SK166097A3 - C-4'-modified adenosine kinase inhibitors - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka inhibítorov adenozínkinázy a nukleozidových analógov, C-4'modifikovaných pyrolo [2,3-dj- pyrimidínových a pyrazolo [3,4-d]pyrimidínových nukleozidových analógov majúcich účinnosť inhibítorov adenozínkinázy. Vynález sa týka nukleozidových analógov tohoto typu, ktoré nie sú v polohe C-4' furanózy (cukrová zložka) substituované alebo majú v tejto polohe dva substituenty. Vynález sa tiež týka prípravy a použitia týchto inhibítorov adenozínkinázy pri liečbe kardiovaskulárnych a cerebrovaskulárnych chorôb, zápalov a ďalších chorôb, ktoré možno regulovať zvýšením lokálnej koncentrácie adenozínu.

Táto prihláška je pokračovaním časti seriálu č.07/812 916 podanom 23.decembra 1991, ktorý je časťou pokračovania seriálu 07/647 117 podanom 23.januára 1991, ktorý je časťou pokračovania seriálu č.466 979 podanom 18.januára 1990; ktorý je časťou pokračovania seriálu č.408 707, podanom 15.septembra 1989. Táto prihláška je tiež pokračovaním časti seriálu č.08/191 282. Prílohy týchto prihlášok sú do tohoto textu včlenené odkazom.

Doterajší stav techniky

Adenozín je endogénne produkovaná molekula, ktorá má hlavnú úlohu v mnohých dôležitých bunkových procesoch. Je to vazodilatátor, môže inhibovať

-« imunitné funkcie, zvýšiť aktiváciu žírnych buniek (súvisiacich s alergickými reakciami), inhibovať tvorbu neutrofilných radikálov bez kyslíka, je antiarytmikom a inhibítorom neurotransmiterov. Adenozín sa fosforyluje na adenozíntrifosfát (ATP), ktorý je využívaný všetkými bunkami na vytváranie rezerv energie pre následné využitie v metabolických reakciách so spotrebou energie alebo v mechanickej práci (ako je napríklad svalová kontrakcia). Extracelulárny adenozín, často produkovaný porušením intracelulárnych zásobníkov ATP vyvoláva rôzne farmakologické odozvy prostredníctvom aktivácie extracelulárnych receptorov adenozínu umiestnených

30837/H v blízkosti takmer všetkých buniek. Adenozín napríklad produkuje rôzne účinky vzťahujúce sa na kardiovaskulárny systém, ktoré zahrňujú vazodilatáciu, inhibíciu zrážanie krvných doštičiek, inotropné, chronotropné a domotropné účinky na srdce. Adenozín má tiež účinky na centrálnu nervovú sústavu (CNS), ktoré zahrňujú inhibíciu uvolnenia neurotransmiterov z presynaptických neurónov a inhibíciu postsynaptickej aktivácie neurónov v mozgu a v mieche a v miestach zápalu a napríklad inhibíciu neutrofilnej adézie k endoteliálnym bunkám a inhibíciu tvorby neutrofilných radikálov bez kyslíka.

Zlúčeniny, ktoré zvyšujú extraceluiárny adenozín môžu byť živým organizmom prospešné, zvlášť za určitých podmienok. Napríklad zlúčeniny, ktoré zvyšujú hladiny adenozínu, ktoré už boli využité pri liečení ischemických porúch ako je mŕtvica a zvýšené hladiny adenozínu sa ukázali prospešné i u ďalších stavov ako je zápal, artritída, záchvaty, epilepsie a ďalšie neurologické stavy. Tieto zlúčeniny sú tiež vhodné na liečenie bolesti, ako svalové relaxanty a na vyvolávanie spánku.

Adenozínkináza je cytozolický enzým, ktorý katalyzuje fosforyláciu adenozínu na AMP. Inhibícia adenozínkinázy môže potenciálne redukovať schopnosť bunky využívať adenozín tým, že vedie ku zvýšeniu hladiny adenozínu mimo bunku, kde je farmakologicky aktívna. Niemenej regulácia koncentrácie adenozínu je zložitá a zahrňuje ďalšie adenozín-metabolizujúce enzýmy z ktorých každý má iné kinetické vlastnosti a mechanizmy regulácie. Adenozín môže tiež byť deaminovaný na inozín adenozíndeaminázou (ADA) a môže kondenzovať s L-homocysteínom na Sadenozylhomocystein (SAH) pomocou SAH hydrolázy. Úloha každého z týchto enzýmov v modulácii koncentrácie adenozínu je závislá na prevažujúcich fyziologických podmienkach , je tkanivovo špecifická a nie je dobre známa.

Schopnosť inhibície adenozínkinázy už bola hodnotená na mnohých nukleozidoch zahrňujúcich pyrolo [2,3-d]pyrimidínové a pyrazolo [3,4-d] pyrimidínové analógie ale u týchto látok boli uvádzané hodnoty K väčšie než 800 nM. Caldwell a Henderson, Cancer Chemother.Rep., 2:237-46 (1971); Miller a sp., J.Biol.Chem., 254:2346-52 (1979). U niekoľkých zlúčenín, označovaných ako účinné inhibítory adenozínkinázy boli uvedené hodnoty Kj menšie než 100 nM. Sú to purínové

30837/H nukleozidy, 5'-amino-5'-deoxyadenozín (Miller a sp.,) a 1,12-bis(adenozín-N⁶yl)dodekan (Prescott a sp., Nucleosides & Nucleotides, 8:297 (1989)); a pyrolopyrimidínové nukleozidy, 5-jódtubercidín (Henderson a sp., Cancer Chemotherapy Rep.Part 2,3:71-85 (1972); Bontemps a sp.,

Proc.Natl.Acad.Sci.USA, 80:2829-33 (1983); Davies a sp., Biochem.Pharmacol., 35:3021-29 (1986)) a 5'-deoxy-5-jódtubercidín (Davies a sp., Biochem.Pharmacol., 33:347-55 (1984) a 35:3021-29 (1986)).

Niektoré z týchto zlúčenín boli použité na hodnotenie, či inhibícia adenozínkinázy môže viesť ku zvýšeniu koncentrácie extracelulárneho adenozínu. O inhibícií adenozíndeaminázy pomocou 2'-deoxocoformycínu na krysích kardiomyocytoch bolo uvedené, že nemá žiadny vplyv na uvoľňovanie adenozínu z buniek. Na rozdiel od toho inhibícia ADA spoločne s adenozínkinázou pomocou 5'amino-5'-deoxyadenozínu viedla k šesťnásobnému zvýšeniu uvoľňovania adenozínu. Zoref-Shani a sp., J.Mol.Cell.Cardiol, 20:23-33 (1988). Neboli dosiaľ zverejnené účinky samotného inhibítoru adenozínkinázy. Podobné výsledky sú hlásené z pokusov na izolovaných srdciach morčiat; v týchto štúdiách prídavok 5'amino-5'-deoxyadenozínu k perfúznému médiu za prítomnosti EHNA k inhibícií deaminácie ako bolo zverejnené, vyvolal pätnásťnásobné zvýšenie uvoľňovania adenozínu. Schrader, Regulátory function of Adenosin: (Berne a sp.) vydavatelia, str.133-156 (1983). Tieto účinky neboli zjavné v neprítomnosti inhibície ADA a v ďalších štúdiách na izolovaných krysích srdciach s perfúziou samotným 5jódtubercidínom sa uvádza, že v perfúznej tekutine za normoxických podmienok nedochádza k žiadnemu zvýšeniu koncentrácie adenozínu, Newby a sp., Biochem.i., 214:317-323 (1983), alebo za hypoxických, anoxických alebo ischemických podmienok, Achtenberg a sp.,Biochem.J.,235:13-17 (1986). V ďalších štúdiách sa t

stanovovalo uvoľňovanie adenozínu v kultúre neuroblastomových buniek , ktoré bolo porovnávané s uvoľňovaním pri premenlivom nedostatku adenozínkinázy (AK). AK bunky použité v tomto pokuse vraj uvoľňovali adenozín v zrýchlenej miere; ako bolo uvedené, koncentrácia adenozínu v rastovom médiu bola zvýšená v porovnaní s normálnymi bunkami. Green, J.Supramol.Structure, 13:175-182 (1980). Z pokusov na mozgových rezoch krysy a morčaťa sa uvádza, že vychytávanie adenozínu je inhibované inhibítormi adenozínkinázy, 5-jódtubercidínom a 5'-deoxy-530837/H jódtubercidínom. Davis a sp., Biochem.Pharmacol,,33:347-55 (1984). Niemenej inhibície vychytávania a intracelulárneho záchytu cez fosforyláciu nevedie nutne ku zvýšeniu exracelulárneho adenozínu, pretože adenozín môže vstupovať inými metabolickými pochodmi alebo percentuálne množstvá adenozínu, ktorý by podliehal fosforylácii môže byť bezvýznamné v porovnaní s celkovým vylúčeným adenozínom.

Účinky adenozínu a určitých inhibítorov katabolizmu adenozínu, včítane 5jódtubercidínu boli hodnotené na pokusnom modeli, pri ktorom sa psie srdcia podrobili ischémii a reperfúzii; o 5-jódtubercidínu bolo uvedené, že má premenlivé účinky. Wu a sp. Cytobios, 50:7-12 (1987).

Hoci inhibítory adenozínkinázy, 5'-amino-5'-deoxyadenozín a 5-jódtubercidín sa široko skúšali na pokusných modeloch, náchylnosť 5'-amino-5'-deoxyadenozínu k deaminácii a odtiaľ jeho potenciálne krátky polčas a cytotoxicita 5-jódtubercidínu obmedzujú ich klinické využitie a môžu obmedzovať interpretáciu vzťahujúcu sa k týmto zlúčeninám. U známych pyrolo [2,3-djpyrimidínov, 5-jódtubercidínu a 5'deoxy-5-jódtubercidínu sa uvádza, že vyvolávajú zreteľnú všeobecnú slabosť interpretovanú kostnou svalovou relaxáciou a veľmi znižujú spontánnu lokomotorickú aktivitu u myší; vyvolávajú hypotermiu u myší; a znižujú krvný tlak a srdečnú frekvenciu u anestezovaných krýs. Daves a sp., Biochem.Pharmacol., 33:347-55 (1984) a 35:3021-29 (1986); a U.S.patent č.č 4 455 420. Zatiaľ čo účinky na kostné svaly týchto zlúčenín sú dokumentované iba rámcovo, ostatné účinky možno pokladať za významne toxické.

