SK17992000A3

SK17992000A3 - Premostené indenopyrolokarbazoly

Info

Publication number: SK17992000A3
Application number: SK1799-2000A
Authority: SK
Inventors: Jasbir Singh; Robert L. Hudkins; John P. Mallamo; Theodore L. Underiner; Rabindranath Tripathy
Original assignee: Cephalon, Inc.
Priority date: 1998-06-05
Filing date: 1999-06-04
Publication date: 2001-05-10
Also published as: KR100647753B1; EA004066B1; UA66865C2; TR200003623T2; CA2334189C; AU4418899A; DE69919700D1; PL198434B1; HK1032746A1; CN1304311A; CZ301754B6; US6359130B1; EP1083903B1; EP1083903A4; ATE274348T1; AU744900B2; HUP0102512A3; SK285368B6; BG105028A; NZ508306A

Description

Premostené indenopyrolokarbazoly

Oblasť techniky

Predložený vynález sa týka nových kondenzovaných arylových a heteroarylových premostených indenopyrolokarbazolov, ktoré sa ďalej označujú ako “premostené indenopyrolokarbazoly”. Vynález sa týka aj spôsobov prípravy a použitia premostených indenopyrolokarbazolov.

Doterajší stav techniky

Látka získaná z mikróbov označovaná ako K-252a” je jedinečná zlúčenina, ktorá v priebehu niekoľkých rokov získala výraznú pozornosť v dôsledku radu funkčných aktivít, ktoré vykazuje. K-252a je indolokarbazolový alkaloid, ktorý bol pôvodne izolovaný z kultúry Nocardiosis sp. (Kase, H et al. 39 J. Antibiotics 1059, 1986). K-252a je inhibítorom niekoľkých enzýmov vrátane proteín kinázy C (PKC), ktorá hrá centrálnu úlohu pri regulácii bunkových funkcií, a trk tyrozín kinázy. Udávané funkčné aktivity K-252a a jeho derivátov sú početné a rôznorodé: inhibícia nádorov (pozrite patenty USA č. 4,877,776, 4,923,986 a 5,063,330; európska publikácia 238,011 v mene Nomato); antiinsekticídna aktivita (pozrite patent USA č. 4,735,939); inhibícia zápalov (pozrite patent USA č. 4,816,450); liečba chorôb spojených s neurónovými bunkami (pozrite patenty USA č. 5,461,146; 5,621,100; 5,621,101 a publikáciu WIPO WO 94/02488, uverejnenú 3.2.1994 v mene Cephalon, Inc. a Kyowa Hakko Kogyo Co., Ltd.); a liečba choroby prostaty (pozrite patenty USA č. 5,516,771 a 5,654,427). Bolo tiež udávané, že K-252a inhibuje aj produkciu IL-2 (pozrite Grove, D.S. etal., Experimental Celí Research 193:175-182, 1991).

Opísané indolokarbazoly majú niekoľko spoločných atribútov. Konkrétne, každý má tri päťčlenné kruhy, ktoré všetky obsahujú dusíkové zoskupenie; staurosporín (odvodený od Streptomyces sp.) a K-252a ďalej obsahujú cukrové zoskupenie prepojené cez dve N-glykozidické väzby. K-252a aj staurosporín boli rozsiahlo študované vzhľadom na svoju použiteľnosť ako liečebné prostriedky. Indolokarbazoly sú vo všeobecnosti lipofilné, čo im umožňuje relatívne jednoducho prechádzať biologické membrány a na rozdiel od proteínových látok vykazujú dlhší polčas života in vivo.

Hoci K-252a sa bežne získava z kultivačného média fermentačným procesom, uskutočnila sa aj totálna syntéza prírodného (+) izoméru a neprírodného (-) izoméru, v ktorom tri chirálne uhlíky cukru majú opačné konfigurácie (pozrite Wood et al., J. Am. Chem. Soc. 117: 10413, 1995, a publikácia WIPO WO 97/07081). Táto syntéza však nie je vhodná na komerčné využitie.

Okrem indolokarbazolových alkaloidov, ktoré predstavuje K-252a a staurosporín, boli pripravené aj syntetické malé organické molekuly, ktoré sú biologicky aktívne a známe ako kondenzované pyrolokarbazoly (pozrite patenty USA č. 5,475,110; 5,591,855; 5,594,009; 5,705,511 a 5,616,724).

Sú známe aj kondenzované izoindolóny, ktoré sú molekulami neobsahujúcimi indol a možno ich pripraviť chemicky de novo (pozrite publikáciu WIPO WO 97/21677).

Boli opísané aj isté bis-indolylmaleimidové makrocyklické deriváty (pozrite napríklad patenty USA č. 5,710,145; 5,672,618; 5,552,396 a 5,545,636).

Opísané sú aj cukrové deriváty indolopyrolokarbazolov (pozrite publikáciu WIPO WO 98/07433).

Ostáva potreba nových pyrolokarbazolových derivátov, ktoré majú priaznivé vlastnosti. Tento vynález sa týka tohto ako aj iných významných cieľov.

Podstata vynálezu

Predložený vynález sa týka nových kondenzovaných arylových a heteroarylových premostených indenopyrolokarbazolov, ktoré sa ďalej označujú ako “premostené indenopyrolokarbazoly”. Vzorové zlúčeniny podľa vynálezu majú všeobecný vzorec I:

• · · · · · ··· ·· ··· ·· ···· ·· ···

Jednotlivé prvky a výhodné uskutočnenia sú podrobne uvedené v prihláške. Zlúčeniny sú užitočné medzi iným na podporu aktivít indukovaných trofickým faktorom buniek reagujúcich na trofický faktor, napr. cholinergických neurónov, a môžu tiež fungovať ako prostriedky podporujúce prežitie pre iné neurónové bunkové typy, napr. dopaminergické a glutamatergické, a sú preto užitočnými farmakologickými a liečebnými prostriedkami. Predložené zlúčeniny sú užitočné aj pri liečbe porúch spojených so zníženou aktivitou ChAT alebo smrťou alebo poranením miechových motoneurónov a majú význam pri chorobách spojených s umieraním apoptotických buniek centrálneho a periférneho nervového systému, imunitného systému a pri zápalových chorobách.

Isté premostené indenopyrolokarbazolové zlúčeniny tu opísané môžu tiež nájsť využitie pri liečbe chorobných stavov zahŕňajúcich malígnu proliferáciu buniek, napríklad rakovín.

Sú uvedené kompozície obsahujúce predložené zlúčeniny a spôsoby použitia predložených zlúčenín. Sú uvedené aj metodiky na prípravu týchto premostených indenopyrolokarbazolov. Ďalšie užitočné metódy budú zjavné odborníkom v danej oblasti po preštudovaní predloženého vynálezu. Tieto a ďalšie vlastnosti zlúčenín podľa predloženého vynálezu sú podrobnejšie opísané ďalej.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Obrázok 1 je schematický obrázok zobrazujúci všeobecnú prípravu premostených indenopyrolokarbazolov.

kruh B a kruh F nezávisle a každý spolu s uhlíkovými atómami, na ktoré sú pripojené, sú vybrané zo skupiny pozostávajúcej z nasledujúcich:

a) nenasýtený 6-členný karbocyklický aromatický kruh, v ktorom od 1 do 3 uhlíkových atómov môže byť nahradených atómami dusíka;

b) nenasýtený 5-členný karbocyklický aromatický kruh; a

c) nenasýtený 5-členný karbocyklický aromatický kruh, v ktorom buď

1) jeden atóm uhlíka je nahradený atómom kyslíka, dusíka alebo síry;

2) dva atómy uhlíka sú nahradené atómom síry a dusíka, atómom kyslíka a dusíka, alebo dvoma atómami dusíka; alebo

3) tri atómy uhlíka sú nahradené troma atómami dusíka;

R¹ je vybrané zo skupiny pozostávajúcej z nasledujúcich:

a) H, substituovaný alebo nesubstituovaný alkyl majúci 1 až 4 uhlíky, substituovaný alebo nesubstituovaný aryl, substituovaný alebo nesubstituovaný arylalkyl, substituovaný alebo nesubstituovaný heteroaryl, alebo substituovaný alebo nesubstituovaný heteroarylalkyl;

b) -C(=O)R⁹, kde R⁹ je vybrané zo skupiny, ktorú tvorí alkyl, aryl a heteroaryl;

c) -OR¹⁰, kde R¹⁰ je vybrané zo skupiny, ktorú tvorí H a alkyl majúci 1 až 4 uhlíky;

d) -C(=O)NH₂, -NR¹¹R¹², -(CH2)pNR¹¹R¹², -(CH2)_pOR¹⁰, -O(CH2)pOR¹⁰ a -0(CH2)_pNR¹¹R¹², kde p je od 1 do 4; a kde buď

1) R¹¹ a R¹² sú každé nezávisle vybrané zo skupiny, ktorú tvorí H a alkyl majúci od 1 do 4 uhlíkov; alebo

2) R¹¹ a R¹² spolu tvoria spájajúcu skupinu vzorca -(CH2)2-X¹-(CH2)₂-, kde X¹ je vybrané zo skupiny, ktorú tvorí -0-, -S- a -CH₂-;

R² je vybrané zo skupiny, ktorú tvorí H, alkyl majúci od 1 do 4 uhlíkov, -OH, alkoxy majúci od 1 do 4 uhlíkov, -0C(=0)R⁹, -OC(=O)NR¹¹R¹², -O(CH₂)_PNR¹¹R¹²,

-O(CH₂)_POR¹⁰, substituovaný alebo nesubstituovaný arylalkyl majúci od 6 do 10 uhlíkov, a substituovaný alebo nesubstituovaný heteroarylalkyl;

• · · ·· ·· ·· • · ·· · · · · β

R³, R⁴, R⁵ a R⁶ sú každé nezávisle vybrané zo skupiny, ktorú tvorí:

a) H, aryl, heteroaryl, F, Cl, Br, I, -CN, CF₃, -NO₂, -OH, -OR⁹,

-O(CH₂)_pNR¹¹R¹², -OC(=O)R⁹, -OC(=O)NR²R⁷, -OC(=O)NR¹¹R¹², O(CH2)POR^W, -CH2OR¹⁰, -NR¹¹R¹², -NR^wS(=O)₂R⁹, -NR¹⁰C(=O)R⁹,

b) -CH₂OR¹⁴, kde R¹⁴ je zvyšok aminokyseliny po odstránení hydroxylovej skupiny karboxylovej skupiny;

c) -NR¹⁰C(=O)NR¹¹R¹², -CO2R², -C(=O)R², -C(=O)NR¹¹R¹², -CH=NOR², -CH=NR⁹, -(CH2)_PNR¹¹R¹², -(CH₂)_PNHR¹⁴ alebo -CH=NNR²R^2A, kde R^ je rovnaké ako R²;

d) -S(O)_yR², -(CH2)pS(O)yR⁹, -CH2S(O)_yR¹⁴, kde y je 0,1 alebo 2;

e) alkyl majúci od 1 do 8 uhlíkov, alkenyl majúci od 2 do 8 uhlíkov a alkinyl majúci 2 až 8 uhlíkov, kde

1) každý alkyl, alkenyl alebo alkinyl je nesubstituovaný; alebo

2) každý alkyl, alkenyl alebo alkinyl je substituovaný 1 až 3 skupinami vybranými zo skupiny, ktorú tvorí aryl majúci od 6 do 10 uhlíkov, heteroaryl, arylalkoxy, heterocykloalkoxy, hydroxyalkoxy, alkyloxyalkoxy, hydroxyalkyltio, alkoxyalkyltio, F, Cl, Br, I, -CN, -NO₂, -OH, OR⁹, -X²(CH2)PCO2R⁹, -X²(CH2)_PNR¹¹R¹², -X²(CH2)PC(=O)NR¹¹R¹², -X²(CH2)_POC(=O)NR¹¹R¹², -X²(CH2)pNR¹⁰C(=O)NR¹¹R¹², -OC(=O)R⁹, OCONHR², -X²(CH2)_pS(O)_yR⁹, -O-tetrahydropyranyl, -N R¹¹ R¹²,

-NR¹⁰C(=O)R⁹, -NR¹⁰CO2R⁹, -NR¹⁰C(=O)NR¹¹R¹², -NHC(=NH)NH2i NR¹⁰S(O)2R⁹, -S(O)yR⁹, -CO2R², -C(=O)NR¹¹R¹², -C(=O)R², -CH2OR¹⁰, -CH=NNR²R^2A, -CH=NOR², -CH=NR⁹, -CH=NNHCH(N=NH)NH2, S^OfeNR^²*, -P(=O)(OR¹⁰)2, -OR¹⁴ a monosacharid majúci od 5 do 7 uhlíkov, kde každá hydroxylová skupina monosacharidu je buď nesubstituovaná alebo nahradená H, alkylom majúcim od 1 do 4 uhlíkov, alkylkarbonyloxylom majúcim od 2 do 5 uhlíkov alebo alkoxylom majúcim od 1 do 4 uhlíkov;

X² je O, S alebo NR¹⁰;

·· · ·· ·· ·· • · ·· · · · · ··· • · · · · · · · • · · · · · ···· ·· ··· ·· ···· ·· ·

R⁷ a R⁸ sú každé nezávisle vybrané zo skupiny, ktorú tvorí H, alkyl majúci od 1 do 4 uhlíkov, alkoxy majúci od 1 do 4 uhlíkov, substituovaný alebo nesubstituovaný arylalkyl majúci od 6 do 10 uhlíkov, substituovaný alebo nesubstituovaný heteroarylalkyl, -(CH2)POR¹⁰, -(CH2)_POC(=O)NR¹¹R¹² a -(CH2)PNR¹¹R¹²; alebo R⁷ a R⁸spolu tvoria spájajúcu skupinu vzorca -CH2-X³-CH₂-, kde X³ je X² alebo väzba;

m a n sú každé nezávisle 0,1 alebo 2;

Y je vybrané zo skupiny, ktorú tvorí -0-, -S-, -N(R¹⁰)-, -N'/O’XR¹⁰)-, -N(OR¹⁰)a -CH₂-;

Z je vybrané zo skupiny, ktorú tvorí väzba, -0-, -CH=CH-, -S-, -C(=O)-, -CH(OR¹⁰)-, -N(R¹⁰)-, -N(OR¹⁰)-, CH(NR¹¹R¹²)-, -C(=O)N(R¹⁷)-, -N(R¹⁷)C(=O)-N(S(0)yR⁹)-, -N(S(0)yNR¹¹R¹²)-, -N(C(=0)R¹⁷)-, -C(R¹⁵R¹⁶)-, -N⁺(O-)(R¹⁰)-, -CH(OH)CH(OH)- a -CH(O(C=O)R⁹)CH(OC(=O)R^9A)-, kde R^9A je rovnaké ako R⁹;

R¹⁵ a R¹⁶ sú nezávisle vybrané zo skupiny, ktorú tvorí H, -OH, -C(=O)R¹⁰, -O(C=O)R⁹, hydroxyalkyl a -CO₂R¹⁰;

R¹⁷ je vybrané zo skupiny, ktorú tvorí H, alkyl, aryl a heteroaryl;

A¹ a A² sú vybrané zo skupiny, ktorú tvorí H, H; H, OR²; H, -SR²; H, -N(R²)₂ a skupina, kde A¹ a A² spolu tvoria zoskupenie vybrané zo skupiny, ktorú tvorí =0, =S a =NR²;

B¹ a B² sú vybrané zo skupiny, ktorú tvorí H, H; H, -OR²; H, -SR²; H, -N(R²)₂ a skupina, kde B¹ a B² spolu tvoria zoskupenie vybrané zo skupiny, ktorú tvorí =0, =S a =NR²;

s výhradou, že aspoň jeden z párov A¹ a A², alebo B¹ a B², tvorí =0. Zlúčeniny podľa vynálezu zahŕňajú všetky diastereoizoméry a enantioméry okolo atómov uhlíka, ku ktorým sú pripojené substituenty R², R⁷ a R⁸.

Výhodné premostené indenopyrolokarbazoly predstavuje nasledujúci vzorec:

·· ·· ·· • · · · · · · ··

uskutočneniach zlúčenín

V niektorých výhodných diastereoméry vzorca:

vzorca II majú zlúčeniny

a ebo

V ďalších výhodných uskutočneniach zlúčenín vzorca II majú zlúčeniny enantioméry vzorca:

·· · ·· ·· ·· • · ·· ···· ···

alebo ·· ··· ·· ···· ·· · alebo

V niektorých výhodných uskutočneniach zlúčenín vzorca I a II je R¹ H. V ďalších výhodných uskutočneniach je R² H, hydroxyl alebo substituovaný alebo nesubstituovaný alkyl.

V ďalších výhodných uskutočneniach sú R³, R⁴, R⁵ a R⁶ nezávisle H, substituovaný alebo nesubstituovaný alkyl, halogén, substituovaný alebo nesubstituovaný alkoxy, substituované alebo nesubstituované amino alebo substituovaný alebo nesubstituovaný aryl. V ďalších výhodných uskutočneniach je R⁷ a R⁸ nezávisle H alebo substituovaný alebo nesubstituovaný alkyl.

V niektorých výhodných uskutočneniach je Y O. V ďalších výhodných uskutočneniach je Z väzba, O, S alebo substituovaný alebo nesubstituovaný N. V ďalších výhodných uskutočneniach sú m a n nezávisle 1 alebo 2. V niektorých osobitne výhodných uskutočneniach je Y O, Z je väzba alebo O a m a n sú nezávisle 1 alebo

2. V ďalších výhodných uskutočneniach je A¹ A² a B¹B² nezávisle =0 alebo H, H.

·· · ·· ·· · • · ·· ···· ···

V niektorých osobitne výhodných uskutočneniach sú R¹, R⁴, R⁶ aj R⁷ H, Y je =0, n je 1, A¹ A² a B¹ B² sú =0 alebo H, H, R² je H, OH alebo nižší alkyl, R³ je H alebo substituovaný alkyl, R⁵ a R⁸ sú každé H alebo alkoxy, pričom metoxy je výhodnejšie, Z je väzba alebo O a m je 1 alebo 2.

V ďalších výhodných uskutočneniach majú zlúčeniny vzorca II vzorec:

W

Vo výhodnejších uskutočneniach sú R³ a R⁵ nezávisle vybrané zo skupiny, ktorú tvorí:

·· ·· ·· • · · · · · · ·· • · ·· ··· ·· ···· ·· ···

a) H, heteroaryl, F, Br, -CN, CF₃, -NO₂, -OH, -OR⁹, -O(CH2)PNR¹¹R¹², -OC(=O)R⁹, -OC(=O)NR²R⁷, -OC(=O)NR¹¹R¹², -O(CH2)_pOR¹⁰, -CH2OR¹⁰, NR¹¹R¹², -NR¹⁰S(=O)2R⁹, -NR¹⁰C(=O)R⁹;

c) -NR¹⁰C(=O)NR¹¹R¹², -CO2R², -C(=O)R², -C(=O)NR¹¹R¹², -CH=NOR², -CH=NR⁹, -(CH2)NR¹¹R¹², -(CH₂)_pNHR¹⁴;

d) -S(O)_yR², -(CH2)pS(O)yR⁹, -CH2S(O)_yR¹⁴, kde y je 0, 1 alebo 2; a

1) každý alkyl, alkenyl alebo alkinyl je nesubstituovaný; alebo

2) každý alkyl, alkenyl alebo alkinyl je substituovaný 1 až 3 skupinami vybranými zo skupiny, ktorú tvorí aryl majúci od 6 do 10 uhlíkov, heteroaryl, arylalkoxy, heterocykloalkoxy, hydroxyalkoxy, alkyloxyalkoxy, hydroxyalkyltio, alkoxyalkyltio, F, Cl, Br, I, -CN, -NO₂, -OH, OR⁹, -X²(CH2)pNR¹¹R¹², -X²(CH2)_pCO₂R⁹, -X²(CH2)pC(=0)NR¹¹R¹², -X²(CH2)_pOC(=O)NR¹¹R¹², -X²(CH2)pNR¹⁰C(=O)NR¹¹R¹², -OC(=O)R⁹, OCONHR², -X^z(CH2)_pS(O)yR⁹, -O-tetrahydropyranyl, -NR¹¹ R¹²,

-NR¹⁰C(=O)R⁹, -NR¹⁰CO2R⁹, -NR¹⁰C(=O)NR¹¹R¹², -NHC(=NH)NH2, NR¹⁰S(O)2R⁹, -S(O)yR⁹, -CO₂R², -C(=0)NR¹¹R¹², -C(=O)R²,

-CH₂OR¹⁰, -CH=NR⁹, -S(=O)₂NR²R^2A, -OR¹⁴ a monosacharid majúci od 5 do 7 uhlíkov, kde každá hydroxylová skupina monosacharidu je buď nesubstituovaná alebo nahradená H, alkylom majúcim od 1 do 4 uhlíkov, alkylkarbonyloxylom majúcim od 2 do 5 uhlíkov alebo alkoxylom majúcim od 1 do 4 uhlíkov. ^V

V ešte výhodnejších uskutočneniach je R⁵ nezávisle vybrané zo skupiny, ktorú tvorí H, -OR⁹, -O(CH2)PNR¹¹R¹², -OC(=O)R⁹, -OC(=O)NR²R⁷, -OC(=O)NR¹¹R¹², -O(CH2)_POR¹⁰, -CH2OR¹⁰, -NR¹¹R¹², -NR¹⁰S(=O)2R⁹, -NR¹⁰C(=O)R⁹, -C(=O)NR¹¹R¹², -(CH2)pNR¹¹R¹², -S(O)yR², -(CH2)pS(O)yR⁹ a -CH2S(O)yR¹⁴, kde y je 0,1 alebo 2.

