SK207490A3

SK207490A3 - 1-arylimidazoles, method of preparation thereof, use and agent containing 1-arylimidazoles

Info

Publication number: SK207490A3
Application number: SK2074-90A
Authority: SK
Inventors: Powell G Scotton; Sinodis D Neal; Timmons P Reid; Tai-Teh Wu
Original assignee: Rhone Poulenc Agrochimie
Priority date: 1989-05-05
Filing date: 1990-04-25
Publication date: 1998-08-05
Also published as: CN1045710C; KR0160512B1; EP0396427A1; NO179368C; CN1046898A; ATE127792T1; PT93967B; AU5458990A; CZ207490A3; TR24576A; CZ284824B6; IL94265A; PL163579B1; PL285067A1; MX20597A; IL94265A0; JPH0327361A; JP2943993B2; GR3018083T3; BR9002175A

Description

1-Arylimidazoly, spôsob ich výroby, prostriedok s ich obsahom a ich použitie

Oblasť techniky

Vynález sa týka nových 1-arylimidazolov, spôsobu ich výroby, prostriedkov obsahujúcich uvedené zlúčeniny ako účinné látky a metódy používania týchto zlúčenín na hubenie škodlivých článkonožcov, nematód helmintov alebo prvokov, najmä ich použitia ako pesticídov.

Doterajší stav techniky

Je známe, že rôzne substituované imidazolové zlúčeniny vykazujú rad rôznych typov pesticídnej účinnosti, vrátane účinnosti herbicídnej, účinnosti na reguláciu rastlín, účinnosti fungicídnej, nematocídnej, insekticídnej a biocídnej.

Z týchto látok je možné uviesť:

V zverejnenej európskej patentovej prihláške sú ako insekticídy opísané 1-arylimidazoly nesubstituované v polohách 2a 4 imidazolového kruhu a obsahujúce v polohe 5 druhý fenýlový substituent.

V americkom patentovom spise č. 4 755 213 sú ako regulátory rastu rastlín opísané 1-arylimidazoly, ktoré sú rovnako nesubstituované v polohách 2 a 4 a ktoré obsahujú v polohe 5 karboxamidoskupinu (aminokarbonylovú skupinu).

Vo zverejnených európskych patentových prihláškach č. 2773 384 A a 289 066 A sú ako herbicídy opísané

1-arylimidazoly, ktoré sú substituované len v polohách 2 a 5 a naopak nesubstituované v polohe 4 imidazolového kruhu.

Ďalšie 1-substituované imidazoly sú ako insekticídy opísané vo zverejnenej európskej patentovej prihláške č.

289 919 A, pričom substituentom skupina alebo aralkoxyskupina a arylovým kruhom je mostík alkoxylovou skupinou).

v polohe 1 je aralkylová (tzn. medzi imida2olovým tvorený alkylovou alebo

Vo zverejnenej európskej patentovej prihláške č. 283 173 A sú ako insekticídy a pod. opísané 2-arylimidazoly v ktorých je arylový kruh naviazaný na imidazolový kruh na uhlíkovom atóme v polohe 2 a nie na atóme dusíka a kde dusíkový atóm v polohe 1 je substituovaný vodíkom alebo prípadne substituovanou alkylovou skupinou.

V austrálskej patentovej prihláške č. 8812-883 A sú ako fungicídy, insekticídy, nematocídy a pod. opísané imidazolové deriváty, ktoré môžu byt substituované v polohe 4 alebo 5, alebo v obidvoch polohách 4 a 5 imidazolového kruhu (tzn. naviazanie substituentov nie na dusíkový, ale na uhlíkový atóm) prípadne substituovanou fenylovou skupinou, a na dusíkovom atóme v polohe 1 atómom vodíka alebo sulfonylovou skupinou.

Podstata vynálezu

Vynález opisuje1-arylimidazolové zlúčeniny, ktoré vykazujú vynikajúce pesticídne vlastnosti, najmä insekticídne alebo akaricídne vlastnosti, alebo obidva tieto typy účinkov.

Uvedené zlúčeniny zodpovedajú všeobecnému vzorcu I:

(I)

v ktorom

X predstavuje halogénalkylovú skupinu, halogénalkoxyskupinu alebo nesubstituovanú či halogénsubstituovanú alkylsulfenylovú, alkylsulfinylovú alebo alkylsulfonylovú skupinu, pričom vyššie uvedené alkylové a alkoxylové časti jednotlivých skupín majú priamy alebo rozvetvený reťazec obsahujúci 1 až 4 atómy uhlíka a substitúciou jednotlivých skupín halogénom sa rozumie substitúcia jedným alebo niekoľkými rovnakými či rozdielnymi atómami halogénov, až po úplnú substitúciu alkylových alebo alkoxylových zvyškov,

Y a Z sú nezávisle od seba vybrané zo skupiny zahŕňajúcej atóm vodíka, atómy halogénov, nitroskupinu, kyanoskupinu, hydroxylovú skupinu a jej použiteľné soli, sulfhydrylovú skupinu a jej použiteľné soli, formylovú skupinu, hydroxykarbonylovú skupinu a jej použiteľné soli, alkoxykarbonylové skupiny, aminokarbonylovú skupinu, alkylaminokarbonylové skupiny, dialkylaminokarbonylové skupiny, aminoskupinu, alkylaminoskupiny, dialkylaminoskupiny, zvyšky trialkylamóniových solí, kyanoalkylové skupiny, alkoxykarbonylaminoskupiny, arylkarbonylaminoskupiny, alkylaminokarbonylaminoskupiny, dialkylaminokarbonylaminoskupiny, aminosulfonylovú skupinu, alkylaminosulfonylové skupiny, dialkylaminosulfonylové skupiny a alkoxyalkylidéniminoskupiny, pričom vyššie uvedené alkylové a alkoxylové časti všetkých vyššie uvedených skupín majú buď priamy alebo rozvetvený reťazec obsahujúci 1 až 4 atómy uhlíka, ďalej Y a Z nezávisle od seba znamenajú vždy priamu alebo rozvetvenú alkenylovú alebo alkinylovú skupinu obsahujúcu 2 až 4 atómy uhlíka, nesubstituovanú alebo halogénsubstituovanú alkylovú, alkoxylovú, alkylkarbonylovú, alkylkarbonylamino-, alkylsulfenylovú, alkylsulfinylovú alebo alkylsulfonylovú skupinu, v ktorých jednotlivé alkylové a alkoxylové časti majú vždy priamy alebo rozvetvený reťazec obsahujúci 1 až 4 atómy uhlíka a substitúciou halogénom sa rozumie substitúcia jedným alebo niekoľkými rovnakým či rozdielnymi atómami halogénov, až po úplnú substitúciu alkylových alebo alkoxylových zvyškov s tým, že iba jeden zo symbolov Y a Z predstavuje skupinu obsahujúcu síru, a

R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ nezávisle od seba znamenajú vždy atóm vodíka alebo halogénu, nitroskupinu, kyanoskupinu, aminoskupinu, alkylaminoskupinu alebo dialkylaminoskupinu, v ktorých jednotlivé alkylové časti sú priame alebo rozvetvené a obsahujú vždy 1 až 4 atómy uhlíka, ďalej priamu či rozvetvenú alkenylovú alebo alkinylovú skupinu s 2 až 4 atómami uhlíka, prípadne substituovanú jedným alebo niekoľkými rovnakými či rozdielnymi atómami halogénov až po úplnú substitúciu, alebo ďalej nesubstituovanú alebo halogénsubstituovanú alkylovú, alkoxylovú, alkylsulfenylovú, alkylsulfinylovú alebo alkylsulfonylovú skupinu, v ktorých alkylové a alkoxylové časti majú priamy alebo rozvetvený reťazec obsahujúci 1 až 4 atómy uhlíka a substitúciou halogénom sa rozumie substitúcia jedným alebo niekoľkými rovnakými či rozdielnymi atómami halogénov, až po úplnú substitúciu alkylovej alebo alkoxylovéj časti, a zahŕňajú í príslušné stereoizoméry, napríklad diastereoméry a optické izoméry.

V súlade s výhodným uskutočnením sa pesticídne účinné látky volia zo zlúčenín všeobecného vzorca I, v ktorom X znamená skupinu SÍO^R¹, ktoré zodpovedajú všeobecnému vzorcu II (II) ,

v ktorom

Y a Z nezávisle od seba znamenajú vždy atóm vodíka alebo halogénu, nitroskupinu, kyanoskupinu, hydroxylovú skupinu, sulfhydrylovú skupinu, aminoskupinu, alkylaminoskupinu alebo dialkylaminoskupinu, v ktorých majú jednotlivé alkylové časti priamy alebo rozvetvený reťazec obsahujúci atómy uhlíka, alebo nesubstituovanú či úplne halogénsubstituovanú alkylovú, alkoxylovú, alkylkarbonylovú, alkylkarbonylamino-, alkylsulfenylovú, alkylsulfinylovú alebo alkylsulfonylovú skupinu, v ktorých majú jednotlivé alkylové a alkoxylové časti priamy alebo rozvetvený reťazec obsahujúci 1 až 4 atómy uhlíka a úplne halogénsubstituované alkylové a alkoxylové časti sú substituované rovnakými alebo rozdielnymi atómami halogénov, pričom iba jeden zo symbolov Y a Z predstavuje skupinu obsahujúcu síru,

R¹ znamená priamu alebo rozvetvenú alkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, ktorá je buď nesubstituovaná alebo je substituovaná jedným alebo niekoľkými rovnakými či rozdielnymi atómami halogénov,

R² predstavuje atóm vodíka alebo halogénu, alebo alkylovú, alkoxylovú, metylsulfenylovú, metylsulfinylovú alebo metylsulfonylovú skupinu,

R⁴	znamená atóm halogénu, trifluórmetylovú skupinu, trifluórmetoxyskupinu, difluórmetoxyskupinu, trifluórmetylsulfenylovú skupinu, trifluórmetylsulfinylovú skupinu, trifluórmetylsulfonylovú skupinu alebo priamu či rozvetvenú alkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka,
R⁶	predstavuje atóm halogénu (t. j. fluóru, chlóru alebo brómu) a
n	má hodnotu 0, 1 alebo 2.

Zo zlúčenín všeobecného vzorca II sú výhodné tie látky, v ktorých

Y	predstavuje atóm vodíka, atóm halogénu, aminoskupinu, hydroxylovú skupinu, alkoxyskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, metylsulfenylovú skupinu, metylsulfinylovú skupinu alebo metylsulfonylovú skupinu,
Z	znamená atóm vodíka, atóm halogénu alebo priamu či rozvetvenú alkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, prípadne úplne substituovanú rovnakými alebo rozdielnymi atómami halogénov,
R¹	predstavuje metylovú skupinu úplne substituovanú rovnakými či rozdielnymi atómami halogénov,
R²	znamená atóm vodíka, atóm halogénu, alebo metylsulfenylovú skupinu,
R⁴	predstavuje atóm halogénu, trifluórmetylovú skupinu alebo trifluórmetoxyskupinu,
R⁶	znamená atóm fluóru, chlóru alebo brómu a
n	má hodnotu 0, 1 alebo 2.

Ešte tie látky, výhodnejšími zlúčeninami všeobecného v ktorých vzorca II sú

R¹

R²

R⁴

R⁶ predstavuje atóm vodíka, chlóru či sulfenylovú skupinu, metylsulfinylovú metoxyskupinu, znamená atóm vodíka, chlóru či skupinu, predstavuje trifluórmetylovú fluórmetylovú skupinu alebo skupinu, brómu, metylskupinu alebo brómu alebo metylovú skupinu, dichlórchlórdifluórmetylovú znamená atóm vodíka, chlóru či brómu alebo metylsulfenylovú skupinu, predstavuje atóm chlóru či brómu, trifluórmetylovú skupinu alebo trifluórmetoxyskupinu, znamená atóm chlóru alebo brómu a má hodnotu 0, 1 alebo 2.

V nasledujúcej časti sú uvedené nych výhodných zlúčenín všeobecného v príkladoch 1 až 165), rozdelené podľa typu a sily účinku.

niektoré z reprezentatívvzorca II (opísané nižšie do jednotlivých kategórií

Veľmi zlúčeniny z 33, 34, typicky

35, tie široké spektrum insekticídnej účinnosti príkladov č. 4, 9, 20, 23, 25, 28, 29,

36, 37, 38, 42, 44, 45,60, 61, 70, 144 a látky, v ktorých vykazujú

31, 32,

146, znamená atóm vodíka, predstavuje atóm chlóru alebo brómu (alebo prípadne môže znamenať atóm vodíka alebo metylovú skupinu),

R¹ znamená trifluórmetylovú metylovú skupinu alebo skupinu, skupinu, fluórdichlórdifluórchlórmetylovú má hodnotu 0, 1 alebo 2,

R² predstavuje atóm chlóru tioskupinu), (alebo prípadne metylR³

R⁵ znamenajú atómy vodíka a

R⁴ predstavuje trifluórmetylovú skupinu (alebo prípadne trifluórmetoxyskupinu).

účinnosť proti voškám vykazujú zlúčeniny

Č. 20, 21, 41, 42, 44, 48, 122, 131, 132 a 144,

Dobrú z príkladov typicky potom tie látky v ktorých znamenajú atóm vodíka (alebo prípadne atóm chlóru),

R¹ predstavuje trifluórmetylovú skupinu, fluórdichlórmetylovú skupinu alebo difluórchlórmetylovú skupinu, má hodnotu 0, 1 alebo 2,

R²

R⁶ znamenajú atóm chlóru,

R³

R⁵ predstavujú atóm vodíka a

R⁴ znamená trifluórmetylovú trifluórmetoxyskupinu).

skupinu (prípadne

Vysokú účinnosť proti voškám spojenú insekticídnej aktivity vykazujú zlúčeniny so širokým spektrom z príkladov č. 10,

59, 60, 61, 68 a 69, typicky tie látky, v ktorých

Y znamená atóm vodíka,

Z	predstavuje metylovú skupinu,
R¹	znamená trifluórmetylovú skupinu, fluórdichlórmetylovú skupinu alebo difluórchlórmetylovú skupinu,
n	má hodnotu 0, 1 alebo 2,

R² a R⁸ predstavuje atóm chlóru,

R³ a R⁵ znamenajú atóm vodíka a

R⁴ predstavuje trifluórmetylovú skupinu.

Dobrú až vysokú účinnosť proti roztočovitým vykazujú zlúčeniny z príkladov č. 9, 18, 60, 61, 70, 91, 92, 95, 96, 104, 106 a 109, typicky tie látky, v ktorých

znamenajú atómy vodíka (alebo prípadne Z môže znamenal: chlór, bróm alebo metylovú skupinu a Y môže prípadne znamenať bróm),

R¹ predstavuje trifluórmetylovú skupinu, fluórdichlórmetylovú skupinu alebo difluórchlórmetylovú skupinu, n má hodnotu 0, 1 alebo 2,

R² a R⁶ predstavujú atóm chlóru (alebo R² môže znamenal: metyltioskupinu),

R³ a R⁵ predstavujú vodík a

R⁴ znamená atóm chlóru alebo brómu (alebo prípadne trifluórmetylovú skupinu).

Dobrú až vysokú účinnosť ako insekticídy na hubenie pôdneho hmyzu (Diabrotica spec.) majú zlúčeniny z príkladov č. 3, 4, 5, 6, 8, 9, 12; 16, 23, 25, 26, 28, 31, 33, 34, 35, 36, 37 a 38), typicky tie látky, v ktorých predstavuje atóm (alebo prípadne n=choc₂h₅), vodíka, chlóru alebo brómu metyltioskupinu alebo zvyšok znamená atóm vodíka, chlóru alebo brómu,

R¹ predstavuje trifluórmetylovú skupinu, chlórmetylovú skupinu skupinu, fluórdialebo difluórchlórmetylovú má hodnotu 0, 1 alebo

2,

R²

R⁶ znamenajú atóm chlóru skupinu SCH₃),

R³

R⁵ predstavujú vždy atóm vodíka a

R⁴ znamená trifluórmetylovú skupinu.

Predmetom vynálezu sú -ROJetC- zlúčeniny zo skupiny imidazolov, spôsoby ich výroby a medziprodukty používané pri týchto spôsoboch.

Ďalším predmetom vynálezu sú prostriedky obsahujúce vyššie uvedené zlúčeniny, prijateľné napríklad v poľnohospodárstve alebo medicíne.

Ďalej si vynález kladie ako cieľ poskytnúť vysoko účinné zlúčeniny použiteľné proti článkonožcom, najmä roztočovitým, voškám alebo hmyzu, nematódam škodiacim rastlinám, alebo škodcom prislúchajúcim ku nematódam alebo prvokom. Takéto zlúčeniny sa môžu teda výhodne používať napríklad pre pestovaní úžitkových rastlín v poľnohospodárstve alebo záhradníctve, v lesnom hospodárstve, vo veterinárnej medicíne a pri chove dobytka a pri ochrane životného prostredia.,

Vynález poskytuje zlúčeniny so širokým spektrom účinnosti, pôsobiace ako insekticídy, akaricídy, prostriedky na hubenie vošiek a nematocídy, a to buď aplikáciou do pôdy, 'aplikáciou na list alebo morením osiva, vrátane systemického použitia.

Ďalej vynález poskytuje zlúčeniny s vysokou toxicitou pre článkonožce, napríklad pre hmyz radu Coleoptera (chrobáky), najmä Diabrotica spp., alebo radu Diptera, najmä pre muchu domácu (Musca domestica), pre škodcov radu Acarina (roztoče), najmä pre roztočec snovací (Tetranychus urticae), alebo pre vošky podradu Aphidoidea, najmä pre Aphis nasturtii.

Zlúčeniny všeobecného vzorca I sa môžu pripraviť, aplikáciou alebo adaptáciou známych metód (t. j. metód doteraz používaných alebo opísaných v literatúre), ktoré všeobecne spočívajú vo vytvorení imidazolového kruhu s nasledujúcou prípadnou obmenou substituentov. Pokiaľ ide o opis nasledujúcich metód, je pochopiteľné, že poradie zavádzania rôznych skupín na imidazolový kruh sa môže meniť a že sa môžu nutne používať vhodné chrániace skupiny, ako je v tomto odbore obvyklé. Získané zlúčeniny všeobecného vzorca I sa môžu takisto prevádzať známymi metódami na iné zlúčeniny všeobecného vzorca I.

Ak nie sú v nasledujúcom opise všeobecné symboly vyskytujúce sa vo všeobecných vzorcoch konkrétne definované, majú vyššie uvedený význam, tzn. význam uvedený pri prvej definícii tohto symbolu v tomto texte. Výrazom chránenie sa rozumie konverzia určitej skupiny na vhodnú nereaktívnu skupinu, ktorá sa môže v prípade potreby previesť späť na pôvodnú skupinu, ako aj adícia vhodných skupín, ktorá ma za následok, že sa pôvodná funkčná skupina stane nereaktívna. Pokiaľ nie je uvedené inak, rozumie sa aminoskupinou nesubstituovaná aminoskupina .

Vynález zahŕňa konkrétne medziprodukty používané na výrobu určitých zlúčenín podľa vynálezu. Tieto výhodné medziprodukty, pripravované nižšie opísaným spôsobom, sú definované v nasledujúcich postupoch. Výhodné medziprodukty obsahujú zvyšky R az R , ktoré majú vyznamy uvedené pri zlúčeninách všeobecného vzorca II podľa vynálezu alebo ešte výhodnejšie významy uvedené pre symboly R², R⁴ a R⁶.

Nasledujúce syntetické metódy I až VI všeobecne opisujú alternatívne cyklizačné postupy vychádzajúce z príslušne substituovaných n-fenyliminoderivátov, ktoré sa cyklizujú pomocou zásaditého reakčného činidla na užitočné nové intermediárne N-fenylimidazolové zlúčeniny. Túto reakciu (vrátane následnej derivatizácie substituentov Z a Y) možno všeobecne reprezentovať: reakciou zlúčeniny všeobecného vzorca III so zásaditým činidlom, ktorá vedie k vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca IV, podľa nasledujúcej reakčnej schémy:

Vo všeobecnom vzorci III

R²,	R³, R⁴, r5 a majú význam ako vo všeobecnom vzorci I,
x	predstavuje atóm vodíka alebo . halogénalkylovú skupinu, najmä trifluórmetylovú skupinu,
z	znamená atóm vodíka, atóm halogénu, alkylovú skupinu, halogénalkylovú skupinu alebo hydroxylovú skupinu, prípadne existujúcu v izomérnej keto-forme a
Q	predstavuje kyanoskupinu alebo nižšiu alkoxy- karbonylovú skupinu,

zatiaľ čo vo všeobecnom vzorci IV

R²,	R³, R⁴, r5 a R⁶ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I,
X	predstavuje atóm vodíka alebo halogénalkylovú skupinu, najmä skupinu trifluórmetylovú,
Y	znamená aminoskupinu, hydroxylovú skupinu prípadne existujúcu v izomérnej keto-forme v prípade, že X je atóm vodíka, alebo alkoxyskupinu či halogénalkoxyskupinu získanú alkyláciou hydroxylovej skupiny a
Z	predstavuje atóm vodíka, atóm halogénu, alkylovú skupinu, halogénalkylovú skupinu, hydroxylovú skupinu prípadne existujúcu v keto-forme v prípade, že X znamená atóm vodíka a Y iminoskupinu alebo ďalej alkoxyskupinu či halogénalkoxyskupinu získanú alkyláciou hydroxylovej skupiny.

Zlúčeniny všeobecného vzorca I podľa vynálezu sa môžu

potom

pripravovať zo zlúčenín všeobecného vzorca IV podľa

nižšie opísaných metód, a to zavádzaním rôznych substituentov, konkrétne vo význame symbolov X, Y a Z.

Zvlášť, užitočnými -a—»e*ýwi intermediárnymi fenylimidazolovými zlúčeninami, diskutovaných v nasledujúcich metódach opisujúcich prípravu zlúčenín všeobecného vzorca I podľa vynálezu, sú konkrétne zlúčeniny vzorcov IV, 5, 17, 22, 27, 30, 29, 37/34, la, lb a Ic. Ďalej potom sú novými a užitočnými zlúčeninami zodpovedajúce všeobecnému vzorcu III konkrétne zlúčeniny vzorcov 4, 16, 21, 26, 28 a 33.

Zvlášť výhodné 4-sulfenované 1-arylimidazoly (kde X znamená zvyšok SÍO)^¹, v ktorom n a R¹ majú vyššie uvedený význam) podľa vynálezu sa môžu pripraviť rôznymi metódami. Dve takéto výhodné metódy ilustrujú nasledujúce reakčné schémy I a II (metódy I a II).

I

Schéma I hcíor')₃ +

(3 ) (1 ) (2)

	nh₂ch₂cn«	HN---: k CN N
3	•HCI	R*¹
	báza

(4) báza ----►

N——SR< N---j-Sr' t, JLNH, z-t Λ-ΝΗ₂

N ² N

5	R Sial z JL	-R⁶	halogenačné i
	^—		činidlo ^3	©P“
				v
	(θ)			(7)

oxidačné

----► činidlo

(8) (9)

Schéma II

(2) ( 14)

Hal

SO(Hal ),

----►

SO,(Hal ),

(15)

(16)

Metóda I

Podľa metódy I možno zvlášť. užitočné zlúčeniny všeobecného vzorca I, teda zlúčeniny zodpovedajúce všeobecnému vzorcu la

(la) , v ktorom X, R², R³, R⁴, R³ a R⁸ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I, pripraviť nižšie opísanými postupmi.

Metóda ΙΆ

Zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorom X predstavuje alkylsulfenylovú skupinu, halogénalkylsulfenylovú skupinu,

alkylsulfinylovú skupinu, halogénalky1sulf inylovú skupinu, alkylsulfonylovú skupinu alebo halogénalkylsulfonylovú skupinu, Y znamená aminoskupinu, atóm vodíka, atóm halogénu, alkylsulfenylovú alkylsulfinylovú alkylsulfonylovú skupinu, skupinu, skupinu, halogénalkylsulfenylovú halogénalkylsulfinylovú halogénalkylsulfonylovú skupinu, skupinu, skupinu, kyanoskupinu alebo nitroskupinu, Z predstavuje atóm vodíka alebo halogénu a R², R³, R⁴, R⁵ a R⁸ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I, možno pripraviť postupmi opísanými vyššie v schéme I.

Východiskový materiál používaný pri práci podľa schémy I, ktorým je alkyl-ortoformiát vzorca 1, v ktorom. R' predstavuje alkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, je komerčne prístupný a anilín vzorca 2 je rovnako komerčne prístupný alebo sa môže pripraviť postupmi opísanými v literatúre. Katalyzátorom používaným naprípravu formimidátu vzorca 3 je všeobecne anorganická kyselina, ako kyselina chlorovodíková, alebo organická kyselina ako kyselina p-toluénsulfónová. Reakciu možno uskutočniť pri teplote pohybujúcej sa približne medzi -20 °C a 180 °C, výhodne približne medzi 0 °C a 120 °C, v prítomnosti inertného organického rozpúšťadla, ako uhľovodíka, chlórovaného uhľovodíka, aromatického rozpúšťadla, éteru, alkoholu a pod., alebo sa môže ako rozpúšťadlo použiť samotný alkyl-ortoformiát. Formimidát vzorca 3 môže existovať vo forme zmesi polohových izomérov.

Intermediárny formimidín vzorca 4 sa pripraví reakciou formimidátu vzorca 3 s aminoacetonitrilom alebo s jeho hydrochloridom v prítomnosti zásady a v inertnom organickom rozpúšťadle, výhodne v takom, ktoré je schopné rozpustiť reakčné zložky na homogénny roztok. Typickými použiteľnými organickými a anorganickými zásadami sú alkoxidy, hydroxidy, hydridy a uhličitany alkalických kovov a kovov alkalických zemín a aminy. Medzi použiteľné rozpúšťadlá patria inertné organické rozpúšťadlá, ako alkoholy (napríklad metanol alebo etanol), étery (napríklad dietyléter, tetrahydrofurán, dioxán alebo dimetyléter dietylénglykolu), aminy (napríklad trietylamín alebo pyridín), voda alebo kombinácia týchto rozpúšťadiel. Reakcia sa zvyčajne uskutočňuje pri teplote asi medzi -20 °C a 180 °C, výhodne medzi asi 20 °C a 120 °C.

Intermediárny formimidín vzorca 4 možno buď izolovať alebo in situ cyklizovať na imidazol vzorca 5 bez izolácie ďalším pôsobením zásady za podmienok opísaných vyššie, výhodne použitím metoxidu sodného v metanole pri teplote cca 20 až 25 °C. Zlúčeniny vzorcov 4a 5 sú nové a spadajú do rozsahu vynálezu ako medziprodukty používane pri syntéze zlúčenín všeobecného vzorca I podľa vynálezu.

Reakciu imidazolu vzorca 5 so sulfenylhalogenidom, výhodne chloridom, vzorca R¹SHal, kde R¹ predstavuje alkylovú alebo halogénalkylovú skupinu, ktorá vedie k vzniku zlúčeniny vzorca 6, možno účelne uskutočniť, v inertnom aprotickom organickom rozpúšťadle, ako v chlórovanom uhľovodíku, uhľovodíku, éteri a pod., výhodne v dichlórmetáne, bez akceptoru kyseliny alebo v prítomnosti akceptoru kyseliny, ako pyridínu, ľubovoľného terciárneho amínu alebo uhličitanu alkalického kovu. Reakcia sa môže uskutočniť pri teplote približne medzi -25 °C a 100 °C, v závislosti od teploty varu použitého sulfenylhalogenidu a rozpúšťadla.

Aminoimidazol vzorca 6 možno halogenovať na zodpovedajúci halogénimidazol vzorca 7, kde Z je halogén, čo sa uskutočňuje reakciou zlúčeniny vzorca 6 s halogenačným činidlom, ako sulfurylchloridom, tionylchloridom, chlórom alebo brómom, v prítomnosti alebo neprítomnosti akceptoru kyseliny a katalyzátora, ako Lewisovej kyseliny. Reakcia sa uskutočňuje v inertnom aprotickom organickom rozpúšťadle, ako v chlórovanom uhľovodíku alebo éteri. Reakcia sa môže uskutočniť pri teplote približne medzi -50 °C a 150 °C, výhodne medzi približne -10 °C a 110 °C, v závislosti od reaktivity aminoimidazolu vzorca 6 a reaktivity použitého halogenačného činidla.

Deaminoimidazol vzorca 8 možno pripraviť reakciou aminoimidazolu vzorca 7 s organickým nitritom, ako terc.

butylnitritom, v organickom rozpúšťadle, ako v tetrahydrofuráne, pri teplote približne medzi -20 °C a 180 °C, výhodne približne medzi 10 °C a 100 °C.

Oxidáciu sulfidu vzorca 8 (n- = 0) na zodpovedajúci sulfoxid (n =1) alebo sulfón vzorca 9 (n = 2) možno uskutočniť, použitím príslušného množstva kyseliny peroctovej, kyseliny trifluórperoctovej, kyseliny m-chlórperbenzoovej, peroxidu vodíka, kombinácie kyseliny peroctovej a peroxidu vodíka alebo peroxymonosulfátu draselného komerčne prístupného pod označením Oxone. Reakcia sa zvyčajne uskutočňuje v inertnom organickom rozpúšťadle, typicky medzi cca -30 °C a 180 °C.

Zlúčeniny vzorca 7 zo schémy I možno ďalej previesť na

iné zlúčeniny podl'a vynálezu. V prípade substitučnej deaminácie sa na zlúčeninu vzorca 7 najskôr pôsobí deaminačným činidlom, ako je v tejto schéme uvedené pri konverzii zlúčeniny vzorca 7 na zlúčeninu vzorca 8, a vzniknutý produkt sa okamžite nechá reagovat s vhodným činidlom, ako je bromoform, chlorid med'ný alebo dimetylsulfid, za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca I podľa vynálezu, kde Y znamená atóm halogénu alebo alkylsulfenylovú skupinu (n = 0) , v ktorej je alkylová čast prípadne halogénsubstituovaná a Z predstavuje atóm halogénu. Reakcia sa zvyčajne uskutočňuje v inertnom organickom rozpúšťadle, ako v bezvodom acetonitrile, typicky pri teplote zhruba medzi -20 °C a 180 °C, výhodne zhruba medzi 10 °C a 100 °C. Ďalšie zlúčeniny podľa vynálezu, v ktorých Y predstavuje zvyšok obsahujúci síru, menovite sulfoxidy (n = 1) a sulfóny (n = 2) , možno potom pripraviť oxidačnou reakciou uskutočnenou analogickým spôsobom ako pri konverzii zlúčeniny vzorca 8 na zlúčeninu vzorca 9.

Podľa alternatívneho postupu možno zlúčeninu vzorca 7 previesť na diazóniovú zlúčeninu, a to reakciou 5-aminosubsti-

tuenta s kyselinou dusitou pri teplote zhruba do 5 °C. Nasledujúcim rozkladom diazóniovej zlúčeniny v prítomnosti napríklad chloridu, bromidu, kyanidu alebo nitritu med'ného v zmysle Sandmeyerovej reakcie sa potom získajú zlúčeniny všeobecného vzorca I podľa vynálezu, v ktorých Y predstavuje napríklad atóm chlóru či brómu alebo kyanoskupinu či nitroskupinu a Z znamená atóm halogénu.

Metóda- IB

Zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorých X predstavuje halogénalkoxyskupinu, Y má význam uvedený vyššie pri metóde IA a výhodne znamená atóm vodíka alebo prípadne chránenú aminoskupinu, Z predstavuje atóm vodíka alebo halogénu, výhodne vodíka a R², R², R^, R⁵ a majú vyššie uvedený význam, možno pripraviť nasledujúcim spôsobom.

a) Bežným halogenačným postupom sa môže zo zlúčeniny

vzorca 5 pôsobením príslušného množstva halogenačného činidla, ako brómu, chlóru, sulfurylchloridu, N-chlórsukcínimidu alebo N-brómsukcínimidu vo vhodnom rozpúšťadle, ako v halogénalkáne, éteri, tetrahydrofuráne alebo acetonitrile, pri teplote pohybujúcej sa zhruba od -25 °C do 100 °C, výhodne zhruba od -10 °C do 85 °C, pripraviť vhodný medziprodukt, v ktorom X predstavuje atóm halogénu, ako brómu, chlóru alebo jódu,

Y znamená výhodne atóm vodíka, aminoskupinu alebo chránenú aminoskupinu a R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú vyššie uvedený význam. Na zábranu ďalšej halogenizácie v polohe 2 imidazolového kruhu 'sa používa stechiometrické množstvo halogenačného činidla.

Získanú zlúčeninu možno deaminovať postupom opísaným pri metóde I a získať tak intermediárnu zlúčeninu, v ktorej

Y znamená atóm vodíka a X predstavuje atóm halogénu.

b) Prevedením vyššie pripraveného medziproduktu, v ktorom X znamená atóm halogénu, na zodpovedajúce Grignardovo činidlo alebo na zodpovedajúci lítny derivát, čo sa uskutočňuje o sebe známym spôsobom a následným pôsobením oxodiperoxymolybdénium(pyridín) -(hexametylfosfortriamidu) (MoOPH), použitím postupu, ktorý opísali N. J. Lewis a spol., v J. Org. Chem., 1977,

42, 1479, je možné pripraviť intermediárnu zlúčeninu, v ktorej

X znamená hydroxylovú vodíka alebo chránenú vodíka a R², R³, R⁴, skupinu, Y predstavuje výhodne atóm aminoskupinu, Z znamená výhodne atóm R a R majú vyššie uvedený význam.

Alternatívne možno vyššie opísané Grignardove činidlo alebo lítny derivát podrobiť reakcii s trialkylborátom s následnou oxidáciou peroxidom vodíka alebo inými oxidačnými činidlami, použitím postupu, ktorý opísali M. F. Hawthorne, v J. Org. Chem. , 1957, 22, 1001 alebo R. W. Hoffmann a K. Ditrich v Synthesis, 1983, 107, za vzniku príslušného hydroxy-analógu.

c) Zo zodpovedajúcej zlúčeniny, v ktorej X znamená hydroxylovú skupinu, Y predstavuje výhodne atóm vodíka alebo chránenú aminoskupinu, Z znamená výhodne atóm vodíka a R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú vyššie uvedený význam možno rôznymi halogénalkylačnými metódami opísanými v Synthesis of Fluoroorganic Compounds (ed. Knunyants I. L. a Yakobson G. G.,

Springer-Verlag, Berlín 1985, str. 263 - 269), prípadne s následným odštiepením chrániacej pripraviť zlúčeniny všeobecného X predstavuje halogénalkoxyskupinu, skupiny alebo skupín, vzorca I, v ktorom Y znamená výhodne atóm vodíka alebo chránenú aminoskupinu, Z predstavuje výhodne atóm vodíka a R², R³, R⁴, R⁵ a R^ majú vyššie uvedený význam.

Metóda IC

Zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorom X znamená halogénalkylovú skupinu, Y má význam definovaný vyššie pri metóde IA a výhodne predstavuje aminoskupinu alebo chránenú aminoskupinu, Z znamená atóm vodíka alebo halogénu a R , R , R⁴, rS a r6 majú vyššie uvedený význam, možno pripraviť zo zlúčenín vzorca 5 nasledujúcim spôsobom.

a) Intermediárne zlúčeniny, t. j. zlúčeniny vzorca 11, kde X predstavuje formylovú skupinu, Y znamená výhodne aminoskupinu alebo chránenú aminoskupinu, Z predstavuje výhodne atóm vodíka a R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú vyššie uvedený význam, možno pripraviť, rôznymi syntetickými metódami, ako

Gattermannovou a Kochovou reakciou,

Re ime r-T i emannovou reakciou, Vilsmeier-Haackovou reakciou alebo modifikáciou

týchto metód. Za podmienok Vilsmeierovej reakcie možno formyláciu uskutočniť reakciou zlúčeniny vzorca 5, kde

Z predstavuje atóm vodíka, s disubstituovaným formamidom, ako s dimetylformamidom alebo N-fenyl-N-metylformamidom, a oxy chloridom fosforečným, ktorý sa môže nahradiť anhydridom halogénkyseliny, ako tionylchloridom, oxalylchloridom alebo fosgénom. Reakčná teplota sa môže pohybovať zhruba od -10 °C do 200 °C, pričom výhodne sa pracuje pri teplote pohybujúcej sa zhruba od laboratórnej teploty do 100 °C. Ako reakčné rozpúšťadlá sa môžu používať rozpúšťadlá inertné voči

Vilsmeierovej reakcii a voči používaným reakčným činidlám, ako dichlórbenzén, tetrachlórmetán alebo dichlórmetán. Ďalší spôsob formylácie zlúčeniny vzorca 5 spočíva v hydrolýze intermediárnej zlúčeniny, t.j. zlúčeniny vzorca 10, v ktorom X predstavuje bis(alkyltio)metylovú skupinu alebo bis(aryltio)23 metylovú skupinu (Ra znamená alkylovú alebo arylovú skupinu), pôsobením alkylnitritu, výhodne izoamylnitritu, vo vhodnom rozpúšťadle, ako v halogenovanom alkáne, výhodne dichlórmetáne, s následnou hydrolýzou, použitím postupu, ktorý opísali E. Fujita a spol., v Tet. Let., 1978, 3561. V priebehu reakcie s alkylnitritmi môže byť potrebné chrániť aminoskupinu zavedením vhodnej chrániacej skupiny. Spôsob konverzie zlúčeniny vzorca 10 na zlúčeninu vzorca 11 možno znázorniť nasledujúcou schémou:

(10) (11)

Intermediárnu zlúčeninu, t. j. zlúčeninu všeobecného vzorca 10, v ktorom X predstavuje bis(alkyltio)metylovú skupinu alebo bis(aryltio)metylovú skupinu, Y výhodne znamená aminoskupinu, Z predstavuje výhodne atóm vodíka a R , R , R , R⁵ a R⁶ majú vyššie uvedený význam, možno pripraviť reakciou zlúčeniny všeobecného vzorca 5 s tris(alkyltio)metánom alebo tris(alkyltio)metánom zodpovedajúcim vzorcu (RaSJgCH, v prítomnosti tiofilnej Lewisovej kyseliny, výhodne sulfóniovej soli, ako dimetyl(metyltio)sulfónium-tetráfluoro-. borátu, v aprotickom rozpúšťadle, pri teplote zhruba medzi -10 °C a 100 °C, prípadne v prítomnosti akceptoru kyseliny, ako pyridínu. Ešte výhodnejší postup spočíva v použití acetonitrilu alebo dichlórmetánu ako rozpúšťadla, v práci pri teplote okolo 25 °C, použitím tris(metyltio)metánu ako trisalkyltio)metánu a dimetyl(metyltio)sulfónium-tetrafluoroborátu ako Lewisovej kyseliny, v neprítomnosti akceptoru kyseliny. Typický postup tohto druhu opísali R. A. Smith a spol. v Synthesis, 166, 1984. Uvedený postup je možné opísať nasle24 dujúcou schémou:

b) Intermediárnu zlúčeninu, t. j. zlúčeninu nižšie uvedeného vzorca 12, v ktorom X predstavuje hydroxymetylovú skupinu, Y výhodne znamená aminoskupinu alebo chránenú aminoskupinu, Z predstavuje výhodne atóm vodíka a R , R , R , R⁵ a R^ majú vyššie uvedený význam, možno pripraviť redukciou zlúčeniny všeobecného vzorca 11. Táto redukcia sa môže uskutočniť použitím redukčného činidla, ako lítiumalumíniumhydridu, nátriumborohydridu, izopropoxidu hlinitého, boránu či substituovaných boránov alebo hydridov iných kovov, vo vhodnom aprotickom alebo protickom rozpúšťadle. Pri požití reaktívnejších hydridov, napríklad lítiumalumíniumhydridu, sa môže reakcia uskutočnil: v inertnom rozpúšťadle, ako v tetrahydrofuráne, etylétere alebo dimetoxyetáne, pri teplote pohybujúcej sa zhruba od -10 °C do 120 °C, výhodne pri teplote zhruba od 20 °C do 100 °C. Pri použití miernejších hydridov, ako nátriumborohydridu, · sa môže reakcia uskutóčniú v alkohole, ako metanole, pri teplote zhruba od 10 °C do 100 °C, výhodne pri teplote pohybujúcej sa zhruba medzi laboratórnou teplotou a 75 °C.

c) Z intermediárnej zlúčeniny vzorca 12, v ktorom X predstavuje hydroxymetylovú skupinu, možno použitím príslušného chloračného, fluoračného alebo bromačného činidla pripraviť zlúčeninu nižšie uvedeného vzorca 13, v ktorom X znamená halogénalkylovú skupinu, konkrétne skupinu chlór25 metylovú, fluórmetylovú, brómmetylovú alebo jódmetylovú,

Y výhodne predstavuje aminoskupinu alebo chránenú aminoskupinu, Z znamená výhodne atóm vodíka a R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú vyššie uvedený význam. Túto reakciu možno opísať nasledujúcou schémou:

(12)

(13)

V prípade chlorácie sa môže ako reakčné činidlo používať tionylchlorid, chlorid oxychlorid fosforečný fosforitý, chlorid v dichlórmetáne fosforečný alebo alebo etylétere a pracovať pri teplote pohybujúcej sa zhruba od -20 °C do

100 °C. Reakcia sa môže uskutočniť v v prítomnosti akceptoru kyseliny, ako pyridínu. V prípade fluorácie možno

neprítomnosti alebo trietylamínu alebo reakciu uskutočniť použitím dialkylaminosulfurtrifluoridu v rozpúšťadle, ako acetonitrile, dichlórmetáne alebo dimetyléteri, pri teplote pohybujúcej sa zhruba od -20 °C do 100 °C. Podľa ešte výhodnejšieho uskutočnenia sa , používa dietylaminosulfurtrifluorid v acetonitrile a pracuje sa zhruba pri laboratórnej teplote. Reprezentatívny postup tohto typu opísal W. J. Middletown v J. Org. Chem., (1975), 42, 5, 574. Ako ďalšie použiteľné fluoračné činidlá možno uviesť sulfurtrifluorid, bis(dialkylamino)sulfurtrifluorid alebo fluorid sodný či draselný v roztoku v polyhydrogénfluorid-pyridínu. Pracuje sa podobným postupom, aký opísali Olah a Welch v Synthesis, 653 (1974) . V prípade bromácie možno reakciu uskutočňovať s použitím bromačných činidiel, ako brómu, N-brómsukcínimidu, bromidu fosforitého alebo bromovodíka, v inertnom rozpúšťadle, ako v dichlórmetáne alebo etylétere, pri teplote pohybujúcej sa zhruba od -20 °C do 100 °C. V prípade jodácie sa môže reakcia uskutočniť pôsobením jodovodíka v inertnom rozpúšťadle, ako v dichlórmetáne, pri teplote pohybujúcej sa zhruba od -20 °C do 100 °C. Vyššie opísané halogenácie sa môžu uskutočniť počas chránenia amínovej funkcie zavedením diaktivujúcej skupiny, ako acylovej skupiny, aby sa zabránilo nadbytočnej halogenácii v polohe 2 imidazolového kruhu.

d) Alternatívne sa môžu zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorom X predstavuje halogénalkylovú skupinu, Y výhodne znamená aminoskupinu, Z predstavuje výhodne atóm vodíka a R , R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú vyššie uvedený význam pripraviť, zo zodpovedajúcich zlúčenín, v ktorých X predstavuje formylovú skupinu alebo karboxylovú skupinu a Y znamená aminoskupinu, ktorá je prípadne chránená. Tak napríklad reakciou formylderivátu s dietylaminosulfurtrifluoridom, uskutočňovanou analogickým postupom ako opísal W. J. Middletown v J. Org. Chem., 1975, 40, 574, sa získa zlúčenina všeobecného vzorca I, v ktorom X predstavuje difluórmetylovú skupinu a zvyšné všeobecné symboly majú vyššie uvedený význam. Oxidáciou vyššie uvedenej intermediárnej zlúčeniny, v ktorej X predstavuje formylovú skupinu, oxidačným činidlom, ako manganistanom draselným v zmesi acetónu a vody alebo oxidom chrómovým v kyseline sírovej, pričom táto zmes je známa ako Jonesovo činidlo, sa získa intermediárna zlúčenina, v ktorej X znamená karboxylovú skupinu, Y výhodne predstavuje aminoskupinu, Z znamená výhodne atóm vodíka a R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú vyššie uvedený význam. Reakciou vyššie uvedenej zlúčeniny, v ktorej X predstavuje karboxylovú skupinu, s fluoridom siričitým, postupom analogickým postupu, ktorý opísali G. A. Boswell a spol., v Org. Reaction, 1974, 21, 1 - 124, sa získa zlúčenina všeobecného vzorca I, v ktorom X znamená trifluórmetylovú skupinu a zvyšné všeobecné symboly majú vyššie uvedený význam.