Nadávnejšie citácie týkajúce sa mechanizmov a účinkov inhibítorov adenozínkinázy zahrňujú práce Keil a sp., Life Sciences, 51:171-76 (1992); Zhang a sp., J.Pharmacol.Exper.Ther., 264(3):1415 (1993); Phillis a sp., Life Sciences, 53:497-502 (1993); Sciotti a sp., J.Cerebral Blood Flow Metab., 13:201-207 (1993); Pak a sp., Soc for Neuroscience Abs,, 20:149.2 (1994); White.Soc.Neurosci.Abs., 20:308.9 (1994); a Firestein a sp., J.lmmunology, 154:326-34 (1995). Tieto publikácie všeobecne uvádzajú, že inhibítory adenozínkinázy ako trieda majú svoju úlohu v mozgových funkciách a sú sľubné v spojení s liečbou neurologických stavov

30837/H ako sú záchvaty. Podľa jednej citácie, práce Phillis a sp., sa uvádza, že známy inhibítor adenozínkinázy 5-jódtubercidín zjavne nechráni proti ischemickému cerebrálnemu poškodeniu. Keil s sp. uvádzajú, že adenozínkináza má kľúčovú úlohu v sprostredkovaní odoziev nervového systému na podnety, najmä pokiaľ sa týka bolesti (antinocicepcia), ale upozorňujú, že riadenie koncentrácie endogénneho adenozínu týmito spôsobmi je zložitý proces vyžadujúci ďalšie štúdiá.

Existuje teda potreba selektívnych, účinných a biologicky dostupných inhibítorov adenozínkinázy s použiteľným polčasom, tj. zlúčenín, ktoré možno využiť na prospešné ovplyvňovanie alebo riadenie aktivity endogénnej adenozínkinázy, a tým hladín extracelulárneho adenozínu. Zlúčeniny podľa vynálezu sú vhodnými inhibítormi adenozínkinázy, ktoré majú tieto parametre.

Podstata vynálezu

Vynález sa týka nových pyrolo [2,3-d]pyrimidínových alebo pyrazolo [3,4djpyrimidínových nukleozidových analógov majúcich účinnosť inhibítorov adenozínkinázy, v ktorých furanózová zložka nemá žiadne substituenty alebo má dva substituenty v polohe 4'. Výhodné substituenty sú hydroxymetyl, aminometyl a metyl. Najvýhodnejšie sú zlúčeniny, kde obidva substituenty majú rovnaký význam, ale neznamenajú obidva metyl, alebo obidva substituenty tvoria malý kruh ako je cyklopropyl. Okrem furanosovej zložky môžu byť v zlúčeninách podľa vynálezu prítomné ďalšie asymetrické uhlíky, napríklad v substituovanom heterocyklickom pyrolo [2,3-d]pyrimidínovom alebo pyrazolo[3,4-d]pyrimidínovom kruhu. Všetky výsledné izoméry, enantioméry a diastereoméry sa pokladajú za zlúčeniny spadajúce do rozsahu predloženého vynálezu.

Uvedené zlúčeniny sú selektívnymi inhibítormi adenozínkinázy s potenciami zrovnateľnými alebo výrazne vyššími ako majú doteraz známe inhibítory adenozínkinázy. Tieto zlúčeniny sú rovnako netoxické, najmä pokiaľ sa týka pečeňových funkcií. Vynález sa týka týchto zlúčenín ako takých, prípravy týchto zlúčenín a inhibičnej účinnosti in vitro a in vivo voči adenozínkináze. Ďalší aspekt vynálezu sa týka klinického využitia týchto zlúčenín na zvýšenie koncentrácii

30837/H adenozínu v biologických systémoch. Napríklad, inhibícia adenozínkinázy in vivo zabraňuje fosforylácii adenozínu, čo má za následok vyššiu lokálnu koncentráciu endogénneho adenozínu.

Zlúčeniny podľa vynálezu majú tiež výhody pri farmaceutickom použití, ako je zvýšená farmakologická selektivita, účinnosť, biologická dostupnosť, ľahká výroba a stabilita zlúčenín.

Zlúčeniny podľa vynálezu možno využiť klinicky na liečenie zdravotných stavov, pri ktorých je prospešná zvýšená lokálna koncentrácia adenozínu. Podľa toho, sa vynález týka liečenia ischemických stavov ako je mŕtvica, rovnako tak ako ďalších stavov v ktorých sú prospešné zvýšené hladiny adenozínu, ako je zápal, artritída, záchvaty, epilepsie a ďalšie neurologické stavy. Tieto zlúčeniny sú tiež vhodné na liečenie bolesti, ako svalové relaxačné prostriedky a na indukciu spánku.

Vynález sa tiež týka prekurzorov liečiv a farmaceutický prijateľných solí popísaných liečiv a farmaceutických kompozícii vhodných na rôzne spôsoby podania týchto liečiv, kde tieto kompozície obsahujú terapeuticky účinné množstvo popísanej zlúčeniny zmiešanej s farmakologicky prijateľným nosičom.

Definície

Všeobecne majú nasledujúce výrazy nasledujúce významy.

Výraz „aryl“ sa týka aromatických skupín, ktoré majú najmenej jeden kruh majúci konjugovaný π elektrónový systém, ktoré zahrňujú skupiny ako je napríkľad karbocyklický aryl, heterocyklický aryl a biaryl, z ktorých všetky môžu byť poprípade substituované. Karbocyklické arylové skupiny sú skupiny v ktorých všetky atómy v aromatickom kruhu sú atómy uhlíka, ako fenyl. Zahrnuté sú tiež prípadne substituované fenylové skupiny, pričom výhodné sú fenyl alebo fenyl substituovaný jedným až tromi substituentami výhodne zo skupiny zahrňujúcej nižší alkyl, hydroxy, nižšie alkoxy, nižšie alkanoyloxy, halogén, kyan, perhalogén-nižší alkyl, nižší

30837/H acylamino, nižší alkoxykarbonyl, amino, alkylamino, karboxamido a sulfamido. Ďalej sú zahrnuté fenylové skupiny kondenzované s päť- alebo šesťčlenným heterocyklickým arylovým alebo karbocyklickým kruhom prípadne obsahujúcim jeden alebo viac heteroatómov ako sú atómy kyslíka, síry alebo dusíka.

Heterocyklické arylové skupiny sú skupiny o 1 až 4 heteroatómoch ako atómoch v kruhu aromatického kruhu, kde zvyšné atómy kruhu sú atómy uhlíka. Vhodné heteroatómy zahrňujú kyslík, síru a dusík a tvoria skupiny ako sú furanyl, tienyl, pyridyl, pyrimidyl, pyrazinyl, imidazolyl a podobne, ktoré všetky môžu byť substituované.

Prípadne substituovaný furanyl znamená 2-alebo 3-furanyl alebo 2-alebo 3furanyl výhodne substituovaný nižším alkylom alebo halogénom. Prípadne substituovaný pyridyl znamená 2-, 3- alebo 4-pyridyl alebo 2-, 3- alebo 4-pyridyl výhodne substituovaný nižším alkylom alebo halogénom. Prípadne substituovaný tienyl znamená 2- alebo 3-tienyl, alebo 2- alebo 3-tienyl výhodne substituovaný nižším alkylom alebo halogénom.

Výraz „biaryľ znamená fenyl substituovaný karbocyklickým arylom alebo heterocyklickým arylom definovaným vyššie v polohe orto-, metá- alebo paravzhľadom na bod pripojený k fenylovému kruhu, výhodne v polohe para-; biaryl možno tiež znázorniť ako substituent -C₆H₄-Ar v ktorom Ar znamená aryl.

Výraz „aralkyľ znamená alkylovú skupinu substituovanú arylovou skupinou. Vhodné aralkylové skupiny zahrňujú benzyl, pikolyl a podobne a môžu byť prípadne substituované.

Výraz „nižší“ použitý v tomto texte v súvislosti s príslušnými radikálmi alebo potom zlúčeninami znamená také, ktoré majú až a včítane 7, výhodne až a včítane 4 a najvýhodnejšie jeden až dva atómy uhlíka. Tieto skupiny môžu mať priamy alebo rozvetvený reťazec.

Výrazy (a) „alkylamino“, (b) „arylamino“, a (c) „aralkylamino“ znamenajú

30837/H v príslušnom poradí skupiny -NRR' v ktorých v príslušnom poradí (a) R znamená alkyl a R' znamená vodík, aryl alebo alkyl; (b) R znamená aryl a R' znamená vodík alebo aryl a (c) R znamená aralkyl a R' znamená vodík alebo aralkyl.

Výraz „acylamino“ znamená RC(O)NR'.

Výraz „karbonyľ znamená -C(O)-.

Výraz „acyľ znamená RC(O)-, v ktorom R znamená alkyl, aryl, aralkyl alebo alkenyl.

Výraz „karboxamid“ alebo „karboxamido“ znamená -CONR₂, kde každý R nezávisle znamená vodík, nižší alkyl alebo nižší aryl.

Výraz „alkyl“ znamená nasýtené alifatické skupiny zahrňujúce skupiny s priamym reťazcom, rozvetveným reťazcom a cyklické skupiny, prípadne obsahujúce jeden alebo viac heteroatómov.

Výraz „alkenyl“ znamená nenasýtené alkylové skupiny, ktoré obsahujú najmenej jednu dvojitú väzbu, zahrňujúce skupiny s priamym reťazcom, rozvetveným reťazcom alebo cyklické skupiny, prípadne obsahujúce jeden alebo viac heteroatómov ako je kyslík, síra alebo dusík.

Výraz „alkinyl“ znamená nenasýtené alkylové skupiny, ktoré obsahujú najmenej jednu trojitú väzbu, zahrňujúcu skupiny s priamym reťazcom, rozvetveným reťazcom alebo cyklické skupiny, prípadne obsahujúce jeden alebo viac t

heteroatómov ako je kyslík, síra alebo dusík.

