SK284528B6 - Koleso bicykla - Google Patents

Abstract

Vonkajšia koncová časť (40) každého lúča (22a, 22b) je, na jej zachytenie v axiálnom otvore (74, 174) na ráfiku (24a, 24b), vybavená prvým úsekom (50, 150), ktorý cez ohnutý úsek (54) nadväzuje na druhý úsek (52), odsadený proti prvému úseku (50, 150), pričom prvý úsek (50, 150) je svojím prvým povrchom (56) v dotyku s vnútorným povrchom ráfika (24a, 24b) a druhý úsek (52) je svojím druhým povrchom (58) v dotyku s vonkajším povrchom ráfika (24a, 24b).ŕ

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka kolesa bicykla, pozostávajúceho z dutého rafika, majúceho vonkajší kruhový povrch, upravený na uloženie plášťa, a sústavu otvorov na zachytenie vonkajších koncových Častí lúčov, prichádzajúcich cez prostrednú časť do vnútorných koncových častí, ktoré sú vybavené spojovacími prvkami na pripojenie k prírubám náboja bicykla.

Doterajší stav techniky

Cyklistika sa stáva populárnejšou formou využívania voľného času, ako i prostriedkom dopravy. Cyklistika sa navyše stáva vysoko rozšíreným súťažným športom tak v prípade amatérov, ako i profesionálov. Bez ohľadu na to, či sa bicykel používa na účely rekreácie, dopravy alebo súťaženia, priemysel výroby bicyklov sústavne zdokonaľuje rôzne súčasti bicykla. Jednou konkrétnou súčasťou bicyklov, ktorých konštrukčné riešenie prešlo v priebehu niekoľko posledných rokov výraznými zmenami, je koleso bicykla. Zmeny konštrukčných riešení kolies bicykla sleduje najmä znižovanie hmotnosti a dosiahnutia dokonalejšieho aerodynamického tvaru pri súčasnom zjednodušení výroby a zostavovania.

Existuje rad rozdielnych typov kolies bicykla, ktoré sú v súčasnosti na trhu. Najobyčajnejšie kolesá bicyklov majú hlavový diel, ktorý sa pripevňuje k časti rámu bicykla tak, aby sa mohol otáčať, určitý počet lúčov vyvedených z hlavy vonkajším smerom a kruhový ráftk, ktorý je pripevnený k vonkajším koncom lúčov a má na sebe navlečený pneumatikový plášť. V uvedenom prípade sa v kolese bicykla používajú lúče, ktoré majú podobu tenkých, drôtových lúčov z kovu. Na koncoch hlavy sú vytvorené príruby, ktoré sa používajú na pripojenie lúčov. Konkrétne to znamená, že v prírubách hlavy sú vytvorené diery. Drôtové lúče sú na vnútornom konci obvykle zahnuté a na tomto konci je vytvorená príruba majúca tvar hlavičky klinčeka. Vnútorný koniec sa umiestňuje do jednej z dier vytvorenej v jednej z prírub hlavy kolesa. Na vonkajšom konci lúčov sú typicky vytvorené závity na naskrutkovanie lúčových matíc, ktoré pripevňujú vonkajšie konce drôtových lúčov k ráfiku. Konkrétne vyjadrené, lúčové matice majú príruby, ktoré sú v styku vo vnútornom povrchovom rafika.

V prípade tohto konštrukčného riešenia sa lúčová matica umiestňuje v diere na maticu vytvorenej v ráfiku, pričom lúč sa preťahuje dierou v prírube hlavy kolesa tak, aby sa príruba vnútorného konca lúča zachytila v diere vytvorenej v prírube hlavy kolesa. Vonkajšie závity na vonkajších koncoch lúčov sa zaskrutkovávajú do vnútorných závitov lúčových matíc, ktoré sa nachádzajú v otvoroch vytvorených v ráfiku.

Podstata vynálezu

Konštrukčné, výrobné a montážne nedostatky súčasných riešení odstraňuje do značnej miery koleso bicykla, pozostávajúce z dutého ráfika, majúceho vonkajší kruhový povrch, upravený na uloženie plášťa a sústavu otvorov na zachytenie vonkajších koncových častí lúčov, prechádzajúcich cez prostredné časti do vnútorných koncových častí, ktoré sú vybavené spojovacími prvkami na pripojenie k prírubám stredovej hlavy kolesa, podľa vynálezu, ktorého podstata spočíva v tom, že vonkajšia koncová časť každého lúča je, na jej zachytenie v axiálnom otvore na ráfiku, vy bavená prvým úsekom, ktorý cez ohnutý úsek nadväzuje na druhý úsek, odsadený proti prvému úseku.

Podstatou tohto prvého riešenia je ďalej to, že prvý úsek je svojím prvým povrchom v dotyku s vnútorným povrchom ráfika, a druhý úsek je svojím druhým povrchom v dotyku s vonkajším povrchom ráfika.

Ďalej je podstatou to, že rozmery priečnych rezov koncovou časťou sú v podstate rovnaké alebo menšie ako rozmery otvoru, že vnútorná koncová časť každého lúča je vybavená vonkajším závitovým úsekom a že spojovacím prvkom na pripojenie vnútornej koncovej časti každého lúča k hlave kolesa je matica lúča s obvodovou oporou.

Podstatné pre toto riešenie je ďalej to, že ráftk je vybavený aspoň dvanástimi otvormi, z ktorých jedna polovica otvorov je upravená na jednom jeho boku a druhá polovica otvorov je upravená na jeho druhom boku alebo je vybavený aspoň šestnástimi otvormi, z ktorých jedna polovica otvorov je upravená na jednom jeho boku a druhá polovica otvorov je upravená na jeho druhom boku, pričom rafík má svoje boky s otvormi tvorené dvomi šikmo od seba a smerom ku kruhovému povrchu sa rozbiehajúcimi stenami.

Podstatou je aj to, že otvory sú vytvorené na výstupkoch, ktoré sú v rovnakých obvodových vzdialenostiach upravené na vnútornom obvode ráfika, pričom výstupky tvoria spolu s ráfikom celistvý jediný diel alebo sú tvorené samostatnými dielmi, ktoré sú k ráfiku trvalo pripevnené prostredníctvom upevňovačov.

Za podstatné je nutné považovať aj to, že prvé úseky vonkajších koncových častí lúčov sú k vnútornému povrchu ráfika pripevnené prostredníctvom upevňovacích prostriedkov a že druhé úseky vonkajších koncových častí lúčov sú k vonkajšiemu povrchu ráfika pripevnené prostredníctvom upevňovacích prostriedkov. Vo výhodnom uskutočnení sú upevňovacími prostriedkami sú bodové zvary alebo lepidlo. Podstatou je tiež to, že ráftk má svoj, od otvorov radiálne smerom k stredovej hlave kolesa privrátený obvod v axiálnom smere širší, než je šírka ráfika v mieste otvorov, pričom tento obvod pozostáva z dvojice smerom od kruhového povrchu smerujúcich vypuklých kruhových stien a to, že otvory na vonkajšie koncové časti lúčov sú usporiadané vo vzdialenosti aspoň päť milimetrov radiálne vonkajším smerom od vypuklých stien, pričom radiálna šírka otvorov je v rozsahu od 0,5 mm do 5,0 mm.

Ďalej je pre koleso bicykla podstatné to, že medzi dvojicou od seba a smerom od kruhového povrchu smerujúcich vypuklých stien je upravená kruhová oblasť, pričom na jednej z dvojice od seba a smerom od kruhového povrchu smerujúcich vypuklých kruhových stien je vytvorená jedna polovica otvorov na vonkajšie koncové časti lúčov, pričom na druhej z dvojice vypuklých kruhových stien je vytvorená druhá polovica otvorov na vonkajšie koncové časti lúčov.

Vo výhodných usporiadaniach potom má vonkajšia koncová časť rozmery priečneho rezu prvým úsekom rovnaké ako sú rozmery priečneho rezu ohnutým úsekom alebo má vonkajšia koncová časť v priečnom reze kruhový tvar, pričom otvor má tvarovo priečnemu rezu koncovej časti zodpovedajúci tvar, pričom prostredná časť má v priečnom reze buď kruhový tvar, alebo podlhovastý tvar.

Podstatou je ďalej to, že ráfík je v každom mieste svojho styku s druhým povrchom druhého úseku vonkajšej koncovej časti vybavený priechodnou dierou, v ktorej je usporiadaný upevňovač lúča, ktorým je nit alebo hlavičkou vybavený kolík so samosvomým krúžkom na jeho drieku.

Upevňovač je pritom medzi pozdĺžnymi okrajmi druhého úseku vonkajšej koncovej časti a priľahlým vonkajším bočným povrchom ráfika doplnený o tmel alebo lepidlo.

Podstatné je potom aj to, že ráfik má vonkajší kruhový povrch, upravený na uloženie plášťa, vybavený pri každom otvore prístupovým otvorom, buď na zavedenie nitu a následne kovadliny na podopretie nitu pri jeho fixácii, alebo na zavedenie kolíka a jeho podopretia pri jeho fixácii, pričom vonkajšia koncová časť má svoju obvodovú dĺžku rovnajúcu sa najmenej desaťnásobku svojej axiálnej hrúbky. Ďalším podstatným faktorom riešenia je aj to, že vonkajšia koncová časť má svoju obvodovú dĺžku rovnajúcu sa najmenej tridsaťnásobku svojej axiálnej hrúbky. Ďalším podstatným faktorom riešenia je tiež to, každý otvor je upravený na začiatku radiálneho vyhĺbenia, ktorého hĺbka sa na vonkajšom bočnom ráfiku smerom k stredovej hlave kolesa postupne zmenšuje, ale aj to, že radiálne vyhĺbenie má na svojom začiatku hĺbku, ktorá je väčšia, menšia a/alebo sa rovná axiálnej hrúbke vonkajšej koncovej časti.

Podstatné je potom pre toto koleso bicykla aj to, že ohnutý úsek vonkajšej koncovej časti lúčov má svoju hrúbku väčšiu ako je axiálna hrúbka s ním susediacich úsekov a že je vybavený kolmo na pozdĺžnu os lúča zvlnením.

V druhom variantnom uskutočnení kolesa bicykla, pozostávajúceho opäť z dutého ráfika, majúceho vonkajší kruhový povrch, upravený na uloženie plášťa a sústavu otvorov na zachytenie vonkajších koncových častí lúčov, prechádzajúcich cez prostredné časti do vnútorných koncových častí, ktoré sú vybavené spojovacími prvkami na pripojenie k prírubám stredovej hlavy kolesa je to, že každá koncová časť, upravená v axiálnom otvore na ráfiku, je vytvorená ako spoločná a nedeliteľná časť dvoch k opačným vonkajším bočným povrchom ráfika orientovaných lúčov.

Podstatou tohto druhého variantného riešenia je ďalej to, že vnútorná časť každého z dvojice spoločnou koncovou časťou spojených lúčov je vybavená vonkajším závitovým úsekom, pričom spojovacím prvkom na pripojenie vnútornej koncovej časti každého lúča k hlave je lúčová matica s obvodovou oporou.

Za podstatné je treba v tomto druhom variante považovať aj to, že ráfik obsahuje obvodovú dutinu, v ktorej sú usporiadané vnútorné koncové časti dvojíc lúčov, že otvory majú tvar pretiahnutej štrbiny a že tak koncová časť, ako prostredné časti lúčov majú v priečnom reze pretiahnutý tvar.

Ďalej je podstatou tejto konštrukcie to, že otvory sú vytvorené na samostatných článkoch, ktoré sú v rovnakých obvodových vzdialenostiach trvalo pripevnené na vnútornom obvode ráfika, pričom každý lúč je k jeho priľahlému vonkajšiemu bočnému povrchu ráfika pripevnený prostredníctvom upevňovacích prostriedkov, ktorými sú buď bodové zvary, alebo lepidlo.

Podstatné pre tento variant je nakoniec aj to, že ráfik je vybavený buď aspoň dvanástimi, alebo šestnástimi otvormi, z ktorých jedna polovica otvorov je upravená na jednom jeho boku a druhá polovica otvorov je upravená na jeho druhom boku.

Podstatou tretieho konštrukčného usporiadania kolesa bicykla, pozostávajúceho opäť z dutého ráfika, majúceho vonkajší kruhový povrch, upravený na uloženie plášťa a sústavu otvorov na zachytenie vonkajších koncových častí lúčov, prechádzajúcich cez prostredné časti do vnútorných koncových častí, ktoré sú vybavené spojovacími prvkami na pripojenie k prírubám stredovej hlavy kolesa je to, že vonkajšia koncová časť každého lúča má, na jej zachytenie v axiálnom otvore na ráfiku, svoju obvodovú dĺžku väčšiu, ako je obvodová dĺžka otvoru, a svoju radiálnu šírku väčšiu ako je radiálna šírka otvoru, pričom vonkajšia koncová časť má jeden svoj povrch v styku s vnútorným povrchom ráfika a je k tomuto vnútornému povrchu ráfika pripevnená prostredníctvom upevňovacích prvkov, ktorými sú buď lepidlo, alebo sú nimi bodové zvary.

Ďalej je pre tento tretie variantné riešenie podstatné to, že vonkajšia koncová časť každého lúča má svoju obvodovú dĺžku väčšiu ako je šírka prostrednej časti lúča, pričom hrúbka vonkajšej koncovej časti každého lúča je menšia ako hrúbka prostrednej časti lúča, pričom prostredná časť lúča má v priečnom reze pretiahnutý tvar a vonkajšia koncová časť každého lúča má svoju radiálnu šírku najmenej tak veľkú ako je jej obvodová dĺžka.

Podstatné je tiež to, že prostredná časť lúča je na strane privrátenej k vonkajšej koncovej časti vybavená zahnutím na vytvorenie odsadenia medzi koncovou časťou a prostrednou časťou a že vnútorná koncová časť každého lúča je vybavená vonkajším závitovým úsekom.

