SK10852001A3

SK10852001A3 - Palivová kompozícia

Info

Publication number: SK10852001A3
Application number: SK1085-2001A
Authority: SK
Inventors: Harald Schwahn; Dietmar Posselt
Original assignee: Basf Aktiengesellschaft
Priority date: 1999-02-09
Filing date: 2000-02-05
Publication date: 2002-06-04
Also published as: MY121511A; IL144375A; ZA200107409B; NO20013864D0; KR20010111491A; AU3422000A; KR100663774B1; PL191309B1; BR0008087A; JP2002536531A; DE19905211A1; NO20013864L; EP1612257A2; EP1155102A1; WO2000047698A1; AR022534A1; TR200102283T2; IL144375A0; NZ513306A; HRP20010661A2

Description

Oblasť techniky

Predložený vynález sa týka palivovej kompozície obsahujúcej ako hlavnú zložku konkrétny benzín a ako vedľajšiu zložku vybrané benzínové prísady.

Karburátory a sacie systémy Ottových motorov a tiež vstrekovacie systémy na dávkovanie paliva sú vystavené narastajúcej záťaži v dôsledku kontaminácie spôsobenej prachovými časticami zo vzduchu, nespálenými uhľovodíkovými zvyškami zo spaľovacej komory a plynmi z odvzdušňovacieho otvoru kľukovej skrine dostávajúcimi sa do karburátora.

Tieto zvyšky posúvajú zloženie palivovej zmesi počas voľnobehu a nižšieho čiastočného zaťaženia, takže zmes sa stáva chudobnejšou a spaľovanie neúplnejším a v dôsledku toho obsah nespálených alebo čiastočne spálených uhľovodíkov vo výfukovom plyne rastie a spotreba benzínu stúpa.

Doterajší stav techniky

Je známy spôsob, ako zabrániť týmto nedostatkom pomocou palivových prísad na čistenie ventilov a karburátorov alebo vstrekovacích systémov Ottových motorov (napr. M. Rossenbeck in Katalysatoren, Tenside, Mineralóladditive, redigoval J. Falbe, U. Hasserodt, strana 223, G. Thieme Verlag, Stuttgart 1978).

Navyše sa v prípade Ottovho motora novšej konštrukcie vyskytuje problém opotrebovania sediel ventilov pri používaní bezolovnatých benzínov. Ako riešenie tohto problému boli vyvinuté prísady proti opotrebovaniu sediel ventilov na báze zlúčenín alkalických kovov alebo kovov alkalických zemín.

Na bezproblémový chod potrebujú moderné Ottove motory automobilové palivá s komplexnou sústavou vlastností, ktoré možno zaručiť len vtedy, keď sa použijú vhodné benzínové prísady. Také benzíny obyčajne pozostávajú zo zložitej zmesi chemických zlúčenín a sú charakterizované fyzikálnymi parametrami. Tento vzájomný vzťah medzí benzínmi a príslušnými prísadami v známych palivových kompozíciách je stále neuspokojivý v súvislosti s ich detergenčným účinkom alebo ich vlastnosťami zmierňovania znečistenia a ich pôsobením na opotrebovanie ventilových sediel.

Podstata vynálezu

Cieľom predloženého vynálezu je preto poskytnúť efektívnejšiu formuláciu benzínu a prísad.

V súlade s uvedeným sme objavili palivovú kompozíciu, ktorá obsahuje ako hlavnú zložku benzín s obsahom aromátov najviac 42 % objemových a obsahom síry najviac 150 ppm hmotnostných a ako vedľajšiu zložku aspoň jednu benzínovú prísadu s detergenčným účinkom alebo pôsobením proti opotrebovaniu ventilových sediel, ktorá obsahuje aspoň jednu hydrofóbnu uhľovodíkovú skupinu s číselne strednou molekulovou hmotnosťou (M_n) od 85 do 20 000 a aspoň jednu polárnu skupinu vybranú spomedzi nasledujúcich:

(a) monoamino- alebo polyaminoskupiny obsahujúce do 6 atómov dusíka, z ktorých aspoň jeden má alkalické vlastnosti, (b) nitroskupiny voliteľne kombinované s hydroxylovými skupinami, (c) hydroxylové skupiny kombinované s monoamino- alebo polyaminoskupinami, v ktorých aspoň jeden atóm dusíka má alkalické vlastnosti, (d) karboxylové skupiny alebo ich soli s alkalickými kovmi alebo kovmi alkalických zemín, (e) sulfoskupiny alebo ich soli s alkalickými kovmi alebo kovmi alkalických zemín, (f) polyoxy-(C₂-C4-alkylénové) skupiny, ktoré sú ukončené hydroxylovými skupinami, monoamino- alebo polyaminoskupinami, v ktorých aspoň jeden atóm dusíka má alkalické vlastnosti, alebo karbamátovými skupinami, (g) karboxylátové skupiny, (h) skupiny odvodené od anhydridu kyseliny jantárovej a obsahujúce hydroxylové a/alebo amino- a/alebo amido- a/alebo imidoskupiny a (i) skupiny získané Mannichovou reakciou substituovaných fenolov s aldehydmi a mono- alebo polyamínmi.

