SK11702000A3

SK11702000A3 - Farmaceutický prostriedok

Info

Publication number: SK11702000A3
Application number: SK1170-2000A
Authority: SK
Inventors: Hoogevest Peter Van
Original assignee: Novartis Ag
Priority date: 1998-02-05
Filing date: 1999-02-03
Publication date: 2001-01-18
Also published as: NO20100302L; SK287775B6; NO20003930L; NZ506389A; WO1999039694A3; PL201329B1; CZ303168B6; IT1313549B1; AU2722699A; AR017979A1; US20110124691A1; PE20000272A1; PT1052974E; CO4920246A1; CN100396276C; FR2774909B1; ID26549A; ATE431733T1; HUP0101564A3; TR200002299T2

Description

Predložený vynález sa ‘týka farmaceutických prostriedkov, obsahujúcich epothilony, a zvlášť farmaceutických prostriedkov, ktoré sú aplikovateľné parenterálne, napríklad intravenózne.

Doterajší stav techniky

Epothilony sú skupina cytotoxických látok vzorca I, ktoré stabilizujú mikrotubuly (pozri K. Gerth a kol.: J. Antibiot. 49, 560-563 (1966); alebo Hoefle a kol.: DE 41 38 042). Typickými reprezentantmi sú epothilon A, kde R je atóm vodíka, a epothilon B, kde R je metylová skupina.

(D

Tieto zlúčeniny sú šestnásťčlenné makrolidy so siedmymi chirálnymi centrami. Môžu taktiež obsahovať rôzne funkčné skupiny. Tak napríklad môžu obsahovať iné cyklické systémy, ako je epoxidový kruh a/alebo tiazolový kruh. Môžu obsahovať dve voľné derivatizovateľné hydroxylové skupiny a samotný makrolid môže obsahovať esterovú väzbu. Epothilony a ich syntézy sú opísané napríklad v publikovanej PCT aplikácii číslo WO 93/10121 a v nepublikovanej prihláške vynálezu DE 41 38 042 A2, na ktoré sa týmto odkazujeme. Typické deriváty epothilonov a ich syntézy sú opísané v publikovanej PCT aplikácii WO 97/19086 a v nepublikovanej PCT aplikácii WO 98/25929, na ktoré sa takisto odkazujeme. Epothilonmi v tejto prihláške sa rozumejú hlavne epothilon A alebo epothilon B alebo ich soli a deriváty, alebo ich zmesi. Epothilón A alebo B sa môže použiť samotný, alebo sa môžu použiť zmesi A a B, je však výhodné použiť výhradne A alebo výhradne B, najvýhodnejšie výhradne epothilon B.

Cytotoxické činidlá sú dobre známe ako liečivá na liečbu nádorov. Protinádorová účinnosť mnohých týchto zlúčenín spočíva v inhibícii proliferácie buniek, vedúcej k indukcii apoptózy a odumieraniu buniek. Pôsobenie väčšiny cytotoxických látok sa uskutočňuje zasahovaním do syntézy DNA a/alebo RNA. Pri určitých cytotoxických zlúčeninách, napríklad pri zlúčeninách taxánovej skupiny (napríklad pri paclitaxel), alebo pri epothilonoch, však ich aktivita spočíva v zasahovaní do mikrotubulárnej dynamiky. Mikrotubuly sú dôležitým a atraktívnym cieľom pre vývoj nových protirakovinových liečebných prostriedkov.

Zatiaľ však existuje iba málo publikácií, týkajúcich sa liečebných prostriedkov, vhodných pre epothilony. Zistili sme, že šestnásťčlenný makrolidový systém je zvlášť náchylný na degradáciu. Navyše vďaka zlej rozpustnosti týchto zlúčenín je veľmi ťažké pripraviť z nich prostriedky na parenterálnu aplikáciu. Zle rozpustné zlúčeniny sa môžu bežne rozpustiť zohrievaním rozpúšťadla počas rozpúšťacieho procesu. Už uvedené zlúčeniny sú však vysoko reaktívne a môžu sa pri zvýšenej teplote rozkladať. Ďalej môžu tieto vysoko reaktívne zlúčeniny podliehať rozkladu počas dlhého skladovania vo vodných roztokoch. Boli opísané koncentrované roztoky mikrotubulárne účinnej látky Taxolu®, ktoré sa môžu zriediť vodným médiom pred intravenóznym podaním. Takéto roztoky však obvykle obsahujú povrchovo aktívnu látku, ako je Cremophor® (polyetoxylovaný ricínový olej). Je dobre známe, že povrchovo aktívne látky ako je Cremophor® môžu u pacientov vyvolať alergické reakcie.

Existuje teda potreba komerčne prijateľných farmaceutických prostriedkov, vhodných pre epothilony, ktoré by sa dali skladovať, napríklad v chladničke, napríklad pri 2 - 8 °C.

Podstata vynálezu

Prekvapivo sme našli spôsob, ako možno zlepšiť rozpustnosť epothil'onov, napríklad epothilonu A alebo epothilonu B, a/alebo ich rýchlejšie uviesť do roztoku bez toho, aby sa použilo povrchovo aktívne činidlo, napríklad povrchovo aktívne činidlo s hodnotou HLB rovnou alebo vyššou ako 10, napríklad Cremophor® a bez toho, aby to znížilo ich účinnosť.

Jeden aspekt preloženého vynálezu sa teda týka farmaceutického prostriedku, obsahujúceho epothilon, napríklad epothilon A alebo epothilon B, a tento prostriedok ďalej budeme nazývať ako prostriedok podlá vynálezu.

Výhodné uskutočnenie vynálezu sa týka farmaceutického prostriedku vo forme infúzneho koncentrátu, ktorý obsahuje epothilon a farmaceutický prijatelné organické rozpúšťadlo, napríklad v neprítomnosti povrchovo aktívnej látky s hodnotou HLB rovnou alebo väčšou ako 10, napríklad Cremophoru®. Infúzny koncentrát nevyžaduje použitie povrchovo aktívnej látky na to, aby sa zlepšila rozpustnosť epothilonu, napríklad epothilonu A a epothilonu B, a/alebo aby sa urýchlilo rozpustenie. Ako je už uvedené, povrchovo aktívne látky ako polyhydrogenovaný prírodný alebo hydrogenovaný ricínový olej, napríklad s hodnotou HLB vyššou ako 10, napríklad Cremophor®, môžu spôsobiť alergické reakcie a taktiež môžu vylúhovať zmäkčovacie látky zo štandardných polyvinylcvých (PVC) nádob, hadičiek a pod.. V dôsledku toho, pokiaľ sa povrchovo aktívne látky použijú, môže byť nutné, použiť špeciálne infúzne prístroje, napríklad nitroglycerínové hadičky a nádoby z iného materiálu ako z plastickej hmoty, napríklad sklenené nádoby, sklenené trubičky a pod..

