SK106096A3 - Avermectin and milbemycin derivatives, their use, manufacturing process and pharmaceutical and veterinary compositions on their base - Google Patents

Description

Deriváty avermektinu a milbemycinu, ich použitie, spôsob ich výroby a farmaceutické a veterinárne prostriedky na ich báze

Oblasť techniky

Vynález sa týka derivátov avermektinu a milbemycinu, ich použitia, spôsobu ich výroby a farmaceutických a veterinárnych prostriedkov na ich báze. Hore uvedené deriváty, ktoré sa od avermektinov a milbemycinov odlišujú prítomnosťou substituentu v 3-polohe, sú užitočné ako antiparazitické činidlá.

Avermektiny tvoria skupinu širokospektrálnych antiparazitických činidiel, ktorá bola nedávno označená názvom zlúčeniny C-076. Tieto zlúčeniny sa vyrábajú fermentáciou určitého kmeňa mikroorganizmu Streptomyces avermitilis vo vodnom živnom médie. Príprava a štruktúra týchto zlúčenín získaných fermentáciou je opísaná v britskom patente 1 573 955. Milbemyciny tvoria inú skupinu príbuzných makrolidových antibiotík, ktoré neobsahujú cukorný zvyšok pripojený v polohe C-13 a môžu byť vyrábané fermentáciou, ako je to napríklad uvedené v GB 1 390 336 a EP 170 006.

Okrem týchto fermentačných produktov je v celom rade publikácií opísaných veľa zlúčenín odvodených od týchto fermentačných produktov polosynteticky. Mnohé z nich vykazujú užitočné antiparazitické vlastnosti. Prehľad časti chémie týchto zlúčenín je uvedený v Macrolide Antibiotics, Omura S., Ed., Academic Press, New York (1984) a Davies, H. G., Green, R. H., Natural Product Reports (1986), 3, 87 až 121 a Chem. Soc. Rev., 1991, 20, 211 až 269 a 271 až 239.

Fermentáciou mikroorganizmov produkujúcich avermektin boli tiež pripravené zlúčeniny, ktoré sú príbuzné pôvodným avermektinom C-076. Tak napríklad v EP 0 214 731 a 0 317 148 je opísaná výroba zlúčenín, ktoré sa podobajú avermektinom C-076, ale ktoré obsahujú v polohe 25 odlišný substituent, fermentáciou v prítomnosti určitých kyselín vo fermentačnom médie.

Ako ďalšie publikácie, ktoré uvádzajú rôzne kombinácie substituentov v rôznych polohách avermektinového alebo milbemycinového jadra, je možné uviesť EP-A-317148, 340932, 355541, 350187, 410165, 259779 a 254583, DE-A-2329486 a GB-A-2166436.

B. J. Banks v medzinárodnej patentovej prihláške WO-A-9318041 opisuje 3-substituované avermektinové a mylbemycinové deriváty, ktoré obsahujú 3,4-dvojnú väzbu a neobsahujú 5-substituent.

Avermektiny a milbemyciny a ich deriváty zodpovedajú všeobecnému vzorci

kde prerušovaná čara predstavuje vždy nezávisle prípadnú dvojnú väzbu, R¹ a R² chýba, keď je prítomná dvojná väzba C22-C23, R¹, R², R⁶ a R¹² predstavuje nezávisle vždy atóm vodíka, hydroxyskupinu, atóm halogénu, oxoskupinu, oximinoskupinu alebo organický zvyšok, R⁴ a R⁵ predstavuje organický zvyšok a R³ predstavuje atóm vodíka alebo organický zvyšok.

Tieto zlúčeniny zahŕňajú avermektiny samotné a ich substituované deriváty, kde R⁶ predstavuje 4'-(a-Loleandrosyl)-a-L-oleandrosyloxyskupinu prípadne substituovanú v 4-polohe; avermektinové monosacharidy a ich deriváty, kde R⁶ predstavuje a-L-oleandrosyloxyskupinu prípadne substituovanú v 4'-polohe; avermektinové aglykóny a ich deriváty, kde R⁶ predstavuje hydroxyskupinu alebo substituent odlišný od oleandrosylskupiny, ktorý túto skupinu nahradzuje; a mylbemyciny a ich deriváty, kde R⁶ predstavuje atóm vodíka.

Žiadny z hore uvedených avermektinov a im štruktúrne podobných milbemycinov a ich derivátov, ktoré boli dosial publikované, neobsahuje substituent v 3-polohe, keď dvojná väzba je prítomná v polohe C3-C4 a 5-substituent a neboli dosial publikované ani žiadne spôsoby, ktorými by bolo možné vytvoriť tieto zlúčeniny.

Teraz bolo zistené, že je možné vyrobiť avermektinové a milbemycinové deriváty s mnohými rôznymi substituentmi v 3-polohe a že niektoré z týchto zlúčenín vykazujú vynikajúce antiparazitické vlastnosti.

Podstata vynálezu

Predmetom vynálezu sú deriváty avermektinu a milbemycinu všeobecného vzorca I

R²

kde prerušovaná čara predstavuje nezávisle pri každom svojom výskyte prípadnú väzbu, pričom R¹ a R² chýbajú, ked je prítomná dvojná väzba C22-C23, R¹, R² a R® predstavuje nezávisle vždy atóm vodíka, hydroxyskupinu, atóm halogénu, oxoskupinu, oximinoskupinu alebo organický zvyšok, R⁴ a R⁵ predstavuje vždy organický zvyšok a R³ predstavuje atóm vodíka alebo organický zvyšok;

A predstavuje hydroxyskupinu, atóm halogénu, alkoxyskupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, alkanoyloxyskupinu s 1 až 9 atómami uhlíka, oxoskupinu alebo oximinoskupinu, ktorá je prípadne substituovaná alkylskupinou s 1 až 8 atómami uhlíka, alkenylskupinou, alkinylskupinou, arylskupinou, trialkylsilylskupinou, aralkylskupinou, alkanoylskupinou s 1 až 9 atómami uhlíka alebo inou skupinou hydrolyzovatelnou in vivo na oxímovú skupinu, alebo hydrazonoskupinu, ktorá je prípadne substituovaná aspoň jedným substituentom zvoleným zo súboru zahŕňajúceho alkylskupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, alkenylskupinu, alkinylskupinu, arylskupinu, trialkylsilylskupinu, aralkylskupinu, alkoxykarbonylskupinu s 2 až 9 atómami uhlíka, karbamoylskupinu, tiokarbamoylskupinu, aroylskupinu a alkanoylskupinu s 1 až 9 atómami uhlíka;

B predstavuje atóm halogénu, alkylskupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, alkenylskupinu s 2 až 8 atómami uhlíka, alkinylskupinu s 2 až 8 atómami uhlíka, arylskupinu, heteroarylskupinu, alkanoylskupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, alkoxyskupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, alkanoyloxyskupinu s 1 až 9 atómami uhlíka, alkoxykarbonylskupinu s 2 až 9 atómami uhlíka, karboxyskupinu, arylkarbonylskupinu, heteroarylkarbonylskupinu, merkaptoskupinu, alkyltioskupinu, alkenyltioskupinu, aryltioskupinu, alkanoyltioskupinu, heteroaryltioskupinu, nitroskupinu, halogénalkylskupinu, ako je trifluórmetylskupina, hydroxyalkylskupinu, alkoxyalkylskupinu, merkaptoalkylskupinu, alkyltioalkylskupinu, aminoalkylskupinu, ktorá je prípadne N-mono- alebo -disubstituovaná alkylskupinou s 1 až 8 atómami uhlíka, alkenylskupinou s 1 až 8 atómami uhlíka, alkinylskupinou s 1 až 8 atómami uhlíka, alkanoylskupinou s 1 až 8 atómami uhlíka, arylskupinou, heteroarylskupinou, alkoxykarbonylskupinou s 2 až 9 atómami uhlíka, karboxyskupinou, arylkarbonylskupinou alebo heteroarylkarbonylskupinou; alebo B predstavuje hydroselenoskupinu, alkylselenoskupinu, arylselenoskupinu, heteroarylselenoskupinu, azidoskupinu alebo skupinu cyklického éteru s až 8 atómami uhlíka, pričom táto skupina je prípadne substituovaná aspoň jedným substituentom zvoleným zo súboru zahŕňajúceho kyanoskupinu, alkoxyskupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, hydroxyalkylskupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, alkoxykarbonylskupinu s 1 až 9 atómami uhlíka, aminokarbonylskupinu, alkanoylskupinu s 1 až 9 atómami uhlíka, arylkarbonylskupinu, heteroarylkarbonylskupinu, atóm halogénu, halogénalkylskupinu a trialkylsilyloxyalkylskupinu.

Do rozsahu zlúčenín podlá vynálezu spadajú zlúčeniny, v ktorých prípadná väzba C5-A a prípadná väzba C22-C23 sú nezávisle prítomné a zlúčeniny, v ktorých tieto prípadné väzby nezávisle chýbajú (v príslušnej polohe je teda prítomná n

jednoduchá väzba); R predstavuje atóm vodíka, hydroxyskupinu, alkoxyskupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, ktorá je prípadne substituovaná atómom halogénu alebo alkoxyskupinou s 1 až 4 atómami uhlíka, alkanoylskupinou s 2 až 5 atómami uhlíka, alkoxykarbonylskupinou s 2 až 5 atómami uhlíka, karboxyskupinou, merkaptoskupinou alebo arylskupinou; alebo R² predstavuje alkenyloxyskupinu s 3 až 8 atómami uhlíka, alkylkarbonyloxyskupinu s 2 až 9 atómami uhlíka alebo alkenylkarbonyloxyskupinu s 3 až 9 atómami uhlíka, arylkarbonylskupinu alebo karbamoylskupinu prípadne substituovanú alkyl„ n skupinou s 1 až 9 atómami uhlíka; alebo R je k zvyšku molekuly pripojený dvojnou väzbou a predstavuje oxoskupinu alebo oximinoskupinu prípadne O-substituovanú alkylskupinou s 1 až 8 atómami uhlíka, alkenylskupinou, alkinylskupinou, trialkylsilylskupinou, arylskupinou alebo aralkylskupinou, alebo metylénskupinu prípadne substituovanú kyanoskupinou alebo alkylskupinou s 1 az 9 atómami uhlíka; R predstavuje atóm vodíka, hydroxyskupinu alebo alkoxyskupinu s 1 až 8 atómami uhlíka alebo alkanoyloxyskupinu s 1 až 9 atómami uhlíka, alebo je pripojený k zvyšku molekuly dvojnou väzbou a predstavuje skupinu =CH₂, oxoskupinu alebo oximinoskupinu prípadne substituovanú hore uvedeným spôsobom

R⁴ (a) predstavuje α-rozvetvenú alkylskupinu s 3 až 8 atómami uhlíka, alkenylskupinu (ako je but-2-enyl-, pent-2-enyl- a 4-metylpent-2-enylskupina), alkoxyalkylskupinu alebo alkyltioalkylskupinu; a-rozvetvenú alkinylskupinu s 4 až 8 atómami uhlíka; cykloalkylalkylskupinu s 4 až 8 atómami uhlíka v cykloaklylovej časti, kde alkylová časť je a-rozvetvená a obsahuje 2 až 5 atómov uhlíka; cykloalkylskupinu s 3 až 8 atómami uhlíka alebo cykloalkenylskupinu s 5 až 8 atómami uhlíka, z ktorých každá je prípadne substituovaná metylénskupinou alebo jednou alebo viacerými alkylskupinami s 1 až 4 atómami uhlíka a/alebo jedným alebo viacerými atómami halogénu; alebo troj- až šesťčlenný heterocyklický kruh obsahujúci kyslík alebo síru, ktorý je nasýtený alebo úplne alebo sčasti nenasýtený a ktorý je prípadne substituovaný jednou alebo viacerými alkylskupinami s 1 až 4 atómami uhlíka a/alebo jedným alebo viacerými atómami halogénu; alebo

Q (b) predstavuje skupinu všeobecného vzorca -CH₂R , kde R⁸ predstavuje atóm vodíka, alkylskupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, alkenylskupinu s 2 až 8 atómami uhlíka, alkinylskupinu s 2 až 8 atómami uhlíka, alkoxyalkylskupinu alebo alkyltioalkylskupinu vždy s 1 až 6 atómami uhlíka v každej z alkylových alebo alkoxylových častí, kde ktorákoľvek z uvedených alkylových, alkoxylových, alkenylových alebo alkinylových skupín je prípadne substituovaná jedným alebo viacerými atómami halogénu; alebo cykloalkylskupinu s 3 až 8 atómami uhlíka alebo cykloalkenylskupinu s 5 až 8 atómami uhlíka, z ktorých každá je prípadne substituovaná metylénskupinou alebo jednou alebo viacerými alkylskupinami s 1 až 4 atómami uhlíka a/alebo jedným alebo viacerými atómami halogénu; alebo troj- až šesťčlenný heterocyklický kruh obsahujúci kyslík alebo síru, ktorý je nasýtený alebo sčasti alebo úplne nenasýtený a ktorý je prípadne substituovaný jednou alebo viacerými alkylskupinami s 1 až 4 atómami uhlíka a/alebo jedným alebo viacerými atómami halogénu; alebo skupinu

Q Q vzorca SR, kde R predstavuje alkylskupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, alkenylskupinu s 2 až 8 atómami uhlíka, alkinylskupinu s 3 až 8 atómami uhlíka, cykloalkylskupinu s 3 až 8 atómami uhlíka, cykloalkenylskupinu s 5 až 8 atómami uhlíka, fenylskupinu alebo substituovanú fenylskupinu, kde substituentom je alkylskupina s 1 až 4 atómami uhlíka, alkoxyskupina s 1 až 4 atómami uhlíka alebo atóm halogénu; alebo troj- až šesťčlenný heterocyklický kruh obsahujúci kyslík alebo síru, ktorý je nasýtený, sčasti alebo úplne nenasýtený a ktorý je prípadne substituovaný jednou alebo viacerými alkylskupinami s 1 až 4 atómami uhlíka a/alebo jedným alebo viacerými atómami halogénu; alebo (c) predstavuje alkylskupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, ktorá je substituovaná jednou oxoskupinou alebo jednou alebo viacerými hydroxyskupinami alebo jedným atómom kyslíka viazaným k dvoma susedným atómom uhlíka za vzniku oxiránového kruhu; alebo R⁴ predstavuje alkylskupinu s 1 až 5 atómami uhlíka, ktorá je substituovaná alkoxykarbonylovou skupinou s 1 až 6 atómami uhlíka v alkoxylovej časti, pričom uvedené substituenty v R⁴ sú viazané k jednomu alebo obidvom terminálnym atómom uhlíka a atómu uhlíka susediacemu s terminálnym atómom uhlíka v R⁴; alebo (d) predstavuje skupinu vzorca =CH₂ alebo skupinu všeobecného vzorca

R¹⁰

I

-(X)-CHR¹¹ kde R¹⁰ a R¹¹ predstavujú obidva atómy vodíka; R¹⁰ predstavuje atóm vodíka a R ^x predstavuje alkylskupinu s 1 až 3 atómami uhlíka alebo jeden z R¹⁰ a R¹¹ predstavuje atóm vodíka a druhý predstavuje fenylskupinu, heteroarylskupinu, alkoxykarbonylskupinu s 2 až 6 atómami uhlíka alebo substituovanú fenylskupinu alebo heteroarylskupinu, kde substituent je zvolený zo súboru zahŕňajúceho fluór, chlór, alkylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka alkoxyskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, alkyltioskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, hydroxyalkylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, kyanoskupinu, aminosulfonylskupinu, alkanoylskupinu s 2 až 6 atómami uhlíka, alkoxykarbonylskupinu s 2 až 6 atómami uhlíka, nitroskupinu, trifluórmetylskupinu, trifluórmetoxyskupinu, aminoskupinu a mono- a dialkylaminoskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka v každej z alkylových častí; a X predstavuje priamu väzbu alebo alkylénskupinu s 2 až 6 atómami uhlíka s reťazcom priamym alebo rozvetveným; alebo (e) predstavuje fenylskupinu, ktorá je prípadne substituovaná aspoň jedným substituentom zvoleným zo súboru zahŕňajúceho alkylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, alkyltioskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, atóm halogénu, trifluórmetylskupinu a kyanoskupinu alebo R⁴ predstavuje skupinu všeobecného vzorca II (CHJ

2'a (II) /^z (CH₂)_d ^Z kde Z predstavuje atóm kyslíka, atóm síry alebo metylénskupinu a a, b, c a d predstavuje nezávisle číslo 0, 1 alebo 2, pričom súčet a, b, c, ad nie je väčší ako 5;

R⁶ predstavuje atóm vodíka, hydroxyskupinu, alkoxyskupinu alebo alkenoxyskupinu vždy s 1 až 9 atómami uhlíka, alkanoyloxyskupinu alebo alkenoyloxyskupinu vždy s 1 až 9 atómami uhlíka, aroyloxyskupinu, oxymetylénoxyalkyloxyalkylskupinu s 1 až 5 atómami uhlíka v každej z alkylových častí, atóm halogénu, oxoskupinu alebo prípadne substituovanú oximinoskupinu, hydrazonoskupinu, karbazidoskupinu alebo semikarbazidoskupinu, N-alkylsemikarbazidoskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka v alkylovej časti, N,N-dialkylsemikarbazidoskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka v každej z alkylových častí, alkanoylhydrazidoskupinu s 1 až 5 atómami uhlíka, benzoylhydrazidoskupinu alebo alkylbenzoylhydrazidoskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka v alkylovej časti; alebo R predstavuje skupinu hydrolyzovateínú in vivo na hydroxy skupinu; alebo R predstavuje skupinu všeobecného vzorca

kde R⁷ je viazaný k atómu uhlíka v polohe 4 alebo 4' jednoduchou väzbou a predstavuje hydroxyskupinu, alkanoyloxyskupinu alebo alkenoyloxyskupinu vždy s 1 až 9 atómami uhlíka, aroyloxyskupinu, alkoxyskupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, aminoskupinu, N-alkylaminoskupinu s 1 až 8 atómami uhlíka v alkylovej časti, Ν,Ν-dialkylaminoskupinu s 1 až 9 atómami uhlíka v každej z alkylových častí, N-alkanoylaminoskupinu s 1 až 5 atómami uhlíka alebo N,N-dialkanoylaminoskupinu s 1 až 9 atómami uhlíka v každej z alkanoylových častí; alebo R⁷ je viazaný k atómu uhlíka v polohe 4 alebo 4’ dvojnou väzbou a predstavuje oxoskupinu, prípadne substituovanú oximinoskupinu, semikarbazidoskupinu, N-alkylsemikarbazidoskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka v alkylovej časti, Ν,Ν-dialkylsemikarbazidoskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka v každej z alkylových častí, alkanoylhydrazidoskupinu s 1 až 5 atómami uhlíka, benzoylhydrazidoskupinu alebo alkylbenzoylhydrazidoskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka v alkylovej časti; alebo R⁷ predstavuje skupinu hydrolyzovatelnú in vivo na hydroxyskupinu.

R³ predstavuje atóm vodíka alebo alkylskupinu s 1 až atómami uhlíka

R⁵ predstavuje metylskupinu, hydroxymetylskupinu, alkoxymetylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka v alkoxylovej časti, alkanoyloxymetylskupinu s 2 až 5 atómami uhlíka v alkanoylovej časti, alkenoyloxymetylskupinu s 2 až 5 atómami uhlíka v alkenoylovej časti, aroyloxymetylskupinu, arylalkanoyloxymetylskupinu, formylskupinu, prípadne substituovanú oximinoskupinu, halogénmetylskupinu, azidometylskupinu alebo kyanometylskupinu.

Do rozsahu zlúčenín podlá vynálezu spadajú zlúčeniny, kde R² predstavuje atóm vodíka, hydroxyskupinu, O-alkylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, O-alkanoylskupinu s 1 až 5 atómami uhlíka, oxoskupinu a oximinoskupinu, ktorá je prípadne substituovaná alkylskupinou s 1 až 4 atómami uhlíka alebo arylalkylskupinou s 1 až 4 atómami uhlíka v alkylovej časti; zlúčeniny, kde R⁴ predstavuje priamu alebo rozvetvenú alkylskupinu, alkenylskupinu, cykloalkylskupinu alebo cykloalkenylskupinu (ako je metyl-, etyl-, 2-propyl-, 2-butyl-, 2-butén-2-yl-, 2-pentén-2-yl-, 4-metyl-2-pentén2-yl- a cyklohexylskupina); zlúčeniny, kde R¹ predstavuje atóm vodíka, hydroxyskupinu, oxoskupinu alebo oximinoskupinu; a zlúčeniny, kde R⁶ predstavuje atóm vodíka alebo skupinu všeobecného vzorca

kde R⁷ predstavuje hydroxyskupinu, alkoxyskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, alkanoyloxyskupinu s 2 až 5 atómami uhlíka, aminoskupinu, N-alkylaminoskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, N-alkanoylaminoskupinu s 1 až 5 atómami uhlíka, oxoskupinu alebo oximinoskupinu, ktorá je prípadne substituovaná alkylskupinou s 1 až 4 atómami uhlíka.