Metóda II

Zlúčeniny všeobecného vzorca I podľa vynálezu, v ktorom X a Y majú významy a pripravujú sa podľa vyššie opísaných metód IA, IB a IC, Z predstavuje atóm halogénu, výhodne chlóru a n, R¹, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú vyššie uvedený význam, možno pripraviť postupom podľa vyššie uvedenej reakčnej schémy II.

V súlade so schémou II sa môžu medziprodukty vzorcov 14 a 15 pripravil postupom analogickým postupu, ktorý je opísaný v anglickom patentovom spise č. 2 203 739.

V prípade, že ide o nasledujúce reakcie, sú podmienky používané pri alkylácii zlúčeniny vzorca 15 na zlúčeninu vzorca 16, cyklizáciu zlúčeniny vzorca 16 vedúcu k vzniku zlúčeniny vzorca 17 a pri výhodnej sufenylačnej substitúcii zlúčeniny vzorca 17 za vzniku zlúčeniny vzorca 18 obdobné, čo sa týka reakčných parametrov, podmienkam opísaným pre príbuzné zlúčeniny, t. j. pre reakciu zlúčeniny vzorca 3 vedúcu k vzniku zlúčeniny vzorca 4, pre reakciu zlúčeniny vzorca 4 za vzniku zlúčeniny vzorca 5 a pre reakciu zlúčeniny vzorca 5 za vzniku zlúčeniny vzorca 6, spracovávané a pripravované podľa reakčnej schémy I. Zlúčeniny vzorcov 17 a 18 v schéme II sú analogické zlúčeninám vzorcov 5 až 7 v schéme I a zlúčeniny vzorcov 17 a 18 sa teda môžu prevádzať na iné zlúčeniny podľa vynálezu, v ktorých Z predstavuje atóm halogénu a X, Z, n a R¹ až R⁶ sú definované pri metóde I, postupom analogickým postupu opísanému v schéme I a pri metóde I alebo metódami alternatívnymi. Zlúčeniny vzorcov 16 a 17 sú nové a spadajú do rozsahu vynálezu ako medziprodukty používané pri syntézach zlúčenín všeobecnéhovzorca I podľa vynálezu.

Metóda III

Zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorom Z predstavuje alkylovú skupinu alebo halogénsubstituovanú alkylovú skupinu, Hal znamená atóm halogénu a X, Y, n, R¹, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶majú významy uvedené pri metóde I alebo pri všeobecnom vzorci I, sa môžu pripraviť. postupom podľa nasledujúcej reakčnej schémy III:

Schéma III

Amid vzorca 19 sa môže pripraviť známymi metódami použitím halogenidu, anhydridu alebo esteru kyseliny. Pri reakcii s halogenidom kyselina sa môže ako katalyzátor použiť zásada alebo východiskový anilín najskôr previesť pôsobením hydridu kovu alebo alkylkovu na príslušný anión. V prípade reakcie s halogenidom kyseliny sa môže teplota pohybovať zhruba od 4 °C do 100 °C. Pri použití anhydridu sa môže reakcia uskutočniť za použitia rôznych anorganických alebo organických kyselín ako katalyzátorov, Lewisových kyselín alebo zásaditých katalyzátorov, ako pyridínu alebo trietylamínu. Reakčná teplota sa môže pohybovať zhruba od -10 °C do 150 °C. Reakcii možno napomôcť použitím kovového katalyzátora, ako zinkového plechu.

Amid vzorca 19 možno halogenovať pomocou halogenačného činidla, ako halogenidu fosforečného v inertnom rozpúšťadle, ako dichlórmetánu, acetonitrilu alebo chloroformu, za vzniku imidohalogenidu vzorca 20. Výhodnými rozpúšťadlami pre túto reakciu sú halogenované alkány, ako chloroform a dichlórmetán. Alkyláciu vedúcu ku vzniku zlúčeniny vzorca 21 možno uskutočniť použitím aminoacetonitrilu alebo jeho hydrochloridu v prítomnosti zásady, ako uhličitanu, hydroxidu alebo trialkylamínu, výhodne uhličitanu draselného vo vhodnom rozpúšťadle, ako v tetrahydrofuráne, acetonitrile alebo chloroforme. Cyklizácia na zlúčeninu vzorca 22 sa môže uskutočniť reakciou amidínu vzorca 21 s katalytickým množstvom zásady, ako amínu alebo hydroxidu či alkoxidu alkalického kovu vo vhodnom rozpúšťadle, ako v alkohole alebo halogenovanom alkáne.' Reakcia sa výhodne uskutočňuje použitím metoxidu sodného v bezvodom metanole pri laboratórnej teplote. Cyklizácia vedúca k zlúčenine vzorca 22 sa môže rovnako uskutočniť jednostupňovou reakciou od zlúčeniny vzorca 20 cez zlúčeninu vzorca 21, a to s použitím viac ako jedného ekvivalentu aminoacetonitrilu vo vhodnom rozpúšťadle, ako v chloroforme, za varu pod spätným chladičom.

Zlúčeniny vzorca 23, v ktorom Z predstavuje alkylovú n alebo halogénalkylovú skupinu, Y znamená aminoskupinu, R až

R⁸ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I a X predstavuje alkylsulfenylovú, halogénalkylsulfenylovú, alkylsulf inylovú, halogénalkylsulfinylovú, alkylsulfonylovú, halogénalkylsulfonylovú, halogénalkylovú skupinu alebo halogénalkoxyskupinu, možno pripraviť postupom opísaným pri metóde I.

Ďalšie zlúčeniny podl'a vynálezu, v ktorých má Y význam ako vo všeobecnom vzorci I, sa môžu pripraviť zo zlúčenín vzorca 23 metódami opísanými v tomto texte na konverziu aminoskupiny vo význame symbolu Y na iné substituenty Y v rámci ,všeobecného vzorca I.

Metóda IV

Zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorých X predstavuje halogénalkylovú skupinu, najmä skupinu perfluóralkylovú, Y znamená aminoskupinu alebo iné substituenty definované pri všeobecnom vzorci I, Z predstavuje atóm halogénu, alkylovú skupinu alebo halogénalkylovú skupinu a R², R³ , R⁴ , R⁵ a R⁶majú význam uvedený pri všeobecnom vzorci I, možno pripraviť, nižšie opísanými reakciami.

Intermediárnu zlúčeninu nižšie uvedeného vzorca 25 možno

pripraviť reakciou známeho iminoperfluórnitrilu vzorca 24 so zlúčeninou vzorca 20 v prítomnosti zásaditého katalyzátora, ako pyridínu, pri reakčnej teplote pohybujúcej sa zhruba od

-75 ⁰C do 100 °C, výhodne pri 85 °C. Iminoperfluórnitrily sú zlúčeniny tohto typu sa môžu teplote zhruba od 0 °C do známymi látkami a rôzne pripraviť postupom, .ktorý opísali W. J. Middletown a C. G. Krespan v J. Org. Chem., 33, 9, 3625 (1968) . V tejto práci je rovnako doložený nukleofilný charakter iminoperfluórnitrilu v kombinácii so zásaditým katalyzátorom. Vyššie opísanú reakciu možno znázorniť, nasledujúcou schémou:

+

(25)

Na vyššie opísaný medziprodukt vzorca 25 sa môže pôsobiť redukčným činidlom, ako nátriumborohydridom, v inertnom rozpúšťadle, ako v alkohole alebo éteri, pri teplote pohybujúcej sa zhruba od 0 °C do 85 °C, za vzniku intermediárnej zlúčeniny vzorca 26. Nátriumborohydrid všeobecne redukuje imínovú funkciu, nitrilovú funkciu však nenapadá (viď Jerry March, Advenced Organic Chemistry, McGraw-Hill Book Company, str. 834 - 835, 2. vydanie a tam citované odkazy). Vyššie opísaný postup možno opísať nasledujúcou schémou:

HN---CHCF3

R

(26)

Medziprodukt vzorca 26 sa potom môže cyklizovať rovnakým spôsobom ako pri metóde I, za vzniku zlúčeniny vzorca 27, kde

Z predstavuje atóm halogénu, alkylovú skupinu alebo halogénalkylovú skupinu a R² až R® majú význam ako vo všeobecnom vzorci I. Túto reakciu opisuje nasledujúca schéma:

(27)

Ďalšie zlúčeniny podľa vynálezu, v ktorých má Y význam ako vo všeobecnom vzorci I, sa môžu pripraviť zo zlúčenín vzorca 27 metódami opísanými v tomto texte na konverziu aminoskupiny vo význame symbolu Y na iné substituenty vo význame tohto symbolu.

Metóda V

Zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorom Y znamená hydroxylovú skupinu, alkoxyskupinu alebo halogénalkoxyskupinu, Z predstavuje alkylovú skupinu, halogénalkylovú skupinu alebo atóm halogénu, X má význam ako v bode I a -výhodne znamená perhalogénalkylsulfenylovú skupinu, perhalogénalkylsulfinylovú skupinu alebo perhalogénalkylsulfonylovú skupinu, a R¹, n, R², R³, R⁴, R⁵ a R^e majú vyššie uvedený význam, možno pripraviť nasledujúcimi postupmi.

a) Alkyláciou príslušného iminohalogenidu, ako zlúčeniny zodpovedajúcej vzorcu 20 v schéme III, kde Z predstavuje atóm halogénu, alkylovú skupinu alebo halogénalkylovú skupinu, glycínom alebo esterom glycínu, sa môžu pripraviť zlúčeniny nižšie uvedeného vzorca 28, v ktorom Z znamená alkylovú n skupinu, halogénalkylovú skupinu alebo atóm halogénu a R , R³, R⁴, r5 a r6 majú vyššie uvedený význam. Táto reakcia sa môže uskutočniť v inertnom organickom rozpúšťadle, ako v dichlórmetáne, chloroforme, tetrahydrofuráne alebo etyléteri,

pri reakčnej teplote pohybujúcej sa zhruba od -20 °C do 150 “C, v závislosti od veľkosti a elektrónového efektu skupiny vo význame symbolu Z. V nasledujúcich reakciách sú podmienky pre cyklizáciu zlúčeniny nižšie uvedeného vzorca 29 (alebo jej enolátovej formy) alebo jej soli, a sulfenylácie zlúčeniny vzorca 30 alebo jej soli, na zlúčeninu nižšie uvedeného vzorca 31 a jej soli čo sa týka reakčných parametrov obdobné podmienkam opísaným pri metóde I podľa schémy I pre reakciu príbuzných zlúčenín, t. j. pre reakcie zlúčenín vzorca 4 (na zlúčeninu vzorca 5) a vzorca 5 (na zlúčeninu vzorca 6). Zodpovedá' júcu zlúčeninu, v ktorej Y predstavuje alkoxyskupinu alebo halogénalkoxyskupinu, možno pripraviť známou Williamsonovou syntézou. Príslušný éter sa môže pripraviť reakciou vopred pripraveného alkoxidu v inertnom rozpúšťadle, ako v etyléteri alebo tetrahydrofuráne, s príslušným alkylačným činidlom, ako s alkylhalogenidom alebo alkylsulfátom, pri teplote zhruba od -10 °C do 100 °C, výhodne pri teplote pohybujúcej sa zhruba od 4 °C do 50 °C. Prípravu éteru možno oveľa efektívnejšie uskutočniť v dvojfázovom systéme použitím katalyzátora fázového prenosu. Ako príklad takéhoto reakčného systému možno uviesť zmes obsahujúcu vodu, dichlórmetán, kvártérny amóniumhydroxid, zlúčeninu vzorca 31 a alkylhalogenid. Môže sa pracovať postupom analogickým postupu, ktorý opísali Freeman a Dubois v Tet.

Let., 3251 (1975). Intermediárnu zlúčeninu vzorca 30 možno pred sulfenyláciou prípadne alkylovať alebo halogénalkylovať vyššie opísanými metódami s následnou alkylsulfenyláciou alebo halogénalkylsulfenyláciou podľa postupov opísaných pri metóde I, a získať tak zlúčeninu nižšie uvedeného vzorca 32. Zlúčeniny vzorcov 31 a 32 sa môžu oxidovať, rovnako s použitím postupov opísaných pri metóde I a získať tak zodpovedajúce sulfoxidy (n = 1) alebo sulfóny (n = 2), t. j. zlúčeniny obsahujúce vo význame symbolu X zoskupenie S(O)_nR , kde R má vyššie uvedený význam.

Ďalej sa môžu zlúčeniny všeobecného vzorca. I, v ktorom Z predstavuje alkylovú skupinu, halogénalkýlovú skupinu alebo atóm halogénu, Y znamená hydroxylovú skupinu, alkoxyskupinu alebo halogénalkoxyskupinu a X, R² až R⁶ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I, pripraviť zo zlúčeniny vzorca 30 alebo z jej prípadného alkoxylovaného alebo halogénalkoxylovaného analógu, príslušnou konverziou atómu vodíka vo význame symbolu X na iný substituent definovaný pri všeobecnom vzorci I, čo sa uskutočňuje vyššie opísanými metódami.

Vyššie uvedené reakcie opisuje nasledujúca reakčná schéma :

(32)

Metóda VI

Zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorom Z predstavuje hydroxylovú skupinu, alkoxyskupinu, halogénalkoxyskupinu alebo atóm halogénu, Y znamená substituent definovaný pri všeobecnom vzorci I, najmä aminoskupinu, X predstavuje substituent definovaný pri všeobecnom vzorci I, najmä skupinu S (0)^¹ a n, R¹ a R² až R⁸ majú vyššie uvedený význam, sa môžu pripraviť nasledujúcimi syntetickými postupmi.

a) Príslušný anilín sa najskôr prevedie na zodpovedajúci izokyanát, a to reakciou s fosgénom alebo oxalylchloridom v inertnom rozpúšťadle, ako v dichlórmetáne alebo chloroforme. Vzniknutý izokyanát sa potom podrobí reakcii s aminoacetonitrilom za vzniku derivátu močoviny nižšie uvedeného vzorca 33. Tento derivát močoviny možno pôsobením zásady, ako alkoxidu alkalického kovu alebo amínu, cyklizovať na zodpovedajúci iminohydantoín nižšie uvedeného vzorca 34 alebo na jeho soľ. Tento iminohydantoín sa potom môže chlórovať pôsobením chloračného činidla, ako chloridu fosforečného tionylchloridu, oxychloridu fosforečného alebo chloridu fosforečného, výhodne chloridu fosforečného, pri teplote pohybujúcej sa zhruba od -10 °C do 180 °C, výhodne zhruba od laboratórnej teploty do 100 °C. 2-Halogénsubstituovaný imidazol nižšie uvedeného vzorca 35 (Z = halogén) alebo jeho soľ je potom možné alkylsulfenylovať na žiadaný alkyl- alebo halogénalkylsulfenylderivát nižšie uvedeného vzorca 36, v ktorom X znamená zvyšok SR¹. Tieto sulfenylované zlúčeniny vzorca 36 sa potom môžu oxidovať na ďalšie zlúčeniny podľa vynálezu, konkrétne na zodpovedajúce sulfoxidy alebo sulfóny obsahujúce vo význame symbolu X zvyšok S (O) R¹, v ktorom n má hodnotu 1 alebo 2a R¹ má vyššie uvedený význam. Sulfenylácia a oxidácia sa uskutočňuje ' postupmi analogickými postupom opísaným pri metóde I. Vyššie opísané reakcie sa. môžu opísať nasledujúcou reakčnou schémou:

NH---

(35)

b) hydroxylovú skupinu halogénalkoxyskupinu, alebo atóm halogénu uvedený význam, možno 34, v ktorom R², R³, postupom vychádza pripraví vhodnom zodpovedaj úci jeho soli.

ktorom

Zlúčeniny všeobecného vzorca alebo jej soľ, Y znamená aminoskupinu, R², R³, R⁴, R⁵

Z predstavuje alkoxyskupinu atóm a X, R¹⁶, R°, R**, R³ a R⁶ majú pripraviť zo zlúčenín všeobecného R⁴, R⁵ a R⁶ alebo vodíka vyššie vzorca majú vyššie uvedený význam, v ktorom podľa nasledujúcej reakčnej schémy, v ktorej zo zlúčeniny všeobecného vzorca 37. Táto zlúčenina tak, že sa iminohydantoín vzorca 34 aromatizuje rozpúšťadle počas regulovania hodnoty pH 2-hydroxy-5-aminoimidazol vzorca 37 alebo sa sa vo na na

(40)

R* (41)

Hydroxyimidazol vzorca 37 alebo jeho soli sa môžu.

sufenylovať reakciou

R¹SHal, výhodne so produktu, v ktorom s príslušným sulfenylhalogénom vzorca zodpovedajúcim chloridom, za vzniku

Z predstavuje hydroxylovú skupinu,

Y znamená aminoskupinu a X predstavuje zvyšok vzorca S(0) R¹, kde n má hodnotu 0 a R¹ má vyššie uvedený význam. Sulfenylácia

sa uskutočňuje podľa analogických postupov, a.ko sú opísané pri metóde I. Zodpovedajúci deaminoanalóg (Y = vodík) sa môže pripraviť deamináciou terc.butylnitritom alebo cez inter'mediárny diazóniový derivát postupom analogickým postupu opísanému pri metóde I. Tak je možné Sandmeyerovou reakciou pripraviť 5-halogén-2-hydroxyimidazol. Okrem toho sa môžu sulfenylované analógy opísané vyššie deaminovať za vzniku zodpovedajúcich zlúčenín, v ktorých X predstavuje zvyšok vzorca SÍO^R¹, Y znamená alkylsulfenylovú skupinu alebo atóm halogénu a Z predstavuje hydroxylovú skupinu alebo atóm halogénu.

2-Alkoxy- alebo 2-halogénalkoxy-3-sulfenylované imidazolové analógy (kde Z znamená alkoxyskupinu alebo halogénalkoxyskupinu) zodpovedajúce vzorcu 39 možno získať cez medziprodukty vzorca 38, ktoré sa môžu pripraviť priamou alkyláciou zlúčeniny vzorca 34 alebo 37 pôsobením príslušného alkylačného činidla, ako alkyljodidu, halogénalkyljodidu, alkylbromidu alebo dialkylsulfátu vo vhodnom rozpúšťadle, ako v tetrahydrofuráne, alkohole, acetonitrile, acetóne a pod., pri reakčnej teplote pohybujúcej sa zhruba od laboratórnej teploty do 150 °C, výhodné zhruba od laboratórnej teploty do 100 °C. Nasledujúca sulfenylácia vedúca k zlúčenine vzorca 39 sa môže uskutočniť postupom analogickým postupu opísanému pri metóde I pre všeobecnú sulfenyláciu. Alternatívne sa môže alkylácia vedúca ku zlúčenine, v ktorej Z predstavuje alkoxyskupinu alebo halogénalkoxyskupinu, uskutočniť po sulfenylácii a deaminácii použitím postupov analogických postupom opísaným vyššie. Pokiaľ sa O-alkylacia uskutočňuje pred deamináciou, možno pred touto O-alkyláciou chrániť aminoskupinu zavedením príslušnej chrániacej skupiny amínovej funkcie (W) , ktorá sa potom odštiepi.

Okrem toho sa môže z rozličných zlúčenín uvedených vyššie, v ktorých Z predstavuje hydroxylovú skupinu alebo jej soľ, alkoxyskupinu alebo i halogénälkoxyskupinu, X znamená atóm vodíka a Y predstavuje aminoskupinu alebo atóm vodíka, pripraviť. vyššie opísanými metódami, ktoré sa týkajú konverzie zvyškov vo význame symbolov X a Y, pripraviť ďalšie zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorom X a Y majú významy uvedené vyš₍šie pri všeobecnom vzorci I.

Nasledujúce metódy VII až XXVIII detailne opisujú špecifické metódy na zavádzanie substituentu Z do konkrétnych zlúčenín všeobecného vzorca la, s cieľom získať ďalšie užitočné zlúčeniny všeobecného vzorca Ib. Tieto metódy sa môžu všeobecne opísať nasledujúcou schémou:

(la)

(Ib)

Metóda VII

Zlúčeniny všeobecného vzorca

Ib, v ktorom Z znamená aminosulfonylovú skupinu, alkylaminosulfonylovú skupinu alebo dialkylaminosulfonylovú skupinu, Y predstavuje aminoskupinu a X, R², R³, R⁴, R³ a R⁶ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I, možno pripravif zo zlúčenín všeobecného vzorca I, v ktorom Z predstavuje atóm vodíka, Y znamená aminoskupinu a X, R ,

R³, R⁴, R³ a R⁶ majú vyššie uvedený význam, nasledujúcim postupom .

a) Reakciou zlúčeniny všeobecného vzorca la, v ktorom Z predstavuje atóm vodíka, a X, Y a R² až R^fa majú vyššie uvedený význam, s chlórsulfónovou kyselinou alebo dichlórsulfónovou kyselinou možno pripraviť intermediárnu zlúčeninu zodpovedajúcu všeobecnému vzorcu lb, v ktorom Z predstavuje chlórsulfonylvú skupinu, Y znamena aminoskupinu a X, R , R , R⁴, R⁵ a R⁶ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I.

b) Reakciou tohto intermediárneho chlórsulfonylderivátu s amoniakom alebo príslušným alkylamínom či dialkylamínom vo vhodnom rozpúšťadle, ako v halogenovanom alkáne, éteri, tetrahydrofuráne alebo hexáne, pri teplote pohybujúcej sa zhruba od -50 °C do 50 °C, výhodne zhruba od -20 °C do laboratórnej teploty, sa môže pripraviť zlúčenina všeobecného vzorca lb, v ktorom Z predstavuje aminosulfonylovú, alkylaminosulfonylovú alebo dialkylaminosulfonylovú skupinu.

Metóda VIII

Priamou nitráciou zlúčeniny všeobecného vzorca la alebo priamou halogenáciou tejto zlúčeniny, v ktorej Z znamená atóm vodíka a X, Y, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú vyššie uvedený význam, možno pripraviť zlúčeninu všeobecného vzorca lb, v ktorom Z znamená nitroskupinu alebo atóm halogénu, Y predstavuje aminoskupinu alebo chránenú aminoskupinu a X, R², R³, R⁴, R⁵a R⁶ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I.

Nitrácia sa môže uskutočniť použitím rôznych nitračných činidiel, ako je zmes koncentrovanej kyseliny dusičnej a kyseliny sírovej v kyseline octovej alebo acetanhydride, oxid dusičný v halogenovanom alkáne, ester kyseliny dusičnej, ako etyl-nitrát, zmiešaný anhydrid, ako acetylnitrát, nitrylhalogenid v prítomnosti alebo neprítomnosti Friedel-Craftsového katalyzátora, ako chloridu železitého alebo metylnitrátu, alebo nitróniová soľ, ako nitrónium-tetrafluoro42

borát. Reakcia sa môže uskutočniť, vo vhodnom rozpúšťadle, ako v kyseline octovej, acetanhydride, tetrametylénsulfóne, tetrahydrofuráne alebo vo vode, za neutrálnych, zásaditých alebo kyslých podmienok, pri reakčnej teplote pohybujúcej sa zhruba od -50 °C do 155 °C. Výhodne sa nitrácia uskutočňuje použitím nitrylchloridu v prítomnosti chloridu titaničitého v tetrametylénsulfóne, pri teplote zhruba od -10 °C do 25 °C.

Štandardnou redukciou vyššie uvedeného nitroderivátu sa môže účelne pripraviť zodpovedajúci amino-analóg všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z znamená aminoskupinu. Je známych veľa redukčných činidiel používaných na tento účel. Ako príklad sa môže uviesť zinok, cín alebo železo v prítomnosti kyseliny chlorovodíkovej, katalytickou hydrogenáciou a použitie sulfidov, ako nátriumhydrogénsulfidu, amóniumsulfidu alebo polysulfidu.

Zo zlúčeniny všeobecného vzorca la, v ktorom Z predstavuje atóm vodíka, sa môže halogenačnými postupmi obdobnými postupom opísaným pri metóde IB, získať zlúčenina všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z znamená atóm halogénu.

Metóda IX

Zlúčenina všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z predstavuje alkylovú skupinu, hydroxylovú skupinu alebo jej soľ, alkoxyskupinu alebo halogénalkoxyskupinu, Y znamená aminoskupinu alebo chránenú aminoskupinu a X, R², R³, R⁴, a majú význam ako vo všeobecnom vzorci I, sa môže pripraviť žo zlúčeniny všeobecného vzorca la, v ktorom Z predstavuje atóm vodíka a zvyšné symboly majú vyššie uvedený význam, pôsobením silnej zásady, výhodne organickej zásady, ako lítiumdiizopropylamidu alebo n-butyllítia vo vhodnom rozpúšťadle, ako v tetrahydrofuráne alebo etyléteri, pričom vznikne organokovový karbanión. Reakciou tohto karbaniónu s príslušným alkylačným činidlom, ako alkylhalogenidom alebo dialkylsulfátom, sa potom získa príslušná zlúčenina, v ktorej Z znamená alkylovú skupinu. Alternatívne sa môže karbanión podrobiť reakciám analogických postupov, ktoré sú opísané pri metóde IB a získať tak najskôr príslušnú zlúčeninu, v ktorej Z znamená hydroxylovú skupinu a z nej potom štandardnou alkylačnou reakciou zlúčeninu s alkoxyskupinou alebo halogénalkoxyskupinou vo význame symbolu Z.

Metóda X

Vilsmeier-Haackovou reakciou alebo jej modifikáciou sa môže pripraviť zlúčenina všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z predstavuje formylovú skupinu, Y znamená aminoskupinu a X, R², R³, R⁴, r5 a majú význam ako vo všeobecnom vzorci I, t. j. zlúčeninu zodpovedajúcu nižšie uvedenému vzorcu 42. Túto formyláciu možno uskutočniť reakciou zlúčeniny všeobecného vzorca la, napríklad zlúčeniny zodpovedajúcej vzorcu 6, v ktorom Z znamená atóm vodíka, s disubstituovaným formamidom, ako dimetylformamidom alebo N-fenyl-N-metylformamidom, a oxychloridom fosforečným, ktorý sa môže nahradiť anhydridom halogénkyseliny, ako tionylchloridom, oxalylchloridom alebo fosgénom. Reakčná teplota sa môže pohybovať zhruba od -10 °C do 200 °C, výhodne zhruba od laboratórnej teploty do 100 °C. Ako rozpúšťadlá sa používajú rozpúšťadlá inertné pri Vilsmeierovej reakcii a voči používaným reakčným činidlám, ako sú dichlórbenzén, tetrachlórmetán alebo dichlórmetán.

Vyššie opísaný postup sa môže znázorniť nasledujúcou schémou:

(42)

Metóda XI

Ďalšia formylačná metóda vedúca ku zlúčenine všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z predstavuje formylovú skupinu, Y znamená aminoskupinu a X, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I, je opísaná ďalej.

Hydrolýzou zlúčeniny nižšie uvedeného vzorca 43, v ktorom Z predstavuje bis(alkyltio) - alebo bis(aryltio)metylovú skupinu, sa pripraví zlúčenina vzorca 42, v ktorom Z znamená formylovú skupinu. Táto reakcia sa uskutočňuje tak, že sa na zlúčeninu vzorca 43 pôsobí alkylnitritom vo vhodnom rozpúšťadle, ako v halogenovanom alkáne, výhodne izoamyl- nitritom v dichlórmetáne, s následnou hydrolýzou, analogickým postupom, ako opísali E. Fujica a spol. v Tet. Let., 1978, 3561. Môže sa stať, že je nutné chrániť aminoskupinu počas reakcie s alkylnitritom zavedením vhodnej chrániacej skupiny. Vyššie opísaný postup sa môže všeobecne opísať nasledujúcou schémou:

Ib alebo 42

------>.

(Z = CHO)

Metóda XII

Intermediárnu zlúčeninu vzorca 43, v ktorom Z predstavuje bis(alkyltio)metylovú alebo bis(aryltio)metylovú skupinu, Y znamená aminoskupinu a X, r², r³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú význam

ako vo všeobecnom vzorci I, možno pripraviť reakciou zlúčeniny všeobecného vzorca la, napríklad zlúčeniny vzorca 6, kde O _w zr

Z znamená atóm vodíka a X, Y a R az R majú vyššie uvedený význam, s tris(alkyltio)metánom alebo tris(aryltio)metánom vzorca (RaS)₃CH, v prítomnosti tiofilnej Lewisovej kyseliny, výhodne sulfóniovej soli, ako dimetyl(metyltio)sulfóniumtetrafluoroborátu, v aprotickom rozpúšťadle, pri teplote zhruba medzi -10 °C a 100 °C, prípadne v prítomnosti akceptoru kyseliny, ako pyridínu. Podľa ešte výhodnejšieho postupu sa ako rozpúšťadlo používa acetonitril alebo dichlórmetán, pracuje sa pri teplote okolo 25 °C, ako tris(alkyltio)metán sa používa tris(metyltio)metán a ako Lewisova kyselina dimetyl(metyltio)sulfónium-tetrafluroborát, pričom sa pracuje bez akceptoru kyseliny. Typický postup tohto druhu opísali R. A. Smith a spol., v Synthesis 166, 1984.

Metóda XIII

Zlúčeninu všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z predstavuje metylovú skupinu, Y znamená aminoskupinu a X, R², R³, R⁴, R³ a R⁶ majú význam ako pri všeobecnom vzorci I, možno účelne pripraviť redukciou zlúčeniny všeobecného vzorca la, t. j. zlúčeniny zodpovedajúcej vzorcu 42, v ktorom Z znamená formylovú skupinu a zvyšné všeobecné symboly majú vyššie uvedený význam. Redukcia sa môže uskutočniť nátriumborohydridom vo vhodnom rozpúšťadle, ako v alkohole, pri teplote pohybujúcej sa zhruba od -10 °C do 120 °C, výhodne v metanole pri teplote cca od laboratórnej teploty do 80 °C. Alternatívne možno analogickú zlúčeninu, v ktorej Z predstavuje metylovú skupinu, pripraviť postupnou reakciou formylderivátu vzorca 42 s p-toluénsulfonylhydrazínom a nátriumkyanoborohydridom podľa postupu, ktorý je opísaný v J. Am. Chem. Soc., 1971, 93, 1793.

Metóda XIV

Zlúčeninu všeobecného vzorca Ib, napríklad zlúčeninu zodpovedajúcu vzorcu 44, uvedenú nižšie v ktorom Z predstavuje karboxylovú skupinu alebo jej soľ, Y znamená aminoskupinu alebo chránenú aminoskupinu a X, R², R³, R⁴, R⁵ a majú význam ako vo všeobecnom vzorci I, možno pripraviť zo zlúčeniny vzorca 42, v ktorom Z predstavuje formylovú skupinu, pôsobením širokej palety oxidačných činidiel, ako sú manganistan draselný v kyslom, zásaditom alebo neutrálnom roztoku, kyselina chrómová, bróm, oxid molekulový kyslík vo vhodnom rozpúšťadle, závisí od rozpustnosti oxidačného činidla strieborný alebo Voľba rozpúšťadla a substrátu. Ako príklady vhodných rozpúšťadiel sa môže uviesť acetón, voda, alkohol, tetrahydrofurán, dimetoxyetán, acetonitril alebo

halogenované uhľovodíky, ako dichlórmetán alebo chloroform. Reakčná teplota sa môže pohybovať zhruba od -20 °C do 150 °C, výhodne zhruba od laboratórnej teploty do 100 ’C.

Metóda XV

Zodpovedajúcu zlúčeninu všeobecného vzorca Ib, t. j. zlúčeninu vzorca 45, uvedeného nižšie, v ktorom Z znamená kyanoskupinu, Y predstavuje aminoskupinu alebo chránenú aminoskupinu a X, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I, možno pripraviť reakciou zlúčeniny vzorca 44, v ktorom Z predstavuje karboxylovú skupinu, s izoftalonitrilom pri teplote zhruba od 100 °C do 300 °C. Reprezentatívny príklad postupu na transformáciu tohto typu je opísaný v J. Org. Chem. 1958, 23, 1350. Postup opísaný vyššie možno ilustrovať nasledujúcou schémou:

(44) (Z = CN)

Metóda XVI

Alternatívne možno kyanoderivát vzorca 45, v ktorom Z predstavuje kyanoskupinu, Y znamená aminoskupinu alebo chránenú aminoskupinu a X, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I, pripraviť postupnou transformáciou formylderivátu vzorca 42, v ktorom Z znamená formylovú skupinu, na zodpovedajúci aldoxím nižšie uvedeného vzorca 46, v ktorom zvyšné všeobecné symboly majú význam ako vo vzorci 42, s následnou dehydratačnou reakciou. Dehydratačná reakcia 'sa môže uskutočniť použitím širokej palety dehydratačných činidiel, ako sú acetanhydrid, difenyl-hydrogénfosfonát, 2,4,

6-trichlórtriazín alebo etylortoformiát v prítomnosti kyseliny. Výhodne sa ako dehydratačné činidlo používa acetanhydrid a pracuje sa pri reakčnej teplote pohybujúcej sa zhruba od -10 °C do 180 °C. Intermediárny aldoxím vzorca 46 sa môže pripraviť reakciou aldehydu vzorca 42 s hydroxylamínom vo vhodnom rozpúšťadle, ako v alkohole, tetrahydrofuráne, vode, halogenovanom uhľovodíku alebo v zmesi halogenovaného uhľovodíka, alkoholu a vody. Reakčná teplota sa môže pohybovať zhruba od -10 °C do 120 °C, výhodne zhruba od 4 °C do 50 °C. Vyššie uvedený postup možno opísať nasledujúcou schémou:

(45)

Metóda XVII

Príslušnú zlúčeninu všeobecného vzorca lb, t. j. zlúčeninu nižšie uvedeného vzorca 48, v ktorom Z predstavuje aminokarbonylovú skupinu, alkylaminokarbonylovú skupinu, dialkylaminokarbonylovú skupinu alebo alkoxykarbonylovú skupinu (Z = COZ , kde Z znamena aminoskupinu, alkylaminoskupinu, dialkylaminoskupinu alebo alkoxyskupinu), p

Y znamená aminoskupinu alebo chránenú aminoskupinu a X, R , R², R⁴, R⁵ a R⁸ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I, možno pripraviť postupnou premenou zlúčeniny vzorca 44, v ktorom Z predstavuje karboxylovú skupinu, na zodpovedajúci intermediárny halogenid kyseliny nižšie uvedeného vzorca 47, ako na príslušný chlorid kyseliny, s následnou reakciou tohto halogenidu kyseliny s amoniakom alebo príslušným alkylamínom, dialkylamínom alebo alkanolom. Chloráciu možno uskutočniť reakciou kyseliny s chloračným činidlom, ako s tionylchloridom, chlorovodíkom, oxalylchloridom, chloridom fosforitým, chloridom fosforečným alebo trifenylfosfinom v tetrachlórmetáne v prítomnosti zásady ako katalyzátora, napríklad pyridínu alebo trietylamínu, v inertnom rozpúšťadle, ako v dichlórmetáne, etyléteri, acetonitrile, tetrachlórmetáne alebo tetrahydrofuráne, pri teplote pohybujúcej sa zhruba od -20 °C do 150 °C. Výhodne sa pracuje použitím tionylchloridu v dichlórmetáne za varu pod spätným chladičom. Reakcia medzi halogenidom kyseliny a príslušným amínom či alkoholom sa môže uskutočniť v inertnom rozpúšťadle, ako v dichlórmetáne, chloroforme, toluéne, acetonitrile alebo tetrahydrofuráne, pri teplote'pohybujúcej sa zhruba od -20 °C do 120 °C, výhodne pri teplote zhruba od -20 °C do laboratórnej teploty. Vyššie uvedený postup možno opísať nasledujúcou reakčnou schémou:

Metóda XVIII

Zo zlúčeniny vzorca 44, v ktorom Z predstavuje karboxylovú skupinu, možno Curtiovou reakciou alebo jej modifikáciou, ako Yamadovou modifikáciou, pripraviť zlúčeninu všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z znamená aminoskupinu, alkylaminoskupinu, dialkylaminoskupinu alebo zvyšok trialkyl- amóniovej soli, Y predstavuje aminoskupinu alebo chránenú aminoskupinu a X, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I.

Pri konvenčnom Curtiovom prešmyku sa môže žiadaný aminoderivát získať postupnou transformáciou východiskového acylhalogenidu vzorca 47 na azid nižšie uvedeného vzorca 49, čo sa uskutočňuje reakciou acylhalogenidu s nátriumazidom alebo tetrametyl-, guanidíniumazidom, a následnou pyrolýzou vyššie uvedeného azidu na zodpovedajúci izokyanát nižšie uvedeného vzorca 50. Izokyanát vzorca 50 sa môže potom hydrolyzovať na zodpovedajúci amín vzorca 51, v ktorom Z znamená aminoskupinu. Podľa Yamadovej modifikácie sa môže reakcia uskutočniť tak, že sa na kyselinu vzorca 44, kde Z znamená karboxylovú skupinu, pôsobí difenylfosforylazidom v prítomnosti zásady, ako trietylamínu, v inertnom rozpúšťadle, ako v toluéne, benzéne alebo tetrahydrofuráne, pri teplote pohybujúcej sa zhruba od 0 °C do 150 °C, čím sa získa intermediárny izokyanát vzorca 50, ktorý

sa potom môže hydrolyzovať vodou na zlúčeninu vzorca 51. Reprezentatívny postup tohto typu opísali Shioro a spol. v J. Am. Chem. Soc. 1972, 94, 6203. Zodpovedajúcu zlúčeninu všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z predstavuje alkylaminoskupinu, dialkylaminoskupinu alebo zvyšok trialkylamóniovej soli, konkrétne zlúčeninu zodpovedajúcu vzorcu 52, možno účinne pripraviť mono- alkyláciou, dialkyláciou alebo trialkyláciou pôsobením alkylačného činidla, ako alkyljodidu alebo dialkylsulfátu v inertnom rozpúšťadle, ako v acetonitrile, tetrahydrofuráne alebo dimetoxyetáne pri teplote pohybujúcej sa zhruba od 0 °C do 160 °C, prípadne v prítomnosti zásady, ako uhličitanu draselného alebo trietylamínu. Alternatívne možno žiadanú N-metyláciu zlúčeniny, v ktorej Z predstavuje aminoskupinu, uskutočniť Eschweiler-Clarkovou reakciou. Túto reduktívnu metyláciu možno účinne uskutočniť reakciou amínu vzorca 51 s formaldehydom a kyselinou mravčou. Tento postup je analogický postupu, ktorý opísali H. T. Clark a spol. v J. Am. Chem. Soc. 55, 4571, 1933.

