SK286460B6 - Aryloxyalkyldialkylamínové zlúčeniny a spôsob ichvýroby - Google Patents

Abstract

Zlúčenina všeobecného vzorca (I), kde R1 a R2 sú nezávisle vybrané z H, C1-12alkylu alebo C1-C6perfluorovaného alkylu; X je odštiepiteľná skupina; Aje -O-; m je celé číslo 0 až 3; R3, R4, R5 a R6 sú nezávisle vybrané z H, atómu halogénu, -NO2, C1-C12alkylu, C1-C12alkoxylu, C1-C6perfluorovaného alkylu; Y je vybrané zo skupiny vzorca (i) alebo voliteľne substituovaného šesťčlenného alebo sedemčlenného nasýteného, nenasýteného alebo čiastočne nenasýteného heterocyklu obsahujúceho až dva heteroatómy vybrané zo skupiny obsahujúcej -O-, -NH-, -N(C1-C4alkyl)-, -N= a -S(O)n.

Description

Oblasť techniky

Tento vynález sa týka nových zlúčenín užitočných pri výrobe biologicky účinných zlúčenín ako aj spôsobu ich prípravy. Vynález poskytuje nové aryloxyalkyl-dialkylamíny, ktoré môžu byť použité pri výrobe farmaceutických prostriedkov.

Doterajší stav techniky

Matricové metaloproteinázy (MMPs) sú skupinou enzýmov, ktoré sa zúčastňujú na patologickom rozklade spojivových tkanív a bazálnych membrán. [Woessner, J. F., ml. FASEB J. 1991, 5, 2145; Birkedal-Hansen, H.; Moore, W. G. I.; Bodden. M. K.; Winsor, L. J.; Birkedal-Hansen, B.; DeCarlo, A.; Engler, J. A. Crit. Rev. Oral Biol. Med. 1993, 4, 197; Cawston, T. E. Pharmacol. Ther. 1996, 70, 163; Powell, W. C.; Matrisian, L. M. Cur. Top. Microbiol. and Immunol. 1996, 213, 1]. Tieto endopeptidázy obsahujúce zinok pozostávajú z niekoľkých podskupín enzýmov zahrnujúcich kolagenázy, stromelyzíny a gelatinázy. Zistilo sa, že z týchto tried sú želatinázy MMPs najtesnejšie spojené s rastom a šírením tumorov, kým kolagenázy sú spojené s patogenézou osteroartritídy [Howell, D. S.; Pelletier, J. P. In Arthritis and Allied Conditions; McCarthy,

D. J.; Koopman, W. J.; Eds.; Lea and Febiger: Philadelphia, 1993; 12^th Edition zv. 2, str. 1723; Dean, D. D. Sem. Arthritis Rheum., 1991, 20, 2; Crawford, H. C; Matrisian, L. M. Invasion Metast. 1994-95, 14, 234; Ray, J. M.; Stetler-Stevenson, W. G. Exp. Opin. Invest. Drugs. 1996, 5, 323].

Na prevenciu úbytku kostnej hmoty po menopauze u žien má prioritu použitie hormonálnej terapie. Na doplnkové použitie obvyklý zoznam uvádza prostriedky obsahujúce estrón, estriol, etinylestradiol alebo konjugované estrogény izolované z prírodných zdrojov (napríklad Premarin^R konjugované estrogény od Wyeth-Ayerst). U niektorých pacientov môže byť táto terapia kontraindikovaná kvôli proliferatívnym účinkom, ktoré majú nekontrastné estrogény (estrogény, ktoré nie sú kombinované s progestinmi) na maternicové tkanivo. Proliferácia je spojená so zvyšujúcim sa rizikom endometrióznej alebo endometriálnej rakoviny. Účinky nekontrastných estrogénov na prsníkové tkanivo sú menej zreteľné, ale tiež znepokojujú. Je potrebné nájsť estrogény, ktoré môžu inhibovať rednutie kostí s minimálnym proliferačným účinkom v maternici a prsníkoch. Ukázalo sa, že určité nesteroidné antiestrogény zachovávajú kostnú hmotu v ovarioktomizovanom potkaňom modeli ako aj pri ľudských klinických testoch. Tamoxifen (predávaný ako Novadex® obchodná značka tamoxiféncitrát od Zeneca Pharmaceuticals, Wilmington, Delaware) je napríklad užitočné paliatívum pri liečení rakoviny prsníka a bolo dokázané, že má estrogénový agonistický účinok na kosti u človeka. Je taktiež čiastočný agonista v maternici a toto je príčinou niektorých rakovín. Ukázalo sa, že raloxifén, benzotiofénový antiestrogén, stimuluje rast maternice v ovarioktomizovanom potkanovi do menšej miery ako tamoxifén, ale zachováva schopnosť rastu kostnej hmoty. Preskúmanie tkanivových selektívnych estrogénov je opísané v článku „Tissue-Selective Actions Of Estrogen Analogs“, Bone zv. 17, č. 4, október 1995, 181S-190S.

Tento vynález poskytuje nové medziprodukty, ktoré môžu byť použité pri výrobe farmaceutických zlúčenín, ktoré sú užitočné ako anti-estrogénové látky a ktoré sú užitočné na inhibíciu MMP. Použitie 4-karbamoylmetoxymetoxybenzyl-chloridových zlúčenín vzorca

je opísané v NL 6402393, 1964 a Chem. Abstr. 1965, 62, 7698.

Použitie 4-(2-dialkylaminoetoxy)benzoylchloridových zlúčenín vzorca

je opísané v Sharpe, C. J. a ďalší, J. Med. Chem. 1972, 15, 523 a Jones, C. D. a ďalší J. Med. Chem. 1984, 27, 1057. Podobne, použitie 4-(2-chinolinylmetoxy)-benzylchloridu vzorca

je opísané v Huang, F. C. a ďalší, J. Med. Chem. 1990, 33,1194.

Tento vynález poskytuje nové zlúčeniny, ako aj spôsoby ich prípravy, ktoré sa môžu použiť na výrobu farmaceutický účinných zlúčenín. Zlúčeniny podľa vynálezu môžu byť výhodne použité ako medziprodukty pri výrobe farmaceutických zlúčenín, ako sú napríklad zlúčeniny s nízkou molekulovou hmotnosťou, nepeptidové inhibítory matricových metaloproteináz (napríklad gelatinázy, stromelizíny a kolagenázy) a TNF-ct konvertujúci enzým (TACE, enzým konvertujúci tumorový nekrotický faktor-a), ktoré sú užitočné na liečenie chorôb, v ktorých tieto enzýmy sú aplikované ako je napríklad artritída, nádorové metastázy, zvredovatenie tkaniva, abnormálne liečenie rán, choroby ozubnice, choroby kostí, proteinúria, aneuryzmálna choroba aorty, degeneratívna strata chrupiek nasledujúca traumatické poranenie kĺbov, demyelinizačná choroba nervového systému a HIV infekcie. Ďalej zlúčeniny podľa vynálezu môžu byť použité na výrobu zlúčenín, ktoré sa chovajú podobne ako estrogénové antagonisty na zníženie cholesterolu a na prevenciu kostného úbytku. Preto tieto zlúčeniny sú použité na liečenie mnohých chorôb zahrnujúcich osteoporózu, prostatickú hypertrofiu, neplodnosť, rakovinu prsníka, endomatriálnu hyperplaziu a rakovinu, kardiovaskulárne choroby, pri používaní antikoncepcie, Alzheimerovu chorobu a rakovinu kože.

Podstata vynálezu

Podstatou vynálezu sú aryloxyalkyldialkylamínové zlúčeniny všeobecného vzorca (I)

kde

R¹ a R² sú nezávisle vybrané z H, C_rC₁₂alkylu, výhodne z Ci-C₆alkylu a Ci-C₆perfluorovaného alkylu; X je vybraný zo skupiny, ktorá obsahuje atóm halogénu, -O-SO₂-CH₃, -O-SO₂-CF₃ a skupinu vzorca

Zje vybrané z -NO₂, atómu halogénu, -CH₃ a -CF₃;

A je -O-;

m je celé číslo 0 až 3;

R³, R⁴, R⁵ a R⁶ sú nezávisle vybrané z H, atómu halogénu, -NO2, Ci-C|2alkylu, Ci-C|2alkoxylu, C|-C6perfluorovaného alkylu, OH alebo ich Ci-C4esterov, alebo ich alkyléterov, -CN, -O-R¹, -O-Ar, -S-R¹, -S-Ar, -SO-R¹, -SO-Ar, -SO2-R¹, -SO2-Ar, -CO-R¹, -CO-Ar, -CO₂-R* a -CO₂-Ar; kde Ar je fenyl voliteľne substituovaný jedným alebo viacerými susbstituentmi vybranými z halogénu, C_rC₆alkylu a -CF₃; a

Y je vybrané zo skupiny zahrnujúcej:

a) skupinu

(1), kde R⁷ a R⁸, v spojitosti s -(CH₂)_P-, kde p je 5 alebo 6, tvoria kruh, ktorý je voliteľne substituovaný až troma substituentmi vybranými zo skupiny, ktorá obsahuje vodík, hydroxyl, halogén, C_rC₄alkyl, trihalogénmetyl,

Ci-C₄alkoxy, trihalogénmetoxy, Ci-C₄alkyltio, C]-C₄alkylsulfinyl, C_l-C₄alkylsulfonyl, hydroxy(C|-C₄)alkyl, -CO₂H, -CN, -CONH(C,-C₄), -NH₂, C_rC₄alkylamino, C_rC₄dialkylamino, -NHSO₂(C_rC₄), NHCO(C,-C₄) a -NO;

b) šesťčlenný nasýtený, nenasýtený alebo čiastočne nenasýtený heterocyklus obsahujúci jeden heteroatóm vybraný zo skupiny obsahujúcej -Ο-, -NH-, -N(C|-C₄alkyl)-, -N= a -S(O)_n, kde n je celé číslo 0 až 2, voliteľne substituovaný 1 až 3 substituentmi nezávisle vybranými zo skupiny obsahujúcej vodík, hydroxyl, atóm halogénu, C|-C₄alkyl, trihalogénmetyl, C_rC₄alkoxy, trihalogénmetoxy, Cj-Qacyloxy, C_rC₄alkyltio, C_r -C₄alkylsulfinyl, C₁-C₄alkylsulfonyl, hydroxy(C₁-C₄)alkyl, fenyl voliteľne substituovaný 1 až 3 substituentmi vybranými zo skupiny: (C|-C₄)alkyl, -CO₂H, -CN, -CONHR¹, -NH2, C|-C4alkylamino, C1-C4dialkylamino, -NHSO2R‘, -NHCOR¹, -NO2; a

c) sedemčlenný nasýtený, nenasýtený alebo čiastočne nenasýtený heterocyklus obsahujúci jeden heteroatóm vybraný zo skupiny obsahujúcej -Ο-, -NH-, -N(C|-C₄alkyl)-, -N= a -S(O)_n, kde n je celé číslo 0 až 2, voliteľne substituovaný 1 až 3 substituentmi nezávisle vybranými zo skupiny obsahujúcej vodík, hydroxyl, atóm halogénu, C|-C₄alkyl, trihalogénmetyl, C|-C₄alkoxy, trihalogénmetoxy, C_rC₄acyloxy, C|-C₄alkyltio, C|-C₄alkylsulfinyl, C|-C₄alkylsulfonyl, hydroxy(Ci-C₄)alkyl, fenyl voliteľne substituovaný 1 až 3 substituentmi vybranými zo skupiny: (C|-C₄)alkyl, -CO₂H, -CN, -CONHR¹, -NH2, C|-C4alkylamino, C)-C4dialkylamino, -NHSO2R‘, -NHCOR¹, -NO2;

a ich farmaceutický prijateľné soli.

Ako je uvedené vo všeobecnom opise, R¹ a R² sú nezávisle vybrané zo skupiny uvedených substituentov. Akýkoľvek R¹ tu uvedený v akomkoľvek vzorci nemusí znamenať rovnaký substituent ako iné R¹, ani akýkoľvek R² nemusí byť ten istý substituent ako iné R², dokonca ani keď je v jednom vzorci viac ako jeden R¹ alebo R².

V opise symbol „Ar“ znamená monocyklické alebo polycyklické arylové alebo heteroarylové skupiny, ktoré môžu byť voliteľne substituované jedným alebo viacerými substituentmi vybranými z halogénu, C_r -C₆alkylu alebo -CF₃. Príklady výhodných arylových skupín zahrnujú antracenylovú a fenantrenylovú skupinu, ako aj výhodnejšiu fenylovú, kumenylovú, mesitylovú, tolylovú, xylylovú a naftalenylovú skupinu. Príklady výhodných heteroarylových skupín zahrnujú indolizinylovú, indazolylovú, purinylovú, chinozinylovú, izochinolinylovú, chinolinylovú, ftalozinylovú, naftyridinylovú, chinoxalinylovú, chinazolinylovú, cinnolinylovú a pteridinylovú skupinu a podobne ako aj výhodnejšiu pyridylovú, pyrazinylovú, pyrimidinylovú, pyridizinylovú a indolylovú skupinu.

Vynález zahrnuje aj farmaceutický prijateľné soli vytvorené adičnou reakciou s buď anorganickou, alebo organickou kyselinou. Medzi anorganické kyseliny patri kyselina chlorovodíková, kyselina bromovodíková, kyselina j odo vodíková, kyselina sírová, kyselina fosforová, kyselina dusičná a ako organické kyseliny je použitá kyselina octová, kyselina propiónová, kyselina citrónová, kyselina maleínová, kyselina jablčná, kyselina vínna, kyselina ftálová, kyselina jantárová, kyselina metánsulfónová, kyselina toluénsulfónová, kyselina naftalénsulfónová, kyselina gáforsulfónová, kyselina benzénsulfónová. Je známe, že zlúčeniny obsahujúce bázický dusík môžu reagovať s mnohými rozličnými kyselinami (protickými i apriotickými) a zvyčajne je výhodné poskytnúť zlúčeninu podľa vynálezu vo forme adičnej soli s kyselinou. Navyše, tento vynález zahrnuje kvartéme amóniové soli uvedených zlúčenín, ktoré môžu byť pripravené reakciou nukleofílných aminov bočného reťazca s vhodne reaktívnym alkylačným činidlom, ako je alkylhalogenid alebo benzylhalogenid.

Medzi výhodné zlúčeniny podľa vynálezu patria zlúčeniny všeobecného vzorca (I)

R¹ q-R² x

W, kde

R¹ a R² sú nezávisle vybrané z H, C_rCi₂alkylu, výhodne z C_rC₆alkylu, a C_rC₆perfluorovaného alkylu; X je vybrané zo skupiny obsahujúcej atóm halogénu, -O-SO₂-CH₃, -O-SO₂-CF₃ a skupinu vzorca

Zje vybrané z -NO₂, atómu halogénu, -CH₃ a -CF₃;

Aje-O-;

m je celé číslo 0 až 3; a

Y je vybrané zo skupiny zahrnujúcej:

a) skupinu

X Z^R7 nr k ^R <0.

kde R⁷ a R⁸, v spojitosti s -(CH₂)_P-, kde p je 5 alebo 6, tvoria kruh, ktorý je voliteľne substituovaný až troma substituentmi vybranými zo skupiny, ktorá obsahuje vodík, halogén, C]-C₄alkyl, trifluórmetyl, -CN a -NO₂;

b) skupinu vybranú z pyridínu, piperidínu a pyránu, ktoré sú voliteľne substituované 1 až 3 substituentmi nezávisle vybranými zo skupiny obsahujúcej vodík, hydroxyl, atóm halogénu, C_rC₄alkyl, trihalogénmetyl, C_r C₄alkoxy, trihalogénmetoxy, C_rC₄acyloxy, C|-C₄alkyltio, C[-C₄- alkylsulfinyl, C|-C₄alkylsulfonyl, hydroxy(C,-C₄)alkyl, fenyl voliteľne substituovaný 1 až 3 substituentmi vybranými zo skupiny: (C_rC₄)alkyl, -CO₂H, -CN, -CONHR¹, -NH2, C1-C4alkylamino, C,-C4dialkylamino, -NHSO2R', -NHCOR¹, -NO2; a

c) skupinu vybranú z azepínu, oxapínu a tiepínu, ktoré sú voliteľne substituované 1 až 3 substituentmi nezávisle vybranými zo skupiny obsahujúcej vodík, hydroxyl, atóm halogénu, C_rC₄alkyl, trihalogénmetyl, C_r -C₄alkoxy, trihalogénmetoxy, C_rC₄acyloxy, C_rC₄alkyltio, Ci-C₄alkylsulfinyl, C)-C₄alkylsulfonyl, hydroxy(C_rC₄)alkyl, fenyl voliteľne substituovaný 1 až 3 substituentmi vybranými zo skupiny: (C_rC₄)alkyl, -CO₂H, -CN, -CONHR¹, -NH2, CrC4alkylamino, CrC4dialkylammo, -NHSO2R', -NHCOR¹, -NO2;

a ich farmaceutický prijateľné soli.

