SK50342011A3 - Detektor chyby na kontrolovanie tvarovanej fólie - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Predložený vynález sa týka detektora chyby na kontrolovanie chýb tvarovanej fólie, ako je optický film, napr. polarizovaný film alebo retardačný film (najmä dlhý optický film navinutý na cievke na skladovanie a prepravu).

Doterajší stav techniky

Bežný detektor chyby na kontrolu tvarovanej fólie vykonáva kontrolu chyby na tvarovanej fólii pomocou j ednorozmerovej kamery nazývanej čiarový snímač takým spôsobom, že pri osvetlení tvarovanej fólie lineárnym zdrojom svetla, ako je žiarivka, sa povrch tvarovanej fólie sníma j ednorozmero vou kamerou v pozdĺžnom smere tvarovanej fólie z jej jedného konca na jej druhý koniec v pozdĺžnom smere tak, aby sa získali jednotlivé časti statických obrazových dát a kontrola chyby sa vykonáva na základe získaných jednotlivých častí statických obrazových dát. Statické obrazové dáta obsahujú zvyčajne obraz lineárneho zdroja svetla. V prípade, keď tvarovaná fólia je vložená medzi (a) lineárny zdroj svetla a kameru a (b) odrážajúci povrch, obraz lineárneho zdroja svetla je zobrazenie svetla emitovaného z lineárneho zdroja svetla a dopadajúceho na kameru v dôsledku zrkadlového odrazu na tvarovanej fólii. V prípade, že tvarovaná fólia je umiestnená medzi lineárny zdroj svetla a kameru, obraz lineárneho zdroja svetla je zobrazenie svetla emitovaného z lineárneho zdroja svetla a dopadajúceho na kameru cez tvarovanú fóliu. V prípade, keď tvarovaná fólia je Široká, tento detektor chyby používa množstvo čiarových snímačov vyrovnaných po šírke tak, že sa môže kontrolovať celá oblasť po šírke tvarovanej fólie.

Avšak bežný detektor chyby vykonáva kontrolu chyby na tvarovanej fólii na základe jednej časti statických obrazových dát (ďalej sa uvádzajú len ako „obrazové dáta“) z celej oblasti tvarovanej fólie. Z tohto hľadiska pixel, ktorý sa má kontrolovať v obrazových dátach a obraz lineárneho zdroja svetla sú v jednoduchom špecifickom polohovom vzťahu. V niektorých prípadoch sa chyba môže prejaviť na obrazových dátach len vtedy, keď sú pixel (cieľový pixel), ktorý sa má skúmať a obraz lineárneho zdroja svetla v určitom polohovom vzťahu. Napríklad vo väčšine prípadov bublina, ktorá je jedným z mnohých typov chýb, sa objaví na obrazových dátach len vtedy, ak bublina existuje na okraji obrazu lineárneho zdroja svetla alebo v jeho blízkosti. A tak sa niekedy chyba nemusí detegovať v závislosti od jej polohy. Teda bežný detektor chýb má obmedzenú schopnosť detegovať chyby.

Prihlasovateľ predmetu aplikácie registroval inú aplikáciu vynálezu týkajúcu sa detektora chyby pre tvarovanú fóliu, ktorý má zlepšenú schopnosť identifikácie chyby v porovnám s bežným detektorom chyby (pozri patentovú literatúru 1). Detektor chyby podľa patentovej literatúry 1 vykonáva kontrolu chýb na tvarovanej fólii takým spôsobom, že (i) tvarovaná fólia je osvetlená lineárnym zdrojom svetla, ako je žiarivka a postupne sa posúva v určenom smere, tým sa získajú pohyblivé obrazové dáta (množstvo častí obrazových dát zachytených v rôznych polohách na tvarovanej fólii) pomocou dvojrozmernej kamery nazývanej plošný snímač; a (ii) tvarovaná fólia sa kontroluje na detekciu založenú na pohyblivých obrazových dátach. Detektor chyby podľa patentovej literatúry 1 môže určiť, či má tvarovaná fólia chybu, alebo nie, na základe množstva častí obrazových dát s rôznymi polohovými vzťahmi medzi cieľovým pixelom, ktorý sa má skúmať a obrazom lineárneho zdroja svetla. Teda je možné detegovať chybu s väčšou istotou ako pri bežnom detektore chyby.

Detektor chyby podľa patentovej literatúry 1 má zlepšenú schopnosť detekcie chyby v porovnaní s bežným detektorom chyby. Použitím pohyblivých obrazových dát je možné pozorovať, ako sa chyba posúva vzhľadom na obraz osvetlenia.

Zoznam citovanej literatúry

Patentová literatúra 1

Publikácia japonskej patentovej prihlášky, Tokukai, No. 2007-218629 A (Dátum publikácie: 30. august 2007)

Podstata vynálezu

Technický problém

Vynálezca predloženého vynálezu však na základe skúšok zistil, že detektor chyby zverejnený v patentovej literatúre 1 ešte poskytuje možnosti na zlepšenie schopnosti detegovať chyby.

Konkrétnejšie, detektor chyby zverejnený v patentovej literatúre 1 deteguje chybu v každej z množstva častí (viachodnotových) obrazových dát zachytených plošným snímačom podľa ďalej uvedeného spracovania obrazu (pozri článok [0032] až [0035] patentovej literatúry

1).

Najprv sa viachodnotové obrazové dáta binarizujú a biele oblasti a čierne oblasti sa označia ako detekčné ciele. Potom sa z bielych oblastí ako cieľových oblastí vylúči biela oblasť, ktorá má plochu (počet pixelov) väčšiu ako je špecifikovaná hodnota (pomerne veľká hodnota vyhradená ako oblasť obrazu lineárneho zdroja svetla; napríklad 2500 pixelov), ako obraz lineárneho zdroja svetla. Podobne sa z čiernych oblastí ako detekčných cieľov vylúči čierna oblasť, ktorá má väčšiu plochu ako je špecifikovaná hodnota (pomerne veľká hodnota vyhradená ako plocha oblasti pozadia) ako oblasť pozadia (zobrazenie oblasti nemá nijakú chybu na tvarovanej fólii). Ďalej sa z bielych oblastí a čiernych oblastí, ktoré zostali ako detekčné ciele, vylúčia ako šum biele a čierne oblasti, ktorých plocha je menšia ako špecifikovaná hodnota (pomerne malá hodnota blížiaca sa k 1 pixelu; napríklad 9 pixelov). Takto oblasť, ktorá sa nevylúčila z bielych a čiernych oblastí ako detekčných cieľov sa deteguje ako chyba.

Niekedy však detektor chyby zverejnený v patentovej literatúre 1 nemôže detegovať chybu, ktorá ma nízky kontrast na obrazových dátach, pretože detektor chyby deteguje chybu s čiemo-bielou inverziou.

Ďalej sa opisujú rôzne chyby, ktoré sa majú v predloženom vynáleze detegovať. Predložený vynález sa zameriava prevažne na detegovanie chýb (vzhľadové chyby), ktoré majú mikroskopické nerovnosti (najmä nerovnosti, ktoré majú výšku niekoľko mikromilimetrov) na povrchu tvarovanej fólie. Príkladom chýb s takýmito nerovnosťami môžu byť mikroskopické výstupky a/alebo priehlbiny spôsobené na povrchu tvarovanej fólie bublinami alebo cudzorodými materiálmi; záhyby (plytčiny vytvorené pôsobením tlaku na povrch na tom mieste); stopy po ohybe (nazývané „vrub“); ryhy (nazývané „striácie“) vytlačené nosnými valčekmi, keď je tvarovaná fólia nesená nosnými valčekmi v smere výroby tvarovanej fólie a podobne. Tieto chyby s mikroskopickými nerovnosťami sa veľmi ťažko detegujú bežným detektorom chyby používajúcim čiarový snímač. Predmetom predloženého vynálezu je detegovať najmä takéto rôzne chyby.

V opise predmetnej prihlášky sa na uľahčenie chyba, v ktorej mikroskopické výstupky alebo priehlbiny sú miestne spôsobené zahustením (priemer priehlbín je 1 mm alebo menej; v prípade, že rozlišovacia schopnosť zariadenia na zachytávanie obrazu je 200 ηιη/pixel, priemer priehlbiny nie je väčší ako len pár pixelov), napr. bublina, cudzorodý materiál, záhyb a podobne, nazýva sa „bodová chyba“. Zatiaľ čo chyba, v ktorej mikroskopické výstupky alebo priehlbiny sú lineárne spojené a sú tak dlhšie ako 1 mm, nazýva sa „čiarová chyba“ . Čiarovú chybu predstavuje striácia alebo podobná chyba, ktorá má dĺžku viac ako 10 mm (v prípade, že rozlišovacia schopnosť zariadenia na zachytávanie obrazu je 200 ηιη/pixel, dĺžka zodpovedá viac ako niekoľkým desiatkam pixelov). Taká typická čiarová chyba má dĺžku asi desiatky centimetrov, alebo v niektorých prípadoch viac ako desiatky centimetrov. Vrub má dĺžku menej ako 10 mm (v prípade, že rozlišovacia schopnosť zariadenia na zachytávanie obrazu je 200 ηιη/pixel, dĺžka zodpovedá menej ako niekoľkým desiatkam pixelov). Vrub má zvyčajne dĺžku len zopár milimetrov a má prechodový charakter medzi bodovou chybou a typickou čiarovou chybou.

Príklad zobrazenia chyby (pohyblivé obrazy) zachyteného sekciou zachytávania obrazu detektora chyby zverejneného v patentovej literatúre 1, je znázornený na obrázkoch 14 až 15 v patentovej literatúre 1. Každý z obrázkov 14 a 15 v patentovej literatúre 1 znázorňuje päť súvislých snímok, od (a) po (e), tvoriacich pohyblivé obrazy v časovom slede. V prípade, že pohyblivý obraz je všeobecný pohyblivý obraz pre televíziu, časový interval (obnovovací kmitočet) medzi snímkami je 1/30 sekundy. Časový interval medzi snímkami závisí od vlastností sekcie zachytávania obrazu. V detektore chyby zverejnenom v patentovej literatúre 1 je sekcia zachytávania obrazu umiestnená tak, že (i) medzi (a) smerom od sekcie zachytávania obrazu do stredu oblasti zachytávania obrazu (pravouhlý štvoruholník znázornený prerušovanými čiarami na povrchu tvarovanej fólie na obr. 1 patentovej literatúry 1) na tvarovanej fólii a (b) smerom posunu tvarovanej fólie je ostiý uhol; (ii) zobrazenie osvetlenia (reflexný obraz lineárneho zdroja svetla) sa nachádza v časti oblasti zachytávania obrazu; a (iii) je tam oblasť (oblasť pozadia), ktorá neobsahuje nijaké zobrazenie osvetlenia po oboch stranách zobrazenia osvetlenia v oblasti zachytávania obrazu. Teda smer vpred v pohyblivom obraze znázornený na obr. 14 a obr. 15 patentovej literatúry 1 zodpovedá smeru posunu tvarovanej fólie. V oblasti zachytávania obrazu na tvarovanej fólii sa chyba posúva v smere posunu tvarovanej fólie. To znamená, že chyba sa posúva oddola nahor v pohyblivom obraze znázornenom na obrázkoch 14. a 15 patentovej literatúry 1 (zobrazenie osvetlenia je znázornené ako biela oblasť v tvare pásu).

Obrázok 14 patentovej literatúry 1 znázorňuje príklad pohyblivého zobrazenie oblasti zachytávania obrazu (veľkosť v smere kolmom na smer posunu: 5 mm) vrátane bubliny (bodová chyba), ktorej pohyblivé zobrazenie sa zachytáva sekciou na zachytávanie obrazu. Na obrázku 14 sa bublina javí ako časť znázornená v čiemo-bielej inverzii. V tomto pohyblivom zobrazení sa na prvom snímku nepozorovala nijaká bublina (a). Na druhom snímku (b), na ktorom bodová chyba prichádza tesne k zobrazeniu osvetlenia, bublina vidno slabo. Na treťom snímku (c), na ktorom je bublina umiestnená pri jednej hrane zobrazenia osvetlenia, bublinu možno pozorovať pomerne dobre. Na štvrtej a piatej snímke (d) a (e), na ktorých je bublina vnútri zobrazenia osvetlená, bublinu nemožno pozorovať, pretože bublina je zaplavená svetlom osvetlenia.

Obrázok 15 patentovej literatúry 1 znázorňuje príklad pohyblivého zobrazenia oblasti zachytávania obrazu (veľkosť v smere kolmo na smer posunu: 5 mm) zahŕňajúci vrub, ktorého pohyblivé zobrazenie sa sníma sekciou zachytávania obrazu. Na obrázku 15 vrub snímaný sekciou zachytávania obrazu nespôsobuje nijakú čiemo-bielu inverziu. Keď vrub prechádza zobrazením osvetlenia, zobrazenie osvetlenia, ktoré by sa za normálnej situácie malo ukázať ako biela štvoruholníková oblasť, sa časom zdeformuje.

Obrázok 15 patentovej literatúry 1 znázorňuje príklad pohyblivého obrazu oblasti zachytávania obrazu (veľkosť v kolmom smere na smer posunu: 200 mm) zahŕňajúcej striáciu (čiarovú chybu), ktorej pohyblivý obraz sa zachytáva sekciou zachytávania obrazu. Na prvom až treťom snímku (a) až (c) zobrazenie osvetlenia je mierne deformované na oblúk. Táto deformácia na oblúkovitú čiaru nie je spôsobená chybou, ale tým, že tvarovaná fólia sa ťahá. Na druhej strane, na štvrtej snímke je zobrazenie osvetlenia deformované do tvaru S v pomerne väčšom rozsahu. Deformácia zobrazenia osvetlenia v takomto, alebo väčšom rozsahu je spôsobená tým, že striácia sa nachádza pri zdeformovanej časti. Z tohto hľadiska sa požaduje, aby časť zobrazenia osvetlenia, ktorá je deformovaná v takomto rozsahu alebo väčšom, sa detegovala ako chyba.

Zistilo sa však, že detektor chyby podľa patentovej literatúry 1 niekedy nemôže detegovať chybu, ktorá má nízky kontrast na obrazových dátach v závislosti od prahu pri používaní binárneho procesu na oddelenie jasnej oblasti (obrazu lineárneho zdroja svetla a oblasť chyby v obraze lineárneho zdroja svetla) a tmavej oblasti (oblasť pozadia a oblasť chyby v oblasti pozadia).

To znamená, že pri detektore chyby podľa patentovej literatúry 1 v prípade, že chyba má pomerne vysoký kontrast (svietivosť sa mení v dôsledku chyby) na obrazových dátach, zmena svietivosti v dôsledku chyby sa pozoruje tak, že sa prekročí prah binárneho procesu, ako sa znázorňuje v zvislom (smer posunu tvarovanej fólie) profile jasu na obrázku 3. Konkrétnejšie, prah binárneho procesu je väčší ako hodnota j asu minimálneho bodu (hodnota na obrázku 3) zodpovedajúceho chybe pozorovanej ako tmavá oblasť v obraze lineárneho zdroja svetla, a menšia ako hodnoty j asu maximálnych bodov, ktoré sa nachádzajú na oboch stranách minimálneho bodu. Ďalej prah binárneho procesu je väčší ako hodnota j asu maximálneho bodu (vrchol výstupku na obr. 3) zodpovedajúceho chybe pozorovanej ako jasná oblasť mimo obrazu lineárneho zdroja svetla a väčší ako hodnoty j asu minimálnych bodov na oboch stranách od maximálneho bodu. So zreteľom na uvedené sa dá detegovať aj chyba pozorovaná ako tmavá oblasť v obraze lineárneho zdroja svetla, aj chyba pozorovaná ako jasná oblasť mimo obrazu zdroja lineárneho svetla. Z tohto hľadiska detektor chyby z patentovej literatúry 1 môže s istotou detegovať chyby, ktoré majú pomerne vysoký kontrast.

Na druhej strane, pri detektore chyby podľa patentovej literatúry 1 v prípade, že chyba má nízky kontrast na obrazových dátach, vertikálny profil j asu detegovanej časti a prah binárneho procesu spadá pod vzťah znázornený na obr. 4. Ešte konkrétnejšie, vertikálny profil jasu detegovanej časti a prah binárneho procesu spadá pod taký vzťah, kde zmena jasu v dôsledku chyby neprekročí prah binárneho procesu. Len ako vodidlo, vzťah znázornený na obr. 4 sa môže preukázať, keď je splnená táto rovnica:

(Veľkosť zmeny jasu v dôsledku chyby) < {(Úroveň jasu oblasti obrazu lineárneho zdroj a svetla) - (Úroveň j asu oblasti pozadia)} /2 (D

Keď sa vzťah znázornený na obr. 4 preukáže, chyba sa môže prehliadnuť.

