SK283798B6 - Spôsob premeny postupností m-bitových informačných slov na modulovaný signál, kódovacie zariadenie, dekódovacie zariadenie a nosič záznamu - Google Patents

Abstract

Pri spôsobe premeny postupnosti m-bitových informačných slov (1) na modulovaný signál (7) je ku každému informačnému slovu z postupnosti vytvorené n-bitové kódové slovo (4). Vytvorené kódové slová sú premenené na modulovaný signál (7). Kódové slová (4) sú rozdelené do aspoň jednej skupiny (G11, G12) prvého typu a aspoň jednej skupiny (G2) druhého typu. Pri vytvorení každého kódového slova patriaceho do skupiny (G11, G12) prvého typu určí pridružená skupina kódový stav (S1, S4) prvého typu. Pri vytvorení každého kódového slova (4) patriaceho do skupiny (G2) druhého typu je určený kódový stav (S2, S3) druhého typu, ktorý je určený informačným slovom prináležiacim vytváranému kódovému slovu. Keď jedno z kódových slov je priradené prijatému informačnému slovu (1), je toto kódové slovo vybrané z množiny (V1, V2, V3, V4) kódových slov, čo závisí od kódových stavov (S1, S2, S3, S4). Množiny kódových slov (V2, V3) prináležiace kódovým stavom (S1, S2) druhého typu sú disjunktné. V tomto spôsobe kódovania je zväčšený počet jedinečných bitových kombinácií, ktoré môžu byť vytvorené kódovými slovami v postupnosti. Modulovaný signál (7) takto získaný môže byť spätne premenený na informačné slová najskôr premenou modulovaného signálu (7) na postupnosť kódových slov (4) a potom priradením informačných slov (1) každému kódovanému slovu z postupnosti v závislosti od kódového slova, ktorá má byť premenená a tiež v závislosti od logických hodnôt bitového reťazca, ktoré sa nachádzajú na predurčených pozíciách v kódovom slove. Ďalej je opísané kódovacie, dekódovacie zariadenie a nosič záznamu. ŕ

Description

Oblasť techniky

Tento vynález sa týka spôsobu premeny postupnosti m-bitových informačných slov na modulovaný signál, kde m je celé číslo, ktorou je vytvorené n-bitové kódové slovo ku každému prijatému informačnému slovu, n je celé číslo väčšie ako m, a ktorou sú premenené vytvorené kódové slová na modulovaný signál a postupnosti informačných slov sú premenené na postupnosti kódových slov podľa konverzných pravidiel tak, aby zodpovedajúci modulovaný signál spĺňal vopred stanovené kritérium.

Vynález sa ďalej vzťahuje na kódovacie zariadenie uskutočňujúce nárokovanú metódu, ktoré obsahuje bitový m-n konvertor na premenu m-bitových informačných slov na n-bitové kódové slová a prostriedky na premenu n-bitových kódových slov na modulovaný signál.

Vynález sa ďalej vzťahuje na nosič záznamu, na ktorom je signál zaznamenaný.

Vynález sa ďalej vzťahuje na dekódovacie zariadenie na premenu signálu na postupnosti m-bitových informačných slov, ktoré obsahuje prostriedky na premenu signálu na bitové reťazce s prvou či druhou logickou hodnotou. Tento bitový reťazec obsahuje n-bitové kódové slová, ktoré zodpovedajú častiam informačného signálu. Zmienené dekódovacic zariadenie obsahuje prostriedky na premenu postupností kódových slov na postupnosti informačných slov, keď ku každému kódovému slovu, ktoré má byť premenené, je priradená informácia závislá od kódového slova.

Doterajší stav techniky

Takáto metóda, zariadenie, nosič záznamu a signál sú publikované v knihe Schouhamer, K.A.: „Coding Techniques for Digital Recorders“ (ISBN 0-13-140047-9). Tam je opísaný tzv. EFM modulačný systém, ktorý je používaný pri zázname informácie na tzv. kompaktné disky. Modulovaný signál EFM je získaný premenou postupnosti 8-bitových informačných slov na postupnosti 14-bitových kódových slov, do ktorých sú začlenené tri spojovacie bity. Kódové slová sú vybrané tak, aby minimálny počet bitov „0“ medzi bitmi „1“ bol d (2) a maximálny počet k (10). Táto požiadavka je nazývaná požiadavkou dk. Séria kódových slov je premenená pomocou integračnej operácie modulo-2 na zodpovedajúci signál formovaný bitovými bunkami s veľkou či malou hodnotou signálu, kde bit „1“ je v modulovanom signáli reprezentovaný zmenou z veľkej na malú hodnotu signálu alebo naopak. Bit „0“ je reprezentovaný stálosťou hodnoty signálu na prechode medzi dvoma bitovými bunkami. Spojovacie bity sú vybrané tak, že dokonca v oblastiach prechodu medzi dvoma bitovými bunkami je splnená požiadavka dk a zodpovedajúci signál, hodnota tzv. digitálnej sumy zostáva v podstate konštantná. Pod hodnotou digitálnej sumy sa v určitom okamihu rozumie rozdiel medzi počtom bitových buniek s veľkou hodnotou signálu a počtom bitových buniek s malou hodnotou signálu, ktorá je počítaná počas trvania časti modulovaného signálu umiestnenom v čase pred týmto okamihom. V podstate konštantná hodnota digitálnej sumy znamená, že frekvenčné spektrum signálu neobsahuje frekvenčné komponenty v oblasti nízkych frekvencií. Takýto signál je tiež označovaný ako signál bez rovnakosmemej zložky. Neprítomnosť nízkofrekvenčných zložiek v signáli je veľmi výhodná, pokiaľ je signál čítaný z nosiča záznamu, na ktorom je signál zaznamenaný v stope, pretože tým je umožnené nepretržité riadenie stopy, ktoré nie je ovplyvnené zaznamenaným signálom.

Záznam informácie vytvára neustálu potrebu zvyšovania informačnej hustoty na nosiči záznamu.

Možným riešením je redukcia počtu bitových buniek na informačné slovo v modulovanom signáli. Potom však nastane problém, že následkom redukcie tohto počtu bitových buniek na informačné slovo sa zmenší počet jedinečných bitových kombinácií, ktoré môžu reprezentovať informačné slovo, čo znamená, že požiadavky na modulovaný signál, týkajúce sa napr. nízkofrekvenčného obsahu modulovaného signálu, nemôžu byť tak prísne.

Malo by sa poznamenať, že EP-A-392506 opisuje metódu premeny m-bitov na n-bitov. Ku každému možnému m-bitovému informačnému slovu je dostupných niekoľko n-bitových kódových slov. Ku každému súčasnému m-bitovému informačnému slovu je vybrané jedno dostupné n-bitové kódové slovo v závislosti od koncového bitového obrazca predchádzajúceho kódového slova tak, aby bola splnená požiadavka dk a na riadenie hodnoty digitálnej sumy. Pre každý koncový obrazec je daná množina povolených začiatočných obrazcov, aby bol výber umožnený. Pri ďalšej premene musí byť vybrané také kódové slovo, ktoré má jednu z povolených začiatočných častí.

Podstata vynálezu

Cieľom tohto vynálezu je opísať prostriedky na redukciu počtu bitových buniek na informačné slovo a paralyzovať vplyv redukcie počtu jedinečných bitových kombinácií.

Podľa prvého hľadiska tohto vynálezu je tento cieľ dosiahnutý spôsobom definovaným podľa vynálezu, ktorého podstata spočíva v tom, že kódové slová sú rozdelené do aspoň jednej skupiny prvého typu a aspoň jednej skupiny druhého typu, keď vytvorenie každého kódového slova prináležiaceho k skupine prvého typu zakladá prvý typ kódového stavu určeného pridruženou skupinou, vytvorenie každého kódového slova prináležiaceho k skupine druhého typu zakladá druhý typ kódového stavu určeného informačným slovom pridruženým k vytvorenému kódovému slovu a keď jedno z kódových slov je priradené k prijatému informačnému slovu, je toto kódové slovo vybrané z množiny kódových slov, čo závisí od kódového stavu založenom pri vytvorení predchádzajúceho kódového slova, keď množiny kódových slov prináležiacich kódovým stavom druhého typu nemajú spoločné kódové slová a tým umožňujú, aby bolo rovnaké kódové slovo zo skupiny druhého typu priradené k viacerým informačným slovám, ktoré sú rozlíŠiteľné pomocou detekcie množiny, do ktorej nasledujúce kódové slovo patrí.

Podľa druhého hľadiska vynálezu kódovacie zariadenie obsahuje prostriedky na zakladanie kódového stavu pri vytvorení kódového slova konvertorom, ktoré sú usporiadané na založenie prvého typu kódového stavu pre každé vytvorené kódové slovo prináležiace ku skupine prvého typu, ktorý je určený pridruženou skupinou a na založenie druhého typu kódového stavu pre každé kódové slovo prináležiace ku skupine druhého typu, ktorý je určený pridruženou skupinou a informačným slovom pridruženým k vytvorenému kódovému slovu, bitový m-n konvertor obsahuje prostriedky na výber kódového slova zodpovedajúcemu informačnému slovu z výberu kódových slov, ktoré závisia od kódového stavu, množiny kódových slov prináležiace kódovým stavom druhého typu neobsahujú spoločné kódové slová a tým umožňujú, aby bolo rovnaké kódové slovo zo skupiny druhého typu priradené k viacerým informačným slovám, ktoré sú rozlíŠiteľné pomocou detekcie množiny, do ktorej nasledujúce kódové slovo patrí.

V spôsobe a kódovacom zariadení podľa tohto vynálezu určuje kombinácia rovnakých kódových slov a kódových slov z disjunktných množín kódových slov (= množiny bez spoločných kódových slov) rôzne jedinečné bitové kombinácie, takže viac ako jedno informačné slovo môže byť reprezentované jednoznačne rovnakým kódovým slovom v kombinácii s následným kódovým slovom. Kódové slovo zo skupiny druhého typu je preto vždy nasledované kódovým slovom, pri ktorom je vždy možné jednoznačne určiť, ku ktorej množine toto nasledujúce kódové slovo patri. Potom je možné určiť s kódovými slovami z každej z disjunktných množín dostatočný počet jedinečných bitových kombinácií na reprezentáciu všetkých informačných slov.

Tieto opatrenia tak zaistia možnosť vytvorenia veľkého počtu jedinečných bitových kombinácií kódovými slovami, ktoré majú relatívne malý počet bitov na kódové slovo. V prípade, keď sú kódové slová vybrané na rozčlenenie do množín a skupín tak, že počet jedinečných bitových kombinácií presiahne počet rôznych informačných slov, je možné použiť zostávajúce bitové kombinácie na prispôsobenie vopred určených vlastností modulovaného signálu.

Alternatívne je možné použiť iba také množstvo bitových kombinácií, koľko je informačných slov. V tomto prípade umožnia zostávajúce bitové kombinácie splniť špecifické prídavné požiadavky na kódové slová.

