SK89293A3 - Method and device for pneumatic conveying of fibers on collecting surface of spinning element - Google Patents

Description

Spôsob' a zariadenie na pneumatické privádzanie vlákien k zbernej ploche bezvretenového spriadacieho ústrojenstva

Oblasť.techniky

Vynález sa týka spôsobu pneumatického privádzania vlákien k zbernej ploche vlákien bezvretenového spriadacieho ústrojenstva , pričom sa vláknový prameň rozvoľňuje mykacím povlakom rozvoľňovacieho valca vopred danej šírky na jednotlivé vlákna a v tejto forme je vedený na dráhe k zbernej ploche vlákien pomocou dopravného vzduchového prúdu prívodným kanálom vlákien, v strede ktorého má dopravný vzduchový prúd vysokú rýchlosť prúdenia, ako aj zariadenia na uskutočňovanie tohoto spôsobu.

Doterajší stav techniky

Pri takomto známom spôsobe, ktorý je popísaný v nemeckom patentovom spise DE-OS 2 131 270, obr.l, je dopravný vzduchový prúd s vláknami vedený do prívodného kanála vlákien, tangenciálne sa napájajúceho na rozšírenie vnútorného priestoru puzdra rozvoľňovacieho valca. Tieto vlákna sa pritom dostávajú hlavne do krajnej vrstvy pozdĺž rozšírenia a na ne sa napájajú steny prívodného kanála vlákien, kde je rýchlosť vzduchového prúdenia silne zbrzdená. Vlákna sú preto v prívodnom kanáli preťahované len nedostatočne.

Úlohou vynálezu je vytvoriť spôsob a zariadenie, s pomocou ktorých sa dosiahne lepšie preťahovanie vlákien.

Podstata vynálezu

Tento cieľ sa podľa vynálezu dosiahne tým, že vlákna privádzané do prívodného kanála vlákien sú uvoľňované od steny prívodného kanála vlákien, ktorá sa napája na obvodovú stenu rozvoľňovacieho valca, uloženú pred prívodným kanálom vlákien, a sú privádzané do oblasti vysokej rýchlosti prúdenia. Týmto spôsobom nepodliehajú vlákna dopravované dopravným vzduchovým prúdom brzdiacemu účinku pomalej vzduchovej hraničnej vrstvy, ale sú naopak v dôsledku vysokej rýchlosti prúdenia účinne preťahované v strede dopravného vzduchového prúdu a dostávajú sa v tomto stave na zbernú plochu vlákien bezvretenového spriadacieho ústrojenstva.

F'ri inej výhodnej realizácii spôsobu podľa vynálezu môže byť do prívodného kanála vlákien zavádzaný pomocný vzduchový prúd, ktorý je privádzaný do prívodného kanála vlákien proti smeru obehu rozvoľňovacieho valca, a to pozdĺž steny protiľahlej voči stene, od ktorej sa uvoľňujú vlákna, a tento pomocný vzduchový prúd prispieva k tomu, že vlákna uvoľňované od protiľahlej steny sa zdržujú v oblasti vysokej rýchlosti prúdenia. Tento pomocný vzduchový prúd spôsobuje, spolu s uvoľňovaním vlákien od protiľahlej steny prívodného kanála vlákien, že vlákna sú privádzané do spriadacieho ústrojenstva v oblasti vysokej rýchlosti prúdenia. To vyplýva z toho, že pomocným vzduchovým prúdom sa profil prúdenia v prívodnom kanáli vlákien s jeho najvyššími hodnotami presúva ku stredu prívodného kanála vlákien.

Aby sa dosiahli malé tlakové straty, a tým aj dostatočne vysoké rýchlosti prúdenia pomocného vzduchového prúdu, je s výhodou privádzaný tento pomocný vzduchový prúd do prívodného kanála v šírke, ktorá v podstate zodpovedá šírke mykacieho povlaku rozvoľňovacieho valca.

Výhodným sa ukázalo, ak sú smer dopravného vzduchového prúdu uvoľňujúceho vlákna od steny prívodného kanála vlákien a pomocný vzduchový prúd vzájomne orientované tak, že vlákna uvoľňované od steny prívodného kanála sú dopravované v smere k pásmu vo vnútri prívodného kanála vlákien, v ktorom sa dopravný vzduchový prúd a pomocný vzduchový prúd spájajú, pričom sa účelne do tohoto pásma vedú až potom, keď je vyrovnanie profilov prúdenia oboch týchto vzduchových prúdov v podstate ukončené.

Na uskutočnenie tohoto spôsobu je zariadenie riešené podľa vynálezu tak, že konkávna obvodová stena, ležiaca pred prívodným kanálom vlákien, prechádza cez konvexnú plochu takého tvaru a dĺžky do steny prívodného kanála vlákien, že dotyčnica priložená na koniec konkávnej obvodovej steny, ležiacej pred prívodným kanálom, pretína protiľahlú stenu prívodného kanála vlákien. Dopravný prúd vzduchu s vláknami sleduje najskôr túto dotyčnicu, až je s vláknami pomaly s pribúdajúcim vnikaním do oblasti vysokej rýchlosti prúdenia pohybované v pozdĺžnom smere prívodného kanála vlákien tak, že zostávajú v oblasti vysokých rýchlostí prúdenia, takže sa v pretiahnutom stave dostávajú do spriadacieho ústrojenstva alebo na toto ústrojenstvo.

