SK285067B6

SK285067B6 - Vodiaci prostriedok pre mechanické diely

Info

Publication number: SK285067B6
Application number: SK1260-99A
Authority: SK
Inventors: Etienne Georges; Daniel Tourneux
Original assignee: Centre Stephanois De Recherches Mecaniques Hydromecanique Et
Priority date: 1998-09-16
Filing date: 1999-09-14
Publication date: 2006-05-04
Also published as: DE69919288T2; CN1247947A; PL335435A1; JP3525411B2; TR199902293A3; IL131795A0; BR9904176A; PT987456E; AR020450A1; TR199902293A2; EP0987456B1; CZ9903163A3; PL193355B1; JP2000097231A; DK0987456T3; KR20000023163A; NO994469L; DE69919288D1; US6241393B1; FR2783291A1

Abstract

Vodiaci prostriedok pre mechanické diely pozostáva z dvoch častí určených na vzájomné klzné uloženie. Jedna z oboch častí je klznou časťou (11) s hladkým funkčným, t. j. trecím povrchom a druhá časť, dierovaná časť (8) s aspoň jedným funkčným, t. j. trecím povrchom (7) obsahuje vystupujúce dutiny (9) určené na prijatie mazacieho tuku (4) pastového typu obsahujúceho zložku mydlového typu, zložku olejového typu a aditívum pre extrémne tlaky, pričom zmáčací uhol théta medzi funkčným povrchom klznej časti (11) a mazacím tukom (4) je v rozsahu od 20 do 40 stupňov a materiál dierovanej časti je vybraný tak, že zmáčací uhol théta medzi funkčným povrchom dierovanej časti (8) a mazacím tukom (4) je v rozsahu od 45 do 75 stupňov. Prostriedok môže byť typu klzná dráha (2)/bežec (1), typu hriadeľ (13)/ložisko, kĺb typu guľa (15)/objímka (16) a pod.

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka tukom mazaných súčastí. Presnejšie sa vynález týka tukom mazaných mechanických súčastí, ktoré zabezpečujú klzné translačné alebo rotačné vedenie pri plynulom alebo vratnom pohybe a sú konštruované tak, aby účinne spĺňali požiadavky mnohých priemyselných odvetví s ohľadom na zjednodušenie mazania a zníženie početnosti údržby.

Doterajší stav techniky

Sú známe tukom mazané prostriedky, pri ktorých pomocou vhodných tesniacich prostriedkov je umožnené, aby dve mechanické súčasti sa navzájom treli, dokonca i keď sú vystavené veľmi vysokému záťažovému namáhaniu, s veľmi nízkym súčiniteľom trenia. Príklady takých súčastí sú uvedené v článku „Theory and Industrial Practice of Friction“ (Teória a priemyselná prax trenia), JJ. CAUBET, vydavateľ Dunod Technip, 1964, kapitola 13.

Patent FR 910 999 z 2. októbra 1962 s doplňujúcim patentom FR 921 708 zo 17. januára 1963 opisuje uskutočnenie takého prostriedku v prípade samovyrovnávacích ložisiek pre vysoké zaťaženia.

Také prostriedky, ktorých technická účinnosť je známa, majú však hlavnú nevýhodu spojenú so zložitosťou ich praktickej konštrukcie, ktorá vedie k vysokým nákladom spojeným s ich využitím, čo je v rozpore so súčasnými požiadavkami väčšiny priemyselných odvetví, ktorých sa to týka.

Podstata vynálezu

Jeden cieľ vynálezu je ponúknuť taký prostriedok, ktorý je účinný a lacný.

Ďalšie ciele a výhody vynálezu budú zrejmé z nasledujúceho opisu.

Vynález ponúka vodiaci prostriedok pre mechanické diely, ktorý pozostáva z dvoch častí určených na vzájomné klzné uloženie, jedna z oboch častí, nazývaná hladká časť, s hladkým funkčným, t. j. trecím, povrchom a druhá časť, nazývaná dierovaná časť, s aspoň jedným funkčným, t. j. trecím, povrchom, ktorá obsahuje vystupujúce dutiny určené na prijatie mazacieho tuku pašiového typu a najmä EP tuku (tuku pre extrémne tlaky) obsahujúceho zložku mydlového typu a zložku olejového typu a aditívum pre extrémne tlaky, pričom zmáčací uhol 9 medzi funkčným povrchom hladkej časti a tukom meraný pri teplote nazvanej meracia teplota, ktorá je 15 ±5 °C pod teplotou, pri ktorej nastane počiatok separácie medzi zložkou mydlového typu a zložkou olejového typu a/alebo počiatok vyparovania zložky olejového typu, je v rozsahu od 20 do 40 stupňov a materiál dierovanej časti je vybraný tak, že zmáčací uhol 0 meraný pri meracej teplote medzi funkčným povrchom dierovanej časti a tukom je v rozsahu od 45 do 75 stupňov.

Výraz „EP tuk“ označujúci tuk pre extrémne tlaky je dobre známy odborníkom v odbore. Výrazu tuk pre extrémne tlaky je potrebné rozumieť tak, že označuje tuk schopný vydržať vysoké zaťaženie bez poškodenia.

Jc potrebné poznamenať, že tak hladká časť, ako dierovaná časť môže mať nefunkčný povrch, ten ale nie je povinný.

Obe časti, hladká časť a dierovaná časť, sú určené na klzné uloženie pre translačný alebo rotačný plynulý alebo vratný pohyb.

Tvar každej z oboch častí môže byť rovinný, valcový alebo guľový. Aj keď je pojem zmáčacieho uhla kvapky kvapalného alebo viskózneho produktu umiestnenej na pevný povrch bežne používaný odborníkmi v odbore, nie je predmetom štandardizácie ani komplexne štandardizovanej meracej metódy, najmä keď produkt je mazací tuk.

Experimentálne podmienky merania zmáčacieho uhla sú preto uvedené.

Meranie zmáčacieho uhla podľa vynálezu

Najskôr je povrch tuhého telesa, na ktorom má byť uskutočnené meranie, vyčistený a potom je naň umiestnená priama húsenica tuku. Nato je súčasť zahrievaná, dokiaľ teplota jej čela v dotyku s tukovou húsenicou nedosiahne hodnoty o 20 ±5 °C vyššie, než je medzná teplota na použitie tuku. Súčasť je na tejto teplote udržovaná v čase potrebnom na to, aby sa tuk stal skutočne tekutým a začal sa roztekať po povrchu (približne 90 sekúnd). Zahrievanie súčasti je potom zastavené a súčasť sa ponechá vychladnúť. Účinkom toho je zmrazenie tvaru kvapky a umožnenie merania jej zmáčacieho uhla pri izbovej teplote.

