SK162297A3 - Isothiazolone, pharmaceutical composition containing the same and use of said isothiazolone in producing a drug - Google Patents

Description

~py n 2-2-qy.

Izotiazolón, farmaceutické kompozície tento izotiazolón obsahujúce a použitie tohto izotiazolónu na výrobu liečiva

Oblasť techniky

Vynález poskytuje deriváty izotiazolónu, ktoré sú užitočné ako antivírusové činidlá, protizápalové činidlá a protiaterosklerotické činidlá. Vynález sa týka najmä bicyklických a polycyklických izotiazolónov, ktoré sú užitočné pri liečení retrovírusov včítane vírusu súvisiaceho s myeloblastózou, vírusu Rousovho sarkómu, vírusu leukémie ľudských T-buniek a HIV. Zlúčeniny sú tiež úspešné pri liečení zápalu a aterosklerózy.

*

Doterajší stav techniky

Sú známe určité izotiazolóny, ktoré majú rôzne farmaceutické využitie, z ktorých najvýznamnejšia je antimikrobiálna aktivita. Okachi a kol., J. Med. Chem., 1985; 28:1772-1779 popisuje niekolko 1,2-benzizotiazolónov, ktoré majú vedľajšiu antibiotickú účinnosť a ktoré sa používajú hlavne ako medziprodukty pri syntéze 2,2'-ditiobis(benzamidových) derivátov. Charmallino a kol., Eur. J. Med. Chem., 1994; 29:743-751 popisuje rôzne

1.2- benzizotiazolóny ako baktericídne a fungicídne činidlá. Miller a kol., patent US 3,517,022 popisuje 2-karbamoyl1.2- benzizotiazolóny, o ktorých hovorí, že sú účinné proti baktérii, hube a riase. Morley v patente US 3,012,039 popisuje 2-alkyl-l,2-benzizotiazolóny, ktoré sú užitočné ako baktericídne a fungicídne činidlá. Sherba a kol., patent US 5,219,875, popisuje synergické antimikrobiálne kompozície, ktoré obsahujú 2-nesubstituovaný 1,2benzizotiazolín-3-ón a jodopropargylbutylkarbamát. Laber a kol., patent US 4,049,817, popisuje synergické antimikrobiálne kompozície, ktoré obsahujú celý rad

2-substituovaných a 2-nesubstituovaných benzizotiazolinónov.

Grivos, patent US 3,761,489, popisuje rad substituovaných N-alkylbenzizotiazolinónov, o ktorých hovorí, že sú účinné proti baktérii, hube a kvasinkám. Grivos, patent US 3,661,974, popisuje syntézu rôznych

2-substituovaných 1,2-benzizotiazolín-3-ónov z 2-karbalkoxyfenylsulfonamidov. Tiazolinóny sú popísané ako antibakteriálne a antiseptické činidlá.

Žiadny z vyššie uvedených dokumentov nepopisuje izotiazolóny ako zlúčeniny, ktoré možno použiť pri liečení a pri preventívnom ošetrení vírusových infekcií, zápalu alebo aterosklerózy. Teraz sa zistilo, že izotiazolóny sú silné antiretrovírusové činidlá a cielom vynálezu je poskytnúť spôsob terapeutického a profylaktického ošetrenia vírusových ochorení, včítane ochorení spôsobených leukemickým vírusom ľudskej T bunky, vírusom Rousovho sarkómu, vírusom spojeným s myeloblastózou, vírusom zvieracej retrovirózy a tiež vírusom HIV. Ďalším cielom vynálezu je poskytnutie určitých izotiazolónov, ktoré sú nové zlúčeniny a sú užitočné najmä pri liečení chorôb, spôsobených HIV. Ešte ďalším cielom vynálezu je poskytnúť spôsob liečenia zápalov a aterosklerózy podaním izotiazolónu.

Podstata vynálezu

Vynález poskytuje spôsob profylaktického a terapeutického ošetrenia retrovírusových infekcií, zápalu a aterosklerózy, ktorý zahrňuje podanie účinného množstva izotiazolónu subjektu, ktorý toto ošetrenie potrebuje. Vynález sa týka najmä spôsobu profylaktického a terapeutického ošetrenia retrovírusových infekcií, zápalu a aterosklerózy, ktorý zahrňuje podanie zlúčeniny všeobecného vzorca I.

v ktorom:

A znamená monocyklický päťčlenný až šesťčlenný kruh, alebo bicyklický deväťčlenný až dvanásťčlenný kruh, pričom atómy v kruhu sa zvolia z atómu uhlíka a prípadne až troch heteroatómov, zvolených z atómu kyslíka, síry a dusíka;

R¹ a R² nezávisle znamenajú atóm vodíka, halogénoskupinu, alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, cykloalkylovú skupinu s 3 až 6 atómami uhlíka, Het (CR⁶R⁷)m-, fenyl- (CR⁶R⁷)m-, alkyloxyskupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, hydroxyskupinu, nitroskupinu, kyanoskupinu, NR³R⁴, NR³COR⁴, CO2R³, CONR³R⁴, S(O)mR³, SO3H, S(O)mNR³R⁴, COR³ alebo spoločne znamenajú oxoskupinu (0=) alebo metyléndioxyskupinu (-O-CH2-O) ;

m znamená O, 1 alebo 2;

R³ a R⁴ nezávisle znamenajú atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, cykloalkylovú skupinu s 3 až 6 atómami uhlíka, Het (CR⁶R⁷)m-, fenyl-(CR⁶R⁷)m-;

R⁶ a R⁷ nezávisle znamenajú atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, CO₂R³, hydroxyskupinu, CONR³R⁴ alebo kyanoskupinu;

R⁵ znamená atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, CO-alkýlovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka v alkylovom zvyšku, cykloalkylovú skupinu s 3 až 6 atómami uhlíka, fenyl-(CR⁶R⁷)m-, Het (CR⁶R⁷)m-; pričom vyššie uvedené alkylové, cykloalkylové, fenylové a Het skupiny môžu byť prípadne substituované 1 až 3 skupinami zvolenými z halogénoskupiny, hydroxyskupiny, nitroskupiny, NR³R⁴, NR³COR⁴, CO2R³, CONR³R⁴, S(O)mR³, S(O)_XNR³R⁴ a COR³, v ktorých m, R³ a R⁴ majú vyššie definované významy; a a ich farmaceutický prijateľných solí a solvátov.

Pri výhodnom vyhotovení majú izotiazolóny, používané v spôsoboch podľa vynálezu, vyššie uvedený všeobecný vzorec I, v ktorom A znamená šesťčlenný monocyklický kruh s jedným alebo dvomi heteroatómami zvolenými z atómu kyslíka, atómu síry a atómu dusíka; v ideálnom prípade znamená atóm dusíka.

Pri ďalšom výhodnom vyhotovení A znamená šesťčlenný monocyklický aromatický kruh, s jedným alebo dvomi heteroatómmi, zvolenými z atómu kyslíka, atómu síry a atómu dusíka; v ideálnom prípade znamená atóm dusíka. Obzvlášť výhodné zlúčeniny spadajúce do tejto skupiny sú zlúčeniny všeobecných vzorcov

Pri ďalšom používané v rámci 3-óny všeobecného výhodnom vyhotovení sú izotiazolóny, spôsobov podía vynálezu, benzizotiazolínvzorca II

II v ktorom

R¹ a R² znamenajú nezávisle atóm vodíka, halogénoskupinu, alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, alebo alkyloxyskupinu s 1 až 6 atómami uhlíka a R⁵ znamená alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, substituovanú alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, nesubstituovaná alebo substituovanú fenyl- (CR⁶R⁷)_m-.

Zvlášť výhodný spôsob liečenia vírusových infekcií, zápalu a aterosklerózy používa zlúčeninu všeobecného vzorca III

III v ktorom R¹ znamená atóm vodíka, halogénoskupinu, alkylovú skupinu alebo alkoxyskupinu a R⁵ znamená alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka substituovanú 1 alebo 2 CO₂R³ skupinami alebo fenylovú skupinu substituovanú S(O)_mNR³R⁴, v ktorom R³ a R⁴ majú vyššie definované významy.

Ďalši výhodný spôsob liečenia vírusových infekcií, zápalu a aterosklerózy používa zlúčeninu všeobecného vzorca IVa a všeobecného vzorca IVb

IVa

IVb v ktorých R¹ a R² a R⁵ majú vyššie definované významy.

Vynález ďalej poskytuje spôsob profylaktického a

terapeutick najmä HIV.	ého ošetrenia chorôb,	spôsobených retrovírusmi,
Ďalšie	vyhotovenia vynálezu	predstavujú nové chemické
zlúčeniny,	charakterizované ako	izotiazolóny všeobecného
vzorca V v ktorom	%>· II 0	V

A znamená monocyklický päťčlenný až šesťčlenný kruh, alebo bicyklický deväťčlenný až dvanásťčlenný kruh, pričom atómy v kruhu sa zvolia z atómu uhlíka a prípadne až troch heteroatómov zvolených z atómu kyslíka, síry a dusíka;

R¹ a R² majú vyššie definované významy; a

R⁵ má vyššie definovaný význam za predpokladu, že pokial A znamená monocyklický uhlíkový kruh bez prítomnosti heteroatómov, potom R⁵ neznamená atóm vodíka, alkylovú skupinu, alkylovú skupinu substituovanú hydroxyskupinou, CO-alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka v alkylovom zvyšku alebo nesubstituovanú alebo substituovanú fenyl-(CR⁶R⁷)_m ^- skupinu, v ktorej je substituentom na fenylovej skupine alkylová skupina, halogénoskupina, alkoxyskupina alebo NR³R⁴;

a ich farmaceutický prijateiné soli a solváty.

Výhodnou skupinou zlúčenín podía vynálezu sú zlúčeniny všeobecného vzorca VI

v ktorom X znamená metinylovú skupinu alebo atóm dusíka a R¹, R², R³ a R⁴ majú vyššie definované významy.

Ďalšiu výhodnú skupinu zlúčenín tvoria zlúčeniny všeobecného vzorca VII

s (O)₂NH₂ vix v ktorom X znamená metinylovú skupinu alebo atóm dusíka a R¹ znamená atóm vodíka, halogénoskupinu, alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka alebo alkyloxyskupinu s 1 až 6 atómami uhlíka.

Ďalšia výhodná vzorec VIII skupina zlúčenín má všeobecný

VIII v ktorom X, R¹ a R² majú vyššie definované významy a R⁵ znamená alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka substituovanú 1 alebo 2 CO₂R³ skupinami, v ktorý R³ má vyššie definovaný význam a výhodne znamená atóm vodíka alebo alkylovú skupinu.

Zvlášť výhodnou skupinou zlúčenín sú zlúčeniny, v ktorých substituent R⁵ znamená alkylovú skupinu substituovanú karboxyskupinou, napríklad zlúčeniny všeobecného vzorca IX

IX v ktorom R¹ a R² majú vyššie definované významy, X znamená metinylovú skupinu alebo atóm dusíka a R⁵ znamená alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka substituovanú 1 alebo 2 karboxyskupinami a prípadne substituovanú hydroxyskupinou alebo aminoskupinou.

Zvlášť výhodné sú zlúčeniny, v ktorých R⁵ znamená zvyšok α-aminokyseliny, v ktorej je aminoskupina α-aminokyseliny súčasťou izotiazolónového kruhu. Typickými aminokyselinovými zvyškami sú zvyšky glycinu, alanínu, valínu, leucínu, izoleucínu, serínu, treonínu, lyzínu, δ-hydroxylyzínu, kyseliny asparágovej, kyseliny glutámovej a pod.

Ešte ďalšiu výhodnú skupinu zlúčenín podía vynálezu tvoria pyrimidínové deriváty všeobecného vzorca X

v ktorom R¹, R² a R⁵ majú vyššie definované významy.

Výraz alkylová skupina s 1 až 6 atómami uhlíka”, ako je tu použitý, znamená priamu alebo vetvenú alifatickú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, napríklad metylovú skupinu, etylovú skupinu, izobutylovú skupinu, n-pentylovú skupinu a izohexylovú skupinu.

Výraz alkyloxy skupina s 1 až 6 atómami uhlíka, ako je tu použitý, znamená vyššie uvedené alkylové radikály naviazané cez atóm kyslíka, napríklad metoxyskupinu, etoxyskupinu, izopropoxyskupinu, terc.-butoxyskupinu a pod. Typickými cykloalkylovými skupinami s 3 až 6 atómami uhlíka sú napríklad cyklopropylová skupina, cyklopentylová skupina, cyklohexylová skupina a pod.

Výraz Het, ako je tu použitý, znamená štvorčlenný až desaťčlenný cyklický alebo bicyklický kruh s jedným až štyrmi heteroatómami zvolenými z atómu kyslíka, atómu síry alebo atómu dusíka. Výraz Het zahrňuje nearomatické skupiny, napríklad morfolínoskupinu a pyrrolidínoskupinu. Výhodné Het skupiny sú päťčlenný alebo šesťčlenný monocyklický aromatický kruh s 1 alebo 2 heteroatómami. Výraz Het zahrňuje bicyklické kruhy, ako sú napríklad benzofurán, izotiazolón, indol a pod. Typické Het skupiny sú napríklad

o

Ďalšími typicky výhodnými Het skupinami sú napríklad pyrimidín, pyridazín, pyrazín, oxazol, pyrazol, tiazol a pod.

Ako už bolo uvedené vyššie, alkylové, cykloalkylové, fenylové a Het skupiny, ktoré sú zahrnuté v definíciách R¹, R², R³, R⁴ a R⁵, môžu byť substituované 1 až 3 skupinami zvolenými z halogénoskupiny, hydroxyskupiny, NR³COR⁴, CO2R³, NR³R⁴, CONR³R⁴, S(O)mR³, SO₃H, S(O)_mNR³R⁴ a COR³, v ktorých majú R³ a R⁴ vyššie definované významy. Medzi typické substituované alkylové skupiny možno teda zahrnúť chlorometylovú skupinu, 3-bromopropylovú skupinu, trifluórometylovú skupinu, 4-hydroxyhexylovú skupinu, ľkarboxy-2-metylbutylovú skupinu, 3-metyltiobutylovú skupinu, 4-metylsulfonylbutylovú skupinu, dimetylaminometylovú skupinu, 2,3-dibromobutylovú skupinu,

2-amino-3-chloro-4-karboxybutylovú skupinu, 3-acetamidopropylovú skupinu, 2-acetyletylovú skupinu,

2-metoxykarbonyletylovú skupinu, 1,1-diacetylpropylovú skupinu a pod.

Výhodnými substituovanými alkylovými skupinami sú skupiny , ktoré majú 1, 2 alebo 3 substituenty zvolené z halogénoskupiny, hydroxyskupiny a karboxyskupiny. Tieto výhodné skupiny zahrňujú ľbromo-2-hydroxypropylovú skupinu, 1,l-dimetyl-3-hydroxypropylovú skupinu, ľhydroxymetyl-2-fluór,ometyl-3-karboxybutylovú skupinu, ľkarboxy-2metylbutylovú skupinu, ľkarboxy-3-metylbutylovú skupinu,

1,2,3-trihydroxypentylovú skupinu a pod.

Typické substituované cykloalkylové skupiny zahrňujú

2-fluorocyklopropylovú skupinu, 2,2-dibromocyklopropylovú skupinu, 2-karboxycyklobutylovú skupinu, 2-aminosulfonylcyklopentylovú skupinu, 2-amino-3-karboxycyklo12 pentylovú skupinu a 3-izopropylsulfinylcyklohexylovú skupinu.

Vo vyššie uvedených všeobecných vzorcoch môže R¹ a R“ znamenať halogénoskupinu. Výraz halogénoskupina, ako je tu použitý, zahrňuje fluoroskupinu, chloroskupinu, bromoskupinu a jodoskupinu. Výraz R¹ R² a R⁵ môže zahrňovať fenyl-(CR⁶R⁷) _m- skupinu, v ktorej môže byť fenylová skupina nesubstituovaná alebo substituovaná halogénoskupinou, hydroxyskupinou, NR³R⁴, NR³COR⁴, CO2R³, CONR³R⁴, S(O)mR³, S(O)_mNR³R⁴, SO₃H a COR³. Typickými NR³R⁴ substituentmi sú napríklad aminoskupina, metylaminoskupina, dimetylaminoskupina, etylizohexylaminoskupina, cyklopropylaminoskupina, 3-pyridylaminoskupina, N-metyl-2-tienylaminoskupina, benzylaminoskupina a 3-chlorobenzylaminoskupina.

Typické substituenty definované NR³COR⁴ zahrňujú cyklopropylkarbonylaminoskupinu, N-izobutyl-N-cyklohexylkarbonylaminoskupinu, acetamidoskupinu a pod. Typické skupiny definované CO2R³ zahrňujú volnú karboxylovú kyselinu, v ktorej R³ znamená atóm vodíka a estery, napríklad alkylestery s 1 až 6 atómami uhlíka v alkylovom zvyšku, benzylestery, cyklobutylestery a pod. Amidové substituenty sú definované CONR³R⁴ a zahrňujú karboxamid, N-metylkarboxamid a N,N-dietylkarboxamid. Typické S(O)mR³ substitučné skupiny zahrňujú metyltioskupinu, etylsulfinylovú skupinu, cyklopropylsulfonylovú skupinu a pod. Sulfonamidové substituenty S(O)mNR³R⁴ zahrňujú N-metylsulfonamid, N,N-dimetylsulfonamid a pod. Typické fenyl-(CR⁶R⁷) m- skupiny, substituované už spomínanými substitučnými skupinami, teda zahrňujú:

Zlúčeniny podľa vynálezu môžu byť bicyklické alebo tricyklické zlúčeniny, v ktorých napríklad A vo všeobecnom vzorci I znamená monocyklický, resp. bicyklický kruh. Zlúčeniny môžu mať ako súčasť A kruhového systému 1 až 3 heteroatómy zvolené z atómu kyslíka, atómu síry a atómu dusíka. Typické tu uvažované bicyklické a tricyklické izotiazolóny zahrňujú:

Typické substituované Het(CR⁶R⁷)_m- skupiny zahrňujú:

Zlúčeniny, ktoré môžu byť použité na terapeutické a profylaktické ošetrenie retrovírusových infekcií, zápalu a aterosklerózy podľa vynálezu možno pripraviť ľubovoľným z mnohých syntetických postupov, pri použití bežnej metodológie. O-halogénosulfenylbenzoylhalogenid možno napríklad pripraviť uvedením do reakcie s amínom podľa nasledujúcej schémy, ktorá naznačuje všeobecnú Fisherovu a Hurniho metódu, Arzneithmittel Forsch., 1964; 14:1301:

v ktorom R¹, R² a R⁵ majú vyššie definovaný význam a výraz halogénoskupina zahrňuje chloroskupinu, bromoskupinu, jodoskupinu a pod. Amín a halogenosulfenylbenzoylhalogenid sa používajú približne v ekvimolárnych množstvách; avšak amín možno, pokial je to žiadúce, použiť v prebytku. Reakcia je spravidla v podstate ukončená behom jednej až ôsmich hodín, pokial sa uskutočňuje v spoločnom rozpúšťadle, napríklad v toluéne, etyléndichloride alebo metylénchloride, pri teplote približne 0°C až 45°C. Pokial je to žiadúce, možno použiť kyselinové zachytávače, napríklad trietylamín. Vyprodukovaný izotiazolón sa ľahko izoluje odstránením reakčného rozpúšťadla a ďalšie čistenie produktu možno, pokial je to žiadúce, realizovať kryštalizáciou alebo chromatografickou metódou. Tento postup možno rovnakým spôsobom aplikovať na všetky ostatné uvažované A komplexy.