V prednostnom rozpracovaní v zlúčeninách podía vynálezu B predstavuje atóm halogénu (ako chlóru, brómu alebo jódu), alkylskupinu, alkoxyalkylskupinu, acylalkenylskupinu alebo acylskupinu; A predstavuje hydroxyskupinu alebo oximinoskupinu; R predstavuje atóm vodíka, hydroxyskupinu, α-L-oleandroxyloxyskupinu alebo 4¹-(α-L-oleandrosyl)-a-L13 olenadrosyloxyskupinu; R¹ predstavuje atóm vodíka a R² predstavuje atóm vodíka, hydroxyskupinu alebo metoxyskupinu alebo R¹ a R² obidva chýbajú a väzba C22-C23 je jednoduchá alebo dvojná.

Zlúčeniny, ktorým sa venuje osobitná prednosť sú uvedené v príkladoch rozpracovania vynálezu.

Pokial to prichádza v danom kontexte do úvahy, majú všetky alkylové a alkenylové substituenty obsahujúce tri alebo viacej atómov uhlíka, ktoré boli uvedené hore, priamy alebo rozvetvený reťazec. Pod pojmom halogén sa rozumie fluór, chlór, bróm alebo jód. Alkenylové skupiny obsahujúce tri alebo viacej atómov uhlíka majú reťazec priamy alebo rozvetvený a sú prípadne substituované jednou alebo viacerými funkčnými skupinami zvolenými zo súboru zahŕňajúceho kyanoskupinu, alkoxykarbonylskupinu, aminokarbonylskupinu, alkanoylskupinu, arylkarbonylskupinu, heteroarylkarbonylskupinu, halogén a halogénalkylskupinu, ako je trifluórmetylskupina. Alkinylskupiny obsahujúce tri alebo viacej atómov uhlíka majú reťazec priamy alebo rozvetvený a sú prípadne substituované jednou alebo viacerými funkčnými skupinami zvolenými zo súboru zahŕňajúceho kyanoskupinu, alkoxykarbonylskupinu, aminokarbonylskupinu, alkanoylskupinu, arylkarbonylskupinu, heteroarylkarbonylskupinu, halogén a halogénalkylskupinu, ako je trifluórmetylskupina. Pod pojmom arylskupina sa rozumie fenylskupina, ktorá je prípadne substituovaná jedným alebo viacerými substituentmi zvolenými zo súboru zahŕňajúceho alkylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, alkoxyskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, nitroskupinu a halogén a pod pojmom heteroarylskupina sa rozumie aromatický heterocyklický zvyšok, ktorý je prípadne substituovaný jedným alebo viacerými substituentmi zvolenými zo súboru zahŕňajúceho alkylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, alkoxyskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, nitroskupinu a halogén.

Zlúčeniny podlá vynálezu zahŕňajú avermektiny a zodpovedajúce monosacharidy a aglykóny a ďalej tiež milbemyciny.

Zlúčeniny podlá vynálezu zahŕňajú niekoľko center asymetrie a vďaka tomu sa môžu vyskytovať v podobe niekoľkých dvojíc stereoizomérov. Do rozsahu vynálezu spadajú všetky také stereoizoméry, nech už sú oddelené alebo nie.

Zlúčeniny všeobecného vzorca I definované hore je možné pripravovať spôsobom, pri ktorom sa

a) zlúčenina všeobecného vzorca I, v ktorej však

B predstavuje atóm vodíka a A predstavuje oxoskupinu, nechá reagovať s hydrazínom, ktorý je prípadne substituovaný aspoň jednou alkylskupinou s 1 až 8 atómami uhlíka, alkenylskupinou, arylskupinou, trialkylsilylskupinou, aralkylskupinou, alkoxykarbonylskupinou s 1 až 9 atómami uhlíka v alkoxylovej časti, karbamoylskupinou, tiokarbamoylskupinou, aroylskupinou alebo alkanoylskupinou s 1 až 9 atómami uhlíka, za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca I, kde A predstavuje prípadne substituovanú hydrazonoskupinu,

b) takto získaný hydrazón sa nechá reagovať so zdrojom elektrofilných skupín E⁺, kde E⁺ predstavuje Cl⁺, Br⁺, I⁺, NC>2⁺, ArS⁺ alebo ArSe⁺, kde Ar predstavuje arylovú skupinu alebo kde E⁺ predstavuje imíniový ión, za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca I, kde B predstavuje chlór, bróm, jód, nitroskupinu, aryltioskupinu, arylselenoskupinu alebo prípadne substituovanú aminoalkylovú skupinu,

c) prípadne sa zlúčenina získaná podľa odseku b), kde B predstavuje chlór, bróm alebo jód, nechá reagovať so stananom obsahujúcim prípadne substituovaný alkylový, alke15 nylový, alkinylový, arylový alebo heterocyklický substituent v prítomnosti katalyzátoru, ako je trifenylfosfín paládium, za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca I, kde B predstavuje prípadne substituovaný alkylový, alkenylový, alkinylový, arylový alebo heterocyklický substituent,

d) prípadne sa zlúčenina získaná podía odseku b), kde B predstavuje chlór, bróm alebo jód, nechá reagovať s azidom za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca I, kde B predstavuje azidovú skupinu a X predstavuje priamu väzbu alebo alkylenovú skupinu s 2 až 6 atómami uhlíka s priamym alebo rozvetveným reťazcom; alebo

e) prípadne sa oxiduje zlúčenina získaná podía odseku c), kde B predstavuje alkenylskupinu, za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca I, kde B predstavuje cyklickú éterovú skupinu,

f) prípadne sa zlúčenina získaná podía odseku b), kde B predstavuje aryltioskupinu alebo arylselenoskupinu, nechá reagovať s tiolom alebo hydroselenidom odlišným od zlúčeniny vzorca ArSH alebo ArSeH za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca I, kde B predstavuje merkaptoskupinu alebo hydroselenidovú skupinu a prípadne sa nechá vzniknutý produkt reagovať s alkyl-, alkenyl-, aryl-, alkanoyl- alebo heteroarylhalogenidom.

Pokiaľ je elektrofilnou skupinou Cl⁺, môže byť zdrojom tejto skupiny N-chlórsukcínimid alebo N-chlórbenzotriazol. Možným zdrojom I⁺ je N-jódsukcínimid a možným zdrojom Br⁺ je N-brómsukcínimid. Tetranitrometán je vhodným zdrojom N02⁺. Dinitrofenylsulfenylchlorid sa môže použiť ako zdroj ArS⁺ a N-fenylselenoftalimid ako zdroj ArSe⁺. Aminoalkylskupina môže pochádzať z Eschenmoserovej soli (Me2N-CH₂ ⁺Cl⁺).

Spôsoby prípravy zlúčenín podlá vynálezu sú ilustrované v schémach I a II, kde E⁺ predstavuje elektrofil, N^- predstavuje nukleofil a Y predstavuje organický zvyšok. Týmto spôsobom je možné pripraviť celý rad zlúčenín.

Chémia tohto typu nebola až dosial opísaná pre zlúčeniny so štruktúrou typu avermektinu a milbemycinu.

Podlá schémy I sa 5-ketón premení na hydrazón vzorca III pri použití l,1-dimetylhydrazínu, napríklad v dichlórmetáne za kyslých podmienok. Miesto 1,1-dimetylhydrazínu sa môžu na výrobu substituovaných hydrazónov použit iné hydrazíny s nesubstituovanou terminálnou polohou. Zlúčenina vzorca III sa potom môže nechať reagovať s elektrofilom E⁺, ako je Cl⁺ (napríklad z N-chlórsukcínimidu v acetonitrile) za vzniku zlúčeniny vzorca IV.

Hydrazónový zvyšok je možné ďalej obmeňovať napríklad spôsobom znázorneným v schéme II za vzniku ketónu (napríklad kyslo katalyzovanou hydrolýzou), oxímu (napríklad reakciou s hydroxylamóniumchloridom v zmesovom rozpúšťadle) alebo alkohole (napríklad cez ketón pripravený reakciou s octanom meďnatým vo vodnej kyseline octovej s následnou reakciou tohto ketónu s tetrahydroboritanom sodným v metanole ) .

Schéma

E⁺

(E= ha logén)

N

Pd-katalyzátor

X₃SnY (E = Br,I)

Schéma II

Π, A = O

Π. A = NOH (i) hydrochlorid hydroxylamínu, dioxán, metanol, voda (ii) kyselina octová, tetrahydrofurán, vody, octan sodný (iii) (a) octan meďnatý, kyselina octová, voda (b) tetrahydroboritan sodný, metanol

Pri postupe znázornenom v schéme I sa skupina E v zlúčenine vzorca V vytesní nukleofilom N alebo organickým zvyškom Y (napríklad Stilleho kopuláciou 3-jódzlúčeniny vzorca V s vinylstananom, ktorá je katalyzovaná paládiovým katalyzátorom obsahujúcim paládium v oxidačnom stupni 0, v prítomnosti rozpúšťadla, ako je dimetylformamid) za vzniku zlúčeniny vzorca VI alebo VII.

Východiskové látky vzorca I obsahujúce rôzne kombinácie substítuentov R¹ až R⁶ a R¹² sa všeobecne môžu pripravovať spôsobmi známymi z doterajšieho stavu techniky a diskutovanými v hore uvedených publikáciách. Konkrétne je možné uviesť, že 5-ketóny je možné pripraviť zo zodpovedajúcich avermektinov a milbemycinov oxidáciou oxidom manganičitým (viď napríklad J. Agric. Food. Chem. 1981, 29, 884 až 886). Predpokladá sa, že hore opísaný spôsob podlá vynálezu je aplikovateľný na všetky východiskové zlúčeniny vzorca I, v ktorých sú substituenty R až R kompatibilné s použitými reakčnými činidlami. V niektorých prípadoch však môže byt nutné alebo vhodné nahradiť niektoré zo substítuentov R¹ až R⁶ inými substituentmi po konverzii východiskovej látky všeobecného vzorca I na 3-substituovanú zlúčeninu. Tak napríklad, keď sa získa zlúčenina všeobecného vzorca I, kde R⁶ predstavuje 4¹-(alfa-L-oleandrosyl)-alfa-L-oleandrosyloxyskupinu (tzn. disacharid), môže sa vykonať konverzia na r

monosacharid (v ktorom R predstavuje alfa-L-olenadrosyloxyskupinu) alebo na aglykón (v ktorom R⁶ predstavuje hydroxyskupinu) hydrolýzou pri použití kyseliny, ako je kyselina sírová. Pokial R¹ a R² chýbajú, môže sa dvojná väzba v polohe 22-23 hydrogenovať za vzniku 22,23-dihydroderivátu, v ktorom R a R predstavujú atómy vodíka. Ine konverzie 1 substítuentov R-¹- až R v zlúčeninách všeobecného vzorca I definovaných hore je možné vykonávať spôsobmi známymi v odbore avermektinov a milbemycinov.

Zlúčeniny podlá vynálezu sú vysoko účinné antiparazitické činidlá. Sú účinné pri liečbe rôznych stavov vyvolaných ekto- a endoparazitmi, ako sú najmä blchy. Zlúčeniny podlá vynálezu sú tiež účinné pri liečbe infekcií vyvolaných ektoparazitmi, ako sú najmä ektoparazity typu členovcov u človeka, zvierat a vtákov. Jedná sa napríklad o kliešte, roztoče, vše, mäsiarky, bodavý hmyz a migrujúce larvy dvojkrídlych, čo sú paraziti, ktorí môžu napadať hovädzí dobytok a kone. Zlúčeniny podľa vynálezu sa tiež môžu používať pri liečbe helminthias, ktoré sú najčastejšie vyvolané skupinou parazitických červov označovaných ako nematódy, ktoré sú príčinou veľkých ekonomických strát u ošípaných, oviec, koní a hovädzieho dobytka a napadajú tiež domáce zvieratá a hydinu. Zlúčeniny podľa vynálezu sú tiež účinné proti iným nematódam napadajúcim rôzne druhy zvierat, ako je napríklad Dirofilaria u psov, a proti rôznym parazitom, ktorí môžu zamorovať zvieratá a človeka, ako sú gastrointestinálne paraziti. Jedná sa napríklad o gastrointestinálne parazity, ako je Ancylostoma, Necator, Ascaris, Strongyloides, Trichinella, Capillaria, Topsocara, Trichuris , Enterobius a parazity, ktorí sa vyskytujú v krvi alebo iných tkanivách a orgánoch, ako sú filiariálne červy a extraintestinálne štádiá Strongyloides, Toxocara a Trichinella.

Zlúčeniny všeobecného vzorca I je možné podávať vo forme prostriedkov prispôsobených konkrétne zvolenej aplikácii, druhu hostiteľského zvieraťa, ktoré má byt liečené a parazitovi alebo hmyzu, ktorý má byt potlačovaný. Pre použitie ako insekticídov a pri odstraňovaní škodcov v poľnohospodárstve sa zlúčeniny podľa vynálezu môžu aplikovať v podobe postrekov, oprašov, polievacích prostriedkov, emulzií apod. v súlade so štandardnou poľnohospodárskou praxou.

V prípade aplikácií zlúčenín podľa vynálezu človeku, sa môžu používať farmaceutický vhodné prostriedky v súlade s normálnou lekárskou praxou.

Zlúčeniny podľa vynálezu sú tiež užitočné proti hmyzím škodcom napadajúcim uskladnené zrniny, ako je Tribolium sp., Tenebrio sp. a škodcom poľnohospodárskych rastlín, ako sú roztočce (Tetranychus sp.), vošky (Acyrthiosiphon sp.), proti migrujúcim rovnokrídlym, ako sú kobylky a proti nedospelým štádiám hmyzu živiacemu sa rastlinným tkanivom.

Zlúčeniny podlá vynálezu sú užitočné ako nematocídy na potlačovanie pôdnych nematód a rastlinných parazitov, ako sú Meloidogyne sp., čo môže byť dôležité v poľnohospodárstve. Zlúčeniny sú tiež účinné proti iným rastlinným škodcom, ako je Prodenia eridania.

Ked sa zlúčeniny podľa vynálezu používajú ako insekticídy, môžu sa aplikovať vo forme postrekov, oprašov, emulzií, polievacích prostriedkov apod. v súlade so štandardnou veterinárnou praxou.

Pokiaľ sa majú zlúčeniny podľa vynálezu použiť ako anthelmintiká, môžu sa podávať vo forme injekcií, napríklad subkutánne alebo intramuskulárne. Alternatívne je možné ich podávať orálne vo forme kapsuly, bolu, tablety, žuvacej tablety alebo máčacej kvapaliny. Pre podávanie je možné použiť tiež topické prostriedky alebo implantáty. Pre topickú aplikáciu sú vhodné máčacie kvapaliny, spreje, prášky, opraše, polievacie prostriedky, miestne aplikované prostriedky typu spot-on, postrekovacie tekutiny, šampóny, obojky, prívesné známky alebo postroje.

Také prostriedky je možné vyrábať konvenčnými postupmi v súlade so štandardnou veterinárnou praxou. Kapsuly, boly alebo tablety je možné vyrábať zmiešaním účinnej prísady s vhodným jemne rozdeleným riedidlom alebo nosičom, ktoré prídavné obsahuje dezintegračné činidlo a/alebo spojivo, ako je škrob, laktóza, mastenec alebo stearan horečnatý. Máčacie prostriedky je možné vyrábať dispergáciou účinnej prísady vo vodnom roztoku obsahujúcom dispergátor alebo namáčadlo a injekčné prostriedky je možné vyrábať vo forme sterilných roztokov alebo emulzií. Polievacie prostriedky a prostriedky typu spot-on je možné vyrábať rozpustením účinnej prísady vo vhodnom kvapalnom nosiči, ako je butyldigol, kvapalný parafín, alebo neprchavý ester, pri22 padne za pridania prchavej zložky, ako je izopropylalkohol. Polievacie prostriedky, prostriedky typu spot-on alebo postrekové prostriedky je alternatívne možné vyrábať zapuzdrením. Pri aplikácii takých zapuzdrených prostriedkov zostane na povrchu ošetreného zvieraťa rezíduum účinného činidla. Obsah účinnej zlúčeniny v takých prostriedkoch bude kolísať v závislosti od druhu ošetrovaného hostitelského zvieraťa, závažnosti a typu zamorenia a telesnej hmotnosti hostitela. Zlúčeniny podlá vynálezu je možné známymi spôsobmi podávať priebežne, najmä za účelom prevencie.

Pre orálnu alebo parenterálnu aplikáciu a pre aplikáciu polievaním (pour-on) prichádza do úvahy dávka v rozmedzí od asi 0,001 do asi 10 mg/kg telesnej hmotnosti zvieraťa, pričom táto dávka sa môže podávať naraz alebo vo forme väčšieho počtu čiastkových dávok v priebehu 1 až 5 dní. Obyčajne je táto dávka uspokojivá, ale samozrejme sa môžu vyskytnúť prípady, kedy bude potrebné dávkovanie zvýšiť alebo znížiť a tiež všetky také prípady spadajú do rozsahu tohto vynálezu.

Zlúčeniny podlá vynálezu je možné alternatívne podávať zvieratám vo forme krmiva a pre tieto účely sa môžu vyrábať koncentrované krmivové prísady alebo premixy, ktoré sa pred aplikáciou miešajú s normálnym krmivom.

Vynález je bližšie objasnený v nasledujúcich príkladoch rozpracovania. Tieto príklady majú výhradne ilustratívny charakter a rozsah vynálezu v žiadnom ohlade neobmedzujú. Pod označením avermektin B2 sa rozumie avermektin obsahujúci hydroxylové substituenty v polohách 5 a 23 a jednoduchú väzbu v polohe 22-23; pod označením avermektin BI sa rozumie avermektin obsahujúci dvojnú väzbu v polohe 22-23 a hydroxylový substituent v polohe 5 a pod označením avermektin Al sa rozumie avermektin BI, ktorý však v po23 lohe 5 obsahuje metoxyskupinu. Východiskové 5-ketozlúčeniny boli pripravené spôsobom opísaným v medzinárodnej patentovej prihláške WO 94/15944.

Príklady rozpracovania vynálezu

Preparatívny postup A

22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid

5-N,N-dimetylhydrazón

5-Keto-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid (1 g) sa rozpustí v dichlórmetáne (100 ml) a k vzniknutému roztoku sa pridá N,N-dimetylhydrazín (2 g) a kyselina octová (10 ml). Reakčná zmes sa mieša 24 hodín pri teplote miestnosti, premyje dôkladne vodou, vodným hydrogenuhličitanom sodným a vodným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým a odparí. Hnedý živicový zvyšok sa chromatografuje na silikagéli (100 g) pri použití zmesi éteru a hexánu v pomere 1:1, ako elučného činidla. Vhodné frakcie sa spoja a odparia. Získa sa zlúčenina uvedená v nadpise (660 mg).

Príklad 1

3-Chlór-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid 5-N,N-dimetylhydrazón

Hydrazón z preparatívneho postupu A (200 mg) sa rozpustí v acetonitrile (40 ml) udržiavanom pri 0’C. K vzniknutej zmesi sa pridá N-chlórsukcínimid (200 mg) a získaná zmes sa udržuje 18 hodín pri 0°C. Chromatografia na tenkej vrstve ukáže, že reakcia je takmer úplná. Reakčná zmes sa naleje do vody (150 ml), ktorá obsahuje disiričitan sodný (0,5 g). Vodná zmes sa extrahuje éterom (100 ml x 2).

Extrakty sa premyjú vodou a vodným roztokom chloridu sodného, vysušia síranom horečnatým a odparia. Živicový zvyšok sa chromatografuje na silikagéli (80 g) pri použití zmesi dichlórmetánu a éteru v pomere 1:2, ako elučného činidla. Vhodné frakcie sa zhromaždia a spoja. Získaný produkt sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 2

3-Chlór-5-keto-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid

3-Chlórhydrazón z príkladu 1 sa rozpustí v zmesi kyseliny octovej, tetrahydrofuránu, vody a octanu sodného (5 : 2 : 2 : 1) a nechá stáť pri teplote miestnosti počas 1 týždňa. Potom sa reakčná zmes zriedi vodou (200 ml) a extrahuje éterom (2 x 75 ml). Éterové extrakty sa premyjú vodou (2 x 100 ml), nasýteným vodným roztokom hydrogénuhličitanu sodného a vodným roztokom chloridu sodného. Potom sa éterové extrakty vysušia síranom horečnatým a odparia na živici.