Ďalej medzi ešte výhodnejšie zlúčeniny podľa vynálezu patria tie zlúčeniny všeobecného vzorca (I)

R¹ R¹ R4^=|±v r1

Y-(C)_m—c-a-4 //- C-R²

Ŕ² R^{2 x} (i), kde

R¹ a R² sú nezávisle vybrané z H, Ci-C₆alkylu a Ci-C₆perfluorovaného alkylu;

Xje vybrané zo skupiny obsahujúcej atóm halogénu, -O-SO₂-CH₃, -O-SO₂-CF₃ a skupinu vzorca

Zje vybrané z -NO₂, atómu halogénu, -CH₃ a -CF₃;

A je -O-;

m je celé číslo 0 až 3; a

Y je vybrané zo skupiny zahrnujúcej pyridín, piperidín a azepán, ktoré sú voliteľne substituované 1 až 3 substituentmi nezávisle vybranými zo skupiny obsahujúcej vodík, hydroxyl, atóm halogénu, Ci-C₄alkyl, trihalogénmetyl, Ci-C₄alkoxy, trihalogénmetoxy, C_rC₄acyloxy, Ci-C₄alkyltio, C_rC₄alkylsulfinyl, C_rC₄alkylsulfonyl a hydroxy(C_rC₄)alkyl a ich farmaceutický' prijateľné soli.

Medzi najvýhodnejšie zlúčeniny podľa vynálezu patria zlúčeniny všeobecného vzorca (II)

(II), kde

R¹ a R² sú nezávisle vybrané z H, C|-Ci₂alkylu, výhodne z Ci-C₆alkylu, alebo Ci-C₆perfluorovaného alkylu;

R³, R⁴, R⁵ a R⁶ sú nezávisle vybrané z H, OH alebo z ich C_rC₄esterov, alebo ich alkyléterov, atómu halogénu, -CN, C|-C₆alkylu alebo trifluórmetylu, mje celé číslo 0 až 3;

R⁷ a R⁸ sú spojené pomocou (CH₂)_p-, kde p je 5 alebo 6, aby vytvorili kruh, ktorý je voliteľne substituovaný až troma substituentmi vybranými zo skupiny obsahujúcej vodík, hydroxyl, atóm halogénu, C_rC₄alkyl, trihalogénmetyl, C_rC₄alkoxy, trihalogénmetoxy, C₁-C₄alkyltio, C_rC₄alkylsulfmyl, Ci-C₄alkylsulfonyl, hydroxy(C_rC₄)alkyl, -CO₂H, -CN, -CONH-(C_rC₄), -NH₂, C]-C₄alkylamino, C₁-C₄dialkylamino, -NHSO₂(C_rC₄), NHCO-(C,-C₄) a -NÔ₂; a

Xje halogén, -O-SO2-CH3, -O-SO₂-CF₃ alebo skupina vzorca

Zje vybrané z -NO₂, halogénu, -CH₃ alebo -CF₃; a ich farmaceutický prijateľné soli.

Takisto medzi ešte výhodnejšie zlúčeniny podľa vynálezu patria zlúčeniny všeobecného vzorca (III)

R¹ R¹ R¹ y-(C)-c-a-4 jHc-r²

R² R² '7 R^{6 X}

R⁵ (1Π), kde

A je vybrané z -S-, -SO- alebo -SO₂-;

R¹ a R² sú nezávisle vybrané z H, C_rC₁₂alkylu, výhodne z C_rC₆alkylu, alebo Cj-C^perfluorovaného alkylu;

R³, R⁴, R⁵ a R⁶ sú nezávisle vybrané z H, OH alebo z ich Ci-C₄esterov, alebo ich alkyléterov, atómu halogénu, -CN, Ci-C₆alkylu alebo trifluórmetylu, mjc celé číslo 0 až 3;

Y je definované ako v nároku 1; a

Xje halogén, -O-SO₂-CH₃, -O-SO₂-CF₃ alebo skupina vzorca

Zje vybrané z-NO₂, halogénu, -CH₃ alebo -CF₃;

a ich farmaceutický prijateľné soli.

Medzi najvýhodnejšie zlúčeniny podľa vynálezu patria tie opísané zlúčeniny všeobecného vzorca (II) alebo (III), kde R³ až R⁶ sú určené skôr; Xje vybrané zo skupiny pozostávajúcej z Cl, -CF₃ alebo -CH₃; a Y je skupina

X ^xr/ ^K (i) a R⁷ a R⁸ sú zreťazené spolu ako -(CH₂)_r-, kde rje celé číslo 4 až 6 za vytvorenia kruhu voliteľne substituovaného až troma substituentmi vybranými zo skupiny, ktorú tvorí vodík, hydroxyl, atóm halogénu, C|-C₄alkyl, trihalogénmetyl, C_rC₄alkoxy, trihalogénmetoxy, C_rC₄alkyltio, C|-C₄alkylsulfinyl, C_rC₄alkylsulfonyl, hydroxy(C|-C₄)alkyl, -CO₂H, -CN, -CONH(C_rC₄), -NH₂, C,-C₄alkylamino, C_rC₄dialkylamino, -NHSO₂(C,-C₄), -NHCO(C_rC₄) a -NO₂; a a ich farmaceutický prijateľné soli.

Výhodné sú tie zlúčeniny, kde R⁷ a R⁸ sú zreťazené spolu ako -(CH₂)_p- alebo -(CH₂)_r-, pričom vytvorený kruh je voliteľne substituovaný 1 až 3 substituentmi vybranými zo skupiny obsahujúcej C_rC₃alkyl, trifluórmetyl, atóm halogénu, atóm vodíka, fenyl, nitro, -CN.

Tento vynález tiež zahŕňa spôsob výroby uvedených zlúčenín.

Zlúčeniny podľa vynálezu môžu byť pripravené spôsobom, ktorý zahŕňa:

a) konvertovanie alkoholu vzorca (A)

kde m, A, Y a R¹ až R⁶ sú určené, na zodpovedajúcu zlúčeninu všeobecného vzorca (I), kde X je odštiepiteľná skupina vybraná z halogénu, O-SO₂-CH₃, -O-SO₂-CF₃ a skupiny vzorca

a kde Z je vybrané z -NO₂, halogénu, -CH₃ a -CF₃; alebo

b) konvertovanie zlúčeniny všeobecného vzorca (I) na jej farmaceutický prijateľnú soľ. Zlúčeniny všeobecného vzorca (A) môžu byť pripravené reakciou fenolu vzorca (B)

(B), kde P je hydroxy chrániaca skupina a R¹ až R⁶ sú určené (napríklad R¹ a R² sú každý H alebo C_rCi₂alkyl) o zlúčeninou všeobecného vzorca

RY—(C%> —c —halo

kde Y, R¹, R² sú určené skôr a halogén je F, Cl, Br alebo I a odstránenie chrániacej skupiny.

Zlúčeniny podľa vynálezu, v ktorých „A“ je kyslík, môžu byť syntetizované spôsobom, ktorý zahŕňa kroky:

a) alkyláciu hydroxybenzaldehydu vzorca

s alkylhalogenidom všeobecného vzorca

R¹R'

II

Y—(C)_m—c— halo

R²R kde Y, R¹, R² sú definované pre patentový nárok 1, m je celé číslo 0 až 3 a halogén je vybraný z Cl, F, Br a I, za vzniku aldehydu všeobecného vzorca

r’	r‘	R3 _>4 1
y—(C)-	1 —c-	RsT'A o—-Γ —CH0
l2 R2	L R2	R*

b) redukciu aldehydového produktu z kroku a) za vzniku zodpovedajúceho alkoholu vzorca

d) konvertovanie alkoholovej skupiny zlúčeniny z kroku c) na odštiepiteľnú skupinu vybranú z halogénu, -O-SO₂-CH₃, -O-SO₂-CF₃ a skupiny vzorca

-O—

a kde Z je vybrané z -NO₂, halogénu, -CH₃ a -CF₃.

Podobne tento vynález poskytuje spôsob výroby zlúčenín podľa tohto vynálezu, kde „A“ je síra, ktorý zahŕňa kroky:

a) alkyláciu zlúčeniny všeobecného vzorca

kde R³ až R⁶ sú určené v patentovom nároku 1, s alkylačným činidlom vzorca

R¹R

II

Y— (C)_ra—c— halo

R²R kde Y, R¹, R² a m sú určené v patentovom nároku 1, halogén je vybraný z Cl, F, Br a I, za vzniku aldehydu vzorca

c) opracovanie alkoholu z kroku b) plynným HC1 za vytvorenia jeho hydrochloridovej soli a

d) konvertovanie alkoholovej skupiny hydrochloridu z kroku c) na odštiepiteľnú skupinu, ktorá je vybraná z halogénu, -O-SO₂-CH₃, -O-SO₂-CF₃ a skupiny vzorca

a kde Z je vybrané z -NO₂, halogénu, -CH₃ a -CF₃.

Východiskový tiofénoxidaldehydový materiál z kroku a) môže byť vyrobený zo zodpovedajúceho tiofe10 nolaldehydu, napríklad s hydridom sodným, tento krok môže, ale nemusí byť uvažovaný v uvedenom spôsobe.

Nasledujúce reakčné schémy I až IV demonštrujú syntézu zlúčenín podľa vynálezu, s použitím rôznych obmien „Y“. Činidlá a rozpúšťadlá pre jednotlivé kroky sú uvedené len na ilustráciu a môžu byť nahradené inými činidlami a rozpúšťadlami známymi odborníkom v danej oblasti techniky.

Schéma I

HCIg/MeOŔ alebo SOG1/THF /

a) R⁷R⁸ = (CH2)5; b) R⁷R⁸ = (CII2)₆; c) R⁷ = R⁸ = CH₃ a R³ = H.

Schéma II

HCI

Krok 1

K2CO3/DMF

95%

80%

Krok 2

NaBH^/MeOH

Krok 3

HCIg/Et₂O

HCl^MéOH alebo soci₂/thf

Schéma Ila

Schéma Ha ponúka alternatívnu syntézu bezylalkoholu podľa tohto vynálezu, napríklad syntézu 4-(2-piperidinyletoxy)benzylalkoholu. V tejto syntéze 4-hydroxybenzylakohol je opracovaný s vhodným arylaminoalkylchloridom za poskytnutia zodpovedajúceho alkoxybenzylalkoholu. V špecifickom príklade v schéme Ila, 4-hydroxybenzylalkohol môže byť opracovaný s hydrochloridom l-(2-chlóretyl)-piperidínom v prítomnosti K₂CO₃/Me₂CO za vzniku 4-(2-piperidinyletoxy)benzylalkoholu.

Schéma Ila tiež špecifickejšie ilustruje iné výhodné uskutočnenie vynálezu. Tento vynález tiež zahŕňa spôsob výroby výhodných alkoholov vzorca

kde Y znamená skupiny Y a ich voliteľné substituenty, ako je opísané.

Vo výhodnej podskupine tohto vynálezu Y znamená:

a) skupinu

(i), kde R⁷ a R⁸ sú nezávisle zvolené z H, Ci-C₆alkylu alebo fenylu, alebo

b) 5-, 6- alebo 7-členný nenasýtený alebo čiastočne nenasýtený heterocyklický kruh obsahujúci jeden alebo dva atómy dusíka, pričom heterocyklický kruh je pripojený etoxylovým mostíkom na atóm dusíka v kruhu a je voliteľne substituovaný 1 až 3 skupinami vybranými z halogénu, C_rC₆alkylu, C|-C₆alkoxylu, C_rC₆tioalkylu, -CF₃ alebo -NO₂.

Výhodné skupiny Y podľa tohto vynálezu sú azepín, pyrol, imidazolín, imidazolidín, hexametylénimín, pyrolidin, pyrazolidín, pyrazolín, piperidín, pirazín.

Spôsob zahŕňa reakciu v alkalickom médiu 4-hydroxybenzylalkoholu so soľou, napríklad octanovou, hydrochloridovou, hydrobromidovou alebo hydrojodidovou soľou zlúčeniny vzorca

kde Y je uvedené skôr.

Táto reakcia je uskutočnená v organickom rozpúšťadle alebo systéme rozpúšťadiel, napríklad v acetóne, dimetylformamide alebo tetrahydrofuráne. Výhodne pH média je udržované nad pH 8, výhodnejšie nad pH 9.

Schéma III

Krok 1

KjCO-yDMF (63%) alebo NaH/DMF (97%)

komečne dostupné

kvánt.

Krok 2

NaBH₄/MeOH

Krok 4

SOCt/THF

HCIj/MeOH alebo SOClj/THF

67%

HCI

Schéma IV

Použitím podobných krokov zlúčeniny podľa vynálezu, kde „A“ je síra môžu byť vyrobené ako je uvede5 né v schéme V. V prvom kroku sa môže vyrobiť tiofénoxid reakciou s hydridom sodným, nasleduje alkylácia a redukcia na príslušný aldehyd, napríklad s bórhydridom sodným alebo katalytický s vodíkom a Raney niklom alebo platinou, alebo paládiom na uhlíkovom katalyzátore. Výsledný alkohol môže byť potom opracovaný plynným HC1 za vytvorenia jeho hydrochloridu, plynulým HC1 opracovaním za vytvorenia benzylchloridu. Konečný produkt môže byť potom vytvorený pomocou riadenej oxidácie síry na sulfoxid a potom na 1 0 sulfón, napríklad s OT-chlórperbenzoovou kyselinou.

Schéma V

SH

3-Ä ρθ T ^M HCI CHO

<1)

Nasledujúce príklady sú uvedené na ilustráciu a nejdú nad rozsah tohto vynálezu.

V spôsoboch výroby uvedených zlúčenín všeobecného vzorca (I), kde R¹ a R² na priľahlej X skupine znamenajú vodík, sú vyrobené z primárnych alkoholov (pozri schému I, zlúčeniny 3a-c), ktoré sú samotné vyrobené redukciou aldehydového prekurzora (pozri schému I, zlúčeniny 2a-c).

Analogické zlúčeniny vzorca (I), kde jeden z R¹ a R² pripojený na X skupinu je alkyl alebo perfluóralkyl a druhý je vodík, môžu byť pripravené z vhodných sekundárnych alkoholov, ktoré môžu byť pripravené zo zodpovedajúcich ketónov, napríklad zlúčenín, ktoré majú COR¹ skupinu, kde R¹ je alkyl alebo perfluóralkyl.

Analogické zlúčeniny všeobecného vzorca (I), kde oba R¹ aj R² pripojené na X skupinu sú každý vybraný z alkylu a perfluóralkylu, môžu byť vyrobené z vhodných terciámych alkoholov.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

4-(2-Piperidín-1 -yl-etoxy)benzylaldehyd (2a)

K dobre premiešanej suspenzii p-hydroxybenzaldehydu (83,5 g, 0,68 mol, 1,05 ekvivalentov) a K₂CO₃ (224 g, 1,6 mol, 2,5 ekvivalentov) v DMF (1 1) sa pridal hydrochlorid l-(2-chlóretyl)piperidínu (120 g, 0,65 mol, 1,0 ekvivalent). Reakčná zmes sa refluxovala 2 hodiny za energického miešania. V tomto bode sa TLC (tenkovrstvová chromatografia) preukázal v prevažnej miere produkt bez východiskového materiálu (EtOAc/hexán 1:1). Reakčná zmes sa prefiltrovala cez celit, zriedila sa EtOAc (2 1) a premyla vodou (3 x 500 ml). Organická vrstva sa skoncentrovala na rotačnej odparke za vzniku 147 g (97 %) aldehydu (2a) ako žltého oleja.