Alternatívny spôsob syntézy zahrňuje uvedenie

2-nenasýteného izotiazolónu do reakcie so zlúčeninou R^SL, v ktorom L znamená halogénoskupinu. Túto reakčná schéma:

odstupujúcu skupinu, reakciu znázorňuje napríklad nasledujúca

+ L-R⁵

Špecifické reakčné podmienky, napríklad volba rozpúšťadiel, teploty, molárnych pomerov, kyselinových zachytávačov a pod., sú podobné podmienkam použitým vo vyššie popísanom spôsobe a odborníkom v danom odbore sú známe.

Výhodný spôsob prípravy izotiazolónov zahrňuje disproporcionalizáciu 2,2'-ditiobisarylamidu uvedením do reakcie s oxidačným činidlom, napríklad chlórom alebo brómom, podlá nasledujúcej reakčnej schémy:

v ktorej majú R¹, R² a R⁵ významy definované vyššie. Táto disproporcionalizačná reakcia vyžaduje iniciáciu 2,2'-ditiobisarylamidom, ktorý sa ľahko pripraví z 2,2'-ditiobisarylkarboxylových kyselín uvedením kyseliny do reakcie s chloračným činidlom, napríklad oxalylchloridom alebo tionylchloridom, pri vzniku odpovedajúceho chloridu kyseliny a nasledujúcim uvedením chloridu kyseliny do reakcie s amínom R⁵NH₂. Typická syntéza prebieha podľa nasledujúcej reakčnej schémy:

Kyseliny 2,2'-ditiobisarylkarboxylové, potrebné na vyššie uvádzanú reakciu, sú v danom odbore známe a možno ich lahko pripraviť bežnými metódami. K typickým karboxylovým kyselinám, ktoré sa bežne používajú patria kyseliny s nasledujúcimi všeobecnými štruktúrami:

Kyseliny 2,2'-ditiobisarylkarboxylové možno reakciou s chloračným činidlom, akým je napríklad tionylchlorid alebo oxalylchlorid, ľahko previesť na odpovedajúce chloridy kyseliny. Túto reakciu možno uskutočňovať v nezriedených podmienkach v reakčne inertnom organickom rozpúšťadle, napríklad v dichlorometáne, tetrahydrofuráne, dietylétere a dimetylformamide. Reakcia je spravidla ukončená počas jednej až ôsmich hodín, pokial sa uskutočňuje pri teplote, ležiacej v teplotnom rozmedzí približne od 0°C do 100°C. Vyprodukované chloridy kyseliny možno ľahko izolovať prostým odstránením reakčného rozpúšťadla a prebytku chloračného činidla, napríklad odparením pri zníženom tlaku.

Chloridy 2,2'-ditiobisarylkarboxylovej kyseliny sa reakciou s primárnym amínom všeobecného vzorca R⁵NH₂ nasledovne prevedú na 2,2'-ditiobisarylamidy. Bežne používane typické primárne amíny zahrňujú alkylamíny a substituované alkylamíny, napríklad metylamín, leucín, izoleucín, serín, treonín, lyzín, asparagín a pod. Takisto je možné použiť anilín a substituované anilíny, napríklad

4-hydroxyanilín, 3-aminoanilín, 3-metyltioanilín,

4-dimetyl-sulfamoylanilín a pod. Amín a chlorid kyseliny sa spravidla zmiesia približne v ekvimolárnych množstvách v spoločnom rozpúšťadle, napríklad v acetóne, dichlórmetáne, tetrahydrofuráne, metanole a pod. Pokial je to žiadúce, je možné použiť zachytávače kyselín, napríklad pyridín, trietylamín, N-metylmorfolín a pod. Reakcia je spravidla skončená približne počas jednej až osemnástich hodín, pokiaľ sa uskutočňuje pri teplote, ležiacej v rozmedzí približne od 0°C do 100°C. Pripravené 2,2'-ditiobisarylamidy sa lahko izolujú prostým odstránením reakčných rozpúšťadiel a všetkých prebytočných reakčných zložiek odparením pri zníženom tlaku. Ďalšia purifikácia sa spravidla nevyžaduje.

2,2'-ditiobisarylkarboxamidy možno previesť na izotiazolóny podlá vynálezu jedným z dvoch spôsobov. Karboxamidy lahko reagujú s oxidačnými činidlami, napríklad s brómom alebo s chlórom, ktoré spôsobia cyklizáciu na odpovedajúce izotiazolóny. Oxidácia sa spravidla uskutočňuje zmiešaním prebytku chlóru alebo brómu s karboxamidom vo vhodnom rozpúšťadle, napríklad v halogénovanom uhľovodíku, dimetylsulfoxide alebo dimetylformamide, spravidla pri zníženej teplote, pohybujúcej sa približne v rozmedzí od 0°C do 5°C. Vyprodukovaný izotiazolón je pri izbovej teplote spravidla pevnou látkou a normálne sa z reakčnej zmesi vyzráža. Možno ho izolovať filtráciou, a pokial je to žiadúce, ďalej čistiť rutinnými metódami, ako je premývanie, napríklad vodným roztokom hydrogénuhličitanu sodného, a vykryštalizovaním z bežných rozpúšťadiel, napríklad z acetónu, etanolu, etylacetátu a pod.

Alternatívny spôsob prípravy izotiazolónov z 2,2'-ditiobisarylkarboxamidov zahrňuje najskôr prevod ditiobis-medziproduktu na odpovedajúci derivát aryltiolkarboxamidu a následnú kryštalizáciu tiolu a karboxamidu pri vzniku konečného produktu. Tento postup vyjadruje nasledujúca reakčná schéma:

Ditiobis-medziprodukty sa uvedú do reakcie s redukčným činidlom, napríklad ditiotreitolom (DTT) v spoločnom rozpúšťadle, napríklad dimetylformiáte, dimetylsulfoxide, dioxáne a pod. Redukcia sa spravidla uskutočňuje pri teplote približne 10°C až 30°C a normálne je ukončená približne počas pol hodiny až štyroch hodín. Vyprodukovaný aryltiolkarboxamid sa spravidla neizoluje ináč ako odstránením všetkého reakčného rozpúšťadla odparovaním.

Aryltiolkarboxamid možno rovnako pripraviť z lahko dostupných 2-hydroxykarboxylových kyselín podía nasledujúcej schémy:

0

Pri tomto postupe sa kyselina 2-hydroxykarboxylová uvedie do reakcie s prebytkom bežného chloračného činidla, napríklad tionylchloridom alebo chloridom fosforečným v inertnom organickom rozpúšťadle, napríklad etyléndichloride, chloroforme, etylchloride alebo toluéne, spravidla pri teplote približne 25°C až 60°C. Vyprodukovaný derivát 2-chlorokyselinového chloridu sa spravidla izoluje prostým odstránením reakčného rozpúšťadla a prebytku chloračného činidla, napríklad odparovaním pri zníženom tlaku. Chlorid chlorokyseliny sa nasledovne uvedie do reakcie s primárnym amínom, R⁵NH₂, v inertnom organickom rozpúšťadle, napríklad chloroforme, metylénchloride alebo etylchloride. Bežne používané primárne amíny zahrňujú prirodzené α-aminokyseliny, napríklad glycín, leucín, izoleucín, lyzín, kyselinu aspartovú a pod. Ako zachytávače kyseliny chlorovodíkovej, ktorá sa tvorí počas reakcie, možno pridať terciárne a aromatické amíny, napríklad trietylamín, pyridín alebo N-metylmorfolín. Vyprodukovaný chlorokarboxamid sa ľahko izoluje odstránením reakčného rozpúšťadla a ďalšie čistenie produktu možno uskutočňovať pri použití bežných metód, napríklad kryštalizácie, chromatografie a ďalších. Chlorokarboxamid sa nasledovne uvedie do reakcie s hydrogénsulfidom sodným v polárnom rozpúšťadle, napríklad v metanole, etanole alebo izopropanole pri vzniku odpovedajúceho derivátu

2-tiolkarboxamidu.

Aryltiolkarboxamid sa následne uvedie do reakcie s činidlom, ktoré vyvolá cyklizáciu. Typickými činidlami ktoré sa na tieto účely bežne používajú, sú napríklad chlorokarbonylsulfenylchlorid, jód, bróm a pod. Cyklizácia sa uskutočňuje zmiešaním ekvimolárnych množstiev tiolkarboxamidu a cyklizačného činidla v inertnom organickom rozpúšťadle, napríklad tetrahydrofuráne, a miešaním zmesi po dobu približne pol hodiny až osemnásť hodín pri teplote približne 0°C až 30°C. Vyprodukovaný izotiazolón sa spravidla pri svojom vzniku vyzráža a ľahko sa izoluje filtráciou a pokial je to žiadúce, potom sa ďalej čistí napríklad kryštalizačnou alebo chromatografickou metódou.

Mnoho zlúčenín charakterizovaných všeobecným vzorcom I môže mať funkčné substitučné skupiny (napr. R¹ a R²), ktoré je potrebné derivovať aby sa zabránilo nežiaducim vedľajším reakciám v priebehu syntézy. Medzi takéto funkčné substitučné skupiny možno napríklad zaradiť hydroxyskupiny, aminoskupiny, najmä primárne a sekundárne aminoskupiny a zvyšky karboxylových kyselín. V prípade hydroxyskupín sa nežiadúce vedľajšie reakcie v priebehu syntézy bežne eliminujú napríklad prevedením týchto skupín na chránené hydroxyskupiny, napríklad étery alebo estery, počas chemických reakcií na ďalších miestach molekuly. Skupina chrániaca hydroxyskupinu sa následne odstráni a poskytne opäť voľnú hydroxyskupinu. Aminoskupiny a zvyšky karboxylových kyselín sa oproti nežiadúcim vedľajším reakciám chránia podobnou modifikáciou. Karboxylové kyseliny sa bežne prevádzajú na estery, napríklad terc.-butylester, benzylester alebo p-nitrobenzylester. Aminoskupiny sa spravidla acylátujú, napríklad acetylchloridom a pod., alebo silylátujú trimetylsilylovou alebo t-butyldimetylsilylovou skupinou. Typické ochranné skupiny a spôsoby ich naviazaní a odštiepení sú úplne popísané Greenom a Wutsom v Protective Groups in Organic Synthesis, John Wiley a Sons, New York, (2. vydanie; 1991), a McOmiom, Protective Groups in Organic Chemistry, Plénum Press, New York, 1973.

Celý rad izotiazolónov všeobecného vzorca I je schopný tvoriť farmaceutický prijatelné soli včítane kyselinových adičných soli a bázických solí, a tiež solvátov, napríklad hydrátov a alkoholátov. Všetky tieto farmaceutické formy je treba chápať tak, že spadajú do rozsahu vynálezu. Kyselinové adičné soli sa lahko tvoria, pokial zlúčenina všeobecného vzorca I obsahuje substitučné aminokyseliny, alebo pokial je v A kruhovom systéme. Bázické soli sa môžu tvoriť v prípade, keď sú prítomné substitučné skupiny tvorené zvyškom karboxylovej skupiny, napríklad pokial R⁵ znamená alkylovú skupinu substituovanú karboxyskupinou, napríklad karboxymetylovou skupinou.

Farmaceutický prijatelné kyselinové adičné soli zlúčenín všeobecného vzorca I zahrňujú soli odvodené z anorganických kyselín, napríklad z kyseliny chlorovodíkovej, kyseliny dusičnej, kyseliny fosforečnej, kyseliny sírovej, kyseliny bromovodikovej, kyseliny jodovodíkovej a pod., a rovnako soli odvodené od organických kyselín, napríklad alifatických mono- a dikarboxylových kyselín, fenylom substituovaných alkánových kyselín, hydroxyalkánových kyselín, alkándiových kyselín, aromatických kyselín, alifatických a aromatických sulfonových kyselín atď. Tieto soli teda zahrňujú síran, disíran, hydrogénsíran, siričitan, hydrogénsiričitan, dusičnan, fosforečnan, monohydrogénfosforečnan, dihydrogénfosforečnan, metafosforečnan, difosforečnan, chlorid, bromid, jodid, acetát, propionát, kaprylát, izobutyrát, oxalát, malonát, sukcinát, suberát, sebakát, fumarát, maleinát, mandelát, benzoát, chlorobenzoát, metylbenzoát, dinitrobenzoát, ftalát, toluénsulfonát, fenylacetát, citrát, benzénsulfonát, laktát, vínan, metansulfonát a pod. V rámci vynálezu možno takisto uvažovať o soliach aminokyselín, napríklad argináte, a o glukonáte a glakturonáte (viď napríklad Berge S.M. a kol., Pharmaceutical Salts, J. of Pharmaceutical Science, 1977; 66:1-19).

Kyselinové adičné soli bázických zlúčenín sa pripravia konvenčným uvedením volnej bázickej formy do kontaktu s dostatočným množstvom požadovanej kyseliny. Volnú bázickú formu možno späť regenerovať konvenčným uvedením solnej formy do kontaktu s bázou a izolovaním voľnej bázy. Voľné bázické formy sa, pokiaľ ide o určité fyzikálne vlastnosti, napríklad rozpustnosť v polárnych rozpúšťadlách, od svojich soľných foriem čiastočne líšia, ale pre účely vynálezu možno uvedené soli považovať za ekvivalent svojich volných báz.

Farmaceutický prijateľné bázické adičné soli sa tvoria s kovmi alebo s amínmi, napríklad alkalickými kovmi, kovmi alkalických zemín alebo organickými amínmi. Ako katióny možno napríklad použiť kovy, ako sú sodík, draslík, horčík, vápnik a pod. Vhodné amíny sú napríklad N,N'-dibenzyletyléndiamín, chloroprokain, cholín, dietanolamín, etyléndiamín, N-metylglukamín a prokain (viď napríklad Berge S.M. a kol., Pharmaceutical Salts”, J. of Pharmaceutical Science, 1997; 66:1-19).

Bázické adičné soli kyselinových zlúčenín sa pripravia konvenčným uvedením volnej kyselinovej formy do kontaktu s dostatočným množstvom požadovanej bázy. Voľne kyselinové formy možno opäť regenerovať konvenčným uvedením soľnej formy do kontaktu s kyselinou a izoláciou volnej kyseliny. Voľne kyselinové formy sa, pokiaľ ide o určité fyzikálne vlastnosti, napríklad rozpustnosť v polárnych rozpúšťadlách, od svojich solných foriem čiastočne líšia, ale pre účely vynálezu možno uvedené soli považovať za ekvivalent svojich voíných kyselín.

Celý rad izotiazolónov všeobecného vzorca I obsahuje aspoň jeden asymetrický atóm uhlíka a môže teda existovať v opticky aktívnych formách. Výhodnú skupinu zlúčenín tvoria napríklad zlúčeniny, v ktorých R⁵ znamená zvyšok α-aminokyseliny, napríklad alanín, valín, leucín, treonín a pod. Tieto skupiny majú aspoň jeden asymetrický stred. Racemáty možno separovať na jednotlivé enantioméry bežnými metódami, včítane frakčnej kryštalizácie, vysokovýkonnej kvapalinovej chromatografie, asymetrickej syntézy a pod. Racemáty a jednotlivé enantioméry možno v rámci vynálezu považovať za rovnocenné.

Je potrebné uviesť, že prihláška vynálezu uvádza len výhodné vyhotovenia a nie všetky možné ekvivalentné formy alebo modifikácie podía vynálezu. Je zrejmé, že tu použité výrazy majú skôr ako obmedzujúci charakter len ilustratívny charakter a nijako neobmedzujú rozsah vynálezu, ktorý je jednoznačne vymedzený priloženými patentovými nárokmi.

Cieľom nasledujúcich príkladov je ilustrovať špecifické vyhotovenia vynálezu. Príklady majú len všeobecne ilustrovať prípravu a použitie zlúčenín podľa vynálezu a nie ich obmedzovať.

Ak nie je stanovené inak, všetky reakčné činidlá boli získané z komerčných zdrojov. Celý rad aryltiolkarboxamidov, ktoré sa používajú ako východiskové materiály, sú známe alebo ich je možné získať spôsobmi, popísanými napríklad Bellom v J. Am. Chem. Soc., 1942:2905, Carmellinom a kol., Eur. J.

Med. Chem., 1994; 29:743-751,

Bennetom a kol., v Organic Prep. and Proced. Int., 1974; 6(6):287-293 a Vitaliom a kol., II Farmaco Ed. Sc., 1968; 23:468-476.

Príklady vyhotovenia vynálezu

Spôsob prípravy 1

2,2'-Ditiobisbenzoylchlorid

Zmes kyseliny 2,2'-ditiobisbenzoovej (25 g, 81,6 mólu) v 350 ml tionylchloridu sa ohrievala pod spätným chladičom 18 hodín. Výsledný roztok sa ochladil a prebytok tionylchloridu sa odparil vo vákuu. Surová pevná látka sa suspendovala v hexáne a jej filtrácia poskytla 21,2 g titulnej zlúčeniny, t. t. 150-151°C. Táto zlúčenina sa použila bez ďalšieho čistenia.

Spôsob prípravy 2

2,2'-Ditiobis[5-fluorobenzoylchlorid3

Zmes kyseliny 2,2'-ditiobis[5-fluorobenzoovej] (5,0 g,

14,6 mmólu) a tionylchloridu (40 ml) sa nechala zreagovať pri použití vyššie popísaného spôsobu a poskytla 4,9 g 2,2'-ditiobis[5-fluorobenzoylchloridu]. Táto zlúčenina sa použila bez ďalšieho čistenia.

