SK56699A3

SK56699A3 - Novel heterocyclically substituted benzamides and their use

Info

Publication number: SK56699A3
Application number: SK566-99A
Authority: SK
Inventors: Wilfried Lubisch; Achim Moller; Hans-Jorg Treiber
Original assignee: Basf Ag
Priority date: 1996-12-09
Filing date: 1997-11-28
Publication date: 1999-10-08
Also published as: KR20000057445A; JP2001505889A; ID22490A; HUP0000496A3; AU742732B2; AU5558098A; ZA9710979B; CZ174399A3; TW420666B; HRP970671A2; NO992770D0; CN1239949A; BG63388B1; BR9713884A; IL129358A0; US6172072B1; BG103399A; US6436949B1; WO1998025899A1; AR010339A1

Description

Predložený vynález sa týka nových heterocyklicky substituovaných benzamidov.a ich použitia na liečenie chorôb.

Doterajší stav techniky

Kalpaíny sú medzibunkové proteolytické enzýmy zo skupiny cysteín proteázy a nachádzajú sa v mnohých bunkách. Kalpaíny sa aktivujú zvýšenou koncentráciou vápnika, pričom sa rozlišuje kalpaín I alebo μ-kalpaín, ktorý sa aktivuje mikromolárnymi koncentráciami vápenatých iónov, a kalpaín II alebo m-kalpaín, ktorý sa aktivuje milimolárnymi koncentráciami vápenatých iónov (P. Johnson, Int. J. Biochem. 1990, 22(8), 811-22). Dnes sa postuluje aj existencia iných kalpaínových izoenzýmov (K. Suzuki a kol., Biol. Chem. Hoppe-Seyler, 1995, 376(9), 523-9).

Predpokladá sa, že kalpaíny hrajú dôležitú úlohu v rôznych fyziologických procesoch vrátane štiepenia regulačných proteínov, napríklad proteín kináza C, cykloskeletálnych proteínov, napríklad MAP 2 a spektrín, a svalových proteínov, v štiepení proteínov spojených s aktiváciou krvných doštičiek, neuropeptidovým metabolizmom, v štiepení proteínov v mitóze a ďalších, ktoré sú uvedené v M. J. Barrett a kol., Life Sci. 1991,48, 1659-69 a K. K. Wang a kol., Trends in Pharmacol. Sci., 1994, 15, 412-9.

Zvýšené hladiny kalpaínu boli namerané v rôznych patofyziologických procesoch, napríklad: ischémie srdca (napr. srdcový infarkt), obličiek alebo centrálnej nervovej sústavy (napr. mŕtvica), zápaly, svalové dystrofie, katarakty očí, poranenia centrálnej nervovej sústavy (napr. trauma), Alzheimerova choroba atď. (pozrite vyššie uvedený odkaz na K. K. Wang). Predpokladá sa, že tieto choroby majú spojenie so zvýšenými a pretrvávajúcimi hladinami intracelulárneho vápnika, ktoré spôsobujú nadmernú aktiváciu na vápniku závislých procesov a už nepodliehajú fyziologickej kontrole. Príslušným spôsobom môže nadmerná aktivácia kalpaínov spustiť patofyziologické procesy.

Z uvedeného dôvodu sa postulovalo, že inhibítory kalpaínových enzýmov môžu byť hodnotné pri liečení týchto chorôb. Toto bolo potvrdené radom výskumov. Napríklad Seung-Chyul Hong a kol., Stroke 1994, 25(3), 663-9 a R. T. Bartus a kol., Neurological Res. 1995, 17, 249-58 ukázali, že kalpaínové inhibítory majú neuroprotekčný účinok pri akútnych neurodegeneratívnych poruchách alebo ischémiách, ktoré sa objavujú po mozgovej mŕtvici. Kalpaínové inhibítory zlepšili zotavovanie sa po poruchách výkonu pamäti a neuromotorických poruchách, ktoré sa objavili po experimentálnych mozgových traumách (K. E. Saatman a kol. Proc. Natl. Acad. Sci. USA, 1996, 93,3428-3433). C. L. Edelstein a koľ, Proc. Natl. Acad. Sci. USA, 1995, 92, 7662-6 zistili, že kalpaínové inhibítory majú ochranný účinok na obličky poškodené hypoxiou. Yoshida, Ken Ischi a kol., Jap. Circ. J. 1995, 59(1), 408, dokázali, že kalpaínové inhibítory vykazujú priaznivé účinky po poškodení srdca spôsobenom ischémiou alebo reperfúziou. Keďže kalpaínové inhibítory inhibujú uvoľňovanie β-ΑΡ4 proteinu, navrhlo sa pre ne potenciálne použitie ako terapeutických prostriedkov v Alzheimerovej chorobe (J. Higaki et al., Neurón, 1995, 14, 651-59). Kalpaínové inhibítory inhibovali aj uvoľňovanie interleukínu-1oc (N. Watanabe a kol., Cytokine 1994, 6(6), 597-601). Okrem toho sa zistilo, že kalpaínové inhibítory majú cytotoxické účinky na nádorové bunky (E. Shiba a kol. 20. stretnutie Int. Ass. Breast Cancer Res., Sendai Jp, 1994, 25. - 28. sept., Int J. Oncol. 5 (Suppl.), 1994, 381).

Ďalšie možné použitia kalpaínových inhibítorov sú uvedené v K. K. Wang, Trends in Pharmacol. Sci., 1994, 15, 412-8.

Kalpaínové inhibítory boli opísané v literatúre. Ide však o prevažne ireverzibilné inhibítory alebo peptidové inhibítory. Ireverzibilné inhibítory sú spravidla alkylačné látky a majú nevýhodu, že pôsobia v organizme neselektívne alebo sú nestabilné. Tieto inhibítory majú teda často nežiaduce vedľajšie účinky, napríklad toxicitu, a majú preto len obmedzené použitie, alebo sú nepoužiteľné. Medzi príklady na ireverzibilné inhibítory patria E 64 epoxidy (E. B. McGowan a kol., Biochem. Biophys. Res. Commun. 1989, 158, 432-5), α-halogénketóny (H. Angliker a kol., J. Med. Chem. 1992, 35, 216-20) a disulfidy (R. Matsueda a kol., Chem. Lett. 1990, 191-194).

Mnohé známe reverzibilné inhibítory cysteín proteáz, ako je napríklad kalpaín, sú peptidové aldehydy, najmä dipeptidové alebo tripeptidové aldehydy, napríklad Z-Val-Phe-H (MDL 28170) (S. Mehdi, Trends in Biol. Sci. 1991, 16, 150-3) a zlúčeniny z EP 520336.

Tiež sa zistilo, že ketónové deriváty peptidov sú tiež inhibítormi cysteín proteáz, najmä kalpaínu. Zistilo sa však, že efektívnymi inhibítormi sú iba tie ketóny, u ktorých na jednej strane ireverzibilnú inhibíciu spôsobujú α-koncové odchádzajúce skupiny a na druhej strane derivát karboxylovej kyseliny aktivuje ketoskupinu (pozrite M. R. Angelastro a kol., J. Med. Chem. 1990, 33, 11-13; WO 92/11850; WO 92,12140; WO 94/00095 a WO 95/00535). Doposiaľ boli však udávané ako aktívne iba peptidové deriváty týchto ketoamidov a ketoesterov (Zhao Zhao Li a kol., J. Med. Chem. 1993, 36, 3472-80; S. L. Harbenson a kol., J. Med. Chem. 1994, 37, 2918-29 a pozrite odkaz na M. R. Angelastro a kol. uvedený vyššie).

Ketobenzamidy sú v literatúre známe. Napríklad ketoester PhCO-AbuCOOCH₂CH₃ bol opísaný vo WO 91/09801, WO 94/00095 a 92/11850. Avšak M. R. Angelastro a kol., v J. Med. Chem. 1990, 33, 11-13 zistili, že analogický fenylderivát Ph-CONH-CH(CH₂Ph)-CO-COCOOCH₃ je iba slabým inhibítorom kalpaínu. Tento derivát je opísaný aj v J. P. Burkhardt, Tetrahedron Lett., 1988, 3433-36. Význam substituovaných benzamidov však doposiaľ nikdy nebol skúmaný.

JP 8183759, JP 8183769, JP 8183771 a EP 520336 opisujú aldehydy, ktoré boli odvodené od dipeptidov, s nasýtenými karbocyklickými kruhmi, napríklad cyklohexánmi, alebo nasýtenými heterocyklickými kruhmi, napríklad piperidínmi, zabudovanými do týchto peptidových inhibítorov namiesto aminokyseliny, čím sa získali nové aldehydy, ktoré boli kalpaínovými inhibítormi.

Teraz sa objavili substituované, nepeptidické, heterocyklicky substituované deriváty so zlepšenými účinkom.

Podstata vynálezu

Predložený vynález sa týka heterocyklicky substituovaných benzamidov vzorca I

a ich tautomérnych a ižomérnych foriem a tiež tam, kde sa to hodí, fyziologicky tolerovaných solí, kde premenné majú nasledujúci význam:

R¹ je vodík, Ο,-Ce-alkyl, O-C^alkyl, OH, Cl, F, Br, I, CF3, NO2, NH2, CN, COOH, COQ-CrC4-alkyl, -NHCO-CrC4-alkyl, -NHCO-fenyl, -CONHR⁸, NHSOjrCľC^-alkyl, -NHSO2-fenyl, -SO₂-C₁-C₄-alkyl alebo -SO₂-fenyl

R² je vodík, CrC6-alkyl, O-CrC6-alkyl, OH, Cl, F, Br, I, CF3, NO2, NH2, CN, COOH, COO-CrC4-alkyl, -NHCO-CrC4-alkyl, -NHCO-fenyl, -CONHR⁸, NHSO2-C₁-C₄-alkyl, -NHSO₂-fenyl, -SO₂-C,-C₄-alkyl alebo -SO₂-fenyl alebo

R¹ a R² sú spolu reťazec -CH=CH-CH=CH-, ktorý okrem toho môže niesť jeden alebo dva substituenty R⁶,

R³ je vodík, chlór, bróm, fluór, C^Ce-alkyl, fenyl, NHCO-C₁-C₄-alkyl, NO₂ alebo NH₂,

R⁴ je C1-C6-aikyl, ktorý môže okrem toho niesť fenyl, cyklopropyl, cyklobutyl, cyklopentyl, cyklohexyl, cykloheptyl, indolyl, pyridyl alebo naftyl, ktorý je sám substituovaný jedným alebo dvoma radikálmi R⁷, pričom R⁷ je vodík, C^C^ alkyl, -O-C^C.-alkyl, OH, Cl, F, Br, I, CF3, NO₂, NH₂, CN, COOH, COO-C,C₄-alkyl, -CONHR⁸, -NHCO-C^C.-alkyl, -NHCO-fenyl, -NHSO^-C^alkyl, NHSO₂-fenyl, -SO^C^C^alkyl alebo -SO₂-fenyl,

