SK382003A3

SK382003A3 - Use of strains of the Parapox ovis virus against organ fibrosis

Info

Publication number: SK382003A3
Application number: SK38-2003A
Authority: SK
Inventors: Claudia Hirth-Dietrich; Tobias Schlapp; Angela Siegling; Andreas Knorr; Olaf Weber; Gudrun Theiss
Original assignee: Bayer Ag
Priority date: 2000-07-11
Filing date: 2001-07-11
Publication date: 2003-07-01
Also published as: HUP0303830A2; MA25765A1; WO2002004019A3; HU227668B1; EP1303302A2; US6632647B2; EP1303302B1; LV12991B; WO2002004019A2; CZ200372A3; US20020076418A1; NO20030081L; EE200300019A; RU2003104522A; SI21171A; HUP0303830A3; GB0302629D0; FI20030038A; JP2004502741A; NO20030081D0

Description

Oblasť techniky

Predložený vynález sa týka použitia kmeňov dezaktivovaných parapoxvírusov pri profylaxii a liečbe chorôb u ľudí, a síce chorôb, ktoré sú sprevádzané zvýšeným ukladaním kolagénu, v súvislosti s ktorým ako vnútorné orgány, ako napríklad pečeň, tak i koža a s ňou spojené štruktúry môžu byť ovplyvnené. Vynález sa týka konkrétne liečenia chorôb ako je fibróza pečene a cirhóza pečene následkom vírusovej hepatitídy alebo etanolom indukovanej choroby pečene, a tiež cystická fibróza.

Predložený vynález sa týka konkrétne použitia izolátov Parapoxvírus ovis, ako je napríklad kmeň D1701, orf-11, Grécky orf kmeň 176, Grécky orf kmeň 155, Novozélandské (NZ) izoláty, napr. NZ2, NZ7 a NZ10, a tiež prípravok Baypamun®, ktorý je odvodený z kmeňa D1701.

Okrem týchto východiskových kmeňov sa vynález tiež týka potomstva, ktoré sa získalo pasážovaním a/alebo adaptáciou na konkrétne bunky, napríklad Wl 38. Okrem kompletných vírusov sa vynález tiež týka častí alebo fragmentov týchto vírusov. Časťou vírusu sa podľa vynálezu chápu genómové alebo subgenómové fragmenty, ktoré sa exprimujú použitím vhodného vektora, napríklad vírusu kravských kiahní, vo vhodnom systéme, ako je napríklad fibroblastová bunková kultúra. Fragmentmi sa podľa vynálezu chápu akékoľvek frakcie, ktoré sa získajú biochemickou purifikáciou, ako napríklad chromatografiou, alebo častice, ktoré sa získajú s použitím fyzikálnych metód, ako napríklad rozrušenie prostredníctvom ultrazvuku (sonikácia).

PP 0038-2003

32055/H

Doterajší stav techniky

Je známe, že Parapoxvírus môže stimulovať nešpecifickú imunitnú reakciu u stavovcov. Prípravok Baypamun®, ktorý je založený na chemicky dezaktivovanom kmeni D1701 Parapoxvírus ovis, sa používa na profylaxiu, metafylaxiu a terapiu infekčných chorôb a na predchádzanie stresom indukovaných chorôb u zvierat.

Zatiaľ čo patent DE 3 504 940 (Mayr, Anton) popísal priaznivý účinok prípravku Baypamun® v podmienkach, ako je napríklad nedostatočnosť imunity vyvolaná po silnom ožiarení, chemoterapiou, AIDS, imunosupresiou, poškodením súvisiacim so starnutím a detoxikačným pôsobením, nijako nepopísal okamžitú redukciu fibrózy pečene. DE 3 504 940 tiež ukázal, že Baypamun® podporuje účinnosť nádorovej terapie ako doplnkový prípravok a tiež chráni novorodené deti pred chorobami zapríčinenými nedostatočnou materskou imunitnou obranou.

