SK25796A3 - A binder based on reaction product and its use - Google Patents

A binder based on reaction product and its use Download PDF

Info

Publication number
SK25796A3
SK25796A3 SK257-96A SK25796A SK25796A3 SK 25796 A3 SK25796 A3 SK 25796A3 SK 25796 A SK25796 A SK 25796A SK 25796 A3 SK25796 A3 SK 25796A3
Authority
SK
Slovakia
Prior art keywords
fatty
acid
binder according
acids
dispersion
Prior art date
Application number
SK257-96A
Other languages
English (en)
Inventor
Wolfgang Klauck
Ernst-Ulrich Rust
Ludger Willeke
Peter Daute
Johann Klein
Alfred Struve
Original Assignee
Henkel Kgaa
Priority date (The priority date is an assumption and is not a legal conclusion. Google has not performed a legal analysis and makes no representation as to the accuracy of the date listed.)
Filing date
Publication date
Family has litigation
First worldwide family litigation filed litigation Critical https://patents.darts-ip.com/?family=25930542&utm_source=google_patent&utm_medium=platform_link&utm_campaign=public_patent_search&patent=SK25796(A3) "Global patent litigation dataset” by Darts-ip is licensed under a Creative Commons Attribution 4.0 International License.
Priority claimed from DE4430875A external-priority patent/DE4430875A1/de
Application filed by Henkel Kgaa filed Critical Henkel Kgaa
Publication of SK25796A3 publication Critical patent/SK25796A3/sk

Links

Classifications

    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C09—DYES; PAINTS; POLISHES; NATURAL RESINS; ADHESIVES; COMPOSITIONS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR; APPLICATIONS OF MATERIALS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR
    • C09K—MATERIALS FOR MISCELLANEOUS APPLICATIONS, NOT PROVIDED FOR ELSEWHERE
    • C09K3/00—Materials not provided for elsewhere
    • C09K3/10—Materials in mouldable or extrudable form for sealing or packing joints or covers
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C04—CEMENTS; CONCRETE; ARTIFICIAL STONE; CERAMICS; REFRACTORIES
    • C04B—LIME, MAGNESIA; SLAG; CEMENTS; COMPOSITIONS THEREOF, e.g. MORTARS, CONCRETE OR LIKE BUILDING MATERIALS; ARTIFICIAL STONE; CERAMICS; REFRACTORIES; TREATMENT OF NATURAL STONE
    • C04B24/00—Use of organic materials as active ingredients for mortars, concrete or artificial stone, e.g. plasticisers
    • C04B24/02—Alcohols; Phenols; Ethers
    • C04B24/026—Fatty alcohols
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C04—CEMENTS; CONCRETE; ARTIFICIAL STONE; CERAMICS; REFRACTORIES
    • C04B—LIME, MAGNESIA; SLAG; CEMENTS; COMPOSITIONS THEREOF, e.g. MORTARS, CONCRETE OR LIKE BUILDING MATERIALS; ARTIFICIAL STONE; CERAMICS; REFRACTORIES; TREATMENT OF NATURAL STONE
    • C04B24/00—Use of organic materials as active ingredients for mortars, concrete or artificial stone, e.g. plasticisers
    • C04B24/08—Fats; Fatty oils; Ester type waxes; Higher fatty acids, i.e. having at least seven carbon atoms in an unbroken chain bound to a carboxyl group; Oxidised oils or fats
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C08—ORGANIC MACROMOLECULAR COMPOUNDS; THEIR PREPARATION OR CHEMICAL WORKING-UP; COMPOSITIONS BASED THEREON
    • C08K—Use of inorganic or non-macromolecular organic substances as compounding ingredients
    • C08K5/00—Use of organic ingredients
    • C08K5/04—Oxygen-containing compounds
    • C08K5/10—Esters; Ether-esters
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C08—ORGANIC MACROMOLECULAR COMPOUNDS; THEIR PREPARATION OR CHEMICAL WORKING-UP; COMPOSITIONS BASED THEREON
    • C08K—Use of inorganic or non-macromolecular organic substances as compounding ingredients
    • C08K5/00—Use of organic ingredients
    • C08K5/04—Oxygen-containing compounds
    • C08K5/10—Esters; Ether-esters
    • C08K5/101—Esters; Ether-esters of monocarboxylic acids
    • C08K5/103—Esters; Ether-esters of monocarboxylic acids with polyalcohols
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C08—ORGANIC MACROMOLECULAR COMPOUNDS; THEIR PREPARATION OR CHEMICAL WORKING-UP; COMPOSITIONS BASED THEREON
    • C08L—COMPOSITIONS OF MACROMOLECULAR COMPOUNDS
    • C08L91/00—Compositions of oils, fats or waxes; Compositions of derivatives thereof
    • C08L91/005—Drying oils
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C09—DYES; PAINTS; POLISHES; NATURAL RESINS; ADHESIVES; COMPOSITIONS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR; APPLICATIONS OF MATERIALS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR
    • C09D—COATING COMPOSITIONS, e.g. PAINTS, VARNISHES OR LACQUERS; FILLING PASTES; CHEMICAL PAINT OR INK REMOVERS; INKS; CORRECTING FLUIDS; WOODSTAINS; PASTES OR SOLIDS FOR COLOURING OR PRINTING; USE OF MATERIALS THEREFOR
    • C09D131/00—Coating compositions based on homopolymers or copolymers of compounds having one or more unsaturated aliphatic radicals, each having only one carbon-to-carbon double bond, and at least one being terminated by an acyloxy radical of a saturated carboxylic acid, of carbonic acid, or of a haloformic acid; Coating compositions based on derivatives of such polymers
    • C09D131/02—Homopolymers or copolymers of esters of monocarboxylic acids
    • C09D131/04—Homopolymers or copolymers of vinyl acetate
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C09—DYES; PAINTS; POLISHES; NATURAL RESINS; ADHESIVES; COMPOSITIONS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR; APPLICATIONS OF MATERIALS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR
    • C09J—ADHESIVES; NON-MECHANICAL ASPECTS OF ADHESIVE PROCESSES IN GENERAL; ADHESIVE PROCESSES NOT PROVIDED FOR ELSEWHERE; USE OF MATERIALS AS ADHESIVES
    • C09J1/00—Adhesives based on inorganic constituents
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C09—DYES; PAINTS; POLISHES; NATURAL RESINS; ADHESIVES; COMPOSITIONS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR; APPLICATIONS OF MATERIALS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR
    • C09J—ADHESIVES; NON-MECHANICAL ASPECTS OF ADHESIVE PROCESSES IN GENERAL; ADHESIVE PROCESSES NOT PROVIDED FOR ELSEWHERE; USE OF MATERIALS AS ADHESIVES
    • C09J11/00—Features of adhesives not provided for in group C09J9/00, e.g. additives
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C09—DYES; PAINTS; POLISHES; NATURAL RESINS; ADHESIVES; COMPOSITIONS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR; APPLICATIONS OF MATERIALS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR
    • C09J—ADHESIVES; NON-MECHANICAL ASPECTS OF ADHESIVE PROCESSES IN GENERAL; ADHESIVE PROCESSES NOT PROVIDED FOR ELSEWHERE; USE OF MATERIALS AS ADHESIVES
    • C09J11/00—Features of adhesives not provided for in group C09J9/00, e.g. additives
    • C09J11/02—Non-macromolecular additives
    • C09J11/06—Non-macromolecular additives organic
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C09—DYES; PAINTS; POLISHES; NATURAL RESINS; ADHESIVES; COMPOSITIONS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR; APPLICATIONS OF MATERIALS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR
    • C09J—ADHESIVES; NON-MECHANICAL ASPECTS OF ADHESIVE PROCESSES IN GENERAL; ADHESIVE PROCESSES NOT PROVIDED FOR ELSEWHERE; USE OF MATERIALS AS ADHESIVES
    • C09J11/00—Features of adhesives not provided for in group C09J9/00, e.g. additives
    • C09J11/08—Macromolecular additives
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C09—DYES; PAINTS; POLISHES; NATURAL RESINS; ADHESIVES; COMPOSITIONS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR; APPLICATIONS OF MATERIALS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR
    • C09J—ADHESIVES; NON-MECHANICAL ASPECTS OF ADHESIVE PROCESSES IN GENERAL; ADHESIVE PROCESSES NOT PROVIDED FOR ELSEWHERE; USE OF MATERIALS AS ADHESIVES
    • C09J125/00—Adhesives based on homopolymers or copolymers of compounds having one or more unsaturated aliphatic radicals, each having only one carbon-to-carbon double bond, and at least one being terminated by an aromatic carbocyclic ring; Adhesives based on derivatives of such polymers
    • C09J125/02—Homopolymers or copolymers of hydrocarbons
    • C09J125/04—Homopolymers or copolymers of styrene
    • C09J125/06—Polystyrene
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C09—DYES; PAINTS; POLISHES; NATURAL RESINS; ADHESIVES; COMPOSITIONS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR; APPLICATIONS OF MATERIALS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR
    • C09J—ADHESIVES; NON-MECHANICAL ASPECTS OF ADHESIVE PROCESSES IN GENERAL; ADHESIVE PROCESSES NOT PROVIDED FOR ELSEWHERE; USE OF MATERIALS AS ADHESIVES
    • C09J127/00—Adhesives based on homopolymers or copolymers of compounds having one or more unsaturated aliphatic radicals, each having only one carbon-to-carbon double bond, and at least one being terminated by a halogen; Adhesives based on derivatives of such polymers
    • C09J127/02—Adhesives based on homopolymers or copolymers of compounds having one or more unsaturated aliphatic radicals, each having only one carbon-to-carbon double bond, and at least one being terminated by a halogen; Adhesives based on derivatives of such polymers not modified by chemical after-treatment
    • C09J127/04—Adhesives based on homopolymers or copolymers of compounds having one or more unsaturated aliphatic radicals, each having only one carbon-to-carbon double bond, and at least one being terminated by a halogen; Adhesives based on derivatives of such polymers not modified by chemical after-treatment containing chlorine atoms
    • C09J127/06—Homopolymers or copolymers of vinyl chloride
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C09—DYES; PAINTS; POLISHES; NATURAL RESINS; ADHESIVES; COMPOSITIONS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR; APPLICATIONS OF MATERIALS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR
    • C09J—ADHESIVES; NON-MECHANICAL ASPECTS OF ADHESIVE PROCESSES IN GENERAL; ADHESIVE PROCESSES NOT PROVIDED FOR ELSEWHERE; USE OF MATERIALS AS ADHESIVES
    • C09J131/00—Adhesives based on homopolymers or copolymers of compounds having one or more unsaturated aliphatic radicals, each having only one carbon-to-carbon double bond, and at least one being terminated by an acyloxy radical of a saturated carboxylic acid, of carbonic acid, or of a haloformic acid; Adhesives based on derivatives of such polymers
    • C09J131/02—Homopolymers or copolymers of esters of monocarboxylic acids
    • C09J131/04—Homopolymers or copolymers of vinyl acetate
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C09—DYES; PAINTS; POLISHES; NATURAL RESINS; ADHESIVES; COMPOSITIONS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR; APPLICATIONS OF MATERIALS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR
    • C09J—ADHESIVES; NON-MECHANICAL ASPECTS OF ADHESIVE PROCESSES IN GENERAL; ADHESIVE PROCESSES NOT PROVIDED FOR ELSEWHERE; USE OF MATERIALS AS ADHESIVES
    • C09J191/00—Adhesives based on oils, fats or waxes; Adhesives based on derivatives thereof
    • C09J191/005—Drying oils
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C08—ORGANIC MACROMOLECULAR COMPOUNDS; THEIR PREPARATION OR CHEMICAL WORKING-UP; COMPOSITIONS BASED THEREON
    • C08L—COMPOSITIONS OF MACROMOLECULAR COMPOUNDS
    • C08L2666/00—Composition of polymers characterized by a further compound in the blend, being organic macromolecular compounds, natural resins, waxes or and bituminous materials, non-macromolecular organic substances, inorganic substances or characterized by their function in the composition
    • C08L2666/28—Non-macromolecular organic substances
    • C08L2666/34—Oxygen-containing compounds, including ammonium and metal salts
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C09—DYES; PAINTS; POLISHES; NATURAL RESINS; ADHESIVES; COMPOSITIONS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR; APPLICATIONS OF MATERIALS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR
    • C09K—MATERIALS FOR MISCELLANEOUS APPLICATIONS, NOT PROVIDED FOR ELSEWHERE
    • C09K2200/00—Chemical nature of materials in mouldable or extrudable form for sealing or packing joints or covers
    • C09K2200/04—Non-macromolecular organic compounds
    • C09K2200/0441—Carboxylic acids, salts, anhydrides or esters thereof
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C09—DYES; PAINTS; POLISHES; NATURAL RESINS; ADHESIVES; COMPOSITIONS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR; APPLICATIONS OF MATERIALS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR
    • C09K—MATERIALS FOR MISCELLANEOUS APPLICATIONS, NOT PROVIDED FOR ELSEWHERE
    • C09K2200/00—Chemical nature of materials in mouldable or extrudable form for sealing or packing joints or covers
    • C09K2200/04—Non-macromolecular organic compounds
    • C09K2200/0447—Fats, fatty oils, higher fatty acids or derivatives thereof
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C09—DYES; PAINTS; POLISHES; NATURAL RESINS; ADHESIVES; COMPOSITIONS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR; APPLICATIONS OF MATERIALS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR
    • C09K—MATERIALS FOR MISCELLANEOUS APPLICATIONS, NOT PROVIDED FOR ELSEWHERE
    • C09K2200/00—Chemical nature of materials in mouldable or extrudable form for sealing or packing joints or covers
    • C09K2200/06—Macromolecular organic compounds, e.g. prepolymers
    • C09K2200/0615—Macromolecular organic compounds, e.g. prepolymers obtained by reactions only involving carbon-to-carbon unsaturated bonds
    • C09K2200/0632—Polystyrenes