Predtým uvedené farmaceutický prijateľné rozpúšťadlo môže byť akékoľvek také rozpúšťadlo známe v odbore. Toto rozpúšťadlo sa môže použiť samotné alebo v zmesi s inými rozpúšťadlami.

Výhodne je toto rozpúšťadlo pri laboratórnej teplote kvapalné.

Výhodne sa rozpúšťadlo zvoli zo skupín obsahujúcich (i) alkohol s reťazcom s dĺžkou najmenej dva atómy uhlíka, napríklad s dĺžkou dva až päť atómov uhlíka, napríklad dva alebo tri alebo štyri atómy uhlíka, alebo (ii) N-alkylpyrolidón, v ktorom alkylová skupina obsahuje jeden až štyri atómy uhlíka, napríklad N-metylpyrolidón.

Typickým príkladom alkoholov sú napríklad vodou miešatelný alkohol, napríklad absolútny etanol alebo glycerol. Iné alkoholy zahrnujú glykoly, napríklad akýkoľvek glykol pripraviteľný z oxidu ako je etylénoxid, napríklad propylénglykol. Iným príkladom sú polyoly, napríklad polyalkylénglykoly, napríklad poly (C2-3) alkylénglykol. Typickým príkladom je polyetylénglykol, napríklad výhodne s molekulovou hmotnosťou 200 - 600 daltonov, výhodnejšie 200 - 400 daltonov, zvlášť 300 daltonov. Polyetylénglykoly sa môžu použiť v destilovanej forme a môžu byť charakterizované napríklad jednou alebo viacerými z nasledujúcich vlastností :

(i) obsah etylénoxidu maximálne 20 ppm, typicky menej ako 1 ppm, napríklad 0,1 až 0,5 ppm, (ii) hodnota pH medzi 4,0 a 7,0, a (iii) neprítomnosť redukujúcich látok a aldehydov (stanovená podľa stupňa zafarbenia skúmanej kvapaliny v porovnaní so stupňom zafarbenia referenčnej kvapaliny obsahujúcej soli chloridu železitého (žltý roztok).alebo soli kobaltu (červené roztoky), použitím experimentálnych postupov opísaných v publikácii European Pharmacopoeia, 3. vyd., 1997, Degree of coloration of liquids, kapitola 2.2.2, str. 15-17, Council of Európe, Strassbourg, na ktorú sa odvolávame).

Odborníkovi v odbore je zrejmé, že sa môžu použiť polyetylénglykoly s rôznou molekulovou hmotnosťou, pokiaľ sú fyziologicky prijateľné. Predtým uvedené rozpúšťadlá môžu samozrejme obsahovať zvyškovú vodu, pochádzajúcu z ich prípravy, alebo pohltenú z atmosféry, napríklad až do nasýtenia, napríklad až do %, napríklad až do 0,5 %, napríklad typicky menej ako 0,1 %, napríklad od 0,01 do 0,05 %. Ak je to žiaduce, farmaceutický prijateľné rozpúšťadlo sa môže zmiešať s vodou (pridaná voda), napríklad až do približne 45 % vody, napríklad až do 30 %, napríklad do 20 %, napríklad do 5 %. Typické príklady sú zmesi etanol/voda, napríklad 70 % (hmotn./obj.) etanol, alebo zmesi polyetylénglykol/voda, napríklad 90 % (hmotn./obj.) polyetylénglykcl.

Epothilony, napríklad epothilon A alebo epothilon B môžu byť prítomné v infúznom koncentráte v koncentrácii 0,1 až 100 mg/ml, napríklad 1 až 100 mg/ml, výhodnejšie 0,5 až 50 mg/ml, ešte výhodnejšie 0,5 až 10 mg/ml, a najvýhodnejšie 1 mg/ml.

Epothilon, napríklad epothilon A alebo epothilon B, sa môže použiť ako indivíduum, alebo ako zmes epothilonov, napríklad ako zmes epothilonu A a epothilonu B. Pretože epothilon B má vyššiu protinádorovú aktivitu, môže sa vo farmaceutickom prostriedku použiť v nižšej koncentrácii ako epothilon A. Ak sa epothilon A použije samotný, je jeho vhodná koncentrácia 0,1 až 100 mg/ml, napríklad 10 až 100 mg/ml, výhodne 0,1 až 50 mg/ml, napríklad 20 až 50 mg/ml, a obzvlášť 1 mg/ml. Ak sa použije samotný epothilon B, je jeho výhodná koncentrácia od 0,1 do 50 mg/ml, napríklad 10 až 50 mg/ml, napríklad 1 až 50 mg/ml, a obzvlášť 1 mg/ml.

Farmaceutický prostriedok podľa predloženého vynálezu vo forme infúzneho koncentrátu sa môže pripraviť spracovaním, napríklad rozpustením, epothilonu vo farmaceutický prijateľnom rozpúšťadle podľa vynálezu, prípadne s ďalšími excipientami. Je výhodné, ak sa nepoužijú žiadne iné excipienty, a ak už sú prítomné, potom v množstve menšom ako 5 %, napríklad menšom ako 2 %, napríklad medzi 0,1 a 1,5 %.

Infúzne koncentráty podľa predloženého vynálezu sú výhodne uchovávané vo vhodných nádobách, napríklad liekovkách, v dvojkomorových liekovkách, alebo ampulách. Liekovky alebo ampule sú typicky zhotovené zo skla, napríklad z borosilikátového skla alebo sodnovápenatokremičitého skla. Liekovky alebo ampule môžu mať akýkoľvek vhodný objem, výhodne je ich veľkosť taká, aby stačili na množstvo 1 až 5 ml, výhodne 2 ml, infúzneho koncentrátu. Nádobky môžu byť uzatvorené výhodne zátkami, ktoré možno prepichnúť, napríklad sterilnými gumovými zátkami, ktoré môžu poskytnúť patričné hermetické uzatvorenie, pričom umožňujú prenos kvapaliny z nádobky alebo do nádobky.