Vhodné materiály na vytvorenie hladkej časti podľa vynálezu sú špeciálne vybrané z ocelí, napr. cementovaných, kalených a brúsených ocelí, brúsených vysokofrekvenčné (HF) indukčné kalených ocelí, ocelí, ktoré sú kalené a potom potiahnuté tvrdým chrómom, nitridovaných oceli, nitrocementovaných ocelí, chrómu a niklu, rovnako ako z keramický potiahnutých ocelí.

Zakaždým je nevyhnutné merať zmáčací uhol medzi tukom a materiálom, ktorý tvorí hladkú časť, pričom tento uhol musí byť v rozsahu od 20 do 40 stupňov, aby sa určilo, či tento materiál je skutočne vhodný podľa vynálezu.

Materiál, z ktorého je zhotovená dierovaná časť, môže byť objemový materiál. Ten bude obvykle vybraný z polymérových materiálov a kopolymérových materiálov. Nemôže však byť vylúčené, že iné hmoty nemôžu byť vhodné, pokiaľ ich zmáčací uhol s tukom spĺňa dané podmienky.

Vhodné materiály na zhotovenie dierovanej časti podľa vynálezu sú špeciálne vybrané z polyimidov, plnených polyimidov, napr. grafitom plnených polyimidov, epoxidových živíc, plnených epoxidových živíc, ako sú epoxidové živice plnené sulfidom molybdeničitým MoS₂, polyacetálových živíc, polyetylénu, substituovaných alebo nesubstituovaných fluórkarbónov a najmä PFA (perfluóralkoxy) polyetylén tereflalátov, polyétersulfónov, polyamidov a polyéteréterketónov.

Je tiež nevyhnutné zakaždým merať zmáčací uhol medzi tukom a materiálom, ktorý tvorí dierovanú časť, pričom tento uhol musí byť v rozsahu od 45 do 75 stupňov, aby sa určilo, či tento materiál je skutočne vhodný podľa vynálezu.

Materiál, z ktorého je zhotovená dierovaná časť, môže byť tiež substrát pokrytý povlakom. Povlak je obvykle uložený ako tenký film, všeobecne s hrúbkou približne 5 až približne 50 pm.

V tomto prípade substrátom je akýkoľvek materiál v objemnej forme alebo vo forme tenkého valcovaného plechu, napríklad hladkej uhlíkovej ocele, zliatinovej ocele, nehrdzavejúcej ocele, hliníkovej zliatiny, medenej zliatiny, titánovej zliatiny a pod.

Tenký valcovaný plech je výhodne vyrábaný podľa prihlasovateľovho patentu FR-B-2 693 520.

Keď materiál, z ktorého je zhotovená dierovaná časť, je substrát pokrytý povlakom, je to výhodne oceľ, ktorá je vopred nitridovaná a potom pokrytá polymérom.

Materiál, z ktorého je zhotovený povlak, je potom vybraný z polymérových materiálov a kopolymérových mate riálov, najmä z polyimidov, plnených polyimidov, napr. grafitom plnených polyimidov, epoxidových živíc, plnených epoxidových živíc, ako sú epoxidové živice plnené sulfidom molybdeničitým MoS₂, polyacetálových živíc, polyetylénu, substituovaných alebo nesubstituovaných fluórkarbónov a najmä PFA (perfluóralkoxy) fluór etylénov alebo fluórpropylénov polyetylén tereftalátov, polyétersulfónov, polyamidov a polyéteréterketónov.

Keď materiál, z ktorého je zhotovená dierovaná časť, je substrát pokrytý povlakom, je to výhodne oceľ, ktorá bola vopred podrobená spracovaniu vytvrdzujúcemu povrch. Toto spracovanie vytvrdzujúce povrch môže byť termochemické spracovanie spôsobujúce difúziu heterogénneho prvku napr. dusíka do ocele. Uvedené termochemické spracovanie je prednostne nitridačné spracovanie v roztavenom kúpeli kyanátov a karbonátov alkalických kovov a ďalej výhodne obsahujúce určité množstvo aspoň jednej sírovej zložky, napr. podľa prihlasovateľovho patentu FR-B-2 708 623.

V jednom zvlášť výhodnom uskutočnení vynálezu je dierovaná časť zhotovená v tvare tenkého valcovaného plechu podľa zmieneného patentu FR-B-2 693 520, zhotoveného z nitridovanej ocele podľa zmieneného patentu FR-B-2 708 623 a potiahnutého polymérom.

V tomto prípade bude tiež nevyhnutné skontrolovať či zmáčací uhol medzi materiálom povlaku dierovanej časti a tukom je v rozsahu od 45 do 75 stupňov, aby sa určilo, či tento materiál je skutočne vhodný podľa vynálezu.

Podľa prednostného uskutočnenia vynálezu dutiny tvoriace „podperné podušky“ sú rozdelené prakticky po celom povrchu dierovanej časti.

Je teda výhodné, aby aspoň tri dutiny podporovali nesenie zaťaženia pôsobiaceho na obe časti.

Je teda tiež výhodné, aby plocha zaujímaná dutinami na rozvinutom funkčnom povrchu predstavovala od približne 20 do 40 % celkovej plochy uvedeného rozvinutia.

Dutiny môžu alebo nemusia byť viac alebo menej navzájom rovnaké.

Dutiny môžu alebo nemusia byť rozdelené viac alebo menej pravidelne po celom povrchu dierovanej časti.

Ak dutiny nie sú viac či menej navzájom rovnaké a/alebo sú rozdelené viac či menej nepravidelne po celom povrchu dierovanej časti, najkratšia vzdialenosť medzi okrajmi dvoch susedných dutín bude výhodne väčšia než približne 2 mm.

Vystupujúci povrch každej dutiny obvykle má plochu od približne 3 mm² do približne 40 mm², výhodne od približne 10 mm² do približne 30 mm².

Podľa výhodného usporiadania vynálezu dutiny vystupujúce na funkčnom povrchu dierovanej časti nie sú navzájom spojené na strane obsahujúcej uvedený funkčný povrch dierovanej časti.

Dutiny môžu alebo nemusia byť spojené na strane obsahujúcej nefunkčný povrch dierovanej časti. Ak sú dutiny spojené na strane obsahujúcej nefunkčný povrch dierovanej časti, napr. systémom kanálikov, dutiny budú výhodne zakryté krytom.