Táto živica sa chromatografuje na silikagéli pri použití zmesi hexánu a éteru v pomere 1:1, ako elučného činidla. Požadovaný ketón sa eluuje ako prvý. Získaná zlúčenina sa charakterizuje NMR, hmotnostnou a infračervenou spektroskopiou.

Príklad 3

3-Chlór-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid

Ketón z príkladu 2 (20 mg) sa rozpustí v metanole (2 ml) ak vzniknutému roztoku sa pridá tetrahydroboritan sodný (10 mg). Zmes sa nechá stáť 30 minút pri teplote miest nosti a potom sa naleje do spola nasýteného vodného roztoku chloridu sodného (30 ml) a získaná zmes sa extrahuje éterom (2 x 20 ml). Extrakty sa premyjú vodným roztokom chloridu sodného a vysušia síranom horečnatým. Zvyšok sa prečistí chromatografiou na stĺpci 1 Dynamax^^R^ ODS, pričom elúcia sa vykoná zmesou metanolu a vodu v pomere 90 : 10 rýchlosťou 20 ml/min. Produkt sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 4

3-Chlór-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid 5-oxím

Ketón z príkladu 2 (50 mg) sa rozpustí v zmesi metanolu (4 ml) a dioxánu (1 ml). K metanolickému roztoku sa pridá hydrochlorid hydroxylamínu (50 mg). Vzniknutá zmes sa mieša cez noc pri teplote miestnosti, potom sa k nej pridá ďalších 50 mg soli hydroxylamínu a po 4 hodinách ďalších 100 mg soli hydroxylamínu. Reakčná zmes sa mieša 2 hodiny a naleje do polonasýteného vodného roztoku chloridu sodného (50 ml). Vzniknutá zmes sa extrahuje éterom (2 x 100 ml). Extrakty sa vysušia síranom horečnatým a odparia. Živicový zvyšok sa prečistí na stĺpci 1 Dynamax^^R^ ODS pri použití zmesi metanolu a vody v pomere 90 : 10, ako elučného činidla pričom elúcia sa vykonáva rýchlosťou 20 ml/min. Získaný produkt sa charakterizuje hmotnostnou a NMR spektroskopiou.

Príklad 5

3-[2,4-Dinitrofenyltio]-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid 5-N,N-dimetylhydrazón

Hydrazón z preparatívneho postupu A (200 mg) sa rozpustí v acetonitrile (20 ml). Acetonitrilový roztok sa ochladí na O’C a pridá sa k nemu uhličitan vápenatý (200 mg) a potom v jednej dávke 2,4-dinitrobenzénsulfenylchlorid (200 mg). Výsledná zmes sa cez noc udržuje pri O’C a potom naleje do vody (100 ml). Vodná zmes sa extrahuje éterom (2 x 75 ml). Extrakty sa premyjú nasýteným roztokom hydrogenuhličitanu sodného a vodným roztokom chloridu sodného, vysušia síranom horečnatým a odparia na oranžovú penu. Tento zvyšok sa chromatografuje na silikagéli (90 g) pri použití zmesi dichlórmetánu a éteru v pomere 2:1, ako elučného činidla. Eluovaný široký oranžovožltý pás sa zhromaždí, štruktúra sa potvrdí hmotnostnou a NMR spektroskopiou.

Príklad 6

3-[2,4-Dinitrofenyltio]-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid 5-oxím

Zlúčenina z príkladu 5 (1,2 g) sa rozpustí v zmesi dioxánu a metanolu (240 ml, v pomere 1 : 1). K vzniknutému roztoku sa pridá hydrochlorid hydroxylamínu (10 g) vo vode (60 ml). Výsledný roztok sa mieša 2 dni pri teplote miestnosti, kým všetky východiskové látky nezmiznú. Reakčná zmes sa rozdelí medzi vodu a éter, organická fáza sa premyje vodou a roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým a odparí. Žltý živicový zvyšok sa chromatografuje na silikagéli pri použití zmesi éteru a hexánu v pomere 2:1, ako elučného činidla. Vhodné frakcie sa zhromaždia a odparia. Získa sa zlúčenina uvedená v nadpise (800 mg), ktorá sa charakterizuje hmotnostnou a NMR spektroskopiou.

Príklad 7

3-[2,4-Dinitrofenyltio]-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid

Produkt z príkladu 5 (100 mg) sa rozpustí v kyseline octovej (10 ml). K vzniknutému roztoku sa pridá octan meďnatý (400 mg) vo vode (5 ml). Reakčná zmes sa mieša 1 týždeň pri teplote miestnosti a potom rozdelí medzi etylacetát (50 ml) a vodu (50 ml). Organická fáza sa premyje vodou a nasýteným roztokom hydrogénuhličitanu sodného, vysuší síranom horečnatým a odparí. Získaná žltá pena, ktorá obsahuje 5-ketón, sa rozpustí v metanole (50 ml) a k metanoliokému roztoku sa pridá tetrahydroboritan sodný (20 mg). Po 5 minútach sa reakčná zmes rozloží vodnou kyselinou citrónovou a extrahuje etylacetátom. Organická fáza sa premyje vodou a vodným roztokom chloridu sodného, vysuší a odparí. Oranžový sklovitý zvyšok sa chromatografuje na silikagéli (30 g) pri použití zmesi éteru a dichlórmetánu v pomere 3:1, ako elučného činidla. Ako prvý sa eluuje oranžový pás, ktorý sa odstráni a potom sa získa zlúčenina uvedená v nadpise (20 mg), ktorá sa charakterizuje hmotnostnou a NMR spektroskopiou.

Príklad 8

3-Merkapto-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid 5-N,N-dimetylhydrazón

Sulfid z príkladu 5 (300 mg) sa rozpustí v dichlórmetáne (40 ml). K vzniknutému roztoku sa pridá etántiol (5 ml) a potom trietylamín (3 ml). Reakčná zmes sa mieša 3 hodiny pri teplote miestnosti potom sa k nej pridá ďalšia dávka trietylamínu (1 ml) a etántiolu (5 ml) a v miešaní sa pokračuje ďalších 8 hodín. Prchavé látky sa odstránia a tmavý olejovitý zvyšok sa chromatografuje na silikagéli pri použití dichlórmetánu, ako elučného činidla. Ako prvý sa eluuje tmavo oranžový pás a potom zlúčenina uvedená v nadpise. Po odparení sa získa titulná zlúčenina vo forme oranžových kryštálov (200 mg), ktorá sa charakterizuje hmotnostnou a NMR spektroskopiou.

Príklad 9

3-Metyltio-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid 5-N,N-dimetylhydrazón

Tiol z príkladu 8 (90 mg) sa rozpustí v étere (2 ml). K vzniknutému roztoku sa pridá metyljodid (1 ml) a Hunigova báza (0,5 ml). Po 6 hodinách sú všetky východiskové látky spotrebované. Prchavé látky sa odstránia a zvyšok sa chromatografuje na silikagéli (50 g) pri použití zmesi dichlórmetánu a éteru v pomere 3:1, ako elučného činidla. Frakcie obsahujúce menej polárny produkt sa zhromaždia a NMR a hmotnostnou spektroskopiou sa preukáže obsah titulnej zlúčeniny.

Príklad 10

3-Metyltio-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid 5-oxím

Metyltiozlúčenina z príkladu 9 (40 mg) sa rozpustí v zmesi metanolu a dioxánu (10 ml, 1 : 1) ak výslednému roztoku sa pridá hydrochlorid hydroxylamínu (0,5 g) vo vode (2 ml). Po 6 hodinách reakcia ešte nie je dokončená a k zmesi sa pridajú ďalšie 2 g soli hydroxylamínu vo vode (2 ml). Po 12 hodinách sa reakčná zmes naleje do vody (50 ml) a vodná zmes sa extrahuje éterom (2 x 50 ml). Extrakty sa premyjú roztokom chloridu sodného, vysušia síranom horečnatým a odparí. Živicový zvyšok sa prečistí chromatografiou na stĺpci / p }

Dynamax' ' ODS, pričom elucia sa uskutočňuje pri použití zmesi metanolu a vody v pomere 90 : 10 rýchlosťou 20 ml/min. Štruktúra sa stanoví NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 11

3-Metyltio-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid

Metyltiozlúčenina z príkladu 9 (50 mg) sa rozpustí v kyseline octovej (6 ml). K výslednému roztoku sa pridá nasýtený vodný roztok octanu meďnatého (3 ml). Vzniknutá zmes sa mieša 24 hodín pri 35°C a zriedi vodou (50 ml). Vodná zmes sa extrahuje éterom (2 x 50 ml). Extrakty sa premyjú vodou, nasýteným vodným roztokom hydrogénuhličitanu sodného a vodným roztokom chloridu sodného, vysušia síranom horečnatým a odparia. Živicový zvyšok, ktorý obsahuje 5-ketón, sa rozpustí v metanole (3 ml) a k vzniknutému roztoku sa pridá tetrahydroboritan sodný (20 mg). Po 30 minútach sa reakčná zmes rozloží 5 ml 10% vodnej kyseliny citrónovej a extrahuje éterom (2 x 50 ml). Éterové extrakty sa vysušia síranom horečnatým a odparia. Živicový zvyšok sa prečistí na stĺpci 1 Dynamax(^R) ODS, pričom elúcia sa vykoná zmesou metanolu a vody v pomere 9 : 1 rýchlosťou 20 ml/min. Produkt sa eluuje v intervale od 22. od 24. minúty a potom charakterizuje hmotnostnou a NMR spektroskopiou.

Príklad

3-Dimetylaminometyl-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid 5-N,N-dimetylhydrazón

Hydrazón z preparatívneho postupu A (70 mg) sa rozpustí v acetonitrile (10 ml). K acetonitrilovému roztoku sa pridá uhličitan vápenatý (70 mg) a Eschenmoserova soí (Me2N--CH2⁺Cl^-) (100 mg). Reakčná zmes sa 24 hodín nechá stáť pri 0°C a potom naleje do nasýteného roztoku hydrogenuhličitanu sodného (50 ml) a extrahuje éterom (2 x 75 ml). Orga30 nická fáza sa premyje vodou a vodným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým a odparí. Živicový zvyšok sa prečistí chromatografiou na silikagéli (50 g) pri použití zmesi éteru a dichlórmetánu v pomere 1:1, ako elučného činidla. Ako prvý sa eluuje zvyšok východiskovej látky a potom nasleduje zlúčenina uvedená v nadpise, ktorá sa charakterizuje hmotnostnou a NMR spektroskopiou.

Príklad 13

3-Dimetylaminometyl-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid 5-oxím

Produkt z príkladu 12 (200 mg) sa rozpustí v zmesi metanolu a dioxánu (40 ml, 1 : 1). K vzniknutému roztoku sa pridá roztok hydrochloridu hydroxylamínu (2 g) vo vode (10 ml). Reakčná zmes sa nechá stáť 3 hodiny pri teplote miestnosti, potom cez noc pri velmi nízkej teplote a sčasti odparí, aby sa odstránil metanol. Zvyšok sa neutralizuje prebytkom nasýteného roztoku hydrogénuhličitanu sodného.

< Produkt sa extrahuje éterom (2 x 100 ml), premyje vodným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým a • odparí. Surový produkt sa prečistí chromatografiou na silikagéli (60 g) pri použití zmesi dichlórmetánu a éteru v pomere 4:1, ako elučného činidla a vhodné frakcie sa spoja. Získa sa zlúčenina uvedená v nadpise (96 mg), ktorá sa charakterizuje hmotnostnou a NMR spektroskopiou.

Príklad 14

3-Fenylseleno-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid 5-N,N-dimetylhydrazón

Hydrazón z preparatívneho postupu A (100 mg) sa rozpustí v acetonitrile (40 ml) a k acetonitrilovému roztoku sa pridá N-fenylselenoftalimid (100 mg). Reakčná zmes sa trepe, kým sa všetky východiskové látky nerozpustia. Výsledný roztok sa 48 hodín udržuje pri 0°C a potom naleje do vody (100 ml). Vodná zmes sa extrahuje éterom (2 x 150 ml). Extrakty sa premyjú vodným roztokom chloridu sodného, vysušia síranom horečnatým a odparia. Živicový zvyšok sa chromatografuje na silikagéli (80 g) pri použití zmesi dichlórmetánu a éteru v pomere 3:1, ako elučného činidla. Eluuje sa najskôr určité množstvo ftalimidu a potom zlúčenina uvedená v nadpise, ktorá sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 15

3-Fenylseleno-22,23-dihydro-25-cyklohexyl avermektin BI monosacharid 5-oxím

Produkt z príkladu 14 (480 mg) sa rozpustí v 150 ml zmesi metanolu a dioxánu v pomere 1 : 1. K vzniknutému roztoku sa pridá celkom 5 g hydrochloridu hydroxylamínu vo vode (30 ml). Reakčná zmes sa 24 hodín nechá stáť pri teplote miestnosti a potom naleje do vody (500 ml). Vodná zmes sa extrahuje éterom (2 x 250 ml). Extrakty sa premyjú vodou a vodným roztokom chloridu sodného, vysušia síranom horečnatým a odparia. Živicový zvyšok sa chromatografuje na silikagéli (100 g) pri použití zmesi dichlórmetánu a éteru v pomere 4:1, ako elučného činidla. Frakcie obsahujúce produkt sa zhromaždia a spoja. Zlúčenina uvedená v nadpise sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 16

3-Fenylseleno-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid

Produkt z príkladu 14 (40 mg) sa rozpustí v kyseline octovej (20 ml). K vzniknutému roztoku sa pridá nasýtený roztok octanu meďnatého (7 ml). Reakčná zmes sa 4 dni nechá stáť pri teplote miestnosti a potom spracuje spôsobom opísaným v príklade 7. Surový produkt (5-ketón) sa rozpustí v metanole (5 ml) ak metanolickému roztoku sa • pridá tetrahydroboritan sodný (20 mg). Po 20 minútach sa reakčná zmes spracuje postupom uvedeným v príklade 7 a • produkt sa prečistí na stĺpci Dynamax^^R^ ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vody v pomere 95 : 5 rýchlosťou 20 ml/min. Po 17 minútach elúcie sa eluuje produkt, ktorý sa potom charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 17

3-Nitro-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid 5-N,N-dimetylhydrazón

Hydrazón z preparatívneho postupu A (150 mg) sa . rozpustí v acetonitrile (30 ml). Acetonitrilový roztok sa ochladí na 0’C a pridá sa k nemu tetranitrometán (0,25 ml).

• Reakčná zmes sa 12 hodín udržuje pri 0'C, potom sa z nej odparí acetonitril. Zvyšok sa chromatografuje na silikagéli (90 g) pri použití zmesi dichlórmetánu a éteru v pomere 3:1, ako elučného činidla. Pohyblivejší žltý pás sa odstráni a potom sa zhromaždí 20 frakcií s objemom 20 ml. Frakcie 5 až 6 obsahujú zlúčeninu uvedenú v nadpise, ktorá sa charakterizuje hmotnostnou a NMR spektroskopiou.

Príklad 18

3-Jód-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid 5-N,N-dimetylhydra zón

Hydrazón z preparatívneho postupu A (50 mg) sa roz pustí v acetonitrile (20 ml). Výsledný roztok sa ochladí na 0°C a behom 3 dní sa k nemu v troch dávkach (vždy 10 mg) pridá N-jódsukcínimid. Reakčná zmes sa naleje do vody (50 ml) a vodná zmes extrahuje éterom (2 x 75 ml). Extrakty sa premyjú vodným roztokom chloridu sodného, vysušia síranom horečnatým a odparia. Žltý živicový zvyšok sa chromatografuje na silikagéli (50 g) pri použití zmesi dichlórmetánu a éteru v pomere 3:1, ako elučného činidla. Frakcie obsahujúce produkt sa zhromaždia. Zlúčenina uvedená v nadpise sa charakterizuje hmotnostnou a NMR spektroskopiou.

Príklad 19

3-Jód-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid

Jódovaná zlúčenina z príkladu 18 (50 mg) sa rozpustí v kyseline octovej (5 ml) a k vzniknutému roztoku sa pridá nasýtený roztok octanu meďnatého (2 ml). Reakčná zmes sa mieša 72 hodín pri teplote miestnosti a potom spracuje spôsobom opísaným v príklade 7. Získaný surový 5-ketón sa postupom podlá príkladu 7 redukuje na zlúčeninu uvedenú v nadpise. Surový produkt sa prečistí na stĺpci Dynamax^ ODS, pričom elúcia sa uskutočňuje zmesou metanolu a vody v pomere 9 : 1 rýchlosťou 9 ml/min. Produkt sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 20

3-Chlór-25-cyklohexylavermektin BI 5-N,N-dimetylhydrazón

25-Cyklohexylavermektin BI 5-N,N-dimetylhydrazón (4 g), vyrobený zo zodpovedajúceho ketónu spôsobom opísaným v preparatívnom postupe A, sa rozpustí v acetonitrile (800 ml). Acetonitrilový roztok sa ochladí na 0°C a pridá sa k nemu N-chlórsukcínimid (4 g) a molekulárne sito 4A (20 g). Reakčná zmes sa 24 hodín nechá stáť pri 0°C, potom sa z nej odfiltruje molekulárne sito. Filtrát sa spracuje postupom opísaným v príklade 1. Surový produkt sa prečistí chromatograf iou na silikagéli (200 g) pri použití zmesi dichlórmetánu a éteru v pomere 4:1, ako elučného činidla. Získaný produkt sa charakterizuje hmotnostnou a NMR spektroskopiou.

Príklad 21

3-Chlór-25-cyklohexylavermektin BI

Hydrazón z príkladu 20 (1,1 g) sa rozpustí v kyseline octovej (70 ml). K vzniknutému roztoku sa pridá nasýtený octan meďnatý (35 ml). Reakčná zmes sa 72 hodín nechá stáť pri teplote miestnosti a potom spracuje postupom opísaným v príklade 7. Získaný surový 5-ketón sa postupom pódia príkladu 7 redukuje pri použití tetrahydroboritanu sodného. Zlúčenina uvedená v nadpise sa v dvoch dávkach prečistí na stĺpci 2 Dynamax^) ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vody v pomere 9 : 1 rýchlosťou 45 ml/min. Produkt sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 22

3-Chlór-25-cyklohexyl avermektin BI 5-oxím

Hydrazón z príkladu 20 (0,3 g) sa rozpustí v zmesi metanolu a dioxánu v pomere 1 : 1 (90 ml). K vzniknutému roztoku sa pridá hydrochlorid hydroxylamínu (3 g) vo vode (20 ml). Výsledná zmes sa 16 hodín nechá stáť pri teplote miestnosti a spracuje postupom opísaným v príklade 4. Surový produkt sa prečistí na stĺpci 1 Dynamax^^R^ ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vody v pomere 95 : 5 rýchlosťou 9 ml/min. Zlúčenina uvedená v nadpise sa charakterizuje hmotnostnou a NMR spektroskopiou.

