SK280921B6 - Zariadenie na spájanie aspoň dvoch kvapalných médií a spôsob ich spájania - Google Patents

Abstract

Zariadenie na spájanie aspoň dvoch kvapalných médií, ktoré má na otvor prvej komory (2) nasadenú a/alebo s ňou vytvorenú prietokovú oblasť (1), ktorá je vytvorená na uloženie z prvej komory (2) prichádzajúceho kvapalného média a na jeho dopravu až k výstupnému otvoru (3) prietokovej oblasti (1), ku ktorej je výhodne priradená miešacia oblasť. Druhá komora (9), plniteľná druhým kvapalným médiom, je spojená s prietokovou oblasťou (1) a/alebo s prvou komorou (2) prostredníctvom aspoň prvého otvorového elementu (11) na odbočenie časti prvého kvapalného média z prvej komory (2) do druhej komory (9). Druhá komora (9) je vybavená aspoň jedným druhým otvorovým elementom (12) na výstup druhého kvapalného média, ktoré je v nej stlačené prvým kvapalným médiom, a ktorý vyúsťuje do prietokovej oblasti (1) alebo je upravený vedľa nej. Je možné upraviť viac prvých komôr (2) alebo druhých komôr (9).ŕ

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka zariadenia na spájanie aspoň dvoch kvapalných médií s aspoň jednou komorou plnenou prvým kvapalným médiom a s aspoň jednou v oblasti otvoru prvej komory nasaditeľnou a s ňou spojenou prietokovou oblasťou, ktorá je vytvorená na prijatie z prvej komory vystupujúceho prvého kvapalného média a na jeho dopravu až k výstupnému otvoru prietokovej oblasti, ako aj spôsobu na vytváranie výrobného pruhu spájaním aspoň dvoch kvapalných médií, ktoré sú pred privedením trvalo udržované oddelene.

Doterajší stav techniky

V mnohých oblastiach vzniká problém priviesť aspoň dve kvapalné média, ktoré sa pred použitím udržujú oddelene vedľa seba tak, aby sa navzájom zmiešali do hotového viaczložkového systému až bezprostredne pred použitím. Príkladom toho je spojenie oboch komponentov takzvaných dvojzložkových lepidiel alebo zmiešanie tesniacich hmôt s farbami. Tento problém je možné všeobecne vyjadriť tak, že je potrebné k prvému kvapalnému médiu priviesť aspoň jedno druhé kvapalné médium, aby sa zmenili vlastnosti kvapalných médií, napríklad ich viskozita, mechanické a/alebo chemické vlastnosti, optické javy alebo fyzikálne stavy. Pritom môže isť o dvojzložkové alebo viaczložkové systémy, ktoré by však podľa vynálezu mali byť kvapalné, pričom ich prípadná rozdielna viskozita má druhoradý význam.

Sú už známe početné formulácie pre jednozložkové, pripadne viaczložkové tesniace a/alebo lepiace prostriedky, ktoré sa používajú na konštrukciu vozidiel, lietadiel alebo vo všeobecnej strojnej konštrukcii prístrojov na zlepovanie a/alebo utesňovanie konštrukčných súčastí z kovu, dreva, skla alebo plastických hmôt. Užívatelia spravidla dávajú prednosť jednozložkovým systémom, pretože je ich možné využívať jednoduchými aplikačnými zariadeniami bez toho, aby pri ich použití mohli vzniknúť chyby v zmiešavaní, prípadne v dávkovaní, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť konečné vlastnosti zlepenia, prípadne utesnenia. V celom rade prípadov však nepostačuje rýchlosť reakcie jednozložkových systémov na dosiahnutie koncovej pevnosti, prípadne minimálnej pevnosti, takže v takých prípadoch sa používajú rovnako ako predtým konvenčné dvojzložkové systémy. Aby sa znížili účinky prípadných zmiešavacích chýb, majú obidva komponenty porovnateľne veľké objemy a viskozity. To však znamená, že na takéto dvojzložkové systémy sú potrebné špeciálne dvojkomorové aplikačné systémy. Príklad pre takéto dvojkomorové systémy tvoria koaxiálne škatule s predsadeným statickým miešačom, ktoré sú pod názvom „Supermix“ ponúkané firmou Liquid Control. Ďalej sú známe dvojkomorové systémy s dvoma rovnobežnými škatuľami a dynamickou miešacou hlavou, ktoré sú opísané napríklad v EP-B-313519 alebo v EP-B-351358. V DE-A-4202591 je opísaný spôsob na predbežné zmiešavame aspoň dvoch pastovitých hmôt pri zavádzaní do miešača, pri ktorom vytvárajú do miešača privádzané hmotnostné pruhy tenké, navzájom susediace vrstvy. Pri všetkých týchto dvojkomorových systémoch je spoločné, že na ich použitie sú potrebné špeciálne aplikačné zariadenia.

Na spájanie dvoch kvapalných médií/komponentov sú známe napríklad špeciálne vytvorené zariadenia, ktoré majú dva vedľa seba usporiadané valcové duté priestory, do ktorých sú naplnené rôzne kvapalné média. Tieto duté priesto ry vyúsťujú do spoločného výstupného otvoru, na ktorý je možné pripojiť vhodné miešacie zariadenie, napríklad statický miešač. Tieto obidve spájané média sú vytlačované prostredníctvom piesta pod tlakom z valcových dutých priestorov, a vystupujú potom ako spoločný pás z výstupného otvoru, pričom ten je tvorený z oboch podielov spájaných médií. Pás vstupuje potom do priradeného miešacieho zariadenia a je v ňom zmiešavaný do pokiaľ možno homogénneho konečného média pred tým, než vystúpi z odvádzacieho otvoru miešacieho zariadenia na aplikovanie.

Ďalej sú známe nádoby, ktoré obsahujú špeciálne prostriedky na zubnú starostlivosť a do ktorých sú naplnené dva rôzne kvapalné a opticky rozdielne komponenty na zubnú starostlivosť. Konštrukčné vytvorenie nádoby vedie nad sebou uložené komponenty na zubnú starostlivosť v jednom páse z odvádzacieho otvoru z nádoby, pričom v tomto odvádzacom otvore sú navzájom sa dotýkajúce komponenty na zubnú starostlivosť uložené ako pásy vedľa seba.

Tieto známe zariadenia majú tú nevýhodu, že sú vytvorené špeciálne na príslušné využitie a majú zodpovedajúcu konštrukciu, čo umožňuje ich využitie len na tento účel. Ďalej sú kvapalné média naplnené do zásobných priestorov už u výrobcu, takže zložením týchto médií je vopred stanovená oblasť ich použitia. Takto nemá užívateľ možnosť ovplyvňovať, určiť alebo meniť pracovné médium na mieste, prípadne pri práci. Tak napríklad nie je možné meniť farbu materiálu, čo je nevýhodné najmä vtedy, keď má byť farebný jav napríklad dvojzložkového lepidla alebo tesniacej hmoty nasmerovaný na farbu zlepovaného, prípadne navzájom utesňovaného predmetu.

Ďalšie známe zariadenia majú komory, do ktorých sú zmiešavané média naplnené, v nich mechanicky zmiešané, a potom ako zmiešaný pás vytlačované. Takéto zariadenie je opísané napríklad v DE 92 18 334 U1. Takéto zariadenia majú však tú nevýhodu, že celá zásoba prvého kvapalného média musí byť zmiešaná s druhým alebo ďalšími kvapalnými médiami, než sa začne s aplikovaním, to znamená, že zmes musí byť použitá v už raz zvolenom zložení. Okrem toho je zmiešavaním iniciované vzájomné ovplyvňovanie komponentov, takže napríklad v takýchto prípadoch, keď sa fyzikálne vlastnosti komponentov spájaním menia, musí byť aplikácia vykonaná v priebehu vopred stanoveného zodpovedajúceho času, pretože potom už nie je možná. Ďalšia nevýhoda takéhoto zariadenia spočíva v nútenom nasledujúcom slede jednotlivých krokov spôsobu, čo je časovo náročné, neracionálne a prakticky znemožňuje zmiešavame rýchlo reagujúcich komponentov.

Podstata vynálezu

Vynález si kladie za úlohu riešiť technický problém tak, aby sa navrhlo zariadenie, prípadne spôsob na spájanie aspoň dvoch kvapalných médií, a to tak, aby bolo možné udržať aspoň dva navzájom sa oplyvňujúce kvapalné komponenty, pripadne kvapalné média, navzájom od seba oddelene až bezprostredne do využitia a bezprostredne pred využitím ich kontinuálne priviesť, prípadne zmiešať, pričom má byť možné vopred stanoviť a ovplyvňovať podiely rôznych komponentov.

Podľa vynálezu sa rieši tento technický problém tak, že na danom zariadení je upravená aspoň jedna druhým kvapalným médiom plniteľná druhá komora, ktorá má aspoň jeden prvý otvorový element, cez ktorý je spojená s prietokovou oblasťou a/alebo s prvým otvorom, a aspoň jeden druhý otvorový element, cez ktorý je spojená s prietokovou oblasťou a/alebo s výstupným otvorom, ako aj uvedeným spôsobom, pri ktorom energiou dopravujúce jedno kvapalné médium z jeho udržovacieho objemu spôsobí, že sa vyvedie najmenej druhé kvapalné médium z jeho udržovacieho objemu a spojí sa v prvým kvapalným médiom.

Zariadenie a spôsob podľa vynálezu majú tú výhodu, že odstraňujú nedostatky známe zo stavu techniky. Umožňujú, že je užívateľom možné voľne zvoliť aspoň jedno kvapalné médium na zodpovedajúcu aplikáciu, takže produkt pozostávajúci z aspoň dvoch kvapalných médií môže byť vo svojom zložení ovplyvňovaný užívateľom na pracovisku. Na to je možné použiť aspoň čiastočne na trhu dostupné pomocné zariadenia, ako škatule, striekacie pištole a statické miešače. Zariadenie umožňuje spájanie médií bezprostredne pred použitím, pričom sa médiá kontinuálne dopravujú a v systéme je len relatívne malé množstvo už privedených, pripadne zmiešaných médií.

