SK90593A3 - Improved method and apparatus for incremental stretching zero strain stretch laminate web in a non-uniform manner to impart a varying degree of elasticity thereto - Google Patents

Description

Doterajší stav techniky

Jednoduchšie, roztiannuteiné laminované tkanivo, tento termín použitý tu, sa vzťahuje k laminovanému tkanivu zloženému aspoň z dvoch vrstiev materiálu spojených jedna k druhej, prerušovane alebo v podstate súvisle, pozdĺž častí svojich protiíahlých povrchov v nenapnutých podmienkach. Aspoň jedna z uvedených vrstiev je vo forme súvislého tkaniva, aby zjednodušila súvislé, veími rýchle spracovanie. Druhá vrstva môže plochy pripojené k súvislému tkanivu v napred určenom mieste.

Ak Je použitý v predchádzajúcom kontexte termín prerušovanie spájané laminované-tkanivo môže znamenať lammO^vané tkanivo, kde skôr nezje tkanivo napnuté, vrstvy su spojene jedna k druhej Jednotlivými oddelenými bodami, alebo kde vrstvy nie sú pripojené k sebe v Jednotlivých oddelených oblastiach. Prerušovane spojené laminované tkanivá prvého typu môžu byť formované preťažením dvoch teplých vrstiev cez medzeru medzi teplými vzorovanými reliefhými válečkami alebo aplikáciou lepidla do Jednotlivých oddelených oblastí na jednej z vrstiev Dred tým, ako Je spojená s druhou vrstvou, žatia! čo striedaΛ , vo spájané tkanivo druhého typu môže byt formované posúvaním x

<* x c x o v cu ic j v x o v v j potiahnuté lepidlom medzi párom súvislých vrstiev. Obrátene termín súvisle spojené laminátové tkanivo bude znamenal lamin..o.varÉ tkanivo, kde skôr ak je tkanivo napnuté, vrstvy su súvisle pripojené jedna k druhej vo svojich stykových plochách. Súvisle spojené laminované tkanivá môžu byť tvorené pritlačením prvej súvislej, termoplastickéj lepiacej vrstvy priamo na druhú vrstvu, keč je prvá.vrstva zohriata, dve teplé vrstvy sú pretiahnuté medzi teplými hladkými valčekmi alebo aplikovaním súvislého lepiaceho povlaku, spreju na jednu z vrstiev, ako sa dostane do kontaktu s druhou vrstvou.

Jedna z vrstiev použitá v roztiahnutelnom laminovanom tkanive zo súčasného výskumu je zložená z materiálu, ktorý je napnuteíný a elsstomerný, tzn. že sa v podstate vráti do svojich nenapnutých rozmerov potom, čo boli ťažné sily uvoínené. Druhá vrstva pripojená k elastomernej vrstve je preťažiteíná, najlepšie i zmršťovatelná, ale nie je nutné, aby bola elastomerná. Akékolvek je jej zloženie, druhá vrstva pri roztiahnutí, bude nepretržite preťahovaná tak, že po uvoínení takých síl · sa úplne nevráti do svojej pôvodnej nezmenenej podoby. V rozsahu, v ktorom nie je nepretržite preťahovaná druhá vrstva pripojená k elastomernému tkanivu po rozťahovacej operácii, sa preťahovaná druhá vrstva zväčšuje v smere z, medzi bodmi pripojenými k elastomernému vláknu, ak sa elastomerné vlákno, ku ktorému je pripojená, vrecia do svojej skutočnej a nezmenenej podoby v smere x-y. ťím je väčšia vzdialenosť medzi susedia

ce stupeň zväčšenia v smere z vo výslednom laminovanom tkanive.Bez ohíadu na stupeň zväčšenia v smere z, výsledné nulovo napnuté roztiahnuteíné laminované tkanivo je potom elasticky roztiahnutelné v smere pôvodného rozťahovania, aspoň do stupňa pôvodného roztiahnutia.

Hoci je tu termín nulovo napnuté používaný pri popise roztiahnuteíných l'aminsvätých tkanív, ktorých sa týka súčasný vynález, neboli znalosti žiadatelov použité skoršími vý. Λ robcami pri popise tkanív skôr uvedených typov , bude pre jednotnosť používaný v nasledujúcej špecifikácii pri popise ta-. ..

kVchto tkanív.

v

Jedno cavno známe pi'éveoenie prerušovane snajaneho nulovo napnutého rozťahovatelnéno laminovaného tkaniva je po písané v U.S. patente 2,075,139 vydanom Galliganom 30. marca

Λ

1937· V súlade s popisom skôr uvedeného Galliganovho patentu, pozdĺžne rozťahovaná, sú poťahované párom prítlačných valče kov, pohybujúcich sa rovnakou obvodovou rýchlosťou. Jeden z valčekov je vyrábaný s relatívne malými a úzkymi projekciami žiadaného vzoru, tieto projekcie spolupracujú s druhým valčekom pri stlačení malých lepiacich čiastočiek dvoch vrstiev gumy dohromady, takže relatívne blízke delené malé oblasti na sebe ležiacich vrstiev budú spojené vo vzore, modele podobnom tomu, ako projekcia na prítlačnom valčeku.

Pódia Galligana, valček spolupracujúci s.valčekom, ktorý má projekcia, môže byť hladký, alebo s podobnými projekciami podobnými tým na druhom valčeku. Valčeky sú umiestené od seba, v závislosti na sile dvoch vrstiev gumy, vo vzdialenosti dostatočnej na poskytnutie požadovaného spojovacieho tlaku bez nežiadúceho ztenšenia gumy v Podlá výsledku spojenie tiahnutú vrstvu je uvoínené, spájacích oblastiach, vrstiev valčeky, napätie na roza ako výsledok sa táto vrstva zmrštila do. diaľky roztiahnutá vrstva a nepatrne zväčšila do šírky, prerušovane spojená sa nemôže

Pretože netakto z mrš ť o—

uozoížr.cm smere čo vrások a záhybov 4.

špecifickom modele ukazovanom na ±ig.

a 2 Galliganovho pa-

čo roztiahnutá alebo z a c n á v v s t v a j e

Ako 3 sa tu objavuje úzke rovnobežné spojenie línie v bodoch, kde boli dve vrstvy spojené tlakom.

V nasledujúcom kroku popisu Galliganovho patentu, nred chádzajúci prerušovane spojený kompozit zložený z dvoch vrstiev zvrásneného materiálu je veími vysoko roztiahnutý v postrannom smere (skutočne rovnobežnom k spojovacím líniám 3), napä tie je dostatočnéna roztiahnutie hornej zvrásnenej vrstvy 1 až do elastického limitu. Avšak, použité napätie zostane v elastickom limite dolnej alebo zadnej vrstvy 2., ak je to potrebné, postranné roztiahnutie môže prebiehať až do bodu tak ve±kého₇

3Κ0 Jc 03 c ulxl 33 O C·· O íC pOVO^ľíOJ GlTny TI C Ζη;0Ώ0Γ*3α* O IvOIuOO Z x t. u ·

Pretože vrchná vrstva 1 je postranné rozťahovaná až do svojho elastického limitu, jej záhyby 4, sú nutne,stále ztenšova.né v postrannom smere tak, že keo je postranný tlak na ⁿ íj* 2^-ÍT*^ *1 i c+ ιπγλΤγ,ογ,Ι ó qH q c í π·.»+ ατ» í ÓT_>j 57 7 úr v_ be, keo je rozprestretý, bude ovela väčší, ako odpovedajúca vrstva 2. Výsledkom pozdĺžneho zmrštenia zadnej vrstvy záhyby 4 na vrchnej vrstve 1 sú vyťažené z pozdĺžneho smeru, a preto je ich povrchová oblasť ovela väčšia, ako pred tým, zmrsťovací efekt zadnej vrstvy spôsobuje, že vrásky prijmú velmi nepravidelný a zmenený skrivený tvar medzi spojenými líniami 3, tzn. že to spôsobuje zväčšenie kompozitu v smere z, ako ukazuje na Fig. 5, 6 a 7. Galliganov patent hovorí, že výslednýnulovo napnutý roztiahnuteíný lamir^_Vänv materiál je zvlášť vhodný na použitie pri výrobe kúpacích odevov, odevných čapíc, topánok, záster a iných výrobkov.

Dávno známe prevedenie spojovaného nulovo napnutého roztiahnuteíného laminovaného tkaniva, ktoré je špeciálne navrhnuté na použitie, ako utierací, osušovací materiál a jednorazový šatový materiál, je zverejnený v U.S. patente.3,025,199 vydanom Harwoodom 13. marca 1962. Harwood predovšetkým navrhuje model riedkeho plátna zloženého z križujúcich sa rôznobežnýc'n súborov nití alebo vlákien 2 a 3, ktoré sú spojené jedno k druhému vo svojich priesečniciach, ak vytvárajú mriežkovanú zosilnenú sieť I. Pár netkanýčh vrstiev’ 4 a 5 ?- vlákien je predovšetkým pripevnený k protilahlým stranám mriežkovanej siete 1 tvorenej pretínajúcimi sa vláknami.

Laminovaná tkanivová štruktúra objavená Harwoodom je potom podrobená rozťahovacej operácii v- jednom alebo viac smeroch na stále roztiahnutie netkanýčh tkanív 4, 5 pripevnených k opačným povrchom siete 1. Podlá Harwooda, toto môže byť splnené rozťahovaním laminovanej tkaniny priečne (tzn. v priečnom smere) cez vhodné valčeky alebo vhodne vedeným reťazovým dopravníkom vybaveným.prostriedkami na uchytenie a aplikovanie protiľahlých ťahových síl na bočné okraje tkaniva (tzn. napínacieho prístroja). Ak pozdĺžne rozťahovanie laminovaného

4. i. ,--Z -- ~ η - T.J .· — ·.. ~ ~ J U ~---- X - ---X ,- U . , X

l.VrauVd jc óiauui.c, ηαιΛυυν huvuiaj ZjC luiu u;u6c UV ι οΟχΏβ — né v spolupráci málo a velmi rýchlych párov valčekov.

Pretože vlákna 2, 3 použité na tvorenie sieťovanej, zosilnenej siete 1 podlá Harwooda sú v zvlášť preferovanom mo<^λί α e?-í n T i má t °’-'d c i u cb'OV·’’ sa ^Tr povediem ^ero — rušenom stave tak rýchlo, ako sú ťažné sily, ktoré posobily na lamin. ;é tkanivo uvoľnene. Ako výsledok, trvalo rozťahované krajné vrstvy 4 a 5 ukázané na priereze Fíg. 4 Harwoodovho patenta sú zväčšené v smere z v nespájaných oblastiach ó, ktoré sa kryjú s otvormi v pružnej sieti 1.,

Nedávnejšie prevedenie oboch prerušovane spájaných a súvisle spájaných,roztiahnuteíných lamin°^varých tkanív zložených zo syntetických polymérových vrstiev a určených na jedno použitie, sú zverejnené v U. S. Patente 4,107,364 vydanom Sissonom 15· augusta 1978 a U. S. Patente 4,209,563 vydanom Sissonom 24. júla 1980. Sissonové patenty, ktoré sú tu zahrnuté hovoria, že roztiahnuteíné laminované tkanivo tu zverejnené je zvlášť vhodné na bielizeň na jedno použitie, pretože sú relatívne nízke náklady na ich výrobu v porovnaní s obvyklými odevnými materiálmi. Sissonové patenty oalej hovoria, že takéto roztiahnuteíné laminované tkanivo môže byť vyrábané vo viacerých tvaroch pohybujúcich sa medzi extrémne lahkými verziami vhodnými na použitie dámskej bielizne k ťažším vrstvám vhodným na použitie na výrobu opaskov.