Niektorými osobitne výhodnými uskutočneniami zlúčenín vzorca II sú zlúčeniny 11-1, 11-1 b, II-2, II-3, ll-4a, ll-4b, II-5, II-6, ll-7a, ll-7b, II-8, II-9, 11-10, 11-11, 11-12,

11-13, ll-14a, 11-14b, 11-15, 11-16a a 11-16b, ktorých štruktúry sú uvedené v tabuľke 8.

	e ·			··	··	··
•	•	··	•	•	• ·	• ·	• ·
e	•		•	•	•	• ·
•	•		•	•	•	• ·
	··	··		··	····	··	··

Niektoré výhodné chirálne špecifické uskutočnenia zlúčenín vzorca II sú uvedené v tabuľke 9.

V ďalších uskutočneniach poskytuje predložený vynález farmaceutické kompozície obsahujúce zlúčeninu vzorca I alebo vzorca II a farmaceutický prijateľný nosič.

V istých výhodných farmaceutických kompozíciách kompozícia slúži na inhibíciu jednej alebo viacerých aktivít trk kinázy, aktivity VEGFR kinázy alebo aktivity PDGFR, pričom kompozícia obsahuje zlúčeninu vzorca I a farmaceutický prijateľný nosič. V ďalších výhodných farmaceutických kompozíciách kompozícia slúži na podporu aktivity trofického faktora alebo ChAT miechy, pričom kompozícia obsahuje zlúčeninu vzorca I a farmaceutický prijateľný nosič.

V iných výhodných farmaceutických kompozíciách je kompozícia na liečbu alebo prevenciu porúch prostaty, napríklad rakoviny prostaty alebo benígnej hyperplázie prostaty. V iných výhodných farmaceutických kompozíciách je kompozícia na liečbu alebo prevenciu angiogénnych porúch, ako je rakovina alebo tuhé nádory, endometrióza, diabetická retinopatia, psoriáza, hemangioblastóm, očné poruchy alebo makulárna degenerácia. V iných výhodných farmaceutických kompozíciách je kompozícia na liečbu alebo prevenciu neoplázie, reumatoidnej artritídy, pulmonárnej fibrózy, myelofibrózy, abnormálneho hojenia rán, aterosklerózy alebo restenózy. V iných výhodných farmaceutických kompozíciách je kompozícia na liečbu alebo prevenciu Alzheimerovej choroby, amyotrofickej laterálnej sklerózy, Parkinsonovej choroby, mŕtvice, ischémie, Huntingtonovej choroby, AIDS demencie, epilepsie, sklerózy multiplex, periférnej neuropatie alebo zranení mozgu alebo miechy.

V ďalších uskutočneniach predložený vynález poskytuje spôsob inhibície aktivity trk kinázy pozostávajúci z poskytnutia zlúčeniny vzorca I v množstve dostatočnom na účinnú inhibíciu. Vo výhodnom uskutočnení sa zlúčenina vzorca I podáva na liečbu zápalu. V ďalšom výhodnom uskutočnení je receptorom trk kinázy trk A.

V ďalších uskutočneniach predložený vynález poskytuje spôsob na liečbu alebo prevenciu porúch prostaty, ktorý pozostáva z podania terapeuticky účinného množstva zlúčeniny vzorca I hostiteľovi s potrebou takej liečby alebo prevencie. Vo ·· ·· • · · · • · · ·· • · · • · • · · ·· ··· výhodnom uskutočnení je poruchou prostaty rakovina prostaty alebo benígna hy perplázia prostaty.

V ďalších uskutočneniach poskytuje predložený vynález spôsob liečby alebo prevencie angiogénnych porúch, kde aktivita VEGFR kinázy prispieva k patologickým stavom, pozostávajúci z podania zlúčeniny vzorca I v množstve dostatočnom na kontaktovanie vaskulárneho endotelového receptora rastového faktora inhibične účinným množstvom zlúčeniny. V ďalšom uskutočnení predložený vynález poskytuje spôsob na liečbu alebo prevenciu angiogénnych porúch, ktorý pozostáva z podania terapeuticky účinného množstva zlúčeniny vzorca I hostiteľovi s potrebou takej liečby alebo prevencie. Vo výhodnom uskutočnení je angiogénnou poruchou rakovina alebo tuhé nádory, očné poruchy, makulárna degenerácia, endometrióza, diabetická retinopatia, psoriáza alebo hemangioblastóm.

V ďalších uskutočneniach poskytuje predložený vynález spôsob liečby alebo prevencie porúch, kde aktivita PDGFR prispieva k patologickým stavom, pozostávajúci z podania zlúčeniny vzorca I v množstve dostatočnom na kontaktovanie receptora z trombocytov odvodeného rastového faktora inhibične účinným množstvom zlúčeniny. V ďalšom uskutočnení predložený vynález poskytuje spôsob na liečbu alebo prevenciu patologických porúch, ktorý pozostáva z podania terapeuticky účinného množstva zlúčeniny vzorca I hostiteľovi s potrebou takej liečby alebo prevencie. Vo výhodných uskutočneniach je patologickou poruchou neoplázia, reumatoidná artritída, pulmonárna fibróza, myelofibróza, abnormálne hojenie rán, ateroskleróza alebo restenóza.

V ďalších uskutočneniach poskytuje predložený vynález spôsob liečby porúch vyznačujúcich sa aberantnou aktivitou buniek reagujúcich na trofický faktor pozostávajúci v podaní zlúčeniny vzorca I v množstve dostatočnom na kontaktovanie bunkového receptora trofického faktora dostatočným, aktivitu indukujúcim množstvom zlúčeniny. Vo výhodných uskutočneniach je aktivitou buniek reagujúcich na trofický faktor ChAT aktivita. V ďalšom uskutočnení predložený vynález poskytuje spôsob liečby alebo prevencie Alzheimerovej choroby, amyotrofickej laterálnej sklerózy, Parkinsonovej choroby, mŕtvice, ischémie, Huntingtonovej choroby, AIDS

	··		··		··		··
•	•	··	•	•	• ·	•	•	• ·
•	•		•	•	•	•	•
•	•		•	•	•	•	•
	··	···	··		····		··	··

demencie, epilepsie, sklerózy multiplex, periférnej neuropatie alebo zranení mozgu alebo miechy, ktorý spôsob pozostáva z podania terapeuticky účinného množstva zlúčeniny vzorca I hostiteľovi s potrebou takej liečby alebo prevencie.

Zlúčeniny podľa predloženého vynálezu zahŕňajú všetky diastereoméry a enantioméry. Zlúčeniny vzorca I sa tu označujú aj ako zlúčenina I a to isté platí aj pre zlúčeniny s inými číslami vzorcov.

V tu používanom význame sa pojem “karbocyklický vzťahuje na cyklické skupiny, v ktorých je kruhová časť zložená výlučne z atómov uhlíka. Pojmy “heterocyklo a “heterocyklický” sa vzťahujú na cyklické skupiny, v ktorých kruhová časť obsahuje aspoň jeden heteroatóm ako O, N alebo S.

V tu používanom význame pojem “alkyl” znamená lineárny, cyklický alebo rozvetvený alkyl majúci 1 až 8 atómov uhlíka, napríklad metyl, etyl, propyl, izopropyl, butyl, izobutyl, se/c-butyl, ŕerc-butyl, pentyl, izoamyl, neopentyl, 1-etylpropyl, hexyl, oktyl, cyklopropyl a cyklopentyl. Alkylové zoskupenie skupín obsahujúcich alkyl, napríklad alkoxy, alkoxykarbonyl a alkylaminokarbonyl, má rovnaký význam ako vyššie definovaný alkyl. Nižšie alkylové skupiny, ktoré sú výhodné, sú alkylové skupiny s vyššie uvedeným významom, ktoré obsahujú 1 až 4 uhlíky. Pojem “alkenyl” zahŕňa lineárne alebo rozvetvené uhľovodíkové reťazce majúce aspoň jednu dvojitú väzbu uhlík-uhlík. Medzi príklady na alkenylové skupiny patrí etenyl a propenyl. V tu používanom význame pojem “alkinyl” zahŕňa lineárne alebo rozvetvené uhľovodíkové reťazce majúce aspoň jednu trojitú väzbu uhlík-uhlík. Medzi príklady na alkinylové skupiny patrí etinyl a propinyl.

Acylové zoskupenie skupín obsahujúcich acyl ako napríklad acyloxyskupín zahŕňa lineárny alebo rozvetvený alkanoyl majúci 1 až 6 atómov uhlíka, napríklad formyl, acetyl, propanoyl, butyryl, valeryl, pivaloyl alebo hexanoyl.

V tu používanom význame pojem “aryl” znamená skupinu majúcu 6 až 12 atómov uhlíka, napríklad fenyl, bifenyl a naftyl. Medzi výhodné arylové skupiny patrí nesubstituovaný alebo substituovaný fenyl a naftyl. Pojem “heteroaryl” v tu používanom význame označuje aryl, v ktorom je jeden alebo viacero kruhových atómov uhlíka nahradených hetero (t.j. neuhlíkovým) atómom, napríklad O, N alebo

• •	··	• •	··	··	·· • · •	• e • · • ·	··
• •	• •
•		•		•	•	•	• ·
	··		···	··		····	··	··

S. Medzi výhodné heteroarylové skupiny patrí pyridyl, pyrimidyl, pyrolyl, furyl, tienyl, imidazolyl, triazolyl, tetrazolyl, chinolyl, izochinolyl, benzimidazolyl, tiazolyl, pyrazolyl a benzotiazolyl.

Pojem “aralkyl (alebo “arylalkyľ) označuje skupinu majúcu od 7 do 15 uhlíkov pozostávajúcu z alkylovej skupiny, ktorá nesie aryl. Medzi príklady aralkylov patrí benzyl, fenetyl, benzhydryl a naftylmetyl. Alkylové skupiny a alkylové zoskupenia obsiahnuté v substituentoch ako aralkyl, alkoxy, arylalkoxy, hydroxyalkoxy, alkoxyalkoxy, hydroxy-alkyltio, alkoxy-alkyltio, alkylkarbonyloxy, hydroxyalkyl a acyloxy môžu byť substituované alebo nesubstituované. Substituovaný alkyl má 1 až 3 nezávisle vybrané substituenty, s výhodou hydroxy, nižší alkoxy, nižší alkoxy-alkoxy, substituovaný alebo nesubstituovaný arylalkoxy-nižší alkoxy; substituovaný alebo nesubstituovaný heteroarylalkoxy-nižší alkoxy, substituovaný alebo nesubstituovaný arylalkoxy, substituovaný alebo nesubstituovaný heterocykloalkoxy, halogén, karboxyl, nižší alkoxykarbonyl, nitro, amino, mono- alebo di-nižší alkylamino, dioxolán, dioxán, ditiolán, ditión, furán, laktón alebo laktám.

Substituovaný aryl, substituovaný heteroaryl a substituovaný aralkyl majú 1 až 3 nezávisle vybrané substituenty, ktorými sú s výhodou nižší alkyl, hydroxy, nižší alkoxy, karboxy, nižší alkoxykarbonyl, nitro, amino, mono- alebo di-nižší alkylamino a halogén.

Medzi heterocyklické skupiny tvorené s atómom dusíka patrí pyrolidinyl, piperidinyl, piperidino, morfolinyl, morfolino, tiomorfolino, N-metylpiperazinyl, indolyl, izoindolyl, imidazol, imidazolín, oxazolín, oxazol, triazol, tiazolín, tiazol, pyrazol, pyrazolón and triazol. Medzi heterocyklické skupiny tvorené s atómom kyslíka patrí furán, tetrahydrofurán, pyrán a tetrahydropyrán.

“Hydroxyalkyly” sú alkyly, ktoré majú pripojený hydroxyl. Medzi halogény patrí fluór, chlór, bróm a jód.

V tu používanom význame znamená pojem heteroarylalkyľ arylalkylovú skupinu, ktorá obsahuje heteroatóm. Pojem “oxy” označuje prítomnosť atómu kyslíka. Teda “alkoxy” znamená alkyly, ktoré sú pripojené cez atóm kyslíka, a “karbonyloxy” znamená karbonylové skupiny, ktoré sú pripojené cez atóm kyslíka.

·· • · · • · ·· ·· • · · · • · · ·· • · · • · • · · ·· ··· • · · ·· ···· • · · ·· ···

Pojem “heterocykloalkoxy” znamená alkoxyl, ktorý má na svoje alkylové zoskupenie pripojenú heterocyklickú skupinu, a pojem “arylalkoxy znamená alkoxyl, ktorý má na svoje alkylové zoskupenie pripojený aryl. Pojem “alkylkarbonyloxy” znamená skupinu vzorca -O-C(=O)-alkyl.

V tu používanom význame pojem “alkyloxy-alkoxy” označuje alkoxyl, ktorý obsahuje alkyloxy substituent pripojený na alkyl. Pojem “alkoxy-alkyltio” znamená skupinu alkyltio (t.j. skupinu vzorca -S-alkyl), ktorá obsahuje alkoxy substituent pripojený na jej alkylové zoskupenie. Pojem “hydroxy-alkyltio” znamená skupinu alkyltio (t.j. skupinu vzorca -S-alkyl), ktorá obsahuje hydroxy substituent pripojený na jej alkylové zoskupenie.

V tu používanom význame má pojem “monosacharid” zvyčajný význam jednoduchého cukru.

V tu používanom význame pojem “aminokyselina” označuje molekulu obsahujúcu aminoskupinu a karboxylovú skupinu. Medzi príklady aminokyselín patria aaminokyseliny, t.j. karboxylové kyseliny všeobecného vzorca HOOC-CH(NH₂)(vedľajší reťazec).

Medzi vedľajšie reťazce aminokyselín patria prírodné sa vyskytujúce a neprírodné zoskupenia. Neprírodné aminokyselinové vedľajšie reťazce sú zoskupenia, ktoré sa používajú namiesto prírodné sa vyskytujúcich aminokyselinových vedľajších reťazcov, napríklad v aminokyselinových analógoch. Pozrite napríklad Lehninger, Biochemistry, Second Edition, Worth Publishers, Inc, 1975, strany 73-75, zahrnuté odkazom.

Medzi výhodné α-aminokyseliny patrí glycín, alanín, prolín, kyselina glutámová a lyzín, ktoré majú D konfiguráciu, L konfiguráciu, alebo sú vo forme racemátu.

Vedľajšie reťazce ďalších reprezentatívnych α-aminokyselín sú uvedené nižšie v tabuľke 1.

Tabuľka 1

CH₃ho-ch₂-

hs-ch₂HO₂C-CH(NH₂)-CH₂-S-S-CH₂ ch₃-ch₂ch₃-s-ch₂-ch₂ch₃-ch₂-s-ch₂-ch₂ho-ch₂-ch₂CH₃-CH(OH)HO₂C-CH₂-NHC(=O)-CH₂-

ho₂c-ch₂-ch₂NH₂C(=O)-CH₂-CH₂(CH₃)₂-CH(CH₃)₂-CH-CH₂ch₃-ch₂-ch₂h₂n-ch₂-ch₂-ch₂H₂N-C(=NH)-NH-CH₂-CH₂-CH₂H₂N-C(=O)-NH-CH₂-CH₂-CH₂CH₃-CH₂-CH(CH₃)ch₃-ch₂-ch₂-ch₂H₂N-CH2-CH₂-CH₂-CH₂V niektorých výhodných uskutočneniach substitučné skupiny pre zlúčeniny vzorcov I a II zahŕňajú zvyšok aminokyseliny po odstránení hydroxylovej skupiny jej karboxylovej skupiny; t.j. skupiny vzorca -C(=O)-CH(NH₂)-(vedľajší reťazec).

Funkčné skupiny prítomné na zlúčeninách vzorca I môžu obsahovať chrániace skupiny. Napríklad aminokyselinové vedľajšie reťazce ako substituenty zlúčenín vzorca I môžu byť substituované chrániacimi skupinami ako benzyloxykarbonyl alebo ŕ-butoxykarbonyl. Chrániace skupiny sú známe ako chemické funkčné skupiny, ktoré možno selektívne naviazať a odstrániť zo skupín, ako sú hydroxylové ·· · ·· ·· ·· • · ·· ···· ··· • · · ·· ··· • · · · · · ···· <4 β ······ ·· |Q ·· ··· ·· ···· ·· · skupiny a karboxylové skupiny. Tieto skupiny sú prítomné v chemickej zlúčenine, aby takú funkčnú skupinu urobili inertnou voči podmienkam chemickej reakcie, ktorým je zlúčenina vystavená. V predloženom vynáleze možno použiť ktorúkoľvek z radu chrániacich skupín. Jednou z takých chrániacich skupín je benzyloxykarbonyl (Cbz; Z). Ďalšie výhodné chrániace skupiny podľa vynálezu možno nájsť v Greene, T. W. a Wuts, P. G. M., “Protective Groups in Organic Synthesis” 2. vyd., Wiley & Sons, 1991.

Premostené indenopyrolokarbazolové zlúčeniny majú dokázané významné funkčné farmakologické aktivity, ktoré nachádzajú uplatnenie v celom rade situácií vrátane výskumu a terapie. Tieto deriváty sú užitočné ako terapeutické prostriedky. Aktivity zlúčenín vykazujú pozitívne efekty na funkciu a/alebo prežitie buniek reagujúcich na trofický faktor. Účinok na funkciu a/alebo prežitie buniek reagujúcich na trofický faktor, napr. bunky neurónovej rodiny, bol preukázaný pomocou ktoréhokoľvek z nasledujúcich testov. (1) test kultivovanej acetyltransferázy cholínu miechy (“ChAT - choline acetyltransferase); alebo (2) test aktivity ChAT kultivovaných neurónov bazálneho predného mozgu.

•

V tu používanom význame pojem “účinok”, keď sa používa ako rozvinutie pojmov “funkcia” a “prežitie” znamená pozitívnu alebo negatívnu premenu alebo zmenu. Účinok, ktorý je pozitívny, tu môže byť označený ako “zlepšenie” alebo “podporujúci” a účinok, ktorý je negatívny, tu môže byť označený ako “inhibícia” alebo “inhibujúci”.

V tu používanom význame pojmy “podporiť” alebo “zlepšujúci” pri použití ako rozvinutie pojmov “funkcia” alebo “prežitie” znamená, že prítomnosť premostenej indenopyrolokarbazolovej zlúčeniny má kladný účinok na funkciu a/alebo prežitie bunky reagujúcej na trofický faktor v porovnaní s bunkou za neprítomnosti zlúčeniny. Napríklad (nie je myslené obmedzujúco) vzhľadom na prežitie napríklad cholinergického neurónu by zlúčenina vykazovala zlepšenie prežívania cholinergickej neurónovej populácie ohrozenej smrťou (v dôsledku napríklad zranenia, chorobného stavu, degeneratívneho stavu alebo prirodzeného progresu) v porovnaní s cholinergickou neurónovou populáciou, na ktorú nepôsobí taká zlúčenina, keby liečená populácia mala pomerne väčšie obdobie funkčnosti ako neliečená populácia.

·· • · • · • · ·· ···

V tu používanom význame “inhibovať” a “inhibícia” znamená, že špecifikovaná odozva určeného materiálu (napr. enzymatická aktivita) je pomerne znížená za prítomnosti premostenej indenopyrolokarbazolovej zlúčeniny.

V tu používanom význame sa pojem “trk” vzťahuje na rodinu vysokoafinitných neurotrofínových receptorov v súčasnosti pozostávajúcu z trk A, trk B a trk C, a na ďalšie proteíny spojené s membránami, na ktoré sa neurotrofín môže viazať.

V tu používanom význame inhibícia VEGFR implikuje použiteľnosť napríklad pri chorobách, kde angiogenéza hrá dôležitú úlohu, napríklad rakovina alebo tuhé nádory, endometrióza, diabetická retinopatia, psoriáza, hemangioblastóm ako aj iné očné choroby a rakoviny.