Pokiaľ je na zariadení podľa vynálezu prvý otvorový element usporiadaný v susedstve v prietokovom smere prednej časti prietokovej oblasti a druhý otvorový element usporiadaný v susedstve v prietokovom smere zadnej časti prietokovej oblasti, je možné dopravné dráhy na druhé prietokové médium usporiadať výhodne krátke. Pokiaľ je pri ďalšom usporiadaní vedené druhé prietokové médium prostredníctvom kanála od druhého otvorového elementu do prednej oblasti prietokovej oblasti, je už prietoková oblasť výhodným spôsobom k dispozícii na zmiešavame médií.

Vo zvláštnom uskutočnení je ohraničenie medzi hornou časťou a spodnou časťou skrine upravené tak, že v styku so zmiešaným kvapalným médiom sú výlučne časti hornej časti. Tým sa dosiahne to, že pri nie celkom spotrebovanom kvapalnom médiu alebo pri prerušení aplikácie je možné odobrať hornú časť skrine od spodnej časti a média, ktoré zostali v spodnej časti, nie sú zmiešané. Potom je možné po krátkom prerušení hornú časť opäť nasadiť alebo je možné vôbec nasadiť novú hornú časť, aby sa pokračovalo v aplikácii pri využití kvapalných médií, ktoré sú ešte k dispozícii. Pritom môžu byť účelne na hornej časti upravené oddeľovacie elementy, ktoré zasahujú do spodnej časti a pri uvoľneni odoberú zmiešané médiá.

Výhodne môžu mať prietokové prierezy so zreteľom na prietokové vlastnosti médií také rozmery, aby kvapalné média vystupovali v množstvách zodpovedajúcich požadovanému pomeru miešania.

Podľa ďalšieho výhodného vytvorenia sa predpokladá, že prietokové prierezy na aspoň jedno z nezmiešaných kvapalných médií sú nastaviteľné. Tým sa umožní jedným zariadením meniť buď pomer miešania kvapalných médií, alebo nastaviť požadovaný pomer miešania v takom prípade, keď sa v závislosti od teploty menia vlastnosti toku.

Príklady pre elementy, ktorými je možné nastaviť prietokové prierezy, sú vymeniteľné vložky s rôznymi prierezmi, výhodne zvonka obsluhovateľné otočné clony alebo teleskopický do seba zasunuteľné kanály, ktoré buď prostredníctvom kužeľovitého vytvorenia, alebo prostredníctvom drážok vytvárajú rôzne prierezy.

Pokiaľ sa výstupy nezmiešaných kvapalných médií vybavia uzatváracím zariadením, ktoré výstup pri odstránení hornej časti automaticky uzavrie, zabráni sa výhodne dodatočnému kvapkaniu kvapalných médií. Pružinový element ktorý je usporiadaný na výstupe druhej komory a ktorý je tlakom druhého kvapalného média ohnuteľný do otvorenej polohy, zabraňuje výhodne dodatočnému kvapkaniu pri prerušení aplikácie, pokiaľ poklesne pôsobením prvého kvapalného média v druhom kvapalnom médiu vytvorený tlak do tej miery, že je menši než vratná sila pružinového elementu. Tento pružinový element môže byť upravený al ternatívne alebo prídavné k uvedeným uzatváracím zariadeniam výstupu.

Uskutočnenie skrine s dvojitou stenou predstavuje účinnú tepelnú izoláciu. Izolačný účinok, aj proti iným vplyvom ako proti rozptýleným plynom alebo proti žiareniu, je možné však dosiahnuť inými prostriedkami, napríklad povrstvením. Úprava sušiacich činidiel v skrini tak, že majú kontakt s aspoň jedným kvapalným médiom, predstavuje účinnú ochranu proti ovplyvňovaniu kvapalných médií vlhkosťou. Najmenej čiastočne priehľadné vytvorenie vonkajšej steny v oblasti komory umožňuje výhodne opticky kontrolovať stav naplnenia druhého kvapalného média.

Uzatvárateľnosť výstupov nezmiešaných kvapalných médií, napríklad prostredníctvom zátok, lepiacich fólií alebo vrchnákov, umožňuje prídavné chrániť do zariadenia naplnené kvapalné média pred aplikáciou alebo pri prerušení aplikácie a oddelení hornej časti od spodnej časti proti vplyvom okolitého prostredia. Usporiadanie špirálovitého statického miešača v miešacej oblasti hornej časti skrine vytvára výhodne predpoklad na účinné zmiešavame privádzaných kvapalných médií. Pokiaľ je v miešacej oblasti vedený v čo najväčšej miere využívajúci plochu, ktorá je k dispozícii, špirálový kanál, vytvára sa tak čo najdlhšia možná miešacia dráha.

Na riešenie technického problému, ktorý tiež tvorí základ vynálezu, sa navrhuje spôsob na spájanie aspoň dvoch .. kvapalných médií, ktoré sú pred privedením trvalo,•udržiavané oddelene, ktorého podstata spočíva v tom, že energiou dopravujúce jedno kvapalné médium z jeho udržovacieho · objemu spôsobí, že sa vyvedie najmenej druhé kvapalné . médium z jeho udržovacieho objemu a spojí sa s prvým kvapalným médiom. Takýmto spôsobom je výhodná možné . využiť energiu, ktorá sa používa na vytlačenie prvého kva- , _:palného média z jeho udržovacieho objemu, napríklad zo škatule, na to, aby vyviedla najmenej druhé kvapalné mé- . dium z jeho udržovacieho objemu. Energia, ktorá je; k dispozícii v dopravnom pruhu prvého kvapalného média .to môže zaistiť tým, že sa časť tohto pruhu odvedie, tak, ži, .... vykonáva tlak na druhé kvapalné médium, a tak ho. vytiačuje z jeho udržovacieho objemu. Energiu na dopravu as- , poň jedného kvapalného média je možné však využiť aj tak, že sa pruh prvého kvapalného média vedie cez časť zariadenia upravenú v tvare dýzy, napríklad cez vytvorenie , prietokovej oblasti v tvare Venturiovej trubice, pričom v oblasti dýzy sa prostredníctvom podtlaku vytvára nasávanie, ktoré pôsobí na druhé kvapalné médium tak, že ho dopravuje z jeho udržovacieho objemu. Tlak alebo podtlak je možné potom ovládať tak, že sa druhé kvapalné médium privádza vo vopred stanovenom pomere vzhľadom na objem prvého kvapalného média.

Príklady pre prvé kvapalné médium sú lepidlá a/alebo tesniace hmoty ako základné komponenty. Príkladmi pre druhé alebo viac než druhé kvapalné média sú katalyzátory, farebné komponenty a sieťovacie činidlá, pričom je možné použiť tiež viac než jednu z týchto látok.

Výhodné podľa vynálezu je zariadenie adaptéra, ktorý sa nasadí výhodne na v obchode dostupnú škatuľu. Tento adaptér môže byť naplnený zodpovedajúcim množstvom katalyzátorového a/alebo sieťového, a/alebo farebného komponentu a je vytvarovaný tak, že sa zo škatule vytlačovaný základný komponent lepidla/tesniaccj hmoty kontinuálne zmiešava s katalyzátorovým a/alebo sieťovacim, a/alebo farebným komponentom a táto zmes sa rovnomerne vynáša cez napríklad pred adaptérom naskrutkovanú dýzu. Ďalej je možné premiešavame oboch komponentov prípadne zdokonaliť prostredníctvom statického miešača, nasadeného na adaptér. Aj keď je spôsob podľa vynálezu v zásade vhodný na každú formu dvojzložkových lepidiel/tesniacich hmôt, pri ktorých sa druhý komponent nasadzuje v podradenom množstve, je vo zvlášť výhodnom uskutočnení nasadený ako základný komponent j ednozložkový, vlhkosťou vytvrdzovaný systém. Tento základný systém môže byť postavený napríklad na báze polyuretánových lepidiel/tesniacich hmôt obsahujúcich reakčné skupiny izokyanátu, pričom základňa lepidla/tesniacej hmoty môže byť vytvorená na báze polydimetylsiloxánov, polyéteru terminovaného alkoxysilánom alebo na báze polymérov s reakčnými epoxidovými skupinami. Príklad pre zvlášť vhodné polyuretánové lepiace/tesniace hmoty je uvedený napríklad v treťom príklade WO 95/00572. Vhodné lepidlá/tesniace hmoty na báze polyéteru terminovaného alkoxysilánom sú podrobne opísané v DE-C-4119484, pričom tam opísané fluórové povrchovo aktívne látky nemusia byť nutne súčasťou podľa vynálezu použitých lepidiel/tesniacich hmôt.

Katalyzátorové komponenty sa riadia podľa použitého základného lepidla/tesniacej hmoty, pre polyuretán je možné použiť v polyuretánovej chémii známe kovové organické zlúčeniny, ako napríklad zlúčeniny železa, prípadne cínu. Napríklad je možné uviesť 1- a 3-mocné zlúčeniny dikarbonylu železa alebo 2-, prípadne 4-mocného cínu, najmä však Sn-(II)-karboxyláty, prípadne dialkyl-Sn-(IV)-dikarboxyláty alebo zodpovedajúce dialkoxyláty, ako napríklad dibutylcíndilaurát, dibutylcíndiacctát, dibutylcíndibutylát, dioktylcíndiacetát, dibutylcínmaleát, cín-(II)-oktoát. Ďalej je možné použiť vysokoúčinné terciáme amíny alebo amidíny ako katalyzátory, prípadne v kombinácii s uvedenými zlúčeninami cínu. Ako amíny pritom prichádzajú do úvahy tak acyklické, ale najmä cyklické zlúčeniny. Napríklad je možné uviesť tetrametylbutándiamín, bis(dimetylaminoetyl)-éter, 1,4-diaza-dicyklooktán (DABCO), 1,8-diaza-bicyklo[5.4.0]undekén, 2,2'-dimorfolinodietyléter alebo dimetylpiperazín alebo tiež zmesi uvedených amínov.

Pokiaľ je základné vytvorenie lepiacej/tesniacej hmoty uskutočnené na báze alkoxysilánom terminovaného polyéteru, je možné použiť uvedené zlúčeniny cínu, no ako amínové katalyzátory sú vhodné alifatické amíny s dlhým reťazcom.