Výraz „amidino“ znamená - C(NH)NH₂.

Výraz „amidoximo“ znamená -C(NOH)NH₂.

Výraz „guanidino“ znamená -NR₁CN(R₂)NR₃R4 kde R₁₍ R_2l R₃ a R₄ nezávisle

30837ZH znamenajú vodík, alkylovú alebo arylovú skupinu.

Výraz „aminoguanidino“ znamená skupinu -NR₁NR₂CN(R₃)NR₄R₅ v ktorej R_b R2, R3, R4 a R₅ nezávisle znamenajú vodíkovú, alkylovú alebo arylovú skupinu.

Výraz „ureido“ znamená skupinu -NR₁C(O)NR₂R3 v ktorej R^ R₂ a R₃ nezávisle znamenajú vodíkovú, alkylovú alebo arylovú skupinu.

Výraz „karboxylová kyselina“ znamená skupinu -COOH.

Výraz „acylguanidino“ znamená skupinu -C(O)NR₁CN(R₂)NR₃R₄ v ktorej R_1f R₂, R₃ a R₄ nezvisle znamenajú vodíkovú, alkylovú alebo arylovú skupinu.

Výraz „merkapto“ znamená SH skupinu alebo jej tautomérnú formu.

Výraz „alkylén“ znamená divalentný radikál priameho alebo rozvetveného nasýteného alifatického reťazca.

Výraz „sulfonamido“ znamená -SO₂NHR, kde R znamená vodík alebo nižší alkyl.

Výraz „N-sulfonylamín“ znamená -NHSO₂R, kde R znamená fluór, nižší perfluoralkyl alebo nižší alkyl.

Výraz „N-acylovaný sulfónamid“ znamená skupinu -SO₂NHCOR, v ktorej R znamená nižší alkyl alebo nižší perfluorovaný alkyl.

t

Výraz „bázický dusík“ sa všeobecne týka atómu dusíka alkylamínu a znamená zlúčeninu, ktorá konjugáciou s kyselinou vo vodnom roztoku má hodnotu pKa v rozmedzí 9 až 11.

Výraz „prekurzor liečiva“ znamená akúkoľvek zlúčeninu, ktorá môže mať menšiu vnútornú aktivitu než „liečivo“ ale pri podaní biologickému systému generuje

30837/H „liečivú“ substanciu buď následkom chemickej reakcie alebo následkom enzymaticky katalyzovanej alebo metabolickej reakcie. Možno poukázať na rôzne prekurzory liečiv, ako acylestery, karbonáty a uretány, uvedené tu ako príklady. Je však treba uviesť, že sa jedná o príklady, ktoré nie sú vyčerpávajúce a skúsený pracovník v odbore je schopný pripraviť ďalšie podobné prekurzory liečiv. Tieto prekurzory liečiv sú v rozsahu predloženého vynálezu.

Výraz „farmaceutický prijateľná soľ“ zahrňuje solí zlúčenín popísaných v tejto prihláške odvodených zo spojení zlúčenín podľa vynálezu s organickými a anorganickými kyselinami. Zlúčeniny podľa vynálezu sú vhodné na použitie ako vo forme voľnej bázy, tak vo forme soli. Vodne solubilizujúca skupina je skupina, ktorá zvyšuje rozpustnosť inhibítoru faktorom najmenej 10 a výhodne najmenej 100 pri hodnotách pH vhodných na intravenózne podania (pH 4 až pH 10). V praktickom použití je množstvo zlúčeniny vo forme soli ekvivalentné zlúčenine vo forme bázy; obidve formy sú v rozsahu patentových nárokov tohoto vynálezu.

Výraz „liečenie“ zahrňuje profylaktické alebo terapeutické podanie zlúčenín podľa vynálezu na liečenie alebo zlepšenie choroby alebo prejavov spojených s chorobou a zahrňuje akýkoľvek prospech získaný alebo odvodený v súvislosti s podávaním popísaných zlúčenín.

Podrobný popis vynálezu

Vynález sa týka C-4' -modifikovaných pyrolo[2,3-d]-pyrimidínových a pyrazolo[3,4-d]pyrimidínových nukleozidových analógov majúcich účinnosť inhibítorov adenozínkinázy podľa nasledujúceho vzorca 1:

vzorec 1

Zl Ó oz₂

30837/11 v ktorom

A a B znamenajú obidva vodík alebo každý nezávisle znamená alkenyl, skupinu (CH₂)_nQ, kde n je od 1 do 4 a Q znamená skupinu zahrňujúcu vodík, hydroxy, alkyl, alkoxy, amino, azido alebo halogén; alebo A a B spoločne tvoria kruh o 3 až 6 atómoch uhlíka, kruh obsahujúci 0 až 3 heteroatómy vybrané zo skupiny zahrňujúce kyslík a dusík poprípade substituovaný Q definovaným vyššie;

D znamená skupinu zahrňujúcu halogén, aryl, aralkyl, alkyl, alkenyl, alkinyl, poprípade substituovaný jedným alebo viacerými heteroatómami ako je dusík, kyslík alebo síra, halogénalkyl, kyan alebo karboxamido;

E nemá žiadny význam ako Y znamená vodík; a znamená vodík, halogén alebo alkyl ak Y znamená uhlík;

F znamená skupinu zahrňujúcu alkyl, aryl, aralkyl, halogén, amino, alkylamino, arylamino, aralkylamino, alkoxy, aryloxy, aralkyloxy, alkyltio, aryltio, aralkyltio;

G znamená vodík alebo halogén;

Y znamená uhlík alebo dusík;

Zi a Z₂ nezávisle znamenajú vodík, acyl alebo spoločne tvoria cyklický karbonát a ich farmaceutický prijateľné soli.

Výhodne A a B majú rovnaký význam, ale neznamenajú obidva metyl a najvýhodnejšie znamenajú vodík alebo (CH₂)_nQ, kde n je 1, Q znamená hydroxy alebo amino. Výhodné sú tiež zlúčeniny kde A a B vytvárajú kruh o 3 až 4 atómoch uhlíka, ktorý ma 0 alebo 1 heteroatóm. Ak A a B nemajú rovnaký význam, každý z nich možno vybrať zo skupiny zahrňujúcej metyl, CH₂OH, CH₂OCH₃ a CH₂NH₂. Z znamená výhodne vodík, alebo vo forme prekurzoru liečiva znamená acylový alebo karbonatový ester.

30837/H

D znamená výhodne halogén, heterocyklický aryl, fenyl alebo substituovaný fenyl;

E nemá žiadny význam ak Y znamená vodík a výhodne znamená vodík ak Y znamená uhlík;

G znamená výhodne vodík; a

F znamená skupinu zahrňujúcu halogén, amino, arylamino alebo heterocyklickú arylamino, najvýhodnejšie fenylamino alebo substituovanú fenylaminoskupinu. Výhodné substitúcie sú skupinami ako je halogén, alkyl, alkoxy alebo alkylamino alebo ďalšími skupinami obsahujúcimi bázickú alebo acidickú funkčnú skupinu zlepšujúcu rozpustnosť vo vode. Najvýhodnejšia substitúcia je v para polohe fenylaminoskupiny. Napríklad výhodné zlúčeniny podľa vynálezu zahrňujú tie, v ktorých F znamená fenylaminoskupinu, substituovanú v polohe para halogénom (napr. fluórom) alebo vodou-solubilizujúcou skupinou.

Príklady substituentov skupín arylamino alebo fenylamino (skupina F), zlepšujúcich rozpustnosť vo vode majú vzorec (CH₂)_rT , kde r je od 0 do 3 a T znamená alkylový reťazec o 0 až 16 atómoch uhlíka obsahujúci jeden alebo viac atómov dusíka, skupinu zahrňujúcu N-sulfonylovanou amino, admidoximo, Namidoguanidino, amidino, guanidino, acylguanidino, cyklické deriváty amidino, guanidino alebo aminoguanidino, heterocyklickú arylskupinu, alebo 5 alebo 6 členný alicyklický kruh obsahujúci najmenej jeden bázický dusík a poprípade jeden alebo viac atómov kyslíka, a poprípade substituovaný CONW', kde každý V nezávisle znamená alkylový reťazec, kde najmenej jeden z nich obsahuje jeden alebo viac bázických atómov dusíka a poprípade jeden alebo viac atómov kyslíka, alebo V á V' spoločne tvoria šesťčlenný kruh obsahujúci najmenej jeden bázický dusík a poprípade jeden alebo viac atómov kyslíka. Naviac medzi skupiny solubilizovateľné vodou T možno zahrnúť aniónové skupiny ako kyselinu sulfónovú, karboxylovú kyselinu, deriváty kyseliny sguarovej (diketocyklobutendiol), 5-tetrazolyl- a ďalšie bioizosterické substitúcie karboxylovej skupiny kyseliny ako sú, ale nie sú na nich obmedzené tie, ktoré sú popísané v práci Carini a sp, (J.Med.Chem.34, 2525 (1991)

30837/H v citátoch uvedených v tejto práci. Podobné substitúcie vedúce ku zlepšeniu rozpustnosti vo vode možno vykonať na skupine D.

Je treba si uvedomiť, že zlúčeniny podľa vynálezu, pripravené spôsobmi uvedenými nižšie alebo inými spôsobmi, sa môžu získať v oboch diastereomérných formách. Obvykle v reakčnej zmesi prevláda jedna forma, avšak obidve formy sú zahrnuté do nárokov podľa vynálezu.

Do rozsahu nárokov podľa tejto prihlášky sú zahrnuté i prekurzory liečiv. Tieto prekurzory liečiv možno pripraviť esterifikáciou hydroxylových skupín na cukornom kruhu. Zvlášť výhodné sú esterové deriváty, ktoré zlepšujú vlastnosti týkajúce sa rozpustnosti vo vode.

Syntézy inhibítorov adenozínkinázy.

Zlúčeniny podľa vynálezu možno pripraviť podľa niekoľkých reakčných schém. Príklady týchto spôsobov syntézy sú uvedené nižšie.

