá vykonáva časté pohyby, čím vzniká riziko tvorenia nových únikov v ktoromkoľvek okamžiku. To je tiež prípad lícujúcich povrchov medzi zbernou hubicou 30 šmykového stavidlového posúvača pánve a prúdovou ochrannou trubicou 32. Pohyby šmykového stavidlového posúvača a vibrácie prúdovej ochrannej trubice 32. ktoré sú spôsobovené prietokom tekutého kovu, môžu v každom okamžiku spôsobiť zhoršenie kvality lícujúcej plochy 22.

Ďalej opísané uplatnenie predmetu tohto vynálezu bude výhodne použité v prípade lícujúcich plôch, ktoré sú pre väčšinu častí statické počas odpichu, avšak ktoré sa môžu periodicky striedať. To je hlavne príklad výmien trubice, ktoré sú opísané v patentovom spise US 4 569 528. Pri takej trubicovej výmene je trubica v hornej časti vybavená doskou, ktorá je pevne pritláčaná na stacionárnu dosku hornej nádoby. Ak je trubica opotrebovaná, je nahradená novou trubicou, a to obyčajne zasunutím novej trubice oproti stacionárnej hornej doske. Lícujúca plocha 22 býva obyčajne značne poškodená uvedenou operáciou výmeny trubice, pričom je však len zriedkavo poškodená počas životnosti trubice, kedy je lícujúca plocha 22 statická.

Na také uplatnenie potom výhodný variant spôsobu podľa tohto vynálezu spočíva v začatí prívodu tesniaceho činidla len vtedy, ak to vyžaduje kvalita lícujúcej plochy 22. Ak únikové množstvo presiahne určitú dopredu stanovenú prijateínú hodnotu, to znamená, ak tlak, zaznamenávaný tlakomerom alebo manometrom 60 poklesne pod dopredu stanovenú prahovú hodnotu, je spustený prívod tesniaceho činidla. Čo najskôr po tom, ako dôjde k zníženiu unikajúceho množstva na dopredu stanovenú hodnotu, to znamená, že tlak, zaznamenávaný tlakomerom alebo manometrom 60 stúpne nad prahovú hodnotu, je prívod tesniaceho činidla zastavený.

Tento spôsob môže byt velmi lahko automatizovaný pridaním tlakového detektora 63, zaznamenávajúceho dve hraničné hgodnoty. Zdokonalenie, ktoré je uplatnitelné pri každom vyššie uvedených spôsobov podlá tohto vynálezu, spočíva v usporiadaní prídavnej prívodnej línie inertného plynu, skladajúcej sa z ventila 68, ktorý je možno voliteľne regulovať, z prietokového regulátora 70 a z prietokomeru 72 Ventil 68 sa otvára súčasne so spustením prívodu tesniaceho činidla na prívod prídavného toku inertného plynu počas prívodu tesniaceho činidla.

Toto zdokonalenie poskytuje výhodu, ktorá spočíva v tom, že je možno nastaviť hlavné prietokové množstvo inertného plynu, dodávaného regulátorom 58 na pomerne nízku hodnotu, napríklad 10 N 1/min, čo je dosť počas bežnej odpichovacej operácie, kedy je lícujúca plocha 22 správne utesnená a že je možno dosiahnuť dostatočne vysoké prietokové mnbožstvo vtedy, krčí došlo k poškodeniu lícujúceo povrchu 22, napríklad po výmene trubice, a to na udržiavanie prebytočného inertného plynu na zaistenie efektívnej prepravy tesniaceho činidla a na zaistenie odstraňovania prebytočného tesniaceho činidla výstupom 46.

Na obr. 7 je znázornený pohlad zhora na žiaruvzdorné príslušenstvo 74 podľa tohto vynálezu. Vstup 44 a výstup 46 ochranného plášťového kanála 40 sa skladá z lineárnej drážky 42. ktorá sa vynára na obvode žiaruvzdorného príslušenstva pomocou otovoru, ktorý je vyvŕtaný v telese tohto žiaruvzdorného príslušenstva. Toto žiaruvzdorné príslušenstvo 74 môže napríklad tvoriť spodnú čelnú plochu prúdovej ochrannej trubice, dosku na menič trubiek alebo všeobecnejšie akýkoľvek úsek hlavného žľabu 28.

