SK283731B6 - Forma na vyhotovenie kanalizačných šácht - Google Patents

Abstract

Forma na vyhotovenie kanalizačných šácht majúcich vždy najmenej dve prívodové hrdlá, zvlášť dolných častí kanalizačných šácht, s vytváracím plášťom obsahujúcim hrdlové vložky a s do neho umiestnením vytváracím jadrom, na ktorého jednu čelnú plochu, vo forme žľabu v podlahe existujúcej kanalizačnej šachty, je umiestnená prispôsobená šablóna (98), s von vyčnievajúcim výstupkom (80, 82), ktorý vytvára na stenu kanála v podlahe šachty prispôsobenú vonkajšiu plochu. Aby sa dali jednoducho vyrobiť žľaby so želaným sklonom, navrhnutá šablóna má výstupok prvej časti (100), ktorý vo svojej spodnej časti prechádza do plôch na spád dna šachty, a má klenutú druhú časť (102), vytvára sedlo prispôsobené ku spádu podlahy žľabu, a s prvou časťou (100) je rozoberateľne spojená. ŕ

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka formy na vytváranie kanalizačných šácht, ktoré majú vždy najmenej dve prívodné hrdlá, predovšetkým spodných kanalizačných šácht, s hrdlovými vložkami majúcimi vytvárací plášť a jedno, v tomto plášti umiestnené vytváracie jadro, na ktorého čelnej strane je zaradená šablóna, vo forme žľabu v podlahe jestvujúcich kanalizačných šácht, s jedným von vyčnievajúcim výstupkom, ktorý má na stenu žľabu v podlahe šachty prispôsobenú vonkajšiu plochu.

Doterajší stav techniky

Je známe zariadenie na vytváranie kanalizačných šácht, ktoré majú najmenej dve prívodné hrdlá. Toto známe zariadenie obsahuje najmenej dve, prednostne naproti sebe natočiteľné časti vytváracieho plášťa a najmenej jeden segment plášťa pre vytvárací plášť, ktorý je umiestnený do vytváracieho jadra. Časti vytváracieho plášťa sa predpokladajú s hrdlovými vložkami. Vytváracie jadro je valec. Časti vytváracieho plášťa a segmenty plášťa sú fixované napínacími prstencami, prechádzajúcimi koaxiálne ku vytváraciemu plášťu. Týmto známym zariadením môžu byť prívodné hrdlá vybavené na rôznych miestach, a tak vzniká želaný uhol ich priebehu. Pretože vytváracie jadro je valcové, majú kanalizačné šachty rovné, kruhové dná (EP O 489 302 Al).

Aby sa odpadová voda a v nej unášané odpady previedli cez kanalizačné šachty, podlahy týchto šácht sa často vytvárajú so žľabmi, ktoré prebiehajú medzi bočnými stenovými prestupmi. Podlahy šácht majú sklon ku okrajom žľabov, a tak odpadové vody, ktoré prichádzajú cez vyššie položený vtokový otvor, tečú do žľabu na podlahe doterajšej šachty a odtiaľ prichádzajú ku výtokovému otvoru šachty.

Podľa doterajšieho spôsobu výstavby šachty, žľaby a naklonené podlahové plochy sa vytvárajú vymurovaním.

Zariadenia v úvode opísaného spôsobu sú vybraté podľa DE 84 23 080 U1 resp. DE 41 20 483 C2. Šablóny obsahujú tunelové časti na základné formy vytváraných žľabov. Okrem toho musí mať vytváracie jadro podlahovú formu, kde sa dajú tunelové časti prípadne natočiť a dať do určitej polohy. Aby sa získali žľaby so želaným sklonom, musia sa použiť predtým opísané techniky.

Vynález si kladie za cieľ vyvinúť prípravok na vytváranie existujúcich kanalizačných šácht alebo dolných častí šácht s minimálne dvoma vstupnými hrdlami, v ktorých žľaby v ich spádovaných plochách môžu byť vytvorené už pri výrobe šácht. Súčasne sa vychádza z toho, že by to malo byť konštrukčne jednoducho zabudovateľné zariadenie, ktoré by jednoduchým spôsobom umožnilo vyrobiť žľab a potom, po tomto vytvorení, by sa dalo bezproblémovo odobrať so šablónou z vytváracieho jadra a mohlo sa pripraviť na opakované použitie.