'H NMR (CDC1₃/TMS): 9,87 (s, 1H), 7,81 (d, 2H, J = 8,7 Hz), 7,01 (d, 2H, J = 8,7 Hz), 4,18 (t, 2H, J = 6,03 Hz), 2,79 (t, 2H, J = 6,03 Hz), 2,51 (m, 4H), 1,6- 1,4 (m, 6H).

Príklad 2

4-(2-Hexametylénimin-1 -yl-etoxy)benzylaldehyd (2b)

K dobre premiešanej suspenzii NaH (65 g, 60 % olejová disperzia, 1,6 mol, 2,2 ekvivalentov) v DMF (500 ml) sa pridal po kvapkách pri teplote 0 °C roztok hydrochloridu /j-hydroxybenzaldehydu (90 g, 0,74 mol, 1,0 ekvivalent). Reakčná zmes sa miešala 30 minút, potom sa pridal po častiach 4-[2-(hexametylénimino)]etylchlorid. Reakčná zmes sa miešala 1 hodinu. V tomto bode sa TLC preukázal v prevažnej miere produkt a len malé množstvo východiskového materiálu (EtOAc/hexán 1 : 1). Reakčná zmes sa zriedila vodou (1 1) a extrahovala éterom (5 1). Organická vrstva sa sušila nad MgSO₄ a skoncentrovala na rotačnej odparke za vzniku 176,8 g (97 %) aldehydu (2b) ako žltého oleja.

'H NMR (CDC1₃/TMS): 9,87 (s, 1H), 7,81 (d, 2H, J = 8,7 Hz), 7,02 (d, 2H, J = 8,7 Hz), 4,14 (t, 2H, J = 6,09 Hz), 2,98 (t, 2H, J = 6,14 Hz), 2,78 (m, 4H), 1,66-1,61 (m, 8H).

Príklad 3

4-(2-Dimetylaminoetoxy)benzylaldehyd (2c)

K dobre premiešanej suspenzii />-hydroxybenzaldehydu (9,54 g, 0,078 mol, 1,0 ekvivalentov) a K₂CO₃ (27 g, 0,195 mol, 2,5 ekvivalentov) v DMF (100 ml) sa pridal hydrochlorid l-(2-chlóretyl)dimetylamínu (11,26 g, 0,078 mol, 1,0 ekvivalent). Reakčná zmes sa miešala 2 hodiny pri 60 až 70 °C. V tomto bode sa TLC preukázal v prevažnej miere produkt bez východiskového materiálu (EtOAc/hexán/Et₃N 3 : 7 : 1). Reakčná zmes sa naliala do zmesi voda/ľad (200 ml) a extrahovala sa Et₂O (3 x 200 ml). Organická vrstva sa sušila nad MgSO₄ a skoncentrovala na rotačnej odparke za vzniku 5,9 g (39 %) aldehydu (2c) ako ružovkastej kvapaliny.

‘H NMR (CDC1₃/TMS): 9,88 (s, 1H), 7,8 (d, 2H, J = 8,7 Hz), 7,02 (d, 2H, J = 8,7 Hz), 4,15 (t, 2H, J = 5,64 Hz), 2,77 (t, 2H, J = 5,64 Hz), 2,35 (s, 6H).

Príklad 4

4-(2-Piperidín-l-yl-etoxy)benzylalkohol (3a)

K miešanému roztoku aldehydu 2a (115 g, 0,494 mol, 1,0 ekvivalent) v metanole (360 ml) sa pridal po častiach pri 0 až 5 °C bórhydrid sodný (9,44 g, 0,249 mol, 0,5 ekvivalentov). Reakčná zmes sa miešala 30 minút. V tomto bode sa TLC preukázal v prevažnej miere produkt bez východiskového materiálu, (EtOAc/hexán/trietylamín 3:7:1). Reakčná zmes sa naliala do vody (1,1 1), extrahovala sa metylénchloridom (3 x 550 ml) a sušila sa nad MgSO₄. Roztok sa skoncentroval na rotačnej odparke za vzniku 91,6 g (80 %) alkoholu (3a) ako hustého oleja, ktorý okamžite kryštalizoval.

'H NMR (CDCI3/TMS): 7,23 (d, 2H, J = 8,5 Hz), 6,80 (d, 2H, J = 8,5 Hz), 4,56 (s, 2H), 3,99 (t, 2H, J = 6,12 Hz), 2,69 (t, 2H, J = 6,14 Hz), 2,47 (m, 4H), 1,6 - 1,25 (m, 6H).

^I3C NMR (DMSO-d₆): 158,23,135,34,128,70,114,84, 66,42, 63,44, 58,27, 55,29, 26,45, 24,80.

Príklad 5

4-(2-Piperidín-1 -yl-etoxy)benzylakohol (3a)

4-Hydroxybenzylalkohol (6,2 g, 0,05 mol) sa rozpustil vo vodnom roztoku hydroxidu sodného (5N, 30 ml). Následne po pridaní hydrochloridu l-(2-chlóretyl)-piperidínu (9,29 g, 0,05 mol) a benzyltrietylamóniumbromide (0,3 g) sa pridal toluén (30 ml). Reakčná zmes sa za energického miešania zohrievala 1,5-hodiny. Oddelili sa vrstvy, vodná vrstva sa extrahovala toluénom (2x15 ml). Spojené organické extrakty a organická vrstva sa premyli vodou (50 ml), soľankou (50 ml), sušili sa nad síranom sodným a koncentrovali sa na rotačnej odparke za vzniku 8,725 g (75 %) alkoholu (3a) ako žltohnedého oleja.

Príklad 6

4-(2-Hexametylénimin-1 -yl-etoxy)benzylalkohol (3b)

K miešanému roztoku aldehydu 2b (200 g, 0,72 mol, 1,0 ekvivalent) v metanole (400 ml) sa pridal po častiach pri 0 až 5 °C bórhydrid sodný (15,6 g, 0,41 mol, 0,57 ekvivalentov) . Reakčná zmes sa miešala 30 minút. V tomto bode sa TLC preukázal v prevažnej miere produkt bez východiskového materiálu (EtOAc/hexán/trietylamín 3:7:1). Reakčná zmes sa zriedila vodou (400 ml), extrahovala sa metylénchloridom (3 x 400 ml) a sušila sa nad MgSO₄. Roztok sa skoncentroval na rotačnej odparke za vzniku 201 g (100 %) alkoholu 3b ako hustého oleja.

’H NMR (CDCI3/TMS): 7,27 (d, 2H, J = 8,5 Hz), 6,87 (d, 2H, J = 8,5 Hz), 4,60 (s, 2H), 4,05 (t, 2H, J = 6,21 Hz), 2,93 (t, 2H, J = 6,15 Hz), 2,77 (m, 4H), 1,7-1,5 (m, 8H).

Príklad 7

4-(2-Dimetylaminoetoxy)benzylalkohol (3c)

K miešanému roztoku aldehydu 2c (5,9 g, 0,031 mol, 1,0 ekvivalent) v metanole (20 ml) sa pri 22 °C pridal po častiach bórhydrid sodný (0,58 g, 0,015 mol, 0,5 ekvivalentov). Reakčná zmes sa miešala 30 minút. V tomto bode sa TLC preukázal v prevažnej miere produkt žiadny východiskový materiál (EtOAc/hexán/trietylamín 5:5:1). Reakčná zmes sa zriedila vodou (50 ml), extrahovala metylénchloridom (3 x 40 ml) a sušila nad MgSO₄. Roztok sa koncentroval na rotačnej odparke za vzniku 5,25 g (88 %) alkoholu 3c ako hustého oleja.

’H NMR (CDCI3/TMS): 7,25 (d, 2H, J = 8,64 Hz), 6,85 (d, 2H, J = 8,64 Hz), 4,52 (s, 2H), 3,99 (t, 2H, J = 5,88 Hz), 2,67 (t, 2H, J = 5,79 Hz), 2,29 (s, 6H).

Príklad 8

Hydrochlorid (4-chlórmetylfenoxy)etylpiperidín-l-ylu (la)

Roztok alkoholu 3a (61,3 g, 0,26 mol, 1 ekvivalent) v THF (500 ml) sa ochladil na 0 až -5 °C (kúpeľ ľad-voda) a nechal sa prebublávať plynným HCI. Prebublávanie pokračuje až do zhustnutia reakčnej zmesi. Vodný kúpeľ sa potom odstráni. Potom sa k hustej kaši hydrochloridu 4a pridal tionylchlorid (29 ml, 0,39 mol, 1,5 ekvivalentov) a zmes sa zohriala na 50 °C, až kým sa nestala čírou. Reakčná zmes sa ochladila na -3 °C a miešala sa 30 minút. Získaná biela tuhá látka sa prefiltrovala a sušila za vzniku 72 g (96 %) chloridu la.

4a: 'H NMR (DMSO-d₆): 10,9 (s, HCI), 7,25 (d, 2H, J = 8,5 Hz), 6,94 (d, 2H, J = 8,5 Hz), 4,42 (m, 4H), 3,41 (m, 4H).

la: ‘H NMR (DMSO-dí): 11 (br s, HCI), 7,39 (d, 2H, J = 8,5 Hz), 6,99 (d, 2H, J = 8,5 Hz), 4,74 (s, 2H), 4,46 (m, 2H), 3,45 (m, 4H), 2,69 (m, 2H) a 1,9 - 1,2 (m, 6H).

Príklad 9

Hydrochlorid (4-chlórmetylfenoxy)etylhexametylénimín-l-yl (lb)

K roztoku alkoholu 3b (179 g, 0,72 mol, 1 ekvivalent) v THF (300 ml) sa pridal po kvapkách pri 0 až 10 °C roztok HCI (26,3 g HCI v 263 ml THF, 0,72 mol, 1,0 ekvivalentov). Vytvorila sa biela zrazenina. K hustej suspenzii hydrochloridu 4b sa pridal tionylchlorid (80 ml, 1,1 mol, 1,5 ekvivalentov) a zmes sa zo hriala na 50 °C, až kým nezostala číra. Reakčná zmes sa skoncentrovala na 350 ml a nechala sa v chladničke cez noc. Získaná biela tuhá látka sa prefiltrovala, premyla studeným THF (100 ml) a sušila za vzniku 147 g (67 %) chloridu lb.

Ή NMR (DMSO-dé): 11 (br s, HC1), 7,40 (d, 2H, J = 8,6 Hz), 7,00 (d, 2H, J = 8,6 Hz), 4,74 (s, 2H), 4,44 (t, 2H, J = 5,25), 3,64 - 3,39 (m, 4H), 3,25 - 3,17 (m, 2H), 1,84 - 1,54 (m, 8H).

Príklad 10

Hydrochlorid (4-chlórmetylfenoxy)etyldimetylamino (lc)

Roztokom alkoholu 3c (5,25 g, 0,027 mol, 1 ekvivalent) v THF (100 ml) sa nechal prebublávať plynný HC1 pri teplote 0 až 25 °C počas 15 minút. Vytvorila sa biela zrazenina. K hustej kaši hydrochloridu 4c sa pridal tionylchlorid (6 ml, 9,6 g, 0,081 mol, 3 ekvivalenty) a zmes sa zohrievala na 30 °C, až kým nezostala číra. Reakčná zmes sa skoncentrovala na 350 ml a uložila sa do chladničky na noc. Získaná biela tuhá látka sa prefiltrovala, premyla studeným THF (100 ml) a sušila za vzniku 4,57 g (68 %) chloridu lc.

Medzi farmaceutický účinné zlúčeniny, ktoré môžu byť vyrobené s použitím zlúčenín podľa vynálezu, sú 2-fenyl-l-[4-(2-aminoetoxy)benzyl]indolové zlúčeniny, ktoré sú užitočné ako estrogénové látky. Tieto zlúčeniny zahrnujú zlúčeniny uvedených vzorcov (IV) a (V):

kde

R¹¹ je vybrané zo skupiny zahrnujúcej H, OH alebo C|.C₁₂estery s lineárnym alebo rozvetveným reťazcom alebo ich CpC^alkylétery s lineárnym alebo rozvetveným reťazcom alebo halogény, alebo halogenované étery zahrnujúce trifluórmetyléter a trichlórmetyléter,

R¹², R⁹ a R¹⁰ sú nezávisle vybrané zo skupiny zahrnujúcej H, OH alebo Ci-Ci2estery s lineárnym alebo rozvetveným reťazcom alebo ich CrC12alkylétery s lineárnym alebo rozvetveným reťazcom, alebo halogény, alebo halogenované étery zahrnujúce trifluórmetyléter a trichlórmetyléter, kyanoskupinu, C1-C6alkyl s lineárnym alebo rozvetveným reťazcom, alebo trifluórmetyl, s podmienkou, že R¹ je H, R² nie je OH, R¹³ je vybrané zo skupiny zahrnujúcej H, CrC₆ alkyl, kyanoskupinu, nitroskupinu, trifluórmetyl, halogén; a Y, A, m, R³ a R⁴ sú určené.

2-Fenyl-l-[4-(2-aminoetoxy)benzyl]indolové zlúčeniny tohto typu sú čiastočné estrogénové antagonisty a preukazujú vysokú afinitu pre estrogénové receptory. Na rozdiel od mnohých estrogénov, tieto zlúčeniny nespôsobujú zvyšovanie hmotnosti maternice. Tieto zlúčeniny majú antiestrogenické účinky v maternici a môžu kompletne antagonizovať trofické účinky estrogénových agonistov v maternicovom tkanive. Tieto zlúčeniny sú užitočné pri liečení alebo predchádzaní chorobných stavov alebo syndrómov u cicavcov, ktoré sú spôsobené alebo spojené s nedostatkom estrogénov.

Tieto zlúčeniny majú možnosť správať sa ako estrogénové agonisty znižovaním cholesterolu a predchádzaním úbytku kostnej hmoty. Preto sú tieto zlúčeniny užitočné pri liečení mnohých chorôb zahrnujúc osteoporózu, prostatickú hypertrofiu, neplodnosť, rakovmu prsníka, endometriálnu rakovinu, kardiovskuláme choroby, pri používaní antikoncepcie, Alzheimerovu chorobu a rakovinu kožu. Navyše, tieto zlúčeniny môžu byť použité pri náhradnej hormónovej liečbe u ženy po menopauze alebo pri iných nedostatkových cstrogénových stavoch, kde by bol prísun estrogénu prospešný.

2-Fenyl-l-[4-(2-aminoetoxy)benzyl]indolové zlúčeniny vyrábané pomocou zlúčenín podľa vynálezu môžu byť tiež použité na liečenie úbytku kostnej hmoty, čo môže vyplývať z nerovnováhy v individuálnej tvorbe nového kostného tkaniva a resorpcie staršieho tkaniva, čo vedie k úbytku kostnej hmoty. Takéto spotrebovanie kostnej hmoty sa vyskytuje v rade prípadov, obzvlášť u žien po menopauze, u žien, ktoré podstúpili hysterektómiu, u tých, ktoré sa podrobili alebo podrobujú dlhým kortikosteroidným terapiám, u tých, ktoré prekonali gonádovú dysgenézu a u tých, ktoré trpia Cushingovým syndrómom. Špeciálna potreba obnovenia kostnej hmoty použitím týchto zlúčenín môže byť určená pacientom s fraktúrou kosti, chybnou štruktúrou kostí, a u tých, ktorí sa podrobili chirurgickým zákrokom kostí a/alebo implantácii protézy. Okrem opísaných problémov, tieto zlúčeniny môžu byť tiež použité pri liečení osteoartritídy, Pagetovej choroby, osteomalácie, osteohalisterézy, endometriálnej rakoviny, viacnásobného myelómu a iných foriem rakoviny, ktoré majú škodlivý účinok na kostné tkanivo. Spôsoby liečenia uvedených ochorení zahrnujú poskytnutie jedincovi pri potrebe takejto liečby farmaceutický účinné množstvo jednej alebo viacerých zlúčenín podľa vynálezu alebo ich farmaceutický prijateľných solí. Tento vynález tiež zahrnuje farmaceutické prostriedky obsahujúce jednu alebo viacero uvedených zlúčenín, a/alebo ich farmaceutický prijateľných solí, spolu s jedným alebo viacerými farmaceutický prijateľnými nosičmi, excipientmi atď.