V preferovanom modele, Sissonové roztiahnuteíné lamin.·. — vé tkanivo obsahuje aspoň jednu vrstvu obsahujúcu syntetické nolymérické vlákna, ktoré sú relatívne elastomerné a aspoň jednu vrstvu obsahujúcu syntetické polymérické vlákna, ktoré sú relatívne pretiahnutelné, ale neelastické. V zvlášť preferovanom modele sú vrstvy spájané jedna k druhej na tvorenie spojenej lamin.ovaŕčj tkaniny.

Ako je tu skôr ukázané, Sisson popisuje dva typy spájacích modelov tkanív: súvislé spojenie, tak ako môže byt uskutočnené cez teplé, hladké valčeky; a prerušované spojenie v.množstve oddelených bodov, tak ako môže byť uskutočnené teplými vzorovanými raziacimi válčekami.

potom mechanicky spracované, ako roztiahnutým najlepšie jednotvárnym, v aspoň jednom smere nasledovanom úplným povoleným, na vytvorenie nízkeho modulu elasticity v smere rozťahovania. V ιλτ. »0/^0 r\n n QľlSu _ň 4· V — J _ • — m. £_· w 2^-7 ·*· ' w Ĺ»·. >-» * ' * * W LA MÁ A.L s X Á L> L LK Lu λ 4. ¥ C* | L-/' X X_ <* JL žitelná, ale relatívne neelastická vrstva je stále preťahovaná rozťahovacia operácia. Teda, je to zväčšenie medzi preru šovanými spojeniami pripojujúcimi sa k relatívne elastomérnej vrstve, keč je uvoínené použité napätie, tzn., že to nabobtnáva do významného stupňa v smere z, aby to vytvorilo roztiahnuteíné tkanivo, ktoré je elasticky roztiahnuteíné v smere pôvodného rozťahovania, aspoň zo stupňa.povodného roztiahnutia.

V prípade súvisle spojených laminovaných tkanív, trvalo predl žované polymérické vlákna, ktoré sú relatívne neelastické sa nestiahnu späť, ak je napätie na laminované tkanivo uvoínené.

V dôsledku toho, sú podrobené robeniu slučiek, bobtnaniu v menšom merítku, tzn. medzi bodmi pripojenie k relatívne elastomerným vláknam, ak je uvoínené napätie na lamin cva.ré tkanivo. Zátiší, čo. bobtnanie v smere z je menej výrazné v tomto súvisle spájanom lamin ovaíPm tkanive, roztiahnuteíné lamin.ovaré tkanivá neskoršieho typu sú tiež elasticky roztiahnuteíné v smere rozťahovania, aspoň do stupňa povodného rozťahovania.

Veía príkladov roztiahnuteíného lamin ovarého tkaniva neužívajúce buč súvislé alebo prerušované spájacie usporiadanie a metódy.na vytvorenie takých tkanív, ako sú popísané v skôr spomínaných Sissonových patentoch.

Sissonové návrhy na použitie roztiahnuteíných.lamin ova-. γτ-.ých materiálov na jednom použití alebo jednorazových dielov odevných súčastí boli nasledované množstvom neskorších výrobkov. Vid. napríklad U.S. Patent 4,525.407 vydaný Nessom 25 júla 1985, ktorý popisuje jednorázové plienky a chirurgické obleky obsahujúce jeden alebo viac.roztiahnuteíných laminQ-trnriých dielov zložených z nenapnutých elastických členov prerušovane pripojených k neroztiahnutému a menej roztiahnutému, podkladu, výsledný laminát je urobený elasticky roztiahnuteí ný.

Obr. 1-3 Nesse zverejňuje jednoduché dvojvrstvové roztiahľľ L· * O ϊ Π 8 T Q x— Ί Ω. . l; K _u v j k v 02? 8 ^8 LľuGf.u ľi Si· COu^i ulc , eiKu

Ú Ί n C + ' n Z ň nh irl r ori Ί r\ T «λ rr “ r.^»?r,v^^ + V· <λ>-> 4 ττ »> ,'» V» r <-.k < ··' λ »-. — . y — *--»-< ť u-o-ii v* ο«; l- k, íl^á. x * c o Gi ¹ * * C C A d v y C 1 GO“ + η A Ί λ r*. 1 Π *> o *7 f n Ή *^Λ i ' + »4 •^,*n’vl^r»rA’*»'+«< r* n Λ ΊΟ 1,·± *ν».4 ~ ~---_c .......- w _ _w ~ , -χ*_, x», u, x-y je pred tým, ako natiahnutý hore roztiahnutelný, ako elastický člen a ktorý má menšiu elastickú návratnosť, ako elastický člen. Podklad a elastický člen sú prerušovane spojené v oddelených bodoch 14 v pravidelnom alebo nepravidelnom vzore. La minované tkanivo je preto rozťahované

D Pr* nunTnaní r,n>i-7Í+*ťr»h tuŤnrfhh α -f Ί — · -v — . - x.. w.. — — v smeroch šipiek na Obr. elastický člen 10 spô sobuje zvrásnenie v smere z, nepretržite rozťahovaného podkla du 12 medzi spájacími bodmi 14, ako je ukázané na obr. 3. Ako skôr spomínané roztiahnuteíné laminované tkanivo, podlá C-alligana, Harwooda a Sissona, tak výsledné laminované tkanivo popísané Nessom je potom elasticky predlžovatelné v smere pôvodného rozťahovania, aspoň do stupňa povodného rozťahovania.

Iný model zloženia elastických tkanív 30 je ilustrovaný na Obr. 5-8 Nessea. Neskoršie modely tický element 20, má priečne pramene Sieťovaná elastická element 20 Nesse

V O * * y * ,-_t * “ -í -r_ h Z-X l·- - *1 nemu sieťovanému zosixnenemu exenu x používajú sieťovaný elas22 a pozdĺžne pramene 24. je všeobecne podobný pružzverejnenemu na obr. x— skôr spomínaného Harwoodovho patentu. Ako Harwood, tak aj Ness používa prvý podklad 28 majúci menšiu roztiahnutelnosť, ako elastický člen V.ý člen. Druhý ké vlastnosti, exe;

r> .· tický člen 10, je tiež použitý Nessom.

Nessové podklady 28 a 30 sú pripojené aspoň protiíahlým ^yvrchoffi sieťovaného elastického člena 20, zatiaí čo elasticA ký člen je v nenapnutých podmienkach. Podklady 28 a 30 môžu, ak je to potrebné, tiež byť spojené jeden k druhému v otvoroch sieťovaného elastického člena. Podlá Nessovho popisu, ak je laminované tkanivo potom roztiahnuté v pozdĺžnom smere, podklady 28, 30 sú podrobené trvalému predlžovaniu a nožu začať byť oddelované jeden od druhého, ale zostávajú;prerušovane pripo jené k sieťovanému elastickému členu 20 stredných polohách zložených v priečnych alebo pozdĺžnych prameňov sieťovaného člena.

.íl

vracia tkanivo do nezmenenej polohy sieťovaného elastického

A člena 20, takto spôsobuje zväčšenie v smere z_f stále predlžovaných podkladov 2ô, JO medzi ich oddelenými boami pripojeným k nozdĺžnvm orameňom 22 elastického člena v smere kolmom na smer rozťahovania. Priečny rez modelom výsledného elastického tkaniva podlá Nessa vió. obr. 9 je podobný rozťahovateínému lamin ' ?vému tkanivu via. obr. 4 skôr spomínaného Harwoodovho pa tentu .

Naviac v predchádzajúcom modele roztiahnuteíného laminovaného tkaniva, obr. 9-12 Messovho patentu ukazujú použitie elastických súčastí materiálu pre poskytnutie predížiteíných častí v okolí nôh 136, 137 a roztiahnutelných častí pásu 138, 139 pozdĺž opačných krajov a koncov jednorazovej plienky. Takéto elastické materiály môžu byť vložené do nohavičiek a obväzov počas výroby a môžu, ak je to potrebné, byť roztiahnuté, aby poskytovali nasledujúce elastickú roztiahnuteínosť v smere pôvodného rozťahovania. Podlá Nessa, neskoršie operácie môžu byť tiež použité koncovým užívateíom výrobku, alebo môžu byť použité počas výrobného procesu.

Automatická metóda na rozťahovanie laminovaného tkaniva obsahujúca sieťované elastické 210 ohrievadlo spájajúce pár protilahlých plastických fóliových vrstiev 214, 216 Je uvedená na obr. 14 Nessa, V 'tomto modeli tri vrstvy obsiahnuté v kompozite sú posunuté do medzery vytvorenej medzi párom hladkých, horúcich oproti sebe sa otáčajúcich valčekov 224, 226 teplom vytvoreného trojvrstvového kompozitu 228. Teplom stlačený kompozit 228 je potom posunutý do medzery vytvorenej me dzi druhým párom proti sebe sa otáčajúcich valčekov 230, 232, ktoré môžu byť ochladené pre zabezpečenie, že tepelné spojenie je stuhnuté. Tkanivá 234 vychádzajúce z druhého páru oproti sebe sa otáčajúcich valčekov 230, 232 je potom posunuté do me dzery medzi tretím párom oproti sebe sa otáčajúcich valčekov 236, 238 rotujúcich v rýchlejšej obvodovej rýchlosti, ako druhý pár valčekov 230, 232 aby spôsobili posúvanie tkaniva 234 medzi dvoma pármi valčekov.

Podía Nessa, toto posúvanie rozťahuje fólie 214, 216 a

A U/ A- V A A A —í M -* t U. U- -1- k-' JJ v j Λ U A t, o V A A C λ V X » V U, V O A U A - VJ 1A1ÍJ <_I £_ X X 0 X X Cl “ ľľlx 1 4 j 21 — C S2 OtvC⁷*” V S 1. Θ í 0 V-3H O’ 01 S S L Í C R 0 m a'L21 0 0 Z b S”

Ανθ»Ί a Vorr. r> Ά ne T + * i Q βΊρΐΡ+ν^ΐ + ^Μ <? -y o -n * 4 _Λ X £ X ~

- · — · ·**- . — x- - - — — W *- — - — — ------^- — — --- . .A---·— — U — podía Nessa, pretrhnúť spoje medzi pozdĺžnymi prameňami a fóliami, ponechávajúc len priečne pramene pripojené k vrstvám fólie 214, 216. Ako rozťahovaný kompozit 244 vychádza z tretieho páru valčekov 236, 238, pozdĺžne alebo napätie v pozdĺžnom smere,je uvoínené a kompozit 244.je posunutý na navijač

246, ktorým je ko, ako je obvodová rýchlosť druhého páru valčekov otáčajú cich sa oproti sebe 230 a 323.

Ak rozťahovanie laminovaného tkaniva pôsobením napatia široko.oddelené body podpor, tzn. prvý valčekový pár 230, 232 a druhý valčekový pár 236, 238, poskytuje trvalé predĺženie neelastickýc’n fóliových vrstiev 214, 216; žiadatelia hovoria, rovnomernosť predĺženia v tomto roztiahnuteínom laminovanom tkanive, merané pozdĺž nepodoprenej časti tkaniva-234, klesá s tým, ak sa vzdialenosť medzi prvým párom valčekov 230,

232 a druhým párom valčekov 236, 238 zväčšuje. Na akúkolvek da

..U

A x X ~ U ČI b u i i tí P U V i i o — mernosť je zreteínejšia so zväčšujúcim sa rozdielom v obvodotclŤS C31-Sj h 0 V U1' 1 éi j Ζβ ρΡΟύχθαίΟΠΙ ΓΙΟΡΟνΠΟΠίβΓ· ožeme vyhnút, alebo ich asooň luinin-alizovat oosíupo& podlá jedného zo zvláštnych, skôr navrhovaných, súborov v skôr spomenutých Sissonových patentoch. Menovite k rozťahovaniu rozťahovateíného lamin.overého materiálu posunovaného rozťahovacím systémom, napr_f medzerou vytvorenou medzi párom do seba zapadajúcich zvlnených valčekov, ich osi rotácie sú kol mé k smeru posunu ikaniva. Do seba zapadajúce zvlnené valčeky podporujú laminované tkanivo vo viacerých smeroch umiestnených vedia seb.a, odpovedajúcich šírke zvlnenia v priebehu rozťahovacích operácií. Toto spôsobuje jednotné rozťahovanie každej nepodporenej súčasti tkaniva medzi susednými podporovanými bodmi

-11lensie, ako presne umiestnené rozťahovanie

Q·» c Q rir -or ako sa často stáx U.