V spojení s prítomným vynálezom, keď dutiny sú uvádzané ako navzájom prepojené, je potrebné tomu rozumieť tak, že uvedené dutiny sú „spojené pomocou kanálikov zámerne vytvorených odstránením materiálu“.

Dutiny môžu byť, napr. valcové.

Hladká časť a dierovaná časť môžu byť tvarom rovinné, valcové alebo guľové.

Vynález umožňuje získať prostriedok hriadeľ/ložisko, v ktorom hladká časť je hriadeľ a dierovaná časť je ložisko, prostriedok klzná dráha/bežec, v ktorom hladká časť je klz ná dráha a dierovaná časť je bežec alebo prostriedok guľa/objímka, v ktorom hladká časť je guľa a dierovaná časť je objímka.

Na rozdiel od vodiacich prostriedkov tvorených dvoma trecími časťami, vynález umožňuje navrhnúť usporiadanie, v ktorom sú tri trecie časti a nie dve. Napríklad v prípade dierovanej časti v tvare puzdra oba povrchy (vnútorné vŕtanie a vonkajší valcový povrch) dierovaného puzdra sú potom funkčné.

V tomto usporiadaní sa dierované puzdro stáva „plávajúcim“, jeho rýchlosť otáčania je potom len zlomkom rýchlosti hriadeľa v závislosti od koeficientov trenia.

Výhoda takého usporiadania je pomerne obmedzená v prípade kmitavého systému kĺbového typu, pretože klzné rýchlosti sú pomerne nízke rádu 0,2 m/s. Na druhej strane je to dôležitejšie pre vodiace systémy s plynulou rotáciou, najmä pre tie, v ktorých klzné rýchlosti dosahujú vysoké hodnoty približne 8 až 10 m/s alebo vyššie. Puzdro podľa vynálezu môže potom výhodne nahradiť, s nízkymi nákladmi, vodiaci diel zložitejšej konštrukcie, napr. ihlové valivé ložisko.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Opis bude ľahšie pochopiteľný pomocou pripojených výkresov, na ktorých:

obr. 1 znázorňuje schematicky základný princíp podľa stavu techniky podľa FR 910 999 a jeho dodatku FR 921 708;

obr. 2 až 5 znázorňujú schematicky meranie zmáčacieho uhla podľa vynálezu;

obr. 6 je schematický rez vodiacim dielom typu klzná dráha/bežec podľa vynálezu;

obr. 7 je pohľad zospodu na bežec z obr. 6;

obr. 8 znázorňuje schematicky variant vodiaceho dielu typu klzná dráha/bežec z obr. 6;

obr. 9 znázorňuje schematicky vodiaci diel podľa vynálezu v usporiadaní hriadeľ/ložisko;

obr. 10 znázorňuje schematicky ložiskové puzdro z obr. 9; obr. 11 znázorňuje schematicky prostriedok typu guľového kĺbu podľa vynálezu;

obr. 12 znázorňuje schematicky prostriedok typu bežec/dráha, v ktorom je znázornené naklopenie bežca;

obr. 13 znázorňuje schematicky podoprenie bežca tromi poduškami;

obr. 14 znázorňuje schematicky usporiadanie hriadeľ/ložisko, v ktorom sú tri trecie časti s dvoma funkčnými povrchmi;

obr. 15 znázorňuje schematicky usporiadanie hriadeľ/ložisko na plynulé otáčanie s dvoma trecími časťami, v ktorom je ložiskové puzdro za tepla nalisované na hriadeľ a jeho funkčný povrch je v styku s funkčným povrchom dierovaného ložiska (krúžku);

obr. 16 znázorňuje schematicky usporiadanie s tromi trecími časťami a dvoma funkčnými povrchmi, ktoré je variantom usporiadania z obr. 15 s dvoma ložiskovými puzdrami, jedno je za tepla nalisované na hriadeľ a druhé je zalisované do vŕtania skrine.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Obr. 1 znázorňuje bežec 1, v tomto prípade zhotovený z ocele, určený na trenie na dráhe 2, tiež zhotovenej z ocele, proti ktorej sa opiera výslednou silou F. V spodnom čele bežca 1 bolo vytvorené kruhové vybranie, do ktorého priestoru bolo vložené tesnenie 3 v tvare tesniaceho O-krúžku a priestor E ponechaný tak vnútri tesniaceho O-krúžku bol vyplnený tukom 4. Takto konštruovaný bežec 1 sa stáva „plávajúcim“ a je nesený „poduškou“ tuku 4 umožňujúcou tým získanie veľmi nízkeho koeficientu trenia, bežne nižšieho než 0,01 i pri vysokom zaťažení a pomalom pohybe.

V tomto ohľade je zrejmé, že zjednodušené usporiadanie bežca 1 na obr. 1, v ktorom je tesniaci O-krúžok vypustený, by nebolo vhodné. Príčinou je, že pôsobením zaťaženia tlačiacim bežec 1 proti dráhe 2 by bol mazací tuk 4 v skutočnosti veľmi rýchle vytlačený z oblasti dotyku. Medzi bežcom 1 a dráhou 2 potom nastane trenie kovu o kov a vo veľmi krátkom čase by nastalo zadieranie. Na druhej strane to nenastane, keď tesnenie 3 je na svojom mieste, pretože mazací tuk 4 potom nemôže uniknúť, lebo puzdro je nepriepustné.

Na zmeranie zmáčacieho uhla θ podľa vynálezu je potrebné najskôr dôkladne očistiť povrch 5 tuhého telesa, na ktorom má byť uskutočnené meranie. Ďalej je pomocou injekčnej striekačky uložená priama húsenica 6 z mazacieho tuku 4 približne s priemerom 2 mm na ten povrch tuhého telesa, na ktorom má byť uskutočnené meranie (obr. 2).

