SK281758B6

SK281758B6 - Spôsob kontinuálnej polymerizácie olefínov

Info

Publication number: SK281758B6
Application number: SK231-96A
Authority: SK
Inventors: Jean-Claude Chinh
Original assignee: Bp Chemicals Limited
Priority date: 1995-02-24
Filing date: 1996-02-22
Publication date: 2001-07-10
Also published as: US5633333A; KR100388326B1; FI960854A; ES2126980T3; AU690002B2; JPH08253517A; AR001029A1; TR199600122A2; GR3029452T3; CN1138049A; HU9600435D0; EA199600005A2; BR9600799A; DZ1992A1; CN1097599C; ATE175683T1; HUP9600435A2; DE69601313D1; DE69601313T2; EG20742A

Abstract

Spôsob kontinuálnej polymerizácie olefínu(ov) v reaktore obsahujúcom skvapalňujúcu a/alebo mechanicky miešanú vrstvu vrátane pevného polyméru, katalyzátora a reakčnej plynnej zmesi obsahujúcej olefín(y), ktorá prechádza reaktorom pri vyššom tlaku ako je tlak atmosférický a zahŕňa fázu odsávania polyméru z reaktora, pri ktorej je časť skvapalňovanej a/alebo mechanicky miešanej vrstvy prenášaná do uzavretého zásobníka spojením reaktora s týmto zásobníkom, potom je táto časť uzavretá v zásobníku na 5 až 120 sekúnd, tak, že podstatné množstvo olefínu(ov) prítomného v tejto prenášanej časti polymerizuje skôr, ako je takto oddelený polymér v uvedenej časti odsatý z uzavretého zásobníka.ŕ

Description

Tento vynález sa týka kontinuálneho spôsobu polymerizácie oleflnu(ov) v skvapalňujúcej a/alebo mechanicky miešanej vrstve reaktora, zahrnujúci najmä odsávanie polyméru.

Doterajší stav techniky

Je známe, napríklad podľa európskej patentovej prihlášky č. 0 381 364, ako kontinuálne polymerizovať olefmy v plynnej fáze pri tlaku vyššom ako atmosférickom v skvapalňujúcej vrstve reaktora, vrstve zahŕňajúcej pevný polymér, ktorý sa vytvára, katalyzátor a plynnú reakčnú zmes obsahujúcu olefm, ktorý sa má polymerizovať a ktorý prechádza reaktorom vo vzostupnom prúde. Je tiež známe, napríklad podľa francúzskeho patentu č. 2 599 991, že vznikajúci polymér vo vrstve je odsávaný z reaktora s relatívne veľkým množstvom plynnej zmesi, ktorej veľká časť je prednostne oddelená, stlačená a vrátená do reaktora tak z dôvodov ekonomických a výkonnostných, ako aj z dôvodov ekologických a bezpečnostných. Zistilo sa tiež, že je ťažké účinne a rýchlo odplynovať odsávaný polymér a najmä desorbovať olefíny, ktoré sú prítomné v póroch polyméru, pričom táto ťažkosť sa pripája k predchádzajúcim a mieša sa s problémami, ktoré sa objavujú.

Európska patentová prihláška č. 0 381 364 čiastočne objasňuje oblasť odsávania polyméru zo skvapalňujúcej vrstvy reaktora, obsahujúcu presun časti vrstvy pod plynový uzáver a vypustenie tejto časti vrstvy spod uzáveru do zásobníka. Neodporúča sa nechávať časť vrstvy pod plynovým uzáverom tak dlho, aby značné množstvo olefínu(ov), oddeleného pod uzáverom, spolymerizovalo skôr, ako je vypustené do zásobníka.

Výskumný objav č. 149 zo septembra 1976 sa vzťahuje na spôsob polymerizácie olefínu zahŕňajúci dva stupne. V prvom stupni je aspoň jeden kvapalný monomér oleflnu polymerizovaný v reakčnej banke s miešaním v podstatnom nedostatku polymerizačného inertného rozpúšťadla v suspenzii kvapalného polyméru, polymerizácia sa stáva kontinuálnou, kým nie je v podstate celé množstvo kvapalného polyméru spolymerizované alebo odparené tak, že sa získajú pevné, suché častice polymérového prášku. V druhom stupni polymerizácia pokračuje kontaktom prášku s plynným monomérom v tej istej alebo ďalšej reakčnej banke s miešaním alebo s použitím techniky skvapalňujúcej vrstvy, pri ktorej je polymerizácia ukončená, alebo pokračuje určitý čas, napr. 2 až 25 hodín. Polymérový prášok je odsávaný z dna reaktora. V tejto publikácii nie je žiadna zmienka o izolácii časti polymérového prášku v uzavretom zásobníku v priebehu času dostatočného na polymerizáciu aspoň časti oleflnu takto oddeleného spoločne s polymérom pred uvoľnením polyméru do odplynovacej zóny.