Pre jednu či viac množín sa však uprednostňuje priradenie páru kódových slov z pridruženej množiny každému informačnému slovu a potom, pri premene, vybrať buď dostupné kódové slovo z páru podľa určitého kritéria na prispôsobenie vlastností modulovaného signálu. Spôsob, ktorým je toto realizované, sa vyznačuje tým, že postupnosť informačných slov je premenená na postupnosť kódových slov podľa pravidiel konverzie, takže zodpovedajúci modulovaný signál v podstate nemá nízkofrekvenčné zložky a tým, že modulovaný signál je akýkoľvek počet následných bitových buniek s rovnakou minimálnou hladinou signálu d+1 a maximálnou hladinou signálu k+1, množiny kódových slov obsahujú pár kódových slov pre každé z minimálneho počtu informačných slov, zatiaľ čo nízkofrekvenčné komponenty v modulovanom signáli sú potlačené výberom kódových slov z párov kódových slov pri premene informačných slov.

Toto uskutočnenie je výhodné tým, že cez redukciu počtu bitových buniek na informačné slovo môže byť prítomnosť nízkofrekvenčných komponentov v modulovanom signáli značne obmedzená.

Ďalšie vyhotovenie sa vyznačuje tým, že synchronizačné (sync) slová sú vložené do postupnosti kódových slov, kde synchronizačné slová majú bitové obrazce také, ktoré sa nemôžu objaviť v bitovom reťazci formovaným kódovými slovami, keď použité synchronizačné slová majú rôzne bitové obrazce a použité synchronizačné slovo závisí od kódovaného stavu, keď vopred stanovený kódový stav je založený na premenu ďalšieho informačného slova potom, čo bolo začlenené synchronizačné slovo, zatiaľ čo synchronizačné slová sú navzájom rozlíšiteľné na základe logických hodnôt bitov na vopred určených bitových pozíciách spôsobom, ktorý zodpovedá spôsobu, ktorým sú navzájom rozlíšiteľné množiny kódových slov patriace ku kódovým stavom druhého typu.

Toto vyhotovenie je výhodné tým, že v prípade, keď kódové slovo zo skupiny druhého typuje nasledované synchronizačným slovom, je informačne: slovo založené bitovou kombináciou formovanou kódovým slovom a synchronizačným slovom, podobne ako v prípade, keď by bolo kó dové slovo zo skupiny druhého typu nasledované kódovým slovom.

Toto druhé uskutočnenie je ďalej výhodné tým, že kódový stav je založený vždy, keď je vytvorené synchronizačné kódové slovo, takže požiadavky kladené na bitový reťazec na prechode zo synchronizačného slova na nasledujúce kódové slovo môžu byť vždy splnené.

Vyhotovenie dekódovacieho zariadenia, ktorým je toto realizované, sa vyznačuje tým, že prostriedky na premenu sú usporiadané na premenu informačného slova tiež v závislosti od logických hodnôt bitov v bitovom reťazci umiestnenom na vopred určených pozíciách v kódovom slove.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález bude ďalej vysvetlený pomocou odkazov na nákresy na obrázkoch 1 až 17, kde:

obr. 1 ukazuje postupnosť informačných slov, zodpovedajúcu postupnosť kódových slov a modulovaný signál;

obr. 2 a obr. 3 ukazujú tabuľky, ktorými je určený vzťah medzi informačnými slovami a kódovými slovami;

obr. 4 ukazuje hodnoty rôznych parametrov v prípade, keď postupnosť informačných slov je premieňaná na postupnosť kódových slov;

obr. 5a a obr. 5b ukazujú nízkofrekvenčnú časť spektra rôznych signálov;

obr. 6 a obr. 8 ukazujú rôzne vyhotovenia kódovacích zariadení;

obr. 7 ukazuje vyhotovenie výberového obvodu, ktorý je použitý v kódovacom zariadení z obr. 6;

obr. 9 ukazuje možné bitové obrazce vhodných synchronizačných slov;

obr. 10 ukazuje úpravu kódovacieho zariadenia z obr. 6 na začlenenie synchronizačných slov;

obr. 11 ukazuje dekódovacie zariadenie;

obr. 12 ukazuje nosič záznamu;

obr. 13 ukazuje zväčšenú časť nosiča záznamu z obr. 12;

obr. 14 ukazuje záznamové zariadenie;

obr. 15 ukazuje snímacie zariadenie;

obr. 16 ukazuje časti modulovaného signálu a im zodpovedajúce kódové slová a obr. 17 ukazuje diagram rozdelenia kódových slov v skupinách a množinách.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Na obr.l sú tri následné m-bitové informačné slová, v tomto prípade 8-bitové informačné slová označené č. 1. Tri informačné slová 1 majú hodnoty slov „24“, „121“, resp. ,,34“. Táto postupnosť troch informačných slov 1 je premenená na tri následné n-bitové kódové slová, v tomto prípade na 16-bitové kódové slová označené č. 4. Kódové slová 4 formujú reťazec bitov s hodnotami logická „0“ a logická „1“. Premena informačných slov je taká, že v bitovom reťazci je najmenší počet bitov s hodnotou logická „0“ umiestnených medzi bitmi s hodnotou logická „1“ d a najväčší počet je k, kde d sa rovná 2 a k sa rovná 10. Také bitové reťazce sú často označované ako reťazce RLL (RLL = = Run Length Limited) s požiadavkou dk. Jednotlivé bity kódových slov budú ďalej označené xl, ..... xl6, kde xl označuje prvý bit (zľava) kódového slova a xl6 označuje posledný bit kódového slova.

Bitový reťazec formovaný kódovými slovami 4 je premenený na modulovaný signál 7 pomocou integračnej ope

SK 283798 Β6 rácie modulo-2. Tento modulovaný signál obsahuje tri časti informačného signálu 8 reprezentujúci kódové slová 4. Časti informačného signálu obsahujú bitové bunky 11, ktoré môžu mať veľkú hodnotu signálu H či malú hodnotu signálu L. Počet bitových buniek na časť informačného signálu sa rovná počtu bitov pridruženého kódového slova. Každý bit kódového slova s hodnotou logická „1“ je indikovaný v modulovanom signáli 7 prechodom z bitovej bunky s veľkou hodnotou signálu na bitovú bunku s malou hodnotou signálu alebo naopak. Každé kódové slovo s hodnotou logická „0“ je indikované v modulovanom signáli 7 stálosťou hodnoty signálu na prechode medzi bitovými bunkami.

Navyše, požiadavka na frekvenčné spektrum modulovaného signálu 7 je, že nemá v podstate obsahovať nízkofrekvenčné zložky. Inak povedané, modulovaný signál 7 má byť bez rovnakosmemej zložky.

V ďalšej časti je detailne opísané uskutočnenie metódy podľa tohto vynálezu, pomocou ktorej je možné získať modulovaný signál.

Najskôr je požiadavka na kódové slová tá, že v kódových slovách musí byť splnená požiadavka dk. Obr. 17 ukazuje množinu všetkých možných kódových slov, ktoré spĺňajú požiadavku dk v oblasti ohraničenej rámcom 170. Kódové slová sú rozdelené do aspoň jednej skupiny prvého typu a aspoň jednej skupiny druhého typu. Pokiaľ je vytvorené kódové slovo z jednej zo skupín prvého typu, je založený kódový stav, ktorý výlučne závisí od skupiny prvého typu, ku ktorej vytvorené kódové slovo prináleží. Keď je vytvorené jedno z kódových slov skupiny prvého typu, založí sa kódový stav, ktorý závisí ako od skupiny prvého typu a od informačného slova reprezentovanom vytvoreným kódovým slovom. V uskutočnení tu opísanom môžu byť rozlíšené dve skupiny prvého typu, tzn. prvá skupina Gll, obsahujúca kódové slová končiace a bity s logickou hodnotou „0“, kde a je celé číslo rovnajúce sa 0 alebo 1, a druhá skupina G12 kódových slov končiaca b bitmi s logickou hodnotou „0“, kde b je celé číslo menšie alebo rovnajúce sa 9 a väčšie alebo rovnajúce sa 6.

Na obr. 17 sú kódové slová prináležiace do skupiny Gll. v rámci 171. Kódové slová náležiace do skupiny G12 sú v rámci 172.

Kódový stav založený prvou skupinou Gll prvého typu bude ďalej označovaný ako Sl. Kódový stav založený druhou skupinou G12 prvého typu bude ďalej označovaný ako S4. V uskutočnení, ktoré tu bude opísané, sa uvažuje iba jedna skupina druhého typu. Táto skupina obsahuje kódové slová končiace c bitmi s logickou hodnotou „0“, kde c je celé číslo väčšie alebo rovnajúce sa 2 a menšie alebo rovnajúce sa 5. Táto skupina bude naďalej označovaná ako skupina G2. Na obr. 17 sú kódové slová skupiny G2 v rámci 173. V príklade, ktorý tu bude opísaný, môžu byť založené dva kódové stavy, tzn. S2 a S3 kombináciou kódového slova a pridruženého informačného slova.

Keď sú informačné slová premenené na kódové slová, je kódové slovo prináležiace množine kódových slov závislých od kódového stavu priradené k informačnému slovu, ktoré má byť premenené. Množiny kódových slov prináležiace kódovým stavom Sl, S2, S3 a S4 budú ďalej označované ako VI, V2, V3, resp. V4. Kódové slová množín VI, V2, V3 a V4 sú v rámcoch 174, 175, 176 a 177. Kódové slová v množinách sú vybrané tak, že každý bitový reťazec, ktorý môže byť vytvorený kódovým slovom zo skupiny, ktorá založila kódový stav a ľubovoľné kódové slovo z množiny založenej týmto kódovým stavom spĺňajú požiadavku dk. V prípade, keď je založený pri vytvorení predchádzajúceho vytvoreného kódového slova kódový stav S4 a kódový stav tak určuje, že predchádzajúce kódové slovo končí na bitový reťazec s logickou hodnotou „0“ väčšou či rovnajúcou sa 6 a menšou alebo rovnajúcou sa 9, môže množina kódových slov V4, ktorá je založená kódovým stavom S4 obsahovať kódové slová začínajúce väčším počtom bitov s logickou hodnotou „0“. Preto budú mať kódové slová začínajúce väčším počtom bitov s logickou hodnotou „0“ prechodové oblasti medzi predchádzajúcim vytvoreným kódovým slovom a kódovým slovom, ktoré má byť vytvorené, v ktorých počet následných bitov s hodnotou logická „0“ nebude vždy menší alebo rovnajúci sa 10 a tak nebudú spĺňať požiadavku dk. Z podobného dôvodu obsahuje množina VI iba kódové slová začínajúce počtom bitov s logickou hodnotou „0“, ktorý je väčší alebo rovnajúci sa 2 a menší alebo rovnajúci sa 9.

Množiny kódových slov V2 a V3 prináležiace kódovým stavom S2 a S3 obsahujú iba kódové slová začínajúce počtom bitov s hodnotou logická „0“ väčším alebo rovnajúcim sa 0 a menším alebo rovnajúcim sa 5. Kódové slová spĺňajúce túto podmienku sú rozdelené do dvoch množín V2 a V3 tak, že množiny V2 a V3 neobsahujú žiadne spoločné kódové slovo. Množiny V2 a V3 sú ďalej označované ako disjunktné množiny. Rozdelenie kódových slov do množín V2 a V3 má byť také, že na základe logických hodnôt obmedzeného počtu bitov p sa môže stanoviť, ktorej množine kódových slov prináležia. V príklade opísanom je bitová kombinácia x 1.x 13 použitá na tento účel. Kódové slová z množiny V2 sú rozpoznateľné z bitovej kombinácie xl.xl3 = 0.0. Kódové slová z množiny V3 sú potom rozpoznateľné z kombinácie xl,xl3, ktorá je rôzna od 0.0. Je rozdiel medzi kódovými slovami zakladajúcimi pri vytvorení kódový stav Sl (skupina Gll), kódovými slovami zakladajúcimi pri vytvorení kódový stav S2 alebo S3 (skupina G2) a kódovými slovami zakladajúcimi pri vytvorení kódový stav S4 (skupina G12). Množina VI obsahuje 138 kódových slov zo skupiny Gll, 96 kódových slov zo skupiny G2 a 22 kódových slov zo skupiny G12. Bude zrejmé, že počet rôznych kódových slov v množine VI je menší ako počet rôznych 8-bitových informačných slov.