Spôsob prípravy 3

2,2'-Ditiobis[5-metoxybenzoylchlorid3

Zmes kyseliny 2,2'-ditiobis[5-metoxybenzoovej] (0,8 g,

2,0 mmóly) a tionylchloridu (10 ml) sa nechala zreagovať pri použití vyššie popísaného spôsobu a poskytla 0,8 g 2,2'-ditiobis[5-metoxybenzoylchloridu]. Táto zlúčenina sa použila bez ďalšieho čistenia.

Spôsob prípravy 4

Kyselina 2,2'-ditiobis[5-metylbenzoová]

Zmes kyseliny 2,2'-ditiobis[5-metylbenzoovej] (0,6 g,

1,8 mmólu) a tionylchloridu (10 ml) sa nechala zreagovať pri použití vyššie popísaného spôsobu a poskytla 0,3 g 2,2'-ditiobis[5-metylbenzoylchloridu]. Táto zlúčenina sa použila bez ďalšieho čistenia.

Spôsob prípravy 5

2,2'-Ditiobis[4-fluorobenzoylchlorid3

Zmes kyseliny 2,2'-ditiobis[4-fluorobenzoovej] (5,0 g,

14,6 mmólu) a tionylchloridu sa nechala zreagovať pri použití vyššie popísaného spôsobu a poskytla 4,1 g 2,2'-ditiobis[4-fluorobenzoylchloridu]. Táto zlúčenina sa použila bez ďalšieho čistenia.

Spôsob prípravy 6

2,2'-Ditiobis[4-metoxybenzoylchlorid]

Zmes kyseliny 2,2'-ditiobis[4-metoxybenzoovej] (2,2 g,

6,6 mmólu) a tionylchloridu (20 ml) sa nechala zreagovať pri použití vyššie popísaného spôsobu a poskytla 2,1 g 2,2'-ditiobis[4-metoxybenzoylchloridu]. Táto zlúčenina sa použila bez ďalšieho čistenia.

Spôsob prípravy 7

2,2'-Ditiobis[4-metylbenzoylchlorid]

Zmes kyseliny 2,2'-ditiobis[4-metylbenzoovej] (3,8 g,

11,9 mmólu) a tionylchloridu (50 ml) sa nechala zreagovať pri použití vyššie popísaného spôsobu a poskytla 3,6 g 2,2'-ditiobis[4-metylbenzoylchloridu]. Táto zlúčenina sa použila bez ďalšieho čistenia.

Spôsob prípravy 8

2,2'-Ditiobis[3-pyridlnkarbonylchlorid]

Zmes kyseliny 2,2'-ditiobis[3-pyridínkarboxylovej] (1,5 g, 4,8 mmólu) a tionylchloridu (20 ml) sa nechala zreagovať pri použití vyššie popísaného spôsobu a poskytla

1,3 g 2, 2'-ditiobis[4-pyridínkarbonylchloridu]. Táto zlúčenina sa použila bez ďalšieho čistenia.

Spôsob prípravy 9

2,2'-Ditiobis[4'-sulfamoylbenzanilid] (všeobecný postup)

Roztok 2,2'-ditiobisbenzoylchloridu (5,0 g,

14,0 mmólu) zo Spôsobu prípravy 1 v 50 ml dichlórmetánu sa po kvapkách pridal do roztoku 4-(aminosulfonyl)-anilínu (6,2 g, 36,0 mmólu) v 125 ml pyridínu, ochladeného na 0°C. Zmes sa miešala 18 hodín a výsledná pevná látka sa izolovala filtráciou, premyla IN HCI, vodou, a po vysušení vo vákuu poskytla 7,6 g surového produktu. Surový materiál (6,5 g) sa suspendoval v 50 ml zmesi dimetylformamidu a 60 ml etanolu, filtroval a vyzrážal z prefiltrovaného roztoku pridaním 10 ml 4% vodného NaHCO₃. Produkt sa zhromaždil filtráciou, premyl etanolom a vodou a poskytol

4,3 g titulnej zlúčeniny, t. t. 311-312°C.

Spôsob prípravy 10

2,2'-Ditiobis[4'-sulfamoyl(4-metoxybenzanilid)]

Táto zlúčenina sa pripravila všeobecným spôsobom, popísaným v Spôsobe prípravy 9, pri použití 2,2'-ditiobis[4-metoxybenzoylchloridu] (1,1 g, 2,7 mmólu) v dichlórmetáne (10 ml) a 4-(aminosulfonyl)-anilínu (1,1 g,

6,8 mmólu) v pyridíne (15 ml). Surový produkt sa rekryštalizoval z dimetylformamidu, etanolu a vody a poskytol výťažok 0,8 g titulnej zlúčeniny.

Spôsob prípravy 11

2,2'-Ditiobis[4'-sulfamoyl(4-benzanilid)]

Táto zlúčenina sa pripravila všeobecným spôsobom, • popísaným v Spôsobe prípravy 9, pri použití 2,2-ditiobis[4metylbenzoylchloridu] (2,0 g, 5,5 mmólu) v dichlórmetáne (20 ml) a 4-(aminosulfonyl)-anilínu (3,4 g, 19,9 mmólu) v pyridíne (40 ml) . Surový produkt sa rekryštalizoval f) z dimetylformamidu, etanolu a vody a poskytol 2,1 g titulnej zlúčeniny.

Spôsob prípravy 12

2,2'-Ditiobis[4'-sulfamoyl(4-fluorobenzanilid)]

Táto zlúčenina sa pripravila všeobecným postupom, popísaným v Spôsobe prípravy 9, pri použití 2,2-ditiobis[4fluorobenzoylchloridu] (2,0 g, 5,2 mmólu) v dichlórmetáne

	(20 ml) a	4-(aminosulfonyl)-anilínu	(2,2	g, 13,0 mmólu)
e	v pyridíne	(30 ml) . Surový	produkt	sa	rekryštalizoval
z dimetylformamidu, etanolu	a vody	a	poskytol 2,6 g

titulnej zlúčeniny.

Spôsob prípravy 13

2,2'-Ditiobis[4'-sulfamoyl(5-metylbenzanilid)]

Táto zlúčenina sa pripravila všeobecným postupom, popísaným v Spôsobe prípravy 9, pri použití 2,2-ditiobis[5metylbenzoylchloridu] (2,0 g, 5,3 mmólu) v dichlórmetáne

Spôsob prípravy 17

Terc.-butylester kyseliny [S-(R*,R*)]-2-[[2-[3-(l-terc.~ butoxykarbonyl-S-metylbutylkarbamoyl)-2-pyridinyldisulfanyl]pyridín-3-karbonyl] amino] -4-metylpentánovej

Táto zlúčenina sa pripravila pri použití všeobecného postupu zo Spôsobu prípravy 14 a 2,2'-ditiobis[3pyridínkarbonylchloridu] (0,8 g, 2,1 mmólu) v 10 ml dichlorometánu a monohydrochloridu t-butylesteru L-leucínu (1,5 g, 5,7 mmólu) v 20 ml pyridínu. Surový produkt sa rekryštalizoval z etylacetátu, čím sa získalo 1,9 g titulnej zlúčeniny.

Spôsob prípravy 18

Terc.-butylester kyseliny [S-(R*,R*)]-2-[2-[2-(l-karboxy-2metylbutylkarbamoyl)fenyldisulfanyllbenzoylamino]-3metylpentánovej (24,2 mmólu) prípravy 1)

Roztok 10 g (53,2 mmólu) t-butylesteru L-leucínu v 100 ml dichlórmetánu sa zmiesil s 5,6 g (55,0 mmólov) N-metylmorfolínu. Výsledný roztok sa ochladil na 0°C a uviedol do reakcie rýchlym pridaním roztoku 8,3 g 2, 2'-ditiobisbenzoylchloridu (zo Spôsobu v 100 ml dichlórmetánu, pričom pridanie sa realizovalo po kvapkách a pri udržovaní teploty 0°C. Zmes sa miešala 1 hodinu v 0°C a následne pri izbovej teplote ďalších 18 hodín. Vznikajúca pevná látka sa izolovala filtráciou, premyla vodou a po vysušení vo vákuu poskytla

6,5 g titulnej zlúčeniny. Filtrát sa premyl vodou, 0,5 M kyselinou chlorovodíkovou a opäť vodou a po vysušení (MgSO₄) , prefiltrovaní a odparení vo vákuu poskytol 6,9 g titulnej zlúčeniny, ktorá má zrovnateľnú čistotu.

Spôsob prípravy 19

Kyselina [S-(R*,R*)]-2-[2-[2-(l-karboxy-2-metylbutylkarbamoyl) fenyldisulfanyl]benzoylamino] -3-metylpentánová

Roztok 13,2 g (20,5 mmólu) terc.-butylesteru (zo Spôsobu prípravy 18) v 50 ml kyseliny trifluorooctovej sa miešal pri izbovej teplote 18 hodín. Po odparení rozpúšťadla vo vákuu sa zvyšok rozpustil v 50 ml dichlorometánu. Dichlorometán sa odparil vo vákuu a zvyšok sa trituroval v 150 ml zmesi dietyléteru a pentánu (2:1 obj./obj.). Výsledná pevná látka sa vyčistil filtráciou. Po premytí 50 ml zmesi dietyléteru a pentánu (2:1) a po následnom premytí pentánom sa pevná látka vysušila vo vákuu a identifikovala ako 9,9 g titulnej zlúčeniny, t. t. 211-213°C.

Spôsob prípravy 20

Kyselina [S-(R*,R*)]-2-[2-[2-(l-karboxy-3metylbutylkarbamoyl)-5-metoxy-fenyldisulfanyl]-4metoxybenzoylamino]-4-metylpentánová (všeobecný postup)

Roztok terc.-butylesteru kyseliny [S-(R*,R*)]-2-[2-[2(1-terc.-butoxykarbonyl-3-metylbutylkarbamoyl)-5-metoxyfenyldisulfanyl] -4-metoxybenzoylamino]-4-metylpentánovej (1,2 g, 1,7 mmólu) a anizolu (1,0 ml) v 10 ml dichlorometánu, ochladeného približne na 0°C, sa po kvapkách ošetril 10 ml kyseliny trifluorooctovej. Zmes sa následne ohriala na izbovú teplotu. Po 4 hodinách sa pridalo 5 ml toluénu a rozpúšťadla a zmes sa odparila vo vákuu. Surový produkt sa rekryštalizoval zo zmesi metanolu a vody a poskytol 0,7 g titulnej zlúčeniny.

Spôsob prípravy 21

Kyselina [S-(R*,R*)]-2-[2-[2-(l-karboxy-3metylbutylkarbamoyl)-4-fluorofenyldisulfanyl]-5fluorobenzoylamino]-4-metylpentánová

Použil sa všeobecný postup popísaný ako Spôsob prípravy 20 a terc.-butylester kyseliny [S-(R*,R*)]-2-[2[[2-(l-terc.-butoxykarbonyl-3-metylbutylkarbamoyl)-4fluorofenyldisulfanyl]-5-fluorobenzoylamino]-4-metylpentánovej (1,8 g, 2,6 mmólu) v 20 ml dichlorometánu, anizol (2,0 ml) a 20 ml kyseliny trifluorooctovej. Surový produkt sa rekryštalizoval z metanolu/vody a poskytol 0,9 g titulnej zlúčeniny.

Spôsob prípravy 22

Kyselina [S-(R*,R*)]-2-[2-[(l-karboxy-3metylbutylkarbamoyl)-5-metylfenyldisulfanyl]-4metylbenzoylamino]-4-metylpentánová

Použil sa všeobecný postup popísaný ako Spôsob prípravy 20 a terc.-butylester kyseliny [S-(R*,R*)]-2-[2[2-(l-terc.-butoxykarbonyl-3-metylbutylkarbamoyl)-5-metylfenyldisulfanyl] -4-metylbenzoylamino] -4-metylpentánovej (1,9 g, 2,8 mmólu) v 20 ml dichlorometánu, anizol (2,0 ml) a 10 ml kyseliny trifluorooctovej. Surový produkt sa rekryštalizoval z metanolu/vody, čím sa získalo 1,1 g titulnej zlúčeniny.

Spôsob prípravy 23

Kyselina [S-(R*,R*)]-2-[[2-[3-(l-karboxy-3metylbutylkarbamoyl) -2-pyridinyldisulfanyl]-pyridin-3karbonyl]amino]-4-metylpentánová

Použil sa všeobecný postup popísaný ako Spôsob prípravy 20 a terc.-butylester kyseliny [S-(R*,R*)]-2-([2[3-(l-terc.-butoxykarbonyl-3-metylbutylkarbamoyl)-2-pyridinyldisulfanyl]pyridín-3-karbonyl] amino)-4-metylpentánovej (1,9 g, 2,9 mmólu) v 20 ml dichlorometánu, anizol (1,5 ml) a 10 ml kyseliny trifluorooctovej. Surový produkt sa rekryštalizoval z metanolu/vody, čím sa získalo 1,2 g titulnej zlúčeniny.

Spôsob prípravy 24

2-Chloro-5-nitrobenzamid

Zmes kyseliny 2-chloro-5-nitrobenzoovej (15,0 g, 74,0 mmólu) a 200 ml dichlorometánu sa uviedlo do reakcie s oxalylchloridom (16,2 ml, 186,0 mmólu) a katalytickým množstvom dimetylformamidu. Zmes sa miešala pri 25°C 3 hodiny. Rozpúšťadlo sa odparilo vo vákuu a zvyšok sa rozpustil v 200 ml dichlorometánu. Roztok sa ochladil na 0°C a v takto ochladenom roztoku, ktorým sa nechal päť minút prebublávať amoniak, sa začala tvoriť zrazenina produktu. Produkt sa izoloval filtráciou, čím sa získalo

6,8 g produktu, t. t. 174-175°C.

Spôsob prípravy 25

2,2'-Ditiobis(5-nitrobenzamid)

Do roztoku 2-chloro-5-nitrobenzamidu (6,8 g, 33,0 mmólu) zo Spôsobu prípravy 24 v 90 ml etanolu, ktorý sa varil pod spätným chladičom, sa pridal po častiach hydrát sulfidu sodného, Na₂S (9H₂O) (2,6 g, 20,5 mmólu) a síra (0,7 g, 20,5 mmólu). Zmes sa ohrievala pod spätným chladičom 1 hodinu a po následnom ochladení na izbovú teplotu sa vytvorila pevná látka. Pevná látka sa izolovala filtráciou a poskytla 2,6 g titulnej zlúčeniny, t. t. 266-269°C.

Spôsob prípravy 26

2,2'-Ditiobis(5-aminobenzamid)

2, 2'-Ditiobis(5-nitrobenzamid) (2,6 g, 7,0 mmólu) sa pridal po častiach do suspenzie redukovaného železa (8,7 g) v 65 ml vody, obsahujúcej 0,1 ml kyseliny octovej, ktorá sa varila pod spätným chladičom. Výsledná suspenzia sa ohrievala pod spätným chladičom 2,0 hodiny a následne sa ochladila na izbovú teplotu. Suspenzia sa stala silne bázickou (pH 11) pridaním 14 ml IN NaOH. Alkalická zmes sa prefiltrovala a pridaním kyseliny octovej sa jej pH nastavilo na 7,0. Zatiaľ čo roztokom prebublával kyslík, pridávaním kyseliny octovej sa udržovala pH hodnota približne na 6-7. Akonáhle sa pH hodnota začala stabilizovať, vznikala postupne pevná látka. Produkt (1,1 g) sa izoloval filtráciou, t. t. 188-190°C.

Spôsob prípravy 27

2,2'-Ditiobis(5-acetylamino)benzamid

2,2'-Ditiobis(5-aminobenzamid) (1,1 g, 3,4 mmólu) sa rozpustil v 6 ml ľadovej kyseliny octovej na parnom kúpeli a uviedol do reakcie s anhydridom kyseliny octovej (0,7 ml,

7,2 mmólu). Po ochladení sa z roztoku vyzrážal produkt. Potom sa pridali ďalšie 4 ml ľadovej kyseliny octovej a 0,1 ml anhydridu kyseliny octovej a zmes sa ohrievala pod spätným chladičom 30 minút a následne sa ochladila na izbovú teplotu. Surový produkt sa izoloval filtráciou a rekryštalizoval v dimetylformamide/dimetylsulfoxide/vode, čím sa získalo 0,8 g titulného produktu, t. t. 301-303°C.

Spôsob prípravy 28

2,2'-Ditiobis[N-[4-[(acetylamino)sulfonyl]fenyl]benzamid]

Zlúčenina sa pripravila pri použití všeobecného spôsobu Spôsobu prípravy 9, 2,2'-ditiobisbenzoylchloridu (3,0 g, 8,0 mmólu) v 30 ml dichlórmetánu a 4-[ (acetylamino) sulfonyl] anilínu (5,6 g, 26,0 mmólu) v 100 ml pyridínu. Surový produkt sa čistil na stĺpci silikagélu pri použití elučnej sústavy tvorenej chloroformom a metanolom (1:1 obj./obj.). Čisté frakcie sa zhromaždili, zahustili vo vákuu a pevná látka, ktorá sa nechala vykryštalizovať z etanolu/vody (1:1 obj./obj.), poskytla 0,5 g titulnej zlúčeniny, t. t. 180-182°C.

Spôsob prípravy 29

2,2'-Merkapto-N-(4-sulfamoylfenyl)benzamid

2,2'-Ditiobis[4'-sulfamoylbenzanilid] (0,1 g,

0,2 mmólu) sa rozpustil v 4 ml dimetylformamide a 1,6 ml 2,7% vodného roztoku NaH₂PO₄. Pridal sa ditiotreitol (0,1 g, 0,7 mmólu) a zmes sa miešala 0,5 hodiny pri 25°C. Za účelom vyzrážania produktu sa pridala kyselina mravčia (10 ml 10% vodný roztok). Zrazenina sa následne izolovala filtráciou, premyla vodou a dietyléterom a poskytla 72 mg titulnej zlúčeniny, t. t. 230-231°C.