Podstata vynálezu

Uvedený problém je vyriešený formou podľa vynálezu tak, že výstupok prvej časti, ktorý vo svojej spodnej časti prechádza do plôch pre sklony dna šachty', je vybavený klenutou druhou časťou, prispôsobenou na vytváranie sedla na sklone žľabového dna a s prvou časťou je rozoberateľné spojený. Pri odlievaní (betonáži) jestvujúcej kanalizačnej šachty, resp. dolnej časti šachty šablóna zabezpečuje, aby na dne šachty vznikol žľab a spádované plochy. Šachta a žľab vytvárajú jeden monolitický celok. Po postavení terajšej šachty už nie je potom potrebné vymurovávaním vyhotoviť žľab na dne šachty. Týmto sa ušetria práce na šachtách vykonávané na stavenisku, ktoré môžu byť urobené len s určitými nákladmi. Tieto náklady pozostávajú napríklad z toho, že na miesto stavby musia byť dopravené vhodné tehly a musí sa vyrobiť malta. Na vymurovanie je potrebná remeselná zručnosť, preto je nevyhnutný odborný personál. Pomocou vynálezu sa dá týmto nákladom vyhnúť, a tak zhotovenie kanalizácie bude hospodárne.

Prednostne má šablóna okrúhly okraj a proti tomuto okraju radiálne smerom dovnútra umiestnené osadenie na zariadenie, ktoré je ľahko osaditeľné do dutého valcového vytváracieho jadra. Toto vyhotovenie formy umožňuje spoľahlivé centrovanie a upevnenie šablóny vo vytváracom jadre.

Podľa vynálezu vyčnieva zo strany šablóny, odvrátenej od osadenia, najmenej jeden výstupok smerom navonok, ktorý je svojím prierezom a priebehom prispôsobiteľný na žľab v podlahe šachty. Šablóna má aj aspoň jednu klenbu alebo vybúlenie, ktoré na svojich vonkajších stranách určuje plochy sklonu a zošikmené plochy telesa šachty.

Výstupok obsahuje prvú časť, ktorá vo svojej spodnej časti prechádza do plôch na vytvorenie sklonu na dne šachty, a vymeniteľnú druhú klenutú časť, nastaviteľnú na sklony dna žľabu, a ktorá je rozoberateľné spojená s prvou časťou. Týmto bude problém vyriešený, a môžu sa hospodárne vytvárať na šachtách alebo dolných častiach šácht žľaby so želanými sklonmi. Druhé časti výstupkov sú vymeniteľné a vždy prispôsobiteľné na určitý sklon. Preto nie je nutné vždy držať v zásobe šablónu na rôzne dopredu zadané sklony. Postačí súprava na druhé časti, ktoré sú vytvorené podstatne jednoduchšie ako kompletné šablóny a preto môžu byť vyrobené oveľa lacnejšie.

Z vynálezu vyplýva poznatok, že je možnosť používať šablónu s vymeniteľnými druhými časťami majúcimi rôzne rozmery, ktoré umožňujú vyrábať šachty so žľabmi s rôznymi sklonmi bez toho, aby museli vlastne nasledovať zmeny na prvej časti označenej ako základný výrez šablónyJe výhodné, ak druhá časť má klenbu prispôsobiteľnú žľabu na dne, ktorej koniec je spojený s kosákovitou stenou, ktorú nesie lišta, a ktorá je priskrutkovaná na prvú časť. Vzdialenosti medzi vonkajším a vnútorným okrajom v strede steny stanovujú súčasne sklon žľabu.

Výstupok prebieha účelne priamo z jedného miesta okraju šablóny k inému miestu na okraji a má steny na svojich čelných plochách. Tieto steny sa nachádzajú na miestach, ktoré pri výrobe dolných častí šácht sú v jednej osi s prestupovými otvormi hrdiel.

Opísané šablóny sú určené na dná šácht, ktoré majú priame žľaby, a ktoré prebiehajú priečne pozdĺž priemeru cez dno šachty.

Pri ďalšom výhodnom uskutočnení prebieha výstupok z jedného miesta okraja šablóny v plnom oblúku k inému miestu okraja a má steny na čelných plochách. Dno má prednostne tvar štvrťkruhu. S opísanou šablónou sa dajú vyrábať kanalizačné šachty, resp. dolné Časti šácht, ktorých žľaby na dne šachty vždy odklonia prúdy odpadovej vody v oblúku napr. o 90°. Takéto šachty sa nachádzajú napr. v zákrutách ciest.

