SK284054B6 - Substituované triazolové nukleozidy, farmaceutický prostriedok s ich obsahom a ich použitie - Google Patents

Abstract

Substituované triazolové nukleozidy všeobecného vzorca (III) s významom substituentov uvedených v nároku 1, s L-konfiguráciou cukrovej zložky, v ktorých nukleozidom je alfa-nukleozid alebo beta-nukleozid, sú súčasťou farmaceutického prostriedku, ktorý ich obsahuje alebo obsahuje ich farmaceuticky prijateľný ester alebo ich soľ, spolu s aspoň jedným farmaceuticky prijateľným nosičom. Tieto substituované triazolové nukleozidy sa používajú na prípravu liečiva na liečenie zápalových chorôb, ktoré majú pozitívnu odozvu na ich podávanie, ako infekcie, infestácie, novotvaru a autoimúnneho ochorenia. Taktiež sa používajú na prípravu liečiva na moduláciu Th1 a Th2 aktivity pacienta.ŕ

Description

Oblasť techniky

Tento vynález sa týka substituovaných triazolových nukleozidov, farmaceutického prostriedku, ktorý ich obsahuje a ich použitia.

Doterajší stav techniky

Posledné dve desaťročia zaznamenali značné úsilie, venované výskumu možných využití D-nukleozidových analógov ako antivirálnych látok. Niektoré práce priniesli ovocie a dnes sa predáva mnoho nukleozidových analógov ako protivírusových látok vrátane inhibítorov reverznej transkriptázy HIV (AZT, ddl, ddC, d4T a 3TC).

Nukleozidové analógy sa tiež skúmali na použitie ako modulátory imunitného systému (Bennet P. A. et al., J. Med. Chem., 36, 635, 1993), ale opäť s menej než uspokojujúcimi výsledkami. Napríklad, guanozínový analóg, ako je 8-bróm-, 8-merkapto-, 7-metyl-, 8-oxoguanozín (Goodman, M. G. Immunopharmacology, 21, 51-68, 1991) a 7-tia8oxoguanozín (NagaharaK. J. J. Med. Chem., 33, 407-415, 1990; US patent 5,041,426) sa roky skúmal pre svoju schopnosť aktivovať imunitný systém. Tieto guanozínové deriváty majú vynikajúcu antivírovú a/alebo protinádorovú aktivitu in vivo. Ale C_s-substituované guanozíny neboli schopné aktivovať T-bunky (Sharma B. S. et al., Clin. Exp. Metastasis, 9, 429-439, 1991). To isté sa ukázalo v prípade 6-arylpyrimidindiónov (Wierenga W., Ann. N. 2. Acad. Sci. 685, 296-300, 1993). V ďalšom výskume bola syntetizovaná séria 3-deazapurínových nukleozidov a látky sa skúmali ako imunomodulačné činidlá. US patent 4,309,419 opisuje použitie 3-deazaadenozínu, ktorý je inhibitorom imunitného systému. B-D-Nukleozid, B-2'-deoxy-3-deazaguanozín (US patent 4,950,647) má najsilnejšie imunozosilňujúce účinky na aktivovanú-bunkovú reakciu. Protizápalová a imunosupresatívna aktivita bola tiež opísaná pre niektoré 2-deoxynukleozidy (EPO prihláška 0 038 569). Tieto zlúčeniny však podliehajú ľahko in vivo metabolickému štiepeniu ich glykosolových väzieb, čo účinne deaktivuje ich biologické schopnosti. Adenozínové deriváty opísané v US patente 4,148,888 sú tiež katabolizované in vivo deaminázovými enzýmami. V inom výskume bolo objavené, že Levamisole, tiomimetický imunostimulátor (Hadde et al., Immunol Today, 14, 275-280, 1993) pôsobí na vývojový rad T-buniek podobným spôsobom ako hormóny týmu. Tucaresol (Reitz et al., Náture, 377, 71-75, 1995), ďalší T-bunkvý stimulant, je teraz v štádiu klinických skúšok. Nedávno bola opísaná aminokyselina spojená so 6-substituovaným purínom (Zacharei et al., J. Med. Chem., 40, 2883-2894, 1997) ako sľubný imunostimulant, ktorý môže byť smerovaný na také ochorenia, ktoré vyžadujú zvýšenú CTL alebo Thl reakciu.

Jeden z možných cieľov imunomodulácic zahŕňa stimuláciu alebo potlačenie Thl a Th2 lymfokinov. Typ 1 (Thl) bunky produkujú interleukin 2 (IL-2), faktor nádorovej nekrózy (TNF ) a interferón gamma (IFN) a sú primárne zodpovedné za imunitu sprostredkovanú bunkami, ako napríklad oddialená hypersenzivita a antivirálna imunita. Typ 2 (Th2) bunky produkujú interleukíny, IL-4, IL-5, IL-6, IL-9, IL-10 a IL-13 a sú primáme zahrnuté v asistovaných humorálnych imunitných reakciách, ako sú tie, ktoré možno pozorovať pri reakciách na alergény, napr. prepínanie protilátkových izotypov IgE a IgG4 (Mosmann, 1989, Annu Rev Immunol, 7:145-173). Ukázalo sa, že D-guanozínové analógy vyvolávajú rôzne efekty na Imfokíny IL-1, IL-6, IFN a THF (nepriamo) in vitro (Goodman,

1988, Int. J. Immunopharmacol., 10, 579-588) a in vivo (Smee et al., 1991, Antiviral Res. 15:229). Ale, schopnosť D-guanozí-nových analógov, ako napríklad 7-tio-8-oxoguanozínu, modulovať Typ 1 a Typ 2 cytokíny priamo v T bunkách bola neefektívna alebo nebola opísaná. Je \γζnamné, že väčšina výskumov malých molekúl sa sústredila na syntézu a vyhodnotenie D-nukleozidov. To zahŕňa Ribavirín (Witkovski, J. T. et al., J. Med. Chem., 15, 1150, 1972), AZT (De Clercq E. Adv. Drug Res., 17, 1, 1988), DDI (Yarchoan. R. ct al., Science Washington, D. C, 245, 412, 1989), DCC (Mitsuya H. et al., Proc.Natl. Acad. Sci. U. S. A., 83, 1911, 1986),. d4T (Mansuri M. M. et al., J. Med. Chem., 32, 461, 1989) a 3TC (Doong S. L. et al., Proc. Natl. Acad. Sci. U. S. A., 88, 8495-8599, 1991). V tejto skupine terapeutických látok len 3TC obsahuje neprírodnú modifikovanú L-ribózovú skupinu, ktorá je enantiomérom prírodnej D-ribózy.

Po schválení 3TC v FDA bol opísaný rad nukleozidov s neprírodnou L-konfiguráciou ako potenciálne chemoterapeutiká proti vírusu HIV, vírusu hepatitídy B (HBV) a určitým druhom rakoviny. Tie zahŕňajú (-)-L-l-[2-hydroxymetyl)-l,3-oxatiolan-4-yl]-5-fluorocysteín (FTC, Furman P. et al., Antimicrob. Agents Chemother., 36, 2686-2692, 1992), (-)-L-2',3'-dideoxypentofuranosyl-5-fluorcytozin (L-FddC, Gosselin G. et al., Antimicrob. Agents Chemother., 38, 1292-1297, 1994), (-)-L-l-[2-(hydroxymetyl-l,3-oxatiolan-4-yl]cytozín [(-)-OddC; Grove K. L. et al., Cancer Res., 55, 3008-3011, 1995], 2',3'-dideoxy-L-cystidín (-L-ddC; Lin T. S. et al., J. Med. Chem., 37, 798-803, 1994), 2'-fluoro-5-metyl-L-arabinofuranozyluracil (L-FMAU; U.

S. Patent 5,567,688), 2',3'-didehydro-L-cystidín (-L-d4C; Lin T. S. et al., J. Med. Chem., 39, 1757-1759, 1996), 2',3'-dideoxy-2',3'-didehydro-L-5-fluorocystidín (-L-Fd4C; Lin

T. S.et al., J. Med. Chem., 39, 1757-1759, 1996), L-cyklopentylkarbocyklické nukleozidy (Wang P. et al., Tetrahedron Letts., 38, 4207-4210, 1997) a mnoho 9-(2'-deoxy-2'-fluoro-L-arabinofuranozyl)purínové nukleozidy (Ma T. et al., J. Med. Chem., 40,2750-2754, 1997).

Bol tiež opísaný iný výskum na L-nukleozidoch. US patent 5,009,698 napr. opisuje syntézu a použitie L-adenozínu na stimuláciu rastu rastlín. WO 92/08727 opisuje určité L-2'-deoxyuridíny a ich použitie na liečenie rôznych chorôb. Spadari S. et al., J. Med. Chem., 35, 4214-4220, 1992, opisuje syntézu niektorých L-B-nukleozidov, užitočných na liečenie virálnych infekcií vrátane vírusu Typ 1 Herpes Simplex. US patent 5,559,101 opisuje syntézu -a a B-L-ribofuranozylových nukleozidov, spôsob ich výroby, farmaceutické prípravky, ktoré ich obsahujú a spôsoby ich použitia na liečenie rôznych chorôb u cicavcov. Nemecký patent DE 195 18 216 opisuje syntézu 2'-fluór-2'-deoxy-L-B-arabinofuranozyl pyrimidínových nukleozidov. US patent 5,565,438 a 5,567,688 opisujú syntézu a využitie L-FMAU. WO patent 95/20595 opisuje syntézu 2'-deoxy2'-fluór-L-B-arabinofuranozylpurinových a pyrimidínových nukleozidov a spôsob liečenia HBV alebo EBV. US patent 5,567,689 opisujespôsoby zvýšenia úrovne uridínu pomocou L-nukleozidov. WO patent 96/28170 opisuje spôsob redukcie toxicity D-nukleozidov súčasným podávaním účinného množstva L-nukleozidových zlúčenín.

Je dôležité, že zatiaľ čo niektoré známe L-nukleozidy majú potenciálnu antivírovú aktivitu s nižším profilom toxicity než ich D-formy, v žiadnych z týchto L-nukleozidov nebola preukázaná imunomodulačná schopnosť. Okrem toho, v súčasnosti tu nie je žiadne účinné liečenie modulácie imunitného systému, kde by bol zahrnutý lymfokinový profil (podsúbory Thl a Th2). Je teda potreba nových L-nukleozidových analógov, najmä L-nukleozidových ana

SK 284054 Β6 logov modulujúcich imunitný systém a najmä L-nukleozidových analógov, ktoré špecificky modulujú Thl a Th2.

Podstata vynálezu

Podstatou vynálezu sú substituované triazolové nukleozidy všeobecného vzorca (III) s L-konfiguráciou cukrovej zložky

X je nezávisle O, S, CH₂ a NR, kde R je COOH₃;

R' a R sú nezávisle vybrané z H, CN, C(=O)NH₂, NH₂, C(S=)NH₂, C(=NH)NH₂.HC1, C(=NOH)NH₂, C(=NH)OMe, heterocyklu, halogénu, nižšieho alkylu alebo nižšieho alkylarylu;

R¹ a R⁴ sú nezávisle vybrané z H, CN, N₃, CH₂OH, nižšieho alkylu alebo nižšieho alkylamínu;

R², R³, R⁵, R^Ď, R⁷ a R⁸ sú nezávisle vybrané z H, OH, CN, N₃, halogénu, CH₂OH, NH₂, OCH₃, NHCH₃, ONHCH3, SCH₃, SPh, alkenylu, nižšieho alkylu, nižšieho alkylamínu alebo substituovaného heterocyklu; takže ak

R²=R³=H, potom R⁷ a R⁸ sú vodík alebo nič a pričom nižší alkyl je cyklický, rozvetvený alebo priamy reťazec s jedným až šiestimi atómami uhlíka.

Ďalším predmetom vynálezu sú substituované triazolové nukleozidy, v ktorých R' je karboxamid alebo CN a R je vodík alebo halogén; R^I:=R⁴=R⁵=R⁷=R⁸=H a R²=R³=OH a X je kyslík.

Výhodne v substituovaných triazolových nukleozidoch je R H, R C(O)NH₂; X je kyslík; R¹, R⁴, R⁵, R⁷ a R⁸ sú vodíky a R², P³ a R⁶ sú hydroxyl, alebo v ktorých R² a R³ sú OH, jeden z R⁵ a R⁶ je H a ďalší je OH, R'je CO-NH₂ a R jcH.

Nukleozidom substituovaných triazolových nukleozidoch je α-nukleozid alebo B-nukleozid.

Predmetom vynálezu je aj farmaceutický prostriedok, ktorý obsahuje substituované triazolové nukleozidy alebo ich farmaceutický prijateľný ester alebo ich soľ, spolu s aspoň jedným farmaceutický prijateľným nosičom.

Ešte ďalším predmetom vynálezu je použitie substituovaných triazolových nukleozidov na prípravu liečiva na liečenie zápalových chorôb, ktoré majú pozitívnu reakciu na ich podávanie, kde choroba je vybraná zo skupiny zahŕňajúcej infekciu, infestáciu, novotvar a autoimúnne ochorenie.

Tieto substituované triazolové deriváty sa používajú aj na prípravu liečiva na moduláciu Thl a Th2 aktivity pacienta.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Obrázky 1 až 12 sú schematické znázornenia syntetických chemických krokov, ktoré môžu byť použité pri príprave zlúčenín uvedených ďalej v príkladoch.

Obrázky 13 až 14 sú grafickým znázornením pôsobenia D-ribavirínu a L-ribavirínu na úrovni IL-2, TNF, IFN-, IL-4 a IL-5 v aktivovaných T bunkách.

Obrázok 15 je grafickým znázornením zobrazujúcim ďalší sled experimentov, v ktorom bolo zisťované pôsobenie L-Ribavirinu na zápalovú reakciu na diuitrofluórbenzén.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Ak sú v nasledujúcom texte použité nasledovné termíny, majú tieto termíny definovaný význam:

Termín „nukleozid“ označuje zlúčeninu zloženú z ľubovoľnej pentózy alebo modifikovanej pentózy pripojenej k určitej pozícii heterocyklu alebo k prirodzenej pozícii purínu (poloha 9) alebo purimidinu (poloha 1) alebo do zodpovedajúcich polôh analógov.

Termín „nukleotid“ označuje fosfátový ester substituovaný na polohe 5' v nukleozide.

Termín „heterocyklus“ označuje monovalentný nasýtený alebo nenasýtený karbocyklický radikál, majúci najmenej jeden heteroatóm ako napríklad N, 0 alebo S v ľubovoľnej dostupnej polohe kruhu, ktorý môže byť prípadne substituovaný nezávisle napr. s hydroxy, oxo, amino, imono, nižším alkylom, bróm, chlór a/alebo kyanoskupinou. Puríny a pyrimidíny sú začlenené do tejto skupiny.

Termín „purín“ označuje bicyklický heterocyklus obsahujúci dusík.

Termín „pyrimidín“ označuje monocyklické heterocykly obsahujúce dusík.

Termín „D-nukleosidy“, používaný v tomto vynáleze, opisuje nukleosidovú zlúčeninu majúcu D-ribosovú jednotku (napr. Adenosín).

Termín „L-nukleosid“, používaný v tomto vynáleze, 0pisuje nukleosidovú zlúčeninu, majúcu L-ribozovú jednotku.

Termín „L-konfigurácia“, používaný v tomto vynáleze, označuje chemickú konfiguráciu ribofuranosylovej jednotky zlúčeniny, ktorá je pripojená k nuleovej báze. L.ä-konfigurácia cukemej zložky zlúčeniny podľa tohto vynálezu kontrastuje s D-konfiguráciou ribosovej cukemej jednotky v prirodzene sa vyskytujúcich nukleosidoch, ako sú cytidín, adenosín, tymidín, ganosín a uridín.

Termín „C-nukleosidy“ je použitý v tomto vynáleze na označenie opisu typu spojenia, ktoré vzniká medzi jednotkou ribozového cukru a heterocyklickou bázou. V C-nukleosidoch vzniká spojenie prepojením C-l polohy ribozovej jednotky a uhlíka heterocyklickej bázy. Takto vzniknuté spojenie v C-nukleosidoch je typu uhlík-uhlík.

Termín „N-nukleosidy“ je použitý v tomto texte na označenie typu spojenia, vzniknutého medzi jednotkou ribózy a heterocyklickou bázou. V N-nukleosidoch vzniká väzba spojením C-l polohy ribozovej jednotky a dusíka heterocyklickej bázy. Takto vzniknuté spojenie v N-nukleosidoch je typu uhlík-uhlik.

Termín „chrániaca skupina“ označuje skupinu, ktorá sa pridáva ku kyslíkovému alebo dusíkovému atómu s cieľom zabrániť ďalšej reakcie behom priebehu derivatizácie iných jednotiek v molekule, kde sa nachádza kyslík alebo dusík. Odborníkom v odbore organickej syntézy je známe množstvo chrániacich skupín kyslíka a dusíka.

Termín „nižší alkyl“ označuje metyl, etyl, n-propyl, izopropyl, n-butyl, t-butyl, i-butyl alebo n-hexyl. Tento termín ďalej zahŕňa cyklické, rozvetvené alebo rovné reťazce, majúce od 1 do 6 atómov uhlíka.

Termín „aryl“ označuje monovalentný nasýtený alebo nenasýtený aromatický karbocyklický radikál majúci jeden kruh (napr. fanyl) alebo dva kondenzované kruhy (napr. na ftyl), ktorý môže byť prípadne substituovaný hydroxylom, nižším alkylom, chlórom a/alebo kyanoskupinou.

Termín „heterocyklus“ označuje monovalentný nasýtený alebo nenasýtený karbocyklický radikál, majúci najmenej jeden heteroatóm, ako N, O, S, Se alebo P vnútri kruhu, ktorého každá dosiahnuteľná poloha môže byť prípadne substituovaná nezávisle s hydroxy, oxo, amino, imono, nižším alkylom, bróm, chlór a/alebo kyanoskupinou.

Termín „monocyklický“ označuje monovalentný nasýtený karbocyklický radikál, majúci najmenej jeden heteroatóm, ako napríklad O, N, S, Se, P vnútri kruhu, ktorého každá dosiahnuteľná poloha môže byť prípadne nezávisle substituovaná s cukomou jednotkou alebo inou ďalšou skupinou, ako napríklad bróm, chlór a/alebo kyaoskupinou, takže monocyklický kruh eventuálne aromatizuje (napr. Tymidín, l-(2'deoxy- -D-erytro-pentofuranosyl)tymín).

Termín „imunomodulátory“ označuje prírodné alebo syntetické produkty schopné modifikovať, normálny alebo aberatívny imunitný systém, prostredníctvom stimulácie alebo potlačenia.

Termín „účinné množstvo“ označuje množstvo zlúčeniny vzorca (1), ktoré obnoví imunitnú funkciu na normálnu úroveň alebo zvýši imunitnú funkciu nad normálnu úroveň alebo eliminuje infekciu.

Zlúčeniny vzorca (I) môžu mať viacnásobné asymetrické centrá. Môžu byť teda pripravené buď v opticky aktívnej forme alebo ako racemické zmesi. Rozsah vynálezu podľa ďalej uvedeného opisu a nárokov zahŕňa jednotlivé optické izoméry a ich neracemické zmesi rovnako ako racemické zmesi zlúčenín podľa vzorca (I).

Termín a a B naznačuje určitú stereochemickú konfiguráciu substituentu na asymetrickom uhlíkovom atóme v nakreslenej chemickej štruktúre. Zlúčeniny tu opísané majú všetky L-furanózy konfiguráciu.

Termín „enantioméry“ označuje pár stereoizomérov, ktoré sú navzájom neprevoditeľnými zrkadlovými obrazmi. Zmes páru enantiomérov v pomere 1 : 1 sa nazýva „racemická zmes“.

Termín „izomér“ označuje rôzne zlúčeniny rovnakého vzorca.

Termín „stereoizomér“ označuje izoméry líšiace sa len spôsobom rozmiestnenia atómov v priestore.

„Farmaceutický akceptovateľná soľ“ môže byť ľubovoľná soľ odvodená od anorganickej alebo organickej kyseliny alebo bázy.

Zlúčeniny podľa tohto vynálezu sú pomenované podľa nasledujúcich konvencií vzorca (II):

Zlúčeniny

Zlúčeniny podľa tohto vynálezu sú všeobecne opísané vzorcom (I). Sú tu však niektoré podmnožiny zlúčenín, ktoré sú osobitne dôležité vrátane zlúčenín podľa vzorcov (III), (IV) a (V) uvedených neskôr.

Zlúčeniny podľa vzorca (IH) majú nasledovnú štruktúru:

kde:

X je nezávisle O, S, CH₂ a NR, kde R je COCH₃;

R' a R sú nezávisle vybrané z H, CN, C(=O)NH₂, NH₂ C(=S)NH₂, C(=NH)NH₂.HC1, C=NOH)NH₂, C(=NH)OMe, heterocykly, halogény, nižší alkyl alebo nižší alkylaryí;

Ri a R4 sú nezávisle vybrané z H, CN, N₃, CH₂OH, nižší alkyl alebo nižšie alkylamíny a R₂, R₃, R5, Rs, R? a R_s sú nezávisle vybrané zo skupiny obsahujúce H, OH, CN, N₃, halogény, CH₂OH, NH,, OCH₃, NHCH₃, ONHCH, SCH₃, SPh, alkenyl, nižší alkyl, nižšie alkylamíny alebo substituované heterocykly, takže, keď R₂=R₃=H, potom R₇ a R₈ sú vodíky alebo nič.

V zlúčeninách vzorca (III), R' je prednostne karboxamid alebo CN a R je vodík alebo halogény; Ri=R₎=R₅=R₇=R₈=H a R₂=R₃=OH a prednostne X je kyslík.

Zlúčeniny vzorca (IV) majú nasledovnú štruktúru:

kde:

A je nezávisle vybrané z N alebo C;

B, C, E a F sú nezávisle vybrané zo skupiny obsahujúcej CH, CO, N, S, Se, O, NR¹, CCONH2, CCH3, C-R² alebo P; R¹ je nezávisle H, nižší alkyl, nižšie alkylamíny, COCH3, nižší alkylalkenyl, nižší alkylvinyl alebo nižšie alkylaryly, R² je nezávisle H, OH, halogény, CN, N₃, NH₂, C(=O)NH₂, C(=S)NH₂, C(=NH)NH₂.HC1, C(=NOH)NH₂, C(=NH)OMe, nižší alkyl, nižšie alkylamíny, nižší alkyalkenyl, nižší alkylvinyl, nižší alkylaryí alebo substituované heterocykly;

X je nezávisle O, S, CH₂ alebo NR; kde Rje COCH₃;

R, a R4 sú nezávisle vybrané z H, CN, N₃ nižší alkyl alebo nižšie alkylamíny; a

R₂, R₃, R₅, R₆, R₇ a R₈ sú nezávisle vybrané zo skupiny obsahujúcej H, OH, CN, N₃, halogény, NH₂, CH₂OH, OCH₃, NHCH₃, ONHCH₃, SCH₃, SPh, alkenyl, allyl, nižší alkyl, nižšie alkylamíny alebo substituované heterocykly, takže keď R₂ = R₃ = H, potom R₇ a R_g sú vodíky alebo nič; ked’A je uhlík, B=E=N, C je N-Ph, potom F nie je CH;

keď A = N, C je CH, B = E = C-CH₃, potom F nie je dusík; a keď A je uhlík, B = N, C = C-CONH₂, E = CH, F = S, potom X nie je CH₂.

V zlúčeninách vzorca (IV), R' je výhodne H, nižší alkyl alebo allyl; R² je výhodne H, OH, halogény, CN, N₃, NH₂, C(=O)NH₂, C(=S)NH₂, C(=NH)NH₂.HC1, C(=NOH)NH₂, C(=NH)OMe a kde R₁=R₄=R₅=R₇=R₈=H, potom výhodne R₂=R₃=OH a X je výhodne kyslík.

Zlúčeniny vzorca (V) majú nasledovný vzorec:

kde:

A je nezávisle vybrané z N alebo C;

B, C, E a F sú nezávisle vybrané zo skupiny obsahujúce CH, CO, N, S, Se, O, NR¹, CCONH2, CCH3, C-R² alebo O; R¹ je nezávisle H, nižší alkyl, nižšie alkylamíny, COCH3, nižší alkylalkenyl, nižší alkylvinyl alebo nižšie alkylaryly, R²je nezávisle H, OH, halogény, CN, N3, NH2, C(=O)NH2, C(=S)NH2, C(=NH)NH2.HC1, C(=NOH)NH2, C(=NH)OMe, nižší alkyl, nižšie alkylamíny, nižší alkylalkenyl, nižší alkylvinyl, nižší alkylaryl alebo substituované heterocykly; D je nezávisle vybrané z CH, CO, N, S, Se, O, NR¹, CCONH2, CCH₃, C-R², P alebo nič, kde R¹ je nezávisle H, O, nižší alkyl, nižšie alkylamíny, COCH3, nižší alkylalkenyl, nižší alkylvinyl alebo nižšie alkylaryly. R² je nezávisle H, OH, halogény, CN, N3, NH₂, nižší alkyl, nižšie alkylamíny, nižší alkylalkenyl, nižší alkylvinyl, nižšie alkylaryly alebo substituované heterocykly;

X je nezávisle O, S, CH₂ alebo NR, kde R je COCH₃; R! a R4 sú nezávisle vybrané z H, CN, N_}, CH₂OH, nižší alkyl a nižšie alkylamíny;

R₂, R₃, R₅, Ró, R7 a R_s sú nezávisle vybrané z H, OH, CN, N₃, halogény, CH₂OH, NH₂, OCH₃, NHCH₃, ONHCH₃, SCH₃, SPh, alkenyl, nižší alkyl, nižšie alkylamíny a substituované heterocykly, takže keď R₂ = R, = H, potom R₇ a R₈ sú vodík alebo nič; keď A = N, B = CO, C = N alebo NH, D = CO alebo C-NH₂, E je CH alebo C-substituovaný, F = CH, X = O, S alebo CH₂, potom R₂ nebude H, OH, CH₃, halogény, N₃, CN, SH, SPh, CH₂OH, CH₂OCH₃, CH₂SH, CH₂F, CH₂N₃, aryl, aryloxy alebo heterocykly;

keď A = N, B = CO, C = N alebo NH, D = CO alebo C-NH₂, E je CH, C-CH₃ alebo halogén, F = CH, X = N-COCH₃, potom R₂ nebude H alebo OH;

keď A = N, B = CH, C = CH alebo CH₃, D = CH alebo C-CH₃, E je CH, C-CH₃ alebo C-CONH₂, F = CH, X = O alebo CH₂, potom R₂ nebude H alebo OH;

keď A = N, B = N, CO alebo CH, C = CH, C-Cl alebo C-OCH₃, D = CH alebo C-Ph, E je CH, C-Cl alebo C-Ph, F = N alebo CO, X = O, potom R₂ nebude H alebo OH;

keď A - N, B = CO alebo CS, C = N alebo NH, D = CO alebo C-NH₂, E je CH alebo N, F = N alebo CH, X = O, potom R₂ nebude H alebo OH, a keď A = C, B = CH, C = NH, D = CO, CS alebo C-NH₂, E je N alebo NH, F = CO alebo CH, X = O, potom R₂ nebude H alebo OH.

Zvláštna trieda zlúčenín podľa tohto vynálezu zahŕňa nukleosidové analógy, majúce ribofuranosylovú jednotku, v ktorej má cukor skôr L-konfiguráciu než prirodzenú D-konfiguráciu. Táto trieda zahŕňa zlúčeniny, obsahujúce modifikované bázy prírodnej nukleovej kyseliny a/alcbo syntetické nukleosidové bázy ako triazol, 3-kyano-1,2,4-triazol, metyl, 1,2,4-triazol-3-karboxylát, pyrazol, 3(5)-aminopyrazol-4-karboxamid, triazíny, pyrrol, pyridin, azapyridín, tiazol, 1,2,5-tiadiazol, selenadiazol, 4-amino-1,2,5-tiadiazol-3-karboxylová kyselina, metyl 4-oxo(5H)-1,2,5

-tiadiazol-3-karboxylát, 4-amino-1,2,5-selena-diazol-3-karboxylová kyselina, tetrazol, azafosfol, 4-amino-1,3.azafosfol-5-karbonitril, 4-bróm-l,3-azafosfol-5-karbonitril, 2-aminofosfol-3-karbonitril, metyl 2-amino-3-kyanofosfol-4-karboxylát, 4,5-dikyano-l,3-diaziafosfol, diaziafosfol, izoxazol, 3-oxo-(2H)-izotiazol-3-karboxylová kyselina 5-amino-3-chlorizotiazol-4-karbonitril, 5-metyltio-3-oxo-(2H)-izotiazol-4-karbonitril, izotiazol, pyrimidín a ďalšie substituované deriváty týchto báz. Zlúčeniny tejto triedy môžu tiež obsahovať nezávisle ďalšie heteromonocyklické bázy a ich deriváty, určité modifikácie ribofuranosylovej jednotky a tak N-, ako aj C-viazané L-nukleosidy.

Osobitne preferované zlúčeniny tejto triedy zahŕňajú L-ribavirín, 1 -β-L-ribofuranosyl-1,2,4-triazol-3-karboxamid. L-Ribavirin je opísaný v obrázku 1, kde A, B a E sú dusík, C je C-C(O)NH₂, D nie je nič, F je CH, X je kyslík, R_b R4, R₅, R₇ a R₈ sú vodíky a R₂, R₃ a R₍, sú hydroxyly.

L-Ribavirín (1 -β-L-ribofuranosyl-1,2,4-triazol-3-triazol-3-karboxamid) je monocyklický syntetický nukleosíd, pri ktorom bola demonštrovaná aktivita proti množstvu virálnych chorôb (Huffman et al., Antimicrob. Agents Chemoter., 3, 235, 1975, Sidwell et al. Science, 177, 705, 1972) a v súčasnosti prebiehajú jeho klinické skúšky v kombinácii s -interferónom na liečenie vírovej hepatidídy C. V posledných dvoch desaťročiach boli využité mnohé ribavirínové D-nukleosidové analógy a mnohé z nich majú výnimočnú antivirálnu a protinádorovú aktivitu. Nebola však publikovaná žiadna práca zaoberajúca sa syntézou L-izoméru ribavirínových analóg a ich biologická aktivita. Kryštálová štruktúra ribavirínu pripomína štruktúrne guanosín (Prusiner et al., Náture, 244, 116, 1973). Vďaka podobnosti ribavirínu s guanosínom očakávame, že ribavirínové nukleosidové analógy by mali mať, okrem antivirálnej aktivity, podobnú alebo ešte vyššiu imunomodulačnú aktivitu ako guanosínové analógy (Robins et al., US 5,041,426).

Použitie

Uvažuje sa o použití zlúčenín podľa tohto vynálezu na liečenie širokého spektra podmienok a v podstate ľubovoľných podmienok, ktoré pozitívne odpovedajú na podávanie jednej alebo viac zlúčenín. Okrem iného sa navrhuje, že zlúčeniny podľa tohto vynálezu môžu byť použité na liečenie infekcií, infestácií, rakoviny alebo nádorov alebo autoimunitnej choroby.

Infekcie predpokladané na liečenie pomocou zlúčenín podľa tohto vynálezu zahŕňajú respiračný syncytiálny vírus (RSV), vírus hepatitídy B (HBV), hepatitídy C (HCV), herpes simplex typ 1 a 2, herpes genitális, herpes keratikis, herpes encefalitis, herpes zoster, ľudský HIV vírus, vírus influenza A, vírus hemorrhagickej horúčky, vírus ľudskej papilómy (HPV), osýpky a plieseň.