Príklad 23

3-Chlór-25-cyklohexyl avermektin BI monosacharid ’ 3-Chlóravermektin z príkladu 21 (50 mg) sa rozpustí v 1,5 ml 1% roztoku kyseliny sírovej v izopropyl’ alkohole. Reakčná zmes sa mieša cez noc pri teplote miestnosti a potom rozdelí medzi éter a nasýtený roztok hydrogenuhličitanu sodného. Organická fáza sa vysuší síranom horečnatým a odparí. Surový produkt sa prečistí na stĺpci 1 Dynamax^R), pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vody v pomere 9 : 1 rýchlosťou 9 ml/min. Zlúčenina uvedená v nadpise sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 24

3-Chlór-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI

3-Chlóravermektin z príkladu 21 (0,1 g) sa rozpustí v toluéne (5 ml) a vzniknutým roztokom sa nechá prebublávať dusík. Roztok sa ďalej odplyní pôsobením ultrazvuku a pridá sa k nemu Wilkinsonov katalyzátor (20 mg). Reakčná zmes sa hydrogénuje cez noc za tlaku 343,5 kPa, pridá sa k nej ďalšia dávka katalyzátoru (20 mg) a v hydrogenácii sa pokračuje 24 hodín. Potom sa reakčná zmes prefiltruje a filtrát sa odparí. Hnedý pevný zvyšok sa rozpustí v metanole, metanolický roztok sa prefiltruje a filtrát sa prečistí na stĺpci 1 Dynamax(^R) ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vody v pomere 9 : 1 rýchlosťou 9 ml/min. Zlúčenina uvedená v nadpise sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 25

3-Chlór-25-cyklohexylavermektin B2

Zlúčenina uvedená v nadpise sa vyrobí z 25-cyklohexylavermektinu Β2 5-N,N-dimetylhydrazónu (syntetizovaného z 5-keto-25-cyklohexylavermektinu B2 spôsobom opísaným v preparatívnom postupe A) konverziou na 3-chlór-25-cyklohexylavermektin B2 Ν,Ν-dimetylhydrazón postupom pódia príkladu 1. Táto zlúčenina sa hydrolyzuje na 5-ketón, ako je to podrobne uvedené v príklade 7, ktorý sa redukuje na zlúčeninu uvedenú v nadpise. Titulná zlúčenina sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 26

3-Chlór-25-cyklohexylavermektin B2 monosacharid

Zlúčenina uvedená v nadpise sa vyrobí zo zlúčeniny z príkladu 25 pri použití hydrolytického postupu opísaného v príklade 23 a charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 27

3-Chlór-25-cyklohexylavermektin B2 5-oxím

Zlúčenina uvedená v nadpise sa vyrobí tak, že sa 25-cyklohexylavermektin B2 5-N,N-dimetylhydrazón (syntetizovaný z 5-keto-25-cyklohexylavermektinu B2 spôsobom opísaným v preparatívnom postupe A) premení na 3-chlór-25cyklohexylavermektin B2 Ν,Ν-dimetylhydrazón postupom, ktorý je opísaný v príklade 1. Vzniknutá zlúčenina sa podľa príkladu 4 oximuje na zlúčeninu uvedenú v nadpise, ktorá sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

- 37 Príklad 28

3-Chlór-23-0-metyl-25-cyklohexylavermektin B2

Zlúčenina uvedená v nadpise sa vyrobí tak, že sa 23-0-metyl-25-cyklohexylavermektin B2 5-N,N-dimetylhydrazón (syntetizovaný z 5-keto-23-0-metyl-25-cyklohexylavermektinu B2 spôsobom opísaným v preparátívnom postupe A) premení na 3-chlór-23-0-metyl-25-cyklohexyl avermektin B2 Ν,Ν-dimetylhydrazón postupom, ktorý je opísaný v príklade 1. Vzniknutá zlúčenina sa podľa príkladu 7 hydrolyzuje na 5-ketón, ktorý sa redukuje. Titulná zlúčenina sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 29

3-Chlór-23-0-metyl-25-cyklohexylavermektin B2 monosacharid

Zlúčenina uvedená v nadpise sa vyrobí zo zlúčeniny z príkladu 28 pri použití hydrolytického postupu opísaného v príklade 23 a charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 30

3-Chlór-23-0-metyl-25-cyklohexylavermektin B2 5-oxím

Zlúčenina uvedená v nadpise sa vyrobí tak, že sa 23-0-metyl-25-cyklohexylavermektin B2 5-N,N-dimetylhydrazón (syntetizovaný z 5-keto-23-0-metyl-25-cyklohexylavermektinu B2 podľa príkladu 1) premení pri použití postupu uvedeného v príklade 1 na 3-chlór-23-0-metyl-25-cyklohexylavermektin B2 Ν,Ν-dimetylhydrazón. Táto zlúčenina sa oximuje spôsobom, ktorý je opísaný v príklade 4. Titulná zlúčenina sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 31

3-Bróm-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid 5-N,N-dimetylhydrazón

Hydrazón z preparatívneho postupu A (200 mg) sa rozpustí v acetonitrile (50 ml). Výsledný roztok sa 1 hodinu mieša s molekulárnym sitom 4A, ochladí na 0°C a behom 30 minút sa k nemu po častiach pridá N-brómsukcínimid (NBS) (45 mg). Po pridaní ďalších 10 mg N-brómsukcínimidu sa reakčná zmes mieša ešte 30 minút a naleje do zriedeného vodného roztoku hydrogensiričitanu sodného. Vodná zmes sa extrahuje etylacetátom, premyje vodou a vodným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým a odparí. Surový produkt sa prečistí chromatografiou na silikagéli (75 g) pri použití zmesi hexánu a éteru v pomere 3:2. Vhodné frakcie sa zhromaždia a získaný produkt sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 32

3-Bróm-22,23-dihydro-25-cyklohexyl avermektin BI monosacharid

Zlúčenina uvedená v nadpise sa vyrobí tak, že sa zlúčenina z príkladu 31 premení na 3-bróm-5-ketón, ktorý sa postupom opísaným v príklade 7 redukuje pôsobením tetrahydroboritanu sodného. Získaná titulná zlúčenina sa charaterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 33

3-Bróm-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid 5-oxím

Zlúčenina uvedená v nadpise sa vyrobí tak, že sa zlúčenina z príkladu 31 oximuje postupom opísaným v príklade 4. Získaný produkt sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 34

3-Vinyl-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid 5-N,N-dimetylhydrazón

3-Jódavermektin z príkladu 18 (150 mg) sa rozpustí v dimetylformamide (7,5 ml). K vzniknutému roztoku sa pridá tri-n-butylvinylstananu(O,81 g) a tetrakis(trifenylfosfin)paládium(O) (asi 10 mg). Reakčná zmes sa pod atmosférou dusíka 4 hodiny zahrieva na 100°C, potom sa z nej pri zníženom tlaku pri teplote miestnosti odparí rozpúšťadlo. Olejovitý zvyšok sa chromatografuje na silikagéli (50 g) pri použití zmesi éteru a hexánu v pomere 7:3, ako elučného činidla. Vhodné frakcie sa zhromaždia, čím sa získa zlúčenina uvedená v nadpise (100 mg), ktorá sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 35

3-Vinyl-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid 5-oxím

Zlúčenina uvedená v nadpise sa vyrobí tak, že sa zlúčenina z príkladu 34 oximuje postupom podľa príkladu 4. Surový produkt sa prečistí na stĺpci 1 Dynamax^^R^ ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vody v pomere 9 : 1 rýchlosťou 18 ml/min. Po 26 minútach sa eluuje produkt, ktorý sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 36

3-Vinyl-5-keto-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid

Hydrazón z príkladu 34 (70 mg) sa rozpustí v íadovej kyseline octovej (7 ml). K vzniknutému roztoku sa pridá nasýtený vodný octan meďnatý (1,4 ml). Reakčná zmes sa mieša 2 dni pri 35°C, odparí a produkt sa izoluje extrakciou éterom. Získaný ketón sa použije priamo v nasledujúcom stupni.

Príklad 37

3-Vinyl-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid

Ketón z predchádzajúceho príkladu (40 mg) sa rozpustí v metanole (40 ml) a metanolický roztok sa zmieša s tetrahydroboritanom sodným (20 mg). Výsledná zmes sa 15 minút nechá stáť pri teplote miestnosti a potom rozloží prídavkom 10% vodnej kyseliny citrónovej (1 ml). Produkt sa extrahuje etylacetátom. Extrakty sa odparia a zvyšok sa chromatografuje na silikagéli (10 g) pri použití zmesi dichlórmetánu a éteru v pomere 2:1, ako elučného činidla. Frakcie obsahujúce avermektin sa zhromaždia a odparia. Zvyšok sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatograf iou s obrátenými fázami. Zlúčenina uvedená v nadpise sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 38

3-Etinyl-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid 5-N,N-dimetylhydrazón

3-Jódavermektin z príkladu 18 (150 mg) sa rozpustí v dimetylformamide (7,5 ml). K vzniknutému roztoku sa pridá etinyltri-n-butylstanan (0,75 ml) tetrakis(trifenylfosfín)paládium(O) (asi 10 mg). Reakčná zmes sa 3 hodiny pod atmosférou dusíka zahrieva na 50°C, potom sa z nej za vysokého vákua pri teplote miestnosti odparí rozpúšťadlo. Zvyšok sa chromatografuje na silikagéli (50 g) pri použití zmesi éteru a hexánu v pomere 75 : 25, ako elučného činidla. Frakcie obsahujúce produkt sa zhromaždia. Získaná zlúčenina sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 39

3-Etinyl-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid 5-oxím

Titulná zlúčenina sa získa z produktu z príkladu 38 oximáciou podlá príkladu 4 a charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 40

3-Etinyl-5-keto-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid

3-Etinylhydrazón z príkladu 38 (50 mg) sa rozpustí v dimetylformamide (5 ml). Výsledný roztok sa ochladí na -42°C a pridá sa k nemu m-chlórperoxobenzoová kyselina (22 mg). Reakčná zmes sa behom 1 hodiny zahreje na -10°C a táto teplota sa udržiava počas 1,5 hodiny. Potom sa reakčná zmes behom 20 minút zahreje na 0°C a rozloží nasýteným vodným roztokom hydrogénuhličitanu sodného. Vodná zmes sa extrahuje etylacetátom, premyje vodným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým a odparí. Ako produkt sa získa ketozlúčenina vo forme žltej pevnej látky.

Príklad 41

3-Etinyl-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid

Ketón z predchádzajúceho príkladu (70 mg) sa rozpustí v metanole (10 ml) a metanolický roztok sa zmieša s tetrahydroboritanom sodným (20 mg). Reakčná zmes sa 20 minút nechá stáť pri teplote miestnosti a potom podrobí spracovaniu spôsobom opísaným v príklade 37. Surový produkt sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s obráte• ( R ) nými fázami na stĺpci 1 Microsorb' ', pričom elucia sa vykonáva zmesou metanolu a vody v pomere 87 : 13 rýchlosťou 20 ml/min. Vhodné frakcie sa zhromaždia a odparia, čím sa získa titulný produkt, ktorý sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 42

3-Azido-5-keto-23-0-metyl-25-cyklohexylavermektin B2

3-Chlórketón z príkladu 28 (100 mg) sa pri teplote miestnosti mieša v acetonitrile (10 ml). K vzniknutej zmesi sa v jednej dávke pridá jemne rozmelnený azid lítny (100 mg) Výsledná zmes sa podrobí krátkej sonikácii a 6 hodín mieša pri teplote miestnosti. Pretože reakcia ešte nie je úplná, udržuje sa reakčná zmes 72 hodín pri -70°C a behom ďalších 3 hodín sa nechá ohriať na teplotu miestnosti. Potom sú už východiskové látky úplne spotrebované. Reakčná zmes sa naleje do vody (100 ml) a vodná zmes sa extrahuje éterom (2 x 100 ml). Extrakty sa premyjú vodou a potom vodným roztokom chloridu sodného, vysušia síranom horečnatým a odparia na penu. Táto pena je NMR, hmotnostnou a IR spektroskopiou identifikovaná ako titulný azid.

Príkl ad 43

3-Azido-23-0-metyl-25-cyklohexylavermektin B2

Azidoketón z predchádzajúceho príkladu (50 mg) sa rozpustí v metanole (2 ml) a k metanolickému roztoku sa pridá tetrahydroboritan sodný (8 mg). Po 10 minútach sa surová reakčná zmes chromatografuje na stĺpci 1 Microsorb^^R ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vody v pomere 86 : 14 rýchlosťou 18 ml/min. Látka, ktorá sa eluuje medzi 40. a 48. minútou sa zhromaždí a NMR, hmotnostnou a IR spektroskopiou identifikuje ako titulný azid.

Príklad 44

5-Keto-Milbemycin-UK-86,956

Milbemycin UK-86,956 (definovaný v US patente č.

073 567 a získaný postupom podía tohoto patentu) (10 g) sa rozpustí v zmesi éteru a tetrahydrofuránu v pomere 3 : 1 (400 ml). K vzniknutému roztoku sa za miešania pridá 10 g oxidu manganičitého a po 3 hodinách ďalších 10 g oxidu manganičitého, potom sa zmes nechá stáť cez noc pri teplote miestnosti. Potom sa pridá ďalších 10 g oxidu manganičitého a reakčná zmes sa 4 hodiny mieša. Vzniknutý roztok sa prefiltruje cez Hyflo^^R\ Zvyšok sa dobre premyje éterom a filtrát sa odparí. Získa sa produkt vo forme žltej pevnej látky.

Príklad 45

Milbemycin-UK-86,956-5-N,N-dimetylhydrazón

Zlúčenina uvedená v nadpise sa vyrobí z ketónu z predchádzajúceho príkladu spôsobom opísaným v preparatívnom postupe A.

Príklad 46

3-Chlór-5-milbemycin-UK-86,956-N,N-dimetylhydrazón

Mylbemycin-5-N,N-dimetylhydrazón z predchádzajúceho príkladu (0,5 g) sa rozpustí v acetonitrile (100 ml). Vzniknutý roztok sa 10 minút pri teplote miestnosti mieša s molekulárnym sitom 4A (1 g). Výsledná zmes sa v zmesi íadu a soli ochladí na 0°C a pridá sa k nej N-chlórsukcínimid (2,8 g). Reakčná zmes sa 24 hodín nechá štát pri 0°c, kedy chromatograf ia na tenkej vrstve ukáže, že konverzia je úplná. Potom sa reakčná zmes naleje do vodného disiričitanu sodného a vodná zmes sa dobre extrahuje éterom, premyje vodou a vodným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým a odparí. Žltý pevný zvyšok sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s reverznými fázami na stĺpci 2 Dynamax(^R) ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vody v pomere 90 : 10 rýchlosťou 40 ml/min. Získaná zlúčenina sa identifikuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 47

3-Chlór-5-keto-milbemycin-UK-86,956

3-Chlórhydrazón z predchádzajúceho príkladu (0,88 g) sa rozpustí v íadovej kyseline octovej (50 ml) a k vzniknutému roztoku sa pridá nasýtený vodný roztok octanu meďnatého (25 ml). Reakčná zmes sa cez noc zahrieva na 35°C, kým konverzia nie je úplná a potom rozdelí medzi vodu a éter. Extrakty sa premyjú vodou, vysušia síranom horečnatým a odparia. Získa sa titulná zlúčenina vo forme žltej pevnej látky, ktorá sa charakterizuje hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 48

3-Chlórmilbemycin-UK-86,956

Ketón z predchádzajúceho príkladu (900 mg) sa rozpustí v metanole (30 ml) ak metanolickému roztoku sa v jednej dávke pridá tetrahydroboritan sodný (200 mg). Vzniknutá zmes sa mieša 15 minút a potom rozdelí medzi vodu a éter (50 ml). Extrakty sa premyjú vodou, vysušia síranom sodným a odparia. Surový produkt sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s reverznými fázami na stĺpci 2 Dynamax^^ ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vody v pomere 85 : 15 rýchlosťou 40 ml/min. Vhodné frakcie sa zhromaždia, čím sa získa zlúčenina uvedená v nadpise, ktorá sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 49

3-Bróm-5-milbemycin-UK-86,956-N,N-dimetylhydrazón

Milbemycin-5-N,N-dimetylhydrazón z príkladu 45 (1 g) sa rozpustí v acetonitrile (125 ml) a k acetonitrilovému roztoku sa pridá molekulárne sito 4A (2 g). Výsledná zmes sa v zmesi íadu a soli ochladí na O’C a behom 30 minút sa k nej pridá N-brómsukcínimid (0,17 g) v acetonitrile (25 ml). Potom sa zmes mieša 2 hodiny pri 0°C, kedy vysokotlaková kvapalinová chromatografia ukáže, že reakcia je úplná a naleje do vodného roztoku disiričitanu sodného. Vzniknutá zmes sa dôkladne extrahuje éterom, premyje vodou a vodným roz46 tokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým a odparí. Žltý pevný zvyšok sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s obrátenými fázami na stĺpci 2 Dynamax^^R^ ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vodu v pomere 85 : 15 rýchlosťou 40 ml/min. Získa sa titulná zlúčenina, ktorá sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 50

3-Bróm-5-ketomilbemycin-UK-86,956

3-Brómhydrazón z predchádzajúceho príkladu (0,2 g) sa rozpustí v íadovej kyseline octovej (12 ml) a k vzniknutému roztoku sa pridá nasýtený vodný roztok octanu med’ného (6 ml). Reakčná zmes sa cez noc zahrieva na 35°C, kedy je konverzia úplná. Potom sa reakčná zmes rozdelí medzi vodu a éter, extrakty sa premyjú vodou, vysušia síranom horečnatým a odparia. Získa sa zlúčenina uvedená v nadpise vo forme žltej pevnej látky.

Príklad 51

3-Bróm-milbemycin-UK-86-956

Ketón z predchádzajúceho príkladu (180 mg) sa rozpustí v metanole (6 ml) a k metanolickému roztoku sa v jednej dávke pridá tetrahydroboritan sodný (40 mg). Vzniknutá zmes sa 15 minút mieša a potom rozdelí medzi vodu a éter (50 ml). Extrakty sa premyjú vodou, vysušia síranom sodným a odparia. Surový produkt sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatograf iou s obrátenými fázami na stĺpci 1 Dynamax^^R^ ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vody v pomere 85 : 15 rýchlosťou 40 ml/min. Vhodné frakcie sa zhromaždia, čím sa získa zlúčenina uvedená v nadpise, ktorá sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad52

3-Chlór-22,23-dihydroavermektin Bla 5-N,N-dimetylhydrazón

22,23-Dihydroavermektin Bla 5-N,N-dimetylhydrazón (vyrobený z 5-ketónu spôsobom opísaným v preparatívnom postupu A) (2,8 g) sa rozpustí v acetonitrile (340 ml). Acetonitrilový roztok sa mieša s molekulárnym sitom 4A (8 g) 10 minút pri teplote miestnosti. Vzniknutá zmes sa potom v zmesi ladu a soli ochladí na 0°C a behom 15 minút sa k nej po častiach pridá N-chlórsukcínimid (2,8 g). Reakčná zmes sa nechá stáť 24 hodín pri O’C, kedy chromatografia na tenkej vrstve ukáže, že reakcia je úplná. Potom sa reakčná zmes naleje do vodného disiričitanu sodného a vodná zmes sa extrahuje éterom, premyje vodou a vodným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým a odparí. Žltý pevný zvyšok sa v dvoch dávkach prečistí vysokotlakovou kvapalinovou ' ÍR) chromatografiou s reverznými fázami na stĺpci 2 Dynamax' ', pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vody v pomere 95 : 5 rýchlosťou 45 ml/min. Získaná titulná zlúčenina sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 53

3-Chlór-5-keto-22,23-dihydroavermektin Bla

3-Chlórhydrazón z predchádzajúceho príkladu (2,8 g) sa rozpustí v ladovej kyseline octovej (100 ml). K vzniknutému roztoku sa pridá nasýtený vodný roztok octanu medného (50 ml). Reakčná zmes sa cez noc zahrieva na 35°C, kedy je konverzia už úplná, ochladí a prefiltruje. Filtrát sa rozdelí medzi vodu a éter. Extrakty sa premyjú vodou, vysušia síranom horečnatým a odparia do sucha. Zvyšok sa chromatograf uje na silikagéli pri použití éteru, ako elučného činidla. Získa sa zlúčenina uvedená v nadpise.

Príklad 54

3-Chlór-22,23-dihydroavermektin Bla

Ketón z predchádzajúceho príkladu (500 mg) sa rozpustí v metanole (35 ml) ak metanolickému roztoku sa v jednej dávke pridá tetrahydroboritan sodný (260 mg). Reakčná zmes sa 30 minút mieša a rozdelí medzi vodu a éter (50 ml). Extrakty sa premyjú vodou, vysušia síranom sodným a odparia.