Obsah aromátov v benzíne je s výhodou najviac 40 % objemových a s väčšou výhodou najviac 38 % objemových. Výhodné rozmedzia pre obsah aromátov sú od 20 do 42 % objemových a najmä od 25 do 40 % objemových.

Obsah síry v benzíne je s výhodou najviac 100 ppm hmotnostných a s väčšou výhodou najviac 50 ppm hmotnostných. Výhodné rozmedzia pre obsah síry sú ód 0,5 do 150 ppm hmotnostných a najmä od 1 do 100 ppm hmotnostných.

Vo výhodnom uskutočnení má benzín obsah olefínov najviac 21 % objemových a s výhodou najviac 18% objemových a s väčšou výhodou najviac 10% objemových. Výhodné rozmedzia pre obsah olefínov sú od 6 do 21 % objemových a najmä od 7 do 18 % objemových.

V ďalšom výhodnom uskutočnení má benzín obsah benzénu najviac 1,0 %

I objemových a s výhodou najviac 0,9 % objemových. Výhodné rozmedzia pre obsah benzénu sú od 0,5 do 1,0 % objemových a s výhodou od 0,6 do 0,9 % objemových.

V ďalšom výhodnom uskutočnení má benzín obsah kyslíka najviac 2,7 % hmotnostných, s výhodou od 0,1 do 2,7 % hmotnostných, s väčšou výhodou od 1,0 do 2,7 % hmotnostných a s najväčšou výhodou od 1,2 do 2,0 % hmotnostných.

Osobitne výhodný je benzín, ktorý má obsah aromátov najviac 38 % objemových a súčasne obsah olefínov najviac 21 % objemových, obsah síry najviac 50 ppm hmotnostných, obsah benzénu najviac 1,0 % objemových a obsah kyslíka od 1,0 do 2,7 % objemových.

Obsah alkoholov a éterov v benzíne je bežne pomerne nízky. Typický maximálny obsah je metanol 3 % objemové, etanol 5 % objemových, izopropanol 10% objemových, ŕerc-butanol 7% objemových, izobutanol 10% objemových a étery obsahujúce 5 alebo viac atómov uhlíka v molekule 15 % objemových.

Letný tlak pár benzínu je obyčajne najviac 70 kPa a s výhodou najviac 60 kPa (pri 37 °C).

Výskumné oktánové číslo (VOČ) benzínu je obyčajne od 90 do 100.

Zvyčajné rozmedzie motorového oktánového čísla (MOČ) je od 80 do 90.

Vyššie uvedené charakteristiky sa určujú konvenčnými metódami (DIN EN

228).

Hydrofóbna uhľovodíková skupina v benzínových prísadách, ktorá zabezpečuje dostatočnú rozpustnosť v palive, má číselne strednú molekulovú hmotnosť (M_n) od 85 do 20 000, s výhodou od 113 do 10 000 a s väčšou výhodou od 300 do 5000. Typické hydrofóbne uhľovodíkové skupiny, najmä v spojení s polárnymi skupinami (a), (c), (h) a (i), sú polypropenyl, polybutenyl a polyizobutenyl s molekulovými hmotnosťami M_n od 300 do 5000, s výhodou od 500 do 2500 a s väčšou výhodou od 750 do 2250.

Nasledujúce uskutočnenia jednotlivých benzínových prísad majúce detergenčné pôsobenie a účinok proti opotrebovaniu ventilových sediel sú uvedené ako príklady.

Prísady obsahujúce monoamino- alebo polyaminoskupiny (a) sú s výhodou polyalkénmonoamíny alebo polyalkénpolyamíny na báze polypropylénu alebo vysokoreaktívneho (t.j. obsahujúceho prevažne koncové dvojité väzby - väčšinou v a a β polohách) alebo konvenčného (t.j. obsahujúceho prevažne centrálne dvojité väzby) polybutylénu alebo polyizobutylénu s molekulovou hmotnosťou M_n od 300 do 5000. Také prísady založené na vysokoreaktívnom polyizobutyléne, ktoré možno pripraviť z polyizobutylénu obsahujúceho do 20 % hmotnostných nbutylénových jednotiek hydroformyláciou a redukčnou amináciou amoniakom, monoamínmi alebo polyamínmi, ako je dimetylaminopropylamín, etyléndiamín, dietyléntriamín, trietyléntetraamín alebo tetraetylénpentamín, sú publikované najmä v EP-A 244,616. Ak je syntéza prísad založená na polybutyléne alebo polyizobutyléne s prevažne centrálnymi dvojitými väzbami (väčšinou v polohe β a γ) ako východiskových látkach, zrejmou voľbou je syntetická metóda zahŕňajúca chloráciu a následnú amináciu, alebo oxidáciu dvojitej väzby vzduchom alebo ozónom za vzniku karbonylovej alebo karboxylovej zlúčeniny s následnou amináciou za redukčných (hydrogenačných) podmienok. Túto amináciu možno uskutočniť pomocou rovnakých amínov, ako sú uvedené vyššie pre redukčnú amináciu hydroformylovaného vysokoreaktívneho polyizobutylénu. Príslušné prísady založené na polypropyléne sú opísané najmä vo WO-A 94/24231.

