SK279693B6 - Prístroj na nitovanie naslepo - Google Patents

Description

Prístroj na nitovanie naslepo pozostáva z krytu a z ťažného zariadenia, ktoré obsahuje uchopovací mechanizmus a ktoré je spojené s elektromotorom cez prevodové zariadenie, ktoré obsahuje guľôčkový skrutkový prevod s maticou (15) a s vretenom (16), ktoré je v zábere s touto maticou (15) a má prevodový pomer nezávislý od polohy ťažného zariadenia (4). Prevodové zariadenie je stále spojené s ťažným zariadením (4), matica (15) tvorí poháňaný element a prístroj je vybavený elektromotorom (5) na ovládanie ťažného zariadenia (4) v oboch smeroch.

SK 279693 Β6

Oblasť techniky

Vynález sa týka prístroja na nitovanie naslepo s krytom a ťažným zariadením, ktoré obsahuje uchopovací mechanizmus, ktoré je pohyblivé elektromotorom cez prevodové zariadenie.

Doterajší stav techniky

Takýto prístroj na nitovanie naslepo je známy napríklad z EP 116 954 BI. Pri tomto prístroji sa rotačný pohyb elektromotora realizuje ozubeným hnacím pastorkom na ťahadlo vyrobené vo forme ozubenej tyče. Uvedený pastorok má pritom tri zuby, ktoré sú rovnomerne rozmiestnené po obvode. Ťahadlo je vybavené jedným vyčnievajúcim zubom. Hnací pastorok teraz zasahuje jedným svojím zubom cez uvedený zub ťahadla a posúva ťahadlo pri ďalšom otáčaní v axiálnom smere. Uchopovací mechanizmus usporiadaný na prednom konci ťahadla pritom vyťahuje tŕň nitu na nitovanie naslepo. Po dopredu určenom uhle natočenia hnacieho pastorka sklzne jeho zub zo zuba ťahadla. Ťahadlo sa silou pružiny opäť vráti späť do svojej východiskovej polohy.

Toto usporiadanie má niekoľko nevýhod. Po prvé je prevodový pomer prevodu hnací pastorok- ťahadlo závislý od polohy ťahadla. Práve v polovici pohybu ťahadla, keď normálne má dôjsť k odtrhnutiu tŕňa, a preto je potrebná najväčšia ťažná sila, je prevod najhorší, pretože existuje v tomto momente najnepriaznivejší pákový pomer. Pritom motor musí vyvinúť relatívne veľký moment, čo vedie k zvýšenej spotrebe prúdu. Ďalej musí motor vyvinúť nielen silu potrebnú na usadenie nitu a na odtrhnutie tŕňa, ale musí taktiež pracovať proti sile spätnej pružiny, ktorá sa s pribúdajúcim posunutím ťahadla zvyšuje. Ak až do konca pohybu ťahadla ešte nenastalo odtrhnutie tŕňa, sklzne zub hnacieho pastorka pri plnom zaťažení z ťahadla, čo predstavuje veľmi kritický stav spôsobujúci veľké opotrebenie. Navyše v tomto prípade sa jasne prejavia nepríjemné otrasy v prístroji aj navonok, čo pracovník pociťuje ako náraz do ruky držiacej prístroj. Aby prístroj na nitovanie naslepo mohol zaujať svoju východiskovú polohu, teda aby bol pripravený na uchopenie nového nitu, musí sa uskutočniť niekoľkokrát úplný zdvih ťahadla, aj keď postup dosadnutia nitu bol už predtým ukončený. Tieto nepotrebné pohyby elektromotora spôsobujú prídavnú spotrebu prúdu. Vrátenie ťahadla do východiskovej polohy spôsobené spätnou pružinou nárazovým spôsobom má za následok navyše vznik relatívne veľkého hluku. Pritom tiež dochádza k nepríjemným otrasom.

Známy spôsob na nitovanie naslepo môže byť poháňaný batériami alebo akumulátormi. Ak napätie batérie pri postupe dosadania nitu klesne do tej miery, že tŕň nitu už nie je možno odtrhnúť, je upravená špeciálna realizácia v tom, že elektromotor môže byť reverzovaný, aby sa ťahadlo presunulo dopredu, a tým došlo k uvoľneniu uchopovacieho mechanizmu od tŕňa nitu na nitovanie naslepo.

Patenty US 3 375 883 a US 3 127 045 znázorňujú ďalšie prístroje na nitovanie naslepo, pri ktorých sa prevod rotačného pohybu elektromotora na lineárny pohyb ťahadla realizuje pomocou pohonu s ojnicou. Tento pohon s ojnicou je v prípade potreby spojený pomocou spojky s permanentne bežiacim elektromotorom. Nevýhoda tohto princípu je v tom, že v polovici možného zdvihu ťahadla nastanú nepriaznivé pákové pomery.

Pretože ale k odtrhnutiu tŕňov dochádza približne v tejto polohe ťahadla, je potrebný taký výkon motora, ktorý napriek nepriaznivým prevodovým pomerom dodáva dostatočný krútiaci moment na umožnenie odtrhnutia tŕňa. To má za následok, že prístroj je ťažký, čo aj pri krátkej prevádzke vedie k únave pracovníka. Ďalej je potrebná aj väčšia spotreba energie.

Patent US 3 095 106 opisuje ďalší prístroj na nitovanie naslepo, pri ktorom sa pozdĺžny pohyb ťahadla realizuje pomocou čelného ozubeného prevodu a skrutkového prevodu pomocou valivých teliesok. V tomto prípade je poháňané vreteno. Navrátenie do východiskovej polohy sa uskutočňuje vysunutím spojky spätnou pružinou.

