SK17442000A3

SK17442000A3 - Farmaceutický prostriedok účinný pri liečbe vírusových infekcií a spôsob zníženia rýchlosti syntézy rna alebo proteínu v bunke, ktorá má vírusovú infekciu

Info

Publication number: SK17442000A3
Application number: SK1744-2000A
Authority: SK
Inventors: James Berger Camden
Original assignee: The Procter & Gamble Company
Priority date: 1998-05-19
Filing date: 1999-05-19
Publication date: 2001-08-06
Also published as: IL139002A0; PE20000550A1; BR9911043A; TR200003383T2; CO5050303A1; AU4004299A; EP1079831A1; NO20005839D0; ID27457A; AR019305A1; US6245789B1; PL344223A1; HUP0103319A2; KR20010043709A; NO20005839L; WO1999059585A1; JP2002515432A; CA2329877A1; CN1301158A

Description

Oblasť techniky

Tento vynález sa týka farmaceutického prostriedku účinného pri liečbe vírusových infekcií a spôsobu zníženia rýchlosti syntézy RNA alebo proteínu v bunke, ktorá má vírusovú infekciu. Farmaceutický prostriedok obsahuje jeden alebo viac benzimidazolových derivátov, predovšetkým tiabendazolovú zlúčeninu.

Doterajší stav techniky

HIV a ďalšie vírusové infekcie sú jednou z hlavných príčin spôsobujúcich smrť. HIV je ochorenie, pri ktorom vírus, ktorý napadá imunitný systém tela, je v organizme replikovaný. HIV vírus nie je ľahko zničiteľný, ani neexistuje dobrý mechanizmus, ktorý by spôsobil, že sa v hostiteľských bunkách nebude replikovať.

Pri liečbe tohto devastujúceho ochorenia sú schválené niektoré liečivá, medzi ktoré patria zidovudín (AZT, Retrovir™) , didanozín (dideoxynozín, ddl, Videx™) , stavudín (d4T, Zerit™) , zalcitabín (dideoxycytozín, ddC, Hivid™), nevirapín (Viramune™) , lamivudín (Epivir™, 3TC) , inhibítory proteázy, saquinavir (Invirase™, Fortovase™) , ritonavir (Norvir™) , nelfinavir (Viracept™), efevirenz (Sustiva™) , abakavir (Ziagen™) , Amprenavir (Agenerase™) , indinavir (Crixivan™) , ganciklovir, AzDU, delavirdín (Rescriptor™) , erytropoietín, faktory stimulujúce kolónie (G-CSF a GM-CSF), nenukleozidové inhibítory a nukleozidové inhibítory. Pozri M.I. Johnston a D. F. Hoth: Science 1993, 260(5112), 1276 až 1293, a D.D. Richman: Science 1996, 212(5210), 1886 až 1888. Testovaná bola AIDS vakcína • B B • · · ·

ΒΒ B ΒΒ

B B BB B B B • · B B • · ·· · B B • B B B B B B B B B B ·· ··· BB B (Salkova vakcína) a o niekoľkých proteínoch, chemokíny z CD8, bolo napísané, že pôsobia ako HIV supresory. Zistilo sa, že okrem vyššie uvedených syntetických nukleozidových analógov, proteínov a protilátok, aj niektoré rastliny a z nich odvodené látky majú in vitro anti-HIV aktivitu. Vírus HIV sa však neničí ľahko a ani neexistuje dobrý mechanizmus na to, aby hostiteľské bunky nereplikovali tento vírus.

Odborníci v medicíne teda pokračujú v hľadaní liečiv, ktoré môžu zabrániť HIV infekciám, môžu liečiť nositeľov HIV, aby sa zabránilo progresii rozvinutia smrteľného AIDS, a môžu liečiť pacientov s AIDS. Materiál, ktorý je zacielený na HIV vírus a ktorý inhibuje vírusovú replikáciu, je teda veľmi žiaduci.

Inou vírusovou infekciou, ktorá sa obťažne lieči, je Herpes simplex. Vírus Herpes simplex (HSV) typu 1 a 2 je stály vírus, ktorý obvykle infikuje človeka. HSV typu 1 spôsobuje orálne horúčkovité pľuzgieriky (opakujúci sa opar na perách) a HSV typu 2 spôsobuje genitálny herpes, ktorý sa stal hlavnou pohlavnou chorobou v mnohých častiach sveta. V súčasnosti neexistuje žiadna úplne uspokojivá liečba genitálneho herpesu. Naviac, aj keď je to neobvyklé, HSV môže spôsobovať aj encefalitídu, život ohrozujúcu infekciu mozgu (The Merck Manual, Holvey, red., 1972; Whitley, Herpes Simplex Viruses vo Virology, druhé vydanie, Raven Press /1990/). Najzávažnejšou poruchou spôsobenou HSV je dendritická keratitída, očná infekcia, ktorá spôsobuje rozvetvené poranenie rohovky, ktoré ďalej môže spôsobiť zjazvenie a stratu zraku. Očné infekcie HSV sú hlavnou príčinou slepoty.

Hepatitída je ochorenie pečene u človeka. Prejavuje sa zápalom pečene a obvykle je spôsobená vírusovými infekciami a niekedy toxickými činidlami. Hepatitída môže viesť až k cirhóze pečene, rakovine pečene a prípadne aj k smrti. O niektorých vírusoch, ako je vírus hepatitídy A, B, C, D, E • ·· · · · ·· ··· · · ··· · ·· ··· · · · · · · · ··· ·· ·· ··· ·· · a G je známe, že spôsobujú rôzne typy vírusových hepatitíd. Najzávažnejšie z nich sú HBV a HCV. HBV je DNA vírus s veľkosťou viriónu 42 nm. HCV je RNA vírus s veľkosťou viriónu 30 až 60 nm. Pozri D.S. Chen: J. Formos. Med. Assoc. 1996, 95(1), 6 až 12.

Hepatitídou C je infikovaných štyri až päťkrát viac ľudí ako je infikovaných HIV. Hepatitída C sa lieči obťažne. Odhaduje sa, že na svete je infikovaných týmto vírusom 500 miliónov ľudí (asi 15krát viac ako infikovaných HIV). V súčasnosti nie je dostupná žiadna imunizácia. Hepatitída C môže byť regulovaná len inými preventívnymi podmienkami, ako je zlepšenie hygieny a sanitárnych podmienok, a prerušením cesty prenosu. V súčasnosti je jediným prijateľným liečivom chronickej hepatitídy C interferón, ktorý vyžaduje aspoň šesťmesačnú liečbu, a/alebo ribavarín, ktorý môže inhibovať vírusovú replikáciu v infikovaných bunkách a u niektorých ľudí aj zlepšiť funkciu pečene. Liečba interferónom s alebo bez ribavarínu je však obmedzená účinnosťou za dlhý čas, s odpoveďou okolo 25 %.

Infekcia vírusom hepatitídy B vedie k rozsiahlemu spektru poškodení pečene. Naviac chronická infekčná hepatitída B súvisí s nasledovným vyvinutím hepatocelulárneho karcinómu, hlavnej príčiny úmrtí. V dnešných časoch je prevenciou HBV infekcie očkovanie proti hepatitíde B, ktoré je terapeuticky účinné. Očkovanie však nie je účinné pri liečbe už infikovaných pacientov a nosičov. Na liečbu chronickej hepatitídy B boli použité mnohé liečivá, ale žiadne z nich sa neukázalo byť účinným liečivom, okrem interferónu.

Liečba HCB a HBV interferónom má obmedzený úspech a často súvisí s nepriaznivými vedľajšími účinkami, ako je únava, horúčka, zimomriavky, bolesť hlavy, myalgia, artralgia, mierna alopécia, psychické účinky a súvisiace poruchy, autoimúnne javy a súvisiace poruchy a disfunkcia štítnej žľazy. Pretože interferónová terapia má obmedzenú účinnosť a časté nepriaznivé účinky, je potrebný účinnejší režim liečenia týchto vírusových infekcií.

Lovett (Diss. Abstr. Int. (Sci.) 1979, 39(11), 5315 až 5316) opisuje použitie tiabendazolu na liečbu rakoviny. Edlind a kol. (Chem. Abstr. 1994, 121, 175012x), Brown a kol. (J. Amer. Chem. Soc. 1961, 83, 1764 až 1765) a Aur (J. Pediatr. 1971, 78(1), 129 až 131) opisujú použitie tiabendazolu na liečbu helmintóznych infekcií. Wagner a kol. (USA patent č. 3 370 957) opisujú protihubové prostriedky tiabendazolu.