Landscapes

  • Chemical & Material Sciences (AREA)
  • Organic Chemistry (AREA)
  • Engineering & Computer Science (AREA)
  • Oil, Petroleum & Natural Gas (AREA)
  • Materials Engineering (AREA)
  • Ceramic Engineering (AREA)
  • Polymers & Plastics (AREA)
  • Health & Medical Sciences (AREA)
  • Chemical Kinetics & Catalysis (AREA)
  • Medicinal Chemistry (AREA)
  • Structural Engineering (AREA)
  • Life Sciences & Earth Sciences (AREA)
  • Wood Science & Technology (AREA)
  • Inorganic Chemistry (AREA)
  • Adhesives Or Adhesive Processes (AREA)
  • Fats And Perfumes (AREA)
  • Working-Up Tar And Pitch (AREA)
  • Polyurethanes Or Polyureas (AREA)
  • Epoxy Resins (AREA)
  • Addition Polymer Or Copolymer, Post-Treatments, Or Chemical Modifications (AREA)
  • Polyethers (AREA)
  • Compositions Of Macromolecular Compounds (AREA)

Description

Spojivo na báze reakčného produktu a jeho použitie
Oblasť techniky
Vynález sa týka spojív na báze reakčných produktov tukovej chémie a ich použitia na vytváranie vrstiev, tesnenie, odlievanie a spájanie.
Doterajší stav techniky
Výrazom spojivá sa označujú také látky, ktoré môžu spájať rovnaké alebo rôzne materiály, alebo samotné môžu pevne držať. Spravidla sú založené na látkach, alebo zmesiach látok, ktoré vytvárajú chemickú a/alebo fyzikálnu väzbu. Popri anorganických látkach majú významnú úlohu predovšetkým organické látky a medzi nimi najmä syntetické vysokomolekulové zlúčeniny, pričom sa vysoká molekulová hmotnosť môže dosahovať postupne. Uvedené látky sú spravidla modifikované prísadami tak, aby lepšie vyhovovali na lepenie, vytváranie vrstiev, tesnenie alebo odlievanie. Uvedené prísady sú napríklad živice, zmäkčovadlá, rozpúšťadlá, plnivá, pigmenty, urýchľovače, stabilizátory a dispergačné činidlá. Na uvedených druhoch modifikovaných spojív sú potom založené lepy, tmely, materiály na vytváranie vrstiev a povlakov, odlievacie živice.
Najdôležitejším základom spojív sú teda syntetické polyméry, napríklad polyakryláty, polyvinylacetáty, polyamidy, polyizobutén, polyvinyléter, polyuretán, styrén/butadienový kopolymér, etylén/vinylacetátový kopolymér, polyvinylchlorid, fenolová živica a podobné.
Všetky uvedené polyméry majú však nevýhodu v tom, že pochádzajú zo základných petrochemických zdrojov a získavajú sa z ropy alebo zemného plynu. Na výrobu uvedených základných chemikálií sú nevyhnutné viacstupňové syntézy, ktoré zaťažujú životné prostredie. Pritom vznikajúce disperzie ropných produktov a odpady pri spracovaní zemného plynu prinášajú tiež ťažkosti s ich odbúravaním ,v dôsledku ich nedos2 tatočnej biologickej odbúrateľnosti vo vodách a na skládkach.
Na tomto základe vznikla snaha pripraviť polyméry na báze tukov a olejov. Tak sa v VO 91/00305 opisujú umelé hmoty, ktoré sa získali reakciou nenasýtených a/alebo hydroxylové skupiny obsahujúcich mastných kyselín alebo ich esterov s dvoj funkčnými estery- a/alebo amidy- tvoriacimi zlúčeninami a s následnou premenou získaným dvoj funkčných monomérnych základných stavebných jednotiek s druhou dvoj funkčnou zlúčeninou. Nakoľko sa pripravujú a použijú iba dvoj funkčné zlúčeniny, získajú sa lineárne polyméry, ktoré sú tvarovateľné a taviteľné. Tak sa pri 230 °C vyrobila fólia, ktorá sa použila na lepenie dvoch sklených platní pri 190 °C.
V DE 43 05 309 sa opisuje vodná disperzia polymérov na báze tukov a olejov. Pritom sa z viacmocných kovových iónov a z karboxylových kyselín, založených na tukoch a olejoch, pripraví iónový polymér. Karboxylové kyseliny majú jeden až desať členov a majú molekulovú hmotnosť (Mn) výhodne viac ako 400. Uvedené karboxylové kyseliny sa spolu vzájomne viažu prostredníctvom kovových iónov ako sú ióny vápnika, horčíka, zinku, zirkónia, selénu, hliníka a titánu za vzniku iónovej väzby v hlavnom reťazci. Takéto iónové polyméry sa môžu ďalej spracúvať tiež vo forme vodných disperzií. Ich nevýhodou je, že vykazujú vlastnosti, ktoré sú spojené s určitou disociačnou rovnováhou iónových skupín v hlavnom reťazci, ako je napríklad náchylnosť na tečenie vysušeného filmu pod napätím, alebo pri zvýšenej teplote. Táto vlastnosť je odborníkom v dänej oblasti známa ako studený tok .
Podstata vynálezu
Z uvedeného potom vyplýva, že predmetom vynálezu sú spojivá, pripravené na báze tukov a olejov, ktoré sa nielen z hľadiska znášanlivosti so životným prostredím, ale aj pre široký rozsah ich použiteľnosti pri priaznivej cenovej úrov3 ni a osobitne pre vysokú počiatočnú priľnavosť, jednoduchú výrobu a dobrú biologickú odbúrateľnosť môžu použiť na prípravu spojivových systémov.
Riešenie podľa tohto vynálezu je zrejmé z ďalej uvedeného opisu vynálezu. Riešenie záleží najprv v tom, že sa ako základ spojiva použije produkt reakcie A) najmenej jednej tukovej látky priemerne s 1 až 10, výhodne s 1,5 až 6, najmenej s jednou z nasledujúcich funčných skupín -OH, -SH, -NH2, -C=C-, -C00H, skupiny anhydridu kyseliny alebo epoxidovej skupiny v tukovom zvyšku, pričom tuková látka obsahuje najmenej 1 % (molové) najmenej trojfunkčných tukových látok s B) najmenej jednou jedno- alebo viac- funkčnou zlúčeninou, ktorá je schopná reagovať s funkčnými skupinami tukovej látky.
Reakčný produkt má priemernú molekulovú hmotnosť (Mn, osmoticky stanovená hodnota) najmenej 1500, výhodne najmenej 5000 a výhodne na určité použitia najmenej 8000. Molekulová hmotnosť sa môže ešte po reakcii a pred použitím ešte ·ζν</~ šiť, napríklad po dispergovaní spojiva. Zvýšenie molekulovej hmotnosti môže tiež viesť k miernemu zosieťovaniu, pričom ale spojivo stále ostáva pri použití odlievateľné alebo prinajmenšom tvarovateľné. Pri použití sa pracuje pri teplote medzi 0 až 250 °C, výhodne medzi 20 až 150 °C. Spojivo je pritom ešte stále spracovatelné. Molekulová hmotnosť sa osobitne zvyšuje prídavkom reaktívneho systému, napríklad prídavkom radikálových iniciátorov ako je benzoylperoxid, alebo prídavkom vytvrdzovačov, ako je epoxidová živica, polyizokyanát a polyamín.
Výrazom tukové látky sa tu označujú mastné kyseliny, mastné alkoholy a ich deriváty, ktoré majú na reťazci najmenej jednu z uvedených funkčných skupín : -OH, -SH, -NH2, -C=C-, -COOH, skupina anhydridu kyseliny alebo epoxidová skupina. Tuková látka nepredstavuje jednu jedinú látku, ale častejšie zmes látok. Osobitne to platí pri vyjadrovaní funkčných skupín. Najmenej 1 % (molové) molekúl tukovej látky má najenej tri funkčné skupiny rovnakého druhu alebo rozdielne, výhodne najmenej 3 %. Odborníkom v danej oblasti je
Tukové latky su Výrazom mastné maj ú j ednu alebo
Karboxylové skupiny nerozvetvený alebo r známe, že podľa toho, do akého štádia sa vedie reakcia a s rým spojené vetvenie alebo mierne zosieťovanie molekúl, tak je ovplyvňovaná spracovateľnosť reakčného produktu. Výhodne sa použijú tukové látky s molekulovou hmotnosťou (stredná hodnota) > 300, prípadne oligomerizovaná tuková látka s molekulovou hmotnosťou >800. Vo všeobecnosti je molekulová hmotnosť >200.
lipofilné.
kyseliny sa označujú kyseliny, ktoré viac karboxylových skupín (-COOH). môžu mať nasýtený alebo nenasýtený, zvetvený alkylový zvyšok s viac ako 8, výhodne s viac ako 12 uhlíkovými atómami. Okrem už uvedených skupín -OH, -SH, -C=C-, -COOH, amino-, skupiny anhydridu kyseliny alebo epoxidové skupiny, môžu mastné kyseliny obsahovať ďalšie skupiny ako sú skupiny éterové, esterové, halogénové, amidové, aminové, uretánové a močovinové. Výhodne sú karboxylové kyseliny vo forme prírodných mastných kyselín alebo ich zmesí, dikarboxylových mastných kyselín a trikarboxylových mastných kyselín.
