SK16302003A3

SK16302003A3 - Záznamové zariadenie, záznamové médium, prehrávacie zariadenie, program a spôsob

Info

Publication number: SK16302003A3
Application number: SK1630-2003A
Authority: SK
Inventors: Nobuo Nakanishi; Tomotaka Yagi; Wataru Ikeda; Kazuhiko Nakamura
Original assignee: Matsushita Electric Industrial Co., Ltd.
Priority date: 2001-06-04
Filing date: 2002-06-03
Publication date: 2004-08-03
Also published as: EP1422714A1; US20040027890A1; EP2261908A3; PL374116A1; US8270817B2; CN1518741A; EP2261908A2; EP1422714A4; US20090087169A1; WO2002099804A1; CN100382196C

Description

Záznamové zariadenie, záznamové médium, prehrávacie zariadenie, program a spôsob

Oblasť techniky

Vynález sa týka záznamového zariadenia, ktoré nahráva digitálny tok údajov na záznamové médium, ako je DVD, CD. HD. polovodičová pamäťová karta, a týka sa prehrávacieho zariadenia a záznamového média.

Doterajší stav techniky

V komercionalizácii vyššie uvedených záznamových zariadení nesú výrobcovia takýchto záznamových zariadení dôležitú zodpovednosť za udržiavanie kompatibility s digitálnymi prúdmi údajov, nahratými na záznamovom médiu. Na zabezpečenie kompatibility sa každý výrobca aktívne zúčastňuje na štandardizácii záznamových formátov, používaných pri záznamových médiách. Ako úspešný výsledok sa zaviedli rôzne unifikované štandardy, vrátane DVD-video záznamového štandardu.

Hoci výrobcovia držia navzájom krok, každý výrobca sa snaží odlíšiť svoje výrobky od výrobkov iných výrobcov. V tomto úsilí má každý výrobca tendenciu komercionalizovať záznamové zariadenia, ktoré vykazujú rozšírenú kontrolu. Rozšírená kontrola, ktorú vykazujú záznamové zariadenia, je kontrola prehrávania, ktorej obsah môže voľne určovať výrobca záznamových zariadení. Formát, definovaný DVD-video záznamovým štandardom alebo podobne, má univerzálne parametre a tak nedovoľuje výrobcom definovať obsah kontroly prehrávania, ktorý' by nebol v súlade s týmto formátom. Na druhej strane pre rozšírenú kontrolu nie sú potrebné univerzálne parametre, a preto výrobcovia môžu definovať komerčne strategické obsahy, módne obsahy a podobne ako obsah rozšírenej kontroly, jedinečný pre výrobcu.

V súvislosti s veľkým rozšírením optických viacužívateľských diskov však rozšírená kontrola samotná nemusí naozaj uspokojovať užívateľov, hoci rozšírenou kontrolou sa dá dosiahnuť odlíšenie jedných výrobkov od druhých. Viacužívateľský optický disk je optický disk. súčasne používaný viacerými užívateľmi. Optický disk s veľkou kapacitou 40 gigabajtov alebo viac je často navrhnutý ako viacužívateľský. Pre takýto viacužívateľský optický disk nie je žiaduce, aby sa vytvorila jednotná kontrola

-2 prehrávania pre všetkých užívateľov. V súčasnej dobe by sa mala vo vysokej miere rešpektovať individualita, výhodnosť a pohodlie pre každého jednotlivého užívateľa. Na prehrávanie viacužívateľského optického disku je tiež veľmi žiaduca taká rozšírená kontrola, ktorá dokáže vy hov ieť v oľbe a pohodliu každého jednotlivého užívateľa. Avšak poskytnutie individuálnej rozšírenej kontroly pre každého z viacerých užívateľov, ktorí spoločne využívajú jedno záznamové médium, nevyhnutne komplikuje údajový' formát záznamového média a spracov anie zo strany zariadenia. Čím väčší je počet užívateľov, tým zložitejšími sa tieto stávajú, čím kladú obrovské nároky na výrobcov.

Podstata vynálezu

Cieľom tohto vy nálezu je poskytnúť záznamové zariadenie, ktoré realizuje takú rozšírenú kontrolu, ktorá dokáže uspokojiť voľby a pohodlie na strane užívateľa, pričom zmenšuje náklady na strane výrobcu.

V ďalšom opíšeme, ako sa vyššie uvedený cieľ dá dosiahnuť. Pre viacužívateľské záznamové médium je typickou rozšírenou kontrolou, ktorá by sa mala vytvoriť individuálne pre každého užívateľa, prístup k začiatočnému miestu neprezretej časti. Neprezretá časť sa líši v závislosti od každého užívateľa, a preto má zmysel začať prehrávanie z odlišného miesta v závislosti od každého užívateľa. Na druhej strane typickou rozšírenou kontrolou, ktorá by sa mala vytvoriť jednotne pre viacerých užívateľov, je preskočenie komerčného (CM) úseku. Všetci užívatelia, ktorí spoločne v v užív ajú záznamové médium, často chcú jednotne preskočiť prehrávanie CM úseku. To, či sa má poskytnúť rozšírená kontrola jednotne pre viacerých užívateľov, alebo či sa má poskvtnúť rozšírená kontrola individuálne pre každého užívateľa, závisí od obsahu rozšírenej kontroly. Tiež začiatočný bod. od ktorého sa má rozšírená kontrola začať, a koncový bod. v ktorom má rozšírená kontrola skončiť v čase prehrávania digitálneho prúdu údajov, závisí od obsahu rozšírenej kontroly.

Bežne sa poloha, t. j. bod v digitálnom prúde údajov, v ktorom sa má rozšírená kontrola vykonať, špecifikuje s použitím informácie, ktorá sa nazýva informácia o vstupnom bode. Avšak takýto bežný spôsob špecifikovania bodu má obmedzenie pri určení podrobného obsahu rozšírenej kontroly. Skombinovaním

-3viacerých informácií o polohe sa dá špecifikovať úsek, v ktorom sa má rozšírená kontrola v\ konať. Avšak takýto bežný spôsob špecifikovania úseku zlyháva, ak má indikovať, či sa má rozšírená kontrola poskytnúť jednotne pre viacerých užívateľov, alebo sa má rozšírená kontrola poskytnúť individuálne pre jedného užívateľa, pričom zlyháva v tom, že nezodpovedá rôznorodosti rozšírenej kontroly pri spoločnom využívaní viacerými užívateľmi.

Aby zodpovedalo rôznorodosti rozšírenej kontroly pri spoločnom využívaní viacerými užívateľmi a na dosiahnutie vyššie uvedeného cieľa záznamové zariadenie podľa tohto vynálezu zahrnuje: špecifikujúcu jednotku, prevádzkyschopnú (zavediteľnú) tak. aby (1) ak obsah rozšírenej kontroly platí len pre jednu z viacerých prehrávacích ciest, špecifikovala úsek. v ktorom sa má rozšírená kontrola vykonať individuálne pre túto jednu prehrávaciu cestu, a (2) ak obsah rozšírenej kontroly platí pre viaceré prehrávacie cesty, špecifikovala úsek, v ktorom sa má rozšírená kontrola vykonať jednotne pre viaceré prehrávacie dráhy; a zapisujúcu jednotku, schopnú zapísať na záznamové médium informáciu značky prvého typu a informáciu značky druhého typu. pričom informácia značky prvého typu uvádza polohu individuálne špecifikovaného úseku na uvedenej prehrávacej dráhe, informácia značky druhého typu uvádza polohu jednotne špecifikovaného úseku v digitálnom prúde údajov.

Keď sa jedna informácia o prehrávacej dráhe priradí konkrétnemu užívateľovi, úsek. v ktorom sa má vykonať rozšírená kontrola, sa dá špecifikovať pre každého uží\ ateľa individuálnou špecifikáciou takéhoto úseku pre každú prehrávaciu dráhu. Ak to tak urobíme, neprezretý úsek sa dá nastaviť individuálne pre každého užívateľa. Pri individuálnom špecifikovaní úseku pre každú prehrávaciu dráhu sa tiež dá vykonať taká rozšírená kontrola, ktorá vyhovuje voľbe, pohodliu atď. pre každého jednotlivého užívateľa.

Jednotným špecifikovaním úseku pre viaceré prehrávacie dráhy sa tiež dá jednotne vykonať rozšírená kontrola na preskočenie sexuálnej scény alebo násilnej scény, rozšírená kontrola na preskočenie CM úseku a podobne, v čase prehrávania pre viacerých užívateľov. Keď tak urobíme, záznamové zariadenie si nemusí zapamätať úsek individuálne pre každého užívateľa, kde sa má vykonať rozšírená kontrola, a preto sa jej

-4spracovanie zjednoduší. S vhodnou voľbou, či sa má rozšírená kontrola vykonať individuálne pre jedného užívateľa, alebo či sa má rozšírená kontrola vykonať jednotne pre viacerých užívateľov, môže výrobca záznamových zariadení vyrábať a obchodne využiť záznamové zariadenia pre vyššie požiadavky užívateľov.

Tu sa môže skonštruovať prehrávacie zariadenie na prehrávanie záznamového média, pričom toto prehrávacie zariadenie zahrnuje: čítaciu jednotku, schopnú čítať zo záznamového média informáciu značky prvého typu a informáciu značky druhého typu; a riadiacu jednotku, schopnú prevádzky tak, aby (1) vykonala v úseku, ktorého poloha je daná informáciou značky prvého typu na danej prehrávacej dráhe, uvedenej v jednej informácii o prehrávacej dráhe, rozšírenú kontrolu, jedinečnú pre túto prehrávaciu dráhu, a (2) vykonala v časti úseku, ktorého poloha je daná informáciou značky prvého typu, prekrývajúcej sa s úsekom, ktorého poloha je daná informáciou značky druhého typu. rozšírenú kontrolu, jedinečnú pre digitálny prúd údajov, namiesto alebo naviac k rozšírenej kontrole, jedinečnej pre uvedenú prehrávaciu dráhu. To predpokladá prípad, kde existuje n typov digitálnych prúdov a m informácií o prehrávacej dráhe pre užívateľov . V tomto prípade môže riadiaca jednotka vykonať rozšírenú kontrolu, jedinečnú pre každý z n typov digitálnych prúdov, a rozšírenú kontrolu, jedinečnú pre každú z m informácií o prehrávacej dráhe. Keď tak urobíme, počet možností rozšírenej kontroly, ktoré môže vykonať prehrávacie zariadenie, je n x m. Inými slovami, vykonaním n x m rozšírenvch kontrol sa dá realizovať n x m možností.

Stručnv opis obrázkov

Tieto a iné ciele, výhody a znaky vynálezu budú zjavné z jeho nasledujúceho opisu, vykonaného v spojitosti s priloženými výkresmi, ktoré ilustrujú špecifické uskutočnenie vynálezu. Na výkresoch:

Obr. 1 znázorňuje DVD L týkajúce sa prvého uskutočnenia tohto vynálezu, a záznamové zariadenie 100:

Obr. 2 znázorňuje štruktúru (štruktúru súborov) DVD ý na úrovni systému súborov. naznačeného šípkami, nakreslenými prerušovanými čiarami;

-5Obr. 3 znázorňuje štruktúru TS-VOB (Transport Stream - Video Object transportný (prenosový) prúd - videoobjekt), zapamätaných v AV (Audio-Video) súbore, s detailným rozdelením na úrovne;

Obr. 4 znázorňuje, ako je PES balík zapamätaný do TS balíkov;

Obr. 5 znázorňuje vnútornú štruktúru riadiaceho súboru;

Obr. 6 schematicky znázorňuje nepriame adresovanie s použitím informácie o prehrávacej dráhe:

Obr. 7 znázorňuje údajovú štruktúru DVD na realizovanie využívania viacerými užívateľmi:

Obr. 8 znázorňuje úsekové značky, ktoré sú nastavené vo VOB informácii a v PGC informácii;

Obr. 9 znázorňuje úsek rozšírených atribútov, ktorý existuje v prehrávacej dráhe pre užívateľa A:

Obr. 10 znázorňuje značku úseku, ktorá špecifikuje úsek rozšírených atribútov s atribútom neprezretý. ktorý existuje v prehrávacej dráhe pre užívateľa B;

Obr. 11 znázorňuje VOB informáciu, v ktorej je nastavená značka úseku;

Obr. 12 znázorňuje rozšírenú kontrolu, vykonanú na prehrávacej dráhe pre užívateľa A a rozšírenú kontrolu, vykonanú na prehrávacej dráhe pre užívateľa B;

Obr. 13 znázorňuje vnútornú štruktúru záznamového zariadenia 100, týkajúceho sa druhého uskutočnenia tohto vynálezu:

Obr. 14 je vývojový diagram, znázorňujúci procedúru programu, ktorý tvorí funkčnú charakteristiku záznamového zariadenia 100;

Obr. 15 je vývojový diagram, znázorňujúci procedúru programu, ktorý tvorí funkčnú charakteristiku záznamového zariadenia 100;

Obr. 16A znázorňuje príklad, kde začiatočný bod a koncový bod úseku rozšírených atribútov sú zahrnuté do dvoch po sebe nasledujúcich buniek (bunka #1 a bunka #2):

Obr. 16B znázorňuje príklad, kde začiatočný bod a koncový bod úseku rozšírených atribútov sú zahrnuté do prvej a poslednej bunky (bunka #1 a bunka #5) spomedzi troch alebo viacerých po sebe nasledujúcich buniek;

-6Obr. 17 znázorňuje vnútornú štruktúru jednotky 17 na kontrolu prehrávania, týkajúcej sa štvrtého uskutočnenia tohto vynálezu;

Obr. 18 znázorňuje prípad, kde sa časť neprezretého úseku prekrýva s úsekom rozšírených atribútov s atribútom CM (CM úsek);

Obr. 19 je vývojový diagram, znázorňujúci prevádzkovú procedúru jednotky 21 na nastavenie rozšírenej kontroly, týkajúcu sa štvrtého uskutočnenia tohto vynálezu;

Obr. 20 je vývojový diagram, znázorňujúci prevádzkovú procedúru jednotky 21 na nastavenie rozšírenej kontroly, týkajúcu sa štvrtého uskutočnenia;

Obr. 21 znázorňuje vnútornú štruktúru PGC informácie a VOB informácie, týkajúcu sa štvrtého uskutočnenia;

Obr. 22 znázorňuje obsah informácie o kategórii;

Obr. 23 znázorňuje vnútornú štruktúru záznamového zariadenia 100, týkajúceho sa piateho uskutočnenia tohto vynálezu;

Obr. 24 znázorňuje vnútornú štruktúru jednotky 12 na detegovanie úseku rozšírených atribútov, týkajúcu sa šiesteho uskutočnenia tohto vynálezu;

Obr. 25Λ znázorňuje jeden príklad PMT;

Obr. 25B znázorňuje jeden príklad PAT;

Obr. 26A znázorňuje prípad, kde sa úsek. v ktorom je informácia o postupnosti programov zmenená (úsek zmeny postupnosti programov), a neprezretý úsek navzájom prekrývajú, a rozšírená kontrola, jedinečná pre neprezretý úsek, a rozšírená kontrola, jedinečná pre úsek zmeny postupnosti programov, navzájom kolidujú;

Obr. 26B znázorňuje prípad, kde sa úsek. v ktorom sa údaje prenášajú vo formáte údajového karuselu (karusclový úsek), a neprezretý úsek navzájom prekrývajú, a rozšírená kontrola, jedinečná pre neprezretý úsek. a rozšírená kontrola, jedinečná pre karuselový úsek. navzájom kolidujú;

Obr. 27 znázorňuje vnútornú štruktúru záznamového zariadenia 100. týkajúceho sa ôsmeho uskutočnenia tohto vynálezu;

Obr. 28 znázorňuje značku úseku, v ktorej číslo kanála nastavila jednotka 12 na detegovanie úseku rozšírených atribútov;

-7Obr. 29 znázorňuje vnútornú štruktúru záznamového zariadenia 100. týkajúceho sa deviateho uskutočnenia tohto vynálezu;

Obr. 30A a 30B znázorňujú stavy TS-VOB, bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po uskutočnení čiastočného vymazania v prípade 1;

Obr. 30C a 30D znázorňujú stavy TS-VOB, bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po uskutočnení čiastočného vymazania v prípade 2;

Obr. 31A a 31B znázorňujú stavy TS-VOB, bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po uskutočnení čiastočného vymazania v prípade 3;

Obr. 32A a 32B znázorňujú stavy TS-VOB, bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po uskutočnení čiastočného vymazania v prípade 4;

Obr. 33A a 33B znázorňujú stavy TS-VOB, bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po uskutočnení čiastočného vymazania v prípade 5-1;

Obr. 34A a 34B znázorňujú stavy TS-VOB, bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po uskutočnení čiastočného vymazania v prípade 5-2;

Obr. 35A a 35B znázorňujú stavy TS-VOB, bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po uskutočnení čiastočného vymazania v prípade 5-3;

Obr. 36A a 36B znázorňujú stavy TS-VOB, bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po uskutočnení čiastočného vymazania v prípade 6-1;

Obr. 37A a 37B znázorňujú stavy TS-VOB, bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po uskutočnení čiastočného vymazania v prípade 6-2;

Obr. 38A a 38B znázorňujú stavy TS-VOB, bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po uskutočnení čiastočného vymazania v prípade 6-3;

Obr. 39A a 39B znázorňujú stavy TS-VOB, bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po uskutočnení vymazania stredovej časti v prípade 7;

Obr. 40A a 40B znázorňujú stavy TS-VOB. bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po uskutočnení čiastočného vymazania v prípade 7-1;

Obr. 41A a 41B znázorňujú stavy TS-VOB, bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po uskutočnení čiastočného vymazania v prípade 7-2;

Obr. 42A a 42B znázorňujú stavy TS-VOB. bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po uskutočnení čiastočného vymazania v prípade 7-3;

-8Obr. 43A a 43B znázorňujú stavy TS-VOB, bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po uskutočnení čiastočného vymazania λ’ prípade 8;

Obr. 44A a 44B znázorňujú stavy TS-VOB, bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po uskutočnení čiastočného vymazania v prípade 9-1;

Obr. 45A a 45B znázorňujú stavy TS-VOB, bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po uskutočnení čiastočného vymazania v prípade 9-2;

Obr. 46A a 46B znázorňujú stavy TS-VOB a bunky pred a po vymazaní stredovej časti TS-VOB v prípade 10:

Obr. 47A a 47B znázorňujú stavy TS-VOB, bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po uskutočnení čiastočného vymazania v prípade 10-1;

Obr. 48A a 48B znázorňujú stavy TS-VOB, bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po uskutočnení čiastočného vymazania v prípade 10-2;

Obr. 49A a 49B znázorňujú stavy TS-VOB, bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po uskutočnení čiastočného \ ymazania v prípade 10-3;

Obr. 50 znázorňuje vnútornú štruktúru záznamového zariadenia 100, týkajúcu sa desiateho uskutočnenia tohto vynálezu;

Obr. 51A a 51B schematicky znázorňujú presun s úpravou presúvanej bunky 41 zo štyroch buniek 41 až 44. ktoré tvoria prehrávaciu dráhu, do polohy tesne za bunkou 43:

Obr. 51C a 51D znázorňujú proces presunu bunky vrátane začiatočného bodu úseku rozšírených atribútov:

Obr. 52A a 52B znázorňujú proces aktualizácie značky úseku, keď sa presunie bunka, ktorá zahrnuje začiatočný bod úseku rozšírených atribútov;

Obr. 53A a 53B znázorňujú proces presunu bunky, ktorá zahrnuje koncový bod úseku rozšírených atribútov: a

Obr. 54A a 54B znázorňujú proces aktualizácie značky úseku, keď sa presunie bunka, ktorá zahrnuje koncový bod úseku rozšírených atribútov.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Prvé uskutočnenie

- 9 V ďalšom opíšeme prvé uskutočnenie, ktorého sa týka záznamové médium podľa tohto vynálezu. Záznamovým médiom, týkajúcim sa tohto uskutočnenia, je prepisovateľné DVD (v ďalšom jednoducho DVD), na ktoré sa môžu nahrať údaje o filmoch v súlade s DVD-video záznamovým štandardom. Obr. 1 znázorňuje DVD i, týkajúce sa tohto uskutočnenia, a záznamové zariadenie 100. Záznamové zariadenie 100 zakóduje vysielaný obsah vysielaného signálu, prijatého cez pozemnú anténu 101 a parabolickú anténu 102. a zapíše zakódovaný vysielaný signál na DVD T DVD | je viacužívateľské DVD, ktoré spoločne využívajú dvaja užívatelia (užívateľ A a užívateľ B), znázornení na obrázku.

DVD 1 má vrstvovú hierarchiu, ktorá zahrnuje fyzickú vrstvu, vrstvu systému súborov, aplikačnú vrstvu atď., a údaje vo forme digitálneho prúdu údajov naň nahrá záznamové zariadenie 100.

Obr. 2 znázorňuje štruktúru (súborovú štruktúru) DVD I na úrovni systému súborov, naznačenej šípkami, nakreslenými prerušovanými čiarami. V súborovej štruktúre, znázornenej na obr. 2, je adresár DVDJRTAV (Reál Time Recording Audio Video) umiestnený bezprostredne pod koreňovým (základným) adresárom a AV súbor, ktorý zapamätáva niekoľko TS-VOB. a riadiaci súbor, ktorý zapamätáva rôzne typy riadiacich informácií, sú umiestnené pod DVDRTAV adresárom. TS-VOB (Transport Stream - Video Object) sú údaje, ktoré sú nahrané vo forme transportného prúdu, a sú odlíšené od VOB. ktorý je vo forme programového prúdu. Digitálny prúd, na ktorý odkazujeme v Nárokoch a v Opise vynálezu v tejto prihláške, má znamenať takýto TS-VOB.

Obr. 3 znázorňuje štruktúru TS-VOB. zapamätaného v AV súbore, ktorá je podrobne rozvedená na úrovne. Na obrázku je AV súbor, ktorý je znázornený na obr. 2, znázornený na siedmej úrovni, ktorá je najnižšou úrovňou. TS-VOB, ktorý je zapamätaný v AV súbore, je na obr. 3 znázornený na šiestej úrovni. Ako je znázornené na obrázku, TS-VOB sa získa multipiexovaním videoprúdu a audioprúdu, znázornených na prvej úrovni. Videoprúd. umiestnený na pnej úrovni, je postupnosť viacerých obrazových údajov (Pil. Pi2. Pi3. ...). Každý z týchto obrazových údajov sa zobrazí v jednom časovom intervale zobrazenia (na ktorý sa tiež odkazuje ako na videozáber). V prípade

- 10 zobrazovania v NTSC formáte trvá videozáber približne 33 ms (presne 1/29.97 s). V prípade zobrazovania v PAL formáte trvá videozáber 40 ms. Tieto obrazové údaje sa skomprimuj u zakódovaním na báze korelácie medzi zábermi. Preto sa obrazové údaje, ktorá tvoria videoprúd. môžu rozkategorizovať na tri typy obrazov, a síce B (Bidirectionally Predictive - obojsmerne prediktívny (predvídateľný)) obraz, ktorý sa skomprimuje s použitím korelácií s obrazom, ktorý sa má prehrať v smere dozadu, a s obrazom, ktorý sa má prehrať v smere dopredu, P (predvídateľný) obraz, ktorý' sa skomprimuje s použitím korelácií s obrazom, ktorý sa má prehrať v smere dozadu, a I (intra) obraz, ktorý sa skomprimuje bez použitia korelácií, ale s použitím priestorovej frekvenčnej charakteristiky v obraze, zodpovedajúcom jednému záberu.

Vo videoprúde sa na minimálnu jednotku dekódovania odkazuje ako na OOP (Group Of Pictures (skupina obrazov)). GOP zahrnuje najmenej jeden I obraz a je súborom obrazových údajov' s časovým intervalom prehrávania približne 1,0 s. Na obr. 3 je videoprúd. znázornený na prvej úrovni, rozdelený na viaceré GOP na druhej úrovni. Kódovací formát, použitý pre obrazové údaje, je kódovací formát s premenlivou dĺžkou, a tak sa dĺžka údajov líši v závislosti od každej GOP. Keď sa údaje zaznamenajú na DVD. GOP postupnosť sa rozdelí na viaceré časti bez ohľadu na veľkosť každej GOP. Rozdelené časti sa zapamätajú do postupnosti PES balíkov, znázornených na tretej úrov ni. Na druhej strane sa audioprúd, umiestnený na pravej strane prvej úrovne, tiež rozdelí na v iaceré časti a tieto rozdelené časti sa zapamätajú do postupnosti PES balíkov, znázornených na tretej úrovni. Ako je znázornené na obrázku na tretej úrovni. PES balíky zapamätávajú rozdelené časti videoprúdu a rozdelené časti audioprúdu. K hlavičke každého PES balíka je pripojený DTS. ukazujúci čas, v ktorom sa má rozdelená časť dekódovať, a PTS. ukazujúci čas. v ktorom sa má výsledok dekódovania rozdelenej časti zobraziť.

Postupnosť PES balíkov, ktorá zapamätáva GOP postupnosť, sa multiplexuje s postupnosťou PF.S balíkov, ktorá zapamätáva audioprúd (tjl na obrázku), čím sa vytvorí postupnosť TS balíkov, znázornených na štvrtej úrovni. Audioúdaje, ktoré sa multiplexujú s najmenej jednou GOP a s obrazovými údajmi, tvoria VOBU (Video Object Unit (jednotku videoobjektu)). ako je znázornené na piatej úrovni. VOBLJ je

-11 minimálna jednotka na prístup k TS-VOB. a vytvára sa usporiadaním videobalíkov a audiobalíkov. definovaných MPEG štandardom. TS-VOB, znázornený na šiestej úrovni, má štruktúru, v ktorej je viacero VOBU usporiadaných v časových sledoch. Doteraz medený opis sa týkal vnútornej štruktúry TS-VOB.