„r, vx ftki A r*, o+'o*' ! 1 r> |Λ Q | · v Q r> Ί rr. *7 π η»·1>τΓ'*'*<·¹ X λ v. n . d » «- - * W ... U- 'w «. — _M **_vr ·**-> V O.-L y <U ΑΧ.4Λ.Χ i*c* UU CxCll xC elastickej roztiahnutosti, bol tiež nasledovaný aspoň jedným ňalším výrobcom. Viň napr. U. S. Patent 4,834,741 vydaný Sabeeom 30. mája 1989 a tu zverejnený.

Sabee, ako Ness, popisuje nohavičky na jedno použitie a jednorazovú plienku, používa roztiahnuteíný laminovaný materiál zmrštitelných súčastí vo svojich protiíahlých častiach v okolí pásu a noh. Elastické časti 41 viň obr. 1 Sabeeho sú prinevnené v pásových častiach tkaniva v uvoínenom stave k zmršti telnému vrchnému tkanivu, zmrštitelnému spodnému tkanivu alebo obom. Spojenie použité Sabeeom môže byť ak prerušované napr.

posúvaním laminovaného materiálu cez tlakovú medzeru vytvore nou medzi dvoma valčekmi,.z nich je jeden ohriaty a má na svojom povrchu mnoho vyvýšených bodov, tak spojené, napr. nanesením tenkej vrstvy viscoelastického v teple topiaceho, na tlak citlivého lepidla na jedno z tkanív a potom pritlačením, v tep-

tkanivo posúΊ Λ

-u C vaním laminátu tlakovou medzerou vytvorenou medzi párom hlad-

zhodné časti natiahnutelných vrchných a spodných tkanív v oblasA J ~ 1 ~ X ľ 1 c x α o i ického elementového spojenia sú rozťahované a naťahované, aby získali trvalé predĺženia a molekulárnu orientáciu v priečnom smere. Pretože zvlnené valčeky 31 majú svoje zvlnenie do seba zapadajúce vyrovnané a rovnobežné v pozdĺžnom smere, rozťahovanie tkaniva prebieha v,priečnom smere, ľiež, úplne spracované pásové diely Sabeeovýc'n tkanív sú potom elasticky roztiahnuteíné v pozdĺžnom smere, aspoň do stupňa pôvodného rozťahovania.

-T 9Podobne rozťahovanie v pozdĺžnom smere je najlepšie urobené s ohladom na pťotií.ahlé časti okolo nôh, ktoré obsahujú nenapr.uté elastické časti 42. posúvaním Sabeeovho tkaniva medzi iným párom do seba zapadajúcich zvlnených valčekov 89, ako je ukázané na obr. 12 a 13. Pretože zvlnené valčeky 89 majú svoje zvlnenie do seba zapadajúceho rovnobežne s priečnym

4- 1 . ~ -J U 4 -, V _Λ ~ T9 _ ouica vuíj x uíj υαιιυ v aiixc vikcuixxxj pxcuxcua v oiúci'c, ruu~ la toho, časti okolo nôh Sabeeovho tkaniva sú potom elasticky natiahnutelné v pozdĺžnom smere, aspoň do stupňa pôvodného rozťahovania.

Zatial čo Sissonov návrh na použitie zvlnených valčekov na rozťahovanie roztiahnuteíného laminovaného tkaniva bol použitý k prospechu výroby jednorazových nohavičiek, ktoré majú nerovnomerne elastizované časti, žiadatelia majú objavených vela aplikácií, kde nerovnomerný stupeň elasticity, meraný.v smere tkaniva rozťahovanom vo viacerých bodoch pozdĺž osí kolmých ku smeru rozťahovania tkaniva, je zvlášť požadovaný..Napríklad, ke<3 konečný elastizovaný. výrobok má byť aplikovaný na povrch, ktorý postupuje rôzne stupne zväčšenia a zmrštenia pri použití taký, ako povrch detských brušiek alebo opačný povrch detského bpku. V týchto prípadoch.môže byť požadované, aby tieto diely výrobku prichytených k týmto povrchom predstavujú ako je merané v smere elastizácie v kolmých na. smer elastizácie, na v 1 ak je výrobok nosený.

rôzne stupne elasticity, rôznych bodoch pozdĺž osí zväčšenie miery pohodlia,

Podstát a vy nálezu

Cielom vynálezu je poskytnúť zlepšenú.metódu s. prístroj na rozťahovanie roztiahnutelných laminovarých tkanív nerovnomerným spôsobom, aby poskytol rôzny stupeň elasticity.

A t

·*»< r» 4 |>X Ú V V1A uu U.V x + „>..< „„x iaíku jjac u yu U a príst-

tiahnutelného laminovaného tkaniva medzi súbory opačných do seba zapadajúcich zubov vystavených rôznemu stupňu zapadnu tia pozdĺž svojich bodov dotyku s tkanivom.

'j.

Cielom Vvnál PZU V Zvlášť nrofor'nvonnn’ o tie predošlýcli objektov použi Lím aspoň Jedného súboru do seba zapadajúcich zvlnených valčekov, aspoň Jeden zo spomenu týcn valčekov ma zvlnenie v πβχ·οviiomernom px*oii±e uozu-lž ho bodu alebo bodov dotyku s roztiahnuteíným lamin ovaľýni nivom posunovaným medzi spomenutými do seba zapadajúcimi svo j tkazvlnenými valčekmi.

Cielom vynálezu Je rovnako poskytnúť výrobky, ktoré sú elastizované v.rôznom stupni za použitia metódy a prístroja zo súčasných výskumov.

Vynález vo svojom výhodnom prevedení obsahuje v preferovanom modele, zahrňuje roztiáhnutelné laminované tkanivo nerovnomerného stupňa elasticity, meranej v ?mere rozťahovania tkaniva v rôznych bodoch pozdĺž osí kolmých v smere roz ťahovania tkaniva. Takéto nerovnomerné elastizované tkanivo môže byť aplikované na povrchu, ktorý podstupuje rôzne stupne zväčšenia a zmrštenia v priebehu použitia, takom, ako povrch detských brušiek alebo opačných povrchov detských bokov. V tomto prípade, rôzny stupeň elasticity zväčšuje stupeň pohodlia,. keč Je výrobok nosený.

Výhodné Je, že vynález zahrňuje zlepšenú metódu a prístroj na nerovnomerné rozťahovanie roztiahnutelného laminovaného

valčekov, aspoň jeden zo spozvlnenie nerovnomerného profis roztiahnuteíným lamin^ova^ým do seba zapadajúcich zvlnených menutých zvlnených valčekov má lu oozdĺž svojho bodu spojenia tkanivom, ako tkanivo prechádzajúce medzi spomenutými do seba zapadajúcimi zvlnenými valčekmi. Ako výsledok, časti laminovaného tkaniva prechádzajúce medzi spomenutými valčekmi sú. nerovnomerne rozťahované pozdĺž bodu alebo bodov dotyku so spomínaným nerovnomerne profilovaným zvlneným valčekov. Toto obrátene, poskytuje roztiahnuteíné laminované tkanivo, ktoré je nerovnomerne elastizované v smere kolmom na nerovnomerne profilované zvlnenie.

, Λ* , ΰίΧ J.

Ο ΟΓαZ k Ο V Γί 3 Vč S 6

I ke<3 špecifikácia detailov končí požiadavkou zvlášť upozQrnit.na podstatu vynálezu, ktorá je formulovaná v súčasných výskumoch predpokladáme, že vynález bude zrozumiteínejsí z nasledujúcich popisov, ktoré súvisia s pripojenými kresbami v ktorých·

Obr. 1 je zjednodušený perspektívny pohlad ukazujúci zostavenie tkaniny jednorázových plien-ok, každá má elastomerné pláty spojené v pravidelne umiestnených miestach pozdĺž ich aialky, spomenuté tkanivá sú podrobené nerovnomernému rozťahovaniu užívajúcemu do seba zapadajúce zvlnené valčeky, ktoré majú zvlnenie nerovnomerne profilované v pozdĺžnom smere v oblastiach, ktoré sa kryjú s elastosernými záplatami, spomenuté tkanivo je tiež narezané v určených bodoch k vytvoreniu viacero jednorazových plienok, každá má aspoň jeden pár postranných napínacích bočných panelov, ktoré preukazujú rázny stupeň elasticity v smere rozťahovania;

Obr. 2 je zjednodušený perspektívny pohlad nerovnomerného rozťahovacieho spojenia ukazujúci zvlášť preferovaný model zo súčasných výskumov, spomenuté spojenie používa vákuové pridŕžanie tkaniva zjednodušený pohlad pozdĺž načrtnutej línie 2A čekv oou-2A na obr. 2 a ukazuje spôsob v kt žívané, aby pomohli tkanivu obaliť najnižší zvlnený va

Obr. 3 je zväčšený, zjednodušený bočný zvýšený po zvlnené valčeky z obr. 2, spomenutý pohlad ukazuje, ak né valčeky zapadajú jeden do druhého v rôznom stupni v hu nerovnomerného rozťahovania tkaniva oodía súčasných .-N orom sú ooorné v a ppiebevtfskuv mov; , .

Obr. 4A je zjednodušený priečny rez poníad v bode, ktorý zodpovedá prierezovej línii 4A - 4A na obr. 3, ktorá sa zhoduje s osou spájajúcou zvlnené valčeky e ukazuje stupeň do soba zapadajúceho -zvlnenia na opačných povrchoch zvlnených valčekov ak sú valčeky v pozícii ukázané na obr. 3;

Obr. 4B je zjednodušený priečny rez podobný tomu, ako na obr. 4A, ale..ukazuje stupeň do seba zapadajúceho zvlnenia na orotiľahltfch oovrchoch zvlnených valčekov. ak časť rs-iyrc'nnn-iv . w _t 1 - ~.l_v / - .... - _u

X J - U · Ί _ _ _ 3 .. _ n x „ n. ... ~ .'. V. ., _ „ -«y ; . — , — oxciik; óvxixcnici vcuCcmjv ouHi^oxaCchu o xc^nuu -l-LíÍXUU — 4θ

V» 1 r> V o -v* o »-»v-v x> i Π ·/>-.·» λ · · A A .í Λ.

ou.i*.xaoA u> a uôíivu ΑΑϋχυα *τλ — ^λ_} /Π 4 _r Y 4 ' „..‘4X.Y ,ι ~ 4 ~ j--q .. x___$ _^4~X~.. ___ *^X ♦ T</ j C , ¥ C-uíxaX V dvocixj’ C J UÚCliy , U'X ACUl^ 1 C£ P x e.— rušovane spájaným roztiahnuteľným laminrovRjým tkanivom zo súčasného výskumu potom, čo je tkanivo pretiahnuté medzerou me dzi zvlnenými valčekmi typu ukázaného na obr. 4A;

*

Obr. 4D j? velmi zväčšený, zjednodušený priečny rez.zo súvisle spojeným roztiahnutelným tkanivom zo súčasného výskumu potom, co bolo prstiahnutou meczerou medzi zvlnenými valčekmi typu ukázaného na obr. 4A;

Obr. 5 je zjednodušená schémafická,ilustrácia alternatívneho rozťahovania tkanív zo.súčasných výskumov;

Obr. 5A je 5A - 5A na obr.