Spôsob prípravy 30

Kyselina 2-[2-[2-(Karboxymetylkarbamoyl)-fenyldisulfanyl]benzoylamino]octová

Do 18 g (0,24 mólu) glycínu v 75 ml bezvodého etanolu sa pridalo 100 ml roztoku etoxidu sodného, pripraveného rozpustením 4,6 g (0,2 mólu) sodíka. Zmes sa ochladila na -60°C a po častiach sa pridalo 17 g (0,05 mólu) 2,2'-ditiobisbenzoylchloridu. Zmes sa previedla na izbovú teplotu a miešala cez noc. Pevná látka sa odstránila filtráciou a filtrát sa okyslil pridaním 2N HCI. Pevné látky sa zhromaždili, rozpustili v roztoku hydrogénuhličitanu sodného a roztok sa prefiltroval. Filtrát sa okyslil pomocou HCI a pevné látky sa izolovali a sušili 24 hodín pri 110°C, čím sa získalo 6,8 g titulnej zlúčeniny, t. t. 13-215°C.

Spôsob prípravy 31

Kyselina 2-[2-[2-(l-karboxy-2-metylpropylkarbamoyl)fenyldisulfanyllbenzoylamino]-3-metylbutánová

Pri použití metódy zo Spôsobu prípravy 30, sa 17,8 g (0,15 mólu) D,L valínu uviedlo do reakcie so 17,2 g (0,05 mólu) 2,2'-ditiobisbenzoylchloridu pri vzniku produktu, ktorý po rekryštalizácii z kyseliny octovej poskytol 11,4 g titulnej zlúčeniny, t. t. 226,5-227,5°C.

Spôsob prípravy 32

Kyselina 4-[2-[2-(3-karboxypropylkarbamoyl)-fenyldisulfanyllbenzoylamino] butánová

Na prípravu titulnej zlúčeniny sa použil Spôsob prípravy 30, v rámci ktorého sa 16 g (0,15 mólu) kyseliny

4-amínobutánovej uviedlo do reakcie s 10,8 g (0,03 mólu) 2,2'-ditiobisbenzoylchloridu čím bolo získané 7,14 g titulnej zlúčeniny.

Spôsob prípravy 33 (2-Pyridín-2-yl-etyl)amid kyseliny 8-chloro-[1,3]dioxolo[4,5-g]chinolin-7-karboxylovej

Do 23,3 g (0,10 mólu) kyseliny 8-hydroxy[1,3]dioxolo[4,5-g]chinolín-7-karboxylovej (J. Med. Chem., 1968; 11:160) v 500 ml etylénchloridu sa pridalo 35 ml (0,47 mólu) tionylchloridu a 1 ml DMF. Zmes sa ohrievala pod spätným chladičom cez noc, zahustila na 100 ml, a pevné látky po izolovaní poskytli 18,7 g 8-chloro43 [1,3]dioxolo[4,5-g]chinolín-7-karbonylchloridu, ktorý sa použil bez ďalšieho čistenia. Do 13,5 g (~0,05 mólu) tohto materiálu v 1000 ml etylénchloridu sa pridalo 10 ml (0,07 mólu) trietylamínu a zmes sa ochladila na 15°C. Do tejto zmesi sa pridalo 6,25 g (0,51 mólu) 2—(2— aminoetyl)pyridínu a zmes sa miešala 24 hodín pri izbovej teplote. Reakčná zmes sa ochladila pridaním 500 ml 1^0. Organická vrstva sa premyla vodou, vysušila (MgSOJ a po zahustení poskytla 16 g titulnej zlúčeniny,

t. t. 145-146°C.

Spôsob prípravy 34 (2-Pyridín-2-yl-etyl)amid kyseliny 8-merkapto[1,3]dioxolo-[4,5-g]chinolín-7-karboxylovej

Do 10,4 g (0,025 mólu) (2-pyridín-2-yl-etyl)amidu kyseliny 8-chloro-[1,3]dioxolo[4,5-g]chinolín-7-karboxylovej v 100 ml etanolu sa pridalo 7,2 g (0,1 mólu) hydrogénsulfidu sodného a zmes sa ohrievala pod spätným chladičom 3 hodiny. Zmes sa ochladila a pevné látky sa filtrovali, premyli etanolom a následne vodou. Filtrát sa zahustil a pevné látky sa suspendovali vo vode, izolovali filtráciou a po rekryštalizácii z etanolu poskytli 6,8 g titulnej zlúčeniny, t. t. 258-260°C.

Spôsob prípravy 35 (2-Dietylaminoetyl)amid kyseliny 4-chloro-2-fenylpyrimidín-5-karboxylovej

Pri použití Spôsobu prípravy 33 sa 15,5 g (0,072 mólu) kyseliny 4-hydroxy-2-fenyl-pyrimidín-5-karboxylovej (J. Med. Chem., 1964,-7:68) uviedlo do reakcie s 8,5 g (0,073 mólu) 2-dietylaminoetylamínu, čím sa získal produkt, ktorý po rekryštalizácii z benzénu poskytol 18 g titulnej zlúčeniny, t. t. 40-45°C.

Spôsob prípravy 36 (2-Dietylaminoetyl)amid kyseliny 4-merkapto-2-fenylpyrimidín-5-karboxylovej

Pri použití Spôsobu prípravy 34 sa 6,4 g (0,02 mólu) (2-dietylaminoetyl)amidu kyseliny pyrimidín-5-karboxylovej uviedlo do (0,066 mólu) hydrogénsulfidu sodného,

4-chloro-2-fenylreakcie s 4,8 g čím bolo získané

4,2 g titulnej zlúčeniny, t. t. 178-180°C.

Spôsob prípravy 37 (2-Pyridín-2-yl-etyl)amid kyseliny 5-chloro-3-metyl-lfenyl-lH-pyrazol-4-karboxylovej

Pri použití Spôsobu prípravy 33 sa 28,4 g (0,013 mólu) kyseliny 5-hydroxy-3-metyl-l-fenyl-lH-pyrazol-4-karboxy45 lovej uviedlo do reakcie s 15,9 g (0,13 mólu) 2—(2— aminoetyl)pyridínu, čím sa pripravila titulná zlúčenina, ktorá sa použila bez ďalšieho čistenia.

Spôsob prípravy 38 (2-Pyridín-2-yl-etyl)amid kyseliny 5-merkapto-3-metyl-lfenyl-lH-pyrazol-4-karboxylovej

Pri použití Spôsobu prípravy 34 sa 29,3 g (0,087 mólu) (2-pyridín-2-yl-etyl)amidu kyseliny 5-chloro-3-metyl-lfenyl-lH-pyrazol-4-karboxylovej uviedlo do reakcie s 19,3 g (0,27 mólu) hydrogénsulfidu sodného v celosolve, čím sa získalo 24,0 g titulnej zlúčeniny, ktorá sa použila v Príkladu 22 bez ďalšieho čistenia.

Spôsob prípravy 39

Benzylamid kyseliny 4-chloro-2-dimetylamino-pyrimidín-5karboxylovej

Pri použití Spôsobu prípravy 33 sa 61,6 g (0,337 mólu) kyseliny 2-dimetylamino-4-hydroxy-pyrimidín-5-karboxylovej uviedlo do reakcie s 37 g (0,34 mólu) 2-aminometylpyridínu, čím sa získalo 14,3 g titulnej zlúčeniny, ktorá sa použila bez ďalšieho čistenia.

Spôsob prípravy 40

Benzylamid kyseliny 2-dimetylamino-4-merkapto-pyrimidín-5karboxylovej

Pri použití Spôsobu prípravy 34 sa 14,3 g (0,045 mólu) benzylamidu kyseliny 4-chloro-2-dimetylamino-pyrimidín-5karboxylovej uviedlo do reakcie s 12 g (0,21 mólu) hydrogénsulfidu sodného, čím sa získalo 5,7 g titulnej zlúčeniny, t. t. 175-178°C.

Spôsob prípravy 41

Benzylamid kyseliny 4-chloro-2-fenyl-pyrimidín-5karboxylovej

Pri použití Spôsobu prípravy 33 sa 31,0 g (0,143 mólu) kyseliny 4-hydroxy-2-fenyl-pyrimidín-5-karboxylovej uviedlo do reakcie s 60 ml (0,82 mólu) tionylchloridu, čím sa získalo 37,8 g surového chloridu chlorokyseliny. Päťgramový podiel (19,8 mmólu) chloridu chlorokyseliny sa uviedlo do reakcie s 2,12 g (19,8 mmólu) benzylamínu, čím sa získalo 6,27 g titulnej zlúčeniny, ktorá sa použila bez ďalšieho čistenia.

Spôsob prípravy 42

Benzylamid kyseliny 4-merkapto-2-fenyl-pyrimidín-5karboxylovej

Pri použití Spôsobu prípravy 34 sa 5,8 g (17,9 mólu) benzylamidu kyseliny 4-chloro-2-fenyl-pyrimidín-5-karboxylovej uviedlo do reakcie s 5,1 g (72 mólu) hydrogénsulfidu

4Ί sodného, čím sa získalo 3,75 g titulnej zlúčeniny, t. t. 189-193°C.

Príklad 1

4-(3-Oxo-3h-benzo[d]izotiazol-2-yl)-benzénsulfonamid

Do roztoku 60 ml metanolu a 60 ml tetrahydrofuránu, na 0°C, sa po kvapkách pridalo 3,9 g chlorokarbonylsulfenylchloridu. Zmes sa ochladeného (30,0 mmólu) miešala pri 0°C 20 minút a následne nariedila pridaním 9, 0 g (29,2 mmólu) 2-tio-N-(4-sulfamoylfenyl)benzamidu. Reakčná zmes sa miešala pri 0°C pol hodiny, ohriala na izbovú teplotu a miešala ďalších 18 hodín. Suspenzia sa nariedila 200 ml dietyléteru, miešala 1 hodinu a pevná látka sa izolovala filtráciou. Po premytí čerstvým dietyléterom a vysušení vo vákuu pevná látka poskytla 7,8 g titulnej zlúčeniny. Ďalšie 2,2 g sa získali zahustením materských lúhov a triturovaním zvyšku dietyléterom. Teplota topenia obidvoch frakcií bola 283-285°C.

Príklad 2

Kyselina [S-(R*,R*)]-3-metyl-2-(3-oxo-3h-benzo[d]izotiazol2-yl)pentánová

Do miešanej suspenzie 5,3 g (10,0 mmólu) kyseliny [S-(R*,R*)]-2-[2-[2-(l-karboxy-2-metylbutylkarbamoyl)fenyldisulfanyl]benzoylamíno]-3-metylpentánovej (zo Spôsobu prípravy 19) v 200 ml dichlorometánu sa po kvapkách pridali

2,4 g (15,0 mmólu) kvapalného brómu. Reakčná zmes sa miešala pri izbovej teplote 2 hodiny a vo vákuu zahustila do sucha. Zvyšok sa trituroval dichlorometánom. Dichlorometán sa izoloval odparením prebytku brómu vo vákuu. Zvyšok sa rozdelil medzi dichlorometán a 5% vodný roztok hydrogénuhličitanu sodného (200 ml každý). Vodné vrstvy sa separovali, premyli čerstvým dichlorometánom a pridaním 6,0 M kyseliny chlorovodíkovej sa okyslili na pH 1,5. Okyslený vodný roztok sa extrahoval dichlorometánom (2 x 75 ml) . Organické vrstvy sa zlúčili, premyli vodou, vysušili (MgSOJ, prefiltrovali a po vysušení do sucha vo vákuu poskytli 4,8 g titulnej zlúčeniny, t. t. 50-52°C.

Príklad 3

N-Acetyl-4-(3-oxo-3h-benzo[d]izotiazol-2-yl) benzénsulfonamid (všeobecný spôsob)

Po nariedení roztoku 2,2'-ditiobis-N-[4-[[acetylamíno] sul f onyl] fenyl] benzamidu (1,0 g, 1,5 mmólu) v 1 ml dimetylformamide 20 ml dichlorometáne sa vytvorila jemná zrazenina. Do zmesi sa po kvapkách pridal bróm (0,3 g,

1,8 mmólu) v 5 ml dichlorometánu. Postupne sa vytvoril homogénny roztok a následne sa opäť tvorila pevná látka, ktorá sa izolovala filtráciou a rekryštalizovala zo zmesi kyseliny octovej a vody (1:1 obj./obj.), čím sa získalo 0,6 g titulnej zlúčeniny, t. t. 254-255°C.

Príklad 4

N-(3-0XO-2,3-dihydro-benzo[d]izotiazol-5-yl)-acetamid

Pri použití všeobecného spôsobu popísaného v Príklade 3 sa suspenzia 2,2'-ditiobis[5-acetylamíno]benzamidu (2,0 g, 4,8 mmólu) v 4 ml dimetylsulfoxidu a 20 ml dichlorometánu uviedla do reakcie s brómom (0,8 g, 5,0 mmólu) v 10 ml dichlorometánu. Produkt vo forme pevnej látky sa izoloval filtráciou a rekryštalizoval z 5 ml horúcej kyseliny octovej, čím sa získalo 0,8 g titulnej zlúčeniny.

Príklad 5

4-(5-Metoxy-3-oxo-3h-benz[d]izotiazol-2-yl)-benzénsulfonamid

Pri použití všeobecného spôsobu popísaného v Príklade 3 sa suspenzia 2,2'-ditiobis(4-sulfamoyl(5metoxybenzanilidu) ) (0,8 g, 1,2 mmólu) v 2 ml dimetylformamidu a 20 ml dichlorometánu uviedla do reakcie s brómom (0,2 g, 1,3 mmólu) v 10 ml dichlorometánu. Surový produkt sa rekryštalizoval zo zmesi metanolu a vody, čím sa získalo 0,2 g titulnej zlúčeniny.

Príklad 6

4-(6-Metyl-3-oxo-3h-benzo[d]izotiazol-2-yl)benzénsulfonamid

Pri použití všeobecného spôsobu popísaného v Príklade 3 sa suspenzia 2,2'-ditiobis[4'-sulfamoyl(450 metylbenzanilidu)] (2,1 g, 3,2 mmólu) (zo Spôsobu prípravy

11) v 4 ml dimetylformamidu a 40 ml dichlorometánu uviedla do reakcie s brómom (0,6 g, 3,6 mmólu) v 15 ml dichlorometánu. Surový produkt sa rekryštalizoval zo zmesi dimetylformamidu a vody, čím sa získalo 0,9 g titulnej zlúčeniny.

Príklad 7

4- (6-Fluoro-3-oxo-3h-benzo[d]izotiazol-2-yl)-benzénsulfonamid

Pri použití všeobecného spôsobu popísaného v Príklade 3 sa suspenzia 2,2'-ditiobis[4'-sulfamoyl(4fluorobenzanilidu)] (1,8 g, 2,7 mmólu) (zo Spôsobu prípravy

12) v 4 ml dimetylformamidu a 30 ml dichlorometánu uviedla do reakcie s brómom (0,5 g, 3,2 mmólu) v 20 ml dichlorometánu. Surový produkt sa rekryštalizoval zo zmesi dimetylformamidu a vody, čím sa získalo 1,1 g titulnej zlúčeniny, t. t. 265-266°C.

Príklad 8

4-(5-Metyl-3-oxo-3h-benzo[d]izotiazol-2-yl)-benzénsulfonamid

Pri použití všeobecného spôsobu popísaného v Príklade 3 sa suspenzia 2,2'-ditiobis[4'-sulfamoyl(4metylbenzanilidu)] (1,1 g, 1,7 mmólu) (zo Spôsobu prípravy

13) v 2 ml dimetylformamidu a 20 ml dichlorometánu ošetrila brómom (0,3 g, 1,9 mmólu) v 10 ml dichlorometánu.

Surový produkt sa rekryštalizoval zo zmesi dimetylformamidu a vody, čím sa získalo 0,4 g titulnej zlúčeniny.

Príklad 9

Kyselina (S)-4-metyl-2-(6-metoxy-oxo-3h-benzo[d]izotiazol2-yl)pentánová

Pri použití všeobecného spôsobu popísaného v Príklade 3 sa suspenzia kyseliny {[S-(R*,R*)]-2-[2-[2-(1karboxy-3-metylbutylkarbamoyl)-5-metoxyfenyldisulfanyl]-4metoxybenzoylamíno]}-4-metylpentánovej (1,4 g, 2,3 mmólu) (zo Spôsobu prípravy 20) v 4 ml acetonitrilu a 10 ml dichlorometánu ošetrila brómom (0,4 g, 2,6 mmólu) v 10 ml dichlorometánu. Surový produkt sa rekryštalizoval zo zmesi metanolu a vody, čím sa získalo 0,8 g titulnej zlúčeniny.

Príklad 10

Kyselina (S)-4-metyl-2- (5-fluoro-oxo-3h-benzo[d]izotiazol2-yl)pentánová

Pri použití všeobecného spôsobu popísaného v Príklade 3 sa suspenzia kyseliny {S-(R*,R*)]-2-(-[2-(1karboxy-3-metylbutylkarbamoyl)-4-fluorofenyldisulfanyl]-5fluorobenzoylamíno}-4-metylpentánovej (2,1 g, 3,6 mmólu) (zo Spôsobu prípravy 21) v 8 ml acetonitrilu a 25 ml dichlorometánu ošetrila brómom (0,7 g, 4,4 mmólu) v 15 ml dichlorometánu. Surový produkt sa rekryštalizoval zo zmesi metanolu a vody, čím sa získalo 1,4 g titulnej zlúčeniny, t. t. 161-162°C.

Príklad 11

Kyselina (S)-4-metyl-2-(6-metyl-3-oxo-3h-benzo[d]izotiazol2-yl)pentánová

Pri použití všeobecného spôsobu popísaného v Príklade 3 sa suspenzia kyseliny [S—(R*,R*)]—2—[—[2—(l— karboxy-3-metylbutylkarbamoyl) -4-metylfenyldisulfanyl] -5metylbenzoylamíno]-4-metylpentánovej (1,8 g, 3,2 mmólu) (zo Spôsobu prípravy 22) v 5 ml acetonitrilu a 20 ml dichlorometánu uviedla do reakcie s brómom (0,6 g,

3,7 mmólu) v 10 ml dichlorometánu. Surový produkt sa rekryštalizoval zo zmesi metanolu a vody, čím sa získalo

1,3 g titulnej zlúčeniny.

Príklad 12

Kyselina (S)-4-metyl-2-(3-oxo-3h-izotiazolo[5, 4-b]-pyridín2-yl)pentánová

Pri použití všeobecného spôsobu popísaného v Príklade 3 sa suspenzia kyseliny {[S-(R*,R*)]-2-(2-[3-(1karboxy-3-metylbutyl karbamoyl) -pyridín-2-yl-disulfanyl]pyridín-3-karbonyl}-amino)-4-metylpentánovej (2,1 g,

4,1 mmólu) (zo Spôsobu prípravy 23) v 3 ml acetonitrilu a 10 ml dichlorometánu uviedla do reakcie s brómom (0,3 g,

1,8 mmólu) v 8 ml dichlorometánu. Surová zlúčenina sa rekryštalizovala zo zmesi metanolu a vody, čím sa získalo 0,3 g titulnej zlúčeniny.

