SK288035B6

SK288035B6 - Apparatus and method for modulation/demodulation with consecutive minimum runlength limitation

Info

Publication number: SK288035B6
Application number: SK116-2000A
Authority: SK
Inventors: Immink Kornelis A Schouhamer; Joseph A H M Kahlman; Gijsbert J Van Den Enden; T Nakagawa; Y Shimpuku; T Narahara; K Nakamura
Original assignee: Koninkl Philips Electronics Nv; Sony Corp
Priority date: 1998-05-29
Filing date: 1999-05-25
Publication date: 2013-01-02
Also published as: TW498313B; SK1162000A3; HUP0003579A2; HRP20000050B1; IL134229A; EE05501B1; CN100557981C; YU49188B; US20070063881A1; AR019600A1; IL134229A0; SI20174B; HUP0003579A3; CN1274484A; PL338300A1; EA002209B1; UA49081C2; LV12526B; CA2298685A1; MY131577A

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka modulačného prístroja a spôsobu modulácie, demodulačného prístroja a spôsobu demodulácie ako aj média na prezentáciu programu používaného v operáciách záznamu dát na záznamové médium s vysokou záznamovou hustotou a prehrávaní dát zaznamenaných na záznamovom médiu s vysokou záznamovou hustotou.

Doterajší stav techniky

Keď sa dáta prenášajú cez prenosovú linku alebo zaznamenávajú na záznamové médium ako napríklad magnetický disk, optický disk alebo magneto optický disk, dáta sa modulujú do kódu vyhovujúceho prenosovej linke alebo záznamovému médiu pred prenosom alebo záznamom. Ako technika modulácie je známe blokové kódovanie. V blokovom kódovaní sa dátový reťazec blokuje do jednotiek, z ktorých každá obsahuje m x i bitov. Každá z jednotiek, ktorá sa ďalej označuje ako dátové slovo, sa potom konvertuje na kódové slovo obsahujúce n x i bitov podľa vhodného kódovacieho pravidla. Pre i = 1 je toto kódové slovo kódom s pevnou dĺžkou. V prípade, keď má i viacero hodnôt, z ktorých každá je vybraná z intervalu od 1 do imax, teda maximálneho i, výsledné kódové slovo je kódom s premenlivou dĺžkou. Vo všeobecnosti sa kód, ktorý je výsledkom blokového kódovania, vyjadruje ako kód s premenlivou dĺžkou (d, k; m, n; r).

Tu sa i nazýva obmedzením dĺžky a r je imax, obmedzenie maximálnej dĺžky, d je minimálny počet núl objavujúcich sa medzi dvoma po sebe nasledujúcimi jednotkami, d sa označuje ako minimálna séria núl. Na druhej strane k je maximálny počet núl objavujúcich sa medzi dvoma po sebe nasledujúcimi jednotkami, k sa označuje ako maximálna séria núl.

Pri operácii s cieľom zaznamenať kód s premenlivou dĺžkou získaný z opísaného blokového kódovania na záznamové médium, ako je napríklad optický disk alebo magnetooptický disk, na kompaktný disk (CD) alebo minidisk (MD), kód s premenlivou dĺžkou prechádza moduláciou NRZI (Non Retum to Zero Inverted invertované bez návratu k nule), pri ktorej sa interpretuje každá „1“ kódu s variabilnou dĺžkou ako inverzia, kým „0“ sa interpretuje ako neinverzia. Po dokončení modulácie NRZI sa kód s premenlivou dĺžkou zaznamenáva. Kód s premenlivou dĺžkou po dokončení modulácie NRZI sa označuje ako sled záznamovej vlny. V prípade magnetooptického disku vyhovujúceho starším špecifikáciám ISO predpisujúcim nie až takú veľkú záznamovú hustotu sa sledy bitov po dokončení záznamovej modulácie zaznamenávajú tak, ako sú, bez toho, aby podstúpili moduláciu NRZI.

Nech zápisy Tmin a Tmax označujú minimálnu a maximálnu periódu sledu záznamovej vlny. V tomto prípade, aby sa sled záznamovej vlny zaznamenal pri vysokej záznamovej hustote v smere lineárnej rýchlosti, je výhodná dlhá minimálna inverzná perióda alebo veľká minimálna séria d. Navyše z hľadiska synchronizácie je vhodné mať krátku maximálnu inverznú periódu Tmax alebo malú maximálnu sériu k. Aby sa splnili tieto požiadavky, bolo navrhnutých viacero modulačných techník.

Konkrétnejšie, pre optický disk, magnetický disk alebo magnetooptický disk sú navrhnuté alebo skutočne používané modulačné techniky na generovanie kódu s premenlivou dĺžkou RLL (1-7), ktorý sa vyjadruje aj ako (1, 7; m, n; r) a kódu s premenlivou dĺžkou RLL (2 - 7), tiež vyjadrovaného ako (2, 7 m, n; r), ako aj kódu s pevnou dĺžkou RLL (1 - 7), tiež vyjadrovaného ako (1, 7; m, n; 1), používaného v ISO špecifikácii MO. Pre diskové prístroje, ktoré sú v súčasnosti predmetom výskumu a vývoja, ako napríklad optický disk a magnetooptický disk s vysokou záznamovou hustotou, sa bežne používa kód RLL (Run length Limited Code - kód s obmedzenou dĺžkou série) s minimálnou sériou d s hodnotou 1.

Nasleduje príklad konverznej tabuľky kódu s premenlivou dĺžkou RLL (1 7).

Tabuľka 1 RLL (1,7; 2, 3; 2)

	Dáta	Kód
i=l	11	OOx
	10	010
	01	lOx
i = 2	0011	000	OOx
	0010	000	010
	0001	100	OOx
	0000	100	010

Symbol x použitý v konverznej tabuľke má hodnotu „1“ pre ďalší nasledujúci kanálový bit s hodnotou „0“, alebo má hodnotu „00“ pre ďalší nasledujúci kanálový bit s hodnotou „1“. Obmedzenie maximálnej dĺžky r je 2.

SK 288035 Β6

Parametre kódu s premenlivou dĺžkou RLL (1 - 7) sú (1, 7; 2, 3; 2). Minimálna inverzná perióda Tmin, ktorú možno vyjadriť ako (d + 1) T, sa teda rovná 2 (=1 + 1) T, kde T je bitová medzera v slede záznamovej vlny. Minimálna inverzná perióda Tmin, ktorú možno vyjadriť aj ako (m/n) x 2 Tdata, sa teda rovná 1,33 (= 2/3 x 2) Tdata, kde Tdata je bitová medzera v dátovom reťazci. Maximálna inverzná perióda Tmax, ktorú možno vyjadriť ako (k + 1) T, sa teda rovná (7 + 1) T = 8T = 8 x (m/n) Tdata = 8x2/3 Tdata = 5,33 Tdata. Šírka detekčného okna Tw, ktorú možno vyjadriť aj ako (m/n) Tdata, sa teda rovná 0,67 (= 2/3) Tdata.

V slede kanálových bitov po dokončení modulácie RLL (1-7) zobrazenej v tabuľke 1 sa po generačnej frekvencii zodpovedajúcej perióde 2T, ktorá sa rovná minimálnej inverznej perióde Tmin, najčastejšie pozorujú generačné frekvencie zodpovedajúce periódam 3T a 4T. Skutočnosť, že sa generuje veľa okrajových informácií v krátkych intervaloch, napríklad 2T a 3T, je v mnohých prípadoch výhodná na generovanie signálu hodín.

Keďže sa však ďalej zvyšuje záznamová linková hustota, minimálna séria sa tentoraz stáva problémom. Teda ak sa po sebe generujú minimálne série 2T, sled záznamovej vlny má tendenciu podliehať deformácii v nej generovanej. Je to tak preto, lebo výstup 2T vlny je menší ako výstupy iných vín, a teda je ľahko ovplyvniteľný faktormi ako rozostrenie a tangenciálne naklonenie. Okrem toho pri vysokej linkovej hustote je záznam po sebe nasledujúcich minimálnych znakov (2T) tiež ľahko ovplyvniteľný rušením, napríklad šumom. Preto operácia prehrávania dát bude tiež mať sklon podliehať chybám. V tomto prípade sa v mnohých prípadoch pozoruje vzorec chýb v reprodukcii dát ako posuny v čelných a zadných okrajoch minimálneho znaku. V dôsledku toho sa zvyšuje dĺžka generovanej bitovej chyby.

Ako je opísané, keď sa dáta prenášajú cez prenosovú linku alebo zaznamenávajú na záznamové médium, dáta sa pred prenosom alebo záznamom modulujú na kód vyhovujúci prenosovej linke alebo záznamovému médiu. Ak kód pochádzajúci z modulácie obsahuje jednosmerný komponent, ľahko sa generujú rôzne chybové signály, ako napríklad chyby trasovania generované v ovládaní serve diskovej mechaniky majú sklon k variáciám alebo nepokoju. Z tohto dôvodu je teda žiaduce vynaložiť čo najviac snahy na zabránenie tomu, aby modulovaný kód obsahoval jednosmerný komponent.

Aby sa zabránilo tomu, aby modulovaný kód obsahoval jednosmerný komponent, navrhla sa kontrola DSV (Digital Sum Value - hodnota digitálnej sumy). DSV je súčet zistený sčítaním hodnôt sledu bitov (symbolov dát), pričom hodnoty +1 a -1 sa priraďujú pre „1“ a „0“ v slede, ktoré sú výsledkom modulácie NRZI (teda úrovňového kódovania) sledu kanálových bitov. DSV je indikátorom jednosmerného komponentu obsiahnutého v slede kódov. Zníženie absolútnej hodnoty DSV prostredníctvom kontroly DSV je ekvivalentné potlačeniu magnitúdy jednosmerného komponentu obsiahnutého v slede kódov.

Kontrola DSV sa nepoužíva na modulačný kód generovaný v súlade s tabuľkou premenlivej dĺžky RLL (1-7) uvedenou ako tabuľka 1. Kontrola DSV pre taký prípad sa uskutočňuje výpočtom DSV sledu zakódovaných bitov (sledu kanálových bitov) po modulácii na vopred určený čas a vložením vopred určeného počtu kontrolných bitov DSV do sledu zakódovaných bitov (sledu kanálových bitov).

Pri akejkoľvek rýchlosti sú kontrolné bity DSV v zásade redundantné bity. Ak sa má brať do úvahy efektívnosť konverzie kódu, je žiaduce znížiť počet kontrolných bitov DSV na čo najmenšiu hodnotu.

Navyše ak sa vkladajú kontrolné bity DSV, je tiež žiaduce urobiť minimálnu sériu d a maximálnu sériu k nezmenenú. Je to preto, lebo zmena v (d, k) bude mať vplyv na charakteristiky záznamu a prehrávania.

Podstata vynálezu

Ako je opísané, pri operácii záznamu kódu RLL pri vysokej linkovej hustote alebo pri operácii prehrávania kódu RLL zaznamenaného pri vysokej linkovej hustote vzniká problém, že vzorec po sebe nasledujúcich minimálnych sérií spôsobí ľahké generovanie dlhej chyby.

Okrem toho v prípade kódu RLL, napríklad kódu RLL (1- 7), kontrola DSV vyžaduje vloženie kontrolných bitov DSV do ľubovoľnej časti reťazca kódových slov (sledu kanálových bitov). Keďže kontrolné bity DSV sú však v zásade redundantné bity, je žiaduce znížiť počet vkladaných kontrolných bitov DSV na najmenšiu možnú hodnotu. Aby sa však udržala minimálna séria a maximálna séria na konštantných hodnotách, počet kontrolných bitov DSV je najmenej 2. Je teda žiaduce znížiť počet kontrolných bitov DSV na ešte menšiu hodnotu.

Predložený vynález rieši uvedené problémy. Cieľom predloženého vynálezu je umožniť vykonávanie kontroly DSV s cieľom získať vysoko efektívne kontrolné bity na kóde RLL (d, k; m, n), kde minimálna séria d = 1, teda kód RLL (1, 7; 2, 3), aby sa znížil počet po sebe nasledujúcich minimálnych sérií, pričom sa zachová minimálna séria a maximálna séria.

Dokument US 5477222 opisuje signál rozdelený do prúdu dáta bitov signálu binárneho kanálu, kde prúd bitov zdrojového signálu je rozdelený do n-bitových zdrojových slov, pričom prístroj obsahuje obvod konverzie uspôsobený na konverziu zdrojových slov na príslušné m-bitové kanálové slová. Obvod konverzie je ďalej uspôsobený na konverziu n-bitových zdrojových slov na príslušné m-bitové slová tak, aby konverzia každého n-bitového zdrojového slova zachovávala paritu, ako je uvedené na obr. 1. V dokumente US 5477222 je základný kód doplnený o substitučný kód, ktorý zabezpečuje, že sa dosiahne určité kódové obmedzenie. Pre tieto určité sekvencie kódových slov, ktoré by normálne vznikli konverziou použitím základného kódu, sú substituované použitím konverzie zo substitučných kódov.

Ďalším cieľom predloženého vynálezu je zabrániť rozširovaniu demodulačnej chyby pomocou konverznej tabuľky s najjednoduchšou možnou konfiguráciou.

Prostriedky na vyriešenie týchto problémov

Modulačný prístroj podľa nároku 1 sa vyznačuje tým, že premenlivý kód má ďalšie obmedzenie k = 7 a že konverzia základného kódu, ktorá chýba v konverznej tabuľke, sa poskytne konverziou substitučného kódu.

Médium na prezentáciu programu podľa nároku 24 sa vyznačuje tým, že premenlivý kód má ďalšie obmedzenie k = 7 a že konverzia základného kódu, ktorá chýba v konverznej tabuľke, sa poskytne konverziou substitučného kódu.

Demodulačný prístroj podľa nároku 25 sa vyznačuje tým, že premenlivý kód má ďalšie obmedzenie k = 7 a že konverzia základného kódu, ktorá chýba v konverznej tabuľke, sa poskytne konverziou substitučného kódu.

Spôsob demodulácie podľa nároku 28 zahŕňa

- základné kódy;

- prvé substitučné kódy na limitovanie počtu po sebe nasledujúcich výskytov uvedenej minimálnej série d; a

- druhé substitučné kódy na udržanie uvedeného limitu dĺžky série k, premenlivý kód má obmedzenia d=l,m = 2an = 3, sa vyznačuje tým, že premenlivý kód má ďalšie obmedzenie k = 7 a že konverzia základného kódu, ktorá chýba v konverznej tabuľke, sa poskytne konverziou substitučného kódu.

Médium na prezentáciu programu podľa nároku 29 sa vyznačuje tým, že premenlivý kód má ďalšie obmedzenie k = 7 a že konverzia základného kódu, ktorá chýba v konverznej tabuľke, sa poskytne konverziou substitučného kódu.

Podľa modulačného prístroja podľa nároku 1, spôsobu modulácie podľa nároku 23, média na prezentáciu programu modulácie podľa nároku 24, demodulačného prístroja podľa nároku 25, spôsobu demodulácie podľa nároku 28 a média na prezentáciu programu demodulácie podľa nároku 29, sa konverzné spracovanie vykonáva na základe konverznej tabuľky uplatňujúcej pravidlo konverzie, podľa ktorého zvyšok po delení počtu jednotiek prvku v dátovom reťazci dvoma s hodnotou 0 alebo 1 sa bude vždy rovnať zvyšku po delení počtu jednotiek prvku v reťazci kódových slov vzniknutých konverziou dátového reťazca dvoma, a konverzné kódy uvedenej konverznej tabuľky obsahujú:

- základné kódy;

- druhé substitučné kódy na udržanie uvedeného limitu dĺžky série k, premenlivý kód má obmedzenia d = l,m = 2an = 3, pričom premenlivý kód má ďalšie obmedzenie k = 7 a pričom konverzia základného kódu, ktorá chýba v konverznej tabuľke, sa poskytne konverziou substitučného kódu.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Uskutočnenia predloženého vynálezu boli opísané s odkazom na nasledujúce diagramy, kde:

Obrázok 1 je blokový diagram zobrazujúci typickú konfiguráciu uskutočnenia realizujúceho modulačný prístroj poskytnutý predloženým vynálezom.

Obrázok 2 je vysvetľujúci diagram použitý na opísanie spracovania vykonávaného jednotkou na určovanie/vkladanie kontrolného bitu DSV 11 použitý v modulačnom prístroji zobrazenom na obrázku 1.

Obrázok 3 je blokový diagram zobrazujúci typickú konfiguráciu modulačnej jednotky 12 použitej v modulačnom prístroji zobrazenom na obrázku 1.

Obrázok 4 je diagram uvádzajúci príklad spracovania vykonávaného modulačnou jednotkou 12 zobrazenou na obrázku 3.

Obrázok 5 je blokový diagram zobrazujúci typickú konfiguráciu uskutočnenia realizujúceho demodulačný prístroj poskytnutý predloženým vynálezom.

Obrázok 6 je blokový diagram zobrazujúci typickú konfiguráciu demodulačnej jednotky 111 použitej v demodulačnom prístroji zobrazenom na obrázku 5.

Obrázok 7 je vysvetľujúci diagram použitý na opísanie spracovania vykonávaného demodulačnou jednotkou 111 zobrazenou na obrázku 6.