Podstata vynálezu

Ak sa zoberie súčasný stav znalostí ako východiskový bod, potom sa prekvapujúco zistí, že podávanie dezaktivovaných parapoxvírusov môže redukovať alebo dokonca predchádzať fibróze pečene. Na zvieracích modeloch sa tento účinok zistil v prípade fibrózy pečene vyvolanej tetrachlórmetánom, ktorý spôsobuje toxické poškodenie pečene, a tiež v prípade fibrózy pečene, ktorá bola vyvolaná heterológnym sérom a pri ktorej nedochádza k žiadnemu zápalu pečene. Rozsah terapeutického účinku bol tiež prekvapujúci: nadmerná tvorba kolagénu, ktorá je spojená s fibrózou pečene, sa inhibuje zo 60 % u modelu s tetrachlórmetánom a takmer úplne sa inhibuje v sérovom modeli. V zhode s týmito výsledkami dlhodobých pokusov potom bolo možné demonštrovať akútnym podávaním tetrachlórmetánu, že Baypamun® a prípravok získaný z vyššie uvedených kmeňov Parapoxvírus ovis inhiboval

PP 0038-2003

32055/H transformáciu pečeňových hviezdicovitých buniek (HSC) na bunky myofibroblastového typu produkujúce kolagén.

I keď fibróza pečene a/alebo cirhóza pečene sa môže indukovať rôznymi noxami (škodlivinami), ako je napríklad vírusová infekcia a abúzus alkoholu, rôzne patologické mechanizmy vedú nakoniec k zhodnému koncovému metabolickému kroku, a síce tvorbe kolagénu. Ako ukázali výsledky pokusov na neinfekčných zvieracích modeloch, podávanie dezaktivovaného parapoxvírusu prekvapujúco bráni ukladaniu kolagénu nezávisle od škodliviny, ktorá ho indukovala.

Parapoxvírusy preto otvárajú principiálne nové terapeutické možnosti využitia ich účinku na koncovú časť metabolickej dráhy, ktorá, je spoločná všetkým chorobám vedúcim k fibróze.

Tieto účinky vedú k predpokladu, že keď sa použijú prípravky parapoxvírusu, možno dosiahnuť veľmi účinnú terapiu dokonca i v prípade vírusmi indukovanej fibrózy pečene, pretože je známe, že takéto prípravky majú ďalšie imunostimulačné účinky.

Silný antifibrotický účinok prípravku Baypamun® teraz poskytuje možnosť využiť Baypamun®, alebo prípravky založené na NZ2 ako referenčné štandardy hodnotenia antifibrotických účinkov v testoch na identifikáciu antifibrotických látok.

Dezaktivované parapoxvírusy, alebo ich potomstvo, a prípravky získané z vyššie popísaných kmeňov, majú teda obsiahle spektrum antifibrotickej aktivity, a preto sú vhodné nielen na profylaxiu a terapiu fibrotických ochorení pečene, ale tiež na fibrotické choroby iných orgánov, napríklad pľúc, slinivky, srdca a kože. Obzvlášť výhodné je použitie izolátov parapoxvírusov na profylaxiu a liečbu fibrózy pečene a cirhózy pečene.

V závislosti od klinického problému, terapeutické agens založené na parapoxvíruse sa podáva systémovo, napríklad intramuskulárne, subkutánne, intraperitoneálne, intravenózne, perorálne alebo inhaláciou alebo sa podáva lokálne. Parapoxvírus je v prípravku prítomný v purifikovanej a lyofilizovanej

PP 0038-2003

32055/H forme, a je resuspendovaný vo vhodnom rozpúšťadle bezprostredne pred podávaním alebo je v inej vhodnej formulácii alebo sa formuluje do liekovej formy na perorálne podávanie odolné voči žalúdočným šťavám alebo v inej vhodnej liekovej forme na perorálne podávanie.

V tejto súvislosti môže byť^!potrebných niekoľko podaní alebo dlhodobé liečenie podľa chronologickej schémy, ktorá zodpovedá požiadavkám klinického problému.

Predložený vynález sa týka použitia izolátov parapoxvírusu, ktoré boli pripravené z kmeňov D1701, orf-11, Grécky orf kmeň 176, Grécky orf kmeň 155 a Novozélandské (NZ) kmene, na výrobu lieku, ktorý má preventívny alebo liečivý účinok na orgánové fibrózy u ľudí.