Infestácie uvažované na liečenie zlúčeninami podľa tohto vynálezu zahŕňajú protozoálnu infestáciu, rovnako ako napadnutie hlístami a ďalšími parazitmi.

Rakoviny a nádory uvažované na liečenie podľa tohto vynálezu zahŕňajú tie druhy, ktoré sú spôsobené vírusmi a účinok môže zahŕňať inhibíciu transformácie vírusov napadnutej bunky na neoplastický stav, inhibície rozšírenia vírusu z transformovaných buniek do iných normálnych buniek a/alebo ukončenie rastu buniek zmenených vírusmi.

Autoimunitné a ďalšie ochorenia uvažované na liečenie zahŕňajú artritídu, lupienku, črevné ochorenia, juvenilný diabetes, lupus, násobnú sklerózu, dnu, dnavú artritídu, reumatickú artritídu, odmietnutie tkaniva pri transplantáciách, alergie a astmu.

Ďalšie uvažované použitie zlúčenín podľa tohto vynálezu zahŕňa použitie ako intermediátov v chemickej syntéze

SK 284054 Β6 ďalších nukleosidových alebo nukleotidových analógov, ktoré sú užitočné ako terapeutické činidlá na ďalšie účely.

V ďalšom aspekte tohto vynálezu zahŕňa spôsob liečenia podávanie terapeuticky a/alebo profilakticky účinného množstva farmaceutického prípravku, obsahujúceho zlúčeninu podľa tohto vynálezu. V tomto aspekte sa môže efekt pôsobenia vzťahovať, k modulácii istej časti imunitného systému cicavca, najmä modulácia lymfokinového profilu Thl a Th2. Predpokladá sa, že tam, kde dochádza k modulácii Thl a Th2 lymfokinov, modulácia môže zahŕňať stimuláciu Thl a Th2, potlačenie tak Thl, ako i Th2, stimuláciu jedného z Thl a Th2 a potlačenie druhého alebo bimodálnu moduláciu, pri ktorej sa ovplyvňuje Thl/Th2 úroveň (ako všeobecné potlačenie) pri nízkych koncentráciách, zatiaľ čo ďalšie ovplyvňovanie (ako je stimulácia jedného z Thl alebo Th2 a potlačenie druhého) pri vysokých koncentráciách).

Všeobecne najpreferovancjšic použitia podľa tohto vynálezu sú také, v ktorých sú aktívne zlúčeniny menej cytotoxické k necieľovým hostiteľským bunkám a relatívne aktívnejšie proti cieľovým bunkám. V tejto súvislosti môže byť tiež výhodné, že L-nukleosidy môžu mať zvýšenú stabilitu proti D-nukleosidom, čo môže viesť k lepšej farmakokinetike. Tento výsledok sa môže dosiahnuť, pretože Lnukleosidy nemusia byť rozoznané enzýmami a môžu mať teda dlhšiu dobu života.

Predpokladá sa, žc zlúčeniny podľa tohto vynálezu sa budú podávať v ľubovoľných zodpovedajúcich farmaceutických prípravkoch a podľa ľubovoľne zodpovedajúceho protokolu. Podávanie sa môže uskutočňovať, orálne, parenterálne (vrátane subkutánnych injekcií, intravenózne, intramuskulárne, intrastemálnou injekciou alebo infúznou technikou), inhalačnými sprejmi alebo rektálne, miestne a pod. a v dávkových jednotkách prípravku, obsahujúcich konvenčné netoxické farmaceutické nosiče, adjuvanty a vehikuly.

Pomocou príkladov sa dokladá, že zlúčeniny podľa tohto vynálezu môžu byť formulované v zmesi s farmaceutický akceptovateľným nosičom. Napr. zlúčeniny podľa tohto vynálezu sa môžu podávať orálne ako farmaceutický akceptovateľné soli. Pretože zlúčeniny podľa tohto vynálezu sú väčšinou vodo-rozpustné, môžu sa podávať, intravenózne vo fyziologickom soľnom roztoku (napr. pufrovanom na pH od 7,2 do 7,5). Na tieto účely sa môžu použiť, konvenčné pufŕe ako fosfáty, bikarbonáty alebo citráty. Samozrejme, odborník v odbore môže modifikovať, formulácie v rámci svojich znalostí za vzniku početných formulácií pre osobitné druhy podávania bez toho, že by sa prípravky podľa tohto vynálezu stali nestabilnými alebo aby bola ohrozená ich aktivita. Aby sa prípravky podľa tohto vynálezu stali viac vodo-rozpustné alebo viac rozpustné v iných vehikuloch, môžu byť vystavené menším modifikáciám (soľné formulácie, esterifikácie a pod.), ktoré sú známe odborníkom v odbore. V rámci vynálezu tiež možno modifikovať spôsob podávania a dávkový režim určitého prípravku s cieľom úpravy farmakokinetiky prípravku podľa tohto vynálezu pre maximálne kladný efekt na pacienta.

V niektorých farmaceutických dávkových formách sú preferované preliekové formy zlúčenín, najmä zahŕňajúcich acylované (acetylované alebo iné) deriváty, pyridínové estery a rôzne formy solí. Odborník v odbore rozozná ako ľahko možno modifikovať zlúčeninu na preliekovú formu, aby bolo uľahčené doručenie aktívnej zlúčeniny na cieľové miesto v hostiteľskom organizme alebo u pacienta. Odborník v odbore tiež využije výhod prírodných farmakokinetických parametrov preliekovej formy, v prípade, že je aplikovateľná, pri dodávaní zlúčeniny podľa tohto vynálezu do cieľového miesta v hostiteľskom organizme alebo u pacienta k maximalizácii uvažovaného pôsobenia danej látky.

Okrem toho, zlúčeniny podľa tohto vynálezu sa môžu podávať samotné alebo v kombinácii s ďalšími činidlami na liečenie uvedených infekcií alebo podmienok. Kombinovaná terapia podľa tohto vynálezu zahŕňa podávanie najmenej jednej zlúčeniny podľa tohto vynálezu alebo jeho funkčného derivátu a najmenej jednej ďalšej farmaceutický aktívnej zložky. Aktívne zložky a farmaceutické činidlá sa môžu podávať oddelene alebo spoločne, a ak sa podávajú oddelene, môže to byť naraz alebo separátne v ľubovoľnom poradí. Množstvo aktívnej zložky a farmaceutický aktívneho činidla a vzájomné načasovanie ich podávania bude vybrané tak, aby sa dosiahlo požadovaného terapeutického efektu. Prednostne kombinovaná terapia zahŕňa podávanie jednej zlúčeniny podľa tohto vynálezu alebo jeho fyziologicky funkčného derivátu a jedného z činidiel uvedeného ďalej.

Príklady týchto ďalších terapeutických činidiel zahŕňajú činidlá, ktoré sú účinné na moduláciu imunitného systému alebo súvisiacich podmienok, ako napríklad AYT, 3TC, 8-substituovaný guanosínový analóg, 2',3'-dideoxynukleosidy, interleukin II, interferóny ako napríklad γ-interferón, tucaresol, levamisol, izoprinosín a cyklolignany. Určité zlúčeniny podľa tohto vynálezu môžu byť efektívne pre zosilnenie biologickej aktivity niektorých činidiel podľa tohto vynálezu tým, že znižujú metabolizmus alebo deaktiváciu inej zlúčeniny a samotné sa spoločne podávajú na dosiahnutie tohto efektu.

Pokiaľ ide o dávky, odborník v odbore rozozná, že terapeuticky účinné množstvo sa bude líšiť v závislosti od liečenej infekcie alebo podmienok, ich vážnosti, od použitého liečebného režimu, od farmakokinetiky použitého činidla, rovnako ako od liečeného pacienta (človek, zviera). Účinné dávky sa môžu pohybovať od 1 mg/kg telesnej hmotnosti alebo menej do 25 mg/kg telesnej hmotnosti alebo viac. Všeobecne sa terapeuticky účinné množstvo zlúčeniny podľa tohto vynálezu v dávkovej forme zvyčajne pohybuje od trocha menej než 1 mg/kg do cca 25 mg/kg pacienta, v závislosti od použitej zlúčeniny, liečebných podmienok alebo infekcie a od spôsobu podávania. Táto dávka zaisťuje účinnú koncentráciu účinnej látky v krvi, pohybujúcu sa od 0,04 do cca 100 pg/ml krvi pacienta. Predpokladá sa však, že bude vyvinutý zodpovedajúci dávkový režim podávaním malých dávok a potom zvyšovaním množstva až do tej doby, kedy sa objavia príliš nežiaduce vedľajšie efekty alebo až sa dosiahne žiadaný efekt.

Podávanie aktívnej zlúčeniny sa môže pohybovať od kontinuálneho (intravenózna kapačka) až po denné orálne podávanie (napr. Q. I. D) a môže okrem iných spôsobov zahŕňať orálne, miesme, parenterálne, intramuskulárne, intravenózne, podkožné, transdermálne (ktoré môže zahŕňať činidlá zosilňujúce penetráciu), bukálne a čapíkové podávanie.

Na prípravu farmaceutických prípravkov podľa tohto vynálezu sa terapeuticky účinné množstvo jednej alebo viacerých zlúčenín podľa tohto vynálezu dobre zmieša s farmaceutický akceptovateľným nosičom, známym z konvenčných farmaceutických techník, za vzniku dávky. Nosič môže mať široké spektrum foriem v závislosti od formy prípravku požadovaného na podávanie, napr. orálne alebo parenterálne. Pri príprave farmaceutických prípravkov v orálnej dávkovej forme môžu byť použité ľubovoľné známe farmaceutické médiá.

Pre kvapalné orálne preparáty, ako sú suspenzie, elixíry a roztoky môžu sa použiť vhodné nosiče aditíva vrátane vody, glykolov, olejov, alkoholov, chuťových látok, prezervatív, farbiace látky a pod. Pre tuhé orálne preparáty ako sú prášky, tablety, kapsuly a pre pevné prípravky, ako sú čapíky môžu byť použité vhodné nosiče a aditíva vrátane škrobov, cukrových nosičov, ako sú dextróza, mannitol, laktóza a príbuzné nosiče, diluenty, granulačné činidlá, lubrikanty, dezintegračné činidlá a pod. Ak sa to vyžaduje, tablety alebo kapsuly môžu byť enterosolventne potiahnuté alebo môžu byť prevedené konvenčnými technikami ako trvalé uvoľňujúce.

Pre parenterálne prípravky budú nosiče obvykle zahŕňať sterilnú vodu alebo vodné roztoky chloridu sodného, hoci ďalšia ingrediencia vrátane tých, ktoré napomáhajú disperziám, môžu byť použité. Samozrejme, kde má byť použitá sterilná voda a má sa ako sterilná udržiavať, musí byť nosič a prípravok tiež sterilizovaný. Injektovateľné suspenzie môžu byť tiež pripravené, pričom môže byť použitý zodpovedajúci kvapalný nosič, suspenzné činidlo a pod.

Výsledky

Uskutočnili sa testy zlúčenín in vitro a in vivo vzorca I,L-ribavirínu, a výsledky sú uvedené ďalej.

V prvej sérii experimentov boli izolované mononukleáme bunky periferálncj krvi (PBMC) zo zrazených leukocytov, nasledovaných centrifugáciou (Ficoll-Hypaque hustotný gradient) 60 ml krvi zdravého darcu. T-bunky sa potom čistili z PBMC s využitím lymfocytového izolačného činidla (Lymphokwik) špecifického na T-bunky (LK-25T, One Lambda, Canoga Park CA). Priemerné množstvo 40-60 x 10⁶ T-buniek sa potom inkubovalo cez noc pri teplote 37 °C v 20 - 30 ml RPMI-AP5 (RPMI-1640 médium (ICN? Costa Mesa, CA), obsahujúcom 20 mM HEPES pufr, pH 7,4, 5 % autolognú plazmu, 1 % L-glutamínu, 1 % penicilín)streptomycín a 0,05 % 2-merkaptoetanol), aby boli odstránené všetky kontaminujúce prichytené bunky. Vo všetkých experimentoch boli T-bunky premyté s RPMI-AP5 a potom rozmiestnené do 96-jamkovej mikrotitračnej dosky pri koncentrácii 1 x lObuniek/ml.

T-bunky boli aktivované pridaním 500 mg ionomycínu a 10 mg forbol 12-myristát 13-acetátu (PMA) (Calbiochem, La Jolla, CA) a inkubované 48 až 72 h pri teplote 37 °C. T-bunky aktivované s PMA/ionomycínom boli potom vystavené reakcii s 0,5 až 50 μΜ buď ribavirinu (D-ribavirín) alebo L-ribavirínu alebo s 250-10 000 U/ml kontrolného antivírusového interferónu-alfa (Accurate, Westbury, NY) ihneď nasledované aktiváciou a opätovným spracovaním po 24 h. T-bunky z každej dosky boli umiestnené do imunofluorescenčnej analýzy a kvapalina bola požitá na meranie extracelulámych cytokínov. Na aktiváciu bolo prevedených 900 μί kvapaliny z každej jamky do ďalšej dosky na analýzu bunkovej cytokínovej produkcie. Bunky boli potom použité na imunofluorescenčnú analýzu na úroveň intracelulámych cytokínov a na exprexiu cytokínových receptorov.

Bunková koncentrácia ľudských cytokínov bola určená v bunkovej kvapaline každej mikrodosky. Zmeny v úrovniach interleukínu-2 (IL-2) vyvolané aktiváciou boli určené s využitím komerčne dostupnej ELISA (R & D systems Quantikinc kit, Minneapolis, MN) alebo pomocou biostanovenia s využitím IL-2 závislej bunkovej línie, CTLL-2 (ATCC, Rockville, MD). Zmeny vyvolané aktiváciou v interleukíne-4 (IL-4), nádorovom nekróznom faktore (TNFa), interleukíne-8 (IL-8) (R & D systems (Quantikine kit, Minneapolis, MN) a interferónu gama (lFN-γ) (Endogén (Cmbridge, MA) boli stanovené s využitím súpravy ELISA. Všetky výsledky z ELISA boli vyjadrené ako pg/ml a výsledky z CTLL-2 ako počet za minútu, reprezentujúci IL-2 závislú celulámu inkorporáciu ³H-tymidinu (ICN, Costa Mesa, CA) u CTLL-2 buniek.

Porovnanie efektov D-ribavirínu a L-ribavirínu (vyjadrené ako percentá aktivovanej kontroly) na úroveň IL-2, TNFa, IFN-γ, IL-4 a IL-5 sú zobrazené na obr. 13 a 14.

V ďalšom súbore experimentov boli určované efekty L-ribavirínu na zápalovú reakciu na dinitrofluórbenzén. Výsledky týchto experimentov sú uvedené na obr. 15.

Syntéza

Zlúčeniny podľa tohto vynálezu sa môžu vyrábať syntetickými metódami, ktoré sú individuálne dobre známe odborníkom v odbore. Všeobecne, zlúčeniny podľa tohto vynálezu sú syntetizované kondenzáciou príslušných nukleosidových báz s nevyhnutným cukomým syntónom pri vzniku chránených L-nukleosidov, ktoré ďalšou manipuláciou a odchránením cukomých hydroxylov umožnia na záver vzniknúť nukleosidovým analógom, majúcim požadovanú ribofuranosylovú jednotku s L-konfiguráciou.

Počas chemickej syntézy rôznych prípravkov podľa tohto vynálezu bude odborník v odbore schopný uskutočniť, tento vynález bez nutnosti zbytočného experimentovania. Odborník v odbore predovšetkým rozozná rôzne kroky, ktoré by bolo treba uskutočniť, k zavedeniu substituentov do požadovanej polohy cukornej jednotky. Okrem toho, odborník v odbore rozozná v rámci syntézy príslušné chemické kroky, ktoré sa vykonajú kvôli ochrane funkčných skupín, ako sú napríklad hydroxyl alebo aminoskupina, rovnako ako odchránenie týchto funkčných skupín.

Vynález je ďalej definovaný odkazmi na nasledujúce príklady, ktoré sú uvažované ako ilustratívne a nie ako limitujúce. Malo by byť jasné, že pre odborníka v odbore tieto príklady nie sú limitujúcimi a že môžu by uskutočnené rôzne zmeny detailov bez toho, aby bol prekročený rozsah a rámec tohto vynálezu.

Zlúčeniny podľa tohto vynálezu môžu byť pripravené v súlade s dobre známymi postupmi v odbore. Osobitne užitočné sú nasledujúce syntetické schémy.

Schéma 1: Syntéza ribofuranosylových (Rl, R4, R5, R7 a R8 sú vodíky, R2, R3 a R6 sú hydroxyly) nukleosidov vzorca (II): Triazol L-ribofuranosylnukleosidy boli pripravené kondenzačnou reakciou katalyzovanou kyselinami (Sato T. et al., Nippon Kagaku Yasshi, 81, 1440, 1960). Triazoly 1 boli zmiešané s 1,2,3,5-tetra-O-acetyl-L-ribisou 2 a katalytickým množstvom bis(p-nitrofenyl)fesfátu a zahrievané na 160 - 165 °C 30 minút pri zníženom tlaku, čím vznikli požadované nukleosidy, ktoré ďalším odchránením poskytli triazol L-ribonukleosidy 3 vzorca (II).

Schéma 1

Schéma 2: Syntéza L-ribofuranosylových (Rl, R4, R5, R7 a R8 sú vodíky, R2, R3 a R6 sú vodíky) nukleosidov vzorca (III): Triazol, pyrazol a ďalšie 5-členné heterocyklické L-ribofuranosylové nukleosidy podľa tohto vynálezu boli pripravené s využitím Vorbruggnovho postupu zahŕňajúceho reakciu heterocyklu 4 s chlortrimetylsilanom pri vzniku silylovaného intermediátu, ktorý dáva kondenzáciou s chránenou ribôzou 5 v prítomnosti SnCl₄ v inertnom rozpúšťadle požadované nukleosidy 6. Po kondenzácii sú produkty odchránené konvenčnými metódami známymi odborníkom v odbore za vzniku zlúčenín všeobecného vzorca (ΠΙ).

OBz

30, 1229-1233,1993) a príslušné bázy pomocou postupu analogického k metóde opísanej v schéme 4.

Schéma 2

Väčšina zlúčenín vzorca (III) môže byť pripravená s využitím uvedenej kondenzácie. Požadovaná 1,2,3,5-tetra-O-acetyl-L-ribóza a l-O-acetyl-2,3,5-tri-O-benzoyl-L-ribóza boli pripravené podľa opisu v príklade 2 a v príklade 13. Heteromonocyklické bázy sú komerčne dostupné od firmy Aldrich, Fluka, ICN, Acros, Alfa, Lancaster a TCI America alebo boli pripravené podľa opísaných postupov, ktoré sú dostupné v literatúre (Robins R. K., et al., Nucleosides & Nucleotides, 13, 17-76, 1994). Príprava pyrrolových, pyrazolových a ďalších typov triazolových L-nukleosidov v Chemistry of Nukleosides and Nukleotides, editor Leroy B. Townsend, New Zork, Plénum Press, 3, 1-105, 1994. Rôzne imidazolové L-nukleosidy boli pripravené podľa opísaných metód prípravy D-nukleosidov (Shaw G., v Chemistry of Nukleosides a Nukleotides, Editor Leroy B. Townsend, New Zork, Plénum Press, 3,263-420,1994).

Schéma 3: Zlúčeniny vzorca (I) sa môžu získať, reakciou heterocyklov 7 s L-ribózou 5 podľa Vorbruggenovej procedúry (Niedballa U. et al., J. Org. Chem., 39, 3654, 1974), opísané skôr na prípravu zlúčenín všeobecného vzorca (III).

Schéma 3

C-Nukleosidy (kde A je uhlík vo vzorcoch (I) a (III)) s L-konfiguráciou boli pripravené podľa postupu opísaného na prípravu ich zodpovedajúcich C-nukleosidov s D-konfiguráciou (Watanabe K. A., v Chemistry of Nukleosides and Nukleotides, editor Leroy B. Townsend, New Zork, Plénum Press, 3, 421-535, 1994).

Schéma 4: Príprava L-arabinofuranosyl nukleosidov (R_b R₂,R.4, R5 a R₈ sú vodíky, R₃, R<, a R₇ sú hydroxyly): -anoméry arabynosylových L-nukleosidov vzorca (I)-(III) môžu byť pripravené reakciou 2,3,5-tri-O-benzyl-L-arabinofuranosylbromidu (9, Baker R. et al., J. Org. Chem., 26, 4605-4609, 1961) a trimetylsilylderivátu báza za vzniku interme-diátu L-nukleosidu (10). Odstránenie chrániacej skupiny z 10 by malo poskytnúť β-L-arabinofuranosylové nukleosidy. V prípade pyrrol b-L-arabinonukleosidov bola použitá glykosylácia sodnej soli (Revankar G. R., et al., Nukleosides & Nukleotides, 6, 261-264, 1987).

Schéma 4

Schéma 5: Príprava L-xylofuranosyl nukleosidov (R_b R₃₎ R4, R₅ a R₇ sú vodíky, R₂, R₆ a R₈ sú hydroxyly): B-anoméry xylofuranosyl l-nukleosidov vzorca (l)-(III) môžu byť pripravené z l,2-di-O-acetyl-3,5-di-O-benzyl-L-xylofuranosy (11, Gosse-lin G. et al., J. Heterocyclic Chem.,

Schéma 5

Schéma 6: Príprava L-2'-deoxyribofuranosyl nukleosidov (R_b R₂, R4, R₅R₇ a R₈ sú vodíky, R₃ a R_Ď sú hydroxyly): β-anoméry 2'deoxyribofuranosyl L-nukleosidov vzorca (l)-(lll) môžu byť pripravené reakciou 3',5’-di-O-p-toluyl-2'-deoxy-erytro-B-L-pentafuranosyl chlorid (13) (Smejkal J et al., Collect. Cyech. Chem. Commun. 29, 2809-2813, 1964) so silylderivátom heterocyklov v prítomnosti Bronstedovej kyseliny za vzniku výlučne β-izomérov (14) v dobrom výťažku (Fujimori S et al., Nucleosides & Nucleotides, 11,341-349, 1992; Aoyama H., Bull. Chem. Soc., 60, 2073, 1987). Rovnaké B-L-2' deoxyribofuranosyl nukleosidy boli tiež pripravené reakciou chlórocukru (13) so sodnou soľou bázy (Kazimierczuk Z. et al., J. Amer. Chem. Soc, 106, 6379-6382, 1984) v suchom acetonitrile. Intermediát 14 po reakcii s metanolickým amoniakom dáva požadované B-L-2'-deoxyerytropentofuranosyl nukleosidov.

Schéma 6

Schéma 7: Príprava L-3'-deoxyribofuranosylnukleosidov (R₁,R₃,R₄,R₅,R^,R₇ a R₈ sú vodíky, R, a R₆ sú hydroxyly): B-anoméry 3'-deoxyribofuranosyl L-nukleosidy vzorca (I)-(III) môžu byť pripravené reakciou 1,2-di-O-acetyl-5-0-benzoyl-3-deoxy-L-erytropentózy (15: so silyderivátom heterocyklov v prítomnosti Lewisovej kyseliny za vzniku B-izomérov (16), ktoré po odstránení s metanolickým amoniakom poskytuje B-L-3' deoxyerytropentofuranosyl nukleosidov. Rovnaké zlúčeniny by mali byť pripravené reakciou zodpovedajúceho 1-chlórderivátu (15) so sodnou soľou heterocyklických báz, ako v prípade 2'-deoxy L-nukleosidov opísaných v schéme 6.

AcO

báza

Schéma 7

Schéma 8: Príprava L-2’,3’-dideoxyribofuranosyl nukleosidov (R_b R₂, R₃, R4, R₅, R₇ a R₈ sú vodíky, R_Ď je hydroxyl): β-anoméry 2',3'-dideoxyribofuranosyl nukleosidov vzorcov (I)-(III) môžu byť pripravené reakciou zodpovedajúcich 5'-O-trifenyImetyl-2',3'-bis(metánsulfonát)-B-Lribo-furanosyl nukleosidov (17) s hydrogenteluridom sodným (Clivé D. L. et al., J. Org. Chem., 61, 7426-7437, 1996) v CH₃CN pri laboratórnej teplote. Záverečné odstránenie tritylovej skupiny z (18) za miernych podmienok poskytuje 2',3'-dideoxyribofuranosyl B-L-nukleosidy.

Schéma 8

Okrem toho sú známe substituované cukry ako 1 -bróm-2-deoxy-2-fluór-2,6-O-benzoyl-L-arabinofuranóza (Ma T. et al., J. Med. Chem., 39, 2835-2843, 1996) a ďalšie modifikované cukry s L-konfiguráciou v U. S. Patent 5,473,063, WO 96/13512, WO96/13498, WO96/22778, WO95/20595, U. S. 5,473,063, U. S. 5,567,688, Walczak K. et al., Monatsh. fur Chemie, 123, 349-354 (1992), Wengél J. et al., J. Org. Chem., 56, 3591-3594 (1991), Genu-Dellac C. et al. Tetrahedron Letts., 32, 79-82 (1991) a Czemecki S. et al., Synthesis, 783 (1991). Okrem toho bola opísaná príprava modifikovaných cukrov a nukleosidov D-konfigurácic v U. S. Patent 5,192,749, WO 94/ 22890, Uteua V. et al., Tetrahedron, 49, 8579-8588 (1993), Thrane H. et al., Tetrahedron, 51, 10389-10403 (1995), Yo-shimura Y. et al., Nucleosides & Nucleotidcs, 14, 427-429 (1993), Lawrence A. J. et al., J. Org. Chem., 61, 9213-9222 (1996), Ichikawa S. et al., J. Org. Chem., 62, 1368-1375 (1997), EP 0 457 326 Al, U. S. Patent 3,910,885, WO 96/13498 a Karpeisky M. Y. et al., Nucleic Acids. Res. Symposium Šerieš, 9, 157, (1981). Použitím syntetických postupov (schém), ktoré boli opísané skôr na prípravu D-nukleosidov, môžu byť tiež pripravené L-nukleosidy. Ďalšie zlúčeniny v rámci tohto vynálezu môžu byť syntetizované s využitím tu uvedených schém, rovnako ako s využitím konkrétnych príkladov ďalších uvedených schém. Okrem tu uvedených skutočností môže odborník v odbore ľahko rozoznať, ako možno pripraviť zlúčeniny podľa tohto vynálezu aplikáciou dobre známych metód v odbore, ako napríklad tých, ktoré sú opísané v Nucleic Acid Chemistry, Improved and New Synthetic Proce-dures; Methods and Techniques, editor Leroy B. Townsend a R. Stuart Tipson, John Wiley & Sons, New York (1978-1991), Chemistry of Nucleosides and Nucleotides, editor Leroy B. Townsend, New York, Plénum Press (1988-1994) a Nucleosides and Nucleotides as Antitumor and Antiviral Agents, editor Chung K. Chu a Dávid C. Baker, New York, Plénum Press (1993. Vhodné metódy na substitúciu v rámci cukorného skeletu nárokovaných zlúčenín sú známe odborníkom v odbore a sú opísané v rôznych publikáciách vrátane: U. S. Patent 5,559, 101, U. S. Patent 5,192,749, U. S. Patent 5,473,063, U. S. Patent 5,565,438. Vhodné metódy prípravy rôznych heterocyklických zlúčenín a ich substitúcie sú opísané v Chemistry of Nucleosides and Nucleotides, editor Leroy B. Townsend, New York, Plénum Press, 2, 161-398 (1991) a v Chemistry of Nucleosides and Nucelotides, editor Leroy B. Townsend, New York, Plénum Press, 3, 1-535 (1994).

Príklady uskutočnenia vynálezu

Vynález bude ďalej ilustrovaný nasledujúcimi príkladmi, kde tučné čísla zodpovedajú označeniu v obr. 1-12.

Príklad 1

-O-Metyl-2,3,5-tri-O-acetyl-B-L-ribofuranóza (19)

L-Ribóza (15,0 g, 100 mmol) bol rozpustený v suchom metanole (200 ml) a ochladený na 0 °C. Potom bol pomaly pridaný ochladený roztok H₂SO₄ (2 ml) a reakčná zmes sa miešala pri teplote do 20 °C 12 h pod argónovou atmosférou. Potom sa pridalo 75 ml suchého pyridínu a zmes sa odparila do sucha. Potom sa pridalo 100 ml suchého pyridínu a odparilo sa pri zníženom tlaku na olejový zvyšok. Zvyšok bol rozpustený v 150 ml suchého pyridínu a nechaný na reakciu s 50 ml acetanhydridu pri 0 °C pod argónovou atmosférou. Potom bol pridaný TEA (41 ml), roztok sa miešal 1 h pri 0 °C a potom 36 h pri laboratórnej teplote a potom odparený do sucha. Zvyšok bol rozpustený v 200 ml vody, pomaly sa pridal tuhý NaHCO₃ až sa pH roztok upravil na 7. Vodná zmes sa extrahovala s 250 ml CH₂C1₂, premytá s vodou (150 ml) a soľným roztokom (100 ml), sušená a koncetrovaná. Olejový zvyšok bol sfiltrovaný na lôžku silikagélu (200 mg), premytý zmesou CH₂C1₂: EtOAc (8 : 2, 1000 ml). Filtrát bol odparený a olejový zvyšok sa použil do ďalšej reakcie.

Príklad 2

1.2.3.5- Tetra-O-acetyl-B-L-ribofuranóza (2)

Sirup (19) (29,0 g, 100 mmol) z predchádzajúcej reakcie bol odparený spoločne so suchým toluénom (2 x 100 ml) a sušený cez noc nad pevným NaOH vo vákuu pri izbovej teplote. Suchý sirup bol rozpustený v ľadovej kyseline octovej (150 ml) a ochladený na 0 °C v argónovej atmosfére. K tomuto ochladenému roztoku sa najprv pridal acetanhydrid (35 ml) a potom veľmi pomaly 10 ml H₂SO₄ počas 15 min. Reakčná zmes sa miešala počas noci pri laboratórnej teplote a za miešania sa naliala do 200 g ľadu. Zmes sa extrahovala s CHC1₃ (200 ml) a roztokom soli (150 ml), organická vrstva sa sušila na Na₂SO₄ a odparila sa dosucha. Získal sa tým sirup (30 g) (94 %), ktorý bol dostatočne čistý na glykosylačné reakcie.

Príklad 3A

Metyl 1 -(2,3,5-tri-O-acetyl-B-L-ribofuranosyl)-l ,2,4-triazol-3-karboxylát (20)

Zmes metyl l,2,4-triazol-3-karboxylátu (0,64 g, 5 mmol),

1.2.3.5- tetra-Ó-acetyl-B-L-ribofuranosy (2) (1,5 g, 4,72 mmol) a bis(p-nitrofenyl)fosfát (20 mg) sa umiestnila do hruškovitej banky a dala sa do predhriateho oleja s teplotou 160 - 165 °C. Banka bola spojená s vodnou vývevou a 25 min. udržiavaná pri teplote 160 - 165 °C pod zníženým tlakom. Reakčná zmes bola vyňatá, ochladená a nariedená s EtOAc (150 ml) a nasýteným roztokom NaHCO₃ (100 ml). Produkt bol extrahovaný do EtOAc. Organický extrakt sa premyl vodou (100 ml), nasýteným roztokom soli (50 ml), sušil sa a odparil do sucha. Zvyšok sa získal čistením flash chromatografiou na silikagéli s využitím CHC1₃—>EtOAc ako eluentu. Čisté frakcie sa zbierali a odparili do sucha za vzniku 1,2 g (66 %) čistého produktu: 'H NMR (CDC1₃) 2,10 (3 s, 9H, 3 COCH₃),3,98 (s, 3H, OCH₃), 4,22 (m, 4H), 4,46 (m, 2H), 5,54 (t, IH), 5,76 (m, IH), 6,04 (d, IH, C,H) a 8,38 (s, IH, C₃H). Anál, sčítané pre C₁₅H₁₉N₃O₃₉ (385,22): C, 46,75, H, 4,97, N, 10,91. Nájdené: C, 46,82, H, 4,57, N, 10,71.

