SK280262B6

SK280262B6 - Sklenené vlákno rozkladajúce sa v biologickom pros

Info

Publication number: SK280262B6
Application number: SK3960-90A
Authority: SK
Inventors: Isabelle Cohen; Sylvie Thelohan; Hans Furtak; Hartmut Tiesler
Original assignee: Isover Saint-Gobain
Priority date: 1989-08-11
Filing date: 1990-08-10
Publication date: 1999-10-08
Also published as: DE69007369C5; EP0412878B1; HU210633B; CZ285303B6; NO903461D0; BR9003934A; CZ396090A3; PL286430A1; NO178023C; TR24496A; AU630484B2; NO178023B; KR910004492A; PT94971A; IE66323B1; NZ234718A; IE902834A1; CN1041511C; PL165859B1; JPH0393650A

Description

Oblasť techniky

Vynález spadá do oblasti sklenených vlákien a týka sa sklenených vlákien, ktoré sa rozkladajú v okamihu, kedy sa dostanú do styku s fyziologickým prostredím, a produktu obsahujúceho takého vlákna.

Doterajší stav techniky

Tepelné a akustické izolácie stavieb sa veľmi často vykonávajú s použitím výrobkov, ktorých základnou zložkou sú minerálne vlákna, hlavne napríklad sklenené vlákna. V dôsledku špecifických tvarov a veľkostí miest, ktoré majú byť tepelne a/alebo akusticky izolované, je často nevyhnutné, aby personál, ktorý túto izoláciu vykonáva, rezal izolačný materiál, ktorý je napríklad vo forme dosiek, na mieste, kde sa izolácia vykonáva. Táto operácia vedie k lámaniu sklenených vlákien a k prípadnému dispergovaniu fragmentov sklenených vlákien v okolitej atmosfére. Tieto fragmenty sklenených vlákien môžu byť potom celkom náhodne vdýchnuté pracovníkmi, vykonávajúcimi rezanie uvedeného materiálu na báze sklenených vlákien.

Aj keď sa nepreukázala škodlivosť vdýchnutých sklenených vlákien, je nevyhnutné poskytnúť spotrebiteľovi pocit bezpečia tým, že sa mu dá k dispozícii izolačný materiál na báze sklenených vlákien, ktorý je skutočne zdravotne neškodný a bezpečný.

Cieľom tohto vynálezu je navrhnúť sklenené vlákna, ktoré budú mať také zloženie, že budú rýchlo degradovať v styku s fyziologickým prostredím.

Cieľom vynálezu je tiež navrhnúť zloženie vlákien tak, aby sklo, z ktorého sú vyrobené, bolo schopné prevedenia na sklenené vlákna s použitím tradičných zvlákftovacích techník, ako sú napríklad techniky odstredivého zvlákňovania.

Sklenené kompozície, ktoré sú určené na zvláknenie, tzv. vnútorným odstredivým zvláknením, t. j. zvláknením, pri ktorom sklenená roztavená kompozícia nachádzajúca sa v odstredivke, uniká z tejto odstredivky v dôsledku odstredivej sily otvormi malých rozmerov, vyhotovenými na obvodovej stene bubna odstredivky, patrí medzi kompozície s najnáročnejšími spracovateľskými podmienkami. Tieto kompozície musia byť hlavne spracované pri relatívne nízkych teplotách, aby sa zaistila dostatočne dlhá životnosť materiálu spracovateľského zariadenia a hlavne odstredivky.

Okrem toho musia byť niektoré teploty charakteristické pre odsklenenie skla, ako napríklad likvidus, podstatne nižšie ako teploty zvláknenia skla, aby sa znížilo na minimum riziko náhodného výskytu kryštálov skla, ktoré by mohli upchať výtokové otvory v obvodovej stene odstredivkového bubna a narušiť tak plynulý priebeh uvedeného vnútorného odstredivého zvlákňovania.