Výhodným sa ukázalo, ak je miesto prieniku dotyčnice stenou prívodného kanála vlákien zvolené tak, že má vzdialenosť od začiatku tejto steny privrátenej k rozvoľňovaciemu valcu, ktorá je menšia, ako je šesťnásobok vstupnej šírky prívodného kanála vlákien, meranej na začiatku tejto steny kolmo k strednej osi prívodného kanála vlákien.

Aby sa mohlo presnejšie určiť miesto v oblasti vysokej rýchlosti prúdenia, v ktorej sú vlákna privádzané do spriadacieho prvku, výhodne pozdĺž steny pretínanej dotyčnicou ústí do prívodného kanála kanál na vedenie vzduchu, ktorým je proti smeru obehu rozvoľňovacieho valca privádzateľný do prívodného kanála vlákien pomocný vzduchový prúd. Pritom má účelne tento kanál na vedenie vzduchu takú šírku, ktorá v podstate zodpovedá šírke prívodného kanála vlákien.

Pre dopravu vlákien a ich preťahovanie je zvlášť výhodné, ak dotyčnica pretína pásmo, v ktorom sa dopravný vzduch spája s pomocným vzduchovým prúdom.

Vzduchové víry v pomocnom prúdení privádzanom z prívodného kanála vzduchu do prívodného kanála vlákien je potrebné pokiaľ možno vylúčiť, aby nenarušovali orientáciu vlákien. Z tohoto dôvodu je výhodná na vstupe kanála na vedenie vzduchu do prívodného kanála vlákien upravená zaoblená hrana.

Spôsob a zariadenie podľa vynálezu umožňujú jednoduchým spôsobom zodpovedajúcim tvarovým riešeniam puzdra rozvoľňovacieho valca, prechodu do prívodného kanála vlákien a eventuálne pomocou prídavné riešeného zodpovedajúceho vedenia vzduchového prúdu privádzaného ku spriadaciemu ústrojenstvu, že sa vlákna v prívodnom kanáli vlákien dostávajú do oblasti najvyššej rýchlosti vzduchového prúdenia a tu ostávajú. Tým sú vlákna na

-4ich dráhe ku spriadaciemu ústrojenstvu preťahované a dostávajú sa v pretiahnutom stave na zbernú plochu vlákien spriadacieho ústrojenstva, kde sú známym spôsobom zapriadané do konca priebežne odťahovanej nite. Táto dostáva týmto spôsobom lepšiu kvalitu.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález je podrobnejšie vysvetlený v nasledujúcom popise na príkladoch uskutočnenia s odvolaním sa na pripojené výkresy, v ktorých znázorňuje obr.1 bočný pohľad na puzdro rozvoľňovacieho valca upravené podľa vynálezu a obr.2 perspektívny pohľad na ďalšiu obmenu puzdra rozvoľňovacieho valca.

Príklady uskutočnenia vynálezu □br. 1 zobrazuje púzdro JL rozvoľňovacieho valca s rozvoľňovacím valcom 10. Tento valec má medzi dvomi koncovými kotúčmi, ktoré môžu byť integrované súčiastky rozvoľňovacieho valca io, obvodovou plochou opatrenou mykacím povlakom. Pätná kružnica 100 tohto mykacieho povlaku je na obr.1 znázornená čiarkovanou čiarou, zatiaľ čo hlavová kružnica 101 je vyznačená plnou čiarou.

K rozvoľňavaciemu valcu 10 je v smere šípky ±i privádzaný vláknitý materiál vo forme vlákenného prameňa 2 pomocou prívodného ústrojenstva 2· To obsahuje podávací valec 30 ako aj prívodnú priehlbinu 31. ktorá s podávacím valcom pružne spolupôsobí. Prívodné ústrojenstvo 2 je uložené v otvore 11 obvodovej steny 12 puzdra 1 rozvoľňovacieho valca.

Rozvoľňovací valec 10 sa otáča počas prevádzky v smere šípky ii a dopravuje pritom vlákna 20 , uvoľňované z predného konca vlákenného prameňa 2, do prívodného kanála 4 vlákien, ktorým sa vlákna 2£> prostredníctvom dopravného vzduchového prúdu privádzajú k neznázornenému bezvretenovému spriadaciemu prvku na spriadanie.

V smere dopravy je medzi prívodným ústrojenstvom 3 a prívodným kanálom 4 vlákien v obvodovej stene 12 puzdra 1 upravený — vJ“ odlučovači otvor 5 nečistôt, ktorým sú odlučované súčasti nečistôt uvoľnené od vlákien 2Ώ (viď.šipku ±3 ).

