SK1472017U1 - Zariadenie na bočné vedenie kovových pásov a spôsob bočného vedenia kovových pásov - Google Patents

Abstract

Zariadenie na bočné vedenie (1) kovového pásu (2), pohybujúceho sa po dopravnom zariadení kovového pásu (2), obsahuje aspoň jeden modul (7) základného telesa s v podstate zvislou vodiacou rovinou (10). Aspoň jedno oterové teleso (12) s oterovou plochou (12a) je otočitelné kontrolovane do viacerých definovaných natočených polôh. Oterová plocha (12a) je v podstate rovná a vo všetkých definovaných natočených polohách je paralelná s vodiacou rovinou (10). Opísaný je tiež spôsob bočného vedenia kovových pásov (2).

Description

Oblasť techniky

Predložené technické riešenie sa týka zariadenia na bočné vedenie kovového pásu, pohybujúceho sa po dopravnom zariadení kovového pásu, obsahujúceho aspoň jeden modul základného telesa s v podstate zvislou vodiacou rovinou.

Doterajší stav techniky

Pri výrobe kovových pásov sú tieto kovové pásy vedené prostredníctvom dopravných zariadení kovových pásov, napríklad valčekových dopravníkov, do spracúvacích strojov - napríklad do navíjacích zariadení - kde sa navíjajú. Pritom je nutné podrobiť tieto kovové pásy bočnému vedeniu. Zvlášť pred začiatkom navíjania je potrebné, aby sa na navinutom zvitku udržiavalo presadenie jednotlivých vinutí čo najmenšie, aby sa dosiahlo rovnomernej bočnej plochy. Zariadenia na bočné vedenie sú označované napríklad ako vodiace pravítka alebo prívodné pravítka. Hrany pohybujúceho sa kovového pásu, na ktoré pôsobí zariadenie na bočné vedenie, spôsobujú na oterových lištách, poprípade ich oterových plochách, - upevnených na vodiacich pravítkach, poprípade na prívodných pravítkach - veľké opotrebenie. Hrany pásu vedené s vysokými bočnými silami sa zvlášť u tenkých pásov za vytvárania iskier zarezávajú po celej dĺžke pásu, ktorá môže činiť viac než 2000 m - do týchto oterových líšt. Oterové plochy oterových líšt musia byť v závislosti od výrobného programu teda týždenne viackrát obnovované.

Je známe, na zníženie nákladov, vymieňať pritom nie vždy celé oterové lišty vodiacich pravítok, ale napríklad posúvaním oterových líšt vystavovať zarezávaciemu pásu nové vodiace plochy; to je opísané napríklad v spise DE 14 27 923. Nevýhodou pritom je, že nakoniec musia byť vždy zložito a draho vyrábané vodiace pravítka vymieňané. Okrem toho existuje nebezpečenstvo, že pri zmene odstupu zaujme medzera medzi valčekmi valčekového dopravníku a vodiacim pravítkom rozmery, ktoré môžu spôsobiť chybné vedenie, ako i navíjanie, poprípade vzdutie kovového pásu.

V obmene tejto stratégie je v spise DE 694 08 332 T2 navrhnuté upraviť oblasti vyčnievajúce z vnútorných ohraničujúcich plôch vodiacich pravítok, privrátených ku kovovému pásu, ktoré sa za účelom vystavenia nových oblastí na oter môžu posúvať. Nevýhodou je pritom to, že pri zavádzaní začiatku kovového pásu existuje nebezpečenstvo, že - predovšetkým u tenkých pásov, sa hrany hlavy pásu môžu napichnúť na tieto vyčnievajúce oblasti a tak poškodiť kovový pás.

Aby sa zabránilo zavádzaniu tenkých kovových pásov medzi valčekmi valčekového dopravníku, uskutočňujú sa zvyčajne vzdialenosti osí valčekov valčekového dopravníku čo najmenšie, takže vyčnievajúce oblasti sú veľmi úzke, a tým sú i vodiace dĺžky jednotlivých vyčnievajúcich oblastí veľmi krátke. Vložené stoly, ktoré by mohli zväčšiť odstup valčekov valčekového dopravníku a vodiacu dĺžku, sa väčšinou nepoužívajú, aby sa tam zabránilo zavádzaniu začiatku hlavy pásu, a aby sa hotovo valcovaná dolná strana pásu nepoškodila.

V spise US 2 818 954 je navrhnuté použiť na vedenie väčší počet vodiacich kotúčov usporiadaných pod uhlom voči smeru dopravy. Otáčaním týchto vodiacich kotúčov môžu byť opotrebeniu vystavované nové oblasti. Predvýznak nárokov 1 a 15 je založený na tomto spise. Jedno známe opatrenie na zabránenie vznikaniu zarezaných žliabkov je také, aby sa osi otočných valčekov usporiadané kolmo na smer pohybu kovového pásu nechali vyčnievať z vnútorných ohraničujúcich plôch vodiacich pravítok, privrátených ku kovovému pásu. Odvaľovanie na takých vodiacich valčekoch znižuje ich opotrebenie a neumožňuje vytváranie súvislých žliabkov. Avšak pri použití takých valčekov na bočné vedenie so stále tenšími kovovými pásmi rastie nebezpečenstvo, že ich okraje sa vodiacimi valčekmi poškodia; preto je používanie takých vodiacich pravítok možné len pre obmedzené hrúbky kovových pásov. Okrem toho sa môžu i tu hrany hlavy pásu otierať o vyčnievajúce vodiace valčeky.

Spis JP 05161917 navrhuje použiť na zabránenie poškodenia kovového pásu na vedenie v „side-guide“ (= bočné vedenie) „valčeky podobné dáždniku“, ktoré sú v neprestajnom otáčavom pohybe udržiavané prúdom kvapaliny.

Podstata technického riešenia

Technická úloha

Úlohou predloženého technického riešenia je vytvoriť zariadenie a spôsob prevádzky tohto zariadenia, ktorý znižuje náklady na výmenu opotrebených dielov, a ktorý je vhodný pre všetky hrúbky kovových pásov, bez toho, že by vykazoval uvedené nevýhody.

SK 147-2017 U1

Technické riešenia

Táto úloha je vyriešená zariadením na bočné vedenie kovového pásu, pohybujúceho sa po dopravnom zariadení kovového pásu, obsahujúceho aspoň jeden modul základného telesa s v podstate zvislou vodiacou rovinou, vyznačujúcou sa tým, že je k dispozícii aspoň jedno oterové teleso s oterovou plochou, otáčateľné kontrolovane do viacerých definovaných natočených polôh, a oterová plocha je v podstate rovná a vo všetkých definovaných natočených polohách je paralelná s vodiacou rovinou.

Dopravným zariadením kovového pásu je napríklad valčekový dopravník, napríklad valčekový dopravník navíjacieho zariadenia pásu. Dopravná rovina tohto dopravného zariadenia kovového pásu je orientovaná spravidla v podstate vodorovne.

Kovovým pásom je napríklad oceľový pás alebo hliníkový pás.

Modulom základného telesa s vodiacou rovinou je takzvané vodiace pravítko alebo prívodné pravítko, ktoré obsahuje plochu vhodnú na vedenie kovového pásu, teda vodiacu rovinu. Tá môže byť tvorená napríklad jednou oterovou doskou alebo viacero oterovými doskami upevnenými na podpernom telese; podperné teleso a oterová doska, poprípade oterové dosky potom spoločne tvoria modul základného telesa. Zariadenie na bočné vedenie môže obsahovať jeden modul základného telesa alebo viacerých modulov základného telesa. Napríklad dva moduly základného telesa na vedenie na jednej strane kovového pásu. Vodiaca rovina slúži k bočnému vedeniu kovového pásu prostredníctvom kontaktu so stranami kovového pásu. Táto vodiaca rovina obmedzuje voľnosť pohybu kovového pásu v svojom smere, čím je kovový pás bočne vedený. Vodiaca rovina je v podstate orientovaná zvislo.

Okrem modulu základného telesa obsahuje zariadenie na bočné vedenie tiež prídavne aspoň jedno oterové teleso s oterovou plochou. Týmto oterovým telesom je teleso, ktoré v dôsledku vedenia kovového pásu podlieha opotrebeniu, a síce v oblasti, ktorá je označovaná ako oterová plocha. Oterové teleso je iným dielom než modul základného telesa, avšak môže byť vložené do modulu základného telesa, poprípade na ňom môže byť upevnené. Oterové teleso má aspoň jednu oterovú plochu, pričom táto oterová plocha je pri vedení kovového pásu privrátená ku kovovému pásu a kontaktom s kovovým pásom v priebehu bočného vedenia kovového pásu sa opotrebováva.

Kovový pás sa zarezáva do oterového telesa - napríklad u oceľového pásu valcovaného za tepla, ktorý musí byť vedený s teplotou približne 600 °C a s rýchlosťou približne 60 km/h, čo je v zásade žiadaným efektom, pretože zarezané obrysy zosilňujú vodiaci efekt pre kovový pás. Podľa jedného variantu môže byť materiál oterového telesa, alebo aspoň jeho oterovej plochy, ohľadne svojej tvrdosti zvolený taký, že na jednej strane je požadované zarezávanie obrysov zlepšujúce vedenie, a na druhej strane sa v akceptovateľnej miere dodržujú intervaly na výmenu. Podľa jednej formy uskutočnenia obsahuje aspoň jedno oterové teleso aspoň jeden nosný materiál s naneseným povlakom.

