SK52393A3 - Novel pilocarpine erivatives and process for their preparation - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Tento vynález sa týka nových pilokarpinových zlúčenín vhodných na použitie pri liečbe glaukómu /zeleného očného zákalu/ a špeciálne sa týka esterov kyseliny bispilokarpovej, spôsobu prípravy uvedených nových zlúčenín, farmaceutických prostriedkov obsahujúcich tieto nové zlúčeniny a ich použitia.

Doterajší ' stav techniky /-r/“Pilokarpin, /3S-cis/-3-ethyl-dihydro-4- /1-methyllH-imidazol-5-y1/methyl -2/3H/-furanón, je liek, ktorý sa používa pri liečení glaukómu, ktorý znižuje očný tlak tým, že zvyšuje prúdenie tekutiny v očnej komore smerom z oka. Vplyv pilokarpinu na zníženie vnútroočného tlaku je založený na kontrakcii ciliárneho svalu, na ktorý liek pôsobí tak, že rozširuje uhol prednej očnej komory, ktorý je dôležitý z hladiska odtoku tekutiny z komory, pretože práve toto odtiekanie tekutiny uľahčuje.

Zníženie vnútroočného.tlaku však nie je len výsledkom pôso benia pilokarpinu v oku, Keä je koncentrácia tohoto lieku primerane vysoká, kontrakčný efekt pilokarpinu na ciliárny sval sa zvýši a výsledkom je prispôsobenie očnej šošovky pre videnie na blízku vzdialenosť. Potom je pre pacienta obtiažna akomodácia oka pre videnie na väčšiu vzdialenosť, čím nastáva u pacien ta nepríjemný stav, Pilokarpin tiež pôsobí na kontrakciu dúhovky v oku a na zorničku v oku. Okrem týchto vplyvov na oko, ktoré z lekárskeho hladiska nie sú nevyhnutné a ktoré sú pre pa- 2 cienta nepríjemné, môže mať pilokarpin ďalšie vedľajšie vplyvy týkajúce sa oka, ale i také, ktoré pôsobia ináč a nie len na oko. Takýmito vplyvmi je napríklad zvýšená tvorba slín a spomalená srdcová činnosť.

Konvenčný spôsob podávania pilokarpinu pacientom s glaukómom je lokálny, ako sú očné kvapky. Pri podávaní týmto spôsobom sa okom absorbuje len asi 1 % dávky pilokarpinu a asi 70 % krvným obehom. Táto nízka absorpčná rýchlosť pilokarpinu sa pripisuje trom faktorom :

1. kvapka sa rýchlo dostáva ďalej od povrchu oka,

2. pilokarpin sa rýchlo absorbuje do krvného obehu cez spojivku na vnútornom povrchu očného viečka,

3. penetračná schopnosť pilokarpinu rohovkou je veľmi nízka.

Pilokarpin sa absorbuje do oka cez rohovku. V rohovke sa najprv absorbuje do hustej vrstvy epitelu na povrchu oka obsahujúceho bunkové membrány lipidov /tukov/, a to v nadbytku^ Pilokarpin však nie je príliš rozpustný v tukoch a preto je jeho pene.trácia týmto rohovkovým epitelom malá. Hohovkový epitel súčasne funguje ako film, ktorý bráni absorbcii pilokarpinu a je tiež úložným priestorom, v ktorom je pilokarpin chránený pred vodným podporným väzivovým tkanivom a endotelom rohovky do kvapaliny prednej očnej komory. Z kvapaliny tejto komory sa pilokarpin dostáva v nadbytku na miesto, kde sa prejavuje jeho účinok, do ciliárneho svalu. Počas účinku pilokarpinu na oko sa podstatne redukuje jeho čiastočná konverzia na inaktívnu kyselinu pilokarpinovú a pilokarpin sa rýchlo odchyľuje od oka cez z

cirkuláciu kvapaliny v komore a cirkuláciu krvi v rohovke.

Nízka absorbcia do vnútorných častí oka a krátka doba pô- 3 sotenia pilokarpinu dávkovaného do oka spôsobuje potiaže pri Liekovej liečbe, okrem toho sa musí vzhľadom na zvýšený účinok lieku a na zvýšené trvanie pôsobenia lieku podávať pilokarpin v relatívne vysokých dávkach. Z toho vyplýva nutné zvýšenie hladiny pilokarpinu v tekutine komory, v rohovke a v ciliárnom svale, čo spôsobuje silnú kontrakciu zorničky a adaptáciu oka pre videnie na blízku vzdialenosť. Naviac je zvýšenie dávky pilokarpinu relatívne neefektívnym, spôsobom pre predĺženie pôsobenia lieku. Liek tohoto typu vyteká z oka a preto sa očné kvapky dávajú pacientom trikrát až osemkrát denne v zá vislosti od pacienta. Podávanie očných kvapiek je z hľadiska pacienta často nevhodné, zvlášť vtedy, kel po podaní kvapiek nastanú niektoré vedľajšie účinky na oko. Použitie vyšších dáviek má tiež za následok zvýšenie absorbcie pilokarpinu do krv ného obehu a to prináša riziko vzhľadom na iné ďalšie vedľajší účinky.

Úsilie riešiť uvedené nevýhody, vzhľadom na malú absorbciu pilokarpinu, viedlo používať také deriváty pilokarpinu, ktoré sa lepšie absorbujú do očnej rohovky. Takéto deriváty mu sia byť viac rozpustné v tukoch ako pilokarpin, aby sa zvýšila absorbčia. Okrem toho musia byť degradovateľné, a to pokiaľ možno úplne, aby sa v epiteli rohovky uvoľnil farmaceutický účinný pilokarpin a aby sa oddelili neúčinné časti. Stupeň degradácie v rohovke je závislý od doby zdržania daného derivátu v epiteli rohovky a Dd rýchlosti jeho degradácie. Cas zdrža nia daného derivátu v epiteli sa zvyšuje so zvyšujúcou sa lipo filicitou a znižuje sa difúzny koeficient.

Dosial boli vyvinuté dva druhy derivátov pilokarpinu. Bodor v USA patente 4,061,722 objavil pilokarpinové deriváty za- 4 ložené na kvartérnych amónnych zlúčeninách'. Bundgaard et al. objavil podía EP patentu 0 106 541 diestery kyseliny pilokarpinovej,použitím ktorých sa zlepšila absorbcia oka... S uvedenými diestermi pilokarpinu sú však spojené niektoré nevýhody, ako je neúplná degradácia v rohovke, čo má za následok obohatenie kvapaliny v komore intaktným derivátom, čo môže viesť k menším ťažkostiam pri používaní tejto formy. 7 porovnaní so samotným aktívnym činidlom - pilokarpinom - majú vo veľkom počte uvedené deriváty vedľajšie nevýhody.

Podstata vynálezu

Tento vynález sa týka nových esterov kyseliny bispilokarpovej, t.j. bispilokarpanov, v ktorých sú vyššie uvedené nevýhody vo veľkej miere eliminované alebo aspoň minimalizované. Uvedené deriváty podľa tnhoto vynálezu degradujú najmenej tak rýchlo na pilokarpin a pro-častice, že je to porovnateľné s proliekmi podľa Bundgaarda et al., korešpondujúca je tiež lipofilicita a tiež podporujú najmenej do takého istého stupňa penetráciu pilokarpinu cez rohovku. Naviac privádzajú bispilokarpinové deriváty do rohovky vždy jednu pro-časticu na každé dve molekuly pilokarpinu, zatiaľ čo deriváty podľa Sundgaarda et al. privádzajú vždy jednu pro-časticu na každú molekulu pilokarpinu. Difúzne koeficienty bispilokarpinových derivátov v epiteli rohovky sú menšie ako tieto difúzne koeficienty v zlúčeninách podľa Bundgaarda, pričom bispilokarpinové deriváty zostávajú v epiteli rohovky dlhšie. Preto bude i dlhší čas pre uvedený proliek, kým je rozpad úplný. Okrem toho majú nové zlúčeniny podľa tohto vynálezu lepšiu rozpustnosť a sú preto výhodnejšie na prípravu liekov.

- 5 Tento vynáLez umožňuje teda uvedenému Liečivému prípravku lepšie preniknúť rohovkou do vnútorných častí oka, pričom je umožnená efektívna prolongácia - predĺženie - doby pôsobenia pilokarpinu a tiež zníženie stupňa vysokej koncentrácie pilokarpinu v oku. Toto zníženie lokálnych vysokých koncentrá cií pilokarpinu je veľmi dôležité z hľadiska pacienta,, pretože sa tým znižujú nepríjemné vedľajšie efekty.

Nové pilokarpinové proliekové deriváty, špecificky estery kyseliny bispilokaroovej, teda bispilokarpany podľa tohoto vynálezu, majú všeobecný vzorec I :

A/ Y je vodík alebo skupina - C - R, kde R znamená vodík, až C^Q-alkyl, C2 až C^g-alkenyl, C2 až C^g-alkynyl, prípadne substituovaný až Cy-cykloalkyl alebo Cj až Cy-cykloalkenyl, prípadne substituovaný aryl alebo aryl nižší alkyl a W znamená skupinu -Ο-Α-0-Ζ-Υ', kde Y'znamená vodík alebo skupinu -C-R,' v ktorej R'má rovnaký význam ako vyššie uvedený R, zatiaľ čo R môže byť odlišný alebo rovnaký ako R,

A je prípadne hydroxy alebo chránený hydroxy substituovaný až C^g-alkylén, C₂ až C^g-alkenylén alebo C,₃ až C^g-alkynylén, ktorý môže byť substituovaný alebo substituovaným až Cycykloalkylom, až Cy-cykloalkenylom, arylom alebo aryl niž- 6 ším alkylom, alebo A je prípadne substituovaný až Ογ-cykloalkylén alebo až Ογ-cykloalkenylén alebo arylén, alebo A je vyššie uvedený alkylén, alkenylén alebo alkynylén, ktorého členy reťazca pozostávajú z vyššie uvedených cykloalkylénových, cykloalkenylénových alebo arylénových skupín a

- Z - Y'

ch₃

3/ je -OR, kde R má vyššie uvedený význam, ľ je -0-3-C-Z -OR, kde R má vyššie uvedený význam a 3 má význam ako A, ktoré má tiež vyššie uvedený význam a -Z-OR je

\

CH alebo

0/ W a Y znamenajú spolu /-W-Y-/

0 íl l| >0 -A -O -Z -C -3-0kde A a B majú vyššie uvedený význam a Z má rovnaký význam ako skupina -Z-Yuvedená vyššie, ako i kyselinový prídavok

- 7 solí a aalej soli uvedených zlúčenín.

V spojitosti s vyššie uvedeným všeobecným vzorcom I je až C-^g-alkyl s priamym alebo rozvetveným reťazcom, výhodne nižší alkyl s jedným až desiatimi atómami uhlíka, výhodne s jedným až štyrmi atómami, ako je methyl, ethyl, propyl, izopropyl alebo butyl, izobutyl, sek. butyl alebo terc. butyl, alebo pentyl, hexyl, heptyl, oktyl, nonyl a decyl.

C₂ až C-alkenyl môže mať priamy alebo rozvetvený reťazec a je to výhodne nižší alkenyl s dvomi až desiatimi atómami uhlíka, výhodne s dvomi až štyrmi atómami uhlíka a znamená ethenyl, 1-methylethenyl, 1-propenyl, allyl alebo 1-, 2- alebo 3-butenyl, 2-methyl-2-propeny1 alebo tiež 1-, 2-, 3- alebo 4-pentenyl, izopentenyl, 3-methyl-2-Outenyl_il hexenyl, heptenyl oktenyl, nonenyl alebo decenyl. Uvedené alkenyly mcžu byť bučí vo forme Ξ- alebo vo forme Z- alebo môžu byť konjugované alebo nekonjugované dienyly, ako je 3,7-dimethyl-2,6-oktadien, trienyly ako je farnezyl alebo polyenyly.