Súčasť je potom uložená na horúci plát (neznázomený), dokiaľ teplota na jej čele, ktoráje v styku s húsenicou tuku, nedosiahne hodnotu o 20 ±5 °C vyššie než medzná teplota na použitie daného mazacieho tuku. Na tejto teplote je udržovaná počas približne 90 sekúnd. Súčasť je potom sňatá z horúceho plátu a ponechá sa schladnúť, čo má za účinok zmrazenie tvaru kvapky a tak umožnenie zmerania zmáčacieho uhla pri izbovej teplote pomocou bežného prostriedku typu binokulárnej lupy spojenej s uhlomerom. Smer pozorovania je označený „DO“. Získané výsledky sú schematicky znázornené na obr. 3 (bočný rez pôvodnou húsenicou 6 mazacieho tuku 4 pred zahrievaním), a na obr. 4 a 5, z ktorých každý znázorňuje bočný rez húsenicou 6 mazacieho tuku 4 po zahriatí a potom ochladení, v prípade hladkej časti 5' a dierovanej časti 5“. Podľa vynálezu je nevyhnutné mať zmáčací uhol θ = 20 až 40° (6') v prípade hladkej časti 5' a θ = 15 až 75° (6“) v prípade dierovanej časti 5“.

Na obr. 6, znázorňujúcom dierovanú časť 8 a klznú časť 11, sú dutiny 9 zhotovené vo funkčnom trecom povrchu 7 dierovanej časti 8, čo je povrch, ktorý je v styku s klznou časťou 11 pri klznom trení.

Obr. 7 zobrazuje pohľad zospodu na dierovanú časť 8 na jeho funkčný trecí povrch 1. Dutiny 9 v dierovanej časti 8 sú valcové a usporiadané pravidelne. Nie sú navzájom prepojené na strane obsahujúcej tento funkčný trecí povrch

7.

Rozvinutím funkčného trecieho povrchu 7 dierovanej časti 8 je plocha s veľkosťou rovnajúcou sa súčinu L x 1, kde L a 1 sú dĺžka a šírka dierovanej časti 8.

Plocha zaberaná dutinami 9 sa rovná ηπο² (n je počet dutín 9) a d je najkratšia vzdialenosť k sebe privrátených okrajov dvoch susedných dutín 9.

Podľa prednostných usporiadaní vynálezu je potrebné mať: ηπψ² = 20 až 40 % (L x 1) d > približne 2 mm približne 3 mm² < ηπψ² < približne 40 mm².

V usporiadaní znázornenom na obr. 6 a 7 dutiny 9 nevystupujú na nefunkčnej strane 10 dierovanej časti 8.

Je však pochopiteľné, že to môže byť inak, t. j. že dutiny 9 nebudú slepé. Je potom dôležité vhodným prostriedkom, ako je kryt 12 prekrývajúci dutiny 9 (obr. 8), predísť úniku tuku 4, ktorý vypĺňa dutiny 9, cez nefunkčný zadný povrch 10 dierovanej časti 8.

V usporiadaní znázornenom na obr. 7 dutiny 9 nie sú navzájom prepojené na strane obsahujúcej nefunkčný po vrch 10. Aleje pochopiteľné, že môžu byť prepojené napr. systémom vhodných kanálikov.

V pripojených obr. boli dutiny 9 znázornené v tvare valcových dier, ktoré sú navzájom rovnaké a sú usporiadané pravidelným spôsobom. To však nie je nutná podmienka a dutiny 9 môžu byť usporiadané odlišne bez toho, aby tieto ďalšie usporiadania vybočovali z rozsahu vynálezu.

Obr. 9 znázorňuje vodiaci prostriedok podľa vynálezu, ktorý je usporiadaný ako hriadeľ 13 v ložisku alebo ložiskové puzdro 14 (obr. 10). V tomto prípade je možné rozvinúť povrch ložiskového puzdra 14, rovnobežne s jeho osou a potom rozvinúť do obdĺžnikovej dosky. Všetky úvahy rozpracované s ohľadom na zariadenie typu dierovaná časť 8/klzná časť 11 môžu potom byť prenesené na systém hriadeľ 13 v ložisku.

Obr. 11 znázorňuje zariadenie typu guľa 15/objímka 16, vytvorené podľa vynálezu, kde dutiny 9 sú vytvorené v objímke, čo je konkávna klzná časť 11.

Na obr. 12 je opäť znázornený bežce 1 a dráha z obr. 1, ale v usporiadaní, v ktorom zaťaženie F bežca 1 nedáva výslednicu prechádzajúcu stredom tesnenia 3 tvoreného O-krúžkom. V tomto prípade sa bežec 1 naklápa, čo vedie k nežiaducemu javu, keď povrchy zaberajú s ostrými hranami, ktoré pôsobia ich preťaženie majúce za následok predčasné poškodenie povrchov v trecom dotyku. Na zabránenie tomuto javu môže byť bežec 1 podopieraný aspoň tromi „poduškami“ 17, pričom výslednica zaťaženia pritlačujúca bežec na dráhy spadá dovnútra takto definovaného podperného mnohouholníka (obr. 13).

Obr. 14 znázorňuje vodiaci prostriedok podľa vynálezu v usporiadaní hriadeľ 13 v ložisku, ktoré sa líši od usporiadania na obr. 9 skutočnosťou, že sú tu tri trecie časti: hriadeľ 13, ložiskové puzdro 14 vybavené dutinami 9 a skriňa 18.

Podľa tohto usporiadania sú na ložiskovom puzdre 14 dva funkčné povrchy, jeden tvorený jeho vnútorným vŕtaním a druhý jeho vonkajším valcovým povrchom.

V tomto usporiadaní je dierované puzdro „plávajúce“.

Obr. 15 znázorňuje usporiadanie s dvoma klznými súčasťami, ktoré tvorí hriadeľ 13 a ložiskové puzdro 14 vybavené dutinami 9. Ložiskové puzdro 19 zhotovené z ložiskovej ocele typu 100C6 bolo za tepla nalisované na hriadeľ 13. Samotné puzdro 14 je tesne zalícované svojim vonkajším priemerom do vŕtania skrine 18.

Obr. 16 je variant obr. 15 s „plávajúcim“ dierovaným ložiskovým puzdrom 14, ktoré kĺže po dvoch ložiskových puzdrách 19 a 20 zhotovených z ložiskovej ocele typu 100C6 príslušne nalisovaných za tepla na hriadeľ 13 a zalícovaných do vŕtania skrine 18.

Vynález bude podrobnejšie opísaný s odkazmi na nasledujúce príklady.

Príklad 1 (porovnávací) Tento príklad objasňuje skúšky na kmitavých ložiskách. Usporiadanie je hriadeľ/ložisko (ložiskové puzdro). Hriadeľ: kalená cementovaná oceľ 16NC6.

Ložisko (ložiskové puzdro): 40 % grafitom plnený polyimid typu PI 5508.

Priemer hriadeľa: 30 mm.

