SK280326B6

SK280326B6 - Deriváty acylovaných aminoalkylimidazolov a -triaz

Info

Publication number: SK280326B6
Application number: SK635-95A
Authority: SK
Inventors: Helmut Egger; Ingeborg Schuster
Original assignee: Novartis Ag
Priority date: 1994-05-18
Filing date: 1995-05-16
Publication date: 1999-11-08
Also published as: FI952383A0; SI0683156T1; CA2149459A1; CZ285385B6; CN1120039A; ATE164576T1; MY135559A; TW351718B; PH31510A; IL113743A0; AU2008995A; NO304738B1; CA2149459C; CN1060163C; DK0683156T3; PE14896A1; JPH0853422A; NO951944D0; SK63595A3; NZ272129A

Description

Vynález sa týka derivátov acylovaných aminoalkylimidazolov a -triazolov.

Doterajší stav techniky

Nemecká patentová prihláška DE-A-3408127 opisuje imidazoly a triazoly, ktoré sú antimykotickými činidlami a môžu sa používať ako fungicídy, ktorých aktivita nesúvisí s kalcitriolovou katabolickou inhibičnou aktivitou zlúčenín podľa vynálezu. Zlúčeniny v uvedenej nemeckej patentovej prihláške majú nesubstituovanú metylénovú skupinu pripojenú k imidazolovému alebo triazolovému zvyšku a fenyl-substituovaný metylénový zvyšok, zatiaľ čo zlúčeniny podľa predloženého vynálezu majú aryl- alebo heteroarylsubstituovanú metylénovú skupinu pripojenú k imidazolovému alebo triazolovému zvyšku a nesubstituovaný metylénový zvyšok, alebo majú nesubstituovanú metylénovú skupinu pripojenú k imidazolovému a triazolovému zvyšku a heteroaryl-substituovaný metylénový zvyšok.

Podstata vynálezu

Predmetom vynálezu sú zlúčeniny všeobecného vzorca (I)

v ktorom

R¹ predstavuje buď fenylovú skupinu, naftylovú skupinu, tienylovú skupinu, alebo pyridylovú skupinu, pričom tieto štyri substituenty môžu byť prípadne monosubstituované atómom halogénu, alkoxyskupinou, alkylovou skupinou, dialkylaminoskupinou alebo kyanoskupinou a

R² predstavuje atóm vodíka alebo

R¹ predstavuje atóm vodíka a

R² predstavuje pyridylovú skupinu alebo 2-(5-chlór)pyridylovú skupinu,

R³ predstavuje atóm vodíka, atóm halogénu, alkoxylovú skupinu, kyanoskupinu, alkoxykarbonylovú skupinu, alkylkarbonylovú skupinu alebo aminoskupinu, ktorá môže byť prípadne substituovaná a

X predstavuje skupinu CH alebo atóm dusíka, vo voľnej forme alebo vo forme soli, ktoré sa v ďalšom budú nazývať zlúčeniny podľa vynálezu.

R¹ je výhodne fenylová skupina. Keď má tento symbol iný význam ako fenylová skupina, je výhodne atóm vodíka. R² je výhodne atóm vodíka. R³ je výhodne atóm halogénu, výhodne v polohe 4. X je výhodne skupina CH.

Keď R¹ má iný význam ako atóm vodíka, je výhodne nesubstituovaný. Ak je fenylová skupina substituovaná, je výhodne substituovaná v polohe 4. Ak je pyridylová skupina substituovaná, je výhodne substituovaná v polohe 5.

Halogénom je fluór, chlór, bróm alebo jód, výhodne chlór. Alkoxyskupina a/alebo alkylová skupina, a/alebo alkylové substituenty v dialkylaminoskupine, a/alebo alkoxylová časť v alkoxykarbonylovej skupine, a/alebo alkylová časť v alkyikarbonylovej skupine obsahujú nezávisle od seba výhodne 1 až 4, predovšetkým 1 alebo 2, najmä 1 atóm uhlíka. Prípadne substituovaná aminoskupina je vý hodne nesubstituovaná. Ak je substituovaná, je výhodne disubstituovaná, výhodne alkylovou skupinou s 1 až 4 atómami uhlíka.

Pyridylová skupina je výhodne 2-pyridylová skupina alebo 4-pyridylová skupina. Naftylová skupina je výhodne 1-naftylová skupina.

Skupinu zlúčenín podľa vynálezu tvoria zlúčeniny všeobecného vzorca (Is)

v ktorom

R¹ s predstavuje buď fenylovú skupinu, fenylovú skupinu monosubstituovanú atómom halogénu alebo 1-naftylovou skupinou a

R²s predstavuje atóm vodíka, alebo R's predstavuje atóm vodíka a R²s predstavuje pyridylovú skupinu alebo 2-(5-chlór)pyridylovú skupinu a

R³s predstavuje atóm halogénu alebo alkoxyskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, vo voľnej forme alebo vo forme soli.

V podskupine zlúčenín všeobecného vzorca (Is) je R’s atóm chlóru. V ďalšej podskupine je R³s alkoxyskupina s 2 až 4 atómami uhlíka. V ďalšej podskupine je fenylová skupina monosubstituovaná atómom chlóru, výhodne v polohe 4. V ďalšej podskupine R’s predstavuje fenylovú skupinu monosubstituovanú atómom chlóru v polohe 4, R²s predstavuje atóm vodíka a R³s predstavuje atóm chlóru v polohe 4.

Ďalšiu skupinu zlúčenín podľa vynálezu tvoria zlúčeniny všeobecného vzorca (Ip)

v ktorom

R’p predstavuje buď fenylovú skupinu pripadne monosubstituovanú atómom chlóru v polohe 4 a

R²p predstavuje atóm vodíka, alebo

R'p predstavuje atóm vodíka a

R’p predstavuje 2-(5-chlór)pyridylovú skupinu a

Xp predstavuje skupinu CH alebo atóm dusíka, alebo

R'p predstavuje Ι-naftylovú skupinu,

R² predstavuje atóm vodíka a

Xp predstavuje skupinu CH, vo voľnej alebo vo forme farmakologicky prijateľnej adičnej soli s kyselinou.

Zlúčeniny podľa vynálezu sa môžu pripraviť spôsobom, ktorý spočíva v tom, že

a) sa acylujú zodpovedajúce zlúčeniny všeobecného vzorca (II)

ch-ch-nh^ r! r2 (II), v ktorom substituenty majú uvedený význam pri zavedení zodpovedajúcej bifenyl-4-karbonylovej skupiny alebo b) pri príprave zlúčenín všeobecného vzorca (la)

Variant b) sa môže uskutočniť tak, že sa zmieša zlúčenina všeobecného vzorca (III) alebo (IHa) so zlúčeninou všeobecného vzorca (IV) a zmes sa zahrieva pri zvýšenej teplote, napr. asi 120 °C.

Východiskové materiály sú alebo známe, alebo sa môžu pripraviť známymi postupmi alebo analogicky ako je opísané napr. v príkladoch.