Podstata vynálezu

Uvedený cieľ sa splní podľa vynálezu tým, že sa modifikuje zloženie známych sklenených kompozícií, ktoré ako základné zložky obsahujú oxid kremičitý, oxid hlinitý, oxidy alkalických kovov, oxidy kovov alkalických zemín a oxid boritý. V súčasnosti sa znova zistilo, že ak sa v týchto známych sklenených kompozíciách zníži percentuálny obsah oxidu hlinitého alebo ak sa dokonca prítomnosť tohto oxidu hlinitého celkom eliminuje a ak sa naopak do takýchto sklenených kompozícií prípadne pridá oxid fosfo rečný, potom sa získajú sklá, ktoré sa vo forme sklenených vlákien veľmi rýchlo rozkladajú vo fyziologickom prostredí.

Sklá podľa vynálezu majú inak vlastnosti, ktoré sú pre väčšinu z nich blízke vlastnostiam známych skiel. Preto môžu byť sklá podľa vynálezu zvláknené s použitím klasických techník odstredivého zvláknenia. Je potrebné zdôrazniť, že sklá podľa vynálezu môžu byť i napriek prípadnému obsahu fosforu vyrábané v bežných peciach bez toho, aby pritom dochádzalo k nadmernému opotrebovaniu žiaruvzdorného materiálu výmurovky týchto pecí.

Sklenené vlákna podľa vynálezu obsahujú nasledujúce zložky, ktorých obsahy sú uvedené v hmotnostných percentách:

SiO₂ oxid kremičitý, prípadne A1₂O₃ oxid hlinitý CaO oxid vápenatý

Na₂O + K₂O oxid sodný a oxid draselný

B₂O₃ oxid boritý, prípadne P₂0s oxid fosforečný nečistoty až 70% hmotn. až 5 % hmotn.

až 10 % hmotn.

až 18 % hmotn.

až 12 % hmotn. až 4 % hmotn. až 2 % hmotn.

Pričom v tejto kompozícii je obsiahnuté viac ako 0,1 % hmotn. oxidu fosforečného v prípade, že hmotnostný obsah oxidu hlinitého sa rovná alebo je vyšší ako asi 1 % hmotn., a v prípade obsahu oxidu hlinitého do 1 % hmotn., je obsah oxidu fosforečného až 4 % hmotn.

Táto kompozícia môže dodatočne obsahovať oxid horečnatý MgO v množstve až 5 % hmotn. a fluór F v množstve až 1,5 % hmotn.

Ďalej zloženie skleneného vlákna podľa vynálezu môže zahŕňať aspoň 0,5 % hmotn. oxidu fosforečného v prípade, že hmotnostný obsah oxidu hlinitého sa aspoň rovná asi 2 % hmotn..

až 68 % hmotn. až 3 % hmotn.

až 9 % hmotn.

až 4 % hmotn.

až 17 % hmotn.

až 11 % hmotn. až 3 % hmotn.

Takto definovane sklenené kompozície môžu byť vyrobené z čistých zložiek, i keď môžu byť všeobecne získané aj roztavením zmesi prírodných surovín, z ktorých sa do finálnej sklenenej kompozície zanášajú rozličné nečistoty.

Sklenené vlákna podľa vynálezu majú výhodne nasledujúce zloženie: SiO₂ oxid kremičitý, prípadne A1₂O₃ oxid hlinitý CaO oxid vápenatý MgO oxid horečnatý Na₂O oxid sodný B₂O₃ oxid boritý, prípadne P₂O₅ oxid fosforečný

Táto kompozícia môže dodatočne obsahovať ešte oxid draselný K₂O v množstve až 2 % hmotn. a fluór F v množstve až 1,5 % hmotn.

Sklenené vlákna podľa vynálezu môžu mať i nasledujúce výhodné zloženie: SiO₂ oxid kremičitý A1₂Oj oxid hlinitý CaO oxid vápenatý MgO oxid horečnatý Na₂O oxid sodný B₂O₃ oxid boritý P₂O₅ oxid fosforečný

až 68 % hmotn.

až 5 % hmotn.

až 9 % hmotn.

až 4 % hmotn.

až 17 % hmotn.

až 11 % hmotn.