Príkladmi mastných kyselín podľa tohto vynálezu sú popri nasýtených kyselinách výhodne raz alebo viackrát nenasýtené kyseliny: kyselina palmitoolejová, kyselina olejová, kyselina elaidová, kyselina petroselínová, kyselin eruková, kyselina ricinolejová, kyselina hydroxymetoxystearová, kyselina 12-hydroxystearová, kyselina linolová a kyselina gadoleínová.
Popri mastných kyselinách, ktoré sa vyskytujú v prírode, môžu sa použiť aj polyhydroxymastné kyseliny. Tieto sa môžu pripraviť napríklad epoxidáciou nenasýtených tukov a olejov, alebo esterov mastných kyselín s alkoholmi, rozštiepením kruhu zlúčeninami s aktívnym vodíkom napríklad s alkoholmi, amínmi a karboxylovými kyselinami a následným zmydelnením. Ako východiskový materiál vhodného tuku alebo oleja sa môžu použiť ako rastlinné tak aj zvieracie tuky a oleje, alebo prípadne petrochemickou cestou cielene syntetizované produkty.
Mastné kyseliny môžu byť tiež odvodené z tukových alebo olejových surovín napríklad En-reakciou, Dielsovou-Adlerovou reakciou, preesterifikovaním, kondenzačnými reakciami, vrúblovaním (napríklad anhydridom kyseliny maleínovej alebo kyselinou akrylovou a podobne) a epoxidovaním. Ako príklady sa tu uvádzajú: a) epoxidy nenasýtených mastných kyselín ako je palmitoolejová, olejová, alaidová, petroselínová, eruková, linolová, linoilénová a gadoleínová kyselina, b) produkty reakcie nenasýtených mastných kyselín s kyselinou maleínovou, anhydridom kyseliny maleínovej, metakrylovou kyselinou alebo akrylovou kyselinou, c) kondenzačné produkty hydroxykarboxylových kyselín ako je ricinoolejová kyselina, alebo 12-hydroxystearová kyselina a polyhydroxykarboxylové kyseliny.
Nie všetky uvedené mastné kyseliny sú stále pri teplote miestnosti. Ak je nevyhnutné, môžu sa na použitie podľa vynálezu využiť deriváty uvedených mastných kyselín, napríklad estery alebo amídy.
V výhodnom uskutočnení vynálezu sa použije ester alebo čiastkový ester uvedených mastných kyselín s alkoholmi s jednou alebo viacerými hydroxylovými skupinami. Výraz alkoholy zahrňuje hydroxyderiváty alifatických a alicyklických, nasýtených alebo nenasýtených, nerozvetvených alebo rozvetvených uhľovodíkov. K ním patria popri jednosytných alkoholoch tiež nízkomolekulové skupiny na predĺženie reťazca, známe z chémie polyuretánov, prípadne sieťotvorné látky s hydroxylovými skupinami. Príkladmi z tejto nízkomolekulovej oblasti sú metanol, etanol, propanol, butanol, pentanol, dekanol, oktadekanol, 2-etylhexanol, 2-oktanol, etylénglykol, propylénglykol, trimetylénglykol, tetrametylénglykol, butylénglykol-2,3, hexametyléndiol, oktametyléndiol, neopentylglykol, 1,4-bishydroxymetylcyklohexán, kverbetalkohol, 2-metyl-l,3-propándiol, hexántriol-(1,2,6), glycerol, trimetylolpropán, trimetyloletán, pentaerytrit, sorbitol, formit, metylglykozid, butylénglykol, ktoré sú odvodené redukciou dikarboxylových a trikarboxylových mastných kyselín. Rovnako sa môžu na preesterifikáciu použiť monofenylglykol alebo od kolofóniovej živice odvodené alkoholy, napríklad abietylalkohol.
Miesto alkoholov sa tiež môžu použiť terciárne amíny, ktoré majú OH skupinu, polyglycerol alebo čiastočne hydrolyzovaný polyvinylester.
Preesterifikácia alkoholmi sa môže vykonať tiež prísadou nasýtených a rozvetvených mastných kyselín, ako sú kyselina kaprónová, kaprylová, kaprínová, laurová, myristová, palmitová, stearová, izostearová, izopalmitová, arašidová, behenová, cerotová a melisová. Na oligomerizáciu sa okrem toho môžu použiť polykarboxylové alebo hydroxykarboxylové kyseliny. Príkladmi sú kyselina oxálová, malónová, jantárová, maleínová, fumarová, glutarová, adipová, korková, sebacínová, 1,11-undekándikyselina, 1,12-dodekándikyselina, kyselina ftálová, izoftálová, tereftálová, hexyhydroftálová, tetrahydroftálová alebo mastné dikyseliny, trikyseliny, citrónová kyselina, mliečna kyselina, kyselina vinná, ricínová, 12-hydroxystearová.
Príkladmi esterov podľa tohto vynálezu sú popri čiastočne zmydelnených tukoch, ako je monostearát glycerolu, predovšetkým estery prírodných tukov a olejov z repky, slnečnice, sóje, lanu, ricinusu, kokosových orechov, palmy olejnatej, jadier palmy olejnatej a olív, a ich metylestery. Výhodné tuky a oleje sú napríklad hovädzí loj s reťazcami kyseliny olejovej (67 %) , stearovej (2 %) , heptadekán kyseliny (1 %) , nasýtených kyselín s dĺžkou reťazca C^2 až (10 %), linolovej kyseliny (12 %) a nasýtených kyselín s viac ako 18 atómami uhlíka (2 %), alebo napríklad olej z nových slnečníc (NSb), ktorý má zloženie približne 80 % olejovej kyseliny, 5 % stearovej kyseliny, 8 % linolovej kyseliny a približne 7 % palmitovej kyseliny. Môžu sa tiež samozrejme použiť napríklad zodpovedajúce epoxidy a reakčné produkty s anhydridom kyseliny maleínovej. Ďalšími príkladmi sú čiastočne alebo celkom dehydratovaný ricínový olej, čiastočne acetylovaný ricínový olej, produkty z epoxidovaného sójového oleja s otvoreným kruhom pomocou mastných dikyselín.
Výhodne sa použijú estery mastných kyselín a ich pomocou epoxidácie prístupné deriváty. Príkladom týchto mastných kyselín môžu byť: metylester mastných kyselín sójového oleja, metylester mastných kyselín ľanového oleja, metylester kyselín ricínového oleja, metylester epoxistearovej kyseliny, 2-etylhexylester kyseliny epoxistearovej. Z glyceridov sú uprednostnené triglyceridy, napríklad repkový olej, lanový olej, sójový olej, ricínový olej, čiastočne alebo celkom dehydratovaný ricínový olej, čiastočne acetylovaný ricínový olej, sójový epoxid, ľanový epoxid, epoxidovaný repkový olej, epoxidovaný slnečnicový olej .
V ďalšom výhodnom uskutočnení tohto vynálezu sa môžu použiť nukleofilmi otvorené kruhy epoxidovaných triglyceridov nenasýtených mastných kyselín. Ako nukleofily sa označujú alkoholy, napríklad metanol, etanol, etylénglykol, glycerol, alebo trimetylolpropán, amíny ako je napríklad etanolamín, dietanolamín, trietanolamín, etyléndiamín, alebo hexametyléndiamín, alebo karboxylové kyseliny, napríklad kyselina octová, mastné dikyseliny, maleínová kyselina, kyselina ftálová, alebo zmes mastných kyselín s 6 až 36 atómami uhlíka .
Účelne sa môžu použiť tuky a oleje (triglyceridy) v ich prírodnej forme, ale aj po ich tepelnom a/alebo oxidačnom spracovaní, prípadne ich deriváty, vzniklé epoxidáciou alebo adíciou anhydridu kyseliny maleínovej, prípadne kyseliny akrylovej. Príkladmi sú palmový olej, podzemnicový olej, repkový olej, bavlníkový olej, sójový olej, ricínový olej, čiastočne alebo celkom dehydratovaný ricínový olej, slnečnicový olej, ľanový olej, fúkané oleje, epoxidovaný sójový olej, epoxidovaný lanový olej, repkový olej, kokosový olej, palmojadrový olej a loje. Po modifikácii má produkt obsahovať najmenej 50 % (hmotnostných), výhodne najmenej 80 % (hmotnostných) tukových látok so štruktúrov triglyceridov.
Ako deriváty sa môžu tiež použiť amidy uvedených mastných kyselín. Amidy sa môžu získať reakciou s primárnymi alebo sekundárnymi amínmi alebo polyaminmi, napríklad s monoetanolamínom, dietanolamínom, etyléndiamínom, hexametylén8 diamínom, amoniakom atď.
Výrazom mastné alkoholy sa označujú zlúčeniny, ktoré obsahujú jednu alebo viac hydroxylových skupín. Hydroxylové skupiny môžu byť viazané na nasýtené, nenasýtené, nerozvetvené alebo rozvetvené alkylové skupiny s viac ako 8, výhodne s viac ako 12 atómami uhlíka. Popri skupinách -SH, -C=C-, rCOOH, amino, skupinách anhydridov kyselín alebo epoxidových skupinách, nevyhnutných na neskoršiu oligomerizáciu, môžu mastné alkoholy obsahovať ďalšie skupiny, napríklad esterové skupiny, éterové, halogénové, amidové, amínové, močovinové a uretánové. Príklady mastných alkoholov podľa vynálezu sú ricinooleylalkohol, 12-hydroxystearylalkohol, oleylalkohol, erucylalkohol, linoleylalkohol, arašidylalkohol, gadoleylalkohol, brazidylalkohol, dimérdiol (= hydrogenačný produkt metylesterov mastných dikyselín).