Ďalšie účelné uskutočnenie spočíva v tom, že tri výstupky, z ktorých každý vychádza z jedného miesta na okraji šablóny, sa spoja v strede šablóny a majú steny na okraji šablóny vždy na svojich čelných plochách. S touto šablónou sa môžu vyrábať vidlicovito rozdvojené žľaby v šachtových dnách.

Prednostne sú vzdialenosti medzi otvormi výstupkov rozdielne. S touto šablónou môžu byť vyrábané kanalizačné šachty, ktoré budú napojené na dne na dva alebo tri kanály. Na základe rôznych vzdialeností medzi otvormi sa dosiahnú rôzne odrazové uhly pre prúdy odpadových vôd.

Prednostne sa predpokladajú poklopy s vyčnievajúcim osadením, idúcim proti okraju poklopu smerom dovnútra, umiestneným axiálne na stranách náprotivným klenbám. Pomocou osadenia sa poklopy upevnenia na valcové jadrá. Týmto sa uľahčí vyhotovenie formy na výrobu kanalizačných šácht a demontáž častí vnútri kanalizačnej šachty.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Ďalšie podrobnosti, prednosti a znaky vynálezu sú dané nielen z patentových nárokov a týmto zodpovedajúcim jednotlivým znakom a/alebo znakom v kombinácii, ale aj z nasledujúceho opisu prednostných príkladov uskutočnenia znázornených na výkresoch, kde predstavuje: obr. 1 forma podľa vynálezu na vytvorenie spodných častí kanalizačných šácht v pôdoryse, obr.2 zobrazenie rezu pozdĺž čiary A - B v obr. 1, obr.3a forma na výrobu žľabu na monolitickej spodnej časti šachty - pohľad zhora, obr.3b forma z obr. 3a v bočnom pohľade, obr.4a iná forma na výrobu žľabu na monolitickej spodnej časti šachty, obr.4b forma z obr. 4a v bočnom pohľade, obr.5 a doplnková forma na výrobu žľabu na monolitickej spodnej časti šachty, obr.5b forma z obr. 5a v bočnom pohľade, obr.6 šablóna pozostávajúca z dvoch častí v navzájom odsunutej polohe, obr.7 šablóna podľa obr.6 v namontovanej polohe spredu a obr.8 šablóna z obr.7 v bočnom pohľade.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Na zhotovovanie kanalizačných šácht, zvlášť spodných častí kanalizačných šácht pozostávajúcich zo spodného dielca a ďalších prstencov, bude použité zariadenie, ktoré s istými obmenami môže zodpovedať zariadeniu opísanému v EP 0 489 302 Al. Forma 10 na výrobu kanalizačných šácht, zvlášť spodných častí (dielcov) kanalizačných šácht, má dutý valcový vytvárací plášť 12, v ktorom je koaxiálne usporiadané vytváracie jadro 14.

Vytvárací plášť 12 pozostáva z častí 18 vytváracieho plášťa alebo zrkadlovo proti sebe uložených hrdiel, ako aj segmentov 20 a 22 vytváracieho plášťa 12, ktoré sú vybavené bočnými hrdlami 16, a ktoré sú umiestnené po obvode tak, aby sa prekrývali, a aby vytvárací plášť 12 dával uzavretú formu.

Aby proti sebe ležiace časti 18 vytváracieho plášťa, ako aj segmenty 20 a 22 vytváracieho plášťa, mohli byť fixované v stálej polohe na vytvorenie vytváracieho plášťa 12, predpokladá sa existencia napínacích prstencov 24 a 26, ktoré sa dajú zaistiť vo vyčnievajúcich uloženiach časti 18 vytváracieho plášťa a segmentov 20 a 22 vytváracieho plášťa, ako aj v zárezoch uvažovaných konzol 28 a 30.

Z bočných hrdiel 16 vychádzajú jadrá vytvárajúce dutinu 32, ktoré vytvárajú spojenie ku šablóne 34, resp. k odlievacej forme, ktorá leží na vrchnej čelnej strane dutého valcového vytváracieho jadra 14 a toto uzatvára vo forme poklopu.

Pretože časti 18, 20 a 22, ktoré vytvárajú vytvárací plášť 12, sú polohovo fixované napínacími prstencami 24 a 26, nie sú potrebné žiadne prídavné upevňovacie prvky, resp. ozubené vence a s týmto spolupôsobiaci pastorok, aby sa prvky týmto spôsobom navzájom posunovali, a aby tak hrdlové vložky navzájom vytvárali želaný uhol.

