SK1542003A3 - Perfluoroalkyl-containing complexes comprising sugar residues, method for producing the same and use thereof - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka predmetov, vyznačených v patentových nárokoch, teda perfluóralkylovaných kovových komplexov s cukrovými zvyškami všeobecného vzorca I, spôsobu ich prípravy a ich použitia v NMR diagnostike, rôntgenovej diagnostike, rádiodiagnostike a rádioterapii, pri MRT-lymfografii aj ako blood-pool činidiel. Zlúčeniny podľa vynálezu sú obzvlášť vhodné na intravenóznu lymfografiu, na diagnostiku nádorov a na imaging (zobrazovanie) infarktov a nekróz.

Doterajší stav techniky

V nukleárnej magnetickej rezonancii má po vodíku najväčší význam prvok fluór:

1) fluór vykazuje vysokú citlivosť, a to 83% citlivosti vodíka,

2) fluór má len jeden NMR-aktívny izotop,

3) rezonančná frekvencia fluóru je blízka rezonančnej frekvencii vodíka, a teda fluór aj vodík môžu byť merané na rovnakom prístroji,

4) fluór je biologicky inertný,

5) fluór sa v biologickom materiáli nevyskytuje (s výnimkou zubov) a môže sa teda použiť ako sonda alebo kontrastný prostriedok bez rušivých vplyvov pozadia.

Tieto vlastnosti viedli k tomu, že fluóru je venovaná veľká pozornosť v patentovej literatúre, týkajúca sa diagncsrrky na základe nukleárnej magnetickej rezonancie: ide c ^lSľ-imsging, funkčnú diagnózu a spektroskopiu.

V US patentovom spise 4 639 364 (Mallinckrodt) sú pre ¹⁹F-imaging navrhované ako kontrastné látky trifluórmetánsuifónamidy CF₃SO₂NH₂, CF₃SO₂NH-CH₂-(CHOH) ₄-CH₂OH.

¹⁹F-imagingom sa zaoberá tiež nemecký patentový spis DE 4203254 (Max Planck-Gesellschaŕt), v ktorom je navrhovaný anilínový derivát

CF

CF.

CF.

NHCOCH, ’F-imaging je tiež predmetom patentovej prihlášky WO 93/07907 (Mallinckrodt) , kde sú nárokované ako kontrastné látky fenylderiváty

CO₂H

Na *⁹E-imaging sú navrhované aj zlúčeniny s podstatne jednoduchšou štruktúrou. V patente US 4 586 511 (Children's Hospital Medical Center) je menovaný perfluóroktylbromid Cľ₃ (CF;)--Br, v európskom patente E? 307863 (Air Products) je uvedený perfluór-15-crown-5-éter

V americkom patente US 4 588 279 [University of Cincinnati Children's Hospital Reasearch Foundation) sú uvedené prefluór uhľovodíkové zlúčeniny ako perfluórcyklononán alebo perŕluórcyk looktán, perfluórované étery ako perfluórtetrahydrofurán alebo diétery ako perfluórcvaný prcpylénglykol-diéter ^CF3

F-^—-O-CF₂CF₂CF—O CF₃

cf₃

Práve tak pre ¹⁹ľ-imaging slúžia zlúčeniny, uvedené v pri hláske WO 94/22368 (Molecular Biosystems), napríklad ,—O-CO-(CH₂)₆-R

CH₃(CH₂)₇-CH=CH-(CH₂)₇-CO—o

O-CO-(CH₂)_s-R

ktoré ako fluórovaný zvyšok obsahujú perf luór-lŕí, Ifí-neopentylovú skupinu.

Ďalší štruktúrny typ s rozšíreným diagnostickým použitím uvádza americký patent US 5 362 478 (Vivorx), v ktorom je na účely imagingu nárokovaná kombinácia fluórovaný uhlovodík/polymérny obal. Sú menované perfiuórnonán a ľudský sérumalbumín. Táto kombinácia sa naviac môže použiť na to, že sa fluórový atóm využije ako sonda na lokálne meranie teploty a na stanovenie parciálneho tlaku kyslíka.

Perfluórované uhlovodíky sú nárokované aj v US patentovom spise 4 586 511 na určovanie kyslíka.

V nemeckom patentovom spise DE 4008179 (Schering) sú ako pH-sondy nárokované fluórované benzénsulfónamidy vzorca

Pre NMR-diagnostiku sú v spisoch WO 94/05335 a WC 94/22368 (obidva Molecular Biosystems) nárokované ako kontrast zosilňujúce prostriedky tiež zlúčeniny, obsahujúce atómy jódu a fluóru:

Taktiež kombinácia fluór - paramagnetický kovový ión je nárokovaná pre ¹⁹F-imaging, a to pre komplexy s otvoreným reťazcom vo WO 94/22368 (Molecular Biosystems), napríklad:

co;

a v spise EP 292 306 (Terumo Kabushiki Kaisha), napríklad:

'0₂C ’0₂C

R

I .N, 'CO,

CO,

Gd

3+ δ

ale tiež pre cyklické zlúčeniny, ako sú vymenované v spise

EP 628 316 (Terumo Kabushiki Kaisha)

R= —<=^Η,—<θ-(-CF,

CF,

Kombinácia atóm fluóru tiež na NMR-spektroskopické ring):

- kov vzácnych zemín je nárokovaná merania teploty (DE 4317588, ScheνΛ Z“\ Z^c°2

co;

Ln: kov vzácnych zemín: La, Pr, Dy, Eu

Zatial čo n zlúčenín, obsahujúcich atómy fluóru a jódu, nedochádza k žiadnym interakciám medzi obidvoma jadrami, u látok, ktoré obsahujú fluór a paramagnetické centrá (radikály, kovové ióny), dochádza k intenzívnej interakcii, prejavujúcej sa skrátením relaxačného času fluórovaného jadra. Veľkosť tohto efektu závisí od počtu nepárových elektrónov kovového iónu (Gd³⁺ > Mn² > Fe^; > Cu²⁺) a od vzdialenosti medzi paramagnetickým iónom a atómom 'F.

Čím viac nepárových elektrónov má kovový ión a čím bližšie sú tieto pri atóme fluóru, tým väčšie je skrátenie relaxačného času fluórového jadra.

Skrátenie relaxačného času ako funkcie vzdialenosti od paramagnetického iónu je pozorovateľné u všetkých jadier s nepárnym spinovým číslom (teda tiež u protónu) a gadolíniové zlúčeniny preto nachádzajú široké uplatnenie ako kontrastné látky v jadrovej spinovej tomografii (Magnevist®, Prohance®, Omniscan®, Dctarem®). Pri ’-H-MR-imagingu (¹H-MRI) sa však meria a používa na zobrazenie relaxačný čas protónov, T¹ alebo T^z, to znamená predovšetkým protónov vody, a nie relaxačný čas fluórových jadier. Kvantitatívnym meradlom na skrátenie relaxačného času je reiaxivita (liter/mmol.s).

Na skrátenie relaxačných časov sa s úspechom používajú komplexy paramagnetických iónov. V nasledujúcej tabulke je uvedená reiaxivita niektorých komerčných preparátov.

Tabuľka

	^-reiaxivita vo vode [1/mmol.s,39°C,0,47 T)	^-reiaxivita v plazme [1/mmol.s,39°C,0,47 T j
Magnevist®	3,8	4,8
Dotarem®	3,5	4,3
Omniscan®	3,8	4,4
Prohance®	3,7	4,9

V uvedených zlúčeninách existujú len interakcie medzi protónmi a gadolíniovým iónom. Pre tieto kontrastné látky sa teda vo vode pozoruje reiaxivita asi 4 [1/mmol.s].

Pre MR-imaging sa tiež s úspechom používajú ako fluórové zlúčeniny pre ¹⁹F-imaging, pri ktorom sa využíva skrátený relaxačný čas fluórového jadra, tak aj zlúčeniny, ktoré neobsahujú fluór, u ktorých sa stanovuje relaxačný čas protónov vody.

Pri zavedení perfluóruhlovodíkového zvyšku do paramagnetickej kontrastnej látky, to znamená pri kombinácii vlastností, ktoré sú doteraz známe ako vhodné len u zlúčenín pre F-imaging, so zlúčeninami, používanými pre protón-imaging, prekvapujúco podstatne stúpne tiež reiaxivita protónov vo vode a dosiahne hodnôt 10-50 [1/mmol.s], v porovnaní s hodnotami 3,5 až 3,8 [1/mmol.s], uvedenými v tabuľke pre niektoré komerčné preparáty.

Perfluóralkylované kovové komplexy sú už známe zo spisu DE 196 03 033.1. Tieto zlúčeniny nie je však možné uspokojivo použiť pre všetky prípady, takže stále trvá dopyt pc kontrastných látkach na znázornenie malígnych nádorov, lymfatických uzlín a nekrotického tkaniva.

Malígne nádory často metastázujú v regionálnych lymfatických uzlinách, na čom sa môže podieľať aj viac uzlín. Našli sa tak metastázy lymfatických uzlín u asi 50-69% všetkých pacientov trpiacich malígnymi nádormi (Elke, Lymphographie, v knihe: Frommhold, Stender, Thurn (eds.), Radiologische Diagnostik in Kliník und Praxis, zv. IV, Thieme Verlag, Stuttgart, 7'^h edit., 434-496, (1984)). Diagnóza metastázovej invázie v lymfatických uzlinách má veľký význam pre terapiu a prognózu malígnych ochorení. Modernými zobrazovacími metódami (CT, US a MRI)sa Lymfcgénne kolónie malígnych nádorov rozpoznajú len nedostatočne, pretože väčšinou sa môže ako diagnostické kritérium použiť len veľkosť lymfatických uzlín. Nedajú sa preto odlíšiť malé metastázy v nezväčšených lymfatických uzlinách (< 2 cm) od hyperplázie lymfatických uzlín bez malígnej invázie (Steinkamp a kel., Sonographie und Kernspin-tomographie: Differentialdiagnostik von reaktiver Lymphknoten-vergrôBerung und Lymphknoten-metastasen am Hals, Radiol. Diagn. 33, 158 (1992)).

Je žiaduce, aby sa použitím špecifických kontrastných prostriedkov mohli odlíšiť lymfatické uzliny s metastázovou inváziou od hyperplastických lymfatických uzlín.

Je známa priama róntgenová lymfografia (injekcia olejovej suspenzie kontrastnej látky do preparovanej lymfatickej cievy); stále však je len zriedka používanou invazívnou metódou, ktorá je schopná zobrazovať len niekoľko málo miest lymfatickéno toku.

V pokusoch na zvieratách sa experimentálne používajú také fluorescenčné značené dextrány, aby sa po ich intersticiálnej aplikácii mohol pozorovať odtok lymfy. Všetky použitelné markery na zobrazovanie lymfatických ciest a lymfatických uzlín po intersticiálnej/intrakutánnej aplikácii majú tiež tú spoločnú vlastnosť, že ide o látky časticového charakteru (pod pojmom ''časticový rozumieme napríklad emulzie a suspenzie nanokryštálov) alebo o veľké polyméry (pozri tiež WO 90/14346). Doteraz opísané prípravky však pre svoju nedostatočnú lokálnu a systémovú znášanlivosť aj pre svoju nedostatočnú diagnostickú efektivitu nie sú ešte na nepriamu lymfografiu optimálne.

Pretože zobrazenie lymfatických uzlín má klúčový význam pre skoré rozpoznanie metastázovej invázie u pacientov trpiacich rakovinou, trvá stále veľký dopyt po špecifických kontrastných prípravkoch na diagnózu zodpovedajúcich zmien lymfatického systému.

Vysoká koncentrácia kontrastnej látky a jej veľká stabilita sú práve tak žiaduce, ako je diagnosticky relevantné čo možno naj rovnomernejšie obohatenie v lymfe na viacerých lymfatických miestach. Celková záťaž organizmu by mala byť nízka v dôsledku rýchleho a úplného vylučovania kontrastnej látky. Pre rádiologickú prax má tiež význam rýchly nástup účinku, ak je to možné v priebehu niekoľkých hodín po aplikácii kontrastnej látky. Je tiež potrebné, aby pacient látku dobre znášal.

V neposlednom rade je žiaduce mať k dispozícii také kontrastné látky, špecifické proti lymfe, ktoré umožnia pri jednom diagnostickom vyšetrení zobraziť ako primárny nádor tak aj možné metastázy v lymfatických uzlinách.

Iným dôležitým odborom medicíny je derekcia, lokalizácia a sledovanie nekróz alebo infarktov. Infarkt myokardu nie je stacionárny proces, ale dynamický pochod, trvajúci dlhší čas (týždne až mesiace). Ochorenie prebieha zhruba v troch fázach, ktoré nie sú od seba ostro oddelené, ale sa prekrývajú. Prvá fáza, vývoj infarktu myokardu, zahŕňa 24 hodín po infarkte;

v tejto fáze postupuje zničenie ako nárazová vlna (fenomén frontálnej vlny) od subendokardu k myokardu. Druhá fáza, už vyvinutý infarkt, zahŕňa stabilizáciu oblasti, v ktorej prebieha fibróza ako hojivý proces. Tretia fáza, vyhojený infarkt, začína potom, ako všetko zničené tkanivo je nahradené fibróznym tkanivom jazvy. V priebehu tejto periódy dochádza k rozsiahlej reštrukturácii.

Dodnes nie je známa žiadna precízna a spoľahlivá metóda, ktorá by bola schopná diagnostikovať aktuálnu fázu infarktu myokardu u živého pacienta. Na vyhodnotenie infarktu je rozhodujúce poznať rozsah strateného tkaniva a na akom mieste k strate došlo, lebo od tejto informácie závisí spôsob liečby.

K infarktom nedochádza len v myokarde, ale tiež v iných tkanivách, zvlášť v mozgu.

Zatiaľ čo infarkt je v určitom rozsahu liečiteľný, u nekrózy, ktorou je lokálne ohraničená smrť tkaniva, je možné len zabrániť škodlivým následkom pre zvyšok organizmu alebo ich zmierniť. Nekrózy môžu vznikať mnohými spôsobmi: zranením, chemikáliami, kyslíkovým deficitom alebo ožiarením. Práve tak ako u infarktu, znalosť rozsahu a charakteru nekrózy je dôležitá pre ďalšiu lekársku starostlivosť.

Už skôr preto dochádzalo k pokusom zlepšiť lokalizáciu infarktov a nekróz použitím kontrastných látok pri neinvazívnych metódach, ako je scintigrafia alebo jadrová spinová tcmografia. V literatúre nájdeme mnoho pokusov o použití porfyrínov pre imaaing nekróz, avšak dosiahnuté výsledky si odporujú. Tak Winkelmann a Hoyes [Náture, 200, 903 (1967)] opisujú, že mangán-5,10,15,20-tetrakis(4-sulfonatofenyl)porfyrín (TPPS) sa selektívne kumuluje v nekrotickej časti nádoru.

Oproti tomu Lyon a kol., [Magn. Res. Med. 4, 24 (1987)] pozorovali, že mangán-TPPS sa v tele rozptýli, a to do obličiek, pečene, nádoru, a len v malej miere do svalov. Pritom je zaují12 mavé, že koncentrácia v nádore dosiahne maximum až 4. deň, a to len potom, ako autori zvýšili dávku z 0,12 mmol/kg na 0,2 mmol/kg. Autori preto hovoria tiež o nešpecifickom prijme TPPS v nádore. Bockhurst a kol. zasa píšu [Acta Neurochir. 60, 347 (1994, Suppl.)], že Mn-TPPS sa selektívne viaže na nádorové bunky.

ľoster a kol·., [J. Nucl. Med. 26, 756 (1985)] našli, že k obohacovaniu ^luín-5,10,15,20-tetrakis(4-N-metylpyridínium)porfyrinom (TMPyP) nedochádza v nekrotickej časti, ale v živých okrajových vrstvách. Odvodzovať z toho, že dochádza k interakcii porfyrin-tkanivo, sa síce ponúka, ale nie je to preukázané.

Ni a kol. publikovali [Circulation, Vol. 90, No. 4, diel 2, str. 1468; Abstract No. 2512 (1994)], že sú schopní zobraziť infarzované oblasti pomocou mangán-tetrafenylporfyrinu (Mn-TPP) a gadolínium-mezoporfyrinu (Gd-MP). V medzinárodnej patentovej prihláške WO 95/31219 sú obidve zlúčeniny navrhnuté na zobrazovanie infarktov a nekróz. Autori, Marchal a Ni, našli (príklad 3) , že pre zlúčeninu Gd-MP bol obsah kovu v infarzovanej cbličke podobný ako v zdravom orgáne, zatial čo u myokradu bol pre infarzované tkanivo (príklad 1) deväťkrát vyšší. Pozoruhodné je, že pomer intenzít signálov pri MRI pre infarzované tkanivo v porovnaní so zdravým tkanivom bol v obidvoch prípadoch porovnateľný (2,10 prípadne 2,19). Ďalšie metaloporfyriny sú opísané v patentovej prihláške DE 19835082 (Schering AG).

Porfyríny majú tendenciu ukladať sa v pokožke, čo vedie k fotosenzibilizácii. Táto senzibilizácia môže trvať dni, ale aj celé týždne a predstavuje nežiaduci efekt pri použití porfyrínov na diagnostické ciele. Napriek tomu je terapeutický index pre porfyríny len veľmi malý, lebo napríklad pre Mn-TPPS je účinná dávka až od 0,2 mmol/kg, zatial čo hodnota LD50 je už 0,5 mmol/kg.

Kontrastné látky pre imaging nekróz a infarktov, ktoré nie sú odvodené od porfyrínov, sú opísané v spisoch DE 19744003 (Schering AG) , DE 19744004 (Schering AG) a WO 99/17809 (ΞΡΙΧ) . Doteraz však neexistujú žiadne zlúčeniny, ktoré by sa mohli uspokojivo použiť ako kontrastné látky pre imaging infarktov a nekróz.

Cieľom vynálezu je preto nájsť kontrastné látky, ktoré by boli použiteľné zvlášť na MRT-lymfografiu, ale tiež na diagnostiku nádorov a zobrazovanie nekróz a infarktov. Tento cieľ je riešený v predloženom vynáleze.

Podstata vynálezu

Vynález sa týka perfluóralkylovaných komplexov, obsahujúcich cukrové zvyšky, všeobecného vzorca I (K) i — G — (Z-R^f) _m

I (I) (Y-R)p kde

R je monosacharidový alebo oligosacharidový zvyšok, viazaný cez polohu 1-OH alebo 1-SH,

R^f je perfluórovaný, nerozvetvený alebo rozvetvený uhľovodíkový reťazec všeobecného vzorca -C_nF_2nE, kde E je terminálny atóm fluóru, chlóru, brómu, jódu alebo atóm vodíka, a n je rovné číslu od 4 do 30,

K je kovový komplex všeobecného vzorca II

CO OR¹ kde

R¹ je atóm vodíka alebo ekvivalent kovového iónu s atómovým číslom 21-29, 31-33, 37-39, 42-44, 49 alebo 57-83, s podmienkou, že aspoň dva R¹ sú ekvivalenty kovového iónu,

R² a R³ nezávisle od seba sú atóm vodíka, Ci-C₇-alkylová skupina, benzylová skupina, fenylová skupina, skupina -CH₂OH alebo skupina -CH2OCH3, a

U je skupina -CsH^-O-CH?^-©-, skupina -(CH₂)i-5-(O, fenylénová skupina, skupina -CR₂NHCC-CH₂-CH (CH₂COOH)-CgH^-co-, skupina -C₅K₄- (OCH2CH2) 0-1-N (CH2COOH) -CH₂-(O, alebo Ci-C₁₂-alkylénová skupina alebo skupina C7-Ci2-CsH₄-O-, pričom dve posledné skupiny sú prípadne prerušené jedným alebo niekoľkými atómami kyslíka, jednou až troma skupinami -NHCO-, jednou až troma skupinami -CONH-, a/alebo sú substituované jednou až troma skupinami - (Cb₂) 0-5COOH, pričom ω znamená miesto pripojenia na -C0-, alebo je zvyšok všeobecného vzorca III

kde

R¹ má skôr uvedený význam., R⁴ je atóm vodíka alebo pre R¹ definovaný ekvivalent kovového iónu a U¹ je skupina -CóH₄-O-CH₂-co-, pričom ω znamená miesto pripojenia na -C0-, (IV) alebo je zvyšok všeobecného vzorca IV

R¹OOC

kde R¹ a R² majú skôr uvedený význam, alebo je zvyšok všeobecného vzorca VA alebo VB

ROOC' / '''-COOR¹ \

-N \ _n^COOR’ ^--COOR¹ (VA)

O

II

V/v—C' ^^COOR¹

Z '--COOR¹ -N

V^COOR¹ (VB)

-COOR¹ kde R¹ má skôr uvedený význam, alebo je zvyšok všeobecného vzorca VI

ROOC—\ CO—«λ.

r.

ROOC—' COOR¹ kde R¹ má skôr uvedený význam, alebo je zvyšok všeobecného vzorca VII (VI)

ROOC

ROOC

O

ROOC (VII)

ROOC :n kde R¹ má skôr uvedený význam a

U^x je skupina -ΟβΗ^-Ο-ΟΗζ-ω-, pričom ω znamená miesto pripojenia na —CO—, alebo je zvyšok všeobecného vzorca VIII

COOR¹

COOR¹ kde R¹ má skôr uvedený význam, a vo zvyšku K prípadne prítomné volné kyselinové skupiny m.ôžu prípadne existovať ako soli organických a/alebo anorganických zásad alebo aminokyselín alebo amidov aminokyselín,

G v prípade, ak K znamená kovové komplexy II až VII, znamená prinajmenšom trikrát funkcionalizovaný zvyšok zvolený z množiny nasledujúcich zvyškov a) až j)

a)

β y^CO-CHCH^b) NH í

zz a

NH-CO-CHCHA-Nw-c'

I ,N-*ŕY

H

N-CO-C-(CH,)₄-Nv*-a

NH

I

NH ,NH-CO-CH-(CH₂)₄-NH^3

g)

N-CO-CH-(CH₂)₄-NH-~^a

NH

Y

NH—CO—CH—(CH₂)—ΝΗ-^β

NH

-N-(CH₂)₄-C-N ^H CO^H

CO-C—(CHJ₄-N i H

h)

NH β

j) α^ΝΗ-CH -CO —Y Á β a

G v prípade, ak K znamená kovový komplex VIII, znamená prinajmenšom trikrát funkcionalizovaný zvyšok zvolený z množiny k) alebo 1),

k) p^NH-(CH₂)_rCH-CO--vcí

NH

I

Y

1) a^-CO-CHj-CH-CHrCO^Y ² I ²

NH β

pričom a znamená miesto pripojenia zvyšku G ku komplexu K, β znamená miesto pripojenia zvyšku G k zvyšku Y a γ znamená miesto pripojenia zvyšku G k zvyšku Z,

Y je skupina -CH?-, skupina δ- (CH₂) _η-00-β [kde n = 1-5), skupina δ-ΟΗ₂-ΟΗΟΗ-(3Ο-β alebo skupina δ-CH(CHOH-ClbCH)-CHOH-CHOH-CO-β, pričom δ je miesto pripojenia k cukrovému zvyšku R a β je miesto pripojenia k zvyšku G,

Z je skupine

y-n

n-so₂-s y-COCH₂-O- (CH_;) 2-SO₂-s,

O

alebo

7-NHCH₂CHz-O-CH₂CH₂-S, pričom γ je miesto pripojenia Z k zvyšku G a ε je miesto pripojenia Z k perflučrovanému zvyšku R^:, a

1, m nezávisle od seba sú celé čislo 1 alebo 2, a p je celé číslo í až 4.

Ak je zlúčenina podlá vynálezu určená na použitie v NMR-diagnostike, kovový ión v skupine, dávajúci signál, musí byť paramagnetioký. Také ióny sú zvlášť dvojväzbové a trojväzbové ióny prvkov atómového čísla 21-29, 42, 44 a 58-70. Vhodné ióny sú napríklad ióny chrómu(III), železa(II), kobaltu(II), niklu(II), medi(II), prazeodymu(III), neodymu(III) , samária(III) a yterbia(III). Pre svoj silný magnetický moment sú zvlášť výhodné ióny gadolínia (III), terbia(III), dysprózia(111), holmia(III), erbia(III), železa(III) a mangánu(II).

Na použitie zlúčenín podlá vynálezu v nukleárnej medicíne (rádiodiagnostika a rádioterapia) musí byť kovový ión rádioaktívny. Vhodné sú napríklad rádioizotopy prvkov s atómovým číslom

27, 29, 51-33, 37-39, 43, 49, 62, 64, 70, 75 a 77. Výhodné sú technécium, gálium, indium, rénium a ytrium.

Ak sa zlúčenina podlá vynálezu má použiť v rontgenovej diagnostike, potom je výhodné pracovať s iónom kovu vyššieho atómového čísla, aóy sa dosiahla dostačujúca absorpcia róntgenových lúčov. Zistilo sa, že na tento ciel sa hodia diagnostické prostriedky, ktoré obsahujú fyziologicky prijateľnú komplexnú sol s iónmi kovov s atómovým číslom 25, 26, 39 aj 57-83.

Výhodné sú ióny mangánu(II), železa(II), železa(III), prazeodymu(III), neodymu(III), samária(III), gadolínia(111) , yterbia(III) alebo bizmutu(III) , zvlášť ióny dysprózia(III) a ytria(III).

Vo zvyšku R¹ prípadne prítomné kyslé atómy vodíka, to znamená tie, ktoré nie sú substituované centrálnym iónom, môžu byť prípadne úplne alebo čiastočne zamenené katiónmi anorganických a/alebo organických zásad alebo aminokyselín alebo amidov aminokyselín .

Vhodné anorganické katióny sú napríklad lítny ión, draselný ión, vápenatý ión a obzvlášť sodíkový ión. Vhodné katióny organických zásad sú medzi iným odvodené od primárnych, sekundárnych alebo terciárnych amínov ako sú napríklad etanolamín, dietanolamín, morfolín, glukamín, N,N-dimetylglukamín, a obzvlášť N-metylglukamín. Vhodné katióny aminokyselín sú odvodené napríklad od lyzínu, arginínu a ornitínu, práve tak ako od amidov inak kyslých alebo neutrálnych aminokyselín.

Zvlášť výhodné zlúčeniny všeobecného vzorca I sú také, ktoré obsahujú makrocyklus K všeobecného vzorca II.

Zvyšok U v kovovom komplexe K je výhodne skupina -CH?^- alebo skupina -CgH4-O-CH₂-(ú, pričom ω znamená miesto pripojenia na -C0-.

Alkylové skupiny R² a R³ v makrocykle všeobecného vzorca II môžu byť nerozvetvené alebo rozvetvené. Sú to napríklad metylová skupina, etylová skupina, propylová skupina, izopropyiová skupina, n-butylová skupina, 1-metylpropylová skupina, 2-metylpropylová skupina, n-pentylová skupina, 1-metylbutylová skupina, 2-metylbutylcvá skupina, 3-metylbutylová skupina alebo 1,2-dimetylpropylová skupina. Výhodne R² a R³ znamenajú nezávisle cd seba atóm vodíka alebo Ci-C^-alkylovú skupinu.

Vc zvlášť výhodnom variante vynálezu je R² metylová skupina a R³ znamená atóm vodíka.

Benzylová alebo fenylová skupina R² alebo R^J v makrocykle K všeobecného vzorca II môže byť tiež substituovaná v kruhu.

Zvyšok R vo všeobecnom vzorci I znamená monosacharidový alebo olicosacharidový alebo tiosacharidový zvyšok, ktorý je viazaný cez polohu 1-OH alebo polohu 1-SH, pričom tu podlá vynálezu môže ísť aj c deoxycukry, ktoré namiesto jednej alebo niekoľkých skupín OH obsahujú atóm vodíka. V jednom z výhodných variantov vynálezu znamená R monosacharidový zvyšok s 5 alebo 6 atómami uhlíka, výhodne zvyšok glukózy, manózy, galaktózy, ribózy, arabinózy alebo xylózy, alebo zodpovedajúceho deoxycukru, ako napríklad c-decxvgalaktózy (fukózy) alebo 6-deoxymanózy (rhamnčzy), alebo zodpovedajúceho tiocukru, pričom zvlášť výhodné je glukóza, manóza a galaktóza.

Zc zlúčenín všeobecného vzorca I podľa vynálezu sú ďalej výhodné také zlúčeniny, v ktorých R^f je skupina -C_nF_2r.^i, pričom n je výhcdne 4-15. Celkom obzvlášť sú výhodné skupina -C4F9, skupina -C₆F;;., skupina -C3F17, skupina -C₁₂F?5 a skupina -C^Fna, práve rak ako skupiny v zlúčeninách, opísaných v príkladoch uskutočnenia.

Prinajmenšom trikrát funkcionalizovaný zvyšok G vo všeobecnom vzorci I, ktorý predstavuje kostru, znamená v jednom z výhodných variantov vynálezu lyzínový zvyšok (a) alebo (b).

Zvyšky Y a Z znamenajú vo všeobecnom vzorca I uvedenú spoj23 ku, pričom nezávisle od seba je pre Z výhodný zvyšok y—^n-so₂-s a pre Y je výhodný zvyšok δ-ΟΗ₂ΟΟ-β.

Perfluóralkylované kovové komplexy s cukrovými zvyškami všeobecného vzorca I (K)i — G — (Z-R^f)_m (Ϊ) (Y-R)p kde K znamená kovový komplex všeobecného vzorca II až VII a G znamená vzorce a) až j), pričom Y, Z, R, R^f, m, p a 1 majú skôr uvedené významy, sa pripravia tak, že spôsobom, ktorý je známy, karboxylová kyselina všeobecného vzorca Ha

kde R⁵ je ekvivalent kovového iónu s atómovým číslom 21-29, 31-33, 37-39, 42-44, 49 alebo 57-83, alebo skupina, chrániaca karboxylovú skupinu, a R², R³ a U majú skôr uvedené významy, alebo karboxylová kyselina všeobecného vzorca Hla

kde R⁴, R⁵ a U¹ majú skôr uvedené významy, alebo karboxylová kyselina všeobecného vzorca IVa

kde R⁵ a R² majú skôr uvedené významy, alebo karboxylová kyselina všeobecného vzorca Va alebo Vb

-N

HOOC / (Va) (Vb) kde R⁵ má skôr uvedený význam, alebo karboxylová kyselina všeobecného vzorca Via

COOR⁵

COOR³

COOR⁵

COOR⁵

R^SOOC

R^SOOC

CO-OH

COOR⁵

Via) kde R⁵ má skôr uvedený význam, alebo karboxylová kyselina všeobecného vzorca Vila

OH (VHa) kde R⁵ a U¹ majú skôr uvedené významy, prípadne v aktivovanej forme, sa podrobia kondenzačnej reakcii s amínom všeobecného vzorca IX

H — G — (Z-R^f)_m

I (IX) (Y-R)p kde G je definované vzorcami a) až j) a R, R\ Y, Z, m a p majú skôr uvedený význam, potom sa prípadne odštiepia prípadne prítomné ochranné skupiny, pričom vznikne kovový komplex všeobecného vzorca I, alebo keď R' znamená ochrannú skupinu, po odštiepení týchto ochranných skupín sa v následnom kroku spôsobom, ktorý je známy, podrobia reakcii s prinajmenšom jedným oxidom kovu alebo solí kovu s atómovým číslom 21-29, 31-33, 37-39, 42-44, 49 alebo 57-53, a nakoniec podlá potreby sa prípadne prítomné kyslé atómy vodíka nahradia katiónmi anorganických a/alebo organických zásad, aminokyselín alebo amidov aminokyselín.

Zlúčeniny všeobecného vzorca I podľa vynálezu, v ktorých K znamená kovový komplex všeobecného vzorca VIII a G je definované vzorcami k) alebo 1), sa pripravia tak, že spôsobom, ktorý je známy, amín všeobecného vzorca VlIIa

(VlIIa) kde R⁵ je ekvivalent kovového iónu s atómovým číslom 21-29, 31-33, 37-39, 42-44, 49 alebo 57-83, alebo skupina, chrániaca karboxyl, sa podrobí kondenzačnej reakcii s karboxylovou kyselinou, prípadne aktivovanou, všeobecného vzorca X

HO — G — (Z —R^f) _m

I (X) (Y-R)p kde G je definované vzorcom k) alebo 1) a R, R^f, Y, Z, m a p majú skôr uvedené významy, potom sa prípadne odštiepia prípadne prítomné ochranné skupiny, čím sa získa kovový komplex všeobecného vzorca I, alebo keď R⁵ je ochranná skupina, po odštiepení týchto ochranných skupín v následnom kroku, sa spôsobom, ktorý je známy, podrobí reakcii s prinajmenšom jedným oxidom kovu alebo kovovou soľou prvku s atómovým číslom 21-29, 31-33, 37-39, 42-44, 49 alebo 57-83, potom sa podľa potreby zamenia prípadne prítomné kyslé atómy vodíka za katióny anorganických a/alebo organických zásad, aminokyselín alebo amidov aminokyselín.

Použité karboxylové kyseliny všeobecného vzorca Ha až Vila sú buď známe zlúčeniny, alebo sa pripravia podlá postupov opísaných v príkladoch uskutočnenia. Napríklad príprava karboxylových kyselín všeobecného vzorca Ha je opísaná v spise DE 196 52 386. Karboxylové kyseliny všeobecného vzorca Hla je možné pripraviť analogicky ako je opísané v príklade 3 tejto prihlášky. Karboxylové kyseliny všeobecného vzorca IVa je možné pripraviť podľa DE 197 28 954.

Predstupňom pre zlúčeniny všeobecného vzorca VA je kyselina N³- (2, 6-dioxomorfolinoetyl)-N°-(etoxykarbonylmetyl)-3, 6-diazaoktándiová, opísaná v spise EP 263 059.

Zlúčeniny všeobecného vzorca VB sú odvodené od izcmérnej kyseliny dietvléntriamínpentaoctovej, ktorá sa viaže cez kyselinu octovú na strednom atóme dusíka. Táto DTPA je opísaná v patentových spisoch DE 195 07 819 a DE 195 08 058.

Zlúčeniny všeobecného vzorca VI sú odvodené od N-(karboxymetyl)-N-[2-(2,6-dioxo-4-morfolinyl)etyl]glycínu, ktorého príprava je opísaná v časopise J. Tím. Oil. Chem. Soc. (1982), 59(2),

104-107.

Zlúčeniny všeobecného vzorca VII sú odvodené od kyseliny 1-(4-karboxymetoxybenzyl)etyléndiamíntetraoctovej, ktorej príprava je opísaná v patentovom spise US 4 622 420.

Príprava amínov všeobecného vzorca IX a karboxylových kyselín všeobecného vzorca X je detailne opísaná v príkladoch uskutočnenia tejto prihlášky a môže sa uskutočniť analogicky postupmi tam opísanými. Amín všeobecného vzorca VlIIa je známa zlúčenina.

Perbenzylované cukrové kyseliny, použité ako východiskové zlúčeniny, sa môžu pripraviť analogicky podlá Lockhoffa (Angew.

Chem. 1998, 110, Nr. 24, str. 3634 a násl.). Tak sa napríklad pripraví 1-O-octová kyselina z perbenzylglukózy v dvoch stupňoch cez trichlóracetimidát a reakciou s etylesterom kyseliny hydroxyoctovej za katalýzy BF₃ v tetrahydrofuráne a následným zmydelnením hydroxidom sodným v zmesi metanol-tetrahydrofurán.

V jednom z výhodnejších spôsobov prípravy sa môžu východiskové perbenzylované cukrové kyseliny tiež pripraviť tým spôsobom, že sa perbenzylové 1-OH-cukry rozpustia v organickom rozpúšťadle, nemiešatelnom s vodou, a podrobia sa reakcii s alkylačným činidlom všeobecného vzorca XI

Nu-L-COO-Sg (XI), kde Nu je nukleofúgna skupina, L je skupina -(CH?)_n- (kde n=l-5) , skupina -CH₂-CHOH-, skupina CH(CHOH-CH₂OH) -CHOH-CnOH-, a Sg znamená ochrannú skupinu, v prítomnosti zásady a prípadne katalyzátora fázového prenosu. Nukleofúgnou skupinou v alkyiačnom činidle všeobecného vzorca XI môže byť napríklad atóm -Cl, atóm -Br, atóm -I, skupina -OTs, skupina OMs, skupina -OSO₂CF_;, skupina -OSO₂C₄F:- alebo skupina -OSC^CsFi?.

U ochrannej skupiny ide o obvyklú skupinu, chrániacu kyseliny. Tieto ochranné skupiny sú odborníkovi dobre známe (pozri Protective Groups in Organic Syntheses, 2. Edition, T.W. Greene and P.G.M. Wuts, John Wiley & Sons Inc., New York 1991).

Reakcia.podľa vynálezu sa môže uskutočňovať pri teplotách 0 až 50°C, výhodne pri 0°C až laboratórnej teplote. Reakčný čas je 10 minút až 24 hodín, výhodne 20 minút až 12 hodín.

Zásada sa pridá buď v pevnej forme, zvlášť ako jemný prášok, alebo vo forme 10-70%-ného, zvlášť 30-50%-ného, vodného roztoku. Výhodné zásady sú NaOH a KOH.