R⁵	je vodík, -CO-OR⁸, -CO-NR⁹R¹⁰, —1L_n n—r¹² . II ⁿ^^^r12 alebo —co-nr'⁰-^ V-r'²'
R⁶	je vodík, C,-C₆-alkyl, -O-C^Cg-alkyl, OH, Cl, F, Br, I, CF₃, NO₂, NH₂, CN, COOH, COO-CrC.-alkyl,
R⁸	je vodík alebo CpCg-alkyl,
R⁹	je vodík alebo C^Cg-alkyl, ktorý môže byť okrem toho substituovaný fenylovým kruhom, ktorý môže okrem toho niesť radikál R¹¹ a môže byť substituovaný nasledujúcimi:
R¹⁰	R¹² — N \ — R¹² _/ \ _r12 . — \ / ' \_V ' VV ' V^-_R12 / \ R¹² \_y je vodík alebo C₅-C₆-alkyl,
i R¹¹	je vodík, C,-C₆-alkyl, -O-CrCg-alkyl, OH, Cl, F, Br, I, CF₃, NO₂, NH₂, CN,
	COOH alebo COO-C.-C.-alkyl,
R¹²	je vodík alebo C^-alkylový reťazec, ktorý môže byť substituovaný fenylovým kruhom, ktorý môže ďalej niesť jeden alebo dva radikály R¹¹,
X	je -NH-CO-, -N=CH-, -CH₂-CH₂-, -CH=CH-, -SO₂-, -CH₂-, -CO- a -CH₂-CO-,
n	je číslo 0,1 alebo 2, a
m	je číslo 0, 1 a 2.

Uprednostňujú sa heterocyklicky substituované benzamidy vzorca I podľa nároku 1, kde R⁵ je vodík a R¹, R², R³, R⁴, X, m a n majú vyššie uvedený význam.

Ďalej sa uprednostňujú sa heterocyklicky substituované benzamidy vzorca I podľa nároku 1, kde R⁵ je -CO-NR⁹R¹⁰ a R¹, R², R³, R⁴, X, m a n majú vyššie uvedený význam.

Uprednostňujú sa aj heterocyklicky substituované benzamidy vzorca I podľa nároku 1, kde R⁵ je -CO-OR⁸ a R¹, R², R³, R⁴, X, m a n majú vyššie uvedený význam.

Zlúčeniny vzorca I možno použiť ako racemáty alebo ako enantiomérne čisté zlúčeniny alebo ako diastereoméry. Ak sú potrebné enantiomérne čisté zlúčeniny, možno ich získať napríklad vykonaním konvenčného delenia racemátov so zlúčeninami vzorca I alebo ich intermediátmi pomocou vhodnej opticky aktívnej bázy alebo kyseliny. Na druhej strane možno enantiomérne zlúčeniny pripraviť aj využitím komerčne dostupných zlúčenín, napríklad opticky aktívnych aminokyselín, napríklad fenylalanínu, tryptofánu a tyrozínu.

Predložený vynález sa týka aj zlúčenín, ktoré sú mezomérne a tautomérne vo vzťahu k zlúčeninám vzorca I, napríklad zlúčenín, kde je ketoskupina vzorca I prítomná ako enolový tautomér.

Niektoré nové zlúčeniny I môžu obsahovať bázickú alebo kyselinovú skupinu. V týchto prípadoch môžu byť zlúčeniny I prítomné vo forme svojich fyziologicky tolerovaných solí, ktoré možno získať reakciou zlúčenín l s vhodnou kyselinou alebo bázou.

Vhodnými kyselinami na vytvorenie solí s novými zlúčeninami I, ktoré obsahujú bázickú skupinu, môžu byť napríklad kyselina chlorovodíková, kyselina citrónová, kyselina vínna, kyselina mliečna, kyselina fosforečná, kyselina metánsulfónová, kyselina octová, kyselina mravčia, kyselina maleínová, kyselina fumárová, kyselina jablčná, kyselina jantárová, kyselina malónová a kyselina sírová.

Vhodnými bázami sú napríklad hydroxid draselný, hydroxid sodný, hydroxid lítny, trietylamín, a,a,a-tris(hydroxymetyl)metylamín a iné amíny.

Ketobenzamidy I podľa vynálezu možno pripraviť rôznymi spôsobmi, ktoré sú načrtnuté v syntetických schémach 1, 2 a 3.

Estery karboxylových kyselín II sa konvertujú na kyseliny III pomocou kyselín alebo báz, ako je napríklad hydroxid lítny, hydroxid sodný alebo hydroxid draselný vo vodnom prostredí alebo v zmesiach pozostávajúcich z vody a organických rozpúšťadiel, ako sú napríklad alkoholy alebo tetrahydrofurán, pri teplote miestnosti alebo pri zvýšenej teplote, napríklad 25- 100 °C. Kyseliny III sa pripoja na derivát aaminokyseliny využitím zvyčajných podmienok, ktoré sú uvedené napríklad v Houben-Weyl, Methoden der organischen Chemie [Metódy organickej chémie], 4. vyd., E5, Ch. V, a C. R. Larock, Comprehensive Organic Transformations, VCH Publisher, 1989, Ch. 9.

Karboxylové kyseliny III sa konvertujú na “aktivované” deriváty kyselín R’COOL, kde L je odchádzajúca skupina, napríklad Cl, imidazol a N-hydroxybenzotriazol, a potom sa konvertujú na derivát IV reakciou s aminokyselinovým derivátom H₂N-CH(R4)-COOR. Táto reakcia sa uskutočňuje v bezvodých inertných rozpúšťadlách, napríklad dichlórmetáne, tetrahydrofuráne a dimetylformamide pri -20 až +25 °C.

Schéma 1

II

III

- ²^v

CONH COO-R⁸

O ľ ²^y<

(R³,

nr⁹r¹⁰

Deriváty IV, ktoré sú spravidla estermi, možno konvertovať na ketokarboxylové kyseliny V analogicky ako pri vyššie opísanej hydrolýze. Ketoestery ľ sa pripravujú v reakcii, ktorá je analogická Dakin-Westovej reakcii, pomocou metódy podľa Zhao Zhao Li a kol., J. Med. Chem., 1993, 36, 3472-80. V tejto reakcii reaguje karboxylová kyselina, napríklad V, pri zvýšenej teplote (50 až 100 °C) v rozpúšťadlách, ako je napríklad tetrahydrofurán, s oxalylchlorid monoesterom a získaný produkt potom reaguje s bázami, napríklad s etoxidom sodným, v etanole pri 25 až 80 °C, čím sa získa ketoester ľ podľa vynálezu. Ako je opísané vyššie, ketoestery ľ možno hydrolyzovať za vzniku ketokarboxylových kyselín podľa vynálezu.

Konverzia na ketobenzamidy ľ sa uskutočňuje podobne pomocou metódy, ktorá je podobná metóde podľa Zhao Zhao Li a kol. (pozrite vyššie). Ketoskupina v ľ sa chráni pridaním 1,2-etánditiolu, pričom sa použije katalýza Lewisovou kyselinou, napríklad pomocou bórtrifluorid éterátu, v interných rozpúšťadlách, ako je napríklad dichlórmetán, pri teplote miestnosti, čím sa získa ditián. Tieto deriváty reagujú s amínmi R³-H v polárnych rozpúšťadlách, ako sú napríklad alkoholy, pri 0 až 80 °C, čím sa získajú ketoamidy I (R⁴ = NR⁷R⁸).

Schéma 2

Alternatívna metóda je opísaná v schéme 2. Ketokarboxylové kyseliny III reagujú s derivátmi aminohydroxykarboxylovej kyseliny VI (prípravu VI pozrite v S.

L. Harbenson a kol., J. Med. Chem. 1994, 37, 2918-29) pomocou bežných metód spájania peptidov (pozrite vyššie uvedený odkaz na Houben-Weyl), čím sa získajú amidy VII. Tieto alkoholové deriváty VII možno oxidovať, čím sa získajú deriváty ketokarboxylovej kyseliny I podľa vynálezu. Na tento účel možno použiť rad zvyčajných oxidačných reakcií (pozrite C. R. Larock, Comprehensive Organic Transformations, VCH Publisher, 1989, strana 604 f.), napríklad Swernove oxidácie a oxidácie analogické Swernovej. Uprednostňuje sa použitie komplexu dimetylsulfoxidu, pyridínu a oxidu sírového v rozpúšťadlách ako dichlórmetán alebo tetrahydrofurán s pridaním dimetylsulfoxidu alebo bez neho, pri teplote miestnosti alebo od -50 do 25 °C, (T. T. Tidwell, Synthesis 1990, 857-70) alebo chlórnanu sodného/TEMPO (S. L. Harbenson a kol., pozrite vyššie).

α-hydroxy estery VII (X = O-aíkyl) možno hydrolyzovať na karboxylové kyseliny VIII pomocou podobných metód, avšak s výhodou pomocou hydroxidu lítneho v zmesiach vody a tetrahydrofuránu pri teplote miestnosti. Ďalšie estery alebo amidy X sa pripravujú reakciou s alkoholmi alebo amínmi za vyššie uvedených podmienok spájania. Alkoholový derivát IX možno tiež oxidovať, čím sa získa derivát ketokarboxylovej kyseliny I podľa vynálezu.

Aldehydy podľa vynálezu vzorca I (R⁵ = vodík) možno pripraviť metódou podobnou ako metóda v schéme syntézy 3. Deriváty kyseliny benzoovej III sa pripoja na vhodné aminoalkoholy X, čím sa získajú zodpovedajúce benzamidy XI. Na to sa využívajú zvyčajné metódy spájania peptidov, ktoré sú opísané buď v C. R. Larock, Comprehensive Organic Transformations, VCH Publisher, 1989, strana 972 f. alebo v Houben-Weyl, Methoden der organischen Chemie [Metódy organickej chémie], 4. vyd., E5, Ch. V. S výhodou sa používajú “aktivované” deriváty kyselín III, v ktorých je kyselinová skupina COOH konvertovaná na skupinu COL. L predstavuje odchádzajúcu skupinu, napríklad Cl, imidazol a N-hydroxybenzotriazol. Táto aktivovaná kyselina sa potom nechá zreagovať s amínmi, čím sa získajú amidy XI. Reakcia sa uskutočňuje v bezvodých inertných rozpúšťadlách, napríklad dichlórmetáne, tetrahydrofuráne a ďimetylformamide pri -20 až +25 °C.