Ďalšie výhodné prísady obsahujúce monoaminoskupiny ' (a) sú hydrogenačné produkty reakčných produktov polyizobutylénov majúcich priemerný stupeň polymerizácie P od 5 do 100 s oxidmi dusíka alebo zmesami oxidov dusíka a kyslíka, ako je opísané najmä v WO-A 97/03946.

Ďalšie výhodné prísady obsahujúce monoaminoskupiny (a) sú zlúčeniny vyrobené z polyizobutylénepoxidov reakciou s amínmi a dehydratáciou a redukciou aminoalkoholov, ako je opísané najmä v DE-A 196 20 262.

Prísady obsahujúce nitroskupiny voliteľne kombinované s hydroxylovými skupinami (b) sú s výhodou reakčné produkty polyizobutylénov majúcich priemerný stupeň polymerizácie P od 5 do 100 alebo od 10 do 100 s oxidmi dusíka alebo zmesami oxidov dusíka a kyslíka, ako je opísané najmä v WO-A 96/03367 a WO-A 96/03479. Tieto reakčné produkty sú obyčajne zmesi čistých nitropolyizobutánov (napr. α,β-dinitropolyizobután) a zmiešaných hydroxynitropolyizobutánov (napr. anitro-3-hydroxypolyizobután).

Prísady obsahujúce hydroxylové skupiny kombinované s monoamino- alebo polyaminoskupinami (c) sú najmä reakčné produkty polyizobutylénepoxidov, ktoré možno získať z polyizobutylénu s výhodou obsahujúceho prevažne koncové dvojité väzby a majúceho molekulovú hmotnosť M_n od 300 do 5000 s amoniakom alebo mono- alebo polyamínmi, ako je opísané najmä v EP-A 476,485.

Prísady obsahujúce karboxylové skupiny alebo ich soli s alkalickými kovmi alebo kovmi alkalických zemín (d) sú s výhodou kopolyméry ,C₂-C4o-olefínov s maleínanhydridom s celkovou molekulovou hmotnosťou od 500 do 20 000, karboxylové skupiny ktorých boli skonvertované úplne alebo čiastočne na soli alkalických kovov alebo kovov alkalických zemín a zvyšok karboxylových skupín bol zreagovaný s alkoholmi alebo amínmi. Také prísady sú publikované najmä v EP-A 307,815. Uvedené prísady slúžia najmä na zabránenie opotrebovania ventilových sediel a možno ich použiť, ako je opísané vo WO-A 87/01126, s výhodou v kombinácii s konvenčnými palivovými detergentmi, ako sú poly(izo)butylénamíny alebo polyéteramíny.

Prísady obsahujúce sulfoskupiny alebo ich soli s alkalickými kovmi alebo kovmi alkalických zemín (e) sú s výhodou soli alkalických kovov alebo kovov alkalických zemín s alkylsulfosukcinátom, ako je opísané najmä v EP-A 639,632. Také prísady slúžia najmä na zabránenie opotrebovania ventilových sediel a možno ich použiť s výhodou v kombinácii s konvenčnými palivovými detergentmi, ako sú poly(izo)butylénamíny alebo polyéteramíny.

Prísady obsahujúce polyoxy-(C₂-C4-alkylénové) skupiny (f) sú s výhodou polyétery alebo polyéteramíny, ktoré sa získavajú reakciou C₂-C₆o-alkanolov, CôC3o-alkándiolov, mono- alebo di-(C2-C3o-alkyl)amínov, (Ci-C3o-alkyl)cyklohexanolov alebo (Ci-C3o-alkyl)fenolov s 1 až 30 mol etylénoxidu a/alebo propylénoxidu a/alebo butylénoxidu na hydroxylovú skupinu alebo aminoskupinu a v prípade polyéteramínov následnou redukčnou amináciou amoniakom, monoamínmi alebo polyamínmi. Také produkty sú opísané najmä v EP-A 310,875, EP-A 356,725, ΕΡΑ 700,985 a US-A 4,877,416. V prípade polyéterov také produkty majú aj charakteristiky flotačného oleja. Typickými príkladmi sú tridekanolbutoxyláty alebo izotridekanolbutoxyláty, izononylfenolbutoxyláty, polyizobutenolbutoxyláty a polyizobutenolpropoxyláty a príslušné reakčné produkty s amoniakom.