Príklad 3B

-b-L-Ribofuranosyl-1,2,4-triazol-3-karboxamid (21)

Substrát (20) (1,1 g) sa rozpustil v CH₃OH/NH₃ pri teplote 0 °C a umiestnil v kovovej bombe. Bomba bola uzavretá a miešala sa 18 h pri laboratórnej teplote. Potom sa bomba ochladila, otvorila a odparila do sucha. Zvyšok sa prekryštalizoval z malého množstva etanolu. Produkt vykryštalizoval, ale pri filtrácii kryštály absorbovali vodu a menili sa na pastu. Kryštalizácia sa niekoľkokrát opakovala. Nakoniec sa celá látka prekryštalizovala zo zmesi metanol/etanol. Bezfarebné kryštály sa sfiltrovali, premyli metanolom a sušili vo vákuu. Filtrát sa opäť odparil a odstavením poskytol ďalšie kryštály. Celkový výťažok 0,5 g (72 %), teplota topenia: 177 - 179 °C, {a}_D = +38,33 (c = 3 mg/ml H₂O), D forma Ribavirínu {a}_D -36,0 (c = 3,0 mg/ml H₂O), ^lH NMR (Me₂SO-d₆) 3,46 (m, 1H, C,H), 3,60 (m, 1H, C₅H), 3,92 (q, 1H, C₄H), 4,12 (q, 1H), 4,34 (q, 1H), 4,88 (t, 1H, C₅OH), 5,20 (d, 1H), 5,58 (d, 1H), 5,80 (d, lh, C,H),

7,60 (bs, 1H, NH), 7,82 (bs, 1H, NH) a 8,82 (s, 1H, CjH). Anál, sčítané pre C₈H_I2N₄O₅ (244,20): C, 39,34, H, 4,95, N, 22,94. Nájdené: C, 39,23, H, 4,97, N, 22,91.

Príklad 4 2,3-O-izopropylidén-L-ribóza (22)

Ku miešanej suspenzii L-ribózy (30,0 g, 260 ml) v 200 ml suchého acetónu sa pri laboratórnej teplote pridal jd (1,27 g, 10 mmol) pod argónovou atmosférou. Reakčná zmes sa miešala 1 h (roztok sa počas tejto doby stal homogénnym) a potom bola zastavená pomocou roztoku tiosulfátu sodného (1 M). Roztok sa odparil do sucha. Zvyšok sa rozpustil v 250 ml CH₂C1₂, sušil nad MgSO₄, sfiltroval a pevná látka sa premyla so 150 ml CH₂C1₂. Spojené filtráty sa odparili do sucha. Zvyšok sa umiestnil na vrchol stĺpca silikagélu (8 x 116 cm) naplneného s CHC1₃. Kolóna sa evaluovala s CHClj (500 ml), CHC1₃ : EtOAc (9 : 1, 1000 ml) a CHClj : EtOAc (7 : 3, 1500 ml). Čistý produkt, eluovaný v CHC1₃ : EtOAc (7 : 3), sa zbieral a odparil do sucha za vzniku 34,5 g (90 %). Olejový produkt sa samotný použil do ďalšej reakcie. ‘H NMR (CDCIj) 1,30 a 1,38 (2s, 6H, izopropylidén CH₃), 3,70 (m, 3H), 4,08 (m, 1H), 4,38 (m, 1H), 4,55 (d, 1H), 4,81 (d, 1H) a 5,38 (m, 1H).

Príklad 5 l-Deoxy-l-hydrazinyl-2,3-0-izopropylidén-L-ribóza (23)

Roztok 2,3-O-izopropylidén-L-ribózy 22 (34,5 g, 182 mmol) v absolútnom metanole (200 ml) sa prikvapkával roztok bezvodného hydrazinu (42,0 g, 1313 mmol) v 100 ml bezvodného metanolu počas 30 min. pri laboratórnej teplote pod argónovou atmosférou. Takmer bezfarebný roztok sa miešal pri laboratórnej teplote a za bezvodných podmienok 18 h. Roztok sa odparil vo vákuu za vzniku bezfarebného sirupu. Sirup sa opakovane odparil spoločne s absolútnym metanolom (5 x 100 ml). Vzniknutý sirup sa zohrial na 70 °C na vákuovej pumpe (0,1 tor) a potom sa udržiaval pri rovnakom tlaku 12 h. Výťažok bol 35 g (95 %). Tento materiál sa použil do ďalšej reakcie bez následného čistenia.

Príklad 6 5-Amino-4-kyano-l-(2',3'-0-izopropylidén-í3-L-ribofuranosyl)pyrazol (24)

Roztok 1 -deoxy-1 -hydrazinyl-2,3-O-izopropylidén-L-ribózy (23) (16,3 g, 79,90 mmol) v absolútnom etanole (1200 ml) sa prefúkaval stálym prúdom argónu 30 min. Podobný prefuknutý roztok (etoxymetylén)malonitrilu (10,37 g, 85 mmol) v absolútnom etanole (100 ml) sa pridal počas 1 h po kvapkách k rýchle miešanému roztoku pri laboratórnej teplote. Roztok sa miešal pod argónovou atmosférou ďalších 30 min. a potom sa zahrieval k refluxu 12 h. Oranžový roztok sa ochladil na izbovú teplotu a odparil do sucha vo vákuu. Tento materiál sa rozpustil v etylacetáte (100 ml) a potom sa zmiešal s 50 g silikagélu. Zmes sa odparila do sucha vo vákuu a prášok, ktorý vznikol odparením, sa umiestnil na vŕšok kolóny (6 x 30 cm) silikagélu (500 g) plnenej za sucha. Kolóna sa evaluovala s gradientom CH₂Cl₂-->EtOAc. Frakcie majúce čistý produkt sa zliali dohromady a odparili za vzniku peny. Výťažok 17 g (76 %), 'H NMR (CDCIj) 1,30 a 1,52 (2s, 6H, izopropylidén CH₃), 3,86 (m, 2H, C₅h), 4,40 (1H, C₄h), 4,80 (bs, 2H, NH₂), 5,0 (d, 1HÔ, 5,20 (m, 1H), 5,80 (d, lh, C_tH) a 7,54 (bs, 1H, C₃H). Anál, sčítané pre C|₂H|₆N₄O₄ (280,28): C, 51,43, H, 5,75, N, 19,99. Nájdené: C, 51,20, H, 5,63, N, 19,98.

Príklad 7

5-Amino-l -(b-L-ribofuranosyl)pyrazol-4-karbonitril (25)

Roztok 5-amino-4-kyano-1 -(2',3 '-O-izopropylidén-B-L-ribofuranosyl) pyrazolu (24) (4,6 g, 16,43 mmol) v 90 % trifluóroctovej kyseline (30 ml) sa miešal 4 h pri laboratórnej teplote. Reakčná zmes sa odparila do sucha a zvyšok sa odparil spoločne s metanolom (3 x 35 ml). Zvyšok sa samotný použil bez ďalšieho čistenia do nasledujúcej reakcie.

Príklad 8

5-Amino-1 -(β-L-ribofuranosyl)pyrazol-4-karboxamid (26)

K roztoku 25 (4,60 g) v hydroxide amónnom (35 ml) sa pridal 30 % peroxid vodíka (2 ml). Zmes sa miešala v tlakovej fľaši pri laboratórnej teplote 18 h, potom sa tlaková fľaša ochladila, opatrne otvorila a prchavé látky sa odparili do sucha. Zvyšok sa odparil spoločne s etanolom (3 x x 20 ml). Surový produkt sa kryštalizoval zo zmesi etanol/voda za vzniku 3,5 g čistej zlúčeniny (71 %). 'H NMR (DMSO-d₆) 3,57 (m, 2H, C₅CH₂), 3,86 (q, 1H, C₄H), 4,11 (q, 1H, CjH), 4,43 (q, 1H, C₂OH), 5,63 (d, 1H, J = 3,99 Hz, CjH), 6,51 (brs, 2H, NH₂), 6,71 a 7,26 (2 brs, 2H, CHNH₂) a 7,69 (s, 1H, C₃H). Anál, sčítané pre Ο>Η,₄Ν₄0₅ (258,231: C, 41,86, H, 5,46, N, 21,69. Nájdené: C, 41,57, H, 5,40, N, 21,61.

Príklad 9

5-Amino-1 -(2',3'-O-izopropylidén-B-ribofuranosyl)pyrazol-3,4-dikarbonitril (27)

Roztok tetrakyanoetylénu (24,32 g, 190 mmol) v absolútnom etanole (100 ml) sa pridal po kvapkách k miešanému roztoku l-deoxy-l-hydrazinyl-2,3-O-izopropylidén-L-ribózy (223,0 g, 113,0 mmol) c 100 ml etanolu pri 0 °C počas 30 min. Reakčná zmes sa miešala pri teplote ľadového kúpeľa ďalšie 2 h a potom sa miešala 15 h pri laboratórnej teplote. Hnedý roztok sa sfiltroval a odparil do sucha. Zvyšok sa rozpustil v MeOH (50 ml), absorboval na silikagél (90 g) a umiestnil na vrchol kolóny silikagélu (10 x x 25 cm) naplnenej s CH₂C1₂. Kolóna sa evaluovala s CH₂Cl₂/EtOAc (10 : 1, v/v), homogénne frakcie sa zmiešali a odparili dosucha. Zvyšok vo forme peny sa kryštalizoval z etanolu a po dlhom odstavení pri laboratórnej teplote sa získalo 15 g (44 %: čistej zlúčeniny 27, teplota topenia, 'H NMR (DMSO-d₆ 1,31 a 1,48 (2s, 6H, izopropylidén CH₃), 3,29 (m, 2H, C₅CH₂), 4,13 (m, 1H, C₄H), 4,83 (m, 1H, CjH), 4,97 (t, 1H, C₅H), 5,24 (m, 1H, C₂H), 6,12 (s, 1H, C|H), 7,65 (s, 2H, NH₂). Anál, sčítané pre C13H15N5O4 (305,29!: C, 51,14, H, 4,95, N, 22,94. Nájdené: C, 51,20, H, 5,04, N, 22,61.

Príklad 10

5-Amino-l-B-L-ribofuranosylpyrazol-3,4-dikarbonitril (28)

Suspenzia 5-amino-l-(2',3'-O-izopropylidén-B-L-ribofuranosyl)pyrazol-3,4-dikarbonitrilu (4,6 g, 15,0 mmol) v 90 % TFA/voda (50 ml) sa miešala 12 h pri laboratórnej teplote. Rozpúšťadlo sa odparilo a zvyšok sa odparil spoločne s EtOH (3 x 50 ml). Svetlohnedý zvyšok sa použil bez ďalšieho čistenia.

Príklad 11 5-Amino-l-B-L-ribofuranosylpyrazol-3,4-dikaboxamid (29)

TFA soľ 5-amino-l-B-L-ribofuranosylpyrazol-3,4-dikarbonitrilu (28) (2,60 g, 10,0 mmol) sa rozpustila v kone. NH4OH (28 %, 100 ml) a nechala sa reagovať s H₂O₂ (30 %, 15 ml). Reakčná zmes sa miešala 12 h pri laboratórnej teplote v tlakovej fľaši a potom sa odparila do sucha. Zvyšok sa odparil spoločne s metanolom (3 x 50 ml) a surový produkt sa kryštalizoval zo zmesi EtOH/voda za vzniku 2,0 g (68 %) látky 29:b.t.:x °C, *H NMR (DMSO-d₆)

3,60 (m, 2H, C₅CH₂), 3,87 (m, IH, C₄H), 4,18 (m, IH, C₃H), 4,54 (m, IH, C₂H), 4,91 (t, IH, C₅OH), 5,03 a 5,38 (2d, 2H, C₂.₃OH), 5,69 (d, IH, CjH), 6,99 (brs, 3H, NH₂ a CONH(H)), 7,72 a 7,78 (2s, 2H, CONH₂), 9,65 (d, IH, CON(H)H). Anál, sčítané pre C₁₀H₊₅N₅O₆(301,26): C, 39,87, H, 5,03, N, 23,25. Nájdené: C, 39,72, H, 5,40, N, 23,61.

Príklad 12

Dímetyl l,2,3-triazol-4,5-dikarboxylát (30)

K miešanej suspenzii azidu sodného (5,03 g, 77,39 mmol) v 120 ml DMF sa prikvapkával pri 0 °C počas 30 min. roztok demetyl acetylendikarboxylátu (10,0 g, 70,36 mmol) v 100 ml DMF. Po 30 min. sa rozpúšťadlo odstránilo vo vákuu pri 30 °C za vzniku purpurovo-hnedej tuhej látky. Tuhá látka sa dvakrát premyla éterom a extrahovala do vody (100 ml). Vodný roztok sa okyslil s kone. HC1 na pH 2. Vodná vrstva sa najprv extrahovala so 100 ml éteru a potom so 100 ml chloroformu. Spojené organické vrstvy sa odparili za vzniku svetločervenú sfarbenej tuhej látky s teplotou topenia 128 - 130 °C. Tuhá látka sa premyla horúcim hexánom kryštalizovala z benzénu: výťažok 11,0 g (85 %); 'H NMR (CDC1₃) 4,00 (s, 6H), 11,87 (brs, IH, NH).

Príklad 13 l-0-Acetyl-2,3,5-tri-0-benzoyl-B-L-ribofuranóza (5)

K roztoku L-ribózy (25,0 g, 166,66 mmol) v 300 ml metanolu sa pridalo 25 ml nasýteného roztoku metanolického chlorovodíku a zmes sa miešala pri laboratórnej teplote 6 h. Reakcia sa ukončila po 6 h na základe sledovania na TLC s využitím CH₂Cl₂/MeOH 9 : 1. Po ukončení reakcie sa pridal pyridín (30 ml) a odparili sa rozpúšťadlá. Zvyšok sa rozpustil v suchom pyridíne (200 ml) a dichlórmetáne (150 ml) a roztok sa ochladil na 0 °C. Potom sa pridával po kvapkách benzoylchlorid (96,26 ml, 830,12 mmol) a zmes sa miešala počas noci pri laboratórnej teplote. TLC s využitím hexan/etylacetátu (7 : 3) ukázala ukončenie reakcie. Rozpúšťadlá sa odparili a zvyšok sa rozpustil v 300 ml CHC1₂, premyl s 200 ml vody, 200 ml nasýteného roztoku NaHCO₂ a sušil nad bezvodným Na₂SO₄. Po odparení CHC1₃ sa zvyšok odparil s toluénom za vzniku olejovitého zvyšku. Zvyšok sa rozpustil v zmesi 200 ml AcOH, acetáhydridu (85,0 ml, 770,9 mmol) a kyseliny sírovej (4,46 ml, 83,29 mmol). Reakčná zmes sa miešala počas noci pri laboratórnej teplote, pričom TLC (hexan/etylacetát 7 : 3) ukázala tejto dobe ukončenie reakcie. Rozpúšťadlá sa odparili vo vákuu a zvyšok sa odparil s toluénom. Hnedý zvyšok sa trituroval s EtOH za vzniku svetlohnedých kryštálikov. Filtrácia pevnej látky a rekryštalizácia z EtOH poskytla 40,5 g l-O-acetyl-2,3,5-tri-O-benzoyl-L(+)-ribofuranosy (48,0 %) vo forme bielych kryštálov, teplota topenia: 125 - 128 °C, ’H NMR (CDC13) 4,49 (m, IH, C₅H), 4,77 (m, 2H. C₄H a C₅H), 5,80 (d, IH), 5,93 (m, IH, C₂H), 6,43 (d, 1 H, J_1/2 = 1,5 Hz) a 7,30-8,09 (m, 15H, PhH).

Príklad 14

Dimetyl 2-(2',3',5'-tri-O-benzoyl-B-L-ribofuranosyl)-1,2,3-triazol-4,5-dikarboxylát (31)

Zmes suchého dimetyl l,2,3-triazol-4,5-dikarboxylátu (3,70 g, 20,0 mmol) hexametyldisilazanu (HMDS, 60 ml) a (NH₄)₂SO₄(0,l g) sa zahrievala pod refluxom (olejový kú peľ 140 °C) 12 h s vylúčením vzdušnej vlhkosti. Prebytok HMDS sa odstránil destiláciou vo vákuu za vzniku trimetylsilyl derivátu, ktorý sa rozpustil v bezvodnom CH₃CN (100 ml).

K pripravenému číremu roztoku sa pridala 1-O-acetyl-2,3,5-tri-O-benzoyl-L-ribofuranosy (10,12 g, 20 mmol) a zmes sa miešala 10 min. K miešanému roztoku sa pridal trimetylsilyltrifluórmetánsulfonát (4,6 ml, 26,0 mmol) a v miešaní sa pokračovalo 12 h pri laboratórnej teplote. Reakčná zmes sa odparila a zvyšok sa rozpustil v 500 ml CH₂Cl₂. Organická vrstva sa premyla postupne s vodným nasýteným roztokom NaHCO₃ (3 x 100 ml), nasýteným roztokom NaCL (3 x 100 ml) a vodou (3 x 50 ml) a sušila sa nad Na₂SO₄. Roztok sa odparil za vzniku 12,0 g (95 %) derivátu 31. 'H NMR (DMSO-d₆) 3,88 (s, 6H, 2 OCH₃), 4,65 (m, 2H, C_SH), 5,01 (m, IH, C₄H), 6,10 (, m, IH, C₃H), 6,32 (m, IH, C₂H), 6,88 (d, IH, C,H, J,.₂= 2,75 Hz) a 7,45-7,95 (m, 15H, PhH).

Príklad 15

2-B-L-Ribofuranosyl-l,2,3 -triazol-4,5-dikarboxymid (32)

Zlúčenina 31 (6,0 g, 9,5 mmol) sa rozpustila v zmesi MeOH/NH₃ (suchý MeOH nasýtený s bezvodným NH₃ pri 0 °C, 60 ml) a umiestnila sa do oceľovej reakčnej nádoby. Nádoba sa zahrievala 16 h na 95 °C. Potom sa ochladila, opatme otvorila a NHj sa nechal odpariť pri izbovej teplote. MeOH sa odparil do sucha a zvyšok sa trituroval s horúcim toluénom (3 x 50 ml) a sfiltroval. Hnedý zvyšok sa kryštalizoval z vodného EtOH (95 %) za vzniku 2,40 g (89 %) látky 32 s teplotou topenia 210 - 212 °C. ’H NMR (DMSO-d₆) 3,45-3,59 (m, 2H, C₅H), 3,98 (m, IH, C₄H), 4,25 (m, IH, C₃H), 4,54 (m, IH, C₂H), 4,78 (t, IH, C₅OH, D₂O vymeniteľný), 5,27 a 5,67 (2d, 2H, C₂',₃OH, D₂O vymeniteľný), 5,89 (d, IH, J,' ,₂’=3,85 Hz, C.H), 8,05 a 9,05 (2 brs, 4H, 2 CONH₂) Anál, sčítané pre C₉H₁₃N₅O₆ (287,231: C, 37,63, H, 4,56, N, 24,38.

Príklad 16 l-(2',3',5'-Tri-benzoyl-B-L-ribofuranosyl)pyridin-4-ón-3-karboxamid (33)

Ku zmesi hexametyldisilazanu (50 ml, 239,77 mmol) a chlórtrimetylsilanu (1,0 ml, 21,43 mmol) sa pridal pyridin4-ón-3-karboxamid (1,38 g, 10,0 mmol) (pripravený podľa postupu: W. C. J. Ross, J. Chem. Soc., C, 1816 (1966), W. Herzz a D. R. K. Murty, J. Org. Chem., 26, 122, 1961). Zmes sa 2h refluxovala za miešania a potom sa vo vákuu odparila do sucha a potom ďalej 2 h sušila vo vysokom vákuu pri 60 °C. Suchový gumový zvyšok sa suspendoval v čerstvom destilovanom 1,2-dichlóretánu (50 ml) a tejto suspenzii sa pridala l-0-acetyl-2,3,5-tri-0-benzoyl-L-ribofuranóza (5,06 g, 10,0 mmol) a čerstvo predestilovaný SnCl₄ (1,0 ml, 8,52 mmol). Reakčná zmes sa refluxovala 1,5 h, ochladila a nariedila so 100 ml CH₂C1₂ (100 ml) a nasýteným roztokom vodného NaHCO₃ (25 ml). Zmes sa sfiltrovala cez vrstvu celitu a vrstva sa potom premyla s 20 ml CH₂C1₂. Organická fáza sa oddelila, premyla vodou až do neutrálnej reakcie a sušila nad Na₂CO₄. Organický extrakt sa odparil do sucha za vzniku gumového zvyšku. Zvyšok sa čistil flash chromatografiou na silikagéli s využitím CH₂C1₂—>EtOAc ako eluentu. Čisté frakcie sa zhromaždili a skoncentrovali za vzniku 0,50 g (9 %) látky 33 vo forme bielej peny. ’H NMR (CDC1₃) 4,94 (m, 3H, C₄H a C_SH), 6,12 (m, IH), 6,20 (m, IH), 6,32 (d, IH) a 7,20-8,30 (m, 20H).

Príklad 17

-B-L-ribofuranosylpyridín-4-on-3-karboxamid (34)

Zlúčenina 33 (0,5 g, 0,86 mmol) sa rozpustila v 50 ml suchého metanolického amoniaku a zmes sa miešala 15 h v bombe pri laboratórnej teplote. Roztok sa potom koncentroval na malý objem a ochladil na 4 °C. Kryštalický produkt sa odfiltroval a premyl studeným metanolom. Tuhá látka sa kryštalizovala z absolútneho etanolu za vzniku 0,23 g (87 %) čistého produktu, teplota topenia: 209 - 21 °C. ’H NMR (DMSO-d₆) 3,60 (m, 2H, C₅H), 3,93 (m, IH, C„H), 4,09 (m, IH, C₃H), 4,34 (m, IH, C₂H), 5,11 (m, IH, C₅OH, D₂O zameniteľný), 5,22 a 5,47 (2m, 2H, C₂' ,₃’OH, D₂O zameniteľný), 5,84 (d, IH, J,’ ,₂'=6,3 Hz, Cfl), 7,21 (m, 2H, PhH), 7,64 (m, 2H, PhH a CONH₂) a 8,44 (s, IH, CONH₂). Anal. sčítané pre C_nH_l4N₂O₆ (270, 24): C, 48,89, H, 5,22, N, 10,37. Nájdené: C, 48,89, H, 5,42, N, 10,51.

Príklad 18

2,3,5-Tri-O-benzoyl-B-L-ribofuranosyl azid (35)

Suchý chlorovodík sa prebublával cez suspenziu jemne práškovanej a sušenej l-0-acetyl-2,3,5-tri-0-benzoyl-L-ribózy (20,0 g, 39,52 mmol) v 300 ml éteru pri 0 °C až do dosiahnutia číreho roztoku (2-3 h). Zmes sa potom nechala stáť cez noc pri 0 °C. Rozpúšťadlo sa odparilo a zvyšok v tvare gumy sa postupne odparil so suchým benzénom (2 x 25 ml) a toluénom (25 ml). Zvyšok sa rozpustil v 250 ml acetónnitrile. K tomuto roztoku sa pridal azid sodný (20,0 g, 307,6 mmol) a reakčná zmes sa 2 h zahrievala k refluxu pod argónovou atmosférou. Po ukončení reakcie (sledované s TLC, hexán/etylacetát 7 : 3) sa roztok sfiltroval a odparil za vzniku olejovitého zvyšku (14,6 g) v kvantitatívnom výťažku. Produkt vznikol vo forme bielej peny sušením vo vysokom vákuu. Sušený materiál sa samotný použil na ďalšiu reakciu. ’H NMR (CDC1₃) 4,54 (m, IH), 4,76 (m, 2H), 5,57-5,58 (dd, IH), 5,68 (d, IH, J=l,65 Hz), 5,84-5,86 (m, IH) a 7,34-8,12 (m, 15H, PhH).

Príklad 19 5-Amino-l-(2',3',5'-tri-O-acetyl-B-L-ribofuranosyl)triazol-4-karboxamid (36)

N,N-Dimetylformamid (60 ml) sa pridal do studeného roztoku (0 °C) hydroxidu draselného (1,72 g, 30,7 mmol) v 10 ml vody a roztok sa miešal 10 min. pri tejto teplote. Kyanoacetamid (2,58 g, 30,68 mmol) sa pridal k tomuto roztoku a zmes sa miešala pri 0 °C až do rozpustenia pevného materiálu. K tomuto roztoku sa naraz pridal 2,3,5-tri-O-bentoyl-B-L-ribofuranosylazid (10,0 g, 20,5 mmol) a zmes sa miešala 14 h pri -5 °C. Jantárovo žltý roztok sa odparil vo vákuu (vodný kúpeľ 50 °C) za vzniku oranžovej polotuhej hmoty, ktorá sa postupne vo vákuu odparila spoločne s absolútnym etanolom (2 x 50 ml) a toluénom (3 x 50 ml) za vzniku hustej oranžovej gumy. Guma sa rozpustila v 150 ml bezvodného metanolu, potom sa pridal metoxid sodný (1 N, 25 ml) a roztok sa miešal 6 h pri laboratórnej teplote bez prístupu vzdušnej vlhkosti. Jantárovo žltý roztok sa zmiešal s ionexovým polymérom Dowex 50 X H⁺ (cca 35 ml vlhkého polyméru) a pH sa nastavilo na 6. Roztok sa sfiltroval, vrstva polyméru sa premyla a 50 ml ďalšieho metanolu a spojené fíltráty sa odparili do sucha vo vákuu (vodný kúpeľ 80 °C) za vzniku oranžovej gumy. Guma sa opakovane triturovala s etylacetátom (6 x 50 ml) a každá časť sa opäť zdekantovala až do vytuhnutia gumy na žltohnedú amorfnú tuhú látku. Belavý surový produkt 2,5 g (32 %) bol chromatograficky čistý. Po niekoľkých kryštalizáciách bol produkt obsahujúci nečistoty prevedený na acetát podľa uvedeného postupu.

Opísaný surový materiál (0,4 g, 1,54 mmol) sa rozpustil v suchom pyridíne (10 ml). Roztok sa ochladil na 0 °C pod argónovou atmosférou a nechal sa reagovať s acetánhydridom (0,95 g, 9,26 mmol). Reakčná zmes sa miešala pri laboratórnej teplote počas noci a rozložila s 1 ml metanolu. Rozpúšťadlo sa odstránilo a zvyšok sa rozpustil v 100 ml CH₂C1₂. Organická vrstva sa premyla s nasýteným roztokom NaHCO₃ (100 ml) a nasýteným roztokom soli (50 ml), sušila a odparila do sucha. Surový produkt sa čistil flash chromatografiou na silikagéli s využitím EtOAc ako eluentu. Výťažok 0,52 g (88 %), ’H NMR (CDClj) 2,12 (3s, 9H, 3 COCH₃), 4,32-4,52 (m, 3H), 5,64 (m, IH, C₃H), 5,85 (m, IH, C₂H), 6,00 (brs, 2H, NH₂), 6,32 (d, IH, C,H) a 8,73 (brs, 2H, CONH₂).

Príklad 20

5-Amino-1 -B-L(~j-ribofuranosyl triazol-4-karboxami d (3 7)

Zlúčenina 36 (0,5 g, 1,29 mmol) sa rozpustila v metanolickom amoniaku (50 ml, nasýtený pri 0 °C). Reakčná zmes sa miešala 16 h pri laboratórnej teplote a odparila do sucha. Zvyšok sa trituroval trikrát s EtOAc a tuhá látka sa kryštalizovala z minimálneho množstva suchého EtOH za vzniku bezfarebných kryštálov s teplotou topenia 159 - 161 °C. ’H NMR (DMSO-d₆) 3,40-3,52 (m, 2H, C₃H), 3,93 (m, IH, C₄H), 4,19 (m, IH, CjH), 4,46 (m, IH, C₂H), 4,74, 5,22, 5,62 (m, 3H, 3 OH, D₂O zameniteľný), 5,84 (d, IH, J-3,90 Hz, C)H), 7,95 (brs, 2H) a 9,02 (brs, 2H). Anal. sčítané pre C₈H₁₃N₅O₅(259,22): C, 37,07, H, 5,05, N, 27,02. Nájdené: C, 37,36, H, 5,14, N, 27,01.

Príklad 21 5-O-Acetyl-l-(2',3',5'-tri-O-acetyl-B-L-ribofuranosyl)triazol-4-karboxamid (38)

N,N-Dimetylformamid (40 ml) sa pridal do studeného roztoku (0 °C) hydroxidu draselného (1,16 g, 20,82 mmol) v 20 ml vody a roztok sa miešal 10 min. pri tejto teplote. Etymalonát (2,73 g, 20,82 mmol) sa pridal k tomuto roztoku a zmes sa miešala pri 0 °C až do rozpustenia pevného materiálu. K tomuto roztoku sa naraz pridal 2,3,5-tri-O-benzoyl-B-L-ribofuranosyl azid (6,76 g, 13,88 mmol) a zmes sa miešala 14 h pri -5 °C. Jantárovo žltý roztok sa odparil vo vákuu (vodný kúpeľ 80 °C) za vzniku oranžovej polotuhej hmoty, ktorá sa postupne vo vákuu odparila spoločne s absolútnym etanolom (2 x 50 ml) a toluénom (3 x x 50 ml) za vzniku hustej oranžovej gumy. Guma sa rozpustila v 150 ml bezvodného metanolu, pridal sa metoxid sodný (0,5 N, 10 ml) a roztok sa miešal 6 h pri laboratórnej teplote bez prístupu vzdušnej vlhkosti. Jantárovo žltý roztok sa zmiešal s ionexovým polymérom Dowex 50 X H⁺ (cca 35 ml vlhkého polyméru) a pH sa nastavilo na 6. Roztok sa sfiltroval, vrstva polyméru sa premyla s 50 ml ďalšieho metanolu a spojené fíltráty sa odparili do sucha vo vákuu (vodný kúpeľ 80 °C) za vzniku oranžovej gumy. Guma sa opakovane triturovala s etylacetátom (6 x 50 ml) a každá porcia sa opäť zdekantovala až do vytuhnutia gumy na žltohnedú amorfnú tuhú látku. Opísaný materiál sa rozpustil v suchom pyridíne (30 ml), pridal sa acetánhydrid (7,8 ml, 83,28 mmol) a roztok sa miešal 18 h pri laboratórnej teplote v bezvodných podmienkach. Reakčná zmes sa sfiltrovala cez krátku vrstvu Cellitu. Celitová vrstva sa premyla 50 ml čerstvého pyridinu a spojené fíltráty sa odparili do sucha vo vákuu za vzniku hnedej gumy. Guma sa rozpustila v 150 ml CH₂C1₂. Organická vrstva sa premyla nasýteným roztokom NaHCO₃ a nasýteným roztokom soli (50 ml), sušila a odparila do sucha. Surový produkt sa čistil flash chromatografiou na silikagéli s využitím CH₂Cl₂->EtOAc ako eluentu. Čisté frakcie sa spojili a odparili za vzniku 1,5 g, (42 %) čistého produktu 38. 'H NMR (CDClj) 2,14 (3s, 9H, 3 COCHj), 2,60 (s, 3H, COCHj), 4,15-4,58 (m, 3H, C₄H a C₅H), 5,62 (m, IH, C₃H), 5,82 (m, IH, C₂H), 6,28 (d, IH, C,H) a 10,63 (brs, 2H, CONH₂).