Schéma syntézy 3

redukcia

R⁴ r⁴

Y?HN-^^XCOOH XII

1. NH(CH3)0H

2. deprotekcia

CON(CH₃)OH

CHO

R⁴

CON(CH₃)OH

XIII

redukcia

R4

Alkoholový derivát XI možno oxidovať, čím sa získa derivát aldehydu I podľa vynálezu. Na tento účel možno použiť rad zvyčajných oxidačných reakcií (pozrite C. R. Larock, Comprehensive Organic Transformations, VCH Publisher, 1989, strana 604 f.), napríklad Swernove oxidácie a oxidácie analogické Swernovej (T. T. Tidwell, Synthesis, 1990, 857-70), chlórnan sodný/TEMPO (S. L. Harbenson a kol., pozrite vyššie) alebo Dess-Martin (J. Org. Chem. 1983, 48, 4155). Uprednostňuje sa uskutočnenie reakcie v inertných aprotických rozpúšťadlách, napríklad v dimetylformamide, tetrahydrofuráne alebo dichlórmetáne, a pomocou oxidačných Činidiel ako DMSO/pyridín x SO₃ alebo DMSO/oxalylchlorid pri -50 až +25 °C.

Alternatívne možno benzoovú kyselinu III nechať zreagovať s derivátmi kyseliny aminohydroxámovej XIII za vzniku benzamidov XIII. Reakcia sa uskutočňuje rovnako ako pri priprave XI. Hydroxámové deriváty XIII možno získať aj z chránených aminokyselín XII reakciou s hydroxylamínom. Aj v tomto prípade sa použijú vyššie opísané metódy prípravy amidov. Chrániaca skupina Y², napríklad Boe, sa odstráni zvyčajným spôsobom, napríklad pomocou kyseliny trifluóroctovej v dichlórmetáne. Benzamid-hydroxámové kyseliny XIV, ktoré sa získavajú týmto spôsobom, možno konvertovať redukciou na aldehydy I podľa vynálezu. Na toto sa používa napríklad lítiumalumíniumhydrid ako redukovadlo pri -60 až 0 °C a v inertných rozpúšťadlách, napríklad v tetrahydrofuráne alebo v éteri.

Benzamid-karboxylové kyseliny alebo kyselinové deriváty, napríklad estery alebo amidy XV, ktoré možno podobne konvertovať redukciou na aldehydy I podľa vynálezu, možno tiež pripraviť pomocou metód, ktoré sú podobné ako vyššie uvedená metóda. Tieto sú opísané v R. C. Larock, Comprehensive Organic Transformations, VCH Publisher, 1989, strany 619-26.

Syntézy karboxylových esterov II a karboxylových kyselín III boli už v niektorých prípadoch opísaná; inak možno tieto zlúčeniny pripraviť podľa zvyčajných chemických metód.

Takto možno pripraviť prekurzory II pyrimidiónov I (X = -NH-CO-) zo zodpovedajúcich anhydridov kyseliny izatoínovej (pozrite C. K. Reddy a kol., Ind. J. Chem., 1987, 26B, 882) alebo priamo z derivátov kyseliny 2-aminobenzoovej reakciou s fenylizokyanátmi (pozrite: C. M. Gupta a kol., Ind. J. Chem. 1968, 6B, 621; Czech. 128, 433 (CA70, 115176)).

Analogické pyrimidóny (porovnajte I a II, X= -NH=CH-) možno získať kondenzáciou ortoaminobenzamidov s formaldehydovými ekvivalentami (pozrite B. Denis a kol., J. Med. Chem. 1985, 24, 531; H. Suesse a kol., J. Pract. Chem. 1984, 326, 1027).

Imidy (X= -CO-, alebo -CH₂-CO-) možno syntetizovať zo zodpovedajúcich anhydridov dikarboxylových kyselín (pozrite: J. M. Chapman a koi., J. Med. Chem.

1983, 26, 237; K. Pinney a kol., J. Org. Chem., 1991, 56, 3125; IY. Imai a koľ, Nippon Kagaku Kaishi 1975, 2954 (CA 84, 105522)). Ftalazinóny (X= -CH=N-) možno pripraviť z fenylhydrazínov a ortosubstituovaných derivátov kyseliny benzoovej (pozrite: J. E. Francis a kol., Can. J. Chem. 1982, 60, 1214). Laktámy (X= -CH₂-; -CH₂-CH₂-) možno získať z imidov, napríklad redukciou (pozrite: J. Brewster a kol., J. Org. Chem. 1963, 28, 501; GB 2204579; R. Sato et al., Bull. Chem. Soc. Jpn., 1988, 61, 2238).

Ketobenzamidy I podľa vynálezu sú inhibítormi cysteínových proteáz, najmä cysteín proteáz, napríklad kalpaínov I a II a katepsínov B a L.

Inhibičný účinok ketobenzamidov I sa určil pomocou enzýmových testov, ktoré sú v literatúre bežné, pričom ako miera účinnosti sa použila koncentrácia inhibítora, pri ktorej sa inhibuje 50 % aktivity enzýmu (= IC₅₀). V niektorých prípadoch sa určila aj hodnota Kj. Tieto kritériá sa použili na meranie inhibičného účinku ketobenzamidov I na kalpaín I, kalpaín II a katepsín B.

Test katepsínu B

Inhibícia katepsínu B sa určila metódou podobnou metóde S. Hasnaina a kol., J. Biol. Chem. 1993, 268, 235-40.

pL roztoku inhibítora pripraveného z inhibítora a DMSO (konečné koncentrácie: 100 pM bis 0,01 pM) sa pridajú do 88 pl katepsínu B (katepsín B z ľudskej pečene (Calbiochem) zriedený na 5 jednotiek v 500 pM tlmivom roztoku). Táto zmes sa predinkubuje pri teplote miestnosti (25 °C) 60 minút a potom sa naštartuje reakcia pridaním 10 pl 10 mM Z-Arg-Arg-pNA (v tlmivom roztoku obsahujúcom 10% DMSO). Reakcia sa sleduje pri 405 nm počas 30 min v mikrotitračnej platničkovej čítačke. Z maximálnych sklonov sa potom určia hodnoty IC₅₀.

Test kalpaínu I a II

Inhibičné vlastnosti kalpaínových inhibítorov sa testujú v tlmivom roztoku obsahujúcom 50 mM Tris-HCI, pH 7,5; 0,1 M NaCl; 1 mM ditiotreitolu;

0,11mMCaCI₂, pomocou fluorogénneho kalpaínového substrátu Suc-Leu-TyrAMC (25 mM rozpustené v DMSO, Bachem, Švajčiarsko) (Sasaki a kol. J. Biol. Chem. 1984, zv. 259, 12489-12494). Ľudský μ-kalpaín je izolovaný z erytrocytov podľa metód Croall a DeMartino (BBA 1984, zv. 788, 348-355) a Graybill a kol. (Bioorg. & Med. Lett. 1995, zv. 5, 387-392). Po niekoľkých chromatografických krokoch (DEAE Sepharose, fenyl Sepharose, Superdex 200 a Blue Sepharose) sa enzým získa v čistote < 95 % podľa určenia SDS-PAGE, Western Blot analýzou a sekvencovaním N-terminálu. Fluorescencia produktu štiepenia - 7-amino-4metylkumarínu (AMC) sa sleduje fluorimetrom Spex-Fluorolog pri λ_βχ = 380 nm a X_em = 460 nm. Ak sa experimenty vykonávajú pri teplotách 12 °C, štiepenie substrátu je lineárne a autokatalytická aktivita kalpaínu je v priebehu času merania 60 min nízka (pozrite Chatterjee a kol. 1996, Bioorg. & Med. Chem. Lett., zv. 6, 1619-1622): Inhibítory a kalpaínový substrát sa pridajú do experimentálnej zmesi ako roztoky v DMSO, pričom konečná koncentrácia DMSO by nemala prekročiť 2%.

Do typickej experimentálnej zmesi sa do 1 ml kyvety, ktorá obsahuje tlmivý roztok, pridá 10 μΙ substrátu (celkovo 250 pm) a potom 10 μΙ μ-kalpaínu (celkovo 2 μg/ml, t.j. 18 nM). Kalpaínom sprostredkované štiepenie substrátu sa meria od 15 do 20 min. Potom sa pridá 10 μΙ inhibítora (50 alebo 100 μΜ roztok v DMSO) a inhibícia štiepenia sa meria ďalších 40 min. Hodnoty K, sa určia pomocou zvyčajnej rovnice pre reverzibilnú inhibíciu, t.j. K: = l(v₀/v)—1; kde I = koncentrácia inhibítora, v₀ = počiatočná rýchlosť pred pridaním inhibítora; Vi = reakčná rýchlosť pri rovnováhe.

Kalpaín je intracelulárna cysteín proteáza. Kalpaínové inhibítory musia prejsť cez bunkovú stenu, aby zabránili degradácii intracelulárnych proteínov kalpaínom. Niektoré známe kalpaínové inhibítory, napríklad E 64 a leupeptín, sú schopné prechádzať bunkové steny iba s ťažkosťami a v dôsledku toho majú slabý účinok na bunky, hod sú dobrými inhibítormi kalpaínu. Cieľom je nájsť zlúčeniny, ktoré majú lepšiu schopnosť prechádzať cez membrány. V tomto prípade sa na demonštrovanie schopnosti kalpaínových inhibítorov prechádzať cez membrány používajú ľudské trombocyty.

Kalpaínom sprostredkovaná degradácia tyrozín kinázy pp60src v trombocytoch

Po aktivovaní trombocytov sa štiepila tyrozín kináza pp60src kalpaínom. Toto podrobne skúmal Oda a kol. v J. Biol. Chem., 1993, zv. 268, 12603-12608. Táto štúdia ukázala, že štiepeniu pp60src možno zabrániť kalpeptínom, ktorý je inhibítorom kalpaínu. Bunková účinnosť nových látok sa testovala podľa tejto publikáde. Čerstvá ľudská krv s prídavkom citrátu sa centrifugovala pri 200 g počas 15 min. Na krvné doštičky bohatá plazma sa zhromaždila a zriedila 1:1 trombocytovým tlmivým roztokom (trombocytový tlmivý roztok: 68 mM NaCl,

2,7 mM KCI, 0,5 mM- MgCI₂ x 6 H₂O, 0,24 mM NaH₂PO₄ x H₂O, 12 mM NaHCO₃,

5,6 mM glukózy, 1 mM EDTA, pH 7,4). Po centrifugovaní a premytí trombocytovým tlmivým roztokom sa krvné doštičky upravili na koncentráciu 10⁷ buniek/ml. Ľudské krvné doštičky sa izolovali pri teplote miestnosti.