SK 288035 Β6

Obrázok 8 je bloková schéma použitá ako referencia na vysvetlenie operácií uskutočnených jednotkou na odstraňovanie kontrolného bitu DSV 112 použitou v demodulačnom prístroji zobrazenom na obrázku 5.

Obrázok 9 je blokový diagram zobrazujúci ďalšiu typickú konfiguráciu uskutočnenia realizujúceho modulačný prístroj poskytnutý predloženým vynálezom.

Obrázok 10 je blokový diagram zobrazujúci ďalšiu typickú konfiguráciu uskutočnenia realizujúceho demodulačný prístroj poskytnutý predloženým vynálezom.

Obrázok 11 je diagram zobrazujúci príklad kódu na záznam s vloženými synchronizačnými signálmi a kontrolnými bitmi DSV.

Podrobný opis výhodných uskutočnení

Pred vysvetlením niektorých výhodných uskutočnení predloženého vynálezu, aby sa vyjasnili vzťahy spájajúce prostriedky predloženého vynálezu opísané v nárokoch s uskutočneniami, v nasledujúcom opise charakterizujúcom vynález je každý prostriedok nasledovaný typickou realizáciou uvedenou v zátvorkách vo forme „prostriedok (realizovaný napríklad typickým uskutočnením)”. Zaiste nie je potrebné zdôrazňovať, že typické uskutočnenie sa nemá vykladať v obmedzujúcom zmysle. To znamená, že prostriedok nemusí byť nevyhnutne obmedzený na typické uskutočnenie spojené s týmto prostriedkom.

Podľa nároku 10 sa modulačný prístroj podľa nároku 10 ďalej vyznačuje tým, že má aj prostriedok na vkladanie synchronizačného signálu (realizovaný napríklad jednotkou vkladania synchronizačného signálu 212 zobrazenou na obrázku 9) na vkladanie synchronizačného signálu obsahujúceho jedinečný vzorec nezahrnutý v uvedených konverzných kódoch uvedenej konverznej tabuľky na ľubovoľnú pozíciu v uvedenom reťazci kódových slov.

Podľa nároku 21 sa modulačný prístroj podľa nároku 1 ďalej vyznačuje tým, že má prostriedok kontroly DSV (realizovaný napríklad jednotkou na určovanie/vkladanie kontrolného bitu DSV 11 zobrazenou na obrázku 1) na kontrolovanie DSV vstupných dát a dodávanie uvedených DSV uvedeným konverzným prostriedkom.

Podľa nároku 22 sa modulačný prístroj podľa nároku 1 ďalej vyznačuje tým, že uvedený konverzný prostriedok obsahuje:

prvý prostriedok detekcie kódov (realizovaný napríklad jednotkou detekcie kódu limitujúceho po sebe nasledujúci výskyt minimálnych sérií 33 zobrazenou na obrázku 3) na detekciu uvedených prvých substitučných kódov na limitovanie počtu po sebe nasledujúcich výskytov uvedených minimálnych sérií d; a druhý prostriedok na detekciu kódu (realizovaný napríklad ako prostriedok na detekciu kódu zabezpečujúceho maximálnu sériu 34 zobrazený na obrázku 3) na detekciu uvedených druhých substitučných kódov na udržiavanie limitu dĺžky série.

Podľa nároku 26 sa demodulačný prístroj podľa nároku 25 ďalej vyznačuje tým, že má prostriedok na odstraňovanie bitov (realizovaný napríklad jednotkou na odstraňovanie kontrolného bitu DSV 112 zobrazenou na obrázku 5) na odstraňovanie nadbytočných bitov vkladaných vo vopred určených intervaloch do uvedeného kódu.

Výhodné uskutočnenia predloženého vynálezu sú opísané nasledovne. Aby bolo toto vysvetlenie ľahšie pochopiteľné, v nasledujúcom opise bude pole bitov ‘0’ a ‘ľ dát pred konverziou, teda predkonverzný dátový reťazec, reprezentovaný ako sled bitov uzatvorených v zátvorkách (), ako napríklad (000011). Na druhej strane pole bitov ‘0’ a ‘ľ kódu pochádzajúceho z konverzie, teda reťazec slov po konverzii, je reprezentovaný ako sled bitov ohraničený párom symbolov “, ako napríklad „000100100“. Tabuľky 2 a 3 sú príkladmi konverznej tabuľky na konverziu dát na kód v súlade s predloženým vynálezom.

Tabuľka 2 17PP.RML.32
Dáta 11 10 01	Kód 0 001 010
00í 1	010 100
0010	010 000
0001	000 100

SK 288035 Β6

000011	000 100 100
000010	000 100 000
000001	010 100 100
000000	010 100 000
„110111	001 000 000 (ďalej 010)

00001000 000 100 100 100

00000000 010 100 100 100 if xxl then *0* = 000 xxO then *0* = 101 sync & Termination #01 000 000 001 (12 kanálových bitov) alebo #01 001 000 000 001 000 000 001 (24 kanálových bitov) # = 0: Not terminate čase # = 1: Terminate čase

Terminačná tabuľka

000

0000 010 100 „110111 001 000 000 (ďalej 010)

Keď sú ďalšie kanálové bity ‘010’, ‘1101 1 ľ sa konvertuje na ‘001 000 000’ po použití hlavnej tabuľky a terminačnej tabuľky.

Ako je ukázané v tabuľke 2, konverzná tabuľka ukazuje kódy pochádzajúce z konverzie vrátane základných kódov, substitučných kódov a terminačných kódov. Konverzné spracovanie nemožno uskutočniť bez základného kódu. Základné kódy v konverznej tabuľke sú kódy pochádzajúce z konverzie dátových reťazcov (11) až (000000). Konverzné spracovanie možno uskutočniť aj vtedy, ak neexistuje substitučný kód. Ak však substitučný kód existuje, možno uskutočniť efektívnejšiu konverziu. Substitučné kódy v konverznej tabuľke sú kódy pochádzajúce z konverzie dátových reťazcov (110111), (00001000) a (00000000). Terminačný kód sa používa na termináciu kódu pochádzajúcu z konverzie v akejkoľvek ľubovoľnej pozícii. Terminačné kódy v tabuľke sú kódy pochádzajúce z konverzie dátových reťazcov (00) a (0000). Okrem toho konverzná tabuľka predpisuje aj synchronizačné signály.

Minimálna séria d v tabuľke 2 je 1, zatiaľ čo maximálna séria k je 7. Jeden z prvkov základných kódov zahŕňa neurčitý kód, teda kód označený symbolom hviezdičky ‘*’. Bit reprezentovaný symbolom ‘*’ neurčitého kódu môže byť určený buď ako „0“, alebo „1“, aby sa udržali hodnoty minimálnej série d a maximálnej série k bez ohľadu na bezprostredne predchádzajúci alebo nasledujúci reťazec kódových slov. Podrobnejšie povedané, ak 2-bitový dátový reťazec, ktorý sa má konvertovať, je (11), kód vychádzajúci z konverzie môže byť „000“ alebo „101“ v závislosti od bezprostredne predchádzajúceho reťazca kódových slov. Špecifickejšie povedané, ak je jeden kanálový bit bezprostredne predchádzajúceho reťazca kódových slov „1“, 2-bitový dátový reťazec (11) sa konvertuje na kód „000“, aby sa udržala minimálna séria d. Ak je na druhej strane jeden kanálový bit bezprostredne predchádzajúceho reťazca kódových slov „0“, 2-bitový dátový reťazec (11) sa konvertuje na kód „101“, aby sa udržala maximálna séria k.

Základné kódy uvedené v konverznej tabuľke tabuľky 2 majú štruktúru s premenlivou dĺžkou. Počet základných kódov s obmedzením dĺžky i s hodnotou 1 je 3, teda hodnota, ktorá je menšia ako požadovaný počet 4 (= 2 ^Λ m = 2 ^Λ 2). Tieto 3 základné kódy sú “*0*”, „001“ a „010“. V dôsledku toho pri operácii konverzie dátového reťazca sa naráža na dátový reťazec, ktorý nemožno konvertovať s obmedzením dĺžky i v hodnote 1. Z tohto dôvodu je v operácii potrebné odkazovať na základné kódy s obmedzením dĺžky i s hodnotou do 3 v tabuľke 2, aby sa skonvertovali všetky dátové reťazce. V tabuľke 2 sú teda zahrnuté základné kódy s obmedzením dĺžky i v hodnote do 3, aby mohla tabuľka 2 slúžiť ako dostatočná konverzná tabuľka.

Okrem toho konverzná tabuľka tabuľky 2 obsahuje aj substitučné kódy na obmedzenie po sebe nasledujúcich výskytov minimálnej série d. Ak dátový reťazec (110111) a reťazec kódových slov nasledujúci po kóde pochádzajúcom z konverzie dátového reťazca je „010“, dátový reťazec sa konvertuje na kódové slovo „010 000 000“. Ak na druhej strane reťazec kódových slov nasledujúci po kóde pochádzajúcom z konverzie dátového reťazca je iný ako „010“, dátový reťazec (110111) je konvertovaný v 2-bitových jednotkách. Podrobnejšie povedané, 2-bitové sledy (11), (01) a (11) v dátovom reťazci sa konvertujú na reťazec kódových slov „*0* 010 a *0*“. V dôsledku toho po sebe sa vyskytujúce minimálne série d v reťazci kódových slov pochádzajúcich z konverzie dátového reťazca možno obmedziť limitovaním počtu opakovaných minimálnych sérií na maximálne 6.

Okrem toho konverzná tabuľka tabuľky 2 uplatňuje konverzné pravidlo, podľa ktorého zvyšok po delení počtu jednotiek prvku v dátovom reťazci dvoma s hodnotou 0 alebo 1 sa bude vždy rovnať zvyšku po delení počtu jednotiek prvku v reťazci kódových slov pochádzajúcom z konverzie dátového reťazca dvoma. To znamená, že ak počet jednotiek v prvku dátového reťazca je párny, počet jednotiek prvku v reťazci kódových slov je tiež párny a ak je na druhej strane počet jednotiek prvku v dátovom reťazci nepárny, počet jednotiek prvku v reťazci kódových slov je tiež nepárny. Napríklad dátový reťazec (000001) sa konvertuje na reťazec kódových slov „010 100 000“. V tomto prípade zvyšok po delení počtu jednotiek v prvku dátového reťazca dvoma je 1, čo sa rovná zvyšku po delení počtu jednotiek prvku v reťazci kódových slov pochádzajúcich z konverzie dátového reťazca dvoma. Teda počty jednotiek dátového reťazca a reťazca kódových slov sú oba nepárne. Ako ďalší príklad sa dátový reťazec (000000) konvertuje na reťazec kódových slov „010 100 100“. V tomto prípade zvyšok po delení počtu jednotiek v prvku dátového reťazca dvoma je 0, čo sa rovná zvyšku po delení počtu jednotiek prvku v reťazci kódových slov pochádzajúcich z konverzie dátového reťazca dvoma. Teda počty jednotiek dátového reťazca a reťazca kódových slov sú oba párne.

Navyše obmedzenie maximálnej dĺžky r v konverznej tabuľke tabuľky 2 je 4. Kódy v tabuľke s obmedzením dĺžky i v hodnote 4 sú substitučné kódy na implementáciu hodnoty 7 maximálnej série k. Taký substitučný kód sa označuje ako kód zabezpečujúci maximálnu sériu. Teda dátový reťazec (00001000) sa konvertuje na reťazec kódových slov „000 100 100 100“, zatiaľ čo dátový reťazec (00000000) sa konvertuje na reťazec kódových slov „010 100 100 100“. Treba poznamenať, že v tomto prípade sa aj hodnota minimálnej série d udržiava na 1.

Ak konverzná tabuľka tabuľky 2 nezahŕňa substitučné kódy, ktoré majú obmedzenie dĺžky i v hodnote 4, obmedzenie maximálnej dĺžky r pre tabuľku je 3, čo spôsobuje generovanie kódu s maximálnou sériou k v hodnote 8. Keďže však tabuľka zahŕňa základné kódy s obmedzením dĺžky i v hodnote 4, možno generovať kód s maximálnou sériou k v hodnote 7.

Vo všeobecnosti čím je väčšia maximálna séria k, tým je ťažšie generovanie hodinového signálu, a teda tým je slabšia stabilita systému. Teda znížením hodnoty maximálnej série k z 8 na 7 možno zlepšiť charakteristiky systému úmerne so znížením maximálnej série k.

Teda ak sa vytvorí konverzná tabuľka tabuľky 2 tak, aby zahŕňala iba základné kódy, obmedzenie maximálnej dĺžky r pre takú tabuľku je 3. V tomto prípade je možné generovať kód, ktorý má minimálnu sériu d v hodnote 1 a maximálnu sériu k v hodnote 8. Navyše zvyšok po delení počtu jednotiek v prvku dátového reťazca dvoma, ktorý má hodnotu 0, sa bude vždy rovnať zvyšku po delení počtu jednotiek prvku v reťazci kódových slov pochádzajúcich z konverzie dátového reťazca dvoma.

Ak je konverzná tabuľka vytvorená tak, aby zahŕňala aj substitučné kódy na obmedzenie po sebe nasledujúcich výskytov minimálnej série d popri základných kódoch, obmedzenie maximálnej dĺžky r pre takú tabuľku je tiež 3. V tomto prípade je však možné generovať kód, ktorý má minimálnu sériu d s hodnotou 1 a maximálnu sériu k s hodnotou 8, zatiaľ čo počet po sebe nasledujúcich minimálnych sérií d je obmedzený na hornú hodnotu limitu. Navyše zvyšok po delení počtu jednotiek v prvku dátového reťazca dvoma, ktorý má hodnotu 0, sa bude vždy rovnať zvyšku po delení počtu jednotiek prvku v reťazci kódových slov pochádzajúcich z konverzie dátového reťazca dvoma.

Ak je konverzná tabuľka vytvorená tak, aby zahŕňala aj substitučné kódy na zabezpečenie maximálnej série k v hodnote 7 popri substitučných kódoch na obmedzenie po sebe nasledujúcich výskytov minimálnej série d a základných kódoch, obmedzenie maximálnej dĺžky r pre takú tabuľku je 4. V tomto prípade je možné generovať kód, ktorý má minimálnu sériu d s hodnotou 1 a maximálnu sériu k s hodnotou 7, zatiaľ čo počet po sebe nasledujúcich minimálnych sérií d je obmedzený na hornú hodnotu limitu. Navyše zvyšok po delení počtu jednotiek v prvku dátového reťazca dvoma, ktorý má hodnotu 0, sa bude vždy rovnať zvyšku po delení počtu jednotiek prvku v reťazci kódových slov pochádzajúcich z konverzie dátového reťazca dvoma.

Vo všeobecnosti však platí, že čím väčšie je obmedzenie maximálnej dĺžky r, tým slabšie sú propagačné charakteristiky demodulačnej chyby generovanej v prípade bitového posunu, teda chyby, ktorá sa generuje v dôsledku toho, že sa posunie okrajový bit v smere dopredu alebo dozadu od svojej normálnej pozície o jeden bit.

Porovnanie tabuľky 1 s tabuľkou 2 ukazuje, že obmedzenie maximálnej dĺžky r tabuľky 1 je 2, zatiaľ čo v druhej tabuľke je to 4. Teda tabuľka 2 by mala dávať slabšie charakteristiky ako tabuľka 1. Ale výsledky simulácie, ktoré budú opísané neskôr s odkazom na tabuľku 7, naznačujú, že charakteristiky tabuľky 2 v porovnaní s tabuľkou 1 nie sú také slabé. Ako je napríklad uvedené v tabuľke 7, priemerná bajtová chybovosť tabuľky 1 je 1,014 bajtov, zatiaľ čo v tabuľke 2 je 1,67, čo je hodnota, ktorá nie je oveľa vyššia ako v tabuľke 1. Rozdiel v priemernej chybovosti možno považovať za dôsledok skutočnosti, že počet konverzných kódových skupín v tabuľke 1 je o dve menší ako v tabuľke 2.

SK 288035 Β6

V prípade, v ktorom sa vkladá synchronizačný signál na ľubovoľnú pozíciu do reťazca kódových slov (teda do sledu kanálových bitov) generovaného ako výsledok konverzie uskutočňovanej v súlade s konverznou tabuľkou tabuľky 2, konverzná tabuľka dáva kód so štruktúrou premenlivej dĺžky. Je to tak preto, lebo konverzná tabuľka zahŕňa terminačnú tabuľku predpisujúcu terminačné kódy pre terminačný kód pochádzajúci z konverzie na ľubovoľnej pozícii. Terminačný kód sa použije v prípade potreby.

Je možné napríklad predpokladať, že synchronizačný signál sa vkladá na konkrétnu pozíciu v kóde pochádzajúcom z konverzie. V tomto prípade sa predovšetkým v bode spojenia medzi reťazcom kódových slov bezprostredne predchádzajúci konkrétnu pozíciu a reťazec kódových slov bezprostredne nasledujúci za touto konkrétnou pozíciou nastavujú spojovacie bity, pričom sa udržiava minimálna séria d a maximálna séria k a medzi spojovacími bitmi sa nastaví jedinečný vzorec predstavujúci synchronizačný signál. Uvažuje sa vzorec synchronizačného signálu, ktorý porušuje hodnotu 7 maximálnej série k. V tomto prípade vzorec synchronizačného signálu s minimálnou dĺžkou je 12-bitové kódové slovo (teda 12 kanálových bitov) dané nasledovne:

„#01 000 000 001“.