Prísady obsahujúce karboxylátové skupiny (g) sú s výhodou estery mono-, di- alebo trikarboxylových kyselín s dlhoreťazcovými alkanolmi alebo polyolmi, najmä s takými, ktoré majú minimálnu viskozitu 2 mm²/s pri 100 °C, ako je opísané najmä v DE-A 3,838,918. Použité mono-, di- alebo trikarboxylové kyseliny môžu byť alifatické alebo aromatické kyseliny a vhodnými esteralkoholmi alebo esterpolyolmi sú najmä zástupcovia s dlhými reťazcami obsahujúce napríklad od 6 do 24 atómov uhlíka. Typickými zástupcami týchto esterov sú adipáty, ftaláty, izoftaláty, tereftaláty a trimelitáty izooktanolu, izononanolu, izodekanolu a izotridekanolu. Také produkty tiež majú charakteristiky flotačného oleja.

Prísady obsahujúce skupiny odvodené od anhydridu kyseliny jantárovej a obsahujúce hydroxylové a/alebo amino- a/alebo amido- a/alebo imidoskupiny (h) sú s výhodou príslušné deriváty polyizobutenylsukcínanhydridu, ktoré sa získavajú reakciou konvenčného alebo vysokoreaktívneho polyizobutylénu s molekulovou hmotnosťou M_n od 300 do 5000 s maleínanhydridom pôsobením tepla alebo cez chlórovaný polyizobutylén. Osobitne zaujímavé z tohto hľadiska sú deriváty c r e c · · _rr. · s alifatickými polyamínmi, napríklad etyléndiamín, djetyléntriamín, trietyléntetramín alebo tetretyle-nepentamín. Také benzínové prísady sú publikované najmä v US-A 4,849,572.

Prísady obsahujúce skupiny (i) pripravené Mannichovou reakciou substituovaných fenolov s aldehydmi a mono- alebo polyamínmi sú s výhodou reakčné produkty polyizobutylénom substituovaných fenolov s formaldehydom a mono- alebo polyamínmi, ako je napríklad etyléndiamín, dietyléntriamín, trietyléntetraamín, tetraetylénpentamín alebo dimetylaminopropylamín. Polyizobutenylom substituované fenoly možno získať z konvenčného alebo vysokoreaktívneho polyizobutylénu s molekulovou hmotnosťou M_n od 300 do 5000. Také „polyizobutylénové Mannichove bázy,, sú opísané najmä v EP-A 831,141.

V záujme presnejšej definície jednotlivých vyššie uvedených benzínových prísad sa publikácie vyššie uvedených špecifikácií doterajšieho stavu techniky zahŕňajú odkazom.

Palivová kompozícia podľa vynálezu môže obsahovať aj ďalšie konvenčné komponenty a prísady. Poprednými príkladmi sú flotačné oleje nemajúce žiadne výrazné detergenčné pôsobenie, napríklad minerálne flotačné oleje (základné oleje), najmä tie, ktoré majú triedu viskozity „Solvent Neutrál (SN) 500 až 2000,, a syntetické flotačné oleje na báze olefínových polymérov s molekulovou hmotnosťou M_n od 400 do 1800, najmä na báze polybutylénu alebo polyizobutylénu (hydrogenované alebo nehydrogenované), poly(a-olefínov) alebo poly(interných olefínov).

Medzi vhodné rozpúšťadlá alebo riedidlá (na použitie v hotových zmesiach prísad) patria alifatické a aromatické uhľovodíky, napr. solventnafta.

Ďalšími vhodnými konvenčnými prísadami sú prísady na báze inhibítorov korózie, napríklad film vytvárajúce amónne soli organických karboxylových kyselín alebo heterocyklické aromáty na korozívnu ochranu neželezných kovov, antioxidanty alebo stabilizačné prostriedky na báze napríklad amínov, ako je napríklad p-fenyléndiamín, dicyklohexylamín alebo ich deriváty alebo fenoly ako 2,4-di-ŕerc-butylfenol alebo kyselina 3,5-di-ŕerc-butyl-4-hydroxyfenylpropiónová, deemulgátory, antistatické prostriedky, metalocény ako ferocén alebo metylcyklopentadienylmangántrikarbonyl, mazacie prísady ako konkrétne mastné kyseliny, alkenylsukcináty, bis(hydroxyalkyl)mastné amíny, hydroxyacetamid alebo ricínový olej a tiež farbivá (značky). Niekedy sa pridávajú aj amíny na zníženie pH automobilového paliva.

Ďalšie vhodné palivové kompozície podľa vynálezu obsahujú najmä zmesi benzínu opísané vyššie so zmesou benzínových prísad obsahujúcich polárnu skupinu (f) a inhibítory korózie a/alebo mazadlá na báze karboxylových kyselín alebo mastných kyselín, ktoré môžu byť prítomné ako monoméry alebo diméry. Typické zmesi tohto typu obsahujú polyizobutylénamíny kombinované s alkanolom iniciovanými polyétermi ako tridekanol- alebo izotridekanolbutoxyláty alebo propoxyláty, polyizobutylénamíny kombinované s alkanolom iniciovanými polyéteramínmi, ako sú napríklad reakčné produkty tridekanol- alebo izotridekanolbutoxylátu s amoniakom, a alkanolom iniciované polyéteramíny, ako sú napríklad reakčné produkty tridekanol- alebo izotridekanolbutoxylátu s amoniakom kombinované s alkanolom iniciovanými polyétermi, ako sú napríklad tridekanol- alebo izotridekanolbutoxyláty alebo propoxyláty, v každom prípade kombinované s uvedenými inhibítormi korózie alebo mazadlami.