Predpokladá sa, že dávka a spôsob podávania týchto 2-fenyl-l-[4-(2-amino-etoxy)benzyl]indolových zlúčenín sa bude meniť vzhľadom na závažnosť ochorenia a stav pacienta, ktorý je liečený a bude predmetom na posúdenie ošetrujúceho lekára. Je výhodné, aby podávanie jednej alebo viacerých týchto zlúčenín začínalo nižšou dávkou a bolo zvyšované, pokiaľ nebude dosiahnutý žiadaný účinok.

Účinná dávka týchto zlúčenín môže byť od približne 0,1 mg/deň do približne 1000 mg/deň. Výhodne bude dávka od približne 50 mg/deň do približne 600 mg/deň v jednotlivej dávke alebo v dvoch, alebo viacerých oddelených dávkach. Takéto dávky môžu byť podávané akýmkoľvek spôsobom vhodným na zavedenie zlúčeniny do pacientovho krvného obehu, zahrnujúc orálne, parentálne (vrátane intravenóznych, intraperitoneálnych a subkutánnych injekcií) a transdermálne podanie. Rozumie sa, že transdermálne podávanie zahrnuje všetky podania cez povrch tela a vnútorné povrchy telesných dutín zahrnujúc epitelové a mukózne tkanivo. Takéto podávanie môže byť uskutočnené použitím prítomných zlúčenín alebo ich farmaceutický prijateľných solí v pleťovej vode, kréme, pene, kvapkách, suspenziách, roztokoch a čapíkoch (rektálnych a vaginálnych).

Orálne farmaceutické prostriedky, ktoré obsahujú aktívne zlúčeniny podľa vynálezu, môžu zahrnovať akýkoľvek bežne používaný orálny prostriedok, napríklad tablety, kapsuly, ústne prostriedky, pilulky, pastilky a orálne tekutiny, suspenzie a roztoky. Kapsuly môžu obsahovať zmes aktívnej zlúčeniny/nín) s inertným plnivom a/alebo riedidlom, ako sú farmaceutický prijateľné škroby (napr. kukuričný, zemiakový alebo tapiokový škrob), cukry, umelé sladidlá, práškové celulózy, múky, želatíny, gumy atď. Použité tabletové prostriedky môžu byť vyrobené bežným stlačením, vlhkými granulačnými alebo suchými granulačnými metódami a použitím farmaceutický prijateľných riedidiel, väzobných činidiel, lubrikantov, dezintegrantov, suspenzných alebo stabilizačných činidiel, ktoré zahrnujú, ale nelimitujú, ako sú napríklad stearan horečnatý, kyselina stearová, mastenec, laurylsulfát sodný, mikrokryštalická celulóza, vápenatá soľ karboxymetylcelulózy, polyvinylpyrolidón, želatína, kyselina algínová, agátová guma, xantánová guma, citran sodný, komplexné kremičitany, uhličitan vápenatý, laktóza, kaolín, manitol, chlorid sodný, mastenec, suchý škrobový alebo práškový cukor. Orálne prostriedky môžu byť v štandardnej forme alebo ako prostriedky s postupným uvoľňovaním účinnej zložky na účely pozmenenej absorpcie aktívnej zlúčeniny(nín). Capíkové prostriedky môžu byť vyrobené z tradičných materiálov, zahrnujúc kakaové maslo, s alebo bez pridania vosku na účely zmenenia bodu topenia čapíka a ďalej pridania glycerínu. Vodorozpustný základ čapikov môže byť tvorený polyetylénglykolmi rôznych molekulových hmotnosti.

Ako je ukázané v schéme VI, zlúčeniny tejto skupiny môžu byť vyrobené alkyláciou indolového dusíka zlúčeninami podľa vynálezu, ako je ukázané v uvedených príkladoch 11 až 13, s použitím jednotlivo hydrochloridu (4-chlórmetylfenoxy)etylpiperidín-l-ylu z príkladu 8, hydrochloridu (4-chlórmetyl-fenoxy)etylhexametylénimín-l-ylu z príkladu 9 a hydrochloridu (4-chlórmetyl-fenoxy)etyldimetylamínu z príkladu 10. Okrem NaH, môžu byť použité aj iné bázy, napríklad tor-butoxid draselný, zerc-butoxid sodný.

Schéma VI

Príklad 10

Schémy VII a VIII znázorňujú syntézu hydrochloridu l-[4-(2-azepán-l-yl-etoxy)benzyl]-2-(4-hydroxyfenyl)-3-metyl-l//-indol-5-olu s použitím medziproduktov podľa vynálezu.

Schéma VII

Schéma VII znázorňuje alkyláciu 4-hydroxybenzaldehydu s hydrochloridom 2-(hexametylamino)etylchloridom, ktorá môže byť dokonalá za prítomnosti uhličitanu draselného za vzniku zodpovedajúceho aldehydu (krok 1). Keď je reakcia dokončená, zmes môže byť čistená, zmiešaná s toluénom a premytá vodou. Toluénový roztok môže byť skoncentrovaný a výsledný zvyšok opracovaný izopropanolom za vzniku roztoku aldehydu I. Izopropanolový roztok zlúčeniny I môže byť opracovaný katalytickou redukciou, napríklad s Raney niklom, za poskytnutia alkoholu II (krok 2). V nasledujúcej redukcii môže byť reakčná zmes čistená a skoncentrovaná, a výsledný zvyšok rozpustený v etyléndichloride za vzniku roztoku obsahujúceho alkohol II. Tento roztok môže byť opracovaný tionylchloridom, a následnou koncentráciou. Výsledný zvyšok môže byť potom opracovaný s 1,2-dimetoxyetánom za poskytnutia kryštalickej zlúčeniny III (krok 3).

Schéma VIII

V schéme VIII, krok 4, 4-benzyloxypropiofenón, je bromovaný v kyseline octovej s brómom. Keď je reakcia ukončená, do zmesi sa pridá voda a výsledná zrazenina je premytá zriedenou kyselinou octovou, vodou a heptánom. Výsledná tuhá látka je sušená za vzniku zlúčeniny IV hydrochloridu 4-benzyloxyanilínu. V kroku 5 zmes zlúčeniny IV, .'V.N-diizopropyletylamínu a toluénu sa zohriala za refluxu za odstránenia vody. Keď sa reakcia ukončí, zmes sa môže ochladiť a zriediť s metanolom. Tuhý produkt môže byť zhromaždený, premytý s metanolom a sušený za vzniku indolovej zlúčeniny V. Zmes zlúčeniny V a III môže byť zmiešaná v kroku 6 s terc-butoxidom sodným v N,ŤV-dimetylformamide a miešaná, až kým reakcia nie je ukončená. Potom k zmesi sa môže pridať soľanka a zmes sa môže extrahovať s toluénom. Extrakty sú koncentrované a zvyšok je zriedený metanolom. Zvyšná tuhá látka môže byť ochladená, rozpustená v etylacetáte, čistená a zriedená s metanolom. Tuhá látka môže byť zozbieraná z tohto roztoku a sušená za vzniku zlúčeniny VI.

V kroku 7 (neznázomený) zlúčenina VI v roztoku etanolu môže byť hydrogenovaná s Pd katalyzátorom na uhlí. Na vysvetlenie, hydrogenovaný materiál môže byť zmiešaný s malým množstvom kyseliny askorbovej a ošetrený kyselinou octovou. Výsledná kryštalická zrazenina môže byť ochladená, premytá etanolom a sušená za vzniku finálneho produktu, hydrochloridu l-[4-(2-azepán-l-yletoxy)benzyl]-2-(4-hydroxyfenyl)-3- metyl-l//-indol-5-olu. Produkt môže byť rekryštalizovaný z etanolu, prípadne obsahujúci malé množstvo kyseliny askorbovej, výhodne napríklad približne 0,5 % hmotnostných až približne 3,0 % hmotnostných.

V uvedenom opise, medziprodukty III až VI môžu byť ľahko izolované ako tuhé látky. Všetky ďalšie medziprodukty môžu byť výhodnejšie použité ako roztoky v organických rozpúšťadlách.

Schémy IX až XII znázorňujú príklady syntézy 2-(4-hydroxyfenyl)-3-metyl-l-[4-(2-piperidín-l-yl-etoxy)benzyl]-l//-indol-5-oIu s použitím medziproduktov podľa tohto vynálezu. Opísaná schéma Ha, môže byť považovaná ako krok 1 v schéme IX alebo ako predchádzajúci krok. V tomto kroku 4-hydroxybenzylalkohol je opracovaný s vhodným arylaminoalkylchloridom za poskytnutia zodpovedajúceho alkoxybenzylalkoholu. V špecifickom príklade schémy Ha, 4-hydroxybenzylakohol je opracovaný hydrochloridom l-(2-chlóretyl)piperidínu v prítomnosti K₂CO₃/Me₂CO za vzniku 4-(2-piperidinyletoxy)benzylalkoholu. K výslednej zmesi alkoholu za môže pridať toluén a soľanka za oddelenia fáz. Toluénová fáza sa môže potom premyť postupne vodným roztokom zásady a potom soľankou. Výsledná zmes môže byť potom koncentrovaná a môže sa pridať etyléndichlorid za vzniku roztoku medziproduktu, 4-(2-piperidinyletoxy)benzylalkoholu.

Roztok 4-(2-piperidinyletoxy)benzylalkoholu v etyléndichloride sa môže zmiešať s tionylchloridom a zohrievať, až kým reakcia nie je dokončená. Po okamžitom ochladení sa zmes môže koncentrovať, opätovné pridanie 1,2-dimetoxyetánu a dodatočná koncentrácia. Zrazenina sa môže ochladiť a sušiť za vzniku medziproduktu hydrochloridu 4-(2-piperidinyletoxy)benzylchloridu, ako je znázornené v schéme IX.

Ako je ukázané v schéme IX, roztok 4-(2-piperidinyletoxy)benzylalkoholu môže byť spojený s etyléndichloridom a tionylchloridom a zohrievaný za vytvorenia reakčnej zmesi. Po ochladení môže byť reakčná 5 zmes opracovaná s 1,2-dimetoxyetánom a znova koncentrovaná. Výsledná zrazenina hydrochloridu 4-(2-piperidinyletoxyjbenzylchloridu sa potom zhromaždí a suší.

Schéma X

Schéma X znázorňuje bromáciu 4-benzyloxypropioťenónu v kyseline octovej s brómom za poskytnutia

4‘-(benzyloxy)-2-brómpropiofenónu. Keď reakcia prebehne, stlmí sa vodou. Výsledná zrazenina sa ochladí, premyje zriedenou kyselinou octovou, vodou a heptánom a potom sa vysuší.

Schéma XI

4‘-(Benzyloxy)-2-brómpropiofenónový produkt zo schémy X sa zohreje s hydrochloridom 4-benzyloxyanilínu v prítomnosti N, V-diizopropyletylaminu a toluénu za refluxu s azeotropickým odstránením vody, ako je znázornené v schéme XI. Keď je reakcia kompletná, zmes sa ochladí a zriedi metanolom. Výsledná tuhá látka 3-metyl-(2-(4-benzyloxy)fenyl)-5-benzyloxyindolu sa zhromaždí, premyje metanolom a suší.

Schéma XII

3-Metyl-2-(4-benzyloxy)fenyl-5-benzyloxyindolový produkt zo schémy XI potom reaguje s hydrochloridom 4-(2-piperidinyletoxy)benzylchloridu v prítomnosti íerc-butoxidu sodného v ,V,>V-dimetylfbrmamide. K 10 výslednej zmesi sa pridá soľanka na stlmenie reakcie a zmes sa nakoniec extrahuje toluénom. Nasleduje čistenie, extrakty sa koncentrujú a zriedia metanolom. Výsledná tuhá látka 5-benzyloxy-2-(4-benzyloxyfenyl)-l-[4-(2-pipendin-l-yl-etoxy)benzyl]-l//-indol sa zhromaždi, rozpustí v etylacetáte, zriedi metanolom a potom sa suší. Táto tuhá látka sa rozpustí v etanol/tetrahydrofuráne a hydrogenuje sa použitím Pd katalyzátora na uhlí. Roztok sa potom čistí, prípadne sa zmieša s malým množstvom kyseliny askorbovej a potom sa ošet15 rí vodným roztokom HC1. Zrazenina sa potom zhromaždí, premyje etanol/tetrahydrofuránom a vodou a suší za poskytnutia konečného produktu 2-(4-hydroxyfenyl)-3-metyl-l-[4-(2-piperidín-l-yl-etoxy)benzyl]-lH-indol-5-olu.

Príklad 11 5-(Benzyloxy-2-(4-benzyloxyfenyl)-3-metyl-l-[4-(2-piperidín-l-yl-etoxy)benzyl]-l//-indol

K roztoku 5-benzyloxy-2-(4-benzyloxyfenyl)-3-metyl-l//-indolu (117,5 g, 0,28 mol, 1,0 ekvivalent) v DMF (1,3 1) sa pridal po častiach NaH (28,0 g, 60 % disperzia v oleji, 0,7 mol, 2,5 ekvivalentov) pri -5 až -8 °C počas 1 hodiny. Reakčná zmes sa miešala 2 hodiny. Potom sa po kvapkách pridal roztok chloridu z príkladu 8 v THF (1,0 1) pri teplote -10 až 0 °C počas 2 hodín. Reakčná zmes sa ďalej miešala pri 25 °C 2 cez noc. V tomto bode TLC preukázala len produkt bez východiskového materiálu EtOAc/hexán 1 : 5). Reakčná zmes sa zriedila vodou (6 1), extrahovala sa EtOAc (2 x 3 1) a sušila nad MgSO₄. Roztok sa skoncentroval na 1 1, čistil v MeOH (2,5 1) a miešal sa 1 hodinu. Zrazenina sa prefiltrovala a sušila za vzniku zlúčeniny uvedenej v názve (129 g, 73 %).

’H NMR (CDCI3/TMS): 7,64 - 6,63 (m, 21H), 5,12 (s, 2H), 5,09 (s, 2H), 5,07 (s, 2H), 4,07 (t, 2H, J = 6,06 Hz), 2,72 (t, 2H, J = 6,06 Hz), 2,48 (m, 4H), 2,24 (s, 3H), 1,62 - 1,24 (m, 6H).

Príklad 12 5-(Benzyloxy-2-(4-benzyloxyfenyl)-3-metyl-l-[4-(2-hexametylénimin-l-yl-etoxy)benzyl]-l//-indol

K suspenzii NaH (20,0 g, 60 % olejová disperzia, 0,5 mol, 2,5 ekvivalentov) sa pridal roztok 5-benzyloxy-2-(4-benzyloxyfenyl)-3-metyl-l//-indolu (84 g, 0,2 mol, 1,0 ekvivalent) v DMF (100 ml) pri 0 až 10 °C počas 1 hodiny. Reakčná zmes sa miešala 30 minút. Potom sa po kvapkách pridal roztok chloridu z príkladu 9 (67 g, 0,22 mol, 1,1 ekvivalent) v DMF (200 ml) pri teplote 0 až 10 °C počas 2 hodín. Reakčná zmes sa ďalej miešala pri 25 °C 2 hodiny. V tomto bode TLC preukázala najmä produkt bez východiskového materiálu EtOAc/hexán 1 : 5). Reakčná zmes sa zriedila vodou (1 1), extrahovala sa EtOAc (3 x 1 1) a sušila nad MgSO₄. Roztok sa skoncentroval na 150 ml, čistil v MeOH (750 ml) a miešal sa cez noc. Zrazenina sa prefiltrovala a sušila za vzniku zlúčeniny uvedenej v názve (99 g, 76 %).

'H NMR (CDC1₃/TMS): 7,48 - 6,74 (m, 21H), 5,13 (s, 2H), 5,11 (s, 2H), 5,09 (s, 2H), 4,00 (t, 2H, J = 6,24 Hz), 2,91 (t, 2H, J = 6,27 Hz), 2,75 (m, 4H), 2,24 (s, 3H), 1,71 - 1,52 (m, 8H).