Zlúčeniny všeobecného vzorca (II) sa môžu napríklad pripraviť podľa nasledovnej reakčnej schémy:

i

v (xn) rV-CH-CH^NHj

OH («*)

If.CH-CHj-OSOj·

NH,* v ktorom R³ a X majú uvedený význam a R* má rovnaký význam ako uvedený význam pre R¹ s výnimkou atómu vodíka, sa nechajú reagovať so zodpovedajúcou zlúčeninou všeobecného vzorca (III)

RT-ςΗ·^ (vuj·)

NH

f (IV)

I

CH-CH.-NH, (Hb) S” alebo všeobecného vzorca (IHa)

Rt'-CH-CH,

v ktorom R¹, a R³ majú uvedený význam, so zodpovedajúcou zlúčeninou všeobecného vzorca (IV)

V uvedenej reakčnej schéme má R²’ rovnaký význam ako R² v definovanom význame, s výnimkou atómu vodíka, Y predstavuje atóm halogénu, výhodne chlóru, a ostatné substituenty majú uvedený význam.

Východiskové materiály všeobecného vzorca (III) sa môžu pripraviť napríklad podľa nasledujúcej reakčnej schémy:

„o CH v CHŕH, (K) (Vfc)

v ktorom X má uvedený význam, a výsledné zlúčeniny všeobecného vzorca (I) sa izolujú vo voľnej forme alebo vo forme soli.

Spôsob podľa vynálezu sa môže uskutočňovať zvyčajným postupom.

Variant a) sa môže napríklad uskutočniť tak, že sa nechá reagovať zlúčenina všeobecného vzorca (II) s vhodným acylhalogenidom v rozpúšťadle, napr, v organickej alebo anorganickej báze, ktorá môže súčasne pôsobiť ako prostriedok viažuci kyselinu, ako jc pyridín, prípadne s prídavkom urýchľovača acylácie, ako je 4-dimetylaminopyridín. Reakcia sa môže uskutočniť tiež tak, že sa nechá reagovať zlúčenina všeobecného vzorca (II) s vhodným reaktívnym esterom alebo tiež aktivovaným acylderivátom, napr. zrnesovým anhydridom alebo imidazolom, ktorý sa získa použitím Ν,Ν-karbonyldiimidazolu ako reakčného činidla. Reakcia sa teda môže napríklad uskutočniť s 2-pyridyltiolesterom, ako s 2-pyridyltiolesterom kyseliny 4’-chlórbifenyl-4-karboxylovej v inertnom rozpúšťadle, ako v amide kyseliny di-nižši-alkyl karboxylovej, napr. v dimetylformamide, výhodne pri laboratórnej teplote.

V tejto reakčnej schéme majú substituenty uvedený význam.

Východiskové materiály všeobecného vzorca (IHa) sa môžu napríklad pripraviť vhodnou acyláciou zodpovedajúcej zlúčeniny všeobecného vzorca (VIII).

Zlúčeniny všeobecného vzorca (I) sú chirálne na uhlíkovom atóme, ktorý- nesie skupinu R¹ alebo R² inú ako vodík a môžu teda jestvovať ako racemáty, čisté cnantioméry ((R) a (S)) alebo ich zmesi. Vynález zahŕňa všetky stereoizoméry ako aj racemické zmesi. Izomér}' sa môžu rozštiepiť alebo oddeliť zvyčajnými metódami, napr. chromatograficky.

Príprava čistých enantiomérov zlúčenín všeobecného vzorca (1) sa výhodne uskutočňuje tak, že sa použijú čisté enantioméry ako východiskové materiály vo variantoch a) a

b) spôsobu podľa vynálezu. K otvoreniu kruhu enantiomérne čistých aziridinových zlúčenín všeobecného vzorca (VIII) alebo (IHa) po reakcii so zlúčeninou všeobecného vzorca (IV) dochádza inverziou konfigurácie, čím sa získa zlúčenina všeobecného vzorca (Ilb) alebo (la) s opačnou konfiguráciou. Ďalej v reakčnom stupni, ktorý vedie od zlúčenín všeobecného vzorca (XI) k zlúčeninám všeobecného vzorca (III) a v nasledujúcom stupni k zlúčeninám všeobecného vzorca (la) taktiež dochádza k inverzii konfigurácie. Vo všetkých ostatných reakčných stupňoch pri opísaných reakciách zostáva konfigurácia nezmenená. Z tohto dôvodu sa pri použití enantioméme čistých východiskových materiálov získajú konečné produkty s opačnou konfiguráciou, ak sa použije jeden reakčný stupeň, ktorý invertuje konfiguráciu na strede chirality, ale získajú sa konečné produkty s nezmenenou konfiguráciou, ak sa nepoužije žiaden reakčný stupeň, ktorý invertuje konfiguráciu na strede chirality alebo ak sa použijú dva takéto reakčné stupne.

Jednotlivé stupne týchto reakcií sa môžu uskutočňovať zvyčajným spôsobom.

Zlúčenina podľa vynálezu môže byť vo voľnej forme alebo vo forme soli, ako vo forme adičnej soli s kyselinou. Zlúčenina podľa vynálezu vo voľnej forme sa môže previesť na soľ, ako je jej forma adičnej soli s kyselinou, napr. hydrochlorid alebo nitrát. zvyčajným spôsobom alebo naopak.

Ďalej sú použité nasledujúce skratky: 25(OH)D3:

1,25(OH)₂D3: 24,25(OH)₂D3: 1,24.25(OH)₃D3: 1,23,25(OH)₃D3: DMF

DMSO HPCL grafia THF EGP FCS

25-hydroxyvitamín D3

1.25- dihydroxyvitamín D3 (kalcitriol)

24.25- dihydroxyvitamín D3

1.24.25- trihydroxyvitamín D3

1.23.25- trihydroxyvitamín D3 dimetylformamid dimetylsulfoxid vysokoúčinná kvapalinová chromatotetrahydrofurán epidermálny rastový faktor fetálne teľacie sérum

HBSS Hanksov vyvážený soľný roztok

KGM keratinocytové rastové médium (Clonetics, San Diego, CA, USA)

Všetky uvedené teploty sú v stupňoch Celzia. Nasledujúce príklady vynález ilustrujú, ale neobmedzujú.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

-(5-chlór-2-pyridyl)-2-( lH-imidazol-1 -yl)-N-(4-(4-chlórfenyl)-benzoyl)-l-aminoetán (variant a) procesu)

K roztoku 0,44 g l-amino-l-(5-chlór-2-pyridyl)-2-(lH-imidazol-l-yl)etánu v 1 ml dimetylformamidu sa pridá roztok 0,645 g 2-pyridyltiolesteru kyseliny 4’-chlórbifenyl-4-karboxylovej v 2 ml bezvodého dimetylformamidu. Reakčná zmes sa mieša pri laboratórnej teplote pod argónom počas 18 hodín, potom sa naleje na studenú soľanku a extrahuje etylacetátom. Spojené organické fázy sa premyjú soľankou, vysušia sa nad síranom sodným, prefiltrujú sa a rozpúšťadlo sa oddestiluje (= spracovanie procesu A). Surový produkt sa spracuje s dietyléterom, čím sa získa zlúčenina uvedená v nadpise vo forme bezfarebných kryštálov s teplotou topenia 143 až 146 °C.