Infúzne koncentráty podľa predloženého vynálezu môžu byť dlhý čas stále, napríklad až 12 až 36 mesiacov, napríklad 24 mesiacov, pri teplotách prinajmenšom 2 až 8 °C, ako ukazujú štandardné testy stability, napríklad ako je opísané v príkladoch uskutočnenia.

Ďalej, infúzne koncentráty sa veľmi málo vyparujú, môžu sa pripravovať použitím štandardného vybavenia (napríklad nie je nutné používať zariadenie bezpečné proti výbuchu), a pokial sa uchovávajú v nádobkách, možno používať gumové zátky bez toho, aby sa zátky zničili.

Pred parenterálnym, napríklad vnútrožilovým, podaním epothilonu pacientovi sa infúzne koncentráty môžu riediť farmaceutický prijateľným organickým rozpúšťadlom, napríklad vodným médiom, vhodným na parenterálnu aplikáciu. Parenterálnym podaním sa rozumie podanie infúzií alebo injekcií.

Ďalší aspekt vynálezu sa týka infúzneho roztoku, obsahujúceho zmes už definovaného infúzneho koncentrátu a riedidla, zvoleného z farmaceutický prijateľného organického rozpúšťadla, ktorým je výhodne vodné médium.

Farmaceutický prijateľné rozpúšťadlo, použité ako riedidlo, môže byť akékoľvek z rozpúšťadiel alebo kombinácií rozpúšťadiel, používaných na prípravu infúzneho koncentrátu. Výhodná je však voda, t. j. voda na injekcie. Infúzny roztok má výhodne taký istý, alebo v podstate taký istý, osmotický tlak ako telová tekutina. Riedidlo preto výhodne obsahuje izotonické činidlo alebo činidlá, ktoré nastaví osmotický tlak infúzneho roztoku na hodnotu rovnakú, alebo takmer rovnakú, ako má telová tekutina.

Ako izotonické činidlo (alebo činidlá) môže byť zvolené akékoľvek činidlo, známe v odbore, napríklad manit, dextróza, glukóza a chlorid sodný. Výhodne je izotonickým činidlom glukóza alebo chlorid sodný. Izotonické činidlo (alebo činidlá) sa môže použiť v množstvách, ktoré nastaví osmotický tlak infúzneho roztoku na hodnotu rovnakú, alebo v podstate rovnakú, ako má telová tekutina. Presné potrebné množstvá sa môžu stanoviť rutinnými experimentmi a môžu závisieť od zloženia infúzneho roztoku a od charakteru izotonického činidla alebo činidiel. Pri voľbe vhodného konkrétneho izotonického činidla alebo činidiel je nutné vziať do úvahy vlastnosti epothilonu, napríklad epothilonu A alebo epothilonu B. Tak napríklad, keď sa použije epothilon B samotný alebo v kombinácii s epothilonom A, môže použitie niektorého izotonického činidla (alebo činidiel) spôsobiť zakalenie infúzneho roztoku. Tento zákal možno pripísať rozpustnosti epothilonu, napríklad epothilonu B.

Prekvapivo sme zistili, že keď sa ako izotonické činidlo použije glukóza, tento zákal sa dlhší čas, napríklad 24 hodín, neobjaví vôbec.

Koncentrácia izotonického činidla alebo činidiel vo vodnom médiu bude závisieť od charakteru použitého izotonického činidla alebo činidiel; koncentrácia je výhodne 5 % alebo menej. Keď sa použije glukóza, je výhodná koncentrácia od 1 do 5 % ;r.motn. /obj .), zvlášť 5 % (hmotn./obj.). Keď sa použije chlorid sodný, sú výhodné množstvá až do 1 % (hmotn./obj.), zvlášť 0,9 % (hmotn./obj.).

Infúzne roztoky podľa vynálezu môžu obsahovať ďalšie excipienty, bežne používané v intravenózne podávaných prostriedkoch. Tieto excipienty zahrnujú antioxidanty. Antioxidanty možno použiť, aby sa chránil epothilon, napríklad epothilon B, proti oxidatívnej degradácii. Ako antioxidant možno použiť akýkoľvek z antioxidantov známych v odbore, ktorý je vhodný na intravenózne prostriedky. Množstvo antioxidantu možno stanoviť rutinnými experimentmi. Ako alternatívu k pridaniu antioxidantu, alebo spolu s jeho použitím, možno antioxidačný účinok dosiahnuť odstránením kyslíka (vzduchu), aby nemohol prísť do styku s infúznym roztokom. To sa ľahko dosiahne, keď sa nádobka, obsahujúca daný infúzny roztok, prefúkne inertným plynom, napríklad dusíkom.

Množstvo riedidla, ktoré sa zmieša s infúznym koncentrátom, aby vznikol infúzny roztok, sa zvolí podľa žiadanej koncentrácie epothilonu, napríklad epothilonu B, vo výslednom infúzncm roztoku. Infúzny roztok sa výhodne pripraví zmiešaním obsahu liekovky alebo ampulky predtým uvedeného infúzneho koncentrátu s riedidlom, napríklad 5 % (hmotn./obj.) roztokom glukózy vo vode pre injekcie, a to vo vhodnej nádobe, napríklad v infúznom vaku alebo infúznej fľaši, tak aby výsledný objem bol medzi 50 ml a 1000 ml, napríklad 200 ml a 1000 ml, najvýhodnejšie medzi 50 a 100 ml. Takto vzniknutý infúzny roztok sa môže výhodne použiť okamžite alebo krátko po príprave, napríklad počas 6 hodín. Inou možnosťou je, že sa infúzny koncentrát a určené množstvo riedidla umiestnia v oddelených komôrkach dvojkomorového systému liekoviek a obidve zložky sa zmiešajú bezprostredne pred intravenóznym podaním pacientovi.