Inhibícia trk implikuje použiteľnosť napríklad pri chorobách prostaty, napríklad pri rakovine prostaty a benígnej hyperplázii prostaty, a liečbe zápalovej bolesti.

Inhibícia receptora rastového faktora odvodeného z trombocytov (PDGFR Platelet Derived Growth Factor Receptor) implikuje použiteľnosť napríklad pri rôznych formách neoplázie, reumatoidnej artritídy, pulmonárnej fibrózy, myelofibrózy, abnormálnom hojení rán, chorobách s kardiovaskulárnymi prejavmi ako ateroskleróza, restenóza, restenóza po angioplastike, atď.

V tu používanom význame sa pojmy “rakovina” a “rakovinový” vzťahujú na akúkoľvek malígnu proliferáciu buniek u cicavca. Medzi príklady patria rakoviny prostaty, benígna hyperplázia prostaty, rakoviny vaječníkov, prsníkov, mozgu, pľúc, pankreasu, kolorektálna rakovina, rakovina žalúdka, tuhé nádory, rakovina hlavy a krku, neuroblastóm, karcinóm renálnych buniek, lymfóm, leukémia, iné známe zhubné nádory hematopoetických systémov a iné známe rakoviny.

V tu používanom význame pojmy “neurón, “bunka neurónovej rodiny” a “neurónová bunka zahŕňajú, ale nie sú obmedzené na heterogénnu populáciu neurónových typov s jednotlivými alebo viacerými transmitrami a/alebo jednotlivými alebo viacerými funkciami; s výhodou ide o cholinergické a senzorické neuróny. V tu používanom význame slovné spojenie “cholinergický neurón znamená neuróny centrálnej nervovej sústavy (CNS) a periférnej nervovej sústavy (PNS), ktorých neurotransmitrom je acetylcholín; príkladmi sú bazálny predný mozog, neuróny priečne ·· · ·· ·· ·· • · ·· ···· ··· • · · ·· e · · • · · · · · · · ·· ··· ·· ···· ·· · pruhovaného svalstva a miechové neuróny. V tu používanom význame fráza “senzorický neurón” zahŕňa neuróny reagujúce na environmentálne podnety (napr. teplota, pohyb) napríklad z kože, svalov a kĺbov; príkladom je neurón z ganglionu zadného senzorického koreňa miechových nervov.

“Bunka reagujúca na trofický faktor” podľa tu používaného významu je bunka, ktorá obsahuje receptor, na ktorý sa môže špecificky viazať trofický faktor; medzi príklady patria neuróny (napr. cholinergické a senzorické neuróny) a neneurónové bunky (napr. monocyty a neoplastické bunky).

Premostené indenopyrolokarbazolové zlúčeniny tu opísané nachádzajú uplatnenie vo výskume i v terapii, napríklad pri inhibícii enzýmovej aktivity. Napríklad vo výskume možno zlúčeniny použiť vo vývoji testov a modelov na ďalšie zlepšenie pochopenia úloh, ktoré hrá inhibícia serín/treonín alebo tyrozín proteín kinázy (napr. PKC, trk tyrozín kinázy) v mechanistických aspektoch súvisiacich porúch a chorôb. V terapii možno zlúčeniny, ktoré inhibujú tieto enzýmové aktivity, použiť na inhibíciu škodlivých dôsledkov týchto enzýmov vzhľadom na choroby, ako je rakovina.

Ako dokazujú nižšie uvedené príklady, inhibíciu enzýmovej aktivity pomocou premostených indenopyrolokarbazolových zlúčenín možno určiť napríklad pomocou nasledujúcich testov:

1. Test inhibície aktivity tyrozín kinázy trk A;

2. Inhibícia fosforylácie trk stimulovanej NGF v celobunkovom prípravku;

3. Test inhibície kinázy vaskulárneho endotelového receptora rastového faktora;

4. Test inhibície aktivity PKC; a

5. Test inhibície PDGFR.

Uvedené premostené indenopyrolokarbazolové zlúčeniny možno použiť na zlepšenie funkcie a/alebo prežitia buniek neurónovej rodiny u cicavca, napríklad človeka. V týchto kontextoch možno tieto zlúčeniny použiť jednotlivo alebo s inými kondenzovanými pyrolokarbazolmi a/alebo indolokarbazolmi, alebo v kombinácii ·· · ·· ·· ·· ···· · · · · ··· • · · · · ··· s inými užitočnými molekulami, ktoré tiež vykazujú schopnosť ovplyvňovať funkciu a/alebo prežitie cieľovej bunky.

Rad neurologických porúch je charakterizovaný neurónovými bunkami, ktoré umierajú, sú poranené, funkčne narušené, podliehajú axonálnej degenerácii, sú ohrozené rizikom smrti atď. Medzi tieto poruchy patria okrem iných nasledujúce: Alzheimerova choroba; poruchy motorických neurónov (napr. amyotrofická laterálna skleróza); Parkinsonova choroba; cerebrovaskulárne poruchy (napr. mŕtvica, ischémia); Huntingtonova choroba; AIDS demencia; epilepsia; skleróza multiplex; periférne neuropatie (napr. neuropatie postihujúce DRG neuróny pri periférnej neuropatii spojenej s chemoterapiou) vrátane diabetickej neuropatie; poruchy indukované excitačnými aminokyselinami; a poruchy spojené s nárazovými alebo prienikovými poraneniami mozgu alebo miechy.

ChAT katalyzuje syntézu neurotransmitra acetylcholínu a považuje sa za enzymatický marker pre funkčný cholinergický neurón. Funkčný neurón je tiež schopný prežiť. Prežívanie neurónov sa hodnotí kvantifikáciou špecifickej absorpcie a enzymatickej konverzie farbiva (napr. kalceín AM) žijúcimi neurónmi.

Vzhľadom na svoju rozmanitú použiteľnosť nachádzajú tu uvedené premostené indenopyrolokarbazolové zlúčeniny uplatnenie v rade oblastí. Tieto zlúčeniny možno použiť pri vývoji in vitro modelov prežívania, funkcie alebo identifikácie neurónových buniek alebo na skríning iných syntetických zlúčenín, ktoré majú aktivity podobné aktivitám premostených indenopyrolokarbazolových zlúčenín. Tieto zlúčeniny možno použiť vo výskume na skúmanie, definovanie a určenie molekulových cieľov spojených s funkčnými odozvami. Napríklad rádioaktívnym označením premostenej indenopyrazolokarbazolovej zlúčeniny spojenej so špecifickou bunkovou funkciou (napr. mitogenézou) možno identifikovať, izolovať a vyčistiť na charakterizáciu cieľovú entitu, na ktorú sa tento derivát viaže.

Zlúčeniny sú užitočné medzi iným nielen na podporu aktivít indukovaných trofickým faktorom buniek reagujúcich na trofický faktor, napr. cholinergických neurónov, ale môžu tiež fungovať ako prostriedky podporujúce prežitie pre iné neurónové bunkové typy, napr. dopaminergické a glutamatergické. Rastový faktor môže • · · φ · ·· ·· • · ·· ···· · • · · · · ··· • · · ··· · e ·

................

regulovať prežívanie neurónov signalizačnými kaskádami v smere malých GTP viažucich proteínov ras, rac a cdc42 (Denhardt, D.T., Biochem. J., 1996, 318, 729). Špecificky, aktivácia ras vedie k fosforylácii a aktivácii kinázy aktivovanej mimobunkovým receptorom (ERK - extracellular receptor-activated kinase), ktorá bola dávaná do súvislosti s biologickým rastom a diferenciačnými procesmi. Stimulácia rac/cdc42 vedie k zvýšeniu aktivácie JNK a p38, čo sú odozvy spojené so stresom, apoptózou a zápalom. Hoci odozvy rastového faktora sú primárne cez dráhu ERK, ovplyvnenie týchto procesov môže viesť k alternatívnym mechanizmom prežívania neurónov, ktoré môžu napodobňovať rastový faktor podporujúc vlastnosti prežívania (Xia et al., Science, 1995, 270, 1326). Tieto zlúčeniny môžu pôsobiť aj ako prostriedky podporujúce prežitie pre neurónové a neneurónové bunky mechanizmami súvisiacimi ale aj vzdialenými prežívaniu sprostredkovanému rastovým faktorom, napríklad inhibíciou dráh JNK a p38 MAPK, čo môže viesť k prežitiu inhibíciou procesov umierania apoptotických buniek.

Predložené zlúčeniny sú užitočné pri liečbe porúch spojených so zníženou aktivitou ChAT alebo smrťou alebo poranením miechových motoneurónov a majú napríklad význam pri chorobách spojených s umieraním apoptotických buniek centrálneho a periférneho nervového systému, imunitného systému a pri zápalových chorobách.

Premostené indenopyrolokarbazolové zlúčeniny tu opísané môžu tiež nájsť využitie pri liečbe chorobných stavov zahŕňajúcich malígnu proliferáciu buniek, napríklad mnohých rakovín.

Medzi farmaceutický prijateľné soli zlúčenín (I) patria farmaceutický prijateľné kyselinové adičné soli, soli kovov, amóniové soli, adičné soli organických amínov a aminokyselinové adičné soli. Príkladmi kyselinových adičných solí sú adičné soli s anorganickými kyselinami, ako je hydrochlorid, sulfát a fosfát, a adičné soli s organickými kyselinami, ako je acetát, maleát, fumarát, vínan, citrát a laktát; príkladmi solí s kovmi sú soli s alkalickými kovmi, napríklad lítna soľ, sodná soľ a draselná soľ, soli s kovmi alkalických zemín, napríklad horečnatá soľ a vápenatá soľ, hlinitá soľ a zinočnatá soľ; príkladom amóniových solí je amónna soľ a tetrametylamóniová soľ; príkladmi adičných solí s organickými amínmi sú soli s morfolínom a piperidínom; a príkladmi aminokyselinových adičných solí sú soli s glycínom, fenylalanínom, kyselinou glutámovou a lyzínom.

Tu uvedené zlúčeniny možno formulovať do farmaceutických kompozícií zmiešaním s farmaceutický prijateľnými netoxickými vehikulami a nosičmi. Také kompozície možno pripraviť na použitie pri parenterálnom podaní, najmä vo forme kvapalných roztokov alebo suspenzií; alebo orálnom podaní, najmä vo forme tabliet alebo kapsúl; alebo intranazálne, najmä vo forme práškov, nosných kvapiek alebo aerosólov; alebo dermálne napríklad prostredníctvom transdermálnych náplastí.

Kompozíciu možno s výhodou podávať v jednotkovej liekovej forme a možno ju pripraviť ktorýmkoľvek zo spôsobov známych v oblasti farmácie, napríklad podľa Remington’s Pharmaceutical Sciences (Mack Pub. Co., Easton, PA, 1980). Formulácie na parenterálne podanie môžu obsahovať ako bežné vehikulá sterilnú vodu alebo fyziologický roztok, polyalkylénglykoly ako polyetylénglykol, oleje rastlinného pôvodu, hydrogenované naftalény a podobne. Užitočnými vehikulami na kontrolu uvoľňovanie účinných zlúčenín môžu byť najmä biologicky kompatibilné, biologicky odbúrateľné laktidové polyméry, laktidovo-glykolidový kopolymér alebo polyoxyetylénovo-polyoxypropylénové kopolyméry. Medzi ďalšie potenciálne užitočné systémy na parenterálne podávanie pre tieto účinné zlúčeniny patria etylénovo-vinylacetátové kopolymérové čiastočky, osmotické pumpy, implantovateľné infúzne systémy a lipozómy. Formulácie na inhalačné podanie obsahujú ako vehikulá napríklad laktózu, alebo môže ísť o vodné roztoky obsahujúce napríklad polyoxyetylén-9-lauryléter, glykocholát a deoxycholát, alebo olejovité roztoky na podávanie vo forme nosných kvapiek alebo ako gél na intranazálnu aplikáciu. Formulácie na parenterálne podanie môžu tiež obsahovať glykocholát na bukálne podávanie, salicylát na rektálne podávanie alebo kyselinu citrónovú na vaginálne podávanie. Formulácie na transdermálne náplasti sú s výhodou lipofilné emulzie.

Zlúčeniny podľa tohto vynálezu možno použiť ako jedinú účinnú látku vo farmaceutickej kompozícii. Alternatívne ich možno použiť v kombinácii s inými účinnými zložkami, napríklad inými rastovými faktormi, ktoré uľahčujú prežívanie neurónov alebo axonálnu regeneráciu pri chorobách alebo poruchách.

·· ·· • · · · • · · ·· • · · • · • · · ·· ···· ·· · • ··· • ·· : ::

·····

Zlúčeninu vzorca I a jej farmaceutický prijateľné soli možno podávať orálne alebo neorálne, napríklad ako masť alebo ako injekciu. Koncentrácie zlúčenín podľa vynálezu v terapeutickej kompozícii sa môžu meniť. Koncentrácia bude závisieť od faktorov ako celkové dávkovanie liečiva, ktoré sa má podávať, chemické charakteristiky (napr. hydrofóbnosť) použitých zlúčenín, cesta podania, vek, telesná hmotnosť a symptómy pacienta atď. Zlúčeniny podľa tohto vynálezu sa väčšinou podávajú vo vodnom fyziologickom tlmenom roztoku obsahujúcom asi 0,1 až 10 % hmotnosť/objem zlúčeniny na parenterálne podanie. Typické rozmedzia dávok sú od asi 1 pg/kg do asi 1 g/kg telesnej hmotnosti na deň; výhodný interval dávok je od asi 0,01 mg/kg do 100 mg/kg telesnej hmotnosti na deň a s výhodou asi 0,1 až 20 mg/kg raz až štyrikrát denne. Výhodné dávkovanie liečiva, ktoré sa má podávať, bude pravdepodobne závisieť od premenných, ako je typ a rozsah progresie choroby alebo poruchy, celkový zdravotný stav konkrétneho pacienta, relatívna biologická účinnosť vybranej zlúčeniny a formulácia vehikulá zlúčeniny a cesta jej podania.

Zlúčeniny vzorca I a jej farmaceutický prijateľné soli možno podávať samotné alebo vo forme rôznych farmaceutických kompozícií podľa farmakologickej aktivity a účelu podania. Farmaceutické kompozície podľa predloženého vynálezu možno pripraviť rovnomerným zmiešaním účinného množstva zlúčeniny vzorca I alebo jej farmaceutický prijateľnej soli ako účinnej zložky s farmaceutický prijateľným nosičom. Nosič môže mať široké spektrum foriem podľa foriem kompozície vhodných na podávanie. Je vhodné, aby sa také farmaceutické kompozície pripravovali v jednotkovej liekovej forme vhodnej na orálne alebo neorálne podanie. Medzi formy na neorálne podanie patria masti a injekcie.

Tablety možno pripraviť pomocou vehikúl ako laktóza, glukóza, sacharóza, manitol a metylcelulóza, dezintegrátorov ako škrob, alginát sodný, kalcium karboxymetylcelulóza a kryštalická celulóza, mazív ako stearan horečnatý a mastenec, spojív ako želatína, polyvinylalkohol, polyvinylpyrolidón, hydroxypropylcelulóza a metylcelulóza, povrchovo aktívnych látok ako ester sacharózy s mastnou kyselinou a ester sorbitolu s mastnou kyselinou a podobne, konvenčným spôsobom. Je výhodné, aby každá tableta obsahovala 15 - 300 mg účinnej zložky.

·· ·· • · · · • · · ·· • · · • · ·· • · · • · • · · ·· ··· • · · ·· ···· • · · ·« ···

Granuly možno pripraviť s použitím vehikúl ako laktóza a sacharóza, dezintegrátorov ako škrob, spojív ako želatína a podobne, konvenčným spôsobom. Prášky možno pripraviť s použitím vehikúl ako laktóza a manitol a podobne, konvenčným spôsobom. Kapsule možno pripraviť s použitím želatíny, vody, sacharózy, arabskej gumy, sorbitolu, glycerínu, kryštalickej celulózy, stearanu horečnatého, mastenca a podobne, konvenčným spôsobom. Je výhodné, aby každá kapsula obsahovala 15 300 mg účinnej zložky.

Sirupové prípravky možno pripraviť s použitím cukrov ako sacharóza, vody, etanolu a podobne, konvenčným spôsobom.

Masť možno pripraviť s použitím masťových základov ako vazelína, kvapalný parafín, lanolín a makrogol, emulgátorov ako laurylacetát sodný, benzalkónium chlorid, monoester sorbitanu s mastnou kyselinou, nátrium karboxymetylcelulóza, arabská guma a podobne, konvenčným spôsobom.

Injektovateľné prípravky možno pripraviť s použitím rozpúšťadiel ako voda, fyziologický roztok, rastlinné oleje (napr. olivový olej a arašidový olej), etyloleát a propylénglykol, solubilizačné prostriedky ako benzoát sodný, salicylát sodný a uretán, izotonické prostriedky ako chlorid sodný a glukóza, konzervačné prostriedky ako fenol, krezol, ester kyseliny p-hydroxybenzoovej a chlórbutanol, antioxidanty ako kyselina askorbová, pyrosiričitan sodný a podobne, konvenčným spôsobom.

Vynález je ďalej ilustrovaný nasledujúcimi príkladmi, ktoré slúžia ako vysvetlenie vynálezu. Tieto príklady nie sú myslené ako obmedzenie rozsahu vynálezu a nemajú sa tak ani vysvetľovať.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Inhibícia aktivity tyrozín kinázy trkA

Vybrané premostené indenopyrolokarbazolové zlúčeniny boli testované na svoju schopnosť inhibovať kinázovú aktivitu baculovírusom exprimovanej ľudskej trkA cytoplazmatickej domény pomocou testu na báze ELISA podľa publikovaného popisu (Angeles et al., Anál. Biochem. 236: 49-55, 1996). Stručne, 96-jamková mikrotitračná platnička bola natretá substrátovým roztokom (recombinant human ·· ·· • ♦ · · • · e ·· e · · • * e v · ·· ··· · · ·· ···· ·· • · · ! i ·· · phospholipase C-y1/glutathione S-transferase fusion proteín) (Rotin et al., EMBO J., 11: 559-567, 1992). Inhibičné štúdie sa uskutočnili v 100 μΙ testovacích zmesiach obsahujúcich 50 mM Hepes, pH 7,4, 40 μΜ ATP, 10 mM MnCI₂, 0,1 % BSA, 2 % DMSO a rôzne koncentrácie inhibítora. Reakcia bola iniciovaná pridaním trkA kinázy a nechala sa prebiehať 15 minút pri 37 °C. Potom sa pridala protilátka fosfotyrozínu (UBI) a po nej sekundárna protilátka konjugovaná s enzýmom, alkalickou fosfatázou označený kozí protimyšací IgG (Bio-Rad). Aktivita viazaného enzýmu sa merala pomocou systému zosilnenej detekcie (Gibco-BRL). Dáta inhibicie sa analyzovali pomocou sigmoidnej rovnice dávka-odozva (s premenlivým sklonom) v GraphPad Prism. Koncentrácia, ktorá mala za následok 50 % inhibíciu aktivity kinázy, sa označuje ako “ICso”· Výsledky sú zhrnuté v tabuľke 2.

Tabuľka 2

Inhibičné účinky premostených indenopyrolokarbazolových zlúčenín na aktivitu trkA kinázy

Zlúčenina č.	trkA (% inh. pri 300 nM) IC₅o. nM
11-1	13
II-2	(20)
II-3	9
II-4 a	76
II-4 b	16
II-5	72
II-6	6
ll-7a	11
ll-7b	5
II-8	254
II-9	(34)
11-10	(17)
11-11	121
11-12	17
11-14a	14
ll-14b	242

Príklad 2

Inhibícia fosforylácie trk stimulovanej NGF v celobunkovom prípravku

Inhibícia fosforylácie trk stimulovanej NGF vybranými premostenými indenopyrolokarbazolovými zlúčeninami sa uskutočnila podľa nižšie uvedeného popisu, ktorý bol modifikáciou publikovaného postupu (pozrite patent USA č. 5,516,771).