Na syntézu zlúčenín podľa vynálezu možno pozerať ako na postup zahrňujúci nasledujúce stupne: (A) prípravu sacharidu 2, (B) prípravu heterocyklu 3, (C) kopuláciu sacharidu a heterocyklu za získania chráneného medziproduktu 4, (D) modifikáciu substituentov na heterocykle a sacharide; a (E) odstránenie chrániacich skupín (schéma 1). Každý stupeň je popísaný nižšie.

F

F

B

P,0 ÔP₂

P, Ó ĎP

HÓ ÔH schéma 1

30837/H (A)Príprava sacharidu

Pre syntézu zlúčenín vzorca 1 sa používajú 4-substituované sacharidy vzorca 2, kde A a B obidva znamenajú vodík alebo sú nezávislé vybrané zo skupiny zahrňujúcej metyl, azidometyl, aminometyl, alkylaminometyl, alkoxymetyl, hydroxymetyl alebo alkyltiometyl. Sacharidy vzorca 2 sa pripravia zo známeho metyl-2,3-O-metyletylidén-furanozidu 5 (schéma 2). Viď, Leonard N.J. a sp., J.Heterocykl.Chem. 3,485 (1966). Do zlúčeniny vzorca 5 sa zavedie alkoxyskupina spôsobom uvedeným v práci Snyder J.R. a sp., Carbohydr.Res.163, 169 (1987) za získania zlúčeniny 6. 5-deoxy, azido, amino, alkylamino, alkyltio a alternatívne alkoxysacharidy sa pripraví najprv transformáciou 5-hydroxy na odštiepiteľnú skupinu L, výhodne mezylát, tosylát, trifluórmetánsulfonát alebo halogenid. Spracovanie zlúčeniny 7 s nukleofilom napríklad hydridom, alkylaminom, dialkylaminom, alkylmerkaptanom, alkoholom alebo ďalšími prekurzormi aminov ako sú azidy alebo chránené aminy poskytne medziprodukty vzorca 8. Izopropyliden sa potom nahradí menej reaktívnymi chrániacimi skupinami, výhodne benzylom, spôsobmi v odbore dobre známymi. Viď napríklad Greene T.W.Protective Groups in Organic Chemistry, John Wiley & Sons, New York (1981).

9 schéma 2

30837/11

Sacharidy pre zlúčeniny vzorca 1, v ktorých A znamená hydroxymetyl sa pripravia spôsobom podľa práce Barker R. a spol., J.Org.Chem.26, 4605 (1961) za získania zlúčenín vzorca 9, v ktorých A' výhodne znamená benzyl chránený hydroxymetylom.

Sacharidy vzorca 2 sa výhodne pripravia spôsobom znázorneným na schéme 3. Spracovaním metylglykozidu 9 s tiolom alebo ditiolom, výhodne 1,3propánditiolom za prítomnosti kyseliny alebo Lewisovej kyseliny výhodne bortrifluórdietyléteratu sa získa ditioacetal 10. Oxidácia generovaného alkoholu sa vykoná známymi postupmi a činidlami napríklad dvojchrómanom pyridínia, chiórchrómanom pyrídinia, oxidáciou podľa Moffata, pyridín-oxidom sírovým, výhodne oxidáciou podľa Swema a získa sa ketón 11. Riadený chelatačný prídavok organokovu B'-M, výhodne organolítia, stereoselektívne poskytuje terciárny alkohol 12. Ditioacetalová chrániaca skupina sa odstráni použitím modifikovaného postupu vyvinutého z postupu uvedeného v práci Fetizon M. a spol, J.Chem.Soc.Chem.Comm. 382 (1972), ktorý zahrňuje spracovanie tioacetalu s jódmetánom a anorganickou bázou, výhodne uhličitanom vápenatým. Alternatívne sú známe ďalšie postupy na odstránenie ditioacetalových chrániacich skupín za použitia činidiel ako sú N-halogénsukcínimid, meďnaté, ortuťnaté a strieborné soli. Predsa len použitie týchto oxidačných postupov je vylúčené u zlúčenín majúcich nekompatibilné funkčné skupiny ako sú tioétery, azidy alebo aminy.

schéma 3

Alternatívne možno zaviesť druhý 4-C-substituent postupom uvedeným v práci Youssefyeh R.D. a sp. J.Org.Chem. 44(8), 1301 (1979), ktorým sa alkyláciou aldehydu vzorca 15 elektrofilom B' + následnou redukciou získa zlúčenina 16

30837/H (schéma 4). Tento aldehyd sa získa oxidačným štepením, výhodne jódistanom sodným hexafuranózy 13 alebo oxidáciou primárneho alkoholu furanozidu 14 výhodne pomocou oxidácie podlá Moffata. Ďalší spôsob získania zlúčenín vzorca (16) spočíva v použití postupu podľa práce Johnson C.R. a sp. J.Org.Chem.59(20), 5854(1994).

báza g.+ redukcia

schéma 4

Sacharidy určené pre zlúčeniny vzorca 1, v ktorých A=B=H sa pripraví za použitia vhodne chráneného sacharidu vzorca 2 v ktorom A'=B'=H. Tento sacharid možno ľahko získať z erytrofuranózy spôsobmi dobre známymi v odbore a popísanými v práci Greene T.W., Protective Groups in Organic Chemistry, John Wiley & Sons, New York (1981). Tento sacharid možno tiež ľahko získať redukciou zodpovedajúceho laktónu podľa práce N.Cohen a sp., J.Am.Chem.Soc. 105, 3661, (1983).

Sacharidy vzorca 2 v ktorých A a B tvoria kruh napríklad cyklopropyl sa pripravia z D-ribózy cez v odbore dobre známy enoleter 17 (schéma 5), Inokawa S. a sp., Carbohydr.Res. 30, 127 (1973). Alternatívne sa cykopropanový kruh vytvorí diazoalkanom a solí kovu výhodne paládia. Cossy J. a sp. Tetrahedron Lett. 28(39), 4547 (1987).

30837/H

cyklopropanácia deprotekcia

P/3 bp₂ 18 schéma 5

Ďalšou alternatívou je generácia karbónu z dihalogénalkánu alebo z trihalogénmetánovou bázou za prítomnosti olefínu (Von E. Doering W a sp., J.Am.Chem.Soc.76,6162 (1954) s následnou dehalogenáciou napríklad podľa práce Jefford C.W. a sp., J.Am.Chem.Soc., 94, 8905 (1972). Cykloadíciou medzi diazometánom a zlúčeninami vzorca 17 sa získa pyrazolínový medziprodukt, ktorý po fotolýze a odstránení chrániacej skupiny poskytne spirocyklopropán 18 (Samano V. a sp., Tetrahedron Lett., 35(21), 3445 (1994). Odstránenie chrániacich skupín z anomérného centra sa potom vyhotoví použitím jedného z mnohých spôsobov v odbore dobre známych ako sú spôsoby popísané napríklad v práci Greene, T.W., Protective Groups in Organic Chemistry, John Wiley & Sons, New York, (1981).

Sacharidy vzorca 20 možno pripraviť mnohými rôznymi postupmi. Reakciou olefínu 17 s ketónom za podmienok podľa práce Redlich H. a sp., Angew.Chem. 101(6), 764 (1989) sa získa cyklobutan 19 (schéma 6), ktorý sa potom deoxygenuje postupmi podľa práce Mori K. a sp., Tetrahedron, 43 (10), 2229 (1987) alebo podľa práce Romming C. a sp., Acta Chem.Scan.B., 40(6), 434 (1986). Voľný redukujúci cukor sa potom získa spôsobom uvedeným vyššie (Greene T.W., Protective Groups in Organic Chemistry, John Wiley & Sons, New York, 1981).

schéma 6

30837/H

Alternatívny spôsob využíva fotochemickú cyklizáciu sacharidu vzorca 22 na získanie cyklobutanolu vzorca 23 (schéma 7, Paquette a sp., J.Am.Chem.Soc.108 (13), 3841 (1986)). Deoxygenáciu alkoholu 23 možno vyhotoviť podľa postupu uvedeného v práci Barton D.H.R. a sp., Pure Appl.Chem., 53,15 (1981). Prekurzor 22 sa pripraví alkyláciou zodpovedajúceho aldehydu odvodeného zo selektívne chráneného metylribozidu 21 napríklad podľa práce Youssefyeh R.D. a sp., J.Org.Chem., 44(8) 1301 (1979).

oh deoxygenacia

OCHj θ OH

/ i deprotekcia i

Pfi ôp₂ p/3 bp₂ schéma 7

Alkylácia aldehydu 15 s dvoma dielektrofilnými uhlíkmi, výhodne dijódetánu, poskytuje 4-disubstituovaný aldehyd 24 (schéma 8, Youssefyeh R.D. a sp., J.Org.Chem. 44(8) , 1301 (1979)). Spracovaním aldehydu 24 s kovom alebo soľou kovu, výhodne dijodidom samária (Molander G.A. a sp., J.Am.Chem.Soc., 109(2), 453 (1987))) alebo s organokovovým činidlom, výhodne alkyllítiom (Vanderdoes T. a sp., Tetrahedron Letí, 27(4), 519 (1986) ) sa dosiahne uzavretie kruhu. Tento cyklobutanol sa potom deoxygenuje a odstráni sa chrániaca skupina v anomérnej polohe za použitia vyššie uvedených spôsobov a získa sa tak spirocyklobutylfuranóza 20.

schéma 8

30837/H

Alternatívny spôsob prípravy sacharidu vzorca 20 je znázornený na schéme 9. Aktiváciou dvoch primárnych hydroxylových skupín za použitia postupov dobre známych v odbore (Larock R.C., Comprehensive Organic Transformations, VCH Publishers, Inc.New York (1989) ) a následnou dialkyláciou s malonatom sa získa dikarboxylatový spirocyklobután 27 (Pecquet P. a sp., Heterocycles 34(4), 739 (1992)). Dekarboxyláciou za použitia spôsobu podľa práce Tufariello J.J. a sp., Tetrahedron Lett. 6145 (1966) s následnou deoxygenáciou a odstránením chrániacich skupín cyklobutanonu 19 ako je uvedené vyššie sa získa spirocyklobután 20.