Príklad 13 5-(Benzyloxy-2-(4-benzyloxyfenyl)-3-metyl-l-[4-(2-dimetylaminoetoxy)benzyl]-177-indol

K suspenzii NaH (1,1 g, 60 % olejová disperzia, 0,05 mol, 2,5 ekvivalentov) sa pridal roztok 5-benzyloxy-2-(4-benzyloxyfenyl)-3-metyl-l/7-indolu (6,97 g, 0,017 mol, 1,0 ekvivalent) v DMF (100 ml) pri 0 až 10 °C počas 0,5-hodiny. Reakčná zmes sa miešala 30 minút. Potom sa po častiach pridal roztok chloridu z príkladu 10 (4,57 g, 0,018 mol, 1,1 ekvivalent) pri teplote 0 až 10 °C počas 2 hodín. Reakčná zmes sa ďalej miešala pri 25 °C 0,5-hodiny. V tomto bode TLC preukázala najmä produkt bez východiskového materiálu EtOAc/hexán 1 : 5). Reakčná zmes sa zriedila vodou (200 ml), extrahovala sa EtOAc (3 x 200 ml) a sušila nad MgSO₄. Roztok sa skoncentroval na 150 ml, čistil v MeOH (300 ml) a miešal sa cez noc. Zrazenina sa prefiltrovala a sušila za vzniku zlúčeniny uvedenej v názve (5,6 g, 53 %).

'H NMR (CDCI3/TMS): 7,50 - 6,66 (m, 21H), 5,13 (s, 2H), 5,11 (s, 2H), 5,09 (s, 2H), 3,99 (t, 2H, J = 5,76 Hz), 2,69 (t, 2H, J = 5,73 Hz), 2,31 (s, 6H), 2,42 (s, 3H).

Príklad 14

5-Benzyloxy-2-(4-benzyloxyfenyl)-3-metyl-l/f-indol

Do banky sa vložil 4-(benzyloxyanilín (45 g, 0,23 mol), 4‘-benzyloxy-2-bróm-fenylpropiofenón (66414-19-5) (21 g, 0,066 mol) a 50 ml DMF. Reakčná zmes sa zohriala do refluxu počas 30 minút, potom sa ochladila na teplotu miestnosti a potom sa rozdelila medzi 250 ml EtOAc a 100 ml IN HC1 (vodný roztok). EtOAc fáza sa premyla NaHCO₃ (vodný roztok) a soľankou a sušila nad MgSO₄. Roztok sa skoncentroval a pridal sa zvyšok vybraný z CH₂C1₂ a hexány za vzniku 25 g surovej tuhej látky. Tuhá látka sa rozpustila v CH₂C1₂ a odparila na silikagéli a chromatografia s použitím CH₂Cl₂/hexán (1:5) poskytla 9,2 g svetlohnedej tuhej látky (33 %). Teplota topenia 150 až 152 °C.

'H NMR (DMSO): 10,88 (s, 1H), 7,56 (d, 2H, J = 8,8 Hz), 7,48 (d, 4H, J = 7,9 Hz), 7,42 - 7,29 (m, 6H), 7,21 (d, 1H, J = 7,0 Hz), 7,13 (d, 2H, J = 8,8 Hz), 7,08 (d, 1H, J = 2,2 Hz), 6,94 (dd, 1H, J = 8,8, 2,4 Hz), 5,16 (s, 2H), 5,11 (s, 2H), 2,33 (s, 3H);

IR (KBr): 3470, 2880, 2820, 1620 cm¹;

MS (EI) m/z 419.

Príklad 15

2-(4-Hydroxyfenyl)-3-metyl-1 -[4-(2-piperidín-1 -yl-etoxy)benzyl]-1 //-indoI-5-ol

Suspenzia 10 % Pd/C (1,1 g) v EtOH sa opracovala roztokom zlúčeniny z názvu príkladu 11 (2,2 g, 3,4 mmol) v THF/EtOH. Pridal sa cyklohexadién (6,0 ml, 63 mmol) a reakcia sa miešala 48 hodín. Katalyzátor sa prefiltroval cez celit a reakčná zmes sa skoncentrovala a chromatografovala na silikagéli s použitím elučného gradientu MeOH/CH₂Cl₂ (1 : 19 až 1 : 10) za vzniku 0,8 g produktu ako bielej tuhej látky s teplotou topenia 109 až 113 °C.

CHN vypočítané pre C29H₃2N₂O₃ + 0,5 H₂O;

‘H NMR 9.64 (s, 1H), 8,67 (s, 1H), 7,14 (d, 2H, J = 8,6 Hz), 7,05 (d, 1H, J = 8,6 Hz), 6,84 (d, 2H, J = 8,8 Hz), 6,79 (d, 1H, J = 2,2 Hz), 6,74 (s, 4H), 6,56 (dd, 1H, J = 8,8, 2,4 Hz), 5,09 (s, 2H), 3,95 - 3,93 (m, 2H), 2,60 - 2,51 (m, 2H), 2,39 - 2,38 (m, 4H), 2,09 (s, 3H), 1,46- 1,45 (m, 4H), 1,35 - 1,34 (m, 2H);

IR (KBr): 3350 (br), 2920, 1620, 1510 cm’¹;

MS (EI) m/z 456.

Skúška viazania na estrogénový receptor in vitro

Príprava receptora

CHO bunky s nadexpresiou estrogénového receptora sa pestovali v 150 mm² miskách s fetálnym teľacím sérom očisteným DMEM + aktívne uhlie pokryté 10 % hmotnostnými dextránu. Platne sa premyli dvakrát s PBS a jedenkrát s 10 mmol/l Tris-HCl, pH 7,4, 1 mmol/1 EDTA. Bunky sa odobrali zoškrabanim povrchu a potom sa bunková suspenzia umiestnila na ľad. Bunky sa rozbili v motorovom mljme na tkanivá s použitím dvoch 10 sekundových zapnutí mlyna. Surový preparát sa centrifugoval pri 12 000 g počas 20 minút, po čom nasledovalo 60 minút odstreďovania pri 100 000 g, čim sa vytvoril cytozol bez ribozómov. Cytozol sa potom zmrazil a uložil pri -80 °C. Koncentrácia proteínu cytozolu sa odhadla pomocou BCA skúšky s referenčným štandardným proteínom.

Podmienky skúšky viazania

Kompetitívna skúška sa uskutočnila na 96 kališkovej platni (polystyrén*), ktorá viazala <2,0 % hmotnostné celkového vstupného [³H]-17-a-estradiolu a všetky dátové hodnoty sa zberali trikrát. Na jeden kalíšok sa použilo alikvotné množstvo 100 liG/IOO μΐ receptorového prípravku. Pridala sa sýtiaca dávka 2,5 nmol/1 [Ή]-17-a-estradiolu + kompetítor (alebo pufor) v objeme 50 μΐ v predbežnom meraní, keď sa hodnotil 100-násobok a 500-násobok kompetítora, použilo sa len 0,8 nmol/1 [³H]-17-oc-estradiolu. Platňa sa inkubovala pri laboratórnej teplote počas 2,5-hodiny. Na konci tejto inkubačnej doby sa pridalo do každého kalíška 150 μΐ ľadovo studeného dextránu naneseného na aktívnom uhlí (5 % hmotnostných aktívneho uhlia s naneseným 0,05 % 69K dextránom) a platňa sa ihneď centrifugovala pri 99 g 5 minút pri 4 °C. Potom sa odobralo 200 μΐ roztoku supematantu na scintilačné meranie. Vzorky sa merali tak, aby chyba bola 2 % alebo 10 minút, podľa toho, čo sa dosiahlo prvé. Pretože polystyrén absorbuje malé množstvo [³H]-17-a-estradiolu, na kvantifikovanie množstiev dostupného izotopu boli zároveň merané kalíšky obsahujúce rádioaktivitu a cytozol, ale nespracované aktívnym uhlím. Na vyhodnotenie neodstrániteľného DPM [³H]-17-a-estradiolu boli tiež spracované kalíšky obsahujúce rádioaktivitu, ale nie cytozol. Boli použité 96 kalíškové platne Coming #25880-96, pretože sa zistilo, že viažu najmenšie množstvo estradiolu.

Analýza výsledkov

Počty impulzov za minútu (CPM) rádioaktivity sa automaticky konvertovali na rozpady za minútu (DPM) pomocou Beckman ES 7500 Scintillation Counter s použitím súpravy zhášaných štandardov na generovanie H# pre každú vzorku. Na výpočet % viazania estradiolu v prítomnosti 100 alebo 500-násobku kompetítora sa použil nasledujúci vzorec:

% viazania estradiolu = (DPM vzorky - DPM nezachytený aktívnym uhlím) ---------------------------------------------------------------------------x 100 %. (DPM estradiolu - DPM nezachytený aktívnym uhlím)

Na generovanie kriviek IC₅₀ sa zaznamenala závislosť % viazania od látky. Hodnoty IC₅₀ sa generovali pre látky, ktoré mali >30 % kompetície pri 500-násobku koncentrácie kompetitora. Opis týchto metód pozri v publikácii Hulme, E.C., a ďalší. 1992. Receptor-Ligand Interactions: A Practical Approach. IRL Press, New York (zvlášť pozri kapitolu 8). Zmienka v uvedených tabuľkách pre zlúčeninu z príkladu 1 odkazuje na konečný produkt 2-(4-hydroxyfenyl)-3-metyl-l-[4-(2-piperidín-l-yl-etoxy)benzyl]-l//-indol-5-ol.

Afinita estrogénového receptora (zaznamenaná ako RBA: 17-a-estradiol=100)

Zlúčenina________RBA_________________________________

Raloxifen200

Tamoxifen1,8

Equilin5,3

Príklad 15400

Skúška alkalickej fosfatázy Ishikawových buniek

Udržiavanie a opracovanie buniek

Ishikawove bunky sa udržiavali v DMEM/F12 (50 % : 50 %) obsahujúcom fenolovú červenú + 10 % hmotnostných fetálneho teľacieho séra a médium bolo doplnené s 2 mmol/1 Glutamaxu, 1 % hmotnostným Pen/Strap a 1 mmol/1 pyruvátom sodným. Päť dní pred začiatkom každého experimentu (opracovanie buniek) sa médium vymenilo za sérum očistené aktívnym uhlím pokrytým 10 % hmotnostnými dextránu, s DMEM/F12 bez fenolovej červenej. V deň pred opracovaním sa bunky zozbierali s použitím 0,5 % hmotnostných trypsínu/EDTA a naniesli sa na platne s hustotou 10⁴ buniek/kalíšok na 96 kalíškové platne na pestovanie tkanivových kultúr. Testovaná zlúčenina sa dávkovala s koncentráciami ΙΟ’⁶, 10'⁷ a 10'⁸ mol/1 a okrem toho 10’⁶ mol/1 (zlúčenina) + 10‘⁹ mol/117a-estradiol na vyhodnotenie schopnosti látok pôsobiť ako antiestrogény. Bunky sa opracovali 48 hodín pred skúškou. Každá 96 kalíšková platňa obsahovala kontrolnú vzorku 17cc-estradiolu. Počet vzoriek pre každú dávku bol n = 8.

Skúška alkalickej fosfatázy

Na konci 48 hodín sa médium odsalo a bunky sa premyli trikrát so soľankou pufrovanou fosfátom (PBS). Do každého kaliska sa pridalo 50 μΐ rozpúšťacieho pufra (0,1 mol/1 Tris-HCl, pH 9,8, 0,2 % hmotnostného Triton X-100). Platne sa umiestnili do -80 °C na najmenej 15 minút. Platne sa rozmrazili pri 37 °C, po čom nasledovalo pridanie 150 μΐ 0,1Μ Tris-HCl, pH 9,8, ktorý obsahoval 4 mmol/1 pnra-nitrofenylfosfátu (pNPP) do každého kaliska (konečná koncentrácia, 3 mmol/1 pNPP). Výpočty absorbancie a smernice sa uskutočnili pomocou programu Kinetic-Calc Application (Bio-Tek Instruments, Inc., Winooski, VT). Výsledky sú vyjadrené ako stredná hodnota +/- štandardná odchýlka rýchlosti enzýmovej reakcie (smernica) určené v lineárnej časti kinetickej reakčnej krivky (odčítanie optickej hustoty každých 5 minút pre 30 minútové absorbančné meranie). Výsledky sú pre tieto zlúčeniny sumarizované ako percento odozvy vztiahnuté na 1 nmol/1 17oc-estradiolu. Estrogénová aktivita sa skúšala metódou alkalickej fosfatázy pre rôzne látky a vypočítali sa zodpovedajúce ED50 hodnoty (95 % interval spoľahlivosti).

Ďalej uvedené štyri látky sa použili ako referenčné štandardy: 17a-estradiol 0,03 nmol/1 17a-estradiol 1,42 nmol/1 estriol 0,13 nmol/1 estrón 0,36nmol,l

Opis týchto metód je uvedený v publikácii Holinka, C. F., Hata, H., Kuramoto, H a Gurpide, E. (1986) Účinky steroidných hormónov a antisteroidov na aktivitu alkalickej fosfatázy pri ľudských endometriálnych rakovinových bunkách (Ishikawov kmeň). Cancer Research, 46: 2771 až 2774, a Littlefield, B. A., Gurpide,

E., Markievicz. L., McKinley, B. a Hochberg, R. B. (1990). Jednoduchá a citlivá mikrotitračná estrogénová bioskúška založená na stimulácii alkalickej fosfatázy pri Ishikawových bunkách; Estrogénové pôsobenie D5 adrenálnych steroidov. Endocrinology, 6: 2757 až 2762.

Skúška alkalickej fosfatázy Ishikawových buniek

SK 286460 Β6

Zlúčenina % aktivácie

17a-estradiol Tamoxifen Raloxifen Príklad 15

100 % aktivácia % aktivácia (45 % s 1 nM 17a-estradiolu) % aktivácia (5 % s 1 nM 17a-estradiolu) % aktivácia (1 % s 1 nM 17a-estradiolu)

Skúška 2X V1T ERE transfekcie

Udržiavanie a opracovanie buniek

Bunky vaječníkov čínskeho škrečka (CHO), ktoré boli stabilne transfekované s ľudským estrogénovým receptorom, sa udržiavali v DMEM + 10 % hmotnostných fetálneho teľacieho séra (FBS). 48 hodín pred opracovaním sa rastové médium nahradilo za FBS očistené aktívnym uhlím pokrytým 10 % hmotnostnými dextránu s DMEM bez fenolovej červenej (médium na opracovanie). Bunky sa naniesli na platne s hustotou 5000 buniek/kališok na 96-kališkových platniach, ktoré obsahovali 200 μΐ média/kalíšok.

Transfekcia fosforečnanom vápenatým

Informačná DNA (Promega plazmid pGL2 obsahujúci dve tandemové kópie vitellogenínu ERE v prednej časti minimálneho tymidínkinázového promótora nesúceho luciferázový gén) sa kombinovala s plazmidom pCHl 10 (Pharmacia) expresie B-galaktozidázy a nosičovou DNA (pTZl 8U) v nasledujúcom pomere: 10 μ G informačnej DNA, pG pCHllODNA, pG pTZ18U, pG DNA/1 ml transfekčný roztok.

DNA (20 pG) sa rozpustila v 500 pl sterilného roztoku 250 mmol/1 CaCl₂ a po kvapkách sa pridala do 500 pl 2X HeBS (0,28 mol·'! NaCl, 50 mmol/1 HEPES, 1,5 mmol/1 Na₂HPO₄, pH 7,05) a inkubovala sa pri laboratórnej teplote 20 minút. Do každého kalíška buniek sa pridalo 20 pl zmesi a zostala na bunkách počas 16 hodín. Pri konci tejto inkubácie sa zrazenina odstránila, bunky sa premyli médiom, vymenilo sa čerstvé médium na opracovanie a bunky sa opracovali s ďalším vehikulom, 1 nmol/Ί 17a-estradiolu, 1 pmol/l látky alebo 1 pmol/l látky + 1 nmol/l 17a-estradiolu (testy na estrogénový antagonizmus). Každý spôsob opracovania sa vykonal vo 8 kalíškoch (n = 8), ktoré sa inkubovali počas 24 hodín pred luciferázovou skúškou.