Výhodné je použitie Novozélandských (NZ) kmeňov, t.j. kmeňov NZ2,

I

NZ7 a NZ10, na výrobu lieku, ktorý má preventívny alebo liečivý účinok na orgánové fibrózy u ľudí, pričom obzvlášť výhodný je kmeň NZ2. Okrem toho vyššie popisované parapoxvírusy sa môžu modifikovať pasážovaním (prenosmi) alebo adaptáciou na vhodné bunky, a parapoxvírusy získané pasážovaním alebo adaptáciou sa môžu potom použiť na výrobu lieku, ktorý má preventívny alebo liečivý účinok na orgánové fibrózy u ľudí, pričom na pasážovanie alebo adaptáciu je možné výhodne používať humánne bunky, ako napríklad WI-38, MRC-5, hovädzie (bovínne) bunky, ako napríklad BKK13A47/REG alebo MDBK, a ovčie bunky, ako napríklad MDOK. Je tiež možné použiť časti alebo fragmenty vyššie uvedených parapoxvírusov na výrobu lieku, ktorý má preventívny alebo liečivý účinok na orgánové fibrózy u ľudí. Časťou vírusu sa pritom podľa vynálezu chápu genómové alebo subgenómové fragmenty, ktoré sa exprimujú použitím vhodného vektora, napríklad vírusu kravských kiahní, vo vhodnom systéme, ako je napríklad fibroblastová bunková kultúra. Fragmentmi sa podľa vynálezu chápu akékoľvek frakcie, ktoré sa získajú biochemickou purifikáciou, ako napríklad chromatografiou, alebo častice, ktoré sa získajú s použitím fyzikálnych metód, ako napríklad rozrušenia prostredníctvom ultrazvuku. Vynález sa okrem toho týka použitia vyššie popisovaných kmeňov Parapoxvírus ovis alebo ich modifikáciou, ktoré sa z nich

PP 0038-2003

32055/H získali, ako bolo popísané vyššie, v kombinácii s inými činidlami na výrobu liekov a liečivých prípravkov, ktoré majú preventívny alebo liečivý účinok na orgánové fibrózy u ľudí. A ďalej tiež použitie prípravku Baypamun®, samotného alebo v kombinácii s inými činidlami, na výrobu liekov a liečivých prípravkov, ktoré majú preventívny alebo liečivý účinok na orgánové fibrózy u ľudí. Výhodne sa vynález týka použitia vyššie popísaných kmeňov Parapoxvirus ovis alebo ich modifikácií, ktoré sa z nich získali spôsobom, ktorý bol popísaný vyššie, v kombinácii s inými činidlami na výrobu liekových foriem na ústne podávanie, napríklad toboliek odolných voči pôsobeniu žalúdočných štiav.

Vynález sa okrem toho tiež týka použitia prípravku Baypamun® alebo preparátov NZ2 ako referenčných štandardov na hodnotenie antifibrotických účinkov v testoch na identifikáciu látok s antifibrotickým účinkom.

Kmeň NZ-2 Parapoxvirus ovis uvedený tu ako príklad sa uložil 10. júla 2001 v Európskej zbierke bunkových kultúr (European Collection Ceel Cultures, Centre for Applied Microbiology and Research, Porton Down, Salisbury, Wiltshire, SP4 OJG, Británia) pod číslom ECACC-01071006.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Účinok prípravku Baypamun®, t.j. Parapoxvirus ovis kmeň D1701

Metódy

Baypamun®, suchá látka, preparát získaný izoláciou chemicky dezaktivovaného kmeňa D1701 Parapoxvirus ovis, sa rozpustil vo vode pre injekcie podľa pokynov (titer na základe TCID₅₀ (50 % infekčná dávka v tkanivovej kultúre) približne 10⁷/ml).

Roztok Polygelínu, majúci rovnaký obsah proteínu ako roztok prípravku Baypamun®, sa podával zvieratám kontrolnej skupiny ako placebo roztok.

0,5 ml roztoku na jedno zviera a na jednu dávku sa podalo i.p. Podávanie sa vykonávalo trikrát týždenne, ale nikdy 2 dni po sebe.

PP 0038-2003

32055/H

Baypamun® sa testoval na dvoch zvieracích modeloch, u ktorých sa odlišoval pôvod fibrózy, t.j. na modeli s tetrachlórmetánom a na modeli s prasačím sérom.

Chronické podávanie tetrachlórmetánu je štandardný spôsob experimentálneho vyvolania fibrózy pečene s následnou cirhózou pečené (McLean, E. K., McLean, A. E. M., Sutton, P. M., Instant cirrhosis, Br. J. Exp. Pathol., 1969, 50, 502 - 506). Všeobecne sa uznáva ako vhodný model pre humánnu fibrózu pečene a cirhózu pečene. V tomto pokuse sa použili samice laboratórneho potkana kmeňa Sprague - Dawley. Kvôli zaisteniu maximálnej indukcie mikrosomálneho metabolizmu tetrachlórmetánu sa zvieratám podával izoniazid v pitnej vode v koncentrácii 1 g/l týždeň pred začiatkom podávania. Tetrachlórmetán sa podával perorálne každý piaty deň v dávke 0,1 ml/100 g telesnej hmotnosti (tetrachlórmetán : minerálny olej = 1 : 1). Po 7 týždňoch podávania sa zvieratá usmrtili a vyšetrili. Liečba s prípravkom Baypamun® sa uskutočnila súbežne s podávaním tetrachlórmetánu.