Pretože kódové slová zo skupiny G2 sú vždy nasledované kódovým slovom zo skupiny V3, a navyše, pomocou kódového slova nasledujúceho kódové slovo zo skupiny G2 môže byť zistené, do ktorej množiny toto kódové slovo patrí, kódové slovo zo skupiny G2 nasledované kódovým slovom z množiny V2 môže byť jednoznačne odlíšené od rovnakého kódového slova zo skupiny G2, ktoré je však nasledované kódovým slovom zo skupiny V3. Inak povedané, keď sú kódové slová priradené informačným slovám, každé kódové slovo zo skupiny G2 môže byť použité dvakrát. Každé kódové slovo zo skupiny G2 spoločne s náhodným kódovým slovom z množiny V2 vytvára jedinečnú bitovú kombináciu, ktorá je neoddeliteľná od bitovej kombinácie formovanej rovnakým kódovým slovom a náhodným kódovým slovom z rovnakej množiny V3. To znamená, že 138 jedinečných bitových kombinácií (kódových slov) zo skupiny Gll môže byť použitých pre množinu VI, 22 jedinečných kombinácií (kódových slov) zo skupiny G12 a 2*96 jedinečných kombinácií (kódových slov zo skupiny G2 spojených s následnými kódovými slovami) zo skupiny G2. To dáva celkový počet použiteľných jedinečných bitových kombinácií 352. Počet jedinečných bitových kombinácií formovaných kódovými slovami z množiny V2, V3 a V4 sú 352, 351, resp.415.

Na obr. 17 je ilustrované kódové slovo 178 prináležiace do skupiny G2. To znamená, že nasledujúce kódové slovo prináleží buď množine V2 alebo V3. Kódové slovo 178 a nasledujúce kódové slovo je potom schopné jednoznačne vytvoriť dve rôzne informačné slová. Na obr. 17 vytvára kódové slovo 178, nasledované kódovým slovom z množiny V2, napr. kódovým slovom 179, odlišné informačné slovo od slova vytvoreného kódovým slovom 178 nasledovaným kódovým slovom z množiny V3, napr. kódovým slovom 180. Kódové slovo 179 prináleží do skupiny Gll, čo znamená, že kódové slovo 179 je vždy nasledované kódovým slovom z množiny V1, bez ohľadu na informačné slovo, ktoré má byť kódované následne, takže kódové slovo 179 je schopné vytvoriť ibajedno informačné slovo. To isté platí pre kódové slovo 180. Premena medzi informačnými slovami sa uskutočňuje nasledovne:

Predpokladajme, že posledné vytvorené kódové slovo je kódové slovo 178 zo skupiny G2, nasledujúce kódové slovo bude teda prináležať množine V2 alebo V3, v závislosti od informačného slova, ktoré má byť premenené. Predpokladajme, že toto informačné slovo vytvorí kódové slovo 179, čo znamená, že nasledujúce kódové slovo bude patriť do množiny VI. Ktoré kódové slovo z množiny VI je použité, je určené informačným slovom, ktoré má byť premenené. V tomto príklade je to kódové slovo 181. Kódové slovo patrí do skupiny G12, takže nasledujúce kódové slovo bude patriť do množiny V4. Ktoré kódové slovo to bude, je znova určené informačným slovom, ktoré má byť premenené. V tomto príklade je to kódové slovo 182. Kódové slovo 182 patrí do skupiny G2. To znamená, že v závislosti od informačného slova zodpovedajúcom kódovému slovu 182 je ďalšie kódové slovo buď z množiny V2 alebo z množiny V3. Ktoré kódové slovo z množiny V2 alebo V3 je použité, závisí od informačného slova, ktoré má byť premenené. V tomto príklade je kódové slovo 182 nasledované kódovým slovom 183. Kódové slovo 183 patrí tiež do skupiny G2, takže v závislosti od informačného slova zodpovedajúcom kódovému slovu 183 bude ďalšie kódové slovo buď z množiny V2 alebo V3. Ktoré kódové slovo z množiny je použité, opäť závisí od informačného slova, ktoré má byť premenené. V tomto prípade je to kódové slovo 184. Opísaným spôsobom môžu byť jedinečne premenené náhodné postupnosti informačných slov na postupnosti kódových slov.

V predchádzajúcom bolo vysvetlené, ako je počet dostupných kódových slov zväčšený rozdelením kódových slov do skupín prvého a druhého typu, kde kódové stavy samé osebe vytvárajú množinu kódových slov, z ktorej je vybrané kódové slovo na premenu nasledujúceho informačného slova. Potom je dôležité, aoy množiny kódových slov, z ktorých sa vyberá nemali spoločné kódové slová v prípade, že sú kódové stavy založené kódovými slovami zo skupiny druhého druhu. Výsledkom je, že je možné priradiť rovnaké kódové slovo z jednej množiny kódových slov rôznym informačným slovám za predpokladu, že je ošetrené, aby kódové slová nasledujúce toto rovnaké kódové slovo patrili do rôznych množín, ktoré nemajú spoločné kódové slová. Človeku znalému v odbore bude zrejmé, že zmienené rozdelenie kódových slov do množín a skupín na získanie kódových slov, ku ktorým môže byť priradené viac ako jedno informačné slovo, môže byť tiež použité pri kódových slovách s rôznym náhodnými počtom bitov. Nie je nutné, aby postupnosti kódových slov spĺňali určitú podmienku dk. Iné podmienky sú možné, ako je napr. opísané v EP-A 0.319.101 (PHN 12.339).

Ako bolo vysvetlené skôr, väčší počet dostupných jedinečných bitových kombinácií vzniká na základe skutočnosti, že viac ako jedna jedinečná bitová kombinácia môže byť vytvorená s kódovým slovom zo skupiny (skupín) druhého typu (G2). Rozdelenie kódových slov do skupín a množín bude všeobecne vybrané tak, aby počet dostupných jedinečných bitových kombinácií bol väčší ako počet rôznych informačných slov. Tento prebytok jedinečných bitových kombinácií dáva možnosť zadať ďalšie požiadavky na premenu.

Jednou možnosťou je použitie iba takého počtu dostupných jedinečných kombinácii, ako je počet rôznych informačných slov. V tomto prípade umožní prebytok jedinečných bitových kombinácií zadať ďalšie špecifické požiadavky na kódové slová.

Mala by sa však dať prednosť situácii, keď jednej či viac množinám je priradený pár formovaný dvoma kódovými slovami z pridruženej množiny každému informačnému slovu a potom vybrať buď dostupné kódové slová z páru podľa určitého kritéria premeny, aby sa ovplyvnila špecifická vlastnosť modulovaného signálu.

Vysoko príťažlivou možnosťou je ovplyvnenie nízkofrekvenčnej zložky v modulovanom signáli. Toto ovplyvnenie je najlepšie minimalizáciou jednosmerných zložiek. To môže byť uskutočnené určením hodnoty digitálnej sumy na konci každej časti informačného signálu a výberom takých kódových slov pri premene informácie tak, aby hodnota digitálnej sumy určená na konci každej časti informácie bola stále v blízkosti určitej referenčnej hladiny. To môže byť uskutočnené pridelením určitému počtu informačných slov pár kódových slov, ktoré majú rôzny vplyv na zmeny hodnoty digitálnej sumy. Každý pár kódových slov najlepšie obsahujúci nie viac ako dve kódové slová, pre ktoré majú zmeny hodnôt digitálnej sumy opačné znamienka. Pre danú hodnotu signálu na konci poslednej časti informačného signálu môžu byť vybrané také kódové slová, pre ktoré bude digitálna suma najbližšie k referenčnej hodnote, keď bolo vytvorené kódové slovo.

Ďalšou možnosťou výberu kódových slov je výber kódového slova, pre ktoré na danej hodnote signálu na konci kódového slova vytvoreného naposledy bude znamienko zmeny hodnoty digitálnej sumy zapríčinené pridruženým kódovým slovom opačné k rozdielu medzi hodnotou digitálnej sumy pred vytvorením kódového slova a referenčnou hodnotou. Výber kódového slova, ktoré má byť vytvorené keď je výber možný z dvoch kódových slov s opačným vplyvom na hodnotu digitálnej sumy potom môže byť jednoducho uskutočnený na základe hodnoty signálu na konci každej časti informačného signálu a znamienka rozdielu medzi hodnotou digitálnej sumy pridruženej tomuto koncu a referenčnou hodnotou.

Obr. 2 ilustruje kódové slová priradené ku každému možnému informačnému slovu pre každú z množín VI, V2, V3 a V4. Na tomto obrázku sú v prvom (ľavom) stĺpci hodnoty všetkých možných informačných slov. V druhom, štvrtom, šiestom a ôsmom stĺpci sú kódové slová priradené k informačným slovám z množín VI, V2, V3 a V4. Tretí, piaty a deviaty stĺpec ukazuje pomocou číslic 1, 2, 3 a 4, ktorý z kódových stavov SI, S2, S3 a S4 je založený pridruženým kódovým slovom. Na obr. 2 nie je použitých viac ako 256 dostupných kódových slov pre každú z množín VI, V2, V3aV4.

Obr. 3, podobne ako obr. 2 ukazuje kódové slová z množín, ktoré nie sú v tabuľke na obr. 2 pre 88 informačných slov, ku ktorým je priradený pár kódových slov. Kódové slová reprezentované na obr. 3 budú ďalej označované ako alternatívne kódové slová. Priradenie kódových slov informačným slovám je také, že zmena hodnoty digitálnej sumy spôsobená alternatívnymi kódovými slovami je opačná ku zmene hodnoty digitálnej sumy spôsobenej kódovými slovami z obr. 2, ktoré sú priradené hodnotám slov „0“ až „87“ vrátane.

Mali by sme poznamenať, že všetky množiny na obr. 3 obsahujú rovnaké množstvo kódových slov. Človeku znalému v odbore bude zrejmé, že to nie je potrebné. Je taktiež možné, aby tieto množiny neboli rovnako veľké.

Navyše je pozorované, že priradenie kódových slov informačným slovám je vybrané také, že vzťah medzi na jednej strane kombináciou kódového slova a bitov xl a xl3 nasledujúceho kódového slova a na druhej strane informačných slov je jednoznačné, takže dekódovanie môže byť založené výlučne na prijatom kódovom slove a bitoch xl a xl3 nasledujúceho kódového slova. Pre priradenie kódového slova to znamená, že pokiaľ sa kódové slovo objaví v rôznych množinách, reprezentuje rovnaké kódové slovo v rôznych množinách rovnaké informačné slová. Napr., informačné slovo s hodnotou „2“ je reprezentované „0010000000100100“ v množine VO a V2, ako ukazuje obr. 2 a „1000000000010010“ v množinách V2 a V3,

Netreba dodávať, že nie je nutné, aby kódové slová z rôznych množín reprezentovali rovnaké informačné slovo. To však neznamená, že kódový stav je spätne získaný pri dekódovaní na obdržanie pôvodného informačného slova.