Ako sieťovacie komponenty sú vhodné organické diamíny alebo triamíny, ako napríklad etyléndiamín, propyléndiamín, 1,4-diarainobután, dietyléntriamín alebo piperazín, ako aj nízkomolekulámy aminoterminovaný polyéter typu „Jeffamins“. Ako sieťovacie činidlá polyolu sú vhodné v zásade všetky polyoly, známe z polyuretánovej chémie, najmä nízkomolekuláme polyéterdioly, prípadne trioly, polyester-polyoly, polyoly na báze kaprolaktámu, nazývané tiež „polykaprolatóny“. Zvlášť výhodné sú však tiež polyesterpolyoly oleochemického pôvodu. Takéto polyesterpolyoly je možné vyrábať napríklad úplným otvorením kruhu epoxidovaných triglyceridov mastnej zmesi, obsahujúcej najmenej čiastočne olefínovo nenasýtenú mastnú kyselinu s jedným alebo s viacerými alkoholmi s 1 až 12 C-atómami a nasledujúcim čiastkovým preesterifikovaním triglyceridových derivátov na alkylesterpolyoly s 1 až 12 atómami uhlíka vo zvyšku alkylu, pozri napríklad DE-A-3626223. Ďalšie vhodné polyoly sú polykarbonátpolyoly a dimérdioly, vyrába firma Henkel, ako aj najmä ricínový olej a jeho deriváty.

Ako sieťovacie zložky na alkoxysilánom terminované polyéterové systémy s na lepiace/tesniace hmoty na báze polydimetylsilánov môžu byť použité v silánovej chémii známe nízkomolekuláme silánové sieťovacie činidlá.

Na systémy lepiacich/tesniacich hmôt na báze polymérov s reakčnými epoxidovými skupinami môžu byť použité skôr uvedené diaminy alebo polyamíny.

Aj keď je možné nasadiť kvapalné sieťovacie činidlá, prípadne katalyzátory priamo, môže byť účelné nahradiť ich inertnými rozpúšťacími prostriedkami a/alebo zmäkčovadlami a prípadne vyrovnať viskozitu roztokov zhutňovacími prostriedkami na viskozitu základnej lepiacej/tesniacej hmoty.

Podľa ďalšieho uskutočnenia vynálezu je možné primiešavať farebnú zložku. Tým sa zjednodušuje uskladňovanie u užívateľa, pretože musí skladovať lepiacu/tesniacu hmotu len v jednej základnej farbe, napríklad bezfarebnú alebo bielo pigmentovanú, a farebný komponent môže prispôsobiť svojim požiadavkám, pri stavbe vozidiel to môže byť napríklad laku, ktorý je použitý na vozidlo.

Prípadne je tiež možné kombinovať katalyzátor a/alebo sieťovaciu látku s farebným komponentom do jednej jedinej pasty.

Ako už bolo uvedené, nasadzuje sa zložka katalyzátora, sieťovacej látky a/alebo farby vo vzťahu k základnému komponentu v podradenom množstve, takže sa vytvára maloobjemový adaptér. Výhodne sa privádza táto zložka v množstve s hodnotou 0,5 až 8 % hmotnostných k základnej zložke.

Na podklade nasledujúceho príkladu je vynález bližšie vysvetlený.

Na škatuľu v obchode dostupnej, jednozložkovej, vlhkosť vysušujúcej lepiacej/tesniacej hmoty lK-polyuretánu, ktorá je dostupná pod názvom Terostat 8597, firmy Teroson, bol naskrutkovaný adaptér podľa vynálezu a do tohto adaptéra boli vložené 2 hmotnostné % ricínového oleja. Prostredníctvom v obchode dostupnej škatuľovej pištole sa zosieťovaná zmes lepiaccj/tcsniacej hmoty nanášala a bola aplikovaná na hliníkový uholník. Tento hliníkový uholník bol predtým natretý polyuretánprimérom, ktorý vyrába pod názvom Terostat 8510 firma Teroson a bol 15 minút odvetrávaný. Hliníkové uholníky boli navzájom spojené tak, že sa vytvorila lepiaca škára hrúbky 5 mm. 45 minút po spojení bola uskutočnená skúška zlepenia na pevnosť v ťahu. Vytvorila sa pevnosť v ťahu s hodnotou 0,6 N/mm². Pritom bolo zistené uvoľnenie prvotnej látky od substrátu, pretože táto prvotná látka ešte nedosiahla svoju úplnú pevnosť. Z toho je treba vychádzať, pretože inak by sa zistila vyššia pevnosť v ťahu.

V porovnateľnom pokuse bola lepiaca/tesniaca hmota nanášaná na hliníkový uholník rovnakým spôsobom, no bez použitia sieťovacej látky a adaptéra a bola preskúšaná na svoju pevnosť v ťahu. Po 45 minútach sa vytvorila pevnosť v ťahu s hodnotou 0,15 N/mm².

Prehľad obrázkov na výkresoch

Príklady uskutočnenia zariadenia podľa vynálezu sú znázornené na priložených výkresoch. Z nasledujúceho opisu týchto príkladov uskutočnenia sú zrejmé už uvedené, ale tiež ďalšie výhody vynálezu. Na výkresoch sú s výnimkou obr. 6, 13, 14 a 17 všetky vyobrazenia znázornené ako bokorysy v reze.

Na obr. 1 je schematicky znázornený príklad uskutočnenia zariadenia podľa vynálezu s jednostranne usporiadanou druhou komorou.

Na obr. 2 je znázornený príklad uskutočnenia podobný príkladu na obr. 1, no s oddeľovacím elementom a uzatvárateľnou naplňovacou oblasťou v druhej komore.

Na obr. 3 je znázornený ďalší príklad uskutočnenia s pružným preťahovacím oddeľovacím elementom v druhej komore a s nasadenou miešacou oblasťou a statickým miešačom.

SK 280921 Β6

Na obr. 4 je usporiadaný ďalší príklad uskutočnenia zariadenia podľa vynálezu s druhou komorou, ktorá je usporiadaná prstencovo okolo centrálnej prietokovej oblasti.

Na obr. 5 je znázornený ďalší príklad uskutočnenia, v ktorom je skriňa rozdelená na hornú časť a na spodnú časť. Na obr. 6a je znázornený pôdorys rezu rovinou podľa čiary Vla-VIa z obr. 5. Na obr. 6b je znázornený bokorys stenového elementu s druhým otvorovým elementom 12 z obr. 5.

Na obr. 7 je znázornený príklad uskutočnenia zariadenia podľa vynálezu s perforovaným rozdeľovacím elementom v druhej komore.

Na obr. 8 je znázornený ďalší príklad uskutočnenia, v ktorom je spodná časť skrine uskutočnená integrovane s prvou komorou.

Na obr. 9 je znázornený ďalší príklad uskutočnenia, v ktorom je spodná časť skrine uskutočnená integrovane s prvou komorou.

Na obr. 10 je znázornený príklad uskutočnenia zariadenia podľa vynálezu so spodnou časťou a s hornou časťou, ktorá je nasadená na škatuľu. Na obr. 11 je znázornená horná časť podľa obr. 10. Na obr. 12 je znázornená spodná časť podľa obr. 10.

Na obr. 13 je znázornený pôdorys rezu rovinou podľa čiary XIII-XIII na obr. 12. Na obr. 14 je znázornený pôdorys rezu rovinou podľa čiary XIV-XIV na obr. 10.

Na obr. 15 je znázornený bokorys rezu rovinou podľa čiary XV-XV na obr. 14.

Na obr. 16 je schematicky znázornený v bokoryse rez ďalším uskutočnením spodnej časti. Na obr. 17 je pôdorys rezu podľa obr. 16.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Na obr. 1 je znázornený príklad uskutočnenia zariadenia na spájanie aspoň dvoch kvapalných médií podľa vynálezu. Prietoková oblasť 1 na prvé médium, ktoré vystupuje z prvej komory 2, tvorenej škatuľovitou alebo tubovitou nádobkou, začína s otvorom 4 prvej komory 2 a pokračuje cez prietokovú oblasť 1, vytvorenú ako výstup 6 v tvare kanálového elementu a nasadenú na otvor 4 prvej komory 2 v jeho vstupnej oblasti 7, až k prvému výstupnému otvoru 3 a je daná kanálovými stenami tak stenového otvoru 4 prvej komory 2, ako aj kanálovej elementovej steny 8. Prvé médium, vystupujúce z prvej komory 2 je tak zachycované v na to vytvorenej prietokovej oblasti 1 a tou je ďalej vedené až k výstupnému otvoru 3. Vedľa prietokovej oblasti 1, prípadne výstupu 6 v tvare kanálového elementu je upravená druhá komora 9 so stenou 10 druhej komory 9. Druhá komora 9 a prietoková oblasť 1 výstupu 6 v tvare kanálového elementu sú prostredníctvom najmenej jedného, výhodne na strane prvej komory 2 usporiadaného prvého otvorového elementu 11 spojené na odtok časti prvého média do druhej komory 9, ktorá je vybavená najmenej druhým otvorovým elementom 12 na výstup druhého média. Druhý otvorový element 12 je upravený v oblasti vedľa výstupného otvoru 3 výstupu 6 v tvare kanálového elementu, prípadne prietokovej oblasti 1. Môže byť pritom upravený buď okolo celého obvodu kanálovej elementovej steny 8, alebo len v čiastkovej oblasti vedľa nej.

Vzájomné upevnenie prvej komory 2 a výstupu 6 v tvare kanálového elementu je tu uskutočnené napríklad v oblasti vstupnej oblasti 7 a otvoru 4 prvej komory 2 prostredníctvom vhodných upevňovacích oblastí 13, ktoré nie sú znázornené a ktoré sú tvorené napríklad skrutkovým spojom. Upevnenie sa pochopiteľne neobmedzuje na toto uskutočnenie. Je samozrejme možné zvoliť tiež iné vhodné upevňovacie elementy, najmä svorkové spoje, zaskakovacie spoje, zasúvacie spoje alebo bajonetové uzávery, alebo kombináciu aspoň dvoch týchto elementov/spojov alebo častí. Spojenia môžu byť usporiadané navzájom uvoľniteľne alebo neuvoľniteľne.