Nosný materiál môže byť, napríklad na povrchu, opatrený napríklad naváraným povlakom - napríklad keramickým, práškovým; napríklad materiálom, ktorý je odolnejší proti oteru než nosný materiál. Na nosnom materiáli však môže byť tiež upevnená, napríklad naskrutkovaním, doska z materiálu eventuálne odlišného od nosného materiálu. Povlak, napríklad povrchový povlak nosného materiálu, môže tiež pozostávať z viacerých vrstiev z rôznych materiálov. Napríklad môže byť jedna vonkajšia vrstva relatívne mäkká, aby sa uľahčilo zarezávanie kovového pásu za účelom vytvárania vodiacich žliabkov, a jedna vrstva ležiaca medzi touto vonkajšou vrstvou a nosným materiálom môže byť relatívne tvrdá, čo sťažuje hlbšie zarezávanie. Povlak, napríklad povrchový povlak, môže byť vždy podľa požadovaného použitia na oterovom telese všade rovnaký alebo sa môže v segmentoch líšiť. Podľa jednej formy uskutočnenia sú oterové telesá symetrické tak, že sa po opotrebení jednej strany môžu jednoducho obrátiť, a tým je ku kovovému pásu privrátená a opotrebovávaná ďalšia rovnako vytvorená strana.

Oterová plocha je v neobrúsenom stave v podstate rovná. Pritom je vytvorené také opotrebenie, že oterové teleso môže už vopred - teda pred uvedením do prevádzky, v neobrúsenom novom stave - obsahovať vodiace obrysy na vedenie kovového pásu, ktoré sa pri prevádzke zarezávaním kovového pásu ešte prehlbujú. S výhodou je však v neobrúsenom stave vytvorená ako rovná bez týchto vodiacich obrysov. Oterová plocha je oblasť oterového telesa, ktorá je pri prevádzke upravená na vedenie kovového pásu. Samozrejme môže mať také oterové teleso i oblasti, ktoré pri prevádzke neprídu do kontaktu s kovovým pásom, napríklad v dôsledku svojej vzdialenosti od lícovacej čiary valčekovej dráhy, poprípade od roviny definovanej hornou hranou valčekov valčekovej dráhy.

Oterové teleso môže byť kruhové alebo môže mať iné obrysy. Môže byť tiež vytvorené ako koleso s lúčmi, pričom zodpovedajúci ráfik kolesa obsahuje, poprípade tvorí oterovú plochu a lúče upevňujú tento ráfik na osi otáčania.

Oterové teleso môže byť tiež bočne zrezané na odstránenie nebezpečenstva napichnutia kovového pásu na okraj oterového telesa; keď je oterovým telesom kotúč, je teda napríklad zrezanie upravené medzi bočnou plochou a základnou plochou kotúča.

Oterové teleso môže obsahovať vodiace vyvýšenie, s výhodou zvonku oterovej plochy. V praxi sa ukazuje, že kovové pásy majú sklon k tomu, aby sa od oterových telies nadzdvihávali, teda zväčšujú svoj odstup od

SK 147-2017 U1 najspodnejšieho konca oterového telesa. Aby sa teda zabránilo nežiaducemu zväčšovaniu tohto odstupu, môžu byť na oterovom telese upravené vodiace vyvýšenia, ktoré bránia nadzdvihávaniu a opúšťaniu oterovej plochy upravenej nad oterovým telesom, a ktoré poprípade kovový pás opäť usmerňujú smerom dole. Také vodiace vyvýšenia môžu byť vytvorené napríklad vo forme viacerých diskrétnych vyvýšení, vyčnievajúcich z plochy oterového telesa, ktorá ležia v jednej rovine s oterovou plochou; teda od seba navzájom oddelenými jednotlivými vyvýšeniami z jednej roviny. Alebo je oterové teleso vytvorené tak, že na jednom okraji oterovej plochy je vedľa oterovej plochy upravené jedňo vyvýšenie voči rovine oterovej plochy, pričom toto vyvýšenie je upravené buď na tomto celom okraji, alebo obsahuje prerušenie, teda je na tomto okraji upravené iba čiastočne. Toto vyvýšenie je pritom s výhodou vytvorené tak, že z roviny oterovej plochy nevystupuje do pevnej výšky náhle, ale svoju výšku so zväčšujúcou sa vzdialenosťou od okraja oterovej plochy zväčšuje, čím tvorí nábožný úkol. Vodiace vyvýšenie, zvlášť taký nábožný úkol, zužuje pri prevádzke bočné miesto pre kovový pás. Toto zúženie svojim odporom bráni nadzdvihávaniu kovového pásu.

Oterové teleso je kontrolovane otočné do viacerých definovaných natočených polôh. Môže teda zaujať aspoň dve definované natočené polohy, medzi ktorými môže prevádzkovateľ cielene voliť a zodpovedajúcim spôsobom otáčanie kontrolovať, riadiť a/alebo regulovať.

S y^hodou sa použije viac otercovch telles. Preto môžž byť vedeme uslkitočnené v xvääšujúccj sa miere týmito oterovými telesami. S výhodou sú všetky oterové telesá vytvorené podľa technického riešenia. Tým je umožnené dosahovanie maximálnych výhod spojených so zariadením podľa technického riešenia.

Výhodné účinky technického riešenia

V porovnaní so spisom US 2 818 954 s vodiacimi kotúčmi usporiadanými pod uhlom voči smeru dopravovania môže byť zariadením podľa technického riešenia prostredníctvom v podstate rovnej a paralelne s vodiacou rovinou usporiadanej oterovej plochy realizovaná väčšia vodiaca dĺžka pre kovový pás. Tým sa dosahuje pomerne malého plošného prítlaku, čo znamená na jednej strane menšie nebezpečenstvo poškodenia hrany kovového pásu, takže môžu byť spracúvané tenšie pásy. Na druhej strane tým nastáva menšie opotrebenie na oterových telesách, čo vedie k zvýšeniu životnosti, poprípade k menšej potrebe výmeny; v praxi nastáva napríklad šesťkrát dlhší interval na výmenu.

Oproti spisu JP 05161917 s rotujúcimi valčekmi vedie zaujatie definovanej otočnej polohy podľa technického riešenia k lepšej vodiacej funkcii v dôsledku zarezávania kovového pásu do oterových telies a v dôsledku lepšieho rozloženia opotrebenia na rôzne oblasti. Preto môžu byť spracúvané napríklad pomerne tenké kovové pásy.

S Λvhočoč sá oterečé Selera Υλ-πιοη^Η-ιή. ttkže pri te.dmemem očoteebeln mcjžu byť tiere ο^Ιυ jc^l^r^e^tiucho nahradené. Naproti tomu nákladnejšia výmena modulov základných telies - poprípade dielov základných modulov, ako napríklad oterových dosák - je nutná zriedka. To znižuje náklady a cenu na bočné vedenie pri uvádzaní zariadenia do prevádzky. Podľa jednej formy uskutočnenia je použitých viac oterových telies s oterovou plochou, na točiteľných do viacerých definovaných otočných polôh, a aspoň jedno z týchto oterových telies je otočné nezávisle od ďalších oterových telies. Tým je možné pri vystavení nových oblastí k opotrebeniu brať ohľad na veľkosť opotrebenia individuálnych oterových telies a natáčať ich individuálne vždy podľa potreby. To môže ďalej znížiť náklady na výmenu opotrebovaných oterových telies.

Podľa jednej formy uskutočnenia je upravených viac oterových telies s oterovou plochou, otočných do viacerých definovaných otočných polôh, a aspoň jedno z týchto oterových telies je otočné v závislosti na aspoň jednom ďalšom z týchto oterových telies. Tým je možné pri vystavení nových oblastí k opotrebeniu brať ohľad na veľkosť opotrebenia skupín aspoň dvoch oterových telies a také skupiny meniť vždy podľa potreby. To môže ďalej znížiť náklady na obnovenie pre opotrebované oterové telesá.

Oterové teleso je otočné okolo osi otáčania. Keď opotrebenie jednej oblasti oterovej plochy oterového telesa prekročí akceptovateľnú mieru, môže sa toto oterové teleso kontrolovane natočiť okolo osi otáčania, čím sa k okraju kovového pásu privráti ešte neopotrebovali oblasť, a tým sa opotrebováva. Viacnásobným kontrolovaným natáčaním sa môže predĺžiť nutnosť na výmenu čtrrčvre plochy, poprípade oterového telesa, pretože k hrane kovového pásu sú vždy privrátené nové ešte neopotrebované oblasti.

