SK76995A3

SK76995A3 - Method of dividing of aliphatic diacids from their mixtures with adipic acid

Info

Publication number: SK76995A3
Application number: SK769-95A
Authority: SK
Inventors: Philippe Denis; Carl Patois; Robert Perron
Original assignee: Rhone Poulenc Chimie
Priority date: 1994-06-14
Filing date: 1995-06-12
Publication date: 1996-01-10
Also published as: CN1127744A; JP2805455B2; CZ152095A3; EP0687663B1; PL179709B1; JPH083098A; CA2151695A1; SG46134A1; KR960000840A; RU95109862A; DE69511629D1; BR9502744A; FR2721019B1; PL309077A1; FR2721019A1; CA2151695C; KR100393435B1; TW472038B; CN1066708C; EP0687663A1

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka spôsobu oddelenia jednej alebo niekoľkých alifatických dikyselín zo zmesí obsahujúcich kyselinu adipovú.

Doterajší stav techniky

Kyselina adipová je jednou z dvoch surovín, na ktorých je založená výroba polyamidov 66. Existuje niekoľko spôsobov prípravy kyseliny adipovej, z nich niektoré sa už uskutočňujú v priemyslovom meradle, kým ďalšie sú zatiaľ v štádiu výskumu alebo vývoja.

Jeden z týchto spôsobov, ktorý je predmetom rôznych patentových prihlášok, spočíva v hydroxykarbonylácii butadiénu za vzniku penténových kyselín, ktoré sa potom hydroxykarbonylujú za vzniku kyseliny adipovej. Pri uvedenej druhej hydroxykarbonylačnej reakcii sa taktiež tvoria určité množstvá kyseliny metylglutarovej, kyseliny etyljantárovej a kyseliny dimetyljantárovej, pričom množstvo týchto sprievodných kyselín sa mení v závislosti na použitých reakčných podmienkach.

Tieto sprievodné rozvetvené nasýtené alifatické kyseliny môžu byť viacej alebo menej zhodnotené, pričom vo všetkých prípadoch je dôležité oddeliť uvedené kyseliny pokiaľ možno čo najlepšie od kyseliny adipovej, ktorá ostáva kvalitatívne i kvantitatívne najdôležitejšou zlúčeninou.

Za účelom oddelenia rozvetvených dikyselín od kyseliny adipovej je možné použiť frakcionáciu zmesí, napríklad kryštalizáciou. Nakoľko sa však v prípade uvedených sprievodných kyselín jedná o izoméry kyseliny adipovej, neumožňuje táto technika vhodnú ľahkú separáciu vzhľadom k tomu, že fyzikálne vlastnosti všetkých týchto dikyselín sú veľmi blízke.

Podstata vynálezu

Predmetom vynálezu je spôsob oddelenia rozvetvených nasýtených alifatických dikyselín obsahujúcich 6 atómov uhlíka zo zmesí obsahujúcich taktiež aspoň kyselinu adipovú, ktorého podstata spočíva v tom, že sa aspoň časť uvedených dikyselín prevedie na zodpovedajúce anhydridy. Presnejšie vyjadrené, je predmetom vynálezu spôsob oddelenia aspoň Časti jednej alebo niekoľkých rozvetvených nasýtených alifatických dikyselín obsahujúcich 6 atómov uhlíka zo zmesí, ktoré obsahujú tieto kyseliny s aspoň kyselinou adipovou, ktorého podstata spočíva v tom, že sa uvedená dikyselina alebo uvedené dikyseliny prevedú aspoň čiastočne na zodpovedajúce anhydridy.

V tomto texte zmesi dikyselín, na ktoré sa vzťahuje spôsob podľa vynálezu, zahŕňajú tak zmesi jednej z týchto dikyselín s kyselinou adipovou, ako aj zmesi niekoľkých z týchto dikyselín s kyselinou adipovou, pričom môžu tieto zmesi samozrejme obsahovať i ďalšie zlúčeniny. Pre zjednodušenie sa výraz dikyseliny použije všeobecne, a to aj v prípade, keď sa prípadne jedná o jedinú dikyselinu. Rovnako tak tento výraz dikyseliny nezahŕňa - okrem prípadov, keď bude výslovne uvedené ináč - kyselinu adipovú. Napokon je potrebné uviesť, že samotná operácia, pri ktorej sú uvedené dikyseliny prevádzané na zodpovedajúce anhydridy, sa bude uvádzať ako anhydridácia.