Symbol na začiatku vzorca synchronizačného signálu je spojovací bit, ktorý môže byť „0“ alebo „1“, čo bude opísané neskôr. Druhý kanálový bit nasledujúci po bite je „0“ na udržanie minimálnej série d. Tretí kanálový bit a ďalšie bity sú nastavené na hodnoty, ktoré tvoria jedinečný vzorec 9T, kódový vzorec nepredpísaný tabuľkou 2, aby sa získala maximálna séria 8. Ako je ukázané na uvedenom vzorci, tretí kanálový bit a posledný kanálový bit ohraničujú 8 po sebe nasledujúcich bitov „0“. Treba poznamenať, že hoci posledný kanálový bit vo vzorci synchronizačného signálu je nastavený na „1“, pomocou konverznej tabuľky z tabuľky 2 možno udržať minimálnu sériu d.

Ďalej je vysvetlená terminačná tabuľka a spojovací bit „#“ v bitovom vzorci synchronizačného signálu. Ako je uvedené v tabuľke 2, terminačná tabuľka je konštruovaná nasledovne:

000

0000 010 100.

Terminačná tabuľka je potrebná pre základné kódy s obmedzením dĺžky i, ktoré dáva niekoľko párov obsahujúcich dátový reťazec a reťazec kódových slov menší ako požadovaný počet 4 (= 2 ^Λ m = 2 ^Λ 2).

Podrobnejšie povedané, v prípade tabuľky 2 pre obmedzenie dĺžky i = 1, keďže počet párov obsahujúcich dátový reťazec a reťazec kódových slov je 3, terminačná tabuľka je potrebná. Na obmedzenie dĺžky i = 2, keďže počet párov obsahujúcich dátový reťazec a reťazec kódových slov je tiež 3, terminačná tabuľka je potrebná. Na obmedzenie dĺžky i = 3 je počet párov obsahujúcich dátový reťazec a reťazec kódových slov 5 vrátane páru obsahujúceho substitučný kód. Zvyšok sú 4 páry, z ktorých každý obsahuje základný kód. Keďže požadovaný počet 4 je splnený, terminačná tabuľka nie je potrebná. Na obmedzenie dĺžky i = 4, keďže reťazce kódových slov sú všetky substitučnými kódmi, nie je potrebné brať do úvahy terminačný kód. Teda terminačná tabuľka je potrebná na obmedzenie dĺžky i = 1, kde sa terminačný kód používa pre dátový reťazec (00). Terminačná tabuľka je rovnako potrebná na obmedzenie dĺžky i = 2, kde sa terminačný kód používa pre dátový reťazec (0000). Podľa terminačnej tabuľky sa dátové reťazce (00) a (0000) konvertujú na reťazce kódových slov „000“ resp. „010100“. V dôsledku toho pri operácii vkladania synchronizačného signálu je možné vyhnúť sa situácii, pri ktorej dáta predchádzajúce vzorec synchronizačného signálu už nemožno konvertovať. Teda konverzný systém je schopný eliminovať situáciu, pri ktorej už nie je možné nechať kód bezprostredne predchádzajúci synchronizačnému signálu slúžiť ako ukončenie.

Bit vzorca synchronizačného signálu sa používa na rozlišovanie prípadu použitia terminačnej tabuľky od prípadu, kedy sa terminačná tabuľka nepoužíva. Konkrétnejšie povedané, prvý kanálový bit na čele vzorca synchronizačného signálu sa nastaví na ‘ľ, čím sa indikuje, že sa používa terminačný kód, alebo sa nastaví na ‘0’, čo znamená, že sa žiadny terminačný kód nepoužíva. Takto je možné správne určiť, či sa používa terminačná tabuľka, teda či sa používa terminačný kód.

Ako je opísané, vzorec synchronizačného signálu s minimálnou dĺžkou je 12-bitové kódové slovo (teda 12 kanálových bitov). Keďže vzorec synchronizačného signálu, ktorý porušuje hodnotu 7 maximálnej série k, ale zabezpečuje maximálnu sériu k v hodnote 8 (9T), je prijateľný, možno skonštruovať akýkoľvek iný vzorec synchronizačného signálu tvoriaci kódové slovo aspoň s 12 bitmi. Napríklad v prípade tvorby 15-bitového kódového slova možno vyrobiť nasledujúce 2 synchronizačné signály:

„#01 000 000 001 010“ „#01 000 000 001 001“.

V prípade tvorby 21-bitového kódového slova možno vyrobiť nasledujúci synchronizačný signál:

„#01 000 000 001 000 000 001“.

Uvedený 21-bitový synchronizačný signál zahŕňa 2 po sebe nasledujúce vzorce, z ktorých každý poskytuje maximálnu sériu k v hodnote 8 (9T). Taký synchronizačný signál možno detekovať s vyšším stupňom spoľahlivosti. Ďalej v prípade tvorby 24-bitového kódového slova možno vyrobiť nasledujúci synchronizačný signál:

„#01 001 000 000 001 000 000 001“.

Uvedený synchronizačný signál, vzorec vo forme „3T - 9T - 9T“, znižuje pravdepodobnosť, že sa objaví veľká séria (T) pred a/alebo po dvoch po sebe nasledujúcich vzorcoch, z ktorých každý poskytuje maximálnu sériu k v hodnote 8 (9T), ako aj zvyšuje výkonnosť detekcie. Je možné si vybrať výkonnosť detekcie, ktorú by mal synchronizačný signál zabezpečiť v súlade s požiadavkami systému.

Tabuľka 3 je ďalšou typickou konverznou tabuľkou poskytnutou predloženým vynálezom.

Tabuľka 3 17PP.RML.52

1 Hlavná tabuľka:
Dáta	Kód
00	101
01	100
10	001
11	000

i = 2 Substitučná tabuľka A (obmedzuje d na 1) 0000 100 010 0001 101 010

1000 000 010 1001 001 010 i = 3 Substitučná tabuľka B (obmedzuje k na 8) 111111 000010010 111110 001 010010

011110 101010010 011111 100010010 = 4 Substitučná tabuľka C (obmedzuje RMTR na 6)

00010001 kan.-O 10010001 kan. -1 10010001

100 010 010 010 100 000 010 010

000 010 010 010 r = 4 Substitučná tabuľka D (obmedzuje k na 7) kan. 010 11100000 000 001 010 010 kan. 010 11100010 100 001 010 010 kan. 010 11100001 001 010 010 010 kan.010 11100011 101 010 010 010 Sync dáta: xl------Ox

k.: xxO 100 000 000 lOx (12 kanálových bitov) dáta: xl-------Ox

k.: xxO 100 000 000 100 000 000 lOx (24 kanálových bitov)

Terminácia:

pridať dátové bity ‘01’ alebo ‘ H ’ na začiatok a ‘00’ alebo ‘01’ na koniec

Konverzná tabuľka tabuľky 3 má štruktúru, kde sú uvedené základné kódy pre minimálnu sériu d =1, maximálnu sériu k = 7 a obmedzenie dĺžky i = 1, 4 (= 2 ^Λ m = 2 ^Λ 2). Teda pre dĺžku obmedzenia i = 1 sa do hlavnej tabuľky dávajú 4 základné kódy. Na obmedzenie dĺžky i = 2 alebo väčšie sa poskytujú tabuľky sub9

SK 288035 Β6 stitučných kódov na obmedzenie parametrov ako minimálna séria d a maximálna séria k. Konkrétnejšie, tabuľka A na obmedzenie dĺžky i = 2 predpisuje substitučné kódy na obmedzenie minimálnej série d na 1. Tabuľka B na obmedzenie dĺžky i = 3 predpisuje substitučné kódy na obmedzenie maximálnej série k na horný limit 8. Tabuľka C na obmedzenie dĺžky i = 4 predpisuje substitučné kódy na obmedzenie po sebe nasledujúcich výskytov minimálnej série d s hodnotou 1. Tabuľka D na obmedzenie dĺžky i = 4 predpisuje substitučné kódy na obmedzenie maximálnej série k na horný limit 7. Teda v konverznej tabuľke tabuľky 3 obmedzenie maximálnej dĺžky r = 4.

Ako je opísané, konverzná tabuľka tabuľky 3 obsahuje aj substitučné kódy na obmedzenie po sebe nasledujúcich výskytov minimálnej série d. Napríklad dátový reťazec (0001001) sa konvertuje na reťazec kódových slov „100 010 010 010“. Čo sa týka dátového reťazca (10010001), je tu odkaz na bezprostredne predchádzajúce kódové slovo, aby sa určilo, či bezprostredne predchádzajúci kanálový bit je „0“ alebo „1“. Ak je bezprostredne predchádzajúci kanálový bit „0“, dátový reťazec sa konvertuje na reťazec kódových slov „100 000 010 010“. Ak je na druhej strane bezprostredne predchádzajúci kanálový bit „1“, dátový reťazec sa konvertuje na reťazec kódových slov „000 010 010 010“. V dôsledku toho reťazec kódových slov pochádzajúci z konverzie dát má počet po sebe sa opakujúcich minimálnych sérií obmedzený na maximum 6.

Okrem toho konverzná tabuľka tabuľky 3 uplatňuje konverzné pravidlo, podľa ktorého zvyšok po delení počtu jednotiek prvku v dátovom reťazci dvoma s hodnotou 0 alebo 1 sa bude vždy rovnať zvyšku po delení počtu jednotiek prvku v reťazci kódových slov pochádzajúcom z konverzie dátového reťazca dvoma. To znamená, že ak počet jednotiek v prvku dátového reťazca je párny, počet jednotiek prvku v reťazci kódových slov je tiež párny a ak je na druhej strane počet jednotiek prvku v dátovom reťazci nepárny, počet jednotiek prvku v reťazci kódových slov je tiež nepárny. Napríklad dátový reťazec (1000) sa konvertuje na reťazec kódových slov „000 010“. V tomto prípade zvyšok po delení počtu jednotiek v prvku dátového reťazca dvoma je 1, čo sa rovná zvyšku po delení počtu jednotiek prvku v reťazci kódových slov pochádzajúcich z konverzie dátového reťazca dvoma. Teda počty jednotiek dátového reťazca a reťazca kódových slov sú oba nepárne. Ako ďalší príklad dátový reťazec (1 í 1111) sa konvertuje na reťazec kódových slov „000 010 010“. V tomto prípade zvyšok po delení počtu jednotiek v prvku dátového reťazca dvoma je 0, čo sa rovná zvyšku po delení počtu jednotiek prvku v reťazci kódových slov pochádzajúcich z konverzie dátového reťazca dvoma. Teda počty jednotiek dátového reťazca a reťazca kódových slov sú oba párne.

Okrem toho kódy v konverznej tabuľke tabuľky 3 s obmedzením dĺžky i s hodnotou 4 rovnajúcim sa obmedzeniu maximálnej dĺžky r sú substitučnými kódmi na implementáciu hodnoty 7 maximálnej série k. V prípade konverzie pomocou takého substitučného kódu sa používa odkaz na bezprostredne predchádzajúci reťazec kódových slov. Konkrétnejšie povedané, ak je bezprostredne predchádzajúci reťazec kódových slov „010“, konverzia sa realizuje. Ak je dátový reťazec (11100000) a bezprostredne predchádzajúci reťazec kódových slov je napríklad „010“, implementuje sa konverzia vedúca k reťazcu kódových slov „000 001 010 010“. Ako ďalší príklad, ak je dátový reťazec (11100010) a bezprostredne predchádzajúci reťazec kódových slov je „010“, dátový reťazec sa konvertuje na reťazec kódových slov „100 001 010 010“.

Uvedená konverzná tabuľka tabuľky 3 nemôže byť postavená iba zo základných kódov, ak sa má realizovať kódovanie RLL. Kód RLL so zabezpečenou minimálnou sériou d a zabezpečenou maximálnou sériou k možno produkovať pomocou základných kódov v hlavnej tabuľke ako aj substitučných kódov v tabuľke A na obmedzenie dĺžky i s hodnotou 2 a v tabuľke B na obmedzenie dĺžky i s hodnotou 3. V tomto prípade je obmedzenie maximálnej dĺžky r 3 a je možné generovať kód, ktorý má minimálnu sériu d v hodnote 1 a maximálnu sériu k v hodnote 8. Navyše zvyšok po delení počtu jednotiek v prvku dátového reťazca dvoma, ktorý má hodnotu 0, sa bude vždy rovnať zvyšku po delení počtu jednotiek prvku v reťazci kódových slov pochádzajúcich z konverzie dátového reťazca dvoma.

Ak je tabuľka C predpisujúca substitučné kódy na obmedzenie po sebe nasledujúcich výskytov minimálnej série d zahrnutá v konfigurácii konverznej tabuľky z tabuľky 3 popri hlavnej tabuľke a tabuľkách A a B, obmedzenie maximálnej dĺžky r je 4 a je možné generovať kód, ktorý má minimálnu sériu d v hodnote 1 a maximálnu sériu k v hodnote 8 a obmedzený počet po sebe nasledujúcich výskytov minimálnych sérií d. Navyše zvyšok po delení počtu jednotiek v prvku dátového reťazca dvoma, ktorý má hodnotu 0, sa bude vždy rovnať zvyšku po delení počtu jednotiek prvku v reťazci kódových slov pochádzajúcich z konverzie dátového reťazca dvoma. Treba však poznamenať, že v tomto prípade nie je vždy potrebné odkazovať na bezprostredne predchádzajúci reťazec kódových slov ako v prípade použitia tabuľky C z tabuľky 3.

Ak je tabuľka D predpisujúca substitučné kódy na zabezpečenie maximálnej série k v hodnote 7 zahrnutá v konfigurácii tabuľky 3 popri hlavnej tabuľke a tabuľkách A, B a tabuľke C predpisujúcej substitučné kódy na obmedzenie po sebe nasledujúcich výskytov minimálnej série d, obmedzenie maximálnej dĺžky r je 4 a je možné generovať kód, ktorý má minimálnu sériu d v hodnote 1, maximálnu sériu k v hodnote 7 a obmedzený počet po sebe nasledujúcich výskytov minimálnych sérií d. Navyše zvyšok po delení počtu jednotiek v prvku dátového reťazca dvoma, ktorý má hodnotu 0, sa bude vždy rovnať zvyšku po delení počtu jednotiek prvku v reťazci kódových slov pochádzajúcich z konverzie dátového reťazca dvoma.

Terminačná tabuľka tabuľky 2 nie je potrebná pri spracovaní na vkladanie synchronizačného signálu na konkrétnu pozíciu v reťazci kódových slov (alebo v slede kanálových bitov) pochádzajúcich z konverzie pomocou konverznej tabuľky z tabuľky 3. Je to preto, lebo podľa konverznej tabuľky z tabuľky 3 možno kód ukončiť pri obmedzení dĺžky i s hodnotou 1.

Aby vkladanie vzorca synchronizačného signálu viedlo k čo najefektívnejšiemu kódu, tento vzorec sa určí nasledovne. Trojbitové kódové slovo bezprostrednej predchádzajúce jedinečnému vzorcu (alebo reťazcu kódových slov) slúžiace ako synchronizačný signál a trojbitové kódové slovo bezprostredne nasledujúce po jedinečnom vzorci sú kódové slová pochádzajúce z konverzie podľa tabuľky 3. Tieto 3 bity kódových slov bezprostredne predchádzajúcich a bezprostredne nasledujúcich po jedinečnom vzorci majú formát, v ktorom sa dátové bity a spojovacie bity miešajú nasledovne.

Predovšetkým 3 bity bezprostredne predchádzajúceho kódového slova sa určia nasledovne. Preskúma sa m-bitová jednotka dátového slova pred konverziou, kde m = 2. Prvý bit dvojbitovej jednotky na čele dátového slova pred konverziou je informačný bit, zatiaľ čo druhý bit má hodnotu ‘ ľ na indikovanie synchronizačného signálu. Dvojbitová jednotka na čele dátového slova sa skonvertuje na kódové slovo (kanálové bity) podľa tabuľky 3. Konkrétnejšie, m bitov (2 bity) dátového slova (xl) sa skonvertuje na n bitov (3 bity) kódového slova „xxO“.

Potom sa 3 bity bezprostredne nasledujúceho kódového slova určia nasledovne. Rovnako sa preskúma m-bitová jednotka dátového slova pred konverziou, kde m = 2. V tomto prípade však prvý bit dvojbitovej jednotky na čele dátového slova pred konverziou má hodnotu ‘0’ na indikovanie synchronizačného signálu, zatiaľ čo druhý bit je informačný bit. Dvojbitová jednotka na čele dátového slova sa skonvertuje na kódové slovo (kanálové bity) podľa tabuľky 3. Konkrétnejšie, m bitov (2 bity) dátového slova (Ox) sa skonvertuje na n bitov (3 bity) kódového slova „lOx“.