Úlohou vynálezu je zhotoviť pristroj na nitovanie naslepo, ktorý umožni pohodlnú a energeticky úspornú prácu.

Podstata vynálezu

Túto úlohu spĺňa prístroj na nitovanie naslepo s krytom a s ťažným zariadením, ktoré obsahuje uchopovací mechanizmus, ktoré je spojené s elektromotorom cez prevodové zariadenie, ktoré obsahuje guľôčkový skrutkový prevod s maticou /15/ a s vretenom, ktoré je v zábere s touto maticou a má prevodový pomer nezávislý od polohy ťažného zariadenia, podľa vynálezu, podstatou ktorého je, že prevodové zariadenie je stále spojené s ťažným zariadením, matice tvoria poháňaný element a prístroj je vybavený elektromotorom na ovládanie ťažného zariadenia v oboch smeroch.

Prístroj na nitovanie naslepo podľa vynálezu preto nepotrebuje žiadnu spätnú pružinu. Sila elektromotora musí byť výlučne použitá na zatiahnutie tŕňa usadeného nitu do tohto nitu na nitovanie naslepo a neskôr na jeho odtrhnutie.

Keďže má prevodové zariadenie prevodový pomer nezávislý od polohy ťažného zariadenia, musí byť elektromotor dimenzovaný len tak veľký, aby pri danom pomere mohol vyvinúť potrebný odtrhávací moment. Motor môže byť preto vyrobený s menšími rozmermi, a tým aj ľahší, ako sú známe prístroje. Pretože už nie je usporiadaná žiadna spätná pružina, realizuje sa vrátenie ťažného zariadenia do východiskovej polohy elektromotorom, ktorý'je na tento účel reverzovateľný.

Reverznosťou motora sa umožní navrátenie ťažného zariadenia do východiskovej polohy prakticky z každej polohy. Nepotrebné pohyby ťažného zariadenia, ako je priebeh celého zdvihu, sa tým odstráni. Pretože ťahadlo a elektromotor sú spolu vzájomne spojené permanentne, to znamená, že elektromotor nemôže realizovať žiaden pohyb bez toho, aby sa rovnako nepohybovalo aj ťahadlo, preto elektromotor nemusí robiť žiadne nepotrebné zbytočné pohyby. Energia je potrebná len na požadované a potrebné pohyby ťahadla. Preto je pristroj na nitovanie naslepo zvlášť vhodný, keď je ako zdroj elektrickej energie použitá batéria alebo akumulátor. V tomto prípade je snaha udržať odber prúdu čo najmenší, aby pri jednom nabití akumulátora alebo s jednou súpravou batérií bolo zaručené čo najdlhšie vykonávanie práce. Pretože je motor pomocou prevodového zariadenia permanentne v zábere s ťahadlom, nevzniknú taktiež žiadne nárazové pohyby, ktoré by mohli zmenšiť pohodlie pracovníka pri práci.

Podľa výhodnej realizácie vynálezu je tvorené prevodové zariadenie skrutkovým prevodom s maticou a vretenom. Tento guľôčkový skrutkový prevod realizuje otočný pohyb, to znamená rotačný pohyb elektromotora na priamy pohyb, ktorý je potrebný na ťažné zariadenie, podobne ako prevod s lichobežníkovým závitom, ale má omnoho vyššiu účinnosť. Guľôčkový skrutkový prevod je spätný, to znamená, že môže vykonávať pohyb ťažného zariadenia v oboch smeroch. Predovšetkým je tento guľôčkový skrutkový prevod vhodným príkladom prevodového zariadenia k prevodu rotačného pohybu na posuvný pohyb, pri ktorom je prevodový pomer nezávislý od polohy ťažného zariadenia.

Pritom je výhodné, že poháňaná matica a vreteno je spojené s ťažným zariadením. Konštrukčná dĺžka môže byť preto menšia ako v opačnom prípade, ktorý je známy z patentu US 3 095 106, pretože v opačnom prípade musí byť konštrukčná dĺžka matice zväčšená aspoň o maximálne možný zdvih vretena.

Matica je výhodne vybavená vonkajším ozubením. S týmto vonkajším ozubením, teda ozubením na vonkajšom obvode, môže byť v zábere ďalšie ozubené koleso. Pretože má matica väčší vonkajší priemer ako vreteno, vznikne tým väčšia páka, ktorú je možno výhodne využiť. Motor môže byť dimenzovaný s menším krútiacim momentom.

Podľa zvlášť výhodného zhotovenia vynálezu je vreteno duté a tvorí cestu alebo priechod na odstraňovanie tŕňov, prepojený s uchopovacím mechanizmom. Tŕne usadených nitov už preto nemusia byť odstraňované smerom dopredu, odkiaľ je nutné vložiť ďalší nit a môžu preto odchádzať dozadu uvedeným priechodom alebo cestou, teda prístrojom na nitovanie naslepo. To umožňuje veľmi plynulú prácu, pretože čas, ktorý sa inak využíva na odstránenie tŕňa uvoľneného z uchopovacieho mechanizmu, sa teraz využije na zavedenie alebo zasunutie ďalšieho nitu, respektíve jeho tŕňa.