Podávanie heterológneho séra, napríklad prasačieho séra, v prípade laboratórneho potkana je podobné spôsobu, ktorý sa podľa odbornej literatúry často používa na vyvolanie fibrózy pečene s následnou cirhózou, pričom týmto spôsobom sa, na rozdiel od iných modelov, spôsobí len minimálne poškodenie a zápal buniek pečeňového parenchýmu (Bhunchet, E. a Wake, K., 1992: Role of mesenchymal celí populations in porcine serum-induced rat liver fibrosis. Hepatology, 16, 1452 - 1473). Samiciam laboratórneho potkana Sprague Dawley sa podávalo 2x týždenne sterilné prasačie sérum (Sigma) v dávke 0,5 ml/zviera, pričom kontrolné zvieratá dostávali sterilný fyziologický roztok (2x týždenne, 0,5 ml/zviera, i.p.). Liečenie prípravkom Baypamun® sa uskutočnilo súbežne s podávaním prasačieho séra, ale nikdy nie v rovnaký deň. Po 7 týždňoch liečby sa zvieratá usmrtili a pečeň sa vybrala kvôli stanoveniu obsahu kolagénu.

Kvôli histologickému vyšetreniu pečeňového tkaniva sa vyrezali štandardizované priečne valce (približne 10 x 2 mm) z tkaniva pravého predného pečeňového laloku. Zmrazené sekcie sa zafarbili 0,1 % roztokom

PP 0038-2003

32055/H červene Picrosirius kvôli detekcii jazvového kolagénu tvoriaceho sa pri fibróze pečene.

Kvôli zosilneniu kontrastného farbenia sa použilo zafarbenie Fast Green. Rozsah fibrózy pečene sa určoval v každom reze ako percentuálna frakcia celkovej meranej oblasti reprezentovanej oblasťou zafarbenou červeňou Picrosirius. Parametre videomikroskopickej detekcie farbenia sa štandardizovali a udržiavali konštantné v priebehu celého pokusu. 64 štvorcov v štandardizovanej 31 mm² mriežke sa meralo pri koncovom zväčšení 50x.

Kvôli kvantifikácii rozsahu transformácie pečeňových hviezdicovitých buniek (HSC buniek, označovaných tiež lto bunky alebo bunky akumulujúce vitamín A) následkom akútneho podávania tetrachiórmetánu laboratórnym potkanom, sa imunohistochemicky detekovali bunky hladkého svalstva pozitívne na alfa - aktín. Oblasť hladkého svalstva pozitívna na alfa - aktín sa zistila, pri konečnom zväčšení 200x, v každom reze v každom prípade v 16 centrilobulárnom poli 248 x 180 μιτι. Transformácia HSC na bunky podobné myofibroblastom produkujúce kolagén a produkujúce rastový faktor je veľmi dôležitým krokom v indukcii fibrózy pečene. Transformované HSC sú preto včasným indikátorom fibrogénnej aktivity v pečeni.

Na poloautomatickú morfometriu sa použil prístroj Leica Quantimed SOOMC (Leica, Nemecko)

Kvôli stanoveniu OH-prolínu sa pre každý prípad 50 až 100 mg pečeňového tkaniva usušilo a varilo po dobu približne 17 hodín s 6N HCI. Po tom, ako sa kyselina odparila vo vákuovej sušiacej peci, sa zvyšok rozpustil v 5 ml destilovanej vody a tento roztok sa filtroval. 200 μΙ filtrovaného roztoku sa inkubovalo pri teplote miestnosti po dobu 25 minút s 200 μΙ etanolu a 200 μΙ oxidačného roztoku (7 % vodný roztok hydrátu chlóramínu T, nariedený 1 : 4 s acetát - citrátovým pufrom pH 6,0). Potom sa pridalo 400 μΙ Ehrlichovho činidla (12 g 4-dimetylaminobenzaldehydu v 20 ml etanolu + 2,74 ml koncentrovanej kyseliny sírovej v 20 ml etanolu). Po inkubácii v 35 °C po dobu 3 hodiny sa merala absorpcia v 573 nm. Vodný roztok OH-prolínu (Sigma) sa

PP 0038-2003

32055/H použil pre štandardný rad. Obsah OH-prolínu vo vzorkách pečene sa vypočítal v mg na g suchej hmotnosti pečene.