Ak sa ako východiskový materiál použijú opticky aktívne enantioméry a postupuje sa tak, ako je opísané, získajú sa opticky aktívne enantioméry zlúčeniny uvedenej v nadpise:

(+)-enantiomér: (a)_D ²⁰ = +6,7° (c = 0,52, metanol), teplota topenia: 175 až 186 °C (-)-enantiomér: (a)_D ²⁰ = -7,0° (c = 0,52, metanol) teplota topenia: 175 až 186 °C

Analogicky ako je opísané v príklade 1 sa získajú podľa variantu a) procesu nasledujúce zlúčeniny všeobecného vzorca (I) (X = CH, R¹ = H) v racemickej forme:

Príklad

R^a

R’ teplota topenia

2	2-pyridyl	4—Cl	165—166 ’C
3	3-pyridyl	4-C1	215-218 ‘C
4	4-pyrídyl	4-C1	185-191 ’C
5	5-ci-2-pyrídyl	4-OC_aH_e	170-184 ’C
6	5-€l-2-pyridyl	4-0C₄H_#	152-155 'C

Príklad 7

N-(4-(4-chlórfenyl)benzoyl)-2-( 1 H-imidazol-1 -y 1)-2( S)-fenyl-l-aminoetán (variant procesu a))

K roztoku 0,96 g surového (S)-2-fenyl-2-(lH-imidazol-l-yl)-l-aminometánu v 5 ml N.N-dimetylformamidu sa za stáleho miešania pridá 1 g 2-pyridyltiolesteru kyseliny 4’-chlórbifenyl-4-karboxylovej. Po 6 hodinách sa reakčná zmes prudko ochladí tak, že sa vleje do 50 ml vody s teplotou 0 °C. Zrazenina sa extrahuje etylacetátom, organická vrstva sa premyje soľankou, vysuší nad síranom horečnatým a odparí. Kryštalický odparok sa trituruje s etanolom, odsaje a premyje sa studeným etanolom. Po vysušení kryštálov sa získa čistá zlúčenina, uvedená v nadpise, s teplotou topenia 176 až 177 °C, (a)_D ²⁰ = +17,8° (c = 1,2, metanol). Filtrát sa odparí a prečistením chromatografiou cez silikagél s použitím zmesi dichlórmetánu, metanolu a heptánu v pomere 7:1:4 ako elučného činidla sa získa ďalší čistý materiál zlúčeniny uvedenej v nadpise.

(R)-enantiomér zlúčeniny uvedenej v nadpise sa pripraví analogicky z (R)-2-fenyl-2-(]H-imidazol-l-yl)-l-aminoetánu; teplota topenia 176 až 179 °C, (ot)_D ²⁰ = -17,4° (c = = 1,1, metanol).

Príklad 8

N-(4-(4-chlórfenyl)benzoyl)-2-( 1 H-imidazol-1 -y l)-2(S)-fenyl-l-aminoetán (variant b) procesu)

0,398 g N-(4’-chlórbifenyl-4-karbonyl)-2(R)-fenylaziridínu sa zmieša s 0,15 g imidazolu a zahrieva sa počas 16 hodín pri teplote 110 °C. Po ochladení sa pevný zvyšok rozpustí v 1,5 ml DMF za súčasného zahrievania. Roztok sa vleje do ľadovej vody. Vyzrážaný pevný produkt sa odsaje, premyje vodou a vysuší. Látka sa prečistí chromatograficu na silikagéli s použitím zmesi toluénu a etanolu v pomere 8 : 1 ako elučného činidla. V nadpise uvedená zlúčenina sa získa vo forme bielych kryštálov s teplotou topenia 176 až 179 °C, (ot)_D ²⁰ = +19,6°, (c = 1,0, metanol).

'H-NMR (DMSO-d₆) δ = 8,82 (t, J = 5,3 Hz, 1H), 7,87 -7,84 (m, 3H). 7,78 - 7,74 (m, 4H), 7,55 (d, J = 8,5 Hz, 2H), 7,41 - 7,30 (m, 6H), 6,92 (s, 1H), 5,70 (dd, J = 6,0, 9,1 Hz, 1H), 4,16-3,94 (m, 2H).

Príklad 9

N-(4-(4-chlórfeny l)benzoyl)-2-( 1 H-imidazol-1 -y l)-2(R)-fenyl-1 -aminoetán (variant b) procesu)

380 mg 2-(4’-chlórbifenyl-4-yl)-5(S)-fenyl-4,5-dihydrooxazolu a 775 mg imidazolu sa zahrieva počas 23 hodín pri teplote 120 °C. Pridá sa etylacetát a voda, organická vrstva sa premyje trikrát vodou, vysuší sa nad síranom horečnatým a odparí vo vákuu. Po pridaní toluénu sa zlúčenina uvedená v nadpise vyzráža vo forme bezfarebných kryštálov s teplotou topenia 176 až 179 °C (po prekryštalizovaní z toluénu), (a)_D ²⁰ = -17,4°, (c = 1,1, metanol).

SK 280326 Β6 'H-NMR spektrum je identické so spektrom pre (S)+-enantiomér v príklade 8.

Analogicky, ako je opísané v príklade 8, sa získajú podľa variantu b) procesu nasledujúce zlúčeniny všeobecného vzorca (I) v racemickej forme:

Príklad	x	R¹	R*	R*	Teplota topenia
10*	CH	4-Cl-C^H.	H	4-C1	229-234 ’C
11	CH	1-naftyl	H	4-C1	227-230 ’C

*2(S)-enantiomér zlúčeniny z príkladu 10 sa získa analogicky, ako je opísané v príklade 9, zo zodpovedajúceho 4,5-dihydrooxazolu, teplota topenia 197 až 204 °C, (a)_D ²⁰ ~ = +1,1°, (c = 0,49, chloroform).

Príklad 12

N-(4-(4-chlórtényl)benzoyl)-2-( 1 H-imidazol-1 -y l)-2-fenyl-1-aminoetán (variant a) procesu))

0,94 g 2-fenyl-2-(lH-imidazol-l-yl)-l-aminoetánu sa acyluje s 0,17 g 2-pyridyltiolesteru kyseliny 4’-chlórbifenyl-4-karboxylovej analogicky, ako je opísané v príklade

1. Chromatografíou na silikagéli s použitím zmesi dichlórmetánu s metanolom, vodným amoniakom a heptánom v pomere 7 : 1 : 0,1 : 5 ako elučným činidlom sa získa zlúčenina uvedená v nadpise vo forme bezfarebných kryštálov s teplotou topenia 209 až 212 °C.

Východiskové zlúčeniny sa môžu pripraviť nasledujúcim spôsobom:

A) 1-amino-1 -(5-chlór-2-pyridyl)-2-( 1 H-imidazol-1 -yl)etán

a) 2-acetyl-5-chlórpyridín

K suspenzii 56 g 2-bróm-5-chlórpyridínu v 560 ml bezvodého dietyléteru sa pridá roztok 179 ml n-butyllítia (15 % roztok v hexáne) pri teplote -78 °C a pod argónom takou rýchlosťou, aby teplota nikdy nepresiahla -72 °C. Ihneď potom sa pridá roztok 25,7 ml N,N-dimetylacetamidu v bezvodom THF. Zmes sa mieša pri rovnakej teplote počas jednej hodiny, a potom sa rozloží opatrným pridaním 100 ml 3N kyseliny chlorovodíkovej a následne 100 ml vody za súčasného intenzívneho miešania. Po spracovaní procesom A (pozri príklad 1) a prečistení chromatografíou cez silikagél s použitím zmesi toluénu a etylacetátu v pomere 20 : 1 ako elučného činidla sa získa uvedená zlúčenina vo forme bielych ihličiek s teplotou topenia 58 až 65 °C.