Podľa výhodného uskutočnenia je v kryte usporiadaná rúrka, ktorá teleskopický zasahuje do konca vretena odvráteného od uchopovacieho mechanizmu, pričom je vreteno proti tejto rúrke axiálne pohyblivé. Cesta na odvádzanie tŕňov má preto premennú dĺžku. Táto dĺžka sa rozkladá od uchopovacieho mechanizmu až ku koncu rúrky. Čím ďalej je uchopovací mechanizmus posunutý v smere odtrhávacej polohy k tŕňu, tým kratšia je táto odvádzacia cesta. To má tú výhodu, že konštrukčná dĺžka prístroja sa pri prevádzke nemení. Zostáva konštantná pri dĺžke, ktorú má prístroj pri chode naprázdno. Tým je umožnená práca aj v priestorovo stiesnených pomeroch, pričom by odpadla výhoda odstraňovania tŕňov smerom dozadu.

Kryt je výhodne vybavený hubicou, opierajúcou sa o maticu cez axiálne ložisko. Táto hubica slúži ako dosadacia plocha na nit určený na nitovanie naslepo, keď tento nit má byť usadený zatiahnutím za tŕň. Tým, že hubica je opretá priamo o maticu, prenášajú sa sily vzniknuté pri zatiahnutí za tŕň priamo na súčasti, ktoré túto silu vyvodzujú. To znamená, že iba tieto súčasti musia byť dimenzované dostatočne, aby ťahové sily zachytili. Zvyšná časť krytu môže byť vyrobená ako slabšia a preto ľahšia. Tým vznikne tak zmenšenie hmotnosti, ako sa tiež znížia náklady na výrobu.

Hubica je výhodne spojená aj s klietkou, aspoň čiastočne obklopujúcou maticu, ktorá sa pomocou druhého axiálneho ložiska opiera o stranu matice odvrátenú od hubice. Keď má elektromotor reverzný chod a vreteno sa pohybuje opäť do svojej východiskovej polohy, pôsobia na konci spätného zdvihu na vreteno sily na otvorenie uchopovacieho mechanizmu. Tieto sily sú síce podstatne menšie ako sily potrebné na odtrhnutie tŕňa, ale použitím druhého axiálneho ložiska sa opäť prenášajú na maticu, preto celý zvyšný kryt nie je takmer zaťažovaný. Jediné sily, ktoré musí kryt zachytiť, sú úložné sily rotačného pohybu matice a ozubeného kolesa, ktoré ju poháňa. Celý usadzovací mechanizmus, teda ťažné zariadenie s uchopovacím mechanizmom, hubicou a guľôčkovým skrutkovým prevodom potom môže byť vyrobený ako vymeniteľná jednotka. Nie je nevyhnutné robiť opatrenia na odovzdávanie väčších síl odtiaľ na ostatné časti krytu, pretože táto jednotka pri usadzovaní nitu všetky sily v sebe zachytí.

Na vretene je výhodne usporiadaný aspoň jeden doraz k jednému smeru pohybu, ktorý po vopred určenom axiálnom pohybe vretena dosadne na maticu. Tento doraz zamedzuje tomu, že vreteno sa vytočí z matice alebo do nej tak ďaleko, že dosadne na časti krytu tak, že v nich vzniknú neprípustné vysoké sily. Sily vzniknuté guľôčkovým skrutkovým prevodom sa zachytia skôr už dorazom. Rovnako vzhľadom na toto opatrenie je možno vyrobiť kryt relatívne ľahký, čím sa opäť zvýši pohodlie obsluhy. Tým je prakticky umožnená práca bez námahy.

V obzvlášť výhodnej realizácii, ktorá môže byť použitá v prípade potreby s prevodovým pomerom závislým od polohy a bez permanentného činného vzťahu, je elektromotoru predradené elektrické zapojenie s ovládacím spínačom, ktoré poháňa pri ovládaní ovládacieho spínača elektromotor v jednom smere a po skončení tohto ovládania v druhom smere. Táto realizácia umožňuje zvlášť jednoduchú prácu. Keď chce pracovník nit usadiť, zavedie tŕň nitu do prístroja na nitovanie naslepo a umiestni nit na príslušné miesto. Potom je ovládaný ovládací spínač. Elektromotor teraz pohybuje ťažným zariadením v jednom smere, pokiaľ sa tŕň nitu neodtrhne. Pretože už ďalší pohyb ťažného zariadenia nie je potrebný, pustí pracovník ovládací spínač. Tým je ovládanie ukončené. Uvedené zapojenie teraz automaticky reverzuje motor a uvedie tým ťažné zariadenie späť do jeho východiskovej polohy, kde sa starý tŕň odstráni a zavedie sa nový nit.

Pritom je výhodné, že uvedené zapojenie pri skončení ovládania ovládacieho spínača uskutoční krátkodobé spojenie elektromotora nakrátko. Takýmto krátkym spojením elektromotora dôjde k jeho zabrzdeniu, pričom nie je potrebné pôsobenie naň opačným napätím. Elektrické a mechanické zaťaženie motora je preto malé.

Zapojenie výhodne obsahuje aspoň jeden riadený spínač, riadiaci signál ktorého je ovplyvniteľný ovládacím spínačom. Ovládací spínač teda nezapája priamo motorové prúdy. Zapája iba riadiace signály. Preto môže byť ovládací spínač vyrobený ako malý. Pracovník môže potom na jeho ovládanie vynaložiť len malú silu.

Pritom je výhodné, že riadenému spínaču je priradené brzdiace zariadenie, ktoré ovládanie tohto spínača oneskoruje o vopred stanovený časový interval. Týmto oneskorením je možno vytvoriť napríklad krátke spojenie, ktoré je výhodné na zabrzdenie motora.