Všimnite si, že dokonca aj v prípade, že kontrast chyby na obrazových dátach je nízky a rovnica (1) je splnená, ak sa pozoruje, že zmena jasu v dôsledku chyby prekročí prah binárneho procesu, ako sa znázorňuje na vertikálnom profile jasu na obrázku 5, chyba sa môže detegovať. Dokonca aj keď rovnica (1) je splnená, detektor chyby podľa patentovej literatúry 1 môže detegovať chybu v závislosti od vzťahu medzi zmenou jasu v dôsledku chyby a prahom binárneho procesu.

Ďalej detektor chyby z patentovej literatúry 1 používa pohyblivé obrazy, na ktorých sa môže pozorovať taký pohyb, že zobrazenie chyby sa priblíži k obrazu lineárneho zdroja svetla snímku za snímkou, potom prechádza obrazom lineárneho zdroja svetla, a nakoniec vychádza von z obrazu lineárneho zdroja svetla. Preto aj v prípade, že kontrast chyby na obrazových dátach je nízky a rovnica (1) je splnená, ak iba jediné zobrazenie spomedzi množstva zobrazení tvoriacich pohyblivý obraz vykazuje vzťah tak ako to je znázornené na obrázku 5 medzi zmenou j asu v dôsledku chyby a prahom binárneho procesu, chyba sa dá detegovať.

Ako sa opisuje vyššie, keď sa pri detektore chyby podľa patentovej literatúry 1 rozsah zmeny jasu v dôsledku chyby zmenší so zreteľom na rovnice (1), je ešte pravdepodobnejšie, že chyba sa prehliadne. Z tohto hľadiska stále ešte zostáva priestor na zlepšenie detektora chyby z patentovej literatúry 1 najmä z hľadiska, s akou istotou sa deteguje chyba, ktorá má nízky kontrast.

Predložený vynález je vypracovaný so zreteľom na vyššie uvedený problém. Cieľom predloženého vynálezu je zabezpečiť detektor chyby pre tvarovanú fóliu, ktorý môže detegovať rôzne chyby s väčšou istotou.

Riešenie problému

Na dosiahnutie uvedeného cieľa detektor chyby podľa predloženého vynálezu je detektor chyby na detegovanie chyby na tvarovanej fólii a obsahuje: prostriedok na zachytávanie obrazu, ktorý zachytáva množstvo dvojrozmerných obrazov tvarovanej fólie tak, že generuje množstvo častí dvojrozmerných obrazových dát; lineárny zdroj svetla na osvetlenie tvarovanej fólie tak, že obraz lineárneho zdroja svetla sa premieta na časť oblasti zachytávania chyby na tvarovanej fólii; dopravný prostriedok na posúvanie aspoň jednej tvarovanej fólie a lineárneho zdroja svetla v smere pretínajúcom pozdĺžny smer zdroja lineárneho svetla a kolmo na smer hrúbky tvarovanej fólie tak, že tento obraz lineárneho zdroja svetla sa premieta na rôzne miesta tvarovanej fólie; prostriedok na detegovanie čiarovej chyby na detekciu čiarovej chyby z množstva častí dvojrozmerných obrazových dát generovaných prostriedkom na zachytávanie obrazu, detekčné prostriedky na čiarové chyby detegujúce čiarovú chybu podľa jedného z nasledujúcich algoritmov detekcie čiarovej chyby: (a) algoritmus detekcie čiarovej chyby na detegovanie čiarových chýb takým spôsobom, že aproximácia podľa krivky funkcie sa vykonáva na hrane obrazu lineárneho zdroja svetla na každom z množstva častí dvojrozmerných obrazových dát a časť, v ktorej hrana obrazu lineárneho zdroja svetla sa vychyľuje od krivky funkcie pri aspoň prvom prahu sa deteguje ako čiarová chyba a (b) algoritmus detekcie čiarovej chyby na detegovanie čiarovej chyby takým spôsobom, že sa zistia zakrivenia v susedných oblastiach príslušných pixelov na hrane obrazu lineárneho zdroja svetla na každej z množstva častí dvojrozmerných obrazových dát a časť, ktorá má zakrivenie väčšie ako druhý prah, sa deteguje ako čiarová chyba.

S vyššie uvedeným usporiadaním je možné detegovať čiarovú chybu s väčšou istotou.

Detektor chyby podľa predloženého vynálezu ďalej výhodne obsahuje prostriedok detekcie bodovej chyby na detegovanie bodovej chyby z množstva častí dvojrozmerných obrazových dát generovaných prostriedkom na zachytávanie obrazu. S týmto usporiadaním je možné detegovať nielen čiarovú chybu, ale aj bodovú chybu.

V detektore chyby podľa predloženého vynálezu je výhodné, aby prostriedok detekcie bodovej chyby detego val bodovú chybu podľa jedného z dvoch nasledujúcich algoritmov detekcie bodovej chyby: (a) algoritmus detekcie bodovej chyby detegujúci bodovú chybu takým spôsobom, že: zo zmien jasu podľa polôh pozdĺž priamky v každej z množstva častí dvojrozmerných obrazových dát sa vytvorí profil jasu; predpokladá sa hmotný bod, ktorý sa posúva medzi nanesenými hodnotami v skupine nanesených hodnôt v profile jasu pri konštantnom čase posunu tak, že určená hodnota jasu cieľovej nanesenej hodnoty sa zistila z (i) vektora rýchlosti hmotného bodu medzi dvoma vynesenými hodnotami priamo pred cieľovou nanesenou hodnotou a (ii) z vektora zrýchlenia hmotného bodu medzi troma nanesenými hodnotami priamo pred cieľovou nanesenou hodnotou; a časť, v ktorej rozdiel medzi určenou hodnotou jasu a skutočnou hodnotou jasu cieľovej nanesenej hodnoty nie je menší ako tretí prah sa deteguje ako bodová chyba; a (b) algoritmus detekcie bodovej chyby detegujúci bodovú chybu takýmto spôsobom: vykonáva sa vyhladzovanie na každej z množstva častí dvojrozmerných obrazových dát tak, aby sa získali vyhladené dvojrozmerné obrazové dáta; zistí sa rozdiel medzi vyhladenými dvojrozmernými obrazovými dátami a každou z množstva častí dvojrozmerných obrazových dát ako diferenciálne obrazové dáta; a tá časť v diferenciálnych obrazových dátach, ktorej hodnota jasu nie je menšia ako štvrtý prah a tá časť v diferenciálnych obrazových dátach, ktorej hodnota jasu nie je väčšia ako piaty prah (piaty prah je menší ako štvrtý prah) sa deteguje ako bodová chyba. S týmto usporiadaním bodová chyba, ktorá má nízky kontrast (napríklad chyba, ktorá vykazuje malú zmenu jasu, ako na obrázku 4) sa môže detegovať s väčšou istotu v porovnám s technikou zverejnenou v patentovej literatúre 1. Taktiež je možné s väčšou istotou detegovať obe chyby, bodovú a čiarovú.

Aby sa dosiahol vyššie uvedený cieľ, detektor chyby podľa predloženého vynálezu je detektor chyby detegujúci chybu na tvarovanej fólii, ktorý obsahuje: prostriedok na zachytávanie obrazu zachytávajúci množstvo dvojrozmerných obrazov tvarovanej fólie tak, aby sa generovalo množstvo častí dvojrozmerných obrazových dát; zdroj lineárneho svetla na osvetlenie tvarovanej fólie tak, že obraz zdroja lineárneho svetla sa premieta na časť oblasti zachytávania obrazu na tvarovanej fólii; dopravné prostriedky na posun aspoň jednej tvarovanej fólie a lineárneho zdroja svetla v smere, ktorý pretína pozdĺžny smer lineárneho zdroja svetla a v smere kolmom na smer hrúbky tvarovanej fólie tak, že tento obraz lineárneho zdroja svetla sa premieta na rôzne miesta na tvarovanej fólii; prostriedky detekcie bodovej chyby na detegovanie bodovej chyby z množstva častí dvojrozmerných obrazových dát generovaných prostriedkom na zachytávanie obrazu, prostriedky detekcie bodovej chyby detegujúce bodovú chybu podľa niektorého z dvoch nasledujúcich algoritmov detekcie bodovej chyby: (a) algoritmus detekcie bodovej chyby detegujúci bodovú chybu takýmto spôsobom: zo zmien jasu podľa polôh pozdĺž priamky na každej z množstva častí dvojrozmerných obrazových dát sa vytvorí profil jasu; predpokladá sa hmotný bod, ktorý sa pohybuje medzi nanesenými hodnotami v skupine nanesených hodnôt v profile jasu pri konštantnom čase pohybu tak, aby sa zistila určená hodnota jasu cieľovej nanesenej hodnoty (i) z vektora rýchlosti hmotného bodu medzi dvoma nanesenými hodnotami priamo pred cieľovou nanesenou hodnotou a (ii) z vektora zrýchlenia hmotného bodu medzi troma nanesenými hodnotami priamo pred cieľovou nanesenou hodnotou; a časť, v ktorej rozdiel medzi určenou hodnotou jasu a skutočnou hodnotou jasu cieľovej nanesenej hodnoty nie je menší ako tretí prah sa deteguje ako bodová chyby; a (b) algoritmus detekcie bodovej chyby na detegovanie bodovej chyby takým spôsobom, že: na každej z množstva častí dvojrozmerných obrazových dát sa vykonáva vyhladzovanie tak, aby sa získali vyhladené dvojrozmerné obrazové dáta; zistí sa rozdiel medzi vyhladenými dvojrozmernými obrazovými dátami a každou z množstva častí dvojrozmerných obrazových dát ako diferenčné obrazové dáta; a tá časť v diferenčných obrazových dátach, ktorá má hodnotu jasu nie menšiu ako štvrtý prah a tá časť v diferenčných obrazových dátach, ktorá má hodnotu jasu nie väčšiu ako piaty prah (piaty prah je menší ako štvrtý prah) sa deteguje ako bodová chyba.

S vyššie uvedením usporiadaním je možné detegovať bodovú chybu s nízkym kontrastom (napríklad chybu vykazujúcu malú zmenu jasu, ako znázorňuje obr. 4) s väčšou istotou ako s technikou zverejnenou v patentovej literatúre 1.

Je výhodné, aby detektor chyby ďalej obsahoval prostriedok detekcie čiarovej chyby na detegovanie čiarových chýb z množstva častí dvojrozmerných obrazových dát generovaných prostriedkom na zachytávanie obrazu. S vyššie uvedeným usporiadaním je možné detegovať nielen bodovú chybu, ale aj čiarovú chybu.

Výhody vynálezu

Ako sa opisuje vyššie, efektom predloženého vynálezu je, že poskytuje detektor chyby 5 pre tvarovanú fóliu, ktorý môže s istotou detegovať rôzne chyby.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Obrázok 1

Obr. 1 je funkčný blokový diagram znázorňujúci usporiadanie hlavnej časti detektora chyby podľa jedného uskutočnenia predloženého vynálezu.

Obrázok 2

Obr. 2 je schematický pohľad znázorňujúci celkový pohľad na detektor chyby.

Obrázok 3

Obr. 3 znázorňuje sporný prvok konvenčnej techniky.

Obrázok 4

Obr. 4 znázorňuje sporný prvok konvenčnej techniky.

Obrázok 5

Obr. 5 znázorňuje sporný prvok konvenčnej techniky.

Obrázok 6

Obr. 6 znázorňuje príklad (metóda 1 profilu hrany) algoritmu detekcie chyby.

Obrázok 7

Obr. 7 znázorňuje ďalší príklad (metóda 2 profilu hrany) algoritmu detekcie chyby.

Obrázok 8

Obr. 8 znázorňuje ešte ďalší príklad (metóda piku) algoritmu detekcie chyby.

Obrázok 9

Obr. 9 znázorňuje ešte ďalší príklad (metóda piku) algoritmu detekcie chyby.

Obrázok 10

Obr. 10 znázorňuje ešte ďalší príklad (metóda 2 piku) algoritmu detekcie chyby.

Obrázok 11

Obr. 11 znázorňuje ešte ďalší príklad (metóda 2 piku) algoritmu detekcie chyby.

Obrázok 12

Obr. 12 znázorňuje ešte ďalší príklad (metóda 1 zakrivenia hrany) algoritmu detekcie chyby. Obrázok 13 (a)

Obr. 13 (a) znázorňuje ešte ďalší príklad (metóda 2 zakrivenia hrany) algoritmu detekcie chyby. Obrázok 13 (b)

Obr. 13 (b) znázorňuje ešte ďalší príklad (metóda 2 zakrivenia hrany) algoritmu detekcie chyby. 10 Obrázok 13 (c)

Obr. 13 (c) znázorňuje ešte ďalší príklad (metóda 2 zakrivenia hrany) algoritmu detekcie chyby.

Obrázok 14

Obr. 14 je funkčný blokový diagram znázorňujúci usporiadanie hlavnej časti detektora chyby podľa ďalšieho uskutočnenia predloženého vynálezu.

Obrázok 15

Obr. 15 je funkčný blokový diagram znázorňujúci usporiadanie hlavnej časti detektora chyby podľa ešte ďalšieho uskutočnenia predloženého vynálezu.

Uskutočnenia [Uskutočnenie 1]

Ďalej sa opisuje jedno uskutočnenie predloženého vynálezu s odkazom na obrázky.

Detektor chyby podľa predloženého uskutočnenia deteguje chybu na tvarovanej fólii. Detektor chyby podľa predloženého uskutočnenia je vhodný na kontrolu tvarovanej fólie, ktoré je opticky priehľadná, najmä tvarovanej fólie vyrobenej zo živice, ako je termoplastová živica alebo podobne. Tvarovaná fólia vyrobená zo živice môže byť napríklad tvarovaná fólia formovaná tak, že (i) termoplastová živica vytlačená z extrudéra prechádza medzi valcami tak, aby povrch termoplaste vej živice bol hladký a lesklý, a (ii) termoplastová živica sa ochladzuje na nosnom valci a navíja sa na navíjací valec. Termoplastové živice použiteľné v predloženom uskutočnení môžu byť napríklad metakrylátová živica, kopolymér metylmetakrylátu a styrénu, polyolefín ako je polyetylén a polypropylén, polykarbonát, polyvinylchlorid, polystyrén, polyvinylalkohol, triacetylcelulózová živica, a podobne. Tvarovaná fólia môže byť vyrobená z jedného typu týchto termoplastových živíc alebo sa môže vytvárať z niekoľkých vrstiev (ako laminovaná fólia) rôznych typov termoplastových živíc. Ďalej detektor chyby podľa predloženého uskutočnenia je vhodný na kontrolovanie optických filmov ako sú polarizačné filmy a retardačné filmy, najmä dlhých optických filmov navinutých na kotúči na uskladnenie a prepravu. Tvarovaná fólia môže mať ďalej rôznu hrúbku. Tvarovaná fólia môže byť pomerne tenká fólia všeobecne nazývaná fólia alebo pomerne hrubšia fólia všeobecne nazývaná plát.

Príkladmi chýb na tvarovanej fólii môžu byť bodové chyby, ako sú bubliny (vznikajúce v priebehu formovania tvarovanej fólie alebo podobne), rybie oči, cudzorodý materiály, stopy pneumatiky, záhyby, jazvy a podobne; a chyby ako vruby astriacie (spôsobené rozdielmi v hrúbke) a podobne.

Ďalej sa opisuje usporiadanie detektora chyby 1 podľa predloženého uskutočnenia s odkazmi na obr. 1 a obr. 2. Obrázok 1 je funkčný blokový diagram znázorňujúci usporiadanie hlavnej časti detektor chyby 1. Obr. 2 je schematický pohľad znázorňujúci celkový pohľad na detektor chyby 1. Na obrázku 2 pre ľahšiu identifikáciu dielcov znázornených na tvarovanej fólii v celkovom pohľade je povrch tvarovanej fólie znázornený v čiemo-bielej inverzii. To znamená, že čierna oblasť na povrchu tvarovanej fólie na obr. 2 je v skutočnosti svetlá oblasť, zatiaľ čo biela oblasť na povrchu tvarovanej fólie na obrázku 2 je v skutočnosti tmavá oblasť.

Detektor chyby 1 je zostavený takto: nosné zariadenie (dopravný prostriedok) 3 posúva pravouhlú tvarovanú fóliu 2 v určenom smere; n (n je celé číslo väčšie ako 2) častí sekcií 5i až 5„ zachytávania obrazu (prostriedkov na zachytávanie obrazu), každá zachytáva niekoľko krát obraz tvarovanej fólie 2 osvetlenej lineárnym zdrojom svetla 4 tak, aby sa generovalo množstvo častí dvojrozmerných obrazových dát; a analyzátor 6 deteguje chybu na tvarovanej fólii na základe množstva takto generovaných častí dvojrozmerných obrazových dát.