Vyššie opísané reakcie ilustruje nasledujúca reakčná schéma, v ktorej alk znamená alkylovú skupinu:

(51) (52)

Metóda XIX

Zlúčeninu všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z prestavuje alkoxykarbonylaminoskupinu, alkylkarbonylaminoskupinu či dialkylaminokarbonylaminoskupinu, Y znamená aminoskupinu alebo chránenú aminoskupinu a X, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I, možno účelne pripraviť dvojstupňovým procesom, podľa ktorého sa v prvom stupni prevedie zlúčenina vzorca 51, v ktorom Z predstavuje aminoskupinu, reakciou s fosgénom na zodpovedajúci intermediárny chlórkarbonylaminoderivát či izokyanát. Reakcia sa môže uskutočniť v inertnom organickom rozpúšťadle, ako v toluéne, dichlórmetáne alebo tetrahydrofuráne, pri teplote pohybujúcej sa zhruba od -15 °C do 100 °C, -výhodne zhruba od -15 °C do 50 °C. Druhý stupeň potom spočíva v reakcii tohto intermediárneho chlórkarbonylderivátu alebo izokyanátu s príslušným alkanolom, alkylamínom alebo dialkylamínom. Túto reakciu možno uskutočniť v inertnom organickom rozpúšťadle, ako v halogenovanom alkáne, toluéne, éteri alebo tetrahydrofuráne, pri teplote pohybujúcej sa zhruba od -20 °C do 100 °C, výhodne zhruba od 0 °C do 50 °C, prípadne v prítomnosti zásady, ako amínu.

Metóda XX

Reakciou zlúčeniny vzorca 51, v ktorom Z predstavuje aminoskupinu, s príslušným alkyl-ortoformiátom, možno pripraviť zlúčeninu všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z znamená alko xyalkylidéniminoskupinu, Y predstavuje aminoskupinu alebo chránenú aminoskupinu a X, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I. Katalyzátor, rozpúšťadlo a reakčné podmienky tejto transformácie sú analogické katalyzátoru, rozpúšťadlu a reakčným podmienkam opísaným na prípravu zlúčenín vzorca 3 zo zlúčenín vzorca 2 pri metóde I. Aminoskupinu vo význame symbolu Y vo východiskovej zlúčenine možno pred uskutočnením transformačnej reakcie chrániť zavedením vhodnej chrániacej skupiny.

Metóda XXI

Zlúčeniny všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z predstavuje alkylkarbonylaminoskupinu, halogénalkylkarbonylaminoskupinu alebo arylkarbonylaminoskupinu, Y znamená aminoskupinu alebo chránenú aminoskupinu a X, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I, možno účelne pripraviť zo zlúčenín vzorca 51, kde Z znamená aminoskupinu, reakciou s príslušným alkyl-, halogénalkyl- alebo arylkarbonylhalogenidom, ako acetylchloridom, chlóracetylchloridom, benzoylchloridom alebo toluoylchloridom, vo vhodnom rozpúšťadle, ako v dichlórmetáne, etyléteri alebo tetrahydrofuráne, prípadne v prítomnosti akceptoru kyseliny, ako pyridínu alebo trietylamínu, pri teplote pohybujúcej sa zhruba od -10 °C do 100 °C, výhodne zhruba od -10 °C do 50 °C.

Metóda XXII

Redukciou zlúčeniny vzorca 42, kde Z znamená formylovú skupinu, možno pripraviť, intermediárnu zlúčeninu zodpovedajúcu všeobecnému vzorcu Ib, a to zlúčeninu vzorca 53, uvedeného nižšie, kde Z predstavuje hydroxymetylovú skupinu, Y znamená aminoskupinu alebo chránenú aminoskupinu a X, R², R³, R⁴, a R⁶ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I. Túto redukciu možno uskutočniť pôsobením redukčného činidla, ako lítiumalumíniumhydridu, nátriumborohydridu, izopropoxidu hlinitého, boránu či substituovaného boránu alebo hydridu iného kovu, vo vhodnom aprotickom alebo protickom rozpúšťadle. Pri použití reaktívnejšieho hydridu, napríklad lítiumalumíniumhydridu, možno reakciu uskutočniť v inertnom rozpúšťadle, ako v tetrahydrof uráne, etyléteri alebo dimetoxyetáne, pri teplote pohybujúcej sa zhruba od -10 °C do 120 °C, výhodne zhruba od 20 °C do 100 °C. Pri použití miernejšieho hydridu, ako nátriumborohydridu, možno reakciu uskutočniť v alkohole, ako metanole, pri teplote pohybujúcej sa zhruba od -10 °C do 100 °C, výhodne zhruba od laboratórnej teploty do 75 °C.

Vyššie opísaný postup možno znázorniť nasledujúcou schémou :

Metóda XXIII

Z intermediárnej zlúčeniny vzorca 53, kde Z predstavuje hydroxymetylovú skupinu, možno použitím príslušného chloračného, fluoračného alebo bromačného činidla, pripraviť zlúčeninu zodpovedajúcu všeobecnému vzorcu Ib, t. j. zlúčeninu vzorca 54, kde Z znamená halogénalkylovú skupinu, najmä skupinu chlórmetylovú, fluórmetylovú, brómmetylovú alebo jód- metylovú, Y predstavuje aminoskupinu alebo chránenú aminoskupinu a X, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I. Chloračnú reakciu možno uskutočniť za použitia takých činidiel, ako tionylchloridu, chloridu fosforitého, chloridu fosforečného alebo oxychloridu fosfo- rečného v dichlórmetáne alebo etyléteri, pri teplote zhruba od -20 °C do 100 °C. Reakciu možno prípadne uskutočňovať v prítomnosti akceptoru kyseliny, ako trietylamínu alebo pyridínu. Fluoračnú reakciu možno uskutočniť použitím dialkylaminosulfurtrifluoridu v rozpúšťadle ako v aceto- nitrile, dichlórmetáne alebo dimetyléteri etylénglykolu, pri teplote pohybujúcej sa zhruba od -20 °C do 100 °C. Pri ešte výhodnejšom uskutočnení sa používa dietylaminosulfurtrifluorid v acetonitrile pri laboratórnej teplote. Reprezentatívny postup tohto typu opísal W. J. Middletown v J. Org. Chem. (1975), 42, 5, 574. Možno použiť aj ďalšie fluoračné činidlá, ako sulfurtrifluorid, bis(dialkylamino)54 sulfurtrifluorid alebo fluorid sodný či draselný v roztoku v kombinácii polyhydrogénfluoridu a pyridínu; tento postup opísali Olah a Welch v Synthesis, 653 (1974). Bromačnú reakciu možno uskutočniť použitím bromačného činidla, ako brómu, N-brómsukcínimidu, bromidu fosforitého alebo bromovodíka, v inertnom rozpúšťadle, ako v dichlórmetáne alebo etyléteri, pri teplote zhruba od -20 °C do 100 °C. Jodačnú reakciu možno

uskutočniť pomocou v dichlórmetáne, pri do 100 jodovodíka v inertnom teplote pohybujúcej sa rozpúšťadle, ako zhruba do -20 °C °C.

V nasledujúcej vzorec 54.

časti je uvedený už

vyššie spomenutý

Metóda XXIV
Zlúčeninu	všeobecného	vzorca	Ib, v	1 ktorom Z znamená
kyanoalkylovú	skupinu,	najmä	skupinu	kyanometylovú,

Y predstavuje aminoskupinu alebo chránenú aminoskupinu a X, Y, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁸ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I, možno pripraviť zo zodpovedajúcich halogénmetylderivátov vzorca 54, ktorého príprava je opísaná pri metóde XXIII, kyanáciou pôsobením kyanidu kovu, ako kyanidu med'ného, kyanidu alkalického kovu alebo kyanidu kovu alkalickej zeminy, ako kyanidu sodného alebo kyanidu draselného, vo vhodnom rozpúšťadle, ako v dimetylformamide, tetrahydrofuráne, acetonitrile, dimetyléteri dietylénglykolu alebo tetrametylénsulfónu, pri reakčnej teplote pohybujúcej sa zhruba od laboratórnej teploty do 250 °C, výhodne zhruba od 70 °C do 150 °C.

Metóda XXV

Zo zlúčeniny vzorca 42, kde Z predstavuje formylovú skupinu, možno použitím Wittigovej reakcie alebo jej modifikácie, ako Wadsworth-Emmonsovej (Hornerovej) modifikácie, pripraviť zlúčeninu všeobecného vzorca Ib, v ktorom, ' Z predstavuje alkenylovú alebo alkinylovú skupinu, Y znamená aminoskupinu alebo chránenú aminoskupinu a X, R², R³, R⁴, R⁵a R⁶ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I. Môžu sa používať komerčné Wittigové činidlá alebo činidlá pripravované postupmi dobre v inertných etáne alebo zhruba od Wittigových halogenidy, známymi z literatúry, rozpúšťadlách, ako toluéne,

-30 °C do činidiel ako metyltrifenylfosfóniumjodid pri reakčnej

180 °C. Ako možno uviesť

Reakcia sa môže uskutočniť v tetrahydrofuráne, dimetoxyteplote pohybujúcej sa príklady použiteľných alkyltrifenylfosfóniumalebo izopropyltrifenylfosfóniumjodid, ďalej alyltrifenylfosfóniumhalogenidy alebo trialkylfosfonoacetáty. Reprezentatívny príklad uskutoč-

nenia Wittigovej reakcie je opísaný v Org. Synth. Coli. Vol. 5, 751 (1973). V prípade, že používané Wittigovo činidlo obsahuje alkinylovú skupinu, ako v prípade propargyltrifenylfosfóniumbromidu, ktorý je komerčne prístupný, získa sa zlúčenina v ktorej Z predstavuje alkinylový zvyšok. Okrem toho sa môže alkinylový analóg nižšie uvedeného vzorca 55, v ktorom je alkinylový zvyšok priamo^ naviazaný na uhlíkový atóm v polohe 2 imidazolového kruhu, pripraviť zo zodpovedajúcej zlúčeniny, v ktorej Z predstavuje atóm halogénu, ako atóm jódu,, reakciou s acetylidom medi, použitím postupu analogického postupu, ktorý opísali R. E. Atkinson a spol. v J. Chem. Soc. (C), 2173,

1969 alebo v tam uvedených odkazoch.

Vyššie uvedený postup možno opísať nasledujúcou reakčnou schémou; v ktorej Hal znamená atóm halogénu a alk predstavuje alkylovú skupinu:

Metóda XXVI

Zlúčeniny všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z znamená alkylkarbonylovú skupinu alebo halogénalkylkarbonylovú skupinu, Y predstavuje aminoskupinu alebo chránenú aminoskupinu a X, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I, možno pripraviť, alkyláciou zlúčenín vzorca 42, kde Z znamená formylovú skupinu, vhodným karbaniônom, ako pomocou

Grignardového činidla alebo alkylkovu, ako alkyllítia, v inertnom rozpúšťadle, ako v tetrahydrofuráne, etylacetáte, hexáne, dimetoxyetáne alebo v ich kombinácii, pri reakčnej

teplote pohybujúcej sa zhruba od -70 °C do 100 °C. Týmto spôsobom sa získa zlúčenina zodpovedajúca nižšie uvedenému vzorcu 56, ktorá na mieste symbolu Z nesie sek.hydroxyalkyl metylovú skupinu. Tento medziprodukt sa potom podrobí oxidácii použitím oxidačného činidla, ako oxidu manganičitého, dvojchrómanu, manganistanu alebo molekulového kyslíka, vo vhodnom rozpúšťadle, ako v dichlórmetáne, alkohole, acetóne alebo vo vode, pri reakčnej teplote pohybujúcej sa zhruba od -10 °C do 175 °C, výhodne zhruba od 4 °C do 50 °C, čím sa získa zlúčenina nižšie uvedeného vzorca 57. Konkrétne analóg obsahujúci na mieste symbolu Z metylkarbonylovú skupinu, možno alternatívne pripraviť v jednom reakčnom stupni tak, že sa na zlúčeninu vzorca 42, kde Z znamená formylovú skupinu, pôsobí zlúčeninou vzorca AlMe₂(BHT)(OEt)₂ vo vhodnom rozpúšťadle, ako v toluéne, pri reakčnej teplote pohybujúcej sa zhruba od -20 °C do 55 °C, výhodne okolo laboratórnej teploty. Reprezentatívny postup tohto typu je opísaný v práci M. B. Powera a A. R. Barrona v Tet. Let. 31, 3, 323, 1990 a v tam citovaných odkazoch. Zodpovedajúcu zlúčeninu, v ktorej Z predstavuje halogénalkylkarbonylovú skupinu, možno účelne pripraviť typickou halogenáciou ketoderivátov, napríklad použitím brómu, chlóru, jódu, N-chlórsukcínimidu alebo N-brómsukcínimidu, vedúcu k vzniku zlúčeniny, v ktorej Z znamená halogénalkylkarbonylovú skupinu.

Vyššie opísaný postup ilustruje nasledujúca reakčná schéma:

lb (Z = halogénalkylkarbonyl)

Metóda XXVII

Zlúčeniny všeobecného alkylsulfenylovú skupinu, alkylsulfinylovú skupinu, vzorca lb, v ktorom Z predstavuje halogénalkylsulfenylovú skupinu, halogénalkylsulfinylovú skupinu, alkylsulfonylovú skupinu alebo halogénalkylsulfonylovú sku pinu, Y znamená aminoskupinu a X, R², R³, R⁴, a R^ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I, možno pripraviť nasledujúcim postupom:

a) Reakciou zlúčeniny všeobecného vzorca la, v ktorom Z predstavuje atóm vodíka, so zmesou brómu a tiokyanátu kovu vo vhodnom rozpúšťadle, ako v metanole alebo etanole, pri teplote zhruba od -78 °C do 100 °C, výhodne zhruba od -78 °C do laboratórnej teploty, možno pripraviť užitočný medziprodukt zodpovedajúci všeobecnému vzorcu Ib, t. j. zlúčeninu vzorca '58, kde Z predstavuje tiokyanoskupinu, Y znamená aminoskupinu alebo chránenú aminoskupinu a X, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I.

Vyššie uvedený postup možno opísať nasledujúcou schémou:

b) Zo zlúčeniny vzorca 58, kde Z znamená tiokyanoskupinu, možno pôsobením alkylačného činidla vo vhodnom rozpúšťadle, ako v alkohole, acetonitrile, tetrahydrofuráne, dimetoxyetáne alebo vode, v prítomnosti alebo neprítomnosti zásady, ako hydroxidu alkalického kovu alebo uhličitanu alkalického kovu, pri teplote zhruba od -20 °C do 150 °C, výhodne zhruba od 0 °C do 85 °C, pripraviť zlúčeninu zodpovedajúcu všeobecnému vzorcu Ib, konkrétne zlúčeninu vzorca 59, kde Z znamená alkylsulfenylovú skupinu alebo halogénalkylsulfenylovú skúpi59 nu, Y predstavuje aminoskupinu alebo chránenú aminoskupinu a X, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁸ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I. Tento postup možno opísať nasledujúcou schémou:

c) Zo sulfenylderivátu vzorca 59 sa môže pôsobením stechiometrického množstva príslušného oxidačného činidla pripraviť zlúčenina zodpovedajúca všeobecnému vzorcu Ib, v ktorom Z predstavuje alkylsulfinylovú skupinu, halogénalkyl-

sulfinylovú skupinu, alkylsulfonylovú skupinu, Y znamená aminoskupinu alebo chránenú aminoskupinu a X, R², R³, R⁴, R⁵a R⁶ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I. Tieto premeny sa uskutočňujú postupmi analogickými postupom opísaným pre oxidáciu zlúčenín vzorca 8 na zlúčeniny vzorca 9 pri metóde I.

d) Okrem toho sa môže intermediárna zlúčenina zodpovedajúca všeobecnému vzorcu Ib, t. j. zlúčenina vzorca 60, v ktorom Z predstavuje tiokyanoskupinu, Y znamená atóm vodíka a X, R², R³, R⁴, R³ a R⁸ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I, pripraviť deamináciou zlúčeniny vzorca 58, kde

Z predstavuje tiokyanoskupinu, Y znamená atóm vodíka a X, R², R³, R⁴, R³ a R⁸ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I, použitím postupu analogického postupu opísanom pri metóde I. Tento produkt sa dá potom ďalej alkylovať za vzniku príslušného alkyl- alebo halogénalkylsulfenylderivátu a následne oxidovať vyššie opísaným spôsobom za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorom Y predstavuje atóm vodíka, Z má význam uvedený vyššie v odseku b) alebo c) a X, R², R³, R⁴, r5 a R⁸ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I. Tento postup ilustruje nasledujúca reakčná schéma:

e) Ďalej sa môže zo zlúčeniny vzorca 58 alebo 60, kde Z predstavuje tiokyanoskupinu, cez zodpovedajúci disulfid pripraviť zlúčenina všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z znamená halogénalkylsulfenylovú skupinu a X, Y, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶majú vyššie uvedený význam. Pracuje sa v súlade s postupmi, ktoré budú opísané nižšie pri metóde XLIV. Uvedené zlúčeniny sa potom môžu oxidovať vyššie opísanými metódami, t. j. pri metóde I, na zodpovedajúce sulfoxidy ¹ (n = 1) alebo sulfóny (n = 2) , t. j. na príslušné zlúčeniny, v ktorých Z predstavuje zvyšok vzorca S (O^R¹.

Metóda XXVIII

Štiepením väzby medzi sírou a uhlíkom, iniciovaným voľnými radikálmi, možno zo zlúčenín vzorca 58, v ktorom Z predstavuje tiokyanoskupinu, pripraviť zlúčeniny všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z predstavuje sulfhydrylovú skupinu alebo jej soľ, Y znamená aminoskupinu alebo chránenú aminoskupinu a X, R², R³, R⁴, R³ a R® majú vyznám ako vo všeobecnom vzorci I. Túto reakciu možno uskutočniť použitím iniciátorov voľných radikálov, ako hexakyanoželezitanu draselného, vo vhodnom rozpúšťadle, ako v alkohole, tetrahydrofuráne, vode alebo ich zmesi, za neutrálnych alebo zásaditých podmienok, pri teplote pohybujúcej sa zhruba od -10 °C do 180 °C. Výhodne sa reakcia uskutočňuje použitím hexakyanoželezitanu draselného v metanole a vode, v prítomnosti hydroxidu draselného za varu pod spätným chladičom.

Alternatívne možno analogickú zlúčeninu vzorca 60, kde

Z predstavuje tiokyanoskupinu, Y znamená atóm vodíka, a X a R až R⁶ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I, previesť vyššie opísanými postupmi na zodpovedajúcu zlúčeninu, v ktorej Z znamená sulfhydrylovú skupinu alebo jej soľ.

Nasledujúce metódy XXIX a XLIII detailne opisujú konkrétne postupy na zavádzanie substituentu Y do individuálnych zlúčenín všeobecného vzorca Ib, za vzniku zodpovedajúcich zlúčenín všeobecného vzorca I. Tieto postupy možno opísať nasledujúcou schémou:

(D

Metóda XXIX

Zo zlúčeniny všeobecného vzorca lb, v ktorom Y predstavuje aminoskupinu a zvyšné substituenty majú vyššie opísaný význam, možno postupmi analogickými postupom opísaným pri metóde XIX pripraviť zlúčeninu všeobecného vzorca I, v ktorom Y predstavuje alkoxykarbonylaminoskupinu, alkylaminokarbonylaminoskupinu alebo dialkylaminokarbonylaminoskupinu a X, Z, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú význam ako vo všeobecnom vzorci lb.

Metóda XXX

Zo zlúčeniny všeobecného vzorca lb, v ktorom Y predstavuje aminoskupinu, možno postupom analogickým postupu opísanému pri metóde XX pripraviť zodpovedajúcu zlúčeninu všeobecného vzorca I, v ktorom Y predstavuje alkoxyalkylidéniminoskupinu a X, Z, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I.

Metóda XXXI

Zo zlúčeniny všeobecného vzorca lb, v ktorom Y predstavuje aminoskupinu, možno sledom reakcií opísaných pri metóde XXI pripraviť zodpovedajúcu zlúčeninu všeobecného vzorca I, v ktorom Y predstavuje alkylkarbonylaminoskupinu, halogénalkylkarp bonylaminoskupinu alebo arylkarbonylaminoskupinu a X, Z, R , R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I.

Metóda XXXII

Zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorom Y predstavuje sulfhydrylovú skupinu alebo jej soľ a X, Z, R², R³, R⁴, R⁵a R^ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I, sa môžu pripraviť nasledujúcim postupom.

a) Zo zlúčeniny zodpovedajúcej všeobecnému vzorcu I, t. j. nižšie uvedenému vzorcu 61, kde Y predstavuje atóm vodíka, prípadne pripravené podľa metódy I, možno pripraviť zodpovedajúci medziprodukt, v ktorom Y znamená tiokyanoskupinu a X, Z, R², R³, R⁴, r5 a R^ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I. Túto transformáciu možno uskutočniť postupom opísaným pri metóde XXVII.

b) Intermediárny tiokyanoderivát získaný vyššie opísaným postupom sa môže postupom analogickým postupu opísanému pri metóde XXVIII previesť na zodpovedajúcu zlúčeninu všeobecného vzorca I, v ktorom Y predstavuje sulfhydrylovú skupinu alebo jej soľ.

Metóda XXXIII

Zlúčeniny nižšie uvedeného vzorca 62, t. j. zlúčeniny zodpovedajúce všeobecnému vzorcu I, v ktorom Y znamená alkylovú skupinu, halogénalkylovú skupinu, alkenylovú skupinu, alkinylovú skupinu, kyanoalkylovú skupinu alebo formylovú skupinu a X, Z, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I, s výnimkou tých zlúčenín, ktoré sú citlivé na zásady, možno pripraviť zo zlúčenín všeobecného vzorca 61, v ktorom Y predstavuje atóm vodíka, pôsobením silnej zásady, výhodne organickej zásady, ako lítiumdiizopropylamidu,. n-butyllítia alebo sek. butyllítia, vo vhodnom rozpúšťadle, ako v tetrahydrofuráne alebo etyléteri, pri teplote pohybujúcej sa zhruba od -75 °C do laboratórnej teploty, s následnou reakciou karbaniónu kovu s príslušným elektrofilom, napríklad s alkylhalogenidom alebo N-formyl- piperidínom, za vzniku zodpovedajúceho substituenta vo. význame symbolu Y. Táto syntéza je známa ako priama orto-metylačná reakcia. Príklady tohto postupu sú opísané v práci V. Snieckuse v Bull. Soc. Chim. Fr., 1988 (1), 67 - 78 a v tam uvedených citáciách.

Vyššie opísaný postup možno znázorniť nasledujúcou reakčnou schémou:

(61)

(62)

Metóda XXXIV

Zo zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorom Y predstavuje formylovú skupinu a X, Z, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú význam uvedený vyššie, možno postupom podľa metódy XIV pripraviť zlúčeninu všeobecného vzorca I, v ktorom Y znamená karboxylovú skupinu alebo jej soľ a X, Z, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú vyššie uvedený význam.

Metóda XXXV

Zo zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorom Y predstavuje karboxylovú skupinu a zvyšné všeobecné symboly majú vyššie uvedený význam, možno pripraviť postupom podľa metódy XV alebo XVI zodpovedajúcu zlúčeninu všeobecného vzorca I, v ktorom Y znamená kyanoskupinu a X, Z, R², R³, R⁴, R⁵ a R° majú význam ako vo všeobecnom vzorci I.

Metóda XXXVI

Zo zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorom Y predstavuje karboxylovú skupinu a X, Z, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú vyššie uvedený význam, možno postupom analogickým postupu opísaného pri metóde XVII pripraviť zodpovedajúcu zlúčeninu všeobecného vzorca I, v ktorom Y znamená aminokarbonylovú skupinu, alkylaminokarbonylovú skupinu, dialkylaminokarbonylovú skupinu alebo alkoxykarbonylovú skupinu a X, Z, R², R³, R⁴, a majú význam ako vo všeobecnom vzorci I.

Metóda XXXVII

Zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorom Y predstavuje alkylaminoskupinu, dialkylaminoskupinu alebo zvyšok trialkylamóniovej soli a X, Z, R², R³, R⁴, R$ a majú vyššie uvedený význam, možno pripraviť zo zodpovedajúcich zlúčenín všeobecného vzorca I, t. j. zo zlúčenín zodpovedajúcich všeobecnému vzorcu Ib, kde Y znamená aminoskupinu a zvyšné všeobecné symboly majú vyššie uvedený význam, monoalkyláciou, dialkyláciou alebo trialkyláciou uskutočňovanou pôsobením vhodného alkylačného činidla. Reakčné rozpúšťadlo, reakčná teplota a alkylačné činidlo sa môže voliť podľa všeobecných podmienok a pokynov opísaných pri metóde XVIII. N-Metyláciou možno uskutočniť Eschweiler-Clarkovú reakciu opísanú pri metóde XVIII.

Metóda XXXVIII

Zo zlúčenín všeobecného vzorca I, v ktorom Y predstavuje formylovú skupinu a zvyšné všeobecné symboly majú vyššie uvedený význam, možno sledom reakcií prebiehajúcich cez zodpovedajúci intermediárny hydroxymetylderivát, ktorý sa potom prevádza na analogický halogénmétylderivát, pripraviť zlúčeninu všeobecného vzorca I, v ktorom Y znamená halogénalkylovú skupinu, najmä skupinu halogénmetylovú zahrňujúcu fluór-, chlór-, bróm- a jódalkylové skupiny a X, Z, R², R³, R⁴, R⁵ a majú význam ako vo všeobecnom vzorci I. Vyššie opísané reakcie a premeny sa uskutočňujú postupmi opísanými pri metódach XXII a XXIII.

Metóda XXXIX

Zo zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorom Y predstavuje formylovú skupinu (alebo prípadne Y znamená atóm halogénu zavedený pomocou metódy I) a zvyšné všeobecné symboly majú vyššie uvedený význam, možno postupom opísaným pri metóde XXV pripraviť zlúčeninu všeobecného vzorca I, v ktorom Y znamená alkenylovú skupinu alebo alkinylovú skupinu a X, Z, R , R , R⁴, R⁵ a R⁶ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I.

' Metóda XL

I, v ktorom halogénalkyl/r

R majú význam prebieha cez Y sekundárnu činidla čím vznikne zlúčenina, v ktorej Y znamená ktorá sa potom halogénuj e postupom vzniku zodpovedajúcej zlúčeniny, vzorca alebo R³, R⁴, R⁵ a Táto premena

Zo zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorom Y predstavuje formylovú skupinu, možno postupom podľa metódy XXVI pripraviť zodpovedajúcu zlúčeninu všeobecného Y znamená alkylkarbonylovú skupinu

O karbonylovu skupinu a X, Z, R , ako vo všeobecnom vzorci I.

medziprodukt obsahujúci na mieste symbolu hydroxyalkylmetylovú skupinu, alebo priamo použitím AlMe₂(BHT)(OEt)₂, čím vznikne zlúčenina, v alkylkarbonylovú skupinu, podľa metódy XXVI, za vzniku zodpovedajúcej v ktorej Y znamená halogénalkylkarbonylovú skupinu.

Metóda XLI

Zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorom Y predstavuje aminosulfonylovú skupinu, alkylaminosulfonylovú skupinu alebo dialkylaminosulfonylovú skupinu a X, Z, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶majú význam ako vo všeobecnom vzorci I, možno pripraviť zo zlúčenín zodpovedajúcich všeobecnému vzorcu I, t. j. zo zlúčenín vzorca 61, prípadne pripravených podľa postupu opísaného pri metóde I, kde Y predstavuje atóm vodíka a X, Z, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú vyššie uvedený význam, nasledujúcim sledom reakcií.

a) Reakciou zlúčeniny vzorca 61, v ktorom Y znamená atóm vodíka, prípadne získané postupom podľa metódy I, s alkyllítiom, ako s n-butyllítiom alebo sek. butyllítiom, v inertnom rozpúšťadle, ako v hydrofuráne alebo v zhruba od -78 °C do etyléteri, hexáne, tetrapri teplote pohybujúcej sa teploty, výhodne zhruba od

-78 °C nižšie do -30 °C, uvedeného ich zmesi, laboratórnej následnou reakciou vzniknutého karbaniónu vzorca 63 so sulfurylchloridom v inertnom

rozpúšťadle, ako v hexáne alebo etyléteri, pri teplote pohybujúcej sa zhruba od -78 °C do laboratórnej teploty, výhodne zhruba od -78 °C do -20 °C, sa pripraví medziprodukt nižšie uvedeného vzorca 64, v ktorom Y predstavuje chlórsulfonylovú skupinu a X, Z, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I. Analogický postup opísali S. N. Bhattacharya a spol. v J. Chem. Soc. (C), 1968, 1265.

Alternatívne možno intermediárny karbanión vzorca 63 pripraviť obdobným spôsobom zo zlúčeniny všeobecného vzorca I, prípadne získané postupom podľa metódy I, kde Y predstavuje atóm halogénu, ako chlóru, brómu alebo jódu, pôsobením horčíka alebo alkyllítia v inertnom rozpúšťadle, pri teplote obdobnej teplote používanej vyššie.

b) Reakciou intermediárneho chlórsulfonylderivátu vzorca 64 s amoniakom alebo príslušným alkylamínom či dialkylamínom vo vhodnom rozpúšťadle, ako v halogenovanom alkáne, éteri, tetrahydrofuráne či hexáne, pri teplote pohybujúcej sa zhruba od -50 °C do 50 °C, výhodne zhruba od -20 °C do laboratórnej teploty, možno pripraviť zlúčeninu nižšie uvedeného vzorca 65, v ktorom Y predstavuje aminosulfonylovú skupinu, alkylaminosulfonylovú skupinu alebo dialkylaminosulfonylovú skupinu. Vyššie opísaný postup ilustruje nasledujúca reakčná schéma:

(63)

(64)

(65)

Metóda XLII

Priamou nitráciou zlúčeniny všeobecného vzorca I, kde

Y predstavuje atóm vodíka, t. j. zlúčeniny vzorca 61, prípadne i o o získané postupom opísaným pri metóde I, kde X, Z, R , R , R⁴, R⁵ a R⁸ majú vyššie uvedený význam, možno pripraviť, zlúčeninu všeobecného vzorca I, v ktorom Y znamená nitroskupinu alebo aminoskupinu a X, Z, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶majú význam ako vo všeobecnom vzorci I. Nitračnú reakciu a nasledujúcu redukciu vedúcu ku vzniku produktu, v ktorom

Y znamená aminoskupinu, možno uskutočniť postupom analogickým postupu opísanému pri metóde VIII.

Metóda XLIII

Zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorom Y znamená hydroxylovú skupinu alebo jej soľ, alkoxyskupinu alebo halogénalkoxyskupinu a X, Z, R², R³, R⁴, R^ a R^ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I, možno pripraviť zo zlúčenín všeobecného vzorca I, v ktorom Y predstavuje atóm halogénu a zvyšné všeobecné symboly majú vyššie uvedený význam, prípadne získaných postupom opísaným pri metóde I, prevedením halogénderivátu na zodpovedajúce Grignardové činidlo alebo na lítny karbanión a nasledujúcim pôsobením oxodiperoxy69 molybdénium(pyridín)-(hexametylfosfortriamidu), čím sa získa zodpovedajúca zlúčenina, v ktorej Y znamená hydroxylovú skupinu. Pracuje sa postupom analogickým postupu opísanému pri metóde IB. Spôsobmi opísanými pri metóde IB potom možno pripraviť. zodpovedajúce alkoxyzlúčeniny alebo halogénalkoxyzlúčeniny.

Metóda XLIV

Zlúčeninu všeobecného vzorca I, v ktorom X predstavuje _vnajmä alkylsulfenylovú, halogénalkylsulfenylovú, alkylsulfinylovú, halogénalkylsulfinylovú, alkylsulfonylovú alebo halogénalkylsulfonylovú skupinu a Y, Z, R², R³, R⁴, R³ a majú význam ako vo všeobecnom vzorci I, možno alternatívne pripraviť nižšie opísaným postupom použitím zlúčeniny, v ktorej X znamená atóm vodíka. Týmto spôsobom sa získa medziprodukt, v ktorom X predstavuje tiokyanoskupinu (zlúčenina nižšie uvedeného vzorca 71) alebo chlórsulfonylovú skupinu (zlúčenina nižšie uvedeného vzorca 67) . Ktorýkoľvek z týchto medziproduktov sa môže previesť na zodpovedajúci intermediárny disulfid, ten sa premení na príslušný sulfenylderivát, v ktorom Y predstavuje zvyšok SR¹, kde R¹ má vyššie uvedený význam, ktorý sa potom môže oxidovať na zodpovedajúci sulfoxid alebo sulfón, t. j. na zlúčeninu, v ktorej X predstavuje zvyšok vzorca SÍO^R¹, kde n má hodnotu 1 alebo 2.

a) Z medziproduktu zodpovedajúcemu všeobecnému vzorcu Ic, t. j. zo zlúčeniny vzorca 66, v ktorom X predstavuje atóm vodíka a Y, Z, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú vyššie uvedený význam, možno reakciou s chlórsulfónovou alebo dichlórsulfónovou kyselinou pripraviť intermediárnu zlúčeninu vzorca 67, kde X znamená chlórsulfonylovú skupinu a Y, Z, R², R³, R⁴, R⁵a R⁶ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I. Reakcia sa môže uskutočniť v prítomnosti organického rozpúšťadla, ako metylénchloridu, chloroformu, tetrachlórmetánu alebo dimetylformamidu, alebo s použitím chlórsulfónovej kyseliny ako rozpúšťadla, pri reakčnej teplote pohybujúcej sa zhruba, od -10 °C do 160 °C. Reprezentatívny postup na chlórsulfonáciu aromatických zlúčenín opísal J. March v Advanced Organic

Chemistry, McGraw-Hill publ. (1968), str. 402. Vyššie uvedený postup možno opísať nasledujúcou reakčnou schémou:

(lc) alebo (66) (67)

b) Zo zlúčeniny vzorca 67 sa môže pôsobením redukčného činidla, ako trifenylfosfínu, v prítomnosti organického rozpúšťadla, ako tetrahydrofuránu, dichlormetánu alebo toluénu, pri reakčnej teplote zhruba od -10 °C do 120 °C, pripraviť intermediárny disulfid vzorca 68, v ktorom X predstavuje disulfidický zvyšok a Y, Z, R², R³, R⁴, R⁵ a majú význam ako vo všeobecnom vzorci I. Reprezentatívny príklad redukcie na p-tolyldisulfid je opísaný v J. Org. Chem. 1980, 45, 4792. Alternatívne sa môže disulfenylácia uskutočniť použitím karbonylu kovu, ako hexakarbonylmolybdénia v bezvodej tetrametylmočovine. Postup tejto reakcie opísal H. Alper v Angew. Chem. Internát. Edit. 8, 677, 1969.

Vyššie opísaný postup ilustruje nasledujúca schéma:

rozpúštadlo redukčné činidlo

(68)

c) Zlúčeniny zodpovedajúce všeobecnému vzorcu I, konkrétne zlúčeniny vzorca 70, kde Y, Z, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I a X predstavuje halogénalkylsulfenylovú, výhodne perhalogénalkylsulfenylovú skupinu vzorca R⁷S, kde R⁷ predstavuje zvyšok CFR⁸R⁹ a R⁸a R⁹ znamenajú vždy fluór, chlór, bróm alebo perfluóralkylovú skupinu, možno pripraviť reakciou zlúčeniny vzorca 68 O G s perhalogénalkánom všeobecného vzorca Hal-CFR°R^J (69), kde Q

Hal znamená atóm chlóru, brómu alebo jódu R predstavuje atóm fluóru, chlóru alebo brómu a R⁹ znamená atóm fluóru, chlóru či brómu alebo perfluóralkylovú skupinu, a redukčným činidlom, ktoré môže iniciovať vznik voľných radikálov CFR⁸R⁹ zo ' q g _w zlúčeniny vzorca Hal-CFR R . Toto redukčné činidlo sa výhodne volí zo skupiny zahŕňajúcej kovy, ako zinok, hliník kadmium alebo mangán, alebo zlúčeniny obsahujúce kyslík alebo síru, napríklad ditioničitany alebo hydroxymetylsulfináty. Ditioničitany alkalických kovov, kovov alkalických zemín a kovov všeobecne, zodpovedajúce všeobecnému vzorcu M_n(S2O₄), kde n má hodnotu 1 alebo 2 v závislosti od mocenstva kovu M. Pri použití ditioničitanu alebo hydroxymetylsulfinátu je potrebné pracovať v prítomnosti zásady. Túto zásadu možno zvoliť zo skupiny zahŕňajúcej hydroxidy alkalických kovov, hydroxidy

kovov alkalických zemín, amónia, alkylamíny, trietylbenzylamóniové soli a soli slabých kyselín, ako dinátriumfosfát, disiričitan sodný, hydrogénsiričitan sodný alebo boritan sodný. Vhodnými reakčnými rozpúšťadlami sú rozpúšťadlá schopné rozpustiť ditioničitan alebo hydroxymetylsufinát a zlúčeniny vzorcov 68 a 69. Ako vhodné rozpúšťadlá sa môže uviesť acetonitril, dimetylformamid, formamid, dimetylacetamid, hexametylfosforamid, N-metylpyrolidón, dimetylsulfoxid a sulfolán. Reakčná teplota sa pohybuje zhruba od 10 °C do 100 °C. Typický postup tohto typu opísali A. Magiolo v J. Am. Chem. Soc., 1951, 5815 a P. W. Feit v Acta. Chem. Scan., 16, 1962, 297. Vyššie uvedené reakcie možno opísať nasledujúcou schémou:

68+ HalCFR⁸R⁹

(70)

d) Zo zlúčeniny zodpovedajúcej všeobecnému vzorcu Ic, t. j. zo.zlúčeniny vzorca 66, možno pôsobením brómu a tiokyanátu alkalického kovu, ako tiokyanátu draselného, vo vhodnom rozpúšťadle, ako v metanole, pri teplote pohybujúcej sa zhruba od -78 ⁰C do laboratórnej teploty, pripraviť intermediárnu zlúčeninu zodpovedajúcu všeobecnému vzorcu I, konkrétne zlúčeninu nižšie uvedeného vzorca 71, kde X predstavuje tiokyanátoskupinu a Y, Z, R², R³, R⁴, R³ a R® majú význam ako vo všeobecnom vzorci I. Používané reakčné rozpúšťadlo má byť inertné a schopné rozpustiť reakčné zložky.

Vyššie opísaný postup ilustruje schéma:

nasledujúca reakčná (Ic) alebo 66

e) (71)

Alternatívne možno zlúčeniny vzorca

X predstavuje halogénalkylsulfenylovú skupinu, výhodne perhalogénalkylsulfenylovú skupinu, pripraviť postupne oxidáciou zlúčeniny vzorca 71, vedúcu ku vzniku intermediárneho disulfidu vzorca 68, ktorý sa potom môže previesť na zodpovedajúci halogénalkylsulfenylderivát vzorca 70. Oxidácia sa môže uskutočniť pôsobením oxidačného činidla, ako peroxidu vodíka v prítomnosti hydroxidu alkalického kovu, ako hydroxidu sodného, alebo aminu, ako amoniaku, vo vhodnom rozpúšťadle, ako v alkohole, vode, tetrahydrofuráne, halogenovanom alkáne alebo ich zmesi, pri teplote pohybujúcej sa zhruba od -70 °C do 55 °C. Typické postupy tohto typu opísali A. Maggiolo v J. Am. Chem. Soc. , 1951, 5815 a P. W.

Feit v Acta. Chem. Scan., 16, 1962, 297. Halogénalkylsulfenylderivát vzorca 70 možno pripraviť reakciou intermediárneho disulfidu s príslušným perhalogénalkánom, prípadne v prítomnosti redukčného činidla, ako kovu vybratého zo skupiny zahŕňajúcej zinok, hliník, kadmium alebo mangán.

Vyššie opísaný postup ilustruje nasledujúca reakčná schéma:

(68)

f) Ďalšie zlúčeniny zodpovedajúce všeobecnému vzorcu I, t. j. zlúčeniny nižšie uvedeného vzorca 72, kde X predstavuje alkylsulfenylovú alebo halogénalkylsulfenylovú skupinu a Y, Z, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I, možno pripravovať reakciou zlúčeniny vzorca 71 s príslušným alkylhalogenidom vzorca R¹Hal, kde R¹predstavuje alkylovú alebo halogénalkylovú skupinu, výhodne s alkyljodidom alebo alkylbromidom vo vhodnom rozpúšťadle, ako v alkohole, výhodne zodpovedajúceho alkanolu, v prítomnosti zásadového katalyzátora, ako hydroxidu alkalického kovu alebo uhličitanu alkalického kovu, pri reakčnej teplote pohybujúcej sa zhruba od -20 °C do 75 °C.

Vyššie uvedený postup možno opísať nasledujúcou reakčnou schémou:'

(72)

g) Zo zlúčeniny vzorca 70 alebo 72 možno oxidačnou reakciou opísanou napríklad v metóde I pripraviť zlúčeninu všeobecného vzorca I, v ktorom X predstavuje alkylsulfinylovú, halogénalkylsulfinylovú, alkylsulfonylovú alebo halogénalkylsulfonylovú skupinu a Y, Z, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I.