Pre toto tretie variantné riešenie kolesa bicykla je konečne podstatné aj to, že spojovacím prvkom na pripojenie vnútornej koncovej časti každého lúča k stredovej hlave kolesa je lúčová matica s obvodovou oporou, že ráfik má vonkajší kruhový povrch, upravený na uloženie plášťa, vybavený pri každom otvore prístupovým otvorom, na priechod lúča pri jeho montáži do otvoru a že je ráfik vybavený aspoň dvanástimi a/alebo šestnástimi otvormi, z ktorých jedna polovica otvorov je upravená na jednom jeho boku a druhá polovica otvorov j e upravená na j eho druhom boku.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Príklady konkrétnych uskutočnení všetkých troch variantov konštrukcie kolesa bicykla podľa tohto uskutočnenia sú znázornené na pripojených výkresoch, na ktorých: na obr. 1 je bokorys predného kolesa bicykla s dvanástimi lúčmi a ráfikom podľa prvého uskutočnenia vynálezu; na obr. 2 jc bokorys zadného kolesa bicykla so šestnástimi lúčmi podľa prvého uskutočnenia vynálezu;

na obr. 3 je zväčšený bokorys hlavy predného kolesa bicykla z obr. 1, keď k tejto híave kolesa sú pripojené vnútorné koncové časti lúčov;

na obr. 4 je čiastočný, zväčšený bokorys hlavy predného kolesa bicykla z obr. 1, znázorňujúci spojenie ráfika a dvoch lúčov;

na obr. 5 je rez rovinou 5 - 5 z obr. 4;

na obr. 6 je zväčšený, perspektívny pohľad na jeden lúč kolesa bicykla;

na obr. 7 je čiastočný priečny rez ráfikom s dvomi lúčmi kolesa bicykla vo variantnom uskutočnení;

na obr. 8 bokorys časti ráfika s dvomi lúčmi kolesa bicykla vo variantnom uskutočnení, znázornenom na obr. 7;

na obr. 8a je zväčšený, perspektívny pohľad na jeden lúč pre variantné uskutočnenie kolesa bicykla;

na obr. 9 a 10 sú čiastočné priečne rezy ráfikom s variantnými uskutočneniami upevnenia lúčov v ráfiku kolesa bicykla;

na obr. 11 je čiastočný priečny rez ráfikom s uložením lúčov v ráfiku kolesa bicykla podľa ďalšieho uskutočnenia prihlasovaného vynálezu;

na obr. 12 je bokorys časti ráfika s dvomi lúčmi kolesa bicykla podľa uskutočnenia prihlasovaného vynálezu, znázorneného na obr. 11;

na obr. 13 a 14 sú priečne rezy ráfikom s variantnými uskutočneniami upevnenia lúčov v ráfiku kolesa bicykla; na obr. 15 je priečny rez častí ráfika s dvomi lúčmi kolesa bicykla podľa ďalšieho uskutočnenia vynálezu;

na obr. 16 je bočnv pohľad na časť ráfika znázorneného na obr. 15;

na obr. 17 a 18 sú priečne rezy ráfikom s variantnými uskutočneniami upevnenia lúčov v ráfiku kolesa bicykla;

na obr. 19 je bočný pohľad na časť ráfika s ďalším možným vytvorením spojenia lúčov s ráfikom kolesa bicykla;

na obr. 20 a 21 sú bočné pohľady na ešte ďalšie možné uskutočnenia spojenia lúčov s ráfikom kolesa bicykla;

na obr. 22 je priečny rez časťou ráfika s ďalším variantným uskutočnením uloženia lúčov v jeho dutine;

na obr. 23 je bokorys časti ráfika znázorneného na obr. 22; na obr. 24 je pôdorys časti ráfika, znázorneného na obr. 22 a 23;

na obr. 25 je detail uskutočnenia otvoru v bočnej strane ráfika na priechod lúča v konštrukcii bicykla znázorneného na obr. 22 a 23;

na obr. 26 a 27 je bočný a čelný pohľad na ráfikový koniec lúča pre koleso bicykla, znázornené na obr. 22 a 23;

na obr. 28 je priečny rez časťou ráfika s ďalším uskutočnením uloženia lúčov v jeho dutine spolu s ich možným upevnením;

na obr. 29 je bokorys časti ráfika, znázorneného na obr. 28; na obr. 30 až 33 sú v priečnych rezoch jednotlivé pracovné fázy pri pripojovaní lúčov k ráfiku pomocou nitov; na obr. 34 je pôdorysný pohľad na časť z obr. 33;

na obr. 35 je priečny rez časťou ráfika s ďalším uskutočnením uloženia lúčov v jeho dutine spolu s ich ďalším možným upevnením;

na obr. 36 je bokorys časti ráfika znázorneného na obr. 35; na obr. 37 je zväčšený bokorys časti ráfika kolesa bicykla z obr. 1;

na obr. 38 je zväčšený, perspektívny pohľad na časť ráfika kolesa bicykla z obr. 37;

na obr. 39 je rez rovinou 6 - 6 z obr. 37;

na obr. 40, 41 a 42 j c čelný, bočný a perspektívny pohľad na ďalšie z možných uskutočnení lúčov pre koleso bicykla; na obr. 43, 44 a 45 sú rezy rovinou 10 - 10 z obr. 37 v troch možných variantných uskutočneniach;

na obr. 46, 47 a 48 je nárys, bokorys a pôdorys jedného z možných uskutočnení ráfikového konca lúča kolesa bicykla a na obr. 49, 50 a 51 je nárys, bokorys a pôdorys ďalšieho možného uskutočnenia ráfikového konca lúča kolesa bicykla.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Na obr.l je znázornené predné koleso 10 bicykla a na obr. 2 je uvedené zadné koleso 12 bicykla podľa tohto vynálezu. Predné koleso 10 má stredovú hlavu 20a, určitý počet vonkajším smerom vedených lúčov 22a a kruhový dutý ráfik 24a, na ktorom je obvyklým spôsobom navlečený pneumatikový plášť 26a. Zadné koleso 12 má obdobne stredovou hlavu 20b, určitý počet vonkajším smerom vedených lúčov 22b a kruhový ráfik 24b, na ktorom je obvyklým spôsobom navlečený pneumatikový plášť 26b. Celkové konštrukčné riešenie predného kolesa 10 a zadného kolesa 12 bicykla je v podstate rovnaké s výnimkou toho, že ráfik a hlava sa upravujú tak, aby sa prispôsobili rôznemu počtu lúčov.

V prvom uskutočnení, ktoré je tu uvedené, má predné koleso 10 bicykla dvanásť lúčov 22a, zatiaľ čo zadné koleso 22b bicykla má šestnásť lúčov 22b. Je samozrejmé, že pre skúsených odborníkov v tejto oblasti techniky bude z tohto opisu jasné, že predné a zadné kolesá 10 a 12 môžu mať rovnaký počet lúčov 22a, 22b, ako aj menší alebo väčší počet lúčov 22a, 22b, ako je v prípade prvého uskutočnenia uvedené. Vzhľadom na podobnosti predného kolesa 10 a zadného kolesa 12 bude v opise podrobne venovaná pozornosť len prednému kolesu 10. V súlade s touto skutočnosťou bude skúseným odborníkom z uvedeného opisu jasné, že je možné uplatniť konštrukčné riešenie predného kolesa 10 i v prípade zadného kolesa 12.

Na obr. 3 je vidieť, že predná hlava 20a má valcovité hlavové puzdro 28a, ktoré je v podstate obvyklým spôsobom otočné upevnené na osi 30a hlavy. Hlavové puzdro 28a má dve príruby, ktoré sa nachádzajú na jeho opačných koncoch, pričom na každej prírube sa nachádzajú časti 32a, ktoré slúžia na pripevnenie lúčov 22a, 22b a ktoré vyčnievajú vonkajším smerom. Časti 32a na pripevnenie lúčov 22a, 22b sú konštruované tak, aby do nich mohli vstupovať dva lúče 22a, 22b, ako bude vysvetlené v ďalšom texte. Obzvlášť je výhodné, ak má každá časť 32a na pripevnenie lúčov 22a, 22b dvojicu stupňovitých a priechodných dier 34a na pripojenie dvojice lúčov 22a. Je samozrejmé, že ku každej z častí 32a na pripevnenie lúčov 22a by mohol byť pripojený menší alebo väčší počet lúčov 22a a to podľa potreby alebo požiadavky. Počet a tvar častí 32a na pripevnenie lúčov 22a bude závisieť od ich počtu a tvaru. V súlade s týmto opisom bude pre skúsených odborníkov v tejto oblasti techniky jasné, že pri praktickom uplatňovaní tohto vynálezu môžu byť využité ďalšie typy a tvary stredových hláv 20a, 20b kolesa 10,12.

Zvláštne konštrukčné riešenia hláv 20a a 20b a ich spojovanie s lúčmi 22a sú uvedené a podrobnejšie opísané v súbežne vybavovanej Európskej patentovej prihláške číslo 97300461.7, ktorá bola podaná 20. januára 1997 na meno Shimano Inc. Vynálezcovské závery Európskej patentovej prihlášky číslo 97300461.7 sú tu zahrnuté vo forme odkazu preto, aby bolo presne vysvetlené konštrukčné riešenie hláv 20a, 20b a pripojenie lúčov 22a a 22b k týmto hlavám 22a a 22b.

Lúče 22a, 22b sú výhodne rovnaké, a preto budú podrobne uvedené a opisované len lúčmi 22a. Lúče 22a sa výhodne zhotovujú z obvykle používaných kovových materiálov, ako je potiahnutá oceľ, nehrdzavejúca oceľ, hliník alebo kompozit obsahujúci uhlíkové vlákna. V súlade s týmto opisom bude pre skúsených odborníkov v tejto oblasti techniky jasné, že pri praktickom uplatňovaní prihlasovanom vynáleze môžu byť podľa potreby alebo zvláštnej požiadavky využité ďalšie vhodné materiály.

Na obr. 6 je vidieť, že každý z lúčov 22a má vonkajšiu koncovú časť 40, ktorá sa pripevňuje k ráfiku 24a, rovnú prostrednú časť 42, ktorá smeruje radiálne dovnútra od vonkajšej koncovej časti 40, a vnútornú koncovú časť 44, ktorá je vedená radiálne dovnútra od prostrednej časti 42 a ktorá sa pripojuje k hlave 20a. Je výhodné, keď sa vonkajšia koncová časť 40, prostredná časť 42 a vnútorná koncová časť 44 zhotovujú v podobe celistvej, jednodielnej súčasti, ktorá má na vnútornej koncovej časti 44 maticu 46, a ktorá slúži na pripojenie lúča 22a k hlave 20a. Lúče 22a sú vyvedené z obidvoch koncov hlavy 20a a smerujú k ráfiku 24a. Vyjadrené inými slovami to znamená, že v dvanásťlúčovom uskutočnení bude šesť lúčov 22a vyvedených v podstate vonkajším smerom z pravého konca hlavy 20a smerom k ráfiku 24a a šesť lúčov 22a bude vyvedených v podstate vonkajším smerom z ľavého konca hlavy 20a smerom k ráfiku 24a. Je výhodné, keď sa lúče 22a rozmiestňujú tangenciálne vo vzťahu k hlave 20a, z ktorej sú vyvedené vonkajším smerom. Ale v prípade potreby alebo zvláštnej požiadavky môžu byť lúče 22a rozmiestnené v takom smere, ktorý sa viac približuje radiálnemu smeru.

V prvom uskutočnení majú vonkajšie koncové časti 40 lúča 22a podlhovastý prierez, ktorý sa svojím tvarom podobá obdĺžniku, zatiaľ čo prostredná časť 42 a vnútorné koncové časti 44 majú v priereze tvar kruhu. Pre skúsených odborníkov v tejto oblasti techniky však bude jasné, že tvar prierezu môže byť v prípade potreby alebo zvláštnej požiadavky rovnaký po celej dĺžke lúča 22a. Pre skúsených odborníkov v tejto oblasti techniky bude takisto jasne, že tvary rovnakých prierezov lúčov 22a môžu byť v prípade potreby alebo zvláštnej požiadavky volené rôzne.

Podľa tohto vynálezu by napríklad existovala možnosť použitia lúčov 22a majúcich v priereze tvar podobajúci sa tvaru elipsy.

Na obr. 5 a 6 je vidieť, že vonkajšie koncové časti 40 lúčov 22a sa ohýbajú tak, aby vytvorili prvé úseky 50 na voľných koncoch lúčov 22a, pričom tieto prvé úseky 50 sú odsadené od druhých úsekov 52. Toto odsadenie prvého úseku 50 od druhého úseku 52 vytvára medzi nimi ohnutý úsek 54, ktorý priťahuje lúč 22a k rafiku 24a kolesa 10 bicykla, ako bude vysvetlené v ďalšom texte. Je výhodné, keď druhé úseky 52 každého lúča 22a ležia v podstate v rovnakej rovine ako jeho príslušná prostredná časť 42. Na rozdiel od toho prvý úsek 50 leží v rovine, ktorá sa nachádza v určitej vzdialenosti od roviny druhého úseku 52 a je s touto rovinou rovnobežná.

Z tohto opisu však bude skúseným odborníkom jasné, že prvý úsek 50 môže byť ohýbaný alebo zhotovovaný tak, aby mal rozdielny tvar a/alebo prierez, ako je tomu v prípade opisovaných tvarov a prierezov. V každom prípade by mali byť tvary a prierezy prvého úseku 50, druhého úseku 52 a ohnutého úseku 54 riešené tak, aby znemožňovali axiálny pohyb lúčov 22a vo vzťahu k rafiku 24a vtedy, keď je lúč 22a v zostavenej polohe.

Na obr. 4 až 6 je vidieť, že prvý úsek 50 každého lúča 22a má prvý povrch 56, ktorý je nasmerovaný tak, aby bol v dotyku s vnútorným povrchom ráfiku 24a, zatiaľ čo druhý úsek 52 každého lúča 22a má druhý povrch 58, ktorý je nasmerovaný tak, aby bol v dotyku s vonkajším povrchom ráfika 24a. Je výhodné, ak je vzdialenosť odsadenia medzi prvým povrchom 56 prvého úseku 50 a druhým povrchom 58 mierne väčší ako hrúbka ráfika 24a. V súvislosti s tým platí, že ak sú lúče 22a umiestnené v ráfiku 24a, existuje taký styk lúčov 22a s ráfikom 24a, ktorý znemožňuje akýkoľvek podstatný pohyb vo vzťahu medzi nimi.

Podľa vlastnej voľby je možné použiť prídavné upevňovacie prostriedky, ako sú lepidlá, tmely a podobne, aby bolo zaistené pevnejšie a stálejšie pripevnenie vonkajších koncových častí 40 lúčov 22a k častiam kruhového ráfika 24a určeným na pripevnenie lúčov 22a. Výrazom „lepidlo“, ako je tu používaný, sa rozumie akákoľvek zmes alebo látka, ktorá môže byť používaná na pripevňovanie materiálov k sebe, vrátane tmelov a podobne. Pokiaľ existuje taká potreba alebo zámer, je navyše možné použitie upevňovačov alebo upevňovacích prostriedkov (nie sú uvedené), ako sú bodové zvary, nity, závitové upevňovače a podobne. Také upevňovače môžu byť vedené buď cez prvý povrch 56, alebo druhý povrch 58 do bočných častí ráfika 24a. Navyše upevňovače môžu byť používané v kombinácii s lepidlom a pod.