Alternatívny aspekt predloženého vynálezu sa týka farmaceutického prostriedku vo forme lyofilizovaného prostriedku, obsahujúceho epothilon, napríklad epothilon A alebo epothilon B. Pretože epothilony A i B sú zle rozpustné, lyofilizátu obsahujúceho iba epothilon, napríklad epothilon A alebo epothilon B, môže byť veľmi malé množstvo, aby sa s ním dalo pohodlne pracovať, napríklad aby sa získal jednotný produkt alebo aby bol dokonca vizuálne detegovateľný. Je preto vhodné v lyofilizovanom prostriedku podľa vynálezu použiť excipienty, ktoré zvyšujú obsah pevného materiálu a teda i objem lyofilizovaného prostriedku. Vhodnými excipientami môžu byť akékoľvek excipienty, ktoré samotné alebo v kombinácii zvyšujú objem lyofilizovaného prostriedku bez toho, aby nepriaznivo interagovali s epothilonom, napríklad ho destabilizovali alebo inak znižovali jeho účinnosť. Navyše musia byť tieto excipienty vhodné na použité farmaceutické prostriedky, napríklad na parenterálne, napríklad na intravenózne farmaceutické prostriedky. Preto pri voľbe excipientu alebo excipientov je potrebné zvážiť nielen charakter lyofilizovaného prostriedku, ale taktiež charakter výslednej farmaceutickej liekovej formy. Príklady výhodných excipientov zahrnujú fosforečnan sodný alebo draselný, kyselinu citrónovú, kyselinu vínnu, želatínu, laktózu a iné karbohydráty ako je dextróza, manit a dextrán a akékoľvek cyklodextríny, vhodné na intravenózne použitie, napríklad beta-cyklodextrín. Typické beta-cyklodextríny zahrnujú taktiež deriváty beta-cyklodextrínov, napríklad alkyl- alebo alyl-deriváty alebo hydroxyalkylderiváty, ktoré napríklad vznikajú kondenzačnou reakciou beta-cyklodextrínu s oxidmi, napríklad s propylénoxidom. Preferovaným beta-cyklodextrínovým derivátom môže byť hydroxypropyl-beta-cyklodextrín. Výhodným hydroxypropyl-beta-cyklodextrínom môže byť akýkoľvek derivát opísaný Rogerom A. Rajewskim v časopise Journal of Pharmaceutical Sciences, zv. 85, č. 11, str. 1142-1169 (november 1996), na ktorý sa tu odvolávame.

Pomocou uvážlivého výberu excipientov zistil prihlasovateľ, že možno pripraviť vhodne objemný lyofilizovaný prostriedok, obsahujúci epothilon, napríklad epothilon A alebo epothilon B, v ktorom epothilon A alebo epothilon B majú zlepšené charakteristiky rozpustnosti, alebo ktorý spôsobuje rýchlejšie rozpustenie epothilonu, ale vôbec pritom nepriaznivo neovplyvňuje účinnosť epothilonu.

Excipienty alebo ich zmesi môžu reprezentovať 50 až 99,9 % celkového obsahu pevných látok v lyofilizovanom prostriedku, výhodne 90 až 99 %, napríklad 95 % celkového obsahu pevných látok v uvedenom prostriedku.

Epothilon môže reprezentovať 100 % celkového obsahu pevných látok v lyofilizovanom prostriedku, i keď je výhodnejšie, aby bol zastúpený iba v množstve od 0,1 do 10 %, lepšie 0,1 až

1,5 %, napríklad 1,2 % celkového obsahu pevných látok.

Pokial množstvo epothilonu a cyklodextrínu alebo manitu nedávajú spolu 100 % celkového obsahu pevných látok v lyofilizovanom prostriedku, môže sa zvyšok pevných látok doplniť akýmkoľvek excipientom, obvykle používaným pre lyofilizáty, ktoré sa majú zriediť (rekonštituovať) na farmaceutické použitie, napríklad akýmkoľvek excipientom, už uvedeným.

Lyofilizované prostriedky podľa vynálezu sa môžu pripraviť z roztokov (ďalej uvádzaných ako pôvodné roztoky), obsahujúcich epothilon, napríklad epothilon A alebo epothilon B, a vhodné excipienty ako sú už predtým definované. Vhodné rozpúšťadlá pre takéto pôvodné roztoky sú buď čistá voda alebo vodou zriedené rozpúšťadlá, obsahujúce farmaceutický prijateľné vodou miešateľné rozpúšťadlá, napríklad alkoholy, zvlášť etanol alebo polyetylénglykol.

Pôvodné roztoky môžu obsahovať od 0,01 % do 0,5 % (hmotn./obj.) epothilonu, napríklad epothilon A alebo epothilonu B.

Pôvodné roztoky sa môžu pripraviť rozpustením epothilonu, napríklad epothilonu A alebo epothilonu B, a excipientov vo vhodnom rozpúšťadle, a následnou filtráciou roztoku cez filter, napríklad sterilný 0,22 mikrónový filter. Takto získaný pôvodný roztok sa plní do liekoviek vhodného objemu, výhodne s objemom 30 ml a objemom náplne 4,2 ml.

Ďalší aspekt predloženého vynálezu sa týka spôsobu prípravy lyofilizovaného prostriedku, ktorý sa skladá z nasledujúcich krokov:

(i) zmiešanie epothilonu, napríklad epothilonu A alebo epothilonu B, s farmaceutický prijateľným excipientom, napríklad manitom alebo cyklodextrínom, napríklad hydroxypropyl-beta-cyklodextrínom, vo vhodnom rozpúšťadle, čím sa získa pôvodný roztok, a (ii) dehydratácia pôvodného roztoku.

Lyofilizácia sa môže uskutočňovať známymi technikami. Vý hodný je postup, pri ktorom sa predtým uvedené naplnené nádobky zmrazia v lyofilizačnej komore počas približne 3 hodín pri teplote pod eutektickým bodom, výhodne približne -40 °C. Potom sa lyofilizačná komora evakuuje na tlak približne 0,1 až 0,2 militorr. Teplota v komore sa potom môže zvýšiť, aby zmrznuté kvapaliny mohli sublimovať. Výhodné je nechať teplotu pri lyofilizácii vystúpiť na približne 0 °C a udržovať ju počas 8 až 15 hodín.

Lyofilizovaný prostriedok sa môže použiť na prípravu parenterálnych prostriedkov a preto sa lyofilizačný proces uskutočňuje výhodne v sterilných podmienkach, napríklad použitím aseptických výrobných postupov alebo ožiarením. Aseptická príprava roztokov, obsahujúcich farmaceutický aktívne zlúčeniny, aseptické plnenie liekoviek a lyofilizačné postupy v aseptických podmienok sú odborníkom dobre známe.

Obsah vlhkosti v takto získanom lyofilizovamom prostriedku môže byť 3 % alebo menej, vztiahnuté na celkovú hmotnosť lyofilizovaného prostriedku. Prípadne sa však po lyofilizácii môže zaradiť zvlhčovači stupeň, v ktorom sa do lyofilizačnej komory privádza sterilná vodná para za atmosférického alebo zníženého tlaku, ako už bolo uvedené. Pokial je zvlhčovači stupeň uskutočňovaný za zníženého tlaku, potom samozrejme privádzaním vodnej pary môže tlak kolísať. Zmeny tlaku sa dajú sledovať a pokial je to nutné, tlak sa môže upravovať v odbore dobre známymi spôsobmi. Zvlhčovači krok sa môže skončiť po 4 až 8 hodinách, v závislosti od toho, či sa uskutočňuje za atmosférického alebo zníženého tlaku.