Teraz sa našiel nový spôsob polymerizácie oleflnu(ov) v plynnej fáze, počas ktorej je polymér odsávaný z reaktora takým spôsobom, že množstvo oleflnu(ov) alebo množstva plynnej reakčnej zmesi, ktorá sprevádza odsávaný polymér a ktorá má byť recyklovaná, v podstate klesá, okrem toho odplynovanie odsávaného polyméru je uskutočňované omnoho ľahšie.

Podstata vynálezu

Podrobnejšie sa podstata tohto vynálezu týka spôsobu kontinuálnej polymerizácie oleflnu(ov) v plynnej fáze v reaktore obsahujúcom skvapalňujúcu a/alebo mechanicky miešanú vrstvu, vrátane pevného polyméru, katalyzátora a reakčnej plynnej zmesi zloženej z oleflnu(ov), ktoiý má byť polymerizovaný a ktorý prechádza reaktorom za vyššieho tlaku ako je atmosférický tlak, spôsobu výroby charakterizovaného tým, že zahŕňa spôsob odsávania polyméru z reaktora, v ktorého priebehu časť skvapalnenej a/alebo mechanicky miešanej vrstvy je presunutá do uzavretého zásobníka spojením reaktora so zásobníkom, a je teda takto izolovaná od reaktora napríklad ventilom v uzávere zásobníka 5 až 120 sekúnd, takže podstatné množstvo oleflnu(ov) v tejto prenášanej časti polymerizuje predtým, ako je polymér takto oddelený v prenášanej časti odsatý preč z uzavretého zásobníka.

Obrázok ukazuje schematicky zariadenie, ktoré by mohlo byť využité na začlenenie procesu opisovaného v tomto vynáleze.

Časť vrstvy, ktorá je prenášaná do uzavretého zásobníka zahŕňa polymér, katalyzátor a reakčnú plynnú zmes. Keď je táto časť transportovaná a potom izolovaná od reaktora v uzavretom zásobníku, deje sa tak najlepšie za počiatočných podmienok, najmä tlakových a teplotných, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami platnými vo vrstve reaktora. Prenos do uzavretého zásobníka sa uskutočňuje spojením reaktora s uzavretým zásobníkom, najlepšie pri tlaku, ktorý je v podstate zhodný s absolútnym tlakom P_b prevládajúcim vo vrstve reaktora.

Oddelenie časti vrstvy z reaktora do uzavretého zásobníka by malo trvať najvýhodnejšie 7 až 90, najmä 10 až 60 alebo 15 až 40 sekúnd. Na konci izolácie by teplota oddelenej časti vrstvy, čiže polyméru takto izolovaného v uzavretom zásobníku mala byť vyššia ako teplota t_t vo vrstve v reaktore a nižšia ako je minimálna spekacia teplota t_s polyméru, ako je definované napr. autormi P. Compo, G. I. Tardos, D. Mazzone a R. Pfefíer v Part. Charact. I (1984 str. 171 až 177). Zohriatie časti vrstvy a najmä polyméru je výsledkom pohltenia tepla uvoľneného polymerizačnou reakciou, ktorá takto pokračuje počas izolácie v uzavretom zásobníku. Presnejšie, teplota izolovanej časti vrstvy polyméru pri ukončení izolácie v uzavretom zásobníku môže byť v rozmedzí od ti + 20 °C do t_s- 5 °C, najvýhodnejšie od + 5 °C do t_s -10 °C, všetky teploty sú uvádzané v stupňoch Celzia. Dĺžka času izolácie môže byť aj taká, že na konci izolácie absolútny tlak v uzavretom zásobníku mierne poklesne aspoň o 1 %, výhodnejšie o 2 až 30 %, najvýhodnejšie o 5 až 20 % v pomere k absolútnemu tlaku v uzavretom rezervoári na začiatku izolácie, t. j. vzhľadom na absolútny tlak Pi skvapalňovanej a/alebo mechanicky miešanej vrstvy v reaktore.