Ako deriváty mastných alkoholov sa môžu použiť symetrický alebo asymetrický éter alebo ester s mono- alebo polykarboxylovými kyselinami. Ako monokarboxýlové kyseliny sa označujú kyseliny ako sú mravčia, octová, propiónová, maslová, valérová, kaprónová, enantová, kaprylová, pelargónová, kaprínová, undekánová, laurová, tridekánová, myristová, pentadekánová, palmitová, heptadecylová, stearová, nondekánová, arašidová, behenová, lignocerová, cerová a melisová kyselina. Polykarboxylové kyseliny sú napríklad kyselina oxalová, adipová, maleínová, vinná a citrónová. Ako karboxylové kyseliny sa môžu súčasne použiť aj hore opísané mastné kyseliny, ako je potom napríklad oleylester kyseliny olejovej.
Mastné alkoholy sa môžu premeniť na étery, osobitne s rovnakým alebo iným mastným alkoholom, ale tiež s iným alkoholom s viacerými hydroxylovými skupinami, napríklad ako alkylpolyglykozid, dioleyléter, dimérdioléter, diepoxydistearyléter, oleyl-butyl éter.
Je samozrejmé, že sa môžu tiež použiť zmesi horeuvedených tukových látok.
V prípade nenasýtených tukových látok je podľa okolností účelné pridať sikatív v množstve od 1 do 5 % (hmotnostných) vzhľadom na tukovú látku. Príkladmi sú naftenáty, ok táty, linoleáty alebo rezináty kobaltu, mangánu, olova, alebo ich zmesi.
Výrazom viacfunkčné zlúčeniny, ktoré sú schopné reagovať s funkčnými skupinami tukovej látky (reakčná zložka B) sa označuje predovšetkým niektorá z následujúcich zlúčenín: vinylester, ester kyseliny (met)akrylovej s až 18 atómami uhlíka v alkoholovej zložke, etylén, styrén, butadién, akrylonitril, vinylchlorid, viacsýtne alkoholy, polyamíny, aminoalkoholy, polymerkaptány, aminomerkaptány, alkoholmerkaptány, aminokyseliny, hydroxykyseliny, merkaptokyseliny, polykarboxylové kyseliny - tiež s vyššou molekulovou hmotnosťou ako sú napríklad mastné dikyseliny - a ich anhydridy, polyepoxidy a chloridy polykyselín, všetky alifatické a aromatické, s výhodou difunkčné izokyanáty a z nich pripravené NCO-zakončené krátkoreťazcové predpolyméry (molekulová hmotnosť <8000). Vo všeobecnosti má reakčná zložka molekulovú hmotnosť menej ako 2000 (stredná hodnota).
Podiel reakčnej zložky B je najviac 80 % hmotnostných, výhodne najviac 50 % hmotnostných, vzhľadom na hmotnosť reakčných zložiek A a B spolu. Pritom je rozhodujúci ekvivalentový pomer funkčných skupín reakčnej zložky A) a reakčnej zložky B). Zložky A) a B) sa nechajú po dôkladnom zmiešaní zreagovať v takom rozsahu, že najprv vzniká ešte tvarovateľný reakčný produkt, ktorý sa ďalším zosieťovaním tiež môže previesť na vytvrdený plast.
Pri reakcii vznikajú viac alebo menej rozvetvené makromolekuly, prípadne polyméry, pod čím sa rozumejú aj oligoméry. Jedná sa oznáme reakcie vzniku polymérov, teda polyadície, polykondenzácie a polymerizácie. Osobitne sa jedná o preesterifikáciu, kondenzačné reakcie, En-reakcie, vrúbľovanie (napríklad s anhydridom kyseliny maleínovej a následným predĺžením reťazca s polyolmi alebo s polyamínmi) a o otváranie kruhu epoxidových skupín. Triglyceridové štruktúry olejov a tukov sa pri tom zachovávajú. Preesterifikáciou alebo amidovaním sa môže uvedená štruktúra čiastočne zničiť, prípadne sa môže uvedeným reakciami cieľavedome zmeniť.
Je podstatné, že polyreakcia vedie k reakčným produktom s priemernou relatívnou molekulovou hmotnosťou (MG) najmenej 1500, výhodne najmenej 5000 (stanovená pomocou GPC). Na druhej strane však nemá reakčný produkt v tavenine gélovať. Na následné použitie sú však potrebné určité tokové vlastnosti, osobitne pri dispegovaní vo vode pri zvýšených teplotách. Uvedené vlastnosti sa môžu zlepšiť prídavkom emulgátorov alebo osobitných prísad, ako je napríklad prídavok zmäkčovadla do taveniny polyméru.
Prídavkom stabilizátorov sa môže reakcia tak silne urýchliť, že aj pri teplote miestnosti reakcia prebieha v prijateľnom čase. Tak je napríklad možné proces značne urýchliť pomocou reakcie skupín anhydridov karboxylových kyselín (obsahujúcich alkoholové skupiny) s heteroaromatickými amínmi, obsahujúcimi ďalšie heteroatómy v kruhu. Katalyzátormi tohto druhu sú: deriváty pyrolu, indolizín, indol, izoindol, benztriazol, karbazol, pyrazol, imidazol, oxazol, izooxazol, izotiazol, triazol, tetrazol, tiazol, pyridín, chinolín, izochinolín, akridín, fenantridín, pyridazín, pyrimidín, pyrazín, triazín a zlúčeniny, ktoré obsahujú zodpovedajúce štruktúrne zoskupenia. Osobitne vhodné sú 1-metylimidazol, 2-metyl-l-vinylimidazol, 1-alylimidazol, 1fenylimidazol, 1,2,4,5-tetrametylimidazol, 1(3-aminopropyl)imidazol, pyrimidazol, 4-dimetylamino-pyridín, 4-pyrolidinylpyridín, 4-morfolinylpyridín, 4-metylpyridín.
Koniec polyreakcie vyplýva z výpočtu, založenom na priemernom obsahu funkčných skupín tuku a oleja na jednej strane a na obsahu funkčných skupín reakčnej zložky B, ako aj z pomeru miešania obidvoch uvedených zložiek. Praktickejšie ako hodnotenie priebehu reakcie výpočtom je vykonanie radu pokusov so stúpajúcou koncentráciou zlúčeniny B prípadne s predlžovaním reakčného času. Tak sa získa rýchla a bezpečná výpoveď o polohe príslušného bodu gélovatenia, od ktorého už nie je možné termoplastické spracovanie so zodpovedajúcim intervalom mäknutia.
Výhodne sú reakčné produkty takto vybudované, pričom sa na miesto opísaných di-funkčných zlúčenín môžu použiť celkom všeobecne poly-funkčné zlúčeniny s 1 až 10, výhodne s 1,5 až 6 funkčnými skupinami.
1) Reakčné produkty na báze epoxidov tukov prípadne olejov.
Príprava typických tukových epoxidov a k tomu vhodných olejov a tukov sú opísané v DE 43 05 309. Tukové alebo olejové epoxidy môžu byť čiastočne alebo celkom epoxidované. Výhodný je počet funkčných skupín v produkte reakcie s otvoreným epoxidovým kruhom od 1,5 po 5, zvlášť výhodne dve, pričom na otváranie kruhu sú zvlášť výhodné dioly, diamíny a dikarboxylové kyseliny. Na riadenie molekulovej hmotnosti prípadne otvárania epoxidového kruhu sa môžu pripoj iť v ďalej uvedenej miere tiež monofunkčné amíny, alkoholy a karboxylové kyseliny. Tukové a olejové epoxidy otvárajú kruh s viacmocnými alkoholmi, amínmi, aminoalkoholmi, merkaptánmi, aminomerkaptánmi, alkoholmerkaptánmi. karboxylovými kyselinami, aminokyselinami, hydroxykyselinami, merkaptánovými kyselinami atď. Možno však použiť aj diamíny a dioly, ktoré sú vhodné na prípravu polyuretánov. Na reakciu s tukovým epoxidom sú takisto vhodné karboxylové dikyseliny, tiež s vyššou molekulovou hmotnosťou, ako je napríklad mastná dikyselina. Otvorením kruhu vzniklé OH-skupiny, prípadne výhodné OH-skupiny alebo NH2-skupiny môžu reagovať ešte s polyizokyanátmi, výhodne s diizokyanátmi. Reakcia izokyanátov s amínmi a s alkoholovými skupinami, ktoré sa nachádzajú v modifikovaných, prípadne polymerizovaných tukových a olejových molekulách, môže nastávať aj po dispergovaní vo vode. Takisto je možné vytvrdzovanie s iniciátormi tvrdnutia ako je dibenzoylperoxid. Na takéto následné zosieťovanie sú
vhodné vo vode nerozpustné ako izokyanáty. aj vo vode dispergovatelné
2) Reakčné produkty na báze 0H- a NH2- skupín tukov a ole-
jov.
Deriváty olejov a tukov s funkčnými skupinami OH-