Delenie a multiplexovanie, znázornené na tretej až piatej úrovni, sú znakmi, jedinečnými pre TS-VOB. a nenachádzajú sa na bežných DVD. VOB, ktorý sa má zaznamenať na bežné DVD. t. j. VOB vo forme programového prúdu, sa skladá z viacerých balíkov, a do každého balíka je priamo zapamätaný jeden PES balík. Na druhej strane, pre TS-VOB vo forme transportného prúdu sa PES balík zapamätá do TS balíkov po rozdelení na viaceré časti. Obr. 4 znázorňuje, ako sa PES balík zapamätá do TS balíkov.

Ako je znázornené na tretej úrovni na obr. 4, TS balík sa skladá z hlavičky TS balíku, aplikačného poľa a z užitočného záznamu. TS balík má veľkosť 188 bajtov. Údajová veľkosť 188 bajtov je taká istá veľkosť, akú má ATM balík, ktorý sa prenáša po ATM prenosovej ceste. Veľkosť TS balíku je určená ako taká, takže TS balík sa dá priamo zaznamenať spolu s balíkom, prenášaným po ATM prenosovej ceste.

Užitočný záznam zapamätáva rozdelenú časť, získanú delením PES balíku. Keď je PES balík časťou videoprúdu. tento užitočný záznam zodpovedá videovrstve. Na obr. 4 je PES balík, znázornený na prvej úrovni, rozdelený na viaceré časti, ako je znázornené na druhej úrovni, a každá rozdelená časť je zapamätaná do užitočného záznamu TS balíku, znázorneného na tretej úrovni, ako je naznačené šípkami cti, ct2 a ct3.

Štruktúra hlavičky TS balíku je naznačená šípkami hgl, nakreslenými prerušovanými čiarami. Ako je naznačené šípkami hgl, hlavička TS balíku zapamätáva PID (Packet Identifier - identifikátor balíka) na identifikovanie videoprúdu, ku ktorému TS balík patrí, alebo audioprúdu. ku ktorému TS balík patrí, a indikátor začiatku jednotky užitočného záznamu na indikovanie, kde je poloha začiatku PES balíku v užitočnom zázname, a kontrolu aplikačného poľa na indikovanie, či po hlavičke TS balíku v rámci TS balíku nasleduje aplikačné pole.

Aplikačné pole” zapamätáva informáciu o systémovej vrstve videoprúdu. keď je rozdelená časť videoprúdu zapamätaná v užitočnom zázname. Takáto informácia o

- 12systémovej vrstve zahrnuje PCR (Program Clock Reference - odkaz na programové hodiny) a random access indicator - indikátor náhodného prístupu”, ako je naznačené šípkami hg2. nakreslenými prerušovanými čiarami. PCR je referenčná hodnota pre referenčné hodín}' STC (System Time Clock - hodiny systémového času) zariadenia, ktoré dekóduje prúd. Referenčná hodnota sa používa pre spracovanie (1) demultiplexovania transportného prúdu, a pre spracovanie (2) rekonštrukcie rôznych PES prúdov, ako je videoprúd. s použitím transportného prúdu. Indikátor náhodného prístupu indikuje, či PES balík v užitočnom zázname zahrnuje prvý záber prístupového bodu videoprúdu alebo nie. Prístupový bod existuje v prúde a je to jednotka, ktorá sa dá dekódovať samotná, a indikátor náhodného prístupu indikuje, či prvý záber (I obraz) GOP existuje alebo nie.

Doterajší opis sa týkal rozdielu medzi TS-VOB a VOB vo forme programového prúdu. Nasleduje opis, ako sa TS-VOB zaznamená na DVD. DVD zahrnuje viaceré ECC blok}', čo sú záznamové oblasti, kde sa dajú opraviť chyby, Viaceré TS balíky, ktoré t\ oria transportný prúd. sa konvertujú do jednotiek, nazývaných kapsuly, a tie sa zaznamenajú do ECC blokov. Kapsula sa vytvorí usporiadaním viacerých TS balíkov, z ktorých každý má k sebe pripojenú ATS. ATS (Arrival Time Stamp - pečiatka času vstupu) je informácia o čase. kedy TS balík vstúpi do zariadenia.

Ďalej opíšeme vnútornú štruktúru riadiaceho súboru. Obr. 5 znázorňuje vnútornú štruktúru riadiaceho súboru. Ako naznačujú šípky fsO, nakreslené na obrázku prerušovanými čiarami, riadiaci súbor sa skladá z viacerých VOB informácií (VOB 3 informácia. VOB 2 informácia. VOB #3 informácia, ...j a viacerých PGC informácií (PGC informácia #1. PGC informácia#2. PGC informácia #3. ...).

VOB informácia (#1. #2, #3. ...) je informácia, ktorá uvádza detaily každého TSVOB. zaznamenaného na DVD. Na obrázku je VOB #1 informácia detailne rozvedená, ako je naznačené šípkami hsl. nakreslenými prerušovanými čiarami.

Ako je naznačené šípkami hsl, VOB #1 informácia zahrnuje TS-VOB identifikátor na jednoznačnú identifikáciu zodpovedajúceho TS-VOB, dátum a čas záznamu TS-VOB. uvádzajúci dátum a čas, kedy sa TS-VOB zaznamenal, video kódovací režim, uvádzajúci formát, v ktorom je zakódovaný videoprúd. ktorý' sa má

-13multiplexovať do TS-VOB, audio kódovací režim, uvádzajúci formát, v ktorom je zakódovaný audioprúd, ktorý sa má multiplexovať do TS-VOB, prístupovú mapu a značku úseku pre TS-VOB.

Prístupová mapa je referenčná tabuľka pre nepriame odkazy na adresy viacerých začiatočných polôh, ku ktorým sa dá pristupovať v TS-VOB s použitím časovej informácie. Sledujúc šípky hs2 a hs3, nakreslené prerušovanými čiarami, je prístupová mapa ďalej podrobne rozvedená. Ako je naznačené šípkami hs2, prístupová mapa sa skladá zo vstupných informácií, z ktorých každá zodpovedá jednej VOBU. Ako je naznačené šípkami hs3, vstupná informácia spája časový interval prehrávania VOBU, ukazujúci časový' interval, potrebný na prehratie zodpovedajúcej VOBU, s veľkosťou VOBU údajov, ktorá ukazuje veľkosť údajov VOBU. Pri použití kódovacieho formátu s premenlivou dĺžkou môže mať každá VOBU, zahrnujúca GOP, odlišnú veľkosť a odlišný časový’ interval prehrávania. V dôsledku odkazovania na vstupnú informáciu sa však voľne zvolený čas prehrávania dá prekonvertovať na adresu začiatku obrazových údajov v rámci VOBU. zodpovedajúcich zvolenému času prehrávania, takže sa dá pristúpiť k začiatku týchto obrazových údajov.

V ďalšom opisujeme vnútornú štruktúru PGC informácie. Ako je naznačené šípkami hs4. nakreslenými prerušovanými čiarami, PGC informácia zahrnuje informáciu o prehrávacej dráhe, ukazujúcu prehrávaciu dráhu pje TS-VOB cez prístupovú mapu, a značku úseku. Informácia o prehrávacej dráhe sa vyznačuje svojím spôsobom opisu. Konkrétnejšie, pretože riadiaca informácia zahrnuje prístupovú mapu, informácia o prehrávacej dráhe je opísaná vo forme nepriameho odkazu s použitím prístupovej mapy ako referenčnej tabuľky. Informácia o prehrávacej dráhe je opísaná vo forme nepriameho odkazu, aby sa eliminovalo obťažovanie aktualizáciou informácie o prehrávacej dráhe, keď sa upravuje TS-VOB. V ďalšom podrobne opíšeme informáciu o prehrávacej dráhe. Ako je naznačené šípkami hs5, nakreslenými prerušovanými čiarami, informácia o prehrávacej dráhe sa skladá z postupnosti viacerých bunkových informácií (bunková informácia #1, bunková informácia #2, bunková informácia #3, ...). Ako je naznačené šípkami hsó, nakreslenými prerušovanými čiarami, bunková informácia zahrnuje identifikátor TS-VOB na identifikovanie zodpovedajúceho TS-VOB, informáciu o

- 14začiatočnom bode, ktorou je informácia, ukazujúca polohu začiatku prehrávania v TSVOB, a informáciu o koncovom bode, ktorou je časová informácia, ukazujúca polohu konca prehrávania v TS-VOB. Na úsek, ktorého začiatočný a koncový bod sú špecifikované informáciou o začiatočnom bode a informáciou o koncovom bode, sa odkazuje ako na bunku. Postupnosť bunkových informácií v informácii o prehrávacej dráhe indikuje poradie, v akom sa bunky, zodpovedajúce týmto bunkovým informáciám, majú prehrávať. Informácia o prehrávacej dráhe, ktorú sme takýmto spôsobom opísali, sa dá kategorizovať na dva typy, jeden, ktorý' generuje automaticky záznamové zariadenie 100 v čase nahrávania TS-VOB, a druhý, ktorý· sa zaznamenáva v súlade s operáciami úprav podľa užívateľa. Prehrávacie dráhy, ktoré ukazuje takáto informácia o prehrávacej dráhe, majú umožniť prehrávanie TS-VOB po rôznych odlišných dráhach.

Obr. 6 schematicky znázorňuje nepriame adresovanie s použitím informácie o prehrávacej dráhe. Na obrázku sa každý z TS-VOB #1 a TS-VOB #2 skladá z viacerých VOBU. Každá VOBU zahrnuje GOP. Prístupová mapa, zahrnutá v každej z dvoch VOB informácií, špecifikuje adresy sektorov týchto viacerých GOP, ako je naznačené šípkami ay 1, av2. ay3 a ay4. Na tieto adresy sektorov sa nepriamo odkazuje cez prístupovú mapu. Šípky j v 1. iv2. j y3 a jy4 na obrázku schematicky znázorňujú špecifikáciu GOP pomocou časovej informácie. Konkrétnejšie, špecifikácia GOP pomocou časovej informácie (naznačenej šípkami jyl. jy2, jy3 a jy4) sa realizuje špecifikovaním adries GOP, zahrnutých v TS-VOB, cez prístupovú mapu. Informácia o prehrávacej dráhe na obrázku vyjadruje prehrávaciu dráhu kombináciou časových informácií, naznačených šípkami jvl, jy2.jv3 ajy4.

V ďalšom opíšeme ako príklad prípad, kde sa rôzne vyššie opísané typy informácií aplikujú na viacužívateľské DVD. Obr. 7 znázorňuje údajovú štruktúru DVD na realizovanie spoločného využívania viacerými užívateľmi. Na obr. 7 sú na DVD zaznamenané dva TS-VOB. a síce TS-VOB =1 a TS-VOB #2, a k týmto TS-VOB sú priradené VOB #1 informácia a VOB #2 informácia. Zaznamenaná informácia o prehrávacej dráhe #1 (PGC informácia #1) a informácia o prehrávacej dráhe #2 (PGC informácia #2), ktoré sú zahrnuté do VOB #1 informácie a VOB #2 informácie, definujú prehrávacie dráhy, priradené dvom užívateľom (užívateľ A a užívateľ B), znázorneným

-15na obr. 1. Prehrávacia dráha, ktorú požaduje užívateľ A, je prehratie časti 1 (1 v krúžku) a časti 2 TS-VOB #1, a časti 3vk TS-VOB #2 v uvedenom poradí. Prehrávacia dráha, ktorú požaduje užívateľ B, je prehratie časti 4vk TS-VOB #1 a časti 5vk TS-VOB #2 v uvedenom poradí. PGC informácia #1, priradená užívateľovi A, zahrnuje bunkovú informáciu #1, bunkovú informáciu #2 a bunkovú informáciu #3, zatiaľ čo PGC informácia #2. priradená užívateľovi B, zahrnuje bunkovú informáciu #4 a bunkovú informáciu #5.

Tieto bunkové informácie #1 až #5 špecifikujú začiatočné a koncové body častí 1 až 5 nepriamym adresovaním. S časťami 1 až 5, špecifikovanými bunkovými informáciami, sa zaobchádza ako s bunkami.

Na obrázku šípky rfl a rf2 symbolicky reprezentujú nepriame adresovanie. Ako sa dá pochopiť zo šípok rfl a rf2, začiatočné body stl. st2 a st3 a koncové body edl, ed2 a ed3 častí 1 až 5 TS-VOB #1 a TS-VOB #2 sú špecifikované nepriamym adresovaním cez zodpovedajúce prístupové mapy.

Doteraz uvedený opis sa týka VOB informácie a PGC informácie. Charakteristika tohto uskutočnenia spočíva v tom, že značka úseku je nastavená v rámci VOB informácie a značka úseku je nastavená v rámci PGC informácie v hierarchickej štruktúre, ako sme opísali vyššie. Obr. 8 znázorňuje značku úseku, nastavenú v rámci VOB informácie, a značku úseku, nastavenú v rámci PGC informácie.

Každá z týchto značiek úsekov obsadzuje časť prehrávacej dráhy, uvedenej v informácii o prehrávacej dráhe. Špecificky je značka úseku informáciou na označenie úseku, ktorý záznamové zariadenie 100 rozpoznáva ako úsek s rozšíreným atribútom. Rozšírený atribút je atribút, ktorý' robí rozšírenú kontrolu platnou. V čase prehrávania cez prehrávaciu dráhu sa má vykonať rozšírená kontrola v súlade s rozšíreným atribútom v úseku prehrávacej dráhy, špecifikovanom značkou úseku. Vnútorná štruktúra značky úseku, nastavenej v rámci VOB informácie, je taká, ako je naznačené šípkami hs7, nakreslenými prerušovanými čiarami na obr. 8. Značka úseku zahrnuje typ atribútu, indikujúci typ rozšíreného atribútu úseku rozšírených atribútov, ktorého poloha je špecifikovaná značkou úseku, informáciu o začiatočnom bode, čo je časová informácia, označujúca začiatočný bod úseku rozšírených atribútov vo viacerých prehrávacích

- 16 dráhach, ktoré sa tykajú TS-VOB. informáciu o koncovom bode, čo je časová informácia, označujúca koncový bod úseku rozšírených atribútov vo viacerých prehrávacích dráhach, ktoré sa týkajú TS-VOB, a detailnú informáciu, uvádzajúcu detaily rozšírenej kontroly, ktorá sa má vykonať v úseku rozšírených atribútov, a odkaz, použitý na rozpoznanie úseku rozšírených atribútov.

Vnútorná štruktúra značky úseku, nastavenej v rámci PGC informácie, je taká. ako je naznačené šípkami hs8. nakreslenými prerušovanými čiarami. Značka úseku zahrnuje typ atribútu, indikujúci typ rozšíreného atribútu značky úseku, ktorého poloha je špecifikovaná značkou úseku. ID začiatočnej bunky, ktorý' identifikuje bunku, zahrnujúcu začiatočný bod úseku rozšírených atribútov, z viacerých buniek, zahrnutých do prehrávacej dráhy, zodpovedajúcej informácii o prehrávacej dráhe, informáciu o začiatočnom bode, ktorá je časovou informáciou, označujúcou začiatočný bod úseku rozšírených atribútov v bunke. ID koncovej bunky, identifikujúci bunku, ktorá zahrnuje koncový bod úseku rozšírených atribútov, z viacerých buniek, zahrnutých do prehrávacej dráhy, zodpovedajúcej informácii o prehrávacej dráhe, informáciu o koncovom bode, čo je časová informácia, označujúca koncový bod úseku rozšírených atribútov v bunke, a detailmi informáciu, uvádzajúcu detaily rozšírenej kontroly, ktorá sa má vykonať v úseku rozšírených atribútov, a odkaz, použitý na rozpoznanie úseku rozšírených atribútov.

Takéto značky úsekov, nastavené vo VOB informácii a PGC informácii, majú nasledujuci význam. Značka úseku, nastavená vo VOB informácii, sa používa v nasledujúcom prípade. Keď na TS-VOB. zodpovedajúci VOB informácii, odkazuje viacero prehrávacích dráh. značka úseku vo VOB informácii sa použije na jednotné špecifikovanie úseku rozšírených atribútov pre viaceré prehrávacie dráhy.

Na druhej strane sa značka úseku, nastavená v PGC informácii, využíva v nasledujúcom prípade. Keď na TS-VOB. zodpovedajúci VOB informácii, odkazuje v iacero prehráv acích dráh. značka úseku v PGC informácii sa použije na individuálne špecifikovanie úseku rozšírených atribútov pre konkrétnu jednu z viacerých prehrávacích dráh.

- 17 V ďalšom opíšeme, ako sa dá špecifikovať úsek rozšírených atribútov s atribútom neprezretý pre prehrávacie dráhy pre dvoch užívateľov, keď takýto úsek rozšírených atribútov existuje v každej z prehrávacích dráh pre dvoch užívateľov, znázornenej na obr. 7. Obr. 9 znázorňuje úsek rozšírených atribútov, ktorý' existuje v prehrávacej dráhe pre užívateľa A. Na obrázku sa predpokladá, že stredová poloha tyl, ktorá sa nachádza v strede časti 1, a koncová poloha ynl časti 3vk zodpovedajú začiatočnému bodu a koncovému bodu neprezretého úseku, ktorý' užívateľ A doteraz nevidel. Značka úseku, ktorá je nastavená v PGC informácii #1, špecifikuje stredovú polohu tyl v časti 1 a koncovú polohu ynl v časti 3 nepriamym adresovaním s použitím bunkových informácií a prístupových máp. zodpovedajúcich TS-VOB #1 a TS-VOB #2. Ako je opísané vyššie, každá bunková informácia samotná odkazuje nepriamo na polohu zodpovedajúceho TSVOB cez prístupovú mapu, a preto možno povedať, že značka úseku špecifikuje začiatočný bod a koncový bod úseku rozšírených atribútov s atribútom neprezretý” takzvaným nepriamym odkazom na nepriamy odkaz. ID začiatočnej bunky a ID koncovej bunky, zahrnuté do značky úseku na obr. 9, identifikujú bunkovú informáciu #1 a bunkovú informáciu #3. ako je naznačené šípkami srl a sr2. Na obrázku možno vidieť, že začiatočný bod a koncový bod úseku rozšírených atribútov sú špecifikované nepriamym odkazom na nepriamy odkaz s použitím bunkovej informácie, identifikovanej ID začiatočnej bunky, a bunkovej informácie, identifikovanej ID koncovej bunky, a prístupových máp. Šípky nl a rr2 na obrázku symbolizujú nepriamy odkaz na nepriamy odkaz. Konkrétnejšie, na obrázku možno vidieť, že začiatočný bod tvl a koncový bod vnl úseku rozšírených atribútov s atribútom neprezretý sú špecifikované značkou úseku cez nepriamy odkaz na nepriame odkazovanie.

Obr. 10 znázorňuje značku úseku, ktorá špecifikuje úsek rozšírených atribútov s atribútom neprezretý. ktorý existuje v prehrávacej dráhe pre užívateľa B. Na obrázku sa predpokladá, že stredová poloha tv2. ktorá sa nachádza v strede časti 4, a koncová poloha yn2 časti 5 zodpovedajú začiatočnému bodu a koncovému bodu neprezretého úseku, ktorý užívateľ A doteraz nevidel. Značka úseku, ktorá je nastavená v PGC informácii #2, špecifikuje začiatočný bod a koncový bod úseku rozšírených atribútov, ktorý užívateľ B ešte nevidel, nepriamym odkazom na nepriamy odkaz. ID začiatočnej bunky a ID

- 18koncovej bunky, zahrnuté v značke úseku na obr. 10, identifikujú bunkovú informáciu =4 a bunkovú informáciu 45. zahrnuté v PGC informácii, ako je naznačené šípkami sr3 a sr4. Na obrázku možno vidieť, že začiatočný bod a koncový bod úseku rozšírených atribútov sú špecifikované nepriamym odkazom na nepriamy odkaz s použitím bunkovej informácie 44 a bunkovej informácie #5, zahrnutých v PGC informácii, a prístupových máp vo VOB informácii. Šípky rr3 a rr4 na obrázku symbolizujú nepriamy odkaz na nepriamy odkaz.

V dôsledku vytvorenia značky úseku v PGC informácii sa takýto úsek rozšírených atribútov, ktorý vyhovuje individualite, voľbe a pohodliu každého individuálneho užívateľa, môže nastaviť v prehrávacej dráhe pre každého užívateľa. Doterajší opis sa týkal aplikácie vvlvorenia značky úseku v PGC informácii. Treba tu poznamenať, že pre značku úseku v PGC informácii sa informácia o koncovom bode, ukazujúca koncový¹ bod úseku rozšírených atribútov, a ID koncovej bunky, identifikujúci bunku, zahrnujúcu koncový bod úseku rozšírených atribútov, nemusia nevyhnutne použiť. Informáciu o koncovom bode a ID koncovej bunky možno vynechať, alebo možno použiť iné parametre (ekvivalentné parametre, ako je počet VOBU a počet obrazových údajov) na vyjadrenie koncového bodu úseku rozšírených atribútov. To platí z nasledujúcich dôvodov. Ak sa má úsek. ktorý ešte užívateľ nevidel, rozpoznať ako úsek rozšírených atribútov, je výhodné presne špecifikovať začiatočný bod úseku, ktorý sa má ešte prehrať, t. j. bod. kde užívateľ zastaví prezeranie. Na druhej strane, koncový bod úseku rozšírených atribútov sa dá často špecifikovať automaticky, pretože sa kryje s koncom prehráv acej dráhy, definov anej užívateľom.

V ďalšom opíšeme aplikáciu prípadu, kde je značka úseku nastavená vo VOB informácii. Obr. 11 znázorňuje VOB informáciu, v ktorej je nastavená značka úseku. Na obrázku je každá zo šrafov aných častí htl a ht2 časťou TS-VOB, ktorý'je rozpoznaný ako úsek rozšírených atribútov s atribútom CM. Každá z týchto častí sa mohla rozpoznať ako taká. ktorá má atribút CM, s použitím jej audio atribútu alebo užívateľovej špecifikácie alebo s použitím akýchkoľvek iných prostriedkov. Ak obaja užívatelia A a B chcú rov nako preskočiť rozpoznané úseky rozšírených atribútov, tieto úseky rozšírených atribútov s atribútom CM sa musia špecifikovať v prehrávacích dráhach tak užívateľa

-19A, ako aj užívateľa B. Šípky na obrázku označujú polohy CM úsekov v prehrávacích dráhach užívateľov A a B. V prehrávacej dráhe pre užívateľa A sú úsek od polohy yfl po polohu yťľ a úsek od polohy vf3 po polohu yf4 CM úsekmi. V prehrávacej dráhe pre užívateľa B sú úsek od polohy vf5 po polohu vfó a úsek od polohy yf7 po polohu vf8 CM úsekmi. Značka úseku, nastavená vo VOB informácii, realizuje jednotnú špecifikáciu úseku rozšírených atribútox' pre všetkých užívateľov, ktorí odkazujú na TS-VOB #1. Na obrázku šípky dri a dr2. priamo ukazujúce na TS-VOB, symbolicky znázorňujú jednotnú špecifikáciu značkou úseku, nastavenou vo VOB informácii. Konkrétnejšie, tieto priamo ukazujúce šípky dri a dr2 znázorňujú špecifikáciu tak úseku rozšírených atribútov v prehrávacej dráhe pre užívateľa A, ako aj úseku rozšírených atribútov v prehrávacej dráhe pre užívateľa B. Šípky vfl. vf2, yf3 a vf4 znázorňujú špecifikáciu úsekov rozšírených atribútov v prehrávacej dráhe pre užívateľa A, zatiaľ čo šípky yf5, yfó, yf7 a yf8 znázorňujú špecifikáciu úsekov rozšírených atribútov v prehrávacej dráhe pre užívateľa

B. Jednotná špecifikácia, symbolizovaná šípkami dri a dr2, má ten istý význam ako špecifikácia súboru úsekov rozšírených atribútov pre viaceré prehrávacie dráhy. Realizáciou tejto jednotnej špecifikácie pre prehrávacie dráhy pre viacerých užívateľov sa značky úsekov dajú zjednodušiť a dajú sa ľahšie pochopiť.

V ďalšom preskúmame časť. ktorá je špecifikovaná ako zahrnutá do úseku rozšírených atribútov značkou úseku, nastavenou vo VOB informácii, ale nie je definovaná ako zahrnutá do prehrá\acej dráhy, uvedenej v informácii o prehrávacej dráhe. V príklade na obr. 11 sú časti^ označené prerušovanými čiarami hhl a hh2. špecifikované ako zahrnuté do úsekov rozšírených atribútov, špecifikovaných značkami úsekov, nastavenými vo VOB #1 informácii a VOB #2 informácii, ale nie sú definované ako zahrnuté do prehrávacích dráh. uvádzaných VOB #1 informáciou a VOB #2 informáciou. Špecifikácia úsekov značkami úsekov, nastavenými vo VOB #1 informácii a VOB #2 informácii, nepokrýva časti, označené prerušovanými čiarami hhl a hh2. To znamená, že prehrávacia dráha, uvedená v informácii o prehrávacej dráhe, má prednosť pred značkou úseku, nastavenou vo VOB informácii. Konkrétnejšie, dokonca i keď je časť špecifikovaná ako zahrnutá do úseku rozšírených atribútov značkou úseku, nastavenou vo VOB informácii, ak nie je definovaná ako zahrnutá do prehrávacej dráhy.

- 20 uvedenej v informácii o prehrávacej dráhe, am kontrola prehrávania ani rozšírená kontrola sa v tejto časti neuskutočnia.

