SK279327B6 - Zariadenie na vytváranie aerosolu z práškového lie - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka zariadenia na vytváranie aerosólu z práškového lieku na inhaláciu.

Doterajší stav techniky

Zo stavu techniky sú známe rôzne inhalátory na vytváranie inhalovateľnej hmly z rozprášeného lieku. Tieto inhalátory sa delia do dvoch základných skupín, pričom do prvej skupiny patria inhalátory na vytváranie hmly z kvapalných liekov a do druhej skupiny inhalátory na vytváranie hmly z práškových liekov. Fyzikálne charakteristiky práškových liekov s časticami veľkosti v rozsahu od asi 1 mikrónu (0,001 mm) do asi 100 mikrónov, najmä v rozsahu od 1 mikrónu do 5 mikrónov, sú v podstate odlišné od vlastností kvapalných liekov. Preto je veľmi malá podobnosť medzi technickými požiadavkami a konštrukčným riešením týchto dvoch typov zariadení.

Väčšina známych inhalátorov používa práškové lieky, ktoré sú obsiahnuté v želatínových tobolkách, v ktorých je obsiahnutá vždy jedna dávka lieku. Malé rozmery týchto toboliek a potreba ich plnenia a vyprázdňovania prinášajú ťažkosti pri používaní inhalátorov.

Pomalé vyprázdňovanie práškového lieku z perforovanej tobolky do zmiešavacej komory, kombinované s prúdením vzduchu komorou, má za následok taký stav, že v zmiešavacej komore nie sú nikdy prítomné všetky práškové častice naraz. Zistilo sa, že vzájomné obrusovanie víriacich častíc alebo narážanie jednotlivých častíc na seba sú dôležitými znakmi pre odvádzanie práškového lieku z komory a pre jeho zavádzanie do pľúc. Súčasne takéto pomalé vysypávanie práškového lieku z tobolky a jeho privádzanie do zmiešavacej komory redukuje množstvo častíc, ktoré na seba narážajú a omieľajú sa a umožňuje tvorbu zlepených zhlukov častíc lieku v rôznych častiach zmiešavacej komory·

Ďalšia dôležitá okolnosť spočíva v tom, žc si doteraz nikto neuvedomil možnosť dosiahnutia niekoľkých dôležitých výhod, ak je dodávanie lieku relatívne nezávislé od prietoku vzduchu pri dýchaní pacienta (to znamená od toho, ako hlboko sa pacient nadýchava) alebo od koordinácie činnosti (to znamená od načasovania inhalácie pacientom). Inhalačné zariadenie, ktoré je nezávislé od prietoku vzduchu pri nadychovaní pacienta, je vhodné pre pacientov, ktorý sú schopní vdýchnuť naraz len malé množstvo vzduchu, napríklad pre deti alebo pre pacientov trpiacich aspiračnými ťažkosťami. Okrem toho, ak dodávka lieku nezávisí od množstva vdýchnutého vzduchu v určitom časovom intervale, zostáva inhalovaná dávka relatívne nezávislá od charakteristických hodnôt nadýchavania pacienta. Inhalátory, ktoré sú upravené na vydávanie odmeraných dávok lieku a ktoré spravidla používajú hnací plyn, vyžadujú od pacienta značnú koordináciu rôznych aktivít. Uvedenie inhalátora do činnosti sa musí uskutočniť v priebehu nadýchavania, inak sa väčšina lieku usadí v ústach a v hrdle pacienta. Preto sa v súčasnosti dáva prednosť inhalačným zariadeniam ovládaným dýchaním, ktoré znižujú potrebu koordinácie činností pacienta na minimum.

Okrem toho sa pri doterajších známych zariadeniach zrejme nevenovala dostatočná pozornosť výhode, ktorá plynie zo zmenšovania veľkosti väčších častíc alebo aglomerovaných častíc v priebehu použitia inhalačného zaria denia. Veľké alebo aglomerované častice získavajú v priebehu nútenej inhalácie alebo vdychovania stále vyšší pohybový moment a narážajú na mäkké a vlhké tkanivo v okolí hrdla a hrtanu namiesto toho, aby zostávali v prúde vzduchu a mohli sa dostať až do pľúc. Za týchto podmienok sa väčšina liekov zrejme nedostane hlboko do pľúc a tým sa neukladá v strategickej polohe, kde by sa častice liekov mali rozpúšťať areolámym tkanivom a dostávať sa do krvného obehu. V horších prípadoch môže takéto narážanie častíc vyvolať zakašľanie v priebehu inhalácie a tým by sa dostalo veľké množstvo vzduchu, ktoré obsahuje vlhkosť a jemne rozptýlené sliny, späť do inhalačného zariadenia, kde by potom dochádzalo ku zlepovaniu častíc práškového lieku.

Úlohou vynálezu je preto vyriešiť zdokonalený inhalátor na inhalovanie práškových liekov.

Podstata vynálezu

Táto úloha sa vyriešila zariadením na vytváranie aerosólu z práškového inhalačného lieku podľa vynálezu, ktorého podstata spočíva v tom. že zariadenie obsahuje puzdro, aerosolizačnú komoru kotúčového tvaru, vytvorenú vo vnútri puzdra, obežné koleso uložené vnútri rozprašovacej komory, elektromotor spojený s obežným kolesom na jeho uvádzanie do otáčavého pohybu v aerosolizačnej komore, najmä jeden vstupný otvor vyústený dovnútra aerosolizačnej komory a najmenej jeden výstupný otvor vyvedený von z aerosolizačnej komory.

Vo výhodnom uskutočnení vynálezu má aerosolizačná komora rovinnú prednú stenu a zadnú stenu, ktoré sú spojené s jej obvodovú stenou. Obežné koleso má väčší priemer ako je odstup medzi prednou stenou a zadnou stenou aerosolizačnej komory a je vybavené dvoma plochými lopatkami.