Ako obzvlášť ozrejmuje pôdorys formy 10, môže byť napr. znázornený uhol 180° medzi proti sebe ležiacimi hrdlami 16 pozmenený tým, že ako proti sebe zrkadlovo ležiace hrdlá zakreslené časti 18 vytváracieho plášťa sa navzájom pootočia, pričom napínacie prstence 24 a 26 vytvárajú vodidlá. V závislosti od pootočenia protiľahlých častí 18 sa viac alebo menej navzájom prekrývajú segmenty 20 vytváracieho plášťa s úsekmi 36 a 38, ktoré vychádzajú z proti sebe ležiacich častí 18, resp. so segmentmi 20 vytváracieho plášťa, ktoré sú označované ako uhol vytvárajúce plechy.

Obr. 1 objasňuje, že stredné segmenty 22 vytváracieho plášťa prebiehajú vnútri, vzhľadom na úseky 36 a 38 plášťa vychádzajúce z protiľahlých častí 18, resp. prechodové plechy. Okrem toho sa požaduje pre segmenty 22 vytváracieho plášťa len v ich strednej časti vždy spodná, resp. horná konzola 28 a 30 napínacieho prstenca, ktorá je na obr. 1 všeobecne označená vzťahovou značkou 40 a 42 bez toho, aby bolo nebezpečie, že sa segmenty 22 pri naplnení formy vyklopia, pretože segmenty 22 budú podopreté z vonkajšej strany segmentovými úsekmi 36 a 38, resp. plášťovými segmentmi 20.

Odlievacia forma, resp. šablóna 34 je vyhotovená tak, že na podlahe spodného dielu šachty je žľab. Forma, resp. šablóna 34 pozostáva napr. z kovu a má okrúhly okraj 44. Na jednej strane šablóny 34 je radiálne smerom dovnútra oproti okraju 44 umiestnené osadenie 46, ktoré je na vnútorný priemer vytváracieho jadra 14 tak prispôsobené, že osadenie 46 mierne prečnieva do otvoru (dutiny), čím je podopieraná šablóna 34 s plochou vytvárajúcou prstenec medzi okrajom 44 a osadením 46 na čelnej ploche dutého valcovitého vytváracieho jadra 14. Kruh vytvárajúci okraj 44 a osadenie 46 sa predpokladajú v rovnakej forme vo všetkých vyhotoveniach foriem šablón, resp. odlievacích foriem. Preto sú prvky variantov foriem vyhotovení šablón, zobrazených na obr. 3 až 8, označené rovnakými vzťahovými značkami.

Šablóna 34 je vytvorená vo forme poklopu a má pozdĺž čiary priemeru 48 priamočiaro prebiehajúci výstupok 50, ktorý na strane náprotivnej ku osadeniu 46 vyčnieva smerom navonok. Výstupok 50 sa rozprestiera až po okraj 44 a je prispôsobený na formu žľabu, tzn. že diel má tvar polovice valca, ktorého dlhšie okraje prechádzajú do v podstate plochých častí 54, ktoré prechádzajú vždy do uhol tvoriacich, formu vytvárajúcich plôch 56, ktoré sú naklonené smerom ku okraju 44. Rovinné časti, tiež označované ako spádované plochy 56, vytvárajú kruhové segmenty a ich spád predstavuje predovšetkým hodnotu 1 : 20, pričom okraj 44 na vytváracom jadre 14 ležiacej šablóne 34 je hlbšie ako dolné konce plochých častí 54. Na oboch čelných plochách výstupku 50 sú vytvorené steny 58, ktoré stoja oproti jadrám vytvárajúcim dutinu 32, ak šablóna 34 leží na vytváranom jadre 14.

Pri naplnení betónu do formy 10 šablóna 34 vytvára žľab idúci cez podlahu spodného dielu šachty a spádované rovinné plochy medzi okrajmi dna a okrajmi žľabu. Po vytvrdnutí betónu sa vytváracie jadrá 14 vo forme valcov a šablóna 34 vyberú zvnútra spodného dielu šachty. Vytvorí sa tak monolitická šachta so žľabom s požadovaným sklonom.