Sacharid vzorca 29 sa pripraví aktiváciou jednej z primárnych hydroxylových skupín diolu 25 (schéma 10, Larock R.C., Comprehensive Organic Transformations, VCH Publishers, Inc.New York (1989) ). Cyklizáciu možno vykonať spracovaním alkoholu 28 bázou (Koll P. a sp., Angew.Chem.Int.Ed.Engl., 25, 368 (1986) ). Z anomémej polohy sa potom odstráni chrániaca skupina spôsobom vyššie uvedeným a získa sa spirooxetanofuranóza 29.

o o

schéma 9

Alternatívne sa zlúčenina 29 získa reakciou diolu 25 podľa Mitsunobu za podmienok podľa práce Berkowitz W.F. a sp., J.Org.Chem. 52(6), 1119 (1987), kedy po odstránení chrániacej skupiny sa získa zlúčenina 29. Ďalšou alternatívou je spracovanie cyklického karbonátu odvodeného od diolu 25 s lítiumchloridom po ktorom nasleduje odstránenie chrániacej skupiny a získa sa tak rovnako sacharid 29.

30837/H

schéma 10

Syntézy sacharidov vzorca 32 sú znázornené na schémach 11, 12 a 13. Spracovaním aktivovaného sacharidu 31 s bázou pred odstránením chrániacej skupiny sa získa spiroazetidinofuranóza 32 (schéma 11, Vaughan W.R. a sp., J.Org.Chem.26, 138 (1961)). Aminoalkohol 30 sa pripraví podľa postupov použitých na prípravu sacharidov vzorca 2 (schéma 3).

schéma 11

Alternatívne sa spracovaním diaktivovanej zlúčeniny 26 s amoniakom, primárnym amínom, chráneným amínom alebo aktivovaným amínom (schéma 12) s následným odstránením chrániacej skupiny získa sacharid 32. Viď Juaristi E a sp., Tetrahedron Lett., 25(33), 3521 (1984).

OR

R-NH2

RM

P$ ĎP₂ 32

OH deprotekcia schéma 12

Ďalšou alternatívou je spracovanie azidoalkoholu 33 s trialkyl- alebo s triarylfosfínom (schéma 13, Szmuszkovitz J. a sp., J.Org.Chem., 46(17), 3562 (1981).

30837/H

Rozkladom azidoskupiny a cyklizáciou podobnou cyklizácii podľa Mitsunobu sa po odstránení chrániacej skupiny získa azetidín 32.

schéma 13 (B) Príprava heterocyklu

Heterocykly pre zlúčeniny vzorca 1 (schéma 1), v ktorých Y=C, F' a D' znamenajú substituované aromatické skupiny, výhodne para-fluorfenyl, G znamená vodík, a E' znamená vodík, alkyl, výhodne vodík sa pripraví cez pyrolový medziprodukt 37 s použitím spôsobu podľa práce Gewald K.Z., Chem., 1, 349 (1969). Alternatívne sa zlúčenina 37 pripraví kondenzáciou fenónu 34, kde L znamená halogenid alebo sulfonát sftalimidom 35 na zavedenie pyrolového dusíka. Kondenzáciou ketónu 36 podľa Knoevenagela s malonitrilom a s následným odstránením ftalimidovej chrániacej skupiny sa získa pyrol 37.

Po spracovaní s ortoesterom, výhodne s trietylortomravčanom sa vytvorí imidat, ktorý ďalej kondenzuje so substituovaným anilínom, výhodne parafluoraniiínom za vzniku diaryl-pyrolpyrimidínu 39 (Taylor E.C. a sp, J.Am.Chem.Soc., 87(9), 1995 (1965) ). Okrem toho, pyrolpyrimidín môže byť ďalej funkcionalizovaný v polohe 6, ak E' znamená metyl, spracovaním s N-bromsukcinimídom (Saroja B a t

sp., Tetrahedron Lett., 1984, 25(47), 5429). Spracovanie tohoto brómetylénu s nukleofilom alebo s alkyllítiom a elektrofilom umožňuje ľahké zavedenie funkčných skupín ako sú amino alebo guanidino skupiny.

30837/H

R*2

schéma 14

Heterocykly pre zlúčeniny vzorca 1 (schéma 1), v ktorých Y=N, F' a D' znamenajú substituované aromatické skupiny, výhodne para-fluórfenyl.

Zlúčeniny v ktorých E „nemá žiadny význam“ sa pripraví spôsobom uvedeného v práci Kobayashi S., Chem.Pharm.Bull. (Japan), 21, 941 (1973).

30837/H

Kondenzáciou malonitrilu sa substituovaným benzaldehydom, výhodne parafluórbenzaldehydom, podľa Knoevenagela, sa získa 5-aminopyrazol-4-karbonitril 40 (schéma 15). 4-chlór-pyrazolo [3,4-d] pyrimidín 41 sa získa uzavrením kruhu reakciou s formamidom a chloráciou za použitia spôsobu popísaného v práci Cheng

C.C., J.Org.Chem., 21, 1240 (1966). Spracovanie chloridu 41 s amoniakom pre skupinu 4-amino, alebo substituovaným anilínom, výhodne para-fluóranilínom, ako je uvedené vyššie, poskytuje diaryl-pyrazolopyrimidín 42.

C. Kopulácia sacharidu s heterocyklom

Kopulácia sacharidu 2 s pyrolo [2,3-d]pyrimidínovými heterocyklami sa vykoná nasledovne (schéma 16). Sacharid sa najprv prevedie na jeho 1-halogénderivát, výhodne chlórderivát, reakciou s CCI₄ a HMPT spôsobom popísaným v práci Wilcox C.T. a sp., Tetrahedron Lett., 27(9), 1011 (1986). Halogénderivát sa potom nechá kondenzovať s aniónom heterocyklu 3 (kde Y znamená atóm uhlíka a E znamená atóm vodíka) za použitia katalyzátoru fázového prenosu ako je TDA-1. Rosemeyer H. a Seela F, Helvetica Chimica Acta, 71:1573 (1988). Z výsledných chránených nukleozidov sa odstránia chrániace skupiny rôznymi spôsobmi v odbore dobre známymi.

aktivacra

->- .

kopulácia

1)

2) schéma 16

Kopulácia sacharidov na pyrazolo [3,4-d]pyrimidínovej báze sa vykoná za podmienok katalýzy Lewisovou kyselinou. Cottom a sp., J.med.Chem., 27, 11210 (1984). V týchto prípadoch sa sacharidy prevedú na svoje 1 -0-acylformy, výhodne na 1-0-acetylformu, opäť použitím jedným z mnohých acetylačných postupov. Zmes heterocyklu 3 (v ktorom Y znamená dusík) a acetylovaného sacharidu vo vriacom nitrometáne sa spracuje s dietyleteratom bortrifluoridu. Produkty sa prečistia chromatografiou alebo rekryštalizáciou a odstránením chrániacich skupín sa získajú konečné zlúčeniny.

3083 7/H

D. Modifikácie substituentov na heterocykle.

Vzhľadom na chemickú inkompatibilitu medzi niektorými substituentami heterocyklu a reakčnými podmienkami glykosylácie sa konečná funkcionalizácia nukleozidu vykoná až po kopulačnej reakcii. Napríklad 5-arylovú skupinu možno zaviesť do pyrolopyrimidínového kruhového systému pomocou jedného z mnohých paládiom katalyzovaných krížových kopulačných spôsobov (prehľad viď Stille J.K., Ang.Chem., lnt.Ed.Engl., 25, 508 (1986)).

Obvykle sa 4-substituovaný-amino-5-halogénpyrolo [2,3-d]-pyrimidín 44, kde halogén znamená jód, kopuluje na arylboritovú kyselinu (tj. A=B(OH)₂ v schéme 17) za prítomnosti katalyzátora ako je tetrakisfenylfosfín paládia.

₄₅ cukor schéma 17

Alternatívne možno miesto arylboritých kyselín úspešne použiť ďalšie aktivované arylové zlúčeniny ako je aryltrialkylcín (A=Sn(alkyl.)₃) na získanie konečného produktu 45. Substitúciou aryltrialkylcínu nenasýteným trialkyiciničitanom podľa postupov uvedených ale neobmedzených iba na ne, popísaných v práci Stille

30837/H

J.K.,Ang.Chem.lnt.Ed.Engl., 25, 508, (1986) sa získajú 5-alkenylderiváty, ktoré možno hydrogénovať na prípravu zodpovedajúcich alkylových analógov.

V aromatických kruhoch možno uskutočniť ďalšie modifikácie po krížovej kopulácii s heterocyklom buď pred alebo po glykosylácii. V tomto stupni s vykoná redukcia, oxidácia a/alebo odstránenie chrániacich skupín. Napríklad kyanoskupina sa oxiduje na karboxamid alebo sa redukuje na amín. V tomto stupni sa vykoná redukcia, oxidácia a/alebo odstránenie chrániacich skupín. Napríklad kyanoskupina sa môže oxidovať na karboxamid alebo redukovať na amín. N-fenylacetamid po odstránení chrániacich skupín môže byť vo forme anilínu, alebo ho možno previesť

⁴⁵ 46 R=OH 46

47R=L schéma 18

V toto stupni sa taktiež vykonáva predĺženie uhlíkového reťazca (schéma 18). Aromatický kruhový substituent na glykosylovanom medziprodukte 45, kde X znamená halogenid alebo trifluórmetánsulfonát sa kopuluje so zlúčeninami typu vinyl -alebo allyl- trialkylcínu za použitia jedného z mnohých paládiom katalyzovaných krížových spôsobov (prehľad viď vyššie Stille). Dvojitá väzba sa potom oxyduje v koncovej polohe a vzniknutý alkohol 46 sa prevedie na odštiepiteľnú skupinu L, výhodne jodid (Srivanstava P.C. a sp., J.Med.Chem, 1975, 18(12), 1237). Náhradou amínom sa predĺženie uhlíkového reťazca ukončí a zlepší sa tým rozpustnosť zlúčenín vzorca 48 vo vode.