Nasýtenými alifatickými dikyselinami použitými pri spôsobe podľa vynálezu, sú kyselina 2-metylglutárová a/alebo kyselina 2-etyljantárová a/alebo dimetyljantárová.

Anhydridáciu nasýtených alifatických dikyselín možno uskutočniť zohrievaním zmesi, ktorá tieto dikyseliny obsahuje, na teplotu vyššiu alebo rovnú 60 °C. Za účelom uľahčenia priebehu dehydratácie dikyselín je všeobecne výhodné odstraňovať resp.odstrániť, predovšetkým destiláciou, vytvorené anhydridy alebo vytvorenú vodu v priebehu anhydridácie resp. po jej ukončení. Avšak toto opatrenie nie je nevyhnutné a vytvorené anhydridy môžu zostať v reakčnej zmesi a možno ich oddeliť od kyseliny adipovej niektorým zo známych separačných postupov, akými sú destilácia alebo kryštalizácia, v priebehu nasledujúcej operácie.

Zohrievanie a prípadnú destiláciu možno uskutočniť pri atmosférickom tlaku alebo pri tlaku ktorý je vyšší alebo nižší ako atmosférický tlak, pričom teplota, pri ktorej sa bude uvedená anhydridácia uskutočňovať, bude závisieť na tomto tlaku, rovnako ako na zložení spracovávanej zmesi.

Pre ilustráciu je však možné uviesť, že uvedený spôsob sa bude všeobecne uskutočňovať pri teplote 80 až 350 °C.

Uvedený spôsob možno výhodne uskutočniť v prítomnosti homogénneho kyslého katalyzátora, t.j.katalyzátora, ktorý je rozpustný v reakčnej zmesi a ktorý má pK^ nižší alebo rovný 5, akým je napríklad kyselina sírová, kyselina jódovodíková, kyselina paratoluénsulfónová, kyselina trifluóroctová, kyselina trifluórmetánsulfónová, alebo heterogénneho kyslého katalyzátora, akým sú napríklad fosforečnan boritý, oxid zirkoničitý alebo sulfónované živice, ktoré sú napríklad komerčne dostupné pod označením Nafion, alebo tiež kyslé hlinky, predovšetkým smektity, ako napríklad montmorillonity, beidellity, nontronity, hektority, stevensity a saponity.

Množstvo homogénneho alebo heterogénneho katalyzátora sa môže meniť v širokých rozmedziach, pretože prítomnosť takejto kyseliny nie je nevyhnutná. Toto množstvo teda môže byť také, že molárny pomer kyselina/dikyseliny na anhydridáciu je rovný 0 až 10. Výhodne sa homogénny alebo heterogénny kyslý kataly zátor použije v takom množstve, že molárny pomer kyselina/dikyseliny na anhydridáciu je rovný 0,0005 až 1. V prípade, že sa použije živica na báze kyseliny sulfónovej, potom sa zoberie do úvahy molárny pomer medzi funkciami kyseliny sulfónovej uvedenej živice a dikyselinami určenými na anhydridáciu. V prípade, že sa použije kyslá hlinka, potom je možné použiť molárny pomer kyslá hlinka/dikyseliny na anhydridáciu aspoň rovného 5 %, aj keď je zrejmé, že tento pomer sa môže výrazne meniť podľa formy uskutočnenia uvedeného spôsobu. Predovšetkým v prípade kontinuálneho uskutočňovania spôsobu podlá vynálezu stráca výraz molárny pomer svoj význam a je v tomto prípade nahradený výrazom doba styku.