V testovacej zmesi sa izolované krvné doštičky (2 x 10⁶) predinkubovali pri 37 °C počas 5 min s rôznymi koncentráciami inhibítorov (rozpustených v DMSO). Trombocyty sa potom aktivovali 1 μΜ ionoforu A23187 a 5 mM CaCI₂. Po 5 minútach inkubácie sa trombocyty centrifugovali krátko pri 13 000 ot./min. a rozmiešali sa vo vzorkovom tlmivom roztoku SDS (vzorkový tlmivý roztok SDS: 20 mM Tris-HCI, 5 mM EDTA, 5 mM EGTA, 1 mM DTT, 0,5 mM PMSF, 5 pg/ml leupeptinu, 10 pm pepstatínu, 10 % glycerolu a 1% SDS). Proteíny sa frakcionovali v 12 % géle a pp60src a jeho 52 kDa a 47 kDa produkty štiepenia sa identifikovali pomocou Western Blotting. Polyklonálna králičia anti-Cys-src (pp60^c-src) protilátka sa získala od Biomol Feinchemikalien (Hamburg). Táto primárna protilátka sa detekovala s druhou kozou protilátkou spárovanou s HRP (Boehringer Mannheim, FRG). Western Blotting sa vykonal v súlade so známymi metódami.

Štiepenie pp60src sa kvantifikovalo denzitometricky, pričom použitá kontrola bola neaktivované trombocyty (kontrola 1: žiadne štiepenie) a trombocyty, na ktoré sa pôsobilo ionoforom a vápnikom (kontrola 2: zodpovedá 100% štiepeniu). Hodnota ED_S0 zodpovedá koncentrácii inhibítora, pri ktorej intenzita farebnej reakcie 60 kDa pásu zodpovedá nasledujúcej hodnote: intenzita kontroly 1 plus kontrola 2 delené 2.

Je tiež postulované, že kalpaín hrá úlohu v apoptotickej smrti buniek (M. K. T. Squier a kol. J. Celí. Physiol. 1994, 159, 229-237; T. Patel a kol. Faseb Journal 1996, 590, 587-597). Z tohto dôvodu bolo umieranie buniek spustené v inom modeli, v línii ľudských buniek, pomocou kalcia v prítomnosti kalciového ionoforu. Kalpaínové inhibítory sa musia dostať do bunky a keď sa tam dostanú, musia inhibovať kalpaín, aby zabránili rozbehnutému umieraniu buniek.

Vápnikom sprostredkované umieranie buniek u buniek NT2

U ľudských buniek línie NT2 možno spustiť umieranie buniek vápnikom v prítomnosti ionoforu A 23187. 20 hodín pred experimentom sa umiestni 10⁵buniek na jednu jamku do mikrotitračných platničiek. Po uplynutí tohto času sa bunky inkubujú spolu s rôznymi koncentráciami inhibítorov v prítomnosti 2,5 μΜ ionoforu a 5 mM vápnika. Po 5 hodinách sa do reakčnej zmesi pridá 0,05 ml XTT (Celí Proliferation Kit II, Boehringer Mannheim). Asi po 17 hodinách sa určí optická hustota v SLT EASY READER EAR 400 podľa návodu výrobcu. Optická hustota, pri ktorej odumrie polovica buniek, sa vypočíta z dvoch meraní bez inhibítorov, pričom merania sa urobia po inkubácii v neprítomnosti a v prítomnosti ionoforu.

Zvýšená aktivita glutamátu, ktorá vedie k stavom nadmerného vzrušenia alebo toxickým účinkom v centrálnej nervovej sústave (CNS), sa objavuje pri niekoľkých neurologických chorobách alebo psychických poruchách.

Preto možno látky, ktoré inhibujú glutamátom sprostredkované účinky, použiť na liečbu týchto chorôb. Antagonisti glutamátu, kam tiež patria najmä NMDA antagonisti a ich modulátory a AMPA antagonisti, sú vhodné na terapeutické použitie ako prostriedky proti neurodegeneratívnym chorobám (Huntingtonova chorea a Parkinsonova choroba), neurotoxickým poruchám po hypoxii, anoxii alebo ischémii, ku ktorej dochádza po mŕtvici, alebo ako antiepileptiká, antidepresíva a anxiolytiká (porovnajte Arzneim. Forschung 1990, 40, 511-514; TIPS, 1990, 11, 334-338 a Drugs ofthe Future 1989, 14 (11), 1059-1071).

Intracerebrálne podanie excitačných aminokyselín (EAA) indukuje superexcitáciu, ktorá je taká masívna, že rýchlo vedie ku kŕčom a smrti zvieraťa. Tieto symptómy možno inhibovať systematickým, napr. intraperitoneálnym podaním centrálne pôsobiacich EAA antagonistov. Keďže nadmerná aktivácia EAA receptorov v centrálnej nervovej sústave hrá dôležitú úlohu v patogenéze rôznych neurologických chorôb, možno konštatovať, že látky, o ktorých je preukázané, že vykazujú EAA antagonizmus in vivo, budú užitočné pri terapii chorôb CNS tejto povahy. Medzi tieto choroby medzi inými patria fokálne a globálne ischémie, trauma, epilepsie a rôzne neurodegeneratívne choroby, medzi inými napríklad Huntingtonova chorea a Parkinsonova choroba.

Už bolo dokázané, že kalpaínové inhibítory tiež vykazujú ochranný účinok proti umieraniu buniek indukovanému EAA v bunkových kultúrach (H. Cauer a kol., Brain Research 1993, 607, 354-356; Yu Cheg a A. Y. Sun, Neurochem. Res. 1994, 19, 1557-1564). Prekvapujúco kalpaínové inhibítory uvedené v tejto prihláške sú účinné dokonca aj proti kŕčom, ktoré sú indukované EAA (napr. NMDA alebo AMPA) a teda poukazujú na terapeutické použitie pri vyššie uvedených chorobách CNS.

Glutamátom indukované umieranie buniek v kortikálnych neurónoch

Test sa uskutočnil podľa popisu v Choi D. W., Maulucci-Gedde M. A. a Kriegstein A. R., “Glutamate neurotoxicity in cortical celí culture”. J. Neurosci. 1989, 7, 357-368.

Polovice kortexu sa vyberú z 15 dní starých myšacích embryí a jednotlivé bunky sa získajú enzymaticky (trypsín). Tieto bunky (gliálne a kortikálne neuróny) sa umiestnia na 24-jamkové platničky. Po troch dňoch (laminínom obalené trombocyty) alebo siedmich dňoch (ornitínom obalené trombocyty) sa uskutoční mitózové pôsobenie pomocou FDU (5-fluór-2-deoxyuridín). 15 dní po príprave buniek sa indukuje umieranie buniek pridaním glutamátu (15 min). Po odstránení glutamátu sa pridajú kalpaínové inhibítory. Po 24 hodinách sa vyhodnotí poškodenie buniek určením laktát dehydrogenázy (LDH) v supernatante bunkovej kultúry.

Benzamidy vzorca I sú inhibítory cysteín proteáz, najmä napríklad kalpaínu I, kalpaínu II, katepsínu B a katepsínu L, a možno ich preto použiť na liečenie chorôb, ktoré sú spojené so zvýšením aktivity kalpaínových enzýmov alebo katepsínových enzýmov. Sú preto užitočné na liečenie neurodegeneratívnych chorôb, ktoré sa objavujú po ischémii, traume, subarachnoidnej hemorágii a mŕtvici a kam patrí najmä mozgová mŕtvica a kraniálna trauma, a neurodegeneratívnych chorôb, ako je napríklad viacinfarktová demencia, Alzheimerova choroba a Huntingtonova choroba, a ďalej sa používajú na liečenie poškodení srdca po ischémiách, poškodení obličiek' po renálnych ischémiách, poškodení skeletálnych svalov, muskulárnych dystrofií, poškodení v dôsledku proliferácie buniek hladkej svaloviny, koronárnych vazospazmov, cerebrálnych vazospazmov, kataraktov očí a restenózy ciev po angioplastike. Okrem toho možno benzamidy vzorca I použiť pri chemoterapii nádorov a ich metastáz a používajú sa na liečenie chorôb, pri ktorých dochádza k zvýšenej hladine interleukínu-1, ako je to v prípade zápalov a reumatických chorôb.

Okrem bežných pomocných látok obsahujú liekové prípravky podľa vynálezu terapeuticky účinné množstvo zlúčenín I.

Na lokálne externé použitie, napríklad v práškoch, mazaniach alebo sprejoch, aktívne zlúčeniny môžu byť prítomné vo zvyčajných koncentráciách. Aktívne zlúčeniny sú spravidla prítomné v množstve od 0,001 do 1 % hmotnostného, s výhodou od 0,01 do 0,1 % hmotnostného.

V prípade interného použitia sa prípravky podávajú v jednotlivých dávkach. V jednotlivej dávke sa podáva od 0,1 do 100 mg na kg telesnej hmotnosti. Prípravky možno podávať denne v jednej alebo viacerých dávkach v závislosti od povahy a závažnosti chorôb.

Okrem aktívnej zlúčeniny obsahujú liekové prípravky podľa vynálezu zvyčajné nosiče a riedidlá podľa požadovaného typu aplikácie. Na lokálne externé aplikácie možno využiť farmaceutické pomocné látky, ako je napríklad etanol, izopropanol, etoxylovaný bobrí olej, etoxylovaný hydrogénovaný bobrí olej, kyselina polyakrylová, polyetylénglykol, polyetylénglykostearát, etoxylované mastné alkoholy, parafínový olej, vazelína a lanolín. Na interné aplikácie sú vhodné napríklad laktóza, propylénglykol, etanol, škrob, mastenec a polyvinylpyrolidon.

Môžu byť prítomné aj antioxidanty, napríklad tokoferol a butylovaný hydroxyanizol a tiež butylovaný hydroxytoluén, chuťové prísady, stabilizátory, emulzifikátory a mazadlá.

Látky, ktoré sú obsiahnuté v prípravku popri aktívnej zlúčenine, a tiež látky, ktoré sa používajú na výrobu farmaceutických prípravkov, sú toxikologický neškodné a kompatibilné s relevantnou aktívnou zlúčeninou. Liekové prípravky sa pripravujú zvyčajným spôsobom, napríklad zmiešaním aktívnej zlúčeniny s inými zvyčajnými nosičmi a riedidlami.