Doteraz nebolo opísané ani navrhnuté použitie tiabendazolu na liečenie vírusových infekcií. Kvôli mnohým nevýhodám uvedeným pri liečbe vírusových infekcií existuje neustála potreba nových a zlepšených spôsobov liečenia vírusových infekcií.

Podstata vynálezu

Je nárokovaný farmaceutický prostriedok na liečbu živočíchov, najmä teplokrvných živočíchov a ľudí, ktorý sa vyznačuje tým, že obsahuje farmaceutický nosič a účinné množstvo protivírusovej zlúčeniny všeobecného vzorca I

	XX	R 1 N —R2 N	(I),
v ktorom
X znamená	atóm vodíka,	atóm halogénu,	alkyl s menej
ako 7 atómami	uhlíka alebo	alkoxyskupinu	s menej ako 7
atómami uhlíka,
n znamená	celé kladné číslo menšie ako	4,
Y znamená	atóm vodíka,	atóm chlóru,	nitroskupinu,

oxychlórskupinu, metyl alebo etyl, • ·· ·· · ·· ···· ···· ··· • ··· ··· ···· · • ···· · · · ··· ·· ·· ··· ·· ···

R znamená atóm vodíka alebo alkylovú skupinu s 1 až 8 atómami uhlíka a

R² znamená 4-tiazolylovú skupinu.

Benzimidazol je výhodne substituovaný buď atómom chlóru (C1-) alebo oxychlórskupinou (C10-) v polohe 5 alebo 7 (metá k mostíkovým atómom uhlíka benzénoveho kruhu) a zvyšujúce substituenty benzénového kruhu znamenajú atóm vodíka.

Výhodnými zlúčeninami sú zlúčeniny všeobecného vzorca

III

v ktorom R³ znamená atóm vodíka alebo alkylovú skupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, alebo ich netoxické, farmaceutický prijateľné adičné soli s kyselinou, ako organickou, tak aj anorganickou. Najvýhodnejšou zlúčeninou je 2-(4-tiazolyl)benzimidazol.

Tieto prostriedky sa môžu používať aj na liečbu HIV a iných vírusových infekcií. Liečivo sa môže podávať denne alebo 1 až 4 x týždenne.

V predloženom vynáleze je uvedené, že vyššie opísané zlúčeniny sú vhodné na inhibovanie HIV a na liečbu HIV infekcie. Predložený vynález poskytuje aj spôsoby liečenia HIV infekcie, ktoré zahŕňajú podávanie farmaceutický alebo terapeuticky aktívnej alebo prijatelného množstva vyššie opísanej zlúčeniny, najmä takých, v ktorých R znamená 4tiazolylovú skupinu, hostiteľovi infikovanému HIV.

Konkrétnejšie - tento vynález poskytuje protivírusový prostriedok, ktorý obsahuje farmaceutický nosič a tu definovaný benzimidazolový derivát, spolu so spôsobom liečby vírusových infekcií. Tieto prostriedky môžu zabrániť ··· ·· · ·· · ·· · · · · ·· · · ·· ······ · · · • ··· · · · · · · · · • · · · · · · · ··· ·· ·· ··· ·· ··· replikácii vírusu, vytvoriť vírusovú rezistenciu u pacienta, zabrániť infekcii buniek vírusom alebo ju oneskoriť, predchádzať vytvoreniu vírusovej rezistencie proti liečeniu protivírusovými činidlami, zvýšiť životnosť buniek infikovaných vírusom a/alebo oneskoriť opätovný výskyt vírusu u ošetrených buniek.

Tento vynález poskytuje prostriedky a spôsoby liečby takých vírusových ochorení, ako je HIV, herpes, hepatitída, chrípka a/alebo rinovírus, protivírusovým prostriedkom buď samotným alebo spolu s inými ošetreniami.

V nasledujúcej časti je uvedený podrobný opis vynálezu.

A. Definície

Pojem farmaceutický prijateľná zložka, ako sa tu používa, znamená takú zložku, ktorá je vhodná na použitie u ľudí a/alebo zvierat bez nepatričných vedlajších účinkov (ako je toxicita, dráždenie a alergická odpoveď) porovnávateľných s odôvodneným pomerom priaznivé účinky/ riziko.

Pojem terapeuticky účinné množstvo, ako sa tu používa, znamená také množstvo zložky, ktoré je postačujúce na dosiahnutie požadovanej terapeutickej odpovede bez nepatričných vedľajších účinkov (ako je toxicita, dráždenie a alergická odpoveď) porovnáteľných s odôvodneným pomerom priaznivé účinky/ riziko, ak sa používa spôsobom podľa tohto vynálezu. Konkrétne sa terapeuticky účinné množstvo bude meniť podľa takých faktorov, ako je príslušný liečený stav, fyzický stav pacienta, druh liečeného cicavca, trvanie liečby, druh súčasne prebiehajúcej terapie (pokial nejaká existuje), špecifický použitý prípravok a štruktúra použitej zlúčeniny. Terapeuticky účinné množstvo obvykle znamená bezpečné a účinné množstvo.

·· ··

I·· · · organickou adičnými sírany, vínany, sol protivírusovej anorganickou kyselinou, s kyselinou sú chloridy, fosforečnany, sulfonáty, alebo sólami dusičnany, maleináty,

Farmaceutická adičná sol alebo farmaceutický prijatelná sol, ako sa tu tieto pojmy používajú, znamená zlúčeniny s

Výhodnými bromidy, mravčany, jablčnany, citráty, benzoáty, salicyláty, askorbáty a ďalšie zlúčeniny známe odborníkom z oblasti techniky.

Pojem farmaceutický nosič, ako sa tu používa, znamená farmaceutický prijateľné rozpúšťadlo, suspendačné činidlo alebo riedidlo na dodávanie protivírusového činidla človeku alebo zvieraťu. Nosičom môže byť kvapalina alebo tuhá látka, ktorá sa vyberie podlá zamýšľaného spôsobu podávania.

Protivirusovými zlúčeninami podľa vynálezu sú benzimidazoly a/alebo iné soli. Benzimidazoly sú opísané nižšie. Výhodnou protivírusovou zlúčeninou je výrobok firmy Merck, ktorý sa predáva pod obchodným názvom tiabendazol.

Pojem vírusy, ako sa tu používa, znamená vírusy, ktoré infikujú živočíchy alebo cicavce, vrátane človeka. Medzi vírusy patrí HIV, chrípka, vírus detskej obrny, hepatitída, herpes, rinovírus a ďalšie, ktoré sú známe odborníkom z oblasti techniky.

Pojem sprievodná (ďalšia) terapia, ako sa tu používa, znamená, že pacient, ktorý potrebuje liečivo, je liečený alebo mu je podávané liečivo na ochorenie spolu s benzimidazolovými derivátmi. Táto sprievodná terapia môže znamenať postupnú terapiu, pri ktorej sa pacient v danom období lieči najprv jedným liečivom a potom ďalším, alebo môže znamenať súbežne prebiehajúcu terapiu, kedy sa dve liečivá podávajú v podstate súčasne.

··· · · « • · « ·· ·» estery, estery,

B. Protivírusové zlúčeniny

Protivírusové benzimidazolové zlúčeniny podlá vynálezu sú zlúčeniny všeobecného vzorca I alebo II. Výhodnou zlúčeninou je 2-(4-tiazolyl)benzimidazol alebo jeho netoxické, farmaceutický prijatelné soli s kyselinou. Výhodnými adičnými sólami s kyselinou sú adičné soli s organickými alebo anorganickými kyselinami, vybrané zo skupiny pozostávajúcej z chloridov, bromidov, síranov, dusičnanov, fosforečnanov, sulfonátov, mravčanov, vínanov, maleinátov, jablčnanov, citrátov, benzoátov, salicylátov, askorbátov a ďalších solí známych odborníkom z oblasti techniky.