Šírka ložiskového puzdra 1 = 20 mm. Rozvinutá dĺžka ložiskového puzdra: π x 30 = 94,25 mm. Pohyb: striedavé otáčanie o uhol 90° s frekvenciou 1 Hz.

Vypočítaný tlak na priemet povrchu: 10 mPa. Klzná rýchlosť: 0,2 m/s.

Tuk pre extrémne tlaky: lítiové mydlo, typ SNR-LUB EP, stupeň NLGI, použitie pri teplotách -30 až +110 °C.

Mazané tukom pri montáži, potom činnosť bez doplňovania tuku.

Na určenie zmáčacích uhlov θ pre hriadeľ/tuk a ložisko/tuk bol použitý priemer z 5 meraní uskutočnených ako bolo uvedené s húsenicami tuku umiestnenými na rovnobežnostenových vzorkách zahrievaných na 130 °C počas 90 sekúnd a potom ochladených.

Výsledky sú nasledujúce:

- v prípade hriadeľa (kalená cementovaná oceľ 16NC6): Θ = 30°;

- v prípade ložiska (40 % grafitom plnený polyimid): θ = 60°.

Tento príklad bol uskutočnený s hladkým ložiskovým puzdrom, ktoré je takpovediac mimo rozsah vynálezu. Výsledky skúšok:

- priemerný koeficient trenia: 0,11;

- počet kmitov než došlo k prudkému vzrastu koeficientu trenia: 35 000.

Príklad 2 (podľa vynálezu)

Bol opakovaný príklad 1 s tým rozdielom, že ložiskové puzdro bolo vybavené so 40 dutinami 9, každá 4 mm v priemere, usporiadanými pravidelným spôsobom s d (najkratšia vzdialenosť oddeľujúca k sebe obrátené okraje dvoch susedných dutín 9) = 4 mm.

Výsledky skúšok: priemerný koeficient trenia: 0,009; počet kmitov, než došlo k prudkému vzrastu koeficientu trenia: > 250 000 (skúška zastavená pred jej ukončením).

Príklad 3 (porovnávací)

Bol reprodukovaný príklad 1, s tou výnimkou, že v prípade materiálu, z ktorého bolo zhotovené ložiskové puzdro 14 bol polyimid nahradený bronzom typu UE 12 P, ktorý je zliatinou všeobecne používanou na ložiská.

Ložiskové puzdro je hladké, takže je mimo rozsah vynálezu.

Zmáčací uhol Θ pre ložiskové puzdro 14/tuk 4 meraný za podmienok príkladu 1 je 35°.

Výsledky skúšok: priemerný koeficient trenia: 0,12; počet kmitov, než došlo k prudkému vzrastu koeficientu trenia: 25 000.

Príklad 4 (porovnávací)

Bol zopakovaný príklad 2 s výnimkou, že v prípade materiálu, z ktorého je zhotovené dierované ložiskové puzdro 14 miesto polyimidu je použitý bronz typu UE 12 P, ktorý je zliatinou všeobecne používanou na ložiská.

Zmáčací uhol θ pre ložiskové puzdro 14/tuk 4 meraný za podmienok príkladu 1 je 35°, čo je mimo rozsah vynálezu pre dierovanú časť.

Výsledky skúšok: priemerný koeficient trenia: 0,09; počet kmitov, než došlo k prudkému vzrastu koeficientu trenia: 80 000.

Poznámky k príkladom 1 až 4

1. Keď sú ložiskové puzdrá 14 hladké, čo je mimo rozsah vynálezu, je veľkosť ich životnosti rovnakého rádu, či sú zhotovené z polyimidu, alebo z bronzu. Koeficienty trenia sú porovnateľné a zodpovedajú hybridnému módu, ktorý trvá, pokiaľ mazivo zostáva v oblasti dotyku. Keď tuk, ktorý môže uniknúť cez okraje ložiska je úplne odstránený, koeficient trenia prudko vzrastie, ložisko sa zahrieva a potom je poškodené tepelným účinkom, keď polyimid alebo bronz ložiskového puzdra priľne na oceľovom hriadeli.

2. Životnosti dierovaných ložiskových puzdier 14 zhotovených z polyimidu (podľa vynálezu) a zhotovených z bronzu (mimo rozsah vynálezu) sú výrazne dlhšie než pri hladkých ložiskových puzdrách. Pri rozobraní na konci skúšok bolo pozorované, že všetok mazací tuk 4, ktorý bol k dispozícii v dutinách 9, bol spotrebovaný. To ukazuje výhodnosť „zásob maziva“ v dutinách 9.

3. Koeficient trenia dierovaného bronzového ložiskového puzdra 14 je nižší než koeficient trenia hladkého bronzového ložiskového puzdra HL. To môže byť aspoň čiastočne v dôsledku pravidelnejšieho dodávania mazacieho tuku 14 do oblasti dotyku a rovnomernejšieho rozdeľovania tohto mazacieho tuku 4 po tejto oblasti, teda zníženie nebezpečenstva dotyku kov/kov medzi bronzom ložiska a oceľou hriadeľa 13.

4. Na druhej strane vysvetlenie v bode 3 neberie do úvahy veľmi nízky koeficient trenia zapísaný s dierovaným polyimidovaným ložiskovým puzdrom 14 podľa vynálezu. V skutočnosti hodnota 0,009 typicky zodpovedá hydrodynamickému módu mazania, niečomu čo je neočakávané pri pomerne vysoko zaťaženom kmitajúcom ložisku, v ktorom klzná rýchlosť nie jc nijako vysoká.

Životnosť dierovaného polyimidového ložiska (viac než 250 000 kmitov) je tiež prekvapujúca, keď je to porovnané so životnosťou bronzového ložiskového puzdra (80 000 kmitov).

Schematicky všetko prebieha tak, ako by dve skutočnosti, že ložiskové puzdro 14 je zhotovené z polyimidu a je dierované, mali za následok na jednej strane zlepšenie v únosnosti ložiska a na druhej strane predĺženie času potrebného na vyčerpanie zásoby maziva.

Teoretické modelovanie tohto javu nebolo uskutočnené a môže byť ponúknutá vysvetľujúca hypotéza, ktorá bude príhodnejšie objasnená pomocou obr. 1. Mazací tuk 4 obsiahnutý vo vhodnom priestore E medzi bežcom 1, dráhou 2 a tesnením 3 tvoreným O-krúžkom prenáša priečne len zlomok normálneho tlaku, ktorý naň pôsobí. Tento zlomok je tým menší, čím je uvedený tuk viskóznej ši (to vychádza zo skutočnosti, že tuk sa riadi zákonom reológie, na rozdiel od olejov, ktoré sa riadia Paskalovým zákonom a hydrostatickým zákonom).