Liekové prípravky možno podávať rôznymi spôsobmi, napríklad perorálne, parenterálne, napríklad intravenózne infúziou, subkutánne, intraperitoneálne a topicky. Medzi možné liekové formy teda patria tablety, emulzie, infúzne roztoky, injekčné roztoky, pasty, mazania, gély, krémy, roztoky, prášky a spreje.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

2-(4-(N-(S)-3-Fenylpropan-1-al-2-yl)karbamoylfenyl)benzo[g]ftalimid

a) 2-(4-Etoxykarbonylfenyl)benzo[g]ftalimid g (50 mmol) anhydridu kyseliny naftalén-2,3-dikarboxylovej a 8,3 g (50 mmol) etyl 3-aminobenzoátu sa zahrievalo na 90 °C počas 16 h v 50 ml nbutanolu. Zmes sa nechala ochladiť a zrazenina, ktorá sa vylúčila, sa potom odsala. Výťažok: 8,4 g (48 %).

b) 2-(4-Karboxyfenyl)benzo[g]ftalimid

7,6 g (22 mmol) intermediátu 1a sa rozpustilo v 100 ml etanolu a po pridaní 50 ml 2M roztoku hydroxidu sodného sa zmes miešala pri teplote miestnosti 16 h. Organické rozpúšťadlo sa odstránilo za zníženého tlaku a vodný zvyšok sa okyslil 1M kyselinou chlorovodíkovou. Zrazenina, ktorá sa vylúčila počas tohto postupu, sa odsala. Výťažok: 7,2 g (100 %).

c) 2-(4-(N-(S)-3-Fenylpropan-1-ol-2-yl)karbamoylfenyl)benzo[g]ftalimid

1,9 g (18,8 mmol) of trietylamínu, 25 ml dimetylsulfoxidu a 0,34 g (2,5 mmol) 1-hydroxybenzotriazolu (HOBT) sa pridalo postupne do 2,4 g (7,5 mmol) intermediátu 1b a 1,1 g (7,5 mmol) (S)-3-fenylalaninolu v 50 ml bezvodého dichlórmetánu. Potom sa pri 0 °C pridalo 1,4 g (7,5 mmol) 3-(3-dimetylaminopropyl)1 -etylkarbodiimid hydrochloridu (EDC). Zmes sa miešala pri 0 °C počas 1 h a potom pri teplote miestnosti 16 h. Organické rozpúšťadlo sa potom odstránilo za zníženého tlaku a zvyšok sa zriedil 500 ml vody. Zrazenina sa odsala a vyčistila chromatografiou (mobilné rozpúšťadlo: dichlórmetán/metanol/trietylamín =3/1/1), čím sa získalo 1,0 g (30 %) produktu.

d) 2-(4-(N-(S)-3-Fenylpropan-1-al-2-yl)karbamoylfenyl)benzo[g]ftalimid

1,15 g (7,2 mmol) komplexu pyridín - oxid sírový rozpusteného v 20 ml dimetylsulfoxidu sa pri teplote miestnosti pridalo do 0,8 g (1,8 mmol) intermediátu

1c a 0,73 g (7,2 mmol) trietylamínu v 20 ml bezvodého dimetylsulfoxidu. Zmes sa miešala pri teplote miestnosti 16 hodín. Reakčná zmes sa vyliala do 500 ml vody a získaná zrazenina sa odsala. Výťažok: 0,7 g (89 %).

1H NMR (D₆-DMSO): δ = 3,0 (1H), 3,3 (1H), 4,5 (1 H), 7,1-8,4 (13H), 8,6 (2H), 9,0(1 H) a 9,6(1 H) ppm.

Príklad 2

6,7-Dimetoxy-3-(4-(N-(S)-3-fenylpropan-1-al-2-yl)karbamoylfenyl)benzopyrimidíón

a) 6,7-Dimetoxy-3-(4-etoxykarbonylfenyl)benzopyrimidión

15.4 g (80,5 mmol) 4-etoxykarbonylfenylizokyanátu sa pridalo po častiach pri teplote miestnosti do 17 g (80,5 mmol) metyl 2-amino-4,5-dimetoxybenzoátu a na špičku špachtle 4-dimetylaminopyridínu v 250 ml bezvodého dimetylformamidu. Zmes sa potom hodinu miešala pri 100 °C. Rozpúšťadlo sa odstránilo za zníženého tlaku a zvyšok sa zahrial na 180 °C. Reakčná zmes po určitom čase vykryštalizovala. K získanej tuhej látke sa pridal acetón a produkt sa odsal. Tuhá látka sa potom rekryštalizovala z dimetylformamidu, čím sa získalo 21,5 g (73 %) produktu.

b) 3-(4-Karboxyfenyl)-6,7-dimetoxybenzopyrimidión

21.5 g (58 mmol) intermediátu 2a sa suspendovalo v 100 ml tetrahydrofuránu a pridalo sa 5,6 g (0,32 mol) hydroxidu lítneho rozpusteného v 300 ml vody. Zmes sa miešala pri teplote miestnosti 2 hodiny. Reakčný roztok sa potom okyslil 15 ml ľadovej kyseliny octovej a organické rozpúšťadlo sa odstránilo za zníženého tlaku. Zrazenina, ktorá sa získala počas tohto postupu, sa odsala, pričom sa získalo 20,3 g (100 %) produktu.

c) 6,7-Dimetoxy-3-(4-(N-(S)-3-fenylpropan-1-ol-2-yl)karbamoylfenyl)benzopyrimidión g (5,8 mmol) intermediátu 2b sa nechalo reagovať podobným spôsobom ako v príklade 1c v zmesi rozpúšťadiel pozostávajúcej z dimetylformamidu a dimetylsulfoxidu. Výťažok: 2,3 g (83 %).

d) 6,7-Dimetoxy-3-(4-(N-(S)-3-fenylpropan-1-al-2-yl)karbamoylfenyl)benzopyrimidión

2,1 g (4,4 mmol) intermediátu sa oxidovalo podobne ako v príklade 1d. Výťažok: 0,65 g (35 %).

MS : M/e = 473 (M⁺).

Príklad 3

2-(4-Metyl-3-(N-(S)-3-fenylpropan-1-al-2-yl)karbamoylfenyl)benzo[g]ftalimid

a) 2-Metyl-5-nitro-N-((S)-3-fenylpropan-2-yl-3-ol)benzamid

2,6 ml (27,6 mmol) etyl chlórformátu rozpusteného v 30 ml tetrahydrofuránu sa po kvapkách pridalo pri 0 °C do 5 g (27,6 mmol) kyseliny 2-metyl-5nitrobenzoovej a 4,2 ml (30,4 mmol) trietylamínu v 70 ml bezvodého tetrahydrofuránu. Zmes sa miešala pri teplote miestnosti 1 hodinu. Potom sa pridalo

4,2 g (27,6 mmol) (S)-3~fenylalaninolu a zmes sa miešala pri teplote miestnosti 16 hodín. Zmes sa potom prefiltrovala a filtrát sa nakoncentroval za zníženého tlaku.

Zvyšok sa rozdelil medzi etylacetát a vodu. Organická fáza sa potom premyla vodný roztokom hydrogénuhličitanu sodného, vodou, zriedenou kyselinou chlorovodíkovou a znova vodou, vysušila sa a nakoncentrovala za zníženého tlaku. K zvyšku sa potom pridal éter a látka sa odsala. Získalo sa 7,5 g (87 %) intermediátu.

b) 5-Amino-2-metyl-N-((S)-3-fenylpropan-2-yl-3-ol)benzamid

6,3 g (20 mmol) intermediátu 3a sa rozpustilo v 200 ml zmesi etanolu a tetrahydrofuránu (3 : 1) a hydrogenovalo sa po pridaní 0,5 g paládia na uhlíku (10 %). Zmes sa potom prefiltrovala a filtrát sa nakoncentroval za zníženého tlaku. K zvyšku sa potom pridal éter a látka sa odsala. Výťažok: 4,9 g (86 %).

c) 2-(4-Metyl-3-(N-(S)-3-fenylpropan-1-ol-2-yl)karbamoylfenyl)benzo[g]ftalimid

0,76 g (4 mmol) intermediátu 3b sa nechalo reagovať podobným spôsobom ako v príklade 1a s ahhydridom kyseliny naftalén-2,3-dikarboxylovej, čím sa získalo 0,59 g (48 %) produktu.

d) 2-(4-Metyl-3-(N-(S)-3-fenylpropan-1-al-2-yl)karbamoylfenyl)benzo[g]ftalimid

0,42 g (0,9 mmol) intermediátu 3c sa oxidovalo podobne ako v príklade 1d. Výťažok: 0,34 g (81 %).

1H NMR (D₆-DMSO): δ = 2,2 (3H), 2,8 (1 H), 3,4 (1H), 4,7 (1H), 7,1-7,6 (8H),

7,8 (2H), 8,3 (2H), 8,6 (2H), 8,8 (1H) a 9,7 (1H) ppm.

Príklad 4

2-(4-(N-(S)-3-Fenylpropan-1-al-2-yl)karbamoyifenyl)metylbenzo[g]ftalimid

a) 2-(4-Etoxykarbonylfenyl)metylbenzo[g]ftalimid

1,7 g (10 mmol) etyl 4-aminometylbenzoát hydrochloridu a 2,0 g (20 mmol) trietylamínu sa miešalo pri teplote miestnosti 15 minút v 25 ml PEG400. Potom sa pridali 2 g (10 mmol) anhydridu kyseliny 2,3-naftaléndikarboxylovej a zmes sa zahrievala na 100 °C počas 2 hodín. Reakčná zmes sa vyliala do vody a zrazenina sa odsala. Získalo sa 2,3 g (68 %) intermediátu.

b) 2-(4-Karboxyfenyl)metylbenzo[g]ftalimid g (5,8 mmol) intermediátu 4a sa hydrolyzovalo podobne ako v príklade 1b. Výťažok: 1,9 g (98%).

c) 2-(4-(N-(S)-3-Fenylpropan-1-ol-2-yl)karbamoylfenyl)metylbenzo[g]ftalimid

1,3 g (4 mmol) intermediátu 4b sa nechalo zreagovať podobne ako v príklade 1c. Výťažok: 0,65 g (35 %).

d) 2-(4-(N-(S)-3-Fenylpropan-1-al-2-yl)karbamoylfenyl)metylbenzo[g]ftalimid

0,33 g (0,7 mmol) intermediátu 4c sa oxidovalo podobne ako v príklade 1d. Výťažok: 0,3 g (97 %).

MS (ESI): m/e = 462 (M⁺).