a NH2“, ako sú deriváty napríklad ricínového oleja, produkty premeny epoxidov tukov s monoalkoholmi alebo monoamínmi sa môžu pomocou reaktívnych multifunkčných látok - výhodne molekúl s dvoma funkčnými skupinami ako je napríklad anhydrid kyseliny, diizokyanát, diepoxid a chlorid dikyseliny premeniť na polyméry, pričom počet funkčných skupín je 1,5 až 5. Na uvedený účel sú vhodné všetky alifatické a aromatické, výhodnee dvoj funkčné izokyanáty a z nich pripravené NCO-zakončené krátkoreťazcové predpolyméry (Mn < 20 000, výhodne < 8000). Tiež v tomto prípade, rovnako ako sa opisuje v 1) sa môže vykonať následná premena v disperzii pomocou polyizokyanátov.
Na dvojzložkové reaktívne lepidlá prípadne na vytváranie vrstiev sú osobitne zaujímavé látky, reprezentované diepoxidmi.
Vhodné anhydridy kyselín sú napríklad nasýtené alebo nenasýtené druhy, ktoré sa používajú pri syntézach polyesteru a polyamidu.
3) Reakčné produkty na báze nenasýtených tukov a olejov so skupinami anhydridov kyselín.
Nenasýtené tuky a oleje sa nechajú reagovať (vrúbľovať) s anhydridmi kyselín, osobitne s anhydridom kyseliny maleínovej pri zvýšenej teplote. Tieto druhy premeny sa opisujú v DE 43 05 397 napríklad na repkovom oleji a sójovom oleji. Skupinami anhydridov kyselín modifikované molekuly tukov a olejov sa nechajú reagovať s už uvedenými, výhodne dvoj funkčnými, zlúčeninami, ako sú napríklad diamíny, dialkoholy (dioly), aminoalkoholy a ich merkaptánové varianty za vzniku polymérnych molekúl. Aj v tomto prípade stechiometria v závislosti od počtu funkčných skupín molekúl tuku alebo oleja a tiež od počtu viazaných skupín anhydridov kyselín v strede molekuly triglyceridu, určuje polohu a priblíženie sa k bodu vzniku gélu.
Je ale tiež možné nechať reagovať tukové látky obsahujúce C=C dvojité väzby najskôr, s dienofilnou látkou ako je napríklad anhydrid kyseliny maleínovej, metakrylová kyselina a akrylová kyselina a potom ďalej s polyamínmi, polyolmi alebo aminoalkoholmi, pričom priemerný počet funkčných skupín je výhodne 1,5 až 5.
Pred vrublovaním alebo adíciou je za určitých okolností účelné modifikovať tuk obsahujúci C=C dvojité väzby v prítomnosti kyslíka, iniciátora alebo pri zvýšenej teplote. To sa môže uskutočniť bez prítomnosti, ale výhodnejšie za prítomnosti radikálovo polymerizovateľných zlúčenín s olefinickými C=C dvojitými väzbami, výhodne v prítomnosti najmenej jedného z monomérov: styrén, vinylester, vinylchlorid, butadién, etylén, kyselina akrylová, ester kyseliny (met)akrylovej, krotónová kyselina, akrylnitril alebo v prítomnosti zmesi týchto monomérov.
Reakcia sa môže uskutočniť v roztoku, v disperzii alebo v tavenine. Ktorá forma uskutočnenia reakcie je účelná závisí predovšetkým od toho, na aký účel sa má spojivo použiť. Vo všeobecnosti je výhodné uskutočniť reakciu v tavenine a potom reakčný produkt previesť na vodnú disperziu.
Disperzia sa vo všeobecnosti môže pripraviť následovne: polymér sa zohreje na teplotu 50 ’C až 150 °C, výhodne na 80 °C až 130 °C a potom sa disperguje do vody pomocou vysokého namáhania v strihu, pričom sa môže postupovať aj obrátene, zamiešať vodu do taveniny polyméru. Pred dispergovaním sa môžu primiešať ďalšie prídavné látky ako sú napríklad polymér, zmäkčovadlo, živica, stabilizátor atď. do maximálne 50 % obsahu, výhodne do 30 %. Vzhľadom na viskozitu taveniny môže byť výhodné zohriať vodu pred pridaním na teplotu taveniny. Pri teplotách zmiešania medzi 95 °C až 100 °C je nevyhnutná tlaková emulgácia.
Na dispergovanie sú nevyhnutné emulgátory, ktoré sa buď pridajú (vonkajšie emulgátory ako sú napríklad neiónové tenzidy, étersulfonové kyseliny ako aj éterkarboxylové kyseliny) , alebo sú už zabudované v polyméroch (vnútorné emulgátory) . Vnútorné emulgátory môžu byť napríklad -COOH skupiny, neutralizované hydroxidom sodným alebo aminmi (aniónové dis14 perzie). Vnútorné emulgátory vznikajú napríklad pri príprave polymérov spôsobom 3). Úlohu vnútorných emulgátorov môžu plniť aj kyselinami protónované alebo alkylované aminové skupiny polymérnych reťazcov (katiónové disperzie). Vonkajšie emulgátory môžu byť takisto nízkomolekulové zlúčeniny ako aj polyméry. Odborníkom v danej oblasti sú takéto emulgátory prípadne tenzidy známe a sú prístupné v príručkách (napríklad Tensid-Taschenbuch od Dr. Helmuta Stache-a, 2. vydanie, 1981, Vyd. Carl Hanser, Mníchov - Viedeň, osobitne strany 771 až 978). Môžu sa použiť ďalšie emulgátory prípadne tenzidy ako sú iónové alebo neiónové stabilizované disperzie polymérov (napríklad akrylátové alebo polyuretánové), pričom je známe, že emulgačný účinok rastie so zvyšujúcou sa hydrofilitou látky. V každom priade sa môžu pridávať ochranné koloidy (napríklad škroby, deriváty škrobov, deriváty celulózy, polyvinylalkoholy a podobne), ako sa pridávajú pri výrobe disperzií polymérov (napríklad polyvinylacetátu).
Takto sa teda získajú disperzie, v ktorých je reakčný produkt jemne rozptýlený vo vode. Môže byť rozptýlený tak jemne, že disperzia vyzerá číra (molekulovo alebo koloidné disperzná). Spravidla je ale disperzia zakalená.
Po dispergovaní je účelné zvýšiť molekulovú hmotnosť reakčného produktu. K tomu sa používajú známe vytvrdzovače a/alebo iniciátory. Pri tom je možné mierne zosieťovanie, ale v každom prípade musí byť ešte zaručená spracovateľnosť.
V makromolekulách tukových chemikálií, získaných podľa tohto vynálezu sú stavebné prvky molekúl viazané spolu kovalentne. Preto majú inú technickú použiteľnosť ako známe ionoméry na báze tukov a olejov. To osobitne platí vo vzťahu k tepelnej odolnosti, prípadne k teplotné závislej pevnosti a tekutosti, alebo vo vzťahu k správaniu sa voči vode. Spojivá podľa tohto vynálezu majú napriek vysokému tukovému podielu schopnosť lepiť spoje, ktoré majú najmenej pevnosť tlakom lepených spojov. Pritom nemusia byť trvalé lepkavé.
Spojivá podľa tohto vynálezu sú preto vhodné na lepenie vrstiev, tesnenia, odlievanie a spájanie, osobitne na lepenie alebo na spájanie anorganických, zmesí ako je cement a sadra.
Vždy podľa účelu použitia sa spojivo upraví na lep, odlievaciu živicu, tmel alebo na spojivo na vytváranie vrstiev účelnými prísadami, napríklad prísadou voskov, plnív, pigmentov, dispergátorov, stabilizátorov, regulátorov viskozity, konzervačných prostriedkov, rozpúšťadiel a živíc. Tieto sú známe rovnako ako ich primiešavanie.
Spojivo podľa tohto vynálezu sa môže upraviť tiež na polymérne disperzie alebo gély, zvyčajné v obchodnej sieti, a to s podielom 2 až 90, výhodne do 50 % hmotnostných, vyjadrené ako obsah spojivového polyméru v disperzii polyméru alebo v géli. Disperzie polymérov a polymérne gély sú založené na bežných polyméroch ako sú kazeín, glutín, étery celulózy, škroby, dextrín, polyvinylpyrolidón, polyvinylalkohol, polymetakryláty, polyvinylchlorid, polybutadién, polystyrén, styrén/akrylátové kopolyméry, styrén/butadiénové kopolyméry, polyvinylester a polyuretán. Uvedené disperzie polymérov a gély majú obsah tuhých látok od 20 do 80 % hmotnostných.
Odborník v danej oblasti pozná pravidlá, ktoré rozhodujú o vzájomnej znášatelnosti v zmesiach uvedených druhov. Tak napríklad katiónovo a aniónovo stabilizované disperzie sa väčšinou neznášajú a podobne väčšia zmena hodnoty pH vedie ku koagulácii disperzie alebo disperznej zmesi. Neiónové stabilizované disperzie sú spravidla najmenej citlivé k zmenám pH hodnôt a k prídavku iónov.