S výhodou je oterové teleso ohľadne svojho obvodu, uvažované v smere osi otáčania, vytvorené v podstate ako otočne symetrické, zvlášť výhodne ako rotačne symetrické. Pritom je vytvorené také opatrenie, že oterové teleso má na svojom okraji vybrania, ktoré prerušujú tento okraj. To má u otočne symetrických oterových telies tú výhodu, že pri otočení o 360/n stupňov - pričom n je počet osí symetrie - zostane veľkosť bočného vedenia oterovými telesami - v zmysle kontaktu medzi kovovým pásom a oterovou plochou - v podstate neovplyvnené tým, či a ako často bolo toto oterové teleso počínajúc od východzej polohy natočené o 360/n stupňov - pričom dĺžka, po ktorej je vedené, to znamená vodiaca dĺžka, zostáva stále rovnaká. U rotačne symetrických oterových telies to platí zodpovedajúcim spôsobom tiež, dokonca nezávisle od uhla natočenia.

Celkom zvlášť výhodne je oterové teleso vytvorené ako kruhový kotúč, ktorého základná plocha tvorí oterovú plochu oterového telesa, a ktoré je otočné okolo osi otáčania kolmej k jeho oterovej ploche, pričom os otáčania leží v strede kruhového kotúča. Oterové teleso je v tomto prípade rotačne symetrické voči osi

SK 147-2017 U1 otáčania. Týmto spôsobom je kovový pás nezávisle od toho, v akej natočenej polohe sa oterové teleso nachádza - to znamená vtedy nezávisle od toho, o koľko stupňov bolo natočené počínajúc zo svojej východzej polohy - vedené oterovou plochou vždy po celej dĺžke. Veľkosť tohto bočného vedenia oterovým telesom v zmysle kontaktu medzi kovovým pásom a oterovou plochou teda zostáva v podstate neovplyvnená tým, ako ďaleko bolo oterové teleso natočené zo svojej východzej polohy. Samozrejme sa môže dĺžka, na ktorej je kovový pás oterovou plochou vedený, mierne meniť na základe iných faktorov - napríklad sa môže meniť vždy podľa toho, či kovový pás dospel do existujúcich zárezov v bočnej ploche, a tým došlo k miernej zmene v smere pohybu. Oterové teleso môže mať aj iné tvary než ako kruhový kotúč, napríklad ako viacuholníkový kotúč, napríklad šesťuholníkový kotúč.

Podľa jednej formy uskutočnenia môže byť aspoň jedno oterové teleso usporiadané vo vybraní tohto aspoň jedného modulu základného telesa. Keď je toto aspoň jedno oterové teleso usporiadané vo vybraní tohto aspoň jedného modulu základného telesa, je možné uskutočňovať súčasné vedenie kovového pásu prostredníctvom modulu základného telesa a oterového telesa - napríklad vtedy, keď oterová plocha oterového telesa nevyčnieva z vodiacej roviny modulu základného telesa, ale aspoň čiastočne v nej leží. Keď je oterová plocha v podstate rovná, ako je podľa technického riešenia požadované, a keď leží paralelne s vodiacou rovinou, môže nastať i to, že leží i v jednej rovine s vodiacou rovinou. Alebo keď oterová plocha oterového telesa nevyčnieva z vodiacej roviny modulu základného telesa a neleží v nej, ale je viac vzdialená od kovového pásu než vodiaca rovina modulu základného telesa - nastáva to, že sa kovový pás zarezáva do modulu základného telesa tak ďaleko, že prichádza do kontaktu s oterovou plochou, a tým je vedený.

S výhodou je vybranie kruhové. To umožňuje jednoduché otáčanie oterového telesa usporiadaného v tomto vybraní, keď je toto oterové teleso otočne symetrické alebo rotačne symetrické vzhľadom na svoju os otáčania. Keď vybranie nie je celkom obklopené modulom základného telesa, sleduje pri tejto forme uskutočnenia okraj vybrania v module základného telesa časť kružnice. Vybranie potom môže mať aj iné tvary.

S výhodou je oterové teleso - a poprípade i vybranie - usporiadané tak, že časť zanorujúca sa pod hornú hranu valčekovej dráhy je čo najväčšia.

Kovový pás prebieha v podstate pozdĺž hornej hrany valčekovej dráhy; čím väčšia je časť oterového telesa - zvlášť rotačne symetrického oterového telesa, a celkom zvlášť kruhového kotúča ako oterového telesa, ktorá sa zanoruje pod hornú hranu valčekovej dráhy, tým väčšia je dĺžka poskytovaná oterovým telesom kovovému pásu na vedenie, čo spôsobuje lepšie vedenie. V prípade kruhového oterového telesa a valčekovej dráhy s valčekmi valčekovej dráhy ako dopravným zariadením kovového pásu je teda výhodné, keď os otáčania pre otočné oterové telesá leží nad stredom medzi osami otáčania valčekov valčekovej dráhy. Potom je pre príslušné oterové telesá v príslušnej valčekovej dráhe umožnené realizovanie maximálnej vodiacej dĺžky, pretože v takom prípade sa môže oterové teleso zanorovať hlbšie do medzipriestoru medzi valčeky valčekovej dráhy, ako keby os otáčania bola bočne presadená vzhľadom na stred medzi valčekmi valčekovej dráhy.

Zvlášť výhodná je forma uskutočnenia, pri ktorej je v kruhovom vybraní oterové teleso vytvorené ako kruhový kotúč, ktorého základná plocha tvorí oterovú plochu oterového telesa, a ktorý je otočný okolo osi otáčania kolmej k jeho oterovej ploche, pričom os otáčania leží v strede tohto kruhového kotúča, pričom s výhodou je oterové teleso usporiadané v tomto vybraní lícovane - samozrejme s malou vôľou, aby sa umožnil otočný pohyb. Potom existuje len malé nebezpečenstvo, že sa hrany hlavy pásu zapichnú do medzier medzi oterovým telesom a vodiacou rovinou, a otáčanie oterového telesa môže byť spôsobené bez nutnosti prídavných pohybov oterového telesa. U viacuholníkového kotúča tvoriaceho oterové teleso v lícovanom vybraní by bolo otáčanie oterového telesa možné napríklad iba potom, čo sa oterové teleso premiestilo von z vodiacej roviny, avšak po natočení by sa muselo opäť premiestiť späť do vodiacej roviny. To však vyžaduje určitý čas a vhodné hnacie agregáty. Výhodné je u viacuholníkového kotúča v lícovanom vybraní to, že prakticky existuje zaistenie proti nezamýšľanému natočeniu oterového telesa - čo znamená, že tvarom vybrania sú definované natočené polohy. Keď má vybranie umožniť natočenie bez takého pohybu von/pohybu do vnútra, musí byť medzi okrajom vybrania a viacuholníkovým kotúčom upravená dostatočne veľká medzera. To má tú nevýhodu, že rohy hlavy pásu sa môžu do takých medzier zapichovať.

Podľa jednej formy uskutočnenia obsahuje zariadenie podľa technického riešenia aspoň jedno oterové teleso, pre ktoré je prestaviteľný odstup jeho oterovej plochy od vodiacej roviny modulu základného telesa. Tým môže byť oterové teleso alebo modul základného telesa nastavený ohľadne odstupu od vedeného kovového pásu do rôznych polôh. Napríklad sa môže, keď sa oterové teleso dotýka kovového pásu, meniť odstup jeho oterovej plochy od vodiacej roviny modulu základného telesa, napríklad tým, že modul základného telesa sa premiesti preč od kovového pásu. Pri jednom inom variante sa oterové teleso premiesťuje v smere ku kovovému pásu tak, že odstup jeho oterovej plochy od vodiacej roviny modulu základného telesa sa zväčšuje, napríklad tak dlho, dokiaľ oterové teleso nemá kontakt s kovovým pásom. Pritom sa stále viac zmenšuje bočná voľnosť pohybu pre kovový pás.

V takzvanej vodiacej polohe leží aspoň jedna časť oterového telesa mimo vodiacu rovinu modulu základného telesa, a síce v smere k vodiacej hrane kovového pásu. Nachádza sa teda bližšie k vedenému kovovému pásu než modul základného telesa; potom sa bočné vedenie kovového pásu uskutočňuje v prvom rade touto

SK 147-2017 U1 časťou oterového telesa, poprípade jeho oterovej plochy, a nie vodiacou rovinou modulu základného telesa. Týmto spôsobom sa modul základného telesa, ktorý je vyrobiteľný drahšie a nákladnejšie, opotrebováva oveľa menej silne, a nehľadiac na zavádzanie hlavy pásu nepodlieha takmer žiadnemu opotrebeniu.

Oterové telesá môžu byť nastavené napríklad do vodiacej polohy, v ktorej preberajú jediné vedenie pásu vtedy, akonáhle hlava pásu kovového pásu minie zariadenie na bočné vedenie, pretože potom neexistuje žiadne nebezpečenstvo, že sa jeho rohy zapichnú. Opotrebenie drahého modulu základného telesa sa tým značne zníži, avšak miesto neho sa podľa technického riešenia opotrebováva výhodne vyrobiteľné oterové teleso.

Pri zavádzaní hlavy pásu by u oterových telesách vo vodiacej polohe existovalo nebezpečenstvo, že sa rohy hlavy pásu zapichnú do týchto oterových telies. Pre túto fázu môžu byť oterové telesá prestavané tak napríklad zasunutím do vybrania modulu základného telesa - že nevyčnievajú z vodiacej roviny a teda neexistuje nebezpečenstvo, že by sa hlava pásu svojimi rohami zapichla do vyvýšenia z vodiacej roviny. V takzvanej základnej polohe telesa môže oterové teleso, poprípade spoločne s vodiacou rovinou modulu základného telesa, prebrať bočné vedenie kovového pásu. Kovový pás bude v tomto prípade opotrebovávať ako vodiacu rovinu modulu základného telesa, tak i oterovú plochu oterových telies.