Príklad 22

-Hydroxy-1 -B-L(+)-ribofuranosyltriazol-4-karboxamid (39)

Zlúčenina 38 (1,5 g, 3,50 mmol) sa rozpustila v metanolickom amoniaku (50 ml, nasýtený pri 0 °C). Reakčná zmes sa miešala 16 h pri laboratórnej teplote a napokon oparila do sucha. Zvyšok sa trituroval trikrát s EtOAc a tuhá látka sa kryštalizovala z minimálneho množstva suchého EtOH za vzniku 0,70 g (77 %) látky 39, teplota topenia: 162 - 164 °C. Ή NMR (DMSO-d₆) 3,40-3,50 (m, 2H, C₅H), 3,84 (m, IH, C₄H), 4,17 (m, IH, CjH), 4,32 (m, IH, C₂H), 4,90 (t, IH, CjOH), 5,20, 5,58 (3d, 2H, S OH, D₂O zameniteľný), 5,76 (d, IH, J-3,90 Hz, CjH), 7,58 a 7,80 (2brs, 2H, CONH₂) a 8,82 (s, IH, C₅OH). Anál, sčítané pre C₈Hj₂N₄O₆ (260,21): C, 36,92, H, 4,65, N, 21,53. Nájdené: C, 36,90, H, 4,79, N, 21,43.

Príklad 23 l-(2^l,3',5^,-tri-O-benzoyl-B-L-ribofuranosyl)-6-metyluracil (40)

Zlúčenina 40 (4,50 g, 7,86 mmol) sa rozpustila v 60 ml metanolickom amoniaku. Reakčná zmes sa zahrievala 17 h na 100 °C v kovovej bombe. Reakčná nádoba sa ochladila na laboratórnu teplotu a obsah sa skoncentroval za vzniku oleja. Zvyšok sa ďalej čistil flash chromatografiou na stĺpci silikagélu s využitím dichlórmetánu a metanolu (9:1) ako eluentu. Čisté frakcie spojené a odparené za vzniku bielej tuhej látky. Tá sa ďalej kryštalizovala z 2-propanolu za vzniku 1,98 g (94 %) čistej zlúčeniny 41,1.1.: 175 - 177 °C, ‘H NMR (DMSO-d₆) 2,24 (s, 3H, CH₃), 3,42-3,57 (m, 2H, C₅H), 3,68 (m, IH, C₄H), 4,0 (m, IH, CjH), 4,53 (m, IH, C₂H), 4,68, 4,94, 5,22 (m, 3H, 3 OH, D₂O zameniteľný), 5,43 (d, IH, Jj',₂'= 3,85 Hz§, 5,56 (s, IH, C₅H§ a 11,25 (s, IH, NH§. Anál, sčítané pre C₁₀H₁₄N₂O<, (258,23§: C, 46,51, N, 10,85. Nájdené: C, 44,66, H, 5,26, N, 10,66.

Príklad 25

-(2',3',5'-tri-benzoyl-B-L-ribofuranosyl)-6-azacytidin (42)

5-Azacytosín (1,12 g, 10,0 mmol) sa suspendoval v zmesi 50 ml hexametyldisilazanu a 100 mg síranu amónneho. Reakčná zmes sa refluxovala 6 h pri teplote 135 °C. Rozpúšťadlo sa potom odstránilo vo vákuu a zvyšok sa odparil spoločne so suchým toluénom (2 x 50 ml), aby sa odstránili posledné stopy hexametyldisilazinu. Takto získaná tuhá látka sa sušila 6 h vo vákuu. K roztoku 2,4-Nbis (trimetylsilyl)-5-azacytidínu (10,0 mmol) v 150 ml suchého 1,2-dichlóretánu sa pridala l-O-acetyl-2,3,5-tri-O-benzoyl-B-L-ribofuranóza (5,06 g, 10 mmol) a chlorid cíničitý (1,68 ml, 14,16 mmol) pri teplote 10 °C. Reakčná zmes sa miešala 2 h pri teplote 10 °C pod argónovou atmosférou. Reakcia sa sledovala pomocou TLC s využitím hexánu a etylacetátu (7 : 3). TLC ukázala, že už neostáva žiadny východiskový materiál. Reakčná zmes sa nariedila s 250 ml dichlórmetánu. Organická vrstva sa premyla s nasýteným vodným roztokom NaHCOj (200 ml) a roztokom chloridu sodného (100 ml), sušila sa nad Na₂SO₄ a skoncentrovala na zvyšok. Zvyšok sa rozpustil v toluéne a sfiltroval cez vrstvu Cellitu, aby sa odstránil nezreagovaný 5-azacytosín. Filtrát sa odparil do sucha a zvyšok (5,20 g) sa rozpustil v etanole a opäť sfiltroval cez Vellit. Titulná zlúčenina vykryštalizovala z filtrátu vo forme ihličiek za vzniku 4,45 g (81 %) produktu, teplota topenia: 186 - 187 °C, ’H NMR (CDClj) 4,62-4,66 (m, 3H, C₄H a C_SH), 6,01 (m, 3H, CjH, C₂H a CjH), 7,26-8,06 (m, 17H, NH a PhH) a 8,48 (s, IH, C₆H).

Príklad 26

4-Amino-1 -B-L-ribofuranosyltriazin-2( 1 H)-ón (5 -azacytidín,43)

Zlúčenina 42 (4,0 g, 7,19 mmol) sa rozpustila v 60 ml absolútneho metanolu, zahriala k varu a nechala zreagovať s 0,5 M metoxidom sodným (20 ml, 10,0 mmol). Východiskový materiál sa rýchle rozpustil a z roztoku sa ihneď vylúčil produkt. Zmes sa držala 4 h pri laboratórnej teplote a potom cez noc v chladničke. Kryštály sa zobrali, dvakrát premyli ľadovým metanolom (10 ml) a sušili pri laboratórnej teplote pod vákuom. Výťažok 1,50 g (86 %). Analytická vzorka sa získala rekryštalizáciou zo zmesi etanol-voda (1 : 1). t. t.: 200 - 222 °C. ‘H NMR (D₂O) 3,78-3,97 (m, 2H, C₅H), 4,13 (m, IH, C₄H), 4,20 (m, IH, CjH), 4,33 (m, IH, C₂H), 6,31 (d, IH, C,H, Jj',₂'=2,5 Hz§ a 8,24 (s, IH, C₆H§. Anál, sčítané pre C₈H₁₂N₄O₅ (244,20§: C, 39,35, H, 4,95, N, 22,94. Nájdené: C, 34,09, H, 4,28, N, 2,98.

Príklad 27 l-(2',3',5'-tri-0-benzoyl-B-L-ribofuranosyl)-6-azauridín (44)

6-Azauracii (1,36 g, 12,0 mmol) sa suspendoval v zmesi 50 ml hexametyldisilazanu a 50 mg síranu amónneho. Reakčná zmes sa refluxovala 6 h pri teplote 135 °C. Rozpúšťadlo sa potom odstránilo vo vákuu a zvyšok sa odparil spoločne so suchým toluénom (2 x 50 ml), aby sa odstránili posledné stopy hexametyldisilazinu. Takto získaná tuhá látka sa sušila 6 h vo vákuu a použila do ďalšieho kroku bez ďalšieho čistenia. K roztoku 2,4-bis(trimetylsilyl)-6-azauridínu (12,0 mmol) v 60 ml suchého 1,2 dichlóretánu sa pridala l-0-acetyl-2,3,5-tri-O-benzoyl-L-ribofuranóza (5,06 g, 10 mmol) a chlorid cíničitý (1,68 ml, 14,16 mmol) pri teplote 10 °C. Reakčná zmes sa miešala 6 h pri teplote 10 °C pod argónovou atmosférou. Reakcia sa sledovala pomocou TLC s využitím hexánu a etylacetátu (7 : 3). TLC ukázala, že už neostáva žiadny východiskový materiál. Reakčná zmes sa nariedila s 250 ml dichlórmetánu. Organická vrstva sa premyla s nasýteným vodným roztokom NaHCO₃ (150 ml) a roztokom chloridu sodného (100 ml), sušila nad Na₂SO₄ a skoncentrovala na bielu penu. Zvyšok sa rozpustil v dichlórmetáne (100 ml) a sfiltroval cez vrstvu Cellitu, aby sa odstránil nezreagovaný 6-azauracil. Filtrát sa odparil do sucha a zvyšok (4,50 g) sa rozpustil v minimálnom množstve etanolu a opäť sfiltroval cez Cellit. Titulná zlúčenina vykryštalizovala z filtrátu vo forme ihličiek za vzniku

4,50 g (79 %) produktu 44, teplote topenia: 193 - 195 “C, 'H NMR Me₂SO-d₆) 4,47-4,67 (m, 3H, C₅H), 4,71 (m, IH, C₄H), 5,85 (m, IH, CjH), 5,93 (m, IH, C₂H) 6,38 (d, IH, J/,₂'=2,56 Hz, CjH§, 7,26-8,06 (m, 16H. C₅H a PhH§ a 12,32 (s, IH, NH§.

Príklad 28

-B-L-Ribofuranosyl-6-azauracil-(6-azauridín 45)

Zlúčenina 44 (4,5 g, 7,95 mmol) sa rozpúšťala v absolútnom metanolickom amoniaku (60 ml) a umiestnila sa do kovovej bomby a zahrievala 16 h na 100 °C. Reakčná nádoba sa ochladila na laboratórnu teplotu a rozpúšťadlo sa odstránilo vo vákuu. Zvyšok sa získal trituráciou s horúcim toluénom (2 x 50 ml). Zvyšok sa rozpustil v 95 % etanole a nechala stáť pri laboratórnej teplote. Biela tuhá kryštalická látka sa získala filtráciou a sušením vo vákuu. Výťažok 1,75 g (89 %), teplota topenia: 151 - 153 °C. 'H NMR (Me₂SO-d₆) 3,30-3,47 (m, 2H, C₅H), 3,73 (m, IH, C₄H),

3,92 (m, IH, C₃H), 4,17 (m, IH, C₂H), 4,62, 4,98, 5,22 (3brs, 3H, 3OH, D₂Ó zameniteľný), 5,82 (d, IH, 1/,2-3,85 Hz, CjH), 7,48 (s, IH, C₅H) a 11,20 (s, IH, NH). Anál, sčítané pre C_BH_nNjO₆ (245,19): C, 39,19, H, 4,52, N, 17,14. Nájdené: C, 38,81, H, 4,58, N, 17,04.

Príklad 29

Diéty! imidazol-4,5-dikarboxylát (46)

Irnodazol-4,5-dikarboxylová kyselina (7,55 g, 50,0 mmol) sa rozpustila v 120 ml absolútneho alkoholu. Roztok sa ochladil v ľadovom kúpeli na 0 °C a plynný HC1 sa prebublával 1 h cez reakčnú zmes. Reakčná zmes sa potom 7 h refluxovala pri teplote 80 °C, pričom sa spotreboval všetok východiskový materiál. Rozpúšťadlo sa odstránilo a zvyšok sa rozpustil v 200 ml dichlórmetáne a organická vrstva sa neutralizovala s trietylamínom. Organická vrstva sa premyla studenou vodou (100 ml) a roztokom soli (50 ml), sušila nad Na₂SO₄ a skoncentrovala vo vákuu za vzniku 5,50 g (52 %) bielej tuhej látky, teplota topenia: 175 - 177 °C. *H NMR (CDClj 1,40 (t, 3H), 4,41 (m, 2H), 7,84 (IH, C₂H) a 11,55 (brs, ΙΗ,ΝΗ).

Príklad 30

Dietyl 1 -(2',3',5'-tri-0-benzoyl-B-L-ribofuranosyl)imidazol-4,5-dikarboxylát (47)

Zmes dietyl imidazol-4,5-dikarboxylátu (2,65 g,

12,50 mmol) a 5 0 mg síranu amónneho sa refluxovala 6 h pri teplote 135 °C s 50 ml hcxametyldisilazanu. Reakčná zmes sa odparila do sucha a zvyšok sa odparil so suchým toluénom (2 x 50 ml), aby sa odstránili posledné stopy hexametyldisilazínu. Takto získaná tuhá látka sa sušila 6 h vo vákuu a použila do ďalšieho kroku bez ďalšieho čistenia. K roztoku opísanej zlúčeniny (12,5 mmol) v 60 ml suchého 1,2-dichlóretánu sa pridala l-0-acetyl-2,3,5-tri-0-benzoyl-L-ribofuranóza (5,06 g, 10 mmol) a chlorid cíničitý (1,68 ml, 14,16 mmol) pri teplote 10 °C. Reakčná zmes sa miešala 6 h pri laboratórnej teplote pod argónovou atmosférou. Reakcia sa sledovala pomocou TLC s využitím hexánu a etylacetátu (7:3). TLC ukázala, že už nezostáva žiadny východiskový materiál. Reakčná zmes sa nariedila s 200 ml dichlórmetánu. Organická vrstva sa premala s nasýteným vodným roztokom NaHCOj (150 ml) a roztokom chloridu sodného (100 ml), sušila nad Na₂SO₄ a skoncentrovala na bielu penu. Zvyšok sa rozpustil v dichlórmetáne (100 ml) a sfiltroval cez vrstvu Cellitu, aby sa odstránili soli cínu. Filtrát sa odparil do sucha a zvyšok (4,70 g) sa rozpustil v etynole a opäť sfiltroval cez Cellit. Titulná zlúčenina vykryštalizovala z filtrátu vo forme ihličiek za vzniku 4,70 g (72 %) produktu 47, teplota topenia: 134 - 136 °C, 'H NMR (CDClj 27,28 (t, 3H, CH₃), 1,37 (t, 3H, CH₃), 4,28-4,40 (m, 4H, 2CH₂), 4,65-4,88 (m, 3H, C₄H a C₅H), 5,85 (m, 2H, C₂H a C₃H), 6,68 (d, IH, Jj',₂'=3,90 Hz, CjH),

7,26-8,08 (m, 16H, C₂HaPhH).

Príklad 31

-B-L-Ribofuranosylimidazol-4,5-dikarboxamid (48)

Zlúčenina 47 (4,0 g, 6,09 mmol) sa rozpustila v absolútnom metanolickom amoniaku (60 ml) a zahrievala 16 h na teplotu 100 °C v kovovej bombe. Reakčná zmes sa ochladila na laboratórnu teplotu, produkt vykryštalizoval z metanolu. Vyzrážaný produkt sa odstránil filtráciou a filtrát sa ďalej skoncentroval za vzniku druhého podielu produktu. Spojený produkt sa rekryštalizoval z metanolu za vzniku 1,68 g (100 %) bielej tuhej látky, teplota topenia: 224 - 226 °C. 'H NMR (Me₂SO-d₆) 3,53-3,75 (m, 2H, C₅H), 3,84 (m, IH, C₄H), 3,96 (m, IH, C₂H a C₃H), 4,97, 5,16, 5,36, (3brs, 3H, 3OH, D₂O zameniteľný), 6,49 (d, IH, J|',₂'=2,l Hz, C|H),

7,60 (s, IH, CONH₂), 7,88 (s, IH, CONH₂), 7,99 (s, IH, CONH₂), 8,48 (s, IH, C₂H), 10,59 (s, IH, CONH₂). Anál, sčítané pre C₁₀H₁₄N₄O₆ (286,24): C, 41,96, H, 4,93, N, 19,57. Nájdené: C, 41,89, H, 5,05, N, 19,41.

Príklad 32

Etyl 1 -(2',3',5'-tri-0-benzoyl-B-L-ribofuranosyl)-3-hydroxy-l,2-pyrazol-4-karboxylát (49)

Zmes 3 -hydroxy-1,2-pyrazol-4-karboxylátu (1,95 g,

12,50 mmol) a 50 mg síranu amónneho sa refluxovala 6 h s 50 ml hexametyldisilazanu. Reakčná zmes sa odparila do sucha a zvyšok sa odparil spoločne so suchým toluénom (2 x 50 ml), aby sa odstránili posledné stopy hexametyldisilazanu. Takto získaná tuhá látka sa sušila 6 h vo vákuu a použila do následného kroku bez ďalšieho čistenia. K roztoku opísaného trimetylsilylového derivátu (12,5 mmol) v 60 ml suchého 1,2-dichlórmetánu sa pridala 1-O-acetyl-2,3,5-tri-O-benzoyl-L-ribofumaóza (5,06 g, 10 mmol) a chlorid cíničitý (1,68 ml, 14,16 mmol) pri teplote 10 °C. Reakčná zmes sa miešala 6 h pri laboratórnej teplote pod argónovou atmosférou. Reakčná zmes sa nariedila s 200 ml dichlórmetánu. Organická vrstva sa premyla s nasýteným vodným roztokom NaHC0₃(200 ml), vodou (100 ml) a roztokom chloridu sodného (100 ml), sušila nad Na₂SO₄ a skoncentrovala na bielu penu. Zvyšok sa rozpustil v dichlórmetáne (70 ml) a sfiltroval cez vrstvu Cellitu, aby sa odstránili soli cínu. Surový produkt sa čistil pomocou flash chromatografie na stĺpci silikagélu s využitím zmesi CH₂CL₂->EtOAc ako eluentu. Čisté frakcie sa spojili a odparili za vzniku 3,50 g (57 %) bielej peny. 'H NMR (CDClj) 1,36 (t, 3H, CH₃), 4,30 (m, 2H, CH₂), 4,52-4,82 (m, 3H, C₄H a CjH), 6,08-6,32 (m, 3H, C, H, C₂H a C₃H),

7,26-8,08 (m, 16H, C₅H a PhH).

Príklad 33

-B-L-Ribofuranosyl-3-hydroxy-1,2-pyrazol-4-karboxamid (50)

Roztok látky 49 (3,50 g, 5,71 mmol) v 60 ml nasýteného metanolického amoniaku sa zahrieval 16 h pri teplote 100 °C v oceľovej bombe. Reakčná zmes sa ochladila na laboratórnu teplotu a skoncentrovala. Zvyšok sa trituroval s toluénom (2 x 50 ml), aby sa odstránil benzamid. Zvyšok sa rozpustil v minimálnom množstve absolútneho etanolu a nechal sa cez noc pri laboratórnej teplote. Kryštály sa odstránili filtráciou a filtrát sa skoncentroval za vzniku druhého podielu produktu. Spojený produkt sa rekryštalizoval ešte raz z etanolu za vzniku tuhej látky, ktorá sa sfiltrovala a sušila vo vákuu za vzniku 1,0 g (68 %), teplota topenia: 178 -180 °C. 'NMR (Me₂SO-d₆) 3,37-3,52 (m, 2H, C_SH), 3,78 (m, IH, C₄H), 3,98 (m, IH, CjH), 4,19 (m, IH, C₂H), 4,81, 5,05, 5,34 (3brs, 3H, 3OH, D₂O zameniteľný), 5,38 (d, IH, J/,₂'=4,2 Hz, CjH) , 6,98 (bs, IH, CONH₂), 7,16 (bs, IH, CONH₂), 8,08 (s, IH, C_SH), 10,98 (s, IH, C₃OH). Anál, sčítané pre C₉H₁₃N₃O₆ (259,22): C, 41,70, H, 5,05, N, 16,21. Nájdené: C, 41,52, H, 5,23, N, 16,40.

Príklad 34

-Azido-2,3-izoipyliden-B-L-ribofuranóza (51)

K roztoku 2,3,5-tri-O-benzoyl-l-azido-B-L-ribofuranóza (9,0 g, 18,48 mmol) v 60 ml absolútneho metanolu sa pridal 0,5 M roztok metoxidu sodného (10,0 ml, 5,0 mmol). Reakčná zmes sa miešala cez noc pri laboratórnej teplote. TLC reakčnej zmesi (hexán/etylacetát, 7 : 3) ukázala úplnú konverziu východiskového materiálu na polámejšiu zlúčeninu. Reakčná zmes sa neutralizovala so suchým polymérom Dowex 50 H⁺ a polymér sa odstránil filtráciou. Filtrát sa odparil do sucha a rozpustil vo vode (50 ml). Vodná vrstva sa extrahovala s dichlórmetánom (2 x 100 ml), aby sa odstránil metylbenzoát a vodná vrstva sa skoncetrovala vo vákuu. Zvyšok sa ďalej sušil nad P₂O₅ a použil do nasledujúceho kroku ďalšej charakterizácie.

Získaný surový produkt (3,0 g, 17,14 mmol) sa suspendoval v 200 ml suchého acetónu a zmiešal s 50 ml 1,1-dimetoxypropánu a s 5 g Dowexu 50 H⁺ sušeným vo vákuu. Reakčná zmes sa miešala 2 h pri laboratórnej teplote, sfíltrovala a polymér bol premytý 100 ml suchého acetónu. Filtrát sa odparil do sucha a zvyšok sa čistil pomocou flash chromatografie na stĺpci silikagélu s využitím zmesi CH₂Cl₂-> EtOAc ako eluentu. Čisté frakcie sa spojili skoncentrovali za vzniku 3,60 g (97 %) vo forme oleja. ’H NMR (CDClj) 1,44 a 1,27 (2s, 6H, izopropylidén CH₃, 2,70 (brs, IH, C₅OH, D₂O zameniteľný), 3,66 (m, 2H, C₅H), 4,34 (m, IH, C₄H), 4,46 (d, IH, C₃H), 4,72 (d, IH, C₂H) a 5,50 (s, IH, C,H).

Príklad 35 l-Azido-2,3-0-izopropylidén-5-0-terc.butyldimetylsilyl-B-L-ribofumaóza (52)

K roztoku l-azido-2,3-0-izopropylidén-B-L-ribofuranózy (4,20 g, 20 mmol) v 25 ml suchého DMF sa pridal imidazol (2,38 g, 35,0 mmol) a terc.butyldimetylsilylchlorid (4,50 g, 30,0 mmol). Reakčná zmes sa miešala cez noc v argónovej atmosfére pri laboratórnej teplote. TLC reakčnej zmesi po 16 h ukázalo úplnú konverziu východiskového materiálu na produkt. Rozpúšťadlo sa odstránilo vo vákuu a zvyšok sa rozpustil v dichlórmetáne (200 ml). Organická vrstva sa premyla vodou (100 ml), nasýteným roztokom NaHCO₃ (100 ml) a nasýteným roztokom soli (100 ml), sušila nad Na₂SO₄ a skoncentrovala na olejový produkt. Ďalšie čistenie pomocou flash chromatografie na stĺpci silikagélu s využitím zmesi hexán/etylacetát (9 : 1) poskytlo 6,22 g (94 %) titulnej zlúčeniny vo forme oleja. *H NMR (CDClj) 0,07 (s, 6H), 0,9 (s, 9H), 1,27 a 1,47 (2s, 6H, izopropylidén CH₃), 3,66 (m, 2H, C₅H), 4,34 (m, IH, C₄H), 4,46 (d, IH, CjH), d, IH, C₂H) a 5,50 (s, IH, CjH).

Príklad 36 l-Amino-2,3-0-izopropylidén-5-0-terc.butyldimetylsilyl-B-L-ribofuranóza (53)

Zmes 1 -azido-2,3-0-izopropylidén-B-L-ribofuranózy (6,0 g, 18 mmol) a Pd/C (0,25 g) v MeOH (50 ml) sa hydrogenovala cez noc pri 50 psi v hydrogenačnej aparatúre. Reakčná zmes sa sfíltrovala a katalyzátor sa premyl s 20 ml metanolu. Spojené filtráty sa odparili do sucha a sušili nad P₂O₅ vo vákuu a samotné sa použili do nasledujúcej reakcie bez ďalšej charakterizácie. Výťažok 5,0 g (90 %).

Príklad 37

Etyl 5-amino-(2',3'-O-izopropylidén-5^l-O-terc.butyldimetylsilyl-B-L-furanosyl)imidazol-4-karboxylát (54)

Ku miešanému roztoku látky 53 (5,0 g, 16,44 mmol) v 60 ml suchého CH₂C1₂ sa pridal roztok etyl N-kyano-N-(etoxykarbonylmetyl)formimidátu (4,0 g, 22,18 mmol) (Robinson D. H. et al., J. Chem. Soc. Perkin 1, 1715-1717, 1972) počas 15 min. Reakčná zmes sa miešala cez noc pri laboratórnej teplote v argónovej atmosfére. Reakcia sa nariedila so 100 ml CH₂C1₂ a organická vrstva sa premyla nasýteným roztokom NaHCO₃ (100 ml), vodou (50 ml) a nasýteným roztokom NaCl (50 ml). Organický extrakt sa sušil a skoncentroval za vzniku surového produktu. Surový produkt sa čistil flash chromatografiou na silikagéli s využitím zmesi CH₂Cl₂->EtOAc ako eluentu. Čisté frakcie sa spojili a odparili za vzniku 5,50 g (76 %) vo forme bielej peny. *H NMR (CDClj) 0,28 (s, 6H), 1,1 (s, 9H), 1,55 (m, 9H), 4,00 (m, 2H, C₅H), 4,53 (m, 3H), 5,0 (m, IH), 5,78 (m, IH), 6,06 (d, IH, CjH) a 7,44 (s, IH, C₂H).

Príklad 38 5-Amino-(2',3'-O-izopropylidén-5'-O-terc.butyldimetylsilyl-B-L-ribofuranosyl)imidazol-4-karboxamid (55)

Roztok látky 54 (5,0 g, 11,33 mmol) v 60 ml metanolického amoniaku sa zahrieval 12 h pri teplote 100 °C v oceľovej bombe. Oceľová bomba sa ochladila, opatrne otvorila a skoncentrovala. Surový produkt sa čistil flash chromatografiou na silikagéli s využitím CH₂Cl₂-> ako eluentu. Čisté frakcie sa spojili a odparili za vzniku 4,0 g (88 %) produktu vo forme bielej peny.

Príklad 39 5-Amino-(2',3'-0-izopropylidén-B-L-ribofuranosyl)imidazol-4-karboxamid (56)

Ku miešanému roztoku látky 55 (4,0 g, 9,97 mmol) v 50 ml dichlórmetánu sa pridalo 50 mmol Et₃N.3HF pri laboratórnej teplote. Reakčná zmes sa miešala cez noc a odparila do sucha. Zvyšok sa čistil flash chromatografiou na silikagéli s využitím CH₂C1₂—>EtOAc ako eluentu. Čisté frakcie sa zobrali a odparili za vzniku 2,10 g (71 %) produktu vo forme bielej peny.

Príklad 40

- Amino-1 -B-L-ribofuranosylimidazol-4-karboxamid (5 7)

Ku miešanému roztoku látky 56 (2,0 g, 6,71 mmol) v 20 ml dichlórmetáne sa pridala 90 % CF₃COOH (20 ml) pri teplote 0 °C. Reakčná zmes sa miešala 1 h pri teplote 0 °C a odparila sa do sucha. Zvyšok sa odparil spoločne s 20 ml suchého metanolu. Tento proces sa opakoval trikrát, aby sa odstránili všetky stopy TFA. Zvyšok sa miešal s 10 ml NH₄OH a odparil sa do sucha. Zvyšok sa odparil so suchým etanolom (3 x 20 ml). Zvyšok sa kryštalizoval z etynolu za vzniku 1,5 g (87 %) čistého produktu.

Príklad 41

Metyl l-B-L-(2^l,3',5'-tri-0-benzoyl)ribofuranosyl-2-oxo-A⁴-imidazolin-4-karboxylát (59)

Zmes metyl 2-oxo-A⁴imidazolín-4-karboxylátu 58 (542 mg, 3,82 mmol), hexametyldisilazanu (HMDS, 28 ml) a (NH₄)SO₄ (75 mg, 0,56 mmol) sa zahrievala pri refluxe. Číry roztok vznikol behom 40 min. a reakcia sa udržiavala za refluxu ďalších 3,5 h. Prebytok HMDS sa odparil a produkt vo forme hnedého oleja sa ďalej sušil 1 h vo vákuu.

Roztok 1 -O-acetyl-2,3,5-O-tribenzoyl-L-ribofuranózy (1,93 g, 3,82 mmol) v bezvodnom dichlóretáne (28 ml) sa pridal do výšky pripravenej sušenej silylovanej látky pri laboratórnej teplote a potom sa prikvapkával SnCl₄ (1,39 g, 0,63 ml, 5,35 mmol). Po pridaní sa reakčná zmes nechala stáť celú noc pri laboratórnej teplote (17 h). Reakčná zmes sa sfíltrovala cez silikagélovú vrstvu napustenú s EtOAc. EtOAc roztok sa premyl vodným nasýteným roztokom NaHCOj, sfiltroval, premyl dvakrát roztokom soli. Organická fáza sa oddelene sušila nad Na₂SO₄, skoncentrovala a čistila flash chromatografiou na silikagéli s využitím (86 % CHjCIj 14 % EtOAc) za vzniku 797 mg (36 %) produktu ako belavej tuhej látky. 'H NMR (Me₂SO-d₆) 3,70 (s, 3Η),

4,60 (dd, IH, J,',2=12,7, 6,6 Hz), 4,70 (m, 2H, 5,93 (dd, IH), 6,05 (d, IH), 7,46 (m, 6H), 7,63 (m, 3H), 7,71 (s, IH), 7,91 (m, 6H), 11,15 (s, IH).

Príklad 42

-B-L-Ribofuranosyl-2-oxo-A⁴-karboxamid (60)

Zlúčenina 59 (1,26 g, 2,15 mmol) sa rozpustila v 45 ml metanolického amoniaku sýteného amoniakom pri teplote

O °C. Roztok sa zatvoril do oceľovej nádoby a zahrieval sa 15 h na teplotu 95 °C. Reakčná zmes sa ochladila na izbovú teplotu, rozpúšťadlo sa odparilo a zvyšok sa premyl trikrát s CHC1₃, aby sa odstránil benzamid vznikajúci pri reakcii. Ku zvyšku sa potom pridalo 15 ml metanolu a zmes sa zahrievala k refluxu. K číremu roztoku sa za refluxu pomaly pridával CHC1₃ až sa objavila stopa zrazeniny. Horúca zmes sa rýchle odsala a roztok filtrátu sa odparil do sucha za vzniku ľahko hnedého oleja. Olej sa zmiešal s CH₃CN, čím sa získal produkt vo forme ľahko hnedej tuhej látky. Výťažok 322 mg (58 %), teplota topenia: 174 - 178 °C, 'H NMR (Me₂SO-d₆) 3,48 (m, 2H), 3,77 (m, IH, 3,94 (m, IH), 4,05 (m, IH), 4,90 (m, IH), 5,08 (d, IH), 5,30 (d, IH), 5,36 (d, IH), 7,30 (s, IH), 7,31 (brs, 2H), 10,47 (brs, IH).