Ďalšie možné skupinysolubilizovateľné vodou ako sú deriváty guanidínu možno zaviesť pomocou zodpovedajúcich aminozlúčenin alebo hydroxyzlúčenín aplikáciou spôsobov popísaných v literatúre ako sú, ale nie sú na ne obmedzené, postupy popísané v prácach Miller a Bischoff (Synthesis 778 (1986)), Dodd a

30837/H

Kozikowski (Tetrahedron Lett., 35,977 (1994)), Beatty a Magrath (J.Chem.Soc, 12, (1965) ), Larson a sp. (Int.J.Pept.Protein Res., 9,182 (1977) ), Brand a Brand (Org.Synth., 22, 59 (1942)), Ichikawa (Tetrahedron Lett., 29, 4957 (1988)), Katritzki a sp. (Synth.Commun., 25, 1173 (1995) ), Ariga a Anslyn (J.Org.Chem., 57, 417 (1992), Palát a sp. (Collect.Czech.Chem.Commun., 57, 1127 (1992) ) alebo M.S.Bernatowicz (J.Org.Chem., 57, 2497 (1992). Acylguanidíny možno pripraviť spôsobmi popísanými v literatúre ako sú spôsoby uvedené v práci Bock a sp. (J.Med.Chem., 29, 1540 (1986) v citáciách uvedených v tejto práci.

E. Odstránenie chrániacich skupín

Kyselinu chrániacej labilnej skupiny ako sú ketaly, silylétery alebo étery sa odstránia použitím zriedenej kyseliny alebo slabej organickej kyseliny napríklad 0,1 N kyseliny chlorovodíkovej alebo 70% vodnej kyseliny trrfluóroctovej (Greene, T.W., Protective Groups in Organic Chemistry, John Wiley & Sons, New York (1981) ). Bázu chrániace labilné skupiny ako sú acyl alebo karbamáty sa odstránia spracovaním s organickou alebo anorganickou bázou, napríklad metoxidom sodným, hydroxidom sodným, amoniakom (Id). Benzyl chrániacej skupiny sa odstráni hydrogenolýzou za prítomnosti kovového katalyzátora výhodne chloridu paládia. Shen T.Y. a sp., J.Org.Chem., 30, 835 (1965).

Výhodné zlúčeniny podľa vynálezu, ktoré možno pripraviť podľa vyššie popísaných spôsobov zahrňujú nasledujúce.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Príprava zlúčeniny vzorca 10.

2,3,5-tri-O-(fenylmetyl)-1 -(1,3-ditian-2-yl)-D-ribo-pentán

Do roztoku metyl-2,3,5-tri-O-(fenylmetyl)-D-ribofuranozidu (30 g, 66 mmol)

30837/H (Barker, R. a Fletcher, H.G., J.Org.Chem., 1961, 26, 4605) a 1,3-propánditiolu (10 ml, 99 mmol) v suchom dichlórmetáne (130 ml) pri -48°C sa pridá dietyleterát bórtrifluorid (11,4 ml, 92,4 mmol). Reakčná zmes sa mieša 30 minút pri -48°C, a potom sa behom jednej hodiny nechá ohriať na teplotu miestnosti. Po miešaní pri teplote miestnosti po dobu jednej hodiny sa reakcia preruší vliatím nasýteného vodného hydrogénuhličitanu sodného, zmes sa zriedi etylacetátom a premyje sa nasýteným vodným hydrogénuličitanom sodným a nasýteným vodným chloridom sodným. Organická vrstva sa vysuší síranom sodným a zahustí sa za zníženého tlaku. Zvyšok sa prečistí rýchlou chromatografiou na silikagéli (hexany/etylacetát 90/10 až 75/25). Výťažok 31,9 g, 94%, R_f=0,3 (silikagél, hexany/etylacetát 80/20).

Príklad 2

Príprava zlúčeniny vzorca 11 (3S,4R)-1,3,4-tri [(fenylmetyl)oxy]-5-(1,3-ditian-2-yl)pentán-2-ón

Do roztoku dimetylsulfoxidu (22,1 ml, 312 mmol) v suchom dichlórmetáne (100 ml) sa v priebehu 10 minút a po kvapkách pridá pri -78°C roztok oxalylchloridu (16,3 ml, 187 mmol) v suchom dichlórmetáne (200 ml). Po 10 minútach miešania pri -78°C sa do reakčnej zmesi pridá po kvapkách, behom 20 minút a pri -78°C roztok zlúčeniny podľa príkladu 1 (31,9 g, 62,4 mmol) v suchom dichlórmetáne (100 ml). Po 20 minútach miešania pri -78°C sa po kvapkách, pri -78°C a behom 10 minút sa pridá roztok trietylamínu (87 ml, 624 mmol) v suchom dichlórmetáne (100 ml). Po ukončenom pridávaní sa teplota zmesi zvýši behom 30 minút na -40°C. Potom sa reakcia preruší prídavkom nasýteného vodného chloridu amónneho a zmes sa ohreje na teplotu miestnosti. Vrstvy sa rozdelia a vodná vrstva sa dvakrát t

reextrahuje dichlórmetánom. Spojené organické extrakty sa vysušia síranom sodným a zahustia sa za zníženého tlaku. Zvyšok sa prečistí rýchlou chromatografiou na silikagéli (hexany/etylacetát 90/10 až 70/30). Výťažok: 27,9 g, 88%, R_f = 0,35 (silikagél, hexany/etylacetát 80/20).

30837/H

Príklad 3

Príprava zlúčeniny vzorca 12

4-C-[(fenylmetyl)oxy]metyl-2,3,5-tri-0-fenylmetyl-1-(1,3-ditian-2-yl)-D-ribopentán.

Roztok zlúčeniny podľa príkladu 2 (1 g, 1,97 mmol) v suchom tetrahydrofuráne (25 ml) sa po kvapkách, behom 5 minút a pri -78°C pridá do roztoku [(fenylmetyl)oxy]metyllítia (3,94 mmol) (Still W.C., J.Am. Chem.Soc., 1978, 100,1481) v suchom tetrahydrofuráne (25 ml). Po 20 minútach miešania pri -78°C sa reakcia preruší prídavkom nasýteného vodného chloridu amónneho, zmes sa nechá ohriať na teplotu miestnosti, zriedi sa etylacetátom a premyje sa nasýteným vodným chloridom amónnym. Organická vrstva sa vysuší síranom sodným a zahustí sa za zníženého tlaku. Zvyšok sa prečistí rýchlou chromatografiou na silikagéli (hexany/etylacetát 90/10 až 75/25). Výťažok: 1,05 g, 85% , R_f = 0,45 (silikagél, hexany/etylacetát 70/30).

Príklad 4

Príprava zlúčeniny vzorca 2

4-C-[(fenylmetyl)oxy]metyl-2,3,5-tri-O-(fenylmetyl)-D-ribofuranóza.

Heterogénna zmes uhličitanu vápenatého (4 g, 40 mmol), jódmetánu (1,25 ml, 20 mmol) a zlúčeniny podľa príkladu 3 (2,52 g, 4 mmol) v acetonitrile/tetrahydrofuráne/vode (1 / 1 / 9 , 44 ml) sa zahrieva pri teplote spätného toku cez noc (Fetizon M., J.Chem.Soc.Chem.Comm., 1972, 382). Pridá sa ďalší podiel jódmetánu (1,25 ml, 20 mmol) a v refluxovaní sa pokračuje po dobu 24 t

hodín. Potom sa zmes ochladí, zriedi sa etylacetátom a premyje sa nasýteným vodným chloridom sodným. Vodná vrstva sa extrahuje dichlórmetánom a spojené organické extrakty sa vysušia síranom sodným a zahustia sa za zníženého tlaku. Zvyšok sa prečistí rýchlou chromatografiou na silikagéli (hexany/etylacetát 80/20 až 65/35). Výťažok: 2,06 g, 95 %, R_f = 0,2 (silikagél, hexany/etylacetát 70/30).

30837ZH

Príklad 5

Príprava zlúčeniny vzorca 4

4-N-fenylamino-5-fenyl-7-(4-C-[(fenylmetyl)oxy]metyl-2,3,5-tri-O-(fenylmetyl)-p-Dribofuranózyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidín.

Do roztoku chloridu uhličitého (250 μΙ, 2,6 mmol) a zlúčeniny podľa príkladu 4 (349 mg, 0,65 mmol) v suchom toluéne a pri -78°C sa pridá hexametylfosforečný triamid (415 μΙ, 1,95 mmol). Reakčná zmes sa behom jednej hodiny ohreje na 0°C a mieša sa 30 minút. Oranžový roztok sa zaleje vodou, zriedi sa toluénom a premyje sa vodou a nasýteným vodným chloridom sodným. Organická vrstva sa vysuší síranom sodným a zahustí sa za zníženého tlaku na objem asi 5 ml. Tento chlórcukrový roztok sa pridá ku zmesi 4-N-fenylamino-5-fenyl-pyrolo[2,3-d]pyrimidínu (370 mg, 1,3 mmol) , jemne opráškovaného hydroxidu draselného (85%, 170 mg, 2,6 mmol), tris [2-(2-metoxyetoxy)etyl]aminu (420 μΙ, 1,3 mmol) a molekulového sita 4 A v suchom toluéne, ktorá bola miešaná 2 hodiny pri teplote miestnosti. Po miešaní cez noc pri teplote miestnosti sa reakčná zmes sfiitruje cez Celite® a filtračná vrstva sa premyje etylacetátom. Filtrát sa zriedi etylacetátom a premyje sa nasýteným vodným chloridom sodným. Organická vrstva sa vysuší síranom sodným a zahustí sa za zníženého tlaku. Zvyšok sa prečistí rýchlou chromatografiou na silikagéli (hexany/etylacetát 90/10 až 70/30). Výťažok: 229 mg, 44%, Rf = 0,6 (silikagél, hexany/etylacetát 80/20).

Príklad 6

Príprava zlúčeniny vzorca 1 t

4-N-fenylamino-5-fenyl-7-(4-C-hydroxymetyl-3-D-ribofuranozyl)pyrolo[2,3djpyrimidín: tabuľka 1 # 1

Zmes hydroxidu paládia (200 mg) a 4-N-fenylamino-5-fenyl-7-(4-C[(fenylmetyl)oxy]metyl-2,3,5-tri-0-(fenylmetyl)- 3-D-ribofuranozyl)pyrolo[2,3djpyrimidínu (212 mg, 0,26 mmol) v kyseline octovej/metanole (1/1, 10 ml) sa intenzívne mieša pri teplote miestnosti a pod tlakom jednej atmosféry vodíka. Po 7

30837/H dňoch miešania sa reakčná zmes sfiltruje cez Celíte® a filtračná vrstva sa premyje horúcim metanolom. Filtrát sa zahustí za zníženého tlaku a pevný zvyšok sa rekryštalizuje z etanolu. Výťažok: 30 mg, 25%, R_f = 0,4 (silikagél, dichlórmetán/metanol 80/20), t.t. 232°C.