Príklad 13

Kyselina 2-(3-oxo-3h-benzo[d]izotiazol-2-yl)octová

Do 6,0 g (13,3 mmólu) kyseliny 2-[2-[2-(karboxylmetylkarbamoyl)fenyldisulfanyl]benzoylamíno]octovej (zo Spôsobu prípravy 30) , suspendovanej v 50 ml CCI4, sa v priebehu 1 hodiny po kvapkách pridalo 0,83 g (16,1 mmólu) brómu v 15 ml CC1₄. Pevná látka sa izolovala filtráciou. Šesť gramový podiel sa 1 hodinu ohrieval pod spätným chladičom v 25 ml kyseliny octovej. Zmes sa ochladila a pevná látka sa izolovala filtráciou. Rekryštalizácia z 90% metylcelosolvu a následné 24 hodinové sušenie pri 50°C poskytlo 3,0 g titulnej zlúčeniny, t. t. 236-238°C.

Príklad 14

Kyselina 3-metyl-2- (3-oxo-3h-benzo[d]izotiazol-2-yl)butánová

Pri použití spôsobu popísaného v Príklade 13 sa 6, 0 g (13,6 mmólu) kyseliny 2-[2-[2-(l-karboxy-3metylbutyl-karbamoyl)fenyldisulfanyl]benzoylamíno]-3metylbutánovej uviedlo do reakcie s brómom za vzniku 2,25 g titulnej zlúčeniny, t. t. 166-168°C.

Príklad 15

2-Fenyl-3-oxo-3h-benz[d]izotiazol

Pri použití spôsobu popísaného v Príklade 13 sa 20,0 g (43,7 mmólu) 2,2'-ditiobisbenzanilidu (pripraveného spôsobom popísaným v J. Med. Chem.,1985;28:1772) uviedlo do reakcie s brómom, čím sa získalo 10,55 g surového izotiazolu. Kryštalizáciou z bezvodého metanolu a následne izopropanolu sa získalo 5,4 g 3-fenyl-3-oxo-3hbenz[d]izotiazolu, t. t. 143-145°C.

Príklad 16

2-(4-Acetylfenyl)-3-oxo-3h-benz[d]izotiazol

Do 7,0 g (12,9 mmólu) 2,2'-ditiobis[4'48acetyl (benzanilidu) ] v 50 ml CCl₄ sa v priebehu jednej hodiny pridal po kvapkách roztok 0,7 ml (13,5 mmólu) brómu v 5 ml CC1₄. Pevná zrazenina sa izolovala filtráciou. 1,3 g podiel pevnej látky sa v priebehu tridsiatich minút suspendoval v roztoku hydrogénuhličitanu sodného. Pevná látka sa izolovala filtráciou a po 24 hodinovom sušení pri 70°C poskytla 0,87 g titulnej zlúčeniny, t. t. 183-185°C.

Príklad 17

Kyselina 4-(3-oxo-2-h-benzo[d]izotiaz-2-yl)butánová

Pri použití spôsobu popísaného v Príklade 13 sa 2,4 g (5,0 mmólu) kyseliny 4-[2-[2-(3-karboxypropylkarbamoyl)fenyldisulfanyl]benzoylamíno]butánovej (zo Spôsobu prípravy 32) uviedli do reakcie s brómom, čím sa získalo 0,85 g surového izotiazolónu, ktorý po rekryštalizácii z izopropanolu poskytol 0,76 g titulnej zlúčeniny, t. t. 97-99°C.

Príklad 18

2-(4-Metylpyridín-2-yl)-3-oxo-3h-benzo[d]izotiazol

Pri použití Fischerovej a Hurniho metódy (Arzneimittel Forsch., 1964;14:1301) sa 5,4 g (0,05 mólu) 2-amíno-4metylpyridínu v 50 ml pyridínu uviedlo pri 10°C do reakcie s 10,3 g (0,05 mólu) 2-chlorosulfenylbenzoylchloridom. Zmes sa ohriala na 50°C a udržovala pri tejto teplote ďalšie 2 hodiny. Zmes sa následne ochladila na 25°C a prefiltrovala. Pevná látka po rekryštalizácii z benzénu poskytla 4,5 g titulnej zlúčeniny, t. t. 195-196,5°C.

Príklad 19

Kyselina 4-(3-oxo-3h-benzo[d]izotiazol-2-yl)fenyloctová

Do zmesi 7,55 g (0,05 mólu) kyseliny 4-aminofenyloctovej a 15,5 g (0,15 mólu) trietylamínu v 25 ml etylcelosolvu sa pridalo 10,3 g (0,05 mólu) 2-chlorosulfenylbenzoylchloridu (Arzneimittel Forsch., 1964; 14:1301). Zmes sa miešala 3 hodiny pri izbovej teplote, zahustila vo vákuu a do zvyšku sa pridala voda. Zmes sa okyslila HC1 a po prefiltrovaní poskytla 9,9 g titulnej zlúčeniny, t. t. 173-175°C.

Príklad 20

2-[2-(2-Pyridinyl)etyl]—[1_z3]dioxolo[4,5-g]izotiazolo[4,5-c]chinolín-3(2H)ón

Do 4,1 g (0,012 mólu) (2-pyridín-2-yl-etyl)amidu kyseliny 8-merkapto-[1,3]dioxolo[4,5-g]chinolín-7-karboxylovej (zo Spôsobu prípravy 34) a 5 ml (0,035 mólu) trietylamínu v 750 ml metanolu sa pridalo 2,95 g (0,012 mólu) jódu v 100 ml metanolu. Zmes sa ohrievala pri refluxnej teplote 2 hodiny, ochladila a následne zahustila na olej. Zvyšok sa suspendoval vo vode a pevná látka po izolácii a rekryštalizácii z etanolu poskytla 3,5 g titulnej zlúčeniny, t. t. 200-201°C.

Príklad 21

2-[2-(Dietylamino)etyl]-6-fenyl-izotiazolo[5,4-d]pyrimidín-3(2H)-ón

Pri použití postupu z Príkladu 20 sa 3,3 g (0,01 mólu) (2-dietylaminoetyl)amidu kyseliny 4-merkapto-2-fenylpyrimidín-5-karboxylovej (zo Spôsobu prípravy 36) uviedli do reakcie s 2,54 g (0,01 mólu) jódu a reakčný produkt po rekryštalizácii z izopropanolu poskytol 2,25 g titulnej zlúčeniny, t. t. 106-107°C.

Príklad 22

3-Metyl-l-fenyl-5-[2-(2-pyridinyl)etyl]-lH-pyrazolo[4,5—

d]izotiazol-4(5H)-ón

Pri použití postupu z Príkladu 20 sa 24,0 g (0,069 mólu) (2-pyridín-2-yl-etyl)amidu kyseliny

5-merkapto-3-metyl-l-fenyl-lH-pyrazol-4-karboxylovej (zo Spôsobu prípravy 38) uviedlo do reakcie so 17,6 g (0,069 mólu) jódu za vzniku reakčného produktu, ktorý po dvoch rekryštalizáciach z izopropanolu poskytol 4,8 g titulnej zlúčeniny, t. t. 137-138°C.

Príklad 23

6-(Dimetylamíno)-2-(2-pyridinylmetyl)izotiazolo[5,4-d]pyrimidín-3-(2H)ón

Pri použití postupu z Príkladu 20 sa 5,7 g (0,02 mólu) benzylamidu kyseliny 2-dimetylamíno-4-merkapto-pyrimidín-5karboxylovej (zo Spôsobu prípravy 40) uviedlo do reakcie s 5,0 g (0,02 mólu) jódu za vzniku surového produktu, ktorý po kryštalizácii z etanolu poskytol 2,27 g titulnej zlúčeniny, t. t. 145-146°C.

Príklad 24

2-Benzyl-6-fenyl-izotiazolo[5,4-d]pyrimidín-3-ón

Pri použití postupu z Príkladu 20 sa 2,0 g (6,22 mmólu) benzylamidu kyseliny 4-merkapto-2-fenylpyrimidín-5-karboxylovej (zo Spôsobu prípravy 42) uviedli do reakcie s 1,74 g (6,8 mmólov) jódu za vzniku surového produktu, ktorý po kryštalizácii z izopropanolu poskytol

1,74 g titulnej zlúčeniny, t. t. 166-167°C.

Príklad 25

Kyselina 4-(3-oxo-3h-benz-[d]izotiazol-2-yl)-fenyloctová

Pri použití postupu z Príkladu 13 sa 1,5 g (2,6 mmólu) kyseliny 4-[2-[2-(4-karboxymetylfenylkarbamoyl)fenyldisulfanyl] benzoylamino] fenyloctovej uviedlo do reakcie s brómom, čím bolo získané 0,62 g titulnej zlúčeniny, t. t. 173-175°C.

Príklad 26

Metylester kyseliny (S)-2,6-bis-(3-oxo-3H-benzo[d]izotiazol-2-yl)-hexánovej

Pri použití postupu z Príkladu 18 sa 0,77 g (3,3 mmólu) metylesteru dihydrochloridu lyzínu a 2,1 ml (15,0 mmólu) trietylamínu v 60 ml dichlorometánu uviedlo do reakcie s 1,0 g (3,0 mmólu) 2-chlorosulfenylbenzoylchloridu. Zmes sa miešala pri izbovej teplote 18 hodín, následne sa roztok premyl 1 N HCI, nasýteným roztokom NaHCO₃ a soľankou. Roztok sa vysušil a po zahustení poskytol 1,0 g oleja. Zlúčenina sa čistila pomocou chromatografie (SiO₂, CHCI3-CHCI3/MEOH; 98/2) a poskytla 0,16 g titulnej zlúčeniny vo forme skla.

NMR	(DMSO): δ	8, 03	(m, 2H) , 7,61	(m,	2H) , 7,50 (m, 2H) ,
7,41	(m, 2H),	5, 42	(m, 1H), 3,88	(t,	2H) , 3,75 (s, 3H) ,
2,24	(m, 1H),	2,11	(m, 1H), 1,87	(m,	2H), 1,44 (m, 2H).

Príklad 27

2-(2-Morfolín-4-yl-etyl)-6-fenyl-izotiazolo[5,4d]pyrimidín-3-ón

Pri použití postupu z Príkladu 20 sa 2,0 g (5,81 mmólu) (2-morfolín-4-yl-etyl)amidu kyseliny

4-merkapto-2-fenyl-pyrimidín-5-karboxylovej ošetrili 1,47 g (5,81 mmólu) jódu, čím sa získal produkt, ktorý po rekryštalizácii z izopropanolu poskytol 1,21 g titulnej zlúčeniny, t. t. 163-165°C.

Príklad 28

2-Fenetyl-6-fenyl-izotiazolo[5,4-d]pyrimidín-3-ón

Pri použití postupu z Príkladu 20 sa 2,0 g (5,96 mmólu) fenetylamidu kyseliny 4-merkapto-2-fenylpyrimidín-5-karboxylovej ošetrili 1,66 g (6,56 mmólu) jódu, čím sa získal produkt, ktorý po rekryštalizácii z izopropanolu poskytol 1,42 g titulnej zlúčeniny, t. t. 144-147°C.

Príklad 29

6-Fenyl-2-pyridín-2-ylmetyl-izotiazolo[5, 4-d]pyrimidín-3-ón

Pri použití postupu z Príkladu 20 sa 2,0 g (6,20 mmólu) (pyridín-2-ylmetyl)amidu kyseliny 4-merkapto2-fenyl-pyrimidín-5-karboxylovej ošetrili 1,73 g (6,82 mmólu) jódu, čím sa získal produkt, ktorý po rekryštalizácii z izopropanolu poskytol 1,62 g titulnej zlúčeniny, t. t. 154-156°C.

Príklad 30

6-Fenyl-2-(2-pyridín-2-yl-etyl)-izotiazoio[5, 4-d]pyrimidín-3-ón

Pri použití postupu z Príkladu 20 sa 14,0 g (41,6 mmólu) (2-pyridín-2-yl-etyl)amidu kyseliny

4-merkapto-2-fenyl-pyrimidín-5-karboxylovej ošetrilo 10,6 g (41,7 mmólu) jódu, čím sa získal produkt, ktorý po rekryštalizácii z etanolu poskytol 12,7 g titulnej zlúčeniny, t. t. 132-133°C.

Príklad 31

6-Piperidín-l-yl-2-(2-pyridín-2-yl-etyl)-izotiazoio[5,4d]pyrimidín-3-ón

Pri použití postupu z Príkladu 20 sa 33,0 g (96,2 mmólu) (2-pyridin-2-yl-etyl)amidu kyseliny

4-merkapto-2-piperidín-l-yl-pyrimidín-5-karboxylovéj ošetrilo 24,4 g (96,1 mmólu) jódu, čím sa získal produkt, ktorý po rekryštalizácii z vodného roztoku etanolu poskytol

21,4 g titulnej zlúčeniny, t. t. 109-110°C.

Príklad 32

6-Piperidín-l-yl-izotiazolo[5,4-d]pyrimidín-3-ón

Pri použití postupu z Príkladu 20 sa 20,8 g (87,4 mmólu) amidu kyseliny 4-merkapto-2-piperidín-l-ylpyrimidín-5-karboxylovej ošetrilo 22,2 g (87,4 mmólu) jódu, čím sa získal produkt, ktorý po rekryštalizácii z dimetylformamidu poskytol 14,37 g titulnej zlúčeniny, t. t. 268-269°C.

Príklad 33

6-Morfolín-4-yl-2-(2-piperidín-l-yl-etyl)-izotiazolo[5,4d]pyrimidín-3-ón

Pri použití postupu z Príkladu 20 sa 5,2 g (14,8 mmólu) (2-piperidín-l-yl-etyl)amidu kyseliny

4-merkapto-2-morfolín-4-yl-pyrimidín-5-karboxylovej ošetrilo 3,81 g (15,0 mmólu) jódu, čím sa získal produkt, ktorý po rekryštalizácii z vodného roztoku etanolu poskytol 2,6 g titulnej zlúčeniny, t. t. 98-100°C.

Príklad 34

6-Dimetylamíno-2-(2-pyridin-2-yl-etyl)-izotiazolo[5,4d]pyrimidín-3-ón

Pri použití postupu z Príkladu 20 sa 7,5 g (24,8 mmólu) (2-pyridín-2-yl-etyl)amidu kyseliny

2-dimetylamíno-4-merkapto-pyrimidín-5-karboxylovej ošetrilo

6,4 g (25,2 mmólu) jódu, čím sa získal produkt, ktorý po rekryštalizácii z izopropanolu poskytol 4,21 g titulnej zlúčeniny, t. t. 134-136°C.

Príklad 35

6-Dimetylamíno-2-(2-piperidín-l-yl-etyl)-izotiazolo[5,4d]pyrimidín-3-ón

Pri použití postupu z Príkladu 20 sa 6,2 g (20,1 mmólu) (2-piperidín-l-yl-etyl)amidu kyseliny

2-dimetylamíno-4-merkapto-pyrimidín-5-karboxylovej ošetrilo 5,08 g (20,0 mmólmi) jódu, čím sa získal produkt, ktorý po rekryštalizácii z etylacetátu poskytol 5,31 g titulnej zlúčeniny, t. t. 128-129°C.

Vyššie popísanými spôsobmi možno nasledujúce izotiazolóny:

rovnako pripraviť

N~R^S

II o

pokračovanie

pokračovanie

Ďalšie špecifické izotiazolóny podľa vynálezu zahrňujú nsledujúce izotiazolóny:

Príklad	R1	R2	R5
36	H	H	-CHiPrCOOH
37	H	H	n-hexyl
38	H	H	-CH2COOEt
39	H	H	-fenyl
40	H	H	4-acetylfenyl
41	H	H	acetyl
42	H	H	benzoyl
43	H	H	C(S)NH fenyl
44	H	H	4-chlorobenzoyl
45	H	H	4-nitrobenzoyl
46	H	H	CO(CH2)«CH3
47	H	H	COCH-. fenyl V,
48	H	H	COCK—N 0
49	H	H	4-metoxybenzoyl
50	H	H	l-hydroxykarbonyl-2-metylbutyl
51	H	H	2-etoxykarbonyl-benzoyl
52	H	H	2-chlorobenzoyl
53	H	H	4-metyl-2-pyridyl
54	H	H	5-nitrotiazolón-2-yl
55	H	H	2-(4-nitrofenyl)-2-hydroxy-l- hydroxymetyletyl
56	H	H	3-hydroxykarbonylpropyl
57	H	H	2-hydroxykarbonylbenzyl
58	H	H	2-pyrrolidín-l-yletyl
59	5-CH3O	6-CHjO	2-(2-pyridyl)etyl
60	H	H	2- (2-piperidyl)etyl
61	H	H	3- (1-piperidyl)propyl
62	H	H	4- hydroxykarbonylmetylfenylbenzyl
63	H	H	4-metoxybenzyl
64	H	H	4-metoxyfenyl

-βί-

Príklad	R1	R2	R5
65	H	H	2,4-dichlorofenyl
66	H	H	2,4-dichlorobenzyl
67	H	H	3,4-dichlorofenyl
68	H	H	3,4-dichlorobenzyl
69	H	H	4-chlorofenyl
70	H	H	4-chlorobenzyl
71	H	H	4-(N-acetylamino)fenyl
72	H	H	4-(N-acetylamino)benzyl
73	H	H	4-etoxykarbonylfenyl
74	H	H	4-etoxykarbonylbenzyl
75	H	H	4-terc.-butylfenyl
76	H	H	4-terc.-butylfenyl
77	H	H	4-trifluorometylfenyl
78	H	H	4-trifluorometylbenzyl
79	H	H	4-bifenyl
80	H	H	4-fenylbenzyl
81	H	H	4-nitrobenzyl
82	H	H	Cyklopropyl
83	H	H	Cyklopropylmetyl
84	H	H	2-fenyletyl
85	H	H	Cyklohexyl
86	H	H	Cyklohexylmetyl
87	H	H	4-aminosulfonylfenyl

Príklad	R1	R2	R5	t.t.°C.
88	H	H	n-propyl	-
89	H	H	2-(2-pyridyl)etyl
90	H	H	2-(Ν,Ν-dietylamino)etyl
91	7-chloro	8-chloro	dimetylaminoetyl	241-242
92	6-metoxy	9-chloro	2-dimetylaminoetyl	172-173
93	H	7-metoxy	2-dimetylaminoetyl	175-176
94	H	8-metoxy	2-dimetylaminoetyl	155-156
95		7,8- metylén- dioxy	3-dimetylaminopropyl	160-161
96		7,8- metylén- dioxy	2-pyrrolidinoetyl	185-186
97		7,8- metylén- dioxy	2-morfolínoetyl	200-202
98	H	8-chloro	2-dimetylaminoetyl	214-215
99		7,8- metylén- dioxy	2-acetamidoetyl	>260
100	7-chloro	8-metoxy	2-dimetylaminoetyl	226-227

Príklad	R1	R2	R5
101	H	6-piperidíno	2-(Ν,Ν-dietylamino)etyl
102	H	6-piperidíno	2-(2-pyridyl)-etylhydrochlorid
103	H	6-dimetylamíno	2-piperidylmetyl
104	H	6-pyrrolidíno	2-(2-pyridyl)etyl

Príklad	R1	R2	R5
105	H	6-fenylsulfonyl	2-dimetylaminoetyl
106	H	6-chloro	metyl
107	H	6-trifluorometyl	cyklopropyl
108	H	6(3,4-dimetoxyfenyl)	2-dimetylaminoetyl

Príklad	R1	R2	R5	t.t. °C
109	H	H	2-dimetylaminoetyl	86-87

Zlúčeniny podía vynálezu spôsobujú vytesnenie zinku z nukleokapsidového proteínu (NCp7) HIV-1. NC protein je vo vysokej miere zastúpený vo všetkých retrovírusoch (South T., Blake P. a kol., Biochemistry, 1990; 29:7786) a je podstatný pre vírusovú infekčnosť (Aldovini A. a Young R., J. Virology, 1990; 64:1920 a Gorelick R., Nigida S. a kol., J. Virology, 1990; 64:3207). Zinok sa spravidla drží v NC proteínoch pomocou jedného alebo dvoch zinkových prstov.