Príklad 43

2.3.5- tri-0-Benzoyl-B-L-ribofuranosyl-1 -karbonitril (61)

Ku miešanému roztoku l-O-acetyl-2,3,5-tri-O-benzoyl-β-L-ribofuranózy (sušenej pri teplote 60 °C, 1 mm 12 h, 12,6 g, 24,9 mmol) v suchom dichlórmetáne (sušený nad MgSO₄ a prechovávaný nad molekulovými sieťami, 125 ml) sa pri teplote 0 - 2 °C pridal trimetylsilylkyanid (sušený nad molekulovými sieťami, 24 h, 4,70 ml,

37,50 mmol) pod argónovou atmosférou. K tejto reakčnej zmesi sa pomaly pridal chlorid cíničitý (1,0 ml, 8,67 mmol), pričom reakčná teplota sa udržiavala medzi 0 - 2 °C. Vzniknutá zmes sa miešala a udržiavala pri teplote -5 až 0 °C ďalšiu 1,5 h. Po 2 h sa reakčná zmes pomaly behom 30 min. pridávala za intenzívneho miešania do ľadového (5 °C) 10 % vodného roztoku hydrocidu sodného (1,5 1), pričom teplota zmesi sa udržiavala medzi 5 - 8 °C. Vrstvy sa oddelili a organická vrstva sa premyla s vodou (3 x 500 ml) až do neutrálnej reakcie a potom sa sušila nd MgSO₄. Organický extrakt sa sfiltroval a sušidlo sa premylo dichlórmetánom (3 x 50 ml). Filtrát a filtrát z premývania sa spojili a roztok sa skoncentroval (<30 °C, 20 mm) na malý objem a zvyšný roztok sa potom sfiltroval cez vrstvu Cellitu. Ďalšie čistenie sa uskutočnilo pomocou flash chromatografie na stĺpci silikagélu, s využitím dichlórmetánu ako eluentu. Dichlórmetánové roztoky sa spojili a odparili (<30 °C, 20 mm) za vzniku biele peny. Surový produkt sa čistil flash chromatografíou na silikagéli s využitím dichlórmetánu ako eluentu. Čisté frakcie sa spojili a odparili za vzniku sirupu. Sirup sa zmiešal so 100 ml suchého etanolu a zmes sa zahrievala (približne 60 °C) za vzniku homogénneho roztoku. Ochladenie tohto roztoku na laboratórnu teplotu umožnilo vzniknutie kryštalického produktu. Kryštalický produkt sa sfiltroval a premyl studeným etanolom a sušil nad P₂O₅ za vzniku 7,47 g (63 %) , teplota topenia: 55 - 57 °C. ‘H NMR (CDC1₃) 4,61 (m, IH, C₄H), 4,78 (m, 2H, C₅H), 5,00 (d, IH, C,H), 5,88 (t, IH, C₃H), 6,05 (m, IH, C₂H), 7,45-8,07 (m, 15H, PhH).

Príklad 44

2.3.5- tri-O-Benzoyl-B-L(+)-ribofuranosyl allontioamid (62)

Do suspenzie L-kyanocukru 61 (6,10 g, 12,95 mmol) sa v 105 ml suchého etanolu 10 min. prebublával H₂S. K tomuto roztoku sa potom pridal N,N-dimetylaminopyridín (DMAP, 158 mg, 1,3 mmol). Táto reakčná zmes sa udržiavala pri teplote 15 - 20 °C a sýtila s H₂S počas 2,5 h. (Poznámka: Východiskový materiál, ktorý bol suspenziou, sa rozpustil v priebehu rekcie). Po 2,5 h sa prebublávanie H₂S zastavilo, reakčná zmes sa uzavrela a nechala miešať, cez noc. Reakcia sa sledovala pomocou TLC druhý deň ráno (hexán/EtOAc, 7 : 3). TLC ukázala úplnú konverziu východiskového materiálu na allotioamid. Reakčná zmes sa ochladila v ľadovom kúpeli a prebublával sa argón 1 h, aby sa odstránili zvyšky H₂S. Reakčná zmes sa potom koncentrovala na odparovačke za vzniku 6,20 g (95 %) penového materiálu. ‘H NMR (CDClj) 4,78 (m, IH, C₄H a C₅H), 5,12 (d, IH, C,H), 5,72 (t, IH, C₃H, 5,98 (m, IH, C₂H), 7,45-8,12 (m, 15H, PhH), 8,50 (brs, 2H, NH₂).

Príklad 45

Etyl 2-(2^l,3',5'-tri-O-benzoyl-B-L(+)-ribofuranosyl)tiazol-4-karboxylát (63)

Ku miešanej suspenzii allotioamidu 62 (5,05 g, 10 mmol) v 100 ml suchého 1,2-dimetoxyetánu (DME) sa pri teplote 0 °C pridal bezvodný NaHCO₃ (8,4 g, 100 mmol). K tejto suspenzii sa pod argónom pridával po kvapkách etylbrómpyruvát (3,75 ml, 3 0 mmol) počas 10 min. Reakčná zmes sa miešala 5 h pri teplote 0 °C pod argónom. Reakcia sa analyzovala pomocou TLC (hexán/EtOAc, 7 : 3). TLC ukázala stopy východiskového materiálu. Reakcia sa ponechala ďalšiu 1 h pri teplote 0 - 5 °C a počas tejto doby sa väčšina východiskovej látky premenila na produkt. Reakčná zmes sa ochladila na -15 °C v kúpeli suchého ľadu a acetónu. K reakčnej zmesi sa potom behom 15 min. prikvapkával deliacou nálevkou roztok 2,6-lutidínu (7,0 ml, 60 mmol) a trifluóracetánhydridu (4,16 ml, 30 mmol) v suchom DME (20 ml). Teplota reakčnej zmesi sa udržiavala 2 h pri teplote -15 °C. Reakčná zmes sa sfiltrovala a skoncentrovala. Zvyšok sa rozpustil v 200 ml CH₂C1₂ a organická vrstva sa premyla 5 % roztokom NaHCO₃ (100 ml), IN HCI (100 ml), 5 % NaHCO₃ (100 ml), vodou (100 ml) a nasýteným roztokom soli (100 ml), sušila sa a skoncentrovala na tmavohnedý olej. Surový produkt sa čistil flash chromatografiou na stĺpci silikagélu s využitím zmesi hexán/EtOAc (7 : 3) ako eluentu za vzniku 5,96 g (99 %) čistého produktu. ‘H NMR (CDClj) 1,30 (t, 3H, CH₂CH₃), 4,30 (t, 2H, CH₂CH₃), 4,55-4,78 (m, 3H, C₄H a C_SH), 5,72 (d, IH), 5,82 (m, 2H), 7,25-8,04 (m, 15H, PhH), 8,06 (s, IH, C₅H).

Príklad 46

Ezylester B-L(+)-ribofuranosyltiazol-4-karboxylovej kyseliny (64)

Zlúčenina 63 (6,0 g, 10 mmol) sa rozpustila v 60 ml suchého etanolu (Poznámka: zlúčenina sa rozpustila pomocou horkovzdušného fénu). K tomuto roztoku sa pod argónom pridal práškový NaOEt (200 mg, 3,0 mmol). Reakčná zmes sa miešala cez noc pod argónom. Reakcia sa sledovala pomocou TLC s využitím zmesi hexán/EtOAc 7:3a EtOAc/MeOH 9:1). TLC ukázala, že východziskový materiál sa úplne previedol na polámejší produkt. Reakcia bola zneutralizovaná so suchým Dowexom 5x-8 H⁺ polymérom. Polymér sa potom odstránil filtráciou, filtrát sa skoncentroval vo vákuu na odparovačke. Hnedý zvyšok sa potom čistil flash chromatografíou na kolóne silikagélu s využitím EtOAc->MeOH. Čisté frakcie sa spojili a skoncentrovali za vzniku 2,31 g (77 % čistého produktu). 'H NMR (CDClj) 1,30 (t, 3H, CH₂CH₃), 3,56 (m, 2H, C₅H), 3,86 (m, 2H), 4,0 (m, IH), 4,26 (t, 2H, CH₂CH₃), 4,82-5,04 (3m, 3H, 3OH), 5,42 (d, IH, C,H), 8,46 (s, C₅H).

Príklad 47

B-L(+)-Ribofuranosyltiazol-4-karboxamid (65)

Roztok 64 (1,0 g, 3,32 mmol) v 50 ml metanolického amoniaku sa miešal pri laboratórnej teplote v kovovej bombe. Po 17 h sa bomba ochladila, opatrne otvorila a roztok sa odparil za vzniku zvyšku. Zvyšok sa chromatografoval na silikagéli pomocou flash chromatografie s využitím zmesi etyacetát/metanol 9 : 1 ako eluentu. Produkt sa kryštalizoval z absolútneho etanolu. Výťažok 580 mg (67 %), t. t.: 146 - 148 °C. ‘H NMR (Me₂SO-d_č 3,48 (m,

2H, C₅H), 3,85 (m, 2H), 4,03 (m, IH), 4,80 (t, IH, C₅OH), 4,88 (d, IH, CjOH), 5,32 (d, IH, C₂OH), 5,02 (d, IH, 1/,2-5,1 Hz, C,H), 7,52 (bs, IH, CONH₂), 7,64 (bs, IH, CONH₂) a 8,16 (s, IH, C₃H). Anál, sčítané pre C₉H₁₂N₂SO₅ (260,2): C, 41,53, H, 4,65, N, 10,76, S, 12,32. Nájdené: C, 41,73, H, 4,69, N, 10,55, S, 12,25.

Príklad 48

Metylester B-L-ribofuranosyl-l-karboximidové kyseliny (66)

Ku miešanej suspenzii 2,3,5-tri-O-benzoyl-B-L-ribofuranosyl kyanidu (14,13 g, 30,0 mmol) v 60 ml suchého metanolu sa pridal metoxid sodný (0,3 58 g, 6,64 mmol, 0,5 M roztok, Fluka) pod argónovou atmosférou. Roztok sa stal homogénnym behom 5 min. a potom sa miešal 2,5 h. Reakčná zmes sa neutralizovala s Dowexom 50W-X8 H⁺ (sušený pri teplote 100 °C pri 0,05 mm Hg 16h, 3,0 g, 5,1 mol ekvivalent/g). Polymér sa sfiltroval a rozpúšťadlo sa odstránilo pod 40 °C na odparovačke. Zvyšok sa premyl metanolom. Filtrát sa skoncentroval za vzniku druhého a tretieho podielu látky 66. Tretie podiely boli spojené a rekryštalizovali sa zo suchého metanolu za vzniku 4,35 g (66 %), teplota topenia: 140 - 142 °C. ’H NMR (CDC1₃) 3,46 (s, 3H, OCH₃), 3,50-3,80 (m, 5H), 3,98 (d, IH), 4,98 (brs, 3 H), 8,27 (s, IH, NH).

Príklad 49

2- [( Aminokarbonyljkarbonyl] -1 -(B-L-ribofuranosyliminometyl) hydrazín (67)

Metylimidát 66 (4,83 g, 25,26 mmol) a oxamidohydrazid (2,68 g, 26,00 mmol) sa rozpustili v 100 ml suchého dimetylsulfoxidu. Reakcia sa miešala 20 h pri laboratórnej teplote a rozpúšťadlo sa odstránilo pri teplote 55 °C vo vákuu. Zvyšná tuhá látka sa suspendovala v metanole a rozpustný podiel sa sfiltroval (nerozpustná časť bola nájdená nezreagovaným hydrazidom) a skoncentrovaný na asi 25 ml. Tento roztok sa prikvapkal do 500 ml acetonitrilu a získala sa biela zrazenina - výťažok 4,35 g (66 %). ’H NMR (Me₂SO-d₆) 3,43-3,60 (m, 2H), 3,60-3,88 (m, 3H), 4,07 (d, IH), 4,15 (d, IH), 4,85-5,2 (brs, 2H), 7,70, 8,09 (2 brs, 2H), 10,05 (brs, IH, C=NH).

Príklad 50

3- B-L-Ribofuranosyl-l,2,4-triazol-5-karboxamid (C-Ribavirín, 68)

Zlúčenina 67 (4,0 g, 15,2 mmol) sa zahrievala 15 min. vo vákuu (0,1 mm) pri teplote 135 °C. Potom sa banka ochladila, sklovitý materiál sa zmiešal s metanolom a zahrievaný na parnom kúpeli. Počas tohto procesu začal vypadávať tuhý materiál. Po 2 h sa tuhá látka izolovala a druhý podiel sa získal koncentrovaním filtrátu. Celkový výťažok produktu bol 2,65 g (71 %), teplota topenia: 193 - 195 “C. 'H NMR (Me₂SO-d₆) 3,43 (m, 2H, C₅H), 3,75 (m, IH, C₄H), 3,88 (m, IH, C₃H), 4,12 (m, IH, C₃H), 4,12 (m, IH, C₂H), 4,57 (d, IH, 3/,/=5,7 HZ), 7,62 (bs,lH, CONH₂), 7,68 (bs, IH, CONH₂), 10,0 (bs, IH, NH). Anál, sčítané pre C₈H₁₂N₄(O₅(244,2): C, 39,35, H, 4,95, N, 22,94. Nájdené: C, 39,38, H, 4,73, N, 22,43.

Príklad 51 5-0-Trityl-2,3-0-izopropylidén-B-L-ribofuranóza (69)

K roztoku 2,3-O-izopropylidén-b-L-ribofuranózy (10,5 g,

22,26 mmol) v suchom pyridine (100 ml) pod argónovou atmosférou sa pridávalo katalytické množstvo DMAP (12,2 mg, 0,1 mmol). K tomuto miešanému roztoku sa pridal tritylchlorid (15,56 g, 56,0 mmol). Reakčná zmes sa miešala pod argónovou atmosférou cez noc pri laboratórnej teplote. Pyridín sa odstránil vo vákuu a zvyšok sa rozpustil v 250 ml CH₂C1₂ a organická vrstva sa premyla 10 % roztokom NaHCOj (2 x 100 ml) a nasýteným roztokom soli (100 ml). Organická vrstva sa sušila nad Na₂SO₄ a skoncentrovala vo vákuu. Zvyšok sa čistil flash chromatografiou na silikagéli s využitím zmesi hexán/EtOAc ako eluentu. Čisté frakcie sa spojili a skoncentrovali za vzniku 15,74 g (69 %) produktu. ’H NMR (CDClj) 1,27 a 1,41 (2s, 6H, izoprypilidén CH₃), 3,25-3,56 (m, 2H, C₅H), 3,86 (m, 2H), 4,0 (m, IH), 4,70 (m, IH), 5,24 (d, IH, J/,/=3,50 Hz, CjH), 7,17-7,35 (m, 15H,PhH).

Príklad 52 3-Etoxykarbonyl-2-oxopropylidéntrifenylfosforan (70)

Roztok {3 -(etoxykarbonyl)-2-oxopropyl} trifenylfosfonium chloridu (21,34 g, 500 mmol) v 450 ml vody sa pridal do roztoku uhličitanu sodného (3,1 g, 25,0 mmol) behom 10 min. (Poznámka: Biela zrazenina sa získala bezprostredne po pridaní). Reakčná zmes sa miešala cez noc pri laboratórnej teplote. Zrazenina sa rozpustila v 100 ml dichlórmetánu, sušila nad Na₂SO₄ a skoncentrovala za vzniku bielej tuhej látky - 18,13 g, (93 %). Tento materiál sa sušil cez noc nad P₂O₅. 'H NMR (CDClj) 1,26 (t, 3H), 3,34 (s, 2H), 3,76-3,84 (d, IH), 4,19 (m, 2H), 7,48-7,68 (m, 15H, PhH).

Príklad 53

Etyl 4-(2',3'-0-izopropylidén-5'-0-trityl- a B-L-ribofuranosyl)-3-oxobutanoát (71)

Zmes látky 70 (10,9 g, 25,23 mmol) a 3-etoxykarbonyl-2-oxopropylidéntrifenyl-fosforanu (11,8 g, 30 mmol) v 30 ml bezvodného acetonitrilu sa refluxovala 90 min. Rozpúšťadlo sa odparilo za zníženého tlaku a zvyšok sa podrobil flash chromatografii na kolóne silikagélu. Eluentom hexán/etylacetát (9 : 1) sa získal produkt ( :B približne 2 : 1) vo forme peny (10,15 g, 74 %).

Príklad 54

Etyl 2-diazo-4-(2',3'-0-izopropylidén-5'-0-trityl- a B-L-ribofuranosyl)-3-oxobutanoát (72)

Trietylamín (1,83 g, 18,1 mmol) a toluén-p-sulfonilazid (10 ml) sa postupne pridali k roztoku látky 71 (9,85 g, 18,08 mmol) v 50 ml bezvodného acetonitrilu. Zmes sa udržiavala 30 min. pri laboratórnej teplote. Rozpúšťadlo sa odparilo za zníženého tlaku a zvyšok sa podrobil flash chromatografii na stĺpci silikagélu. Eluentom hexán/etylacetát (9 : 1) sa získal produkt 72 ( :B približne 1 : 1) vo forme peny (8,90 g, 86 %).

Príklad 55

Etyl 4-hydroxy-3-(2',3'-0-izopropylidén-5'-0-trityl-BL-ribofuranosyl)pyrazol-5-karboxylát (73)

Roztok zlúčeniny 72 (8,53 g, 14,92 mmol) v 60 ml suchého DME sa behom 30 min. prikvapkal do miešanej ľadom chladenej suspenzie hydridu sodného (NaH) (60 % disperzie, 1,80 g, 75,0 mmol) v 6 0 ml DME pod argónovou atmosférou. Reakčná teplota sa postupne zvýšila na 20 °C a zmes sa ďalej miešala 3 h pri laboratórnej teplote. Reakčná zmes sa analyzovala pomocou TLC s využitím zmesi hexán/AcOEt (3:1) alebo v zmesi dichlórmetán/AcOEt (9 : 1). TLC ukázala, že reakcia prebehla úplne. Roztok octovej kyseliny (4,50 ml, 75 mmol) v 10 ml DME sa prikvapkával k reakčnej zmesi za chladenia ľadom. Rozpúšťadlo sa odparilo za zníženého tlaku za vzniku zvyšku, ku ktorému sa pridalo 50 ml vody a 100 ml dietyléteru. Eterová vrstva sa oddelila, sušila nad Na₂SO₄ a koncentrovala. Zvyšok sa podrobil flash chromatografii na stĺpci silikagélu s využitím zmesi hexán/etylacetát (3:1) ako eluentu. Čisté frakcie sa spojili a odparili za vzniku látky 73 ako zmesi a β-izomérov (6,40 g, 73 %). 'H NMR (CDClj) 1,31 (t, 3H), 1,42-1,65 (m, 6H), 3,19-3,27 (m, 2H), 4,44-4,75 (m, 3H), 4,75 (m, IH), 5,19 (d, IH), 6,99 (brs, OH, zameniteľný),

7,26-7,51 (m, 15HPhH).

Príklad 56

4-Hydroxy-3-(2',3’-O-izopropylidén-5’-O-trityl-B-L-ribofuranosyl)pyrazol-5-karboxamid (74)

Roztok esteru 73 (6,30 g, 10,7 mmol) v 70 ml suchého metanolického amoniaku sa 12 h zahrieval na 90 - 95 °C v oceľovej bombe. Roztok sa odparil za zníženého tlaku a zvyšok bol podrobený flash chromatografíi na stĺpci silikagélu s využitím zmesi hexán/etylacetát (3 : 2) ako eluent. Požadované frakcie sa spojili a odparili za vzniku 4,54 g, (78 %) produktu vo forme skla obsahujúceho zmes - a β-izomérov. ’H NMR (CDClj) 1,40-1,62 (2s, 6H), 3,11-3,24 (m, 2H), 4,37 (m, IH), 4,65 (m, IH), 5,11 (df, IH), 5,27 (d, IH), 6,99 (brs, OH, zameniteľný), 7,23-7,50 (m, 17H).

Príklad 57 3-B-L-Ribofuranosyl-4-hydroxypyrazol-5-karboxamid (L-Pyrazomycin, 75)

Roztok látky 74 (4,40 g, 8,13 mmol) v 90 % CFjCOOH (20 ml) sa miešal 45 min. pri laboratórnej teplote. Rozpúšťadlo sa odstránilo pri 5 °C za zníženého tlaku za vzniku bielej tuhej látky (1,90 g, 90,48 %). Zvyšok sa chromatografoval na flash kolóne silikagélu zo zmesou EtOAc/i-PrOH/H₂O (4:1:2) ako eluentu. Frakcia obsahujúca čisté izoméry a β sa zbierali oddelene a odparili sa pri <20 °C. Rekryštalizácia z vody poskytla 800 mg čistého β izoméru: teplota topenia: 111 - 113 °C. ’H NMR β uô ŕu D₂O) 3,73-3,78 (m, 2H), 4,0 (m, IH), 4,19 (m, IH), 4,35 (m, IH), 4,90-4,93 (d, IH, 1/,/=7,42 Hz). Anál, sčítané pre C₉H₁₃N₃O₆ (259,22): C, 41,70, H, 5,05, N, 16,21. Nájdené: C, 41,88, H, 5,04, N, 16,58. Izolovaný výťažok :β zmesi 1,90 g (90%).

100 mg izoméru sa izolovalo vo forme peny, ’H NMR β izoméru (D₂O) 3,65-3,85 (m, 2H), 4,06-4,11 (m, IH), 4,32-4,41 (m, 2H), 5,20 (d, IH, J/,/=3,30 Hz). Anál, sčítané pre C₉H₁₃N₃O₆ (259,22): C, 41,70, H, 5,05, N, 16,21. Nájdené: C, 41,91, H, 5,08, N, 16,02.

Tiež sa izolovalo 1,0 mg neoddeliteľnej zmesi L-pyrazomycínu.

Čistota ;β izomérov sa tiež potvrdila pomocou HPLC s C 18 reverznou fázou s využitím gradientu acetónnitrilu vo vode 0-10 %. Retenčný čas izoméru je R_t 5,716 a β izomér 7,135. Čistota b a a zmesi L-pyrazomycínu sa ukázala vyššia než 99,0 % (HPLC).

Príklad 58

Príprava 2,5-anhydro-L-alloamidín hydrochloridu (76)

Metyl 2,5-anhydro-L-allonimidát (3,82 g, 20,0 mmol) a chlorid ammonný (1,07 g, 20,0 mmol) sa rozpustili v metanolickom amoniaku (60 ml, sýtený 1 h pri teplote kúpeľa acetón-suchý ľad. Táto zmes sa nechala stáť 16 h pri laboratórnej teplote v hrubostennej oceľovej nádobe. Oceľová bomba sa ochladila, opatrne otvorila a roztok sa odparil do sucha. Vzniknutá tuhá látka sa sušila za vzniku 4,10 g titulnej zlúčeniny (kvantitatívny výťažok).

Príklad 59

2-(fJ-L-Ribofuranosyl)pyrimidín-6-( 1 H)-oxo-4-karboxylová kyselina (77)

K roztoku 2,5-anhydro-L-alloamidín hydrochlorid (4,0 g, 18,66 mmol) v 60 ml vody sa pridal roztok hydroxidu sod ného (IN, 20 ml, 20,0 mmol) a etyl natriumoxaloacetátu (4,20 g, 20,0 mmol). Reakčná zmes sa miešala 16 h pri laboratórnej teplote a potom sa neutralizovala na pH 2 pomocou H⁺ živice (Dowex, 5OW-X8). Reakčná zmes sa sfiltrovala a koncentrovala na minimálny objem. Potom sa pridal silikagél a zmes sa odparila do sucha. Vzniknutý prášok sa umiestnil na vrchol flash kolóny silikagélu a zmes sa eluovala zmesou etylacetát/acetón/metanol/voda (3/1/1/1), pokiaľ sa neeluovala rýchlejšia zlúčenina. Kolóna sa potom eluovala metanolom a frakcie obsahujúce titulnú zlúčeninu sa spojili a odparili za vzniku žltohnedej hygroskopickej zlúčeniny. Izolovalo sa 4,50 g (89 %). Táto zlúčenina sa použila samotná bez ďalšej charakterizácie.

Príklad 60

Etyl 2-(B-L-ribofuranosyl)pyrimidin-6-(l H)-oxo-4-karoxylová kyselina (78)

Dobre sušená suspenzia kyseliny 77 (4,50 g, 16,5 mmol) v 100 ml suchého etanolu sa ochladila v ľadovom kúpeli a plynný suchý chlorovodík sa prebublával 5 min. K tejto reakčnej zmesi sa pridal trietylortoformiát (20 ml) a zmes sa nechala miešať 24 h pri laboratórnej teplote. Rozpúšťadlo sa odstránilo vo vákuu a vzniknutá tmavá sfarbená tuhá látka sa čistila flash chromatografiou na stĺpci silikagélu s využitím zmesi dichlórmetán/metanol (9/1). Čisté frakcie sa spojili a koncentrovali za vzniku 4,55 g (92 %) tuhej zlúčeniny. Pretože sa zistilo, že táto zlúčenina nie je čistá, previedla sa ďalej na zodpovedajúci tetraacetát v 47 % výťažku. Tetraacetát sa čistil stĺpcovou chromatografiou.

Príklad 61

2-(B-L-Ribofuranosyl)pyrimidín-6-( 1 H)-oxo-4-karboxamid (79)

Roztok pripraveného tetraacetátu (1,80 g, 4,22 mmol) v nasýtenom metanolickom amoniaku (60 ml) sa zahrieval na teplotu 100 °C 17 h v kovovej bombe. Reakčná zmes sa ochladila a koncentrovala za vzniku bielej tuhej látky. Tuhá látka sa ďalej triturovala s etylacetátom a sfiltrovala. Tuhá látka sa rekryštalizovala z absolútneho etanolu za vzniku 0,83 g (82 %) čistého produktu ako bielej tuhej látky, teplota topenia: 200 - 202 °C. 'H NMR (Me₂SO-d₆) 3,35-3,57 !m, 2H, C₅H), 3,84 (m, IH, C₄H), 3,98 (m, IH, C₃H), 4,22 (m, IH, C,H), 4,75 (t, IH, C₅OH), D₂O zameniteľné), 4,80 (d, IH, C,H, 1/,/=5,77 Hz), 4,89 (d, IH, C₃OH, D₂O zameniteľný), 5,15 (d, IH, C₂OH, D_zO zameniteľný), 7,85 (d, IH), 7,89 (bs, IH, CONH₂), 8,19 (bs, IH, CONH₂), 9,0 (d, IH, NH). Anál, sčítané pre C₁₀H|₃N₃O₄ (239,23): C, 44,28, H, 4,83, N, 15,49. Nájdené: C, 44,58, H, 5,17, N, 15,28.

Príklad 62

Metyl β-L-arabinopyranosid (81)

K suspenzii L-arabinózy (100 g, 667 mmol) v bezvodnom MeOH (450 ml) sa pridal pri laboratórnej teplote roztok HCI v metanole (7,3 g HCI v 50 ml metanole) pod argónovou atmosférou. Zmes sa refluxovala 2 h a ochladila na laboratórnu teplotu. Roztok sa skoncentroval na asi 3/4 pôvodného objemu za vzniku suspenzie. Tuhá zrazenina sa sfiltrovala a premyla s 20 ml MeOH za vzniku prvého podielu kryštalického prášku (35,23 g). Filtrát sa skoncentroval (35 °C) na 1/4 objemu. Pevná látka sa sfiltrovala, premyla vodou a sušila za vzniku druhého podielu (9,66 g) bezfarebného kryštalického produktu. Koncentrovanie a filtrácia sa opakovali za vzniku 28,31 g produktu (celkove

73,2 g, 67 %). ’H NMR (D₂O) 3,30 (s, OCH₃, 3H), 3,56 (dd, IH, H₅), 3,73 (m, IH, H₄), 3,77 (dd, IH, H₅), 3,82 (bs, IH, H₂), 4,73 (m, IH, HJ.

Príklad 63

Metyl 3,4-izopropylidén-B-L-arabinopyranosid (82)

Ku zmesi metyl-B-L-arabinopyranosid 81 (23,33 g,

142,26 mmol) a dimetoxypropánu (55 ml, 448 mmol) v suchom DMF (185 ml) sa pridal Amberlyst 15 (H+ forma,

1,42 g) a suspenzia sa miešala 18 h pri laboratórnej teplote. Roztok sa odparil za vzniku sirupu, ktorý sa rozpustil v 200 ml EtOAc a premyl s nasýteným roztokom soli (50 ml), nasýteným roztokom NaHCOj a nasýteným roztokom soli (20 ml). Vodné vrstvy sa spojili a extrahovali s EtOAc (5 x 20 ml), organické extrakty sa potom premyli s NaCl/H₂O a spojili s organickým roztokom. EtOAc roztok sa sušil nad bezvodným Na_;SO, a odparil do sucha za vzniku sirupu (29,2 g, kvantitatívne). ’H NMR (CDC1₃) l,m36 a 1,53 (2s, 6H, izopropylidén-CH₃), 2,43 (d, IH, 2'-OH), 3,44 (s, 3H, OCH₃), 3,78 (m, IH, H₂), 3,93 (s, 2H, H₃), 4,15-4,25 (m, 2H, H₃aH₄),4,71 (d, ΙΗ,Η,).

Príklad 64

Metyl 3,4-izopropylidén-2-o-[(metyltio)tiokarbonyl]-B-L-arabinopyranóza (83)

Uvedený sirup 82 (29,2 g, 142,26 mmol) sa rozpustil v bezvodnom THF (190 ml) a ochladil sa na teplotu 0 °C. K roztoku sa pomaly pridal NaH (55 - 65 %, 6,9 g, 172,5 mmol) pod argónovou atmosférou. Suspenzia sa refluxovala 2 h a ochladila na teplotu 0 °C. Ku zmesi sa pridal CS₂ (21 ml, 349,14 mmol) a vzniknutá tmavo sfarbená zmes sa miešala 2 h pri laboratórnej teplote. Ku zmesi sa pridal metyliodid (12,4 ml, 160,14 mmol) a zmes sa miešala 16 h. Zmes sa naliala do ľadovej vody (3 00 ml) a extrahovala s EtOAc (3 x 50 ml). EtOAc roztok sa sušil a odparil až do začiatku kryštalizácie. Suspenzia sa ponechala v chladničke 16 h. Kryštály sa sfiltrovali a premyli s hexánom za vzniku prvého podielu (21,61 g) vo forme žltého prášku. Filtrát sa skoncentroval, udržoval cez noc pri teplote 0 °C a sfiltroval za vzniku druhého podielu (16,51 g). To sa ešte dvakrát zopakovalo za vzniku ďalšieho 1,44 g produktu (39,62 g, dva kroky z 81, 94,7 %). Teplota topenia: 127 - 130 °C. ’H NMR (CDC1₃) 1,39 a 1,55 (2s, 6H, izopropylidén CH₃),

2,60 (s, 3H, SCH₃), 3,40 (s, 3H, OCH₃), 4,01 (s, 2H, H₅), 4,30 (m, IH, H₄), 4,50 (dd, IH, H₃), 4,98 (d, IH, H,), 5,78 (dd, IH, H₂).

Príklad 65

Metyl 2-deoxy-B-L-erytro-pentopyranised (84)

Zlúčenina 83 (40 g, 136 mmol) a AIBN (24,61 g, 150 mmol) sa rozpustili v suchom dioxane (400 ml) zahriatím v olejovom kúpeli na 100 °C. Zmes sa prebublávala s argónovou atmosférou pri 100 °C počas 15 min. a potom sa pridal difenylsilan (51,4 ml, 272 mmol). Teplota olejového kúpeľa sa zvýšila na 130 °C a zmes sa zahrievala k varu 16 h. Potom sa pridal ďalší difenylsilan (2 ml, 10,8 mmol) a AIBN (1,27 g, 7,7 mmol) a pokračovalo sa vo vare ďalších 5 dní. Potom sa pridal ďalší AIBN (0,2 g,

1,2 mmol) a v refluxe sa pokračovalo ďalšiu 1 h. Zmes sa ochladila a odparila za vzniku zlúčeniny 84 vo forme sirupu, ktorý sa zmiešal s 544 ml 80 % HOAc a miešal sa 16 h pri laboratórnej teplote. Zmes sa odparila za vzniku sirupu, ktorý sa rozdelil medzi vodu a éter. Vodná vrstva sa premyla éterom a spojené organické vrstvy sa extrahovali s vodou. Vodné vrstvy sa odparili za vzniku zlúčeniny 85 ako sirup (16,36 g, 81,4 % pre dva kroky z 83). ’H NMR (CDC1₃) 1,89 (dd, 2H, H₂), 2,30 (d, IH, OH), 2,47 (d, IH, OH), 3,35 (s, 3H, OCH₃), 3,88-3,69 (m, 3H, H₄ a H_s), 4,03 (m, 1 H, H,), 4,79 (t. IH, H,).