Keď sa jedinečný vzorec synchronizačného signálu nastaví ako vzorec porušujúci hodnotu 7 maximálnej série k, vzorec synchronizačného signálu, ktorý možno implementovať s najkratšou možnou dĺžkou, zahŕňa kódové slovo jedinečného vzorca aspoň s 12 bitmi (12 kanálových bitov) daných nasledovne:

„xxO 100 000 000 lOx“, kde hodnota „x“ závisí od konverznej tabuľky. Uvedené 15-bitové kódové slovo zahŕňa 3 bity „x“. Dva bity „x“ sú na čele kódového slova, zatiaľ čo jeden bit „x“ je na jeho konci. Tieto 3 bity „x“ reprezentujú 2-bitovú jednotku dátového slova pred konverziou. Ostávajúcich 12 kanálových bitov kódového slova sú redundantnou časťou reprezentujúcou vzorec synchronizačného signálu. Tretí kanálový bit kódového slova je nastavený na „0“, aby sa udržala minimálna séria d. Čo sa týka zvyšku počnúc štvrtým kanálovým bitom, 9T je nastavený ako vzorec synchronizačného signálu na zabezpečenie maximálnej série k v hodnote 8. Podrobnejšie povedané, 8 núl je usporiadaných postupne medzi „1“ a „1“.

Ako je opísané, jedinečný vzorec synchronizačného signálu s minimálnou dĺžkou je 12-bitové kódové slovo (teda 12 kanálových bitov). Keďže vzorec synchronizačného signálu, ktorý porušuje hodnotu 7 maximálnej série k, ale zabezpečuje maximálnu sériu k v hodnote 8 (9T), je prijateľný, možno skonštruovať akýkoľvek iný vzorec synchronizačného signálu tvoriaci kódové slovo s jedinečným vzorcom aspoň s 12 bitmi. Napríklad v prípade tvorby 15-bitového kódového slova s jedinečným vzorcom možno vyrobiť nasledujúci synchronizačný signál:

„xxO 100 000 000100 lOx“.

„Xxxo 100 000 000100 000 000 lox“.

Uvedený 21-bitový synchronizačný signál zahŕňa 2 po sebe nasledujúce vzorce, z ktorých každý poskytuje maximálnu sériu k v hodnote 8 (9T). Podľa synchronizačného signálu možno zvýšiť výkonnosť detekcie. Je možné si vybrať výkonnosť detekcie, ktorú by mal synchronizačný signál zabezpečiť v súlade s požiadavkami systému.

Podobne ako pri konvenčnom spôsobe po konverzii dátového reťazca pomocou konverznej tabuľky, ako napríklad tabuľky v tabuľkách 2 alebo 3, možno uskutočniť kontrolu DSV pridávaním kontrolných bitov DSV v určených intervaloch do sledu kanálových bitov pochádzajúcich z konverzie. Využitím vzťahu medzi dátovým reťazcom a reťazcom kódových slov pochádzajúcich z konverzie na základe tabuľky 2 a 3 však možno kontrolu DSV uskutočniť ešte s vyšším stupňom účinnosti.

Podrobnejšie povedané, pravidlo konverzie sa dodržiava tak, že zvyšok po delení počtu jednotiek v prvku dátového reťazca dvoma, ktorý má hodnotu 0, sa bude vždy rovnať zvyšku po delení počtu jednotiek prvku v reťazci kódových slov pochádzajúcich z konverzie dátového reťazca dvoma. Teda vloženie kontrolných bitov

SK 288035 Β6

DSV s hodnotou „1“ na indikovanie inverzie a hodnotou „0“ na indikovanie neinverzie do sledu kanálových bitov je ekvivalentné vloženiu kontrolných bitov DSV s hodnotou „1“ na indikovanie inverzie a hodnotou „0“ na indikovanie neinverzie do sledu dátových bitov.

Je možné uvažovať napríklad prípad, v ktorom sa 3 bity (001) dát konvertujú v súlade s tabuľkou 2. Nech je kontrolný bit DSV x nasledujúci po 3 bitoch vložený medzi dáta. V tomto prípade dáta zahŕňajúce kontrolný bit DSV sa stanú (001-x), kde x je 1-bitový kontrolný bit s hodnotou ‘0’ alebo ‘ ľ. Pre x = 0 sa dáta obsahujúce kontrolný bit DSV konvertujú podľa tabuľky 2 nasledovne:

Dátový reťazec Reťazec kódového slova

0010 010 000

Na druhej strane pre x = 1 sa dáta obsahujúce kontrolný bit DSV konvertujú podľa tabuľky 2 nasledovne:

Dátový reťazec Reťazec kódového slova

0011 010 100

Aplikovaním úrovňového kódovania cez moduláciu NRZI na reťazec kódových slov pochádzajúci z konverzie pomocou tabuľky 2 sa získajú nasledujúce úrovňovo zakódované kódové reťazce:

Reťazec kódového slova Zakódovaný kódový reťazec

Dátový reťazec

0010 010 000 011111

0011 010 100 011000

Ako vidno v uvedenej tabuľke, posledné 3 bity prvého zakódovaného kódového reťazca sú invertované bity posledných 3 bitov druhého zakódovaného kódového reťazca. Uvedené výsledky implikujú, že výberom (1) alebo (0) ako hodnoty pre kontrolný bit DSV možno uskutočniť kontrolu DSV v rámci dátového reťazca.

Ďalej sa dá zvážiť redundancia zavedená kontrolou DSV. Uskutočňovanie kontroly DSV vkladaním 1 kontrolného bitu DSV do dátového reťazca zodpovedá uskutočňovaniu kontroly DSV vkladaním 1,5 kontrolných bitov DSV do sledu kanálových bitov, kde hodnota 1,5 je recipročná hodnota konverzného pomeru m/n = 2/3 v tabuľkách 2 a 3. Aby sa uskutočnila kontrola DSV pre tabuľku RLL (1-7) ako v tabuľke 1, je potrebné aplikovať túto kontrolu na sled kanálových bitov. V tomto prípade sú potrebné aspoň 2 kanálové bity na udržanie minimálnej série d, čo robí relatívnu redundanciu vysokou v porovnaní s kontrolou DSV aplikovanou na dátový reťazec pre tabuľky 2 a 3. Inak povedané, v predloženom systéme možno zlepšiť efektívnosť kontroly DSV uskutočňovaním kontroly DSV v dátovom reťazci.

Ďalej bude vysvetlené uskutočnenie realizujúce modulačný prístroj poskytnutý predloženým vynálezom s odkazom na obrázok 1. V tomto uskutočnení sa dátový reťazec konvertuje na kód s premenlivou dĺžkou (d, k; m, n; r) = (1, 7; 2, 3; 4) pomocou tabuľky 2.

Ako je ukázané na obrázku 1, modulačný prístroj 1 obsahuje jednotku na určovanie/vkladanie kontrolného bitu DSV 11 na určenie toho, či hodnota kontrolného bitu DSV je ‘ ľ alebo ‘0’ a na vkladanie kontrolných bitov DSV v ľubovoľných intervaloch do dodaného dátového reťazca, modulačnú jednotku 12 na modulovanie dátového reťazca s vloženými bitmi DSV a kódovaciu jednotku NRZI 13 na konvertovanie výstupu modulačnej jednotky 12 do sledu záznamovej vlny. Okrem toho má modulačný prístroj I aj riadiacu jednotku časovania J4 na generovanie časovacích signálov a dodávanie signálov rôznym komponentom.

Obrázok 2 je vysvetľujúci diagram použitý na opísanie spracovania vykonávaného jednotkou na určovanie/vkladanie kontrolného bitu DSV 1_L Ako je uvedené na obrázku, hodnoty kontrolných bitov DSV sa určujú a kontrolné bity DSV sa vkladajú do dátového reťazca v ľubovoľných intervaloch. Aby sa vložil kontrolný bit DSV napríklad na miesto medzi dáta DATA1 a DATA2 prichádzajúceho dátového reťazca, jednotka na určovanie/vkladanie kontrolného bitu DSV H vypočíta kumulatívnu hodnotu DSV pre dáta až po DATA1. Celková hodnota DSV sa vypočíta uskutočnením nasledujúcich krokov:

konverzia DATA1 na sled kanálových bitov; uskutočnenie modulácie NRZI na slede bitov;

priradenie hodnoty +1 pre H (high - vysokú) úroveň (1) a hodnoty -1 pre L (low - nízku) úroveň (0) výsledku modulácie NRZI; a sčítanie hodnôt priradených úrovniam výsledku modulácie NRZI.

Jednotka na určovanie/vkladanie kontrolného bitu DSV 11 rovnako vypočíta sumu DSV pre segment DATA2 nasledujúci po DATA1. Nech je xl kontrolný bit DSV, ktorý sa má vložiť na miesto medzi dátami DATA1 a DATA2. Jednotka na určovanie/vkladanie kontrolného bitu DSV 11 určí hodnotu kontrolného bitu DSV xl tak, aby sa absolútna hodnota sumy DSV pre DATA1, xl a DATA2 blížila k nule.

Ak je kontrolný bit DSV xl nastavený na (1), úrovňové kódy segmentu DATA2 nasledujúceho po DATA1 sú invertované. Ak je na druhej strane kontrolný bit DSV xl nastavený na (0), úrovňové kódy seg12 mentu DATA2 nasledujúceho po DATA1 nie sú invertované. Je to tak preto, lebo v každom prvku konverzných tabuliek z tabuliek 2 a 3 zvyšok po delení počtu jednotiek v prvku dátového reťazca dvoma, ktorý má hodnotu 0 alebo 1, sa bude vždy rovnať zvyšku po delení počtu jednotiek prvku v reťazci kódových slov pochádzajúcich z konverzie dátového reťazca dvoma. Teda vloženie bitu (1) do dátového reťazca musí byť sprevádzaný vložením „1“ do reťazca kódových slov pochádzajúcich z konverzie dátového reťazca, kedy sa implikuje inverzia.

Keď sa určí hodnota kontrolného bitu DSV xl zobrazeného na obrázku 2 podľa uvedeného postupu, kontrolný bit DSV x2 sa vloží medzi DATA2 a DATA3, čo poskytuje vopred určený dátový interval medzi xl a x2, aby sa rovnakým spôsobom implementovala kontrola DSV. V tomto prípade je kumulatívna hodnota DSV sumou kumulatívnych DSV pre dáta až po DATA1, hodnota DSV pre xl a dáta DSV pre segment DATA2.

Ako je uvedené, kontrolné bity DSV sa vkladajú do dátového reťazca vopred skôr, ako sa dátový reťazec moduluje modulačnou jednotkou 12 s cieľom generovať sled kanálových bitov.

Obrázok 3 je blokový diagram zobrazujúci typickú konfiguráciu modulačnej jednotky 12. Ako je uvedené na obrázku, posunový register 3_1 posúva dáta v ňom uložené vždy o 2 bity, odovzdáva svoj výstup jednotke posudzujúcej obmedzenie dĺžky 32, jednotke detekcie kódu obmedzujúceho po sebe nasledujúci výskyt minimálnych sérií 33, jednotke detekcie kódu zabezpečujúceho limit dĺžky série 34 a všetkým konverzným jednotkám 35-1 až 35-4. Posunový register 3i dodáva počet bitov potrebný na spracovanie pre každý z komponentov 32 až 35.

Jednotka posudzujúca obmedzenie dĺžky 32 určuje dĺžku i dát a dodáva dĺžku i multiplexeru 36. Keď jednotka detekcie kódu obmedzujúceho po sebe nasledujúci výskyt minimálnych sérií 33 zistí špeciálne dátové slovo podliehajúce obmedzeniu po sebe nasledujúcich výskytov minimálnej série d, jednotka detekcie kódu obmedzujúceho po sebe nasledujúci výskyt minimálnych sérií 33 dodá svoj detekčný signál (i = 3) indikujúci obmedzenie dĺžky i pre jednotku posudzujúcu obmedzenie dĺžky 32. V prípade tabuľky 2 je špeciálnym dátovým slovom (110111). Rovnako keď jednotka detekcie kódu zabezpečujúceho limit dĺžky série 34 zistí špeciálne dátové slovo vyžadujúce zabezpečenie maximálnej série k, jednotka detekcie kódu zabezpečujúceho limit dĺžky série 34 dodá svoj signál (i = 4) indikujúci obmedzenie dĺžky pre jednotku posudzujúcu obmedzenie dĺžky 32. V prípade tabuľky 2 je špeciálnym dátovým slovom (00001000) alebo (00000000).

Keď jednotka detekcie kódu obmedzujúceho po sebe nasledujúci výskyt minimálnych sérií 33 alebo jednotka detekcie kódu zabezpečujúceho limit dĺžky série 34 zistí špeciálne dátové slovo, jednotka posudzujúca obmedzenie dĺžky 32 odovzdá obmedzenie dĺžky i špeciálneho dátového slova multiplexeru 36. Vtedy môže jednotka posudzujúca obmedzenie dĺžky 32 aj sama určiť inú hodnotu na obmedzenie dĺžky. V tomto prípade však jednotka posudzujúca obmedzenie dĺžky 32 dá obmedzeniu dĺžky dodané jednotkou detekcie kódu obmedzujúceho po sebe nasledujúci výskyt minimálnych sérií 33 alebo jednotkou detekcie kódu zabezpečujúceho limit dĺžky série 34 prednosť pred obmedzením dĺžky určené ňou samotnou. Inak povedané, vyberie sa väčšie obmedzenie dĺžky.

Konverzné jednotky 35-1 až 35-4 posudzujú, či základný kód pre dáta im dodané je katalogovaný v konverznej tabuľke v nich vloženej. Ak sa zistí, že je základný kód katalogovaný, dáta sa konvertujú na kódové slovo reprezentované základným kódom a kódové slovo pochádzajúce z konverzie sa dodá multiplexeru 36. Ak na druhej strane základný kód pre dáta nie je katalogovaný v konverznej tabuľke, konverzné jednotky 35^ 4 až 35-4 dáta zrušia.

Treba poznamenať, že keďže modulačný prístroj 12 je stavaný pre konverznú tabuľku tabuľky 2, každá z konverzných jednotiek 35-i ie stavaná na prácu pri konverzii dát s obmedzením dĺžky i do 4. To znamená, že každá z konverzných jednotiek 35-i je stavaná na prácu pri konverzii dát do maximálneho obmedzenia dĺžky r v hodnote 4.

Multiplexer 36 vyberá kód pochádzajúci z konverzie vykonávanej jednou z konverzných jednotiek 35-i zodpovedajúci obmedzeniu dĺžky i dodanému jednotkou posudzujúcou obmedzenie dĺžky 32. Vybraný kód potom vystupuje cez buffer 37 ako sériové dáta.

Prevádzkové časovanie každého komponentu je kontrolované do synchronizácie s časovacími signálmi generovanými riadiacou jednotkou časovania 14.

Ďalej je opísaná funkcia uskutočnenia.

Predovšetkým posunový register 3_1 dodá počet bitov dát potrebný na spracovanie, napríklad posúdenie v 2-bitových jednotkách pre jednotku posudzujúcu obmedzenie dĺžky 32, jednotku detekcie kódu obmedzujúceho po sebe nasledujúci výskyt minimálnych sérií 33, jednotku detekcie kódu zabezpečujúceho limit dĺžky série 34 a všetky konverzné jednotky 35-1 až 35-4.

Jednotka posudzujúca obmedzenie dĺžky 32 vybavená vloženou konverznou tabuľkou ako napríklad tabuľkou 2 určí hodnotu obmedzenia dĺžky i porovnaním s konverznou tabuľkou a dodá hodnotu multiplexeru 36.

V jednotke detekcie kódu obmedzujúceho po sebe nasledujúci výskyt minimálnych sérií 33 sa vloží dátové slovo, ktoré sa má nahradiť substitučným kódom na obmedzenie po sebe nasledujúcich výskytov mini13

SK 288035 Β6 málnej série d tabuľky 2 za predpokladu, že nasledujúce kódové slovo je „010“. V prípade tabuľky 2 je dátovým slovom (110111). Keď sa zistia dáta vyžadujúce obmedzenie po sebe nasledujúcich výskytov minimálnej série d v dôsledku porovnania s touto časťou konverznej tabuľky, jednotka detekcie kódu obmedzujúceho po sebe nasledujúci výskyt minimálnych sérií 33 vydá detekčný signál indikujúci, že obmedzenie dĺžky i = 3 pre jednotku posudzujúcu obmedzenie dĺžky 32.

Na druhej strane v jednotke detekcie kódu zabezpečujúceho limit dĺžky série 34 sa vkladajú dátové slová, ktoré sa majú nahradiť substitučnými kódmi na zabezpečenie limitu dĺžky série tabuľky 2. V prípade tabuľky 2 sú dátovými slovami (00001000) a (00000000). Keď sa zistia dáta vyžadujúce zabezpečenie limitu dĺžky série v dôsledku porovnania s touto časťou konverznej tabuľky, jednotka detekcie kódu zabezpečujúceho limit dĺžky série 34 vydá detekčný signál indikujúci, že obmedzenie dĺžky i = 4 pre jednotku posudzujúcu obmedzenie dĺžky 32.

Pri príjme detekčného signálu indikujúceho, že obmedzenie dĺžky i = 3, v prípade tabuľky 2 z jednotky detekcie kódu obmedzujúceho po sebe nasledujúci výskyt minimálnych sérií 33, jednotka posudzujúca obmedzenie dĺžky 32 odovzdáva hodnotu i = 3 multiplexeru 36, aj keď v tom čase jednotka posudzujúca obmedzenie dĺžky 32 určí hodnotu obmedzenia dĺžky i samotná namiesto dodania sebou určenej hodnoty multiplexeru 36. Rovnako pri príjme detekčného signálu indikujúceho, že obmedzenie dĺžky i = 4, v prípade tabuľky 2 z jednotky detekcie kódu zabezpečujúceho limit dĺžky série 34, jednotka posudzujúca obmedzenie dĺžky 32 odovzdáva hodnotu i = 4 multiplexeru 36, aj keď v tom čase jednotka posudzujúca obmedzenie dĺžky 32 určí hodnotu obmedzenia dĺžky i samotná namiesto dodania sebou určenej hodnoty multiplexeru 36.