Užívateľ zatlačí prvé médium, ktoré je v prvej komore 2, napríklad prostredníctvom piesta alebo stlačením prvej komory 2 z nej do prietokovej oblasti 1, začínajúc otvorom 4 prvej komory 2 a do výstupu 6 v tvare kanálového elementu, ktorým prejde a na výstupnom otvore 3 prietokovej oblasti ho opustí. Cez prvý otvorový element 11 odbočí časť prvého média do druhej komory 9 a stlačí v nej obsiahnuté druhé médium, ktoré opustí druhú komoru 9 cez druhý otvorový element 12, upravený vedľa výstupného otvoru 3, takže sú prvé a druhé médium v tomto mieste spojené.

Plnenie druhej komory 9 druhým médiom sa tu uskutočňuje cez druhý otvorový element 12. Výstup 6 v tvare kanálového elementu a druhá komora 9 môžu byť zložené z viacerých vyformovaných časti. Tak napríklad môže výstup 6 v tvare kanálového elementu pozostávať z prípadne ohybnej rúrkovitej alebo hadicovitej časti a druhá komora 9 napríklad z časti z plastickej hmoty alebo z kovovej časti. Výhodne sú prvá komora 2 a výstup 6 v tvare kanálového elementu navzájom spojené prostredníctvom vhodných upevňovacích oblastí 13.

Odvádzací otvor, prípadne prvý otvorový element 11, môže byť vytvorený v tvare rúrky alebo inej priepustnej tvarovky. Prvá komora 2, otvor 4 prvej komory 2, prietoková oblasť 1, pripadne výstup 6 v tvare kanálového elementu, druhá komora 9, prvý otvorový element 11 alebo elementy a druhý otvorový element 12, prípadne elementy tak vytvárajú funkčnú jednotku. Na vytlačenie prvého média zo stabilnej, napríklad z kovovej škatule pozostávajúcej prvej komory 2 si môže užívateľ obstarať zodpovedajúee, na trhu dostupné zariadenie, ako napríklad piestové tlakové a vylisovávacie zariadenie. Z prvých komôr 2 z plastickej hmoty v tvare tuby môže byť prvé médium vytlačené, prípadne vylisované manuálne.

Podľa ďalšieho vytvorenia zariadenia môže byť toto vybavené viacerými druhými komorami, ktoré sú vždy spojené cez najmenej jeden odbočovací element/odvádzací otvor s prietokovou oblasťou, prípadne s kanálovým elementom. Podľa vynálezu sa skôr a ďalej opísanými uskutočneniami zariadenia dosiahne to, že sa pri dopravovaní prvého média cez prietokovú oblasť samočinne privádza druhé médium k prvému médiu, pričom zodpovedajúca hnacia energia pre druhé médium je dodávaná odvádzaným, prípadne odbočujúcim podielom prvého média.

Na obr. 2 je znázornené zjednodušené uskutočnenie zariadenia na spájanie aspoň dvoch kvapalných médií so skriňou 14, v ktorom je výstup 6 v tvare kanálového elementu integrovaný ako prietoková oblasť 1 v skrini 14, rovnako tak ako druhá komora 9. Skriňa 14 má skriňový vstupný otvor 15 na prvé médium, ktorý súčasne tvorí vstupnú oblasť 7 prietokovej oblasti 1 na strane skrine 14, prípadne výstupu 6 v tvare kanálového elementu. Výstupný otvor 16 skrine 14 je tu analogicky k obr. 1 výstupný otvor 3 prietokovej oblasti 1, prípadne výstupu 6 v tvare kanálového elementu.

V skrini 14 je upravená deliaca stena 17, ktorá ju rozdeľuje na druhú komoru 9 na druhé médium a na prietokovú oblasť 1 na prvé médium a preberá v jednej funkcii kanálovú elementovú stenu 8 a stenu 10 druhej komory 9. Je upravená na vstupnej strane skrine 14 ako výstupok do prietokovej oblasti 1 prvého média a pri ovládaní zariadenia odlučuje časť prvého média cez prvý otvorový element

SK 280921 Β6 do druhej komory 9. Druhý otvorový element 12 tu vyúsťuje do prietokovej oblasti 1 pred výstupným otvorom 3, takže sú v tomto mieste prvé médium a druhé médium spojené.

Skriňa 14 je vybavená oddeleným plniacim otvorom 18 na druhé médium, ktorý sa po naplnení druhého média do druhej komory 9 prostredníctvom uzáveru 19 pokiaľ možno tesne uzavrie, takže žiadne druhé médium nemôže pri pôsobení na zariadenie z druhej komory 9 vystupovať cez plniaci otvor 18 skrine 14.

Druhá komora 9 má pohyblivý, prvé médium od druhého média oddeľujúci oddeľovací element 20, ktorý je premiestňovaný prvým médiom vstupujúcim do druhej komory 9 v smere druhého otvorového elementu 12 a druhé médium cez druhý otvorový element 12 opäť vytlačuje z druhej komory 9. Oddeľovací element 2 je tu vytvorený ako tuhá časť a pri svojom posúvaní je vedený stenou 10 druhej komory 9 a deliacou stenou 17. Výhodne však môže byť vybavený úsekmi vodiacich elementov 21 v oblasti steny 10 druhej komory 9 a/alebo deliacej steny 17. Výhodne má ďalej na svojej strane obrátenej k prvému médiu rozdeľovači element 22 tlaku alebo tlakové elementy, ktoré rozdeľujú prvým médiom vytváraný tlak na oddeľovací element 20 na vytvorenie pokiaľ možno rovnomerne pôsobiacej sily. Prostredníctvom tohto prídavného opatrenia sa má zobraziť vzpriečenie, prípadne zhranenie oddeľovacicho elementu 20 na deliacej stene 17 a/alebo na stene 10 druhej komory 9.

V oblasti výstupného otvoru 16 skrine 14, prípadne výstupného otvoru 3, spojené kvapalné média vystupujú pri napríklad dvoch vysokoviskóznych kvapalných médiách alebo najmenej jednom vysokoviskóznom kvapalnom médiu z výstupného otvoru vedľa seba v podobe pásu alebo pruhu. Takéto uskutočnenie zariadenia, vybavené oddeľovacím elementom 20, je preto vhodné najmä v takých prípadoch, keď sa má zabrániť priamemu styku medzi prvým a druhým médiom pred ich požadovaným spojením a má sa napríklad vylúčiť ich predčasné zmiešanie a/alebo nežiaduca chemická reakcia.

Na obr. 3 je znázornený tiež rez ďalším uskutočnením zariadenia podľa vynálezu. Prvá komora 2 a druhá komora 9 sú tu na seba nasadené ako jeden kus, takže otvor 4 prvej komory 2 a vstupná oblasť 7, prípadne vstup prietokovej oblasti 1 na strane skrine 14 do seba navzájom prechádzajú. Analogicky k obr. 2 je deliaca stena 17, ktorá je súčasne časťou kanálovej elementovej steny 8 a steny 10 druhej komory 9, nasmerovaná v tvare výstupku do prietokovej oblasti 1 upravenej na prvé médium, a tak ju zužuje. Druhý otvorový element 12 je upravený vedľa výstupného otvoru 16 skrine, takže prvé médium až sem nepríde do styku s druhým médiom.

Oddeľovací element 20, ktorý je upravený v druhej komore 9, je tu poskladaný v tvare fólie a toto poskladanie je odstránené, prípadne pretiahnuté prvým médiom vnikajúcim cez prvý otvorový element 11 do druhej komory 9, čím toto druhé médium potom vystupuje druhým otvorovým elementom 12 opäť z druhej komory 9. Namiesto oddeľovacieho elementu 20, pozostávajúceho z fóliového materiálu, môžu byť na oddeľovací element 20 alebo jeho časti použité tiež gumové, latexu podobné alebo iné, pretiahnutia schopné časti/materiály. Sú použiteľné tiež hadicové alebo fóliové, druhým médiom naplnené obaly, ktoré sa vložia do druhej komory 9. Tento typ obalu potom vytvára poskladateľný, prípadne prieťažný oddeľovací element 20.

Dodatočne je prostredníctvom vhodných upevňovacích oblastí 13, čo nie je znázornené, ako napríklad prostred níctvom skrutkového, svorkového, zaskakovacieho, zasúvacieho spoja alebo bajonetového uzáveru, alebo kombináciou aspoň dvoch týchto elementov/spojov alebo častí upravená na skrini 14 prídavná miešacia oblasť 23, v ktorej je prvé médium a druhé médium ďalej spájané prostredníctvom v nej uloženého miešacieho zariadenia 24 vytvoreného ako víriaci element, a to tak, že sa obe média pokiaľ možno úplne navzájom zmiešavajú.

Takto priradená miešacia oblasť 23 predlžuje prietokovú oblasť 1, ktorej vstupný otvor 3 súčasne vytvára odvádzací otvor miešacej oblasti 23. Vytvoriteľné miešacie oblasti 23 sú známe ako prídavné miešacie elementy v podobe takzvaných statických miešačov a nepredstavujú žiadnu časť vynálezu. Sú napríklad vytvorené v tvare rúrky, v ktorej je usporiadaný víriaci element. Pokiaľ sú však známe miešacie oblasti/elementy spojené so zariadením podľa vynálezu, sú súčasťou zariadenia podľa vynálezu.

Takéto vytvorenie skrine 14 je vhodné najmä v tých prípadoch, keď sa má zabrániť napríklad chemickej reakcii oboch kvapalných médií pri nepripojenej miešacej oblasti. Zariadenie, prípadne jeho skriňa 14, tak môže byť výhodne po čiastočnom použití oddelená prostredníctvom uvoľniteľnej upevňovacej oblasti 13 od miešacej oblasti a odložená nabok, pričom v prípade potreby môže byť vybavené novou miešacou oblasťou, a ďalej využívané.