Prostrednými časťami 42 lúčov 22a sú v podstate rovné lúče drôtového typu majúce v priereze v podstate kruhový tvar. Z tohto opisu však bude pre skúsených odborníkov jasné, že prostredné časti 42 lúčov 22a môžu byť zhotovované tak, aby mali iné typy prierezov a/alebo tvarov. Prostredná časť 42 môže byť napríklad v priereze hranatejšia, pričom taký tvar prierezu môže byť rovnaký po celej dĺžke prostrednej časti 42. Alternatívne sa môže tvar prierezu prostrednej časti 42 meniť po jej dĺžke tak, aby sa prierez prostrednej časti 42 rozširoval v súvislosti s približovaním k hlave 20a. Vyjadrené inými slovami to znamená, že hrúbka a/alebo šírka stredovej časti 42 môže byť buď rov nomerná, alebo sa môže podľa potreby alebo zvláštnej požiadavky meniť.

Na vnútorných koncových častiach 44 jednotlivých lúčov 22a sú vytvorené závity na naskrutkovanie bežne používanej matice 46. Konkrétnejšie je možné uviesť, že sa vnútorná koncová časti 44 lúčov 22a vkladá do jedného konca dier 34a v hlave 20a a následne sa do druhého konca dier 34a umiestňujú lúčová matica 46a tak, aby sa jej hlavičková alebo prírubová časť lúčových matíc dotýkala vnútorného oporného povrchu dier 34a. Na základe toho sa môžu lúče 22a uťahovať v podstate bežným spôsobom, výsledkom čoho je pripevnenie vnútorných koncových častí 44 lúčov 22 k hlave 20a a prepojenie hlavy 20a s ráfikom 24a.

Ráfik 24a patri do kategórie takzvaných hlbokých ráfikov, ktoré majú väčšiu výšku ako šírku a ktoré sú konštruované na navliekanie pneumatikových plášťov 26a, ktoré sa upevňujú pomocou plášťového tmelu. Ráfik 24a však môže mať iné tvary, ktoré sa podľa potreby a/alebo zvláštnej požiadavky prispôsobujú iným typov plášťov bez toho, aby došlo k prekročeniu rozsahu tohto vynálezu. Kruhový dutý ráfik 24a sa zhotovuje z materiálov, ktoré sú v podstate tuhé a ich použitie je v tejto oblasti techniky známe. Ráfiky 24a sa môžu vyrábať z akýchkoľvek vhodných materiálov, ako je napríklad potiahnutá oceľ, nehrdzavejúca oceľ, hliník alebo titán, ako i ďalšie nekovové materiály, ako je kompozit obsahujúci uhlíkové vlákna, ktoré sa môžu používať pri výrobe kolies 10 bicykla.

Na obr. 1 je vidieť, že ráfik 24a má v podstate kruhový tvar a má vonkajší kruhový povrch 68, ktorý je upravený na navlečenie pneumatikového plášťa 26a, dvojicu kruhových brzdových časti 70, ktoré sa nachádzajú na bokoch ráfika 24a, a dvojicou kruhových častí 72 na pripevňovanie lúčov 22a, ktoré sa nachádzajú na stranách ráfika 24a, ako je to vidieť na obr. 5. Ráfik 24a má podobu rúrkovitej súčasti s dutou, kruhovou vnútornou oblasťou. Pre skúseného odborníka v tejto oblasti techniky bude úplne jasné, že tvar vonkajšieho kruhového povrchu 68 ráfika 24a môže byť podľa potreby a/alebo zvláštnej požiadavky upravený na navliekanie rôznych typov plášťov 26a, ako sú „pneumatikové plášte 26a so záhybom“. Vo výhodnom uskutočnení je vonkajší kruhový povrch 68 ráfika 24a konštrukčne riešený na použitie „galuskových“ alebo „zošívaných“ typov pneumatikových plášťov 26a, ktoré sa pripevňujú k vonkajšiemu kruhovému povrchu 68 pomocou lepiacich tmelov.

Je výhodné, keď brzdové časti 70 majú v podstate ploché, kruhové povrchy, ktoré sú konštrukčne riešené na styk s brzdovými vložkami brzdového zariadenia na spomaľovanie alebo zastavovanie otáčania kolesa 10. Brzdové časti 70 sú vzájomne rovnobežné a nachádzajú sa medzi vonkajším kruhovým povrchom 68 a jednou z častí 72 na pripevnenie lúčov 22a.

Časti 72 na pripevňovanie lúčov 22a sa umiestňujú radiálne smerom dovnútra vo vzťahu k vonkajšiemu kruhovému povrchu 68 a brzdovým častiam 70 ráfika 24a. Časti 72 na pripevňovanie lúčov sa výhodne približujú k sebe v určitom uhle, čím tvoria v podstate V-tvar priereze ráfika 24a, keď jeho vrchol smeruje ku stredu kolesa 10. Každá časť 72 na pripevňovanie lúčov má stanovený počet otvorov 74 na vstup prvých úsekov 50 lúčov 22a. Je výhodné, keď sa otvory 74 pravidelne rozmiestňujú na kruhových častiach 72 na pripevňovanie lúčov 22a v rovnakých vzdialenostiach od seba. V tomto prvom uskutočnení sa určitým počtom otvorov 74 rozumie určitý počet výhodne podlhovastých otvorov alebo štrbín, ktorých veľkosť a tvar sa prispôsobuje na vstup koncových častí 40 lúčov 22a.

SK 284528 Β6

Podlhovasté otvory 74 prenášajú pôsobenie síl na ráfík 24a na väčšej ploche, ako je tomu v prípade bežných lúčov s kruhovým prierezom, takže sa minimalizuje nebezpečenstvo prasknutia a/alebo trhania účinkom námahy.

Je výhodné, keď sú otvory 74 umiestnené od vnútorného okraja ráfika 24a vo vzdialenosti prinajmenšom 5,0 milimetrov, aby sa zvýšila odolnosť proti poškodeniu ráfika 24a. Obdobne je výhodné, keď je radiálna vzdialenosť od vnútorného okraja otvorov 74 ku vnútornému okraju ráfika 24a prinajmenšom jedna tretina obvodovej dĺžky otvoru 74. Čím ďalej je možné umiestniť otvory 74 od vnútorného obvodového okraja ráfika 24a, tým pevnejšie bude spojenie lúčov 22a a ráfika 24a. Ako výhodná sa javí taká situácia, keď sú radiálne šírky otvorov 74 v podstate rovnaké alebo o niečo väčšie ako šírky lúčov 22a, výsledkom čoho je znemožnenie nežiaduceho vnikania úlomkov, nečistôt a podobne do dutej oblasti v ráfiku 22a. Pri uprednostňovaných uskutočneniach je hrúbka lúčov v prvom koncovom úseku 50 v rozsahu od približne 0,5 milimetra do približne 3,0 milimetra. Na základe toho budú mať otvory 74 radiálnu šírku v rozsahu od približne 0,5 milimetra do približne 5,0 milimetra. V jednom príklade je hrúbka prvého koncového úseku 50 každého lúča 22a približne 1,0 milimetra a radiálna šírka každého otvoru 74 je približne 1,2 milimetra.

V uprednostňovaných uskutočneniach podľa tohto vynálezu majú prvé koncové úseky 50 a ohnuté úseky 54 taký tvar, aby mohli voľne vstupovať do otvorov 74 v ráfiku 24, takže nie je potrebné, aby buď prostredná časť 42, alebo vnútorná koncová časť 44 každého lúča musela prechádzať cez otvory 74. Navyše je výhodné, že otvory 74 majú v podstate rovnaký tvar ako je tvar prierezu ohnutých úsekov 54 lúčov 22a a sú len o niečo málo väčšie, ako už bolo zmienené. V tomto zmysle otvory 74 obmedzujú pohyb ohnutého úseku 54 teda, keď sú lúče 22a v zostavenej polohe. Obzvlášť tvary a prierezy prvého úseku 50, druhého úseku 52 a ohnutého úseku 54 každého lúča by mali byť vytvorené tak, aby znemožňovali axiálny pohyb lúčov vo vzťahu k ráfiku 24a, keď je lúč v zostavenej polohe.

Druhé uskutočnenie. Ako je na obr. 7 a 8 vidieť, časť kolesa 110 bicykla s modifikovaným ráfikom a pripojením lúča je predvedené v priečnom reze a bokorysu. V tomto uskutočnení bol zmenený tak tvar ráfika 124, ako i tvar lúčov í22. Obzvlášť je treba zdôrazniť, že bol zmenený tvar ráfika 124 tak, aby existoval priestor medzi vonkajším bočným povrchom ráfika 124 a vonkajšou koncovou časťou 140.

Podobne ako v prípade prvého uskutočnenia má každý z lúčov 122 vonkajšiu koncovú časť alebo lúčovú hlavičku 140, ktorá vstupuje do ráfika 124 cez otvory 174, v podstate rovnú prostrednú časť 142, ktorá smeruje radiálne dovnútra od vonkajšej koncovej časti 140, a vnútornú koncovú časť 144, ktorá je vedená radiálne dovnútra od prostrednej časti 142 a ktorá sa pripojuje k hlave 20. Je výhodné, keď sa vonkajšia koncová časť 140, prostredná časť 142 a vnútorná koncová časť 144 zhotovujú v podobe celistvej, jednodielne súčasti s maticami 146, ktoré sa skrutkované pripojujú k vnútornej koncovej časti 144 a slúžia na pripojenie lúča k hlave 20.

Lúče 122 sa udržujú v príslušných otvoroch 174 ráfika 124 prostredníctvom dotykového tlaku medzi prvým styčným povrchom 156 prvého koncového úseku, ktorý je v dotyku s vnútorným povrchom ráfika 124. Navyše v tomto uskutočnení majú vnútorné koncové časti 144 lúčov 122 závitový úsek 145, ktorý je k nim pripevnený a slúži na pripojenie lúčov 122 k hlave 20 pomocou matice 146 lúča, ako je to ukázané na obr. 8a.

Vzhľadom na podobnosti medzi prvým uskutočnením a druhým uskutočnením nebude toto druhé uskutočnenie podrobne opisované alebo predvádzané. Uvedený opis prvého uskutočnenia by mal v podstate postačovať i v prípade tohto druhého uskutočnenia.

Tretie uskutočnenie. Na obr. 9 je predvedený prierez časti kolesa 110a bicykla podľa tretieho uskutočnenia prihlasovaného vynálezu. Uskutočnenie predvedené na obr. 9 je v podstate rovnaké ako uskutočnenie predvedené na obr. 7 a 8 s výnimkou toho, že lúče 122 sú trvalé pripevnené k ráfiku 124. Konkrétne sa dá uviesť, že prvé koncové úseky 150 lúčov 122 sú trvalé pripevnené k vnútornému povrchu ráfika 124 prostredníctvom upevňovacích prostriedkov 160, ako sú bodové zvary, lepidlo tmel a podobne.

Vzhľadom na podobnosti medzi prvým uskutočnením a druhým uskutočnením nebude toto druhé uskutočnenie podrobne opisované alebo predvádzané. Uvedený opis prvého uskutočnenia by mal v podstate postačovať pri vysvetlení prihlasovaného vynálezu i v prípade tohto druhého uskutočnenia.

Štvrté uskutočnenie. Na obr. 10 je predvedený prierez časti kolesa 110b bicykla podľa tretieho uskutočnenia prihlasovaného vynálezu. Toto uskutočnenie sa v podstate podobá uskutočneniam predvedeným na obr. 7 až 9, ale s výnimkou umiestňovania upevňovacích prostriedkov 160. V tomto uskutočnení sú lúče 122 trvalé pripevnené k vonkajšiemu povrchu ráfika 124 prostredníctvom upevňovacích prostriedkov 160, ako sú bodové zvary, lepidlo tmel a podobne. Je samozrejmé, že upevňovacími prostriedkami 160 môžu tiež byť upevňovače, ako sú nity alebo skrutky a matice a podobne. Navyše taký upevňovač môže byť použitý v kombinácii s lepidlom, tmelom a podobne. Vzhľadom na podobnosti medzi týmto uskutočnením a predchádzajúcimi uskutočneniami nebude toto uskutočnenie podrobne opisované alebo predvádzané.

Piate uskutočnenie. Na obr. 11 a 12 je predvedený prierez časti kolesa 210 bicykla podľa piateho uskutočnenia prihlasovaného vynálezu. V tomto uskutočnení sa jednodielny lúč 221 používa na vytvorenie dvoch lúčov 222. Vyjadrené inými slovami to znamená, že každý z lúčov 222 má vonkajšiu koncovú časť alebo lúčovú hlavičku 240, ktorá vstupuje do dutej časti ráfika 224 cez otvor 274, prechádza zmienenou dutou časťou a vystupuje z otvoru 274, dvojicu rovných prostredných častí 242, ktoré smerujú radiálne dovnútra od vonkajšej koncovej časti 240, a dvojicu vnútorných koncových častí (nie sú predvedene), ktoré sú vedené radiálne dovnútra od prostredných častí 242 a ktoré sa pripojujú k hlave 20. Je výhodné, keď vnútorné koncové časti majú podobné konštrukčné riešenie ako vnútorné koncové časti 144, ako je to predvedené na obr. 8a.

Vzhľadom na podobnosti tohto uskutočnenia s už uvedenými uskutočneniami podľa prihlasovaného vynálezu nebude teraz toto uskutočnenie podrobne opisované alebo predvádzané. Uvedený opis predchádzajúcich uskutočnení postačuje pri vysvetľovaní prihlasovaného vynálezu i v prípade tohto uskutočnenia.

Šieste uskutočnenie. Na obr. 13 je predvedený prierez časťou kolesa 210a bicykla podľa šiesteho uskutočnenia prihlasovaného vynálezu. Toto uskutočnenie sa podobá uskutočneniu predvedenému na obr. 11 a 12 s výnimkou toho, že každý z lúčov 222 je trvalé pripevnený k ráfiku 224 prostredníctvom upevňovacích prostriedkov 260, ako sú bodové zvary, lepidlo, tmel a podobne.

Je samozrejmé, že upevňovacími prostriedkami 260 môžu tiež byť upevňovače, ako sú nity alebo skrutky a matice a podobne. Navyše taký upevňovač môže byť použití v kombinácii s lepidlom tmelom a podobne. Zvláštnosťou je,

SK 284528 Β6 že prostredné časti 242 sú vždy trvalé pripevnené k opačným stranám vonkajšieho povrchu pripevňovacich časti rafika.

Vzhľadom na podobnosti tohto uskutočnenia s už uvedenými uskutočneniami podľa prihlasovaného vynálezu nebude toto uskutočnenie podrobne opisované alebo predvádzané. Uvedený opis predchádzajúcich uskutočnení postačuje pri vysvetľovaní prihlasovaného vynálezu takisto v prípade tohto uskutočnenia.