C₂ až C^g-alkynyl môže byť priamy alebo rozvetvený a je to výhodne nižší alkynyl s dvomi až desiatimi atómami uhlíka, výhodne dvomi až štyrmi atómami uhlíka a znamená napríklad ethynyl, 1-propynyl, propargyl alebo butynyl alebo tiež pentynyl, hexynyl, heptynyl, oktynyl, nonyl alebo decynyl. Tiež to môžu byť konjugované alebo nekonjugované di-, tri- a poly-ynyLy a alkenynyly.

Cykloalkyl·,- alkenyl a cykloalkylén a -alkpnylén majú tri až sedem atómov uhlíka a môžu byť nesubstituovaná alebo substituované nižším alkylom, kde nižší alkyl výhodne obsahuje jeden až štyri atómy uhlíka.

Ako aryl sa tu rozumie substituovaný alebo nesubstituovaný karboxylový aromatický kruh, ako je fenyl alebo bicyklický nenasýtený alebo čiastočne nasýtený kruhový systém, ako je napríklad naftyl, indenyl, indanyl, tetrahydronaftyl alebo bife» nyl a pod. Ako substituenty môžu byť v tomto prípade nižší alfcyl, nižšia alkoxy, nitro alebo halogénová skupina, pričom niž ší alkyl a nižšia alkoxy skupina výhodne obsahujú jeden až šty ri atómy uhlíka.

Monocyklický aryl a aralkyl môžu predstavovať všeobecný vzorec

kde skupiny Q nezávisle znamenajú až C^-alkyl, až C^-alkoxy, halogén alebo nitro, n je celé číslo od 0 do 3, m je celé číslo a to O alebo 1 a D znamená priamy alebo rozvetvený C-, až Cg-alkylén alebo konjugovaný alebo nekonjugovaný C£ až Cgalkenylén alebo -alkynylén. Halogénom môže byť chlór, bróm, fluór alebo jód.

Bivalentný alkylén, alkenylén alebo alkynylén s priamou alebo rozvetvenou bivalentnou skupinou, obsahujúci jeden až osemnásť alebo dva až osemnásť atómov uhlíka, výhodne však môže mať jeden až desať a prípadne dva až desať atómov uhlíka, môže byť nethylén, ethylén, propylén, butylén, ale tiež pentylén, hexylén, heptylén, oktylén, nonylén a decylén a korešpondujúce nenasýtené bivalentné skupiny, ktoré môžu ako substituent mať taký uhlíkatý teťazec, ako je vyššie uvedené a môže to byť cyk

- 9 loalkyl, cykloalkeny 1, aryl alebo aralkyl, pričom môžu byť substituované hydroxy skupinou alebo chránenou hydroxy skupinou. Chránenou hydroxy skupinou môže byť -OR alebo -OCOR, kde R znamená až C^-alkyl, aryl alebo aryl-C^ až C^-alkyl, kde aryl má vyššie uvedený význam.

Cykloalkylénom a cykloalkenylénom môže byť napríklad cyklopropylén, cyklobutylén, cyklopentylén, cyklohexylén alebo cykloheptylén a korešpondujúce nenasýtené skupiny. Posledné uvedené bivalentné kruhové systémy môžu tvoriť časť uvedených alky lénových, alkenylénových a alkynylénových skupín.

Arylén ako taký alebo ako člen reťazca je možné znázorniť nasledujúcim všeobecným vzorcom

-/D/_E-Ar-/D /_mkde bivalentnou.. Ar je vyššie definovaná, pripadne substituovaná arylová skupina, D a D sú rovnaké alebo rozdi jú rovnaký význam ako vyššie uvedené D, zvlášť je t alebo ethylén a m a m sú nezávisle celistvé čísla Arylén je výhodne fenylén alebo naftylén.

e ľne a mao methylén O alebo 1.

Kyslé prídavné soli uvedených zlúčenín všeobecného vzorca I sú výhodne farmaceutický prijateľné prídavné soli s netoxickými anorganickými alebo organickými kyselinami. Takýmito vhodnými kyselinami sú kyselina chlorovodíková, kyselina bromovodíková, kyselina sírová, kyselina dusičná, kyselina ortofosforečná, atl. a vhodnými organickými kyselinami sú napríklad kyselina octová, kyselina propionová, kyselina stearová, kyselina šťavelová, kyselina malónová, kyselina jantárová, kyselina glutárová, kyselina adipová, kyselina maleínová, kyselina fumarová, kyselina jablčná, kyselina vínna, kyselina ci10 trónová, kyselina askorbová, kyselina pamoová alebo kyselina sulfónová, ale i napríklad mezyl alebo tosyl kyselina.

Zlúčeniny podľa tohto vynálezu sú dimerické eatery, a to deriváty kyseliny pilokarpovej, t.j. bispilokarpany, ktoré tvoria tri hlavne' typy v súlade s podskupinami A/ až C/ uvede nými v spojení so všeobecným vzorcom uvedeným vyššie. Bispilo karpany podskupiny A/ môžu predstavovať všeobecný vzorec i'

o o

Uvedené bispilokarpany makrolidov v súlade s podskupinou. C/ môžu byť znázornené všeobecným vzorcom I :

CH,

Vo vyššie uvedených, všeobecných vzorcoch I , I , I majú symboly taký význam, aký je uvedený vo všeobecnom vzorci

I.

Zvlášť výhodnými zlúčeninami sú bispilokarpany podľa všeobecného vzorca i', kde Y a Y'je vodík a potom špeciálne 0,0'-aihydrogén /1,4-, 1,2-xylylén/- a /1,3-propylén/ bispilokarpan.

Výhodné diacyl bispilokarpany všeobecného vzorca I sú 0,0'-dipropionyl·-, 0,0 -dibutyryl-, a 0,0 -dicyklopropylkarbony /1,4-xylylén/ bispilokarpan.

Výhodný je tiež 0,0'-dipropionyl /ethylén/- a 0,0'- dipropionyl /2-hydroxy-l,3-propylén/ bispilokarpan a 0,0 - dicyklopropylkarbonyl /1,5-pentylén/ bispilokarpan a -/1,6 - hexylén/ bispilokarpan.

Výhodné zlúčeniny všeobecného vzorca I sú /dibenzyl/ bis pilokarpany, zvlášť 0,0glutaryl /dibenzyl/ bispilokarpany. Výhodný je tiež 0,0'- sukcinyl /diethyl/ bispilokarpan.

Tento vynález sa týka tiež spôsobu prípravy zlúčenín podľa tohto vynálezu majúcich všeobecný vzorec I.

Podľa spôsobu v tomto vynáleze ide o spôsob : a/ prípravy zlúčeniny všeobecného vzorca I pilokarpovej kyseliny všeobecnéha vzorca :

alebo jej solí, ktorá reaguje so zlúčeninou všeobecného vzorca X-A-X, kde X a X'sú nezávisle hydroxy alebo odstupujúca skupina, ako je halogén, acyloxy alebo alkyl, aryl, sulfonyloxy pre prípravu zlúčeniny všeobecného vzorca II :

/ II / kde, pokiaľ je to žiadúce, reaguje na zlúčeninu všeobecného vzorca i', kde Y je iné ako vodík, reagovaním s kyselinou všeobecného vzorca RCOgH a ak sa R líši od R^z, môže s kyselinou všeobecného vzorca R'CC^H alebo s funkčným derivátom takýchto kyselín a prípadne zlúčenina všeobecného vzorca I je konvertovaná na svoju dodatočnú kyslú soľ, alebo b/ prípravy zlúčeniny všeobecného vzorca i, zlúčeniny všeobecného vzorca III alebo III_t prípadne

M and/or

kde R a Rmajú vyššie uvedený význam, sa podrobia reagovaniu s dikarboxylovou kyselinou všeobecného vzorca IV :

0 , ,

II n /IV/

HO -C-B-C-OH kde B má vyššie uvedený význam* alebo s jej bifunkčným kyslým derivátom, a prípadne získaná zlúčenina všeobecného vzorca I je konvertovaná na svoju dodatočnú kyslú sol, alebo c/ prípravy zlúčeniny všeobecného vzorca I , obecného vzorca

-ucemna vse<

/11/

Ά-Ο-Ζ-Η kde A a Z majú vyššie uvedený význam, sa podrobí reakcii s di karboxylovou kyselinou všeobecného vzorca IV

0 H II

H0-C-3-C-0H /IV/ kde B má vyššie uvedený význam, alebo s jej bifunkčnou dodatočnou kyslou soľou, a prípadne sa získa zlúčenina všeobecného vzorca l a je konvertovaná na svoju dodatočnú kyslú sol.

f

1:

•i

Vo vyššie uvedených reakciách sa používajú ako funkčné deriváty kyselín výhodne halogenidy, anhydridy, alkyl a arylsulfonáty uvedených, kyselín. Ako reakčné prostredie sa používajú rozpúšťadlá, ako sú uhľovodíky, halogénované uhľovodíky, étery, ketóny a pod., ktoré sú inertné voči reagujúcim látkam.

Vhodnými uhľovodíkmi sú aromatické uhľovodíky, ako napríklad dichlórmetán, chloroform a chlórbenzén. Z vhodných ketónov možno uviesť acetón, etylmetylketón a izo'outylmetylketón, z éterov dietyléter, diizopropyléter, dibutyléter a 1,4-dioxán. Z iných vhodných rozpúšťadiel možno uviesť sulfoxid, dimetylŕormamid a acetonitril.

Reakčná teplota nie je rozhodujúca a môže kolísať napríklad od -10°C do bodu varu rozpúšťadla. Vhodnou reakčnou teplotou je teplota miestnosti. Taktiež reakčná doba môže kolísať v širokom rozsahu od 12 do 72 hodín, pričom zvyčajne je okolo 24 hodín. Je vhodné použiť činidlo, ktoré viaže kyselinu v reakcii, ako je uhličitan alkalického kovu alebo uhličitan kovu alkalických zemín alebo organickej zásady. Medzi vhodné uhličitany kovov patria napríklad uhličitan sodný a uhličitan draselný a z organických zásad je to pyridín a jeho homológy ako 4-/dimethylamín/pyridín, chinolín a jeho homológy, Μ,Ν-dimethyianilín a trialkylamíny, zvlášť triethylamín. Uvedené reakcie môžu prebiehať bud v homogénnych roztokoch alebo v heterogénnych systémoch, ako za PTC-podmienok.

Esterové väzby v zlúčeninách podľa tohoto vynálezu sa' môžu tvoriť tiež použitím známych činidiel štiepiacich vodu, ako karbido-imidy. V takýchto prípadoch môžu prichádzať do úvahy tiež známe esterifikačné reakcie katalyzované kyselinou.

- 15 Farmaceutické prostriedky podľa tohoto vynálezu sa priravujú známymi spôsobmi použitím maslových základov a iných adjuvants, známych v danej oblasti techniky. Takýmito základmipre uvedené farmaceutické prostriedky môžu byt napríklad kvapaliny, suspenzie alebo emulzia alebo krémy. Uvedený prostriedok môže byt vytvorený tiež v pevnej forme a takto vkladaný do oka. Vhodnou formou na podávanie je napríklad roztok očných kvapiek, ktorý obsahuje zlúčeninu podľa tohoto vynálezu, a to vo vhodnej koncentrácii, napríklad 0,1 až 4 % v sterilnom vodnom roztoku, pufrovanom na vhodnú hodnotu pH alebo upravenom na vhodnú hodnotu pH kyselinou alebo zásaditou látkou, pričom uvedená zlúčenina sa použije vo forme vo vode rozpustnej prídavnej kyslej soli. Roztok pre očné kvapky obsahujúci žiadanú koncentráciu látky, sa dávkuje do oka v závislosti od stavu pacienta, výhodne jeden až trikrát denne.