·· · · · ·· ·· · · · · · · · ··· • e· ·· ··· • · · a·· a e a ·· ··· ·· ···· ·· ···

NIH3T3 bunky transfikované pomocou trkA sa kultivovali v 100 mm miskách. Subkonfluentné bunky sa sérovo vyhladovali nahradením média bezsérovým 0,05 % B S A-D M EM obsahujúcim zlúčeninu (100 nM a 1 μΜ) alebo DMSO (pridané ku kontrolám) na jednu hodinu pri 37 °C. NGF (Harlan/Bioproducts for Science) sa potom pridal k bunkám pri koncentrácii ng/ml na 5 minút. Bunky sa lyžovali v tlmivom roztoku obsahujúcom detergent a proteázové inhibitory. Vyčírené bunkové lyzáty sa normalizovali na protein pomocou metódy BCA a imunoprecipitovali anti-trk protilátkou. Polyklonálna anti-trk protilátka bola pripravená oproti peptidu zodpovedajúcemu 14 aminokyselinám na karboxylovom konci trk (Martin-Zanca et al., Mol. Celí. Biol. 9: 24-33, 1989). Imunitné komplexy sa zachytili na granuly Protein A Sepharose (Sigma Chem. Co., St. Lois, MO), oddelili sa elektroforézou na SDS polyakrylamidovom géle (SDS-PAGE) a preniesli sa do polyvinylidéndifluoridovej (PVDF) membrány. Membrána bola imunoblotovaná anti-fosfotyrozínovou protilátkou (UBI), potom sa inkubovala s kozím protimyšacím IgG spojeným s chrenovou peroxidázou (Bio-Rad Laboratories, Hercules, CA). Fosforylované proteíny sa zviditeľnili pomocou ECL (Amersham Lite Science, Inc., Arlington Heights, IL). Plocha pásu trk proteínu sa odmerala a porovnala s kontrolou stimulovanou pomocou NGF. Použitý systém skórovania inhibície na základe percentuálneho zníženia pásu trk proteínu bol nasledovný: 0 = žiadne zníženie; 1 = 1 - 25 %; 2 = 26 - 49 %; 3 = 50 75 %; 4 = 76 - 100 %. Výsledky sú uvedené nižšie v tabuľke 3.

Tabuľka 3

Účinky premostených indenopyrolokarbazolových zlúčenín na fosforyláciu trkA stimulovanú NGF v bunkách NIH3T3

	Skóre inhibície
Zlúčenina č.	pri 100 nM	pri 1000 nM
11-1	3	4
II-3	1	4
ll-4b	0	2
II-6	4	4
ll-7a	3	4
ll-7b	3	4

	• B	•	··		• B	B·
e	•	• ·	•	•	• B	• t	··
•	*	t	•	•	•	e *
•	«	•	•	•	B	e b
	• ·	4 ··	• e		····	1»	B B

Príklad 3

Inhibícia aktivity kinázy receptora vaskulárneho endotelového rastového faktora

Premostené indenopyrolokarbazolové zlúčeniny boli skúmané na svoje inhibičné účinky na kinázovú aktivitu baculovírusom exprimovanej VEGF receptorovej (ľudský flk-1, KDR, VEGFR2) kinázovej domény pomocou postupu opísaného pre ELISA test trkA kinázy opísaného vyššie. Kinázová reakčná zmes pozostávajúca z 50 mM Hepes, pH 7,4, 40 μΜ ATP, 10 mM MnCI₂, 0,1 % BSA, 2 % DMSO a rôznych koncentrácií inhibítora, sa preniesla na platničky pokryté PLC-y/GST. Pridala sa VEGFR kináza a reakcia sa nechala prebiehať 15 minút pri 37 °C. Detekcia fosforylovaného produktu sa uskutočnila pridaním anti-fosfotyrozínovej protilátky (UBI). Pridala sa sekundárna s enzýmom konjugovaná protilátka, aby zachytila komplex protilátka-fosforylovaný PLC-y/GST. Aktivita viazaného enzýmu sa merala pomocou systému zosilnenej detekcie (Gibco-BRL). Dáta inhibície sa analyzovali pomocou sigmoidnej rovnice dávka-odozva (s premenlivým sklonom) v GraphPad Prism. Výsledky sú zhrnuté v tabuľke 4.

Tabuľka 4

Inhibičné účinky premostených indenopyrolokarbazolových zlúčenín na aktivitu kinázy VEGF receptora

Zlúčenina č.	VEGFR kináza (% inh. pri 300 nM) IC₅o. nM
11-1	30
11-1 b	67
II-2	> 10,000
II-3	71
ll-4a	17
II-4 b	184
II-5	398
II-6	9
ll-7a	87
ll-7b	260
II-8	26
II-9	318
11-10	601
11-11	205
11-12	20
11-13	8
11-14a	32

·· * ·· ·· ·· ···· · · · · ··· • e e ·· · · · • · · · · · > · · · • «f · · · · k «· ··· ·· ··· ·· ·

ll-14b	538
11-15	25
11-16a	43
ll-16b	57

Príklad 4 ·

Inhibícia aktivity protein kinázy C

Aktivita protein kinázy C bola hodnotená pomocou Millipore Multiscreen TCA “in-plate” testu podľa popisu v Pitt, A. M. a Lee, C. (J. Biomol. Screening, 1: 47-51, 1996). Testy sa uskutočnili v 96-jamkových platničkách Multiscreen-DP (Millipore). Každá 40 ml testovaná zmes obsahovala 20 mM Hepes, pH 7,4, 10 mM MgCI₂, 2,5 mM EGTA, 2,5 mM CaCI₂, 80 mg/ml fosfatidylserínu, 3,2 mg/ml dioleínu, 200 mg/ml histónu H-1 (Fluka), 5 mM [γ-³²Ρ]ΑΤΡ, 1,5 ng protein kinázy C (UBI; zmiešané izozýmy a, b, g), 0,1 % BSA, 2 % DMSO a testovanú premostenú kondenzovanú pyrolokarbazolovú zlúčeninu. Reakcia sa nechala prebiehať 10 minút pri 37 °C, potom sa ukončila pridaním ľadovo studenej 50 % kyseliny trichlóroctovej. Platničky sa nechali ekvilibrovať 30 min pri 4 °C, potom sa umyli ľadovo studenou 25 % TCA. Na platničky sa pridal scintilačný kokteil a rádioaktivita sa určila pomocou scintilačného počítača Wallac MicroBeta 1450 PLUS. Hodnoty IC50 sa vypočítali korelovaním dát na sigmoidnú rovnicu dávka-odozva (s premenlivým sklonom) v GraphPad Prism. Výsledky sú zhrnuté v tabuľke 5.

Tabuľka 5

Inhibičné účinky premostených indenopyrolokarbazolových zlúčenín na aktivitu protein kinázy C

Zlúčenina č.	PRC (% inh. pri 1 μΜ) IC₅o, nM
11-1	1300
II-2	(-9)
II-3	(23)
ll-4a	(18)
II-4 b	. (28)
II-5	(37)
II-6	221
l!-7a	696
ll-7b	568
II-8	1078

•e e ·· ·· ·· « · ·· · · · · ··· • B 9 · · · · · • · · ··· · · 9 «· ··· ·· ···· ·· 999

II-9	(5)
11-10	(5)
11-11	(19)
11-12	518
11-13	576
ll-14a	126
11-14b	1239
11-15	(02)
11-16a	46

Príklad 5

Inhibícia aktivity kinázy receptora rastového faktora odvodeného z trombocytov

Premostené indenopyrolokarbazolové zlúčeniny boli skúmané na svoje inhibičné účinky na kinázovú aktivitu baculovírusom exprimovanej PDGFp receptorovej kinázovej domény pomocou ELISA testu trkA kinázy opísaného vyššie. Testy sa uskutočnili v substrátových 96-jamkových mikrotitračných platničkách pokrytých (PLC-y/GST). Každá 100 μΙ reakčná zmes obsahovala 50 mM HEPES, pH 7,4, 20 μΜ ATP, 10 mM MnCI₂, 0,1 % BSA, 2 % DMSO a rôzne koncentrácie inhibítora. Reakcia sa iniciovala pridaním predfosforylovaného rekombinantného ľudského enzýmu (10 ng/ml PDGFRP) a nechala sa prebiehať 15 minút pri 37 °C. Predfosforylovaný enzým sa pripravil pred použitím inkubáciou kinázy v tlmivom roztoku obsahujúcom 20 μΜ ATP a 10 mM MnCI₂ počas 1 hodiny pri 4 °C. Detekcia fosforylovaného produktu sa uskutočnila pridaním chrenovej peroxidázovej (HRP)-konjugovanej anti-fosfotyrozínovej protilátky (UBI). Neskôr sa pridal roztok substrátu HRP obsahujúci S.S’-S.S’-tetrametylbenzidín a peroxid vodíka a platničky sa inkubovali 10 minút pri teplote miestnosti. Reakcia sa ukončila pridaním kyseliny a výsledná absorbancia sa odčítala pri 450 nm pomocou prístroja Microplate Bio-kinetics Reader (Bio-Tek Inštrument EL 312e). Dáta inhibície sa analyzovali pomocou sigmoidnej rovnice dávka-odozva (s premenlivým sklonom) v GraphPad Prism. Výsledky sú zhrnuté v tabuľke 6.

Tabuľka 6

PDGFR inhibičné účinky premostených indenopyrolokarbazolových zlúčenín Zlúčenina č. | PDGFR (% inh. pri 1 μΜ) ICso, nM ·· c· ·· • · · · · · β • t · · a ·· • · · ··· · · · 4· ·· ··· ·· ···· ·· ·

11-1	1383
II-2	(7)
II-3	(28)
ll-4a	(0)
ll-4b	(17)
II-5	1076
II-6	96
ll-7a	(36)
ll-7b	(34)
II-8	(15)
II-9	(24)
11-10	(23)
11-11	(15)
11-12	125
11-13	1229
11-14a	81
11-14b	1406

Príklad 6

Zvýšenie aktivity ChAT miechy

Ako je diskutované vyššie, ChAT je špecifický biochemický marker pre funkčné cholinergické neuróny. Cholinergické neuróny predstavujú dôležitý cholinergický vstup do hipokampálneho útvaru, čuchového jadra, interpedunkulárneho jadra, kortexu, amygdaly a častí talamu. V mieche sú motorické neuróny cholinergické neuróny, ktoré obsahujú ChAT (Phelps et al., J. Comp. Neurol. 273:459-472 (1988)). Aktivita ChAT sa použila na štúdium účinkov neurotrofínov (napr. NGF alebo NT-3) na prežite a/alebo funkciu cholinergických neurónov. Test ChAT slúži aj ako indikácia regulácie hladín ChAT v cholinergických neurónoch.

Premostené indenopyrolokarbazolové zlúčeniny zvyšovali aktivitu ChAT v teste kultúry disociovanej miechy potkaních embryí (tabuľka 7). V týchto testoch sa napríklad zlúčenina priamo pridala do kultúry disociovanej miechy. Zlúčeniny, ktoré zvyšovali aktivitu ChAT na aspoň 120 % aktivity kontroly, sa považovali za aktívne. Výsledky sú zhrnuté v tabuľke 7.

·· · ·· ·· ·· · • · ·· ···· ···· • · 9 9 · ···· í · ·*···**· t S ·« ··· ·· ···· ·· 999

Tabuľka 7

Zvýšenie aktivity ChAT miechy premostenými indenopyrolokarbazolovými zlúčeninami

ChAT miechy % kontroly
Zlúčenina č.	Aktivita pri 30 nM	Maximálna aktivita
11-1	114	139 pri 300 nM

Metódy: Bunky miechy potkaních plodov sa disociovali a experimenty sa uskutočnili podľa popisu (Smith et al., J. Celí Biology 101:1608-1621 (1985); Glicksman etal., J. Neurochem. 61:210-221 (1993)). Disociované bunky sa pripravili z miech vypitvaných z potkanov (embryonálny deň 14-15) štandardnými trypsínovými disociačnými technikami (Smith et al., supra.). Bunky sa naplatničkovali pri 6 x 10^s buniek/cm² na poly-1-ornitinom pokrytých kultivačných jamkách z plastového tkaniva v bezsérovom médiu N2 doplnenom 0,05% albumínu hovädzieho séra (BSA) (Bottenstein et al., PNAS USA 76:514-517 (1979)). Kultúry sa inkubovali pri 37 °C v zvlhčovanej atmosfére s 5 % CO₂/95 % vzduchu počas 48 hodín. Aktivita ChAT sa merala po 2 dňoch in vitro pomocou modifikácie Fonnumovho postupu (Fonnum, J. Neurochem. 24:407-409 (1975)) podľa McManaman et al. a Glicksman et al. (McManaman et al., Developmental Biology 125:311-320 (1988); Glicksman et al., J. Neurochem., supra.).

Zlúčeniny vzorca II opísané v príkladoch sú uvedené v tabuľke 8. Hodnoty pre R¹, R⁴, R⁶ a R⁷ sú H; Y je O a n je 1.

(Π) ·· · ·· ·· ·· · • · ·· ···· ···· • · · ·· · · · ·

2· · • · «· ··· ·· ··· ·· ···

Tabuľka 8

Zlúčenina č.	A¹A²	B¹ B²	R²	R³	R⁵	R⁸	Z	m
11-1	H, H	0	H	H	H	H	väzba	1
ll-lb	H, H	0	H	H	H	H	väzba	1
II-2	H, H	0	Et	H	H	H	väzba	1
II-3	H, H	0	H	H	H	Me	väzba	1
II-4 a	H, H	0	H	H	H	Me	väzba	2
ll-4b	H, H	0	H	H	H	Me	väzba	2
II-5	H, H	0	H	3-Br	H	Me	väzba	1
II-6	H, H	0	H	H	10-OMe	H	väzba	1
ll-7a	H, H	0	H	H	H	Me	0	1
ll-7b	H, H	0	H	H	H	Me	0	1
II-8	0	H, H	H	H	H	H	väzba	1
II-9	H, H	0	H	3-(3’-NH₂-Ph)	H	H	väzba	1
11-10	0	0	OH	H	H	H	väzba	1
11-11	H, H	0	H	H	H	CO₂-Et	väzba	1
11-12	H, H	0	H	H	H	ch₂-oh	väzba	1
11-13	H, H	0	H	H	9-OMe	H	väzba	1
ll-14a	H, H	0	H	H	H	H	väzba	1
11-14b	H, H	0	H	H	H	H	väzba	1
11-15	H, H	0	H	3-CH^-CH^Et	H	H	väzba	1
11-16a	H, H	0	H	H	H	H	0	1
11-16b	H, H	0	H	H	H	H	0	1

Všeobecný popis syntetických postupov a príklady

Všeobecný syntetický postup použitý na prípravu premostených indenopyrolokarbazolov podľa tohto vynálezu je zobrazený na obrázkoch 1 a 2. Všeobecné postupy na syntézu indenopyrolokarbazolov lll/VIII možno uskutočniť podľa popisu v patente USA č. 5,705,511, ktorého publikácia sa týmto celá zahŕňa odkazom. Keď R¹ je H, laktámový dusík indenopyrolokarbazolov lll/VIII je chránený vhodnou chrániacou skupinou, čo vedie k IV/IX. Chránené zlúčeniny sa spracúvajú vhodnou bázou vbezvodých organických rozpúšťadlách, čo má za následok vytvorenie tmavočerveného roztoku, čo sa pripisuje vzniku karbaniónu. Reakcia karbaniónu s dvojfunkčným reagentom V vedie k elektrofilnej adícii na väzbu C=Y vzorca V za vzniku počiatočného intermediátu Vl/X. Pridaním buď kyseliny sulfónovej alebo Lewisovej kyseliny, napríklad bórtrifluorid éterátu, k intermediátom VI X a/alebo VII/XI sa získajú premostené indenopyrolokarbazoly l/ll.

·· · • ··· : i:

• ·· ····· • · e 4 · e ·· ··· ·· ··

Stratégia chránenia laktámového dusíka (zobrazená na obrázkoch 3 a 4) sa môže uskutočniť buď kyslo alebo bázický katalyzovaným procesom. Kyselinou katalyzovanú reakciu možno uskutočniť činidlom viazaným na živicu umožňujúcim imobilizáciu indenopyrolokarbazolu ΙΙΙΛ/ΙΙΙ na polymérny nosič, napríklad na Rinkovu kyselinovú živicu na báze polystyrénu XII (obrázok 3), čím sa získa XIII. Alternatívne možno kyselinou katalyzovanú reakciu uskutočniť s rozpustným činidlom, čím sa získa zlúčenina XIV (obrázok 4). Silylom chránená zlúčenina XV sa pripraví za bázickej katalýzy (obrázok 4).

Obrázok 5 opisuje niekoľko metód na prípravu intermediátu V. Postup (a) opisuje transformácie rôznych acetálov XVI na (XVII, Z = väzba). Napríklad esteracetál/ketál (XVI, D - COOR) sa úplne redukuje na príslušný alkohol a potom sa oxiduje (napr. Swernovou alebo Dess-Martinovou oxidáciou) na aldehyd-acetál/ketál (XVII, R⁸ = H). Alternatívne sa ester-acetál/ketál (XVI, D = COOR) čiastočne redukuje pomocou DIBAL, čím sa získa priamo aldehyd (XVII, R⁸ = H). Podobne redukcia nitril-acetálu (XVI, D = CN) pomocou DIBAL dáva aldehyd (XVII, R⁸ = H). Keto-acetály/ketály sa pripravujú adíciou Grignardových činidiel na Weinrebov amidacetál/ketál (XVI, D = CON(OMe)Me).

Intermediát (XVII, Z = väzba) možno získať aj dvojstupňovým postupom načrtnutým v postupe (b). Pridanie organokovového činidla XIX k acetálu/ketálu XVIII dáva alkén XX, ktorý ozonolýzou s nasledujúcim redukčným spracovaním dáva ketoacetál/ketál XVII. Príprava intermediátu (XVII, Z = heteroatóm) dvojstupňovým postupom je načrtnutá v postupe (c). Naviazanie acetálu XXII na alkén XXI s nasledujúcou ozonolýzou (s redukčným spracovaním) získaného alkénu dáva ketoacetál/ketáf XVII. Alternatívne možno intermediát (XVII, Z = heteroatóm) pripraviť dvojstupňovým postupom načrtnutým v postupe (d). Reakcia zlúčeniny XXIV s acetálom/ketálom XVIII dáva XXV, ktorá sa transformuje na keto-acetál/ketál XVII metódami opísanými v postupe (a). Kondenzácia keto-acetálu/ketálu XVII s hydroxylamínmi, hydrazínmi, N-alkyl-N-alkoxyamínmi a amínmi dáva intermediát XXVI nesúci elektrofilnú funkciu C=N.

Na živicu naviazaný indenopyrolokarbazol XIII [obrázok 6, metóda A] sa pôsobí nadbytkom Grignardovho činidla ako bázy, čo vedie k vytvoreniu tmavočer-

·· •c í · ·· ·· : r i i : .· veného roztoku karbaniónu. Následná reakcia s V vedie k produktom získaným elektrofilnou adíciou na skupinu C=Y. Spracovanie vodou a odštiepenie produktov od živice zriedenou kyselinou (1 % TFA v dichlórmetáne) vedie k izolácii zlúčenín XXVII a/alebo XXVIII. Pridaním buď kyseliny sulfónovej alebo Lewisovej kyseliny, napríklad bórtrifluorid éterátu, k intermediátom XXVII a/alebo XXVIII sa získajú premostené indenopyrolokarbazoly II.

Podobná stratégia sa používa na reakciu rozpustného laktámového chráneného intermediátu, napr. XV (obrázok 7, metóda B). V tomto prípade sa však na intermediát XV pôsobí činidlom Triton B v pyridíne ako bázou namiesto Grignardovho činidla. Intermediáty XXIX a/alebo XXX možno izolovať s chrániacou skupinou laktámu nedotknutou a možno ich čistiť chromatografiou. Rovnako ako v metóde A (obrázok 6), pôsobenie Lewisovej kyseliny (napríklad bórtrifluorid éterát) vedie k premosteným indenopyrolokarbazolom II, kde R¹ = H.

Zavedenie skupín R³, R⁴, R⁵ a R⁶ možno uskutočniť podľa popisu v patentoch USA č. 5,705,511 a 4,923,986, ktorých publikácie sa týmto celé zahŕňajú odkazom. Substituent R³ možno inak zaviesť po skonštruovaní premostených indenopyrolokarbazolov, ako je uvedené na obrázku 8. Poloha 3 kruhu B sa brómuje pomocou NBS, čím sa získa zlúčenina XXXI. Potom sa zavedie uhlíkatý fragment pomocou paládiom katalyzovanej Stilleho, Suzukiho, Hečkovej, Kumadovej alebo Castro-Stephensovej reakcie, čím sa získajú zlúčeniny typu XXXil, XXXIII, atď. Okrem toho zlúčenina XXXI môže poskytnúť prístup k zlúčeninám, kde je bróm nahradený heteroatómom, napr. skupinou na báze amínu, použitím Buchwaldovej paládiom katalyzovanej aminačnej chémie.

Oxidačným procesom možno zaviesť skupinu naviazanú cez kyslík na indénový uhlík kruhu E, ako to ukazuje obrázok 9, zlúčenina XXXIV. Táto chémia tiež vedie k oxidácii metylénovej skupiny laktámu (kruh A), čím sa získa amidový derivát, ako je uvedené.