V neznázornenom bezvretenovom spriadacom ústrojenstve pôsobí podtlak, ktorý má za následok, že prívodným kanálom 4 vlákien je nasávaný vzduch. Najväčšia časť tohto vzduchu sa nasáva odlučovacím otvorom ä nečistôt (viď šípku 1=:) a tvorí už spomínaný dopravý vzduchový prúd β. Menšia časť vzduchu je nasávaná otvorom 11 v puzdre X rozvoľňovacieho valca (šípka JL·, ).

Ako ukazuje obr.1 neprechádza vľavo znázornená stena £2 prívodného kanála A vlákien, ako to bolo doteraz, tangenciálne do obvodovej steny 12 puzdra 1. V protiklade s tým, že skôr riešenie upravené tak, že prívodný kanál á vlákien má určitý sklon v tomto zmysle, že smer prúdenia v prívodovom kanáli 4. vlákien má určitú radiálnu zložku. Prechod od konkávnej obvodovej steny 12 puzdra 1 do prívodného kanála 4 vlákien sa pritom deje cez konvexnú plochu 41, ktorá spôsobí, že vlákna 20 sa pri ich doprave do prívodného kanála 4 vlákien uvoľňujú od steny 42 prívodného kanála 4 vlákien ležiacej proti rozvoľrtovaciemu valcu 10 a sú privádzané do stredu prívodného kanála 4 vlákien, kde je rýchlosť prúdenia vzduchu vzhľadom k stenovým oblastiam kanála vysoká.

Obr.1 ukazuje, že prechod od vnútorného priestoru puzdra 1 do prívodného kanála 4 vlákien je riešený tak, že dotyčnica 42, ktorá je priložená ku koncu konkávnej obvodovej steny 42 puzdra 1 predchádzajúcej konvexnou plochou 41, pretína protiľahlú stenu 420 prívodného kanála 4 vlákien. Zakrivenie alebo dĺžka konvexnej plochy 41 je totiž veľmi nepatrné, dotyčnica 42 v podstate zostáva vo vnútri prívodného kanála 4 vlákien, takže požadovaný odlučovači pochod, ktorý bude teraz popisovaný, sa stane nedostatočným. Ukázalo sa totiž, že vzdialenosť a miesta priesečníka dotyčnice 42 so stenou 420 má byť menšia, ako je šesťnásobok vstupnej šírky h prívodného kanála 4 vlákien, meraný na začiatku tejto steny 420 kolmo ku stredovej osi prívodného kanála 4 vlákien, aby sa získali optimálne výsledky. Pritom do seba zakrivené konkávne obvodové steny a konvexné plochy navzájom prechádzajú.

— Ο —

Konvexná plocha 41 má takú dĺžku a tvar, že sa dotyčnica 43 a s ňou aj pozdĺž tejto dotyčnice dopravované vlákna uvoľňujú od steny 42· Na tento účel musí byť pri podmienkach vyplývajúcich z rýchlosti rozvoľňovacieho valca 10? prierezových pomerov prívodného kanála 4 vlákien a spriadacieho podtlaku zaistené, že zakrivenie konvexnej plochy 41 prekračuje určitú konvexnosť, aby vlákna 20 nesledovali zakrivenie konvexnej plochy 41. Na druhej strane sa majú zmeny smeru diať plynulé a nie skokom, aby sa predišlo vzduchovým vírom v dôsledku odtrhovacích hrán vzduchu, pretože tieto víry by sa nutne prejavovali nevýhodne na dĺžke a lete vlákien. Aby sa vyvolávalo uvoľňovanie vlákien 2Ω od steny 42? musí mať konvexná plocha 4.1 taktiež určitú dĺžku, posudzovanú v smere dĺžky prívodného kanála 4 vlákien.

Vlákna 2Ώ uvoľnené od konvexnej plochy 41 sa dostávajú stále ďalej do stredu dopravného vzduchového prúdu β, a tým aj do oblasti vyžšej rýchlosti prúdenia, čím dochádza k silnému urýchleniu vlákien 2Q. v smere prúdenia. F'ri správnom naladení faktorov určujúcich let vlákien (veľkosť a počet prívodných otvorov vzduchu do puzdra 1, počet otáčok rozvoľňovacieho valca 10. zakrivenie konvexnej plochy 41? t.j. celková geometria uvoľňovacej oblasti, spriadací podtlak a s ním aj rýchlosť prúdenia v prívodnom kanáli 4 vlákien atď.), sú vlákna 2Ô udržované v oblasti vyššej rýchlosti prúdenia a nedosahujú stenu 420 prívodného kanála 4 vlákien ležiaceho proti stene 42.

Nie je potrebné, aby obvodová stena ±2 mala pred konvexnou plochou 41 konkávnosť zostávajúcu na rovnakej úrovni. Tá môže v prípade potreby v smere ku konvexnej ploche 41 taktiež plynulé a prípadne i po malých stupňoch pomaly ubúdať, pričom tieto konkávne plochy už neprebiehajú práve sústredene voči rozvoľňovaciemu valcu 10. Uvedenú dotyčnicu 43 je v tomto prípade treba priložiť na koniec poslednej konkávnej plochy pred konvexnou plochou 41.