Príklad 66 '-Deoxy-B-L-erytropentóza

Zlúčenina 85 (16,36 g, 110,5 mmol) sa rozpustila v 0,8 M HCI vodnom roztoku (546 ml) a vzniknutá zmes sa miešala 72 h pri laboratórnej teplote. Zmes sa neutralizovala s IN NaOH vodným roztokom na pH 6 - 7 a odparila sa za vzniku sirupu. Surový produkt sa čistil na stĺpci silikagélu (4x15 cm), eluovanom zmesou CH₂Cl₂/MeOH (1 : : 0 až 95 : 5). Zodpovedajúce frakcie sa odparili za vzniku zlúčeniny 86 vo forme sirupu (10,53 g, 71,1 %).

Príklad 67

Metyl 2'-deoxy-B-L-erytropentóza (87)

Zlúčenina 86 (15,68 g, 117,0 mmol) sa rozpustila v 342 ml bezvodného MeOH a ku vzniknutému roztoku sa pridal 1 % HC1/H₂O (35 ml). Roztok sa 1 h udržiaval pri laboratórnej teplote a neutralizoval s Py (55 ml) pri teplote 5 °C na pH 6. Zmes sa odparila so silikagélom a čistila na kolóne silikagélu (1x5 cm) s využitím zmesi CH₂Cl₂/MeOH (98 : 2 až 96 : 4) za vzniku zlúčeniny 87 vo forme sirupu (13,94 g, 80,5 %). ‘H NMR (CDClj) 2,22-2,44 (m, 2H, H₂), 3,50 a 3,59 (2s, 3H, OCH,), 3,75-3,88 (m, 2H, H_s), 4,26 (m, IH, H₄), 4,66 (m, IH, H₃), 5,25 (t, 1H,H,).

Príklad 68

Metyl 2'-deoxy-3,5-di-O-p-toluoyl-L-erytropentóza (88)

Zlúčenina 87 (9,00 g, 60,8 mmol) sa rozpustila v pyridíne (180 ml) v ľadovom kúpeli. K tomuto chladenému roztoku sa pridal behom 30 min. toluoylchlorid (18 ml, 00 mmol) a vzniknutý roztok sa miešal 16 h pri laboratórnej teplote. Zmes sa odparila do sucha. Zmes sa extrahovala s EtOAc, premyla roztokom soli, sušila a odparila. Surový produkt sa čistil na kolóne silikagélu (3x15 cm) s využitím zmesi hexán/EtOAc (1 : 0 až 5 : 1 ako eluentu. Odparenie zodpovedajúcich frakcií poskytlo zlúčeninu 88 vo forme sirupu (22,63 g, 97 %). ’H NMR (CDClj) 2,40 (2s, 6H, 2 x CH₃), 3,35 (s, 3H, OCH₃ B anoméru), 3,41 (s, 3H, OCHj anoméru), 4,6-4,5 (m, H₄ a H₅ oboch anomérov), 5,19 (d, IH, -anomérov), 5,21 (d, IH, H¹ B-anomérov), 5,41 (m, IH, Hj -anomérov), 5,59 (m, IH, H₃ B-anomérov), 7,18-8,02 (m, 8H, aróm. H).

Príklad 68

Metyl 2'-deoxy-5'-di-O-p-toluoyl- -L-erytropentofuranosyl chlorid (13)

Zlúčenina 88 (22 g, 57,3 mmol) sa rozpustila v 200 ml suchého éteru a roztok sa ochladil na teplotu 0 °C v ľadovom kúpeli. Roztok sa 5 min. prebublával so suchým HCI až do kryštalizácie zmesi. Reakčná zmes sa potom nechala cez noc v chladničke. Tuhá zrazenina sa sfiltrovala a premyla studeným éterom. Tuhá látka sa ihneď sušila vo vákuu nad NaOH za vzniku látky 13 vo forme bezfarebného kryštalického prášku (19,28 g). Filtrát sa koncentroval, zmiešal s HCI a ponechal v chladničke cez noc. Filtrácia, premytie a sušenie poskytlo ďalších 1,2 g produktu (celkom 20,48 g, 92 %) s teplotou topenia 118 - 121 °C. ’H NMR (CDC1₃) 2,39 (2s, 6H, aromatický CHj), 2,82 (m, 2H, H₂, 4,65 (m, 2H, H₅), 4,86 (q, IH, H₄), 5,57 (m, IH, Hj), 6,48 (d, IH, H,), 7,25 (2d, 4H, aromatický H), 7,95 (2d, 4H, aromatický H).

Príklad 69

Metyl 1 -(2'-deoxy-3',5'-di-0-p-toluoyl-B-L-crtropentofuranosyl)-l,2,4-triazol-5-karboxylát (89), metyl l-(2'-deoxy-3', 5'-di-0-p-toluoyl-B-L-erytropentofuranosyl)-l ,2,4-triazol-2-karboxylát (90) a metyl l-(2'-deoxy-3'.5'-di-O-p

-toluoyl-B-L-erytropentofuranosyl)-1,2,4-triazol-3 -karboxylát (91)

K roztoku metyl l,2,4-triazol-3-karboxylátu (1,27 g, 10 mmol) v 50 ml suchého acetonitrilu sa pridal hydrid sodný (60 % v oleji, 0,5 g, 12,5 mmol). Zmes sa miešala 30 min. pri laboratórnej teplote. Suchý a rozotretý chlórcukor 1 š sa pridal a suspenzia sa miešala 16 h pri laboratórnej teplote. Zmes sa odparila za vzniku zvyšku, ktorý sa rozdelil medzi vodu a AcOEt a extrahoval s AcOEt. Spojené organické extrakty sa premyli s nasýteným roztokom soli a odparili do sucha. Zmes sa čistila na stĺpci silikagélu s využitím zmesi EtOAc/hexán (1,2 : 1) ako eluentu za vzniku látky 89 (1,72 g), 90 (0,98 g) a 91 (0,45 g). ’H NMR (CDCIj) derivát 89: 2,52 (2s, 6H, CH₃), 2,82 (m, IH, H₂), 3,45 (m, IH, H₂), 4,60 (dd, IH, H₅), 4,72 (dd, IH, H₅),4,76 (m, IH, H₄), 6,03 (m, IH, Hj), 7,29-7,38 (m, 5H, aromatické H a Hj), 7,97-8,12 (m, 5H, aromatické H a C₅H), derivát : 2,50 a 2,53 (2s, 6H, CH₃), 2,95 (m, IH, H₂), 3,20 (m, IH, H₂), 4,09 (s, 3H, OCH₃), 4,72 (m, 3H, H₄ a H₅), 5,83 (m, IH, H₃, 6,47 (t, IH, H,), 7,36 (dd, 4H, aromatické H), 8,02 (dd, 4H, Aromatické H), 8,51 (s, IH, C₅H), derivát : 2,53 (m, 7H, H₂ a 2xCH₃), 3,16 (m, IH, H₂), 4,13 (s, 3H, OCH₃), 4,69-4,85 (m, 3H, H₄ a H₃), 5,73 (m, IH, H₃), 6,88 (q, IH, H,), 7,35 (dd, 4H, aromatické H), 7,94 a 8,05 (dd, 4H, aromatické H), 8,76 (s, IH, C₅H).

Príklad 70 l-(2'-Deoxy-B-L-erytropentofuranosyl)-l,2,4-triazol-5-karboxamid (92)

Zmes látky 89 (1,77 g, 3,70 mmol) a nasýteného metanolického roztoku amoniaku (40 ml) sa zahrievala 16 h na 55 °C v oceľovej bombe. Po ochladení sa roztok odparil so silikagélom a čistil na kolóne silikagélu s CH₂Cl₂/MeOH (10 : 1) eluentom za vzniku zlúčeniny 92 vo forme bezfarebného prášku (297 mg, 35 %). 'H NMR (DMSO-d₆) 2,27 (m, IH, H₂), 2,60 (m, IH, H₂), 2,32 (m, IH, H₅), 3,48 (m, IH, H₅), 3,80 (m, IH, H₄), 4,41 (m, IH, H₃), 7,12 (t, IH, H_b 8,06 (s, IH, NH), 8,14 (s, IH, C₅H), 8,27 (s, IH, NH).

Príklad 71

-(2'-Deoxy-B-L-erytropentofuranosyl)-l,2,4-triazol-3-karboxamid (93)

Zmes látky 91 (0,45 g, 0,94 mmol) a nasýteného metanolického roztoku amoniaku (20 ml) sa zahrievala 16 h na teplotu 55 °C v oceľovej bombe. Po ochladení sa roztok odparil do sucha a čistil na kolóne silikagélu s CH₂Cl₂/MeOH (10 : 1) eluentom za vzniku zlúčeniny 93 (54 mg, 25 %). Ή NMR (DMSO-d₆): 2,24 (m, IH, H₂), 2,38 (m, IH, H₂), 3,61 (m, IH, H₅), 3,85 (m, IH, H₄), 4,30 (m, IH, H₃), 6,70 (t, IH, H,), 7,94 (s, IH, NH), 8,33 (s, IH, NH), 8,98 (s, IH, C₅H).

Príklad 72 l-(2'-Deoxa-3',5’-di-O-p-toluoyl-B-L-erytropentofuranosyl)-2,4-dikyanopyrrol (94)

K roztoku 2,4-dikyanopyrrolu (302 mg, 2,58 mmol) v 25 ml suchého acetnitrilu sa pridal hydrid sodný (60 % v oleji, 125 mg, 2,6 mmol). Zmes sa miešala pri izbovej teplote 30 min., potom sa pridal chlórcukor 13 (1 g, 2,58 mmol) a suspenzia sa miešala 16 h pri laboratórnej teplote. Zmes sa odparila za vzniku tuhého zvyšku, ktorý sa rozdelil medzi vodu EtOAc. Vodný roztok sa extrahoval s EtOAc. Spojené AcOEt extrakty sa premyli vodou a nasýteným roztokom soli, sušili a odparili do sucha. Produkt sa čistil na kolóne silikagélu (3 x 20 cm) s využitím zmesi hexán/EtOAc (5 : : 2) ako eluentu za vzniku 94 vo forme oleja (605 mg, 50 %). Ή NMR (CDCIj): 2,29 (s, 3H, aromatický CH₃),

2,55 (s, 3H, aromatický CHj), 2,67 (m, IH, H₂), 2,98 (m, IH, H₂), 4,74-4,89 (m, 3H, H₄ a H₅), 5,77 (m, IH, H₃), 6,36 (t, IH, Hj), 7,18 (s, IH, C₅H), 7,38 (m, 4H, aromatický H), 7,68 (s, IH, CjH), 7,97 (d, 2H, aromatický H), 8,05 (d, 2H, aromatický H).

Príklad 73 l-(2'-Deoxy-B-L-erytropentofuranosyl)-2,4-dikyanopyrrol (95)

Zmes látky 94 (605 mg, 1,29 mmol) a nasýteného metanolického roztoku amoniaku (20 ml) sa zahrievala 16 h na teplotu 65 °C v oceľovej bombe. Po ochladení sa roztok odparil do sucha a surový produkt sa čistil na kolóne silikagélu s CH₂Cl₂/MeOH (10 : 1) eluentom za vzniku zlúčeniny 95 (158 mg, 52 %). ’H NMR (CD₃OD): 2,55 (m, 2H, H₂), 3,82 (m, 2H, H_s), 4,08 (m, IH, H₄), 4,53 (m, IH, H₃), 6,38 (t, IH, H,), 7,37 (s, IH, C₅H), 8,19 (s, IH, C₃H).

Príklad 74 l-(2'-Deoxy-B-L-erytropentofuranosyl)pyrrol-2,4-dikarboxamid (96)

K roztoku zlúčeniny 95 (90 mg, 0,385 mmol) vo vodnom roztoku NH₄OH (29,6 %, 9 ml) sa pridal H₂O. Roztok sa miešal 2 h pri laboratórnej teplote a potom odparil do sucha. Zvyšok sa čistil na stĺpci silikagélu eluovanom zmesou CH₂C1₂/Me OH (10 : 1) za vzniku zlúčeniny 96 (75 mg, 72 %). ’H NMR (CD₃OD): 2,31 a 2,61 (m, 2H, H₂), 3,89 (m, 2H, H₅), 4,04 (m, IH, H₄), 4,45 (m, IH, H₃), 6,93 (t, IH, H]), 7,24 (s, IH, CjH), 8,09 (s, IH, CjH).

Príklad 75 l-(2'-Deoxy-3',5'-di-O-p-toluoyl-B-L-erytropentofuranosyl)pyra^zol-3,5-dikarboxylát (97)

K roztoku metyl pyrazol 3,5-dikarboxylátu (458 mg, 2,5 mmol) v 25 ml suchého acetonitrilu sa pridal hydrid sodný (60 % v oleji, 144 mg, 3,0 mmol). Zmes sa miešala pri izbovej teplote 30 min., potom sa pridal chlórcukor 13 (970 mg, ~95 %, 2,5 mmol) a suspenzia sa miešala 4 h pri laboratórnej teplote. Zmes sa odparila do sucha a zvyšok sa čistil na kolóne silikagélu (3x7 cm) s využitím zmesi hexán/EtOAc (5 : 2) ako eluentu za vzniku 97 vo forme oleja (470 mg, 35 %). ’H NMR (CDCIj): 2,40 (d, 6H, aromatický CHj), 2,70 (m, IH, H₂), 3,60 (m, IH, H₂), 3,93 (d, 6H, OCH₃), 4,48-4,65 (m, 3H, H₄ a H₅), 5,89 (m, IH, H₃), 7,18-7,29 (m, 5H, aromatický H a H,), 7,38 (s, IH, CH), 7,90 (m, 4H, aromatický H).

Príklad 76

-(2'-Deoxy-B-L-erytropentofuranosyl)pyrazol-3,5-dikarboxamid (98)

Zmes zlúčeniny 97 (270 mg, 0,51 mmol) a nasýteného metanolického roztoku amoniaku (20 ml) sa zahrievala 16 h v oceľovej bombe na 100 °C. Po ochladení sa roztok odparil a čistil na stĺpci silikagélu s využitím zmesi CH₂Cl₂/MeOH (10 : 1) za vzniku derivátu 98 vo forme bezfarebného prášku (189 mg, 73 %). ’H NMR (DMSO-d₆): 2,25 (m, IH, H₂), 2,89 (m, IH, H₂), 3,42 (m, IH, H_s), 3,59 (m, IH, H₅), 3,86 (q, IH, H₄), 4,55 (m, IH, H₃), 4,77 (t, IH, OH), 5,27 (d, IH, OH), 7,17 (t, IH, H,), 7,29 (s, IH, C₄H),

7,51 (s, IH, NH), 7,66 (s, IH, NH), 7,80 (s, IH, NH), 8,19 (s, IH, NH).

Príklad 77 Metyl-l-(2'-deoxy-3',5’-di-0-p-toluoyl-B-L-erytropentofuranosyl)pyrazol-4-karboxylát (99)

K roztoku pyrazol-4-karboxylátu (315 mg, 2,5 mmol) v 30 ml suchého acetonitrilu sa pridal hydrid sodný (60 % v oleji, 144 mg, 3,0 mmol). Zmes sa miešala pri 50 °C 15 min., potom sa pridal chlórcukor 13 (1 g, 95 %, 2,5 mmol) a suspenzia sa miešala 2 h pri laboratórnej teplote. Zmes sa odparila za vzniku zvyšku, ktorý sa rozdelil medzi vodu a EtOAc. Vodný roztok sa extrahoval s EtOAc. Spojené AcOEt extrakty sa premyli vodou a nasýteným roztokom soli, sušili nad Na₂SO₄ a odparili do sucha. Produkt sa čistil na kolóne silikagélu (3x12 cm) s využitím zmesi hexán/EtOAc (4:1) ako eluentu za vzniku látky 99 vo forme kryštalického prášku (549 mg, 46 %). 'H NMR (CDClj): 2,40 (d, 6H, aromatický CHj), 2,72 (m, 1H, H₂), 3,16 (m, 1H, H₂), 3,79 (d, 3H, OCHj), 4,51-4,62 (m, 3H, H₄ a H₅), 5,77 (m, 1H, H₃), 6,20 (t, 1H, H,), 7,24 (m, 4H, aromatický H), 7,92 (m, 5H, aromatický H a C₅H), 8,10 (s, 1H, CjH).

Príklad 78 l-(2'-Deoxy-fi-L-erytropentofuranosyl)pyrazol-4-karboxamid (100)

Zmes látky 99 (500 mg, 1,046 mmol) a nasýteného metanolického roztoku amoniaku (30 ml) sa zahrievala 16 h na 100 °C v oceľovej bombe. Po ochladení sa roztok odparil do sucha a zvyšok sa čistil na kolóne silikagélu s CH₂Cl₂/MeOH (10 : 1) eluentom za vzniku zlúčeniny 100 (50 mg, 20 %). Ή NMR (DMSO-d_s): 2,30 (m, 1H, H₂), 2,56 (m, 1H, H₂), 3,41-3,56 (m, 2H, H₅), 3,84 (m, 1H, H₄), 4,36 (m, 1H, Hj), 4,88 (bs, 1H, OH), 5,32 (bs, 1H, OH), 6,11 (t, 1H, H,), 7,08 (s, 1H, NH), 7,63 (s, 1H, NH), 7,90 (d, 1H, C₅H), 8,36 (d, 1H, CjH), 7,80 (s, 1H, NH), 8,19 (s, 1H, NH).

Príklad 79

Metyl -L-lyxopyranosid (102)

K metanolickému roztoku HCI [600 ml, 0,5 % W/v, pripravený in situ reakciou acetylchloridu (6,0 ml) sa pridala L-lyxóza (101, 118 g, 786 mmol) a zmes sa refluxovala 5 h [reakcia prebehla počas 4 h pomocou TLC 30 % MeOH/CH₂Cl₂) a pokračovalo sa ďalšiu 1 h (celkom 5 h)] s vylúčením vzdušnej vlhkosti (CaCl₂ uzáver). Reakčná zmes sa počas miešania neutralizovala s amberyovou bázickou živicou IRA 410 (100,0 g) počas 10 min. Živica sa sfiltrovala a premyla metanolom (3 x 50 ml). Spojené vodné vrstvy sa odparili za vzniku bezfarebného sirupu. Sirup sa odparil spoločne s etylacetátom (2 x 50 ml) a na záver rekryštalizoval (škrabaním na dno guľatej banky alebo sonifikáciou) z 500 ml etylacetátu za vzniku kryštalického produktu 102 (87 g, 67 % celkom z podielu 1 a 2). ’H NMR (300 MHz, (CD₃)₂CO): 3,15 (bs, 3H, OH), 3,41 (s, 3H, OCHj), 3,48 (m, 1H), 3,66-3,72 (m, 2H), 3,73-3,87 (m, 2H), 4,64 (d, 1H, H₅, J=2,7 Hz).

Príklad 80

Metyl 2,3-O-izopropylidén -L-lyxopyranosid (103)

K roztoku zlúčeniny 102 (69 g, 420,0 mmol) v zmesi 2,2-dimetoxypropánu (2 00,0 ml) a bezvodného acetónu (200,0 ml) sa pridal 4M roztok HCI v dioxane (4,0 ml) a reakčná zmes sa miešala 16 h pri 25 °C. TLC (50 % etylacetát/CH₂Cl₂) reakcia ukázala úplnú konverziu východiskového materiálu. Reakcia sa rozložila pevným hydrogenuhličitanom sodným (500 mg) a sfiltrovala. Filtrát sa odparil a olejový zvyšok (ružovkastý) sa čistil na stĺpci silikagélu flash chromatografiou za vzniku produktu 103 (80 g,

93,2 %). 'H NMR (300 MHz, CDClj): 1,31 (s, 3H), 1,47 (s, 3H), 2,95 (bs, 1H), 3,41 (s, 3H), 3,66-3,77 (m, 3H), 4,07 (dd, 1H, J=6,04 a 2,75 Hz), 4,16 (t, IH, J=6,04 a 4,6η, 4,60 (d, 1H, J=2,74 Hz).

Príklad 81 Metyl-4-azido-4-deoxy-2,3-O-izopropylidén-B-D-ribopyranosid (104)

Ku zmesi pyridinu (6,4 ml, 79,65 mmol) a dimetylaminopyridínu (100 mg, 0,72 mmol) v 400 ml bezvodného CH₂C1₂ sa pomaly pridal anhydrid trifluórmetánsulfónovej kyseliny (11,82 ml, 71,68 mmol) pri teplote -20 °C. Zmes sa miešala 5 min. pri teplote -20 °C a potom sa pridal roztok látky 103 (5,0 g, 24,50 mmol) v 50 ml CH₂C1₂. Reakčná zmes sa miešala 15 min. pri teplote -20 °C a potom sa naliala do ľadovej vody (500 ml) a organická vrstva sa oddelila. Vodná fáza sa oddelila s CH₂C1₂ (2 x 100 ml). Spojené organické vrstvy sa premyli nasýteným roztokom (500 ml), sušili (Na₂SO₄) a odparili za vzniku produktu ako svetložltej gumovitej tuhej látky (14 g).

K roztoku pripraveného metyl 4-O-trifluórmetánsulfonyl-2,3-O-izopropylidén-B-L-lyxopyranosidu v zmesi 350 ml (350 ml) a tetrametylmočoviny (50 ml) sa pridal azid sodný (30,0 g, 461,53 mmol, 18,83 ekv.) pri 0 - 5 °C a miešala sa 3 h pri 23 °C. Prchavé látky sa odparili a zvyšok sa nariedil s CH₂C1₂ (500 ml) a vodou (200 ml). Organická vrstva sa oddelila a premyla s vodou (2 x 250 ml) a nasýteným roztokom soli (300 ml), sušila (Na₂SO₄) a odparila za vzniku olejového zvyšku, ktorý sa čistil flash chromatografiou na silikagéli s využitím zmesi hexán/etylacetát (100/0; 97,5/2,5 a 95/5) ako eluentu za vzniku 104 (2,8 g, 49,88 % dva kroky). ’H NMR (300 MHz, CDClj): 1,36 (s, 3H, CH,), 1,54 (s, 3H, CHj), 3,42 (s, 3H, OCHj), 3,7-3,9 (m, 3H), 4,01 (dd, 1H, J=6,05 a 3,85), 4,48 (d, 1H, J=3,85 Hz),

4,51 (m, 1H).

Príklad 82 N-Acetyl-4-amino-4-deoxy-2,3-0-izopropylidén-BD-metylribopyranosid (105)

K roztoku zlúčeniny 104 (6,5 g, 28,38 mmol) v 50 ml metanolu sa pridal NaHCOj (2,38 g, 28,38 mmol) a potom Pd/C (5 %, w/w, 650 mg). Reakčná zmes sa dobre premiešala pod H₂ (40 psi) atmosférou 1 h pri laboratórnej teplote. TLC (30 % etylacetát/hexán) ukázala úplnosti reakcie. Reakčná zmes sa sfiltrovala cez celitovú vrstvu a filtrát sa odparil do sucha. Zvyšok sa odparil spoločne s toluénom (2 x x 20 ml) a pyridínom (2 x 20 ml). Vzniknutý zvyšok sa použil v následnej reakcii bez ďalšieho čistenia.

Ku zmesi vyrobeného zvyšku (5,76 g, surový z uvedenej reakcie) a DMAP (0,059 g, 0,425 mmol) v pyridine (6,8 ml, 84,5 mmol) sa pridal acetánhydrid (4,01 ml, 42,57 mmol) pri 0 °C. Reakčná zmes sa miešala 2 h pri laboratórnej teplote. TLC (100 % etylacetát) ukázala úplnosť, reakcie. Pridal sa MeOH (1,0 ml) a prchavé látky sa odparili. Zvyšok sa rozpustil 3 00 ml CH₂C1₂ a tento roztok sa premyl studenou a riedenou HCI (0,5M, 3 x 200 ml), nasýteným roztokom NaHCOj (200 ml) a nasýteným roztokom soli (200 ml), sušil nad Na₂SO₄ a odparil. Zvyšok sa čistil flash chromatografiou na stĺpci silikagélu s využitím zmesi etylacetát/hexán (0/100 až 10/90 až 20/80 až 50/50 až 100/0) ako eluentu za vzniku 105 (v celkovom množstve 3,76 g, 54,11 %). 'H NMR (300 MHz, CDClj): 1,35 (s, 3H, CH₃), 1,51 (s, 3H, CHj), 2,0 (s, 3H, COCH₃), 3,37 (T, 1H), 3,45 (s, 3H, OCHj), 3,85 (dd, 1H), 4,05 (dd, 1H), 4,38 (dd, 1H), 4,40 (d, 1H, J=4,5 Hz), 4,58 (m, 1H), 5,78 (bd, 1H).

Príklad 83

1,2,3,5-Tetra-O-acetyl-4-deoxy-4-(acetamido)-D-ribofuranóza(106)

Roztok zlúčeniny 105 (5,0 g, 20,40 mmol) v zmesi destilovanej vody a AcOH (1 : 1, 50 ml) sa zahrievala na 70 - 75 °C počas 1,5 h. TLC (100 % etylacetát) ukázala úplnosť reakcie. Pridal sa absolútny EtOH (2 x 30 ml) a prchavé látky sa odparili za vzniku tuhého zvyšku. K tejto tuhej látke sa pridala zmes ľadovej kyseliny octovej a acetanhydridu (50 ml, 1 : 1) a zmes sa ochladila na 0 °C a potom sa zmiešala s 1,5 ml koncentrovanej kyseliny sírovej. Reakčná zmes sa miešala 30 min. pri teplote 0 °Ca potom sa držala 2 dni pri teplote 4 °C. Reakčná zmes sa zmiešala s 15,0 g bezvodného NaOAc a miešala sa 30 min. pri laboratórnej teplote. Reakčná zmes sa potom naliala do zmesi vody a ľadu (300 ml) a extrahovala s CH2CI2 (2 x 250 ml). Spojené organické vrstvy sa premyli s vodou (2 x 250 ml) a nasýteným roztokom soli (400 ml), sušili nad Na₂SO₄ a odparili. Surový zvyšok sa čistil flash chromatografiou na silikagéli s využitím MeOH/CH₂Cl₂ (0/100 až 3/97 ako eluentu za vzniku čistého produktu 106 (3,71 g, 50,82 %). 'H NMR (300 MHz, CDC1₃): 1,99-2,11 (m, 15H, 5xCH₃), 4,17-4,5 (m, 3H), 5,27-5,52 (m, 2H), 6,35 (s, 0,75), 6,53 (d, 0,25H, J=4,8 Hz).

Príklad 84

Metyl 1 -(2',3 ',5 '-tri-O-acetyl-4'-deoxy-4'-acetamido-B-D-ribofuranosyl)-2,4-triazol-3-karboxylát (107)

Suspenzia metyl l,2,4-triazol-3-karboxylátu (1,77 g, 13,97 mmol) a síranu amónneho (177 mg) v hexametyldisilazanu (40 ml) sa zahrievala k varu 2,5 h pod dusíkovou atmosférou. Reakčná zmes sa odparila do sucha a zvyšok sa suspendoval v 1,2-dichlóretáne (50 ml). Potom sa zmiešal s roztokom látky 106 (4,4 g, 12,25 mmol) v 50 ml 1,2-dichlóretáne. K reakčnej zmesi sa potom pridal dymivý SnCl₄ (1,63 ml, 13,97 mmol) pri teplote 0 - 5 °C (ľadový kúpeľ) a miešal 1 h pri laboratórnej teplote. Reakčná zmes sa opatrne rozložila s nasýteným roztokom NaHCO₃ (50 ml) a potom nariedila s 200 ml CH₂C1₂. Zmes sa sfiltrovala cez vrstvu celitu (5 g) a premyla sa 100 ml CH₂C1₂. Organická vrstva z filtrátu sa oddelila a vodná vrstva sa extrahovala s CH₂C1₂ (2 x 100 ml). Spojené organické vrstvy sa premyli s vodou (2 x 300 ml) a nasýteným roztokom soli (500 ml), sušili nad Na₂SO₄ a odparili. Surový produkt sa rekryštalizoval zo 40 ml etylacetátu za vzniku čistého titulného produktu 107 (2,7 g, 51,71 %). 'H NMR (300 MHz, CDClj): 2,03-2,15 (m, 12H, 4 x COCH₃), 3,95 (s, 3H, OCHj), 4,2 (m, IH, H_s), 4,43 (m, 2H, H₄ a H₅), 5,65 (dd, IH, H₃, J=4,67 a 1,1 Hz), 6,17 (t, IH, H₂, J=4,67 a 6,04 Hz), 6,28 (d, IH, H_b >6,04 Hz), 8,47 (s, 0,86H, hlavný rotamer, C₅H), 8,60 (s, 0,14H, vedľajší rotamer, CH). Anál, sčítané pre Ci₇H₂₂N₄O₉: C, 47,89, H, 5,20, N, 13,14. Nájdené: C, 47,93, H, 5,40, N, 13,27.

Príklad 85

-(4'-Deoxy-4'-acetamido-B-D-ribofuranosyl)-1,2,4-triazol-3-karboxamid (108)

Roztok zlúčeniny 107 (2,7 g, 6,33 mmol) v nasýtenom metanolickom roztoku amoniaku (100 ml) sa miešal 16 h pri laboratórnej teplote v oceľovej bombe. Reakčná zmes sa odparila do sucha a zvyšok sa čistil stĺpcovou flash chromatografiou na oxide hlinitom s využitím zmesi etylacetát/n-propylalkohol/voda (64/4/32 až 57/14/29 %, spodná vrstva) ako eluentu za vzniku titulného produktu 108 (1,7 g). Produkt bol vlhký ~5 % od etylalkoholu a tiež čiastočne kontaminovaný trochou acetamidu. ’H NMR (300 MHz, CD₃OD): 1,87 (s, 0,86H, COCH₃, minoritný rotamer (min)), 2,14 (s, 2,14H, COCH_3> majoritný izomér (maj)), 3,87 (d, 2H, H₅, >6,59 Hz), 4,1-4,01 (m, IH, H_s),

4,26 (d, 0,75H, >4,12 Hz, H₃, maj), 4,31 (t, 0,25H, J=3,8 Hz, H₃, min), 4,54 (t, 0,25H, >4,1 Hz, H₂, min), 4,85 (dd, 0,75H, J=4,4 a 6,05 Hz, H₂, maj), 6,03 (d, 0,75H, J=6,04 Hz, H_b maj), 6,81 (d, 0,25H, J=4,13 Hz, H_b min), 8,69 (s,

0,75H, C₅H, maj), 8,95 (s, 0,25H, C5H, min). Anál, sčítané pre CwHuNjOs: C, 42,10, H, 5,30, N, 24,55. Nájdené: C, 42,21, H, 5,19, N, 24,23.