Na obr. 4 je v reze znázornené ďalšie uskutočnenie vynálezu so skriňou 14, ktorá je výhodne vytvorená kruhová, a s na ňu pripojenou prvou komorou 2, ktorá je výhodne tiež kruhová. Prietoková oblasť 1 na strane skrine 14 je tu vytvorená v podobe výstupu 6 v tvare kanálového elementu, ktorý je nasmerovaný centrálne k otvoru 4 prvej komory 2 a ktorý je výhodne vybavený tiež kruhovou kanálovou elementovou stenou 8, ktorá v oblasti skriňového vstupu výhodne len v čiastkovom úseku alebo v čiastkových úsekoch vystupuje ako výstupok do prietokovej oblasti 1 prvého média, a tak ju zužuje.

V medziľahlej oblasti, vytvorenej medzi kanálovou elementovou stenou 8 a medzi prvou komorovou otvorovou stenou 5, prípadne vstupnou skriňovou stenou 29, sú tú usporiadané napríklad dva odvádzacie prvé otvorové elementy 11, cez ktoré sa dostáva časť prvého média na oddeľovací element 20, ktorý je usporiadaný prstencovito okolo kanálovej elementovej steny 8, prípadne deliacej steny 17, a posúva ju smerom dopredu, čím je druhé médiu opäť vytlačované cez druhý otvorový element 12 z druhej komory

9.

Uskutočniteľné sú však tiež také uskutočnenia zariadenia, v ktorých prechádza kanálový element, prípadne jeho stena alebo steny, až do otvoru prvej komory. Je tiež možné odvádzací otvor alebo otvory usporiadať v alebo na otvore prvej komory.

Prvé médium prechádza cez výstup 6 v tvare kanálového elementu k výstupnému otvoru 3, pričom druhý otvorový element 12 alebo elementy vyúsťujú do prietokovej oblasti pred výstupným otvorom 3, čim sa tu obe kvapalné média spájajú, a pri najmenej jednom vysokoviskóznom kvapalnom médiu potom opäť opúšťajú cez výstupný otvor 3, 16 skrine 14 ako spoločný pruh, prípadne pás. Podľa veľkosti a poém druhých otvorov v kanálovej elementovej stene 8, prípadne stene 10 druhej komory 9, vzniká pri spájaní kvapalných médií s napríklad aspoň jedným vysokoviskóznym alebo hustým prvým médiom jedna alebo viac oblastí, ktoré sú vyplňované druhým médiom. Pokiaľ sú napríklad upravené dva diametrálne usporiadané druhé otvory na druhé médium, je pás, prípadne pruh prvého média, najmenej v oblasti sútoku oboch kvapalných médií vybavený dvoma tiež diametrálne protiľahlými segmentmi druhého média, ktorých veľkosť sa riadi veľkosťou druhých otvorov.

Namiesto kruhového tvaru skrine môže byť táto alternatívne vytvorená so stenami, ktoré sú navzájom usporiadané v uhle. Pritom môže byť oddeľovací element usporiadaný prstencovo okolo steny kanálového elementu, prípadne deliacej steny, ktoré majú uhlový alebo kruhový tvar. Tie oblasti tuhého oddeľovacieho elementu, ktoré sú obrátené k stene druhej komory, sú potom v súlade s tým vytvorené tiež v uhle. Pokiaľ sa má privádzať k prvému médiu viac druhých médií, tak môže mať skriňa viacej druhých komôr, ktoré obsahujú vždy viac rôznych druhých médií alebo sú nimi naplnené.

Pri kruhovom uskutočnení skrine môže byť druhá komora rozdelená prostredníctvom zodpovedajúcich, radiálne usporiadaných medziľahlých stien do viacerých sektorových čiastkových komôr, v ktorých je napríklad usporiadaný vždy jeden oddeľovací element so zodpovedajúcimi sektorovými úsekmi. Je samozrejmé, že ku každej komore je priradená plniaca oblasť na druhé médium a najmenej jeden odvádzací otvor na vstupujúce prvé médium a najmenej jeden otvor na výstup druhého média.

Na obr. 5 je znázornené v reze zvlášť výhodné usporiadanie zariadenia podľa vynálezu s oddeľovacím elementom 20, ktorý je tiež usporiadaný prstencovo okolo výstupu 6 v tvare kanálového elementu. Skriňa 14 tu pozostáva z hornej časti 25 a zo spodnej časti 26, ktoré sú navzájom spojiteľné prostredníctvom vhodnej a neznázomenej upevňovacej oblasti 13, vytváranej napríklad prostredníctvom skrutkových, svorkových, západkových, zasúvacích spojov alebo bajonetovými uzávermi, alebo kombináciou najmenej dvoch lýchto elementov/spojov alebo častí.

Prietoková oblasť 1 je upravená od prvej komory 2 až k výstupnému otvoru 16 na hornej časti 25 skrine 14, pred ktorým je predradená miešacia oblasť 23, ktorá je tu vybavená v prietokovej oblasti upraveným miešacím zariadením 24, vytvoreným ako víriaci element, a je vytvorená ako tuhá súčasť hornej časti 25 skrine 14. Prietoková oblasť 1 na strane skrine 14 s kanálovou elementovou stenou 8 má v oblasti druhého otvorového elementu 12 jeden alebo viac stenových výstupkov 27, nasmerovaných do prietokovej oblasti 1 prvého média.

Keď je horná časť 25 skrine 14 odobratá od hornej časti 25 skrine 14, dá užívateľ do takto otvorenej skrine 14 druhé médium do otvorenej prstencovej druhej komory 9, ktorej plniaci otvor 18 je medzi kanálovou elementovou stenou 8, pripadne deliacou stenou 17, a medzi vonkajšou skriňovou stenou 28, potom ju uzavrie horná časť 25 skrine 14, ktorá súčasne tvorí utesňovací uzáver 19 na druhú komoru 9. Vonkajšia skriňová stena 28 tak súčasne plní funkciu časti kanálovej elementovej steny 8, prípadne steny 10 druhej komory 9.

Pokiaľ má mať skriňa 14 viac druhých komôr 9, tak sú tieto, rovnako ako ich náplňové oblasti, tvorené vonkajšou skriňovou stenou 28, radiálne ku kanálovej elementovej stene 8, prípadne k deliacej stene 17, nasmerovanými medziľahlými stenami a kanálovou elementovou stenou 8. Uzáver každej jednotlivej druhej komory 9 je výhodne uskutočnený tiež hornou časťou 25 skrine 14. Druhé komory 9 však môžu byť tiež uzavreté samostatnými alebo na všetky druhé komoiy 9 z jedného kusa vytvorenou prídavnou uzatváracou časťou, pričom horná časť 25 skrine 14 je potom svojím výstupným otvorom upravená na spodnej časti 26 skrine 14.

Pás, prípadne pruh dopravovaný prietokovou oblasťou 1 výhodne hustého alebo pastovitého prvého média prechádza od druhého otvoru na v prietokovej oblasti 1 prvého média nasmerované stenové výstupky 27 kanálovej elementovej steny 8, a je tam vybavený zodpovedajúcimi, centrálne do prietokovej oblasti 1 nasmerovanými vybraniami. Tieto vybrania vytvárajú priestor na prívod druhého média, ktoré cez druhý otvorový element 12 prechádza k prvému médiu a najskôr jeho časť nestlačí. Druhé otvorové elementy 12 sú tu vytvorené zodpovedajúcimi konštrukčnými opatreniami medzi hornou časťou 25 skrine 14 a spodnou časťou 26 skrine 14. Môžu však byť tiež usporiadané v súčastiach hornej časti skrine 14. Do druhej komory 9 prostredníctvom oddeľovacieho elementu 20 posúvané druhé médium je privádzané cez druhý otvorový element 12, prípadne elementy, k prvému médiu vybavenému vybraniami a v pripojenej miešacej oblasti 23 je s ním pevnejšie a zosieťovane spojené. Z výstupného otvoru 3,16, ktorý je upravený na hornej časti 25 skrine 14, môže byť potom privádzané do aplikácie. Skriňa 14 zariadenia je tu výhodne usporiadaná tak, že jej šírka, pripadne jej vonkajší priemer je rovnaký alebo menší než vonkajší prierez, prípadne vonkajší priemer prvej komory 2, prípadne jej vonkajšej steny, takže skriňa 14 nevytvára obmedzenie výhľadu pri umiestňovaní spájaných kvapalných médií.

Na obr. 6a je znázornený pôdorys rezu vstupnej oblasti 7 v oblasti pred druhým otvorovým elementom 12, kde sú usporiadané stenové výstupky 27 kanálovej elementovej steny 8, nasmerovanej centrálne do prietokovej oblasti 1.

Na obr. 6b je znázornená časť prietokovej oblasti 1, ktorá je upravená za stenovými výstupkami 27 kanálovej elementovej steny 8 a je vybavená druhými otvorovými elementmi 12.

Na obr. 7 je ďalej znázornené v reze zariadenie na spájanie aspoň dvoch kvapalných médií. Spodná časť 26 skrine 14 je tu prostredníctvom svojej vonkajšej skriňovej steny 28, na ktorej sú upravené upevňovacie úseky 31, ktoré presahujú cez vonkajšiu stenu 30 prvej komory 2, upevnená prostredníctvom neznázomených upevňovacích oblastí 13, tvorených upevňovacími elementmi, pričom vstup skrine 14, ktorý súčasne tvorí vstupnú oblasť 7 výstupu 6 v tvare kanálového elementu, prípadne prietokovej oblasti 1 na strane skrine 14, je nasadený na otvor 4 prvej komory 2. Namiesto, v druhej komore 9 pohyblivo usporiadaného oddeľovacieho elementu je tu nad odvádzacím prvým otvorovým elementom 11, prípadne elementmi, pevne upravený rozdeľovači element 32, ktorý je výhodne vytvorený v tvare dosky a je vybavený perforáciami 33, prostredníctvom ktorých sa má vytvoriť pokiaľ možno rovnomerné pôsobenie na prvé médium na tej strane rozdeľovacieho elementu 32, ktorá je obrátená k druhému médiu. Počet usporiadaní perforácii 33 a tvar napríklad konkávne alebo konvexné upraveného rozdeľovacieho elementu 32 tak môže byť rozdielny. Rozdeľovači element 32 môže byť prídavné vybavený na strane obrátenej k druhému médiu oddeľovacím elementom, pokiaľ sa má zabrániť predčasnému kontaktu oboch kvapalných médií a/alebo sa má zdokonaliť rovnomerné vytlačovanie druhého média z druhej komory 9.