Pritom je výhodné, že uvedený časový interval má primerane rovnakú veľkosť ako čas zastavenia nezaťaženého krátko zapnutého elektromotora. Je teda potrebné zaistiť, že elektromotor bol uvedený do stavu pokoja predtým, ako bude reverzovaný. Nemôže sa teda stať, že sa do motora v plnom chode náhle privedie opačné napätie. Toto vybavenie šetrí mechanické časti, ako napríklad ložiská a ozubené kolesá, ktoré potom môžu byť zrealizované ako malé a ľahké.

Podľa výhodného zhotovenia sú upravené dva riadené spínače, zhotovené ako prepínače, ktoré spoločne spí3

SK 279693 Β6 naj ú dva rôzne skratové obvody. Elektromotor potom môže byť spojený nakrátko z každého smeru pohybu, pričom nie sú potrebné väčšie opatrenia z hľadiska zapojenia.

Ďalej je rovnako výhodné, že je upravený aspoň jeden koncový spínač, ovládateľný vretenom, ktorý spôsobuje prerušenie prívodu energie do elektromotora. Tento koncový spínač zabraňuje tomu, aby vreteno nevošlo za vopred určenú polohu a tlačilo by proti krytu, čím by sa kryt mohol poškodiť.

Takýto koncový spínač môže byť upravený alternatívne alebo prídavné k dorazom na vretene.

Rovnako je výhodné, že koncový spínač je pri ovládaní oneskorovacieho zariadenia vyradený z funkcie. V koncovej polohe nesmie nastať žiadne opačné riadenie motora, ktoré by mohol spôsobiť riadený spínač. Tu sa musí uskutočniť iba zabrzdenie motora, na to priame ovládanie spínača postačuje.

Koncový spínač výhodne zapne riadiaci signál. Koncový spínač môže byť preto taktiež zrealizovaný ako malý, pretože prakticky nespína žiaden výkon, ale iba signály.

Zapojenie je výhodne vybavené poistkou proti preťaženiu. Táto poistka vypína prívod energie do motora, ak motor, napríklad vzhľadom na veľký krútiaci moment, odoberá príliš veľa prúdu. Motor je tým chránený proti preťaženiu.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález bude ďalej bližšie vysvetlený na príklade realizácie podľa priložených výkresov, na ktorých obr. 1 znázorňuje rez prístrojom na nitovanie naslepo, obr. 2 rez ťažným zariadením, obr. 3 detailný pohľad na zadný koniec prístroja na nitovanie naslepo, obr. 4 rez IV-IV z obr. 3 a obr. usporiadanie zapojenia.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Prístroj 1 na nitovanie naslepo obsahuje ťažné zariadenie 4, ktoré je bližšie znázornené na obr. 2. Ťažné zariadenie 4 je usporiadané spolu s hnacím motorom 5, ktorý je zhotovený ako elektromotor, vo vonkajšom kryte 2. Tento vonkajší kryt 2 sa môže skladať napríklad z dvoch miskovitých polovíc z plastu, zhotovených proti sebe v podstate symetricky. Vo vonkajšom kryte 2 je usporiadaný akumulátor 6 alebo batérie na napájanie elektromotora prúdom. Ďalej sa vo vonkajšom kryte 2 nachádza ovládací spínač 7 s ovládacím prvkom 37 a ďalej zapojenie 8, zaradené elektricky medzi akumulátorom 6 a motorom S a bližšie opísané v súvislosti s obr. 5.

Motor 5 je vybavený výstupným pastorkom 9, ktorý je v zábere s čelným kolesom 10 väčšieho priemeru. Toto čelné koleso 10 je pevne neotočne spojené s prevodovým hriadeľom 11, ktorý je otočné uložený vo vonkajšom kryte 2 v ložiskách 12. Na druhom konci prevodového hriadeľa 11 je usporiadaný opäť pastorok 13, ktorý má menší priemer ako čelné koleso 10. Tento pastorok 13 zaberá s vonkajším ozubením 14 matice 15. Matica 15 je otočné uložená v puzdre, pevne usporiadanom vo vonkajšom kryte 2.

Matica 15 sa otáča na vretene 16. Vreteno 16 je zaistené proti otáčaniu oporami 17, ktoré môžu byť zhotovené ako ihlové ložiská a sú vedené vo vodiacich drá hach 18 vonkajšieho krytu 2. Pri otáčaní matice 15, ktoré je realizované pomocou pastorkov 9, 13 čelného kolesa 10 a vonkajšieho ozubenia 14 matice 15 od motora 5, sa vreteno 16 posúva v axiálnom smere.