Metóda XLV

Ďalšie postupy na prípravu zlúčenín všeobecného vzorca I, ktoré spadajú do rozsahu vynálezu, zahŕňajú napríklad aromatickú nukleofilnú substitučnú reakciu, pri ktorej sa atóm halogénu na fenylovom kruhu substituuje alkyltiolom alebo jeho aniónom. Týmto spôsobom sa zo zlúčenín všeobecného vzorca I, (napríklad zo zlúčenín vzorcov 6, 7, 8, 9 a 18) získajú ďalšie nové zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorých jeden alebo niekoľko zo symbolov R² až R⁶ predstavuje alkylsulfenylovú skupinu, a tieto zlúčeniny potom možno postupom analogickým oxidácii zlúčeniny vzorca 8 na zlúčeninu vzorca 9, opísané pri metóde I, ďalej oxidovať na zodpovedajúce sulfoxidy alebo sulfóny. Túto reakciu možno rovnako uskutočniť s východiskovými látkami alebo medziproduktami pri vyššie opísaných postupoch, na zavedenie alkylsulfenylovej, alkylsulfinylovej alebo alkylsulfonylovej skupiny na fenylový kruh týchto zlúčenín ešte pred prípravou zlúčenín všeobecného vzorca I podľa vynálezu.

Vyššie uvedený postup možno opísať nasledujúcou reakčnou schémou, v ktorej sa zo zlúčeniny vzorca 73 pripravuje zlúčenina vzorca 74. V tejto schéme, rovnako ako v predchádzajúcom i nasledujúcom texte znamená alk alkylovú skupinu.

x

Y

R R (73) (74)

Zlúčeniny vzorcov 73 a 74 všeobecného vzorca I alebo.II predstavujú vždy atóm vodíka, sú výhodné príklady zlúčenín podľa vynálezu, kde R³ a R⁵

R znamená atóm halogénu (napríklad fluóru, chlóru alebo brómu) vzorca 73 alebo R² znamená, v prípade v prípade zlúčeniny zlúčeniny vzorca 74, alkylsulfenylovú skupinu, v ktorej alkylová časť alebo rozvetvený reťazec obsahujúci 1 až 3 atómy a R⁸ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I

má priamy uhlíka, R⁴a výhodne znamenajú skupiny priťahujúce elektróny, ako trifluórmetylovú skupinu, kyanoskupinu, nitroskupinu alebo atóm halogénu, a X,

Y a Z majú význam ako vo všeobecnom vzorci I alebo II.

Vyššie opísaný postup sa výhodne uskutočňuje v rozpúšťadle schopnom rozpustiť 1-fenylimidazolový derivát a alkyltiol alebo jeho soľ, ako napríklad soľ s alkalickým kovom, kovom alkalickej zeminy alebo tetraalkylamóniovú soľ, •'výhodne sodnú alebo draselnú soľ. Výhodnými rozpúšťadlami sú étery (napríklad tetrahydrofurán alebo dimetyléter dietylénglykolu), alkoholy (napríklad metanol alebo etanol), amíny (napríklad trietylamín alebo pyridín), aprotické rozpúšťadlá, ako dimetylformamid, voda alebo kombinácia týchto rozpúšťadiel. Zvlášť výhodné rozpúšťadlové systémy sú kombinácie voda - tetrahydro furán alebo voda - tetrahydrofurán - metanol. Reakcia sa všeobecne uskutočňuje pri teplote pohybujúcej sa zhruba od -20 °C do 180 °C, výhodne zhruba od 0 °C do 120 °C.

Vyššie opísané metódy alebo syntetické postupy nepredstavujú v žiadnom prípade nejaké limitujúce faktory a v dôsledku toho sa môžu zlúčeniny podľa vynálezu, ako aj príslušné medziprodukty a východiskové látky (najmä anilíny), pripravovať aplikáciou alebo adaptáciou syntetických postupov, ktoré sú odborníkom známe a ktoré sa všeobecne používajú alebo sú opísané v chemickej literatúre. S prihliadnutím na to je potrebné zdôrazniť, že napríklad jednotlivé reakčné stupne chemickej syntézy možno podľa potreby uskutočňovať v inom poradí, možno používať vhodné chrániace skupiny, možno zavádzať rôzne substituenty a pod. Pokiaľ nie sú pri niektorých syntetických postupov definované významy niektorých všeobecných symbolov vyskytujúcich sa vo vzorcoch tak majú vyššie uvedený význam, tzn. význam uvedený pri prvej definícii tohto symbolu v texte.

Globálne možno vyššie opísané metódy syntézy zhrnúť do nižšie opísaných postupov podľa vynálezu:

P^. Spôsob výroby zlúčenín všeobecného vzorca la

(la) , v ktorom

R², R³, R⁴, R⁵ a r6 majú význam ako vo všeobecnom vzorci I a

X predstavuje alkylsulfenylovú skupinu, halogénalkyl sulfenylovú skupinu, alkylsulfinylovú skupinu, halogénalkylsulfinylovú skupinu, alkylsulfonylovú skupinu, halogénalkylsulfonylovú skupinu, halogénalkylovú skupinu alebo halogénalkoxyskupinu, ktorý spočíva v tom, že sa zlúčenina všeobecného vzorca 5

(5) , v ktorej je aminoskupina v prípade potreby chránená,

a) nechá najskôr reagovať, so sulfenylhalogenidom vzorca R¹SHal, kde R¹ predstavuje alkylovú alebo halogénalkylovú skupinu a Hal znamená atóm halogénu, v organickom reakčnom prostredí, prípadne v prítomnosti akceptora kyseliny, ako terciárného amínu, za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca la, v ktorom X predstavuje alkylsulfenylovú alebo halogénalkylsulfenylovú skupinu, ktorá sa potom prípadne oxiduje známym spôsobom, ako pôsobením peroxidu, za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca la, v ktorom X predstavuje zvyšok SÍO)^¹, v ktorom n má hodnotu 1 alebo 2 a R¹ má vyššie uvedený význam, t. j. kde X znamená alkylsulfinylovú, halogénalkylsulfinylovú, alkylsulfonylovú alebo halogénalkylsulfonylovú skupinu, alebo sa

b) nechá najskôr reagovať s tris(alkyltio)metanolom alebo tris(aryltio)metánom v organickom reakčnom prostredí v prítomnosti Lewisovej kyseliny a prípadne v prítomnosti akceptoru kyseliny, získaná intermediárna zlúčenina všeobecného vzorca 10

(10) ,

v ktorom X znamená bis(alkyltio)metylovú alebo bis(aryltio)metylovú skupinu, sa nechá v organickom reakčnom prostredí reagovať s vhodným alkylnitritom s následnou hydrolýzou, za vzniku medziproduktu všeobecného vzorca la, v ktorom

X predstavuje formylovú skupinu, táto zlúčenina spôsobom redukuje na zodpovedajúcu zlúčeninu, sa známym v ktorej

X predstavuje hydroxymetylovú skupinu, ktorá sa potom známym spôsobom halogénuj e za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca la, v ktorom X predstavuje halogénalkylovú skupinu, najmä halogénmetylovú skupinu,

alebo sa.

c) najskôr známym spôsobom formyluje, ako VilsmeierHaackovou reakciou a pod., za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca la, v ktorom X predstavuje formylovú skupinu, ktorá sa )

potom podrobí reakcii podľa postupu opísaného vyššie v odseku

b), za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca la, v ktorom X predstavuje halogénalkylovú skupinu, alebo sa

d) nechá reagovať postupom opísaným vyššie v odseku b) alebo c), za vzniku intermediárnej zlúčeniny všeobecného vzorca la, v ktorom X predstavuje formylovú skupinu, ktorú možno prípadne oxidovať na medziprodukt všeobecného vzorca la, v ktorom X znamená karboxylovú skupinu, a potom sa intermediárna zlúčenina, v ktorej X znamená formylovú skupinu, nechá reagovať s halogenačným činidlom, ako s dietylaminosulfurtrifluoridom, alebo sa intermediárna zlúčenina, v ktorej X znamená karboxylovú skupinu, nechá reagovať s fluoridom siričitým, za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca la, v ktorom X predstavuje halogénalkylovú skupinu, najmä difluórmetylovú alebo trifluórmetylovú skupinu, alebo sa

e) najskôr známym spôsobom halogenuje za vzniku intermediárnej zlúčeniny, v ktorej X predstavuje atóm halogénu, z ktorej sa pripraví organohorečnatý alebo organolítny derivát, a tento organokovový derivát sa podrobí reakcii s oxodiperoxymolybdénium(pyridín)-(hexametylfosfortriamidom) alebo trialkylborátom a oxidačným činidlom, ako peroxidom vodíka, za vzniku medziproduktu všeobecného vzorca la, v ktorom X predstavuje hydroxylovú skupinu, ktorý sa potom známym spôsobom podrobí halogénalkylačnej reakcii za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca la, v ktorom X znamená halogénalkoxyskupi-

P2 Spôsob výroby zlúčenín všeobecného vzorca lb

(lb) , v ktorom

ŠI

X, R², R³, R⁴, r5 a r6 majú vyššie uvedený význam a

Z predstavuje aminosulfonylovú skupinu, alkylaminosulfonylovú skupinu, dialkylaminosulfonylovú skupinu, nitroskupinu, aminoskupinu, atóm halogénu, alkinylovú skupinu, alkylovú skupinu, hydroxylovú skupinu alebo jej soľ, alkoxyskupinu, halogénalkoxyskupinu, formylovú skupinu, alkylsulfenylovú skupinu, halogénalkylsulfenylovú skupinu, alkylsulfinylovú skupinu, halogénalkylsulfinylovú skupinu, alkylsulfonylovú skupinu, halogénalkylsulfonylovú skupinu alebo sulfhydrylovú skupinu či jej soľ, spočívajúci v tom, že sa zlúčenina všeobecného vzorca la

(la) ,

v ktorom zvyšok vo význame symbolu X a aminoskupina sú prípadne v,chránenej forme,

a) nechá najskôr reagovať s chlórsulfonovou alebo dichlórsulfónovou kyselinou za vzniku medziproduktu, v ktorom Z predstavuje chlórsulfonylovú skupinu a táto zlúčenina sa podrobí reakcii s amoniakom, alkylamínom alebo dialkylamínom za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z znamená aminosulfonylovú, alkylaminosulfonylovú alebo dialkylaminosulfonylovú skupinu, alebo sa

b) známym spôsobom halogenuje alebo nitruje, za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z predstavuje atóm halogénu alebo nitroskupinu, a potom sa zlúčenina, v ktorej Z znamená nitroskupinu, prípadne redukuje na zodpovedajúcu zlúčeninu, v ktorej Z znamená aminoskupinu, alebo sa zlúčenina, v ktorej Z znamená atóm halogénu, nechá známym spôsobom reagovať. s acetylidom medi, za vzniku zodpovedajúcej zlúčeniny, v ktorej Z znamená alkinylovú skupinu, alebo sa

c) nechá reagovať so silnou zásadou, ako s organolítnym činidlom, za vzniku intermediárneho organokovového karbaniónu, na ktorý sa potom pôsobí alkylačným činidlom za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z predstavuje alkylovú skupinu, alebo sa tento karbanión podrobí reakcii opísanej vyššie pri postupe P_le, za vzniku najskôr zlúčeniny všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z predstavuje hydroxylovú skupinu alebo jej soľ, a potom sa táto zlúčenina, v ktorej Z znamená hydroxylovú skupinu, prípadne prevedie na zodpovedajúcu zlúčeninu, v ktorej Z znamená alkoxyskupinu alebo halogénalkoxyskupinu, a to použitím známych alkylačných alebo halogénalkylačných postupov,

alebo sa

d) formyluje spôsobmi opísanými vyššie pri postupe P·^ alebo P_lc, kde sa zlúčenina, v ktorej Z znamená formylovú skupinu, pripravuje priamo, ako Vilsmeier-Haackovou reakciou, alebo hydrolýzou zodpovedajúcou intermediárnej zlúčenine, v ktorej Z predstavuje bis(alkyltio)metylovú alebo bis(aryltio)metylovú skupinu, alebo sa

e) nechá najskôr reagovať zo zmesou brómu a tiokyanátu kovu, za vzniku intermediárnej zlúčeniny všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z predstavuje tiokyanátoskupinu, na ktorú sa pôsobí alkylačným činidlom, prípadne v prítomnosti zásady, čím sa priamo získa zlúčenina všeobecného vzorca Ib, v ktorom

Z predstavuje alkylsulfenylovú alebo halogénalkylsulfenylovú skupinu, alebo sa prípadne intermediárna zlúčenina, v ktorej

Z znamená tiokyanátoskupinu, najskôr intermediárny disulfid, ktorý sa s perhalogénalkánom, prípadne v oxiduje na zodpovedajúci potom podrobí reakcii prítomnosti redukčného činidla, za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z predstavuje halogénalkylsulfenylovú, najmä perhalogénalkyl-

sulfenylovú skupinu, a nakoniec sa zlúčenina, v ktorej Z znamená alkylsulfenylovú alebo halogénalkylsulfenylovú skupinu, prípadne oxiduje známymi metódami obdobnými postupu opísanému pri spôsobe P^_a za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z predstavuje alkylsulfinylovú, halogénalkylsulfinylovú, alkylsulfonylovú alebo halogénalkyl sulfonylovú skupinu, alebo sa

f) nechá najskôr reagovať spôsobom opísaným vyššie v odstavci e), za vzniku intermediárnej zlúčeniny, v ktorej Z predstavuje tiokyanoskupinu, ktorá sa potom podrobí štiepeniu za použitia iniciátorov voľných radikálov, ako ferikyanidu draselného, za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z predstavuje sulfhydrylovú skupinu alebo jej

P2. Spôsob výroby zlúčenín všeobecného vzorca Ib

(Ib) v ktorom

X, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú význam ako vo všeobecnom vzorci I a

Z predstavuje aminoskupinu, alkylovú skupinu, kyanoskupinu, karboxylovú skupinu alebo jej soľ, aminokarbonylovú skupinu, alkylaminokarbonylovú skupinu, dialkylaminokarbonylovú skupinu, alkoxykarbonylovú skupinu, halogénalkylovú skupinu, kyanoalkylovú skupinu, alkenylovú skupinu, alkinylovú skupinu, alkylkarbonylovú skupinu alebo halogénalkylkarbonylovú skupinu, spočívajúci v tom, že sa zlúčenina zodpovedajúca všeobecnému vzorcu Ib, v ktorom Z predstavuje formylovú skupinu, pripravená postupom podľa spôsobu P₂₍j, v ktorej sú zvyšok vo význame symbolu X a aminoskupina prípadne vhodným spôsobom chránené,

a) redukuje s použitím známych redukčných činidiel, ako nátrium borohydridu alebo p-toluénsulfonylhydrazínu a nátriumkyanoborohydridu, na zlúčeninu všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z predstavuje alkylovú skupinu, najmä metylovú skupinu, alebo sa .

reagovať so štandardným známym oxidačným za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca Ib, v ktorom karboxylovú skupinu alebo karboxyderivát prevedie halogenid kyseliny, zlúčeninu všeobecného aminoskupinu, alebo jej soľ, a potom sa

Curtiovým prešmykom cez azid a izokyanát na vzorca Ib, v ktorom sa prípadne na vyššie

b) nechá činidlom, Z znamená prípadne tento intermediárny zodpovedaj úcu Z predstavuje uvedenú zlúčeninu, v ktorej Z predstavuje karboxylovú skupinu, pôsobí izoftalonitrilom za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z znamená kyanoskupinu, alebo sa prípadne uvedená zlúčenina, v ktorej Z znamená formylovú skupinu, nechá reagovať s hydroxylamínom za vzniku intermediárneho aldoxímu, ktorý sa potom štandardným spôsobom dehydratuje za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z znamená kyanoskupinu, alebo sa

c) postupom opísaným v odseku b) prevedie na zodpodajúcu zlúčeninu, v ktorej Z predstavuje karboxylovú skupinu, táto karboxylová skupina sa potom štandardným spôsobom prevedie na zvyšok halogenidu kyseliny a tento intermediárny halogenid kyseliny sa nechá reagovať s amoniakom, alkylamínom, 'dialkylamínom alebo alkanolom za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z predstavuje aminokarbonylovú skupinu, dialkylaminokarbonylovú skupinu alebo alkoxykarbonylovú skupinu, alebo sa

d) postupom opísaným pri spôsobe Pnajskôr redukuje za vzniku intermediárneho hydroxymetylderivátu, ktorý sa potom postupom opísaným pri spôsobe P·^ podrobí halogenácii, za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z predstavuje halogénalkylovú skupinu, najmä halogénmetylovú skupinu, alebo sa prípadne získaný halogénalkylderivát, najmä halogénmetylderivát, nechá reagovať s kyanidom kovu za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z znamená kyanoalkylovú, najmä kyanometylovú skupinu, alebo sa

e) podrobí Wittigovej reakcii alebo modifikovanej Wittigovej reakcii, za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z predstavuje alkenylovú alebo alkinylovú skupinu, alebo sa

f) nechá reagovať s Grignardovým činidlom alebo s alkyllítnym činidlom, za vzniku medziproduktu všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z predstavuje α-hydroxyalkylovú skupinu, ten sa oxiduje pôsobením známych činidiel za vzniku zodpovedajúcej zlúčeniny všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z znamená alkylkarbonylovú skupinu, ktorá sa potom prípadne halogénuj e za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z predstavuje halogénalkylkarbonylovú skupinu,

I alebo sa

g) najskôr prevedie postupmi opísanými vyššie v odsekoch

b) a c) na zodpovedajúcu Z karboxylovú intermediárny chlorid kyseliny, získaný cez zlúčeninu obsahujúcu vo význame symbolu skupinu, a tento halogenid kyseliny sa potom bežným Curtiovým prešmykom, cez zodpovedajúci azid a izokyanát, prevedie na zlúčeninu všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z predstavuje aminoskupinu.

P₄. Spôsob výroby zlúčenín všeobecného vzorca Ib

(Ib) , v ktorom

X, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú význam ako vo vzorci I a

Z predstavuje alkylaminoskupinu, dialkylaminoskupinu, zvyšok trialkylamóniovej soli, alkoxykarbonylaminoskupinu, alkylaminokarbonylaminoskupinu, dialkylaminokarbonyl aminoskupinu, alkoxyalkyl idéhiminoskupinu, alkylkarbonylaminoskupinu, halogénalkylkarbonylamino87 skupinu alebo arylkarbonylaminoskupinu, spočívajúci v tom, že sa zlúčenina všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z predstavuje aminoskupinu, pripravená podľa postupu P₂b alebo P₂g, ^v ktorej aminoskupiny vo význame symbolov X a Y sú prípadne v chránenej forme,

a) nechá najskôr reagovať s fosgénom za vzniku medziproduktu všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z predstavuje chlórkarbonylaminoskupinu alebo izokyanátoskupinu, ktorý sa potom podrobí reakcii s alkoholom, alkylamínom alebo dialkylamínom, za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z znamená alkoxykarbonylaminoskupinu, alkylaminokarbonylaminoskupinu alebo dialkylaminokarbonylaminoskupinu, alebo sa

b) nechá reagovať s alkylačným činidlom, ako s alkyljodidom alebo dialkylsulfátom, alebo sa prípadne podrobí známej reduktívnej metylácii s použitím formaldehydu a kyseliny mravčej, za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z predstavuje alkylaminoskupinu, dialkylaminoskupinu alebo zvyšok trialkylamóniovej soli,

alebo sa

c) nechá reagovať s alkyl-ortoformiátom, za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z predstavuje alkoxyalkylidéniminoskupinu,. najmä alkoxymetylidéniminoskupinu, alebo sa

d) nechá reagovať s alkyl-, halogénalkyl- alebo arylkarbonylhalogenidom, prípadne v prítomnosti akceptoru kyseliny, za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca Ib, v ktorom Z predstavuje alkylkarbonylaminoskupinu, halogénalkylkarbonylaminoskupinu alebo arylkarbonylaminoskupinu.

Ρ₅. Spôsob výroby zlúčenín všeobecného vzorca I

v ktorom

X, Z, R², R³, R⁴, R³ a R⁶ majú význam ako vo vzorci I a

Y predstavuje atóm vodíka, aminoskupinu, atóm halogénu, alkylsulfenylovú skupinu, halogénalkylsulfenylovú skupinu, alkylsulfinylovú skupinu, halogénalkylsulf inylovú skupinu, alkylsulfonylovú skupinu, halogénalkylsulfonylovú skupinu, kyanoskupinu alebo nitroskupinu, spočívajúci v tom, že sa zlúčenina všeobecného vzorca Ib

(Ib) , v ktorom X, Z a R² až R⁶ majú vyššie uvedený význam, pričom zvyšky X, Za aminoskupina sú prípadne v chránenej forme,

a) známym spôsobom deaminuje, ako pôsobením alkylnitritu na prevedenie zlúčeniny, v ktorej Y znamená aminoskupinu, na diazóniovú soľ, s následnými všeobecne známymi premenami tejto diazóniovej soli, vedúcimi k zlúčenine všeobecného vzorca I, v ktorom Y znamená atóm vodíka, atóm halogénu, kyanoskupinu, nitroskupinu, alkylsulfenylovú skupinu alebo halogénalkylsulfenylovú skupinu, a potom sa vzniknutá zlúčenina, v ktorej Y predstavuje alkylsulfenylovú alebo halogénalkylsulfenylovú skupinu, prípadne oxiduje na zodpovedajúcu zlúčeninu všeobecného vzorca I, v ktorom Y znamená alkyl' sulfinylovú, halogénalkylsulfinylovú, alkylsulfonylovú alebo halogénalkylsulfonylovú skupinu.

Pg. Spôsob výroby zlúčenín všeobecného vzorca I

v ktorom

X, Z, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú význam ako vo vzorci I a

Y predstavuje alkoxykarbonylaminoskupinu, alkylaminokarbonylaminoskupinu, dialkylaminokarbonylaminoskupinu, alkoxyalkylidéniminoskupinu, alky lkarbonyl aminoskupinu, halogénalkylkarbonylaminoskupinu, arylkarbonylaminoskupinu, alkylaminoskupinu, dialkylaminoskupinu alebo zvyšok trialkylamóniovej soli, spočívajúci v tom, že sa zlúčenina všeobecného vzorca Ib,

(lb) , v ktorom X, Z a R² až R⁶ majú vyššie uvedený význam a X, Z a aminoskupina sú prípadne chránené,

a) spôsobom opísaným pri postupe P_4a prevedie na intermediárny chlórkarbonylaminoderivát alebo izokyanátoderivát, získaný reakciou s fosgénom, ktorý sa potom podrobí reakcii s alkanolom, alkylamínom alebo dialkylamínom, za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorom Y predstavuje alkoxykarbonylaminoskupinu, alkylaminokarbonylaminoskupinu alebo dialkylaminokarbonylaminoskupinu,

alebo sa

b) spôsobom opísaným pri postupe P_4c nechá reagovať, s alkyl-ortoformiátom za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorom Y predstavuje alkoxyalkylidéniminoskupinu, najmä alkoxymetylidéniminoskupinu, alebo sa

c) postupom opísaným pri postupe Ρ₄^ podrobí alkylácii alebo reduktívnej metylácii za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorom Y predstavuje alkylaminoskupinu, dialkylaminoskupinu alebo zvyšok trialkylamóniovej soli, alebo sa

d) spôsobom opísaným pri postupe Ρ_Λ(^ nechá reagovať s alkyl-, halogénalkyl- alebo arylkarbonylhalogenidom za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorom Y predstavuje alkylkarbonylaminoskupinu, halogénalkylkarbonylaminoskupinu alebo arylkarbonylaminoskupinu.

Py. Spôsob výroby zlúčenín všeobecného vzorca I

(I) , v ktorom

X, Z, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú význam ako vo vzorci I a

Y predstavuje nitroskupinu, sulfhydrylovú skupinu alebo jej soľ, hydroxylovú skupinu alebo jej soľ, alkoxyskupinu, halogénalkoxyskupinu, aminosulfonylovú skupinu, alkylaminosulfonylovú skupinu, dialkylaminosulfonylovú skupinu, alkylovú skupinu, halogénalkylovú skupinu, alkenylovú skupinu, alkinylovú skupinu, kyanoalkylovú alebo formylovú skupinu, spočívajúci v tom, že sa zlúčenina všeobecného vzorca Ib

(lb) ,

v ktorom X, Z a R² až R⁸ majú vyššie uvedený význam a kde X a Z sú prípadne v chránenej forme, deaminuje spôsobom opísaným pri postupe Pg, za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorom Y znamená atóm vodíka, a táto zlúčenina, v ktorej sú X a Z prípadne v chránenej forme, sa

a) nitruje spôsobom opísaným pri postupe Pg^, za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorom Y znamená nitroskupinu, alebo sa

b) nechá reagovať, spôsobom opísaným pri postupe P_5f, čím sa najskôr získa intermediárna zlúčenina, v ktorej

Y predstavuje tiokyanoskupinu, ktorá sa potom ďalej prevedie na zodpovedajúcu zlúčeninu všeobecného vzorca I, v ktorom

Y znamená sulfhydrylovú skupinu alebo jej soľ, alebo sa

c) nechá s organolítnym karbaniónu, na najskôr reagovať so silnou zásadou, ako činidlom, za vzniku intermediárneho kovového ktorý sa potom pôsobí elektrofílom, za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorom Y predstavuje alkylovú, halogénalkylovú, alkenylovú, alkinylovú, kyano alkylovú alebo formylovú skupinu, alebo sa

d) rovnako ako v predchádzajúcom odseku c) prevedie na karbanión, na ten sa pôsobí sulfurylchloridom za vzniku intermediárnej zlúčeniny, v ktorej Y predstavuje chlórsulfonylovú skupinu, ktorá sa potom reakciou s amoniakom alebo alkyl- či dialkylamínom prevedie na zlúčeninu všeobecného vzorca I, v ktorom Y znamená aminosulfonylovú, alkylaminosulfonylovú alebo dialkylaminosulfonylovú skupinu, alebo sa

e) rovnako ako vyššie v odseku c) prevedie na karbanión alebo sa karbanión pripraví cez zlúčeninu, v ktorej Y znamená atóm halogénu, získanú spôsobom opísaným pri postupe P₅, a tento karbanión sa nechá reagovať spôsobom opísaným pri postupe Pgc, za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorom Y znamená hydroxylovú skupinu alebo jej soľ, alkoxyskupinu alebo halogénalkoxyskupinu.

Ρθ. Spôsob výroby zlúčenín všeobecného vzorca I

v ktorom

X, Z, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú význam ako vo vzorci I a

Y predstavuje karboxylovú skupinu alebo jej soľ, kyanoskupinu, aminokarbonylovú skupinu, alkylamino94 karbonylovú skupinu, dialkylaminokarbonylovú skupinu, alkoxykarbonylovú skupinu, halogénalkylovú skupinu, alkenylovú skupinu, alkinylovú skupinu, alkylkarbonylovú skupinu alebo halogénalkylkarbonylovú skupinu, spočívajúci v tom, že sa zlúčenina všeobecného vzorca Ib

(Ib) ,

v ktorom X, Z a R² až R⁶ majú vyššie uvedený význam, najskôr deaminuje spôsobom opísaným pri postupe P₅, za vzniku zlúčeniny, v ktorej Y predstavuje atóm vodíka, ktorá sa spôsobom opísaným pri postupe P_7c prevedie na zlúčeninu všeobecného vzorca I, v ktorom Y znamená formylovú skupinu a tento formylderivát, v ktorom sú X a Z prípadne vhodným spôsobom chránené, sa

a) nechá reagovať spôsobom opísaným pri spôsobe P^za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorom Y predstavuje karboxylovú skupinu alebo jej soľ, alebo kyanoskupinu, alebo sa

b) nechá reagovať spôsobom opísaným pri postupe P_3c za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorom Y predstavuje aminokarbonylovú skupinu, alkylaminokarbonylovú skupinu, dialkylaminokarbonylovú skupinu alebo alkoxykarbonylovú skupinu, alebo sa

c) nechá reagovať, spôsobom opísaným pri postupe P₃j za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorom Y predstavuje halogénalkylovú skupinu, najmä halogénmetylovú skupinu, alebo sa

d) nechá reagovať spôsobom opísaným pri postupoch Ρ₂^ a P_3e za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorom Y predstavuje alkenylovú alebo alkinylovú skupinu,

alebo sa

e) nechá reagovať spôsobom opísaným pri postupe P₃f za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorom Y predstavuje alkylkarbonylovú alebo halogénalkylkarbonylovú skupinu.

P₉. Spôsob výroby zlúčenín všeobecného vzorca I

v ktorom

Y, Z, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú význam ako vo vzorci I a

X predstavuje alkylsulfenylovú skupinu, halogénalkylsulfenylovú skupinu, alkylsulfinylovú skupinu, halogénalkylsulf inylovú skupinu, alkylsulfonylovú skupinu alebo halogénalkylsulfonylovú skupinu, spočívajúci v tom, že sa zlúčenina všeobecného vzorca Ic

(Ic) , v ktorom sú Y a Z prípadne vhodným spôsobom chránené,

a) nechá najskôr reagovať spôsobom opísaným pri postupe P_2e, na prevedenie zlúčeniny všeobecného vzorca Ic, v ktorom X znamená atóm vodíka, na intermediárnu zlúčeninu všeobecného

vzorca I, v ktorom X postupne znamená tiokyanoskupinu a potom disulfidickú skupinu, tento intermediárny tiokyanoderivát alebo disulfidický derivát sa, rovnako spôsobom opísaným pri postupe P_2e, prevedie na zlúčeninu všeobecného vzorca I, v ktorom X predstavuje alkylsulfenylovú skupinu alebo halogénalkylsulfenylovú skupinu, najmä perhalogénalkylsulfenylovú skupinu, a táto zlúčenina sa spôsobom opísaným pri postupe ^P2e prípadne oxiduje na príslušný sulfoxidový alebo sulfónový analóg, t. j. na zlúčeninu všeobecného vzorca I, v ktorom X znamená alkylsulfinylovú skupinu, halogénalkylsulf inylovú, najmä perhalogénalkylsulfinylovú skupinu, alkylsulfonylovú skupinu alebo halogénalkylsulfonylovú skupinu, najmä perhalogénalkylsulfonylovú skupinu, alebo sa ^p2a'

b) nechá najskôr reagovať spôsobom opísaným pri postupe na prevedenie zlúčeniny všeobecného vzorca Ic, v ktorom

X znamená atóm vodíka, na intermediárnu zlúčeninu všeobecného vzorca I, v ktorom X predstavuje chlórsulfonylovú skupinu, tento chlórsulfonylderivát sa podrobí reakcii s redukčným činidlom, ako s trifenylfosfinom, za vzniku disulfidického medziproduktu opísaného vyššie v odseku a) a tento disulfid sa potom spôsobom opísaným vyššie v odseku a) prevedie na zlúčeninu všeobecného vzorca I, v ktorom X predstavuje alkylsulfenylovú alebo halogénalkylsulfenylovú skupinu, najmä perhalogénalkylsulfenylovú skupinu, alebo sa prípadne tento

sulfenylderivát oxiduje 'v ktorom X predstavuje alkylsulfinylovú, najmä alkylsulfonylovú skupinu na zlúčeninu všeobecného vzorca I, alkylsulfinylovú skupinu, halogénperhalogénalkylsulfinylovú skupinu, alebo halogénalkylsulfonylovú, najmä perhalogénalkylsulfonylovú skupinu.

P_1Q. Spôsob výroby zlúčenín všeobecného vzorca IV

(IV) , v ktorom

R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú význam ako vo vzorci I a

X predstavuje atóm vodíka alebo halogénalkylovú skupinu, najmä trifluórmetylovú skupinu,

Y znamená aminoskupinu, hydroxylovú skupinu prípadne v izomérnej ketoforme v prípade, že X znamená atóm vodíka, ďalej alkoxyskupinu alebo halogénalkoxyskupinu a

Z predstavuje atóm vodíka, atóm halogénu, alkylovú skupinu, halogénalkylovú skupinu, hydroxylovú skupinu prípadne v izomérnej ketoforme v prípade, že X znamená atóm vodíka a Y iminoskupinu, ďalej predstavuje alkoxyskupinu alebo halogénalkoxyskupinu, spočívajúci v tom, že sa zlúčenina všeobecného vzorca III

(III), v ktorom

R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú vyššie uvedený význam,

X znamená atóm vodíka alebo halogénalkylovú skupinu, najmä trifluórmetylovú skupinu,

Z predstavuje atóm vodíka, atóm halogénu, alkylovú skupinu, halogénalkylovú skupinu alebo hydroxylovú skupinu, prípadne v izomérnej ketoforme a

Q znamená kyanoskupinu alebo nižšiu alkoxykarbonylovú skupinu, nechá reagovať so zásaditým činidlom vo vhodnom reakčnom prostredí, za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca IV, ktorá v prípade, že Y alebo Z znamená hydroxylovú skupinu, sa potom prípadne alkyluje alebo halogénalkyluje za vzniku zodpovedajúcej zlúčeniny, v ktorej Y alebo Z predstavuje alkoxyskupinu alebo halogénalkoxyskupinu.

^pll· Spôsob postupu P!q, východiskové výroby zlúčenín všeobecného vzorca IV podľa spočívajúci v tom, že sa použijú zodpovedajúce látky a reakčné podmienky, za vzniku zlúčenín zodpovedajúcich všeobecnému vzorcu IV, ktorými sú:

a) zlúčenina vyššie uvedeného vzorca 5, kde ' X a Z znamenanú vždy atóm vodíka a Y predstavuje aminoskupinu,

b) zlúčenina vyššie uvedeného vzorca 17, kde X znamená atóm vodíka, Y predstavuje aminoskupinu a Z znamená atóm halogénu, najmä chlóru,

c) zlúčenina vyššie uvedeného vzorca 22, kde X predstavuje atóm vodíka, Y znamená aminoskupinu a Z predstavuje alkylovú alebo halogénalkylovú skupinu,

d) zlúčenina vyššie uvedeného vzorca 27, kde X predstavuje halogénalkylovú skupinu, najmä trifluórmetylovú skupinu, Y znamená aminoskupinu a Z predstavuje atóm halogénu, alkylovú skupinu alebo halogénalkylovú skupinu,

e) zlúčenina vyššie uvedeného vzorca 30, prípadne existujúca v izomérnej ketoforme zodpovedajúca vzorcu 29, kde X znamená atóm vodíka, Y predstavuje hydroxylovú skupinu, prípadne alkylovanú na alkoxyskupinu alebo halogénalkoxyskupinu a Z znamená atóm halogénu, alkylovú skupinu alebo halogénalkylovú skupinu, alebo

f) zlúčenina vyššie uvedeného vzorca 37, prípadne existujúca v izomérnej keto-iminoforme zodpovedajúca vzorcu 34, kde X predstavuje atóm vodíka, Y znamená aminoskupinu a Z predstavuje hydroxylovú skupinu, prípadne alkylovanú na alkoxyskupinu alebo halogénalkoxyskupinu, alebo prípadne halogenovanú za vzniku atómu halogénu vo význame symbolu Z.

100

Ρ₁₂· Spôsob výroby zlúčenín všeobecného vzorca I, v ktorom X, Y, Z, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú význam uvedený pod všeobecným vzorcom I, spočívajúci v tom, že sa zlúčenina vyššie uvedeného vzorca 5 nechá reagovať spôsobmi opísanými v ľubovoľnom z postupov P₁ až Ρθ na zavádzanie substituentov X, Y a Z.

P₁₃. Spôsob výroby zlúčenín všeobecného vzorca I, v ktorom X, Y, R², R³, R⁴, R³ a R³ majú význam uvedený pod všeobecným vzorcom I a Z predstavuje atóm halogénu, spočívajúci v tom, že sa zlúčenina vyššie uvedeného vzorca 17 nechá reagovať spôsobom opísaným v ľubovoľnom z postupov až Pg na zavádzanie substituentov X a Y.

P₁₄ Spôsob výroby zlúčenín všeobecného vzorca I, v ktorom X, Y, R², R³, R⁴, R³ a R³ majú význam uvedený pod všeobecným vzorcom I a Z predstavuje alkylovú alebo halogénalkylovú skupinu, spočívajúci v tom, že sa zlúčenina vyššie uvedeného vzorca 22 nechá reagovať spôsobom opísaným v ľubovoľnom z postupov Ρ-]_ až Pg na zavádzanie substituentov X a Y.

^p15‘ ^sP°^sob výroby zlúčenín všeobecného vzorca I, v ktorom Y, R², R³, R⁴, R³ a R⁶ majú význam uvedený pod všeobecným vzorcom I a X predstavuje halogénalkylovú skupinu, najmä trifluórmetylovú skupinu a Z znamená atóm halogénu, alkylovú alebo halogénalkylovú skupinu, spočívajúci v tom, že sa zlúčenina vyššie uvedeného vzorca 27 nechá reagovať spôsobom opísaným v ľubovoľnom s postupov P-j_ až P_g na zavádzanie substituentu Y.

Pg_g · Spôsob výroby zlúčenín všeobecného vzorca I, v ktorom X, R², R³, R⁴, R³ a R⁶ majú význam uvedený pod všeobecným vzorcom I, Y predstavuje hydroxylovú skupinu, alkoxyskupinu alebo halogénalkoxyskupinu a Z znamená atóm halogénu, alkylovú skupinu alebo halogénalkylovú skupinu, spočívajúci v tom, že sa zlúčenina vyššie uvedeného vzorca 30, prípadne existujúca v izomérnej ketoforme zodpovedajúcej vzorcu 29, kde Y znamená hydroxylovú skupinu prípadne alkylovanú na alkoxyskupinu alebo halogénalkoxyskupinu, nechá reagovať spôsobom opísaným v ľubovoľnom z postupov P-]_ až Pg na zavádzanie substituentu X.

101

P₁₇. Spôsob výroby zlúčenín všeobecného vzorca I, v ktorom X, Y, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú význam uvedený pod všeobecným vzorcom I a Z predstavuje hydroxylovú skupinu, alkoxyskupinu, halogénalkoxyskupinu alebo atóm halogénu, spočívajúci v tom, že sa zlúčenina vyššie uvedeného vzorca 37, prípadne existujúca v izomérnej keto-iminoforme zodpovedajúcej vzorcu 34, kde Z predstavuje hydroxylovú skupinu prípadne alkylovanú na alkoxyskupinu alebo halogénalkoxyskupinu, alebo prípadne halogenovanú na atóm halogénu, nechá reagovať spôsobom opísaným v ľubovoľnom z postupov Pj až P g na zavedenie substituentov X a Y.

P-]_q . Vynález sa rovnako týka intermediárnych zlúčenín vzorcov la, Ib, Ic, IV, 5, 17, 22, 27, 30/29 a 37/34, kde X, Y, Z, R², R³, R⁴, R^ a r6 majú významy uvedené pri postupoch až P₁₇, ktorých zlúčeniny sa používajú na prípravu zlúčenín všeobecného vzorca I podľa ľubovoľného z postupov P^ až P₁₇.

^p19· Vynález sa rovnako týka intermediárnych zlúčenín všeobecného vzorca III

(III), v ktorom

R², R³, R⁴, R⁵ a r6 majú význam ako vo všeobecnom vzorci I,

102

Z znamená atóm vodíka, atóm halogénu, alkylovú skupinu, halogénalkylovú skupinu alebo hydroxylovú skupinu existujúcu prípadne v izomérnej ketoforme a predstavuje kyanoskupinu alebo nižšiu alkoxykarbonylovú skupinu, a tieto zlúčeniny sa používajú na výrobu intermediárnych

N-fenylimidazolov používaných pri vzorca I, podľa ľubovoľného z konkrétne zlúčeniny všeobecného výrobe zlúčenín všeobecného postupov P-l až P₁₇. Ako vzorca III možno uviesť

zlúčeniny zodpovedajúce vyššie uvedeným vzorcom 4, 16,

21,

26, 28 a 33.

V nasledujúcej tabuľke I sú uvedené ilustratívne príklady niektorých výhodných zlúčenín spadajúcich do rozsahu vyššie uvedených všeobecných vzorcov la II, ktoré sa môžu pripraviť vyššie opísanými metódami alebo spôsobmi syntézy použitím vhodne zvolených reakčných zložiek, reakčných podmienok a postupov.