V prípade HIV-1 sú prítomné dva zinkové prsty (Sumers M., South T. a kol., Biochemistry, 1990; 29:329) a sú spojované konkrétne s PSI miestom na vírusovej RNA, ktorá kontroluje balenie vírusovej RNA. Interferencia tohto balenia spôsobuje tvorbu neinfekčných viriónov (Dannull J., Surovoy

A. a kol., EMBO, 1994; 13:1525). Už skôr sa ukázalo, že zlúčeniny, ktoré spôsobujú extrúziu zinku majú značnú antiHIV aktivitu v mnohých bunečných líniách a proti všetkým retrovírusom (Rice W., Schaeffer C. a kol., Náture, 1993; 361:473).

Pre monitorovanie ejekcie zinku z purifikovaného HIV-1 NCp7 bol vyvinutý fluorescenčný test. Po naviazaní zinkového iónu z roztoku má fluorofor, N-(6-metoxy-8chinolyl)-p-toluénsulfonamid (TSQ), zvýšený fluorescenčný signál. NCp7 proteín obsahujúci 2 zinkové prsty a dva zinkové ióny sa inkubuje účinnou látkou spôsobujúcou extruziu Zn iónov. Uvolnený zinok sa následne maskoval pomocou TSQ a uskutočnilo sa monitorovanie zvýšenej fluorescencie vzhľadom ku kontrolnej fluorescencii. Uvádzaný test sa uskutočňoval nasledujúcim spôsobom: 10 μΜ zlúčeniny sa pridalo v priebehu 90 minút pri 26°C do 2,8 μΜ NCp7 a 47 μΜ TSQ v 20 μΐ pufra pH 7,4. Fluorescencia (excitácia 355 nM, emisia 400 nM) sa monitorovala v závislosti na čase. Kontrolné monitorovanie sa uskutočňovalo za použitia NCp7, za rovnakých podmienok, bez pridania účinnej látky a za použitia apo NCp7 (bez zinku) s účinnou látkou. Percentuálna extrúzia zinku sa vypočítala z nameranej aktuálnej fluorescencie tak, že sa táto hodnota vydelila hodnotou vypočítanou pre teoretickú fluorescenciu všetkého estrudovaného zinku (5,6 μΜ) a vynásobila stom.

Rovnako sa uskutočnila ionizačná hmotová spektrálna analýza (ionizácia elektrónmi). Pri použití 40 μΜ NCp7 v pufri na báze octanu amónneho pri pH 6 sa pridalo 320 μΜ 4-(3-oxo-3h-benzo[d]izotiazol-2-yl)benzénsulfonamidu (Príklad 1) v acetonitrile. Po troch minútach sa objavil hmotnostný vrchol na 6360 (100%) odpovedajúci apo NCp7 (strata dvoch Zn) . Okrem toho sa objavil vrchol na 6740, ktorý odpovedá NCp7 + 308 + Zn. Tento vrchol reprezentuje NCp7 s jedným extrudovaným zinkom a kovalentne naviazanú zlúčeninu s molekulovou hmotnosťou 308, čo je molekulová hmotnosť presne odpovedajúca molekulovej hmotnosti zlúčeniny z Príkladu 1. Výsledky tejto analýzy naznačujú extruziu zinku a vytvorenie kovalentnej väzby medzi cysteinom zinkového prsta a izotiazolónom.

Testovacie systémy použité na stanovenie bunečnej antivírusovej účinnosti izotiazolónov všeobecného vzorca I sú v danom obore známe a bežne sa pre tieto účely používajú. Testom na hodnotenie účinnosti zlúčenín proti vírusu HIV je napríklad test používaný Národným rakovinovým centrom, ktorý popísal Weislow O. S. a kol., J. Natl. Cancer Inst., 1989; 81:577-586.

Tento postup bol navrhnutý na detekovanie činidiel, ktoré sú účinné v ľubovolnom štádiu vírusového reprodukčného cyklu. Test v podstate zahrňuje zahubenie T4 lymfocitov HIV. Do buniek sa pridajú malé množstvá HIV, pričom na dosiahnutie požadovaného bunečného hubenia sú nevyhnutné aspoň dva kompletné cykly vírusovej reprodukcie. Činidlá, ktoré reagujú s viriónmi, bunkami alebo vírusovými génovými produktmi a ovplyvňujú tak ich vírusovú aktivitu, budú chrániť bunky pred cytolýzou. Systém je navrhnutý na detekciu anti-HIV aktivity a je automatizovaný tak, že je schopný uskutočňovať túto detekciu u relatívne veľkého počtu kandidátov. Avšak zlúčeniny, ktoré degenerujú alebo sú rýchle metabolizované v kultivačných podmienkach, nemôžu vykazovať pri to mto screenovani účinnosť.

Ďalší testovací systém, používaný na hodnotenie zlúčenín podía vynálezu, sa nazýva test HIV H9. HIV H9 bunečný test meria koncentráciu inhibítora, potrebnú na potlačenie replikácie vírusu HIV-1. V tomto systéme sa vírusový rast vyskytuje v celom rade fáz životného cyklu. Akékoľvek potlačenie replikačnej kinetiky má za následok geometrické zníženie produkcie vírusu. Z tohto vyplýva, že tento test je citlivým prostriedkom na meranie schopnosti zlúčeniny inhibovať replikáciu vírusu HIV-1.

H9 T-bunečné línie tvoria vsádzku infikovanú HIV vírusom pri MOI 0,01. Po dvojhodinovej absorpcii sa bunky umyli, resuspendovali v RPMI-1640/10% fetálnym teľacím sérom a naočkovali pri koncentrácii 5 x 10-3 buniek/jamka na deväťdesiatšesť jamkovej platni. Pre test určujúci cytotoxicitu sa pripravila duplicitná platňa obsahujúca neinfikované H9 bunky. Účinné látky sa postupne nariedili 1/3,16 v DMSO, previedli do média pri osemnásobnej koncentrácii a následne pridali do kultúr, pričom vždy do troch vzoriek kultúr sa pridala vždy rovnaká koncentrácia. Konečná koncentrácia DMSO bola 0,002 (0,2%).

Produkcia vírusu sa merala pomocou RT testu a cytotoxicita sa merala pomocou XTT testu sedem dní po infikovaní. RT test sa uskutočňuje ako modifikácia testu popísaného Borroto-Esodom a Boonom v J. Virol., 1991; 65:1952-1959 a kvantifikoval sa pri použití prístrojového vybavenia Molecular Dynamics Phosphoimager so softwarom Imagequant. XTT test sa uskutočňuje ako modifikácia testu popísaného Roehmom a kol. v J. Immuno. Methods., 1991; 142:257-265 a kvantifikácia sa uskutočňuje pri použití molekulárnej platňovej čítačky Devices Thermomax so softwarom Softmax.

Údaje sú za účelom analýzy elektronicky prevedené do tabulkového procesoru Microsoft Excel. Z neošetrených kontrolných vzoriek sa vypočítajú hodnota RT testu, odpovedajúce 50% a 90% inhibícii produkcie vírusu. Koncentrácie inhibítora, vyžadované na dosiahnutie týchto hodnôt (IC₅₀ a IC₉₀), sa interpolujú z údajov vymedzujúcich tieto RT aktivity. Hodnoty XTT testu, odpovedajúce 50% cytotoxicite, sa vypočítajú z neošetrených kontrolných vzoriek. Koncentrácie inhibítorov, potrebné na dosiahnutie tejto hodnoty, sa interpolujú z údajov vymedzujúcich tieto XTT hodnoty.

Ďalší testovací systém, používaný na stanovenie antivírusovej účinnosti, sa nazýva CEM bunečný test.

T4 lymfocyty (CEM bunečná línia) sa vystavia pôsobeniu HIV pri pomere vírus : bunka približne 0,05 a umiestnia sa spolu s neinfikovanými kontrolnými bunkami do jamiek deväťdesiatšesť jamkových mikrotitračných platní.

Kandidujúce činidlo sa rozpustí v dimetylsulfoxide (ak nie je stanovené ináč) a následne nariedi v pomere 1 : 200 médiom bunečnej kultúry. Ďalšie nariedenie (polovica-logio) sa pripraví pred pridaním do rovnakého objemu média, obsahujúceho buď infikované alebo neinfikované bunky.

Kultúry sa inkubujú po dobu šiestich alebo siedmich dni pri 37°C v atmosfére 5% oxidu uhličitého. Do všetkých buniek sa pridá soľ, XTT, pričom následná inkubácia buniek má umožniť životaschopným bunkám vyvinúť formazánové zafarbenie, J. National Cancer Inštitúte, 1989; 81:577-586. Na kvantifikáciu produkcie formazánu sa použije v jednotlivých jamkách spektrofotometrická analýza a rovnako sa uskutoční mikroskopické overenie, ktoré má detekovať životaschopné bunky a potvrdiť účinnosť, pokiaľ ide o poskytnutie ochrany.

Jamky, obsahujúce účinnou látkou ošetrené bunky infikované vírusom, sa porovnajú s jamkami obsahujúcimi účinnou látkou ošetrené neinfikované bunky a s ďalšími kontrolnými jamkami na tej istej platni (jamkami neošetrené infikované bunky a neošetrené bunky a s jamkami obsahujúcimi nie bunky, atď.). Údaje sú obsahujúcimi neinfikované látku a len účinnú hodnotené s prihliadnutím k výsledkom ďalších uskutočňovaných testov a na základe tohto zhodnotenia sa stanoví približná účinnosť.

Nasledujúca Tabuľka 1 zahrňuje výsledky vyššie popísaného testu zinkovej extrúzie pre niekolko zlúčenín podľa vynálezu. Zlúčeniny sa hodnotili z hľadiska ich schopnosti spôsobiť extrúziu zinku z nukleokapsidového proteínu NCp7 (vyjadrenú ako percentuálnu extrúziu zinku, vztiahnutú ku kontrolnej vzorke).

TABUĽKA 1 Zn extrúzia zo Zn prstov HIV-1 nukleokapsidového proteínu (NCp7)

Zlúčenina z príkladu	% Zn extrúzia, vztiahnutá ku kontrolnej vzorke
EDTAa	10
Spôsob prípravy 29	5, 8
1	100
2	30
13	75
14	71
15	97
17	78
18	100
25	89

EDTA odstráni behom 24 hodín približne 10% Zn zo Zn prsta (Rice W. a Schaeffer C. a kol., Náture, 1993; 361:473)

Nižšie uvedená tabulka 2 prezentuje výsledky testov H9 a CEM buniek pre niekoľko zlúčenín podľa vynálezu. Z výsledkov týchto testov vyplýva, že zlúčeniny podlá vynálezu sú účinné proti HIV vírusu.

- 76 TABUĽKA 2

Anti-HIV účinnosť

Zlúčenina		Test CEM buniek
z príkladu	EC50 (μΜ)3	TC50 (pM)b
1	5,1	21
2	14	<100
14	21	<100
17	5,8	<100
25	5, 8	69

Účinná koncentrácia, ktorá chráni bunky pred vírusovými cytopatickými účinkami Toxická koncentrácia, ktorá inhibuje z 50 % rast buniek, vztiahnuté ku kontrolnej vzorke

Zlúčeniny podlá vynálezu sú použitelné proti širokému spektru retrovírusových infekcií a možno ich teda považovať za širokospektrálne účinné látky so širokou možnosťou aplikácie. Príkladom možných vírusov, ktoré sú vhodné na ošetrenie podlá vynálezu, sú retrovírusy typu C a D, HTLV-1, HTLV-2, FLV, SIV, MLV, BLV, BIV, koňské infekčné vírusy, anemické vírusy, vtáčie sarkomové vírusy a pod.

Izotiazolóny všeobecného vzorca I sú rovnako účinné pri liečení zápalu a aterosklerózy. Charakteristickým znakom aterosklerózy je akumulácia cholesterylesteru z penových buniek. Penové bunky sú odvodené z cirkulujúcich monocytov, ktoré poškodzujú arteriálne steny v odozve na hypercholesterolémiu a dozrievajú v tkanivových makrofázach. Enzým 15-lipoxygenáza (15-LO) sa podieľa na zápalových ochoreniach a vzniku a raste penových buniek (viď. Harats a kol., Trends Cardioivasc. Med., 1995; 5(1):29-36). Tento enzým je schopný oxidovať esterifikované polymérne mastné kyseliny, napríklad tie, ktoré sa nachádzajú vo fosfolipidoch. Ukázalo sa, že liečenie pokusných zvierat pomocou antioxidantov, ktoré redukujú hydroperoxidy produkované enzýmom 15-LO, retarduje vývoj aterosklerotických lézií. Takže podanie zlúčenín, ktoré inhibujú 15-LO je účinným spôsobom liečenia a prevencie aterosklerózy. Izotiazolóny všeobecného vzorca I sú účinnými inhibítormi 15-LO, ako ukázali výsledky štandardných testov, bežne používaných na meranie 15-LO účinnosti. Reprezentatívne zlúčeniny sa konkrétne hodnotili na základe výsledkov testov, popísaných Auerbachom a kol., Analytical Biochemistry, 1992; 201:375-380. Za účelom produkcie peroxidového oxidačného produktu, známeho ako 13(S)-HPODE, sa požili dva in vitro testy, pričom v obidvoch týchto testoch sa použila králičia retikulocytová 15-LO a ako substrát sa použila linoleová kyselina. Ako kolorimetrické reakčné činidlo na detekovanie a kvantifikovanie tvorby peroxidu sa použila N-benzoylleukometylénová modrá. Na kvantifikáciu oxidácie, po desaťminútovej inkubácii pri 4°C, sa rovnako použila HPLC.

Inhibičná účinnosť reprezentatívnych izotiazolónov, pokiaľ ide o 15-LO, je prezentovaná v nižšie uvedených tabulkách 3 a 4. Tabuľka 3 poskytuje koncentráciu zlúčeniny, potrebnú na 50% inhibíciu aktivity 15-LO (IC₅₀), meranú HPLC metódou podía Auerbacha a kol. Tabulka 4 uvádza percentuálnu inhibíciu 15-LO aktivity, stanovenú kolorimetrickou metódou.

TABUĽKA 3	HPLC test 15-LO inhibicia
Zlúčenina	z príkladu	IC50 (μΜ)
23		0,4
24		0, 3
27		0,27
28		0,76
29		0,39
30		0,29
31		1,3
32		3,2
33		0,12
34		1,7
35		0,16
TABUĽKA 4	Kolorimetrický	test 15-LO inhibície
Zlúčenina	z príkladu	% Inhibície
1		35 @ 10 μΜ
3		75 @ 10 μΜ
21		95 @ 10 μΜ
50		> 10 μΜ
59		> 10 μΜ
91		> 10 μΜ
93		> 10 μΜ
94		> 10 μΜ
95		> 10 μΜ
96		> 10 μΜ
97		> 10 μΜ
108		65 @ 10 μΜ
109		22 @ 10 μΜ

Zlúčeniny všeobecného vzorca I sú teda vďaka svojej schopnosti inhibovať 15-LO užitočné pri liečení aterosklerózy.

V ďalšom vyhotovení vynálezu možno zlúčeniny formulovať do kompozícií, ktoré sú vhodné pre aplikáciu na povrchy, akými sú napríklad drevený, kovový alebo keramický povrch a na podanie zvieratám včítane ludí pri liečení a prevencii vírusových ochorení a rovnako zápalu a aterosklerózy. Zlúčeniny možno formulovať pre ľubovolný spôsob podania, napríklad na podanie orálne, parenterálne, topické a rektálne. Pri formulácii zlúčenín podía vynálezu na orálne podanie sa zlúčeniny zmiesia s inertným riedidlom alebo s asimilovatelným jedlým nosičom, alebo môžu byť zapuzdrené do tvrdej alebo mäkkej želatínovej kapsle, alebo môžu byť zlisované do tabliet, alebo môžu byť zabudované priamo do potravy. V prípade orálneho terapeutického podania môže byť zlúčenina zabudovaná spolu s vehikulmi a použitá vo forme strávitelných tabliet, pastiliek, kapslí, elixírov, suspenzií, sirupov, vaflí a pod.. Tieto kompozície a prípravky by mali obsahovať aspoň 1 hm. % účinnej zlúčeniny. Percento kompozícií a prípravkov sa môže samozrejme líšiť a bežne sa môže pohybovať približne od 5 hm. % do 80 hm. % jednotky. Množstvo účinnej látky v týchto terapeuticky použiteľných kompozíciách je také množstvo, ktoré poskytne terapeuticky účinnú dávku. Výhodná dávková jednotková forma kompozície alebo prípravku podľa vynálezu obsahuje približne 5 až 1000 mg účinnej zlúčeniny a v ideálnom prípade približne 25 až 750 mg.