Testovacie spôsoby

Zlúčeniny podlá tohoto vynálezu boli skúšané pomocou nasledujúcich testov. Diestery pilokarpinu, známe z patentovej prihlášky S?-0 106 541 boli testované príslušnými testami za rovnakých podmienok a porovnávané s uvedenými bispilokarpanmi podlá tohoto vynálezu.

1/ Stabilita zlúčenín

Stabilita uvedených testovaných zlúčenín sa testuje pufrovacou hydrolýzou. lonová sila tlmivých roztokov /_yu/ bola 0,5, použité hodnoty pH boli 4,2, 6,0, 7,4 a 9,0 a použité teploty boli 37°C, 50°C, 60°C a 70°C.

Fri výpočte polčasu, sa vychádza z degradačnej konštanty k, získanej pre každú testovanú zlúčeninu /^]_/2 ⁼ Q»693/k ·, k = 2,303 x kk, kde· kk je uhlový koeficient grafickej závislosti, ktorá znázorňuje logaritmus zostatkového esteru ako funkciu času v tlmivom roztoku o uvedenej hodnote pH, ako je to uvedené v tabulke 1, kde sa hodnoty vzťahujú na polčas /^1/2^ P^ri teplote 37°C.

Výsledky v tabuľka¹ 1 ukazujú, že bispilokarpacy podľa tohoto vynálezu sú viac stabilné v kyslých roztokoch ako v zásaditých roztokoch a že sú aspoň tak stabilné, ako diestery podľa EF-patentu 0 106 541.

Stabilitu uvedených derivátov pri rôznych podmienkach skladovania možno posudzovať podľa degradačných konštánt--pri rôznych teplotách a vypočítať degradačnú konštantu k pri žiadanej teplote z rovnice závislosti, korešpondujúcu s Arrheniovou rovnicou /1/, kde log k je daný. ako funkcia /1/T/.

log k = log A - —-------- x —2,303 R T

Z degradačnej konštanty /k/ získanej pri žiadanej teplote sa stanoví doba skladovacieho času /t-^Q^ = 0,104/k/, ktorá indikuje dobu, počas ktorej možno počítať s 10 %-ným rozkladom uvedeného lieku. Uvedeným spôsobom možno napríklad odhadnúť, že tiQ^ - doba pre 0,0 -dipropionyl /1,4-xylylén/ bispilokarpan bola pri teplote 4°c 5OO dní,

2/ Lipofolita

Lipofilita uvedených zlúčenín sa študuje určením rozdeľovacích koeficientov /P/ uvedených zlúčenín pri pH 7,4. Mera- 17 nie sa uskutočňuje v zmesi oktanolového tlmivého roztoku tak, že sa určuje koncentrácia uvedenej testovanej zlúčeniny vo fázitlmivého roztoku pomocou HRLC. Rozdeľovacie koeficienty vo veľmi lipofolných zlúčeninách sa určujú reverznou fázou /RP/ kvapalnej chromatografie /HPLC/ z retenčného času /Beckmannova výveva 116 a 116 UV detektor; Marathonov automatický dávkovač vzoriek/.

Študujú sa hodnoty log P a kapacitné faktory k'zlúčenín pilokarpinu a bispilokarpanov podľa tohoto vynálezu a to pri teplote 22°C, ktoré sú uvedené v tabuľke 1. Z výsledkov vyplýva, že zlúčeniny podľa tohoto vynálezu sú podstatne viac lipofilné ako pilokarpin.

3/ Snzýmová hydrolýza

Polčas enzýmovej hydrolýzy nových bispilokarpanov podľa tohoto vynálezu a známych pilokarpových kyslých diestérov sa stanovuje v zmesi plazma/tlmivý roztok pri hodnote pH 7,4 /80 % až 20 %/ pri teplote 37°C. Degradačná konštanta /k/ pre dané zlúčeniny sa testuje a určuje aj závislosti logaritmu zostatkového diesteru ako funkcia času a polča3 ?i/₂ je uvedený v tabuľke 2.

Z výsledkov vyplýva, že v tlmivých roztokoch zlúčeniny 30 stabilným testom degradujú vplyvom enzýmu /esterása/ na 0,0^z-dihydrogén bispilokarpanový medziprodukt, ktorý spontánne degraduje pri pH 7,4 na pilokarpin. Následne ovplyvňuje bispilokarpinový medziprodukt rýchlosť tvorby pilokarpinu, a to veľ mi významne. Tvorba pilokarpinu býva často kompletná s prípadnou možnosťou epimerizácie medziproduktu. Množstvo vytvoreného izopilokarpinu kolíše od 0 do 10 % a tiež v pilokarpine dochádza k epimerizácii, pokiaľ hydrolýza trvá veľmi dlhú dobu.

4/ Priepustnosť rohovky

Priepustnosť rohovky hydrochloridom pilokarpinu a jeho derivátov, ktoré sú nádejnými pro-liekmi, sa hodnotí podľa testov, ktoré sú vyššie popísané a štúdium prebiehalo v difúznej komôrke, kde bola študovaná migrácia uvedenej zlúčeniny z privádzajúcej fázy /strany epitelu/ cez rohovku na stranu akceptora /endotelová strana/ v difúznej komôrke. Na štúdium bola použitá rohovka zajaca.

Vzorky, zobraté na akceptorovej strane skúšobnej difúznej komôrky, a to ako z hľadiska koncentrácie, tak aj z hľadiska voľného lieku /koncentrácia je uvažovaná ako koncentrácia pro-lieku/, boli skúmané v akceptorovej fáze s HPĽC, Takto bola určená rýchlosť degradácie pro-lieku v rohovke,

Súčinitelia priepustnosti /Papp, cm/s/, vypočítaní z rých losti priepustnosti //imol/min/, ich priemerné odchýlky /RSD/ a počet testov uvádza tabuľka 2.

Z výsledkov vyplýva, že pomocou zlúčenín z oboch skupín možno podstatne zvýšiť priepustnosť pilokarpinu. Tieto výsledky tiež ukazujú, žeestery pilokarpinu degradujú v rohorke za tvorby pilokarpinu a že sa s uvedenými skupinami spájajú na kyselinu pilokarpinovú, čo je výhodné na reguláciu priepustnosti rohovky voči pro-liekom a rýchlosti tvorby pilokarpinu.

propionyl - 1507 829 154

Polčasy v tlmivých roztokoch pri 37^UC Rozdeľovači Kapacitný koeficient faktor

r-

o

h-'

o

t—·

o

o

o

H-1

o

o

F-1

o

H*

o

h·*

°

£>3

(D

'

Φ

**

ro

'

Φ

Φ

Φ

0

Φ

Φ

x

(B

-

£

□

o

3

o

3

o

□

o

3

o

3

o

3

o

3

o

3

o

3

O

Φ

X

Φ

x

(D

x

φ

x

Φ

(D

x

Φ

x

Φ

Φ

x

(D

O<

*

1

'—

—

1

1

·*-*

1

x—-

1

x-*·

1

x-*

l

1

^-z

1

Q

CL

a

CL

a

CL

CL

CL

CL

CL

CL

O

σ

H-

σ

H·

σ

H·

σ

H·

σ

H·

σ

H·

σ

H-

σ

H-

σ

1—

σ

H-

H·

H·

tí

H’

Q)

H-

zr

H·

zr

H·

zr

H*

tí

H-

zr

H-

3T

H·

3

κ-

cr

3

W

Π

ω

Ω

in

x

W

x

W

x

W

x

w

x

W

K

W

*<

ω

k:

TJ

0

TJ

Φ

tí

CL

TJ

a

TJ

CL

TJ

CL

TJ

0,

TJ

CL

TJ

a

Ό

CL

H-

tí

H·

σ

t—

h

H*

n

H·

h

H-

h

H-

h

H·

h

H·

h

H-

•1

tí

W

H-

H*

*<

>—

0

J—*

o

0

M

0

H*

0

H*

O

>->

0

1--

o

O

O

0

0

r—

0

ιΩ

0

iQ

0

iQ

0

vQ

0

iQ

0

iQ

0

iQ

0

iQ

CL

ÄT

3

Zr

E

(D

Z“

(D

?c

(D

z*

(B

7Γ

(D

Z

(D

zr

1B

ΛΓ

(B

H

0»

x

&>

Oj

□

o

□

0>

□

a>

3

Ď>

3

a>

3

o>

3

0)

3

P

η

1—·

n

f—·

i-l

η

»9

ί

h

τ>

Ό

*

tí

TJ

TJ

TJ

TJ

z-^

TJ

z—s

TJ

Z-^

Ό

c+

&>

&

Ξ-

Oj

H

&>

H·

ĎJ

H

&>

H

p

H

cu

H·

P

1—*

0>

H*

O

3

)-*

c?

Ι

3

3

'

3

~

3

»

3

3

-

3

5

-

cr

-

X

LJ

X-

U1

σ

-J

N)

LJ

c+

λ

1

I

1

1

1

1

1

1

O

1

I—'

tí

σ

tí

tí

tí

X

x

X

x

<(

c

(B

(B

(B

s

*<

<

-<

l

0

rr

□

X

tí

(-<

1—·

h-

r—

tí

x

σ

X

rr

K

uí

tí

x

t

X

1

X

1

1

1

ÍBs

1

1

1

l

J—1

Φ

N

M

LJ

-a.

xj

X

LJ

X

K

bJ

w

r“ ?—

bJ

ω

O

bJ

LJ

xj

\0

bJ

VO

to

O

ch

—

O

«x)

σι

O

Η»

u

σ

*·

LJ

o

Ch

CD

VO

O

O

o

σ

ŕ—*

σι

h-1

H*

H

H

M

h-*

Μ

bJ

t—►

u_

H

X

σι

O

Ch

LJ

>->

σ.