Premena postupností informačných slov na postupnosti kódových slov bude vysvetlená ďalej s odkazom na obr. 4.

Stĺpec 1W ukazuje odhora dole hodnoty slov v postupnostiach následných m-bitových informačných slov. Pre každé informačné slovo, ktorého hodnota je zahrnutá v stĺpci IW sú uvedené dáta. Stĺpec SW reprezentuje kódový stav založený pri vytvorení kódového slova, ktoré bolo získané ako výsledok premeny predchádzajúceho informačného slova. Toto kódové slovo bude v ďalšom označované ako predchádzajúce kódové slovo. Kódový stav v stĺpci SW označuje, ktorá z množín kódových slov VI, V2, V3 a V4 má byť použitá na premenu informačného slova. Stĺpec LB ukazuje hodnotu modulovaného signálu na konci časti informačného signálu, ktorá zodpovedá kódovému slovu získanému pri premene predchádzajúceho informačného slova. Táto hodnota signálu bude v ďalšom označovaná ako okamžitá hodnota informačného signálu. V stĺpci D S V je hodnota digitálnej sumy, ktorá patri k okamžitej hodnote modulovaného signálu.

Stĺpec CW ukazuje kódové slová priradené informačným slovám zo stĺpca IW podľa tabuľky z obr. 2 a 3. V prípade, keď je informačnému slovu priradený pár kódových slov, sú uvedené dve kódové slová, horné kódové slovo z páru zodpovedá tabuľke z obr. 2 a dolné kódové slovo páru zodpovedá tabuľke z obr. 3. Stĺpec dDSV ukazuje zmenu hodnoty digitálnej sumy spôsobenú kódovým slovom za predpokladu, že okamžitá hodnota modulovaného signálu má hodnotu „H“.

Stĺpec DSVN ukazuje hodnoty novej digitálnej sumy pre priradené kódové slová, aké sú tieto hodnoty v prípade, keď sú vytvorené pridružené kódové slová. Stĺpec L B N reprezentuje pomocou logickej „1“ skutočnosť, že hodnoty signálu na začiatku a na konci časti informačného signálu patriaceho ku kódovému slovu sú rôzne. Logická „0“ naznačuje, že hodnoty signálu na začiatku a na konci pridruženej časti informačného signálu sú rovnaké. Hodnoty signálu na začiatku a na konci časti informačného slova sú rôzne, pokiaľ pridružené kódové slovo obsahuje nepárny počet bitov „1“, čo zodpovedá nepárnemu počtu zmien hladín signálu v časti informačného signálu. Pri párnom počte bitov „1“ v kódovom slove sú hodnoty na začiatku a na konci časti informačného signálu rovnaké. V stĺpci SWN je kódový stav, ktorý' je založený v prípade, keď je vytvorené relevantné kódové slovo.

Navyše, v stĺpci je naznačené pomocou asterisku ktoré kódové slovo je vlastne vytvárané pre pridružené informačné slovo.

Prvé slovo (hore) z postupnosti kódových slov v stĺpci IW má hodnotu „2“. Predpokladajme, že pri iniciovaní premeny postupnosti informačných slov je kódový stav (stĺpec SW) SI a že modulovaný signál začína hodnotou H a že hodnota digitálnej sumy D S V sa rovná 0. V tomto prípade je pridružená hodnota DSVN pre horné kódové slovo rovnajúca sa -6, zatiaľ čo hodnota DSVN pre dolné kódové slovo páru sa rovná +10. Keď sa použije kritérium, že je vytvorené také kódové slovo, ktorého hodnota DSVN sa čo najviac blíži k referenčnej hodnote 0, tak je vytvorené horné z dvoch kódových slov pre informačné slovo, ktoré má hodnotu „2“. To znamená, že kódový stav pre nasledujúce informačné slovo (s hodnotou „8“) sa bude rovnať S2. Na konci časti informačného signálu zodpovedajúceho vytvorenému kódovému slovu je hodnota signálu L a hodnota signálu na začiatku nasledujúcej informačnej časti je teda L, ako ukazuje stĺpec LB. Hodnota dDSV pre horné kódové slovo z páru patriaca k informačnému slovu s hodnotou „8“ sa rovná -6. Táto hodnota -6 platí v prípade, keď by hodnota signálu na začiatku priradenej časti informačného signálu bola H. Pretože hodnota signálu v danej situácii L, zmena hodnoty digitálnej sumy spôsobená kódovým slovom nie je -6 ale +6. To znamená, že DSVN sa bude rovnať 0. Pre dolné kódové slovo z páru sa DSVN rovná -18. Hodnota DSVN pre vyššie kódové slovo je čo najbližšia hodnote 0, aby bolo vytvorené horné kódové slovo. Ďalej má byť premenené informačné slovo s hodnotou „100“. Tomuto informačnému slovu je priradené nie viac ako jedno kódové slovo, takže výber závislý od DSVN je pre toto informačné slovo nemožný. Podobne ako v prípade opísanom skôr, sú premenené informačné slová s hodnotami „230“, „0“, „61“ a „225“. Zakaždým, keď sa má premeniť informačné slovo, ku ktorému je priradený pár kódových slov, je toto príslušné kódové slovo vybrané z páru, ktorého hodnota DSVN je čo najbližšia 0. Týmto spôsobom je hodnota rovnosmerného napätia modulovaného signálu udržiavaná na v podstate konštantnej úrovni a frekvenčné spektrum modulovaného signálu nebude obsahovať nízkofrekvenčné zložky. Aj keď nie je k dispozícii množina kódových slov pre každé informačné slovo, bude viacmenej možné ovplyvňovať hodnotu digitálnej sumy v priemere pre 88 z 256 informačných slov, ktoré majú byť premenené. V praxi sa to ukazuje byť dostatočné na zaistenie, že v modulovanom signáli nie sú prítomné nízkofrekvenčné zložky. Mala by sa dať prednosť začleneniu do páru kódových slov tých kódových slov, pre ktoré je zmena spôsobená v hodnote digitálnej sumy najväčšia. Na jednej strane je to výhodné tým, že hodnota digitálnej sumy môže byť zmenená na maximum. Na druhej strane to znamená, že zmena spôsobená v hodnote digitálnej sumy je relatívne malá pre kódové slová, ktoré nepatria do páru a že vplyv týchto kódových slov na hodnotu digitálnej sumy je relatívne malý.

Na obr. 5 je nízkofrekvenčná časť spektra modulovaného signálu získaného implementáciou metódy podľa tohto vynálezu. Na obr. 5b je vynesená zodpovedajúca nízkofrekvenčná časť spektra EFM modulovaného signálu. Ako je zrejmé z obr. 5a a 5b, frekvenčné spektrá oboch signálov sú v podstate rovnaké. Požiadavka dk pre EFM modulovaný signál a modulovaný signál získaný implementáciou metódy podľa tohto vynálezu je tiež v podstate rovnaký. Počet bitových buniek na informačné slovo v EFM modulovanom signáli sa rovná 17, zatiaľ čo v modulovanom signáli podľa tohto vynálezu je to 16. To znamená, že pokiaľ je implementovaná metóda podľa tohto vynálezu, zvýši sa informačná hustota o 7 % vzhľadom na EFM modulovaný signál, bez toho, aby sa tým zvýšil nízkofrekvenčný obsah spektra a bez akýchkoľvek ústupkov od požiadaviek dk.

Obr. 6 ukazuje uskutočnenie kódovacieho zariadenia 140 podľa tohto vynálezu, ktorým môže byť metóda skôr opísaná uskutočňovaná. Kódovacie zariadenie je usporiadané na premenu m-bitových informačných slov 1 na n-bitové kódové slová 4 a počet rôznych kódových stavov môže byť indikovaný s bitmi. Kódové zariadenie obsahuje konventor 60 na premenu (m+s+1) binárneho vstupného signálu na (n+s+t) binárneho výstupného signálu. Zo vstupov konvertoru je m vstupov pripojených na zbernicu 61 na príjem m-bitových informačných slov. Z výstupov konvertora je n výstupov pripojených na zbernicu 62 na vytváranie n-bitových kódových slov. Navyše, s vstupov je napojených na s-bitovú zbernicu 63 na príjem stavového slova označujúceho okamžitý kódový stav. Stavové slovo je dodávané vyrovnávajúcou pamäťou 64, napr. vo forme s klopných obvodov. Vyrovnávajúca pamäť 64 má s vstupov spojených so zbernicou 58 na príjem stavového slova, ktoré má byť uložené vo vyrovnávajúcej pamäti. Na tvorbu stavových slov, ktoré sú ukladané do vyrovnávajúcej pamäte je použitých s výstupov konvertoru 60, ktoré sú spojené so zbernicou 58.

Zbernica 62 je spojená s paralelnými vstupmi paralelne/sériového konvertora 66, ktorý premieňa kódové slová 4 prijaté zo zbernice 62 na sériový bitový reťazec, ktorý je vedený signálovým vodičom 67 do modulačného obvodu 68, ktorý premieňa bitový reťazec na modulovaný signál 7, ktorý je vyvedený signálovým vodičom 70. Modulačný obvod 68 môže byť zvyčajného typu, napr. tzv. integrátor modulo-2.

Spolu s kódovými slovami a stavovými slovami privádza konvertor na zbernicu 75 na každú prijatú kombináciu informačného a stavového slova informáciu, ktorá

- označuje, či pre pridružené stavové slovo je k pridruženému informačnému slovu pridelené kódové slovo, alebo pár kódových slov,

- označuje pre každé z týchto pridelených slov zmeny dDSV hodnoty digitálnej sumy zapríčinené kódovým slovom, aká je táto zmena na veľkú hodnotu signálu na začiatku časti informačného signálu zodpovedajúcemu tomuto kódovému slovu,

- označuje, či počet bitov „1“ v kódovom slove je párny alebo nepárny.

Na prenos informácie k výberovému obvodu 76 je zbernica 75 spojená so vstupom výberového obvodu 76.

Pomocou tejto informácie vytvára výberový obvod 76 výberový signál, ktorý indikuje, či kódové slovo vedené na zbernici 62 s informačným slovom, ktoré predstavuje, bude premenené podľa vzťahov daných tabuľkou na obr. 2, či podľa vzťahov daných tabuľkou na obr. 3. Tento výberový signál je vedený na konvertor 60 signálovým vodičom 77.

Konvertor 60 môže obsahovať pamäť ROM, v ktorej sú uložené tabuľky kódových slov podľa obr. 2 a 3 na adresách určených kombináciou stavového slova a informačného slova, ktorá je privedená na vstupy konvertora. V odozve na detekčný signál sú vybrané adresy pamäťových miest s kódovými slovami podľa tabuľky na obr. 2 alebo adresy pamäťových miest s kódovými slovami podľa tabuľky na obr. 3.

Vo vyhotovení z obr. 6 sú stavové slová uložené v pamäti 60. Alternatívne je možné odvodiť hradlovým obvodom iba stavové slová z vytvorených kódových slov na zbernicu 62.