Príklad 5

3-(4-(N-(S)-3-Fenylpropan-1-al-2-yl)karbamoylfenyl)nafto[c]pyrimidión

O

CONH

CHO

a) 3-(4-Etoxykarbonylfenyl)nafto[c]pyrimidión

1,4 g (7 mmol) etyl 3-aminonaftoátu, 1,34 g (7 mmol) 4-etoxyfenyl izokyanátu a na špičku špachtle 4-dimetylaminopyridínu sa refluxovali 4 hodiny v 30 ml tetrahydrofuránu. Zmes sa potom nakoncentrovala za zníženého tlaku a zvyšok sa vyvaril v etanole a odsal. Výťažok: 1,7 g (67 %).

b) 3-(4-Karboxyfenyl)nafto[c]pyrimidión

1,6 g (4,4 mmol) intermediátu 5a sa pridalo do 30 ml tetrahydrofuránu, po čom sa pridalo 0,8 g (28,9 mmol) hydroxidu lítneho rozpusteného v 30 ml vody, 12 ml 2M roztoku hydroxidu sodného a 30 ml etanolu a zmes sa miešala pri teplote miestnosti 1 hodinu. Organické rozpúšťadlo sa nakoncentrovalo vo vákuu a získaná vodná fáza sa zriedila a okyslila na pH približne 2 až 3 zriedenou kyselinou chlorovodíkovou. Zrazenina sa odsala, čím sa získalo 1,4 g (96 %) produktu.

c) 3-(4-(N-(S)-3-Fenylpropan-1-ol-2-yl)karbamoylfenyl)nafto[c]pyrimidión

1,3 g (4 mmol) intermediátu 5b sa nechalo zreagovať podobne ako v príklade 1c. Výťažok: 1,1 g.

d) 3-(4-(N-(S)-3-Fenylpropan-1-al-2-yl)karbamoylfenyl)nafto[c]pyrimidión

0,9 g (2 mmol) intermediátu 5c sa oxidovalo podobne ako v príklade 1 d, čím sa získalo 0,65 g (72 %) produktu.

1H NMR (D₆-DMSO): δ = 2,95 (1H), 3,2 (1 H), 4,5 (1H), 7,1-8,1 (1H), 8,7 (1H), 9,0 (1H), 9,6 (1H) a 11,7 (1H) ppm.

Príklad 6

3-(4-(N-((S)-1-Karbamoyl-1-oxo-3-fenylpropan-2-yl)karbamoylfenyl)-nafto[c]pyrimidión

CONH

a) 3-(4-(N-(2-(S)-1-Karbamoyl-1-hydroxy-3-fenylpropan-2-yl)-karbamoyl·fenyl)nafto[c]pyrimidión

1,2 g (3,6 mmol) intermediátu 5b sa nechalo reagovať podobne ako v príklade 1c s 1,1 g (3,6 mmol) O-(tercbutyl)-2(S)-N-(1-karboxy-2-hydroxy-3fenylpropan-1-ol-2-yl)karbamátu (S. L. Harbeson a kol., J. Med. Chem. 1994, 37, 2918-29). Výťažok: 1,2 g (66 %).

b) 3-(4-(N-((S)-1-Karbamoyl-1-oxo-3-fenylpropan-2-yl)-karbamoylfenyl)nafto[c]pyrimidión

1,1 g (2,2 mmol) intermediátu 6b sa oxidovalo podobne ako v príklade 1d. Výťažok: 0,93 g (90 %).

MS: m/e = 506 (M⁺).

Príklad 7

8-Metyl-3-(4-(N-(S)-3-fenylpropan-1-al-2-yl)karbamoylfenyl)-benzopyrimidión

CH,

CONH

CHO

a) 3-(4-Etoxykarbonylfenyl)-8-metylbenzopyrimidión g (0,12 mol) metyl 2-amino-5-metylbenzoátu sa nechalo zreagovať podobne ako v príklade 2a s 4-etoxykarbonylfenylizokyanátom. Výťažok: 30,1 g (77 %).

b) 3-(4-KarboxyfenyI)-8-metylbenzopyrimidión g (89,4 mmol) intermediátu 7a sa hydrolyzovalo podobne ako v príklade 2b, čím sa získalo 21,3 g (81 %) produktu.

c) 8-Metyl-3-(4-(N-(S)-3-fenylpropan-1-ol-2-yl)karbamoylfenyl)benzopyrimidión g (6,8 mmol) intermediátu 7b sa hydrolyzovalo podobne ako v príklade 1c. Výťažok: 1,5 g (52 %).

d) 8-Metyl-3-(4-(N-(S)-3-fenylpropan-1-al-2-yl)karbamoylfenyl)benzopyrimidión

1,3 g (3,0 mmol) intermediátu 7c sa nechalo zreagovať podobne ako v príklade 2d. Výťažok: 1,2 g (93 %).

1H NMR (D₆-DMSO): δ = 2,4 (3H), 3,0 (1H), 3,4 (1H), 4,5 (1H), 7,0-8,0 (12H),

9,0 (1H), 9,6 (1H) a 11,9 (1H) ppm.

Príklad 8

3-(4-(N-(S)-3-Fenylpropan-1-al-2-yl)karbamoylfenyl)benzopyrimidión

CONH

CHO

ÍJ

a) 3-(4-Etoxykarbonylfenyl)benzopyrimidión g (0,1 mol) propyl 2-aminobenzoátu sa nechalo zreagovať podobne ako v príklade 2a s 4-etoxykarbonylfenylizokyanátom, čím sa získalo 12,2 g (32%) produktu.

b) 3-(4-Karboxyfenyl)benzopyrimidión g (92,5 mmol) intermediátu 8a sa hydrolyzovalo podobne ako v príklade 2b. Výťažok: 25,1 g (92 %).

c) 3-(4-(N-(S)-3-Fenylpropan-1-ol-2-yl)karbamoylfenyl)benzopyrimidión g (7,1 mmol) intermediátu 8b sa hydrolyzovalo podobne ako v príklade 1c. Výťažok: 2,6 g (88 %).

d) 3-(4-(N-(S)-3-Fenylpropan-1-al-2-yl)karbamoylfenyl)benzopyrimidión

2,3 g (55,4 mmol) intermediátu 8c sa nechalo zreagovať podobne ako v príklade 1d. Výťažok: 1,7 g (74 %).

1H NMR (D₆-DMSO): δ = 3,0 (1H), 3,3 (1H), 4,5 (1H), 7,0-8,0 (13H), 9,0 (1H), 9,7 (1H)a11,6 (1H) ppm.

Príklad 9

6-Metyl-3-(4-(N-(S)-3-fenylpropan-1-al-2-yl)karbamoylfenyl)-benzopyrimidión

a) 3-(4-Etoxykarbonylfenyl)-6-metylbenzopyrimidión g (0,12 mol) metyl 2-amino-5-metylbenzoátu sa nechalo zreagovať podobne ako v príklade 2a s 4-etoxykarbonylfenylizokyanátom, čím sa získalo

30,1 g (77 %) produktu.

b) 3-(4-Karboxyfenyl)-6-metylbenzopyrimidión g (92,5 mmol) intermediátu 9a sa hydrolyzovalo podobne ako v príklade 2b. Výťažok: 25,1 g (92 %).

c) 6-Metyl-3-(4-(N-(S)-3-fenylpropan-1-ol-2-yl)karbamoylfenyl)benzopyrimidión g (6,8 mmol) intermediátu 9b sa hydrolyzovalo podobne ako v príklade 1c. Výťažok: 1,2 g (42 %).

d) 6-Metyl-3-(4-(N-(S)-3-fenylpropan-1-al-2-yl)karbamoylfenyl)benzopyrimidión

1,0 g (2,3 mmol) intermediátu 9c sa nechalo zreagovať podobne ako v príklade 1d. Výťažok: 0,73 g (73 %).

1H NMR (D₆-DMSO): δ = 2,4 (3H), 3,0 (1 H), 3,3 (1 H), 4,5 (1H), 7,0-8,0 (12H)

9,0 (1H), 9,7 (1 H) a 11,5 (široký) ppm.

Príklad 10

7-Chlór-3-(4-(N-(S)-3-fenylpropan-1-al-2-yl)karbamoylfenyl)-benzopyrimidión

CONH ’CHO

a) 7-Chlór-3-(4-etoxykarbonylfenyl)benzopyrimidión g (86,2 mol) metyl 2-amino-4-chlórbenzoátu sa nechalo zreagovať podobne ako v príklade 2a so 4-etoxykarbonylfenylizokyanátom, čím sa získalo

12,1 g (41 %) produktu.

b) 3-(4-Karboxyfenyl)-7-chlórbenzopyrimidión g (34,8 mmol) intermediátu 10a sa hydrolyzovalo podobne ako v príklade 2b. Výťažok: 10,1 g (91 %).

c) 7-Chlór-3-(4-(N-(S)-3-fenylpropan-1-ol-2-yl)karbamoylfenyl)benzopyrimidión g (6,3 mmol) intermediátu 10b sa hydrolyzovalo podobne ako v príklade 1c. Výťažok: 1,7 g (60 %).

d) 7-Chlór-3-(4-(N-(S)-3-fenylpropan-1-al-2-yl)karbamoylfenyl)benzopyrimidión

1,3 g (28,9 mmol) intermediátu 10c sa nechalo zreagovať podobne ako v príklade 1d. Výťažok: 1,1 g (86 %)

1H NMR (D₆-DMSO): δ = 3,0 (1H), 3,3 (1H), 4,5 (1H), 7,0-8,0 (12H), 9,0 (1H),

9,7 (1H) a 11,7(1 H) ppm.

Nasledujúce látky boli pripravené analogicky ako v príkladoch 1 až 10:

Príklad 11

3-(4-(N-(S)-Pent-1-al-2-yl)karbamoylfenyl)nafto[c]pyrimidión

Ή NMR (D₆-DMSO): δ = 0,9 (3H), 1,45 (2H), 1,7 (1H), 1,9 (1H), 4,3 (1H)

7,4-7,8 (5H), 7,9-8,2 (4H), 8,7 (1H), 9,0 (1H), 9,6 (1H), 11,7 (1H).

Príklad 12

3-(4-(N-(S)-Cyklohexylprop-1-al-2-yl)karbamoylfenyl)nafto-[c]pyrimidión

Ή NMR (D₆-DMSO): δ = 0,8-2,0 (13H), 4,4 (1H), 7,4-7,7 (5H), 7,8-8,2 (4H),

8,7 (1H), 9,6 (1H), 11,7 (1H).