CD

LJ

*xl

o

vo

H

•xj

-J

—

Ch

x

o

bJ

H h-1

>-3

X

bJ

jr

*x]

H1

H*

H

bj

bJ

M

Η

ΓΌ

O

xj

bj

σι

bJ

σι

o

σι

VO

ca

o

x

oo

σι

o

H

X

zr

3

*—'

P

tí x

Xl

u

X

Η-»

í-»

H·

H*

H*

í-*

Η1

xj

x

O

x

X

00

•

•

.

x

H*

\D

LJ

O

H*

bj

bJ

H-*

tD

o

O

Ch

H-

σι

00

Ch

O

VO

Μ

00

X

Co

σ\

xj

LJ

xj

bJ

VO

-J

x

M

LJ

ru

M

ch

x

σι

O

U1

LJ

bJ

O

xj

X»

o

u

bj

Η»

LJ

»—»

H-

h-

w

►—

►-

»-<

>-*

z-·

bJ

H*

. O

O

O

o

l·-»

o

O

O

UJ

LJ

Ch

en

-x)

00

H*

00

00

CO

o

o

Η-»

σι

σι

VO

bJ

bJ

bJ

I-*

LJ

co

lj

00

LJ

bJ

Ch

ω

VO

o

co

xj

Ό

bJ

bj

X

Ch

K

M

H*

- O B -

	σ	Ο	σ	Ο	σ	ο	σ	O
t—·	4	Φ	-	π-		Η·	-	(0	-
ο	ο	3	Ο	ω	ο	ω	ο	3	O
(Λ	Ν	Ν	>	το		Ό		Ν
Cb		1	π-	1	Η*	I	4	1
há	Φ	1—	(4	ι-	14)	Η*	Ρ	Π1	xQ
Η	—	Φ	ο	c	0	a		I—
P	ο		4	χ-	3	χ-	Η-		C
4	<3	σ	(5	0)	Οι	0>	73	σ	rr
ο<	Ρ	Π-	73	4	4	η	0	π-	P
α>	Ο	(Λ	Ρ	73	0	Τ5	κ	ω	4
ρ	Η»	73	(4	0)	<	Φ	π	73	K
		Π-	Ρ	ρ	Η*	3		π-	H1
	ΡΓ	Ι-	Ι-				—-	π
Ν	Ο	Ο	Ο				a	0	—-
	Φ	χ-	κ		0.		Π-	X	a
4	4¾	0)	Π		Π-		Ο-	οι	H-
Ο	Η-	4			Ο-		Α)	4	1
<	Ο	Ό			Α)		3	73
Ρ	Η·	Ρ	α		□		Ν	01
Η-	Φ	ρ	π-		Ν		*<	3
Ο	Π		1		Πζ		1—
φ	C+
f-1	Ρ
ο	4
0«3	ο<
	φ
ΡΓ	Ρ
	«<	Η		C0		u		Λ
II		σι		ΠΙ		Η		Η
	Ν	οο						00
ο	Ο	Π				>-·		<1
1—I	Ν
03	3
rv	φ
	φ
·—'	Η-	ό		£.		Η*		fU
ο		Π		ω		en		ŕ—
GS	Ο	LJ				Χχ		VD
	ΡΓ					υ		CO
4i	CT
	Ρ
1	3
	Ο
Ο	1—1
«*		σι		σ\		σ»		-U
•Γ-	I	σι				υι		σι
Ο						υι		-u
03	¢+
σ\	(—
	3
	Η·
	<
	<<			Ο		-J		x>.
	4	Π)				Ο		πι
	Ο	00		£>
	Ν
	C+
	Ο
	ΡΓ

	en	Ul	Ul
o	-j.	CO	X.
o	H1	tu	O
o	tu	A	vO
o		IU	tu
K)	K>	KJ	K

U	Xx	Xx	tu
LJ	tu	Xx	<1
IU	«U	00	en
Ul	CO	H*	Ul
Xx	tn	O	CD

cr	o	Π-	ο	σ	n	o	π-	ο	Η-»	ο
t~	-	Φ		Η-	P		φ	-	ÍD
en	o	3	ο	ω	4	o	3	ο	α	ο
Ό		Φ	X	Ό	σ		Φ		φ
b~	1	·—'	1	Η·	0	1	'—-	1	—-	1
H	w		a	Η	3	a		a		a
0	c	σ	π-	Ο	s;	Π-	σ	Η-	tr	Η-
?r	Ω	π-	σ	7Ζ	1—	Ω	π-	<	Η-	σ
0>	0	ω	Π)	0>		4ζ	ω	Ρ	ω	c
n	H-	73	3	π	x·*	Ω	73	Η-	Ό	(4
	3	Π-	Ν	Ό	>-*	ι-	Π-	Φ	>-*·	Πζ
£U	m;	Ι-	0	&>	*	Ο	Ι-	4	h-	4
σ	h*	Ο	π;	3	-X.	73	Ο	π;	Ο	π;
		χ-	Η*		1	4	X	ι—	>Γ	I—
		Ρ			x	Ο	Ρ		CU
	a	4			χ,ζ	73	4	—-		«
	H-	73	π		F-	χ<	73	π	Ό	π*
	σ	Ρ			Χ,ζ	ι—	Ρ	-	Ρ	-
	Φ	3	Λ.		t-	1	3			£»
	3		1		Φ			1		1
	N		X		:o			X		X
	*<		*<		φ			<		χ<
	H>		1—		X-x			Η*		π>
			χ< I		1			1		4ζ 1
Xx				en					U1
•u				(U					ο
en				tU					ο
M				ÍU					LU
				tu					-
ŕU				00				1	t-
Ul				X»					W
X»				x					Η*
en				υι					Χχ
tu				CJ					Κ
tn				Ul					U
b-*				x
				Ul
tu		CO		tU			-J		Η*
CD				tu					(U
				vo					•υ
ui		σι		x			-υ		U1
tu		Α.		tu			ο		υι
o		ID		o			π		en
CJ		tU		H*			σι		ο
00		ι£>		Ul			σι		χ.
(Q	κ>	h-			Μ	KJ
(U		Ul		tu			-υ		Χχ
Xx		νΟ		X			tu		Ο
Ul		LJ		en			00		Η
Ul		Ο		CD			en		ru
u		χ.		X			Η--		«υ

- Ίδ 5·

LJ	σ ro	< ro	Ό i~i	QJ O	LJ 1	σ ro	0 n	< CJ	53 4	P n
ή	□	l·-·	O	ro	n	P	σ	l—'	0	ro
3	N	ro	Ό	σ	zr	N	P	ro	Ό	σ
l·—'	0		H-	►<	t—	0	P	4	H-	►<
0	K	►<	O	t—·	0	►<	0	K	0	I—'
4	k-*	H-	P		4	k-	*<	>->	P
0			*<	3	o		h-1		*<
1			H*	ro	1				h-*
σ				<σ	σ
(0				zr	ro
3				<<	tí
N				h—	N
0				l	O
				0	K
ŕ—·				►<	b-*					σ
1	1	1	1	x~	1	1	1	1	1	ro
				1--1
										-J
1	1	1	1	0	1	1	1	1	1	N
				zr						►<
				ro						h-1
				x
				►<

►-

O	o	o	o	o	o	o	o	o	o	o
O	o	o	o	o	o	o	o	o	H	o
o	o	N)	NJ	o	u	u	NJ	-j	o	.N
NJ	tn	Jx	LO	LO	}—*	00	to	CD	co	U
\0	o	CD	LH	σ\	LJ	o	tn	-J	o	lh
«£>	<0	J			NJ	o	σ	σ	H*	LJ

r-j	I—	N)	LJ	-J	NJ	L_i	NJ <0	C\ H-
LJ	h-	CO	LJ	NJ	NJ	CO		&

r- σι io

K) t<3

W

P'

Cx o

P· ►tí

O

ÍX a

T3 i

hO σ>

m

Js ►d

O

X cu

Ό

Htí h□

I

N t—J

C» o<

a>

n

P· □

P

<	P	ttí p
►tí	►tí	σς
(->	o	4
P	w	P
N	o<	fX
3	P	P
O	CQ	o<
	«<	3
\		<<
CD
O	1-3	77
o^p	O
		©
	ro	Hi
		Ρ-
eo		Ω
-4		P·
o	1	P
o		3 c+

i-3

P cr

P

H

P ro

ω Ό ►tí

H

O

I en ento to en en cn σι to σ

□

3	W
Pv	P	O
	H	P
O	P	Hj
CX	cT	Ρ-
O	Pl	Ω
p-	<	P·
<<	3	P
M	P	3
77		c+
P	ex
	c+	►tí
	P	4
	□	P-
	fX	P
	P	►tí
	4	P
	fX	m
	1	c+ 3
c+	4)	o
Φ	O	m
P	o<	c+
c+	o	P-
O	e+

<

- 23 ό νο α\

CM	r*-	O	o	r4
	•	•			•
	n	M*			M*
s	n	rH	n	n	n
	x—*		s»*

m	in	in	<M	CD
cn	o	«-Η	CO	in
•	»	«	«
o	n	CM	•H	»H

tSJ φ

rp 'Ctí

C £

o

-P

-Č o

-P ctí ŕ—í tJ o p

C •P

C

Φ >O 'ď

I—I (Si

σι

33

(—i r~(

CM iH

H

P σ\

CO w P

P P

CO n

r- co P

in P n

o

r>

O

M1

C3

Γ-

CO

P

r-

in

(N

r>·

o

<

m

σι

η

Ό

P

ω

P

n

n

co

iH

o

r-

n

o

P

P

n

r-

P

kO

tn

o

o

m

n

o

C

o

P

O

o

o

o

o

o

o

o

O

»

-

•

«

•

*

•

•

•

o

o

o

o

o

o

o

o

o

o

O

1

pH

>,

t—1

x

>.

H

1

1

>

H

1

N

1

>n

>n

c

ťO

>.

1

.—.

C

x

rH

rH

0

t—4

>,

P

__.

/P

QJ

rH

I

>1

>1

X

0

>

P

>1

P

>

n

P

X

x

Ll

pH

x

N

>1

N

•P

X

-

1

1

(0

•H

1

x

C

N

C

Ό

t

c

t—i

X

P

c

-θ'

c

v

d

P

c

1

x

QJ

C

OJ

«3

—·

(0

(Ú

x

Λ3

P

in

-

«3

P

(Q

X

QJ

x

*

X

d

rH

x

r-í

X

•H

r—í

d

-

d

•«H

X

•H

<P

rH

J-f

P

p

>—*

'M*

U

d

.Q

M

P

P

Ό

•Ή

Ό

(0

>ϊ

«5

<0

íÚ

O

10

'—

<0

—

Ό

x-*

0

.y

C

OC

r-Í

-X

H

γ

M

»H

cr

a

Xz

P

rH

0

0

0

>

0

0

d

QJ

>1

0

P

0

1—í

X

x

H

x

10

x

>

H

-P

,—1

P

H

p

H

0

C

0

i—1

P

>1

(0

H

(0

>

(0

U

(0

4J

•H

dl

•P

>,

•H

QJ

“H

rH

OJ

N

•H

c

•P

p

d

d

0

d

x

d

Φ

d

0

d

4->

d

H

IX

P

C

X

-P

d

(tí

ll

0

Li

Li

Li

d

L

U

w

u

ui

3

in

(Ú

tn

>1

OJ

V)

0

01

X

<0

d

10

<0

(0

QJ

(0

<Ú

-H

d

Ή

XI

•H

>

h

ϋ

rH

X

•H

υ

•P

3

•H

Oť

6

0C

Li

_-/

•H

Λ

•p

XI

•P

XI

Ή

43

P

>1

•H

x

0

x

t—1

0

Ό

0

□

0

Q)

0

Ό

Ό

Ό

TJ

Ό

X

Ό

Ul

CP

P

(0

H

M

H

XJ

H

I

1

—,

1

,—.

1

1

1

1

1

.—.

1

•H

1

Ή

1

Ή

i

•H

*

Φ

v

oj

QJ

x

Φ

P

x

QJ

-

Q)

x

d

·».

d

>

d

X

d

O

C

o

c

O

C

o

C

O

o

C

O

c

o

01

o

01

o

01

o

Ul

-

d)

-

Q)

-

(U

-

Φ

-

rH

-

QJ

-

Q)

•H

•H

x

•H

•H

O

P

o

P

O

P

o

rH

O

o

rH

o

P

o

x

o

x

o

x

o

ry

- 24 5/ Záver j

Zlúčeniny podľa tohto vynálezu, majú zlepšenú stabilitu, f

J zlepšenú stabilitu majú tiež roztoky na báze vody a ich i schopnosti prípravy do zmesí ako očných kvapiek. Tiež sa uka- j i

žuje, že majú schopnosť meniť skupiny pripojené na pilokarpovú kyselinu, lipofilitu, enzymatickú degradáciu, priepustnosť rohovkou, čo platí o uvedených derivátoch a tiež tvorba pilokarpinu v oku môže byť ľahko regulovaná podľa potrebného účelu. Enzýmy esterázy v oku iniciujú hydrolýzu bispilokarpanov na medzipredukty, ktoré spontánne degradujú na pilokarpin.