103

Reprezentatívne 1-arylimidazolové deriváty všeobecného vzorca

CD

K cn

K co

CM

K

I >0 Q) >0 «J '5 G r-l -rl

N C

r4	rd	H	H	r4	r-l	rH	H	r-l		r-4
O	U	O	O	ϋ	U	O	O	U	O	u	o

co	CO	m	m	co	co	ro	m	co	ro	ro
Pm	Pm	Pm	Pm	Pm	Pm	Pm	Pm	Pm	Pm	Pm	ro
8	8	8	8	8	O O	o o	O O	U O	U O	O O	Pm Q

r-l r-l r-l r-l r-l r·I rM rj rM

OOOUOOUUU co

K r-ι f- H r-l

U O 0 O O

r-l r-l r-l

U Q U co ro ro co G Pm h

CQ U U ϋ Q

K«Ä»ÄÄÄÄK K K Ä

	CO	CO Pm	ro	co Pm	CO Pm	CO Pm
ro		ro	ro	Pm	ϋ		o	ro	U	O	c
Pm	co	Pm	Pm	U	OJ	Q	CM	Pm	CM	OJ	Pm
U	Pm	O	U	O	O	O	O	O	O	O	O
CQ	u	ω	CQ	CQ	CQ	CQ	CQ	CQ	CQ	CQ	CQ
	CO

CM	co m- m vo	0-	CO	σν O	rM	OJ
				rH	fM	r-l

104 co

rH

nH

U

O

U

o

KKtEÄKWÍCÄtCXÄKKX

ΓΊ

en

n

m

<n

m

Pm

<n

Π

m

Pr

O

b

Pm

Pr

Pm

O

o

u

o

u

U

ϋ

u

O

o

ϋ

O

U

ÄKffiWÄÄÄKÄKKK

rH

O

U

O

ϋ

O

i >□ o >□ (0 a c H Ή n c m m Pm

m

Pr

o

m

K

Ä

Pr

ϋ

CM

Ä

«

Ä

Pr

Em

Q

K

O

o

u

o

Q

O

U

O

CO

co

00

co

CO

aKKMÄMÄKKSÄKSC m

co	Pr	m	m	m	m	m	m
Pr	o	m	Pr	Pr	m	pR	Pr	Pr	m	m	Pr
U	CM	Ír	Q	U	Pr	Q	u	o	Pr	Pr	q
O	o	o	O	O	u	o	o	O	o	U	O
CO	CO	CO	CO	co	co	CO	CO	CO	co	CO	CO

m Pr U

CM O co

SCF-, H SÔCH

m

KO

r*

CO

cn

o

rH

CM

m

VO

r-l

rH

CM

OJ

CM

OJ

CM

105 <ο

K

F4	rM	rM	r-4	H	r-4	r-1	rM		f*4
U	O	u	O	U	O	U	O	u ä a a	a	o	Ph

KKKffiÍCKKKKÄaKKKŕbM

m

r~>

m

n

m

Pa

Ph

Pa

Ph

í*4

Ph

Pa

Ph

O

U

o

u

ϋ

u

o

u

σ>

K

ÄKÄKK«K«Ktt!ÄPL|

OJ

K

r4	r4	r—i		r4	r4	r4	r4
U	O	O	u	U	o	O	U
	m
m	K
K	ϋ
8	CM O	Ä	Ά	a
to	w	O	O	o	Ph	PH	Ph

L· H h r-1 r4 t-1

CQ U ffl U U O Pa

rH	rH	rH	p ’	á	rH
O	O	O	« P	3 o	O

ÄKX«ÄWtta«»KK

m

cn

on

m

Pa

m

Pa

m

Ph

m

Ph

m

Ph

o

m

Pa

o

m

n

Ph

O

Pa

m

O

ϋ

pH

Q

cv

Ph

ϋ

CM

Ph

Pn

Ph

O

OJ

y

Ph

O

ϋ

O

o

u

O

o

u

o

O

o

to

ω

to

w

to

I ·ϋ d) >0 <0 a c rH ·γΗ

N C

r-

00

σχ

ô

r4

CM

m

-ι-

IfX

vo

Γ-

00

σχ

O

i-í

CM

m

οί

m

όη

m

-*

-<

106

CO

ΙΌ

K

r4

1“1

rM

r-i

r4

r-<

r4

rH

ŕH

r4

Pm

U

O

o

O

Q

O

U

u

o

u

U

Pm

K

Ä

K

Ä

K

Ä

K

Ä

4·

m

o

Pm

m

ΓΊ

m

Pm

1

Q

o

Q

q

Q

q

Pm

Pi

Pm

Em

U

o

4J

O

o

O

U

ϋ

ΡμΡμΚΚΚΚΚΚΚΚΚΚΜ

K

«

tc

Ä

ä

Ä

«

Ä

K

a

K

Ä

K

rM

r-l

r4

O

r4

O

r4

U

m

r*4

U

OJ

rM

u

04

r4

U

OJ

r4

m

Pm

ϋ

OJ

Em

u

04

Pm

ϋ

u

OJ

Pm

U

Pm

u

m

04

Pm

u

04

Pm

U

04

Pm

O

04

ϋ

OJ

Pm

U

04

Pm

U

04

Pm

U

04

Pm

O

U

O

ϋ

CO

ω

to

w

to

w

to

I >0 Q) >υ « c r4 ·Η N C

04

m

-4-

m

\O

ŕ'

CO

σ\

O

r“4

04

m

-4-

ir\

-4-

•4·

-4-

m

u i

CD

K

r4	rH	H	H	rM	rH	rH	rH
U	U	O	O	O	O	0 X ·« X X X	x o

in

K

XXXXXXXXXXKECKK

m

CO

n

m

n

m

Pn

Pm

Ph

Pm

Ph

Pm

Ph

u

O

Q

U

O

0

u

ϋ

0

co ffi

CM

K

XXXXXXXXXKffiK rM r-l r-I r-H i—I r—I r—I r-1 r-tr-1 £4 r—I r-f r—I uooouououomouo m

	m	m	n	x	m	m	m
C*)	X	X	X	2					x	X	X
X	U	u	U	O	rH	r4	h	rH	0	ϋ	0
O	CD	co	CO	CO	U	O	m	O	0	o	CO

x	X	K	X	X	X	X
	r—!				r-1
i—l	U			r·1	U	r-i
U	OJ	rH	r-1	U	OJ	U
CSJ	Ph	Q	U	CSJ	Pm	OJ
Pm	Q	OJ	OJ	Ph	O	pH
2	OJ	Ph	Ph	ϋ	OJ	2
O	O	O	ϋ	O	O	O
CO	CO	co	CO	CO	CO	CO

X	X	X	X	x	x
	r-1	r-1	r—H		r-H
H	Q	ϋ	U	r4	U	Pm
O	OJ	OJ	OJ	O	OJ	CM
OJ	Ph	Ph	pH	OJ	Pm	rH
PH	0	2	2	Pm	u	O
u	O	O	0	O	0	O
co	CO	CO	CO	CO	CO	ω

SO trs c— co cn O trs trs m so r-H \O

OJ

SO m -m· trs so so so so so r- co so so os so

108

en m m

on

en

m

Cm

to

m

n

en

m

Cm

to

Cm

U

8

Cm

O

U

ϋ

u

O

U

O

o

O

U

O

CO

K

Ä M M b*4 W4 M M *p4 M M M M *m Mm Mm >** ►** MM Mm Mm Mm Mm Mm

CM «

r-I rH rH rH r-Ir—Ir·I »~4 rH r-l r-! rH r4 rM »—I

ΟΟυϋϋϋΟϋϋϋϋϋϋϋυ

m

n

m

es

X

K

LCX

en

K

Q

u

OJ

X

en

O

o

O

o

r4

H

rH

s

B

2

o

OJ

Q

Cm

w

co

CO

O

ϋ

u

x

o

O

B

s

K

S

x

S

B

«

K

Ä

K

B

Cm

to

oj

Cm

OJ

to

CM

to

CM

to

04

rH

Cm

04

rH

to

CM

rH

to

CM

rH

to

CM

to

CM

rH

ϋ

04

rH

O

04

rH

U

CM

rH

O

CM

rH

CM

U

O

rH

U

rH

U

rH

O

rH

o

rH

U

04

ϋ

O

04

ϋ

U

OJ

U

O

CM

ϋ

o

U

Q

O

Ľ>

O

o

O

o

Q

O

en

CO

en

I >O Φ >ϋ (β '3 C i-l-H N C

o

rH

CM

m

vo

r-

(D

Cb

O

M

CM

en

’M’

o-

ŕ*

o—

ŕ-

c-

t-

ŕ-

C-

¢0

CO

co

109 <o

K m

Pí

r—<

γ-Ι

r-i

r-4

r4

r*M

f—4

rH

r-t

F”í

r-1

υ

ϋ

Ο

u

o

u

ω

u

O

U

O

o

U

χ

Ä

X

x

Ä

X

ta

Ä

X

x

X

m	n	co	m	n	m	m	m	m	m
	ta	ta	ta	ta	ta	ta	ta	ta	ta
U	o	U	u	U	u	Ľ>	u	u	O

m Pm ϋ m m ta U o

XXXXXXXXKXKXXX

CM (Z γ4γ4γ4<—< r4 r4 iH f—1 r-Ir-tr-ír-1 rH r—I ϋοϋϋουοοϋϋϋϋου

OJ K o m JL

CM K en ΓΊ

rM

o

(H

ta

x

o

OJ

ta

Q

O

s

o

X

r4

rH

r4

X

u

O

X

ω

x

o

O

CQ

o

O

ϋ

O

U

u

o

OJ

m	m	m	trx	m
X	ta	x	X	ΓΊ	X	m
u	o	Q	OJ	X	u	x
o	o	O	ϋ	ϋ		u
u	ϋ	O	o	O	2
x	x	x	x	o	o	x
x	x	X	ϋ	o	o	o x
			11	X	x	o
			x	X	x	x
		>				x

ta

OJ

oj

ta

CM

cm

CM

H

γΗ

1—1

<—1

rH

i—1

OJ

CM

H

i-1

r—1

H

U

O

o

ϋ

O

U

f—1

i—1

rH

ϋ

O

U

Q

ϋ

Q

ϋ

9

Q

o

u

O

o

ϋ

U

O

o

ϋ

ω

en

co

CQ

en

W

ω

CO

(Z)

CQ

ω

zlúče nina <

m \o CD CO ŕ· CD

CO CO σχ O co σχ

H CM σχ σχ m -mσχ σχ ιτχ χο σχ σχ ο- οο σχ σχ

110

aaaaaaaaaaaaa k

	ΓΊ	m	m	m	m	m
M*	Pm	P*
(Z	U	o	o	o	ϋ	ϋ

n Pm	m	m	ΓΊ	m	m	<*)
p* y	Pm	Pm	h		Pm	Pm
ϋ O	O	U	U	u	O	o

aaaaaaaaaa aaa Ä

CM r-l r-f—Jrlr-lr—Ir-Hr-Hr-lr-lr-fr-lr-J r4 ϋουυυυυυϋϋωϋυ ω

	OJ
irv	5
K	lt
OJ	a	a
O	u	o
o	OJ	OJ
o	a	a	rM	rH	rH	rH	r4	rH
ϋ a	a a a u	o a	ϋ	O	O	u	O	O

	OJ	a o	a o
a	a	a
o o	S	.s	§
u	u	o	ϋ

Ä K a a K s-

Pm

pH

Pm

í*«

Pa

Pm

OJ

rH

H

rH

H

rH

r—<

r4

H

rH

r4

rH

r4

r-l

O

ϋ

U

O

ϋ

U

ϋ

U

O

ϋ ϋ

8

O O

ca

ω

CQ

ω

GQ

M

GQ

W

CQ

i >υ Φ >o Λ '3 K r-l -H N C

cn	O	r-f	OJ	m	M·	m	Ό
σ*	O	O	O	O	O	O	O
	rH	rH	rH	rH	rH	rH	rH

O 8 S 2 ä rH r4 H i—< r-<

112 SOCCloF

111

in X	K	Ä	X	K	X	Ä
	m	m	m	m	m	m
<r -	ta	ta	ta	ta	ta	ta
X	Q	u	ϋ	U	O	U

Ä X	X	x	x	x	x	X
σ' X	m	m ta	m ta O
-4-	ta	u	OJ	m	m	ΓΊ
° Ä	u	O	O	ta	ta	ta
1 ffl	co	co	<n	O	U	O

on

IX

CM

K

XXXXKXXXXXXQXX

rd

r4 J

a ^H

rd

H

r4

rd

H

r-l

í-4

rd

u

Ľ> C

Q u

O

U

O

U

O

o

u

pH PÁ ta O r4 O r4 t—I r4 r—I i—I rH u u o u o o

XXX XXX.XXXSXXXX ta ta ta ta h CM ta ta x

I >ó

CM

ta

CM

r4

CM

ta

«4

r4

CM

r4

O

r4

CM

r

U

r4

ϋ

O

ϋ

r4

O

u

Q

ϋ

Q

CM

ϋ

Q

O

U

O

U

ϋ

O

o

O

ϋ

O

Q

O

ϋ

O

U

co

ω

to

CO

to

CO

co

CO

(0

CO

z lúče nina ,

n

·<*·

ir\

SO

Γ-

CO

O

o

rd

CM

m

4·.

m

rd

<4

rd

r4

Η

rd

CM

04

CM

H

r4

rd

r4

rd

r4

rd

r4

H

r4

126 S0CC1

112

<D

K in

X

CM

X

I >0 <u >O <ú '3 C rH -H N C

rH

O

U

O

U

O

U

o

u

XXXXXXXX

X X K Ä x K

m

n

m

n

m

. n

ΟΊ

n

m

n

m

X

Ph

Pr

X

Pm

X

Cm

O

U

O

u

Q

u

U

O

U

O

Q

X

x

X

rHr—(rHr-<rHrHrHrH OUUOOQUU rH rH r-f r—i r-l rH

O O U U U U rH f*

O CQ n

ΓΊ X

X Q μ _ U Φ rH tú x w co u rH <—I O u

r-t O

x x x x x x

m	m
i—1		n	rH	m	m
U	n	i—1	O	H	rH	n
u	i—i	u	O	U	ϋ	rH
OJ	u	o	OJ	O	U	U
o	u	o	O	o	O	U
ω	w	cn	ω	ω	CQ	ω

OJ

	OJ	rH	OJ
04	rH	U	H
rH	ϋ	PR	u
U		O	Pr
Pm	O	OJ	O			o
O	OJ	Pr	OJ		m	X
OJ	Pr	O	Pr	m	x	O
Pr	u	OJ	o	X	o	OJ
O	O	O	O	o	o	o
ω	ω	ω	ω	ω	cn	ω

r-

CO

Cš

O

rH

OJ

n

’Φ

lŕ\

KO

Γ-

CO

O

OJ

n

<n

ΟΊ

n

m

ΟΟ

n

m

rH

H

rH

113 <Ω

X r-lr-l>—<ί—Ι,—Ιί—<<—IrH ϋΟϋΟϋΟϋΟ r4 r4 rH r4 r4 U U u u u

in K	K	X	x	X	X
	ΓΊ	n	m	m	m
<·	Cm	Cm	Cm	Cm	Cm
Ä	U	U	U	U	U
cn
X	X	**>	X	X	X

X	x	X	X	X	X	X	x
							CTi
					m	σι	X
m					X	X	e
m	m	m	rn	Q	·-*-	Q
		Cm	Cm	Cm	O	U	i 4->
u	Q	O	O	O	CQ	1
						♦J	CM
						o	O
						cn	cn
X	X	X	X	X	X	x	x

cm

K f~f I r-4 r-I r4 r4 r-1 r4 r-I r4 r4 r4 r4 o o ϋϋοϋϋοωοϋου

r-f r-f

U U r4 U

CM X

W m m m

X X O

U u CM

K X r4 r-f r4

Z Z U U O U

CM
		x-s	x
		m	u
	m	x	111
	X	o	u
	o		CM
x	x	x	X	rH
X X O	x	x	u x	ϋ	x x. x x x

PM

Cm

CM

Cm

r4

H

r4

cm

m

O

ϋ

O

ϋ

u

O

r4

m

Cm

o

Q

U

Q

o

Q

O

Q

ϋ

Cm

U

o

O

o

e

O

o

O

U

ϋ

O

cn

CQ

cn

I >ϋ Φ >υ « '5 C r4 ·Η N C

H

CM

m

Ό

r—

CO

σ\

o

rH

CM

m

t-

•'ť

•m·

-e

•-ŕ

<

-*

'T

m

tr\

un

r4

i-4

r4

rH

r4

rH

114

CO

X

ld

K 'j·

X

t<J

I >0 Φ >0 (0 a c i—1 ·Η N C

K	x	x	x	X
			m	m
h	r-·1	rM	Pm	Pm
ffl	o	U	U	O
X	x	x	X	X

r-f rd r-1 r-í r-4

O ϋ U U U

rH	r-<	r<	rH
U	U	ϋ	U
X	X	X	X
m	m	d	m
Cm	Pm	Pm	Pm
ϋ	O	o	U

rM	r-4	r-i		rH
O	O	O	x	ϋ
x	X	X	W·	x
	m
	Pm
	O	d	d	d
d	04	Pm	pM	Pm
Pm U	X ϋ	8	8	8

U Q U U Q

CC K X K

rH		r4	H	r4	r-4	pH	rH	r4	rH	rH
ϋ	u	o	O	O	ϋ	o	u	o	u	o

d	d	+
	X	X	d
OJ	ϋ	U	_s
X	B		d			a
z	Z	Z	X			z
04	04	04	O	e	0	o
O	O	O		z	Z	o
X X CO	w	co	z	CO	o	O X X x x

m

ä

Pm CM

Cm CM

Pm CM

Pm O CM

d

CM

i-1

H

rM

r4

r3

H

d

Pm

U

O

d

ϋ

U

O

Pm

d

Pm

O

y

Q

y

Pm

ϋ

y

U

y

'Pm

O

o

O

u

O

ô

O

CO

co

CQ

CO

co

CO

ω

co

CO

M	m	\O	t-	CO	CO	O	rH	CM	d	-M-	trs
m	m	m	ir\	m	m	KO		KO	KO	KO	Ό
r-1	r4	rH	H		iH	rH	rH	rM	H	H	r-f

167 S0CCl_oF

115

<o tZ

>—< U

r-l C?

r-l U

X

M MM

x

r4 U

d U

x

r-l O

X

r4 ω

r-l U

r-l ω

d O

in

X

K

X

x

X

x

X

x

X

x

MM MM

m

<O

Pm

1

Pm

m

-r

ζ?

q

Q

r-l

h

r-l

r4

r-l

Q

d

Q

Pm

X

O

o

O

x

U

O

u

O

ϋ

m

CZ

Ä

x

X

x

X

x

X

x

X

x

X

K

σχ

04

Ä

h

á

X

x

X

a

m

x

CQ

M

M·

M

μ-

M-

M·

M-

o

O

U

ο

ϋ

O

«

»

1

r4

l

r-l

d

p

•P

-p

-P

•P

U

-P

O

U

O

U

on	m
X	X	r-4
Q	U	U

d	m
X	r-l
X Q	O	O

S K m

Mm O

K u

OJ r-l X 04 QU m m fa 04 oj

X Η X X XK

O U ϋ U ϋU

XÄXXXXWKB

	Pm 04	04
Pm	Pm	04
m	r4	d	on	OJ	Pm	m
Pm	U	O	Pm	H	d	Cm
8	O O	8	8	8	8	8
ω	W	<n	ω	CQ	CQ	CQ

K Ä K X K s

				Pm
Pm				04	Pm	Pm	Pm
04	Pm			r-l	04	oj	04
r4	04	m	m	U	»—1	r-l	ι-4
ϋ	1—1	X	X	O	ϋ	ϋ	O
Q	ϋ	Q	u	04	ϋ	u	O
O	ϋ	O	O	O	O	O	o
CQ	CQ	ω	CQ	CQ	CQ	CQ	CQ

CO

σχ

O

d

CM

m

M-

trx

VO

ŕ-

CO

σχ

o

i-4

04

VO

t*·

C**

b*

t-

ŕ-

c-

ŕ-

O

C-

t*-

00

CO

r4

d

r4

d

r4

116

cn a

m	n	m	m	m	m	m	m
Pu							to	h	r-1
o	ϋ	ϋ	o	u	u	o	tD	u ra	U
K	M-	H-	»*<	Ä	•W4		B	ä ä	B

r4r4i-4r—Ir4f—4f—4r4r-<r—li—4 UOUUOOUUUOU

	en
	MM Mm	04
	U
	1	rl
04	cm	MM
B	M MM	o
U	ϋ		52
11	II	1	O	ΟΊ	r·)	m
B	B	B	O	B		B
U	ϋ	O	O B B K	S O	O	U

m
	MM ϋ
m	04 II	04 B O II
, . . . . . Pm	B	B	B
B B B B Q	O	O	Q B B K

h		04		to	fct	Pm	r-í
cm		04	04	04	CM	Pm	t*1	ϋ	Pn
04	H	H	r4	r4	r—1	H	04	04	Q	04
r4	O	O	O	O	U	O	r-4	i-4	χ-\.	rM
U	O	Q	ϋ	Q	u	Q	O	O	O	o
o	O	O	O	Q	o	Č	O	ϋ		ϋ
oj	CQ	OJ	OJ	OJ	OJ	OJ	OJ	OJ	OJ	OJ

z lúče nina

ΓΊ	•M·	trs	Ό	Γ-	00	cr\	O	i-4	CM	m
00	<0	00	00	ΟΟ	CO	00	σν	σ\	o	CT\
r-4	r-4	»-4	t—4	i-4	r-4	r4	H	r-4	r4	r-i

117

Prípravu niektorých zvlášť výhodných zlúčenín zodpovedajúcich všeobecným vzorcom I a II podľa vynálezu ilustrujú nasledujúce príklady 1 až 164. Detaily typických metód syntézy používaných pri príprave medziproduktov a zlúčenín podľa vynálezu sú konkrétne uvedené nižšie pre zlúčeniny z príkladov 1 až 10. Ďalšie zlúčeniny sa pripravujú s použitím obdobných syntetických metód alebo modifikáciou týchto detailných postupov, ako je to pre ten ktorý produkt vhodné. Tieto zlúčeniny z príkladov 11 až 164 sú zhrnuté v tabuľke II, v ktorej sú rozdelené do skupín podľa uvedenej substitúcie fenylového kruhu. Uvádzané teploty topenia pre jednotlivé zlúčeniny predstavujú priemer zisteného rozsahu teploty topenia pre danú zlúčeninu alebo priemernú hodnotu rady separátnych stanovení teploty topenia.

Na charakterizáciu jednotlivých zlúčenín a potvrdenie ich chemickej štruktúry boli ďalej používané jedna alebo niekoľko spektroskopických metód (infračervená spektroskopia, nukleárna magnetická rezonančná spektroskopia, kombinácia plynovej chromatografie a hmotnostnej spektroskopie a pod.).

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Príprava 1- (2,6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-5-amino-4-trifluórmetylsulfenylimidazolu

Pracovná schéma I:

a) Príprava intermediárneho etyl-N-(2,6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)formimidátu

K 1,09 g (4,6 mmol) 2,6-dichlór-4-trifluórmetylanilínu sa pridá 0,46 mmol koncentrovanej kyseliny chlorovodíkovej a 1,04 g (7,0 mmol) trietylortoformiátu. Reakčná zmes sa premieša, potom sa zohreje na 85 °C a odparí sa vo vákuu.

118

Zvyšok sa analyzuje NMR spektroskopiou, ktorá potvrdzuje požadovanú štruktúru.

¹H NMR (deuterochloroform, hodnoty δ): 1,42 (t, J = 7,0

Hz, 3H), 4,47 (q, J = 7,0 Hz, 2H), 7,57 (s, 3H).

Táto zlúčenina sa bez ďalšieho čistenia používa v nasledujúcom reakčnom stupni.

b) Príprava intermediárneho kyanometyl-N-(2,6-dichlór-4-tri' fluórmetylfenyl)formimidínu

K roztoku 20,20 g (0,218 mol) aminoacetonitrilhydrochloridu v 500 ml metanolu sa pri teplote 0 °C pridá 11,79 g (0,218 mol) metoxidu sodného. Zmes sa 30 minút mieša pri laboratórnej teplote a potom sa odparí vo vákuu do sucha. Zvyšok sa extrahuje dvakrát 400 ml dietyléteru a éterický roztok sa pri laboratórnej teplote pridá k 62,45 g (0,218 mol) etyl-N- (2,6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)formimidátu. Rozpúšťadlo sa odparí, k odparku sa pridá 400 ml tetrahydrofuránu a zmes sa 18 hodín zohrieva k varu pod spätným chladičom. Rozpúšťadlo sa odparí a zvyšok sa roztrepe medzi vodu a metylénchlorid. Organická vrstva sa vysuší bezvodým síranom sodným, rozpúšťadlo sa odparí a odparok sa definitívne vyčistí veľmi rýchlou stĺpcovou chromatografiou s použitím najskôr 20 % etylacetátu v hexáne a potom 30 % etylacetátu v hexáne ako elučného činidla. Získa sa 24 g (výťažok 37,25 %) požadovaného produktu.

¹H NMR (deuterochloroform, hodnoty δ): 4,4 0 (s, 2H) ,

7,55 (s, 2H),

7,59 (s, 1H).

c) Príprava intermediárneho fenyl)-5-aminoimidazolu

1-(2,6-dichlór-4-trifluórmetylK roztoku 4,4 g (14,91 mmol) kyanometyl-N-(2,6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)formimidínu v 400 ml metanolu sa pri teplote 4 °C pridá 81 mg (14,91 mmol) metoxidu sodného. Zmes

119 sa mieša 3 hodiny pri laboratórnej teplote a potom sa odparí do sucha, čím sa získa žiadaný produkt vo výťažku 100 %.

NMR (deuterochloroform-perdeuteroacetón, hodnoty δ) :

3,43 (s, 2H), 6,68 (s, 1H) , 7,28 (s, 1H), 7,88 (2H) .

d) Príprava l-(2,6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-5-amino-4-trifluórmetylsulfenylimidazolu

K roztoku 4,8 g (14,91 mmol) 1-(2,6-dichlór-4-trifluórm'etylfenyl) -5-aminoimidazolu v 400 ml dichlóretánu sa pri teplote 0 °C pridá 1,3 ml (14,91 mmol) trifluórmetánsulfenylchloridu. Reakčná zmes sa mieša najskôr 4 hodiny pri teplote 0 °C a potom 15 hodín pri laboratórnej teplote, potom sa k nej pridá voda a zmes sa roztrepe medzi vodu a metylénchlorid. Organická vrstva sa vysuší bezvodým síranom sodným a rozpúšťadlo sa odparí. Zvyšok poskytne po prekryštalizácii z metylénchloridu 3,36 g (výťažok 52,51 %) žiadaného produktu s teplotou topenia 134 ’C.

Analýza:	pre C_i;lH₅C1₂F₆N₃S
vypočítané:	33,35 % C, 1,27 % H, 10,61 % N, 8,09 % S;
nájdené .	33,54 % C, 1,20 % H, 10,67 % N, 8,37 % S.

Príklad 2

Príprava 1-(2,6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-5-amino-2-chlór-4-trifluórmetylsulfenylimidazolu

K roztoku 6,0 g (15,15 mmol) 1-(2,6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-5-amino-4-trifluórmetylsulfenylimidazolu v 100 ml metylénchloridu sa pri teplote 0 °C pridá 1,70 ml (18,18 mmol) sulfurylchloridu. Výsledná zmes sa v dusíkovej atmosfére 5 dní mieša pri laboratórnej teplote, potom sa reakcia preruší pridaním vody a reakčná zmes sa roztrepe medzi metylénchlorid a vodný roztok hydrogénuhličitanu sodného. Organická vrstva sa vysuší bezvodým síranom sodným, rozpúšťadlo sa odparí a zvyšok sa vyčistí stĺpcovou chromá

120 tografiou s použitím 20 % etylacetátu v hexáne ako elučného činidla. Získa sa 1,9 g (výťažok 31,62 %) žiadaného produktu s teplotou topenia 172,5 °C.

Príklad 3

Príprava 1-(2,6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-2-chlór-4-trifluórmetylsulfenylimidazolu

K roztoku 2,0 g (4,64 mmol) l-(2,6-dichlór-4-trifluórmétylfenyl)-5-amino-2-chlór-4-trifluórmetylsulfenylimidazolu v 40 ml tetrahydrofuránu sa pridá 2,76 ml (23,2 mmol) terc, butylnitritu. Výsledná zmes sa v dusíkovej atmosfére zohrieva 2 hodiny pod spätným chladičom, potom sa odparí do sucha a zvyšok sa vyčistí stĺpcovou chromatografiou s použitím 10 % etylacetátu v hexáne ako elučného činidla. Získa sa 1,6 g

(výťažok 112 °C.	83,0 %)	požadovaného	produktu	s teplotou topenia
Analýza:	pre C	11^H3^C13^F6^N2^S
vypočítané	: 31,79	% C, 0,73 % H,	6,74 % N,	27,43 % F;
nájdené:	31,71	% C, 0,68 % H,	6,75 % N,	27,65 % F.

Príklad 4

Príprava 1-(2,6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-2-chlór-4 -trifluórmetylsulfinylimidazolu

K roztoku 800 mg (1,93 mmol) 1-(2,6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-2-chlór-4-trifluórmetylsulfenylimidazolu v trifluóroctovej kyseline sa pri teplote 0 °C pridá 0,20 ml 30 % peroxidu vodíka. Výsledná zmes sa mieša najskôr 4 hodiny pri teplote 0 °C a potom 50 hodín pri laboratórnej teplote, potom sa pri laboratórnej teplote odparí a zvyšok sa roztrepe medzi metylénchlorid a nasýtený vodný roztok hydrogénsiričitanu sodného. Organická fáza sa premyje vodným roztokom hydrogénuhličitanu sodného, organická vrstva sa odparí a zvyšok sa vyčistí veľmi rýchlou stĺpcovou chromatografiou na silikagéli,

121 s použitím 5 % etylacetátu v hexáne ako elučného činidla. Po odparení rozpúšťadla z eluátu sa získa 300 mg (výťažok 36,02 %) požadovaného produktu vo forme bielej pevnej látky

s teplotou	topenia	147,5 °C.
Analýza:	pre C_1:L	^H3^C13^F6^N2^OS
vypočítané:	: 30,61	% C, 0,70 %	H,	6,49	% N,	24,64	% Cl,
	26,41 %	F, 7,43 % S;
náj dené:	30,63	% C, 0,83 %	H,	6,48	% N,	24,83	% Cl,
	26,53 %	F, 7,78 % S;

Príklad 5

Príprava 1-(2,6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-2-chlór-4-trÍfluórmetylsulfonylimidazolu

K roztoku 300 mg (0,72 mmol) 1-(2,6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl) -2-chlór-4-trifluórmetylsulfenylimidazolu v 5 ml trifluóroctovej kyseline sa pri teplote 0 °C pridá 0,15 ml (1,44 mmol) 3 0 % peroxidu vodíka. Výsledná zmes sa mieša 4 dni pri laboratórnej teplote, potom sa z nej odparí trifluóroctová kyselina a zvyšok sa roztrepe medzi metylénchlorid a nasýtený vodný roztok hydrogénsiričitanu sodného. Organický roztok sa premyje vodným roztokom hydrogénuhličitanu sodného, vysuší sa bezvodým síranom sodným a rozpúšťadlo sa odparí. Zvyšok sa vyčistí preparatívnou chromatografiou na tenkej vrstve s použitím metylénchloridu ako rozpúšťadla. Získa sa 190 mg (výťažok 59,03 %) požadovaného produktu vo forme bielej pevnej látky s teplotou topenia 182,5 °C.

Príklad 6

Príprava 1-(2,6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-2-chlór-5-metyl-sulf enyl-4-trif luórmetylsulf enylimidazolu

K roztoku 700 mg (1,77 mmol) 1-(2,6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl) -5-amino-2-chlór-4-trifluórmetylsulfenylimidazolu v 8 ml chloroformu sa pri teplote 0 °C pridá 0,26 ml

122 (2,54 mmol) dimetyldisulfidu a 0,32 ml (0,89 mmol) terc, butylnitritu. Výsledná zmes sa mieša najskôr 15 minút pri teplote 0 °C a potom 45 minút pri laboratórnej teplote, potom sa zriedi 75 ml metylénchloridu a roztrepe sa medzi vodu a metylénchlorid. Organická fáza sa vysuší bezvodým síranom sodným a rozpúšťadlo sa odparí. Odparok sa vyčistí preparatívnou chromatografiou na tenkej vrstve s použitím 5 % etylacetátu v hexáne ako rozpúšťadlový systém. Získa sa 480 mg (výťažok 58,74 %) požadovaného produktu.

¹H NMR (deuterochloroform, hodnoty δ) : 2,26 (s, 3H) ,

7,82 (s, 2H).

Príklad 7

Príprava 1-(2,6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-5-amino-2-bróm-4 -trifluórmetylsulfenylimidazolu

K roztoku 1,35 g (3,40 mmol) 1-(2,6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-5-amino-4-trifluórmetylsulfenylimidazolu v 20 ml chloroformu sa pridá 0,5 ml (9,76 mmol) brómu. Výsledná zmes sa v dusíkovej atmosfére 2 hodiny mieša pri laboratórnej teplote, potom sa odparí na odstránenie nadbytku brómu a zvyšok sa roztrepe medzi vodu a metylénchlorid. Organická fáza sa vysuší bezvodým síranom sodným a rozpúšťadlo sa odparí. Odparok sa vyčistí veľmi rýchlou chromatografiou na stĺpci silikagélu, s použitím 7 % etylacetátu v hexáne ako elučného činidla. Získa sa 200 mg (13,62 %) požadovaného produktu s teplotou topenia 154 °C.

Príklad 8

Príprava 1- (2,6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl) -5-bróm-4-trifluórmetylsulfenylimidazolu

K roztoku 2,0 g (5,05 mmol) 1-(2,6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-5-amino-4-trifluórmetylsulfenylimidazolu v 10 ml acetonitrilu sa pri teplote 0 °C pridá 1 ml bromoformu

123 a 1,20 ml (10,10 mmol) terc, butylnitritu. Výsledná zmes sa v dusíkovej atmosfére mieša 1,5 hodiny pri laboratórnej teplote, potom sa pridá 10 ml toluénu a zmes sa odparí vo vákuu do sucha. Zvyšok sa vyčistí chromatografiou na stĺpci silikagélu s použitím 5 % etylacetátu v hexáne ako elučného činidla. Získa sa 800 mg (výťažok 34,44 %) požadovaného produktu s teplotou topenia 87,5 °C.

Analýza:	pre C_ia	HgBrCl	2^F6^N2^S
vypočítané:	28,72	% C,	0,66 %	H,	6,09	% N, 24,78
	6,97 %	S;
nájdené:	29,06	% C,	0,69 %	H,	6,20	% N, 24,2
	7,48 %	S;

Príklad 9

Príprava 1-(6-chlór-2-metylsulfenyl-4-trifluórmetylfenyl)-2-bróm-4-chlórdifluórmetylsulfonylimidazolu

K roztoku 500 mg (0,984 mmol) 1-(2,6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl) -2-bróm-4-chlórdifluórmetylsulfonylimidazolu v 2 ml tetrahydrofuránu sa pridá roztok 69 mg (0,984 mmol) metántioxidu sodného v 0,3 ml vody. Výsledná zmes sa 14 hodín mieša pri laboratórnej teplote, potom sa roztrepe medzi vodu a dietyléter, organická fáza sa oddelí, vysuší sa bezvodým síranom sodným a rozpúšťadlo sa odparí. Zvyšok sa vyčistí preparátívnou chromatografiou na tenkej vrstve, s použitím 20 % etylacetátu v hexáne ako elučného činidla. Získa sa 180 mg (výťažok 35 %) produktu s teplotou topenia 116 °C.

Príklad 10

Príprava 1-(2,6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-2-metyl-4-chlórdifluórmetylsulfenylimidazolu

a) Príprava intermediárneho N-acetyl-2,6-dichlór-4-trifluórmetylanilínu

124

K 10,6 g (0,26 mol) suchého káliumhydridu v 150 ml tetrahydrofuránu sa v dusíkovej atmosfére pri teplote 0 °C pridá 20 g (87,3 mmol) 2,6-dichlór-4-trifluórmetylanilínu. Výsledná zmes sa za miešania nechá počas 3,5 hodiny ohriať, na laboratórnu teplotu, potom sa znova ochladí na 0 °C a prikvapká sa k nej 6,6 ml (92,8 mmol) acetylchloridu. Reakčná zmes sa 30 minút mieša pri teplote 0 °C, a potom sa v dusíkovej atmosfére nechá cez noc stáť pri laboratórnej teplote. Po pridaní 150 ml nasýteného roztoku chloridu amónneho sa zo zmesi odparí tetrahydrofurán, výsledná suspenzia sa sfiltruje a pevný zvyšok sa postupne premyje hexánom a dichlórmetánom. Získa sa 14,5 g (61 %) požadovaného produktu.

¹H NMR (deuterochloroform/perdeuterometanol, hodnoty δ) : 2,12 (s, 3H), 7,60 (s, 2H).

b) Príprava intermediárneho 1-chlór-l-metyl-N-(2,6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)formimínu

K suspenzii 4,3 g (15,8 mmol) N-acetyl-2,6-dichlór-4-trifluórmetylanilínu v 50 ml chloroformu sa pri laboratórnej teplote pridá 3,3 g (15,8 mmol) chloridu fosforečného. Zmes sa v dusíkovej atmosfére 1 hodinu zohrieva na bod varu pod spätným chladičom, potom sa odparí do sucha a k zvyšku sa pridá 50 ml benzénu. Výsledná zmes sa v dusíkovej atmosfére 1 hodinu zohrieva na bod varu pod spätným chladičom, potom sa odparí do sucha a zvyšok sa vyčistí chromatografiou na stĺpci silikagélu s použitím 10 % etylacetátu v hexáne ako elučného činidla. Získa sa 4,3 g (výťažok 93,7 %) požadovaného produktu vo forme olejovitého materiálu.

¹H NMR (deuterochloroform, hodnoty δ): 2,70 (s, 3H),

7,58 (s, 2H).

c) Príprava intermediárneho 1-(2,6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl) -5-amino-2-metylimidazolu

125

K roztoku 9,6 g (33,0 mmol) 1-chlór-l-metyl-N-(2,6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)formimínu v 300 ml chloroformu sa pridá 3,7 g (66,0 mmol) aminoacetonitrilu. Toto pridávanie sa uskutočňuje pri laboratórnej teplote. Výsledná zmes sa v dusíkovej atmosfére 60 hodín zohrieva na bod varu pod spätným chladičom a potom sa bez ďalšieho čistenia priamo používa v nasledujúcom reakčnom stupni. NMR spektrum dokazuje zhruba 60 % konverziu vztiahnuté na východiskový iminochlorid.

¹H NMR (deuterochloroform, hodnoty δ): 2,13 (s, 3H),

6,58 (s, 1H),

7,76 (s, 2H) .

d) Príprava

1-(2,6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-5-amino-2-metyl-4-chlórdifluórmetylsulfenylimidazolu

K reakčnej zmesi pripravenej vyššie v odseku c) sa pri laboratórnej teplote pridá 5,8 ml (57,7 mmol) chlórdifluórmetánsulfenylchloridu. Výsledná zmes sa 3,5 hodiny mieša pri laboratórnej teplote, potom sa k nej pridá voda a zmes sa roztrepe medzi vodu a dichlórmetán. Organická fáza sa vysuší bezvodým síranom sodným a rozpúšťadlo sa odparí, čím sa získa požadovaný produkt. Tento surový produkt sa používa v nasledujúcom reakčnom stupni bez ďalšieho čistenia.

e) Príprava 1-(2,6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-2-metyl-4-chlórdifluórmetylsulfenylimidazolu

K surovému produktu pripravenému vyššie v odseku d) 'sa pridá najskôr 100 ml tetrahydrofuránu a potom 19,6 ml (165 mmol) terc, butylnitritu. Reakčná zmes sa mieša cez noc pri laboratórnej teplote v dusíkovej atmosfére bez prístupu svetla a potom sa odparí do sucha. Zvyšok sa vyčistí vel'mi rýchlou stĺpcovou chromatografiou s použitím 10 % etylacetátu v hexáne ako elučného činidla. Získa sa 1,3 g (výťažok 9,46 % počítané na iminochlorid opísaný v odseku b)) požadovaného produktu s teplotou topenia 118,5 °C.

126

V nižšie uvedenej tabuľke 2 sú vyrobené zlúčeniny rozdelené do skupín označených číslami 1 až 5c, a to podľa nasledujúcej substitúcie fenylového kruhu:

Rozdelenie zlúčenín do skupín podľa, substitúcie fenylového kruhu (tabuľka 2)

skupina č.