Ako organické, s vodou nemiešatelné, rozpúšťadlá sa môžu pri alkyiačnom postupe podľa vynálezu použiť napríklad toluén, ben29 zén, CF₃-benzén, hexán, cyklohexán, dietyléter, tetrahydrofurán, dichlórmetán, MTB alebo zmesi týchto rozpúšťadiel.

Ako katalyzátory fázového prenosu v spôsobe prípravy podlá vynálezu slúžia na tieto potreby známe kvartérne amóniové alebo fosfóniové soli, alebo tiež crown-étery ako je napríklad [15]-crown-5 alebo [18]-crown-6. Výhodné sú kvartérne amóniové soli, obsahujúce v katióne štyri rovnaké alebo rôzne uhľovodíkové skupiny, zvolené z množiny metylová skupina, etylová skupina, propylová skupina, izopropylová skupina, butylová skupina alebo izobutylová skupina. Uhľovodíkové skupiny v katióne musia byť dostatočne veľké, aby umožnili dobrú rozpustnosť alkylačného činidla v organickom rozpúšťadle. Podía vynálezu sú zvlášť výhodné N (butyl) ₄ ⁺-Cľ, N (butyl) 4⁺-HSO4, ale tiež N- (metyl) í-Cľ.

Ukázalo sa, že kovové komplexy podľa vynálezu sú vhodné zvlášť na NMR-diagnostiku a na rôntgenovú diagnostiku, ale aj na rádiodiagnostiku a rádioterapiu. Vynález sa teda týka tiež použitia perfluóralkylovaných kovových komplexov s cukrovými zvyškami podľa vynálezu na prípravu kontrastných látok na aplikáciu v NMR- a rôntgenovej diagnostike, zvlášť v lymfografii, diagnostike nádorov a zobrazovania infarktov a nekróz, práve tak ako v rádiodiagnostike a rádioterapii. Zlúčeniny podlá vynálezu sa výborne hodia na použitie pri intersticiálnej a zvlášť pri intravenóznej lymfografii. Okrem toho môžu slúžiť tiež na zobrazovanie cievnej sústavy (ako blood-pool” činidlá).

Vynález sa týka tiež farmaceutických prostriedkov, ktoré obsahujú prinajmenšom jednu fyziologicky prijateľnú zlúčeninu podľa vynálezu, prípadne spolu s galenicky obvyklými prísadami.

Zlúčeniny podľa predloženého vynálezu sa vyznačujú veľmi dobrou systémovou znášanlivosťou a vysokým obohatením v lymfatických uzlinách v troch po sebe nasledujúcich miestach (čo je zvlášť dôležité pre i.v. lymfografiu). Sú preto zvlášť vhodné na použitie v MRT-lymfografii.

Zlúčeniny podlá vynálezu sa tiež výborne hodia na rozpoznanie a lokalizáciu cievnych ochorení, lebo sa pri aplikácii do intravazálneho priestoru rozptýlia výhradne v ňom. Zlúčeniny podlá vynálezu umožňujú s pomocou jadrovej spinovej tomcgrafie odlíšiť dobre prekrvené tkanivo od tkaniva zle prekrveného a tým diagnostikovať ischémiu. S použitím kontrastných látok pcdla vynálezu sa tiež môže infarzované tkanivo na základe jeho anémie odlíšiť od okolia zdravého alebo ischemického tkaniva. To je zvlášť dôležité, keď sa napríklad má odlíšiť srdcový infarkt od ischémie.

Oproti makromolekulárnym zlúčeninám, ako je napríklad Gd-DTPA-polylyzín, ktoré sú doteraz používané ako blocd-pool činidlá, zlúčeniny podlá vynálezu vykazujú tiež vyššiu reiaxivitu T¹ a vyznačujú sa tak vyššou intenzitou signálu pri NMR-zobrazovaní. Pretože okrem toho majú dlhšiu retenciu v krvnom riečisku, môžu sa aplikovať v relatívne nízkych dávkach (od napríklad < 50 μιηοΐ Gd/kg telesnej hmotnosti) . Predovšetkým sa však zlúčeniny podlá vynálezu rýchlo a úplne vylučujú z tela.

Ďalej sa zistilo, že zlúčeniny pódia vynálezu sa koncentrujú v oblastiach so zvýšenou cievnou permeabilitou, ako napríklad v nádoroch, čím umožňujú robiť závery o perfúzii tkanív, umožňujú určiť krvný objem v tkanivách, selektívne skrátiť relaxačné časy, prípadne hustoty krvi a zobraziť permeabilitu ciev. Také fyziologické informácie nie je možné získať s použitím extracelulárnych kontrastných látok, ako napríklad Gd-DTPA (Magnevist®) . Z týchto hladísk tiež vyplývajú aplikačné oblasti v odbore moderných zobrazovacích postupov, jadrovej spinovej tomografie a počítačovej tomografie: je to špecifická diagnóza malígnych nádorov, skorá kontrola terapie pri cytostatickej, antiflogistickej alebo vazodilatatívnej terapii, skoré rozpoznanie málo perfundovanýcn oblastí (napríklad v myokarde), angiografia pri cievnych ochoreniach a rozpoznanie a diagnóza sterilných alebo infekčných zápalov.

Farmaceutické prostriedky podľa vynálezu sa pripravujú spôsobom, ktorý je známy, a to tak, že komplexné zlúčeniny podlá vynálezu - prípadne za prídavku galenicky obvyklých prísad - sa suspendujú alebo sa rozpustia vo vodnom prostredí, potom sa vzniknutá suspenzia alebo roztok prípadne sterilizuje. Vhodné prísady sú napríklad fyziologicky prijateľné pufry (ako napríklad trometamín), komplexotvorné látky alebo slabé komplexy (ako je napríklad kyselina dietyléntriamínpentaoctové alebo Ca-komplexy, zodpovedajúce kovovým komplexom podľa vynálezu), alebo, ak je to nutné, elektrolyty ako napríklad chlorid sodný, alebo, ak je to nutné, antioxidanty ako napríklad kyselina askorbová.

Ak na enterálnu alebo parenterálnu aplikáciu alebo na iné potreby sú žiaduce suspenzie alebo roztoky prostriedkov podľa vynálezu vo vode alebo vo fyziologickom soľnom roztoku, zmiešajú sa s jednou alebo niekoľkými galenicky obvyklými pomocnými látkami (ako je napríklad metylcelulóza, laktóza alebo manit) a/alebo s tenzidmi (ako je napríklad lecitín, Tween® alebo Myrj®) a/alebo s aromatickými látkami na korekciu chute (ako sú napríklad éterické oleje).

V podstate sa farmaceutické prostriedky podľa vynálezu môžu tiež pripraviť bez izolácie komplexov. V každom prípade sa však musí starostlivo dbať, aby sa tvorba chelátov uskutočnila takým spôsobom, aby utvorené komplexy podľa vynálezu neobsahovali prakticky žiadne nekomplexované toxické kovové ióny.

To sa môže dosiahnuť napríklad pomocou farebných indikátorov, ako je xylénová oranžová, pri kontrolných titráciách v priebehu prípravy. Vynález sa teda týka tiež spôsobu prípravy komplexných zlúčenín a ich solí. Najistejšie zostáva prečistenie izolovaného komplexu.

Pri in vivo aplikácii prostriedkov podľa vynálezu môžu byť tieto aplikované spolu s vhodným nosičom, ako je napríklad sérum alebo fyziologický roztok chloridu sodného, a spolu s iným pro32 teínom, ako je napríklad ľudský sérumalbumín (HSA).

Prostriedky podľa vynálezu sa obvykle aplikujú parenterálne, výhodne intravenózne. Môžu sa tiež aplikovať intravazélne alebo intersticiálne/intrakutánne, podľa toho, či sa vyšetrujú cievy alebo tkanivá.

Farmaceutické prostriedky podlá vynálezu obsahujú výhodne 0,1 pmol - 2 mol kcmplexu/liter a spravidla sa aplikujú v množstvách 0,0001 - 5 mmol/kg.

Prostriedky podlá vynálezu spĺňajú mnohostranné požiadavky, kladené na kontrastné látky pre nukleárnu spinovú tomografiu. Výhodne sa hodia na to, aby sa po orálnej alebo parenterálne j aplikácii zvýšila intenzita signálu a tým sa zlepšila vyoovedacia hodnota obrazu, získaného nukleárnou spinovou tomccraŕiou. Ďalej tieto prostriedky vykazujú vysokú účinnosť, nevyhnutnú na to, aby sa organizmus zaťažil, pokiaľ je to možné, len malými dávkami cudzích látok, a tiež dobrú znášanlivosť, potrebnú na zachovanie neinvazívneho charakteru vyšetrenia.

Vďaka dobrej rozpustnosti prostriedkov podlá vynálezu vo vode a malej osmolalite je možné pripravovať vysoko koncentrované roztoky, aby sa objemová záťaž krvného obehu udržala v rozumných rozsahoch a aby sa vyrovnalo zriedenie telesnou tekutinou. Naviac prostriedky podlá vynálezu nevykazujú len vysokú stabilitu in vitro, ale tiež prekvapujúco vysokú stabilitu in vivo, takže uvoľňovanie alebo výmena v koplexoch viazaných iónov (ktoré samotné sú jedovaté) v priebehu časového intervalu do úplného vylúčenia týchto nových kontrastných látok z tela prebieha len veľmi pomaly.

Všeobecne sa ako NMR-diagnostika aplikujú prostriedky podlá vynálezu v množstve 0,0001-5 mmol/kg, výhodne 0,005-0,5 mmol/kg.

Ďalej je možné komplexné zlúčeniny podľa vynálezu výhodne použiť ako susceptibilné činidlá a ako posunové činidlá v in vivo NMR spektroskopii.

Vďaka svojim priaznivým rádioaktívnym vlastnostiam a dobrej stabilite v nich obsiahnutých komplexných zlúčenín sú prostriedky podlá vynálezu vhodné aj ako rádiodiagnostiká. Podrobnosti takého použitia a dávky sú opísané napríklad v publikácií Radiotracers for Medical Applications, CRC-Press, Boca Raton, Florida.

Zlúčeniny a prostriedky podlá vynálezu sa môžu aplikovať aj v pozitrónovej emisnej tomografii, používajúcej izotopy, ktoré emitujú pozitróny, ako napríklad ⁴³Sc, ^4,,Sc, ⁵²Fe, ⁵⁵Co, ^o8Ga a ^CSY (Heiss, W.D., Phelps, M.E.: Positron Emission Tomography of Brain, Springer Verlag Berlín, Heidelberg, New York, 1983) .

Zlúčeniny podlá vynálezu sú prekvapujúco vhodné aj na rozlišovanie malígnych a benígnych nádorov v oblastiach bez bariéry krv-mczog.

Kontrastné prostriedky podía vynálezu sa môžu po intravenóznej aplikácii použiť tiež na kvantitatívne stanovenie zmien integrity kapilár, vyvolaných hyperoxiou (vrátane akútnych kapilárnych dier a obnovenie normálnej endoteliálnej integrity po hyperoxickom poškodení).

Histologické štúdie potvrdzujú regionálnu mikrovaskulárnu hyperpermeabilitu.

Kontrastné prostriedky podľa vynálezu je teda možné použiť tiež na zobrazenie abnormálnej permeability kapilár.

Tieto prostriedky sa tiež vyznačujú tým, že sa celkom vylučujú z tela a v dôsledku toho sa dobre znášajú.

Pretože zlúčeniny podlá vynálezu sa kumulujú v malígnych nádoroch (žiadna difúzia do zdravého tkaniva, ale vysoká priepusrnosť u nádorových ciev), môžu tiež podporovať ožarovaciu terapiu malígnych nádorov. Tá sa líši od zodpovedajúcej diagnostiky len množstvom a charakterom použitého izotopu. Cieľom je pritom zničenie nádorových buniek krátkovlnným žiarením s vysokou energiou a s pokiaľ možno čo najmenším rozptylom. S týmto cieľom sa využívajú interakcie v komplexe obsiahnutých kovov (ako napríklad železa alebo gadolínia) s ionizačným žiarením (napríklad s róntgenovým žiarením) alebo s prúdom neutrónov. V dôsledku tohto efektu sa podstatne zvýši lokálna dávka ožiarenia v mieste, kde sa nachádza kovový komplex (napríklad v nádoroch) . Na dosiahnutie žiadanej dávky ožiarenia v malígnych tkanivách je možné pri použití takých kovových komplexov značne zmenšiť radiačné zaťaženie zdravého tkaniva a tak zabrániť vedľajším účinkom záťaže pre pacienta. Kunjugáty kovových komplexov podľa vynálezu sú preto vhodné tiež ako rádiosenzibilizačné látky pri radiačnej terapii malígnych nádorov (napríklad využitie Móssbauerových efektov alebo pri terapii absorpciou neutrónov). Vhodné β-emitujúce ióny sú napríklad ^4cSc, ^q'Sc, ⁴⁸Sc, ^,2C-a, ''^JC-a a ⁵⁰Y. Vhodné α-emitujúce ióny s malými polčasmi sú napríklad ^2llBi, ²¹²Bi, ²¹³Bí a ^2ηΒί, pričom ²¹²Bi je výhodný. Vhodným fotóny a elektróny emitujúcim iónom je ¹⁵⁸Gd, ktoré sa môže získať zo ¹⁵⁷Gd pohltením neutrónu.

Ak je prostriedok podľa vynálezu určený na použitie pri variante radiačnej terapie, navrhnutej R.L. Millscm a kol. [Náture, Vol. 336, (1988), str. 787] , musí byť centrálny ión odvodený od Móssbauerovho izotopu ako napríklad ^:7Fe alebo *^5lEu.

Pri in vivo aplikácii sa môžu prostriedky podľa vynálezu aplikovať spolu s vhodným nosičom ako je napríklad sérum alebo fyziologický roztok chloridu sodného, a spolu s iným proteíncm ako je napríklad ľudský sérumalbumín. Dávkovanie pritom závisí od charakteru bunkovej poruchy, od použitého kovového iónu a od charakteru použitej zobrazovacej metódy.

Prostriedky podľa vynálezu sa aplikujú obvykle parenterálne, výhodne intravenózne. Ako je skôr uvedené, môžu sa však tiež aplikovať intravazálne alebo intersticiálne/intrakutánne, podlá toho, či sa vyšetrujú cievy alebo tkanivá.

Prostriedky podľa vynálezu sú výrazne vhodné ako rontgenové kontrastné látky, pričom je potrebné zvlášť vyzdvihnúť fakt, že pri biochemických a farmakologických štúdiách sa nepozorovali žiadne známky anafylaktických reakcií, známych u kontrastných látok, ktoré obsahujú jód. Sú zvlášť'cenné pre svoje priaznivé absorpčné vlastnosti v oblastiach vyššieho napätia lampy pre digitálne substrakčné techniky.

Ako rontgenové kontrastné látky sa prostriedky podľa vynálezu, v analógii napríklad k meglumíndiatrizoátu, aplikujú v množstve 0,1-5 mmol/kg, výhodne 0,25 - 1 mmol/kg.

So zlúčeninami podľa vynálezu sa zvlášť dosahujú vyššie koncentrácie v krvi ako u extracelulárnych kontrastných látok. Po i.v. aplikácii sa rozptýlia len v intravazálnom priestore, čo je rozhodujúca výhoda v porovnaní s extracelulárnymi kontrastnými prostriedkami.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

a) 2-N-Trifluóracetyl-6-N-benzyloxykarbonyl-L-lyzín

100 c (356,7 mmol) 6-N-benzyloxykarbonyl-L-lyzínu sa rozpustí v zmesi 1000 ml etylesteru kyseliny trifluóroctovej a 500 ml etanolu a vzniknutý roztok sa mieša 24 hodín pri laboratórnej teplote. Po odparení do sucha sa zvyšok kryštalizuje z diizopropyléteru, čím sa získa 128,9 g (96%) bezfarebného kryštalického prášku, t.t. 98,5°C.

Analýza:

Vypočítané: 51,07% C, 5,09% H, 7,44% N, 15,14% F;

Nájdené: 51,25% C, 5,18% H, 7,58% N, 15,03% F.

b) 2-N-Trifluóracetyl-6-N-benzyloxykarbonyl-L-lyzín-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid

K 125 g (332,0 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu la a 188,7 g (332,0 mmol) 1-perfluóroktylsulfonylpiperazínu (pripraveného podlá DE 19603033) v 750 ml tetrahydrof uránu sa pri 0°C pridá 164,2 g (0,664 mmol) EEDQ (etylester kyseliny 2-etcxy-l,2-dihydrochinolín-l-karboxylovej) a zmes sa mieša cez noc pri laboratórnej teplote. Po odparení vo vákuu do sucha sa odparok podrobí chromatografii na silikagéli v sústave dichlórmetán-metanol (20:1). Získa sa 286,0 g (93%) bezfarebnej tuhej látky, 1.1. 92°C.

Analýza:

Vypočítané: 36,30% C, 2,83% H, 6,05% N, 41,01% F, 3,46% S; Nájdené: 36,18% C, 2,94% H, 5,98% N, 40,87% F, 3,40% S.

c) 6-N-Benzyloxykarbonyl-L-lyzín-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín ] amid

Do roztoku 280,0 g (302,2 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu lb v 2000 ml etanolu sa uvádza jednu hcdinu pri 0°C plynný amoniak. Zmes sa mieša 4 hodiny pri 0°C, odparí sa do sucha a zvyšok sa rozmieša s vodou. Tuhá látka sa odfiltruje a vysuší vo vákuu pri 50°C. Výťažok 243,5 g (97%) amorfnej tuhej látky.

Analýza:

Vypočítané: 37,60% C, 3,28% H, 6,75% N, 38,89% F, 3,86% S; Nájdené: 37,55% C, 3,33% H, 6,68% N, 38,78% F, 3,81% S.

d) 6-N-Benzyloxykarbonyl-2-N-[1-O-a-D-karbonylmetyl-(2,3,4,6-tetra-O-benzylmanopyranóza]-L-lyzín-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl) piperazín]amid

K roztoku 100,0 g (120,4 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu lc, 72,1 g (120,4 mmol) 1-O-a-D-karboxymetyl-(2,3,4,6-tetra37

-O-benzylmanopyranózy a 13,86 g (120,4 mmol) N-hydroxysukcínimidu v 500 ml dimetylformamidu sa pri 0°C pridá 41,27 g (200 mmol) N,N-dicyklohexylkarbodiimidu. Zmes sa mieša 3 hodiny pri 0°C a potom cez noc pri laboratórnej teplote. Vylúčená močovina sa odfiltruje, filtrát sa odparí vo vákuu do sucha a odparok sa podrobí chromatografii na silikagéli v sústave dichlórmetán-etanol (20:1), čím sa získa 136,1 g (87%) produktu vo forme viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 57,32% C, 4,89% H, 4,31% N, 24,86% F, 2,47% S;

Nájdené: 57,38% C, 5,07% H, 4,22% N, 24,78% F, 2,39% S.

e) 2-N- [ 1-O-a-D-karbonylmetyl-manopyranóza]-L-lyžín-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín)amid

K roztoku 130,0 g (100,0 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu ld v 2000 ml etanolu sa pridá 10,0 g paládiového katalyzátora (10% Pd/C) a zmes sa hydrogenuje 12 hodín pri laboratórnej teplote. Katalyzátor sa odfiltruje a filtrát sa odparí do sucha vo vákuu, čím sa získa 91,7 g (100%) bezfarebného tuhého produktu.

Analýza:

Vypočítané: 34,07% C, 3,63% H, 6,11% N, 3,50% S, 35,24% F; Nájdené: 33,91% C, 3,72% H, 6,04% N, 3,40% S, 35,31% F.

f) 6-N- [1,4,7-Tris(karboxylátometyl)-1,4,7, 10-terraazacyklododekán-10-(pentanoyl-3-aza-4-oxo-5-metyl-5-yl))-2-N-[1-O-a-D-karbonylmetyl-mancpyranóza]-L-lyžín-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín] amid, gadolíniový komplex

50,0 g (54,55 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu le,

6,28 g (54,55 mmol) N-hydroxysukcínimidu, 4,62 g (109,0 mmol) chloridu lítneho a 34,35 g (54,55 mmol) gadolíniového komplexu 1,4,7-tris(karboxylátometyl)-10-(karboxy-3-aza-4-oxo-5-metylpent-5-yl)-1,4,7,10-tetraazacyklododekánu sa za mierneho zahria38 tia rozpustí v 400 ml dimetylsulfoxidu. Potom sa pri 10°C pridá 15,88 g (81,8 mmol) N,N-dicykiohexylkarbodiimidu a zmes sa mieša cez noc pri laboratórnej teplote. Roztok sa naleje do 3000 ml acetónu a mieša sa 10 minút. Vylúčená pevná látka sa odsaje a prečistí sa chromatografiou na fáze RP-18 v sústave vods-etar.ol-acetonitril (gradient). Získa sa 75,9 g (91,0%) bezfarebnej tuhej látky, obsahujúcej 8,6% vody.

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 35,34% C, 4,09% H, 8,24% N, 2,10% S, 21,12% F, 10,28% Gd;

Nájdené: 35,28% C, 4,15% H, 8,19% N, 2,15% S, 21,03% F,

10,14% Gd.

Príklad 2

a) 6-N-[l,4,7-tris(karboxylátometyl)-1,4,7,10-tetraazacykiododekán-10-Ν-(pentanoyl-3-aza-4-οχο-5-yl)]-2-N-[1-O-a-D-karbonylmety l-manopyranóz a] -L-lyzín-[1-(4-perfluórcktylsulfonyl)piperazín] amid, gadolíniový komplex

50,0 g (54,55 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu ie,

6,28 g (54,55 mmol) N-hydroxysukcínimidu, 4,62 g (109,0 mmol) chloridu lítneho a 34,35 g (54,55 mmol) gadolíniového komplexu l,4,7-tris-(karboxylátometyl)-10-(karboxy-3-aza-4-oxo-5-metylpent-5-yl)-1,4,7,10-tetraazacyklododekánu sa za mierneho zahriatia rozpustí v 400 ml dimetylsulfoxidu. Pridá sa 16,88 g (81,8 mmol) N,N-dicyklohexylkarbodiimidu pri 10°C a zmes sa mieša cez noc pri laboratórnej teplote. Potom sa roztok naleje do 3000 ml acetónu a mieša sa 10 minút. Vylúčená pevná látka sa odfiltruje a prečistí sa chromatografiou na fáze RP-18 v sústave vcda-etanol-acetonitril (gradient). Získa sa 76,0 g (92,0%) bezfarebnej tuhej látky, obsahujúcej 6,88% vody.

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 34,90% C, 3,93% H, 8,32% N, 2,12% S, 21,33% F,

10,38% Gd;

Nájdené: 34,81% C, 4,02% H, 8,27% N, 2,09% S, 21,22% F,

10,19% Gd.

Príklad 3

a) Metylester kyseliny 2-[4-(etoxykarbonylmetyloxy)]fenylocrovej

K 200 g (1204,0 mmol) metylesteru kyseliny 4-hydroxyfenyloctovej a 212,0 g (2000,0 mmol) uhličitanu sodného v 2000 ml acetónu sa pridá 233,8 g (1400,0 mmol) etylesteru kyseliny brómoctovej a zmes sa varí 5 hodín pod spätným chladičom. Tuhý podiel sa odfiltruje a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Odparok sa podrobí chromatografii na silikagéli v sústave n-hexán-etylacetát -(15:1), čím sa získa 288,5 g (95,0%) bezfarebného oleja.

Analýza:

Vypočítané: 61,90% C, 6,39% H;

Nájdené: 61,75% C, 6,51% H.

b) Metylester kyseliny 2-(4-etoxykarbonylmetyloxy)fenyl-2-brómoctovej

K roztoku 285,0 g (1130,0 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 3a v 2000 ml tetrachiórmetánu sa pridá 201,0 g (1130,0 mmol) N-brómsukcínimidu a 100,0 mg dibenzoylperoxidu a zmes sa varí 8 hodín pod spätným chladičom. Po ochladení v ľadovom kúpeli sa vylúčený sukcínimid odfiltruje, filtrát sa odparí vo vákuu do sucha a odparok sa prečistí chromatografiou na silikagéli v sústave n-hexán-acetón (15:1). Získa sa 359,2 g (96,0%) bezfarebného viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 47,28% C, 4,57% H, 24,16% Br;

Nájdené: 47,19% C, 4,71% H, 24,05% Br.

c) Metylester kyseliny 2-(4-etoxykarbonylmetyloxy)fenyl-2-[l-(1,4,7, 10-tetraazacyklododekan-l-yl)]octovej

K roztoku 603,0 g (3500,0 mmol) 1, 4 , 7 , 10-tetraazacyklododekánu v 6000 ml chloroformu sa pridá 350,0 g (1057,0 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 3b a mieša sa cez noc pri laboratórnej teplote. Potom sa zmes extrahuje trikrát 3000 ml vody, organická fáza sa vysuší nad síranom horečnatým a odparí sa vo vákuu do sucha. Odparok sa bez ďalšieho čistenia použije v ďalšej reakcii (príklad 3d). Výťažok 448,0 g (100%) viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 59,70% C, 8,11% H, 13,26% N;

Nájdené: 59,58% C, 8,20% H, 13,18% N.

d) Kyselina 2-[4-(karboxymetyloxy)j fenyl-2-[1,4,7-tris- (karboxymetyl)-1,4,7,10-tetraazacyklododekan-10-yl]octová

Roztok 445,0 g (1053,0 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 3c a 496,0 g (5270,0 mmol) kyseliny chlóroctovej v 4000 ml vody sa nastaví 30% vodným NaOH na pH 10 a mieša sa 8 hodín pri 70°C. Potom sa nastaví 30% vodným NaOH na pH 13 a varí sa 30 minút pod spätným chladičom. Roztok sa ochladí v ľadovom kúpeli a nastaví sa koncentrovanou kyselinou solnou na pH 1. Po odparení vo vákuu do sucha sa odparok vyberie do 4000 ml metanolu a mieša sa jednu hodinu pri laboratórnej teplote. Vylúčený chlorid sodný sa odfiltruje, filtrát sa odparí do sucha a zvyšok sa prečistí chromatografiou na fáze RP-18 v sústave voda-etanol-acetcnitril (gradient). Získa sa 403,0 g (69,0%) bezfarebnej tuhej látky, obsahujúcej 10,2% vody.

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 51,98% C, 6,18% H, 10,10% N;

Nájdené: 51,80% C, 6,31% H, 10,01% N.

e) Kyselina 2-(4-(karboxymetyloxy)]fenyl-2-[1,4,7-tris-(karboxylátometyl)-1,4,7,10-tetraazacyklododekan-10-ylJ octová, gadolíniový komplex

K 400 g (721,3 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 3d v 2000 ml vody sa pridá 130,73 g (360,65 mmol) gadolíniumoxidu a zmes sa mieša 5 hodín pri 80°C. Po filtrácii sa filtrát lyofilizuje. Výťažok 511 g (100%) amorfnej tuhej látky, obsahujúcej 11,0% vody.

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 40,67% C, 4,41% H, 7,98% N, 22,19% Gd;

Nájdené: 40,51% C, 4,52% H, 8,03% N, 22,05% Gd.

f) 6-N—[2—[4—(3-oxapropionyl)fenyl]-2-[1,4,7-tris(karboxylátometyl) -1, 4, 7,i0-tetraazacyklododekan-10-yl]octová kyselina)]-2-N-(1-O-a-D-karbcnylmetyl-manopyranóza)-L-lyzín-[1-(4-perfiuóroktylsulfonyl)piperazín]amid, gadolíniový komplex, sodná sol

50,0 g (54,55 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu le,

6,28 g (54,55 mmol) N-hydroxysukcínimidu, 4,62 g (109,0 mmol) chloridu lítneho a 38,66 g (54,55 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 3e sa za mierneho zahriatia rozpustí v 400 ml dimetylsulfoxidu. Potom sa pri 10°C pridá 16,88 g (81,8 mmol) N,N-dicyklohexylkarbodiimidu a mieša sa cez noc pri laboratórnej teplote. Roztok sa naleje do 3000 ml acetónu a mieša sa 10 minút. Vylúčená pevná látka sa odfiltruje a prečistí sa chromatografiou na fáze RP-18 v sústave voda-etanol-acetonitri1 (gradient) . Získaný produkt sa rozpustí v malom množstve vody, nastaví sa prídavkom vodného hydroxidu sodného na pK 7,4 a podrobí sa lycfilizácii. Získa sa tak 79,1 g (89%) bezfarebnej tuhej látky, obsahujúcej 10,3% vody.

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 36,86% C, 3,77% H, 6,88% N, 1,97% S, 19,82% F, 9,65% Gd;

Nájdené; 36,75% C, 3,84% H, 6,80% N, 2,03% S, 19,75% F, 9,57% C-d.

Príklad 4

a) 6-N-[1,4,7-Tris(terc-butyloxykarbonylmetyi)-1,4,7,10-tezraazacyklododekán-10-karbonylmetyl] -2-N-(1-O-a-D-karbonylmetyi-manopyranóza)-L-lyzín-[1-( 4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid

K roztoku 15,0 g (26,19 mmol) 1,4,7-tris(terc-buzyloxykarbonylmetyl)-10-karboxymetyl-i,4,7,10-tetraazacyklododekánu (pripraveného podlá WO 91/05762), 24,0 g (26,19 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu le a 3,01 g (26,19 mmol) N-hydroxysukcínimidu v 150 ml dimetylformamidu sa pridá pri 0°C 8,25 g (40,0 mmol) N,N-dicyklohexylkarbodiimidu a mieša sa cez noc pri laboratórnej teplote. Vylúčená močovina sa odfiltruje a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Zvyšok sa podrobí chromatografii na silikagéli v sústave dichlórmetán-metanol (20:1). Získa sa 35,45 g (92,0%) produktu vo forme bezfarebnej tuhej látky.

Analýza;

Vypočítané: 44,08% C, 5,69% H, 7,62% N, 21,95% F, 2,13% S; Nájdené: 44,01% C, 5,81% H, 7,53% N, 21,87% F, 2,03% S.

b) 6-N-[1,4,7-Tris(karboxylátometyl)-1,4,7, 10-tetraazacyklcdekán-10-karbonylmetyl]-2-N-(l-O-a-D-karbonylmetyl-manopyranóza)-L-lyzín -[1- (4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid, gadolíniový komplex

K roztoku 30,0 g (20,39 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 4a v 50 ml chloroformu sa pridá 300 ml kyseliny trifluoroctovej. Zmes sa mieša 10 minút pri laboratórnej teplote, potom sa odparí vo vákuu do sucha a odparok sa rozpustí v 300 ml vody. Pridá sa 3,69 g (10,19 mmol) gadolíniumoxidu a mieša sa 5 hodín pri 80°C. Roztok sa odparí vo vákuu do sucha a produkt sa prečistí chromatografiou na silikagéli v sústave voda-etanol-acetonitril (gra43 dient). Získa sa 11,0 g (37,0%) bezfarebnej amorfnej tuhej látky, obsahujúcej 11,3% vody.

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 34,62% C, 3,87% H, 7,69% N, 22,16% F, 2,20% S, 10,97% Gd;

Nájdené: 34,57% C, 3,95% H, 7,60% M, 22,05% F, 2,13% S, 10,90% Gd.

Príklad 5

a) 6-N-[3,6,9-Tris (karboxymetyl)-3, 6,9-triazaundekándiová kyselina-1-karboxy-11-oyl] -2-N-[1-0-a-D-karbonylmetyl-manopyranóza]-L-lyžín-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl) piperazín]amid

K roztoku 24,0 g (26,19 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu le v zmesi 100 ml dimetylformamidu a 30 ml pyridínu sa pridá 12,10 g (30,0 mmol) 3-N-(2,6-dioxcmorfolinoetyl)-6-N-(etoxykarbonylmetyl)-3,6-diazaoktándiovej kyseliny a zmes sa mieša 5 hodín pri 50°C. Potom sa zmes odparí do sucha vo vákuu. Odparok sa rozpustí v 200 ml vody, pH roztoku sa nastaví na hodnotu 13 prídavkom 20% vodného hydroxidu sodného a mieša sa 8 hodín pri 22°C a pH 13. Potom sa roztok nastaví na pH 7,2 prídavkom koncentrovanej kyseliny soľnej a odparí sa vo vákuu do sucha. Odparok sa podrobí chromatografii na silikagéli RP-18 v sústave voda-etanoi-acetonitril (gradient). Získa sa 17,26 g (51,0%) bezfarebnej tuhej látky, obsahujúcej 9,3% vody.

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 37,19% C, 4,21% H, 7,59% N, 25,00% F, 2,48% S; Nájdené: 37,10% C, 4,30% H, 7,48% N, 25,07% F, 2,42% S.

b) 6-N-[3,6,9-Tris(karboxylátometyl) -3,6, 9-triazaundekándiová kyselina-1-karboxy-11-oyl]-2-N-(1-O-a-D-karbonylmetyl-manopyranóza)-L-lyzín-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid, gadolíniový komplex, sodná sol

K 10,0 g (7,74 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 5a v 100 ml vody sa pridá 1,40 g (3,87 mmol) gadolíniumoxidu a zmes sa mieša 2 hodiny pri 70°C. Roztok sa sfiltruje, filtrát sa nastaví na pH 7,4 prídavkom 2N hydroxidu sodného a podrobí sa lyofilizácii. Získa sa 11,36 g (100%) amorfnej tuhej látky, obsahujúcej 10,5% vody.

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 32,72% C, 3,43% H, 6,68% N, 2,18% S, 10,71% Gd, 1,57% Na, 22,00% F;

Nájdené: 32,65% C, 3,51% H, 6,71% N, 2,08% S, 10,61% Gd, 1,68% Na, 21,87% F.

Príklad 6

a) 6-N-Benzyloxykarbonyl-2-N-[1,4,7-tris(karboxylátometyl)i -1,4,7,10-tetraazacyklododekán]-10-(pentanoyl-3-aza-4-oxo-5-metyl-5-yl)]-L-lyzín-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid, gadolíniový komplex

50,0 g (60,20 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu lc, 6,93 g (60,20 mmol) N-hydroxysukcínimidu, 5,09 g (120,C mmol) chloridu lítneho a 37,91 g (60,20 mmol) gadolíniového komplexu l,4,7-tris(karboxylátometyl)-10-[(pentanoyl-3-aza-4-oxo-5-~etyl-5-yl)]-1,4,7,10-tetracyklododekánu sa za mierneho zahriatia rozpustí v 400 ml dimetylsulf oxidu. Potom sa pri 10°C pridá 20,63 g (100,0 mmol) N,N-dicyklohexylkarbodiimidu a mieša sa cez noc pri laboratórnej teplote. Roztok sa naleje do 3000 ml acetónu a mieša sa 10 minút. Vylúčená pevná látka sa odsaje a prečistí sa chromatografiou na silikagéli RP-18 v sústave voda-etanol-acetonitril (graaient). Získa sa 75,53 g (87%) bezfarebnej tuhej látky, obsahujúcej 10,1% vody.

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 37,48% C, 3,84% H, 8,74% N, 2,22% S, 22,39% F, 10,90% Gd;

Nájdené: 37,39% C, 4,02% H, 8,70% N, 2,16% S, 22,29% F, 10,75% Gd.

b) 2-N-[1,4,7-Tris(karboxylátometyl)]-1,4,7, 10-tetraazacyklododekán-Gd-komplex, 10-(pentanoyl-3-aza-4-oxo-5-metyl-5-yi)-L-lyzín- [ 1- (4-perf luóroktylsulf onyl)· piperazín] amid

70,0 g (48,53 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu ld sa rozpustí v zmesi 500 ml vody a 100 ml etanolu, pridá sa 5,0 g paládiového katalyzátora (10% Pd/C) a podrobí sa hydrocenácii pri laboratórnej teplote a tlaku 1 atm, pokial sa pohlcuje vodík. Potom sa katalyzátor odsaje, premyje sa dôkladne etanolom (2 x 75 ml) a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Produkt sa získa vo forme silne viskózneho bezfarebného oleja, obsahujúceho 9,8% vody. Výťažok 63,5 g (100%).

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 37,48% C, 3,84% H, 8,74% N, 2,22% S, 22,39% F, 10,90% Gd;

Nájdené: 37,39% C, 4,03% K, 8,65% N, 2,20% S, 22,31% F, 10,78% Gd.

c) 6-N-(l-O-a-D-Karbonylmetyl-2,3,4,6-tetra-0-benzyl-manopyranóza)-2-N-[l,4,7-tris(karboxylátometyl)]-1, 4, 7,10-tetraazacyklododekán], Gd-komplex-10-(pentanoyl-3-aza-4-oxo-5-metyl-5-yi)]-L-lyzín-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid

50,0 g (38,22 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 6b, 4,40 g (38,22 mmol) N-hydroxysukcínimidu, 3,39 g (80,0 mmol) chloridu litneho a 22,88 g (38,22 mmol) 1-O-a-D-karboxymetyl-2, 3, 4,6-tetra-O-benzyl-manopyranózy sa za mierneho zahriatia (30-40°C) rozpustí v 400 ml dimetylsulfoxidu. Potom sa pri 10°C pridá 10,32 g (50,0 mmol) N,N-dicyklohexylkarbodiimidu a mieša sa cez noc pri laboratórnej teplote. Roztok sa naleje do 3000 ml acetónu a mieša sa 10 minút. Vylúčená pevná látka sa odsaje a prečistí sa chromarografiou na silikagéli RP-18 v sústave vo46 da-etanol-acetonitril (gradient). Získa sa 64,25 g (89,0%) bezfarebnej tuhej látky, obsahujúcej 10,9% vody.