Tablety, pastilky, pilulky, kapsle a pod. môžu rovnako obsahovať bežné farmaceutické vehikuly, napríklad plnivá, sladidlá a pod. Typickými plnivami sú tragantová guma, arabská guma, kukuričný škrob a želatína, a rovnako tak vehikul, akým je napríklad fosforečnan vápenatý. Medzi typické dezintegračné činidlá možno zahrnúť napríklad kukuričný škrob, zemiakový škrob, kyselinu angínovú a pod. Bežne používaným lubrikantom je stearát horečnatý. Typickými sladidlami sú sacharóza, laktóza alebo sacharín a ako dochucovadlo možno použiť silicu mäty piepornej, esenciu libavky položenej, alebo čerešňové dochucovadlá. Pokial tvorí dávkovú jednotkovú formu kapsla, potom môže okrem vyššie uvedených materiálov rovnako obsahovať kvapalný nosič. Ďalšími prítomnými materiálmi môžu byť materiály tvoriace povlak tablety alebo inak modifikujúce fyzickú formu dávkovej jednotky. Tablety, pilulky alebo kapsle môžu byť napríklad vybavené' šelakovým povlakom, cukrovým povlakom alebo obidvomi týmito povlakmi. Sirup alebo elixír môžu obsahovať účinnú zlúčeninu, ako sladidlo sacharózu, ako konzervačné činidlá metylparabén a propylparabén, farbivo a dochucovadlo, napríklad čerešňovú alebo pomarančovú príchuť. Je samozrejmé, že všetky materiály, použité pri príprave lubovolnej dávkovej jednotkovej formy, by mali byť farmaceutický čisté a v použitom množstve v podstate netoxické.

Izotiazolónové zlúčeniny podľa vynálezu možno rovnako formulovať pre topické podanie, napríklad ako náplasti, balzamy, pomády, krémy, masti a pod. V tomto prípade môžu dávkové jednotkové formy rovnako obsahovať činidlá, ktoré sa bežne používajú na zlepšenie transdermálnej priechodnosti. Zlúčeniny môžu byť rovnako formulované pre rektálne podanie, pričom súčasťou týchto formulácií sú vosky a pod.

Účinná zlúčenina môže byť rovnako podaná parenterálne alebo intraperitoneálne. Rovnako možno pripraviť disperzie v glycerole, v kvapalných polyetylénglykoloch a ich zmesiach, a v olejoch. Za bežných podmienok skladovania a použitia môžu tieto prípravky obsahovať konzervačné činidlo, ktoré zabraňuje rastu mikroorganizmov.

Farmaceutické formy, vhodné na podávanie formou injekcie, zahrňujú sterilné vodné roztoky alebo disperzie a sterilné prášky, určené pre lekárenskú prípravu sterilných injektovatelných roztokov alebo disperzií. Vo všetkých prípadoch musí byť uvedená forma sterilná a musí byť tekutá do tej miery, aby umožnila ľahké vstrekovanie. Táto forma musí byť pri výrobných a skladovacích podmienkach stabilná a musí byť chránená proti kontaminačnému účinku mikroorganizmov, akými sú napríklad baktérie a huby. Nosičom môže byť rozpúšťadlo alebo disperzné médium, zahrňujúce napríklad vodu, etanol, polyol (napríklad glycerol, propylénglykol, kvapalný polyetylénglykol a a rastlinné oleje. Potrebnú napríklad vybavením častíc povlakom, napríklad lecitínovým povlakom; udržaním požadovanej veľkosti častíc v prípade disperzie a použitím povrchovo aktívnych činidiel. Ochranu pred pôsobením mikroorganizmov možno zaistiť napríklad pomocou rôznych antibakteriálnych a fungicidných činidiel, napríklad parabénov, chlorobutanolu, fenolu, kyseliny sorbovej, timerosalu a pod. V celom rade prípadov bude výhodné zahrnúť do formulácií izotonické činidlá, napríklad cukry alebo chlorid sodný. Dlhodobou absorpciou injektovatelných kompozícií možno zaistiť pridaním činidiel spomaľujúcich absorpciu, napríklad monostearátu hlinitého a želatíny.

pod.), ich vhodné zmesi tekutosť možno udržovať

Sterilné injektovatelné roztoky sa pripravujú zmiešaním požadovaného množstva účinnej zlúčeniny vo vhodnom rozpúšťadle s ďalšími vyššie menovanými zložkami podlá potreby a následnou filtračnou sterilizáciou. Disperzie sa spravidla pripravia zlúčením sterilnej účinnej zložky so sterilným vehikulom, ktoré obsahuje základné disperzné médium a ďalšie požadované vyššie uvedené zložky. Výhodnými spôsobmi prípravy sterilných práškov na prípravu sterilných injektovatelných roztokov je vákuové sušenie a vymrazovacia technika, poskytujúca prášok účinnej zložky a lubovolných ďalších zložiek, ktoré boli pred vysušením obsiahnuté v sterilné prefiltrovanom roztoku.

Výraz farmaceutický prijateľný nosič”, ako je tu použitý, zahrňuje všetky rozpúšťadlá, disperzné média, povlaky, antibakteriálne a fungicídne činidlá, izotonické a absorpciu odďaľujúce činidlá a pod. Použitie vyššie popísaného média a jednotlivých činidiel pre farmaceutický účinné látky je v danom odbore známe. Všetky tieto činidlá môžu byť použité v terapeutických kompozíciách podľa vynálezu s výnimkou konvenčných médií alebo činidiel, ktoré sú nezlučiteľné s účinnou zložkou. Do kompozícií možno rovnako zabudovať doplnkové účinné zložky.

Zvlášť výhodné sú pre ľahkosť podania a rovnomernosť dávky formy parenterálnych kompozícií v jednotkovej dávkovej forme. Výraz dávková jednotková forma, ako je tu použitý, označuje fyzikálne diskrétne jednotky tvoriace jednotné dávky, ktoré majú byť podané liečeným cicavčím subjektom, pričom každá jednotka obsahuje vopred stanovené množstvo účinného materiálu, vypočítané na dosiahnutie požadovaného terapeutického účinku v spojení s požadovaným farmaceutickým nosičom. Konkrétne špecifikácie nových dávkových jednotkových foriem podľa vynálezu sú diktované a priamo závislé na (a) unikátnych vlastnostiach účinného materiálu a príslušnom terapeutickom účinku, ktorého má byť dosiahnuté; a (b) obmedzeniach, daných možnosťami zlučovania takéhoto účinného materiálu v prípade liečenia ochorení živých subjektov, ktorých zdravotný stav je týmto ochorením narušený.

vírusového cicavcov.

Aby mohla byť základná účinná zložka podávaná konvenčným a efektívnym spôsobom, zlučuje sa v účinných množstvách s vhodným farmaceutický prijateľným nosičom vo vyššie popísanej jednotkovej dávkovej forme. Výraz účinné množstvo označuje množstvo izotiazolónu, ktoré má pozitívne terapeutické účinky pri liečení ochorenia, zápalu alebo aterosklerózy u

Jednotková dávková forma môže napríklad obsahovať základnú účinnú zlúčeninu v množstvách, ktoré sa pohybujú približne od 5 do 1000 mg, výhodne v rozmedzí od 25 do 750 mg. Typická dávka bude dosahovať približne 50 až 500 mg. V prípade kompozícií obsahujúcich doplnkové účinné zložky sa dávky týchto zložiek určia s ohľadom na ich obvyklé dávkovanie a spôsob podania. Jednotkové dávky sú spravidla podávané jeden až štyrikrát za deň alebo iným spôsobom, ktorý je potrebný pre účinné liečenie chorobného stavu.

Pri ďalšom vyhotovení sa izotiazolóny používajú v kombinácii s inými činidlami, ktoré majú antivírusovú účinnosť. Medzi bežne používané činidlá možno napríklad zahrnúť acyklovírus, AZT (azidotymidín, zidovudín), ribavirín, vidarabín, gancyklovírus-dideoxyinozín (ddl) a pod. Izotiazolóny budú podávané v kombinácii s ďalšími antivírusovými činidlami spravidla v ich normálnom dávkovacom režime. Konkrétne kombinácie, aplikované množstvá a početnosť dávok určí ošetrujúci lekár v konkrétnych prípadoch, samozrejme s ohladom na konkrétne použité činidlá, celkový zdravotný stav ošetrovaného subjektu a závažnosť ochorenia.

Nasledujúce príklady majú ďalej ilustrovať formulácie podľa vynálezu.

Príklad 110

Pri použití nasledujúcich zložiek sa pripravili mäkké želatínové kapsle.

Množstvo (mg/kapsľa)

Zlúčenina z Príkladu 1 250

Butylátovaný hydroxyanizol B.P. 0,05

Frakcionalizovaný kokosový olej B.P. 70,0

320,05

Vyššie uvedené zložky sa zmiešali a naplnili do mäkkej želatínovej kapsle, tvorenej želatínou a glycerínom. Tieto kapsle sa podávajú jeden až štyrikrát denne.

Príklad 111

Pri použití nasledujúcich zložiek sa použili tablety

Zlúčenina z Príkladu 5	500 mg
Mikrokryštalická celulóza	200 mg
Nátrium karboxymetylový škrob	20 mg
Stearát horečnatý	4 mg
Butylátovaný hydroxyanizol B.P.	0,002

Zložky sa dokonale premiesili a zlisovali do tabliet určených na orálne podanie. Pri liečení vírusových ochorení sa podáva jedna až štyri tablety denne.

Príklad 112

Z nasledujúcich zložiek sa pripravil aerosol.

Zlúčenina z Príkladu 4 100 mg Propylénglykol 20 mg Dichlorotetraflouroetán (Hnacia látka 14) 600 mg Dichlorodifluorometán (Hnacia látka 12) 500 mg

Jednotlivé zložky sa zmiesia pri -20°C a umiestnia do uzavretého obalu vybaveného dávkovacím zariadením.

Príklad 113

Roztok sa pripravil nasledujúcim spôsobom

Zlúčenina z Príkladu 6 Voda

IN HCl mg 1 1 ml

Zložky sa zmiesia pri vzniku roztoku, ktorý môže byť použitý na umývanie spŕch s cielom zabrániť rastu baktérií.

Vynález sa rovnako týka spôsobu liečenia a prevencie vírusových infekcií. Tento spôsob zahrňuje podanie antivírusovo účinného množstva zlúčeniny podlá vynálezu subjektu, ktorý toto ošetrenie potrebuje, alebo aplikáciu antivírusovo účinného množstva zlúčeniny podlá vynálezu na povrch, ktorý toto ošetrenie potrebuje. Zlúčeniny všeobecného vzorca I možno napríklad použiť pri umývaní spŕch a verejných priestorov s cieľom kontrolovať a zabrániť vírusovému rastu. Zlúčeniny možno podávať zvieratám a zvlášť luďom, za účelom ošetrenia a prevencie vírusových infekcií. Ako už bolo uvedené vyššie, účinné množstvo účinnej zlúčeniny podía vynálezu sa pohybuje približne v rozmedzí od 5 do 1000 mg na jednotkovú dávku a v ideálnom prípade približne od 25 do 750 mg.

Účinné zložky terapeutických kompozícií a zlúčenín podía vynálezu vykazujú vynikajúcu anti-retrovírusovú účinnosť pokial sa podávajú v množstvách pohybujúcich sa približne od 1,0 do 100 mg/kg telesnej hmotnosti na deň. Výhodným dávkovým režimom pre dosiahnutie optimálnych výsledkov by mal byť režim pri ktorom sa podáva približne 2,0 až 50 mg/kg telesnej hmotnosti na deň, pričom táto dávková jednotka sa použije tak, že sa subjektu, vážiacemu približne 70 kg, podá behom 24 hodín približne 0,2 až 3,0 g účinnej zlúčeniny. Tento dávkový režim možno nastaviť tak, aby poskytol optimálnu terapeutickú odpoveď a výhodne predstavuje jedno až štyri podania dávky, obsahujúcej 250 až 750 mg účinnej látky denne. Možno napríklad podať niekoľko delených dávok denne alebo možno dávku proporcionálne znížiť podľa potrieb terapeutickej situácie. Výhodou účinnej zlúčeniny je to, že môže byť podaná bežným spôsobom, napríklad orálnou, intravenóznou (pokial je vodou rozpustná), intramuskulárnou alebo subkutánnou cestou.

Účinné látky možno formulovať ako vodné roztoky a suspenzie na omývanie povrchov, napríklad drevených, oceľových, keramických a pod., za účelom eliminácie a kontroly rastu vírusov.

Ďalšie vyhotovenie vynálezu sa týka spôsobu liečenia aterosklerózy u cicavcov. Zlúčeniny sú účinné pri inhibícii aktivity 15-lipoxygenázy a ako také môžu byť podávané cicavcom, predovšetkým človeku, za účelom účinného zmiernenia a liečenia aterosklerózy. Zlúčeniny sa budú liečenému subjektu podávať v dávke, ktorá je účinná na liečenie aterosklerózy, spravidla v dávke približne od 1,0 do 100 mg/kg telesnej hmotnosti.

Zlúčeniny sú rovnako použiteľné pri liečení zápalu, napríklad zdurenia a opuchu ako dôsledku poranení, opuchov okolo kostí a kĺbov. Zlúčeniny budú podávané zvieratám trpiacim zápalom v množstve, ktoré je účinné na liečenie zápalu. Typické dávky sa budú pohybovať približne od 1,0 do 100 mg/kg telesnej hmotnosti.

Claims (63)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Použitie izotiazolónu všeobecného vzorca I v ktorom:

   A znamená monocyklický päťčlenný až šesťčlenný kruh, alebo bicyklický deväťčlenný až dvanásťčlenný kruh, pričom atómy v kruhu sa zvolia z atómu uhlíka a prípadne až troch heteroatómov, zvolených z atómu kyslíka, síry a dusíka;

   R¹ a R² nezávisle znamenajú atóm vodíka, halogénoskupinu, alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, cykloalkylovú skupinu s 3 až 6 atómami uhlíka, Het (CR^sR⁷)ra-z fenyl-(CR⁶R⁷)r.-, alkyloxyskupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, hydroxyskupinu, nitroskupinu, kyanoskupinu, NR³R⁴, NR³COR⁴, CO2R³, CONR³R⁴, S(O)bR³, SO3Hz SÍOkNR’aS COR³ alebo spoločne znamenajú oxoskupinu (0=) alebo metyléndioxoskupinu (-O-CH2-O);

   m znamená 0, 1 alebo 2;

   R³ a R⁴ nezávisle znamenajú atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, cykloalkylovú skupinu s 3 až 6 atómami uhlíka, Het (CR^eR^?).Tl- alebo fenyl-{ΟΗ'Ή¹)B-;

   R' a R⁷ nezávisle znamenajú atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, CO2R³, hydroxyskupinu, CONR³R⁴ alebo kyanoskupinu;

   R⁵ znamená atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, CO-alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka v alkylovom zvyšku, cykloalkylovú skupinu s 3 až 6 atómami uhlíka, fenyl-(CR^fR⁷)_Γ-, Het (CR^ŕR⁷) a pričom vyššie uvedené alkylové, cykloalkylové, fenylové a Het skupiny môžu byť prípadne substituované 1 až 3 skupinami zvolenými z halogénoskupiny, hydroxyskupiny, nitroskupiny, NR^:'R’, NR^:'COR’, CO_£R³, CONR^SR⁴, S(O),,R³, S (0)-NRR⁴ a COR', v ktorých m, R³ a R⁴ majú vyššie definované významy; a a ich farmaceutický prijatelných solí a solvátov na výrobu liečiva určeného pre profylaktické a terapeutické ošetrenie retrovírusových infekcií.
2. 2. Použitie podlá nároku 1, vyznačujúce sa tým, že zahrňuje použitie zlúčeniny, v ktorej A znamená šesťčlenný monocyklický kruh obsahujúci jeden alebo dva heteroatómy zvolené z atómu kyslíka, atómu síry a atómu dusíka.
3. 3. Použitie podlá nároku 2,vyznačujúce sa tým, že zahrňuje použitie zlúčeniny, v ktorej A znamená monocyklický aromatický kruh.
4. 4.

   tým,

   Použitie podlá nároku 3,vyznačujúce sa že zahrňuje použitie zlúčeniny všeobecného vzorca
5. 5. Použitie podlá nároku 4,vyznačujúce sa tým, že zahrňuje použitie zlúčeniny, v ktorej R⁵ znamená alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlika alebo substituovanú alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka.
6. 6. Použitie podlá nároku 3,vyznačujúce sa týra, že zahrňuje použitie zlúčeniny všeobecného vzorca
7. 7. Použitie podlá nároku 6, vyznačujúce sa tým, že zahrňuje použitie zlúčeniny, v ktorej R⁵ znamená alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, substituovanú alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka alebo substituovanú alebo nesubstituovanú fenyl-(CR⁶R⁷)_m- skupinu.
8. 8. Použitie podlá nároku 1,vyznačujúce sa tým, že zahrňuje použitie zlúčeniny všeobecného vzorca II
9. 9. Použitie podlá nároku 8,vyznačujúce sa tým, že zahrňuje použitie zlúčeniny, v ktorej R² znamená atóm vodíka.
10. 10. Použitie podlá nároku 9, vyznačujúce sa t ý m , že zahrňuje použitie zlúčeniny, v ktorej R⁵ znamená alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, substituovanú alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, fenyl-(CR⁶R⁷)n- skupinu alebo substituovanú alebo fenyl(CR^eR⁷,a- skupinu.
11. 11. Použitie podlá nároku 10, vyznačujúce sa t ý m , že zahrňuje použitie zlúčeniny, v ktorej

    R⁵ znamená

    COOH /

    -CH \

    CH—CH₂CH₃ ’ ch₃
12. 12. Použitie podlá nároku 11, vyznačujúce sa t ý m , že zahrňuje použitie kyseliny [S- (R*, R*) ] -3-metyl-2- (3-oxo-3H-benzo [d] izotiazol-2-yl)pentánovej ;

    kyseliny 2-(6-metoxy-3-oxo-3h-benzo[d]izotiazol-2yl)pentánovej;

    kyseliny (S) -4-metyl-2- (5-fluoro-3-oxo-3h-benzo [d] izotiazol-2~yl)pentánovej; a kyseliny (S) -4-metyl-2- (6-metyl-3-oxo-3h-benzo [d] izotiazol-2-yl)pentánovej.
13. 13. Použitie podlá nároku 11,vyznačujúce sa tým, že zahrňuje použitie zlúčeniny, v ktorej R⁵ znamená
14. 14. Použitie podlá nároku 13, vyznačujúce sa t ý m , že zahrňuje použitie

    4- (3-oxo-3H-benzo [d] izotiazol-2-yl)benzénsulfonamidu; N-acetyl-4-(3-oxo-3h-benzo[d]izotiazol-2-yl)benzénsulfonamidu;

    4-(5-metoxy-3-oxo-3h-benz[d]izotiazol-2-yl)benzénsulfonamídu;

    4-(6-metyl-3-oxo-3h-benzo[d]izotiazol-2-yl)benzénsulfonamidu;

    4- (6-fluoro-3-oxo-3h-benzo [d] izotiazol-2-yl)benzénsulfonamidu;

    4- (5-metyl-3-oxo-3h-benzo [d] izotiazol-2-yl) benzénsulfonamidu.
15. 15.