Siedme uskutočnenie. Odkaz na obr. 14 súvisí s predvedeným pohľadom na prierez časti kolesa 210b podľa prihlasovaného vynálezu. V tomto uskutočnení sa určitý počet častí alebo článkov 272b s otvormi na pripevňovanie lúčov (predvedený je len jeden) pripojuje k ráftku 224b v rovnakých vzdialenostiach od seba. V tomto uskutočnení sa používa jednodielny lúč 221b, z ktorého sa vytvára dvojica lúčov 222. Je samozrejmé, že môže byť použitá jediná kruhová príruba, ktorá vytvára časť ráfíka 224b na pripevňovanie lúčov.

Vzhľadom na podobnosti tohto uskutočnenia s už uvedenými uskutočneniami podľa prihlasovaného vynálezu nebude teraz toto uskutočnenie podrobne opisované alebo predvádzané. Uvedený opis predchádzajúcich uskutočnení týkajúcich sa prihlasovaného vynálezu by mal byť uplatnený tiež v prípade tohto uskutočnenia.

Ôsme uskutočnenie. Na obr. 15 a 16 je predvedený prierez a bokorys časti kolesa 310 bicykla podľa ôsmeho uskutočnenia prihlasovaného vynálezu. Podobne ako v prvom uskutočnení má každý z lúčov 322 vonkajšiu koncovú časť alebo lúčovú hlavičku 340, ktorá vstupuje do ráfika 324 cez otvory 374, v podstate rovná prostredná časť 342, ktorá smeruje radiálne dovnútra od vonkajšej koncovej časti 340, a vnútorná koncová časť (nie je ukázaná), ktorá je vedená radiálne dovnútra od prostrednej časti 342 a ktorá sa pripojuje k hlave 20. Je výhodné, ak je vonkajšia časť 340, prostredná časť 342 a vnútorná koncová časť zhotovená v podobe celistvej, jednodielne súčasti s pripojovacou súčasťou alebo maticou, ktorá sa skrutkuje na vnútornú koncovú časť na pripojenie lúča k hlave 20.

Lúče 122 sa udržujú v príslušných otvoroch 174 ráfika 124 prostredníctvom dotykového tlaku medzi prvým styčným povrchom 156 prvého koncového úseku, ktorý je v dotyku s vnútorným povrchom ráfika 124. Navyše v tomto uskutočnení majú vnútorné koncové časti 144 lúčov 122 závitový úsek 145, ktorý je k nim pripevnený a slúži na pripojenie lúčov 122 k hlave 20 pomocou matice 146 lúčov, ako je to ukázané na obr. 8a.

V tomto uskutočnení sú pripevňovacie časti 372 vypúlené vonkajším smerom a vytvárajú vypúlené zóny, takže najkrajnejšie body pripevňovacich častí 372 sú od seba vzdialené viac ako brzdové časti 370. Vyjadrené inými slovami to znamená, že vypúlená zóna pripevňovacich častí 372 má axiálnu šírku, ktorá je väčšia, ako je rozmer axiálnej šírky brzdových častí 370. V súvislosti s vypúlením tejto zakrivenej zóny sú lúče 322 zodpovedajúcim spôsobom ohnuté, aby mohli byť pripojené ku stredovej hlave kolesa.

Vzhľadom na podobnosti tohto uskutočnenia s už uvedenými uskutočneniami podľa prihlasovaného vynálezu nebude teraz toto uskutočnenie podrobne opisované alebo predvádzané. Uvedený opis predchádzajúcich uskutočnení prihlasovaného vynálezu by mal stačiť i v prípade tohto uskutočnenia.

Deviate uskutočnenie. Na obr. 17 je predvedený prierez časťou kolesa 310a podľa deviateho uskutočnenia prihlasovaného vynálezu. Toto uskutočnenie je v podstate rovnaké ako ôsme uskutočnenie, ale s výnimkou toho, že každý z lúčov 322 je trvalé pripevnený k ráfiku 324. V tomto uskutočnení sú lúče 322 trvalé pripevnené k ráfiku 324 pomocou upevňovacích prostriedkov 260, ako sú bodové zvary, lepidlo, tmel a podobne. Je samozrejmé, že upevňovacími prostriedkami 360 môžu tiež byť upevňovače, ako sú nity alebo skrutky a matice a podobne. Navyše taký upevňovač môže byť použitý v kombinácii s lepidlom, tmelom a podobne. Vyjadrené inými slovami to znamená, že lúče 322 nehybne alebo trvalc pripevnené k ráfiku 324. V tomto uskutočnení sa upevňovacie prostriedky umiestňujú v hornom úseku prostredných častí lúčov 322.

Vzhľadom na podobnosti tohto uskutočnenia s predchádzajúcimi uskutočneniami podľa prihlasovaného vynálezu nebude toto uskutočnenie podrobne opisované alebo predvádzané. Uvedený opis predchádzajúcich uskutočnení postačuje pri vysvetľovaní prihlasovaného vynálezu takisto v prípade tohto uskutočnenia.

Desiate uskutočnenie. Na obr. 18 je predvedený prierez časťou kolesa 310b bicykla používajúceho lúče 322. V prípade tohto uskutočnenia sú lúče 322 trvalé pripevnené k ráfiku 324 pomocou upevňovacích prostriedkov 360, ako sú bodové zvary, lepidlo, tmel a podobne. Je samozrejmé, že upevňovacími prostriedkami 360 môžu taktiež byť upevňovače, ako sú nity alebo skrutky s maticami a podobne. Toto uskutočnenie je v podstate rovnaké ako dve predchádzajúce uskutočnenia znázornené na obr. 14 až 16 s výnimkou umiestňovania zvarov alebo lepidla alebo upevňovačov.

Vzhľadom na podobnosti tohto uskutočnenia s predchádzajúcimi uskutočneniami podľa prihlasovaného vynálezu nebude toto uskutočnenie podrobne opisované alebo predvádzané. Uvedený opis predchádzajúcich uskutočnení stačí pri vysvetľovaní prihlasovaného vynálezu takisto v prípade tohto uskutočnenia.

Jedenáste uskutočnenie. Na obr. 19 je predvedený bokorys časti kolesa 410 bicykla s modifikovaným ráfikom a s touto modifikáciou súvisiacim pripojovaní lúčov. Je podstatné, že v tomto uskutočnení bol tvar prierezu lúčov 422 (predvedený je len jeden) zmenený tak, že po celej svojej dĺžke má v podstate podobu kruhu, pričom otvory 474 v ráfiku 427 sú takisto kruhové. Pre skúsených odborníkov v tejto oblasti techniky však bude po preštudovaní tohto opisu jasné, že prierez lúčov 422 môže mať iné tvary, ktoré budú logicky zodpovedať i otvory 474 v ráfiku 424.

Vzhľadom na podobnosti tohto uskutočnenia s predchádzajúcimi uskutočneniami podľa prihlasovaného vynálezu nebude teraz toto uskutočnenie podrobne opisované alebo predvádzané. Uvedený opis predchádzajúcich uskutočnení by mal stačiť i v prípade tohto uskutočnenia.

Dvanáste uskutočnenie. Na obr. 20 je predvedený pohľad na časť kolesa bicykla 510 s modifikovaným ráfikom 524 použiteľným na pripojenie lúčov 22a podľa prvého uskutočnenia. V tomto dvanástom uskutočnení je na ráfiku 524 vytvorený určitý počet výstupkov 571 (predvedený je len jeden), ktoré tvoria úseky pt ipcvňovaccj časti 572 ráfika 524. Výstupky 571 sú pravidelne rozmiestnené v rovnakých vzdialenostiach od seba na vnútornom obvode kolesa 510 bicykla a každý z týchto výstupkov má dvojicu otvorov 574 na vstup dvojice lúčov 22a. Na základe toho sa lúče 22a pripojujú k ráfiku 524 v podstate rovnakým spôsobom, aký bol opisovaný v prvom uskutočnení prihlasovaného vynálezu.

Vzhľadom na podobnosti tohto uskutočnenia s predchádzajúcimi uskutočneniami podľa prihlasovaného vynálezu nebude toto uskutočnenie teraz podrobne opisované alebo predvádzané. Uvedený opis predchádzajúcich uskutočnení by mal stačiť i pre toto uskutočnenie.

SK 284528 Β6

Trináste uskutočnenie. Na obr. 21 je predvedený pohľad na časť kolesa 610 bicykla podľa trinásteho uskutočnenia prihlasovaného vynálezu, v ktorom má ráfík 624 kolesa 610 bicykla určitý počet pripevňovacích článkov 671 (predvedený je len jeden), ktoré tvoria úseky pripevňovacej časti 672. Pripevňovacie články 671 sa pripevňujú k ráfiku 624 pomocou upevňovačov 675. Tieto pripevňovacie články 671 majú dvojicu otvorov 674 na vstup a pripojenie dvojice lúčov 22a. Vyjadrené inými slovami to znamená, že v tomto uskutočnení je predvedené konštrukčné riešenie ráfíka 624 obsahujúceho prídavné súčasti. Pokiaľ existuje taká potreba a/alebo zvláštna požiadavka, môže byť navyše časť 672 na pripojovanie lúčov zhotovovaná z iného materiálu, ako je materiál zvyšku rafika 624, aby bol dosiahnutý účinok vstrebávania nárazov.

V každom prípade nebude pripojovanie lúčov ku zmieňovanej pripevňovacej časti podrobne opisované alebo predvádzané vzhľadom na podobnosti tohto uskutočnenia a predchádzajúcich uskutočnení.

Štrnáste uskutočnenie. S odkazom na obr. 22 až 27 bude teraz pozornosť zameraná na koleso 710 bicykla podľa štrnásteho uskutočnenia prihlasovaného vynálezu. V tomto uskutočnení má ráfik 724 určitý počet otvorov 774 na vstup a pripojenie lúčov 722 do istej miery podobným spôsobom, ako v prípade prvého uskutočnenia. Otvory 774 sú výhodne rozmiestnené v rovnakých vzdialenostiach od seba po obvode rafika 724 a majú v podstate obdĺžnikový tvar. Podobne ako v prvom uskutočnení má ráfik 724 výhodný počet šiestych alebo ôsmych otvorov 774 na každej bočnej stene ráfíka 724, takže ráfik 724 je prepojený s hlavou kolesa prostredníctvom dvanástych alebo šestnástych lúčov 722.

Vzhľadom na podobnosti tohto uskutočnenia s predchádzajúcimi uskutočneniami podľa prihlasovaného vynálezu nebudú rôzne podrobnosti tohto uskutočnenia teraz opisované alebo predvádzané. Pre skúseného odborníka v tejto oblasti techniky bude na základe preštudovania tejto špecifikácie jasné, že uskutočnený opis konštrukčného riešenia a funkcií rôznych súčastí predchádzajúcich uskutočnení by mal postačovať i pre toto uskutočnenie.

Vonkajší kruhový povrch 768 ráfíka 724, na ktorý sa navlieka pneumatikový plášť, má určitý počet prístupových štrbín 777, ktorých veľkosť umožňuje priechod lúčov 722, ako bude vysvetlené v ďalšom texte. Preto sú otvory 777 vonkajšieho kruhového povrchu 768 umiestňované v nadväznosti na otvory 774, ktoré sa nachádzajú na bočných stenách pripevňovacej časti 772 ráfíka 724.

Je výhodné, ak majú otvory 774 radiálnu šírku približne 5,0 milimetrov. Rozmer obvodovej šírky otvorov 774 je výhodne volený tak, aby bol v podstate rovnaký alebo mierne väčší ako obvodová šírka tej časti lúčov 722, ktorá sa do týchto otvorov umiestňuje.

Na obr. 22 a 23 je najlepšie vidieť, že každý z lúčov 722 má vonkajšiu koncovú časť alebo hlavičku 740, ktorá vstupuje do kruhovej dutej oblasti ráfíka 724. Každý lúč 722 má takisto prostrednú časť 742, ktorá smeruje dolu od vonkajšej koncovej časti 740 ku stredovej hlave, a má vnútornú koncovú časť alebo pripojovač (nie je predvedený) nachádzajúci na voľnom konci lúča, ktorý je ďalej upravený na pripojenie ku stredovej hlave kolesa rovnakým spôsobom ako v predchádzajúcich uskutočneniach. Je výhodné, keď sa lúč 722 zhotovuje z plochého materiálu majúceho v podstate rovnakú hrúbku po celej jeho dĺžke.

Vonkajšia koncová časť alebo lúčová hlavička 740 má prvý rozšírený prvý úsek 741a a zúžený druhý úsek 741b, takže každý lúč 722 je upevnený v ráfiku 724 pomocou zväčšeného prvého úseku 741a vonkajšej časti 740, ktorý sa opiera o okraje otvoru 774 ráfíka 724, a druhého úseku 741b vonkajšej časti 740 prechádzajúceho otvorom 744 rafika 724. K tomu je možno dodať, že obvodová alebo priečna šírka zväčšeného prvého úseku 741a vonkajšej koncovej časti 740 má taký rozmer, aby tento prvý úsek 741a mohol prejsť cez otvor 777 vo vonkajšom kruhovom povrchu 768, ale táto šírka je väčšia ako šírka otvorov 774 v pripevňovacej časti 722 ráfika 724, čo zaisťuje pripojenie lúča k ráfiku 724.

Prvý úsek 741a vonkajšej koncovej časti 740 sa tiež pripevňuje bodovým zvarovaním alebo sa prilepuje k vnútornému povrchu pripevňovacej časti 722 ráfika 724 príslušným bodovým zvarom alebo lepidlom 760 podobným spôsobom, aký bol zmieňovaný v predchádzajúcom texte. Je samozrejmé, že namiesto bodového zvaru alebo lepidla 760 sa môže na tento účel používať upevňovač, ako je nit alebo skrutka s maticou a podobne. V súlade s tým je každý lúč 722 upevnený v ráfiku 724 pomocou vonkajšej časti 740 spolupracujúca s otvorom 774, ako i pomocou lepidla 760 či bodového zvaru, alebo upevňovača. Je samozrejmé, že skúsený odborníci v tejto oblasti techniky budú na základe tohto opisu považovať za jasné, že v prípade potreby alebo zvláštnej požiadavky sa môže použitie lepidla alebo bodového zvaru vynechať.

Aby sa napomohlo bodovému zvarovaniu alebo prilepovaniu vonkajšej koncovej časti 740 k vnútornému povrchu ráfika 724, mala by vonkajšia koncová časť 740 mať podobu v podstate plochej súčasti alebo by mala byť ohnutá tak, aby kopírovala vnútorné zakrivenie ráfika 724. V každom prípade má vonkajšia koncová časť 740 veľkú pripevňovaciu plochu na pripevnenie bočnej steny alebo pripevňovacej časti 724 ráfika, takže akákoľvek námaha pôsobiaca na ráfik 724 sa vstrebáva na väčšej ploche ráfika 724. V tomto uskutočnení sa lúč 722 výhodne zhotovuje z plochého materiálu, ktorý vytvára vonkajšiu koncovú časť 740, prvú prostrednú časť 741 a druhú prostrednú časť 742. Vnútorná koncová časť (nie je predvedená), na ktorú sa napojuje vnútorný koniec prostrednej časti 742, má pripojovaciu zostavu, ktorá sa podobá pripojujúcej zostave predvedenej na obr. 8a, takže lúč sa môže umiestňovať pod tlakom.