Podlá predloženého vynálezu sa získavajú aj preliečivá benzimidazolových zlúčenín. Za preliečivo je považovaná taká zlúčenina všeobecného vzorca I, II alebo III, ktorá má jednu alebo viac funkčných skupín alebo nosičov kovalentne na ňu naviazaných, pričom tieto funkčné skupiny alebo nosiče sa zo zlúčenín všeobecného vzorca I, II alebo III odstránia za vzniku príslušnej zlúčeniny. Preliečivo benzimidazolovej zlúčeniny sa vyrobí modifikovaním jednej alebo viacerých funkčných skupín prítomných v zlúčenine jednou alebo viacerými maskovacími skupinami takým spôsobom, aby sa maskovacia skupina odštiepila buď rutinnou manipuláciou ex vivo, in vivo alebo in vitro alebo tiež, aby sa vytvorila rodičovská zlúčenina. Medzi preliečivá patria zlúčeniny, v ktorých je hydroxylová, amínová a merkaptanová skupina naviazaná na akúkoľvek skupinu, ktorá sa štiepi za vzniku vodnej hydroxylovej, amínovej alebo merkaptanovej skupiny. Medzi príklady preliečiv patria, ale nie sú nimi obmedzené, acetátové, formiátové alebo benzoátové deriváty alkoholových a amínových funkčných skupín v benzimidazolových derivátoch, fosforečnanové dimetylglycínové estery, aminoalkylbenzylové aminoalkylové estery a karboxyalkylové estery ··· « · ··· ·· ·· ··· ·· · alkoholových a fenolových funkčných skupín v benzimidazolových derivátoch, a ďalšie, ktoré sú známe odborníkom z oblasti techniky.

Medzi farmaceutický prijatelné soli benzimidazolových derivátov patria konvenčné netoxické soli alebo kvartérne amóniové soli vytvorených benzimidazolových zlúčenín, napríklad od netoxických anorganických a organických kyselín. Medzi takéto konvenčné netoxické soli patria napríklad tie, ktoré sú odvodené od anorganických kyselín, ako je kyselina chlorovodíková, bromovodíková, sírová, sulfamová, fosforečná, dusičná a podobne, a soli vyrobené z organických kyselín, ako je kyselina octová, propiónová, jantárová, glykolová, stearová, mliečna, jablčná, vínna, citrónová, askorbová, pamoová, maleínová, hydroxymaleínová, fenyloctová, glutámová, benzoová, salicylová, sulfanilová, 2-acetoxybenzoová, fumarová, toluénsulfónová, metánsulfónová, etándisulfónová, šťavelová, izotiónová a podobne.

Farmaceutický prijatelné soli podlá predloženého vynálezu sa syntetizujú z benzimidazolových derivátov, ktoré obsahujú bázickú alebo kyslú časť, konvenčnými chemickými spôsobmi. Všeobecne sa takéto soli vyrábajú reakciou týchto zlúčenín vo forme volnej kyseliny alebo bázy so stechiometrickým množstvom príslušnej bázy alebo kyseliny vo vode alebo v organickom rozpúšťadle alebo v ich zmesi; všeobecne sú výhodné nie vodné médiá, ako je éter, etylacetát, etanol, izopropanol alebo acetonitril. Zoznam vhodných solí možno nájsť v Remington's Pharmaceutical Sciences, 17. vydanie, Mack Publishing Company, Easton, Pa., 1985, str. 1418; tento opis je tu uvedený ako odkaz. Opisy všetkých citácií uvedených v tomto opise sú tu celé zahrnuté ako odkaz.

Benzimidazolové deriváty sa vyrábajú mnohými spôsobmi, ktoré sú odborníkom z oblasti organickej syntézy dobre známe. Benzimidazolové deriváty sa syntetizujú nižšie opísanými spôsobmi spoločne so syntetickými spôsobmi • ·· ·· · ·· · ·· · · · · ·· · · ·· ······ · · · • ··· · · · ···· · • ···· ··· ··· ·· ·· ··· ·· ··· známymi odborníkom z oblasti syntetickej organickej chémie alebo ich variáciami, ako si uvedomia odborníci z oblasti techniky. Medzi výhodné spôsoby patria, ale bez obmedzenia nimi, nižšie opísané spôsoby. Tieto zlúčeniny sa vyrábajú spôsobom opísaným v USA patente č. 3 738 995, vydanom 12. júna 1973 (Adams a kol.). Tiazolylové deriváty sa vyrábajú podlá spôsobu opísaného Brawnom a kol.: <J. Amer. Chem. Soc. 1961, 83, 1764; a Grendou a kol.: J. Org. Chem. 1965, 30, 259. Opisy oboch vyššie uvedených citácií sú tu uvedené ako odkaz.

C. Dávkovanie a formy podávania

Identita protivírusovej zlúčeniny, farmaceutického nosiča a množstvo podávanej zlúčeniny sa mení v širokých medziach podía druhu a telesnej hmotnosti cicavca a podía vírusu alebo vírusovej infekcie, ktorá má byť liečená. Podávaná dávka závisí od známych faktorov, ako sú farmakodynamické vlastnosti zlúčeniny a jej spôsob a špecifickej protivírusovej cesta podávania, od veku, pohlavia, rýchlosti metabolizmu, účinnosti absorpcie, zdravia a hmotnosti toho, komu je dávka určená, od povahy a rozsahu príznakov, od liečby, od frekvencie druhu súčasne podávanej ďalšej liečenia zlúčeninou všeobecného vzorca I, II alebo III a od požadovaného terapeutického účinku.

Benzimidazol je výhodne mikronizovaný alebo rozmelnený tak, aby sa v organizme ľahšie dispergoval a solubilizoval. Spôsoby rozomletia a práškovania liečiv sú v oblasti techniky známe. Používa sa napríklad kladivový mlyn alebo podobné mlecie zariadenie. Výhodne je veľkosť častíc menšia ako 100 pm, výhodnejšie menšia ako 50 pm.

Dávkové formy (prostriedky) vhodné na vnútorné podávanie obsahujú od 1,0 mg do 5 000 mg účinnej zložky v jednotke. V týchto farmaceutických prostriedkoch bude ··· účinná zložka obvykle prítomná v množstve 0,5 až 95 % hmotn., vztiahnuté na celkovú hmotnosť prostriedku. Vztiahnuté na celkovú hmotnosť pacienta, môže byť dávka podávaná v jednej alebo vo viacerých dávkach, niekoľkokrát za deň alebo za týždeň. Na dosiahnutie terapeuticky účinného množstva môže byť potrebných viac viac dávkových jednotiek. Napríklad ak dávková forma je 1 000 mg a pacient má hmotnosť 40 kg, jedna tabletka poskytuje dávku 25 mg na kg tohto pacienta. Pre pacienta s hmotnosťou 80 kg táto tabletka poskytuje dávku len 12,5 mg/kg.

Protivírusové zlúčeniny podľa vynálezu vykazujú účinnosť in vivo na vírusy a rakoviny u myší v dávkach 500 kg/kg, 2 500 mg/kg, 3 500 mg/kg, 4 000 mg/kg, 5 000 mg/kg a 6 000 mg/kg. Účinná dávka u myší je obvykle dvanáťnásobkom očakávanej účinnej dávky u ludí. Všeobecným návodom na dávkovanie pre ludí je 30 mg na kg telesnej hmotnosti a ako terapeuticky účinná dávka je vhodné množstvo až 10 000 mg na kg telesnej hmotnosti. Výhodne sa používa 250 mg/kg až 5 000 mg/kg telesnej hmotnosti. Na liečenie niektorých vírusových infekcií je však vhodná aj dávka medzi 2 mg na kg telesnej hmotnosti až 400 mg na kg telesnej hmotnosti.

Najvýhodnejšia rýchlosť intravenózneho podávania je v rozmedzí od 1 do 1 000 mg/kg/minútu, pri konštantnej rýchlosti infúzie. Benzimidazolové deriváty sa môžu podávať v jednej dennej dávke alebo sa celková denná dávka môže rozdeliť na dve, tri alebo štyri dávky denne. Benzimidazolové deriváty sa podávajú v jednej alebo vo viacerých dávkach denne alebo jeden až trikrát za týždeň.

Protivírusové zlúčeniny (účinné zložky) podlá tohto vynálezu sa podávajú na inhibovanie rastu vírusov alebo aby sa inhibovala vírusová infekcia akýmikoľvek spôsobmi, ktoré vedú ku kontaktu účinnej zložky s miestom pôsobenia činidla v tele cicavca alebo živočícha. Podávajú sa konvenčnými spôsobmi dostupnými pre použitie spolu s farmaceutickými • ·· ·· ·· · · · · ·· • · · · · · • ··· · · · · • · · · · ··· ·· ·· ··· •

• · • · • · • · ·· ··· inhibujúcimi zlúčeninami.

činidlami, buď ako jedno terapeutické činidlo alebo v kombinácii s ďalšími terapeutickými činidlami.