Konkrétnejšie, detektor chyby obsahuje: nosné zariadenie (dopravný prostriedok) 3 na posun tvarovanej fólie 2; lineárny zdroj svetla 4 na osvetlenie tvarovanej fólie 2 tak, že obraz lineárneho zdroja svetla 4 sa premieta na časť oblasti zachytávania obrazu na tvarovanej fólii 2 (oblasť snímaná prostriedkami 5j až 5_n na zachytávanie obrazu; štvoruholník znázornený prerušovanými čiarami na tvarovanej fólii 2 na obr. 2); sekcie 5 i až 5_n zachytávania obrazu, každá zachytáva množstvo dvojrozmerných obrazov každý vrátane (a) zrkadlového obrazu lineárneho zdroja svetla 4 (obraz lineárneho zdroja svetla 4 vytvorený takým spôsobom, že priame svetlo z lineárneho zdroja svetla 4 sa odráža od tvarovanej fólie 2 a dopadá na sekcie 5 i až 5_n zachytávania obrazu) a (b) zrkadlový obraz tvarovanej fólie 2 (obraz tvarovanej fólie 2 vytvorený tak, že rozptýlené svetlo z lineárneho zdroja svetla 4 sa odráža od tvarovanej fólie 2 a dopadá na sekcie 5 i až 5_n zachytávania obrazu); analyzátor 6 na analýzu chyby na tvarovanej fólii 2 podľa algoritmu spracovania obrazu (algoritmus detekcie chyby) na základe množstva častí dvojrozmerných obrazových dát.

Nosné zariadenie 3 posúva tvarovanú fóliu 2 v smere kolmom na smer jej hrúbky, najmä v jej pozdĺžnom smere tak, že sa mení tá časť na tvarovanej fólii 2, na ktorú sa premieta obraz lineárneho zdroja svetla 4. Nosné zariadenie 3 sa skladá napríklad z podávacieho valca na prepravu tvarovanej fólie 2 v určenom smere a prijímacieho valca, a merača rýchlosti posunu pomocou rotačného kódovacieho alebo podobného zariadenia. Rýchlosť posunu sa nastavuje napríklad na asi 2 m/min až 12 m/min . Rýchlosť posunu nosného zariadenia 3 sa nastavuje a reguluje zariadením na spracovanie informácií alebo podobným zariadením (nie je znázornené).

Lineárny zdroj svetla 4 je zhotovený tak, že (i) jeho pozdĺžny smer je v smere pretínajúcom smer posunu tvarovanej fólie 2 (napr. v kolmom smere na smer posunu tvarovanej fólie 2); (ii) zrkadlové zobrazenie lineárneho zdroja svetla 4 prechádza oblasťou zachytávania obrazu na tvarovanej fólii 2 tak, že zrkadlový obraz lineárneho zdroja svetla 4 na oblasti zachytávania obrazu je vtlačený medzi oblasti (oblasti pozadia) ktoré neobsahujú obraz lineárneho zdroja svetla. Lineárny zdroj svetla 4 nie je vymedzený, najmä za predpokladu, že emituje svetlo, ktoré neovplyvňuje zloženie a vlastnosti tvarovanej fólie 2. Príkladom lineárneho zdroja svetla 4 môže byť fluorescenčné svetlo (najmä vysokofrekvenčné fluorescenčné svetlo), halogenidová žiarivka, halogénové transmisné svetlo a podobne. Lineárny zdroj svetla 4 môže byť umiestnený oproti sekcii zachytávania obrazu 5 i až 5_n tak, že tvarovaná fólia je medzi nimi. V tomto prípade každý z dvojrozmerných obrazov zachytených sekciami 5i až 5_n na zachytávanie obrazu obsahuje (a) transmisný obraz lineárneho zdroja svetla 4 (obraz lineárneho zdroja svetla 4 vytvorený tak, že priame svetlo z lineárneho zdroja svetla 4 dopadá na sekciu zachytávania obrazu (5 i až 5_n) cez tvarovanú fóliu 2) a (b) transmisný obraz tvarovanej fólie 2 (obraz tvarovanej fólie 2 vytvorený tak, že rozptýlené svetlo z lineárneho zdroja svetla 4 dopadá na sekciu zachytávania obrazu (5i až 5_n) cez tvarovanú fóliu 2).

Každá zo sekcií 5i až 5_n zachytávania obrazu zachytáva množstvo dvojrozmerných obrazov, z ktorých každý obsahuje zrkadlový obraz lineárneho zdroja svetla 4 a zrkadlový obraz tvarovanej fólie 2 tak, aby sa generovalo a odovzdávalo množstvo častí dvojrozmerných obrazových dát. Každá zo sekcií 5i až 5_n zachytávania obrazu je zložená z plošného snímača vyrobeného z prvku zachytávania obrazu na zachytávanie dvojrozmerného obrazu, ako je CCD (Chargé Coupled Device) alebo CMOS (Complementary Metal-Oxide semiconductor). Veľkosť chyby, ktorá sa môže detegovať detektorom chyby 1, závisí od rozlišovacej schopnosti sekcií 5 i až 5_n zachytávania obrazu. Z tohto pohľadu sa rozlišovacia schopnosť sekcií 5 i až 5_n zachytávania obrazu môže voliť podľa toho, aká veľká chyba sa má detegovať. Trojrozmerný tvar (pomer šírky k výške) chyby, ktorá sa má detegovať detektorom chyby 1, nezávisí v podstate od rozlišovacej schopnosti sekcií 5j až 5_n zachytávania obrazu. Preto nie je potrebné voliť rozlišovaciu schopnosť kamery podľa toho, aký typ chyby sa má detegovať.

Sekcie 5 i až 5_n zachytávania obrazu sú usporiadané tak, aby sa vytvoril ostrý uhol medzi (a) smerom zo sekcií 5 i až 5„ zachytávania obrazu do stredu oblasti zachytávania obrazu na tvarovanej fólii 2 a (b) smerom posunu tvarovanej fólie 2. Ďalej sekcie 5 i až 5_n zachytávania obrazu sú usporiadané po šírke tvarovanej fólie 2 tak, že úplný obraz po šírke tvarovanej fólie 2 v smere šírky (t. j. smer kolmý na smer posunu tvarovanej fólie 2 a na smer hrúbky tvarovanej fólie 2) je celý zachytený aspoň jednou zo sekcií 5i až 5_n zachytávania obrazu. Pri zachytávam obrazu po šírke tvarovanej fólie 2 pomocou sekcií 5i až 5_n zachytávania obrazu je možné kontrolovať chyby na celej oblasti tvarovanej fólie 2.

Časový interval zachytávania obrazu (rýchlosť snímok) sekcií 5 i až 5_n zachytávania obrazu môže nastavovať alebo meniť operátor sekcií 5 i až 5_n zachytávania obrazu. Alternatívne časový interval zachytávania obrazu môže meniť operátor zariadenia na spracovanie dát (nie je znázornené; zariadenia na spracovanie dát nemusia byť vo výbave) spojeného so sekciami 5i až 5_n zachytávania obrazu. Ďalej časový interval zachytávania obrazu sekciami 5i až 5_n zachytávania obrazu môže byť zlomok sekundy, čo je časový interval kontinuálneho filmovania digitálnou oceľovou kamerou. Z hľadiska zlepšenia účinnosti prehliadania je však časový interval zachytávania obrazu výhodne krátky časový interval, napríklad 1/30 sekundy, čo je rýchlosť snímok bežných filmových obrazových dát.

Vzdialenosť posunu, t. j. ako ďaleko sa tvarovaná fólia 2 posúva odvtedy, ako každá zo sekcií 5 i až 5_n zachytávania obrazu zachytáva dvojrozmerný obraz, dovtedy, ako začne zachytávať ďalší dvojrozmerný obraz, je nastavená na 1/m (m nie je menšie ako 2) z dĺžky oblasti zachytávania obrazu v smere posunu na tvarovanej fólii 2. V tomto prípade sa zachytáva m častí dvojrozmerných obrazov obsahujúcich rovnakú časť tvarovanej fólie 2. Je výhodne, aby m bolo oveľa väčšie ako 2. Koľkokrát sa tá istá časť tvarovanej fólie zachytáva, o to presnejšie sa môže vykonať kontrola chyby.

Ako sa znázorňuje na obrázku 1, analyzátor 6 obsahuje: sekcie (prostriedky detekcie čiarovej chyby) 611 až 61_n analýzy zobrazenia čiarovej chyby a sekcie (prostriedky detekciu bodovej chyby) 621 až 62_n analýzy zobrazenia bodovej chyby, každá určená na (i) príjem množstva častí dvojrozmerných obrazových dát dodávaných z príslušnej jednej zo sekcií 5i až 5_n zachytávania obrazu, (ii) detegovanie chyby na základe množstva častí dvojrozmerných obrazových dát, a (iii) výstup výsledku detekcie (výsledku kontroly); zobrazovacia sekcia 64 na zobrazenie výsledku detekcie (výsledku kontroly); a riadiacu jednotku CPU 63 na riadenie všetkých týchto sekcií.

Množstvo častí dvojrozmerných obrazových dát generovaných každou zo sekcií 5 i až 5„ zachytávania obrazu sa dodáva do príslušnej jednej zo sekcií 611 až 61_n analýzy zobrazenia čiarovej chyby a príslušnej jednej zo sekcií 621 až 62_n analýzy zobrazenia bodovej chyby.

Každá zo sekcií 611 až 61_n analýzy zobrazenia čiarovej chyby deteguje chybu podľa algoritmu detekcie čiarovej chyby z množstva častí (množstva snímok) dvojrozmerných obrazových dát, ktoré zahŕňajú príslušné obrazy zdroja lineárneho svetla v rôznych polohách na tvarovanej fólii 2 a potom výsledok detekcie vystupuje ako výsledok kontroly. Každá zo sekcií 621 až 62_n analýzy zobrazenia bodovej chyby deteguje chybu podľa algoritmu detekcie bodovej chyby z množstva častí (množstva snímok) dvojrozmerných obrazových dát, ktoré majú príslušné obrazy lineárneho zdroja svetla 4 v rôznych polohách na tvarovanej fólii 2, a potom výsledok detekcie vystupuje ako výsledok kontroly. Každá zo sekcií 611 až 61_n analýzy zobrazenia Čiarovej chyby a sekcií 621 až 62_n analýzy zobrazenia bodovej chyby určuje, či tvarovaná fólia 2 má, alebo nemá chybu, na základe takého množstva častí dvojrozmerných obrazových dát, ktoré majú príslušné obrazy lineárneho zdroja na rôznych miestach tvarovanej fólie 2. To taktiež umožňuje detegovať chybu s väčšou istotou, ako bežné detektory chyby.

Algoritmus detekcie čiarovej chyby a algoritmus detekcie bodovej sa opisujú ďalej. Parametre algoritmu detekcie čiarovej chyby a algoritmu detekcie bodovej chyby môžu byť pevne stanovené. Alternatívne môže parametre meniť operátor zariadenia na spracovanie informácií (nie je znázornené; zariadenie na spracovanie informácií nemusí byť vo výbave) spojeného so sekciami 611 až 61_n analýzy zobrazenia čiarovej chyby a sekciami 621 až 62_n analýzy zobrazenia bodovej chyby.

Sekcie 611 až 61_n analýzy zobrazenia čiarovej chyby môžu byť konfigurované na (i) výstup výsledku kontroly, ktorý indikuje, že tvarovaná fólia 2 má čiarovú chybu, v prípade, že sa čiarová chyba deteguje podľa algoritmu detekcie čiarovej chyby, aspoň z L (L < m) častí dvojrozmerných obrazových dát z m častí dvojrozmerných obrazových dát, a (ii) na výstup výsledku kontroly, ktorý v druhom prípade indikuje, že tam nie je nijaká čiarová chyba. Alternatívne sekcie 611 až 61_n analýzy zobrazenia čiarových chýb môžu byť konfigurované na (i) výstupy, ako je výsledok kontroly, informácia o polohe čiarovej chyby v prípade, že sa čiarová chyba deteguje, podľa algoritmu detekcie čiarovej chyby z aspoň L častí dvojrozmerných obrazových dát spomedzi m častí dvojrozmerných obrazových dát a (ii) v druhom prípade na výstup, že sa nepozorovala nijaká chyba. V prípade, že m nie je menšie ako 3 a L nie je menšie ako 2 (m a L indikujú počet častí dvojrozmerných obrazových dát), keď počet častí dvojrozmerných obrazových dát, z ktorých sa čiarová chyba deteguje podľa algoritmu detekcie čiarových chýb, je menší ako L, výsledok kontroly čiarovej chyby sa považuje za dezinformáciu a neberie sa do úvahy. Dezinformáciou je tu chybné hlásenie, v ktorom časť, ktorá je v skutočnosti bez chyby, sa nesprávne zaznamená ako chyba. S vyššie uvedeným usporiadaním je možné zabrániť výskytu dezinformácií. V prípade, že ako výsledok kontroly vystupuje informácia o polohe čiarovej chyby, mal by sa použiť algoritmus detekcie čiarovej chyby, ktoiý môže zistiť, kde sa čiarová chyba nachádza.

Sekcie 62i až 62_n analýzy zobrazenia bodovej chyby môžu byť konfigurované na (i) výstup výsledku kontroly indikovaním, že tvarovaná fólia 2 má bodovú chybu, v prípade, že sa bodová chyba deteguje podľa algoritmu detekcie bodovej chyby z aspoň L (L < m) častí dvojrozmerných obrazových dát z m častí dvojrozmerných obrazových dát, a na (ii) výstupu výsledku kontroly, ktorý v iných prípadoch indikuje, že sa tam bodová chyba nenachádza.

Alternatívne sekcie 62j až 62_n analýzy zobrazenia bodovej chyby môžu byť konfigurované na (i) výstup informácie o polohe bodovej chyby ako výsledku kontroly v prípade, že sa bodová chyba deteguje podľa algoritmu detekcie bodovej chyby, aspoň z L častí dvojrozmerných obrazových dát z m častí dvojrozmerných obrazových dát a (ii) výstup v ostatných prípadoch, že sa nijaká chyba nepozorovala. V prípade, že m nie je menšie ako 3 a L nie je menšie ako 2 (m a L indikujú počet častí dvojrozmerných obrazových dát), keď počet Častí dvojrozmerných obrazových dát, na ktorých sa detegovala bodová chyba podľa algoritmu detekcie bodovej chyby je menší ako L, výsledok detekcie bodovej chyby sa považuje za dezinformáciu a neberie sa do úvahy. Dezinformáciou je tu chybné hlásenie, v ktorom časť, ktorá je v skutočnosti bez chyby, sa nesprávne zaznamená ako chyba. S vyššie uvedeným usporiadaním je možné zabrániť výskytu dezinformácií. V prípade, že ako výsledok kontroly vystupuje informácia o polohe bodovej chyby, mal by sa použiť algoritmus detekcie bodovej chyby, ktorý môže zistiť, kde sa bodová chyba nachádza.

Riadiaca jednotka CPU 63 dáva dohromady výsledky kontroly získané zo sekcií 611 až 61_n analýzy zobrazenia čiarovej chyby a sekcií 621 až 62_n analýzy zobrazenia bodovej chyby tak, aby sa sformovala informácia o výsledku kontroly po celej oblasti tvarovanej fólie 2. Potom riadiaca jednotka 63 riadi pamäť (nie je znázornená) na uloženie informácie o výsledku kontroly, súčasne riadi zobrazovaciu sekciu 64 na zobrazenie informácie o výsledku kontroly. Informácia o výsledku kontroly na celej oblasti tvarovanej fólie 2 môže byť napríklad informácia, ktorá indikuje, či sa na celej oblasti tvarovanej fólie vytvorila chyba alebo nie, mapa chýb celej oblasti tvarovanej fólie alebo podobne. V prípade, že sa vytvorí informácia o výsledku kontroly na celej oblasti tvarovanej fólie 2, ak aspoň jedna zo sekcií 611 až 61_n analýzy zobrazenia čiarovej chyby a jedna zo sekcií 621 až 62_n analýzy zobrazenia bodovej chyby deteguje chybu, výsledok kontroly potvrdzuje, že tvarovaná fólia 2 má chybu.