Príklad 13

3-(4-(N-(S)-Etylkarbamoyl-1-oxo-3-fenylpropan-2-yl)karbamoylfenyl)nafto[c]pyrimidión

MS m/e = 534 (M⁺)

Príklad 14

3-(4-(N-(S)-(1-(2-Pyridyl)etylkarbamoyl-1-oxo-3-fenylpropan-2-yl)karbamoylfenyl)nafto[c]pyrimidión

H

MS m/e = 611 (M⁺)

Príklad 15

3-(4-(N-(S)-3-Fenylprop-1-al-2-yl)karbamoylfenyl)pyrazino-[b]pyrimidión

H ¹H NMR (D₆-DMSO): δ = 2,8-3,0 (2H), 4,5 (1H), 7,2-7,7 (5H), 7,6-7,9 (4H) 8,15 (1H9; 8,2) (1H), 8,8 (1H), 9,6 (1H).

3-{4-(N-(S)-3-Fenylprop-1-al-2-yl)karbamoylfenyl)dichlórpyrazino[b]pyrimidión

Príklad 16

H

Ή NMR (De-DMSO): δ = 2,9 (1H), 3,2 (1H), 4,4 (1H), 7,1 (5H), 7,5 (2H), 7,7 (2H), 8,8 (1H), 9,05 (1H), 9,6 (1H).

Príklad 17

5,7-Dimetyl-3-(4-(N-(S)-3-fenylprop-1-al-2-yl)karbamoylfenyl)-pyridino[b]pyrimidión

H

Ή NMR (De-DMSO): δ = 2,45 (3H), 2,6 (3H), 3,0 (1 H), 3,3 (1 H), 3,3 (1 H, 4,5 (1 H), 7.01 (1 H), 7,2-7,5 (7H), 7,9 (2H), 9,0 (1H), 9,6 (1H), ca, 12 (1H).

Príklad 18

3-(4-(N-(S)-3-(2-Pyridyl)prop-1-al-2-yl)karbamoylfenyl)nafto-[c]pyrimidión

¹H NMR (D₆-DMSO): δ = 2,8-3,3 (2H), 4,6 (1 H), 7,2-8,2 (11 H), 8,5 (1 H), 8,7 (2H), 9,1 (1H), 9,6 (1H), 11,8 (široký, 1H).

Príklad 19

3-(4-(N-(S)-3-Fenylprop-1-al-2-yl)karbamoylfenyl)pyridino-[c]pyrimidión

H

MS m/e = 414 (M⁺)

Nasledujúce zlúčeniny možno pripraviť analogicky:

CO co

I	CM Z z o o	Z	CM Z z o o	0 CONH \_/	Z	CM Z z o o	r~\ /\/N C CONH \_/
o
<	ú U/	P	P	P	P	P	P	P
CM Z o \|	CM Z o \|	CM Z o \|	1 CO	1 CO	1 CO	1 CO	1 CO
M-	M^-	-M-
T	Z	Z	0) I	<D I	Z	Z	Z
				Ν'	M^-
1 O o 1	1 O O 1	1 o o 1	1 O O 1	1 O O 1	1 z o II z 1	-N=CH-	-N=CH-
				Z	Z	o O	MeO	MeO
1	J.	1 ’T
X	-r⁴	“T*
O	^La O	o
T	T	1
				z	z	^! MeO	MeO	MeO
in CM	CO CM	r- CM	CO CM	CD CM	o CO	cô	CM CO

rco

04 X z o o	X	X	04 X z o o	X	X	< CC z o u	04 X z o o
				zc
	/Z=ľ\			o /	/zr\
o	O	O	w	/	0	Q	0
	f	c		o	í	<	c
1 '‘φ	1 CO	1 CO	1 CO	1 xt·	1 CO	1 CO	1
							Φ
x	O 1	O I	O I	X	X	X
	xf						1 04
1 o	1 O	1 O	1 o
o	O	O	o	o	o	O	o
x	X	x	x	o	o	o	o
z 1	z 1	z 1	z 1
1	1 ’T	1 *»·	1 •*r	1	1	1	1
			x·—·*,
x	x	x	x	x	x	T*	x
o	o	o	o	o	o	o	o
T	T	1	T	T	1	T	1
co	xí·	m	CO	r-	co	σ>	o
co	CO	CO	CO	CO	CO	co	't

CO

X	x	<M X z o o	X	X	CM X z o o	CM X z o o	CM X z o o

1 CM	1 CM	1 CM	1 CM	1 CM	1 CM	1 CM	1 CM
x	X	x	X	X	x	x	x
-NHCO- 1 _i	-NHCO-	-NHCO-	1 O O 1	1 o υ 1	1 o o 1	1 o o 1	x o II Z 1
x z CM O ω JZ Q_	O	CM X z	1 M- CM X o T	x	1 ’T CM X o T	o Φ	1 M* CM X o T
X	X	x	x	o (D 2
T“	CM M	CO M^-	M^- M^-	in M-	CO M	r- M·	co M

CO

CM T z o o	x	X	CM X z o o	CM X z o o	CM X z o o	CONH	u x 2 O (J

1 CM	I CM	1 CM	1 M·	1 M-	1 co	1 co	1 CO
x	x	X	x	x	x	X	X
-N=CH _i	-N=CH	1 o o 1	-NHCO	-NHCO	—N=CH-	-N=CH-	-N=CH-
				m
			x	x
			o	o
x			o	o
			o	o
			x	x
	1	1 ’J·	z	z	1 •M*	1	1

	x	“T			T'¹	x	x
				-U
	o	o			o	o	o
	T	1			T	1	T
x			x	x
03	o		CM	co		lf)	(O
M	Lf)	Lf)	lf)	m	m	lf)	LO

ο •'Ť

c; 1 2 O U	X	X	X	CM X z o o	CM X z o o	CM Z o o	CM X z o o
	W				\	o
CM X o 1 co	1 M·	1 •M-	i	1 CM X o 1 M	4	1 T	1
X	X	x	x	X	x	x	x
-N=CH-	1 x o II z 1	1 x o II z 1	1 o o CM X o 1	1 o o CM X o 1	1 o o CM X o 1	1 o o CM X o 1	1 o o CM X o 1
1 XT CM X o T	x	x	1 CM x o T	1 CM X o T	o	x	x
x	x	x	x	ô
r- m	CO m	σ> m	o CD	S	CM CO	CO CD	M CD

T	T	x o o o < x 2 O o	X	CM X z o o	CM X z o o	X	X

				U
I	l	1	l	x	\|	\|	\|
M·	't	M-	CO	o	M^-	M^-	M^-
				1 M*
CO	CO	co
X	x	X
o	o	o	ω
o	o	o
o	o	o	2.	x	X	X	X
X	x	x	1
z I	z J	z
1 CM	1 CM	1 CM
1 O	1 o	1 o	1 O	1 o	1 o	1 o	1 o
O	o	o	O	o	o	o	o
X	x	x	x	x	x	x	x
z 1	z 1	z 1	z 1	z 1	z 1	z 1	z 1
						CM	CM
			x	x	ô	O	O
					z	z
1 M	1 M·	1 o-
Γ	x	T

o T	o T	o T	ô	ô	x	x	x
IO	CO	r-	CO	05	o	v™	CM
CO	CO	co	CD	CO	r-	E-	r-

CM X z o o	O x 2 O O	P x 2 O O	CN X z o o	X	CONH COOH	x	x

1 co	1 CO	1 CO	1 ^J·	1 Ν’	1 N^-	1 n-	1 •«t
					CO I o o o
(D I	0 I	0 I	x	0 I	CN X z	CN O z
xf	M	Xf		CM	x z	1 CM	f CM
					1 CM
1 O	1 o	1 O	1 o	1 O	1 o	1 o	1 O
O	o	O	o	o	o	o	O
x	x	x	x	x	x	x	x
z 1	z 1	z 1	z 1	z 1	z 1	z 1	z 1
			x	x
o	o	o	z CN	z CN
(U	(D	0	O	O	x	x	x
2		Σ	w	co
			x:	xz
			X	X
o	o	o
(D	0	0	X	X	x	x	x
2	s
co	M-	m	CO	b-	00	en	o
r-	b-	r-	b-	b~	b~	b-	oo

CO

N

T	X	X	X	X	X	CM X z o o	O x 2 O U
			/—\	/—\	/—\		--

P	P	P	P	P	P	P	P
		CN					CM
		X					X
1 «t	1	o 1	1 M-	1 CO	1 04	1 04	o I
		Ν'					CO
			ω	0)
o 1	x	X	I	Σ I	x	x	X
CM			CM
1 o	1	1	U	1	1 o	1 o	1 X
o	x	x	x		o	o	o
X	o	o	o	o	x	x	II
z 1	1	1	1	1	z 1	z 1	z 1
x	x	x
			1 Ν’	1	1 N	1 Ν’	1

			CN	CN	CM	CM	CM
			X	X	X	X	X
			o	o	o	o	o
			T	1	T	1	1
x	x	x
	CM	co	N·	m	CO	l·-	oo
oo	00	oo	00	00	00	oo	oo

Μ

Z	Ol z z o o	Z	Z	Z	Z	z	Z
		i					-
OJ			OJ
T			z
o I	1 CO	1 CO	o \|	1 M^-	1 M	1 M	1 M
CO			M
	<D	<D
Z	\|	\|	Z	Z	z	Z	z
	M	M
1 z	1 Z	1 z	1 o	1 o	1 o	1 o	1 o
o	O	o	o	o	o	o	o
II	II	II	z	z	z	z	z
x 1	Z 1	z 1	z 1	z 1	z 1	z 1	z 1
			z
			z Oí o	OJ o	CO LL	CM O w	z o
			ω	z	O	x:	o
			JZ			D_	o
1	1	1	Q.
M·	*T	'T
x	x	x
O T	o T	o 1	Z	z	Z	Z	z
σ>	o		CM	CO	Tŕ	m	cn
00	03	03	03	O)	0)	03	cn

ΙΌ ’Φ

ζ	04 Ζ ζ ο ο	04 Ζ ζ ο ο	04 Ζ ζ ο ο	04 Ζ ζ ο ο	04 Ζ ζ ο ο	C0NH	ΟΝ Ζ ζ ο ο

1 ’φ	1 ’φ	1 C0	1 00	1 οο	1 ’φ	1 0\\|	I ΟΝ
ζ	ζ	0) Σ I φ·	φ 1 ’φ	Φ 1 ’φ	ζ	Ζ	Ζ
—NHCO-	1 ο ο ζ ζ 1	I Ο Ο ζ ζ 1	1 ο ο ζ ζ 1	1 ο ο ζ ζ 1	1 ο ο 1	1 ο ο ζ ζ 1	1 ο ο ζ ζ 1
ζ ο ο ο	JĽ α_ Ο ο ζ ζ	Λ Ζ ο ο ο ζ ζ	ΙΑ Ζ 04 Ο ο ο ζ Η	ΧΣ 0. ο ο ζ ζ	η ζ ο ο ο ζ ζ	1 τφ 04 -τ-	04 Ο ω JZ CL
						J- ο 1
ζ	ζ	ζ	Ζ	ζ	ζ		Ζ
Ν- Ο)	00 σ>	σ> σ>	ο ο τ~	τ- Ο T“	<Γ\Ι ο	00 ο	’Φ ο Λ—