Obr. 53 je 5B - 53 na obr.

zjednodušený

5; a zjednodušený

5.

priečny rez priečny rez pozdĺž reznej pozdĺž reznej línie línie

Príklady prevedenia vynálezu

3ude jasnejšie, ľlčiS-LcCiujLlCx popis súčasného výskumu je v spojitosti so štruktúrou jednorazovej plienky, ktorá má. vopred vybrané nerovnomerné elastízované ný vynález môže používať rovnaké zariadenie na oblasti, súčastemer akékoľvek alebo obsahujúcom izolované rožProces vtfrcbv olienok. a olie

V M

Λ ilustrovane na obr. 1 - 4B, môžu, né tým uverejneným v U.3. Patente ky, ktoré sú len schematicky ak je to potrebné, byť podob4,081,301 vydanom Buellom

28. marca 1978 a začlenenom do spisov. Avšak, elastizované časti v okcrlí noh Buellovej plienky sú voliteľné a pre jasnosť tu nie sú ukázané. Tkanivo a plienka v tvare presýpacích hodín, schematicky ukázanom ne obr. 1 - 4B, používa elastizované bočné panely ne jednej alebo oboch stranách ušných častí presýpacích hodín..Umiestnenie takéhoto diskrétneho elastomerného.elementu, ktorý môže byť použitý na výrobu týchto elastizovaných

-16bočnýc’n panelov v aspoň jednom páre uši je popísaný v U.S. Patente 4.857.067 wŕlpnoir; Wnodom 15, ái)ei>?ťa 1 QRC ktortf i e tiež začlenený do spisov.

Vo vzťahu k obr. 1 je tu ukázané súvislá tkanivo, ktoré obsahuje množstvo jednorazových plienok Každý pár je zložený z absorčnej vložky 3^ páru elastomernýph elementov alebo „T ,.'4. Λ 1.x x. . V...X X ~ ~ It X _Λ V ·» . .... x _ x 1.. < U

J-C4 v y v -r α λ. υ υχ e UX\J xlx u/j u XX v óCilC x u Ĺi X V yuil oju tc UXU C.yCH dIC“ bo prirodzených gúm, syntetickej alebo prírodnej gumovej peny, elastomernej fólie, elastomernéno netkaného laminátu, elastomerného mulu a nod. or i oojen’ích ku tkanivu v určených, odde- - v V i lených miestach, spomenutá absorbčná vložka a spomenuté elastomerné pláty sú umiestnené do stredu vlhkosti neprepúšťajúcej spodnej strany _5, ktorá je typicky zložená z pretiahnuteíného polymérického materiálu takého, ako je 1 mil hrubá polyetylénová fólia a vlhkosť prepúšťajúca vrchnú stranu 6, ktorá je typicky zložená tiež z pred!žiteíného netkaného vláknitého materiálu alebo predĺženej deravej polymerickej fólie.

Zvlášť preferované materiály, ktoré môžu byť použité na elastomerné elementy alebo pláty 4a, obsahujú peny, ktoré majú roztiahnuteínosť k roztiahnutiu aspoň 400 % a zväčšiteínosť sily 200 gramov na palec vzorky širokej 50 % zväčšenia svojej nenapnutej dĺžky. Príklady pien, ktoré by mohli byť použité: Generál Foam polyuretánová pena No.40310 majúca kaliber alebo silu oribližne mil a hustotu oribližne

kú stonu (približne 0.033 gramov na centimeter kubický), dostupnú u Generál Foam, Paramus, Nevz Jersey; Bridgestone SG po lyuretannová pena majúca v ,4 ... j. .. ; u i ; „ o r\C

a. .ίΐιουυι,υ. jjx xu±iz,iic í.wU kaliber alebo silu približne 80 mil libier na kubickú stopu (oribližne

0.033 gramov na centimeter kubický), dostupnú u Bridgestone, Yokohama, Japonsko; priečna prírodná gumová pena majúca kaliber alebo silu približne 50 mil a hustotu približne 13.3 libier z*. X · -· »í i, i Π r-» τ o T y. n *τ Τ· Tp T ,

U VkJ j-/* X V4, Ut XkXXXXV^VCX XXXV V 1U J. U U X C U UU 1C j XIX j a pixx uuiia ^.umuva uc-

kaliber alebo silu približne 50 mil a hustotu približne 13.3 libier.na kubickú stopu (približne 0.214 gramov na centimeter kubický), dostupnú u Ludlow Composites Corporation, Fremon, Ohio.

Zvlášť preferované materiály na yl OŽei¹^ Z ď S — G0 & T inaínnann spodnú stranu 5 zahrňujú

Ak i P ·?“ o ~ ma, mil snodná strana ?

Ak je potrebná má obvykle kaliber spodná strana môže alebo silu rribJ iž^rip Ί byť vzorkovaná do kalibru približne 5,5 mil na zlepšenie držania tkaniva a vzhľadovej charakteristiky. Príkladné spodné strany, ktoré boli zhodne používanými sú: RR8220 zmes REDEM, dostupná u Tredgar Industries, Inc. z Terne Haute, Indiana; a RR5475 zmes ULA3, dostupná u Tredgar Industries, Inc. Haute, Indiana»

V Jednom zvlášť preferovanom modele tekutiny prepúšťajúce' vrchnú stranu 6 je zložená z hydrofóbneho, netkaného mykaného tkaniva, ktoré má základnú váhu v rozmedzí 18 - 20 gramov na štvorcový yard a je zložená z približne 2.2 deniéru polypropylénových vlákien, dostupné u Veratec, Inc. Divize Internationál Páper Company, Walpole Massetchusefts pod označným

P8.

Zvlášť žiadané estetické výsledky vzhľadové roztiahnuteľných laminovaných častí, kea spodná strana 5, vrchná strana č alebo obe sú zložené z pružného troJ-rozmerného polymérického tkňnivP t vnij zvere m.sr/ho ^v U. S. ^o+“nt° 4.3 49.3^ 4 vydanom Radelom a Thompsonom 3. augusta 1982 a tu začleneného do dokumentov.

ny materiálu tkanivo spodnej.strany materiálu 5 a vrchnej sú predovšetkým udržované pod veľmi ľahkým

q Ť n ^,,r!u7 o’o mo^ut^m¹¹)

zabránené zvrásneniu, s pre zjednodušenie spojenia s nlienkou a zjednodušenie kompletizovanej operácie nimi je kompletizované tkanivo delené do plienok 2 nožom 22.

Tvarovacia operácia tkaniva Je ilustrovaná len schematicky na obr. 1. Absorbčné vložkové segmenty 3 sú vsunuté do medzery medzi párom spojovacích alebo laminovaných valčekov 15 v pravidelne oddelených, preôom určených intervaloch. V zvlášť preferovanom modele, diely absorbčnéj vložky 3 sú predovšetkým zložené z airfeltu umiestneného do obálky z celulózového tkaniva na poskytnutie neporušenosti vložky v praxi.

-18Ak tu bolp skôr uvedené, voztiahnuteľné laminované tka-í n r\ afiXocminh vUclnimAv rrnvn hvf tvnrono ννηνι+ιτη a>n

---- . — — - — — -*- — —--- ’ --'- ---V ^C w · _v- <—--- — -- ----·-. _r- rnínvona p. r> ó -i p n á knnfi σηΡΜπί a t.p'< súvislp s no i o\r ne. i p knnfi σιιráčia, Prerušované anájscia konfigurácia Jp nožadovaňá v t'5ch situáciách, kde v podstate neelastické tkanivá v lamináte sú relatívne.predížitelné alebo natiahnuteíné bez rQztrhapia a kde vysoký stupeň zväčšenia v smere z je potrebný vo výslednom lamináte.

Obrátene, súvisle spájané konfigurácie.sú požadované tam, kde stupeň nanätia v smere ? nie je dôležitý a jedno alebo viac z relatívne neelastických tkanív v lamináte je ťažké predĺžiť alebo pretiahnuť bez roztrhania. V neskoršej situácii, sú vislá spojovacia konfigurácia zostáva vo všetkých vrstvách laminátu relatívne verná jedna druhej po rozťahovaciu.operáciu. Teda, i ked jedno alebo viac z relatívne neelastických vlákien Je zničené v bode roztrhnutia v priebehu rozťahovacej operácie, včaka relatívnej vernosti zničených častí relatívne neelastic kého tkaniva alebo tkanív k elastomérnej vrstve Je ťažké pre koncového užívatela zistiť, že bolo niečo zničene.relatívne neelastického tkaniva alebo tkanív nenarušuje zamýšľanú funkn n i·» + V on> t r o ku. w i.x. ·_-.1 x , tzp. nsprí6pusXnosí tekutín.

zničenie relatívne neelastického tkaniva alebp tkanív v priebehu rQzídi ovace j operácie, potom nie Je chápaný, ako negatívny vo výslednom produkte. Teda, neočakávaný úžitok, súvisle spájacej konfigurácie ktorý Je výsledkom používania v zvlášť preferovanom modele roz-

dovoľujú výrobcovi · elastizovaných výrobkov výber z oveľa väčšieho rozsahu relatívne neelastických tkanív, ktoré môžu byť zo súčasného.výskumu.

V podstate to dovoľuje použitie relatívne neelastických tkanív, ktoré by normálne neboli považované za zmrštitelné do nejako uznaného oceneného rozsahu v roztiahnu teľných laminovaných tkanivách zo súčasného výskumu. V podstate, to dovoľuje použitie rela tívne neelastických tkanív, ktoré by normálne neboli považova né za zmrštitelné do nejakého uznaného, oceneného rozsahu v roztiannuteľných laminovaných tkanivách zo súčasného výskumu.

-19Ί'θο a, tejto

ne neelastické tkanivá, ktoré podstupujú stupeň zosilnenia a. zrušenia v priebehu rozťahovacej operácie.

Ako je vidieť v mocele na obr. 1, súvislé tkanivo z materiálu vlhkosť neprepúšťajúcu preôlžiteínej spodnej strany ΐ ô t· + o q v* o 4 o V· q + q Ί λ *> ί Ί o Ί Ω Λ V •^R'YO^vir jjs, · - — 4 W* w> w w « WilV spájané laminované tkanivo je požadované,za účelom maximalizovať zväčšenie v smere ? vo výslednom výrobku, aplikátor lepidla 10 môže byť použitý na aplikáciu oddelených plôch lepidla vopred určených oblastiach spodnej strany 5, kde budú nenapnuté elastomérne pláty umiestnené.

Inak, ak je požadované súvislé soájané lamin. ... .é tkanivo, aplikátor lepidla 10 môže byt použitý na aplikáciu jednotnej a súvislej aplikácie lepidla 10a na spodnej strane v napred určených oblastiach, kde budú nenapnuté elastomérne pláty 4a umiestnené. V zvlášť preferovanom modele neskoršieho typu, vybrané lepidlo je roztiahnuteíné a aplikátor lepidla 10 Je zložený z taviaceho fúkacieho aplikačného systému.