Surový produkt sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chro' ( R Ί matografiou s reverznými fazami na stĺpci 2 Dynamax^k ' ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vodu v pomere 95 : 5 rýchlosťou 45 ml/min. Vhodné frakcie sa zhromaždia a získaná titulná zlúčenina sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 55

3-Chlór-22,23-dihydroavermektin Bla monosacharid

Produkt z predchádzajúceho príkladu (300 mg) sa rozpustí v 1% roztoku koncentrovanej kyseliny sírovej v izopropylalkohole (2 ml) a vzniknutý roztok sa cez noc nechá stáť. Reakčná zmes sa zriedi vodou a vodná zmes extrahuje éterom. Extrakty sa premyjú vodou, vysušia síranom sodným a odparia. Pevný zvyšok sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s reverznými fázami na stĺpci 1 Dynamax(^R) ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vody v pomere 90 : 10 rýchlosťou 9 ml/min. Vhodné frakcie sa zhromaždia a zlúčenina uvedená v nadpise sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 56

3-Chlór-22,23-dihydroavermektin Bla 5-oxím

Hydrazón z príkladu 52 (2 g) sa rozpustí v zmesi metanolu a dioxánu v pomere 1 : 1 (400 ml) a k vzniknutému roztoku sa pridá roztok hydrochloridu hydroxylamínu (20 g) vo vode (100 ml). Po 24 hodinách sa reakčná zmes spracuje postupom opísaným v príklade 22. Pevný surový produkt sa v dvoch dávkach prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s reverznými fázami na stĺpci 2 Dynamax^^R^ ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vody v pomere 90 : 10 rýchlosťou 40 ml/min. Frakcie s retenčným časom 10,8 minút sa zhromaždia a získaný titulný oxím sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 57

3-Chlór-22,23-dihydroavermektin Bla monosacharid 5-oxím

Produkt z predchádzajúceho príkladu (300 mg) sa hydrolyzuje na monosacharid pri použití kyseliny sírovej v izopropylalkohole spôsobom opísaným v príklade 54. Surový produkt sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s reverznými fázami na stĺpci 1 Dynamax^^R^ ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vody v pomere 90 : 10 rýchlosťou 9 ml/min. Frakcie obsahujúce produkt sa zhromaždia a získaná titulná zlúčenina sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 58

3-Chlór-22,23-dihydroavermektin Bla aglykón

Surový disacharid z príkladu 54 (300 mg) sa hydrolyzuje tak, že sa rozpustí v 1% roztoku koncentrovanej kyseliny sírovej v metanole (1 liter). Vzniknutý roztok sa cez noc nechá stáť a potom spracuje spôsobom opísaným v príklade 54. Surový produkt sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s reverznými fázami na stĺpci 2 Dynamax^^R^ ODS. Frakcie obsahujúce produkt sa zhromaždia a získaná titulná zlúčenina sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 59

3-Brómavermektin Bla 5-N,N-dimetylhydrazón

Avermektin Bla 5-N,N-dimetylhydrazón (vyrobený z 5-ketónu spôsobom opísaným v preparatívnom postupe A) (0,5 g) sa rozpustí v acetonitrile (100 ml). Vzniknutý roztok sa mieša 10 minút pri teplote miestnosti s molekulárnym sitom 4A (1 g). Výsledná zmes sa potom v zmesi íadu a soli ochladí na -20°C a behom hodiny sa k nej po častiach pridá N-brómsukcínimid (0,11 g). Chromatografia na tenkej vrstve ukáže, že konverzia je úplná. Potom sa reakčná zmes naleje do vodného disiričitanu sodného a získaná zmes sa dôkladne extrahuje éterom, premyje vodou a vodným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým a odparí. Žltý pevný zvyšok sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s reverznými fázami na stĺpci 2 Dynamax^^R^ ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vody v pomere 85 : 15 rýchlosťou 40 ml/min. Získaná titulná zlúčenina sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 60

3-Bróm-5-ketoavermektin Bla

3-Brómhydrazón z predchádzajúceho príkladu (0,99 g) sa rozpustí v ľadovej kyseline octovej (50 ml) ak roztoku sa pridá nasýtený vodný roztok octanu meďnatého (25 ml). Reakčná zmes sa cez noc zahrieva na 35°C, kedy je konverzia úplná, potom rozdelí medzi vodu a éter. Extrakty sa premyjú vodou, vysušia síranom horečnatým a odparia do sucha. Získa sa zlúčenina uvedená v nadpise vo forme žltej pevnej látky.

Príklad 61

3-Brómavermektin Bla

Ketón z predchádzajúceho príkladu (800 mg) sa rozpustí v metanole (30 ml) ak metanolickému roztoku sa po častiach pridá tetrahydroboritan sodný (200 mg). Reakčná zmes sa mieša 20 minút a potom rozdelí medzi vodu a éter (50 ml). Spojené extrakty sa premyjú vodou, vysušia a odparia. Surový produkt sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s reverznými fázami na stĺpci 2 Dynamax(^R) ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vody v pomere 85 : 15 rýchlosťou 40 ml/min. Vhodné frakcie sa zhromaždia a získaná titulná zlúčenina sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 62

3-Brómavermektin Bla monosacharid

Produkt z predchádzajúceho príkladu (400 mg) sa rozpustí v 1% roztoku koncentrovanej kyseliny sírovej v izopropylalkohole (400 ml). Vzniknutý roztok sa nechá cez noc stáť a potom sa výsledná zmes zriedi vodou. Vodná zmes sa extrahuje éterom. Extrakty sa premyjú vodným hydrogenuhličitanom sodným a vodou, vysušia síranom sodným a odparia. Pevný zvyšok sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s reverznými fázami na stĺpci 2 Dynamax^) ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vody v pomere 85 : 15 rýchlosťou 40 ml/min. Vhodné frakcie sa zhromaždia a získaná titulná zlúčenina sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 63

3-Bróm-22,23-dihydroavermektin Bla 5-N,N-dimetylhydrazón

22,23-Dihydroavermektin Bla 5-N,N-dimetylhydrazón (vyrobený z 5-ketónu spôsobom opísaným v preparatívnom postupe A) (6,66 g) sa rozpustia v acetonitrile (900 ml). Výsledný roztok sa 10 minút pri teplote miestnosti mieša s molekulovým sitom 4A (24 g). Potom sa vzniknutá zmes v zmesi íadu a soli ochladí na 0°C a behom 15 minút sa k nej po častiach pridá N-brómsukcínimid (1,42 g) v acetonitrile (100 ml). Výsledný červený roztok sa mieša ďalších 15 minút, kedy chromatografia na tenkej vrstve ukáže, že konverzia je úplná Potom sa reakčná zmes odparí na objem asi 100 ml a zriedi etylacetátom (200 ml). Zriedená zmes sa premyje 5% vodným disiričitanom sodným (100 ml), vodou a vodným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým a skoncentruje. Získaná oranžová pena sa chromatografuje na silikagéli pri použití zmesi dichlórmetánu a etylacetátu v pomere 2:1, ako elučného činidla. Získa sa zlúčenina uvedená v nadpise, ktorá sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 64

3-Bróm-5-keto-22,23-dihydroavermektin Bla

Brómhydrazón z predchádzajúceho príkladu (4,5 g) sa rozpustí v íadovej kyseline octovej (500 ml) a k vzniknutému roztoku sa pridá nasýtený vodný roztok octanu meďnatého (250 ml). Reakčná zmes sa 4 hodiny zahrieva na 45°C, kedy je konverzia už úplná, ochladí, prefiltruje a filtrát sa odparí do sucha. Zvyšok sa rozdelí medzi vodu (150 ml) a éter (150 ml). Vodná fáza sa reextrahuje éterom (1 x 100 ml) a spojené extrakty sa premyjú vodou (50 ml), vodným hydrogénuhličitanom draselným (50 ml), vodou (50 ml) a vodným roztokom chloridu sodného (20 ml), vysušia síranom horečnatým a odparia do sucha. Zvyšok sa chromatografuje na silikagéli (250 g) pri použití zmesi dichlórmetánu a etylacetátu v pomere 2:1, ako elučného činidla. Získa sa zlúčenina uvedená v nadpise vo forme žltej peny, ktorá sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 65

3-Bróm-22,23-dihydroavermektin Bla

Ketón z predchádzajúceho príkladu (500 mg) sa rozpustí v metanole (50 ml) ak metanolickému roztoku sa v jednej dávke pridá tetrahydroboritan sodný (50 mg). Reakčná zmes sa 15 minút mieša, odparí na malý objem a rozdelí medzi vodu (50 ml) a éter (50 ml). Vodná fáza sa reextrahuje éterom (1 x 50 ml) a spojené extrakty sa premyjú vodou (2 x 20 ml), vysušia síranom sodným a odparia. Zvyšok sa chromatografuje na silikagéli (80 g) pri použití zmesi dichlórmetánu a etylacetátu v pomere 2:1, ako elučného činidla, čím sa získa surový produkt. Časť surového produktu (30 mg) sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s reverznými fázami na stĺpci 1 Ultrasphere^^R^ ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vody v pomere 90 : 10 rýchlosťou 5 ml/min. Vhodné frakcie sa zhromaždia a získaná titulná zlúčenina sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 66

3-Bróm-22,23-dihydroavermektin Bla monosacharid

Surový produkt z predchádzajúceho príkladu (300 mg) sa rozpustí v 1% roztoku koncentrovanej kyseliny sírové v » izopropylalkohole (20 ml). Výsledný roztok sa nechá stáť cez noc a vzniknutá zmes sa zriedi vodou (25 ml) a zalkalizuje * nasýteným vodným hydrogenuhličitanom draselným (15 ml) a extrahuje éterom. Vodná fáza sa reextrahuje éterom a spojené extrakty sa premyjú vodou (2 x 10 ml) a vodným roztokom chloridu sodného (10 ml), vysuší síranom sodným a odparí. Živicový zvyšok sa chromatografuje na silikagéli pri použití zmesi éteru a hexánu v pomere 4:1, ako elučného činidla. Získaný surový produkt sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s reverznými fázami na stĺpci 1 Phenomenex Primesphere^^R^ ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vody v pomere 85 : 15 rýchlosťou 10 ml/min.

Vhodné frakcie sa zhromaždia a získaná titulná zlúčenina ’ sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad67

3-Bróm-22,23-dihydroavermektin Bla aglykón

Surový disacharid z príkladu 65 (100 mg) sa hydrolyzuje tak, že sa rozpustí v 1% roztoku koncentrovanej kyseliny sírové v metanole (20 ml) a výsledný roztok sa nechá cez noc stáť. Reakčná zmes sa podrobí spracovaní spôsobom opísaným v hore uvedenom príklade. Surový produkt sa chromatograf uje na silikagéli, čím sa získa titulný aglykón, ktorý sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 68

22,23-Dihydro-25-cyklohexylavermektin BI 5-N,N-dimetylhydra zón

Zlúčenina uvedená v nadpise sa vyrobí z 5-ketónu spôsobom opísaným v preparatívnom postupe A.

Príklad 69

3-Bróm-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI 5-N,N-dimetylhydrazón

Hydrazón z príkladu 68 (1,4 g) sa rozpustí v acetonitrile (240 ml). Vzniknutý roztok sa 10 minút mieša s molekulárnym sitom 4A, ochladí na 0°C a behom 30 minút sa k nemu prikvapká N-brómsukcínimid (0,26 g) v acetonitrile (10 ml).

K vzniknutej zmesi sa behom 10 minút pridá ďalšia dávka Nbrómsukcínimidu (50 mg) v acetonitrile (10 ml). Reakčný roztok sa prefiltruje, odparí na objem 50 ml a zriedi etylacetátom (200 ml). Zriedená zmes sa premyje vodným disiričitanom sodným a vodným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým a odparí do sucha. Pevný zvyšok sa chromatografuje na silikagéli (100 g) pri použití zmesi éteru a hexánu 1 : 1 až 3 : 2. Frakcie obsahujúce produkt sa zhromaždia a získaná titulná zlúčenina sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 70

3-(4-Kyanofenyl)-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI 5-N,N-dimetylhydrazón

3-Bróm-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI 5-N,N-dimetylhydrazón (z príkladu 69) (150 mg) a tri-n56 butyl-(4-kyanofenyl)stanan (0,5 ml) v dimetylformamide (8 ml) sa 2 hodiny zahrievajú na 80°C v prítomnosti tetrakis(trifenylfosfin)paládia(0) (10 mg). Reakčná zmes sa potom odparí do sucha a olejovitý zvyšok sa chromatografuje na silikagéli pri použití zmesi éteru a hexánu v pomere 7:3, ako elučného činidla. Frakcie obsahujúce produkt sa zhromaždia a odparia. Získaný produkt sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 71

3-(4-Kyanofenyl)-5-keto-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI a jeho monosacharidový derivát

Hydrazón z predchádzajúceho príkladu (70 mg) sa rozpustí v ľadovej kyseline octovej (8 ml) ak vzniknutému roztoku sa pridá nasýtený vodný octan meďnatý (2 ml). Reakčná zmes sa mieša 20 hodín pri 40°C a spracuje spôsobom opísaným v príklade 54. Produkt, zmes titulných zlúčenín, sa použije priamo v nasledujúcom stupni.

Príklad 72

3-(4-Kyanofenyl)-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI a jeho monosacharidový derivát

Zmes ketónov z príkladu 71 sa rozpustí v metanole (10 ml) a k metanolickému roztoku sa pridá tetrahydroboritan sodný (10 mg). Reakčná zmes sa 20 minút nechá stáť pri teplote miestnosti a rozloží vodnou kyselinou citrónovou. Spracovaním podľa príkladu 48 sa získajú surové produkty, ktoré sa prečistia vysokotlakovou kvapalinovou chromatograf iou s reverznými fázami pri použití zmesi metanolu a vody v pomere 85 : 15, ako elučného činidla. Ako prvý sa eluuje titulný monosacharid a potom titulný disacharid.

Získané produkty sa charakterizujú NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 73

3-(2-Pyridyl)-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI 5-N,N-dimetylhydrazón

3-Brómhydrazón z príkladu 69 (300 mg) sa rozpustí v dimetylformamide (15 ml) a k vzniknutému roztoku sa pridá 2-tri-n-butylstanylpyridín (1,5 ml) a tetrakis(trifenylfosfin)paládium(0) (60 mg). Reakčná zmes sa mieša 2,5 hodiny pod atmosférou dusíka pri 100°C a potom naleje do vody. Vodná zmes sa extrahuje éterom. Organická fáza sa premyje vodou a vodným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým a odparí. Olejovitý zvyšok sa chromatografuje na silikagéli (100 g) pri použití éteru, ako elučného činidla. Zhromaždí sa látka s Rf = 0,2, ktorá sa NMR s hmotnostnou spektroskopiou identifikuje ako titulná zlúčenina.

Príklad 74

3-(2-Pyridyl)-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI 5-oxím

Hydrazón z príkladu 73 (75 mg) sa rozpustí v zmesi metanolu a dioxánu (1 : 1, 16 ml). K vzniknutému roztoku sa pridá hydrochlorid hydroxylamínu (750 mg) vo vode 4 ml. Po 3 hodinách počiatočné žlté zafarbenie zbledne a reakčná zmes sa spracuje spôsobom opísaným v príklade 22. Chromatografiou na silikagéli (70 g) pri použití éteru, ako elučného činidla sa získa titulný oxím, ktorý sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 75

3-(2-Pyridyl)-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid 5-oxím

Produkt z predchádzajúceho príkladu (30 mg) sa spôsobom opísaným v príklade 55 pri použití kyseliny sírovej v izopropylalkohole hydrolyzuje na monosacharid. Surový produkt sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatograf iou s reverznými fázami na stĺpci 1 Microsorb^R) ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vody v pomere 86 : 14 rýchlosťou 20 ml/min. Produkt sa eluuje v intervale od 21. do 25. minúty a získaná titulná zlúčenina sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 76

3-Metyl-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI 5-N,Ndimetylhydrazón

Brómhydrazón z príkladu 69 (250 mg) sa rozpustí v dimetylformamide (12,5 ml) a k vzniknutému roztoku sa pridá tetrametylcín (1 ml) a tetrakis(trifenylfosfín)paládíum(0) (20 mg). Reakčná zmes sa 10 hodín za miešania pod atmosférou dusíka zahrieva na 85’C, potom sa z nej pri zníženom tlaku odstránia rozpúšťadlá a zvyšok sa extrahuje éterom. Organická fáza sa premyje vodou a vodným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým a odparí. Získaný živicový produkt sa identifikuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou ako titulná zlúčenina.

Príklad 77

3-Metyl-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI 5-oxím

3-Metylhydrazón z predchádzajúceho príkladu (80 mg) sa spôsobom opísaným v príklade 22 premení na 5-oxímový derivát. Surový produkt sa prečistí chromatografiou na silikagéli (70 g) pri použití zmesi éteru a hexánu v pomere 2:1, ako elučného činidla. Titulná zlúčenina sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 78

3-Metyl-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid 5-oxím

Produkt z predchádzajúceho príkladu (60 mg) sa pri použití kyseliny sírovej v izopropylalkohole spôsobom opísaným v príklade 55 hydrolyzuje na monosacharid. Surový produkt sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatograf iou s reverznými fázami na stĺpci 1 Microsorb^^R^ ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vody v pomere 96 : 4 rýchlosťou 20 ml/min. Produkt sa eluuje v intervale od 11. do 14. minúty a charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 79

3-Metyl-5-keto-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid

3-Metylhydrazón z príkladu 76 (156 mg) sa rozpustí v ladovej kyseline octovej (25 ml) ak vzniknutému roztoku sa pridá nasýtený vodný roztok octanu meďnatého (10 ml).

Reakčná zmes sa mieša 24 hodín pri teplote miestnosti, 4 hodiny zahrieva na 45°C a potom 24 hodín na 30°C. Rozpúšťadlá sa odstránia pri zníženom tlaku, kvapalný zvyšok sa neutralizuje vodným roztokom hydrogénuhličitanu sodného a produkty sa extrahujú etylacetátom. Organická fáza sa premyje vodou a vodným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým a odparí, čím sa získa surový ketón.

Príklad 80

3-Metyl-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid

Surový ketón z predchádzajúceho príkladu sa rozpustí v metanolu (15 ml) ak metanolickému roztoku sa pridá tetrahydroboritan sodný (100 mg). Reakčná zmes sa spracuje postupom opísaným v príklade 48. Surový produkt sa prečistí chromatografiou na silikagéli (50 g) pri použití éteru, ako elučného činidla. Frakcie obsahujúce látku s Rf = 0,15 až 0,25 sa zhromaždia a dalej prečistia vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s reverznými fázami na stĺpci 1 Microsorb(^R) ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vody v pomere 90 : 10 rýchlosťou 20 ml/min. Produkt sa eluuje v intervale od 22. do 25. minúty. Titulná zlúčenina sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 81

3-Bróm-25-cyklohexylavermektin B2 5-N,N-dimetylhydrazón

25-Cyklohexylavermektin B2 5-N,N-dimetylhydrazón sa pripravia zo zodpovedajúceho ketónu spôsobom opísaným v preparatívnom postupe A. Hydrazón (2 g) sa rozpustí v acetonitrile (250 ml) a 10 minút mieša s molekulárnym sitom 4A (3 g), ochladí na O’C a behom 30 minút sa k nemu pridá

N-brómsukcínimid (372 mg) v acetonitrile (50 ml). Výsledná zmes sa ďalšiu hodinu mieša pri O’C a spracuje postupom opísaným v príklade 69. Surový živicový zvyšok sa chromatografuje na silikagéli (100 g) pri použití zmesi éteru a hexánu v pomere 3:1, ako elučného činidla. Frakcie obsahujúce látku s Rf 0,35 sa zhromaždia a odparia. Získa sa titulný brómovaný produkt vo forme žltej pevnej látky, ktorý sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 82

3-Bróm-25-cyklohexylavermektin B2 5-oxím

3-Brómhydrazón z predchádzajúceho príkladu (300 mg) sa spôsobom opísaným v príklade 22 premení na 5-oxím. Surový produkt sa prečistí chromatografiou na silikagéli (100 g) pri použití éteru, ako elučného činidla. Frakcie, ktoré pri chromatografii na tenkej vrstve vykazujú Rf 0,25 sa zhromaždia a NMR a hmotnostnou spektroskopiou sa charakterizuje titulný oxím.

Príklad 83

3-Bróm-25-cyklohexylavermektin B2 monosacharid 5-oxím a zodpovedajúci aglykón

Produkt z predchádzajúceho príkladu (160 mg) sa spôsobom opísaným v príklade 55 pri použití kyseliny sírovej v izopropylalkohole hydrolyzuje na monosacharid. Surový produkt sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s reverznými fázami na stĺpci 2 Microsorb^^R^ ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vody v pomere 85 : 15 rýchlosťou 40 ml/min. Aglykón sa eluuje 18,5 minúty a monosacharid v intervale od 26 do 29 minút. Obidva produkty sa charakterizujú NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 84

3-Bróm-5-keto-25-cyklohexylavermektin B2

3-Brómhydrazón z príkladu 81 (300 mg) sa rozpustí v ladovej kyseline octovej (50 ml) a k vzniknutému roztoku sa pridá nasýtený vodný roztok octanu meďnatého (20 ml). Reakčná zmes sa mieša 3 dni pri teplote miestnosti, potom sa z nej pri zníženom tlaku odstránia rozpúšťadlá. Kvapalný zvyšok sa neutralizuje vodným roztokom hydrogénuhličitanu sodného a produkt sa extrahuje etylacetátom. Organická fáza sa premyje vodou a vodným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým a odparí. Získa sa surový ketón.

Príklad 85

3-Bróm-25-cyklohexylavermektin B2

Surový ketón z predchádzajúceho príkladu sa rozpustí v metanole (25 ml) a k metanolickému roztoku sa pridá tetrahydroboritan sodný (100 mg). Po 10 minútach chromatografia na tenkej vrstve ukáže, že reakcia je úplná. Po prídavku 2 ml acetónu sa reakčná zmes spracuje spôsobom opísaným v príklade 48. Surový produkt sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s reverznými fázami na stĺpci 1 Microsorb^R) ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vody v pomere 85 : 15 rýchlosťou 19 ml/min. Produkt sa eluuje v intervale od 22. do 30. minúty a charakterizuje NMR a hmostnostnou spektroskopiou.