Luciferázová skúška

Po 24 hodinách expozície látkami sa kultivačné prostredie odstránilo a každý kalíšok sa premyl s 2X so 125 pl PBS s chýbajúcimi Mg⁺⁺ a Ca⁺⁺. Po odstránení PBS sa do každého kalíška pridalo 25 pl rozpúšťacieho pufra Promega a ponechali sa stáť pri laboratórnej teplote počas 15 minút, nasledovalo 15 minút pri -80 °C a 15 minút pri 37 °C. 20 pl lyzátu sa prenieslo a nepriehľadnú 96 kalíškovú platňu na hodnotenie luciferázovej aktivity a zvyšný lyzát (5 pl) sa použil na vyhodnotenie aktivity B-galaktozidázy (štandardizovaná transfekcia). Luciferanový substrát (Promega) sa pridal v 100 pl alikvótoch do každého kalíška automaticky pomocou luminometra a vytvorené svetlo (relatívne svetelné jednotky) sa odčítalo po 10 sekundách po pridaní.

Infekčná luciferázová skúška

Zlúčenina 17a-estradiol estriol Tamoxifen Raloxifen Príklad 15 % aktivácie_____________________________

100 % aktivácia % aktivácia % aktivácia (10 % s 1 nM 17a-estradiolu) % aktivácia (0 % s 1 nM 17a-estradiolu) % aktivácia (0 % s 1 nM 17<x-estradiolu)

B-galaktozidázová skúška

K zostávajúcim 5 pl lyzátu sa pridalo 45 pl PBS. Potom sa pridalo 50 pl pufra na Promega B-galaktozidázovú 2X skúšku, kalíšky sa premiešali a inkubovali sa pri 37 °C 1 hodinu. Pre každý experiment sa pripravila platňa obsahujúca štandardnú krivku (0,1 až 1,5 milijednotiek, s tromi opakovaniami). Platne sa analyzovali pri 410 nm na spektrofotometrickom vyhodnocovacom zariadení na platne Molecular Devices. Optické hustoty sa konvertovali na milijednotky aktivity pomocou matematickej extrapolácie zo štandardnej krivky.

Analýza výsledkov

Luciferázové údaje sa generovali ako relatívne svetelné jednotky (RLU) akumulované za 10 sekúnd merania a automaticky prenesené na JMP (SAS Inc) záznam, pričom sa odčítalo pozadie v RLU. B-galaktozidázové hodnoty sa automaticky importovali do záznamu a tieto hodnoty sa podelili s RLU jednotkami, aby sa údaje normalizovali. Priemer a štandardná odchýlka sa určili z n = 8 pre každé opracovanie. Aktivita látok sa porovnávala s 17a-estradiolom na každej platni. Percento aktivity v porovnaní s 17a-estradiolom sa počítalo s použitím vzorca % = (estradiol-porovnávacia vzorka)/(látková hodnota)) x 100. Tieto techniky sú opísané v Tzukerman, M. T., Esty, A., Santiso-Mere, D., Danielian, P., Parker, M. G., Stein, R. P, Pike, J. W. a McDonnel, D. P. (1994). Transaktivačná kapacita ľudského estrogénového receptora sa určila pomocou bunkového aj promotórového kontextu a sprostredkovala sa dvoma zreteľnými intramolekulovými oblasťami (pozri Molecular Endocrinology, 8:21 až 30).

Uterotrofická/antiuterotropická bioskúška na potkanoch

Estrogénne a antiestrogénne vlastnosti látok sa určili v uterotrofickej skúške nedospelých potkanov (4 dni) tak, ako bolo opísané v L. J. Black a R. L. Goode, Life Science, 26, 1453 (1980)). Nedospelé potkany Sprague-Dawley (samice, 18 dní staré) sa testovali v skupinách po šesť. Zvieratá sa opracovali denne ip injekciou s 10 pG látky, 100 pG látky, (100 pG látky + 1 pG 17a-estradiolu) na kontrolu antiestrogenicity a 1 pG 17a-estradiolu, s 50 % DMSO/50 % soľanky ako injekčným vehikulom. V deň 4 sa zvieratá usmrtili pomocou asfyxie CO2 a ich maternice sa vybrali a premyli prebytkom lipidu, odstránila sa kvapalina a zistila sa vlhká hmotnosť maternice. Malá časť z jedného rohu sa podrobila histológii a zvyšok sa použil na izolovanie celkovej RNA na vyhodnotenie doplnkovej zložky 3 génovej expresie.

3-dňový model na ovarioktomizovaných potkanoch

Zlúčenina 10 pG

Tamoxifén 69,6 mg

Raloxifén 47,5 mg kontrolná vzorka = 42,7 mg

100 pG_________________

71,4 mg

43,2 mg pG 17cc-estradiol = 98,2 mg

Zlúčenina_______10 uG_______100 nG____________100 uG + 1 uG 17a-estradiol

Príklad 15 39,9 mg 27,4 mg 24,3 mg kontrolná vzorka = 30,7 mg 1 pG 17a-estradiol = 63,2 mg

Zlúčenina Raloxifén hydrochlorid [2-(4-hydroxyfenyl)-6-hydroxybenzo[b]tien-3-yl][4-(l-piperidinyl)etoxyjfenylmetanónu je zástupcom triedy zlúčenín známych ako selektívne modulátory estrogénového receptora, ktoré majú podobný účinok ako estrogénové antagonisty na úbytok kostnej hmoty a vretencové lipidy, hoci prejavujú estrogénový antagonizmus v maternici a prsnikovom tkanive. Palkowitz a ďalší v J. Med. Chem. 1997, 40, 1407 uvádzajú účinné analógy Raloxifenu, ktoré môžu tiež byť vyrobené s použitím zlúčenín podľa vynálezu. Napríklad opísaná zlúčenina 4a hydrochlorid [2-(4-hydroxyfenyl)-6-hydroxybenzo[b]tien-3-yl]-[4-(l-piperidinyl)etoxy]fenylmetánu môže byť vyrobená podľa uvedenej všeobecnej schémy.

Príklad 16

Metylester 2-(4-metoxybenzénsulfonylamino)benzoovej kyseliny

K roztoku 2,00 g (0,013 mmol) metylantranilátu rozpustenému v 20 ml chloroformu sa pridalo 3,2 ml (0,039 mol) pyridínu, potom 2,733 g (0,013 mol)p-metoxybenzénsulfonylchloridu. Reakčná zmes sa miešala pri teplote miestnosti 5 hodín a potom sa premyla 3N HCl a vodou. Organická vrstva sa sušila nad Na₂SO₄, filtrovala a koncentrovala vo vákuu. Výsledná biela tuhá látka sa premyla éterom a sušila sa vo vákuu za poskytnutia 3,7 g (87 %) požadovaného sulfónamidu.

Cl Hmotnostná spektrometria: 322 (M+H).

Príklad 17

Metylester kyseliny 2-(4-metoxybenzénsulfonylamino)-3 -metylbenzoovej

Tým istým spôsobom ako je opísané v príklade 16, 6,24 g (0,038 mol) metyl-3-metylantranilátu poskytuje 6,21 g (49 %) požadovaného sulfónamidu ako bielej tuhej látky. Elektrosprejová hmotnostná spektrometria 336,2 (M+H).

Príklad 18

4-(2-Piperidín-1 -yl-etoxy)benzylchlorid

K miešanému roztoku 4-hydroxybcnzaldchydu (12,2 g, 0,1 mol) a K₂CO₃ (25 g, prebytok) v Λ/Λ-dimetylformamide (250 ml) sa pridal monohydrochlorid l-(2-chlóretyl)piperidínu (20,0 g, 1,08 mol). Reakčná zmes sa zohriala na 80 °C počas 24 hodín a ochladila sa potom na teplotu miestnosti. Reakcia sa stlmila ľadovo studenou vodou a extrahovala sa chloroformom. Organické podiely sa premyli vodou, sušili sa nad bezvodým MgSO₄, filtrovali a koncentrovali sa vo vákuu. Zvyšok sa rozpustil v metanole a pomaly pri teplote 0 °C sa pridal bórhydrid sodný (10 g, prebytok). Reakčná zmes sa miešala pri teplote miestnosti 2 hodiny a potom sa reakcia utlmila vodou. Alkohol sa extrahoval chloroformom, organické podiely sa dobre premyli vodou, sušili sa nad Na₂SO₄, preflitrovali a koncentrovali sa vo vákuu.

Takto získaný surový alkohol sa rozpustil v THF (200 ml) a cez neho sa nechal prechádzať 30 minút pri 0 °C plynný HCl. K takto získanej suspenzii hydrochloridu sa pomaly pridal tionylchlorid (30 ml, prebytok). Reakčná zmes sa refluxovala 30 minút a potom sa ochladila na teplotu miestnosti. Reakčná zmes sa polom koncentrovala sušením a triturovala s bezvodým éterom. Tuhá zrazenina sa prefiltrovala a sušila za vákua pri teplote miestnosti za vzniku 25 g (86 %) produktu ako bielej tuhej látky s teplotou topenia 145 až 148 °C. Elektrosprejová hmotnostná spektrometria: 256 (M+H).

Príklad 19

4-(2-A',.V-Dietyletoxy)henzylchlorid

K miešanému roztoku 4-hydroxybenzaldehydu (12,2 g, 0,1 mol) a K₂CO₃ (25 g, prebytok) v N,N-dimetylformamide (250 ml) sa pridal monohydrochlorid 2-dietylaminoetylu (20,0 g, 1,2 mol). Reakčná zmes sa zohriala na 80 °C počas 24 hodín a ochladila sa potom na teplotu miestnosti. Reakcia sa stlmila ľadovo studenou vodou a extrahovala sa chloroformom. Organické podiely sa premyli vodou, sušili sa nad bezvodým MgSO₄, filtrovali a koncentrovali sa vo vákuu. Zvyšok sa rozpustil v metanole a pomaly pri teplote 0 °C sa pridal bórhydrid sodný (10 g, prebytok). Reakčná zmes sa miešala pri teplote miestnosti 2 hodiny a potom sa reakcia utlmila vodou. Alkohol sa extrahoval chloroformom, premyl sa dobre vodou, sušil sa, preflitroval a koncentroval sa vo vákuu.

Takto získaný surový alkohol sa rozpustil v THF (200 ml) a cez neho sa nechal prechádzať 30 minút pri 0 °C plynný HC1. K takto získanej suspenzii hydrochloridu sa pomaly pridal tionylchlorid (30 ml, prebytok). Reakčná zmes sa refluxovala 30 minút a potom sa ochladila na teplotu miestnosti. Reakčná zmes sa potom koncentrovala sušením a triturovala s bezvodým éterom. Tuhá zrazenina sa prefiltrovala a sušila za vákua pri teplote miestnosti za vzniku 18 g (65 %) produktu ako bielej tuhej látky s teplotou topenia 76 až 79 °C. Elektrosprejová hmotnostná spektrometria: 244 (M+H).

Príklad 20 7V-Hydroxy-2-[[4-metoxyfenyl)sulfonyl]-[[4-[2-(l-piperidinyl)etoxy]fenyl]metyl]amino]-3-metylbenzamid

K roztoku 1,00 g (2,985 mmol) metylesteru 2-(4-metoxybenzénsulfonyl-amino)-3-metylbenzoovej kyseliny v 5 ml DMF sa pridalo 0,952 g (3,284 mmol) 4-(2-piperidín-l-yl-etoxy)benzylchloridu a 1,65 g (11,9 mmol) uhličitanu draselného. Reakčná zmes sa miešala pri teplote miestnosti 18 hodín, zriedila sa vodou a extrahovala éterom. Organické podiely sa potom extrahovali 6N roztokom HC1 a kyslá vodná vrstva sa potom alkalizovala 6N roztokom NaOH a extrahovala éterom. Výsledná éterová vrstva sa sušila nad síranom sodným, filtrovala sa a koncentrovala vo vákuu za poskytnutia 0,965 g esteru piperidínu ako bezfarebného oleja. Elektroprejová hmotnostná spektrometria: 553,5 (M+H)⁺.

K roztoku 0,889 g (1,611 mmol) esteru piperidínu v 7 ml THF sa pridalo 0,203 g monohydrátu hydroxidu lítneho. Výsledná zmes sa zohriala do refluxu počas 15 hodín a potom sa koncentrovala vo vákuu do vzniku tuhého zvyšku. Zvyšok sa zriedil vodou, neutralizoval sa 5 % roztokom HC1 a extrahoval sa dichlórmetánom. Organická vrstva sa sušila nad Na₂SO₄, filtrovala a koncentrovala sa vo vákuu za poskytnutia 0,872 g karboxylovej kyseliny ako bielej peny. Elektrosprejová hmotnostná spektrometria: 539,2 (M+H)⁺.

K roztoku 0,814 g (1,513 mmol) karboxylovej kyseliny v 10 ml DMF sa pridalo 0,245 g (1,82 mmol) HOBT a 0,386 (2,01 mmol) EDC. Reakčná zmes sa miešala potom 1 hodinu pri teplote miestnosti a pridalo sa 0,46 ml (7,57 mmol) 50 % roztoku hydroxylamínu vo vode. Reakčná zmes sa miešala cez noc a potom sa koncentrovala vo vákuu do zostatku usadeniny. Zvyšok sa zriedil EtOAc, premyl sa vodou a roztokom hydrogenuhličitanu sodného, sušil sa nad Na₂SO₄, filtroval sa a koncentroval vo vákuu do zvyšku. Zvyšok sa rozpustil v 5 ml dichlórmetánu a pridal sa 0,69 ml IN roztoku HC1 v éteri. Po 1 hodine sa reakčná zmes zriedila s éterom a tuhý zvyšok sa preflitroval a sušil vo vákuu za vzniku 0,179 g hydroxamátamínovej soli. Elektrosprejová hmotnostná spektrometria: 554,5 (M+H)⁺.

Príklad 21 2-[[4-(2-Dietylaminoetoxy)benzyl](4-metoxybenzénsulfonyl)amino]-A-hydroxy-3-metylbenzamid

K roztoku 1,00 g (2,653 mmol) metylesteru 2-(4-metoxybenzénsulfonylammo)-3-metylbenzoovej kyseliny v 10 ml DMF sa pridalo 0,811 g (2,918 mmol) 4-(2-<V,A/-dietyletoxy)benzylchloridu a 1,5 g (10,9 mmol) uhličitanu draselného. Reakčná zmes sa miešala pri teplote miestnosti 18 hodín, zriedila sa vodou a extrahovala éterom. Organické podiely sa potom extrahovali 6N roztokom HC1 a kyslá vodná vrstva sa potom alkalizovala 6N roztokom NaOH a extrahovala éterom. Výsledná éterová vrstva sa sušila nad síranom sodným, filtrovala sa a koncentrovala vo vákuu za poskytnutia 0,575 g (37 %) V,.V-dietylaminoesteru ako svetlohnedej peny. Elektroprejová hmotnostná spektrometria: 583,1 (M+H)⁺.

K roztoku 0,539 g (0,926 mmol) Λ',Α+dietylaniinoesteru v dichlórmetáne sa pridali 2 ml trifluóroctovej kyseliny. Reakčná zmes sa miešala pri teplote miestnosti 2 hodiny a potom sa koncentrovala do zvyšku vo vákuu. Zvyšok sa trituroval s éterom a tuhý zvyšok sa zhromaždil filtráciou a sušil sa vo vákuu za vzniku 0,369 g karboxylovej kyseliny ako tuhej látky. Elektrosprejová hmotnostná spektrometria: 525,2 (M-H)’.

K roztoku 0,328 g (0,513 mmol) karboxylovej kyseliny v 6,5 ml dichlórmetánu sa pridalo 0,12 ml DMF, potom 0,77 ml 2,0M oxalylchloridu v CIECF a reakčná zmes sa miešala pri teplote miestnosti 1 hodinu.

V samostatnej nádobe sa pri 0 °C pridalo k zmesi 0,47 ml (7,7 mmol) 50 % roztoku hydroxylamínu vo vode, 8 ml THF a 1,7 ml vody. Potom sa táto zmes miešala 15 minút pri 0 °C, a k tomu sa pridal po častiach roztok HC1, výsledný roztok sa nechal miešať cez noc pri teplote miestnosti. Reakčná zmes sa potom okyslila na pH 3 10 % HC1 a extrahovala sa EtOAc. Spojené organické vrstvy sa sušili nad Na₂SO₄, prefiltrovali a koncentrovali vo vákuu do zvyšku. Zvyšok sa trituroval s éterom za poskytnutia 0,194 g hydroxamátamínovej soli ako bielej tuhej látky. Elektrosprejová hmotnostná spektrometria: 542,3 (M+H)⁺.