Aby sa zvýšila istota, že vlákna túto stenu nedosahujú, je podľa znázorneného príkladu uskutočnenia riešenie upravené tak, že obvodová stena 12 puzdra 1 má v oblasti medzi vstupným ústím 412 prívodného kanál 4 vlákien a otvorom 11 prijímajúcim prívod

-Ί né ústrojenstvo 2 väčšiu radiálnu vzdialenosť od hlavovej kružnice 101 rozvoľňovacieho valca 10 ako v obvodovej oblasti medzi prívodným ústrojenstvom 3 a prívodným kanálom A vlákien. Táto väčšia radiálna vzdialenosť má v oblasti prívodného kanála 4 vlákien, tvoriacieho vzduchový prúdový kanál 6, šírku zodpovedajúcu plnej šírke prívodného kanála 4 vlákien.

Popísaný tvar a usporiadanie konvexnej plochy 41 na vstupe do prívodného kanála 4 vlákien má nasledujúce výhodné účinky. Prvý výhodný účinok je v tom, že konvexná plocha 41 uvoľňuje vlákna 20 pri ich vstupe do prívodného kanála 4. vlákien od vodiacej steny a vedie ich miesto toho v podstate do stredu vysokej až najvyššej rýchlosti prúdenia vzduchu. Tá sa dokonca ešte zvyšuje v prívodnom kanáli 4. vlákien, pretože tento kanál zužuje. Tým pôsobia na vlákna £O na ich prednom, dopredu sa pohybujúcom konci vyššie ťahové sily ako na ich zadnom konci, čo vedie k preťahovaniu a paralelizovaniu vlákien 20.

Pretože sa vlákna 2Ĺ1 nachádzajú v prierezovej oblasti prívodného kanála 4 vlákien, kde môžu byť vystavené vysokej prípadne najvyššej rýchlosti prúdenia vzdochu, spočíva ďalší účinok v tom, že tu tiež zostávajú, kým si prívodný kanál 4 vlákien ponecháva svoj smer. Vlákna 20 sú tak počas celej dráhy dopravované ku spriadaciemu ústrojenstvu s odstupom od steny a opúšťajú prívodný kanál 4 vlákien tiež na mieste nepriaznivom pre prúdenie. Keby vlákna 20, ako bolo doteraz zaužívané, naproti tomu opúšťali prívodný kanál 4 vlákien v blízkosti kanálovej steny, potom by podliehali rozptyľovaciemu procesu a boli by vedené v rozdielnych smeroch a polohách na zbernej ploche vlákien, napríklad do zbernej drážky spriadacieho rotora.

V podstate stredovým vedením vlákien 20 v prívodnom kanáli 4 vlákien, totiž v oblasti vysokej a najvyššej rýchlosti prúdenia vzduchu, je možné vlákna vypúšťať z prívodného kanála 4 v predtým udanom smere, orientácii a rýchlosti, ale že sa vlákna 20 tiež zodpovedajúcim spôsobom riadene ukladajú na zbernej ploche vlákien. To je ďalším účinkom navrhovaného riešenia. V prípade spriadacieho rotora to znamená, že vlákna 20 sa ukladajú pri optimálnych sklzových a voväzovacích podmienkach na klznej stene rotora, čo vedie k optimálnej tvorbe priadze naj-slepším možným spôsobom.

F'ri obehu rozvoľňovacieho valca 10 v puzdre X vzniká cir— kulačné prúdenie. Z neho vystupuje istá časť, ako bolo uvedené, prívodným kanálom 4 vlákien a berie so sebou vlákna 20, ktoré sa medzi tým uvoľnili z mykacieho povlaku rozvoľňovacieho valca 10. Existujú však fragmenty vlákien, ktoré sa z akýchkoľvek dôvodov, pretože možno ležali hlbšie v mykacom povlaku ako vlákna 20, ktoré sa dostali do prívodného kanála 4 vlákien, nemohli uvoľniť z mykacieho povlaku a sú medzi zubami mykacieho povlaku ďalej dopravované smerom k prívodnému ústrojenstvu 2Na tomto mieste vyčnieva dopredu orientovaný koniec vlákenného prameňa 2 vo forme voľného konca 2X do oblasti medzi zubami mykacieho povlaku a uzatvára tak cestu pre vzduchové prúdenie obiehajúce spolu s rozvoľňovacím valcom 10. Vzduch sa teraz pokúša vystupovať z puzdra X štrbinou 32 zostávajúcou medzi valcom 2Ώ a stenou puzdra.