žiadatelia považujú za zvlášť vhodný na výrobu súvisle spájaného roztiahnuteíného laminovaného tkaniva zo súčasného výskumu je taviaci fúkací sprejový aplikátor model No. GM-50-2-1dostupný u J&N laboratra,

Neskorší systém používa trysku majúcu 2Q merané v pozdĺžnom smere, každý otvorov v priemere na palec, otvor má orierner približne

m O iiv na teplotu približne 340° F a aplikované najlepšie na spodnú

Z /-v >-> «-«. + Λ uuii mat“ stranu 5 v mierke 7.5-10 gramov na štvorcový palec. Ohriaty stlačený

- . ___o_ .... .... . __ . .

vzoucn o uepxoce r' a poo txaKum prioxizne psig je vycIsČsrý druhými otvormi v tryske ns lepidlo, sby pomohol Jed —

Blízky kontakt teplého lepidla ukázaný, ako 10a na obr·! so spodnou stranou tkaniva 5 na dobu, ktorá plynie pred rozťahovaním výsledného roztiahnuteíného laminovaného dielu tka niva poskytuje zmäkčenie spodnej strany. Pre niektoré tkanivá, y r\ t 1*ä p n rr o rr á va ί o V f vy r á b anom k one čtkaniva môdruhému za tlakového prípadoch, diely také, ako obvyklý oolyetylánový materiál na spodnú stranu, bojo toto zmäkč^pn.i^{o n}ot.v^TS(??^r'_“, e.ko uži⁺očné brí minimalizáci'· zničenia snoonej stranv v oriebehľi rozťahovania tkaniva. Toto môže byť zvlášť dôležité v situáciách, ké® ré fupkcie, tzn. nepriepustnosť tekutín vo nom výrobku.

Inak, diely obsahujúce rozLiaiuiu.teľné žu byť prerušované alebo súvisle spájané jeden k použitia neohriateho lepidla, horúceho spojenia, spojenia, ultrasonického spojenia, atS. V týchto teplotná energia môže, ak je to potrebné,.· byť aplikovaná na spodnú stranu tkaniva inými dobre známymi prostriedkami zo skúseností pri výrobe, tzn. lúčovité ohrievače (nezobrazené), prúdy teplého vzduchu (nezobrazené), ato., k dosiahnutiu podobného výsledku.

Dva valčeky z elastomerného materiálu 4 sú.posunované pod veími slabým (v podstate nulovým) napätím rýchlosti, ktorá poskytuje požadovanú dĺžku elastomerného plátu 4a na plienku na valčeku 11, opatrenom vákuovými držadlami dolu držiaky· (nezobrazené) v tomto okraji. NÓž.12 robí jeden rez plienkou a nenaonuté elastomemé nlátv 4a sú nosunované valčekom 11 vákuovo pripojené k jeho okraju až dosiahnu bod 13. V bode 13 sú elastomérne pláty 4a premiestnené na vopred určené diely, zhodujúce sa s lepidlom.10a, vysoprúdov. Presun je postupný a povrchová vákuom a spodné strany tkaniva 5 sú v ppouna pojenými tak potom vedený 15.

strana

V* tr nao p X »-< »4m V*. <*> Ά rr ľv VV2.'XUU U‘.2. vL.Xl^yiÄi 'w'Vi.....

k páru laminovacích tkaniva 5 s elastomernými plátmi 4a pripred určeným bodom pozdĺž svojej diaľky je alebo spájajúcich valčekov

Súvislé prepúšťajúcim vlhkosť vrchnej vláknité ne tkané tkanivo, je aplikatoru. lepidla 14, kde tkanivo z materiálu s cr«ny o, cuKň , är>.o preoizi terne vedené v tesnej blízkosti k druhému lepidlo v tvare 14a určitej veíkosti podstatne sa hodiaci k rozmerom umiestnením elastomerných plátov 4a na spodnej strane tkaniva 5 je aplikované. Ako u materiálu spodnej strany 5, tvar lepidla aplikovaného na vrchpú stranu materiálu 6 môže byť tiež prerušovaný alebo súvislý, v závislosti na vlastnostiach materiálu vrchnej strany 6 a charakteristikách žiadaných vo výslednom roztiahnuteínom laminovanom.tkanive. Ak je to nutné, aplikátor lepidla 14 môže byť zhodný s aplikátorom lepidla 10.

c — 42 v. rŕ 4- «Λ V-. C r. Ú V. 4. — 4,._ <

upuuuci QVAOHa tNcu;iva 7 α vi vima o 11 cuíci urktiiixvä U tL absorbčné vložky 3 sú spájané jedna k druhej v spájacích valčekoch 15. Práve pred tým, ako tkanivá a vložky prichádzajú do kontaktu jedno s druhým. ňalšie lepidlo je aplikované na jedno alebo dve tkanivá, prostriedky, ktoré nie sú pre jednoduchosť ukázané na obr. 1. Neskoršie lepidlo prichytáva vopred určené časti spodnej strany, vrchné strany a absorbč né vložky jednu k druhej a formuje plienku 1.

Úplne skompletizovaná,plienková vložka 1, potom najlepšie pokračuje párom spájaných valčekov 16, ktoré môžu potrebovať schladenie pre minimalizáciu pretečenia lepidla.

Úplne skompletizovaná plienková vložka 1 je potom vedená nerovnomerným rozťahovacím systémom tkapiva zo súčasného výskumu, ktorý je len schematicky -zobrazený na obr. 1. Detaily zvlášť preferovaného systému nerovnomerného rozťahovania, tkanív systému zo súčasného výskumu, ktorý môže byť pou žitý, ako systém 20 na obr. 2.

Vo vzťahu k obr. 2, postavenie plienky 1 obsahujúcej nenapnuté elastomérne pláty 4a_ je také, že nenapnuté elastomérne olátv 4a obsiahnuté v nlienke sa oodstatne zhodujú so zvlne nými alebo

---U .C Ι,ΒΜΛ,Η . C. J ,

zvlnených valčekov 25, ak plienka 1 postuouje medzi dielmi 24 najvyšších zvrásnených valčekov 25 a súvisle zvlnenými alebo ryhovanými najnižšími

Z z zj 4 «η ,. n a ne ₅ 1 ynu v cuie uicj.J' á. 4 zvlnenými valčekmi 21. Ak je to />4 < > V--X . . ’4 X - -· λ 4 4 b·¹ ·

UlU^U u J· u Vdl/OXC UXZŕCy |

-n x x ..

f.

Sá Jc Sľ*_c v pozdiznC’m smepG j potrebako na udelenie stupňa roztiahnutosti týmto dielom vrchnej a spodnej strany, ktoré sú prilahlé k elastomérnym plátam 4a vo výslednej plienke.

-..1.

-fc.

Zglial, čo presná konfigurácia umiestnenia.a hĺbka doplnkových rýh na na.ivvšších a najnižších zvlnených valčekoch bude rôzna, v závislosti na takých faktoroch, ako ia množstvo elasticity nožadovane.i od roztiahnuteíné'no laminovaného dielu tkaniva, medzera medzi vrcholmi rýh je približne 0.150 palcov, včítane uhla približne 12^u, ako merané na vrchole, a hĺbka rýh od vrcholu na dno približne 0,jw paipov' ύύι- využitá v zvlášť preferovanom modele zo súčasného výskumu, Vonkajší vrchol každého zvlnenia skôr spomenutých zvlnených valčekoch typicky ukazuje polomer približne 0.010 palcov, zatiaľ, čo vnútorné ryhy vytvárané medzi priľahlými zvlneniami majú polomer približne 0.040 palcov. Ak zvlnené valčeky sú prispôsobené tak, ž$ opačné vrcholy na zvlnených valčekoch presahujú jeden, druhý do rôznych hĺbok v rozsahu od 0.125 palcov do 0.175 palcov pozdĺž nerovnomerného polomeru najvyššieho zvlne-

vlastnosti boli vytvorené v laminovanom tkanive zo súčasného výskumu zloženého z 80 mil tenkých elastQmérnych polyuretá-

cq-polvmérickú snodnú stranu 5 a netkanéi hvdrofóbnei vrchnei strane 6 majúca základnú váhu v rozmedzí cd 18 čo 20 gramov . na štvorcový yard a zloženie z približne 2.2 deniéru polyoropylénových vlákien.

Stupeň prekrytie protiľahlých vrcholov skôr spomenutých zvlnených valčekov môže samozrejme byť prispôsobený, ak je tpeba, na vytvorenie menšej alebo väčšej roztiahnutosti vo výsledných roztiahnuteíných laminovaných častiach tkaniva. Pre skôr spomenutú geometriu valčekov a konkurenciu laminovaného tkaniva, sú hĺbky vrcholov presahujúcich v rozmedzí najmenej 0.050 palcov do najviac 0.225 palcov.

vidno na obr. 2A, plienka 1 obaľuje vúaka valce— najnižší.zvlnený valček 21 dostatočne na pokryaktívnych vákuových prítlačníkov 22 priľahlých tesne ku každému súvislému súboru rýh 23 na najnižších valčekoch 21.

tie

U*·

JG

Vákuové prítlačníky 22, ktoré sú umiestnené tak, že sa pods^e tatne kryjú s ryhovanými dielmi 21 na najvyšších zvlnených valčekov 25, sú spojené vnútrajškom valčekov kuového potrubia 26. ktoré používa sanie je na plienku posôbené ryhovanými dielmi ných valčekov 25.

Na minimalizovanie zničenia lepidla z páru proti plienka 24 najvyšších vá3. Ira r?

zvirapritekunená používaného k pevneniu nenapnutých elastomérnych plátov 4a k tkanivu 4. · YX r. 4 _ 4. V- .. < K A1. - .s X - 1 . A * - , c xiij l j x p v·, u.' v cijj cx<. x v x x xx x x O U x CU i J U d Λ. C fi-dlX Λ V U LCfkU U XX iy prepúšťajúce spodné strany 5, alebo lepidla používaného prichytenie prekrývajúcich sa dielov vrchnej strany tkaniva a spodnej strany tkaniva jednu k druhej, ryhované diely 24 na najvyšších valčekoch 25.s súvislé ryhy 23 na najnižších valčekoch 21 sú predovšetkým zložené z materiálu s nízkym trením, také, ako Teflon, alebo pokryté samomazacím materiálom s nízkym trením, takým, ako Permalon No. 503 krycí sprej, dostupný u micro Surface Corporation, Morris, Illinois.

Vákuové držiaky 22. najnižších valčekov 21 sú najlepšie pokryté pórovitým materiálom, takým, akc· O.OSO plastami 44 ha poskytnutie podpory dielom 1 pomocou vákua a na poskytnutie dobrého uchytenia povrchu proti tkanivu, tak ako k zabráneniu zhrnutia alebo pohybu tkaniva cez povrch plástu, keČ tkanivo je oridržané za pomoci vákua.

V optimálnych podmienkach, maximálny stupeň rozťahovania, ktoré môže byť udelené roztiahriutelným dielom, tkaniva i obsahujúcim elastosérne pláty 4a, je predurčený hĺbkou spojenia medzi ryhami na dieloch 24 najvyšších zvlnených valčekov 25 a súvislými ryhami 23 na najnižších zvlnených valčekoch 21. Jednako, zatiaľ, čo sú roztiahr.uteľné laminované plienky 1 ochránená od znrnutia a±ebo nobežnom ku smeru rozťahovania do seba zapadajúcich zvlnených rozťahovania nie je poznačený.

γ,*ί o -% X -» r> V» -£* o v» r” «·» r» V vj kJx'-Ái , _l WX j lidX V V Í1W1XC1 Á i o n o »· o V) o o Vi * »»ή ** λ ·— X «- ·-* · v vjvik'xtuu U’” j ly všetkých trpch vrstiev, ktoré ných laminovaných súčastiach, sú priečnych rezoch na obr. 4A a 4B, ciely z zmrštenia v smere rovtkanivo nnphl oho in/Omn mp^rr-í valčekov, optimálny stupeň Teda, vo svojich najpreferorozťahovame tkaniva zo su— Ί — — — X — - j. - Y X - __.· y .· _ a .· .

yxucnc , íi c; v J. Cla. , yu LUlalĽilC jč-l“ uxc — sú obsiahnuté v roztiahnuteídržané, ako je ukázané na tak, aby bolo zabránené

-24skĺznutiu alebo zmršteniu roztiahnuteľných dielov tkaniva v smere rovnobežnom so žiadanom smerom rozťahovania nrpbiah»iií•w . “ V cim medzi do seba zapadajúcimi zvlnenými valčekmi.