Oterové teleso sa môže prestavať napríklad tým, že sa z vodiacej roviny vysunie pohybom kolmým k vodiacej rovine - prostredníctvom zodpovedajúcich prestavovacích zariadení. Keď sa oterové teleso premiesti kolmo k vodiacej rovine, leží vo vodiacej polohe celá oterová plocha mimo vodiacu rovinu, a všetky body oterovej plochy majú rovnaký odstup od vodiacej roviny, čo podporuje rovnomerné opotrebenie kovovým pásom. Posunutie uskutočnené kolmo k vodiacej rovine je výhodné napríklad najmä vtedy, keď sa u oterového telesa jedná o kruhový kotúč, ktorého základná plocha tvorí oterovú plochu oterového telesa, a ktorý je otočný okolo osi otáčania kolmej k jeho oterovej ploche, pričom os otáčania leží v strede kruhového kotúča. Pritom sa posunutie uskutoční v smere osi otáčania, ktorá je kolmá k vodiacej rovine. Taká forma uskutočnenia je uskutočniteľná zvlášť jednoducho.

Pri jedhej zvláštnej forme uskutočnenia je pre aspoň jedno oterové teleso nezávisle od ďalších oterových telies meniteľný odstup jeho oterovej plochy od vodiacej roviny modulu základného telesa.

Tým je umožnené meniť počet oterových telies tvoriacich bočné vedení, napríklad vždy podľa požiadaviek vedeného kovového pásu. Tým môže byť cielene braný ohľad na potrebu vedenia prostredníctvom vodiacej roviny alebo oterových telies v špeciálnych oblastiach zariadenia, a v takých oblastiach je možné individuálne prestavovať oterové telesá. Tým sa môže o niekoľkonásobok znížiť opotrebenia nie nutne potrebných oterových telies, a tým i nutné náklady na údržbu. S výhodou sú takto vytvorené všetky oterové telesá.

Podľa jednej ďalšej formy uskutočnenia je upravený väčší počet oterových telies, pre ktoré je možné prestavovať odstup ich oterovej plochy od vodiacej roviny modulu základného telesa, pričom odstup je u aspoň jedňého z týchto oterových telies prestaviteľný nezávisle na aspoň jednom ďalšom z týchto oterových telies. Tým je možné brať do úvahy potrebu vedenia prostredníctvom vodiacej roviny alebo oterových telies v špeciálnych oblastiach zariadenia, rozkladajúcich sa na rozloženom usporiadaní skupín oterových telies, a prestavovať ich podľa potreby pre také skupiny. To môže ďalej znížiť náklady na nahradenie opotrebovaných oterových telies a činí obsluhovanie jednoduchším, pričom to vyžaduje menšie konštrukčné náklady oproti nastaviteľnosti nezávisle od seba navzájom. S výhodou sú všetky tieto oterové telesá prestaviteľné nezávisle na aspoň jednom ďalšom z týchto oterových telies, teda všetky oterové telesá sú prestaviteľné v jednom celku. S výhodou je toto aspoň jedno oterové teleso, pre ktoré je prestaviteľný odstup jeho oterovej plochy od vodiacej roviny modulu základného telesa, prestaviteľnej v priebehu pohybu pásu.

Podľa jednej ďalšej formy uskutočnenia obsahuje zariadenie aspoň jednu vodiacu kladku pre oterové teleso, ktorá je vedená vybraním oterovej plochy oterového telesa alebo otvorom oterovej plochy oterového telesa a aspoň čiastočne z tejto oterovej plochy vyčnieva. Pod výrazom otvor oterovej plochy sa rozumie otvor v oterovej ploche, ktorý je celkom obklopený oterovou plochou. Na rozdiel od toho nie je vybranie oterovej plochy celkom obklopené oterovou plochou.

Zodpovedajúcim spôsobom môže byť v zariadení podľa technického riešenia podľa potreby využívaná výhoda bočného vedenia vodiacimi kladkami, a keď to už nie je potrebné alebo nutné, napríklad u tenkých kovových pások s hrúbkami do 5 mm - uskutočňuje sa bočné vedenie opäť oterovými plochami. Usporiadanie vodiacich kladiek oterových telies má teda tú výhodu, že vždy podľa hrúbky vedeného kovového pásu je možné zvoliť medzi vedením prostredníctvom vodiacich kladiek oterových telies a vedením prostredníctvom oterových telies. Alebo je možné vždy podľa toho, či existuje nebezpečenstvo, že sa rohy hlavy pásu zapichnú alebo že sa poškodia hrany kovového pásu, zvoliť medzi vedením prostredníctvom vodiacich kladiek oterových telies a vedením prostredníctvom oterových telies.

Podľa jednej ďalšej formy uskutočnenia obsahuje zariadenie aspoň jednu vodiacu kladku oterového telesa, ktorá je nastaviteľná aspoň do • parkovacej polohy a

• vodiacej polohy.

SK 147-2017 U1

V takzvanej vodiacej polohe je vodiaca kladka oterového telesa vhodná k tomu, aby bočne viedla kovový pás pohybujúci sa po dopravnom zariadení kovového pásu. V takzvanej parkovacej polohe táto vodiaca kladka k tomu vhodná nie je. Potom je kovový pás vedený oterovými telesami a/alebo vodiacou rovinou.

Podľa jednej ďalšej formy uskutočnenia je vodiaca kladka oterového telesa upevnená na oterovom telese; s výhodou je pritom natáčaním oterových telies nastaviteľná parkovacia poloha alebo vodiaca poloha. Vodiaca kladka oterového telesa môže byť tiež upevnená na module základného telesa alebo na iných častiach zariadenia alebo na susedných zariadeniach.

Podľa jednej ďalšej formy uskutočnenia je vo vodiacej polohe odvaľovacia plocha vodiacej kladky oterového telesa vedená vybraním oterovej plochy oterového telesa alebo otvorom oterovej plochy oterového telesa a aspoň čiastočne z tejto oterovej plochy vyčnieva.

Podľa jedného variantu pritom leží v parkovacej polohe odvaľovacia plocha vodiacej kladky oterového telesa na druhej strane oterovej plochy, uvažované od hrany vedeného kovového pásu v smere k oterovej ploche. Keď leží odvaľovací povrch vodiacej kladky oterového telesa, uvažované v smere k oterovej ploche, na druhej strane oterovej plochy - inak vyjadrené pod oterovou plochou, neprispieva k bočnému vedeniu. Vo vodiacej polohe vyčnieva odvaľovacia plocha vodiacej kladky oterového telesa aspoň čiastočne z oterovej plochy, uvažované od oterovej plochy v smere preč od vodiacej roviny modulu základného telesa, alebo inak vyjadrené v smere k hrane aspoň jedného vedeného kovového pásu. Kovový pás potom prichádza v prvom rade do kontaktu s vodiacimi kladkami oterových telies a je v prvom rade vedený nimi miesto oterovou plochou.

Pritom os otáčania vodiacich kladiek oterových telies leží s výhodou tak, že vodiace kladky oterových telies sú kontaktom s kovovým pásom uvádzané do otočného pohybu. To zaisťuje malé opotrebenie vodiacich kladiek oterových telies, pretože aspoň časť energie prenášanej z kovového pásu pri kontakte na vodiace kladky oterových telies je premieňaná na otočný ohyb kladiek, miesto toho, aby prispievala k opotrebeniu. S výhodou je pritom os otáčania vodiacej kladky oterového telesa usporiadaná v podstate kolmo na smer pohybu kovového pásu.

Vodiaca kladka oterového telesa sa pritom môže napríklad posúvaním alebo nakláňaním, poprípade vykláňaním alebo natáčaním nastavovať z parkovacej polohy do vodiacej polohy alebo naopak.

Podľa jedného variantu pritom odvaľovacia plocha vodiacej kladky oterového telesa vyčnieva ako v parkovacej polohe, tak aj vo vodiacej polohe aspoň čiastočne z oterovej plochy, uvažované v smere ku kovovému pásu.

Otáčaním oterového telesa sa mení poloha otvoru alebo vybrania oterovej plochy a vodiacej kladky oterového telesa vyčnievajúca z tohto otvoru alebo tohto vybrania. Zodpovedajúcim spôsobom sa môže otáčaním oterového telesa do polohy, v ktorej je vedený kovový pás v kontakte s vodiacou kladkou oterového telesa, a tým môže byť vedený, nastavovať vodiace poloha. Je teda možné jednoducho voliť medzi vedením prostredníctvom oterového telesa a vedením prostredníctvom vodiacich kladiek oterových telies.

Vo vodiacej polohe leží os otáčania vodiacich kladiek oterových telies s výhodou tak, že vodiace kladky oterových telies sú kontaktom s kovovým pásom uvádzané do otočného pohybu. To zaisťuje menšie opotrebenie vodiacich kladiek oterových telies, pretože aspoň jedna časť energie prenášanej z kovového pásu pri kontakte na vodiacu kladku oterového telesa sa premieňa na otočný pohyb kladiek, miesto toho, aby prispievala k opotrebeniu.