Odvádzacie prvé otvorové elementy 11 sú tu usporiadané v prietokovej oblasti 1, ktorá je upravená rovnobežne a je tvorená prvou komorovou otvorovou stenou 5 a kanálovou elementovou stenou 8, pričom vstupná skriňová stena 29 je nasadená cez prvú komorovú otvorovú stenu 5. Pri ovládaní zariadenia jc na podklade miešacej oblasti 23, usporiadanej na výstupnej strane skrine 14, vyvolaný vo vstupe 6 v tvare kanálového elementu protitlak v prietokovej oblasti 1 prvého média, ktorý spôsobí výstup časti prvého média cez prvé otvorové elementy 11 do druhej komory 9.

Vytvorenie protitlaku nie je závislé od zmiešavacej oblasti, zapojenej za odvádzacím otvorovým elementom alebo elementmi. Je možné ho prídavné alebo alternatívne vyvolať tiež zúžením prietokovej oblasti medzi odvádzacím otvorovým elementom a výstupným otvorom ľubovoľného druhu, ako napríklad zmenšením priemeru/prierezu kanálovej oblasti alebo inými konštrukčnými opatreniami, ako napríklad na obr. 5 a obr. 6a uvedenými stenovými výstupkami 27 na kanálovej elementovej stene 8. Horná časť 25 skrine 14 je vybavená hrdlom 34, ktoré obklopuje v spodnej časti 26 skrine 14 upravenú kanálovú elementovú stenu 8 a má v čiastkových oblastiach jedno alebo viac vybraní 36, ktoré vytvárajú druhý otvorový element 12, prípadne elementy. Druhé otvorové elementy 12 je možné však tiež prídavné vytvoriť vybraniami v kanálovej elementovej stene 8.

Podľa uvedených mnohorakých uskutočnení zariadenia na spájanie aspoň dvoch kvapalných médií môžu byť odvádzacie a/alebo druhé otvory usporiadané rôzne. Tak napríklad sú veľkosťou a usporiadaním odvádzacích a/alebo druhých otvorov, prípadne druhých otvorových elementov, v pomere k prierezu kanálu definované podielové pomery prvého a druhého média. Výhodne sú upravené najmenej čiastočne Tadiálne vytvorené otvory alebo otvor, aby sa vytvorilo rovnomerné pretekanie zodpovedajúceho kvapalného média. Ďalej môže otvor, prípadne otvory, napríklad v stene kanálového elementu, prípadne prietokovej oblasti, vstupovať so zúžením a/alebo rozšírením prierezu. Môžu byť vytvorené napríklad stupňovito a/alebo ako výstupky ako obtokové oblasti alebo oblasť a/alebo ako šikmé priechody na zodpovedajúce kvapalné médium, aby vytvárali vstup médií do na ne určených oblastí alebo ho usmerňovali. Druhé otvory môže tiež vytvárať konštrukčné usporiadanie príslušnými opatreniami medzi súčasťami hornej časti skrine a medzi kanálovým elementom, prípadne jeho stenami, upravenými v spodnej časti skrine.

Prietoková oblasť s kanálovými elementovými stenami môže byť vytvorená ako súčasť hornej časti skrine a/alebo spodnej časti skrine alebo ako samostatná, do skrine vložená tvarovka. Tiež otvorová oblasť prvej komory, ako je to znázornené na obr. 8 a obr. 9, môže tvoriť najmenej časť prietokovej oblasti na strane skrine, prípadne kanálového elementu. Vynález tu samozrejme zahrnuje všetky možnosti usporiadania prietokovej oblasti, odvádzacieho a druhého otvoru alebo otvorov, pokiaľ je pritom zaistené požadované odvádzanie prvého média do najmenej jednej druhej komory a výstup najmenej jedného druhého média z najmenej jednej druhej komory.

V uskutočnení podľa obr. á je spodná časť 26 skrine 14 a prvá komora 2 z jedného kusa, pričom vonkajšia stena 30 prvej komory 2 presahuje von cez prvú komoru 2, a tam vytvára vonkajšiu skriňovú stenu 28 spodnej časti 26 skrine 14, prípadne časť steny 10 druhej komory 9.

Odvádzací prvý otvorový element 11, prípadne elementy sú tu usporiadané v medzistene 36, ktorá spája prvú komorovú otvorovú stenu 5 s vonkajšou stenou 30 prvej komory 2, takže prvé médium tu prechádza priamo z prvej komory 2 do druhej komory 9, a tam je druhé médium bezprostredne alebo prostredníctvom oddeľovacieho elementu 20, prípadne elementov, premiestňované dopredu. Otvor 4 prvej komory 2 zasahuje tu svojou prvou komorovou otvorovou stenou 5 do skrine 14 a vytvára tam najmenej z časti prietokovú oblasť 1. Druhé otvorové elementy 12 na výstup druhého média z druhej komory 9 sú tu vytvorené konštrukčnými opatreniami medzi súčasťami hornej časti 25 skrine 14 a medzi prvou komorovou otvorovou stenou 5, ktorá je súčasne kanálovou elementovou stenou 8, časťou steny 10 druhej komory 9 a deliacou stenou 17. Môžu však byť tiež usporiadané v prvej komorovej otvorovej stene 5 alebo výlučne v súčastiach hornej časti 25 skrine 14. Výstupný otvor 3 prietokovej oblasti 1 je upravený na výstupe skrine 14 alebo pri priradenej miešacej oblasti 23 na jej odvádzacom otvore.

Na obr. 9 je znázornená ďalšia alternatíva vytvorenia zariadenia podľa vynálezu na spájanie aspoň dvoch kvapalných médií. Tiež v tomto uskutočnení je spodná časť 26 skrine a prvá komora 2 vytvorené z jedného kusa. Pritom tu zanikla pevná medzistena medzi prvou komorovou dvorovou stenou 5 a medzi vonkajšou stenou 30, takže oddeľovaci element 20 preberá funkciu pohyblivej medzisteny 36. Poloha odvádzacieho prvého otvorového elementu 11 na prvé médium je tak variabilná a zodpovedá príslušnej polohe pohyblivej medzisteny 36, prípadne je ako pohyblivá stena vytvoreného oddeľovacieho elementu 20 v súlade s k prvému médiu obrátenou stranou medzi prvou komorovou otvorovou stenou 5 a vonkajšou stenou 30 prvej komory 2.

Ďalšie vytvorenie uskutočnenia uvedeného na obr. 9 predpokladá na rozmedzí medzi prvou komorou 2 a druhou komorou 9 úložné úseky, prostredníctvom ktorých je pohyblivá medzistena 36, prípadne oddeľovaci element 20, pred naplnením prvej komory 2 a/alebo druhej komory 9 definitívne umiestnený, čím je presne daný objem prvej komory 2 a druhej komory 9. Je možné využívať aj také uskutočnenia zariadenia, v ktorom sú odvádzacie otvory usporiadané tak v prietokovej oblasti na prvé médium, ako aj v oblasti medzi otvorom prvej komory a vonkajšou stenou prvej komory.

Ďalšie možné uskutočnenie zariadenia predpokladá kaskádovité ďalšie zapojenie viac skríň, pričom kvapalné médium, pozostávajúce z aspoň dvoch privádzaných kvapalných médií a vystupujúce z prvej prietokovej oblasti vytvára prvé médium pre priradenú prietokovú oblasť. Výstupný otvor prvej prietokovej oblasti tak vyúsťuje do priradenej prietokovej oblasti, do ktorej sa potom privádza druhé médium, vystupujúce z príslušne priradenej najmenej jednej druhej komory. Tento typ zariadenia na spájanie aspoň dvoch kvapalných médií je určený na tie prípady, keď sa má uskutočniť zlúčenie/reakcia najmenej prvého z oboch spájaných kvapalných médií pred privedením ďalšieho kvapalného média. Podľa vynálezu vytvorené zariadenie môže byť prevádzkované tak dlho, až sa druhá komora, v ktorej je uložené druhé médium, naplní prvým médiom, pričom druhé médium je z druhej komory celkom alebo čiastočne vytlačené alebo je prvé médium, dopravované z prvej komory cez prietokovú oblasť a zavedené z časti do najmenej jednej druhej komory, z prvej komory vytlačené alebo vylisované.

Potom je možné vyčistiť skriňu od prvého média, prípadne zvyškov druhého média, a znova ju druhým médiom naplniť a opätovne použiť. Zvlášť výhodné je však také uskutočnenie, v ktorom je obnovované zariadenie vytvorené ako raz použiteľné výhodne z plastickej hmoty a po použití sa odstráni. Tým sa zabráni používaniu technických prostriedkov na nákladné čistenie, pri ktorom sa prípadne používajú okolitému prostrediu škodlivé chemikálie/rozpúšťacie prostriedky a podobne. Podľa ďalších uvedených možností je možné v oblasti domácnosti z plastickej hmoty pozostávajúcu skriňu po vyčistení ľubovoľne ďalej používať. Na to sú na jedno použitie vhodné najmä uskutočnenia zariadenia so skriňou podľa obr. 2 až obr. 7.

Oblasti použitia sú veľmi rozdielne. Tak napríklad je možné v oblasti domácnosti spájať pastovité kvapalné médiá s druhými kvapalnými médiami prípadne v dekoratívnom pruhu, ako napríklad šľahačku s tekutou čokoládou. V

SK 280921 Β6 technickej oblasti môžu byť napríklad dva komponenty dvojzložkového lepidla pripadne spájané s tretím farebným komponentom. Farbou je možné tiež vybavovať tesniace alebo lepiace hmoty, čo umožňuje prispôsobiť tesniaci, prípadne lepidlový spoj dvoch predmetov farbe týchto predmetov.