0,5 až 4 % hmotn.

Aby mohli byť sklenené kompozície podľa vynálezu použité pri technikách vonkajšieho odstredivého zvlákňovania, majú tieto kompozície výhodne adekvátnu viskozitu pri relatívne nízkej teplote. Pri týchto sklenených kompozí ciach zodpovedá výhodne viskozita 1000 Ps teplote nižšej ako 1200 °C a hlavne teplote nižšej ako 1150 °C.

Ďalšou dôležitou fyzikálnou charakteristikou na výrobu sklenených vláken je teplota alebo teploty, spojená, prípadne spojené, s javom odsklenenia, t. j. s tvorbou kryštálov v sklenenej hmote. Toto odsklenenie môže byť charakterizované niekoľkými teplotami:

- teplotou, pri ktorej dochádza k maximálnemu rastu kryštálov, t. j. teplotou, pri ktorej je rýchlosť rastu kryštálov maximálna,

- teplotou, pri ktorej je rýchlosť rastu kryštálov nulová; táto teplota sa bežne označuje ako likvidus.

Všeobecne je žiaduce, aby rozdiel medzi teplotou zodpovedajúcou viskozite 1000 P a teplotou likvidus nebol menší ako asi 50 °C.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Nasledujúca časť opisu bude venovaná konkrétnym príkladom vyhotovenia vynálezu, ktoré majú iba ilustračný charakter a vlastný rozsah vynálezu, daný definíciou predmetu vynálezu, nijako neobmedzujú.

Prvá séria skúšok

V tejto prvej sérii skúšok sa predbežne testujú tri kompozície použité na výrobu sklenených vláken. Výsledky týchto predbežných testov budú slúžiť na porovnanie s ďalej uvedenými testami rozkladu kompozícií podľa vynálezu a sú uvedené v tabuľke 1. Kompozíciou 1 je tradičná kompozícia na výrobu izolačných vlákien, hlavne technikou vnútorného odstredivého zvláknenia. Kompozíciou 2 je kompozícia zvyčajne používaná na vonkajšie odstredivé zvláknenie. Kompozícia 3 bola použitá na výrobu vlákien ťahaním pomocou prúdov plynov.

Na účely testu rozložiteľnosti vo fyziologickom prostredí boli jednotlivé kompozície mechanicky vytiahnuté na priemer vlákien 10 mikrometrov textilným postupom s použitím laboratórnej prietlačnice s jedným otvorom.

Takto získané vlákna sa potom ponoria do roztoku, ktorý napodobňuje fyziologické pufrované prostredie a ktorý má nasledujúce chemické zloženie (vyjadrené v g/1):

NaCl6,78

NH₄C10,535

NaHCO₃2,268

NaH₂PO₄.H₂O0,166 (Na₃-citrát) 2 H₂O0,059

Glycín0,450

H₂SO₄0,049

CaCl₂ 0,022.

Test rozložiteľnosti pôsobením uvedeného roztoku sa vykonáva za nasledujúcich podmienok: 30 mg vlákien sa ponorí do 30 ml uvedeného roztoku, udržiavaného ako uzatvorený izolovaný systém pri teplote 37 °C počas 3, 10 a 32 dní. Po uplynutí každého z uvedených časových úsekov sa merajú koncentrácie oxidu kremičitého rozpusteného v uvedenom roztoku. Táto koncentrácia sa vyjadrí v mg/1.

Ako dodatková informácia sa rovnako meria hydrolytická rezistencia. Toto meranie hydrolytickej rezistencie sa vykonáva klasickou metódou označovanou ako metóda DGG. Táto metóda spočíva vtom, že sa 30 g rozdrveného skla, ktorého veľkosť zrna je v rozmedzí od 360 do 400 pm, ponorí do 100 ml vriacej vody počas 5 hodín. Po rýchlom ochladení sa roztok sfiltruje a stanovený objem takto získaného filtrátu sa odparí do sucha. Takto získaná hmotnosť pevného zvyšku umožňuje vypočítať množstvo skla rozpusteného vo vode. Toto množstvo sa vyjadrí v mg/g testovaného skla.