V ďalšom opíšeme kontrolu prehrávania, uskutočnenú na dvoch prehrávacích dráhach, pre ktoré je jednotne špecifikovaný úsek rozšírených atribútov. Obr. 12 znázorňuje rozšírenú kontrolu, uskutočnenú na prehrávacej dráhe pre užívateľa A a rozšírenú kontrolu, uskutočnenú na prehrávacej dráhe pre užívateľa B. Na obrázku šípky vc 1. vc2 a yc3 s rovnými čiarami symbolicky znázorňujú normálny proces prehrávania, uskutočnený v súlade s prehrávacou dráhou. Šípky cv 1, cv2 a cv3 so zakrivenými čiarami symbolicky znázorňujú preskočenie procesu prehrávania, uskutočnené v čase prehrávania pre užívateľov A a B. V čase prehrávania pre užívateľov A a B sa preskočenie procesu prehrávania uskutoční v CM úseku. Tým, že sa špecifikuje úsek rozšírených atribútov s atribútom CM s použitím značky úseku, preskočenie CM úseku sa jednotne uskutoční v čase prehrávania pre užívateľov A a B. Tak ako v prípade PGC informácie tu treba poznamenať, že pre značku úseku, nastavenú vo VOB informácii, sa informácia o koncovom bode. uvádzajúca koncový bod úseku rozšírených atribútov, nemusí nevyhnutne použiť. Informáciu o koncovom bode možno vynechať, alebo možno použiť iné parametre (ekv ivalentné parametre, ako je počet VOBU a počet obrazových údajov) na vyjadrenie koncového bodu úseku rozšírených atribútov.

V ďalšom opíšeme, ako je začiatočný bod úseku rozšírených atribútov vyjadrený informáciou o začiatočnom bode. zahrnutou do značky úseku. Informácia o začiatočnom bode. zahrnutá do značky úseku, nastavenej vo VOB informácii, ukazuje polohu začiatočného bodu úseku rozšírených atribútov s použitím časovej presnosti, ktorá je rovnaká alebo vyššia než časová presnosť videozáberu obrazových údajov v rámci TSVOB. zodpovedajúceho značke úseku. V dôsledku toho je poloha, kde sa má rozšírená kontrola uskutočniť, vyjadrená podrobne značkou úseku, nastavenou vo VOB informácii.

Tiež informácia o začiatočnom bode. zahrnutá do značky úseku, nastavenej v PGC informácii, ukazuje polohu začiatočného bodu úseku rozšírených atribútov s použitím časovej presnosti, ktorá je rovnaká alebo vyššia než časová presnosť videozáberu obrazových údajov v rámci zodpovedajúceho TS-VOB. Tento TS-VOB zodpovedá bunke, identifikovanej ID začiatočnej bunky v značke úseku. V dôsledku toho

- 21 je poloha, kde sa má rozšírená kontrola vykonať, vyjadrená podrobne značkou úseku, nastavenou v PGC informácii.

Na dosiahnutie časovej presnosti, ktorá je rovnaká alebo vyššia než časová presnosť videozáberu. je výhodné skombinovať časovú presnosť 1/27 000 000 s a časovú presnosť 1/90 000 (= 300/27 000 000) s. Časová presnosť 1/90 000 s sa tu používa tým, že sa berie do úvahy spoločný násobok záberovej frekvencie NTSC signálu, PAL signálu, DolbyAC-3 a MPEG audio. Časová presnosť 1/27 000 000 s sa tu používa tým, že sa berie do úvahy hodinová frekvencia na strane prehrávacieho zariadenia 27 MHz.

Hoci toto uskutočnenie opisuje prípad, kde úsekom rozšírených atribútov, špecifikovaným značkou úseku, nastavenou vo VOB informácii, je CM úsek, v ktorom sa má rozšírená kontrola na preskočenie úseku jednotne vykonať pre každého užívateľa, úsekom rozšírených atribútov môže tiež byť úsek, obsahujúci sexuálnu scénu alebo násilnú scénu, v ktorom sa má vykonať rozšírená kontrola na preskočenie úseku. Predpokladajme napríklad, že rodičia nájdu sexuálnu scénu a násilnú scénu, keď sa TSVOB prehráva a nechcú, aby ostatní členovia rodiny tieto scény videli. V takom prípade sa tieto scény dajú nastaviť ako úsek rozšírených atribútov nastavením značky úseku vo VOB informácii. Ak sa to urobí, tieto scény sa preskočia v čase prehrávania jednotne pre všetkých užívateľov. Tiež. hoci toto uskutočnenie opisuje prípad, kde rozšírená kontrola, ktorá sa má vykonať v CM úseku, má tento preskočiť úsek, rozšírená kontrola môže zobraziť URL spoločnosti sponzora, týkajúceho sa CM úseku, v priebehu tohto CM úseku, alebo môže zobraziť miniatúrne zobrazenia logo, týkajúcich sa spoločnosti sponzora.

Toto uskutočnenie tiež opisuje prípad, kde úsekom rozšírených atribútov, špecifikovaným značkou úseku, nastavenou v PGC informácii, je neprezretý úsek, v ktorom sa má vykonať rozšírená kontrola na prístup k začiatku úseku. Alternatívne sa môže úsek. v ktorom užívatelia A alebo B predtým uskutočnili rýchle prevíjanie dopredu alebo rýchle prevíjanie dozadu, špecifikovať ako úsek rozšírených atribútov. Ak sa to urobí, rozšírená kontrola na vykonanie toho istého spracovania ako predtým sa dá ľahko realizovať v úseku rozšírených atribútov, v ktorom sa takéto špeciálne prehrávanie uskutočnilo predtým.

-22Ďalej. hoci toto uskutočnenie opisuje prípad, kde je jedna značka úseku nastavená v jednej PGC informácii, v jednej PGC informácii môže byť nastavených viac značiek úsekov. Úseky rozšírených atribútov, špecifikované týmito viacerými značkami úsekov, sa môžu navzájom prekrývať. Rovnako, hoci toto uskutočnenie opisuje prípad, kde je jedna značka úseku nastavená v jednej VOB informácii, v jednej VOB informácii môže byť nastavených viac značiek úsekov. Úseky rozšírených atribútov, špecifikované týmito viacerými značkami úsekov, sa môžu navzájom prekrývať.

Druhé uskutočnenie

Toto uskutočnenie sa týka záznamového zariadenia 100 na nahrávanie TS-VOB. týkajúceho sa prvého uskutočnenia. Záznamové zariadenie 100 najmä vykonáva nahrávací proces s TS-VOB. ale tiež môže vykonávať proces prehrávania TS-VOB. Záznamovové zariadenie 100 ako také je hybridného typu, keďže má funkciu tak záznamového zariadenia, ako aj prehrávacieho zariadenia. Obr. 13 znázorňuje vnútornú štruktúru záznamového zariadenia 100. Komponenty, znázornené na obrázku, sú rozkategorizované podľa svojich funkcií na (i) komponenty, používané tak na proces nahrávania, ako aj na proces prehrávania, (ii) komponenty, používané len na proces nahrávania, a (iii) komponenty, používané len na proces prehrávania.

V ďalšom najprv opíšeme komponenty, používané tak na proces nahrávania, ako aj na proces prehrávania. Takéto komponenty zahrnujú jednotku 2 užívateľského rozhrania, hnacie zariadenie 3. rezidentnú pamäť 4 a vyrovnávaciu pamäť 5 stopy.

Jednotka 2 užívateľského rozhrania dostáva cez vzdialený kontrolór alebo tlačidlá na paneli príkazy užívateľa nahrať vysielaný program, zvoliť informáciu o prehrávacej dráhe, zaznamenanú na DVD, vykonať normálne prehrávanie, uskutočniť špeciálne prehrávanie, ako je rýchle prevíjanie dopredu a rýchle prevíjanie dozadu, a podobne.

Hnacie zariadenie 3 zahrnuje podložku, na ktorú je DVD položené, motor s hriadeľom na upnutie položeného DVD a poháňanie a otáčanie DVD, optický snímač na čítanie signálu, zaznamenaného na DVD. a ovládač pre optický snímač. Hnacie zariadenie 3 je zodpovedné za prístup k DVD. Prístup k DVD zahrnuje zapisovanie

-23VOBU na DVD v čase nahrávania programu a čítanie VOBU v čase prehrávania programu.

Rezidentná pamäť 4 je pamäť, ktorá umožňuje, aby v nej bola uložená VOB informácia a PGC informácia. VOB informácia a PGC informácia majú byť uložené v tejto pamäti za účelom vyhnutia sa kolízii medzi (a) prístupom k disku na nahrávanie VOBU a (b) prístupom k disku na aktualizáciu riadiaceho súboru. Keď sa nahrávanie VOBU skončí, VOB informácia a PGC informácia, zapamätané v rezidentnej pamäti 4, sa zapíšu späť na DVD.

Vyrovnávacia pamäť 5 stopy je vyrovnávacia pamäť na dočasné zapamätanie VOBU, ktoré sa majú zapísať na DVD, a VOBU, čítané z DVD, VOBU, ktoré sa majú zapísať na DVD. a VOBU, čítané z DVD, sa dočasne zapamätajú vo vyrovnávacej pamäti 5 stopy za účelom vyrovnania rozdielu medzi dekódovacou rýchlosťou dekodéra 16 a čítacou rýchlosťou hnacieho zariadenia 3, čítajúceho údaje z DVD, a tiež za účelom vyrovnania rozdielu medzi kódovacou rýchlosťou kodéra 7 a zapisovacou rýchlosťou hnacieho zariadenia 3. zapisujúceho údaje na DVD.

Doteraz sme opísali komponenty, použité tak na proces nahrávania, ako aj na proces prehrávania. V ďalšom opíšeme komponenty, použité na proces nahrávania. Takéto komponenty zahrnujú analógový tuner 6, kodér 7, digitálny tuner 8, extrakčnú (rozbaľovaciu) jednotku 9, analyzujúcu jednotku 10, jednotku 1T na generovanie mapy, jednotku 12 na detegovanie úseku rozšírených atribútov, jednotku 13 na detegovanie CM úseku, jednotku J4 na generovanie informácie o prehrávacej dráhe a jednotku 15 na kontrolu nahrávania.

Analógový tuner 6 moduluje vysielanú vlnu. prenášanú z vysielacej stanice, a volí kanál, aby sa získal analógový vysielaný signál, ktorý’ zodpovedá jedinému programu.

Kodér 2 kóduje signálový úsek analógového vysielaného signálu, zodpovedajúceho jedinému programu, vystupujúceho z analógového tunera, aby sa získala VOBU. Kodér 7 zahrnuje videokodér (1), audiokodér (2) a multiplexnú jednotku (3). Videokodér (1) kóduje videosignál v analógovom vysielanom signáli, aby sa získala GOP. Audiokodér (2) kóduje audiosignál v analógovom vysielanom signáli, aby sa získala postupnosť audioúdajov. Multiplexná jednotka (3) multiplexuje GOP a

-24audioúdaje. aby sa získala VOBU. Vždy, ked sa generuje GOP, kodér 7 vyšle časový interval prehrávania a dĺžku údajov zodpovedajúcej VOBU jednotke 11 na generovanie mapy.

Digitálny tuner 8 moduluje vysielaciu vlnu, vysielanú z vysielacej stanice, a zvolí kanál, aby sa získal digitálny vysielaný signál, zodpovedajúci jedinému programu. V tomto uskutočnení je záznamové zariadenie 100 vnútorne vybavené digitálnym tunerom 8. ktorý umožňuje, aby sa získal digitálny vysielaný signál. Alternatívne sa digitálny vysielaný signál dá získať z digitálneho tunera 8, umiestneného v inom zariadení, ako je STB (set top box). V tomto prípade musí byť v záznamovom zariadení 100 vytvorené digitálne rozhranie na prijímanie digitálneho vysielaného signálu z STB.

Extrakčná jednotka 9 extrahuje postupnosť TS balíkov zo signálového úseku digitálneho vysielaného signálu a pridá ATS ku každému TS balíku, aby sa získala VOBU.

Analyzujúca jednotka 10 je vytvorená v extrakčnej jednotke 9 a rozhoduje, ktorý TS balík zahrnuje začiatok prístupového bodu. podľa indikátora náhodného prístupu v aplikačnom poli každého TS balíku. Ďalej analyzujúca jednotka Π) deteguje prístupový bod v TS balíku podľa indikátora začiatku užitočného záznamu v TS balíku. Opakovaným vykonávaním rozhodovacieho procesu a procesu detekcie na viacerých TS balíkoch sa vypočítajú veľkosť a časový interval prehrávania zodpovedajúcej VOBU. Veľkosť VOBU sa dá získať vypočítaním rozdielu medzi začiatočnou polohou aktuálneho prístupového bodu a polohou začiatku prístupového bodu za aktuálnym prístupovým bodom. Časový interval prehrávania VOBU sa dá získať vypočítaním rozdielu medzi PTS. pripojeným v začiatočnej polohe aktuálneho prístupového bodu a PTS. pripojeným v začiatočnej polohe nasledujúceho prístupového bodu. Veľkosť a časov ý interval prehrávania VOBU. vypočítané takýmto spôsobom, sa dodajú jednotke H na generovanie mapy.

Jednotka _U na generovanie mapy spája veľkosť a časový interval prehrávania VOBU. dodané z kodéra 7 a analyzujúcej jednotky l_0, s identifikátorom VOBU. získava vstupnú informáciu pre VOBU a zapisuje ich do rezidentnej pamäte 4. Prístupová mapa

-25sa dá získať opakovaným vykonávaním procesu generovania vstupnej informácie pre každú VOBU. zahrnutú do TS-VOB.

Keď je obsahom rozšírenej kontroly, ktorá sa má uskutočniť v čase prehrávania, preskočenie CM úseku a rozšírená kontrola platí jednotne pre viaceré prehrávacie dráhy, jednotka 12 na detegovanie úseku rozšírených atribútov jednotne špecifikuje úsek, v ktorom sa rozšírená kontrola má uskutočniť pre viaceré prehrávacie dráhy, uvedené vo viacerých informáciách o prehrávacích dráhach, ako na obr. 11. Na realizovanie tejto jednotnej špecifikácie jednotka 12 na detegovanie úseku rozšírených atribútov vygeneruje značku úseku, ktorá špecifikuje polohu jednotne špecifikovaného úseku rozšírených atribútov v TS-VOB, a nastaví značku úseku v rámci VOB informácie. Tu sa značka úseku vygeneruje nasledujúcim spôsobom. Jednotka 12 na detegovanie úseku rozšírených atribútov monitoruje atribúty signálových úsekov, ktoré tvoria digitálny vysielaný signál a analógový vysielaný signál. Keď zistí zmenu atribútu, jednotka 12 na detegovanie úseku rozšírených atribútov deteguje polohu, zodpovedajúcu zmene v TS-VOB. Dá sa očakávať, že takáto zmena bude v polohe, kde sa má rozšírená kontrola začať, t. j. v začiatočnom bode úseku rozšírených atribútov. Preto sa vygeneruje značka úseku, ktorá špecifikuje úsek rozšírených atribútov, pričom touto detegovanou polohou zmeny je začiatočný bod. a nastaví sa vo VOB informácii. Na generovanie značky úseku jednotka 12 na detegovanie úseku rozšírených atribútov vyjadrí polohu zmeny s použitím PTS, pripojeného k PES balíku, zadaného do kodéra 7 a extrakčnej jednotky 10 v čase, keď sa zmena atribútu detegovala. alebo PTS. pripojeného k PES balíku, vystupujúcemu z kodéra 7 a extrakčnej jednotky 10 v čase. keď sa detegovala zmena atribútu.

Jednotka 13 na detegovanie CM úseku je vytvorená v jednotke 12 na detegovanie úseku rozšírených atribútov. Keď sa signálový úsek so stereofonickým audio atribútom vloží do vysielaného signálu s monofónnym audio atribútom, jednotka 13. na detegovanie CM úseku deteguje polohu, zodpovedajúcu zmene z analógového audio na stereoaudio v digitálnom prúde. Dá sa očakávať, že detegovaná poloha zmeny bude tam, kde sa má začať rozšírená kontrola na preskočenie CM úseku, t. j. v začiatočnom bode úseku rozšírených atribútov s atribútom CM. Preto sa vygeneruje značka úseku, ktorá

-26špecifikuje úsek rozšírených atribútov s polohou tejto zmeny v začiatočnom bode, a nastaví sa v rámci VOB informácie.

Keď sa zapisovanie TS-VOB na DVD dokončí, jednotka 1_4 na generovanie informácie o prehrávacej dráhe zvolí jeden z TS balíkov, ktoré tvoria TS-VOB, ako začiatočný bod bunky a zvolí ďalší z TS balíkov, ktoré tvoria TS-VOB, ako koncový bod bunky . Potom jednotka U na generovanie informácie o prehrávacej dráhe vygeneruje bunkovú informáciu s PTS. pripojeným v začiatočnom bode, a PTS, pripojeným v koncovom bode, ako začiatočný bod informácie a koncový bod informácie. Generovaním viacerých bunkových informácií a usporiadaním vygenerovaných bunkových informácií v pamäti získa jednotka 14 na generovanie informácie o prehrávacej dráhe informáciu o prehrávacej dráhe a potom vygeneruje PGC informáciu, ktorá zahrnuje získanú informáciu o prehrávacej dráhe. Treba tu poznamenať, že pre užívateľom definovanú prehrávaciu dráhu sa začiatočný a koncový bod bunky zvolia v súlade s príkazom užívateľa, ktorý prijala jednotka 2 užívateľského rozhrania.

Jednotka 1 $ na kontrolu nahrávania realizuje kontrolu zapisovania, pričom podmienkou je zapamätávanie do vyrovnávacej pamäte 5 stopy. Kontrola zapisovania čaká. kým sa vyrovnávacia pamäť 5 stopy nezaplní TS balíkmi, ktoré sú výstupmi z kodéra 7 alebo extrakčnej jednotky 9, a keď sa vyrovnávacia pamäť 5 stopy zaplní TS balíkmi, zapíše niektoré z TS balíkov v rámci vyrovnávacej pamäte 5 stopy do ECC bloku na DVD. Keď sa zadá príkaz užívateľa na zastavenie nahrávania, TS balíky, ktoré sií nazhromaždené vo vyrovnávacej pamäti 5 stopy, sa zapíšu do ECC bloku na DVD, a VOB informácia a PGC informácia, zapamätané v rezidentnej pamäti 4, sa zapíšu na DVD. Proces nahrávania potom skončí.

Doterajší opis sa týkal komponentov, použitých na realizáciu procesu nahrávania v záznamovom zariadení 100. V ďalšom opíšeme komponenty, použité na proces prehrávania v záznamovom zariadení 100. Takéto komponenty zahrnujú dekodér 16, jednotku Π na kontrolu prehrávania, jednotku 18 na nastavenie úseku rozšírených atribútov a jednotku ý9 na detegovanie neprezretého úseku.

Dekodér 16 zahrnuje demultiplexujúcu jednotku (1), videodekodér (2) a audiodekodér (?). Demultiplexujúca jednotka (1) demultiplexuje VOBU. ktorá sa načíta z

-27DVD hnacím zariadením 3, do postupnosti videoúdajov a postupnosti audioúdajov. Videodekodér (2) dekóduje videoúdaje. Audiodekodér (3) dekóduje audioúdaje. Dekodér J_6 dodá AV signál, ktorý je multiplexným signálom video a audio, na TV.

Jednotka 17 na kontrolu prehrávania vypočíta adresu TS balíku na DVD, ktorá slúži ako začiatočný bod bunky, nepriamym odkazom s použitím prístupovej mapy ako referenčnej tabuľky. Jednotka Γ7 na kontrolu prehrávania tiež vypočíta adresu TS balíku na DVD. ktorá slúži ako koncový bod bunky, tým istým nepriamym adresovaním. Po vypočítaní adries TS balíkov, zodpovedajúcich začiatočnému a koncovému bodu bunky na DVD, jednotka 17 na kontrolu prehrávania inštruuje hnacie zariadenie 3, aby prečítalo TS balíky, ktoré existujú medzi týmito adresami, a inštruuje dekodér 16, aby dekódoval prečítané TS balíky. Vykonaním takejto kontroly prehrávania pre viaceré bunkové informácie, ktoré tvoria informáciu o prehrávacej dráhe, sa dá realizovať kontrola prehrávania v súlade s informáciou o prehrávacej dráhe. Treba tu poznamenať, že vyššie opísaná kontrola prehrávania je základnou kontrolou. Nepravidelným čítaním VOBU môže záznamové zariadenie 100 tiež realizovať špeciálne prehrávanie. Napríklad čítaním viacerých VOBU s preskočením niektorých VOBU namiesto prehrávania všetkých TS balíkov sa dá realizovať rýchle prehrávanie dopredu. Tiež čítaním viacerých VOBU v poradí opačnom k poradiu, v ktorom sú TS balíky usporiadané v TS-VOB, sa dá realizovať rýchle prehrávanie dozadu.

Ak je obsahom rozšírenej kontroly, ktorá sa má vykonať v čase prehrávania, prehrávanie neprezretého úseku a podobne a rozšírená kontrola je platná len pre prehrávaciu dráhu, uvedenú v jednej informácii o prehrávacej dráhe, jednotka 18 na nastavenie úseku rozšírených atribútov individuálne špecifikuje neprezretý úsek, v ktorom sa má rozšírená kontrola vykonať pre túto prehrávaciu dráhu. Na realizovanie takejto individuálnej špecifikácie sa vygeneruje značka úseku, špecifikujúca polohu úseku, a nastaví sa v rámci PGC informácie. Značka úseku sa vygeneruje nasledujúcim spôsobom. Jednotka 1_8 na nastavenie úseku rozšírených atribútov deteguje príkazy užívateľa, dodané počas vykonávania kontroly prehrávania na základe prehrávacej dráhy. Keď sa deteguje príkaz užívateľa, poloha, v ktorej sa deteguje príkaz užívateľa v digitálnom prúde, sa považuje za polohu, kde sa má rozšírená kontrola začať. Vygeneruje

-28sa značka úseku, špecifikujúca úsek rozšírených atribútov, pričom detegovaná poloha je začiatočným bodom, a nastav í sa v rámci PGC informácie. Na generovanie značky úseku jednotka J_8 na nastavenie úseku rozšírených atribútov vyjadruje detegovanú polohu s použitím PTS. pripojeného k PES balíku, zadanému do dekodéra 16 v čase. keď sa detegoval príkaz užívateľa.

V jednotke 1_8 na nastavenie úseku rozšírených atribútov je vytvorená jednotka 19 na detegovanie neprezretého úseku. Jednotka j_9 na detegovanie neprezretého úseku deteguje príkazy užívateľa počas kontroly prehrávania, vykonávanej na základe prelirávacej dráhy. Keď sa deteguje príkaz na zastavenie prehrávania, poloha, v ktorej sa príkaz deteguje v digitálnom prúde, sa považuje za polohu, kde sa má rozšírená kontrola začať. Vvgeneruje sa značka úseku, špecifikujúca úsek rozšírených atribútov, pričom detegovaná poloha je začiatočným bodom a koniec prehrávacej dráhy je koncovým bodom, a nastav í sa v rámci PGC informácie. Funkciou jednotky 19 na detegovanie neprezretého úseku je detegovať neprezretý úsek. Preto po každý raz, keď prehrávanie alebo prehrávaciu dráhu spustí alebo zastaví užívateľ, jednotka J_9 na detegovanie neprezretého úseku deteguje úsek rozšírených atribútov a vygeneruje značku úseku, ktorá špecifikuje úsek rozšírených atribútov. V tomto uskutočnení úsek rozšírených atribútov, detegovaný jednotkou j_9 na detegovanie neprezretého úseku, nie je nehraný úsek. ale neprezretý úsek so zámerom pokryl’ úseky iné než úsek, ktorý’ si užívateľ prehráva. Predpokladajme tu. že užívateľ sleduje vysielaný program, pričom tento program nahráva, a zastav í prezeranie, zatiaľ čo pokračuje v nahrávaní. V takom prípade sa úsek. začínajúci z miesta, v ktorom užívateľ zastavil prezeranie, po koniec prehrávacej dráhy deteguje ako neprezretý úsek. Napríklad, keď užívateľ pozerá na program, pričom ho nahráva, a zastaví prezeranie, zatiaľ čo pokračuje v nahrávaní, jednotka J_9 na detegovanie neprezretého úseku môže detegovať príkaz na zastavenie prezerania užívateľom, pričom takýto príkaz preruší napájanie TV, a môže detegovať ako neprezretý úsek. ktorý začína od miesta, kde sa príkaz detegoval. po koniec TS-VOB.

Doterajší opis sa týkal komponentov záznamového zariadenia 100. Tieto komponenty sa realizujú programom a počítačom, ktorý dekóduje a vykonáva program. Ohr. 14 a 15 sú vývojové diagramy , znázorňujúce činnosti programu. V ďalšom opíšeme

-29spracuvanie. ktoré uskutočňuje záznamové zariadenie j_00, ešte podrobnejšie s odkazom na tieto vývojové diagramy. Kvôli jednoduchosti vysvetľovania budeme v ďalšom predpokladať, že ako úsek rozšírených atribútov sú detegované a nastavené len CM úsek a neprezretý úsek.