Ďalšia výhoda zariadenia spočíva v tom, že je možné redukovať nákladné, napríklad laminátové obaly na kvapalné média, ktoré by cez obal reagovali medzi sobou a/alebo s okolitým prostredím, z hľadiska ich konštrukcie, prípadne ich zloženia. Takto sa vytvárajú prípadné úspory nákladov v oblasti obalov a/alebo šetrenia prírodných prameňov surovín, pretože najmenej jeden druhý komponent sa spája s prvým komponentom tesne pred aplikáciou, a tak až vtedy v tomto okamihu vytvára použiteľné médium.

Na obr. 10 je schematicky znázornený bokoiys uskutočnenia zariadenia podľa vynálezu, ktoré je nasadené na prvú komoru 2, ktorá je tu znázornená ako hlava v obchode dostupnej škatule. Zariadenie pozostáva zo spodnej časti 26 a z hornej časti 25. Z prvej komory 2 vystupujúci prúd prvého kvapalného média je rozdeľovaný do dvoch čiastkových prúdov, z ktorých jeden je vychyľovaný na vyobrazení vľavo v smere prietokovej oblasti 1 a druhý vpravo do prvého otvorového elementu 11 druhej komory 9. Do druhej komory 9 vstupujúce médium prúdi proti oddcľovaciemu elementu 20 a pohybuje ho pri ďalej pritekajúcom prvom médiu smerom nahor. Pritom je ďalší flexibilný oddeľovací element 20 stlačovaný, čím sa vytvára zásoba druhého kvapalného média. Otvor ohybného oddeľovacieho elementu 20 je tesne spojený s druhým otvorovým elementom 12 druhej komory 9, takže pri stlačení ohybného oddeľovacieho elementu 20 vystupuje druhé kvapalné médium z druhého otvorového elementu 12.

Druhý čiastkový prúd prvého kvapalného média tečie do prietokovej oblasti 1, do ktorej zasahuje rurkovité predĺženie 47 hornej časti 25. V hornej oblasti prietokovej oblasti 1 má toto rúrkovité predĺženie 47 bočný otvor, ktorý lícuje s kanálovitým predĺžením druhého otvorového elementu 12. V tomto mieste výstupného otvoru 3 sa stýka prvé a druhé kvapalné médium. Bezprostredne za ním je usporiadaný výstup 46 spojených kvapalných médií. Odtiaľ pretekajú spojené média cez miešaciu oblasť 40, v ktorej je upravený statický miešač ako miešacie zariadenie 24, a potom ďalej k výstupnému otvoru 16 zariadenia. Stena skrine 14 je v oblasti druhej komory vytvorená priehľadne, takže sa vytvára priezor 45.

Na obr. 11 a obr. 12 sú spodná časť 26 a horná časť 25 skrine 14 znázornené vždy oddelene. Na obr. 12 je prídavné znázornený uzatvárací element, tu zátka 42, prostredníctvom ktorej je možné pri oddelenej hornej časti 25 spodnú časť 26 tak uzavrieť, že nezmiešané média sú pred použitím alebo tiež pri prerušení aplikácie udržované navzájom oddelene a sú chránené proti výtoku alebo proti nežiaducemu kontaktu s okolitým prostredím.

Pôdorys rezu spodnej časti 26, ktorý je znázornený na obr. 13, zobrazuje usporiadanie rôznych konštrukčných častí navzájom vzhľadom na seba. Je zrejmé, že druhá komora 9, ktorá má v tomto prípade kruhový prierez, je usporiadaná vedľa prietokovej oblasti 1, ktorá má v tomto prípade prierez radiálne obmedzeného prstencového segmentu. V hornej časti vyobrazenia je zrejmý priestor 41, v ktorom môžu byť napríklad upravené sušiace činidlá, pričom je potrebné na ich účinnosť upraviť spojenie medzi týmto priestorom 41 a medzi kvapalnými médiami. Zreteľne zrejmý je tiež priezor 45.

Na obr. 14 je znázornený pôdorys rovinou rezu podľa čiary V-V cez hornú časť 25. Z obr. 14 a obr. 15 je zrejmé, že privádzané média sú z výstupu 46 vedené do kanála 43 miešacej dráhy, ktorá je tvorená stenou v tvare časti kruhu a ktorá má bezprostredne vedľa výstupu 46 spojenie s vonkajšou stenou. Vnútri kanálu 43 miešacej dráhy sú vyznačené víriace/vychyľovacie elementy 44. Keď spájané média prešli týmto kanálom 43, vstupujú dobre premiešané do centrálnej oblasti miešacej oblasti, nad ktorou sú upravené výstupné otvory 16 skrine 14.

Pokiaľ sú potrebné dlhé miešacie dráhy, môže byť kanál 43 vedený tiež v tvare skrutkovice po viacerých než jednej rovine ešte pred tým, než vyústi do výstupného otvoru 16.

Na obr. 16 je znázornená spodná časť 26 ďalšieho príkladu uskutočnenia zariadenia podľa vynálezu. Podstatný rozdiel vzhľadom na uskutočnenie podľa obr. 10 a obr. 12 spočíva v tom, že druhý otvorový element 12 druhej komory 9 je spojený s kanálom 50, ktorý vedie druhé kvapalné médium opäť proti všeobecnému smeru prietoku naspäť smerom dole. Tento kanál 50 má v spodnej oblasti výstupný otvor 51, ktorý lícuje so zodpovedajúcim otvorom v stene prietokovej oblasti 1. Pokiaľ vystupuje druhé kvapalné médium cez výstupný otvor 51 do prietokovej oblasti 1, je v smere prietoku v prednej časti prietokovej oblasti 1 spájané s prvým kvapalným médiom a je vedené cez prietokovú oblasť 1 nahor. Vnútri prietokovej oblasti 1 už môžu byť upravené vychyľovacie/viriace elementy 52, ktoré zaisťujú predbežné zmiešavame, než spájané média vstúpia do oblasti výstupu 46 v miešacej oblasti 40 hornej časti 25.

Je tu vyznačené, že cez zodpovedajúcim spôsobom vytvarovaný vychyľovaci element 53, vytvorený ako kanálový nadstavec, ktorý môže byť účelne usporiadaný tiež na rúrkovom, prípadne oddeľovacom elemente, je možné viesť druhé kvapalné médium tiež do stredu prúdu prvého kvapalného média, čo môže byť výhodné pri určitých konzistenciách oboch kvapalných médií. Z pôdorysu na obr. 17 je zrejmé, že kanál 50 môže byť jednak vedený priamo radiálne k prietokovej oblasti 1, alebo tiež môže byť tento kanál 50' vedený radiálne do priestoru 4ľ, z ktorého je upravené spojenie cez bočné oddeľovacie steny k prietokovej oblasti 1.

Na obr. 10, obr. 11 a obr. 15 znázornené rúrkovité predĺženie 47 hornej časti 25, ktoré zasahuje do prietokovej oblasti 1, predstavuje jedno možné vytvorenie oddeľovacieho elementu, prostredníctvom ktorého sú časti spodnej časti 26 chránené pred priamym stykom so spájanými kvapalnými médiami. Na obr. 15 je tiež zrejmé, že horná časť 25 môže výhodne pozostávať z dvoch častí, ktoré sú do seba otočné zasunuté, a tak umožňujú, že sa vnútorná časť na spodnú časť 26 polohovo pevne nasadí, zatiaľ čo vonkajšia časť hornej časti 25 sa otáča a je na spodnej časti 26 upevnená buď prostredníctvom závitu, alebo bajonetového uzáveru.

Na obr. 16 a 17 je znázornený vychyľovaci element 53, ktorý je vytvorený z dutých rebier 54 a ktorého vnútorné kanály sú v spojení s druhým otvorovým elementom 12, pripadne s kanálom 50 a výstupným otvorom 51, do ktorých je vedené druhé kvapalné médium. Vychyľovaci element 53 má výhodný účinok spočívajúci v tom, že rebrá 54 rozdeľujú prúd prvého kvapalného média a čiastkové prúdy sú okienkovitými segmentmi stlačované, aby sa v smere prúdenia za vychyľovacím elementom 53 opäť zlúčili do jedného pruhu. Druhé kvapalné médium, ktoré prichádza najmenej v jednom mieste do priestoru medzi čiastkovými pruhmi, sa rovnomerne rozdeľuje na jednej z predchádzajúcich oddeľovacích plôch.