Uvedené benzínové prísady obsahujúce polárne skupiny (a) až (i) a uvedené ďalšie komponenty sa pridávajú v odmeraných množstvách do benzínu, kde sa stávajú účinnými. Komponenty alebo prísady možno pridať do benzínu jednotlivo alebo ako vopred pripravený koncentrát (hotovú zmes prísad).

Uvedené benzínové prísady obsahujúce polárne skupiny (a) až (i) sa pridávajú do benzínu obyčajne v množstve od 1 do 5000 ppm hmotnostných, s výhodou od 5 do 3000 ppm hmotnostných a s väčšou výhodou od 10 do 1000 ppm hmotnostných. Ďalšie spomenuté komponenty a prísady sa v prípade potreby pridávajú v konvenčných množstvách.

Palivová kompozícia podľa vynálezu prekvapujúco umožňuje použitie výrazne menšieho množstva detergentu alebo prostriedku proti opotrebovaniu ventilových sediel, pričom sa dosahuje rovnaký detergenčný účinok alebo účinok znižovania znečistenia alebo pôsobenie na zníženie opotrebovania ventilových sediel ako v prípade konvenčných palivových kompozícií podľa doterajšieho stavu ο « ⁹ /:..' ' / Λ ' ' techniky. Navyše keď sa v palivovej kompozícii podľa vynálezu používajú rovnaké množstvá detergentu alebo prostriedku proti opotrebovaniu ventilových sediel ako v konvenčných palivových kompozíciách, prekvapujúco sa dosahuje výrazne lepší detergenčný alebo znečistenie znižujúci alebo opotrebovanie ventilových sediel znižujúci účinok.

Navyše má palivová kompozícia podľa vynálezu ďalšie výhody vtom, že v spaľovacej komore Ottovho motora dochádza k menšej sedimentácii a menej prísady migruje do motorového oleja v dôsledku zrieďovania paliva.

Vynález je ilustrovaný ale nie obmedzený nasledujúcimi príkladmi.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Použili sa benzíny uvedené v tabuľke 1 vyhovujúce uvedeným špecifikáciám, kde OF1 predstavuje typické komerčné palivo pre Ottov motor.

Tabuľka 1

Klasifikácia	OF1 (na porovnanie)	OF2 (vynález)
obsah aromátov [% obj.]	48,4	41,8
obsah benzénu [% obj.]	2,0	1,0
obsah olefínov [% obj.]	22,6	7,8
obsah kyslíka [% hmôt.]	0,5	1,7
obsah síry [ppm hmôt.]	245	90
letný tlak pár (pri 37 °C) [kPa]	78,4	69,3

Príprava palivových kompozícií

Príklad 1 (porovnávací príklad)

700 mg polyizobutylénamínu pripraveného z vysokoreaktívneho polyizobutylénu s molekulovou hmotnosťou M_n 1000 hydroformyláciou a následnou redukčnou amináciou amoniakom a zriedením na rovnaké hmotnostné diely Cw10

C^-parafínom (Kerocom® PIBA od BASF Aktiengesellschaft) sa rozpustilo v 1 kg

OF1 podľa tabuľky 1.

Príklad 2 (vynález)

700 mg rovnakého polyizobutylénamínu ako v príklade 1 sa rozpustilo v 1 kg OF2 podľa tabuľky 1.

Príklad 3 (porovnávací príklad)

600 mg komerčnej formulácie benzínových prísad obsahujúcej konvenčné množstvo detergentu obsahujúceho karbamátové skupiny ako v skupine (f) sa rozpustilo v 1 kg OF1 podľa tabuľkyΊ.

Príklad 4 (vynález)

600 mg rovnakej komerčnej formulácie benzínových prísad ako v príklade 3 sa rozpustilo v 1 kg OF2 podľa tabuľky 1.

Príklad 5 (porovnávací príklad)

400 mg komerčnej formulácie benzínových prísad obsahujúcej detergent pripravenej chloráciou a následnou amináciou polyizobutylénu s molekulovou hmotnosťou M_n 950 a s prevažne centrálnymi dvojitými väzbami sa rozpustilo v 1 kg OF1 podľa tabuľky 1.

Príklad 6 (vynález)

400 mg rovnakej komerčnej formulácie benzínových prísad ako v príklade 5 sa rozpustilo v 1 kg OF2 podľa tabuľky 1.

Príklad 7 (porovnávací príklad)

750 mg komerčnej formulácie benzínových prísad obsahujúcej 50 % hmotnostných rovnakého polyizobutylénamínu ako v príklade 1 a tiež minerálne a syntetické flotačné oleje a prostriedky kontrolujúce koróziu (Keropur 3222 od

BASF Aktiengesellschaft) v konvenčných množstvách sa rozpustilo v 1 kg OF1 podľa tabuľky 1.