To znamená, že jednotka posudzujúca obmedzenie dĺžky 32 odovzdáva hodnotu obmedzenia dĺžky i prijatú od jednotky detekcie kódu obmedzujúceho po sebe nasledujúci výskyt minimálnych sérií 33 alebo jednotky detekcie kódu zabezpečujúceho limit dĺžky série 34 multiplexeru 36 namiesto dodania hodnoty určenej ňou samotnou, ak hodnota obmedzenia dĺžky i určená jednotkou detekcie kódu obmedzujúceho po sebe nasledujúci výskyt minimálnych sérií 33 alebo jednotkou detekcie kódu zabezpečujúceho limit dĺžky série 34 je odlišná od hodnoty určenej ňou samotnou. Inými slovami, na prenos na multiplexer 36 sa vyberie väčšie obmedzenie dĺžky.

Obrázok 4 je diagram uvádzajúci príklad spracovania vykonávaného jednotkou posudzujúcou obmedzenie dĺžky 32, jednotkou detekcie kódu obmedzujúceho po sebe nasledujúci výskyt minimálnych sérií 33 a jednotkou detekcie kódu zabezpečujúceho limit dĺžky série 34 na konkrétnom prípade.

Ako je opísané, v jednotke detekcie kódu zabezpečujúceho limit dĺžky série 34 sú dátové slová (00001000) a (00000000) z tabuľky 2 vložené ako súčasť jej funkcie na určenie hodnoty obmedzenia dĺžky i. Keď sa jednotke detekcie kódu zabezpečujúceho limit dĺžky série 34 dodajú 8-bitové dáta zhodujúce sa s dátovým slovom (00001000) alebo (00000000), jednotka detekcie kódu zabezpečujúceho limit dĺžky série 34 vydá detekčný signál indikujúci, že obmedzenie dĺžky i = 4 pre jednotku posudzujúcu obmedzenie dĺžky 32.

Na druhej strane v jednotke detekcie kódu obmedzujúceho po sebe nasledujúci výskyt minimálnych sérií 33 ie dátové slovo (110111) tabuľky 2 vložené ako jej funkcia na určenie hodnoty obmedzenia dĺžky i. Keď sa jednotke detekcie kódu obmedzujúceho po sebe nasledujúci výskyt minimálnych sérií 33 dodá 6-bitové slovo zhodujúce sa s dátovým slovom (110111) a 3-bitové kódové slovo pochádzajúce z konverzie po dátovom slove je „010“, jednotka detekcie kódu obmedzujúceho po sebe nasledujúci výskyt minimálnych sérií 33 vydá detekčný signál indikujúci, že obmedzenie dĺžky i = 3 pre jednotku posudzujúcu obmedzenie dĺžky 32. Treba poznamenať, že 3-bitové kódové slovo „010“ je výsledkom konverzie dátového reťazca s hodnotou (01), (001) alebo (00000) pred konverziou. Inými slovami, funkcia obsahuje dátový reťazec (110111) + + (01/001/00000). Keď sa zistia 6-bitové dáta zhodujúce sa s dátovým slovom (110111), dáta do 5 bitov nasledujúcich po 6-bitových dátach sa porovnajú s dátovým slovom (01) alebo (001), alebo (00000), aby sa určilo, či sa navzájom zhodujú. Ak sú prichádzajúce dáta (11011101), (11011001) alebo (11011100000), jednotka detekcie kódu obmedzujúceho po sebe nasledujúci výskyt minimálnych sérií 33 vydá detekčný signál indikujúci, že obmedzenie dĺžky i = 3 pre jednotku posudzujúcu obmedzenie dĺžky 32.

V jednotke posudzujúcej obmedzenie dĺžky 32 sú vložené dátové reťazce konverznej tabuľky z tabuľky 2. Ak sa jednotke posudzujúcej obmedzenie dĺžky 32 dodajú 6-bitové dáta zhodujúce sa s dátovým slovom (000011), (000010), (000001) alebo (000000), jednotka posudzujúca obmedzenie dĺžky 32 určí, že hodnota obmedzenia dĺžky i je 3. Ak sa jednotke posudzujúcej obmedzenie dĺžky 32 dodajú 4-bitové dáta zhodujúce sa s dátovým slovom (0011), (0010) alebo (0001), jednotka posudzujúca obmedzenie dĺžky 32 určí, že hodnota obmedzenia dĺžky i je 2. Ak sa jednotke posudzujúcej obmedzenie dĺžky 32 dodajú 2-bitové dáta zhodujúce sa s dátovým slovom (11), (10) alebo (01), jednotka posudzujúca obmedzenie dĺžky 32 určí, že hodnota obmedzenia dĺžky i je 1.

Ak sa predpokladá, že sa dodajú 6-bitové dáta (000010), v tomto prípade jednotka posudzujúca obmedzenie dĺžky 32 určí, že hodnota obmedzenia dĺžky i je 3. Tiež sa dá predpokladať, že po 6-bitových dátach nasledujú 2 bity (00). V dôsledku toho sa jednotke detekcie kódu zabezpečujúceho limit dĺžky série 34 dodajú 8-bitové dáta zhodujúce sa s dátovým slovom (00001000), načo jednotka detekcie kódu zabezpečujúceho limit dĺžky série 34 vydá detekčný signál indikujúci, že obmedzenie dĺžky i = 4 pre jednotku posudzujúcu ob14

SK 288035 Β6 medzenie dĺžky 32. V tomto prípade jednotka posudzujúca obmedzenie dĺžky 32 dá signálu nesúcemu hodnotu 4 z jednotky detekcie kódu zabezpečujúceho limit dĺžky série 34 prednosť pred hodnotou 3 určenou ňou samotnou a prisúdi obmedzeniu dĺžky i hodnotu 4.

Ako je opísané, obmedzenie dĺžky dát pozostávajúcich zo sledu jednotiek a núl možno určiť podľa konverznej tabuľky z tabuľky 2 porovnaním s dodaným dátovým slovom s až do 8 bitmi zodpovedajúcimi obmedzeniu maximálnej dĺžky a v prípade potreby s 3-bitovým kódovým slovom. Ako alternatívu obmedzenie dĺžky dát pozostávajúcich zo sledu jednotiek a núl možno určiť porovnaním len s dodaným dátovým slovom s až 11 bitmi.

Jednotka posudzujúca obmedzenie dĺžky 32 dodáva hodnotu obmedzenia dĺžky i určenú týmto spôsobom multiplexeru 36.

Treba poznamenať, že jednotka posudzujúca obmedzenie dĺžky 32 môže tiež určovať hodnotu obmedzenia dĺžky i vo vzostupnom poradí hodnôt i počnúc najmenšou, teda v poradí i = 1, i = 2, i = 3 a i = 4 namiesto spôsobu, ktorý je uvedený na obrázku 4.

Konverzné jednotky 35-1 až 35-4 majú každá konverznú tabuľku zodpovedajúcu hodnote obmedzenia dĺžky im priradenej. Konkrétnejšie povedané, konverzné jednotky 35-1 až 35-4 majú konverzné tabuľky pre i = 1, i = 2, i = 3 resp. i = 4. Ak je konverzné pravidlo pre dáta dodané pre ktorúkoľvek z konverzných jednotiek 25-1 až 35-4 katalogované v tabuľke konverzných jednotiek, 2 x i bitov dodaných dát sa konvertuje na 3 x i bitov kódu v súlade s katalogovaným pravidlom konverzie. Výsledný kód sa potom dodá multiplexeru 36.

Ako je uvedené v tabuľke 2, na obmedzenie dĺžky i = 3 konverzná tabuľka neobsahuje substitučný kód pre dátový reťazec (110111), ktorý vyžaduje obmedzenie po sebe nasledujúcich opakovaných výskytov minimálnej série d. Ak sa predpokladá, že sa dodá nasledujúci dátový reťazec:

(1101110111011101), v tomto prípade sa konverzné spracovanie uskutoční v nasledujúcom poradí dátových slov: (11), (01), (11), (01) a tak ďalej. Ako výsledok konverzie sa generuje nasledujúci reťazec kódových slov (sled kanálových bitov):

„101 010 101 010 101 010 101 010“.

Potom sa na generovaný reťazec kódových slov väčšinou aplikuje modulácia NRZI, aby sa uskutočnilo úrovňové kódovanie. Keďže inverzia logiky prebieha s časovaním ‘ľ v signáli, uvedený reťazec kódových slov sa konvertuje na nasledujúci reťazec kódových slov:

‘110 011 001 100 110 01 ľ, kde minimálne inverzné intervaly 2T pokračujú v rámci celého reťazca. Keď sa taký kódový reťazec zaznamenáva alebo prehráva pri vysokej linkovej hustote, stáva sa vzorcom, ktorý ľahko spôsobuje chybu pri operácii záznamu alebo prehrávania.

Predpokladá sa, že konverzná tabuľka z tabuľky 2 predpisuje aj substitučný kód pre dátový reťazec (110111), ktorý vyžaduje obmedzenie opakovaných po sebe nasledujúcich výskytov minimálneho d. Predpokladá sa, že sa dodá nasledujúci dátový reťazec:

(1101110111011101), v tomto prípade prvé dátové slovo (11011101) v dátovom reťazci obsahuje dátové slovo (110111) nasledované dátovým slovom (01), ktoré sa konvertuje na reťazec kódových slov „010“. Teda prvé dátové slovo sa konvertuje na nasledujúci reťazec kódových slov:

„001 000 000 010“.

Podobne aj druhé dátové slovo (11011101) v dátovom reťazci tiež obsahuje dátové slovo (110111) nasledované dátovým slovom (01), ktoré sa konvertuje na reťazec kódových slov „010“. Teda prvé dátové slovo sa konvertuje na nasledujúci reťazec kódových slov:

„001 000 000 010“.

SK 288035 Β6

V dôsledku toho sa dátový reťazec konvertuje na nasledujúci reťazec kódových slov:

„001 000 000 010 001 000 000 010...”, kde je zabránené opakovaným po sebe nasledujúcim výskytom minimálnej série d. To znamená, že vzorec, ktorý ľahko spôsobuje chybu pri operácii záznamu alebo prehrávania pri vysokej linkovej hustote, je odstránený. Treba poznamenať, že v konverzii dátového reťazca na reťazec kódových slov podľa uvedeného postupu sa minimálna séria d a maximálna séria k udržiavajú na príslušných hodnotách.

Ako je opísané, konverzia uskutočnená modulačným prístrojom 1 je založená na konverznej tabuľke tabuľky 2. Treba poznamenať, že konverziu možno uskutočniť aj pomocou konverznej tabuľky z tabuľky 3. V tomto prípade je jednotka detekcie kódu obmedzujúceho po sebe nasledujúci výskyt minimálnych sérií 33 použitá v modulačnej jednotke 12 zobrazenej na obrázku 3 vybavená tabuľkou C na obmedzenie dĺžky i = 4 tabuľky 3. Na druhej strane jednotka detekcie kódu zabezpečujúceho limit dĺžky série 34 je vybavená tabuľkou A na obmedzenie dĺžky i = 2, tabuľkou B na obmedzenie dĺžky i = 3 a tabuľkou D na obmedzenie dĺžky i = 4 tabuľky 3.

V tabuľkách 2 a 3 možno zloženie každého páru dátového reťazca a reťazca kódových slov v rámci skupiny toho istého obmedzenia dĺžky zmeniť. Napríklad v prípade skupiny obmedzenia dĺžky i = 1 tabuľky 2 je pôvodné zloženie každého páru nasledovné:

Dáta Kód i=l 11 *0*

001 01 010

Zloženie páru možno zmeniť nasledovne:

Dáta Kód i=l 11 *0*

010 01 001

Aj pri zmenenom zložení páru zvyšok po delení počtu jednotiek v prvku dátového reťazca dvoma, ktorý má hodnotu 0, sa bude vždy rovnať zvyšku po delení počtu jednotiek prvku v reťazci kódových slov pochádzajúcich z konverzie dátového reťazca dvoma.

Ďalej bude vysvetlené uskutočnenie realizujúce demodulačný prístroj poskytnutý predloženým vynálezom s odkazom na obrázok 5. V tomto uskutočnení sa kód s premenlivou dĺžkou (d, k; m, n; r) = (1, 7; 2, 3; 4) demoduluje späť na dátový reťazec pomocou tabuľky 2.

Ako je zobrazené na obrázku 5, demodulačný prístroj 100 obsahuje demodulačnú jednotku 111 na demodulovanie signálu prijatého z prenosovej linky alebo signálu prehrávaného zo záznamového média pomocou demodulačnej tabuľky alebo inverznej konverznej tabuľky a jednotky na odstraňovanie kontrolného bitu DSV 112 na odstraňovanie kontrolných bitov DSV vložených do dátového reťazca pochádzajúceho z demodulácie v ľubovoľných intervaloch z dátového reťazca s cieľom rekonštruovať pôvodný dátový reťazec. Na dočasné uchovávanie dát generovaných jednotkou na odstraňovanie kontrolného bitu DSV 112 sa používa buffer 113. Dáta uložené v buffri 113 sa načítavajú neskôr pri vopred určenej prenosovej rýchlosti, čím sa získa výstupný signál. Riadiaca jednotka časovania 114 generuje časovacie signály a dodáva signály rôznym komponentom s cieľom riadiť časovanie ich operácií.

Obrázok 6 je blokový diagram zobrazujúci konfiguráciu demodulačnej jednotky JU. Ako je zobrazené na obrázku, demodulačná jednotka 111 má komparátor 121 na konverziu signálu prijatého z prenosovej linky alebo signálu prehrávaného zo záznamového média na binárne dáta. Ak signál dodaný komparátoru 121 je signál po modulácii NRZI (teda úrovňovom kódovaní), signál prechádza procesom inverzného kódovania NRZI (teda procesom koncového kódovania). Jednotka posudzujúca obmedzenie dĺžky 122 určí obmedzenie dĺžky i digitálneho signálu prijatého z komparátora 121. Keď jednotka detekcie kódu obmedzujúceho po sebe nasledujúci výskyt minimálnych sérií 123 zistí špeciálny kód na obmedzenie po sebe nasledujúcich výskytov minimálnej série d v digitálnom signáli generovanom komparátorom 121. jednotka detekcie kódu obmedzujúceho po sebe nasledujúci výskyt minimálnych sérií 123 dodá svoj detekčný signál (i = 3) indikujúci obmedzenie dĺžky pre jednotku posudzujúcu obmedzenie dĺžky 122. V prípade tabuľky 2 je špeciálnym kódom „001 000 000“. Rovnako keď jednotka detekcie kódu zabezpečujúceho limit dĺžky série 124 zistí špeciálny kód na zabezpečenie maximálnej série k, jednotka detekcie kódu zabezpečujúceho limit dĺžky série 124 dodá svoj signál (i = 4) indikujúci obmedzenie dĺžky pre jednotku posudzujúcu obmedzenie dĺžky 122. V prípade tabuľky 2 je špeciálnym kódom „000 100 100 100“ alebo „010 100 100 100“.

Inverzné konverzné jednotky 125-1 až 125-4 majú každá tabuľku používanú na inverznú konverziu n x i - bitový kód s premenlivou dĺžkou späť na m x i - bitové dáta. V prípade tabuľky 2 majú inverzné konverzné jednotky 125-1 až 125-4 inverzné konverzné tabuľky na obmedzenie dĺžky i =1 až 4, ktoré sú v zásade rovnaké ako konverzné tabuľky vložené v konverzných jednotkách 35-1 až 35-4 opísaných predtým. Multiple16 xer 126 vyberie jeden z výstupov generovaných inverznými konverznými jednotkami 125-1 až 125-4 v závislosti od posúdenia prijatého od jednotky posudzujúcej obmedzenie dĺžky 122.

Ďalej je vysvetlená funkcia demodulačnej jednotky 111 zobrazenej na obrázku 6. Signál prijatý z prenosovej linky alebo signál prehrávaný zo záznamového média sa dodáva komparátoru 121, aby bol podrobený porovnaniu. Výstupný signál z komparátora 121 ie digitálny signál inverzného kódu NRZI, teda kód s „1“ indikujúcou okraj. Digitálny signál sa potom dodáva jednotke posudzujúcej obmedzenie dĺžky 122 na určenie obmedzenia dĺžky i signálu pomocou konverznej tabuľky (presnejšie povedané, inverznej konverznej tabuľky) z tabuľky 2. Výsledok posúdenia, teda hodnota obmedzenia dĺžky i produkovaná jednotkou posudzujúcou obmedzenie dĺžky 122, sa dodá multiplexeru 126.

Okrem toho digitálny výstupný signál z komparátora 121 sa dodáva aj na jednotku detekcie kódu obmedzujúceho po sebe nasledujúci výskyt minimálnych sérií 123. Jednotka detekcie kódu obmedzujúceho po sebe nasledujúci výskyt minimálnych sérií 123 má vloženú inverznú konverznú časť vrátane substitučného kódu inverznej tabuľky z tabuľky 2 na obmedzenie po sebe nasledujúcich výskytov minimálnej série d. V prípade tabuľky 2 je substitučným kódom kódové slovo „001 000 000“. Keď sa kód „001 000 000 not 100“ katalogovaný v inverznej konverznej tabuľke na obmedzenie po sebe nasledujúcich výskytov minimálnej série d zistí v digitálnych dátach, jednotka detekcie kódu obmedzujúceho po sebe nasledujúci výskyt minimálnych sérií 123 vyšle obmedzenie dĺžky i = 3 na jednotku posudzujúcu obmedzenie dĺžky 122.