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 46,42% C, 4,54% H, 6,67% N, 1,70% S, 17,10% F, 8,33% Gd;

Nájdené: 46, 36% C, 4,71% H, 6,60% N, 1,61% S, 17,19% F, 8,21% Gd.

d) 6-N-(l-O-a-D-Karbonylmetyl-2,3,4,6-tetra-0-benzyl-manopyranóza)—2—N— [1,4,7-tris(karboxylátometyl)-1,4,7,10-tetraazacyklododekán] , Gd-komplex-10-(pentanoyl-3-aza-4-oxo-5-metyl-5-yl) ] — Ľ —

-lyzín-[1- (4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid

60,0 g (31,77 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 6c sa rozpustí v 500 ml etanolu, pridá sa 6,0 g paládiového katalyzátora (10% Pd/C) a hydrogenuje sa pri laboratórnej teplote a tlaku 1 atm, pokial sa pohlcuje vodík. Potom sa katalyzátor odsaje, premyje sa dôkladne etanolom (2 x 150 ml) a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Produkt sa získa ako bezfarebná tuhá látka, obsahujúca 3,9% vody. Výťažok 48,55 g (100%).

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 35,37% C, 4,02% H, 8,25% N, 2,10% S, 21,13% F, 10,29% Gd;

Nájdené: 35,28% C, 4,13% H, 8,17% N, 2,03% S, 21,05% F, 10,20% Gd.

Príklad 7

a) 1,7-Bis(benzyloxykarbonyl)-4-(2-(N-etyl-N-perfluóroktylsulfonyl))amino]acetyl]-1,4,7,10-tetraazacyklododekán

K 50,0 g (113,5 mmol) 1,7-bis(benzyloxykarbonyl)-1, 4,7,10-tetraazacyklododekánu a 66,42 g (113,5 mmol) kyseliny 2-(N-etyl-N-perfluóroktylsulfonyl)aminooctovej (pripravenej podía

DE 196 03 033) v 300 ml tetrahydrofuránu sa pri 0°C pridá 49,46 g (200,0 mmol) EEDQ (etylester kyseliny 2-etoxy-l,2-dihydrochinolín-l-karboxylovej) a zmes sa mieša pri laboratórnej teplote cez noc. Potom sa odparí vo vákuu do sucha a odparok sa podrobí chromatografii na silikagéli v sústave dichlórmerán-metanol (20:1). Získa sa 65,2 g (57%) produktu vo forme bezfarebnej tuhej látky.

Analýza:

Vypočítané: 42,91% C, 3,80% H, 6,95% N, 32,05% F, 3,18% S; Nájdené: 42,85% C, 3,90% H, 6,87% N, 31,98% F, 3,15% S.

b) 1,7-Bis(benzyloxy)-4-[2-(N-etyl-N-perfluóroktvlsulfonyl)amino] acetyl-10- [l-O-a-D-karbonylmetyl-2,3,4,6-tetra-O-benzyl-manopyranóza]-1,4,7,10-tetraazacyklododekán

K 60,0 g (59,53 mmol) výslednej zlúčeniny v príklade 7a a 35,64 g (59,53 mmol) l-O-a-D-karboxymetyl-2,3,4,6-tetra-O-benzyl-manopyranózy (pripravenej podľa DE 19728954) v 300 ml tetrahydrofuránu sa pri 0°C pridá 24,73 g (100 mmol) EEDQ (etylester kyseliny 2-etoxy-l,2-dihydrochinolín-l-karboxylovej) a zmes sa mieša pri laboratórnej teplote cez noc. Potom sa odparí vc vákuu do sucha a odparok sa podrobí chromatografii na silikagéli v sústave dichlórmetán-metanol (20:1). Získa sa 76,6 g (81,0%) produktu vo forme bezfarebnej tuhej látky.

Analýza:

Vypočítané: 54,44% C, 4,70% H, 4,41% N, 20,33% F, 2,02% S; Nájdené: 54,37% C, 4,81% H, 4,35% N, 20,27% F, 1,96% S.

c) 1-[2-(N-Etyl-N-perfluóroktylsulfonyl)amino]acetyl-7-(1-0-a-D-karbonylmetyl-manopyranóza)-1,4,7,10-tetraazacyklododekán g (44,07 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 7b sa rozpustí v 800 ml etanolu, pridá sa 8 g paládiového katalyzátora (10% Pd/C) a podrobí sa hydrogenácii pri laboratórnej teplote.

Potom sa katalyzátor odsaje a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Produkt sa získa vo forme bezfarebnej tuhej látky. Výťažok 42,3 g (100%).

Analýza:

Vypočítané: 35,04% C, 3,99% H, 7,30% N, 33,65% F, 3,34% S; Nájdené: 35,15% C, 4,13% H, 7,13% N, 33,48% F, 3,26% S.

d) 1,7-Bis[1,4,7-tris(karboxylátometyl) -1,4,7,10-tetraazacyklodokekán-Gd-komplex-10-(pentanoyl-3-aza-4-oxo-5-metyl-5-yl)-4- [2-(N-etyl-N-perfluóroktylsulfonyl)amino]acetyl-10-(1-O-a-D-karbonylmetyl-manopyranóza)-1,4,7,10-tetraazacyklododekén g (20,84 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 7c, 5,09 g (120 mmol) chloridu lítneho a 37,78 g (60 mmol) gadolíriového komplexu 1,4,7-tris(karboxylátometyl)-10-pentanoyl-3-aza-4-oxo-5-metyl-5-yl)-1,4,7,10-tetraazacyklododekánu sa za mierneho zahriatia rozpustí v 400 ml dimetylsulfoxidu. Potom sa pri 10°C pridá 29, 67 g (120 mmol) EEDQ a mieša sa cez noc pri laboratórnej teplote. Roztok sa naleje do 3000 ml acetónu a mieša sa 10 minút. Vylúčená pevná látka sa odsaje a prečistí sa chromatografiou na silikagéli RP-18 v sústave voda-etanol-acetcnitrí1 (gradient). Získa sa 13,2 g (29,0%) bezfarebnej tuhej látky, obsahujúcej 11,8% vody.

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 36,31% C, 4,34% H, 9,62% N, 1,47% S, 14,79% F, 14,41% Gd;

Nájdené: 36,24% C, 4,27% H, 9,58% N, 1,51% S, 14,85% F, 14,25% Gd.

Príklad 8

a) 1,7-Bis(benzyloxykarbonyl)-4-[2-(N-etyl-N-perfluóroktylsulfonyl )amino]acetyl-10-[pentanoyl-3-aza-4-oxo-5-metyl-5-yl-[1,4,7-tris(karboxylátometyl)-Gd-komplex-1,4,7, 10-tetraazacyklodode49 kan-10-yl]-1,4,7,10-tetraazacyklododekán

50,0 g (49,61 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 7a, 5,71 g (49,61 mmol) N-hydroxysukcínimidu, 4,24 g (100 mmol) chloridu lítneho a 31,24 g (49,61 mmol) gadolíniovéhc komplexu

I, 4,7-tris-(karboxylátometyl)-10-(pentanoyl-3-aza-4-oxo-5-metyl-5-yl)-1,4,7,10-tetraazacykiododekánu sa za mierneho zahriatia rozpustí v 350 ml dimetylsulfoxidu. Potom sa pri 10°C pridá 15,47 g (75 mmol) N, N-dicyklohexylkarbodiimidu a mieša sa cez noc pri laboratórnej teplote. Roztok sa naleje do 2000 ml acetónu a mieša sa 10 minút. Vylúčená pevná látka sa odsaje a prečistí sa chromatografiou na silikagéli RP-18 v sústave voda-etanol-acetonitril (gradient). Získa sa 65,1 g (81,0%) bezfarebnej tuhej látky, obsahujúcej 7,9% vody.

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 40,79% C, 4,11% H, 8,65% N, 1,98% S, 19,94% F, 9,72% Gd;

Nájdené: 40,71% C, 4,20% H, 8,58% N, 2,03% S, 19,87% F, 9,68% Gd.

b) 1-[2-(N-Etyl-N-perfluóroktylsulfonyl)amino]acetyl-7-(pentanoyi-3-aza-4-oxo-5-metyl-5-yl- [tris(karboxylátometyl)-1,4,7,10-tetraazacyklododekan-10-yl]-Gd-komplex}-1,4, 7 , 10-tetraazacyklododekán

60,0 g (37,05 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 8a sa rozpustí v 600 ml etanolu, pridá sa 6,0 g paiádidvého katalyzátora (10% Pd/C) a podrobí sa hydrogenácii pri laboratórnej teplote. Potom sa katalyzátor odsaje a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Produkt sa získa vo forme bezfarebnej tuhej látky, ktorá obsahuje 3,9% vody. Výťažok 50,06 g (100%).

Analýza (prepočítané na bezvodú látku) :

Vypočítané: 34,67% C, 4,03% H, 10,37% N, 2,37% S, 23,90% F,

II, 64% Gd;

Nájdené: 34,58% C, 4,15% H, 10,28% N, 2,30% S, 23,84% F, 11,57% Gd.

c) 1- [2- (N-Ety1-N-perfluóroktylsulfonyl) amino]acetyl-4,10-di s [1-O-a-D-karbonylmetyl-2,3, 4, 6-tetra-O-benzyl-manopyranóza] -~-(pentanoyl-3-aza-4-oxo-5-metyl-5-yl-[ 1,4,7-tris-(karboxylácometyl)-1,4,7,10-tetraazacyklododekan-10-yl]-Gd-komplex )-1,4,7,10-tetraazacyklododekán

40,0 g (29,60 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 8b, 2,54 g (60,0 mmol) chloridu lítneho a 44,9 g (75,0 mmol) 1-0-ct-D-karboxymetyl-2,3,4,6-tetra-O-benzyl-manopyranózy sa za mierneho zahriatia rozpustí v 300 ml dimetylsulfoxidu. Potom sa pri 10°C pridá 24,73 g (100,0 mmol) EEDQ a mieša sa cez noc pri laboratórnej teplote. Roztok sa naleje do 3000 ml acetónu a mieša sa 10 minút. Vylúčená pevná látka sa odsaje a prečistí sa chromatografiou na silikagéli RP-18 v sústave voda-etanol-acezonirril (gradient). Získa sa 31,98 g (43,0%) bezfarebnej tuhe; látky, obsahujúcej 3,5% vody.

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 53,06% C, 5,05% H, 5,57% N, 1,28% S, 12,85% F, 6,26% Gd;

Nájdené: 52, 95% C, 5,19% H, 5,48% N, 1,23% S, 12,77% F, 6,14% Gd.

d) 1-[2 - (N-Etyl-N-perfluóroktylsulfonyl) amino]acetyl-4,10-bis-[l-O-a-D-karbonylmetyl-2,3, 4,6-tetra-0-benzylmanopyranóza] -7-{pentanoyl-3-aza-4-oxo-5-metyl-5-yl-[1,4, 7-tris-(karboxyláccmetyl)-1,4,7,10-tetraazacyklododekan-10-yl]-Gd-komplex}-1,4,7, 10-tetraazacyklododekán

30,0 g (11,94 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 8c sa rozpustí v zmesi 300 ml etanolu a 30 ml vody, pridá sa 4,0 g paládiového katalyzátora (10% Pd/C) a podrobí sa hydrogenácii pri laboratórnej teplote. Potom sa katalyzátor odsaje a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Produkt sa získa vo forme bezfarebnej tuhej látky, obsahujúcej 3,4% vody. Výťažok 21,39 g (100%;.

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 36,87% C, 4,39% H, 7,82% N, 1,79% S, 18,03% F, 8,78% Gd;

Nájdené: 36,80% C, 4,50% H, 7,85% N, 1,68% S, 17,91% F, 8,70% Gd.

Príklad 9

a) 6-N-[3, 6-Bis(karboxymetyl)oktán-1,8-dikarboxylová kyselina-1-karboxy-8-oyl]-2-N-(1-0-a-D-karboxymetylmanopyranóza)-lyzín- [1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid

K roztoku 27,5 g (30,0 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu le v zmesi 300 mi dimetylformamidu a 100 ml pyridínu sa pridá 25,62 g (100,0 mmcl) dianhydridu kyseliny etyléndiamín-N, N, Ν', N'-tetraoctovej a zmes sa mieša 5 hodín pri 50 ³C. Po odparení vo vákuu do sucha sa odparok rozpustí v 300 ml vody, pridá sa 20% vodný hydroxid scdný do pH 10 a alkalický roztok produktu sa potom nastaví koncentrovanou kyselinou soľnou na pH 3 a odparí sa vo vákuu do sucha. Odparok sa podrobí chromatografii na silikagéii RP-18 v sústave voda-etanol-acetonitril (gradient) . Získa sa 18,22 g (51,0%) produktu vo forme bezfarebnej tuhej látky, obsahujúcej 7,9% vedy.

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 36,31% C, 3,98% H, 7,06% N, 27,12% F, 2,69% S; Nájdené: 36,23% C, 4,07% H, 6,98% N, 27,05% F, 2,62% S.

b) 6-N-[3,6-Bis (karboxylátometyl) o.ktán-l, 8-dikarboxylová kyselina-l-karboxyláto-8-oyl-Mn-komplex, sodná soľ j-2-N-(1-O-a-D-karboxymetylmanopyrar.óza) -L-lyzín- [1- (4-perfluóroktylsulfonyl; piperazín] amid

9a sa rozuhličitanu nastaví na sfiltruje ého tuhého g (8,397 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu pustí v 200 ml vody. Pridá sa 965 mg (8,397 mmol) manganatého a mieša sa 3 hodiny pri 60°C. Roztok sa hodnotu pH 7,4 prídavkom 5% vodného hydroxidu sodného, sa a lyofilizuje. Získa sa 10,52 g (99,01) bezfare’on produktu, obsahujúceho 7,8% vody.

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 34,16% C, 3,50% H, 6,64% M, 2,53% S, 25,52% F, 4,34% Mn, 1,82% Na;

Nájdené: 34,06% C, 3,61% H, 6,58% N, 2,47% S, 25,47% F, 4,30% Mn, 1,97% Na.

Príklad 10

a) 1,2,3,4,6-Penta-O-acetyl-a,β-D-manopyranóza

Analogickým spôsobom ako je opísané v literatúre [M.L. Wolfrom a A. Thompson v Methods in Carbohydrate Chemistry (R.L. Whistler, M.L. Wolfrom a J.N. BeMiller, Eds.), Academic Press, New York, Vol. IZ, 53, str. 211-215 (1963)1 sa uskutoční reakcia 150 g (832,5 mmol) a, β-D-manopyranózy so zmesou 1500 ml absolútneho pyridínu a 1500 ml anhydridu kyseliny octovej. Po spracovaní sa získa 315 g (36,7%) surovej výslednej zlúčeniny vc forme viskózneho bezfarebného oleja. Podlá ¹H-NMR spektra obsahuje takto získaný produkt a a β anoméry v pomere 4:1. Na použitie v ďalších reakčných krokoch nie je nutné anoméry separovať.

Analýza:

Vypočítané: 49,21% C, 5,68% H;

Nájdené: 49,12% C, 5,78% H.

b) 1-O-a-D-(5-Etoxykarbonyl)pentyl-2,3, 4 , 6-tetra-O-acetylmanopyranóza

Analogickým spôsobom ako je opísané v literatúre pre syntézu arylglykopyranozidov [J. Conchie a G.A. Levvy v Methods in Carbohydrate Chemistry (R.L.Whistler, M.L. Wolfrom a J.N. BeMiller, Eds.), Academic Press, New York, Vol. II, 90, str. 345-347 (1963)] sa uskutoční reakcia 156,2 g (400 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 10a (vo forme zmesi a a β anomérov) sc 67 ml (400 mmol) etylesteru kyseliny 6-hydroxyhexánovej a 60,8 ml (520 mmol) chloridu ciničitého v celkom 600 ml 1,2-dichlóretánu. Po prečistení chromatografiou na stĺpci silikagélu v sústave hexán-etylacetát (2:1) sa získa 100,05 g (51%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného viskózneho oleja. Podľa H-NMR spektroskopie je produkt výhradne čistý a-anomér.

Analýza:

Vypočítané: 52,94% C, 6,77% H;

Nájdené: 52,80% C, 6,78% H.

c) 1-O-a-D-(5-Karboxy)pentyl-2,3,4,6-tetra-O-benzylmanopyranóza

K miešanej suspenzii 141,0 g (289 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 10b v 200 ml dioxánu sa pri laboratórnej teplote za mohutného miešania pridá po častiach celkom 238,5 g (4,26 mol) jemne práškového hydroxidu draselného. Pre lepšie miešanie sa k zmesi pridá ešte ďalších 200 ml dioxánu. Získaná suspenzia sa nakoniec zahreje do varu a pri tejto teplote sa v priebehu 2 hodín prikvapká celkom 372 ml (3,128 mol) benzylbromidu. Pc 4 hodinách pri 110°C a 12 hodinách pri laboratórnej teplote sa reakčná zmes naleje pomaly do 2,5 litra ľadovej vody a vodná ráza sa celkom extrahuje dietyléterom. Po premytí éterickej fázy, vysušení nad síranom sodným a filtrácii sa dietyléter odparí vo vákuu. Prebytočný benzylbromid sa z odparku kvantitatívne oddestiluje pri 180°C (teplota olejového kúpeľa) vo vákuu olejovej pumpy. Takto získaný živičnato-olejovitý zvyšok sa prečistí chromatografiou na silikagéli v sústave etylacetát-hexán (1:10). Získa sa 172,2 g (91,0%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného velmi viskózneho oleja.

Analýza :

Vypočítané: 75,68% C, 7,16% H; Nájdené: 75,79% C, 7,04% H.

d) 6-N-Benzyloxykarbonyl-2-N-[1-0-a-D-(5-karbony1)pentyl-2,3, 4, 6-tetra-O-benzylmanopyranóza] -L-lyzín-[1- (4-perfluóroktylsuifonyl)piperazín]amid

100,0 g (134,0 mmol) karboxylovej kyseliny, pripravenej v príklade 10c a 32,4 g (281,4 mmol) N-hydroxysukcínimidu sa rozpustí v 500 ml dimetylf ormamidu a k roztoku sa pri 0°C pridá po častiach celkom 58,0 g (281,4 mmol) N, N'-dicyklohexylkarbodiimidu. Zmes sa mieša 3 hodiny pri tejto teplote. K takto pripravenému roztoku aktívneho esteru sa prikvapká na 0°C vychladený roztok 111,3 g (134,0 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu lc v 300 ml dimetylformamidu a zmes a mieša 2 hodiny pri 0°C a 12 hodín pri laboratórnej teplote. Vylúčená dicyklohexylmočovina sa odfiltruje a filtrát sa odparí do sucha. Odparok sa chromatografuje na silikagéli v sústave dichlórmetén-etanol (20:1; gradient s plynulým zvyšovaním podielu etanolu). Získa sa 132,5 g (67,4%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného velmi viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 54,02% C, 4,88% H, 3,82% N, 22,01% F, 2,19% S; Nájdené: 53,87% C, 4,85% H, 4,02% N, 22,55% F, 2,06% S.

e) 2-N-[1-O-a-D-(5-karbonyl)pentyl-manopyranóza]-L-lyzín - [ 1-(4-perfluóroktylsulfony!)piperazín]amid

120,0 g (81,77 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu lOd sa rozpustí v 800 ml etanolu, pridá sa 4,5 g Pearlmanovho katalyzátora (20% Pd/C) a hydrogenuje sa pri laboratórnej teplote a tlaku 1 atm, pokial sa pohlcuje vodík (asi 8 hodín). Potom sa katalyzátor odsaje, premyje sa dôkladne etanolom (asi 200 ml) a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Výťažok 78,5 g (98,7%) bezfa55 rebného velmi viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 37,04% C, 4,25% H, 5,76% N, 33,20% F, 3,30% S; Nájdené: 36,96% C, 4,85% H, 5,41% N, 34,13% F, 3,22% S.

f) 2-N - [1-O-ct-D- (5-karbonvl) pentyl-manopyranózaj -6-N- [i, 4 , 7-tris(karboxylátometyl)-10-(3-aza-4-oxo-5-metyl-5-yl-pentanoyl) -1,4,7,10-tetraazacyklododekšn]-L-lyzín-[1-(4-perfluórokoylsulfonvl)piperazín]amid, gadolíniový komplex

99,8 g (158,4 mmol; 2,2 molekvivaientu vztiahnuté na vsadenú amíncvú zložku z príkladu lOe) gadolíniového komplexu kyseliny 10-(4-karboxy-l-metyl-2-oxo-3-azabutyl) -1,4,7,10-tetraazacyklododekán-1,4,7-trioctovej (opísaného v patentovej prihláške

DE 197 28 954 Cl v príklade 31h) a 6,7 g bezvodého chloridu lítneho (158,4 mmol) sa za miešania rozpustí pri 40°C v 800 ml absolútneho dimetylsulfoxidu. Potom sa pri tejto teplote pridá celkom 18,2 g (158,4 mmol) N-hydroxysukcínimidu a 70,0 g (71,96 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu lOe, rozpustenej v 250 ml absolútneho dimetylsulfoxidu. Po ochladení na laboratórnu teplotu sa k reakčnému roztoku pridá 32,7 g (158,4 mmol} N, N'-dicyklohexylkarbodiimidu a zmes sa mieša 12 hodín pri laboratórnej teplote. K získanej suspenzii sa pridá dostatočné množstvo acetónu, aby sa úplne vylúčila výsledná zlúčenina, zrazenina sa odsaje, vysuší, zmieša s vodou, odfiltruje, sa nerozpustná dicyklohexylmočovina a filtrát sa odsolí a zbaví nízkomolekulárnych zložiek na ultrafiltračnej membráne Amicon® YM-3 (cut off: 3000 Da) . Retentát sa potom podrobí lyofilizácii. Výtažok 93,0 g (81,6%) bezfarebného lvofilizátu, obsahujúceho 9,53% vody (Kari-Fischer).

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 37,15% C, 4,39% H, 7,96% N, 20,38% F, 2,02% S, 9,92%

Gd;

Nájdené: 36,92% C, 4,50% H, 7,68% N, 19,77% F, 1,91% S, 10,08% Gd.

Príklad 11

a) 2-N- [1-O-a-D-(5-karbony!)pentyl-manopvranóza]-6-N-(2-[4-(3-oxapropionyl)fenyl]-2-[1,4,7-tris(karbcxylátometyl)-1,4,7, 10-1etraa zacyklododekan-10-yl]octová kyselina)-L-lyzín-[l-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid, gadclíniový komplex, sodná sol

K miešanej suspenzii 5,0 g (9,06 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 3e v 15 ml absolútneho dimetylsulf oxidu sa pri 70°C pridá 0,68 g (15,9 mmol) chloridu lítr.eho. Po tricsaťminútovom miešaní pri 70°C sa k vzniknutému číremu reakčnému roztoku pridá po častiach celkom 1,83 g (15,9 mmol) N-hydroxysukcínimicu a reakčná zmes sa udržiava ešte 1 hodinu pri tejto teplote. Po ochladení na 0°C sa pridá 4,52 g (23,85 mmol) dicyklohexylkarbodiimidu a reakčný roztok sa mieša ešte ďalšiu hodinu pri 0°C a potom 12 hodín pri 22°C. K takto získanému roztoku N-hydroxysukcínimidesteru výslednej zlúčeniny z príkladu 3e sa pri 22°C prikvapká roztok 4,0 g (4,12 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu lOe v 15 ml absolútneho dimetylsulfoxidu a zmes sa mieša ďalších 12 hodín pri laboratórnej teplote. Reakčný roztok sa potom prikvapká pri 22°C do 900 ml acetónu, pričom vypadne výsledná zlúčenina vo forme bezfarebnej zrazeniny. Zrazenina sa odsaje, rozpustí sa v 200 ml destilovanej vody a prídavkom IM hydroxidu sodného sa nastaví presne na pH 7,2. Takto získaný vodný roztok produktu sa podrobí trojnásobnej ultrafiltrácii cez ultrafiltračnú membránu YM3 (Amicon®, cut off: 3000 Da), aby sa docielilo odsolenie a odstránili sa nízkomolekulárne zložky. Získaný retentát sa potom podrobí lyofilizácii. Výťažok 6,33 g (92,4% vztiahnuté na vsadenú amínovú zložku) produktu vo forme bezfarebného lyofilizátu, obsahujúceho 7,38% vody.

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 38,48% C, 4,13% H, 6,65% N, 19,16% F, 1,90% S, 9,33% Gd, 1,36% Na;

Nájdené: 39,52% C, 4,12% K, 6,67% N, 19,70% F, 1,89% S, 9,30% Gd, 1,41% Na.

Príklad 12

a) N- (3-0xa-lH, ltf, 2H, 2H, 4H, 4H, 5H, 5H-perfluórtridecvl) amid kyseliny 3,5-bis (benzyloxykarbor.ylamino) benzoovej

V zmesi 125 ml suchého tetrahydrofuránu a 125 ml suchého dioxánu sa rozpustí 20 g (47,5 mmol) kyseliny 3,5-bis(benzyloxykarbonylamino)benzoovej (pripravenej podlá: Skulnick, Harvey I.; Johnson, Paul D.; Aristoff, Paul A.; Morris, Jeanette K.; Lovasz, Kristíne D. a kol.: J. Med. Chem. 40; 7; 1997 ; 1149-1164) a 4,78 g (47,5 mmol) trietylamínu. Po ochladení na -15°C sa za miešania prikvapká pomaly roztok 6,56 g (48 mmol) izobutylesteru kyseliny chlórmravčej v 30 ml suchého tetrahydrofuránu, pričom sa vnútorná teplota udržiava pod -10°C. Po 15 minútach pri -15°C sa prikvapká pri -20°C roztok 58,6 g (47,5 mmol) 1-amino-lH, 1H, 2H, 2H, 4H, 4H, 5H, 5H-3-oxaperfluórtridekánu a 4,78 g (47,5 mmol) trietylamínu v 100 ml suchého tetrahydrofuránu. Po 1 hodine pri -15°C a 2 hodinách pri laboratórnej teplote sa reakčný roztok odparí vo vákuu do sucha. Odparok sa vyberie do 300 ml etylacetátu a vytrepe sa dvakrát po 200 ml nasýteného roztoku hydrogénuhličitanu sodného a raz 300 ml vody. Organická fáza sa vysuší nad síranom sodným, sfiltruje sa a odparí sa vo vákuu. Olejovitý zvyšok sa prečistí na silikagéli v sústave dichlórmetán-hexán-2-propanol (10:5:1), čím sa získa 36,2 g (82,5%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného oleja.

Analýza:

Vypočítané: 46,82% C, 3,27% H, 4,55% N, 34,97% F;

Nájdené: 47,21% C, 3,31% H, 4,61% N, 34,48% F.

b) N- (3-Oxa-l#, 1H, 2H, 2H, 4H, 4H, 5H, 5H-perf luórtridecyl) amid kyseliny 3,5-diaminobenzoovej

30,0 g (32,4 mmol) amidu, pripraveného v príklade 12a, sa rozpustí v 300 ml etanolu, pridá sa 1,2 g Pearlmanovho katalyzátora (20% Pd/C) a hydrogenuje sa pri laboratórnej teplote a tlaku 1 atm, pokial sa pohlcuje vodík. Potom sa katalyzátor odsaje, premyje sa dôkladne etanolom (asi 300 ml) a filtrát sa odcarí vo vákuu do sucha. Výťažok 20,12 g (94,8%) nažltnutého velmi viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 36,66% C, 2,77% H, 6,41% N, 49,28% F;

Nájdené: 36,07% C, 2,87% H, 6,23% N, 49,43% F.

c) N-( 3-Oxa-lH, 1H, 2H, 2H, 4H, 4H, 5H, 5H-perf luórtridecyl) amid kyseliny 3-N- [ (1-O-a-D-karbonylmetyl-2,3,4,6-tetra-O-benzyl-r.anopyranóza)-5-aminobenzoovej

10,95 g (18,30 mmol) l-karboxymetyloxy-2,3,4,6-tetra-0-benzyl-a-D-manopyranozídu (pripraveného ako je opísané v spise DE 197 28 954 Cl) sa rozpustí v 150 ml dimetylformamidu a k tomuto roztoku sa pridá celkom 2,09 g (18,3 mmol) N-hydroxysukcínimidu. Zmes sa ochladí na 0°C a pridá sa 3,78 g (18,3 mmcl) dicyklohexylkarbodiimidu. Zmes sa mieša 1 hodinu pri 0°C a potom 4 hodiny pri laboratórnej teplote. Potom sa ochladí na 0°C a v priebehu 3 hodín sa pomaly prikvapká roztok 24,0 g (36,6 mmol; 2 molekvivalenty, vztiahnuté na vsadenú karboxylovú kyselinu) diaminozlúčeniny, opísanej v príklade 12b, v 350 ml dimetylformamidu. Zmes sa mieša ešte 1 hodinu pri 0°C a potom cez noc pri laboratórnej teplote. Po odparení vo vákuu dc sucha sa odparok vyberie do 300 ml etylacetátu, odfiltruje sa od vylúčenej močoviny a filtrát sa premyje dvakrát 100 ml 5% vodného roztoku sódy. Organická fáza sa vysuší nad síranom horečnatým a odparí sa vo vákuu do sucha. Zvyšok sa podrobí chromatografii na silikagéli v sústave n-hexán-izopropanol (13:1). Získa sa

16,8 g (74,3%, vztiahnuté na vsadenú karboxylovú kyselinu) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného oleja. Zvýšenie polarity eluenta na zmes n-hexán-izopropanol (5:1) poskytne v ďalších chromatografíckých frakciách celkom 10,15 g nezreagovanej diaminozlúčeniny 12b, ktorú je možné znova použiť v skôr opísanej reakcii.

Analýza:

Vypočítané: 54,42% C, 4,40% H, 3,40% N, 26,13% F;

Nájdené: 54,32% C, 4,49% H, 3,48% N, 25,94% F.

d) N-( 3-Oxa-lH, 1H, 2H, 2H, 4H, 4H, 5H, 5H-perf luórtridecyl) amid kyseliny 3-N-[(1-O-a-D-karbonylmetyl-manopyranóza)]-5-aminobenzoovej

Analogicky ako je opísané pre syntézu výslednej zlúčeniny z príkladu 12b, hydrogenolýza 12,0 g (9,70 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 12c v prítomnosti 0,5 g Pearlmanovho kazalyzátora (20% Pd/C) v zmesi etanol-voda (9:1) poskytne po spracovaní 8,08 g (96,7%) skôr uvedenej výslednej zlúčeniny vo forme nažltnutého viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 37,64% C, 3,28% H, 4,88% N, 37,49% F;

Nájdené: 37,32% C, 3,17% H, 4,97% N, 37,55% F.

e) N-(3-0xa-lH, lŕí, 2H, 2H, 4H, 4H, 5H, 5H-perfluórtridecyl) amid kyseliny 3-N- [(1-O-a-D-karbonylmetyl-manopyranóza)-5-N-{2-[4-(3-oxapropionyl) fenyl]-2-[1,4,7-tris(karboxylátometyl)-1,4,7,10-zetraazacyklododekan-10-yl]octová kyselina}benzoovej, gadolíniový komplex, sodná sol

13,6 g (19,2 mmol); 2,2 molekvivalenty, vztiahnuté na vsadenú amínovú zložku z príkladu 12d) gadolíniového komplexu, opísaného v príklade 3e a 0,81 g (19,2 mmol) bezvodého chloridu lítneho sa za miešania pri 40°C rozpustí v 100 ml bezvodého dimetylsulfoxidu a pri tejto teplote sa pridá celkom 2,2 g (19,2 mmol) N-hydroxysukcínimidu a 7,5 g (8,7 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 12d v 50 ml' absolútneho dimetylsulŕoxidu. Po ochladení na laboratórnu teplotu sa k reakčnému roztoku pridá 3,96 g (19,2 mmol) N, N'-dicyklohexylkarbodiimidu a zmes sa mieša 12 hodín pri laboratórnej teplote. K vzniknutej suspenzii sa potom pridá dostatočné množstvo acetónu, aby sa úplne vylúčila výsledná zlúčenina, zrazenina sa odsaje, vysuší, rozmieša sa s vodou, odfiltruje sa od nerozpustnej dicyklohexylmočoviny a filtrát sa odsolí a zbaví sa nizkomolekulárnvch zložiek pomocou ultrafiltračnej membrány Amicon® YM-3 (cut off 3000 Da) . Retentát sa podrobí lyofilizácii, čím sa získa 11,51 g (84,5%) produktu vo forme bezfarebného lyofilizátu, obsahujúceho 6,77% vody (Kari-Fischer) .

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 40,05% C, 3,94% H, 6,29% N, 20,71% F, 10,08% Gd, 1,47% Na;

Nájdené: 39,98% C, 4,00% H, 6,31% N, 20,73% F, 10,11% Gd, 1,42% Na.

Príklad 13

a) 3,5-Bis (benzyloxykarbonylamino)—1—{N —[1-(4-perfluóroktylsulfonvl)piperazín][benzamid

V zmesi 60 ml suchého tetrahydrofuránu a 70 ml suchého dioxánu sa rozpustí 10 g (23,75 mmol) kyseliny 3,5-bis(benzyloxykarbonylamino)benzoovej (pripravenej podľa: Skulnick, Harvey I.; Johnson, Paul D.; Aristoff, Paul A.; Morris, Jeanetre K. ; Lovasz, Kristíne D.; a kol.: J. Med. Chem. 40; 7; 1997; 1149-1164) a 2,39 g (23,75 mmol) trietylamínu. Po ochladení na -15°C sa za miešania prikvapká pomaly roztok 3,28 g (24 mmol) izocutylesteru kyseliny chlórmravčej v 20 ml suchého tetrahydrofuránu tak, aby vnútorná teplota neprekročila -10°C. Po 15 minútach pri -15°C sa prikvapká pri -20°C roztok 23,0 g (23,75 mmol) perfluóroktylsulfonylpiperazínu a 2,39 g (23,75 mmol) trietylamínu v 50 ml suchého tetrahydrofuránu. Po 1 hodine pri -15°C a 2 hodinách pri laboratórnej teplote sa reakčný roztok odparí vo vákuu do sucha. Odparok sa vyberie do 200 ml etylacetátu a premyje sa dvakrát po 100 ml nasýteného roztoku hydrogenuhličitanu sodného a raz 300 ml vody. Organická fáza sa vysuší nad síranom sodným, sfiltruje sa a etylacetát sa odparí vo vákuu. Olejovitý zvyšok sa prečistí chromatografiou na silikagéli v sústave dichlórmetán-hexán-2-propanol (15:5:1), čím sa získa 13,35 g (79,6%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného oleja.

Analýza:

Vypočítané: 43,31% C, 2,80% H, 5,77% N, 33,27% ľ, 3,30% S; Nájdené: 43,21% C, 2,75% H, 5,61% N, 33,38% F, 3,22% S.

b) 3, 5-Diamino-l-{N-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín))oenzamid

9,70 g (10,0 mmol) amidu z príkladu 13a sa rozpustí v 100 ml etanolu, pridá sa 0,4 g' Pearlmanovho katalyzátora (20% Pd/C) a hydrogenuje sa pri laboratórnej teplote a tlaku 1 atm, pokiaľ sa pohlcuje vodík. Potom sa katalyzátor odsaje, premyje sa dôkladne etanolom (asi 150 ml) a filtrát sa odparí vo váxuu do sucha. Výťažok 6,9 g (98,2%) nažltnutého veľmi viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 32,49% C, 2,15% H, 7,98% N, 45,98% F, 4,56% S; Nájdené: 32,56% C, 2,17% H, 8,09% N, 45,63% F, 4,61% S.

c) N-[1-(4-Perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid kyseliny 5-amiηο-3-Ν-[l-O-a-D-karbonylmetyl-2,3,4, 6-tetra-O-benzyl-manccyranóza)benzoovej

5,48 g (9,15 mmol) l-karboxymetyloxy-2,3,4,6-tetra-O-benzyl-a-D-manopyranozidu (pripraveného ako je opísané v spise

DE 197 28 954 Cl) sa rozpustí v 100 ml dimetylformamidu a k to62 muto roztoku sa pridá celkom 1,04 g (9,15 mmol) N-hydroxysukcínimidu. Zmes sa ochladí na 0°C a pridá sa 1,89 g (9,15 mmol) dicyklohexylkarbodiimidu. Zmes sa mieša 1 hodinu pri 0°C a potom 4 hodiny pri laboratórnej teplote. Potom sa znova ochladí na 0°C a v priebehu 3 hodín sa pomaly prikvapká roztok 12,85 g (18,30 mmol; 2 molekvivalenty, vztiahnuté na 'vsadenú karboxylovú kyselinu) diaminozlúčeniny, opísanej v príklade 13b, v 250 ml dimetylformamidu. Zmes sa mieša ešte 1 hodinu pri 0°C a potom cez noc pri laboratórnej teplote. Po odparení vo vákuu do sucha sa odparok vyberie do 100 ml etylacetátu, odfiltruje sa od vylúčenej močoviny a filtrát sa premyje dvakrát 100 ml 5% vodného roztoku sódy. Organická fáza sa vysuší nad síranom horečnatým a odparí sa vo vákuu do sucha. Zvyšok sa podrobí chromatografii na silikagéli v sústave n-hexán-izopropanol (13:1). Získa sa 8,14 g (69,4%, vztiahnuté na vsadenú karboxylovú kyselinu) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného oleja. Zvýšenie polarity elučnej zmesi rozpúšťadiel na zmes n-hexán-izopropanol (6:1) poskytne v ďalších chromatografických frakciách celkom 4,36 g nezreagovanej diaminozlúčeniny 13b, ktorú je možné znova použiť v skôr opísanej reakcii.