Kvôli sledovaniu tvorby voľných reaktívnych kyslíkových radikálov sa merala koncentrácia redukovaného alfa-tokoferolu (alfa-TOC), čo je agens zachytávajúci voľné radikály, v pečeni, zatiaľ čo v sére sa sledovala aktivita enzýmu 7-etoxyresorufíndeetylázy (EROD), čo je enzým citlivý na voľné radikály. Oba parametre sa charakteristicky znižujú v spojení s otravou tetrachlórmetánom a umožňujú stanoviť i závažnosť oxidačného poškodenia tkaniva.

Stav pečene zvierat sa určil meraním niektorého zo štandardných parametrov séra ako je:

alanínaminotransferáza (ALT), alkalická fosfatáza (AP), aspartátaminotransferáza (AST), γ-glutamyltransferáza (GGT), glutamátdehydrogenáza (GLDH) a celkový bilirubín (TBIL).

Výsledky

Liečenie podávaním prípravku Baypamun® významne znížilo rozsah fibrotickej degenerácie pečene laboratórnych potkanov ošetrených tetrachlórmetánom (pozri obr. 1). Okrem toho sa mohla pozorovať takmer kompletná inhibícia HSC transformácie (pozri obr. 2). Počet proliferujúcich neparenchymatických buniek v pečeni zvierat ošetrených prípravkom Baypamun® sa značne redukoval (pozri obr. 3). Neparenchymálne bunky zahrňujú HSC a Kupfferove bunky, ktoré sa podobne zúčastňujú fibrogenézy.

Sérové indikátory hepatocelulárneho poškodenia, ako napríklad ALTA, AP, AST, GGT, GLDH a TBIL (pozri tabuľka 1), ukázali tendenciu normalizácie.

Rovnaký pokles koncentrácie EROD a alfa-tokoferolu v kontrolnej skupine a skupine ošetrenej prípravkom Baypamun® poskytol dôkaz prítomnosti toxických voľných kyslíkových radikálov v dôsledku otravy tetrachlórmetánom u oboch skupín (pozri tabuľky 1 a 2). Možnosť

PP 0038-2003

32055/H „antifibrotického,, účinku prípravku Baypamun® v dôsledku detoxifikačného účinku sa môže preto vylúčiť.

V sérovom modeli prejavuje Baypamun® takmer kompletné potlačenie fibrózy (obr. 4). U laboratórnych potkanov ošetrených prípravkom Baypamun® ako obsah hydroxyprolínu, tak i oblasť farbiteľná červeňou Sirius v pečeni sú prakticky na úrovni pozorovanej u zdravých kontrolných zvierat, zatiaľ čo oba tieto parametre sa zvýšia niekoľkokrát u kontrolných potkanov, ktorým sa podávalo sérum. V skupine liečenej prípravkom Baypamun® zvýšenie obsahu kolagénu, ktoré sa indukovalo podávaním prasačieho séra, predstavovalo len 10 % zodpovedajúcej hodnoty v kontrolnej skupine.

Príklad 2

Parapoxvírus ovis kmeň NZ2

Metódy

Vírus NZ2 sa replikoval v tankových zásobníkoch. Kvôli tomuto účelu sa bunky BK klonu 3A pestovali po dobu 3 až 5 dní na miskách pre tkanivové kultúry (37 °C) v EMEM 2 g + 10 % FCS až do okamihu, kým bunkový „trávnik,, dosiahol 90 až 100 % konfluencie. Štyri misky tkanivovej kultúry sa použili ako inokulum pre každý kultivačný tankový zásobník, ktorý sa naplnil médiom (EMEM 2 g + 10 % FCS) s objemom 2,5 I (litrov). Po inkubácii v 37 °C po dobu 3 až 5 dní (90 až 100 % konfluencie bunkového trávnika) sa médium nahradilo novým EMEM 2 g bez pridania séra a kultúry sa infikovali vírusom NZ2 (MOI 0,001 až 0,01).