V kanáli i pre vedenie vzduchu medzi prívodným kanálom 4 vlákien a prívodným ústrojenstvom 5 sú straty trením udržované na nízkej úrovni, takže sa v oblasti kanála ώ pre vedenie vzduchu vytvára vzduchové prúdenie, ktoré je orientované proti smeru obehu (šipka f? ) rozvoľňovacieho valca 10. Ak sú straty prúdenia tak nepatrné, že vzniká silnejší prúd vzduchu v smere šipky Í7) vplyvom tohoto vzduchového prúdenia, v smere šípky ±6 vstupuje štrbinou 22. vzduch do puzdra X. Týmto vzduchovým prúdom vstupujúcim do puzdra X sú fragmenty vlákien a častice nečistôt a prachu, ktorým je bránené voľným koncom 21 prameňa orientovaným k rozvoľňovaciemu valcu 10 v tom, aby boli ďalej dopravované v smere šípky f? v puzdre X a ktoré majú preto sklon sa zhromažďovať v oblasti otvora XX, a tak aj prívodného ústrojenstva 2, odtiaľ vedené v smere šípky Í7 proti smeru otáčania ±2 rozvoľňovacieho valca XQ k prívodnému kanálu 4 vlákien. Týmto spôsobom sa vylúči zhromažďovanie úlomkov vlákien atď. v oblasti prívodného ústrojenstva 2- Nemôže tak. dochádzať k zanášaniu odletmi ani vo vnútri, ani mimo puzdra X, pretože úlomky vlákien a iné sa tu ani nezhromažďujú, ani nemôžu vystupovať z puzdra X.

Ako ukazuje obr.l, je vo svojej oblasti privrátenej k pri9vodnému kanálu 4 vlákien kanál 6 na vedenie vzduchu oddelený medzistenou 60 od ostatného vnútorného priestoru puzdra 1. Medzistena 60 obsahuje úsek 600 zasahujúci až do vstupného ústia 40 prívodného kanála 4 vlákien, ktorý je orientovaný v pozdlž---- nom smere prívodného kanála 4 a je -spojený zakriveným medziúsekom 601 s hlavným úsekom 602. Touto medzistenou 62 je pomocný vzduchový prúd 80. ktorý je privádzaný v smere šípky ±7 k prívodnému kanálu 4 a ktorý so sebou vedie úlomky vlákien atď., ohýbaný v smere prívodného kanála 4 vlákien tak, že sa tu vylúči turbulencia. Kanál 6 na vedenie vzduchu má pritom po svojej dĺžke práve takú šírku, ktorá v podstate zodpovedá šírke mykacieho povlaku rozvoľňovacieho valca 10, takže je udržované tiež v zodpovedájúcej·miere široké vzduchové prúdenie až do prívodného kanála 4 vlákien.

Dimenzovaním a orientovaním kanála & na vedenie vzduchu prúdi z tohto kanála taký silný pomocný vzduchový prúd 20, že nielen odvádza do prívodného kanála 4 úlomky vlákien z oblasti ohrozovanej úletmi pri prívodnom ústrojenstve 5 vo vnútri a mimo puzdra 1, ale tiež vykazuje v blízkosti steny 420 takú vysokú rýchlosť prúdenia, že vlákna 20, ktoré boli v dôsledku konvexného tvaru plochy 41 dopravované do prívodného kanála 4 vlákien nekrížia oblasť vysokej rýchlosti prúdenia, ale pomocným vzduchovým prúdom je im v tom bránené. Vlákna 20 dopravované s prúdom dopravného vzduchu sa tak nedostávajú do blízkosti steny 420. kde sa (práve tak ako v blízkosti steny 42) vyskytujú pomaly prúdiace hraničné vrstvy vzduchu. Vlákna 20 zostávajú skôr v oblasti vysokej rýchlosti prúdenia, čo je výhodné vo vzťahu k orientácii vlákien.

Zatiaľ čo konvexná plocha 41 vyvoláva zdvíhanie a uvoľňovanie vlákieh 22 od steny, ktorá ich predtým viedla, zaisťuje pomocný vzduchový prúd, že aj pri meniacich sa podmienkach pokiaľ ide o vlastnosti letu vlákien, vlákenného materiálu alebo dĺžku vlákien, predstavuje tento prúd korekčný faktor, ktorý zabraňuje tomu, aby vlákna 22 krížili oblať vysokej rýchlosti a dostali sa na stenu 420. Vyplýva to z toho, že pomocný vzduchový prúd vyvoláva posun v oblasti vysokej rýchlosti prúdenia vzduchu v smere· od ste-ny 420.

-ιοUsporiadanie je také, že na prechode konkávnej obvodovej steny 12 puzdra 1 alebo keď je použitých viac úsekov rozdielnej konkávnosti pred vstupom do prívodného kanála 4 vlákien na prechode tohto posledného konkávneho úseku obvodovej steny 12 pred konvexnou plochou 42 pretína dotyčnica 42í vložená do tejto plochy 41 stenu 420 prívodného kanála ó vlákien prívodného kanála 6 na vedenie vzduchu, a pritom niekedy tak, že táto dotyčnica 43 pretína pásmo 4A, v ktorom sa dopravný vzduchový prúd privádzaný do prívodného kanála 4 vlákien vstupným ústím 40 a pomocné vzduchové prúdenie 80 privádzané kanálom ó na vedenie vzduchu spájajú.