Spôsob výroby prednostne zahŕňa nasledujúce fázy:

1. Časť skvapalňovanej a/alebo mechanicky miešanej vrstvy je prenášaná z reaktora do uzavretého zásobníka spojením reaktora s týmto zásobníkom, pričom stanovený tlak v uzavretom zásobníku musí byť v podstate vyrovnaný s absolútnym tlakom P! skvapalňovanej a/alebo mechanicky miešanej vrstvy v reaktore na konci presunu,

2. uvedená časť vrstvy je potom izolovaná od reaktora napr. ventilom pri absolútnom tlaku Pi v uzavretom zásobníku počas 5 až 120, výhodnejšie 7 až 90, najmä 10 až 60 alebo 15 až 40 sekúnd, čo je dostatočné na polymerizáciu aspoň hlavnej časti oleímu(ov) prítomného v tejto oddelenej časti a napr. aby klesol absolútny tlak v uzav retom zásobníku aspoň o 1 %, výhodnejšie o 2 až 30 %, najmä o 5 až 20 % a

3. na konci izolácie, napr. keď teplota takto izolovaného polyméru v tejto časti vrstvy dosahuje teplotu, ktorá je vyššia ako t! a nižšia ako t_s, výhodnejšie medzi t_t + 2 °C a t_s - 5 °C, najmä tj + 5 °C až tj -10 °C, je polymér vypustený z uzavretého zásobníka.

Polymér vypustený z uzavretého rezervoára môže byť prenesený do komory a/alebo na kolónu, ktorá je (sú) špeciálne upravená(é) na odplynovanie polyméru podľa procesu opísaného napr. vo francúzskom patente č. 2 642 429 alebo vo francúzskej patentovej prihláške č. 94-06221.

Jedna z fáz procesu výroby podľa tohto vynálezu sa preto zakladá na prenose a izolácii časti skvapalňovanej a/alebo mechanicky miešanej vrstvy z reaktora do uzavretého zásobníka za podmienok, najmä hodnôt tlaku a teploty, ktoré sú blízke prevládajúcim hodnotám vo vrstve v reaktore, aby pokračovala polymerizácia v uzavretom zásobníku počas určeného času oddelenia, aby tak bolo umožnené časti olefínu(ov) prítomných v prenášanej časti, aby bola spotrebovaná. Podmienky izolácie sa dobre sledujú, predovšetkým adiabatické hodnoty, aby zvýšenie teploty časti vrstvy a polyméru takto oddeleného bolo spôsobené v podstate účinkom tepla uvoľneného polymerizačnou reakciou a táto teda pokračovala v uzavretom zásobníku v priebehu pomerne neobvykle dlhého času.

V praxi je vyskúšané, že čas izolácie v uzavretom zásobníku môže byť taký dlhý, že parciálny tlak olefínu(ov) v uzavretom rezervoári klesne počas trvania izolácie o 5 až 40 %, výhodnejšie o 10 až 34 %. Za týchto podmienok môže teplota časti vrstvy a polyméru vzrásť o 2 až 20 °C, výhodnejšie o 5 až 15 °C. Dĺžka času izolácie v uzavretom zásobníku závisí od absolútneho tlaku P!, od parciálneho tlaku oleflnu(ov), od teploty t, vrstvy v reaktore, od typu použitého katalyzátora, od stupňa pokročilosti polymerizačnej reakcie vo vrstve v reaktore, od koncentrácie katalyzátora, od pomeru množstva polyméru vo vzťahu k reakčnej plynnej zmesi v uzavretom zásobníku a od objemovej hustoty polyméru. Izolačný čas je 5 až 120 sekúnd, výhodnejšie 7 až 90, najmä 10 až 60 sekúnd. Všeobecne sa môže absolútny tlak P) pohybovať od 0,5 do 6 MPa, výhodnejšie od 1 do 4 MPa, parciálny tlak olefinu(ov) sa môže pohybovať od 0,2 do 2 MPa, výhodnejšie od 0,4 do 1,5 MPa, najmä od 0,5 do 1,2 MPa, teplota t] sa môže pohybovať od 30 do 130 °C, výhodnejšie od 50 do 110 °C, najmä od 60 do 100 °C.