Pri porovnávaní zlúčenín podľa tohto vynálezu so zlúčeninami podľa patentovej prihlášky E? 0 106 541 bolo zistené, že zlúčeniny podľa tohto vynálezu sú aspoň tak dobré, ako sú zlúčeniny, ktoré sú známe v danej oblasti techniky. Podstatnou výhodou zlúčenín podľa tohto vynálezu je to, že bispilokarpany podľa vynálezu produkujú dve molekuly pilokarpinu na jednu molekulu bispilokarpinu, z ktorých potom metabolizmom sa štiepi menej produktov z pro-liekovej štruktúry, najmä mono karboxylové kyseliny, aldehydy, atčí, na jednu molekulu pilokarpinu, Minimalizovaním množstva produktov metabolizmu je možné redukovať účinky očného lieku na dráždenie a pichanie v oku.

Použitím zlúčenín podľa tohto vynálezu je možné eliminovať vo veľkom'rozsahu nevýhody, ktoré vznikajú pri liečbe pilokarpinom /malá biologická dostupnosť, systém a vedľajšie účinky na oko, častosť podávania lieku a teda malá kompliancia pacienta/. K tomu je nutné pripočítať lepšiu priepustnosť rohovkou a äalej, že zlúčeniny podľa tohto vynálezu môžu byť po- 25 dávané vo významne menších dávkach a že je možné znížiť aj počet dáviek za den, pričom vedľajšie účinky sú redukované, kompliancia pacienta sa zlepší a liečebný postup glaukómu pacienta je viac účinný.

Ďalej nasledujú príklady ilustrujúce tento vynález bez obmedzenia jeho rozsahu a obsahu.

V príkladoch boli použité nasledujúce zariadenia :

Stanovenie teploty topenia: Reichert Thermovar - aparát

Stanovenie indexu lomu: Atago Illuminator - aparát

Stanovenie hodnoty pK : titráciou derivátu v zmesi voda -eta ^e a nol /50 % - 50 % /

Hmotnostný spektrometer: VG 7O-25OSE

Podmienky testovania v elektrónovej ionizátorovej bombe:

elektrónová energia: 70 eV /pokiaľ nie je uvedené inak/ ionizačný prúd: 500 /iA teplota ionozačnej komôrky: 150°C

Vzorky boli udržiavané pri teplote 30°C - 500°C po dobu 2 až 5 minút rozlišovanie: 10 000

Termosprejovaný hmotnostný spektrometer: VG thermospray/plas maspray, VG Trio-2 quadropoli Beckmann 112 púmp t

Podmienky testovania v termosprejovanej ionizácii boli denne op t imali z ovaň é·

NMR-spektrometer: Brucker AC 250/Aspect 3000 5 _mm dual próbe

CD-jOD 20 mg/ml ý ppm /tetramethyl silan = 0/

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

0,0-dihydrogén/l,4-xylylén/bispilokarpan /vzorec IY = y= H; A = 1,4-xylylén/ a/ Sodná soľ kyseliny pilokarpovej

Pilokarpinhydrochlorid /3,92 g, 16,00 molov/ sa rozpustí v destilovanej vode /4 ml/ a vzniklý roztok sa ochladí na tep· lotu 0°C. K tomuto roztoku sa v štyroch dávkach pridá 18 ml ľadovo studeného 2M-NaOH. Roztok sa potom nechá stáť pri teplote 0°0 jednu hodinu. Po zneutralizovaní nadbytkom NaOH s m 1M-HC1, roztok potom odparí za zníženého tlaku. Získaný zbytok sa rozpustí v 60 ml absolútneho alkoholu - etanole

pilokarpanu sodného ako biela, extrémne hygroskopická látka.

b/ 0,0-dihydrogén/1,4-xylylén/bispilokarpan

K roztoku obsahujúcemu 8,00 molov /198? mg/ sodnej soli kyseliny pilokarpovej v 60 ml dimethylsulfoxidu sa po kvapkách pridáva počas jednej hodiny 3,00 molov oC,oC, -dichlor-p-xylénu /524 mg/ v dimethylsulf oxide. Vzniklý roztok sa mieša pri tep· lote miestnosti po dobu 48 až 72 hodín a potom sa naleje do 100 ml destilovanej vody. Získaná zmes sa extrahuje dvoma dáv· kami chloroformu, pričom každá dávka obsahuje 100 ml chloroformu. Spojené chloroformové extrakty sa premyjú 100 ml desti· lovanou vodou, 100 ml 2 %-ného kyslého uhličitanu sodného a 100 ml destilovanou vodou. Chloroformové extrakty sa dalej sa

- 27 šia pomocou síranu horečnatého a chloroform sa odparí za zníženého tlaku. Získaný bispilokarpan kryštalizuje zo zmesi chloroformu a éteru, čím sa získa 770 mg /1,39 mmólov/ zlúčeniny uvedenej v názve.

Teplota topenia /t.t./ 170 až 171°C pK_a = 6,25 k'= 0,8101

HR-MS-spektrum: m/e /relatívna intenzita/: žiadny /K*/-vrchol,

208 /19 %/, 207 J6 %/, 96 /42 %/, 95 /100 %/.

HPLC-MS /thermospray/: m/a /relatívna intenzita/: 555/M+l/ /12 %/, 417 /3 %/, 384 /4 %/, 347 /46 %/, 267 /10 %/, 250 /5%/

209 /100 %/.

NMR: A,47 bs 2H, 7,39 s 4H, 6,69 bs 2H, 5,09 s 4H, 3,51 m 4H, 3,48 s 6H, 2,65 m 2H, 2,53 m 2H, 2,42 m 2H, 1,97 m 2H, 1,67 m 4H a 0,84 t 6H.

Príklad 2

O, O^dĺhydr ogén/1,3-xy ly lén/’oispilokarpan /Vzorec IY = Y'= K, A = 1,3-xy ly lén/

Uvedená zlúčenina sa pripraví zo sodnej soli pilokarpi□u /1287 mg, 5,18 mmólov/ a</,/^-dibróm-m-xylénu /342 mg,

1,30 mmólov/ spôsobom, ktorý je popísaný v príklade 1. Získaný bispilokarpan sa nechá kryštalizovať zo zmesi ethylacetátu a éteru, Výťažok je 380 mg /0,69 mmólov/.

t.t. = 116 až 117°C pK_a = 6,30

K= 0,8291

HR-MS-spektrum: m/e /relatívna intenzita/: žiadny /M^T‘/vrchol,

209 /11 % /, 208 /38 %/, 96 /44 %/, 95 /100 %/.

HPLC-MS /thermospray/ : m/e /relatívna intenzita/ : 555 /M-ŕl/ /7 %/, 417 /7 %/, 385 /8 %/, 347 /46 %/, 267 /9 %/, 250 /10%/, 209 /100 %/.

NMR : <f7,47 bs 2H, 7,44 bs Ifí, 7,35 m 3H, 6,70 bs 2H, 5,09 bs 4H, 3,52 m 4K, 3,48 s ÓH, 2,66 m 2H, 2,52 m 2H, 2,43 m 2H,

1,97 m 2H, 1,67 m 4H a 0,85 t 6H.

Príklad. 3

O,O -dihy dr og έ n /Vzorec I : Y = /1,2-xylylén/bispilakarpan Y'= K, á = 1,2-xylylén

Uvedená zlúčenina sa pripraví zo sodnej soli pilokarpinu /1166 mg, 4,70 mmólov/ a Z, </ -dibróm-c-xylénu /310 mg, 1,18 mmolov/ spôsobom, ktorý je popísaný v príklade 1. Získaný bi3pilokarpan sa nechá kryštalizovať zo zmesi ethylacetátu a petroléteru, výťažok je 380 mg /0,69 mmólov/.

1.1. = 62 až 64°C pK_a = 6,30 k'= 0,8291

HR-MS-spektrum : m/a /relatívna intenzita/ : žiadny /M~*/ vrchol, 208 /12 %/, 96 /19 %/, 95 /100 %/.

HPLC-MS /thermospray/ : m/e /relatívna intenzita/ : 555 /M+l/ /11 %/, 417 /7 %/, 385 /8 %/, 347 /46 %/, 267 /9 %/, 250 /14%/, 209 /100 %/.

NMR ϊ í7,47 bs 2H, 7,34 m 4H, 6,70 bs 2H, 5,24 s 4H, 3,52 m 4H, 3,48 s 6H, 2,66 m 2H, 2,53 m 2H, 2,42 m 2H, 1,97 m 2H,

1,67 m 4H a 0,85 t 6Η.

Príklad 4

- 29 0,0-dihydrogén/1,7-heptylén/bispilokarpan /Vzorec i': Y = Y'= H, A = 1,7-heptylén

Uvedená zlúčenina sa pripraví zo sodnej soli pilokarpinu /1194 mg, 8,03 mmólov/ a 1,7-dibrómheptanu /518 mg, 2,01 mmólov/ spôsobom, ktorý je popísaný v príklade 1. Získaný bispilokarpan sa nechá kryštalizovať zo zmesi chloroformu a petroléteru, Výťažok je 1050 mg /1,91 mmólov/.

t.t. = 117 až 12Q°C oK =6,30 k'= 1,1266

HR-MS-spektrum : m/e /relatívna intenzita/ :: 208 /16 %/, 96 /2 %/, 95 /100 .%/.

HPLC-MS /thermospray/ : m/e /relatívna intenzita / : 549 /M+l/ /4 %/, 341 /16 %/, 267 /7 %/, 250 /5 %/, 209 /100 %/.

MR : f7,50 bs 2H, 6,73 bs 2H, 4,05 t 4H, 3,59 s 6H, 3,53 m 4H, 2,72 m 2H, 2,50 m 2K, 2,47 m 2H, 1,99 m 2H, 1,68 m 4H,

1,64 bm 8H, 1,37 m 2H a 0,88 t 6K.

Príklad 5

0,0-dihydrogén/l,6-hexylén/bispilokarpan /Vzorec i': Y = Y'= K, A = 1,6-hexylén/

Uvedená zlúčenina sa pripraví zo sodnej soli pilokarpinu /1353 mg, 5,45 mmólov/ a 1,6-dibrómhexanu /499 mg, 2,04 mmólov/ spôsobom, ktorý je popísaný v príklade 1. Bispilokarpan sa získa kryštalizáciou zo zmesi chloroformu a petroléteru. Výťažok je 717 mg /1,34 mmólov/.

t.t. = 115 až 118°C pKa = 6,30 k'= 0,8924

- 30 HR-MS-spektrum : m/e /relatívna intenzita/ : žiadny /M⁺'/ vrchol, 208 /16 %/, 96 /24 %/, 95 /100 %/.

HPLC-MS /thermospray/ í m/e /relatívna intenzita/ : 535 /M-rl/ /5 %/, 327 /26 %/, 267 /13 %/, 250 /7 %/, 209 /100 %/.

NMR s Í7,49 bs 2H, 6,73 bs 2H, 4,05 t 4H, 3,60 s 6H, 3,53 m 4H, 2,72 m 2H, 2,51 m 2H, 2,47 m 2H, 1,99 m 2H, 1,67 m 4H,

1,65 m 4H, 1,41 m 4H a 0,88 t 6H.

Príklad 6

0,0'-dihydrogén/1,5-pentylén/bispilokarpan /Vzorec IY = y'= H, A = 1,5-pentylén/

Uvedená zlúčenina sa pripraví zo sodnej soli pilokarpinu /1051 mg, 4,23 mmólov/ a 1,5-dibrómpentanu /244 mg, 1,06 mmólov/ spôsobom, ktorý je popísaný v príklade 1, Bispilokarpan sa získa kryštalizáciou zo zmesi etylacetátu a petroléteru. Výťažok je 395 mg /0,75 mmólov/.