F'rúdením vytvárajúcim sa pozdĺž steny 42 prívodného kanála 4 vlákien stenou 420 je vláknam 20 bránené v tom, aby kĺzali pozdĺž steny 420 prívodného kanálu 22 vlákien, a sú niesto toho skôr udržované v odstupe od tejto steny 420. Tým je dosiahnuté, že vlákna 22 v prívodnom kanáli 4 vlákien sú transportované v odstupe ako od steny 42, tak aj od steny 420. čo má podstatný význam pre preťahovandie vlákien, a tým aj pre preorientovávanie vlákien 22, ktoré sa dostávajú ku spriadaniu.

Nie je pri tom potrebné a často ani žiadúce, aby vlákna 20 toto pásmo tiež skutočne dosiahli, pretože pomocný vzduchový prúd 02 má iba bezpečnostnú funkciu. Aby však tento pomocný vzduchový prúd 80 mohol túto úlohu plniť, sú vlákna 20 dopravované dopravným vzduchovým prúdom 2 » dopravované po opustení obvodovej steny 22 rozvoľňovanieho valca 10 (dotyčnice 43). v smere orientovanom k pásmu 44.

Vyššie už bolo v krátkosti poznamenané, že vlákna 20 môžu byť pomocným vzduchovým prúdom 80 jednoduchším spôsobom držané v oblasti vysokej až najvyššej rýchlosti vzduchového prúdenia. Zatiaľ čo bez kanála £ pre vedenie vzduchu v dôsledku podmienok prúdení prítomných v puzdre rýchlosť prúdenia vzduchu od steny 42 v smere ku stene 420 stúpa, bez ohľadu na pomaly prúdiace vzduchové hraničné vrstvy, pretože podmienky vzduchového prúdenia pôsobia od oblasti medzi obvodovou stenou 12 puzdra 2 a rozvoľňovacieho valca 22 v podstate až k prívodnému kanálu 4 vlákien, sú podmienky pri existencii pomocného vzduchového prúdu iné. Zavádzaním pomocného vzduchového prúdu 80 do prívod--11ného kanála ď vlákien sa stáva profil vzduchového prúdenia v oblasti vzduchového dopravného prúdu S dopravujúceho vlákna 20 o niečo užší a vyšší. V oblasti vzájomného spájania (pásmo 44) dopravného vzduchového prúdu S a pomocného vzduchového prúdu 80 je profil vzduchového prúdenia pomocného vzduchového prúdu 80 na strane obrátenej k stene 420. Oba profily vzduchového prúdenia dávajú spolu dohromady nový prúdový profil, ktorého oblasť vyššej až najvyššej rýchlosti prúdenia vzhľadom k prívodnému kanálu vlákien Ä, do ktorého nie je zavádzaný žiadny pomocný vzduchový prúd, leží ďalej od steny 420.

Z vyššie uvedených dôvodov je pre dopravu vlákien s odstupom od steny zvlášť výhodné, ak sú geometrické podmienky upravené tak, že vlákna 20 sa dostávajú do oblasti spájania 44 najskôr vtedy, keď došlo v podstate k vyrovnaniu profilov prúdenia.

F're privádzanie vlákien 20 k spriadaciemu prvku je potrebné určité množstvo vzduchu. Je preto dôležité vzduchové podmienky v puzdre 1 rozvoľňovacieho valca s ním zladiť. Voči dosiaľ známym prevedeniam, v ktorých nebol použitý žiaden kanál & pre prúdenie vzduchu, nie je v prívodnom kanáli 4 vzduchu potrebné žiadne iné celkové množstvo vzduchu. Pretože však teraz má vnikať časť vzduchu štrbinou 32 do puzdra 1 rozvoľňovacieho valca (šípka fa), musí táto časť vzduchu byť odťahovaná tým množstvom vzduchu, ktoré je odlučovacím otvorom 5 nečistôt odsávané. Toto rozdeľovanie vzduchu je dosiahnuté tým, že vzdialenosť obvodovej steny 12 puzdra 1 od rozvoľňovacieho valca 1£>, t. j. voľný priestor medzi rozvoľňovac í m valcom 10 a obvodovou stenou 12 obklopujúci rozvoľňovací valec, medzi odlučovacím otvorom 5 nečistôt a vstupným ústím 40 do prívodného kanála 4 vlákien sa zmenšuje pre vytváranie o niečo menších prierezov, takže medzi obvodovou stenou 12 puzdra 1 a rozvoľňovacím valcom 10 môže byť dopravované menšie množstvo vzduchu vzhľadom k až doteraz známym usporiadaniam, takže vzduch nasávaný prívodným kanálom 4 vlákien na spriadacom prvku musí pokryť časť jeho potreby štrbinou 52. Kanál & na vedenie vzduchu, orientovaný k prívodnému kanálu 4 vlákien, je v pomere k uvedenému voľnému priestoru dimenzovaný tak, že voľný priestor a kanál 4 pre vedenie vzduchu spolu vytvárajú pri danom podtlaku v pri-12vodnom kanáli 41 vlákien- požadované vzduchové prúdenie.