Výsledky testu rozložiteľnosti a testu metódou DDG sú pre každú kompozíciu uvedené v tabuľke 2. Z týchto výsledkov sa zistilo, že rozklad sklenených vlákien v uvedenom agresívnom roztoku sa veľmi mení zo skla na sklo. Z uvedených troch sklenených kompozícií má iba sklenená kompozícia 1 výraznú rozložiteľnosť, i keď táto rozložiteľnosť fyziologickým prostredím je veľmi nízka v porovnaní s rozložiteľnosťou, pozorovanou pri sklenených vláknach podľa vynálezu. Zvyšné dve sklenené kompozície boli atakované len veľmi málo.

Druhá séria skúšok

Táto séria skúšok sa týka rôznych sklenených kompozícií, resp. zloženia sklenených vlákien podľa vynálezu. Zloženia týchto kompozícií podľa vynálezu sú uvedené v tabuľke 3 a zodpovedajú sklám 4 až 11. Ako porovnávacia vzorka je v tejto tabuľke tiež uvedené zloženie jedného zo skôr uvedených známych skiel (sklo 1). Z týchto skiel boli vytiahnuté vlákna s priemerom 10 pm rovnakým spôsobom, ako to bolo vykonané pri predchádzajúcej sérii skúšok.

Chemická odolnosť týchto vlákien vo fyziologickom prostredí a ich hydrolytická rezistencia (DGG) boli merané za rovnakých podmienok, ako pri prvej sérii skúšok.

Stupeň rozkladu sklenených vlákien je meraný tak, že sa stanoví koncentrácia oxidu kremičitého rozpusteného pri rôznych časoch zotrvania sklenených vlákien v uvedenom agresívnom roztoku, pričom tento čas zotrvania bol 3, 6 a 10 dní.

Je dôležité zdôrazniť, že meranie bolo vykonané v uzatvorenom systéme a že je teda vhodné sledovať rýchlosť degradácie v priebehu dlhšieho času, než aký uplynie pri vypršaní testovacieho času. V skutočnosti sa totiž agresívny účinok roztoku spomalí, lebo nie je v uzatvorenom systéme zaistené obnovovanie jeho východiskového zloženia. A tak koncentrácia oxidu kremičitého rozpusteného v agresívnom roztoku, nameraná v úvodných najkratších časoch pôsobenia tohto roztoku, najlepšie odráža schopnosť sklenených vlákien rozkladať sa vo fyziologickom prostredí. Získané výsledky sú zhrnuté v tabuľke 4.

Sklá 4, 5, 7 a 8 ilustrujú vplyv oxidu fosforečného na rýchlosť rozkladu sklenených vlákien, ktorých zloženie zahŕňa rovnaký percentuálny obsah oxidu boritého. Po uplynutí troch dní sa sklá 4 a 5, ktoré obsahujú dosť vysoký obsah fosforu, rozložili štyrikrát až päťkrát rýchlejšie ako referenčné sklo 1. Pri konštantnom obsahu oxidu hlinitého sa rýchlosť rozkladu skiel znižuje s rastúcim obsahom fosforu; túto skutočnosť ilustrujú skla 4, 7 a 8.

Sklá 5 a 10 majú rovnaký percentuálny obsah oxidu hlinitého, ale obsahujú rôzne percentuálne obsahy oxidu fosforečného. Rýchlosť rozkladu skla 10 je o niečo nižšia ako rýchlosť rozkladu skla 5, i keď tento stanovený rozdiel v rýchlosti rozkladu nie je tak veľký, ako by tomu nasvedčoval rozdiel v percentuálnom obsahu oxidu fosforečného pri obidvoch testovaných sklách. Zdá sa, žc väčší obsah 0xidu boritého pri skle 10 kompenzuje aspoň sčasti zníženie obsahu oxidu fosforečného.