Iný zaujímavý variant vynálezu spočíva v tom, že v reakčnej zmesi sú prítomné jeden alebo niekoľko anhydridov, akými sú anhydridu monokarboxylových alebo polykarboxylových kyselín, pričom teplota varu týchto kyselín by mala byť nižšia ako teplota varu kyseliny adipovej (t.j. asi 265 ^eC pri 13,3 kPa), aby mohli byť tieto kyseliny vytvorené zo svojich anhydridov oddelené destiláciou. Použitými anhydridmi sú predovšetkým anhydridy monokarboxylových alebo polykarboxylových kyselín s 2 až 8 atómami uhlíka, ako napríklad anhydridy kyseliny octovej , kyseliny propiónovej, kyseliny jantárovej, kyseliny Valérovej, kyseliny 2-etyljantárovej, kyseliny dimetyljantárovej, kyseliny metylbutánovej, kyseliny metylbuténovej alebo kyseliny penténovej, ako i prípadné zmesné anhydridy týchto kyselín.

Je zrejmé, že použitie anhydridu kyseliny 2-etyljantárovej a kyseliny dimetyljantárovéj je ospravedlniteľné iba v prípade, keď dikyselinami určenými na oddelenie nie sú kyselina 2-etyljantárová resp. kyselina dimetyljantárová.

Rovnako ako v predchádzajúcom variante sa môže množstvo anhydridu prípadne pridaného do reakčnej zmesi za účelom uľahčenia priebehu anhydridácie dikyselín meniť v širokých rozmedziach, pretože prítomnosť takejto zlúčeniny nie je nevyhnutná, aj keď táto forma uskutočnenia predstavuje výhodnú formu ušku točnenia spôsobu podľa vynálezu. Množstvo anhydridu môže byť teda také, že molárny pomer anhydríd/dikyseliny na anhydridáciu je rovný 0 alebo 10. Výhodne je molárny pomer anhydríd/dikyseliny na anhydridáciu rovný 0,5 až 2 a ešte výhodnejšie je tento pomer rovný 1 až 1,5.

Ako už bolo uvedené vyššie, môžu byť zmesami dikyselín použitými pri spôsobe podľa vynálezu zmesi ľubovoľného pôvodu. Tieto zmesi môžu pochádzať predovšetkým zo stupňa rekuperácie dikyselín v rekryštalizačných materských lúhoch kyseliny adipovej alebo taktiež z destilačných zvyškov dikyselín alebo môžu byť tvorené viacej či menej čistými produktmi z kryštalizačných, rafinačných alebo destilačných operácií uskutočňovaných v rámci prípravy kyseliny adipovej.

Tieto zmesi môžu taktiež priamo pochádzať zo syntéznych spôsobov na prípravu kyseliny adipovej. To je predovšetkým prípad zmesí kyseliny adipovej s kyselinou 2-metylglutárovou a/alebo kyselinou 2-etyljantárovou a/alebo kyselinou dimetyljantárovou, získaných pri hydroxykarbonylácii penténových kyselín alebo prípadne už pri hydroxykarbonylácii butadiénu alebo jeho derivátov. Tieto zmesi môžu taktiež obsahovať v závislosti na stupni pokročilosti syntézy menej či viacej významnejšie množstvo použitého katalyzátora, akým sú napríklad irídium alebo zlúčeniny irídia, ródium alebo zlúčeniny rôdia, paládium alebo zlúčeniny paládia, pričom posledná uvedená skupina katalyzátorov sa predovšetkým používa na hydroxykarbonyláciu butadiénu alebo jeho derivátov. Uvedené zmesi môžu taktiež obsahovať použité zlúčeniny, akými sú kyseliny penténové, prípadné rozpúšťadlá, kokatalyzátory, ako aj zlúčeniny vytvorené v priebehu syntézy kyseliny adipovej, akými sú predovšetkým kyselina valérová, kyseliny metybutánové, kyseliny metylbuténovej a gama-valerolaktón.

Prítomnosť katalyzátora, predovšetkým irídia alebo zlúčenín irídia, ródia alebo zlúčenín rôdia, ako aj kokatalyzátorov alebo príslušných promótorov týchto katalyzátorov môže mať nepriaznivý vplyv na anhydridáciu dikyselín. či už pochádzajú tieto katalyzátory z reakčných zmesí rezultujúcich z procesov hydroxykarbonylácie kyselín penténových alebo butadiénu, alebo sú prípadne opätovne pridané pred uskutočnením anhydridačného procesu, predstavuje množstvo katalyzátora, vyjadrené v móloch kovu v pomere ku mólom spracovávaných dikyselín 0 až 20 %, výhodne 0 až 10 % a ešte výhodnejšie 0 až 5 %.