Lyofilizované prostriedky, získané použitím zvlhčovacieho kroku sa budú ďalej označovať ako hydratované lyofilizáty. Tieto hydratované lyofilizáty môžu obsahovať od 0,1 do 5 % hmotnostných vody.

Lyofilizované prostriedky podlá predloženého vynálezu môžu byť k dispozícii vo forme nádobiek obsahujúcich jednotlivé dávky. Nádobky s jednotlivými dávkami môžu mať akúkoľvek vhodnú veľkosť. Vhodnou veľkosťou sa rozumie veľkosť, vhodná z hľadiska objemu roztoku, ktorý bude nutný na rekonštituovanie lyofilizovaného prostriedku. Na prípravu týchto dávkových foriem sa môžu použiť akékoľvek vhodné nádobky. Pojmom vhodná sa rozumie akákoľvek nádobka ktorá sa dá použiť pri postupoch aseptického plnenia, je schopná uchovávať sterilné podmienky a nereaguje s lyofilizovaným prostriedkom. Výhodne sa používajú sklenené nádobky, napríklad zo skla typu I, ktoré môžu byť opatrené zátkou, napríklad sterilnou gumovou zátkou, ktoré spolu so stenami nádobky tvoria hermetický uzáver. Zátky výhodne môžu byť upravené tak, aby sa k lyofilizovanému prostriedku vo vnútri nádobky mohlo pridať rozpúšťadlo, napríklad voda pre injekcie.

Lyofilizovaný prostriedok podľa vynálezu môže byť stály pri skladovaní až 24 až 36 mesiacov pri teplote 2 až 30 °C. Lyofilizované prostriedky, uchovávané počas tejto doby, nevykazujú žiadne známky degradácie a ich charakteristiky rozpustnosti zostávajú nezmenené.

Keď je potrebné pripraviť parenterálnu, napríklad intravenóznu, liekovú formu epothilonu, lyofilizovaný prostriedok sa rekonštituuje, výhodne tesne pred podaním.

Rekonštitúcia sa uskutoční rozpustením lyofilizovaného prostriedku vo vode alebo v nejakom inom farmaceutický prijateľnom rozpúšťadle, ako už bolo uvedené, napríklad vo fyziologickom roztoku, vo vodnom roztoku farmaceutický prijateľného alkoholu, napríklad etanolu, propylénglykolu, pólyetylénglykolu, napríklad polyetylénglykolu 300 a pod., alebo v inej sterilnej kvapaline, injikovateľnej v aseptických podmienkach. Nádobka na jednu dávku sa môže naplniť vhodným množstvom rozpúšťadla s ohľadom na koncentrácii epothilonu, napríklad epothilonu A alebo epothilonu B, ktorá je požadovaná na parenterálne podanie. Taký rekonštituovaný lyofilizovaný prostriedok sa môže výhodne použiť okamžite alebo v krátkom čase po príprave, napríklad do 6 hodín.

Farmaceutický prostriedok podľa predloženého vynálezu vo vhodnej forme na parenterálne, napríklad intravenózne, podanie, napríklad infúzny roztok pripravený zriedením infúzneho koncentrátu alebo rekonštitúciou lyofilizovaného prostriedku (ďalej označovaný ako zriedený prostriedok podía vynálezu) sa môže naplniť do nádobiek, zvolených z akýchkoľvek obvyklých nádobiek, ktoré nie sú reaktívne na uvedené farmaceutické prostriedky. Vhodné sú nádobky zo skla predtým uvedených typov, aj keď vhodnejšie sú nádobky z plastickej hmoty, napríklad plastové infúzne vaky.

Plastové nádobky môžu byť v podstate zhotovené z termoplastických polymérov. Materiály z plastickej hmoty môžu ešte obsahovať rôzne prísady, napríklad plastifikátory, plnivá, antioxidanty, antistatické látky a iné v odbore bežné prísady.

Plastické hmoty, vhodné na zriedené prostriedky podľa predloženého vynálezu, by mali byť odolné proti zvýšeným teplotám pri tepelnej sterilizácii. Výhodné sú plastové infúzne vaky z polyvinylchloridových materiálov, ktoré sú v odbore známe.

Veľkosť nádobiek sa môže pohybovať v širokom rozsahu. Pri voľbe veľkosti nádobky sa musí vziať do úvahy rozpustnosť epothilonu v danom rozpúšťadle, ľahkosť manipulácie a prípadne uskladnenie nádobky. Je výhodné používať nádobky, ktoré môžu pojať medzi 200 a 1000 ml, napríklad 250 až 1000 ml, zriedeného prostriedku podľa predloženého vynálezu.

Zriedený prostriedok podľa predloženého vynálezu môže byť výhodne sterilný. Sterilizácia sa jednoducho uskutoční napríklad ožiarením alebo filtráciou uvedeného zriedeného prostriedku cez sterilné filtračné membrány. Aseptická príprava akéhokoľvek prostriedku v kvapalnej forme, aseptické plnenie liekoviek a/alebo kombinácie kvapalín na parenterálnu aplikáciu s vhodným riedidlom v aseptických podmienkach sú odborníkom dobre známe.

Zriedený prostriedok podľa predloženého vynálezu je vhodný na liečbu a prevenciu malígnych proliferatívnych porúch, napríklad na indikáciu a stavy opísané v spisoch WO 93/10121 a DE 41 38 042 A2, na ktorých obsah tu odkazujeme. Prostriedok podľa vynálezu sa môže použiť na liečbu nádorového ochorenia, napríklad melanónu', rakoviny vaječníkov, rakoviny pankreasu, neuroblastómu, rakoviny hlavy a krku, rakoviny močového mechúra, rakoviny močových ciest, rakoviny mozgu, rakoviny zažívacieho traktu alebo výhodne rakoviny hrubého čreva a konečníka, rakoviny prostaty, rakoviny prsníka, rakoviny pľúc (zvlášť non-small celí lung), alebo epiteliálnej, zvlášť epidermoidnej, napríklad cervikálnej, rakoviny. Navyše zriedený prostriedok podľa vynálezu má dobré liečené účinky pri liečbe stavov, pre ktoré je rovnakým spôsobom používaný Paclitaxel®. Pri určitých nádoroch poskytujú epothilony lepšie liečebné účinky ako Paclitaxel®. Pri určitých nádoroch, napríklad určitých typoch pľúcnych nádorov, napríklad A549, poskytuje epothilon B lepšie liečebné účinky ako Paclitaxel®.