Tento vplyv oxidu boritého je potvrdený sklami 9 a 11, ktoré obsahujú veľký percentuálny obsah tohto oxidu. Prvé z týchto skiel má i napriek dosť vysokému obsahu oxidu hlinitého dobrú rýchlosť rozkladu. Druhé z týchto skiel sa vyznačuje v porovnaní so sklom 10 veľkou rýchlosťou rozkladu, ktorú je nutné pripočítať súčasnému zníženiu obsahu oxidu hlinitého a zvýšeniu obsahu oxidu boritého.

Prítomnosť fosforu v sklách podľa vynálezu má vždy za následok zvýšenie rýchlosti rozkladu sklenených vlákien vo fyziologickom prostredí. Ale sa zistilo, že i dokonca zníženie obsahu oxidu hlinitého alebo dokonca úplné vypustenie tohto oxidu zo zloženia skla môže mať za následok zvýšenú rýchlosť rozkladu skla vo fyziologickom prostredí. Túto skutočnosť dokazuje sklo 6 s veľmi nízkym obsahom oxidu hlinitého (prísada oxidu hlinitého do tohto skla bola celkom vypustená a uvedený malý obsah tohto oxidu bol do zloženia skla zavlečený ako nečistota obsiahnutá v ostatných prírodných zložkách skla). I keď je prítomnosť fosforu v sklách podľa vynálezu všeobecne žiaduca, nie je táto prítomnosť fosforu nevyhnutná v prípade, že obsah oxidu hlinitého nepresahuje hodnotu asi 1 hmotnostného % Pri vyšších obsahoch oxidu hlinitého je výhodné, keď zloženie sklenených vlákien zahŕňa obsah oxidu fosforečného vyšší ako 0,1 hmotn. %. Pri obsahu oxidu hlinitého rovnakom alebo vyššom ako 2 hmotn. % je žiaduce, aby obsah oxidu fosforečného v sklenených vláknach bol aspoň 0,5 hmotn. %.

Na účely eliminácie zvýšenej rýchlosti opotrebovania žiaruvzdornej výmurovky pecí na tavenie skiel podľa vynálezu je žiaduce, aby obsah oxidu fosforečného nebol vyšší ako 4 hmotn. %. V týchto výhodných kompozíciách podľa vynálezu zostáva obsah tohto oxidu rovnajúci sa alebo nižší ako asi 3 hmotn. %, pričom percentuálny obsah oxidu hlinitého nepresahuje asi 3 hmotn. %.

Sklá podľa vynálezu majú viskozity' a odskleňovacie charakteristiky porovnateľné s viskozitami a odskleňovacími charakteristikami známych skiel, medzi ktoré patrí i sklo + (pozri tabuľky 5 a 6).

Tieto sklá majú i tú výhodu, že môžu byť zvláknené s použitím tradičných zvlákňovacích zariadení, ako napríklad v zariadeniach používaných pri už uvedenom vnútornom odstredivom zvlákňovaní. Toto vnútorné odstredivé zvlákňovanie je opísané v mnohých patentových spisoch, hlavne v patentových spisoch US 3020586, 3304164, 2949632 alebo 3523774. Táto zvlákňovacia technika spočíva v podstate v tom, že sa roztavené sklo privádza do odstredivky, vybavenej obvodovou stenou, ktorá je perforovaná veľkým počtom otvorov. Účinkom odstredivej sily prechádza roztavené sklo cez uvedené otvory, načo sa pôsobením prúdu teplého vzduchu zvlákňuje.