Dávková jednotka môže obsahovať jedinú zlúčeninu alebo jej zmesi s inými zlúčeninami, inými zlúčeninami vírusy alebo inými protivírusovými Benzimidazolové deriváty sa môžu podávať v orálnych dávkových formách ako tablety, tobolky, pilulky, prášky, granuly, tinktúry, suspenzie, sirupy a emulzie. Benzimidazolové deriváty sa môžu podávať aj intravenózne (ako bolus alebo injekcia), intraperitoneálne, subkutánne alebo intramuskulárne; všetky používané dávkové formy sú odborníkom z oblasti farmácie dobre známe.

Zlúčeniny podľa vynálezu sú opísané v podrobnej forme účinnej zložky a typicky sú podávané v zmesi s vhodnými farmaceutickými riedidlami, plnidlami, excipiens alebo nosičmi (súhrnne tu označované ako farmaceutický prijateľný nosič alebo materiály nosiča), vybranými tak, aby rešpektovali zamýšľanú formu podávania a aby boli v súlade s konvenčnou farmaceutickou praxou. Táto jednotka bude v kvapalnej forme vhodná na orálne, rektálne, miestne, intravenózne injekčné alebo parenterálne podávanie.

Benzimidazolové deriváty sa môžu podávať samotné, ale obvykle sa zmiešajú s farmaceutický prijateľným nosičom. Týmto nosičom môže byť tuhá látka alebo kvapalina. Druh nosiča je obvykle vybraný podľa typu použitého podávania.

Tablety môžu obsahovať vhodné väzobné činidlá, mazacie činidlá, dezintegračné činidlá, farbiace činidlá, ochucovacie činidlá, činidlá indukujúce tok a tavné činidlá. Napríklad pre orálne podávanie jednotkovej dávky vo forme tablety alebo tobolky sa účinná liečivá zložka môže skombinovať s orálnym netoxickým, farmaceutický prijateľným inertným nosičom, ako je laktóza, želatína, agar, škrob, sacharóza, glukóza, metylcelulóza, stearát horečnatý, hydrogénfosforečnan vápenatý, síran vápenatý, manitol, sorbitol a podobne.

• ·· ·· · ·· ···· ···· ··· ··· · · · · · · · ··· ·· ·· ··· ·· ···

Medzi vhodné väzobné činidlá patrí škrob, želatína, prírodné cukry, ako je glukóza, beta-laktoza, kukuričné sladidlá, prírodné a syntetické živice, ako je akácia, tragant alebo alginát sodný, karboxymetylcelulóza, polyetylénglykol, vosky a podobne. Medzi mazadlá používané v týchto dávkových formách patrí oleát sodný, stearát sodný, stearát horečnatý, benzoát sodný, octan sodný, chlorid sodný a podobne. Medzi dezintegračné patria, ale bez obmedzenia nimi, škrob, metylcelulóza, agar, bentonit, xantánová guma a podobne.

Benzimidazolové deriváty sa môžu podávať aj vo forme lipozómových dodávacích systémov, ako sú malé unilamelárne váčky, veľké unilamelárne váčky a viaclamelárne váčky. Lipozómy sa môžu vytvoriť z rôznych fosfolipidov, ako je cholesterol, stearylamín a fosfatidylcholíny.

Benzimidazolové deriváty sa môžu kondenzovať aj s rozpustnými polymérmi ako cielené nosiče liečivej látky. Medzi tieto polyméry patrí polyvinylpyrolidon, pyránový kopolymér, polyhydroxypropylmetakrylamidfenol, polyhydroxyetylaspartamidfenol alebo polyetylénoxid-polylyzín substituovaný palmitoylovými skupinami. Ďalej sa zlúčeniny podľa predloženého vynálezu môžu kondenzovať so skupinou biodegradovatelných polymérov, užitočných na dosiahnutie regulovaného uvoľnenia liečiva, napríklad polymliečnej kyseliny, polyglykolovej kyseliny, kopolymérov polymliečnej a polyglykolovej kyseliny, polyespilon-kaprolaktónu, polyhydroxymaslovej kyseliny, polyortoesterov, polyacetálov, polydihydropyránov, polykyánacylátov a zosieťovaných alebo amfipatických blokových kopolymérov hydrogélov.

Účinná zložka sa môže podávať orálne v tuhých dávkových formách, ako sú tobolky, tablety a prášky, alebo v kvapalných dávkových formách, ako sú elixíry, sirupy a suspenzie. Možno ich podávať aj parenterálne, v sterilných kvapalných dávkových formách.

• ·· • · ·	•	··	•	• ··	··	• ·
•	•
• ···	• ·		•	•	• ·	•
• ·	•		•	•	fl	•
• · · ·		··		···		··	• ·

Želatínové tobolky môžu obsahovať účinnú zložku a práškovité nosiče, ako je laktóza, škrob, celulózové deriváty, stearát horečnatý, kyselina stearová a podobne. Na výrobu lisovaných tabliet sa môžu používať podobné riedidlá. Ako tablety, tak aj tobolky sa môžu vyrábať ako bezprostredne uvoľňované produkty alebo ako produkty s trvalým uvoľňovaním, takže sa dosiahne kontinuálne uvoľňovanie liečiva v priebehu hodín. Lisované tablety sa môžu potiahnuť cukrom alebo filmom, aby sa zamaskovala nepríjemná chuť a aby tableta bola chránená pred pôsobením atmosféry, alebo sa potiahnu entericky pre selektívnu dezintegráciu v gastrointestinálnom trakte.

Pre orálne podávanie v kvapalnej dávkovej forme sa orálne liečivé zložky kombinujú s akýmkoľvek orálnym, netoxickým, farmaceutický prijateľným inertným nosičom, ako je etanol, glycerol, voda a podobne. Medzi príklady vhodných kvapalných dávkových foriem patria roztoky alebo suspenzie vo vode, farmaceutický prijatelné tuky a oleje, alkoholy alebo iné organické rozpúšťadlá, vrátane esterov, emulzie, sirupy alebo elixíry, suspenzie, roztoky a/alebo suspenzie rekonštituované z neefervescentných granúl a efervescentné prípravky rekonštituované z efervescentných granúl. Tieto kvapalné dávkové formy môžu obsahovať napríklad vhodné rozpúšťadlá, ochranné činidlá, činidlá, suspendačné činidká, riedidlá, zahusťovadlá a tavné činidlá.

Kvapalné dávkové formy pre obsahovať farbiace a ochucovacie činidlá, ktoré zvyšujú prijateľnosť pre pacienta. Všeobecne sú pre parenterálne roztoky vhodnými nosičmi voda, vhodný olej, soľný roztok, vodná dextróza (glukóza) a podobné cukorné roztoky a glykoly, ako je propylénglykol alebo polyetylénglykoly. Roztoky pre parenterálne podávanie výhodne obsahujú vo vode rozpustnú sol účinnej zložky, vhodné stabilizujúce činidlá a ak je to potrebné, pufrovacie látky. Vhodnými emulgačné sladidlá, orálne podávanie môžu • · ··· ·· • · • · • · ·· stabilizujúcimi činidlami sú antioxidačné činidlá, ako je hydrogénsiričitan sodný, siričitan sodný alebo kyselina askorbová, buď samotné alebo v kombinácii. Používa sa aj kyselina citrónová a jej Parenterálne roztoky môžu soli a sodná sol EDTA. naviac obsahovať ochranné činidlá, ako je benzalkóniumchlorid, metyl- alebo propylparabén a chlórbutanol. Vhodné farmaceutické nosiče sú v Remington 's Pharmaceutical Sciences, Mack Company, štandardnom texte s odkazmi v tejto opísané Publishing oblasti.

Benzimidazolové intranazálnej forme deriváty sa môžu podávať aj v použitím vhodných intranazálnych riedidiel alebo transdermálnymi spôsobmi použitím takých transdermálnych náplastí na kožu, ktoré odborníci z oblasti techniky dobre poznajú. Pri podávaní vo forme transdermálneho dodávacieho systému bude režim dávkového podávania vo všeobecnosti skôr kontinuálny, ako prerušovaný.

Parenterálne a intravenózne formy môžu obsahovať aj minerály a ďalšie materiály, ktoré spôsobujú, že sú zlučiteľné s typom vybraného injekčného alebo dodávacieho systému.

Užitočné farmaceutické dávkové formy pre podávanie zlúčenín podlá tohto vynálezu sú ilustrované nasledujúcimi formami.

Tobolky: Veľké množstvo jednotkových toboliek sa vyrába naplnením štandardných toboliek z tvrdej želatíny, ktoré sa skladajú z dvoch častí, 100 až 500 mg práškovitej aktívnej zložky, 5 až 150 mg laktózy, 5 až 50 mg celulózy a 6 mg stearátu horečnatého.