S výhodou je pritom os otáčania vodiacej kladky oterového telesa usporiadaná v podstate kolmo na smer pohybu kovového pásu.

V parkovacej polohe je oterové teleso, poprípade otvor v oterovej ploche, umiestené tak, že vodiaca kladka oterového telesa vyčnievajúca z oterovej plochy nepríde do kontaktu s vedeným kovovým pásom - vedenie kovového pásu sa uskutočňuje prostredníctvom oterových telies.

Zodpovedajúcim spôsobom môže byť v zariadení podľa technického riešenia nastavením vodiacej kladky oterového telesa do vodiacej polohy využité podľa potreby výhody bočného vedenia vodiacimi kladkami oterových telies, a keď to už nie je žiaduce alebo nutné - napríklad u tenkých kovových pásov s hrúbkami do 5 mm - spôsobiť nastavením vodiacej kladky oterového telesa do parkovacej polohy opäť bočné vedenie oterovými plochami. Použitie vodiacich kladiek operných telies má teda tú výhodu, že vždy podľa hrúbky vedeného kovového pásu je možné zvoliť medzi vedením prostredníctvom vodiacich kladiek oterových telies a vedením prostredníctvom oterových telies. Alebo je možné vždy podľa toho, či existuje nebezpečenstvo zapichovala rohov hlavy pásu alebo poškodenia hrán kovového pásu zvoliť medzi vedením prostredníctvom vodiacich kladiek oterových telies a vedením prostredníctvom oterových telies. Napríklad u hrubých kovových pásov - napríklad s hrúbkami nad 5 mm - existuje veľmi malé alebo dokonca žiadne nebezpečenstvo, že sa hrany pásu hlavy pásu poškodia vyčnievajúcimi kladkami. U hrubých kovových pásov sa preto vodiace kladky oterových telies ešte pred zavedením kovového pásu uvedú do vodiacej polohy. Je tiež možná kombinácia vedenia kovového pásu vodiacimi kladkami oterových telies a vodiacimi kladkami oterových telies u predradených alebo ďalej zaradených oterových telies.

SK 147-2017 U1

Jedným ďalším predmetom tejto predloženej prihlášky je spôsob bočného vedenia kovových pásov pohybujúcich sa po dopravnom zariadení kovového pásu, prostredníctvom zariadenia na bočné vedenie kovového pásu, obsahujúceho aspoň jeden modul základného telesa s vodiacou rovinou a aspoň jedno oterové teleso s v podstate rovnou oterovou plochou, vyznačujúce sa tým, že potom, čo prvý kovový pás prebehol dopravným zariadením kovového pásu a predtým, než sa druhý kovový pás zavedie do dopravného zariadenia kovového pásu, sa oterové teleso natočí kontrolovane z prvej definovanej natočenej polohy do druhej definovanej natočenej polohy, pričom oterová plocha je vo všetkých definovaných natočených polohách paralelná s vodiacou rovinou.

Existujú dve alebo viac definovaných natočených polôh. Pojmy prvá natočená poloha a druhá definovaná natočená poloha znamenajú iba to, že sa jedná o dve rôzne natočené polohy. Tieto pojmy v tejto súvislosti neznamenajú to, že nutne existujú iba dve natočené polohy. Pojmy prvý kovový pás a druhý kovový pás znamenajú iba to, že sa jedná o dva rôzne kovové pásy. V tejto súvislosti to neznamená, že existujú nutne iba dva kovové pásy. Tieto pojmy v tejto súvislosti neznamenajú, že sa stále nutne uskutočňuje natáčanie medzi dvoma za sebou navzájom nasledujúcimi kovovými pásmi; natáčanie sa môže uskutočniť tiež až vtedy, keď viac kovových pásov prebehlo zariadením, predtým, než zariadením prebehne ďalší kovový pás; za týmto ďalším kovovým pásom môže opäť znova nasledovať viac kovových pásov predtým, než opätovne dôjde k natočeniu. Napríklad môže zariadením prebehnúť najprv desať kovových pásov, potom môže nasledovať natočenie predtým, než zariadením prebehne jedenásty kovový pás ako prvý kovový pás skupiny desiatich ďalších kovových pásov. Od kovového pásu jedenásť až ku kovovému pásu dvadsať, ktoré prebiehajú zariadením, sa neuskutoční žiadne natočenie.

Týmto spôsobom môžu byť definovane vystavované opotrebeniu čerstvé oblasti oterových telies, pričom s výhodou sa vodiaca dĺžka meniacim sa orientovaním oterových plôch nemení.

Podľa jednej formy uskutočnenia je tento spôsob vyznačený tým, že po prvej fáze bočného vedenia na aspoň jednej strane kovového pásu prostredníctvom modulu základného telesa, a poprípade prostredníctvom oterových telies a/alebo vodiacich kladiek oterových telies, sa v nasledujúcej druhej fáze bočného vedenia uskutoční bočné vedenie na aspoň jednej strane kovového pásu iba prostredníctvom oterových telies. Zariadenie na bočné vedenie kovového pásu poprípade obsahuje i aspoň jednu vodiacu kladku oterového telesa. Pritom môžu pri bočnom vedení v druhej fáze bočného vedenia iba prostredníctvom oterových telies uskutočňovať bočné vedenie jedno oterové teleso alebo viac oterových telies.

Prvá fáza bočného vedenia je tu označovaná ako prvá fáza bočného vedenia. Druhá fáza bočného vedenia je tu označovaná ako druhá fáza bočného vedenia.

Ako už bolo vyššie opísané, existujú fázy bočného vedenia pre vedený kovový pás, v ktorých je výhodné viesť kovový pás prostredníctvom vodiacej roviny, bez toho, že by z nej vyčnievali vyvýšenia - napríklad pri vstupe hlavy pásu. To spôsobuje opotrebenie na vodiacej rovine. V takej fáze môže poprípade i oterové teleso v základnej polohe telesa - teda v polohe, v ktorej netvorí žiadne vyvýšenie z vodiacej roviny - prebrať spoločne s vodiacou rovinou modulu základného telesa bočné vedenie kovového pásu. Kovový pás bude v tomto prípade uzatvárať ako vodiacu rovinu modulu základného telesa, tak i oterovú plochu oterového telesa.

Keď neexistuje potrebná nutnosť takého bočného vedenia pre príslušný kovový pás - napríklad vtedy, keď hlava pásu opustila oblasť zariadenia podľa technického riešenia zabráni sa podľa technického riešenia opotrebeniu vodiacej roviny tým, že sa vedenie pre väčšiu časť kovového pásu uskutočňuje iba prostredníctvom oterových telies. Toho je možné dosiahnuť napríklad zariadením podľa technického riešenia s aspoň jedným oterovým telesom, pre ktoré môže byť prestavaný odstup jeho oterovej plochy od vodiacej roviny modulu základného telesa. Tým môže byť nastavený odstup oterovej plochy od vodiacej roviny, a tým i odstup od vedeného kovového pásu do polohy, v ktorej je oterová plocha bližšie ku kovovému pásu než vodiaca rovina modulu základného telesa - totiž do vodiacej plochy. Oterové telesá, poprípade oterové plochy môžu byť nastavené napríklad do vodiacej polohy - v ktorej samé preberú vedenie pásu akonáhle hlava pásu kovového pásu prejde zariadením na bočné vedenie, pretože potom už neexistuje žiadne nebezpečenstvo, že sa jeho rohy zapichnú. Opotrebenie modulu základného telesa sa potom môže značne znížiť pre väčšiu časť dĺžky pásu.

Podľa jednej ďalšej formy uskutočnenia je tento spôsob vyznačený tým, že po prvej fáze bočného vedenia na aspoň jednej strane kovového pásu prostredníctvom modulu základného telesa, a poprípade prostredníctvom oterových telies a/alebo vodiacich kladiek oterových telies, sa v nasledujúcej druhej fáze bočného vedenia uskutoční bočné vedenie na aspoň jednej strane kovového pásu nasledujúcim spôsobom:

• len prostredníctvom vodiacich kladiek oterových telies, • prostredníctvom oterových telies a vodiacich kladiek oterových telies.

V tomto prípade obsahuje zariadenie na bočné vedenie kovového pásu tiež aspoň jednu vodiacu kladku oterového telesa. Pritom môžu pri bočnom vedení iba prostredníctvom vodiacich kladiek oterových telies v druhej fáze bočného vedenia viesť bočne jedna vodiaca kladka oterového telesa alebo viac vodiacich kladiek oterových telies. Pritom môže pri bočnom vedení v druhej fáze bočného vedenia prostredníctvom oterových telies a vodiacich kladiek oterových telies viesť bočne jedno oterové teleso alebo viac oterových telies a jed

SK 147-2017 U1 na vodiaca kladka oterového telesa alebo viac vodiacich kladiek oterových telies. S výhodou sa po prvej fáze bočného vedenia prestavia aspoň jedno oterové teleso a/alebo tento aspoň jeden modul základného telesa do polohy, v ktorej oterová plocha oterového telesa leží zvonku vodiacej roviny. Napríklad jedno oterové teleso, ktorého oterová plocha leží v priebehu prvej fázy bočného vedenia vo vnútri vodiacej roviny, sa môže pohybovať ďalej v smere vedeného kovového pásu. Alebo sa môže vodiaci modul pohybovať ďalej v smere preč od vedeného kovového pásu, takže oterové teleso, ktoré zostane v svojej pôvodnej polohe, sa nachádza bližšie ku kovovému pásu než vodiaci modul.