Takže prednosťou tohto spôsobu je to, že pomerne veľká časť oiefmu(ov) zreaguje počas izolácie v uzavretom zásobníku a že klesá množstvo plynu, najmä olefinu(ov), ktoré sa musí odobrať z uzavretého rezervoára, znovu stlačiť a navrátiť do reaktora. Ďalej polymér opúšťajúci uzavretý zásobník je pomerne teplejší ako ten, ktorý opúšťa skvapalňujúcu a/alebo mechanicky miešanú vrstvu z reaktora, takže odplynenie polyméru sa uskutočňuje ľahšie, najmä v priebehu nasledujúcej fázy (fáz), ktorá môže prebehnúť v samotnom uzavretom zásobníku i výhodnejšie, mimo uzavretého zásobníka, napríklad, keď sa polymér prevádza do komory a/alebo na kolónu špeciálne upravenú na odplynovanie, tak, ako je uvedené.

Spôsob podľa tohto vynálezu je zvlášť vhodný na polymerizáciu etylénu samotného alebo v zmesi s aspoň jedným olefmom s 3 až 6 atómami uhlíka, alebo propylénu samotného, alebo v zmesi s etylénom a najmenej s jedným ďalším oleflnom so 4 až 8 atómami uhlíka a/alebo s nekonjugovaným diénom.

Spôsob opisovaný v tomto vynáleze je obzvlášť výhodný, keď hmotnostné množstvo polyméru prítomného v časti vrstvy, ktorá je izolovaná z reaktora do uzavretého zásobníka, je relatívne vysoké, napríklad na objemovú jednotku uzavretého zásobníka 120 až 450, výhodnejšie 200 až 400, najmä 250 až 400 kg/m³.

Prehľad obrázkov na výkrese

Obrázok schematicky ukazuje príklad zariadenia, ktoré je možné zaradiť do takého procesu. Teda reakčná plynná zmes pri absolútnom tlaku P_1; vyššom ako atmosférický tlak, obsahujúca olefín(y), ktorý má byť polymerizovaný, prechádza vzostupným prúdom cez skvapalňujúcu vrstvu reaktora 1, keď postupne prechádza do kvapalného stavu, tvorí sa v prítomnosti katalyzátora pevný polymér. Reakčná plynná zmes prechádza vyrovnávacou komorou 3, ktorá je nad reaktorom 1, vyteká hornou časťou reaktora 2 a vracia sa vonkajším cirkulačným potrubím 5, zahŕňajúcim kompresor 8 a aspoň jeden výmenník tepla 6, 7, na základňu reaktora 9, pod skvapalňujúci rošt 4. Vybratý typ Zieglerovho-Nattovho katalyzátora alebo katalyzátor obsahujúci prechodný kov, metalocény alebo katalyzátor typu oxidu chrómu je dodávaný priebežne alebo prerušovane do reaktora 1 potrubím 11. Olefm(y), ako je etylén, propylén a oleflny so 4 až 8 atómami uhlíka a ďalšie možné zložky plynnej reakčnej zmesi, ako je vodík, nekonjugovaný dién alebo inertný plyn, napr. dusík, alebo alkán s 1 až 6 atómami uhlíka, výhodnejšie alkán s 2 až 5 atómami uhlíka, sú vnášané plynulé do vonkajšieho cirkulačného potrubia 5 aspoň jedným potrubím 10. Polymér je odsávaný z reaktora 1 prerušovane aspoň jedným odsávacím potrubím 12, spájajúcim reaktor 1 s vnútorným priestorom uzavretého zásobníka 14. Izolačný ventil 13 umožňuje oddelenie uzavretého zásobníka 14 od reaktora 1 a odsávací ventil 16 umožňuje vypustenie polyméru z uzavretého zásobníka 14 do dekompresnej a odplynovacej komory 19 pri absolútnom tlaku P₂ nižšom ako P₍ prostredníctvom potrubia 15. Pomer P] : P₂ sa môže pohybovať od 5 :1 do 50: 1, výhodnejšie od 10 :1 do 25 :1. Absolútna hodnota tlaku P₂ sa môže pohybovať od 0,11 do 0,2 MPa, výhodnejšie od 0,11 do 0,15 MPa. Komora 19 zjednodušene umožňuje dekompresiu odsatého polyméru, jeho neskoršie oddelenie od sprevádzajúcej reakčnej zmesi, ďalej vypustenie polyméru z komory 19 potrubím 20 a ventilom 21 a recyklizáciu oddelenej plynnej reakčnej zmesi potrubím 22 a kompresorom 23 smerom k reaktoru 1, prostredníctvom vonkajšieho cirkulačného potrubia 5. Potrubie 25 s ventilom 24 sa môže pripájať ku komore 19, aby umožnilo prívod plynu alebo plynnej zmesi, ktorá uľahčuje odplynovanie polyméru, napríklad inertného plynu, ako je dusík alebo alkán s 1 až 6 atómami uhlíka, výhodnejšie alkán s 2 až 5 atómami uhlíka, alebo reakčnej plynnej zmesi, alebo jednej, eventuálne viacerých zložiek plynnej reakčnej zmesi. Potrubie 17 s ventilom 18 môže zásobovať vedenie 12 prečisteným prúdom plynu z ventilu 13 a výhodnejšie skôr ako neskôr zabraňuje blokovaniu vedenia 12. Prečistený plyn môže byť inertný plyn, ako je dusík alebo alkán s jedným až 6 atómami uhlíka, výhodnejšie alkán s 2 až 5 atómami uhlíka, alebo plynná reakčná zmes, alebo aspoň jedna z jej zložiek.