Množstvo rôznych vyššie uvedených zlúčenín v reakčných zmesiach pochádzajúcich z hydroxykarbonylácie kyselín penténových alebo butadiénu alebo jeho derivátov nemá podstatný vplyv na priebeh spôsobu podlá vynálezu. Príklady týchto zlúčenín a ich množstvá sú uvedené v popisujúcich tieto spôsoby napríklad v EP-A-0 477 112, rôznych patentových dokumentoch prípravy kyseliny adipovej,

EP-A-0 478 472, EP-A-0 493 273,

EP-A-0 511 126, EP-A-0 536 064.

V rámci spôsobu anhydridácie podlá vynálezu je možné ku zmesi dikyselín určených na spracovanie pridať rozpúšťadlo, ktorým môže byť niektorá z vyššie uvedených zlúčenín alebo ktoré môže byť odlišné od zlúčenín prítomných v reakčnej zmesi pochádzajúcej z výroby kyseliny adipovej a od dikyselín určených na anhydridáciu.

Tieto rozpúšťadlá môžu byť zvolené predovšetkým z množiny uhľovodíky, uhľovodíky, uhľovodíky, alebo cykloalifatické alebo cykloalifatické halogenované aromatické zahŕňajúcej alifatické halogenované alifatické aromatické uhľovodíky, ktoré sú čiastočne chlórované, alifatické, aromatické alebo zmesné étery, predovšetkým alifatické karboxylové kyseliny a halogenované karboxylové kyseliny.

Ako neobmedzujúce príklady týchto rozpúšťadiel možno uviesť benzén, toluén, xylény, n-hexán, dichlórmetán,

1,2-dichlóretán, cyklohexán, chlórbenzén, difenyléter, kyseliny penténové, kyselinu valérovú, gama-valerolaktón, kyselinu octovú, kyselinu propiónovú a kyselinu trifluóroctovú.

Tieto rozpúšťadlá sa pridávajú za účelom zriedenia dikyselín a priaznivého ovplyvnenia ich anhydridácie. Tieto rozpúšťadlá možno voliť tak, aby umožňovali azeotropné oddestilovanie vody tvorenej v priebehu anhydridácie. Množstvo prítomného rozpúšťadla môže predstavovať 0 až 96 % hmotnosti, vztiahnuté na celkovú hmotnosť zmesi obsahujúcej dikyseliny.

Všeobecne množstvo dikyselín určených na spracovanie predstavuje 10 až 90 % hmotnosti, vztiahnuté na celkovú hmotnosť dikyselín a kyseliny adipovej v zmesi určenej na spracovanie.

Prevedenie dikyselín na ich anhydridy umožňuje jednoduchšie oddeliť kyselinu adipovú, predovšetkým destiláciou vzhľadom ku skutočnosti, že teploty varu týchto anhydridov sú omnoho nižšie ako teploty varu ich príslušných dikyselín.

V nasledujúcej časti popisu bude vynález bližšie objasnený pomocou konkrétnych príkladov jeho uskutočnenia, pričom tieto príklady majú iba ilustračný charakter a v ničom neobmedzujú rozsah vynálezu, ktorý je jednoznačne vymedzený formuláciou definície patentových nárokov.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Do 50 ml sklenenej banky sa zavedie zmes obsahujúca 50 milimólov kyseliny 2-metylglutárovej, 25 milimólov kyseliny adipovej a 50 milimólov kyseliny penténovej (slúžiacej ako rozpúšťadlo), ku ktorej sa pridajú 2 milimóly kone.kyseliny sírovej. Zmes sa mieša a zohreje na teplotu 130 °C a na tejto sa udržuje po dobu 30 minút. Destiláciou pri zníženom tlaku (asi 1000 Pa) sa získa 80 % zodpovedajúceho anhydridu, vztiahnuté na predloženú kyselinu 2-metylglutárovú.