Príklad 22

Etylester 2-(4-metoxyfenylsulfanyl)propiónovej kyseliny

K miešanej zmesi 4-metoxybenzéntiolu (2,5 g, 14 mmol) a bezvodého K₂CO₃ (4,0 g, prebytok) v suchom acetóne (100 ml) v banke s guľatým dnom sa pridal etyl-2-brómpropionát (3,0 g, 16 mmol) a reakčná zmes sa zohrievala do refluxu 8 hodín za dobrého miešania. Na konci reakcie sa reakčná zmes ochladila, prefiltrovala a koncentrovala do zvyšku. Zvyšok sa extrahoval chloroformom a premyl H₂O a organická vrstva sa sušila nad MgSO₄, filtrovala a koncentrovala za poskytnutia etylesteru 2-(4-metoxyfenylsulfanyl)propiónovej kyseliny ako svetložltého oleja. Výťažok 3,6 g (94 %).

Príklad 23

Etylester 2-(4-metoxybenzénsulfonyl)propiónovej kyseliny

K miešanému roztoku 12,0 g (50 mmol) etylesteru 2-(4-metoxyfenylsulfanyl)propiónovej kyseliny v 300 ml metylénchloridu pri 0 °C sa pomaly pridal na kontrolu exotermickej reakcie. Reakčná zmes sa miešala pri teplote miestnosti 2 hodiny a zriedila sa 600 ml hexánov. Reakčná zmes sa prefiltrovala a filtrát sa zmiešal s 500 ml nasýteného roztoku Na₂CO₃ počas 3 hodín. Organická vrstva sa oddelila, premyla dôkladne vodou, sušila a odparila vo vákuu za vzniku 12 g polotuhej látky.

Príklad 24

Etylester 2-(4-metoxybenzénsulfonyl)-2-metyl-3-[4-(2-piperidín-l-yl-etoxy)fenyl]propiónovej kyseliny

Miešaná zmes 2,7 g (10 mmol) etylesteru 2-(4-metoxyfenylsulfonyl)propiónovej kyseliny, 3,03 g (10 mmol) 4-(2-piperidín-l-yl-etoxy)benzylchloridu, 10 g K₂CO₃ a 500 mg 18-crown-6 v 250 ml acetónu sa refluxovala 16 hodín. Na konci sa reakčná zmes filtrovala a acetónová vrstva sa koncentrovala k zvyšku. Zvyšok sa extrahoval chloroformom, premyl sa dôkladne vodou, sušil sa nad bezvodým MgSO₄, filtroval sa a koncentroval k zvyšku. Získaný zvyšok sa čistil stĺpcovou chromatografiou na stĺpci silikagélu eluovaním s % etylacetát-hexány za poskytnutia 4,8 g (92 %) požadovaného produktu ako oleja. MS: 490 (M+H)⁺.

Príklad 25

2-(4-Metoxybenzénsulfonyl)-2-metyl-3-[4-(2-piperidín-1 -yl-etoxy)fenyl]propiónová kyselina

K miešanému roztoku etylesteru 2-(4-metoxybenzénsulfonyl)-2-metyl-3-[4-(2-piperidín-l-yl-etoxy)fenyljpropiónovej kyseliny (4,9 g, 10 mmol) v metylalkohole sa pridal 10N NaOH (20 ml, prebytok). Reakčná zmes sa miešala pri teplote miestnosti 48 hodín. Na konci sa reakčná zmes koncentrovala a opatrne sa neutralizovala so zriedenou HC1. Získaný zvyšok sa extrahoval chloroformom, premyl sa dôkladne vodou, sušil sa a koncentroval. Získaný produkt sa čistil stĺpcovou chromatografiou na stĺpci silikagélu eluovaním s etylacetát/metanolom (95 : 5) za poskytnutia produktu ako bezfarebných kryštálov s teplotou topenia 106 °C. MS: 462,5 (M+H)⁺. Výťažok 4,1 g, (88 %).

Príklad 26

2-(4-Metoxybenzénsulfonyl)-2-metyl-3-[4-(2-piperidín-l-yl-etoxy)fenyl]propiónamid

K miešanému roztoku 2-(4-metoxybenzénsulfonyl)-2-metyl-3-[4-(2-piperidín-l-yl-etoxy)fenyl]propiónovej kyseliny (2,3 g, 5 mmol) DMF (2 kvapky) v CH2CI2 (100 ml) pri 0 °C sa pridal po kvapkách oxalylchlond (1,2 g, 10 mmol). Po pridaní sa reakčná zmes miešala pri teplote miestnosti 1 hodinu. Súčasne sa v samostatnej banke miešala zmes hydrochloridu hydroxylamínu (3,4 g, 50 mmol) a trietylamínu (10,1 g, 100 mmol) v THF : voda (5 : 1, 50 ml) pri 0 °C 1 hodinu. Po hodine sa reakčná zmes oxalylchloridu koncentrovala a svetložltý zvyšok sa rozpustil v 10 ml CH₂C1₂ a pomaly sa pridal k hydroxylamínu pri 0 °C. Reakčná zmes sa miešala pri teplote miestnosti 24 hodín a potom sa koncentrovala. Získaný zvyšok sa extrahoval chloroformom a premyl sa dôkladne vodou. Získaný produkt sa čistil stĺpcovou chromatografiou na stĺpci silikagélu eluovaním s etylacetátom. Produkt z príkladu bol izolovaný ako bezfarebná tuhá látka s teplotou topenia 98 °C. Výťažok 48 %.

MS: 477 (M+H)⁺; *H NMR (300 MHz, CDC1₃): δ 1,2 (s, 3H), 3,5 - 1,5 (m, 16H), 3,9 (s, 3H), 4,4 (m, 1H), 6,5-7,8 (m, 8H), 10,8 (bs, 1H).

Zlúčeniny podľa vynálezu boli testované na biologickú aktivitu nasledujúcimi spôsobmi.

In vitro želatinázová skúška

Skúška je založená na štiepení tiopeptidového substrátu ((Ac-Pr-Leu-Gly(2-merkapto-4-metyl-pentanoyl)-Leu-Gly-OEt), Bachem Bioscience) pomocou enzýmu, želatinázy, čím sa uvoľňuje substrátový produkt, ktorý reaguje kolorimetricky s DTNB ((kyselinou 5,5'-ditio-bis(2-nitrobenzoovou)). Aktivita enzýmu sa merala pomocou rýchlosti prírastku zafarbenia. Tiopeptidový substrát sa pripravil čerstvý ako 20 mmol/1 zásobný roztok v 100 % DMSO a DTNB je rozpustený v 100 % DMSO ako 100 mmol/1 zásobný roztok a uložil sa v tme pri laboratórnej teplote. Aj substrát, aj DTNB sa pred použitím spolu zriedili na 1 mmol/1 s substrátový pufor (50 mmol/1 HEPES pH 7,5, 5 mmol/1 CaCl₂). Zásobný roztok z ľudskej neutrofilnej želatinázy B sa zriedil so skúšobným pufrom (50 mmol/1 HEPES pH 7,5, 5 mmol/1 CaCI₂, 0,02 % Brij) na konečnú koncentráciu 0,15 nmol/1. Skúšobný pufor, enzým, DTNB/substrát (500 pmol/l konečná koncentrácia) a vehikulum alebo inhibitor sa pridali do 96 kalíškovej platne (celkový objem reakčnej zmesi z 200 μΐ) a vzrast zafarbenia sa monitoroval spektrofotometricky počas 5 minút pri 405 nm pomocou zariadenia na čítanie platní. Nakreslil sa graf nárastu OD₄₀₅ a vypočítala sa smernica priamky, ktorá predstavuje reakčnú rýchlosť. Po tvrdila sa linearita reakčnej rýchlosti (r² >0,85). Vypočítal sa priemer (x ± smerodajná odchýlka priemeru) rýchlosti kontrolnej vzorky a porovnal sa pre štatistickú významnosť (p<0,05) s rýchlosťami vzoriek opracovaných liečivom použitím Dunnettovho mnohonásobného porovnávacieho testu. Vzťahy dávka-odozva sa môžu generovať použitím viacnásobných dávok liečiva a hodnoty IC₅₀ s 95 % intervalom spoľahlivosti sa odhadli použitím lineárnej regresie (IPRED, HTB). Literatúra: Weingarten, H. a Feder, J., Spectrophotometric assay for vertebrate collagenase, Anál. Biochem. 147, 437 - 440 (1985).

In vitro kolagenázová skúška

Táto skúška je založená na štiepení peptidového substrátu (Dnp-Pro-Cha-Gly-Cys(Me)-His-Ala-Lys(NMa)-NH₂), Peptide Intemational, Inc.) pomocou kolagenázy, pričom sa uvoľní fluorescenčná NMa skupina, ktorá sa kvantifikuje fluóro-metrom. Dnp zhasína NMa fluorescenciu v intaktnom substráte. Skúška prebieha v HCBC testovacom pufri (50 mmol/1 HEPES, pH 7,0, 5 mmol/1 CaCl₂, 0,02 % Brij, 0,5 % cysteín), s ľudskou rekombinantnou fibroblastovou kolagenázou (skrátená, molekulová hmotnosť = 18828, WAR, Radnor). Substrát sa rozpustil v metanole a uskladnil sa zmrazený ako 1 mmoĽl alikvóty. Kolagenáza sa uskladnila zmrazená v pufri v 25 mmol/1 alikvótoch. Na skúšku sa substrát rozpustil v HCBC pufri na konečnú koncentráciu 10 pmol/l a kolagenáza na konečnú koncentráciu 5 nmol/'l. Látky sa rozpustili v metanole, DMSO alebo HCBC. Metanol a DMSO sa zriedili v HCBC na < 1,0 %. Látky sa pridali do 96 kalíškovej platne obsahujúcej enzým a reakcia sa začala pridaním substrátu. Reakcia sa vyhodnocovala (excitácia 340 nm, emisia 444 nm) počas 10 minút a nárast fluorescencie oproti času sa nakreslil ako priamka. Vypočítala sa smernica priamky a predstavuje reakčnú rýchlosť. Potvrdila sa linearita reakčnej rýchlosti (r² >0,85). Vypočítal sa priemer (x ± smerodajná odchýlka priemeru) rýchlosti kontrolnej vzorky a porovnal sa pre štatistickú významnosť (p<0,05) s rýchlosťami vzoriek opracovaných liečivom použitím Dunnettovho mnohonásobného porovnávacieho testu. Vzťahy dávka-odozva sa môžu generovať použitím viacnásobných dávok liečiva a hodnoty IC₅₀ s 95 % intervalom spoľahlivosti sa odhadli použitím lineárnej regresie (IPRED, HTB). Literatúra: Bickett, D. M. a spol., A high throughput fluorogenic substráte for interstitial collagenase (MMP-1) and gelatinase (MMP-9), Anál. Biochemm212, 58 - 64 (1993).

Postup merania TACE inhibície

Použili sa 96-kalíškové čierne mikrotitračné platne, každý kalíšok obsahoval roztok zložený z 10 μΐ TACE (Immunex, konečná koncentrácia 1 pg/ml), 70 μΐ Tris pufra, pH 7,4, obsahujúceho 10 % glycerolu (konečná koncentrácia 10 mmol/1) a 10 μΐ roztoku testovanej látky v DMSO (konečná koncentrácia 1 pmol/l, DMSO koncentrácia <1 %) a inkuboval sa 10 minút pri laboratórnej teplote. Reakcia sa začala pridaním fluorescenčného peptidylového substrátu (konečná koncentrácia 100 pmol/l) do každého kalíška a potom pretrepaním v trepačke počas 5 sekúnd. Reakcia sa vyhodnocovala (excitácia 340 nm, emisia 420 nm) počas 10 minút a nárast fluorescencie oproti času sa zakreslil ako priamka. Vypočítala sa smernica priamky a predstavuje reakčnú rýchlosť. Potvrdila sa linearita reakčnej rýchlosti (r² >0,85). Vypočítal sa priemer (x ± smerodajná odchýlka priemeru) rýchlosti kontrolnej vzorky a porovnal sa pre štatistickú významnosť (p<0,05) s rýchlosťami vzoriek opracovaných liečivom použitím Dunnettovho mnohonásobného porovnávacieho testu. Vzťahy dávka-odozva sa môžu generovať použitím viacnásobných dávok liečiva a hodnoty IC₅₀ s 95 % intervalom spoľahlivosti sa odhadli použitím lineárnej regresie.

Výsledky' získané podľa týchto štandardných experimentálnych testovacích postupov sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Tabuľka

IC₅o (nmol/'l alebo % inhibície pri 1 mikromolárnej koncentrácii)

Príklad	MMP 1	MMP 9	MMP 13	TACE
26	238,6	8,9	1,4	41,00%

Spôsoby merania MMP-1, MMP-9 a MMP-13 inhibície

Skúška je založená na štiepem tiopeptidového substrátu Ac-Pr-Leu-Gly(2-merkapto-4-metyl-pentanoyl)-Leu-Gly-OEt pomocou matricových metaloproteináz MMP-1, MMP-13 (kolagenázy) alebo MMP-9 (želatinázy), čím sa uvoľňuje substrátový produkt, ktorý reaguje kolorimetrický s DTNB ((kyselinou 5,5'-ditio-bis(2-nitrobenzoovou)). Aktivita enzýmu sa merala pomocou rýchlosti prírastku zafarbenia. Tiopeptidový substrát sa pripravil čerstvý ako 20 mmol/1 zásobný roztok v 100 % DMSO a DTNB je rozpustený v 100 % DMSO ako 100 mmol/1 zásobný roztok a uložil sa v tme pri laboratórnej teplote. Aj substrát, aj DTNB sa pred použitím spolu zriedili na 1 mmol/1 s substrátový pufor (50 mmol/1 HEPES pH 7,5, 5 mmol/1 CaCL). Zásobný roztok z enzýmu sa zriedil so skúšobným pufrom (50 mmol/1 HEPES pH 7,5, 5 mmol/1 CaCI₂, 0,02 % Brij) na požadovanú konečnú koncentráciu. Skúšobný pufor, enzým, vehikulum alebo inhibítor a

DTNB/substrát sa pridali do 96 kalisko vej platne (celkový objem reakčnej zmesi z 200 μΐ) a vzrast zafarbenia sa monitoroval spektrofotometricky počas 5 minút pri 405 nm pomocou zariadenia čítača platní a nakreslil sa graf nárastu intenzity farby ako lineárna priamka v závislosti od času.

Alebo sa použije fluorescenčný peptidový substrát. V tomto teste peptidový substrát obsahuje fluorescenčnú skupinu a tlmiacu skupinu. Po rozštiepení substrátu pomocou MMP, fluorescencia, ktorá je vytvorená, je kvantitatívne vyjadrená na fluorescenčnom čítači platní. Test prebieha v HCBC skúšobnom pufri (50 mmol/1 HEPES, pH 7, 0,5 mmol/1 Ca⁺², 0,02 % Brij, 0,5 % cysteínu), s ľudským rekombinantným MMP-1, MMP-9 alebo MMP-13. Substrát je rozpustený v metanole a uchováva sa zamrznutý v 1 mM alikvótoch. Pre test sú zriedené substráty a enzýmy v HCBC pufri na žiadané koncentrácie. Zlúčeniny sú pridané na 96-kalíškovú platňu obsahujúcu enzým a reakcia ja začatá pridaním substrátu. Reakcia prebieha 10 minút a zvyšovanie fluorescencie v závislosti od časuje zakreslené ako lineárna priamka.

Pre ktorýkoľvek z tiopeptidového alebo fluorescenčného peptídového testu sa vypočítal sklon priamky, reprezentuje reakčnú rýchlosť. Potvrdila sa linearita reakčnej rýchlosti (r^{1 2}>0,85). Vypočítal sa priemer (x ± smerodajná odchýlka priemeru) rýchlosti kontrolnej vzorky a porovnal sa pre štatistickú významnosť (p<0,05) s rýchlosťami vzoriek opracovaných liečivom použitím Dunnettovho mnohonásobného porovnávacieho testu. Vzťah medzi dávkou a odozvou môže byť generovaný použitím viacnásobných dávok liečiva a hodnoty IC₅₀ s 95 % intervalom spoľahlivosti sa odhadli použitím lineárnej regresie.