Zriedený prostriedok podľa predloženého vynálezu môže byť všeobecne aplikovaný v množstve, ktoré je terapeuticky účinné proti proliferatívnemu ochoreniu, ktoré môže byť liečené podávaním epothilonu, napríklad epothilonu A a/alebo epothilonu B, zvlášť epothilonu B. Také proliferatívne ochorenia zahrnujú ktorékoľvek proliferatívne ochorenie, ako už bolo uvedené, zvlášť potom nádorové ochorenia. Pôsobenie terapeuticky účinného množstva sa prejavuje znížením proliferácie, t.j. znížením rýchlosti rastu nádoru alebo dokonca (lepšie) regresiou nádoru, alebo (najlepšie) jeho zmiznutím. Presné množstvo a čas podávania závisia od charakteru epothilonu, napríklad epothilonu A, epothilonu B, alebo ich zmesi, od typu malígne proliferujúcich buniek, charakteristických pre daný nádor, od závažnosti pacientovho stavu, a od rýchlosti podávania, práve tak ako od pacientovho zdravotného stavu a odpovedi na liečbu.

Farmaceutický prostriedok podľa predloženého vynálezu vo vhodnej forme na parenterálnu aplikáciu, napríklad vo forme infúzneho roztoku, pripraveného zriedením infúzneho koncentrátu alebo rekonštitúciou lyofilizovaného prostriedku, sa takisto môže kombinovať s inou protinádorovou terapiou, známou odborní15 kovi, napríklad s radiačnou terapiou, alebo sa môže podávať ako súčasť kombinovanej terapie, pri ktorej sa používa aspoň jedna iná chemoterapeutická látka. Podávanie kombinácie aktívnych látok môže byť súčasné alebo následné, pričom ako prvá sa môže použiť ktorákoľvek z účinných látok. Množstvo podaných aktívnych látok závisí od účinnosti a miesta pôsobenia každej z aktívnych látok, práve tak ako od synergického pôsobenia medzi látkami použitými v kombinovanej terapii.

Iné chemoterapeutické látky môžu zahŕňať zvlášť akúkoľvek chemoterapeutickú látku, ktorá sa môže používať na liečbu nádorových ochorení, ako sú chemoterapeutiká, odvodené z nasledujúcich tried:

(A) alkylačné činidlá, zvlášť cross-linking chemoterapeutiká, výhodne bis-alkylačné činidlá;

(B) protinádorové antibiotiká, výhodne doxorubicin (Adriamycin®, Rubex®) ;

(C) antimetabolity;

(D) rastlinné alkaloidy;

(E) hormonálne činidlá a antagonisty;

(F) modifikátory biologickej odozvy, výhodne lymfokíny alebo interferóny;

(G) inhibítory proteín tyrozín kináz a/alebo serín/treonín kiná z;

(H) antisense oligonukleotidy alebo deriváty oligonukleotidov; alebo (I) rôzne látky, alebo látky s iným alebo neznámym mechanizmom účinku, zvlášť látky taxánovej skupiny, zvlášť Taxoter®, alebo obzvlášť paclitaxel (Taxol®) .

Zriedený prostriedok podľa predloženého vynálezu môže byť preto užitočný ako protinádorový prostriedok s jednou účinnou látkou, alebo ako súčasť kombinovaného režimu na liečbu rôznych nádorov.

Užitočnosť všetkých zriedených prostriedkov podľa predloženého vynálezu možno pozorovať použitím štandardných klinických testov, napríklad na známych indikáciách epothilonových dávok, ktoré dávajú rovnaké hladiny epothilonu v krvi; napríklad pri použití dávok epothilonu v rozsahu od približne 0,1 do 6 mg/m² na týždňovú liečbu a približne 0,3 až 18 mg/m² na trojtýždňovú liečbu cicavca s hmotnosťou 75 kilogramov, t.j. dospelého človeka (1,73 m²), a na štandardných zvieracích modeloch. Tak napríklad protinádorový účinok v jednodávkovom režime sa študuje na modeli ľudskej ovariálnej rakoviny SKOV3 a na modeli U373 gliómu.

Zvýšená biologická dostupnosť epothilonu, podávaného vo fcrme zriedeného prostriedku podľa vynálezu, sa môže stanovovať štandardnými testami na zvieratách a klinickými pokusmi, ako už bolo napríklad opísané predtým. Presné množstvá podávaného epothilonu a farmaceutického prostriedku môžu samozrejme závisieť od mnohých faktorov, napríklad od liečeného stavu, od použitého epothilonu, od požadovanej dĺžky liečby a od rýchlosti podávania epothilonu. Tak napríklad potrebné množstvo epothilonu a rýchlosť podávania sa môžu určiť na základe známych techník in vivo a in vitro, napríklad tak, ako už bolo opísané, pričom sa stanovuje ako dlho zostáva daný epothilon v krvnej plazme na úrovni, prijateľnej na terapeutický účinok.

Zriedené prostriedky podľa predloženého vynálezu sa môžu pohodlne aplikovať intravenózne v dávkach od približne 0,1 až 100 mg/m², napríklad 0,2 až 100 mg/m², epothilonu A, a od približne 0,1 do 50 mg/m², napríklad 0,2 až 50 mg/m², epothilonu B. Výhodná dávka na týždenné podávanie sa pohybuje medzi 0,1 a 6 mg/m², výhodne 0,1 a 5, lepšie 0,1 a 3, ešte lepšie 0,1 a 1,7 mg/m², a najlepšie 0,1 a 1 mg/m²; na trojtýždňovú liečbu sú dávky medzi 0,3 a 18 mg/m², výhodne 0,3 a 15, lepšie 0,3 a 12, ešte lepšie 0,3 a 7,5 mg/m², a najlepšie 1,0 a 3,0 mg/m². Táto dávka sa výhodne podáva ľuďom intravenózne počas 2 až 180 minút, lepšie 2 až 120 minút, ešte lepšie 5 až 30 minút, a najlepšie počas 10 až 39 minút, napríklad počas 30 minút.