Príklad 86

3-Bróm-25-cyklohexylavermektin B2 monosacharid

Produkt z predchádzajúceho príkladu (150 mg) sa spôsobom opísaným v príklade 55 pri použití kyseliny sírovej v izopropylalkohole hydrolyzuje na monosacharid. Surový produkt sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s reverznými fázami na stĺpci 2 Microsorb^^ ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vody v pomere 85 : 15 rýchlosťou 38 ml/min. Titulná zlúčenina sa eluuje v intervale od 25. do 28. minúty a charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 87

3-Etyl-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI 5-N,N-dimetylhydrazón

3-Brómhydrazón z príkladu 69 (300 mg) sa rozpustí v dimetylformamide (14 ml) a k vzniknutému roztoku sa pridá tetraetylcín (1,25 ml) a tetrakis(trifenylfosfín)paládium(0) (25 mg). Reakčná zmes sa 2 hodiny pod atmosférou dusíka za miešania zahrieva na 100°C, potom sa z nej pri zníženom tlaku odstránia rozpúšťadlá. Zvyšok sa extrahuje éterom (50 ml). Organická fáza sa premyje vodou a vodným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým a odparí. Živicový zvyšok sa chromatografuje na silikagéli (50 g) pri použití zmesi éteru a hexánu v pomere 2:1, ako elučného činidla. Frakcie obsahujúce produkt sa zhromaždia a odparia. Získa sa titulní zlúčenina vo forme svetle žltej pevnej látky, ktorá sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 88

3-Etyl-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI 5-oxím

3-Etylhydrazón z predchádzajúceho príkladu (50 mg) sa spôsobom opísaným v príklade 22 premení na 5-oxímový derivát. Surový produkt sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s reverznými fázami na stĺpci 1 Microsorfc/^R) ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vody v pomere 95 : 5 rýchlosťou 20 ml/min. Produkt sa eluuje v intervale od 18. do 22. minúty a charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 89

3-Etyl-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid 5-oxím

Produkt z predchádzajúceho príkladu (50 mg) sa spôsobom opísaným v príklade 55 pri použití kyseliny sírovej v izopropylalkohole hydrolyzuje na monosacharid. Surový produkt sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatograf iou s reverznými fázami na stĺpci 1 Microsorb^^R^ ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vody v pomere 90 : 10 počas 10 minút a potom zmesou metanolu a vody v pomere 95 : 5 rýchlosťou 18 ml/min. Titulná zlúčenina sa eluuje v intervale od 28. do 32. minúty a charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 90

3-Etyl-5-keto-22,23-dihydro-25-cyklohexyl avermektin Bla a jeho monosacharid

3-Etylhydrazón z príkladu 87 (130 mg) sa rozpustí v íadovej kyseline octové (20 ml) a k vzniknutému roztoku sa pridá nasýtený vodný roztok octanu meďnatého (10 ml). Reakčná zmes sa 24 hodín mieša a zahrieva na 40°C a potom uchováva 72 hodín pri teplote miestnosti, potom sa 24 hodín opäť zahrieva na 40°C. Rozpúšťadlá sa odstránia pri zníženom tlaku a zvyšok sa rozdelí medzi éter a vodu. Éterový roztok sa neutralizuje vodným roztokom hydrogénuhličitanu sodného. Organická fáza sa premyje vodou a vodným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým a odparí. Získajú sa surové ketóny vo forme zmesi.

Príklad 91

3-Etyl-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI a jeho monosacharid

Surové ketóny z predchádzajúceho príkladu sa rozpustia v metanole (15 ml) ak metanolickému roztoku sa pridá prebytok tetrahydroboritanu sodného. Reakčná zmes sa spracuje spôsobom opísaným v príklade 48. Surový produkt sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s reverznými fázami na stĺpci 1 Microsorb^^R^ ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vody v pomere 90 : 10 rýchlosťou 20 ml/min. Monosacharid sa eluuje v intervale od 27. do 29. minúty a disacharid v intervale od 43. do 48. minúty. Obidve látky sa charakterizujú NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 92

3-Bróm-25-cyklohexylavermektin BI 5-N,N-dimetylhydrazón

25-Cyklohexylavermektin BI 5-N,N-dimetylhydrazón sa vyrobí zo zodpovedajúceho ketónu spôsobom opísaným v preparatívnom postupe A. Hydrazón (29,9 g) sa rozpustí v acetonitrile (1 liter), vzniknutý roztok sa 30 minút mieša s molekulárnym sitom 4A (10 g), ochladí na 0°C a behom 60 minút sa k nemu pridá N-brómsukcínimid (5,95 g) v acetonitrile (100 ml). Pridávanie sa zastaví v okamihu, kedy roztok nadobudne trvalé červené zafarbenie. Reakčná zmes sa ďalej spracuje spôsobom opísaným v príklade 69. Získaná surová pena sa chromatografuje na silikagéli (500 g) pri použití zmesi éteru a hexánu v pomere 1:1, ako elučného činidla. Frakcie obsahujúce požadovaný produkt sa zhromaždia a odparia. Získa sa brómovaná zlúčenina uvedená v nadpise vo forme svetle žltej pevnej látky, ktorá sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 93

3-Bróm-5-keto-25-cyklohexylavermektin BI

3-Brómhydrazón z príkladu 92 (500 mg) sa rozpustí v íadovej kyseline octovej (50 ml) a k vzniknutému roztoku sa pridá nasýtený vodný octan meďnatý (25 ml). Reakčná zmes sa 24 hodín mieša pri teplote miestnosti a potom 6 hodín zahrieva na 45°C. Rozpúšťadlá sa odstránia pri zníženom tlaku a zvyšok sa rozdelí medzi éter a vodu. Éterový roztok sa neutralizuje vodným roztokom hydrogenuhličitanu sodného. Organická fáza sa premyje vodou a vodným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým a odparí. Získa sa surový ketón.

Príklad 94

3-Bróm-25-cyklohexylavermektin BI

Surový ketón z predchádzajúceho príkladu sa rozpustí v metanole (15 ml) ak metanolickému roztoku sa pridá tetrahydroboritan sodný (50 mg). Po 10 minútach vysokotlaková kvapalinová chromatografie ukáže, že reakcia je úplná. Po prídavku vodnej kyseliny citrónovej sa reakčná zmes spracuje spôsobom opísaným v príklade 48. Surový produkt sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s reverznými fázami na stĺpci 1 Microsorb^^R^ ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vody v pomere 90 : 10 rýchlosťou ml/min. Produkt sa eluuje v intervale od 18. do 24. minúty a charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 95

3-Bróm-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid

Produkt z predchádzajúceho príkladu (150 mg) sa spôsobom opísaným v príklade 55 pri použití kyseliny sírovej v izopropylalkohole hydrolyzuje na monosacharid. Surový produkt sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatograf iou s reverznými fázami na stĺpci 2 Microsorb^^R^ ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vody v pomere 88 : 12 rýchlosťou 40 ml/min. Titulná zlúčenina sa eluuje v intervale od 24. do 27. minúty a charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 96

5-Metyl-25-cyklohexylavermektin BI 5-N,N-dimetylhydrazón

Brómhydrazón z príkladu 92 (500 mg) sa rozpustí v dimetylformamide (25 ml), k vzniknutému roztoku sa pridá tetrametylcín (2 ml) a tetrakis(trifenylfosfin)paládium(0) (50 mg). Reakčná zmes sa mieša 1 hodinu pod atmosférou dusíka pri 85°C a naleje do vody. Vodná zmes sa extrahuje éterom. Organická fáza sa premyje vodou a vodným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým a odparí. Živicový surový produkt sa prečistí chromatografiou na silikagéli (80 g) pri použití zmesi éteru a hexánu v pomere 2 : 1 ako elučného činidla. Frakcie obsahujúce látku s Rf 0,5 sa zhromaždia. Získaná titulná zlúčenina sa chakraterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 97

3-Metyl-5-keto-25-cykohexylavermektin BI a jeho monosacharid

3-Metylhydrazón z predchádzajúceho príkladu (300 mg) sa rozpustí v ladovej kyseline octovej (35 ml) ak vzniknutému roztoku sa pridá nasýtený vodný roztok octanu meďnatého (17,5 ml). Reakčná zmes sa 24 hodín mieša pri teplote miestnosti a potom 12 hodín zahrieva na 50°C. Rozpúšťadlá sa odstránia pri zníženom tlaku a zvyšok sa rozdelí medzi éter a vodu. Éterový roztok sa neutralizuje vodným roztokom hydrogenuhličitanu sodného. Organická fáza sa premyje vodou a vodným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým a odparí. Získajú sa surové ketóny vo forme zmesi.

Príklad 98

3-Metyl-25-cyklohexylavermektin BI a jeho monosacharid

Surové ketóny z predchádzajúceho príkladu sa rozpustia v metanole (20 ml) a k metanolickém roztoku sa pridá prebytok tetrahydroboritanu sodného. Reakčná zmes sa spracuje spôsobom opísaným v príklade 48. Surový produkt sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s reverznými fázami na stĺpci 2 Microsorb^^R^ ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vody, v ktorej sa mení pomer od 87 : 13 do 90 : 10 (v priebehu 30 minút) rýchlosťou 42 ml/min. Monosacharid sa eluuje 27. minútu a disacharid 43. minútu. Každá zo zlúčenín sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 99

3-Bróm-23-0-metyl-25-cyklohexylavermektin B2 5-N,N-dimetylhydrazón

23-0-Metyl-25-cyklohexylavermektin B2 5-N,N-dimetylhydrazón sa pripraví zo zodpovedajúceho ketónu spôsobom opísaným v preparatívnom postupe A. Hydrazón (6 g) sa rozpustí v acetonitrile (500 ml) a výsledný roztok sa 30 minút mieša s molekulárnym sitom 4A (10 g). Vzniknutá zmes sa ochladí na 0°C a behom 60 minút sa k nej pridá N-brómcinimid (1,2 g) v acetonitrile (250 ml). Reakčná zmes sa spracuje spôsobom opísaným v príklade 69 a surový oranžový produkt sa prečistí chromatografiou na silikagéli pri použití zmesi éteru a hexánu v pomere 3:2, ako elučného činidla. Frakcie obsahujúce produkt sa zhromaždia a odparia. Získa sa požadovaná brómovaná zlúčenina vo forme žltej pevnej látky, ktorá sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 100

3-Bróm-23-0-metyl-5-keto-25-cyklohexylavermektin B2 a jeho monosacharid

3-Brómhydrazón z predchádzajúceho príkladu (500 mg) sa rozpustí v íadovej kyseline octovej (25 ml) ak vzniknutému roztoku sa pridá nasýtený vodný roztok octanu meďnatého (5 ml). Reakčná zmes sa 20 hodín zahrieva na 40°C, potom sa z nej pri zníženom tlaku odparia rozpúšťadlá. Zvyšok sa rozdelí medzi éter a vodu a éterový roztok sa neutralizuje vodným roztokom hydrogénuhličitanu sodného. Organická fáza sa premyje vodou a vodným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým a odparí. Získajú sa surové ketóny.

Príklad 101

3-Bróm-23-0-metyl-25-cyklohexylavermektin B2 a jeho monosacharid

Surové ketóny z predchádzajúceho príkladu sa rozpustia v metanole (50 ml) a k metanolickému roztoku sa pridá tetrahydroboritan sodný (50 mg). Reakcia je úplná po 10 minútach. Po prídavku vodnej kyseliny citrónovej sa reakčná zmes spracuje spôsobom opísaným v príklade 48. Surový produkt sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s reverznými fázami pri použití zmesi metanolu a vody v pomere 88 : 12, ako elučného činidla. Ako prvý sa eluuje monosacharidový produkt a ako druhý disacharidový produkt. Obidve zlúčeniny sa charakterizujú NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 102

3-Metyl-23-0-metyl-25-cyklohexylavermektin B2 5-N,N-dimetylhydrazón

Brómovaný hydrazón z príkladu 99 (300 mg) sa rozpustí v dimetylformamide (25 ml) ak vzniknutému roztoku sa pridá tetrametylcín (2 ml) a tetrakis(trifenylfosfín)paládium(O) (20 mg). Reakčná zmes sa za miešania pod atmosférou dusíka cez noc zahrieva na 80°C, potom sa z nej pri zníženom tlaku odstránia rozpúšťadlá. Zvyšok sa extrahuje éterom a organická fáza sa premyje vodou a vodným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým a odparí. Získa sa zlúčenina uvedená v nadpise vo forme žltej pevnej látky, ktorá sa charakterizuje NMR a hmostnostnou spektroskopiou.

Príklad 103

3-Metyl-5-keto-23-0-metyl-22,23-dihydro-25-cyklohexyl avermektin BI a jeho monosacharid

3-Metylhydrazón z predchádzajúceho príkladu (100 mg) sa rozpustí v ladovej kyseline octovej (10 ml) ak vzniknutému roztoku sa pridá nasýtený vodný roztok octanu meďnatého (2 ml). Reakčná zmes sa mieša 24 hodín pri teplote miestnosti a potom 20 hodín zahrieva na 40°C, potom sa z nej pri zníženom tlaku odstránia rozpúšťadlá. Zvyšok sa rozdelí medzi éter a vodu, éterový roztok sa neutralizuje vodným roztokom hydrogénuhličitanu sodného. Organická fáza sa premyje vodou a vodným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým a odparí. Získajú sa surové ketóny vo forme zmesi.

Príklad 104

3-Metyl-23-O-metyl-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI a jeho monosacharid

Surové ketóny z predchádzajúceho príkladu sa rozpustia v metanole (20 ml) ak metanolickému roztoku sa pridá prebytok tetrahydroboritanu sodného (50 mg). Reakčná zmes sa spracuje spôsobom opísaným v príklade 48. Surový produkt sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s reverznými fázami pri použití zmesi metanolu a vody v pomere 85 : 15, ako elučného činidla. Ako prvý sa eluuje monosacharid a ako druhý disacharid. Obidve zlúčeniny sa charakterizujú NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 105

3-Alyl-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI 5-N,N-dimetylhydrazón

Brómhydrazón z príkladu 99 (300 mg) sa rozpustí v dimetylformamide (14 ml) a k vzniknutému roztoku sa pridá • alyl-tri-n-butylcín (1,25 ml) a tetrakis(trifenylfosfín)paládium(O) (25 mg). Reakčná zmes sa 4 hodiny za miešania • pod atmosférou dusíka zahrieva na 100°C, potom sa z nej pri zníženom tlaku odstránia rozpúšťadlá. Zvyšok sa extrahuje éterom (50 ml). Organická fáza sa premyje vodou a vodným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým a odparí. Olejovitý zvyšok sa chromatografuje na silikagéli (50 g) pri použití zmesi éteru a hexánov v pomere 2:1, ako elučného činidla. Frakcie obsahujúce produkt sa zhromaždia a odparia. Získa sa zlúčenina uvedená v nadpise vo forme svetle žltej pevnej látky, ktorá sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 106 •

3-Alyl-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI 5-oxím

3-Alylhydrazón z predchádzajúceho príkladu (80 mg) sa spôsobom opísaným v príklade 22 premení na 5-oxím. Surový produkt sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatograf iou s reverznými fázami na stĺpci 1 Microsorb^^R^ ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vody v pomere 95 : 5 rýchlosťou 20 ml/min. Produkt sa eluuje v intervale od 18. do 20. minúty a charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 107

3-Alyl-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid 5-oxím

Produkt z predchádzajúceho príkladu (50 mg) sa spôsobom opísaným v príklade 55 pri použití kyseliny sírovej v izopropylalkohole hydrolyzuje na monosacharid. Surový produkt sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromato> f p \ grafiou s reverznými fazami na stĺpci 1 Microsorb^ ' ODS, pričom elúcia sa vykonáva 10 minút zmesou metanolu a vody v pomere 90 : 10 a potom zmesou metanolu a vody v pomere 95 : 5 rýchlosťou 18 ml/min. Produkt sa eluuje v intervale od 27. do 31. minúty a charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 108

3-Alyl-5-keto-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI a jeho monosacharid

3-Alylhydrazón z príkladu 105 (130 mg) sa rozpustí v íadovej kyseline octovej (20 ml) a k vzniknutému roztoku sa pridá nasýtený vodný roztok octanu meďnatého (10 ml). Reakčná zmes sa mieša a zahrieva 24 hodín na 40°C, potom 72 hodín udržuje pri teplote miestnosti a opäť ďalších 24 hodín zahrieva na 40’C. Rozpúšťadlá sa odstránia pri zníženom tlaku a zvyšok sa rozdelí medzi éter a vodu. Éterový roztok sa neutralizuje vodným roztokom hydrogénuhličitanu sodného. Organická fáza sa premyje vodou a vodným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým a odparí. Získajú sa surové ketóny vo forme zmesi.

Príklad 109

ΊΑ

3-Alyl-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI a jeho monosacharid

Surové ketóny z predchádzajúceho príkladu sa rozpustia v metanole (15 ml) ak metanolickému roztoku sa pridá prebytok tetrahydroboritanu sodného. Reakčná zmes sa spracuje spôsobom opísaným v príklade 48. Surový produkt sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s reverznými fázami na stĺpci 1 Microsorb^^R^ ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vody v pomere 90 : 10 rýchlosťou 20 ml/min. Monosacharid sa eluuje v intervale od 25. do 28. minúty a disacharid v intervale od 38. do 43. minúty. Obidva produkty sa charakterizujú NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 110

3-Metoxymetyl-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI 5-N,N-dimetylhydrazón

3-Bróm-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI 5-N,N-dimetylhydrazón (z príkladu 69) (150 mg) a tri-nbutylmetoxymetylstanan (1 ml) v dimetylformamide (5 ml) sa v prítomnosti tetrakis(trifenylfosfin)paládia(0) (10 mg) 4 hodiny zahrievajú na 80’C. Reakčná zmes sa odparí a čierny olejovitý zvyšok sa chromatografuje na silikagéli pri použití zmesi éteru a hexánu v pomere 1:1, ako elučného činidla. Získaný produkt sa ďalej prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s reverznými fázami pri použití zmesi metanolu a vody v pomere 95 :5, ako elučného činidla. Frakcie obsahujúce produkt sa zhromaždia a odparia. Získaný titulný produkt sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

- 75 Príklad 111

3-Metoxymetyl-5-keto-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI a jeho monosacharid

Hydrazón z predchádzajúceho príkladu (60 mg) sa rozpustí v ľadovej kyseline octovej (7 ml) a k vzniknutému roztoku sa pridá nasýtený vodný roztok octanu meďnatého (1,4 ml). Reakčná zmes sa 20 hodín zahrieva na 40°C, potom sa z nej pri zníženom tlaku odstránia rozpúšťadlá. Zvyšok sa rozdelí medzi éter a vodu, éterový roztok sa neutralizuje vodným roztokom hydrogénuhličitanu sodného a organická fáza sa premyje vodou a vodným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým a odparí. Získa sa surový ketón vo forme žltej pevnej látky.

Príklad 112

3-Metoxymetyl-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI a jeho monosacharid

Surové ketóny z predchádzajúceho príkladu sa rozpustia v metanole (10 ml) a k metanolickému roztoku sa pridá prebytok tetrahydroboritanu sodného (10 mg). Reakčná zmes sa spracuje spôsobom opísaným v príklade 48. Surový produkt sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s reverznými fázami pri použití zmesi metanolu a vody v pomere 85 : 15, ako elučného činidla. Ako prvý sa eluuje 3-metoxymetylmonosacharid a ako druhý 3-metoxymetyldisacharid. Obidva produkty sa charakterizujú NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 113

3-Etinyl-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin Bl 5-N,Ndimetylhydrazón

Zlúčenina uvedená v nadpise sa vyrobí z 3-bróm hydrazónu z príkladu 69 a tri-n-butyletinylstananu spôsobom opísaným v príkladu 38.

Príklad 114

3-(1-Acetoxyvinyl)-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI 5-N,N-dimetylhydrazón

3-Etinylhydrazón z predchádzajúceho príkladu (70 mg) sa rozpustí v zmesi íadovej kyseliny octovej (5 ml), vody (2 ml), tetrahydrofuránu (2 ml) a octanu sodného (1 g). Reakčná zmes sa 3 dni mieša pri teplote miestnosti a naleje do vody (200 ml). Produkt sa izoluje extrakciou etylacetátom. Extrakty sa premyjú vodou a potom vodným roztokom chloridu sodného, vysušia síranom horečnatým a odparia na žltú pevnú látku. Získaný titulný produkt sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou a použije priamo v nasledujúcom stupni.