Analýza:

Vypočítané: 51,49% C, 4,01% H, 4,37% N, 25,17% F, 2,50% S; Nájdené: 51,60% C, 4,19% H, 4,28% N, 25,14% F, 2,44% S.

d) N-[1-(4-Perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid kyseliny 5-amiηο-3-Ν-[1-O-a-D-karbonylmetyl-manopyranóza)benzoovej

Analogicky ako je opísané pre výslednú zlúčeninu z príkladu 13b, hydrogenolýza 6,4 g (5,0 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 13c v prítomnosti 0,3 g Pearlmanovho katalyzátora (20% Pd/C) v zmesi etanoi-voda (8:1) poskytne po spracovaní 4,43 g (96,2%) skôr uvedenej výslednej zlúčeniny vo forme nažltnutého viskózneho oleja.

Analýza :

Vypočítané: 35,15% C, 2,95% H, 6,07% N, 35,01% F, 3,48% S; Nájdené: 35,32% C, 3,02% H, 5,89% N, 35,05% F, 3,58% S.

e) N-[1-(4-Perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid kyseliny 3-N-[l-Ο-α-D-karbonylmetyl-manopyranóza)-5-N-[1,4,7-tris(karboxylátometyl) -10- (3-aza-4-oxo-5-metyl-5-yl-pentanoyl)-1,4,7,10-tetraazacyklododekán]benzoovej

5,54 g (8,8 mmol; 2,2 molekvivalenty, vztiahnuté na vsadenú aminovú zložku z príkladu 13d) gadoliniového komplexu kyseliny 10-(4-karboxy-l-metyl-2-oxo-3-azabutyl)-1,4,7,10-tetraazacvklododekán-1,4,7-trioctovej (opísaného v patentovej prihláške

DE 197 28 954 Cl v príklade 31h) a 0,37 g (8,8 mmol) bezvodého chloridu lítneho sa za miešania pri 40°C rozpustí v 60 ml absolútneho dimetylsulfoxidu a pri tejto teplote sa pridá celkom 1,01 g (8,8 mmol) N-hydroxysukcínimidu a 3,7 g (4,0 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 13d v 40 ml absolútneho dimetylsulfoxidu. Po ochladení na laboratórnu teplotu sa k reakčnému roztoku pridá 1,82 g (8,8 mmol) N, N'-dicyklohexylkarbociimidu a zmes sa mieša 12 hodín pri laboratórnej teplote. K vzniknutej suspenzii sa potom pridá dostatočné množstvo acetónu, aby sa úplne vylúčila výsledná zlúčenina, zrazenina sa odsaje, vysuší; rozmieša sa s vodou, odfiltruje sa od nerozpustnej dicyklchexylmočoviny a filtrát sa odsolí a zbaví sa nízkomolekuiárnych zložiek pomocou ultrafiltračnej membrány Amicon® YM-3 (cut off 3000 Da) . Retentát sa podrobí lyofilizácii, čím sa získa 5,36 g (87,4%) produktu vo forme bezfarebného lyofilizátu, obsahujúceho 6,77% vody (Karl-Fischer).

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 36,01% C, 3,61% H, 8,22% N, 21,05% F, 10,25% Gd,

2,09% S;

Nájdené: 35,87% C, 3,70% H, 8,22% N, 20,91% F, 10,18% Gd, 2,16%

S.

Príklad 14

a) 1,4,7-Triazaheptán-l,7-bis(2-N-trifluóracetyl-6-N-benzyloxykarbonyl-L-lyzín)diamid

100 g (107,9 mmol) karboxylovej kyseliny, pripravenej v príklade la a 26,1 g (226,59 mmol) N-hydrcxysukcínimidu sa rozpustí v 500 ml dimetylformamidu. K roztoku sa pri 0°C pridá po častiach celkom 46,7 g (226,59 mmol) N, N'-dicyklohexylkarbodiimidu a zmes sa mieša pri tejto teplote 3 hodiny. K takto pripravenému roztoku aktívneho esteru sa prikvapká roztok 5,57 g (53,95 mmol) dietyléntriamínu v 60 ml dimetylformamidu, predchladený na 0°C a reakčná zmes sa mieša 2 hodiny pri 0°C a potom 12 hodín pri laboratórnej teplote. Vylúčená dicyklohexylmočovina sa odfiltruje a filtrát sa odparí do sucha. Odparok sa podrobí chromatografii na silikagéli v sústave dichlórmetán-etanol (15:1), pričom sa použije rozpúšťadlový gradient s plynulým zvyšovaním obsahu etanolu. Získa sa 26,0 g výslednej zlúčeniny (58,8% vztiahnuté na amínovú zložku) vo forme bezfarebného veľmi viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 52,74% C, 5,78% H, 11,96% N, 13,90% F;

Nájdené: 52,66% C, 5,89% H, 11,88% N, 14,02% F.

b) 1,7-Bis(2-N-trifluóracetyl-6-N-benzyloxykarbonyl-L-lyzín)-diamid- 4- [2-(N-etyl-N-perfluóroktylsulfonyl)amino]acetyl-1, 4 , 7-triazaheptán

K roztoku 20 g (24,4 mmol) diamidu, pripraveného v príklade 14a, v zmesi 150 ml tetrahydrofuránu a 15 ml chloroformu sa pri 0°C v dusíkovej atmosfére pridá roztok 16,13 g (27,0 mmol) kyseliny 2- [N-etyl-N-perfluóroktylsulfonyl]aminooctovej (pripravenej podlá DE 196 03 033) v 50 ml tetrahydrofuránu. Potom sa pri 0°C pridá po častiach celkom 18,0 g (36,6 mmol) EEDQ [2-etoxy-l-etoxykarbonyl-1,2-dihydrochinolín] a zmes sa mieša cez noc pri laboratórnej teplote. Po zahustení vo vákuu sa zvyšný olej pod65 robí chromatografii na silikagéli v sústave n-hexán-izopropanol (15:1). Získa sa 24,74 g (72,4% vztiahnuté na vsadený sekundárny amín) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného oleja.

Analýza:

Vypočítané: 42,01% C, 3,96% H, 31,19% F, 8,00% N, 2,29% S; Nájdené: 41,92% C, 4,07% H, 31,22% F, 7,87% N, 2,34% S.

c) 1,7-Bis{6-N-benzyloxykarbonyl-L-lyzín)diamid-4-[2-(N-etyl-N-perfluóroktylsulfonyl)amino]acetyl-1,4 , 7-triazaheptán

22,0 g (15,7 mmol) zlúčeniny, pripravenej v príklade 14b, sa rozpustí v 100 ml etanolu. Do tohto roztoku sa pri 0°C uvádza 40 minút plynný amoniak. Zmes sa mieša 4 hodiny pri 0°C a potom ešte 3 hodiny pri laboratórnej teplote. Potom sa odparí vo vákuu do sucha (teplota kúpeľa 40°C). Olejovitý odparok sa prečistí chromatografiou na silikagéli v sústave dichlórmetán-hexán-2-propanol (20:10:1). Získa sa 12,92 g (98,4%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného velmi viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 44,22% C, 4,64% H, 9,38% N, 2,68% S, 27,03% F; Nájdené: 44,31% C, 4,72% K, 9,30% N, 2,74% S, 26,99% F.

d) 1,7-Bis[6-N-benzyloxykarbonyl-2-N-(1-O-a-D-karbonylmetyi-2,3,4,6-tetra-O-benzyl-manopyranóza)-L-lyžín]diamid-4-[2-(N-ety1-N-perfluóroktylsulfonyl)amino]acetyl-1,4,7-triazaheptán

K roztoku 5,47 g (9,15 mmol) l-karboxymetyloxy-2,3,4-tetra-O-benzyl-a-D-manopyranozidu (pripraveného podľa patentového spisu DE 197 28 954 Cl) v 80 ml dimetylformamide sa pridá celkom 1,05 g (9,15 mmol) N-hydroxysukcinimidu. Zmes sa ochladí na 0°C, pridá sa 1,9 g (9,15 mmol) dicyklohexylkarbodiimidu a mieša sa jednu hodinu pri 0°C a potom 4 hodiny pri laboratórnej teplote. Zmes sa ochladí na 0°C a prikvapká sa k nej v priebehu 3 hodín roztok 7,65 g (9,15 mmol) aminozlúčeniny, opísanej v príklade

14c, v 50 ml dimetylformamidu. Zmes sa mieša ešte jednu hodinu pri 0°C a potom cez noc pri laboratórnej teplote. Po odparení do sucha vo vákuu sa odparok vyberie do 100 ml etylacetátu, vylúčená močovina sa odfiltruje a filtrát sa premyje dvakrát po 50 ml 5% vodného roztoku sódy. Organická fáza sa vysuší nad síranom horečnatým a odparí sa vo vákuu do sucha. Zvyšok sa podrobí chromatografii na silikagéli v sústave n-hexán-izoprcpanol (20:1). Získa sa 17,01 g (78,9%, vztiahnuté na vsadenú kyselinu) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného oleja.

Analýza:

Vypočítané: 59,13% C, 5,43% H, 4,76% N, 13,71% F, 1,36% S; Nájdené: 59,22% C, 5,39% H, 4,85% N, 13,70% F, 1,40% S.

e) 1,7-Bis[2-N-(1-0-a-D-karbonylmetyl-manopyranóza)-L-lyzín]diamid-4-[2-(N-etyl-N-perfluóroktylsulfonyl)amino]acety1-1,4,7-triazaheptán

K roztoku 15,0 g (6,36 mmol) amidu, pripraveného v príklade 14d, v 150 ml etanolu sa pridá 0,5 g Pearlmanovho katalyzátora (20% Pd/C) a hydrogenuje sa pri laboratórnej teplote a pri tlaku 1 atm tak dlho, pokial už nedochádza k spotrebe vodíka. Katalyzátor sa odsaje, premyje sa dôkladne etanolom (asi 100 ml) a filtrát sa zahustí vo vákuu do sucha. Získa sa 8,54 g (97,2%) výslednej zlúčeniny vo forme velmi viskózneho nažltnutého oleja.

Analýza:

Vypočítané: 39,13% C, 5,04% H, 8,11% N, 23,38% F, 2,32% S; Nájdené: 39,07% C, 4,98% H, 8,18% N, 23,40% F, 2,30% S.

f) 1,7-Bis[2-N-(1-O-a-D-karbonyImety1-manopyranóza)-6-N-[1,4,7-tris(karboxylátometyl)-10-(3-aza-4-oxo-5-metyl-5-yl-pentanoyl)-1,4,7,10-tetraazacyklododekán]-L-lyzín]-diamid-4-[2-(N-etyl-N-perfluóroktylsulfonyl)amino]acetyl-1,4,7-triazaheptán, digadolíniový komplex

K miešanej suspenzii 5,7 g (9,06 mmol) gadolíniového komplexu kyseliny 10-(4-karboxy-l-metyl-2-oxo-3-a žabutyl )-1,4,7,10-tetraazacyklododekán-1,4,7-trioctovej (opísaného v patentovej prihláške DE 197 28 954 Cl v príklade 31h) v 75 ml absolútneho dimetylsulfoxidu sa pri 70°C pridá 0,68 g (15,9 mmol) chloridu lítneho. Po tridsaťminútovom miešaní pri 70°C sa k vzniknutému číremu reakčnému roztoku pridá po častiach celkom 1,83 g (15,9 mmol) N-hydroxysukcínimidu a reakčná zmes sa udržiava ešte 1 hodinu pri tejto teplote. Po ochladení na 0°C sa pridá 4,52 g (23,85 mmol) dicyklohexylkarbodiimidu a reakčný roztok sa mieša ďalšiu hodinu pri 0°C a potom 12 hodín pri 22°C. K takto získanému roztoku N-hydroxysukcínimidesteru gadolíniového komplexu kyseliny 10-(4-karboxy-l-metyl-2-oxo-3-azabutyl)-l,4,7,10-tetraazacyklododekán-1,4,7-trioctovej sa pri 22°C prikvapká roztok 2,84 g (2,06 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 14e v 15 ml absolútneho dimetylsulfoxidu a zmes sa mieša ďalších 12 hodín pri laboratórnej teplote. Reakčný roztok sa potom prikvapká pri 22°C do 500 ml acetónu, pričom vypadne výsledná zlúčenina vo forme bezfarebnej zrazeniny. Zrazenina sa odsaje, rozpustí sa v 200 ml destilovanej vody a podrobí sa trojnásobnej ultrafiltrácii cez ultrafiltračnú membránu YM-3 (Amicon®, cut off: 3000 Da) , aby sa docielilo odsolenie a odstránili sa nízkomolekulárne zložky. Získaný retentát sa potom lyofilizuje. Získa sa tak 4,80 g (89,6% vztiahnuté na vsadenú amínovú zložku) produktu vo forme bezfarebného lyofilizátu, ktorý obsahuje 8,98% vody.

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 38,28% C, 4,84% H, 9,68% N, 12,40% E, 1,23% S, 12,07% Gd;

Nájdené: 38,20% C, 4,91% H, 9,77% N, 12,45% E, 1,19% S, 12,10% Gd.

Príklad 15

a) 1,7-bis(benzyloxykarbonyl)-4-f3-oxapentán-l, 5-dikarboxylová kyselina-l-oy1-5-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín] amid) -1, 4, 7,10-tetraazacyklododekán

K roztoku 10,75 g (24,4 mmol) l,7-bis(benzyloxykarbonyl)-1, 4,7,10-tetraazacyklododekšnu v zmesi 150 ml tetrahydrofuránu a 15 ml chloroformu sa pri 0°C pod dusíkom pridá roztok 16,56 g (24,4 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 15e v 150 ml zetraPotom sa pri 0°C pridá po častiach celkom 18,0 g EEDQ (2-etoxy-l-etoxykarbonyl-l, 2-dihydrochinolín) a mieša sa cez noc pri laboratórnej teplote. Po odparení vo vákuu sa zvyšný olej chromatografuje na silikagéli v sústave n-hexán-izopropanol (12:1). Získa sa 17,22 g (64,3% na vsadený hydrofuránu. (36,6 mmol) sekundárny amin) monoamidu a g (8,8%) diamidu. Výsledná zlúčenina je bezfarebný olej.

Analýza:

Vypočítané: 43,41% C, 3,92% H, 29,18% F, 7,59% N, 2,60% S; Nájdené: 43,52% C, 4,07% H, 29,24% F, 7,67% N, 2,55% S.

b) 1, 7-Bis(benzyloxykarbonyl)-4-{ 3-oxapentán-l, 5-dikarboxylová kyselina-l-oyl-5-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl) piperazín]amic)-10-[1-0-a-D-(5-karbonyl)pentyl-2,3, 4,6-tetra-O-benzylmanopyranóza] -1,4,7,10-tetraazacykiododekán

10,0 g (13,4 mmol) karboxylovej kyseliny, pripravenej v príklade 10c a 3,24 (28,1 mmol) N-hydroxysukcínimidu sa rozpusní v 100 ml dimetylformamidu. K roztoku sa pri 0°C pridá po častiach celkom 5,8 g (28,1 mmol) N, N'-dicyklohexylkarbodiimidu a zmes sa mieša pri tejto teplote 3 hodiny. K takto pripravenému roztoku aktívneho esteru sa prikvapká roztok 14,83 g (13,4 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 15a v 100 ml dimetylformamidu, predchladený na 0°C a reakčná zmes sa mieša 2 hodiny pri 0^C0 a potom 12 hodín pri laboratórnej teplote. Vylúčená dicyklchexylmočovina sa odfiltruje a filtrát sa odparí do sucha. Odparok sa podrobí chromatografii na silikagéli v sústave dichlórmetán-etylacetát (20:1), pričom sa použije gradient s plynulým zvyšovaním obsahu etylacetátu. Získa sa 18,3 g (78,2%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného velmi viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 55,11% C, 5,03% H, 4,82% N, 18,52% F, 1,84% S; Nájdené: 54,87% C, 4,85% H, 4,92% N, 18,55% F, 1,86% S.

c) 1-{3-Oxapentán-l,5-dikarboxylová kyselina-l-oyl-5-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid}-7-[1-C-a-D-(5-karbonyl)pentyl-manopyranóza] -1,4,7,10-tetraazacyklodočiekán

K roztoku 17,0 g (9,65 mmol) zlúčeniny, pripravenej v príklade 14b, v 150 ml etanolu sa pridá 1,0 g Pearlmanovho katalyzátora (20% Pd/C) a hydrogenuje sa pri laboratórnej teplote a pri tlaku 1 atm tak dlho, pokiaľ už nedochádza k spotrebe vodíka. Katalyzátor sa odsaje, premyje sa dôkladne etanolom (2 x 75 ml) a filtrát sa zahustí vo vákuu do sucha. Získa sa 10,76 g (99,0%) výslednej zlúčeniny vo forme velmi viskózneho bezfarebného oleja.

Analýza:

Vypočírané: 38,78% C, 4,61% H, 7,54% N, 28,97% F, 2,88% S; Nájdené: 38,86% C, 4,65% H, 7,41% N, 29,02% F, 2,92% S.

d) 1,7-Bis [1,4,7-tris(karboxylátometyl)-1, 4 , 7 , 10-tetraazacyklododekán-Gd-komplex-10-(pentanoyl-3-aza-4-oxo-5-metyl-5-yi)-4- [2-N-etyl-N-perfluóroktylsulfonyl)amino]acetyl-2-oxa-acetyi]-10-[l-O-a-D-6-karbonylpentyl-manopyranóza]-1,4,7,10-tetraazacyklododekán

24,86 g (39,46 mmol; 4,4 molekvivalenty vztiahnuté na vsadenú amínovú zložku 15c) gadclíniového komplexu kyseliny 10-(4-karboxy-l-metyl-2-oxo-3-azabutyl)-1,4,7,10-tetraazacyklododekán-1,4,7-trioctovej (opísaného v patentovej prihláške

DE 197 28 954 Cl v príklade 31h) a 1,67 g (39,46 mmol) chloridu lítneho sa za miešania rozpustí pri 40°C v 200 ml absolútneho dimetylsulfoxidu a pri tejto teplote sa pridá celkom 4,53 g (39,46 mmol) N-hydroxysukcínimidu a 10,0 g (8,97 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 14c v 100 ml absolútneho dimetylsulfoxidu. Po ochladení na laboratórnu teplotu sa k reakčnému roztoku pridá 8,14 g (39,46 mmol) dicyklohexylkarbodiimidu a mieša sa 12 hodín pri laboratórnej teplote. K takto získanej suspenzii sa pridá dostatočné množstvo acetónu, aby sa úplne vylúčila výsledná zlúčenina, zrazenina sa odsaje, vysuší sa, zmieša sa s destilovanou vodou, odsaje sa nerozpustná dicy.klohexylmočovina a filtrát sa podrobí ultrafiltrácii cez ultrafiltračnú membránu Amiccn® YM-3 (cut off: 3000 Da), aby sa docielilo odsolenie a odstránili sa nízkomolekulárne zložky. Získaný retentát sa potom podrobí lyofilizácii. Získa sa tak 16,37 g (79,3%) produktu vo forme bezfarebného lyofilizátu, ktorý obsahuje 7,65% vody (Karl-ľischer).

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 38,01% C, 4,61% n, 9,58% N, 13,31% F, 1,37% S, 13,45% Gd;

Nájdené: 37,92% C, 4,55% H, 9,58% N, 13,77% F, 1,31% S, 13,48% Gd.

e) Mono-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid 3-oxapentán-l,5-dikarboxylovej kvseliny

K roztoku 25 g (44,0 mmol) 1-perfluóroktylsulfonylpiperazínu v 150 ml tetrahydrofuránu sa pri laboratórnej teplote pridá celkom 5,1 g (44,0 mmol) anhydridu kyseliny diglykolovej a reakčný roztok sa varí pod spätným chladičom 12 hodín. Po ochladení na laboratórnu teploteu sa odparí do sucha a olejovitý zvyšok sa prečistí chromatografiou na silikagéli v sústave dichlórmetán-2-propanol (16:1). Získa sa 27,94 g (92,8%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 58,52% C, 4,27% H, 1,98% N, 2,26% S, 22,80% F;

Nájdené: 58,42% C, 4,41% H, 1,80% N, 2,28% S, 23,02% F.

Príklad 16

a) 1,7-Bis (benzyloxykarbonyl)-4-(3-oxapenrán-1, 5-dikarboxylová kyselina-l-oyl-5-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazínj amid)-10-[Ι-Ο-β-D-(6-karbonyl)pentyl-2, 3, 4,6-tetra-O-benzylglukcpyranó-za]-1,4,7,10-tetraazacyklododekán

68,5 g (91,79 mmol) l-karboxymetyloxy-2, 3, 4-tetra-O-benzyl-α-D-manopyranozidu (pripraveného podľa patentového spisu DE 19728954 Cl) sa rozpustí v 750 ml suchého tetrahydrofuránu a k roztoku sa pridá 9,25 g (91,79 mmol) trietylamínu. Reakčný roztok sa ochladí na -15°C až -20°C a za miešania sa k nemu pri tejto teplote pomaly prikvapká roztok 12,64 g (92,5 mmol·) izobutylesteru kyseliny chlórmravčej v 150 ml suchého tetranydrofuránu tak, aby vnútorná teplota nepresiahla -10°C. Po pridaní sa zmes udržiava 15 minút pri -15°C a potom sa pri -20°C pomaly prikvapká roztok 101,6 g (91,79 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 15a a 9,25 g (91,79 mmol) trietylamínu v 500 ml suchého tetrahydrofuránu. Po 1 hodine pri -15°C a 2 hodinách pri laboratórnej teplote sa reakčný roztok odparí vo vákuu do sucha. Zvyšok sa vyberie do 450 ml etylacetátu a roztok sa premyje 2 x 300 ml nasýteného roztoku hydrogénuhličitanu sodného a potom raz 400 ml vody. Po vysušení nad síranom sodným sa sfiltruje a etylacetát sa odparí vo vákuu. Olejovitý zvyšok sa prečistí na silikagéli v sústave dichlórmetán-hexán-2-propanol (10:20:1). Získa sa 130,6 g (81,6%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného velmi viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 55,11% C, 5,03% H, 4,82% N, 18,52% F, 1,84% S; Nájdené: 55,20% C, 5,09% H, 4,91% N, 18,48% F, 1,80% S.

b) 1-{3-Oxapentán-l,5-dikarboxylová kyseiina-l-oyl-5-[1-(4-per72 fluóroktylsulŕonyl)piperazín]amid]-7-[1-0-a-D-(5-karbonyl)pentyl-manopyranóza] -1,4,7,10-tetraazacyklododekán

K roztoku 110,0 g (63,08 mmol) zlúčeniny, pripravenej v príklade 16a, v 1000 ml etanolu sa pricá 5,0 g Pearlmanovho katalyzátora (20% Pd/C) a hydrogenuje sa do kvantitatívnej spotreby vodíka. Katalyzátor sa odsaje, premyje etanolom a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Výťažok 92,61 g (99,5%) výslednej zlúčeniny vo forme viskózneho bezfarebného oleja.

Analýza:

Vypočítané: 52,10% C, 5,12% H, 5,70% N, 21,89% F, 2,17% S; Nájdené: 52,20% C, 5,09% H, 5,71% N, 21,87% F, 2,20% S.

c) 1,7-Bis[1,4,7-tris(karboxylátometyl)-10-(3-a za-4-oxo-5-metyl-5-y 1-pentanoyl )-4-(3-oxapentán-i,5-dikarboxylová kyselina-1-oyl-5-[1-(4-perfluóroktylsulfony1)piperazín]amid}-10-[1-O-a-D-5-karbonylpentyi-manopyranóza]-1,4,7,10-tetraazacyklododekán, digadolíniový komplex

55,4 g (88,0 mmol;. 4,4 molekvivalenty vztiahnuté na vsadenú diamínovú zložku z príkladu 13d) gadolíniového komplexu kyseliny 10- (4-karboxy-l-metyl-2-oxo-3-azabutyl)-1,4,7,10-tetraazacyklododekán-1,4,7-trioctovej (opísaného v patentovej prihláške DE 197 28 954 Cl v príklade 31h) a 3,7 g (88,0 mmol) bezvodého chloridu lítneho sa za miešania rozpustí pri 40°C v 500 ml absolútneho dimetylsulfoxidu a pri tejto teplote sa pridá celkom 10,1 g (88,0 mmol) N-hydroxysukcínimidu a 29,5 g (20,0 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 16b v 200 ml absolútneho dimetylsulfoxidu. Po ochladení na laboratórnu teplotu sa k roztoku pridá 18,2 g (88,0 mmol) N, N'-dicyklohexylkarbodiimidu a mieša sa 12 hodín pri laboratórnej teplote. K získanej suspenzii sa pridá dostatočné množstvo acetónu, aby sa úplne vylúčila výsledná zlúčenina, zrazenina sa odsaje, vysuší, rozpustí vo vode, odsaje sa nerozpustná dicyklohexylmočovina a filtrát sa filtruje cez ultrafiltračnú membránu Amicon® YM-3 (cut off: 3000 Da) , aby sa odsolil a odstránili sa nízkomolekulárne zložky. Retentát sa potom podrobí lyofilizácii. Získa sa 35,96 g (76,9%) produktu vo forme bezfarebného lyofilizátu, ktorý obsahuje 5,98% vody (Kari-Fischer).

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 38,01% C, 4,61% H, 8,22% N, 13,81% F, 13,45% Gd, 1,37% S;

Nájdené: 37,87% C, 4,70% H, 8,22% N, 13,90% F, 13,48% Gd, 1,36%

S.

Príklad 17

a) 5-(Etoxykarbonyl)pentyl-2,3,4, 6-tetra-O-acetyl-a-D-manopyranozid

Analogickým spôsobom, ako je opísané v literatúre pre syntézu arylglykopyranozidov (J. Conchie a G.A. Lavvy v Methods in Carbohydrate Chemistry (R.L. Whistler, M.L. Wolfrom a J.N. BeMiller, Eds.), Academic Press, New York, Vol. II, 90, str. 345-347 (1963)), sa uskutoční reakcia 156,2 g (400 mmol) pentaacetátu D-manózy ako zmesi a,β-anomérov (α:β = 4:1) [syntéza 1,2,3,4,6-penta-O-acetyl-a, β-D-manopyranózy pozri: M. L. Wolŕrom a A. Thompson v Methods in Carbohydrate Chemistry (R.L. Whistler, M.L. Wolfrom a J.N. BeMiller, Eds.), Academic Press, New York, Vol. II, 53, str. 211-215 (1963)] so 67 ml (400 mmol) etylesteru kyseliny 6-hydroxyhexánovej a 60,8 ml (520 mmol) chloridu ciničitého v celkom 600 ml 1,2-dichlóretánu. Po prečistení stĺpcovou chromatografiou v sústave hexán-etylacetát (2:1) sa získa 100,05 g (51%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného viskózneho oleja. Podľa ^XH-NMR spektra je produkt výhradne čistý a-anomér.

Analýza:

Vypočítané: 52,94% C, 6,77% H; Nájdené: 52,80% C, 6,78% H.

b) 5-(Karboxy)pentyl-2,3,4,6-tetra-O-benzyl-a-D-manopyranozid

K suspenzii 141,0 g (289 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 17a v 200 ml dioxánu sa pri laboratórnej teplote a za mohutného miešania pridá po častiach celkom 238,5 g (4,26 mmol) jemne práškového hydroxidu draselného. Pre lepšie miešanie sa pridá ešte ďalších 200 ml dioxánu a vzniknutá suspenzia sa zahreje do varu. Pri tejto teplote sa prikvapká celkom 372 ml (3,128 mol) benzylbromidu v priebehu 2 hodín. Po 4 hodinách pri 110°C a 12 hodinách pri laboratórnej teplote sa reakčná zmes pomaly naleje do 2,5 litra ľadovej vody a vodná fáza sa dokonale extrahuje dietyléterom. Éterická fáza sa premyje, vysuší sa nad síranom sodným, sfiltruje sa a dietyléter sa odparí vo vákuu. Prebytočný benzylbromic sa kvantitatívne oddestiluje z reakčnej zmesi vo vákuu olejovej vývevy pri teplote olejového kúpela 180°C. Získaný živičnatc-olej ovitý zvyšok sa prečistí chromatografiou na silikagéli v sústave etylacetát-hexán (1:10). Získa sa 172,2 g (91,0%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného vysoko viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 75,68% C, 7,16% H;

Nájdené: 75,79% C, 7,04% H.

c) N-Hydroxysukcínimidester 5-(karboxy)pentyl-2,3,4,6-tetra-0-benzyl-a-D-m.anopyranozidu mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 17b sa dimetylformamidu a k roztoku sa pridá celkom N-hydroxysukcínimidu. Zmes sa ochladí na 0°C (91,5 mmol) dicyklohexylkarbodiimidu. Zmes sa 0°C a potom 4 hodiny pri laboratórnej teploodparí vo vákuu a k odparku sa pridá 100 ml

60,0 g (91,5 rozpustí v 750 ml 10,4 g (91,5 mmol) a pridá sa 18,9 g mieša 1 hodinu pri te. Rozpúšťadlo sa etylacetátu. Po ochladení na 0°C sa odfiltruje vylúčená močovina a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Získaný živičnato-olejovitý zvyšok sa prečistí chromatografiou na silikagéli v sústave etylacetát-hexán (1:20). Získa sa 61,23 g (89,0%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 70,29% C, 6,57% H, 1,86% N; Nájdené: 70,39% C, 5,64% H, 1,91% N..

d) 2,6-Bis{6-Ν_ε-2-Ν_α-[l-O-a-D-6-karbonylpentyl-(2,3,4,6-tetra-O-benzyl)manopyranóza]-L-lyzín}metylester

K roztoku 4,26 g (18,30 mmol; 0,5 molekvivalentu, vztiahnuté na vsadenú karboxylovú kyselinu) dihydrochloridu L-lyzínmetylesteru (komerčne dostupný od firmy Bachem) a 4,05 g (40,26 mmol) trietylamínu v 100 ml dimetylformamidu sa pri 0°C prikvapká roztok 27,51 g (36,6 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 17c v 150 ml dimetylformamidu. Po skončení pridávania sa zmes mieša ešte hodinu pri 0°C a potom cez noc pri laboratórnej teplote. Potom sa odparí rozpúšťadlo vo vákuu a zvyšok sa vyberie do 300 ml etylacetátu. Vylúčená močovina sa odfiltruje a filtrát sa premyje dvakrát po 100 ml 5% vodného roztoku sódy. Organická fáza sa vysuší nad síranom horečnatým a odparí vo vákuu do sucha. Odparok po prečistení chromatografiou na silikagéli v sústave n-hexán-izopropanol (25:1) poskytne 39,56 g (75,4%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného oleja.

Analýza:

Vypočítané: 72,88% C, 7,31% H, 1,95% N;

Nájdené: 72,90% C, 7,29% H, 2,02% N.

e) 2, 6-Bis([6-Ν_ε-2-Ν_α-[l-O-a-D-6-karbcnylpentyl-(2,3,4,6-tetra-O-benzyl)manopyranóza]]-L-lyzín

30,0 g (20,92 mmol) zlúčeniny, pripravenej v príklade 17d, sa rozpustí v 150 ml etanolu. K tomuto roztoku sa pridá roztok 4 g (100,0 mmol) hydroxidu sodného v 10 ml destilovanej vody a mieša sa 3 hodiny pri 50°C. Podľa chromatografie na tenkej vrstve je zmydelnenie kvantitatívne. Po odparení vo vákuu do sucha sa zvyšok vyberie do 300 ml etylacetátu a organická fáza sa exrrahuje zriedeným vodným roztokom kyseliny citrónovej (2 x 100 ml) . Po vysušení nad síranom sodným, filtrácii a odparení vo vákuu do sucha sa zvyšok chromatografuj e na silikagéli v sústave n-hexán-izopropanol (13:1). Výťažok 25,56 g (88,5%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného oleja.

Analýza:

Vypočítané: 72,88% C, 7,31% H, 1,95% N;

Nájdené: 72,78% C, 7,33% H, 1,96% N.

f) 2, 6-3is[6-Ν_ε-2-Ν_α-[ l-0-a-D-6-karbonylpentyl-(2, 3, 4, 6-tetra-O-benzyl)-manopyranóza]-L-lyzín]-N-hydroxysukcínimidester

14,0 g (9,15 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 17e sa rozpustí v 100 ml dimetylformamidu a pridá sa celkom i,04 g (9,15 mmol·) N-hydroxysukcínimidu. Zmes sa ochladí na 0°C a pridá sa 1,89 g (9,15 mmol) dicyklohexylkarbodiimidu. Zmes sa mieša 1 hodinu pri 0°C a potom 4 hodiny pri laboratórnej teplote. Rozpúšťadlo sa odparí vo vákuu a k odparku sa pridá 100 ml etylacetátu. Po ochladení na 0°C sa odfiltruje vylúčená močovina a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Získaný živíčnato-olej ovitý zvyšok sa prečistí chromatografiou na silikagéli v sústave etylacetát-n-hexán (1:20). Získa sa tak 12,94 g (92,4%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 71,40% C, 7,05% H, 2,74% N;

Nájdené: 71,39% C, 7,14% H, 2,81% N.

g) 2,6-N, N'-Bis[1-0-a-D-(6-karbonyl)pentyl-2,3, 4,6-tetra-O-ben77 zyl-manopyranóza]-L-lyzín]-1,7-(1,4,7-triazaheptán)diamid

K roztoku 0,47 g (4,57 mmol) dietyléntriamínu v 25 ml dimetylformamidu sa pri 0°C pomaly prikvapká roztok 14,0 g (9,15 mmol; 2 molekvivalenty, vztiahnuté na vsadený amín) výslednej zlúčeniny z príkladu 17f v 100 ml dimetylformamidu. Po pridaní sa zmes mieša ešte jednu hodinu pri 0°C a potom cez noc pri laboratórnej teplote. Po odparení vo vákuu do sucha sa zvyšok vyberie do 200 ml etylacetátu, odfiltruje sa vylúčená močovina a filtrát sa premyje dvakrát 50 ml 5% vodného roztoku sódy. Organická fáza sa vysuší nad síranom horečnatým a odparí sa vo vákuu do sucha. Zvyšok sa podrobí chromatografii na silikagéli v sústave n-hexán-izopropanol (25:1), čím sa získa 9,53 g (71,4%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného oleja.

Analýza:

Vypočítané: 72,79% C, 7,42% H, 3,36% N;

Nájdené: 72,90% C, 7,39% H, 3,32% N.

h) 2-N-[2-(N-Etyl-N-perfluóroktylsulfonyl)amino]acetyl-6-N-(benzyl oxy karbonyl )-L-lyzín-metylester

20,8 g (35,6 mmol) kyseliny 2-(N-etyl-N-perfluóroktylsulfonyl)aminooctovej a 3,60 g (35,6 mmol) trietylamínu sa rozpustí v 200 ml dimetylformamidu a pridá sa 4,09 g (35,6 mmol) N-hydroxysukcínimidu. Zmes sa ochladí na 0°C a pridá sa 7,34 g (35,6 mmol) dicyklohexylkarbodiimidu. Zmes sa mieša 1 hodinu pri 0°C a potom 4 hodiny pri laboratórnej teplote. Ochladí sa na 0°C a v priebehu 10 minút sa prikvapká roztok 11,77 g (35,6 mmol) hydrochloridu β-Ν-benzyloxykarbonyl-L-lyzín-metylesteru a 4,0 g (40,0 mmol) trietylamínu v 100 ml dimetylformamidu. Zmes sa mieša 1 hodinu pri 0°C a potom cez noc pri laboratórnej teplote. Rozpúšťadlo sa odparí vo vákuu a k odparku sa pridá 100 ml etylacetátu. Vylúčená močovina sa odfiltruje a filtrát sa premyje dvakrát po 100 ml 5% vodného roztoku sódy. Organická fáza sa vysuší nad síranom horečnatým a odparí sa vo vákuu do sucha. Zvy78

šok sa prečistí	chromatografiou	na	silikagéli v sústave
n-hexán-etylacetát	(20:1).	Získa sa	tak	27,43 g (88,0%) bezfa-
rebného viskózneho	oleja.
Analýza:
Vypočítané: 38,41%	C, 3,45%	H, 4,80%	• M, 36	,89%, E, 3, 66% S;
Nájdené: 38,45% C,	3,38% H,	4,88% N,	37,02	% F, 3,71% S.

i) 2-Ν_α-{ [2-(N-Ety1-N-perfluóroktylsulfonyl)amino]acetyl}-6-Ν_ε-(benzyloxykarbonyl)-L-lyzín

25,0 g (28,55 mmol) zlúčeniny, pripravenej v príklade 17h, sa rozpustí v 150 ml etanolu. K tomuto roztoku sa pridá roztok 4 g (100,0 mmol) hydroxidu sodného v 10 ml destilovanej vody a mieša sa 3 hodiny pri 50°C. Podlá chromatografie na tenkej vrstve je zmydelnenie kvantitatívne. Po odparení vo vákuu do sucha sa zvyšok vyberie do 300 ml etylacetátu a organická fáza sa extrahuje zriedeným vodným roztokom kyseliny citrónovej (2 x 100 ml). Po vysušení nad síranom sodným, filtrácii a odparení vo vákuu do sucha sa zvyšok chromatografuj e na silikagéli v sústave n-hexán-izopropanol (10:1). Výťažok 22,73 g (92,4%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného oleja.