1.1. = 84 až 87°C _PK_a = 6,30 k'= 0,7532

HR-MS-spektrum : m/e /relatívna intenzita/ : 209 /8 %/, 208 /9 %/, 96 /27 %/, 95 /100 %/.

HPLC-MS /thermospray/ : m/e /relatívna intenzita/ : 521 /M-ŕl/ 15 %/, 417 /6 %/, 351 /9 %/, 313 /73 %/, 267 /11 %/, 250 /12%/ 209 /100 %/.

NMR : Í7,5O bs 2H, 6,73 bs 2H, 4,07 t 4H, 3,60 s 6H, 3,55 m 4H, 2,73 m 2H, 2,52 m 2H, 2,48 a 2H, 1,99 m 2H, 1,68 m 4H,

1,64 m 4H, 1,52 m 2H a 0,89 t 6H.

Príklad 7

0,0'— dihydrogén/l,4-butylén/bispilokarpan

- 31 Vzorec I '·. Y = Y'= H, A = 1,4-butylén

Uvedená zlúčenina sa pripraví zo sodnej soli pilokarpinu /1069 mg, 4,31 mmólov/ a 1,4-dibrómbutanu /233 mg, 1,08 mmólov/ spôsobom, ktorý je popísaný v príklade 1, Bispilokarpin sa získa kryštalizáciou zo zmesi chloroform/éter/etylacetát. Výťažok je 185 mg /0,37 mmólov/.

t.t. = 127 až 129°C pK_a = 6,35 k'= 0,6582

ER-MS-spektrum : m/e /relatívna intenzita/ í 299 /21 %/, 267 /11 %/, 209 /20 %/, 208 /7 %/, 139 /49 %/, 95 /100 %/.

HPLC-M3 /thermospray/ : m/e /relatívna intenzita/ : 507 /M-ž-l·/ /18 %/, 417 /6 %/, 337 /6 %/, 299 /66 %/, 267 /11 %/, 250 /11 %/, 209 /100 %/.

UME

4K, : tT7,50 bs 2H, 6,73 bs 2H, 4,08 t 4H, 2,73 m 2H, 2,52 m 2H, 2,47 m 2H, 2,00

3,,60 s 6H, 3,54 m m 2H, 1,81 m 4H,

1,68 m 4Η a 0,89 t 6H.

Príklad 8

0,0 -dihydrogén/l,3-propylén/bispilokarpan /Vzorec I s Y = Y = H, A = 1,3-propylén/

Uvedená zlúčenina sa pripraví zo sodnej soli pilokarpinu /1021 mg, 4,11 mmólov/ a 1,3-dibrómpropánu /208 mg, 1,03 mmólov/ spôsobom, ktorý je popísaný v príklade 1. Bispilokarpan sa získa kryštalizáciou zo zmesi etylacetát/éter. Výťažok je 330 mg /0,70 mmólov/.

t.t. = 71 až 73°G pK = 6,40 k'= 0,6139

- 32 HR-LIS -spektrum : m/e /relatívna intenzita/ s 303 /4 %/, 209 /46 %/, 208 /15 %/, 96 /27 %/, 95 /100 %/.

HRLC-&IS /thermospray/ : m/e /relatívna intenzita/ : 493 /M+l/ /25 %/, 417 /7 %/, 323 /9 %/, 285 /73 %/, 267 /9 %/, 250 /10%/ 209 /100 %/.

NMR s /*7,50 bs 2H, 6,72 bs 2H, 4,19 t 4H, 3,60 s 6H, 3,54 m 4H, 2,72 m 2H, 2,53 m 2H, 2,49 m 2H, 1,99 m 2H, 2,08σν 2H,

1,68 m 4H a 0,89 t 6H.

Príklad 9

0,0 -diacetyl/1,4-xylylén/bispilokarpan /Vzorec IY = Y= acetyl, A = 1,4-xylylén, fumarát/

Do zmesi, ktorá obsahuje 679 mg /1,22 mmólov/ O,O-dihydrogen/l,4-xylylén/bispilokarpanu /viä príklad 1/ a 2026 mg uhličitanu draselného /14,66 mmólov/ v toluéne /150 ml/, 767 m^ /9,77 mmólov/ acetylchloridu sa prikvapkáva počas tridsiatich až štyridsiatich minút. Táto zmes sa mieša 40 až 72 hodín. K tejto reakčnej zmesi sa nridá 2%-ný roztok kyslého uhličitanu sodného /150 ml/ a zmes sa mieša pri teplote miestnosti po dobu 3 hodín. Vzniklé vrstvy sa oddelia a toluénová fáza sa dvakrát premyje vodou /2 x 150 ml/, suší sa síranom vápenatým po dobu 30 minút a potom sa odparí za zníženeného tlaku,čím sa získa 0,0 -diacety1/1,4-xylylén/bispilokarpan /voľná báza/ vo forme oleja /780 mg, 1,22 mmólov/. Tento olej sa rozpustí v toluéne /20 ml/ a pridá sa roztok kyseliny fumarovej /425 mg, 3,66 mmólov/ v 2-propanole /10 ml/. Vzniklá soľ sa vyzráža petroléterom. Zísakná zmes sa nechá stáť po celú noc a takto sa získaný 0,0diacetyl/1,4-xylylén/bispilokarpan-fumarát izoluje filtráciou, pričom sa získa 750 mg /0,76 mmólov/ fumarátovej soli.

- 33 η_Η^θ = 1,5230 /voľná báza/

t.t. = 58 až 60°C pK_a = 6,03 k'= 1,3987

HR-MS-spektrum : m/e /relatívna intenzita/ f, 638 /M~*/ /5 %/, 565 /3 %/, 458 /22 %/, 443 /19 %/, 387 /24 %/, 208 /21 %/,

207 /45 %/, 96 /20 %/, 95 /100 %/.

HR-MS = molekulová hmotnosť = 638,32739 /meraná/

638,33156 /vypočítaná/

HPLC-MS /thermospray/ : m/e /relatívna intenzita/ í 677 /35%/, 661 /21 %/, 639 /M*l/ /100 %/, 469 /13 %/, 431 /50 %/, 389 /37 %/, 209/55 %/.

NMR : í8,46 bs 2H, 7,41 s 4H, 7,19 bs 2H, 6,71 /rum./, 5,15 m 4H, 4,06 m 4H, 3,71 s 5H, 2,71 m 4H, 2,56 m 2H, 2,36 m 2H, 2,00 s 6K, 1,69 m 4H a 0,86 t 6H.

Príklad 10

0,0 -dipropionyl/l,4-xylylén/bispilokarpan /Vzorec I : Y = Y = propionyl, A = 1,4-xyl.ylén, fumarát/ 'uvedená zlúčenina sa pripraví z 0,0 '-dihydrogén/l^-xylylén/bispilokarpanu /473 mg, 0,85 mmólov/- viä príklad 1- a propionyichloridu /631 mg, 6,82 mmólov/ podľa spôsobu, popísaného v príklade 9. Zlúčenina sa podrobí kryštalizácii z 2propanol/toluén/petroléterovej zmesi. Výťažok je 730 mg /0,72 mmólov/.

= 1,5205 /voľná báza/ t.t. = 86 až 89 °C pK_a = 5,80 k'= 2,3038

- 34 HR-MS-spektrum í m/e /relatívna intenzita/ : 666 /M⁺*/ /5 %/, 472 /53 %/, 457 /45 %/, 401 /58 %/, 209 /14 %/, 208 /13 %/,

207 /34 %/, 96 /43 %/, 95 /100 %/.

HR-MS = molekulová hmotnosť = 666,35067 /meraná/

666,36296 /vypočítaná/

HPLC-MS /thermospray/ : m/e /relatívna intenzita/ : 705 /46%/, 689 /22 %/, 667 /M+l/ /100 %/, 459 /18 %/, 404 /11 %/, 351 /41 %/, 209 /80 %/.

NMR : í8,39 bs 2H, 7,41 s 4H, 7,15 bs 2H, 6,72 /rum./, 5,15 m 4H, 4,07 m 4H, 3,69 s 6H, 2,71 m 4H, 2,55 m 2H, 2,36 m 2H,

2,30 q 4H, 1,69 m 4K, 1,08 t 6H, 0,86 t 6H,

Príklad 11

0,0-dibutyryl/1,4-xyiylén/bispilokarpan /Vzorec i': Y = Y'= butyryl, A = 1,4-xylylén, fumarát/

Uvedená zlúčenina sa pripraví z 0,0 -dihydrogén/l,4-xylylén/bispilokarpanu /431 mg, 0,78 mmólov/ - viď príklad 1 a butyrylchloridu /663 mg, 6,22 mmólov/ podľa spôsobu, popísaného v príklade 9. Zlúčenina sa podrobí kryštalizácii zo zmesi 2-propanol/toluén/petroléter. Výťažok je 800 mg /0,77 mmólov/,.

η^θ ₌ 1,5070 /voľná báza/

t.t. = 90 až 92°C pK = 6,00 js.

k'= 4,0127

HR-MS-spektrum : m/e /relatívna intenzita/ s 694 /M+·/ /3 %/, 486 /26 %/, 471 /14 %/, 415 /17 %/, 209 /15 %/, 208 /20 %/,

207 /37 %/, 96 /26 %/, 95 /100 %/.

HR-MS = molekulová hmotnosť = 694,39378 /meraná/

694,39415 /vypočítaná/

HPLC-MS /thermospray/ : m/e /relatívna intenzita/ : 732 /77%/, 717 /36 %/, 695 /M+l/ /100 %/, 525 /9 %/, 487 /13 %/, 455 /7 %/, 417 /14 %/, 297 /7 %/, 209 /28 %/. .

NMR : / 8,51 ba' 2H, 7,41 s 4H, 7,21 bs 2H, 6,71 /fum./, 5,15 m 4H, 4,07 m 4H, 3,72 s 6H, 2,72 m 4H, 2,55 m 2H, 2,36 a 2H, 2,27 t 4H, 1,69 m 4H, 1,59 m 4H, 0,91 t 6H, 0,86 t 6H.

Príklad 12

0,0 '-divaleryl/l,4-xyly ién/’oispilokarpan /Vzorec ľ': Y = Y'= valeryl, A = 1,4-xylylén, fumarát/

Uvedená zlúčenina sa pripraví z 0,0-aihydrogén/1,4-xylylén/bispilokarpanu /395 mg, 0,71 mmolov/ -viď príklad 1- a valerylchloridu /685 mg, 5,63 mmolov/ podľa spôsobu, popísaného v príklade $. Zlúčenina sa podrobí rekryštalizácii zo zmesi 2-propanol/toluén/petroléter, Výťažok je 567 mg /0,53 mmolov/ .

= 1,5080 /voľná báza/

1.1. = 84 až 86°C pK_a = 6,00 k= 7,3861

HR-MS-spektrum : ra/e /relatívna intenzita/ : 722 /M*/ /9 %/,

500 /60 %/, 485 /31 %/, 429 /41 %/, 209 /14 %/, 208 /17 %/,

207 /34 %/, 96 /46 %/, 95 /100 %/.

HR-MS = molekulová hmotnosť = 722,42308 /meraná/

722,42546 /vypočítaná/

HPLC-MS /thermospray/ : ra/e /relatívna intenzita/ : 76l /86 %/, 745 /33 %/,.723 /M+l/ /100 %/, 431 /16 %/, 362 /9 %/, 209 /35 %/.

NMR i f 3,35 bs 2H, 7,41 a 4H, 7,13 bs 2H, 6,72 /fum./, 5,15 m

t 6H.