V prípade, že riadiaca jednotka CPU 63 vytvorí mapu chýb celej oblasti tvarovanej fólie 2 ako informáciu o výsledku kontroly celej oblasti tvarovanej fólie 2, každá zo sekcií 611 až 61_n analýzy zobrazenia čiarovej chyby a každá zo sekcií 62 j až 62_n analýzy zobrazenia bodovej chyby vytvára informáciu o polohe chyby prevedením súradníc dvojrozmerných obrazových dát do súradníc na tvarovanej fólií 2 a takto vytvorenú informáciu o polohe chyby posiela do riadiacej jednotky CPU 63. Na prevádzanie súradníc vykonávané v každej zo sekcií 611 až 61_n analýzy zobrazenia čiarovej chyby a sekcií 621 až 62_n analýzy zobrazenia bodovej chyby sa môžu použiť napríklad postupy zverejnené v patentovej literatúre 1, odseky [0037] až [0041] a odsek [0050] až [0053]. Informácia o mape chyby sa môže poslať do značkovacieho zariadenia (nie je znázornené) a do zariadenia na spracovanie informácie (nie je znázornené) tak, že značkovacie zariadenie urobí značku na tvarovanú fóliu 2 v polohe chyby na základe mapy chyby. Značkovacie zariadenie zahŕňa napríklad rameno cez celú šírku tvarovanej fólie 2 a hlavu značkovača s perom alebo podobným zariadením. Značkovacie zariadenie je umiestnené tak, aby sa značkovacia hlava pohybovala tam a späť po ramene v smere šírky tvarovanej fólie 2 tak, aby vytvorila značku na tvarovanej fólii 2 v danej polohe. Takto vyznačená informácia o polohe chyby sa môže použiť pri vylučovacom procese alebo podobne, napríklad keď sa tvarovaná fólia 2 nareže na množstvo hárkových výrobkov s vopred určenou veľkosťou. Pri vylučovacom procese sa množstvo hárkových výrobkov delí na normálne výrobky a chybné výrobky.

Ďalej v predloženom uskutočnení opísanom vyššie lineárny zdroj svetla 4 je napevno, zatiaľ čo tvarovaná fólia sa pohybuje. Spôsob namontovania lineárneho zdroja svetla 4 sa však nevymedzuje za predpokladu, že obraz lineárneho zdroja svetla 4 sa premieta na rôzne miesta tvarovanej fólie 2. Z tohto hľadiska sa lineárny zdroj svetla 4 môže aj pohybovať, zatiaľ čo tvarovaná fólia 2 je napevno. Alternatívne sa môže pohybovať aj tvarovaná fólia 2, aj lineárny zdroj svetla 4 rôznymi smermi alebo rôznymi rýchlosťami. V prípade, že tvarovaná fólia 2 je napevno a lineárny zdroj svetla 4 sa pohybuje, je výhodné, aby sa sekcie 5 i až 5_n zachytávania obrazu pohybovali tým istým smerom a tou istou rýchlosťou ako lineárny zdroj svetla 4. To umožňuje zachytávať množstvo častí dvojrozmerných obrazových dát vrátane príslušných obrazov lineárneho zdroja svetla. V prípade, že lineárny zdroj svetla 4 sa pohybuje a tvarovaná fólia 2 je napevno, je možné zabrániť deformácii obrazu lineárneho zdroja svetla v dôsledku ťahania tvarovanej fólie nosným zariadením 3. Avšak skúšobná dĺžka tvarovanej fólie 2, na ktorej sa môže vykonať kontrola chýb naraz, je obmedzená dĺžkou zodpovedajúcou rozsahu pohybu lineárneho zdroja svetla 4. Aby sa dostatočne účinne kontrolovala dlhá tvarovaná fólia 2, je z tohto hľadiska výhodné, aby sa tvarovaná fólia 2 pohybovala tak, ako sa opisuje v predloženom uskutočnení.

v

Ďalej, sekcie 611 až 61 _n analýzy zobrazenia čiarovej chyby a sekcie 621 až 62_n analýzy zobrazenia bodovej chyby v predloženom uskutočnení opísané vyššie detegujú chybu na základe dvojrozmerných obrazových dát získaných z tých istých sekcií 5 i až 5_n zachytávania obrazu. Avšak sekcie 611 až 61_n analýzy zobrazenia čiarovej chyby a sekcie 621 až 62_n analýzy zobrazenia bodovej chyby môžu detegovať chybu na základe príslušných častí dvojrozmerných obrazových dát získaných z rôznych sekcií zachytávania chyby. Pri tomto usporiadaní sa podmienky zachytávania obrazu pre sekcie 5 i až 5_n zachytávania obrazu (napr. vzdialenosť od tvarovanej fólie, uhol medzi smerom posunu tvarovanej fólie 2 a smerom zachytávania obrazu a podobné podmienky) môžu vhodne nastaviť podľa typu chyby, ktorá sa má detegovať. Sekcia zachytávania obrazu zachytáva dvojrozmerné obrazové dáta, ktoré sa majú použiť v sekciách 611 až 6l_n analýzy zobrazenia čiarovej chyby, sa výhodne umiestni tak, že (i) je mimo tvarovanej fólie 2 v porovnaní so sekciou zachytávania obrazu zachytávajúcou dvojrozmerné obrazové dáta, ktoré sa majú použiť v sekciách 621 až 62_n analýzy zobrazenia bodovej chyby a (ii) medzi smerom posunu tvarovanej fólie 2 a smerom zachytávania obrazu sekcie zachytávania obrazu pre sekcie 611 až 61 _a analýzy zobrazenia čiarovej chyby je vytvorený ostrý uhol. S týmto usporiadaním je možné zachytávať zobrazenia bodovej chyby a čiarovej chyby za príslušných optimálnych podmienok. Bodová chyba a čiarová chyba sa môžu teda detegovať presnejšie.

Okrem toho sa v predloženom uskutočnení opísanom vyššie dvojrozmerné obrazy zachytávané sekciami 5i až 5_n zachytávania obrazov postupne spracovávajú v tomto poradí v sekciách 611 až 61_n analýzy zobrazenia čiarovej chyby a následne sa spracovávajú v sekciách 621 až 62_n analýzy zobrazenia bodovej chyby. Alternatívne sa môže vytvoriť jeden obraz pokrývajúci oblasť celej šírky tvarovanej fólie 2 zlúčením n častí dvojrozmerných obrazov zachytených sekciami 5 i až 5_n zachytávania obrazu na základe pomernej polohy dvojrozmerných obrazov zachytených sekciami 5 i až 5_n zachytávania obrazu. V prípade založenom na jednom obraze na celú šírku, môže jedna sekcia na analýzu zobrazenia čiarovej chyby a jedna sekcia na analýzu zobrazenia bodovej chyby detegovať chybu na tvarovanej fólii 2. Ako spôsob zlúčenia n častí dvojrozmerných obrazov do jedného obrazu na celú šírku sa môže použiť spôsob zverejnený v patentovej literatúre 1 odsek [0050].

Ďalej sa opíše algoritmus detekcie čiarovej chyby a algoritmus detekcie bodovej chyby v tomto poradí, ktoré sa majú použiť v sekciách 611 až 61_n analýzy zobrazenia čiarovej chyby a sekciách 621 až 62_n analýzy zobrazenia bodovej chyby. Ako algoritmus detekcie čiarovej chyby a algoritmus detekcie bodovej chyby sa môže použiť týchto 7 typov algoritmov detekcie chyby A až G. V nasledujúcom opise hodnota jasu (hodnota pixelu) dvojrozmerných obrazových dát je prirodzené číslo.

[Algoritmus A detekcie chyby]

Ďalej sa opisuje algoritmus A detekcie chyby s odkazom na obrázok 6. Obrázok 6(a) znázorňuje príklad viachodnotových dvojrozmerných obrazových dát (ďalej sa uvádzajú ako pôvodne obrazové dáta) generovaných niektorou zo sekcií 5 i až 5_n zachytávania obrazu. Na obrázku 6(a) vrchná časť obrazu je strana po smeru posunu a spodná časť zobrazenia je strana proti smeru posunu. Na obrázku 6(a) biela oblasť vo forme pruhu prechádzajúca po bokoch okolo stredu zobrazenia je obraz lineárneho zdroja svetla; oblasť tmavých škvŕn v obraze lineárneho zdroja svetla a oblasť malých svetlých škvŕn v susedstve obrazu lineárneho zdroja svetla sú chyby.

Pri algoritme A detekcie chyby sa množstvo častí pôvodných obrazových dát generovaných každou zo sekcií 5i až 5_n zachytávania obrazu podrobuje nasledujúcemu spracovaniu.

Najprv sa pôvodne obrazové dáta rozdelia na časti dát pixelového stĺpca (dáta na jeden pixelový stĺpec) vo vertikálnom smere (smer posunu tvarovanej fólie 2) (t. j. dáta indikujúce hodnotu jasu (hodnota pixelu) a polohu; profil jasu; jednorozmerné obrazové dáta).

Potom sa každé dáta pixelového stĺpca podrobia prvému stupňu postupu hľadania hrany od prvého konca (vrchný koniec na obrázku 6(a)) po druhý koniec (dolná hrana obrázka 6 (a)) nasledujúcim spôsobom. Najprv sa druhý pixel z prvého konca v cieľovom pixelovom stĺpci považuje za cieľový pixel a určuje sa, či hodnota jasu cieľového pixela je menšia, alebo nie je menšia ako priľahlého pixela na prvej koncovej strane cieľového pixela aspoň o prah TI. V prípade, že sa zistí, že hodnota jasu cieľového pixela je menšia ako priľahlého pixela aspoň o prah TI (to znamená La - Lb > TI, kde La je hodnota jasu priľahlého pixela a Lb je hodnota jasu cieľového pixela), určuje sa, že priľahlý pixel je prvá hrana. Následne sa zaznamená poloha prvej hrany (poloha priľahlého pixela). Týmto je spracovanie dát cieľového pixelového stĺpca ukončené. Alebo spracovanie sa opakovane vykonáva na nasledujúcich pixeloch jedného po druhom od prvého konca po druhý koniec, kým sa nenájde cieľový pixel, ktorého hodnota jasu je menšia ako hodnota priľahlého pixela aspoň o prah TI. Keď sa nájde cieľový pixel, ktorého hodnota jasu je menšia ako priľahlého pixela aspoň o prah TI, potom sa určí, že cieľový pixel je prvá hrana a zaznamená sa poloha prvej hrany (poloha priľahlého pixela). Týmto sa proces na cieľových dátach pixelového stĺpca končí. Prah TI je prirodzené číslo a môže to byť minimálna jednotka hodnoty jasu. V prípade, že prah TI je minimálna jednotka hodnoty jasu, jednoducho sa určí, či hodnota jasu cieľového pixela je menšia ako hodnota priľahlého pixela.

Potom sa na všetkých dátach pixelového stĺpca vykoná postup určovania druhej hrany, aby sa našla hrana druhého konca oproti prvému koncu nasledujúcim spôsobom. Najprv sa druhý pixel z druhého konca v cieľovom pixelovom stĺpci považuje za cieľový pixel a určí sa, či hodnota jasu cieľového pixela je väčšia, alebo nie je väčšia ako hodnota priľahlého pixela na strane druhého konca cieľového pixela aspoň o prah T2. V prípade, že sa zistí, že hodnota jasu cieľového pixela je väčšia ako hodnota priľahlého pixela aspoň o prah T2 (t. j. Lb - La > T2, kde La je hodnota jasu priľahlého pixela a Lb je hodnota jasu cieľového pixela) , určí sa, že cieľový pixel je druhá hrana. Potom sa zaznamená poloha druhej hrany (poloha cieľového pixela) a spracovanie dát cieľového pixelového stĺpca je skončené. Alebo proces sa opakovane vykonáva na nasledujúcich pixeloch jedného po druhom od druhého konca smerom k prvému pixela aspoň o prah T2. Keď sa nájde cieľový pixel, ktorého hodnota jasu je väčšia ako hodnota priľahlého pixela aspoň o prah T2, potom sa určí, že cieľový pixel je druhá hrana a zaznamená sa poloha druhej hrany (poloha cieľového pixela). Týmto sa spracovanie dát cieľového pixelového stĺpca končí. Prah T2 je prirodzené číslo a môže to byť minimálna jednotka hodnoty jasu. V prípade, že prah T2 je minimálna jednotka hodnoty jasu, jednoducho sa určí, či hodnota jasu cieľového pixela je väčšia, alebo nie je väčšia, ako priľahlého pixela.

Príklad prvej hrany zistenej postupom určovania prvej hrany znázorňujú trojuholníky na obrázku 6(a). Ďalej príklad druhej hrany zistenej postupom určovania druhej hrany znázorňujú krúžky na obrázku 6(a). Ako je znázornené na obrázku 6(a), oblasť, v ktorej nie sú chyby, nemá nijaké hrany, okrem hrany obrazu lineárneho zdroja svetla. Preto prvé hrany a druhé hrany zodpovedajú hrane druhej strany (hrana spodnej strany v príklade na obr. 6(a) obrazu lineárneho zdroja svetla, to znamená, prvé hrany a druhé hrany navzájom korešpondujú. Na druhej strane, ako znázorňuje obr. 6(a), v oblasti, v ktorej sa nachádza chyba (oblasť s bielymi škvrnami a oblasť s čiernymi škvrnami) aspoň jedna buď prvá hrana alebo druhá hrana zodpovedá hrane oblasti s chybou a odkláňa sa od hrany druhého konca obrazu lineárneho zdroja svetla smerom k príslušnej strane začiatku hľadania hrany, z ktorej sa začína hľadanie hrany. Teda prvá hrana a druhá hrana sú v chybovej oblasti navzájom proti sebe.

Z tohto hľadiska vzdialenosť (počet pixelov) medzi prvou hranou a druhou hranou sa získa ako vzdialenosť hrán vo všetkých dátach pixelového stĺpca. Takto získaná vzdialenosť hrán sa nanáša proti polohe (priečna súradnica) cieľového pixelového stĺpca. Profil získaný nanášaním je znázornený na obr. 6(b). V prípade, že je tam pixelový stĺpec, v ktorom vzdialenosť hrán nie je menšia ako prah T3, určuje sa, že sa vytvorila chyba. Prah T3 je prirodzené číslo a môže byť 1 pixel. V prípade, že prah T3 je 1 pixel, potom pixel, ktorého vzdialenosť hrán sa nerovná 0, sa určuje ako pixelový stĺpec s chybou. Prah T3 sa môže vhodne určiť podľa dovolenej veľkosti chyby. V prípade, že viacnásobná hodnota dvojrozmerných obrazových dát sú dvojrozmerné obrazové dáta formátu 256 stupňov šedej (hodnoty jasu od 0 do 225; 8 bitov), prah T3 je prednostne napríklad 3.

V príklade na obr. 6 sa horný koniec považuje za prvý koniec (prvá strana začiatku hľadania hrany). Avšak to, ktorý koniec pixelového stĺpca sa považuje za prvý koniec, nie je špeciálne vymedzené, a dolný koniec preto sa môže považovať za prvý koniec. V tomto prípade v oblasti bez chyby prvé hrany a druhé hrany zodpovedajú vrchnej hrane obrazu lineárneho zdroja svetla.

Algoritmus A detekcie chyby môže detegovať rôzne typy bodových chýb s určitým stupňom istoty, aj keď nemôže s takou istotou detegovať mikroskopické bodové chyby ako sú bubliny alebo rybie oči. Algoritmus A detekcie chyby zatiaľ nie je vhodný na detekciu čiarových chýb. Algoritmus A detekcie chyby sa ďalej uvádza ako „metóda 1 profilu hrany“.

[Algoritmus B detekcie chyby]

V algoritme B detekcie chyby sa hrana obrazu lineárneho zdroja svetla v dvojrozmerných obrazových dátach podrobí porovnávaniu podľa krivky funkcie, a časť, v ktorej sa hrana obrazu lineárneho zdroja svetla odchyľuje od krivky funkcie nie menej ako o prah T5 (prvý prah), určuje sa ako chyba.

Ďalej sa opisuje algoritmus B detekcie chyby s odkazom na obr. 7. Obr. 7(a) znázorňuje príklad pôvodných obrazových dát generovaných niektorou zo sekcií 5 i až 5„ zachytávania obrazu. Na obr. 7(a) vrchná strana obrazu je strana v smere posunu a spodná strana obrazu je strana proti smeru posunu. Ďalej na obr. 7(a) biela oblasť v podobe pásu prechádzajúca horizontálna pri strede obrazu je obraz lineárneho zdroja svetla; časť, v ktorej hrana v smere obrazu lineárneho zdroja svetla je lokálne deformovaná (nerovná), je chyba.

Algoritmus B detekcie chyby sa vykonáva nasledujúcim postupom na každej z množstva častí pôvodných obrazových dát generovaných každou zo sekcií 5 i až 5_n zachytávania obrazu.

Najprv sa nájde aspoň jedna hrana obrazu lineárneho zdroja svetla z pôvodných obrazových dát. Príklad takto nájdenej hrany obrazu lineárneho zdroja svetla predstavujú krúžky na obr. 7(a). Na obr. 7 sa našla dolná hrana obrazu lineárneho zdroja svetla, ale namiesto toho sa môže nájsť horná hrana obrazu lineárneho zdroja svetla. Alternatívne sa môžu nájsť obe hrany, horná hrana a dolná hrana obrazu lineárneho zdroja svetla.