• ·· ···· ·· · · · · · ·· • · · e tt ··· ·· ······ ·

Príklad 7

Príprava intermediátov viazaných na Rinkovu živicu: (Xlll-A), (Xlll-B) a (Xlll-C), (obrázok 3)

Príklad 7-A

Trojhrdlová banka s guľatým dnom vybavená horným mechanickým miešadlom a Dean-Starkovým nástavcom sa postupne naplnila Rinkovou kyselinovou živicou XII (10,00 g, 0,64 mmol/g), 1-metyl-2-pyrolidinónom (80 ml), benzénom (350 ml), Vlll-A [A¹, A² = H2, B¹, B² = O, R³ = R⁴ = R⁵ = R⁶ = H)] (3,00 g) a kyselinou ptoluénsulfónovou (1,00 g). Reakčná zmes sa zahrievala na reflux 20 hodín a potom sa prefiltrovala. Živica sa premyla THF (5 x 175 ml) a filtrát sa odložil. Živica sa potom postupne premyla DMSO (4 x 100 ml), 2% vodným NaHCO3 (4 x 100 ml), vodou (4 x 100 ml), DMSO (2 x 200 ml), THF (4 x 100 ml) a etylacetátom (4 x 100 ml). Živica sa vysušila za vákua (24 hodín), čím sa získalo 11,70 (0,47 mmol/g) na živicu viazaného Vlll-A (Xlll-A).

Pôvodné extrakty v THF sa odparili, zvyšok sa zriedil vodou (750 ml) a získaná zrazenina sa prefiltrovala a postupne premyla vodou, 2 % vodným NaHCO₃(4 x 100 ml), a vodou (4 x 100 ml). Po vysušení vo vákuu sa získala látka Vlll-A (1,28 g).

Príklad 7-B

Podobným spôsobom sa na Rinkovu kyselinovú živicu XII (1,52 g) naviazala látka Vlll-B [A¹, A² = O, B¹, B² = H₂, R³ = R⁴ = R⁵ = R⁶ = H], (0,5 g), čím sa získalo 1,58 g na živicu naviazanej látky Vlll-B, (Xlll-B).

Príklad 7-C

Podobným spôsobom sa na Rinkovu kyselinovú živicu (3,12 g) naviazala látka Vlll-C [A¹, A² = H₂, B¹, B² = O, R³ = R⁴ = R⁵ = H, R⁶ = 10-OMe], (1,02 g), čím sa získalo 3,70 (0,46 mmol/g) na živicu naviazanej zlúčeniny Vlll-C, (Xlll-C) spolu so spätne získanou zlúčeninou Vlll-C (0,44 g).

·· * ·· ·· ·· ···· ···· · • · · · · · e • · · · · · ·· ·· ··· ·· ···· ·· ·· t

···

Príklad 8

Príprava zlúčeniny (11-1), zlúčeniny (II-2), zlúčeniny (II-3), zlúčeniny (ll-4a), zlúčeniny (ll-4b), zlúčeniny (II-6) a zlúčeniny (II-8). [Metóda A, obrázok 6]

Príklad 8-A

Do suspenzie (Xlll-A), (1,25 g) v THF (24 ml) sa pridal 1,0 M roztok EtMgBr (6,25 ml v THF) a reakčná zmes sa miešala 1 hodinu pred pridaním HMPA (5,0 ml). Po 10 minútach miešania sa pridal dietoxybutyraldehyd (3,0 g) [ktorý sa pripravil podľa literárneho postupu: Paguette, L. A., Backhaus, D., Braum, R., Underiner, T. L, a Fuchs, K. J. Am. Chem. Soc. 1997, 119, 9662-71], a reakčná zmes sá miešala 20 hodín. Reakcia sa ukončila pridaním 10 % vodného NH₄CI (5 ml) a prefiltrovala sa. Živica sa postupne premyla 10 % vodným NH₄CI (3x10 ml), vodou (3x10 ml), THF (3x10 ml), DMF (3 x 10 ml), vodou (3x10 ml), THF (3 x 10 ml) a éterom (3 x 10 ml). Živica sa vysušila za vákua, rozmiešala sa v dichlórmetáne (15 ml) a pridala sa kyselina trifluóroctová (0,15 ml). Po 1 hodine miešania sa reakčná zmes prefiltrovala a filtrát sa odparil. Získaný zvyšok sa rozpustil v dichlórmetáne (20 ml), pridal sa pyridínium tozylát (50 mg) a získaný roztok sa miešal 4 hodiny. Reakčná zmes sa premyla nasýteným vodným NaHCO₃ a soľankou a vysušila sa nad MgSO₄. Po filtrácii a odparení rozpúšťadla sa zvyšok vyčistil preparatívnou HPLC (Zorbax RX-8, 4 x 25 cm, elúcia 60 % zmesou MeCN a vody s 0,1 % kyseliny trifluóroctovej). Príslušné frakcie sa neutralizovali NaHCO₃, extrahovali do dichlormetánu (3 x 50 ml) a vysušili nad MgSO₄. Po filtrácii a odparení rozpúšťadla sa získalo 70,2 mg zlúčeniny 11-1 vo forme bieleho prášku, ktorý mal nasledujúce charakteristiky: ¹³C NMR (DMSO-ds) δ 171,8, 143,3, 142,4, 141,4, 140,1, 140,0, 136,6, 129,2, 127,9, 127,4, 127,1, 126,8, 124,1 (2C), 122,7, 121,6, 121,5, 118,3, 112,1, 88,1, 79,2, 56,6,

45,6, 33,4, 24,8; ¹H NMR (DMSO-d₆) δ 9,21 (d, J = 7,5, 1 H), 8,62 (s, 1 H), 7,98 (d, J = 7,7, 1 H), 7,86 (d, J = 8,3, 1 H), 7,71 (d, J = 7,3, 1 H), 7,49 (dd, J = 7,9, 7,4, 1 H), 7,41 (dd, J = 7,5, 7,4, 1 H), 7,36 - 7,27 (m, 2 H), 6,86 (d, J = 6,0, 1 H), 5,63 - 5,58 (m, 1 H), 4,91 (s, 2 H), 4,53 (d, J = 3,3, 1 H), 2,23 - 2,14 (m, 1 H), 1,96 - 1,92 (m, 1 H), 0,96- 0,88 (m, 1 H), 0,60 - 0,57 (m, 1 H); MS m/z (M+ H) vypočítané 379, nájdené 379.

··		•	··	··	··
•	•	··	• ·	• ·	•	•	··
•	•	•	•	•	•	•
•	•	•	•	•	•	•	•
··		···	··	····	··	• ·

Preparatívnou HPLC tejto reakčnej zmesi sa izolovala aj zlúčenina 11-2 (0,5 mg), ktorá mala nasledujúce charakteristiky: ’H NMR (DMSO-d₆) δ 9,17 (d, J = 8,1, 1 H), 8,62 (s, 1 H), 7,98 (d, J = 7,0, 1 H), 7,85 (d, J = 6,8, 1 H), 7,57 (d, J = 6,8, 1 H), 7,49 (dd, J = 7,9, 7,4, 1 H), 7,44 - 7,26 (m, 3 H), 6,81 (d, J = 6,0, 1 H), 5,43 - 5,33 (m, 1 H), 4,43 (s, 2 H), 2,23-2,14 (m, 1 H), 1,96 -1,92 (m, 1 H), 1,45 - 1,55 (m, 2 H), 0,96- 0,88 (m, 1 H), 0,60 - 0,57 (m, 1 H), 0,29 (t, J = 7,0; 3 H); MS m/z (M+ H) vypočítané 407, nájdené 407.

Príklad 8-B

Podobným spôsobom, ako je opísané vyššie pre zlúčeninu 11-1, sa na živicu (Xlll-A) (70,3 mg) pôsobilo 1,1-dietoxy-2-pentanónom (0,75 ml) [ktorý sa pripravil podľa literatúry: Sworin, M. a Neuman, W. L. J. Org. Chem. 1988, 53, 4894-6], čím sa získala zlúčenina II-3 (3,5 mg), ktorá bola izolovaná preparatívnou TLC (silikagél, elúcia zmesou 50 % EtOAc/toluén) a mala nasledujúce vlastnosti: ¹H NMR (DMSOd₆) δ 9,42 (d, J = 8,2, 1 H), 8,58 (s, 1 H), 7,95 (d, J = 7,4, 1 H), 7,79 (d, J = 8,3, 1 H), 7,71 (d, J = 7,1), 7,50 - 7,20 (m, 4 H), 6,81 (d, J = 5,9, 1 H), 4,90 (s, 2 H), 4,46 (s, 1 H), 2,35 - 2,20 (m, 1 H), 1,98 (s, 3 H), 1,75 -1,60 (m, 1 H), 1,25 -1,00 (m, 1 H), 0,35 - 0,15 (m, 1 H); MS m/z (M+ H) vypočítané 393, nájdené 393.

Príklad 8-C

Podobným spôsobom sa na zlúčeninu (Xlll-A) (74,3 mg) pôsobilo 1,1-dietoxy-

2-hexanónom [ktorý sa pripravil podľa literatúry: Brenner, J. E., J. Org. Chem. 1961, 26, 22-7] (0,75 ml), čím sa získala zlúčenina ll-4a (2,10 mg) a zlúčenina Il4b (1,06 mg), ktoré boli individuálne izolované preparatívnou HPLC (Zorbax RX-8, 4 x 25 cm, 65 % MeCN/voda s 0,1 % kyseliny trifluóroctovej). Zlúčenina ll-4a mala nasledujúce vlastnosti: ¹H NMR (DMSO-d6) δ 9.30 (d, J = 8.3, 1 H), 8.55 (s, 1 H), 7.97 (d, J = 7.2, 1 H), 7.65 (d, J = 8.5, 1 H), 7.59 (d, J = 7.59, 7.48 (dd, J = 7.8, 7.2, 1 H) 7.39 - 7.15 (m, 3 H), 6.31 (dd, J = 5.9, 5.5, 1 H), 5.02 (s, 1 H), 4.88 (s, 2 H), 0.88 (s, 3 H) iné alifatické signály stratené pod píkmi rozpúšťadla; MS m/z (M+H) vypočítané 407, nájdené 407. Zlúčenina ll-4b mala nasledujúce vlastnosti: ¹H NMR (DMS0-d6) δ 9,43 (d, J = 8,1, 1 H), 8,59 (s, 1 H), 7,99 (d, J = 7,3, 1 H), 7,75 - 7,65 (m, 2 H), 7,49 (dd, J = 7,0, 6,4, 1 H), 7,43 (dd, J = 8,2, 8,1, 1 H), 7,36 - 7,25 (m, 2 H), 6,75 (s, 1 H), 4,91 ·· • · • · • · ·· ··· ·· ·· ·· • · · · · · · • · · · · • · · · · · ·· ···· ·· ··· (s, 2 H), 4,50 (s, 1 H), 1,95 (s, 3 H) iné alifatické signály stratené pod píkmi rozpúšťadla; MS m/z (M + H) vypočítané 407, nájdené 407.

Príklad 8-D

Podobným spôsobom sa na zlúčeninu (Xlll-C) (1,00 g) pôsobilo dietoxybutyraldehydom (3,65 g), čím sa získala zlúčenina II-6 (87,8 mg), ktorá bola izolovaná preparatívnou HPLC (Zorbax RX-8, 2,5 x 25 cm, 65 % MeCN/voda s 0,1 % kyseliny trifluóroctovej) a mala nasledujúce vlastnosti: ¹H NMR (DMSO-d₆) δ 9,09 (d, J = 8,6, 1 H), 8,60 (s, 1 H), 7,95 (d, J = 7,4, 1 H), 7,84 (d, J = 8,3, 1 H), 7,47 (dd, J = 7,2, 7,0, 1 H), 7,35 (s, 1 H), 7,29 (dd, J = 7,0, 7,0, 1 H), 6,98 (dd, J = 8,6, 1,9, 1 H), 6,83 (d, J = 6,0, 1 H), 5,65 - 5,55 (m, 1 H), 4,88 (s, 2 H), 4,48 (d, J = 3,9, 1 H), 3,82 (s, 3 H),

2,25 - 2,10 (m, 1 H), 2,08 -1,85 (m, 1 H), 0,96 - 0,75 (m, 1 H), 0,65 - 0,50 (m, 1 H); MS m/z (M+Na) vypočítané 431, nájdené 431.

Príklad 8-E

Podobným spôsobom sa na živicu (Xlll-B) (153,2 mg) pôsobilo dietoxybutyraldehydom (1,5 ml), čím sa získala zlúčenina II-8 (3,6 mg), ktorá bola izolovaná preparatívnou HPLC (Zorbax RX-8, 2,5 x 25 cm, 65 % MeCN/voda s 0,1 % kyseliny trifluóroctovej) a mala nasledujúce vlastnosti: ¹H NMR (DMSO-d₆) δ 9,09 (d, J = 7,9, 1 H), 8,81 (s, 1 H), 7,8i - 7,73 (m, 3 H), 7,48 - 7,35 (m, 3 H), 7,24 (dd, J = 7,6, 7,5, 1 H), 6,85 (d, J = 6,2, 1 H), 5,63 - 5,59 (m, 1 H), 4,86 (s, 2 H), 4,61 (d, J = 3,6, 1 H), 3,82 (s, 3 H), 2,21 - 2,13 (m, 1 H), 1,96 - 1,90 (m, 1 H), 0,87 - 0,79 (m, 1 H), 0,61 0,56 (m, 1 H); MS m/z (M+ H) vypočítané 379, nájdené 379.

Príklad 9

Príprava zlúčeniny ll-7a a zlúčeniny ll-7b (metóda A, obrázok 6)

Príklad 9-A

Príprava (1,1-dietoxyetoxy)acetónu

Do studenej (0 °C) suspenzie NaH (2,68 g, 60 %) v THF (15,0 ml) sa pridal roztok 1,1-dietoxyetanolu [ktorý bol pripravený podľa literatúry: Zirkle, C. L. et. al. J.

Org. Chem. 1961, 26, 395-407] (9,00 g) v THF (20 ml), a reakčná zmes sa miešala ·· · ·· ♦· ·· ···· ···· ··· ··· ·· ··· ··· · · · · · · ·· ··· ·· ···· ·· ··· pri teplote miestnosti 1 hodinu pred pridaním metalylchloridu (8,0 ml). Reakčná zmes sa zahrievala na reflux cez noc, ochladila sa a prefiltrovala cez vrstvu celitu. Rozpúšťadlo sa odstránilo na rotačnej odparke a zvyšok sa vyčistil stĺpcovou chromatografiou (silikagél, 20 % éter/hexán), čím sa získal 1,1-dietoxyetylmetalyléter (11,5 g, 90 %). Ozonolýza chladeného (-30 °C) roztoku tohto éteru (6,00 g) v EtOAc (80 ml) sa uskutočňovala dovtedy, kým sa pomocou TLC nedokázala neprítomnosť východiskovej látky (1 hodina). Vtedy sa reakčná zmes prepláchla kyslíkom, pridal sa Pd(OH)₂ (150 mg) a zmes sa miešala pod atmosférou vodíka cez noc. Katalyzátor sa odfiltroval a filtrát sa nakoncentroval na rotačnej odparke. Získaný zvyšok sa vyčistil stĺpcovou chromatografiou (silikagél, 20% EtOAc/hexán), čím sa získala titulná zlúčenina (4,53 g, 82 %).

Príklad 9-H

Podľa metódy A (obrázok 6) sa na živicu (Xlll-A) (230,2 mg) pôsobilo EtMgBr (1,25 ml) a potom (1,1-dietoxyetoxy)acetónom (príklad 8-A) (1,2 ml). Po spracovaní a odštiepení od živice sa časť surového reakčného produktu (10,5 mg) rozpustila v dichlórmetáne (20 ml) a pridal sa BF₃ éterát (20 μΙ). Po 2,5 hodinách miešania sa roztok premyl nasýteným vodným NaHCO₃ a soľankou a vysušil sa nad MgSO₄. Po filtrácii a odstránení rozpúšťadla sa zvyšok vyčistil preparatívnou HPLC (Zorbax RX8, 4 x 25 cm, 65 % MeCN/voda s 0,1 % kyseliny trifluóroctovej), čím sa získala zlúčenina ll-7a (2,34 mg) a zlúčenina ll-7b (1,34 mg). Zlúčenina (ll-7a) mala nasledujúce vlastnosti: ¹H NMR (CDCI₃) δ 9,35 - 9,20 (m, 1 H), 7,87 (d, J ~ 7,6, 1 H), 7,62 (d, J = 7,0, 1 H), 7,60 - 7,45 (m, 1 H), 7,49 (dd, J = 7,7, 7,5, 1 H), 7,40 (d, J =

8,1, 1 H), 7,37 - 7,26 (m, 3 H), 6,22 (s, 1 H), 5,20 - 4,85 (m, 1 H), 4,47 (s, 1 H), 3,67 (d, J = 12,7, 1 H) 3,52 (d, J = 11,8, 1 H), 3,40 (d, J = 12,7, 1 H), 3,38 (d, J = 11,8, 1 H), 1,91 (s, 3 H); MS m/z (M+ H) vypočítané 409, nájdené 409. Zlúčenina ll-7b mala nasledujúce vlastnosti: ¹H NMR (CDCI₃) δ 9,58 - 9,22 (m, 1 H), 7,82 (d, J = 7,4, 1 H), 7,60-7,40 (m, 3 H), 7,37 - 7,27 (m, 3 H), 7,21 (d, J = 8,1, 1 H), 5,81 (s, 1 H), 5,21 (s, 1 H), 5,10 - 4,80 (m, 1 H), 4,59 (d, J = 13,5, 1 H), 4,38 (dd, J = 13,5, 5,3, 1 H), 4,21 (d, J -13,1, 1 H), 3,82 (d, J = 13,2, 1 H), 1,13 (s, 3 H); MS m/z (M+ H) vypočítané 409, nájdené 409.

·· · ·· ·· ·· · • · ·· ···· ···· • · · · · ···· ·· ···· ···· · ··· ··· ··· ·· ··· ·· ···· ·· ···

Príklad 10

Príprava zlúčeniny II-5 (obrázok 8)

Do roztoku zlúčeniny 11-1 (8,1 mg) v THF (2 ml) sa pridal NBS (4,6 mg) a reakčná zmes sa miešala cez noc. Pridal sa ďalší NBS (4,5 mg) a reakčná zmes sa miešala 2,5 hodiny. Nerozpustný materiál sa odfiltroval a filtrát sa nakoncentroval na rotačnej odparke. Získaný zvyšok sa vyčistil stĺpcovou chromatografiou (C-18, 65 % MeCN/voda s 0,1 % kyseliny trifluóroctovej). Príslušné frakcie sa neutralizovali NaHCO₃, extrahovali do dichlórmetánu (3 x 20 ml) a vysušili nad MgSO₄. Po filtrácii a odparení rozpúšťadla sa získala zlúčenina II-5 (5,1 mg) vo forme bieleho prášku, ktorý mal nasledujúce charakteristiky: ¹H NMR (DMSO-d₆) δ 9,22 (d, J = 7,4, 1 H), 8,67 (s, 1 H), 8,14 (s, 1 H), 7,86 (d, J = 8,7, 1 H), 7,72 (d, J = 7,0, 1 H), 7,63 (d, J = 7,8, 1 H), 7,42 (dd, J = 7,5, 7,3, 1 H), 7,35 (dd, J = 7,3, 7,2, 1 H), 6,86 (d, J = 6,0, 1 H), 5,63 - 5,58 (m, 1 H), 4,94 (s, 2 H), 4,54 (d, J = 3,1, 1 H), 2,30 - 2,14 (m, 1 H), 2,00 - 1,82 (m, 1 H), 0,96 - 0,88 (m, 1 H), 0,62 - 0,50 (m, 1 H); MS m/z (M+ H) vypočítané 457/9 (1:1), nájdené 457/9 (1:1).