Pätnáste uskutočnenie. Na obr. 28 až 34 je predvedený pohľad na prierez a bokorys časti kolesa 810 bicykla s mierne modifikovaným pripojovaním lúčov k ráfiku. V tomto uskutočnení je tvar lúčov 822 a ráfika dosiaľ pozmenený. Zvláštnosťou je, že lúče 822 majú diery 823 a v ráfiku 824 sú tiež vytvorené diery 825 na umiestnenie nitov 860. Navyše k použitiu nitov 860 je možné uviesť, že takisto existuje možnosť pripojovania lúčov 822 k ráfiku 824 pomocou lepidla alebo tmelu 861. Alternatívne môže byť použitie nitov vynechané, pričom je možné použiť len lepidlo alebo vôbec nit, ako už bolo uvádzané v predchádzajúcich uskutočneniach.

Vzhľadom na podobnosti tohto uskutočnenia s predchádzajúcimi uskutočneniami podľa prihlasovaného vynálezu nebude toto uskutočnenie teraz podrobne opisované alebo predvádzané. Uvedený opis predchádzajúcich uskutočnení by mal stačiť i pre toto uskutočnenie natoľko, že nebude v rozpore s ich vyobrazeniami a/alebo opisom. Napríklad presné konštrukčné riešenie lúčov 822 môže byť rovnaké ako konštrukčné riešenie lúčov 22a prvého uskutočnenia s výnimkou pridania dier 823 na umiestnenie nitov 860.

Podobne ako v prvom uskutočnení má každý z lúčov 822 vonkajšiu koncovú časť 840, ktorá vstupuje do dutej oblasti ráfika 824 cez otvory 874, v podstate rovnú prostrednú časť 842 smerujúcu dolu od vonkajšej koncovej časti 840 a vnútornú koncovú časť 844, ktorá sa nachádza radiálne pod prostrednou časťou 842, aby táto vnútorná koncová časť 844 mohla byť pripojená ku stredovej hlave kolesa tak, ako je to predvedené na obr. 3. Je výhodné, keď sa vonkajšia koncová časť 840, prostredná časť 842 a vnútorná koncová časť 844 zhotovujú ako jednodielna, celistvá súčasť s pripoj o vacím článkom alebo maticou 846 lúča, ktorá sa skrutkuje k vnútornej koncovej časti 848 pri pripojovaní k hlave 20, rovnako tak, ako v prípade prvého uskutočnenia.

Ráfik 824 kolesa bicykla sa podobá už opísaným ráfikom s výnimkou toho, že obsahuje určitý počet dier 825, ktoré sú rozmiestnené v rovnakých vzdialenostiach od seba na obidvoch stranách obvodu ráfíka 824, na umiestnenie nitov 860. Ráfik 824 kolesa má vonkajší kruhový povrch, ktorý je upravený na navlečenie pneumatikového plášťa, a má prvú kruhovú pripevňovaciu časť na pripojenie lúčov a druhú kruhovú pripevňovaciu časť na pripojenie lúčov, keď obidve tieto časti sú pripevnené k vonkajšiemu kruhovému povrchu a smerujú od vonkajšieho kruhového povrchu radiálne dovnútra kolesa. Prvá kruhová pripevňovacia časť na pripojenie lúčov je spojená s druhou kruhovou pripevňovacou časťou dohromady na ich vnútorných koncoch vytvorením vnútorného kruhového povrchu. Čelá prvej a druhej kruhovej pripevňovacej časti na pripojenie lúčov s otvormi 874 na vstup lúčov sú postavené opačne, pričom v nadväznosti na tieto otvory 874 na vstup lúčov sú umiestnené otvory 825 na upevňovače. Vonkajší kruhový povrch, prvá a druhá kruhová pripevňovacia časť na pripojenie lúčov a vnútorný kruhový povrch sa výhodne zhotovujú ako celistvá, jednodielna súčasť s kruhovou, dutou oblasťou, ktorá je v ich vnútrajšku vytvorená.

Ráfik 824 podľa tohto uskutočnenia sa do istej miery podobá rafiku 324 predvedenému na obr. 15 až 18 v tom, že ráfik 824 má vypúlenú časť 872. Vonkajšie povrchy tvoriace vypúlenú časť 872 smerujú radiálne dovnútra od otvorov 874 na vstup lúčov, zatiaľ čo otvory 825 na upevňovače sú vytvorené na vypúlené časti 872. Vypúlené časti 872 sú vypúlené vonkajším smerom, takže lúče 822 sú mierne ohnuté podľa zakrivenia vypúlenej časti 872 vtedy, keď sú lúče 822 po zostavení pripojené k hlave 20 a rafika 824. Vyjadrené inými slovami to znamená, že vypúlená časť 872 má axiálnu šírku, ktorá je väčšia ako axiálna šírka ráfiku 824 v úrovni zmienených otvorov 874 na vstup lúčov. Je výhodné, keď sa vypúlená časť 872 zhotovuje ako dve opačne smerujúce vypuklé oblasti vonkajších povrchov ráfíka 824. Otvory 825 na upevňovače sú rozmiestnené na vypuklých oblastiach vonkajších povrchov vypúlenej časti 872.

Otvory 874 na vstup lúčov majú v podstate podobu podlhovastých, úzkych štrbín, ktoré sú rozmiestnené v podstate v smere obvodu na prvej a druhej kruhovej pripevňovacej časti na pripojenie lúčov. Otvory 874 na vstup lúčov sú výhodne umiestňované prinajmenšom päť milimetrov radiálne vonkajším smerom od vnútorného kruhového povrchu a majú radiálnu šírku v rozsahu od 0,5 milimetra do 5,0 milimetra.

Skúsenému odborníkovi v tejto oblasti techniky bude po preštudovaní tohto opisu jasné, že koleso 810 môže mať dvanásť lúčov ako na obr. 1 alebo šestnásť lúčov ako na obr. 2. Pre skúsených odborníkov v tejto oblasti techniky však bude jasné, že koleso 810 môže byť tak predným kolesom ako i zadným kolesom majúcim menší alebo väčší počet lúčov, ako je predvedené na obr. 1 alebo 2.

Ako je na obr. 30 až 34 vidieť, lúče 822 sa nehybne pripevňujú k ráfiku 824 s použitím kovadliny alebo podpernej súčasti 876, ktorá sa vsunuje do prístupových otvo rov 865 vytvorených v hornom povrchu ráfíka 824. Inými slovami to znamená, že v hornom povrchu ráfíka 824 je vytvorený určitý počet prístupových otvorov 865 na vstup do vnútrajška dutej časti ráfíka 824 tak, aby sa nity 860 mohli vsunovať do príslušných dier 823 a 825 lúčov 822 a rafika 824. Po vsunutí nitov 860 do dier 823 a 835 sa vnútorné konce nitov 860 podoprú kovadlinou 867, ktorá sa vsunie dovnútra prístupovým otvorom 865 v ráfiku 824, ako je to vidieť na obr. 31. Nasleduje rozklepanie alebo iný spôsob deformovania nitov 860, ktorého výsledkom je vytvorenie hlavičkovej časti, ktorá je v styku s vonkajším povrchom lúčov 822, a nehybné pripevnenie lúčov 822 k rafiku 824 tak, ako je to predvedené na obr. 32. Zmienené inými slovami, kovadlina 867 vytvára podperu, ktorá zabraňuje zatlačenie nitov späť do dutej oblasti ráfíka 824 v priebehu deformovania nitov 860. Po uskutočnení úplnej deformácie nitov 860 sú lúče 822 trvalé pripevnené k ráfiku 824 tak, ako je to predvedené na obr. 33 a 34. Pre skúsených odborníkov v tejto oblasti techniky však bude po preštudovaní tohto opisu jasné, že by mohli byť použité i iné typy nitov. Napríklad by sa mohol používať výbušný nit a v takom prípade by nemusel existovať prístupový otvor 865 a potreba použitia kovadliny 867.

Šestnáste uskutočnenie. Na obr. 35 a 36 je predvedený prierez a bokorys časti kolesa 910 bicykla s mierne modifikovaným ráfíkom a pripojením lúčov. V tomto uskutočnení sú tvary lúčov 922 a ráfíka 924 trochu pozmenené. Konkrétnym prejavom týchto zmien je vytvorenie dier 923 v lúčoch 922 a vytvorenie dier 925 na umiestnenie upevňovačov v ráfiku 924. Pokiaľ ide o upevňovače, je možné navyše uviesť, že lúče 922 sa môžu pripevňovať k ráfiku 924 pomocou lepidla alebo tmelu 961. Alternatívne môžu byť upevňovače 960 vynechané a nahradené len lepidlom, prípadne nemusí byť použitý vôbec žiadny typ upevňovača, ako už bolo zmieňované v niektorých z predchádzajúcich uskutočnení.

Vzhľadom na podobnosti tohto uskutočnenia s predchádzajúcimi uskutočneniami podľa prihlasovaného vynálezu nebude toto uskutočnenie teraz podrobne opisované alebo predvádzané. Uvedený opis predchádzajúcich uskutočnení by mal postačovať i pre toto uskutočnenie natoľko, že nebude v rozpore s ich vyobrazeniami a/alebo opisom. Napríklad presné konštrukčné riešenie lúčov 922 môže byť rovnaké ako konštrukčné riešenie lúčov 22a prvého uskutočnenia s výnimkou pridania dier 923 na umiestnenie nitov 960.

V tomto uskutočnení sa každý upevňovač skladá z kolíkov 960a a samosvomého krúžku alebo udržiavacieho krúžku 960b. Kolíkom 960a je kolík s hlavičkou majúci driekovú časť a hlavovú časť. Drieková časť kolíka 960a sa vsunuje do jednej z dier 925 v ráfiku 924 a do jednej z dier 923 v jednom z lúčov 922 tak, aby hlavičková časť kolíka 960a bola v dotyku s vnútorným povrchom ráfíka 924. Tak ako v predchádzajúcom uskutočnení sa môže použiť kovadlina na udržovanie kolíkov 960a v potrebnej polohe. Následne sa na driekovú časť kolíka 960a natlačí udržovací krúžok 960b, výsledkom čoho je nehybné pripevnenie lúčov 922 k ráfiku 924. Drieková časť kolíka 960a môže byť hladká alebo na nej môže byť vytvorený jeden alebo niekoľko vrubov na bezpečnejšie pripevnenie udržiavacieho krúžka 960b k driekovej časti kolíka 960a.

Po preštudovaní tohto opisu bude skúseným odborníkom v tejto oblasti techniky jasné, že upevňovačom 960 by mohla byť skrutka s maticou alebo iný typ upevňovača v prípade potreby a/alebo zvláštnej požiadavky. Udržovacím krúžkom by napríklad mohol byť samosvomý krúžok v tva re „C“, ktorý sa umiestňuje do kruhovej drážky vytvorenej v driekovej časti kolíka.

Podobne ako v prvom uskutočnení má každý z lúčov 922 vonkajšiu koncovú časť 940, ktorá vstupuje do dutej oblasti ráfika 924 cez otvory 974, v podstate rovnú prostrednú časť 942 smerujúcu dolu od vonkajšej koncovej časti 940 a vnútornú koncovú časť 944, ktorá sa nachádza radiálne pod prostrednou časťou 942, aby táto vnútorná koncová časť 944 mohla byť pripojená ku stredovej hlave kolesa tak, ako je to predvedené na obr. 3. Je výhodné, keď sa vonkajšia koncová časť 940, prostredná časť 942 a vnútorná koncová časť 944 zhotovujú ako jednodielna, celistvá súčasť s pripojovacím článkom alebo maticou 946 lúča, ktorá sa skrutkuje k vnútornej koncovej časti 944 pri pripojovaní k hlave 20 rovnako tak, ako v prípade prvého uskutočnenia.

Ráfik 924 podľa tohto uskutočnenia sa podobá ráfiku 324 predvedenému na obr. 15 až 18 a ráfiku 824 predvedenému na obr. 28 v tom, že ráfik 924 má vypúlenú časť 927. Vypúlená časť 972 je vypúlená vonkajším smerom, takže lúče 922 sú mierne ohnuté podľa zakrivenia vypúlenej časti 972 vtedy, keď sú lúče 922 po zostavení pripojené ku stredovej hlave 20 a ráfika 824. Preto je možné použiť opis ráfika 324 a 824 tiež v prípade tohto uskutočnenia, pretože príslušné vyobrazenie a/alebo doprevádzajúci text nie sú v rozpore.

Ráfik 924 kolesa bicykla sa podobá už opísaným ráfikom s výnimkou toho, že obsahuje určitý počet dier 925, ktoré sú rozmiestnené v rovnakých vzdialenostiach od seba na obidvoch stranách obvodu ráfika 924, na upevnenie upevňovačov 960.

Skúsenému odborníkovi v tejto oblasti techniky bude po preštudovaní tohto opisu jasné, že koleso 910 môže mať dvanásť lúčov tak na obr. 1 alebo šestnásť lúčov ako na obr. 2. Pre skúsených odborníkov v tejto oblasti techniky však bude jasné, že koleso 910 môže byť tak predným kolesom ako i zadným kolesom majúcim menší alebo väčší počet lúčov, ako je predvedené na obr. 1 alebo 2.

Sedemnáste uskutočnenie. Lúče 22a vedú do ľavého a pravého konca stredovej hlavy 20a smerom k ráfiku 24a. Zmienené inými slovami to znamená, že v prípade dvanásťlúčového uskutočnenia vedie šesť lúčov v podstate vonkajším smerom z pravého konca hlavy 20a k ráfiku 24a a šesť lúčov vedie v podstate vonkajším smerom z ľavého konca hlavy 20a k ráfiku 24a. Jc výhodné, keď sú vonkajším smerom vedené lúče 22a usporiadané tangenciálne vo vzťahu k hlave 20a. Samozrejme, že lúče 22a môžu byť vedené smerom, ktorý sa viac blíži radiálnemu smeru, ak existuje taká potreba a/alebo zvláštna požiadavka.