R⁴

1	C1	cf₃	C1
2a	SCH₃	CF₃	C1
2b	SC₂H₅	gf₃	C1
2c	S0CH₃	CF₃	C1
2d	so₂,ch₃	cf₃	C1
3	H	CF₃	C1
4a	C1	C1	C1
4b	C1	Br	C1
5a	C1	ocf₃	C1
5b	Br	ocf₃	Br
5c	Br	ocf₃	C1

127

Tabuľka 2

Ďalšie vyrobené imidazolové deriváty zodpovedajúce všeobecným vzorcom I a II

príklad č.'	R¹	n	Ϊ	Z	teplota topenia (°C)
	Skupina 1:	R² a	R⁵ = Cl, R⁴ =	cf₃
11	cf₃	0	H	H	63,5
12	cf₃	0	Cl	H	82,5
13	cf₃	0	SCH₃	H	85,5
14	cf₃	0	Cl	Cl	olej
15	ccif₂	0	NH₂	H	166,5
16	ccif₂	0	1í=CH0C₂H₅	H	olej
17	cci₂f	0	nh₂	H	177
18	CC1₂F	0	Br	H	105,5
19	cci₂f	0	sch₃	H	99
20	cci₂f	0	H	Cl	120
21	cci₂f -	0	Cl	Cl	olej
22	CC1₂F	0	nh₂	Cl	176
23	cci₂f	0	H	Br	123
24	cci₂f	0	nh₂	Br	133
25	CF₃	1	H	H	98

128

príklad č.	R¹	n	Y	Z	teplota topenia (°C)
26	cf₃	2	H	H	170,5
²⁷	cf₃	2	Br	H	152,5
28	cci₂f	1	H	C1	171
29	cci₂f	1	H	Br	181,5
30	cci₂f	2	Br	H	175,5
31	CC1₂F	2	H	C1	171
32	cci₂f	2	H	Br	180,5
33	ccif₂	1	H	Br	155,5
34	ccif₂	2	H	Br	160,5
35	cc£f₂	0	H	Br	104,5
36	ccif₂	0	H	G1	92,5
37	ccif₂	1	H	C1	145,5
38	cgif₂	2	H	C1	159,5
39	cci₂f	1	so₂ch₃	H	162,5
40	cci₂f	1	soch₃	H	olej
41	ccif₂	0	H	H	69,5
42	CC1₂F	0	H	H	67,5
43	cf₃	0	H	sch₃	olej
44	CC1₂F	1	H	H	141,5
45	cci₂f	2	H	H	188
46	CC1₂F	0	H	sch₃	olej

129

príklad č.	R¹	n	Y	Z	teplota topenia (°C)
47	ccif₂	2	H	H	164
48	ccif₂	1	H	H	109,5
49.	cci₂f	0	H	sch(ch₃)₂	olej
50	CC1₂F	0	H	soch(ch₃)₂	olej
51	CC1₂F	1	H	soch(ch₃)₂	148
52	CC1₂F	1	H	S0CH(GH₃)₂	149
53	CH₃	0	H	SCH₃	85
54	CH₃	0	H	H	olej
55	ch₃	1	H	H	129,5
56	ch₃	2	H	H	220,5
57	CH(CH₃)₂	1	H	H	170,5
58	CH(CH₃)₂	2	H	H	206,5
59	cci₂f	0	H	ch₃	129
60	cci₂f	1	H	ch₃	154
61	cci₂f	2	H	ch₃	198
62	cf₃	0	H	, SCH₂COOC₂H₅	88,5
63	cci₂f	0	H	C_?3	88,5
64	cci₂f	1	H	CF₃	139,5
65	CF₃	0	H	CH₃	127,5
66	cp₃	1	H	CH₃	140,5
67	^CT3	2	H	CH₃	180,5
68	ccif₂	1	H	ch₃	143,5
69	ccif₂	2	H	ch₃	172,5

130

príklad č.	R¹	n	Y	Z	teplota topenia (°C)
	Skupina 2a	: R²	= SCH₃, r⁵ =	Cl, R⁴ = CF₃
70·	cci₂f	2	H	Cl	olej
71	cci₂f	0	H	Cl	olej
72	cci₂f ·	1	H	Cl	136
73	ccif₂	0	H	Cl	olej
74	cf₃	0	H	Cl	olej
	Skupina 2b	: ^r2	= sc₂h₅, r⁶	= Cl, R⁴ = CF₃
75	cci₂f	0	H	Cl	olej
	Skupina 2c	: R²	= SOCH₃, r⁵	= Cl, R⁴ = CF₃
76	ccif₂	2	H	Cl	olej
77^X)	cf₃	0	H	Cl	192,5
78^X)	cf₃	0	H	• cl	112,5
	x) izomérne	zlúčeniny
	Skupina 2d	: R²	= SO₂CH₃, r⁶	= Cl, R⁴ = CF₃
79	ccif₂	2	H	Cl	olej

131

príklad δ.	R¹	n	Y	Z	teplota tope (°C)
	Skupina	3: R² =	H, R⁶ = Cl, R⁴	= cf₃
80	gci₂f	0	H	H	olej
81	cci₂f	1	H	H	109,5
82	cci₂f	0	Cl	H	olej
83	cci₂f	1	H	Cl	111
84	CF^	0	H	H	olej
85	CF^	0	H	Br	117
86	gf₃	1	H	H	87,5
87	gf₃	2	H	H	137
88	cci₂f	0	Br	Br	108,5
	Skupina	4a: R² ,	R⁴ a R⁶ = Cl
89	cci₂f	i 1	nh₂	H	209
90	cci₂f	0	H	Cl	117,5
91	ccif₂	0	H	H	47
92	cci₂f	0	H	H	olej
93	ccif₂	2	H	H	141

132

	príklad	R¹	n	Y	Z	teplota topenia
	č.					(°C)
	94	CC1₂F	2	H	H	159,5
	95	CC1₂F	1	H	H	93,5
	96	CC1F₂	1	H	H	87,5
•	97	cf₃	0	H	H	65,5
	98	C?₃	1	H	H	101
	99	CF₃	2	H	H	129,5
	100	CF₃	0	nh₂	H	144
	101	C?₃	0	H	H	65,5
	102	C?₃	1	H	H	101
	103	CF₃	2	H	H	129,5
		Skupina 4b	: R²	a R⁶ =	Cl, R⁴ = Br
•	104	cci₂f	0	H	H	72
	105	cci₂f	0	nh₂	H	202,5
	106	CC1₂F	1	H	H	129,5
	107	cci₂f	2	H	H	175
	108	ccif₂	0	nh₂	H	154
	109	ccif₂	0	H	H	47
	110	ccif₂	2	H	H	156,5
	111	CC1F„	1	H	H	101

133

	príklad δ.	R¹	n	Y	Z	teplota topenia (°C)
	112	cf₃	0	H	H	68
	¹¹³	cf₃	1	H	H	115,5
	114	cf₃	2	H	H	144
•	115	cf₃	0	nh₂	H	161,5
	116	cf₃	0	H	H	68
	117	CF₃	1	H	H	115,5
	118	CF₃	2	H	H	144
		Skupina 5a	: R²	a R⁶ = Cl, R⁴ =	0CF₃
	119	cci₂f	0	nh₂	H	olej
	120	cci₂f	0	H	H	olej
•	121	cci₂f	1	H	H	108,5
	122	cf₃	0	nh₂	H	111
	123	CF₃	0	nh₂	Br	115
	124 '	CF₃	0	H	H	, olej
	125	CF₃	0	H	Br	85,5
	126	ccif₂	0	nh₂	H	112 (rozklad)
	127	CF₃	2	H	H	127,5
	128	cf₃	1	H	H	65
	129	CF₃	1	H	Br	137

134 príklad R¹ n Y Z teplota topenia č ^! (°C)

	130	ccif₂	0	H	H	olej
	131	ccif₂	1	H	H	59,5
	132	cf₃	2	H	Br	138,5
•	133 134	ccif₂ ccif₂	0 2	nh₂ H	Br H	157 130,5
	135	ccif₂	0	H	Br	112
	136	CC1F₂	2	H	Br	156
	137	ccif₂	0	N=CHOC₂H₅	Br	olej
	138	ccif₂	1	H	Br	158
	139	cci₂f	0	nh₂	C1	179
	140	cci₂f	0	H	G1	141
	141	ccif₂	0	nhch₃	Br	108
	142	CC1₂F	1	H	C1	185
•	143	cci₂f	2	H	H	122
	144	cci₂f	0	nh₂	Br	177,5
	145	cci₂f	0	H	Br	141,5
	' 146	cci₂f	1	H	Br	181
	147	CC1₂F	2	H	Br	188
	148	CC1₂F	2	H	C1	185,5
	149	CH₃	0	H	H	60,5
	150	ch₃	2	H	H	171
	151	ch₃	1	H	H	131

135 /

príklad č.	R¹	n	Y	Z
	Skupina 5b	: R²	a R⁵ = Br, R⁴	= OCF₃
152'	cci₂f	0	nh₂	H
153	cci₂f	0	H	H
154	cci₂f	1	H	H
155	cci₂f	2	H	H
156	ccif₂	0	nh₂	H
157	ccif₂	0	H	H
158	ccif₂	2	H	H
159	ccif₂	1	H	H
160	ccif₂	1	nh₂	H
	Skupina 5c	: R²	= Br, R⁵ = Cl	, R⁴ = OCF₃

teplota topenia (°C)

141 olej

115

124,5

135

146,5

103,5

135 (rozklad)

161	cci₂f	0	NH₂	H	150
162 ,	cci₂f	0	H	H	' 68,5
163	cci₂f	1	H	H	87
164	cci₂f	2	H	H	142,5

136

Príklad 165

Tento príklad dokladá akaricídnu, insekticídnu a nematocídnu účinnosť zlúčenín podľa vynálezu

V nasledujúcej časti sú opísané testy uskutočňované v skleníkových podmienkach, ktoré slúžia na stanovenie pesticídnej účinnosti a použiteľnosti zlúčenín z príkladov 1 až 164. Pesticídna účinnosť sa zisťuje proti roztočovitým, určitým druhom hmyzu, vrátane vošiek, húseníc, múch á dvoch druhov lariev chrobákov (živiacich sa jednak listami a jednak koreňami rastlín), a proti nematódam. Na testy sa používajú nasledujúce druhy škodcov:

latinský názov	slovenský názov	skratka
Tetranychus urticae	roztočec snovací	TU
Aphis nasturtii	vošky	AN
Spodoptera eridania		SE
Epilachna varivestis		EV
Musca domestica	mucha domáca	MD
Diabrotica u. howardi		DU
Meloidogyne incognita	hád'atko	MI

Účinné prostriedky

Na aplikačné účely sa testované zlúčeniny z príkladov 1 až 164 upravujú na jednotlivé testy nasledujúcimi spôsobmi na príslušné aplikačné formy.

V prípade testov účinnosti proti roztočcovi snovaciemu, voškám, larvám Spodoptera eridania a larvám Epilachna varivestis sa pripravuje roztok alebo suspenzia, a to tak, že sa 10 mg testovanej látky pridá k roztoku 160 mg dimetylformamidu, 838 mg acetónu, 2 mg zmesi emulgátora Triton X-172 a Triton X-152 (prevažne anionické resp. neiónové málo penivé emulgátory tvorené v obidvoch prípadoch bezvodými zmesami

137 alkylarylpolyéteralkoholov s organickými sulfonátmi) v pomere 3:1a 98,99 g vody. Výsledný preparát teda obsahuje testovanú látku v koncentrácii 100 ppm.

Pre test na muchu domácu sa najskôr analogickým spôsobom ako’vyššie, ale s použitím 16,3 g vody a príslušne upravených množstiev ďalších zložiek, pripraví prostriedok s koncentráciou účinnej látky 200 ppm, ktorý sa potom zriedi rovnakým objemom 20 % (hmotnostne %) vodným roztokom sacharózy na preparát s koncentráciou testovanej látky 100 ppm. Na zaistenie úplnej dispergácie sa v prípade potreby zmes premieša ultrazvukom.

Pre test na Diabrotica u. howardi sa rovnakým spôsobom ako vyššie, pripraví roztok alebo suspenzia s počiatočnou koncentráciou 200 ppm účinnej látky. Tento zásobný prostriedok sa potom riedi vodou na požadovanú koncentráciu testovanej zlúčeniny.

Pre test na háďatko sa rovnako pripraví najskôr zásobný roztok alebo suspenzia, a to pridaním 15 mg testovanej zlúčeniny k 250 mg dimetylformamidu, 1250 mg acetónu a 3 mg vyššie uvedenej zmesi emulgátorov. Celkový objem sa nastaví vodou na 4.5 ml a koncentrácia testovanej látky na 333 ppm. Ak je nevyhnutné, zaistí sa úplné dispergovanie premiešaním ultrazvukom.

Uskutočňovanie testov

Pesticídna účinnosť testovaných zlúčenín upravených na vyššie opísané prostriedky sa vyhodnocuje pomocou nasledujúcich testov.

Test účinnosti proti Tetranychus urticae (roztočec snovací)

Na primárne listy dvoch rastlín fazule, pestovaných v rašelinových téglikoch so stranou 6 cm, sa položia listy zamorené dospelými jedincami a nymfálnymi štádiami roztočca

138

snovacieho, získanými so zásobnej kultúry. Počas 24 hodín sa na pokusné rastliny premiestni dostatočný počet roztočcov na testy (150 až 200) . Rastliny v téglikoch (každá zlúčenina sa testuje v jednom tégliku) sa umiestni na otočný stolík a až do stekania sa s použitím DeVilbissovho postrekovača pracujúceho za pretlaku vzduchu 280 kPa postriekajú 100 ml postreku, ktorý obsahuje testovanú látku v koncentrácii 100 ppm. Ako neošetrený kontrolný pokus slúžia zamorené rastliny postriekané 100 ml zmesi vody, acetónu, dimetylformamidu a emulgátora, neobsahujúcu však žiadnu testovanú látku. Ako štandardné porovnávacie látky (ošetrený kontrolný pokus) slúžia komerčné technické zlúčeniny, a to buď dicofol alebo hexytiazox, upravené na aplikačnú formu rovnakým spôsobom ako testované látky. Po 6 dňoch sa na všetkých rastlinách zistí mortalita všetkých pohyblivých foriem škodcov.

Test účinnosti proti vajíčkam Tetranychus urticae (roztoČec snovací)

Vajíčka vyššie uvedeného škodca sa získavajú od dospelých jedincov roztočca snovacieho zo zásobnej kultúry. Silne zamorené listy zo zásobnej kultúry sa položia na neinfikované listy fazule. Samičky sa nechajú naklásť počas 24 hodín

vajíčka, a potom sa listy tetraetyl-difosfátu, škodcov a zabráni v <0 cim sa pokusných rastlín ponoria do roztoku usmrtia všetky pohyblivé kladeniu vajíčok, rastlín zopakuje, Rastliny v miskách na otočný sa ďalšiemu namočenie, ktoré sa neovplyvní životaschopnosť miska na každú zlúčeninu) ' sa umiestni

P° uschnutí formy

Toto nijak (jedna stolík a s použitím DeVilbissovho pretlaku vzduchu 280 kPa sa obsahujúceho testovanú látku postrekovača pracujúceho za postriekajú 100 ml prostriedku v koncentrácii 100 ppm. Toto množstvo postačí na zvlhčenie rastlín do stekania. Ako neošetrené kontroly slúžia zamorené rastliny postriekané 100 ml zmesi vody, acetónu, dimetylformamidu a emulgátora, neobsahujúcu žiadnu testovanú látku. Ako štandard sa používa kontrolná miska ošetrená komerčnou technickou zlúčeninou, zvyčajne demetónom, upravenou na rovnaký prostriedok, aký je

139 opísaný vyššie. Po 7 dňoch sa zistí mortalita vajíčok a súčasne s tým sa zaznamenáva reziduálna aktivita na vyliahnuté larvy.

Test účinnosti proti Aphis nasturtii (vošky)

Na rastlinách žeruchy v miskách sa vypestujú dospelé jedince a nymfálne štádiá vošky Aphis nasturtii. Misky so zamorenými rastlinami (jedna miska na každú zlúčeninu), na ktorých sa nachádza 100 až 150 vošiek, sa umiestni na otočný stolík a s použitím DeVilbissovho postrekovača pracujúceho za pretlaku vzduchu 280 kPa sa postriekajú 100 ml prostriedku obsahujúceho testovanú látku v koncentrácii 100 ppm. Ako neošetrené kontroly slúžia zamorené rastliny postriekané 100 ml zmesi vody, acetónu, dimetylformamidu a emulgátora, neobsahujúcu žiadnu testovanú látku. Ako štandardná porovnávacia látka sa periodicky testuje komerčná technická zlúčenina malation, upravená na aplikačnú formu rovnakým spôsobom ako testované látky. Za 1 deň po postreku sa pre každú misku zistí počet mŕtvych exemplárov vošiek.

Test účinnosti proti larvám Spodoptera eridania

Misky s rastlinami fazule sa umiestnia na otočný stolík a s použitím DeVilbissovho postrekovača pracujúceho za pretlaku vzduchu 280 kPa sa postriekajú 100 ml postreku obsahujúceho účinnú látku v koncentrácii 100 ppm. Ako neošetrené kontroly slúžia rastliny postriekané 100 ml zmesi vody, acetónu, dimetylformamidu a emulgátora, ktorá však neobsahuje žiadnu účinnú látku. Ako štandardná porovnávacia látka sa periodicky testuje komerčná technická zlúčenina, a to buď cypermetrin alebo sulprofos, upravená na aplikačnú formu rovnakým spôsobom ako testovaná látka podl'a ‘vynálezu. Po uschnutí sa listy ošetrených rastlín vložia do misky s plastickej hmoty, vyloženej vlhkým filtračným papierom, do každej z týchto misiek sa vnesie vždy 5 náhodne vybraných lariev Spodoptera eridaria (2. instar), misky sa uzatvoria a nechajú sa 5 dní stáť, a potom sa pokus vyhodnotí. Larvy,

140 ktoré ani po postrčení nie sú schopné prejsť vzdialenosť rovnajúcu sa dĺžke ich tela, sa považujú za mŕtve.

Test systemickej účinnosti proti larvám Spodoptera eridania

Tento test sa uskutočňuje v nadväznosti na test účinnosti proti hád'atku (Meloidogyne incognita) , ktorý je rozdiskutovaný nižšie. Rastliny rajčiaka pestované v pôde používanej na vyhodnocovanie účinnosti proti hád'atku (koncentrácia testovanej zlúčeniny v pôde je 13,2 ppm), sa potom využijú na hodnotenie príjmu testovaných látok koreňmi rastlín a následnému systemickému transportu až do listov rajčiaku. Po ukončení testu účinnosti proti hád'atku sa listy pokusných rastlín rajčiaku oddelia, vložia sa do misiek z plastickej hmoty a infikujú sa larvami Spodoptera eridania (2. instar.). Zhruba po 5 dňoch sa zistí počet mŕtvych lariev a vyhodnotí sa mortalita v percentách.

Test účinnosti proti larvám Epilachna varivestis

Misky s rastlinami fazule sa umiestnia na otočný stolík a s použitím DeVilbissovho postrekovača pracujúceho za pretlaku vzduchu 280 kPa sa postriekajú 100 ml prostriedku (do stekania) obsahujúceho účinnú látku v koncentrácii 100 ppm. Ako neošetrené kontroly slúžia rastliny postriekané 100 ml zmesi vody, acetónu, dimetylformamidu a emulgátora, ktorá však neobsahuje žiadnu účinnú látku. Ako štandardná porovnávacia látka sa periodicky testuje komerčná technická zlúčenina, a to buď cypermetrin alebo sulprofos, upravená na aplikačnú formu rovnakým spôsobom ako testované látky podľa -vynálezu. Po uschnutí sa listy ošetrených rastlín vložia do misky z plastickej hmoty, vyložené vlhkým filtračným papierom. Do každej z týchto misiek sa vnesie 5 náhodne vybraných lariev Epilachna varivestis (2. instar.), misky sa uzatvoria a nechajú sa 5 dní stáť, a potom sa pokus vyhodnotí. Tie larvy,ktoré ani po postrčení nie sú schopné prejsť vzdialenosť rovnajúcu sa dĺžke ich tela, sa považujú za mŕtve.

141

Test účinnosti proti Musca domestica (mucha domáca)

Podľa pokynov Chemical Specialties Manufacturing Association (Blue book, McNair-Dorland Co., N. Y., 1954; str. 243 - 244, 261) sa počas regulovaných podmienok vypestujú dospelé jedince muchy domácej, vo veku 4 až 6 dní. Muchy sa znehybnia anestetizáciou oxidom uhličitým a 25 znehybnených exemplárov (samčekov i samičiek) sa prenesie do klietky obsahujúcej štandardné kŕmidlo, ktorého povrch je pokrytý krepovým papierom. Do misky kŕmidla, v ktorej je vata, sa vnesie 10 ml prostriedku obsahujúceho testovanú látku v koncentrácii 100 ppm. Ako neošetrená kontrola slúži miska s obsahom 10 ml zmesi vody, acetónu, dimetylformamidu, emulgátora a sacharózy, bez prítomnosti účinnej látky. Ako štandardná porovnávacia látka sa periodicky testuje komerčná zlúčenina malation, upravená na aplikačnú formu rovnako ako testované látky podľa vynálezu. Miska s návnadovým prostriedkom sa do kŕmidla umiestni pred vložením pokusných múch. Po 24 hodinách sa pokus vyhodnotí. Muchy, ktoré ani po postrčení neprejavujú známky pohybu, sa považujú za mŕtve.

Test účinnosti proti Diabrotica undecimpunctata howardi

Do banky obsahujúcej 60 g pieskovohlinitej pôdy sa vnesie

1,5 ml vodného prostriedku obsahujúceho testovanú látku v koncentrácii 200 ppm, zriedeného príslušným množstvom vody na dosiahnutie žiadanej konečnej koncentrácie testovanej látky v pôde, 3,2 ml vody a 5 predklíčených zŕn kukurice. Obsah banky sa dôkladne pretrepe, aby sa dosiahla rovnomerná distribúcia testovaného preparátu. V pôde sa urobí jamka, do ktorej sa vloží 20 vajíčok Diabrotica u. howardi, ku ktorým sa pridá 1 ml vermikulitu a 1,7 ml vody. Analogickým spôsobom sa uskutoční neošetrený kontrolný pokus, pri ktorom sa použije rovnaké množstvo zmesi vody, acetónu, dimetylformamidu a emulgátora, neobsahujúcu žiadnu účinnú látku, okrem toho sa ako štandardná porovnávacia látka periodicky testuje (ošetrený kontrolný pokus) komerčná technická zlúčenina, ktorá sa zvyčajne zvolí zo skupiny zahŕňajúcej preparáty terbufos,

142 fonofos, phorate, chlórpyrifos, carbofurán, izazophos a ethoprop, upravená na aplikačnú formu rovnakým spôsobom ako testovaná látka podľa vynálezu. Po 7 dňoch sa extrakčnou metódou (Berlese) zistí počet živých lariev Diabrotica u. howardi.

Test účinnosti proti Meloidogyne incognita (hád'atko)

Zamorené korene rastlín rajčiaka s vajíčkami hád'atka Meloidogyne incognita sa vyberú zo zásobnej kultúry, otrepe sa z nich pôda a korene sa umyjú vodou z vodovodu. Vajíčka nematódov sa z koreňového pletiva oddelia a prepláchnu sa vodou. Vzorky suspenzie vajíčok sa umiestnia na jemné sito napnuté cez hlbšiu misku s vodou, v ktorej je hladina vody nastavená ak, že sa dotýka sita. Juvenilné formy hád'atka, vyliahnuté z vajíčok, sa z misky izolujú pomocou jemného sita. Dno kónického tvaru sa vyloží hrubým vermikulitom a nádoba sa potom naplní pasterizovanou pôdou do výšky 1,5 cm do okraja (cca 200 ml). V strede vrstvy pôdy sa urobí jamka, do ktorej

vzorka koncentráciou sa periodicky testuje technická zlúčenina formu rovnakým spôsobom ako Ako neošetrená vzorka zmesi neobsahujúca prostriedku obsahujúceho 333 ppm. Ako štandardná (ošetrený kontrolný fenamifos, upravená na testovaná látka podľa kontrola sa rovnakým spôsobom vody, acetónu, dimetylformamidu žiadnu účinnú látku. Ihneď po sa pomocou pipety vnesie testovanú látku s porovnávacia látka pokus) komerčná aplikačnú vynálezu. aplikuje a emulgátora, ošetrení pôdy testovanou zlúčeninou sa na povrch pôdy v nádobe položí 1000 exemplárov hád'atiek v druhom vývojovom štádiu, po 3 dňoch sa do každej nádoby presadí jedna sadenica rajčiaka (zdravá). Nádoba s infikovanou pôdou, v ktorej je zasadená rastlina rajčiaka, sa na 3 týždne umiestni do skleníka. Po ukončení testu sa korene rajčiaka z nádoby vyberú a vyhodnotí sa prítomnosť hálok na nich. Výskyt hálok sa označuje stupňami 1 až 5, s nasledujúcim významom:

= veľký výskyt hálok - rovnaký ako v neošetrenom kontrolnom pokuse

143 = stredne silný výskyt hálok ' 3 = mierny výskyt hálok = veľmi mierny výskyt hálok = žiadne hálky - úplné zničenie háďatiek

Zistené výsledky sa prevedú na hodnoty ED₃ resp. ΕΌ^θ, čo sú účinné dávky, ktorých následkom je výskyt hálok hodnotený stupňom 3 resp. 5.

Vyhodnotenie výsledkov

Výsledky vyššie opísaných testov akaricídnej, insekticídnej a nematocídnej účinnosti pre niektoré reprezentatívne zlúčeniny z príkladov 1 až 164 podľa vynálezu sú bližšie diskutované ďalej, prípadne sú uvedené v nasledujúcej tabuľke 3. Jednotlivé druhy pokusného hmyzu sú označované vyššie uvedeným skratkami, V tabuľke 3 sú symbolom X označené zlúčeniny, ktoré pri danom druhu škodca spôsobujú 70 - 100 % mortalitu. Zlúčeniny podľa vynálezu vykazujú rovnako niektoré ďalšie účinky. Tak napríklad pri teste ovicídnej účinnosti na Tetranychus urticae vykazujú zlúčeniny z príkladov 9, 18, 19, 30, 70, 71 a 92 v koncentrácii 100 ppm (s výnimkou zlúčeniny z príkladu 30, kedy ide o koncentráciu 25 ppm) 50 - 100 % reziduálnu toxicitu (mortalitu) pre vyliahnuté larvy. Nematocídnu účinnosť ďalej vykazujú napríklad zlúčeniny z príkladov č. 25, 86, 130 a 131 pri teste proti háďatku Meloidogyne incognita v dávkach zhruba 7 až 21 kg/ha účinnosť hodnotenú stupňom 3. Pri niektorých druhoch škodcov žijúcich na listoch rastlín, ako sú .Spodoptera eridania a Epilachna varivestis, zlúčeniny podľa vynálezu spôsobujú zníženie alebo úplné potlačenie požerú.

Niektoré z opisovaných zlúčenín ďalej vykazujú systemickú účinnosť proti Spodoptera eridania (prijímanie účinnej látky koreňmi rastlín). Ide o zlúčeniny z príkladov 4, 25, 40, 44, 48, 72, 81, 86, 87, 106, 121, 128, 131 a 143.

Zlúčeniny podľa vynálezu pôsobia proti rôznym druhom škodcov dokonca aj v ešte nižších dávkach. Tak napríklad pri aplikácii

144 na list sa môžu používať dávky v rozsahu cca 50 až 0,5 ppm alebo nižšie, pri návnadových prostriedkoch dávky v rozsahu zhruba 50 až 0,05 ppm alebo aj dávky nižšie a pri aplikácii do pôdy dávky zhruba 1,0 až 0,01 ppm alebo nižšie.

Vo vyššie opísaných testoch a v predchádzajúcej diskusii výsledkov sa hovorí a aplikácii účinných látok v rôznych koncentráciách. Použitie roztoku, suspenzie alebo emulzie s koncentráciou 1 ppm (1 diel zlúčeniny na milión dielov aplikovaného prostriedku) zodpovedá zhruba aplikácii 1 g účinnej látky na hektár, ak vychádzame z približného objemu postreku 1 000 litrov/ha (čo je objem postačujúci na aplikáciu k stekaniu). Aplikácia postreku s koncentráciou 6,25 až 500 ppm na list teda zodpovedá aplikácii dávky zhruba 6 až 500 kg/ha. V prípade aplikácie do pôdy zodpovedá koncentrácia 1 ppm, vztiahnuté na vrstvu pôdy s hrúbkou cca 7,5 cm, aplikácia zhruba 1 000 g účinnej látky na hektár.

145

— •H E

O Q, vú ft M -P ID C

Φ O H c o x >1 Ό <0 a φ

H

0	Φ O
r-1	P Q
0	P
N	Φ
(0	KO
Ό	0
•H
E
•H

	>
	0
	•P
	'Λ
	>		E
	p		eus
	φ		ΛΕη
	75		o
	r:		o
	υ	0	rH
	x	•P	0
	c	•H
	>	rH	•H
CO	M	0	0
	-P	•P	VO
		p	P
	-P	0	•P
0	0 Φ	E	c Φ
Λί	N	o\o	ϋ
	Φ	O	c
ŕH	P ct	O rH	0 X Q
0	Φ
	p	1	0
Λ
	+J	O	•H
	w o		0 vo
Η	c c		X •H
	•H		rH
	Ό		Ct>
	'0		0 ω
	0		vú
	C		>

XXX

•H -P M	C > VO W
Φ	0
CU '	0

XXX

Φ rH <0 vo > O P in •H

XXX *0

C <0 •H rH

C X φ Ή >0 k '0 CU rH ·

N N >□

(ϋ mu & Μ +j m C m· o O rH c o >1 <0 cu (U •rH c

d) *□ Lt Q H->

d) >ω o

VO rH

XXX

o (ú 73 C (U •H rH

d) ή >0 k '3 Λ

OJ

m

ir\

KO

t-

00

CN

o

rH

OJ

m

vo

r*4

rH

r-H

rH

OJ

N N >o zlúčenina z príkladu listová alebo návnadová aplikácia (koncentrácia 100 ppm) ošetrenie pôdy (koncentrácia in m·

r- co CM CM

XXX x x x x x x

CX O r-l CM cm m m m irx Ό b- co m m m m σχ O m -φ

'T r—I

•H E o a cu 5^ +J in C

Φ O H c o *

>1 Ό <0

Λ

Φ •H c

Φ P U Q -P

Φ >ω o

<0 Ό c <a •H r-| >ϋ U '3 CU

rH

04

r-

oo

o

O

rH

m

Ό

C*

CD

σ»

Tŕ

UA

ό

UD

Ό

\C

Ό

vO

N N >0

P «3 Ό c « •H r4

Φ x

>υ m

'5 Cl

1—1 ·

N N >0

X X X X X x

XXX

X XX

XXX

X XX

XXX

O

rd

CM

CO

00

rd

CM

<O

Γ-

00

o

rd

CM

trs

SO

f-

ŕ*

t-

O

c-

CO

00

ΟΟ

00

Cn

cn

OS

Os

(Ú vo a L P in c M· Φ O H c o *

T5 <0 &

d) •H c φ ΰ L Q P Φ >ω o

x x X XXX

XXX

XXX «J Ό C (d •H i—| C Λ4 Φ Ή >U P a a r-( ·

N N >□

147

151

Z vyššie uvedených výsledkov testov pesticídnej účinnosti vyplýva, že zlúčeniny podľa vynálezu sa môžu používať proti množstvu rôznych druhov škodcov zahŕňajúcich Článkonožce, najmä hmyz alebo roztočovité, nematódy, helminty a prvoky. Popisované zlúčeniny možno teda výhodne používať v praxi, napríklad na ochranu poľnohospodárskych a záhradníckych úžitkových rastlín, v lesníctve, vo veterinárnej medicíne, pri chove dobytka a pri ochrane zdravia obyvateľstva všeobecne.

' V súlade s tým teda vynález opisuje rovnako spôsoby ničenia škodcov na určitom mieste, ktorý sa vyznačuje tým, že sa na toto miesto aplikuje účinné množstvo zlúčeniny všeobecného vzorca I, výhodne zlúčeniny všeobecného vzorca II, kde majú jednotlivé všeobecné symboly vyššie uvedené významy. Medzi vyššie uvedené miesta patria napríklad samotní škodcovia alebo miesto či priestor (rastlina, živočích, osoba, pole, budova, stavba, les, sad, vodná cesta, pôda, rastlinný či živočíšny produkt a pod.), kde sa škodcovia vyskytujú (prežívajú) alebo kde sa živia.

Zlúčeniny podľa vynálezu sa výhodne používajú na ničenie pôdneho hmyzu, ako sú druhy Diabrotica, termity (najmä na ochranu stavieb), mravci, kvetovky, drôtovci, pisaríci, kováčiky, nosániky, vošky, larvy rôznych druhov hmyzu a pod.. Zlúčeniny podľa vynálezu možno rovnako používať proti fytopatogénnym nematódam, ako sú háďatká koreňové, obyčajné, hálkotvorné, zemiakové a osnie a proti roztočom. Na hubenie pôdneho hmyzu, napríklad druhov Diabrotica, sa opisované účinné látky aplikujú v účinných dávkach výhodne do pôdy alebo sa do tejto pôdy zapravujú. Ide o pôdu, v ktorej sa úžitkové rastliny už pestujú alebo budú pestovať. Aplikáciu možno uskutočniť aj na semená rastlín alebo na korene rastúcich rastlín.

Ďalej sa môžu tieto zlúčeniny používať na ničenie niektorých článkonožcov, najmä niektorých druhov hmyzu alebo roztočovitých, živiacich sa na nadzemných častiach rastlín, íl S· ' .152 prostredníctvom aplikácie na list alebo systemického účinku.

Na ochranu zdravia všeobecne sa opisované zlúčeniny používajú najmä na hubenie početných druhov hmyzu, najmä z radu dvojkrídlych (Diptera), ako sú muchy a mušky, bodavky, bzučivky, ovady, strečkovia, klošovité, komáre a pod..

Zlúčeniny podľa vynálezu sa môžu aplikovať nižšie uvedenými postupmi na nasledujúcich škodcov zahŕňajúcich článkonožce, najmä hmyz alebo roztočovité, nematôdy, helminty a prvoky.

Na ochranu skladovaných produktov, napríklad obilných produktov, vrátanie zrna a múky, podzemnice olejnej, krmív pre zvieratá, reziva a tovaru na vybavenie domácnosti, napríklad kobercov a textílií, proti napadnutiu článkonožcami, najmä chrobákmi, vrátane zrniarov, molí a roztočov, ako sú napríklad

Ephestia spp. (moľa múčna), Anthrenus spp. (rušivec), Tribolium spp. (múčiar), Sitophilus spp. (zrniar) a Acarus spp. (zákožka).

Na hubenie švábov, mravcov, termitov a podobných článkonožcov v obytných a priemyslových budovách a na hubenie lariev komárov vo vodných cestách, studniach vodojemoch a v inej stojatej alebo tečúcej vode.

Na ošetrovanie základov, konštrukcií a pôdy na ochranu stavieb proti napadnutiu termitami, ako sú napríklad

Reticulitermes spp. (termit),

Heterotermes spp. a

Coptotermes spp.

V poľnohospodárstve na boj proti dospelým jedincom, larvám a vajíčkam škodcov z radu Lepidoptera (motýle a mole),

153 ako sú napríklad

Heliothis spp. (šedivka), ako Heliothis virescent, Heliothis armigera a Heliothis zea,

Spodoptera spp., ako Spodoptera exempta, Spodoptera littoralis, Spodoptera eridania a Spodoptera frugiperda,

Mamestra configurata (mora),

Earias spp., ako Earias insulana,

Pectinophora spp., napríklad Pectinophora gossypiella,

Ostrinia spp., ako Ostrinia nubilalis,

Trichoplusia ni,

Artogeia spp.,

Laphygma spp.,

Agrotis spp. (siatica) a Amathes spp. (siatica),

Wiseana spp.,

Chilo spp.,

Tryporyza spp. a Diatraea spp.,

Sparganothis pilleriana (obaľovač vínny),

Cydia pomonella,

Archips spp.,

Plutella xylostella,

Bupalis piniarius (piadivka tmavoškvrnitá),

Cheimatobia brumata,

Lithocolletis blancardella,

Hyponomeuta padella (moľa jabloňová),

Plutella maculipennis, (molička kapustová),

Malacosoma neustria (priadkovec prstencový),

Euproctis chrysorrhoea (mníška pižmová),

Lymantria spp. (mníška),

Bucculatrix thurberiella,

Phyllocnistis citrella (listovníček),

Fuxoa spp. (siatica),

Feltia brassicae,

Panolis flammea (mora sosnokaz),

Prodenia litura,

Carpocapsa pomonella,

Pyrausta nubilalis (obaľovač kukuričný),

ÍŠ4

Ephestia kuhniella (moľa múčna), Galleria mellonella (obaľovač voskový), Tineola bisselliella (moľa šatová), Tinea pellionella (moľa kožušinová), Hofmannophila pseudospretella, Cacoecia podana (obaľovač),

Capua reticulana,

Choristoneura fumiferana,

Clysia ambiguella,

Homona magnanima a

Tortrix viridana.

Proti dospelým jedincom a larvám chrobákov (Coleoptera), ako sú

Hypothenemus hampei,

Hylesinus spp.

Anthonomus spp. (kvetovka) , napríklad Anthonomus grandis,

Acalymma spp.,

Lema spp.,

Psylliodes spp.,

Leptinotarsa decemlineata (pásavka zemiaková),

Diabrotica spp.,

Gonocephalum spp. (múčiar) ,

Agriotes spp., Limonius spp. (kováčiky),

Dermolepida, Popillia a Heteronychus spp.,

Phaedon cochleariae (pásavka žeruchová),

Epitrix spp.,

I

Lissorhotrups oryzophilus,

Meligethes spp. (blyskáčik) ,

Ceutorhynchus spp., Rhynchosporus a Cosmopolites spp.

(skrytonosce) ,

Anobium punctatum (červotoč pásikavý),

Rhizopertha dominica,

Bruchidius obtectus,

Acanthoscelides obtectus (zrnokaz),

Hylotrupes bajulus (tesarík krovový),

Agelastica alni (bojazlivec jelšový),

1Š5

Psylliodes chrysocephala,

Epilachna varivestis,

Atomaria spp.,

Oryzaephilus surinamensis

Sitophilus spp.,

Otiorhynchus sulcatus (nosánik ryhovaný),

Cosmopolites sordidus,

Ceuthorrhynchus assimilis (skrytonosec),

Hypera postica,

Dermestes spp. (kožiar),

Trogoderma spp.,

Anthrenus spp.

Attagenus spp.

Lyctus spp.

(rušivec), (kožiar), (hrbánik),

Meligethes aeneus (blyskáčik repkový),

Ptinus spp.,

Niptus hololeucus,

Gibbium psylloides,

Tribolium spp. (múčiar),

Tenebrio molitor (múčiar múčny),

Conoderus spp.,

Melolontha melolontha (chrúst obyčajný), Amphimallon solstitialis (chrústik letný) a Costelytra zealandica.

Proti škodcom z radu Heteroptera (Hemiptera a Homoptera ako sú napríklad

Psyll'a spp. (mera) ,

Bemisia spp.,

Trialeurodes spp. (molica),

Aphis spp. (vošky),

Megoura viciae,

Phylloxera spp. (voška),

Adelges spp. (kôrovnica),

Phorodon humuli (voška chmeľová), Aeneolamia spp.,

Nephotettix spp.,

156

Empoasca spp.,

Nilaparvata spp.,

Perkinsiella spp.,

Pyrilla spp.,

Aonidiella spp.,

Coccus spp.,

Pseudococcus spp. (červec),

Helopeltis spp.,

Lygus spp. (bzdôška)

Dysdercus spp.,

Oxycarenus spp.,

Nezara spp.,

Eurygaster spp.,

Piesma quadrata ,

Cimex lectularius (ploštica domáca),

Rhodnius prolixus,

Triatoma spp.,

Aspidiotus hederae,

Aleurode brassicae (molica kapustová), Brevicoryne brassicae (voška kapustová), Cryptomyzus ribis (voška ríbezľová), Loralis fabae (voška maková),

Doralis pomi (voška jabloňová), Eriosoma lanigerum (voška krvavá), Hyalopteris arundinis (voška), Macrosiphum avenae,

Myzus spp.,

Phorodon humuli (voška chmeľová), Rhopalosiphum padi (voška tŕpková), Euscelis bilobatus,

Nephotettix cincticeps,

Lecanium corni,

Saissetia oleae (puklica),

Laodelphax striatellus.

Proti škodcom z radu Hymenoptera (blanokrídlovce), ako sú napríklad ·’ · f’

157

Athalia spp. (piliarka),

Cephus spp.,

Atta spp.,

Diprion spp.,

Hoplocampa spp. (piliarka),

Lasium spp. (mravec),

Monomorium spp.,

Vespa spp. (sršeň),

Solenopsis spp. (mravec),

Polistes spp. a

Vespula spp. (paosa).

Proti škodcom z radu Diptera (dvojkrídlovce), ako sú napríklad

Delia spp.,

Atherigona spp.,

Chlorops spp. (zelenuška),

Sareophaga spp. (mäsiarka) ,

Musca spp. (mucha),

Phormia spp.,

Aedes spp. (komár),

Anopheles spp. (anofeles),

Simulium spp. (muška),

Phytomyza spp. ,

Ceratitis spp. (vrtivka ovocná),

Culex spp. (komár),

Drosophila melanogaster (drozofila obyčajná),

Ceratitis capitata,

Dacus oleae,

Tipula paludosa (tipula bahenná),

Calliphora erythrocephala,

Lucilia spp.,

Chrysomyia spp.,

Cuterebra spp.,

Gastrophilus spp. (strečok),

Hyppobosca spp.,

Stomoxys spp. (bodavka),

158

Oestrus spp. (strečok),

Hypoderma spp. (strečok),

Tabanus spp. (ovad),

Fannia spp.,

Bibio hortulanus (muchnica záhradná),

Oscinella frit,

Phorbia spp.,

Pegomyia hyosciami (kvetovka repná).

Proti škodcom z radu Thysanoptera (strapky), ako sú

Frankliniella spp.,

Thrips tabaci (strapka záhradná) a

Hercinothrips femoralis (strapka hnedonohá).

Proti škodcom z radu Orthoptera (rovnokrídlovce), ako sú

Locusta a Schistocerca spp. (sarančatá) a

Gryllus a Acheta spp. (cvrčkovia),

Blatta orientalis (šváb obyčajný),

Periplaneta americana (šváb americký), Leucophaea maderae,

Blatella germanica (rus domáci) ,

Acheta domesticus (cvrčok domáci),

Gryllotalpa spp. (medvedík) ,

Locusta migratoria migratorioides (saranča sťahovavá), Melanoplus differentalis a

Schistocerca gregaria (saranča pustinná).

Proti škodcom z radu Collembola (chvostoskoky), ako sú napríklad

Sminthurus spp.,

Onychiurus spp.,

Periplaneta spp. a

Blatella spp..

159

Proti škodcom z radu Isoptera (termity), ako sú napríklad

Odontotermes spp.,

Reticulitermes spp. a

Coptotermes spp..

Proti škodcom z radu Dermaptera (ucholaky) ako je napríklad

Forticula spp. (ucholak).

Proti článkonožcom dôležitým v poľnohospodárskej oblasti, ako sú napríklad roztoče, ako

Tetranychus spp.,

Panonychus spp.,

Bryobia spp.,

Ornithonyssus spp.,

Eriophyes spp. (vlnovník) a Polyphadotarsonemus spp., škodcovia z radu Thysanura (švehly), ako

Lepisma saccharina (švehla domáca),

škodcovia z radu vší (Anoplura), ako sú

Phylloxera vastatrix (voška),

Pemphigus spp.,

Pediculus humanus corporis (voš šatová),

Haematopinus spp. a

Linognathus spp., škodcovia z radu Mallophaga (všice), ako napríklad

Trichodectes spp. (všica) a

Damalinea spp.,

160 škodcovia z radu Siphonaptera, ako napríklad

Xenopsylla cheopis (blcha morová) a

Ceratophylus spp. (blcha).

