SK283233B6 - Deriváty benzazepinon-N-octovej kyseliny substituované kyselinou fosfónovou, ako aj spôsob ich výroby a liečivá obsahujúce tieto zlúčeniny - Google Patents

Abstract

Sú opísané deriváty všeobecného vzorca (I), a ich fyziologicky prijateľné soli týchto derivátov. Opísaný je aj spôsob prípravy týchto derivátov reakciou východiskovej zlúčeniny vzorca (IV) a derivátov fosfonometylcyklopentánkarbónovej kyseliny s derivátmi benzazepinom-N-octovej kyseliny, pričom prípadne je možná ďalšia esterifikácia získanej zlúčeniny. Liečivo ako účinnú zložku obsahuje uvedený derivát spolu s farmaceutickou pomocnou alebo nosnou látkou. Toto liečivo inhibične pôsobí na neutrálnu endopeptidázu.ŕ

Description

Oblasť techniky

Predložený vynález sa týka derivátov fosfonometylcyklopentánkarbonylaminobenzazepinon-N-octovej kyseliny, ktoré sú substituované v polohe 3 cyklopenfylkarbonylamínovým zvyškom, nesúcim v polohe 1 zvyšok metylfosfónovej kyseliny, a ich solí a biolabilných esterov, ako aj liečiva, ktoré tieto deriváty obsahuje, a spôsobu výroby týchto derivátov.

Doterajší stav techniky

Z európskej patentovej prihlášky EP č. 0 733 642 sú známe deriváty benzazepín-, benzoxazepín a benzodiazepín-N-octovej kyseliny, ktoré majú inhibujúci účinok na neutrálnu endopeptidázu (= NEB).

Podstata vynálezu

Úlohou vynálezu je vyvinúť nové, inhibične pôsobiace, farmaceutické účinné látky na NEP s účinným pôsobením, priaznivým na liečenie zlyhania srdcovej činnosti a vysokého krvného tlaku.

Bolo zistené, že deriváty fosfonometylcyklopentánkarbonylaminobenzazepinon-N-octovej kyseliny podľa vynálezu, ktoré sú substituované v polohe 3 bcnzazepínovej kostry cyklopentylkarbonylaminovým zvyškom, nesúcim v polohe 1 zvyšok mefylfosfónovej kyseliny, majú cenné účinné farmakologické vlastnosti účinné na srdce a vyznačujú sa účinným pôsobením na liečenie kardiovaskulárnych chorôb, najmä zlyhania srdcovej činnosti, ktorý sa vyznačuje kombináciou význačného inhibičného účinku na neutrálnu endopeptidázu s inhibičným účinkom na konvertujúci enzým endotelín (=ECE) a dobrou prijateľnosťou.

Predmetom vynálezu sú deriváty fosfonometylcyklopentánkarbonylaminobenzazepinon-N-octovej kyseliny všeobecného vzorca (I)

kde

R¹ znamená vodík alebo skupinu, tvoriacu biolabilný ester kyseliny fosfónovej,

R² znamená vodík alebo skupinu, tvoriacu biolabilný ester kyseliny fosfónovej,

R³ znamená vodík alebo skupinu, tvoriacu biolabilný ester kyseliny karbónovej a fyziologicky prijateľné soli kyselín.

Deriváty podľa vzorca (I) predstavujú prípadne deriváty kyselín, obsahujúce skupiny kyseliny karbónovej alebo fosfónovej, ktoré sú esterifikovanými skupinami, tvoriacimi biolabilné estery. Biolabilné estery podľa vzorca (I) predstavujú farmaceutické suroviny voľných kyselín. Vždy podľa formy aplikácie sú uprednostňované biolabilné estery alebo kyseliny, pričom posledne uvedené sú zvlášť vhodné na vnútrožilovú aplikáciu.

Ako skupiny R¹ a R², ktoré tvoria biolabilné estery kyseliny fosfónovej, sú vhodné skupiny, ktoré sa môžu odštiepiť pri fyziologických podmienkach v živom tele pri uvoľncní funkcie tejto fosfónovej kyseliny. Na tieto ciele sú vhodné nižšie alkylové skupiny, prípadne C₂-C₆ alkano yloxymetylskupiny alebo fenolové skupiny s nižšími alkylmi alebo nižšej fenylovej skupiny, substituované na oxymetylovej skupine, ktorých fenylový kruh je prípadne substituovaný jedenkrát alebo viackrát nižším alkylom, nižšou alkoxyskupinou alebo nižším alkylénovým reťazcom, viazaným na dva susedné uhlíkové atómy. Pokiaľ skupiny, ktoré tvoria biolabilné estery, kde R¹ alebo R² znamenajú nižší alkyl alebo tento obsahujú, môže byť tento rozvetvený alebo nerozvetvený a obsahovať 1 až 4 uhlíkové atómy. Pokiaľ R¹ alebo R² predstavujú prípadne substituovanú alkanoyloxymetylovú skupinu, môže táto obsahovať výhodne rozvetvenú alkanoyloxyskupinu s 2 až 6, výhodne 3 až 5 uhlíkovými atómami a touto môže byť napríklad pivaloyloxymetylový zvyšok (= /erc-bufylkarbonyloxymetylový zvyšok). Pokiaľ R¹ alebo R² predstavujú prípadne fenylovú skupinu, substituovanú nižším alkylom, môže táto obsahovať alkylénový reťazec s 1 až 3 uhlíkovými atómami, výhodne s 1 uhlíkovým atómom. Pokiaľ je fenylový kruh substituovaný nižším alkylénovým reťazcom, môže tento obsahovať 3 až 4, predovšetkým 3 uhlíkové atómy a substituovaný fenylový kruh predstavuje najmä indanyl.

Ako skupiny R³, ktoré tvoria biolabilné estery, sú vhodné skupiny, ktoré sa môžu v živom tele pri fyziologických podmienkach odštiepiť a uvoľňujú karbónové kyseliny. Na tento účel sú vhodné napríklad nižšie alkylové skupiny, prípadne vo fenylovom kruhu fenylové alebo fenylové skupiny s nižším alkylom, substituované jedenkrát alebo viackrát nižším alkylom alebo alkoxyskupinou alebo nižším alkylénovým reťazcom viazaným na dva susedné uhlíkové atómy, v dioaxolónovom kruhu prípadne dioxylanylmetylskupiny, substituovanej nižším alkylom alebo prípadne C₂-C₆-alkanoyloxymetylovej skupiny, substituovanej na oxymetyskupine nižším alkylom. Pokiaľ skupiny R³, ktoré tvoria biolabilný ester, znamenajú alebo obsahujú nižší alkyl, môže byť tento rozvetvený alebo nerozvetvený a obsahovať 1 až 4 uhlíkové atómy. Pokiaľ skupina, tvoriaca biolabilný ester predstavuje prípadne substituovanú fenylovú skupinu s nižším alkylom, môže táto obsahovať alkylénový reťazec s 1 až 3 atómami uhlíka, výhodne s jedným uhlíkovým atómom, a je ním výhodne benzyl. Pokiaľ je fenylový kruh substituovaný nižším alkylénovým reťazcom, môže tento obsahovať 3 až 4, výhodne 3 uhlíkové atómy. Pokiaľ R³ predstavuje prípadne substituovanú alkanoyloxymefylskupinu, môže táto obsahovať výhodne rozvetvenú alkanoyloxyskupinu s 2 až 6, výhodne 3 až 5 uhlíkovými atómami a môže predstavovať napríklad pivaloyloxymetylový zvyšok.

Podľa vynálezu sa získajú deriváty všeobecného vzorca (1) a ich soli tým, že známym spôsobom

a) zlúčenina všeobecného vzorca (IV)

kde R¹⁰¹ A R²⁰¹ znamenajú nezávisle od seba vodík alebo chrániacu skupinu pre fosfónovú kyselinu a R znamená chrániacu skupinu pre karbónovú kyselinu, a zlúčenina všeobecného vzorca (II)

kde R¹⁰¹ a R²⁰¹ majú uvedený význam, reagujú s derivátom benzazepinon-N-octovej kyseliny všeobecného vzorca (III)

kde R³⁰² má uvedený význam a ak R¹⁰¹ alebo R²⁰¹ znamenajú vodík, prevedú sa voľné funkcie kyseliny fosfónovej esteriílkáciou so zlúčeninou všeobecného vzorca (Va) alebo (Vb)

R110-Y (Va) RŽ10-Y (Vb) kde R¹¹⁰ a R²¹⁰ znamenajú teraz funkciu, tvoriacu biolabilný ester kyseliny fosfónovej, a Y znamená hydroxyskupinu alebo inú odštiepiteľnú nahraditeľnú skupinu, na biolabilnú esterovú skupinu kyseliny fosfónovej a

b) pokiaľ v zlúčeninách vzorca (IV) chrániace skupiny R¹⁰¹, R²⁰¹ alebo R³⁰² nepredstavujú žiadne skupiny, ktoré tvoria biolabilný ester, odštiepia sa tieto súčasne alebo jednotlivo v ľubovoľnom poradí za sebou a v požadovanom prípade sa prevedú uvoľnené voľné funkcie kyselín na biolabilné esterové funkcie tým, že voľné funkcie kyseliny fosfónovej sa esterifikujú zlúčeninou vzorca (Va) alebo (Vb), alebo voľné funkcie kyseliny karbónovej sa esterifikujú zlúčeninou všeobecného vzorca (Vc)

R310-Y (Vc), kde R³¹⁰ znamená funkciu, tvoriacu biolabilný ester kyseliny karbónovej, a Y má uvedený význam a prípadne sa zlúčeniny vzorca (I) premenia na svoje fyziologicky prijateľné soli alebo soli vzorca (I) sa premenia na voľné zlúčeniny.

Ako fyziologicky prijateľné soli zlúčenín vzorca (I) prichádzajú do úvahy soli kyselín s alkalickým kovom, ušlachtilým alkalickým kovom alebo amónnou soľou, napríklad ich sodné, draselné alebo vápenaté soli alebo soli s fyziologicky prijateľnými, farmakologicky neutrálnymi organickými amínmi, ako napríklad dietylamínom, terc-butylamínom alebo fenylamínom s nižším alkylom ako a-metylbenzylamínom.

Ako chrániace skupiny R¹⁰¹ a R²⁰¹ pre fosfónovú kyselinu môžu byť zvolené na ochranu funkcií fosfónovej kyseliny obvyklé chrániace skupiny, ktoré sa môžu následne známymi metódami opäť odštiepiť. Ako chrániace skupiny R³⁰² pre karbónovú kyselinu môžu byť zvolené na ochranu funkcií kyseliny karbónovej obvyklé chrániace skupiny, ktoré sa môžu následne známymi metódami opäť odštiepiť. Vhodné chrániace skupiny pre karbónové kyseliny sú známe napríklad z publikácií McOmie, „Protective Groups in Organic Chemistry“, Plénum Press und Green, Wuts, „Protective Groups in Organic Synthesis“, Wiley Interscience Publication. Vhodné chrániace skupiny pre kyselinu fosfónovú sú známe napríklad z publikácie Houben, Weyl „Methoden der Organischen Chemie“ G. Thieme Verlag Stuttgart, New York 1982, strany 313 - 341, ako aj z publikácie M. Kluba, A. Zwiwrak „Synthesis“ 1978, strany 134 - 137 a z publikácie McOmie „Protective Groups in Organic Chemistry“, Plénum Press. Ako chrániace skupiny kyselín môžu byť tiež použité skupiny, ktoré tvoria biolabilný ester. Zlúčeniny podľa vzorca (IV), získané reakciou zlúčenín podľa vzorca (II) so zlúčeninami podľa vzorca (III), predstavujú podľa vynálezu v týchto prípadoch už estery podľa vzorca (I).