Pri zariadení podľa vynálezu, ktoré môže byť vytvorené najmä ako inhalátor na inhaláciu práškových liekov, vstupuje prúd vzduchu do komory, v ktorej sa zmiešava s práškovou inhalačnou látkou pomocou obežného kolesa udržiavaného v otáčavom pohybe vnútri komory, pričom zmes vzduchu a práškového lieku potom prúdi von z komory a vstupuje do náustku. Zariadenie podľa vynálezu je nezávislé od prietoku nadychovaného vzduchu a je ovládané najmä dychom pacienta, pričom ale pri vytváraní inhalačného aerosólu nie je nutná náročná koordinácia činností pacienta. Dávky lieku sa môžu vydávať zo zásobníka dávok, ktorý obsahuje skupinu jednotlivých oddelení pre dávky a ktorý je uložený v inhalátore, a privádzať do zmiešavacej komory. Na zvýšenie účinnosti dodávania práškovej látky sa môže regulovať rýchlosť prúdenia vzduchu zmiešavacou komorou a rýchlosť otáčania obežného kolesa vzhľadom na potreby jednotlivých druhov liekov.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález bude bližšie objasnený pomocou príkladov uskutočnení zobrazených na výkresoch, kde znázorňujú obr. 1 pôdorysný pohľad na prvé výhodné uskutočnenie zariadenia na vytváranie aerosólu z práškového lieku, ktoré je v tomto prípade vytvorené ako inhalátor, obr. 2 bočný pohľad na prvé príkladné uskutočnenie zariadenia z obr. 1, pri ktorom je vysúvacia rukoväť na vysúva

SK 279327 Β6 nie dávok lieku odklopená zo svojej zabezpečenej prepravnej polohy, a pri ktorom je predný koncový diel puzdra sklopený dole, aby umožnil prístup dovnútra zariadenia, obr. 3 vodorovný rez prvým príkladným uskutočnením zariadenia, ktorý sa vedie rovinou 3-3 z obr. 2, obr. 4 zvislý priečny rez zariadením, ktorý sa vedie rovinou 4-4 z obr. 1, zobrazujúci zmiešavaciu komoru na vytváranie aerosólu a mimostredové uloženie obežného kolesa v tejto aerosolizačnej komore, obr. 5 iný zvislý priečny rez, ktorý sa vedie rovinou 5-5 z obr.l, prechádzajúci pred zadnou stenou predného náustkového dielu, ktorý zobrazuje výhodné rozmiestnenie vzduchových prívodných otvorov, obr. 6 predný čelný pohľad na prvé príkladné uskutočnenie zariadenia z obr. 1, obr. 7 zadný čelný pohľad na prvé príkladné uskutočnenie zariadenia z obr. 1, obr. 8 detailný pohľad na zmiešavaciu komoru na vytváranie aerosólu, v ktorej je obežné koleso umiestnené excentrický mimo stred komory, obr. 9 bočný pohľad na obežné koleso z obr. 8, obr. 10 pôdorysný pohľad na zostavený zásobník dávok, ktorý sa používa v zariadení z obr. 1, obr. 11 osový rez zásobníkom dávok lieku, vedený rovinou 11-11 z obr. 10, obr. 12 pôdorysný pohľad na prstencový diel zásobníka, zabezpečený otvormi na uloženie jednotlivých dávok lieku, obr. 13 pohľad zhora na jednu z krycích dosiek zásobníka dávok zobrazeného na obr. 10, obr. 14 pohľad zhora na druhé príkladné uskutočnenie zariadenia podľa vynálezu, obr. 15 pozdĺžny zvislý rez zariadením, vedený rovinou 15-15 z obr. 14, obr. 16 vodorovný rez zariadením, vedený rovinou 16-16 z obr. 15, obr. 17 zvislý priečny rez zariadením, vedený rovinou 17-17 z obr. 14, obr. 18 zvislý priečny rez zariadením, vedený rovinou 18-18 z obr. 14, obr. 19 predný čelný pohľad na zariadenie z obr. 14, obr. 20 zadný čelný pohľad na zariadenie z obr. 14, obr. 21 predný pohľad v zväčšenej mierke na obežné koleso zariadenia z obr. 14, obr. 22 zvislý rez obežným kolesom zariadenia, vedený rovinou 22-22 z obr. 21, obr. 23 pohľad zhora na zostavený zásobník s dávkami lieku, ktorý· sa použil v príkladnom uskutočnení zariadenia z obr. 14, obr. 24 zvislý osový rez zostaveným zásobníkom dávok lieku, vedený rovinou 24-24 z obr, 23, obr. 25 pohľad zhora na prstencový diel zásobníka dávok znázorneného na obr. 23, z ktorého je zrejmé vytvorenie a rozmiestnenie otvorov na uchovávanie dávok suchého prášku, obr. 26 pohľad zhora na zásobníkovú sústavu z obr. 23 vrátane hornej krycej dosky, obr. 27 bočný pohľad na prstencový diel zásobníka znázornený v pohľade zhora na obr. 25, obr. 28 pohľad zhora na inhalátor z obr. 14, ktorý má pre lepšiu ilustráciu odklopenú alebo odstránenú pridržiavaciu páku a odstránenú hornú kryciu dosku zásobníka dávok práškového lieku, obr. 29 bočný pohľad na inhalátor z obr. 14, zobrazujúci dráhu odklopného pohybu pridržiavacej páky, obr. 30 zvislý pozdĺžny rez inhalátorom z obr. 14 s vyznačením dráhy prúdu vzduchu vnútri zariadenia, obr. 31 pohľad zhora na zariadenie z obr. 14, obr. 32 pohľad zhora na rozložené zariadenie z obr. 14, obr. 33 bočný pohľad na rozložené zariadenie z obr. 14, zobrazené čiastočne v reze, obr. 34 čelný pohľad na motorovú jednotku, vedený z roviny 34-34 z obr. 32, obr. 35 čelný pohľad na puzdro, vedený z roviny 35-35 vyznačenej na obr. 32, obr. 36 zadný čelný pohľad na predný valec, vedený z roviny 36-36 vyznačenej na obr. 32 a obr. 37 predný čelný pohľad na predný valec, vedený z roviny 37-37 z obr. 32.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Obr. 1 až 3 znázorňujú celkové pohľady na prvé príkladné uskutočnenie zariadenia podľa vynálezu, vytvoreného v tomto prípade vo forme inhalátora, ktorého dutý predný koncový diel 3 je otočné spojený dvojicou jazýčkových závesov 5 s vnútorným stredným dielom 1. Dvojica čapov 7 na jazýčkových závesoch 5 má svoje konce uložené v strednom diele 1, aby sa dal predný koncový diel 3 natáčať dole a smerom od stredného dielu 1. Predný koncový diel 3 obsahuje dutý valcový náustok 9, vytvorený na jeho prednom konci, a zadnú stenu 11, uzatvárajúcu zadnú stranu predného koncového dielu 3. K strednému dielu 1 je na jeho zadnej strane pozdĺž jeho okrajovej hrany 15 upevnený zadný koncový diel 13 pomocou zaklápavacej obruby 17 alebo iného známeho spoja. Stredný diel 1 má výhodne ploché dno 19, dvojicu zaoblených bočných stien 21a, 21b a sploštenú kruhovú hornú plochu 23 na ľahké uchopenie rukou.