Podľa svojich vlastností sú spojivá podľa tohto vynálezu vhodné na výrobu lepidiel, lepiacich tmelov, lepiacich odlievacích živíc a hmôt na vytváranie povlakov a vrstiev, osobitne vtedy, keď menej záleží na dosiahnutí špičkových hodnôt pevností, ako na cenovej výhodnosti výrobku. Zvlášť sú vhodné na podklady s rozdielnymi elastickými vlastnosťami alebo s rozdielnymi súčiniteľmi tepelnej rozťažnosti, čo je pravidlom pri vzájomnom spájaní rôznych materiálov. Spájané materiály môžu byť drevo, papier, lepenka, obkladové materiály stien ako sú tapety, korok, koža, guma, plsť, textílie, plasty - výhodne podlahové krytiny z PVC, linoleum a polyolefíny vo forme fólií alebo vytvárajúce krytiny textilného charakteru -, nerastné substráty ako je sklo, kremeň, trosky, kameň a keramika, ako aj kovy.
Spojivá podľa tohto vynálezu sú osobitne vhodné na prípravu disperzných lepidiel, lepidiel spájajúcich účinkom tlaku, kontaktných lepidiel, tekutých lepov, lepov v tvare ceruzky - valčeka, plastizolov a tavných lepidiel. Mimoriadne vhodné sú tiež ako tmely na utesňovanie škár, ako lepivé živice ako aj prostriedok na vytvorenie povlakov na tvrdých materiáloch ako aj na textíliách a papieri.
Vynález sa objasňuje pomocou ďalej uvedených príkladov.
Príklady uskutočnenia vynálezu
Príklad I g produktu reakcie 1 molu sójového oleja s 3 molmi anhydridu kyseliny maleínovej (pri 240 °C pod ochrannou atmosférou dusíka počas 6 hodín miešania, potom destilované) sa zmiešalo pri 80 °C s 239 g Jeffaminu D 2000 (propylénglykol s Mn 2000 s amínovým zakončením), pričom sa Jeffamin D 2000 pridával po kvapkách počas 10 minút. Teplota vysokoviskóznej zmesi sa zvýšila na 100 °C. Za silného miešania sa rýchlo pridalo 47,7 ml vody obsahujúcej 3,8 g hydroxidu sodného, vopred zohriatej na 50 °C. Ochladením v priebehu 20 minút na teplotu miestnosti sa získala silne lepivá, priezračná až nepriehľadná disperzia s viskozitou 10 000 mPa.s a s obsahom tuhého podielu 65 %. Disperzia má hodnotu pH 7,5 a je skladovateľná najmenej 3 mesiace.
Príklad II
Príprava sa vykoná podobne ako v príklade I (6 hodín pri 200 °C a potom 4 hodiny pri 220 °C pod ochrannou atmosférou dusíka za miešania, bez destilácie) pričom 29 g Jeffaminu D 2000 sa nahradí ekvimolovým množstvom izoforondiamínu, a pričom použité množstvo hydroxidu sodného na neutralizáciu pri dispergovani ostáva konštantné. Vznikne disperzia s obsahom 50 % tuhého podielu s pH hodnotou 7,6. Disperzia poskytuje slabo lepivý film, ktorý je po vyschnutí priezračný.
Príklad III g produktu reakcie 1 molu sójového oleja s 3 molmi anhydridu kyseliny maleinovej sa nechá reagovať s 8,6 g polydiolu 200 (polyetylénglykol s molekulovou hmotnosťou Mn 200) 1 hodinu pri asi 150 “C. Potom sa teplota zmesi zníži na 90 °C. Za silného miešania sa rýchlo pridalo 65 ml vody obsahujúcej 4,6 g hydroxidu sodného, vopred zohriatej na 50 °C. Po ochladení na teplotu miestnosti vznikne lepivá priezračná disperzia s obsahom 50 % tuhého podielu. Disperzia je skladovateľná najmenej 6 mesiacov.
Príklad IV
Príprava sa vykoná podobne ako v príklade III, pričom 50 g reakčného produktu z 1 mólu sójového oleja s 2 molmi anhydridu kyseliny maleinovej sa nechá reagovať s 12,7 g polytetrahydrofuránu 2000 (Mn = 2000) . Na dispergovanie sa použije 65 g vody a 5,1 g hydroxidu sodného. Vznikne priezračná disperzia s obsahom 50 % tuhých podielov. Disperzia poskytuje lepivý film, ktorý je po vyschnutí priezračný. Skladovateľnosť je najmenej 6 mesiacov.
Príklad V
Príprava sa vykoná podobne ako v príklade III, pričom 50 g reakčného produktu z 1 mólu sójového oleja s 2 molmi anhydridu kyseliny maleinovej sa nechá reagovať s 8,6 g polydiolu 600 (Polyetylénglykol s Mn = 600). Na dispergovanie sa použije 68 g vody a 8,0 g hydroxidu sodného. Vznikne priezračná disperzia s obsahom 50 % tuhých podielov. Disperzia poskytuje lepivý film, ktorý je po .vyschnutí priezračný.
Skladovateľnosť je najmenej 6 mesiacov.
Príklad VI
Epoxidový derivát sójového oleja sa nechá reagovať s dikarboxylovou kyselinou v molovom pomere 1:1 (pri 160 °C, 1 hodina miešania) na otvorenie kruhu. 40 g takto vzniknutého tukového reakčného produktu sa disperguje za intenzívneho miešania pri 90 °C so 124 g vody, ktorá obsahuje 3,3 g hydrbxidu sodného a je predhriata na 90 °C. Po ochladení na 20 °C vzniká málo viskózna, mliečna disperzia s obsahom 25 % tuhého podielu. Disperzia poskytuje priezračný, málo lepivý film. Skladovateľnosť je najmnej 6 mesiacov.
Príklad VII
Ricínový olej sa nechal reagovať s anhydridom kyseliny ftálovej v molovom pomere 1:2 (pri 140 ’C pod ochrannou atmosférou dusíka za miešania počas 2 hodín) . 40 g takto získaného reakčného produktu sa za intenzívneho miešania dispergovalo pri 90 °C v 100 ml vody, ktorá obsahovala 5,2 g hydroxidu sodného a ktorá sa predhriala na 90 °C. Po ochladení na teplotu miestnosti vznikne stredne viskózna, mliečna disperzia s obsahom 31 % tuhého podielu. Disperzia poskytuje priezračný, málo lepivý film. Skladovateľnosť je najmenej 6 mesiacov.
Príklad VIII
278,3 aduktu sójového oleja s anhydridom kyseliny maleínovej (MSA) v molovom pomere 1:2 sa zahrieva s 188,1 g čiastočne dehydratovaného ricínového oleja s hydroxylovým číslom 120 za miešania, počas 1,5 hodiny, na 150 až 160 °C. Po ochladení na 90 až 95 °C sa za silného miešania pridá roztok 3,26 g NaOH v 20 g horúcej vody. Za miešania sa disperzia ochladí na teplotu miestnosti (1.000 g) . Disperzia za sychá na silne lepivý film.
Príklad IX
268,1 g čiastočne dehydratovaného ricínového oleja (hydroxylové číslo 120), 40,2 g Desmoduru 44 V 10 (technický metyléndifenyldiizokyanát) a 61,7 g Eumulginu KP 92 (zmes mastných kyselín s 9,2 EO) sa zahrievali 2 hodiny na 50 °C. Potom sa pomaly a za miešania pridalo 630 g teplej vody (60 °C) . Zmes sa nechala vychladnúť na teplotu miestnosti. Získalo sa asi 1000 g béžovej disperzie.
Príklad X
Reakcia Polyvestu C 150 (anhydrid polykarboxylovej kyseliny z butadiénu, anhydridu kyseliny maleínovej a anhydridu kyseliny jantárovej firmy Hulsj s polyesterom/polyéterpolyolom (produkt reakcie epoxidovaného sojového oleja a metanolu v pomere 1:6, vyrábaný prikvapkávaním a 1-hodinovou následnou reakciou firmou Henkel) katalyzátor: N-metylimidazol
Reakčná zložka A: Polyvest C 150
Reakčná zložka B: Polyester/polyéter-polyol
Reakčná teplota : 20 0C
A íg] B [g] Katalyzátor [ % hm. ] Reakčná doba [dni]
1 2 3
30 23 - Zmes ostáva viskózna
30 23 1 slabo lepivá gumovitá lepivá vytvrdnutá gumovitá
40 15 1 slabo lepivá gumovitá nelepivá vytvrdnutá gumovitá
30 15 1 slabo lepivá gumovitá lepivá vytvrdnutá gumovitá
Príklad XI
Reakcia produktov reakcie sójového oleja a anhydridu kyseliny maleínovej (100 g oleja : 30 g MSA, reakčná zložka A) s glycerolóm + 5 E0‘(reakčná zložka B) pri 20 °C katalyzátor : N - metylimidazol
A [g] B [g] Katalyzátor [ % hm. ] Reakčná doba [dni]
1 2 3
20 4 - Zmes ostáva viskózna
20 4 1,4 gumovitá gumovitá lepivá nelepivá vytvrdnutá gumovitá
Príklad XII
Reakcia reakčného produktu ľanového oleja a anhydridu kyseliny maleínovej (100 g oleja : 20 g MSA, reakčná zložka A) s glycerolom + 30 EO (reakčná zložka B) katalyzátor : 1,6 % (hmotnostného) N-metylimidazolu reakčná zložka A: 10 g reakčná zložka B: 8 g slabo lepivé po 60 minútach vytvrdnuté po 10 hodinách.
Príklad XIII
Reakcia reakčného produktu lanového oleja a anhydridu kyseliny maleínovej (100 g oleja : 30 g MSA, reakčná zložka A) s glycerolom + 30 EO (reakčná zložka B) katalyzátor : 1,4 % (hmotnostného) N-metylimidazolu reakčná zložka A: 10 g reakčná zložka B: 10,8 g suchý povrch po 30 minútach vytvrdnuté po 3 hodinách.
Reakčné produkty tukovej chémie príkladov X až XIII vhodné na použitie ako lepivé odlievacie živice, ktoré vytvrdzujú dokonca aj pri teplote miestnosti.