CO

Μ

04 X z o o	CONH	^zO x z o o	O z o o	x	x	04 X z o o	CONH

P	?	P	P	P	P	P	P
			04	04
I	1	\|	X	X	I	I	\|
CO	CO	CO	o \|	o \|	CO	CO	CO
			M
<D	Φ	o
\|	s \|	1	X	X	x	x	x
M-	M-	'T
1 X	1 X	1 X	1 x	1 x	1 o	1 o	1 o
o	O	O	o	o	o	o	o
II	II	II	II	II	x	x	x
Z 1	Z 1	Z 1	z 1	z 1	z 1	z 1	z 1
			x	x
1 v	1	1			1	1	1

		04			04	04	04
x	X	X			X	X	X
o	o	o			o	o	o
T	T	1			T	1	1
			x	x
LO	co	h-	OD	O)	o	T“	CM
O	o	o	o	o	X—	T—	T“
T“	T™		V”

CN X z o o	X	CONH	x	X
		i
1 CO	1 v	I n·	(N X o I Ν’	I N
Φ 1 Ν’	2-Me	X	X	X
-NHCO-	1 O o x z 1	I o o x z I	-NHCO-	I x o II Z I
				ΟθΙΛΙ
1 v OJ X o \|	1 ’fr OJ X o \|	I OJ X o 'T	I <r OJ T
o I	MeO

CO	114 I	IO	116	117

u>

cú

-H <N cd od

tn or	CM I z o o	(M Z z o o
ΤΓ OĹ
CO QĹ	Q) 1 'T	<D ľ> I M·
X	—N=CH—	-NHCO-
CM DĹ	Z	z
Z	z	z
>Ó	118	CD

m z	Z	Z
T z		/— ^z ?
<o z	z	z
x	I o o I	I o o I
<5	120	cšj

X	r	CM X z o o	CM X z o o	x	CM X z o o	x	CM X z o o
/“λ	/=\
P	/			P	P		P
	n
	X
	o
	o		CO T
x	o \|	T	o	I	x	x	x
	X		1
	Z
	1 CM
l	I	l	1	1 o	1 o	1 o	1 o
o	O	o	O	o	o	o	o
O	o	o	O	x	x	T	1 X
1	1	1	1	z 1	z 1	z 1	z 1
CM	CO	M·	m	CO	Γ-	CO	o
CM	CM	CM	CM	CM	CM	CM	CM
	V-			T“	T“	v	T“

ο

ΙΟ

m or	X	04 X X ο ο	04 X z o o	X	x	04 X x o o	x	04 X x o o	X
I >< I	1 co	1 ΓΟ	1 CO	1 CO	1 CO	1 CO	1 CO	1 CO	1 CO
<Ό X	I	X	CO X o 1 g·	n X O o o x x 1 •«t	x	X	X '	X	X
X	-NHCO-	-NHC0-	-NH-CO-	-NH-CO-	1 O O 1	1 o o 1	1 x o II X 1	1 x o II x 1	1 x o II X 1
04 κ.	I	X	x	x	X	x	x	x	1 o CO x o
X	X	ô	x	x	x	x	x	ô	1 o CO x o
>Ο	V“ co τ—	CM CO	CO CO	^r CO	iO CO	CO CO T—	b- CO	CO CO	CD CO

CM T z o o	CM X z o o
1 CO	I CO
T	x
-N=CH-	I o o I
1 O CO x o	M CM X o T
1 o co x o
140	T— M*

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Heterocyklicky substituovaný benzamid vzorca I a jeho tautomérne a izomérne formy a tiež tam, kde sa to hodí, fyziologicky tolerované soli, kde

R¹ je vodík, C^Cg-alkyl, O-C^Cg-alkyl, OH, Cl, F, Br, I, CF3, NO2, NH2, CN, COOH, OOO-C,-C4-alkyl, -NHCO-C^C.-alkyl, -NHCO-fenyl, -CONHR⁸, NHSO^C^C^alkyl, -NHSO2-fenyl, -SO^C^C^alkyl alebo -SO₂-fenyl

R² je vodík, C,-C6-alkyl, O-C^alkyl, OH, Cl, F, Br, I, CF3, NO2, NH2, CN, COOH, COO-CrC4-alkyl, -NHCO-CrC4-alkyl, -NHCO-fenyl, -CONHR⁸, NHSO2-C_rC₄-alkyl, -NHSO₂-fenyl, -SO₂-C₁-C₄-alkyl alebo -SO₂-fenyl alebo

R¹ a R² sú spolu reťazec -CH=CH-CH=CH-, ktorý okrem toho môže niesť jeden alebo dva substituenty R⁶,

R³ je vodík, chlór, bróm, fluór, C^Cg-alkyl, fenyl, NHCO-CrC^alkyl, NO₂alebo NH₂,

R⁴ je C^Cg-alkyl, ktorý môže okrem toho niesť fenyl, cyklopropyl, cyklobutyl, cyklopentyl, cyklohexyl, cykloheptyl, indolyl, pyridyl alebo naftyl, ktorý je sám substituovaný jedným alebo dvoma radikálmi R⁷, pričom R⁷ je vodík, CrC.-alkyl, -O-C^C.-alkyl, OH, Cl, F, Br, I, CF3l NO2, NH2l CN, COOH, COO-CrC4-alkyl, -CONHR⁸, -NHCO-C.-C.-alkyl, -NHCO-fenyl, -ΝΗδΟ,-Ο,-Ο,alkyl, -NHSO2-fenyl, -SO₂-C,-C₄-alkyl alebo -SO₂-fenyl,

R⁵ je vodík, -CO-OR⁸, -CO-NR⁹R¹⁰, alebo —CO- NR¹⁰—_Z ^N-^R<;

R⁶ je vodík, CrCg-alkyl, -O-C,-C₆-alkyl, OH, Cl, F, Br, I, CF₃, NO₂, NH₂, CN, COOH, COO-CrC^alkyl,

R⁸ je vodík alebo C^Ce-alkyl,

R⁹ je vodík, C^Cg-alkyl, ktorý môže byť okrem toho substituovaný fenylovým kruhom, ktorý môže okrem toho niesť radikál R¹¹ a môže byť substituovaný nasledujúcimi:

R¹⁰ je vodík alebo C.,-C₆-alkyI,

R¹¹ je vodík, CrCg-alkyl, -O-C.-Ce-alkyl, OH, Cl, F, Br, I, CF₃, NO₂, NH₂, CN, COOH, COO-CrC.-alkyl,

R¹² je vodík alebo -C₀^,-alkylový reťazec, ktorý môže byť substituovaný fenylovým kruhom, ktorý môže ďalej niesť jeden alebo dva radikály R¹¹,

X je -NH-CO-, -N=CH-, -CH₂-CH₂-, -CH=CH-, -SO₂-, -CH₂-, -CO- a -CH₂00-, nje číslo 0,1 alebo 2, a m je číslo 0,1 a 2.
2. Heterocyklicky substituovaný benzamid vzorca I podľa nároku 1, kde

R⁵ je vodík a

R¹, R², R³, R⁴, X, m a n majú význam uvedený v nároku 1.
3. Heterocyklicky substituovaný benzamid vzorca I podľa nároku 1, kde

R⁵ je -CO-NR⁹R¹⁰ a

R¹, R², R³, R⁴, X, m a n majú význam uvedený v nároku 1.
4. Heterocyklicky substituovaný benzamid vzorca I podľa nároku 1, kde

R⁵ je -CO-OR⁸ a

R¹, R², R³, R⁴, X, m a n majú význam uvedený v nároku 1.
5. Heterocyklicky substituovaný benzamid vzorca I podľa nároku 1 na použitie na liečenie chorôb.
6. Použitie heterocyklicky substituovaných benzamidov vzorca I podľa nároku 1 na prípravu liečiva, ktoré sa používajú ako inhibítory cysteín proteáz.
7. Použitie heterocyklicky substituovaných benzamidov vzorca I podľa nároku 1 na prípravu liečiva na liečenie chorôb, pri ktorých sa vyskytujú zvýšené aktivity kalpaínu.
8. Použitie heterocyklicky substituovaných benzamidov vzorca I podľa nároku 1 na prípravu liečiva na liečenie neurodegeneratívnych chorôb a neurónového poškodenia.
9. Použitie heterocyklicky substituovaných benzamidov vzorca I podľa nároku 1 na prípravu liečiva na liečenie neurodegeneratívnych chorôb a neurónového poškodenia, ktoré je indukované ischémiou, traumou alebo masívnymi hemorágiami.
10. Použitie heterocyklicky substituovaných benzamidov vzorca I podľa nároku 1 na prípravu liečiva na liečbu mozgovej mŕtvice a kraniálnej alebo mozgovej traumy.
11. Použitie heterocyklicky substituovaných benzamidov vzorca I podľa nároku 1 na prípravu liečiva na liečenie Alzheimerovej choroby a Huntingtonovej choroby.
12. Použitie heterocyklicky substituovaných benzamidov vzorca I podľa nároku 1 na prípravu liečiva na liečenie epilepsií.
13. Použitie heterocyklicky substituovaných benzamidov vzorca I podľa nároku 1 na prípravu liečiva na liečenie poškodenia srdca po srdcových ischémiách, poškodenia skeletálnych svalov, muskulárnych dystrofií, poškodenia vzniknutého v dôsledku proliferácie buniek hladkej svaloviny, koronárneho vazospazmu, cerebrálneho vazospazmu, kataraktov očí a restenózy ciev po angioplastike.
14. Použitie heterocyklicky substituovaných benzamidov vzorca I podľa nároku 1 na prípravu liečivana liečenie nádorov a ich metastáz.
15. Použitie heterocyklicky substituovaných ketobenzamidoaldehydov vzorca I podľa nároku 1 na prípravu liečiva na liečenie chorôb, pri ktorých sa vyskytujú zvýšené hladiny interleukínu-1.
16. Použitie heterocyklicky substituovaných benzamidov vzorca I podľa nároku 1 na prípravu liečiva na liečenie imunologických chorôb, ako sú napríklad zápaly a reumatické choroby.
17. Liekový prípravok, vyznačujúci sa tým, že obsahuje heterocyklicky substituovaný benzamid vzorca I podľa nároku 1.