Príklad 2

Opakuje sa postup podľa príkladu 1 za rovnakých podmienok s výnimkou spočívajúcou v tom, že sa kyselina 2-metylglutárová nahradí rovnakým množstvom kyseliny 2-etyljantárovej. Destiláciou sa získa 100 % zodpovedajúceho anhydridu, vztiahnuté na predloženú kyselinu 2-etyljantárovú.

Príklad 3

Do 50 ml banky sa predloží zmes obsahujúca 34 milimólov kyseliny 2-metylglutárovej, 39 milimólov kyseliny 2-etyljantárovej a 25 milimólov kyseliny adipovej. Zmes sa mieša a zohreje na teplotu 120 °C, a potom sa pri tejto teplote udržuje po dobu jednej hodiny. Destiláciou uskutočnenou rovnako ako v príklade 1 sa získajú 2 milimóly zodpovedajúceho anhydridu kyseliny 2-metylglutárovej.

Príklad 4

Opakuje sa postup podľa príkladu 1 za rovnakých podmienok s výnimkou spočívajúcou v tom, že sa kyselina sírová nahradí

2,5 milimólu fosforečnanu boritého. Destiláciou uskutočnenou rovnako ako v príklade 1 sa získa 9 milimólov anhydridu zodpovedajúceho kyseline 2-metylglutárovej.

Príklad 5

Do 125 ml autoklávu sa postupne zavedie

0,8 milimólu RhCl(cod) (cod = 1,5-cyklooktadién), milimólov Hl (57 % vo vode), milimólov vody (dodanej roztokom Hl), milimólov kyseliny adipovej, milimólov kyseliny 2-etyljantárovéj, ml kyseliny octovej.

Táto zmes sa zohrieva po dobu 5 hodín na teplotu 230 °C pri tlaku oxidu uhoľnatého 5 MPa (celkový tlak pri uvedenej teplote). Destiláciou uskutočnenou rovnako ako v príklade 1 sa získajú 3 milímóly anhydridu zodpovedajúceho kyseline

2-etyljantárovej.

Príklad 6

Do 125 ml autoklávu sa postupne zavedie:

0,8 milimólu IrCl(cod)_a,

1.6 milimólu Hl (57 % vo vode), milimólov vody (dodanej roztokom Hl), milimólov kyseliny adipovej, milimólov kyseliny 2-metylglutárovej a ml kyseliny octovej.

Táto zmes sa za miešania zohrieva na teplotu 230 °C po dobu 5 hodín pri tlaku oxidu uhoľnatého 5 MPa (celkový tlak pri uvedenej teplote). Destiláciou uskutočnenou rovnako ako v príklade 1 sa získajú 3 mmóly anhydridu zodpovedajúceho kyseline 2-etyljantárovéj (izomerácia kyseliny

2- metylglutárovej na kyselinu 2-etyljantárovú).

Príklad 7

Do 50 ml sklenenej sklenenej banky sa postupne zavedie 50 milimólov kyseliny 2-metylglutárovej a 11,6 g roztoku pochádzajúceho zo skúšobnej hydroxykarbonylácie kyseliny

3- penténovej a obsahujúcej:

0,0386 milimólu Ir v rozpustnej forme,

0,0907 milimólu Hl,

3.6 milimólu gama-valerolaktónu, milimólov kyseliny penténovej,

23.6 milimólu kyseliny adipovej, milimólov kyseliny 2-metylglutárovej a

1,8 milimólu kyseliny 2-etyljantárovej.

Táto zmes sa za miešania zohrieva na teplotu 130 °C po dobu 30 minút a potom ešte po dobu 2 hodín pri teplote 200 °C. Destiláciou uskutočnenou rovnako ako v príklade 1 sa získa 4,5 milimólu anhydridu zodpovedajúceho kyseline 2-metylglutárovej a 1,8 milimólu anhydridu zodpovedajúceho kyseline 2-etyljantárovej.