Analýza:

Vypočítané: 37,64% C, 3,28% H, 4,88% N, 37,49% E, 3,72% S; Nájdené: 37,65% C, 3,38% H, 4,88% N, 37,52% F, 3,73% S.

j ) 1,4, 7-Triazaheptán-4-{2-N-[2-(N-etyl-N-perfluóroktylsulfonyl )amino]acetyl-6-N-benzyloxykarbonyl}-L-lyzín-amid-1,7-bis{2, 6-N, N'-bis [ 1-O-cc-D- (5-karbonyl) pentyl-2,3, 4,6-tetra-O-be.nzylmanopyranóza]-L-lyzín-díamid}

V 250 ml suchého tetrahydrofuránu sa rozpustí 15,33 g (17,8 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 17i a 1,80 g (17,8 mmol) trietylamínu. Po ochladení reakčného roztoku na -15°C až -20°C sa za miešania pri tejto teplote prikvapká pomaly roztok 4,92 g (35,6 mmol) izobutylesteru kyseliny cnlórmravčej v 50 ml suchého tetrahydrofuránu, a to tak, aby vnútorná teplota nepresiahla -10°C. Po 15 minútach pri -15°C sa pomaly prikvapká pri -20°C roztok 52,0 g (17,8 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 17g a 1,80 g (17,8 mmol) trietylamínu v 300 mi suchého tetrahydrofuránu. Po 1 hodine pri -15°C a 2 hodinách pri laboratórnej teplote sa reakčný roztok odparí vo vákuu do sucha. Odparok sa vyberie do 500 ml etylacetátu a vytrepe sa dvakrát po 200 ml nasýteného roztoku hydrogenuhličitanu sodného a raz 200 ml vody. Organická fáza sa vysuší nad síranom sodným, sfiltruje sa a odparí vo vákuu. Olejovitý zvyšok sa prečistí na silikagéli v sústave etylacetát-n-hexán (1:20), čím sa získa 54,6 g (81,6%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného velmi viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 65,09% C, 6,45% H, 3,72% N, 8,58% F, 0,85% S;

Nájdené: 65,13% C, 4,41% H, 3,69% N, 8,52% F, 0,90% S.

k) 1,4, 7-Triazaheptán-4-(2-N-[2-(N-etyl-N-perfluóroktylsulfonyl)amino]acetyl}-L-lyzín-amid-1,7-bis{2,6-N,N'-bis[1-O-a-D-(5-karbonyl)pentyl-manopyranóza]-L-lyzín-diamid}

K roztoku 50,0 g (13,28 mmol) zlúčeniny, pripravenej v príklade 17j, v 500 ml etanolu sa pridá 4,0 g Pearlmanovho katalyzátora (20% Pd/C) a hydrogenuje sa pri laboratórnej teplote a pri tlaku 1 atm tak dlho, pokial už nedochádza k spotrebe vodíka. Katalyzátor sa odsaje, premyje sa dôkladne etanolom (asi 400 ml) a filtrát sa zahustí vo vákuu do sucha. Získa sa 26,85 g (93,0%) výslednej zlúčeniny vo forme velmi viskózneho bezfarebného oleja.

Analýza:

Vypočítané: 45,85% C, 6,35% H, 6,44% N, 14,86% F, 1,47% S; Nájdené: 45,76% C, 6,35% H, 6,41% N, 14,92% F, 1,39% S.

1) 1,4,7-Triazaheptán-4-{ 2-N- [2-(N-etyl-N-perfluóroktylsulfonyl)amino]acetyl}-6-N-[l,4,7-tris(karboxylátometyl)-10-(3-aza-4-oxo-5-metyl-5-yl-pentanoyl)-1,4,7,10-tetraazacyklododekán]-L-lyžín-amid-1,7-bis{2, 6-N, N'-bis[1-0-a-D-(5-karbonyl)pentyl-manopyranóza]-L-lyzín-diamid}, gadolíniový komplex

5,54 g (8,8 mmol; 2,2 molekvivalenty, vztiahnuté na vsadenú aminovú zložku z príkladu 17k) gadoliniového komplexu kyseliny 10-(4-karboxy-l-metyl-2-oxo-3-azabutyl)-1,4,7,10-tetraazacyklododekán-1,4, 7-trioctovej (opísaného v patentovej prihláške

DE 197 28 954 Cl v príklade 31h) a 0,37 g (8,8 mmol) bezvodého chloridu lítneho sa za miešania pri 40°C rozpustí v 60 ml absolútneho dimetylsulfoxidu a pri tejto teplote sa pridá celkom 1,01 g (8,8 mmol) N-hvdroxysukcínimidu a roztok 1,84 g (4,0 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 17k v 40 ml absolútneho dimetylsulfoxidu. Po ochladení na laboratórnu teplotu sa k reakčnému roztoku pridá 1,82 g (8,8 mmol) N, N'-dicyklohexylkarbodiimidu a zmes sa mieša 12 hodín pri laboratórnej teplote. K vzniknutej suspenzii sa potom pridá dostatočné množstvo acetónu, aby sa úplne vylúčila výsledná zlúčenina, zrazenina sa odsaje, vysuší, rozmieša sa s vodcu, odfiltruje sa od nerozpustnej dicyklohexylmočoviny a filtrát sa odsolí a zbaví nízkomolekulárnych zložiek pomocou ultrafiltračnej membrány Amicon® YM-3 (cut off 3000 Da) . Retentát sa podrobí lyofílizácii, čím sa získa 8,77 g (78,7%) bezfarebného lyofilizátu, obsahujúceho 4,43% vody (Karl-Fischer).

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 43,98% C, 5,97% H, 7,54% N, 11,59% F, 5,64% Gd, 1,15% S;

Nájdené: 43,97% C, 6,02% H, 7,62% N, 11,61% F, 10,18% Gd, 1,15%

S.

Príklad 18

a) 2-Na-6-Ns-Bis[l-O-a-D-karbonylmetyl-2, 3, 4, 6-tetra-O-benzyl-manopyranóza]-L-lyzín-metylester

10,95 g (18,30 mmol) l-karboxymetyloxy-2, 3, 4 , 6-tetra-O-benzyl-a-D-manopyranozidu (pripraveného, ako je opísané v spise DE 197 28 954 Cl) sa rozpustí v 150 ml· dimetylformamidu a k tomuto roztoku sa pridá celkom 2,09 g (18,3 mmol) N-hydroxysukcínimidu. Zmes sa ochladí na 0°C a pridá sa 3,78 g (18,3 mmol) dicyklohexylkarbodiimidu. Zmes sa mieša 1 hodinu pri 0°C a potom 4 hodiny pri laboratórnej teplote. Potom sa ochladí na 0°C a v priebehu 1 hodiny sa prikvapká roztok 2,13 g (9,15 mmol; 0,5 molekvivalentu, vztiahnuté na vsadenú karboxylovú kyselinu) dihydrochloridu L-lyzín-metylesteru, komerčne dostupnej cd firmy Bachem) a 2,02 g (20,13 mmol) trietylamínu v 70 ml dimetylformamidu. Zmes sa mieša ešte 1 hodinu pri 0°C a potom cez noc pri laboratórnej teplote. Po odparení vo vákuu do sucha sa odparok vyberie do 300 ml etylacetátu, odfiltruje sa od vylúčenej močoviny a filtrát sa premyje dvakrát 100 ml 5% vodného roztoku sódy. Organická fáza sa vysuší nad síranom horečnatým a odparí sa vo vákuu do sucha. Zvyšok sa podrobí chromatografii na siiikagéli v sústave n-hexán-izopropanol (25:1). Získa sa 10,05 g (82,3%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného oleja.

Analýza:

Vypočítané: 71,94% C, 6,79% H, 2,10% N;

Nájdené: 71,90% C, 6,79% H, 2,09% N.

b) 2-N_a-6-N_e-Bis[l-O-a-D-karbonylmetyl-2,3, 4,6-tetra-O-benzyl-manopyranóza]-L-lyzín g (11,23 mmol) metylesteru z príkladu 18a sa zmydelní analogicky ako je opísané v príklade 17e. Získa sa 13,89 g (93,6%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 71,80% C, 6,71% H, 2,12% N; Nájdené: 71,84% C, 6,69% H, 2,15% N.

c) 2-N_a-6-N_£-Bis[l-O-a-D-karbonylmetyl-2,3,4,6-tetra-0-benzyl-manopyranóza]-L-lyzín-N-hydroxysukcínimidester

12,09 o (9,15 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 18b sa rozpustí v 100 ml dimetylformamidu a k tomuto roztoku sa pridá celkom 1,04 g (9,15 mmol) N-hydrcxysukcínimidu. Zmes sa ochladí na 0°C a pridá sa 1,89 g (9,15 mmol) dicyklohexylkarbodiimidu. Zmes sa mieša 1 hodinu pri 0°C a potom 4 hodiny pri laboratórnej teplote. Rozpúšťadlo sa odparí vo vákuu a k zvyšku sa pridá 100 ml etylacetátu. Potom sa ochladí na 0°C, odfiltruje sa vylúčená močovina a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Získaný živičnato-olejovitý zvyšok sa prečistí chromatografiou na silikagéli v sústave etylacetát-n-hexán (1:25). Získa sa 12,24 g (94,4%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 70,27% C, 6,47% H, 2,96% N;

Nájdené: 70,31% C, 6,44% H, 3,01% N.

d) 6-N-Benzyloxykarbonyl-2-N- { [2, 6-N, N'-bis (l-O-a-D-karbonylmetyl-2, 3,4,6-tetra-O-benzyl-manopyranóza)]-L-lyzyl}-L-lyzín-i 1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid

K roztoku 19,0 g (13,4 mmol) N-hydroxysukcínimidesteru karboxylovej kyseliny, pripraveného v príklade 18c, v 75 ml dimetylformamidu sa pri 0°C prikvapká roztok 11,13 g (13,4 mmcl·) výslednej zlúčeniny z príkladu lc v 50,0 ml dimetylformamidu, predchladený na 0°C. Vzniknutý reakčný roztok sa mieša ešte 2 hodiny pri 0°C a 12 hodín pri laboratórnej teplote. Vylúčená cäicyklohexylmočovina sa odfiltruje a rozpúšťadlo sa odparí vo vákuu do sucha. Zvyšok sa podrobí chromatografii na silikagéli v sústave dichlórmetán-etanol (28:1). Chromatografia sa uskutoč83 ňuje s použitím rozpúšťadlového gradienta, za kontinuálneho zvyšovania podielu polárneho rozpúšťadla (etanolu) v elučnej zmesi. Získa sa 25,28 g (88,4%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného velmi viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 59,10% C, 5,34% H, 3,96% N, 15,13% F, 1,50% S; Nájdené: 59,18% C, 5,35% H, 4,02% N, 15,15% F, 1,56% S.

e) 2-N - { [2,6-N, N'-Bis (1-O-a-D-karbonylmetyl-manopyranóza) ]-L-lyzyl-L-lyzín-[l-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid

K roztoku 20,0 g (9,37 mmol) zlúčeniny, pripravenej v príklade 18d, v 200 ml etanolu sa pridá 1,5 g Pearlmanovho katalyzátora (20% Pd/C) a hydrogenuje sa pri laboratórnej teplote a tlaku 1 atm tak dlho, až sa spotreba vodíka zastaví. Katalyzátor sa odsaje, premyje sa dôkladne etanolom (2 x 100 ml) a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Výťažok 11,62 g (97,0%) výslednej zlúčeniny vo forme velmi viskózneho bezfarebného oleja.

Analýza:

Vypočítané: 38,50% C, 4,65% H, 6,57% N, 25,25% F, 2,51% S; Nájdené: 38,46% C, 4,65% H, 6,51% N, 25,23% F, 2,52% S.

f) 6-N-[1,4,7-Tris(karboxylátometyl)-10-(3-aza-4-oxo-5-metyl-5-yl-pentanoyl)-1,4,7,10-tetraazacyklododekán]-2-N-{[2,6-N,N'-bis(1-0-a-D-karbonylmetyl-manopyranóza)]-L-lyzyl)-L-lyzín-[ 1- (4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid, gadolíniový komplex

9,98 g (15,84 mmol; 2,2 molekvivalenty vztiahnuté na vsadenú amínovú zložku z príkladu 18e) gadolíniového komplexu kyseliny 10-(4-karboxy-l-metyl-2-oxo-3-azabutyl)-1,4,7,10-tetraazacyklododekán-1,4,7-trioctovej (opísaného v patentovej prihláške

DE 197 28 954 Cl v príklade 31h) a 0,67 g (15,84 mmol) bezvodého chloridu lítneho sa za miešania rozpustí pri 40°C v 100 ml absolútneho dimetylsulfoxidu a pri tejto teplote sa pridá celkom

1,82 g (15,84 mmol) N-hydroxysukcínimidu a 9,19 g (7,19 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 18e v 50 ml absolútneho dimetylsulfoxidu. Po ochladení na laboratórnu teplotu sa k roztoku pridá 3,27 g (15,84 mmol) N, N'-dicyklohexylkarbodiimidu a mieša sa 12 hodín pri laboratórnej teplote. K získanej suspenzii sa pridá dostatočné množstvo acetónu, aby sa úplne vylúčila výsledná zlúčenina, zrazenina sa odsaje, vysuší, zmieša sa s vodou, odsaje sa nerozpustná dicyklchexylmočovina a filtrát sa filtruje cez ultraf iltračnú membránu Amicon® YM-3 (cut off: 3000 Da) , aby sa odsolil a odstránili sa prípadne prítomné nízkomolekulárne zložky. Retentát sa potom podrobí lyofilizácii. Získa sa 11,85 g (87,2%) produktu vo forme bezfarebného lyofilizátu, ktorý obsahuje 5,54% vody (Karl-Fischer).

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 38,12% C, 4,64% H, 8,15% N, 20,38% F, 1,70% S, 8,32% Gd;

Nájdené: 38,16% C, 4,59% H, 8,18% N, 20,37% F, 1,68% S, 8,28% Gd.

Príklad 19

a) 1, 7-Bis (benzyloxykarbonyl) -4- (3-oxa-2H, 2H, 4H, 4H, 5H, 5H-Oerfluórtridekanoyl)-1,4,7,10-tetraazacyklododekán

K roztoku 10,75 g (24,4 mmol) l,7-bis(benzyloxykarbonyl)-1,4,7,10-tetraazacyklododekánu v 150 ml tétrahydrofuránu a 15 ml chloroformu sa pri 0°C a v atmosfére dusíka pridá roztok 12,74 g (24,4 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 19g v 150 ml tétrahydrofuránu. Potom sa po častiach pridá pri 0°C celkom 18,0 g (36,6 mmol) EEDQ (2-etoxy-l-etoxykarbonyl-l, 2-dihydrochinolín) a zmes sa mieša cez noc pri laboratórnej teplote. Po odparení vo vákuu sa zvyšný olej podrobí chromatografii na silikagéli v sústave n-hexán-izopropanol (16:1). Získa sa 15,89 g (69,0%, vztiahnuté na vsadený sekundárny amín) monoamidu a 3,8 g (8,8%) diamidu ako vedľajšieho produktu. Výsledná zlúčenina sa izoluje vo forme bezfarebného oleja.

Analýza:

Vypočítané: 45,77% C, 3,95% H, 34,19% F, 5,93% N;

Nájdené: 45,72% C, 4,01% H, 34,22% F, 5,88% N.

b) 1,7-Bis (benzyloxykarbonyl) - 4- (3-oxa-2Jŕ, 2H, 4 H, 4H, 5 H, 5/í-perf luórtridekanoyl)-10-[1-S-a-D-(2-karbonyl)etyl-2,3,4,6-tetra-0-acetyl-manopyranóza]-1,4,7,10-tetraazacyklododekán

7,09 g (13,4 mmol) N-hydroxysukcínimidesteru kyseliny 3-(2,3,4,6-tetra-O-acetyl-manopyranozyl)propiónovej (pripravenej podľa: J. Haensler a kol., Bioconjugate Chem. 4, 85 (1993);

Chipowski, S. a Lee, Y.C., (1973), Synthesis of 1-thioaldosides;

Carbohydrate Research 31, 339-346) sa rozpustí v 100 ml dimetylformamidu a k roztoku sa pri 0°C prikvapká na 0°C predchladený roztok 12,65 g (13,4 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 19a v 100 ml dimetylformamidu. Zmes sa mieša 2 hodiny pri 0°C a potom 12 hodín pri laboratórnej teplote. Rozpúšťadlo sa odparí vo vákuu do sucha a zvyšok sa podrobí chromatografii na silikagéli v sústave dichlórmetán-etylacetát (20:1), pričom sa použije rozpúšťadlový gradient s kontinuálnym nárastom podielu etylacetátu v zmesi. Získa sa 16,23 g (88,9%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného veľmi viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 46,70% C, 4,36% H, 4,11% N, 23,69% F, 2,35% S; Nájdené: 46,66% C, 4,35% H, 4,12% N, 23,65% F, 2,30% S.

c) 1- (3-Oxa-2B^r, 2H, 4H, 4H, 5H, 5H-perfluórtridekanoyl) -7- [1-S-a-D-(2-karbonyl)etyl-2,3,4,6-tetra-O-acetylmanopyranóza]-1,4,7,10tetraazacyklododekán

K roztoku 15,0 g (11,0 mmol) zlúčeniny, pripravenej v príklade 19b, v 150 ml etanolu sa pridá 1,0 g Pearlmanovho kataly86 zátora (20% Pd/C) a hydrogenuje sa pri laboratórnej teplote a tlaku 1 atm tak dlho, až sa spotreba vodíka zastaví. Katalyzátor sa odsaje, premyje sa dôkladne etanolom (2 x 75 ml) a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Výťažok 11,56 g (96,0%) výslednej zlúčeniny vo forme veľmi viskózneho bezfarebného oleja.

Analýza:

Vypočítané: 40,59% C, 4,33% H, 5,12% N, 29,50% F, 2,93% S ; Nájdené: 40,63% C, 4,35% H, 5,11% N, 25,52% F, 2,92% S.

d) 1- (3-Oxa-2tf, 2H, 4H, 4H, 5H, 5/í-perf luórtridekanoyl) -7 - [ 1-S-a-D-(2-karbonyl)etyl-manopyranóza]-1,4,7, 10-tetraazacyklododekán

10,0 g (9,13 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 19c sa suspenduje v 100 ml absolútneho metanolu a pri 5°C sa pridá katalytické množstvo metoxidu sodného. Po 3 hodinách pri laboratórnej teplote analýza chromatografiou na tenkej vrstve (eluent: chloroform-metanol 4:1) vykazuje kvantitatívnu konverziu. Vzniknutý číry reakčný roztok sa neutralizuje prídavkom Amberlitu IR 120 (H⁺-forma) , ionomenič sa odsaje, premyje metanolom a metanolický filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Clejcvitý zvyšok sa podrobí chromatografii na stĺpci silikagélu v sústave dichlórmetán-n-hexán-etylacetát (15:20:1), pričom sa použije rozpúšťadlový gradient s kontinuálnym prírastkom etylacetátu v elučnej zmesi. Podľa veľkosti interakčných konštánt (Ji,₂ =

0,9 Hz) v ³H-NMR spektre je možné jednoznačne usudzovať na a-konfiguráciu na anomérnom centre D-manopyranózy. Táto a-konfigurácia je prítomná výlučne, to znamená množstvo prípadne vzniknutého anoméru s β-konfiguráciou leží pod prahom detekcie ¹H-NMR spektroskopií. Získa sa 8,28 g (98,0%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného veľmi viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 37,59% C, 4,24% H, 6,05% N, 34,85% F, 3,46% S ;

Nájdené: 37,57% C, 4,28% H, 6,02% N, 34,85% F, 3,44% S.

e) l-(3-Oxa-2H, 2H, 4H, 4H, 5H, 5tf-perfluórtridekanoyl) - 7- [ 1-S-a-D-(2-karbonyl)etyl-manopyranóza] - 4,10 bis-[l,4,7-tris(karboxyláto metyl)-10- (3-aza-4-oxo-5-metyl-5-yl-pentanoyl)]-1, 4,7,10-tetraazacyklododekán, digadolíniový komplex

2,48 g (3,94 mmol; 4,4 molekvivalenty vztiahnuté na vsadenú diamínovú zložku z príkladu 19d) gadolíniového komplexu kyseliny 10-(4-karboxy-i-metyl-2-oxo-3-azabutyl) -1, 4, 7, 10-tetraazacyklododekán-1,4,7-trioctovej (opísaného v patentovej prihláške

DE 197 28 954 Cl v príklade 31h) a 167 mg (3,94 mmol) bezvodého chloridu lítneho sa za miešania rozpustí pri 40°C v 40 ml absolútneho dimetylsulŕoxidu a pri tejto teplote sa pridá 453 mg (3,94 mmol) N-’nydroxysukcínimidu a 890 mg (0,895 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 19d v 10 ml absolútneho dimetylsulíoxidu. Po ochladení na laboratórnu teplotu sa k roztoku pridá 814 mg (3,946 mmol) N, N'-dicyklohexylkarbodiimidu a mieša sa 12 hodín pri laboratórnej teplote. K získanej suspenzii sa pridá dostatočné množstvo acetónu, aby sa úplne vylúčila výsledné zlúčenina, zrazenina sa odsaje, vysuší, rozmieša sa s vodou, odsaje sa nerozpustná dicyklohexylmočovina a filtrát sa filcruje cez ultrafiltračnú membránu Amicon® YM-3 (cut off: 3000 Da), aby sa odsolil a odstránili sa nízkomolekulárne zložky. Retencát sa potom podrobí lyofilizácii. Získa sa 1,32 g (69,1%) produktu vo forme bezfarebného lyofilizátu, obsahujúceho 7,65% vody (Karl-Fischer).

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 37,43% C, 4,45% H, 9,12% N, 15,02% F, 1,49% S, 14,63% Gd;

Nájdené: 37,42% C, 4,50% H, 9,18% N, 15,07% F, 1,51% S, 14,58% Gd.

f) ľerc-butylester kyseliny 3-oxa-2H, 2H, 4H, 4H, 5H, 5H-perf luórtridekánovej

25,0 g (53,8 mmol) 1H, 1H, 2H, 2H-perfluór-l-dekanolu (komerčne dostupný od firmy Lancaster) sa rozpustí v 250 ml absolútneho toluénu a pri laboratórnej teplote sa pridá katalytické množstvo (asi 0,75 g) tetra-n-butylamónium-hydrogensulfátu. Potom sa pri 0°C pridá celkom 7,55 g (134,6 mmol; 2,5 ekvivalentu, vztiahnuté na vsadenú alkoholovú zložku) jemne práškového hydroxidu draselného a potom 15,73 g (80,7 mmol; 1,5 ekvivalentu, vztiahnuté na vsadenú alkoholovú zložku) terc-butylesteru kyseliny brómoctovej. Zmes sa mieša 2 hodiny pri 0°C a potom 12 hodín pri laboratórnej teplote. Vzniknutý reakčný roztok sa rozloží celkom 500 ml etylacetátu a 250 ml vody, organická fáza sa oddelí a premyje dvakrát vodou, vysuší sa nad síranom sodným, sfiltruje sa a rozpúšťadlo sa odparí vo vákuu. Olejovitý odparok sa potom prečistí na silikagéli v sústave etylacetát-hexán (1:10). Získa sa 26,3 g (84,6%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného veľmi viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 33,23% C, 2,61% H, 55,85% F;

Nájdené: 33,29% C, 2,61% H, 55,90% F.

g) Kyselina 3-oxa-2ŕí, 2H, AH, 4H, 5H, 5ŕí-perfluórtridekánová

20,0 g (34,58 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 19f sa pri laboratórnej teplote suspenduje v 200 ml zmesi metanolu a 0,5 M hydroxidu sodného (2:1) a suspenzia sa zahreje na 60°C. Po 12 hodinách pri 60°C sa číry reakčný roztok neutralizuje katexom Amberlite IR 120 (H⁺-forma), ionomenič sa odsaje a získaný vodne metanolický filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Amorfne-olejovitý odparok sa potom prečistí chromatografiou na silikagéli v sústave etylacetát-n-hexán (1:3). Výťažok 16,0 g (88,6%) bezfarebného velmi viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 27,60% C, 1,35% H, 61,85% F;

Nájdené: 27,58% C, 1,36% H, 61,90% F.

Príklad 20

a) 6-Benzyloxykarbonyl-2-[2-(N-etyl-N-perfluóroktylsulfonyl)amino] acetyl-L-lyzín-metylester

K roztoku 8,0 g (24,4 mmol) hydrochloridu ε-karbonyloxybenzyl-L-lyzín-metylesteru (komerčne dostupný od firmy Bachem) v zmesi 150 ml tetrahydrofuránu, 15 ml chloroformu a 2,62 g (26,0 mmol) trietylaminu sa pri 0°C v atmosfére dusíka prikvapká roztok 16,18 g (27,0 mmol) kyseliny 2-(N-etyl-N-perfluóroktylsulfonyl) aminooctovej (pripravenej podlá spisu DE 196 03 033) v 50 ml tetrahydrofuránu. Potom sa pri 0°C po častiach pridá celkom 18,0 g (36,6 mmol) EEDQ (2-etoxy-l-etoxykarbor.yl-l, 2-dihydrochinolín) a zmes sa mieša cez noc pri laboratórnej teplote. Po odparení vo vákuu sa olejovitý zvyšok podrobí chromatografii na silikagéli v sústave n-hexán-izopropanol (15:1). Získa sa 17,0 g (79,6%, vztiahnuté na vsadený primárny amín) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného oleja.

Analýza:

Vypočítané: 38,41% C, 3,45% H, 36,89% E, 4,80% N, 3,66% S; Nájdené: 38,42% C, 3,47% H, 36,92% F, 4,87% N, 3,64% S.

b) 2 - [2-(N-etyl-N-perfluóroktylsulfonyl)amino]acetyí-L-iyzín-metylester

K roztoku 15,0 g (20,23 mmol) zlúčeniny, pripravenej v príklade 20a, v 200 ml etanolu sa pridá 800 mg Pearlmanovho katalyzátora (20% Pd/C) a hydrogenuje sa do spotreby vypočítaného množstva vodíka. Katalyzátor sa odsaje, premyje dôkladne etanolom a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Výťažok 14,68 g (97,9%) produktu vo forme veľmi viskózneho bezfarebného oleja.

Analýza:

Vypočítané: 32,40% C, 3,26% H, 43,56% F, 5,67% N, 4,32% S;

Nájdené: 32,42% C, 3,27% H, 43,60% F, 5,67% N, 4,34% S.

c) β-(l-O-a-D-Karbonylmetyl-2,3,4,β-tetra-O-benzylmanopyranóza) -2-[2-(N-etyl-N-perfiuóroktylsulfonyl·)amino]acety1-L-lyžín-metylester

21,31 g (35,6 mmol) l-karboxymetyloxy-2,3,4,6-tetra-O-benzyl-a-D-manopyranozidu (pripraveného podlá patentového spisu DE 197 28 954 Cl) a 3,60 g (35,6 mmol) trietylamínu sa rozpustí v 500 ml suchého tetrahydrofuránu. Reakčný roztok sa ochladí na -15°C až -20^:C a za miešania sa k nemu pri tejto teplote pomaly prikvapká roztok 4,92 g (35,6 mmol) izobutylesteru kyseliny chlórmravčej v 75 ml suchého tetrahydrofuránu tak rýchlo, aby vnútorná teplota nepresiahla -10°C. Po pridaní sa zmes udržiava 15 minút pri -15°C a potom sa pri -20°C pomaly prikvapká roztok 26,39 g (35,6 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 20b a 3,60 g (35,6 mmol) trietylamínu v 100 ml suchého tetrahydrofuránu. Po 1 hodine pri -15°C a 2 hodinách pri laboratórnej teplote sa reakčný roztok odparí vo vákuu do sucha. Zvyšok sa vyberie do 250 ml etylacetátu a roztok sa premyje 2 x 100 ml nasýteného roztoku hydrogénuhličitanu sodného a potom raz 200 ml vody. Po vysušení nad síranom sodným sa roztok sfiltruje a etylacetát sa odparí vo vákuu. Olejovitý zvyšok sa prečistí na silikagéli v sústave etylacetát-hexán (1:10). Získa sa 38,12 g (81,0%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného velmi viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 49,92% C, 3,92% H, 2,53% N, 29,19% F, 2,90% S; Nájdené: 49,99% C, 4,11% H, 2,69% N, 29,22% F, 3,01% S.^!

d) 6-(l-O-a-D-Karbonylmetyl-2,3,4,β-tetra-O-benzylmanopyranóza)-2 - [2 - (N-etyl-N-perfluóroktylsulfonyl)amino]acetyl-L-lvzín

27,65 g (20,92 mmol) zlúčeniny, pripravenej v príklade 20c, sa rozpustí v 250 mi etanolu. K tomuto roztoku sa pridá roztok 4,0 g (100,0 mmol) hydroxidu sodného v 10 ml destilovanej vody a mieša sa 3 hodiny pri 50°C. Podlá chromatografie na tenkej vrstve je po tomto čase zmydelnenie metylesteru kvantitatívne.

Po odparení vo vákuu do sucha sa zvyšok vyberie do 300 ml etylacetátu a organická fáza sa extrahuje zriedeným vodným roztokom kyseliny citrónovej (2 x 100 ml) . Po vysušení nad síranom sodným, filtrácii a odparení vo vákuu do sucha sa zvyšok podrobí chromatografii na silikagéli v sústave n-hexán-chloroform-izopropanol (15:10:1). Výťažok 24,31 g (88,9%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 51,46% C, 4,70% H, 3,21% M, 24,71% F, 2,45% S; Nájdené: 51,49% C, 4,71% H, 3,19% N, 24,72% F, 2,41% S.

e) 6-(1-0-a-D-KarbonyImety1-manopyranč za)-2-[2-(N-etyl-N-perfluóroktylsulfonyl)amino]acetyl-L-lyzín

20,0 g (15,30 mmol) výslednej zlúčeniny v príklade 20d sa rozpustí v zmesi 250 ml 2-propanolu a 25 ml vody a pridá sa 1,0 g paládiového katalyzátora (10% Pd/aktívne uhlie). Hydrogenuje sa 12 hodín pri laboratórnej teplote a tlaku 1 atm. Potom sa katalyzátor odfiltruje a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Zvyšok sa rozpustí v 200 ml metanolu a reakčný produkt sa vylúči prídavkom 800 ml dietyléteru. Produkt sa odsaje a vysuší vo vákuu pri 50°C. Výťažok 14,32 g (99,0%) amorfnej tuhej látky.

Analýza:

Vypočítané: 35,56% C, 3,84% H, 4,44% N, 3,39% S, 34,15% F; Nájdené:, 35, 58% C, 3,81% H, 4,45% N, 3,40% S, 34,17% F.

f) 6-(1-O-a-D-Karbonylmetyl-manopyranóza)-2-[2-(N-etyl-N-perfluóroktylsulfonyl)amino]acetyl-L-lyzín-N-(2-hydroxyprop-3-yl-[l,4,7-tris(karboxylátometyl)-1,4,7,10-tetraazacyklododekan-10-yl]}amid, gadolíniový komplex

7,48 g (7,91 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 20e sa rozpustí pri 40°C v 50 ml dimetylsulfoxidu a pridá sa 1,00 g (8,70 mmol) N-hydroxysukcínimidu. Zmes sa ochladí na 20°C, pridá sa 1,795 g (8,7 mmol) dicyklohexylkarbodiimióu a mieša sa jednu hodinu pri 20°C a potom 4 hodiny pri 40°C. Potom sa pri tejto teplote prikvapká v priebehu 10 minút roztok 4,53 g (7,91 mmol) gadolíniového komplexu 10 - (2-hydroxy-3-aminopropyl)-4,7,10-tris(karboxymetyl)-1,4,7,10-tetraazacyklododekanínu (príprava pozri WO 97/02051) v 20 ml dimetylsulfoxidu. Zmes sa mieša 1 hodinu pri 40°C a potom cez noc pri laboratórnej teplote. K získanej suspenzii sa pridá dostatočné množstvo acetónu, aby sa úplne vylúčila výsledná zlúčenina, zrazenina sa odsaje, vysuší, rozmieša s vodou, odsaje sa nerozpustná dicyklohexylmočovina a filtrát sa filtruje cez ultrafiltračnú membránu Amicon® YM-3 (cut off: 3000 Da), aby sa odsolil a odstránili sa nízkomolekulárne zložky. Retentát sa potom podrobí lyofilizácii. Získa sa 9,71 g (81,7%) produktu vo forme bezfarebného lyofilizátu, obsahujúceho 3,97% vody (Kari-Fischer).

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 35,16% C, 4,16% H, 7,45% N, 21,48% F, 10,46% Gd, 2,13% S;

Nájdené: 35,17% C, 4,20% H, 7,42% N, 21,49% F, 10,48% Gd, 2,09%

S.

Príklad 21

a) 6-N-[1-O-a-D-(Ξ-Karbonyl)pentyl-2,3,4,6-tetra-0-benzyl-manopyranóza]-2-N-[2-(N-etyl-N-perfluóroktylsulfenyl)amino]acetyi-L-lyžín-metylester

5,23 g (8,0 mmol) 5-(karboxy)pentyl-2, 3, 4 , 6-tetra-O-benzyl-α-D-manopyranozidu (opísaného v príklade 10c), 1,3 g (8,0 mmol) l-hydroxybenzotriazolu a 2,6 g (8,0 mmol) 2-(lŕí-benzotriazol-1-yl)-i,1,3,3-tetrametylurónium-tetrafluórborátu (TBTU; Peboc Limited, UK) sa rozpustí v 75 ml dimetylformamidu a roztok sa mieša 15 minút. Pridá sa 5,16 ml (30 mmol) N-etyldiizopropylamínu a 5,93 g (8,0 mmol) amínu, pripraveného v príklade 20b, a zmes sa mieša 1,5 dňa pri laboratórnej teplote. Potom sa rozpúšťadlo odparí vo vákuu do sucha a odparok sa podrobí chromatografii na silikagéli v sústave dichlórmetán-etylacetát (30:1), pričom sa použije rozpúšťadlový gradient s kontinuálnym zvyšovaním podielu etylacetátu v elučnej zmesi. Získa sa 9,70 g (88,0%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného veími viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 52,29% C, 4,97% H, 3,05% N, 23,43% F, 2,33% S; Nájdené: 52,33% C, 4,95% H, 3,12% N, 23,50% F, 2,30% S.

b) 6-N-[1-0-a-D-(5-Karbonyl)pentyl-2,3,4,6-tetra-O-benzylmanopyranóza]-2-N-[2-(N-etyl-N-perfluóroktylsulfonyl)amino]acetyl-L-lyzín

9,0 g (12,40 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 21a sa rozpustí v 150 ml etanolu. K tomuto roztoku sa pridá roztok 2,48 g (62,0 mmol) hydroxidu sodného v 15 ml destilovanej vody a mieša sa 3 hodiny pri 50°C. Podlá chromatografie na tenkej vrstve je zmydelnenie metylesteru kvantitatívne. Po odparení vo vákuu do sucha sa zvyšok vyberie do 300 ml etylacetátu a organická fáza sa extrahuje zriedeným vodným roztokom kyseliny citrónovej (2 x 100 ml) . Po vysušení nad síranom sodným, filtrácii a odparení vo vákuu do sucha sa zvyšok podrobí chromatografii na silikagéli v sústave n-hexán-chloroform-izopropanol (25:10:1). Výťažok 15,88 g (93,9%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného velmi viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 51,95% C, 4,88% H, 3,08% N, 23,67% F, 2,35% S; Nájdené: 51,99% C, 4,91% H, 3,09% N, 23,70% F, 2,33% S.

c) 6-N-[1-O-a-D-(5-Karbonyl)pentyl-manopyranóza]-2-N-[2-(N-etyl-N-perfluóroktylsulfonyl)amino]acetyl-L-lyžín

13,0 g (9,52 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 21b sa rozpustí v zmesi 150 ml 2-propanolu a 25 ml vody a pridá sa 1,0 g paládiového katalyzátora (10% Pd/C). Zmes sa hydrogenuje 12 hodín pri tlaku 1 atm a pri laboratórnej teplote. Katalyzátor sa odfiltruje a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Odparok sa podrobí chromatografii na silikagéli v sústave n-hexán-chloroform-izopropanol (15:10:1). Získa sa 9,09 g (95,1%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného veľmi viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 37,10% Nájdené: 37,09% C,

C, 4,22% H, 4,19% N, 32,18% F, 3,10% S; 4,21% H, 4,19% N, 32,20% F, 3,13% S.

d) 6-N-[1-O-a-D-(5-Karbonyl)pentyl-manopyranóza]-2-N-[2-(N-etyl-N-perfluóroktylsulfonyl)amino]acetyl-L-lyzín-N-(2-hydroxyprop-3-yl-[1,4,7-tris(karboxylátometyl)-1,4,7,10-tetraazacyklododekan-10-yl]}amid, gadolíniový komplex

7,93 g (7,91 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 21c sa rozpustí pri 40°C v 75 ml dimetylsulfoxidu a pridá sa 1,00 g (8,70 mmol) N-hydroxysukcínimidu. Zmes sa ochladí na laboratórnu teplotu, pridá sa 1,795 g (8,7 mmol) dicyklohexylkarbodiimidu a mieša sa jednu hodinu pri 20°C a potom 4 hodiny pri 40°C. Potom sa k tomuto roztoku aktívneho esteru prikvapká pri 40°C v priebehu 10 minút roztok 4,53 g (7,91 mmol) gadolíniového komplexu 10-(2-hydroxy-3-aminopropyl)-4,7,10-tris(karboxymetyl) -1, 4,7,10-tetraazacyklododekanínu (príprava srv. WO 97/02051) v 20 ml dimetylsulfoxidu. Zmes sa mieša jednu hodinu pri 40°C a potom cez noc pri laboratórnej teplote. K získanej suspenzii sa pridá dostatočné množstvo zmesi acetón-2-propanol (2:1), až sa celkom vylúči výsledná zlúčenina. Zrazenina sa odsaje, vysuší, rozmieša sa s vodou, odsaje sa nerozpustná dicyklohexylmočovina a filtrát sa filtruje cez ultrafiltračnú membránu Amicon® YM-3 (cut off: 3000 Da), aby sa odsolil a odstránili sa nízkomolekulárne zložky. Retentát sa potom podrobí lyofilizácii. Získa sa 9,71 g (78,8%) produktu vo forme bezfarebného lyofilizátu, obsahujúceho 6,65% vody (Karl-Fischer).