Ako je z obr. 2, 3, 4 a 8 zrejmé, v prednej stene 27 stredného dielu 1 zariadenia v tvare inhalátora je vytvorená kotúčová alebo v priereze kruhovité tvarovaná aerosolizačná komora 25, ktorá je usporiadaná kolmo na smer prúdenia vzduchu, zobrazený na obr. 2 a 3 šípkami, smerujúci do valcového náustku 9. Komora 25 má kotúčový tvar a jej priemer je predovšetkým 13 mm a šírka 3 mm a pomer priemerov komory 25 k jej hrúbke alebo hĺbke je predovšetkým približne 4:1. Komora 25 je ohraničená na svojej prednej strane časťou uzatváracej zadnej steny 11 odklopného predného koncového dielu 3, na zadnej strane hladkou stenou 29 a na obvode obvodovou stenou 30.

Na obr. 3, 4, 8 a 9 je zobrazené také obežné koleso 31, ktoré tvorí tenká rovinná kruhová doska 33, ktorá má obvodový okraj 35, z ktorej vystupuje radiálne smerom von skupina krátkych lopatiek 37. Táto kruhová doska 33 je umiestnená excentrický mimo stred komory 25. Ako je zrejmé z obr. 4 a 5, obežné koleso 31 je umiestnené pod geometrickým stredom aerosolizačnej komory 25 smerom ku spodnej časti jej obvodovej steny 30. Čelná plocha obežného kolesa 31 je umiestnená vo veľmi tesnej blízkosti zadnej steny 11. Obežné koleso 31 je upevnené na strednom hriadeli 39, ktorý prechádza otvorom 41 vytvorenom v zadnej hladkej stene 29 komory 25 a upravenom pre rýchlobežné otáčanie okolo pevnej osy x-x, znázornenej na obr. 3. Stredný hriadeľ 39 je spojený s rýchlobežným elektromotorom 43, poháňaným predovšetkým jednou, ale najmä dvomi batériami 45. Batérie 45 sú uložené v dvoch puzdrách 47a, 47b, umiestnených v odstupe od seba. Aero solizačná komora 25 na vytváranie aerosólu je otvorená a prístupná na čistenie a vykonávanie údržby vyklopením predného koncového dielu 3 okolo čapov 7, ako je to znázornené na obr. 2.

Vzduch prúdi vnútorným priestorom stredného dielu 1 po dráhe 49, ako je zrejmé z obr. 3, 5 a 7, vo forme prvého škrteného prúdu vzduchu smerom k valcovému náustku 9 a k inhalujúcemu užívateľovi. V dráhe 49 prvého prúdu vzduchu sa vyskytuje najmenej jeden vstupný otvor 51 vytvorený v zadnom koncovom diele 13, ktorým prichádza vonkajší vzduch do stredného dielu 1. Na vstupný otvor 51 nadväzujú priechodové kanáliky 53 vytvorené v strednom diele 1, ktoré umožňujú vedenie prúdu vzduchu v smere, vyznačenom šípkami na obr. 2 a 3, stredným dielom 1 v smere k valcovému náustku 9. Tieto priechodové kanáliky 53 sa vedú do dutého predného koncového dielu 3 najmenej jedným, ale najmä skupinou škrtiacich otvorov 55 vytvorených v jeho zadnej stene 11, ako je to zobrazené na obr. 5. Veľkosť škrtiacich otvorov 51, priechodových kanálikov 53 a škrtiacich otvorov 55 sa volí vzhľadom na zabezpečenie dostatočného odporu proti prúdeniu vzduchu, aby sa rýchlosť prúdu vnútri stredného dielu 1 zmenšila a prúd vzduchu prichádzal do úst užívateľa s malou rýchlosťou. Tým sa znižuje predovšetkým pohybový moment častíc a v dôsledku toho tiež intenzita nárazov častíc na zadnú stranu úst alebo hrdla užívateľa.

Časť hlavného prúdu vzduchu je odklonená od čiastkového prúdu vzduchu, ako je to znázornené šípkami na obr. 2 a 3, ktorý po prebehnutí aerosolizačnou komorou 25 sa vracia a unáša práškový liek späť do hlavného prúdu vzduchu. Vstup čiastkového prúdu vzduchu umožňuje prívodný otvor 59, ktorý je vytvorený v uzatváracej zadnej stene 11 v blízkosti stredu obežného kolesa 31. V uzatváracej zadnej stene 11 je v homej časti aerosolizačnej komory 25 vytvorený výstupný otvor 61. Ak sa obežné koleso 31 udržiava elektromotorom 43 vo vysokých otáčkach, pôsobí toto obežné koleso 31 ako odstredivé vzduchové čerpadlo, ktoré nasáva vzduch do komory 25 na vytváranie aerosólu prívodným otvorom 59, zmiešava vzduch s celou dávkou práškového lieku vnútri komory 25 a vyháňa vzduch a práškový liek vo forme jemnej, riedkej a suchej hmly von výstupným otvorom 61. Vzduch s rozptýleným práškom alebo ľahká suchá hmla sa potom privádza do hlavného zoškrteného prúdu vzduchu vo valcovom náustku 9 a do úst pacienta na inhaláciu. Veľkosť otvorov 59, 61 sa volí tak, že suchá hmla opúšťa komoru 25 výstupným otvorom 61 klinicky zanedbateľnou rýchlosťou. Prívodný otvor 59 môže mať napríklad priemer 2,4 mm a výstupný otvor 61 môže mať napríklad priemer 1,6 mm. Pri tejto malej rýchlosti dochádza pri zlúčení takto vytvorenej zmesi s prvým škrteným prúdom vzduchu jemná a suchá hmla, ktorá sa môže ľahko inhalovať, bez toho, aby bolo treba zabezpečovať nútenú inhaláciu. Pretože pri tomto riešení nie je potrebné zabezpečovať prepichovanic tobolky alebo iného obalu s liekom alebo použitie vákua, prípadne odstredivé sily na odoberanie lieku z obalu, užívateľ sa pri použití inhalátora podľa vynálezu nemusí namáhať, aby nasal liek do pľúc.