Príklad 8

Do 50 ml sklenenej banky sa zavedie 10 g roztoku obsahujúceho:

0,016 milimólu Ir v rozpustnej forme, milimólov kyseliny penténovej,

8,2 milimólu kyseliny adipovej,

37.7 milimólu kyseliny 2-metylglutárovej a

3,4 milimólu kyseliny 2-etyljantárovej.

Táto zmes sa zohrieva po dobu 90 minút na teplotu 220 °C pri zníženom tlaku (430 Pa). Zistilo sa, že 23 % kyseliny

2-metylglutárovej a 100 % kyseliny 2-etyljantárovej sa previedlo na zodpovedajúce anhydridy, ktorých podstatná časť sa destilovala v priebehu anhydridačnej reakcie.

Príklad 9

Do 50 ml sklenenej banky sa zavedie 10 g roztoku obsahujúceho:

0,026 milimólu Ir v rozpustnej forme, milimólov kyseliny penténovej.

17.1 milimólu kyseliny adipovej,

19.2 milimólu kyseliny 2-metylglutárovej,

4,1 milimólu kyseliny 2-etyljantárovéj a milimólov kyseliny octovej.

Táto zmes sa zohrieva po dobu 60 minút na teplotu varu pod spätným chladičom (asi 120 °C), a potom sa reakčná zmes destiluje pri tlaku 1300 Pa až pri teplote 220 °C. Analýzou sa zistilo, že 99 % použitej kyseliny 2-etyljantárovej sa previedlo na zodpovedajúce anhydridy a oddestilovalo.

Príklad 10

Do 500 ml sklenenej banky sa zavedie:

200 milimólov kyseliny adipovej,

200 milimólov kyseliny 2-metylglutárovej,

250 ml meta-xylénu a milimólov kyseliny sírovej.

Táto zmes sa zohrieva pod dobu 4 hodín na teplotu spätného toku xylénu a vytvorená voda sa oddestiluje v azeotropnej kolóne (100 % teórie). Destilácia dehydratovanej zmesi umožnila oddeliť vytvorený anhydrid kyseliny 2-metylglutárovej (90 mol.%, vztiahnuté na predloženú kyselinu 2-metylglutárovú).

Príklad 11

Do 50 ml sklenenej banky sa zavedie zmes obsahujúca 15 mg (103 milimólov) kyseliny 2-metylglutárovej, 2 g (13,7 milimólov) kyseliny 2-etyljantárovej a 10 g (68,5 milimólov) kyseliny adipovej. Táto zmes sa za miešania zohreje na teplotu 120 °C a pri tejto teplote sa udržuje po dobu 2 h. Potom sa ešte udržuje po dobu 6 hodín na teplote 160 °C a pri zníženom tlaku (1400 Pa). Analýzou sa zistilo, že 2,2 % použitej kyseliny 2-metylglutárovej a 93 % použitej kyseliny 2-etyljantárovej sa oddestilovalo vo forme ich zodpovedajúcich anhydridov.

Príklad 12

Do 50 ml sklenenej banky sa zavedie zmes obsahujúca 15 g (103 milimólov) kyseliny 2-metylglutárovej, 2 g (13,7 milimólu) kyseliny 2-etyljantárovej a 10 g (68,5 milimólu) kyseliny adipovej, ako i 3 g sulfónovej živice komerčne dostupnej pod označením Nafion NR 50 (10 až 35 mesh). Táto zmes sa za miešania zohreje na teplotu 120 °C, a potom sa udržuje pri tejto teplote po dobu 2 hodín. Potom sa zohrieva na teplotu 160 °C po dobu 6 hodín pri zníženom tlaku (1400 Pa). Analýzou destilátu sa zistilo, že 4 % použitej kyseliny 2-metylglutárovej a 99 % použitej kyseliny 2-etyljantárovéj oddestilovalo vo forme ich zodpovedajúcich anhydridov.