Navyše digitálny výstupný signál z komparátora 121 sa dodáva aj na jednotku detekcie kódu zabezpečujúceho limit dĺžky série 124. Jednotka detekcie kódu obmedzujúceho po sebe nasledujúci výskyt minimálnych sérií 123 má vloženú inverznú konverznú časť vrátane substitučného kódu inverznej tabuľky z tabuľky 2 na udržanie maximálnej série k. V prípade tabuľky 2 sú substitučnými kódmi kódové slová „000 100 100 100“ a „010 100 100 100“. Keď sa zistí kódové slovo „000 100 100 100“ alebo „010 100 100 100“ katalogované v inverznej konverznej tabuľke na udržanie maximálnej série k v digitálnych dátach, jednotka detekcie kódu zabezpečujúceho limit dĺžky série 124 vyšle obmedzenie dĺžky i = 4 pre jednotku posudzujúcu obmedzenie dĺžky 122.

Obrázok 7 je diagram zobrazujúci zhrnutie spracovania na určenie obmedzenia dĺžky i pre modulovaný kód dodaný demodulačnému prístroju 100. Ako je zobrazené na obrázku, jednotka detekcie kódu zabezpečujúceho limit dĺžky série 124 má vloženú inverznú konverznú časť obsahujúcu kódové slová „000 100 100 100“ a „010 100 100 100“ inverznej tabuľky z tabuľky 2. Keď sa 12-bitový reťazec kódových slov dodaných jednotke detekcie kódu zabezpečujúceho limit dĺžky série 124 zhoduje s niektorým z kódových slov v inverznej konverznej časti, jednotka detekcie kódu zabezpečujúceho limit dĺžky série 124 vyšle obmedzenie dĺžky i = 4 pre jednotku posudzujúcu obmedzenie dĺžky 122.

Rovnako jednotka detekcie kódu obmedzujúceho po sebe nasledujúci výskyt minimálnych sérií 123 má vloženú inverznú konverznú časť obsahujúcu kódové slovo „001 000 000“ inverznej tabuľky z tabuľky 2. Keď sa 12-bitový reťazec kódových slov dodaný jednotke detekcie kódu obmedzujúceho po sebe nasledujúci výskyt minimálnych sérií 123 zhoduje s „001000 000 not 100“, jednotka detekcie kódu obmedzujúceho po sebe nasledujúci výskyt minimálnych sérií 123 vyšle obmedzenie dĺžky i = 3 pre jednotku posudzujúcu obmedzenie dĺžky 122. Treba poznamenať, že zistených 12 bitov reťazca kódových slov je v skutočnosti „001 000 000 010“, hoci to nemá nič spoločné s určením obmedzenia dĺžky i.

Jednotka posudzujúca obmedzenie dĺžky 122 má vloženú inverznú konverznú tabuľku tabuľky 2. Ak je 9-bitový reťazec kódových slov dodaný jednotke posudzujúcej obmedzenie dĺžky 122 „000 100 100“ alebo „010 100 100“, alebo ak je dodaný 12-bitový reťazec kódových slov „000 100 000 not 100“ alebo „010 100 000 not 100“, jednotka posudzujúca obmedzenie dĺžky 122 určí, že obmedzenie dĺžky i je 3. Ak je 6-bitový reťazec kódových slov dodaný jednotke posudzujúcej obmedzenie dĺžky 122 „010 100“ alebo „000 100“, alebo ak je dodaný 9-bitový reťazec kódových slov „010 000 not 100“, jednotka posudzujúca obmedzenie dĺžky 122 určí, že obmedzenie dĺžky i je 2. Inak ak je 3-bitový reťazec kódových slov dodaný jednotke posudzujúcej obmedzenie dĺžky 122 „000“, „101“; „001“ alebo „010“, jednotka posudzujúca obmedzenie dĺžky 122 určí, že obmedzenie dĺžky i je 1.

Treba poznamenať, že jednotka posudzujúca obmedzenie dĺžky 122, jednotka detekcie kódu obmedzujúceho po sebe nasledujúci výskyt minimálnych sérií 123 a jednotka detekcie kódu zabezpečujúceho limit dĺžky série 124 môže každá vykonávať spracovanie vo vzostupnom poradí hodnôt i počnúc najmenšou, teda v poradí i = 1, i = 2, i = 3 a i = 4, namiesto spôsobu, ktorý je uvedený na obrázku 7.

Dá sa predpokladať, že jednotka posudzujúca obmedzenie dĺžky 122 môže určiť hodnotu obmedzenia dĺžky i v poradí i = 2, i = 3 a i = 4 a jednotke posudzujúcej obmedzenie dĺžky 122 sa dodá reťazec kódových slov „000 100100100“. Jednotka posudzujúca obmedzenie dĺžky 122 porovná reťazec dodaných kódových slov s kódovými slovami vo vloženej konverznej tabuľke vo vzostupnom poradí hodnôt obmedzenia dĺžky i počnúc najmenšou, aby posúdila, či sa reťazec kódových slov zhoduje s kódovými slovami. Reťazec kódových slov „000 100 100 100“ dodaný jednotke posudzujúcej obmedzenie dĺžky 122 sa zhoduje s jedným z kódových slov pre všetky obmedzenia dĺžky i =1, i = 2, i = 3 a i = 4. V takom prípade sa podľa určovacieho pravidla vyberie najväčšie obmedzenie dĺžky a pošle sa na multiplexer 126.

SK 288035 Β6

Inverzná konverzná tabuľka inverznej konverznej jednotky 125-1 je implementovaná ako pamäť, kde prvok dát (11) je uložený na adresách „101“ a „000“, zatiaľ čo prvky dát (10) a (01) sú uložené na adresách „001“ a „010“. Inverzné konverzné tabuľky inverzných konverzných jednotiek 125-2 a 125-4 sú implementované ako pamäte na uchovávanie dát rovnakým spôsobom ako inverzná konverzná jednotka 125-1. Reťazec kódových slov 3 x i bitov dodaný inverznej konverznej jednotke 125-i sa konvertuje späť na dátový reťazec 2 x i bitov, ktorý sa posiela multiplexeru 126.

Multiplexer 126 vyberie jeden z dátových reťazcov dodaný inverznými konverznými jednotkami 125-1 až 125-4 v súlade s výsledkom určovania hodnoty obmedzenia dĺžky i vyslaným jednotkou posudzujúcou obmedzenie dĺžky 122.

Tabuľka 4 je inverzná konverzná tabuľka pre tabuľku 2.

Tabuľka 4

Inverzná konverzná tabuľka (1, 7; 2, 3; 4) Reťazec kódového slova	Demodulovaný dátový reťazec 11 11 10 01
ί= 1	101 000 001 010
i=2	010 100	0011
	010 000 (not 100)	0010
	000 100	0001
i = 3	000 100 100	000011
	000 100 000 (not 100)	000010
	010 100 100	000001
	010 100 000 (not 100)	000000
i = 3:	Obmedzuje dĺžku minimálnej prenosovej série
	001 000 000 (not 100)	110111
i = 4:	Obmedzuje k na 7 000 100 100 100	00001000
	010 100 100 100	00000000

Obrázok 8 je bloková schéma použitá ako referencia na vysvetlenie operácií uskutočnených jednotkou na odstraňovanie kontrolného bitu DSV 112. Jednotka na odstraňovanie kontrolného bitu DSV 112 je vybavená interným počítadlom. Ako je zobrazené na obrázku, bloková schéma začína krokom SI, pri ktorom interné počítadlo počíta počet bitov v dátovom reťazci dodanom demodulačnou jednotkou 111. Tok spracovania potom prechádza na krok S2, kde sa posúdi, či počet bitov dosiahol hodnotu predstavujúcu vopred určený dátový interval, v ktorom sa vkladá bit kontroly DSV. Ak výsledok posúdenia indikuje, že počet bitov nezodpovedá príslušnému ľubovoľnému dátovému intervalu, tok spracovania pokračuje na krok S3, v ktorom sa dáta dodané demodulačnou jednotkou 111 posielajú do buffra 113 tak, ako sú. Ak výsledok posúdenia indikuje, že počet bitov zodpovedá vopred určenému dátovému intervalu, čo indikuje, že aktuálny bit je kontrolným bitom DSV, spracovanie kroku S3 sa vynechá. Teda aktuálny bit dátového reťazca sa v tomto prípade zruší namiesto toho, aby sa poslal do buffra 113.

V každom prípade tok spracovania pokračuje na krok S4, v ktorom sa uskutoční spracovanie na zadanie nasledujúceho dátového reťazca. Tok spracovania potom pokračuje na krok S5, aby sa posúdilo, či bolo spracovanie všetkých dát dokončené. Ak existujú dáta, ktoré ešte treba spracovať, tok spracovania sa vracia na krok SI, aby sa zopakovalo vykonávanie spracovania. Ak výsledok posúdenia v kroku S5 indikuje, že boli spracované všetky dáta, spracovanie sa skončí.

V dôsledku toho sú kontrolné bity DSV odstránené z dátového výstupu pomocou jednotky na odstraňovanie kontrolného bitu DSV 112. Dáta potom idú na výstup cez buffer 113.

Podľa uvedeného opisu demodulačná jednotka 111 používa konverznú tabuľku z tabuľky 2, alebo, presnejšie povedané, inverznú konverznú tabuľku z tabuľky 4. Treba poznamenať, že podobné spracovanie možno uskutočniť pomocou konverzie tabuľky 3 alebo, presnejšie povedané, inverznej konverznej tabuľky uvedenej tabuľky 5. V tomto prípade je jednotka detekcie kódu obmedzujúceho po sebe nasledujúci výskyt minimálnych sérií 123 použitá v modulačnej jednotke 111 zobrazenej na obrázku 6 vybavená tabuľkou C na obmedzenie dĺžky i = 4 tabuľky 3. Na druhej strane jednotka detekcie kódu zabezpečujúceho limit dĺžky sé18

SK 288035 Β6 rie 124 je vybavená tabuľkou A na obmedzenie dĺžky i = 2, tabuľkou B na obmedzenie dĺžky i = 3 a tabuľkou D na obmedzenie dĺžky i = 4 tabuľky 3.

Tabuľka 5

Inverzná konverzná tabuľka (1, 7; 2, 3; 4)

Reťazec kódového slova Demodulovaný dátový reťazec r =1 Hlavná tabuľka

101

100

001

000 r = 2 Substitučná tabuľka A (obmedzuje d na 1)

100 010 101 010

000 010 001 010

0000

0001

1000

1001 r = 3 Substitučná tabuľka B (obmedzuje k na 8)

000010010 111111

001 010010 111110

101 010010 011110

100010010 011111 r = 4 Substitučná tabuľka C (obmedzuje RMTR na 6)

100 010 010 010 00010001

100 000 010 010 10010001

000 010 010 010 10010001 r = 4 Substitučná tabuľka D (obmedzuje k na 7)

000 001 010 010 11100000

100001 010010 11100010

001 010 010 010 11100001

101 010010010 11100011

Existujú prípady, v ktorých je potrebné vložiť do dát synchronizačný signál (Sync). Ďalej sú s odkazom na obrázky 9 a 10 opísané uskutočnenia realizujúce modulačný prístroj i a demodulačný prístroj 100. ktoré sú schopné nakladať s dátami s vloženými synchronizačnými signálmi. Aj v prípade týchto uskutočnení sa dátový reťazec moduluje na kód s premenlivou dĺžkou (d, k; m, n; r) = (1, 7; 2, 3; 4).

V ďalšom modulačnom prístroji podľa predloženého vynálezu zobrazenom na obrázku 9, kde sa synchronizačné signály vkladajú vo vopred určených intervaloch, výstup jednotky na určovanie/vkladanie kontrolného bitu DSV 11 sa dodáva jednotke určujúcej synchronizačný signál 211. Jednotke určujúcej synchronizačný signál 211 sa dodáva aj výstup modulačnej jednotky 12. Keď jednotka určujúca synchronizačný signál 211 určí synchronizačný signál zo signálov dodaných jednotkou na určovanie/vkladanie kontrolného bitu DSV H a modulačnou jednotkou 12, jednotka určujúca synchronizačný signál 211 vyšle synchronizačný signál pre jednotku vkladania synchronizačného signálu 212. Jednotka vkladania synchronizačného signálu 212 vkladá synchronizačný signál dodaný jednotkou určujúcou synchronizačný signál 211 do modulovaného signálu dodaného modulačnou jednotkou 12 a dodáva výstup pre kódovaciu jednotku NRZI 13. Zvyšok konfigurácie je rovnaký ako modulačný prístroj I zobrazený na obrázku 1.

V prípade vzorca 24-bitového kódového slova, ktoré má slúžiť ako synchronizačný signál, sa synchronizačný signál konvertuje jednotkou určujúcou synchronizačný signál 211 v súlade s tabuľkou 2 na nasledujúci kód:

“#01 001 000 000 001 000 000 001“, kde symbol # označuje bit, ktorý je závislý od bezprostredne predchádzajúceho dátového reťazca obsahujúceho prípadný kontrolný bit DSV, oddelený vložením synchronizačného signálu. Konkrétnejšie povedané, keď sa používa terminačná tabuľka na ukončenie v operácii modulácie oddeleného dátového reťazca pomocou konverznej tabuľky, = „1“. Keď sa namiesto terminačnej tabuľky používa na ukončovanie tabuľka 2, „#“ = „0“. Teda moduíačná jednotka 12 vysiela „#“ = „1“ alebo „#“’ = „0“ pre jednotku určujúcu synchroni19

SK 288035 Β6 začný signál 211, keď sa používa, resp. nepoužíva terminačná tabuľka. Pri príjme hodnoty „#“ z modulačnej jednotky 12 jednotka určujúca synchronizačný signál 211 pripojí hodnotu na čelo synchronizačného signálu a potom vyšle synchronizačný signál na jednotku vkladania synchronizačného signálu 212.

Jednotka vkladania synchronizačného signálu 212 vkladá synchronizačný signál dodaný jednotkou určujúcou synchronizačný signál 211 do modulovaného signálu dodaného modulačnou jednotkou 12 a dodáva výstup pre kódovaciu jednotku NRZI 13. Zvyšok spracovania je rovnaký ako pri modulačnom prístroji I zobrazenom na obrázku 1.

Prvé dáta nasledujúce za vloženým synchronizačným signálom sa konvertujú počnúc čelom bez uvažovania dát bezprostredne predchádzajúcich pred synchronizačným signálom. Modulačná jednotka 12 a jednotka určujúca synchronizačný signál 211 sú vybavené počítadlom na počítanie počtu vopred určených intervalov, v ktorých sa vkladajú synchronizačné signály. Obsah počítadla sa používa na určenie pozície synchronizačného signálu.

Ako je opísané, uskutočnenie zobrazené na obrázku 9 používa konverznú tabuľku z tabuľky 2. Treba poznamenať, že možno použiť aj konverznú tabuľku z tabuľky 3. V tomto prípade jednotka určujúca synchronizačný signál 211 prijíma 12-bitové kódové slovo uvedené ako vzorec synchronizačného signálu:

„xxO 100 000 000 lOx“, kde symbol „x“ označuje bit, ktorý je závislý od bezprostredne predchádzajúceho a nasledujúceho dátového reťazca obsahujúceho prípadný kontrolný bit DSV, oddelený vložením synchronizačného signálu. Tri bity na čele a tri bity na konci synchronizačného signálu sa určujú tabuľkou 3 nasledovne. Nech je (p) posledný dátový reťazec oddelený vložením synchronizačného signálu a (q) prvý dátový reťazec nasledujúci bezprostredne po synchronizačnom signáli. Dátový reťazec (pl) sa skonvertuje na 3 bity na čele synchronizačného signálu, zatiaľ čo dátový reťazec (Oq) sa skonvertuje na 3 bity na konci synchronizačného signálu pomocou tabuľky 3. Tri bity na čele a tri bity na konci synchronizačného signálu pochádzajúce z konverzie ohraničia stredné bity „100 000 000“, čím sa získa príslušný vzorec. Takto možno generovať synchronizačný signál, ktorý porušuje požadovanú maximálnu sériu k, ale vždy ju udržiava na = 8 (9T).

Obrázok 10 je blokový diagram zobrazujúci typickú konfiguráciu uskutočnenia realizujúceho ďalší demodulačný prístroj 100 na demoduláciu kódu pochádzajúceho z modulácie vykonávanej modulačným prístrojom i zobrazeným na obrázku 9. Ako je zobrazené na obrázku 10, v tomto uskutočnení sa prichádzajúci signál prenášaný cez vopred určenú prenosovú cestu dodáva demodulačnej jednotke 111 a jednotke identifikujúcej synchronizačný signál 221. Jednotka identifikujúca synchronizačný signál 221 používa prichádzajúci signál a signál prijatý z demodulačnej jednotky 111 na identifikáciu synchronizačného signálu a posiela synchronizačný signál na jednotku odstraňujúcu synchronizačný signál 222. Jednotka odstraňujúca synchronizačný signál 222 odstraňuje synchronizačný signál z demodulovaného signálu dodaného demodulačnou jednotkou 111 podľa signálu vysielaného jednotkou identifikujúcou synchronizačný signál 221. Demodulovaný signál s odstránenými synchronizačnými signálmi sa potom dodáva jednotke na odstraňovanie kontrolného bitu DSV 112. Zvyšok konfigurácie je rovnaký ako pri demodulačnom prístroji 100 zobrazenom na obrázku 5.