Príklad 7

Príprava zlúčeniny vzorca 10

5-deoxy-2,3-di-O-(fenylmetyl)-1-(1,3-ditian-2-yl)-D-ribo-pentán.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vyhotoví spôsobom podobným spôsobu syntézy popísanom v príklade 1. Týmto spôsobom metyl-5-deoxy-2,3-di-O-(fenylmetyl)-Dribofuranozid (7g, 21,3 mmol) pripravený spôsobom analogickým spôsobu syntézy metyl-2,3,5-tri-O-(fenylmetyl)-D-ribofuranozidu (Barker R. a Fletcher H.G., J.Org.Chem., 1961, 26, 4605) poskytne 7,9 g, 92 %, R_f = 0,35 (silikagél, hexany/etylacetát 70/30).

Príklad 8

Príprava zlúčeniny vzorca 11 (3S,4R)-3,4-bis-[(fenylmetyl)oxy]-5-ditian-2-yl)pentán-2-ón.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vyhotoví spôsobom podobným spôsobu syntézy popísanej v príklade 2. Týmto spôsobom zlúčenina podľa príkladu 7 (7,9 g, 19,5 mmol) poskytne 6,32 g, 80%, R_f = 0,2 (silikagél, hexany/etylacetát 70/30).

Príklad 9

Príprava zlúčeniny vzorca 12

5-deoxy-4-C-metyl-2,3-di-O-(fenylmetyl)-1-(1,3-ditian-2-yl)-D-ribo-pentán.

Do roztoku metyllítia (20 mmol) v suchom tetrahydrofurane (30 ml) sa pri 30837/H

78°C pridá po kvapkách a behom 10 minút roztok zlúčeniny podľa príkladu 8 (2 g, 5 mmol) v suchom tetrahydrofuráne (30 ml). Po 20 minútach miešania pri -78°C sa reakcia preruší pomalým prídavkom roztoku kyseliny octovej (2 ml) v suchom tetrahydrofuráne, ktorý sa pridá pri -78°C v priebehu 5 minút. Tento roztok sa ohreje na teplotu miestnosti, zriedi sa etylacetátom a premyje sa nasýteným vodným hydrogénuhličitanom sodným a nasýteným vodným chloridom sodným. Organická vrstva sa vysuší síranom sodným a zahustí sa za zníženého tlaku. Zvyšok sa prečistí rýchlou chromatografiou na silikagéli (hexany/etylacetát 85/15 až 75/25). Výťažok: 2,038 g, 98%, R_f = 0,38 (silikagél, hexany/etylacetát 70/30).

Príklad 10

Príprava zlúčeniny vzorca 2

5-deoxy-4-C-metyl-2,3-di-O-(fenylmetyl)-D-ribofuranóza.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vyhotoví spôsobom podobným spôsobom syntézy popísaným v príklade 4. Týmto spôsobom zlúčenina podľa príkladu 9 (2,04 g, 4,87 mmol) poskytne 1,4 g, 88%, R_f = 0,4 (silikagél, hexany/etylacetát 70/30).

Príklad 11

Príprava zlúčeniny vzorca 2

5-deoxy-4-C-metyl-2,3-O-(metyletylidén)-D-ribofuranóza.

Zmes hydroxidu paládia (0,5 g) a zlúčeniny podľa príkladu 10 (2,62, g, 7,98 mmol) sa intenzívne mieša 3 hodiny pri teplote miestnosti a v atmosfére dusíka pod tlakom jednej atmosféry. Potom sa reakčná zmes sfiltruje cez Celite® a filtračná vrstva sa premyje horúcim metanolom. Filtrát sa zahustí za zníženého tlaku a dvakrát sa azeotropne destiluje s dimetylformamidom. Zvyšok sa rozpustí v dimetylformamide (10 ml). Pridá sa monohydrát kyseliny para-toluénsulfónovej (katalytické množstvá) a 2,2-dimetoxypropan (4,6 ml, 32 mmol). Mieša sa cez noc pri teplote miestnosti, reakčná zmes sa zriedi etylacetátom, a potom sa premyje nasýteným vodným hydrogénuhličitanom sodným a nasýteným vodným chloridom

30837/H sodným. Organická vrstva sa vysuší síranom sodným a zahustí sa za zníženého tlaku. Zvyšok sa prečistí rýchlou chromatografiou na silikagéli (hexany/etylacetát 80/20 až 70/30). Výťažok: 507 mg, 34%, R_f = 0,3 (silikagél, hexany/etylacetát 70/30).

Príklad 12

Príprava zlúčeniny vzorca 4

4-N-fenylamino-5-fenyl-7-(5-deoxy-4-C-metyl-2,3-O-metyl-etyiiden)-p-Dribofuranosyl)pyrolo-[2,3-d]pyrimidín.

Hexametylfosforečný triamid (800 μΙ, 4,35 mmol) sa pridá do roztoku chloridu uhličitého (600 μΙ, 5,8 mmol) a zlúčeniny podľa príkladu 11 (272 mg, 1,45 mmol) v suchom toluéne a pri -50°C. V priebehu 30 minút sa reakčná zmes ohreje na -10°C a mieša sa 15 minút pri -10°C. Na oranžový roztok sa vleje voda, potom sa zmes zriedi toluénom a premyje sa vodou a nasýteným vodným chloridom sodným. Organická vrstva sa vysuší síranom sodným a zhustí sa za zníženého tlaku na objem asi 5 ml. Tento chlór-cukrový roztok sa pridá ku zmesi 4-N-fenylamino-5fenylpyrolo[2,3-d]pyrimidínu (830 mg, 2,9 mmol), jemne opráškovaného hydroxidu sodného (85%, 380 mg, 5,8 mmol) a tris (2-(2-metoxyetoxy) etyljaminu (925 μΙ, 2,9 mmol) v suchom toluéne, ktorá bola miešaná pri teplote miestnosti 90 minút. Po miešaní pri teplote miestnosti cez noc sa reakčná zmes zriedi etylacetátom a premyje sa nasýteným vodným chloridom amónnym. Organická vrstva sa vysuší síranom sodným a zahustí sa za zníženého tlaku. Zvyšok sa prečistí rýchlou chromatografiou na silikagéli (hexany/etylacetát 70/30 až 50/50). Výťažok: 223 mg, 34%, R_f = 0,3 (silikagél, hexany/etylacetát 60/40).

Príklad 13

Príprava zlúčeniny vzorca 1

4-N-fenylamino-5-fenyl-7-(5-deoxy-4-C-metyl-3-D-ribofuranozyl)pyrolo[2,3djpyrimidín.

Roztok 4-N-fenylamino-5-fenyl-7-(5-deoxy-4-C-metyl-2,3-O-)metyletylidén)-p30837/H

D-ribofuranozyl)pyrolo[2,3-d]-pyrimidínu (220 mg) v 70% vodnej kyseline trifluóroctovej (20 ml) sa mieša jednu hodinu pri 0°C a jednu hodinu pri teplote miestnosti. Potom sa reakčná zmes zahustí za zníženého tlaku a azeotrópne destiluje dvakrát s vodou a dvakrát s etanolom. Zvyšok sa zneutralizuje nasýteným vodným hydrogénuhiičitanom sodným a vyzrážaný nukleosid sa odfiltruje a premyje sa vodou. Pevná látka sa oddelí a rekryštalizuje sa z etanolu. Výťažok: 130 mg, 65%, R_f = 0,5 (silikagél, dichlórmetán/metanol 90/10), t.t. 198-200°C.

Príklad 14

Príprava zlúčeniny vzorca 18

Metyl-2,3-0-(metyletylidén)-4-C-spirocyklopropyl-D-erytrofuranozid.

Roztok metyl-5-deoxy-2,3-O-(metyletylidén)-3-D-erytropent-4-enfuranozidu (2 g, 10,7 mmol) (Inokawa S. a sp., Carbohyd.Res., 1973, 30, 127) a dijódmetánu v suchom éteri (20 ml) sa pridá po kvapkách behom 4 hodín k refluxujúcej suspenzii čerstvo pripravené z dvojice zinok-meď v suchom éteri. Reakčná zmes sa refluxuje cez noc, ochladí sa, zriedi sa éterom a premyje sa nasýteným vodným chloridom amónnym. Organická vrstva sa vysuší síranom sodným a zahustí sa za zníženého tlaku. Zvyšok sa prečistí rýchlou chromatografiou na silikagéli (pentan/éter 90/10 až 80/20) a získa sa tak titulná zlúčenina 18 (1 g, 47 %), R_f = 0,3 (silikagél, hexany/etylacetát 90/10).

Príklad 15

Príprava zlúčeniny vzorca 18

2,3-O-(metyletylidén)-4-C-spirocyklopropyl-D-erytrofuranóza.

Zmes metyl 2.3-O-(metyletylidén)-4-C-spirocyklopropyl-D-erytrofuranozidu (2,57 g, 12,8 mmol), 1N vodnej kyseliny chlorovodíkovej (20 ml) a tetrahydrofuránu (20 ml) sa refluxuje 1 hodinu. Ochladená reakčná zmes sa zneutralizuje iónomeničovou živicou DOWEX® 1x8-200 (OH' forma), sfilruje sa a premyje sa

30837/H metanolom. Spojené filtráty sa zahustia za zníženého tlaku a dvakrát sa azeotropne destilujú s dimetylformamidom. Zvyšok sa rozpustí v dimetylformamide (10 ml). Pridá sa monohydrát kyseliny p-toluénsulfónovej (katalytické množstvá) a 2,2dimetoxypropan (4,6 ml, 32 mmol). Po 4 hodinách miešania pri teplote miestnosti sa reakčná zmes zriedi éterom a premyje sa nasýteným vodným hydrogénuhličitanom sodným a nasýteným vodným chloridom sodným. Organická vrstva sa vysuší síranom sodným a zahustí sa za zníženého tlaku. Zvyšok sa prečistí rýchlou chromatografiou na silikagéli (pentan/éter 70/30 až 40/60). Výťažok: 1,2 g, 50%, R_f = 0,4 (silikagél, hexán/etylacetát 60/40).