Claims (15)

  1. PATENTOVÉ NÁROKY
    1. Spojivo na báze reakčného produktu, pripraviteľné z
    A) najmenej jednej tukovej látky s priemerne 1 až 10, výhodne s 1,5 až 6, najmenej jednej z uvedených funkčných skupín -OH, -COOH, -SH, -NH2, -C=C-, epoxidová skupina alebo skupiny anhydridu kyseliny v mastnom reťazci, pričom tuková látka obsahuje najmenej 1 % mólové najmenej trojfunkčných tukových molekúl, s
    B) najmenej jedno- alebo viacfunkčnou zlúčeninou, ktorá je schopná reagovať s funkčnými skupinami tukovej látky s relatívnou molekulovou hmotnosťou najmenej 1500.
  2. 2. Spojivo podľa nároku 1, vyznačujúce sa tým, že sa použije najmenej jedna látka z nasledujúcej skupiny tukových látok: nasýtené, nenasýtené, nerozvetvené alebo rozvetvené mastné kyseliny, mastné alkoholy s najmenej 8 atómami uhlíka a ich estery, najmä triglyceridy vyšších mastných kyselín, výhodne prírodné tuky a oleje tak v prirodzenom stave ako aj po ich tepelnom a/alebo oxidačnom spracovaní prípadne po epoxidácii alebo po adícii nukleofilnej látky, pričom tuková látka má relatívnu molekulovú hmotnosť vyššiu ako 200, výhodne vyššiu ako 300 a zvlášť výhodne vyššiu ako 800.
  3. 3. Spojivo podľa nároku 1 alebo 2, vyznačuj ú ce sa tým, že tuková látka je lipofilná.
  4. 4. Spojivo podľa nároku 1, 2 alebo 3, vyznaču júce sa tým, že relatívna molekulová hmotnosť funkčnej zlúčeniny B) je menšia ako 20 000, výhodne menšia ako 8000 a zvlášť výhodne menšia ako 2000.
  5. 5. Spojivo podľa najmenej jedného z nárokov 1 až 4, vyznačujúce sa tým, že ako tukové látky sa použijú tukové látky s epoxidovými skupinami a viacfunkčnými zlúčeninami B) sú polyoly, polyamíny, aminoalkoholy a poly karboxykyseliny, výhodne mastné dikyseliny a dialkoholy, pričom výhodný počet funkčných skupín je priemerne 1,5 až 5.
  6. 6. Spojivo podľa najmenej jedného z nárokov 1 až 4, vyznačujúce sa tým, že ako tukové látky sa použijú látky s -OH a/alebo -NH2 skupinami a ďalej uvedenými viacfunkčnými zlúčeninami B) sú anhydridy polykarboxylových kyselín, polyizokyanáty, polyepoxidy a/alebo chloridy polykarboxylových kyselín, pričom výhodný počet funkčných skupín je priemerne 1,5 až 5.
  7. 7. Spojivo podľa najmenej jedného z nárokov 1 až 4, vyznačujúce sa tým, že ako tukové látky sa použijú tukové látky s C=C dvojitými väzbami, ktoré sú najprv premenené s dienofilnými látkami ako je napríklad anhydrid kyseliny maleínovej, metakrylová kyselina a akrylová kyselina, a potom zreagované s polyamínmi, polyolmi alebo aminoalkoholmi, pričom výhodný počet funkčných skupín je priemerne 1,5 až 5.
  8. 8. Spojivo podľa najmenej jedného z nárokov 1 až 4, vyznačujúce sa tým, že ako tukové látky sa použijú tukové látky s C=C dvojitými väzbami, ktoré sú premenené v prítomnosti kyslíka, radikálových iniciátorov alebo pri zvýšených teplotách.
  9. 9. Spojivo podľa najmenej jedného z nárokov 1 až 4a8, vyznačujúce sa tým, že ako tukové látky sa použijú tukové látky s C=C dvojitými väzbami, ktoré sú premenené v prítomnosti radikálovo polymerizovateľných zlúčenín s olefinickými C=C dvojitými väzbami, výhodne v prítomnosti najmenej jedného z nasledujúcich monomérov ako je styrén, vinylester, vinylchlorid, butadién, etylén, kyselina akrylová, ester kyseliny (met)akrylovej, krotónová kyselina, akrylonitril alebo zmesi týchto monomérov.
  10. 10. Spojivo podľa najmenej jedného z nárokov 1 až 9, vyznačujúce sa tým, že sa pripraví vo forme vodnej disperzie, ktorá sa výhodne pripraví tak, že sa reakčný produkt v tekutom stave, prípadne po zahriatí na 50 až 150 °C, disperguje do vody, alebo obrátene voda do reakčného produktu, výhodne pod vysokým šmykovým napätím, účelne za použitia pomocných látok ako sú zásady, napríklad NaOH alebo amíny, emulgátory, napríklad neiónové tenzidy, étersulfónové kyseliny a éterkarboxylové kyseliny-, a/alebo ochranné koloidy.
  11. 11. Spojivo podľa nároku 10, vyznačujúce sa t ý m, že sa po dispergácii zvýši molekulová hmotnosť reakčného produktu, na čo sa použije vhodný vytvrdzovací prostriedok a/alebo iniciátor.
  12. 12. Použitie spojiva podľa aspoň jedného z predchádzajúcich nárokov na vytváranie vrstiev, povlakov, na tesnenie a spájanie, výhodne v zmesi s bežnými disperziami polymérov alebo gélmi s podielom od 2 do 90 % hmotnostných, vztiahnuté na spojivový polymér.
  13. 13. Použitie podľa nároku 12, vyznačuj úce sa tým, že sa použijú disperzie polymérov a gélov na báze kazeínu, glutínu, éterov celulózy, škrobov, dextrínu, polyvinylpyrolidónu, polyvinylalkoholu, polymetakrylátov, polyvinylchloridu, polybutadiénu, polystyrénu, styrén/akrylátových kopolymérov, styrén/butadiénových kopolymérov, polyvinylesteru a polyuretánu a to s obsahom tuhých látok od 20 do 80 % hmotnostných.
  14. 14. Použitie disperzií podľa aspoň jedného z nárokov laž 13, vyznačujúce sa tým, že lepidlom je disperzia lepidla, kontaktné lepidlo, lepidlo spájajúce účinkom tlaku, všeobecné lepidlo, rozpúšťadlové lepidlo alebo lep vo forme ceruzky, a že tesniaca hmota je tmel alebo hmota na vyplnenie škár a že sa môžu vytvoriť povlaky na látkach s tvrdým povrchom ako aj na textíliách a papieri.
  15. 15. Použitie podlá aspoň jedného z nárokov 12 až
    14, vyznačujúce sa tým, že sa použije na lepenie, vytváranie povlakov a tesnenie dreva, lepenky, papiera, obkladov stien ako sú tapety, korku kože, kaučukových výrobkov, plste, textílií, plastov, výhodne podlahových krytín z PVC, linolea a polyolefínov buď v tvare fólií alebo krytín s textilnými povrchmi, nerastných látok ako je sklo, kremeň, trosky, kameň a keramika, ako aj kovov.
SK257-96A 1993-10-20 1994-10-12 A binder based on reaction product and its use SK25796A3 (en)