Príklad 11

Príprava intermediátu XV (obrázok 4)

Do roztoku Vlll-A [A¹, A² = H2, B¹, B² = O, R³ = R⁴ = R⁵ = R⁶ = H)] (1,05 g) v DMF (25 ml) sa pridal trietylamín (0,75 ml) a ŕ-butyldimetylsilylchlorid (TBS-CI) (0,65 g). Po 3 hodinách miešania sa reakcia ukončila pridaním nasýteného vodného NaHCO3 a zmes sa extrahovala do EtOAc. Organická vrstva sa premyla vodou a soľankou a vysušila sa nad MgSO₄. Po filtrácii a odparení rozpúšťadla sa získaný zvyšok rozotrel s éterom, čím sa získala zlúčenina XV (848 mg). Extrakty sa odparili a zanechali zvyšok, ktorý sa vyčistil stĺpcovou chromatografiou (silikagél, 1 % EtOAc/CH₂CI₂) a získal sa ďalší produkt (502 mg, kombinovaný výťažok 94 %), ktorý mal nasledujúce spektrálne vlastnosti: ’H NMR (DMS0-d₆) δ 11,94 (s, 1 H), 9,32 (d, J = 7,6, 1 H), 8,03 (d, J = 7,7, 1 H), 7,64 (d, J = 7,2, 1 H), 7,58 (d, J = 8,1, 1 H), 7,44 (dd, J = 7,7, 7,6, 1 H), 7,39 (dd, J = 7,7, 7,6, 1 H), 7,32 (d, J = 7,3, 1 H), 7,25 (dd, J =

7,6, 7,3, 1 H), 5,00 (s, 2 H), 4,14 (s, 2 H), 0,99 (s, 9 H), 0,46 (s, 6 H); MS m/z (M+ H) vypočítané 425, nájdené 425.

Príklad 12

Príprava zlúčeniny 11-1 metódou B (obrázok 7)

Roztok činidla Triton B v pyridíne (0,45 M) sa pripravil rozpustením 40 % roztoku činidla Triton B v metanole (10 ml) v pyridíne (10 ml). Rozpúšťadlo sa odstránilo za zníženého tlaku (20 mm Hg) na konečný objem ~ 8 ml. Zvyšok sa zriedil pyridínom na 50 ml, prefiltroval a uložil pod dusíkom. Roztok látky XV (20,3 mg) v pyridíne (2,0 ml) sa vypláchol argónom a pridalo sa 300 μΙ činidla Triton B (0,45 M v pyridíne) a dietoxybutyraldehyd (50 μΙ). Po 2 hodinách miešania sa reakčná zmes extrahovala do EtOAc, premyla sa 1 N vodnou HCI, soľankou a vysušila sa nad MgSO₄. Po filtrácii a odparení rozpúšťadla sa adukt rozpustil v CH₂CI₂ (10 ml) a pridal sa BF₃ éterát (10 μΙ). Po 2,0 hodinách miešania sa roztok premyl nasýteným vodným NaHCO₃ a soľankou a vysušil sa nad MgSO₄. Odstránením rozpúšťadla na rotačnej odparke sa získal zvyšok, ktorý sa vyčistil preparatívnou HPLC (Zorbax RX8, 2,5 x 25 cm, 65 % MeCN/voda s 0,1 % kyseliny trifluóroctovej). Príslušné frakcie sa neutralizovali NaHCO_3l extrahovali do dichlórmetánu (3 x 20 ml) a vysušili nad MgSO₄. Po filtrácii a odparení rozpúšťadla sa získala látka 11-1 (11,8 mg, 65% výťažok), ktorej 'H NMR a MS spektrá a HPLC retenčný čas boli identické s materiálom pripraveným a izolovaným metódou A opísanou v príklade 8-A.

Príklad 13

Príprava zlúčeniny II-9 (obrázok 8)

Do suspenzie brómovanej zlúčeniny II-5 (6,2 mg) v 1-propanole (4,0 ml) sa pridala kyselina 3-aminofenylboritá (3,8 mg). Po 0,25 hodiny miešania sa postupne pridal Pd(OAc)₂ (2,0 mg) Ph₃P (4,8 mg), Na₂CO₃ (2,8 mg) a voda (2,0 ml). Zmes sa zahrievala na reflux 0,75 hodiny, ochladila sa, extrahovala do CH₂CI₂ a premyla sa vodou a soľankou. Organická vrstva sa vysušila nad MgSO₄ a rozpúšťadlo sa odstránilo na rotačnej odparke, čím sa získal zvyšok, ktorý sa vyčistil preparatívnou HPLC (Zorbax RX-8, 2,5 x 25 cm, 50 % MeCN/voda s 0,1 % kyseliny trifluóroctovej). Príslušné frakcie sa neutralizovali NaHCO₃, extrahovali do dichlórmetánu (3 x 20 ml) a vysušili nad MgSO₄. Po filtrácii a odparení rozpúšťadla sa získala zlúčenina II-9 (3,1 mg, 49% výťažok) s nasledujúcimi spektrálnymi charakteristikami: ¹H NMR (DMSO-de) δ 9,22 (d, J = 7,5, 1 H), 8,66 (s, 1 H), 8,00 - 7,25 (m, 8 H), 7,12 (dd, J = ·· · •· · · • ·· • ·· • ·· ····· ·· ·· • · · · • · · • · · ·· ···· • · · ·· ···

7,1, 7,0, 1 Η), 6,95 - 6,80 (m, 3 Η), 6,53 (d, J = 6,0, 1 H), 5,63 - 5,58 (m, 1 H), 4,99 (s, 2 H), 4,55 (s, 1 H), 2,25 - 2,10 (m, 1 H), 1,95 -1,90 (m, 1 H), 0,98 - 0,88 (m, 1 H), 0,65 - 0,57 (m, 1 H); MS m/z (M+ H) vypočítané 470, nájdené 470.

Príklad 14

Príprava zlúčeniny 11-10 (obrázok 9)

Do roztoku zlúčeniny 11-1 (5,0 mg) v DMSO (1 ml) sa pridal NaCN (4,3 mg) a zmes sa zahrievala na 145 °C 1 hodinu. Zmes sa ochladila, extrahovala do EtOAc a premyla vodou (3 x 20 ml) a soľankou. Organická vrstva sa vysušila nad MgSO₄, prefiltrovala a odparila, čím sa získal zvyšok, ktorý sa vyčistil preparatívnou HPLC (Zorbax RX-8, 2,5 x 25 cm, 55 % MeCN/voda s 0,1 % kyseliny trifluóroctovej). Príslušné frakcie sa neutralizovali NaHCO₃, extrahovali do dichlórmetánu (3 x 20 ml) a vysušili nad MgSO₄. Po filtrácii a odparení rozpúšťadla sa získala zlúčenina 11-10 (2,7 mg, 50 % výťažok) s nasledujúcimi spektrálnymi charakteristikami: ¹H NMR (DMSO-de) δ 11,4 (s, 1 H), 8,86 (d, J = 7,9, 1 H), 8,79 (d, J = 7,6, 1 H), 7,90 (d, J = 8,3, 1 H), 7,62 - 7,55(m, 2 H), 7,49 (dd, J = 7,6, 7,4, 3 H), 7,40 (dd, J = 7,4, 7,3 1 H), 7,35 (dd, J == 7,5, 7,4, 1 H), 6,86 (d, J = 6,0, 1 H), 6,03 (s, 1 H), 5,40 - 5,30 (m, 1 H), 2,25-2,14 (m, 1 H), 2,03-1,90 (m, 1 H), 1,10-0,98 (m, 1 H), 0,82-0,77 (m, 1 H).

Príklad 15

Príprava zlúčeniny 11-11 (metóda A, obrázok 6)

Podľa metódy A sa nechala reagovať živica (Xllla) (150,2 mg) s EtMgBr (1,0 ml) a potom s etyl-2,5-dioxopentanoátom [Schmidt, U., Reidl, B. Synthesis, 1993, 809] (1,5 ml). Po spracovaní a odštiepení od živice sa surový reakčný produkt rozpustil v dichlórmetáne (20 ml) a pridal sa BF₃ éterát (20 μΙ). Po 2,5 hodinách miešania sa roztok premyl nasýteným vodným NaHCO₃ a soľankou a vysušil sa nad MgSO₄. Po filtrácii a odstránení rozpúšťadla sa zvyšok vyčistil preparatívnou HPLC (Zorbax RX-8, 4 x 25 cm, 55 % MeCN/voda s 0,1 % kyseliny trifluóroctovej), čím sa získala zlúčenina 11-11 (6,4 mg), ktorá mala nasledujúce vlastnosti. ¹H NMR (DMSOd₆) δ 9,36 (d, J = 7,7, 1 H), 8,68 (s, 1 H), 8,00 (d, J = 7,7, 1 H), 7,83 (d, J = 8,3, 1 H), 7,58-7,15 (m, 5 H), 6,97 (d, J = 5,9, 1 H), 4,93 (s, 2 H), 4,82 (s, 1 H), 4,48 (q, J = 7,1, 2 H), 2,42 -1,91 (m, 2 H), 1,37 (t, 3H, J = 7,1), 1,25 - 0,63 (m, 2 H).

·· • · · • · ·· ·· • · · · • · · ·· ··· ·· ···· ·· ···

Príklad 16

Príprava zlúčeniny 11-12

K roztoku zlúčeniny 11-11 (3,4 mg) v THF (2 ml) sa pridal 2 M roztok LiBH₄ (1,0 ml v THF) a reakčná zmes sa miešala 1,5 hodiny. Reakcia sa ukončila pridaním 1 N vodnej HCI (4 ml). Po 20 minútach miešaniach sa pridal 10 % vodný roztok NaOH (15 ml) a zmes sa extrahovala do dichlórmetánu (3 x 10 ml). Po vysušení nad MgSO4 sa zmes prefiltrovala a rozpúšťadlo sa odparilo, čím sa získala zlúčenina II12 (0,32 mg), ktorá mala nasledujúce vlastnosti: ¹H NMR (DMSO-de) δ 9,35 (d, J =

7,7, 1 H), 8,62 (s, 1 H), 7,98 (d, J = 7,7, 1 H), 7,83 (d, J = 8,2, 1 H), 7,75 (d, J = 8,2, 1 H), 7,50 - 7,25 (m, 4 H), 6,84 (d, J = 7,7, 1 H), 6,11 (s, 1 H), 4,91 (s, 2 H), 4,71 (s, 1 H), 4,50 - 4,40 (m, 1 H), 4,30 - 4,20 (m, 1 H) 2,42 -1,91 (m, 2 H), 1,25 - 0,63 (m, 2 H); MS m/z (M+ H) vypočítané 409, nájdené 409.

Príklad 17

Príprava zlúčeniny 11-13

Podľa postupu z príkladu 11 sa roztok zmesi asi 95:5 látky VIII-C [A¹, A² = H2, B¹, B² = O, R³ = R⁴ = R⁵ = H, R⁶ = OMe] a Vlll-D [A¹, A² = H2, B¹, B² = O, R³ = R⁴ = R⁶= H, R⁵ = OMe] (1,25 g) silylovala v DMF (45 ml) s trietylamínom (0,85 ml) a tbutyldimetylsilylchloridom (0,65 g), čím sa získala látka VIIIB-TDBMS (1,41 g), ktorá mala nasledujúce spektrálne vlastnosti: ¹H NMR (DMSO-de) δ 11,91 (s, 1 H), 9,18 (d, J = 8,6, 1 H), 7,99 (d, J = 7,8, 1 H), 7,56 (d, J = 8,0, 1 H), 7,42 (dd, J = 7,7, 7,6, 1 H),

7,30 - 7,20 (m, 2 H), 6,95 (dd, J = 7,6, 2,5, 1 H), 4,97 (s, 2 H), 4,09 (s, 2 H), 3,81 (s, 3 H), 0,99 (s, 9 H), 0,45 (s, 6 H). Stĺpcovou chromatografiou sa izolovala aj látka VIIID-TBDMS (65 mg), ktorá mala nasledujúce spektrálne vlastnosti: ¹H NMR (DMSO-de) 11,92 (s, 1 H), 9,01 (d, J = 1,8, 1 H), 8,02 (d, J = 7,9, 1 H), 7,58 (d, J =

8,1, 1 H), 7,53 (d, J = 8,3, 1 H), 7,44 (dd, J = 7,2, 7,1, 1 H), 7,25 (dd, J = 7,2, 7,1, 1 H), 6,91 (dd, J = 8,1, 2,7, 1 H), 4,99 (s, 2 H), 4,06 (s, 2 H), 3,78 (s, 3 H), 0, 99 (s, 9 H), 0,46 (s, 6 H).

Syntéza zlúčeniny 11-13 v roztoku

Podľa postupu z príkladu 12 sa roztok VIIID-TBDMS (10,3 mg) v pyridíne (2,0 ml) prepláchol argónom a pridalo sa 350 μΙ činidla Triton B (0,45 M v pyridíne) a

·· • •	• •	• ·· •	• •	··	·· • · ·	··	··
• •	• •
•	•
•	•	•	•		•	•	•	•
··		• ··		··		····	• ·		··

dietoxybutyraldehyd (50 μΙ) (ktorý bol pripravený podľa literatúry: Paquette, L. A., Backhaus, D., Braum, R., Underiner, T. L a Fuchs, K., J. Am. Chem. Soc. 1997, 119, 9662-71, ktorého publikácia sa týmto celá zahŕňa odkazom). Po 2 hodinách miešania sa reakčná zmes extrahovala do EtOAc, premyla sa 10 % vodným roztokom CuSO₄ (3 x 50 ml), soľankou a vysušila sa nad MgSO₄. Po filtrácii a odparení rozpúšťadla sa zvyšok eluoval cez silikagél (30% EtOAc/hexán) a UV aktívna frakcia sa nakoncentrovala, rozpustila v CH₂CI₂ (4 ml) a pridal sa BF₃ éterát (10 μΙ). Po 2,0 hodinách miešania sa roztok premyl nasýteným vodným NaHCO₃ a soľankou a vysušil sa nad MgSO₄. Odstránením rozpúšťadla na rotačnej odparke sa získal zvyšok, ktorý sa rozotrel s éterom, čím sa získala čistá zlúčenina 11-13 (4,6 mg,) ktorá mala nasledujúce spektrálne vlastnosti: ¹H NMR (DMSO-d₆) δ 8,92 (d, J = 2,3, 1 H), 8,59 (s, 1 H), 7,97 (d, J = 7,7, 1 H), 7,86 (d, J = 8,3, 1 H), 7,59 (d, J = 8,2, 1 H), 7,47 (dd, J = 7,7, 7,6, 1 H), 7,28 (dd, J = 7,5, 7,4, 1 H), 6,89 (dd, J = 8,3, 2,4, 1 H), 6,82 (d, J = 6,0), 5,55 - 5,50 (m, 1 H), 4,89 (s, 2 H), 4,53 (d, J = 3,5, 1 H), 3,85 (s, 3 H), 2,30 - 2,20 (m, 1 H), 2,10 -1,90 (m, 1 H), 1,10 - 0,90 (m, 1 H), 0,73 - 0,66 (m, 1 H); MS m/z (M+ H) vypočítané 409, nájdené 409.

Príklad 18

Syntéza zlúčeniny 11-14a a zlúčeniny 11-14b

Syntéza VIIIA-TBDPS. Do roztoku Vlll-A (6,2 g) v DMF (150 ml) sa pridala TEA (9,7 ml), ŕ-butylchlórdifenylsilán (tBDPS-CI, 10,5 ml) a katalytické množstvo dimetylaminopyridínu. Zmes sa zahrievala na 50 °C 15 hodín. Pridal sa ďalší trietylamín (5,0 ml) a tBDPS-CI (5,0 ml) a reakčná zmes sa udržiavala pri 50 °C ďalších 20 hodín. Reakcia sa ukončila pridaním NaHCO₃ a extrahovala sa do EtOAc. Organická vrstva sa premyla vodou (2 x 100 ml) a soľankou a vysušila sa nad MgSO₄. Po filtrácii a odparení rozpúšťadla sa získaný zvyšok rozotrel so zmesou éteru a hexánu 1:1, čím sa získal produkt VIIIA-TBDPS (9,1 g, 83 %), ktorý mal nasledujúce spektrálne vlastnosti: ¹H NMR (DMSO-d₆) δ 11,95 (s, 1 H), 9,21 (d, J = 1,8, 1 H), 7,80 - 7,20 (m, 16 H), 7,13 (dd, J = 8,1, 2,7, 1 H), 4,83 (s, 2 H), 4,13 (s, 2 H),

1,25 (s, 9 H); MS m/z (M+ H) vypočítané 549, nájdené 549.

·· · ·· ·· ·· ···· ···· ··· ··· ·· · · · ··· ··· · · ·· ··· ·· ···· ·· ·

Syntéza zlúčeniny 11-17 v roztoku

Roztok VIIIA-TBDPS (102,5 mg) v pyridíne (4,0 ml) sa vypláchol argónom a pridal sa 1,0 ml činidla Triton B (0,45 M v pyridíne) a dietoxybutyraldehyd (140 μΙ) [ktorý sa pripravil podľa literatúry: Paquette, L. A., Backhaus, D., Braum, R., Underiner, T. L. a Fuchs, K. J. Am. Chem. Soc. 1997, 119, 9662-71]. Po 2 hodinách miešania sa reakčná zmes extrahovala do EtOAc, premyla sa 10% vodným roztokom CuSO₄ (3 x 50 ml), soľankou a vysušila sa nad MgSO₄. Po filtrácii a odparení rozpúšťadla sa zvyšok eluoval cez silikagél (30% EtOAc/hexán) a UV aktívna frakcia sa nakoncentrovala, rozpustila v CH₂CI₂ (10 ml) a pridal sa BF₃ éterát (10 μΙ). Po 0,5 hodinách miešania sa roztok premyl nasýteným vodným NaHCO₃ a soľankou a vysušil sa nad MgSO₄. Odstránením rozpúšťadla na rotačnej odparke sa získal zvyšok, ktorý sa vyčistil stĺpcovou chromatografiou (silikagél, 25 % EtOAc/hexán), čím sa získal produkt (75,5 mg) s nasledujúcimi spektrálnymi vlastnosťami: ¹H NMR (DMSO-de) δ 9, 08 (d, J = 7,2, 1 H), 7,86 (d, J = 8,2, 1 H), 7,73 (d, J = 6,9, 1 H), 7,70 - 7,24 (m, 15 H), 6,88 (d, J = 5,9, 1 H), 5,72 (m, 1 H), 4,86 (s, 2 H), 4,55 (d, J = 3,3, 1 H), 2,30 - 2,20 (m, 1 H), 2,10 -1,90 (m, 1 H), 1,10 - 0,90 (m, 1 H), 0,73 - 0,66 (m, 1 H); MS m/z (M+Na) vypočítané 639, nájdené 639.

Oddelenie enantiomérov látky 11-1 a chránenej TBDPS chirálnou HPLC a príprava zlúčenín 11-14a a 11-14b.

Látka 11-1 a chránená TBDPS sa rozpustila v minimálnych množstvách zmesi CHCI₃ a EtOH (1:4, objem/objem) a 500 μΙ dávky sa vstrekovali do kolóny CHIRACEL OD (1 cm vnútorný priemer x 25 cm) a ako eluent sa použil 100 % etanol (1,5 ml/min). Frakcie z každej dávky zodpovedajúce enantioméru A (24,0 - 27,0 min) a enantioméru B (36,0 - 39,0 min) sa zhromaždili a oddelene nakoncentrovali. Jednotlivé enantioméry látky 11-1 a chránenej TBDPS sa rozpustili v THF (12 ml) a pridali sa do 0,1 M vodného roztoku KF (4,6 ml) tlmeného pomocou HF (0,125 ml 0,1 M vodného roztoku). Každý roztok sa miešal 40 hodín. Roztok sa rozpustil v dichlórmetáne a premyl sa vodným NaHCO₃. Vodná vrstva sa extrahovala dichlórmetánom (3 x 100 ml) a spojené organické vrstvy sa hneď pretlačili cez vrstvu MgSO₄ a odparili, čím sa získal zvyšok, ktorý sa rozotrel so zmesou éteru a hexánu 1:1 a vyčistil preparatívnou HPLC podľa popisu v príklade 8-A. Retenčné časy HPLC «· · ·· ·· ·· • · ·· ···· ··· ··· · · · · · ··· ··· ··· ·· ··· ·· ···· ·· ··· a spektrálne dáta MS pre každý enantiomér zodpovedali autentickej látke 11-1 a. Zlúčenina ll-14a (2,84 mg) sa získala v 97 % ee a zlúčenina ll-14b (3,52 mg) sa získala v 90% ee podľa určenia chirálnou HPLC. Chirálna čistota jednotlivých enantiomérov sa určila pomocou kolóny CHIRACEL OD (0,46 cm vnútorný priemer x 5 cm) s použitím zmesi metanolu a etanolu 1:1 ako eluentu (0,25 ml/min). Rt pre II14a: 14,0 min a R_t pre 11-14b: 20,5 min.

Príklad 19

Syntéza zlúčeniny 11-15

Do suspenzie zlúčeniny Vlll-A (1 g, 3,2 mmol) v THF (40 ml) sa pridal NBS (632 mg, 3,5 mmol) a reakčná zmes sá miešala pri teplote miestnosti 18 hodín. Rozpúšťadlo sa odstránilo za vákua a získaná žltooranžová tuhá látka sa suspendovala v metanole (50 ml). Suspenzia sa prefiltrovala a tuhá látka sa premyla ďalším metanolom. Po vysušení sa získala brómovaná zlúčenina (R³ = Br) (1,09 g, 2,8 mmol, 88 % výťažok) vo forme svetložltej tuhej látky: (MS: m/z (M+ H) 389, 391).