Hrana obrazu lineárneho zdroja svetla sa môže nájsť niektorým z nasledujúcich postupov: (a) postup, pri ktorom sa hrany extrahujú dobre známych filtrom na extrakciu hrán (napríklad filter Sobel) a hrany s vysokou intenzitou sa berú ako hrana obrazu lineárneho zdroja svetla; (b) postup, v ktorom sa dvojrozmerné obrazové dáta rozdelia na časti dát pixelového stĺpca (dáta na pixelový stĺpec),nájdu sa hrany s vysokou intenzitou z častí dát pixelového stĺpca idúcich po sebe a takto nájdené hrany sa berú ako hrana obrazu lineárneho zdroja svetla; (c) postup, pri ktorom sa nájde oblasť obrazu lineárneho zdroja svetla postupom zverejneným v patentovej literatúre 1, odsek [0057] (vykoná sa binarizácia a značkovanie a oblasť, ktorá má plochu väčšiu ako je daná hodnota, sa extrahuje z označkovanej oblasti ako oblasť obrazu lineárneho zdroja svetla); a podobné postupy. Predložené uskutočnenie sa zaoberá postupom, pri ktorom sa napríklad pôvodne obrazové dáta rozdelia na časti dát pixelového stĺpca (dáta na pixelový stĺpec) a nájdu sa hrany s vysokou intenzitou z príslušných častí dát pixelového stĺpca a takto nájdené hrany sa berú ako hrana obrazu lineárneho zdroja svetla. Najprv sa pôvodné obrazové dáta rozdelia na časti dát pixelového stĺpca (dáta na pixelový stĺpec) v vertikálnom smere (smer posunu tvarovanej fólie 2). -Potom sa všetky dáta pixelového stĺpca podrobia hľadaniu hrany od prvého konca (vrchný koniec na obr. 7(a) ) po druhý koniec (dolný koniec na obr. 7(a)). Konkrétnejšie, druhý pixel z prvého konca v cieľovom pixelovom stĺpci sa považuje za cieľový pixel a určí sa, či hodnota jasu cieľového pixela je, alebo nie je menšia ako hodnota priľahlého pixela na strane prvého konca cieľového pixela aspoň o prah T4 (T4 je prirodzené číslo) (to znamená, či je splnený vzťah La - Lb > T4, kde La je hodnota jasu priľahlého pixela a Lb je hodnota jasu cieľového pixela). Aby sa detegovala len jedna hrana s vysokou intenzitou, prah T4 je nastavený na pomerne vysokú hodnotu. V prípade, že sa zistí hodnota jasu cieľového pixela menšia ako hodnota jasu priľahlého pixela aspoň o prah T4, určí sa, že priľahlý pixel je hrana obrazu lineárneho zdroja svetla. Potom sa zaznamená poloha hrany obrazu lineárneho zdroja svetla (poloha priľahlého pixela) a spracovanie dát pixelového stĺpca je skončené. Alebo sa spracovanie opakovane vykonáva na nasledujúcich pixeloch na jednom po druhom, kým sa nenájde cieľový pixel, ktorého hodnota jasu je menšia ako hodnota priľahlého pixela aspoň o prah T4. Keď sa nájde takýto cieľový pixel, ktorého hodnota jasu je menšia ako hodnota priľahlého pixela aspoň o prah T4, potom sa určí, že priľahlý pixel je hrana obrazu lineárneho zdroja svetla a zaznamená sa poloha hrany obrazu lineárneho zdroja svetla (poloha priľahlého pixela). Týmto sa spracovanie dát cieľového pixelového stĺpca končí.

Potom sa čiara získaných hrán obrazu lineárneho zdroja svetla aproximuje k vyhladenej krivke vyjadrenej funkciou (t. j. aproximácia sa vykonáva podľa krivky funkcie), týmto sa nájde aproximovaná krivka (krivka funkcie). Funkcia, ktorá sa použije na aproximáciu môže byť funkcia stupňa n (n je minimálne 2), Gaussianov profil, Lorentzov profil, Voigtov profil, alebo kombinácia niektorých z týchto profilov. Spomedzi nich je výhodná funkcia stupňa s pomerne malým n, napríklad kvadratická funkcia. Ďalej aproximačný postup vyhodnotenia, ktorý sa má použiť, môže byť napríklad metóda najmenších štvorcov.

Potom sa dvojrozmerné obrazové dáta rozdelia na časti dát pixelového stĺpca (dáta na jeden pixelový stĺpec) vo vertikálnom smere (smer posunu tvarovanej fólie 2). Potom sa zistí vzdialenosť (počet pixelov) od aproximovanej krivky po hranu obrazu lineárneho zdroja svetla ako stupeň aproximácie na dáta pixelového stĺpca. Takto zistený stupeň aproximácie sa nanáša proti polohe príslušného pixelového stĺpca (súradnica v priečnom smere kolmo na smer posunu tvarovanej fólie 2 a na hrúbku tvarovanej fólie 2). Profil získaný nanášaním je znázornený na obrázku 7(b). Ak sa nájde pixelový stĺpec, ktorý má stupeň aproximácie väčší ako je prah T5, stanoví sa, že v pixelovom stĺpci v polohe hrany obrazu lineárneho zdroja svetla je chyba. Takto sa môže určiť, či tam je alebo nie je chyba a navyše je možné nájsť polohu chyby. Týmto spôsobom je možné detegovať čiarovú chybu, ktorá sa prejavuje ako miestna deformácia hrany obrazu lineárneho zdroja svetla (mikroskopická deformácia obrazu lineárneho zdroja svetla okolo jeho hrany). Prah T5, ktorý sa má použiť na určenie, je prirodzené číslo a môže byť 1 pixel. V prípade, keď prah T5 je 1 pixel, ak tam je nejaký pixelový stĺpec, ktorý má stupeň aproximácie nerovný 0, sa určí, že tam je chyba. Prah T5 sa môže vhodne určiť podľa dovolenej veľkosti chyby. V prípade, keď dvojrozmerné obrazové dáta sú dvojrozmerné obrazové dáta formátu 256 odtieňov šedej, prah je výhodne napríklad 4.

Pre algoritmus B detekcie chyby sa okrem určenia, či tam je alebo nie je nejaká chyba, môže nájsť aj poloha chyby. V tomto prípade sa extrahuje pixelový stĺpec, ktorý má stupeň aproximácie väčší ako prah T5 a poloha toho pixela v pixelovom stĺpci, ktorý sa takto extrahoval, ktorá sa nachádza medzi hranou obrazu lineárneho zdroja svetla a aproximovaňou krivkou, môže sa nájsť ako chybová poloha.

Algoritmus B detekcie chyby môže detegovať rôzne typy čiarových chýb s veľkou istotou. Zatiaľ algoritmus B detekcie chyby nie je vhodný na detekciu bodovej chyby. Algoritmus B detekcie chyby sa ďalej uvádza ako „metóda 2 profilu hrany“.

[Algoritmus C detekcie chyby]

Pri algoritme C detekcie chyby sa dvojrozmerné obrazové dáta vyhladia a rozdiel medzi takto vyhladenými dvojrozmernými obrazovými dátami a pôvodnými dvojrozmernými obrazovými dátami sa nájde ako rozdiel obrazových dát. Potom sa v rozdiele obrazových dát tá časť, ktorá má hodnotu jasu nie menšiu ako prah T6B (štvrtý prah; T6B je prirodzené číslo), a časť, ktorá má hodnotu jasu nie väčšiu ako prah T6D (piaty prah; T6D je prirodzené číslo menšie ako T6B) detegujú ako chyby.

Ďalej sa opisuje algoritmus C detekcie chyby konkrétnejšie. Algoritmus C detekcie chyby deteguje chybu nasledujúcim spôsobom. Najprv, pri porovnaní so zmenou jasu obrazu lineárneho zdroja svetla v jeho priečnom smere (kolmo na smer posunu tvarovanej fólie 2 a na smer hrúbky tvarovanej fólie 2) zmena jasu v dôsledku chyby v priečnom smere má vysokú priestorovú frekvenciu. Ak sa vezme do úvahy tento fakt, extrahuje sa zložka s vysokou frekvenciou z pôvodných obrazových dát. Potom sa v zložke s vysokou frekvenciou tá časť, ktorá má hodnotu jasu nie menšiu ako prah T6B alebo nie väčšiu ako prah T6D deteguje ako chyba.

(1) Najprv sa pomocou priečneho vyhladzovacieho filtra (matrica) s 1 riadkom x n stĺpcami (n je celé číslo nie menšie ako 3) pôvodné dáta vyhladia v priečnom smere tak, aby sa získali vyhladené obrazové dáta. Teda vzhľadom na bočné zmeny jasu vysokofrekvenčné oblasti sa odstránia z pôvodných obrazových dát a nechajú sa len nízkofrekvenčné zložky (to znamená, že nízkofrekvenčné zložky priečnych zmien jasu a vertikálnych zmien jasu sa ponechajú). Priečny vyhladzovací filter, ktorý sa má použiť, môže byť vážený priemerový filter ako je Gaussianov filter, priemerový filter alebo podobný filter. Všimnite si, že n je výhodne 3.

(2) Potom sa vyhladené obrazové dáta odpočítajú od pôvodných obrazových dát (odčítajú sa hodnoty jasu príslušných pixelov). Výsledkom odčítania je, že v pôvodných obrazových dátach zostanú len vysokofrekvenčné zložky v priečnych zmenách jasu.

(3) Potom sa obrazové dáta získané odčítaním podrobia vyhladzovaniu s použitím vyhladzovacieho filtra (operátor) 3x3 pixelov. Výsledkom vyhladzovania je odstránenie šumu a zostanú len vysokofrekvenčné zložky. Vyhladzovací filter, ktorý sa má použiť, je prednostne filter ako bilaterálny filter alebo mediánový filter, ktoré vyhladzujú tak, že hrany sa zachovajú.

(4) Potom sa z pôvodných obrazových dát nájde vrchná hrana (hrana strany v smere po smere posunu) a dolná hrana (hrana strany proti smeru posunu) obrazu lineárneho zdroja svetla. Spôsob hľadania hrán obrazu lineárneho zdroja svetla je rovnaký, ako sa vysvetľoval pri algoritme B detekcie chyby, a preto sa teraz nebude vysvetľovať. Potom, smer posunu tvarovanej fólie 2 v pôvodných obrazových dátach sa považuje za os X a minimálna hodnota Min sa získa spomedzi súradníc X všetkých pixelov tvoriacich vrchnú hranu, zatiaľ čo maximálna hodnota Max sa získa spomedzi súradníc X všetkých pixelov tvoriacich dolnú hranu. Potom sa maximálna hodnota Max odčíta od minimálnej hodnoty Min a hodnota získaná odčítaním sa berie ako šírka W obrazu lineárneho zdroja svetla. Oblasť ktorá sa rozprestiera zvonka šírky W z oboch strán oblasti, ktorej súradnice X sú medzi maximálnou hodnotou Max a minimálnou hodnotou Min sa definuje ako kontrolovaná oblasť. Konkrétnejšie, oblasť, ktorej súradnice X sú v rozsahu od „Max - (Min - Max) do „Min + (Min - Max)“ sú definované ako kontrolovaná oblasť. Tento proces sa vykonáva preto, aby sa zúžila cieľová kontrolovaná oblasť na obraz lineárneho zdroja svetla a priľahlú oblasť. Ďalej dôvod, prečo sa kontrolovaná oblasť nastavuje širšia ako oblasť, ktorej súradnice X sú medzi maximálnou hodnotou Max a minimálnou hodnotou Min je, že kontrolovaná oblasť môže obsahovať ľahkú deformáciu obrazu lineárneho zdroja svetla.

(5) S použitím hodnôt jasu pixelov v kontrolovanej oblasti v obrazových údajoch podrobených vyhladzovaniu v odseku (3) (to znamená vysokofrekvenčné zložky až na šum) prah T6B pre jasnú stranu (strana s vysokým jasom) a prah T6D pre tmavú stranu (strana s nízkym jasom) sa určujú podľa nasledujúcej rovnice:

T6B = (priemerná hodnota jasu v kontrolovanej oblasti) + (smerodajná odchýlka hodnoty jasu v kontrolovanej oblasti) x k

T6D = (priemerná hodnota jasu v kontrolovanej oblasti) - (smerodajná odchýlka hodnoty jasu v kontrolovanej oblasti) x k (k predstavuje parameter s kladným číslom)

Všimnite si, že hodnota k sa môže vhodne určiť podľa dovolenej veľkosti chyby a môže byť napríklad 1.5, 3,4.5 a podobne.

(6) Nakoniec sa proces (prahovanie) určovania, či hodnota jasu je, alebo nie je menšia ako prah T6B alebo nie je väčšia ako prah T6D vykoná na všetkých pixeloch v kontrolovanej oblasti v obrazových dátach podrobených vyhladzovaniu v odseku (3). Podľa tohto postupu sa pixel, ktorého hodnota jasu nie je menšia ako prah T6B alebo nie väčšia ako prah T6D extrahuje ako chybová časť. Teda je možné určiť, či tam je, alebo nie je chyba a ďalej nájsť polohu chyby.

V prípade, že pôvodné obrazové dáta generované sekciami (5j až 5_n) zachytávania obrazu obsahujú menej šumu, vyhladzovací proces v (3) sa môže vynechať. Ďalej v prípade, že nie je potrebné zúžiť cieľovú kontrolovanú oblasť na obraz lineárneho svetla a jej priľahlú oblasť, proces (4) definovania kontrolovanej oblasti sa môže vynechať a postupy (5) a (6) sa môžu vykonať na celých obrazových dátach.

Algoritmus C detekcie chyby môže s vysokou istotou detegovať každý typ bodovej chyby vrátane mikroskopických chýb, ako sú bubliny a rybie oči. Algoritmus C detekcie chyby však nie je vhodný na detegovanie čiarových chýb. Čo sa týka času spracovania, iné algoritmy detekcie chyby zaberú menej času ako algoritmus C detekcie chyby (čas spracovania algoritmu C detekcie chyby je asi 40 ms na snímok). Algoritmus C detekcie chyby sa ďalej uvádza ako „metóda filtra typu hornej priepuste“ [Algoritmus D detekcie chyby]

Ďalej sa opisuje algoritmus D detekcie chyby s odkazom na obr. 8 a obr. 9. Obrázok 8 znázorňuje príklad pôvodných obrazových údajov generovaných jednou zo sekcii 5i až 5„ zachytávania obrazu . Vrchná strana obrazu na obrázku 8 je strana v smere posunu a dolná strana obrazu je strana proti smeru posunu. Na obr. 8 biela oblasť vo forme pásu prechádzajúca v priečnom smere pri strede obrazu je obraz lineárneho zdroja svetla; oblasť tmavých škvŕn v obraze lineárneho zdroja svetla a oblasť malých bielych škvŕn v blízkosti obrazu lineárneho zdroja svetla sú chyby. Na obr. 8 zakrivené čiary nad a pod obrazom lineárneho zdroja svetla indikujú vrchnú medzu a dolnú medzu cielenej kontrolnej oblasti.

Pri algoritme D detekcie chyby sa vykonáva nasledujúci postup na každej z množstva častí pôvodných obrazových dát generovaných každou zo sekcií 5 i až 5_n zachytávania obrazu.

Najprv sa pôvodné obrazové dáta rozdelia na časti dát pixelového stĺpca (dáta na jeden pixelový stĺpec) vo vertikálnom smere (smer pohybu tvarovanej fólie) a nanesená čiara, ktorá znázorňuje zmenu hodnôt jasu s polohami v každom pixelovom stĺpci, sa získa ako vertikálny profil jasu. Príklad takto získaného vertikálneho profilu jasu je znázornený na obr. 9. Tento príklad je vertikálny profil jasu vztiahnutý na pixelový stĺpec v polohe znázornenej šípkou na obr. 8; y je súradnica y, kde smer dole (smer je znázornený šípkou na obr. 8; smer proti smeru posunu tvarovanej fólie 2) sa berie ako os y.

Potom sa zistí hĺbka sedla (pozri obr. 8) na každom zo vertikálnych profilov pixelových stĺpcov. To znamená, v každom z vertikálnych profilov jasu pixelových stĺpcov sa zistia všetky maximálne a minimálne body. Potom sa rozdiel medzi hodnotou jasu (minimálnou hodnotou) každého z takto nájdených minimálnych bodov a hodnotou jasu (maximálnou hodnotou) maximálneho bodu najbližšieho ku každému z minimálnych bodov zistí ako hĺbka sedla. Ak hĺbka sedla nie je menšia ako prah T7 (T7 je kladné číslo), určí sa, že pri sedle je chyba. Prah T7 je možné vhodne určiť podľa dovolenej veľkosti chyby. V prípade, že viachodnotové dvojrozmerné obrazové dáta sú dvojrozmerné obrazové dáta formátu 256 odtieňov šedej, prah T7 je výhodne napríklad 0,25 x 255.