Príklad 86 l-[3’,5'-O-(l ,1,3,3-Tetraizopropyl-l ,3-disiloxanediyl)-4'-deoxy-4'-acetamido-4B-D-ribofuranosyl]-l,2,4-triazol-3-karboxamid (109)

Suspenzia látky 108 (0,7 g, 2,45 mmol) v 15 ml pyridínu sa zmiešala s l,3-dichlór-l,l,3,3-tetraizopropyldisiloxanom (1,06 ml, 3,31 mmol) a miešala sa 16 h pri laboratórnej teplote. Reakčná zmes sa opatrne rozložila s nasýteným roztokom NaHCOj (5 ml) a nariedila sa 100 ml CH₂C1₂. Organická vrstva sa oddelila a vodná vrstva sa extrahovala s CH₂C1₂ (2 x 25 ml). Spojené organické vrstvy sa premyli vodou (2 x 100 ml) a nasýteným roztokom soli (100 ml), sušili nad Na₂SO₄ a odparili. Surový produkt sa čistil flash chromatografiou na stĺpci silikagélu s využitím CHCl₃/MeOH (100/0-98/2-95/5-90/10) ako eluentu za vzniku látky 109 (0,7 g, 54 %). 'H NMR (300 MHz, CDClj): 0,93-1,18 (m, 24H), 1,38 (m, 2H), 2,02 (s, 0,84H, COCH₃, minoritný rotamer (min.)), 2,15 (s, 2,16H, COCH₃, majoritný rotamer (maj)), 3,83 (m, IH, H₅), 3,98-4,13 (m, IH, H₅), 4,33 (d, 0,34H, >3,85 Hz, H₂, min.),

4,42 (d, 0,66H, >4,67 Hz, H₂, maj), 4,52 (dd, 0,34H, H₄, min.), 4,65 (dd, 0,66H, H₄, maj), 5,29 (t, IH, >4,97 Hz, H₃), 5,80 (bs, 0,66H, maj), 5,94 (bs, 0,34H, min.), 5,99 (s, 0,34H, H_b min.), 6,40 (s, 0,66H, H_b maj), 6,91 (bs, 0,66H, maj), 7,01 (bs, 0,34H, min.), 8,37 (s, 0,66H, C₅H, maj), 8,53 (s, 0,34H, C₅H, min.).

Príklad 87

-[2'-0-(p-Tolyltionoformyl)-3',5'-0-(l, 1,3,3-tetraizopropyl-1 -3-disiloxandiyl)-4'-deoxy-4'-acetamido-B-D-ribofuranosyl]-l,2,4-triazol-3-karboxamid (110)

K roztoku látky 109 (0,6 g, 1,138 mmol) v zmesi 9 ml CH₂C1₂ a 1 ml pyridínu sa pridal O-(p-tolyl)tionchlóroformiát (0,219 ml, 1,42 mmol) a reakčná zmes sa miešala 16 h pri laboratórnej teplote. Reakčná zmes sa rozložila s nasýteným roztokom NaHCO₃ (5 ml) a nariedila sa 100 ml CH₂C1₂. Organická vrstva sa oddelila a vodná sa extrahovala s CH₂C1₂ (2 x 25 ml). Spojené organické vrstvy sa premyli s vodou (2 x 100 ml) a nasýteným roztokom soli (100 ml), sušili nad Na₂SO₄ a odparili. Surový zvyšok sabčistil flash chromatografiou na stĺpci silikagélu s využitím zmesi CHCl₃/etyl-acetát (100/0-95/5-90/10) ako eluentu za vzniku produktu 110 (0,35 g, 45 %). ’H NMR (300 MHz, CDC1₃): 1,04-1,15 (m, 24H), 2,01 (s, IH, COCH₃, minoritný rotamer (min.)), 2,19 (s, 2H, COCH₃, majoritný rotamer (maj)), 2,35 (s, 3H, CH₃), 3,92 (m, IH, H₅), 4,05 (m, IH, H), 4,68-4,81 (m, IH, H), 5,5 (t, IH, J=6,05 a 5,22 Hz, H₃), 5,75 (bs, 0,66H, maj), 5,88 (bs, 0,34H, min.), 6,10 (d, IH, >4,67 Hz, H₂), 6,17 (s, 0,34H, H_b min.), 6,54 (s, 0,66H, H], maj), 6,87 (bs, 0,66H, maj), 6,96 (d, 2H, >8,24 Hz, aromatické H), 6,98 (bs, 0,34H, min.), 7,20 (d, 2H, J=8,24 Hz), 8,40 (s, 0,66H, C₅H, maj), 8,68 (s, 0,34H, C₅H, min.).

Príklad 88 l-[3',5'-O-(l,l,3,3-Tetraizopropyl-l,3-disiloxandiyl)-2',4’-dideoxy-4'-acetamido-B-D-ribofuranosyl]-l,2,4-triazol-3-karboxamid(lll)

Roztok látky 110 (0,35 g, 0,516 mmol) v 20 ml toluénu sa napúšťal argónom 20 min. a potom sa miešal s 2,2'-azobisisobutyronitrilom (0,084 g, 0,516 mmol) tributylcin hydridom (0,274 ml, 1,03 mmol). Reakčná zmes sa refluxovala 3 h pod prúdom argónu. Reakčná zmes sa odparila do sucha a surový zvyšok sa čistil flash chromatografiou na stĺpci silikagélu s využitím zmesi CHCl₃EtOAc (100/0-90/10-70/30-40/60-20/80-0/100) ako eluentu za vzniku produktu 111 (0,23 g, 87 %). ’H NMR (300 MHz, CDC1₃): 0,95-1,15 (m, 24H), 1,24 (m, 2H, 2,0 (s, 0,9H, COCH₃, minoritný rotamer (min.)), 2,13 (s, 2,1 H, COCHj, majoritný rotamer (maj)), 2,36-2,58 (m, IH, H₂), 2,84, (m, IH, H₂), 3,74-3,92 (m, IH, H,), 4,11 (m, 0,66H, H₄, maj), 4,49-4,67 (m, 0,34H, H₄, min.), 5,3 (m, IH, H₃), 5,88 (bs, 0,66H, maj), 6,01 (bs, 0,34H, min.), 6,14 (d, IH, J=6,02 Hz, H_b min.), 6,54 (d, 0,66H, J=7,97 Hz, H_b maj), 6,89 (bs, 0,66H, maj), 7,03 (bs, 0,34H, min.), 8,35 (s, 0,66H, CH, maj), 8,55 (s, 0,34H, C_SH, min.).

Príklad 89

-(2',4'-Dideoxy-4'-acetamido-B-D-ribofuranosyl)-1,2,4-triazol-3-karboxamid (112)

Roztok látky 111 (0,23 g, 0,45 mmol) v 5 ml CH₂C1₂ sa zmiešal s trietylamín trishydrofluoridom (0,29 ml, 1,79 mmol) pri laboratórnej teplote. Reakčná zmes sa miešala 48 h pri laboratórnej teplote. Prchavé podiely sa odstránili a zvyšok sa čistil flash chromatografiou na stĺpci silikagélu s využitím zmesi CHCl₃/MeOH (100/0-95/5-90/10) ako eluentu za vzniku produktu 112 (0,08 g, 66 %). ’H NMR (300 MHz, CDC1₃): 1,95 (s, 0,36H, COCH₃, minoritný rotamer (min.), 2,16 (s, 2,64H, CH₃, majoritný rotamer (maj), 2,51 (m, IH, H₂), 2,87 (m, IH, H₂), 3,82 (m, 2H, H₅), 3,99 (t, IH, J=6,87 Hz, H₄), 4,44 (d, IH, J=4,12Hz, H₃), 6,54 (t, IH, J=7,69 Hz, HO, 8,63 (s, 0,88H, C₅H, maj), 8,88 (s, 0,12H, C₅H, min.). Anál, sčítané pre Cio,H₁₅N₅0₄: C, 44,60, H, 5,62, N, 26,01.

Nájdené: C, 44,71, H, 5,69, N, 25,98.

Príklad 90

Metyl 2,3-izopropylidén- L-lyxopyranosid (115)

K metanolickému HCl roztoku (500 ml, 0,5 % w/v, pripravenom in situ reakciou acetylchloridu (5 ml, 70,37 mmol) s MeOH (Fischer HPCL čistota)) sa pridala D-lyxóza (113, 100 g, 666,66 mmol) a zmes sa refluxovala 5 h pod dusíkovou atmosférou. Reakčná zmes sa za miešania neutralizovala s amberlitovou bázickou živicou IRA-410 (100,0 g) počas 10 min. Živica sa odfiltrovala a premyla s metanolom (3 x 125 ml). Spojené filtráty sa odparili za vzniku bezfarebného sirupu metyl-BD-lyxopyranosidu (114, 110 g, kvantitatívny výťažok), ktorý sa dal do nasledujúcej reakcie bez ďalšieho čistenia.

Poznámka:

Príprava amberlitovej živice IRA-410: Živica (100 g) sa zmiešala s vodným NaOH (0,5 M, 200 ml) po dobu 15 min. Potom sa za miešania sfiltrovala a premyla deionizovanou vodou (4 x 300 ml) až do neutrálneho pH filtrátu. Na záver sa živica premyla bezvodným MeOH (3 x 30 ml) a ihneď použila.

K suspenzii 114 (110 g, 666,66 mmol) v zmesi 2,2-dimetoxypropánu (400,0 ml) a bezvodného acetónu (400,0 ml) sa pridala 4M HCl v dioxane (8,0 ml) a reakčná zmes sa miešala 16 h pri teplote 25 °C. TLC (50 % etylacetát/CH₂Cl₂) ukázala ukončenie reakcie. Reakcia sa rozložila s tuhým NaHCO₃ (500 mg) a sfiltrovala. Filtrát sa odparil a olejovitý zvyšok sa čistil flash chromatografiou na stĺpci silikagélu s využitím zmesi CH₂Cl₂/etylacetát (100/0 až 80/20, s 5 % prídavkami) ako eluentu za vzniku látky 115 (63,97 %, 87 g, celkový výťažok oboch krokov).

Príklad 91

Metyl 4-azido-4-deoxy-2,3-O-izopropylidén-B-L-ribopyranosid (116)

K roztoku pyridinu (6,432 ml, 79,9 mmol) a dimetylaminopyridínu (105 mg, 0,75 mmol) v 600 ml bezvodného CH₂C1₂ sa pomaly pridal anhydrid kyseliny trifluórmetánsulfonovej. Zmes sa miešala 5 min. pri teplote -20 °C a potom sa pridal roztok látky 115 (10,2 g, 50 mmol) v 100 ml CH₂C1₂ a reakcia sa miešala 15 min. pri teplote -20 C. TLC (15 % etylacetát/hexán) ukázala ukončenie reakcie. Reakčná zmes sa naliala do zmesi vody a ľadu (500 ml) a organická vrstva sa oddelila. Vodná fáza sa extrahovala s CH₂C1₂ (2 x 100 ml). Spojené organické vrstvy sa premyli vodou (2 x 250 ml) a nasýteným roztokom soli (500 ml), sušili nad Na₂SO₄ a odparili za vzniku triflátového medziproduktu vo forme svetložltej gumovitej hmoty (16 g).

K roztoku pripraveného metyl 4-O-trifluórmetánsulfonyl-2,3-0-izopropylidén-B-L-ribopyranosidu (16 g) v 300 ml DMF, ochladeného na 0 °C, sa pridal azid litný (12,5 g, 255,6 mmol) a zmes sa miešala 3 h pri 23 °C. Reakčná zmes sa nariedila s 200 ml toluénu a prchavé látky sa odparili. Zvyšok sa rozpustil v zmesi vody (200 ml) a dichlórmetánu (500 ml). Organická vrstva sa oddelila a premyla vodou (2 x 250 ml), nasýteným roztokom soli (300 ml), sušila nad Na₂SO₄ a odparila za vzniku olejovitého zvyšku, ktorý po čistení flash chromatografiou na silikagéli so zmesou hexán/etyacetát (100/0; 97/5/2,5 a 95/5) ako eluentu poskytol čistý azidoprodukt 116 (5,74 g,

50,2 %). H NMR (300 MHz, CDCI₃): 1,38 (s, 3H, CH₃), 1,55 (s, 3H, CH₃), 3,44 (s, 3H, OCH₃), 3,7-3,9 (m, 3H),4,03 (dd, IH, J=6,32 a 3,85 Hz), 4,49 (d, IH, J=3,84 Hz, 4,52 (m, IH).

Príklad 92 N-Acetyl-4-amino-4-deoxy-2,3-O-izopropylidén-B-L-metylribopyranosid (117)

K roztoku látky 116 (12,1 g, 52,83 mmol) v 400 ml MeOH sa pridal Pd/C (5 % w/v, 1,2) a reakcia sa dobre trepala pod vodíkovou atmosférou (50 psi) 1 h pri laboratórnej teplote. TLC (30 % etylacetát/hexán) ukázala ukončenie reakcie. Reakčná zmes sa sfiltrovala cez vrstvu cellitu a filtrát sa odparil do sucha, a to spoločne s toluénom (2 x 25 ml) a pyridínom (2 x 25 ml). Tento zvyšok sa potom vniesol do ďalšej reakcie bez ďalšieho čistenia.

K uvedenej surovej zmesi sa pridal DMAP (0,7 g, 5,0 mmol), pyridín (25,0 ml), 310,55 mmol) v 250 ml CH₂C1₂, nasledovaný acetánhydridom (25,0 ml) 265 mmol) pri teplote -5 °C (ľadový kúpeľ). Po pridaní sa chladiaci kúpeľ odstavil a reakčná zmes sa miešala 16 h. TLC (100 % etylacetát) naznačila ukončenie reakcie. Pridalo sa 10,0 ml MeOH a prchavé produkty sa odparili. Zvyšok sa rozpustil v 300 ml CH₂C1₂ a tento roztok sa premyl vodou (2 x 200 ml) a nasýteným roztokom soli (200 ml), sušil nad Na₂SO₄ a odparil. Zvyšok sa čistil flash chromatografiou na stĺpci silikagélu s využitím etylacetát/hexán (od 5/95 do 20/80 do 60/40 do 80/20) ako eluentu za vzniku látky 117 (celkový výťažok 11,49 g, 88,83 %). 'H NMR (300 MHz, CDC1₃): 1,34 (s, 3H, CH₃), 1,51 (s, 3H, CHj), 1,99 (s, 3H, COCH₃), 3,37 (t, IH), 3,83 (dd, IH, J=5,77 a 5,49 Hz), 4,01 (t, IH, J=5,77 a 4,67 Hz), 4,35 (t, IH, J=5,5 a 4,67 Hz), 4,40 (d, IH, J=4,4 Hz), 4,54 (m, IH), 5,76 (bd, IH, J=7,97 Hz).

Príklad 93 l,2,3,5-Tetra-O-acetyl-4-deoxy-4-(acetamido)-L-ribofuranosid (118)

Roztok látky 117 (8,9 g) v zmesi destilovanej vody a AcOH (1:1, 100 ml) sa zahrieval 15 h na 70 - 75 °C. TLC (100 % etylacetát) ukázala úplný priebeh reakcie. Pridal sa EtOH (3 x 50 ml) a odparil sa za vzniku pevného zvyšku. K tomuto zvyšku sa pridala zmes ľadovej kyseliny octovej a acetánhydridu (100 ml, 1 : 1) a zmes sa ochladila na 0 °C (Ľadový kúpeľ) a nechala zreagovať s kone, kyselinou sírovou (1,0 ml). Reakčná zmes sa miešala 30 min. pri 0 °C a potom udržiavala 2 dni pri 4 °C. Reakčná zmes sa nechala zreagovať s bezvodným NaOAc (10,0 g) a miešala 30 min. pri laboratórnej teplote. Reakčná zmes sa potom naliala do ľadovej vody (400 ml) a extrahovala s CH₂C1₂ (2 x 250 ml). Spojené organické vrstvy sa premyli vodou (2 x 500 ml) a nasýteným roztokom soli (400 ml), sušili nad Na₂SO₄ a odparili. Surový produkt sa čistil flash chromatografíou s využitím zmesi etylacetát/hexán (25/75 až 50/50) ako eluentu za vzniku látky 118 (6,6 g, 50,67 %). ’H NMR (300 MHz, CDClj): 2,0-2,12 (m, 15H, 5 x COCH₃), 4,18-4,51 (m, 3H), 5,33-5,36 (m, IH), 5,45-5,55 (m, IH), 6,36 (s, 0,75H), 6,55 (d, 0,25H, J=5,22 Hz).

Príklad 94

Metyl l-(2',3',5'-Triacetyl-4^,-deoxy-4'-acetamido-B-ribofuranosyl)-l ,2,4-triazol-3-karboxylát (119)

Suspenzia metyl-l,2,4-triazol-3-karboxylátu (1,022 g, 8,05 mmol) a síranu amónneho (100 mg) v 20 ml hexánmetyldisilazanu sa zahrievala k varu 2,5 h pod dusíkovou atmosférou. Prchavé látky sa odparili a zvyšok sa suspendoval v 50 ml 1,2-dichlóretánu. Ten sa potom nechal reagovať s roztokom látky 118 (2,513 g, 7 mmol) v 50 ml 1,2-dichlóretánu. K reakčnej zmesi sa pridal dymivý SnCl₄ (0,94 ml, 8,05 mmol) pri teplote 0 - 5 °C (ľadový kúpeľ). Reakčná zmes sa potom miešala 1 h pri laboratórnej teplote. Reakcia bola opatrne rozložená s nasýteným roztokom NaHCO₃ (50 ml) a nariedená s 200 ml CH₂C1₂. Zmes sa síiltrovala cez vrstvu celitu (5 g) a premyla s CH₂C1₂ (100 ml). Organická vrstva filtrátu sa oddelila a vodná vrstva sa extrahovala s CH₂C1₂ (2 x 300 ml) a nasýteným roztokom soli (500 ml), sušila nad Na₂SO₄ a odparila. Surový zvyšok sa rekryštalizoval z etylacetátu (40 ml) za vzniku čistého titulného produktu 119 (1,8 g, 60,36 %). ’H NMR (300 MHz, CDC1₃): 2,03-2,14 (m, 12H, 4 x COCH₃), 3,93 (s, 3H, OCH₃), 4,2 (m, IH, H_s), 4,41 (m, 2H, H a H_s), 5,64 (d, IH, H₃, J-4,67 Hz), 6,16 (t, IH, H₂, /4,95 a 5,77 Hz),

6,27 (d, IH, H], J=6,05 Hz), 8,46 (s, O,86H, majoritný rotamer, C₅H), 8,60 (s, 0,14H, minoritný rotamer, C₅H). Analýza sčítaná pre Ci₇H₂₂N₄O₉: C,47,89, H, 5,20; N, 13,14. Nájdené: C, 47,77; H, 5,49; N, 13,04.

Príklad 95 l-(4^,-Deoxy-4'-acetamido-B-L-ribofuranosyl)-l,2,4-triazol-3-karboxamid (120)

Roztok látky 119 (3,26 g, 7,65 mmol) v nasýtenom metanolickom roztoku amoniaku (100 ml) sa miešal 16 h pri laboratórnej teplote. Reakcia sa odparila do sucha a zvyšok sa čistil flash chromatografíou na oxide hlinitom s využitím zmesi etylacetát/n-propylalkohol/voda (spodná vrstva, 64/4/32 až 57/14/29 %) za vzniku titulnej zlúčeniny 120 (1,7 g, 77,97 %). ’H NMR (300 mHz, DMSO-d₆+ D₂O): 1,64 (s, 0,75H, COCH₃, minoritný rotamer (min.), 2,0 (s, 2,25H, COCH₃, majoritný rotamer (maj)), 3,84-3,54 (m, 3H, H₄ a H), 4,1 (m, IH, H_}), 4,32 (t, 0,25H, J=4,4 Hz, H₂, min.), 4,56 (t, 0,75H, J=4,2 Hz, H₂, maj), 5,82 (d, 0,75H, J=6,32 Hz, H_b maj), 6,01 (d, 0,25H, J=4,4 Hz, H_b min.), 8,74 (s, 0,75H, C₅H, maj), 8,96 (s, 0,25H, CH, min.). Analýza sčítané pre C_l0H₁₅N5O₅: C, 42,10; H, 5,30; N, 24,55. Nájdené: C, 42,44; H, 5,49; N, 24,69.

Príklad 96 l-[3',5'-O-(l,l,3,3-Tetraizopropyl-l,3-disiloxandiyl)-4'-acetamido-B-L-ribofuranosyl]-l,2,4-triazol-3-karboxamid (121)

Suspenzia látky 120 (0,75 g, 2,63 mmol) v 15 ml pyridinu sa zmiešala s l,3-dichlór-l,l,3,3-tetraizopropyldisiloxan (1,09 ml, 3,42 mmol) a miešala pri laboratórnej teplote 16 h. Reakčná zmes sa opatrne rozložila s nasýteným roztokom NaHCO₃ (5 ml) a nariedila so 100 ml CH₂C1₂. Organická vrstva sa oddelila a vodná vrstva sa extrahovala s CH₂C1₂ (2 x 25 ml). Spojené organické vrstvy sa premyli vodou (2 x 100 ml) a nasýteným roztokom soli (100 ml), sušili nad Na₂SO₄ a odparili. Surový zvyšok sa čistil flash chromatografíou na stĺpci silikagélu s využitím zmesi CHCl₃/MeOH (100/0-98/2-95/5-90/10) ako eluentu za vzniku produktu 121 (0,75 g, 54 %). ’H NMR (300 MHz, CDClj): 0,93-1,17 (m, 24H), 1,37 (m, 2H), 2,01 (s, IH, COCHj, minoritný rotamer (min.)), 2,14 (s, 2H, COCH₃, majoritný rotamer (maj)), 2,98 (s, 0,34H, OH, zameniteľné, min.), 3,34 (s, 0,66H, OH, zameniteľné, maj), 3,78-3,84 (m, IH, H₅), 3,97-4,14 (m, 2H, H₄ a H₅), 4,33 (d, 0,34H, J=4,12 Hz, H₂, min.), 4,41 (d, 0,66H, J=4,95 Hz, H₂, maj), 4,52 (m, H₄, min.), 4,65 (m, H₃, min.), 5,28 (t, J=4,95 Hz, H₃, maj), 5,80 (s, 0,66H, zameniteľný, maj), 5,95 (s, 0,34H, zameniteľný, min.), 5,97 (s, 0,34H, H_b min.), 6,39 (s, 0,66H, H_b maj), 6,89 (s, 0,66H, zameniteľný, maj), 7,00 (s, 0,34H, zamenitelný, min.), 8,37 (s, 0,66H, C₅H, maj),

8,52 (s, 0,34H, C₅H, min.).

Príklad 97

-[2-0-(p-Tolyoyltonoformyl)-3',5'-0-(3',5'-0-(l ,1,3,3-tetraizopropyl-1,3-disiloxandiyl)-4'deoxy-4'-acetamido-BL-ribofuranosyl]-1,2,4-triazol-3-karboxamid (122)

K roztoku látky 121 (0,65 g, 1,23 mmol) v zmesi CH₂C1₂ (9 ml) a pyridínu (1 ml) sa pridal 0-(p-tolyl)tionoformiát (0,285 ml, 1,85 mmol) a reakčná zmes sa miešala 16 h pri laboratórnej teplote. Reakčná zmes sa rozložila s nasýteným roztokom NaHCOj (5 ml) a nariedila so 100 ml CH₂C1₂. Organická vrstva sa oddelila a vodná sa extrahovala s CH₂C1₂ (2 x 25 ml). Spojené organické vrstvy sa premyli vodou (2 x 100 ml) a nasýteným roztokom soli (100 ml), sušili nad Na₂S0₄ a odparili. Surový zvyšok sa čistil flash chromatografíou na silikagéli s využitím zmesi CHCl₃/etylacetát (100/0-95/5-90/10) ako eluentu za vzniku produktu 122 (0,33 g, 39,52 0). ’H NMR (300 MHz, CDClj): 0,92-1,15 (m, 24H), 1,29 (m, 2H), 2,01 (s, IH, COCH₃), minoritný rotamer (min.)), 2,19 (s, 2H, COCHj, majoritný rotamer, (maj)), 2,35 (s, 3H, CHj), 3,92 (m, IH, H), 4,07 (m, 2H, H₄ a H₅), 4,68-4,8 (m, H₃, min.), 5,50 (m, H₃, maj), 5,7 (s, 0,66H, zameniteľný, maj), 5,82 (s, 0,34H, zameniteľný, min), 6,10 (d, IH, J=4,94 Hz, H₂), 6,17 (s, 0,34H, H_b min), 6,54 (s, 0,6 6Hm H_b maj), 6,70 (s, 0,34H, zameniteľný, min), 6,86 (s, 0,66H, zameniteľný, maj), 6,96 (d, 2H, J=8,52, aromatický H), 7,21 (d, 2H, J=8,24 Hz, aromatický H), 8,40 (s, 0,66H, CH, maj), 8,69 (s, 0,34H, C₅H, min).

Príklad 98 [3,5'-O-(l,l,3,3-Tetraizopropyl-l,3-disiloxandiyl)-2',4'-dideoxy-4'-acetamido-B-L-ribofuranosyl]-1,2,4-triazol-3-karboxamid (123)

Roztok látky 122 (0,325 g, 0,48 mmol) v 20 ml toluénu sa prebublával 20 min. argónom. K roztoku sa pridal 2,2-azobisisobutyronitril (0,078 g, 0,48 mmol) a tributylcin hydridu (0,25 ml, 0,96 mmol). Reakčná zmes sa zahrievala k refluxu 6 h pod prúdom argónu. Reakcia sa odparila do sucha a surový zvyšok sa čistil flash chromatografíou na silikagéli s využitím CHClj/etyacetát (100/0-90/10-70/3024

-40/ 60-20/80-0/100) ako eluentu za vzniku látky 123 (0,22 g, 89,68 %). 'H NMR (300 MHz, CDClj): 0,92-1,15 (m, 24H), 1,28 (m, 2H), 2,0 (s, 0,66H, COCH_3> minoritný rotamcr (min.)), 2,13 (s, 2,34H, COCH₃, majoritný rotmamer (maj)), 2,36-2,58 (m, IH, H), 2,85 (dd, IH, J=13,73 a

7,41 Hz, H₂), 3,74-4,09 (m, 3H, H₄ a H₅), 4,49-4,67 (m, H₃, min.), 5,30 (m, H₃, maj), 5,83 (s, 0,8H, zameniteľný, maj), 5,94 (s, 0,2H, zameniteľný, min.), 6,14 (d, 0,2H, J=6,05 Hz, H_b min.), 6,54 (d, 0,8H, J=8,24 Hz, H_b maj), 6,89 (s, 0,8H, zameniteľný, maj), 7,04 (s, 0,2H, zameniteľný, min.), 8,35 (s, 0,8H, C₅H, maj), 8,55 (s, 0,2H, C₅H, min.).

Príklad 99

-(2’,4'-Dideoxy-4'-acetamido-B-L-ribofuranosyl)-l ,2,4-triazol-3-karboxamid (124)

Roztok látky 123 (0,2 g, 0,39 mmol) v 5 ml CH₂C1₂ sa zmiešal s tiretylamín trishydrofluoridom (0,25 ml, 1,56 mmol) pri laboratórnej teplote. Reakčná zmes sa miešala 48 h a odparila sa do sucha. Zvyšok sa čistil flash chromatografiou na silikagéli s využitím zmesi CHCI₃/MeOH (100/0-95/5-90/10-85/15) ako eluentu za vzniku látky 124 (0,08 g, 66 %). *H NMR (300 MHz, CD₃OD): 1,95 (s, 0,36H, COCH₃, minoritný rotamer (min.)), 2,16 (s, 2,64H, COCH₃, majoritný rotamer (maj)), 2,51 (m, IH, H₂), 2,87 (m, IH, H₂), 3,82 (m, 2H, H_s), 3,99 (t, IH, J=6,87 Hz, H), 4,44 (d, IH, J=4,12 Hz, H₃), 6,54 (t, IH, J=7,69 Hz, H,), 8,63 (s, 0,88H, CH, maj), 8,88 (s, 0,12H, C₅H, min.). Analýza, sčítané pre C|₀H„₅N₅O₄: C, 44,60; H, 5,62;, N, 26,01. Nájdené: C, 44,69; H, 5,71; N, 26,10.

Príklad 100 l-(2',3',5'-tri-0-Acetyl-4'-deoxy-4'-acetamido-B-L-ribofuranosyljtymín (125)

Suspenzia tymínu (1,26 g, 10 mmol) a síranu amónneho (126 mg) v 25 ml hexánmetyldisilazanu sa 5 h zahrievala k refluxu pod dusíkovou atmosférou. Reakčná zmes sa odparila do sucha a zvyšok sa suspendoval v 50 ml 1,2-dichlóretáne. Potom sa pridal roztok látky 118 (2,513 g, 7 mmol) v 50 ml 1,2-dichlóretáne a potom dymivý SnCl₄ (1,17 ml, 10 mmol, 1,42 ekv.) pri teplote 0 - 5 °C (ľadový kúpeľ). Reakčná zmes sa miešala 1 h pri laboratórnej teplote. Reakčná zmes sa opatrne rozložila s nasýteným roztokom NaHCO₃ (50 ml) nariedila s 200 ml CH₂C1₂. Zmes sa sfitrovala cez vrstvu celitu (5 g) a premyla so 100 ml CH₂C1₂. Organická vrstva sa oddelila a vodná sa extrahovala s CH₂C1₂ (2 x 100 ml). Spojené organické vrstvy sa premyli vodou (2 x 300 ml) s nasýteným roztokom soli (500 ml), sušili nad Na₂SO₄ a odparili. Zvyšok sa čistil flash chromatografiou na silikagéli s využitím zmesi CHCl₃/acetón (95/5-90/10-85/15-80/20) ako eluentu za vzniku čistej titulnej zlúčeniny 125 (2,9 g, kvantitatívne). ’H NMR (300 MHz, CDClj): 1,89-2,2 (m, 15H, 4 x COCH₃ a C₅CH₃), 4,08 (m, 0,5H, H), 4,37-4,56 (/m, 2,5H, H₄ a H₅), 5,32 (m, 0,5H, H₃), 5,47 (m, 1,5H, H₂ a H₃), 6,15 (m, 0,5H, H,), 6,37 (d, 0,5H, J=6,6 Hz, H,), 7,16 (s, 0,5H, C₆H), 7,44 (s, 0,5H, CH), 9,02 (s, 0,5H, NH, zameniteľný), 9,20 (s, 0,5H, NH, zameniteľný).

Príklad 101

-(4'-Deoxy-4'-acetamido-B-L-ribofuranosyl)tymín (126)

Roztok látky 125 (3,1 g, 7,29 mmol) v nasýtenom metanolickom roztoku amoniaku (100 ,1) sa miešal 16 h pri laboratórnej teplote v oceľovej bombe. Oceľová bomba sa ochladila na 0 °C, otvorila a odparila do sucha. Zvyšok sa čistil flash chromatografiou na silikagéli s využitím zmesi CHCl₃/MeOH (95/5-90/10-85/15) ako eluentu za vzniku titulného produktu 126 (1,72 g, 78,86 %). 'H NMR (300 MHz, DMSO-d₆+ D₂O!: 1,70 (s, 1,65H, COCH₃, minoritný rotamer (min.)), 1,73 (s, 1,35H, C₅CH₃), 1,77 (s, 1,65H, C₅CH₃), 1,98 (s, 1,65H, COCH₃), majoritný rotamer (maj)), 3,95-3,57 (m, 4H, H₄ a H₅) , 4,13 (t, 0,55H, J=4,67 Hz, H₂, maj), 4,20 ((dd, 0,45H, J=4,4Hz, H₂, min.), 5,72 (d, 0,45H, J=6,6 Hz, H_b min.), 5,88 (d, 0,55H, J=5,77 Hz, H_b maj), 7,68 (s, 0,45H, CH, min.), 8,00 (s, 0,55H, C_SH, maj). Analýza, sčítané pre C₁₂H₊₇N₃O₆: C, 48,16; H, 5,73;, N, 14,04. Nájdené: C, 48,23; H, 5,81;, N, 14,29.