Pomerne vysoké zaťaženie môže byť teda tolerované, čo znamená zlepšenie únosnosti ložiska a pomerne veľká vôľa predstavuje zväčšenie zásoby maziva pred počiatkom vytlačenia tesnenia 3 a objavením úniku maziva.

V usporiadaní podľa vynálezu tesnenie 3 neexistuje. To má výhodné dôsledky spojené so skutočnosťou, že kĺzanie bežca 1 po dráhe 2 nastáva bez toho, aby bolo nutné prekonávať trenie tesnenia 3 na tej istej dráhe 2, čím sa dosahuje nízky koeficient trenia.

Môžu nastať i ďalšie dôsledky, ktoré sú nepriaznivé, pri ktorých mazací tuk 4, ktorý nie je naďalej zadržovaný, má prirodzenú tendenciu uniknúť cez okraje bežca 1. To môže nastať tým ľahšie a rýchlejšie, čím lepšie mazivo zmáča povrchy, t. j. čím menší je zmáčací uhol θ medzi mazacím tukom 4 a materiálmi, z ktorých je daný povrch zhotovený.

Predchádzajúce môže byť priamo prenesené z prostriedku bežec 1/klzná dráha 2 na iný prostriedok typu hriadeľ 13/ložisko, ako je vysvetlené v uvedených príkladoch s polyimidovým ložiskovým puzdrom (zmáčací uhol s tukom = 35°).

5. Z hľadiska vysvetlenia výrazne lepšieho chovania kmitajúceho ložiska s oceľovým hriadeľom 13 a polyimidovým ložiskovým puzdrom 14 v porovnaní s chovaním kmitajúceho ložiska s oceľovým hriadeľom 13 a bronzovým ložiskovým puzdrom 14 je možné, že nastáva ďalší jav.

Bolo tiež zistené, že mazací tuk 4 je lepšie udržovaný v stykovej oblasti s polyimidovým ložiskovým puzdrom 14 než s bronzovým ložiskovým puzdrom, ale zostáva skutočnosťou, že mazivo je spotrebovávané v oboch prípadoch.

Teraz v prítomnosti dvoch kovových povrchov, ktoré majú byť zmáčané, je pre mazivo energeticky výhodnejšie prichádzať do styku s tým, ktorý má menší zmáčací uhol θ s mazacím tukom 4, v tomto prípade s oceľovým hriadeľom 13 skôr než s polyimidovým ložiskovým puzdrom 14.

Môže byť preto predložená hypotéza, že zakaždým keď povrch oceľového hriadeľa 13 prechádza okolo dutiny 9 v polyimidovom ložiskovom puzdre 14, uvedený povrch priťahuje malé množstvo mazacieho tuku 4 obsiahnutého v uvedenej dutine 9. Otáčanie hriadeľa 13 teda stále doplňuje mazací tuk 4 na jeho povrch, čo naopak pomáha stabilizovať mazací režim a teda zlepšuje únosnosť ložiska a jeho životnosť.

V prípade bronzového ložiskového puzdra 14 (zmáčací uhol Θ je rovnakého rádu ako pri oceli) tento jav nenastáva.

Príklad 5 (porovnávací)

Je opakovaný príklad 1 s tou výnimkou, že v prípade materiálu, z ktorého je zhotovené ložiskové puzdro 14, je polyimid nahradený žíhanou uhlíkovou oceľou typu XC 38 potiahnutou na funkčnom povrchu 5, vrstvou 10 pm organického laku založeného na epoxidovej živici plnenej MoS₂.

Ložiskové puzdro 14 je hladké, t. j. mimo rozsah vynálezu.

Zmáčací uhol θ medzi oceľou XC 38 s lakom a mazacím tukom 4, meraný za podmienok podľa príkladu 1, je 70°.

Výsledky skúšok priemerný koeficient trenia: 0,09; počet kmitov skôr než nastane prudký nárast koeficientu trenia: 45 000 (intenzívne opotrebenie na konci skúšky).

Príklad 6 (podľa vynálezu)

Je opakovaný príklad 5, s tou výnimkou, že ložiskové puzdro 14 je vybavené 40 dutinami 9, každá s priemerom 4 mm, usporiadanými pravidelným spôsobom s d (najkratšia vzdialenosť oddeľujúca priľahlé okraje dvoch susedných dutín 9) = 4 mm.

Výsledky skúšok priemerný koeficient trenia: 0,0075;

počet kmitov skôr než nastane prudký nárast koeficientu trenia: > 45 000 (skúška zastavená pred jej ukončením).

Príklad 7 (porovnávací)

Je opakovaný príklad 5, s tou výnimkou, že ložiskové puzdro 14 je zhotovené z nepotiahnutej žíhanej uhlíkovej ocele typu XC 38.

Ložiskové puzdro 14 zostáva hladké, t. j. je mimo rozsah vynálezu.

Zmáčací uhol 0 medzi oceľou XC 38 a mazacím tukom 4, meraný za podmienok podľa príkladu 1, jc 25°. Výsledky skúšok priemerný koeficient trenia: nestabilný;

počet kmitov skôr, než nastane prudký nárast koeficientu trenia: niekoľko desiatok pred zadrením.

Príklad 8 (porovnávací)

Je opakovaný príklad 6, s tou výnimkou, že dierované ložiskové puzdro 14 je zhotovené z nepotiahnutej žíhanej uhlíkovej ocele typu XC 38.

Zmáčací uhol 0 medzi oceľou XC 38 a mazacím tukom 4, meraný za podmienok podľa príkladu 1, je 25°, t. j. jc mimo rozsah vynálezu pre dierovanú časť.

Výsledky skúšok priemerný koeficient trenia: 1,15;

počet kmitov skôr, než nastane prudký nárast koeficientu trenia: niekoľko stoviek pred zadrením.

Poznámky k príkladom 5 až 8

Môžu byť uvedené rovnaké poznámky ako k príkladom 1 až 4, s tým rozdielom, že výsledkom skúšok je výraznejšia degradácia typu intenzívneho opotrebenia alebo dokonca zadrenie v dôsledku styku oceľ na oceľ, keď zásoba mazacieho tuku 4 bola spotrebovaná a/alebo keď lakový povlak bol opotrebovaný.