Namiesto pamäte ROM môže konvertor obsahovať tiež kombinačné logické obvody tvorené hradlovými obvodmi. Synchronizácia operácií, ktoré sú vykonávané v tomto usporiadaní, môže byť získaná zvyčajným spôsobom synchronizovaným hodinovým signálom, ktorý môže byť odvodený bežným obvodom generujúcim hodinový signál (nie je na obr.). Obr. 7 ukazuje možné uskutočnenie výberového obvodu 76. Signálové vodiče tvoriace zbernicu 75 sú rozdelené do podzbemice 80 a 81. Hodnota dDSV je prenesená podzbemicou 80 pre kódové slovo z tabuľky na obr. 2, ktoré je určené v odozve na prijatú kombináciu stavového slova a informačného slova. Podzbemica 81 je vedená hodnota dDSV na kódové slovo z tabuľky na obr. 3 v prípade, keď táto tabuľka obsahuje kódové slovo pre pridruženú kombináciu stavového slova a informačného slova. Podzbemica 80 je spojená s prvým vstupom aritmetického obvodu 82. Druhý vstup aritmetického obvodu 82 prijíma cez zbernicu 85 hodnotu D S V uloženú vo vyrovnávajúcej pamäti 83. Navyše, riadiaci vstup aritmetického obvodu prijíma riadiaci signál signálovým vodičom 84, ktorý’ indikuje, či hodnota signálu na začiatku časti informačného signálu zodpovedajúceho pridruženému kódovému slovu má veľkú hladinu H alebo malú hladinu L. Signál v signálovom vodiči 84 je získaný napr. pomocou klopného obvodu, ktorého stav je upravovaný vždy, keď je vytvorené kódové slovo, keď táto úprava je odozvou na signál indikujúci, či počet bitov s hodnotou logická „1“ vo vytvorenom kódovom slove je párny alebo nepárny. Tento signál je vytvorený konvertorom 60 a vedený jedným zo signálových vodičov tvoriacich zbernicu 75. Aritmetický obvod 82 je bežného typu, ktorý odpočítajú či sčítajú hodnoty dDSV prijaté zo zbernice 80 od, resp. k, hodnote D S V prijatej zbernicou 85 v odozve na riadiaci signál.

Výberový obvod 76 obsahuje ďalší aritmetický obvod 86, ktorý podobne ako aritmetický obvod 82, pripočíta hodnotu dDSV prijatú zbernicou 81 k hodnote D S V prijatej zbernicou 85, či ju odpočíta, v odozve na riadiaci signál zo signálového vodiča 84. Výsledok operácií uskutočnených aritmetickými obvodmi 82 a 86 sú vedené zbernicami 87, resp. 88, na rozhodovací obvod 89 a multiplexný obvod 90. Tieto výsledky reprezentujú, či pár kódových slov bol priradený k predloženému stavovému slovu, zmeny hodnoty novej digitálnej sumy DSVN, ktorá by bola získaná pri vytvorení dvoch rôznych kódových slov z páru. Rozhodovací obvod 89 je bežného typu, ktorý v odozve na hodnoty DSVN prijaté zbernicami 87 a 88 určuje, ktorá z dvoch prijatých hodnôt je najbližšie referenčnej hodnote, a ktorú obvod 89 premení na rozhodovací signál zodpovedajúci tomuto výsledku vedený na signálový vodič 91. Pri výbere z dvoch kódových slov z páru kódových slov indikuje rozhodovací signál, ktoré z dvoch kódových slov má byť vytvorené. Tento rozhodovací signál je vedený na signálový vodič 77 cez hradlo AND 92. V prípade, keď nie pár kódových slov, ale len jedno kódové slovo je dostupné, má signál v signálovom vodiči 77 indikovať, že informačné slovo vytvorené v zhode s tabuľkou z obr. 2 má byť premenené. Aby toto bolo realizované, je druhý vstup hradia AND 92 napájaný signálom prichádzajúcim zo zbernice 75, ktorý indikuje, či nie viac ako jedno kódové slovo alebo pár kódových slov je dostupné pre predloženú kombináciu stavového slova a informačného slova.

Signálový vodič 77 je tiež pripojený k riadiacemu vstupu multiplexného obvodu 90. V závislosti od signálu na jeho riadiacom vstupe odovzdáva multiplexný obvod hodnoty DSVN prijaté zbernicami 87 a 88, ktoré patria k vytvorenému kódovému slovu, na výstup. Výstup multiplexného obvodu 90 je spojený so vstupom vyrovnávacej pa mäte 83. Plnenie vyrovnávacej pamäte je riadené zvyčajným spôsobom tak, že hodnota DSVN predná na multiplexný obvod je uložená vo vyrovnávacej pamäti 83 pri vytvorení vybraného kódového slova.

V prípade, keď množina kódových slov je pre predložené informačné slovo v spomenutom vyhotovení kódovacieho zariadenia dostupná, je vybrané kódové slovo z toho páru, ktorého hodnota digitálnej sumy je najbližšie vopred určenej referenčnej hodnote pri vytvorení pridruženého kódového slova. Ďalšou možnosťou výberu kódových slov z páru kódových slov je výber toho kódového slova, pre ktoré je zmena znamienka digitálnej sumy, ktorá j e spôsobená príchodom kódového slova, opačná k znamienku hodnoty digitálnej sumy na začiatku vytvárania kódového slova.

Obr. 8 ukazuje vyhotovenie kódovacieho zariadenia podľa tohto vynálezu, v ktorom sú kódové slová vyberané na základe spomenutého kritéria. Kódovacie zariadenie je opäť usporiadané na premenu m-bitových informačných slov 1 na n-bitové kódové slová 4, zatiaľ čo počet rôznych kódových stavov môže byť reprezentovaný s bitmi. Kódovacie zariadenie obsahuje konvertor 50 na premenu (m+s+1) binárneho vstupného signálu na (n+s) binárny výstupný signál. Zo vstupov konvertora je m vstupov prepojených na zbernicu 51 na príjem m-bitových informačných slov. Z výstupov konvertora je n výstupov prepojených na zbernicu 52 na vytváranie n-bitových kódových slov. Navyše je s vstupov napojených na s-bitovú zbernicu 53 na príjem stavového slova, ktoré indikuje okamžitý kódový stav. Stavové slovo je vytvorené vyrovnávacou pamäťou, ktorá obsahuje napr. s klopných obvodov. Vyrovnávacia pamäť 54 má s vstupov napojených na zbernicu na príjem stavového slova, ktorým je plnená vyrovnávacia pamäť. Na vytvorenie stavového slova, ktorým je plnená vyrovnávacia pamäť, je použitých s výstupov konvertora 50.

Zbernica 52 je napojená na paralelný vstup paralelne/sériového konvertora 56, ktorý premieňa kódové slová vedené zbernicou 52 na sériový bitový reťazec, ktorý je vedený signálovým vodičom 57 na modulačný obvod 58, ktorý premieňa bitový reťazec na modulovaný signál 7, odvádzaný signálovým vodičom 40. Modulačný obvod 58 môže byť zvyčajného typu, napr. integrátor modulo-2. Modulovaný signál 7 je vedený na obvod zvyčajného typu na určenie hodnoty digitálnej sumy modulovaného signálu 7. Obvod 59 dodáva signál Sdsv, ktorý' závisí od určenej hodnoty digitálnej sumy a ktorý nesie informáciu, či kódové slovo má byť premenené podľa vzťahov na obr. 2, či tu predložené informačné slovo má byť premenené podľa vzťahov na obr. 3. Konvertor 50 môže byť podobného typu ako konvertor 60 okrem toho faktu, že v konvetore 50 budú uložené iba kódové slová a pridružené stavovové slová. Informácia vedená do rozhodovacieho obvodu 76 konvertorom 60 zbernicou 75 je v uskutočnení podľa obr. 8 redundandná.

Na synchronizáciu uskutočňovaných operácií obsahuje zariadenie generátor hodinového signálu 41 bežného typu na riadenie paralelne/sériového konvertora 58 a na riadenie plnenia vyrovnávacej pamäte 54.

Modulovaný signál 7 by mal obsahovať časti synchronizačného signálu, ktorý má také signálové obrazce, ktoré sa nemôžu vyskytnúť v náhodnej sekvencii častí informačného signálu. Toto môže byť uskutočnené začlenením synchronizačných slov do sekvencie n-bitových kódových slov. Obr. 9 ukazuje dve 26-bitové synchronizačné slová 100 a 101, ktoré sú veľmi vhodné na využitie v kombinácii s kódovými slovami z obr. 2 a 3. Synchronizačné slová obsahujú dve postupnosti 10 bitov s logickou hodnotou „0“ oddelené bitom s hodnotou logická „1“. Iba logická hodnota bitu na prvej pozícii kódového slova (xl) je v syn chronizačných slovách 100 a 101 rozdielna. Ktoré z dvoch kódových slov je začlenené, závisí od kódového stavu určenom kódovým slovom umiestneným priamo pred začleneným synchronizačným slovom. V prípade, keď je určený kódový stav SI, je začlenené kódové slovo 101, ktoré začína s troma bitmi s hodnotou logická „0“. Pretože kódové slová, ktoré určujú kódový stav SI končia maximálne na jeden bit s hodnotou logická „0“, je splnená požiadavka dk pre d = 2 a k = 10 na prechode z kódového slova na synchronizačné slovo.

V prípade, keď je založený kódový stav S4, je začlenené kódové slovo 100. Pretože kódové slová zakladajúce kódový stav S4 končia minimálne na 6 a na maximálne 9 bitov s hodnotou logická „O“ je požiadavka dk opäť splnená pre d - 2 a k - 10 na prechode z kódového slova na synchronizačné slovo.

V prípade, keď je založený kódový stav S2, je začlenené synchronizačné slovo 101. V tomto synchronizačnom slove je bitová kombinácia xl.xl3 rovnajúca sa 0.0. V prípade, keď je založený kódový stav S3, je začlenené synchronizačné slovo 100. V tomto synchronizačnom slove je bitová kombinácia xl.xl3 rovnajúca sa 1.0. V synchronizačnom slove nasledujúcom kódové slovo, ktoré zakladá kódový stav S2, je táto bitová kombinácia xl.xl3 vždy 0.0 a pre synchronizačné slovo nasledujúce kódové slovo, ktoré zakladá stav S3je bitová kombinácia xl.xl3 vždy 1.0, takže pridružené informačné slovo je na základe kódového slova a nasledujúceho kódového slova vždy jednoznačne určené.

Obe synchronizačné slová 100 a 101 končia na bit s hodnotou logická „1“ čo znamená, že kódové slovo nasledujúce akékoľvek z týchto synchronizačných slov má byť vybrané z množiny VI, aby bolo zaistené, že na prechode zo synchronizačného slova na nasledujúce kódové slovo je vždy splnená požiadavka dk pre d = 2 a k = 10. To znamená, že kódový stav SI je založený pri každom vytvorení kódového slova.