Jednako, súčasný výskum môže tiež, ak je to potrebné, bvť použitý k využitiu držania len predĺžené alebo zmrštené vrsty alebo vrstiev zloženiny, tzn. nie

X _o v. A ---- U v x x cí-u uuc-^c xv v ςχό c x c x ao g uu;ci xij vn v priebehu rozťahovacej operácie. V neskorších modeloch, predížiteľná alebo predlžované v je absolútne žiadané, aby ~ 1 « .. A ~ X 4 - íž V - n 4 -□ x___z •mxcj-vv *ta iicó- uuii uróälití zmrštiteľná vrstva alebo vrstvy sú stále trvalo priebehu rozťahovacieho procesu, ale zväčševo výslednom roztiahnutelnom laminovanom tkatrocha menej výrazné, ak je uvolnené rozťahovaže elastomérna vrstva nh nie v smere z nive môže byť cie napätie. Toto je vňaka faktu, že elastomérna vrstva podstupuje menší stupeň pôvodného rozťahovania v priebehu tohoto procesu. Teda, môže podstúpiť len rovnaké množstvo zmrštenia, keč sa vracia do svojej nezmenenej konfigurácie.

fíoztiahnutelný laminovaný model skôr spomenutého typu, tiež môže predviesť nejaký stupeň nepomerného napätia v predížitefnom tkanive alebo tkanivách v oblastiach bezprostredne priľahlých k protiíahlým koncom el-astomérnych elementov 4a. V prípade nepriehľadnéj nolymérickej spodnej strany tkaniva, ktoré je normálne použité, ako tekutina neprepúšťajúca bariéry na plienke,, sa tieto nesúmerné napnuté diely môžu dostatočne zoslabiť. že tiež môžu bvť criehíad^á. že nie sú zniče^r;^. v tVcbto prípadoch tzn. nepriepustnosť tekutín roztiahnutéiných laminovaných dielov plienky nie js zhoršená. Modely neskorších typov sú tiež použité v situáciách, kde estetický vzhľad roz11ahnpteľneho lamm^van⁵^¹⁰ cielu výsledného výrobku je, ako skrytý nohľadu vdaka desiírnu alebo zloženiu v'Arpbku tak, že ako viditeľný nemá žiadny vzťah k užívateľovi výrobku,

V ešte inom modele zo súčasného výskumu rovnaké.roztrhnuultí juuHCiit/ a±c uu vxav pi c u i ώ u v a u c nCCxclo tlC ŕkýCu , r. — v. V.- X - 1 r.-T 4 «T’C'n/ A l.r»-, «’ udmuOx í.naa.dmaL, x, v v y _l CO x 1 c 1 V m U1 cuuxu o OXliC J- CULl-Lll ΙΛ,ακί“ vo nepoužívateľné na svoje účely, tzn. zničenie spodnej strany tkaniva 5 nemusí zbytočne ukončiť funkčnosť laminovaného tkaniva na určené účely tak dlho, pokiaľ jedna z dalších vrstiev v laminovanom tkanive ppskytuje žiadanú funkciu v konečnom výrobku. Napríklad, nejaký stupeň zničenia predlžovateľnéj.· spodnej strany tkaniva 5 nezničí nepriepustnosť tekutín vo irHa oq n nm ÍoflnnnÓQnvQjn + Von i uo * nl· οΰ o j_ 2° + nmó r>rx o ml <$♦.. obsiahnuté v tekutine neprepúšťajúcom materiály. Toto je zvlášť nravda s ohľadom na tento model roztiahnutelného la minátového tkaniva používajúci súvislé spojenie medzi vrstvami, pretože relatívne uzavretie pripojenia vrstiev jednej k druhej po rozťahovaní ukazuje také zničenie vrstiev ťažko zistiteľnej konečným užívateľom výrobku.

Pretože plienkové tkanivo 1 ukázané na obr. 1-4B je nepriepustné pre cesty vzduchu včfaka prítomnosti najvyššej vlhkosti neprepúšťa júpUj spodne j , strany tkaniva 5_, vákuové držiaky 22 pokryté pórovitým plastovým materiálom 22 môžu, ak je to potrebné, použité tesne priľahlo ku každému súboru pozdĺž orientovaných rýh 23 na najnižších zvlnených valčekoch 21. Ak elastomérne pláty 4a sú dostatočne priepustné pre cestu vzduchu, sacie sily vytvárané vákuom budú prechádzať tekutina^ prepúšťajúcou vrchnou stranou tkaniva 6 a elastomérnymi plátmi a tesne držia najvzdialenejšie časti spodnej strany 5. V tomto prípad?, všetky tri vrstvy obsiahnuté v roztiahnuteíných laminovaných dieloch tkaniva budú zadržané v priebehu rozťax-· U V X LA v 1 ·

Ak elastomérne pláty 4a. by neboli priepustné na preniknutie vzduchu, bude nevyhnutné bučí umiestnenie vákuových držiakov 22 a prekrývajúceho plastového materiálu 44 práve mimo opačného konca elastomérnych plátov 4a, takže sacie sily budú môcť byť použité na tekutiny neprepúšťajúce roztiahnuté!né alebo zmrštiteíné spodnej strany tkaniva 5 cez tekutinu prepúšťajúcu pretiahnuteínú alebo zmrštiteľnú vrchnú stranu tka niva 6; alebo

tých v roztiahnuteíných dieloch laminovaného tkaniva, dieloch plienkového tkaniva, prostriedky vhodného stiahnuteľného prístroja schopného činnosti na protiľahlých povrchoch plienkového ... - . .. ... . . .A iKantva i. íaseto priscroje su popísané v sKor spommanýcn súbežných vyplnených U.S. Patentových prihláškach Geralda Ivi. We bera, Williama R,, Vipnaga, Jr., Douglasa, H. Bensona a Davida A. Sabetelliho nazvaných: ZLEPŠENÁ METÓDA A PRÍSTROJ NA ROZŤAHOVANIE NULOVO NAPNUTÉHO ROZTIAHNUTEÍNÉHO LAMINOVANÉHO TKANIVA

NA UDELENIE ELASTICITY, Attorney's Docket No. 4339, popis, ktorý je začlenený do tohoto spisu.

Sacie sily aplikované na plienkové tkanivo 1 ukázané n? oor. 1 t 43 3 väKuOv'ými úriišKii. 22 pracujúcimi Cez pórovitý plastový matéria! 44 zaoranuju týmto c.aotiäm ιΚβΗχ,/δ s-a vyκιζ·— r „η „..^y.x.-r x „ „ x „x _ „ _ ίχ^„_ζι._ '..S ...---i. i. u v Cí-U C u/ 'J 4- 4*^. «□ u -u U O Ci |/uO bi c< Λ u*C V UU COIÚaCUO OuiCľU J NCU ú u, UUO LX“ nované medzi do seba,zapadajúcimi dielmi súvislých vrúbkov 23 na najnižších zvlnených valčekoch 21 a vrúbkovanými dielmi 24 na najvyšších zvlnených valčekoch 25.

Ako je vidieť z obr. 3.súvislé zvlnenie alebo vrúbkovanie 23 na najnižších zvlnených valčekoch 21 majú rovnaký polomer οκοίο celeho okraja zvlnených valčekov 2x. ueunako, l^n zvlnenie alebo vrúbkovanie dielov 24 na najvyšších zvlnených valčekoch 25 majú nerovnomerné polomery pozdĺž svojich bodov zapadnutia do seba so súvislými vrúbkami 23 na najniž^ ších zvlnených valčekoch 21. Zylášť, vrúbky na vedúcich častiach dielov 24 ukazujú pôvodný polomer R^, ktorý je menší, ako polomer vrúbky na stredovej časti dielov 24. Nakoniec polomer R^ v bode bližšieho k okraju vrúbkovaného dielu 24, ako polomer R^. Podobnevrúbky na stopových častiach dielov 24 majú polomer R_, ktprý je menší, ako polomer R^ vrúbky v strede časti vrúbkovaných dielov. Polomer R^ je odvedený od boou u jl x z. o i 'c mU r·*- Oíxľdj'ú v r uxj KO v anexi u diernu a k. o poiomer R₂. Akokolvek to nie je požiadavka súčasného vynálezu, del· na obr. 3, je polomer R-, .rovnaký, ako polomer Rj.

Nerovnomernouť vrúbkovaných polomerov na dieloch 24, ako je merané rovnobežne k pozdĺžnemu smeru,.umožňuje v nerovnomernom stupni zapadnúť do seba vrúbkovaným dielom 24 a súvislým vrúbkon 23 na najnižších zvlnených valčekoch 21, ako roztiahnuteíné laminované diely tkaniva 1 prechádzajúce medzi. Maximum zapadnutia do seba zvlnených valčekov 21, 25 sa stáva, kea tieto diely zo zvlnených dielov 24 ukazujúce maximálny pomer Rg zoradené so stredovou líniou spojenou so zvlnenými valčekmi 21, 25. Tento maximálny stupeň zapadnutia do seba je ukázapý na priečnom reze na obr. 4A, ktorý je pohladom naslovovzatý pozdĺž reznej línie 4A - 4A na obr. 3.

v moObr. 43 na druhej strane, je priečnym rezom ukazujúcim nižší stupeň zapadnutia do seba, ktoré je medzi zvlnenými valčekmi 21 a 25. Ke3 časť vrúbkovaných dielov 24 sa zhoduje

-27júcú zvlnené valčeky 21, 25. Iviinimum zapadnutia ďo seba sa, samozrejme objaví na vedúcich a vlečných koncoch vrúbkovaných dieloch 24 vaaka rôznym povodom polomeru R^ a R^, vzťahujúcim sa k pQlomeru

Λ1.- .-_ΎΛ - Ί _Ä J r*.». V y O -L. C O Λ.

______. - /t.

HUlb V'iiwUCi AlSiAU < -< · · ♦ · pozuxznenu ρι-oiixu vruoKovaných Častí 24, dielov roztiahnuteíného laminovaného tkaniva.

na ktoré je pôsobené do seba zapadajúcimi zvlnenými valčekmi

21, 25, sú rozťahované do rôznych rozmerov pozdĺž diaľky tkaniva. Pretože stredové časti roztiahnuteíného laminátu zlože ného z elastomérnych plátov 4a, vrchná strana _6 a spodná strana 5 sú podrobené najväčšiemu stupňu elasticity v smere rozťahovania, tzn. v priečnom smere.,Opačne, pretože vedúca vlečná časť roztiahnu teľných lamin-ovarých častí tkaniva obsahujúca elastomérne diely 4a sú rozťahované do menšej veľkosti, tieto oblasti majú oveľa menší stupeň elasticity v priečnom sme re .

Priečny re? na obr. 40 ukazpje podmienky.nenapnutých prerušovane spájaných roztiahnuteľných laminovaných tkanív zo súčasného výskumu. Ako je vidieť v bodoch zodpovedajúcich svojmu najvyššiemu stupňu rozťahovania, zatiaľ čo priečny rez obr. 4D ukazuje podmienku inak zhodného nenapnutého súvisle spájaného roztiahnuteíného laminovarého tkaniva zo súčasných výskuiv mov, ako je vidno v bode zodpovedajúcom svojmu najväčšiemu stup ňu roztiahnutia. Hoci obe tkanivá sú elasticky zväčšiteľné v smere pôvodného roztiahnutia aspoň do bodu pôvodného roztrn-

nutelné laminované tkanivá, zo súčasného výskumu sú zvlášť vhodné na nonžit.ip VO vtfrnhknrh alrn .«sú šodnn'nownvá r»1 if'r'kv ak. sú výrobky proti častiam užívateľovho tela a sú podrobené rôznym stupňom pohybu pri popžití, v tomto prípade na Drotiľahlých povrchoch užívateľových bokov.