b) hydrobromid 2-brómacetyl-5-chlórpyridínu

K roztoku 10 g 2-acetyl-5-chlórpyridínu v 150 ml 48 % vodnej kyseliny bromovodíkovej sa pridajú po kvapkách pri teplote 80 °C za stáleho miešania 4 ml brómu rozpusteného v 40 ml kyseliny bromovodíkovej. Zmes sa mieša počas ďalších 3 hodín pri teplote 80 °C. Potom sa roztok odparí za vákua. Odparok sa trituruje s acetónom, odsaje sa, premyje acetónom a vysuší vo vákuu. Takto sa získajú žlté kryštály uvedenej zlúčeniny, ktoré sa použijú v ďalšom stupení bez predbežného čistenia.

c) 2-(2’-(lH-imidazol-l-yl)acetyl)-5-chlórpyridín g hydrobromidu 2-brómacetyl-5-chlórpyridínu sa rozpustí v 50 ml bezvodého dichlórmetánu, pridá sa 9,7 g imidazolu a zmes sa mieša počas 24 hodín pri laboratórnej teplote. Po oddestilovaní rozpúšťadla za vákua a nasledujúcej chromatografii odparku cez silikagél s použitím zmesi dichlórmetánu, metanolu a heptánu v pomere 7 : 1 : 4 sa získa uvedená zlúčenina vo forme krémovo sfarbeného pevného produktu s teplotou topenia 122 až 129 °C.

d) 1 -(5-chlór-2-pyridy 1)-2-( 1 H-imidazol-1 -y l)etán-1 -ol

Roztok 7,8 g 2-(2’-(lH-imidazol-l-yl)acetyl)-5-chlórpyridínu v 40 ml metanolu sa zmieša pri teplote 0 °C po častiach s 2 g bórhydridu sodného. Zmes sa mieša jednu hodinu pri teplote 0 °C. Potom sa zmes rozloží opatrným pridaním IN kyseliny chlorovodíkovej pri teplote 0 °C a následne IN hydroxidu sodného, aby sa dosiahlo pH 9. Rozpúšťadlá sa oddestilujú za vákua. Zvyšok sa rozmieša s vodou a dichlórmetánom, vodná fáza sa extrahuje dvakrát dichlórmetánom a spojené organické extrakty sa premyjú soľankou, vysušia a odparia. Uvedená zlúčenina sa získa vo forme krémovo sfarbeného pevného produktu s teplotou topenia 210 °C (za rozkladu). Zlúčenina sa prípadne prečistí chromatografíou cez silikagél.

e) 1 -chlór-1 -(5-chlór-2-pyridyl)-2-( 1 H-imidazol-1 -y l)etán g l-(5-chlór-2-pyridyl)-2-(lH-imidazol-l-yl)etán-l-olu sa rozpustí v 2 ml toluénu, pridá sa 6 ml tionylchloridu a reakčná zmes sa mieša počas 30 minút pri laboratórnej teplote. Rozpúšťadlo a prebytočný tionylchlorid sa oddestilujú, zvyšok sa rozpustí v 2N NaOH, extrahuje sa etylacetátom, vysuší sa nad síranom sodným a odparí, čím sa získa uvedená zlúčenina vo forme bezfarebného oleja.

f) 1 -azido-1 -(5 -chlór-2-pyridyl )-2-( 1 H-imidazol-1 -yljetán

0,92 g l-chlór-(5-chlór-2-pyridyl)-2-(lH-imidazol-l-yljetánu sa pridá pod argónom k roztoku 0,37 g azidu lítneho v 2 ml bezvodého dimetylformamidu a reakčná zmes sa mieša počas 18 hodín pri teplote 60 °C. Po spracovaní podľa procesu A (pozri príklad 1) sa získa uvedená látka vo forme žltkastého oleja.

g) 1 -amino-1 -(5-ch lór-2-pyr idy 1)-2-(1 H-imidazol-1 -y l)etán

Roztok 0,83 g l-azido-l-(5-chlór-2-pyridyl)-2-(lH-imidazol-l-yl)etánu v 4 ml bezvodého pyridínu sa mieša počas 3 hodín pod atmosférou sírovodíka. Reakčná zmes sa odparí, odparok sa znova rozpustí v 5 ml zriedenej kyseliny octovej (kyselina octová/voda 1/4) a extrahuje sa etylacetátom. Spojené organické fázy sa odparia, čím sa získa produkt uvedený v nadpise vo forme žltkastého oleja.

Analogicky, ako je opísané pod A), sa získajú nasledujúce východiskové materiály všeobecného vzorca (II) vo forme viskóznych žltkastých olejov, ktoré sa použijú bez ďalšieho čistenia (X = CH, R¹ = H):

R^a	Teplota topenia
B)	2-pyridyl	olej
C)	3-pyridyl	olej
D)	4-pyridyl	olej

E) (S)-2-fenyl-2-( lH-imidazol-1 -yl)-1 -aminoetán

a) hydrogénsulfát (R)-2-amino-2-fenyletanol-0-sulfátu

Roztok 10,65 g (R)(-)-2-amino-2-fenyletanolu v 30 ml vody sa zneutralizuje so 4,2 ml 48 % kyseliny sírovej a následne potom sa pridá rovnaký objem kyseliny sírovej. Voda sa potom odstráni na rotačnej odparke pri teplote 70 až 90 °C a napokon pri teplote kúpeľa 130 °C a tlaku 13,3 Pa do konštantnej hmotnosti. Zmes postupne stuhne a rozdrví sa v mažiari. Látka sa môže použiť v nasledujúcej reakcii bez ďalšieho čistenia.

b) (R)(-)-2-fenylaziridín

16,2 g jemne rozomletého hydrogénsulfátu (R)-2-amino-2-fenyletanol-O-sulfátu sa za miešania pri teplote 0 °C po častiach pridá k roztoku 2N hydroxidu sodného. Reakčná zmes sa potom zahrieva počas 3 hodín pri teplote 100 °C. Potom sa zmes ochladí na laboratórnu teplotu a štyrikrát sa extrahuje éterom. Organická fáza sa premyje soľankou, vysuší nad síranom horečnatým a odparí sa. Destiláciou odparku pri zníženom tlaku sa získa uvedená zlúčenina vo forme bezfarebného oleja s teplotou varu 46 “C (13,3 Pa), (a)_D ²⁰ = -46,7° (etanol, c = 1,09).

c) (S)-2-feny 1-2-( 1 H-imidazol-1 -y 1)-1 -aminoetán g (R)(-)-2-fenylaziridínu a 1,14 g imidazolu sa zahrieva počas 24 hodín pri teplote 120 °C. Po ochladení sa reakčná zmes môže použiť pri acylačnom stupni bez ďalšieho čistenia. Analytická vzorka sa môže získať chromatografiou cez silikagél.

‘H-NMR (CDC1₃): δ = 7,66 (s, 1H), 7,41 - 7,31 (m, 3H), 7,24 - 7,18 (m, 2H), 7,11 (t, J = 1, 1H), 7,03 (t, J = = 1 Hz, 1H), 5,17 (m, 1H), 3,43 (m, 2H), 2,60 (s, b, 2H).

F) N-(4’-chlórbifenyl-4-karbonyl)-2(R)-fenylaziridín

K roztoku 0,232 g 4’-chlórbifenyl-4-karboxylovej kyseliny v 3 ml bezvodého DMF sa pridá 0,18 g N,N’-karbonyldiimidazolu za stáleho miešania pri laboratórnej teplote pod atmosférou argónu. Po jednej hodine sa pridá po kvapkách roztok 0,12 g fenylaziridínu v 0,5 ml bezvodého DMF, reakčná zmes sa mieša počas 21 hodín, a potom sa spracuje, ako je opísané v príklade 1. Uvedená zlúčenina sa získa vo forme svetložltého oleja a použije sa v ďalšom stupni bez čistenia.