Podľa vynálezu sú vhodné ako chrániace skupiny pre kyselinu fosfónovú R¹⁰¹ a R²⁰¹ také skupiny, ktoré sa zná mymi metódami nezávisle do seba a nezávisle od inej chrániacej skupiny pre kyselinu karbónovú R³⁰², ešte zrejme prítomné v molekule, selektívne odštiepia, alebo možno tieto selektívne zaviesť. Spravidla môžu byť chrániace skupiny pre kyselinu fosfónovú ľahko selektívne odštiepené pomocou trimetylsilylbromidu v prítomnosti chrániacich skupín pre kyselinu karbónovú. Ako príklady chrániacich skupín pre kyselinu fosfónovú, ktoré môžu predstavovať tiež skupiny, tvoriace biolabilné estery kyseliny fosfónovej, odštiepiteľných pri rozdielnych podmienkach, je možné následne uviesť: nerozvetvené nižšie alkylové skupiny ako etyl, ktoré môžu byť ľahko odštiepené napríklad kyselinami ako kyselinou trifluóroctovou, pričom, pokiaľ sú obe funkcie kyseliny fosfónovej esterifikované nižšími nerozvetvenými alkylovými skupinami, môžu byť pri zásaditých podmienkach odštiepené iba tieto alkylové skupiny. Rozvetvené nižšie alkylové skupiny ako terc.butyl, ktoré môžu byť ľahko odštiepené za kyslých podmienok, napr. pôsobením kyseliny trifluóroctovej. Fenylmetylové skupiny, ako benzyl, substituované eventuálne vo fenylovom kruhu, môžu byť eventuálne ľahko odštiepené hydrogenolýzou. Alkanoyloxymetylové skupiny ako pivaloyloxymetyl, ktoré môžu byť ľahko odštiepené napríklad kyselinami ako kyselinou trifluóroctovou. Fenylmetylové skupiny ako p-metoxybenzyl vo fenylovom kruhu, substituované jedenkrát alebo viackrát nižšou alkoxyskupinou, ktoré môžu byť relatívne ľahko odštiepené pri oxidačných podmienkach, napr. pôsobením 2,3-dichlór-5,6-dikyán-l,4-benzochinónu (=DDQ) alebo ceramónium-nitritu (=CAN).

Ako chrániace skupiny R³⁰² pre kyselinu karbónovú sú vhodné také skupiny, ktoré môžu byť nezávisle od chrániacich skupín pre kyselinu fosfónovú, ešte prítomných v molekule, selektívne odštiepené, alebo sa dajú selektívne zaviesť. Ako príklady odštiepiteľných chrániacich skupín pre kyselinu karbónovú, ktoré môžu predstavovať tiež skupiny, tvoriace biolabilné estery kyseliny karbónovej, je možné uviesť: nerozvetvené nižšie alkylskupiny ako etyl, ktoré môžu byť pri zásaditých podmienkach pomerne ľahko odštiepené. Rozvetvené nižšie alkylové skupiny ako terc.butyl, ktoré môžu byť ľahko odštiepené kyselinami ako kyselinou trifluóroctovou. Fenylmetylové skupiny ako benzyl, substituované eventuálne vo fenylovom kruhu, ktoré môžu byť ľahko odštiepené hydrogenoliticky alebo taktiež pri zásaditých podmienkach. Fenylmetylové skupiny ako p-metoxybenzyl, substituované vo fenylovom kruhu jeden alebo viackrát nižšou alkoxyskupinou, ktoré môžu byť relatívne ľahko odštiepené pri oxidačných podmienkach, napr. pôsobením DDQ alebo CAN.

Zlúčeniny podľa vzorca (I) obsahujú jeden chirálny uhlíkový atóm, alebo tiež uhlíkový atóm, ktorý nesie v tretej polohe benzazepínového skeletu postranný reťazec. Zlúčeniny takto môžu existovať v dvoch opticky aktívnych stereoizomémych formách alebo ako racemáty. Predložený vynález obsahuje tak racemické zmesi, ako aj izoméme čisté zlúčeniny podľa vzorca (I). Pokiaľ v zlúčeninách podľa vzorca (I) nie sú R¹ a R² vodík a majú tak rozdielny význam, môže byť chirálnym atómom tiež atóm fosforu skupiny kyseliny fosfónovej. Predmetom vynálezu sú taktiež izoméme zmesi zlúčenín, alebo izoméme čisté zlúčeniny podľa vzorca (I), vzniknuté chirálnym atómom fosforu.

Reakcia kyselín podľa vzorca (II) s amínmi podľa vzorca (III) na amidy podľa vzorca (IV) môže byť uskutočnená metódami, obvyklými na tvorbu amidových zoskupení, aminoacyláciou. Ako acylačné činidlá môžu byť použité kyseliny karbónové podľa vzorca (II) alebo ich reaktívne deriváty. Ako reaktívne deriváty prichádzajú do úvahy najmä zmesové anhydridy kyselín alebo halogenidy kyse lín. Tak môžu byť použité napríklad chloridy kyselín alebo bromidy kyselín podľa vzorca (II) alebo zmesové estery kyselín podľa vzorca (II) s organickými sulfónovými kyselinami, napríklad nižšími alkasulfónovými kyselinami ako metansulfónovou kyselinou, ktoré sú prípadne substituované halogénom, alebo s aromatickými sulfónovými kyselinami, ako napríklad benzénsulfónovými kyselinami alebo benzénsulfónovými kyselinami substituovanými nižším alkylom alebo halogénom, ako napr. toluénsulfónovými alebo brómbenzénsulfónovými kyselinami. Acylácia môže prebiehať za reakčných podmienok v inertnom organickom rozpúšťadle pri teplotách medzi -20 “C a izbovou teplotou. Ako rozpúšťadlá sú vhodné halogénované uhľovodíky ako je dichlórmetán alebo aromatické uhľovodíky, ako je benzén alebo toluén alebo cyklické étery, ako je tetrahydrofurán (= THF) alebo dioxán alebo zmesi týchto rozpúšťadiel.

Acylácia sa môže účelne uskutočniť najmä ak sa použije acylačné činidlo zmesového anhydridu kyselín podľa vzorca (I) so sulfónovou kyselinou, za prítomnosti kyselinotvomého činidla. Ako kyselinotvomé činidlá sú vhodné napríklad organické bázy, rozpustné v reakčnej zmesi, ako terciálne dusíkové bázy, napríklad trietylamin, tripropylamín, N-metylmorfolín, pyridín, 4-dimetylaminopyridín alebo 4-pyrrolidínpyridín. Organické bázy, použité v prebytku, môžu zároveň slúžiť ako rozpúšťadlá.

V prípade, že sa použijú ako acylačné činidlá kyseliny podľa vzorca (II) samotné, môže byť reakcia aminozlúčcnín podľa vzorca (III) s karbónovými kyselinami podľa vzorca (II) uskutočnená účelne za prítomnosti kopulačného činidla, známeho z peptidovej chémie na tvorbu amidov. Ako príklad kopulačných reagencií, ktoré podporujú tvorbu amidu s voľnými kyselinami tým, že reagujú s kyselinami na pôvodnom mieste pri tvorbe reakčného derivátu kyseliny, možno uviesť najmä: alkylkarbodiimidy, napr. cykloalkylkarbodiimidy ako dicyklohexánkarbodiimid alebo N-(-3-dimetylaminopropyl)-N'-etylkarbodiimid, karbonyldiimidazol a N-nižší alkyl-2-halogén pyridíniové soli, najmä halogenidy alebo toluénsulfonáty. Reakcia za prítomnosti kopulačného činidla môže byť uskutočnená účelne pri teplotách od -30 °C do +50 “C v rozpúšťadlách ako halogénovaných uhľovodíkoch alebo aromatických rozpúšťadlách a prípadne v prítomnosti už opísaného kyselinotvomého amínu.

Zo zlúčenín podľa vzorca (IV), získaných reakciou zlúčenín podľa vzorca (II) so zlúčeninami podľa vzorca (III), môžu byť chrániace skupiny R¹⁰¹, R²⁰¹ a R³⁰², pokiaľ tieto nepredstavujú žiadne požadované skupiny, tvoriace biolabilný ester, známym spôsobom odštiepené.

Pokiaľ sa majú vyrobiť zlúčeniny podľa vzorca (I), v ktorom R¹, R² a R³ sú identické skupiny, ktoré tvoria biolabilný ester, sú účelne volené identické chrániace skupiny už vo východiskových zlúčeninách podľa vzorcov (II) a vo východiskových zlúčeninách vzorcov (III). Účelne môžu byť pritom volené chrániace skupiny, ktoré predstavujú skupiny, tvoriace súčasne biolabilný ester. Pokiaľ sa majú vyrobiť voľné kyseliny podľa vzorca (I), kde R¹, R² a R³ je teraz vodík, môžu byť volené ako chrániace skupiny R¹⁰¹, R²⁰¹ a R³⁰² teraz odštiepiteľné skupiny pri rovnakých podmienkach, výhodne hydrogenolytických podmienkach, odštiepiteľné skupiny. Ako R¹⁰', R²“¹ a R³⁰² môžu byť teraz volené napríklad benzylové skupiny, ktoré sa pri podmienkach katalytickej hydrogenácie zároveň štiepia na voľné skupiny kyselín. Ako katalyzátory pre katalytickú hydrogenáciu môžu byť použité napríklad katalyzátory ušľachtilého kovu ako paládium na aktívnom uhlí. Reakcia môže byť uskutočnená pri reakčných podmienkach v inertnom rozpúšťadle, napríklad nižšom alkohole, ako je etanol, alebo nižšom alkylesteri ako je etylester kyseliny octovej alebo v zmesiach týchto rozpúšťadiel. Účelne možno katalytickú hydrogenáciu uskutočniť pri tlaku vodíka 2 až 6 bar a pri izbovej teplote.

Pokiaľ majú byť voľné skupiny kyseliny fosfónovej alebo voľné skupiny kyseliny karbónovej esterifikované zlúčeninami podľa vzorca (I), môžu pre tento účel reagovať voľné skupiny kyseliny fosfónovej podľa vzorca (I) známym spôsobom so zlúčeninami podľa vzorca (Va) alebo (Vb). Voľné skupiny kyseliny karbónovej zlúčenín podľa vzorca (I) môžu reagovať známym spôsobom so zlúčeninami podľa vzorca (Vc). Ako nahraditeľné skupiny Y v zlúčeninách vzorcov (Va), (Vb) a (Vc) sú vhodné napríklad halogény, najmä chlór alebo bróm alebo zvyšky nižších alkánsulfónových kyselín, ako je napríklad trifluórmetánsulfonyloxy skupina alebo aromatické sulfónové kyseliny, ako sú benzénsulfónové kyseliny alebo benzénsulfónové kyseliny, substituované nižším alkylom alebo halogénom, ako toluénsulfónovej kyseliny.