Príklad 115

3-(1-Acetoxyvinyl)-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI 5-oxím

Hydrazón z predchádzajúceho príkladu (80 mg) sa rozpustí v zmesi metanolu (12 ml) a dioxánu (12 ml). Výsledný roztok sa zmieša s roztokom hydrochloridu hydroxylamínu (500 mg) vo vode (6 ml). Po 20 hodinách sa reakčná zmes spracuje spôsobom opísaným v príklade 22. Surový produkt sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s reverznými fázami na stĺpci 1 Dynamax^^R^ ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vody v pomere 90 : 10 rýchlosťou 20 ml/min. Vhodné frakcie sa zhromaždia a odparia. Získaný titulný oxím sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou

Príklad 116

3-(1-Etoxyvinyl)-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI 5-N,N-dimetylhydrazón

3-Bróm-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI » 5-N,N-dimetylhydrazón (z príkladu 69) (200 mg) a tri-nbutyl-(l-etoxyvinyl)stanan (1 ml) v dimetylformamide (8 ml) sa v prítomnosti tetrakis(trifenylfosfin)paládia(0) (20 mg) 4 hodiny zahrievajú na 80°C. Reakčná zmes sa odparí a čierny olejovitý zvyšok sa chromatografuje na silikagéli pri použití zmesi éteru a hexánu v pomere 3:2, ako elučného činidla. Frakcie obsahujúce požadovaný produkt sa zhromaždia a odparia. Získa sa olefín uvedený v nadpise vo forme žltej pevnej látky. Získaný produkt sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 117 ”* 3-Acetyl-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI 5-oxím

Hydrazón z predchádzajúceho príkladu (80 mg) sa premení na 5-oxímový derivát spôsobom opísaným v príklade 22. Surový produkt sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s reverznými fázami. Titulná zlúčenina sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 118

3-Acetyl-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid 5-oxím

Produkt z predchádzajúceho príkladu (150 mg) sa spôsobom opísaným v príklade 55 pri použití kyseliny sírovej v izopropylalkohole hydrolyzuje na monosacharid. Surový produkt sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s reverznými fázami pri použití zmesi metanolu a vody v pomere 95 : 5, ako elučného činidla. Titulná zlúčenina sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 119

3-(l-Etoxyvinyl)-5-keto-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI

3-Etoxyvinylhydrazón z príkladu 116 (50 mg) sa rozpustí v dimetylformamide (5 ml) a vzniknutý roztok sa ochladí na -42C. K roztoku sa pridá m-chlórperoxobenzoová kyselina (30 mg) a reakčná zmes sa v priebehu 1 hodiny zahreje na -5’C. Reakčná zmes sa rozloží nasýteným vodným roztokom hydrogénuhličitanu sodného, extrahuje etylacetátom, extrakt sa premyje vodným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým a odparí. Získa sa požadovaný ketón vo forme oranžového oleja.

Príklad 120

3-(l-Etoxyvinyl)-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI

Surový ketón z predchádzajúceho príkladu sa rozpustí v metanole (10 ml) ak metanolickému roztoku sa pridá prebytok tetrahydroboritanu sodného (20 mg). Reakčná zmes sa spracuje spôsobom opísaným v príklade 48. Surový produkt sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s reverznými fázami na stĺpci 1 Microsorb^^R^ ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu, vody a acetonitrilu v pomere : 10 : 77 rýchlosťou 20 ml/min. Frakcie obsahujúce produkt sa zhromaždia a odparia. Získaný produkt sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 121

3-(1-Etoxyvinyl)-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid 5-N,N-dimetylhydrazón

3-Jód-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid 5-N,N-dimetylhydrazón (z príkladu 19) (200 mg) a tri--n-butyl-( 1-etoxyvinyl)stanan (1 ml) v dimetylformamide (10 ml) sa v prítomnosti tetrakis(trifenylfosfín)paládia(O) (20 mg) 4 hodiny zahrievajú na 80°c. Reakčná zmes sa odparí a čierny olejovitý zvyšok sa chromatografuje na silikagéli pri použití zmesi éteru a hexánu v pomere 3:2, ako elučného činidla. Frakcie obsahujúce produkt sa zhromaždia a odparia na titulný olefín vo forme žltej pevnej látky. Získaný produkt sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 122

3-(1-Etoxyvinyl)-5-keto-2 2,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid

3-Etoxyvinylhydrazón z príkladu 121 (50 mg) sa rozpustí v dimetylformamide (5 ml). Získaný roztok sa ochladí na -42°C a pridá sa k nemu m-chlórperoxobenzoová kyselina (30 mg). Reakčná zmes sa behom 3 hodín zahreje na -10°C a rozloží vodným roztokom disiričitanu sodného a nasýteným vodným roztokom hydrogénuhličitanu sodného, extrahuje etylacetátom, extrakt sa premyje vodným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým a odparí. Získa sa ketón vo forme žltého oleja.

Príklad 123

3-Acetyl-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid

Surový ketón z predchádzajúceho príkladu sa rozpustí v metanole (10 ml) a k metanolickému roztoku sa pridá prebytok tetrahydroboritanu sodného (20 mg). Reakčná zmes sa spracuje spôsobom opísaným v príklade 48. Surový produkt sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s reverznými fázami na stĺpci 1 Microsorb^^R^ ODS, pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu, vody a acetonitrilu v pomere 13 : 10 : 77 rýchlosťou 20 ml/min. Frakcie obsahujúce produkt sa zhromaždia a odparia. Získaný produkt sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 124

3-(1-Metoxykarbonylvinyl)-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI 5-N,N-dimetylhydrazón

3-Bróm-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI 5-N,N-dimetylhydrazón (z príkladu 69) (150 mg) a tri-nbutyl-(l-metoxykarbonylvinyl)stanan (1 ml) v dimetylformamide (5 ml) sa v prítomnosti tetrakis(trifenylfosfín)paládia(O) (20 mg) 2 hodiny zahrievajú na 80°C. Reakčná zmes sa odparí a čierny olejovitý zvyšok sa chromatografuje na silikagéli pri použití zmesi éteru a hexánu v pomere 7:3, ako elučného činidla. Frakcie obsahujúce produkt sa zhromaždia a odparia na titulný olefín vo forme žltej pevnej látky. Získaný produkt sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 125

3-(l-Metoxykarbonylvinyl)-5-keto-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI a jeho monosacharid

3-Vinylhydrazón z predchádzajúceho príkladu (70 mg) sa rozpustí v ladovej kyseline octovej (7 ml) a k vzniknutému roztoku sa pridá nasýtený vodný roztok octanu meďnatého (1,4 ml). Reakčná zmes sa 20 hodín za miešania zahrieva na 40 °C, potom sa z nej pri zníženom tlaku odstránia rozpúšťadlá. Zvyšok sa rozdelí medzi éter a vodu, éterový roztok sa neutralizuje vodným roztokom hydrogénuhličitanu sodného a organická fáza sa premyje vodou a vodným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým a odparí. Získa sa surový ketón vo forme žltého oleja.

Príklad 126

3-(l-Metoxykarbonylvinyl)-22,23-dihydro-25-cyklohexyl avermektin BI a jeho monosacharid a 3-(1-metoxykarbonyletyl)-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI a jeho monosacharid

Surové ketóny z predchádzajúceho príkladu sa rozpustia v metanole (10 ml) a k metanolickému roztoku sa pridá prebytok tetrahydroboritanu sodného (20 mg). Reakčná zmes sa spracuje spôsobom opísaným v príkladu 48. Surový produkt sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s reverznými fázami na stĺpci 1 Microsorb^^R^ ODS pri použití zmesi metanolu a vody v pomere 85 : 15, ako elučného činidla Ako prvý sa eluuje 3-(1-metoxykarbonylvinyl)monosacharid, ako druhý 3-(1-metoxykarbonyletyl)monosacharid, ako tretí 3-(1-metoxykarbonylvinyl)disacharid a ako štvrtý 3-(1-metoxykarbonyletyl ) disacharid. Všetky štyri produkty sa charakterizujú NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 127

3-(2-Metoxykarbonylvinyl)-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI 5-N,N-dimetylhydrazón

3-Bróm-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin Bl 5-N,N-dimetylhydrazón (z príkladu 69) (150 mg) a tri-nbutyl-(1-metoxykarbonylvinyl)stanan (1,5 ml) v dimetylformamide (5 ml) sa v prítomnosti tetrakis(trifenylfosfin)paládia(O) (20 mg) 2 hodiny zahrievajú na 80’C. Reakčná zmes sa odparí a čierny olejovitý zvyšok sa chromatografuje na silikagéli pri použití zmesi éteru a hexánu v pomere 7:3, ako elučného činidla. Frakcie obsahujúce produkt sa zhromaždia a odparia na titulný olefín vo forme žltej pevnej látky. Získaný produkt sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 128

3—(2-Metoxykarbonylvinyl)-5-keto-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin Bl a jeho monosacharid

3-Vinylhydrazón z príkladu 127 (70 mg) sa rozpustí v íadovej kyseline octovej (7 ml) a k vzniknutému roztoku sa pridá nasýtený vodný roztok octanu meďnatého (1,4 ml). Reakčná zmes sa 20 hodín zahrieva na 40°C, potom sa z nej pri zníženom tlaku odstránia rozpúšťadlá. Zvyšok sa rozdelí medzi éter a vodu, éterový roztok sa neutralizuje vodným roztokom hydrogénuhličitánu sodného a organická fáza sa premyje vodou a vodným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým a odparí. Získajú sa surové ketóny vo forme žltého oleja.

Príklad 129

3-(2-Metoxykarbonylvinyl)-22,23-dihydro-25-cyklohexyl avermektin BI monosacharid

Surové ketóny z predchádzajúceho príkladu sa rozpustia v metanole (10 ml) a k metanolickému roztoku sa pridá prebytok tetrahydroboritanu sodného (20 mg). Reakčná zmes sa spracuje spôsobom opísaným v príklade 48. Aby bola hydrolýza úplná, použije sa kyselina sírová v izopropylalkohole, ako je to opísané v príklade 55. Surový produkt sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s reverznými fázami pri použití zmesi metanolu a vody v pomere 85 : 15, ako elučného činidla. Získaný produkt sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 130

3-[1-(terc.Butyldimetylsilyloxymetyl)vinyl]-22,23-dihydro25-cyklohexylavermektin BI 5-N,N-dimetylhydrazón

3-Bróm-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI 5-N,N-dimetylhydrazón (z príkladu 69) (150 mg) a tri-nbutyl- [1-(terc.butyldimetylsilyloxymetyl)vinyljstanan (1 ml) v dimetylformamide (5 ml) sa v prítomnosti tetrakis(trifenylfosfín)paládia(0) (20 mg) 2 hodiny zahrievajú na 80°C. Reakčná zmes sa odparí a čierny olejovitý zvyšok sa chromatografuje na silikagéli pri použití zmesi éteru a hexánu v pomere 7:3, ako elučného činidla. Frakcie obsahujúce produkt sa zhromaždia a odparia na titulný olefín vo forme žltej pevnej látky. Získaný produkt sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 131

3-[l-(Hydroxymetyl)oxiranyl]-5-keto-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI

3-Vinylhydrazón z predchádzajúceho príkladu (70 mg) sa rozpustí v dimetylformamide (5 ml). Získaný roztok sa ochladí na -42°C a pridá sa k nemu m-chlórperoxobenzoová kyselina (40 mg). Reakčná zmes sa behom 1,5 hodiny zahreje na -10°C a rozloží vodným roztokom disiričitanu sodného a nasýteným vodným roztokom hydrogénuhličitanu sodného a extrahuje etylacetátom. Organický extrakt sa premyje vodným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým a odparí. Získa sa ketón vo forme žltého oleja.

Príklad 132

3-[1-(Hydroxymetyl)oxiranyl]-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI

Surový ketón z predchádzajúceho príkladu sa rozpustí v metanole (10 ml) a k metanolickému roztoku sa pridá prebytok tetrahydroboritanu sodného (20 mg). Reakčná zmes sa spracuje spôsobom opísaným v príklade 48. Surový produkt sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s reverznými fázami pri použití zmesi metanolu a vody v pomere 90 : 10, ako elučného činidla. Získaný produkt sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 133

3-(l-Kyanovinyl)-22,23-dihydro-25-cyklohexyl avermektin BI 5-N,N-dimetylhydrazón

3-Bróm-22,23-dihydro-25-cyklohexyl avermektin BI 5-N,N-dimetylhydrazón (z príkladu 69) (200 mg) a tri-nbutyl-(l-kyanovinyl)stanan (l ml) v dimetylformamide (10 ml) sa v prítomnosti tetrakis(trifenylfosfín)paládia(O) (20 mg) 4 hodiny zahrievajú na 80°C. Reakčná zmes sa odparí a čierny olejovitý zvyšok sa chromatografuje na silikagéli pri použití zmesi éteru a hexánu v pomere 7:3, ako elučného činidla. Frakcie obsahujúce produkt sa zhromaždia a odparia. Ako produkt sa získa titulný olefín, ktorý sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 134

3-(1-Kyanovinyl)-5-keto-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI a jeho monosacharid

3-Vinylhydrazón z predchádzajúceho príkladu (70 mg) sa rozpustí v íadovej kyseline octovej (8 ml) a k vzniknutému roztoku sa pridá nasýtený vodný roztok octanu meďnatého (2 ml). Reakčná zmes sa 24 hodín mieša pri teplote miestnosti, 12 hodín zahrieva na 40°C a potom 48 hodín mieša pri teplote miestnosti, potom sa z nej pri zníženom tlaku odstránia rozpúšťadlá. Zvyšok sa rozdelí medzi éter a vodu, éterový roztok sa neutralizuje vodným roztokom hydrogenuhličitanu sodného a organická fáza sa premyje vodou a vodným roztokom chloridu sodného, vysuší síranom horečnatým a odparí. Získa sa surový ketón vo forme žltej pevnej látky.

Príklad 135

3-(1-Kyanovinyl)-22,23-dihydro-25-cyklohexyl avermektin BI a jeho monosacharid

Surové ketóny z predchádzajúceho príkladu sa rozpustia v metanole (10 ml) ak metanolickému roztoku sa pridá prebytok tetrahydroboritánu sodného (10 mg). Reakčná zmes sa spracuje spôsobom opísaným v príklade 48. Surový produkt sa prečistí vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s reverznými fázami na stĺpci 1 Microsorb^^R^ ODS, pri použití zmesi metanolu a vodu v pomere 85 : 15, ako elučného činidla. Ako prvý sa eluuje 3-(1-kyanovinyl)monosacharid a ako druhý 3-(1-kyanovinyl)disacharid. Obidva produkty sa charakterizujú NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 136

3-Fenyl-22,23-dihydro-25-cyklohexyl avermektin BI 5-N,N-dimetylhydrazón

3-Bróm-22,23-dihydro-25-cyklohexyl avermektin BI 5-N,N-dimetylhydrazón (z príkladu 69) (300 mg) a tri-nbutylfenylstanan (0,5 ml) v dimetylformamide (7 ml) sa v prítomnosti tetrakis(trifenylfosfin)paládia(0) (60 mg) 3 hodiny zahrievajú na 100°C. Reakčná zmes sa naleje do vody a vodná zmes sa extrahuje éterom (2 x 100 ml). Extrakty sa premyjú vodou a vodným roztokom chloridu sodného a odparia. Živicový zvyšok sa chromatografuje na silikagéli (90 g) pri použití zmesi dichlórmetánu a éteru v pomere 3:1, ako elučného činidla. Frakcie obsahujúce produkt sa zhromaždia a odparia. Produkt sa charakterizuje NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 137

3-Fenyl-5-keto-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI a jeho monosacharidový derivát

Hydrazón z predchádzajúceho príkladu (60 mg) sa rozpustí v íadovej kyseline octovej (5 ml) a k vzniknutému roztoku sa pridá nasýtený vodný roztok octanu meďnatého (2 ml). Reakčná zmes sa mieša cez noc pri teplote miestnosti, 24 hodín zahrieva na 40C a potom spracuje postupom opísaným v príklade 55. Získaný produkt, zmes titulných zlúčenín, sa použije priamo v nasledujúcom stupni.

Príklad 138

3-Fenyl-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI a jeho monosacharidový derivát

Zmes ketónov z predchádzajúceho príkladu sa rozpustí v metanole (5 ml) a k metanolickému roztoku sa pridá tetrahydroboritan sodný (20 mg). Zmes sa nechá 20 hodín stáť pri teplote miestnosti a ďalej spracuje spôsobom opísaným v príklade 48. Surové produkty sa prečistia chromatografiou na silikagéli (10 g) pri použití zmesi dichlórmetánu a éteru v pomere 2:1, ako elučného činidla. Frakcie obsahujúce avermektiny sa ďalej prečistia vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou s reverznými fázami na stĺpci 1 Microsorb^^R\ pričom elúcia sa vykonáva zmesou metanolu a vody v pomere 90 : 10 rýchlosťou 20 ml/min. Ako prvý sa po 23,1 minútach eluuje titulný monosacharid a ako druhý po 37 minútach eluuje disacharid. Získané produkty sa charakterizujú NMR a hmotnostnou spektroskopiou.

Príklad 139

3-Chlór-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid 5-N,N-dimetylhydrazón

22,23-Dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid 5-N,N-dimetylhydrazón (pripravený v preparatívnom postupe A, 2,8 g) sa rozpustí v acetonitrile (70 ml). Výsledný roztok sa udržuje pri teplote v rozmedzí -150 až -10°C a behom 20 minút sa k nemu za miešania prikvapká roztok N-chlórbenzotriazolu (600 mg) v acetonitrile (10 ml). Reakčná zmes sa 1 hodinu udržuje pri -10°C a potom zriedi éterom (150 ml). Zriedená zmes sa premyje roztokom disiričitanu sodného s koncentráciou 20 g/liter (50 ml), vodou (50 ml) a vodným roztokom chloridu sodného (50 ml), vysuší síranom horečnatým a odparí. Získaná pena sa chromatografuje na silikagéli (125 g) pri použití zmesi éteru a hexánov v pomere 1:2, ako elučného činidla. Vhodné frakcie sa zhromaždia a odparia, čím sa získa titulný produkt (1,4 g).

Príklad 140

3-Chlór-5-keto-22,23-dihydro-25-cyklohexylavermektin BI monosacharid

3-Chlórhydrazón z predchádzajúceho príkladu (2,75 g) sa rozpustí v íadovej kyseline octovej (150 ml) a k vzniknutému roztoku sa pridá nasýtený vodný roztok octanu meďnatého (60 ml). Reakčná zmes sa 24 hodín udržuje pri 40°C, potom sa z nej v rotačnom odparovači odparia rozpúšťadlá. Zvyšok sa suspenduje vo vode (150 ml) a vodná zmes sa dvakrát extrahuje éterom (2 x 150 ml). Spojené éterové extrakty sa premyjú dvakrát nasýteným vodným roztokom hydrogénuhličitanu sodného (2 x 100 ml), roztokom chloridu sodného (100 ml), vysušia síranom horečnatým a odparia za vzniku peny.