Claims (37)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Zariadenie na spájanie aspoň dvoch kvapalných médií s aspoň jednou prvým kvapalným médiom plniteľnou prvou komorou a s aspoň jednou v oblasti otvoru prvej komory nasaditeľnou a s ňou spojenou prietokovou oblasťou, ktorá je vytvorená na prijatie z prvej komory vystupujúceho prvého kvapalného média a na jeho dopravu až k výstupnému otvoru prietokovej oblasti, vyznačujúce sa t ý m , že je upravená aspoň jedna druhým kvapalným médiom plniteľná komora (9), ktorá má aspoň prvý otvorový element (11), cez ktorý je spojená s prietokovou oblasťou (1) a/alebo s prvým otvorom (4), a aspoň jeden druhý otvorový element (12), cez ktorý je spojená s prietokovou oblasťou (1) a/alebo s výstupným otvorom (3).
2. 2. Zariadenie podľa nároku 1, vyznačujúce sa t ý m , že prvý otvorový element (11) je usporiadaný v susedstve v prietokovom smere prednej časti prietokovej oblasti (1) a druhý otvorový element (12) je usporiadaný v susedstve v prietokovom smere zadnej časti prietokovej oblasti (1).
3. 3. Zariadenie podľa nároku 1, vyznačujúce sa t ý m , že od druhého otvorového elementu (12) je do prednej oblasti prietokovej oblasti (1) vedený kanál (50), ktorý je v nej spojený cez výstupný otvor (51).
4. 4. Zariadenie podľa nároku 3, vyznačuj úce sa t ý m , že v prietokovej oblasti (1) sú usporiadané vychyľovacie a vírivé elementy (52) na spájané kvapalné média.
5. 5. Zariadenie podľa jedného z nárokov 1 až 4, v y značujúce sa tým, že v druhej komore (9) je usporiadaný rozdeľovači element (32).
6. 6. Zariadenie podľa jedného z nárokov 1 až 5, v y značujúce sa tým, že v druhej komore (9) je medzi prvým kvapalným médiom a medzi druhým kvapalným médiom usporiadaný oddeľovací element (20).
7. 7. Zariadenie podľa nároku 6, vyznačujúce sa t ý m , že oddeľovací element (20) je vytvorený relatívne tuhý, je usporiadaný vnútri druhej komory (9) pohyblivo a proti jej vnútornej stene utesnene a oddeľovací element (20) má vodiace elementy (21), ktoré dosadajú na vnútornú stenu druhej komoiy (9), a/alebo rozdeľovacie elementy (22) tlaku výhodne na jeho strane obrátenej k prvému kvapalnému médiu.
8. 8. Zariadenie podľa nároku 6, vyznačujúce sa t ý m , že oddeľovací element (20) je ohybný preťahovací oddeľovací element (20).
9. 9. Zariadenie podľa nároku 8, vyznačujúce sa t ý m , že ohybný preťahovací oddeľovací element (20) je na vnútornej stene tesne upevnený.
10. 10. Zariadenie podľa nároku 6 alebo 8, vyznačujúce sa tým, že oddeľovací element (20) je vytvorený tak, že druhé kvapalné médium je v ňom umiestniteľné.
11. 11. Zariadenie podľa jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa tým, že v prietokovej oblasti (1) je usporiadaný vychyľovací element (53) z najmenej čiastočne vnútornými kanálmi vybavených rebier (54), ktoré sú upravené kolmo na smer prúdenia prvého kvapalného média a ktoré majú najmenej jeden, výhodne centrický nasmerovaný otvor na tieňovej strane prúdenia, pričom rebrá (54) sa križujú tak, že rozdeľujú prierez prietokovej oblasti (1) do viacerých okienkovitých otvorov na kvapalné médium a vnútorné kanály sú v spojení s druhým otvorovým elementom (12), s kanálom (50) a s výstupným otvorom (51), vedúcimi druhé kvapalné médium.
12. 12. Zariadenie podľa jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa tým, že druhá komora (9) má plniaci otvor (18) na druhé kvapalné médium a uzáver (19) na plniaci otvor (18).
13. 13. Zariadenie podľa jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa tým, že druhá komora (9) a prietoková oblasť (1) sú usporiadané v spoločnej, výhodne kruhovej skrini (14).
14. 14. Zariadenie podľa nároku 13, vyznačujúce sa t ý m , že skriňa (14) pozostáva zo spodnej časti (26) a z hornej časti (25), pričom horná časť (25) je upevniteľná na spodnej časti (26) a uzáver (19) je zbytočný.
15. 15. Zariadenie podľa nároku 13 alebo 14, vyznačujúce sa tým, že druhá komora (9) je prstencová a je usporiadaná najmä centrický okolo prietokovej oblasti (1) a pozostáva z jednej komory alebo z viacerých sektorových čiastkových komôr.
16. 16. Zariadenie podľa nároku 13 alebo 14, vy značujúce sa tým, že v skrini (14) je druhá komora (9) usporiadaná vedľa prietokovej oblasti (1).
17. 17. Zariadenie podľa nároku 16, vyznačujúce sa t ý m , že v skrini (14) je druhá komora (9) prietokovou oblasťou (1) aspoň čiastočne prstencovo obklopená.
18. 18. Zariadenie podľa jedného alebo viacerých predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa tým, že po spojení prvého kvapalného média a druhého kvapalného média je v oblasti výstupného otvoru (3) usporiadaná miešacia oblasť, ktorá je integrovaná alebo upevniteľná, a v miešacej oblasti je usporiadané miešacie zariadenie (24).
19. 19. Zariadenie podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa tým, že hranica medzi hornou časťou (25) a spodnou časťou (26) skrine (14) je upravená tak, že v styku so zmiešaným kvapalným médiom sú výlučne časti hornej časti (25).
20. 20. Zariadenie podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa tým, že prietokové prierezy na aspoň jedno z nemiešaných kvapalných médií sú nastaviteľné.
21. 21. Zariadenie podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa tým, že aspoň na jednom z výstupov (6, 12) nemiešaných tekutých médií je upravené uzatváracie zariadenie, ktoré ho pri odstránení hornej časti (25) výhodne automaticky uzavrie.
22. 22. Zariadenie podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa tým, že na výstupe druhého otvorového elementu (12) je v smere prúdenia druhého kvapalného média upravený pružinový element, ktorý je pod tlakom odkloniteľný a ktorý v neodklonenom stave uzatvára výstup druhého otvorového elementu (12).
23. 23. Zariadenie podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa tým, že v prietokovej oblasti (1) je v smere prietoku pred druhým otvorovým elementom (12) usporiadaný aspoň jeden stenový výstupok (27), cez ktorý je prvé kvapalné médium čiastočne vytlačované.
24. 24. Zariadenie podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa tým, že vonkajšie steny skrine (14) sú vyhotovené izolovane, najmä dvojstenné, a vonkajšia stena je v oblasti druhej komory (9) aspoň čiastočne vybavená priezorom (45) a v skrini (14) je upravený aspoň jeden priestor (41) na umiestnenie sušidiel.
25. 25. Zariadenie podľa jedného z nárokov 14 až 24, vyznačujúce sa tým, že aspoň jeden z výstupov (6, 12) nepremiešaných kvapalných médií je pri odobraní hornej časti (25) uzatvárateľný, najmä zátkou (42).
26. 26. Zariadenie podľa jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa tým, že miešacie za riadenie (24) je vytvorené tak, že spájané kvapalné média sú k výstupnému otvoru (3) vedené pravouhlým, výhodne kolmo na smer prietoku usporiadaným kanálom (43), do prierezu ktorého zasahujú vychyľovacie elementy (44) a kanál (43) je upravený od na obvode upraveného výstupu (46) spájaných kvapalných médií špirálovito k centrálnemu výstupnému otvoru (3) a značne prekrýva plochu roviny miešacej oblasti (40).
27. 27. Zariadenie podľa jedného alebo viacerých z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa tým, že na výstupný otvor skrine (14) je kaskádovito nasadená ďalšia skriňa s prietokovou oblasťou a komorou na ďalšie kvapalné médium tak, že zmes z prvého kvapalného média a z druhého kvapalného média je možné priviesť do prietokovej oblasti nasadenej skrine a prostredníctvom spojovacieho otvoru tiež do komory na ďalšie kvapalné médium.
28. 28. Spôsob na spájanie aspoň dvoch kvapalných médií, ktoré sú pred spojením trvalé udržované oddelene, vyznačujúci sa tým, že energiou dopravujúce jedno kvapalné médium z jeho udržovacieho objemu spôsobí, že sa vyvedie najmenej druhé kvapalné médium z jeho udržovacieho objemu a spojí sa s prvým kvapalným médiom.
29. 29. Spôsob podľa nároku 28, vyznačujúci sa t ý m , že energia dopravujúca jedno kvapalné médium z jeho udržovacieho objemu spôsobí, že sa na aspoň druhé kvapalné médium pôsobí pretlakom, ktorý sa druhé kvapalné médium vyvedie z jeho udržovacieho objemu.
30. 30. Spôsob podľa nároku 29, vyznačujúci sa t ý m , že energia dopravujúca jedno kvapalné médium z jeho udržovacieho objemu spôsobí, že sa na aspoň druhé kvapalné médium pôsobí podtlakom alebo nasávaním, ktorým sa druhé kvapalné médium vyvedie z jeho udržovacieho objemu.
31. 31. Spôsob podľa jedného z nárokov 28, 29 alebo 30, vyznačujúci sa tým, že tlak, pôsobiaci na aspoň druhé kvapalné médium a vytváraný energiou prvého kvapalného média, sa ovláda tak, že sa aspoň jedno druhé kvapalné médium spája s prvým kvapalným médiom v stanovenom pomere.
32. 32. Spôsob podľa jedného z nárokov 28 až 31, v y značujúci sa tým, že sa zmiešajú aspoň dve kvapalné média po spojení a pred vyvedením zo zariadenia na spojenie.
33. 33. Spôsob podľa jedného alebo viacerých z nárokov 28 až 32 na vytváranie tesniaceho a/alebo lepidlového pruhu, vyznačujúci sa tým, že prvé kvapalné médium lepiaca/tesniaca hmota sa nanáša ako základný komponent a druhé kvapalné médium ako aj viac než druhé kvapalné médium sú látky zo skupiny komponentov ako katalyzátor, sieťovacie činidlo a farba a k základnému komponentu sa kontinuálne privádza a s ním sa zmiešava aspoň jedno druhé kvapalné médium v množstve podradenom základnému komponentu.
34. 34. Spôsob podľa nároku 33, vyznačujúci sa t ý m , že základný komponent je jednozložková, vlhkosťou vytvrditeľná lepiaca/tesniaca hmota a komponent katalyzátor a/alebo sieťovacie činidlo, a/alebo farba sa privádza vzhľadom na základný komponent v množstve s hodnotou 0,5 až 8 % hmotnostných.
35. 35. Spôsob podľa nároku 33 alebo 34, vyznačujúci sa tým, že základný komponent sa zvolí zo skupiny reakčných skupín ako polyuretánové lepiace/tesniace hmoty obsahujúce izokyanát, lepiace/tesniace hmoty na báze polydimetylsiloxánov, lepiace/tesniace hmoty na báze alkoxysilánom terminovaných polyétcrov a reakčné epoxidové skupiny obsahujúce lepiace/tesniace hmoty.
36. 36. Spôsob podľa aspoň jedného z nárokov 33 až 35, vyznačujúci sa tým, že katalyzátorové a/alebo sieťovacie komponenty tvorí pasta, ktorá obsahuje organické zlúčeniny cínu, terciáme amíny, vodu, organické diamíny alebo triamíny, aikanolamíny a/alebo polyoiy a premiešanie komponentov sa vykonáva statickým miešačom.
37. 37. Spôsob podľa aspoň jedného z nárokov 33 až 36, vyznačujúci sa tým, že základný komponent sa aplikuje zo škatule v obchode bežnej na lepidlové/tesniace hmoty so spracovavácimi zariadeniami dostupnými v obchode a že komponenty, ako katalyzátor a/alebo sieťovacie činidlo, a/alebo farba, sa primiešavajú z adaptéra nasadeného na škatuli.