Príklad 13

0,0 ^z-dicyklopropylkarbonyl/l,4-xylylén/bispilokarpan /Vzorec l'i Y = Y^z= cyklopropylkarbonyl, A = 1,4-xylylén, fumarát/

Uvedená zlúčenina sa pripraví z 0,0^z-dihydrogén/l,4-xylylén/bispilokarpanu /547 mg, 0,99 mmólov/ - viď príklad 1 a cyklopropyIkarbonylchloridu /788 mg, 7,92 mmólov/ podľa spôsobu, popísaného v príklade 9. Zlúčenina sa podrobí kryštalizácii zo zmesi 2-propanol/tňluén/petroléter. Výťažok je 843 mg /0,81 mmólov/.

n^²⁰ = 1,5290 /voľná báza/

t.t. = 73 až 75°C _PK_a = 6,00 k'= 2,4684

HR-MS-spektrum : m/e /relatívna intenzita/ : 690 /M”*/ /5 %/, 484 /36 %/, 469 /19 %/, 413 /30 %/, 209 /7 %/, 208 /16 %/,

207 /46 %/, 96 /30 %/, 95 /100 %/.

HR-MS = molekulová hmotnosť = 690,36014 /meraná/

690,36286 /vypočítaná/ nPLC-MS /thermospray/ : m/e /relatívna intenzita/ j 728 /89 %/, 713 /42 %/, 691 /M+l·/ /100 %/, 623 /12 %/, 521 /23 %/·. 480 /30 %/, 453 /32 %/, 415 /46 %/, 209 /73 %/.

1,70 m 4H, 1,69 m 2H, 0,87 t 6H a 0,86 m 8H

- 37 Príklad. 14

0,0 ^z-dibenzoyl/l,4-xylylén/bispilokarpan /Vzorec Γ: Ϊ s y'=. benzoyl, A = 1,4-xylylén, fumarát/

Uvedená zlúčenina sa pripraví z 0,0^z-dihydrogén/l,4-xylylén/bispilokarpanu /486 mg, 0,88 mmólov/ - viď príklad 1 a benzoylchloridu /990 mg, 7,04 mmólov/ podľa spôsobu popísaného v príklade 9. Zlúčenina sa podrobí kryštalizácii zo zmesi 2-propanol/toluén/petroléter. Výťažok je 464 mg /0,42 mmólov/.

ⁿd ⁼ ^»5605 /voľná báza/

1.1. = 72 až 75°C _?K_a = 5,80 k'= 5,9304

HR-MS-spektrum : m/e /relatívna intenzita/ : 762 /M^T7 /1 %/, 243 /10 %/, 208 /15 %/, 207 /38 %/, 96 /26 %/, 95 /100 %/. HR-MS = molekulová hmotnosť = 762,36774 /meraná/

762,36286 /vypočítaná/

HPLC-MS /th’érmospray/ : m/e /relatívna intenzita/ t 785 /28 %/, 763 /M+l/ /100 %/, 593 /16 %/, 555 /21 %/, 489 /7 %/, 451 /8%/, 209 /42 %/.

NMR : (f8,41 bs 2H, 7,93 m 4H, 7,60 m 2H, 7,46 m 4H, 7,32 s 4H, 7,20 bs 2H, 6,71 /fum./, 5,07 m 4H, 4,32 m 4H, 3,71 s 6H,

2,82 m 4H, 2,65 m 2H, 2,53 m 2H, 1,75 m 4H a 0,89 t 6H.

Príklad 15

0,0' -adipoyl/dibenzyl/bispilokarpan /Vzorec i : R = R^z= ’oenzyl, 3 = 1,4-butylén, fumarát/

Do roztoku obsahujúcom 7,78 mmólov /1932 me/ sodnej soli kyseliny pilokarpovej, ktorej príprava je popísaná v príklade 1, sa pridáva počas jednej hodiny 7,78 mmólov benzylchloridu

- 38 /985 mg/ v 60 ml dimethyl3ulfoxidč.. Vzniklý roztok sa potom mieša pri teplote miestnosti 48 až 72 hodín a potom sa naleje do 100 ml destilovanej vody. Zmes sa extrahuje dvomi dávkami 100 ml etylacetátu. Spojené etylacetátové extrakty sa premyjú 150 ml destilovanou vodou, 150 ml 2%-ným roztokom kyslého uhličitanu sodného a 150 ml destilovanej vody. Etylacetátové extrakty sa sušia síranom vápenatým a etylacetátom za zníženého tlaku, pričom sa získa benzylester kyseliny pilokarpovej. Ester sa podrobí kryštalizácii zo zmesi chloroformu a petroléteru, takto sa získa 1125 mg /5,56 mmólov/ uvedeného esteru.

1.1. = 101 až 104°0 pK_a = 6,50 k'= 0,7658

HR-113-spektrum : m/e /relatívna intenzita/ : 208 /15 %/, 96 /45 %/, 95 /100 %/.

HR-MS = molekulová hmotnosť = žiadny M⁺* vrchol

HPLC-MS /thermospray/ : m/e /relatívna intenzita / : 317 /M-ŕl/ /51 %/, 209 /100 %/.

HMR : (f 7,47 bs 1H, 7,33 m 5H, 6,69 bs 1H, 5,10 s 2H, 3,52 m 2H, 3,47 s 3H, 2,70 m 1H, 2,52 m 1H, 2,45 m 1H, 1,98 m 1H,

1,70 m 2H a 0,86 t 3n.

Do zmesi obsahajúcej 406 mg /1,28 mmólov/ benzylesteru kyseliny pilokarpovej a 553 mg /3,00 mmólov/ uhličitanu draselného v toluéne /40 ml·/ sa po kvapkách pridáva počas 24 hodín adipoylchlorid /108 mg, 0,59 mmólov/. Roztok sa potom mieša pri teplote miestnosti počas 48 hodín. K tejto reakčnej zmesi sa pridá 2%-ný roztok hydrogénuhličitanu sodného /40 ml/ a zmes sa mieša pri teplote miestnosti 3 hodiny. Vzniklé vrstvy sa oddelia a toluénová fáza sa dvakrát premyje destilova- 39 non vodou /2 x 50 ml/, suší sa síranom vápenatým /30 minút/ a odparí sa za zníženého tlaku, pričom sa získa 0,0 -adipoyl/ dibenzyl/bispilokarpan /voľná báza/ ako olej /324 mg, 0,44 mmólov/. Tento olej sa rozpustí v toluéne /15 ml/ a pridá sa roztok kyseliny fumarovej /153 mg, 1,32 mmólov/ v 2-propanole /5 ml/. Soľ sa vyzráža petroléterom. Vzniklá zmes sa nechá stáť celú noc a takto sa získa 0,0'-adipoyl/dibenzyl/bispilokarpan fumarát /327 mg, 0,30 mmólov/.

on □j = 1,5340 /voľná báza/

t.t. = 98 až 100°C pK_a = 6,00 k'= 4,4810

HR-MS-spektrum : m/e /relatívna intenzita/ : 742 /M⁺*/ /5 %/, 741 /8 %/, 629 /35 %/, 625 /52 %/, 536 /75 %/, 535 /100 %/,

459 /69 %/, 445 /43 %/, 357 /33 %/, 299 /45 %/, 209 /55 %/,

207 /64 %/, 95 /69 %/, 91 /56 %/.

HR-MS = molekulová hmotnosť = 742,390380 /meraná/

742,394150 /vypočítaná/

EPLC-SíS /thermospray/ : m/e /relatívna intenzita/ : 780 /75 %/, 765 /28 %/, 743 /MťI/ /100 %/, 480 /8 %/, 445 /10 %/, 317 /23 %/, 209 /26 %/.

WR s /*8,36 ’ds 2H, 7,35 m 10H, 7,14 bs 2H, 6,72 /fum./, 5,14 m 4H, 4,07 m 4H, 3,65 3 6H, 2,68 m 4H, 2,54 m 2H, 2,34 m 2H,

2,30 t 4H, 1,69 m 4H, 1,59 i 4H a 0,87 t 6H.

Príklad 16

0,0'-giutary1/dibenzyl/bispilokarpan /Vzorec I s R = R' = benzyl, 3 = 1,3-prop.ylén, fumarát/

Uvedená zlúčenina sa pripraví z benzylesteru kyseliny pi40 lokarpovej /633 mg, 2,00 mmolov/ a glutarylchloridu /135 mg, 0,80 mmolov/ podľa spôsobu, popísaného v príklade 15« Zlúčenina sa oodrobí kryštalizácii zo zmesi 2-propanol/tolu.én/petroléter. Výťažok je 477 mg /0,44 mmolov/.

□j²⁰ = 1,5330 /voľná báza/

U

t.t. = 55 až 5S°C pK_a = S, 00 k'= 3,7558

HR-MS-3pektrum : m/e /relatívna intenzita/ s 728 /M⁴*/ /0,15%/, 419 /8 %/, 343 /16 %/, 209 /12%/, 208 /14 %/, 207 /45 %/, 96 /31 %/, 95 /76 %/, 91 /100 %/.

HR-MS = molekulová hmotnosť = 728,3734740 /meraná/

728,3785152 /vypočítaná/

HPLC-M5 /thermospraý/ : m/e /relatívna intenzita/ : 729 /M-ŕl/ /36 %/, 431 /45 %/, 317 /35 %/, 209 /100 %/.

NMR : í8,47 os 2H, 7,35 m 10H, 7,20 ba 2H, 6,71 /íum./, 5,14 m 4H, 4,07 m 4H, 3,67 s 6H, 2,68 m 4H, 2,54 m 2R, 2,34 t 4K, 2,32 m 2K, 1,84 m 2H. 1,69 m 4H a 0,87 t 6H.

Príklad 17

0,0 -sukcinyl/dibenzyl/bispilokarpan /Vzorec I : R = R = benzyl, 3 = etylén, fumarát/

Uvedená zlúčenina sa pripraví z benzyleeteru kyseliny pilokarpovej /633 mg, 2,00 mmolov/ a sukcinylchloridu /124 mg, 0,80 mmolov/ podľa spôsobu popísaného v príklade 15« Zlúčenina sa podrobí kryštalizácii zo zmesi 2-propanol/toluén/petroléter. Výťažok je 402 mg /0,38 mmolov/.

n^²⁰ = 1,5360 /voľná báza/

t.t. = 65 až 67°C

- 41 pK_a = 6,00 k'= 3,455?

HR-MS-spektrum : m/e /relatívna intenzita/ : 714 /M⁺*/ /1 %/, 537 /10 %/, 415 /9 %/, 329 /11 %/, 208 /10 %/, 207 /31 %/, /23 %/, 95 /94 %/, 91 /100 %/.

HR-MS = molekulová hmotnosť = 714,3668980 /meraná/

714,3628652 /vypočítaná/

HPLC-MC /thermospray/ : m/e /relatívna intenzita/ : 751 /10%/, 715 /M + 1/ /47 %/, 417 /32 %/, 317 /57 %/, 209 /100 %/.

NMR ; /8,44 bs 2H, 7,35 e 10H, 7,17 bs 2H, 6,71 /fum./, 5,14 m 4K, 4,09 m 4Ξ, 3,65 s 6H, 2,68 m 4H, 2,58 s 4H, 2,53 m 2H, 2,32 m 2H, 1,69 m 4K a 0,86 t 6H.

Príklad 18

0,0 -fumaroy1/dibenzyl/bi3pilokarpan /Vzorec i : R = R^z= benzyl, B = etylén, fumarát/

Uvedená zlúčenina sa pripraví z benzylesteru kyseliny pilokarpovej /633 mg, 2,00 mmolov/ a fumaroylchloridu /122 mg, 0,80 mmolov/ podľa spôsobu popísaného v príklade 15. Zlúčenina sa podrobí kryštalizácii zo zmesi 2-propanol/toluén/ petroléter. Výťažok je 112 mg /o,11 mmolov/.