Obr. 10 ukazuje modifikáciu kódovacieho zariadenia z obr. 6, kde synchronizačné slovo môže byť začlenené opísaným spôsobom. Na obr. 10 sú jeho časti označené rovnakými odkazmi ako na obr. 6. Modifikácia je v pamäti 103, ktorá má dve pamäťové miesta, na ktorých je uložené jedno z dvoch synchronizačných slov 100 a 101. Pamäť 103 obsahuje adresovací obvod na adresáciu jedného z dvoch pamäťových miest v závislosti od stavového slova privedenom na adresový vstup pamäte 103 zbernicou 63. Synchronizačné slovo na adresovanej pamäťovej pozícii je vedené na paralelne/sériový konvertor 105 zbernicou 104. Sériový výstup konvertoru 105 je vedený na prvý vstup elektronicky ovládanej prepínacej jednotky 106. Signálový vodič 67 je spojený s druhým vstupom prepínacej jednotky 106. Kódovacie zariadenie je riadené riadiacim obvodom 107 zvyčajného typu, čo privádza kódovacie zariadenie striedavo do prvého alebo druhého stavu. V prvom stave je vopred určený počet informačných slov premenený na kódové slová, ktoré sú vedené sériovo na integrátor modulo-2 68 cez spínaciu jednotku 106. Na prechode z prvého do druhého stavu je premena informačných slov prerušená a je určené synchronizačné slovo určené stavovým slovom, ktoré je vedené z pamäte 103 na integrátor modulo-2 68 cez paralelne/sériový konvertor 104 a spínaciu jednotku. Navyše na prechode z druhého na prvý stav a pri riadení riadiacou jednotkou 107 je plnená vyrovnávacia pamäť stavovým slovom, ktoré zodpovedá kódovému stavu SI a následne je začatá premena informačných slov na kódové slová až do okamihu, keď je kódovacie zariadenie znova privedené do druhého stavu riadiacou jednotkou 107.

Pre začleňovanie synchronizačných slov môže byť kódové zariadenie z obr. 8 pozmenené rovnakým spôsobom, zrejmým z obr. 10.

Obr. 11 ukazuje vyhotovenie dekódovacieho zariadenia 153 podľa tohto vynálezu pre spätnú premenu modulovaných signálov získaných jednou z metód opísaných na postupnosti informačných slov. Dekódovací obvod obsahuje derivačný obvod modulo-2 110 na premenu modulovaného signálu na bitový reťazec, v ktorom bit s hodnotou logická „0“ reprezentuje prechod z bitovej bunky, ktorá má hodnotu signálu L na bitovú bunku, ktorá má hodnotu signálu H, alebo naopak, a v ktorej každá bitová bunka s hodnotou logická „0“ reprezentuje dve následné bitové bunky s rovnakou hodnotou signálu. Takto získaný bitový reťazec je vedený na dva posuvné registre zapojené v sérii, z ktorých každý má dĺžku zodpovedajúcu dĺžke n-bitového kódového slova. Obsah posuvných registrov 111a 112 je vedený paralelnými výstupmi do zberníc 113, resp. 114. Dekódovacie zariadenie obsahuje (n+p)-m bitový konvertor 115. Všetkých n bitov prítomných v posuvnom registri 112 je vedených na vstupy konvertoru 115 zbernicou 114. Z n bitov prítomných v posuvnom registri 111 je p bitov vedených na konvertor 115, ktoré spolu s n bitmi v posuvnom registri 114 jednoznačne vytvoria informačné slovo. Konvertor 115 môže obsahovať pamäť s vyhľadávacou tabuľkou, ktorá obsahuje m-bitové informačné slová na každú povolenú bitovú kombináciu formovanú n bitm: n-bitového kódového slova a vopred určenými p bitmi sčasti bitového reťazca nasledujúce toto kódové slovo. Konvertor môže byť viacmenej realizovaný hradlovým obvodom.

Premeny uskutočňované konvertorom 115 môžu byť synchronizované zvyčajným spôsobom pomocou synchronizačného obvodu 117, takže posuvný register 112 je zakaždým plnený kompletným kódovým slovom, informačné slovo je prítomné na výstupe konvertora, ktoré zodpovedá bitovej kombinácii privedenej na vstupy konvertora 115.

Je vhodné, keď detektor synchronizačného slova 116 napojený na zbernice 113 a 114, ktorý detekuje bitové obrazce zodpovedajúce synchronizačným slovám, je použitý na synchronizáciu.

Obr. 16 ukazuje signál, ktorý môže byť získaný podľa opísanej metódy. Signál obsahuje postupnosť q následných častí informačného signálu 160, kde q je celé číslo, kde časti signálu reprezentujú q informačných slov. Medzi časťami informačného signálu sú vložené časti synchronizačného signálu, jedna z nich je označená 161 na obr. 16. Určitý počet častí informačného signálu je ilustrovaný detailne. Každá z častí informačného signálu 160 obsahuje n bitových buniek, v tomto prípade 16, ktoré majú prvú (nízku) hodnotu signálu L, alebo druhú (vysokú) hodnotu signálu H. Pretože bitový reťazec formovaný kódovými slovami a reprezentovaný modulovaným signálom spĺňa požiadavku dk, bude počet následných bitových buniek s rovnakou hodnotou signálu rovnajúci sa najmenej d+1 a najviac k+1. Vďaka výberu kódových slov, ktorý závisí od hodnoty digitálnej sumy je okamžitá hodnota rozdielu medzi počtom bitových buniek s prvou hodnotou signálu a bitových buniek s druhou hodnotou signálu v ľubovoľnom okamihu signálu v podstate konštantná v časti signálu, ktorá predchádza tomuto okamihu. Každá časť informačného signálu zodpovedajúca kódovému slovu zo skupiny prvého typu jedinečne určuje informačné slovo. Na obr. 16 je to napr. časť informačného signálu 160c, ktorá zodpovedá kódovému slovu „010000001000010“. Toto kódové slovo jednoznačne vytvorí informačné slovo s hodnotou „121“. Každá časť informačného signálu reprezentujúca kódové slovo zo skupiny druhého typu jednoznačne reprezentuje, spolu s priľahlou časťou signálu, informačné slovo.

Časť informačného signálu 160a na obr. 16 zodpovedá kódovému slovu „00010000000100100“. Toto kódové slovo môže určiť tak informačné slovo s hodnotou „24“, ako i informačné slovo s hodnotou „34“. Aká informácia je naozaj vytvorená týmto kódovým slovom je určené logickými hodnotami na prvej a trinástej bitovej pozícii okamžite nasledujúcej časti bitového reťazca. Pokiaľ sa logické hodnoty oboch týchto bitov rovnajú 0, je určené informačné slovo s hodnotou „24“. Pokiaľ sú tieto bity rôzne od „O“, je určené informačné slovo s hodnotou „34“. Na obr. 16 sú hodnoty bitov na prvej a trinástej bitovej pozícii za kódovým slovom určeným časťou informačného signálu 160a obe rovnajúce sa „0“, takže informačné slovo bude mať hodnotu „24“. Kódové slovo určené časťou informačného signálu 160b je identické s kódovým slovom určeným časťou informačného signálu 160a. Kódové slovo reprezentované časťou informačného signálu 160b je však nasledované synchronizačným slovom, ktorého prvý' bit má hodnotu logická „1“, takže v tomto prípade je určené informačné slovo s hodnotou „34“.

Obr. 12 ukazuje nosič záznamu 120 podľa tohto vynálezu. Uvedený nosič záznamu je optického typu. Nosič záznamu môže byť tiež iného typu, napr. magnetického. Nosič záznamu obsahuje informačné obrazce usporiadané do stôp 121. Obr. 13 ukazuje veľmi zväčšenú časť 122 jednej zo stôp 121. Informačný obrazec v časti stopy 121 na obr. 13 obsahuje prvú sekciu 123, napr. vo forme opticky detegovateľných značiek a druhej sekcie 124, napr. medziľahlé oblasti ležiace medzi značkami. Prvé a druhé sekcie sa striedajú v smere stopy 125. Prvé sekcie 123 majú prvú detegovateľnú vlastnosť a druhé sekcie 124 majú druhú detegovateľnú vlastnosť, ktorá je rozlíšiteľná od prvej detegovateľnej vlastnosti. Prvé sekcie 123 reprezentujú bitové bunky 12 modulovaného binárneho signálu 7 s jednou hladinou signálu, napr. L. Druhé sekcie 124 reprezentujú bitové bunky 11 s inou hladinou signálu, napr. H. Nosič záznamu 12 môže byť získaný najskôr vytvorením modulovaného signálu a potom zaznamenaním informačného obrazca na nosič záznamu. Pokiaľ je nosič záznamu optického typu, môže byť potom vyrobený pomocou technológie masteringu a repliky, ktorá je známa a založená na modulovanom signáli 7.

Obr. 14 ukazuje záznamové zariadenie na záznam informácie, v ktorom je použité kódovacie zariadenie podľa tohto vynálezu, napr. kódovacie zariadenie 140 z obr. 6. V záznamovom zariadení je signálový vodič modulovaného signálu spojený s riadiacou jednotkou 141 na záznamovú hlavu 142, pozdĺž ktorej sa pohybuje nosič záznamu 143 s možnosťou zápisu. Záznamová hlava 142 je zvyčajného typu, ktorá je schopná vytvoriť na nosiči záznamu 143 detegovateľné značky. Riadiaci obvod 141 môže byť tiež zvyčajného typu, ktorý generuje riadiaci signál pre záznamovú hlavu v odozve na modulovaný signál privedený na riadiacu jednotku 141, takže záznamová hlava 142 vytvára obrazce značiek, ktoré zodpovedajú modulovanému signálu.

Obr. 15 ukazuje snímacie zariadenie, v ktorom je použité dekódovacie zariadenie podľa tohto vynálezu, napr. dekódovacie zariadenie 153 z obr. 11. Snímacie zariadenie obsahuje snímaciu hlavu zvyčajného typu na snímanie nosiča záznamu podľa tohto vynálezu, ktorý nesie informačný obrazec, ktorý zodpovedá modulovanému signálu. Snímacia hlava 150 potom vytvára analógový signál modulovaný informačným obrazcom snímaným snímacou hlavou 150. Detekčný obvod 152 premieňa tento snímací signál zvyčaj ným spôsobom na binárny signál, ktorý je vedený na dekódovací obvod 153.