Keď sa aj tieto úlomky vlákien a iné od oblasti prívodného ústrojenstva 3 dostávajú do prívodného kanála 4 vlákien a taktiež ku spriadaciemu ústrojenstvu, kde sú zapriadané do vznikajúcej nite, nezvyšujú tieto úlomky vlákien nebezpečenstvo pretrhnutia nite. To vyplýva z toho, že ich počet a frekvencia je taká nepatrná, že nemôžu ovplyvniť pevnosť vyrábanej nite.

Aby sa udržovali tlakové straty v kanáli ó na vedenie vzduchu čo najmenšie, je hrana 13, nachádzajúca sa—n-a vstupe kanála £ do prívodného kanála 4. vlákien, zaoblená. Tu je potrebné vylúčiť turbulencie, ktoré pôsobia až do pásma 44 a môžu tak vyvíjať nevhodný vplyv na vlákna 2£í·

Vynález nie je viazaný na znázornené a vysvetlené tvary a konštrukcie. V rámci vynálezu môžu byť ako spôsob, tak aj zariadenie podrobené početným obmenám, napríklad výmenou znakov za ekvivalenty alebo inými kombináciami znakov. Takúto obmenu ukazuje napríklad obr.2, podľa ktorého môže medzistena 60 (vo forme vsadzovacieko plechu alebo hrncovitej vložky) odpadnúť a prívodný kanál Ä vzduchu nie je od priestoru puzdra 1 pre uloženie rozvoľňovacieho valca 10 oddelovaný žiadnou medzistenou ££>. Tento kanál 6 pre vedenie vzduchu je uložený v rozšírenej obvodovej oblasti puzdra 1 rozvoľňovacieho valca, pričom jeho hĺbka je taká veľká, že tlakové straty sú malé. Ako už bolo uvedené, je zhromažďovanie vlákien v oblasti otvora ,11 vnútri a mimo puzdra JL rozvoľňovacieho valca vylúčené, pretože pomocným vzduchovým prúdom Sú vnikajúcim štrbinou 52 otvoru 11 do puzdra 1 rozvoľňovacieho valca sú všetky uvoľnené úlomky vlákien a iné obiehajúce s rozvoľňovacím kanálom zachytávané a sú vedené kanálom ó na vedenie vzduchu do prívodného kanála £ vlákien, kde tento pomocný vzduchový prúd 80 prispieva k tomu, že vlákna 22 dopravované dopravným prúdom S vzduchu zostávajú v oblasti vysokej rýchlosti prúdenia.

Vynález bol vysvetlený na príkladoch, v ktorých sa upravením kanála 6 na vedenie vzduchu vytvára pomocný vzduchový prúd S2 pozdĺž steny 420 prívodného kanála Je jasné, že pri zodpovedajúcom usporiadaní konvexnej plochy 41 je možné tiež tento kanál ώ na vedenie vzduchu vypustiť, pretože pomocný vzduchový prúd do neho prúdiaci zaisťuje, pokiaľ ide o let vlákien v prívodnom kanáli A vlákien, bezpečnostnú funkciu.

Keď je takýto pomocný vzduchový prúd 80 prítomný, potom by mal prebiehať v podstate cez celú šírku mykacieho povlaku. Pretože sa však v prívodný kanál A vlákien od svojho vstupného otvora 40 zužuje smerom ku spriadaciemu prvku, aby dodával vláknam 2Í1 relatívne vysoké zrýchlenie, môže byť šírka pomocného vzduchového prúdu 80 znížená nadväzne na šírku pomocného prívodného kanála A vlákien v pásme AA, zvlášť s ohľadom na to, že sa v oblasti mykacieho povlaku normálne nenachádzajú žiadne vlákna 20, & preto tiež nie sú v postrannej krajnej oblasti prívodného A kanála vlákien, okrem niekoľko málo vytrhnutých vlákien, dopravované žiadne vlákna 20.

Šírka pomocného vzduchového prúdu Síl, ako je popísané, je určovaná šírkou kanála ή na vedenie vzduchu. Pretože otvor 11 s prívodným ústrojenstvom 3 môže mať menšiu šírku ako mykací povlak rozvoľňovacieho valca 10. aby pokiaľ možno nedopravoval žiadne vytrhnuté vlákna do postrannej oblasti mykacieho povlaku, rozširuje sa preto podľa obr.2 kanál h. na vedenie vzduchu od počiatočnej šírky zodpovedajúcej šírke otvora 11 na požadovanú koncovú šírku v oblasti zaúsťovánia do prívodného kanála A vlákien. V prípade uskutočnenia znázorneného na obr.2 je otvor JLL užší, ako je kanál & na vedenie vzduchu.

Priemyselná využiteľnosť

Zariadenie podľa vynálezu je možné využiť v textilnom priemysle.