Applications Claiming Priority (3)

Application Number Priority Date Filing Date Title
DE4335672 1993-10-20
DE4430875A DE4430875A1 (de) 1993-10-20 1994-08-31 Bindemittel
PCT/EP1994/003351 WO1995011284A2 (de) 1993-10-20 1994-10-12 Bindemittel auf basis fettchemischer reaktionsprodukte

Publications (1)

Publication Number Publication Date
SK25796A3 true SK25796A3 (en) 1997-07-09

Family

ID=25930542

Family Applications (1)

Application Number Title Priority Date Filing Date
SK257-96A SK25796A3 (en) 1993-10-20 1994-10-12 A binder based on reaction product and its use

Country Status (13)

Country Link
EP (1) EP0724613B1 (sk)
JP (1) JPH09504045A (sk)
CN (1) CN1133606A (sk)
AT (1) ATE213503T1 (sk)
AU (1) AU688382B2 (sk)
CA (1) CA2174502A1 (sk)
CZ (1) CZ113496A3 (sk)
DK (1) DK0724613T3 (sk)
ES (1) ES2173125T3 (sk)
HU (1) HU217178B (sk)
PL (1) PL184822B1 (sk)
SK (1) SK25796A3 (sk)
WO (1) WO1995011284A2 (sk)

Families Citing this family (13)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
DE19624148A1 (de) 1995-06-22 1997-01-02 Henkel Kgaa Masse zum Kleben, Dichten und Beschichten
DE59611038D1 (de) 1995-08-11 2004-08-19 Henkel Kgaa Lösungen von Kolophonium-Harzen
DE19755535A1 (de) * 1997-12-13 1999-06-17 Henkel Kgaa Bindemittel auf Basis fettchemischer Reaktionsprodukte
DE10015913A1 (de) * 1999-04-16 2000-10-19 Henkel Kgaa Fettchemische Addukte als Tackifier und Bindemittel
JP5210859B2 (ja) * 2005-05-18 2013-06-12 チバ ホールディング インコーポレーテッド ディールス−アルダー保湿剤を含む顔料着色濃厚物
JP5520066B2 (ja) * 2009-03-02 2014-06-11 ローム アンド ハース カンパニー 生物ベースのポリオール
MY161204A (en) * 2010-08-18 2017-04-14 Avery Dennison Corp Pressure sensitive adhesives based on renewable resources and related methods
TWI473868B (zh) * 2011-09-29 2015-02-21 Ind Tech Res Inst 黏著劑組成物、黏膠及其形成方法與膠帶
CO6650065A1 (es) * 2011-10-03 2013-04-15 Indupalma Ltda Procesos para la obtención de un poliol a partir de aceite de palma, polioles obtenidos a partir de dichos procesos, productos derivados de dicho poliol y su método de preparación
EP2836078A1 (en) 2012-04-09 2015-02-18 Avery Dennison Corporation Pressure sensitive adhesives based on renewable resources, uv curing and related methods
CN106396608B (zh) * 2016-08-30 2019-03-22 福建省泉州市契合工贸有限公司 具有耐磨橡胶面层的陶瓷及其制作方法
CN106928866A (zh) * 2017-01-22 2017-07-07 广西玉林市禹力音响配件有限公司 一种鼓纸专用胶水及其制备方法
EP3917986A1 (en) * 2019-01-29 2021-12-08 !OBAC Limited Magnetic flooring system adhesive composition

Family Cites Families (8)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
FR1132976A (fr) * 1954-06-25 1957-03-19 Exxon Research Engineering Co Procédé d'amélioration des propriétés des huiles siccatives synthétiques
DE1109811B (de) * 1958-03-11 1961-06-29 Herberts & Co Gmbh Dr Kurt Bei Temperaturen oberhalb 120íÒC einzubrennende UEberzuege bildende Metallschutzmittel
BE627129A (sk) * 1962-05-07
DE3347045A1 (de) * 1983-12-24 1985-07-04 Henkel KGaA, 4000 Düsseldorf Zweikomponentenpolyurethanklebstoff
DE3627923A1 (de) * 1986-08-18 1988-03-03 Henkel Kgaa Niedermolekulare polykondensate sowie deren verwendung in waessrigen klebstoffdispersionen
DE4019087C3 (de) * 1989-06-29 2001-01-18 Frische Gmbh Neuartige Kunststoffe auf Fettsäurebasis
WO1991001980A2 (de) * 1989-08-09 1991-02-21 Battelle-Institut E.V. Verfahren zur herstellung von kunststoffen aus rohen fetten und ölen
JPH04501124A (ja) * 1989-08-09 1992-02-27 ドクトル　フリッシェ　ゲーエムベーハー プラスチック製造に適した新規なモノマー

Also Published As

Publication number Publication date
CZ113496A3 (en) 1996-07-17
HU9601007D0 (en) 1996-06-28
PL184822B1 (pl) 2002-12-31
WO1995011284A2 (de) 1995-04-27
WO1995011284A3 (de) 1995-06-01
EP0724613A1 (de) 1996-08-07
DK0724613T3 (da) 2002-05-13
ES2173125T3 (es) 2002-10-16
HUT74048A (en) 1996-10-28
ATE213503T1 (de) 2002-03-15
JPH09504045A (ja) 1997-04-22
CA2174502A1 (en) 1995-04-27
AU7813294A (en) 1995-05-08
HU217178B (hu) 1999-12-28
PL314104A1 (en) 1996-08-19
EP0724613B1 (de) 2002-02-20
AU688382B2 (en) 1998-03-12
CN1133606A (zh) 1996-10-16

Similar Documents

Publication Publication Date Title
SK25796A3 (en) A binder based on reaction product and its use
JP4099312B2 (ja) 表面不活性化、固体ポリイソシアネート及び官能基付き分散ポリマーの貯蔵安定な潜在反応性の層または粉末の製造及び使用方法
EP0865473B1 (en) Radiation cross-linkable branched polyester compositions which are water-dispersible and processes
TW204363B (en) Heat-resistant nonwoven fabrics
JPH11114399A (ja) ポリアミンから塩形成により得られる生成物、並びに顔料用及びエキステンダー用の分散剤としてのその使用
CA2975231A1 (en) Polyfunctional amines with hydrophobic modification for controlled crosslinking of latex polymers
JP2018199816A (ja) 潜在的増粘傾向を有するポリウレタン二成分又は多成分系
KR20090012174A (ko) 코팅 생성을 위한 수성 2차 중합체 분산액
US4240938A (en) Water-soluble reactive polymer mixture
JP2017527640A (ja) 潜在的増粘傾向を有する不飽和ポリエステル樹脂系
PL184685B1 (pl) Środek wiążący do wytwarzania mas klejących i uszczelniających oraz masa klejąca lub uszczelniająca
JPS6411079B2 (sk)
CN102971390B (zh) 在粘合剂分散体中的嵌段共聚物
JP6318172B2 (ja) 水性接着剤
US20030092829A1 (en) Binders based on oleochemical reaction products
EP3362492B1 (en) Reactive resins made from renewable sources
US5516850A (en) Ionic polymers
JP3601824B2 (ja) イオン性ポリマー
JP3034597B2 (ja) 速硬化水性接着剤と接着方法
KR101369726B1 (ko) 속경성 친환경 바닥재 및 이의 제조방법
US3306865A (en) Compositions prepared from certain substituted melamines and polyamides derived from polymeric fat acids
TW200808929A (en) Adhesive composition and method for producing the same
CA1082389A (en) Solid paint composition
TW202300616A (zh) 聚烯烴系黏接劑組成物及疊層體
KR20000016645A (ko) 폴리아미드의 수성 분산액