Pokiaľ sa majú vyrobiť zlúčeniny podľa vzorca (I), kde R¹ a R² sú teraz rovnaké, ale R³ má odlišný význam, vychádza sa účelne z východiskových zlúčenín podľa vzorca (II), kde R¹⁰¹ a R²⁰¹ majú identický význam a z východiskových zlúčenín podľa vzorca (III), kde R³⁰² má odlišný význam od R¹⁰¹ a R²⁰¹, Môžu byť napríklad zvolené za hydrogenolytických podmienok stabilné chrániace skupiny pre kyselinu fosfónovú R¹⁰¹ a R²⁰¹ ako nižší alkyl, výhodne etyl. Zároveň sa môže použiť ako chrániaca skupina pre kyselinu karbónovú R³⁰² odštiepiteľná skupina hydrogenolytických podmienok ako benzylová skupina. Za podmienok katalytickej hydrogenácie sa potom v získaných zlúčeninách podľa vzorca (IV) štiepi len benzylová skupina R³⁰² na voľnú karbónovú kyselinu, pokým etylové skupiny R¹⁰¹ a R²⁰¹ zostanú zachované. V žiadanom prípade sa môže voľná kyselina karbónová následne esterífikovať zlúčeninou (Vc). Rovnako sa môžu odštiepiť pri kyslých podmienkach chrániace skupiny R¹⁰¹ a R²⁰¹ pre kyselinu fosfónovú, kde znamenajú pri hydrogenolytických podmienkach stabilné skupiny ako nižšie alkylové skupiny, výhodne etyl a R³⁰² je hydrogenolyticky odštiepiteľná skupina ako benzylová skupina, sa najskôr pri kyslých podmienkach odštiepia etylové skupiny R¹⁰¹ a R²⁰¹ pričom benzylová skupina R³⁰² zostane zachovaná. V žiadanom prípade sa potom môžu voľné skupiny kyseliny fosfónovej esterífikovať zlúčeninami podľa vzorca (Va) alebo (Vb), napríklad pivaloyloxymetylchloridom. Následne sa môže benzylová skupina R³⁰², odšiepiteľná pri hydrogenolytických podmienkach, odštiepiť katalytickou redukciou vodíkom, pri známych podmienkach, aby sa získali zlúčeniny podľa vzorca (I), kde R³ znamená vodík.

Pokiaľ sú požadované zlúčeniny podľa vzorca (I), kde R¹ a R² majú rozdielny význam, môže sa účelne vychádzať z východiskových zlúčenín podľa vzorca (II), kde R¹⁰¹ A R²⁰¹ majú rozdielny význam. Napríklad sa môžu zvoliť zlúčeniny podľa vzorca (II) ako východiskové zlúčeniny, kde R¹⁰¹ znamená vodík a R²⁰¹ je pri hydrogenolytických podmienkach stabilnou chrániacou skupinou pre fosfónovú kyselinu. Napríklad R²⁰¹ môže byť nižší alkyl, výhodne etyl. V žiadanom prípade sa môžu získané zlúčeniny podľa vzorca (I), kde R¹⁰¹ je vodík, následne zreagovať so zlúčeninami (Va), aby sa získali zlúčeniny podľa vzorca (I), kde R¹ a R² znamenajú skupiny, ktoré tvoria rozdielne biolabilné estery. Východiskové zlúčeniny podľa vzorca (II), kde R¹⁰¹ znamená vodík, sa môžu získať pri známych podmienkach katalytickou hydrogenáciou, napríklad zo zlúčenín podľa vzorca (II), kde R¹⁰¹ je pri hydrogenolytických podmienkach odštiepiteľnou skupinou, ako je benzyl.

Pri reakciách, ktoré boli opísané, sa chirálne uhlíkové atómy vo východiskových zlúčeninách podľa vzorca (III) nemenia, takže sa môžu získať vždy podľa druhu východiskových zlúčenín izomerne čistej zlúčeniny podľa vzorca (I) alebo izomemé zmesi. Na výrobu stereochemicky jednotných zlúčenín podľa vzorca (I) sa zreagujú účelovo stereochemicky jednotné zlúčeniny podľa vzorca (II) so stereochemicky jednotnými zlúčeninami podľa vzorca (II). Ak sa zlúčenina podľa vzorca (II), ktorá neobsahuje žiadny chirálny atóm fosforu, zreaguje racemickou zlúčeninou podľa vzorca (III), získa sa zmes z dvoch enantiomérov zlúčeniny podľa vzorca (I). Enantioméma zmes sa môže v požadovanom prípade známym spôsobom rozdeliť, napríklad chromatografickým delením na chirálnych deliacich materiáloch alebo reakciou voľnej karbónovej kyseliny podľa vzorca (I) s vhodnými opticky aktívnymi bázami, napríklad (-)-metylbenzylamínom a následne delením optických antipódov frakčnou destiláciou získaných solí.

Východiskové zlúčeniny podľa vzorca (II) sa môžu získať známymi metódami.

Zlúčeniny podľa vzorca (II) sa môžu získať napríklad tak, že zlúčeniny podľa všeobecného vzorca (VI)

G

P Y

VI ,

R*“O kde R¹⁰² a R²⁰² sú teraz chrániace skupiny pre fosfónovú kyselinu a Y má uvedený význam, reagujú s kyselinou cyklopentánkarbónovou podľa vzorca (VII) v„ o a v žiadanom prípade sa chrániace skupiny R¹⁰* alebo R²⁰² známym spôsobom opäť odštiepia. Môžu sa napríklad použiť zlúčeniny podľa vzorca (VI), kde Y je zvyšok nižšej alkánsulfónovej kyseliny, výhodne trifluórmetánsulfonyloxyskupina.

Reakcia môže prebiehať podľa známeho spôsobu za podmienok nukleofllnej substitúcie a pri reakčných podmienkach v inertnom organickom rozpúšťadle reakciou cyklopentánkarbónovej kyseliny so silnou bázou, schopnou na tvorbu dianiónu cyklopentánkarbónovej kyseliny a následnou reakciou s derivátom esteru kyseliny fosfónovej podľa vzorca (VI). Ako rozpúšťadlo sú vhodné napríklad dialkylétery s otvoreným reťazcom, ako je dietyléter, alebo cyklické étery, ako je THF. Ako silné bázy sú vhodné napríklad nenuklofilné organické amidy alkalického kovu, ako je diizopropylamid lítiový (= LDA). Účelne sa zreaguje cyklopentánkarbónová kyselina v THF s dvomi ekvivalentmi LDA a reakčná zmes sa následne ďalej zreaguje so zlúčeninou podľa vzorca (VI). Reakčná teplota môže byť v rozsahu medzi -70 a 0 °C.

Zlúčeniny podľa vzorca (VI) sa môžu získať podľa známeho spôsobu, napríklad tak, že reaguje diester kyseliny fosfónovej podľa všeobecného vzorca (VIII)

O II ^r’°^|^xh VIII,

R^asC>

kde R¹⁰² a R²⁰² majú uvedený význam, so zdrojom formaldehydu, napríklad paraformaldehydom. Reakcia sa môže účelne uskutočniť bez prítomnosti rozpúšťadla a za účasti báz, rozpustných v reakčnej zmesi. Ako bázy sa môžu použiť nenukleofilné bázy, opísané skôr pre reakciu zlúčenín podľa vzorca (11) so zlúčeninami podľa vzorca (III). Reakcia sa môže účelne uskutočniť pri teplotách medzi 50 °C až

130 °C, výhodne medzi 80 až 120 °C. V žiadanom prípade sa môžu získať zlúčeniny podľa vzorca (VI), kde Y znamená hydroxyskupinu, následne premenené známym spôsobom na zlúčeniny podľa vzorca (VI), kde Y je odštiepiteľná nahraditeľná skupina.

Zlúčeniny podľa vzorca (VII) sú známe alebo sa môžu vyrobiť podľa známych spôsobov. Tak sa môžu vyrobiť napríklad esterifikované deriváty kyseliny fosfónovej podľa vzorca (VII) s dvomi rozdielnymi biolabilnými skupinami tým, že z diesterov kyseliny fosfónovej podľa všeobecného vzorca (VII), kde R¹⁰¹ a R²⁰¹ sú rovnaké skupiny, napríklad nižší alkyl, sa pôsobením bázy, ako je hydroxid alkalického kovu, napríklad hydroxidu sodného, najskôr odštiepi jedna z obidvoch esterových skupín a získaný monoester alebo jeho soľ následne zreaguje s jednou príslušnou zlúčeninou podľa vzorca (Va) alebo (Vb). Na urýchlenie reakcie môžu byť pridané vhodné katalyzátory, ako sú tetra amóniové soli s nižšími alkylmi, napríklad tetrabutylamóniumhydroxid. Účelne sa môžu k reakčnej zmesi dodatočne pridať jodidy alkalického kovu, napríklad jodid sodný, aby sa urýchlil priebeh reakcie. Reakcia sa môže uskutočniť v dipolárnom aprotickom rozpúšťadle ako nižšom alkylkyanide, napríklad acetónnitrile, nižšom alifatickom éteri, ako je dietyléter, THF alebo dioxáne, v dimetylformamide (= = DMF), v dimetylsulfoxide (= DMSO) alebo v zmesiach týchto rozpúšťadiel. Vhodné teploty sa pritom pohybujú v rozsahu medzi 0 °C a 80 °C, výhodne medzi 5 °C a 40 °C. Zlúčeniny podľa vzorca (III) sú známe z európskej patentovej prihlášky, zverejnenej pod číslom 0 733 642, a môžu byť vyrobené podľa známych metód, opísaných v tejto prihláške.

Zlúčeniny podľa vzorca (I) a ich farmakologicky prijateľné soli sa vyznačujú zaujímavými farmakologickými vlastnosťami, substancie inhibujú najmä enzým konvertujúci endotelín (ECE) a neutrálnu endopeptidázu (NEP) a majú tak obzvlášť priaznivý účinný profil na liečenie zlyhania srdca.

Pri zlyhaní srdcovej činnosti dochádza redukovaným emisným výkonom srdca, podmieneného chorobou, k reflektoricky zvýšenému odporu periférneho svalstva. Tým sa musí srdcový sval proti zvýšenej záťaži napumpovať. To vedie v začarovanom kruhu k zvýšenej námahe srdca a ďalej k zhoršeniu situácie. Zvýšenie periférneho odporu sa deje okrem iného vazoaktívnym peptidom endotelínom. Endotelín je dnes najsilnejšou známou telesnou substanciou, zužujúcou cievy a vzniká z predradeného stupňa bigendotelinu pri spolupôsobení enzýmu ECE.

Pri obraze choroby zlyhania srdca prichádza zníženým srdcovým výkonom a zvýšením periférneho odporu k spätným javom zdvihnutia obehu krvi v pľúcach a v srdci samotnom. Tým prichádza k zvýšenému napätiu stien srdcového svalu v oblasti predsiení a komôr. V takejto situácii funguje srdce ako orgán s vnútornou sekréciou a dostáva okrem iného peptid ANP (Atriales Natriuretisches Peptid) do krvných ciest. Jeho význačnou aktivitou, vedúcou k rozšíreniu ciev natriuretickou a diuretickou aktivitou pôsobí jednak na redukciu periférneho odporu, tak aj na zníženie cirkulujúceho objemu krvi. Dôsledkom je význačné predbežné a dodatočné zníženie záťaže. Toto predstavuje pozitívny vnútorný mechanizmus na ochranu srdca. Tento pozitívny vnútorný mechanizmus je limitovaný tým, že ANP má v plazme len krátky polčas. Základom toho je, že sa hormón pôsobením NEP veľmi rýchlo odbúrava.

Zlúčeniny podľa vynálezu zabraňujú inhibíciou aktivity ECE vznik endotelínu a pôsobí tak proti zvýšeniu periférneho obvodu, čoho dôsledkom je odľahčenie srdcového svalu. Zlúčeniny podľa vynálezu vedú ďalej spomalením aktivity NEP k zvýšeným hladinám ANP a k predĺženiu času pôsobenia ANP. Toto vedie k zosilneniu endogénneho kardioprotektívneho účinného mechanizmu, sprostredkovaného ANP. Substancie vykazujú najmä vysokú efektivitu, pokiaľ ide o zosilnenie diuretických alebo natriuretických aktivít, indukovaných ANP. NEP sa zúčastní nielen na odbúraní ANP, ale aj na odbúranie endotelínu. Z toho vyplýva, že čistá inhibícia NEP by mohla spôsobiť okrem žiadaného zvýšenia hladiny NEP tiež nepriaznivé zvýšenie hladiny ANP. Z toho dôvodu je potrebné pozorovať zmiešaný profil z inhibície ECE a NEP veľmi priaznivý, pretože zamedzuje jednak odbúravaniu ANP, ktorý pôsobí natriureticky alebo diureticky, tak aj súčasne spomaľuje vznik endotelínu (inhibícia ECE). Tým už nespôsobuje negatívny sprievodný efekt čistých inhibítorov NEP (zvýšenie hladiny endotelínu).