Vo vývojovom diagrame, znázornenom na obr. 14, je cyklický proces, ktorý' sa skladá z krokov Sl až S3. umiestnený v najvyššej úrovni spracovania. Tento cyklický proces je určený na priradenie spracovania zodpovedajúcim komponentom podľa príkazu užívateľa. Keď užívateľ zadá príkaz na začatie nahrávacieho procesu, tento príkaz užívateľa deteguje jednotka 2 užívateľského rozhrania a spracovanie prejde od kroku S3 ku kroku S4. V kroku S4 jednotka 15 na kontrolu nahrávania deteguje a zapamätá audioatribút signálového úseku analógového vysielaného signálu ako štandardný audioatribút. Jednotka j_5 na kontrolu nahrávania tiež nastaví príznak, ktorý opíšeme neskôr, na 0. V kroku S5 jednotka 1_5 na kontrolu nahrávania inštruuje kodér 7, aby zakódoval signálové úseky, zadávané jeden po druhom, a potom sa spracovanie presunie do cyklického procesu, ktorý sa skladá z krokov S6 a S7. Tento cyklický proces slúži na to. aby jednotka j_3 na detegovanie CM úseku detegovala zmenu v audioatribúte signálových úsekov v časovom intervale, počas ktorého sa kontinuálne prijíma analógový vysielaný signál. Tento cyklický proces skončí, keď výsledok rozhodovania v kroku S7 bude áno. Tiež sa po každý raz. keď sa deteguje zmena v audioatribúte signálového úseku, spracovanie v krokoch S6 a S7 opakuje po vykonaní spracovania v krokoch S8 až S14. Spracovanie v krokoch S8 až S14 má spôsobiť, aby jednotka 13 na detegovanie CM úseku nastavila polohu detegovanej zmeny ako začiatočný bod alebo ako koncový bod úseku rozšírených atribútov. Po nastavení začiatočného alebo koncového bodu v krokoch S8 až S14 sa spracovanie vráti k cyklickému procesu, ktorý sa skladá z krokov S6 a S7. Konkrétnejšie, zatiaľ čo sa analógový vysielaný signál kontinuálne prijíma a proces nahrávania pokračuje, začiatočný bod alebo koncový bod úseku rozšírených atribútov jednotka T3 na detegovanie CM úseku nastaví po každý raz, keď sa deteguje zmena v audioatribúte. V krokoch S9 a S12 jednotka J_3 na detegovanie CM úseku deteguje PTS, pripojený k TS balíku, zadávanému do kodéra 7 v čase, keď sa audioatribút analógového vysielaného signálu zmení. Polohu zmeny audioatribútu vyjadruje tento PTS. Prepínanie

- 30medzi začiatočným bodom a koncovým bodom, pre ktorý sa má poloha zmeny nastaviť, sa dá realizovať pomocou príznaku. Ak je hodnota príznaku 0”. jednotka JA na detegovanie CM úseku nastaví detegovaný PTS ako začiatočný bod úseku rozšírených atribútov s atribútom CM v kroku S10. Potom jednotka JA na detegovanie CM úseku nastaví príznak na 1 v kroku SI 1. Ak je hodnota príznaku 1, jednotka J_3 na detegovanie CM úseku nastaví detegovaný PTS ako koncový bod úseku rozšírených atribútov s atribútom CM v kroku S13. Potom jednotka J_3 na detegovanie CM úseku nastaví príznak na 0 v kroku S14.

Keď užívateľ zadá príkaz na zastavenie nahrávacieho procesu, spracovanie sa presunie z kroku S7 ku kroku S16. V kroku S16 jednotka J_5 na kontrolu nahrávania vygeneruje v rámci rezidentnej pamäte 4 VOB informáciu, v ktorej je nastavená značka úseku, ktorá špecifikuje polohu úseku rozšírených atribútov s atribútom CM, a PGC informáciu, ktorá zahrnuje informáciu o prehrávacej dráhe, uvádzajúcu štandardnú prehrávaciu dráhu v TS-VOB. V kroku S17 jednotka JA na kontrolu nahrávania zapíše VOB informáciu a PGC informáciu na DVD.

Doterajší opis sa tykal nahrávacieho procesu. Vyššie opísaným procesom sa TSVOB. VOB informácia a PGC informácia zaznamenajú na DVD.

Keď užívateľ zadá príkaz vykonať proces prehrávania, spracovanie sa presunie z cyklického procesu, ktorý sa skladá z krokov SI až S3. k cyklickému procesu, ktorý sa skladá z krokov S18 až S22. znázornených na obr. 15. Cyklický proces, ktorý' sa skladá z krokov SI8 až S22. má prijať rôzne príkazy užívateľa na definovanie informácie o prehrávacej dráhe užívateľom. Keď užívateľ zadá príkaz na uskutočnenie normálneho prehrávania (krok S18: áno), jednotka J_7 na kontrolu prehrávania inštruuje hnacie zariadenie 3. aby uskutočnilo prístup k disku na normálne prehrávanie v kroku S18. Výsledkom toho je, že na TV sa zobrazí videoprehrávanie TS-VOB. Keď užívateľ zadá príkaz na uskutočnenie rýchleho prehrávania dopredu alebo rýchleho prehrávania dozadu (krok S19: áno), jednotka J5. na kontrolu nahrávania inštruuje hnacie zariadenie 3. aby uskutočnilo prístup k disku na realizáciu rýchleho prehrávania dopredu alebo rýchleho prehrávania dozadu v kroku S24. Vyššie opísaným spracovaním sa dá prístup k začiatku časti, ktorá sa má nastaviť ako bunka, realizovať vysokou rýchlosťou. Keď užívateľ zadá

- 31 generovanie informácie o prehrávacej dráhe deteguje PTS, pripojený k TS balíku, \v stupujúcemu z dekodéra 16 v kroku S25, a nastaví detegovaný PTS ako začiatočný bod bunkovej informácie. Na druhej strane, keď sa zadá príkaz na špecifikovanie koncového bodu bunky (krok S21: áno), jednotka 14 na generovanie informácie o prehrávacej dráhe deteguje PTS. pripojený k TS balíku, dodanému z dekodéra 16, a nastaví detegovaný PTS ako koncový bod bunkovej informácie v kroku S26. Opakovaním vyššie opísaného spracovania sa v rámci rezidentnej pamäte 4 vygenerujú viaceré bunkové informácie, ktoré tvoria informáciu o prehrávacej dráhe. Keď sa zadá príkaz na zastavenie procesu prehrávania, výsledok rozhodovania v kroku S22 sa nastaví na áno. Potom jednotka L4 na generovanie informácie o prehrávacej dráhe zapíše PGC informáciu, zahrnujúcu informáciu o prehrávacej dráhe, ktorá sa vytvorí usporiadaním vygenerovaných bunkových informácií, na DVD v kroku S15.

V ďalšom opíšeme proces prehrávania TS-VOB, uskutočnený na základe užívateľom definovanej informácie o prehrávacej dráhe. Užívateľom definovaná informácia o prehrávacej dráhe sa skladá z viacerých bunkových informácií, a preto sa aktuálna bunková informácia, ktorá sa má podrobiť spracovaniu v krokoch S27 až S33, identifikuje s použitím premennej j (označovaná ako informácia o j-tej bunke). Cyklický proces, ktorý sa skladá z krokov S27 až S30, používa premennú j ako svoju kontrolnú premennú. Jednotka 1? na kontrolu prehrávania získa informáciu o j-tej bunke z užívateľom definovanej informácie o prehrávacej dráhe (krok S28) a inštruuje hnacie zariadenie 3. aby prečítalo VOBU. ktoré existujú medzi začiatočným bodom a koncovým bodom informácie o j-tej bunke (krok S29). Dekodér J_6 dekóduje prečítané VOBU, aby na výstupe bolo video. Kontrolná premenná sa zvýši v kroku S31. Tento cyklický proces skončí, keď sa v kroku S30 rozhodne, že kontrolná premenná dosiahla celkový počet buniek, alebo keď sa rozhodne, že užívateľ zadal príkaz zastaviť prehrávanie.

Keď užívateľ zadá príkaz zastaviť prehrávanie, spracovanie sa presunie z kroku S30 ku kroku S32. V kroku S32 jednotka 19 na detegovanie neprezretého úseku vygeneruje značku úseku, ktorá špecifikuje úsek v bunke j, začínajúci z polohy, bezprostredne nasledujúcej po TS balíku, ktorý bol posledný zadaný do dekodéra. po koncový bod bunkovej informácie, umiestnenej ako poslednej v informácii o prehrávacej

- 32 dráhe, ako úsek rozšírených atribútov s atribútom neprezretý. Potom jednotka 19 na detegovanie neprezretého úseku nastaví vygenerovanú značku úseku v rámci užívateľom definovanej PGC informácie v kroku S33. Vyššie opísaným spracovaním sa nastaví úsek rozšírených atribútov s atribútom neprezretý pre užívateľom definovanú prehrávaciu dráhu.

Podľa aktuálneho uskutočnenia, ako sme ho opísali vyššie, záznamové zariadenie 100 s konštrukciou, opísanou v tomto uskutočnení, umožňuje generovať DVD, opísané v prvom uskutočnení, a preto môže podporovať veľmi rozšírené DVD, opísané v prvom uskutočnení.

Tretí príklad uskutočnenia

Toto uskutočnenie opisuje, ako sa dá poloha úseku rozšírených atribútov špecifikovať na DVD. keď je úsek rozšírených atribútov s atribútom neprezretý špecifikovaný značkou úseku, nastavenou v PGC informácii. Prístupová mapa, zahrnutá vo VOB informácii, spája časový interval prehrávania a veľkosť každej VOBU. Preto sčítaním adries a časových intervalov prehrávania, zapísaných do prístupovej mapy, sa dajú identifikovať VOBU. ktorá zahrnuje začiatočný bod úseku rozšírených atribútov, a VOBU. ktorá zahrnuje koncový bod úseku rozšírených atribútov. Ak sú začiatočný bod a koncový bod úseku rozšírených atribútov zahrnuté v tej istej bunke, potom sa VOBU. ktorá zahrnuje začiatočný bod. a VOBU, ktorá zahrnuje koncový bod. a VOBU. ktoré existujú medzi týmito dvoma VOBU. dajú jednoducho čítať. Tu sa spracovanie stane zložitejším, keď sa začiatočný bod a koncový bod nachádzajú v rôznych bunkách. Obr. 16A znázorňuje príklad, kde sa začiatočný bod a koncový bod úseku rozšírených atribútov nachádzajú vo dvoch po sebe nasledujúcich bunkách (bunka #1 a bunka #2). V tomto prípade sa majú prečítať v prvej bunke #1 VOBU. ktoré existujú medzi začiatočným bodom rp 1 úseku rozšírených atribútov a koncovým bodom rp2 bunky #1. Pre nasledujúcu bunku #2 sa majú prečítať VOBU. ktoré existujú medzí začiatočným bodom rp3 bunky 42 a koncovým bodom rp4 úseku rozšírených atribútov. Konkrétnejšie, ak úsek rozšírených atribútov zahrnuje hranicu medzi oboma bunkami (hranicu medzi dvoma bunkami, ktoré zahrnujú koncový bod a začiatočný bod úseku rozšírených

-33atribútov). VOBU. ktoré existujú medzi začiatočným bodom úseku rozšírených atribútov a koncovým bodom prvej bunky, sa majú prečítať prvé, a potom sa majú prečítať VOBU. ktoré existujú medzi začiatočným bodom nasledujúcej bunky a koncovým bodom úseku rozšírených atribútov. To znamená, že čítanie VOBU sa musí vykonať dvakrát. Obr. 16B znázorňuje príklad, v ktorom sú začiatočný bod a koncový bod úseku rozšírených atribútov zahrnuté v prv ej a poslednej bunke (bunka #1 a bunka #5) spomedzi troch alebo viacerých po sebe nasledujúcich buniek. V tomto prípade sa pre prvú bunku #lu majú prečítať VOBU. ktoré existujú medzi začiatočným bodom rp5 úseku rozšírených atribútov a koncovým bodom rpó bunky #1. Pre poslednú bunku #5 sa majú prečítať VOBU. ktoré existujú medzi začiatočným bodom rp7 bunky #5 a koncovým bodom rp8 úseku rozšírených atribútov. Pre bunku #2 až bunku #4, ktoré sú vložené medzi bunku #1 a bunku #5. sa majú prečítať všetky VOBU, ktoré existujú medzi začiatočným bodom a koncovým bodom každej bunky. Čítaním buniek #1 až #5 vyššie opísaným spôsobom sa dajú prečítať VOBU. zahrnuté do úseku rozšírených atribútov.

Podľa tohto uskutočnenia, ako sme ho opísali vyššie, sa dajú ľahko špecifikovať začiatočná a koncová poloha TS-VOB, ktorý’ sa má prehrávať, dokonca i keď je poloha úseku rozšírených atribútov označená nepriamym odkazom na nepriamy odkaz.

Štvrtý príklad uskutočnenia

Toto uskutočnenie opisuje spracovanie, ktoré sa uskutoční, keď sa má vykonať tak rozšírená kontrola na základe značky úseku, nastavenej v PGC informácii, ako aj rozšírená kontrola na základe značky úseku, nastavenej vo VOB informácii, v tom istom čase. Obr. 17 znázorňuje vnútornú štruktúru jednotky T7 na kontrolu prehrávania, týkajúcu sa tohto uskutočnenia. Jednotka T7 na kontrolu.prehrávania v tomto uskutočnení zahrnuje jednotku 20 na vykonanie rozšírenej kontroly a jednotku 21. na nastavenie rozšírenej kontroly.

Jednotka 20 na vykonanie rozšírenej kontroly vykoná v úseku rozšírených atribútov kontroly, špecifikovanom značkou úseku, nastavenou vo VOB informácii, alebo v úseku rozšírených atribúto\' kontroly, špecifikovanom značkou úseku, nastavenou v PGC informácii, rozšírenú kontrolu, jedinečnú pre tento úsek rozšírených atribútov.

- 34 Jednotka 21. na nastavenie rozšírenej kontroly vykoná proces nastavovania, aby sa vyriešili kolízie medzi rozšírenými kontrolami, ku ktorým by mohlo dôjsť v prekrývajúcich sa častiach oboch úsekov rozšírených atribútov. Proces nastavovania, ktorý vykoná jednotka 2J_ na nastavenie rozšírenej kontroly, má nastaviť úroveň priority pre rozšírenú kontrolu, ktorá sa má vykonať v každom úseku rozšírených atribútov, na základe rozšírených atribútov úseku rozšírených atribútov, a výnimočne vykonať rozšírenú kontrolu, ktorá má vysokú prioritu, bez vykonania rozšírenej kontroly s nízkou prioritou.

Obr. 18 znázorňuje prípad, kde neprezretý úsek má časť, ktorá sa prekrýva s úsekom rozšírených atribútov s atribútom CM (CM úsek). V tomto prípade jednotka 2J. na nastavenie rozšírenej kontroly vykoná nastavenie medzi rozšírenými kontrolami, ktoré sa majú vykonať v týchto dvoch úsekoch rozšírených atribútov, nasledujúcim spôsobom. Keď sa úsek rozšírených atribútov, ktorý je neprezretým úsekom, a úsek rozšírených atribútov. ktorý je CM úsekom, navzájom prekrývajú, jednotka 2J_ na nastavenie rozšírenej kontroly nastaví úroveň priority pre rozšírenú kontrolu, ktorá sa má vykonať v neprezretom úseku, a pre rozšírenú kontrolu, ktorá sa má vykonať v CM úseku. Ak je úrov eň priority, nastavená pre rozšírenú kontrolu prehrávať neprezretý úsek, vyššia než úroveň priority, nastavená pre rozšírenú kontrolu preskočiť CM úsek, v prekrývajúcich sa častiach týchto dvoch úsekov rozšírených atribútov sa vykoná rozšírená kontrola preskočiť CM úsek, ktorú naznačuje šípka cv 1. namiesto rozšírenej kontroly prehrávať neprezretý úsek. Na druhej strane, pre časti neprezretého úseku, ktoré sa neprekrývajú s CM úsekom, sa rozšírená kontrola na prehrávanie neprezretého úseku vykoná, ako je naznačené šípkami cv2 a cv3. V ďalšom opíšeme, ako sa úroveň priority nastaví pre každý úsek rozšírených atribútov'. V tomto uskutočnení je úroveň priority pre úsek rozšírených atribútov, špecifikovaný značkou úseku vo VOB informácii, nastavený vyššie než úroveň priority pre úsek rozšírených atribútov, špecifikovaný značkou úseku v PGC informácii, z nasledujúceho dôvodu. Úsek rozšírených atribútov, špecifikovaný značkou úseku v PGC informácii, je definovaný na základe príkazu užívateľa, a tak jeho obsah je často jedinečný pre tohto užívateľa. Na druhej strane úsek rozšírených atribútov, špecifikovaný značkou úseku vo VOB informácii, má často univerzálne hodnoty pre

-35všetkých užívateľov. Takáto rozšírená kontrola s univerzálnymi hodnotami pre všetkých užívateľov dostane vyššiu prioritu než rozšírená kontrola, jedinečná pre jedného užívateľa, čím sa realizuje koordinácia rozšírených kontrol.

Takéto nastavenie v prekrývajúcich sa častiach úsekov rozšírených atribútov jednotkou 2i na nastavenie rozšírenej kontroly sa stane nevyhnutným, keď rozšírené kontroly v prekrývajúcich sa úsekoch rozšírených atribútov navzájom kolidujú. Keď sa dajú rozšírené kontroly v prekrývajúcich sa úsekoch rozšírených atribútov vykonať súbežne, takéto nastavenie jednotkou 2i na nastavenie rozšírenej kontroly nie je nevyhnutné. Napríklad, keď rozšírená kontrola, ktorá sa má vykonať v CM úseku, nekoliduje s rozšírenou kontrolou, ktorá sa má vykonať v prekrývajúcom sa ďalšom úseku rozšírených atribútov, ako keď obsahom rozšírenej kontroly v CM úseku je zobrazenie URL nad CM úsekom, alebo zobrazenie miniatúrnych obrazov logo, rozšírená kontrola v CM úseku sa dá vykonať súbežne s rozšírenou kontrolou v druhom úseku rozšírených atribútov. Pri zohľadnení informácie každej značky úseku o kategórii jednotka 2i na nastavenie rozšírenej kontroly tiež rozhodne, či sa rozšírené kontroly dajú vykonať súbežne alebo nie (t. j., či je nastavenie nevyhnutné alebo nie).

Jednotka ϋ na nastavenie rozšírenej kontroly sa skladá z programu, ktorý realizuje vývojové diagramy na obr. 19 a 20, a z procesora, ktorý dekóduje a vykonáva tento program. Obr. 19 a 20 sú vývojové diagramy, znázorňujúce prevádzkový postup jednotky 2i na nastavenie rozšírenej kontroly, týkajúci sa tohto uskutočnenia. Podľa týchto vývojových diagramov je všeobecným pravidlom, že sa vykoná rozšírená kontrola na prehrávanie neprezretého úseku. Avšak, keď sa neprezretý úsek prekrýva s CM úsekom, uskutoční sa výnimočné spracovanie s preskočením CM úseku. Pre jednoduchosť vysvetľovania sa v ďalšom predpokladá, že detegované a nastavené ako úsek rozšírených atribútov sú len CM úsek a neprezretý úsek.

V kroku S40 sa identifikujú bunka i, zahrnujúca začiatočný bod úseku rozšírených atribútov s atribútom neprezretý, a bunka j, zahrnujúca koncový bod úseku rozšírených atribútov. Potom sa spracovanie presunie ku kroku S41. V kroku S41 sa vykoná rozhodnutie, či si bunka i a bunka j zodpovedajú alebo nie. To, že si bunka i a bunka j zodpovedajú, znamená, že neprezretý úsek je zahrnutý v jednej bunke.

-36Keď si bunka i a bunka j zodpovedajú, úsek rozšírených atribútov s atribútom neprezretý sa prehrá od jeho začiatočného bodu po koncový bod v bunke i v kroku S43. Tu by sme mali pripomenúť, že tento neprezretý úsek sa môže prekrývať s CM úsekom. Krok S42 je zaradený na rozhodnutie, či sa úseky rozšírených atribútov prekrývajú alebo nie. Keď je začiatočný bod CM úseku zahrnutý v neprezretom úseku, prehrávanie neprezretého úseku sa výnimočne zastaví v začiatočnom bode CM úseku a obnoví sa v koncovom bode CM úseku. Konkrétnejšie, prehrávanie sa uskutoční od polohy, bezprostredne nasledujúcej po začiatočnom bode úseku rozšírených atribútov s atribútom neprezretý. po polohu, bezprostredne predchádzajúcu začiatočný bod úseku rozšírených atribútov s atribútom CM, v kroku S44. Potom sa v kroku S45 prehrávanie uskutoční od polohy, bezprostredne nasledujúcej po koncovom bode úseku rozšírených atribútov s atribútom CM, po koncový bod úseku rozšírených atribútov s atribútom neprezretý. Keď sa vyššie opísaná kontrola prehrávania dokončí, spracovanie vo vývojovom diagrame sa skončí.

Na druhej strane, keď si bunka i a bunka j nezodpovedajú, prehrávanie sa uskutoční od začiatočného bodu úseku rozšírených atribútov s atribútom neprezretý v bunke i po koncový bod bunky i v kroku S47. Potom sa v kroku S48 bunka, ktorá bezprostredne nasleduje v poradí po aktuálnej bunke, nastaví ako bunka i. Treba tu pripomenúť, že tieto kroky S47 a S48 tiež majú výnimočné spracovanie, ktoré sa musí uskutočniť, keď sa neprezretý úsek prekrýva s CM úsekom. Krok S46 je zaradený na rozhodnutie, či sa takéto výnimočné spracovanie má vykonať alebo nie. V kroku S46 sa uskutoční rozhodnutie, či bunka i zahrnuje začiatočný bod úseku rozšírených atribútov s atribútom CM. Ak bunka i zahrnuje začiatočný bod CM úseku, výnimočné spracovanie sa má vykonať. Týmto výnimočným spracovaním je hlavne prehrávanie častí bunky i. ktoré predchádzajú a nasledujú po CM úseku, a tiež preskočenie prehrávania časti bunky i. ktorá zodpovedá CM úseku.

Konkrétnejšie, po uskutočnení prehrávania od polohy, bezprostredne nasledujúcej po začiatočnom bode neprezretého úseku, po polohu, bezprostredne predchádzajúcu začiatočný bod CM úseku, v kroku S49 sa bunka, ktorá zahrnuje koncový bod CM úseku, identifikuje v kroku S50. Bunka, ktorá zahrnuje koncový bod CM úseku, sa musí

-37identifikovať tu. pretože bunka, ktorá zahrnuje koncový bod, nemôže zodpovedať bunke i. Tu sa bunka, ktorá zahrnuje koncový bod CM úseku, nastaví ako bunka k. V kroku S51 sa bunka, nastavená ako bunka k, nanovo nastaví ako bunka i. Nastavením bunky, ktorá bola nastavená ako bunka k. nanovo ako bunky i, sa bunky, ktoré existujú medzi bunkami i a k. preskočia. Nakoniec sa v kroku S52 prehrávanie uskutoční od polohy, bezprostredne nasledujúcej po koncovom bode CM úseku, po koncový bod neprezretého úseku a výnimočné spracovanie končí.

Keď sa spracovanie v krokoch S48 a S52 dokončí, spracovanie sa presunie k cyklickému procesu, ktorý sa skladá z krokov S53 až S56, znázornených na obr. 20. V tomto cyklickom procese premenná i bunky i slúži ako kontrolná premenná. Bunka, identifikovaná premennou i (= bunka i) sa prehrá v kroku S55. Tento cyklický proces skončí, keď sa výsledkom rozhodnutia v kroku S53 stane áno. V kroku S53 sa uskutoční rozhodnutie, či je koncový bod úseku rozšírených atribútov s atribútom CM zahrnutý v bunke i alebo nie. Ak je výsledkom rozhodnutia- v kroku S53 áno, tento cyklický proces skončí a spracovanie sa presunie ku kroku S57.

Krok S54 je zaradený na prepínanie z normálneho spracovania na výnimočné spracovanie, keď je začiatočný bod CM úseku zahrnutý v bunke i. Keď sa uskutoční výnimočné spracovanie, premenná i sa nezvýši o jednu, ale bunky, ktoré predchádzajú bunku, zahrnujúcu koncový bod CM úseku, sa preskočia. Konkrétnejšie, prehrávanie sa uskutoční od začiatočného bodu bunky i po polohu, bezprostredne predchádzajúcu začiatočný bod CM úseku, v kroku Sól. Potom sa v kroku S62 identifikuje bunka k, zahrnujúca koncový bod CM úseku. V kroku S63 sa bunka, ktorá bola nastavená ako bunka k. nanovo nastaví ako bunka i. Môže nastať prípad, že keď sa preskočí veľa buniek, bunka i bude zahrnovať koncový bod neprezretého úseku. Krok S64 je zaradený na rozhodnutie, či bunka i je bunka, ktorá zahrnuje koncový bod neprezretého úseku alebo nie. Konkrétnejšie, v kroku S64 sa uskutoční rozhodnutie, či bunka i zahrnuje koncový bod úseku rozšírených atribútov s atribútom neprezretý alebo nie. Ak sa rozhodne, že bunka i zahrnuje koncový bod, znamená to, že vyššie uvedený cyklický proces končí. Preto sa bez čakania, kým sa výsledkom rozhodnutia v kroku S53 stane áno, prehrávanie uskutoční od polohy, bezprostredne nasledujúcej po koncovom bode

- 38 CM úseku, po koncový bod neprezretého úseku v kroku S66 a potom sa spracovanie skončí.

Ak sa rozhodne, že bunka i nezahrnuje koncový bod, prehrávanie sa uskutoční od polohy, bezprostredne nasledujúcej po koncovom bode CM úseku, po koncový bod bunkv i v kroku S65 a potom sa spracovanie vráti k cyklickému procesu, ktorý' sa skladá z krokov S53 až S56. Opakovaním tohto cyklického procesu sa bunky, ktoré nezahrnujú koncový bod CM úseku, prehrajú jedna po druhej v neprezretom úseku.

Keď sa cyklický proces, ktorý' sa skladá z krokov S53 až S56, skončí, spracovanie sa presunie ku kroku S57. Krok S57 je zaradený na rozhodnutie, či bunka, ktorá zahrnuje koncový bod neprezretého úseku, zahrnuje začiatočný bod úseku rozšírených atribútov s atribútom CM alebo nie. Keď sa rozhodne, že bunka, ktorá zahrnuje koncový bod neprezretého úseku, nezahrnuje začiatočný bod CM úseku, prehrávanie sa uskutoční od začiatočného bodu bunky i po koncový bod neprezretého úseku v kroku S58.