Príklady 9 až 14

Príklad 6 bol opakovaný s dierovanými ložiskovými puzdrami 14 zhotovenými z lakom potiahnutej ocele s rôznym počtom dutín 9 (s konštantným priemerom), pričom plocha zaujímaná dutinami 9 sa menila. Táto plocha je meraná na rozvinutej trecej ploche a je vyjadrená v percentách celkovej plochy uvedeného rozvinutia.

Plocha zaujímaná dutinami 9 vyjadrená ako percento z celkovej plochy je označená „S“.

Počet kmitov je označený „N“. Výsledky sú uvedené v tabuľke I.

Tabuľka I

S %	5	10	20 až 40	50	60
N	35 000	80 000	> 250 000	20 000	niekoľko stoviek

Poznámka

Keď je plocha zaujímaná dutinami 9 menšia než 20 % celkovej plochy rozvinutia ložiska, životnosť ložiska sa rýchle znižuje až na hodnotu pri ložisku s hladkým ložiskovým puzdrom 14.

Nad 40 % je pokles dokonca ešte rýchlejší a pri rozobraní ložiska na konci skúšok je pozorované, že povrch ložiskového puzdra je vysoko degradovaný, s mnohými škrabancami a miestami zbavenými laku.

Príklady 15 až 17 (podľa vynálezu)

Je opakovaný príklad 2, t. j. s dierovaným polyimidovým ložiskovým puzdrom 14, ale s rôznou povahou materiálov, z ktorých je zhotovený hriadeľ 13.

Zmáčací uhol mazací tuk 4/hriadeľ 13 je označený 0. Koeficient trenia je označený C_F. Počet kmitov je označený „N“. Výsledky sú uvedené v tabuľke II.

Tabuľka II

Príklad	15	16	17
Materiál hriadeľa	Tvrdý chróm	Kalená cementovani oceľ 16NC6	Nitro-karbosulfidovaná oceľ 42 CD 4
0	35’	30’	25’
C_F	0,01	0,01	1.01
N	150 000	> 250 000	100 ooo

Koeficienty trenia sú porovnateľné, ale životnosti predstavované počtami kmitov sa významne líšia i keď zostávajú dobré.

Príklad 18

Je opakovaný príklad 6, ale s odlišnou povahou materiálu polymérového povlaku.

Oceľ ložiskového puzdra 14 je na jeho funkčnom povrchu 5, potiahnutá 10 pm PTFE (polytetrafluóretylénom).

Zmáčací uhol θ mazací tuk 1/ložiskové puzdro 14 je 85°, t. j. mimo rozsah vynálezu.

Koeficient trenia je rádu 0,008. Počet kmitov je 90 000.

Príklady 19 a 20

Tieto príklady zodpovedajú ložiskovému usporiadaniu pri plynulom otáčaní (vedenie otáčania hriadeľa vo vŕtaní skrine).

Príklady 19 a 20 príslušne ilustrujú, s odkazom na obr. 15 a 16, prípady dvoch trecích častí (jeden funkčný povrch) a troch trecích častí (dva funkčné povrchy).

Pokusné podmienky sú nasledujúce: materiál klznej časti 11: ložisková oceľ typu 100C6; materiál dierovanej časti 8: nitridovaná uhlíková oceľ typu XC 38 potiahnutá 12 pm organického laku zhotoveného z perfluóralkoxy;

povaha mazacieho tuku 4: rovnaká ako v príklade 1; priemer hriadeľa 13: 30 mm;

šírka ložiskového puzdra 14,- 25 mm výpočtový tlak na priemet plochy: 5 bar.

Skúšky boli uskutočňované pri rôznych hodnotách rýchlosti otáčania hriadeľa 13.

Vo všetkých prípadoch pohyb môže pokračovať po stovky hodín bez akýchkoľvek funkčných anomálií a s veľmi nízkym momentom odporu, zodpovedajúcim extrémne nízkemu súčiniteľu rádu 0,05 až 0,0005, typickému pre trenie vo veľmi dobrom hydrodynamickom mazacom režime.

Rozdiel medzi usporiadaním s dvoma trecími časťami a s tromi trecími časťami sa objavuje v dvoch extrémoch rozsahu zmien rýchlosti otáčania.

Pod 2000 až 3000 otáčok za minútu systém s dvoma trecími časťami (príklad 19) dáva lepšiu reprodukovateľnosť výsledkov (100% úspešnosť) v protiklade k systému s troma trecími časťami (príklad 20: 90 % úspešnosť).

Nad 10 000 až 12 000 otáčok za minútu je to opačný prípad.