Príklad 13

Do 50 ml sklenenej banky sa zavedie 15 g (103 milimólov) kyseliny 2-metylglutárovej, 2 g (13,7 milimólu) kyseliny 2-etyljantárovej a 10 g (68,5 milimólu) kyseliny adipovej, ako aj 3 g kyslej hlinky montmorillonitu KSF. Táto zmes sa potom za miešania zohreje na teplotu 120 °C a pri tejto teplote sa udržuje po dobu 2 hodín. Potom sa zmes zohrieva ešte po dobu 6 hodín na teplotu 160 °C pri zníženom tlaku (1400 Pa). Analýzou získaného destilátu sa zistilo, že sa 24 % použitej kyseliny 2-metylglutárovej a 92 % použitej kyseliny 2-etyljantárovej oddestilovalo vo forme ich zodpovedajúcich anhydridov.

Príklad 14

Do 125 ml autoklávu sa postupne zavedie:

0,9 milimólu PdCl_a, milimólov chlórbuténu,

92,5 milimólu vody,

92.5 milimólu butadiénu, milimólov kyseliny kyseliny 3-penténovej, milimólov kyseliny adipovej a

68.5 milimólu kyseliny 2-metylglutárovej.

Táto zmes sa za miešania zohrieva po dobu 5 hodín a 30 minút na teplotu 100 °C pri tlaku oxidu uhoľnatého 20 MPa (celkový tlak pri uvedenej teplote). Destiláciou uskutočnenou rovnako ako v príklade 1 sa získa 13 milimólov anhydridu zodpovedajúceho kyseline 2-metylglutárovej, ako i 1 milimól anhydridu zodpovedajúceho kyseline 2-etyljantárovej.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Spôsob oddelenia aspoň časti jednej alebo niekoľkých rozvetvených nasýtených alifatických dikyselín obsahujúcich 6 atómov uhlíka zo zmesí, ktoré tieto kyseliny obsahujú spoločne s kyselinou adipovou, vyznačený tým, že sa uvedená kyselina lebo uvedené kyseliny čiastočne prevedú na zodpovedajúce anhydridy.
2. Spôsob podľa nároku 1, vyznačený tým, že použitými nasýtenými alifatickými dikyselinami sú kyselina 2-metylglutárová a/alebo kyselina etyljantárová a/alebo kyselina dimetyljantárová.
3. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 alebo 2, vyznačený tým, že anhydridácia nasýtených alifatických dikyselín sa uskutočňuje zohrievaním zmesi, ktorá tieto kyseliny obsahuje, na teplotu vyššiu alebo rovnú 60 °C.
4. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 3, v y z n ačený tým, že zahŕňa oddestilovanie vytvorených anhydridov alebo vytvorenej vody buď v priebehu anhydridácie alebo po nej alebo oddelenie anhydridov iným spôsobom, akým je kryštalizácia.
5. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 4, v y z n ač e n ý t ý m, že sa uskutočňuje pri teplote 80 až 350 °C.
6. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 5, v y z n ač e n ý tým, že sa uskutočňuje v prítomnosti homogénneho kyslého katalyzátora, t.j. katalyzátora rozpustného v reakčnej zmesi, ktorý má pK_ nižší alebo rovný 5 alebo v prítomnosti heterogénneho kyslého katalyzátora.
7. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 6, v y z n ač e n ý t ý m, že sa uskutočňuje v prítomnosti homogénneho kyslého katalyzátora, akým je kyselina sírová, kyselina jódovodíková, kyselina para-toluénsulfónová, kyselina trifluóroctová, kyselina trifluórmetánsulfónová, alebo v prítomnosti heterogénneho kyslého katalyzátora, akým je fosforečnan boritý, oxid zirkoničitý alebo sulfónované živice alebo tiež kyslé hlinky, akými sú predovšetkým smektity, ako napríklad montmorillonity, beidellity, nontronity, hektority, stevensity a saponity.
8. Spôsob podľa niektorého z nárokov 6 alebo 7, vyznačený tým, že množstvo homogénneho alebo heterogénneho katalyzátora je také, že molárny pomer kyselina/dikyseliny na anhydridáciu je rovný 0 až 10, výhodne 0,0005 až 1, alebo hmotnostný pomer kyslá hlinka/dikyseliny na anhydridáciu je rovný aspoň 5 %.
9. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 4, v y z n ačený tým, že sa uskutočňuje v reakčnom prostredí anhydridu alebo niekoľkých anhydridov, akými sú anhydridy monokarboxylových alebo polykarboxylových alifatických kyselín, pričom teplota varu týchto kyselín je nižšia ako teplota varu kyseliny adipovej.
10. Spôsob podľa nároku 9, vyznačený tým, že sa uskutočňuje v prítomnosti anhydridu zvoleného z množiny zahŕňajúcej anhydridy monokarboxylových kyselín obsahujúcich 2 až