Γ ~

Príklad 8 (vynález)

350 mg rovnakej komerčnej formulácie benzínových prísad ako v príklade 7 sa rozpustilo v 1 kg OF2 podľa tabuľky 1.

Príklad 9 (porovnávací príklad)

500 mg komerčnej formulácie benzínových prísad obsahujúcej 60 % hmotnostných rovnakého polyizobutylénamínu ako v príklade 1 a tiež minerálny flotačný olej a prostriedky kontrolujúce koróziu (Keropur® 3233 od BASF Aktiengesellschaft) v konvenčných množstvách sa rozpustilo v1 kg OF1 podľa tabuľky 1.

Príklad 10 (vynález)

500 mg rovnakej komerčnej formulácie benzínových prísad ako v príklade 9 sa rozpustilo v 1 kg OF2 podľa tabuľky 1.

Príklad 11 (porovnávací príklad)

700 mg zmesi 50 % hmotnostných rovnakého polyizobutylénamínu ako v príklade 1 a 50 % hmotnostných komerčnej prísady proti opotrebovaniu (Kerocom® 3280 od BASF Aktiengesellschaft) sa rozpustilo v 1 kg OF1 podľa tabuľky 1.

Príklad 12 (vynález)

700 mg rovnakej formulácie benzínových prísad ako v príklade 11 sa rozpustilo v 1 kg OF2 podľa tabuľky 1.

Pracovné testy

Príklad 13 (porovnávací príklad)

Benzín z príkladu 1 sa skúmal vzhľadom na vhodnosť na udržanie čistého systému. To sa uskutočnilo vykonaním testov motora vo forme skúšok na skúšobnej stolici na motore Mercedes-Benz CEC F-05-A-93. Podľa očakávania nánosy na ventiloch boli výrazne nižšie ako základná hodnota získaná bez prísad, ako to dokumentuje nižšie uvedená tabuľka 2.

Príklad 14 (vynález)

Benzín z príkladu 2 sa skúmal vzhľadom na vhodnosť na udržanie čistého systému. To sa uskutočnilo vykonaním testov motora vo forme skúšok na skúšobnej stolici na motore Mercedes-Benz CEC F-05-A-93. Podľa očakávania nánosy na ventiloch boli výrazne nižšie ako základná hodnota získaná bez prísad, ako to dokumentuje nižšie uvedená tabuľka 2. Prekvapujúce bolo zistenie, že v porovnaní s príkladom 13 sa dosiahlo dokonalé čistenie ventilov pri rovnakom množstve palivovej prísady.

Príklad 15 (porovnávací príklad)

Benzín z príkladu 3 sa skúmal vzhľadom na vhodnosť na udržanie čistého systému, To sa uskutočnilo vykonaním testov motora vo forme skúšok na skúšobnej stolici na motore Mercedes-Benz CEC F-05-A-93. Podľa očakávania nánosy na ventiloch boli výrazne nižšie ako základná hodnota získaná bez prísad, ako to dokumentuje nižšie uvedená tabuľka 2.

Príklad 16 (vynález)

Benzín z príkladu 4 sa skúmal vzhľadom na vhodnosť na udržanie čistého systému. To sa uskutočnilo vykonaním testov motora vo forme skúšok na skúšobnej stolici na motore Mercedes-Benz CEC F-05-A-93. Podľa očakávania nánosy na ventiloch boli výrazne nižšie ako základná hodnota získaná bez prísad, ako to dokumentuje nižšie uvedená tabuľka 2. Prekvapujúce bolo zistenie, že v porovnaní s príkladom 15 sa dosiahlo prakticky dokonalé čistenie ventilov pri rovnakom množstve palivovej prísady.

Príklad 17 (porovnávací príklad)

Benzín z príkladu 5 sa skúmal vzhľadom na vhodnosť na udržanie čistého systému. To sa uskutočnilo vykonaním testov motora vo forme skúšok na skúšobnej stolici na motore Mercedes-Benz CEC F-05-A-93. Podľa očakávania nánosy na ventiloch boli výrazne nižšie ako základná.hodnota získaná bez prísad, ako to dokumentuje nižšie uvedená tabuľka 2.

Príklad 18 (vynález)

Benzín z príkladu 6 sa skúmal vzhľadom na vhodnosť na udržanie čistého systému. To sa uskutočnilo vykonaním testov motora vo forme skúšok na skúšobnej stolici na motore Mercedes-Benz CEC F-05-A-93. Podľa očakávania nánosy na ventiloch boli výrazne nižšie ako základná hodnota získaná bez prísad, ako to dokumentuje nižšie uvedená tabuľka 2. Prekvapujúce bolo zistenie, že v porovnaní s príkladom 17 sa dosiahlo prakticky dokonalé čistenie ventilov pri rovnakom množstve palivovej prísady.

Príklad 19 (porovnávací príklad)

Benzín z príkladu 7 sa skúmal vzhľadom na vhodnosť na udržanie čistého systému. To sa uskutočnilo vykonaním testov motora vo forme skúšok na skúšobnej stolici na motore Mercedes-Benz CEC F-05-A-93. Podľa očakávania nánosy na ventiloch boli výrazne nižšie ako základná hodnota získaná bez prísad, ako to dokumentuje nižšie uvedená tabuľka 2.