G) 2-(4’-chlórbifenyl-4-yl)-5(S)-fenyl-4,5-dihydrooxazol

a) 2-amino-l(R)-fenyletanol

Roztok 15,8 g R(-)-fenyloxiránu v 150 ml etanolu sa ochladí na teplotu -60 “C a pridá sa 75 ml amoniaku. Reakčná zmes sa mieša počas 70 hodín pri laboratórnej teplote v uzatvorenom reaktore z nehrdzavejúcej ocele, Rozpúšťadlá sa oddestilujú a pridá sa 300 ml vody a 60 ml toluénu. Po oddelení vodnej vrstvy a oddestilovaní rozpúšťadla vo vákuu sa získa 14,14 g bezfarebného pevného produktu, ktorý obsahuje 86 % 2-amino-l(R)-fenyletanolu, 9 % 2-amino-2-fenyletanolu a 5 % 2-(2-hydroxy-2-fenyletylamino)-l-fenyletanolu (stanovené pomocou ‘H-NMR). Zmes sa použije v ďalšom stupni bez ďalšieho čistenia. Chromatografiou cez silikagél s použitím zmesi dichlórmetánu, metanolu a 28 %-ného vodného roztoku hydroxidu amónneho v pomere 100 : 10 : 1 ako elučného činidla sa získa analytická vzorka s teplotou topenia 64,6 °C (sublimuje), (a)_D ²⁰= -44,3“ (c = 2, etanol).

‘H-NMR (DMSO-d₆) δ = 7,37 - 7,22 (m. 5H), 4,44 (dd, J = 4,4, 7,7 Hz, 1H), 2,70/2,57 (ABX, J = 11,3, 4,4, 7,7 Hz, 2H), 2,60 (široký s, 3H).

b) 4’-chlórbifenyl-4-karbonyl-(2(R)-hydroxy-2-fenyletyl)amid

Roztok 1,2 g 4’-chlórbifenyl-4-karboxylovej kyseliny a 715 pl trietylamínu v 20 ml bezvodého DMF sa ochladí na teplotu -20 °C a pridá sa k nemu 0,710 ml izobutylchlórformiátu. Reakčná zmes sa ďalej mieša počas 20 minút a pridá sa roztok 955 mg surového (74 %-ného) 2-amino-l(R)-fenyletanolu v 5 ml DMF. Zmes sa nechá zahriať na laboratórnu teplotu a mieša sa počas 16 hodín. Disperzia sa naleje na 100 ml zmesi ľadu so studenou vodou, zrazenina sa odfiltruje na filtračnom lieviku zo spekaného skla a premyje sa trikrát vodou a jedenkrát etanolom. Po vysušení na konštantnú hmotnosť sa získa uvedená zlúčenina vo forme svetložltých kryštálov s teplotou topenia 229,3 °C, (a)_D ²⁰ = =+48,1°, (c = 1,0, DMSO).

’H-NMR (DMSO-d₆) δ = 8,62 (t, J = 5,6 Hz, 1H), 7,95/7,78/7,55 (3d, J = 8,5 Hz, 8H), 7,41 - 7, 22 (m, 5H), 5, 55 (d, J = 4,4 Hz, 1H), 4,81 (ddd, J = 4,4, 4,7, 8,1 Hz, 1H), 3,56 - 3,46/3,40 - 3,29 (2m, 2H).

c) 2-(4’-chlórbifenyl-4-yl)-5(S)-fenyl-4,5-dihydrooxazol

Roztok 1,24 g 4’-chlórbifenyl-4-karbonyl-(2(R)-hydroxy-2-fenyletyl)amidu v 20 ml pyridínu sa ochladí na ľadovom kúpeli a pridá sa k nemu roztok 921 mg anhydridu metánsulfónovej kyseliny v dichlórmetáne. Reakčná zmes sa mieša pri teplote 5 °C počas ďalších 16 hodín, pridá sa etylacetát a nasýtený vodný roztok hydrogenuhličitanu sodného, organická vrstva sa oddelí, vysuší a odparí za vákua. Po vákuovej ultrarýchlej chromatografii na silikagéle s použitím zmesi toluénu a etylacetátu v pomere 3 : 1 ako elučného činidla sa získa uvedená zlúčenina vo forme svetložltých kryštálov s teplotou topenia 121,5 °C (prekryštalizované z etanolu), (a)_D ²⁰= +133,5“, (c = 1,3, metanol).

’H-NMR (CDCIj) δ = 8,09/7,63/7,56/7,43 (4d, J = 8,5 Hz, 8H), 7,44 - 7,36 (m, 5H), 5,68 (dd, J = 7,9, 10,1 Hz, 1H), 4,51/4,02 (ABX, J = 14,9, 10,1, 7,9 Hz, 2H).

H) (+) a (-)-amino- l-(5-chlór-2-pyridyl)-2-(l H-imidazol-1-yl)-etán

a) 1 -((1 S)-kamfanoyl)amino-l -(5-chlór-2-pyridyl)-2-( 1H-imidazol-l-yl)etán

K roztoku 0,38 g l-amino-l-(5-chlór-2-pyridyl)-2-(lH-imidazol-l-yl)etánu (racemická zlúčenina, pozri A) v 4 ml bezvodého dichlórmetánu sa pridá 0,26 g (0,36 ml) trietylamínu. Zmes sa mieša a ochladí na teplotu -79 °C. Potom sa pridá 0,44 g chloridu kyseliny (1 S)(-)kamfanovej tak, aby teplota nepresiahla -74 °C. V miešaní sa pokračuje počas ďalších 90 minút bez ďalšieho chladenia. Potom sa zmes naleje na ľad s vodou, trikrát sa extrahuje s dichlórmetánom a premyje soľankou. Po vysušení síranom sodným sa rozpúšťadlo oddestiluje. Získa sa zmes oboch diastereomémych amidov, ktorá sa rozdelí chromatografiou cez silikagél s použitím zmesi dichlórmetánu, metanolu a heptánu v pomere 10:1:5. Obidve zlúčeniny sa získajú vo forme bielych kryštálov:

- diastereomér B: teplota topenia 195 až 199 °C

- diastereomér A: teplota topenia 151 až 160 °C.

b) (+) a (-)-l-amino-l-(5-chlór-2-pyridyl)-2-(lH-imidazol-l-yl)etán

0,16 g kamfanoyldiastereoméru B sa zahrieva s 0,8 ml 35 % kyseliny chloristej v sklenenom autokláve počas 12 hodín pri teplote 120 “C. Po zriedení 2 ml vody sa zmes extrahuje etylacetátom (ktorý sa odstráni). Vodná fáza sa zalkalizuje 2N hydroxidom sodným a trikrát sa extrahuje etylacetátom. Organická vrstva sa vysuší nad síranom horečnatým a odparí sa do sucha. Chromatografiou cez silikagél pri použití zmesi dichlórmetánu, metanolu a heptánu v pomere 10 : 1 : 5 až 7 : 1 : 4 ako elučného činidla sa získa (+)-enantiomér zlúčeniny uvedenej v nadpise (B izomér) vo forme svetložltého oleja.

‘H-NMR (CDCIj) δ = 8,57 (d, J = 2,5 Hz, 1H), 7,61 (dd, J, 2,5, J2 = 8,3 Hz, 1H), 7,38 (s, 1H), 7,13 (d, J = 8,3,

IH), 7,02 (s, IH), 6,83 (s, IH), 4,32 až 4,14 (m, 3H), 1,73 (s, b, 2H).