Na jednom konci vretena 16, ktorý bude ďalej označovaný ako predný koniec, je usporiadaný uchopovací mechanizmus 3. Uchopovací mechanizmus 3 sa skladá z upínacích čeľustí 19, ktoré sú z vonkajšej strany vyrobené ako kužeľovité, pričom menší priemer kužeľa smeruje dopredu. Upínacie čeľuste 19 sú obklopené skľučovadlom 20, ktoré má zodpovedajúci vnútorný kužeľ. Na zadnom konci upínacích čeľustí 19 je usporiadaný tlačný kus 21, ktorý jc ccz tlačnú pružinu 22 opretý o vreteno 16. Upínacie čeľuste 19 vyčnievajú dopredu zo skľučovadla 20. Keď vreteno 16 nabehne do prednej koncovej polohy, dosadnú upínacie čeľuste 19 na hubicu 23. Tým dôjde k ich posunutiu proti sile tlačnej pružiny 22 smerom dozadu. Tým sa dostanú do oblasti väčšieho priemeru vnútorného kužeľa skľučovadla 20, preto dôjde k ich roztvoreniu. Ale ak sa vreteno 16 pohybuje v opačnom smere, vzďaľujú sa upínacie čeľuste 19 od svojho dorazu. Tlačná pružina 22 tlačí cez tlačný kus 21 upínacej čeľuste 19 dopredu von zo skľučovadla 20 spojeného s vretenom 16. Priemer vymedzený upínacími čeľusťami 19 sa potom zmenšuje a dôjde k pevnému upnutiu neznázomeného tŕňa nitu na nitovanie naslepo. Postup usadzovania tohto nitu je známy napríklad z EP 0 116 954 BI.

Keď upínacie čeľuste 19 dopredu zo skľučovadla 20 nevyčnievajú, môže byť urobené to, že hubica 23 je vybavená výstupkom vyčnievajúcim dozadu, na ktorom môžu čeľuste 19 dosadnúť.

Hubica 23 je cez vnútorný kryt 24 uložená na axiálnom ložisku 25, ktoré sa svojou druhou stranou opiera o čelnú plochu matice 15. Sila, ktorou sa pôsobí vretenom 16 na neznázomený nit na nitovanie naslepo, sa teda priamo zachytáva maticou 15, pričom by relatívne vysoké tlakové sily, ktoré zodpovedajú ťahovým silám potrebným na odtrhnutie tŕňa, nemuseli byť zachytávané vonkajším krytom 2. Vonkajší kryt 2 nemusí byť preto príliš silno dimenzovaný. Je dimenzovaný len tak, aby zachytával krútiace momenty potrebné na otáčavý pohyb pastorkov 9 a 13, resp. matice 15. O rovnaké axiálne ložisko 25 sa opiera doraz 26, na ktorý dosadne časť skľučovadla 20 presahujúca von cez priemer vretena 16, keď vreteno 16 nabehlo do svojej extrémnej zadnej koncovej polohy. Týmto dorazom 26 je teda blokovaný ďalší axiálny posun vretena 16, pričom by vonkajší kryt 2 nemusel zachytávať sily, potrebné na blokovanie. Tieto sily sa vedú priamo cez axiálne ložisko 25 na maticu 15.

Ťažné zariadenie 4 je ďalej vybavene klietkou 27, ktorá aspoň čiastočne obklopuje maticu 15 a ktorá je pomocou ďalšieho axiálneho ložiska 28 opretá o zadný koniec matice 15. S touto klietkou 27 je hubica 23 spojená na ťah. Keď sa teraz vreteno 16 pohybuje do svojej prednej koncovej polohy, vedú sa sily vyvíjané upínacími čeľusťami 19 na hubicu 23 cez klietku 27 a axiálne ložisko 28 na maticu 15. Aj v tomto prípade nemusí vonkajší kryt 2 zachytávať žiadne sily. Tieto sily môžu mať značnú veľkosť vtedy, keď je vzhľadom na nečistoty alebo na vzpriečenia uvoľňovanie upínacích čeľustí 19 zo skľučovadla 20 sťažené.

Na zadnom konci vretena 16 je taktiež usporiadaný doraz 29, ktorý dosadne na maticu 15, keď je vreteno 16 nabehnuté v svojej prednej koncovej polohe. Tým sa zabráni tomu, že neobmedzeným pohybom vretena 16 môžu pôsobiť sily na vnútorný kryt 24, ktoré by mohli spô4 sobiť nadmerné namáhania klietky 27 alebo iných častí vnútorného krytu 24.

Vreteno 16 je vybavené priechodovou dierou 30, predstavujúcou priechod alebo cestu na odvádzanie odtrhnutých tŕňov. Ďalej je tlačný kus 21 vybavený nadstavcom 31 vo forme rúrky. Tlačný kus 21 je taktiež vybavený priechodovou dierou, predlžujúcou dieru nadstavca 31, ústiaceho do voľného priestoru medzi upínacími čeľusťami 19. Tŕň nitu na nitovanie naslepo, ktorý je upnutý v upínacích čeľustiach 19 spravidla aspoň čiastočne zasahuje do tlačného kusa 21. Po odtrhnutí je tŕň nadstavcom 31 vedený smerom dozadu. Medzi nadstavcom 31 a dierou 30 vretena 16 je na zadnom konci usporiadaná rúrka 32 teleskopický zasunuteľná do vretena 16. Táto rúrka 32 je axiálne neposuvne upevnená vo vonkajšom kryte 2. Cesta odvádzania tŕňov má preto premennú dĺžku. Aj keď táto cesta v každej polohe vretena 16 zaisťuje bezpečné a spoľahlivé vedenie odtrhnutých tŕňov, nedôjde tým ku zväčšeniu konštrukčnej dĺžky prístroja 1 na nitovanie naslepo pri jeho prevádzke.

Rúrka 32 ústi do odoberateľnej zbernej nádoby 33 a malou dĺžkou do nej prečnieva. Tým sa zabráni tomu, aby sa už odtrhnuté nity, ktoré sa nachádzajú v zberovej nádobe 33, opäť nemohli dostať do rúrky 32, a tým aj do cesty ich odvádzania. Samozrejme je možná prevádzka prístroja 1 aj bez zberovej nádoby 33. V tomto prípade vypadávajú tŕne z prístroja 1 von.