Nasledovaním nerovnomernej rozťahovacej operácie ukázanej schematicky ako 20,na obr. 1, úplne zostavené tkapivo pre plien ky 1 je predovšetkým posúvané cez bočný vrúbkovaný prístroj

-28achámaticky ukázaný, ako óO, kde vrúbky, ktoré ?a majú zhodovať s užívateiov.ými nohami sú rezané z nestranných okn? inv^h častí úplne zostaveného tkaniva pre plienku.

Nakoniec tkanivo 1 je rezané v predom určených miestach pozdĺž pvojej dĺžky nožom 22 do tvaru presýpacích.hodín jednorazových plienok, majúcich aspoň jeden pár 1, x _ _ A ___ _ „ r. x 4 „ V, .___x - Y — A J ... . C---u _ x ΐ Oix C -Leu u x iL^y x ui. ι,χαηιιυ LCX11C U <J 1' U Z,LÍCIL U merané v smere rovnobežnom s pásom plienok v pozdĺž ôs orientovaných kolmo na pás plienky

Z popisu obsiahnutého,tu, je jasné, že a prístroje bočných e u Lipna, rôznych zle pšené panelov, ak o je bodoch metódv

M zo súčasných výskumov môžu byť.použité výhodne na vytyorenie širokého rozsahu elastizovaných výrobkov tiež zložených len ?, alebo obsahujúcich jeden alebo viac oddelených, izolovaných roztiahnutelných laminovaných dielov tkani va.

Je tiež povedané, že'ak nerovnomerne profilované, co seba zapadajúce zvlnené valčeky majúce svoje zvlnenie rovnobežné, sú popísané v priložených nákresoch, súčasný výskum môže uviesť do pra^e rovnako lahko použitie nerovnomerne profilovaných zvlnených valčekov, kde zvlnenia nie sú rovnobežné.Na viac, zvlnenie na takýchto nerovnomerných profilovaných zvlnených valčekoch nemusí byť rovnobežné, s pozdĺžnym alebo priečnym smerom. Napríklad, ak zakrivené násové časti alebo časti

: ί roztiahnutie nulovo napnutých častí tkaniva e ne v žiadanom zakrivenom tvare, aby vytvorili elasticity pozdĺž požadovaných kontúr radšej, línie.

vaných na ť usporiac a stupeň rovnej

Je tiež povedané, že roztiahnutelné laminované môžu oyr n s j? g vri οΐίχβτ'ίτ θ ^3ιτον·3ιιβ ΐι3.

. . P ' '· · ·^ · · · - · x.· á V Λ U Zr CT

X k C.A

J U' u x u tkanivá vytvorenie rôzneho stupseba zapadajúcich zvlnených valčekov s vrúbkami alebo vlnkami, ktoré majú rovnomerný profil. na svojich okrajoch. V tomto prípade, tieto prostriedky sú vyrobené tak, aby odlišovali vzdialenosti stredov medzi zvlnenými valčekmi, keď roztiahnutelné laminované tkanivo prechádza medzi nimi. Ako výsledok, ň □ c + i nn 7 t i obr > ·. + α T n á b n Tcirr, i *OV Priŕ n r> ---— ................μ------- ------ - - ^v · -.‘-**.»tkaniva

Λ i‘u zneno sú nerovnomerne rozťahované v presných proporciách c o stupňa zapadnuté do seba, ktoré prebieha pri roztahov v ctixí tkaniva, v’o zvlášť ureferovanom model e (nie je zobrazený) prostriedky pre rôzne vzdialenosti od strpou ku «tr?du medzi zvlnenými valčekmi, môže obsahovať súbor hydraulických al?bo pneumatických valcov logicky pohybujúcim jedným zo zvlnených valčekov vzťahujúcich sa k druhým a tak premieňa stupeň zapadnutia dO dzi nimi seba, ak roz+iahnutelné časti tkaniva prebiehajú mePodobného výsledku môže byť tiež dosiahnuté použi tím konvenčných mechanických.nástrojov, ako je vačka a posuv-, ník alebo excentrický riadený vyrovnávací systém.

Je aalej povedané, že ak preferované procesy tu popísané používajú do seba zapadajúce cylindrické ?vlnené valčeky, nerovnomerné rozťahovanie podlá súčasného výskumu môžu tiež byť splnené použitím prerušovaného pretlačovania, ktoré používa do seba zapadajúce dosky v rôznom stupni , zapadnutia άς> seba, nerovnomerné rozťahovanie roztiahnuteíných la min ovarých častí tkaniva alebo výrobku umiestneného medzi doskami.

Takáto pritláčanie je schematicky ilustrované na obr. 5.

Tkanivo 101 tu popísané je zložené z tekutiny prepúšťajúcej vrchné vrstvy 6 a tekutiny neprepúšťajúcej sppdné strany _5, absorb a 120, čné vložky 3 ktoré tvorí a nenapnutých elastomerickýc'n plátov 110 roztiahnuteíné lamin ovaré oásové diely 210 ivené roztiahnuteíné laminované časti používané v oblasi · A· o o ti non z2u>

Tkanivo 101 Je vsunuté aspoň medzi jeden pár co seba zapadajúcich dosiek. Spodná doska 440, ktorá obsahuje rovnomerne profilované zakrivené zuby 520 na rozťahovanie častí okolo non plienky a rovne zuDy 510 na roztahovame pásových častí plienky je zasunutá s plienkou 101 podopretou na povrchu pod vrchnou zapadajúcou doskou 400 majúca zubaté časti, ktoré sú doplnkom k tým na spodnej doske 440, ale ktoré nie sú rovnomerne profilované. Z tohoto pohíadu môže byť zaznačené, že nielen môžu jednotlivé zuby na hornej doske 400 byť nerovnomerne profilované pozdĺž svojej dĺžky, ako je ukázané na prieč nom reze na obr. 5A, ale šírka jedného zuba sa môže líšiť od susedného zuba, ako je všeobecn o V->» C 13 Λ a »»·4 n ] zí 1 · <>.-»+** r> U>

W UX · j —S · X'X i X V VJÓxUuw\^ X <J L U x ú; U 1 O Ο/Λ + V or? 4 Tľ o . 1 f)1 O K *?Γ?Ό,-\ΤΓΤ-\ΟΤΤΓ?7?ν^Γ5

X. W V XX U-.X á. A. f Χ-» K* «X. <□ V* ₍ 4 4 L X y V Á i V XU <z X X A Ľ>

t t ώιτΊ oô ô co ^rwíoVpn'nyý

Pre pistenie, ?e maximálny dosiahnutý' vo všetkých smeroch, nej doske 440 sú obklopené pružne deformovateínými oknami 610, 620, ktoré sa stretajú a držia roztiahnuteíné lami:nóvaré časti 210, 220 plienky 101 okolo ich okrajov s odpovedajúcim súborom nedeformovateíných okien kové zuby na vrchnej doske 400» Toto nutiu alebo sťahovaniu roztiahnutých va v smere rovnobežnom k akémukoľvek

Driečnom reze na stupeň rozťahovania tkaniva je zubaté časti 51Q_t 520 na spod7 >O VT c r<M ί i i o ί αΪλ r? _ ( —. V y | UV V L· *>. A V ULi J UL A ViA U V JXXi držanie zabraňuje vykĺzlaminovaiých častí tkanizo smerov rozťahovania v priebehu nerovnomerného rozťahovania prevádzaného do seba zapadajúcimi doskami. Pružné deformovateíné okná 610, 620,sa musia samozrejme deformovať dostatočne, aby umožnili žiadaný stupeň zapadnutia do seba medzi protiíahlými zubami na doskách 400 a

440 v priebehu rozťahovania.

Inak, tieto roztiahnuteíné laminované oblasti 210,,220 tkaniva 101, aby boli roztiahnuté môžu byť držané vhodnými vá510, 520 na spodnej doske 440 pred tým, ako vrchná doska 400 môže použiť dostatočnú silu na roztiahnuteíné laminované časti

rozťahovania, popísaný najskôr v kontexte poskytovaním elastizované uši alebo elastizované elasticity v smere písané, že súčasný pásy v okolí nôh, ktoré majú rôzny stupeň alebo smeroch je povýskum môže tiež byť využitý v mnohých rôz nych aplikáciách a použitiach. Bude závažné na skúsenosti vo výrobe, že rôzne zmeny a modifikácie nemôžu bvt oddelené od ducha a hraníc vynálezu a zamýšľa sa pokryť v,pridaných nárokoch všetky modifikácie, ktoré sú v rámci tohoto výskumu.

Claims (9)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   „..η .— _ . t. L CU Í. L· v a.i X C l.UXU v u a Γ7v » . f » j

   Z i o r> c? o n ώ n ω t r\r- n r-, r·» >-» t r »-> *·» r- λ — ♦ x W * 4 €4. X Á A pr>^p + 0½ t Ί .0^** 1 η ,..η vx OTTQYl/ú A *· V r-. »> 4 ·,» *1 ? £ “ T £ rôzneho stupňa elasticity v smere rozťahovania, aspoň do bodu pôvodného rozťahovania, spomenutá metóda je zložená z následujúcich krokov:

   (a) (b) posunutie nulovo napnutého roztiahnuteíného laminovaného tkaniva zloženého z nenapnutej prvej elastorr>crr.P ί ”rä + xri? nr>ρτη^γηγργιω ρ·ηί nô í V druhej vrstve zloženej zo súvislého tkaniva, ktoré je pretiahnuteíné, ale ktoré má menšiu elastickú návratnosť, ako spomenutá prvá vrstva medzi pár protiíahlých tlakových aplikátorov, ktoré majú tri rozmerné povrchy, ktoré sú doplňkové v rôznom stupni jeden k druhému;

   podrobené časti spomenutého nulovo napnutého roztiahnuteíného laminovaného tkaniva, umiestnené medzi spomenuté ppotiíahlé trojrozmerné povrchy spomenutých tlakových aplikátorov, nerovnomernému roz-ťahotr í n πΛο λΚοχ'Ί r.·’ o o, tc. r> y-> ♦ 1 + .4 r* V, a«· *7 o —. o J o ή : ' r» 7 f· ks v ς·χ. . x u ^,¹ w'xx w’ ;:x xu ’-j v » x viÁ J » <-* »> vxU X Ln jeden do druhého v rôzpom stupni, pozdĺž svojich bodov dotvku so spomenutým laminovanom tkanivom, kde druhá roztiahnuteíná vrstva je trvalé,predlžovaná do rôzneho stupňa spomenutým nerovnomerným rozťahovaním, tak povedané laminované tkanivo je nerovnomern ticky rcstiahr.uteíné v smere pôvodného rozťahovania, aspoň do bodu pôvodného rozťahovania, ak pôvodná rozťahovacia silaje odstránená zo spomenutého nulovo napnutého roztiahnuteíného tkaniva.