Analogicky, ako je opísané, sa získa (-)-enantioméma zlúčenina (A izomér) uvedená v nadpise hydrolýzou kamfanoyldiastereoizoméru A.

1) 2-fenyl-2-( 1 H-imidazol-1 -y 1)-1 -aminoetán

Táto zlúčenina sa získa z 2-fenylaziridínu analogicky, ako je opísané pod E)c). Chromatografiou na silikagéli s použitím zmesi dichlórmetánu, metanolu a vodného amoniaku v pomere 10 : 1 : 0,1 ako elučného činidla sa získa táto zlúčenina vo forme bezfarebného viskózneho oleja.

Zlúčeniny všeobecného vzorca (I) vo voľnej forme alebo vo forme farmakologicky prijateľnej soli, v ďalšom stručne nazývané prostriedky podľa vynálezu, sú farmakologicky účinné a sú preto indikované na použitie ako liečivá. Sú predovšetkým silnými, selektívnymi inhibítormi hydroxyláz 25-hydroxyvitamínu D3, ktoré napádajú postranný reťazec C20-27 kalcitriolu, napr. 25(OH)D3-24-hydroxylázy a tým katabolizujú hormonálne aktívne metabolity vitamínu D3 (napr. kalcitiol), pričom zasahujú oveľa slabšie do syntézy samotného kalcitiolu, ktorá prebieha cez 2 5(OH)-D3 -1 -hydroxylázu.

Selektívna inhibícia sa môže napríklad stanoviť nasledujúcimi testovacími metódami:

Aktivita 1-hydroxylázy

Táto sa môže stanoviť súvislou vrstvou kultúr ľudských keratinocytov priamo, zatiaľ čo na stanovenie aktivity hydroxyláz napádajúcich postranný reťazec C20-27 je nutná 16 hodinová predbežná úprava súvislých vrstiev kultúr pomocou 1,25(OH)₂D3 (10 nM), ktorá reguluje tieto aktivity (obidve metódv opísal Bikle, D. a spol., J. Clin. Invest. 78, 557(1986)).

Keratinocytové kultúry

Normálne ľudské keratinocyty sa izolujú z čerstvej ľudskej kože, získanej z redukcie prsníka a ihneď sa použijú za sterilných podmienok. Izolácia a kultivácia pri bezsérových podmienok a bez živnej vrstvy sa uskutočňuje podľa modifikovanej metódy, ktorú opísal Bikle a spol., Biochemistry 25 (1986), 1545 - 1540. Tieto podmienky sa volia tak, aby sa zabránilo pôsobeniu metabolitov vitamínu D, ktoré môžu byť obsiahnuté v sére a/alebo v živnej vrstve. Po oddelení epidermis od dermis sterilným dermatômom sa dermis inkubuje v 0,25 % roztoku trypsinu pri teplote 37 °C počas 45 minút. Potom sa bunky zoškrabnú a vložia do 50 ml HBSS, obsahujúceho 10 % FCS, aby sa znemožnila ďalšia digescia trypsínom a odstreďujú sa 2 minúty pri 2000 otáčkach za minútu. Výsledná bunková peleta, suspendovaná v KGM, definovanom bezsérovom médiu s nízkou koncentráciou vápnika (0,06 mM) obsahujúcom 0,1 ng/ml EGF, 5 pg/ml inzulínu, 0,5 pg/ml hydrokortizónu, extrakt z hovädzej hypoíyzy a antibiotiká (gentamycín, amfotericín), poskytuje primárnu kultúru. Po 24 hodinách pri teplote 37 °C v inkubátore s atmosférou karbogénu (95 % kyslíka a 5 % oxidu uhličitého) sa nezachytené bunky odstránia, banka sa premyje a naplní sa čerstvým KGM. Kultivačné médium sa vymení každý druhý deň a bunky sa pasážujú, keď dosiahnu 80 až 90 % súvislej vrstvy (zvyčajne 6 až 10 dní po naočkovaní). Na pasážovanie sa oddelia staré KGM a nezachytené keratinocyty sa odstránia krátkym spracovaním (5 minút) s 0,125 % trypsínom, potom sa vložia do HBSS + FCS, odstredia sa a napokon sa znova suspendujú v KGM tak, že 1 doštička pri márnej kultúry poskytne 3 doštičky buniek prvej pasáže. S cieľom zvýšenia konečného počtu buniek sa keratinocyty ďalej kultivujú, ako je opísané, a zvyčajne sa použijú vo svojej druhej pasáži.

a) Selektívna inhibícia hydroxyláz vitamínu D3

Súvislé vrstvy kultúr ľudských keratinocytov v KGM s nízkym obsahom vápnika (0,06 mM) majú vysokú kapacitu produkcie kalcitriolu cez 1-hydroxylázu, no aktivity sekvenčného metabolizmu napriek oxidácii postranného reťazca takmer celkom chýbajú. Z tohto dôvodu sa inhibícia 1-hydroxylázy v súvislých vrstvách stanoví priamo a inhibícia sekvenčného metabolizmu po regulácii príslušných hydroxyláz, napr. 24-hydroxylázy, sa stanoví pôsobením 10 nM kalcitriolom cez noc (17 hodín), ako opísali Bikle a spol. (1986).

Aktivity 1-hydroxylázy a určitých stupňov v sekvenčnom metabolizme (napr. tvorby 1,24,25(OH)₃D3 + + l,24oxo,25(OII)₂D3), ktoré si ešte zachovávajú aktivity na spôsob kalcitriolu, tvorba metabolitov 3-epikalcitriolov, polárnych metabolitov zadržaných vo vodnej fáze, a ktoré poukazujú na rozštiepenie vedľajšieho reťazca a ich inhibícia testovanými zlúčeninami sa stanoví sledovaním oxidácie ³H-25(OH)D3 (Amersham; špecifická aktivita asi 0,61 mCi/nmol) nasledovne:

Súvislé vrstvy ľudských keratinocytov v 1 ml KGM a v mikrotitračných doštičkách so 6 jamkami sa inkubujú dvojmo pri teplote 37 °C s ³H-25(OH)D3 počas 1 hodiny (1-hydroxyláza), počas 4 hodín (sekvenčný metabolizmus) a počas časových úsekov medzi 1 a 24 hodinami, bez predinkubácie a s ňou s 10 nM kalcitriolu a s testovanými inhibičnými zlúčeninami pridanými v koncentrácii medzi 0 a 10 μΜ alebo bez nich. Potom sa reakcia zastaví pridaním ml metanolu na jamku, bunky sa zoškrabnú, prenesú sa do skúmavky spoločne so supernatantom a dvoma výplachmi (s 1 ml metanolu a 0,8 ml vody). Nezmenený ³H-25-(OH)D3 a väčšina produktov sa úplne extrahuje zo spojených roztokov a bunková peleta postupnými extrakciami s 2,1 ml, a 1 ml CHC13 pri laboratórnej teplote. Stanovi sa ³H-aktivita v CHC13 fázy vo vode a celkový výťažok ³H. Inkubáciami počas dlhšieho obdobia (> ako 4 hodiny) sa dosiahne veľké zvýšenie ³H-aktivity vo vodnej fáze v dôsledku vysoko polárnych metabolitov a značné straty ³H-aktivity prchavých produktov, takmer úplne v dôsledku rozštiepenia postranného reťazca, v ktorom sa odštiepi ³H-značenie na C26/27. Spojené CHC1₃ extrakty sa potom odparia pod argónom pri teplote 35 °C, odparky sa rozpustia v 0,4 ml etanolu a alikvotný podiel sa podrobí HPCL analýze na Zorbax-Sílovej kolóne (Dupont, 4,6 x 250 mm) s použitím nelineárneho gradienta zmesi hexánu s 2-propanolom od 97 : 3 do 85 : 15 pri rýchlosti prietoku ml/minútu a celkovom čase prietoku 70 minút. Substrát a jednotlivé metabolity sa priradia k pikom porovnaním s neznačenými štandardmi v kochromatografii. Stanoví sa miera tvorby charakteristického produktu v prítomnosti určitého inhibítora pri koncentráciách v rozmedzí od 0 do 10 μΜ a vypočíta sa veľkosť inhibície (IC₅₀) z Dixonovho graťu (1/rýchlosť oproti koncentrácii inhibítora). Selektivita sa môže vyhodnotiť porovnaním hodnôt IC₅₀ určitého inhibítora pre určité sekvenčné procesy a pre 1-hydroxylázu.