Obežné koleso 31 sa elektromotorom 43 uvádza do otáčavého pohybu s mimoriadne vysokým počtom otáčok, ktoré sa pohybujú medzi 12 000 a 14 000 otáčkami za minútu. Taká vysoká rýchlosť otáčania vyvoláva veľkú rýchlosť prúdenia vzduchu a vírenie prášku v prúde vzduchu, pričom nevyváženosť tohto prúdenia, vyplývajúca z excentrického uloženia obežného kolesa 31, núti narážať častice jednu na druhú a tiež na steny 11, 29, 30 komory 25 a tým dochádza k ich rozomieľaniu a rozbíjaniu na menšie častice, ktoré sa ľahšie vdychujú. Tento účinok tiež prispieva k dokonalému premiešaniu častíc s prúdom vzduchu a k zabezpečeniu samočistiaceho pôsobeniu na steny 11, 29, 30 komory 25. V dôsledku mimostredového uloženia obežného kolesa 31 v komore 25 sa vyskytujú v rýchle cirkulujúcom prúde vzduchu v rôznych miestach komory 25 rozdielne tlaky a rýchlosti. Tento jav zrejme podporuje turbulentné zmiešavanie častíc a vzduchu a redukuje zlepovanie zrniek práškového lieku. Ako je z obr. 5 zrejmé, prívodný otvor 59 môže byť umiestnený v širokej oblasti pod nábojom 62 obežného kolesa 31, ale predovšetkým je umiestnený priamo pod týmto nábojom 62 a nad lopatkami 37, aby sa dosiahol menej obmedzený vstup vzduchu do komory 25. Podobne sa môže umiestniť výstupný otvor 61 v ľubovoľnom mieste nad nábojom 62 obežného kolesa 31, ale najvýhodnejšie miesto pre tento výstupný otvor 62 je nad lopatkami 37 a na jednej strane alebo na druhej strane od osi komory 25. Ak sa pacient snaží intenzívne nasať vzduch z priechodového náustku 9, vznikne v strednom diele 1 čiastočný podtlak, ktorý by sa však rozšíril do celého vnútorného priestoru stredného dielu 1, takže odstredivý čerpací účinok excentrického obežného kolesa 31 by nebol ovplyvnený podtlakom alebo intenzitou nasávania vzduchu v náustku.

Na obr. 10 až 12 je zobrazený zásobník 63 s jednotlivými dávkami lieku, upravený na použitie v prvom príkladnom uskutočnení inhalátora, ktoré je zobrazené na obr.

1. Ako znázorňuje obr. 12, zásobník 63 obsahuje pomerne tenký prstenec 65 z plastu alebo iného ľahkého materiálu, majúci zúbkovaný vonkajší okraj 67 a hladký vnútorný okraj 69. Po celom obvode prstenca 65 je medzi vonkajším okrajom 67 a vnútorným okrajom 69 vytvorený rad priechodových otvorov 71, v ktorých sa ukladajú a uchovávajú jednotlivé dávky práškového lieku. Ako je zrejmé z obr. 10 a 11, obe strany prstenca 65 sú prekryté dvojicou krycích dosiek 73a, 73b, ktoré majú tenké vonkajšie príruby 75, vonkajšie okraje 77 a hrubšie vnútorné časti 79. Vo vonkajšej prírube 75 každej z kry cích dosiek 73a, 73b je vytvorený otvor 81 v tvare U. Krycie dosky 73a, 73b umiestnené v tejto spriahnutej polohe a obrátené k sebe, ako je to zobrazené na obr. 11, pridržiavajú medzi sebou prstenec 65. Vonkajší okraj 77 má taký priemer, že sa nachádza tesne pred zúbkovaným vonkajším okrajom 67 prstenca 65, ako je to zobrazené na obr. 10. Otvory 81 v tvare U v krycích doskách 73a, 73b sú umiestnené oproti sebe, ako je to zrejmé z obr. 10, takže v priebehu otáčania prstenca 65 medzi krycími doskami 73a, 73b sa sprístupní vždy len jedna dávka lieku. Vo vonkajších plochách krycích dosiek 73a, 73b je okolo stredovej diery 85 vytvorená stredová priehlbeň 83 so stredovou dierou 85 uprostred. Do tejto stredovej diery 85 je vložený dutý nit 87 alebo iný spojovací prostriedok na pridržiavanie krycích dosiek 73a, 73b po oboch stranách prstenca 65.

Na strednom diele 1 je upevnený zavádzači mechanizmus 89 na ukladanie zásobníka 63 s dávkami lieku do stredného dielu 1 a na zavádzanie lieku do aerosolizačnej komory 25 na vytváranie aerosólu. Zavádzači mechanizmus 89, ktorý je zobrazený na obr. 1 a 2, obsahuje pridržiavaciu páku 91, otočnú okolo čapu 93, ktorý je upevnený na zadnom koncovom diele 13 inhalátora. V homej ploche 23 stredného dielu 1 je vytvorená hore otvorená oblasť 95 na nasadenie zásobníka 63 dávok na stredný kolík 97. Ex centrický kolík 98 je zasunutý do malého otvoru 99 vytvoreného v krycích doskách 73a, 73b zásobníka 63, aby znemožnil nežiaduci pohyb týchto krycích dosiek 73a, 73b. Z predného konca pridržiavacej páky 91 vystupuje dole aretačný tŕň 100 obsahujúci guličkovú západku 101 zaťaženú pružinkou a upravený na vloženie do úložnej diery 103 vytvorenej v hornej zadnej časti predného koncového dielu 3.

V pridržiavacej páke 91 je vytvorená diera 107, v ktorej je posuvne v dvoch navzájom opačných smeroch uložený vysúvací plunžer 105 na vydávanie dávok lieku, vybavený hlavou 106 tvaru T a tlačený pružinkou 109 oproti zarážke 110 vytvorenej na dávkovacom plunžeri 105. V strednom diele 1 je pod vysúvacím plunžerom 105 vytvorený zavádzači kanálik 111, prebiehajúci do hornej časti aerosolizačnej komory 25 na vytváranie aerosólu. Priemer tohto zavádzacieho kanálika 111 sa predovšetkým rovná priemeru priechodového otvoru 71 v prstenci 65 zásobníka 63.

Pri použití inhalátora podľa tohto príkladného uskutočnenia sa zásobník 63 s jednotlivými dávkami lieku osadí do otvorenej oblasti 95 na kolíky 97, 98. Prítlačná páka 91 sa potom sklopí dole, aby pridržiavala zásobník 63 dávok a uzamkla náustok 9 inhalátora v jeho prevádzkovej uzatvorenej polohe. Otvory 81 v tvare U v krycích doskách 73a, 73b sa po zapadnutí excentrického kolíka 98 do malého otvoru 99 automaticky nastavia pod vysúvací plunžer 105. Aerosolizačná komora 25 na vytváranie aerosólu má svoj výstupný otvor 61 výhodne presadený bokom od osi zavádzacieho kanálika 111, aby sa nenarušovalo privádzanie dávky lieku alebo aby sa nemohol v priebehu privádzania dávky výstupný otvor 61 upchať privádzaným liekom.