Na obr. 8, na obr. 9, obr. 10 a obr. 11 sú znázornené príklady realizácie zariadenia podľa tohto vynálezu, skladajúceho sa z hornej dosky 64, vybavenej otvorom, tvoriacim hlavný žľab 28, z dolnej dosky 66, vybavenej taktiež otvorom, pričom sú tieto dosky 64 a 66 schopné navzájom sa voči sebe vodorovne posúvať, čo umožňuje robiť reguláciu prietoku tekutého kovu menením veľkosti otvoru hlavného žľabu 28.

Každá z oboch uvedených dosák 64 a 66 je vybavená drážkou 76 v tvare písmena U. Aj napriek tomu, že sú tieto drážky známe z doterajšieho stavu techniky, napríklad z francúzskeho patentového spisu FR 74/14636, tak dve nad sebou umiesnené drážky v tvare písmena U sa prekrývajú len jedným zo svojich ramien, a to cez časť ich dĺžky 78. ktorá sa môže meniť v závislosti od relatívnej polohy oboch dosák 64 a 66.

Ramená 80 a 82 sa neprekrývajú a sú na svojich príslušných koncoch pripojené jednak k výstupu 46 a jednak k vstupu potrubia 24 na prívod inertného plynu. Toto zariadenie je tak vybavené kontinuálnym lineárnym ochranným plášťovým kanálom 40, ktorý je vybavený vstupom na jednom konci a výstupom na druhom konci a ktorý obklopuje hlavný žľab 28. Toto usporiadanie tak umožňuje používať spôsob regulácie vstrekovania inertného plynu podľa tohto vynálezu pripevnením kalibrovaného redukčného tlakového zariadenia buď k dolnej doske 66 alebo jej vonkajšej strane.

Vzdialenosť medzi ramenami v tvare písmena U v hornej doske 64 je odlišná od vzdialenosti medzi ramenami v tvare písmena U v hornej doske 66. Aspoň jedno z týchto ramien v tvare písmena U je potom nesúmerné vzhľadom na otvor, tvoriaci hlavný žľab 28.

Toto usporiadanie je vhodné hlavne na použitie pri systéme, známom ako hubica so šmykovým stavidlovým posúvačom. Toto usporiadanie dokazuje, že predmet tohto vynálezu môže byt uplatnený vo velmi širokom počte rôznych zariadení na premiestňovanie tekutého kovu.

Claims

PATENTOVÉ

NÁROKY ?u w 1. Zariadenie na premiestňovanie tekutého kovu z hornej nádoby /2/ cez hlavný žľab /28/, ohraničený sústavou žiaruvzdorných príslušenstiev, kde každé žiaruvzdorné príslušenstvo má aspoň jednu lícujúcu plochu /22/, tvoriacu spojenie so zodpovedajúcou lícujúcou plochou susedného priliehjúceho žiaruvzdorného príslušenstva, do dolnej nádoby /10/, vyznačujúce sa tým, že obsahuje:

a/ ochranný plášťový kanál /18, 40/, umiesnený okolo hlavného žľabu /28/ v úrovni aspoň jednej doplnkovej lícujúcej plochy /22/ a b/ prostriedky /24/ na prívod tesniaceho činidla do ochranného plášťového kanála /40, 18/.
2. Zariaenie na premiestňovanie tekutého kovu podľa nároku 1,vyznačujúce sa tým, že nosná tekutina uľahčuje dopravu tesniaceho činidla do ochranného plášťového kanála /18, 40/.
3. Zariadenie na premiestňovanie tekutého kovu z hornej nádoby /2/ cez hlavný žľab /28/, ohraničený sústavou žiaruvzdorných príslušenstiev, kde každé žiaruvzdorné príslušenstvo má aspoň jednu lícujúcu plochu /22/, tvoriacu spojenie so zodpovedajúcou lícujúcou plochou susedného žiaruvzdorného príslušenstva , do dolnej nádoby /10/, vyznačujúce sa tým, že obsahuje:

a/ ochranný plášťový kanál /18, 40/, umiesnený okolo hlavného žlabu /28/ v úrovni aspoň jednej doplnkovej lícujúcej plochy /22/, pričom ochranný plášťový kanál /18, 40/ je vybavený vstupom /44/ a b/ nosnú tekutinu ochranného plášťového na dopravu tesniaceho činidla do kanála /40, 18/ cez vstup /44/.
4. Zariadenie na premiestňovanie nároku 2 alebo 3 vyznačujúce tekutina obsahuje inertný plyn.

tekutého kovu podlá sa t ý m, že nosná
5. Zariadenie na premiestňovanie tekutého kovu podlá ktoréhokolvek z nárokov laž4vyznačujúce sa t ý m, že prostriefky /33, 34, 36/ na prívod tesniaceho činidla obsahujú vložku /33/, usporiadanú na potrubí /24/ na prívod inertného plynu, ktoré je pripojené k vstupu /44/ ochranného plášťového kanála /40, 18/.
6. Zariadenie na premiestňovaie tekutého kovu podlá ktoréhokolvek z nárokov 1 až 5 vyznačujúce sa tým, že prostriedky /33, 34/ na prívod tesniaceho činidla obsahujú prostriedky /34/, ktoré umožňujú, aby do ochranného plášťového kanála /34/ sa privádzali dopredu stanovené dávky tesniaceho činidla.
7. Zariadenie na premiestňovanie tekutého kovu podlá ktoréhokolvek z nárokov 1 až 6 vyznačujúce sa tým, že ochranný plášťový kanál /40/ je vybavený výstupom /46/, ktorý umožňuje unikanie materiálov.
8. Zariadenie na premiestňovanie tekutého kovu podlá nároku 7vyznačujúce sa tým, že ochranný plášťový kanál /18, 40/ má prvý koniec a druhý koniec, pričom vstup /44/ je na prvom konci a výstup /46/ je na druhom konci.
9.Zariadenie na premiestňovanie tekutého kovu podlá nároku 7 alebo 8 vyznačujúce sa tým, že ochranný plášťový kanál /40/ je kontinuálny.
10. Zariadenie na premiestňovanie tekutého kovu podlá ktoréhokoľvek z nárokov 7 až 9 vyznačujúce sa tým, že prostriedky na udržiavanie tlaku na výstupe /46/ z ochranného plášťového kanála /40/ sú pripojené k výstupu /46/ ochranného plášťového kanála /40/, pričom umožňujú, aby prebytočné tesniace činidlo mohlo unikať.
11.Zariadenie na premiestňovanie tekutého kovu podlá nároku 10 vyznačujúce sa tým, že prostriedky na udržiavanie tlaku na výstupe /46/ ochranného plášťového kanála /40/, ktoré umožňujú, aby prebytočné tesniace činidlo mohlo unikať, je kalibrované redukčné tlakové zariadenie /61/, ukončené odvetrávacím výstupom /62/.
12. Zariadenie na premiestňovanie tekutého kovu podlá ktoréhokolvek z nárokov laž 11 vyznačujúce sa tým, že tesniace činidlo obsahuje práškovitý materiál.
13. Zariadenie na premiestňovanie tekutého kovu podlá ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 12 vyznačujúce sa tým, že práškovitý materiál obsahuje prášok.
14. Zariadenie na premiestňovanie tekutého kovu podlá ktoréhokolvek z nárokov laž 13 vyznačujúce sa tým, že prášok obsahuje častice rôznych rozmerov.
15. Zariadenie na premiestňovanie tekutého kovu podlá ktoréhokolvek z nárokov l až 14 vyznačujúce sa tým, že prášok obsahuje tavný materiál, ktorý je schopný zmäknúť aby utesnil netesnosti v ochrannom plášťovom kanáli /40, 18/.
16. Zariadenie na premiestňovanie tekutého kovu podlá ktoréhokolvek z nárokov l až 15 vyznačujúce sa tým, že tesniacim činidlom je neprchavý materiál, vybratý zo solí a kovov, ktoré sú pri teplote liatia tekuté.
17. Zariadenie na premiestňovanie tekutého kovu podlá ktoréhokolvek z nárokov laž 14 vyznačujúce sa tým, že tesniace činidlo obsahuje žiaruvzdorný materiál.
18. Zariadenie na premiestňovanie tekutého kovu podlá nároku 17 vyznačujúce sa tým, že žiaruvzdorný materiál obsahuje grafit.
19. Zariadenie na premiestňovanie tekutého kovu podlá ktoréhokolvek z nárokov laz 18 vyznačujúce sa tým, že ochranný plášťový kanál /18, 40/ má vnútorné steny v podstate pokryté nepriepustnou vrstvou, vytvorenou tesniacim činidlom.
20. Spôsob ochrany prúdu tekutého kovu v hlavnom žlabe /28/, ohraničenom sústavou žiaruvzdorných príslušenstiev a ochranným plášťovým kanálom /18, 40/, umiestneným okolo hlavného žlabu /28/, vyznačujúci sa tým, že do ochranného plášťového kanála /18, 40/ sa privádza tesniace činidlo.
21. Spôsob podlá nároku 20 vyznačujúci sa tým, že tesniace činidlo sa privádza vo forme drôtu, ktorý sa po vstupe do ochranného plášťového kanála /40, 18/ taví.
22. Spôsob podlá nároku 20 alebo 21 vyznačujúci sa tým, že tesniace činidlo sa privádza vo forme aspoň dvoch látok, ktoré sú pri vonkajšej teplote neaktívne a ktoré spolu pri teplote liatia reagujú.
23. Spôsob podlá ktoréhokolvek z nárokov 20 až 22 vyznačujúci sa tým, že tesniace činidlo sa privádza kontinuálne.
24. Spôsob podlá ktoréhokolvek z nárokov 20 až 22 vyznačujúci sa tým, že tesniace činidlo sa privádza prerušovane.
25. Spôsob podía ktoréhokoivek z nárokov 20 až 24 vyznačujúci sa tým, že nosná tekutina uiahčuje prívod tesniaceho činidla do ochranného plášťového kanála /40, 18/.
26. Sôsob pódia nároku 25 vyznačujúci sa tým, že