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 36,97% C, 4,52% H, 7,19% N, 20,71% F, 10,03% Gd, 2,06% S;

Nájdené: 37,02% C, 4,50% H, 7,22% N, 20,69% F, 10,08% Gd, 2,09%

S.

Príklad 22

a) 6-N-(4-[2,3-Bis(N,N-bis(terc-butyloxykarbonylmetyl)amino)propyi j fenyl}-3-oxapropionyl-2-N-(Ι-α-D-karbonylmetyl-manopyranóza)-L-lyzín- [1- (4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid

5,25 g (7,72 mmol) tetra-terc-butylesteru kyseliny l-(4-karboxymetoxybenzyl)-EDTA (pozri patentový spis US 4622420) a 781 mg (7,72 mmol) trietylamínu sa rozpustí v 50 ml metylénchloridu. K tomuto roztoku sa pri -15°C v priebehu 5 minút prikvapká roztok 1,16 g (8,5 mmol) izobutylesteru kyseliny chlórmravčej v 10 ml metylénchloridu a zmes sa mieša pri -15’C ešte ďalších 20 minút. Potom sa roztok ochladí na -25°C a prikvapká sa k nemu v priebehu 30 minút roztok 7,07 g (7,72 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu lOe a 2,12 g (21,0 mmol) trietylamínu v 70 ml tetrahydrofuránu. Potom sa mieša ešte 30 minút pri -15°C a cez noc pri laboratórnej teplote. Rozpúšťadlo sa oddestiluje vo vákuu a olejovitý zvyšok sa vyberie do 250 ml chloroformu. Chlcroformová fáza sa extrahuje 2 x 100 ml 10% vodného roztoku chloridu amónneho, vysuší sa nad síranom horečnatým a odparí sa vo vákuu do sucha. Chromatografia na silikagéli v sústave metylénchlorid-etanol (20:1) poskytne 9,60 g (79,0%) bezfarebného velmi viskózneho oleja.

A.na lyža:

Vypočítané: 46,39% C, 5,55% H, 5,32% N, 20,45% F, 2,03% S; Nájdené: 46,42% C, 5,51% H, 5,29% N, 20,49% F, 2,09% S.

b) 6-N-(4-[2, 3-Bis(N,N-bis(karboxymetyl)amino)propyl]fenyl}-3-oxapropionyl-2-Ν-(1-a-D-karbonylmetyl-manopyranóza)-L-lyzín-[1- (4-perfluóroktylsulfonyl(piperazín]amid

9,0 g (5,70 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 22a sa rozpustí v 150 ml metanolu. K tomuto roztoku sa pridá roztok 4,0 g (100,0 mmol) hydroxidu sodného v 25 ml destilovanej vody a mieša sa 6 hodín pri 60°C. Bodla chromatografie na tenkej vrstve je po tomto čase zmydelnenie tetra-terc-butylesteru kvantitatívne. Po odparení vo vákuu do sucha sa zvyšok za tepla vyberie do 50 ml dimetylsulfoxidu a pridá sa toľko zmesi acetón-etylacetát (1:1), až sa výsledná zlúčenina celkom vyzráža. Vzniknutá zrazenina sa odsaje, dobre sa premyje etylacetátom, vysuší sa, rozmieša sa s vodou a vzniknutý roztok sa nastaví na hodnotu pH 3,5 prídavkom 1 M kyseliny soľnej. Po odfiltrovaní prípadných nerozpustných podielov sa filtrát odsolí a zbaví nízkomolekulárnych zložiek filtráciou na ultrafiltračnej membráne Amicon® YM-3 (cut off: 3000 Da) . Retentát sa potom podrobí lyofilizácii. Získa sa tak 6,76 g (87,6%) produktu vo forme bezfarebného lyofiiizátu, obsahujúceho 3,30% vody (Karl-Fischer).

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 39,89% C, 4,09% H, 6,20% N, 23,84% F, 2,37% S; Nájdené: 39,92% C, 4,15% H, 6,22% N, 23,92% F, 2,29% S.

c) 6-N-{4-[2,3-Bis(N,N-bis(karboxylátometyl)amino)propyl]fenyl}-3-oxapropionyl-2-N-(1-a-D-karbonylmetyl-manopyranóza)-L-lyzín-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid, Μη-komplex, disodná sol

3,0 g (2,22 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 22b sa rozpustí za varu v 150 ml zmesi voda-etanol (3:1) a k tomuto roztoku sa pri 80°C pridá po častiach 0,25 g (2,22 mmol) uhličitanu manganatého a takto získaný reakčný roztok sa vari 5 hodín pod spätným chladičom. Po ochladení na laboratórnu teplotu sa rozpúšťadlo odstráni vo vákuu a zvyšok sa rozpustí v 200 ml desti97 lovanej vody a n-butanolu (1:1). Potom sa za mohutného miešania nastaví na pH hodnotu 7,2 prídavkom 1 N hydroxidu sodného. Po úplnom odstránení n-butanolu vo vákuu sa zvyšná vodná fáza odsolí a zbaví nizkomolekulárnych podielov filtráciou cez ultrafiltračnú membránu Amicon® YM-3 (cut off: 3000 Da) a retentát sa podrobí lyofilizácii. Získa sa 3,19 g (99,0%) produktu vo forme bezfarebného lyofilizátu, obsahujúceho 5,08% vody (Karl-Fischer) .

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 37,23% C, 3,54% H, 22,25% F, 3,73% Mn, 5,79% N, 3, 17% Na, 2,21% S, ;

Nájdené: 37,30% C, 3,49% H, 22,29% F, 3,81% Mn, 5,76% N, 3,19% Na, 2,18% S.

Príklad 23

a) [1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]monoamid kyseliny 3-N-benzyloxykarbonylaminoglutárovéj

K miešanému roztoku 25,0 g (94,96 mmol) anhydridu kyseliny 3-(N-benzyloxykarbonylamino)glutárovej (syntéza pozri Haranaka, Minoru; Yamamoto, Yu-ichi; Nitta, Hajime; Ishimaru, Toshiyasu; Teleay; Tetrahedron Lett., EN, 22; 39; 1981; 3833-3886) v 150 ml absolútneho tetrahydrofuránu sa prikvapká roztok 53,97 g (95,0 mmol) 1-perfluóroktylsulfonylpiperazínu v 150 ml terrahydrofuránu a vzniknutý reakčný roztok sa varí 12 hodín pod spätným chladičom. Po ochladení na laboratórnu teplotu sa odparí do sucha a olejovitý zvyšok sa prečistí na silikagéli v sústave dichlórmetán-2-propanol (20:1). Získa sa 75,80 c (96,0%) výslednej zlúčeniny ako bezfarebný viskózny olej.

Analýza:

Vypočítané: 36,11% C, 2,67% H, 5,05% N, 3,86% S, 38,84% F; Nájdené: 36,12% C, 2,61% H, 5,08% N, 3,88% S, 38,82% F.

b) [1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]monoamid kyseliny

3-aminoglutárovej

31,50 g (37,88 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 23b sa rozpustí v 300 ml etanolu a pridá sa 2,5 g Pearlmanovho katalyzátora (20% Pd/C) . Zmes sa hydrogenuje pri tlaku 1 atm až do kvantitatívnej absorpcie vodíka. Kryštalyzátor sa odsaje, premyje sa etanolom a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Získa sa 25,22 g (95,5%) výslednej zlúčeniny vo forme bieložltého viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 29,28% C, 2,31% H, 6,03% N, 4,06% S, 46,31% F; Nájdené: 29,32% C, 2,29% H, 6,08% N, 4,08% S, 46,28% F.

c) [1-(4-Perŕluóroktylsulfonyl)piperazín]monoamid kyseliny 3-N-(l-a-D-karbonylmetyl-2,3,4,6-tetra-O-benzylmanopyranóza)aminoglutárovej

21,52 g (18,96 mmol) l-karboxymetyloxy-2,3,4,6-tetra-O-benzyl-a-D-manopyranozidu (prípravu pozri patentový spis DE 197 28 954 Cl) sa rozpustí pri laboratórnej teplote v 100 ml absolútneho dimetylformamidu a k roztoku sa pri 0°C pridá 2,56 g (22,2 mmol) N-hydroxysukcínimidu a potom 4,55 g (22,2 mmol) dicyklohexylkarbodiimidu. Po 60 minútach pri 0°C a 3 hodinách pri 22°C sa odfiltruje nerozpustná dicyklohexylmočovina a takto získaný číry roztok aktívneho esteru sa pri 0°C pomaly prikvapká k miešanému roztoku 13,22 g (18,96 mmol) zlúčeniny z príkladu 23b v 100 ml dimetylformamidu. Po 12 hodinách pri laboratórnej teplote sa rozpúšťadlo odparí vo vákuu a zvyšok sa rozmieša s 300 ml etylacetátu. Odfiltruje sa močovina a organický filtrát sa premyje dvakrát po 100 ml nasýteného roztoku hydrogenuhličitanu sodného, raz 100 ml 10% vodného roztoku kyseliny citrónovej a raz 200 ml vody. Po vysušení organickej fázy nad síranom sodným a filtrácii sa etylacetát odparí vo vákuu. Olejovitý zvyšok sa prečistí chromatografiou na silikagéli v sústave etylace99 tát-n-hexán (1:15). Získa sa 21,39 g (88,3%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného veľmi viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 49,81% C, 4,10% H, 3,29% N, 25,27% F, 2,51% S; Nájdené: 49,89% C, 4,11% H, 3,32% N, 25,22% F, 2,51% S.

d) [1-(4-PerfIuóroktylsulfonyl)piperazín]monoamid kyseliny 3-N-(1-a-D-karbonylmetyl-manopyranóza) glutárovej

19,55 g (15,30 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 23c sa rozpustí v zmesi 250 ml 2-propanolu a 25 ml vody a pridá sa 1,5 g paládiového katalyzátora (10% Pd/aktívne uhlie). Hydrogenuje sa 12 hodín pri laboratórnej teplote a tlaku i asm. Potom sa katalyzátor odfiltruje a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Zvyšok sa rozpustí v 200 ml metanolu a reakčný produkt sa vylúči prídavkom celkom 800 ml dietyléteru. Produkt sa odsaje a vysuší vo vákuu pri 40°C. Výťažok 17,49 g (97,5%) amorfnej tuhej látky.

Analýza:

Vypočítané: 32,73% C, 3,08% H, 4,58% N, 3,49% S, 35,20% F; Nájdené: 32,68% C, 3,15% H, 4,55% N, 3,50% S, 35,17% F.

e) 3-N-(1-a-D-Karbonylmetyl-manopyranóza)giutar-[ 1- (4-perfiuóroktylsulfonyl)piperazín]-amid-5-N-{2-hydroxyprop-3-yl-[1,4,7-tris(karboxylátometyl)-1,4,7,10-tetraazacyklododekan-10-yl] }amid, gadolíníový komplex

14,43 g (15,84 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 23d a 0,67 g (15,84 mmol) bezvodého chloridu lítneho sa za miešania rozpustí pri 40°C v 100 ml absolútneho dimetylsulf oxidu a pri tejto teplote sa pridá celkom 1,82 g (15,84 mmol) N-hydrcxysukcínimidu a roztok 9,08 g (15,84 mmol) gadolíniového komplexu 10-(2-hydroxy-3-aminopropyl)-4,7,10-tris( karboxymetyl)-1,4,7,10-tetraazacyklododekanínu (príprava srv. WO 97/02051) v 50 ml dimetylsulfoxidu. Po ochladení na laboratórnu teplotu sa k reak100 čnému roztoku pridá 3,27 g (15,84 mmol) N, N'-dicyklohexylkarbodiimidu a zmes sa mieša 12 hodín pri laboratórnej teplote. K získanej suspenzii sa pridá dostatočné množstvo acetónu, aby sa úplne vylúčila výsledná zlúčenina, zrazenina sa odsaje, vysuší, rozmieša s vodou, odsaje sa nerozpustná dicyklohexylmočovina a filtrát sa filtruje cez ultrafiltračnú membránu Amicon® YM-3 (cut off: 3000 Da), aby sa odsolil a odstránili sa pripadne prítomné nízkomolekulárne zložky. Retentát sa potom podrobí lyofilizácii. Získa sa 18,71 g (80,2%) produktu vo forme bezfarebného lyofilizátu, obsahujúceho 4,87% vody (Karl-Fischer).

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 34,24% C, 3,83% H, 7,61% N, 21,92% F, 2,18% S, 10,67% C-d;

Nájdené: 34,26% C, 3,79% H, 7,58% N, 21,87% F, 2,18% S, 10,68% Gd.

Príklad 24

a) 1, 7-Bis(benzyloxykarbonyl)-4-(3-oxapentán-l, 5-dikarboxylová kyselina-l-oyl-5-(1- (4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid)-10- [2,6-N, N'-bis(l-O-a-D-karbonylmetyl-2,3,4, 6-tetra-O-benzyl-manopyranóza)]-L-lyzyl-1,4,7,10-tetraazacyklododekán

K roztoku 27,0 g (24,4 mmol) sekundárneho amínu, pripraveného v príklade 15a, v zmesi 150 ml tetrahydrofuránu a 15 ml chloroformu sa pri 0°C v atmosfére dusíka pridá 33,04 g (25,0 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 18c v 250 ml tetrahydrofuránu. Potom sa pri 0°C pridá po častiach celkom 18,0 g (36,6 mmol) EEDQ (2-etoxy-l-etoxykarbonyl-l,2-dihydrochinoiín) a zmes sa mieša cez noc pri laboratórnej teplote. Po odparení vo vákuu do sucha sa získaný odparok podrobí chromatografii na silikagéli v sústave n-hexán-izopropanol (25:1). Získa sa 45,87 g (78,0%, vztiahnuté na vsadený sekundárny amin) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného oleja.

101

Analýza :

Vypočítané: 59,30% C, 5,39% H, 13,40% F, 4,65% N, 1,33% S; Nájdené: 59,32% C, 5,37% H, 13,37% F, 4,70% N, 1,34% S.

b) 1-{3-Oxapentán-l,5-dikarboxylová kyselina-l-oyl-5-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid)-7- [2,6-N, N'-bis-(1-0-a-D-karbonylmetyl-manopyranóza)]-L-lyzyl-1, 4,7,10-tetraazacyklododekán

24,1 g (10,0 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 24a sa rozpustí v 250 ml etanolu a pridá sa 1,4 g Pearlmanovho katalyzátora (20% Pd/C). Zmes sa hydrogenuje až do kvantitatívnej absorpcie vodíka. Katalyzátor sa odsaje, dobre sa premyje etanolom a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Získa sa 12,80 g (90,1%) výslednej zlúčeniny vo forme nažltnutého vysoko viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 39,72% C, 4,89% H, 22,73% F, 7,88% N, 2,26% S; Nájdené: 39,72% C, 4,87% H, 22,77% F, 7,90% N, 2,24% S.

c) 1-{3-Oxapentán-l,5-dikarboxylová kyselina-l-oyl-5-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid}-7- [2,6-N, N'-bis-(1-O-a-D-karbony lmetyl-manopyranóza)]-L-lyzyl-4,10-bis-[1,4,7-tris ( karboxylá tometyl)-10-(3-aza-4-oxo-5-metyl-5-yl-pentanoyl)]-1,4,7,10-tetraazacyklododekán, digadolíniový komplex

5,54 g (8,8 mmol; 2,2 molekvivalenty vztiahnuté na vsadenú amínovú zložku z príkladu 24b) gadolíniového komplexu kyseliny 10-(4-karboxy-l-metyl-2-oxo-3-azabutyl)-1,4,7, 10-tetraazacyklododekán-1,4,7-trioctovej (opísaného v patentovej prihláške DE 197 28 954 Cl v príklade 31h) a 0, 37 g (8,8 mmol) bezvodého chloridu lítneho sa za miešania rozpustí pri 40°C v 60 mi absolútneho dimetylsulfoxidu a pri tejto teplote sa pridá celkom 1,01 g (8,8 mmol) N-hydroxysukcínimidu a 5,68 g (4,0 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 24b v 40 ml absolútneho dimetylsulfoxidu. Po ochladení na laboratórnu teplotu sa k reakčnému

102 roztoku pridá 1,82 g (8,8 mmol) N, N'-dicyklohexylkarbodiimidu a mieša sa 12 hodín pri laboratórnej teplote. K získanej suspenzii sa pridá dostatočné množstvo acetónu, aby sa úplne vylúčila výsledná zlúčenina, zrazenina sa odsaje, vysuší, zmieša sa s vodou, odfiltruje sa nerozpustná dicyklohexylmočovina a filtrát sa filtruje cez ultrafiltračnú membránu Amicon® YM-3 (eur off: 3000 Da) , aby sa odsolil a odstránili sa nízkomolekulárne zložky. Retentát sa potom podrobí lyofilizácii. Získa sa 8,52 g (80,6%, vztiahnuté na vsadenú diamínovú zložku) produktu vo forme bezfarebného lyofilizátu, ktorý obsahuje 6,09% vody (Karl-Fischer).

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 38,61% C, 4,76% H, 9,53% N, 12,21% F, 11,89% Gd, 1,12% S;

Nájdené: 38,57% C, 4,82% H, 9,52% N, 12,21% F, 11,93% C-d, 1,15%

S.

Príklad 25

a) 1,7-Bis(benzyloxykarbonyl)-4-(3-oxapentán-l,5-dikarboxylová kyselina-l-oyl-5-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amrd)-10-2, 6-N, N'-bis(1-O-a-D-(5-karbony1)pentyl-2,3,4,6-tetra-O-benzylmanopyranóza))-L-lyzyl-1,4,7,10-tetraazacyklododekán

K roztoku 27,0 g (24,4 mmol) sekundárneho amínu, pripraveného v príklade 15a, v zmesi 150 ml tétrahydrofuránu a 15 ml chloroformu sa pri 0°C v atmosfére dusíka pridá 35, 80 g (25,0 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 17e v 250 ml tétrahydrofuránu. Potom sa pri 0°C pridá po častiach celkom 18,0 g (36,6 mmol) EEDQ (2-etoxy-l-etoxykarbonyl-l,2-dihydrochinolín) a zmes sa mieša cez noc pri laboratórnej teplote. Po odparení vo vákuu do sucha sa získaný olejovitý odparok podrobí chromatografii na silikagéli v sústave n-hexán-izopropanol (20:1). Získa sa 49,48 g (80,4%, vztiahnuté na vsadený sekundárny amín) výslednej zlúče103 niny vo forme bezfarebného oleja.

Analýza:

Vypočítané: 60,47% C, 5,79% H, 12,80% F, 4,44% N, 1,27% S; Nájdené: 60,52% C, 5,77% H, 12,77% F, 4,50% N, 1,30% S.

b) 1-{3-Oxapentán-l,5-dikarboxylová kyselina-l-oyl-5-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid}—7 —[2,6-N, N'-bis-(1-0-a-D-(5-karbonyl)pentyl-manopyranóza)]-L-lyzyl-1,4,7,10-tetraazacyklododekán

25,2 g (10,0 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 25a sa rozpustí v 250 ml etanolu a pridá sa 1,8 g Pearlmanovho katalyzátora (20% Pd/C). Zmes sa hydrogenuje, pokial sa dosiahne kvantitatívna obsorpcia vodíka. Katalyzátor sa odsaje, dobre sa premyje etanolom a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Získa sa 14,11 g (92,5%) výslednej zlúčeniny vo forme nažltnutého vysoko viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 49,60% C, 7,20% H, 21,17% F, 7,34% N, 2,10% S; Nájdené: 49,62% C, 7,17% H, 21,20% F, 7,30% N, 2,14% S.

c) 1-{3-Oxapentán-l,5-dikarboxylová kyselina-l-oyl-5-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid}-7-[2, 6-N, N'-bis(1-0-a-D-(5-karbonyl)pentyl-manopyranóza)]-L-lyzyl-4,10-bis-[1,4, 7-tris(karboxylátometyl)-10- (3-aza-4-oxo-5-metyl-5-yl-pentanoyl) ] -1, 4,

7,10-tetraazacyklododekán, digadolíniový komplex

5,54 g (8,8 mmol; 2,2 molekvivalenty vztiahnuté na vsadenú amínovú zložku z príkladu 25b) gadolíniového komplexu kyseliny 10-(4-karboxy-l-metyl-2-oxo-3-azabuty1)-1,4,7,10-tetraazacyklododekán-1,4,7-trioctovej (opísaného v patentovej prihláške DE 197 28 954 Cl v príklade 31h) a 0,37 g (8,8 mmol) bezvodého chloridu lítneho sa za miešania rozpustí pri 40°C v 60 ml absolútneho dimetylsulfoxidu a pri tejto teplote sa pridá celkom

104

1,01 g (8,8 mmol) N-hydroxysukcínimidu a 6,10 g (4,0 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 25b v 40 ml absolútneho dimetylsulfoxidu. Po ochladení na laboratórnu teplotu sa k reakčnému roztoku pridá 1,82 g (8,8 mmol) N, N'-dicyklohexylkarbodiimidu a mieša sa 12 hodín pri laboratórnej teplote. K získanej suspenzii sa pridá dostatočné množstvo acetónu, aby sa úplne- vylúčila výsledná zlúčenina, zrazenina sa odsaje, vysuší, zmieša sa s vodou, odfiltruje sa nerozpustná dicyklohexylmočovina a filtrát sa filtruje cez ultrafiltračnú membránu Amicon® YM-3 (cut off: 3000 Da) , aby sa odsotil a odstránili sa nízkomolekulárne zložky. Retentát sa potom podrobí lyofilizácii. Získa sa 9,26 g (84,0%, vztiahnuté na vsadenú diamínovú zložku) produktu vo forme bezfarebného lyofilizátu, ktorý obsahuje 5,89% vody (Karl-Fischer).

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 40,52% C, 5,16% H, 9,15% N, 11,72% F, 11,41% Gd, 1,16% S;

Nájdené: 40,57% C, 5,20% H, 9,12% N, 11,69% F, 11,43% Gd, 1,18%

S.

Príklad 26

a) 6-N-terc-butyloxykarbonyl-2-N-benzyloxykarbonyl-L-lyzín- [1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid

19,02 g (50,0 mmol) α-N-(benzyloxykarbonyl)-ε-Ν'-(terc-butyloxykarbonyl)-L-lyzínu (komerčne dostupného od firmy Bachem) sa rozpustí v 150 ml absolútneho tetrahydrofuránu. Pri 0°C sa prikvapká 8,31 g (50,0 mmol) karbonyldiimidazolu a 5,03 g (50,0 mmol) trietylamínu v 75 ml suchého tetrahydrofuránu a zmes sa pri tejto teplote mieša 10 minút. Potom sa pri 0°C prikvapká roztok 48,42 g (50,0 mmol) perfluóroktylsulfonylpiperazínu a 5,03 g (50,0 mmol) trietylamínu v 250 ml suchého tetrahydrofuránu. Zmes sa mieša cez noc, tetrahydrof urán sa odparí vo vákuu

105 a zvyšný olej sa podrobí chromatografii na silikagéli v sústave n-hexán-izopropanol (15:1). Získa sa 49,48 g (80,4%, vztiahnuté na vsadený sekundárny amín) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného oleja.

Analýza:

Vypočítané: 40,01% C, 3,79% H, 6,02% N, 34,70% F, 3,45% S;

Nájdené: 40,07% C, 3,82% H, 6,02% N, 34,67% F, 3,48% S.

b) 6-N-terc-butyloxykarbonyl-L-lyzín-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid

30,0 g (32,2 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 26a sa rozpustí v 300 ml izopropanolu a pridá sa 1,5 g Fearlmanovho katalyzátora (20% Pd/C). Zmes sa hydrogenuje 10 hodín pri laboratórnej teplote. Po tomto čase analýza na tenkej vrstve ukazuje, že hydrogenolytické odštiepenie benzyloxykarbonylovej ochrannej skupiny prebehlo kvantitatívne. Katalyzátor sa odsaje, filtrát sa odparí vo vákuu do sucha a odparok sa podrobí chromatografii na silikagéli. Získa sa 25,13 g (98,0%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného oleja.

Analýza:

Vypočítané: 34,68% C, 3,67% H, 40,55% F, 7,03% N, 4,03% S; Nájdené: 34,72% C, 3,70% H, 40,60% F, 7,01% N, 3,98% S.

c) 6-N-terc-butyloxykarbonyl-2-Ν-[1-S-a-D-(2-karbonyi)etyl-2,3,4 , 6-tetra-O-acetylmanopyranóza]-L-lyzín-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl )piperazín]amid

V 300 ml suchého tetrahydrofuránu sa rozpustí 15,53 g (35,60 mmol) kyseliny 3-(2,3,4,6-tetra-O-acetyl-l-tio-a-D-manopyranozyl)propiónovej (pripravenej podľa: J. Haensler a kol.: Bioconjugate Chem. 4, 85 (1993); Chipowsky, S. a Lee, Y.C.:

Synthesis of 1-thioaldosides; Carbohydrate Research 31, 339-346) a 3,60 g (35,60 mmol) trietylamínu. Roztok sa ochladí na -15°C

106 až -20°C a pri tejto teplote sa za miešania pomaly prikvapká roztok izobutylesteru kyseliny chlórmravčej v 75 ml suchého tetrahydrofuránu, pričom sa rýchlosť pridávania volí tak, aby vnútorná teplota neprestúpila -10°C. Po 15 minútach pri -15°C sa pri 20°C pomaly prikvapká roztok 28,35 q (35,60 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 22b a 3,60 .g (35,60 mmol) zrietylamínu v 200 ml suchého tetrahydrofuránu. Po jednej hodine pri -15°C a dvoch hodinách pri laboratórnej teplote sa reakčný rozzok odparí vo vákuu do sucha. Odparok sa vyberie do 250 ml etylacetátu a premyje sa dvakrát po 100 ml nasýteného roztoku hydrogénuhličitanu sodného a raz 200 ml vody. Po vysušení organickej fázy nad síranom sodným sa roztok sfiltruje a etylacetát sa odparí vo vákuu. Olejovitý zvyšok sa potom prečistí chromatografiou na silikagéli v sústave etylacetát-n-hexán (1:25). Získa sa 34,21 g (79,1%) skôr uvedenej výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného veľmi viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 39,54% C, 4,23% H, 4,61% N, 26,58% F, 5,28% S; Nájdené: 39,49% C, 4,21% H, 4,59% N, 26,52% F, 5,31% S.

d) 6-N-terc-butyloxykarbonyl-2-Ν-[1-S-a-D-(2-karbonyl)etyi-manopyranóza[-L-lyzín-[l-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid

29,93 g (24,64 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 26c sa suspenduje v 400 ml absolútneho metanolu a pri 5°C sa pridá katalytické množstvo metoxidu sodného. Po 3 hodinách kontrolná chromatografia na tenkej vrstve (eluent chloroform-metanci 9:1) ukazuje, že reakcia prebehla kvantitatívne. Vzniknutý číry reakčný roztok sa zneutralizuje prídavkom Amberlitu® IR 120 (H⁺-forma), ionomenič sa odsaje a takto získaný metanolický filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Získaný amorfný zvyšok sa prečistí chromatografiou na silikagéli v sústave 2-propanoi-etylacetát-n-hexán (1:1:15), čím sa získa 23,42 g (90,8%) produktu vo forme bezfarebného viskózneho oleja.

107

Analýza:

Vypočítané: 36,72% C, 4,14% H, 5,35% N, 30,85% F, 6,13% S;

Nájdené: 36,69% C, 4,11% H, 5,35% N, 30,82% F, 6,11% S.

e) 2-N-[1-S-a-D-(2-karbonyl)etyl-manopyranóza]-L-lyzín- [1- (4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid

20,93 g (20,0 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 26d sa rozpustí pri 0°C za mohutného miešania v zmesi 50 ml kyseliny trifluóroctovej a 100 ml dichlórmetánu a roztok sa mieša pri tejto teplote 10 minút. Potom sa odparí vo vákuu do sucha a odparok sa vyberie do 150 ml vody. Takto získaný vodný roztok produktu sa nastaví na hodnotu pH 9,5 prikvapkaním 2 molarneho vodného roztoku hydroxidu sodného. Roztok produktu sa sfiltruje cez ultrafiltračnú membránu Amicon® YM-3 (cut off: 3000 Da) , aby sa odsotil a odstránili sa prípadne prítomné nízkomolekulárne zložky. Retentát sa potom podrobí lyofilizácii. Získa sa 17,79 g (94,2%) volného amínu vo forme bezfarebného lyofilizátu, ktorý obsahuje 3,09% vody (Karl-Fischer).

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 34,26% C, 3,73% H, 5,92% N, 34,12% F, 6,77% S;

Nájdené: 34,26% C, 3,79% H, 5,88% N, 34,07% F, 6,80% S.

f) 2-N-[1-S-a-D-(2-karbonyl)etyl-manopyranóza]-6-N-[1,4,7-trís(karboxylátometyl)-10-(3-aza-4-oxo-5-metyl-5-yl-pentancyl)-1,4,7-10-tetraazacyklododekán]-L-lyzín-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid, gadolíniový komplex

5,54 g (8,8 mmol; 2,2 molekvivalenty, vztiahnuté na vsadenú amínovú zložku z príkladu 26e) gadolíniového komplexu kyseliny 10 - (4-karboxy-l-metyl-2-oxo-3-azabutyl)-1, 4, 7, 10-tetraazacyklododekán-1,4,7-trioctovej (opísaného v patentovej prihláške DE 197 28 954 Cl v príklade 31h) a 0,37 g (8,8 mmol) bezvodého chloridu lítneho sa za miešania rozpustí pri 40°C v 60 ml absolútneho dimetylsulfoxidu a pri tejto teplote sa pridá celkom

108

1,01 g (8,8 mmol) N-hydroxysukcínimidu a 3,78 g (4,0 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 26e v 40 ml absolútneho dimetylsulfoxidu. Po ochladení na laboratórnu teplotu sa k reakčnému roztoku pridá 1,82 g (8,8 mmol) N, N'-dicyklohexylkarbodiimidu a mieša sa 12 hodín pri laboratórnej teplote. K vzniknutej suspenzii sa pridá dostatočné množstvo acetónu, aby sa úplne zrazila výsledná zlúčenina, zrazenina sa odsaje, zmieša s vodou, odfiltruje sa nerozpustná dicyklohexylmočovina a filtrát sa filtruje cez ultrafiltračnú membránu Amicon® YM-3 (cut off: 3000 Da), aby sa odsolil a odstránili sa nízkomolekulárne zložky. Retentát sa lyofilizuje. Výťažok 5,17 g (83,0%) bezfarebného lyofilizátu, obsahujúceho 4,43% vody (Karl-Fischer).

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 35,45% C, 4,07% H, 8,09% N, 20,72% F, 10,09% Gd, 4,11% S;

Nájdené: 35,50% C, 4,01% H, 8,12% N, 20,68% F, 10,13% Gd, 4,14%

S.

Príklad 27

a) 6-N-Benzyloxykarbonyl-2-N-(l-0-p-D-karbonylmetyl-2,3,4,6-tetra-O-benzylglukopyranóza)-L-lyzín-[í- (4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid

8,02 g (13,4 mmol) l-karboxymetyloxy-2,3, 4,6-tetra-O-benzyl-P-B-glukopyranozidu (opísaného v patentovej prihláške DE 197 28 954 Cl v príklade 46a) a 3,24 g (28,14 mmol) N-hydroxysukcínimidu sa rozpustí v 100 ml dimetylformamidu a k roztoku sa pri 0°C po častiach pridá celkom 5,80 g (28,14 mmol) N, N'-dicyklohexylkarbodiimidu. Zmes sa potom mieša pri tejto teplote ešte 3 hodiny, K takto získanému roztoku aktívneho esteru sa prikvapká roztok 11,13 g (13,4 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu lc v 50 ml dimetylformamidu, predchladený na 0°C. Zmes sa mieša 2 hodiny pri 0°C a potom 12 hodín pri laboratórnej

109 teplote. Vylúčená dicyklohexylmočovina sa odfiltruje a rozpúšťadlo sa odparí do sucha. Zvyšok sa podrobí chromatografii na silikagéli v sústave dichlórmetán-etanol (20:1), pričom sa použije rozpúšťadlový gradient s kontinuálnym zvyšovaním podielu etanolu v zmesi. Získa sa 12,67 g (67,0%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného velmi viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 52,77% C, 4,50% H, 3,97% N, 22,89% F, 2,27% S; Nájdené: 52,75% C, 4,61% H, 3,98% N, 22,94% F, 2,26% S.

b) 2-N-(Ι-Ο-β-D-karbonylmetyl-glukopyranóza)-L-lyzín-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid

11,52 g (8,17 mmol) zlúčeniny, pripravenej v príklade 27a, sa rozpustí v 100 ml etanolu a pridá sa 0,5 g Pearlmanovho katalyzátora (20% Pd/C). Zmes sa podrobí hydrogenácii pri laboratórnej teplote a tlaku vodíka 1 atm, pokial už nedochádza k žiadnej absorpcii vodíka. Potom sa katalyzátor odfiltruje, premyje sa dôkladne etanolom (3 x asi 40 ml) a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Získa sa 7,36 g (98,4%) výslednej zlúčeniny vo forme velmi viskózneho bezfarebného oleja.

Analýza:

Vypočítané: 34,07% C, 3,63% H, 6,11% N, 35,24% F, 3,50% S; Nájdené: 34,11% C, 3,59% H, 6,08% N, 35,23% F, 3,52% S.

c) 2-N-(l-0-p-D-2-Karbonylmetyl-glukopvranóza)-6-N-[1,4,7-tris(karboxylátometyl)-10-(3-aza-4-oxo-5-metyl-5-yl-pentanoyl)-1,4,7,10-tetraazacyklododekán]-L-lyzín-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid, gadolíniový komplex

9,98 g (15,84 mmol; 2,2 molekvivalenty, vztiahnuté na vsadenú amínovú zložku z príkladu 27b) gadolíniového komplexu kyseliny 10-(4-karboxy-l-metyl-2-oxo-3-azabutyl)-1,4,7,10-tetraazacyklododekán-1,4,7-trioctovej (opísaného v patentovej prihláške

110

DE 197 28 954 Cl v príklade 31h) a 0,67 g (15,84 mmol) bezvodého chloridu lítneho sa za miešania rozpustí pri 40°C v 80 ml absolútneho dimetylsulfoxidu a pri tejto teplote sa pridá celkom 1,82 g (15,84 mmol) N-hydroxysukcínimidu a 7,25 g (7,19 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 27b v 30 ml absolútneho dimetylsulfoxidu. Po ochladení na laboratórnu teplotu sa k reakčnému roztoku pridá 3,27 g (15,84 mmol) N, N'-dicyklohexylkarbodiimidu a mieša sa 12 hodín pri laboratórnej teplote. K vzniknutej suspenzii sa pridá dostatočné množstvo acetónu, potrebné na to, aby sa úplne zrazila výsledná zlúčenina, zrazenina sa odsaje, zmieša s vodou, odfiltruje sa nerozpustná dicyklohexylmočovina a filtrát sa filtruje cez ultrafiltračnú membránu Amicon® YM-3 (cut off: 3000 Da), aby sa odsolil a odstránili sa nizkomolekulárne zložky. Retentát sa pctom podrobí lyofilizácii. Získa sa 9,11 g (83,0%) produktu vo fcrme bezfarebného lyofilizátu, ktorý obsahuje 4,02% vody (Karl-Fischer).