Tobolky z mäkkej želatíny: Pripraví sa zmes účinnej zložky v jedlom oleji, napr. sójovom oleji, bavlníkovom oleji alebo v olivovom oleji, a objemovým čerpadlom sa injekčné zavedie do želatíny. Výsledkom sú tobolky z mäkkej • ·· ·· · ·· ·· · · · · ·· ··· ··· · · · · · · · ··· ·· ·· ··· ·· · želatíny, ktoré obsahujú 100 až 500 mg účinnej zložky. Tobolky sa omyjú a vysušia.

Tablety: Veľké množstvo tabliet sa vyrába konvenčnými postupmi tak, aby dávková jednotka obsahovala 100 až 500 mg účinnej zložky, 0,2 mg koloidného oxidu kremičitého, 5 mg stearátu horečnatého, 50 až 275 mg mikrokryštalickej celulózy, 11 mg škrobu a 98,8 mg laktózy. Na zlepšenie chuti a oneskorenie absorpcie sa môžu aplikovať príslušné povlaky.

Injikovatelný roztok: Parenterálny prostriedok vhodný na injekčné podávanie sa vyrobí miešaním 1,5 % hmotn.

aktívnej zložky v 10 % (obj.) propylénglykolu vo vode.

Tento roztok sa vyrobí ako izotonický úpravou chloridom sodným a sterilizuje sa.

Suspenzia: Vodná suspenzia na orálne podávanie sa vyrobí tak, že každých 5 ml obsahuje 100 mg jemnej práškovitej účinnej zložky, 200 mg sodnej soli karboxymetylcelulózy, 5 mg benzoátu sodného, 1,0 g roztoku sorbitolu, U.S.P., a 0,025 ml vanilínu.

Predložený vynález zahŕňa tiež farmaceutické zostavy, ktoré sú vhodné napríklad na liečenie HIV infekcie. Tieto zostavy obsahujú jednu alebo viac nádob obsahujúcich farmaceutický prostriedok, ktorý obsahuje terapeuticky účinné množstvo benzimidazolového derivátu. Zostavy môžu ďalej obsahovať, ak je to žiaduce, jednu alebo viac rôznych konvenčných farmaceutických zložiek zostavy, ako sú napríklad nádoby s jedným alebo viacerými farmaceutický prijateľnými nosičmi, ďalšie nádoby atď., ako je ihneď zrejmé odborníkom z oblasti techniky. K zostave môžu byť priložené tlačené pokyny, buď ako vložka alebo ako nápis, uvádzajúce množstvo zložiek, ktoré sa majú podať, návod na podávanie a/alebo návod na zmiešanie zložiek. Tomu by sa malo rozumieť tak, že aj keď špecifikované materiály a podmienky sú dôležité pre aplikovanie tohto vynálezu v praxi, nie sú z neho vylúčené nešpecifické materiály a • · ··· podmienky, pokiaľ nezabraňujú priaznivým vlastnostiam vynálezu pri jeho realizácii.

D. Sprievodná terapia

Pri jednej liečbe sa môže používať jeden alebo viac benzimidazolov. Tieto môžu byť kombinované s ďalšími protivírusovými činidlami alebo potenciačnými činidlami. Potenciačné činidlá sú materiály, ktoré ovplyvňujú odpoveď organizmu na protivírusové činidlo. V prípade HIV bude všeobecne účinnou sprievodná terapia zahŕňajúca AZT, TC-3 alebo inhibítory proteázy. V prípade hepatitídy sa ako sprievodná terapia môže používať acyklovir, famcyklovir alebo valacyklovir, Ribavirin, interferón alebo kombinácia Ribavirinu a interferónu alebo beta-imunoglobulínu. Pri liečbe herpesu sa môže použiť rekombinantný alfainterferón.

V niektorých uskutočneniach vynálezu sa na liečbu vírusových infekcií používa tiabendazol v kombinácii s jedným alebo viacerými inými protizápalovými, protivírusovými, protihubovými, amébocidálnymi, trichomonocidálnymi, analgetickými, antinovotvarovými, antihypertenzívnymi, antimikrobiálnymi a/alebo steroidnými liečivami. V niektorých výhodných uskutočneniach sa vírusové infekcie liečia kombináciou tiabendazolu a jedného alebo viacerých beta-laktámových antibiotík, tetracyklínov, chloramfenikolu, neomycínu, gramicidínu, bacitracínu, sulfónamidu, nitrofurazónu, kyseliny nalidixovej, kortizónu, hydrokortizónu, betametazónu, dexametazónu, fluórkortolónu, prednizolónu, triamcinolónu, indometacínu, sulindaku, acykloviru, amantadínu, rimantadínu, rekombinantného rozpustného CD4 (rsCD4), antireceptorových protilátok (pro rinovírus) , nevirapínu, cidofoviru (Vistide™), fosfonoformiátu trojsodného (Foscarnet™), famcykloviru, pencykloviru, valacykloviru, inhibítorov replikácie nukleovej kyseliny, interferónu, zidovudínu • · ·· · ·· ···· ···· ··· • · e · · · · · • ··· · · · · · · ··· ·· ·· ··· ·· ··· (AZT, Retrovir ) , didanozínu (dideoxynozín, ddl, Videx ) , stavudínu (d4T, Zerit™) , zalcitabínu (dideoxycytozín, ddC, (Viracept™) amprenaviru

Hivid™), nevirapínu (Viramune™) , lamivudínu (Epivir™, 3TC), inhibitorov proteázy, saquinaviru (Invirase™, Fortovase™) , ritonaviru (Norvir™) , nelfinaviru efevirenzu (Sustiva™), abakaviru (Ziagen™), (Agenerase™) , indinaviru (Crixivan™) , gancikloviru, AzDU, delavirdínu (Rescriptor™) , rifampínu, klatiromycínu, erytropoietínu, faktorov stimulujúcich kolónie (G-CSF a GM-CSF), nenukleozidových inhibitorov reverznej transkriptázy, nukleozidových inhibitorov, adriamycínu, fluóruracilu, metotrexátu, asparaginázy a ich kombinácií.

Ak sa tiabendazol používa v kombinácii s terapeutickými činidlami, pomer tiabendazolu k terapeutickému činidlu sa bude meniť podľa požadovaného terapeutického účinku, podľa pozorovaných vedľajších účinkov kombinácie alebo podľa ďalších úvah známych odborníkom v oblasti medicíny. Pomer tiabendazolu k ďalšiemu terapeutickému činidlu bude v rozmedzí od 0,5:99,5 do 99,5:0,5.

inými inému potreby

Ak sa tiabendazol podáva pred alebo po terapeutických činidlách na liečenie vírusových infekcií, príslušné dávky a režim dávkovania tiabendazolu a ďalšieho terapeutického činidla sa môže meniť. Sprievodná terapia môže byť postupná, t.j. najprv liečba jedným činidlom a potom druhým činidlom, alebo môže znamenať súčasnú liečbu, pri ktorej sa dve alebo viac činidiel podáva v podstate v rovnaký čas. Postupná terapia môže byť v odôvodnenom prípade po ukončení prvej terapie pred tým, ako začne druhá terapia. Liečba obidvoma činidlami v rovnaký čas môže byť v rovnakej dennej dávke alebo v oddelených dávkach. Napríklad liečba jedným činidlom v deň 1 a iným činidlom v deň 2. Presný režim bude závisieť od ochorenia, ktoré je liečené, od intenzity infekcie a od odpovedi na liečbu.

• · · · · t· • · · · · · ·· ··· ··· · · · · · · · • · · · · · ··· ·· ·· · · · ·· ·

Napríklad celý dávkový režim tiabendazolu môže byť podávaný buď pred alebo po celom dávkovom režime iného terapeutického činidla alebo sa môžu podávať striedavo dávky tiabendazolu a ďalšieho terapeutického činidla. Ďalším príkladom môže byť podávanie tiabendazolu súčasne s ďalším terapeutickým činidlom.

E. Spôsob liečby

Spôsobom liečby môže byť akýkoľvek vhodný spôsob, ktorý je účinný pri liečbe príslušného liečeného typu vírusu. Liečba môže znamenať orálny, rektálny, miestny, parenterálny alebo intravenózny spôsob a podobne. Spôsob aplikovania účinného množstva sa tiež mení a závisí od vírusu alebo vírusovej infekcie, ktorá má byť liečená. Predpokladá sa, že parenterálna liečba intravenóznou, subkutánnou alebo intramuskulárnou aplikáciou benzimidazolových zlúčenín, pripravených vo forme prostriedku s príslušným nosičom, ďalšou zlúčeninou alebo ďalšími zlúčeninami inhibujúcimi vírus alebo riedidlom na uľahčenie aplikácie, bude výhodným spôsobom podávania zlúčenín teplokrvným živočíchom.