Jednotka identifikujúca synchronizačný signál 221 má zabudované počítadlo na počítanie počtu kódových slov. Obsah počítadla sa používa na určenie pozície každého synchronizačného signálu, ktoré sa vkladajú do reťazca dátových slov vo vopred určených intervaloch. Keď sa identifikuje pozícia vzorca synchronizačného signálu, načíta sa bit určený pri modulácii. To znamená, že bit na čele synchronizačného signálu sa načíta a pošle na demodulačnú jednotku 111. Ak je čelný bit „1“, demodulačná jednotka 111 použije pri demodulácii kódu bezprostredne predchádzajúceho pred synchronizačným signálom terminačnú tabuľku tabuľky 2. Ak je na druhej strane čelný bit „0“, demodulačná jednotka 111 použije pri demodulácii kódu bezprostredne predchádzajúceho pred synchronizačným signálom tabuľku konverzných kódov v tabuľke 2. Ostatné bity synchronizačného signálu sa zrušia, pretože nenesú žiadnu informáciu.

Jednotka identifikujúca synchronizačný signál 221 vyšle identifikačný signál na identifikáciu bitov tvoriacich synchronizačný signál pre jednotku odstraňujúcu synchronizačný signál 222. Jednotka odstraňujúca synchronizačný signál 222 odstráni synchronizačný signál z demodulovaného signálu dodaného demodulačnou jednotkou 111 podľa identifikačného signálu vysielaného jednotkou identifikujúcou synchronizačný signál 22i. Demodulovaný signál s odstránenými synchronizačnými signálmi sa potom dodáva jednotke na odstraňovanie kontrolného bitu DSV 112.

Ako je opísané, demodulačný prístroj 100 zobrazený na obrázku 100 používa konverznú tabuľku z tabuľky 2. Treba poznamenať, že možno použiť aj tabuľku 3. V tomto prípade napríklad jednotka identifikujúca synchronizačný signál 221 používa obsah počítadla na určenie pozície každého zo synchronizačných signálov, ktoré sa vkladajú do reťazca dátových slov vo vopred určených intervaloch. Po identifikácii pozície vzorca synchronizačného signálu jednotka identifikujúca synchronizačný signál 221 vyšle signály špecifikujúce 3-bitové kódové slová na čele a konci vzorca synchronizačného signálu na demodulačnú jednotku 111 s

SK 288035 Β6 požiadavkou na demodulačnú jednotku 111, aby demodulovala aj tieto kódové slová, pretože každé obsahuje dátový reťazec.

Jednotka identifikujúca synchronizačný signál 221 vyšle signál špecifikujúci bity jedinečného vzorca synchronizačného signálu s vylúčením kódových slov, ktoré obsahujú dátové slová, na jednotku odstraňujúcu synchronizačný signál 222. Teda jednotka odstraňujúca synchronizačný signál 222 i e schopná odstrániť iba bity synchronizačného signálu, teda bity jedinečného vzorca, špecifikované signálom prijatým z jednotky identifikujúcej synchronizačný signál 221.

Obrázok 11 je diagram zobrazujúci príklad kódu na záznam s vloženými synchronizačnými signálmi a kontrolnými bitmi DSV. V tomto príklade sa ako synchronizačný signál používa 24-bitové kódové slovo. Kontrola DSV sa vykonáva v intervaloch 56 dátových bitov a synchronizačný signál sa vkladá pre každých 5 vykonaní kontroly DSV. Takže počet kódových slov, teda počet kanálových bitov na každý synchronizačný signál, je:

+ (1 + 56 + 1 + 56 + 1 + 56 + 1 + 56 + 1 + 56 + 1) x 1,5 = 453 kódových slov (kanálových bitov).

Relatívna redundancia zavedená do dátových slov je približne 7,3 %, ako je zrejmé z nasledujúceho výpočtu:

Množstvo dát = (56 x 5) 1,5/453 = 420/453 = 0,927

Teda relatívna redundancia = 1 - 0,927 = 0,0728 = 7,3 %

Vynálezcovia a niektoré ďalšie osoby uskutočnili simulácie pomocou opísaných konverzných tabuliek, aby získali výsledky modulácie. Výsledky modulácie dátových reťazcov obsahujúcich vložené kontrolné bity DSV s následným výskytom obmedzeného Tmin sú opísané neskôr. V simulácii sa použili tabuľky 2 a 3. Na porovnanie sa uskutočnila simulácia pomocou tabuľky 1 s konvenčnou moduláciou RLL (1-7).

V simuláciách sa DSV kontrola uskutočnila vkladaním 1 kontrolného bitu DSV na každých 56 dátových bitov náhodných dát obsahujúcich 13 107 200 bitov vyrobených ľubovoľne a dáta sa potom skonvertovali na reťazec kódových slov (alebo sled kanálových bitov) pomocou konverznej kódovej tabuľky z tabuľky 2 alebo 3. V ďalšej simulácii sa náhodné dáta obsahujúce 13 107 200 bitov vyrobených ľubovoľne skonvertovali na reťazec kódových slov (alebo sled kanálových bitov) pomocou konverznej kódovej tabuľky z tabuľky 1 a potom sa vkladali 2 kanálové bity ako kontrolné bity DSV na každých 112 kódových slov alebo 112 kanálových bitov získaného reťazca kódových slov, aby sa uskutočnila kontrola DSV.

Dôvod, prečo sa v simulácii pomocou tabuľky 2 alebo 3 vkladal 1 kontrolný bit DSV na každých 56 dátových bitov, zatiaľ čo pri simulácii pomocou tabuľky 1 sa vkladali 2 kontrolné bity DSV na každých 112 kódových slov, bol, aby sa pri oboch simuláciách získala rovnaká relatívna redundancia spôsobená kontrolnými bitmi DSV. Ak je počet bitov potrebný na kontrolu DSV v jednom prípade iný ako tento počet v inom prípade a relatívna redundancia musí byť rovnaká pre oba prípady, tabuľka 2 alebo 3, ktorá umožňuje vykonávanie kontroly DSV s vysokým stupňom efektívnosti, poskytuje dobrú nízkopásmovú charakteristiku v porovnaní s tabuľkou 1.

Numerické hodnoty výsledkov simulácie sú vypočítané nasledovne:

Rencnt [1 až 10]: počet výskytov 1 osamotenej minimálnej série po 10 po sebe nasledujúcich minimálnych sérií.

Veľkosť T [2 až 10]: Počty výskytov série 2T až série 10T.

Suma: Počet bitov

Spolu: Počet dĺžok sérií, teda celkový počet výskytov série 2T, série 3T atď.

Priemerná séria: (Suma/spolu)

Numerické hodnoty distribúcie sérií: (T_size [i] * (i) / suma), kde i = 2, 3, 4 ...10

Numerické hodnoty na riadkoch 2T až 10T tabuľky 6 sú numerické hodnoty distribúcie sérií.

Numerické hodnoty distribúcie po sebe nasledujúcich minimálnych sérií:

(Ren cnt [i] * (i)) / Tsize [2T], kde i = 1,2,3,4 ... 10.

Numerické hodnoty na riadkoch RMTR (1) až RMTR (9) tabuľky 6 sú numerické hodnoty distribúcie po sebe nasledujúcich minimálnych sérií.

MaxRMTR: Maximálny počet najvyšších opakovaní minimálnej série DSV: Najvyššie hodnoty vypočítaných hodnôt DSV na kladnej a zápornej strane pozorované v procese vykonávania kontroly DSV na slede kanálových bitov.

Výpočet relatívnej redundancie spôsobenej vkladaním 1 bitu DSV na každých 56 dátových bitov je založený na skutočnosti, že existuje 1 bit DSV na každých 56 dátových bitov. Relatívna redundancia sa teda počíta nasledovne:

Relatívna redundancia =1/(1 + 56) = 1,75 %

Výpočet relatívnej redundancie spôsobenej vkladaním 2 bitov DSV na každých 112 kódových bitov je založený na skutočnosti, že existujú 2 bity DSV na každých 112 bitov kódových slov. Relatívna redundancia sa teda počíta nasledovne:

SK 288035 Β6

Relatívna redundancia - 2/(2 +112)= 1,75 %

Teda pre oba prípady sa získava rovnaká redundancia.

Tabuľka 6 Porovnanie PP 17

Priemerná séria Suma Spolu	<Tabuľka 2> 17PP-32 3.3665 20011947 5944349	<Tabuľka 3> 17PP-52 3.4048 20011947 5877654	<Tabuľka 1> + 2 bity - DC (kontrola DSV) 3.3016 20011788 6061150	Bez - DCC) (žiadna kontrola DSV) 3.2868 19660782 5981807
2T	0,2256	0,2246	0,2417	0,1419
3T	0,2217	0,2069	0,2234	0,2281
4T	0,1948	0,1935	0,1902	0,1915
5T	0,1499	0,1491	0,1502	0,1511
6T	0,1109	0,1904	0,1135	0,1141
7T	0,0579	0,0814	0,0561	0,0544
8T	0,0392	0,0351	0,0218	0,0188
9T		0,0023
10T	—	0,0009
RMTR(l)	0,3837	0,3890	0,3628	0,3641
RMTR (2)	0,3107	0,3137	0,2884	0,2883
RMTR (3)	0,1738	0,1906	0,1717	0,1716
RMTR (4)	0,0938	0,0806	0,0909	0,0907
RMTR (5)	0,0299	0,0228	0,0456	0,0452
RMTR (6)	0,0081	0,0033	0,0219	0,0217
RMTR (7)			0,0100	0,0099
RMTR (8)			0,0047	0,0046
RMTR (9)			0,0022	0,0022
Max RMTR	6	6	18	18

najvyššie DSV # -36 až 36 # -35 až 40 * -46 až 43 * -1783 až 3433 („#“: 56 dátových bitov + 1 dc bit, 1,75 %) (“♦”: 112 c bitov + 2 dc bitov, 1,75 %)

Uvedené výsledky overujú, že pomocou tabuliek 2 a 3 sa implementuje systém RLL (1, 7), zatiaľ čo sa súčasne udržiava minimálna a maximálna séria a počet po sebe nasledujúcich výskytov minimálnej série je obmedzený na 6. Okrem toho výsledky DSV overujú, že kontrolu DSV možno vykonávať na dátovom reťazci (teda hodnoty najvyššieho DSV sú v určenom intervale), a v takom prípade, keďže účinnosť kontrolných bitov DSV je vysoká, je možné získať nízkopásmové komponenty, ktoré sú uspokojivejšie ako konvenčný spôsob vkladania bitov DSV do reťazca kódových slov (sledu kanálových bitov). Výsledky DSV overujú, že v prípade tabuľky 1 je rozdiel medzi kladnou a zápornou najvyššou DSV 89 (= 46 + 43), zatiaľ čo v prípade tabuľky 2 a 3 sú rozdiely 72 = 36 + 36), resp. 75 (= 35 + 40), ktoré sú menšie ako hodnota pre tabuľku 1.

Z uvedeného opisuje zrejmé, že v porovnaní s konvenčným systémom RLL (1 - 7), teda systémom založeným na tabuľke 1, takzvaný systém 17PP používajúci tabuľku 2 alebo 3 je schopný obmedziť počet opakovaní minimálnej série na najviac 6. V dôsledku toho možno očakávať zlepšenie charakteristiky chybovosti pri vysokej linkovej hustote.

Okrem toho keďže účinnosť kontroly DSV je výborná, uskutočňovanie kontroly DSV v systéme 17PP pri tej istej relatívnej redundancii 1,75 % ako pri konvenčnom systéme RLL (1-7) vedie k menšiemu rozdielu medzi najvyššími zápornými a kladnými hodnotami. V dôsledku toho, keďže možno potlačiť nízkopásmové komponenty, možno uskutočniť stabilné operácie záznamu alebo prehrávania.

Okrem toho sa uskutočnila simulácia na preskúmanie propagácie demodulačnej chyby spôsobenej bitovým posunom v slede kanálových bitov generovaných z tých istých náhodných dát ako v uvedenom prípade. Výsledok skúmania indikuje, že najhoršia propagácia chyby v systéme 17PP sú 3 bajty. Tento výsledok však tiež overuje, že frekvencia vlastnej generácie chyby je takmer 0, teda hodnota naznačujúca neveľké zhoršenie v porovnaní s konvenčným systémom RLL (1 - 7). Boli overené priemerné bajtové chybovosti 1,014 bajtov pre tabuľku 1, 1,167 bajtov pre tabuľku 2 a 1,174 bajtov pre tabuľku 3. Treba poznamenať, že pre konverzné tabuľky poskytnuté predloženým vynálezom numerické hodnoty chybovosti zahŕňajú kontrolné bity DSV, ale pre konvenčný systém RLL (1-7) táto numerická hodnota nezahŕňa kontrolné bity DSV. Nemožno teda

SK 288035 Β6 povedať, že sa merania uskutočnili za presne rovnakých podmienok. Rozdiel v podmienkach merania môže ovplyvniť numerické hodnoty a je preto potrebné vziať pri porovnávaní do úvahy účinok tohto rozdielu na hodnoty.

Tabuľka 7

Odozvy posunových chýb

Najhorší prípad	<Tabuľka 2> 17PP-32 3 bajty	<Tabuľka 3> 17PP-52 3 bajty	<Tabuľka 1> +2bit-DC 2 bajty
(dc bity)	Zahrnuté	Zahrnuté	Vylúčené
Bajtová chyba (0)	0,028	0,096	0,080
Bajtová chyba (1)	0,777	0,0635	0,826
Bajtová chyba (2)	0,195	0,268	0,094
Bajtová chyba (3)	0,000	0,001
Priemerná bajtová chy-	1,167 bajtov	1,174 bajtov	1,014 bajtov

bovosť

Ako je opísané, v tomto uskutočnení konverzné tabuľky s minimálnou sériou d v hodnote 1 a maximálnou sériou k v hodnote 7 a mierou konverzie m/n v hodnote 2/3 obsahujú substitučné kódy na obmedzenie počtu po sebe nasledujúcich výskytov minimálnej série, čo spôsobuje nasledujúce efekty:

(1) Výkon pri zázname a prehrávaní pri vysokej linkovej hustote a tolerancia proti tangenciálnemu nakloneniu sú zlepšené.

(2) Je možné znížiť počet nízko úrovňových častí, aby sa zlepšila presnosť spracovania vín, ako napríklad AGC a PLL, a teda aby sa zlepšila celková charakteristika.

(3) V porovnaní s konvenčným systémom je možné dosiahnuť konštrukciu s malou dĺžkou pamäťovej cesty bitového kódu abi alebo podobne, a teda zmenšiť veľkosť okruhu.

Navyše zvyšok po delení počtu jednotiek v prvku dátového reťazca dvoma, ktorý má hodnotu 0, sa bude vždy rovnať zvyšku po delení počtu jednotiek prvku v reťazci kódových slov pochádzajúcich z konverzie dátového reťazca dvoma, čo poskytuje nasledujúce ďalšie účinky:

(4) Možno znížiť počet redundantných bitov pre kontrolu DSV.

(5) Pri minimálnej sérii d v hodnote 1 a konverzných parametroch (m, n) s hodnotou (2, 3) možno kontrolu DSV uskutočniť s 1,5-bitovým kódovým slovom.

(6) Popri nízkej relatívnej redundancii možno udržať minimálne a maximálne série d a k.

Navyše konverzné tabuľky špeciálne zahŕňajú substitučné kódy na udržanie limitu dĺžky série, čo vedie k nasledujúcim dodatočným účinkom:

(7) Tabuľky sú kompaktné.

(8) Propagáciu modulačnej chyby spôsobenej bitovým posunom možno uviesť do toho istého stavu ako v konvenčnom systéme na základe tabuľky 1.

Treba poznamenať, že ako médium prezentujúce program na prezentáciu počítačového programu na vykonanie s cieľom uskutočniť opísané spracovanie možno použiť CD-ROM a pamäť v tuhej fáze, komunikačné médiá ako napríklad sieť a satelit popri záznamovom médiu ako napríklad magnetický disk.

[Účinky vynálezu]

Ako je opísané, podľa modulačného prístroja podľa nároku 1, spôsobu modulácie podľa nároku 23, programu predstavujúceho médium podľa nároku 24, demodulačného prístroja podľa nároku 25, spôsobu demodulácie podľa nároku 28 a programu predstavujúceho médium podľa nároku 29, konverzné spracovanie sa uskutočňuje na báze konverznej tabuľky, ktorá uplatňuje pravidlo konverzie, podľa ktorého zvyšok po delení počtu jednotiek prvku v dátovom reťazci dvoma s hodnotou 0 alebo 1 sa bude vždy rovnať zvyšku po delení počtu jednotiek prvku v reťazci kódových slov vzniknutých konverziou dátového reťazca dvoma a konverzné kódy uvedenej konverznej tabuľky obsahujú:

- základné kódy;

- prvé substitučné kódy na limitovanie počtu po sebe nasledujúcich výskytov minimálnej série d a

- druhé substitučné kódy na udržanie limitu dĺžky série k, premenlivý kód má obmedzenia d = 1, m = 2 a n = 3, pričom premenlivý kód má ďalšie obmedzenie k = 7 a konverzia základného kódu, ktorá chýba v konverznej tabuľke, sa poskytne konverziou substitučného kódu.