b) Inkorporácia ³H-tymidínu do ľudských keratinocytov - antiproliťerantné účinky metabolitov vitamínu D v prítomnosti inhibítorov ich katabolizmu:

Inkorporácia ³H-tymidínu sa meria v mikrotitračných doštičkách s 96 jamkami nasledovne: keratinocyty v 200 μΐ

KGM s nízkou koncentráciou vápnika sa naočkujú pri počiatočnej hustote 104 buniek na jamku (druhá pasáž) a udržiavajú sa počas 24 hodín pri teplote 37 °C v inkubátore s atmosférou karbogénu (95 % kyslíka a 5 % oxidu uhličitého). Potom sa pridajú testované zlúčeniny v 1 μΐ etanolu v rozmedzí koncentrácií medzi 0 a 10 μΜ v prítomnosti alebo neprítomnosti 25(OH)D3 alebo la,25(OH)₂D3 (obidva v rozmedzí medzi 0 a 7 nM) a to každá koncentrácia trojmo. Za každou trojicou jamiek sa umiestni slepý pokus, ktorý obsahuje iba rozpúšťadlo alebo metabolit vitamínu D. Pridá sa 5 až 10 slepých pokusov na doštičku bez rozpúšťadla. Po ďalších 24 hodinách sa pridá 50 μΐ ³H-tymidínu (1 pCi) v KGM, v inkubácii sa pokračuje počas ďalších 17 hodín a napokon sa inkubácia ukonči odohraním buniek a lýzou.

Odber sa uskutoční pomocou Filtermatc 196 - Harvester (Packard-Canberra). V prvom stupni sa supematanty nechajú presakovať filtračnou doštičkou s 96 jamkami a premyjú sa 3 x vodou. Meranie týchto doštičiek jasne ukazuje, že neboli odstránené žiadne bunky s inkorporovanou ³H-aktivitou. Potom sa priľnavé bunky v inkubovaných doštičkách uvoľnia pôsobením 100 μΙ 0,125 % trypsínu v PBS pri teplote 37 °C počas 5 minút, odoberú sa na novú filtračnú doštičku a premyjú sa 3x vodou. Pridá sa 50 μΐ scintilačného koktailu (MicroScint O, Packard) a ³H-aktivita sa vypočíta na scintilačnom počítači pre mikrotitračné doštičky (Topcount, Packard Canberra).

Používajú sa údaje ako prostriedky ± SEM (n = 3). Hodnoty IC₅₍₎ na inhibíciu proliferácie metabolitmi vitamínu D v prítomnosti rôznych koncentrácií inhibítora metabolizmu postranného reťazca a naopak sa vyhodnotia vynesením do grafu obrátenou hodnotou rýchlosti proliferácie oproti koncentrácii jedného inhibítora (Dixonov graf) Nezávisle od mechanizmu inhibície sa môžu hodnoty IC₅₀ odčítať na tomto grafe z úseku na osi x.

Pri prostriedkoch podľa vynálezu sa preukázala inhibičná aktivita v uvedených testoch a) a b) pri koncentráciách asi od 0,01 μΜ do 10 μΜ.

Prostriedky podľa vynálezu sú preto indikované na použitie ako selektívne inhibítory hydroxyláz 25-hydroxyvitamínu D3, ktoré napádajú postranný reťazec C20-27 vitamínu D3, pri liečbe porúch proliferácie a diferenciácie v tkanivách, ktoré reagujú na vitamín D, predovšetkým na liečbu stavov, pri ktorých je žiaduce selektívne potlačiť katabolizmus hormónu kalcitriolu bez toho, aby sa zasahovalo do jeho syntézy z jeho prekurzoru 25(OH)D3, ako napríklad s cieľom zvýšenia hladín endogénneho hormónu, a preto majú blahodarné účinky pokiaľ ide o proliferáciu a diferenciáciu, imúnnej funkcie a homeostázy vápnika, tak na koži, na hyperproliferantné a zápalové ochorenia, ako sú psoriáza a ekzémové ochorenia, na degeneratívne zmeny spojivových tkanív ako patologických, ako aj spojených s normálnym procesom starnutia, na prevenciu straty vlasov a regeneráciu rastu vlasov, pri potláčaní nádorov, pri zvyšovaní tolerancie proti alotransplantátom, pri reumatoidnej artritíde a pri remodelovaní kostí.

Na tieto indikácie bude prirodzene rôzne vhodné dávkovanie v závislosti napríklad od použitého prostriedku podľa vynálezu, od príjemcu, spôsobu aplikácie a predpokladanej indikácie. Vo všeobecnosti sa však uvádza, že sa pri zvieratách dosahujú uspokojivé výsledky pri dennej dávke asi 1 mg/kg až 20 mg/kg telesnej hmotnosti zvieraťa. U väčších cicavcov, napríklad u ľudí, tvoria indikované denné dávky asi 70 mg až 1400 mg prostriedku podľa vynálezu účelne aplikované napríklad v rozdelených dávkach až dvakrát alebo štyrikrát za deň na enterálnu/systémovú liečbu a v rozmedzí koncentrácie od menej ako 0,5 %, napr. 0,1 % asi do 2 % v kréme/rozpúšťadle na topickú liečbu.

Prostriedky podľa vynálezu sa môžu zmiešať s vhodnými, farmaceutický prijateľnými, riedidlami a nosičmi a prípadne s ďalšími pomocnými látkami.

Môžu sa aplikovať ľubovoľným spôsobom, predovšetkým enterálne, napríklad orálne, napríklad vo forme tabliet alebo toboliek, alebo topicky, napríklad vo forme lotion, gélov, krémov, sprejov a roztokov, ako oftalmologických alebo nasálnych roztokov alebo aerosólov na lokálnu liečbu kože a slizníc, ako očí, dýchacích ciest, pošvy, ústnej a nosnej dutiny.

Môžu sa aplikovať samotné alebo v kombinácii s nízkymi dávkami kalcitriolu alebo štandardnými liekmi, ako je cyklosporín A (SandimmunR), na zvýšenie účinku potláčajúceho imunitu a protizápalového účinku. Oveľa nižšie dávky jednotlivých liečiv, ako sú bežné, znížia nežiaduce vedľajšie účinky. Prostriedky podľa vynálezu môžu nahradiť pri liečbe glukokortikoidy (napr. dexametazón, betametaz.ón, prednizón) a iné imunosupresívne prostriedky a môžu doplniť liečbu kalcitonínom a paratyroidným hormónom.