Spôsob kontinuálnej polymerizácie olefmu(ov) v plynnej fáze sa môže uskutočňovať v skvapalňujúcej a/alebo mechanicky miešanej vrstve reaktora, pri absolútnom tlaku P_t v rozmedzí od 0,5 do 6, výhodnejšie od 1 do 4 MPa. Teplota vrstvy reaktora sa môže pohybovať od 30 do 130 °C, výhodnejšie od 50 do 110 °C. Reakčná plynná zmes prechádza reaktorom nahor rýchlosťou, ktorá môže byť 0,3 až 0,8 m/s, výhodnejšie 0,4 až 0,7 m/s. Reakčná plynná zmes môže obsahovať jeden alebo viac oleflnov s 2 až 8 atómami uhlíka, napríklad etylén alebo propylén, alebo zmes etylénu a aspoň jedného olefinu s 3 až 8 atómami uhlíka, napríklad propylénu, 1-buténu, 1-hexénu, 4-metyl-l-penténu alebo 1-okténu, a/alebo diénu, napríklad nekonjugovaného diénu. Môže obsahovať aj vodík a/alebo inertný plyn, ako je dusík alebo napríklad alkán s 1 až 6 atómami uhlíka, výhodnejšie alkán s 2 až 5 atómami uhlíka. Polymerizačný proces môže prebiehať najmä spôsobom opísaným v PCT patentovej prihláške WO č. 94/28032. Môže prebiehať aj v prítomnosti katalyzátora obsahujúceho aspoň jeden prechodný kov zo skupiny IV, V alebo VI periodickej sústavy prvkov (schválené Nomeclature Committee „Američan Chemical Society“, uvedené v „Encyklopédia of Inorganic Chemistry“, editor R. Bruce King, nakladateľstvo John Wiley & Sons (1994)). Môže byť použitý najmä katylyzátorový systém Zieglerovho-Nattovho typu, vrátane pevného katalyzátora obsahujúceho prechodný kov, ako sú uvedené, a ďalší katalyzátor obsahujúci organokovovú zlúčeninu kovu patriaceho do skupiny I, II alebo III periodickej sústavy prvkov, napr. organohliníkovú zlúčeninu. Katalyzátorový systém s vysokou aktivitou je známy už mnoho rokov a je schopný produkovať veľké množstvá polyméru v krátkom čase s takým výsledkom, že je možné vyhnúť sa fáze odstránenia zvyškov katalyzátora prítomného v polymére. Tieto vysokoaktívne katalyzátorové systémy obsahujú všeobecne pevný katalyzátor s nutne začleneným prechodným kovom, horčíkom a atómami halogénu. Je možné použiť aj katalyzátor s vysokou aktivitou, nevyhnutne obsahujúci oxid chrómu, aktivovaný teplom a použitý v kombinácii so zrnitým nosičom založeným na ohňovzdornom oxide. Na polymerizačný proces sú obzvlášť výhodné také organokovové katalyzátory, ako je zirkocén, hafhocén, titanocén alebo chromocén, alebo Zieglerove katalyzátory na báze kremíka, doplnené napríklad horčíkom, titánom a/alebo vanádom. Uvedené katalyzátory alebo katalyzátorové systémy môžu byť použité priamo v skvapalňujúcej a/alebo mechanicky miešanej vrstve reaktora, alebo môžu byť konvertované vopred do oleflnového prepolyméru, najmä počas prepolymerizácie vnášajúcej katalyzátor alebo katalyzátorový systém do kontaktu s jedným alebo viacerými olefínmi, ako sú uvedené, v kvapalnom uhľovodíkovom médiu alebo v plynnej fáze, napríklad podľa toho, či ide o prerušovaný alebo kontinuálny proces.