Na obr. 39 až 42 je vidieť, že každý z lúčov 22a má vonkajšiu koncovú časť 40, prostrednú časť 42 a vnútornú koncovú časť 44. Rovná prostredná časť 42 sa nachádza radiálne pod vonkajšou koncovou časťou 42 a vnútorná koncová časť 44 sa nachádza pod prostrednou časťou 42. Vnútorná koncová časť 44 sa pripojuje k hlave 20a známym spôsobom. Je výhodné, keď sa vonkajšia koncová časť 40, prostredná časť 42 a vnútorná koncová časť 44 zhotovujú ako jednodielna, celistvá súčasť s pripojovacím článkom alebo maticou 46 lúčov, ktorá sa skrutkuje na vnútornej koncovej časti 44 pri pripojovaní k hlave 20a rovnako tak, ako v prípade prvého uskutočnenia.

Na obr. 39 až 42 je predvedené, že vonkajšia koncová časť 40 každého lúča 22a má prvú, vopred stanovenú šírku W a prvú, vopred stanovenú hrúbku T. Šírka W vonkajšej koncovej časti 40 každej koncovej časti 40 každého lúča 22a je vedená prvým smerom, zatiaľ čo hrúbka T vonkajšej koncovej časti 40 každého lúča 22a je vedená druhým sme rom, ktorý je v podstate kolmý vo vzťahu k prvému smeru. Vonkajšia koncová časť 40 má šírku W, ktorá je výhodne najmenej desaťnásobkom hrúbky T vonkajšej koncovej časti 40. Je výhodné, ak je šírka W vonkajšej koncovej časti približne tridsaťnásobkom hrúbky T vonkajšej koncovej časti 40. Vonkajšia koncová časť 40 lúčov 22a môže mať šírku približne 15 mm a hrúbku približne 0,5 mm.

V tomto uskutočnení majú vonkajšie koncové časti 40 lúčov 22a v priečnom reze obdĺžnikový alebo podlhovastý eliptický tvar, zatiaľ čo prostredné časti 42 a vnútorne koncové časti 44 majú v priereze kruhový alebo eliptický tvar. Pre skúsených odborníkov v tejto oblasti techniky však bude jasné, že tvar priečneho rezu lúčov 22a môže byť po celej ich dĺžke rovnaký, pokiaľ je to potrebné a/alebo existuje taká požiadavka. Rovnako tak bude skúseným odborníkom jasné, že v prípade potreby a/alebo zvláštnej požiadavky bude možné použitie lúčov s rôznymi tvarmi prierezu. V súlade s týmto vynálezom je možné napríklad použiť lúče majúce v priečnom reze eliptický tvar. V každom prípade má vonkajšia koncová časť 40 šírku W, ktorá je výhodne prinajmenšom desaťnásobkom hrúbky T vonkajšej koncovej časti 40. Je výhodné, ak je šírka W vonkajšej koncovej časti približne tridsaťnásobkom hrúbky T vonkajšej koncovej časti 40.

Na obr. 39 až 42 je vidieť, že vonkajšie koncové časti 40 lúčov 22a sú ohnuté tak, aby vytvorili prvé úseky 50 na voľných koncoch lúčov 22a, pričom tieto prvé úseky 50 sú odsadené od druhých úsekov 52. Toto odsadenie prvého úseku 50 od druhého úseku 52 vytvára medzi nimi ohnutý úsek 54, ktorý priťahuje lúč 22a k ráfiku 24a, ako bude vysvetlené v ďalšom texte. Je výhodné, keď druhé úseky 52 každého lúča 22a ležia v podstate v rovnakej rovine ako jeho príslušná prostredná časť. Na rozdiel od toho prvý úsek 50 leží v rovine, ktorá sa nachádza v určitej vzdialenosti od roviny druhého úseku 52 a je s touto rovinou rovnobežná. Z tohto opisu však bude skúseným odborníkom jasné, že prvý úsek 50 môže byť ohýbaný alebo zhotovovaný tak, aby mal rozdielny tvar a/alebo prierez, ako je tomu v prípade opisovaných tvarov a prierezov. V každom prípade by mali byť tvary a prierezy prvého úseku 50, druhého úseku 52 a ohnutého úseku 54 riešené tak, aby znemožňovali axiálny pohyb lúča vo vzťahu k ráfiku 24a vtedy, keď je lúč v zostavenej polohe.

Na obr. 37 až 42 je vidieť, že prvý úsek 50 každého lúča 22a má prvý styčný povrch 56, ktorý je nasmerovaný tak, aby bol v dotyku s vnútorným povrchom ráfika 24a, zatiaľ čo druhý úsek 52 každého lúča 22a má druhý styčný povrch 58, ktorý je nasmerovaný tak, aby bol v dotyku s vonkajším povrchom ráfika 24a. Je výhodné, keď je vzdialenosť odsadenia medzi prvým styčným povrchom 56 prvého úseku 50 a druhým styčným povrchom 58 mierne väčší ako je hrúbka ráfika 24a. V súvislosti s tým platí, že, ak sú lúče 22a umiestnené v ráfiku 24a, existuje taký styk lúčov 22a s ráfikom 24a, ktorý znemožňuje akýkoľvek podstatný pohyb vo vzťahu medzi nimi.

Podľa vlastnej voľby je možné použiť prídavné upevňovacie prostriedky, ako sú lepidlá, tmely a podobne, aby bolo zaistené pevnejšie a stálejšie pripevnenie vonkajších koncových častí 40 lúčov 22a k častiam kruhového ráfika 24a určeným na pripevnenie lúčov. Výrazom „lepidlo“, ako je tu používané, vrátane patentových nárokov, sa rozumie akákoľvek zmes alebo látka, ktorá môže byť používaná na pripevňovanie materiálov k sebe, vrátane tmelov a podobne. Pokiaľ existuje taká potreba alebo zámer, je navyše možné použitie upevňovačov alebo upevňovacích prostriedkov (nie sú predvedené) ako bodové zvarovanie, niťové alebo závitové upevňovače a podobne. Také upevňovače môžu byť vedené buď cez prvý styčný povrch 56, alebo druhý styčný povrch 58 do bočných častí ráfika 24a. Navyše upevňovače môžu byť používané v kombinácii s lepidlom a pod.

Predvádzanými prostrednými časťami 42 lúčov 22a sú v podstate rovné lúče drôtového typu majúce v priereze v podstate kruhový tvar. Z tohto opisu však bude pre skúsených odborníkov jasné, že prostredné časti 42 lúčov 22a môžu byť zhotovované tak, aby mali iné typy prierezov a/alebo tvarov. Prostredná časť 42 môže byť napríklad v priereze hranatejšia, pričom taký tvar prierezu môže byť rovnaký po celej dĺžke prostrednej časti 42. Alternatívne sa môže tvar prierezu prostrednej časti 42 meniť po celej dĺžke tak, aby sa prierez prostrednej časti 42 rozširoval v súvislosti s približovaním k hlave 20a. Vyjadrené inými slovami to znamená, že hrúbka a/alebo šírka stredovej časti 42 môže byť buď rovnaká, alebo sa môže podľa potreby a/alebo zvláštnej požiadavky meniť.

Na vnútorných koncových častiach 44 jednotlivých lúčov 22a sú vytvorené závity na naskrutkovanie bežne používanej matice 46. Konkrétnejšie je možné uviesť, že vnútorné koncové časti 44 lúčov 22a sa vkladajú do jedného konca dier 34a v hlave 20a a následne do druhého konca dier 34a umiestňujú lúčové matice 46a tak, aby sa hlavičková alebo prírubová časť lúčových matíc dotýkala vnútorného operného povrchu dier 34a. Na základe toho sa môžu lúče 22a uťahovať v podstate bežným spôsobom, výsledkom čoho je pripevnenie vnútorných koncových častí 44 lúčov 22 k hlave 20a a prepojenie hlavy 20a s ráfikom 24a.

Ráfik 24a patrí do kategórie takzvaných hlbokých ráfikov, ktoré majú väčšiu výšku ako šírku a ktoré sú konštruované na navliekanie pneumatikových plášťov 26a, ktoré sa upevňujú pomocou plášťového tmelu. Ráfik 24a však môže mať iné tvary, ktoré sa podľa potreby a/alebo zvláštnej požiadavky prispôsobujú iným typom plášťov, bez toho, aby došlo k prekročeniu rozsahu tohto vynálezu. Kruhový ráfik 24a sa zhotovuje z materiálov, ktoré sú v podstate tuhé a ktorých použitie je v tejto oblasti techniky známe. Rafiky 24a sa môžu vyrábať z akýchkoľvek vhodných kovových materiálov, ako je napríklad povlečená oceľ, nehrdzavejúca oceľ, hliník alebo titán, ako i ďalšie nekovové materiály, ako je kompozit obsahujúci uhlíkové vlákna, ktoré sa môžu používať pri výrobe kolies bicykla.

Ráfik 24a má z pohľadu bokorysu v podstate kruhový tvar (obr. 1) a má vonkajší kruhový povrch 68, dvojicu kruhových brzdových častí 70 a dvojicu kruhových častí 72 na pripevňovanie lúčov. Vonkajší kruhový povrch 68 je upravený na navliekanie pneumatikového plášťa 26a. Kruhové časti 72 na pripevňovanie lúčov sú takisto umiestnené na stranách ráfika 24a smerom dovnútra od kruhových brzdových častí 70, ako je to vidieť na obr. 38. Ráfik 24a má podobu rúrkovitej súčasti s dutou, kruhovou vnútornou oblasťou. Pre skúseného odborníka v tejto oblasti bude celkom zrejmé, že tvar vonkajšieho kruhového povrchu 68 ráfika 24a by mohol byť podľa potreby a/alebo zvláštnej požiadavky upravený na navliekanie rôznych typov plášťov, ako sú „pneumatikové plášte so záhybom“. V tomto uskutočnení je vonkajší kruhový povrch 68 ráfika 24a konštrukčne riešený na použitie „galuskových“ alebo „zošívaných“ typov pneumatikových plášťov, ktoré sa pripevňujú k vonkajšiemu kruhovému povrchu 68 pomocou lepiacich tmelov.

Je výhodné, keď brzdové časti 70 majú v podstate ploché, kruhové povrchy, ktoré sú konštrukčne riešené na styk s brzdovými vložkami brzdového zariadenia na spomaľovanie alebo zastavovanie otáčania kolesa 10. Brzdové časti 70 sú vzájomne rovnobežné a nachádzajú sa medzi vonkaj ším kruhovým povrchom 68 a jednou z častí na pripevnenie lúčov.

Časti 72 na pripevňovanie lúčov sú umiestnené radiálne smerom dovnútra vo vzťahu k vonkajšiemu kruhovému povrchu 68 a brzdovým častiam 70 ráfika 24a. Časti 72 na pripevňovanie lúčov sa výhodne približujú k sebe v určitom uhle, čím tvoria v podstate V-tvar prierezu ráfika 24a, keď jeho vrchol smeruje ku stredu kolesa 10. Každá časť 72 na pripevňovanie lúčov má určitý počet otvorov 74 na vstup prinajmenšom úsekov vonkajších častí týchto lúčov.

Otvory a radiálne vyhĺbenia 76 sú výhodne rozmiestnené na kruhových častiach 72 na pripevňovanie lúčov, pričom radiálne vyhĺbenia sú vedené radiálne smerom do vnútra od otvorov 74. V tomto uskutočnení sa určitým počtom otvorov 74 rozumie určitý počet výhodne podlhovastých otvorov alebo štrbín, ktorých veľkosť a tvar umožňuje vstup vonkajších koncových častí dovnútra ráfika. Podlhovasté otvory 74 prenášajú pôsobenie síl na ráfik 24a na väčšej ploche, ako je tomu v prípade bežných lúčov s kruhovým prierezom, takže sa minimalizuje nebezpečenstvo prasknutia a/alebo trhania účinkom námahy. Je výhodné, keď sa otvory umiestňujú smerom od vnútorného okraja ráfika 24a vo vzdialenosti prinajmenšom 5,0 milimetrov, aby sa zvýšila odolnosť proti poškodeniu ráfika 24a. Obdobne je výhodné, keď sa radiálna vzdialenosť smerom od vnútorného okraja otvorov 74 k vnútornému okraju ráfika 24a určuje ako prinajmenšom jedna tretina obvodovej dĺžky otvoru 74. Čím ďalej je možné umiestniť otvory 74 od vnútorného obvodového okraja ráfika 24a, tým pevnejšie bude pripojenie lúčov 22a k ráfiku 24a. Ako výhodná sa javí taká situácia, keď sú radiálne šírky otvorov 74 v podstate rovnaké alebo o niečo väčšie ako šírky lúčov 22a, výsledkom čoho je znemožnenie nežiaduceho vnikania úlomkov, nečistôt a podobne do dutej oblasti v ráfiku 22a.

V uprednostňovanom uskutočnení je hrúbka lúčov 22a v prvom koncovom úseku 50 v rozsahu od približne 0,5 mm do približne 3,0 milimetra. Na základe toho budú mať otvory 74 radiálnu šírku v rozsahu od približne 0,5 mm do približne 5,0 milimetra. Ak je napríklad hrúbka prvého koncového úseku 50 každého lúča 22a približne 1,0 milimeter, potom radiálna šírka každého otvoru 74 môže byť približne 1,2 milimetra.

Na obr. 43 je možné vidieť, že vyhĺbenia 76 majú axiálne hĺbky, ktoré sú výhodne rovnaké ako hrúbky druhého úseku 52 vonkajšej časti 40. Toto usporiadanie poskytuje lepšie aerodynamické vlastnosti, ktoré znižujú účinky odporu vzduchu.

V uprednostňovaných uskutočneniach podľa tohto vynálezu majú prvé koncové úseky 50 a ohnuté úseky 54 taký tvar, aby mohli voľne vstupovať do otvorov 74 v ráfiku 24a. Preto nie je potrebné, aby buď prostredná časť 42, alebo vnútorná koncová časť 44 každého lúča musela prechádzať cez otvory 74. Navyše je výhodné, že otvory 74 majú v podstate rovnaký tvar ako je tvar prierezu ohnutých úsekov 54 lúčov 22a a sú o niečo málo väčšie, ako už bolo zmienené. V tomto zmysle otvory 74 obmedzujú pohyb ohnutého úseku 54 vtedy, keď sú lúče 22a v zostavenej polohe. Obzvlášť tvary a prierezy prvého úseku 50, druhého úseku 52 a ohnutého úseku 54 každého lúča by mali byť vytvorené tak, aby znemožňovali axiálny pohyb všetkých lúčov vo vzťahu k ráfiku 24a, keď sú lúče v zostavenej polohe.