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 35,37% C, 4,02% H, 8,25% N, 21,13% F, 2,10% S, 10,29% Gd;

Nájdené: 35,42% C, 4,C7% H, 8,18% N, 21,09% F, 2,06% S, 10,34% Gd.

Príklad 28

a) 2-N-Trifluóracetyl-Ľ-lyzín-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín] amid

10,0 g (11,46 mmol) zlúčeniny, pripravenej v príklade lb, sa rozpustí v 100 ml etanolu a pridá sa 1,0 g Pearlmanovho katalyzátora (20% Pd/C) . Zmes sa podrobí hydrogenácii až do kvantitatívnej spotreby vodíka. Potom sa katalyzátor odfiltruje, premyje sa etanolom a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Získa sa 8,85 g (97,5%) výslednej zlúčeniny vo forme viskózneho bezfarebného oleja.

111

Analýza:

Vypočítané: 30,31% C, 2,54% H, 7,07% N, 47,95% F, 4,05% S; Nájdené: 30,36% C, 2,50% H, 7,11% N, 47,99% F, 4,00% S.

b) 2-N-Trifluóracetyl-6-N-[1-O-a-D-(5-karbonyl)pentyl-2,3,4,6-tetra-O-benzyl-manopyranóza]-L-lyzín-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid

K roztoku 29,0 g (36,6 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 28a a 4,05 g (40,26 mmol) trietylamínu v 100 ml dimetylformamidu, ochladenému na 0°C sa prikvapká roztok 27,51 g (36,6 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 17c v 150 ml dimetylformamidu. Po skončenom pridávaní sa zmes mieša jednu hodinu pri 0°C a potom cez noc pri laboratórnej teplote. Potom sa odparí vo vákuu do sucha a zvyšok sa vyberie do 300 ml etylacetátu. Po odfiltrovaní nerozpustných podielov sa filtrát premyje dvakrát po 10C ml 5% vodného roztoku sódy. Organická fáza sa vysuší nad síranom horečnatým a odparí sa vo vákuu do sucha, chromatografii na silikagéli v sústave (25:1). Získa sa tak 42,05 c (80,40%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného oleja.

Odparok sa podrobí n-hexán-izocropanol

Analýza:

Vypočítané: 50,42% C, 4,51% H, 7,96% N, 26,59% F, 2,24% S; Nájdené: 50,38% C, 4,50% H, 7,91% N, 26,62% F, 2,20% S.

c) 6-N-[1-O-a-D-(5-karbonyl)pentyl-2,3,4,6-tetra-O-benzyl-manopyranóza]-L-lyzín-[1- (4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid

20,0 g (14,0 mmol) zlúčeniny, pripravenej v príklade 28b, sa rozpustí v 150 ml metanolu. K tomuto roztoku sa pridá roztok 2,8 g (70,0 mmol) hydroxidu sodného v 25 ml destilovanej vody a mieša sa 0,5 hodiny pri 50°C. Podľa chromatografie na tenkej vrstve je po tomto čase odštiepenie ochranných skupín kvantitatívne. Po odparení vo vákuu do sucha sa zvyšok zbaví stôp vody niekoľkonásobnou kodestiláciou s etanolom. Zvyšok sa podrobí

112 chromatografii na silikagéli v sústave n-hexán-izopropanol (20:1). Získa sa 16,66 g (89,3%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného oleja.

Analýza:

Vypočítané: 52,25% C, 4,91% H, 4,20% N, 24,22% F, 2,41% S; Nájdené: 52,30% C, 4,90% H, 4,18% N, 24,22% F, 2,38% S.

c; 6—N—[1-0-a-D-(5-Karbonyl)pentyl-manopyranóza]-L-lyzín-[i - (4-perfluóroktylsulfony1)piperazín]amid

15,0 g (11,25 mmol) zlúčeniny, pripravenej v príklade 28c, sa rozpustí v 150 ml zmesi etanolu a vody (10:1) a pridá sa 1,0 g Pearlmanovho katalyzátora (20% Pd/C). Zmes sa podrobí hydrcgenécii pri laboratórnej teplote a tlaku 1 atm, až do kvantitatívnej spotreby vodíka. Potom sa katalyzátor odfiltruje, premyje sa zmesou etanolu a vody (10:1) a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Získa sa 10,77 g (98,4%) výslednej zlúčeniny vo forme viskózneho bezfarebného oleja.

Analýza:

Vypočítané: 37,04% C, 4,25% H, 5,76% N, 33,20% F, 3,30% S; Nájdené: 37,06% C, 4,20% H, 5,81% N, 33,19% F, 3,30% S.

e' 6-N-[1-0-a-D-(5-Karbonyl)pentyl-manopyranóza]-2-N-[1,4,7-tris(karboxylátometyl)-10-(3-aza-4-oxo-5-metyl-5-y1-pentanoyl)-1,4,7,10-tetraazacyklododekán]-L-lyzín-[1-(4-perfluóroktylsulfenyl)piperazín]amid, gadolíniový komplex

5,54 g (8,8 mmol; 2,2 molekvivalenty, vztiahnuté na vsadenú amínovú zložku z príkladu 28d) gadolíniového komplexu kyseliny 10- (4-karboxy-l-metyl-2-oxo-3-azabutyl)-1, 4,7,10-tetraazacyklodcdekán-1,4,7-trioctovej (opísaného v patentovej prihláške DE 197 28 954 Cl v príklade 31h) a 0,37 g (8,8 mmol) bezvodého chloridu lítneho sa za miešania rozpustí pri 40°C v 60 ml absolútneho dimetylsulfoxidu a pri tejto teplote sa pridá celkom

113

1,01 g (8,8 mmol) N-hydroxysukcínimidu a 3,89 g (4,0 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 28d v 60 ml absolútneho dimetylsulfoxidu. Po ochladení na laboratórnu teplotu sa k reakčnému roztoku pridá 1,82 g (8,8 mmol) N, N'-dicyklohexylkarbcdiimidu a mieša sa 12 hodín pri laboratórnej teplote. K vzniknutej suspenzii sa potom pridá dostatočné množstvo acetónu, aby sa úplne zrazila výsledná zlúčenina, zrazenina sa odsaje, zmieša sa s vodou, odfiltruje sa nerozpustná dicyklohexylmočovina a filrrát sa filtruje cez ultrafiltračnú membránu Amicon® YM-3 (cut off: 3000 Da), aby sa odsolil a odstránili sa nízkomolekulárne zložky. Retentát sa potom podrobí lyofilizácii. Získa sa 4,81 g (75,9%) produktu vo forme bezfarebného lyofilizátu, ktorý obsahuje 8,98% vody (Kari-Fischer).

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 37,15% C, 4,39% H, 7,96% N, 20,38% F, 9,92% Gd, 2,02% S;

Nájdené: 37,27% C, 4,40% H, 8,02% N, 20,31% F, 10,00% Gd, 1,98%

S.

Príklad 29

a) 1,7-Bis(benzyloxykarbonyl)-4-(l-0-p-D-karbonylmetyl-2,3,4,6-tetra-O-benzyl-galaktopyranóza)-10-(3-oxapentán-l,5-dikarboxylová kyselina-l-oyl-5-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid}-1,4,7,10-tetraazacyklododekán

K roztoku 27,0 g (24,4 mmol) sekundárneho amínu, pripraveného v príklade 15a, v zmesi 150 ml tetrahydrofuránu a 15 mi chloroformu sa pri 0°C v dusíkovej atmosfére pridá roztok 35,80 g (25,0 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 17e v 250 ml tetrahydrofuránu. Potom sa pri 0°C pridá po častiach celkom 18,0 g (36,6 mmol) EEDQ (2-etoxy-l-etoxykarbonyl-l,2-óihydrochinolín) a mieša sa cez noc pri laboratórnej teplote. Po odparení vo vákuu do sucha sa zvyšný olej podrobí chromatografii na silikagéli

114 v sústave n-hexán-izopropanol (20:1). Získa sa 32,11 g (73,0% na vsadený sekundárny amín) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného oleja.

Analýza:

Vypočítané: 54,09% C, 4,72% H, 19,14% F, 4,98% N, 1,90% S; Nájdené: 54,12% C, 4,77% H, 19,17% F, 5,03% N, 1,90% S.

b) 1-(Ι-Ο-β-D-Karbonylmetyl-galaktopyranóza)-7-{3-oxapentán-l,5-dikarboxylová kyselina-l-oyl-5-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín] amid)-1,4,7,10-tetraazacyklododekán

30,0 g (17,77 mmol) zlúčeniny, pripravenej v príklade 29a, sa rozpustí v 250 ml etanolu a pridá sa 3,0 g Pearlmanovho katalyzátora (20% Pd/C) . Zmes sa podrobí hydrogenácii tak dlho, až je absorbované kvantitatívne množstvo vodíka. Potom sa katalyzátor odfiltruje, premyje sa dôkladne etanolom a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Získa sa 17,89 g (95,1%) výslednej zlúčeniny ako vysoko viskózneho nažltnutého oleja.

Analýza:

Vypočítané: 36,30% C, 4,09% H, 30,50% F, 7,94% N, 3,03% S; Nájdené: 36,26% C, 4,12% H, 30,46% F, 7,90% N, 3,04% S.

c) 1-(Ι-Ο-β-D-Karbonylmetyl-galaktopyranóza)-7-{3-oxapentán-l,5-dikarboxylová kyselina-l-oyl-5-ľ 1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín] amid]-4,10-bis[1,4,7-tris(karboxylátometyl)-10-(3-aza-4-oxo-5-metyl-5-yl-pentanoyl)-1, 4,7, 10-tetraazacyklodcdekán]-1,4,7,10-tetraazacyklododekán, digadolíniový komplex

5,54 g (8,8 mmol; 4,4 molekvivalenty, vztiahnuté na vsadenú amínovú zložku z príkladu 29b) gadolíniového komplexu kyseliny 10-(4-karboxy-l-metyl-2-oxo-3-azabutyl)-1,4,7,10-tetraazacyklododekán-1,4,7-trioctovej (opísaného v patentovej prihláške DE 197 28 954 Cl v príklade 31h) a 0,37 g (8,8 mmol) bezvodého chloridu lítneho sa za miešania rozpustí pri 40°C v 60 ml abso115 lútneho dimetylsulfoxidu a pri tejto teplote sa pridá celkom 1,01 g (8,8 mmol) N-hydroxysukcínimidu a 2,11 g (2,0 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 29b v 25 ml absolútneho dimetylsulfoxidu. Po ochladení na laboratórnu teplotu sa k reakčnému roztoku pridá 1,82 g (8,8 mmol) N, N'-dicyklohexylkarbodiimidu a mieša sa 12 hodín pri laboratórnej teplote. K vzniknutej suspenzii sa pridá dostatočné množstvo acetónu, aby sa úplne zrazila výsledná zlúčenina, zrazenina sa odsaje, zmieša s vodou, odfiltruje sa nerozpustná dicyklohexylmočovina a filtrát sa filtruje cez ultrafiltračnú membránu Amicon® YM-3 (cut off: 3000 Da) , aby sa odsolil a odstránili sa nízkomolekulárne zložky. Retentát sa lyofilizuje. Výťažok 3,29 g (72,2%, vztiahnuté na vsadenú amínovú zložku) bezfarebného lyofilizátu, obsahujúceho 5,99% vody (Karl-Fischer).

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 36,84% C, 4,37% H, 9,82% N, 14,15% F, 19,63% Gd, 1,40% S;

Nájdené: 36,87% C, 4,40% H, 9,82% N, 14,09% F, 19,59% Gd, 1,38%

S.

Príklad 30

a) 3-(l-O-a-D-2,3,4,6-Tetra-O-benzylmanopyranóza)-2-N-benzyloxykarbcnyl-L-serín-metylester

21,42 g (39,61 mmol) 2, 3,4 , 6-tetra-O-benzyl-a-D-mancpyranozy (pripravená podlá: F. Kong a kol., J. Carbohydr. Chem., 16; 6; 1997; 877-890) sa rozpustí v 500 ml suchého acetonitrilu. Po ochladení roztoku na 5°C sa pri tejto teplote prikvapká pomaly za miešania roztok 13,23 g (59,52 mmol) trimetylsilylesteru kyseliny trifluórmetánsulfónovej v 30 ml acetonitrilu a potom roztok 20,06 g (79,21 mmol) N-benzyloxykarbonyl-L-serínmetylesteru (komerčne dostupný od firmy Bachem) v 50 ml acetonitrilu, pričom rýchlosť pridávania sa volí tak, aby vnútorná teplota nepresiah116 la 10°C. Po 15 hodinách pri laboratórnej teplote sa reakčný roztok odparí vo vákuu do sucha. Odparok sa vyberie do 250 ml etylacetátu, premyje sa dvakrát po 100 ml nasýteného roztoku hydrogenuhličitanu sodného a raz 200 ml vody. Po vysušení organickej fázy nad síranom sodným a filtrácii sa etylacetát odparí vo vákuu a olejov;tý zvyšok sa chromatografuje na silikagéli v sústave etylacetát-n-hexán (1:5). Získa sa 23,60 g (76,8%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného oleja.

Analýza:

Vypočítané: 71,21% C, 6,37% H, 1,81% N;

Nájdené: 71,19% C, 6,41% H, 1,79% N.

b) 3-(1-O-a-D-2,3,4,β-Tetra-O-benzyl-manopyranóza)-2-N-benzyloxykarbonyl-L-serín

V zmesi 20 ml metanolu, 20 ml vody a 50 ml tetrahydrcfuránu sa rozpustí 10,0 g (12,90 mmol) zlúčeniny, pripravenej v príklade 30a. Potom sa pri laboratórnej teplote pridá 0,47 g (19,35 mmol) hydroxidu lítneho, rozpusteného v 25 ml destilovanej vody a zmes sa mieša 6 hodín pri 60°C. Podlá kontroly chromatografiou na tenkej vrstve (eluent:metylénchlorid-metanol 10:1) je po tomto čase metylester z príkladu 30a celkom zmydelnený. Reakčný roztok sa odparí vo vákuu do sucha a zvyšok sa za tepla (60°C) vyberie do 250 ml etylacetátu. Takto získaná etylacetátová fáza sa premyje dvakrát po 50 ml 15% vodnej kyseliny solnej a potom raz 100 ml destilovanej vody. Organická fáza sa vysuší nad síranom horečnatým, sfiltruje sa a rozpúšťadle sa odparí vo vákuu do sucha. Zvyšok sa podrobí chromatografii na silikagéli v sústave n-hexán-etylacetát (5:1). Získa sa 8,40 g (85,7%) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného oleja.

Analýza:

Vypočítané: 70,94% C, 6,22% H, 1,84% N;

Nájdené: 70,97% C, 6,30% H, 1,78% N.

117

c) 3-(l-O-a-D-2,3,4,6-Tetra-O-benzyl-manopyranóza)-2-N-benzyloxykarbonyl-L-serín-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid

K roztoku 13,86 g (24,40 mmol) 1-perflučroktylsulfonylpiperazínu (pripraveného podľa spisu DE 19603033) v zmesi 150 ml tetrahydrofuránu a 15 ml chloroformu sa pri 0°C v atmosfére dusíka prikvapká 20,57 g (27,0 mmol) kyseliny, pripravenej v príklade 30b, rozpustenej v 50 ml tetrahydrofuránu. Potom sa pri 0°C pridá po častiach celkom 18,0 g (36,60 mmol) EEDQ (2-metoxy-l-etoxykarbonyl-1,2-dihydrochinolín) a zmes sa mieša cez noc pri laboratórnej teplote. Po odparení vo vákuu sa vysoko viskózny zvyšok podrobí chromatografii na silikagéli v sústave n-hexán-izopropanol (15:1). Získa sa 17,0 g (79,6%, vztiahnuté na vsadený primárny amín) výslednej zlúčeniny vo forme bezfarebného viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 51,53% C, 4,23% H, 3,15% N, 25,65% F, 2,41% S; Nájdené: 51,48% C, 4,27% H, 3,10% N, 25,71% F, 2,35% S.

d) 3-(1-0-a-D-manopyranóza)-L-serín-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl) piperazín]amid

K roztoku 15,0 g (11,41 mmol) zlúčeniny, pripravenej v príklade 30c, v 200 ml etanolu sa pridá 1,5 g Pearlmanovho katalyzátora (20% Pd/C) a hydrogenuje sa pri laboratórnej teplote a tlaku 1 atm, až sa spotreba vodíka zastaví (asi 8 hodín) . Katalyzátor sa odsaje, premyje sa dôkldne etanolom (2 x 100 ml) a etanolický filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Získa sa

8,79 g (94,0%) výslednej zlúčeniny vo forme veľmi viskózneho bezfarebného oleja.

Analýza:

Vypočítané: 30,78% C, 3,20% H, 5,13% N, 39,41% F, 3,91% S; Nájdené: 30,87% C, 3,14% H, 5,19% N, 39,50% F, 3,88% S.

118

e) 3-(Ι-Ο-α-D-Manopyranóza)-2-N-[1,4, 7-tris(karboxylátometyl)-10-(3-aza-4-oxo-5-metyl-5-yl-pentanoyl) -1, 4,7, 10-tetraazacyklododekán[-L-serín-[ 1- (4-perfluóroktylsulfonyl) piperazín]amid, gadolíniový komplex

K miešanej suspenzii 5,7 g [9,06 mmol; zodpovedá 1,5 molekvivalentu vsadenej výslednej zlúčeniny (primárneho amínu) z príkladu 30d] cadolíniového komplexu kyseliny 10-(4-karbcxy-l-metyl-2-oxo-3-azabutyl-l,4,7,10-tetraazacyklododekán-l,4,7-trioctovej (opísaného v patentovej prihláške DE 197 28 954 Cl v príklade 31h) v 75 ml absolútneho dimetylsulfoxidu sa pri 70°C pridá 0,68 g (15,9 mmol) chloridu litneho. Po tridsaťminútovom miešaní pri 70°C sa k vzniknutému číremu reakčnému roztoku pridá po častiach celkom 1,83 g (15,9 mmol) N-hydroxysukcínimidu a reakčná zmes sa udržiava ešte 1 hodinu pri tejto teplote. Po ochladení na 10°C sa pridá 4,52 g (23,85 mmol) dicyklohexylkarbodiimidu a reakčný roztok sa mieša ešte ďalšiu hodinu pri 0°C a potom 12 hodín pri 22°C. K takto získanému roztoku N-hydroxysukcínimidesteru gadolíniového komplexu kyseliny

10-(4-karboxy-l-metyl-2-oxo-3-azabutyl) -1,4,7, 10-tetraazacyklododekán-1,4,7-trioctovej sa pri 22°C prikvapká roztok 4,94 g (6,03 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 30d v 15 mi absolútneho dimetylsulfoxidu a zmes sa mieša ďalších 12 hodín pri laboratórnej teplote. Reakčný roztok sa potom pomaly prikvapká pri 22°C do zmesi 250 ml acetónu a 250 ml 2-propanolu, pričom po 12 hodinách pri 10°C sa úplne vylúči výsledná zlúčenina vc forme žltkavo sfarbeného oleja. Po opatrnnej dekantácii zmesi rozpúšťadiel sa olejovitý produkt vyberie do 200 ml destilovanej vody, pričom sa úplne rozpustí na žltkavo sfarbený vodný roztok výslednej zlúčeniny. Tento roztok sa podrobí najskôr filtrácii cez membránový filter a potom trojnásobnej ultrafiltrácii cez ultrafiltračnú membránu YM-3 (Amicon®, cut off: 3000 Da), aby sa docielilo odsolenie a odstránili sa nízkomolekulárne zložky. Získaný retentát sa potom podrobí lyofilizácii. Získa sa tak, 8,63 g (80,2% vztiahnuté na vsadenú výslednú zlúčeninu

119 z príkladu 30d) produktu vo forme bezfarebného lyofilizátu, ktorý obsahuje 7,65% vody.

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 33,57% C, 3,80% H, 7,83% N, 22,57% F, 10,99% Gd, 2,24% S;

Nájdené: 33,57% C, 3,76% H, 7,82% N, 22,63% F, 11,06% Gd, 2,18%

S.

Príklad 31

a) 6-N-Benzyloxykarbonyl-2-N-[Ο-β-D-galaktopyranozyl-(l-»4)clukozyl]-L-lyzín-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid

K miešanému roztoku 4,98 g (6,0 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu lc v 40 ml absolútneho dimetylsulfoxidu sa pri laboratórnej teplote prikvapká roztok 13,3 g (37,2 mmol) Ο-β-D-galaktopyranozyl-(l-»4)-D-glukono-1, 5-laktónu [laktobionolaktór.; pripravený podľa: a) Williams, T.J. Plessas, N.R. Goldstein, ľ. J., Carbohydr. Res. 1978, 67, Cl; b) Kobayashi, K., Sumitomo, H.,

Ina, Y., Polym. J. 1985, 17, 567; c) Hiromi Kitano, Katsuko

Sohda a Ayako Kosaka, Bioconjugate Chem. 1995, 6, 131-134] v ml absolútneho dimetylsulfoxidu. Vzniknutý reakčný roztok sa potom mieša 14 hodín pri 40°C. Potom sa pridá pri laboratórnej teplote 500 ml absolútneho 2-propanolu a vzniknutá bezfarebná zrazenina sa odsaje na frite G4 a dobre sa prepláchne celkom 250 ml absolútneho 2-propanolu. Získaná tuhá látka sa rozpustí v 300 ml destilovanej vody a prefiltruje sa celkom trikrár cez ultraf iltračnú membránu YM-3 (Amicon®, cut off: 3000 Da) . Touto trojitou ultrafiltráciou sa odstráni prebytok laktobionclaktónu aj prípadne ešte prítomné nízkomolekulárne zložky. Zvyšok, zachytený v ultrafiltračnej membráne, sa úplne vymyje do 300 ml destilovanej vody a podrobí sa lyofílizácii. Výťažok 6,51 g (92,7%) bezfarebného lyofilizátu, obsahujúceho 10,03% vody.

120

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 38,98% C, 4,05% H, 4,79% N, 27,58% F, 2,74% S; Nájdené: 39,04% C, 4,09% H, 4,82% N, 27,61% F, 2,71% S.

b) 2-N-[Ο-β-D-Galaktopyranozyl-(l->4 ) -glukonozyl]-L-lyzín- [1- (4-perfluóroktylsulfonyl·)piperazín]amid

K roztoku 5,0 g (4,27 mmol) zlúčeniny, pripravenej v príklade 31a, v 100 ml etanolu sa pridá 0,5 g Pearlmanovho katalyzátora (20% Pd/C) a hydrogenuje sa pri laboratórnej teplote a tlaku 1 atm, až do kvantitatívnej spotreby vodíka. Katalyzátor sa odsaje, premyje sa etanolom a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Získa sa 4,36 g (98,5%) výslednej zlúčeniny vo forme viskózneho bezfarebného oleja.

Analýza:

Vypočítané: 34,76% C, 3,99% H, 5,40% N, 31,51% F, 3,09% 5; Nájdené: 34,78% C, 4,04% H, 5,34% N, 31,51% F, 3,15% S.

c) 2-N-[Ο-β-D-Galaktopyranozyl - (l->4) -glukonozyl]-6-N-[1,4,7-tris (karboxylátometyl) -10- (3-aza-4-oxo-5-metyl-5-yi-per.tanoyl) -1,4,7, 10-tetraazacyklododekán]-L-lyzín-[1-(4-perfluóroktyIsuifonyl)piperazín]amid, gadolíniový komplex

5,54 g (8,8 mmol; 2,2 molekvivalenty, vztiahnuté na vsadenú amínovú zložku z príkladu 31b) gadolíniového komplexu kyseliny 10-(4-karboxy-l-metyl-2-oxo-3-azabutyl)-1,4,7,10-tetraazaoyklododekán-1,4,7-trioctovej (opísaného v patentovej prihláške DE 197 28 954 Cl pod príkladom 31h) a 0,37 g (8,8 mmol) bezvodého chloridu lítneho sa za miešania rozpustí pri 40°C v 60 ml absolútneho dimetylsulfoxidu a pri tejto teplote sa pridá celkom 1,01 g (8,8 mmol) N-hydroxysukcínimidu a 3,85 g (4,0 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 31b v 60 ml absolútneho dimetylsulfoxidu. Po ochladení na laboratórnu teplotu sa k reakčnému roztoku pridá 1,82 g (8,8 mmol) N, N'-dicyklohexylkarbodiimidu a mieša sa 12 hodín pri laboratórnej teplote. K vzniknutej suspenzii

121 sa pridá dostatočné množstvo zmesi acetón-2-propanol (1:1), aby sa úplne zrazila výsledná zlúčenina, zrazenina sa odsaje, mieša s 300 ml vody, odfiltruje sa nerozpustná dicyklohexylmočovina a filtrát sa trikrát filtruje cez ultrafiltračnú membránu Amicon® YM-3 (cut off: 3000 Da). Touto trojnásobnou filtráciou sa jednak zo žiadaného produktu odstráni prebytočný gadolíniový komplex, jednak prípadne ešte prítomné nízkomolekulárne zložky. Zvyšok v ultrafiltračnej membráne sa potom úplne rozpustí v 500 ml destilovanej vody a podrobí sa lyofilizácii. Výťažok 4,64 g (70,4%) bezfarebného lyofiiizátu, obsahujúceho 10,08% vody (Karl-Fischer) .

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 35,70% C, 4,22% H, 7,65% N, 19,59% F, 9,54% Gd, 1,95% S;

Nájdené: 35,77% C, 4,17% H, 7,71% N, 19,61% F, 9,60% Go, 1,99%

S.

Príklad 32

a) 6-N-Benzyloxykarbonyl-2-N-(2,3,4, 5-pentahydroxy-hexanoyI)-L-lyzín-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid

K roztoku 100,0 g (120,4 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu lc v 500 ml suchého tetrahydrofuránu sa pri 50°C prikvapká roztok 21,45 g (120,4 mmol) 5-glukonolaktónu v 50 ml tetrahydrofuránu, Zmes sa mieša 3 hodiny pri 60°C a potom cez noc pri laboratórnej teplote. Po odparení vo vákuu do sucha sa odparok podrobí chromatografii na silikagéli v sústave dichlórmetán-etanol (20:1). Získa sa 98,37 g (82%) produktu vo forme viskózneho olej a.

Analýza:

Vypočítané: 38,10% C, 3,70% H, 32,02% F, 5,55% N, 3,18% S; Nájdené: 38,22% C, 3,79% H, 32,02% F, 5,42% N, 3,29% S.

122

b) 2-N-(2,3,4,5-pentahydroxy-hexanoyl)-L-lyzín-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid

K roztoku 100,9 g (100,0 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 32a v 2000 ml etanolu sa pridá 10,0 g paládiového katalyzátora (10% Pd/C) a zmes sa hydrogenuje 12 hodín pri laboratórnej teplote. Potom sa odfiltruje katalyzátor a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Výťažok 87,46 g (100%) produktu vo forme bezfarebnej tuhej látky.

Analýza;

Vypočítané: 32,96% C, 3,57% H, 6,41% N, 3,67% S, 36,93% F; Nájdené: 32,91% C, 3,72% H, 6,34% N, 3,50% S, 36,78% F.

c) 6-N- [1,4,7-Tris(karboxylátometyl)-1,4,7,10-retraazacyklododekán-10-Ν-(pentanoyl-3-aza-4-oxo-5-metyl-5-yl)]-2-N-[1-O-a-D-karbonylmetyl-manopyranóza]-L-lyzín-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín] amid, gadolíniový komplex

50,0 g (54,55 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu le,

6,28 g (54,55 mmol) N-hydroxysukcínimidu, 4,62 g (109,0 mmol) chloridu lítneho a 34,35 g (54,55 mmol) gadolínicvého komplexu 1, 4,7-tris(karboxylátometyl)-10-(karboxy-3-aza-4-oxo-5-metyl-pent-5-yl)-1,4,7,10-tetraazacyklododekánu sa za mierneho zahriatia rozpustí v 400 ml dimetylsulfoxidu. Pri 10°C sa pridá

16,88 g (81,8 mmol) N,N-dicyklohexylkarbodiimidu a zmes sa mieša cez noc pri laboratórnej teplote. Potom sa roztok naleje dc 3000 ml acetónu a mieša sa 10 minút. Vypadnutá tuhá lázka sa odfiltruje a prečistí sa chromatografiou na fáze RP-18 v sústave voda-etanol-acetonitril (gradient). Získa sa 75,9 g (91,0%) produktu vo forme bezfarebnej tuhej látky, ktorá obsahuje 8,6% vody.

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 35,34% C, 4,09% H, 8,24% N, 2,10% S, 21,12% F,

10,28% Gd;

123

Nájdené: 35,28% C, 4,15% H, 8,19% N, 2,15% S, 21,03% F, 10,14% Gd.

Príklad 33

a) 6-N-Benzyloxykarbonyl-2-N-(2,3,4,5-pentahydroxy-hexancyl)-L-lyzín-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid

K roztoku 100,0 g (120,4 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu lc a 12,18 g (120,4 mmol) trietylamínu v 500 ml suchého tetrahydrofuránu sa pri 50°C prikvapká roztok 21,45 g (120,4 mmol) 5-glukonolaktónu v 50 ml tetrahydrofuránu. Zmes sa mieša 3 hodiny pri 60°C a potom cez noc pri laboratórnej teplote. Potom sa pridá 400 ml 5% vodnej kyseliny solnej, mieša sa 5 minút pri laboratórnej teplote, pridá sa chlorid sodný, organická fáza sa oddelí, vysuší sa nad síranom horečnatým, odparí sa vo vákuu do sucha a odparok sa podrobí chromatografii na silikagéli v sústave dichlórmetán-etanol (20:1). Získa sa 100,97 g (82%) produktu vo forme viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 37,58% C, 3,45% H, 31,58% F, 5,48% N, 3,14% S; Nájdené: 37,72% C, 3,59% H, 31,72% F, 5,42% N, 3,29% S.

b) 2-N- (2,3,4,5-pentahydroxy-hexanoyl)-L-lyzín-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl) piperazín] amid

K roztoku 100,9 g (100,0 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 32a v 2000 ml etanolu sa pridá 10,0 g paládiového katalyzátora (10% Pd/C) a zmes sa hydrogenuje 12 hodín pri laboratórnej teplote. Potom sa odfiltruje katalyzátor a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Výťažok 87,46 g (100%) produktu vo forme bezfarebnej tuhej látky.

Analýza:

Vypočítané: 32,96% C, 3,57% H, 6,41% N, 3,67% S, 36,93% F;

124

Nájdené: 32,91% C, 3,72% H, 6,34% N, 3,50% S, 36,78% F.

c) 6-N - [1,4,7-Tris (karboxylátometyl)-1,4,7,10-tetraazacyklododekán-10-N- (pentanoyl-3-aza-4-oxo-5-metyl-5-yl)]-2-N-[1-0-a-D-karbonylmetyl-mar.opyranóza ]-L-lyzín-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín] amid, gadolíniový komplex

50,0 g (54,55 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu Ie,

6,28 g (54,55 mmol) N-hydroxysukcínimidu, 4,62 g (109,0 mmol) chloridu lítneho a 34,35 g (54,55 mmol) gadolíniového komplexu

1,4,7—tri s(karboxylátometyl)-10-(karboxv-3-aza-4-oxo-5-metyl-pent-5-yl)-1,4,7,10-tetraazacyklododekánu sa za mierneho zahriatia rozpustí v 400 ml dimetylsulfoxidu. Pri 10°C sa pridá

16,88 g (81,8 mmol) N,N-dicyklohexylkarbodiimidu a zmes sa mieša cez noc pri laboratórnej teplote. Potom sa roztok naleje do 3000 ml acetónu a mieša sa 10 minút. Vypadnutá tuhá látka sa odfiltruje a prečistí sa chromatografiou na fáze RP-18 v sústave voda-etanol-acetonitril (gradient). Získa sa 75,9 g (91,0%) produktu vo forme bezfarebnej tuhej látky, ktorá obsahuje 8,6% vody.

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 35,34% C, 4,09% H, 8,24% N, 2,10% S, 21,12% F, 10,28% Gd;

Nájdené: 35,28% C, 4,15% H, 8,19% N, 2,15% S, 21,03% F, 10,14% Gd.

Za podmienok príkladu lf sa manóza zamení glukózou, prípadne galaktózou.

Príklad 34

a) 6-N-Benzyloxykarbonyl-2-N-[1-O-a-D-karbonylmetyl-(2,3,4,6-tetra-O-benzyl-glukopvranóza)]-L-lyzín-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid

125

K roztoku 100,0 g (120,4 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu lc, 72,1 g (120,4 mmol) l-O-a-D-karboxymetyl-2,3,4,6-tetra-O-benzyl-glukopyranózy a 13,86 g (120,4 mmol) N-hydroxysukcínimidu v 500 ml dimetylformamidu sa pri 0°C pridá 41,27 g (200,0 mmol) N,N-dicyklohexylkarbodiimidu. Zmes sa mieša 3 hodiny pri 0°C a potom cez noc pri laboratórnej teplote. Potom sa odfiltruje vylúčená močovina a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Odparok sa podrobí chromatografii na silikagéli v sústave dichlórmetán-etanol (20:1). Získa sa 136,1 g (87%) produktu vo forme viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 57,32% C, 4,89% H, 4,31% N, 24,86% F, 2,47% S; Nájdené: 57,48% C, 5,04% H, 4,20% N, 24,69% F, 2,38% S.

d) 2-N-[1-O-a-D-karbonylmetylglukopyranóza]-L-kyzín-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid

K roztoku 130,0 g (100,0 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 34a v 2000 ml etanolu sa pridá 10,0 g paládiového katalyzátora (10% Pd/C) a zmes sa hydrogenuje 12 hodín pri laboratórnej teplote. Potom sa odfiltruje katalyzátor a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Výťažok 91,7 g (100%) produktu vo forme bezfarebnej tuhej látky.

Analýza:

Vypočítané: 34,07% C, 3,63% H, 6,11% N, 3,50% S, 35,24% F; , Nájdené: 33,92% C, 3,71% H, 6,02% N, 3,42% S, 35,33% F.

c) 6-N-[1,4,7-Tris(karboxylátometyl)]-1,4,7,10-tetraazacykiododekán-10-Ν-(pentanoyl-3-aza-4-oxo-5-metyl-5-yl)]-2-N-[i-0-α-D-karbonylmetyl-glukopyranóza[-L-lyzín-[1-(4-perfiuóroktyisulfonyl)piperazín]amid, gadolíniový komplex

50,0 g (54,55 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 34b,

6,28 g (54,55 mmol) N-hydroxysukcínimidu, 4,62 g (109,0 mmol)

126 chloridu lítneho a 34,35 g (54,55 mmol) gadolíniového komplexu

1,4,7-tris(karboxylátometylj-10-(karboxy-3-aza-4-oxo-5-metyl-pent-5-yl )-1,4,7,10-tetraazacyklododekánu sa za mierneho zahriatia rozpustí v 400 ml dimetylsulfoxidu. Pri 10°C sa pridá

16,88 g (81,8 mmol) N,N-dicyklohexylkarbodiimidu a zmes sa mieša cez noc pri laboratórnej teplote. Potom sa roztok naleje do 3000 mi acetónu a mieša sa 10 minút. Vypadnutá tuhá látka sa odfiltruje a prečistí sa chromatografiou na fáze RP-18 v sústave voda-etanol-acetonitril (gradient). Získa sa 75,9 g (91,0%) produktu vo forme bezfarebnej tuhej látky, ktorá obsahuje 8,6% vody.

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 35,34% C, 4,09% H, 8,24% N, 2,10% S, 21,12% F, 10,28% Gd;

Nájdené: 35,26% C, 4,18% H, 8,14% N, 2,158% S, 21,01% F, 10,13% Gd.

Príklad 35

a) 6-N-Benzyloxykarbonyl-2-N-[1-O-a-D-karbonylmetyl-(2,3,4,6-tetra-O-benzyl-galaktopyranóza)]-L-lyzín-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl) piperazín] amid

K roztoku 20,0 g (60,2 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu lc, 36,05 g (60,2 mmol) l-O-a-D-karboxymetyl-2,3,4, 6-tetra-O-’oenzyl-galaktopyranózy a 6,93 g (60,2 mmol) N-hydroxysukcínimidu v 500 ml dimetylformamidu sa pri 0°C pridá 20,64 g (100,0 mmol) N,N-dicyklohexylkarbodiimidu. Zmes sa mieša 3 hodiny pri 0°C a potom cez noc pri laboratórnej teplote. Potom sa odfiltruje vylúčená močovina a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Odparok sa podrobí chromatografii na silikagéli v sústave dichlórmetán-etanol (20:1). Získa sa 68,1 g (87%) produktu vo forme viskózneho oleja.

127

Analýza :

Vypočítané: 57,32% C, 4,89% H, 4,31% N, 24,86% F, 2,47% S; Nájdené: 57,47% C, 5,05% H, 4,19% N, 24,72% F, 2,29% S.

b) 2-N- [1-O-a-D-karbonylmetyl-galaktopyranóza]-L-lyzín-[i-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid

K roztoku 65,0 g (50,0 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 35a v 1000 ml etanolu sa pridá 5,0 g paládiového katalyzátora (10% Pd/C) a zmes sa hydrogenuje 12 hodín pri laboratórnej teplote. Potom sa odfiltruje katalyzátor a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Výťažok 45,85 g (100%) bezfarebnej tuhej látky.