Spôsobom liečby vírusových infekcií môže byť aj orálne, rektálne, miestne, parenterálne alebo intravenózne podávanie. Skutočný čas a skutočné dávkovanie bude závisieť od liečeného vírusu a od požadovaných hodnôt v krvi.

Nasledujúce príklady sú ilustratívne a nie sú myslené ako obmedzenie vynálezu. Príklady ilustrujú účinnosť tiabendazolu, 2-(4-tiazolyl)-ΙΗ-benzimidazolu pri HIV a benzimidazolových derivátov pri početných vírusoch.

Tiabendazol je účinný na celkové potláčanie produkcie vírusu HIV v chronicky infikovaných bunkách. Mimobunkové vírusové číslo sa účinne približuje k nule alebo k nedetegovatelným hodnotám. Tiabendazol nezabíja chronicky infikované bunky, aj keď znižuje rýchlosť proliferácie ··· ·· ·· ··· infikovaných koncentráciách. neinfikovaných buniek pri terapeuticky účinných Tiabendazol neovplyvňuje CD₄ expresiu v bunkách. Pri účinných koncentráciách tiabendazol spomaľuje, ale nemení syntézu normálnej bunkovej RNA alebo proteinu, či infikovaných alebo neinfikovaných buniek. Tiabendazol je účinný u rôznych, chronicky infikovaných typov buniek (tento účinok sa nezdá byť špecifický pre typ buniek).

Tiabendazol je účinný proti rozmanitým kmeňom HIV vírusu (nie je špecifický proti kmeňu vírusu, aj keď určité variácie voči kmeňom možno pozorovať: SK-1>IIIB>RF). Tiabendazol sa nezdá byť účinný na SIV in vitro alebo in vivo za použitých podmienok testu.

Po 20 mesiacoch podávania činidla sa nevyvinul žiaden vírusový kmeň rezistentný proti tiabendazolu v testoch navrhnutých na podporu tohto vývoja. Rezistencia sa vyvinula počas šiestich alebo menej mesiacov v teste používanom u existujúcich HIV liečiv, pričom rezistencia kmeňov proti inhibítorom proteázy sa vyvinula v priebehu 3 až 4 mesiacov.

Tiabendazol neovplyvňuje nepriaznivo aktivitu existujúcich HIV liečiv, AZT, inhibítorov proteáz (saquinavir infikovaných bunkách, ani žiadne z týchto existujúcich liečiv neinterferuje s účinnosťou tiabendazolu u chronicky infikovaných buniek.

Tiabendazol je účinný aj na vírusy rezistentné proti inhibítoru proteázy.

Tiabendazol poskytuje dočasné potlačenie produkcie HIV vírusov od 4 do 80 dní po zastavení liečby.

3TC, ddC, ddl alebo a indinavir) v akútne

Výsledky štúdií sú podrobne zhrnuté nižšie.

• · · · ·

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Testovanie HIV

Štúdia replikácie HIV vírusu

Tiabendazol bol testovaný na chronicky infikovanom HIV víruse. Tieto bunkové populácie obsahujú integrované kópie HIV genómu a v podstate produkujú HIV v relatívne vysokých hladinách (CEM-SK1, U937-SK1 a H9-SK1 od Frederick Research Center, Maryland) alebo sú latentné infikované a len produkujú vírus po stimulácii forbolovými estermi, nádorovým nekrotickým faktorom alebo IL6 (U1 a ACH2). Ak sa ošetria zlúčeninou všeobecného vzorca II, produkcia vírusov sa zníži vo všetkých testovaných bunkových líniách, tieto zlúčeniny nestimulujú produkciu vírusu z latentné infikovaných buniek. Zníženie produkcie vírusov bolo pozorované vtedy, keď kvantifikujúca aktivita reverznej transkriptázy supernatantu, supernatant p24, rovnako ako intracelulárny p24 indukujúci zlúčeniny, inhibuje produkciu vírusu v stupni replikácie, pred produkciou intracelulárnych proteínov.

Kvantitatívne vyhodnotenie infekčnosti viriónov produkovaných infikovanými bunkami demonštruje zníženie počtu infekčných viriónov súčasne so znížením u supernatantu RT alebo p24, čo dokazuje, že zlúčeniny znižujú množstvo vyprodukovaného vírusu, ale nie kvalitu viriónov. Inhibícia produkcie vírusov z chronicky infikovaných buniek bola pozorovaná v koncentráciách, ktoré neboli toxické pre cielové bunky. Tiabendazol inhiboval produkciu vírusov pri koncentráciách väčších ako 1 až 10 pg/ml.

Toxicita u chronicky infikovanej bunky bola podobná ako toxicita pozorovaná u neinfikovaných buniek.

··· · « ·· ··· ·· ·

Vyhodnotenie pôsobenia tiabendazolu na chronicky infikované bunky bolo uskutočňované vyhodnotením zahrnutia tymidínu (DNA), uridínu (RNA) a leucínu (proteín) do bunkových makromolekúl. Inhibovanie syntézy bunkovej makromolekuly bolo paralelné s toxicitou týchto dvoch zlúčenín, ako sa očakávalo, a navyskytovalo sa pri nižších netoxických koncentráciách zistených pri inhibícii produkcie vírusov z chronicky infikovaných buniek.

Po 28 dňovej liečbe týmito zlúčeninami chronicky infikovaných buniek bola toxicita zlúčenín u cieľových buniek podobná ako u neinfikovaných, tak u chronicky infikovaných buniek. Zlúčeniny nezabíjajú preferenčné bunky infikované HIV. Zníženie množstva produkcie vírusov bolo stabilné a bolo pozorované v koncentráciách väčších ako 10 pg/ml tiabendazolu.

Tieto výsledky ukazujú, že tiabendazol môže rýchlo znižovať hladinu produkcie vírusov z bunkových populácií chronicky infikovaných HIV-1 a protivírusový účinok sa zachováva po predĺženom pôsobení zlúčenín. K zníženiu produkcie vírusov dochádza pri koncentráciách, ktoré sú v podstate netoxické pre hostitelskú bunku a ktoré v podstate nemajú žiaden vplyv na syntézu bunkovej DNA, RNA a proteínu.

Štúdia vírusovej rezistencie

Bunky chronicky infikované HIV boli kultivované za prítomnosti tiabendazolu v množstve 1 pg/ml prvý mesiac, 5 pg/ml druhý mesiac, 10 pg/ml tretí mesiac, 20 a 40 pg/ml štvrtý mesiac a 80 pg/ml piaty a šiesty mesiac. Na konci každého mesiaca bola u buniek vyhodnotená produkcia vírusov a porovnaná s chronicky infikovanými bunkami, ktoré neboli ošetrené týmito zlúčeninami. Pre každých šesť mesiacov pokusnej liečby nebola zaznamenaná žiadna zmena v protivírusovom účinku, toxicita zostávala identická, ··· · · • · • · · · · ·· · tiabendazol zostával aktívny na HIV a rezistencia proti tiabendazolu nebola dosiahnutá rýchlo selekciou rezistentných vírusov alebo adaptáciou buniek tak, aby sa zlúčenine zabránilo indukovať toxicitu. Produkcia vírusov zostala úplne potlačená u kultúr ošetrených tiabendazolom v množstve 40 a 80 gg/ml.

Znova objavenie sa produkcie vírusov z predtým ošetrených, chronicky infikovaných buniek

Chronicky infikované bunky boli predĺžený čas ošetrované zlúčeninou všeobecného vzorca II, zlúčenina bola vymytá a bunky boli kultivované tak, aby sa stanovilo či a kedy opäť dôjde k produkcii vírusov. V týchto testoch boli použité tie kultúry, u ktorých ošetrenie viedlo k úplnému odstráneniu produkcie vírusov. Tieto kultúry obsahovali chronicky infikované bunky za prítomnosti 20, 40 a 80 gg/ml tiabendazolu. V priebehu 4 dní sa objavila produkcia vírusov u buniek kultivovaných v prítomnosti koncentrácií každej zlúčeniny (20 pg/ml a 4 pg/ml). K obnoveniu produkcie vírusov došlo po 12 dňoch u buniek kultivovaných tiabendazolom s koncentráciou 40 gg/ml. U buniek, ktoré boli kultivované pri nižších koncetráciách tiabendazolu, bola produkcia vírusov prvý raz pozorovaná približne po 70 dňoch.