Osemnáste uskutočnenie. Na obr. 44 je vidieť priečny rez časti ráfika 124 kolesa bicykla podľa prihlasovaného vynálezu. Toto uskutočnenie sa v podstate podobá predchádzajúcemu uskutočneniu, ktoré je predvedené na obr. 37 až 43, ale s výnimkou toho, že hĺbka každého vyhĺbenia je menšia. Preto vonkajšie koncové časti 140 lúčov 122 nie sú vyrovnané s vonkajšími povrchmi častí 172 na pripevňovanie lúčov. Vonkajšie koncové časti 140 lúčov 122 skôr vyčnievajú z vonkajšieho povrchu častí 172 na pripevňovanie lúčov. Je výhodné, keď vyhĺbenia 176 v ráfiku 124 majú také axiálne hĺbky, ktoré sú menšie ako hrúbky druhých úsekov 152 vonkajších častí 140. Toto usporiadanie poskytuje lepšie aerodynamické vlastnosti, ktoré znižujú účinky odporu vzduchu.

Vzhľadom na podobnosti tohto uskutočnenia s predchádzajúcimi uskutočneniami podľa prihlasovaného vynálezu nebude toto uskutočnenie teraz podrobne opisované alebo predvádzané. Uskutočnený opis predchádzajúcich uskutočnení by mal stačiť i pre toto uskutočnenie.

Devätnáste uskutočnenie. Na obr. 44 je vidieť priečny rez časti ráfika 224 kolesa bicykla podľa prihlasovaného vynálezu. Toto uskutočnenie sa v podstate podobá predchádzajúcemu uskutočneniu, ktoré je predvedené na obr. 37 až 43, ale s výnimkou toho, že hĺbka každého vyhĺbenia je väčšia. Preto vonkajšie koncové časti 240 lúčov 222 nie sú vyrovnané s vonkajšími povrchmi častí 272 na pripevňovanie lúčov. Vonkajšie koncové časti 240 lúčov 222 sú skôr umiestnené pod úrovňou vonkajšieho povrchu častí 272 na pripevňovanie lúčov. Zvláštnosť spočíva v tom, že vyhĺbenia 276 v ráfiku 224 majú také axiálne hĺbky, ktoré sú väčšie ako hrúbky druhých úsekov 252 vonkajších častí 240. Toto usporiadanie poskytuje lepšie aerodynamické vlastnosti, ktoré znižujú účinky odporu vzduchu.

Vzhľadom na podobnosti tohto uskutočnenia s predchádzajúcimi uskutočneniami podľa prihlasovaného vynálezu nebude toto uskutočnenie teraz podrobne opisované alebo predvádzané. Uskutočnený opis súčastí sedemnásteho uskutočnenia by mal stačiť i pre toto uskutočnenie.

Dvadsiate uskutočnenie. S odkazom na obr. 46 až 48 je možné uviesť, že v tomto uskutočnení sa používa modifikovaný lúč 322 podľa ďalšieho znaku tohto vynálezu. Konštrukcia lúčov 322 umožňuje ich použitie tak na kolese 10, ako i na kolese 12. Povedané inak, lúče 322 sú vedené od stredovej hlavy 20a alebo 20b k ráfiku 24a alebo 24b. Podobne ako v prípade sedemnásteho uskutočnenia má lúč 322 vonkajšiu koncovú časť 340, v podstate rovnú prostrednú časť (nie je predvedená) a vnútornú koncovú časť (takisto nie je predvedená). Je výhodné, keď sa vonkajšia koncová časť 340, prostredná časť a vnútorná koncová časť zhotovujú ako jednodielna, celistvá súčasť s pripoj ovacím článkom alebo maticou lúča, ktorý sa skrutkuje na vnútorné koncové časti pri pripojovaní k hlave 20a alebo 20b.

Vonkajšie koncové časti 340 lúčov 322 sú ohnuté tak, aby vytvorili prvé úseky 350 a druhé úseky 352 na voľných koncoch lúčov 322. Také odsadenie prvého úseku 350 od druhého úseku 352 vytvára medzi nimi ohnutý úsek 354, ktorý priťahuje lúč 322 k ráfiku 24a alebo 24b. Vyjadrené inými slovami to znamená, prvý úsek 350 je odsadený od druhého úseku 352 o rozmer úseku 354, ktorý je vedený v podstate kolmo vo vzťahu k prvému úseku 350 a druhému úseku 352. Je výhodné, keď druhé úseky 352 každého lúča 322 ležia v podstate v rovnakej rovine ako jeho príslušná prostredná časť. Na rozdiel od toho prvý úsek 350 leží v rovine, ktorá sa nachádza v určitej vzdialenosti od roviny druhého úseku 352 a je s touto rovinou rovnobežná. Z tohto opisu bude skúseným odborníkom jasné, že prvý úsek 350 môže byť ohýbaný alebo zhotovovaný tak, aby mal rozdielny tvar a/alebo prierez, ako je tomu v prípade opisovaných tvarov a prierezov. V každom prípade by mali byť tvary a prierezy prvého úseku 350, druhého úseku 352 a ohnutého úseku 354 riešené tak, aby znemožňovali axiálny pohyb lúčov 322 vo vzťahu k ráfiku 24a alebo 24b vtedy, keď je lúč 322 v zostavenej polohe.

Vzhľadom na to, že za normálnych okolností sú lúče 322 napnuté, vyvíja ohnutá alebo odsadená časť 354 silu na ráfik 24a alebo 24b a naopak. Preto je v tomto uskutočnení hrúbka ohnutého alebo odsadeného úseku väčšia ako hrúbka prvého úseku 350, tak i druhého úseku 352.

Podľa vlastnej voľby je možné použiť prídavné upevňovacie prostriedky, ako sú lepidlá, tmely a podobne, aby bolo zaistené pevnejšie a stálejšie pripevnenie vonkajších koncových častí 340 lúčov 322 k častiam kruhového ráfika 24a alebo 24b určeným na pripevnenie lúčov. Výrazom „lepidlo“, ako je tu používané, vrátane patentových nárokov, sa rozumie akákoľvek zmes alebo látka, ktorá môže byť používaná na pripevňovanie materiálov k sebe, vrátane tmelov a podobne. Pokiaľ existuje taká potreba alebo zámer, je navyše možné použitie upevňovačov alebo upevňovacích prostriedkov (nie sú predvedené) ako bodové zvarovanie, nitové alebo závitové upevňovače a podobne, pokiaľ existuje taká potreba a/alebo zvláštna požiadavka. Navyše mechanické upevňovače môžu byť používané v kombinácii s lepidlom a pod.

Vzhľadom na podobnosti tohto uskutočnenia s predchádzajúcimi uskutočneniami podľa prihlasovaného vynálezu nebude toto uskutočnenie teraz podrobne opisované alebo predvádzané. Uskutočnený opis predchádzajúcich uskutočnení vysvetľujúci prihlasovaný vynález by mal postačovať i pre toto uskutočnenie.

Dvadsiate prvé uskutočnenie. S odkazom na obr. 49 až 51 je možné uviesť, že v tomto uskutočnení sa používa modifikovaný lúč 422 podľa ďalšieho znaku prihlasovaného vynálezu. Konštrukčné riešenie lúčov 422 umožňuje ich použitie tak na kolese 10, ako i kolese 12. Vyjadrené inak, lúče 422 sú vedené od stredovej hlavy 20a alebo 20b k rafiku 24a alebo 24b. Podobne ako v prípade sedemnásteho uskutočnenia má lúč 422 vonkajšiu koncovú časť 440, v podstate rovnú prostrednú časť (nie je predvedená) a vnútornú koncovú časť (takisto nie je predvedená). Je výhodné, keď sa vonkajšia koncová časť 440, prostredná časť a vnútorná koncová časť zhotovujú ako jednodielna, celistvá súčasť s pripojovacím článkom alebo maticou lúča, ktorá sa skrutkuje na vnútornej koncovej časti pri pripojovaní k hlave 20a alebo 20b.

Vonkajšie koncové časti 440 lúčov 422 sú ohnuté tak, aby vytvorili prvé úseky 450 a druhé úseky 452 na voľných koncoch lúčov 422. Také odsadenie prvého úseku 450 od druhého úseku 452 vytvára medzi nimi ohnutý úsek 454, ktorý priťahuje lúč 422 k ráfiku 24a alebo 24b. Vyjadrené inými slovami to znamená, prvý úsek 450 je odsadený od druhého úseku 352 o rozmer úseku 454, ktorý je vedený v podstate kolmo vo vzťahu k prvému úseku 450 a druhému úseku 452. Je výhodné, keď druhé úseky 452 každého lúča 422 ležia v podstate v rovnakej rovine ako jeho príslušná prostredná časť. Na rozdiel od toho prvý úsek 450 leží v rovine, ktorá sa nachádza v určitej vzdialenosti od roviny druhého úseku 452 a je s touto rovinou rovnobežná. Z tohto opisu však bude skúseným odborníkom jasné, že prvý úsek 450 môže byť ohýbaný alebo zhotovovaný tak, aby mal rozdielny tvar a/alebo prierez, ako je tomu v prípade opisovaných tvarov a prierezov. V každom prípade by mali byť tvary a prierezy prvého úseku 450, druhého úseku 452 a ohnutého úseku 454 riešené tak, aby znemožňovali axiálny pohyb lúčov 422 vo vzťahu k ráfiku 24a alebo 24b vtedy, keď je lúč 422 v zostavenej polohe.

Vzhľadom na to, že za normálnych okolností sú lúče 422 napnuté, vyvíja ohnutá alebo odsadená časť 454 silu na ráfik 24a alebo 24b a naopak. Preto je v tomto uskutočnení uskutočnené zvlnenie ohnutého alebo odsadeného úseku 454, ktoré vytvára prídavné spevnenie. Zvlnením ohnutého úseku 454 sa zväčšuje jeho účinná hrúbka a táto účinná hrúbka ohnutého úseku 454 je väčšia ako účinná hrúbka tak prvého úseku 450, ako i druhého úseku 452.

Podľa vlastnej voľby je možné použiť prídavné upevňovacie prostriedky, ako sú lepidlá, tmely a podobne, aby bolo zaistené pevnejšie a stálejšie pripevnenie vonkajších koncových častí 440 lúčov 422 k častiam kruhového ráfika 24a alebo 24b určeným na pripevnenie lúčov. Výrazom „lepidlo“, ako je tu používané, vrátane patentových nárokov, sa rozumie akákoľvek zmes alebo látka, ktorá môže byť používaná na pripevňovanie materiálov k sebe, vrátane tmelov a podobne. Pokiaľ existuje taká potreba alebo zámer, je navyše možné použitie upevňovačov alebo upevňovacích prostriedkov (nie sú predvedené) ako bodové zvarovanie, nitové alebo závitové upevňovače a podobne, pokiaľ existuje taká potreba a/alebo zvláštna požiadavka. Navyše mechanické upevňovače môžu byť používané v kombinácii s lepidlom a pod.

Vzhľadom na podobnosti tohto uskutočnenia s predchádzajúcimi uskutočneniami podľa prihlasovaného vynálezu nebude toto uskutočnenie teraz podrobne opisované alebo predvádzané. Uskutočnený opis predchádzajúcich uskutočnení vysvetľujúci prihlasovaný vynález by mal postačovať i pre toto uskutočnenie.

Aj keď na názorné predvedenie tohto vynálezu bolo vybrané konkrétne uskutočnenie, bude skúseným odborníkom v tejto oblasti techniky jasné, že je možné uskutočniť rôzne zmeny a úpravy, bez toho, aby došlo k prekročeniu rozsahu tohto vynálezu, ktorý je definovaný v pripojených patentových nárokoch.