Príklady uskutočnenia vynálezu

1. Stanovenie minimálnych toxických dávok

Skupine 10 krýs s telesnou hmotnosťou 250 g (vek 5 až 6 týždňov) bola vnútrožilovo podaná maximálna dávka 215 mg/kg skúšobných substancii (rozpustených v 0,1 N vodnom roztoku hydroxidu sodného, pH = 7,1). Zvieratá boli od okamihu aplikácie počas 5 hodín starostlivo pozorované na príznaky toxicity, ktoré bolo potrebné klinicky poznať. Okrem toho sú tieto pozorované 2-krát denne až po uplynutie jedného týždňa. Po uplynutí tohto týždňa sa každé jednotlivé zviera úplne rozpitve a všetky orgány sú makroskopický skúmané. Ak je pozorovaná smrť alebo silné toxické príznaky, podávajú sa ďalším krysám zvýšene menšie dávky, pokiaľ sa už neprejavia žiadne toxické príznaky. Najnižšia dávka, ktorá vyvolá smrť alebo silné toxické príznaky, sa stanoví ako minimálna toxická dávka. Skúšobné substancie z príkladu výroby 2 nepreukázali pri vnútrožilovej dávke 215 mg/kg žiadne označené príznaky toxicity.

2. Skúšanie inhibičných účinkov substancií na NEP mimo živého tela

Na dôkaz inhibičných účinkov substancii podľa vynálezu na neutrálnu endopeptidázu (= NEP) bol skúmaný podľa štandardného testu mimo živého tela inhibičný účinok substancií na hydrolytické odbúravanie metionínuenkepa-línu (= Met-enkepalín). Pritom bola ako miera inhibičnej účinnosti substancií stanovená ich hodnota IC₅o. Hodnota IC₅₀ jednej účinnej skúšobnej substancie, s inhibičnými účinkami na enzým je tá koncentrácia skúšobnej substancie, pri ktorej sa blokuje 50 % enzymatickej aktivity NEP.

Vykonanie skúšok

Na vykonanie skúšok sa pripraví 100 I rôznych inkubačných roztokov, ktoré obsahujú 10 ng čistenej NEP (E.C.3.4.24.11) a rozdielne množstvá skúšobných substancií a 20 M substrátu (Met-enkepalín) a 50 mM trispufra (= = tris(hydroxymetyl)aminometán/HCl, pH 7,4).

Na skúšobnú substanciu sa pripraví 6 rôznych inkubačných roztokov s 3 rôznymi koncentráciami skúšobnej substancie ako dvojité stanovenie. Pri každom teste sa spracovávajú spoločne tiež dvojaké kontrolné inkubačné roztoky, pre jednu kontrolu enzýmu, ktoré neobsahujú žiadnu skúšobnú substanciu a pre inú kontrolu substrátu, ktoré neobsahujú ani enzým ani skúšobnú substanciu.

Inkubačné roztoky sa inkubujú počas 30 minút pri teplote 37 °C v potriasanom vodnom kúpeli. Pritom sa enzymatická reakcia naštartuje po 15 minútach prídavkom sub strátu (Met-enkepalín) a na konci inkubačného času sa zastaví ohriatím na 5 minút pri 95 °C. Potom sa zastavený inkubačný roztok počas 3 minút pri 12.000 x g odstreďuje a v presahu sa stanoví koncentrácia nepremeneného substrátu a hydrolýznych produktov, vytvorených enzymatickou reakciou. Na to sa vzorky presahov rozdelia vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou f= HPLC) na hydrofóbovanom silikagéli a produkty enzymatickej reakcie a nepremeneného substrátu sa stanoví fotometrický pri vlnovej dĺžke 205 nm. Pre delenie vysokotlakovou kvapalinovou chromatografiou sa použije deliaci stĺpec (4,6 x 125 mm), ktorý obsahuje ako obrátenú fázu deliaci materiál nukleosin^R C 18, s veľkosťou častíc 5. Prietok rozpúšťadla je 1,0 ml/min, kolóna sa ohrieva na teplotu 40 °C. Mobilná fáza A je 5 mM H₃PO₄, pH 2,5 a mobilná fáza B je acetonitril + 1 % 5 mM H3PO4, pH 2,5.

Z koncentrácií hydrolýznych produktov, meraných v rôznych vzorkách a nepremeneného substrátu sa známym spôsobom vyráta pre skúšobnú substanciu hodnota 1C_5O. Skúšobná substancia, vyrobená podľa príkladu 2 vykázala pri tomto teste hodnotu IC₅₀ pre inhibíciu NEP 1,7 nM a tak sa táto preukázala ako vysoko schopný inhibítorNEPu.

3. Stanovenie vplyvu substancií na diurézu alebo natriurézu na živom tele v objemovo zaťažených krysách

Aktivita na živom tele bola skúmaná v objemovo zaťaženej kryse. Pri tomto experimente sa spôsobí infúziou izotonického roztoku chloridu sodného vysoký srdcový pľúcny tlak, v ktorého dôsledku prichádza k uvoľneniu ANP a tým k vylúčeniu moču alebo sodíka.

Vykonanie testu

Pokusy sa vykonávajú so samcami Wistarových krýs s telesnou hmotnosťou 200 - 400 g. Pri ncuroleptickej analgézii (fentanyl, hapnorm^R, výrobca firma Janssen) sa zabuduje hadička do pravej stehennej žily pre infúziu pozadia a objemové zaťaženie izotronickým roztokom chloridu sodného. Po otvorení dutiny brušnej sa zavedie druhá hadička do mechúra a podviaže sa močová trubica tak, že sa umožní meranie objemu moču, vylučovanie sodíka a draslíka.

Brušná dutina sa opäť uzatvorí a zviera dostane trvalú infúziu roztoku chloridu sodného (0,5 ml/100 g telesnej hmotnosti) na celý čas trvania pokusu počas 2 hodín. Počas celého rovnovážneho obdobia 30 minút sa zhromažďujú v predbežnej fáze pred dávkou skúšobnej substancie trikrát v časovom rozmedzí 10 minút vzorky moču. Tieto predbežné hodnoty (= „Predrug-hodnoty“) sa určujú, aby sa overilo, že u testovaných zvierat prichádza k nepretržitému toku moču.

Potom sa roztoky, obsahujúce skúšobné substancie podávajú vnútrožilovo (Bolus-injekcie do stehennej žily) alebo orálne (pomocou pažerákovej sondy) skupine 10 krýs. Pre obidve aplikačné formy obsahuje teraz kontrolná skupina len placebo roztoky, neobsahujúce účinnú látku. Počas 5 minút po vnútrožilovej aplikácii, prípadne 120 minútach po orálnej dávke substancií, budú krysy vnútrožilne zaťažené zvýšeným objemom roztoku chloridu sodného (2 ml/100 g telesnej hmotnosti na 2 minúty) a zhromažďovaný počas 60 minút moč. Stanovi sa vylúčené množstvo moču v tomto období a zmeria sa v ňom obsah vylúčených sodných a draselných iónov. Z vylúčeného množstva moču sa odčíta zvýšenie vylučovania, ku ktorému prišlo počas zaťaženia oproti predbežným hodnotám.

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené hodnoty zvýšenia vylučovania moču, ku ktorému prišlo pri objemovej záťaži po prídavku skúšobnej substancie v %, v závislosti od vylučovania moču pri objemovom zaťažení po dávke bez ú činnej látky. Ďalej sú uvedené množstvá sodíka a draslíka v %, vylúčené pri objemovom zaťažení po dávke skúšobnej substancie, a množstvo vylúčeného sodíka a draslíka v % pri objemovom zaťažení po dávke, ktorá neobsahuje účinnú látku. Čísla príkladov v tabuľkách 1 a 2 sa vzťahujú na nasledujúce príklady výroby.

Tabuľka 1

skúSobná substancia príklad δ.	foraa aplikácie dávka v Mol/Xg	zvýšenie vylučovania moča pri objemovo· zaťažení po dávka skúšobnej substancie v t, vztiahnutá na vylúčenie moča pri objemovom zaťažení po dávke bez účinnej látky	vyločovanie Na a K pri objemovom zaťažení, vylúčené množstvo po dávke skúíobnej substancia v t vylúčeného množstva po dávke bez účinnej látky Na K
2	e,o i.v. 20,0 i.V.	117 149	147 116 246 182
13 )30,0 p.o.	168	128 87
22 |30,0 p.o.	127	161 106

4. Stanovenie inhibičného účinku substancií na ECE na živom tele krýs

Na dôkaz inhibičného účinku substancií podľa vynálezu na enzým, konvertujúci endotelín (= ECE) bol skúmaný podľa štandardného testu na živom tele, inhibičný účinok substancií na hydralytické odbúranie big-endotelínu (BiGET) na endotelín, ku ktorému prišlo enzymatickou aktivitou ECE. ET je telu vlastná silná účinná substancia, pôsobiaca na zúženie ciev. Nárast hladiny ET spôsobuje zvýšenie krvného tlaku. Pri infúzii BiG-ET prebieha zvýšenie krvného tlaku v miere, ako vzniká táto katalytickým štiepením ECE. Ako miera inhibičného účinku pre ECE bol stanovený inhibičný účinok na vzrast krvného tlaku, indukovaného infúziou BiG-ET.

Vykonanie testu

Pokusy sa vykonávajú so samcami krýs CD^R firmy Charles Riwer Wiga, s telesnou hmotnosťou 220 - 280 g. Pod narkózou ketamín/xylazin sa zvieratám zabuduje hadička na aplikáciu substancie do ľavej krčnej žily a druhá na meranie krvného tlaku do ľavej krčnej žily. Po 30 minútach pokoja, sa zvieratám podáva skúšobná substancia ako roztok vnútrožilovo (= i. v.) alebo intraduodenálne (= i. d.). Po aplikácii skúšobnej substancie dostanú zvieratá vnútrožilovo v jednej dávke 0,5 nmol/kg BiG-ET. Doba medzi aplikáciou skúšobnej substancie a dávkou BiG-ET je pri aplikácii i. v. teraz 5 minút, pri aplikácii i. d. skúšobných substancií v príkladoch 18 a 22, teraz 15 minút a pri aplikácii i. d. skúšobných substancií v príkladoch 8 a 20, teraz 30 minút. Počas nasledujúcich 30 minút sa registruje systolický a diastolický tlak krvi počas 5 minút. Pri neošetrených zvieratách prichádza pri infúzii 0,5 nmol/kg big-endotelínu reprodukovateľné k drastickému zvýšeniu tlaku krvi, ktoré trvá cca 30 minút. Maximálne zvýšenie krvného tlaku sa dosiahne cca po 5 minútach.

V nasledujúcej tabuľke 2 sú uvedené hodnoty maximálneho zvýšenia krvného tlaku po aplikácii big-endotelínu pri zvieratách, ktoré boli ošetrené roztokom, neobsahujúcim účinnú látku a pri zvieratách, ktoré boli vopred ošetrené roztokmi skúšobnej substancie v rôznych dávkach.