Po tom, ako sa dosiahlo 100 % CPE (inkubácia v 37 °C približne 7 až 8 dní), sa vírus zozbieral. Vírusová suspenzia sa rozdelila na alikvotné časti do sterilných vakov pre média a zmrazila v - 80 °C. Suspenzia sa následne nechala rozmraziť v 37 °C v inkubačnej miestnosti a zbavila sa buniek filtráciou cez hlboké lôžko (veľkosť pórov 5 pm). Po tomto kroku sa vírusová suspenzia koncentrovala 20 až 40 krát prostredníctvom ultrafiltrácie (hranica 100 kD). Alternatívne sa vírus môže koncentrovať ultracentrifugáciou (Ti45, 30 000 ot./min. (rpm), 4 °C, 60 minút).

PP 0038-2003

32055/H

Titer vírusu prítomný v suspenzii, ako sa dosiahol koncentráciou, sa určoval prostredníctvom titrácie na 3A bunkách BK klonu. Po tom, ako sa vírusový titer upravil na 6,0 s použitím EMEM média bez FCS, sa vírus dezaktivoval zahrievaním na 58 °C po dobu 2 hodiny. Dezaktivácia sa kontrolovala prostredníctvom kontroly dezaktivácie vykonávanej na 3A bunkách BK klonu.

Parapoxvírus ovis kmeň NZ2 sa skúmal na modeli, ktorý sa už využil v príklade 1, a síce fibróze pečene laboratórneho potkana indukovanej prasačím sérom.

Samice laboratórneho potkana Sprague Dawley sa ošetrili i.p. 2x týždenne 0,5 ml sterilného prasačieho séra (Sigma)/zviera, kontrolné zvieratá sa ošetrili sterilným fyziologickým roztokom (2x týždenne, 0,5 ml /zviera i.p.). Kmeň NZ2 sa podával i.p. 3x týždenne v dávkach 1,5 x 10⁵ a 5,0 x 10⁵TCIDso/zviera, v danom poradí (podávaný objem: 0,5 ml/zviera). Kvôli nižšej dávke sa východisková látka nariedila médiom pre tkanivové kultúry (Eagleho minimálne základné médium, Sigma). Kontrolné zvieratá sa ošetrili médiom pre tkanivové kultúry. Zatiaľ čo liečba s kmeňom NZ2 prebiehala paralelne s podávaním séra, nepodávali sa nikdy súčasne v ten istý deň. Po 7 týždňoch liečenia sa zvieratá usmrtili a pečeň sa vybrala, a fibróza pečene sa potom kvantifikovala ako morfometricky, tak i stanovením obsahu OH-prolínu. Metódy už boli popísané v príklade 1.

Výsledky

Výsledky stanovenia kolagénu sú ukázané na obr. 5. Prekvapujúco, podávanie kmeňa NZ2 bolo schopné potlačiť rozvoj fibrózy pečene: v porovnaní so zdravými zvieratami sérom ošetrené kontrolné zvieratá prejavujú významné zvýšenie obsahu OH-prolínu a kolagénu farbiteľného červeňou Sirius. Toto zvýšenie sa redukovalo NZ2, a síce spôsobom závislým od dávky. Rozsah účinku je tiež prekvapujúci: dávka 5 x 10⁵ TCID50 redukuje zvyšovanie obsahu kolagénu v pečeni na menej ako 10 % kontrolnej hodnoty. Kvalitatívne hodnotenie histologických preparátov ukázalo, že podiel zvierat majúcich

PP 0038-2003

32055/H kolagénové šeptá sa redukuje na 93 % (14/15) až 33 % (5/15) v skupine 1,5 x 10® TCID50 a dokonca až na 0 % v skupine 5,0 x 10⁵ TCID50.

Príklad 3

Antifibrotický účinok PPVO po perorálnom podávaní

PPVO sa formuloval ako suchý lyofilizát v tobolkách odolných voči žalúdočnej šťave (Elanco, Indianapolis, USA).

Štyri skupiny, každá z nich po šiestich experimentálnych zvieratách, sa ošetrili nasledujúcim spôsobom: Jedna kontrolná skupina (skupina 1) dostávala len tobolky (bez PPVO) odolné voči žalúdočnej šťave, ktoré sa podávali perorálne, pričom sa dodatočne injikoval i.p. sterilný roztok chloridu sodného 0,5 ml/zviera. V skupine 2 sa tobolka odolná voči žalúdočnej šťave (bez PPVO) podávala perorálne spolu s 0,5 ml tetrachlórmetánu/zviera, s i.p. injekciou 0,5 ml fyziologického roztoku chloridu sodného. V skupine 3 sa zvieratám podávala perorálne tobolka odolná voči žalúdočnej šťave (bez PPVO) spolu s 0,5 ml tetrachlórmetánu/zviera. Okrem toho zvieratá skupiny 3 dostali i.p. injekciu PPVO D1701 (dávka: 5x10® TCIDso/zviera) v 0,5 ml vody na injekciu. Skupina 4 dostala perorálne PPVO D1701 (dávka: 5x10® TCIDso/zviera, formulovaná v tobolke odolnej voči žalúdočnej šťave) spolu s 0,5 ml tetrachiórmetánu. Zvieratá v skupine 4 tiež dostali i.p. injekciu 0,5 ml sterilného fyziologického roztoku.