Ako vyplýva najmä z obr. 3 a 4, sú na zadnom konci vonkajšieho krytu 2 usporiadané dva koncové spínače 34, 35, pričom koncový spínač 34 je určený na prednú koncovú polohu a koncový spínač 35 slúži na zadnú koncovú polohu. Funkcia oboch koncových spínačov 34, 35 bude bližšie vysvetlená v súvislosti so zapojením 8, znázorneným na obr. 5. Koncové spínače 34, 35 sú zhotovené tak, že pri dosiahnutí príslušnej prednej alebo zadnej koncovej polohy alebo krátko pred ňou zapnú, teda zabránia tomu, aby vreteno 16 nedosiahlo extrémne koncové polohy. Znázornené sú mechanické spínače, ktoré sú ovládané vretenom 16, alebo ovládacím elementom na ňom usporiadaným tým, že napríklad dôjde k mechanickému výkyvu ramienka 36. Do úvahy pripadajú aj také spínače, ktoré nie sú ovládané mechanickými silami, teda spínače pracujúce elektronicky, bezdotykové polovodičové spínače alebo magneticky ovládané spínače, napríklad spínače s jazýčkovým relé. Koncové spínače 34, 35 sú výhodne usporiadané tak, že sú ovládané predtým, ako dorazy 26, 29 dosadnú na maticu 15. Dorazy 26, 29 potom tvoria poistné zariadenie zaradené za koncovými spínačmi 34, 35. Koncové spínače 34, 35 a opory 17 nie sú z dôvodu prehľadnosti na obr. 1 znázornené.

Obr. 5 znázorňuje schematicky zapojenie 8 na prevádzku motora 5, pričom poloha spínačov je znázornená pre prípad prednej koncovej polohy vretena 16. Kladný pól akumulátora 6 je spojený tak s kontaktom 53 riadeného spínača 38, ako aj s pohyblivým kontaktom 44 ovládaného spínača 7. Ďalej je kladný pól akumulátora 6 spojený s kontaktom 56 druhého riadeného spínača 39. Riadené spínače 38, 39 obsahujú vždy jedno relé 40, 41, ktoré prepína pohyblivý kontakt 47, 48 medzi dvoma kontaktmi 53, 54, prípadne 55, 56. Riadené spínače 38, 39 môžu byť prirodzene zrealizované aj ako polovodičové spínače.

Záporný pól akumulátora 6 je spojený s príslušnými ďalšími kontaktmi 54, 55 riadených spínačov 38, 39. Záporný pól je ďalej spojený s kontaktom 50 predného koncového spínača 34 a s kontaktom 51 zadného koncového spínača 35.

Pohyblivý kontakt 46 predného koncového spínača 34 je spojený s riadiacim pripojením riadeného spínača 38. Ďalší kontakt 49 predného koncového spínača je spojený cez odpor 59 s ďalším riadiacim pripojením riadeného spínača 38. Paralelne riadiacemu spínaču 38 je usporiadane oneskorovacie zariadenie 42. Toto oneskorovacie zariadenie 42 je tiež spojené s oboma riadiacimi pripojeniami riadiaceho spínača 38. Oneskorovacie zariadenie 42 môže byť v najjednoduchšom prípade tvorené kondenzátorom zapojeným paralelne k riadiacej dráhe riadeného spínača 38. Ďalší kontakt 49 predného koncového spínača 34 je spojený cez odpor 59 s riadiacim pripojením riadeného spínača 38, nespojeným s pohyblivým kontaktom 46 predného koncového spínača 34.

Druhý riadený spínač 39 je zapojený podobným spôsobom, to znamená, že jeho oba riadené vstupy sú spojené s oneskorovacím zariadením 43. Jeden riadiaci vstup je spojený s pohyblivým kontaktom 45 zadného koncového spínača 35 a druhý riadiaci vstup je spojený cez odpor 60 s kontaktom 52 zadného koncového spínača 35.

Oba riadiace vstupy riadených spínačov 38, 39, nespojené s pohyblivými kontaktmi 45, 46 koncových spínačov 35, 34, sú spojené s kontaktmi 57, 58 ovládacieho spínača 7.

Relé 40 jedného riadeného spínača 38 spína pohyblivý kontakt 47, ktorý nie je spojený s motorom 5, medzi kontaktom 53, spojeným s kladným pólom akumulátora 6 a kontaktom 54, spojeným so záporným pólom akumulátora 6. Relé 41 spína pohyblivý kontakt 48, ktorý je taktiež spojený s motorom 5, medzi kontaktom 56, spojeným s kladným pólom akumulátora 6 a kontaktom 55, spojeným so záporným pólom akumulátora 6.

Celé zapojenie môže byť realizované aj s inými, napríklad elektronickými súčasťami s rovnakou funkciou a účinkom.