Tabuľka 2

skúáobná substancia príklad C.	forma aplikácie	zvýáenie krvného tlaku v nua Hg po dávke BiG-ET
systolický tlak	diastolický tlak
kontrola	i. V.	65	32
2	1 mg/kg i.v.	38	23
2	3 mg/kg i.v.	27	14
2	10 mg/kg i.v.	-1	0.4
kontrola	i.d.	61	40
β	30 mol/kg i.d.	25	26
18	30 mol/kg i.d.	19	17
20	30 nol/kg i.d.	50	37
22	30 mol/kg i.d.	36	21

Uvedené výsledky ukazujú, že zlúčeniny podľa vzorca (I) majú vysokú afinitu k ECE a NEP a v závislosti od dávkovania inhibícií aktivity ECE vzniku ET zabraňujú indukovanému zvýšeniu periférneho odporu a krvného tlaku. Výsledky testov tak isto poukazujú na to, že substancie prispievajú okrem iného inhibíciou odbúravacieho sa enzýmu ANP (NEP) na zvýšenie hladiny v krvi a tým zvyšujú diuretické alebo natriuretické efekty, vyvolané účinkom ANP bez toho, aby spôsobili podstatnú stratu draslíka.

Na základe svojho, v predošlom opísaného, účinku sú zlúčeniny podľa vzorca (I) vhodné ako liečivá pre väčšie cicavce, najmä človeka, na liečenie zlyhania srdcovej činnosti a na podporu diurézy/natriurézy, najmä pri pacientoch trpiacich zlyhaním srdcovej činnosti. Pri tomto sa účelne používajú zlúčeniny podľa vzorca (I) a ich soli a biolabilné estery v orálne aplikovateľných formách. Dávky, ktoré je potrebné použiť, môžu byť individuálne rôzne a menia sa prirodzene vždy podľa druhu stavu, ktorý je potrebné liečiť, druhu použitej substancie a formy aplikácie. Všeobecne sú však vhodné na aplikáciu pre väčšie cicavce, najmä pre človeka, liekové formy s obsahom účinnej látky' od 1 - 200 mg na jednotlivú dávku.

Ako liečivá môžu byť zlúčeniny podľa vzorca (1) obsiahnuté s obvyklými farmaceutickými pomocnými látkami v galenických prípravkoch, ako tabletách, kapsulách, čapíkoch alebo roztokoch.

Tieto galenické prípravky môžu byť vyrobené podľa známych metód použitím obvyklých pevných alebo kvapalných nosných látok, akými sú napríklad mliečny cukor, škrob alebo talk, alebo kvapalné parafíny, alebo použitím bežných farmaceutických pomocných látok, akými sú napríklad uvoľňovače tabliet, prostriedky podporujúce rozpúšťanie alebo konzervačné prostriedky.

Nasledujúce príklady majú bližšie objasniť vynález, ale ich rozsah nie je žiadnym spôsobom obmedzený.

Štruktúry nových zlúčenín boli zisťované spektrometrickými skúškami, najmä analýzou infračervených spektier a prípadne stanovením optickej otáčavosti.

Príklad 1

Benzylester (3 S)-3-(1 -dibenzylfosfonometylcyklopentán-1 -karbonylamino)-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-1 H-1 -benzazepín-1 -octovej kyseliny

A. Počas miešania bolo zmiešaných 100 ml dibenzylfosforitanu, 12,5 g paraformaldehydu a 6,2 ml trietylamínu. Pri pomalom zohrievaní na 55 °C prebiehalo zvýšenie teploty na 120 °C. Jasný roztok bol teraz ochladený na teplotu 90 °C a miešaný ešte 30 minút pri tejto teplote. Po ochladení na izbovú teplotu bol chromatografovaný pri zvýšenom tlaku na 1 kg silikágelu (eluent: n-hexán/etylester kyseliny octovej 1 : 4). Po zahustení frakcii a 12 hodinách sušenia zvyšku vo vákuu pri 60 °C bolo získané 96,1 g čistého, olejovitého dibenzylhydroxymetylfosfonátu, ktorý bol bez ďalšieho čistenia zreagovaný.

B. 17,8 g dibenzylhydroxymetylfosfonátu sa rozpustilo v 120 ml suchého dichlórmetánu. Po ochladení na -50 °C sa postupne prikvapkávalo pri vylúčení vlhkosti 7,3 g 2,6-lutidínu, potom 10,6 ml anhydrínu trifluórmetánsulfónovej kyseliny. Reakčná zmes sa najprv 1 hodinu miešala pri -50 °C, potom ešte hodinu pri 0 °C. Na úpravu bola táto zmes vliata do ľadovej vody a organická fáza bola premývaná najskôr ľadovou kyselinou soľnou, potom ľadovou vodou. Po vysušení organickej fázy síranom sodným a filtráciou bola táto zahustená vo vákuu. Získaný surový produkt bol chromatografovaný na 200 g silikagélu (eluent: n-hexán/etylester kyseliny octovej 3 : 2). Po zahustení a sušení sa získalo 17,0 g olejovitého dibenzylfosfonometyltrifluórmetylsulfonátu.

C. V dusíkovej atmosfére a pri vylúčení vlhkosti bolo rozpustených 16,5 ml diizopropylamínu v 100 ml suchého THF a ochladených na -70 “C. K tejto zmesi sa prikvapkalo 65,5 ml, 1,6 molámeho roztoku butyllítia v n-hexáne. Potom sa zmes miešala 30 minút pri 0 °C, následne ochladená na -20 °C a pri tejto teplote sa k nej prikvapkal roztok 5,6 ml kyseliny cyklohexánkarbónovej v 20 ml THF. Táto reakčná zmes sa najprv miešala 30 minút pri -20 °C, potom ešte 2 hodiny pri 0 °C a následne ochladená na -60 °C. K tejto zmesi sa pomaly prikvapkal roztok z 20 g produktu, získaného produktu v bode B. v 20 ml THF. Po skončení prídavku sa všetko počas 1 hodiny miešalo pri -30 °C a potom ešte hodinu pri -20 °C. Potom sa reakčná zmes naliala do ľadového vodného roztoku hydrogensíranu draselného a extrahovaná metylterc.butyléterom (= MTBE). Organická fáza bola oddelená, premytá nasýteným roztokom kuchynskej soli, sušená síranom sodným a po filtrácii zahustená vo vákuu. Získaný surový produkt sa vyčistil chromatograficky na 300 g silikagélu čistým MTBE, ku ktorému sa nepretržite primiešaval metanol, ktorého podiel sa zvyšoval z 5 % na 10 %. Takto získaný produkt bol kôli čisteniu opäť chromatografovaný na 200 g silikagélu, čím sa získalo 6,7 g čistej kyseliny 1-dibenzylfosfonometyl-l-cyklopentakarbónovej, bod tavenia 89 - 92 °C.

D. K roztoku 24,5 g racemického terc.butylesteru 3-amino-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-1 H-1 -benzazepín-1 -octovej kyseliny v 14 ml etanolu, zohriateho na 65 °C bol pridaný roztok 12,65 g L-(+)-kyseliny vínnej v 54 ml etanolu, zohriateho na teplotu 65 °C. Reakčná zmes sa miešala 1 hodinu pri izbovej teplote. Potom sa k roztoku prikvapkal roztok 1,72 ml benzaldehydu v 1,3 ml etanolu. Vzniknutá suspenzia bola pod refluxom varená 14 hod. pri 80 °C a potom ochladená na izbovú teplotu. Vzniknutá kryštalická zrazenina sa odsala, vložená do 80 ml etanolu a opäť varená pod refluxom počas 8 hodín. Potom sa zmes ochladila na izbovú teplotu, kryštály odsaté a sušené pri zníženom tlaku pri 50 °C. Získalo sa 23,6 g vínovokyslej solí s bodom tavenia od 195 do 196 °C; [a]²⁰ _D = -152,0° (c= 0,5 v metanole).

E. Na uvoľnenie bázy bolo 23,6 g vínovokyslej soli v zmesi z 250 ml vody a 108 ml dichlórmetánu miešaním ochladené na 0 °C a jeho pH bolo prídavkom vodného roztoku amoniaku nastavené na hodnotu 9,6. Organická báza bola oddelená, vodná fáza bola ešte raz extrahovaná 30 ml dichlórmetánu a organické fázy vyčistené, sušené síranom sodným a zahustené pri zníženom tlaku. Zvyšný zostatok bol kryštalizovaný z MTBE a pri zníženom tlaku sušený. Získalo sa 12,2 g terc.butylesteru (3S)-3-amino-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-lH-l-benzazepín-l-octovej kyseliny, bod tavenia 113 -115 °C; [a]²⁰ _D = -276,2° (c = 0,5 v metanole).

F. 3,6 g v predošlom získaného enantioméme čistého terc.butylesteru sa zmiešalo s 2,8 g p-toluénsulfónovej ky seliny a 6,9 g benzylalkoholu v 60 ml toluénu. Následne sa táto zmes varila 3 hodiny na odlučovači vody, toluén bol odtiahnutý a zvyšný zostatok sa miešal s MTBE. Po oddekantovaní rozpúšťadla sa zvyšok vniesol do dichlórmetánu a trepaný s ľadovým, zriedeným roztokom uhličitanu sodného. Vodná fáza sa extrahovala dichlórmetánom a vyčistené organické fázy sa premyli vodou. Následne sa organická fáza sušila síranom sodným a zahustená odparením vo vákuu. Zvyšok bol kryštalizovaný z MTBE a sušený. Získalo sa 3,2 g benzylesteru (3S)-3-amino-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-lH-l-benzazepín-l-octovej kyseliny, bod tavenia 113 - 115 °C; [a]²⁰ _D = -236,8° (c = 0,5 v metanole).

G. 5,8 g kyseliny, získanej ako v bode C. sa vnieslo do 148 ml suchého dichlórmetánu. K získanému roztoku sa postupne za sebou pridávalo pri chladení ľadom 4,8 g v predošlom získaného produktu, 3,7 ml N-metyl-morfolínu, 1,84 g 1-hydroxybenzotriazolu a 5,8 g hydrochloridu N-(3-dimetylaminopropyl)-N'-etylkarbodiimidu. Reakčná zmes sa následne pri vylúčení vlkosti miešala pri izbovej teplote 1 hodinu. Pre úpravu sa reakčná zmes zriedila dichlórmetánom a potom vodou, vodným roztokom hydrogensíranu draselného, vodou, vodným roztokom hydrogenuhličitanu sodného a znovu vodou. Sušenie organickej fázy vo vákuu poskytlo 10,5 g surového produktu, ktorý sa chromatograficky čistil na 200 g silikagélu (eluent: n-hexán/etylester kyseliny octovej 3 : 7). Po odparení frakcií produktu a sušení vo vákuu bolo izolované 6,5 g čistej titulnej zlúčeniny vo forme pevnej peny, IR: 3400, 3310, 2940, 1740, 1650 cm'¹ (film); [a]²⁰ _D = -104,6° (c = 0,754 v metanole).

Príklad 2 (3 S)-3-(1 -F osfonometyl-cyklopentán-1 -karbonylamino)-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-IH-1 -benzazepín-1 -octovej kyseliny

A. 1,9 g benzylesteru (3S)-3-(l-dibenzylfosfonometyl-l-cyklopentán-l-karbonylamino)-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-1H-1-benzazepín-l-octovej kyseliny (výroba pozri príklad 1G) bolo rozpustené v 100 ml etanolu. K tomu sa pridalo 1,2 g 5 %-ného paládiového katalyzátora na aktívnom uhlí hydrogenované počas 3 hodín pri tlaku 5,5 bar. Pre ďalšiu úpravu sa katalyzátor odfiltroval, produkt sa zahustil a sušil vo vákuu. Získalo sa 0,9 g titulnej zlúčeniny ako penový' produkt, ÍR: 3400, 1720, 1630 cm·' (KBr): [a]²⁰ _Ď - -140.6° (c = 0,5 v metanole).