Analýza:

Vypočítané: 34,07% C, 3,63% H, 6,11% N, 3,50% S, 35,24% F; Nájdené: 33,93% C, 3,74% H, 6,01% N, 3,39% S, 35,05% F.

c) 6-N-[1,4,7-Tris(karboxylátometyl)-1,4,7,10-tetraazacyklododekán-10-Ν-(pentanoyl-3-aza-4-oxo-5-metyl-5-yl)]-2-N-[1-O-a-D-karbonylmetyl-galaktopyranóza]-L-lyzín-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl ) piperazín] amid, gadolíniový komplex

50,0 g (54,55 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 35b,

6,28 g (54,55 mmol) N-hydroxysukcínimidu, 4,62 g (109,0 mmol) chloridu lítneho a 34,35 g (54,55 mmol) gadolíniového komplexu

1,4,7-tris(karboxylátometyl)-10-(karboxy-3-aza-4-oxo-5-metyi-pent-5-yl)-1,4,7,10-tetraazacyklododekánu sa za mierneho zahriatia rozpustí v 400 ml dimetylsulfoxidu. Pri 10°C sa pridá

16,88 g (81,8 mmol) N,N-dicyklohexylkarbodiimidu a zmes sa mieša cez noc pri laboratórnej teplote. Potom sa roztok naleje do 3000 ml acetónu a mieša sa 10 minút. Vypadnutá tuhá látka sa odfiltruje a prečistí sa chromatografiou na fáze RP-18 v sústave voda-etanol-acetonitril (gradient). Výťažok 37,95 g (91,0%) bezfarebnej tuhej látky, obsahujúcej 8,6% vody.

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

128

Vypočítané: 35,34% 10,28% Gd;	C, 4,09%	H, 8,24% N,	2,10% S, 21,12% F,
Nájdené: 35,22% C, Gd.	4,17% H,	8,18% N, 2,19%	S, 20,91% F, 10,12%
Príklad 36 ,
a) Monobenzylester	kyseliny N	-trifluóracetyl·	-L-glutámovej

100 g (421,5 mmol) monobenzylesteru kyseliny L-glutámovej sa rozpustí v zmesi 1000 ml etylesteru kyseliny trifluóroctovej a 500 ml etanolu a roztok sa mieša 24 hodín pri laboratórnej teplote. Potom sa odparí do sucha a odparok sa prekryštalizuje z diizopropyléteru. Výťažok 140,47 g (96%) bezfarebného kryštalického prášku.

Analýza:

Vypočítané: 50,46% C, 4,23% H, 17,10% F, 4,20% N;

Nájdené: 51,35% C, 4,18% H, 17,03% F, 4,28% N.

b) 5-N-(metyl)-N- (2,3,4,6-pentahydroxyhexyl)amid monobenzylesteru kyseliny 2-N-trifluóracetyl-L-glutámovej

K roztoku 24,9 g (24,08 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 36a, 2? g (24,08 mmol) N-metylglukamínu a 2,77 g (24,08 mmol)

N-hydroxysukcínimidu v 150 ml dimetylformamidu sa pri 0°C pridá 8,25 g (40 mmol) N,N-dicyklohexylkarbodiimidu. Zmes sa mieša 3 hodiny pri 0°C a potom cez noc pri laboratórnej teplote. Vylúčená močovina sa odfiltruje a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Odparok sa podrobí chromatografii na silikagéli v sústave dichiórmetán-etanol (20:1). Výťažok 109,40 g (89%) viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 51,43% C, 5,51% H, 13,56% F, 6,66% N;

Nájdené: 51,22% C, 5,41% H, 13,40% F, 6,75% N.

129

c) N-(metyl)-N-(2,3,4,5,6-pentahydroxyhexyl)amid kyseliny 2-N-trifluóracetyl-L-glutámovej

K roztoku 77,33 g (15,15 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 36b v 500 ml etanolu sa pridá 3 g paládiového katalyzátora (10% Pd/C) a zmes sa hydrogenuje pri laboratórnej teplote. Potom sa odfiltruje katalyzátor a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Získa sa 43,0 g (100%) bezfarebnej tuhej látky.

Analýza:

Vypočítané: 40,01% C, 5,19% H, 17,26% F, 8,48% N;

Nájdené: 39,84% C, 5,13% H, 17,09% F, 8,68% N.

d) 5-N-(Metyl)-N-(2,3,4,5,6-pentahydroxyhexyl)amid-[1- (4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid kyseliny 2-N-triŕluóracetyl-L-glutámovej

K 10,96 g (33,2 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 36c a

18,87 g (33,2 mmol) 1-perfluóroktylsulfonylpiperazínu (pripraveného podlá DE 19603033) v 80 ml tetrahydrofuránu sa pri 0³C pridá 16,42 g (66,4 mmol) EEDQ (etylester kyseliny 2-etoxy-l,2-dihydrochinolín-l-karboxylovej) a zmes sa mieša cez noc pri laboratórnej teplote. Po odparení vo vákuu do sucha sa zvyšok podrobí chromatografii na silikagéli v sústave dichlórmetán-metanol (20:1). Získa sa 28,67 g (92%) produktu vo forme bezfarebnej tuhej látky.

Analýza:

Vypočítané: 39,61% C, 2,89% H, 35,66% F, 6,19% N, 3,54% S; Nájdené: 39,68% C, 2,74% H, 35,81% F, 6,13% N, 3,40% S.

e) 5-N-(Metyl)-N-(2,3,4,5,β-pentahydroxyhexyl)amid-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid kyseliny L-glutámovej

Do roztoku 28,36 g (30,22 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 36d v 200 ml etanolu sa pri 0°C uvádza plynný amoniak. Zmes sa mieša ešte 4 hodiny pri 0°C, odparí sa do sucha a zvyšok

130 sa rozmieša s vodou. Tuhá látka sa odfiltruje a vysuší vo vákuu pri 50°C. Výťažok 24,19 g (95%) amorfnej tuhej látky.

Analýza:

Vypočítané: 41,12% C, 2,89% H, 35,66% F, 6,19% N, 3,54% S; Nájdené: 41,15% C, 2,83% H, 35,78% F, 6,28% N, 3,71% S.

f) 5-N-(Metyl)-N-(2,3,4,5,6-pentahydroxyhexyl)amid-[i-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid kyseliny N-[1,4,7-tris(karboxy lme tyl )-1,4,7,10-tetraazacyklododekán-10-(pentanoyl-3-aza-4-oxo-5-metyl-5-yl]-L-glutámovej

20,43 g (24,25 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 36e, 2,79 g (24,25 mmol) N-hydroxysukcínimidu, 2,12 g (50 mmol) chloridu lítneho a 15,27 g (24,25 mmol) gadolíniového komplexu

I, 4,7-tris(karboxylátometyl)-10-(3-aza-4-oxo-5-metyl-5-yl)pentánová kyselina]-1,4,7,10-tetraazacyklododekánu sa za mierneho zahriatia rozpustí v 200 ml dimetylsulf oxidu. Pri 10°C sa pridá 8,25 g (40 mmol) N, N-dicyklohexylkarbodiimidu a zmes sa mieša cez noc pri laboratórnej teplote. Potom sa roztok naleje do 3000 ml acetónu a mieša sa 10 minút. Vypadnutá tuhá látka sa odfiltruje a prečistí sa chromatografiou na fáze RP-18 v sústave voda-etanol-acetonitril (gradient). Získa sa 23,45 g (75%) bezfarebnej tuhej látky, obsahujúcej 11,0% vody.

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 34,41% C, 3,83% H, 23,13% F, 9,03% N, 2,30% S,

II, 26% Gd;

Nájdené: 34,34% C, 3,98% H, 23,29% F, 9,19% N, 2,15% S, 11,07% Gd.

Príklad 37

a) 6-N-Benzyloxykarbonyl-2-N-[1-O-a-D-karbonylmetyl-(2,3,4-tri-O-benzyl-benzylglukuronát]-L-lyzín-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid

131

K roztoku 100,0 g (120,4 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu lc, 73,77 g (120,4 mmol) benzylesteru kyseliny 1-O-ot-D-karboxymetyl-2,3,4-tri-O-benzylglukurónovej a 13,86 g (120,4 mmol) N-hydroxysukcínimidu v 500 ml dimetylformamidu sa pri 0°C pridá 41,27 g (200,0 mmol) N,N-dicyklohexylkarbodiimidu. Zmes sa mieša 3 hodiny pri 0°C a potom cez noc pri laboratórnej teplote. Potom sa odfiltruje vylúčená močovina a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Odparok sa podrobí chromatografii na silikagéli v sústave dichlórmetán-etanol (20:1). Získa sa 147,58 g (86%) produktu vo forme viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 52,25% C, 4,31% H, 3,93% N, 22,66% F, 2,45% S; Nájdené: 52,38% C, 4,17% H, 4,12% N, 22,78% F, 2,39% S.

b) 2-N-[1-O-a-D-karbonylmetyl-glukurónová kyselina]-L-lyzín-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid

K roztoku 142,52 g (100,0 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 37a v 2000 ml etanolu sa pridá 10,0 g paládiového katalyzátora (10% Pd/C) a zmes sa hydrogenuje 12 hodín pri laboratórnej teplote. Potom sa odfiltruje katalyzátor a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Výťažok 93,06 g (100%) bezfarebnej tuhej látky.

Analýza:

Vypočítané: 33,56% C, 3,36% H, 6,02% N, 3,45% S, 34,71% F; Nájdené: 33,31% C, 3,42% H, 6,04% N, 3,40% S, 35,51% F.

c) 6-N-[1,4,7-Tris(karboxylátometyl)]-1,4,7,10-tetraazacyklododekán-10-Ν-(pentanoyl-3-aza-4-oxo-5-metyl-5-yl)]-2-N-[1-0-a-D-karbonylmetyl-glukurónová kyselina]-L-lyzín-[1-(4-perfluóroktylsulfonyl)piperazín]amid, gadolíniový komplex, sodná sol

50,76 g (54,55 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 37b,

6,28 g (54,55 mmol) N-hydroxysukcínimidu, 4,62 g (109,0 mmol)

132 chloridu lítneho a 34,35 g (54,55 mmol) gadolíniového komplexu l,4,7-tris(karboxylátometyl)-10-(karboxy-3-aza-4-oxo-5-metyl-pent-5-yl)-1,4,7,10-tetraazacyklododekánu sa za mierneho zahriatia rozpustí v 400 ml dimetylsulfoxidu. Pri 10°C sa pridá

16,88 g (81,8 mmol) N,N-dicyklohexylkarbodiimidu a zmes sa mieša cez noc pri laboratórnej teplote. Potom sa roztok naleje do 3000 ml acetónu a mieša sa 10 minút. Vypadnutá tuhá látka sa odfiltruje a prečistí sa chromatografiou na fáze RP-18 v sústave voda-etanol-acetonitril (gradient) . Výťažok 37,149 g (88,0%) bezfarebnej tuhej látky, obsahujúcej 8,6% vody.

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 34,53% C, 3,80% H, 8,05% N, 1,47% Na, 2,05% S, 20,63% F, 10,05% Gd;

Nájdené: 34,38% C, 3,95% H, 8,19% N, 1,63% Na, 2,15% S, 20,83% F, 10,14% Gd.

Príklad 38

a) 6-N-Benzyloxykarbonyl-2-[2-(N-etyl-N-perfluóroktylsulfonyl)amino]acetyl-L-lyzín

K 31,820 g (113,5 mmol) 6-N-benzyloxykarbonyl-L-lyzínu a 66,42 g (113,5 mmol) kyseliny 2-(N-etyl-N-perfluóroktylsulfonyl ) aminooctove j (pripravenej podlá DE 196 03 033) v 300 ml tetrahydrofuránu sa pri 0°C pridá 49,46 g (200,0 mmol) EEDQ (etylester kyseliny 2-etoxy-l,2-dihydrochinolín-l-karboxylovej) a zmes sa mieša cez noc pri laboratórnej teplote. Potom sa odparí do sucha a zvyšok sa podrobí chromatografii na silikagéli v sústave dichlórmetán-metanol (20:1). Získa sa 55,79 g (58%) produktu vo forme bezfarebnej tuhej látky.

Analýza:

Vypočítané: 36,85% C, 3,09% H, 4,96% N, 38,11% Nájdené: 36,85% C, 3,19% H, 4,87% N, 38,28% F,

F, 3,78% S; 3,95% S.

133

b) 6-N-Benzyloxykarbonyl-2-N-[2-(N-etyl-N-perfluóroktylsulfonyl)amino]acetyl-L-lyzín-N-metyl-N-(2,3,4,5,6-pentahydroxyhexyl) amid

K roztoku 51,02 g (60,2 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 38a, 11,75 g (60,2 mmol) N-metylglukamínu a 6, 93 g (60,2 mmol)

N-hydroxysukcínimidu v 250 ml dimetylformamidu sa pri 0°C pridá 20,64 g (100,0 mmol) N,N-dicyklohexylkarbodiimidu. Zmes sa mieša 3 hodiny pri 0°C a potom cez noc pri laboratórnej teplote. Odfiltruje sa vylúčená močovina, filtrát sa odparí vo vákuu do sucha a zvyšok sa podrobí chromatografii na silikagéli v sústave dichlórmetán-etanol (20:1). Získa sa tak 53,05 g (86%) produktu vo forme viskózneho oleja.

Analýza:

Vypočítané: 38,68% C, 4,03% H, 5,47% N, 31,52% F, 3,13% S; Nájdené: 38,49% C, 4,17% H, 5,32% N, 31,70% F, 3,29% S.

c) 2-N-[2- (N-etyl-N-perfluóroktylsulfonyl)amino]acetyl-L-lyzín-N-metyl-N - (2,3,4,5,6-pentahydroxyhexyl)amid

K roztoku 102,48 g (100,0 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 38b v 2000 ml etanolu sa pridá 10,0 g paládiového katalyzátora (10% Pd/C) a zmes sa hydrogenuje 12 hodín pri laboratórnej teplote. Potom sa odfiltruje katalyzátor a filtrát sa odparí vo vákuu do sucha. Výťažok 89,06 g (100%) produktu vo forme bezfarebnej tuhej látky.

Analýza:

Vypočítané: 33,72% C, 3,96% H, 6,29% N, 3,60% S, 36,26% F; Nájdené: 33,91% C, 3,82% H, 6,14% N, 3,47% S, 36,31% F.

d) 6-N-[l,4,7-Tris(karboxylátometyl)]-1,4,7,10-tetraazacyklododekán-10-Ν- (pentanoyl-3-aza-4-oxo-5-metyl-5-yl)]-2-N-[2-(N-etyl-N-perfluóroktylsulfonyl)amino]acetyl-L-lyzín-N-metyl-N-(2,3,4,5,6-pentahydroxyhexyl)amid, gadolíniový komplex

134

48,58 g (54,55 mmol) výslednej zlúčeniny z príkladu 38c,

6,28 g (54,55 mmol) N-hydroxysukcínimidu, 4,62 g (109,0 mmol) chloridu lítneho a 34,35 g (54,55 mmol) gadolíniového komplexu l,4,7-tris(karboxylátometyl)-10-(karboxy-3-aza-4-oxo-5-metyl-pent-5-yl)-1, 4,7,10-tetraazacyklododekánu sa za mierneho zahriatia rozpustí v 400 ml dimetylsulfoxidu. Pri 10°C sa pridá

16,88 g (81,8 mmol) N,N-dicyklohexylkarbodiimidu a zmes sa mieša cez noc pri laboratórnej teplote. Potom sa roztok naleje do 3000 ml acetónu a mieša sa 10 minút. Vypadnutá tuhá látka sa odfiltruje a prečistí sa chromatografiou na fáze RP-18 v sústave voda-etanol-acetonitril (gradient). Získa sa 73,27 g (89,4%) produktu vo forme bezfarebnej tuhej látky, ktorá obsahuje 8,6% vody.

Analýza (prepočítané na bezvodú látku):

Vypočítané: 35,18% C, 4,23% H, 4,23% N, 2,13% S, 21,50% ľ, 10,47% Gd,·

Nájdené: 35,28% C, 4,15% H, 4,19% N, 2,18% S, 21,33% F, 10,61% Gd.

Príklad 39

Obsah kontrastného prostriedku z príkladu 1 podľa vynálezu v rôznych orgánoch (vrátane obohatenia v nádore a lymfatických uzlinách) po intravenóznej aplikácii u potkanov s karcinómom prostaty

Potkanom (Cop-Inzucht, ktorým sa pred 12 dňami implantoval i.m. karcinóm prostaty Dunning R3327 MAT-Lu), sa intravenózne aplikuje výsledná zlúčenina z príkladu 1 v dávke 225 pmol celkového gadolínia/kg telesnej hmotnosti. Potom sa stanoví obsah kovu v rôznych orgánoch, v nádore aj v lymfatických uzlinách (poolované ako mezenteriálne a periférne lymfatické uzliny) po 10 minútach, 1 hodine a 24 hodinách po aplikácii (stredná hodnota ± štandardná odchýlka, n = 3) . Výsledky sú uvedené

135 v Tabulke 1.

Tabulka 1

	Výsledná zlúčenina z príkladu 1
10 P	koncentrácia	Gd . i.	[μιηοΐ/ΐ]	10 min	% dávky na celkové	tkanivo 24 h	P· i
min . i .	1 h p	24 h p	. i.	p. i.	1 h p	. i .
Pečeň	387	± 26	364 ±	8	74 6 i	34	5,46 ±	0,16	5,81 +	0,16	U, 65 ±	0,97
Slezina	54 8	± 22	487 ±	25	645 ±	27	0,39 ±	0,03	0,39 ±	0,02	0,57 ±	0, 03
Pankreas	229	± 27	199 +	30	130 ±	13	0,26 ±	0, 05	0,21 +	0, 05	C, 17 ±	0,02
Obličky	208 1	+ 537	883 ±	94	1178 ±	139	5,02 +	1,29	2,15 ±	0,23	2,97 ±	0,21
Plúca	837	± 32	658 ±	29	370 ±	34	1,69 +	0,C6	1,38 +	0, 08	0, 73 ±	0,04
Srdce	438	± 29	289 ±	24	131 +	9	0,46 +	I-1 o o	0,31 ±	0, 03	0, 14 ±	0,02
Mozog	47	± 13	26 i	5	14 ±	2	0, 15 ±	0,03	0,08 ±	0,02	0,04 +	0, 00
Sval'*	99	+ 5	78 ±	1	36 ±	1	0,11 ±	0,03	0,09 ±	0, 03	0,04 ±	0,00
i.’áčor	185	± 36	184 i	13	199 ±	19	0,23 ±	0, 10	0,21 +	0, 02	0,31 +	0,01
Stehenná	184	± 4	127 +	9	87 ±	6	0,65 ±	0,01	0,46 ±	0, 03	C, 3i ±	0, 03
kosť
Mes. LU	359	± 72	697 ±	42	854 ±	135	0, 11 +	0,04	0,24 ±	0, 02	0, 32 ±	0,04
Periť. LU	229	± 15	436 +	44	373 ±	24	0,10 ±	0,01	0, 20 ±	0,03	0, 13 ±	0,01
Žalúdok	231	± 10	219 i	46	138 ±	9	0,57 ±	0,04	0,54 ±	0, 12	C, 37 ±	0,06
(vyprázd.)
Črevo	342	± 16	409 ±	67	243 ±	22	2,91 +	0,18	3,41 i	1,02	2,14 ±	0, 14
(vyprázd.)
Krv'	16S 5	± 110	825 ±	67	214 ±	9	42,95 ±	2,59	21,47 ±	1,78	1, 73 ±	0,03
Zvyšok	—	_ __	__ _	--	225 ±	31					30,33 ±	4,05
tela
Moč 0 - 2 4 h	—	- —	— _	—	94 ±	20			20,21 ±	4, 41
Stolica 0 -	--	_ __	__ _	--	3128 ±	204					21,33 +	i,46
24 h

* 58 ml krvi/kg telesnej hmotnosti, ** len alikvót tkaniva pravého holenného svalu, *** suma orgánov 10 min a 60 min p.i. bez ostatného tela, **** ostatné telo vrátane zvyškovej krvi.

Príklad 40

Zobrazenie lymfatických uzlín (MRT) po intravenóznej aplikácii kontrastného prostriedku z príkladu 1 podľa vynálezu u králikov s VX2-nádorom

Obrázok 1 ukazuje MR zobrazenie iliakálnych lymfatických uzlín u králikov s i.m. implantovaným nádorom VX-2, a to od stavu pred aplikáciou až do 24 hodín po intravenóznej aplikácii

136 výslednej zlúčeniny z príkladu 1 v množstve 200 μπιοί Gd/kg telesnej hmotnosti. Τχ-vážené gradientové echo-snímky (1,5 T; sekvencia: MPRange; TR 11,1 ms, TE 4,3 ms, a 15°C) ukazujú silný vzrast signálu v zdravom tkanive lymfatických uzlín. Oblasti v lymfatických uzlinách bez vzrastu signálu sú diagnostikované ako metastázy, čo je potvrdené aj histologický (H/E-sfarbenie rezov lymfatických uzlín). Po dlhšom časovom úseku (24 hodín) pc aplikácii kontrastného prostriedku sa prekvapujúco pozoruje obrátené chovanie signálu: Signál v zdravom tkanive lymfatických uzlín sa zmenší, zatiaľ čo signál metastázy teraz ukazuje zreteľný vzrast.

Prekvapujúco je možné hneď po aplikácii pozorovať zreteľný vzrast signálu u primárneho nádoru (zvlášť jeho periférie). Neskôr (24 hodín po aplikácii) sa tento vzrast rozširuje aj do stredu nádora.

Príklad 41

Zobrazenie (MRT) infarktu po intravenóznej aplikácii kontrastného prostriedku z príkladu 1 podľa vynálezu u potkanov

Obrázok 2 ukazuje MR znázornenie srdca (in vivo a post mortem) 24 hodín po intravenóznej aplikácii kontrastného prostriedku z príkladu 1 v dávke 100 pmol Gd/kg telesnej hmotnosti u potkanov s akútne indukovaným srdcovým infarktom. T_:-vážené spin-echo-snímky (1,5 T; TR: 400 ms, TE: 6 ms; NA: 4; matrix: 128*128; hrúbka vrstvy: 2,5 mm) ukazujú silný vzrast signálu v oblasti infarktu. Úspešné vyvolanie akútneho infarktu myokardu je potvrdené NBT-sfarbením.

Claims (4)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Perfluóralkylované komplexy, obsahujúce cukrové zvyšky, všeobecného vzorca I (K)? — G — (Z-R^f) _m (Y-R)o (D kde

   R je monosacharidový alebo oligosacharidový zvyšok, viazaný cez polohu 1-OH alebo 1-SH,

   R^f je perfluórovaný, nerozvetvený alebo rozvetvený uhlovodíkový reťazec všeobecného vzorca -C_nF₂nE_f kde E je terminálny atóm fluóru, chlóru, brómu, jódu alebo atóm vodíka, a n je rovné číslu od 4 do 30,

   K je kovový komplex všeobecného vzorca II

   R² R³ O (II) kde

   R¹ je atóm vodíka alebo ekvivalent kovového iónu s atómovým číslom 21-29, 31-33, 37-39, 42-44, 49 alebo 57-83, s podmienkou, že aspoň dve R¹ sú ekvivalenty kovového iónu,

   R² a R³ nezávisle od seba sú atóm vodíka, Ci-C-j-alkylová skupina, benzylová skupina, fenylová skupina, skupina -CH₂OH alebo skupina -CH₂OCH₃, a

   138

   U je skupina -C₆H^-O-CH₂-©-, skupina -(CH₂)i-5-cú, fenylénová skupina, skupina -CH₂NHCO-CH₂-CH (CH₂COOH)-C₅H₄-<o-, skupina -C5H4-(OCH₂CH₂) 0-1-N (CH₂COOH) -CH₂-(ú, alebo Ci-C^-alkylénová skupina alebo skupina C7-Ci₂-C₆H₄-O-, pričom dve posledné skupiny sú prípadne prerušené jedným alebo niekoľkými atómami kyslíka, jednou až troma skupinami -NHCC-, jednou až troma skupinami -CONH-, a/alebo sú substituované jednou až troma skupinami - (CH₂) 0-5COOH, pričom ω znamená miesto pripojenia na -C0-, alebo je zvyšok všeobecného vzorca III kde

   R¹ má skôr uvedený význam, R⁴ je atóm vodíka alebo pre R' definovaný ekvivalent kovového iónu a U¹ je skupina -CgH—O-CH₂-o-, pričom ω znamená miesto pripojenia na -C0-, alebo je zvyšok všeobecného vzorca IV

   139 (IV) kde R¹ a R² majú skôr uvedený význam, alebo je zvyšok všeobecného vzorca VA alebo VB / COOR¹ \ /—N

   ROOC / \ ../-COOR¹

   COOR¹ (VA)

   O

   II

   COOR

   COOR (VB)

   COOR¹ —COOR¹ kde R¹ má skôr uvedený význam, alebo je zvyšok všeobecného vzorca VI

   ROOC—'\ /-\ ./—CO— /N N(j

   ROOC—COOR¹ kde R^l má skôr uvedený význam, alebo je zvyšok všeobecného vzorca VII (VI)

   140

   ROOC

   ROOC

   ROOC

   ROOC (v:i) kde R¹ má skôr uvedený význam a

   U¹ je skupina -CsH4-0-CH₂-o-, pričom ω znamená miesto pripojenia na -CO-, alebo je zvyšok všeobecného vzorca VIII kde R¹ má skôr uvedený význam, a vo zvyšku K prípadne prítomné voľné kyselinové skupiny môžu prípadne existovať ako soli organických a/alebo anorganických zásad alebo aminokyselín alebo amidov aminokyselín,

   G v prípade, ak K znamená kovové komplexy II až VII, znamená prinajmenšom trikrát funkcionalizovaný zvyšok zvolený z množiny nasledujúcich zvyškov a) až j)

   H coa-n—(CH₂)₄—C—co—y

   a) ^H NH i β

   141

   b)

   H

   Y ^CO-CHCH^-N^ β l H

   NH k

   <x

   142

   NH —CO -C—(CH, )r N I ^{2 4} H

   N-^Y

   NH

   f)

   N-CO-C-(CH,)rNv^a H I ^{2 4} H

   NH ί

   N H I zNH-CO-CH-(CH₂)₄-NH-^3

   g)

   N-CO-CH-(CH₂)-NH-^cí

   NH

   Y ^sNH-CO-CH-(CH₂)-NH-^3 N H cx^ N-(CH₂)₄<-N ^H ČO^H

   h)

   CO-C—(CH₂)₄-N I rf

   NH β

   143

   1) α^ΝΗ—CH —CO—^aV~7 Á β

   G v prípade, ak K znamená kovový komplex VIII, znamená prinajmenšom trikrát funkcionalizovaný zvyšok zvolený z množiny k) alebo 1), ^k; pv^NH-(CH₂)-CH-CO^a

   NH i

   Y

   1) a^cO-CH^-CH-CH-CO^Y ² I ²

   NH i

   β pričom a znamená miesto pripojenia zvyšku G ku komplexu K, β znamená miesto pripojenia zvyšku G k zvyšku Y a γ znamená miesto pripojenia zvyšku G k zvyšku Z,

   Y je skupina -CH;-, skupina δ-(CH;) n-CO-β (kde n = 1-5), skupina δ-ΟΗ₂-ΟΗΟΗ-ΟΟ-β alebo skupina δ-CH(CHOH-CH₂OH)-CHOH-CHOH-CO-β, pričom δ je miesto pripojenia k cukrovému zvyšku R a β je miesto pripojenia k zvyšku G,

   144

   Z je skupina y—n

   N-SC₂-e y-COCH₂-N (C₂H₅) -5O₂-e, y-COCK₂-O- (CH₂) ₂-SO₂—ε,

   O alebo y-NKCH₂CH₂-O-CH₂CH₂-S, pričom γ je miesto pripojenia Z k zvyšku G a ε je mieste pripojenia Z k perflucrovanému zvyšku R^f, a

   1. m nezávisle od seba sú celé číslo 1 alebo 2, a p je celé číslo 1 až 4.
2. 2. Kovové komplexy podlá nároku 1, vyznačujúce sa tým, že ekvivalent kovového iónu R¹ je prvok s atómovým číslom 21-29, 33, 42, 44 alebo 57-83.
3. 3. Kovové komplexy podlá nároku 1, vyznačujúce sa tým, že ekvivalent kovového iónu R¹ je prvok s atómovým číslom 27, 29, 31-33, 37-39, 43, 49, 62, 64, 70, 75 a 77.
4. 4. Kovové komplexy podlá jedného z nárokov 1 až 3, vyznačujúce sa tým, že R je monosacharidový zvyšok s 5 až 6 atómami uhlíka, alebo jeho desoxyzlúčenina, najmä glukóza, manóza alebo galaktóza.

   145

   5. Kovové komplexy podľa jedného z nárokov 1 až 4, vyzná- čujúce sa tým, že K je kovový komplex všeobecného vzorca II.

   6. Kovové kc mplexy podľa nároku 5, vyznačuj úce sa tým, že R a R³ nezávisle od seba sú atóm vodíka alebo

   Ci-Cd-alkylová skupina.

   7. Kovové komplexy podľa jedného z nárokov 1 až 6, v y z n a - čujúce sa tým, že E vo všeobecnom vzorci -C_: rJ2nE je atóm fluóru. 8. Kovové komplexy podľa jedného z nárokov 1 až 7, v y z n a - čujúce sa tým, že G vo všeobecnom vzore: T znamená lyzínový zvyšok (a) alebo (b) . 9. Kovové komplexy podlá jedného z nárokov 1 až 8, v y z n a -

   čujúce sa tým, že Z vo všeobecnom vzorci I je zvyšok y—^n-so₂-e pričom γ je miesto pripojenia Z k zvyšku G a ε je miesto pripojenia Z k per fluórovanému zvyšku R^f.

   10. Kovové komplexy podľa jedného z nárokov 1 až 9, vyznačujúce sa tým, že Y vo všeobecnom vzorci Ϊ je δ-ΟΗζΟΟ-β, pričom δ je miesto pripojenia k cukrovému zvyšku R a β je mmiesto pripojenia k zvyšku G.

   11. Kovové komplexy podľa jedného z nárokov 1 až 10, vyznačujúce sa tým, že U v kovovom komplexe K je skupina -CH₂- alebo skupina -C₅H₄-CH₂-cú, pričom ω je miesto pripojenia k -CO-.

   146

   12. Použitie kovových komplexov podlá nároku 2 na prípravu kontrastných prostriedkov na aplikáciu v NMR diagnostike a róntgenovej diagnostike.

   13. Použitie kovových komplexov podlá nároku 12 na prípravu kontrastných prostriedkov na imaging infarktov a' nekróz.

   14. Použitie kovových komplexov podlá nároku 3 na prípravu kontrastných prostriedkov na aplikáciu v rádiodiagnostike a rádioterapii .

   15. Použitie kovových komplexov podľa nároku 2 na prípravu kontrastných prostriedkov pre lymfografiu na diagnostikovanie zmien lymfatického systému.

   16. Použitie kovových komplexov podľa nároku 2 na prípravu kontrastných prostriedkov na aplikáciu v nepriamej lymfografii.

   17. Použitie kovových komplexov podľa nároku 2 na prípravu kontrastných prostriedkov na aplikáciu v i.v. lymfografii.

   18. Použitie kovových komplexov podľa nároku 2 na prípravu kontrastných prostriedkov na zobrazovanie cievneho riečiska.

   19. Použitie kovových komplexov podľa nároku 2 na prípravu kontrastných prostriedkov na imaging nádorov.

   20. Použitie kovových komplexov podľa nároku 2 na prípravu kontrastných prostriedkov na zobrazovanie abnormálnej permeability kapilár.

   21. Farmaceutické prostriedky, obsahujúce prinajmenšom jednu fyziologicky prijateľnú zlúčeninu podľa nárokov 1 až 11, prípad147 ne s obvyklými galenickými prísadami.

   22. Spôsob prípravy perfluóralkylovaných komplexov, obsahujúcich cukrové zvyšky, všeobecného vzorca I (K) i — G — (Z-R^f) _n i íl) (Y-R)p kde K znamená kovový komplex všeobecného vzorca II až VII podľa nároku 1, G znamená vzorce a) až j) podlá nároku 1 a Y, Z, R, R^f, m, p a 1 majú významy podľa nároku 1, vyznačujúci sa t ý m, že spôsobom, ktorý je známy, karboxylová kyselina všeobecného vzorca Ila kde R' je ekvivalent kovového iónu s atómovým číslom 21-29, 31-33, 37-39, 42-44, 49 alebo 57-83, alebo skupina, chrániaca karboxylovú skupinu, a R², R³ a U majú skôr uvedené významy, alebo karboxylová kyselina všeobecného vzorca Hla

   148 kde R⁴, R⁵ a U¹ majú skôr uvedené významy, alebo karboxylová kyselina všeobecného vzorca IVa kde R⁵ a R² majú skôr uvedené významy, alebo karboxylová kyselina všeobecného vzorca Va alebo Vb

   Z N-coor⁵

   -N

   R OOC / .n;

   -coor³'

   -COOR³

   HOOC' x^_N^COOR Z ''-COOR⁵

   A / 5

   -COOR -COOR⁵

   Va) kde R⁵ má skôr uvedený význam,

   Vb) alebo karboxylová kyselina všeobecného vzorca Via

   149

   R^SOOC

   R^SOOC

   CO-OH

   COOR^S (Via) kde R⁵ má skôr uvedený význam, alebo karboxylová kyselina všeobecného vzorca Víla

   U'^OH (Vila) kde R⁵ a U¹ majú skôr uvedené významy, prípadne v aktivovanej forme, sa podrobí kondenzačnej reakcii s amínom všeobecného vzorca IX

   H — G — (Z-R^f)_m i (ix) (Y-R)p kde G, R, R^f, Y, Z, m a p majú skôr uvedený význam, potom sa prípadne odštiepia prípadne prítomné ochranné skupiny, pričom vzniká kovový komplex všeobecného vzorca I, alebo keď R⁵ znamená ochrannú skupinu, po odštiepení týchto ochranných skupín sa v následnom kroku spôsobom, ktorý je samotný známy, podrobí reakcii s prinajmenšom jedným oxidom kovu alebo solí kovu s atómovým číslom 21-29, 31-33, 37-39, 42-44, 49 alebo 57-83, a nakoniec podľa potreby sa prípadne prítomné kyslé atómy vodíka nahradia katiónmi anorganických a/alebo organických zásad, aminokyselín alebo amidov aminokyselín.

   150

   23. Spôsob prípravy perfluóralkylovaných komplexov, obsahujúcich cukrové zvyšky, všeobecného vzorca I (K) i — G — (Z —R^f) _m v ktorých K znamená kovový komplex všeobecného vzorca VIII podlá nároku 1, G je definované vzorcami k) alebo 1) pódia nároku 1, a Y, Z, R, R^f, m, p, 1 sú definované v nároku 1, vyznačujúci sa tým, že spôsobom, ktorý je samotný známy, amín všeobecného vzorca VlIIa kde R⁵ je ekvivalent kovového iónu s atómovým číslom 21-29, 31-33, 37-39, 42-44, 49 alebo 57-83, alebo skupina chrániaca karboxyl, sa podrobí kondenzačnej reakcii s karboxylovou kyselinou, prípadne aktivovanou, všeobecného vzorca X

   OH — C- — (Z-R^f)_m

   I (X) (Y-R)p kde G, R, R^f, Y, Z, m a p majú skôr v nároku uvedené významy, potom sa prípadne odštiepia prípadne prítomné ochranné skupiny, čím sa získa kovový komplex všeobecného vzorca I, alebo keď R⁵ je ochranná skupina, po odštiepení týchto ochranných sku151 pín v následnom kroku sa spôsobom, ktorý je známy, podrobí reakcii s prinajmenšom jedným oxidom kovu alebo kovovou solou prvku s atómovým číslom 21-29, 31-33, 37-39, 42-44, 49 alebo 57-83, potom sa, ak je to žiaduce, zamenia prípadne prítomné kyslé atómy vodíka za katióny anorganických a/alebo organických zásad, aminokyselín alebo amidov aminokyselín.

   1/2

   OBR. 1

   Titulná zlúčenina z príkladu 1: 200 pmol/kg, i.v.; 3D-T1-MPRage, TR/TE 11,1/4,3 ms, a 15°; (šípka: metastáza; T: nádor) pred podaním 30 min. p.i. 60 min. p.i. 24 hod. p.i.

   Titulná zlúčenina z príkladu 1: 200 pmol/kg, i.v.; TR/TE 11,1/4,3 ms, a 15°; primárny nádor

   2/2 )BR. 2

   24 hod. p.i., in vivo, axiálny

   24 hod. p.i., post mortem, axiálny

   24 hod. p.i., post mortem koronárny

   Titulná zlúčenina z príkladu 1, 100 pmol/kg i.v.; SE, TR/TE 400/6 ms; šípka: infarkt myokardu