Výhodnými prostriedkami na uvedené indikácie sú enantiomérne zlúčeniny N-(4-(4-chlórfenyl)benzoyl)-2-(lH-imidazol-1-yl)-2(S)-fenyl-l-aminoetán (príklad 8 a jeho (R)-enantiomér (príklad 9). Sú selektívnymi inhibítormi hydroxyláz 25-hydroxyvitamínu D3 bez toho, aby zasahovali do jeho syntézy z prekurzora 25(OH)D3. Zistilo sa napríklad, že majú IC_5I) 10 nM až 50 nM v uvedených dvoch testoch a) a b) na inhibíciu metabolizmu postranného reťazca, napr. pre (S)- a (R)-enantiomér:

- v teste a): 40 nM a 12 nM pokiaľ ide o stabilizáciu 3-epi 1,25(OH)₂D3 a 45 nM a 19 nM pokiaľ ide o hladiny súčtu 1,25(OH)₂D3, 1,24,25(OH)₃ a l,24oxo,25(OH)₂D3, ale IC₅₀ 530 nM a 620 nM na inhibíciu 1-hydroxylázy,

- v teste b): IC₅₀ 3 0 nM a 35 nM pokiaľ ide o koncentráciu potrebnú na zdvojnásobenie antiproliferačného účinku la.25(OH)₂D3 a 11 nM a 12 nM pre 25(OH)D3.

Preto sa uvádza, že na liečbu psoriázy sa môžu aplikovať v koncentrácii asi od 0,1 % do 0,5 % lokálnou aplikáciou veľkým cicavcom, napríklad človeku, podobnými spôsobmi aplikácie, aké sa bežne používajú.

Predmetom vynálezu sú taktiež farmaceutické prostriedky, napríklad na lokálnu aplikáciu, ktoré obsahujú prostriedok podľa vynálezu spoločne s najmenej jedným farmaceutický prijateľným nosičom alebo riedidlom. Tieto prostriedky sa môžu vyrobiť zvyčajným spôsobom zmiešaním prostriedku podľa vynálezu spolu najmenej s jedným farmaceutický prijateľným nosičom alebo riedidlom. Jednotlivé dávkovacie formy obsahujú napríklad asi od 20 mg do 700 mg účinnej látky.

Výhodné je použitie na liečbu psoriázy.

Prostriedky podľa vynálezu majú výraznejší a selektívnejší inhibičný účinok na 25(OH)D3-hydroxylázu, než ako by sa dalo očakávať pri štruktúrne podobných zlúčeninách.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Deriváty acylovaných aminoalkylimidazolov a -triazolov všeobecného vzorca (I) v ktorom

R¹ predstavuje buď fenylovú skupinu, naftylovú skupinu, tienylovú skupinu, alebo pyridylovú skupinu, pričom tieto štyri substituenty môžu byť prípadne monosubstituované atómom halogénu, alkoxyskupinou obsahujúcou 1 až 4 atómy uhlíka, alkylovou skupinou obsahujúcou 1 až 4 atómy uhlíka, dialkylaminoskupinou, ktorej alkylová časť obsahuje 1 až 4 atómy uhlíka, alebo kyanoskupinou a R² predstavuje atóm vodíka, alebo

R¹ predstavuje atóm vodíka a

R² predstavuje pyridylovú skupinu alebo 2-(5-chlór)pyridylovú skupinu,

R³ predstavuje atóm vodíka, atóm halogénu, alkoxylovú skupinu obsahujúcu 1 až 4 atómy uhlíka, kyanoskupinu, alkoxykarbonylovú skupinu, ktorej alkylová časť obsahuje 1 až 4 atómy uhlíka, alkylkarbonylovú skupinu, ktorej alkylová časť obsahuje 1 až 4 atómy uhlíka, alebo aminoskupinu, ktorá môže byť prípadne substituovaná alkylovou skupinou obsahujúcou 1 až 4 atómy uhlíka, a

X predstavuje skupinu CH alebo atóm dusíka vo voľnej forme alebo vo forme soli.
2. Derivát podľa nároku 1 všeobecného vzorca (Ip)

- 2-(5-chlór)pyridylovú skupinu a 4-n-butoxyskupinu, alebo R² predstavuje atóm vodíka, R³ predstavuje 4-chlór a R¹ predstavuje

- 4-chlórfenylovú skupinu v racemickej alebo (+)(S)enantiomémej forme alebo predstavuje

-1-naftylovú skupinu vo voľnej forme alebo vo forme soli.

5. Spôsob prípravy derivátov podľa nároku 1, vyzná í u j ú c i sa tým, že

a) sa acylujú zodpovedajúce zlúčeniny všeobecného vzorca (II)

CH-CH-NH,

I, >2

R¹ K² dD, v ktorom substituenty majú uvedený význam, na zavedenie zodpovedajúcej bifenyl-4-karbonylovej skupiny alebo

b) na prípravu zlúčenín všeobecného vzorca (la) v ktorom R³ a X majú uvedený význam a R¹ má rovnaký význam ako uvedený význam pre R¹ s výnimkou atómu vodíka, sa nechajú reagovať zodpovedajúce zlúčeniny všeobecného vzorca (III) alebo všeobecného vzorca (Illa) v ktorom

R'p predstavuje buď fenylovú skupinu prípadne monosubstituovanú atómom chlóru v polohe 4 a

R²p predstavuje atóm vodíka, alebo

R'p predstavuje atóm vodíka a

R²p predstavuje 2-(5-chlór)pyridylovú skupinu a Xp predstavuje skupinu CH alebo atóm dusíka, alebo R'p predstavuje 1-naftylovú skupinu, R² predstavuje atóm vodíka a Xp predstavuje skupinu CH vo voľnej forme alebo vo forme farmakologicky prijateľnej adičnej soli s kyselinou.
3. N-(4-(4-Chlórfenyl)benzoy 1)-2-( 1 H-imidazol-1 -y 1)-2-fenyl-l-aminoetán v racemickej forme alebo vo forme 2(S)- alebo 2(R)-enatiomémej, vo voľnej forme alebo vo forme soli.
4. Derivát podľa nároku 1, v ktorom X predstavuje CH a buď R¹ predstavuje atóm vodíka a R² a R³ predstavujú

- 2-(
5-chlór)pyridylovú skupinu a 4-chlór v racemickej alebo (+)- alebo (-)-enantiomérnej forme alebo predstavujú

- 2-pyridylovú skupinu a 4-chlór, alebo

- 3-pyridylovú skupinu a 4-chlór, alebo

- 4-pyridylovú skupinu a 4-chlór, alebo

- 2-(5-chlór)pyridylovú skupinu a 4-etoxyskupinu, alebo v ktorom R¹ a R³ majú uvedený význam, so zodpovedajúcou zlúčeninou všeobecného vzorca (IV) v ktorom X má uvedený význam, a výsledné zlúčeniny všeobecného vzorca (I) sa izolujú vo voľnej forme alebo vo forme soli.
6. Farmaceutický prostriedok, vyznačujúci sa t ý m , že obsahuje zlúčeninu podľa nárokov 1 až 4 vo voľnej forme alebo vo forme farmakologicky prijateľnej soli spoločne najmenej s jedným farmakologicky prijateľným nosičom alebo riedidlom.