Infekčnosť buniek ošetrených tiabendazolom

Bunky, ktoré boli predĺženú dobu vopred ošetrované tiabendazolom, boli premyté, aby sa odstránila zlúčenina, a boli použité na cieľovú populáciu buniek. Bunky boli rozdelené na 3 populácie a označené ako skupina 1, 2 alebo 3. Skupina 1 bola 24 hodín ošetrovaná zlúčeninou (s rovnakou koncentráciou, ako bola použitá vo fáze predĺženého ošetrenia), zlúčenina bola vymytá a bola kultivovaná za prítomnosti infekčného vírusu a čerstvej ··· · · • · · · zlúčeniny. Skupina 2 bola vopred ošetrovaná 24 hodín, zbavená zlúčeniny premytím a kultivovaná za prítomnosti len infekčných vírusov. Skupina 3 bola kultivovaná pri predbežnom ošetrení, aj v infekčnej fáze len v čerstvom médiu (bez vírusov a bez zlúčeniny). Produkcia vírusov z bunkovej populácie bola rovnaká, bez ohľadu na podmienky kultivácie. Tieto výsledky ukazujú, že chronicky infikované bunky, ošetrované v predĺženom čase, neboli lepšie ako tie, ktoré boli infikované HIV.

Ďalšie štúdie chronickej HIV

Chronicky HIV-1 infikované bunky U1 boli odvodené od akútnej HIV-1 infekcie monocytickej bunkovej línie U937. Chronicky HIV-1 infikované bunky ACH-2 boli odvodené od akútnej HIV-1 infekcie na T bunkovej línii, A3.01.

Tieto bunky boli kultivované v médiu za prítomnosti forbolového esteru, PMA. PMA spôsobuje, že bunky (Ul aj ACH-2) sú aktivované a nedelia sa. Spôsobuje aj to, že bunky U-l sa diferencujú. To viedlo k menšiemu množstvu buniek u PMA-ošetrených buniek ako u kultúr v samotnom médiu. Životaschopnosť buniek bola meraná po ošetrení týchto bunkových línií testovanou zlúčeninou.

Obidve bunkové línie v podstate produkujú malé množstvo HIV-1. Bunkové línie ACH-2 majú tendenciu produkovať viac HIV-1 ako bunky Ul, ako je ukázané p-24 ELISA testom. Ak sa akákoľvek bunková línia kultivuje v prítomnosti PMA, existuje zvýšenie množstva produkovaného HIV-1 pri meraní p-24 antigénovým ELISA testom. Naviac bol zmeraný počet pozitívnych HIV mRNA exprimujúcich buniek v mikroskopickom poli. Z nameraných hodnôt boli urobené porovnania, pretože na sklenené podložné sklíčko prilnulo rovnaké množstvo buniek pre každú koncentráciu liečiva (približne 10.10⁶ buniek/ml).

··· · ·

Tieto bunky boli ošetrené testovanými vzorkami. Tiabendazol s koncentráciou 60 μς/πιΐ znižoval replikáciu u HIV monocytov o 74 % a replikácia T-bunkového HIV sa zvýšila o 26 %. Pozitívnou kontrolou bol interferón, ktorý znižoval replikáciu HIV monocytov o 80 I. AZT nevykazoval v tomto modeli žiadnu aktivitu.

2-(metoxykarbonylamino)benzimidazol znižoval replikáciu u HIV monocytov o 9 % a replikácia T-bunkového HIV sa zvýšila o 44 %. Pozitívnou kontrolou bol interferón, ktorý znižoval replikáciu HIV monocytov o 80 % a T-bunkovú HIV replikáciu o 60 %.

Testovanie akútneho HIV

U in vitro akútneho modelu HIV 2-(4-tiazolyl)-1Hbenzimidazol inhiboval vírusovú replikáciu o 98 % pri 60 gg/ml, AZT inhiboval vírusovú replikáciu o 98 % pri 1 gg/ml.

Terapeutický index (TI), pomer toxickej dávky liečiva k účinnej dávke liečiva, bol u 2-(4-tiazolyl)-1Hbezimidazolu 2,8 oproti 12 500 u AZT.

Príklad 2

Herpes

V in vivo herpes teste 2-(4-tiazolyl)-lH-benzimidazolu s dávkou 200 mg/kg 10 % myší malo strednú dĺžku života 10,4 dňa, s dávkou 100 mg/kg 50 % myší malo strednú dĺžku života

9,2 dňa. Pozitívnou kontrolou bol acyklovir, pri ktorom s dávkou 75 mg/kg prežilo 60 % myší 17,2 dňa.

Príklad 3

Chrípka • · · · « • ·

2-(4-tiazolyl)-ΙΗ-benzimidazol bol testovaný na in vitro modeli chrípky a nevykazoval žiadnu aktivitu.

V in vivo modeli chrípky 2-(4-tiazolyl)-1Hbenzimidazol bol testovaný v dávke 200 mg/kg, 67 % myší malo strednú dĺžku života 8 dní; s dávkou 100 mg/kg 62 % myší malo strednú dĺžku života 8,7 dňa. Pozitívnou kontrolou bol amantadin, u ktorého s dávkou 75 mg/kg 100 % myší prežilo 21 dní.

Príklad 4

Rinovírus

2-(4-tiazolyl)-ΙΗ-benzimidazol bol testovaný v in vitro rinovírus modeli a porovnaný so zlúčeninou A-36683. Terapeutický index (TI), pomer toxickej dávky liečiva k účinnej dávke liečiva, bol pre 2-(4-tiazolyl)-1Hbenzimidazol 1 až 2, oproti 1 000 až 3 200 pre zlúčeninu A36683.

99 ·· · *9 9 ·· 9 9 9 9 99 · · 99

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY • 9 9 · 9 9 • 99 99 99 999 99

1. Farmaceutický prostriedok účinný pri liečbe vírusových infekcií, vyznačujúci sa tým, že obsahuje farmaceutický nosič a terapeuticky účinné množstvo benzimidazolu všeobecného vzorca I

R v ktorom X znamená atóm vodíka, atóm halogénu, alkyl s menej ako 7 atómami uhlíka alebo alkoxyskupinu s menej ako 7 atómami uhlíka, n znamená celé kladné číslo menšie ako 4, Y znamená atóm vodíka, atóm chlóru, nitroskupinu, oxychlórskupinu, metyl alebo etyl, R znamená atóm vodíka alebo alkylovú skupinu s 1 až 8 atómami uhlíka a R² znamená

4-tiazolylovú skupinu, alebo jeho farmaceutický prijatelné soli.
2. Farmaceutický prostriedok účinný pri liečbe vírusových infekcií podlá nároku 1, vyznačujúci sa tým, že obsahuje farmaceutický nosič a od 25 mg do 6 000 mg benzimidazolu všeobecného vzorca II

R

I v ktorom R znamená atóm vodíka alebo alkylovú skupinu s 1 až 8 atómami uhlíka a R² znamená 4-tiazolylovú skupinu, alebo jeho farmaceutický prijateľnú adičnú sol s organickou alebo anorganickou kyselinou.

• ·· ·· · ·· ···· ···· · · ·

9 · · · · · · · • ··· · · · · · · · ··· «· ·· ··· ·· ···
3. Farmaceutický prostriedok účinný pri liečbe vírusových infekcií podlá nároku 2, vyznačujúci sa tým, že benzimidazol znamená 2-(4-tiazolyl)benzimidazol prítomný v množstve od 250 mg do 5 000 mg.
4. Farmaceutický prostriedok účinný pri liečbe vírusových infekcií podľa nároku 2, vyznačujúci sa tým, že farmaceutický prijateľná soľ znamená adičnú sol s organickou alebo anorganickou kyselinou, skupiny pozostávajúcej z chloridových, síranových, dusičnanových, fosforečnanových, sulfonátových, mravčanových, vínanových, maleinátových, jablčnanových, citrátových, benzoátových, salicylátových a askorbátových solí a ich zmesí.

vybranou zo bromidových,
5. Farmaceutický prostriedok účinný na potlačenie vírusovej proliferácie u vírusovej infekcie, vyznačujúci sa tým, že obsahuje farmaceutický nosič a terapeuticky účinné množstvo benzimidazolu všeobecného vzorca I v ktorom X znamená atóm vodíka, atóm halogénu, alkyl s menej ako 7 atómami uhlíka alebo alkoxyskupinu s menej ako 7 atómami uhlíka, n znamená celé kladné číslo menšie ako 4, Y znamená atóm vodíka, atóm chlóru, nitroskupinu, oxychlórskupinu, metyl alebo etyl, R znamená atóm vodíka alebo alkylovú skupinu s 1 až 8 atómami uhlíka a R² znamená 4-tiazolylovú skupinu, alebo jeho farmaceutický prijatelné soli.