= 1,5415 /voľná báza/

1.1. = 64 až 66 °C pK_a = 6,05 k'= 4,2785

HR-MS-spektrum : m/e /relatívna intenzita/ : 712 /M⁴'/ ,

411 /41 %/, 407 /34 %/, 318 /56 %/, 317 /96 %/, 299 /39 %/,

209 /67 %/, 207 /40 %/, 56 /47 %/, 95 /100 %/, 91 /62 %/.

HR—MS = molekulová hmotnosť = 712,3462220 /meraná/

712,3472151 /vypočítaná/

- 42 HPLC-MS /thermospray/ : m/e /relatívna intenzita/ : 750 /40%/, 733 /20 %/, 713 /M + 1/ /100 %/, 450 /15 %/, 413 /32 %/, 317 /96 %/, 209 /42 %/.

Príklad 19

0,0-teref taloy l/dibenzyl/’oispilokarpan /Vzorec i : R = R= benzyl, 3 = p-fenylén, fumarát/

Uvedená zlúčenina sa pripraví z benzylesteru kyseliny pilokarpovej /633 mg, 2,00 mmólov/ a tereftaloyIchloridu /162 mg, 0,80 mmolov/ podľa spôsobu popísaného v príklade 15. Zlúčenina sa podrobí kryštalizácii zo zmesi 2-propanol/taluén/ petroléter. Výťažok je 370 mg /0,33 mmólov/.

η^θ = 1,5510 /voľná báza/

t.t. = 130 až 133°C pK_a = 6,00 k'= 7,3354

HR-MS-spektrum : m/e /relatívna intenzita/ i; 762 /M~'/ /1 %/,

208 /13 %/, 207 /46 %/, 96 /36 %/, 95 /100 %/, 91 /70 %/. HR-í/IS = molekulová hmotnosť = 762,3563840 /meraná/

762,3628652 /vypočítaná/

HPLC-MS /thermospray/ : m/e /relatívna intenzita/ : 763 /M*/ /82 %/, 465 /52 %/, 317 /97 %/, 267 /23 %/, 209 /100 %/.

NMR : ^8,46 bs 2H, 8,05 a 4H, 7,32 m 10H, 7,24 bs 2H, 6,72 /fum./, 5,10 m 4H, 4,37 m 4H, 3,70 s ÓH, 2,83 m 4H, 2,66 m 2H,

2,54 m 2H, 1,75 m 4H a 0,91 t 6H.

Príklad 20

0,0 -dicy klopropyl karb ony 1/1,6-hexylén/bispi.lokarpan /Vzorec I : Y = Y= cyklopropylkarbonyl, A = 1,6-hexylén, fumarát/

- 43 Uvedená zlúčenina sa pripraví z 0,0 -dihydrogén/l,6-hexylén/bispilokarpanu /600 mg, 1,12 mmólov/-· viď príklad 5- a cyklopropylkarbonylchloridu /766 mg, 7,33 mmolov/ podľa spôsobu popísaného v príklade 9. Zlúčenina sa pripraví kryštalizáciou zo zmesi 2-propanol/toluén/petroléter. Výťažok je 620 mg /0,61 mmólov/.

n^²⁰ = 1,5020 /voľná báza/

t.t, = 60 až 63°C /fumarátová soľ/ pK = 6,00 /voľná báza/

HR-MS-spektrum : m/e /relatívna intenzita/ : 670 /M~*/ /2 %/, 464 /13 %/, 449 /10 %/, 337 /10 %/, 209 /10 %/, 207 /21 %/, /53 %/, 95 /100 %/.

HPLC-MS /thermospray/ j m/e /relatívna intenzita/ : 671 /M+l/ /100 %/.

NMR : </~8,53 bs 2H, 7,24 bs 2H, 6,72 /fum./, 4,12 bm 8H, 3,81 3 ÓH, 2,77 m 4H, 2,52 m 2H, 2,38 m 2H, 1,70 m SK, 1,61 a 2K, 1,45 m 4H, 0,91 m 6H, 0,90 m 8H.

Snzýmová hydrolýza v 80 %-nej plazme /pH 7,40 a 37°C/ : m/2⁼ 15 minút

Chemická hydrolýza /50 °C/ : pH 7,40 : t-,^ ⁼ pH 6,00 : t-jy2 - 3405 t pH 4,20 : t^2 = 3221 t

Log /?/ = 0,880 /pH 5,0/

Príklad 21

0,0 -dicyklopropylkarbony 1/1,5-pentylén/bispilokarpan /Vzorec I : Y = Y'= cyklopropylkarbonyl, A v 1,5-pentylén, fumarát/

Uvedená zlúčenina sa pripraví z 0,0 '-dihydrogén/l,5-pen- 44 tylén/’oispilokarpanu /424 mg, 0,82 mmólov/ -via príklad 6- a cyklopropylkarbonylchloridu /682 mg, 6,52 mmólov/ podľa spôsobu. popísaného v príklade 9. Zlúčenina sa potom podrobí kryš talizácii zo zmesi 2-propanol/toluén/petroléter. Výťažok je 230 mg /0,23 mmólov/.

r ^{20 d =}

1.1. = 56 až 59°C _PK_a =

HR-MS-spektrum m/e /relatívna intenzita/ : 656 /M⁺*/ /3 %/, 450 /39 %/, 435 /23 %/, 379 /13 %/, 363/13 %/, 209 /15 %/, 207 /29 %/, 96 /50 %/, 95 /100 %/.

HRLC-M3 /thermospray/ : m/e /relatívna intenzita/ : 657 /M-t-1/ /92 %/.

ΝΪ/Ε : SQ,34 ’os 2H, 7,15 bs 2H, 6,71 /fum./, 4,12 bm 8H, 3,77 s 6H, 2,77 m 4H, 2,51 m 2H, 2,33 m 2H, 1,71 m 8H, 1,61 m 2H, 1,48 m 4H, 0,91 m 6H, 0,88 m 8H.

Enzýmová hydrôlýza v 80 %-nej plazme /pH 7,40 a 37°O/ :

minút f! b 3Π'’ r* Irs U. irrl r· n 1-ŕ··? o

pH	7,40 :	h/2	== 553 t
pH	6,00 :	tl/2	== 2308 t
PH	4,20 :	tl/2	= 4624 t

Log /P/ = 0,401 /pH 5,0/

Priemyselná využiteľnosť

Prostriedky podľa tohto vynálezu patria medzi farmaceutické prostriedky na použitie ako pro-lieky pri liečbe niektorých očných ochorení, najmä však na liečbu glaukómu.

Náhradný lis

Claims (6)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Esterové deriváty kyseliny bispilokarpovej všeobecného vzorca I kde 0

   II

   A/ Y je vodík alebo skupina -C-R, kde R je vodík, C^-C^galkyl, C2-C^g-alkenyl, Cp-C^g-alkyny1, prípadne substituovaný C-j-Cy-cykloalkyl alebo C^-Cy-cykioalkeny 1, prípadne substituovaný aryl alebo aryl nižší alkyl a W je skupina -O-A-O-Z-Y,' kde J

   Y'znamená vodík alebo skupinu -C-r', kde R'má význam ako vyššie uvedený R, pričom R môže byť rovnaký alebo odlišný od R, A je prípadne hydroxy alebo chránený-hydroxy substituovaný C^-C^g-alkylén, C2-O^g-alkenylén alebo Cg-C^g-alkynylén, ktorý môže byť substituovaný prípadne substituovaným C^-Oy-cykloalkylom, C-j-Cy-cykloalkenylom, arylom alebo aryl nižším alkylom, alebo A môže byť prípadne substituovaný C^-Cy-cykloalkylén alebo C^-Cy-cykloalkenylén alebo ary lén alebo A je vyššie uvedený alkylén, alkenylén alebo alkeny lén, ktorý obsahuje ako člen reťazca vyššie definovaný cykloalkylén, cykloalkenylén alebo arylénovú skupinu a -Z-Y 'znamená

   Náhradný list

   CH, . 00 alebo U j)

   B/ W je -OR, kde R má vyššie uvedený význam, Y je -C-3-C-Z-QR kde Rmá vyššie uvedený význam a B má význam vyššie uvedený pre A, a -ZÚQRje \

   CH alebo

   C/ W a Y znamenajú spolu /-W-Y-/

   O O H If

   -o-a-o-z-c-b-ckde A a B majú vyššie uvedený význam a Z má rovnaký význam ako v skupine -Z-Yuvedené vyššie, i prídavné soli uvedených zlúčenín.
2. 2. Bispilokarpinový derivát podľa nároku 1, vyzná, čuj úc i sa t ý m, že je to /xylylén/bispilokarpan, najmä /1,4-xylylén/bispilokarpan.
3. 3. Bispilokarpinový derivát podľa nároku 1, vyznačujú· c i sa t ý m, že je to 0,0 -dipropionyl, 0,0 '-dibutyryl

   - 47 i>iaaraa.ny usr alebo 0,0-dicyklopropylkarbonyl/l,4-xylylén/bispilokarpan.
4. 4. Bispilokarpanový derivát podľa nároku 1, vyznačujúci sa. tým, že je to /dibenzyl/bispiiokarpan, najmä 0,0 -glutaryl/dibenzyl/bispiiokarpan.
5. 5. Spôsob prípravy uvedených, zlúčenín všeobecného vzorca I podľa nároku 1,vyznačujúci sa tým, že kde A má význam uvedený v nároku 1, kyselina pilokarpová všeobecného vzorca alebo jej soľ reaguje so zlúčeninou všeobecného vzorca X-A-X , kde X a X sú nezávislé a predstavujú hydroxy alebo odstupujúcu skupinu, ako je halogén, acyloxy alebo alkyl alebo aryl sulfonyloxy na prípravu zlúčeniny všeobecného vzorca II

   Náhradný list a-o-z-h /11/ kde A a Z majú vyššie uvedený význam a ktoré, pokiaľ je to žiadúce, sa konvertujú na zlúčeninu všeobecného vzorca I , kde Y je iný ako vodík, reagovaním s kyselinou všeobecného vzorca RCC^H a pokiaľ je R iné ako R^z, poťo-m s kyselín všeobecného vzorca R'CC^H alebo s funkčným derivátom týči kyselín a prípadne-zlúčenina všeobecného vzorca I konve na jej prídavnú kyslú soľ, alebo ’o/ na prípravu zlúčeniny všeobecného vzorca l ou btO rtuje 'cn.

   zlúčenina všeobecného vzorca III alebo III /± / and/or kde R a R majú vyššie uvedený význam, sa podrobia reakcii s di karboxylovou kyselinou všeobecného vzorca IV

   III

   Náhradný list

   - 49 O O U U

   HO-C-B-C-OH /IV/ kde B má vyššie uvedený význam, alebo s bifunkčným derivátom takejto kyseliny a prípadne získaná zlúčenina všeobecného vzorca I''konvertuje ne jej prídavnú kyslú soľ, alebo c/ na prípravu zlúčeniny všeobecného vzorca i'

   Α-0-Ζ-π /i-7 /11/ reakcii 3 /IV/ kde A a Z majú vyššie uvedený význam, sa podrobia di karboxylovou kyselinou všeobecného vzorca IV 0 O

   H 0

   HO-C-B-C-OH kde 3 má vyššie uvedený význam, alebo s jej kyslým bifunkčným derivátom a prípadne získaná zlúčenina všeobecného vzorca I ' je konvertovaná na prídavnú soľ tejto kyseliny.
6. 6. Farmaceutický prostriedok, vyznačujúci sa t ý m , že obsahuje ako aktívnu zložku zlúčeninu všeobecného vzorca I podľa nároku 1,