In vivo MMP inhibícia cm kúsok dialýznej rúrky (molekulová hmotnosť odrezku je 12 000 až 14 000, 10 mm dĺžky) obsahujúci matricu metaloproteinázového enzýmu (stromelyzín, kolagenáza alebo želatináza v 0,5 ml pufra) je implantovaný buď ip, alebo sc (do chrbta) potkana (Sprague-Dawley, 150 až 200 g) alebo myši (CD-1, 25 až 50 g) pod anestézou. Liečivo je podávané PO, IP, SC alebo IV cez kanylu v krčnej žile. Liečivo je podávané v dávkovom objeme 0,1 až 0,25 ml/zviera. Obsah dialýznej rúrky sa zhromaždí a testuje sa enzýmová účinnosť.

Sú vypočítané enzýmové reakčné rýchlosti pre každú dialýznu rúrku. Rúrky z najmenej 3 rôznych zvierat sa použili na vypočítanie priemeru ± smerodajnej odchýlky priemeru. Štatistická významnosť (p<0,05) ošetrenia zvierat vehikulom oproti ošetreniu zvierat liečivom je stanovená variančnou analýzou. (Agents and Actions21: 331,1987).

Spôsob merania TACE inhibície

Použili sa 96-kalíškové čierne mikrotitračné platne, každý kališok obsahoval roztok zložený z 10 μΐ TACE (Immunex, konečná koncentrácia 1 μg/ml), 70 μΐ Tris pufra, pH 7,4 obsahujúceho 10 % glycerolu (konečná koncentrácia 10 mmol/1) a 10 μΐ roztoku testovanej látky v DMSO (konečná koncentrácia 1 pmol/l, DMSO koncentrácia <1 %) a inkuboval sa počas 10 minút pri laboratórnej teplote. Reakcia sa začala pridaním fluorescenčného peptidylového substrátu (konečná koncentrácia 100 μπιοί/ΐ) do každého kaliska a potom pretrepaním v trepačke počas 5 sekúnd.

Reakcia sa vyhodnocovala (excitácia 340 nm, emisia 420 nm) počas 10 minút a nárast fluorescencie oproti času sa nakreslil ako priamka. Vypočítala sa smernica priamky a predstavuje reakčnú rýchlosť.

Potvrdila sa linearita reakčnej rýchlosti (r² >0,85). Vypočítal sa priemer (x ± smerodajná odchýlka priemeru) rýchlosti kontrolnej vzorky a porovnal sa pre štatistickú významnosť (p<0,05) s rýchlosťami vzoriek opracovaných liečivom použitím Dunnettovho mnohonásobného porovnávacieho testu. Vzťahy dávka-odozva sa môžu generovať použitím viacnásobných dávok liečiva a hodnoty IC₅₀ s 95 % intervalom spoľahlivosti sa odhadli použitím lineárnej regresie.

Výsledky získané podľa týchto štandardných experimentálnych testovacích postupov sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Tabuľka

Inhibícia MMP a TACE

	in vivo
Príklad	MMP-1'	MMP-91	MMP-13'	MMP2	TACE1
20	176	6,9	56		277
21	96	2,3	8,8		215

1. IC_J0 nM alebo % inhibície pri 1 μΜ koncentrácii

2. % inhibície v závislosti od MMP-9 (dávka, mg/kg), ip = intraperitoneálne, po = orálne.

Claims (10)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Aryloxyalkyldialkylamínové zlúčeniny všeobecného vzorca (I) kde

   R¹ a R² sú nezávisle vybrané z H, C|-Ci₂alkylu a C_rC₆perfluorovaného alkylu;

   X je vybraný zo skupiny, ktorá obsahuje atóm halogénu, -O-SO,-CH₃, -O-SO₂-CF₃ a skupinu vzorca

   Zje vybrané z -NO₂, atómu halogénu, -CH₃ a -CF₃;

   A je -O-;

   m je celé číslo 0 až 3;

   R³, R⁴, R⁵ a R⁶ sú nezávisle vybrané z H, atómu halogénu, -NO2, C|-C|2alkylu, CrCl2alkoxylu, C';-C6perfluorovaného alkylu, OH alebo ich CrC4esterov, alebo ich alkyléterov, -CN, -O-R¹, -O-Ar, -S-R¹, -S-Ar, -SO-R¹, -SO-Ar, -SO2-R¹, -SO2-Ar, -CO-R¹, -CO-Ar, -CO₂-R’ a -CO₂-Ar, kde Ar je fenyl voliteľne substituovaný jedným alebo viacerými substituentmi vybranými z halogénu, C|-C₆alkylu a -CF₃; a

   Y je vybrané zo skupiny zahrnujúcej:

   a) skupinu (i), kde R⁷ a R⁸, v spojitosti s -(CH₂)_P-, kde p je 5 alebo 6, tvoria kruh, ktorý je voliteľne substituovaný až troma substituentmi vybranými zo skupiny, ktorá obsahuje vodík, hydroxyl, halogén, C_rC₄alkyl, trihalogénmetyl,

   -CO,H, -CN, -CONH(C_rC₄), -NH,, C_rC₄alkylamino, C_rC₄dialkylamino, -NHSO₂(C,-C₄), NHCO(C_rC₄) a

   b) šesťčlenný nasýtený, nenasýtený alebo čiastočne nenasýtený heterocyklus obsahujúci jeden heteroatóm vybraný zo skupiny obsahujúcej -Ο-, -NH-, -N(C₁-C₄alkyl)-, -N= a -S(O)„, kde nje celé číslo 0 až 2, voliteľne substituovaný 1 až 3 substituentmi nezávisle vybranými zo skupiny obsahujúcej vodík, hydroxyl, atóm halogénu, C|-C₄alkyl, trihalogénmetyl, C]-C₄alkoxy, trihalogénmetoxy, C_rC₄acyloxy, C_rC₄alkyltio, C_r -C₄alkylsulfinyl, C|-C₄alkylsulfonyl, hydroxy(C_rC₄)alkyl, fenyl voliteľne substituovaný 1 až 3 substituentmi vybranými zo skupiny: (C_rC₄)alkyl, -CO₂H, -CN, -CONHR¹, -NH2, Cl-C4alkylamino, Cl-C4dialkylamino, -NHSO2R', -NHCOR¹, -NO2; a

   c) sedemčlenný nasýtený, nenasýtený alebo čiastočne nenasýtený heterocyklus obsahujúci jeden heteroatóm vybraný zo skupiny obsahujúcej -Ο-, -NH-, -N(C|-C₄alkyl)-, -N= a -S(O)_n, kde nje celé číslo 0 až 2, voliteľne substituovaný 1 až 3 substituentmi nezávisle vybranými zo skupiny obsahujúcej vodík, hydroxyl, atóm halogénu, C_rC₄alkyl, trihalogénmetyl, C_rC₄alkoxy, trihalogénmetoxy, C_rC₄acyloxy, C_rC₄alkyltio, C_r -C₄alkylsulfmyl, C₁-C₄alkylsulfonyl, hydroxy(C,-C₄)alkyl, fenyl voliteľne substituovaný 1 až 3 substituentmi vybranými zo skupiny: (C_rC₄)alkyl, -CO₂H, -CN, -CONHR¹, -NH2, C1-C4alkylamino, Cl-C4dialkylamino, -NHSOjR¹, -NHCOR¹, -NO2;

   a ich farmaceutický prijateľné soli.
2. 2. Aryloxyalkyldialkylamínové zlúčeniny podľa nároku 1 všeobecného vzorca (I) kde

   R¹ a R² sú nezávisle vybrané z H, Q-C^alkylu a C_rC₆perfluorovaného alkylu;

   Xje vybrané zo skupiny obsahujúcej atóm halogénu, -O-SO₂-CH₃, -O-SO₂-CF₃ a skupinu vzorca

   Zje vybrané z -NO₂, atómu halogénu, -CH₃ a -CF₃; A je-O-;

   mje celé číslo 0 až 3; a

   Y je vybrané zo skupiny zahrnujúcej:

   a) skupinu (i), kde R⁷ a R⁸, v spojitosti s -(CH₂)_P-, kde p je 5 alebo 6, tvoria kruh, ktorý je voliteľne substituovaný až troma substituentmi vybranými zo skupiny, ktorá obsahuje vodík, halogén, C|-C₄alkyl, trifluórmetyl, -CN a -NO₂;

   b) skupinu vybranú z pyridínu, piperidínu a pyránu, ktoré sú voliteľne substituované 1 až 3 substituentmi nezávisle vybranými zo skupiny obsahujúcej vodík, hydroxyl, atóm halogénu, C_rC₄alkyl, trihalogénmetyl, C_r -C₄alkoxy, trihalogénmetoxy, C|-C₄acyloxy, C|-C₄alkyltio, C(-C₄alkylsulfinyl, C]-C₄alkylsulfonyl, hydroxy(C]-C₄)alkyl, fenyl voliteľne substituovaný 1 až 3 substituentmi vybranými zo skupiny: (C_rC₄)alkyl, -CO₂H, -CN, -CONHR¹, -NH2, C]-C4alkylamino, Ci-C4dialkylamino, -NHSO2R¹, -NHCOR¹, -NO2; a

   c) skupinu vybranú z azepínu, oxapínu a tiepínu, ktoré sú voliteľne substituované 1 až 3 substituentmi nezávisle vybranými zo skupiny obsahujúcej vodík, hydroxyl, atóm halogénu, C_rC₄alkyl, trihalogénmetyl, C_r -C₄alkoxy, trihalogénmetoxy, C_rC₄acyloxy, Ci-C₄alkyltio, Ci-C₄alkylsulfinyl, Ci-C₄alkylsulfonyl, hydroxy(C_rC₄)alkyl, fenyl voliteľne substituovaný 1 až 3 substituentmi vybranými zo skupiny: (C_rC₄)alkyl, -CO₂H, -CN, -CONHR¹, -NH2, CrC4alkylamino, CrC4dialkylamino, -NHSOzR¹, -NHCOR¹, -NO2;

   a ich farmaceutický prijateľné soli.
3. 3. Aryloxyalkyldialkylamínové zlúčeniny podľa nároku 1 všeobecného vzorca (I) , < R³

   R’ lý R₁y=|=,

   Υ-ίΟλ,-ψ-Α-Α rc-ŕ

   R² R² N, R⁶ X (I).

   kde

   R¹ a R² sú nezávisle vybrané z H, C]-C₆alkylu a C|-C_ŕperfluorovaného alkylu;

   Xje vybrané zo skupiny obsahujúcej atóm halogénu, -O-SO₂-CH₃, -O-SO₂-CF₃ a skupinu vzorca

   Zje vybrané z -NO₂, atómu halogénu, -CH₃ a -CF₃;

   A je -O-;

   m je celé číslo 0 až 3; a

   Y je vybrané zo skupiny zahrnujúcej pyridín, piperidín a azepán, ktoré sú voliteľne substituované 1 až 3 substituentmi nezávisle vybranými zo skupiny obsahujúcej vodík, hydroxyl, atóm halogénu, C|-C₄alkyl, trihalogénmetyl, C_rC₄alkoxy, trihalogénmetoxy, C,-C₄acyloxy, C_rC₄alkyltio, Ci-C₄alkylsulfinyl, C_rC₄alkylsulfonyl a hydroxy(C|-C₄)alkyl a ich farmaceutický prijateľné soli.
4. 4. Aryloxyalkyldialkylamínové zlúčeniny podľa nároku 1 všeobecného vzorca (II) kde

   R¹ a R² sú nezávisle vybrané z H, C_rC₆alkylu alebo C|-C₆perfluorovaného alkylu;

   R³, R⁴, R⁵ a R⁶ sú nezávisle vybrané z H, OH alebo z ich C_rC₄esterov, alebo ich alkyléterov, atómu halogénu, -CN, Ci-C₆alkylu alebo trifluórmetylu, m je celé číslo 0 až 3;

   R⁷ a R⁸ sú spojené pomocou (CH₂)_P-, kde p je 5 alebo 6, aby vytvorili kruh, ktorý je voliteľne substituovaný až troma substituentmi vybranými zo skupiny obsahujúcej vodík, hydroxyl, atóm halogénu, C_rC₄alkyl, trihalogénmetyl, C_rC₄alkoxy, trihalogénmetoxy, C|-C₄alkyltio, Ci-C₄alkylsulfinyl, C|-C₄alkylsulfonyl, hydroxy(C_rC₄)alkyl, -CO₂H, -CN, -CONH-(C|-C₄), -NH₂, C|-C₄alkylamino, Ci-C₄dialkylamino, -NHSO₂(C_rC₄), NHCO-(C,-C₄) a -NO₂; a

   X je halogén, -O-SO₂-CH₃, -O-SO₂-CF₃ alebo skupina vzorca

   Zje vybrané z -NO₂, halogénu, -CH₃ alebo -CF₃;

   a ich farmaceutický prijateľné soli.
5. 5. Aryloxyalkyldialkylamínová zlúčenina podľa nároku 1, ktorou je hydrochlorid (4-chlórmetylfenoxyjetylpiperidín-1 -ylu.
6. 6. Aryloxyalkyldialkylamínová zlúčenina podľa nároku 1, ktorou je hydrochlorid (4-chlórmetylfenoxyjetylhexametylénimín-1 -ylu.
7. 7. Spôsob výroby aryloxyalkyldialkylamínovej zlúčeniny všeobecného vzorca (I) podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 4 alebo jej farmaceutický prijateľnej soli, vyznačujúci sa t ý m, že zahŕňa:

   a) konvertovanie alkoholu vzorca (A) kde m, A, Y a R¹ až R⁶ sú určené, na zodpovedajúcu zlúčeninu všeobecného vzorca (I), kde X je odštiepiteľná skupina vybraná z halogénu, -O-SO₂-CH₃, -O-SO₂-CF₃ a skupiny vzorca a kde Z je vybrané z -NO₂, halogénu, -CH₃ a -CF₃;

   alebo

   b) konvertovanie zlúčeniny všeobecného vzorca (I) na jej farmaceutický prijateľnú soľ.
8. 8. Spôsob výroby aryloxyalkyldialkylamínovej zlúčeniny podľa nároku 1, kde A je O, vyznaču j ú c i sa t ý m , že zahŕňa:

   a) alkyláciu hydroxybenzaldehydu vzorca

   R³ kde R³ až R⁶ sú určené pre patentový nárok 1, s alkylhalogenidom všeobecného vzorca γ—(C)_m—C— halo

   R² R² í

   kde Y, R¹, R² sú definované pre patentový nárok 1, m je celé číslo 0 až 3 a halogén je vybraný z Cl, F, Br a I, za vzniku aldehydu všeobecného vzorca

   R³

   b) redukciu aldehydového produktu z kroku a), za vzniku zodpovedajúceho alkoholu vzorca R³

   R⁵

   c) konvertovanie alkoholu z kroku b) na jeho hydrochloridovú soľ; a

   d) konvertovanie alkoholovej skupiny zlúčeniny z kroku c) na odštiepiteľnú skupinu vybranú z halogénu, -O-SO₂-CH₃, -O-SO₂-CF₃ a skupiny vzorca a kde Z je vybrané z -NO₂, halogénu, -CH₃ a -CF₃.
9. 9. Spôsob podľa nároku 7 alebo 8, vyznačujúci sa tým, že alkoholová skupina je konvertovaná na odštiepiteľnú skupinu pomocou opracovania s metánsulfonylchloridom, toluénsulfonylchloridom alebo anhydridom trifluóractovej kyseliny v prítomnosti pyridínu alebo trietylamínu.
10. 10. Spôsob podľa nároku 8, vyznačujúci sa tým, že halogénom jc Cl, m je 2 a alkohol sa 5 konvertuje na odštiepiteľnú skupinu prostredníctvom pôsobenia s metánsulfonylchloridom, toluénsulfonylchloridom alebo anhydridom kyseliny trifluóroctovej, v prítomnosti pyridínu alebo trietylamínu.