8 atómov uhlíka, akými sú anhydridy kyseliny octovej, kyseliny propiónovej, kyseliny jantárovej, kyseliny valerovej, kyseliny 2-etyljantárovej, kyseliny dimetyljantárovéj, kyselín metylbutánových, kyselín metylbuténových alebo kyselín penténových, ako i prípadné zmesné anhydridy týchto kyselín.
11, Spôsob podľa niektorého z nárokov 9 alebo 10 v y z n ač e n ý tým, že množstvo anhydridu je také, že molárny pomer anhydrid/dikyseliny na anhydridáciu je rovný 0 až 10, výhodne 0,5 až 2 a ešte výhodnejšie 1 až 1,5.
12. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 11, v y z n ač e n ý tým, že použité zmesi dikyselín sú zmesami pochádzajúcimi z rekuperácie dikyselín z rekryštalizačných materských lúhov kyseliny adipovej alebo taktiež z destilačných zvyškov dikyselín alebo ich môžu tvoriť viac či menej čisté frakcie pochádzajúce z kryštalizačných, rafinačných alebo destilačných operácií uskutočnených v rámci prípravy kyseliny adipovej.
13. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 11, v y z n ač e n ý tým, že použitými zmesami dikyselín sú zmesi pochádzajúce zo spôsobov syntézy kyseliny adipovej.
14. Spôsob podľa nároku 13, vyznačený tým, že použitými zmesami sú zmesi kyseliny adipovej s kyselinou 2-metylglutárovou a/alebo kyselinou 2-etyljantárovou a/alebo kyselinou dimetyljantárovou, získané pri hydroxykarbonylácii kyselín penténových alebo pri hydroxykarbonylácii butadiénu alebo jeho derivátov a prípadne obsahujúce viac alebo menej významné množstvá použitého katalyzátora, akým je irídium alebo zlúčeniny irídia, ródium alebo zlúčeniny ródia, paládium alebo zlúčeniny paládia a/alebo použité zlúčeniny akými sú kyseliny penténové, prípadné rozpúšťadlá, kokatalyzátory, ako í zlúčeniny vytvorené pri syntéze kyseliny adipovej, akými sú kyselina valerová, kyseliny metylbutánové, kyseliny metylbuténové a gama-valerolaktón.
15. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 14, v y z n ačený tým, že sa k zmesi dikyselín určených na spracovanie pridá rozpúšťadlo, ktorým môže byť niektorá zo zlúčenín prítomných v reakčnej zmesi pochádzajúcich zo spôsobu syntézy kyseliny adipovej a dikyselín určených na anhydridáciu, alebo ktoré môže byť odlišné od týchto zlúčenín.
16. Spôsob podľa nároku 15, vyznačený tým, že použité rozpúšťadlo sa zvolí z množiny zahŕňajúcej alifatické alebo cykloalifatické uhľovodíky, halogenované alifatické alebo cykloalifatické uhľovodíky, predovšetkým chlórované, aromatické uhľovodíky, halogenované aromatické uhľovodíky, predovšetkým chlórované, alifatické alebo aromatické alebo zmesné étery, karboxylové predovšetkým alifatické kyseliny a halogenované karboxylové kyseliny.
17. Spôsob podľa niektorého z nárokov 15 alebo 16, vyznačený tým, že rozpúšťadlo sa zvolí z množiny zahŕňajúcej benzén, toluén, xylény, n-hexán, dichlórmetán, 1, 2-dichlóretán, cyklohexán, chlórbenzén, difenyléter, dibutyléter, kyseliny penténové, kyselinu valerovú, gama-valerolaktón, kyselinu octovú, kyselinu propiónovú, kyselinu trifluóroctovú.