Algoritmus D detekcie chyby vyžaduje pomerne krátky čas spracovania. Algoritmus D detekcie chyby môže detegovať rôzne typy bodových chýb s určitým stupňom istoty. Algoritmus D detekcie chyby je vhodný najmä na detekciu bodovej chyby, ktorá spôsobuje miestnu inverziu čiernej a bielej v blízkosti hrany obrazu lineárneho zdroja svetla. Treba si však uvedomiť, že obraz obsahujúci bodovú chybu a jeho okolie by mali mať vysoký kontrast a mikroskopické bodové chyby ako bubliny a rybie oči a stopy pneumatík sa nedajú detegovať s takou istotou. Na druhej strane algoritmus D detekcie chyby nie je vhodný na detekciu čiarových chýb. Algoritmus D detekcie chýb sa ďalej uvádza ako „metóda piku“.

[Algoritmus E detekcie chyby]

Algoritmus E detekcie chyby deteguje chybu nasledujúcim spôsobom. To je, vytvorí sa profil jasu na základe zmeny jasu podľa polohy pozdĺž priamky v dvojrozmerných obrazových dátach. Potom sa predpokladá hmotný bod, ktorý sa pohybuje medzi nanesenými hodnotami v skupine nanesených hodnôt profilu jasu pri konštantnom čase pohybu. Hodnota jasu cieľovej nanesenej hodnoty sa odhadne z (i) vektora rýchlosti hmotného bodu medzi dvoma nanesenými hodnotami pred cieľovou nanesenou hodnotou a (ii) z vektora zrýchlenia hmotného bodu medzi troma nanesenými hodnotami pred cieľovou nanesenou hodnotou. Ak rozdiel medzi dvoma takto odhadnutými hodnotami jasu a skutočnou hodnotou jasu cieľovej nanesenej hodnoty nie je menší ako prah T8 (tretí prah; T8 je prirodzené číslo), časť cieľovej nanesenej hodnoty sa deteguje ako chyba.

Ďalej sa opisuje algoritmus E detekcie chyby s odkazom na obr. 10 a obr. 11. Algoritmus E detekcie chyby je zlepšený algoritmus metódy piku z hľadiska presnosti a namiesto hĺbky sedla deteguje chybu na základe rozdielu medzi skutočnou hodnotou a odhadnutou hodnotou.

Pri algoritme E detekcie chyby sa vykonáva nasledujúci postup na každej z množstva častí pôvodných obrazových dát generovaných sekciami 5 i až 5_n zachytávania obrazu.

Najprv sa podobne ako pri metóde piku zistia vertikálne profily jasu príslušných pixelových stĺpcov. Príklad takto zisteného vertikálneho profilu jasu je znázornený na obr. 10, na ktorom sú na osi x hodnoty jasu. Časť vyznačená na vertikálnom profile jasu krúžkom zodpovedá chybe, ktorá sa má detegovať algoritmom E detekcie chyby.

Potom sa v každom z vertikálnych profilov jasu príslušných pixelových stĺpcov odhadne hmotný bod, ktorý sa pohybuje od jedného konca na druhý koniec čiary nanesených hodnôt konštantnou rýchlosťou pohybu medzi priľahlými nanesenými hodnotami bez ohľadu na vzdialenosť medzi nanesenými hodnotami. Predpokladá sa, že hmotný bod sa pohybuje od nanesenej hodnoty c k jej susednej nanesenej hodnote b, od nanesenej hodnoty b k jej susednej nanesenej hodnote a potom od nanesenej hodnoty a k jej susednej nanesenej hodnote d (viď obrázok 11). Ďalej nanesená hodnota d sa považuje za nanesenú hodnotu zodpovedajúcu cieľovému pixelu.

Potom sa zistí vektor rýchlosti a vektor zrýchlenia hmotného bodu medzi troma nanesenými hodnotami a až c tak, že hmotný bod prešiel pred nanesenú hodnotu d. To znamená, že na základe času pohybu a súradníc (súradnica x a súradnica y) dvoch nanesených hodnôt aab sa nájde vektor rýchlosti hmotného bodu medzi nanesenou hodnotou b a nanesenou hodnotou a tak, že hmotný bod prešiel pred nanesenú hodnotu d . Ďalej na základe času pohybu a súradníc (súradnica x a súradnica y) nanesenej hodnoty b a nanesenej hodnoty c, ktorými hmotný bod prešiel pred nanesenú hodnotu d, zistí sa vektor rýchlosti hmotného bodu medzi nanesenou hodnotou c a nanesenou hodnotou b. Potom sa na základe vektora rýchlosti hmotného bodu medzi nanesenou hodnotou b a nanesenou hodnotou a a vektora rýchlosti hmotného bodu medzi nanesenou hodnotou c a nanesenou hodnotou b zistí vektor zrýchlenia hmotného bodu od nanesenej hodnoty c po nanesenú hodnotu a. Z vektora rýchlosti hmotného bodu od nanesenej hodnoty b po nanesenú hodnotu a a z vektora zrýchlenia hmotného bodu od nanesenej hodnoty c po nanesenú hodnotu a sa odhadnú súradnice (poloha) nanesenej hodnoty

d.

Potom sa zistí rozdiel medzi odhadnutou súradnicou x (hodnota j asu) nanesenej hodnoty 5 d a skutočnou (zmeranou) súradnicou x (hodnota jasu) nanesenej hodnoty d. Ak rozdiel nie je menší ako prah T8, pixel zodpovedajúci nanesenej hodnote d sa extrahuje ako chybová časť. Týmto spôsobom možno určiť, či tam je, alebo nie je nejaká chyba a ďalej možno získať polohu chyby. Prah T8 sa môže vhodne určiť podľa dovolenej veľkosti chyby. V prípade, že viachodnotové dvojrozmerné obrazové dáta sú dvojrozmerné obrazové dáta formátu 256 odtieňov šedej, prah T8 j e výhodne napríklad 20.

Algoritmus E detekcie chyby môže detegovať rôzny typy bodových chýb s vysokou istotou. Algoritmus E detekcie chyby sa ďalej uvádza ako „metóda piku 2“.

[Algoritmus F detekcie chyby]

Ďalej sa opisuje algoritmus F detekcie chyby s odkazom na obr. 12. Obrázok 12(a) 15 znázorňuje príklad pôvodných obrazových dát generovaných niektorou zo sekcií 5i až 5_n . zachytávania obrazu. Na obr. 12(a) je vrchná strana obrazu strana v smere posunu, spodná strana obrazu je strana proti smeru posunu. Ďalej na obr. 12(a) biela oblasť v tvare pásu v priečnom smere pri strede obrazu je obraz lineárneho zdroja svetla; časť, v ktorej spodná hrana je miestne poškodená (časť značne zošikmená vzhľadom na vodorovnú čiaru) v obraze lineárneho zdroj a svetla j e chyba.

Algoritmus F detekcie chyby vykonáva nasledujúci postup na každej z množstva častí pôvodných obrazových dát generovaných v sekciách 5j až 5_n zachytávania obrazu.

Najprv sa zistí aspoň jedna z hrán obrazu lineárneho zdroja svetla z pôvodných obrazových dát. Príklad takto nájdenej hrany obrazu lineárneho zdroja svetla je znázornený krúžkami na obrázku 12(a). Na obr. 12 je takto nájdená spodná hrana obrazu lineárneho zdroja svetla, ale namiesto toho sa môže nájsť horná hrana obrazu lineárneho zdroja svetla. Alternatívne sa môže nájsť aj horná hrana, aj spodná hrana obrazu lineárneho zdroja svetla. Spôsob hľadania hrán lineárneho zdroja svetla je rovnaký, ako sa vysvetľoval pri algoritme B detekcie chyby a preto sa tu nebude vysvetľovať.

Potom, funkcia y = f(x), ktorá je krivka (profil hrany) hrany obrazu lineárneho zdroja svetla, sa sekundárne diferencuje tak, aby sa našiel sekundárny diferenciálny profil, pričom sa priečny smer berie ako os x a vertikálny smer sa berie ako os y. Príklad takto zisteného sekundárneho diferenciálneho profiluje znázornený na obr. 12(b).

Potom sa každý pixel v hrane obrazu lineárneho zdroja svetla podrobí určovaniu, či sekundárna diferenciálna hodnota z neho je, alebo nie je menšia ako prah T9 (T9 je kladné číslo). Ak sekundárna diferenciálna hodnota nie je menšia ako prah T9, pixel sa určí ako chybová časť (časť s vysokou frekvenciou). Teda sa môže zistiť, či tam je, alebo nie je nejaká chyba a ďalej je možné zistiť polohu chyby. Prah T9 sa môže vhodne stanoviť podľa dovolenej veľkosti chyby.

Algoritmus F detekcie chyby je vhodný na detekciu čiarovej chyby, ktorá sa prejaví ako miestne zakrivenie hrany obrazu lineárneho zdroja svetla. Schopnosť detegovať chybu algoritmom F detekcie chyby nie je príliš veľká. Algoritmus F detekcie chyby sa ďalej uvádza ako „metóda 1 zakrivenia hrany“.

[Algoritmus G detekcie chyby]

Algoritmus G detekcie chyby deteguje chybu nasledujúcim spôsobom. Nájde sa zakrivenie susednej oblasti (susedná oblasť je 2N + 1 pixelov) každého pixela na hrane obrazu lineárneho zdroja svetla v dvojrozmerných obrazových dátach. Časť so zakrivením nie menším ako prah T10 (druhý prah; TI Oje kladné číslo) sa deteguje ako chyba.

Algoritmus G detekcie chyby sa opisuje ďalej s odkazom na obr. 13(a) až obr. 13(c).

Algoritmus G detekcie chyby sa vykonáva nasledujúcim postupom na každej z množstva častí pôvodných obrazových dát generovaných každou zo sekcií i až 5_n.

Najprv sa z pôvodných obrazových dát nájde aspoň jedna hrana obrazu lineárneho zdroja svetla. Príklady takto nájdenej hrany obrazu lineárneho zdroja svetla sú znázornené na obr. 13(a) až obr. 13(c). Postup hľadania hrán obrazu lineárneho zdroja svetla je rovnaký ako postup vysvetlený pri algoritme B detekcie chyby a preto sa tu nevysvetľuje.

Potom sa nájde zakrivenie každého bodu (každého pixela) na krivke hrany obrazu lineárneho zdroja svetla. Spôsob, ako nájsť zakrivenie, sa špeciálne nevymedzuje, a môže to byť postup výpočtu zakrivenia pomocou matematicky formulovaného výrazu. Avšak takýto postup môže byť zdĺhavý. Preto je výhodne nájsť približne zakrivenie nasledujúcim postupom.

(1) Rozsah vrátane cieľového pixela [čierna bodka na obr. 13 (a) až 13 (c) a N pixelov (biele bodky na obr. 13 (a) až 13 (c)] po oboch stranách cieľového pixela (alebo pred a za cieľovým pixelom) na hrane (to znamená rozsah 2N + 1 okolo cieľového pixela) sa zoberie ako cieľový rozsah výpočtu (N je prirodzené číslo). N sa môže vhodne určiť podľa veľkosti dovolenej veľkosti chyby, ale výhodne je 30. V príkladoch na obr. 13(a) až 13(c) N je 3.

(2) Pixely na oboch koncoch cieľového rozsahu výpočtu sú spojené rovnou čiarou.

(3) Z rovnej čiary sa zistí odhad hodnôt jasu všetkých pixelov v cieľovom rozsahu výpočtu. Potom sa zistí zvýšenie skutočných hodnôt jasu (hodnoty jasu na krivke hrany) oproti odhadnutým hodnotám jasu a zvýšenie alebo absolútne hodnoty zvýšenia sa sčítajú. Komplexná hodnota získaná výpočtom môže dostatočne aproximovať zakrivenie v rozsahu 2N + 1 pixelov okolo cieľového pixela (inými slovami, je možné získať hodnotu zakrivenia približne rovnakú ako zakrivenie vypočítané použitím matematicky formulovaného výrazu). V sa v usporiadam komplexnej hodnoty zvýšení nachádza slabá zmena hodnôt jasu tak, že priamka v cieľovom rozsahu výpočtu sa vychyľuje dole a hore ako na obr. 13 (c), približná hodnota zakrivenia sa nájde tak, že zmena sa vyváži a ignoruje. Na druhej strane v usporiadaní používajúcom komplexnú hodnotu absolútnych hodnôt zvýšenia, dokonca aj keď takáto zmena nastane, nájde sa približná hodnota zakrivenia, aj vrátane zmeny. Ak by sa takáto slabá zmena hodnôt jasu, ktorá spôsobuje stúpanie a klesanie priamky v cieľovom rozsahu výpočtu ako na obr. 13(c), mala detegovať ako chyby, môže sa použiť usporiadanie používajúce komplexnú hodnotu absolútnych hodnôt zvýšení. Alebo, ak takáto zmena sa má považovať za prípustnú a nemá sa detegovať ako chyby, môže sa použiť usporiadanie využívajúce komplexnú hodnotu zvýšení.

(4) Pixely sa zacielia jeden po druhom od jedného konca po druhý koniec hrany obrazu lineárneho svetla a vypočíta sa komplexná hodnota všetkých pixelov na hrane. Takto sa vytvorí profil (profil zakrivenia) približných hodnôt zakrivenia.

Potom sa určí, či zakrivenie každého z pixelov na hrane obrazu lineárneho zdroja svetla v profile zakrivenia je, alebo nie je menšie ako prah T10. Pixel, ktorého zakrivenie nie je menšie ako prah T10, sa určí ako chybová časť (alebo potenciálna chyba). Teda sa môže určiť, či tam je, alebo nie je chyba a ďalej je možné nájsť polohu chyby. Hrana obrazu lineárneho zdroja svetla je slabo zakrivená, pretože tvarovaná fólia 2 sa mierne vlní. Z tohto hľadiska, ak zakrivenie pixela na hrane obrazu lineárneho zdroja svetla je do určitej hladiny, pixel by sa mal pripustiť ako časť bez chyby. Z tohto dôvodu má byť prah T10 pomerne vysoký. Prah T10 sa môže vhodne určiť podľa dovolenej veľkosti chyby. V prípade, že viachodnotové dvojrozmerné obrazové dáta sú dvojrozmerné obrazové dáta formátu 256 odtieňov šedej, prah TI Oje výhodne napríklad 110.

Algoritmus G detekcie chyby môže detegovať rôzne typy čiarových chýb s veľkou istotou. Algoritmus G detekcie chyby sa tu ďalej označuje ako „metóda 2 zakrivenia hrany“.

V predloženom uskutočnení kombinácia algoritmu detekcie čiarovej chyby a algoritmu detekcie bodovej chyby, ktoré sa majú v tomto poradí použiť v sekciách 611 až 61_n analýzy zobrazenia čiarovej chyby a v sekciách 621 až 62„ analýzy zobrazenia bodovej chyby je jednou z nasledujúcich kombinácií.

(A) Algoritmus detekcie čiarovej chyby, ktorý sa má použiť v sekciách 611 až 61_n analýzy zobrazenia čiarovej chyby je metóda 2 profilu hrany alebo metóda 2 zakrivenia hrany, zatiaľ čo algoritmus detekcie bodovej chyby, ktorý sa má použiť v sekciách 621 až 62_n analýzy zobrazenia bodovej chyby je metóda hornej priepuste alebo metóda 2 piku.

(B) Algoritmus detekcie čiarovej chyby, ktorý sa má použiť v sekciách 611 až 61_n analýzy zobrazenia čiarovej chyby je metóda 2 profilu hrany alebo metóda 2 zakrivenia hrany a algoritmus detekcie bodovej chyby, ktorý sa má použiť v sekciách 621 až 62_n analýzy zobrazenia bodovej chyby je iný algoritmus detekcie chyby, ako metóda hornej priepuste a metóda 2 piku.

(C) Algoritmus detekcie čiarovej chyby, ktorý sa má použiť v sekciách 611 až 61_n analýzy zobrazenia čiarovej chyby je iný algoritmus detekcie chyby ako metóda 2 profilu hrany alebo metóda 2 zakrivenia hrany a algoritmus detekcie bodovej chyby, ktorý sa má použiť v sekciách 621 až 62_n analýzy zobrazenia bodovej chyby je metóda hornej priepuste a metóda 2 piku.

Z týchto kombinácií (A) až (C) je najvýhodnejšia kombinácia (A). V prípade kombinácie (A) je možné s väčšou istotou detegovať aj čiarovú chybu, aj bodovú chybu. V prípade kombinácie (B) je možné s istotou detegovať čiarovú chybu. V prípade kombinácie (C) je možné s istotou detegovať bodovú chybu.

[Uskutočnenie 2]

Ďalej sa opisuje ďalšie uskutočnenie predloženého vynálezu s odkazom na obr. 14. Pre uľahčenie výkladu prvok s rovnakou funkciou ako ktorýkoľvek z doteraz opísaných prvkov v uskutočnení 1 má rovnakú vzťahovú značku ako príslušný prvok v uskutočnení 1 a v tejto časti sa nevysvetľuje.