Keď sa rozhodne, že bunka, ktorá zahrnuje koncový bod neprezretého úseku, zahrnuje začiatočný bod CM úseku, prehrávanie sa uskutoční od začiatočného bodu bunkv' i po polohu, bezprostredne nasledujúcu po koncovom bode CM úseku v kroku S59. a potom sa uskutoční prehrávanie od polohy, bezprostredne nasledujúcej po koncovom bode CM úseku, po koncový bod neprezretého úseku v kroku S60.

Podľa tohto uskutočnenia, ako sme ho opísali vyššie, rozšírená kontrola, ktorá vvhovuje v oľbe prezerania každého individuálneho užívateľa, a rozšírená kontrola, ktorá ma univerzálne hodnoty pre viacerých užívateľov, sa dajú výhodne kombinovať. Preto sa možnosti variantov v kontrole prehrávania dajú zvýšiť.

Piaty príklad uskutočnenia

Toto uskutočnenie sa týka zlepšení v odpovedi na segmentáciu a zhotovenie značiek úsekov. Pre prehrávacie dráhy sa odkaz, použitý na rozpoznanie atribútu ako rozšíreného atribútu, značne mení v závislosti od úvah a komerčných stratégií každého výrobcu záznamového zariadenia 100. Očakáva sa. že dôjde k ďalšej segmentácii a skomplikovaniu značiek úsekov, špecifikujúcich úseky, ktoré majú takýto rozšírený

- 39 atribút. Toto uskutočnenie opisuje DVD, ktoré môže výhodne zvládnuť takéto značky úsekov, ktoré sú segmentované a komplikované.

Obr. 21 znázorňuje vnútornú štruktúru PGC informácie a VOB informácie, týkajúcu sa tohto uskutočnenia. Značky úsekov na obrázku sa líšia od značiek úsekov, opísaných v prvom uskutočnení, v tom. že naviac je vytvorená informácia o kategórii. Informácia o kategórii, ktorá je novo vytvorená v tomto uskutočnení, indikuje, či značka úseku patrí ku kategórii, kde značka úseku platí pre viacerých výrobcov, alebo ku kategórii, kde značka úseku platí len pre jedného výrobcu. Obr. 22 znázorňuje obsah informácie o kategórii. Keď značka úseku patrí ku kategórii, kde značka úseku platí pre viacerých výrobcov, informácia o kategórii vykazuje kód, spoločný pre výrobcov. Keď značka úseku patrí ku kategórii, kde značka úseku platí len pre jedného výrobcu, informácia o kategórii vykazuje kód, jedinečný pre výrobcu a ID výrobcu na identifikovanie výrobcu.

Značka úseku, ktorá platí pre viacerých výrobcov, znamená nasledovný prípad. Odkaz, použitý na rozpoznanie úseku rozšírených atribútov, zodpovedajúceho značke úseku, je dohodnutý viacerými výrobcami, ktorí sa podieľajú na tomto štandarde disku. Tiež je dohodnuté, že záznamové zariadenia 100, vyrábané výrobcami, ktorí sa podieľajú na tomto štandarde disku, vykonávajú rozšírenú kontrolu, spoločnú pre týchto výrobcov, v úseku rozšírených atribútov, špecifikovanom touto značkou úseku.

Značka úseku, ktorá platí len pre jedného výrobcu, znamená nasledovný prípad. Odkaz, použitý na rozpoznanie úseku rozšírených atribútov, zodpovedajúceho značke úseku, je určený len jedným výrobcom, ktorý· sa podieľa na tomto štandarde disku. Je dohodnuté, že záznamové zariadenia 100, vyrábané inými výrobcami, ktorí sa podieľajú na tomto štandarde disku, nemusia vykonávať rozšírenú kontrolu v úseku rozšírených atribútov, špecifikovanom touto značkou úseku. V tomto prípade je potrebné, aby sa výrobca záznamového zariadenia 100. pre ktoré bude značka úseku platiť, identifikoval, a preto je v informácii o kategórii uvedený ID vyššie uvedeného výrobcu.

V čase prehrávania záznamové zariadenie 100 zistí ID výrobcu, zahrnutý v značke úseku, nastavenej vo VOB informácii alebo v PGC informácii. Keď značka úseku platí len pre jedného výrobcu a zistený ID výrobcu zodpovedá ID výrobcu záznamového

-40 zariadenia 100. záznamové zariadenie 100 vykoná rozšírenú kontrolu na základe tejto značkv úseku. Ked' značka úseku platí len pre jedného výrobcu a zistený ID výrobcu nezodpovedá ID výrobcu záznamového zariadenia 100, záznamové zariadenie 100 nevykoná rozšírenú kontrolu na základe tejto značky úseku.

V ďalšom opíšeme vnútornú štruktúru záznamového zariadenia 100. týkajúcu sa tohto uskutočnenia. Obr. 23 znázorňuje vnútornú štruktúru záznamového zariadenia 100. týkajúceho sa tohto uskutočnenia. Záznamovú zariadenie 100, týkajúce sa tohto uskutočnenia, sa líši od záznamových zariadení 100. týkajúcich sa vyššie uvedených uskutočnení, v tom. že je naviac vytvorená jednotka 23, uchovávajúca ID výrobcu, a že jednotka Γ5 na kontrolu nahrávania a jednotka J27 na kontrolu prehrávania vykonávajú spracovanie, jedinečné pre toto uskutočnenie.

Jednotka 23. uchov áv ajúca ID výrobcu, uchováva identifikátor, ktorý je jedinečný pre výrobcu záznamového zariadenia 100.

Jednotka 15 na kontrolu nahrávania rozhoduje o type rozšíreného atribútu úseku rozšírených atribútov, špecifikovaného značkou úseku, keď generuje značku úseku. Jednotka j5 na kontrolu nahrávania potom vygeneruje informáciu o kategórii, ktorá uvádza výsledok rozhodnutia. Konkrétnejšie, jednotka J_5 na kontrolu nahrávania rozhodne, či úsek rozšírených atribútov platí pre viacerých výrobcov, alebo platí len pre jedného výrobcu. Keď rozhodne, že úsek rozšírených atribútov platí len pre jedného v v robcu. jednotka J_5 na kontrolu nahrávania nastaví ID výrobcu, uchovávaný jednotkou 23 na uchov anie ID výrobcu, v rámci informácie o kategórii.

Na vykonanie rozšírenej kontroly sa jednotka 17 na kontrolu prehrávania obráti na značku úseku, ktorá špecifikuje úsek rozšírených atribútov. Ak informácia o kategórii, vytvorená v značke úseku, ukazuje, že značka úseku platí pre viacerých výrobcov, jednotka \J_ na kontrolu prehrávania vykoná rozšírenú kontrolu, jedinečnú pre úsek rozšírených atribútov, špecifikovaný značkou úseku. Ak informácia o kategórii, vytvorená v značke úseku, ukazuje, že značka úseku platí len pre jedného výrobcu, jednotka ΥΊ na kontrolu prehrávania získa ID výrobcu, zahrnutú v značke úseku, a porovná získaný ID výrobcu s ID výrobcu, uchovávaným jednotkou 23 na uchovanie ID v vrobcu. Ak st ID výrobcu zodpovedajú, jednotka Π na kontrolu prehrávania vykoná

-41 rozšírenú kontrolu v úseku rozšírených atribútov, špecifikovanom značkou úseku. Ak si ID výrobcu nezodpovedajú, jednotka Γ7 na kontrolu prehrávania rozšírenú kontrolu nevykoná.

Podľa tohto uskutočnenia, ako sme ho opísali vyššie, pre značku úseku, ktorá platí len pre jedného výrobcu, je ID výrobcu nastavený v značke úseku. Pri zohľadnení ID výrobcu, nastaveného v značke úseku, je preto spracovanie schopné v čase prehrávania ignorovať značky úseku, ktoré sú jedinečne nastavené inými výrobcami. V dôsledku toho sa dá vyhnúť chybnej činnosti, vyplývajúcej zo spracovania, ktoré sa má vykonať na základe odkazu, jednoznačne nastaveného inými výrobcami.

Šiesty príklad uskutočnenia

Toto uskutočnenie sa týka zlepšení v prípade, kde sa nahrávanie údajov uskutočňuje dlhú dobu na DVD, ktorého jedna strana má záznamovú kapacitu 27 gigabajtov alebo väčšiu. Na takéto veľkokapacitné DVD sa dá v prípade NTSC vysielania nahrať vysielaný obsah 13 hodín alebo viac. S príchodom takéhoto DVD sa dajú program_v. vysielané na určitom kanáli pol dňa alebo celý deň, zaznamenať na jedno DVD vo forme jedného TS-VOB. Potom sa očakáva, že takéto DVD bude vhodné na súčasné používanie viacerými užívateľmi tak. že veľký počet užívateľov, vrátane členov rodiny a priateľov, bude mať potešenie zo sledovania týchto programov pri súčasnom používaní tohto DVD. V takom prípade však každý užívateľ musí nájsť programy, ktoré chce sledovať, pomocou špeciálneho prehrávania, ako je rýchle prehrávanie dopredu, z TSVOB. ktorý zodpovedá programom, vysielaným pol dňa alebo celý deň. Táto operácia vyhľadania programov je stále veľmi nepríjemná pre každého užívateľa, dokonca i keď vezmeme do úvahy súčasné vysokorýchlostné spracovanie pre rýchle prehrávanie DVD dopredu.

Vzhľadom na to jednotka j_2 na detegovanie úseku rozšírených atribútov, týkajúca sa tohto uskutočnenia, deteguje časť TS-VOB, zodpovedajúcu jednému programu, ako úsek rozšírených atribútov, a vygeneruje značku úseku, špecifikujúcu detegovaný úsek rozšírených atribútov v rámci VOB informácie. Obr. 24 znázorňuje vnútornú štruktúru jednotky 12 na detegovanie úseku rozšírených atribútov, týkajúcej sa šiesteho

-42 uskutočnenia. Ako je znázornené na obrázku, jednotka 12 na detegovanie úseku rozšírených atribútov zahrnuje popri jednotke k3 na detegovanie CM úseku jednotku 24 na detegovanie úseku zmeny postupnosti programov a jednotku 25 na detegovanie karuselového úseku.

Jednotka 24 na detegovanie úseku zmeny postupnosti programov deteguje úsek v digitálnom vysielanom signáli, v ktorom je informácia o postupnosti programov zmenená na konkrétne' obsah (na takýto úsek sa odkazuje ako na úsek zmeny postupnosti programov), ako úsek rozšírených atribútov. Detekcia úseku rozšírených atribútov jednotkou 24 na detegovanie úseku zmeny postupnosti programov sa uskutočňuje na základe PSI (Program Speciftc Information: informácia o postupnosti programov, definovaná štandardom MPEG-2) a SI (Service Information: informácia o postupnosti programov, definovaná ARIB-STD B-10). PSI je informácia na definovanie postupnosti programov. Príklady PSI zahrnujú PAT a PMT. PMT je informácia na definovanie štruktúry prúdu vysielaného programu. Konkrétnejšie. PMT indikuje, ktorý’ videoprúd a audioprúd tvoria každý vysielaný program spomedzi viacerých prúdov, multiplexovaných do transportného prúdu viacprogramového typu. Obr. 25A znázorňuje jeden príklad PMT. Na obrázku sa vysielaný program, zodpovedajúci PMT #1, skladá z videoprúdu s PID = 001 a audioprúdu s PID = 002. PAT indikuje, na ktorý' PMT sa má odkazovať na dosiahnutie toho. aby každý vysielaný program bol prenesený vo forme transportného prúdu viacprogramov ého typu. Obr. 25B znázorňuje jeden príklad PAT. Na obrázku je štruktúra prúdu vysielaného programu #1 definovaná PMT #1 a štruktúra prúdu vysielaného programu #2 je definovaná PMT 42. Na vysielacom kanáli, prijímanom cez tuner, sa zisťujú ID pre tieto PMT a PAT a detegujú sa ID, zodpovedajúce vopred stanoveným hodnotám, alebo ID. líšiace sa od predchádzajúcich ID. Pri tomto postupe sa úsek. zodpovedajúci jednému vysielanému programu v TS-VOB, rozpozná ako úsek rozšírených atribútov, vygeneruje sa značka úseku, špecifikujúca tento úsek rozšírených atribútov, a vygenerovaná značka úseku sa nastaví v PGC informácii. Špecifikovaním úseku, zodpovedajúceho jednému vysielanému programu v TS-VOB, ako úseku rozšírených atribútov sa dá výhodne vykonať rozšírená kontrola na dosiahnutie začiatku vysielaného programu, alebo na preskočenie vysielaného programu.

-43Jednotka 25 na detegovanie karuselového úseku deteguje úsek v digitálnom vysielanom signáli, v ktorom sa prenáša interaktívny vysielaný program, ako úsek rozšírených atribútov. Detekcia úseku rozšírených atribútov jednotkou 25 na detegovanie karuselového úseku sa realizuje detegovaním úseku, v ktorom sa údaje prenášajú vo formáte údajového karuselu. Údajový karusel je vysielací formát, v ktorom sa ten istý obsah opakovane prenáša na realizovanie interaktívneho vysielania. Opakovane vysielané tie isté obsahy zahrnujú BML dokumenty, písané v BML (Broadcast Markup Language vysielací jazyk na členenie dokladu), a monomédiové údaje, na ktoré odkazujú BML dokumenty. Údaje, opakovane prenášané vo formáte údajového karuselu, sú rozdelené na viaceré časti, zapamätané do blokov, ktoré sa nazývajú DDB (Download Data Blocks bloky na zavádzanie údajov) a prenášajú sa spolu s jedinečnou riadiacou informáciou, nazývanou DII (Download Info Indication - indikácia informácie o zavádzaní). DII sa prenesie pred DDB. Tiež dĺžka údajov DDB sa zapíše do DII. Preto jednotka 25 na detegovanie karuselového úseku rozpozná úsek rozšírených atribútov, zodpovedajúci údajovému karuselu v transportnom prúde, na základe DII, vygeneruje značku úseku, špecifikujúcu úsek rozšírených atribútov, a nastaví vygenerovanú značku úseku v rámci PGC informácie. Špecifikovaním údajového bloku, ktorý sa má preniesť v karuselovom formáte, ako úseku rozšírených atribútov sa dá výhodne vykonať rozšírená kontrola na dosiahnutie začiatku údajového bloku alebo na preskočenie údajového bloku.

Podľa aktuálneho uskutočnenia, ako sme ho opísali vyššie, jednotka 24 na detegovanie úseku zmeny postupnosti programov deteguje zmenu v informácii o postupnosti programov. Keď deteguje signálový úsek s atribútom konkrétnej postupnosti programov v digitálnom vysielanom signáli, jednotka 24 na detegovanie úseku zmeny postupnosti programov vygeneruje značku úseku, špecifikujúcu úsek rozšírených atribútov, zodpovedajúci tomuto signálovému úseku v TS-VOB. V dôsledku toho sa dá v TS-VOB. ktorý má časovú dĺžku pol dňa alebo jeden deň, poloha každého programu zhruba vyjadriť. Preto sa dá poloha každého programu, zapamätaného v A V súbore, zhruba identifikovať. Ak sa dá poloha programu identifikovať, prístup k začiatku programu po druhý raz sa dá výhodne uskutočniť generovaním prehrávacej dráhy, zahrnujúcej úsek. zodpovedajúci programu. V tomto prípade prístup k začiatku programu,

-44 ktorý chce každý užívateľ vidieť, nezaberie veľa času, a preto sa žiadny užívateľ nemusí cítiť znechutený dokonca ani vtedy, keď viacerí užívatelia chcú vidieť obsah, nahraný na DVD.

Hoci toto uskutočnenie opisuje prípad, kde jednotka 24 na detegovanie úseku zmeny postupnosti programov deteguje polohu programu detegovaním zmeny v PSI a SI. jednotka 24 na detegovanie úseku zmeny postupnosti programov môže považovať program za úhradu so signálovým atribútom, zakazujúcim prehrávanie, alebo úsek so signálovým atribútom na obmedzené nahrávanie (len jedna kópia atď.) z hľadiska ochrany autorského práva, za úsek rozšírených atribútov a vygenerovať značku úseku, špecifikujúcu tento úsek.

Tiež v digitálnom vysielanom signáli a analógovom vysielanom signáli sa môže signálový úsek, zahrnujúci EPG, ukazujúci konkrétny žáner, obsadenie a titulok, považovať za úsek rozšírených atribútov, a v rámci VOB informácie sa môže vygenerovať značka úseku, špecifikujúca tento úsek. V čase prehrávania sa v úseku rozšírených atribútov môže uskutočniť rozšírená kontrola na zobrazenie takéhoto žánru, obsadenia a titulku.

Siedmy príklad uskutočnenia

Toto uskutočnenie opisuje rozšírenú kontrolu, ktorá sa má vykonať v úseku rozšírených atribútov, keď sa úsek. v ktorom sa zmenila informácia o postupnosti programov, alebo úsek. v ktorom sa údaje prenášajú v karuselovom formáte, deteguje ako úsek rozšírených atribútov. V tomto uskutočnení sa uvádzajú zlepšenia pre jednotku 20 na vykonanie rozšírenej kontroly a jednotku 21 na nastavenie rozšírenej kontroly. V ďalšom opisujeme jednotku 20 na vykonanie rozšírenej kontroly a jednotku 21 na nastavenie rozšírenej kontroly.

Jednotka 20 na vykonanie rozšírenej kontroly vykoná rozšírenú kontrolu na uskutočnenie preskočenia prehrávania na začiatok úseku rozšírených atribútov, špecifikovaného značkou úseku, keď je úsek rozšírených atribútov úsekom, v ktorom je zmenená informácia o postupnosti programov (úsek zmeny postupnosti programov). Môže nastať prípad, keď sa informácia o postupnosti programov musí zo strany

-45prehrávacieho zariadenia prečítať vopred. V tomto prípade sa vykoná rozšírená kontrola na uskutočnenie preskočenia prehrávania na začiatok úseku zmeny postupnosti programov, aby sa zabezpečilo, že prehrávacie zariadenie prečíta takúto informáciu o postupnosti programov vopred. Keď je úsekom rozšírených atribútov úsek, v ktorom sa údaje opakovane prenášajú vo formáte údajového karuselu (karuselový úsek), jednotka 20 na vykonanie rozšírenej kontroly vykoná rozšírenú kontrolu, aby prehrala len jednu z viacerých dávok údajov, prenášaných vo formáte údajového karuselu. Doterajší opis sa týkal rozšírených kontrol, vykonaných jednotkou 20 na vykonanie rozšírenej kontroly. V ďalšom opíšeme jednotku 2J. na nastavenie rozšírenej kontroly.

Jednotka 2J. na nastavenie rozšírenej kontroly uskutočňuje proces nastavovania, aby vyriešila kolízie medzi rozšírenými kontrolami, ktoré sa majú vykonať v prekrývajúcich sa častiach úsekov rozšírených atribútov, keď sa úsek rozšírených atribútov, ktorým je úsek zmeny postupnosti programov alebo karuselový úsek, prekrýva s úsekom rozšírených atribútov s atribútom neprezretý. V ďalšom opíšeme rozšírenú kontrolu, ktorá sa má vykonať po tom, ako jednotka 21. na nastavenie rozšírenej kontroly uskutoční proces nastavovania.

Obr. 26A znázorňuje prípad, kde sa úsek zmeny postupnosti programov a neprezretý úsek navzájom prekrývajú a rozšírená kontrola, jedinečná pre neprezretý úsek, a rozšírená kontrola, jedinečná pre úsek zmeny postupnosti programov, navzájom kolidujú. V tomto prípade je začiatočný bod mvl neprezretého úseku zahrnutý v úseku zmeny postupnosti programov. Rozšírená kontrola, jedinečná pre neprezretý úsek, má vykonať prehrávanie od začiatku neprezretého úseku a tak sa prehrávanie normálne má uskutočniť od začiatku neprezretého úseku. Avšak začiatočný bod myl neprezretého úseku je zahrnutý v úseku zmeny postupnosti programov. To znamená, že neprezretý úsek sa prekrýva s úsekom zmeny postupnosti programov. Preto rozšírená kontrola, jedinečná pre neprezretý úsek, a rozšírená kontrola, jedinečná pre úsek zmeny postupnosti programov, navzájom kolidujú. Tu sa. keď je úroveň priority, nastavená pre rozšírená kontrolu, jedinečnú pre neprezretý úsek, vyššia než úroveň priority, nastavená pre rozšírená kontrolu, jedinečnú pre úsek zmeny postupnosti programov, rozšírená kontrola, jedinečná pre úsek zmeny postupnosti programov, výnimočne vykoná namiesto rozšírenej

-46kontroly. jedinečnej pre neprezretý úsek. Ako je naznačené šípkou tyl na obr. 26A. prehrávací bod je obrátený vzhľadom na začiatočný bod úseku zmeny postupnosti programov a prehrávanie sa uskutoční od začiatočného bodu hcl úseku zmeny postupnosti programov.

Obr. 26B znázorňuje prípad, kde sa karuselový úsek a neprezretý úsek navzájom prekrývajú a rozšírená kontrola, jedinečná pre neprezretý úsek, a rozšírená kontrola, jedinečná pre karuselový úsek. navzájom kolidujú. Rozšírená kontrola, jedinečná pre neprezretý úsek. má vykonať prehrávanie od začiatku neprezretého úseku. Ak sa táto rozšírená kontrola vykoná, prehrá sa celý karuselový úsek, zahrnutý v tomto neprezretom úseku. Na druhej strane, rozšírená kontrola, jedinečná pre karuselový úsek, má prehrať jeden z viacerých údajových blokov. Preto rozšírené kontroly, jedinečné pre tieto dva úseky, navzájom kolidujú. Tu sa. keď je úroveň priority, nastavená pre rozšírenú kontrolu, jedinečnú pre karuselový úsek. vyššia než úroveň priority, nastavená pre rozšírenú kontrolu, jedinečnú pre neprezretý úsek, rozšírená kontrola, jedinečná pre karuselový úsek. výnimočne vykoná v prekrývajúcich sa častiach oboch úsekov namiesto rozšírenej kontroly, jedinečnej pre neprezretý úsek. Ako je naznačené šípkou sd, jeden z viacerých údajových blokov sa prehrá bez prehratia celej časti neprezretého úseku a zvyšné údajové bloky sa preskočia, ako je naznačené šípkou sr2.

Podľa tohto uskutočnenia, ako sme ho opísali vyššie, keď sa neprezretý úsek. nastavený pre prehrávaciu dráhu pre každého užívateľa, prekrýva s karuselovým úsekom alebo s úsekom zmeny postupnosti programov, výnimočne sa vykoná rozšírená kontrola na základe karuselového úseku alebo úseku zmeny postupnosti programov. Preto sa dá riadne vykonať spracovanie na základe informácie o kontrole, prenesenej digitálnym \ vsielaním.

Ôsmy príklad uskutočnenia

V druhom uskutočnení sa digitálny vysielaný signál, ktorý sa získa modulovaním vysielanej vlny a voľbou kanálu, t. j. digitálny vysielaný signál, zodpovedajúci jedinému programu, konvertuje na TS-VOB. Toto uskutočnenie sa týka zlepšení v prípade, kde sa digitálny vysielaný signál, ktorý sa získa modulovaním vysielanej vlny, ale bez voľby

-47 kanálu, t. j. digitálny vysielaný signál, zodpovedajúci viacerým programom, konvertuje na TS-VOB. Takýto TS-VOB, zodpovedajúci viacerým programom, sa bude nazývať viacprogramový TS-VOB a záznamové zariadenie 100, týkajúce sa tohto uskutočnenia, má takú štruktúru, ktorá dokáže realizovať nahrávanie a prehrávanie tohto viacprogramového TS-VOB. Obr. 27 znázorňuje vnútornú štruktúru záznamového zariadenia 100. týkajúceho sa tohto uskutočnenia. Na obrázku nie sú niektoré komponenty záznamového zariadenia 100 znázornené. Namiesto toho sú dráhy viacprogramového TS-VOB vyjadrené s použitím šipiek ZS1 a ZS2 s prerušovanými čiarami. Ako je naznačené šípkou ZS1. viacprogramový TS-VOB, prečítaný z DVD I do vyrovnávacej pamäte 5 stopy, sa vyšle do digitálneho tunera 8 a potom, ako je naznačené šípkou ZS2. sa vyšle z digitálneho tunera 8 do jednotky J_5 na kontrolu nahrávania. Na realizovanie prenosu viacprogramového TS-VOB po takýchto dráhach sú uskutočnené jedinečné zlepšenia jednotky Π na generovanie mapy, jednotky 17 na kontrolu prehrávania a jednotky _12 na detegovanie úseku rozšírených atribútov, týkajúcich sa tohto uskutočnenia.

Jednotka H. na generovanie mapy generuje prístupovú mapu bez analyzovania TS hlavičky a aplikačného poľa TS balíku. Konkrétnejšie, jednotka 11 na generovanie mapy prečíta ATS. pripojený k TS balíku, vyslanému z digitálneho tunera 8 do extrakčnej jednotky 9 v každom vopred stanovenom časovom intervale, a vygeneruje vstupnú informáciu, ktorá spája ATS s týmto časovým intervalom. Opakovaným generovaním takejto vstupnej informácie jednotka H na generovanie mapy vygeneruje prístupovú mapu.

Jednotka T7 na kontrolu prehrávania prečíta viacprogramový TS-VOB, zaznamenaný na DVD, a vyšle prečítaný viacprogramový TS-VOB do digitálneho tunera 8. ako je naznačené šípkou ZS1. Keď digitálny tuner 8 zvolí kanál a vyšle digitálny vysielaný signál, zodpovedajúci jedinému programu, tento digitálny vysielaný signál, zodpovedajúci jedinému programu, sa vyšle do dekodéra 16, ako je naznačené šípkou zs2. Vyslanie jediného programu do dekodéra 16 vedie k tomu, že vysielaný program, ktorého kanál zvolil digitálny tuner 8, sa vyšle a zobrazí.