Pomocou ďalších vytvorených šablón sa môžu vyrobiť rôzne tvary žľabov. Na obr. 4a,b je zobrazená forma, resp. šablóna, ktorá má rovnako ako šablóna 34 okrúhly okraj 44, oproti ktorému je radiálne smerom dovnútra umiestnené osadenie 46. Šablóna 60 má rovnako tvar okrúhleho poklopu a má na jednej strane vystupujúci výstupok, ktorý opisuje oblúk, predstavujúci štvťkruh. Výstupok 62 sa skladá z časti 64 s prierezom poloblúka a časti 66, ktorá má steny, ktoré tvoria vždy štvrtinu plášťa zrezaného kužeľa. Od spodku stien časti 66 vychádzajú sklonené, vaňu vytvárajúce plochy, resp. spádované plochy 68, 70, ktoré prebiehajú smerom ku okraju 44. Spád týchto plôch predstavuje rovnako ako pri spádových plochách 56 hodnotu 1 : 20.

Výstupkom 62 sa vytvorí žľab v podlahe šachty, cez ktorý bude odpadová voda odklonená pozdĺž oblúka o 90°. Šablóna 60 má na svojich čelných plochách steny 72, ktoré stoja naproti zodpovedajúco umiestneným jadrám vytvárajúcim dutiny 32.

Iná forma vyhotovenia šablóny je zobrazená na obr. 5a,b. Šablóna 74 podľa obrázkov 5a,b má rovnako tvar poklopu s kruhovitým okrajom 44 a s osadením 46 na fixovanie polohy.

Obrázky 5a a b ukazujú šablónu 74 na spodnú časť šachty, ktorá má žľab vidlicovitého tvaru. Šablóna 74, resp. odlievacia forma na dno spodného dielu šachty je rovnako, ako opísaná odlievacia forma, vytvorená ako poklop s kruhovitým okrajom 44, oproti ktorému je radiálne smerom dovnútra umiestnené osadenie 46. Osadenie 46 vyčnieva pri kompletne zostavenej odlievacej forme na spodný diel šachty dovnútra dutého valca vytváracieho jadra 14 a fixuje takto šablónu 74. Z odvrátenej strany poklop vytvárajúcej šablóny 74, odvrátenej k osadeniu 46, vyčnieva konvexný výstupok 76, ktorý' má tri výstupky 78, 80, 82, ktoré sa približne v strede šablóny 74 spájajú a tým vytvárajú vidlicové vydutie na jednej strane šablóny. Tri výstupky 78, 80, 82 sa rozprestierajú až po okraj 44 a majú vždy na čelných plochách steny 84, ktoré pri namontovanej odlievacej forme, t. j. pri šablóne 74 nasadenej na vytváracie jadro 14, stoja oproti jadrám vytvárajúcim dutiny 32, pokiaľ je forma 10 vyhotovená s tromi jadrami na vytváranie dutín 32. Výstupky 78, 80, 82 majú prierezy ako predtým opísané výstupky 50, 62, pričom výstupky 78, 80, 82, resp. vydutia v strede šablóny prechodom navzájom do seba vytvárajú pásmo s väčším prierezom. Stredy 86, 88, 90 troch čelných výstupkov 78, 80, 82 majú rôzne vzájomné vzdialenosti. Od spodných častí výstupkov 78, 80, 82 vychádzajú vaňu tvoriace plochy 92, 94, 96, ktoré sa rozprestierajú ku okraju 44 a vždy majú spád proti okraju 44, a tak plochy 92, 94, 96 v blízkosti plôch výstupkov 78, 80, 82 oproti okraju 44 majú smerom ku stredom výstupkov 78, 80, 82 posunutú úroveň. Sklony plôch majú predovšetkým hodnotu 1 : 20.

Šablóna 74, resp. odlievacia forma vytvára v spodnom diele šachty vidlicový žľab, ktorý môže byť použitý na spoločné odvádzanie prúdov odpadovej vody, ktoré sa z rôznych smerov spájajú v šachte a majú byť ďalej odvádzané v jednom kanáli.

Šablóna 74 môže byť tiež použitá aj v spodných dieloch šácht, ktoré majú len dva kanálové vstupy. V závislosti od smerov, v ktorých sa budú spolu viesť kanály v spodnej časti šachty, môžu byť zvolené dva alebo tri čiastkové žľaby, ktoré sú vhodné na spoločné vedenie prúdov odpadových vôd.