V zadnom koncovom diele 13 inhalátora je uložená gulička 113, zobrazená na obr. 1, ktorá sa pružinkou pritláča na zúbkovaný vonkajší okraj 67 zásobníka 63, aby sa tak zamedzilo nežiaducemu pootočeniu jeho prstenca 65. Prstenec 65 sa potom otáča, aby sa jeden priechodový otvor 71 naplnený liekom premiestnil do osi zavádzacieho kanálika 111. Vysúvací plunžer 105 sa potom stlačí dole proti sile pružinky 109, aby zatlačil celú dávku práškového lieku do aerosolizačnej komory 25 na vytváranie aerosólu. Vysúvací plunžer 105 potom zostane zasunutý v zavádzačom kanáliku 111, aby jeho čelo tvorilo časť obvodovej steny 30 aerosolizačnej komory 25 na vytváranie aerosólu. Vysúvací plunžer 105 sa môže v tejto polohe udržiavať proti sile vratnej pružinky otočením hlavy 106 vysúvacieho plunžera 105 pod presahujúce záchyty 117, umiestnené okolo dutiny 119 a vytvorenej v prednej časti pridržiavacej páky 91, ako je to zobrazené na obr. 1.

Inhalátor podľa vynálezu je zabezpečený v tomto príkladnom uskutočnení blokovacim systémom 121, ktorý zamedzuje vstupu vzduchu vydychovaného pacientom do inhalátora, aby sa tak z vydychovaného vzduchu nedostala dovnútra žiadna vlhkosť, ktorá by mohla spôsobiť zlepovanie práškového lieku. Blokovací systém 121 obsahuje jednocestný ventil 123 vo forme klapky, ktorá je výkyvné zavesená na čape 125 a ktorá prekrýva vnútri vstupný otvor 51 v zadnom koncovom diele 13. S jednocestným ventilom 123 je spojená prítlačná pružina 127, ktorá ho pritláča do uzatvorenej polohy, v ktorej pri všetkej manipulácii s inhalátorom celkom prekrýva vstupný otvor 51, ak pacient nenasáva vzduch vdychovacím náustkom 9. Ak pacient inhaluje alebo nasáva vzduch zo stredného dielu 1 inhalátora, umožní sa atmosférickému tlaku vzduchu, pôsobiacemu na jednocestný ventil 123 vo forme klapky, znížením vnútorného tlaku v strednom diele 1, prekonať prítlačnú silu prítlačnej pružiny 127 a zatláčať klapku tvoriacu jednocestný ventil 123 do otvorenej polohy, aby tak mohol vnútri stredného dielu 1 vzniknúť prvý prúd vzduchu, ako sa opísalo v predchádzajúcej časti popisu. Ku klapke jednocestného ventilu 123 je priradený elektrický zapínací spínač 129, ktorý je zapojený medzi elektromotor 43 a batérie 45 cez elektrickú škatuľu 131, uloženú vnútri stredného dielu 1, ktorá zabezpečuje, že elektromotor 43 sa neuvedie do chodu, pokiaľ nie je klapka tvoriaca jednocestný ventil 123 otvorená. Klapka sa otvorí, len čo pacient nasaje vzduch náustkom 9, aby inhaloval práškový liek, rozprášený do formy aerosólu.

Objem jednej dávky je pri mnohých liekoch väčšinou mimoriadne malý. V praxi sa mnoho rokov táto malá dávka lieku rozpúšťala v inertných plnidlách, aby sa celkový objem dávky zväčšil na veľkosť zodpovedajúcu dávkam iných liekov, napríklad aspirínových tabliet a podobne. Tiež v oblasti inhalovaných práškových liekov sa zaviedla taká prax, že k lieku sa pridával inertný prášok, aby sa objem jednej dávky zvýšil na hodnotu, ktorá sa môže účinne inhalovať.

V týchto prípadoch sa však venovala malá alebo sa nevenovala žiadna pozornosť veľkosti častíc inertného prášku a z toho plynúceho problému, ktorý vyplýval z veľkého pohybového momentu častíc a tvorby zhlukov častíc. Teraz sa zistilo, že zmiešaním určitého množstva starostlivo triedeného inertného prášku, obsahujúceho podstatne väčšie častice, s prakticky ľubovoľnou dávkou jemných aktívnych zložiek alebo práškového lieku sa získa použiteľná zmes častíc rôznych veľkostí, ktoré sa v aerosolizačnej komore 25 na vytváranie aerosólu vzájomne premiešavajú alebo sa samy medzi sebou rozomieľajú a obrusujú. Pri použití tejto zmesi sa prášok rozomicľa alebo obrusuje na malé častice malých veľkosti, ktoré sa môžu vypudiť ako prvé, zatiaľ čo väčšie častice inertného materiálu obrusujú a čistia vnútorné plochy aerosolizačnej komory 25 na vytváranie aerosólu. Väčšie častice sa pritom takisto rozomieľajú nárazmi o seba a omieľajú, aby boli vhodné na inhaláciu. Pretože rýchlosť prúdu zmesi vzduchu a práškových častíc pri prechode náustkom 9 je malá v dôsledku škrtiaceho účinku pôsobiaceho v dráhe 49 prúdu vzduchu, nemajú ani väčšie častice taký pohybový moment, ktorý by stačil vyvolať citeľné nárazy na mäkké vlhké tkanivo úst a hrtana. Ak sa súčasne použije riedidlo vo forme častíc netoxických látok, napríklad laktóza, kde podstatná časť týchto prísad má priemer častíc okolo 50 mikrónov alebo väčších, sa liek tvorený časticami s malou veľkosťou vypudí z acrosolizačnej komory 25 na vytváreanie aerosólu bez ohľadu na počiatočnú vlhkosť lieku.

Druhé príkladné uskutočnenie inhalátora 200 podľa vynálezu je zobrazené na obr. 14 až 37. Na obr. 14 je inhalátor 200 takisto zabezpečený stredným dielom 201 vo forme puzdra. Predný koncový diel 203 na prednej strane stredného dielu 201 sa zužuje do náustku 209, ktorý má taký priemer, aby bol prispôsobený pohodlnému otvoreniu úst pacienta. Stredný diel 201 je vybavený rovinnou spodnou plochou 211. Zadný koncový diel 213 je pripojený k zadnému okraju stredného dielu 201. Na hornej strane stredného dielu 201 je otočné uložený zásobník 263 dávok práškového lieku, ktorý sa udržiava vo svojej polohe pridržiavacou pákou 201, prekrývajúcou zásobník 263.