B. 701 mg v predošlom získanej voľnej kyseliny a 238 mg uhličitanu sodného sa rozpustilo v 60 ml vody a roztok sa zahustil vo vákuu. Získaný zvyšok sa vniesol do malého množstva MTBE a znovu sa zahustil vo vákuu. Teraz získaná pevná pena sa kryštalizovala z izopropanolu, kryštály sa z roztoku odfiltrovali a sušili 2 dni vo vysokom vákuu pri 60 °C. Získalo sa 700 mg sodnej soli titulnej zlúčeniny, bod tavenia vyšší ako 270 °C; [a]²⁰ _D = -159,7° (c = 0,149 v metanole).

Príklad 3

Benzylester (3S)-3-(l-benzyletylfosfonometylcyklopentán-1 -karbonylamino)-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-1 H-1 -benzazepín-l-octovej kyseliny

A. Pri chladení ľadom sa prikvapkal roztok 8,0 g NaOH v 30 ml vody a 30 ml etanolu k 27,6 g dietylfosforitanu a miešal sa počas 2 hodín pri izbovej teplote. Následne sa zmes zahustila vo vákuu a vodný zvyšok sa 4-krát extrahoval pomocou MTBE. Zahustenie vodnej fázy vo vákuu poskytlo 25,0 g metylhydrogenfosforitanu sodného vo forme bieleho prášku, ktorý bol bez ďalšieho čistenia zreagovaný.

SK 283233 Β6

B. K roztoku 33,9 g tetrabutylamóniumhydrogensulfátu v 20 ml vody sa pri chladení ľadom prikvapkal roztok 4,0 g NaOH v 22 ml vody, pričom teplota bola udržovaná pod 25 °C. Následne sa pri izbovej teplote prikvapkalo 12,5 g zhora získaného produktu, rozpusteného v 15 ml vody. Po 15 minútach miešania sa odsal vypadnutý síran sodný a filtrát sa 4-krát extrahoval, vždy 50 ml dichlórmetánu. Vyčistené organické fázy boli sušené síranom sodným a zahustené vo vákuu. Zvyšok sa sušil počas 1 hodiny pri 40 °C vo vákuu, rozpustený v 120 ml bezvodného acetonitrilu a založený 7,07 ml benzylbromidu a 0,4 g jodidu sodného. Zmes sa miešala 12 hodín pri 50 °C, potom sa rozpúšťadlo vo vákuu odtiahlo a zvyšok bol vnesený do n-hexánu. Ten bol odsávaný od pevného zvyšku, ktorý sa dostatočne premyl zmesou z n-hexánu a MTBE a sušil sa. Získaný roztok sa zahustil vo vákuu a zvyšok sa chromatografoval na 200 g silikagélu (eluent: n-hexán/etylester kyseliny octovej 2 : 3). Získalo sa 6,7 g benzyletylfosforitanu ako olej, ÍR: 2420, 1255, 970 cm ¹ (film).

C. 18,0 g zhora získaného produktu sa nechalo zreagovať s 2,5 g paraformaldehydu a 1,2 ml trietylamínu spôsobom, ktorý bol uvedený v príklade 1A. Chromatografia na 200 g silikagélu (eluent: etylester kyseliny octovej) poskytla 16,5 g benzyletylhydroxymetylfosfonátu ako olej, IR: 3300, 1230, 1030 cm¹ (film).

D. 12,0 g skôr získaného produktu zreagovalo so 6,2 g 2,6-lutidínu a 9,0 ml anhydridu kyseliny trifluórmetánsulfónovej, spôsobom opísaným v príklade 1B. Chromatografia na 200 g silikagélu (eluent: n-hexán/etylester kyseliny octovej 2 : 3) poskytla 16,3 g olejovitého benzyletylfosfonometyltrifluórmetylsulfonátu, IR: 1410, 1245, 1210,1010 cm'¹ (film).

E. Zo 16,08 ml diizopropylamínu, 63,8 ml 1,6-molárneho roztoku n-butyllitia v n-hexáne a 5,3 ml cyklopentánkarbónovej kyseliny bol vyrobený metódou opísanou v príklade IC dianinon cyklopentánkarbónovej kyseliny a zreagovaný tu opísaným spôsobom so 16,0 g produktu, získaného podľa bodu D. Chromatografia surového produktu na 300 g silikagélu (eluent: najskôr n-hexán/etylester kyseliny octovej 1:1, ktorý bol postupne nahradený čistým etylesterom kyseliny octovej) poskytla 7,1 g čistej, olejovitej 1 -(benzy letylfosfonometyl)-1 -cyklopentánkarbónovej kyseliny, IR: 2950, 1720,1210, 1175, 1010 cm’¹ (film).

F. 3,1 g v predošlom získanej kyseliny zreagovalo spôsobom ako bolo uvedené v príklade IG s 3,2 g benzylesteru (3S)-3-amino-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-lH-l-benzaze-pín-

1-octovej (výroba pozri príklad 1F), 3,3 ml N-metylmorfolinu, 1,35 g hydroxybenzotriazolu a 3,8 g N-(3-dimetylaminopropyl)-N'-etylkarbodiimid hydrochloridu. Chromatografia na 200 g silikagélu (eluent: etylester kyseliny octovej) poskytla 2,3 g titulnej zlúčeniny ako tuhý olej, IR: 3410, 2940, 1735, 1660, 1230, 1020 cm'¹ (KBr); [a]²⁰ _D = -121,6° (c = 0,495 v metanole).

Príklad 4

Etylester (3S)-3-(l-benzyletylfosfonometyl-cyklopentán-l-karbonylamino)-2,3,4,5 -tetrahydro-2-oxo-1 H-1 -benzazepín-1-octovej kyseliny

A. 5,0 g terc.butylesteru (3S)-3-amino-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-l H-1-benzazepín-l-octovej kyseliny (výroba pozri príklad IE) a 3,75 g kyseliny p-toluénsulfónovej v 80 ml toluénu sa počas 2,5 hodín varilo na odlučovači vody. Potom sa k tomu po častiach pridávalo celkom 200 ml etanolu a vzniknutá zmes sa varila počas 3,5 hodín pod refluxom. Následne sa zmes vo vákuu zahustila a zvyšok bol vnesený do dichlórmetánu. Potom sa zmes trepala s ľadovým roztokom uhličitanu sodného a organická fáza sa su šila síranom sodným, zahustená vo vákuu a zvyšný zostatok sa sušil. Získalo sa 3,6 g etylesteru (3S)-3-amino-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-1 H-1 -benzazepín- 1-octovej kyseliny, bod tavenia 106,5 - 108 °C; IR: 3350, 3300, 2930, 1735, 1660 cm'¹ (film); [333]^2O _D = -288,4 °C (c = 0,5 v metanole).

B. 3,1 g l-(benzyletylfosfonometyl)-l-cyklopentánkarbónovej kyseliny (výroba pozri príklad 3E) zreagovalo s

2,6 g v predošlom získaného produktu, 3,3 ml N-metylmorfolínu, 1,35 g hydroxybenzotriazolu a 3,8 g N-(3-dimetylaminopropyl)-N'-etylkarbodiimid hydrochloridu podľa spôsobu opísaného v príklade IG. Chromatografia na 200 g silikágelu (eluent: najskôr n-hexán/etylester kyseliny octovej v pomere 1:1, ktorý sa nepretržite menil až na pomer 3 : 7) poskytla 3,7 g titulnej zlúčeniny ako olej; IR: 3410, 2950, 1735, 1660 cm’¹ (film); [u]²⁰ _D = -113,6° (c = 0,639 v metanole).

Príklad 5

Etylester (3 S)-3 -(1 -etylfosfonometyl-cyklopentán-1 -karbonylamino)-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo- IH-1 -benzazepín-1 -octovej kyseliny

3,2 g etylesteru (3S)-3-(l-benzyletylfosfonometylcyklopentán-l-karbonylamino)-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-1 H-1-benzazepín-1-octovej kyseliny (výroba pozri príklad 4) sa založilo 1,0 g 5 %-ného paládiového katalizátora na aktívne uhlie a hydrogenovalo sa pri tlaku vodíka 2,2 bar metódou opísanou v príklade 2. Úprava poskytla 2,4 g titulnej zlúčeniny ako penovej živice IR: 3400, 2950, 1740, 1650 cm^-1 (KBr); [a]²⁰ _D = -162,0° (c = 0,324 v metanole).

Príklad 6

Etylester (3 S)-3-[( 1 -(pivaloyloxymetyletylfosfonometyl)-cyklopentán-1 -karbonylamino)-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-1 H-1 -benzazepín-1 -octovej kyseliny

0,6 g etylesteru (3S)-3-(l-etylfosfonometylcyklopentán-1 -karbonylamino)-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-lH-1 -benzazepin-1-octovej kyseliny (výroba pozri príklad 5) sa pri vylúčení vlhkosti rozpustilo v 20 ml DMF a následne založené 1,86 ml trietylamínu, 0,88 ml pivaloyloxymetylchloridu a 0,1 g dimezylaminopiridínu. Reakčná zmes sa cez noc nechala miešať, pri zníženom tlaku sa odparilo rozpúšťadlo a zvyšok sa vniesol do dichlórmetánu. Organická fáza sa premyla vodou a následne sa sušila síranom sodným. Zahustenie vo vákuu poskytlo surový produkt, ktorý sa čistil na 50 g silikagélu (eluent: najskôr n-hexán/etylester kyseliny octovej v zložení 3 : 7, pričom bol podiel esteru postupne zvyšovaný až na 100 %). Získalo sa 188 mg titulnej zlúčeniny vo forme oleja, IR: 1740, 1650 cm^-1 (CH2C12); [a]²⁰D = -124,1° (c = 0,228 v metanole).

Príklad 7

Etylester (3 S)-3 -[(1 -(indanylfosfonometylj-cyklopentán-1 karbonylamino)-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-lH-lbenzazepín-1-octovej kyseliny

480 mg etylesteru (3S)-3-(l-etylfosfonometylcyklopentán-1 -karbonylamino)-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-1 H-1 -benzazepín-1-octovej kyseliny (výroba pozri príklad 5) sa rozpustilo v 10 ml suchého dichlórmetánu a zalialo 0,28 ml trietylamínu. Tento roztok sa ochladil na -50 °C, potom sa pridalo 0,09 ml oxalylchloridu. Následne sa k reakčnej zmesi pridalo pri -50 °C 200 mg 5-indanolu, zmes sa zahriala na 0 °C a miešala sa pri izbovej teplote počas 5 hodín. Organická fáza sa premyla vodou, oddelila, sušila síranom sodným a pri zníženom tlaku sa zahustila. Chromatografiou na 80 g silikagélu (eluent: n-hexán/etylester kyseliny octovej 1:1, pričom pomer rozpúšťadiel sa nepretržite menil až na pomer 1 : 4) a sušením vo vysokom vákuu sa získalo 220 mg titulnej zlúčeniny ako tuhej živice, IR: 1740, 1655 cm’¹ (CH2C12); [a]²⁰D = -135,1° (c = 0,205 v metanole).

Príklad 8

Terc.butylester (3S)-3-(l-benzyletylfosfonometylcyklopentán-l-karbonylamino)-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-lH-l-benzazepín-1-octovej kyseliny

5,0 g l-(benzyletylfosfonometyl)-l-cyklopentánkarbónovej kyseliny (výroba pozri príklad 3E) zreagovalo s 5,15 g terc.butylesteru (3S)-3-amino-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-ΙΗ-1-benzazepín-l-octovej kyseliny (výroba pozri príklad IE), 4,1 ml N-metylmorfolínu, 2,0 g hydroxybenzotriazolu a 6,3 g N-(3-dimetylaminopropyl)-N'-etyl-karbodiimid hydrochloridu, metódou opísanou v príklade 1G.