Po 48 hodinách sa vybrala pečeň a centrilobulárna oblasť pozitívna na alfa-aktín hladkého svalstva (alfa-SMA) sa určovala histochemicky, pre každé zviera ako percento celkovej oblasti meranej na reprezentatívnych tkanivových rezoch (Johnson, S. J., Hines, J. E., Burt, A. D., Phenotypic modulation of perisinusoidal celíš following acute liver injury: a quantitative analysis. Int. J. Exp. Path., 1992, 73, 765 - 772). Táto hodnota je mierou transformácie pečeňových retikulárnych buniek.

Dve experimentálne série sa vykonali podľa vyššie uvedeného popisu. Experimentálne výsledky prvej experimentálnej série sú uvedené v tabuľke 3 a výsledky 2. experimentálnej série sú uvedené v tabuľke 4.

PP 0038-2003

32055/H

V experimentálnej sérii 1, proporcie alfa-SMA-pozitívnej centrilobulárnej oblasti v pečeňovom tkanive zvierat, ktoré dostali PPVO D1701 i.p. podaním (skupina 3), boli nevysvetliteľne (a v rozpore so zvyšnou experimentálnou skúsenosťou) vyššie ako u zvierat, ktoré nedostali žiaden PPVO. Z toho dôvodu i

sa experimentálna séria 2 uskutočnila ako opakovaný experiment.

Prekvapujúco v oboch experimentálnych sériách sa súhlasne pozorovala približne 50 % inhibícia transformácie pri porovnaní s kontrolnou skupinou (pre každý prípad skupina 2), nasledujúca po perorálnom podaní PPVO D1701 (v každom prípade skupina 4). V 2. experimentálnej sérii bola inhibícia transformácie nasledujúca po perorálnom podaní PPVO D1701 (skupina 4) podobného rozsahu, aká sa pozorovala po peritoneálnom podávaní PPVO D1701 (skupina 3).

Z týchto údajov je možné dedukovať, že PPVO tiež vykazuje antifibrotický účinok po perorálnom podávaní.

Tabuľka 1

Vplyv prípravku Baypamun® na sérové parametre pečeňového stavu a indikátory intoxikácie

	ALT U/l	AST U/l	AP U/l	GGT U/l	GLDH U/l	TBIL pmól/l	EROD nmól g x minúta
Kontrola	49,1	45,7	162,8	0,8	12,5	1,6	0,30
SEM	3,7	8,7	14,76	0,2	7,9	0,2	0,02
Tetrachlórmetán	95,6	92,4	392,7	6,1	37,1	2,9	0,15
SEM	14,7	14,1	43,0	1,3	14,8	0,3	0,01
Ct + Baypamun®	72,0	65,9	329,5	4,5	18,2	1,9	0,17
SEM	9,9	9,1	25,9	0,8	4,0	0,2	0,03

ALT: alanínaminotransferáza

AST: aspartátaminotransferáza

AP: alkalická fosfatáza

PP 0038-2003

32055/H

GGT: γ-glutamyltransferáza

GLDH: glutamátdehydrogenáza

TBIL: celkový bilirubín

EROD: 7-etoxyresorufíndeetyláza

Tabuľka 2

Vplyv prípravku Baypamun® na α-tokoferol v pečeni

	α-tokoferol (nmól/g tkaniva)
Kontrola	73,1
SEM	2,2
Tetrachlórmetán	35,7
SEM	2,3
Ct + Baypamun®	38,5
SEM	6,1

Tabuľka 3

Vplyv PPVO, podávaného intraperitoneálne alebo perorálne, na transformáciu pečeňových hviezdicovitých buniek po podaní fibrogénnej dávky tetrachlórmetánu (Experimentálna séria 1)