Claims (64)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Koleso bicykla, pozostávajúce z dutého ráfika (24a, 24b, 324, 624), majúceho vonkajší kruhový povrch (68), upravený na uloženie plášťa (26a, 26b) a sústavu otvorov (74, 174, 474, 574, 674) na zachytenie vonkajších koncových častí (540) lúčov (22a, 22b), prechádzajúcich cez prostredné časti (42) do vnútorných koncových častí (44), ktoré sú vybavené spojovacími prvkami na pripojenie k prírubám stredovej hlavy (20a, 20b) kolesa (10, 12, 510), vyznačujúce sa tým, že vonkajšia koncová časť (40) každého lúča (22a, 22b) je, na jej zachytenie v axiálnom otvore (74, 174) na ráfiku (24a, 24b), vybavená prvým úsekom (50, 150), ktorý cez ohnutý úsek (54) nadväzuje na druhý úsek (52), odsadený proti prvému úseku (50,150).
2. 2. Koleso podľa nároku 1, vyznačujúce sa t ý m , že prvý úsek (50, 150) je svojím prvým povrchom (56) v dotyku s vnútorným povrchom ráfika (24a, 24b), a druhý úsek (52) je svojím druhým povrchom (58) v dotyku s vonkajším povrchom ráfika (24a, 24b).
3. 3. Koleso podľa nároku 1, vyznačujúce sa t ý m , že vonkajšia koncová časť (40) má v priečnom reze podlhovastý tvar, pričom otvor (74, 174) je tvorený tvarovo priečnemu rezu koncovej časti (40) zodpovedajúcou podlhovastou štrbinou.
4. 4. Koleso podľa nároku 3, vyznačujúce sa t ý m , že rozmery priečnych rezov koncovou časťou (40) sú v podstate rovnaké alebo menšie ako rozmery otvoru (74,174).
5. 5. Koleso podľa nároku 1, vyznačujúce sa t ý m , že vnútorná koncová časť (44) každého lúča (22a, 22b) je vybavená vonkajším závitovým úsekom (145).
6. 6. Koleso podľa nárokov la 5, vyznačujúce sa t ý m , že spojovacím prvkom na pripojenie vnútornej koncovej časti (44) každého lúča (22a, 22b) k hlave (20a, 20b) kolesa (10) je matica (46, 146) lúča s obvodovou oporou.
7. 7. Koleso podľa nárokov 1 a 2, vyznačujúce sa t ý m , že ráfik (24a, 24b) je vybavený aspoň dvanástimi otvormi (74, 174), z ktorých jedna polovica otvorov (74, 174) je upravená na jednom jeho boku a druhá polovica otvorov (74,174) je upravená na jeho druhom boku.
8. 8. Koleso podľa nárokov 1 a 2, vyznačujúce sa t ý m , že ráfik (24a,24b) je vybavený aspoň šestnástimi otvormi (74,174), z ktorých jedna polovica otvorov (74,174) je upravená na jednom jeho boku a druhá polovica otvorov (74,174) je upravená na jeho druhom boku.
9. 9. Koleso podľa nárokov 1,2,6 a 7, vyznačujúce sa tým, že ráfik (24a, 24b) má svoje boky s otvormi (74, 174) tvorené dvomi šikmo od seba a smerom ku kruhovému povrchu (68) sa rozbiehajúcimi stenami.
10. 10. Koleso podľa nároku 1, vyznačujúce sa t ý m , že otvory (574, 674) sú vytvorené na výstupkoch (571, 671), ktoré sú v rovnakých obvodových vzdialenostiach upravené na vnútornom obvode ráfika (524, 624).
11. 11. Koleso podľa nároku 10, vyznačujúce sa t ý m , že výstupky (571, 671) tvoria spolu s ráfikom (524, 624) celistvý jediný diel.
12. 12. Koleso podľa nároku 10, vyznačujúce sa t ý m , že výstupky (571,671) sú tvorené samostatnými dielmi, ktoré sú k ráfiku (524,624) trvalo pripevnené prostredníctvom upevňovačov (675).
13. 13. Koleso podľa nárokov la 2, vyznačujúce sa t ý m , že prvé úseky (150) vonkajších koncových častí (140) lúčov (22a, 22b) sú k vnútornému povrchu ráfika (24a, 24b) pripevnené prostredníctvom upevňovacích prostriedkov.
14. 14. Koleso podľa nárokov la 2, vyznačujúce sa t ý m , že druhé úseky (52) vonkajších koncových častí (140) lúčov (22a, 22b) sú k vonkajšiemu povrchu ráfika (24a, 24b) pripevnené prostredníctvom upevňovacích prostriedkov.
15. 15. Koleso podľa nárokov 13a 14, vyznačujúce sa tým, že upevňovacími prostriedkami sú bodové zvary (160,260).
16. 16. Koleso podľa nároku 13 a 14, vyznačujúce sa tým, že upevňovacími prostriedkami je lepidlo.
17. 17. Koleso podľa nároku 1, v y z n a č u j ú c e sa t ý m , že ráfik (324, 824) má svoj, od otvorov (74, 174, 874) radiálne smerom k stredovej hlave (20a, 20b) kolesa (10,510, 810) privrátený obvod v axiálnom smere širší, než je šírka ráfika (324) v mieste otvorov (74,174, 874).
18. 18. Koleso podľa nároku 17, vyznačujúce sa t ý m , že obvod pozostáva z dvojice smerom od kruhového povrchu (68) smerujúcich vypuklých kruhových stien.
19. 19. Koleso podľa nárokov 17 a 18, vyznačujúce sa tým, že otvory (874) na vonkajšie koncové časti (840) lúčov (822) sú usporiadané vo vzdialenosti aspoň päť milimetrov radiálne vonkajším smerom od vypuklých stien, pričom radiálna šírka otvorov (874) je v rozsahu od 0,5 mm do 5,0 mm.
20. 20. Koleso podľa nároku 19, vyznačujúce sa t ý m , že axiálna šírka (T) vonkajšej koncovej časti (840) lúča (822) je v rozsahu od 0,5 mm do 3,0 mm.
21. 21. Koleso podľa nároku 18, vyznačujúce sa t ý m , že medzi dvojicou od seba a smerom od kru hového povrchu (68) smerujúcich vypuklých stien je upravená kruhová oblasť.
22. 22. Koleso podľa nároku 18, vyznačujúce sa t ý m , že na jednej z dvojice od seba a smerom od kruhového povrchu (68) smerujúcich vypuklých kruhových stien je vytvorená jedna polovica otvorov (874) na vonkajšie koncové časti (840) lúčov (822), pričom na druhej z dvojice vypuklých kruhových stien je vytvorená druhá polovica otvorov (874) na vonkajšie koncové časti (840) lúčov (822).
23. 23. Koleso podľa nároku 3, vyznačujúce sa t ý m , že vonkajšia koncová časť (40) má rozmery priečneho rezu prvým úsekom (50,150) rovnaké ako sú rozmery priečneho rezu ohnutým úsekom (54).
24. 24. Koleso podľa nároku 1, vyznačujúce sa t ý m , že vonkajšia koncová časť (40) má v priečnom reze kruhový tvar, pričom otvor (474) má tvarovo priečnemu rezu koncovej časti (40) zodpovedajúci tvar.
25. 25. Koleso podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa tým, že prostredná časť (42) má v priečnom reze kruhový tvar.
26. 26. Koleso podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa tým, že prostredná časť (42) má v priečnom reze podlhovastý tvar.
27. 27. Koleso podľa niektorého z prechádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa tým, že ráfik (824, 924) je v každom mieste svojho styku s druhým povrchom (58) druhého úseku (52) vonkajšej koncovej časti (840, 940) vybavený priechodnou dierou (825, 925), v ktorej je usporiadaný upevňovač lúča (822,922).
28. 28. Koleso podľa nároku 27, vyznačujúce sa t ý m , že upevňovačom je nit (860).
29. 29. Koleso podľa nároku 27, vyznačujúce sa t ý m , že upevňovačom je hlavičkou vybavený kolík (960a) so samosvomým krúžkom (960b) na jeho drieku.
30. 30. Koleso podľa nárokov 27 až 29, v y z n a č u júce sa tým, že upevňovač je medzi pozdĺžnymi okrajmi druhého úseku (52) vonkajšej koncovej časti (840, 940) a priľahlým vonkajším bočným povrchom ráfika (824, 924) doplnený o tmel (861) alebo lepidlo (760).
31. 31. Koleso podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa tým, že ráfik (824, 924) má vonkajší kruhový povrch (68), upravený na uloženie plášťa (26a, 26b), vybavený pri každom otvore (74, 874, 974) prístupovým otvorom (865), buď na zavedenie nitu (860) a následne kovadliny (867) na podopretie nitu (860) pri jeho fixácii, alebo na zavedenie kolíka (960a) a jeho podopretia pri jeho fixácii.
32. 32. Koleso podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, v y z n a č u j ú c e sa t ý m , že vonkajšia koncová časť (40) má svoju obvodovú dĺžku (W) rovnajúcu sa najmenej desaťnásobku svojej axiálnej hrúbky (T).
33. 33. Koleso podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa tým, že vonkajšia koncová časť (40) má svoju obvodovú dĺžku (W) rovnajúcu sa najmenej tridsaťnásobku svojej axiálnej hrúbky (T).
34. 34. Koleso podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa t ý m , že každý otvor (74) je upravený na začiatku radiálneho vyhĺbenia (76), ktorého hĺbka sa na vonkajšom bočnom rafiku (24a, 24b, 124, 224) smerom k stredovej hlave (20a, 20b) kolesa (10, 510) postupne zmenšuje.
35. 35. Koleso podľa nároku 34, vyznačujúce sa t ý m , že radiálne vyhĺbenie (76) má na svojom začiatku hĺbku, ktorá je väčšia, menšia a/alebo sa rovná axiálnej hrúbke (T) vonkajšej koncovej časti (40).
36. 36. Koleso podľa nároku 1, vyznačujúce sa t ý m , že ohnutý úsek (54, 354) vonkajšej koncovej časti (40, 340) lúčov (22a, 22b, 322) má svoju hrúbku väčšiu ako je axiálna hrúbka (T) s ním susediacich úsekov (50, 150, 350, 52, 352).
37. 37. Koleso podľa nároku 1, vyznačujúce sa t ý m , že ohnutý úsek (54, 454) vonkajšej koncovej časti (40, 440) lúčov (22a, 22b, 422) je vybavený kolmo na pozdĺžnu os lúča (22a, 22b, 422) zvlnením.
38. 38. Koleso bicykla, pozostávajúce z dutého ráfika (24a, 24b, 324, 624), majúceho vonkajší kruhový povrch (68), upravený na uloženie plášťa (26a, 26b) a sústavu otvorov (274) na zachytenie vonkajších koncových častí (240) lúčov (222), prechádzajúcich cez prostredné časti (242) do vnútorných koncových častí (44), ktoré sú vybavené spojovacími prvkami na pripojenie k prírubám stredovej hlavy (20a, 20b) kolesa (210), vyznačujúce sa t ý m , že každá koncová časť (240), upravená v axiálnom otvore (274) na rafiku (224), je vytvorená ako spoločná a nedeliteľná časť dvoch k opačným vonkajším bočným povrchom ráfika (224) orientovaných lúčov (222).
39. 39. Koleso podľa nároku 38, vyznačujúce sa t ý m , že vnútorná časť (44) každého z dvojice spoločnou koncovou časťou (240) spojených lúčov (222) je vybavená vonkajším závitovým úsekom (145).
40. 40. Koleso podľa nároku 38 a 39, vyznačujúce sa tým, že spojovacím prvkom na pripojenie vnútornej koncovej časti (44) každého lúča (222) k hlave (20a,20b) je lúčová matica (46,146) s obvodovou oporou.
41. 41. Koleso podľa nároku 38, vyznačujúce sa t ý m , že ráfik (224) obsahuje obvodovú dutinu, v ktorej sú usporiadané vnútorné koncové časti (44) dvojíc lúčov (222).
42. 42. Koleso podľa nároku 38, vyznačujúce sa t ý m , že otvory (274) majú tvar pretiahnutej štrbiny.
43. 43. Koleso podľa nároku 38, vyznačujúce sa t ý m , že koncová časť (240) má v priečnom reze pretiahnutý tvar.
44. 44. Koleso podľa nároku 38, vyznačujúce sa t ý m , že prostredné časti (242) lúčov (222) majú v priečnom reze pretiahnutý tvar.
45. 45. Koleso podľa nárokov 38a 42, vyznačuj ú c e sa t ý m , že otvory (274) sú vytvorené na samostatných článkoch (272b), ktoré sú v rovnakých obvodových vzdialenostiach trvalo pripevnené na vnútornom obvode ráfika (224).
46. 46. Koleso podľa nárokov 38a 42, vyznačuj ú ce sa tým, že otvory (274) sú vytvorené na kruhovej prírube, trvalo pripevnené k vnútornému obvodu ráfika (224).
47. 47. Koleso podľa nárokov 38 až 41, vyznačujúce sa tým, že každý lúč (222) je k jeho priľahlému vonkajšiemu bočnému povrchu ráfika (224) pripevnený prostredníctvom upevňovacích prostriedkov.
48. 48. Koleso podľa nároku 47, vyznačujúce sa t ý m , že upevňovacími prostriedkami sú bodové zvary (160,260).
49. 49. Koleso podľa nároku 47, vyznačujúce sa t v m , že upevňovacími prostriedkami je lepidlo (760). '
50. 50. Koleso podľa nároku 38, vyznačujúce sa t ý m , že ráfik (24a, 24b, 224) je vybavený aspoň dvanástimi otvormi (74, 274), z ktorých jedna polovica otvorov (74, 274) je upravená na jednom jeho boku a druhá polovica otvorov (74, 274) jc upravená na jeho druhom boku.
51. 51. Koleso podľa nároku 38, vyznačujúce sa t ý m , že ráfik (24a, 24b, 224) je vybavený aspoň šestnástimi otvormi (74, 274), z ktorých jedna polovica otvorov (74, 274) je upravená na jednom jeho boku a druhá polovica otvorov (74, 274) je upravená na jeho druhom boku.
52. 52. Koleso bicykla, pozostávajúce z dutého ráfíka (24a, 24b, 724), majúceho vonkajší kruhový povrch (768), upravený na uloženie plášťa (26a, 26b) a sústavu otvorov (74, 774) na zachytenie vonkajších koncových častí (40, 740) lúčov (22a, 22b, 722), prechádzajúcich cez prostredné časti (742) do vnútorných koncových častí (44), ktoré sú vybavené spojovacími prvkami na pripojenie k prírubám stredovej hlavy (20a, 20b) kolesa (10, 710), vyznačujúce sa tým, že vonkajšia koncová časť (740) každého lúča (22a, 22b, 722) má, na jej zachytenie v axiálnom otvore (74, 774) na rafiku (24a, 24b, 724), svoju obvodovú dĺžku väčšiu, ako je obvodová dĺžka otvoru (74, 774), a svoju radiálnu šírku väčšiu, ako je radiálna šírka otvoru (74,774).
53. 53. Koleso podľa nároku 52, vyznačujúce sa t ý m , že vonkajšia koncová časť (740) má jeden svoj povrch v styku s vnútorným povrchom rafika (724) a je k tomuto vnútornému povrchu ráfika (724) pripevnená prostredníctvom upevňovacích prvkov.
54. 54. Koleso podľa nároku 53, vyznačujúce sa t ý m , že upevňovacími prostriedkami je lepidlo (760).
55. 55. Koleso podľa nároku 53, vyznačujúce sa t ý m , že upevňovacími prostriedkami sú bodové zvary (160, 260).
56. 56. Koleso podľa nárokov 52 a 53, vyznačujúce sa t ý m , že vonkajšia koncová časť (740) každého lúča (22a, 22b, 722) má svoju obvodovú dĺžku väčšiu ako je šírka prostrednej časti (742) lúča (722), pričom hrúbka vonkajšej koncovej časti (740) každého lúča (22a, 22b, 722) je menšia ako hrúbka prostrednej časti (742) lúča (722).
57. 57. Koleso podľa nárokov 52 a 56, vyznačujúce sa tým, že prostredná časť (742) lúča (722) má v priečnom reze pretiahnutý tvar.
58. 58. Koleso podľa nárokov 52, 53 a 56, v y z n a č u júce sa tým, že vonkajšia koncová časť (740) každého lúča (22a, 22b, 722) má svoju radiálnu šírku najmenej tak veľkú ako je jej obvodová dĺžka.
59. 59. Koleso podľa nárokov 52, 56 a 57, v y z n a č u júce sa tým, že prostredná časť (742) lúča (722) je na strane privrátenej k vonkajšej koncovej časti (740) vybavená zahnutím na vytvorenie odsadenia medzi koncovou časťou (740) a prostrednou časťou (742).
60. 60. Koleso podľa nároku 52, vyznačujúce sa t ý m , že vnútorná koncová časť (44) každého lúča (722) je vybavená vonkajším závitovým úsekom (145).
61. 61. Koleso podľa nárokov 52 a 60, vyznačujúce sa tým, že spojovacím prvkom na pripojenie vnútornej koncovej časti (44) každého lúča (722) k stredovej hlave (20a, 20b) kolesa (710) je lúčová matica (46,146) s obvodovou oporou.
62. 62. Koleso podľa nároku 52, vyznačujúce sa t ý m , že ráfik (724) má vonkajší kruhový povrch (768), upravený na uloženie plášťa (26a, 26b), vybavený pri každom otvore (74, 774) prístupovým otvorom (777), na prechod lúča (722) pri jeho montáži do otvoru (74, 774).
63. 63. Koleso podľa nároku 52, vyznačujúce sa t ý m , že ráfik (24a, 24b, 724) je vybavený aspoň dvanástimi otvormi (74, 774), z ktorých jedna polovica otvorov (74, 774) je upravená na jednom jeho boku a druhá polovica otvorov (74, 774) je upravená na jeho druhom boku.
64. 64. Koleso podľa nároku 52, vyznačujúce sa t ý m , že ráfik (24a, 24b, 724) je vybavený aspoň šestnástimi otvormi (74, 774), z ktorých jedna polovica otvorov (74, 774) je upravená na jednom jeho boku a druhá polovica otvorov (74,774) je upravená na jeho druhom boku.