Claims (39)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Spôsob premeny informačných slov (1) na modulovaný signál (7), v ktorom sa v prvom kroku premení postupnosť m-bitových informačných slov na postupnosť n-bitových kódových slov (4) podľa pravidiel konverzie, a v druhom kroku sa postupnosť kódových slov premení na modulovaný signál, pričom m a n sú celé čísla a n je väčšie ako m, a pričom pravidlá konverzie sú také, že modulovaný signál spĺňa vopred určené kritérium, a pričom v prvom kroku sa doručuje jedno kódové slovo (4) na jedno prijaté informačné slovo (1), kde kódové slovo je vybrané z viacerých množín (VI, V2, V3, V4) kódových slov, a množina je spojená s kódovacím stavom (SI, S2, S3, S4) dosiahnutým pri doručení predchádzajúceho kódového slova, vyznačujúci sa tým, že kódové slová (4) sú rozmiestnené aspoň v skupine prvého typu (Gll, G12) a aspoň v skupine druhého typu (G2), a tým, že doručenie každého z kódových slov patriacich do skupiny prvého typu (Gll, G12) určuje kódovací stav (SI, S4) prvého typu určený touto skupinou prvého typu a doručenie každého z kódových slov patriacich do skupiny druhého typu (G2) určuje kódovací stav (S2, S3) druhého typu určeného touto skupinou druhého typu a prijatým informačným slovom (1), zatiaľ čo akákoľvek množina (V2, V3) kódových slov spojených s kódovacím stavom (S2, S3) druhého typu neobsahuje žiadne kódové slová spoločné s akoukoľvek inou množinou (V2, V3) kódových slov spojených s akýmkoľvek iným kódovacím stavom (S2, S3) druhého typu, a kódové slová obsiahnuté v rôznych množinách (V2, V3) kódových slov spojených s kódovacími stavmi (S2, S3) druhého typu sú vzájomne rozlíšiteľné v závislosti od logických hodnôt bitov na p vopred určených po sebe nenasledujúcich bitových pozíciách v rámci týchto kódových slov (4), kde p je celé číslo menšie ako n, pričom aspoň jedna množina (VI, V2, V3, V4) kódových slov obsahuje kódové slovo skupiny druhého typu spojeného s viacerými informačnými slovami, pričom každé informačné slovo týchto viacerých slov stanovuje iný kódovací stav druhého typu, čím umožňuje rozlíšenie príslušného informačného slova od týchto viacerých slov detekciou nasledujúceho kódovacieho slova, a kde aspoň jedna množina (VI, V2, V3, V4) kódových slov (4) obsahuje pre aspoň niekoľko informačných slov (1) aspoň pár kódových slov, a v prvom kroku sú kódové slová (4) vybrané z párov kódovacích slov tak, že nízkofrekvenčné komponenty modulovaného signálu (7) sú potlačené.
2. 2. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa t ý m , že postupnosť informačných slov sa premení na postupnosť kódových slov podľa takých pravidiel konverzie, že každý počet po sebe nasledujúcich bitových buniek majúcich rovnakú signálovú hodnotu v modulovanom signáli je najmenej d+l a najviac k+1.
3. 3. Spôsob podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že v prvom kroku sa určí hodnota priebežnej digitálnej sumy ako meradlo obsahu jednosmernej zložky, pričom hodnota sa určí cez predchádzajúcu časť modulovaného signálu (7) a označuje pre túto časť aktuálnu hodnotu rozdielu medzi počtom bitových buniek majúcich prvú signálovú hodnotu a počtom bitových buniek majúcich druhú signálovú hodnotu, pričom páry tvoria dve kódové slová, ktoré majú opačné účinky na hodnotu digitálnej sumy, a kódové slová sú vybrané z párov ako odozva na isté hodnoty digitálnej sumy tak, že hodnota digitálnej sumy zostáva obmedzená.
4. 4. Spôsob podľa nároku 1, 2 alebo 3, vyznačujúci sa t ý m, že informačné slová sa premenia na postupnosť kódových slov, ktorc určujú bitový reťazec majúci bity prvej logickej hodnoty a bity druhej logickej hodnoty, pričom počet po sebe nasledujúcich bitov majúcich prvú logickú hodnotu a situovaných medzi bitmi majúcimi druhú logickú hodnotu je najmenej d a najviac k, a bitový reťazec sa premení na modulovaný signál (7), v ktorom prechody z bitových buniek majúcich prvú signálovú hodnotu na bitové bunky majúce druhú signálovú hodnotu alebo naopak zodpovedajú bitom majúcim druhú logickú hodnotu v bitovom reťazci.
5. 5. Spôsob podľa nároku 1, 2 alebo 3, vyznačujúci sa tým, že p vopred určených bitových pozícií sú prvá a trinásta bitová pozícia v kódovom slove.
6. 6. Spôsob podľa nároku 1, 2 alebo 3, vyznačujúci sa tým, že v prvom kroku sa vkladajú navzájom odlišné synchronizačné slová (100, 101) do postupnosti kódových slov v závislosti od kódovacieho stavu, pričom tieto synchronizačné slová majú bitové vzory, ktoré sa nemôžu vyskytnúť v bitovom reťazci tvorenom kódovými slovami, a navzájom odlišné synchronizačné slová majú rovnakú koncovú časť na určenie vopred určeného kódovacieho stavu pre premenu informačného slova nasledujúceho po synchronizačnom slove, a synchronizačné slová sú navzájom odlišné logickými hodnotami bitov vo vopred určených bitových pozíciách spôsobom zodpovedajúcim spôsobu, v ktorom kódové slová obsiahnuté v rôznych množinách (V2, V3) kódových slov spojených s kódovacími stavmi (S2, S3) druhého typu sú navzájom odlíšiteľné.
7. 7. Spôsob podľa nároku 1, 2 alebo 3,vyznačujúci sa tým, že d sa rovná 2 ak sa rovná 10, a tým, že pomer n ku m je 2:1.
8. 8. Spôsob podľa nároku 7, vyznačujúci sa t ý m , že m sa rovná 8 a n sa rovná 16.
9. 9. Spôsob podľa nároku 1, 2 alebo 3, vyznačujúci sa tým, že p sa rovná 2.
10. 10. Spôsob podľa nároku 1, 2 alebo 3,vyznačujúci sa tým, že prvá skupina (Gll) prvého typu kódových slov je tvorená kódovými slovami končiacimi a bitmi, ktoré majú prvú logickú hodnotu, kde a sa rovná 0 alebo 1, že druhá skupina (G12) prvého typu kódových slov je tvorená kódovými slovami končiacimi na b po sebe nasledujúcich bitov majúcich prvú logickú hodnotu, kde b je celé číslo väčšie alebo rovnajúce sa 6 a menšie alebo rovnajúce sa 9, pričom skupina (G2) druhého typu je tvorená kódovými slovami končiacimi na c bitov majúcich prvú logickú hodnotu, kde c je celé číslo väčšie alebo rovnajúce sa 2 a menšie alebo rovnajúce sa 5, a kódovacie stavy (SI, S2, S3, S4) súvisiace s množinami (VI, V2, V3, V4) kódových slov, z ktorých sa vyberajú kódové slová priradené k informačným slovám, sú tvorené kódovými slovami začínajúcimi určitým počtom bitov prvej logickej hodnoty, a pričom počet bitov závisí od kódovacieho stavu súvisiaceho s množinou, takže počet po sebe nasledujúcich bitov majúcich prvú logickú hodnotu v bitovom reťazci tvorenom dvoma po sebe nasledujúcimi kódovými slovami je najmenej rovnajúci sa d a najviac rovnajúci sa k.
11. 11. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že nosič záznamu (120) je vybavený informačným obrazcom (123, 124) v stope (121) predstavujúcim modulovaný signál (7), pričom informačný obrazec obsahuje prvé a druhé časti (123, 124) striedajúce sa v smere stopy, pričom prvé časti poskytujú prvé detegovateľné vlastnosti a druhé časti pos kytujú druhé detegovateľné vlastnosti odlíšiteľné od prvých vlastností, a časti majúce prvé vlastnosti predstavujú prvú signálovú hodnotu a časti majúce druhé vlastnosti predstavujú druhú signálovú hodnotu modulovaného signálu.
12. 12. Kódovacie zariadenie (140) obsahujúce m-n bitový konvertor (60) na premieňanie m-bitových informačných slov na n-bitové kódové slová dodávaním jedného kódového slova na jedno prijaté informačné slovo, a prostriedok (60, 64) na určovanie kódovacieho stavu (SI, S2, S3, S4) pri dodaní kódového slova, pričom konvertor obsahuje prostriedok na výber kódového slova z jednej z viacerých množín (VI, V2, V3, V4) kódových slov, pričom jedna množina je spojená s kódovým stavom určeným pri dodaní predchádzajúceho kódového slova, a rnodulátor (66, 68) na premenu n-bitových kódových slov na modulovaný signál (7), vyznačujúce sa tým, že prostriedok určujúci stav obsahuje stavovú jednotku na určovanie kódovacieho stavu (S 1, S4) prvého typu pre každé z dodaných kódových slov patriacich do skupiny (Gll, G12) prvého typu v závislosti od spomínanej skupiny prvého typu, a na určovanie kódovacieho stavu (S2, S3) druhého typu pre každé z dodaných kódových slov patriacich do skupiny (G2) druhého typu v závislosti od danej skupiny druhého typu a prijatého informačného slova, a tým, že akákoľvek množina (V2, V3) kódových slov spojených s kódovacím stavom (S2, S3) druhého typu neobsahuje žiadne kódové slová spoločné s akoukoľvek inou množinou (V2, V3) kódových slov spojených s akýmkoľvek iným kódovacím stavom (S2, S3) druhého typu, a kódové slová obsiahnuté v rôznych množinách (V2, V3) kódových slov spojených s kódovacími stavmi (S2, S3) druhého typu sú navzájom odlíšiteľné v závislosti od logických hodnôt bitov v p vopred určených po sebe nenasledujúcich bitových pozíciách v rámci uvedených kódových slov (4), kde p je celé číslo menšie ako n, a aspoň jedna množina (VI, V2, V3, V4) kódových slov obsahuje kódové slovo skupiny druhého typu spojenej s viacerými informačnými slovami, pričom každé informačné slovo z týchto viacerých slov určuje rôzne kódovacie stavy druhého typu, a konvertor (60) obsahujúci prostriedok na poskytovanie aspoň páru kódových slov pre aspoň určitý počet informačných slov v aspoň jednej množine (VI, V2, V3, V4) kódových slov (4), a prostriedok výberu (76) na výber kódového slova (4) z páru kódových slov tak, že nízkofrekvenčné komponenty modulovaného signálu (7) sú potlačené.
13. 13. Zariadenie podľa nároku 12, vyznačujúce sa t ý m , žc prostriedky na výber kódového slova sú na výber kódových slov tak, že v modulovanom signáli minimálny počet po sebe nasledujúcich bitových buniek majúcich tú istú signálovú hodnotu je d+1 a maximálny počet je k+1.
14. 14. Zariadenie podľa nároku 12 alebo 13, vyznáč u j ú c e sa tým, že obsahuje prostriedky (82, 83, 86) na určenie hodnoty priebežnej digitálnej sumy, ktorá označuje pre predchádzajúcu časť modulovaného signálu (7) priebežnú hodnotu rozdielu medzi počtom bitových buniek majúcich prvú signálovú hodnotu a počtom bitových buniek majúcich druhú signálovú hodnotu, pričom každý z párov kódových slov obsahuje najmenej dve kódové slová s opačným účinkom na hodnotu digitálnej sumy, a prostriedok na výber (76) obsahujúci prostriedok (89) na vyberanie, podľa kritéria závislého od hodnoty' digitálnej sumy tých kódových slov z množín, pre ktoré je hodnota digitálnej sumy podľa tohto kritéria naďalej obmedzená.