Získaný produkt sa chromatografoval na 200 g silikagélu (eluent: naskôr n-hexán/etylester kyseliny octovej 1 : 1, potom čistý ester), IR: 3410, 3350, 1735, 1655 cm'¹; [α]²% ⁼ -118,1° (c = 0,609 v metanole).

Príklad 9

Benzylester (3S)-3-(l-etylfosfonometylcyklopentán-l-karbonylamino)-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-1 H-1 -bcnzazcpin-1 -octovej kyseliny

A. 3,5 g l-(benzyletylfosfonometyl)-l-cyklopentánkarbónovej kyseliny (výroba pozri príklad 3E) sa rozpustilo v 150 ml etanolu a založené 1,0 g 5 %-ného paládiového katalizátora na aktívnom uhlí. Potom sa zmes počas 4 hodín hydrogenovala pri tlaku vodíka 2,1 bar. Potom sa odfiltroval katalyzátor, filtrát sa zahustil vo vákuu a sušil sa vo vysokom vákuu. Získalo sa 2,60 g olejovitej 1-etylfosfonometyl-l-cyklopentánkarbónovej kyseliny, ktorá sa bez ďalšieho čistenia podrobila ďalšej reakcii.

B. 2,6 g v predošlom získaného produktu sa pri vylúčení vlhkosti rozpustilo v 100 ml suchého dichlórmetánu a založené 3,5 g karbonyldiimidazolu a 3,56 benzylesteru (3S)-3-amino-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-1 H-1 -benzazepín-1-octovej kyseliny (výroba pozri príklad 1F) a miešalo sa celú noc. Následne sa zmes naliala do nasýteného vodného roztoku hydrogensíranu draselného, organická fáza sa neutrálne premyla vodou a sušila sa síranom sodným. Získaný surový produkt sa chromatografoval na 150 g silikagélu (eluent: najskôr etylester kyseliny octovej, ktorý sa postupne miešal s dichlórmetánom až na pomer rozpúšťadiel 1:1). Po usušení frakcií produktu sa získalo 1,4 g titulnej zlúčeniny vo forme tuhej peny, IR: 3410, 1645 cm'¹ (KBr); [a]²⁰ _D = -130,7° (c = 0,339 v metanole).

Príklad 10

Benzylester (3S)-3-( 1 -dietylfosfonometyl-1 -cyklopentán-1 -karbonylamino)-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-1 H-1 -benzazepín-1-octovej kyseliny

A. 69,05 g dietylfosforitanu zreagovalo so 14,5 g paraformaldehydu a 6,96 ml trietylamínu analogicky spôsobom opísaným v príklade 1A. Získalo sa 66,02 g dietylhydroxymetylfosfonátu, ktorý po sušení vo vysokom vákuu bol bez dodatočného čistenia ďalej zreagovaný.

B. 21,02 g získaného fosfonátu, zreagovalo metódou opísanou v príklade B s 15,0 g 2,6-lutidínu a 21,8 ml anhydridu kyseliny trifluórmetánsulfónovej. Získalo sa 32,5 g olejovitého dietylfosfonometyltrifluórmetylsulfonátu.

C. 30,0 g získaného trifluórmetylsulfonátu zreagovalo spôsobom opísaným v príklade IC so 133 ml 1,6-molárneho roztoku n-butyllítia v n-hexáne a 10,8 ml cyklopentánkarbónovej kyseliny. Získalo sa 11,1 g dietylfosfo nometyl-1-cyklopentánkarbóno vej kyseliny, IR: 2970, 1730, 1240, 1030 cm'¹ (film).

D. 5,74 g získaného derivátu kyseliny karbónovej zreagovalo metódou opísanou v príklade 1G so 7,05 g benzylesteru (3S)-3-amino-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-lH-l-benzazepín-1-octovej kyseliny (výroba pozri príklad 1F). Získaný surový produkt sa čistil chromatograficky na silikagéli (eluent: etylester kyseliny octovej). Získalo sa 7,95 g titulnej zlúčeniny, IR: 3400, 1745, 1650 cm'¹ (film); [a]²⁰ _D= 130,3° (c = 0,538 v metanole).

Príklad 11 (3 S)-3 -(1 -Dietylfosfonometyl-1 -cyklopentán-1 -karbonylamino)-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-1 H-1 -benzazepín-1 -octová kyselina

5.3 g benzylesteru (3S)-3-(l-dietylfosfonometyl-1 -cyklopentán- 1 -karbonylamino)-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo- 1H-1-benzazepín-1-octovej kyseliny (výroba pozri príklad 10) sa rozpustilo v 250 ml etanolu, založené 1,5 g 5 %-ného paládiového katalizátora na aktívnom uhlí a podľa spôsobu uvedeného v príklade 2 hydrogenované. Získalo sa 4,3 g titulnej zlúčeniny, IR: 3390, 1730, 1650 crn' (KBr); [cc]²°d ⁼ -156,6° (c = 0,514 v metanole).

Príklad 12

Etylester (3 S)-3 -(1 -dietylfosfonometyl-1 -cyklopentán-1 -karbonylamino)-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-l H-1 -benzazepín-1-octovej kyseliny

2,34 g (3S)-3-(l-dietylfosfonometyl-l-cyklopentán-l-karbonylamino)-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-l H-l -benzazepín-1-octovej kyseliny (výroba pozri príklad 11) sa s vylúčením vlhkosti rozpustilo v dichlórmetáne, založené 1,6 ml N-metylmorfolínu, 0,63 g 1-hydroxybenzotriazolu, 2,0 gN-(3-dimetylaminopropyl)-N'-etylkarbodiimidhydrochloridu a 0,6 ml etanolu a počas 4 hodín sa miešalo pri izbovej teplote. Následne sa reakčná zmes premyla v uvedenom poradí vodou, roztokom hydrogensíranu draselného, vodou, roztokom hydrogenuhličitanu sodného a opäť vodou. Potom sa organická fáza oddelila a zahustila vo vákuu. Získaný produkt sa chromatografoval na 200 g silikágelu (eluent: na začiatku etylester kyseliny octovej, neskoršie doplnený prísadou 5 %-ného metanolu). Frakcie produktu sa koncentrovali a sušili vo vákuu. Získalo sa 1,6 g titulnej zlúčeniny, IR: 3410, 1740, 1650, 1030 cm ‘(film); [α]²% = = -126,1⁰ (c = 0,5 84 v metanole).

Príklad 13

Etylester (3 S)-3 -(1 -fosfonomety lcyklopentán-1 -karbony 1amino)-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-lH-l-benzazepín-l-octovej kyseliny

1.3 g etylesteru (3S)-3-(l-dietylfosfonometyl-l-cyklopentán-1 -karbonylamino)-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-1 H-1 -benzazepín-1-octovej kyseliny (výroba pozri príklad 12) sa rozpustilo pod dusíkovou atmosférou v 13 ml suchého dichlórmetánu. Pri chladení ľadom sa pridalo 0,5 ml brómtrimetylsilánu a 0,4 ml trietylamínu a miešalo sa celú noc. Prebytočné rozpúšťadlo sa odtiahlo vo vákuu a zvyšok sa miešal počas 15 minút vo vodnom acetóne. Po odparení rozpúšťadla sa zostávajúci zvyšok dal do MTBE, pridal sa k malému množstvu dichlórmetánu a založil 0,53 g (S)-(-)-metylbenzylamínu. Vytvorená tuhá látka sa raz prekryštalizovala z etanolu, pričom sa získala titulná zlúčenina vo forme -metylbenzylamóniovej soli s bodom tavenia 210 213 °C, IR: 2940, 1750, 1650, 1200, 1045 cm'¹ (KBr); [α]²% = -141,0° (c = 0,2 v metanole).

Príklad 14

Benzy lester (3 S )-3-( 1 -fosfonometylcy klopentán-1 -karbonylamino)-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo- IH-1 -benzazepín-1 -octovej kyseliny

3,8 g benzylesteru (3S)-3-(l-dietylfosfonometyl-l-cyklopentán-1 -karbonylamino)-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-1 H-1-benzazepín-1-octovej kyseliny (výroba pozri príklad 10) sa rozpustilo v 10 ml dichlórmetánu, pri chladení ľadom sa zalialo 10,3 ml trifluóroctovej kyseliny a následne sa miešalo pri izbovej teplote počas 18 hodín. Rozpúšťadlo sa odtiahlo vo vákuu a zostávajúci zvyšok sa niekoľkokrát vniesol do toluénu a znovu sa odparoval. Získaný surový produkt sa rozpustil v dichlórmetane a trikrát sa premyl vodou, potom sa organická fáza oddelila, sušila sa síranom sodným a rozpúšťadlo sa odparilo vo vákuu. Sušením pri vysokom vákuu sa získalo 3,0 g titulnej zlúčeniny ako olej, IR: 3400, 2950, 1745, 1640 cm’¹ (KBr); [a]²⁰ _D = -146,5° (c = 0,2 v metanole).

Príklad 15

Benzylester (3S)-3-(l-diizopropylfosfonometylcyklopentán-1 -karbonylamino)-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-1 H-1 -bcnzazepín-1-octovej kyseliny

A. 50,0 g diizopropylfosforitanu, 8,5 g paraformaldehydu a 4,0 ml trietylamínu zreagovalo spôsobom uvedeným v príklade IA. Chromatografla surového produktu na silikagéli (eluent: n-hexán/etylester kyseliny octovej 1 : 4) poskytla 37,5 g diizopropylmetylfosfonátu ako olej, ktorý sa bez čistenia ďalej zreagoval.

B. 19,6 g získanej zlúčeniny zreagovalo spôsobom uvedeným v príklade 1B so 17,4 ml anhydridu trifluórmetánsulfónovej kyseliny. Chromatografla surového produktu na silikagéli (eluent: n-hexán/etylester kyseliny octovej 3 : : 7) poskytla 27,4 g diizopropylfosfonometylmetyltrifluórmetylsulfonátu ako olej, IR:2980, 1410, 1205, 1000 cm'¹ (film).

C. 27,4 g získanej zlúčeniny zreagovalo spôsobom uvedeným v príklade 1C s 10,05 ml cyklopentán-karbónovej kyseliny a 120 ml 1,6 molárneho roztoku n-butyllítia v n-hexáne. Chromatografiou surového produktu na silikagéli (eluent: najskôr n-hexán/etylester kyseliny octovej 3 : 7, ku ktorému bol primiešavaný so stúpajúcim množstvom ester až na 100 %) sa získalo 10,6 g diizopropylfosfonometyl-1-cyklopentánkarbónovej kyseliny s bodom tavenia 53 - 57 °C.

D. 2,05 g získanej zlúčeniny zreagovalo metódou opísanou v príklade IG s 2,24 g benzylesteru (3S)-3-amino)2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-lH-l-benzazepín-l-octovej kyseliny (výroba pozri príklad 1F). Získalo sa 3,5 g titulnej zlúčeniny ako olej, IR: 3410, 1735, 1650, 1240, 1180 cm¹ (film); [a]²⁰ _D = -127,5° (c = 0,287 v metanole).

Príklad 16

Etylester (3 S)-3-( 1 -benzylizopropyl fosfonometylcyklopentán-1 -karbonylamino )-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-1 H-1 -benzazepín-1-octovej kyseliny

A. 92,0 ml diizopropylfosforitanu a 22,2 g NaOH zreagovalo spôsobom uvedeným v príklade 3A. Získalo sa 88,0 g izopropylhydrogenfosforitanu sodného, ktorý sa bez ďalšieho čistenia podrobil ďalšej reakcii.