- nosná tekutina sa privádza pri konštantnom tlaku, prietokové množstvo privádzané nosnej tekutiny sa meria,

- tesniace činidlo sa privádza, kým prietokové množstvo prekročí dopredu stanovenú hodnotu.
27. Spôsob pódia nároku 25 vyznačujúci sa t ý m, že

- nosná tekutina sa privádza do ochranného plášťového kanála /40 ,18/ pri konštantnom prietokovom množstve,

- tlak nosnej tekutiny v ochrannom plášťovom kanáli /40, 18/ sa meria, tesniace činidlo sa privádza, ak tlak poklesne pod dopredu stanovenú hodnotu.
28. Spôsob podía nároku 25 vyznačujúci sa tým, že

- prúd nosnej tekutiny sa privádza do vstupu ochranného plášťového kanála /40/ pri konštantnom vstupnom prietokovom množstve,

- výstupné prietokové množstvo nosnej tekutiny sa meria na výstupe /62/ z ochranného plášťového kanála a je určované,

- vstupné prietokové množstvo je nastavené na udržiavanie výstupného prietokového množstva na kladnej hodnote,

- rozdiel medzi vstupným prietokovým množstvo a výstupným prietokovým množstvom sa zisťuje a

- tesniace činidlo sa privádza do ochranného plášťového kanála /40/, kým rozdiel presiahne povolenú hranicu.