Ďalej sa môžu zlúčeniny podl'a vynálezu používať proti iným škodlivým článkonožcom, ako sú napríklad

Blaniulus spp. (mnohonôžka),

Scutigerella spp., Óniscus spp. a

Triops spp., proti škodcom z radu Izopoda (rovnakonožce), ako sú napríklad

Oniscus asellus,

Armadillidium vugare a

Porcellio scaber, proti škodcom z triedy Chilopoda (stonožky), ako sú napríklad

Geophilus carpophagus a

Scutigera spp., proti nematódam, ktoré napádajú rastliny a stromy dôležité v poľnohospodárstve, lesníctve a záhradníctve, a to buď priamo alebo tým, že rozširujú bakteriálne, vírusové, mykoplastické alebo hubové ochorenie rastlín, z ktorých možno uviesť koreňové a iné háďatká, ako napríklad

Meloidogyne spp. (háďatko koreňové), napríklad Meloidogyne inceognita,

Globodera spp., napríklad Globodera rostochiensis,

Heterodera spp., napríklad Heterodera avenae (háďatko ovosné),

Radopholus spp., napríklad Radopholus similis,

Pratylenchus spp., napríklad Pratylenchus pratensis,

161

Belonolaimus spp., napríklad Belonolaimus gracilis, Tylenchulus spp., napríklad Tylenchulus semipenetrans, Rotylenchulus spp., napríklad Rotylnechulus reniformis, Rotylenchus spp., napríklad Rotylenchus robustus, Helicotylenchus spp., napríklad Helicotylenchus multicinctus, Hemicycliophora spp., napríklad Hemicycliophora gracilis, Criconemoides spp., napríklad Criconemoides similis, Trichodorous spp., napríklad Trichodorus primitivus, Xiphinema spp., napríklad Xiphinema diversicaudatum, Longidorus spp., napríklad Longidorus elongatus, Hoplolaimus spp., napríklad Hoplolaimus coronatus, Aphelenchoides spp., napríklad Aphelenchoides ritzeme-bosi (hád'atko králičie) a Aphelenchoides besseyi a

Ditylenchus spp., napríklad Ditylenchus dipsaci (hád'atko zhubné).

Ďalej sa môžu zlúčeniny podľa vynálezu používať v oblasti veterinárnej medicíny, pri chove dobytka a pri ochrane zdravia všeobecne proti článkonožcom, helmintom alebo prvokom parazitujúcim buď vnútorne alebo zvonku na stavovcoch, najmä na teplokrvných stavovcoch, napríklad na človeku a na domácich zvieratách, ako sú hovädzí dobytok, ovce, kozy, kone, prasatá, hydina, psy a mačky, ako napríklad proti škodcom z

radu roztočov (Acarina), vrátane kliešťovitých, ako sú napríklad

Ixodes spp. (kliešť),

Boophilus spp. (kliešť), napríklad Boophilus microplus,

Amblyomma spp.,

Hyalomma spp.,

Rhipicephalus spp., napríklad Rhipicephalus appendiculatus,

Haemaphylsalis spp. (kliešť),

Dermacentor spp. a

Ornithodorus spp., napríklad Ornithodorus moubata,

162 a iných druhov, ako sú napríklad Demalinia spp.,

Dermanyssus gallinae (čmelík kurací),

Sarcoptes spp., napríklad Sarcoptes scabiei, Psoroptes spp.,

Chorioptes spp.,

Demodex spp. (trudník) a

Eutrombicula spp., radu dvojkrídlych (Diptera) , ako sú napríklad

Aedes spp. (komár),

Anopheles spp. (anofeles),

Musca spp. (mucha),

Hypoderma spp. (strečok), Gasterophilus spp. (strečok) a

Simulium spp. (muška), radu Hemiptera, ako je napríklad

Triatoma spp., radu Phthiraptera, ako sú napríklad

Damalinia spp. a Linognathus spp. (voš), radu Siphonaptera, ako napríklad

Ctenocephalides spp. (blcha), radu Dictyoptera, ako napríklad

Periplaneta spp. (šváb) a

Blatella (rus) a radu Hymenoptera (blanokrídly) , ako napríklad

163

Monomorium pharaonis, ďalej napríklad proti infekciám gastointestinálneho traktu, spôsobovaným parazitujúcimi nematódami, ako napríklad nematódy z čelade .Trichostrongylidae (vláskovité),

Nippostrongylus brasiliensis,

Trichinella spiralis (svalovec stočený), Haemonchus contortus (vlasovec slezový), Trichostrongylus colubriformis (vlasovec kozí), Nematodirus battus (vlasovec),

Ostertagia circumcincta (vlasovec), Trichostrongylus axei (vlasovec konský), Cooperia spp. (vlasovec) a

Hymenolepis nana (pásomnica detská), pri kontrole a liečbe protozoárnych ochorení spôsobovaných napríklad

Eimeria spp. (kokcídia), ako sú

Eimeria tenella (kokcídia kuracia),

Eimeria acervulina,

Eimeria brunetti,

Eimeria maxima a

Eimeria necatrix,

Trypanosoma cruzi (trypanozóma americká),

Leishmania spp.,

Plasmodium spp.

Babésia spp.,

Trichomonadidae spp.,

Histomonas spp.,

Giardia spp.,

Toxoplasma spp.,

Entamoeba histolytica a

Theileria spp..

Vynález rovnako opisuje spôsob hubenia škodcov na určitom mieste, ktorý sa vyznačuje tým, že sa na toto miesto

164 aplikuje účinné množstvo zlúčeniny všeobecného vzorca I alebo II .

Pri praktickom použití hmyzu alebo roztočovitých tento spôsob realizuje tak, prostredie v ktorom podľa vynálezu. V zaistiť vyhubenie aplikuj e

0,005 kg do podmienkach primeranú nepriaznivých poveternostných podmienok, pri rastú, tomto článkonožcov sa na hubenie článkonožcov, najmä a nematód poškodzujúcich rastliny že sa na aplikuje prípade takéto účinné • rastliny, ; množstvo miesto, nematód, sa na alebo účinná látka v množstve pohybujúcom sa 15 kg na hektár ošetrovanej plochy. V môžu, v závislosti od hubeného ochranu aj nižšie dávky.

alebo na zlúčeniny kde sa má všeobecne zhruba od ideálnych poskytnúť tomu za škodcu,

Naproti hubení rezistent-

ných škodcov a v závislosti od iných faktorov môže byť nutné používať vyššie dávky účinnej látky. Optimálne dávkovanie zvyčajne závislé od množstva faktorov, napríklad od druhu hubeného škodca, od druhu a rastového štádia zamorenej rastliny, od vzdialenosti riadkov a rovnako od spôsobu aplikácie. Rozsah efektívnych dávok účinných látok sa výhodne pohybuje od cca 0,01 kg/ha zhruba do 2 kg/ha.

Pri hubení škodcov žijúcich v pôde sa účinná látka, zvyčajne vo forme vhodného prostriedku, rovnomerne rozptýli po ošetrovanom povrchu (napríklad rozhadzovaním alebo ošetrením v pruhoch) , a to ľubovoľným vhodným spôsobom. Ak je to žiadúce, možno ošetrovať celú plochu poľa alebo miesta, kde sa pestuje úžitková rastlina, alebo sa môže aplikácia i .

uskutočňovať v tesnej blízkosti semien alebo rastlín, ktoré chceme chrániť pred zamorením. Účinnú zložku možno do pôdy zmyť postrekom ošetrenej plochy vodou alebo ju ponechať na povrchu, aby ju do pôdy spláchol dážď. Počas aplikácie alebo po aplikácii sa môže prostriedok prípadne v pôde mechanicky rozptýliť, napríklad zaoraním alebo pomocou kultivátorov. Aplikáciu možno uskutočniť pred siatím, pri siatí, po siatí ale pred vzídením, alebo po vzídení. Okrem toho sa môžu rovnako ošetriť semená pred ich siatím s tým, že sa účinky aktívnej látky prejavia až po zasiatí.

165

Škodcovia, najmä hmyz alebo roztočovité a nematódy, ktoré napádajú nadzemné časti rastlín, sa môžu hubiť aj tak, že sa účinnou látkou ošetria listy rastlín. Zlúčeniny podľa vynálezu sú schopné hubiť škodcov požierajúcich časti rastlín vzdialených od miesta aplikácie. Tak napríklad hmyz požierajúci listy sa ničí systemickým pôsobením účinnej látky aplikovanej napríklad ku koreňom rastliny. Ďalej potom môžu zlúčeniny podľa vynálezu znižovať napadnutie rastlín v dôsledku svojich repelentných účinkov.

Zlúčeniny podľa vynálezu a opisované spôsoby hubenia škodcov sa zvlášť dobre hodia na ochranu polí, lúk, plantáží, skleníkov, sadov a viníc, okrasných rastlín, parkových a lesných stromov. Ako príklady rastlín a plodín, ktoré možno týmito účinnými látkami chrániť, možno uviesť obilniny (ako kukuricu, pšenicu, ryžu a cirok), bavlník, tabakovník, zeleninu (ako fazuľa, kalerábovité, uhorky a tekvice, šalát, cibuľa, rajčiaky a papriky), poľné plodiny (ako zemiaky, cukrovú repu, podzemnicu olejnú, sóju a repku olejnú), cukrovú trstinu, lúky a porasty krmív (ako kukurica, cirok a lucerna), plodiny pestované na plantážach (ako sú čajovník, kávovník, kakaovník, banánovník, palma olejná, palma kokosová, kaučukovník, korenie), sady a háje (napríklad s porastom kôstkovín a jadrovín, citrusov, kiwi, avokáda, manga, olív a vlašských orechov), vinice, okrasné rastliny, skleníkové záhradné a parkové kvetiny a kríky a lesné stromy (ako opadavé tak stále zelené) v lesoch a škôlkach.

Zlúčeniny podľa vynálezu sa môžu taktiež používať na ochranu dreva a reziva (stojaté drevo, vyťažené drevo, porezané drevo, skladované drevo, stavebné drevo) proti napadnutiu rôznymi škodcami, napríklad piliarkovými, chrobákmi alebo termitmi.

Ďalej sa môžu zlúčeniny podľa vynálezu používať na ochranu skladovaných produktov, ako je zrno, ovocie, orechy, korenie a tabak, a to či nespracované, rozomleté alebo spracované na rôzne výrobky, proti napadnutiu moľovitými

166 chrobákmi, roztočmi a zrniarom. Chrániť sa môžu rovnako živočíšne produkty, ako koža, vlasy, a perie v prírodnej alebo spracovanej koberce alebo textilné výrobky) proti chlpy a vlásie, vlna forme (napríklad ako napadnutiu moľovitými a chrobákmi, ako aj skladované mäso · a ryby proti napadnutiu chrobákmi, roztočmi a muchami.

Zlúčeniny podľa vynálezu sú okrem toho zvlášť vhodné na hubenie článkonožcov, helmintov alebo prvokov rozširujúcich alebo prenášajúcich choroby na človeka a na domáce zvieratá, napríklad na hubenie vyššie uvedených škodcov a najmä na hubenie kliešťov, zákožiek, vší, bích, komárov a pakomárov, obťažných a choroby prenášajúcich múch. Zlúčeniny podľa vynálezu sú zvlášť vhodné na hubenie článkonožcov, helmintov alebo prvokov nachádzajúcich sa v domácich zvieratách ako hostiteľoch alebo týchto škodcov živiacich sa na koži alebo v koži, alebo sajúce krv vyššie uvedených zvierat. Na tento účel možno opisované látky aplikovať orálne, parenterálne, perkutánne alebo miestne.

Ďalej sa môžu zlúčeniny podľa vynálezu používať na liečbu kokcidiózy, čo je ochorenie spôsobované výtrusovcami rodu Eimer'ia, ktoré môže spôsobovať značné ekonomické straty pri chove domácich zvierat a vtákov, najmä v prípade intenzívneho chovu. Touto chorobou môže byť napadnutý hovädzí dobytok, ovce, prasatá a králiky, zvlášť závažné je však toto ochorenie pri hydine, najmä pri kuratách. Aplikácia malého množstva zlúčeniny podľa vynálezu, výhodne v kombinácii s krmivom pre hydinu, úplne zabraňuje alebo značne obmedzuje výskyt kokcidiózy. Zlúčeniny podľa vynálezu sú účinné ako proti cekálnej tak proti intestinálnej forme tejto choroby. Zlúčeniny podľa vynálezu majú účinok aj na oocysty, pretože značne znižujú ich počet a sporuláciu už vzniknutých oocýst. Vyššie uvedené ochorenie hydiny je obyčajne rozširované vtákmi, ktorí prehltli infikujúci organizmus nachádzajúci sa truse, v kontaminovanom stelive alebo pôde, alebo v krmive či vo vode určenej na napájanie. Choroba sa prejavuje krvácaním, hromadením krvi v slepom alebo tenkom čreve, prenikaním krvi

167 do trusu, celkovou slabosťou a tráviacimi problémami. Choroba často končí uhynutím zvieraťa, ale aj tí vtáci, ktorí ťažké ochorenie prežijú, majú v dôsledku infekcie podstatne nižšiu trhovú hodnotu.

Prostriedky opísané ďalej na aplikáciu na rastúce úžitkové rastliny alebo na miesta ich pestovania, a ako moridlá osiva, možno alternatívne používať aj na miestnu aplikáciu na človeka a zvieratá, ako aj na ochranu skladovaných produktov, zariadení na vybavenie domácností, pozemkov a životného prostredia všeobecne.

Medzi vhodné spôsoby aplikácie zlúčenín podľa vynálezu patria:

v prípade rastúcich úžitkových rastlín postrek na list, aplikácia popraše, granulátu, rosy a peny, ako aj suspenzie jemne rozptýleného alebo enkapsulovaného prostriedku na ošetrenie pôdy, a ďalej ošetrovanie koreňov rastlín kvapalnými zálievkami, práškami, granulátmi, dymami a penami, ako aj ošetrovanie semien úžitkových rastlín formou morenia osiva kvapalnými moridlami alebo práškovými moridlami;

v prípade vystavených parenterálna, obsahujúceho protrahovaný prvokom, napríklad zapravenie infekcii orálna účinnú účinok osôb alebo článkonožcami, alebo látku proti zvierat infikovaných alebo helmintami alebo prvokmi miestna aplikácia prostriedku vykazujúcu okamžitý alebo/a článkonožcom, helmintom alebo tohto prostriedku do potravy či krmiva alebo do vhodného farmaceutického prostriedku určeného na orálne podanie, do požívateľných návnad, soľných lízadiel, doplnkov do krmiva, preparátov na polievanie, postrekov, kúpeľov, preparátov na namáčanie, popraší, mastí, šampónov, krémov, voskov a systémov, ktoré dobytok ovláda sám;

v prípade okolia všeobecne alebo špecifických miest, kde sa škodcovia môžu ukrývať, vrátane skladovaných produktov, dreva a reziva, vybavenia domácnosti a obytných a prie

168 myseľných budov a miestností aplikácia postrekom, rosením, poprášením, zadymovaním, voskovaním, lakovaním, vo forme granulátu alebo návnady, dávkovaním do vodných ciest, studní, vodojemov a inej tečúcej alebo stojatej vody;

domácim zvieratám v krmive s cieľom hubenia lariev v ich výkaloch.

V praxi sa zlúčeniny podľa vynálezu najčastejšie spracovávajú na vhodné prostriedky, ktoré sa môžu používať na hubenie článkonožcov, najmä hmyzu alebo roztočovitých, nematód, helmintov a prvokov. Ide o prostriedky ľubovoľného typu, o ktorých je v odbore známe, že sú vhodné na aplikáciu na príslušných škodcov s cieľom hubenia škodlivých článkonožcov v miestnostiach alebo v otvorenom priestore. Tieto prostriedky obsahujú aspoň jednu zlúčeninu podľa vynálezu, ako bola opísaná vyššie, ako účinnú látku v kombinácii s jednou alebo niekoľkými kompatibilnými zložkami, ktorými sú napríklad pevné alebo kvapalné nosiče či riedidlá, pomocné látky, povrchovoaktívne činidlá a pod., ktoré sú vhodné na daný účel a prijateľné v poľnohospodárstve alebo medicíne. Tieto prostriedky, ktoré sa môžu pripravovať ľubovoľným spôsobom známym v danom odbore, sú predmetom vynálezu.

Vyššie uvedené prostriedky môžu rovnako obsahovať ďalšie prísady, ako ochranné koloidy, adhezíva, zahusťovadlá, tixotropné činidlá, penetračné činidlá, postrekové oleje (najmä pri akaricídnej aplikácii), stabilizátory, konzervačné prísady (najmä konzervačné prísady proti pliesňam), komplexotvorné činidlá a pod., ako aj iné známe pesticídne účinné látky (najmä insekticídy, akaricídy, nematocídy alebo fungicídy) alebo látky regulujúce rast rastlín. Všeobecne povedané, zlúčeniny používané v zmysle vynálezu sa môžu kombinovať so všetkými pevnými či kvapalnými prísadami aké sú v odbore pesticídnych prostriedkov obvyklé.

Prostriedky vhodné na aplikáciu v poľnohospodárstve, záhradníctve a pod. zahŕňajú preparáty použiteľné napríklad

169 ako postreky, popraše, granuláty, dymy, peny, emulzie a pod..

Medzi prostriedky vhodné na aplikáciu stavovcom alebo človeku patria preparáty použiteľné na orálnu, parenterálnu, perkutánnu (napríklad polievaním alebo ponáraním) alebo miestnu aplikáciu.

Prostriedky na orálne podanie obsahujú jednu alebo niekoľko zlúčenín podľa vynálezu v kombinácii s farmaceutický použiteľnými nosičmi alebo látkami na povlečenie hotových preparátov a vyrábajú sa napríklad vo forme tabliet, piluliek, kapsulí, pást, gélov, nálevov, premedikovanej potravy a krmiva, premedikovanej vody na napájanie, premedikovaných kŕmnych doplnkov, bolusov so spomaleným uvoľňovaním účinnej látky alebo iných foriem so spomaleným uvoľňovaním účinnej látky, určených na zotrvávanie v gastrointestinálnom trakte. Všetky tieto formy môžu obsahovať účinnú látku v mikrokapsuliach alebo potiahnutú povlakmi nestálymi buď v kyslom alebo zásaditom prostredí, alebo inými farmaceutický použiteľnými povlakmi. Rovnako sa môžu používať kŕmne premixy a koncentráty obsahujúce zlúčeniny podľa vynálezu, najmä na prípravu premedikovaného krmiva, vody na napájanie alebo iných materiálov určených na konzumáciu zvieratami.

Prostriedky na parenterálnu aplikáciu zahŕňajú roztoky, emulzie alebo suspenzie účinnej látky v ľubovoľnom farmaceutický použiteľnom nosnom prostredí a pevné či polotuhé subkutánne implantáty alebo pelety určené na postupné dlhodobé uvoľňovanie účinnej látky. Tieto preparáty možno pripravovať a sterilizovať ľubovoľným vhodným spôsobom známym v danom odbore.

Prostriedky na perkutánnu a miestnu aplikáciu zahŕňajú postreky, popraše, nálevy, kúpele, prostriedky na umývanie, maste, šampóny, krémy alebo vosky a prípadné zariadenie (napríklad ušné štítky) pripevňované na zvieratá tak, aby bol umožnený prehľad o lokálnej alebo systemickej aplikácii prostriedku, ktorý bol určený na hubenie článkonožcov.

170

Pevné alebo kvapalné návnadové prostriedky vhodné na hubenie článkonožcov sa skladajú z jednej alebo niekoľkých zlúčenín všeobecného vzorca I a nosiča alebo riedidla, ktoré môže obsahovať stráviteľný materiál alebo inú látku, ktorá spôsobí, že článkonožec začne prostriedok konzumovať.

Používané dávkovanie zlúčenín podľa vynálezu sa môže meniť v širokom rozsahu, najmä potom v závislosti od druhu hubeného škodca a od stupňa zamorenia, napríklad úžitkových rastlín, týmito škodcami. Prostriedky podľa vynálezu zvyčajne obsahujú cca 0,05 až 95 % (hmotnostné percentá) jednej alebo niekoľkých účinných látok podľa vynálezu, zhruba 1 až 95 % jedného alebo niekoľkých pevných alebo kvapalných nosičov a prípadne 0,1 až 50 % jednej alebo niekoľko kompatibilných zložiek, ako povrchovoaktívne činidlá a pod..

V tomto texte sa výrazom nosič rozumie organický alebo anorganický, prírodný alebo syntetický materiál, s ktorým sa účinná látka kombinuje na uľahčenie svojej aplikácie na rastlinu, na semená alebo do pôdy. Tento nosič je teda všeobecne inertný a musí byť prijateľný resp. použiteľný (napríklad použiteľný v poľnohospodárstve, najmä pre ošetrovanú rastlinu).

Nosič môže byť pevný, hliniek, prírodných alebo kremičitého, živíc, voskov, ako je to napríklad v prípade syntetických silikátov, oxidu pevných minerálnych hnoj ív (napríklad amónnych solí), drvených prírodných minerálov, ako sú kaolíny, hlinky, mastenec, krieda, kremeň, attapulgit, montmorillonit, bentonit alebo kremelina a. drtených syntetických minerálnych látok, ako sú kremelina, oxid hlinitý a silikáty, najmä kremičitany hlinité a horečnaté. Ako pevné nosiče na prípravu granúlí sú vhodné napríklad drvené a frakciované prírodné horniny, ako vápenec, mramor, pemza, sepiolit a dolomit, ako aj syntetické granule z anorganických a organických múčok, a granule z organického materiálu, ako sú piliny, škrupiny kokosových orechov, kukuričné klasy a tabakové stonky, ďalej kremelina, kukuričné plevy,

171 fosforečnan vápenatý, práškový korok, sadze, aktívne uhlie, vo vode rozpustné polyméry, živice, vosky a pevné minerálne hnojivá. Tieto pevné prostriedky môžu prípadne obsahovať jedno alebo niekoľko kompatibilných zmáčadiel, dispergátorov, emulgátorov alebo farbív, a tieto prísady, ak sú pevné, môžu zároveň slúžiť ako riedidlá.

Nosič môže byť taktiež kvapalný a v tomto smere možno ako príklady uviesť vodu, alkoholy, najmä butanol, alebo glykol, ako aj ich étery alebo estery, najmä metylglykolacetát, ďalej ketóny, najmä acetón, cyklohexanón, metyletylketón, metylizobutylketón a izoforón, ropné frakcie, ako parafínované alebo aromatické uhľovodíky, najmä xylény alebo alkylnaftalény, a minerálne a rastlinné oleje, ďalej alifatické chlórované uhľovodíky, najmä trichlóretán alebo metylénchlorid, alebo aromatické chlórované uhľovodíky, najmä chlórbenzény, vo vode rozpustné alebo silno polárne rozpúšťadlá, ako dimetylformamid, dimetylsulfoxid alebo N-metylpyrolidón, skvapalnené plyny a pod., ako aj ich zmesi.

Povrchovoaktívnym činidlom môže byť emulgátor, dispergátor alebo zmáčadlo iónového alebo neiónového typu, alebo zmes takýchto povrchovoaktívnych činidiel. V tomto smere možno uviesť napríklad soli polyakrylových kyselín, soli lignosulfónových kyselín, soli fenolsulfónových alebo naftalénsulfónových kyselín, polykondenzáty etylénoxidu s mastnými alkoholmi, mastnými kyselinami alebo s estermi či amínmi mastnej rady, substituované fenoly (najmä alkylfenoly alebo arylfenoly)), soli esterov sulfónjantárovej kyseliny, deriváty taurínu (najmä alkyltauráty), estery alkoholov či polykondenzátov etylénoxidu s fenolmi s kyselinou fosforečnou, estery mastných kyselín s polyolmi a sulfátmi, sulfonáty a fosfáty vyššie uvedených zlúčenín. Prítomnosť najmenej jedného povrchovoaktívneho činidla je obyčajne nevyhnutné v prípade, že účinná látka alebo/a inertný nosič sú vo vode zle rozpustné alebo nie sú vo vode rozpustné vôbec, pričom sa. ako nosná látka príslušnej aplikačnej formy používa práve voda.

172

Prostriedky podľa vynálezu môžu obsahovať rôzne ďalšie prísady, ako adhezíva a farbivá. Pri výrobe príslušných prostriedkov možno používať adhezíva, ako karboxymetylcelulózu a prírodné či syntetické polyméry vo forme práškov, granulí alebo latexov, ako sú arabská guma, polyvinylalkohol

a polyvinylacetát, ako aj prírodné fosfolidy, a lecitíny, a farbivá, ako oxidy titánu alizarínové farbivá, mangánu boru, medi, kobaltu, syntetické fosfolipidy. anorganické pigmenty, a berlínska modrá, a farbivá, azofarbivá a ako aj stopové prvky vo forme napríklad solí železa, molybdénu a zinku.

ako sú cefalíny Ďalej sa môžu používať napríklad oxidy železa, organické farbivá, ako kovové ftalokyanínové

Prostriedky s obsahom zlúčenín všeobecného vzorca I, ktoré sa môžu aplikovať na hubenie článkonožcov, nematódov ktoré škodia rastlinám, helmintov alebo prvokov, môžu takisto obsahovať synergické prísady (napríklad piperonylbutoxid alebo sesamex), stabilizátory, ďalšie insekticídy, akaricídy, nematocídy, antihelmintiká alebo antikokcidiárne činidlá, fungicídy (a to alebo na poľnohospodárske alebo veterinárne použitie, ako napríklad benomyl alebo iprodion), baktericídy, atraktanty alebo repelenty pre článkonožce alebo stavovce alebo feromóny, deodoranty, aromatické prísady, farbivá a pomocné terapeutické činidlá, napríklad stopové prvky. Tieto prísady môžu zlepšovať účinnosť prostriedku, jeho zotrvanie na ošetrenom povrchu, bezpečnosť, absorpciu alebo spektrum účinku, alebo umožňujú, že príslušný prostriedok môže pri jenom ošetrení zvieraťa alebo určitej plochy vykonať aj ďalšie užitočné funkcie.

Ako príklady iných pesticídne účinných zlúčenín, ktoré môžu byť prítomné v prostriedkoch podľa vynálezu, alebo ktoré sa môžu používať v spojení s prostriedkami podľa vynálezu, možno uviesť acepát, chlórpyrofos, demeton-S-metyl, disulfoton, etoprofos, fenitrotion, malation, monocrotophos, paration, phosalon, pirimiphos-metyl, triazophos, cyflutrin,, cypermetrin, deltametrin, fenpropatrin, fenvalerát, permetrin, aldicarb, carbosulfán, metomyl, oxamyl, pirimicarb,

173 bendiocarb, teflubenzuron, dicofol, endosulfán, lindán, benzoximát, cartap, cyhexatín, tetradifón, avermectíny, ivermectíny, milbemycíny, tiophanát, trichlórfon, dichlórvos, diaveridín a dimetriadazol.

Pri aplikáciách v poľnohospodárstve sa teda zlúčeniny všeobecného vzorca I používajú obyčajne vo forme prostriedkov, ktoré majú rôzne pevné alebo kvapalné formy.

Ako pevné formy prostriedkov podľa vynálezu možno uviesť popraše (v ktorých sa obsah účinnej látky všeobecného vzorca I pohybuje do 80 %), zmáčáteľné prášky a granule (vrátane granulí dispergovateľných vo vode), najmä granule získané vytlačovaním, lisovaním, impregnáciou granulovaného nosiča alebo granulovaním práškového prostriedku, pričom obsah účinnej látky všeobecného vzorca v týchto zmáčateľných práškoch alebo granuliach sa pohybuje medzi cca 0,5 a 80 %. Na dlhodobejšie ošetrovanie stojatých alebo tečúcich vôd možno používať pevné homogénne alebo heterogénne prostriedky obsahujúce jednu alebo niekoľko zlúčenín všeobecného vzorca I, napríklad granule, pelety, brikety alebo kapsule. Obdobný efekt možno dosiahnuť dávkovaním vyššie opísaných, vo vode dispergovateľných koncentrátov, do ošetrovanej pôdy.

Medzi vhodné kvapalné prostriedky patria napríklad vodné a nevodné roztoky a suspenzie (ako emulgovateľné koncentráty, emulzie, suspenzné koncentráty, disperzie a roztoky), ako aj aerosóly. Kvapalné prostriedky taktiež zahŕňajú najmä emulgovateľné koncentráty, disperzie, emulzie, suspenzné koncentráty, aerosóly, zmáčáteľné prášky (alebo striekacie prášky), suché suspendovateľné koncentráty a pasty, čo sú napospol prostriedky buď kvapalné alebo určené na prípravu kvapalných preparátov, ktoré sa aplikujú napríklad ako vodné postreky (vrátane postrekových aplikácií za použitia nízkych a ultranízkych objemov), ako hmly a aerosóly.

Kvapalné prostriedky, napríklad vo forme emulgovateľných alebo rozpustných koncentrátov, najčastejšie obsahujú cca 5 až

174 % hmotnostných účinnej látky, zatiaľ čo emulzia alebo roztoky vhodné na aplikáciu obsahujú zhruba 0,01 až 20 % účinnej látky. Okrem rozpúšťadla môžu emulgovateľné koncentráty prípadne obsahovať zhruba 2 až 50 % vhodných prísad, ako stabilizátorov, povrchovoaktívnych činidiel, penetračných činidiel, inhibítorov korózie, farbív alebo adhezív. Z týchto koncentrátov sa môže riedením vodou získať emulzia s ľubovoľnou žiadanou koncentráciou účinnej látky, zvlášť vhodných na aplikáciu na rastliny. Emulzné prostriedky môžu byť typu voda v oleji alebo olej vo vode a môžu mať hustú konzistenciu.

Okrem normálnych poľnohospodárskych aplikácií možno kvapalné prostriedky podľa vynálezu používať aj na ošetrovanie substrátov alebo miest zamorených alebo vystavených zamoreniu článkonožcami (a inými škodcami, proti ktorým sú zlúčeniny podľa vynálezu účinné), vrátane budov, vnútorných i vonkajších skladovacích alebo výrobných priestorov, kontajnerov a stojatých či tečúcich vôd.

Všetky tieto vodné disperzie alebo emulzie či postrekové zmesi možno aplikovať, napríklad na úžitkové rastliny, ľubovoľným vhodným spôsobom, hlavne postrekom, v dávkach pohybujúcich sa rádovo zhruba od 100 do 1 200 litrov postrekovej zmesi na hektár, ale aj vo vyšších alebo nižších dávkach (napríklad pri aplikáciách za použitia nízkych alebo ultranízkych objemov), a to v závislosti od danej potreby a od aplikačnej techniky. Zlúčeniny a prostriedky podľa vynálezu sa účelne aplikujú na porast a najmä na korene alebo listy rastlín zamorených škodcami, ktorých je potrebné eliminovať. Ďalší spôsob aplikácie zlúčenín alebo prostriedkov podľa vynálezu spočíva v dávkovaní prostriedkov obsahujúcich účinnú látku do vody určenej na závlahu. Túto závlahu možno uskutočniť postrekom v prípade pesticídov vhodných na aplikáciu na list alebo zálievkou či podpovrchovou zálievkou v prípade pôdnych a systemických pesticídov.

Koncentrované suspenzie, ktoré možno aplikovať postrekom,

175 sa pripravujú tak, aby vznikol stabilný tekutý produkt, z ktoré sa pevné podiely neusadzujú (jemné mletie), a zvyčajne obsahujú zhruba 10 až 75 % účinnej látky, cca 0,5 až 30 % povrchovoaktívnych činidiel, zhruba 0,1 až 10 % tixotropných činidiel, asi 0 až 30 % vhodných prísad, ako činidiel proti

inhibítory korózie, a ako nosič účinná látka

V nosiči môžu alebo anorganické soli, proti usadzovaniu zamŕzaniu vody.

peneniu, lá,, adhezíva v ktorej je nerozputná. pevné látky . preventívne stabilizátory, penetračné činidvodu zle byť.

alebo organickú kvapalinu, rozpustná alebo je vôbec rozpustené určité organické a tieto prísady pevných látok alebo pôsobia bránia

Zmáčateľné prášky (alebo postrekové prášky) sa obvykle pripravujú tak, aby obsahovali zhruba 10 až 80 % hmotnostných účinnej látky, cca 20 až 90 % pevného nosiča, asi 0 až 5 % zmáčadla, zhruba 3 až 10 % dispergátora a prípadne cca 0 až

% jedného alebo niekoľkých stabilizátorov alebo/a iných aditív, ako penetračných činidiel,, adhezív, činidiel proti zlepovaniu farbív a pod.. Na prípravu týchto zmáčateľných práškov sa účinná látka alebo látky dôkladne zmiešajú vo vhodných miešacích zaradeniach s ďalšími zložkami, ktorými môže byť impregnovaný porézny nosič, a zmes sa rozomelie v mlynoch alebo iných vhodných zariadeniach tohto druhu. Týmto spôsobom sa získavajú zmáčateľné prášky s výhodnou zmáčateľnosťou a suspendovateľnosťou. Tieto prášky možno suspendovať vo vode za vzniku suspenzie s ľubovoľnou žiadanou i koncentráciou a túto suspenziu potom možno veľmi výhodne používať, najmä na aplikáciu na list rastlín.

Vo vode dispergovateľné dispergujú vo vode) majú zmáčateľných práškov. Tieto granule (granule, ktoré sa ľahko zloženie veľmi blízke zloženiu granule možno pripravovať granulovaním preparátov opísaných pri zmáčateľných práškoch, a to buď vlhkou cestou s inertným plnivom 20 % hmotn. vody, (jemne rozdrvená účinná látka sa zmieša a malým množstvom vody, napríklad s 1 až alebo s vodným roztokom dispergátora či plniva, zmes sa vysuší a preoseje) alebo suchou cestou

176 (lisovanie s následným rozdrvením a preosiatím).

Aplikačná dávka (účinná dávka) účinnej látky, rovnako ako príslušného prostriedku, sa obyčajne pohybuje zhruba medzi 0,005 a 15 kg/ha, výhodne zhruba od 0,01 do 2 kg/ha. Aplikačné dávky a koncentrácie používaných prostriedkov sa teda môžu meniť v závislosti od aplikačnej metódy a od charakteru prostriedku a spôsobu jeho použitia. Prostriedky aplikované s ciel'om hubiť článkonožce, nematódy poškodzujúce rastliny, helminty alebo prvoky obyčajne obsahujú cca 0,00001 až 95 %, najmä zhruba 0,0005 až 50 % hmotn. jednej alebo niekoľkých zlúčenín všeobecného vzorca I alebo všetkých účinných zložiek (t. j. zlúčeniny alebo zlúčenín všeobecného vzorca I spolu s inými látkami toxickými pre článkonožce a nematódy, anthelmintikami, antikokcidiárnymi účinnými látkami, synergistami, stopovými prvkami alebo stabilizátormi). Konkrétny typ prostriedku a konkrétne aplikačné dávky si na dosiahnutie požadovaného účinku alebo účinkov volia samotní poľnohospodári, a to či v rastlinnej alebo živočíšnej výrobe, lekári či veterinárni lekári, pracovníci zaoberajúci sa hubením škodcov a iní odborníci.

Pevné a kvapalné prostriedky určené na miestnu aplikáciu na zvieratá, drevo, skladované produkty alebo zariadenia domácností zvyčajne obsahujú zhruba 0,00005 až 90 %, najmä cca 0,001 až 10 % hmotn. jednej alebo niekoľkých zlúčenín všeobecného vzorca I. Pevné a kvapalné prostriedky určené na orálnu alebo parenterálnu (vrátane , perkutánnej) aplikáciu živočíchom normálne obsahujú asi 0,1 až 90 % hmotn. jednej alebo niekoľkých zlúčenín všeobecného vzorca I. Premedikované krmivá normálne obsahujú cca 0,001 až 3 % hmotn. jednej alebo niekoľkých zlúčenín všeobecného vzorca I. Koncentráty a kŕmne doplnky určené na miešanie s krmivom normálne obsahujú zhruba od 5 do 90 %, výhodne cca od 5 do 50 % hmotn. jednej alebo niekoľkých zlúčenín všeobecného vzorca I. Minerálne soľné lízadlá normálne obsahujú asi od 0,1 do 10 % hmotn. jednej alebo niekoľkých zlúčenín všeobecného vzorca I.

177

Popraše a kvapalné prostriedky určené na aplikáciu pre dobytok, osoby, veci a zariadenia, budovy a vonkajšie priestory môžu obsahovať zhruba 0,0001 až 15 %, najmenej cca 0,005 až 2 % hmotn. jednej alebo niekoľkých zlúčenín všeobecného vzorca I. Vhodné koncentrácie jednej alebo niekoľkých zlúčenín všeobecného vzorca I v ošetrovaných vodách sa pohybujú zhruba medzi 0,0001 a 20 ppm, najmenej zhruba od 0,001 do 5,0 ppm a takéto koncentrácie sa môžu, po určitý čas, používať i terapeuticky pri chove rýb. Požívateľné návnady môžu obsahovať od cca 0,01 do asi 5 %, výhodne zhruba od 0,01 do 1,0 % hmotn. jednej alebo niekoľkých zlúčenín všeobecného vzorca I.

Pri parenterálnej, orálnej, perkutánnej alebo inej aplikácii stavovcom závisí dávkovanie zlúčenín všeobecného vzorca I od druhu, veku a zdravotného stavu príslušného stavovca, ako aj od charakteru a stupni aktuálneho alebo potencionálneho zamorenia škodlivými článkonožcami, helmintami, alebo prvokmi. Na protrahovanú medikáciu pri orálnom alebo parenterálnom podaní sú všeobecne vhodné jednorazové dávky od cca 0,1 do asi 100 mg, výhodne zhruba od 2,0 do 20,0 mg/kg telesnej hmotnosti živočícha alebo denné dávky v množstve cca 0,01 až 20,0 mg, výhodne zhruba 0,1 až 5,0 mg/kg telesnej hmotnosti živočícha. Pri použití prostriedkov alebo zariadení

s postupným uvoľňovaním účinnej látky možno dávky potrebné pre časový interval niekoľkých mesiacov spojiť a živočíchom ich aplikovať pri jedinej príležitosti.

Nasledujúce príklad 166 až 177 ilustrujú prostriedky podľa vynálezu, použiteľné proti článkonožcom, najmä hmyzu alebo roztočovitým, nematódam, helmintom alebo prvokom, ktoré obsahujú ako účinnú zložku zlúčeninu alebo zlúčeniny všeobecného vzorca I, najmä zlúčeniny zodpovedajúce všeobecnému vzorcu II, ako látky opísané v príkladoch 1 až 164.

Prostriedky opísané v príkladoch 166 až 171 možno vždy riediť vodou na postrekové preparáty obsahujúce účinné látky v koncentráciách vhodných pre každú aplikáciu.

178

V príkladoch 166 až 177 sa všetkými uvádzanými percentami rozumejú hmotnostne percentá. Používané pomocné preparáty, označované obchodnými názvami, majú nasledujúce chemické vlastnosti :

obchodný názov chemické zloženie

Etylan BCP

Soprophor BSU

Arylan CA

Solvesso 150

Arylan S

Darvan č. 2

Calite PF

Sopropon T36

Rhodigel 23 kondenzačný produkt nonylfenolu s etylénoxidom kondenzačný produkt tristyrylfenolu s etylénoxidom % (hmotnosť/objem) roztok dodecylbenzénsulfonátu vápenatého ľahké aromatické rozpúšťadlo (C₁₀) dodecylbenzénsulfonát sodný lignosulfonát sodný syntetický nosič na báze kremičitanu horečnatého sodná soľ polykarboxylovej kyseliny xantán

Bentone 38

Aerosil organický preparát horečnatého montmorillonitu oxid kremičitý s veľmi jemnými časticami

Príklad 166

179

Z nasledujúcich zložiek koncentrát;

sa pripraví vo vode rozpustný účinná látka

Etylan BCP

N-metylpyrolidón

Etylan BCP sa rozpustí v časti N-metylpyrolidónu, pridá sa účinná látka a zmes sa za miešania zohrieva až po úplné rozpustenie všetkých pevných zložiek. Výsledný roztok sa potom pridaním zvyšku rozpúšťadla upraví na požadovaný objem.

Príklad 167

Z' nasledujúcich zložiek sa pripraví emulgovateľný koncentrát:

účinná látka

Soprophor BSU

Arylan CA

N-metylpyrolidón

Solvesso 150

%

Soprophor BSU, Arylan CA a účinná látka sa rozpustí v N-metylpyrolidóne a roztok sa pridaním preparátu Solvesso 150 doplní na požadovaný objem.

Príklad 168

Z nasledujúcich zložiek sa pripraví zmáčateľný prášok:

účinná	látka	40	%
Arylan	S	2	%
Darvan	č. 2	5	%
Celíte	PF	53	%

Jednotlivé zložky sa zmiešajú a zmes sa rozomelie v kladivovom mlyne na častice s veľkosťou pod 50μιη.

180

Príklad 169

Z nasledujúcich zložiek sa pripraví vodný suspenzný koncentrát:

účinná látka

40,00 %

Etylan BCP	1,00	%
Sopropon T36	0,20	%
etylénglykol	5,00	%
Rhodigel 23	0,15	%
voda	53,65	%

Jednotlivé zložky sa dôkladne zmiešajú a zmes sa rozomieľa v guľovom mlyne tak dlho, až stredná veľkosť častíc je nižšia ako 3 gm.