Príklad 102 l[3',5'-0-(l,l,3,3-Tetraizopropyl-l,3-disiloxandiyl)-4'-deoxy-4'-acetamido-B-L-ribofuranosyl] tymín (127) a 1[2',3'-O-( 1,1,3,3_Tetraizopropyl-1,3-disiloxansiyl)-4'-deoxy-4-acetamido-B-L-ribofuranosyl]tymín (128)

Suspenzia látky 126 (1,72 g, 5,75 mmol) v 25 ml pyridínu sa zmiešala s l,3-dichlór-l,l,3,3-tetrachlórdisiloxanom (2,75 ml, 8,59 mmol) a zmes sa miešala 16 h pri laboratórnej teplote. Reakcia sa opatrne rozložila nasýteným roztokom NaHCO₃ (5 ml) a nariedila so 100 ml CH₂C1₂. Organická látka sa oddelila a vodná vrstva sa extrahovala s CH₂C1₂ (2 x 25 ml). Spojené organické vrstvy sa premyli vodou (2 x 100 ml) a nasýteným roztokom soli (100 ml) a sušili nad Na₂SO₄ a odparili. Surový zvyšok sa čistil flash chromatografiou na silikagéli s využitím zmesi hexán/etylacetát (90/10-80/20-60/40-20/80-0/100) ako eluentu za vzniku zmesi nedeliteľných regioizomémych produktov 127 a 128 (2,15, 69 %). ’H NMR (300 MHz , CDC1₃): 1,0 (m), 1,9-2,13 (m),3,79-4,13 (m), 4,3-4,47 (m), 4,74 (d), 5,07-5,21 (m), 5,47 (s), 5,84 (s), 5,93 (d, J=3,3Hz), 7,20 (s),

7,53 (s), 7,78 (s), 8,88 (s), 9,13 (s), 9,67 (s).

Príklad 103 [2'-0-(p-Tolyltionoformyl)-3',5'-0-( 1,1,3,3-Tetraizopropyl-1,3-disiloxandiyl)-4'-deoxy-4'-acetamido-B-L-ribofuranosyljtymín (129) a l-[5'-0-(p-tolyltionoformyl)-2,3-0-(l,l,3,3-Tetraizopropyl-l,3-disiloxandiyl-4-deoxy-4-acetamido-B-L-ribofuranosyl]tymín (130)

Ku zmesi látky 127 a 128 (2g, 3,69 mmol) v 20 ml pyridínu sa pridal O-(p-toluoyl)tionoformiát (0,712 ml,

4,43 mmol) a reakčná zmes sa miešala 16 h pri laboratórnej teplote. Reakčná zmes sa rozložila nasýteným roztokom NaHCO₃ (5 ml) a nariedila sa so 100 ml CH₂C1₂. Organická vrstva sa premyla vodou (2 x 100 ml) nasýteným roztokom soli (100 ml), sušila nad Na₂SO₄ a odparila. Zvyšok sa čistil flash chromatografiou na silikagéli s využitím zmesi hexán/etylacetát (90/10-80/20-70/30-40/60) ako eluentu za vzniku rýchlejšieho produktu (0 m, 9 g) a pomalšieho produktu (0,8 g). Celkový výťažok oboch produktov bol 1,7 g (66,54 %). ’H NMR analýza oboch produktov ukázala, že pomalší produkt bola látka 129, zatiaľ čo rýchlejší produkt bola látka 130. 129: 'H NMR (300 MHz, CDC1₃): 0,981,06 (m, 24H), 1,89 (s, 3H, CH₃), 2,00 (s, 2H, COCH₃, majoritný rotamer (maj)), 2,25 (s, IH, COCH₃, minoritný rotamer (min.)), 2,34 (s, 3H, CH₃), 3,85-4,03 (m, 2H, H₅), 4,38-4,80 (m, 2H, H₃ a H), 5,3 (m, 0,24H, H₂, maj), 5,7 (m, 0,76H, H₂, maj), 6,01 (s, IH, H,), 6,95 (d, 2H, J=8,52 Hz, aromatické H), 7,20 (d, 2H, J=8,52 Hz, aromatické H), 7,35 (s, 0,24H, C₆H), 7,57 (s, 0,76H, C₆H), 8,23 (bs, 0,24H, NH, zameniteľné), 8,64 (s, 0,76H, NH, zameniteľný). 130: ‘H NMR (300 MHz, CDC1₃): 1,00-1,06 (m, 26H), 1,87 (s, 3H, CH₃), 2,02 (s, 2,4H, COCHj, majoritný rotamer, (maj)), 2,22 (s, 0,6H, COCH₃, minoritný rotamer (min)), 4,22-4,5 (m, 3H, H a H₅), 4,88 (m, IH, H₃), 5,22 (m, IH, H₂), 6,01 (d, IH, J3,02 Hz, H]), 6,94 (d, 2H, J=8,24 Hz, aromatické H), 7,21 (d, 2H, J=8,52 Hz, aromatické H), 7,78 (s, IH,

C₆II), 8,38 (bs, 0,16H, NH, zameniteľný, min.), 8,44 (s, 0,84H, NH, zameniteľný, maj).

Príklad 104

-[3',5'-O-( 1,1,3,3-Tetraizopropyl-l ,3-disiloxandiyl)-2',4'-dideoxy-4'-acetamido-B-L-ribofuranosyl]tymín (131)

Roztok látky 129 (0,74 g, 1,070 mmol) v 25 ml toluénu sa prebublával s argónom 2 0 min. K tomuto roztoku sa pridal 2,2-azobisisobutyronitriI (0,174 g, 1,074 mmol) a potom tributylcínhydrid (0,56 ml, 2,113 mmol, 2 ekv.). Reakčná zmes sa zahrievala k varu 6 h pod argónovou atmosférou. Prchavé látky sa odparili a surový zvyšok sa čistil flash chromatografiou na silikagéli s využitím zmesi hexán/etylacetát (100/0-90/10-80/20-70/30-60/40) ako eluentu za vzniku látky 131 (0,45 g, 80,03 %). 'H NMR (300 MHz, CDClj): 0,98-1,06 (m, 24H), 1,26 (m, 2H), 1,90 (s, 3H, CH₃), 1,97 (s, 2,25H, COCH₃, majoritný rotamer (maj)), 2,17 (s, 0,75H, COCH₃, minoritný rotamer (min)), 2,2-2,4 (m, 1,5H, H₂), 2,65 (m, 0,5H, H₂), 3,67 (m, IH, H_s), 4,0 (m, IH, H), 4,32 (m), 4,64 (m, IH, H₄), 5,12 (m, IH, H₃), 5,71 (m, 0,15H, H₁₍ min.), 6,05 (m, 0,85H, =6,05 Hz, H_b maj), 7,33 (s, 0,15H, C₆H, min.), 7,53 (s, 0,85H, C₆H, maj), 8,23 (bs, 0,15H, NH, zameniteľný, min.), 8,76 (s, 0,85H, NH, zameniteľný, maj).

Príklad l-(2',4'-Dideoxy-4'-acetamido-B-L-ribofuranosyl)tymin (132)

Roztok látky 131 (0,38 g, 0,72 mmol) v 10 ml CH₂C1₂ sa zmiešal s trietylamín trishydrofluoridom (0,585 ml, 3,6 mmol) pri laboratórnej teplote. Reakčná zmes sa miešala 48 h a odparila sa do sucha. Zvyšok sa čistil flash chromatografiou na silikagéli s využitím zmesi CHCl₃/MeOH (100/0-97/3-94/6-90/10) ako eluentu za vzniku titulnej zlúčeniny 132 (0,19 g, 92,75 %). 'H NMR (300 MHz, CDjOD): 1,83 (s, 1,35H, C₅CH₃), 1,86 (s, 1,65H, C₅CH₃), 1,95 (s, 1,35H, COCH₃, minoritný rotamer (min.)), 2,18 (s, 1,65H, COCHj, majoritný rotamer (maj)), 2,37 (m, 2H, H₂), 4,05-3,73 (m, 3H, H₄ a H), 4,32 (d, 0,55H, J=3,85 Hz, H₃, maj), 4,36 (bs, 0,45H, H₃, min.), 6,26 (t, 0,45H, J=8,2 Hz, min.), 6,49 (t, 0,55H, J=7,4 Hz, H_b maj), 7,70 (s, 0,55H, CH, maj), 8,18 (s, 0,45H, CH, min.). Analýza, sčítané pre C₁₂H₁₇N₃O₅.1/2H₂O: C, 49,31; H, 6,21;, N, 14,38. Nájdené: C, 49,49; H, 6,43; N, 14,51.

Príklad 106

-[(2',3',-O-( 1,1,3,3-Tetraizopropyl-1,3—disi loxandi yl)-5',4'-dideoxy-4'-acetamido-B-L-ribofuranosyl]tymín (133)

Roztok látky 130 (1,35 g, 1,954 mmol) v 40 ml toluénu sa prebublával s argónom 20 min. K tomuto roztoku sa pridal 2,2'-azobisisobutyronitril (0,32 g, 1,954 mmol) a potom tributylcínhydrid (1,035 ml, 3,905 mmol). Reakčná zmes sa zahrievala k varu 1,5 h pod argónovou atmosférou. Reakčná zmes sa odparila do sucha a surový zvyšok sa čistil flash chromatografiou na silikagéli s využitím zmesi hexán/etylacetát (100/0-90/10-80/20-70/30-60/40) ako eluentu za vzniku látky 133 (0,7 g, 68,24 %). 'H NMR (300 MHz, CDClj): 0,98-1,05 (m, 24H), 1,24 (m, 2H), 1,46 (d, 2H, H, minoritný rotamer (min.)), 1,52 (d, 2,8H, J=6,9 Hz, H, majoritný rotamer (maj)), 1,89 (s, 1,2H, COCH₃, (min.)), 1,93 (s, 3H, CH₃), 2,09 (s, 2,8H, COCHj, maj), 3,86 (m, 0,6H, H, maj), 3,98 (m, 0,4H, H, min.), 4,12-4,36 (m, IH, H₃), 5,18 (m, IH, H₂), 5,30 (d, 0,6H, J=6,05 Hz, H_b maj), 5,98 (d, 0,4H, J=3,57 Hz, H_b min.), 6,99 (s, 0,4H, C₆H, min.), 7,08 (s, 0,6H, C₆H, maj), 8,53 (bs, 0,6H, NH, zameniteľný, maj), 8,66 (bs, 0,4H, NH, zameniteľný, min).

Príklad 107

-(5 ',4'-Dideoxy-4'-acetamido-B-L-ribofuranosyl)tymín (134)

Roztok látky 133 (0,6 g, 1,14 mmol) v 20 ml CH₂C1₂ sa zmiešal s trietylamín trishydrofluoridom (0,558 ml, 3,42 mmol) pri laboratórnej teplote. Reakčná zmes sa miešala 20 h pri laboratórnej teplote a potom sa odparila do sucha. Zvyšok sa čistil flash chromatografiou na silikagéli s využitím zmesi CHClj/MeOH (100/0-97/3-94/6-90/10) ako eluentu za vzniku látky 134 (0,2 g, 61,83 %). 'H NMR (300 MHz, CD₃OD): 1,40 (d, 0,46H, J=6,87 Hz, H₅, minoritný rotamer (min.)), 1,48 (d, 0,64H, J=6,87 Hz, H₅, majoritný rotamer (maj)), 1,87 (s, l,08H, C₅CH₃), 1,91 (s, 1,92H, C₅CH₃), 1,91 (s, l,08H, COCHj, min.), 2,09 (s, 1,92H, COCHj, maj), 3,84-4,09 (m, 2H, H₃ a H), 4,33 (m, 0,36H, H₂, min), 4,67 (m, 0,64H, H₂, maj), 5,71 (d, 0,64H, J=6,87 Hz, H_b maj), 6,08 (d, 0,36H, J=5,77 Hz, H_b min.), 7,21 (s, 0,36H, CH, min.), 7,27 (s, 0,64H, CH, maj). Anál, sčítané pre C₁₂Hi,N₃O₅: C, 50,88, H, 6,05, N, 14,83. Nájdené: C, 50,91, H, 6,23, N, 14,91.

Príklad 108 l-(2',3',5'-O-Triacetyl-4'-deoxy-4-acetamido-B-L-ribofuranosyl)-6-azauracil (135)

Suspenzia 6-azauracilu (0,909 g, 8,05 mmol) a síranu amónneho (100 mg) v hexametyldisilazanu (20 ml) sa zahrievala k varu 2 h pod dusíkovou atmosférou. Reakčná zmes sa odparila do sucha a zvyšok sa suspendoval v 1,2-dichlóretáne (50 ml). Potom sa zmiešal s roztokom látky 118 (2,513 g, 7 mmol) v 50 ml 1,2-dichlóretáne. K reakčnej zmesi sa potom pridal dymivý SnCl₄ (0,94 ml, 8,05 mmol, 1,15 ekv.) pri 0 - 5 °C (ľadový kúpeľ) a potom sa to miešalo 16 h pri laboratórnej teplote. Reakčná zmes sa opatrne rozložila s nasýteným roztokom NaHCO₃ (50 ml) a potom nariedila s 200 ml CH₂C1₂. Zmes sa sfiltrovala cez vrstvu celitu (5 g) a premyla so 100 ml CH₂C1₂. Organická vrstva z filtrátu sa oddelila a vodná vrstva sa extrahovala s CH₂C1₂ (2 x 100 ml). Spojené organické vrstvy sa premyli s vodou (2 x 300 ml) a nasýteným roztokom soli (500 ml), sušili nad Na₂SO₄ a odparili. Surový produkt sa čistil flash chromatografiou na silikagéli s využitím zmesi hexán/etylacetát (85/15-70/30-50/50-30/70-0/100) za vzniku čistého titulného produktu 135 (0,5 g, 17 %). ’H NMR (300 MHz, CDClj): 2,01-2,15 (m, 12H), 4,12-4,48 (m, 3H, H a H_s), 5,47 (m, IH, Hg), 5,57 (m, 0,2H, H₂, minoritný rotamer (min.)), 5,64 (m, 0,8H, H₂, majoritný rotamer, (maj)), 6,41 (d, 0,m2H, J=5,4 Hz, H_b min.), 6,52 (d, 0,8H, J=7,2 Hz, H_b maj), 7,38 (d, 0,6H, J=2,l Hz, CH, maj), 7,54 (s, 0,4H, C₅H, min.), 9,22 (bs, 0,6H, NH, zameniteľný, maj), 9,46 (bs, 0,4H, NH, zameniteľný, min.).

Príklad 109 l-(2',3',5'-O-Triacetyl-4'-deoxy-4'-acetamido-B-L-ribofuranosyl)-6-karbometoxyuracil (136)

Suspenzia 6-karbometoxyuracilu (1,7 g, 10 mmol) a síranu amónneho (170 mg) v hexametyldisilazane (20 ml) sa zahrievala k varu 2 h pod dusíkovou atmosférou. Reakčná zmes sa odparila do sucha a zvyšok sa suspendoval v 1,2-dichlóretáne (50 ml). Potom sa zmiešal s roztokom látky 118 (2,513 g, 7 mmol) v 50 ml 1,2-dichlóretáne. K reakčnej zmesi sa potom pridal dymivý SnCl₄ (1,17 ml, 10 mmol,

1,42 ekv.) pri 0 - 5 °C (ľadový kúpeľ), a to sa miešalo 16 h pri laboratórnej teplote. Reakčná zmes sa opatrne rozložila s nasýteným roztokom NaHCOj (50 ml) a potom sa nariedila s 200 ml CH₂C1₂. Zmes sa sfiltrovala cez vrstvu celitu (5 g) a premyla sa 100 ml CH₂C1₂. Organická vrstva z filtrátu sa oddelila a vodná vrstva sa extrahovala s CH₂C1₂ (2 x 100 ml). Spojené organické vrstvy sa premyli s vodou (2 x 300 ml) a nasýteným roztokom soli (500 ml), sušili nad Na₂SO₄ a odparili. Surový zvyšok sa čistil flash chromatografiou na silikagéli s využitím zmesi hexán/ctylacetát (95/5-80/20-70/30-50/50) za vzniku čistého titulného produktu 136 (2,2 g, 67 %). ‘H NMR (300 MHz, CDClj): 1,99-2,10 (m, 12H), 3,92 (s, 2H, OCH₃, majoritný rotamer, (maj)), 3,98 (s, IH, OCH, minoritný rotamer (min.)), 4,00-4,07 (m, IH, H₅), 4,53 (m, 2H, H₄ a H), 5,48 (d, 0,8H, J=4,67 Hz, Hj, min.), 5,53 (d, 0,2H, J=4,94 Hz, H₃, min.), 6,13 (m, 0,2H, H₂, min.), 6,20 (dd, 0,8H, J=4,67 a 7,96 Hz, H₂), 6,30 (s, 0,8H, H_b maj), 6,37 (s, 0,2H, H₊, min.), 6,58 (d, 0,2H, J=6,87 Hz, C₅H, mm.), 6,68 (d, 0,8H, J=7,99 Hz, C₅H, maj), 8,70 (bs, 0,8H, NH, zameniteľný, maj), 8,89 (bs, 0,2H, NH, zameniteľný, min.).

Príklad 110 l-(2',3',5'-0-Triacetyl-4'-deoxy-4'-acetamido-B-L-ribofuranosyl)-5-fluoruracil (137)

Suspenzia 5-fluoruracilu (1,3 g, 10 mmol) a síranu amónneho (130 mg) v hexánmetyldisilazanu (25 ml) sa zahrievala k varu 4 h pod dusíkovou atmosférou. Reakčná zmes sa odparila do sucha a zvyšok sa suspendoval v 1,2-dichlóretáne (50 ml) Potom sa zmiešal s roztokom látky 118 (2,513 g, 7 mmol) v tO ml 1,2-dichlóretáne. K reakčnej zmesi sa potom pridal dymivý SnCl₄ (1,17 ml, 10 mmol,

1,42 ekv.) pri 0 - 5 °C (ľadový kúpeľ), a to sa miešalo 16 h pri laboratórnej teplote. Reakčná zmes sa opatrne rozložila s nasýteným roztokom NaHCOj (50 ml) a potom nariedila s 200 ml CH₂C1₂. Zmes sa sfiltrovala cez vrstvu celitu (5 g). Organická vrstva z filtrátu sa oddelila a vodná vrstva sa extrahovala s CH₂C1₂ (2 x 100 ml). Spojené organické vrstvy sa premyli s vodou (2 x 300 ml) a nasýteným roztokom soli (500 ml), sušili nad Na₂SO₄ a odparili. Surový zvyšok sa čistil flash chromatografiou na silikagéli s využitím zmesi CHClj/acetón (80/20) za vzniku čistého titulného produktu 137 (1 g, 33,30 %). ’HNMR (300 MHz, CDClj): 2,02-2,21 (m, 12H), 4,10 (m, 0,5H, H_s), 4,43-4,56 (m, 2,5H, H₄ a H₅), 5,30 (m, 0,5H, H₃), 5,43-5,54 (m, 1,5H, H₂ a Hj), 6,09 (t, 0,5H, J-6,32 a 4,94 Hz, H,) , 6,28 (d, 0,5H, J=4,94 Hz, H,), 7,48 (d, 0,5H, J=5,77 Hz, CH), 7,95 (d, 0,5H, J=5,77 Hz, C₆H), 9,19 (bs, 0,5H, NH, zameniteľný), 9,34 (bs, 0,5H, NH, zameniteľný).

Príklad 111 l-(2',3',5'-O-Triacetyl-4'-deoxy-4'-acetamido-B-L-ribofuranosyl)-5-fluórcytosín (138)

Suspenzia 5-fluórcytosín (1,29 g, 10 mmol, 1,42 ekv.) a síranu amónneho (322 mg) v hexametyldisilazanu (40 ml) sa zahrievala k varu 4 h pod dusíkovou atmosférou. Prchavé látky sa odparili a zvyšok sa suspendoval v 1,2-dichlóretáne (50 ml). Potom sa suspenzia zmiešala s roztokom látky 118 (2,513 g, 7 mmol) v 50 ml 1,2-dichlóretáne. K reakčnej zmesi sa potom pridal dymivý SnCl (1,17 ml, 10 mmol, 1,4 2 ekv.) pri 0 - 5 °C (ľadový kúpeľ), a to sa miešalo +6 h pri laboratórnej teplote. Reakčná zmes sa opatme rozložila s nasýteným roztokom NaHCO₃ (50 ml) a potom nariedila s 200 ml CH₂C1₂. Zmes sa sfiltrovala cez vrstvu celitu (5 g). Organická vrstva z filtrátu sa oddelila a vodná vrstva sa extrahovala s CH₂C1₂ (2 x 100 ml). Spojené organické vrstvy sa premyli s vodou (2 x 300 ml) a nasýteným roztokom soli (500 ml), sušili nad Na₂SO₄ a odparili. Surový zvyšok sa čistil flash chromatografiou na silikagéli s využitím zmesi CHCl₃/acetón (80/20) za vzniku čistého titulného produktu 138 (1 g, 33,55 %). 'H NMR (300 MHz, CDClj): 1,98-2,18 (m, 12H), 4,08 (m, 0,5H, Hj), 4,37-4,61 (m, 2,5H, Ha H₅), 5,28 (m, IH, H₃), 5,44 (t,

0,8H, J=4,67 Hz, H₂, majoritný rotamer (maj)), 5,55 (d, 0,2H, J=4,39 Hz, minoritný rotamer (min.)), 5,76 (bs, IH, NH₂, zameniteľný), 6,27 (bt, 0,23H, H_b min.), 6,37 (d, 0,77H, J=3,57 Hz, maj), 7,49 (d, 0,23H, J=5,77 Hz, CH, min.), 7,79 (bs, IH, NH₂, zameniteľný), 7,94 (d, 0,77H, J=6,32 Hz, C₆H, maj).

Príklad 112 l-(4'-Deoxy-4'-acetamido-B-L-ribofuranosyl)-6-azauracil (139)

Roztok látky 135 (0,45 g, 1,09 mmol) v nasýtenom metanolickom roztoku amoniaku (10 ml) sa miešal 16 h pri laboratórnej teplote v oceľovej bombe. Oceľová bomba sa ochladila, otvorila a odparila do sucha. Zvyšok sa čistil flash chromatografiou na silikagéli s využitím zmesi CHClj/MeOH (95/5-90/10-85/15-) ako eluentu za vzniku titulnej zlúčeniny 139 (0,18 g, 57,62 %). *H NMR (300 MHz, DMSO-d₆): 1,84 (s, 1,35H, COCH₃, minoritný roratem (min.)), 1,95 (s, 1,65H, COCH₃₎ majoritný rotamer (maj)), 3,46-3,85 (m, 3H, H₄ a H₅), 4,01 (m, IH, H_}), 4,22 (m, IH, H₂), 4,89 (m, 0,45H, OH, min., zameniteľný), 5,01 (m, 0,55H, OH, maj, zameniteľný), 5,15 (s, 0,45H, OH, min., zameniteľný), 5,28 (s, 0,55H, OH, maj, zameniteľný), 5,39 (d, 0,45H, J=6,86 Hz, OH, min., zameniteľný), 5,50 (d, 0,55H, J=5,7 Hz, OH, maj, zameniteľný), 6,0 (d, 0,45H, J=7,15 Hz, H, min.), 6,05 (d, 0,55H, J=5,5 Hz, H], maj), 7,50 (s, 0,45H, C₅H, min.), 7,61 (s, 0,55H, C₅H, maj), 12,2 (bs, IH, NH, zameniteľný). Analýza, sčítané pre C₁₀H₁₄N₄O₆: C, 41,96; H, 4,93; N, 19,57. Nájdené: C, 42,03; H, 5,11; N, 19,64.

Príklad 113 l-(4'-Deoxy-4'-acetamido-B-L-ribofuranosyl)uracil-6-karboxamid (140)

Roztok látky 136 (2 g, 4,26 mmol) v nasýtenom metanolickom roztoku amoniaku (20 ml) sa miešal 16 h pri laboratórnej teplote v oceľovej bombe. Oceľová bomba sa ochladila, otvorila a odparila do sucha. Zvyšok sa čistil flash chromatografiou na silikagéli s využitím zmesi CHCl₃MeOH (95/5-90/10-85/15) ako eluentu za vzniku titulnej zlúčeniny 140 (1 g, 71,49 %). 'H NMR (300 MHz, DMSO-d₆+H₂O): 1,70 (s, IH, COCH₃, minoritný rotamer (min.)), 1,89 (s, 2H, COCHj, majoritný rotamer (maj)), 3,97-3,44 (m, 4H, H₃, H₄ a H), 4,73 (m, IH, H₂), 6,26-6,08 (m, 2H, CH a H,). Analýza, sčítané pre C_]2H₁₆N₄O7: C, 43,90; 4,91; N, 17,07.

Príklad 114

-(4'-Deoxy-4'-acetamido B-L-ribofuranosyl)-5-fluóruracil (141)

Roztok látky 137 (1 g, 2,33 mmol) v nasýtenom metanolickom roztoku amoniaku (20 ml) sa miešal 16 h pri laboratórnej teplote v oceľovej bombe. Oceľová bomba sa ochladila Na 0 °C, otvorila a odparila do sucha. Zvyšok sa čistil flash chromatografiou na silikagéli s využitím zmesi CHClj(MeOH (95/5-90/10-85/15) ako eluentu za vzniku titulnej zlúčeniny 141 (0,6 g, 84,95 %). 'H NMR (300 MHz, DMSO-d₆+H₂O): 1,72 (s, 1,35H, COCH₃, minoritný rotamer (min.)), 1,83 (s, 1,65H, COCHj, majoritný rotamer (maj)), 3,35-4,18 (m, 5H, H₂, H_3> H₄a H₅), 5,74 (d, 0,45H, 3=5,77 Hz, H₊, min.), 5,84 (d, O,55H, J=4,1 Hz, H₊, maj), 8,25 (s, 0,45H, C₆H, min.), 8,53 (s, 0,55H, CH, maj), 11,77 (bs, IH, NH, zameniteľný). Analýza, sčítané pre CnH₁₄N₃O₆ C, 43,567; H, 4,65; N, 13,86. Nájdené: C, 43,40; H, 4,71; N, 13,84.

Príklad 115 l-(4'-Deoxy-4'-acetamido-B-L-ribofuranosyl)-5-fluórcytosín (142)

Roztok látky 138 (1 g, 2,33 mmol) v nasýtenom metanolickom roztoku amoniaku (20 ml) sa miešal 16 h pri laboratórnej teplote v oceľovej bombe. Oceľová bomba sa ochladila, otvorila a odparila do sucha. Zvyšok sa čistil flash chromatografiou na silikagéli s využitím zmesi CHCl₃/MeOH (95/5-90/10-85/15) ako eluentu za vzniku titulnbej zlúčeniny 142 (0,64 g, 90,70 %). 'H NMR (300 MHz, CD₃OD): 1,92 (s, 2H, COCH₃, majoritný rotamer (maj)), 2,17 (s, IH, COCH₃, minoritný rotamer (min.)), 3,75-3,93 (m, 2H, H₅), 4,16-4,28 (m, 1,5H, H₃ a H), 4,49 (t, 0,5H, J=4,4 a 4,94 Hz, H₃), 4,65 (s, IH, H₂), 5,77 (d, O,33H, J=5,22 Hz, H_b min.), 6,11 (dd, 0,66H, J=l,82 a4,12 Hz, H,, maj), 8,19 (d, 0,33 H, J=6,86 Hz, CH, min.), 8,66 (d, 0,66H, J=7,15 Hz, C₆H, maj). Analýza, sčítané pre C_hH₊₅FN₄O₅ ^; C, 43,71; H, 5,00; N, 18,54. Nájdené: C, 43,77; H, 5,17; N, 18,79.

Uvedené uskutočnenie vynálezu sú uvažované ako ilustratívne a podľa odborníkov v odbore môže prísť k ich modifikáciám. Tento vynález teda nie je týmito variantmi limitovaný a je limitovaný len nasledujúcimi nárokmi.

Priemyselná využiteľnosť

Nové monocyklické L-nukleosidové zlúčeniny môžu byť použité na liečenie širokého spektra chorôb vrátane infekcií, neoplaziem a chorôb autoimunitného systému. Mechanizmus pôsobenia týchto látok zahŕňa imunomodulačnú aktivitu a sú užitočné pri modulovaní cytokinového profilu, vrátane modulácie Th 1 a Th2 reakcie.

Claims (2)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Substituované triazolové nukleozidy všeobecného vzorca (III) s L-konfiguráciou cukrovej zložky

   3. Substituované triazolové nukleozidy podľa nároku 1, v ktorých R je H, R C(O)NH₂; X je kyslík; R¹, R⁴, R⁵, R⁷ a R⁸ sú vodíky a R², R³ a R⁶ sú hydroxyl.

   4. Substituované triazolové nukleozidy podľa nároku 1, v ktorých R² a R³ sú OH, jeden z R⁵ a R⁶ j e H a ďalší je OH, R'jeCO-NH₂aRjeH.

   5. Substituované triazolové nukleozidy podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 4, v ktorých nukleozidom je a-nukleozid.

   6. Substituované triazolové nukleozidy podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 4, v ktorých nukleozidom je B-nukleozid.

   7. Farmaceutický prostriedok, vyznačujúci sa t ý m , že obsahuje substituované triazolové nukleozidy podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 4, alebo ich farmaceutický prijateľný ester alebo ich soľ, spolu s aspoň jedným farmaceutický prijateľným nosičom.

   8. Použitie substituovaných triazolových nukleozidov podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 6 na prípravu liečiva na liečenie zápalových chorôb, ktoré majú pozitívnu reakciu na ich podávanie.

   9. Použitie podľa nároku 8, v ktorom choroba je vybraná zo skupiny zahŕňajúcej infekciu, infestáciu, novotvar a autoimúnne ochorenie.

   10. Použitie substituovaných triazolových nukleozidov podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 6 na prípravu liečiva na moduláciu Thl a Th2 aktivity pacienta.

   15 výkresov kde

   X je nezávisle O, S, CH₂ a NR, kde R je COOH₃;

   R'a R sú nezávisle vybrané z H, CN, C(=O)NH₂, NH₂, C(S=)NH₂, C(=NH)NH₂.HC1, C(=NOH)NH₂, C(=NH)OMe, heterocyklu, halogénu, nižšieho alkylu alebo nižšieho alkylarylu;

   R¹ a R⁴ sú nezávisle vybrané z H, CN, N₃, CH₂OH, nižšieho alkylu alebo nižšieho alkylamínu;

   R², R³, R⁵, R⁶, R⁷ a R⁸ sú nezávisle vybrané z H, OH, CN, N₃, halogénu, CH₂OH, NH₂, OCH₃, NHCH_}, ONHCH,. SCH₃, SPh, alkenylu, nižšieho alkylu, nižšieho alkylamínu alebo substituovaného heterocyklu; takže, ak

   R²=R³=H, potom R⁷ a R⁸ sú vodík alebo nič a pričom nižší alkyl je cyklický, rozvetvený alebo priamy reťazec s jedným až šiestimi atómami uhlíka.
2. 2. Substituované triazolové nukleozidy podľa nároku 1, v ktorých R' je karboxamid alebo CN a R je vodík alebo halogén; R'=R⁴=R⁵=R⁷=R⁸=H a R²=R³=OH a X je kyslík.