Nasledujúce príklady ilustrujú predložený vynález.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad

Kopolymerizácia etylénu s 1-buténom v plynnej fáze sa uskutočňuje v zariadení totožnom s tým, ktorý je opísaný na obrázku. Vnútorný priemer cylindrického reaktora 1 so zvislými bočnými stenami je 3 m a jeho výška je 10 m. Reaktor má nad sebou vyrovnávaciu komoru. Skvapalňovaná vrstva zahŕňa 18 ton kopolyméru etylénu a 1-buténu s hustotou 0,96 g/cm³, vo forme častíc s priemerom 750 pm, ktorý má hustotu 300 kg/m³.

Reakčná plynná zmes prechádza cez skvapalňovanú vrstvu pri absolútnom tlaku P, 2 MPa, rýchlosťou vzo stupného prúdu 0,06 m/s, pri teplote 90 °C, obsahujúc 30 % objemových etylénu, 1 % objemové 1-buténu, 25 % objemových vodíka a 44 % objemových dusíka.

Používa sa katalyzátor Zieglerovho-Nattovho typu, obsahujúci Ti, Mg a Cl, pripravený vo forme prepolyméru presne tak, ako je uvedené v príklade 1 francúzskeho patentu č. 2 405 961.

Odsávacie potrubie 12 s vnútorným priemerom 0,05 m a dĺžkou 1 m vychádza z bočnej steny reaktora smerom dolu v uhle A 60° vzhľadom na vodorovnú rovinu, následne sa zvisle napája na uzavretý zásobník 14 s vnútorným objemom 105 litrov, cez prechodový ventil 13. Kopolymérje odsávaný z reaktora 1 podľa nasledujúceho cyklu operácií:

- ventil 13 je uzavretý, kopolymér v uzavretom zásobníku 14 nie je prítomný a je v ňom tlak P₂ 0,12 MPa, ktorý je identický s hodnotami platnými v komore 19, ventil 16 je otvorený,

- ventil 16 je uzavretý a ventil 13 je otvorený, absolútny tlak v uzavretom zásobníku stúpa z 0,12 na 2 MPa a zásobník sa plní kopolymérom so stupňom naplnenia 305 kg polyméru na m³ vnútorného objemu uzavretého zásobníka,

- uzavretý zásobník 14 je oddelený od reaktora 1 uzavretím ventilu 13 a zásobník je takto uzavretý udržiavaný 40 sekúnd, na konci tohto času absolútny tlak v uzavretom zásobníku klesol na 1,88 MPa a teplota kopolyméru, izolovaného v zásobníku, dosahuje približne 100 °C, ventil 16 je otvorený, kopolymér preteká potrubím 15 do komory a absolútny tlak v uzavretom zásobníku klesá na 0,12 MPa.

Tento cyklus operácií sa opakuje približne každých 60 sekúnd. Odsávacié zariadenie, opísané skôr, je v polymerizačnom zariadení zdvojené. Cyklus operácií je zhodný pre každé z týchto dvoch zariadení s pracovným posunutím o 30 sekúnd. Každé z týchto dvoch zariadení má svoje výpustné potrubie 15, ktoré vstupuje do komory 19, ktorá je naopak len jedna, so systémom na recyklizovanie plynov a odsávanie kopolyméru. Proces prebieha týmto spôsobom niekoľko dm' bez blokovania odsávacieho zariadenia. Fáza odplynovania kopolyméru v komore 19 je nepochybne zdokonalená, pretože kopolymér prichádza do komory 19 s teplotou približne 100 °C.