Žľaby na dnách šácht musia byť prispôsobené vo svojich spádoch od jedného otvoru šachty k inému, na terajší spád so šachtou hraničiacej kanálovej rúry. V ďalšom vy hotovení podľa vynálezu bude k dispozícii šablóna 98, ktorá je bližšie zobrazená na obrázkoch 6 až 8 a pozostáva z prvej časti 100, ktorá sa dá použiť nezávisle od spádu dna žľabu, a z klenutej druhej časti 102, ktorá je rozoberateľné upevniteľná na prvej časti 100, a ktorá svojím sklonom je prispôsobiteľná želanému sklonu, resp. spádu dna žľabu. Šablóna 98 je vytvorená na žľaby idúce pozdĺž čiary priemeru okrúhleho dna šachty a obsahuje v súlade so šablónou 34 okraj 44 a osadenie 46. Tak, ako pri šablóne 34, vychádzajú rovné ploché časti 54 z vaňu tvoriacich plôch 56, ktoré sú vo forme prispôsobené na dná spodných dielov šácht. Rovné plošné časti 54 sú vytvorenou časťou oboch bočných stien žľabu, ktorá tvorí približne polovicu výšky žľabu. Spodná časť žľabu sa vyrobí pomocou sedlo vytvárajúcej druhej časti 102 pri odlievaní spodného dielu šachty. Druhá časť 102 je klenutá príslušne ku podlahe žľabu a má klenbu s dvoma priamymi pozdĺžnymi okrajmi 104, ktoré budú osadené na koncoch 106 steny plochých častí 54, aby sa šablóna 98 skompletizovala, t. j. aby sa namontovala na výrobu odlievacej formy. Na jednom konci druhej časti 102 je osadená do klenby kosákovitá stena 108 a je spojená s časťou vytvárajúcou sedlo. Druhý koniec druhej časti 102 nemá takúto kosákovitú časť. Prvá časť 100 má na oboch koncoch vždy stenu 110, 111, ktorá vyčnieva cez konce 106 a má ku klenbe druhej časti 102 prispôsobený oblúk, napríklad vytvárajúci polkruh, ale osadenú radiálne dovnútra o šírku stien plochej časti 54.

Na kosákovitej stene 108 je upevnená lišta 112, ktorá prečnieva cez vnútorný konkávny okraj kosákovitej steny 108. Táto na vonkajšej strane steny 108 osadená, napríklad privarená lišta 112, sa rozprestiera až po úroveň, ktorú má pozdĺžny okraj 104 a má v blízkosti svojho voľného konca otvor 114, do ktorého sa vloží skrutka 116. Vzdialenosť v strede medzi vonkajším a vnútorným okrajom kosákovitej steny 108 určuje sklon, ktorý má žľab medzi bočnými hrdlami.

Šablóna 98 sa montuje tak, že druhá časť 102 bude osadená na prvú časť 100. Pritom sa ukladajú pozdĺžne okraje 104 druhej časti 102 na konce 106 stien plochých častí 54. Konkávny okraj kosákovitej steny 108 sa ukladá na konce 106 prečnievajúcich oblúkov, napríklad polkruhov, steny 110. Konce druhých častí 102, náprotivné kosákovitej stene 108, sa ukladajú na konce 106 prečnievajúceho oblúku, napríklad polkruhu, steny 111. V stene 110 sa nachádza diera na skrutku 118, s ktorou je v jednej osi otvor 114, pri namontovanej druhej časti 102. Pomocou skrutky 116 osadenej do otvoru 114 bude upevnená lišta 112 a tým druhá časť 102 na prvú časť 100.

Obr. 7 ukazuje spredu šablónu 98, resp. formu, v zmontovanom stave. Na obr. 8 je zobrazený bočný pohľad šablóny 98 v zmontovanom stave. Konkávna vnútorná stena druhej časti 102 môže mať zosilenie 122, aké je viditeľné z obr. 8. Na obr. 8 je tiež zreteľne viditeľné vaňu formujúce vytvorenie plochých častí 56, ktoré približne v strede miesta 124 má kratšiu vzdialenosť od druhej časti 102, ako od stenami 110, 111 ohraničených plošnými pásmami.

Pre rôzne sklony žľabov, ale pre vždy rovnaké priemery šácht, sa vyžadujú rôzne tvary druhej časti 102 s rozdielnymi kosákovitými stenami 108. Vzdialenosti 120 týchto druhých častí 102 sú vždy prispôsobené požadovaným sklonom žľabov. Prvá časť 100 so zostávajúcou časťou šablóny 98 je nezávislá od sklonu žľabu a bude používaná v spojení so vždy potrebnou druhou časťou 102.