Koncentrácia a dávkovanie môžu byť výhodne také aby sa dosiahla účinná dávková hladina približne 0,5 až 15 mg/deň, lepšie 1 až 10 mg/deň, a ešte lepšie 2 až 8 mg/deň. Dávka, prijatá intravenóznym podaním a koncentrácia v krvi sa môžu presne určiť známymi in vivo a in vitro technikami.

Ešte ďalší aspekt vynálezu sa týka metódy podávania epothilonu pacientovi, potrebujúcemu liečbu epothilonom, ktorá sa vyznačuje tým, že sa zriedený prostriedok podlá predloženého vynálezu podá parenterálne pacientovi, potrebujúcemu takúto liečbu. Presnejšie povedané, takáto metóda podávania epothilonu zahrnuje (a) zriedenie farmaceutického prostriedku podľa vynálezu, napríklad vo forme infúzneho koncentrátu alebo lyofilizovaného prostriedku, vodným médiom, čím sa získa roztok vhodný na parenterálne, napríklad intravenózne, podanie a (b) podanie takéhoto roztoku pacientovi.

Ešte ďalší aspekt vynálezu sa týka použitia epothilonu na výrobu liečiva vhodného na parenterálnu aplikáciu.

Vynález je ilustrovaný nasledujúcimi príkladmi, ktoré nijako neobmedzujú rozsah predloženého vynálezu. Všetky percentuálne údaje sú v hmotnostných percentách, ak nie je uvedené inak. Akékoľvek komponenty farmaceutických prostriedkov môžu byť ďalej opísané v publikácii: Fiedler, H.P.: Lexikón der Hilfsstoffe fúr Pharmazie, Kosmetik und angrenzende Gebiete, Editio Cantor, D-7960 Aulendorf, 4. revidované a rozšírené vydanie (1996), na ktorú sa odvolávame.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Epothilon (15 mg B, alebo 50 mg A) sa rozpustí v 98 - 100 % propylénglykole (1,0 ml). Roztok sa sterilné odfiltruje cez fil ter s veľkosťou pórov 0,22 mikrónov a naplní sa do 1 ml ampuliek. Naplnené ampule sa použijú na uskladnenie a odoslanie. Naplnené .ampule sú stabilné počas prinajmenšom 12 mesiacov pri teplote 2 až 8 °C. Pred intravenóznou aplikáciou sa obsah ampule pridá do 250 až 1000 ml 5 %-ného roztoku glukózy vo vode na injekcie. Takto pripravený intravenózny roztok je stabilný 8 hodín pri laboratórnej teplote.

Príklady 2 až 7

Postup, opísaný v príklade 1, sa opakuje použitím systému s absolútnym a vodným etanolom a rôznych systémov s polyetylénglykolom ako rozpúšťadlom (Tabuľka 1).

Tabuľka 1

Príklad	Rozpúšťadlový systém
2	absolútny etanol
3	polyetylénglykol 300
4	polyetylénglykol 400
5	50 až 100 % etanol
6	polyetylénglykol 300: 90 až 100 %
7	polyetylénglykol 400: 90 až 100 %

Všetky infúzne roztoky, získané v príkladoch 2 až 7, sú stále počas 8 hodín za laboratórnej teploty.

Príklad 8

Rozpustnosti v rôznych rozpúšťadlových systémoch sú zhrnuté v Tabuľke 2. Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky údaje rozpustnosti sú pre teplotu T = 22 °C.

Tabuľka 2

Rczpustnosť epothilonu B v rôznych systémoch rozpúšťadiel

Rozpúšťadlo/rozpúšťadlový systém	Rozpustnosť (g/l)±10%
voda (pH 6,0)	0,15 (0,19, 4 °C)
fosfátový pufor, pH 7,4	0,16 (0,19, 4 °C)
voda, 0,9 % glukóza 1 ³	0,16
voda, 5 % glukóza	0,16
voda, 15 % glycerín 1	0,19
voda, 5 % poloxamér 188	0,23
etanol/voda (obj./obj) 100/0 50/50 30/70 20/80 10/90	>50 27 4.1 1,3 1.1
PEG 300/voda (obj./obj.) 100/0 50/50 70/30	12 10 2,5
PEG 400/voda (obj./obj.) 100/0 50/50 70/30	30 11 2,3
Propylénglykol/voda (obj./obj.) 100/0 70/30 50/50 i_______________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________	26 10,4 1,6

Rozpustnosť epothilonu B vo vode pri neutrálnom pH je približne 160 mg/1; podstatne vyššia rozpustnosť sa dosiahne v zmesiach PEG/voda, propylénglykol/voda alebo etanol/voda. Na porovnanie, skôr publikovaná rozpustnosť epothilonu A vo vode je 940 mg/1, a 700 mg/1 pre zmesi epothilonov A a B.

Príklad 9

Určí a porovnaná sa stabilita vodných a nevodných polyetylénglykolových infúznych koncentrátov, obsahujúcich epothilon B v rôznych koncentráciách, a pri rôznych teplotách. V typickom experimente sa rozpustí známe množstvo epothilonu B v 1,0 ml daného rozpúšťadlového systému, roztok sa sterilné odfiltruje a prenesie do 1 ml liekoviek z bieleho skla so zátkami zo šedej gumy a so šedými čiapočkami (flip-off). Tabuľka 3 ukazuje množstvo degradačného produktu, ktorý vznikol počas až 7 mesiacov. Stabilita sa študuje stanovením degradačných produktov v každom z infúznych koncentrátov ako funkcia času a teploty. Každá vzorka sa analyzuje HPLC, vzorka sa pripraví zriedením koncentrátu vodným médiom. Stabilita všetkých infúznych koncentrátov po 3 mesiacoch pri 2 až 8 °C je porovnateľná. Pri vyšších teplotách, napríklad pri 25 °C, nevodné rozpúšťadlové systémy obsahujúce PEG vykazujú všeobecne vyššiu stabilitu ako vodné rozpúšťadlové systémy obsahujúce PEG.

Tabuľka 3

Podiel degradačných produktov v infúznych koncentrátoch vo vodných a nevodných polyetylénglykoloch

Rozpúšťadlo	Dávka	Čas	2-8 °C	25 °C
PEG 400	1 mg/ml	3 mesiace	< 0,1	0,2
PEG 400/voda 90:10 (hmotn.)	1 mg/ml	3 mesiace	< 0,1	0,4
PEG 300	1 mg/ml	3 mesiace	< 0,1	—
PEG 300/voda 90:10 (hmotn.)	15 mg/ml	7 mesiacov	< 0,1	1,0 1
etanol/voda 59:41 (hmotn.)	5 mg/ml	počiatočný 1 mesiac 5 mesiacov	< 0,1 0,3 0,3	-

Príklad 10

Epothilon B (5,0 mg) a manit (1 500 mg) sa rozpustia vo vode na injekcie a roztok sa doplní na 30 ml. Roztok sa prefiltruje cez sterilný membránový filter s velkosťou pórov 0,22 mikrónov a potom sa v aseptických podmienkach naplní do sklenenej liekovky, ktorá sa aseptický uzatvorí sterilnou zátkou na lyofilizáciu.