    Použitie izotiazolónu všeobecného vzorca v ktorom:

    A znamená monocyklický päťčlenný až šesťčlenný kruh, alebo bicyklický deväťčlenný až dvanásťčlenný kruh, pričom atómy v kruhu sa zvolia z atómu uhlíka a prípadne až troch heteroatómov, zvolených z atómu kyslíka, síry a dusíka;

    R¹ a R² nezávisle znamenajú atóm vodíka, halogénoskupinu, alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, cykloalkylovú skupinu s 3 až 6 atómami uhlíka, Het (CR^?R')m-, fenyl-(CR^fR⁷)„-, alkyloxyskupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, hydroxyskupinu, nitroskupinu, kyanoskupinu, NR³R⁴, NR’COR*, CO2R³, CONR³R⁴, S(O)r,R³, SOsH, S (OJr.NR-’R¹, COR³ alebo spoločne znamenajú oxoskupinu (0=) alebo metyléndioxyskupinu (-O-CH₂-O);

    m znamená 0, 1 alebo 2;

    R^J a R⁴ nezávisle znamenajú atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, cykloalkylovú skupinu s 3 až 6 atómami uhlíka, Het (CR'^:R⁷)-,- alebo fenyl-(CR^rľR⁷) _m-;

    R* a R⁷ nezávisle znamenajú atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až S atómami uhlíka, CO₂R'', hydroxyskupinu, CONR³R⁴ alebo kyanoskupinu;

    R⁵ znamená atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, CO-alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka v alkylovom zvyšku, cykloalkylovú skupinu s 3 až 6 atómami uhlíka, fenyl-(CR'^:R⁷)~-, Het {CR'R)_m-; a pričom vyššie uvedené alkylové, cykloalkylové, fenylové a Het skupiny môžu byť prípadne substituované 1 až 3 skupinami zvolenými z halogénoskupiny, hydroxyskupiny, nitroskupiny, NR³R⁴, NR³COR⁴, CO2R³, CONR^SR⁴, S(O)rR³, S(O)-NR³R⁴ a COR³, v ktorých m, R³ a R^ť majú vyššie definované významy; a a ich farmaceutický prijateľných solí a solvátov, na výrobu liečiva určeného pre liečbu aterosklerózy.
16. 16. Použitie podlá nároku 15, vyznačujúce sa tým, že zahrňuje použitie zlúčeniny, v ktorej A znamená šesťčlenný monocyklický kruh obsahujúci jeden alebo dva heteroatómy zvolené z atómu kyslíka, atómu síry a atómu dusíka.
17. 17. Použitie podlá nároku 15, sa tým, že zahrňuje použitie vzorca vyzná zlúčeniny čuj ú c e všeobecného
18. 18. Použitie podlá nároku 17, sa tým, že zahrňuje použitie vzorca vyznačuj úce zlúčeniny všeobecného
19. 19. Použitie podlá nároku 18, vyznačujúce sa tým, že zahrňuje použitie zlúčeniny, v ktorej R^s znamená alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, fenyl(CR^eR⁷)m- skupinu alebo Het (CR⁶R⁷)B- skupinu.
20. 20. Použitie podía nároku 16, vyznačujúce sa týra, že zahrňuje použitie zlúčeniny všeobecného vzorca
21. 21. Použitie podía nároku 20,vyznačujúce sa tým, že zahrňuje použitie zlúčeniny, v ktorej R⁵ znamená alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, fenyl-(CR^sR)_nskupinu alebo Het(CR’R')-- skupinu.
22. 22. Použitie izotiazolónu všeobecného vzorca I v ktorom:

    A znamená monocyklický päťčlenný až šesťčlenný kruh, alebo bicyklický deväťčlenný až dvanásťčlenný kruh, pričom atómy v kruhu sa zvolia z atómu uhlíka a pripadne až troch heteroatómov, zvolených z atómu kyslíka, síry a dusíka;

    R¹ a R² nezávisle znamenajú atóm vodíka, halogénoskupinu, alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, cykloalkylová skupinu s 3 až 6 atómami uhlíka, Het (CR’R⁷).,-, fenyl-(CR'^:R⁷) n-, alkyloxyskupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, hydroxyskupinu, nitroskupinu, kyanoskupinu, NR³R⁴, NR³COR⁴, CO2R³, CONR³R⁴, S(O)„.R³, SO3H, S (O),r.NR^:'R⁴, COR³ alebo spoločne znamenajú oxoskupinu (0=) alebo metyléndioxyskupinu (-O-CH₂-O);

    m znamená O, 1 alebo 2;

    R³ a R⁴ nezávisle znamenajú atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, cykloalkylová skupinu s 3 až 6 atómami uhlíka, Het(CR^fR⁷)m- alebo fenyl-(CR^⁷) n-;

    R⁵ a R⁷ nezávisle znamenajú atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, CO;R^S, hydroxyskupinu, CONR^SR⁴ alebo kyanoskupinu;

    R⁵ znamená atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, CO-alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka v alkylovom zvyšku, cykloalkylová skupinu s 3 až 6 atómami uhlíka, fenyl-(CR'R⁷)--, Het (CR'R )_X-; a pričom vyššie uvedené alkylové, cykloalkylové, fenylové a Het skupiny môžu byť prípadne substituované 1 až 3 skupinami zvolenými z halogénoskupiny, hydroxyskupiny, nitroskupiny, NR³R\ NR^SCOR⁴, CO;R³, CONR³R⁴, S (O)XR³, S(O)-NR³R⁴ a COR^J, v ktorých m, R³ a R⁴ majú vyššie definované významy; a ich farmaceutický prijateľných solí a solvátov na výrobu liečiva určeného pre liečbu zápalu.
23. 23. Použitie podľa nároku 22, vyznačujúce sa tým, že zahrňuje použitie zlúčeniny, v ktorej A znamená šesťčlenný monocyklický kruh obsahujúci jeden alebo dva heteroatómy zvolené z atómu kyslíka, atómu síry a atómu dusíka.
24. 24. Použitie podía nároku 22, vyznačujúce sa tým, že zahrňuje použitie zlúčeniny všeobecného vzorca
25. 25. Použitie podía nároku 23, vyznačujúce f sa tým, že zahrňuje použitie zlúčeniny všeobecného vzorca
26. 26. Použitie podía nároku 25, vyznačujúce sa tým, že zahrňuje použitie zlúčeniny, v ktorej R⁵ znamená alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, Het (CR⁶r’^?)_m- skupinu alebo fenyl-(CR^⁷)»- skupinu.
27. 27. Použitie podía nároku 23, vyznačujúce sa tým, že zahrňuje použitie zlúčeniny všeobecného vzorca
28. 28. Použitie podľa nároku 27, vyznačujúce sa t ý m , že zahrňuje použitie zlúčeniny, v ktorej R⁵ znamená alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, fenyl(CR*R⁷)M- skupinu alebo Het(CR^sR⁷)n- skupinu.
29. 29. Použitie podľa nároku 22, vyznačujúce sa tým, že zahrňuje použitie zlúčeniny všeobecného vzorca
30. 30. Použitie podľa nároku 29, vyznačujúce sa t ý m , že zahrňuje použitie zlúčeniny, v ktorej R⁵ znamená alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, fenyl(CR⁶R⁷)a- skupinu alebo Het(CR⁶R⁷)m- skupinu.

    100
31. 31. Izotiazolón všeobecného vzorca V v ktorom

    A znamená monocyklický päťčlenný až šesťčlenný kruh, alebo bicyklický deväťčlenný až dvanásťčlenný kruh, pričom atómy v kruhu sa zvolia z atómu uhlíka a prípadne až troch heteroatómov, zvolených z atómu

    kyslíka, síry a dusíka; ⁱ a R² nezávisle znamenajú atóm vodíka, halogénoskupinu alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka cykloalkylovú skupinu s 3 až 6 atómami uhlíka

    substituovanú alebo nesubstituovanú fenyl- (CR^eR')a~ skupinu, substituovanú alebo nesubstituovanú Het(CR”R')a- skupinu, alkyloxyskupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, hydroxyskupinu, nitroskupinu, kyanoskupinu, NR³R⁴, NR³COR⁴, CO2R³, CONR³R⁴, S(O)rR³, SO3H, S(O)mNR³R⁴, COR³ alebo spoločne znamenajú oxoskupinu (0=) alebo metyléndioxoskupinu (-O-CH2-O);

    m znamená 0, 1 alebo 2; a

    R³ a R⁴ nezávisle znamenajú atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, cykloalkylovú skupinu s 3 až 6 atómami uhlíka, Het (CR^eR⁷)F.- alebo fenyl- (CR*R⁷)m-;

    R⁵ znamená atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, CO-alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka v alkylovom zvyšku, cykloalkylovú skupinu s 3 až 6

    101 atómami uhlíka, nesubstituovanú alebo substituovanú fenyl- (CR^SR⁷) _n- skupinu, substituovanú alebo nesubstituovanú Het (CR®R⁷).,- skupinu; pričom alkylové, cykloalkylové, fenylové a Het skupiny môžu byť prípadne substituované halogénoskupinou, hydroxyskupinou, NR³R⁴, NR³COR⁴, CO2R³, CONR³R⁴, S(O)nR³, SO₃H, S(O)_fflNR³R⁴ a COR³;

    R® a R⁷ nezávisle znamenajú atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, CO₂R³, hydroxyskupinu, CONR³R⁴ alebo kyanoskupinu;

    za predpokladu, že pokial A znamená monocyklický celouhlíkový kruh, potom R⁵ neznamená atóm vodíka, alkylovú skupinu, alkylovú skupinu substituovanú hydroxyskupinou, CO-alkylovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka alebo nenasýtenú alebo nasýtenú fenyl-(CR^ÍR⁷,₌₁skupinu, v ktorej substituent na fenylovom kruhu znamená alkylovú skupinu, halogénoskupinu, alkoxyskupinu alebo NR³R⁴;

    a jej farmaceutický prijateľné soli a solváty.
32. 32. Izotiazolón podía nároku 31, vyznačujúci sa t ý m , že má všeobecný vzorec
33. 33. Izotiazolón podía nároku 32, vyznačujúci sa tým, že X znamená atóm dusíka.

    102
34. 34. Izotiazolón podía nároku 33, vyznačujúci sa t ý m , že R² znamená atóm vodíka.
35. 35. Izotiazolón podía nároku 34, vyznačujúci sa t ý m , že R⁵ znamená ^COOH •CH «,

    CH-CH,

    COOH /

    *CH , nebo

    CH—CH,CH,

    I ^{2 3} CH,

    S(O,.NH.

    CH,
36. 36. Izotiazolón podía nároku 35, vyznačujúci sa t ý m , že znamená kyselinu (S)-4-metyl-2-(3-oxo-3H izotiazolo[5, 4-b]pyridín-2-yl)pentánovú.
37. 37. Izotiazolón podía nároku 32, vyznačujúci sa tým, ze X znamená CH.
38. 38. Izotiazolón podía nároku 37, vyznačujúci sa t ý m , že R² znamená atóm vodíka.
39. 39. Izotiazolón podía nároku 38, vyznačujúci sa t ý m , že R⁵ znamená

    103

    COOH /

    -CH \

    CH—CH₂CH

    CH₃
40. 40. Izotiazolón podlá nároku 39, vyznačujúci sa t ý m , že znamená kyselinu [S- (R*,R*)]-3-metyl-2- (3-oxo-3H-benzo[d]izotiazol-2-yl)pentánovú;

    kyselinu 2-(6-metoxy-3-oxo-3h-benzo[d]izotiazol-2yl)pentánovú;

    kyselinu (S)-4-metyl-2- (5-fluoro-3-oxo-3h-benzo[d]izotiazol-2-yl)pentánovú; a kyselinu (S)-4-metyl-2- (6-metyl-3-oxo-3h-benzo[d]izotiazol-2-yl)pentánovú.
41. 41. Izotiazolón podlá nároku 38, vyznačujúci sa t ý m , že R⁵ znamená λ // sioIjKr’r’
42. 42. Izotiazolón podlá nároku 41, vyznačujúci sa t ý m , že R³ znamená atóm vodíka.

    104
43. 43. Izotiazolón podľa nároku 42, vyznačujúci sa tým, že znamená N-acetyl-4-(3-oxo-3h-benzo[d]izotiazol-2-yl)benzénsulfonamid.
44. 44. Izotiazolón podľa nároku 42, vyznačujúci sa t ý m , že R⁴ znamená atóm vodíka.
45. 45. Izotiazolón podľa nároku 44, vyznačujúci sa t ý m , že znamená

    4- (3-oxo-3H-benzo[d]izotiazol-2-yl)benzénsulfonamid;

    4 - (5-metoxy-3-oxo-3h-benz[d]izotiazol-2-yl)benzénsulfonamid;

    4- (6-metyl-3-oxo-3h-benzo[d]izotiazol-2-yl)benzénsulfonamid;

    4- (6-fluoro-3-oxo-3h-benzo[d]izotiazol-2-yl)benzénsulfonamid; a

    4- (5-metyl-3~oxo-3h-benzo[d]izotiazol-2-yl)benzénsulfonamid.
46. 46. Izotiazolón podľa nároku 37, vyznačujúci sa t ý m , že R⁵ znamená atóm vodíka.
47. 47. Izotiazolón podľa nároku 46, vyznačujúci sa tým, že znamená N-(3-oxo-2,3-dihydrobenzo[d]izotiazol-5-yl)acetamid.

    105
48. 48. Izotiazolón podlá nároku 31, vyznačujúc sa t ý m , že má všeobecný vzorec v ktorom R¹, R² a R⁵ majú vyššie definované významy.
49. 49. Izotiazolón podlá nároku 48, vyznačujúc sa t ý m , že R² znamená atóm vodíka.
50. 50. Izotiazolón podlá nároku 49, vyznačujúc sa t ý m , že R¹ znamená fenylovú skupinu.
51. 51. Izotiazolón podlá nároku 50, vyznačujúc sa t ý m , že znamená

    2-[2- (dietylamino) etyl]-6-fenylizotiazolo[5,4-d]pyrimidín-3(2H)-ón;

    2-benzyl-6-fenylizotiazolo[5,4-d)?yrimidín-3-ón;

    2- (2-morfolín-4-yl-etyl) -6-fenylizotiazolo[5, 4-d]pyri midín-3-ón;

    2-fenetyl-6-fenylizotiazolo[5,4-d]pyrimidín-3-ón; 6-fenyl-2-pyridín-2-ylmetylizotiazolo[5, 4-d]pyrimidín

    3-ón;

    6-fenyl-2- (2-pyridín-2-yl-etyl) izotiazolo[5,4-d]pyrimidín-3-ón.

    106
52. 52. Izotiazolón podlá nároku 49, vyznačujúci sa t ý m , že R¹ znamená NR³R⁴.
53. 53. Izotiazolón podlá nároku 52, vyznačujúci sa t ý m , že znamená

    6- (dimetylamino) -2- (2-pyridinylmetyl) izotiazolo[5, 4d]pyrimidín-3- (2H) -ón;

    6-dimetylamino-2- (2-pyridín-2-yl-etyl) izotiazolo[5, 4d]pyrimidín-3-ón; a

    6-(dimetylamino)-2-(2-piperidín-l-yl-etyl)izotiazolo[5, 4-d]pyrimidín-3-ón.
54. 54. Izotiazolón podlá nároku 49, vyznačujúci sa t ý m , že R^3- znamená Het(CR⁶R⁷)^-.
55. 55. Izotiazolón podlá nároku 54, vyznačujúci sa t ý m , že znamená

    6-piperidín-l-yl-2-(2-pyridín-2-yl-etyl)izotiazolo[5, 4-d]pyrimidín-3-ón;

    6-piperidín-l-yl-izotiazolo[5, 4-d]pyrimidín-3-ón; a

    6-morfolín-4-yl-2-(2-piperidín-l-yl-etyl)izotiazolo[5, 4-d]pyrimidín-3-ón.
56. 56. Farmaceutická formulácia, vyznačuj úca sa t ý m , že obsahuje izotiazolón podlá nároku 31 spoločne s farmaceutický prijatelným nosičom.

    107
57. 57. Farmaceutická formulácia podlá nároku 56, vyznačujúca sa tým, že zahrňuje zlúčeninu všeobecného vzorca
58. 58. Farmaceutická formulácia podlá nároku 57, vyznačujúca sa tým, že zahrňuje zlúčeninu, v ktorej R² znamená atóm vodíka.
59. 59. Farmaceutická formulácia podlá nároku 58, vyznačujúca sa tým, že obsahuje zlúčeninu, v ktorej R⁵ znamená

    COOH /

    *CH \

    CH,

    COOH /

    -CH \

    CH—CH,CH

    CH-CH,

    CH, t nebo

    S{O)₂NH₂

    CH,
60. 60. Farmaceutická formulácia vyznačujúca sa tým, v ktorej X znamená atóm dusíka.

    podlá nároku 59, že obsahuje zlúčeninu,

    108
61. 61. Farmaceutická formulácia podľa nároku 60, vyznačujúca sa tým, že obsahuje zlúčeninu, v ktorej X znamená CH.
62. 62. Farmaceutická vyznačujúca všeobecného vzorca formulácia sa tým podľa nároku , že obsahuje

    56, zlúčeninu
63. 63. Farmaceutická vyznačujúca v ktorej R² znamená atô:

    formulácia sa tým, a vodíka.

    podľa nároku 62, že zahrňuje zlúčeninu,