Šablóny 60 a 74 sú vytvorené predovšetkým rovnako z dvoch dielov ako šablóna 98, t. j. majú jednu časť nezávislú od spádu žľabu a jednu s touto časťou rozoberateľné spoje4 nú ďalšiu časť, ktorá má takú formu, aby vždy vytvorila želaný sklon.

Ďalšie časti šablón 60 a 74 sú na svojich koncoch pritom vytvorené rovnakým spôsobom ako druhá časť 102, t. j. spád sa vytvorí kosákovitou stenou, na ktorej sa nachádza upevňujúca lišta, ktorá bude mať naskrutkované vždy iné časti na čelných stenách časti, určenej časti na vytvorenie žľabu. Oblúky ďalších častí šablón 60 a 74 sú prispôsobené vždy na želaný tvar žľabu.

Claims (9)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Forma na vyhotovenie kanalizačných šácht majúcich vždy najmenej dve prívodové hrdlá, zvlášť dolných časti kanalizačných šácht, s vytváracím plášťom majúcim hrdlové vložky a s jedným, do tohto vytváracieho plášťa umiestneným vytváracím jadrom, na ktorého jednu čelnú plochu je vo forme žľabu v podlahe existujúcej kanalizačnej šachty umiestnená prispôsobená šablóna s navonok vyčnievajúcim výstupkom, ktorý vytvára na stenu kanála v podlahe šachty prispôsobenú vonkajšiu plochu, vyznačujúca sa t ý m , že výstupok (50) prvej časti (100), ktorá vo svojej dolnej časti prechádza do plôch pre sklon šachty, a je vybavená klenutou druhou časťou (102), vytvára sedlo prispôsobené spádu podlahy žľabu a je s prvou časťou (100) rozoberateľné spojená.
2. 2. Forma podľa nároku 1, vyznačujúca sa t ý m , že šablóna (34, 60, 74) má okrúhly okraj (44) a jedno, proti tomuto radiálne smerom dovnútra umiestnené osadenie (46), ktoré je jednoducho nasaditeľné do dutého valcovitého vytváracieho jadra (14).
3. 3. Forma podľa jedného alebo viacerých predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že druhá časť (102) má klenbu prispôsobenú dnu žľabu, ktorej jeden koniec je spojený s kosákovitou stenou (108), a ktorá nesie lištu (112) naskrutkovateľnú na prvú časť (100).
4. 4. Forma podľa jedného alebo viacerých predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že prvá časť (100) je vybavená plochými časťami (54) na vytvorenie bočných stien žľabu, ktoré končia približne v polovičke výšky žľabu, a že sa vždy na začiatku a konci žľabu sú umiestnené steny (110, 111) v zodpovedajúcej časti prvej časti (100), ktorých ploché časti (54) vyčnievajú ako osadenia pre druhú časť (102) vytvárajúcu oblúk.
5. 5. Forma podľa jedného alebo viacerých predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa tým, že výstupok (50, 62) prebieha priamo z jedného miesta na okraji (44) k inému miestu na okraji (44), alebo prebieha z jedného miesta okraja (44) šablóny (34) v okrúhlom oblúku, výhodne v tvare štvťkruhu, k inému miestu okraja (44) a má steny (72) na čelných plochách.
6. 6. Forma podľa jedného alebo viacerých nárokov 1 až 5, vyznačujúca sa tým, že tri výstupky (78, 80, 82), ktoré vždy vychádzajú z jedného miesta na okraji (44) šablóny (74), sa spájajú v strede šablóny (74) a majú steny (84) na svojich čelných plochách na okraji (44).
7. 7. Forma podľa nároku 6, vyznačujúce sa t ý m , že čelné plochy výstupkov (78, 80, 82) sú umiestnené v rôznych odstupoch od seba pozdĺž okraja (44).
8. 8. Forma podľa jedného, alebo viacerých predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa tým, že sklonené plochy (56, 68, 92, 94) smerom ku okraju (44) majú spád 1 : 20.
9. 9. Forma podľa jedného alebo viacerých predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa tým, že sklonené plochy (56, 68, 92, 94) sú vytvorené v tvare vane.

   3 výkresy