15. 15. Zariadenie podľa nároku 13 alebo 14, vyznačujúce sa tým, že je upravené na premenu informačných slov na postupnosti kódových slov, ktoré určujú bitový reťazec bitov majúcich prvú logickú hodnotu a bitov majúcich druhú logickú hodnotu, pričom minimálny počet po sebe nasledujúcich bitov majúcich prvú logickú hodnotu umiestnenými medzi bitmi majúcimi druhú logickú hodnotu je d a maximálny počet je k, pričom modulátor je integrátor typu modulo-2 (58) na premenu bitového reťazca na modulovaný signál.
16. 16. Zariadenie podľa jedného z nárokov 12, 13 alebo 14, vyznačujúce sa t ý m , že p vopred určených bitových pozícii sú prvá a trinásta bitová pozícia v kódovom slove.
17. 17. Zariadenie podľa nároku 12, 13, 14, 15 alebo 16, vyznačujúce sa tým, že obsahuje synchronizačné prostriedky (103, 105, 106, 107) pripojené na konvertor na vkladanie navzájom odlišných synchronizačných slov do bitového reťazca, pričom synchronizačné slová majú bitové obrazce, ktoré sa nemôžu vyskytnúť v bitovom reťazci tvorenom kódovými slovami, a navzájom odlišné synchronizačné slová majú rovnakú koncovú časť, pričom synchronizačný prostriedok zahŕňa prostriedok (103) na poskytovanie navzájom odlišných synchronizačných slov v závislosti od kódovacieho stavu určeného pri dodaní predchádzajúceho kódového slova, a synchronizačné slová sú navzájom odlišné logickými hodnotami bitov vo vopred určených bitových pozíciách spôsobom, ktorý zodpovedá spôsobu, ktorým sú navzájom odlíšiteľné kódové slová obsiahnuté v rôznych množinách (V2, V3) kódových slov spojených s kódovými stavmi (S2, S3) druhého typu.
18. 18. Zariadenie podľa nároku 17, vyznačuj úce sa t ý m , že obsahuje synchronizačnú stavovú jednotku (107) na určenie vopred určeného kódovacieho stavu po vložení synchronizačného slova.
19. 19. Zariadenie podľa jedného z nárokov 12, 13, 14, 15, 16 alebo 17, vyznačujúce sa tým, že d sa rovná 2 a k sa rovná 10, a tým, že pomer n ku m je 2:1.
20. 20. Zariadenie podľa nároku 19, vyznačujúce sa t ý m , že m sa rovná 8 a n sa rovná 16.
21. 21. Zariadenie podľa jedného z nárokov 12, 13 alebo 14, vyznačujúce sa tým, že p sa rovná 2.
22. 22. Zariadenie podľa jedného z nárokov 12, 13, 14, 15, 16 alebo 17, vyznačujúce sa tým, že obsahuje jednotku kódových slov majúcu prvú skupinu (Gll) prvého typu kódových slov končiacich a bitmi, ktoré majú prvú logickú hodnotu, kde a sa rovná 0 alebo 1, a druhú skupinu (G12) prvého typu kódových slov končiacich b po sebe nasledujúcimi bitmi, ktoré majú prvú logickú hodnotu, kde b je celé číslo väčšie alebo rovnajúce sa 6 a menšie alebo rovnajúce sa 9, a skupina druhého typu (G2) majúca kódové slová končiace c bitmi, ktoré majú prvú logickú hodnotu, kde c je celé číslo väčšie alebo rovnajúce sa 2 a menšie alebo rovnajúce sa 5, a s kódovacím stavom súvisiace množiny (VI, V2, V3, V4) kódových slov, z ktorých sa vyberajú kódové slová priradené informačným slovám, sú tvorené kódovými slovami začínajúcimi určitým počtom bitov prvej logickej hodnoty, pričom počet bitov závisí od kódovacieho stavu súvisiaceho s množinou, takže počet po sebe nasledujúcich bitov majúcich prvú logickú hodnotu v bitovom reťazci tvorenom dvoma po sebe nasledujúcimi kódovými slovami sa najmenej rovná d a najviac sa rovná k.
23. 23. Zariadenie podľa jedného z nárokov 12, 13, 14, 15, 16 alebo 17, vyznačujúce sa tým, že obsahuje záznamovú jednotku (141, 142) pripojenú na modulátor (66, 68) na záznam informačného obrazca zodpovedajúceho modulovanému signálu (7) na nosič záznamu (143).
24. 24. Nosič záznamu obsahujúci stopu (121) vybavenú informačnými obrazcami, ktoré obsahujú prvé a druhé časti (123, 124) striedajúce sa v smere stopy, pričom prvé časti poskytujú prvé detegovateľné vlastnosti a druhé časti pos íl kytujú druhé detegovateľné vlastnosti odlíšiteľné od prvých vlastností, a časti majúce prvé vlastnosti predstavujú prvú signálovú hodnotu a časti majúce druhé vlastnosti predstavujú druhú signálovú hodnotu modulovaného signálu, pričom signál obsahuje postupnosť po sebe nasledujúcich častí informačného signálu (160), z ktorých každá predstavuje informačné slovo, v ktorom každá z častí informačného signálu (160) obsahuje n bitových buniek majúcich prvú alebo druhú logickú hodnotu, vyznačujúci sa t ý m , že časti informačného signálu sú vybrané najmenej zo skupiny (Gll, G12) prvého typu a najmenej zo skupiny (G2) druhého typu, kde každá časť informačného signálu patriaca do skupiny prvého typu jednoznačne predstavuje informačné slovo, a každá časť informačného signálu patriaca do skupiny druhého typu v spojení s logickými hodnotami bitových buniek na p vopred určených po sebe nenasledujúcich pozíciách v nasledujúcej časti informačného signálu predstavuje jedinečné informačné slovo, kde p je celé číslo menšie ako n, a tým, že aspoň jedno z informačných slov je reprezentované časťou informačného signálu vybranou na potlačenie nízkofrekvenčných komponentov v signáli (7) z páru častí informačného signálu dostupných pre príslušné informačné slovo.
25. 25. Nosič záznamu podľa nároku 24, vyznačujúci sa tým, že každý počet po sebe nasledujúcich bitových buniek majúcich rovnakú signálovú hodnotu je minimálne d+1 a maximálne k+1, a v každom ľubovoľnom bode v signáli je priebežná hodnota rozdielu medzi počtom bitových buniek majúcich prvú signálovú hodnotu a bitových buniek majúcich druhú signálovú hodnotu v časti signálu predchádzajúcej tomuto bodu limitovaná.
26. 26. Nosič záznamu podľa nároku 25, vyznačujúci sa tým, že n sa rovná 16, d sa rovná 2 a k sa rovná 10.
27. 27. Nosič záznamu podľa jedného z nárokov 24, 25 alebo 26, vyznačujúci sa tým, že p sa rovná 2.
28. 28. Nosič záznamu podľa nároku 24, 25, 26 alebo 27, vyznačujúci sa tým, že p vopred určených bitových pozícií sú prvá a trinásta bitová pozícia v nasledujúcej časti informačného signálu.
29. 29. Nosič záznamu podľa nárokov 24 až 28, vyznačujúci sa tým, že signál (7) obsahuje navzájom odlišné časti synchronizačného signálu (161), ktoré majú obrazce bitových buniek, ktoré sa nevyskytujú v postupnosti po sebe nasledujúcich častí informačného signálu (160), a navzájom odlišné časti synchronizačného signálu majú rovnakú koncovú časť, pričom jedinečné informačné slovo je určené každou z častí informačného signálu druhej skupiny (G2) v kombinácii s buď susednou časťou synchronizačného signálu (161) alebo susednou časťou informačného signálu (160).
30. 30. Nosič záznamu podľa jedného z nárokov 24 až 29, vyznačujúci sa tým, že časti informačného signálu (160) zo skupiny (Gll, G12) prvého typu končia s bitovými bunkami majúcimi rovnakú logickú hodnotu, a tým, že Časti informačného signálu zo skupiny (G2) druhého typu končia t bitovými bunkami majúcimi rovnakú logickú hodnotu, kde s môže nadobúdať niekoľko rôznych hodnôt a kde t môže nadobúdať niekoľko rôznych hodnôt a kde s a t sú rôzne.
31. 31. Nosič záznamu podľa nároku 30, vyznačujúci sa tým, že t je väčšie alebo sa rovná 2 a menšie alebo rovnajúce sa 5.
32. 32. Dekódovacie zariadenie na premenu signálu (7) z nosiča záznamu podľa jedného z nárokov 24 až 31 na postupnosť m-bitových informačných slov (1), ktoré obsahuje prostriedok (110) na premenu signálu na bitový reťazec bitov majúcich prvú alebo druhú logickú hodnotu, ktorý obsahuje n-bitové kódové slová (4), ktoré zodpovedajú častiam informačného signálu (160), a prostriedky na premenu (113, 114, 115) na premenu postupnosti kódových slov na postupnosť informačných slov, pričom jedno informačné slovo je priradené jednému kódovému slovu, ktoré má byť premenené v závislosti od toho, vyznačujúce sa t ý m , že prostriedky na premenu (113, 114, 115) obsahujú konverznú jednotku na premenu kódového slova aj v závislosti od logických hodnôt bitov v bitovom reťazci, ktoré sa nachádzajú na p vopred určených po sebe nenasledujúcich pozíciách v nasledujúcom kódovom slove na rozlíšenie príslušného informačného slova medzi viacerými informačnými slovami reprezentovanými kódovým slovom patriacim do skupiny (G2) druhého typu, kde p je celé číslo menšie ako n, a tým, že prostriedky na premenu sú upravené na premenu kódového slova vybraného z aspoň páru kódových slov na informačné slovo pre každé z aspoň niekoľkých informačných slov, pričom nízkofrekvenčné komponenty v signáli sa týmto výberom potláčajú.
33. 33. Dekódovacie zariadenie podľa nároku 32, vyznačujúce sa tým, že n sa rovná 16, m sa rovná 8 a kde p sa rovná 2.
34. 34. Dekódovacie zariadenie podľa nároku 32 alebo 33, vyznačujúce sa tým, že p vopred určených bitových pozícií sú prvá a trinásta bitová pozícia v nasledujúcom kódovom slove.
35. 35. Dekódovacie zariadenie podľa jedného z nárokov 32 až 34, vyznačujúce sa tým, že obsahuje detekčný prostriedok (116) na detekciu navzájom odlišných synchronizačných slov majúcich rovnakú koncovú časť a majúcich bitové obrazce, ktoré nemôžu byť tvorené po sebe nasledujúcimi kódovými slovami v postupnosti, alebo časťou synchronizačného slova v kombinácii so susedným kódovým slovom, a tým, že prostriedky na premenu (113, 114, 115) sú upravené na premenu kódového slova aj v závislosti od logických hodnôt bitov v bitovom reťazci, ktoré sa nachádzajú na p vopred určených po sebe nenasledujúcich pozíciách v nasledujúcom synchronizačnom slove na rozlíšenie príslušného informačného slova medzi viacerými informačnými slovami reprezentovanými kódovým slovom patriacim do skupiny (G2) druhého typu.
36. 36. Dekódovacie zariadenie podľa nároku 35, vyznačujúce sa tým, že detekčný prostriedok (116) je upravený na detekciu 26-bitových synchronizačných slov zodpovedajúcich bitovému obrazcu „10010000000000100000000001“ alebo bitovému obrazcu „00010000000000100000000001“, kde „0“ predstavuje prvú logickú hodnotu a kde „1“ predstavuje druhú logickú hodnotu.
37. 37. Dekódovacie zariadenie podľa nároku 32, vyznačujúce sa tým, že uvedených aspoň niekoľko informačných slov tvorí súvislé rozpätie kratšie ako rozpätie informačných slov.
38. 38. Dekódovacie zariadenie podľa nároku 37, vyznačujúce sa tým,že spomínané súvislé rozpätie sa pohybuje od informačného slova 0 po informačné slovo 87.
39. 39. Dekódovacie zariadenie podľa jedného z nárokov 32 až 38, vyznačujúce sa tým, že obsahuje snímaciu jednotku (150) na snímanie informačného obrazca z nosiča záznamu (151), na ktorom sú zaznamenané informácie v informačnom obrazci predstavujúcom signál (7) a generujúcom zodpovedajúci snímací signál, a detekčný prostriedok (152) na premenu snímacieho signálu na signál (7).