Priemyselná využiteľnosť

Tento spôsob je veľmi výhodný na prípravu polyoleflnov vo forme prášku, najmä lineárneho polyetylénu s malou hustotou alebo s veľkou hustotou, ktorého hustota je v rozsahu napríklad od 0,87 do 0,97 g/cm³, alebo polypropylénu, eventuálne kopolyméru propylénu s etylénom a/alebo s olefínmi so 4 až 8 atómami uhlíka, alebo elastomémych kopolymérov propylénu s etylénom s vybratým nekonjugovaným diénom s hustotou napríklad od 0,85 do 0,87 g/cm³.

PATENTOVÉ NÁROKY

Claims

1. Spôsob kontinuálnej polymerizácie oleflnov v reaktore obsahujúcom skvapalňujúcu a/alebo mechanicky miešanú vrstvu vrátane pevného polyméru, katalyzátora a reakčnej plynnej zmesi obsahujúcej olefln(y), ktorý má byť polymerizovaný, ktorá prechádza reaktorom pri vyššom tlaku, ako je atmosférický tlak, vyznačujúci sa t ý m , že zahŕňa fázu odsávania polyméru z reaktora, pri ktorej sa časť skvapalňovanej a/alebo mechanicky miešanej vrstvy prenáša do uzavretého zásobníka spojením reaktora s týmto zásobníkom, potom sa táto časť uzavrie v zásobníku na 5 až 120 sekúnd tak, že podstatné množstvo oleflnu(ov) prítomného v tejto prenášanej časti polymerizuje skôr, ako sa polymér takto oddelený v uvedenej časti odsaje preč z uzavretého zásobníka.

2. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa t ý m , že časť vrstvy z reaktora sa prenáša a potom oddeľuje od rektora v uzavretom zásobníku za podmienok počiatočného tlaku a teploty, ktoré sú v podstate identické s podmienkami platnými vo vrstve reaktora.

3. Spôsob podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že čas izolácie v uzavretom zásobníku je 7 až 90, výhodnejšie 10 až 60 sekúnd.

4. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 3, vyznačujúci sa tým, že na konci izolácie časti vrstvy uzavretej v zásobníku má táto teplotu, ktorá je vyššia ako teplota vrstvy t] v reaktore a nižšia, ako je minimálna spekacia teplota ts polyméru.

5. Spôsob podľa nároku 4, vyznačujúci sa t ý m , že teplota časti oddelenej vrstvy na konci izolácie v zásobníku je t, + 2 °C až t_s - 5 °C, výhodnejšie b + S’Cažts-lO’C.

6. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 5, vyznačujúci sa tým, že čas izolácie v uzavretom zásobníku je taký dlhý, že na konci izolácie klesne absolútny tlak v zásobníku aspoň o 1 % vzhľadom na absolútny tlak v zásobníku na počiatku izolácie.

7. Spôsob podľa nároku 6, vyznačujúci sa t ý m , že absolútny tlak v uzavretom zásobníku poklesne o 2 až 25 %, výhodnejšie o 5 až 20 % vzhľadom na absolútny tlak v uzavretom zásobníku na počiatku izolácie.

8. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 7, vyznačujúci sa tým, že počas izolácie v uzavretom zásobníku klesá parciálny tlak olefinu(ov) v zásobníku o 5 až 40 %, výhodnejšie o 10 až 30 % v priebehu tohto času izolácie.

9. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 8, vyznačujúci sa tým, žc hmotnostné množstvo polyméru prítomného v časti vrstvy izolovanej v uzavretom zásobníku je 120 až 450, výhodnejšie 200 až 400 kg/m⁵ z objemu uzavretého zásobníka.

10. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 9, vyznačujúci sa tým, že polymerizácia etylénu samotného, alebo ako zmesi s najmenej jedným ďalším olefinom s 3 až 8 atómami uhlíka, alebo propylénu samotného alebo ako zmesi s etylénom a/alebo aspoň jedným olefinom so 4 až 8 atómami uhlíka, a/alebo s nekonjugovaným diénom sa uskutočňuje v reaktore.

1 výkres

SK 281758 Β6