Detektor chyby podľa predloženého uskutočnenia má takmer rovnaké usporiadanie ako detektor chyby 1 podľa uskutočnenia 1 s výnimkou toho, že detektor chyby podľa predloženého uskutočnenia zahŕňa analyzátor 6A znázornený na obr. 14, namiesto analyzátora 6 znázorneného na obr. 1. Analyzátor 6A znázornený na obr. 14 je usporiadaný tak, že sekcie 621 až 62_n analýzy zobrazenia bodovej chyby sú pri analyzátore 6 znázornenom na obr. 1 vynechané.

Algoritmus detekcie čiarovej chyby v predloženom uskutočnení, ktorý sa má použiť v sekciách 611 až 61_n analýzy zobrazenia čiarovej chyby, je metóda 2 profilu hrany alebo metóda 2 zakrivenia hrany. S predloženým uskutočnením je možné s istotou detegovať čiarovú chybu.

Detektor chyby podľa predloženého uskutočnenia sa môže používať samotný, ale výhodný je v kombinácii s detektorom chyby, ktorý môže detegovať bodové chyby. Takéto usporiadanie umožňuje detegovať nielen čiarovú chybu, ale aj bodovú chybu. Detektor chyby schopný detegovať bodovú chybu a je použiteľný v kombinácii s detektorom chyby podľa predloženého uskutočnenia môže byť niektorý z rôznych typov detektorov chyby, ktoré sú verejne známe. Z nich je výhodný detektor chyby podľa uskutočnenia 3 uvedeného ďalej. Toto usporiadanie umožňuje s istotou detegovať aj čiarovú chybu, aj bodovú chybu.

[Uskutočnenie 3 ]

Ďalej sa opisuje ešte ďalšie uskutočnenie predloženého vynálezu s odkazom na obr. 15.

Na uľahčenie výkladu prvok s rovnakou funkciou, ako ktorýkoľvek z prvkov doteraz opísaných v uskutočnení 1, má rovnakú vzťahovú značku ako príslušný prvok v uskutočnení 1 a v tejto časti sa nevysvetľuje.

Detektor chyby podľa predloženého uskutočnenia má takmer rovnaké usporiadame ako detektor chyby 1 podľa uskutočnenia 1 s výnimkou toho, že detektor chyby podľa predloženého uskutočnenia zahŕňa analyzátor 6B znázornený na obr. 15 namiesto analyzátora 6 z obrázka 1. Analyzátor 6B znázornený na obr. 15 je usporiadaný tak, že sekcie 611 až 61_n analýzy zobrazenia čiarovej chyby sú v analyzátore 6 na obr. 1 vynechané.

Algoritmus detekcie chyby v predloženom uskutočnení, ktorý sa má použiť v sekciách 621 až 62_n analýzy zobrazenia bodovej chyby, je metóda hornej priepuste alebo metóda 2 piku. S predloženým uskutočnením je možné s istotou detegovať bodovú chybu.

Detektor chyby podľa predloženého uskutočnenia sa môže používať samotný, ale výhodný je v kombinácii s detektorom chyby, ktoiý môže detegovať čiarovú chybu. Takéto usporiadanie umožňuje detegovať nielen bodovú chybu, ale aj čiarovú chybu. Detektor chyby schopný detegovať čiarovú chybu aje použiteľný v kombinácii s detektorom chyby podľa predloženého uskutočnenia, môže byť niektorý z rôznych typov detektorov chyby, ktoré sú verejne známe. Z nich je výhodný detektor chyby podľa uskutočnenia 2 uvedeného vyššie. Toto usporiadanie umožňuje s istotou detegovať aj čiarovú chybu, aj bodovú chybu.

Príklady uskutočnenia

Na potvrdenie účinnosti predloženého vynálezu sa vykonali skúšky s použitím 14 typov experimentálnych detektorov chyby, pričom každý z nich mal niektoré z vyššie uvedených usporiadam detektorov chyby vysvetlených pri vyššie uvedených uskutočneniach. Výsledky skúšok sa uvádzajú ďalej.

Prvý až siedmy experimentálny detektor chyby je usporiadaný tak, že sekcie 5j až 5„ zachytávania obrazu sa z detektora chyby podľa uskutočnenia 3 vynechajú a namiesto nosných valčekov sa ako nosné zariadenie 3 používa dopravný pás, na ktorý sa má tvarovaná fólia 2 položiť a posúvať. Prvé a siedme uskutočnenie experimentálneho detektora chyby deteguje bodové chyby zo vzoriek, ktoré obsahujú bodové chyby.

Prvý experimentálny detektor chyby obsahuje sekcie 62\ až 62_n analýzy zobrazenia bodovej chyby, ktoré využívajú metódu 1 profilu hrany; druhý experimentálny detektor chyby obsahuje sekcie 621 až 62_n analýzy zobrazenia bodovej chyby, ktoré využívajú metódu 2 profilu hrany; tretí experimentálny detektor chyby obsahuje sekcie 621 až 62_n analýzy zobrazenia bodovej chyby, ktoré využívajú metódu hornej priepuste; štvrtý experimentálny detektor chyby zahŕňa sekcie 621 až 62_n analýzy zobrazenia bodovej chyby, ktoré využívajú metódu piku; piaty experimentálny detektor chyby zahŕňa sekcie 621 až 62_n analýzy zobrazenia bodovej chyby, ktoré využívajú metódu 2 piku; šiesty experimentálny detektor chyby zahŕňa sekcie 621 až 62_n analýzy zobrazenia bodovej chyby, ktoré využívajú metódu 1 zakrivenia hrany; siedmy experimentálny detektor chyby zahŕňa sekcie 6.2 i až 62_n analýzy zobrazenia bodovej chyby, ktoré využívajú metódu 2 zakrivenia hrany (metóda, ktorá používa komplexnú hodnotu zvýšenia).

Osmy až štrnásty detektor chyby je usporiadaný tak, že sekcie 5i až 5_n zachytávania obrazu sa z detektora chyby podľa uskutočnenia 3 vynechajú a namiesto nosných valčekov sa ako nosné zariadenie 3 používa dopravný pás, na ktorý sa má tvarovaná fólia 2 položiť a posúvať. Osme až štrnáste uskutočnenie experimentálnych detektorov chyby deteguje čiarové chyby zo vzoriek, ktoré obsahujú čiarové chyby.

Ôsmy experimentálny detektor chyby obsahuje sekcie 611 až 61_n analýzy zobrazenia čiarovej chyby, ktoré využívajú metódu 1 profilu hrany; deviaty experimentálny detektor chyby zahŕňa obsahuje sekcie 611 až 61 _n analýzy zobrazenia čiarovej chyby, ktoré využívajú metódu 2 profilu hrany; desiaty experimentálny detektor chyby zahŕňa sekcie 611 až 61_n analýzy zobrazenia čiarovej chyby, ktoré využívajú metódu hornej priepuste; jedenásty experimentálny detektor chyby zahŕňa sekcie 611 až 61 _n analýzy zobrazenia čiarovej chyby, ktoré využívajú metódu piku; dvanásty experimentálny detektor chyby zahŕňa sekcie 611 až 61_n analýzy zobrazenia čiarovej chyby, ktoré využívajú metódu 2 piku; trinásty experimentálny detektor chyby zahŕňa sekcie 611 až 61_n analýzy zobrazenia čiarovej chyby, ktoré využívajú metódu 1 zakrivenia hrany; štrnásty experimentálny detektor chyby zahŕňa sekcie 611 až 61_n analýzy zobrazenia čiarovej chyby, ktoré využívajú metódu 2 zakrivenia hrany (metóda, ktorá používa komplexnú hodnotu zvýšenia).

V predložených príkladoch sa ako tvarovaná fólia 2 použilo 10 typov vzoriek polarizačného filmu s rôznymi typmi bodových chýb a 6 typov vzoriek polarizačného filmu s rôznymi typmi čiarových nečistôt. 10 typov vzoriek s bodovými nečistotami boli tieto: vzorka 01 s bublinou; vzorka 02 s rybím okom; vzorka 03 s prvým cudzorodým materiálom; vzorka 04 s druhým cudzorodým materiálom iným ako prvý cudzorodý materiál; vzorka 06 s prvou stopou pneumatiky; vzorka 07 s druhými stopami pneumatiky odlišnými od prvej stopy pneumatiky; vzorka 08 s prvým záhybom; vzorka 09 s druhým záhybom odlišným od prvého záhybu; vzorka 11 s prvou jazvou; a vzorka 12 s druhou jazvou odlišnou od prvej jazvy. 6 typov vzoriek s čiarovými chybami boli tieto: vzorka 10 s vrubom (čiarová chyba); vzorka 13 s druhým vrubom (čiarová chyba) odlišným od prvého vrubu; vzorka 51 so striáciou v smere posunu tvarovanej fólie 2; vzorka 52 so silnou striáciou kolmo na smer posunu tvarovanej fólie 2; vzorka 53 so slabou striáciou kolmo na smer posunu tvarovanej fólie 2; a vzorka 54 so striáciou šikmo na smer posunu tvarovanej fólie 2.

Prvý zo štrnástich experimentálnych detektorov chyby použil ako sekciu 5 i zachytávania obrazu pohyblivý plošný snímač, ktorý využíva CCD prvok, ktorý môže zachytávať dvojrozmerný obraz a generovať dvojrozmerné obrazové dáta formátu 256 odtieňov šedej s 512 pixelmi na šírku a 480 pixelmi na dĺžku. Prvý zo štrnástich experimentálnych detektorov chyby používa ako lineárny zdroj svetla 4 vysokofrekvenčné fluorescenčné svetlo, ku ktorému je pripevnený hranatý kryt (kryt na zaostrenie hrany obrazu lineárneho zdroja svetla). Ďalej pri prvom až štrnástom experimentálnom detektore chyby je rýchlosť posunu tvarovanej fólie 2 na dopravnom páse nastavená na 20 mm/s (rovná sa 1,2 m/min). Ďalej poloha 145 mm dovnútra od konca (koniec na prednej časti na obr. 2) dopravného pásu je nastavená tak, aby bola stredom oblasti zachytávania obrazu zachytávanej sekciou 5 i zachytávania obrazu. Na odmeranie 145 mm sa použije kovové pravítko a vzdialenosť od kovového pravítka po chybuje 55 mm.

V prvom až siedmom experimentálnom detektore chyby na detekciu bodovej chyby poloha a uhol sekcie 5 i zachytávania obrazu sú nastavené tak, aby oblasť zachytávania obrazu (zorné pole) na tvarovanej fólii 2 bola široká 51,2 mm (v kolmom smere vzhľadom na smer posunu tvarovanej fólie 2 a kolmo na smer hrúbky tvarovanej fólie 2) a 48 mm dlhá (v smere posunu tvarovanej fólie 2). Treba si uvedomiť, že poloha a uhol sekcie 5 i zachytávania obrazu sú nastavené tak, že 512 pixelov priečne usporiadaných v polohe 240-tého pixelu od vrchu (t. j. v strede smerom od vrchu dole) v 512 pixelov x 480 pixelov pohyblivého plošného snímača zachytávajúceho obraz oblasti na povrchu tvarovanej fólie 2 so šírkou 51,2 mm. To znamená, že poloha sekcie 5j zachytávania obrazu je nastavená tak, aby vzdialenosť od tvarovanej fólie 2 po sekciu 5i zachytávania obrazu bola 190 mm. Zatiaľ čo uhol sekcie 5i zachytávania obrazu je nastavený tak, že uhol , ktorý zvierajú smer zachytávania obrazu (smer od stredu zbernej šošovky sekcie 5 i zachytávania obrazu do stredu oblasti, ktorá sa má zachytávať sekciou 5 i zachytávania obrazu) sekciou 5i zachytávania obrazu a povrch tvarovanej fólie 2 je 40°. V tomto prípade sekcia 5 i zachytávania obrazu má rozlíšenie 100 ηιη/pixel. Ďalej prvý až siedmy experimentálny detektor chyby na detegovanie bodovej chyby využíva pohyblivý plošný snímač, v ktorom C-nasadená šošovka, ktorá má ohniskovú vzdialenosť 25 mm a minimálnu hodnotu F 1,4 a pracovnú vzdialenosť šošovky 270 mm je pripevnená k hlavnému telesu pohyblivého plošného snímača. Clona šošoviek je nastavená na asi 11.

Ďalej v prvom až siedmom experimentálnom detektore chyby na detegovanie bodovej chyby je lineárny zdroj svetla 4 umiestnený tak, že pozdĺžny smer lineárneho zdroja svetla 4 je kolmý na smer posunu tvarovanej fólie 2, vzdialenosť tvarovanej fólie 2 po lineárny zdroj svetla 4 je 240 mm a priamka spájajúca stred oblasti zachytávania obrazu na tvarovanej fólii 2 a stred lineárneho zdroja svetla zviera uhol 37°vzhľadom na povrch tvarovanej fólie 2.

V ôsmom až štrnástom experimentálnom detektore chyby na detegovanie čiarovej chyby poloha a uhol sekcie 5j zachytávania obrazu sú nastavené tak, že oblasť zachytávania obrazu na tvarovanej fólii 2 je 240,8 mm široká a 192 mm dlhá. Treba si všimnúť, že poloha a uhol sekcie 5 i zachytávania obrazu sú nastavené tak, že 512 pixelov usporiadaných priečne v polohe 240tého pixelu od vrchu (t. j. v strede v smere od vrchu nadol) v 512 pixelov x 480 pixelov pohyblivého plošného snímača zachytáva obraz oblasti so šírkou 204,8 mm na povrchu tvarovanej fólie 2. To znamená, že poloha sekcie 5i zachytávania obrazu je nastavená tak, že vzdialenosť od tvarovanej fólie 2 po sekciu 5i zachytávania obrazu je 400 mm. Uhol sekcie 5 i je nastavený tak, že uhol vytvorený medzi smerom zachytávania obrazu sekciou 5 i zachytávania obrazu a povrchom tvarovanej fólie 2 je 15°. V tomto prípade sekcia 5i zachytávania obrazu má rozlíšenie 200 pm/pixel. Ďalej ôsmy až štrnásty experimentálny detektor chyby na detegovanie čiarovej chyby využíva pohyblivý plošný snímač, v ktorom je C-nasadená šošovka s ohniskovou vzdialenosťou 25 mm, minimálnou F hodnotou 1,4 a pracovnou vzdialenosťou šošovky 490 mm pripevnená k hlavnému telesu pohyblivého plošného snímača. Clona šošovky je nastavená na asi 5,6 až 8.

Ďalej, v ôsmom až štrnástom detektore chyby na detegovanie čiarovej chyby je lineárny zdroj svetla 4 umiestnený tak, že pozdĺžny smer lineárneho zdroja svetla 4 vytvára uhol 25°vzhľadom na smer posunu tvarovanej fólie 2. Pracovná vzdialenosť zdroja lineárneho svetla 4 je 900 mm.

Pri pokusoch sa parametre algoritmu detekcie chyby nastavili tak, aby sa s istotou detegovala bodová chyba s priemerom 0,5 mm. V prvom a ôsmom experimentálnom detektore chyby je prah T3 pri metóde 1 profilu hrany nastavený na 3. V druhom a deviatom experimentálnom detektore chyby je prah T5 nastavený na 4. V treťom a desiatom experimentálnom detektore chyby je pri metóde 2 profilu hrany hodnota k nastavená na 4,5 a bočný vyhladzovací filter, ktorý sa má použiť v metóde 2 profilu hrany, je vyhladzovací filter typu 1 riadok x 3 stĺpce. V štvrtom a jedenástom experimentálnom detektore chyby je prah T7 pri metóde piku nastavený na 25 % maximálnej hodnoty jasu (t. j. 255 x 0,25). V piatom a dvanástom experimentálnom detektore chyby je prah T8 nastavený na 20. V šiestom a trinástom experimentálnom detektore chyby je vzdialenosť, t. j. parameter, ktorý sa má použiť pri metóde 1 zakrivenia hrany, nastavená na 15 a hodnota k je nastavená na 5. V siedmom a štrnástom experimentálnom detektore chyby sa metóda na približné získanie zakrivenia využíva ako metóda 2 zakrivenia hrany. Cieľový rozsah výpočtu pri tejto metóde je nastavený na rozsah zahŕňajúci 30 pixelov pred a za cieľovým pixelom (t. j N = 15) a prah TI 0 je 110.

S použitím prvého až siedmeho experimentálneho detektora chyby sa skúšalo, či sa môžu alebo nemôžu detegovať bodové chyby z 10 typov vzoriek, z ktorých každá mala bodovú chybu. Ďalej s použitím ôsmeho až štrnásteho experimentálneho detektora chyby sa vykonali skúšky, či sa môže detegovať čiarová chyba na 6 typoch vzoriek, z ktorých každá má čiarovú chybu. Výsledky skúšok sú znázornené v tabuľke 1.