V dôsledku toho možno uskutočniť kontrolu DSV pomocou menšieho počtu redundantných bitov a reťazec kódových slov možno zaznamenať a prehrať s menším počtom chýb pri vysokej linkovej hustote. Okrem toho možno potlačiť rast propagácie demodulačnej chyby spôsobenej bitovým posunom.

SK 288035 Β6

Zoznam základných vzťahových značiek

Jednotka na určovanie/vkladanie kontrolného bitu DSV

Modulačná jednotka

Kódovacia j ednotka NRZI

Posunový register

Jednotka posudzujúca obmedzenie dĺžky

Jednotka detekcie kódu obmedzujúceho po sebe nasledujúci výskyt minimálnych sé34

35-1 až 35-4

111 112 121 122 123 rií

Jednotka detekcie kódu zabezpečujúceho limit dĺžky série

Konverzné jednotky

Multiplexer

Buffer

Demodulačná j ednotka

Jednotka na odstraňovanie kontrolného bitu DSV

Komparátor

Jednotka posudzujúca obmedzenie dĺžky

Jednotka detekcie kódu obmedzujúceho po sebe nasledujúci výskyt minimálnych sérií

124

125-1 až 125-4 126

Jednotka detekcie kódu zabezpečujúceho limit dĺžky série

Inverzné konverzné jednotky

Multiplexer

Claims

1. Modulačný prístroj (1) na konverziu vstupných dát rozdelených na dátové slová s dĺžkou dátového slova, ktorá sa rovná alebo je násobkom m bitov na kód s premenlivou dĺžkou (d, k; m, n), kde každé kódové slovo má dĺžku kódového slova, ktorá sa rovná alebo je násobkom dĺžky základného kódového slova n bitov, kde d je minimálna dĺžka série a k je limit dĺžky série, pričom uvedený modulačný prístroj obsahuje modulačnú jednotku (12) na konverziu vstupných dátových slov na kódové slová podľa konverznej tabuľky, pričom táto konverzná tabuľka uplatňuje pravidlo konverzie, podľa ktorého zvyšok po delení počtu jednotiek prvku v dátovom reťazci dvoma majúci hodnotu 0 alebo 1 sa bude vždy rovnať zvyšku po delení počtu jednotiek prvku v reťazci kódových slov vzniknutých konverziou uvedeného dátového reťazca dvoma a konverzné kódové slová uvedenej konverznej tabuľky obsahujú:

- základné kódové slová pre d = l,k = 7, m = 2an = 3;

- prvé substitučné kódové slová na limitovanie počtu po sebe nasledujúcich výskytov uvedenej minimálnej série d a

- druhé substitučné kódové slová na udržanie uvedeného limitu dĺžky série k, vyznačujúci sa tým, že

- prvé substitučné kódové slová majú dĺžku kódového slova, ktorá je trojnásobkom dĺžky základného kódového slova,

- druhé substitučné kódové slová majú dĺžku kódového slova, ktorá je štvornásobkom dĺžky základného kódového slova, pričom konverzné kódové slová ďalej obsahujú:

- terminačné kódové slovo majúce dĺžku kódového slova rovnajúcu sa dĺžke základného kódového slova na ukončenie kódovej konverzie pochádzajúcej z konverzie na akejkoľvek ľubovoľnej pozícii.

2. Modulačný prístroj podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že konverzné kódové slová ďalej obsahujú:

- druhé terminačné kódové slovo majúce dĺžku druhého kódového slova rovnajúceho sa dvojnásobku dĺžky základného kódového slova na ukončenie kódovej konverzie pochádzajúcej z konverzie na akejkoľvek ľubovoľnej pozícii.

3. Modulačný prístroj podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že uvedené základné kódy uvedených konverzných tabuliek majú štruktúru s premenlivou dĺžkou.

4. Modulačný prístroj podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že uvedené základné kódy uvedených konverzných tabuliek obsahujú kód ‘*0*’, pričom symbol * je neurčitý kód, ktorý je Ό’, ak bezprostredne predchádzajúce alebo nasledujúce kódové slovo je ‘ľ, a ‘ľ, ak uvedené bezprostredne predchádzajúce alebo nasledujúce kódové slovo je ‘0’, čo implikuje, že uvedený kód ‘*0*’ je buď ‘000’ alebo ‘ 101 ’.

5. Modulačný prístroj podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že uvedené konverzné kódy uvedených konverzných tabuliek obsahujú kódy, z ktorých je každý určený odkazom na bezprostredne nasledujúci reťazec kódových slov alebo bezprostredne nasledujúci dátový reťazec.

6. Modulačný prístroj podľa nároku 5, vyznačujúci sa tým, že uvedené kódy, z ktorých je každý určený odkazom na bezprostredne nasledujúci reťazec kódových slov alebo bezprostredne nasledujúci dátový reťazec, sú uvedené prvé alebo druhé substitučné kódy.

7. Modulačný prístroj podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že počet párov, z ktorých každý obsahuje dátový reťazec a kódový reťazec tvoriaci uvedené základné kódy na obmedzenie dĺžky i v hodnote 1, sa rovná 4 (= 2 ^Λ m = 2 ^Λ 2).

8. Modulačný prístroj podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že na obmedzenia dĺžky i v hodnote 2 a väčšej uvedené konverzné kódy sú všetky prvé a druhé substitučné kódy.

9. Modulačný prístroj podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že uvedené konverzné kódy na obmedzenie dĺžky i v hodnote 2 sú kódy na udržanie uvedenej minimálnej série d v hodnote 1.

10. Modulačný prístroj podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že uvedený prístroj ďalej obsahuje prostriedok na vkladanie synchronizačného signálu na vkladanie synchronizačného signálu obsahujúceho jedinečný vzorec nezahrnutý v uvedených konverzných kódoch uvedenej konverznej tabuľky na ľubovoľnú pozíciu v uvedenom reťazci kódových slov.

11. Modulačný prístroj podľa nároku 10, vyznačujúci sa tým, že uvedený jedinečný vzorec je vzorec, ktorý porušuje uvedenú maximálnu sériu k.

12. Modulačný prístroj podľa nároku 10, vyznačujúci sa tým, že uvedený jedinečný vzorec je vzorec, ktorý udržiava uvedenú minimálnu sériu d.

13. Modulačný prístroj podľa nároku 10, vyznačujúci sa tým, že jedinečný vzorec v uvedenom synchronizačnom signáli obsahuje 1 kódové slovo na svojom začiatku slúžiace ako spojovací bit s kódovým slovom pochádzajúcim z konverzie až po bezprostredne predchádzajúce dáta, druhý bit na udržanie uvedenej minimálnej série d a tretí bit.

14. Modulačný prístroj podľa nároku 10, vyznačujúci sa tým, že uvedený synchronizačný signál má veľkosť aspoň 12 kódových slov.

15. Modulačný prístroj podľa nároku 10, vyznačujúci sa tým, že pre synchronizačný signál s veľkosťou aspoň 21 kódových slov uvedený synchronizačný signál obsahuje aspoň 2 vzorce s maximálnou sériou k v hodnote 8.

16. Modulačný prístroj podľa nároku 10, vyznačujúci sa tým, že uvedené konverzné kódy uvedenej konverznej tabuľky obsahujú terminačné kódy, z ktorých každý slúži na ukončenie uvedeného kódu pochádzajúceho z konverzie.

17. Modulačný prístroj podľa nároku 16, vyznačujúci sa tým, že uvedené terminačné kódy sú predpísané pre uvedené základné kódy s obmedzením dĺžky i, pre ktoré počet párov obsahujúcich dátový reťazec a kódový reťazec tvoriaci uvedené základné kódy je menší ako 4 (= 2 ^Λ m = 2 ^Λ 2), a presadzujú pravidlo konverzie, podľa ktorého zvyšok po delení počtu jednotiek prvku v dátovom reťazci dvoma s hodnotou 0 alebo 1 sa bude vždy rovnať zvyšku po delení počtu jednotiek prvku v reťazci kódových slov vzniknutých konverziou uvedeného dátového reťazca dvoma.

18. Modulačný prístroj podľa nároku 16, vyznačujúci sa tým, že na identifikovanie uvedeného terminačného kódu 1 kódové slovo na začiatku uvedeného vzorca synchronizačného signálu slúžiace ako spojovací bit je nastavené na ‘ľ, keď sa používa uvedený terminačný kód, a na ‘0’, keď sa uvedený terminačný kód nepoužíva.

19. Modulačný prístroj podľa nároku 10, vyznačujúci sa tým, že uvedený jedinečný vzorec je ohraničený 3 bitmi na začiatku uvedeného synchronizačného signálu a 3 bitmi na konci uvedeného synchronizačného signálu a uvedené 3 bity na tomto začiatku a 3 bity na tomto konci sa každý používa ako spojenie obsahujúce zmiešané dáta a spojovacie bity.

20. Modulačný prístroj podľa nároku 10, vyznačujúci sa tým, že:

začiatočný, prvý z 3 bitov na začiatku uvedeného synchronizačného signál, má hodnotu predstavujúcu dátové slová pred konverziou prezentovanú v m-bitových jednotkách;

nasledujúci, druhý z uvedených 3 bitov, je nastavený na ‘ľ na predpísanie uvedeného synchronizačného signálu;

začiatočný, prvý z 3 bitov na konci uvedeného synchronizačného signálu, je nastavený na ‘0’ na predpísanie uvedeného synchronizačného signálu; a nasledujúci, druhý z 3 bitov na uvedenom konci, má hodnotu predstavujúcu uvedené dátové slová pred konverziou prezentovanú v m-bitových jednotkách.

21. Modulačný prístroj podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že uvedený prístroj ďalej obsahuje prostriedok kontroly DSV na kontrolu DSV vstupných dát a dodávanie uvedenej DSV do modulačnej jednotky (12).

22. Modulačný prístroj podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že modulačná jednotka (12) obsahuje:

prvú jednotku (33) na detekciu kódu na zisťovanie uvedených prvých substitučných kódov na limitovanie počtu po sebe nasledujúcich výskytov uvedenej minimálnej série d; a

SK 288035 Β6 druhý jednotku (34) na detekciu kódu na zisťovanie uvedených druhých substitučných kódov na udržanie limitu dĺžky série.

23. Spôsob modulácie na použitie v modulačnom prístroji na konverziu vstupných dát rozdelených na dátové slová s dĺžkou dátového slova, ktorá sa rovná alebo je násobkom m bitov, na kódové slová s premenlivou dĺžkou (d, k; m, n), kde každé kódové slovo má dĺžku kódového slova, ktorá sa rovná alebo je násobkom dĺžky základného kódového slova n bitov, kde d je minimálna dĺžka série a k je limit dĺžky série, pričom uvedený spôsob modulácie obsahuje krok konverzie vstupných dát na kódové slová podľa konverznej tabuľky, pričom táto konverzná tabuľka uplatňuje pravidlo konverzie, podľa ktorého zvyšok po delení počtu jednotiek prvku v dátovom reťazci dvoma majúci hodnotu 0 alebo 1 sa bude vždy rovnať zvyšku po delení počtu jednotiek prvku v reťazci kódových slov vzniknutých konverziou uvedeného dátového reťazca dvoma a konverzné kódy uvedenej konverznej tabuľky obsahujú:

základné kódové slová pred = 1, k = 7, m = 2 a n = 3;

prvé substitučné kódové slová na limitovanie počtu po sebe nasledujúcich výskytov uvedenej minimálnej série d; a druhé substitučné kódové slová na udržanie uvedeného limitu dĺžky série k, vyznačujúci sa tým, že

24. Médium na prezentáciu programu na realizáciu spracovania spôsobom podľa nároku 23, zahŕňajúceho krok konverzie vstupných dát rozdelených na dátové slová na kódové slová podľa dát konverznej tabuľky v modulačnom prístroji na konverziu dát s dĺžkou základného dátového slova, ktorá sa rovná alebo je násobkom m bitov na kód s premenlivou dĺžkou (d, k; m, n), kde každé kódové slovo má dĺžku kódového slova, ktorá sa rovná alebo je násobkom dĺžky základného kódového slova n bitov, kde d je minimálna dĺžka série a k je limit dĺžky série, pričom uvedená konverzná tabuľka uplatňuje pravidlo konverzie, podľa ktorého zvyšok po delení počtu jednotiek prvku v dátovom reťazci dvoma majúci hodnotu 0 alebo 1 sa bude vždy rovnať zvyšku po delení počtu jednotiek prvku v reťazci kódových slov vzniknutých konverziou uvedeného dátového reťazca dvoma a konverzné kódy uvedenej konverznej tabuľky obsahujú:

základné kódy pre d = 1, k = 7, m = 2 a n = 3;

prvé substitučné kódové slová na limitovanie počtu po sebe nasledujúcich výskytov uvedenej minimálnej série d; a druhé substitučné kódové slová na udržanie uvedeného limitu dĺžky série k, vyznačujúce sa tým, že

25. Demodulačný prístroj (100) na konverziu kódových slov s premenlivou dĺžkou (d, k; m, n; r), kde každé kódové slovo má dĺžku kódového slova, ktorá sa rovná alebo je násobkom dĺžky základného kódového slova n bitov na dátové slová s dĺžkou dátového slova, ktorá sa rovná alebo je násobkom m bitov, kde d je minimálna dĺžka série a k je limit dĺžky série, pričom demodulačný prístroj obsahuje demodulačnú jednotku (111) na konverziu vstupných kódových slov na dátové slová podľa konverznej tabuľky, pričom táto konverzná tabuľka uplatňuje pravidlo konverzie, podľa ktorého zvyšok po delení počtu jednotiek prvku v dátovom reťazci dvoma majúci hodnotu 0 alebo 1 sa bude vždy rovnať zvyšku po delení počtu jednotiek prvku v reťazci kódových slov vzniknutých konverziou uvedeného dátového reťazca dvoma a konverzné kódy uvedenej konverznej tabuľky obsahujú:

základné kódové slová pred = 1, k = 7, m = 2 a n = 3;

- druhé substitučné kódové slová majú dĺžku kódového slova, ktorá je štvornásobkom dĺžky základného kódového slova.

SK 288035 Β6

26. Demodulačný prístroj podľa nároku 25, vyznačujúci sa tým, že ďalej obsahuje jednotku (112) na odstraňovanie bitov na odstraňovanie redundantných bitov vložených vo vopred určených intervaloch do uvedeného kódu.

27. Demodulačný prístroj podľa nároku 26, vyznačujúci sa tým, že uvedené redundantné bity sú bity DSV alebo synchronizačné signály, pričom konverzné kódové slová ďalej obsahujú:

-terminačné kódové slovo majúce dĺžku kódového slova rovnajúcu sa dĺžke základného kódového slova na ukončenie kódovej konverzie pochádzajúcej z konverzie na akejkoľvek ľubovoľnej pozícii.

28. Spôsob demodulácie na použitie v demodulačnom prístroji na konverziu kódových slov s premenlivou dĺžkou (d, k; m, n), kde každé kódové slovo má dĺžku kódového slova, ktorá sa rovná alebo je násobkom dĺžky základného kódového slova n bitov na dátové slová s dĺžkou dátového slova, ktorá sa rovná alebo je násobkom m bitov, kde d je minimálna dĺžka série a k je limit dĺžky série, pričom uvedený spôsob modulácie obsahuje krok konverzie vstupných kódových slov na dátové slová podľa konverznej tabuľky, pričom táto konverzná tabuľka uplatňuje pravidlo konverzie, podľa ktorého zvyšok po delení počtu jednotiek prvku v dátovom reťazci dvoma majúci hodnotu 0 alebo 1 sa bude vždy rovnať zvyšku po delení počtu jednotiek prvku v reťazci kódových slov vzniknutých konverziou uvedeného dátového reťazca dvoma a konverzné kódy uvedenej konverznej tabuľky obsahujú:

základné kódové slová pre d = l,k = 7, m = 2an = 3;

29. Médium na prezentáciu programu na realizáciu spracovania spôsobom podľa nároku 28, zahrňujúceho krok konverzie vstupných kódových slov na dátové slová podľa konverznej tabuľky v demodulačnom prístroji na konverziu kódových slov s premenlivou dĺžkou (d, k; m, n), kde každé kódové slovo má dĺžku kódového slova, ktorá sa rovná alebo je násobkom dĺžky základného kódového slova n bitov na dátové slová s dĺžkou dátového slova, ktorá sa rovná alebo je násobkom m bitov, kde d je minimálna dĺžka série a k je limit dĺžky série, pričom uvedená konverzná tabuľka uplatňuje pravidlo konverzie, podľa ktorého zvyšok po delení počtu jednotiek prvku v dátovom reťazci dvoma majúci hodnotu 0 alebo 1 sa bude vždy rovnať zvyšku po delení počtu jednotiek prvku v reťazci kódových slov vzniknutých konverziou uvedeného dátového reťazca dvoma a konverzné kódy uvedenej konverznej tabuľky obsahujú:

základné kódové slová pred = l,k = 7, m = 2an = 3;