Do roztoku vyššie uvedeného bromidu (1,09 g, 2,8 mmol) v benzéne (60 ml) a N-metylpyrolidinóne (6 ml) sa pridal 4,4’-dimetoxybenzhydrol (818 mg, 3,4 mmol) a kyselina p-toluénsulfónová (532 mg, 2,8 mmol) a zmes sa zahrievala na reflux. Po 24 hodinách sa reakčná zmes ochladila na teplotu miestnosti a zriedila sa etylacetátom (200 ml). Organická vrstva sa premyla NaHCO₃ (2 x), H₂O (2 x) a soľankou (2 x). Organická vrstva sa vysušila nad bezvodým MgSO₄₁ prefiltrovala a rozpúšťadlo sa odstránilo vo vákuu. Surový materiál sa vyčistil stĺpcovou chromatografiou (10% EtOAc - hexán), čím sa získal požadovaný 3-brómindolový derivát chránený DMB (1,5 g, 2,4 mmol, 87 % výťažok) vo forme oranžovej tuhej látky: (MS m/z (M+ H) 615, 617).

250 ml zataviteľná ampulka sa naplnila 3-brómderivátom chráneným DMB (1,5 g, 2,4 mmol), bis(trifenylfosfinyl)paládium dichloridom (100 mg, 0,14 mmol), bezvodým octanom sodným (3,9 g, 4,8 mmol) a metoxyetanolom (50 ml). Ampulka sa striedavo evakuovala a plnila CO a nechala sa pod atmosférou CO. Potom sa ponorila do olejového kúpeľa s teplotou 150 °C. Po 4 hodinách sa ampulka ochladila na teplotu miestnosti a znova sa naplnila CO. Toto sa opakovalo ešte raz, pričom •I · ·· ···· ···· e···· · · ··· ·· ·· · ··· ··· ···

................

reakcia prebiehala celkom 10 hodín. Reakčná zmes sa zriedila etylacetátom (250 ml), premyla sa vodou, vysušila nad bezvodým MgSO₄, prefiltrovala a vysušila vo vákuu. Zvyšok sa rozotrel s metanolom, čím sa získala 3-karboxylová zlúčenina (1,29 g, 2,02 mmol, 84 % výťažok) vo forme žltej tuhej látky: MS m/z (M+ H) 639.

Do roztoku vyššie uvedeného esteru (1,2 g, 1,9 mmol) v dichlórmetáne (20 ml) sa pridal tioanizol (1 ml) a po ňom TFA (4 ml). Po hodine miešania pri teplote miestnosti sa reakčná zmes odparila dosucha a zvyšok sa suspendoval v dietyléteri. Suspenzia sa prefiltrovala a tuhá látka sa premývala dietyléterom, kým nebol filtrát bezfarebný. Tuhá látka sa vysušila vo vákuu, čím sa získal ester (636 mg, 1,54 mmol) vo forme belavej tuhej látky: MS m/z (M+ H) 413.

Vyššie uvedený ester (500 mg, 1,2 mmol) sa suspendoval v dichlórmetáne (15 ml) a pridal sa roztok diizobutylalumíniumhydridu v dichlórmetáne (5,5 ml, 5,5 mmol, 1,0 M). Po 2 hodinách pri teplote miestnosti sa reakcia ukončila pridaním metanolu. Rozpúšťadlo sa odstránilo na rotačnej odparke a k zvyšku sa pridala voda. Suspenzia sa prefiltrovala a tuhá látka sa vysušila vo vákuu. Požadovaný produkt [A¹, A² = O, B¹, B² = H21 R³ = 3-CH2OH, R⁴ = R⁵ = R⁶ = H, Q = NH] (367 mg, 1,08 mmol) sa získal vo forme svetložltej tuhej látky: MS m/z (M+ H) 341 m/e.

Vyššie uvedený alkohol (360 mg, 0,9 mmol) [A¹, A² = O, B¹, B² = H2, R³ = 3CH2OH, R⁴ = R⁵ = R⁶ = H, Q = NH] sa umiestnil do zataviteľnej ampulky s etanolom (15 ml). Do tejto suspenzie sa pridal anhydrid kyseliny trifluóroctovej (254 ml, 1,8 mmol). Reakčná zmes sa zahrievala na 70 °C 15 hodín. Ampulka sa ochladila a rozpúšťadlo sa odstránilo vo vákuu. Získaná tuhá látka sa rozotrela s metanolom, prefiltrovala a vysušila, čím sa získal požadovaný éter (239 mg, 0,65 mmol, 72 % výťažok) vo forme oranžovej tuhej látky: MS m/z (M+ H) 369.

Podľa postupu z príkladu 11 sa vyššie uvedený éter (100 mg, 0,27 mmol) silyloval v DMF (5 ml) s trietylamínom (0,75 ml, 0,54 mmol) a ŕ-butyldimetylsilylchloridom (81,0 mg, 0,54 mmol). Po spracovaní vodou a odparení rozpúšťadla sa tuhá látka rozotrela so zmesou éteru a hexánu (1:1), čím sa získal produkt (114,6 mg, 0,24 mmol, 88 %) vo forme oranžovej tuhej látky: MS m/z (M+ H) 483.

·· · ·· ·· • · ·· · · ·· e · · · ·· • · · · · · · • · · ·· · ·· ··· ·· ···· ·· • · • · • · · ·· ···

Podľa postupu z príkladu 12 sa roztok vyššie uvedeného éteru (23,0 mg, 0,048 mmol) v pyridíne (4,0 ml) vypláchol argónom a pridalo sa 200 μΙ činidla Triton B (0,45 M v pyridíne) a 5,5-dimetyl-1,3-dioxán-2-propionaldehyd (50 μΙ). Khanna, I. K.; Weier, R. M.; Yu. Y.; Collins, P. W.; Miyashiro, J. M.; et. al., J. Med. Chem. 1997, 40, 1619-33 sa týmto zahŕňa odkazom. Po 0,5 hodiny sa pridal ďalší Triton B (200 μΙ 0,45 M v pyridíne). To sa opakovalo ešte dvakrát. Nakoniec sa reakčná zmes extrahovala do EtOAc, premyla sa 10 % vodným roztokom CuSO₄ (3 x 50 ml), soľankou a vysušila sa nad MgSO₄. Po filtrácii a odparení rozpúšťadla sa zvyšok eluoval cez silikagél (30 % EtOAc/hexán) a UV aktívna frakcia sa nakoncentrovala, rozpustila v CH₂CI₂ (4 ml) a pridalo sa katalytické množstvo pyridínium tozylátu (1 mg). Zmes sa zahrievala na reflux 48 hodín a rozpúšťadlo sa odstránilo vo vákuu. Získaný zvyšok sa rozpustil v THF (8,0 ml) a pridal sa do 0,1 M vodného roztoku KF (2,9 ml) tlmeného pomocou HF (0,09 ml 0,1 M vodného roztoku). Po 20 hodinách miešania sa roztok extrahoval do dichlórmetánu a premyl sa vodným roztokom NaHCO₃. Vodná vrstva sa extrahovala dichlórmetánom (3 x 100 ml) a spojené organické vrstvy sa hneď pretlačili cez vrstvu MgSO₄ a odparili, čím sa získal zvyšok, ktorý sa rozotrel so zmesou éteru a hexánu 1:1 a vyčistil preparatívnou HPLC podľa popisu v príklade 8-A. Takto sa získal požadovaný produkt 11-15 (1,26 mg, 6,0 %), ktorý mal nasledujúce spektrálne vlastnosti: ¹H NMR (DMSO-d₆) 9,41 (d, J = 2,3, 1 H), 8,53 (s, 1 H), 7,90 (s, 1 H), 7,80 - 7,25 (m, 5 H), 6,33 (d, J = 6,0, 1 H),

5,31 (m, 1 H), 4,95 (s, 2 H), 4,66 (s, 2 H), 4,48 (m, 1 H), 3,50 (q, J = 6,8, 2 H), 2,30 -

2,20 (m, I H), 2,10 - 1,90 (m, 1 H), 1,25 (t, J = 6,8, 3H, 1,10 - 0,90 (m, 1 H), 0,73 0,66 (m, 1 H); MS m/z (M+ H) vypočítané 437, nájdené 437.

Príklad 20

Syntéza zlúčeniny 11-1 b

Príprava XIV (DMB-VIIIA). Trojhrdlová banka s guľatým dnom vybavená horným mechanickým miešadlom a Dean-Starkovým nástavcom sa postupne naplnila DMB-OH (2,44 g, 10 mmol), 1-metyl-2-pyrolidinónom (30 ml), benzénom (270 ml), Vlll-A (3,10 g, 10 mmol) a kyselinou p-toluénsulfónovou (1,90 g, 10 mmol). Reakčná zmes sa zahrievala na reflux. Po 2 hodinách sa reakčná zmes stala homogénnou a zahrievanie pokračovalo ďalšie 2 hodiny. Reakčná zmes sa ochladila ·· · ·· ·· ·· ···· · · · · ··· ··· ·· · · · • · · ··· ··· ·· ··· ·· ···· ·· ··· na teplotu miestnosti, zriedila sa EtOAc (200 ml), premyla nasýteným vodným roztokom NaHCO₃ (4 x 100 ml), vodou (4 x 100 ml) a organická vrstva sa vysušila nad bezvodým MgSO₄, prefiltrovala a nakoncentrovala vo vákuu. Zvyšok sa rozotrel s EtOAc/hexán a získaná tuhá látka sa prefiltrovala a vysušila pod vysokým vákuom, čím sa získala látka XIV (obrázok 4) [A¹, A² = H2, B¹, B² = O, R³ = R⁴ = R⁵ = R⁶ = H, Q = NH, R’ = R = H], (5,2 g, 98 %), ktorá mala nasledujúce spektrálne vlastnosti: ¹H NMR (CDCI3-d₆) δ 9,54 (d, J = 7,82, 1 H), 8,55 (s, 1 H), 7,68 (d, J = 7,8 1 H), 7,60 6,70 (m, 15 H), 4,71 (s, 2 H), 4,03 (s, 2 H), 3,78 (s, 6 H); MS m/z (M+ H) vypočítané 537, nájdené 537.

Do roztoku zlúčeniny XIV (obrázok 4) (102,5 mg) v THF (6,0 ml) sa pridal roztok EtMgBr v THF (0,8 ml, 1,0 M) a zmes sa miešala 1 hodinu. Pridal sa 5,5-dimetyl-1,3-dioxán-2-propionaldehyd (300 μΙ) [ktorý bol pripravený podľa literatúry: Khanna, I. K.; Weier, R. M.; Yu. Y.; Collins, P. W.; Miyashiro, J. M.; et. al., J. Med. Chem. 1997, 40, 1619-33] a zmes sa miešala 3 hodiny. Reakcia sa ukončila pridaním vodného NH₄CI a extrahovala sa do EtOAc. Organická vrstva sa premyla nasýteným vodným roztokom NaHCO₃ a soľankou a vysušila sa nad MgSO₄. Odstránením rozpúšťadla na rotačnej odparke sa získal zvyšok, ktorý sa vyčistil stĺpcovou chromatografiou (silikagél, 40 % EtOAc/hexán), čím sa získali dve frakcie zodpovedajúce dvom diastereomérnym aduktom: MS m/z (M+ H) 709. Polárnejšia frakcia (25 mg) sa rozpustila v dichlórmetáne (10 ml) a pridal sa BF₃ éterát (10 μΙ).

Po 1,5 hodiny miešania sa roztok premyl nasýteným vodným roztokom NaHCO₃ a soľankou a organická vrstva sa vysušila nad bezvodým MgSO₄, prefiltrovala a nakoncentrovala vo vákuu. Získaný zvyšok sa vyčistil preparatívnou HPLC podľa popisu v príklade 8-A, čím sa získal produkt (1,75 mg), ktorý mal nasledujúce spektrálne vlastnosti: ¹H NMR (DMS0-d₆) δ 9,20 (d, J = 7,46, 1 H), 8,56 (s, 1 H), 7,97 (d, J = 7,7, 1 H), 7,69 (d, J = 8,2, 1 H), 7,57 (d, J = 7,3, 1 H), 7,52 - 7,20 (m, 4 H), 6,57 (m, 1 H), 5,1 (m, 1 H), 4,88 (s, 2 H), 4,67 (s, 1 H), 2,30 - 2,20 (m, 1 H), 2,10 -1,90 (m, 1 H), 1,10 - 0,90 (m, 1 H), 0,73 - 0,66 (m, 1 H); MS m/z (M+ H) vypočítané 379, nájdené 379.

Príklad 21

Syntéza zlúčenín 11-16a a 11-16b

Roztok VIIIA-TBDPS (pozrite príklad 18) (214 mg) v pyridíne (4,0 ml) sa vypláchol argónom a pridalo sa 750 μΙ činidla Triton B (0,45 M v pyridíne) a roztok 2,2dietoxyetoxyacetaldehydu (200 mg) [ktorý bol pripravený podľa literatúry: Aparico, F. J. L.; Benitez, F. Z.; Gonzalez, F. S.; Carbohydr. Res. 1983, 297-302, ktorého publikácia sa týmto celá zahŕňa odkazom], v pyridíne (2 ml). Po 2 hodinách sa pridal ďalší Triton B (250 μΙ). Po ďalšej 0,5 hodine miešania sa reakčná zmes extrahovala do EtOAc, premyla sa 10% vodným roztokom CuSO₄ (3 x 50 ml), soľankou a vysušila sa nad MgSO₄. Po filtrácii a odparení rozpúšťadla sa zvyšok eluoval cez silikagél (35 % EtOAc/hexán) a UV aktívna frakcia sa nakoncentrovala, rozpustila v CH₂CI₂ (10 ml) a pridal sa BF₃ éterát (10 μΙ). Po 0,5 hodine miešania sa roztok premyl nasýteným vodným NaHCO₃ a soľankou a vysušil sa nad MgSO₄. Odstránením rozpúšťadla na rotačnej odparke sa získal zvyšok, ktorý sa vyčistil stĺpcovou chromatografiou (silikagél, 35 % EtOAc/hexán), čím sa získali dve frakcie zodpovedajúce dvom diastereomérnym aduktom: MS m/z (M+ H) 725. Každý adukt sa rozpustil v CH₂CI₂ (10 ml) a pridal sa BF₃ éterát (10 μΙ). Po 0,5 hodine miešania sa rozpúšťadlo odstránilo na rotačnej odparke a každý zvyšok sa rozpustil v THF (15 ml) a pridal do 0,1 M vodného roztoku KF (5,8 ml) tlmeného pomocou HF (0,20 ml 0,1 M vodného roztoku). Každý roztok sa miešal 20 hodín, extrahoval sa do dichlórmetánu a premyl sa vodným roztokom NaHCO₃. Vodná vrstva sa extrahovala dichlórmetánom (3 x 100 ml) a spojené organické vrstvy sa okamžite pretlačili cez vrstvu MgSO₄ a odparili. Výsledný pár zvyškov sa rozpustil v CH₂CI₂ (10 ml), pridal sa BF₃ éterát (10 μΙ) a zmes sa miešala 48 hodín.

Každá reakčná zmes sa extrahovala do CH₂CI₂, premyla sa nasýteným vodným NaHCO₃ a soľankou a vysušila sa nad MgSO₄. Odstránením rozpúšťadla na rotačnej odparke sa získal zvyšok, ktorý sa vyčistil preparatívnou HPLC podľa popisu v príklade 8-A. Jeden diasteromér, zlúčenina II-16a, (izolovaných 2,38 mg) mala nasledujúce spektrálne vlastnosti: ¹³C NMR (DMSO-de) δ 172,0, 142,6, 142,5, 142,1, 141,0, 139,8, 134,8, 130,6, 128,0, 127,2, 127,0, 126,5, 124,4, 124,2, 122,7, 121,7, 121,0, 116,8, 112,1, 80,0, 70,0, 69,1, 65,6, 54, I, 45,7; ¹H NMR (DMSO-d₆) δ 9,23 (d, ·· · ·· ·· ·· ···· ···· ···

J = 7,7, 1 H), 8,58 (s, 1 H), 7,99 (d, J = 7,7, 1 H), 7,77 (d, J = 8,3, 1 H), 7,63 (d, J = 7,22, 1 H), 7,48 - 7,30 (m, 4 H), 6,56 (s, 1 H), 5,10 (m, 1 H), 4,90 (s, 2 H), 4,70 (m, 1 H), 3,80-3,60 (m, 2 H), 3,30 - 3,00 (m, 2 H) MS m/z (M+Na) vypočítané 395, nájdené 395.

Druhý diasteromér, zlúčenina ll-16b, (izolovaný 1,00 mg) mal nasledujúce spektrálne vlastnosti: ¹H NMR (DMSO-d₆) δ 9,21 (d, J = 7,7, 1 H), 8,59 (s, 1 H), 7,99 (d, J - 7,7, 1 H), 7,77 - 7,30 (m, 6 H), 5,95 (s, 1 H), 5,05 (m, 1 H), 4,91 (s, 2 H), 4,63 (m, 1 H), 4,55 - 4,30 (m, 2 H), ďalšie signály stratené pod píkom rozpúšťadla; MS m/z (M+Na) vypočítané 395, nájdené 395.

Zlúčeniny vzorca II možno ďalej pochopiť s odkazom na tabuľku 9, ktorá uvádza isté výhodné uskutočnenia označené ako vzorec III, kde sú špecifikované chirálne centrá (*). Hodnoty pre R¹, R⁴, R⁶ a R⁷ sú H; Y je O a n je 1.