   Λ tlO —

   Zlepšená metóda na nerovnomerné rozťahovacie nulovo napnutého roztiahnuteíného laminovaného tkaniva k udeleniu rôzneho stupňa elasticity v smere rozťahovania, aspoň do hodu pôvodného rozťahovania, spomenutá metóda je zložená z nasledujúcich krokov:

   (a) posunutie nulovo napnutého roztiahnuteíného laminovaného tkaniva zloženého z nenapnutej prvej elastomérnej
2. 2.

   vrstvv súvisle nrinnÍPneí k iiananni'tⁿ i úps

   V . . C- V

   T ^r C :>

   (a)

   -i _ x - λ-. - - - .,. ť i t * _

   X O X ‘C k i v' J t- O U 7 1 C 2. L i U tík

   i.v a, K toi

   Je pre tiahnuté!ΠΘ , QxG ktOĽG ľuH ·χ$Π51ϋ Θ.ί. c*, ώ 11 úk'u li-ύνΓφ LllOÓL , čžkp ŕ*

   Mär wpacrxyCil liáKO VVCíl anlikátorov, ktoré ma.iú trojrozmerná povrchy, ktoré sú doplnkové v rožnom stupni jeden k druhému: a podrobené časti spomenutého nulovo napnutého roztiahnutelného laminovaného tkaniva umiestneného.medzi spomenuté opačné trojrozmerné povrchy spomenutých tlako- nerovnomernému rozťahovaniu pôsobením spomenutých povrchov zapadajúcich jeden do druhého v rôznom,stupni pozdĺž bodov dotyku so spomenutým laminovaným tkanivom,.kde spomenutá druhá pretiahnuť eln á vrstva je trvalo predlžovaná do rázneho v· stupňa spomenutým nerovnomerným rozťahovaním, tak povedané, že laminované tkanivo je nerovnomerne elasticky roztiahnutelné v smere pôvodného rozťahovania, aspoň do bodu pôvodného rozťahovania, ak pôvodné rozťahovacie sily sú .odstránené zo spomenutého nulovo napnutého roztiahnuťeiného tkaniva.
3. 3. Zlepšená metóda na nerovnomerné rozťahovanie súvisle pohybujúceho nulovo napnutého rozti hc tkaniva k udeleniu rôzneho stur.-ňa e hnu t e in éh o 1 am in o var» Ý O 'r' <· ’ v C*. . <

   t ód a je n, aspoň gc o osu povocneno rozt zložená z nasledujúcich krokov;

   r.i no laminovaného tkaniva zloženého z nenapnutej prvej elastomérnej vrstvy nutej druhej vrstve prerušovane pripojenej k nenapzloženej zo súvislého tkaniva, k Ť n P á i P nrpt Tíahrn+nTrió α T a V+ n-r>X ,·. l·- r, ' - - U - - - .................. > — - - v. v. A. J elastickú návratnosť, ak spomenutá prvá vrstvy, medzi páp opačných tlakových aplikátorov zložených zo zvlnených valčekov, ktoré majú os rotácie kolmú na smer posunu tkaniva, spomenuté zvlnené valčeky majú trojrozmerné povrchy zvlnené, ktoré sú doplnkové v rôznom stupni jeden k druhému; a (b) podrobené časti spomenutého súvisle sa pohybujúceho

   -33nulovo napnutého roztiahnutelného lamin oyarého 'tkaniva umiestneného medzi, spomenuté npagná trojrozmerné povrchy spomenutých tlakových anlikátorov nerovnomernému rozťahovaniu pôsobením.spomenutých.zv]není na spomenutých zvlnených valčekoch zapadajúcich jeden.do druhého v reznom stupni, pozdĺž svojich bodov dotyku so spomenutým laminovaným tkanivom, kde spomenutá druhá pretiahnutelná vrstva je trvalo,predlžovaná do rôzneho stupňa spomenutým nerovnomerným rozťahovaním tak povedané, že laminované tkanivo je nerovnomerne elasticky roztiahnuteíné v smere pôvodného rozťahovania, aspoň co bodu pôvodného rozťahovania, ak pôvodné rozťahovacie sily sú odstránené zo spomenutého nulovo napnutého roztiahnutelného tkaniva.
4. 4. Zlepšená metóda na nerovnomerné rozťahovanie súvisle sa pohybujúceho nulovo napnutého roztiahnutelného laminovaného tkaniva pre udelenie rôzneho stupňa elasticity v smere rozťahovania., aspoň do bocu pôvodného rozťahovania, spomenutá metóda je zložená z nasledujúcich krokov;

   súvislé posunutie nulovo napnutého roztiahnutelného laminovaného tkaniva zloženého z nenapnutej prvej elastomérnej vrstvy súvisle pripojenej k nenapnutej druhej vrstve zloženej zo je pretiahr.utsíná a ktorá r^tnosť, ako je spomenutá súvislého tkaniva, ktorá má menšiu elastickú návprvá vrstva medzi pár opač-

   J zo zvlnených kto±-é majú os rotácie kolmú k smeru posunu tkaniva, spomenuté zvlnené valčeky majú trojrozmerné povrchy zvlr.ené, ktoré sú doplnkové v rôznom stupni jeden k druhému; a (b) podrobené časti spomenutého súvisle sa pohybujúceho nulovo napnutého roztiahnutelného laminovaného tkaniva umiestneného medzi spomenuté opačné trojrozmerné povrchy spomenutých tlakových apliká^orov nerovnomernému rozťahovaniu pôsobením spomenutých zvlnení na spomenutých zvlnených valčekoch zapadajúcich jeden do

   -34v rozíjom stupni pQzdĺž svojich bodov dotyku so sporr'i o n i i + »4 rr Ί * V P Y>t^tr + r on ? imr’· VR dl* ííľl· d nrptiahnutelna vrstva je trvalo predlžované do pozppfin p + ijnp.a S nO!Pon U t *|rn nopoynnronnrfff pn<??nhn.»o>./jr tak povedané, že laminované tkanivo je nerovnomerne elasticky roztiahnuteíné v smere pôvodného rozťahovania, aspoň uu bodu pôvodného rozťahovania, ak pôvodné rozťahovacie sily sú odstránené zo spomenutého nulovo napnutého roztiahnuteíného tkaniva.
5. 5. metóda z Nároku 1, Nároku 2, Nároku 3 alebo Nároku 4, kde spomenuté opačné koncové diely spomenutého nulovo napnutého roztiahnuteíného laminovaného tkaniva sú zadržané, aby bolo zabránené zmršteniu v smere rovnobežnom ku smeru nerovnomerného rozťahovania cez spomenutý proces rozťahujúci tkanivo.

   valčekov, ktoré a kde spomenuté roch sú zložené stanní, ako snomenuté medzi nimi.

   ô. metóda z Nároku 1, Nároku 2, Nároku 3 alebo Nároky 4, kde spomenuté opačné tlakové aplikátory zložené zo zvlnených majú _vos rotácie kolmú ku smeru pphybu tkaniva trojrozmerné povrchy na spomenutých aplikátozo zvlnenia, ktoré do seba zapadajú v reznom ηηΊ Λ1Τ Λ O ΥΛΥ·* ) 1 + Cf T-wrsr7+4^V-<>-> λ 4 V — η».Λ —U » w _ j. v í. » i c.:.;.: i,—auJ. < «
6. 8. Metóda z Nároku 1, kde spomenuté nerovnomerné nutého roztiahnuteíného tkaniva je

   ZX ZS Vx -“4 »4 1-*· 1 * ZX <X **X . - vw Λ Vx » · » * J· 1 » «x te— * r*

   W V' 14 O O U 4JA4J' L· N-ώϋ A Y U

   Nároku 2, Nároku 3 alebo rozťahovanie spomenutého splnené v smere,
7. 9. I<íe t ód a z N ár oku 1, kde spomenuté nerovnomerné nutého roztiahnuteíného tkaniva je kolmý na smer pohybu tkaniva.

   Nároku 2, Nároku 3 alebo rozťahovanie spomenutého splnené v smere,.

   Nároku 4, nulovo napktorý je

   r. p roŕiii 'ti fiŕrurácii .

   ťahovanie sno

   -Λ snlnené v <7 n ó r· Q V11 1 u .

   nutého nulovo napnutého roztiahnuteíneho tkanizakrivenej konfigurácii kde šocmenuté n nut

   Nároku 2, Nároku 3 alebo Nároku 4, rozťahovanie spomenutého nulovo napsmerocn.

   mnohých
8. 13. Metóda z alebo kce spomenuté nulovo napnuté roztishnutomé laminované tkanivo oalej obsahuje tretiu nenapnutú vrstvu, ktorá je pretiahnuteiná, ale ktorá má menšiu elastickú návratnosť, ako spomenuA ..

   L V ' u t θ J n O. n n ¹ ί Ť o η x i u· L· elasto rnej vrstve, ktorá je ovanie nulovo

   Ul L c i 1 V P ϋ ľ t 1 elasticity v ťahovania, s

   S L· r* q

   3x.U ty

   L? O ?» •o

   U c:

   j 4.:

   poJ eneJ lé-ho t k n en u i. o b, c'.

   Ί Τ'ΛΤ» onacjeden druhý:

   ných tlakových aplikátorov majúcich trojrozmerné chy, ktoré doolňujú v rožnom stupni prostriedky na podrobenie.častí spomenutého nulovo napnutého roztiahnuteíného laminovaného tkaniva umiestneného medzi spomenutými protiľahlými trojrozmernými povrchmi spomenutých tlakových aplikátorov k nerovnomernému rozťahovaniu spôsobenom spomenutými povrpovrchmi z anadajúcimi do.seba v rôznom stupni.pozdíž •7C * ’ s' “ F- -·· zb «7» ΖΛ <-.».#.»». , 4 , ŕ «-Χ- ' P < Ί .». 4 w« Λ » T <A W _r# X 1 . — ··. ” t_j -*· '- “ * '' ^K <y v^· xk * ·-· v> u '»/ X . U l· J' xXi j. u: * 1;V v v4 *.x j^· jjj ;\. -_i ·“· yn o » t r» n V š~ o q m·“ n 11 fó r· v» s n ’ ί --.?**> r» + ô nb »ή + λ Y η ή ••-‘', r * .» -·. 4 j . - — « — _ŕ .S- ... s.. * . Ux w — ·- - ·< X. M.. ...<A C Vx^yyvCl J + *» r· π Ί *> τ' <0 Ί ó pyr nr> η /3 <> >--> P « *-« 4- . . ^. v-, d o -* .-* ^---- ,-s —- ‘ ' 4· ·*·- — < _ rovnomerným rozťahovaním takže spomenuté laminované tkanivo je rozťahované, aspoň do bocu pôvodného rozťahovania, akonáhle sú pôvodné rozťahovacie sily uvoľnené z nulovo napnutého roztiahnuteíného laminovaného tkaniva.
9. 15. Zlepšený prístroj na nerovnomerné rozťahovanie nulovo napnutého roztiahnuteíného tkaniva k udeleniu rôzneho stupňa elasticity v smere rozťahovania, aspoň do bodu pôvodného rozťahovania, spomenutý prístroj obsahuje:

   (a) prostriedok na posun nulovo napnutého roztiahnutelného laminovaného tkaniva zloženého z nenapnutej prvej elastomérnej vrstvy súvisle pripojenej k nenapnutej druhej vrstve zloženej zo súvislého tkaniva, ktorá je pretiahnutelná, ale ktorá má menšiu elastickú návratnosť, ?ko spomenutá prvá vrstva, medzi pár opačných tlakových eplikátorov majúcich trojrozmerné povrchy, ktoré sú doplnkom v rôznom stupni jeden k druhému.; a (b) prostriedky na podrobenie Častí spomenutého nulovo Γ- h •ηγι ;i f .·ί ť¹ ζ? ť Ί f/fi 1: t f./ Y T tS r*. 1 *ľi *] 71 “TO y_; 0 r-. 4 p” *;t y*’ ’’ ’ ^r T, : : ?r -· .cä q t ppp ôHq Γ¹ Z í P- ^ΎΛ·— ^r‘^: P ’ · t. ^Ί· ^r'I' O t ή — P t T* G £ — mernými povrchmi spomenutých tlakových aplikátopov k n s r ovnomerné mu r oz ť ah c v au i u s u ôs c-bsn or·: s n o ne n u 11* m i povrchmi zapadajúcimi čo seba v poznom stupni pozdĺž svojich bodov dotyku so spomenutým laminovaným tkanivom, kde spomenutá druhá pretiahnuteľná vpstva je trvalo predlžovaná do rôzneho stupňa spomenutým nerovnomerným rozťahovaním, takže spomenuté laminované tkanivo je nerovnomerne elasticky roztiahnuteľné v smere pôvodného rozťahovania. aspoň co bodu pôvodného rozťahovania, len čo povodne rozťahovacie sily sú uvoľnené z nulovo napnutého roztiahnuteíného laminovaného tkaniva.