Príklad 170

Z nasledujúcich zložiek sa pripraví emulgovateľný suspenzný koncentrát:

účinná látka 30,0 %

Etylan BCP 10,0 %

Bentone 38 0,5 %

Solvesso 150 59,5 %

Príklad 171

Z nasledujúcich zložiek sa pripravia vo vode dispergovateľné granule:

účinná	látka	30
Darvan	č. 2	15
Arylan	S	8
Celíte	PF	47

181

Jednotlivé fluidnom mlyne množstvom vody zložky sa zmiešajú, zmes sa rozomelie vo a potom sa počas skrápania dostatočným (do 10 % hmotnosť/objem) granule spracujú v rotačnom peletizére. Výsledný granulát sa potom zbaví nadbytku vody vysušením za vznášania.

Príklad 172

Dôkladným zmiešaním nasledujúcich pripraviť popraš:

zložiek sa môže

účinná látka mimoriadne jemný mastenec až 10 % až 90 %

Táto popraš sa môže aplikovať na miesta zamorené článkonožcami, ako sú napríklad smetištia alebo skládky odparu, skladované produkty alebo zariadenia domácností alebo ich je možné podávať zvieratám zamoreným alebo vystaveným zamoreniu článkonožcami. Vhodnými prostriedkami na distribúciu popraše na miesto zamorené článkonožcami sú napríklad ručné alebo mechanické poprašovače alebo vhodné zariadenia, ktoré dobytok obsluhuje sám.

Príklad 173

Dôkladným zmiešaním nižšie pripraviť požívateľnú návnadu:

účinná látka pšeničná múka uvedených zložiek možno

0,1 až 1,0 %

80,0 % melasa

19,9 až 19,0 %

Táto požívateľná návnada sa môže rozmiestniť na vhodných miestach, napríklad v domácnostiach a priemyselných budovách, v kuchyniach a skladoch nemocníc, alebo mimo budovy tam, kde prichádza k zamoreniu článkonožcami, napríklad mravcami, sarančatmi, švábami a muchami, čím dôjde k vyhubeniu tíchto škodcov, ktorí návnadu zožerú.

182

Príklad 174

Z nižšie uvedených zložiek možno pripraviť, roztok:

účinná látka %

dimety!sulfoxid

Účinná látka sa za prípadného miešania alebo/a zohrievania rozpustí v dimetylsulfoxide. Tento roztok sa môže aplikovať na domáce zvieratá zamorené článkonožcami perkutánne polievaním alebo, po sterilizácii filtráciou cez polytetrafluóretylénovú membránu s pórami s veľkosťou 0,22 μηι, parenterálne injekciou v dávke od 1,2 do 12 ml roztoku na 100 kg telesnej hmotnosti zvieraťa.

Príklad 175

Z nasledujúcich zložiek sa pripraví zmáčateľný prášok:

účinná látka

Etylan BCP

Aerosil

Celite PF

% %

Etylan BCP sa adsorbuje na Aerosil, zmieša sa s ostatnými zložkami a zmes sa rozomelie v kladivovom mlyne. Získaný zmáčateľný prášok sa môže zriediť vodou na koncentráciu účinnej látky 0,001 až 2 % hmotn. a postrekom aplikovať na miesto zamorené článkonožcami, napríklad larvami dvojkrídlych alebo nematódami poškodzujúcimi rastliny, alebo aplikovať postrekom či vo forme kúpeľa na domáce zvieratá zamorené alebo vystavené riziku zamorenia článkonožcami, helmintami alebo prvokmi, alebo ju je možno týmto zvieratám podávať orálne vo vode určenej na napájanie s cieľom hubiť článkonožce, helminty alebo prvoky.

Príklad 176

183

Z granulátu obsahujúceho nasledujúce zložky v rôznom percentuálnom pomere (podľa potreby - obdobné pomery ako v predchádzajúcich prostriedkoch) sa pripraví bolus s pomalým uvoľňovaním účinnej látky:

účinná látka zahusťovadlo činidlo spomaľujúce uvoľňovanie spoj ivo

Zložky sa dôkladne premiešajú, zo zmesi sa vyrobia granule a granulát sa zlisuje na bolus. s hustotou 2 alebo

vyššou. Tento bolus možno orálne zvieratám. Preparát sa zachytí v dlhý čas sa z neho neustále zabraňujúca zamoreniu domácich nožcami, helmintami alebo prvokmi aplikovať, prežúvavým domácim oblasti čepca a bachora a po pomaly uvoľňuje účinná látka prežúvavých zvierat článkoPríklad 177

Z nasledujúcich zložiek možno s pomalým uvoľňovaním účinnej látky:

účinná látka polyvinylchlorid dioktylftalát (plastifikátor) pripraviť prostriedok

0,5 až 25 % až 99,5 % katalytické množstvo

Vyššie uvedené zložky sa zmiešajú a zo zmesi sa vytlačovaním alebo lisovaním vyrobia vhodné tvary. Tento prostriedok je vhodný napríklad na dávkovanie do stojatej vody alebo na zapacovanie do obojkov alebo alebo ušných príveskov pre domáce zvieratá. K hubeniu škodcov prichádza v dôsledku pomalého uvoľňovania účinnej látky z uvedeného prostriedku.

Aj keď bol vynález opísaný s použitím konkrétnych a ilustratívnych detailov a na výhodných uskutočneniach, spadajú všetky tieto obmeny, modifikácie a alternatívne uskutočnenia, ktoré sú odborníkom zrejmé, do rozsahu a ducha vynálezu ako je definované v nasledujúcich patentových nárokoch.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Zlúčenina všeobecného vzorca I

X ktorom (I) znamená halogénalkylovú skupinu, alebo nesubstituovanú alebo halogénalkoxyskupinu halogénsubstituovanú alebo alkylsulfonylovú alkylsulfenylovú, alkylsulfinylovú skupinu, pričom vyššie uvedené alkylové a alkoxylové časti jednotlivých skupín majú priamy alebo rozvetvený reťazec obsahujúci 1 až 4 atómy uhlíka a substitúciou jednotlivých skupin halogénom sa rozumie substitúcia jedným alebo niekoľkými rovnakými alebo rozdielnymi atómami halogénov, substitúcie alkylových alebo alkoxylových až do úplnej zvyškov,

Y a Z sú nezávisle na sebe vybrané zo skupiny zahŕňajúcej atóm vodíka, atómy halogénov, nitroskupinu, kyanoskupinu, hydroxylovú skupinu a jej upotrebiteľné soli, sulfhydrylovú skupinu a jej upotrebiteľné soli, formylovú skupinu, hydroxykarbonylovú skupinu a jej upotrebiteľné soli, alkoxykarbonylové skupiny, aminokarbonylovú skupinu, alkylaminokarbonylové skupiny, dialkylaminokarbonylové skupiny, aminoskupinu, alkylaminoskupiny, dialkylamino

185 skupiny, zvyšky trialkylamóniových soli, kyanoalkylové skupiny, alkoxykarbonylaminoskupiny, arylkarbonylaminoskupiny, alkylaminokarbonylskupiny, dialkylaminokarbonylaminoskupiny, aminosulfonylovú skupinu, alkylaminosulfonylové skupiny, dialkylaminosulfonylové skupiny a alkoxyalkylidéniminoskupiny, pričom vyššie uvedené alkylové a alkoxylové časti všetkých uvedených skupín majú buď priamy alebo rozvetvený reťazec obsahujúci 1 až 4 atómy uhlíka, ďalej Y a Z nezávisle na sebe znamenajú vždy priamu alebo rozvetvenú alkenylovú alebo alkinylovú skupinu obsahujúcu 2 až 4 atómy uhlíka, ktorá je nesubstituovaná alebo halogénsubstituovaná alebo halogénsubstituovanú alkylovú, alkoxylovú, alkylkarbonylovú, alkylkarbonylamino-, alkylsulfenylovú, alkylsulfinylovú alebo alkylsulfonylovú skupinu, v ktorých jednotlivé alkylové a alkoxylové časti majú vždy priamy alebo rozvetvený reťazec, ktorý obsahuje 1 až 4 atómy uhlíka a substitúciou halogénom sa myslí substitúcia jedným alebo niekoľkými rovnakými alebo rozdielnymi atómami halogénov, až do úplnej substitúcie alkylových alebo alkoxylových zvyškov, s tým, že iba jeden zo symbolov Y a Z znamená skupinu, ktorá obsahuje síru, a

R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ nezávisle na sebe znamenajú vždy atóm vodíka alebo halogénu, nitroskupinu, kyanoskupinu, aminoskupinu, alkylaminoskupinu alebo dialkylaminoskupinu, v ktorých jednotlivé alkylové časti sú priame alebo rozvetvené a obsahujú vždy 1 až 4 atómy uhlíka, ďalej priamu alebo rozvetvenú alkenylovú alebo alkinylovú skupinu, ktorá obsahuje 2 až 4 atómy uhlíka, prípadne substituovanú jedným alebo niekoľkými rovnakými alebo rozdielnymi atómami halogénov až do úplnej substitúcie, alebo ďalej nesubstituovanú alebo halogénsubstituovanú alkylovú, alkoxylovú, alkysulfenylovú, alkylsulfinylovú alebo alkyl

186 sulfonylovú skupinu, v ktorých alkylové a alkoxylové časti majú priamy alebo rozvetvený reťazec, ktorý obsahuje 1 až 4 atómy uhlíka a substitúciou halogénom sa myslí substitúcia jedným alebo niekoľkými rovnakými alebo rozdielnymi atómami halogénu, až do úplnej substitúcie alkylovej alebo alkoxylovej časti.
2. Zlúčenina všeobecného vzorca I podľa nároku 1 v ktorom (D

X znamená nesubstituovanú alebo atómom halogénu substituovanú alkylsulfenylovú, alkylsulfinylovú alebo alkylsulfonylovú skupinu, pričom vyššie uvedené alkylové a alkoxylové časti jednotlivých skupín majú priamy alebo rozvetvený reťazec, ktorý obsahuje 1 až 4 atómy uhlíka a substitúciou jednotlivých skupín halogénom sa má na mysli substitúcia jedným alebo niekoľkými rovnakými alebo rozdielnymi atómami halogénov, až do úplnej substitúcie alkylových alebo alkoxylových zvyškov,

Y a Z sú nezávisle na sebe vybrané zo skupiny zahŕňajúcej atóm vodíka, atómy halogénov, nitroskupinu, kyanoskupinu, hydroxylovú skupinu a jej upotrebiteľné soli, sulfhydrylovú skupinu a jej upotrebiteľné soli, formylovú skupinu, hydroxykarbonylovú skupinu a jej upotrebiteľné soli, alkoxykarbonylové skupiny, aminokarbonylovú skupinu, alkylaminokarbonylové skupiny, dialkylaminokarbonylové

187 skupiny, skupiny, skupiny, skupiny, aminoskupinu, alkylaminoskupiny, dialkylaminozvyšky trialkylamóniových solí, kyanoalkylové alkoxykarbonylaminoskupiny, arylkarbónylaminoalkylaminokarbonylskupiny, dialkylaminokarbonylaminoskupiny, aminosulfonylovú skupinu, alkylaminosulfonylové skupiny, dialkylaminosulfonylové skupiny a alkoxyalkylidéniminoskupiny, pričom vyššie uvedené alkylové a alkoxylové časti všetkých uvedených skupín majú buď priamy alebo rozvetvený reťazec, ktorý obsahuje 1 až 4 atómy uhlíka, priamu skupinu ďalej Y a Z nezávisle na sebe znamenajú vždy alkenylovú alebo alkinylovú 4 atómy uhlíka, ktorá je halogénsubstituovaná alebo rozvetvenú obsahujúcu 2 až nesubstituovaná alebo alebo halogénsubstituovanú alkylovú, alkoxylovú, nylovú, alkylkarbonylamino-, alkylsulfenylovú, nylovú alebo alkylsulfonylovú jednotlivé alkylové a alkoxylové rozvetvený reťazec, ktorý skupinu, alkylkarboalkylsulfiv ktorých časti majú vždy priamy alebo obsahuje 1 uhlíka až 4 atómy substitúcia jedným atómami a substitúciou halogénom sa myslí alebo niekoľkými rovnakými alebo halogénov, až do úplnej substitúcie alkylových alebo álkoxylových zvyškov, s tým, že iba jeden zo symbolov Y a Z znamená skupinu, ktorá obsahuje síru, a rozdielnymi

R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ nezávisle na sebe znamenajú vždy atóm vodíka alebo halogénu, nitroskupinu, kyanoskupinu, aminoskupinu, alkylaminoskupinu alebo dialkylaminoskupinu, v ktorých jednotlivé alkylové časti sú priame alebo rozvetvené a obsahujú vždy 1 až 4 atómy uhlíka, ďalej priamu alebo rozvetvenú alkenylovú alebo alkinylovú skupinu, ktorá obsahuje 2 až 4 atómy uhlíka, prípadne substituovanú jedným alebo niekoľkými rovnakými alebo rozdielnymi atómami halogénov až do úplnej substitúcie, alebo ďalej

188 nesubstituovaná alebo halogénsubstituovanú alkylovú, alkoxylovú, alkysulfenylovú, alkylsulfinylovú alebo alkylsulfonylovú skupinu, v ktorých alkylové a alkoxylové časti majú priamy alebo rozvetvený reťazec, ktorý obsahuje 1 až 4 atómy uhlíka a substitúciou halogénom sa myslí substitúcia jedným alebo niekoľkými rovnakými alebo rozdielnymi atómami halogénu, až do úplnej substitúcie alkylovej alebo alkoxylovej časti.
3.' Zlúčenina podľa nárokov 1 alebo 2, v ktorej X znamená skupinu vzorca S(O)_nR^:, zodpovedajúca všeobecnému vzorcu II v ktorom (II)

Y a Z nezávisle na sebe znamenajú vždy atóm vodíka alebo halogénu, nitroskupinu, kyanoskupinu, hydroxylovú skupinu, sulfhydrylovú skupinu, aminoskupinu, alkylaminoskupinu alebo dialkylaminoskupinu, v ktorých majú jednotlivé alkylové časti priamy alebo rozvetvený reťazec obsahujúci 1 až
4 atómy uhlíka, alebo nesubstituovaná alebo úplne

1 , halogénsubstituovanú alkylovú, alkoxylo.vú, alkylkarbonylovú, alkylkarbonylamino-, alkylsulfenylovú, alkylsulfinylovú alebo alkylsulfonylovú skupinu, v ktorých jednotlivé alkylové a alkoxylové časti majú vždy priamy alebo rozvetvený reťazec, ktorý obsahuje 1 až 4 atómy uhlíka a úplne halogénsubstituované alkylové a alkoxylové časti sú substituované rovnakým alebo rozdielnymi atómami halo

189 génov, pričom iba jeden zo symbolov Y a Z predstavuje skupinu obsahujúcu síru,

R¹ znamená priamu alebo rozvetvenú alkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, ktorá je buď nesubstituovaná alebo je substituovaná jedným alebo niekoľkými rovnakými alebo rozdielnymi atómami halogénov,

R² predstavuje atóm vodíka alebo halgénu, alebo alkylovú, alkoxylovú, metylsufenylovú, metylsulfinylovú alebo metylsulfonylovú skupinu,

R⁴ znamená atóm halogénu, trifluórmetylovú skupinu, trifluórmetoxyskupinu, difluórmetoxyskupinu, trifluórmetylsulfenylovú skupinu, trifluórmetylsulfinylovú skuinu, trifluórmetylsulfonylovú skupinu alebo priamu alebo rozvetvenú alkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka,

R⁶ predstavuje atóm halogénu a n má hodnotu 0, 1 alebo 2.

Zlúčenina všeobecného vzorca II podľa nároku 3, v ktorej predstavuje atóm vodíka, atóm halogénu, aminoskupinu, hydroxylovú skupinu, alkoxyskupinu s 1, až 4 atómami uhlíka, metylsulfenylovú skupinu, metylsulfinylovú skupinu alebo metylsulfonylovú skupinu,

Z znamená atóm vodíka, atóm halogénu alebo priamu alebo rozvetvenú alkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, pripadne úplne substituovanú rovnakými alebo rozdielnymi atómami halogénov,

190

R¹ predstavuje metylovú skupinu úplne substituovanú rovnakými alebo rozdielnymi atómami halogénov,

R² znamená atóm vodíka, atóm halogénu alebo metylsulfenylovú skupinu,

R⁴ predstavuje atóm halogénu, trifluórmetylovú skupinu alebo trifluórmetoxyskupinu a

R⁶ znamená atóm fluóru, chlóru alebo brómu.
5. Zlúčenina podlá nároku 4, v ktorej

Y predstavuje atóm vodíka, chlóru alebo brómu, metylsulfenylovú skupinu, metylsulfinylovú skupinu alebo metoxyskupinu,

Z znamená atóm vodíka, chlóru alebo brómu alebo metylovú skupinu, predstavuje trifluórmetylovú skupinu, dichlórfluórmetylovú skupinu alebo chlórdifluórmetylovú skupinu,

R² znamená atóm vodíka, chlóru alebo brómu alebo metylsulfenylovú skupinu>

R⁴ predstavuje atóm chlóru, brómu alebo fluóru, trifluórmetylovú skupinu alebo trifluórmetoxyskupinu a

R⁶ znamená atóm chlóru alebo brómu.

191
6. Zlúčenina podía nároku 5, ktorou je

1-(2, 6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-2-chlór-4-trifluórmetylsulfenylimidazol,

1-(2, 6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-2-chlór-4-trifluórmetylsulf inylimidazol,

1-(2, 6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-5-bróm-4-dichlórfluórmetylsulfenylimidazol,

1- (_v2, 6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl) -2-chlór-4-dichlórf luórmetyl f enylimidazol,

1- (2, 6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl) -2-bróm-4-dichló.rfluórmetyl sul f enylimidazol,

1-(2, 6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-4-trifluórmetylsulfinylimidazol,

1-(2, 6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-2-chlór-4-dichlórfluórmetylsulfinylimidazol,

1-(2, 6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-2-chlór-4-dichlórfluórmetyl sulf onylimidazol,

1- (2, 6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl) -2-bróm-4-chlórdi.fluórmetylsulfinylimidazol,

1-(2,6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-2-bróm-4-chlórdifluórmetylsulf enylimidazol,

1-(2, 6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-2-chlór-4-chlórdifluórmetyl sul f enylimidazol,

1-(6-chlór-2-metylsulfenyl-4-trifluórmetylfenyl)-2-bróm-4-chlórdifluórmetylsulfonylimidazol,

1-(6-chlór-2-metylsulfenyl-4-trifluórmetylfenyl)-2-chlór-4-dichlórfluórmetylsulfonylimidazol,

1-(2, 6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-4-dichlórfluórmetylsulfenylimidazol,

1-(2, 6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-4-dichlórfluórmetylsulfinylimidazol

192

1-(2, 6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-4-dichlórfluórmetylsulfonylimidazol

1-(2,6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-2-metyl-4-dichlórfluórmetyl sulfenylimidazol,

1-(2, 6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-2-metyl-4-dichlórfluórmetylsulfinylimidazol,

1-(2, 6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-2-metyl-4-dichlórfluórmetylsulfonylimidazol,

1-(2,4,6-trichlórfenyl)-4-dichlórfluórmetylsulfenylimidazol,

1- (2,4, 6-trichlórfenyl)-4-dichlórfluórmetylsulfinylimidazol,

1-(2, 6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-4-dichlórfluórmetylsulfinylimidazol,

1- (2, 6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-4-chlórdifluórmetylsulfinylimidazol,

1-(2, 6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-2-metyl-4-chlórdifluórmetylsulfinylimidazol,

1-(2, 6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-2-metyl-4-chlórdifluórmetyl sul f onyl imidazol,

1-(2,4, 6-trichlórfenyl)-4-chlórdifluórmetylsulfenylimidazol alebo

1-(2,4,6-trichlórfenyl)-4-chlórdifluórmetylsulfinylimidazol.

Zlúčenina podľa nároku 5, ktorou je

1-(2, 6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-2-chlór-4-trifluórmetylsulf onyl imidazol,

1-(2,6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-5-metylsulfenyl-4-dichlórfluórmetylsulfenylimidazol,

1-(2, 6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-4-trifluórmetylsulfonylimidazol,

1-(2, 6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-5-bróm-4-trifluórmetylsulfonylimidazol,

193

1- (2, 6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl) -2-bróm-4-dichlórfluórmetyl sul f inylimidazol,

1-(2, 6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl) -5-bróm-4-dichlórfluórmetylsulfonylimidazol,

1-(2, 6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-2-bróm-4-dichlórfluórmetylsulfonylimidazol,

1- (2, 6-.dichlór-4-trifluórmetylfenyl) -2-bróm-4chlórdifluórmetylsulfonylimidazol,

1-(2, 6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl) -2-chlór-4-chlórdifluór'metylsulfinylimidazol,

1- (2, 6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-2-chlór-4-chlórdifluórmetyl sul f onylimidazol,

1-(2, 6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-5-metylsulfonyl-4-dichlórfluórmetylsulfinylimidazol,

1-(2,6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-5-metylsulfinyl-4-dichlórfluórmetylsulfinylimidazol,

1-(6-chlór-2-metylsulfenyl-4-trifluórmetylfenyl)-2-chlór-4-dichlórfluórmetylsulfenylimidazol,

1-(6-chlór-2-metylsulfenyl-4-trifluórmetylfenyl)-2-chlór-4-dichlórfluórmetylsulfinylimidazol,

1-(2,6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-2-chlór-5-metylsulfenyl-4-trifluórmetylsulfenylimidazol,

1-(2, 6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-5-bróm-4-trifluórmetylsulfenylimidazol,

1-(2,6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-2-metyl-4-chlórdifluórmetylsulfenylimidazol, ¹

1-(2,6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-5-chlór-4-trifluórmetylsulfenylimidazol,

1-(2, 6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-2, 5-dichlór-4-dichlórfluórmetylsulfenylimidazol,

1-(2, 6-dichlór-4-trifluórmetylfenyl)-4-chlórdifluórmetylsulfenylimidazol,

194

1-(2-chlór-4-trifluórmetylfenyl)-4-dichlórfluórmetylsulfinylimidazol,

1-(2-chlór-4-trífluórmetylfenyl)-4-trifluórmetylsulfinylimidazol,

1-(2-chlór-4-trifluórmetylfenyl)-4-trifluórmetylsulfonylimidazol,

1-(2,6-dichlór-4-brómfenyl)-4-dichlórfluórmetylsulfenylimidazol,

1-(2,6-dichlór-4-brómfenyl)-4-dichlórfluórmetylsulfinylimidazol,

1-(2,6-dichlór-4-brómfenyl)-4-chlórdifluórmetylsulfenylimida-

1-(2,6-dichlór-4-trifluórmetoxyfenyl)-4-trifluórmetylsulfinylimidazol,

1-(2,6-dichlór-4-trifluórmetoxyfenyl)-4-chlórdifluórmetylsulfenylimidazol,

1-(2,6-dichlór-4-trifluórmetoxyfenyl)-4-chlórdifluórmetylsul f inyl imidazol,

1-(2,6-dichlór-4-trifluórmetoxyfenyl)-4-dichlórfluórmetylsulfonylimidazol alebo

1-(2,6-dichlór-4-trifluórmetoxyfenyl)-2-bróm-4dichlórfluórmetylsulfenylimidazol.
8. Spôsob výroby zlúčenín všeobecného vzorca I podľa ktoréhohoľvek z nárokov 1 až'7 (I)

195 v ktorom X, Z, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú význam ako v nároku 1 a

X predstavuje atóm vodíka, aminoskupinu, atóm halogénu, alkylsulfenylovú skupinu, halogénalkylsulfenylovú skupinu, alkylsulfinylovú skupinu, halogénalkylsulfinylovú skupinu, alkylsulfonylovú skupinu, halogénalkylsulfonylovú skupinu, kyanoskupinu aleho nitroskupinu, vyznačujúci sa tým, že sa zlúčenina všeobecného vzorca Ib (Ib) v ktorom X, Z a R² až R⁶ majú vyššie uvedený význam, pričom zvyšky X, Z a aminoskupina sú prípadne v chránenej forme,

a) známym spôsobom deaminuje, ako pôsobením alkylnitrilu na prevedenie zlúčeniny, v ktorej Y znamená aminoskupinu, na diazóniovú sol, s nasledujúcimi známymi premenami tejto diazóniovej soli, ktoré vedú k zlúčenine všeobecného vzorca I, v ktorom Y znamená atóm vodíka, atóm halogénu, kyanoskupinu, nitroskupinu, alkylsulfenylovú skupinu, alebo halogénalkylsulfenylovú . skupinu, potom sa vzniknutá zlúčenina, v ktorej Y predstavuje alkylsulfenylovú alebo halogénalkylsulfenylovú skupinu prípadne oxiduje na zodpovedajúcu zlúčeninu všeobecného vzorca I, v ktorom Y znamená alkylsulfinylovú, halogénalkylsulfinylovú, alkylsulfonylovú alebo halogénalkylsulfonylovú skupinu.

196
9. Spôsob výroby zlúčenín všeobecného vzorca I podlá ktoréhoholvek z nárokov 1 až 7 (I) v ktorom X,

Z, R², R⁵, R⁴, R³ a R⁶ majú význam ako v nároku 1 a

Y predstavuje alkoxykarbonylaminoskupinu, alkylaminokarbonylaminoskupinu, dialkylaminokarbonylaminoskupinu, alkoxyalkylidéniminoskupinu, alkylkarbonylaminoskupinu, halogénalkylkarbonylaminoskupinu, arylkarbonylaminoskupinu, alkylaminoskupinu, dialkylaminoskupinu alebo zvyšok trialkylamóniovej soli, vyznačujúci sa tým, že sa zlúčenina všeobecného vzorca Ib (Ib) v ktorom X, Z a R² až R⁶ majú vyššie uvedený význam, a X, Z a aminoskupina sú prípadne chránené,

a) prevedie na intermediárny chlórkarbonylaminoderivát alebo izokyanatoderivát, získaný reakciou s fosgénom, ktorý sa

197 potom podrobí reakcii s alkanolom, alkylamínom alebo dialkylamínom a vzniká zlúčenina všeobecného vzorca I, v ktorom Y predstavuje alkoxykarbonylaminoskupinu, alkylaminokarbonylaminoskupinu alebo dialkylaminokarbonylaminoskupinu, alebo sa

b) nechá reagovať s alkyl-ortoformiátom a vzniká zlúčenina všeobecného vzorca I, v ktorom Y predstavuje alkoxy_valkylidénaminoskupinu, najmä alkoxymetylidénaminoskupinu,

c) podrobí alkylácii alebo redukčnej metylácii za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorom Y predstavuje alkylaminoskupinu, dialkylaminoskupinu alebo zvyšok trialkylamóniovej soli, alebo sa

d) nechá reagovať s alkyl-, halogénalkyl- alebo aryl- karbonylhälogenidom a vzniká zlúčenina všeobecného vzorca I, v ktorom Y predstavuje alkylkarbonylaminoskupinu, halogénalkylkarbonylaminoskupinu alebo arylkarbonylaminoskupinu.

1,0. Spôsob 'výroby zlúčenín všeobecného vzorca I podía ktoréhohoľvek z nárokov 1 až 7 (I)

198 v ktorom X, Z, R², R³, R⁴, R³ a R⁶ majú význam ako v nároku 1 a

Y predstavuje nitroskupinu, sulfhydrylovú skupinu alebo jej sol, hydroxylovú skupinu alebo jej soľ, alkoxyskupinu, halogénalkoxyskupinu, aminosulfonylovú skupinu, alkylaminosulfonylovú skupinu, dialkylaminosulfonylovu skupinu, alkylovú skupinu, halogénalkylovú skupinu, alkenylovú sku>pinu, alkinylovú skupinu, kyanoalkylovú skupinu alebo formylovú skupinu, vyznačujúci sa tým, že sa zlúčenina všeobecného vzorca Ib (Ib) v ktorom X, Z a R² až R⁶ majú vyššie uvedený význam a kde X a Z sú pripadne v chránenej forme, deaminuje spôsobom opísaným v nároku 8 a vzniká zlúčenina všeobecného vzorca I, v ktorom Y znamená atóm vodíka, a táto zlúčenina , v ktorej sú X a Z pripadne v chránenej forme, sa

a) nitruje a vzniká zlúčenina všeobecného vzorca I, v ktorom Y znamená nitroskupinu, alebo sa

199

b) v prípade keď Y predstavuje tiokyanoskupinu podrobí štiepeniu s použitím iniciátora voľných radikálov, ako ferikyanidu draselného a vzniká zlúčenina všeobecného vzorca I, v ktorom Y znamneá sulfhydrylovú skupinu alebo jej soľ, alebo sa

c) nechá najprv reagovať so silnou bázou, ako je organolítne činidlo, a vzniká intermediárny karbanión, na ktorý sa potom pôsobí elektrofilom, za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorom Y predstavuje alkylovú, halogénalkylovú, alkenylovú, alkinylovú, kyanoalkylovú alebo formylovú skupinu, alebo sa

d) takisto ako v predchádzajúcom odstavci c) prevedie na karbanión, na ten sa pôsobí sulfurylchloridom a vzniká intermediárna zlúčenina, v ktorej Y predstavuje chlórsulfonylovú skupinu, ktorá sa potom reakciou s amoniakom alebo alkyl- či dialkylamínom prevedie na zlúčeninu všeobecného vzorca I, v ktorom Y znamená aminosulfonylovú, alkylaminosulfonylovú skupinu alebo dialkylamninosulfonylovú skupinu, alebo sä

e) takisto ako v odstavci c) prevedie na karbanión alebo sa karbanión pripraví cez zlúčeninu, v ktorej Y znamená atóm halogénu, získanú spôsobom opísaným v nároku 8 a tento karbanión sa nechá reagovať s oxodiperoxymolybdénium(pyridin) -(hexametylfosfortriamidom) alebo trialkylborátom a oxidačným činidlom, ako je peroxid vodíka a vzniká zlúčenina

200 všeobecného vzorca I, v ktorom Y znamená hydroxylovú skupinu alebo jej sol, a prípadne po alkylačnej alebo halogénalkylačnej reakcii Y znamená alkoxyskupinu alebo halogénalkoxyskupinu.
11. Spôsob výroby

I zlúčenín všeobecného vzorca podlá ktoréhokoľvek nárokov 1 až 7 (I) v ktorom X, Z, R²,

R³, R⁴, R³ a R⁶.majú význam ako v nároku soľ, karboxylovú skupinu alebo jej aminokarbonylovú skupinu, alkylaminokarbonylovú skupinu, dialkylaminokarbonylovú skupinu, alkoxykarbonylovú skupinu, halogénalkylovú skupinu, alkenylovú

Y predstavuje kyanoskupinu, skupinu, alkinylovú skupinu, alkylkarbonylovú skupinu alebo halogénalkylkarbonylovú skupinu, vyznačujúci sa tým, že sa zlúčenina všeobecného vzorca lb (lb)

201 v ktorom X, Y a R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú vyššie uvedený význam najprv deaminuje spôsobom opísaním zlúčenina, v ktorej

Y predstavuje v nároku 8 atóm vodíka, a vzniká ktorá sa spôsobom opísaným v nároku 10 c, prevedie na zlúčeninu všeobecného vzorca I, v ktorom Y znamená formylovú skupinu a tento formylderivát, v ktorom sú X a Z pripadne vhodným spôsobom chránené, sa ' a) nechá reagovať s oxidačným činidlom a vzniká zlúčenina všeobecného vzorca I, v ktorom Y predstavuje karboxylovú skupinu alebo jej sol, alebo sa nechá .reagovať s hydroxylaminom za vzniku intermediárneho aldoxímu, ktorý sa potom štandartným spúsobom dehydratuje a vzniká zlúčenina všeobecného vzorca I, v ktorom Y predstavuje kyanoskupinu alebo sa

b) nechá reagovať so štandartným oxidačným činidlom a vzniká zlúčenina všeobecného vzorca I, kde Y predstavuje karboxylovú skupinu a táto karboxylová skupina sa potom štandartným spôsobom prevedie na zvyšok halogenidu kyseliny a tento intermediárny halogenid kyseliny sa nechá reagovať s amoniakom, alkylamínom, dialkylamínom alebo alkanolom za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca I v ktorom Y predstavuje aminokarbonylovú skupinu, alkylaminokarbonylovú skupinu, dialkylaminokarbonylovú skupinu alebo alkoxykarbonylovú skupinu, alebo sa

c) známym spôsobom redukuje na zodpovedajúcu zlúčeninu v ktorej X predstavuje hydroxymetylovú skupinu, ktorá sa potom

202 známym spôsobom halogenuje za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorom Y predstavuje halogénalkylovú skupinu, hlavne halogénmetylovú skupinu, alebo sa

d) známym spôsobom halogenuje za vzniku zodpovedajúcej zlúčeniny v ktorej Y predstavuje atóm halogénu, ktorá sa nechá reagovať s acJtylidom medi a vzniká zlúčenina i

I yseobecného vzorca I v ktorom Y znamená alkinylovú skupinu, alebo sa podrobí Wittigovej reakcii alebo modifikovanej Wittigovej reakcii a vzniká zlúčenina všeobecného vzorca I v ktorom Y predstavuje alkenylovú alebo alkinylovú skupinu, alebo sa

e) nechá reagovať s Grignardovým činidlom alebo alkyllitnym činidlom a vzniká medziprodukt v ktorom Y predstavuje a-hydroxyalkylovú skupinu, ten sa oxiduje pôsobením známych činidiel a vzniká zlúčenina všeobecného vzorca v ktorej Y predstavuje alkylkarbonylovú skupinu, ktorá sa potom pripadne halogenuje a vzniká zlúčenina všeobecného vzorca I v ktorom Y predstavuje halogénalkylkarbonylovú skupinu.
12. Spôsob výroby zlúčenín všeobecného vzorca I podlá ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 7 (I)

203 v ktorom v ktorom Y, Z, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú význam ako v nároku 1 a

X predstavuje alkylsulfenylovú skupinu, halogénalkylsulfenylovú skupinu, alkylsulfinylovú skupinu, halogénalkylsulfinylovú skupinu, alkylsulfonylovú skupinu alebo halogénalkylsulfonylovú skupinu,

í.

vyznačujúci sa tým, že sa zlúčenina všeobecného vzorca Ic v ktorom sú Y a Z pripadne vhodným spôsobom chránené,

a) nechá najprv reagovať so zmesou brómu a tiokyanatanu kovu a vzniká intermediárna zlúčenina všeobecného vzorca I, v ktorom X znamená tiokyanatoskupinu, na ktorú sa pôsobí alkylačným činidlom, prípadne v prítomnosti bázy, čím sa priamo získa zlúčenina všeobecného vzorca I, v ktorom X predstavuje alkylsulfenylovú alebo halogénalkylsulfenylovú skupinu najmä perhalogénalkylsulfenylovú skupinu, alebo sa prípadne intermediárna zlúčenina, v ktorej X znamená tiokyanatoskupinu, najprv oxiduje na zodpovedajúci intermediárny disulfid, ktorý sa potom podrobí reakcii s perhalogénalkánom, prípadne v prítomnosti redukčného činidla, za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorom X predstavuje alkylsulfenylovú skupinu alebo halogénalkylsulf enylovú skupinu, hlavne perhalogénalkylsulfenylovú skupinu a prípadne sa tieto zlúčeniny oxidujú na príslušný

204 sulfoxidový alebo sulfónový analóg, t.j. na zlúčeninu všeobecného vzorca I, v ktorom X znamená alkylsulfinylovú skupinu, halogénalkylsulfinylovú, najmä perhalogénalkylsulfinylovú skupinu, alkylsulfonylovú skupinu alebo halogénalkylsulfonylovú skupinu, najmä skupinu perhalogénalkylsulfonylovú, alebo sa

b) nechá najprv reagovať s chlórsulfónovou alebo dichlórsulfónovou kyselinou za vzniku intermediárnej zlúčeniny všeobecného vzorca I, v ktorom X predstavuje chlórsulfonylovú skupinu, tento chlórsulfonylderivát sa sa podrobí reakcii s redukčným činidlom, ako je trifenylfosfín, a vzniká disulfidický medziprodukt opísaný vyššie v odstavci

a) a tento disulfid sa potom spôsobom opísaným vyššie v odstavci a) prevedie na zlúčeninu všeobecného vzorca I, v ktorom X predstavuje alkylsulfenylovú alebo halogénalkylsulf enylovú skupinu, hlavne skupinu perhalogénalkylsulfenylovú, alebo sa prípadne tento sulfenylderivát oxiduje na zlúčeninu všeobecného vzorca I, v ktorom X predstavuje alkylsulfinylovú skupinu, halogénalkylsulfinylovú, hlavne perhalogénalkylsulfinylovú skupinu, alkylsulfonylovú skupinu alebo halogénalkylsulfonylovú skupinu, najmä perhalogénalkylsulfonylovú skupinu.
13. Spôsob výroby zlúčenín všeobecného vzorca I podlá ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 7, v ktorom X, Y, Z, R², R³, R⁴, R⁵a R⁶ majú význam ako v nároku 1, vyznačujúci sa tým, že sa zlúčenina vzorca 5

205 (5) nechá reagovať spôsobmi opísanými v ľubovoľnom z nárokov 8 až

12 na zavádzanie substituentov X, Y a Z.
14. Spôsob výroby zlúčenín všeobecného vzorca I podlá ktoréhoholvek z nárokov 1 až 7, v ktorom X, Y, R, R³, R’, R³ a R⁶ majú význam ako v nároku 1 a Z predstavuje atóm halogénu, vyznačujúci sa tým, že sa zlúčenina vzorca 17 (17) nechá reagovať spôsobom podlá ZubovoZného z nárokov 8 až 12 na zavádzanie substituentov X a Y.
15. Spôsob výroby zlúčenín všeobecného vzorca I podľa ktoréhohoľvek z nárokov 1 až 7, v ktorom v ktorom X, Y, R², R³,

R⁴, R³ a R⁶ majú význam ako v nároku 1 a Z predstavuje alkylovú alebo halogénalkylovú skupinu, vyznačujúci sa tým, že sa zlúčenina vzorca 22 (22) >5

206 nechá reagovať spôsobmi opísanými v ľubovoľnom z nárokov 8 až

12. na zavádzanie substituentov X a Y.
16. Spôsob výroby zlúčenín všeobecného vzorca I podľa ktoréhohoľvek z nárokov 1 až 7, v ktorom Y, R², R³, R⁴, R' a R⁶majú význam ako v nároku 1, X predstavuje halogénalkylovú skupinu, najmä skupinu trifluórmetylovú, a Z znamená atóm halogénu, alkylovú. skupinu, vyznačujúci sa tým, že sa zlúčenina vzorca 27 (27) nechá reagovať spôsobom opísaným v ľubovoľnom z nárokov 8 až 12 na zavádzanie substituenta Y.
17. Spôsob výroby zlúčenín všeobecného vzorca I podľa ktoréhohoľvek z nárokov 1 až 7, v ktorom X, R², R³, R⁴, R⁵ a R⁶ majú význam ako v nároku 1, Y predstavuje hydroxylovú skupinu, alkoxyskupinu alebo halogénalkoxyskupinu a Z znamená atóm halogénu, alkylovú alebo halogénalkylovú skupinu, vyznačujúci sa tým, že sa zlúčenina vzorca 30 (30) >5

207 pripadne existujúca v izomérnej ketoforme zodpovedajúcej vzorcu (29) kde, Y znamená hydroxylovú skupinu prípadne alkylovanú na alkoxyskupinu alebo halogénalkoxyskupinu, nechá reagovať spôsobom opísaným v ľubovoľnom z nárokov 18 až 26 na zavádzanie substituenta X.
18. Spôsob výroby zlúčenín všeobecného vzorca I podľa ktoréhohoľvek z nárokov 1 až 7, v ktorom X, Y, R\ R³, R⁴, R' a R⁶ majú význam ako v nároku 1 a Z predstavuje hydroxylovú skupinu, alkoxyskupinu, halogénalkoxyskupinu alebo atóm halogénu, vyznačujúci sa tým, že sa zlúčenina vzorca 37 (37) prípadne existujúca v izomérnej keto-iminoforme zodpovedajúcej vzorcu 34 (34)

208 kde, Z predstavuje hydroxylovú skupinu prípadne alkylovanú na alkoxyskupinu alebo halogénalkoxyskupinu, alebo prípadne halogenovanú na atóm halogénu, nechá reagovať spôsobom opísaným v ľubovoľnom z nárokov 8 až 12 na zavádzanie substituentov X a Y.
19. Prostriedok na hubenie členovcov, nematód, helmintov alebo škodlivých prvokov, vyznačujúci sa tým, že obsahuje účinné množstvo, s výhodou 0,05 až 95 % hmotn. zlúčeniny všeobecného vzorca I podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 7 ako účinnú zložku, 1 až 95 % hmotn. jednej alebo niekoľkých agronomický alebo farmaceutický kompatibilných komponentov zahŕňajúcich jeden alebo niekoľko pevných alebo kvapalných nosičov a 0,1 až 50 % hmotn. jednej alebo niekoľkých ďalších zložiek ako povrchovo aktívnych činidiel.
20. Použitie zlúčeniny všeobecného vzorca I podľa nárokov 1 až 7 na hubenie členovcov, najmä hmyzu, vošiek alebo roztočovitých, nematód, helmintov alebo škodlivých prvokov.
21. Spôsob hubenia členovcov, najmä hmyzu, vošiek alebo roztočovitých, nematód, helmintov alebo škodlivých prvokov, vyznačujúci sa tým, že sa účinná látka aplikuje v dávke 0,005 kg až 15 kg účinnej látky na hektár ošetrovanej plochy, s výhodou v dávke od 0,02 kg do 2 kg účinnej látky na hektár.