Fíbróza	Podávanie	Dávka	a-SMA (%)
Skupina 1 Intaktná	Prázdna tobolka perorálne + voda pre injekciu i.p.		0,28 ±0,04
Skupina 2 Tetrachlórmetán	Prázdna tobolka perorálne + voda pre injekciu i.p.		2,76 ±0,79
Skupina 3	PPVO vo vode pre injekciu i.p. + prázdna	5 x 10^ä TCDI_5o	5,05
Tetrachlórmetán	tobolka perorálne	na 1 zviera	±2,00
Skupina 4	PPVO v tobolke perorálne + voda pre	5x10^b TCDIso	1,46
Tetrachlórmetán	injekciu i.p.	na 1 zviera	±0,34

Tabuľka 4

PP 0038-2003

32055/H

Vplyv PPVO, podávaného intraperitoneálne alebo perorálne, na transformáciu pečeňových hviezdicovitých buniek po podaní fibrogénnej dávky tetrachiórmetánu (Experimentálna séria 2)

Fibróza	Podávanie	Dávka	a-SMA (%)
Skupina 1 Intaktná	Prázdna tobolka perorálne + voda pre injekciu i.p.		0,20' + 0,04
Skupina 2 Tetrachlórmetán	Prázdna tobolka perorálne + voda pre injekciu i.p.		3,18 ±0,56
Skupina 3	PPVO vo vode pre injekciu i.p. + prázdna	5 x 10^ä TCDI50	1,22
Tetrachlórmetán	tobolka perorálne	na 1 zviera	±0,35
Skupina 4	PPVO v tobolke perorálne + voda pre	5 x 10^b TCDIso	1,55
Tetrachlórmetán	injekciu i.p.	na 1 zviera	±0,34

PP 0038-2003

32055/H

Claims

1. Použitie izolátov parapoxvírusov na výrobu liekov na prevenciu alebo liečenie orgánových fibróz u ľudí.

2. Použitie izolátov parapoxvírusov kmeňov D1701, orf-11, Grécky orf kmeň 176, Grécky orf kmeň 155 a Novozélandských (NZ) kmeňov na výrobu liekov na prevenciu alebo liečenie orgánových fibróz u ľudí.

3. Použitie izolátov parapoxvírusov podľa nárokov 1 až 2, kedy Novozélandské kmene, ktoré sa použijú na výrobu liekov na prevenciu alebo liečenie orgánových fibróz u ľudí, sú kmene NZ2, NZ7 a NZ10.

4. Použitie parapoxvírusov podľa nárokov 1 až 3, kedy sa na výrobu liekov na prevenciu alebo liečenie orgánových fibróz u ľudí použijú parapoxvírusy, ktoré sa modifikovali pasážovaním alebo adaptáciou na vhodné bunky.

5. Použitie parapoxvírusov podľa nárokov 1 až 3, kedy sa na výrobu liekov na prevenciu alebo liečenie orgánových fibróz u ľudí použijú parapoxvírusy, ktoré boli modifikované pasážovaním alebo adaptáciou na vhodné bunky, pričom bunky použité na pasážovanie alebo adaptáciu sú humánne bunky, napríklad WI-38 alebo MRC-5, bovínne bunky, napríklad BKK13A47/REG alebo MDBK, a ovčie bunky, napríklad MDOK.

6. Použitie častí alebo fragmentov vírusov podľa nárokov 1 až 5 na výrobu liekov na prevenciu alebo liečenie orgánových fibróz u ľudí, kedy časti

PP 0038-2003

32055/H sú genómové alebo subgenómové fragmenty, ktoré sa exprimujú pomocou vhodných vektorov, napríklad vírusov kravských kiahní, vo vhodných systémoch, napríklad fibroblastovej bunkovej kultúre, a fragmenty sú frakcie, ktoré sa získajú prostredníctvom biochemickej purifikácie, napríklad chromatografiou, exprimovaných alebo fyzikálne rozrušených vírusových častíc.

7. Použitie jedného z izolátov podľa nárokov 1 až 6 v kombinácii s inými liečivami na výrobu liekov a farmaceutických prípravkov na prevenciu alebo liečenie orgánových fibróz u ľudí.

8. Použitie Parapoxvírus ovis D1701, samotného alebo v kombinácii s inými liečivami, na výrobu liekov a farmaceutických prípravkov na prevenciu alebo liečenie orgánových fibróz u ľudí.

9. Použitie Parapoxvírus ovis D1701 alebo preparátov NZ2 ako referenčného štandardu na hodnotenie antifibrotických účinkov v testoch na identifikáciu antifibrotických látok.

10. Použitie Parapoxvírus ovis D1701 podľa nároku 8, kedy lieky a farmaceutické prípravky sú vhodné na perorálne podávanie.