Naplnená liekovka sa potom umiestni do lyofilizačnej komory a ochladí sa na -40 °C. Chladič lyofilizátora sa ochladí na približne ‘-60 °C a komora sa evakuuje na približne 0,1 militorr. Na začiatku lyofilizačného pochodu sa teplota lyofilizačnej komory nastaví na približne 20 °C. Asi po 20 hodinách lyofilizácie stúpne tlak v komore na približne 0,2 militorr a sušiaci pochod sa považuje za skončený. Tlak v komore sa upraví na atmosférický tým, že sa do komory aseptický vpustí sterilný vzduch alebo dusík. Potom sa zátka aseptický nasadí na liekovku tak, aby bolo zaistené hermetické sterilné uzatvorenie. Uzatvorená liekovka obsahuje jednotlivú dávku epothilonu B, ktorá sa krátko pred podaním rekonštituuje pridaním 25 ml vody pre injekcie. Dávka sa podáva intravenózne. Lyofilizovaný produkt má charakteristiky, požadované pre lyofilizované prostriedky podía vynálezu.

Príklady 11 až 14

Lyofilizované produkty sa pripravia rovnako ako je opísané v príklade 10 použitím tabuľkových zložiek (Tabuľka 4).

Tabuľka 4

Príklad	Epothilon B (mg)	Hydroxypropyl-beta-cyklodextrin (mg)	Voda pre injekcie (ml)
11	5,0	400	do 4,2
12	5,0	500	do 5,0
13	5,0	420	do 4,2
14	5,0	420	do 8,5

Lyofilizované produkty, pripravené podľa príkladov 11 až 14, majú charakteristiky, požadované pre lyofilizované prostriedky podľa vynálezu.

Claims

1. Farmaceutický prostriedok vo forme infúzneho koncentrátu, vyznačujúci sa tým, že obsahuje epothilon a farmaceutický prijateľné organické rozpúšťadlo.

2. Farmaceutický prostriedok, vyznačujúci sa tým, že obsahuje epothilon a farmaceutický prijateľné organické rozpúšťadlo, a neobsahuje povrchovo aktívnu látku s hodnotou HLB 10 alebo vyššou, napríklad polyoxyetylénový derivát ricínového oleja.

3. Farmaceutický prostriedok, vyznačujúci sa tým, že obsahuje epothilon a farmaceutický prijateľné organické rozpúšťadlo, zvolené zo skupiny (i) alkoholov, alebo (ii) N-alkylpyridónov.

4. Farmaceutický prostriedok podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že farmaceutický prijateľné organické rozpúšťadlo je polyetylénglykol.

5. Farmaceutický prostriedok podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že obsahuje pridanú vodu.

6. Farmaceutický prostriedok podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že voda je prítomná v množstve do 45 % (hmotn./obj.).

7. Farmaceutický prostriedok podľa nároku 6, vyznačujúci sa tým, že voda je prítomná v množstve do 0,5 % (hmotn./obj.).

8. Farmaceutický prostriedok podlá ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že epothilon je prítomný v koncentrácii 1 až 5 mg/ml.

9. Infúzny roztok, vyznačujúci sa tým, že obsahuje prostriedok podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, a farmaceutický prijateľné rozpúšťadlo.

10. Lyofilizovaný prostriedok, vyznačujúci satým, že obsahuje (i) epothilon a (ii) manit alebo cyklodextrín.

11. Lyofilizovaný prostriedok, vyznačujúci satým, že obsahuje epothilon a hydroxypropyl-beta-cyklodextrin.

12. Lyofilizovaný prostriedok podľa nároku 10 alebo 11, vyznačujúci sa tým, že epothilon predstavuje 0,1 až 1,5 % celkového množstva pevných látok.

13. Lyofilizovaný prostriedok podľa nároku 10 alebo 11, vyznačujúci sa tým, že epothilon predstavuje 0,1 až 1,5 % celkového množstva pevných látok a cyklodextrín predstavuje 90 až 99 % celkového množstva pevných látok.

14. Rekonštituovaný lyofilizovaný prostriedok, vyznačujúci sa tým, že obsahuje farmaceutický prostriedok, ako je opísaný v ktoromkoľvek z nárokov 10 až 13, vo farmaceutický prijateľnom rozpúšťadle.

15. Metóda podávania epothilonu pacientovi, vyznačujúca sa t ý m, že zahŕňa:

(a) zriedenie farmaceutického prostriedku podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 8 vodným médiom, čim vznikne infúzny roztok, (b) intravenózne podanie infúzneho roztoku pacientovi.

16. Metóda podávania epothilonu pacientovi, vyznačuj ú c a sa t ý m, že zahŕňa:

(a) rekonštitúciu lyofilizovaného prostriedku podlá ktoréhokoľvek z nárokov 10 až 13 vodným médiom, čim vznikne roztok, a fb; intravenózne podanie roztoku pacientovi.

17. Metóda podávania epothilonu pacientovi potrebujúcemu liečbu epothilonom, vyznačujúca sa tým, že sa parenterálne podáva infúzny roztok podľa nároku 9 pacientovi, ktorý takúto liečbu potrebuje.

18. Metóda podávania epothilonu pacientovi potrebujúcemu liečbu epothilonom, vyznačujúca sa tým, že sa parenterálne podáva rekonštituovaný lyofilizovaný prostriedok podľa nároku 14 pacientovi, ktorý takúto liečbu potrebuje.

19. Použitie farmaceutického prostriedku podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 8 na výrobu lieku, vhodného na parenterálne podanie .

20. Použitie lyofilizovaného prostriedku podľa ktoréhokoľvek z nárokov 10 až 13 na výrobu lieku, vhodného na parenterálne podanie.

21. Prostriedok podľa nároku 1 alebo nároku 10, vyznačujúci sa tým, že neobsahuje žiadnu povrchovo aktívnu látku s hodnotou HLB 10 alebo vyššou.