Príklad 20 (vynález)

Benzín z príkladu 8 sa skúmal vzhľadom na vhodnosť na udržanie čistého systému. To sa uskutočnilo vykonaním testov motora vo forme skúšok na skúšobnej stolici na motore Mercedes-Benz CEC F-05-A-93. Podľa očakávania nánosy na ventiloch boli výrazne nižšie ako základná hodnota získaná bez prísad, ako to dokumentuje nižšie uvedená tabuľka 2. Prekvapujúce bolo zistenie, že na dosiahnutie podobného stupňa čistoty ventilov je potrebné výrazne menej palivovej prísady ako v príklade 19.

Príklad 21 (porovnávací príklad)

Benzín z príkladu 9 sa skúmal vzhľadom na vhodnosť na udržanie čistého systému. To sa uskutočnilo vykonaním testov motora vo forme skúšok na skúšobnej stolici na motore Mercedes-Benz CEC F-05-A-93. Podľa očakávania nánosy na ventiloch boli výrazne nižšie ako základná hodnota získaná bez prísad, ako to dokumentuje nižšie uvedená tabuľka 2.

Príklad 22 (vynález)

Benzín z príkladu 10 sa skúmal vzhľadom na vhodnosť na udržanie čistého systému. To sa uskutočnilo vykonaním testov motora vo forme skúšok na skúšobnej stolici na motore Mercedes-Benz CEC F-05-A-93. Podľa očakávania nánosy na ventiloch boli výrazne nižšie ako základná hodnota získaná bez prísad, ako to dokumentuje nižšie uvedená tabuľka 2. Prekvapujúce bolo zistenie, že v porovnaní s príkladom 21 sa dosiahlo výrazne lepšie čistenie ventilov pri rovnakom množstve palivovej prísady.

Príklad 23 (porovnávací príklad)

Benzín z príkladu 11 sa skúmal vzhľadom na vhodnosť na udržanie čistého systému. To sa uskutočnilo vykonaním testov motora vo forme skúšok na skúšobnej stolici na motore Mercedes-Benz CEC F-05-A-93. Podľa očakávania nánosy na ventiloch boli výrazne nižšie ako základná hodnota získaná bez prísad, ako to dokumentuje nižšie uvedená tabuľka 2.

Príklad 24 (vynález)

Benzín z príkladu 12 sa skúmal vzhľadom na vhodnosť na udržanie čistého systému. To sa uskutočnilo vykonaním testov motora vo forme skúšok na skúšobnej stolici na motore Mercedes-Benz CEC F-05-A-93. Podľa očakávania nánosy na ventiloch boli výrazne nižšie ako základná hodnota získaná bez prísad, ako to dokumentuje nižšie uvedená tabuľka 2. Prekvapujúce bolo zistenie, že v porovnaní s príkladom 23 sa dosiahlo výrazne lepšie čistenie ventilov pri rovnakom množstve palivovej prísady.

Tabuľka 2

Prísada	Dávka [mg/kg]	Nánosy na ventiloch [mg/ventil]
		ventil 1	ventil 2	ventil 3	ventil 4	priemer

Pr. 13	700	40	157	7	87	73 (547)
Pr. 14	700	0	0	0	0	0 (239)
Pr. 15	600	19	60	86	34	50 (274)
Pr. 16	600	0	1	0	2	1 (239)
Pr. 17	400	0	75	17	182	69 (402)
Pr. 18	400	0	2	2	0	1 (239)
Pr. 19	750	31	120	111	30	73 (592)
Pr. 20	350	46	68	38	67	55 (239)
Pr. 21	500	181	95	26	68	93 (475)
Pr. 22	500	27	33	14	77 ,	38 (239)
Pr. 23	700	123	12	98	55	72 (558)
Pr. 24	700	82	12	23	22	35 (239)

(hodnoty v zátvorkách sa vzťahujú na základnú hodnotu automobilového paliva neobsahujúceho žiadnu prísadu)

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Palivová kompozícia, vyznačujúca sa tým, že obsahuje ako hlavnú zložku benzín s obsahom aromátov najviac 42 % objemových a obsahom síry najviac 150 ppm hmotnostných a ako vedľajšiu zložku aspoň jednu benzínovú prísadu s detergenčným účinkom alebo pôsobením proti opotrebovaniu ventilových sediel, ktorá obsahuje aspoň jednu hydrofóbnu uhľovodíkovú skupinu s číselne strednou molekulovou hmotnosťou (M_n) od 85 do 20 000 a aspoň jednu polárnu skupinu vybranú spomedzi nasledujúcich:

(a) monoamino- alebo polyaminoskupiny obsahujúce do 6 atómov dusíka, z ktorých aspoň jeden má alkalické vlastnosti, (b) nitroskupiny voliteľne kombinované s hydroxylovými skupinami, (c) hydroxylové skupiny kombinované s monoamino- alebo polyaminoskupinami, v ktorých aspoň jeden atóm dusíka má alkalické vlastnosti, (d) karboxylové skupiny alebo ich soli s alkalickými kovmi alebo kovmi alkalických zemín, (e) sulfoskupiny alebo ich soli s alkalickými kovmi alebo kovmi alkalických zemín, (f) polyoxy-(C2-C₄-alkylénové) skupiny, ktoré sú ukončené hydroxylovými skupinami, monoamino- alebo polyaminoskupinami, v ktorých aspoň jeden atóm dusíka má alkalické vlastnosti, alebo karbamátovými skupinami, (g) karboxylátové skupiny, (h) skupiny odvodené od anhydridu kyseliny jantárovej a obsahujúce hydroxylové a/alebo amino- a/alebo amido- a/alebo imidoskupiny a (i) skupiny získané Mannichovou reakciou substituovaných fenolov s aldehydmi a mono- alebo polyamínmi.

f * r r f f · • '· * f e <* e r . ·’ r c· ·· .
2. Palivová kompozícia podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že obsahuje ako benzínovú prísadu obsahujúcu polárne skupiny (a) polyalkénmonoamín alebo polyalkénpolyamíny na báze polypropylénu, polybutylénu alebo polyizobutylénu s molekulovou hmotnosťou M_n od 300 do 5000.
3. Palivová kompozícia podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že obsahuje ako benzínovú prísadu obsahujúcu polárne skupiny (b) reakčné produkty polyizobuténov s priemerným stupňom polymerizácie P od 5 do 100 s oxidmi dusíka alebo zmesami oxidov dusíka a kyslíka.
4. Palivová kompozícia podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že obsahuje ako benzínovú prísadu obsahujúcu polárne skupiny (c) reakčné produkty polyizobuténepoxidov získaných z polyizobutylénu obsahujúceho prevažne koncové dvojité väzby a majúceho molekulovú hmotnosť M_n od 300 do 5000 s amoniakom, mono- alebo polyamínmi.
5. Palivová kompozícia podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že obsahuje ako benzínovú prísadu obsahujúcu polárne skupiny (d) kopolyméry C20-C40olefínov s maleínanhydridom majúce celkovú molekulovú hmotnosť od 500 do 20 000, ktorých karboxylové skupiny sú úplne alebo čiastočne skonvertované na soli s alkalickými kovmi alebo kovmi alkalických zemín a zvyšok karboxylových skupín zreagoval s alkoholom alebo s amínom.
6. Palivová kompozícia podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že obsahuje ako benzínovú prísadu obsahujúcu polárne skupiny (e) alkylsulfosukcinátovú soľ alkalického kovu alebo kovu alkalických zemín.
7. Palivová kompozícia podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že obsahuje ako benzínovú prísadu obsahujúcu polárne skupiny (f) polyéter alebo polyéteramín, ktorý možno získať reakciou C₂₀-C₃o-alkanolu, C₆-C₆oalkándiolu, mono- alebo di-(C₂-C₃₀-alkyl)amínu, C₂-C₃o-alkylcyklohexanolu alebo Ci-C₃o-alkylfenolu s 1 až 30 mol etylénoxidu a/alebo propylénoxidu a/alebo butylénoxidu na hydroxylovú skupinu alebo aminoskupinu a v prípade polyéteramínov následnou redukčnou amináciou amoniakom, monoamínom alebo polyamínom.

18 ,.:. ' ·;
8. Palivová kompozícia podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že obsahuje ako benzínovú prísadu obsahujúcu polárne skupiny (g) ester mono-, di- alebo trikarboxylovej kyseliny s dlhoreťazcovým alkanolom alebo polyolom.
9. Palivová kompozícia podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že obsahuje ako benzínovú prísadu obsahujúcu polárne skupiny (h) derivát polyizobutenylsukcínanhydridu získaný reakciou konvenčného alebo vysokoreaktívneho polyizobutylénu s molekulovou hmotnosťou M_n od 300 do 5000 s maleínanhydridom pôsobením tepla alebo cez chlórovaný polyizobutylén.
10. Palivová kompozícia podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že obsahuje ako benzínovú prísadu obsahujúcu polárne skupiny (i) reakčný produkt polyizobuténorh substituovaného fenolu s formaldehydom a mono- alebo polyamínom.
11. Palivová kompozícia podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 10, vyznačujúca sa tým, že obsahuje benzín s obsahom olefínov najviac 21 % objemových.
12. Palivová kompozícia podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 11, vyznačujúca sa tým, že obsahuje benzín s obsahom benzénu najviac 1,0 % objemových.
13. Palivová kompozícia podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 12, vyznačujúca sa tým, že obsahuje benzín s obsahom kyslíka najviac 2,7 % objemových.
14. Palivová kompozícia podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 13, vyznačujúca sa tým, že obsahuje benzínové prísady obsahujúce polárne skupiny (a) až (i) v koncentrácii od 1 do 5000 ppm hmotnostných.