-48Keď sa digitálnemu tuneru 8 zadá príkaz užívateľa na zvolenie kanálu, jednotka 12 na detegovanie úseku rozšírených atribútov dostane informáciu, uvádzajúcu kanál, zvolený užívateľom, z digitálneho tunera 8. Keď sa vyšle viacprogramový TS-VOB a zobrazí sa na TV, a potom sa zadá príkaz užívateľa zastaviť prehrávanie, značka úseku, špecifikujúca polohu úseku rozšírených atribútov, ktorým je neprezretý úsek, sa vygeneruje rovnakým spôsobom, ako je opísané v druhom uskutočnení, a potom sa v značke úseku nastaví číslo kanála, získané z jednotky 2 užívateľského rozhrania. Ako je opísané vyššie, TS hlavička a aplikačné pole TS balíku sa neanalyzujú, keď sa zapisuje alebo číta viacprogramový TS-VOB. To znamená, že začiatočný a koncový bod úseku rozšírených atribútov sa nedajú vyjadriť s použitím PTS. Preto jednotka 12 na detegovanie úseku rozšírených atribútov vyjadruje začiatočný a koncový bod úseku rozšírených atribútov s použitím ATS namiesto použitia PTS. V tomto prípade je výhodné vyjadriť začiatočný a koncový bod úseku rozšírených atribútov s použitím zo všetkých ATS, pripojených k viacerým TS balíkom, toho ATS, ktorý je najbližší k prípadu použitia PTS. Jedným príkladom takého ATS je ATS, pripojený k TS balíku, vyslanému do dekodéra Jfj v čase, keď sa zadá príkaz užívateľa na prehrávanie. Obr. 28 znázorňuje značku úseku, v ktorej je číslo kanála nastavené jednotkou 12 na detegovanie úseku rozšírených atribútov.

Vyššie opísaným spracovaním sa vygeneruje značka úseku, zahrnujúca číslo kanála. Pri spracovaní s vyslaním čísla kanála, zahrnutého v značke úseku, do digitálneho tunera 8 v čase nasledujúceho prehrávania sa od užívateľa nevyžaduje, aby zadal príkaz zvoliť kanál digitálnemu tuneru 8 v čase nasledujúceho prehrávania.

Deviaty príklad uskutočnenia

Toto uskutočnenie sa týka úprav, zahrnujúcich vymazanie úseku rozšírených atribútov, špecifikovaného značkou úseku, nastavenou v PGC informácii. Obr. 29 znázorňuje vnútornú štruktúru záznamového zariadenia, týkajúceho sa tohto uskutočnenia. Ako je znázornené na obrázku, pozornosť treba venovať vymazávacejupravovacej jednotke 26. ktorá je vytvorená naviac ako komponent záznamového zariadenia, týkajúceho sa tohto uskutočnenia. Vymazávacia-upravovacia jednotka 26

-49vykonáva proces vymazávania časti úseku rozšírených atribútov, bunky alebo VOB. Proces vymazávania, uskutočnený vymazávacou-upravovacou jednotkou 26, sa realizuje aktualizáciou značky úseku, bunkovej informácie a VOB informácie. Vymazávaciaupravovacia jednotka 26 vykoná spracovanie aktualizácie bunkovej informácie, značky úseku a VOB informácie spolu s procesom vymazávania. Ako je opísané v prvom uskutočnení, úsek rozšírených atribútov, špecifikovaný značkou úseku, nastavenou v PGC informácii, je vyjadrený nepriamym odkazom na nepriamy odkaz. Úsek rozšírených atribútov sa môže čiastočne alebo úplne vymazať nielen vtedy, keď sa upravuje bunka alebo TS-VOB, na ktorý odkazuje úsek rozšírených atribútov, ale aj vtedy, keď sa bunka alebo TS-VOB nemenia. Ďalej, pri vyjadrení rozsahu úseku rozšírených atribútov, kde platí rozšírená kontrola, nie bodom, ale úsekom s dočasnou (prechodnou) dĺžkou, môže vymazávacia-upravovacia jednotkou 26 čiastočne alebo úplne vymazať úsek rozšírených atribútov v nasledujúcich prípadoch 1 až 10.

<Prípad 1>

Prípad 1 je taký, kde úsek rozšírených atribútov je celý zahrnutý v jednej bunke a vymaže sa okrajová časť úseku rozšírených atribútov. V prípade 1 sa informácia o začiatočnom bode a informácia o koncovom bode v značke úseku aktualizujú takým spôsobom, že začiatočný bod a koncový bod úseku rozšírených atribútov sú polohou, ktorá bezprostredne predchádza, resp. nasleduje za okrajovou časťou, ktorá sa má vymazať. Obr. 30A a 30B znázorňujú stavy TS-VOB, bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po vymazaní uvedenej časti v prípade 1. Obr. 30A znázorňuje stav pred vymazaním uvedenej časti a obr. 30B znázorňuje stav po vymazaní uvedenej časti. Tiež na obrázku vrchol šípky, smerujúci doľava symbolicky naznačuje začiatočný bod úseku rozšírených atribútov, a vrchol šípky, smerujúci doprava symbolicky naznačuje koncový bod úseku rozšírených atribútov. Na obr. 30A, keď sa má vymazať okrajová časť cvl 1 úseku rozšírených atribútov, informáciu o začiatočnom bode aktualizuje vymazávacia-upravovacia jednotka 26 takým spôsobom, že začiatočným bodom úseku rozšírených atribútov je poloha, bezprostredne nasledujúca po vymazanej časti, ako je naznačené šípkou cv 12 na obr. 30B.

- 50 <Pripad 2>

Prípad 2 je taký. kde úsek rozšírených atribútov je celý zahrnutý v jednej bunke a vymaže sa stredová časť úseku rozšírených atribútov. V prípade 2 je úsek rozšírených atribútov rozdelený. Toto delenie sa realizuje dvoma procesmi, ktoré vykonáva v ymazávacia-upravovacia jednotka 26. Prvým procesom je skrátenie úseku rozšírených atribútov tak, aby sa zmestil do časti, predchádzajúcej stredovej časti. Na realizovanie tohto procesu vymazávacia-upravovacia jednotka 26 aktualizuje informáciu o koncovom bode v značke úseku takým spôsobom, že koncovým bodom úseku rozšírených atribútov je poloha, bezprostredne predchádzajúca stredovej častí. Druhým procesom je generovanie novej značky úseku, ktorá špecifikuje časť. nasledujúcu za stredovou časťou, ako jeden úsek rozšírených atribútov. Informácia o začiatočnom bode novo vygenerovanej značky úseku vykazuje začiatočný bod ako polohu, bezprostredne nasledujúcu za stredovou časťou. Informácia o koncovom bode novo generovanej značky úseku v ykazuje ako koncov ý bod koncový bod pôvodného úseku rozšírených atribútov, z ktorého sa má ešte vymazať stredová časť.

Obr. 30C a 30D znázorňujú stavy TS-VOB. bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po v ymazaní uvedenej časti v prípade 2. Na obr. 30C. keď sa má vymazať stredová časť úseku -l rozšírených atribútov, úsek #1 rozšírených atribútov na obr. 30C sa rozdelí na dva úseky rozšírených atribútov, a síce úsek 41 rozšírených atribútov a úsek 42 rozšírených atribútov, vymazávacou-upravovacou jednotkou 26. Informáciu o začiatočnom bode a informáciu o koncovom bode v značke úseku aktualizuje vymazáv acia-upravovacia jednotka 26 takým spôsobom, že koncovým bodom úseku 41 rozšírených atribútov je poloha vzl. bezprostredne predchádzajúca vymazanej časti, a začiatočným bodom úseku 42 rozšírených atribútov je poloha yz2. bezprostredne nasledujúca po vymazanej časti.

<Prípad 3>

Prípad 3 je taký. kde úsek rozšírených atribútov existuje tak. že pretína hranicu dvoch alebo viacerých buniek a vymaže sa okrajová časť úseku rozšírených atribútov .

- 51 Spracovanie, ktoré treba uskutočniť v prípade 3. je v zásade také isté ako spracovanie, opísané v prípade 1. V prípade 3 však začiatočný bod a koncový bod úseku rozšírených atribútov, z ktorého je vymazaná okrajová časť. môžu patriť bunkám odlišným od buniek, zahrnujúcich začiatočný bod a koncový bod pôvodného úseku rozšírených atribútov, z ktorého sa okrajová časť ešte má vymazať. V prípade 3 preto vymazávacia-upravovacia jednotka 26 aktualizuje ID začiatočnej bunky a ID koncovej bunky značky úseku takým spôsobom, že sa zmenia bunka, zahrnujúca začiatočný bod úseku rozšírených atribútov a bunka, zahrnujúca koncový bod úseku rozšírených atribútov.

Obr. 31A a 31B znázorňujú stavy TS-VOB. bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po vy mazaní uvedenej časti v prípade 3. Obr. 31A znázorňuje stav predtým, než sa uvedená časť vymaže, a obr. 31B znázorňuje stav po vymazaní uvedenej časti. Na obr. 31A sa. keď sa má okrajová časť ty 31 úseku rozšírených atribútov vymazať, informácia o začiatočnom bode značky úseku aktualizuje vymazávacou-upravovacou jednotkou 26 takým spôsobom, že začiatočným bodom úseku rozšírených atribútov je poloha ty32, bezprostredne nasledujúca po okrajovej časti, ako je znázornené na obr. 31 B.

<Prípad 4>

Prípad 4 je taký. kde úsek rozšírených atribútov existuje tak, že pretína hranicu dvoch alebo viacerých buniek a vymaže sa stredová časť úseku rozšírených atribútov. Spracovanie, ktoré treba uskutočniť v prípade 4. je v zásade také isté ako spracovanie, opísané v prípade 2. V prípade 4 však koncový bod úseku rozšírených atribútov, z ktorého sa vymaže stredová časť. a začiatočný bod úseku rozšírených atribútov, novo získaného vymazaním stredovej časti, môžu patriť k rôznym bunkám. V prípade 4 preto vymazávacia-upravovacia jednotka 26 aktualizuje ID koncovej bunky značky úseku, špecifikujúcej pôvodný úsek rozšírených atribútov, z ktorého sa ešte stredová časť má vymazať, takým spôsobom, že bunka, zahrnujúca koncový bod úseku rozšírených atribútov sa zmení na bunku, ktorá bezprostredne predchádza stredovej časti.

Vymazávacia-upravovacia jednotka 26 tiež nastaví ID začiatočnej bunky značky úseku, špecifikujúcej úsek rozšírených atribútov, ktorý sa má novo získať, takým spôsobom, že bunka, zahrnujúca začiatočný bod úseku rozšírených atribútov sa zmení

- 52 na bunku, ktorá bezprostredne nasleduje po stredovej časti. Potom vymazávaciaupravovacia jednotka 26 nastaví ID koncovej bunky značky úseku, špecifikujúcej úsek rozšírených atribútov, ktorý sa má novo získať, takým spôsobom, že bunka, zahrnujúca koncové bod úseku rozšírených atribútov sa zrnení na bunku, ktorá zahrnuje koncový bod pôvodného úseku rozšírených atribútov, z ktorého sa ešte má vymazať stredová časť. Obr. 32A a 32B znázorňujú stavy TS-VOB. bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po vymazaní uvedenej časti v prípade 4. Na obr. 32A sa. keď sa má vymazať stredová časť úseku rozšírených atribútov, úsek 41 rozšírených atribútov na obr. 32A rozdelí na dv a úseky 41 a 42 rozšírených atribútov vymazávacou-upravovacou jednotkou 26. ako je znázornené na obr. 32B. Informáciu o koncovom bode a informáciu o začiatočnom bode v značke úseku aktualizuje vymazávacia-upravovacia jednotka 26 takým spôsobom, že koncovým bodom úseku #1 rozšírených atribútov' je poloha, bezprostredne predchádzajúca vymazanej časti, a začiatočným bodom úseku 42 rozšírených atribútov je poloha, bezprostredne nasledujúca po vymazanej časti.

Doterajší opis sa týkal čiastočného vymazania úseku rozšírených atribútov samotného. V ďalšom opíšeme čiastočné vymazanie úseku rozšírených atribútov spolu s úpravami, uskutočnenými v prehrávacej dráhe.

-'Prípad 5>

Prípad 5 je taký. kde sa jedna z buniek, ktoré tvoria prehrávaciu dráhu, úplne v ymaže. Ak bunka, ktorá sa má vymazať, zahrnuje celú časť úseku rozšírených atribútov (prípad 5-1). úsek rozšírených atribútov sa úplne vymaže. Obr. 33A a 33B znázorňujú stavy TS-VOB. bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po vymazaní uvedenej časti v prípade 5-1. Obr. 33A znázorňuje stav pred vymazaním uvedenej časti a obr. 33B znázorňuje stav po vymazaní uvedenej časti. Ako je znázornené na obr. 33A. ak sa má v v mazať jedna z buniek -1 až 44. úsek rozšírených atribútov , ktorý je celý zahrnutý v tejto bunke, bude tiež vymazaný vymazávacou-upravovacou jednotkou 26, ako je znázornené na obr. 33B.

Na druhej strane, ak úsek rozšírených atribútov zahrnuje celú časť bunky, ktorá sa ma vymazať (prípad 5-2). bunka, ktorá sa ma vymazať, sa považuje za stredovú časť

-53úseku rozšírených atribútov, ktorý sa má vymazať. Preto vymazávacia-upravovacia jednotka 26 vykoná spracovanie, opísané v prípade 4. Konkrétnejšie, vymazávaciaupravovacia jednotka 26 skráti úsek rozšírených atribútov tak, aby sa práve zmestili do časti, bezprostredne predchádzajúcej bunke, ktorá sa má vymazať, a nastaví časť. ktorá nasleduje za bunkou, ktorá sa má vymazať, ako nový úsek rozšírených atribútov. V tomto prípade sa vymaže jedna alebo viacero buniek, zodpovedajúcich stredovej časti úseku rozšírených atribútov. Preto vymazávacia-upravovacia jednotka 26 aktualizuje ID koncovej bunky značky úseku takým spôsobom, že bunka, zahrnujúca koncový bod úseku rozšírených atribútov sa zmení na predchádzajúcu bunku. Obr. 34A a 34B znázorňujú stavy TS-VOB. bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po vymazaní uvedenej časti v prípade 5-2. Obr. 34A znázorňuje stav pred vymazaním uvedenej časti a obr. 34B znázorňuje stav po vymazaní uvedenej časti. Ako je znázornené na obr. 34A. ak sa má v ymazať bunka #2 z buniek #1 až #4. stredovú časť úseku rozšírených atribútov, zodpovedajúcu tejto bunke, treba vymazať. Úsek 41 rozšírených atribútov na obr. 34A sa rozdelí na dv a úseky 41 a 42 rozšírených atribútov. znázornené na obr. 34B. Informáciu o koncovom bode a informáciu o začiatočnom bode v značke úseku aktualizuje vymazávacia-upravovacia jednotka 26 takým spôsobom, že koncovým bodom úseku 41 rozšírených atribútov je poloha, bezprostredne predchádzajúca stredovej časti, znázornená šípkou tv51. a začiatočným bodom úseku #2 rozšírených atribútov je poloha, bezprostredne nasledujúca po stredovej časti, znázornená šípkou ty52.

Ak bunka, ktorá sa má vymazať, zahrnuje začiatočný bod a koncový bod úseku rozšírených atribútov (prípad 5-3). vyrnazávacia-iipravovacia jednotka 26 aktualizuje ID začiatočnej bunky a ID koncovej bunky v značke úseku takým spôsobom, že bunka, zahrnujúca začiatočný bod úseku rozšírených atribútov a bunka, zahrnujúca koncový bod úseku rozšírených atribútov sú poloha, ktorá bezprostredne predchádza, a poloha, ktorá bezprostredne nasleduje po bunke, ktorá sa má vymazať. Potom vymazávaciaupravovacia jednotka 26 aktualizuje informáciu o koncovom bode v značke úseku tak. aby špecifikovala obrazové údaje, ktoré sú umiestnené tak, že bezprostredne predchádzajú bunke, ktorá sa má vymazať, ako koncový bod úseku rozšírených atribútov, a aktualizuje informáciu o začiatočnom bode v značke úseku tak, aby špecifikovala

- 54 obrazové údaje, ktoré sú umiestnené tak. že bezprostredne nasledujú po bunke, ktorá sa má vymazať, ako začiatočný bod úseku rozšírených atribútov. Obr. 35A a 35B znázorňujú stavy TS-VOB. bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po vymazaní uvedenej časti v prípade 5-3. Obr. 35A znázorňuje stav pred vymazaním uvedenej časti a obr. 35B znázorňuje stav po vymazaní uvedenej časti. Xa obr. 35A je vymazanie bunky 41 z buniek 41 až 44 ekvivalentné vymazaniu okrajovej časti sni úseku rozšírených atribútov , ktorá sa prekrýva s bunkou 41. Ako je znázornené na obr. 35B. začiatočným bodom úseku rozšírených atribútov je poloha, bezprostredne predchádzajúca okrajovej časti sni. Preto vymazávacia-upravovacia jednotka 26 aktualizuje informáciu o začiatočnom bode takým spôsobom, že začiatočným bodom predchádzajúceho úseku rozšírených atribútov je poloha, bezprostredne nasledujúca po vymazanej časti, ako je naznačené šípkou sn2.

Prípad 6>

Prípad 6 je taký. kde sa vymaže okrajová časť jednej z buniek, ktoré tvoria prehrávaciu dráhu. V tomto prípade vymazávacia-upravovacia jednotka 26 aktualizuje informáciu o začiatočnom bode a informáciu o koncovom bode v bunkovej informácii takv'm spôsobom, že začiatočným bodom a koncovým bodom bunky sú poloha, ktorá bezprostredne predchádza, a poloha, ktorá bezprostredne nasleduje po okrajovej časti. Ak okrajová časť. ktorá sa má vymazať, zahrnuje celú časť úseku rozšírených atribútov (prípad 6-1). vymazávacia-upravovacia jednotka 26 úplne vymaže úsek rozšírených atribútov. Obr. 36A a 36B znázorňujú stavy TS-VOB. bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po vymazaní uv edenej časti v prípade 6-1. Obr. 36A znázorňuje stav-' pred v v mazaním uvedenej časti a obr. 36B znázorňuje stav po vymazaní uvedenej časti. Ako je znázornené na obr. 36A. ak sa ma vymazať okrajová časť smi bunky 42 z buniek 41 až 44. úsek 41 rozšírených atribútov, ktorý je cely zahrnutý v tejto okrajovej časti, bude tiež v v mazaný vv mazávacou-uprav ovacou jednotkou 26. ako je znázornené na obr. 36B.

Na druhej strane, ak úsek rozšírených atribútov zahrnuje celú okrajovú časť bunky, ktorá sa má vymazať (prípad 6-2). v ymazavacia-upravovacia jednotka 26 vykoná tie isté aktualizácie ako v prípade 5-2 a nastaví časť. prechádzajúcu okrajovej časti, a

- 55 časť. nasledujúcu po okrajovej časti, ako samostatné úseky rozšírených atribútov. Obr. 37A a 37B znázorňujú stavy TS-VOB. bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po vymazaní uvedenej časti v prípade 6-2. Obr. 37A znázorňuje stav pred vymazaním uvedenej časti a obr. 37B znázorňuje stav po vymazaní uvedenej časti. Ako je znázornené na obr. 37A. ak sa má vymazať okrajová časť bunky #2 z buniek 41 až #4. stredovú časť úseku rozšírených atribútov, zodpovedajúcu tejto bunke, treba vymazať. Úsek #1 rozšírených atribútov sa rozdelí na dva úseky 41 a 42 rozšírených atribútov, znázornené na obr. 37B. Informáciu o koncovom bode a informáciu o začiatočnom bode aktualizuje vymazávacia-upravovacia jednotka 26 takým spôsobom, že koncovým bodom úseku 41 rozšírených atribútov je poloha, bezprostredne predchádzajúca stredovej časti, ako je naznačené šípkou tvól. a začiatočným bodom úseku #2 rozšírených atribútov je poloha, bezprostredne nasledujúca po stredovej časti, ako je naznačené šípkou tv62.

Ak okrajová časť bunky, ktorá sa má vymazať, zahrnuje začiatočný bod a koncový bod úseku rozšírených atribútov (prípad 6-3), vymazávacia-upravovacia jednotka 26 vykoná to isté spracovanie ako v prípade 5-3. Obr. 38A a 38B znázorňujú stavy TS-VOB. bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po vymazaní uvedenej časti v prípade 6-3. Obr. 38A znázorňuje stav pred vymazaním uvedenej časti a obr. 38B znázorňuje stav po vymazaní uvedenej časti. Na obr. 38A je vymazanie okrajovej časti bunkv 42 z buniek 41 až 44 ekvivalentné vymazaniu okrajovej časti úseku #1 rozšírených atribútov, ktorá sa prekrýva s bunkou #1. Začiatočným bodom úseku 41 rozšírených atribútov na obr. 38B je poloha, bezprostredne nasledujúca po okrajovej časti. Preto vymazávacia-upravovacia jednotka 26 aktualizuje informáciu o začiatočnom bode takým spôsobom, že začiatočným bodom predchádzajúceho úseku rozšírených atribútov je poloha, bezprostredne nasledujúca po vymazanej časti.

<Prípad 7>

Prípad 7 je taký. kde sa vymaže stredová časť jednej z buniek, ktoré tvoria prehrávaciu dráhu. V tomto prípade vymazáv acia-upravovacia jednotka 26 aktualizuje informáciu o koncovom bode v bunkovej informácii takým spôsobom, že bunka sa práve zmestí do časti, bezprostredne predchádzajúcej stredovej časti. Potom sa pridá nová

- 56 bunková informácia, aby bezprostredne nasledovala po tejto bunkovej informácii. Vvmazávacia-upravovacia jednotka 26 nastaví informáciu o začiatočnom bode v bunkovej informácii, ktorá sa má novo pridať, takým spôsobom, že začiatočným bodom novej bunky je poloha, bezprostredne nasledujúca po časti, ktorá sa má vymazať, a informáciu o koncovom bode v bunkovej informácii, ktorá sa má novo pridať, takým spôsobom, že koncovým bodom novej bunky je koncový bod pôvodnej bunky, ktorej časť sa ešte ma vymazať. Obr. 39A a 39B znázorňujú stavy TS-VOB. bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po vymazaní stredovej časti bunky. Obr. 39A znázorňuje stav pred vymazaním uvedenej časti a obr. 39B znázorňuje stav po vymazaní uvedenej časti. Obr. 39A znázorňuje prípad, kde sa má vy mazať stredová časť bunky #2 z buniek ťl až 44. Ako je znázornené na obr. 39B. po vymazaní stredovej časti bunky #2 sa bunka 42 skráti tak. aby sa práve zmestila do časti, bezprostredne predchádzajúcej stredovej časti. Potom sa nová bunka /2' pridá v polohe, bezprostredne nasledujúcej po vymazanej časti.

Ak stredová časť. ktorá sa má vymazať, zahrnuje celú časť úseku rozšírených atribútov (prípad 7-1). úsek rozšírených atribútov sa úplne vymaže. Obr. 40A a 40B znázorňujú stavy TS-VOB. bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po vymazaní uvedenej časti bunky v prípade 7-1. Obr. 40A znázorňuje stav pred vymazaním uvedenej časti a obr. 40B znázorňuje stav po vymazaní uvedenej časti. Obr. 40A znázorňuje prípad, kde sa ma vymazať stredová časť bunky =2 z buniek 41 až 44. Po vymazaní stredovej časti bunky 42 vvmazávacia-upravovacia jednotka 26 tiež vymaže úsek rozšírených atribútov, ktorý je celý zahrnutý v stredovej časti bunky 42. ako je znázornené na obr. 40B.

Na druhej strane, ak úsek rozšírených atribútov zahrnuje celú stredovú časť. ktorá sa má vymazať (prípad 7-2). vymazávacia-upravovacia jednotka 26 vykoná tie isté aktualizácie ako v prípade 5-2 a nastaví časť. prechádzajúcu okrajovej časti, a časť. nasledujúcu po okrajovej časti, ako samostatné úseky rozšírených atribútov. Obr. 41A a 41 B znázorňujú stavy TS-ΥΌΒ. bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po vymazaní uvedenej časti v prípade 7-2. Obr. 41A znázorňuje stav pred vymazaním uvedenej časti a obr. 41B znázorňuje stav po vymazaní uvedenej časti. Ak sa má vymazať stredová časť

- 57 bunky #2 z buniek #1 až #4. stredovú časť úseku rozšírených atribútov, zodpovedajúcu tejto bunke, vymazávacia-upravovacia jednotka 26 tiež vymaže. Úsek 41 rozšírených atribútov na obr. 41A sa rozdelí na dva úseky 41 a 42 rozšírených atribútov, znázornené na obr. 41 B. Informáciu o koncovom bode a informáciu o začiatočnom bode aktualizuje vymazávacia-upravovacia jednotka 26 takým spôsobom, že koncovým bodom úseku #1 rozšírených atribútov je poloha, bezprostredne predchádzajúca stredovej časti, a začiatočným bodom úseku #2 rozšírených atribútov je poloha, bezprostredne nasledujúca po stredovej časti.

Ak stredová časť, ktorá sa má vymazať, zahrnuje začiatočný bod a koncový bod úseku rozšírených atribútov (prípad 7-3), vymazávacia-upravovacia jednotka 26 vykoná to isté spracovanie ako v prípade 5-3. Vymazávacia-upravovacia jednotka 26 aktualizuje ID začiatočnej bunky a ID koncovej bunky takým spôsobom, že bunka, zahrnujúca začiatočný bod úseku rozšírených atribútov a bunka, zahrnujúca koncový bod úseku rozšírených atribútov, čo k novo získanej bunke. Vymazávacia-upravovacia jednotka 26 tiež aktualizuje informáciu o začiatočnom bode a informáciu o koncovom bode v značke úseku takým spôsobom, že začiatočný' bod a koncový bod úseku rozšírených atribútov sú tam. kde sú prvé obrazové údaje a posledné obrazové údaje umiestnené v novo získanej bunke.