Na obr. 15 je znázornené, že predný valec 217 má valcovú stenu 221 a zadnú stenu 225, ktoré tvoria prednú komoru 219. Z valcovej steny 221 vystupuje radiálne smerom von a v malom odstupe od zadnej steny 225 príruba 223. Zadnou stenou 225 prechádzajú kužeľové a zapustené výstupné otvory 227, ktoré majú na zadnej ploche zadnej steny 225 ostrú hranu. Výstupné otvory 227 sú vo výhodnom uskutočnení usporiadané do obrazca zobrazeného na obr. 37. Valcovou stenou 221 predného valca 217 prechádzajú radiálne diery 229, ktoré vyúsťujú do prednej komory 219 v malom odstupe od výstupných otvorov 227. Radiálne diery 229 sú usporiadané najmä v pravidelných odstupoch od seba po obvode valcovej steny 221. Hornou stranou stredného dielu 201 prechádza zavádzači kanálik 261 na prívod práškového lieku, ktorý vyúsťuje do komory 235 s obežným kolesom 233 a vstupnými otvormi 231 na vstup vzduchu prechádzajú predným koncovým dielom 203 do rozvádzacej komory 307 vytvorenej vnútri medzi predným koncovým dielom 203 a predným valcom 217.

Na obr. 15, 16 a 17 je znázornené uloženie motorovej jednotky 205 vnútri stredného dielu 201. Motorovú jednotku 205 tvoria dve postranné puzdrá 239 na uloženie batérií, spojené so stredným motorovým puzdrom 241 spojovacími rebrami 245, ako je to zobrazené na obr. 32 až 34. Naprieč zadným koncom motorovej jednotky 205 prebieha deliaca stena 309 vybavená vzduchovými prívodnými otvormi 311

Vnútri predného konca stredného motorového puzdra 241 je uložený vysokootáčkový miniatúrny elektromotor 243, ako je to zrejmé z obr. 16. Hriadeľ 237 tohto elektromotora 243 vychádza z elektromotora 243 a prechádza otvorom hriadeľa v prednej stene 247 stredného motorového puzdra 241 a vstupuje do komory 235 s obežným kolesom 233. Ako je to zobrazené na obr. 21 a 22, obežné koleso 233 tvoria dve vzájomne protiľahlé a smerom ku koncu sa zužujúce ramená, ktoré vytvárajú rovnostranný rovnobežník.

Komoru 235 na uloženie obežného kolesa 233 tvorí priestor medzi prednou stenou 207 stredného dielu 201, prednou axiálnou obrubou 208 stredného dielu 201, vytvorenou okolo prednej steny 207, a zadnou stenou 225 predného valca 217, pričom treba poznamenať, že sú možné i iné príkladné uskutočnenia tejto komory. Komora 235 na uloženie obežného kolesa 233 je vytvorená tak, ako je zrejmé z obr. 15 a 16, vo forme kotúčového otvoreného priestoru. Obežné koleso 233 je uložené vnútri komory 235 s minimálnou vôľou, pohybujúce sa predovšetkým medzi 0,2 až 0,3 mm, medzi prednou a zadnou stenou komory 235, to znamená medzi zadnou stenou 225 a prednou stenou 207 stredného dielu 201, pričom táto dĺžka lopatiek alebo priemer obežného kolesa 233 je len mierne menšia ako vnútorný priemer prstencovej axiálnej obruby 208. Toto pomerne tesné uloženie obežného kolesa 233 vnútri komory 235 zabezpečuje správne premiešavacie pôsobenie medzi vzduchom a práškovým liekom. Na rozdiel od prvého príkladného uskutočnenia vynálezu je obežné koleso 233 umiestnené uprostred v osi komory 235.

Na obr. 16 a 32 je zobrazené, že predný koncový diel 203 má po oboch stranách náustka 209 výstupok 251 s vnútorným závitom. Predný valec 217 je pripojený k prednému koncovému dielu pomocou skrutiek 253, ktoré prechádzajú otvormi v prírube 223 a ktoré sú zaskrutkované do vnútorných závitov vo výstupkoch 251. Skrutky 251 majú osadené klobúčiky 254, ktoré zasahujú do montáž nych štrbín 249 v strednom diele 201, ako je to zrejmé z obr. 18. Predný koncový diel 203 a predný koniec 217 sa môžu pripojiť ku strednému dielu 201 vložením osadených klobúčikov 254 zasúvacím otvorom 250 do montážnych štrbín 249 a natočením predného koncového dielu 203 v rozsahu ostrého uhla. Opačným sledom montážnych operácií sa môžu tieto diely od seba oddeliť, aby sa umožnil prístup do komory 235 s obežným kolesom 233.

Náhornej strane stredného dielu 201 je osadený zásobník 263, ktorý obsahuje zásobníkový prstence 264, ktorý má na obvode pílovité zuby 265, ako je to zrejmé z obr. 25. V zásobníkovom prstenci 264 je po jeho obvode vytvorený rad priechodových otvorov 271, ktoré sú naplnené vo výrobni alebo v lekárni dávkami suchého práškového lieku. Zásobníkový prstenec 264 je zhora prekrytý hornou doskou 273 a zdola spodnou doskou 275, aby sa tak vytvoril kompletný zásobník 263 a aby sa zamedzilo vysýpavaniu práškového lieku alebo naopak prenikaniu nečistôt do lieku v priechodových otvoroch 271, ako je to znázornené na obr. 23, 24 a 26. Horná doska 273 je spojená so spodnou doskou 275 nitom alebo iným spojovacím prvkom alebo spojom, aby sa zabezpečilo uloženie zásobníkového prstenca 264 medzi nimi. Hornou doskou 273 a spodnou doskou 275 prechádzajú polohovacími otvormi 277 pre zamedzenie ich nežiaduceho otáčania. V hornej doske 273 a v spodnej doske 275 je vytvorený zavádzači otvor 279, pričom pri premiestnení týchto zavádzacích otvorov 279 oproti niektorému z priechodových otvorov 271 je umožnený prístup do tohto priechodového otvoru 271.

Ako je znázornené na obr. 14, 15, 28 a 29, zásobník 263 dávok lieku je osadený na strednom diele 201 a je nasadený na dohora vystupujúcom vretene 259, ktoré je upevnené na strednom diele 201 a ktoré zasahuje do strednej diery 267 zásobníka 263 dávok. Zo stredného dielu 201 vystupuje dohora tiež polohovací kolík 269, ktorý prechádza súosovými polohovacími otvormi 277, aby sa zamedzilo vzájomnému natáčaniu oboch dosiek 273, 275 a zásobníkového prstenca 274. Na obr. 28 je zobrazené, ako je pružinová západka 257 upevnená na západkovej podpere 255 na strednom diele 201 inhalátora 200 a zapadá do pílovitých zubov 265 na obvode zásobníkového prstenca 264, takže zásobníkový prstenec 264 sa môže otáčať len v jednom smere, ktorým je v príkladnom uskutočnení a pohľade podľa obr. 28 smer pohybu hodinových ručičiek.