• · · • · · • ··· • · 9 9 • · · ·· • • • 9 9 9 • · · ·· ·· ·· • · ··· ·· ··
6. Farmaceutický prostriedok účinný na potlačenie vírusovej proliferácie u vírusovej infekcie, vyznačujúci sa tým, že obsahuje od 25 mg do 5 000 mg benzimidazolu všeobecného vzorca II v ktorom R znamená atóm vodíka alebo alkylovú skupinu s 1 až 8 atómami uhlíka a R² znamená 4-tiazolylovú skupinu, alebo jeho farmaceutický prijatelné soli.
7. Farmaceutický prostriedok účinný na potlačenie vírusovej proliferácie u vírusovej infekcie, vyznačujúci sa tým, že benzimidazol znamená 2-(4tiazolyl)benzimidazol alebo jeho farmaceutický prijateľné soli a obsahuje od 100 mg do 6 000 mg tohto benzimidazolu.
8. Farmaceutický prostriedok účinný na prevenciu vývoja vírusového kmeňa, ktorý je rezistentný proti ošetreniu vírusovej infekcie, vyznačujúci sa tým, že obsahuje farmaceutický nosič a terapeuticky účinné množstvo benzimidazolu všeobecného vzorca I

XrVv ktorom X znamená atóm vodíka, atóm halogénu, alkyl s menej ako 7 atómami uhlíka alebo alkoxyskupinu s menej ako 7 atómami uhlíka, n znamená celé kladné číslo menšie ako 4, Y znamená atóm vodíka, atóm chlóru, nitroskupinu, oxychlórskupinu, metyl alebo etyl, R znamená atóm vodíka alebo alkylovú skupinu s 1 až 8 atómami uhlíka a R² znamená • ·· ·· · ·· ···· · · ·· · 9 · ··· · · · · · · · ··· ·· ·· ··· ·· ···

4-tiazolylovú skupinu, alebo jeho farmaceutický prijatelné soli.
9. Farmaceutický prostriedok podlá nároku 8, vyznačujúci sa tým, že obsahuje farmaceutický nosič a od 25 mg do 5 000 mg benzimidazolu.
10. Farmaceutický prostriedok účinný pri liečbe vírusovej infekcie, ktorá je rezistentný proti liečbe inhibítorom proteázy, vyznačujúci sa tým, že obsahuje farmaceutický nosič a terapeuticky účinné množstvo benzimidazolu všeobecného vzorca I

R v ktorom X znamená atóm vodíka, atóm halogénu, alkyl s menej ako 7 atómami uhlíka alebo alkoxyskupinu s menej ako 7 atómami uhlíka, n znamená celé kladné číslo menšie ako 4, Y znamená atóm vodíka, atóm chlóru, nitroskupinu, oxychlórskupinu, metyl alebo etyl, R znamená atóm vodíka alebo alkylovú skupinu s 1 až 8 atómami uhlíka a R² znamená 4-tiazolylovú skupinu, alebo jeho farmaceutický prijatelné soli.
11. Farmaceutický prostriedok účinný na zníženie rýchlosti syntézy RNA alebo proteínu v bunke, ktorá má vírusovú infekciu, vyznačujúci sa tým, že obsahuje farmaceutický nosič a terapeuticky účinné množstvo benzimidazolu všeobecného vzorca I

X_n

R₂ (I), • ·· ·· · ·· · · · · ·· • · · · · · • ··· · · · · • · · · · ··· ·· ·· ··· • · * • · ·· • · · • · · • · · ·· ··· v ktorom X znamená atóm vodíka, atóm halogénu, alkyl s menej ako 7 atómami uhlíka alebo alkoxyskupinu s menej ako 7 atómami uhlíka, n znamená celé kladné číslo menšie ako 4, Y znamená atóm vodíka, atóm chlóru, nitroskupinu, oxychlórskupinu, metyl alebo etyl, R znamená atóm vodíka alebo alkylovú skupinu s 1 až 8 atómami uhlíka a R² znamená 4-tiazolylovú skupinu, alebo jeho farmaceutický prijatelné soli.
12. Farmaceutický prostriedok účinný pri zvýšení dĺžky života cicavca, ktorý má vírusovú infekciu, vyznačujúci sa tým, že obsahuje farmaceutický nosič a terapeuticky účinné množstvo benzimidazolu všeobecného vzorca I v ktorom X znamená atóm vodíka, atóm halogénu, alkyl s menej ako 7 atómami uhlíka alebo alkoxyskupinu s menej ako 7 atómami uhlíka, n znamená celé kladné číslo menšie ako 4, Y znamená atóm vodíka, atóm chlóru, nitroskupinu, oxychlórskupinu, metyl alebo etyl, R znamená atóm vodíka alebo alkylovú skupinu s 1 až 8 atómami uhlíka a R² znamená 4-tiazolylovú skupinu, alebo jeho farmaceutický prijatelné soli.
13. Farmaceutický prostriedok podlá nárokov 1 až 12, vyznačujúci sa tým, že obsahuje ďalšiu terapiu.
14. Farmaceutický prostriedok podlá nároku 13, vyznačujúci sa tým, že ďalšiu terapiu znamená protivírusové činidlo.

• · ··· • · · · · • · · · · · · • · · · · · ··· ·· ·· ··· ·· ·
15. Farmaceutický prostriedok podlá nároku 13, vyznačujúci sa tým, že ďalšiou terapiou je člen vybraný zo skupiny pozostávajúcej z acykloviru, amantadínu, rimantadínu, rekombinantného rozpustného CD4 (rsCD4), antireceptorových protilátok, nevirapínu, cidofoviru, fosfonoformiátu trojsodného, famcykloviru, pencykloviru, ¹ valacykloviru, inhibítorov replikácie nukleovej kyseliny, interferónu, zidovudínu (AZT), didanozínu (ddl), stavudínu (d4T), zalcitabínu (ddC), nevirapínu, lamivudínu (3TC), inhibítorov proteáz, saquinaviru, ritonaviru, nelfinaviru, efevirenzu, abakaviru, amprenaviru, indinaviru, gancikloviru, AzDU, delavirdínu, rifampínu, klatiromycínu, erytropoietínu, faktorov stimulujúcich kolónie, nenukleozidových inhibítorov reverznej transkriptázy a nukleozidových inhibítorov.
16. Farmaceutický prostriedok podlá nárokov 1 až 15, vyznačujúci sa tým, že vírusová infekcia je spôsobená jedným alebo viacerými vírusmi vybranými z HIV, chrípky, hepatitídy a rinovírusu.
17. Farmaceutický prostriedok podľa nárokov 1 až 16, vyznačujúci sa tým, že existuje vo vodnej kvapalnej dávkovej forme, vybranej zo skupiny pozostávajúcej z roztoku, emulzie, suspenzného roztoku a suspenzie rekonštituovanej z neefervescentného alebo efervescentného * prostriedku.
18. Farmaceutický prostriedok podľa nárokov 1 až 16, vyznačujúci sa tým, že existuje v tuhej dávkovej forme obsahujúcej nosič vybraný zo skupiny pozostávajúcej z laktózy, sacharózy, želatíny a agaru.
19. Spôsob zníženia rýchlosti syntézy RNA alebo proteínu v bunke, ktorá má vírusovú infekciu, vyznačuj úci ·· • · • · ··· • · • · ·· sa t ý m, že zahŕňa ošetrenie tejto bunky účinným množstvom benzimidazolu všeobecného vzorca I

X (I), v ktorom X znamená atóm vodíka, atóm halogénu, alkyl s menej ako 7 atómami uhlíka alebo alkoxyskupinu s menej ako 7 atómami uhlíka, n znamená celé kladné číslo menšie ako 4, Y znamená atóm vodíka, atóm chlóru, nitroskupinu, oxychlórskupinu, metyl alebo etyl, R znamená atóm vodíka alebo alkylovú skupinu s 1 až 8 atómami uhlíka a R² znamená 4-tiazolylovú skupinu, alebo jeho sólami.