[Tabuľka 1]

-_- 1 METÓDA2 j ZAKRIVENIA j HRANY	HOD	Pi	tí	P-,	tí	IX	IX	tí	tí	tí	tí
Počet detego- vaných snímok	o	O	o	o	o	o	o	o	m 1·H	o
METÓDA 1 ZAKRIVENIA HRANY	HOD	o	b—t	1—»	IX	(X	μ—i	1—1	tí	tí	tí
Počet detego vaných snímok	cn			o	o	04	04	o	r-H rH	o
METÓDA2 PÍKU	HOD	w	W	W	m	W	W	tí	W	tí	W
Počet detego- vaých snímok	D'	00	un T“<	xo w—M	r-	C	O cs	04	o cn	o t—H
METÓDA PÍKU	HOD	tí	>—1	w	W	t—l	tí	tí	O	tí	O
Počet detego- vaných snímok	o	CS	o V—H	o F t	CS	o	o t—H	cn	,-Ή	m
METÓDA HORNEJ PRIEPUSTE	HOD	w	w	W	W	w	w	tí	tí	W	tí
Počet detegovan ých snímok	t''	04 r—1	XD	xo H	cn	θ'	04 T-tí	oo	o cn	o
METÓDA2 PROFILU HRANY	HOD	<x	h—1	tí	t—<	IX	IX	t—1	tí	tí	tí
Počet detegova -ných snímok	o		O	-	o	o	-	o	o cs	o
METÓDA 1 PROFILU HRANY	a OH	t—<	1—(	O	w	tí	tí	tí	O	tí	Φ
Počet detego- vaných snímok	t—H		m	o	o Ί—“*	o	cs r—*	m	un cs	Ό
	Číslo a typ vzorky s chybou	1 Bublina	2 Rybie oko	3 Cudzorodý materiál	4 Cudzorodý materiál	6 Stopa pneumatiky	7 Stopa pneumatiky	8 Záhyb	9 Záhyb	11 Jazva	12 Jazva
		Bodová chyba

METÓDA2 ZAKRIVENIA HRANY	HOD	x	w	x	W	X	X		Skratly: HOD znamená hodnotenie; E znamená výborné (angl. excellent); G znamená dobré (angl. good); I znamená neuspokojivé (angl. insatisfactory); P znamená slabé (angl. poor).
Počet detego- vaných snímok	i——<	ID	300	200	200	o o
METÓDA 1 ZAKRIVENIA HRANY	HOD	x	l—t	x	w	x	O	r-
Počet detego- vaných snímok		-	o	200	o
METÓDA2 PÍKU	HOD	x	IX	x	w	x	x	00
Počet detego- vaných snímok	o cs	o	o	O on	o	o
METÓDA PÍKU	HOD	x	X	x	XI	x	x	oo
Počet detegova -ných snímok	o	o	o	o	o	o
METÓDA HORNEJ PRIEPUSTE	HOD	W	l—t	x	x	x	x	cn
Počet detegova- ných snímok	o	-	o	o	o	o
METÓDA2 PROFILU HRANY	HOD	W	x	w	x	X	x	o
Počet detegova -ných snímok	o	OO	300	200	200	o o (N
METÓD 1 PROFILU HRANY	HOD	l—t	IX	x	X	x	x
Počet detegova -ných snímok	-	o	o	200	o	o
	Číslo a typ vzorky s chybou	10 Vrub	13 Vrub	51 Striácia MD	52 Striácia TD (silná)	53 Striácia TD (stredne silná)	54 Striácia TD (slabá)	Dezinformácia (na 1800 snímkach)
		Čiarová chyba

Pri prvom až siedmom experimentálnom detektore chyby počet všetkých snímok (počet všetkých zachytených snímok) pohyblivého obrazu tvarovanej fólie 2 je 150. Avšak sekcia 5i zachytávania obrazu zachytáva pohyblivý obraz zložený z 30 snímok počas intervalu, v ktorom jednotlivý cieľový bod detekcie chyby alebo bodová chyba vstupuje do oblasti zachytávania chyby sekcie 5 i zachytávania chyby a vychádza z oblasti zachytávania chyby sekcie 5 i zachytávania chyby. Ak sa chyba ukáže vždy, 30 častí (30 snímok) dvojrozmerných obrazových dát zachytených počas uvedeného intervalu zo všetkých častí dvojrozmerných obrazových dát zachytených sekciou 5 i zachytávania obrazu, zahŕňa zobrazenie chyby. Počet snímok (koľkokrát sa chyby detegovala), v ktorých sa chyba detegovala každým z experimentálnych detektorov chyby z 30 snímok dvojrozmerných obrazových dát zachytených počas uvedeného intervalu, je uvedený v príslušnom políčku stĺpca „počet detegovaných snímok“ v riadku pre každú „bodovú chybu“ v tabuľke 1.

Pri ôsmom až štrnástom experimentálnom detektore chyby sekcia 5 i zachytávania obrazu zachytáva pohyblivý obraz zložený z 300 snímok počas intervalu, v ktorom jednotlivý cieľový bod detekcie chyby vstupuje do oblasti zachytávania obrazu sekcie 5i zachytávania obrazu a vychádza z oblasti zachytávania obrazu sekcie 5 i zachytávania obrazu. Počet snímok, na ktorých sa chyba detegovala každým z experimentálnych detektorov chyby, z 300 dvojrozmerných obrazových dát zachytených počas tohto intervalu, sa uvádza v príslušnom políčku stĺpca „počet detegovaných snímok“ v každom riadku „čiarová chyba“ v tabuľke 1.

Ak v tabuľke 1 je počet detegovaných snímok 0, znamená to, že chyba sa nedala detegovať. Presnosť alebo istotu detekcie chyby je určená tým, aký veľký, alebo aký malý je počet detegovaných snímok. Napríklad v prípade, že počet detegovaných snímok je také malé číslo, ako 1 alebo 2 snímky, presnosť detekcie chyby sa pokladá za nízku. Ako sa uvádza v tabuľke 1, presnosť detekcie chyby sa hodnotí na základe štandardu, ktorý pôvodne určil prihlasovateľ predloženého vynálezu takto: P znamená slabé (počet detegovaných snímok je 0);

I znamená neuspokojivé (počet detegovaných snímok je 1 alebo 2); G znamená dobré (počet detegovaných snímok je 3 až 6) a E znamená výborné (počet detegovaných snímok je 7 alebo viac).Hodnotenie sa uvádza v príslušnom políčku stĺpca „HOD“.

Ďalej v tabuľke 1 riadok „mylná informácia“ ukazuje, pri koľkých snímkach z 1 800 snímok sa vyskytla mylná informácia.

Z výsledkov v tabuľke 1 sa preukázalo, že detektory chyby (tretí a piaty experimentálny detektor chyby), ktoré využívajú metódu hornej priepuste a metódu 2 piku v tomto poradí, môžu detegovať každý typ bodovej chyby s vysokou presnosťou. To znamená, že ak v detektore chyby podľa niektorého z vyššie uvedených uskutočnení sekcie 621 až 62_n analýzy zobrazenia bodovej chyby využívajú ako algoritmus detekcie bodovej chyby metódu hornej priepuste alebo metódy 2 piku, môže sa detegovať každý typ bodovej chyby s vysokou presnosťou.

Ďalej z výsledkov v tabuľke 1 sa preukázalo, že detektory chyby (deviaty a štrnásty experimentálny detektor chyby), ktoré využívajú metódu profilu hrany a metódu 2 zakrivenia hrany môžu detegovať každý typ čiarovej chyby s vysokou presnosťou. To znamená, že ak v detektore chyby podľa vyššie uvedených uskutočnení sekcie 611 až 61_n analýzy zobrazenia chyby využívajú ako algoritmus detekcie čiarovej chyby metódu 2 profilu hrany alebo metódu 2 zakrivenia hrany, môže sa detegovať každý typ čiarovej chyby s vysokou presnosťou.

Ďalej vo väčšine prípadov v tabuľke 1 je počet detegovaných snímok menší ako maximálna hodnota (30 pre bodovú chybu, 300 pre čiarovú chybu). To znamená, že je možné, že chyba sa nemôže detegovať takou metódou, pri ktorej je detekcia chyby založená len na jednej časti dvojrozmerných obrazových dát (statické obrazové dáta) z množstva častí dvojrozmerných obrazových dát (pohyblivé obrazové dáta) používaných na detekciu chyby v predloženom príklade. Napríklad, predpokladajme, že jedna časť dvojrozmerných obrazových dát sa náhodne vyberie z množstva častí dvojrozmerných dát, ktoré sa použili na detekciu chyby v predloženom príklade a detekcia vrubu vo vzorke 13 sa má vykonať len na základe jednej časti dvojrozmerných obrazových dát. V tomto prípade, aj keď sa použije algoritmus detekcie chyby (metóda 2 zakrivenia hrany), pri ktorom sa vrub deteguje s najväčšou istotou, vrub sa môže detegovať len s pravdepodobnosťou 8/300.

Predložený vynález nie je obmedzený vyššie uvedeným opisom uskutočnení, ale skúsení odborníci ho môžu meniť v rozsahu predmetu nárokov. Uskutočnenie na základe správnej kombinácie technických prostriedkov zverejnených v rôznych uskutočneniach je zahrnuté v technickom predmete predloženého vynálezu.

Claims (9)

1. Patentové nároky

   1. Detektor chyby, ktorý deteguje chybu na tvarovanej fólii, uvedený detektor chyby obsahuje:

   prostriedky na zachytávanie obrazu, ktoré zachytávajú množstvo dvojrozmerných obrazov tvarovanej fólie na generovanie množstva častí dvojrozmerných obrazových dát;

   lineárny zdroj svetla na osvetlenie tvarovanej fólie tak, že obraz lineárneho zdroja svetla sa premieta na časť oblasti zachytávania obrazu na tvarovanej fólii;

   dopravný prostriedok na posun aspoň jednej tvarovanej fólie a lineárneho zdroja svetla v smere pretínajúcom pozdĺžny smer lineárneho zdroja svetla a kolmo na smer hrúbky tvarovanej fólie tak, že obraz lineárneho zdroja svetla sa premieta na rôzne polohy na tvarovanej fólii; a prostriedky detekcie čiarovej chyby na detegovanie čiarovej chyby z množstva častí dvojrozmerných obrazových dát generovaných prostriedkami na zachytávanie obrazu, prostriedky detekcie čiarovej chyby na detegovanie čiarovej chyby podľa jedného z nasledujúcich algoritmov detekcie čiarovej chyby:

   (a) algoritmus detekcie čiarovej chyby na detegovanie čiarovej chyby takým spôsobom, že sa vykonáva aproximácia podľa krivky funkcie na hrane obrazu lineárneho zdroja svetla v každej z množstva častí dvojrozmerných obrazových dát a časť, v ktorej sa hrana obrazu lineárneho zdroja svetla odchýli od krivky funkcie aspoň o prvý prah, deteguje sa ako čiarová chyba; a (b) algoritmus detekcie čiarovej chyby na detegovanie čiarovej chyby takým spôsobom, že sa nájde zakrivenie v susedných oblastiach príslušných pixelov na hrane obrazu lineárneho zdroja svetla v každej z množstva častí dvojrozmerných obrazových údajov a časť, ktorá má zakrivenie nie väčšie ako druhý prah, sa deteguje ako chyba.
2. 2. Detektor chyby podľa nároku 1, ktorý ďalej obsahuje prostriedky detekcie bodovej chyby, ktoré detegujú bodovú chybu z množstva častí dvojrozmerných obrazových dát generovaných prostriedkami na zachytávanie obrazu.
3. 3. Detektor chyby podľa nároku 2, vyznačujúci sa tým, že:

   prostriedok detekcie bodovej chyby deteguje bodovú chybu podľa niektorého z nasledujúcich algoritmov detekcie bodovej chyby:

   (a) algoritmus detekcie bodovej chyby na detegovanie bodovej chyby takým spôsobom, že: vytvorí sa profil jasu zo zmien jasu podľa polôh pozdĺž priamky v každej z množstva častí dvojrozmerných obrazových dát; predpokladá sa hmotný bod, ktorý sa pohybuje medzi nanesenými hodnotami v skupine nanesených hodnôt v profile jasu konštantný čas posunu tak, že sa zistí odhadnutá hodnota jasu cieľovej nanesenej hodnoty z (i) vektora rýchlosti hmotného bodu medzi dvoma nanesenými hodnotami presne pred cieľovou nanesenou hodnotou a (ii) vektora zrýchlenia hmotného bodu medzi troma nanesenými hodnotami priamo pred cieľovou nanesenou hodnotou; a časť, v ktorej rozdiel medzi odhadnutou hodnotou jasu a skutočnou hodnotou jasu cieľovej nanesenej hodnoty nieje menší ako tretí prah, sa deteguje ako bodová chyba; a (b) algoritmus detekcie bodovej chyby na detegovanie bodovej chyby takým spôsobom, že: na každej z množstva častí dvojrozmerných obrazových dát sa vykoná vyhladzovanie tak, aby sa získali vyhladené dvojrozmerné obrazové dáta; rozdiel medzi vyhladenými dvojrozmernými obrazovými dátami a každou z množstva častí dvojrozmerných obrazových dát sa nájde ako diferenčné obrazové dáta; a tá časť v diferenčných obrazových dátach, ktorá má hodnotu jasu nie menšiu ako štvrtý prah a tá časť v diferenčných obrazových dátach, ktorá má hodnotu jasu nie väčšiu ako piaty prah (piaty prah je menší ako štvrtý prah), deteguje sa ako bodová chyba.
4. 4. Detektor chyby na detegovanie chyby na tvarovanej fólii, pričom uvedený detektor chyby obsahuje:

   prostriedky na zachytávanie obrazu na zachytávanie množstva dvojrozmerných obrazov tvarovanej fólie tak, aby sa generovalo množstvo častí dvojrozmerných obrazových dát;

   lineárny zdroj svetla na osvetlenie tvarovanej fólie tak, že obraz lineárneho zdroja svetla sa premieta na časť oblasti zachytávania obrazu na tvarovanej fólii;

   dopravný prostriedok na prepravu aspoň tvarovanej fólie alebo lineárneho zdroja svetla v smere pretínajúcom pozdĺžny smer lineárneho zdroja svetla a kolmom na smer hrúbky tvarovanej fólie tak, že ten obraz lineárneho zdroja svetla sa premieta na rôznych polohách tvarovanej fólie;

   prostriedky detekcie bodovej chyby na detegovanie bodovej chyby z množstva častí dvojrozmerných obrazových dát generovaných prostriedkami na zachytávanie obrazu, prostriedky detekcie bodovej chyby na detegovanie bodovej chyby podľa jedného z nasledujúcich algoritmov detekcie bodovej chyby:
5. 5 (a) algoritmus detekcie bodovej chyby na detegovanie bodovej chyby takým spôsobom, že:

   vytvorí sa profil jasu zo zmien jasu podľa polôh pozdĺž priamky v každej z množstva častí dvojrozmerných obrazových dát; predpokladá sa hmotný bod, ktorý sa pohybuje medzi nanesenými hodnotami v skupine nanesených hodnôt v profile jasu konštantný čas posunu tak, že sa zistí odhad hodnoty jasu cieľovej nanesenej hodnoty z (i) vektora
6. 10 rýchlosti hmotného bodu medzi dvoma nanesenými hodnotami priamo pred cieľovou nanesenou hodnotou a (ii) z vektora zrýchlenia hmotného bodu medzi troma nanesenými hodnotami priamo pre cieľovou nanesenou hodnotou; a časť, v ktorej rozdiel medzi odhadnutou hodnotou jasu a skutočnou hodnotou jasu cieľovej nanesenej hodnoty nie je menší ako tretí prah sa deteguje ako bodová chyba; a
7. 15 (b) algoritmus detekcie bodovej chyby na detegovanie bodovej chyby takým spôsobom, že:

   vykoná sa vyhladzovanie na každej z množstva častí dvojrozmerných obrazových dát tak, aby sa získali vyhladené dvojrozmerné obrazové dáta; rozdiel medzi vyhladenými dvojrozmernými obrazovými dátami a každou z množstva častí dvojrozmerných obrazových dát sa nájde ako diferenčné obrazové dáta; a časť v diferenčných
8. 20 obrazových dátach, v ktorej hodnota jasu nie je menšia ako štvrtý prah a tá časť v diferenčných obrazových dátach, ktorej hodnota jasu nie je väčšia ako piaty prah (piaty prah je menší ako štvrtý prah), sa detegujú ako bodové chyby.

   5. Detektor chyby podľa nároku 4, ktorý ďalej obsahuje prostriedok detekcie čiarovej chyby na detegovanie čiarovej chyby z množstva častí dvojrozmerných obrazových dát
9. 25 generovaných prostriedkami na zachytávanie obrazu.