Pritom sa uskutočňuje bočné vedenie kovového pásu v druhej fáze bočného vedenia prostredníctvom aspoň jednej vodiacej kladky oterového telesa. Ako už bolo vyššie opísané, je veľakrát výhodné nechať prebrať vodiacu funkciu vodiacim kladkám oterových telies.

Podľa jednej výhodnej formy uskutočnenia prebieha spôsob podľa technického riešenia tak, že v priebehu druhej fázy bočného vedenia sa uskutočňuje bočné vedenie na aspoň jednej strane kovového pásu prostredníctvom viacerých oterových telies, pričom v priebehu druhej fázy bočného vedenia sa aspoň jedno oterové teleso za straty kontaktu svojej oterovej plochy s kovovým pásom prestavia preč od kovového pásu, pričom potom sa toto oterové teleso natočí okolo osi otáčania kontrolovane do jednej novej definovanej natočenej polohy, a potom sa toto oterové teleso opäť pri vytvorení kontaktu jeho oterovej plochy s kovovým pásom prestavia späť ku kovovému pásu. Tým je umožnené reagovanie v priebehu pohybu pásu na potrebu zosilnenia existujúcej vodiacej funkcie v dôsledku opotrebenia. Opotrebené oterové telesá sa môžu v priebehu pohybu pásu natáčať do polôh, v ktorých sú ešte neopotrebované oblasti ich oterovej plochy vystavené kovovému pásu.

Podľa jednej výhodnej formy uskutočnenia sa prestavuje druh bočného vedenia medzi klzným vedením prostredníctvom oterových telies a odvaľovacím vedením prostredníctvom kladiek. Kladky môžu byť vodiacimi kladkami oterových telies alebo iných kladiek na vedenie.

Podľa jednej výhodnej formy uskutočnenia sa v priebehu bočného vedenia kovového pásu prestavuje bočné vedenie medzi klzným vedením a odvaľovacím vedením. Jedným krokom pritom môže byť natočenie oterových telies do jednej novo definovanej natočenej polohy, alebo posunutie, vyklonenie poprípade naklonenie, alebo natočenie vodiacich kladiek oterových telies alebo iných kladiek na vedenie.

Podľa jednej výhodnej formy uskutočnenia obsahuje druh bočného vedenia ako klzné vedenie prostredníctvom oterových telies, tak i odvaľovacie vedenie prostredníctvom kladiek. Týmito kladkami môžu byť vodiace kladky oterových telies alebo iné kladky určené na vedenie.

Zariadenie a spôsob podľa technického riešenia umožňujú podstatné zníženie nákladov na údržbu v porovnaní so známymi zariadeniami. Skráti sa doba potrebná na výmenu opotrebených dielov, pretože viacnásobným vystavením ešte neopotrebených oblastí oterovej plochy oterového telesa kovovému pásu musia byť oterové telesá vymieňané menej často než známe oterové lišty. Táto výmena sa môže uskutočňovať v priebehu ďalších odstávok na údržbu, pričom sa v dôsledku krátkych intervalov na údržbu môže týmto spôsobom zabrániť výpadku výroby. Tiež náklady na výmenu oterových telies sú nízke, pretože oterové telesá môžu byť vyrobené jednoducho a lacno.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Následne je predložené technické riešenie príkladne opísané podľa viacerých schematických obrázkov, pričom obr. 1 znázorňuje schematicky známe zariadenie na bočné vedenie kovového pásu pohybujúceho sa po valčekovej dráhe, obr. 2 znázorňuje časť oterovej lišty prívodného pravítka známeho zariadenia na bočné vedenie kovového pásu pohybujúceho sa po valčekovej dráhe, obr. 3 znázorňuje detail zariadenia podľa technického riešenia na bočné vedenie kovového pásu pohybujúceho sa po valčekovej dráhe, obr. 4 znázorňuje v reze zariadenie z obr. 3, obr. 5 znázorňuje pre zariadenie podľa technického riešenia oterové telesá usporiadané vo vybraniach modulu základného telesa, obr. 6 znázorňuje rez pozdĺž čiary B-B z obr. 5, obr. 7 znázorňuje zariadenie podľa technického riešenia s vodiacimi kladkami oterových telies v parkovacej polohe, obr. 8 znázorňuje rez pozdĺž čiary A-A z obr. 7, obr. 9 znázorňuje zariadenie podľa technického riešenia s vodiacimi kladkami oterových telies vo vodiacej polohe, obr. 10 znázorňuje rez pozdĺž čiary C-C z obr. 9,

SK 147-2017 U1 obr. 11 znázorňuje vyobrazenie prakticky analogické s obr. 6 s oterovou plochou prestavenou do odstupu od vodiacej roviny, obr. 12 a 13 z znázorňujú otvor a vybranie oterovej plochy oterového telesa, obr. 14 až 20 znázorňujú rôzne formy uskutočnenia oterového telesa.

Príklady uskutočnenia technického riešenia

Obr. 1 znázorňuje schematicky známe zariadenie 1 na bočné vedenie kovového pásu 2 pohybujúceho sa po valčekovej dráhe, pri pohľade zo strany zhora. Kovový pás 2 sa pohybuje v smere šípky k ovládaču 3 navíjacieho zariadenia. Kovový pás je bočne vedený prostredníctvom prívodných pravítok 4a, 4b.

Obr. 2 znázorňuje jednu časť oterovej lišty 5 prívodného pravítka 4a alebo 4b známeho zariadenia 1 na bočné vedenie kovového pásu pohybujúceho sa po valčekovej dráhe z obr. 1. Kovový pás je vedený prostredníctvom vodiacej roviny 6. Pritom sa oterová lišta opotrebováva a musí sa vymieňať.

Obr. 3 znázorňuje detail zariadenia podľa technického riešenia na bočné vedenie kovového pásu pohybujúceho sa po valčekovej dráhe, vytvorené ako dopravné zariadenie kovového pásu. Z tohto zariadenia je znázornený modul 7 základného telesa, ktorý pozostáva z operového telesa 8, nesúceho oterovú dosku 9 s v podstate zvislou vodiacou rovinou 10. Sú tiež znázornené kladky 11a, 11b, 11c, 11d valčekovej dráhy. Tiež je znázornené jedno oterové teleso ľ2,_ktorého oterová plocha 12a leží u tohto vyobrazenia v jednej rovine s vodiacou rovinou 10. Oterové teleso 12 môže byť kontrolovane natočené do viacerých definovaných natočených polôh. Oterová plocha 12a je v podstate rovná a vo všetkých definovaných natočených polohách je paralelná s vodiacou rovinou 10. Oterové teleso 12 je vytvorené ako kruhový kotúč, ktorého základná plocha tvorí oterovú plochu oterového telesa. Oterové teleso 12 je usporiadané v prakticky kruhovom vybraní oterovej dosky 9 - pretože oterová doska 9 plne neobopína oterové teleso 12, nie je vybranie celkom kruhové; časť obklopujúca oterové teleso 12 je však časťou kružnice. Je tiež možné vidieť i zrezanie medzi základnou plochou a bočnou plochou kruhových kotúčov oterových telies 12, ktoré v porovnaní s oterovým telesom bez zrezania slúži na zabránenie vzniku nebezpečenstva napichnutia kovového pásu na okraj medzi bočnou plochou a základnou plochou.

U príkladu analogického s obr. 3, ktorý nie je zvlášť znázornený, je oterové teleso otočné okolo osi otáčania kolmej k vodiacej rovine. Táto os otáčania leží v strede kruhového kotúča. Táto os otáčania je usporiadaná nad stredom medzi osami otáčania valčekov valčekovej dráhy.

Obr. 4 znázorňuje zariadenie z obr. 3 v reze. Je možné vidieť modul 7 základného telesa pozostávajúci z operového telesa 8 a z oterovej dosky 9, znázornenej v reze, s vodiacou rovinou 10. Oterové teleso 12 je upevnené na prestavovacom zariadení, tu na otočnom prestavovacom module 13, ktorý je upevnený v module 7 základného telesa. Prostredníctvom tohto otočného prestavovacieho modulu 13 môže byť oterové teleso 12 kontrolovane natáčané do viacerých definovaných natočených polôh. Okrem toho je možné prostredníctvom tohto otočného prestavovacieho modulu 13 prestavovať odstup oterovej plochy 12a od vodiacej roviny 10 modulu 7 základného telesa tým, že oterové teleso 12 sa môže premiesťovať von z vodiacej roviny 10 a opäť späť, čo nie je zvlášť znázornené.