Claims (18)

1. Deriváty avermektinu a milbemycinu všeobecného vzorca I kde prerušovaná čara predstavuje nezávisle pri každom svojom výskyte prípadnú väzbu, pričom R¹ a R² chýbajú, keď je prítomná dvojná väzba C22-C23,

A predstavuje hydroxyskupinu, atóm halogénu, alkoxyskupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, alkanoyloxyskupinu s 1 až 9 atómami uhlíka, oxoskupinu alebo oximinoskupinu, ktorá je prípadne substituovaná alkylskupinou s 1 až 8 atómami uhlíka, alkenylskupinou, alkinylskupinou, arylskupinou, trialkylsilylskupinou, aralkylskupinou, alkanoylskupinou s 1 až 9 atómami uhlíka alebo inou skupinou hydrolyzovateľnou in vivo na oxímovú skupinu, alebo hydrazonoskupinu, ktorá je prípadne substituovaná aspoň jedným substituentom zvoleným zo súboru zahŕňajúceho alkylskupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, alkenylskupinu, alkinylskupinu, arylskupinu, trialkylsilylskupinu, aralkylskupinu, alkoxykarbonylskupinu s 2 až 9 atómami uhlíka, karbamoylskupinu, tiokarbamoylskupinu, aroylskupinu a alkanoylskupinu s 1 až 9 atómami uhlíka;

B predstavuje atóm halogénu, alkylskupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, alkenylskupinu s 2 až 8 atómami uhlíka, alkinylskupinu s 2 až 8 atómami uhlíka, arylskupinu, heteroarylskupinu, alkanoylskupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, alkoxyskupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, alkanoyloxyskupinu s 1 až 9 atómami uhlíka, alkoxykarbonylskupinu s 2 až 9 atómami uhlíka, karboxyskupinu, arylkarbonylskupinu, heteroarylkarbonylskupinu, merkaptoskupinu, alkyltioskupinu, alkenyltioskupinu, aryltioskupinu, alkanoyltioskupinu, heteroaryltioskupinu, nitroskupinu, halogénalkylskupinu, ako je trifluórmetylskupina, hydroxyalkylskupinu, alkoxyalkylskupinu, merkaptoalkylskupinu, alkyltioalkylskupinu, aminoalkylskupinu, ktorá je prípadne N-mono- alebo -disubstituovaná alkylskupinou s 1 až 8 atómami uhlíka, alkenylskupinou s 1 až 8 atómami uhlíka, alkinylskupinou s 1 až 8 atómami uhlíka, alkanoylskupinou s 1 až 8 atómami uhlíka, arylskupinou, heteroarylskupinou, alkoxykarbonylskupinou s 2 až 9 atómami uhlíka, karboxyskupinou, arylkarbonylskupinou alebo heteroarylkarbonylskupinou; alebo B predstavuje hydroselenoskupinu, alkylselenoskupinu, arylselenoskupinu, heteroarylselenoskupinu, azidoskupinu alebo skupinu cyklického éteru s až 8 atómami uhlíka, pričom táto skupina je prípadne substituovaná aspoň jedným substituentom zvoleným zo súboru zahŕňajúceho kyanoskupinu, alkoxyskupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, hydroxyalkylskupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, alkoxykarbonylskupinu s 1 až 9 atómami uhlíka, aminokarbonylskupinu, alkanoylskupinu s 1 až 9 atómami uhlíka, arylkarbonylskupinu, heteroarylkarbonylskupinu, atóm halogénu, halogénalkylskupinu a trialkylsilyloxyalkylskupinu;

R¹ predstavuje atóm vodíka, hydroxyskupinu, atóm halogénu, oxoskupinu, alkoxyskupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, alkanoyloxyskupinu s 1 až 9 atómami uhlíka, skupinu =CH₂ alebo oximinoskupinu, ktorá je prípadne O-substituovaná alkylskupinou s 1 až 8 atómami uhlíka, alkenylskupinou, alkinylskupinou, trialkylsilylskupinou, arylskupinou alebo aralkylskupinou;

R² predstavuje atóm vodíka, hydroxyskupinu, atóm halogénu, oxoskupinu, alkoxyskupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, ktorá je prípadne substituovaná atómom halogénu alebo alkoxyskupinou s 1 až 4 atómami uhlíka, alkanoylskupinou s 2 až 5 atómami uhlíka, alkoxykarbonylskupinou s 2 až 5 atómami uhlíka, karboxyskupinou, merkaptoskupinou alebo arylskupinou; alebo R² predstavuje alkenyloxyskupinu s 3 až 8 atómami uhlíka, alkylkarbonyloxyskupinu s 2 až 9 atómami uhlíka, alkenylkarbonyloxyskupinu s 3 až 9 atómami uhlíka, arylkarbonylskupinu alebo karbamoylskupinu prípadne substituovanú alkylskupinou s 1 až 9 atómami uhlíka alebo oximinoskupinu prípadne O-substituovanú alkylskupinou s 1 až 8 atómami uhlíka, alkenylskupinou, alkinylskupinou, trialkylsilylskupinou, arylskupinou alebo aralkylskupinou, alebo metylénskupinu prípadne substituovanú kyanoskupinou alebo alkylskupinou s 1 až 9 atómami uhlíka;

o _z

R predstavuje atóm vodíka alebo alkylskupinu s 1 až

6 atómami uhlíka;

R⁴ (a) predstavuje α-rozvetvenú alkylskupinu s 3 až 8 atómami uhlíka, alkenylskupinu s 3 až 8 atómami uhlíka, ako je but-2-enylskupina, pent-2-enylskupina a 4-metylpent-2-enylskupina, alkoxyalkylskupinu alebo alkyltioalkylskupinu; a-rozvetvenú alkinylskupinu s 4 až 8 atómami uhlíka; cykloalkylalkylskupinu s 4 až 8 atómami uhlíka v cykloaklylovej časti, kde alkylová časť je a-rozvetvená a obsahuje 2 až 5 atómov uhlíka; cykloalkylskupinu s 3 až 8 atómami uhlíka alebo cykloalkenylskupinu s 5 až 8 atómami uhlíka, z ktorých každá je prípadne substituovaná metylénskupinou alebo jednou alebo viacerými alkylskupinami s 1 až 4 atómami uhlíka a/alebo jedným alebo viacerými atómami halogénu; alebo troj- až šesťčlenný heterocyklický kruh obsahujúci kyslík alebo síru, ktorý je nasýtený alebo úplne alebo sčasti nenasýtený a ktorý je prípadne substituovaný jednou alebo viacerými alkylskupinami s 1 až 4 atómami uhlíka a/alebo jedným alebo viacerými atómami halogénu; alebo (b) predstavuje skupinu všeobecného vzorca -CH₂R⁸, kde R⁸ predstavuje atóm vodíka, alkylskupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, alkenylskupinu s 2 až 8 atómami uhlíka, alkinylskupinu s 2 až 8 atómami uhlíka, alkoxyalkylskupinu alebo alkyltioalkylskupinu vždy s 1 až 6 atómami uhlíka v každej z alkylových alebo alkoxylových častí, kde ktorákoívek z uvedených alkylových, alkoxylových, alkenylových alebo alkinylových skupín je prípadne substituovaná jedným alebo viacerými atómami halogénu; alebo cykloalkylskupinu s 3 až 8 atómami uhlíka alebo cykloalkenylskupinu s 5 až 8 atómami uhlíka, z ktorých každá je prípadne substituovaná metylénskupinou alebo jednou alebo viacerými alkylskupinami s 1 až 4 atómami uhlíka a/alebo jedným alebo viacerými atómami halogénu; alebo troj- až šesťčlenný heterocyklický kruh obsahujúci kyslík alebo síru, ktorý je nasýtený alebo sčasti alebo úplne nenasýtený a ktorý je prípadne substituovaný jednou alebo viacerými alkylskupinami s 1 až 4 atómami uhlíka a/alebo jedným alebo viacerými atómami halogénu; alebo skupinu vzorca SR⁹, kde R⁹ predstavuje alkylskupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, alkenylskupinu s 2 až 8 atómami uhlíka, alkinylskupinu s 3 až 8 atómami uhlíka, cykloalkylskupinu s 3 až 8 atómami uhlíka, cykloalkenylskupinu s 5 až 8 atómami uhlíka, fenylskupinu alebo substituovanú fenylskupinu, kde substituentom je alkylskupina s 1 až 4 atómami uhlíka, alkoxyskupina s 1 až 4 atómami uhlíka alebo atóm halogénu; alebo troj- až šesťčlenný heterocyklický kruh obsahujúci kyslík alebo síru, ktorý je nasýtený, sčasti alebo úplne nenasýtený a ktorý je prípadne substituovaný jednou alebo viacerými alkylskupinami s 1 až 4 atómami uhlíka a/alebo jedným alebo viacerými atómami halogénu; alebo (c) predstavuje alkylskupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, ktorá je substituovaná jednou oxoskupinou alebo jednou alebo viacerými hydroxyskupinami alebo jedným atómom kyslíka viazaným k dvoma susedným atómom uhlíka za vzniku oxiránového kruhu; alebo R⁴ predstavuje alkylskupinu s 1 až 5 atómami uhlíka, ktorá je substituovaná alkoxykarbonylovou skupinou s 1 až 6 atómami uhlíka v alkoxylovej časti, pričom uvedené substituenty v R⁴ sú viazané k jednomu alebo obidvom terminálnym atómom uhlíka a atómu uhlíka susediacemu s terminálnym atómom uhlíka v R⁴; alebo (d) predstavuje skupinu vzorca =CH₂ alebo skupinu všeobecného vzorca

R¹⁰

I

-(X)-CHR¹¹ kde R¹⁰ a R¹¹ predstavujú obidva atómy vodíka; R¹⁰ predstavuje atóm vodíka a R¹¹ predstavuje alkylskupinu s 1 až 3 atómami uhlíka alebo jeden z R¹⁰ a R¹¹ predstavuje atóm vodíka a druhý predstavuje fenylskupinu, heteroarylskupinu, alkoxykarbonylskupinu s 2 až 6 atómami uhlíka alebo substituovanú fenylskupinu alebo heteroarylskupinu, kde substituent je zvolený zo súboru zahŕňajúceho fluór, chlór, alkylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, alkoxyskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, alkyltioskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, hydroxyalkylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, kyanoskupinu, aminosulfonylskupinu, alkanoylskupinu s 2 až 6 atómami uhlíka, alkoxykarbonylskupinu s 2 až 6 atómami uhlíka, nitroskupinu, trifluórmetylskupinu, trifluórmetoxyskupinu, aminoskupinu a mono- a dialkylaminoskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka v každej z alkylových častí; a X predstavuje priamu väzbu alebo alkylénskupinu s 2 až 6 atómami uhlíka s reťazcom priamym alebo rozvetveným; alebo (e) predstavuje fenylskupinu, ktorá je prípadne substituovaná aspoň jedným substituentom zvoleným zo súboru zahŕňajúceho alkylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, alkyltioskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, atóm halogénu, trifluórmetylskupinu a kyanoskupinu; alebo R⁴ predstavuje skupinu všeobecného vzorca II kde Z predstavuje atóm kyslíka, atóm síry alebo metylénskupinu a a, b, c a d predstavuje nezávisle číslo 0, 1 alebo 2, pričom súčet a, b, c, ad nie je väčší ako 5;

r5 predstavuje metylskupinu, hydroxymetylskupinu, alkoxymetylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka v alkoxylovej časti, alkanoyloxymetylskupinu s 2 až 5 atómami uhlíka v alkanoylovej časti, alkenoyloxymetylskupinu s 2 až 5 atómami uhlíka v alkenoylovej časti, aroyloxymetylskupinu, arylalkanoyloxymetylskupinu, formylskupinu, prípadne substituovanú oximinoskupinu, halogénmetylskupinu, azidometylskupinu alebo kyanometylskupinu;

R⁶ predstavuje atóm vodíka, hydroxyskupinu, alkoxyskupinu alebo alkenoxyskupinu vždy s 1 až 8 atómami uhlíka, alkanoyloxyskupinu alebo alkenoyloxyskupinu vždy s 1 až 9 atómami uhlíka, aroyloxyskupinu, oxymetylénoxyalkyloxyalkylskupinu s 1 až 5 atómami uhlíka v každej z alkylových častí, alkoxyalkoxyskupinu s 2 až 9 atómami uhlíka, atóm halogénu, oxoskupinu alebo prípadne substituovanú oximinoskupinu, hydrazonoskupinu, karbazidoskupinu alebo semikarbazidoskupinu, N-alkylsemikarbazidoskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka v alkylovej časti, N,N-dialkylsemikarbazidoskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka v každej z alkylových častí, alkanoylhydrazidoskupinu s 1 až 5 atómami uhlíka, benzoylhydrazidoskupinu alebo alkylbenzoylhydrazidoskupinu s 1 až β

4 atómami uhlíka v alkylovej časti; alebo R predstavuje skupinu hydrolyzovatelnú in vivo na hydroxyskupinu; alebo R⁶ predstavuje skupinu všeobecného vzorca kde R⁷ je viazaný k atómu uhlíka v polohe 4 alebo 4' jednoduchou väzbou a predstavuje hydroxyskupinu, alkanoyloxyskupinu alebo alkenoyloxyskupinu vždy s až 9 atómami uhlíka, aroyloxyskupinu, alkoxyskupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, aminoskupinu, N-alkylamino skupinu s 1 až 8 atómami uhlíka v alkylovej časti, Ν,Ν-dialkylaminoskupinu s 1 až 9 atómami uhlíka v každej z alkylových častí, N-alkanoylaminoskupinu s 1 až 5 atómami uhlíka alebo N,N-dialkanoylaminoskupinu s 1 až 9 atómami uhlíka v každej z alkanoylových častí; alebo R⁷ je viazaný k atómu uhlíka v polohe 4 alebo 4' dvojnou väzbou a predstavuje oxoskupinu, prípadne substituovanú oximinoskupinu, semikarbazidoskupinu, N-alkylsemikarbazidoskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka v alkylovej časti, N,N-dialkylsemikarbazidoskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka v každej z alkylových častí, alkanoylhydrazidoskupinu s 1 až 5 atómami uhlíka, benzoylhydrazidoskupinu alebo alkylbenzoylhydrazidoskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka v alkylovej časti; alebo R predstavuje skupinu hydrolyzovatelnú in vivo na hydroxyskupinu.

2. Deriváty avermektínu a milbemycinu všeobecného vzorca I podía nároku 1, kde dvojná väzba v polohe C22-C23 je prítomná alebo chýba a R² predstavuje atóm vodíka, hydroxyskupinu, O-alkylskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, O-alkanoylskupinu s 1 až 5 atómami uhlíka, oxoskupinu alebo oximinoskupinu, ktorá je prípadne substituovaná alkylskupinou s 1 až 4 atómami uhlíka alebo arylalkylskupinou s 1 až 4 atómami uhlíka v alkylovej časti; R^{4 *} predstavuje priamu alebo rozvet venú alkylskupinu, alkenylskupinu, cykloalkylskupinu alebo cykloalkenylskupinu, ako je metyl-, etyl-, 2-pro- pyl-, 2butyl-, 2-butén-2-yl~, 2-pentén-2-yl-, 4-metyl-2-pentén-2-yl alebo cyklohexylskupina; R¹ predstavuje atóm vodíka, hydroxyskupinu, oxoskupinu alebo oximinoskupinu; a R⁶ predstavuje atóm vodíka alebo skupinu všeobecného vzorca alebo kde R⁷ predstavuje hydroxyskupinu, alkoxyskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, alkanoyloxyskupinu s 2 až 5 atómami uhlíka, aminoskupinu, N-alkylaminoskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, N-alkanoylaminoskupinu s 1 až 5 atómami uhlíka, oxoskupinu alebo oximinoskupinu, ktorá je prípadne substituovaná alkylskupinou s 1 až 4 atómami uhlíka.

3. Deriváty avermektinu a milbemycinu všeobecného vzorca I podlá nároku 1 alebo 2, kde B predstavuje atóm halogénu, alkylskupinu, alkoxyalkylskupinu, acyloxyalkenylskupinu alebo acylskupinu.

4. Deriváty avermektinu a milbemycinu všeobecného vzorca I podlá nároku 1, kde R¹ predstavuje atóm vodíka a R² predstavuje atóm vodíka, hydroxyskupinu alebo metoxyskupinu a dvojná väzba v polohe C22-C23 chýba alebo kde dvojná väzba v polohe C22-C23 je prítomná a R³ a R⁵ predstavuje vždy metylskupinu.

5. Deriváty avermektinu a milbemycinu všeobecného vzorca I podía nároku 4, kde A predstavuje hydroxyskupinu alebo oximinoskupinu.

6. Deriváty avermektinu a milbemycinu všeobecného vzorca I podía nároku 5, kde R⁶ predstavuje atóm vodíka alebo fluóru, oleandrosyl- alebo oleandrosyl-oleandrosyloxy- alebo metoxymetoxy.

7. Deriváty avermektinu a milbemycinu všeobecného vzorca I podía nároku 6, kde B predstavuje atóm chlóru, brómu alebo jódu.

8. Deriváty avermektinu a milbemycinu všeobecného vzorca I podía nároku 7, kde B predstavuje atóm chlóru alebo brómu a R⁴ predstavuje rozvetvenú alkylskupinu, alkenylskupinu, cykloalkylskupinu alebo cykloalkenylskupinu, ako je 2-propylskupina, 2-butylskupina, 2-butenylskupina, 2-pentenylskupina, 4-metyl-2-pentén-2-ylskupina a cyklohexylskupina.

9. Farmaceutický alebo veterinárny prostriedok, vyznačujúci sa tým, že obsahuje zlúčeninu podía niektorého z nárokov 1 až 8 a farmaceutický vhodný nosič alebo excipient.

10. Deriváty avermektinu a milbemycinu všeobecného vzorca I podía niektorého z nárokov 1 až 8 pre použitie ako liečiva vo veterinárnom a humánnom lekárstve.

11. Deriváty avermektinu a milbemycinu všeobecného vzorca I podía niektorého z nárokov 1 až 8 pre použitie ako antiparazitické činidlá.

12. Použitie derivátov avermektinu a milbemycinu všeobecného vzorca X podía niektorého z nárokov 1 až 8 na výrobu liečiva pre liečbu alebo profylaxiu zamorenia blchami.

13. Spôsob výroby derivátov avermektinu a milbemycinu všeobecného vzorca I podía niektorého z nárokov 1 až 8, vyznačujúci sa tým, že sa

a) zlúčenina všeobecného vzorca I, v ktorej však

B predstavuje atóm vodíka a A predstavuje oxoskupinu, nechá reagovať s hydrazínom, ktorý je prípadne substituovaný aspoň jednou alkylskupinou s 1 až 8 atómami uhlíka, alkenylskupinou, arylskupinou, trialkylsilylskupinou, aralkylskupinou, alkoxykarbonylskupinou s 1 až 9 atómami uhlíka v alkoxylovej časti, karbamoylskupinou, tiokarbamoylskupinou, aroylskupinou alebo alkanoylskupinou s 1 až 9 atómami uhlíka, za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca I, kde A predstavuje prípadne substituovanú hydrazonoskupinu,

b) takto získaný hydrazón sa nechá reagovať so zdrojom elektrofilných skupín E⁺, kde E⁺ predstavuje Cl⁺,

Br⁺, I⁺, N0₂ ⁺, ArS⁺ alebo ArSe⁺, kde Ar predstavuje arylovú skupinu alebo kde E⁺ predstavuje imíniový ión, za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca I, kde B predstavuje chlór, bróm, jód, nitroskupinu, aryltioskupinu, arylselenoskupinu alebo prípadne substituovanú aminoalkylovú skupinu,

c) prípadne sa zlúčenina získaná podía odseku b), kde B predstavuje chlór, bróm alebo jód, nechá reagovať so stananom obsahujúcim prípadne substituovaný alkylový, alkenylový, alkinylový, arylový alebo heterocyklický substituent v prítomnosti katalyzátoru, ako je trifenylfosfínpaládium, za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca I, kde B predstavuje

100 prípadne substituovaný alkylový, alkenylový, alkinylový, arylový alebo heterocyklický substituent,

d) prípadne sa zlúčenina získaná podía odseku b), kde B predstavuje chlór, bróm alebo jód, nechá reagovať s azidom za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca I, kde B predstavuje azidovú skupinu;

e) prípadne sa oxiduje zlúčenina získaná podía odseku c), kde B predstavuje alkenylskupinu, za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca I, kde B predstavuje cyklickú éterovú skupinu,

f) prípadne sa zlúčenina získaná podía odseku b), kde B predstavuje aryltioskupinu alebo arylselenoskupinu, nechá reagovať s tiolom alebo hydroselenidom odlišným od zlúčeniny vzorca ArSH alebo ArSeH za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca I, kde B predstavuje merkaptoskupinu alebo hydroselenidovú skupinu a prípadne sa nechá vzniknutý produkt reagovať s alkyl-, alkenyl-, aryl-, alkanoyl- alebo heteroarylhalogenidom.

14. Spôsob podía nároku 13, vyznačujúci sa tým, že sa ako zdroj elektrofilnej skupiny použije N-chlórsukcínimid alebo N-chlórbenzotriazol, pokiaí E⁺ predstavuje Cl⁺; N-jódsukcínimid, pokiaí E⁺ predstavuje I⁺; alebo N-brómsukcínimid, pokiaí E⁺ predstavuje Br⁺; tetra nitrometán, pokiaí E⁺ predstavuje N02⁺; dinitrofenylsulfenylchlorid, pokiaí E⁺ predstavuje ArS⁺; N-fenylselenoftalimid, pokiai E⁺ predstavuje ArSe⁺ alebo zlúčenina vzorca Me2NCH₂Cl, kde Me predstavuje metylskupinu, pokiaí E⁺ predstavuje imíniový ión.

15. Spôsob podía nároku 13 alebo 14, vyznačujúci sa tým, že sa vyrobený hydrazón všeobec101 ného vzorca I nechá reagovať s prípadne O-substituovaným hydroxylamínom za vzniku zlúčeniny všeobecného vzorca I, kde A predstavuje prípadne O-substituovaný oxím.

16. Spôsob podía nároku 13 alebo 14, vyznačujúci sa tým, že sa vyrobený hydrazón všeobec ného vzorca I hydrolyzuje na zlúčeninu všeobecného vzorca I kde A predstavuje oxoskupinu a prípadne sa vzniknutá zlúče. nina redukuje na zlúčeninu všeobecného vzorca I, kde A pred ŕ stavuje hydroxyskupinu.

17. Spôsob podía niektorého z nárokov 13 až 16, vyznačujúci sa tým, že sa zlúčenina všeobecného vzorca I, kde R⁶ predstavuje 4'-(a-L-oleandrosyl)α-L-olenadrosyloxyskupinu, hydrolyzuje na zlúčeninu všeobec

Zľ ného vzorca I, kde R predstavuje hydroxyskupinu alebo a-Loleandrosyloxyskupinu.

18. Spôsob podía niektorého z nárokov 13 až 17, vyznačujúci sa tým, že sa zlúčenina vše.· obecného vzorca I obsahujúca dvojnú väzbu v polohe C22-C23 redukuje na zlúčeninu všeobecného vzorca I, kde R¹ a R² * predstavuje vždy atóm vodíka.