Tabuľka 9

Zlúč. č.	A¹A²	B¹B²	R²	R³	R^&	R⁸	Z	m	R² R⁷ R⁸
III-A1	H,H	O	H	H	H	H	väzba	1	RSR
III-A2	H,H	O	H	H	H	H	väzba	1	SSR
III-A3	H,H	O	H	H	H	H	väzba	1	RRS
III-A4	H,H	O	H	H	H	H	väzba	1	SRS
III-B1	H,H	O	Et	H	H	l-l	väzba	1	RSR
III-B2	H,H	O	Et	H	H	H	väzba	1	SSR
III-B3	H,H	O	a	H	H	H	väzba	1	RRS
III-B4	H,H	O	Et	H	H	H	väzba	1	SRS
III-C1	H,H	O	H	H	H	Me	väzba	1	RSR

III-C2	Η,Η	0	Η	Η	H	Me	väzba	1	SSR
III-C3	Η,Η	0	Η	Η	H	Me	väzba	1	RRS
III-C4	Η,Η	0	Η	Η	H	Me	väzba	1	SRS
III-D1	Η,Η	0	Η	Η	H	Me	väzba	2	RRS
III-D2	Η,Η	0	Η	Η	H	Me	väzba	2	SRS
III-D3	Η,Η	0	Η	Η	H	Me	väzba	2	RSR
III-D4	Η,Η	0	Η	Η	H	Me	väzba	2	SSR
ΙΙΙ-Ε1	Η,Η	0	Η	3-Βγ	H	Me	väzba	1	RSR
ΙΙΙ-Ε2	Η,Η	0	Η	3-Βγ	H	Me	väzba	1	SSR
ΙΙΙ-Ε3	Η,Η	0	Η	3-Βγ	H	Me	väzba	1	RRS
ΙΙΙ-Ε4	Η,Η	0	Η	3-Βγ	H	Me	väzba	1	SRS
III-F1	Η,Η	0	Η	Η	10-OMe	H	väzba	1	RSR
III-F2	Η,Η	0	Η	Η	10-OMe	H	väzba	1	SSR
III-F3	Η,Η	0	Η	Η	10-OMe	H	väzba	1	.RRS
III-F4	Η,Η	0	Η	Η	10-OMe	H	väzba	1	SRS
III-G1	Η,Η	0	Η	Η	H	Me	0	1	SSS
III-G2	Η,Η	0	Η	Η	H	Me	0	1	RSS
III-G3	Η,Η	0	Η	Η	H	Me	0	1	RRR
III-G4	Η,Η	0	Η	Η	H	Me	0	1	SRR
ΙΙΙ-Η1	0	Η,Η	Η	Η	H	H	väzba	1	RSR
ΙΙΙ-Η2	0	Η,Η	Η	Η	H	H	väzba	1	SSR
ΙΙΙ-Η3	0	Η,Η	Η	Η	H	H	väzba	1	RRS
ΙΙΙ-Η4	0	Η,Η	Η	Η	H	H	väzba	1	SRS
111-11	Η,Η	0	Η	3-(3’-WPh)	H	H	väzba	1	RSR
ΙΙΙ-Ι2	Η,Η	0	Η	3-(3’-NHrPh)	H	H	väzba	1	SSR
ΙΙΙ-Ι3	Η,Η	0	Η	3-í3’-NH2-Ph)	H	l-l	väzba	1	RRS
ΙΙΙ-Ι4	Η,Η	0	Η	3-í3’-NH2-Ph)	H	H	väzba	1	SRS
III-J1	0	0	ΟΗ	H	H	H	väzba	1	SSR
III-J2	0	0	ΟΗ	H	H	H	väzba	1	RSR
III-J3	0	0	ΟΗ	H	H	H	väzba	I	RRS
III-J4	0	0	ΟΗ	H	H	H	väzba	1	SRS
ΙΙΙ-Κ1	Η,Η	0	Η	H	H	COa-Et	väzba	1	RSR
ΙΙΙ-Κ2	Η,Η	0	Η	H	H	CO₂-Et	väzba	1	SSR
ΙΙΙ-Κ3	Η,Η	0	Η	H	H	CO₂-Et	väzba	1	RRS
ΙΙΙ-Κ4	Η,Η	0	Η	H	H	COrEt	väzba	1	SRS
lll-ĽI	Η,Η	0	Η	H	H	CH₂OH	väzba	1	RSR
III-L2	Η,Η	0	Η	H	H	CH₂OH	väzba	1	SSR
III-L3	Η,Η	0	Η	H	H	ch₂oh	väzba	1	RRS
III-L4	Η,Η	0	Η	H	H	ch₂oh	väzba	1	SRS
ΙΙΙ-Μ1	Η,Η	0	Η	H	9-OMe	H	väzba	1	RSR
ΙΙΙ-Μ2	Η,Η	0	Η	H	9-OMe	H	väzba	1	SSR
ΙΙΙ-Μ3	Η,Η	0	Η	H	9-OMe	H	väzba	1	RRS
ΙΙΙ-Μ4	Η,Η	0	Η	H	9-OMe	H	väzba	1	SRS
ΙΙΙ-Ν1	Η,Η	0	Η	H	H	H	väzba	1	RSR
ΙΙΙ-Ν2	Η,Η	0	Η	H	H	H	väzba	1	SSR
IH-N3	Η,Η	0	Η	H	H	H	väzba	1	RRS
ΙΙΙ-Ν4	Η,Η	0	Η	H	H	H	väzba	1	SRS

III-P1	H,H	H	3-CH2O-CH₂OEt	H	H	väzba	1	RSR
III-P2	H,H	H	SOHzO-CHzOEt	H	H	väzba	1	SSR
III-P3	H,H	H	S-CHzO-CHsOEt	H	H	väzba	1	RRS
III-P4	H.H	H	3-CHzO-l	DHzOEt	H	H	väzba	1	SRS
III-Q1	H,H	H	H	H	H	0	1	RSS
III-Q2	H,H	H	H	H	H	0	1	SSS
III-Q3	H,H	H	H	H	H	0	1	RRR
III-Q4	H,H	H	l-l	H	H	0	1	SRR

Každý z patentov, prihlášok a tlačených publikácií spomenutých v tomto patentovom dokumente sa týmto celý zahŕňa odkazom. Ako bude zrejmé odborníkom v danej oblasti, na výhodných uskutočneniach vynálezu možno uskutočniť mnoho zmien a úprav bez toho, aby došlo k odchýleniu sa od ducha vynálezu. Všetky také variácie spadajú do rozsahu predloženého vynálezu.

··	• ·· •	• •	··	• •	• · • · •	·· • •	• •	• ·· •
• •	• •
e	•	•	•		•	•	•	•	•
	··	···		··		····	··		···

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1) každý alkyl, alkenyl alebo alkinyl je nesubstituovaný; alebo

1) jeden atóm uhlíka je nahradený atómom kyslíka, dusíka alebo síry;

1. Zlúčenina vzorca I kde, kruh B a kruh F nezávisle a každý spolu s uhlíkovými atómami, na ktoré sú pripojené, sú vybrané zo skupiny pozostávajúcej z nasledujúcich:

b) nenasýtený 5-členný karbocyklický aromatický kruh; a

c) nenasýtený 5-členný karbocyklický aromatický kruh, v ktorom buď

2) každý alkyl, alkenyl alebo alkinyl je substituovaný 1 až 3 skupinami vybranými zo skupiny, ktorú tvorí aryl majúci od 6 do 10 uhlíkov, heteroaryl, arylalkoxy, heterocykloalkoxy, hydroxyalkoxy, alkyloxyalkoxy, hydroxyalkyltio, alkoxyalkyltio, F, Cl, Br, I, -CN, -NO₂, -OH, OR⁹, -X²(CH2)pNR¹¹R¹², -X²(CH2)_pC0₂R⁹, -X²(CH2)pC(=0)NR¹¹R¹², -X²(CH2)_p0C(=0)NR¹¹R¹², -X²(CH2)pNR¹°C(=O)NR¹¹R¹², -OC(=O)R⁹, 0C0NHR², -X²(CH2)_pS(O)_yR⁹, -O-tetrahydropyranyl, -NR¹¹R¹², -NR¹⁰C(=O)R⁹, -NR¹⁰CO2R⁹, -NR¹⁰C(=O)NR¹¹R¹², -NHC(=NH)NH2, NR¹⁰S(O)2R⁹, S(O)yR⁹, -CO2R², -C(=O)NR¹¹R¹², -C(=O)R², -CH2OR¹⁰, -CH=NR⁹, -S(=O)₂NR²R^2A, -OR¹⁴ a monosacharid majúci od 5 do 7 uhlíkov, kde každá hydroxylová skupina monosacharidu je buď nesubstituovaná alebo nahradená H, alkylom majúcim od 1 do 4 uhlíkov, alkylkarbonyloxylom majúcim od 2 do 5 uhlíkov alebo alkoxylom majúcim od 1 do 4 uhlíkov.

2. Zlúčenina podľa nároku 1, ktorá má vzorec

2) každý alkyl, alkenyl alebo alkinyl je substituovaný 1 až 3 skupinami vybranými zo skupiny, ktorú tvorí aryl majúci od 6 do 10 uhlíkov, heteroaryl, arylalkoxy, heterocykloalkoxy, hydroxyalkoxy, alkyloxyalkoxy, hydroxyalkyltio, alkoxyalkyltio, F, Cl, Br, I, -CN, -NO₂, -OH, OR⁹, -X²(CH2)PNR¹¹R¹², -X²(CH2)_pC0₂R⁹, -X²(CH2)PC(=O)NR¹¹R¹², -X²(CH2)_pOC(=O)NR¹¹R¹², -X²(CH2)pNR¹⁰C(=O)NR¹¹R¹², -OC(=O)R⁹, 0C0NHR², -X²(CH2)_pS(O)yR⁹, -O-tetrahydropyranyl, -NR¹¹R¹², -NR¹⁰C(=O)R⁹, -NR¹⁰CO2R⁹, -NR¹⁰C(=O)NR¹¹R¹², -NHC(=NH)NH2, NR¹⁰S(O)2R⁹, -S(O)yR⁹, -C02R², -C(=O)NR¹¹R¹², -C(=O)R², -CH2OR¹⁰, -CH=NNR²R^2A, -CH=NOR², -CH=NR⁹, -CH=NNHCH(N=NH)NH2, -S(=O)2NR²R^2A, -P(=O)(OR¹⁰)2i -OR¹⁴ a monosacharid majúci od 5 do 7 uhlíkov, kde každá hydroxylová skupina monosacharidu je buď nesubstituovaná alebo nahradená H, alkylom majúcim od 1 do 4 uhlíkov, alkylkarbonyloxylom majúcim od 2 do 5 uhlíkov alebo alkoxylom majúcim od 1 do 4 uhlíkov;

X² je O, S alebo NR¹⁰;

R⁷ a R⁸ sú každé nezávisle vybrané zo skupiny, ktorú tvorí H, alkyl majúci od 1 do 4 uhlíkov, alkoxy majúci od 1 do 4 uhlíkov, substituovaný alebo nesubstituovaný arylalkyl majúci od 6 do 10 uhlíkov, substituovaný alebo nesubstituovaný heteroarylalkyl, -(CH2)POR¹⁰, -(CH2)_POC(=O)NR¹¹R¹² a -(CH2)PNR¹¹R¹²; alebo R⁷ a R⁸ spolu tvoria spájajúcu skupinu vzorca -CH2-X³CH₂-, kde X³ je X² alebo väzba;

m a n sú každé nezávisle 0,1 alebo 2;

Y je vybrané zo skupiny, ktorú tvorí -0-, -S-, -N(R¹⁰)-, -N⁺(O‘)(R¹⁰)-, -N(OR¹⁰)a -CH₂-;

Z je vybrané zo skupiny, ktorú tvorí väzba, -0-, -CH=CH-, -S-, -C(=O)-, -CH(OR¹⁰)-, -N(R¹⁰)-, -N(OR¹⁰)-, CH(NR¹¹R¹²)-, -C(=O)N(R¹⁷)-, -N(R¹⁷)C(=O)-, -N(S(O)yR⁹)-, -N(S(O)yNR¹¹R¹²)-, -N(C(=O)R¹⁷)-, -C(R^1SR¹⁶)-, -N⁺(O’)(R¹⁰)-, -CH(OH)-CH(OH)- a -CH(O(C=O)R⁹)CH(OC(=O)R^9A)-, kde R^9A je rovnaké ako R⁹;

R¹⁷ je vybrané zo skupiny, ktorú tvorí H, alkyl, aryl a heteroaryl;

s výhradou, že aspoň jeden z párov A¹ a A², alebo B¹ a B², tvorí =0.

R² je vybrané zo skupiny, ktorú tvorí H, alkyl majúci od 1 do 4 uhlíkov, -OH, alkoxy majúci od 1 do 4 uhlíkov, -0C(=0)R⁹, -0C(=0)NR¹¹R¹²,

-O(CH₂)_pNR¹¹R¹², -O(CH₂)_pOR¹⁰, substituovaný alebo nesubstituovaný arylalkyl majúci od 6 do 10 uhlíkov, a substituovaný alebo nesubstituovaný heteroarylalkyl;

a) H, aryl, heteroaryl, F, Cl, Br, I, -CN, CF₃, -N0_2i -OH, -OR⁹,

-0(CH₂)_PNR¹¹R¹², -OC(=O)R⁹, -0C(=0)NR²R⁷, -0C(=0)NR¹¹R¹²,

-O(CH₂)_POR¹⁰, -CH2OR¹⁰, -NR¹¹R¹², -NR¹⁰S(=O)2R⁹, -NR¹⁰C(=O)R⁹,

c) -NR¹⁰C(=O)NR¹¹R¹², -CO2R², -C(=0)R², -C(=0)NR¹¹R¹², -CH=N0R², -CH=NR⁹, -(CH2)_PNR¹¹R¹², -(CH₂)_pNHR¹⁴ alebo -CH=NNR²R^2A, kde R²* je rovnaké ako R²;

d) -S(O)_yR², -(CH2)pS(O)yR⁹, -CH2S(O)_yR¹⁴, kde y je 0,1 alebo 2;

3. Zlúčenina podľa nároku 2, ktorá má diastereoméry vzorca

3) tri atómy uhlíka sú nahradené troma atómami dusíka;

R¹ je vybrané zo skupiny pozostávajúcej z nasledujúcich:

• e · ·· ·· ·· ···· ···· ··· • · · · · · · ·

d) -C(=0)NH₂, -NR¹¹R¹², -(CH2)pNR¹¹R¹², -(CH2)_POR¹⁰, -O(CH2)POR¹⁰ a -O(CH2)_pNR¹¹R¹², kde p je od 1 do 4; a kde buď

4. Zlúčenina podľa nároku 2, ktorá má enantioméry vzorca alebo ·· • ·· •· •· ·· · • · • ·· ·· ·· • · · · · · • · · ···· ·· · alebo

5.

Zlúčenina podľa nároku 1, kde R¹ je H.

6. Zlúčenina podľa nároku 1, kde R² je H, hydroxyl alebo substituovaný alebo nesubstituovaný alkyl.

7. Zlúčenina podľa nároku 1, kde R³, R⁴, R⁵ a R⁶ sú nezávisle H, substituovaný alebo nesubstituovaný alkyl, halogén, substituovaný alebo nesubstituovaný alkoxy, substituované alebo nesubstituované amino alebo substituovaný alebo nesubstituovaný aryl.

8. Zlúčenina podľa nároku 1, kde R⁷ a R^{8 9} sú nezávisle H alebo substituovaný alebo nesubstituovaný alkyl.

9. Zlúčenina podľa nároku 1, kde Y je O.

10. Zlúčenina podľa nároku 1, kde Z je väzba, O, S alebo substituovaný alebo nesubstituovaný N.

·· · ·· ·· ·· ···· ···· · · · • ·· ··· ··· ·· ··· ·· ···· ·· ···

11. Zlúčenina podľa nároku 1, kde m a n sú nezávisle 1 alebo 2.

12. Zlúčenina podľa nároku 1, kde Y je O, Z je väzba alebo O a m a n sú nezávisle 1 alebo 2.

13. Zlúčenina podľa nároku 1, kde A¹ A² a B¹ B² sú nezávisle =0 alebo H, H.

14. Zlúčenina podľa nároku 1, kde R¹, R⁴, R⁶ a R⁷ sú H, Y je =0, n je 1, A¹ A² a B¹B² sú nezávisle =0 alebo H, H, R² je H, OH alebo nižší alkyl, R³ je H alebo substituovaný alkyl, R⁵ a R⁸ sú nezávisle H alebo alkoxy, Z je väzba alebo O a m je 1 alebo 2.

15. Zlúčenina podľa nároku 1, ktorá má vzorec:

16. Zlúčenina podľa nároku 15, kde R³ a R⁵ sú nezávisle vybrané zo skupiny,

·· • ·· ·· • • ·· • • • · • · • · • • • • • • • • • • • • • • • • ·· ··· ·· ···· ·· ··

ktorú tvorí:

c) -NR¹⁰C(=O)NR¹¹R¹², -CO2R², -C(=O)R², -C(=O)NR¹¹R¹²; -CH=NOR², -CH=NR⁹, -(CH2)_pNR¹¹R¹², -(CH₂)_pNHR¹⁴;

d) -S(O)_yR², -(CH2)pS(O)yR⁹, -CH2S(O)yR¹⁴, kde y je 0, 1 alebo 2; a

17. Zlúčenina podľa nároku 16, kde R⁵ je nezávisle vybrané zo skupiny, ktorú tvorí H, -OR⁹, -O(CH2)PNR¹¹R¹², -OC(=O)R⁹, -OC(=O)NR²R⁷, -OC(=O)NR¹¹R¹², -0(CH2)_p0R¹°, -CH2OR¹°, -NR¹¹R¹², -NR¹⁰S(=O)2R⁹, -NR¹⁰C(=O)R⁹,

-C(=O)NR¹¹R¹², -(CH2)PNR¹¹R¹², -S(O)yR², -(CH2)pS(O)yR⁹ a -CH2S(O)_yR¹⁴, kde y je 0,1 alebo 2.

GL

·· • · • ·· ·· • · ·· • · ·· • · · • · • • · • • • ·· ··· ·· ···· ·· •

18. Zlúčenina podľa nároku 17, ktorá má vzorec

19. Zlúčenina podľa nároku 18, ktorá má enantioméry vzorca ·· • · · • · ·· ·· ·· • · · · · · ·

G2>

• · · ·· ···· • · · ·· ··· • · ·· ···

20. Zlúčenina podľa nároku 18, ktorá má diastereoméry vzorca

21.

zlúčeninu podľa nároku 1 a farmaceutický prijateľný nosič.

22.

Farmaceutická kompozícia, vyznačujúca sa tým, že podľa nároku 18 a farmaceutický prijateľný nosič.

obsahuje zlúčeninu

23. Farmaceutická kompozícia na liečbu alebo prevenciu porúch prostaty, vyznačujúca sa tým, že obsahuje zlúčeninu podľa nároku 1 a farmaceutický prijateľný nosič.

·· • · · • · ·· ·· ·· • · · · · · · • · · · ·

24. Farmaceutická kompozícia podľa nároku 23, vyznačujúca sa tým, že poruchou prostaty je rakovina prostaty alebo benígna hyperplázia prostaty.

25. Farmaceutická kompozícia na liečbu alebo prevenciu angiogénnych porúch, vyznačujúca sa tým, že obsahuje zlúčeninu podľa nároku 1 a farmaceutický prijateľný nosič.

26. Farmaceutická kompozícia podľa nároku 25, vyznačujúca sa tým, že angiogénnou poruchou je rakovina alebo tuhé nádory, endometrióza, diabetická retinopatia, psoriáza, hemangioblastóm, očné poruchy alebo makulárna degenerácia.

27. Farmaceutická kompozícia na liečbu alebo prevenciu neoplázie, reumatoídnej artritídy, pulmonárnej fibrózy, myelofibrózy, abnormálneho hojenia rán, aterosklerózy alebo restenózy, vyznačujúca sa tým, že obsahuje zlúčeninu podľa nároku 1 a farmaceutický prijateľný nosič.

28. Farmaceutická kompozícia na liečbu alebo prevenciu Alzheimerovej choroby, amyotrofickej laterálnej sklerózy, Parkinsonovej choroby, mŕtvice, ischémie, Huntingtonovej choroby, AIDS demencie, epilepsie, sklerózy multiplex, periférnej neuropatie alebo zranení mozgu alebo miechy vyznačujúca sa tým, že obsahuje zlúčeninu podľa nároku 1 a farmaceutický prijateľný nosič.

29. Spôsob inhibície aktivity trk kinázy, vyznačujúci sa tým, že obsahuje podanie zlúčeniny podľa nároku 1 v množstve dostatočnom na účinnú inhibíciu.

30. Spôsob podľa nároku 29, vyznačujúci sa tým, že trk kinázou je trk A.

31. Spôsob podľa nároku 29, vyznačujúci sa tým, že zlúčenina podľa nároku 1 sa podáva na liečbu zápalu.

32. Spôsob na liečbu alebo prevenciu porúch prostaty, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa podanie hostiteľovi s potrebou takej liečby alebo prevenciu terapeuticky účinného množstva zlúčeniny podľa nároku 1.

33. Spôsob podľa nároku 32, vyznačujúci sa tým, že poruchou prostaty je rakovina prostaty alebo benígna hyperplázia prostaty.

·· • · · • · es' ·· ·· • · · · • · · ·· • · · • · • · ·· · • · · ·· ···· • · ··

34.

35.

36.

37.

38.

39.

38.

39.

Spôsob na liečbu alebo prevenciu angiogénnych porúch, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa podanie hostiteľovi s potrebou takej liečby alebo prevenciu terapeuticky účinného množstva zlúčeniny podľa nároku 1.

Spôsob podľa nároku 34, vyznačujúci sa tým, že angiogénnou poruchou je rakovina alebo tuhé nádory, endometrióza, diabetická retinopatia, psoriáza, hemangioblastóm, očné poruchy alebo makulárna degenerácia.

Spôsob liečby alebo prevencie porúch, kde aktivita PDGFR prispieva k patologickým stavom, vyznačujúci sa tým, zahŕňa podanie zlúčeniny podľa nároku 1 v množstve dostatočnom na kontaktovanie receptora z trombocytov odvodeného rastového faktora inhibičné účinným množstvom zlúčeniny.

Spôsob na liečbu alebo prevenciu neoplázie, reumatoidnej artritídy, pulmonárnej fibrózy, myelofibrózy, abnormálneho hojenia rán, aterosklerózy alebo restenózy, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa podanie hostiteľovi s potrebou takej liečby alebo prevenciu terapeuticky účinného množstva zlúčeniny podľa nároku 1.

Spôsob liečby alebo prevencie porúch charakteristických aberantnou aktivitou buniek reagujúcich na trofický faktor, vyznačujúci sa tým, že pozostáva z podania zlúčeniny podľa nároku 1 v množstve dostatočnom na kontaktovanie bunkového receptora trofického faktora dostatočným, aktivitu indukujúcim množstvom zlúčeniny.

Spôsob liečby alebo prevencie Alzheimerovej choroby, amyotrofickej laterálnej sklerózy, Parkinsonovej choroby, mŕtvice, ischémie, Huntingtonovej choroby, AIDS demencie, epilepsie, sklerózy multiplex, periférnej neuropatie alebo zranení mozgu alebo miechy, vyznačujúci sa tým, že pozostáva z podania terapeuticky účinného množstva zlúčeniny podľa nároku 1 hostiteľovi s potrebou takej liečby alebo prevencie.