K zadnému koncovému dielu 213 inhalátora 200 je výkyvné pripojený pomocou čapu 287 odklopný pákový rámček 283, ktorý je pomocou západky 293 uvoľniteľne upevnený svojím predným koncom k prednému koncovému dielu 203. Vnútri odklopného pákového rámčeka 283 je uložená pridržiavacia páka 291, ktorá je takisto uložená výkyvné na čape 287. K pridržiavacej páke 291 je pomocou spojovacieho otočného čapu 285 pripojený otočné piest 289, ktorý je súosový s kanálikom 261 na privádzanie práškového lieku.

Na obr. 30 a 31 je zobrazené, že zadným koncovým dielom 213 prechádza vtokový otvor 325. Tento vtokový otvor 325 je oddelený jednocestným ventilom 323 od zadného priestoru 301 v zadnom koncovom diele 213. Naprieč zadným koncovým dielom 213 prebieha doska 321 s prepojovacím obvodom. Zadný priestor 301 je otvorený do stredného priestoru 303 vzduchovým prívodným otvorom 311, ktorý prechádza deliacou stenou 309. Stredný priestor 303 prebieha dopredu vnútri stredného dielu 201 a prichádza do dvoch kanálikových štrbín 305 v prednej stene 207, ktoré vedú do vnútorného priestoru komory 235 s obežným kolesom 233. Na jednocestnom ventile 323 je upevnený spínač 329, ktorý je elektricky spojený s elektromotorom 43 a s batériami 45 prostredníctvom dosky 321 s prepojovacím obvodom, aby sa pri otvorení jednocestného ventilu 323 otvoril elektromotor 43 do chodu.

Pri použití tohto inhalátora 200 sa doň vloží zásobník 263 dávok po predchádzajúcom odklopení odklopného pákového rámčeka 283 a zdvihnutí pridržiavacej páky 291 dohora, ako je to zobrazené na obr. 29. Zásobník 263 dávok je nasadený na vreteno 259 tak, že polohovací kolík 269 prejde polohovacimi otvormi 277 v hornej doske 273 a v spodnej doske 275 zásobníka 263 dávok. Odklopný pákový rámček 283 sa sklopí naspäť na stredný diel 201 a tiež pridržiavacia páka 291 sa stlačí dole spolu s piestom 289, ktorý je súosový s priechodovým otvorom 271 v zásobníku 263 dávok. Pri stláčaní pridržiavacej páky 291 smerom dole vytláča piest 289 práškový liek z priechodového otvoru 271 a zatláča dávku lieku kanálikom 261 do komory 235 s obežným kolesom 233. Rozmery piesta 289 sa volia tak, že jeho priemer sa tesne blíži priemeru priechodového otvoru 271, aby sa účinne a spoľahlivo vytlačila celá dávka práškového lieku von z priechodového otvoru 271. Piest 289 prechádza takisto celou dĺžkou kanálika 261, takže celá dávka obsiahnutá pôvodne v priechodovom otvore 271 je vtlačená do komory 235 a v kanáliku 261 nezostane žiadny prášok. Objem jednej dávky lieku je veľmi malý v porovnaní s objemom rozprašovacej komory 235, ako je to zrejmé z výkresov. Inhalátor 200 je v tomto stave pripojený na použitie.

Pri použití inhalátora 200 si pacient vloží náustok 209 do úst. Pri nenásilnej inhalácii vyvolá nadýchavanie pacienta mierny pokles tlaku v prednej komore 219 a tým tiež v komore 235 s obežným kolesom 233, v strednom priestore 303 a v zadnom priestore 301, ktoré sú medzi sebou prepojené. Zníženie vnútorného tlaku v zadnom priestore 301 vyvolá otvorenie jednocestného ventilu 323 a zopnutie spínača 329, ktorý uvedie do chodu elektromotor 243. Len čo sa elektromotor 243 uvedie do otáčavého pohybu a roztoči obežné koleso 233 vnútri komory 235 (v ktorej je teraz uložená dávka práškového lieku), začne vzduch prúdiť vtokovým otvorom 325 do inhalátora 200 a konkrétne do jeho zadného otvoru 301, odkiaľ potom prúdi vzduchovým prívodným otvorom 311 do stredného priestoru 303 a kanáli kovými štrbinami 305 prichádza do komory 235, ako je to schematicky znázornené na obr. 30 a 31. Prúd vzduchu tiež zabraňuje prenikaniu práškového lieku do elektromotora 243.

Obežné koleso 233 sa otáča rýchlosťou približne 14 000 otáčok za minútu a účinne premiešava prášok so vzduchom prúdiacim komorou 235. Na obr. 30 a 31 je zobrazené, že vzduch zmiešaný s práškom vychádza z rozprašovacej komory 235 výstupnými otvormi 227 a prichádza do prednej komory 219. Ostré hrany výstupných otvorov 227, ktoré sú vytvorené na ich strane privrátenej do rozprašovacej komory 235, v podstate zamedzujú usadzovaniu prášku na ich vnútorných stenách a tým znemožňujú ich upchávanie. Vonkajší vzduch vstupuje do rozvádzacej komory 307 predným vstupným otvorom 231, ktorého plocha môže byť nastaviteľná alebo môže mať premenlivú veľkosť, aby sa zvýšil alebo znížil prívod vzduchu podľa potrieb zvýšenej dopravnej účinnosti. Vonkajší pridávaný vzduch prúdi z rozvádzacej komory 307 v radiálnom smere radiálnymi otvormi 229, ktoré obmedzujú svojím vytvorením a veľko sťou prúdenia vzduchu. Vonkajší vzduch má vytvoriť v prednej komore 219 hraničnú vrstvu okolo hlavného prúdu vzduchu, obsahujúceho práškový liek. Hlavný prúd vzduchu s práškom, obklopený na svojom obvode hraničnou vrstvou vonkajšieho čistého vzduchu, sa nasáva z prednej komory 219 do úst pacienta a do jeho hrtana a pľúc, aby tam dodal práškový liek. Hraničná vrstva napomáha udržiavať práškový liek v odstupe od vnútorných stien náustka 209, takže prášok sa nemôže na týchto vnútorných stenách zachytávať a hromadiť, a okrem toho tiež pomáha zamedzovať usadzovaniu prášku vzduchu v ústach a hrdle pacienta. Ak pacient prestane inhalovať, jednocestný ventil 232 uzatvorí vtokový otvor 325 a prepne spínač 329, takže elektromotor 43 sa zastaví. Inhalátor 200 podľa tohto príkladného uskutočnenia sa tak ovláda dychom. Pretože sa jednocestný ventil 323 otvára už pri malom poklese tlaku, pacient nemusí pri inhalovaní vyvíjať veľké úsilie, aby uviedol inhalátor 200 do chodu.