Obr. 5 znázorňuje oterové telesá 15a, 15b, 15c, 15d usporiadané v prakticky kruhových vybraniach 14 modulu základného telesa. Ďalej sú tiež znázornené valčeky 16a, 16b, 16c valčekovej dráhy. Oterové telesá 15a, 15b, 15c, 15d sú vytvorené ako kruhové kotúče, ktorých základné plochy tvoria oterové plochy 17a, 17b, 17c, 17d oterových telies 15a, 15b, 15c, 15d. Oterové telesá 15a, 15b, 15c, 15d sú kontrolovane natočiteľné do viacerých definovaných natočených polôh, pričom vo všetkých definovaných natočených polohách sú v podstate rovné oterové plochy paralelné s vodiacou rovinou 19. Kovový pás 18 - tu oceľový pás - je vedený vodiacou rovinou 19 a oterovými telesami 15a, 15b, 15c, 15d, ktorých oterové plochy 17a, 17b, 17c, 17d ležia vo vodiacej rovine 19. Pre oterové teleso 15b je tiež znázornených viac oterových stôp 20a, 20b, 20c, ktoré už boli vydreté kovovým pásom do oterových telies 15b - po viacnásobnom kontrolovanom natočení do rôznych definovaných natočených polôh.

Obr. 6 znázorňuje rez pozdĺž čiary B-B z obr. 5 pri pohľade na oterové teleso 15c, pričom vodiaca rovina 19 nie je zvlášť znázornená.

Obr. 7 znázorňuje zariadenie prakticky analogické s obr. 5 s oterovými telesami 21a, 21b, 21c, 21d. Sú upravené vodiace kladky 22a, 22b, 22c, 22d oterových telies, ktoré sú prestaviteľné aspoň do parkovacej polohy a do vodiacej polohy. Na obr. 7 sú znázornené v parkovacej polohe. Kovový pás 23 - tu oceľový pás - je vedený vodiacou rovinou 24 a oterovými telesami 21a, 21b, 21c, 21d, ktorých oterové plochy ležia vo vodiacej rovine 24.

Obr. 8 znázorňuje rez pozdĺž čiary A-A z obr. 7 pri pohľade na oterové teleso 21c, pričom vodiaca rovina 24 nie je zvlášť znázornená.

Obr. 9 znázorňuje prakticky analogický pohľad s obr. 7, pričom u opisovaných dielov bolo pre lepšiu prehľadnosť upustené od vzťahových značiek znázornených na obr. 7. Znázornené sú vodiace kladky 22a,

SK 147-2017 U1

22b, 22c, 22d oterových telies z obr. 7 vo vodiacej polohe. Kovový pás 23 je vedený týmito vodiacimi kladkami 22a, 22b, 22c, 22d oterových telies.

Obr. 10 znázorňuje rez pozdĺž čiary C-C z obr. 9 pri pohľade na vodiacu kladku 22c oterového telesa, pričom vodiaca rovina nie je zvlášť znázornená.

Plochy vodiacich kladiek 22a, 22b, 22c, 22d oterových telies na obr. 7 až 10 vyčnievajú ako v parkovacej polohe, tak i vo vodiacej polohe z oterovej plochy, uvažované v smere kovového pásu, čiastočne z tejto vodiacej plochy. Sú vedené otvorom oterovej plochy príslušného oterového telesa 21a, 21b, 21c, 21d a vyčnievajú z tejto oterovej plochy. Natočením oterových telies 21a, 21b, 21c, 21d sa zmení poloha otvorov oterových plôch medzi obr. 7 a obr. 9. Vodiace kladky 21a, 21b, 21c, 21d oterových telies vyčnievajúce z týchto otvorov sa príslušne premiestia a po natočení oterových telies 21a, 21b, 21c, 21d tiež vyčnievajú z týchto otvorov von. Zodpovedajúcim spôsobom sa nastavia do vodiacej polohy.

Vodiace kladky 22a, 22b, 22c, 22d oterových telies môžu byť napríklad vždy upevnené na otočných prestavovacích moduloch 13 znázornených na obr. 4 a pomocou nich sú natočiteľné a prestaviteľné, teda nastaviteľné do rôznych polôh. Mohli by byť tiež upevnené na oterových telesách alebo na module základného telesa.

Obr. 11 znázorňuje vyobrazenie prakticky analogické s obr. 6. Prídavne k obr. 6 je tiež znázornená jedna časť vodiacej roviny 25. Oterové teleso 15c, ktoré je znázornené plnými čiarami, je znázornené v polohe, v ktorej jeho oterová plocha 17c leží v jednej rovine s vodiacou rovinou 25. Bodkočiarkovane je znázornené v polohe, v ktorej je odstup jeho oterovej plochy prestavený od vodiacej roviny, tu zväčšene, tým, že oterové teleso je vysunuté z vodiacej roviny pohybom kolmým k vodiacej rovine - prostredníctvom bližšie neznázorneného prestavovacieho zariadenia.

Obr. 12 a obr. 13 znázorňujú rozdiel medzi vybraním oterovej plochy a oterového telesa a otvorom oterovej plochy oterového telesa.

Pod výrazom otvor oterovej plochy sa rozumie otvor 27 v oterovej ploche 28, ktorý je plne obklopený oterovou plochou 29; ako je znázornené na obr. 12. Na rozdiel od toho znázorňuje obr. 13 čiarkovane vybranie 29 oterovej plochy 30, ktoré nie je celkom obklopené oterovou plochou 30.

Obr. 14 znázorňuje detail jednej formy uskutočnenia oterového telesa 30 v neopotrebovanom stave. Oterové teleso 30 je vytvorené ako kruhový kotúč s rovnou oterovou plochou 31. Na okraji 32 je oterové teleso zrezané.

Obr. 15 znázorňuje detail jednej formy uskutočnenia oterového telesa 30 v neopotrebovanom stave. Oterové teleso 33 je vytvorené ako kruhový kotúč s v podstate rovnou oterovou plochou 34. Je znázornený vodiaci žliabok 35 vytvorený vopred ako vodiace obrysy na vedenie kovového pásu v oterovej ploche 34. Na okraji 36 je oterové teleso zrezané.

Obr. 16 znázorňuje oterové teleso 33 podľa obr. 15 v bočnom pohľade na oterovú plochu 34. Je možné vidieť viac vodiacich žliabkov 35.

Obr. 17 znázorňuje detail jednej formy uskutočnenia oterového telesa 36 v neopotrebovanom stave. Na nosnom materiáli 37 je upravená vonkajšia relatívne mäkká vrstva 38 za účelom vytvárania vodiacich žliabkov pri prevádzke. Medzi touto vonkajšou vrstvou 38 a nosným materiálom 37 leží relatívne tvrdá vrstva 39, ktorá sťažuje hlbšie zarezávanie. Táto povrchová vrstva 38 a vrstva 39 sú umiestené na oterovom telese 36 symetricky na oboch stranách, takže oterové teleso 36 sa môže po opotrebovaní na jednej strane jednoducho obrátiť a tým sa ku kovovému pásu privráti a opotrebováva ďalšia rovnako vytvorená strana.

Obr. 18 znázorňuje bočný pohľad na oterové teleso 40. Jeho oterová plocha 41 sa rozkladá okolo jeho obvodu. Zvonku oterovej plochy 41 je upravený väčší počet od seba navzájom oddelených jednotlivých vyvýšení z plochy 43 oterového telesa 40, ktoré ležia v jednej rovine s oterovou plochou 41, vytvorených ako vodiace vyvýšenie 42.

Obr. 19 znázorňuje časť rezu pozdĺž čiary A-A oterovým telesom 40 z obr. 18. Je možné vidieť profil vodiaceho vyvýšenia 42; je tiež možné vidieť, že na druhej strane oterového telesa 40, vytvoreného ako kruhový kotúč, je tiež upravené vodiace vyvýšenie 44.

Obr. 20 znázorňuje detail oterového telesa 45, ktoré je vytvorené tak, že na okraji oterovej plochy 46 je vedľa oterovej plochy 46 upravené vyvýšenie 47 voči rovine oterovej plochy 46, pričom toto vyvýšenie 47 je upravené na tomto celom okraji oterovej plochy 46. Toto vyvýšenie je pritom vytvorené tak, že jeho výška sa s pribúdajúcim odstupom od okraja oterovej plochy zväčšuje, teda je vytvorený takzvaný nábežný úkos 48.

Tento nábežný úkos 48 a tiež vodiace vyvýšenia 42 a 44 z obr. 18 a 19 pri prevádzke zužujú bočné miesto pre kovový pás. Toto zúženie pôsobí ako odpor proti nadvihávaniu kovového pásu.

Hoci bolo technické riešenie bližšie ilustrované a opísané detailne prostredníctvom výhodných príkladov uskutočnenia, nie je toto technické riešenie obmedzené na uvedené príklady a odborník z nich môže odvodiť ďalšie varianty.