Claims (11)

1. PATENTOVÉ NÁVRHY

   1. Spôsob pneumatického privádzania vlákien k zbernej ploche vlákien bezvretenového spriadacieho ústrojenstva, pričom sa vláknový prameň rozvoľňuje mykacím povlakom rozvoľňovacieho valca vopred danej šírky na jednotlivé vlákna a v tejto forme je vedený na dráhe k zbernej ploche vlákien pomocou dopravného vzduchového prúdu prívodným kanálom vlákien, v strede ktorého má dopravný vzduchový prúd vysokú rýchlosť prúdenia, vyznačujúci sa tým, že vlákna privádzané do prívodného kanála vlákien sú uvoľňované od steny prívodného kanálu vlákien, ktorá sa napája na obvodovú stenu rozvoľňovacieho valca, uloženú pred prívodným kanálom vlákien, a sú privádzané do oblasti vysokej rýchlosti prúdenia.
2. 2. Spôsob podľa nároku 1 vyznačujúci sa tým, že do prívodného kanála vlákien je zavádzaný pomocný vzduchový prúd, ktorý je privádzaný do prívodného kanála vlákien proti smeru obehu rozvoľňovacieho valca, a to pozdĺž steny protiľahlej voči stene, od ktorej sa uvoľňujú vlákna, a tento pomocný vzduchový prúd prispieva k tomu, že vlákna uvoľňované od protiľahlej steny sa zdržujú v oblasti vysokej rýchlosti prúdenia.
3. 3. Spôsob podľa nároku 2 vyznačujúci sa tým, že pomocný vzduchový prúd je privádzaný do prívodného kanála v šírke, ktorá v podstate zodpovedá šírke mykacieho povlaku rozvoľňovacieho valca.
4. 4. Spôsob podľa nároku 2 alebo 3 vyznačujúci sa tým, že vlákna uvoľňované od steny prívodného kanála sú dopravované v smere k pásmu vo vnútri prívodného kanála vlákien, v ktorom sa dopravný vzduchový prúd a pomocný vzduchový prúd spájajú.
5. 5. Spôsob podľa nároku 4 vyznačujúci sa tým, že vlákna uvoľňované od steny prívodného kanála sa vedú do pásma, v ktorom sa dopravný vzduchový prúd a pomocný vzduchový prúd spájajú až potom, keď je vyrovnanie profilov prúdenia v podstate ukončené.
6. 6. Zariadenie pre pneumatické privádzanie vlákien k zbernej ploche vlákien bezvretenového spriadacieho ústrojenstva, s rozvoľňovacím valcom uloženým v puzdre a opatrený mykacím povlakom vopred danej šírky, ako aj s prívodným kanálom vlákien, prebiehajúcim do konkávnej obvodovej steny puzdra, vodiaceho vlákna, obklopujúceho rozvoľňovací valec a ležiaceho pred prívodným kanálom vlákien, až do spriadacieho rotora, pre uskutočnenie spôsobu podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 5, vyznačujúce sa tým, že konkávna obvodová stena (12), ležiaca pred prívodným kanálom (4) vlákien, prechádza cez konvexnú plochu (41)· takého tvaru a dĺžky do steny (42) prívodného kanála (4) vlákien, že dotyčnica (43) priložená na koniec konkávnej obvodovej steny (12), ležiaca pred prívodným kanálom (4), pretína protiľahlú stenu (420) prívodného kanála (4) vlákien.
7. 7. Zariadenie podľa nároku 6 vyznačujúce sa tým, že miesto prieniku dotyčnice (43) so stenou (420) prívodného kanála (4) vlákien má vzdialenosť (a) od začiatku tejto steny (420) privrátenej k rozvoľňovaciemu valcu (10), ktorá je menšia, ako je šesťnásobok vstupnej šírky (b) prívodného kanála (4) vlákien, meranej na začiatku tejto steny (420) kolmo k strednej osi prívodného kanála (4) vlákien.
8. 8. Zariadenie podľa nároku 6 alebo 7 vyznačujúce sa tým, že pozdĺž steny (420), pretínanej dotyčnicou (43), ústí do prívodného kanála (4) kanál (6) na vedenie vzduchu, ktorým je proti smeru obehu rozvoľrtovacieho valca (10) privádzateľný do prívodného kanála (4) vlákien pomocný vzduchový prúd (80).
9. 9. Zariadenie podľa nároku 8 vyznačujúce sa tým, že kanál (6) na vedenie vzduchu má takú šírku, ktorá v podstate zodpovedá šírke prívodného kanála (4) vlákien.
10. 10. Zariadenie podľa nároku 8 alebo 9 vyznačujúce sa tým, že dotyčnica (43) pretína pásmo (44), v ktorej sa dopravný vzduchový prúd (8) spája s pomocným vzduchovým prúdom (80).
11. 11. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z nárokov 8 až 10 vyznačujúce sa tým, že na vstupe kanála (6) na vedenie vzduchu do prívodného kanála (4) je upravená zaoblená hrana (13).