Inhalátor 200 produkuje podobne ako prvé príkladné uskutočnenie inhalátora z obr. 1 pomaly sa pohybujúcu aerosólovú hmlu obsahujúcu rozptýlený jemný prášok, ktorá sa môže ľahko a bezpečne inhalovať hlboko do pľúc, aby sa tak dosiahla skutočne dodaná dávka lieku a zvýšil sa účinok lieku. Podobne ako mnoho známych inhalátorov nevyžaduje ani inhalátor podľa vynálezu usilovné alebo hlboké nadychovanie, aby sa dosiahlo dodanie lieku na potrebné miesta. Pri tomto uskutočnení nie je súčasne funkcia pľúc pacienta taká dôležitá ako pri známych inhalátoroch. Inhalátor podľa vynálezu je preto veľmi výhodný pre pacientov s poškodenou funkciou pľúc.

Okrem toho nemôže prísť pri inhalátore 200 podľa vynálezu ku vdýchnutiu vzduchu do jeho vnútorného priestoru, pretože jednocestný ventil 323 sa uzatvorí už pri pôsobení malého pretlaku vnútri zadného priestoru 301 inhalátora 200. Ak pacient zakašle alebo fúkne do inhalátora 200 časť vlhkosti obsiahnutej v dychu prenikne predným vstupným otvorom 231, ale do komory 235 s obežným kolesom 233 sa nedostane žiadne zaznamenateľné množstvo vlhkosti ani pri opakovanom a silnom vdychovaní do inhalátora 200.

Inhalátor podľa vynálezu môže obsahovať konštrukčné znaky upravené na základe zistenia, že rôzne práškové lieky majú rôzne charakteristiky. Práškové zmesi liekov majú rôzne veľkosti častíc a rôznu krivku zrnitosti, rôznu hustotu a súdržnosť (tendenciu častíc lieku ku vzájomnému zlepovaniu) a priľnavosť (tendenciu častíc lieku k prilípaniu na povrch inhalátora). Preto je výhodné pre zabezpečenie správneho dodávania liekov na miesto určenia, aby sa prietokové parametre inhalátora nastavili podľa konkrétneho druhu lieku, ktorý sa bude na inhaláciu používať. Nastavenie prevádzkových parametrov sa môže uskutočniť voľbou rýchlosti otáčania obežného kolesa 233 a zmenou prúdenia vzduchu rozprašovacou komorou 235. Prúd vzduchu prechádzajúci rozprašovacou komorou 235 sa môže regulovať posúvačovým alebo tanierovým hradidlom 327 s otvorom, ktorým sa zväčšuje alebo zmenšuje veľkosť vzduchového prívodného otvoru 311. V alternatívnom uskutočnení sa môže vzduchový prívodný otvor vyseknúť alebo prevŕtať na inú veľkosť, ktorá sa požaduje pre daný druh lieku. V dôsledku toho je inhalátor podľa vynálezu výhodne vybavený nastavovaním rýchlosti prúdenia vzduchu, nastavovaním rýchlosti otáčania elektromotora a veľkosti otvorov na vedenie prúdu vzduchu, prípadne mož7 nosťou zmeny veľkosti vzduchového prívodného otvoru podľa charakteristík lieku, ktorý má inhalátor dodávať.

Elektrické zapojenie sa v príkladoch uskutočnenia nezobrazovalo, aby sa zachovala lepšia prehľadnosť vytvorenia inhalátora, pretože potrebné zapojenie je známe zo stavu techniky. Výkresy tiež zobrazujú výhodné veľkosti jednotlivých časti inhalátora.

Vynález sa objasňoval pomocou konkrétnych príkladných uskutočnení inhalátora podľa vynálezu, ale odborníkom v tomto odbore sú zrejmé možnosti ďalších modifikácii príkladných uskutočnení, bez toho, aby tieto úpravy prekračovali rámec vynálezu. Odborníkom je takisto zrejmé, že rôzne znaky uvedené v súvislosti s príkladnými uskutočneniami sa môžu využiť samostatne alebo vo vzájomnej kombinácii pri iných príkladných uskutočneniach.

Claims (7)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Zariadenie na vytváranie aerosólu z práškového lieku na inhaláciu, vyznačujúce sa tým, že obsahuje puzdro, aerosolizačnú komoru (25, 235) kotúčového tvaru, vytvorenú vnútri puzdra, obežné koleso (31, 233) uložené vnútri aerosolizačnej komory (25, 235), elektromotor (43) spriahnutý s obežným kolesom (31, 233) na jeho uvádzanie do otáčavého pohybu v aerosolizačnej komore (25, 235), najmenej jeden vstupný otvor (51) vyústený dovnútra aerosolizačnej komory (25, 235) a najmenej jeden výstupný otvor (61, 227) vyvedený von z aerosolizačnej komory (25, 235).
2. 2. Zariadenie podľa nároku 1,vyznačujúce sa t ý m , že aerosolizačná komora (25, 235) má rovinnú prednú stenu (29, 207) a rovinnú zadnú stenu (11, 225), ktoré sú spojené s jej obvodovou stenou (30).
3. 3. Zariadenie podľa nároku 2, vyznačujúce sa t ý m , že obežné koleso (31, 233) má väčší priemer ako je odstup medzi rovinnou prednou stenou (29, 207) a rovinnou zadnou stenou (11, 225) aerosolizačnej komory (25, 235).
4. 4. Zariadenie podľa nároku 1 alebo 3, vyznačujúce sa tým, že obežné koleso (233) je vybavené dvomi lopatkami.
5. 5. Zariadenie podľa nároku 4, vyznačujúce sa t ý m , že lopatky obežného kolesa (233) sú ploché.
6. 6. Zariadenie podľa nároku 2, vyznačujúce sa t ý m , že k puzdru je odoberateľne pripojený náustok (9, 209) obsahujúci rovinnú zadnú stenu (11, 225) aerosolizačnej komory (25, 235).
7. 7. Zariadenie podľa nároku 1,vyznačujúce sa t ý m , že je vybavené ústrojenstvom na prívod prášku do aerosolizačnej komory (25,235).