Obr. 42A a 42B znázorňujú stavy TS-VOB. bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po vymazaní uvedenej časti v prípade 7-3. Obr. 42A znázorňuje stav pred v ymazaním uvedenej časti a obr. 42B znázorňuje stav po vymazaní uvedenej časti. Ako je znázornené na obr. 42A. ak sa má vymazať stredová časť bunky #2 z buniek 41 až #4, okrajová časť úseku #1 rozšírených atribútov , ktorá je zahrnutá v tejto bunke, bude vymazaná vymazávacou-upravovacou jednotkou 26. Pretože začiatočným bodom úseku rozšírených atribútov je poloha, bezprostredne nasledujúca po tejto okrajovej časti, ako je znázornené na obr. 42B. vymazávacia-upravovacia jednotka 26 aktualizuje informáciu o začiatočnom bode takým spôsobom, že začiatočným bodom úseku #1 rozšírených atribútov je poloha, bezprostredne nasledujúca po vymazanej časti.

- 58 Prípad 8 je taký. kde sa úplne vymaže jeden z TS-VOB. zapamätaných v AV siíbore. Každá bunka, ktorá tvorí prehrávaciu dráhu, jc celá zahrnutá v jednom z TSVOB. Inými slovami, taká bunka, ktorá by prechádzala hranicou TS-VOB. neexistuje. To predstavuje jasný rozdiel oproti úseku rozšírených atribútov, ktorý prechádza cez hranice v iacerých buniek. Je to spôsobené nasledujúcimi dôvodmi. Začiatočný a koncový bod bunky sú definované nepriamym adresovaním cez prístupovú mapu. Preto, ak by existovali začiatočný a koncový bod bunky, ktoré by prechádzali hranicou TS-VOB. museli by sa vytvoriť viaceré prístupové mapy. čím by sa zvýšilo zaťaženie pri spracovaní. V súlade s tým sa prípad, kde sa TS-VOB úplne vymaže, dá identifikovať prípadom, keď sa bunka, ktorá je celá zahrnutá v tomto TS-VOB. úplne vymaže. Keď sa jeden z TS-VOB úplne vymaže, bunku, ktorá je celá zahrnutá vo vymazanom TS-VOB. tiež úplne v ymaže vymazávacia-upravovacia jednotka 26. V tomto prípade preto treba vykonať spracovanie, opísané v prípade 5. Obr. 43A a 43B znázorňujú stavy TS-VOB. bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po v ymazaní, uskutočnenom v prípade 8. Obr. 43A znázorňuje stav pred uskutočnením vymazania a obr. 43B znázorňuje stav po uskutočnení vymazania. Ako je znázornené na obr. 43A. ak sa vymaže VOB #1 z VOB = 1 až VOB =4. bunka a úsek rozšírených atribútov , ktoré sú celé zahrnuté vo VOB 41. sa tiež úplne v ymažú, ako je znázornené na obr. 43B.

<[^>rípad 9>

Prípad 9 je taký. kde sa vymaže okrajov á časť jedného z TS-VOB. zapamätaných v A V súbore. Vymazanie okrajovej časti vyžaduje spracovanie vymazania vstupnej informácie, ktorá zodpovedá okrajovej časti v prístupovej mape. Spracovanie, ktoré sa má vy konať na úseku rozšírených atribútov a prehráv acej dráhe, závisí od toho. či okrajová časť. ktorá sa má vymazať, zahrnuje celú časť bunky alebo nie. Prípad, kde časť. ktorá sa ma vy mazať, zahrnuje celu časť bunkv (9-1). sa dá identifikovať prípadom, kde sa ma vy mazať celá bunka. Preto treba vy konať spracov anie, opísané v prípade 5. Obr. 44A a 44B znázorňujú stav y TS-VOB. bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po vymazaní, uskutočnenom v prípade 9-1. Obr. 44A znázorňuje stav pred uskutočnením vymazania a obr. 44B znázorňuje stav po uskutočnení vymazania. Ako je znázornené na obr. 44.A.

- 59 vymazanie okrajovej časti VOB #1 z VOB #1 až VOB #3 je ekvivalentné vymazaniu bunky #1. ktorá je celá zahrnutá v okrajovej časti, a úseku #1 rozšírených atribútov, ktorý je buď čiastočne alebo úplne zahrnutý v bunke #1. Na obr. 44B sú bunka #1, ktorá je celá zahrnutá v okrajovej časti TS-VOB. a úsek #1 rozšírených atribútov, ktorého okrajová časť je zahrnutá v bunke 41. vymazané vymazávacou-upravovacou jednotkou 26. Prípad, kde okrajovou časťou, ktorá sa má vymazať, je okrajová časť bunky (prípad 9-2), sa dá identifikovať s prípadom 6. Obr. 45A a 45B znázorňujú stavy TS-VOB, bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po vymazaní uvedenej časti v prípade 9-2. Obr. 45A znázorňuje stav pred vymazaním uvedenej časti a obr. 45B znázorňuje stav po vymazaní uvedenej častí. Na obr. 45A je vymazanie okrajovej časti VOB #1 ekvivalentné vymazaniu okrajovej časti bunky #1. ktorá je celá zahrnutá v okrajovej časti VOB #1, a úseku rozšírených atribútov, ktorý je čiastočne zahrnutý v bunke #1. Na obr. 45B sú bunka #1. ktorej okrajová časť je zahrnutá v okrajovej časti TS-VOB, a úsek #1 rozšírených atribútov, ktorého okrajová časť je zahrnutá v bunke #1, vymazané vymazávacou-upravovacou jednotkou 26.

<Prípad 10>

Prípad 10 je taký. kde sa vymaže stredová časť TS-VOB, zapamätaného v AV súbore. V tomto prípade je TS-VOB rozdelený. Toto rozdelenie sa realizuje nasledujúcimi dvoma procesmi. Prvým procesom je skrátenie TS-VOB. aby sa práve zmestil do časti, ktorá predchádza stredovej časti. Druhým procesom je pridanie časti, nasledujúcej po stredovej časti, do AV' súboru ako nového TS-VOB. Spolu s delením TSVOB na dva TS-VOB sa musí rozdeliť aj VOB informácia. Konkrétnejšie, prístupová mapa sa rozdelí na dve prístupové mapy spolu s delením TS-VOB na dva TS-VOB. To znamená, že sa vygenerujú dve VOB informácie, zahrnujúce dve prístupové mapy, ktoré sú spojené s uvedenými dvoma TS-VOB.

Keď sa vymaže stredová časť TS-VOB. TS-VOB sa rozdelí. Tu sa tiež musí rozdeliť VOB informácia. Rozdelenie VOB informácie je podrobne opísané v US patente č. 6148 140. Na získanie ďalších informácií pozri túto publikáciu. Táto publikácia opisuje, ako sa dva TS-VOB. získané delením TS-VOB. prehrávajú bez medzier. Dá sa

- 60 predpokladať, že delenie VOB v tomto uskutočnení sa zakladá na spôsobe, opísanom v tejto publikácii.

Ďalej, ak sa okrajová časť alebo stredová časť TS-VOB vymaže, prístupová mapa sa musí aktualizovať spolu s vymazaním. Aktualizácia prístupovej mapy je podrobne opísaná v medzinárodnej publikácii WO99/14754. Na získanie ďalších informácií pozri túto publikáciu. V tejto publikácii je prístupová mapa vyjadrená ako časová mapa, ale časová mapa, na ktorú sa tam odkazuje, je v podstate to isté ako prístupová mapa.

Obr. 46A a 46B znázorňujú stavy TS-VOB, bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po vymazaní stredovej časti TS-VOB. Obr. 46A znázorňuje stav pred vymazaním uvedenej časti a obr. 46B znázorňuje stav po vymazaní uvedenej časti. Po vymazaní stredovej časti na obr. 46A sa VOB #1 skráti spolu s bunkou tak, aby sa práve zmestil do časti, bezprostredne predchádzajúcej stredovej časti. Tiež sa nový TS-VOB #1’ pridá v polohe, ktorá bezprostredne nasleduje po vymazanej časti, ako je znázornené na obr. 46B.

Ak stredová časť. ktorá sa má vymazať, zahrnuje celú časť bunky (prípad 10-1), treba uskutočniť spracovanie, opísané v prípade 5. Obr. 47A a 47B znázorňujú stavy TSVOB. bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po vymazaní uvedenej časti v prípade 10-1. Obr. 47A znázorňuje stav pred vymazaním uvedenej časti a obr. 47B znázorňuje stav po vymazaní uvedenej časti. Na obr. 47A je vymazanie stredovej časti VOB #1 ekvivalentné vymazaniu bunky #1. ktorá je celá zahrnutá v stredovej časti, a okrajovej časti úseku rozšírených atribútov, ktorá je čiastočne alebo úplne zahrnutá v bunke #1. Na obr. 47B sú bunka #2, ktorá je celá zahrnutá v stredovej časti VOB #1, a úsek rozšírených atribútov, ktorého okrajová časť je zahrnutá v bunke #2, vymazané vymazávacouupravovacou jednotkou 26.

Ak stredová časť. ktorá sa má vymazať, zahrnuje celú okrajovú časť bunky (prípad 10-2), treba vykonať spracovanie, opísané v prípade 6. Obr. 48A a 48B znázorňujú stavy TS-VOB. bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po vymazaní uvedenej časti v prípade 10-2. Obr. 48A znázorňuje stav pred vymazaním uvedenej časti a obr. 48B znázorňuje stav po vymazaní uvedenej časti. Na obr. 48A je vymazanie stredovej časti TS-VOB ekvivalentné vymazaniu okrajovej časti bunky #1. ktorá je zahrnutá v okrajovej časti, a okrajovej časti úseku rozšírených atribútov, ktorý je

-61 čiastočne alebo úplne zahrnutý v bunke #1. Na obr. 48B sú bunka #1, ktorej okrajová časť je zahrnutá v okrajovej časti TS-VOB. a úsek #1 rozšírených atribútov, ktorého okrajová časť je zahrnutá v bunke #1, vymazané vymazávacou-upravovacou jednotkou 26. Ak stredová časť. ktorá sa má vymazať, zahrnuje celú stredovú časť bunky (prípad 10-3), treba vykonať spracovanie, opísané v prípade 7. Obr. 49A a 49B znázorňujú stavy TSVOB. bunky a úseku rozšírených atribútov pred a po vymazaní uvedenej časti v prípade 10-3. Obr. 49A znázorňuje stav pred vymazaním uvedenej časti a obr. 49B znázorňuje stav po vymazaní uvedenej časti. Na obr. 49A je vymazanie stredovej časti VOB #1 ekvivalentné vymazaniu stredovej časti bunky #1 a úseku #1 rozšírených atribútov, ktorý je čiastočne alebo úplne zahrnutý v tejto stredovej časti. Na obr. 49B sú bunka #1, ktorej stredová časť je zahrnutá v stredovej časti TS-VOB, a úsek #1 rozšírených atribútov, ktorého stredová časť je zahrnutá v tejto stredovej časti, vymazané a bunka #1 je rozdelená do dvoch buniek #1 a #ľ. a úsek #1 rozšírených atribútov je rozdelený do dvoch úsekov #1 a £1' rozšírených atribútov.

Podľa tohto uskutočnenia, ako sme ho opísali vyššie, sa dá realizovať nielen čiastočné vymazanie úseku rozšírených atribútov vymazaním stredovej časti alebo okrajovej časti úseku rozšírených atribútov, ale tiež sa dá čiastočné vymazanie úseku rozšírených atribútov realizovať spolu s úplným vymazaním alebo čiastočným vymazaním bunky alebo TS-VOB. Preto sa úsek rozšírených atribútov môže voľne zmeniť v súlade s rôznymi úpravami, ktoré treba vykonať v hierarchickej štruktúre TSVOB. v prístupovej mape a v prehrávacej dráhe, opísanými v prvom uskutočnení.

Hoci toto uskutočnenie opisuje len prípad značky úseku, nastavenej v PGC informácii, netreba pripomínať, že rovnaké spracovanie na vymazanie sa dá vykonať na značke úseku, nastavenej vo VOB informácii. Teda úsek rozšírených atribútov sa dá čiastočne vy mazať spolu s úplným vymazaním alebo čiastočným vymazaním TS-VOB.

Desiaty príklad uskutočnenia

Toto uskutočnenie sa týka zlepšení v prípade, kde sa úsek rozšírených atribútov upravuje spolu s úpravami, ktoré zahrnujú presun bunky, tvoriacej prehrávaciu dráhu (na ktoré budeme odkazovať ako na úpravu s presunom), ktoré vykoná záznamové

- 62 zariadenie 100. Obr. 50 znázorňuje vnútornú štruktúru záznamového zariadenia, týkajúcu sa tohto uskutočnenia. Ako je znázornené na obrázku, pozornosť treba venovať jednotke 27 na úpravy s presunom, ktorá je vytvorená naviac ako komponent záznamového zariadenia, týkajúceho sa tohto uskutočnenia. Jednotka 27 na úpravy s presunom vykoná proces presunu bunky, ktorá tvorí prehrávaciu dráhu. Proces presunu, ktorý' vykoná jednotka 27 na úpravy s presunom, sa realizuje aktualizáciou značky úseku, bunkovej informácie a podobne.

Obr. 51A a 51B schematicky znázorňujú úpravu s presunom presunutím bunky 41 zo štyroch buniek 41 až #4. ktoré tvoria prehrávaciu dráhu, do polohy, bezprostredne nasledujúcej po bunke 43. Ako je znázornené na obr. 51A, prehrávacia dráha vykazuje postupnosť buniek 41. #2. 43 a 44. usporiadaných v uvedenom poradí. Presunom bunky 41. ako je naznačené šípkou mvO, sa postupnosť, ktorú vykazuje prehrávacia dráha, zmenila na bunky 42. 43. 41 a 44 v uvedenom poradí. Prehrávacia dráha sa skladá z postupnosti viacerých buniek a špecifikuje polohu úseku rozšírených atribútov nepriamym adresovaním cez jednu alebo viaceré z uvedených viacerých buniek. Pretože nepriame adresovanie značkou úseku nadobúda formu, ktorá závisť od postupnosti buniek, zdá sa. že úsek rozšírených atribútov sa zmení, keď sa zmení postupnosť buniek, na ktoré sa odkazuje nepriamo. Avšak značka úseku len špecifikuje začiatočný a koncový bod useku rozšírených atribútov a tak zmena v postupnosti buniek často vyžaduje len zmenu v postupnosti bunkových informácií.

Konkrétnejšie, úsek rozšírených atribútov je definovaný špecifikovaním jeho začiatočného a koncového bodu ako polôh v určitých bunkách. Preto bunky iné než tieto určité bunky , ktoré zahrnujú začiatočný a koncový bod úseku rozšírených atribútov, sa môžu voľne presúv ať bez toho. aby mali akýkoľvek vplyv na úsek rozšírených atribútov. Napríklad bunka, ktorá zahrnuje celú časť úseku rozšírených atribútov, sa môže presunúť von z tohto úseku rozšírených atribútov, bunka, ktorá je mimo úseku rozšírených atribútov, sa môže presunúť do úseku rozšírených atribútov, alebo bunka, ktorá sa nachádza v useku rozšírených atribútov, sa môže presunúť na iné miesto v rámci úseku rozšírených atribútov. Avšak bunka, ktorá zahrnuje začiatočný bod. a bunka, ktorá zahrnuje koncový bod. sa nemôžu voľne presúvať, keď takýto presun spôsobí, že

-63koncový bod úseku rozšírených atribútov bude umiestnený tak. že bude predchádzať začiatočnému bodu úseku rozšírených atribútov. Poradie, v ktorom sú koncový a začiatočný bod obrátené, predstavuje chybu v správnosti úseku rozšírených atribútov. Preto, ak sa má bunka presunúť, vykoná sa rozhodnutie, či presun bunky spôsobí obrátené poradie koncového a začiatočného bodu úseku rozšírených atribútov alebo nie. Ak sa rozhodne, že poradie koncového a začiatočného bodu je obrátené, jednotka 27 na úpravy s presunom aktualizuje značku úseku, špecifikujúcu úsek rozšírených atribútov, tak, aby sa zabránilo vyššie opísanej chybe v správnosti úseku rozšírených atribútov.

V ďalšom opíšeme proces aktualizácie značky úseku na zabránenie vyššie opísanej chy be v správnosti úseku rozšírených atribútov. Keď sa má vykonať úprava bunky s presunom, najprv sa vykoná rozhodnutie, či bunka, ktorá sa má presunúť, zahrnuje začiatočný bod alebo koncový bod úseku rozšírených atribútov alebo nie. Ak bunka, ktorá sa má presunúť, zahrnuje začiatočný bod, vykoná sa rozhodnutie, či presun bunky spôsobí, že bunka, ktorá zahrnuje začiatočný bod, bude umiestnená tak, že bude za bunkou, ktorá zahrnuje koncový bod. alebo nie. Ak je výsledok tohto rozhodnutia kladný, jednotka 27 na úpravy s presunom aktualizuje ID začiatočnej bunky a informáciu o začiatočnom bode značky úseku takým spôsobom, že začiatočným bodom úseku rozšírených atribútov bude poloha, bezprostredne nasledujúca po bunke, ktorá sa má presunúť. Ak to takto urobíme, okrajová časť úseku rozšírených atribútov sa skráti, ale vvhneme sa chy be v správnosti úseku rozšírených atribútov, kde by začiatočný bod bol umiestnený za koncovým bodom.

Obr. 51C a 51D znázorňujú proces presunu bunky, ktorá zahrnuje začiatočný bod úseku rozšírených atribútov. Spomedzi buniek #1 až #4 na obrázku bunka #1 zahrnuje začiatočný bod úseku rozšírených atribútov a bunka #3 zahrnuje koncový bod úseku rozšírených atribútov. Predpokladajme tu. že bunka #1. ktorá zahrnuje začiatočný bod, sa má presunúť do polohy medzi bunkou #2 a bunkou #3, ako je naznačené šípkou mvl. V tomto prípade, pretože bunka #1 je umiestnená tak, že predchádza bunke #3, ktorá zahrnuje koncový bod úseku rozšírených atribútov, jednotka 27 na úpravy s presunom neaktualizuje značku úseku.

-64Obr. 52A a 52B znázorňujú proces aktualizácie značky úseku, keď sa presunie bunka, ktorá zahrnuje začiatočný bod úseku rozšírených atribútov.

Predpokladajme lu. že bunka 91. ktorá zahrnuje začiatočný bod. sa má presunúť do polohv medzi bunkou #3 a bunkou 94. ako je naznačené šípkou mv2. V tomto prípade, pretože bunka 91 je umiestnená tak. že nasleduje po bunke 93, ktorá zahrnuje koncový bod úseku rozšírených atribútov, sa rozhodne, že tento presun spôsobí chybu v správnosti úseku rozšírených atribútov. Aby sa tejto chybe predišlo, jednotka 27 na úpravy s presunom aktualizuje značku úseku takým spôsobom, že začiatočným bodom úseku rozšírených atribútov bude začiatočný bod bunky 92, ktorá bezprostredne nasleduje po bunke 91.

Ak bunka, ktorá sa má presunúť, zahrnuje koncový bod, vykoná sa rozhodnutie, či presunutie bunky spôsobí, žc bunka, ktorá zahrnuje koncový bod, bude umiestnená tak. aby predchádzala bunke, ktorá zahrnuje začiatočný bod. Ak je výsledok tohto rozhodnutia kladný, jednotka 27 na úprav y s presunom aktualizuje vstupnú informáciu a ID koncovej bunky takým spôsobom, že koncovým bodom úseku rozšírených atribútov bude poloha, bezprostredne predchádzajúca bunke, ktorá sa má presunúť. Ak to takto urobíme, vstupná informácia pre úsek rozšírených atribútov sa skráti, ale vyhneme sa chybe v správnosti úseku rozšírených atribútov, kde by koncový bod bol umiestnený tak. že by predchádzal začiatočnému bodu.

Obr. 53A a 53B znázorňujú proces presunu bunky, ktorá zahrnuje koncový bod úseku rozšírených atribútov. Spomedzi buniek 91 až 94 na obr. 53A bunka #1 zahrnuje začiatočný bod úseku rozšírených atribútov a bunka 93 zahrnuje koncový bod úseku rozšírených atribútov. Predpokladajme tu. že bunka #3, ktorá zahrnuje koncový bod. sa má presunúť do polohy medzi bunkou 91 a bunkou #2, ako je naznačené šípkou my5. V tomto prípade, pretože bunka 93 je umiestnená za bunkou 91, ktorá zahrnuje začiatočný bod úseku rozšírených atribútov, jednotka 27 na úpravy s presunom neaktualizuje značku úseku.

Predpokladajme tu. že bunka 93. ktorá zahrnuje koncový bod. sa má presunúť do polohy, predchádzajúcej bunke 91. ako je naznačené šípkou my5. Obr. 54A a 54B znázorňujú proces aktualizácie značky úseku, keď sa presunie bunka, ktorá zahrnuje

-65 koncový bod úseku rozšírených atribútov. V tomto prípade, pretože bunka #3 je umiestnená tak. že predchádza bunke #1, ktorá zahrnuje začiatočný bod úseku rozšírených atribútov, tento presun spôsobí chybu v správnosti úseku rozšírených atribútov. Aby sa tejto chybe predišlo, jednotka 27 na úpravy s presunom aktualizuje značku úseku takým spôsobom, že koncovým bodom úseku rozšírených atribútov bude koncový bod bunky #3, ktorá bezprostredne nasleduje po bunke #1, ako je znázornené na obr. 54B.

Podľa tohto uskutočnenia, ako sme ho opísali vyššie, tomu, aby došlo k chybe v správnosti úseku rozšírených atribútov, sa dá zabrániť dokonca i vtedy, keď bunku voľne presunie užívateľ.

Hoci toto uskutočnenie opisuje len prípad značky úseku, nastavenej v PGC informácii, netreba pripomínať, že rovnaké spracovanie presunu sa dá vykonať na značke úseku, nastavenej vo VOB informácii.

Tiež. hoci toto uskutočnenie opisuje len presun bunky, netreba pripomínať, že sa dá presunúť nie bunka, ale úsek rozšírených atribútov samotný.

Jedenásty príklad uskutočnenia)

Toto uskutočnenie realizuje individuálnu špecifikáciu úseku rozšírených atribútov pre jednu prehrávaciu dráhu a jednotnú špecifikáciu úseku rozšírených atribútov pre viaceré prehrávacie dráhy cez príkazy užívateľa. Na realizovanie individuálnej špecifikácie a jednotnej špecifikácie cez príkazy užívateľa jednotka 2 užívateľského rozhrania, vytvorená v záznamovom zariadení, týkajúcom sa tohto uskutočnenia, vykoná nasledujúce spracovanie. Po prvé. jednotka 2 užívateľského rozhrania dostane užívateľovu voľbu jednej z individuálnej špecifikácie a jednotnej špecifikácie úseku rozšírených atribútov. Po prijatí voľby individuálnej špecifikácie jednotka 2 užívateľského rozhrania vykoná operáciu prihlásenia, týkajúcu sa užívateľa, ktorý zamýšľa špecifikovať úsek rozšírených atribútov, tak. aby identifikovala užívateľa. Keď sa identifikovanie užívateľa dokončí, jednotka 2 užívateľského rozhrania zobrazí prehrávaciu dráhu pre užívateľa a vykoná proces individuálnej špecifikácie individuálnym špecifikovaním úseku rozšírených atribútov pre prehrávaciu dráhu pre

-66 užívateľa. V tomto prípade sa zobrazí obrazovka, schematicky znázorňujúca prehrávaciu dráhu pre jedného užívateľa, ako na obr. 9 alebo 10. Pre prehrávaciu dráhu na obrazovke jednotka 2 užívateľského rozhrania dostane príkaz užívateľa nastaviť začiatočný a koncový bod úseku rozšírených atribútov. Tu jednotka 2 užívateľského rozhrania zobrazí kurzor na prehrávacej dráhe a posúva kurzor doľava alebo doprava podľa príkazu užívateľa zo vzdialeného kontrolóra. Tu je výhodné zobrazovať polohy obrazových údajov, naznačené kurzorom. pomocou zobrazenia ich miniatúrnych obrazov alebo podobne. Cieľom toho je pomôcť presne nastaviť úsek rozšírených atribútov. Potom, keď užívateľ zadá polohu kurzora. táto poloha sa nastaví ako začiatočný bod alebo koncový bod. Keď sú začiatočný bod a koncový bod nastavené, vygeneruje sa značka úseku s informáciou o začiatočnom bode a informáciou o koncovom bode, vykazujúca nastavený začiatočný a koncový bod. a nastaví sa v PGC informácii, zapamätanej v rezidentnej pamäti 4.

Ak sa má vykonať jednotná špecifikácia úseku rozšírených atribútov, zobrazí sa obrazovka, schematicky znázorňujúca prehrávacie dráhy pre viacerých užívateľov ako na obr. 11. Pre prehrávacie dráhy na obrazovke jednotka 2 užívateľského rozhrania dostane príkaz užívateľa nastaviť začiatočný a koncový bod úseku rozšírených atribútov. Tu jednotka 2 užívateľského rozhrania zobrazí kurzor na prehrávacích dráhach a posúva kurzor doľav a alebo doprava podľa príkazu užívateľa zo vzdialeného kontrolóra. Potom, keď užívateľ zadá polohu kurzora. táto poloha sa nastaví ako začiatočný bod alebo koncový bod. Keď sú začiatočný bod a koncový bod nastavené, vygeneruje sa značka úseku s informáciou o začiatočnom bode a informáciou o koncovom bode, vykazujúca nastavený začiatočný a koncový bod. a nastaví sa vo VOB informácii, zapamätanej v rezidentnej pamäti 4.