Usporiadanie pracuje nasledujúcim spôsobom: Je znázornený stav, v ktorom sa vreteno 16 nachádza v prednej koncovej polohe. V tejto koncovej polohe je možno do prístroja 1 na nitovanie naslepo zaviesť tŕň nitu. Potom, ako bol nit umiestnený na požadované miesto, uskutoční sa ovládanie ovládacieho prvku 7. Pritom sa pohyblivý kontakt 44 uvoľní od kontaktu 58 a uvedie sa do spojenia s kontaktom 57. Teraz vznikne cesta riadiaceho prúdu od kladného pólu akumulátora 6 cez pohyblivý kontakt 7, pevný kontakt 57, relé 41 riadeného spínača 39 a zadný koncový spínač 35 k zápornému pólu akumulátora 6. Relé 41 bezprostredne pritiahne a uvoľní pohyblivý kontakt 48 od kontaktu 55 a uvedie ho do dotyku s kontaktom 56. Tým sa vytvorí prúdový obvod od kladného pólu akumulátora 6 cez motor 5 k zápornému pólu akumulátora 6. Teraz sa motor 5 otáča, pričom prevodovým zariadením tvoreným pastorkami 9, 13, čelným kolesom 10 a vonkajším ozubením 14 sa vreteno 16 pohybuje v smere do svojej zadnej koncovej polohy. Potom ako vreteno 16 prešlo určitú dráhu, závislú od vlastností nitu a jeho tŕňa, sa tŕň odtrhne. Pretože vreteno 16 už nie je vo svojej prednej koncovej polohe, je predný koncový spínač 34 prepnutý, to znamená, že pohyblivý kontakt 46 teraz dosadá na kontakt 50.

Teraz môže pracovník ovládací element 37 ovládacieho spínača 7 uvoľniť. Tým dosadne pohyblivý kontakt 44 na kontakt 58. Teraz vznikne priamo cesta riadiaceho prúdu pre riadený spínač 38, to znamená, že relé 40 je priamo napájané riadiacim prúdom a pohne pohyblivým kontaktom 47 tak, že dosadne na kontakt 53.

SK 279693 Β6

Cesta riadiaceho prúdu k relé 41 je síce prerušená, ale vypadnutiu relé 41 zabráni oneskorovací mechanizmus 43. Tým vznikne pre motor 5 cesta krátkeho spojenia cez pohyblivý kontakt 47, kontakty 53 a 56 a pohyblivý kontakt 48. Čas oneskorenia oneskorovacieho zariadenia 43 je zvolená tak, že približne zodpovedá času brzdenia nezaťaženého motora 5, bežiaceho naprázdno. Keď bol teda motor 5 uvedený do polohy pokoja, pohne relé 41 pohyblivým kontaktom 48 opäť do polohy znázornenej na obr. 5, to znamená, že spôsobí jeho dosadnutie na kontakt 55. Teraz vznikne pre motor 5 zapojenie prúdového obvodu v opačnom smere, to znamená od kladného pólu akumulátora 6 cez kontakt 53, pohyblivý kontakt 47, pohyblivý kontakt 48 a pevný kontakt 55 k zápornému pólu akumulátora 6. Motor 5 je preto pri uvoľnení ovládacieho elementu 37 ovládacieho spínača 7 najskôr spojený nakrátko a potom automaticky reverzovaný, preto vreteno 16 opäť nabehne do svojej prednej koncovej polohy. Keď vreteno 16 ovláda predný koncový spínač 34, dosadne pohyblivý kontakt 46 opäť na kontakt 49. Kondenzátor tvoriaci oneskorovacie zariadenie 42 sa nárazovito spojí nakrátko cez odpor 59. Potom priamo odpadne relé 40 a vytvorí obvod krátkeho spojenia pre motor 5, znázornený na obr. 5, cez kontakty 54 a 55. Motor 5 sa môže potom veľmi rýchlo zabrzdiť, čím vreteno 16 je vo svojej prednej koncovej polohe uvedené do stavu pokoja.

Ak neuvoľní pracovník ovládací element 37 ovládacieho spínača 7 pred tým, ako vreteno 16 dosiahlo zadný koncový spínač 35, bude vreteno 16 tento zadný koncový spínač 35 ovládať, resp. uvedie pohyblivý kontakt 35 do dosadnutia na kontakt 52. Ovládaním zadného koncového spínača 35 je kondenzátor tvoriaci oneskorovacie zariadenie 43 spojený nakrátko. Relé 41 riadeného spínača 39 odpadne a vytvorí cestu krátkeho spojenia pre motor 5, znázornenú na obr. 5. Motor 5 sa potom v zadnej koncovej polohe vretena 16 okamžite zabrzdí. Keď pracovník potom uvoľní ovládací element 37, bude relé 40 napájané cez predný koncový spínač 34 a ovládací spínač 7 riadiacim prúdom, čím je motor 5 napájaný prúdom cez kontakt 53 a kontakt 55. Potom sa otáča opačne a pohybuje vretenom 16 opäť v smere do prednej koncovej polohy.

Oneskorovacie zariadenie 42 priradené riadenému spínaču 38 je upravené pre ten prípad, že pracovník stláča ovládací element 37 ovládacieho spínača 7 v tom okamihu, keď sa vreteno 16 pohybuje ešte do svojej prednej koncovej polohy. Oneskorovacie zariadenie 42, 43 spôsobí, že motor 5 je krátkodobo spojený nakrátko, pred tým, ako je mu dodávaný prúd opačného smeru. Tým sa zabráni nárazovitému zaťaženiu motora 5 a s nim spojených súčastí.

Ako vyplýva z obr. 5, sú tak ovládací spínač 7, ako aj koncové spínače 34, 35 napájané iba riadiacimi prúdmi, ktoré môžu byť relatívne slabé. Tieto spínače 7, 34, 35 teda môžu byť relatívne slabo dimenzované.

Na ochranu motora 5 môže byť ešte upravená poistka 61 proti preťaženiu, ktorá tok prúdu k motoru 5 preruší napríklad vtedy, keď prúd určitý časový interval má amplitúdu, ktorá prekračuje dopredu stanovenú mieru.