B. 88,0 g získanej zlúčeniny a 34 ml benzylbromidu zreagovalo analogicky metódou opísanou v príklade 3B. Získalo sa 46,3 g benzylizopropylfosforitanu ako olej, ktorý bez ďalšieho čistenia zreagoval.

C. 46,3 g získanej zlúčeniny zreagovalo metódou opísanou v príklade 1A so 6,1 g paraformaldehydu a 2,87 ml trietylamínu. Získalo sa 24,0 g benzylizopropylhydroxymetylfosfonátu ako olej, IR: 3300,1230,995 cm'¹ (film).

D. 24,0 g získanej zlúčeniny zreagovalo metódou opísanou v príklade 1B s 18,01 ml anhydridu trifluórmetánsulfónovej kyseliny a 13,57 ml 2,6-lutidínu. Získalo sa 32,5g benzilizopropylfosfonometyltrifluórmetylsulfonátu ako olej, IR: 2980, 1410, 1245, 1000 cm'¹ (film).

E. 32,5 g získanej zlúčeniny zreagovalo metódou opísanou v príklade 1C s 8,65 ml cyklopentánkarbónovej kyseliny a 13,4 ml 1,6 molárneho roztoku n-butyllítia v n-hexáne. Chromatografla surového produktu na silikagéli (eluent: najskôr n-hexán/etylester kyseliny octovej 1 : 1, potom čistý ester a potom etylester kyseliny octovej s 5 % obj. izopropanolu) poskytla 7,0 g 1-benzylizopropylfosfonometyl-1-cyklopentánkarbónovej kyseliny, ktorá sa bez ďalšieho čistenia zreagovala.

F. 1,25 g získanej zlúčeniny zreagovalo metódou opísanou v príklade IG s 1,06 g etylesteru (3S)-3-benzyletylfosfonomety lcyklopentán-1 -karbony lamino)-2,3,4,5 -tetrahydro-2-oxo-l H-1-benzazepín-1-octovej kyseliny (výroba pozri príklad 4A). Získalo sa 0,68 g titulnej zlúčeniny, IR: 2400, 1735, 1655, 1200, 985 cm'¹ (film); [a]²⁰ _D = -123,0° (c = 0,1 v izopropanole).

Príklad 17

Terc.butylester (3S)-3-(l-etylfosfonometylcyklopentán-l-karbonylamino)-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-1 H-1 -benzazepín-1-octovej kyseliny

2,2 g terc.butylesteru (3S)-3-(l-benzyletylfosfonometylcyklopentán-1 -karbonylamino)-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-1 H-1-benzazepín-1-octovej kyseliny (výroba pozri príklad 8) zreagovalo metódou uvedenou v príklade 2 s 1,0 g 5 %ného paládiového katalyzátora na aktívnom uhlí pri tlaku vodíka 2,5 bar. Získalo sa 1,7 g titulnej zlúčeniny, IR: 3400, 1735, 1650 cm’¹ (film); [333]²⁰ _D = -158,2° (c = 0,515 v metanole).

Príklad 18

Terc.butylester (3S)-3-[l-(pivaloyloxymetyletylfosfonometyl)cyklopentán-l-karbonylamino]-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-1 H-1 -benzazepín-1 -octovej kyseliny

0,6 g terc.butylesteru (3S)-3-(l-etylfosfonometylcyklopentán-l-karbonylamino)-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-lH-l-benzazepín-1-octovej kyseliny (výroba pozri príklad 17) zreagovalo metódou uvedenou v príklade 6, s 1,73 ml trietylamínu, 0,86 ml pivaloyloxymetylchloridu a 0,1 g dometylaminopyridinu. Chromatografiou na silikagéli (eluent: etylester kyseliny octovej) sa získalo 392 mg titulnej zlúčeniny ako tuhej živice, IR: 1740, 1650 cm¹ (film); [a]²⁰ _D = = -122,9° (c = 0,257 v metanole).

Príklad 20

Terc.butylester (3S)-3-(1 -fosfonometylcyklopentán-1 -karnylamino)-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-lH-l-benzazepín-l-octovej kyseliny: formy solí

A. 961 mg označenej voľnej kyseliny fosfónovej sa zmiešalo s 212 mg uhličitanu sodného a 20 ml vody. Vzniknutá zmes sa prefiltrovala a získaný filtrát sa odparil vo vákuu. Získaný zvyšok sa kryštalizoval z etanolu a kryštály sa sušili počas 1 dňa vo vákuu pri 60 °C. Získalo sa 750 mg sodnej soli titulnej zlúčeniny s bodom tavenia vyšším ako 270 °C, [a]²⁰ _D = -141,5° (c = 0,25 v metanole).

B. 961 mg označenej voľnej kyseliny fosfónovej sa rozpustilo v 20 ml MTBE a zalialo sa 0,42 ml terc.butylamínu. Vzniknutý roztok sa odparil vo vákuu a vzniknutý zvyšok bol vnesený do zmesi z MTBE/n-hexánu. Kryštály vzniknuté v tomto roztoku boli oddelené a sušené pri teplote 60 °C vo vákuu. Získalo sa 950 mg amónnej soli titulnej zlúčeniny, bod tavenia 215 - 220 °C, [a]²⁰ _D = = -149,8° (c = 0,25 v metanole).

Podľa spôsobov opísaných v predošlých príkladoch môžu byť tak isto vyrobené zlúčeniny podľa vzorca (I), uvedené v nasledovnej tabuľke 3

Tabuľka 3

, p mgggg ' ¢. MMj
19	Bn	Gn	'Bu	3420.2954,1742,1668, 991 (KBr)	•121.3*
20	H	H	‘Bu	3400.2970,1740,1660, 990 (CH,d2)	-166,5·
21	POM	POM	'Bu	3360. 2970.1750.1660,1155.1095 (Film)
22	Et	H	H	3380.1730,1640,1040,980 (KBr)	-156,6’
23	Ind	Et	Sn	3400.1740,1660 (Film)	-117.5’
24	Ind	El	H	3400,1735,1650 (KBr)	-139,4*
25	POM	POM	Bn	3400.1745,1655 (CH,CI?)	•92,2·
26	POM	POM	H	3400.1745.1650 (KBr)	-122,6·
zr	Ind	Ind	Bn		- 92,8 ‘
28	Ind	Ind	H	3400,1735,1650 (KBr)	-104,2·
29	’Pr	*Pr	H	3400,1730,1650, 1180 (KBr)	-150,6 ·
30	’Pr	H	Et	3380.1740,1650,1200,S95(KBŕ)	•147,0*
31	’Pr	H	H	3400,2955,1740,1650 (Film)	•152.8’
32	'Pr	Ind	Bn	3410.2945,1745,1655 (CH,Q,)	-122.0’
33	’Pr	En	Bn	3410,2950.1740,1655 (Film)	-119,3
34	Et	Et	*Bu	3322. 2974,1715, 1661,1159 (Film)	•135’

Et = etyl; ^lBu = terc.butyl; POM = pivaloyloxymetyl Ind = = 5-indanyl; Bn = benzyl; ’Pr = izopropyl

Príklad 1

Kapsuly obsahujúce terc.butylester (3S)-3-[l-(pivaloyloxymetyletylfosfonometyl)cyklopentán-l-karbonylamino]-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-1 H-1 -benzazepín-1 -octovej kyseliny

Vyrobené boli kapsuly s nasledovným zložením: Terc.butylester (3S)-3-[l-(pivaloyloxymetyletylfosfonometyl)-cyklopentán-l-karbonylamino]-2,3,4,5-tetrahydro-2-oxo-1 H-1-benzazepín-1-octovej kyseliny20 mg kukuričný škrob60 mg mliečny cukor 301mg etylester kyseliny octovejq. s.

Účinná látka, kukuričný škrob a mliečny cukor sa spracovali pomocou etylesteru kyseliny octovej na homogénnu pastovitú zmes. Pasta sa rozotrela a vzniknutý granulát sa umiestnil na vhodný plech a po odstránení rozpúšťadla sa sušil pri teplote 45 °C. Usušený granulát sa umiestnil do drviča a v homogenizátore sa zmiešal s nasledovnými pomocnými látkami: talk 5 mg stearan horečnatý 5 mg kukuričný škrob 9 mg a potom sa plnil do kapsúl v množstve 400 mg (veľkosť kapsuly 0)

Claims (4)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Deriváty fosfonometylcyklopentánkarbonylaminobenzazepinon-N-octovej kyseliny všeobecného vzorca (I)

   COOR³ kde

   R¹ znamená vodík alebo skupinu tvoriacu biolabilný ester kyseliny fosfónovej,

   R² znamená vodík alebo skupinu tvoriacu biolabilný ester kyseliny fosfónovej,

   R³ znamená vodík alebo skupinu tvoriacu biolabilný ester kyseliny karbónovej a fyziologicky prijateľné soli kyselín vzorca (I).
2. 2. Deriváty podľa nároku 1, kde R³ znamená vodík alebo Cj.4 alkyl.
3. 3. Liečivo, vyznačujúce sa tým, že obsahuje farmakologicky účinné množstvo derivátu podľa nároku 1 a farmaceutické pomocné alebo nosné látky.
4. 4. Spôsob výroby derivátov fosfonometylcyklopentánkarbonylaminobenzazepinon-N-octovej kyseliny všeobecného vzorca (I) podľa nároku 1, kde

   R¹ znamená vodík alebo skupinu tvoriacu biolabilný ester kyseliny fosfónovej,

   R² znamená vodík alebo skupinu tvoriacu biolabilný ester kyseliny fosfónovej,

   R³ znamená vodík alebo skupinu tvoriacu biolabilný ester kyseliny karbónovej a fyziologicky prijateľnej soli kyselín vzorca(I), vyznačujúci sa tým, že

   a) zlúčenina všeobecného vzorca (IV) chrániacu skupinu pre kyselinu fosfónovú a R³⁰² znamená chrániacu skupinu pre kyselinu karbónovú, a derivát fosfonometylcyklopentánkarbónovej kyseliny všeobecného kde r¹⁰¹ a R¹⁰² majú uvedený význam, reagujú s derivátom benzazepinon-N-octovej kyseliny všeobecného vzorca (III) kde R³⁰² má uvedený význam, prípadne ak R¹⁰¹ a/alebo R²⁰¹ znamenajú vodík, voľná(é) fúnkcia(e) kyseliny fosfónovej esteriflkuje(ú) so zlúčeninou všeobecného vzorca (Va) alebo (Vb),

   R¹¹⁰-Y (Va) RŽ1Ú-Y (Vb) kde R¹¹⁰ a R²¹⁰ znamenajú skupinu tvoriacu biolabilný ester kyseliny fosfónovej a Y znamená hydroxyskupinu či inú odštiepiteľnú nahraditeľnú skupinu, na biolabilnú esterovú skupinu kyseliny fosfónovej a

   b) pokiaľ v zlúčeninách vzorca (IV) chrániace skupiny R’oi, R²⁰¹¹ alebo R³⁰² nepredstavujú žiadne požadované skupiny, ktoré tvoria biolabilný ester, sa tieto odštiepia súčasne alebo jednotlivo v ľubovoľnom poradí za sebou a prípadne sa prevedú uvoľnené voľné funkcie kyselín na biolabilné esterové funkcie tým, že voľné funkcie kyseliny fosfónovej sa esterifikujú zlúčeninou vzorca (Va) alebo (Vb), alebo voľné funkcie kyseliny karbónovej esterifikujú so zlúčeninou všeobecného vzorca (Vc)

   R310-Y (Vc), kde R³¹⁰ znamená skupinu, tvoriacu biolabilný ester kyseliny karbónovej, a Y má uvedený význam, prípadne sa deriváty kyseliny vzorca (I) prevedú na svoje fyziologicky prijateľné soli alebo soli kyselín vzorca (I) sa prevedú na voľné zlúčeniny.