Pomocou jednotky 2 užívateľského rozhrania, ktorá vykonáva vyššie opísané spracovanie, môže užívateľ voľne nastaviť úsek rozšírených atribútov.

Treba tu poznamenať, že jednotka 2 užívateľského rozhrania môže dostať špecifikáciu časti, ktorá sa má vymazať, alebo časti, ktorá sa má presunúť, keď sa vykonáva úprava s vymazaním alebo úprava s presunom, opísané v deviatom a desiatom uskutočnení. V tomto prípade sa zobrazí obrazovka, schematicky znázorňujúca úsek

-67rozsírených atribútov, bunku a VOB. ako je znázornené na obr. 30 až 49, a špecifikácia časti, ktorá sa má vymazať, alebo časti, ktorá sa má presunúť, úseku rozšírených atribútov, bunky alebo VOB sa dá uskutočniť na základe príkazu užívateľa, týkajúceho sa úseku rozšírených atribútov, bunky alebo VOB na obrazovke.

Hoci tento vynález je opísaný na základe vyššie uvedených uskutočnení, vyššie uvedené uskutočnenia sú len príkladmi systému, od ktorého sa očakáva, že dosiahne najlepšie výsledky za existujúcich okolností. Tento vynález sa môže modifikovať v rámci, ktorý sa neodchyľuje od technickej koncepcie tohto vynálezu. Napríklad sú možné nasledujúce modifikácie (A), (B), (C), ....

(A) Mnohé z charakteristík záznamového zariadenia MO, opísaných v prvom až ôsmom uskutočnení, sa realizujú zlepšeniami programu, ktorý dokáže prečítať počítač, ako je znázornené na vývojových diagramoch na obr. 14, 15, 19 a 20. Preto sa program, ktorý realizuje tieto charakteristiky, môže vykonať nezávisle od zariadenia, opísaného v každom z týchto uskutočnení. Tento program sa môže nahrať na záznamové médium, ktoré dokáže prečítať počítač. V tomto prípade sa samotný program môže vykonať so záznamovým zariadením, ktoré je k dispozícii, alebo je prenajaté. Tento program sa tiež môže distribuovať sieťou. V tomto prípade sa program môže vykonať, pričom je prenášaný cez sieť. Tiež pre iné charakteristiky záznamového zariadenia 100, ktoré sa v podstate majú vykonať zlepšeniami v programe, sa program, ktorý realizuje tieto iné charakteristiky, môže nahrať na záznamové médium, alebo sa môže preniesť cez sieť.

(B) Prvé až desiate uskutočnenie sú príkladmi záznamového média, DVD, ako je DVD-RAM. na ktoré sa dajú nahrať údaje o filmoch v súlade s DVD-video záznamovým štandardom. Dajú sa však tiež použiť záznamové médiá s ľubovoľnou fyzickou štruktúrou, na ktoré sa dajú nahrať údaje o filmoch. Napríklad namiesto DVD-RAM sa dajú použiť iné optické disky so zmenou fázy, ako sú DVD-RW, PD, DVD+RW a CDRW. Tiež možno použiť iné záznamové médiá. Príklady iných záznamových médií zahrnujú (i) jednorazovo zapisovateľné optické disky, ako CD-R a DVD-R, (ii) magnetooptické disky, ako MO (Magneto-optical disc), MD-DAT (Mini disc-Data) a iD formát, (iii) vymeniteľné pevné disky, ako je ORB, Jaz, SparQ, SyJet, EZFley a mikrodisk. (iv) magnetické záznamové disky, ako je pružný disk, Super Disk, Zip a

-68Clickl. a (v) flash pamäťov é karty, ako sú SD pamäťová karta, kompaktná flash karta. Smartmedia. pamäťová palička, multimédiová karta a PCM-CIA karta.

(C) Záznamovým zariadením 100 môže byť DVD rekordér fixného typu na domáce použitie, ako je Panasonic DVD rekordér DMR-E30, alebo to môže byť videokamera.

Záznamovým zariadením 100 tiež môže byť osobný počítač, ktorý' má nainštalovaný program na úpravu digitálneho video, ako je MotionDV ŠTÚDIO a DVD MovieAlbum, a ten je napojený na hnacie zariadenie 3 cez rozhranie, ktoré vyhovuje SCSI, IDE a IEEE 1394.

(D) Hoci vyššie uvedené uskutočnenia opisujú prípad, kde TS-VOB zahrnuje videoprúd a audioprúd. ktoré sú doň multiplexované, TS-VOB môže ďalej zahrnovať subvideoprúd. získaný komprimovaním dĺžky behu charakteru podtitulku, a iné riadiace informácie, ktoré sú doň multiplexované.

(E) Vyššie uvedené uskutočnenia opisujú prípad, kde zobrazovací interval obrazových údajov zodpovedá jednému videozáberu. Avšak, ak sa použije sťahovací pomer 3:2 v komprimovaní takéhoto video ako 24 záberov/s, jeden obrázok môže zodpovedať 1.5 záberom namiesto jedného obrázku, zodpovedajúceho jednému záberu.

(F) Hoci všetky vyššie uvedené uskutočnenia opisujú prípad, kde sa údaje o filme zaznamenajú na optický disk vo formáte, ktorý zodpovedá DVD-Video záznamovému štandardu, údaje o filme sa naň môžu zaznamenať v súlade s inými štandardami.

Priemyselná využiteľnosť

Tento vynález je vhodný na zaznamenanie údajov o filme za predpokladu, že prehrávacie zariadenie vykonáva rozšírenú kontrolu. Tento vynález sa preto dá aplikovať na záznamové médium, na ktorom sú zaznamenané údaje o filme-, na záznamové zariadenie a na prehrávacie zariadenie, ktoré sú používané spotrebiteľmi na celom svete. Preto záznamové médium, záznamové zariadenie a prehrávacie zariadenie, na ktoré sa tento vynález aplikuje, majú veľkú možnosť využitia v priemysle spotrebnej elektroniky a podobne.

Claims

1. Záznamové zariadenie pre záznamové médium, na ktorom sú zaznamenané digitálny prúd a viaceré informácie o prehrávacej dráhe, pričom každá informácia o prehrávacej dráhe vykazuje prehrávaciu dráhu digitálneho prúdu, vyznačujúce sa t ý m. že zahrnuje:

špecifikuj úcu jednotku, prevádzkyschopnú (1) ak obsah rozšírenej kontroly platí len pre jednu z viacerých prehrávacích dráh, špecifikovať úsek. v ktorom sa má rozšírená kontrola vykonať individuálne pre každú prehrávaciu dráhu, a (2) ak obsah rozšírenej kontroly platí pre viaceré prehrávacie dráhy, špecifikovať úsek. v ktorom sa má rozšírená kontrola vykonať jednotne pre viaceré prehrávacie dráhy, a

zapisovaciu jednotku, schopnú zapísať informáciu značky prvého typu a informáciu značky druhého typu ria záznamové médium, pričom informácia značky prvého typu vykazuje polohu individuálne špecifikovaného úseku na uvedenej prehrávacej dráhe, informácia značky druhého typu vykazuje polohu jednotne špecifikovaného úseku v digitálnom prúde.

2. Záznamové zariadenie podľa nároku 1. vyznačujúce sa tým, že každú informáciu o prehrávacej dráhe definuje konkrétny užívateľ, individuálne špecifikovaný úsek je neprezretý úsek na uvedenej prehrávacej dráhe, pričom neprezretý úsek ešte má prezrieť užívateľ, a obsahom rozšírenej kontroly je pristúpiť k začiatku neprezretého úseku.

3. Záznamové zariadenie podľa nároku 1. vyznačujúce sa tým, že digitálny prúd sa získa na základe analógového vysielaného signálu, jednotne špecifikovaný úsek je úsek s odlišným atribútom v digitálnom prúde, pričom úsek s

-7Íodlišným atribútom zodpovedá signálovému úseku, prenášanému s audioatribútom. ktorý sa odlišuje od audioatribútu predchádzajúceho a nasledujúceho úseku v analógovom vy sielanom signáli, a obsahom rozšírenej kontroly je preskočiť úsek s odlišným atribútom ako komerčnú úsek.

4. Záznamové zariadenie podľa nároku 1. v y z n a č u j ú c e sa tým. že digitálny prúd sa získa na základe digitálneho vysielaného signálu, jednotne špecifikovaný úsek je jeden z prvého a druhého úseku v digitálnom prúde, pričom prvý úsek zodpovedá signálovému úseku, prenášanému vo formáte údajového karuselu v digitálnom vysielanom signáli, druhý úsek zodpovedá signálovému úseku, prenášanému s atribútom postupnosti programov, ktorý sa odlišuje od atribútu postupnosti programov predchádzajúceho a nasledujúceho úseku v digitálnom vysielanom signáli, a obsahom rozšírenej kontroly je pristúpiť k začiatku jedného z prvého úseku a druhého úseku.

5. Záznamové zariadenie podľa nároku 1.vyznačujúce sa tým, žc každá informácia o prehrávacej dráhe vyjadruje prehrávaciu dráhu usporiadaním najmenej jedného paru informácie o začiatočnom bode a informácie o koncovom bode. pričom informácia o začiatočnom bode uvádza polohu v digitálnom prúde, v ktorej sa má kontrola normálneho prehrávania začať, a informácia o koncovom bode uvádza polohu v digitálnom prúde, v ktorej sa má kontrola normálneho prehrávania skončiť, pár informácie o začiatočnom bode a informácie o koncovom bode identifikuje najmenej jednu dráhovú bunku, ktorá tvorí prehrávaciu dráhu, a informácia značky prvého typu zahrnuje identifikátor, ktorý identifikuje dráhovú bunku, ktorá zahrnuje začiatočnú polohu rozšírenej kontroly, a informáciu o polohe, ktorá uvádza začiatočnú polohu rozšírenej kontroly v digitálnom prúde.

6. Záznamové zariadenie podľa nároku 5. v y z n a č u j ú c e sa tým, že úsek. ktorého polohu uvádza informácia značky prvého typu, zahrnuje (a) časť, ktorá nasleduje po začiatočnej polohe rozšírenej kontroly v dráhovej bunke, identifikovanej identifikátorom, zahrnutým v informácii značky prvého typu, a (b) najmenej jednu dráhovú bunku, ktorá nasleduje po dráhovej bunke, identifikovanej identifikátorom, zahrnutým v informácii značky prvého typu, v prehrávacej dráhe.

7. Záznamové zariadenie podľa nároku 6, vyznačujúce sa tým, že digitálny prúd zalamuje viaceré obrazové údaje, informácia o polohe, zahrnutá v informácii značky prvého typu, vyjadruje začiatočnú polohu rozšírenej kontroly relatívnym časom, pričom začiatok digitálneho prúdu je nastavený ako referenčná hodnota, s použitím časovej presnosti periódy zobrazovania, zodpovedajúcej jedným obrazovým údajom, a informácia značky druhého typu tiež zahrnuje informáciu o polohe, ktorá vyjadruje začiatočnú polohu rozšírenej kontroly relatívnym 'časom, pričom začiatok digitálneho prúdu je nastavený ako referenčná hodnota, s použitím časovej presnosti periódy zobrazovania, zodpovedajúcej jedným obrazovým údajom.

8. Záznamové zariadenie podľa nároku 7, vyznačujúce sa tým, že ďalej zahrnuje prepisovaciu jednotku, schopnú prepísať jeden z identifikátorov a informáciu o polohe, zahrnutú v informácii značky prvého typu, informáciu o polohe, zahrnutú v informácii značky druhého typu. a informáciu o začiatočnom bode a informáciu o koncovom bode. zahrnuté v informácii o prehrávacej dráhe, pričom individuálne špecifikovaný úsek alebo jednotne špecifikovaný úsek sa aktualizuje prepísaním, ktoré uskutoční prepisovacia jednotka.

9. Záznamové zariadenie podľa nároku 8, vyznačujúce sa tým, že prepisovacia jednotka v ymaže okrajovú časť úseku, v ktorom sa má vykonať rozšírená kontrola, prepísaním informácie o polohe, a identifikátora, zahrnutých v informácii značky prv ého typu tak. aby uvádzali odlišnú dráhovú bunku.

TL

-P'

10. Záznamové zariadenie podľa nároku 8. v y z n a č u j ú c e sa t ý m. že ak je prehrávacia dráha vyjadrená usporiadaním viacerých párov informácie o začiatočnom bode a informácie o koncovom bode, prepisovacia jednotka presunie dráhovú bunku, ktorá tvorí prehrávaciu dráhu, do polohy, bezprostredne predchádzajúcej alebo nasledujúcej po odlišnej dráhovej bunke, prepísaním usporiadania párov, a ak dráhová bunka, ktorá sa má presunúť, zahrnuje začiatočný bod úseku, v ktorom sa má vykonať rozšírená kontrola, úsek sa upraví spolu s presunom bunky dráhy.

11. Záznamové zariadenie podľa nároku 8, vyznačujúce sa tým, že ak je prehrávacia dráha vyjadrená usporiadaním viacerých párov informácie o začiatočnom bode a informácie o koncovom bode, prepisovacia jednotka vymaže dráhovú bunku, ktorá tvorí prehrávaciu dráhu, vymazaním jedného z párov, ktorý zodpovedá dráhovej bunke, ktorá sa má vy mazať, a ak dráhová bunka, ktorá sa má vymazať, zahrnuje začiatočný bod úseku, v ktorom sa má vykonať rozšírená kontrola, identifikátor, zahrnutý v značke prvého typu. sa prepíše tak. aby uvádzal odlišnú dráhovú bunku.

12. Záznamové zariadenie podľa nároku l.vyznačujúce sa tým, že každá z informácie značky prvého typu a informácie značky druhého typu je zaznamenaná na záznamové médium ako vybavená informáciou o kategórii, pričom informácia o kategórii uvádza, či rozšírená kontrola patrí k prvej kategórii, kde rozšírená kontrola platí pre viacerých výrobcov, alebo k druhej kategórii, kde rozšírená kontrola platí len pre konkrétneho výrobcu.

13. Záznamové médium, vyznačujúce sa t ý m. že sú na ňom zaznamenané digitálny prúd. viaceré informácie o prehrávacej dráhe a informácia značky, pričom každá informácia o prehrávacej dráhe uvádza prehrávaciu dráhu digitálneho prúdu, informácia značky uv ádza úsek. v ktorom sa má vykonať rozšírená kontrola.

-Α· pričom ak obsah rozšírenej kontroly platí len pre jednu z viacerých prehrávacích dráh. úsek. v ktorom sa má vykonať rozšírená kontrola, je špecifikovaný individuálne pre uvedenú jednu prehrávaciu dráhu, a ak obsah rozšírenej kontroly platí pre viaceré prehrávacie dráhy, úsek, v ktorom sa má vykonať rozšírená kontrola, je špecifikovaný pre uvedené viaceré prehrávacie dráhy, a informáciou značky je jedna z informácie značky prvého typu a informácie značky druhého typu. pričom informácia značky prvého typu uvádza polohu individuálne špecifikovaného úseku na uvedenej jednej prehrávacej dráhe, informácia značky druhého typu uvádza polohu jednotne špecifikovaného úseku v digitálnom prúde.

14. Záznamové médium podľa nároku 13, vyznačujúce sa tým, že každá informácia o prehrávacej dráhe vyjadruje prehrávaciu dráhu usporiadaním najmenej jedného páru informácie o začiatočnom bode a informácie o koncovom bode. pričom informácia o začiatočnom bode uvádza polohu v digitálnom prúde, v ktorej sa má kontrola normálneho prehrávania začať, informácia o koncovom bode uvádza polohu v digitálnom prúde, v ktorej sa má kontrola normálneho prehrávania skončiť, pár informácie o začiatočnom bode a informácie o koncovom bode identifikuje najmenej jednu dráhovú bunku, ktorá tvorí prehrávaciu dráhu, a informácia značky prvého typu zahrnuje identifikátor, ktorý identifikuje dráhovú bunku, ktorá zahrnuje začiatočnú polohu rozšírenej kontroly, a informáciu o polohe, ktorá uvádza začiatočnú polohu rozšírenej kontroly v digitálnom prúde.

15. Záznamové médium podľa nároku 14. vyz.načujúce sa tým, že úsek. ktorého polohu uvádza informácia značky prvého typu, zahrnuje (a) časť. ktorá nasleduje po začiatočnej polohe rozšírenej kontroly v dráhovej bunke, identifikovanej identifikátorom, zahrnutým v informácii značky prvého typu. a (b) najmenej jednu dráhovú bunku, ktorá nasleduje po dráhovej bunke, identifikovanej identifikátorom, zahrnutým v informácii značky prvého typu, v prehrávacej dráhe.

16. Záznamové médium podľa nároku 14. vyznačujúce sa tým. že digitálny prúd zahrnuje viaceré obrazové údaje.

informácia o polohe, zahrnutá v informácii značky prvého typu, vyjadruje začiatočnú polohu rozšírenej kontroly relatívnym časom, pričom začiatok digitálneho prúdu je nastavený ako referenčná hodnota, s použitím časovej presnosti periódy zobrazovania, zodpovedajúcej jedným obrazovým údajom, a informácia značky druhého typu tiež zahrnuje informáciu o polohe, ktorá vyjadruje začiatočnú polohu rozšírenej kontroly relatívnym časom, pričom začiatok digitálneho prúdu je nastavený ako referenčná hodnota, s použitím časovej presnosti periódy zobrazovania, zodpovedajúcej jedným obrazovým údajom.

17. Prehrávacie zariadenie na prehrávanie záznamového média podľa nároku

13.

vyznačujúce sa t ý m. že zahrnuje:

čítaciu jednotku, schopnú prečítať zo záznamového média informáciu značky prvého typu a informáciu značky druhého typu: a riadiacu jednotku, schopnú (1) v ykonať v úseku, ktorého poloha je daná informáciou značky prvého typu na uvedenej jednej prehrávacej dráhe, uvedenej v jednej informácii o prehrávacej dráhe, rozšírenú kontrolu, jedinečnú pre uvedenú jednu prehrávaciu dráhu, a (2) vykonať v časti úseku, ktorého poloha je daná informáciou značky prvého typu. prekrývajúcej sa s úsekom, ktorého poloha je daná informáciou značky druhého typu. rozšírenú kontrolu, jedinečnú pre digitálny prúd údajov, namiesto alebo naviac k rozšírenej kontrole, jedinečnej pre uv edenú jednu prehrávaciu dráhu.

18. Prehrávacie zariadenie podľa nároku 17. v y z n a č u j ú c e sa tým, že rozšírenou kontrolou, jedinečnou pre digitálny prúd. je posunutie polohy prehrávania do polohy, bezprostredne predchádzajúcej alebo nasledujúcej po úseku, ktorého polohu liv ádza informácia značky druhého typu.

π

-1/

19. Prehrávacie zariadenie podľa nároku 18, vyznačujúce sa tým, že digitálny prúd sa získa na základe jedného z digitálneho vysielaného signálu a analógového vysielaného signálu, a úsek. ktorého polohu uvádza informácia značky druhého typu, je jeden z prvého úseku, druhého úseku a tretieho úseku v digitálnom prúde, pričom prvý úsek zodpovedá signálovému úseku, prenášanému s audioatribútom, ktorý je odlišný od audioatribútu predchádzajúceho a nasledujúceho úseku v analógovom vysielanom signáli, druhý úsek zodpovedá signálovému úseku, prenášanému vo formáte údajového karuselu v digitálnom vysielanom signáli, tretí úsek zodpovedá signálovému úseku, prenášanému s atribútom postupnosti programov, ktorý sa odlišuje od atribútu postupnosti programov predchádzajúceho a nasledujúceho úseku v digitálnom vysielanom signáli.

20. Prehrávacie zariadenie podľa nároku 17, vyznačujúce sa tým. že úsek. ktorého polohu udáva informácia značky prvého druhu, je neprezretý úsek, ktorý ešte má prezrieť užívateľ.

rozšírená kontrola, jedinečná pre uvedenú jednu prehrávaciu dráhu, má vykonať prehrávanie od neprezretého úseku, a posunutá poloha prehrávania je v rámci neprezretého úseku, ktorého polohu udáva informácia značky prvého druhu, a je to poloha, bezprostredne predchádzajúca alebo nasledujúca po úseku, ktorého polohu udáva informácia značky druhého druhu.

21. Prehrávacie zariadenie podľa nároku 17, vyznačujúce sa tým, že každá z informácie značky prvého typu a informácie značky druhého typu je zaznamenaná ako vybavená informáciou o kategórii, pričom informácia o kategórii uvádza. či rozšírená kontrola, ktorá sa má vykonať, patrí k prvej kategórii, kde rozšírená kontrola platí pre viacerých výrobcov, alebo k druhej kategórii, kde rozšírená kontrola platí len pre konkrétneho výrobcu, pričom prehrávacie zariadenie

Ή>

-C' (1) vykoná rozšírenú kontrolu, spoločnú pre viaceré prehrávacie dráhy, ak informácia značky prvého typu alebo informácia značky druhého typu patrí do prvej kategórie, a (2) vykoná rozšírenú kontrolu, jedinečnú pre jednu prehrávaciu dráhu, ak informácia značky prvého typu alebo informácia značky druhého typu patrí do druhej kategórie a ak si výrobca prehrávacieho zariadenia a konkrétny výrobca, zodpovedajúci druhej kategórii, zodpovedajú.

22. Program, pomocou ktorého počítač vykoná záznamovú procedúru pre záznamové médium, na ktorom sa zaznamenajú digitálny prúd a viaceré informácie o prehráv acích dráhach, pričom každá informácia o prehrávacej dráhe uvádza prehrávaciu dráhu digitálneho prúdu, v v znač u j ú c i sa t ý m, že zahrnuje:

krok špecifikácie, ktorý (1) ak obsah rozšírenej kontroly platí len pre jednu z viacerých prehrávacích dráh. špecifikuje úsek. v ktorom sa má rozšírená kontrola vykonať individuálne pre uvedenú jednu prehrávaciu dráhu, a (2) ak obsah rozšírenej kontroly platí pre viaceré prehrávacie dráhy, špecifikuje úsek. v ktorom sa má rozšírená kontrola vykonať jednotne pre uvedené viaceré prehrávacie dráhv: a krok zapísania na záznamové médium jednej z informácie značky prvého typu a informácie značky druhého typu. pričom informácia značky prvého typu uvádza polohu individuálne špecifikovaného úseku na uvedenej jednej prehrávacej dráhe, informácia značky druhého typu uvádza polohu jednotne špecifikovaného úseku v digitálnom prúde.

23. Program, pomocou ktorého počítač vykoná prehrávaciu procedúru pre záznamové médium, na ktorom sú programom podľa nároku 22 zaznamenané informácia značky prvého typu a informácia značky druhého typu, vyznačujúci sa t ý m, že zahrnuje:

krok čítania informácie značky prvého typu a informácie značky druhého typu zo záznamov ého média: a

-JX- y?kontrolný krok (1) vykonania v úseku, ktorého polohu uvádza informácia značky prvého druhu v prehrávacej dráhe, ktorú uvádza informácia o prehrávacej dráhe, rozšírenej kontroly, jedinečnej pre uvedenú prehrávaciu dráhu, a (2) vykonania v časti úseku, ktorého polohu uvádza informácia značky prvého druhu, prekrývajúcej sa s úsekom, ktorého polohu uvádza informácia značky druhého druhu, rozšírenej kontroly, jedinečnej pre digitálny prúd, namiesto alebo naviac k rozšírenej kontrole, jedinečnej pre uvedenú prehrávaciu dráhu.

24. Počítačom prečítateľné záznamové médium, na ktorom je nahratý program podľa nároku 22.

25. Počítačom prečítateľné záznamové médium, na ktorom je nahratý program podľa nároku 23.

26. Spôsob nahrávania na záznamové médium, na ktorom sú zaznamenané digitálny prúd a viaceré informácie o prehrávacích dráhach, pričom každá informácia o prehrávacej dráhe uvádza prehrávaciu dráhu digitálneho prúdu, vyznačujúci sa t y m. že zahrnuje:

krok špecifikácie, ktorý (1) ak obsah rozšírenej kontroly platí len pre jednu z viacerých prehrávacích dráh, špecifikuje úsek. v ktorom sa má rozšírená kontrola vykonať individuálne pre uvedenú prehrávaciu dráhu, a (2) ak obsah rozšírenej kontroly platí pre viaceré prehrávacie dráhy, špecifikuje úsek. v ktorom sa má rozšírená kontrola vykonať jednotne pre uvedené viaceré prehrávacie dráhy: a krok zapísania na záznamové médium jednej z informácie značky prvého typu a informácie značky druhého typu. pričom informácia značky prvého typu uvádza polohu individuálne špecifikovaného úseku na uvedenej prehrávacej dráhe, informácia značky druhého typu uvádza polohu jednotne špecifikovaného úseku v digitálnom prúde.

*

27. Spôsob prehrávania na prehrávanie záznamového média, na ktorom sú informácia značky prvého typu a informácia značky druhého typu nahraté programom podľa nároku 23. v y z n a č u j ú c i sa t ý m, že zahrnuje:

krok čítania informácie značky prvého typu a informácie značky druhého typu zo záznamového média: a kontrolný krok (1) vy konania v úseku, ktorého polohu uvádza informácia značky prvého druhu v prehrávacej dráhe, ktorú uvádza informácia o prehrávacej dráhe, rozšírenej kontroly, jedinečnej pre uvedenú prehrávaciu dráhu, a (2) vykonania v časti úseku, ktorého polohu uvádza informácia značky prvého druhu, prekrývajúcej sa s úsekom, ktorého polohu uvádza informácia značky druhého druhu, rozšírenej kontroly, jedinečnej pre digitálny prúd, namiesto alebo naviac k rozšírenej kontrole, jedinečnej pre uvedenú prehrávaciu dráhu.