Takto získané vlákna umožňujú získať vláknité produkty výbornej kvality, ktoré môžu byť použité na mnohé účely. Vlákna podľa vynálezu môžu byť napríklad použité vo forme plstencov alebo geometricky dobre definovaných panelov, ktoré sú vystužené polymerizovaným spojivom alebo vo forme rúrkovitých produktov určených na izolovanie potrubia. Vlákna podľa vynálezu môžu byť rovnako použité vo forme vankúšov prišitých na lepenku alebo kovové pletivo alebo vo forme výstuže alebo bez nosiča priamym plnením do izolačného priestoru.

Tabuľka 1

Zloženie známych skiel (uvedené v hmotn. %)

Zložka	Sklo 1	Sklo 2	Skk> 3
SiO?	65.01	44.50	59,00
FežOa	0,45	3,90	0.17
AI;O₃	3,40	13,80	5,50
CaO	7,00	27,60	2,00
MgO	2,95	7,00	0,30
Na₂0	15,85	1,30	11,20
K₂O	0,70	0,60	1,60
B2O3	4,50		11,00
F			1.00
BaQ			5,00
ZnO			3,50

Tabuľka 2

Chemická odolnosť vo fyziologickom prostredí a vo vode

SÍO2 v mg/l	Sklol	Sklo 2	Sklo 3
3 dni	19,5	1,3	3,2
10 dní	55,6	2,6	31,7
32 dní	117,6	2,8	47,1
DGG (mg/g	18,00	9.0	7,5

Tabuľka 3

Zloženie skiel v hmotnostných percentách

Zložka	Skkj 1	Sklo 4	Sklo 5	Sklo 8	Sklo 7	Sklo 8	Sklo 9	Sklo 10	Sklo 11
SÍO2	65,01	61.51	65,33	69,90	64.95	63,80	59.50	64.28	60.90
AI2O3	3,40	3,40	2,05	0.13	3,30	3.30	4.90	2.10	1,10
CaO	7,00	7,00	7,00	7.00	6,90	8.90	7,00	7.00	6,90
MgO	2,95	2.95	3,00	2,90	2.90	2.90	2.85	2.95	2,85
NajO	15,85	15,85	15,50	15,60	15,50	15,60	13,85	15,85	15,90
K₂O	0,70	0,70	0,08	0.07	0.50	0.60	0.70	0,60	0,60
B2O3	4,50	4,50	4,25	4,10	4,70	4,60	9,75	5,90	10,20
ΡϊΟ₅		3,40	2,45		1.00	2.00	1,00	1,00	1.15
ostatné	0.59	0,69	0.34	0,30	0.15	0,30	0.35	0,32	0.40

SK 280262 Β6

Tabuľka 4

Chemická odolnosť vo fyziologickom prostredí vyhodnotená na základe koncentrácie rozpusteného SiO₂ (v mg/1)

Čas pôsobenia	Sklol	Sklo 4	Sklo 5	Sklo 6	Sklo 7	Sklo 8	Sklo 9	Sklo 10	Sklo 11
3 dni	19,5	96,3	83,4	126,3	72,7	74,9	80,2	75.1	105,0
6dnl				149,7	106,9	104,8	103,5	105,4	128,1
10 dní	55,5	132,7	132,7	162,6	124,1	128,3	119,4	127,6	147,6
32 dni	117,6	143.0	135.0	-	-		-		-

2. Sklenené vlákno podľa nároku 1, vyznačujúce sa tým, že táto kompozícia obsahuje dodatočne oxid horečnatý MgO v množstve až 5 % hmotn. a fluór F v množstve až 1,5 % hmotn.

3. Sklenené vlákno podľa nároku 1 alebo 2, vyzná č u j ú c e sa tým, že jeho zloženie zahŕňa aspoň 0,5 % hmotn. oxidu fosforečného v prípade, že hmotnostný obsah oxidu hlinitého sa aspoň rovná asi 2 % hmotn.

Tabuľka 5

Závislosť viskozity sklenených kompozícií od teploty (v°C)

4. Sklenené vlákno podľa jedného z nárokov 1 až 3, vyznačujúce sa tým, že jeho zloženie zahŕňa nasledujúce zložky, ktorých obsah je uvedený v percentách hmotnostných:

SiO₂ oxid kremičitý, až 68 % hmotn.