SK 147-2017 U1

Zoznam vzťahových značiek

1 2 3 4a, 4b 5 6 7 8 9 10

zariadenie na bočné vedenie kovového pásu, pohybujúceho sa po valčekovej dráhe kovový pás ovládač prívodné pravítka oterová lišta vodiaca rovina modul základného telesa operné teleso oterová doska vodiaca rovina

11a, 11b, 11c, 11d

12a

15a, 15b, 15c, 15d

16a, 16b, 16c

17a, 17b, 17c, 17d

20a, 20b, 20c

21a, 21b, 21c, 21d

22a, 22b, 22c, 22d valčeky valčekovej trate oterové teleso oterová plocha otočný prestavovací modul modul základného telesa oterové telesá valčeky valčekovej trate oterové plochy kovový pás vodiaca rovina oterová stopa oterové telesá vodiace kladky oterových telies kovový pás vodiaca rovina vodiaca rovina vodiaca rovina otvor oterová plocha vybranie oterová plocha oterová plocha okraj oterové teleso oterová plocha vodiaci žliabok okraj nosný materiál vrstva vrstva oterové teleso oterová plocha vodiace vyvýšenie plocha vodiace vyvýšenie oterové teleso oterová plocha vyvýšenie nábožný úkol

Claims (12)

NÁROKY NA OCHRANU

1. Zariadenie na bočné vedenie (1) kovového pásu (2), pohybujúceho sa po dopravnom zariadení kovového pásu, obsahujúcom aspoň jeden modul (7) základného telesa s v podstate zvislou vodiacou rovinou (10), vyznačujúce sa tým, že je upravené aspoň jedno oterové teleso (12) s oterovou plochou (12a), natočiteľné kontrolovane do viacerých definovaných natočených polôh, a oterová plocha (12a) je v podstate rovná a vo všetkých definovaných natočených polohách je paralelná s vodiacou rovinou (10).

2. Zariadenie podľa nároku 1, v y z n a č u j ú c e s a t ý m , že v prípade viac oterových telies (12) s oterovou plochou (12a), na točiteľných do viacerých definovaných natočených polôh, je aspoň jedno z týchto oterových telies (12) natočiteľné nezávisle od ďalších oterových telies (12).

3. Zariadenie podľa nároku 1, v y z n a č u j ú c e s a t ý m , že v prípade viacerých oterových telies (12) s oterovou plochou (12a), na točiteľných do viacerých definovaných natočených polôh, je aspoň jedrio z týchto oterových telies (12) je natočiteľné v závislosti od aspoň jedného z týchto ďalších oterových telies (12).

4. Zariadenie podľa jedného z nárokov 1 až 3, v y z n a č u j ú c e s a t ý m , že obsahuje aspoň jedno oterové teleso (12), pre ktoré je prestaviteľný odstup jeho oterovej plochy (12a) od vodiacej roviny (10) modulu (7) základného telesa.

5. Zariadenie podľa nároku 4, v y z n a č u j ú c e s a t ý m , že pre aspoň jedno oterové teleso (12) je odstup jeho oterovej plochy (12a) od vodiacej roviny (10) modulu (7) základného telesa prestaviteľný nezávisle od ďalších oterových telies (12).

6. Zariadenie podľa nároku 4, v y z n a č u j ú c e s a t ý m , že je upravených viac oterových telies (12), pre ktoré je prestaviteľný odstup ich oterovej plochy (12a) od vodiacej roviny (10) modulu (7) základného telesa, a u aspoň jedného z týchto oterových telies (12) je odstup prestaviteľný v závislosti od aspoň jedného ďalšieho z týchto oterových telies (12).

7. Zariadenie podľa jedného z nárokov 1 až 6, vyznačujúce sa tým , že obsahuje aspoň jednu vodiacu kladku (22a, 22b, 22c, 22d) oterového telesa (12), ktorá je vedená vybraním (29) oterovej plochy (30) oterového telesa (12) alebo otvorom (27) oterovej plochy (28) oterového telesa (12) a aspoň čiastočne z tejto oterovej plochy (28, 30) vyčnieva.

8. Zariadenie podľa jedného z nárokov 1 až 7, vyznačujúce sa tým, že obsahuje aspoň jednu vodiacu kladku (22a, 22b, 22c, 22d) oterového telesa (12), ktorá je nastaviteľná aspoň do

- jednej parkovacej polohy a

- jednej vodiacej polohy.

9. Zariadenie podľa nároku 8, vyznačujúce sa tým, že v parkovací polohe je plocha kladky vodiacej kladky (22a, 22b, 22c, 22d) oterového telesa (12) vedená vybraním (29) oterovej plochy (30) oterového telesa (12) alebo otvorom (27) oterovej plochy (28) oterového telesa (12) a aspoň čiastočne z tejto oterovej plochy (28, 30) vyčnieva.

10. Spôsob podľa jedného z nárokov 16 až 18, vyznačujúci sa tým, že v priebehu druhej fázy bočného vedenia sa uskutočňuje bočné vedenie na aspoň jednej strane kovového pásu (2) prostredníctvom viacerých oterových telies (12), pričom v priebehu druhej fázy bočného vedenia sa aspoň jedno oterové teleso (12) za straty kontaktu svojej oterovej plochy (12a) s kovovým pásom (2) prestavia preč od kovového pásu (2), potom sa toto oterové teleso (12) natočí okolo osi otáčania kontrolovane do jednej novej definovanej natočenej polohy, a potom sa toto oterné teleso (12) opäť pri vytvorení kontaktu jeho oterovej plochy (12a) s kovovým pásom (2) prestavia späť ku kovovému pásu (2).

10. Zariadenie podľa jedného z nárokov 1 až 9, vyznačujúce sa tým, že oterové telesá (12) sú bočne zrezané.

11. Spôsob podľa jedného z nárokov 15 až 19, vyznačujúci sa tým, že druh bočného vedenia sa prestavuje medzi klzným vedením prostredníctvom oterových telies (12) a odvaľovacím vedením prostredníctvom kladiek.

11. Zariadenie podľa jedného z nárokov 1 až 9, vyznačujúce sa tým, že aspoň jedna oterová plocha (12a, 28, 30) vopred obsahuje vodiace kontúry na vedenie kovového pásu.

12. Zariadenie podľa jedného z nárokov 1 až 9, v y z n a č u j ú c e s a t ý m , že aspoň jedno oterové teleso (12) obsahuje aspoň jeden nosný materiál s povlakom.

13. Zariadenie podľa jedného z nárokov 1 až 9, v y z n a č u j ú c e s a t ý m , že oterové telesá (12) sú symetrické tak, že oterové teleso (12) obsahuje aspoň dve rovnako vytvorené strany s oterovými plochami (12a, 28, 30).

14. Zariadenie podľa jedného z nárokov 1 až 9, v y z n a č u j ú c e s a t ý m , že oterové teleso (12) obsahuje aspoň jedno vodiace vyvýšenie, s výhodou ako nábožný úkol alebo ako diskrétne vyvýšenie.

15. Spôsob bočného vedenia kovových pásov (2) pohybujúcich sa po dopravnom zariadení kovového pásu prostredníctvom zariadenia na bočné vedenie (1) kovového pásu (2), obsahujúceho aspoň jeden modul (7) základného telesa s vodiacou rovinou (10), a s aspoň jedným oterovým telesom (12) s v podstate rovnou oterovou plochou (12a), v y z n a č u j ú c e s a t ý m , že potom, čo prvý kovový pás prebehol dopravným zariadením kovového pásu a predtým, než sa druhý kovový pás zavedie do dopravného zariadenia kovového pásu, sa oterové teleso (12) natočí kontrolovane z prvej definovanej natočenej polohy do druhej definovanej natočenej polohy, pričom oterová plocha (12a) je vo všetkých definovaných natočených polohách paralelná s vodiacou rovinou (10).

16. Spôsob podľa nároku 15, vyznačujúci sa tým, že po prvej fáze bočného vedenia na aspoň jednej strane kovového pásu (2) prostredníctvom modulu (7) základného telesa, a poprípade prostredníctvom oterových telies (12) a/alebo vodiacich kladiek (22a, 22b, 22c, 22d) oterových telies (12), sa v nasledujúcej druhej fáze bočného vedenia uskutoční bočné vedenie na aspoň jednej strane kovového pásu (2)

SK 147-2017 U1 iba prostredníctvom oterových telies (12).

17. Spôsob podľa nároku 15, pričom zariadenie na bočné vedenie (1) obsahuje aspoň jednu vodiacu kladku (22a, 22b, 22c, 22d) oterového telesa (12), vyznačujúci sa tým, že po prvej fáze bočného vedenia na aspoň jednej strane kovového pásu (2) prostredníctvom modulu (7) základného telesa, a poprípade prostredníctvom oterových telies (12) a/alebo vodiacich kladiek (22a, 22b, 22c, 22d) oterovných telies (12), sa v nasledujúcej druhej fáze bočného vedenia uskutoční bočné vedenie na aspoň jednej strane kovového pásu (2) nasledujúcim spôsobom:

- len prostredníctvom vodiacich kladiek (22a, 22b, 22c, 22d) oterových telies (12),

- prostredníctvom oterových telies (12) a vodiacich kladiek (22a, 22b, 22c, 22d) oterových telies (12).

18. Spôsob podľa nároku 16 alebo 17, vyznačujúci sa tým, že po prvej fáze bočného vedenia sa aspoň jedno oterové teleso (12) a/alebo tento aspoň jeden modul (7) základného telesa prestavia do polohy, v ktorej oterová plocha (12a) oterového telesa (12) leží zvonku vodiacej roviny (10).

12. Spôsob podľa jedného z nárokov 15 až 19, vyznačujúci sa tým, že druh bočného vedenia zahrnuje ako klzné vedenie prostredníctvom oterových telies (12), tak aj odvaľovacie vedenie prostredníctvom kladiek.