Odborníci v odbore pochopia, že aj keď vynález bol opísaný a objasnený na príkladoch určitých uskutočnení, sú možné početné varianty stále zostávajúce v rozsahu vynálezu ako je definovaný v pripojených nárokoch.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Vodiaci prostriedok pre mechanické diely, ktorý pozostáva z dvoch častí určených na vzájomné klzné uloženie, jedna z oboch časti je klzná časť (11) s hladkým funkčným trecím povrchom a druhá časť je dierovaná časť (8) s aspoň jedným funkčným trecím povrchom (7), ktorá obsahuje vystupujúce dutiny (9) určené pre mazací tuk (4) pašiového typu obsahujúceho zložku mydlového typu, zložku olejového typu a aditívum pre extrémne tlaky, vyznačujúci sa tým, že zmáčací uhol Θ medzi hladkým funkčným trecím povrchom klznej časti (11) a mazacím tukom (4) meraný pri teplote nazvanej meracia teplota, ktorá je 15 ±5 °C pod teplotou, pri ktorej nastane počiatok separácie medzi zložkou mydlového typu a zložkou olejového typu, je v rozsahu od 20 do 40 stupňov a tým, že materiál dierovanej časti (8) je vybraný tak, že zmáčací uhol θ meraný pri uvedenej meracej teplote medzi funkčným tre cím povrchom (7) dierovanej časti (8) a mazacím tukom (4) je v rozsahu od 45 do 75 stupňov.
2. Prostriedok podľa nároku 1, vyznačujúci sa t ý m , že materiál na zhotovenie klznej časti (11) je vybraný zo skupiny tvorenej oceľami, chrómom a niklom.
3. Prostriedok podľa nároku 2, vyznačujúci sa t ý m , že oceľ je vybraná zo skupiny tvorenej cementovanými, kalenými a brúsenými oceľami, brúsenými vysokofrekvenčné indukčné kalenými oceľami, oceľami, ktoré sú vytvrdené a potom povlečené tvrdým chrómom, nitridovanými oceľami, keramický potiahnutými oceľami a nitrocementovanými oceľami.
4. Prostriedok podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 3, vyznačujúci sa tým, že materiálom na zhotovenie dierovanej časti (8) je objemový materiál.
5. Prostriedok podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 3, vyznačujúci sa tým, že materiál na zhotovenie dierovanej časti (8) je vybraný z polymérových materiálov a kopolymérových materiálov.
6. Prostriedok podľa nároku 5, vyznačujúci sa t ý m , že materiál dierovanej časti (8) je vybraný zo skupiny tvorenej polyimidmi, plnenými polyimidmi, epoxidovými živicami, polyetylénom, substituovanými alebo nesubstituovanými fluórkarbónmi, polyetyléntereftalátom, polyétersulfónom, polyamidmi a polyéteréterketónom.
7. Prostriedok podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 5, vyznačujúci sa tým, že materiál dierovanej časti (8) je vybraný zo skupiny tvorenej objemovým substrátom, tenkými valcovanými plechmi a substrátmi vybavenými povlakmi.
8. Prostriedok podľa nároku 7, vyznačujúci sa t ý m , že materiál povlaku je materiál vybraný z polymérových materiálov a kopolymérových materiálov.
9. Prostriedok podľa nároku 8, vyznačuj úci sa t ý m , že materiál povlaku je materiál vybraný zo skupiny tvorenej polyimidmi, plnenými polyimidmi, epoxidovými živicami, plnenými epoxidovými živicami, polyacetálovými živicami, polyetylénom, substituovanými alebo nesubstituovanými fluórkarbónmi, polyetyléntereftalátom, polyétersulfónom, polyamidmi a polyéteréterketónom.
10. Prostriedok podľa nároku 6a 9, vyznačujúci sa tým, že fluórkarbón je perfluóralkoxy.
11. Prostriedok podľa nároku 8, vyznačujúci sa t ý m , že materiál dierovanej časti (8) je vybraný vopred z nitridovaných ocelí.
12. Prostriedok podľa nároku 1,vyznačujúci sa t ý m , že oceľ je vopred podrobená povrchovému vytvrdzovaciemu spracovaniu pôsobiacemu difúziou dusíka do ocele.
13. Prostriedok podľa nároku 12, vyznačuj úci sa t ý m , že uvedené vytvrdzovacie spracovanie je termochemické nitridačné spracovanie v roztavenom kúpeli kyanátov a karbonátov alkalických kovov.
14. Prostriedok podľa nároku 13, vyznačujúci sa t ý m , že roztavený kúpeľ ďalej obsahuje určité množstvo aspoň jednej sírovej zložky.
15. Prostriedok podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 14, vyznačujúci sa tým, že dutiny (9) sú rozdelené prakticky po celom povrchu dierovanej časti (8).
16. Prostriedok podľa nároku 15, vyznačuj úci sa t ý m , že aspoň tri dutiny (9) prenášajú zaťaženie pôsobiace na klznú časť (11) a dierovanú časť (8).
17. Prostriedok podľa nároku 15, vyznačuj úci sa t ý m , že plocha zaujímaná dutinami (9) na rozvinutom funkčnom povrchu (7) dierovanej časti (8) predstavuje od približne 20 do približne 40 % celkovej plochy rozvinutej ho funkčného povrchu (7).
18. Prostriedok podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 17, vyznačujúci sa tým, že dutiny (9) sú viac alebo menej navzájom rovnaké.
19. Prostriedok podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 17, vyznačujúci sa tým, že dutiny (9) sú rozdelené viac alebo menej pravidelne po celom povrchu dierovanej časti (8).
20. Prostriedok podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 17, vyznačujúci sa tým, že dutiny (9) nie sú viac alebo menej navzájom rovnaké.
21. Prostriedok podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 17 a 20, vyznačujúci sa tým, že dutiny (9) sú rozdelené viac alebo menej nepravidelne po celom funkčnom povrchu (7) dierovanej časti (8).
22. Prostriedok podľa nárokov 20 a 21,vyznačujúci sa tým, že najkratšia vzdialenosť medzi okrajmi dvoch susedných dutín (9) je väčšia než približne 2 mm.
23. Prostriedok podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 22, vyznačujúci sa tým, že vystupujúci povrch každej dutiny (9) má plochu od približne 3 mm² do približne 40 mm².
24. Prostriedok podľa jedného z nárokov 1 až 22, vyznačujúci sa tým, že najkratšia vzdialenosť medzi okrajmi dvoch susedných dutín (9) je väčšia než približne 2 mm a vystupujúci povrch každej dutiny (9) má plochu od približne 10 mm do približne 30 mm .
25. Prostriedok podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až

24, vyznačujúci sa tým, že dutiny (9) vystupujúce na funkčnom trecom povrchu (7) dierovanej časti (8) nie sú navzájom spojené na strane obsahujúcej uvedený funkčný trecí povrch (7) dierovanej časti (8).
26. Prostriedok podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až

25, vyznačujúci sa tým, že dutiny (9) vystupujúce na funkčnom trecom povrchu (7) dierovanej časti (8) nie sú navzájom spojené na strane obsahujúcej nefunkčný povrch dierovanej časti (8).
27. Prostriedok podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 25, vyznačujúci sa tým, že dutiny (9) vystupujúce na funkčnom trecom povrchu (7) dierovanej časti (8) sú navzájom spojené na strane obsahujúcej nefunkčný povrch dierovanej časti (8) systémom kanálikov.
28. Prostriedok podľa nároku 27, vyznačujúci sa t ý m , že kryt (12) zakrýva dutiny (9).
29. Prostriedok podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 28, vyznačujúci sa t ý m , že dutiny (9) sú valcové.
30. Prostriedok hriadeľ/ložisko podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 29, vyznačujúci sa tým, že klznou časťou (11) je hriadeľ (13) a ložisko je dierovanou časťou (8).
31. Prostriedok klzná časť/bežec podľa ktoréhokoľvek z nárokov laž 29, vyznačujúci sa tým, že klznou časťou (11) je hladká časť a dierovanou časťou (8) je bežec (1).
32. Prostriedok guľa/objímka podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 29, vyznačujúci sa tým, že klznou časťou (11) je guľa (15) a dierovanou časťou (8) je objímka (16).
33. Prostriedok podľa nároku 30, vyznačujúci sa t ý m , že ložisko má dva funkčné povrchy (7).