Viskozita	Sklol	Sklo 4	Sklo 5	Sklo 6	Sklo 7	Sklo 8	Sklo 9	Sklo 10	Sklo 11
log n = 3	1 075	-	1 099	1 095	1 092	1 089	1 030	1 061	1 003
log n=2,5	1 173		1 201	1 197	1 195	1191	1 133	1 164	1 090

prípadne A1₂O₃ oxid hlinitý CaO oxid vápenatý MgO oxid horečnatý

Na₂O oxid sodný

B₂O₃ oxid boritý, prípadne P₂O₅ oxid fosforečný až 3 % hmotn.

až 9 % hmotn.

až 4 % hmotn.

až 17 % hmotn.

až 11 % hmotn. až 3 % hmotn.

5. Sklenené vlákno podľa nároku 4, vyznačujúce sa tým, že táto kompozícia dodatočne obsahuje ešte oxid draselný K₂O v množstve až 2 % hmotn. a

Tabuľka 6

Odskleňovacie charakteristiky fluór F v množstve až 1,5 % hmotn.

6. Sklenené vlákno podľa jedného z nárokov 1 až 3 vyznačujúce sa tým, že jeho zloženie zahŕ ňa nasledujúce zložky, ktorých obsah je uvedený v perccn

Ts(sC)	Sklo 1	Sklo 4	Sklo 5	Sklo 6	Sklo 7	Sklo 8	Sklo 9	Sklo 10	Sklo 11
Likvidus	910		870	930	970	825		870	850
Rýchl. max.	830	-	7 BO	820	810	800		800	795
Rýchl. max. (μ/min.)	0,65		0,05	0,51	0,19	0,11		0,10	0,11

tách hmotnostných: SiO₂ oxid kremičitý A1₂O₃ oxid hlinitý CaO oxid vápenatý MgO oxid horečnatý Na₂O oxid sodný B₂O₃ oxid boritý P₂O₅ oxid fosforečný až 68 % hmotn.

až 5 % hmotn.

až 9 % hmotn.

až 4 % hmotn.

až 17 % hmotn.

až 11 % hmotn.

0,5 až 4 % hmotn.

Tabuľka 7

Hydrolytická rezistencia DGG (v mg/g)

7. Sklenené vlákno podľa nároku 6, vyznačujúce sa tým, že táto kompozícia dodatočne obsahuje ešte oxid draselný K₂O v množstve až 2 % hmotn. a fluór F v množstve až 1,5 % hmotn.

8. Sklenené vlákno, ktorého zloženie je definované v niektorom z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa tým, že je vyrobené metódou vnútorného odstredivého zvlákňovania.

Sklol	Sklo 4	Sklo 5	Sklo 6	Sklo 7	Sklo 8	Sklo 9	Sklo 10	Sklo 11
18,0	18,0	25,0	51,0	19,2	18.7	16,1	20,5	32

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

9. Produkt určený na tepelnú a/alebo akustickú izoláciu a tvorený aspoň sčasti sklenenými vláknami, vyznačujúci sa tým, že aspoň časť uvedených vlákien má chemické zloženie, definované v niektorom z nárokov 1 až 7.

1. Sklenené vlákno rozkladajúce sa v biologickom prostredí, vyznačujúce sa tým, že jeho zloženie zahŕňa nasledujúce zložky, ktorých obsah je uvedený v percentách hmotnostných: SiO₂ oxid kremičitý, prípadne A1₂O₃ oxid hlinitý CaO oxid vápenatý Na₂O + K₂O oxid sodný a oxid draselný B₂O₃ oxid boritý, prípadne P₂O₅ oxid fosforečný nečistoty až 70 % hmotn. až 5 % hmotn.

až 10 % hmotn.

až 18 % hmotn.

až 12 % hmotn. až 4 % hmotn. až 2 % hmotn.