Pomocou znázorneného zapojenia 8 môže pracovník bez veľkej námahy zabrániť všetkým nadbytočným pohybom motora 5. Pretože pracovník po odtrhnutí tŕňa nitu tak či tak ovládací element uvoľní, môže byť motor 5 okamžite reverzovaný a vreteno 16 dopravené späť do svojej východiskovej polohy. Pretože motor 5 musí vyvinúť krútiaci moment potrebný iba na odtrhnutie tŕňa, nemusí teda mať žiaden zásobník energie s nabíjaním a môže mať preto menšie rozmery s menšou spotrebou prúdu. To je výhodné po prvé preto, že tým môže byť hmotnosť prístroja 1 malá, čo značne zvyšuje pohodlie práce. Po druhé bude prístroj 1 zvlášť vhodný na použitie v spojení s akumulátorom 6 alebo batériou, to znamená, že odpadnú nepohodlné vodiče energie. Pracovník preto môže pracovať väčšou voľnosťou. A nakoniec je možno s jednou dávkou nabíjania akumulátora 6 vzhľadom na malú spotrebu prúdu usadiť väčší počet nitov na nitovanie naslepo.

Claims (16)

1. Pristroj na nitovanie naslepo s krytom a s ťažným zariadením, obsahujúcim uchopovací mechanizmus, ktoré je spojené s elektromotorom cez prevodové zariadenie, ktoré obsahuje guľôčkový skrutkový prevod s maticou (15) a s vretenom (16), ktoré je v zábere s touto maticou (15) a má prevodový pomer nezávislý od polohy ťažného zariadenia (4), vyznačujúci sa tým, že prevodové zariadenie je stále spojené s ťažným zariadením (4), matica (15) tvorí poháňaný element a prístroj je vybavený elektromotorom (5) na ovládanie ťažného zariadenia (4) v oboch smeroch.

2. Prístroj podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že matica (15) je vybavená vonkajším ozubením (14).

3. Prístroj podľa nároku 1 a/alebo 2, vyznačujúci sa tým, že vreteno (16) je duté a tvorí cestu na odvádzanie tŕňa spojenú s uchopovacím mechanizmom (3).

4. Prístroj podľa nároku 3, vyznačujúci sa tým, že vo vonkajšom kryte (2) je usporiadaná rúrka (32), ktorá teleskopický zasahuje do konca vretena (16) odvráteného od uchopovacieho mechanizmu (3), pričom vreteno (16) je vzhľadom na rúrku (32) axiálne pohyblivé.

5. Prístroj podľa jedného z nárokov 1 až 4, vyznačujúci sa tým, že kryt je vybavený hubicou (23), ktorá je opretá cez axiálne ložisko (25) o maticu (15).

6. Prístroj podľa nároku 5, vyznačujúci sa tým, že hubica (23) je spojená s klietkou (27) aspoň čiastočne obklopujúcou maticu (15), pričom klietka (27) je cez druhé axiálne ložisko (28) opretá o stranu matice (15) odvrátenú od hubice (23).

7 Prístroj podľa jedného z nárokov 1 až 6, vyznačujúci sa tým, že na vretene (16) je usporiadaný aspoň pre jeden smer pohybu aspoň jeden doraz (26, 29), ktorý v dopredu stanovenej axiálnej polohe vretena (16) dosadá na maticu (15).

8. Prístroj podľa jedného z nárokov 1 až 7, vyznačujúci sa tým, že pred elektromotorom (5) je zaradené elektrické zapojenie (8), ktoré obsahuje ovládací spínač (7), zhotovený ako prepínač.

9. Prístroj podľa nároku 8, vyznačujúci sa tým, že zapojenie (8) obsahuje obvod spojený nakrátko, ktorý obsahuje elektromotor (5), aspoň s jedným spínačom (38, 39), spojeným s ovládacím spínačom (7)·

10. Prístroj podľa nároku 8 až 9, vyznačujúci sa tým, že zapojenie (8) je vybavené aspoň jedným riadeným spínačom (38, 39), ktorého riadiaci vstup je spojený s ovládacím spínačom (7).

11. Prístroj podľa nároku 10, vyznačujúci sa tým, že riadený spínač (38, 39) je spojený s oneskorovacím zariadením (42, 43), ktoré má dopredu stanovený časový interval ako čas oneskorenia.

12. Prístroj podľa nároku 11, vyznačujúci sa tým, že tento časový interval je asi taký veľký ako čas zastavenia nezaťaženého nakrátko spojeného elektromotora (5).

13. Prístroj podľa jedného z nárokov 10 až 12, vyznačujúci sa tým, že obsahuje dva rôzne obvody spojené nakrátko, ktoré spoločne obsahujú dva riadené spínače (38, 39) zhotovené ako prepínače.

14. Prístroj podľa jedného z nárokov 8 až 13, vyznačujúci sa tým, že je vybavený aspoň jedným koncovým spínačom (34, 35), ktorýje upravený v koncovej polohe vretena (16) a ktorýje spojený s prívodom energie do elektromotora (5).

15. Prístroj podľa nároku 14, vyznačujúci sa tým, že koncový spínač (34, 35) je spojený s príslušným oneskorovacím zariadením (42,43).

16. Pristroj podľa nároku 14 alebo 15, vyznačujúci sa tým, že koncový spínač (34, 35) je spojený s riadiacim vstupom riadeného spínača (38, 39).

2 výkresy