Príklad 16

Príprava zlúčeniny vzorca 4

4-N-(4-fluórfenyl)amino-5-fenyl-7-(2,3-0-(metyletylidén)-4-C-spirocyklopropyl-p-Derytrofuranozyl) pyrolo[2,3-d]-pyrimidín.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom podobným syntéze popísanej v príklade 12. Týmto spôsobom sa kopuláciou 2,3-O-(metyletylidén)-4-Cspirocyklopropyl-D-erytrofuranózy (450 mg, 2,42 mmol) s 4-N-(4-fluórfenyl)amino-5fenylpyrolo-[2,3-d]pyrimidínu (20, 1,47 g, 4,84 mmol) získa titulný nukleozid (294 mg, 26%), R_f = 0,6 (silikagél, hexany/etylacetát 70/30).

Príklad 17

Príprava zlúčeniny vzorca 1

4-N-(4-fluórfenyl)amino-5-fenyl-7-(4-C-spirocyklopropyl-3-Derytrofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidín; tabuľka 4 # 150.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom podobným syntéze popísanej v príklade 13. Týmto spôsobom 4-N-(4-fluórfenyl)amino-5-fenyl-7-(2,3-O(metyletylidén)-4-C-spirocyklopropyl-p-D-erytrofuranozyl)pyrolo[2,3-d]-pyrimidín (289 mg, 0,6 mmol) poskytne titulný nechránený nukleozid (159 mg, 60%), R_f = 0,5 (silikagél, dichlórmetán/metanol 90/10), t.t. 142°C.

30837/H

Príklad 18

Príprava zlúčeniny vzorca 4

4-chlór-5-jód-7-(5-deoxy-4-C-metyl-2,3-O-(metyletylidén)-p-Dribofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidín.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom podobným syntéze popísanej v príklade 12. Týmto spôsobom sa kopuláciou 5-deoxy-4-C-metyl-2,3-O(metyletylidén)-D-ribofuranózy (550 mg, 2,9 mmol) s 4-chlór-5-jód-pyrolo[2,3djpyrimidínom (1,23 g, 4,35 mmol) získa titulný nukleozid (581 mg, 44%), R_f = 0,4 (silikagél, hexany/etylacetát 60/40).

Príklad 19

Príprava zlúčeniny vzorca 1

4-chlór-5-jód-7-(5-deoxy-4-C-metyl-3-D-ribofuranozyl)-pyrolo[2,3-d]pyrimidín.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom podobným syntéze popísanej v príklade 13. Týmto spôsobom 4-chlór-5-jód-7-(5-deoxy-4-C-metyl-2,3-O(metyletylidén)-p-D-ribofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidín (100 mg, 0,22 mmol) poskytne titulný nechránený nukleozid (14 mg, 15%), R_f = 0,45 (silikagél, dichlórmetán/metanol 90/10), t.t. 173-174°C.

Príklad 20 t

Príprava zlúčeniny vzorca 4

4-chlór-5-jód-7-(2,3-O-(metyetylidén)-4-C-spirocyklopropyl-p-Derytrofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidín.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom podobným syntéze popísanej v príklade 12. Týmto spôsobom sa kopuláciou 2,3-O-(metyletylidén)-4-Cspirocyklopropyl-D-erytrofuranózy (500 mg, 2,66 mmol) s 4-chlór-5-jód-pyrolo[2,330837/H

d]pyrimidínom získa titulný nukleozid (402 mg, 34%), R_f = 0,7 (silikagél, hexany/etylacetát 70/30).

Príklad 21

Príprava zlúčeniny vzorca 1

4-amino-5-jód-7-(4-C-spirocyklopropyl-p-D-erytrofuranozyl)-pyrolo[2,3-d]pyrimidín; tabuľka 4 # 175.

Do roztoku 4-chlór-5-jód-7-(2,3-O-(metyletylidén)-4-C-spirocyklopropyl-3-Derytrofuranozyl)pyrolo[2,3-d]-pyrimidínu (200 mg, 0,45 mmol) v metanole (15 ml) a pri -78°C sa pridá kvapalný amoniak (15 ml). Reakčná zmes sa zahrieva na 100 °C po dobu 24 hodín v uzavretej tlakovej nádobe. Potom sa amoniak z ochladenej nádoby pomaly uvoľní a získaný roztok sa zahustí za zníženého tlaku. Zvyšok sa rozpustí v 70% vodnej kyseline trifluoroctovej a mieša sa pri teplote miestnosti. Po 30 minútach sa reakčná zmes zahustí za zníženého tlaku a azeotropne sa destiluje dvakrát s vodou a dvakrát s etanolom. Zvyšok sa zneutralizuje s nasýteným vodným hydrogénuhličitanom sodným, vyzrážaný nukleozid sa odfiltruje a premyje sa vodou. Výťažok: 73 mg, 42%, R_f = 0,35 (silikagél, dichlórmetán/metanol 90/10), 1.1. 232°C (za rozkladu),

Príklad 22

Príprava zlúčeniny vzorca 12

4-C-metyl-2,3,5-tri-O-(fenylmetyl)-1-(1,3-ditian-2-yl)-D-lyxo-pentán.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom podobným syntéze popísanej v príklade 9. Týmto spôsobom zlúčenina podľa príkladu 2 (5 g, 9,8 mmol) poskytne titulnú zlúčeninu (3,94 g, 84%) vo forme separovateľnej epimernej zmesi 12/1, R_f = 0,38 (silikagél, hexany/etylacetát 70/30).

30837/H

Príklad 23

Príprava zlúčeniny podľa vzorca 2

4-C-metyl-2,3,5-tri-O-(fenylmetyl)-D-lyxofuranóza.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom podobným syntéze popísanej v príklade 4. Týmto spôsobom zlúčenina podľa príkladu 22 (3,94 g, 7,51 mmol) poskytne titulnú zlúčeninu (2,6 g, 80%), R_f = 0,25 (silikagél, hexany/etylacetát 70/30).

Príklad 24

Príprava zlúčeniny vzorca 4

4-N-[4-dimetylaminometyl)fenyl]amino-5-fenyl-7-(4-C-metyl-2,3,5-tri-0-(fenylmetyl)P-D-lyxofuranozyl)pyrolo[2,3-d]-pyrimidín.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom podobným syntéze popísanej v príklade 12. Týmto spôsobom sa kopuláciou 4-C-metyl-2,3,5-tri-O-(fenylmetyl)-Dlyxofuranózy (50 mg, 1,25 mmol) s 4-N-[4-dimetylaminometyl) fenyl]amino-5-fenylpyrolo[2,3-d]pyrimidínom (593 mg, 1,5 mmol) získa neseparovateľná zmes titulnej zlúčeniny a jej N1-izoméru a tris [2-(2-metoxyetoxy)etyl]aminu (836 mg); R_f = 0,6 (silikagél, dichlórmetán/metanol 90/10).

Príklad 25

Príprava zlúčeniny vzorca 1

4-N-[4-(dimetylaminometyl)fenyl]amino-5-fenyl-7-(4-C-metyl-p-Dlyxofuranozyl)pyrolo[2,3-d]-pyrimidín; tabuľka 2 #64.

Oranžový roztok chloridu paládia (400 mg) v bezvodnom metanole (10 ml) sa odplyní a mieša sa v atmosfére vodíka (1 atm) 10 minút. Do suspenzie redukovaného paládia sa pridá roztok 4-N-[4-(dimetylaminometyl)fenyl]amino-5fenyl-7-(4-C-metyl-2,3,5-tri-O-(fenylmetyl)-p-D-lysofuranozyl)-pyrolo[2,3-d]30837/H pyrimidínu, jeho N1 izoméru a tris [2-(2-metoxyetoxy)etyl]-aminu (786 mg) v bezvodnom metanole (10 ml). Táto heterogénna reakčná zmes sa mieša pri teplote miestnosti 6 hodín v atmosfére vodíka (1 atm), sfiltruje sa cez Celíte® a filtračná vrstva sa premyje vriacim metanolom. Spojené filtráty sa zahustia za zníženého tlaku. Zvyšok sa rozpustí v 0,1 N kyseline chlorovodíkovej a premyje sa dvakrát etylacetátom. Hodnota pH vodného roztoku sa upraví na 12 pomocou 1N vodného hydroxidu sodného a vzniknutý roztok sa trikrát extrahuje etylacetátom. Spojené organické extrakty sa vysušia síranom sodným a zahustia sa za zníženého tlaku. Zvyšok sa prečistí rýchlou chromatografiou na silikagéli (dichlórmetán/metanol/30% vodný hydroxid amónny 90/10/1 až 80/20/1). Tento čiastočne prečistený nukleozid sa ďalej čistí HPLC (C 18, 50 X 250 mm, metanol/ (voda/metanol/kyselina octová 95/5/0,5) 45/55, 16,5 ml/minúta, lambda _max = 299 nm, R, = 20,6 minút) a nechá sa vykryštalizovať z etanolu. Výťažok: 26,8 mg, R_f = 0,25 (silikagél, dichlórmetán/metanol 80/20), t.t. 205-206°C.

Príklad 26

Príprava zlúčeniny vzorca 12

4-C-metyl-2,3,5-tri-O-(fenylmetyl)-1-(1,3-ditian-2-yl)-D-ribo-pentán.

Roztok zlúčeniny podľa príkladu 8 (4 g, 10 mmol) v suchom tetrahydrofuráne (100 ml) sa pridá po kvapkách behom 10 minút do roztoku [(fenylmetyl)oxy]metyllítia (1,8 mmol) (Still W.C., J.Am.Chem.Soc., 100, 1481 (1978)) v suchom tetrahydrofuráne (50 ml) pri -78°C. Po 10 minútach miešania pri -78°C sa reakcia preruší pomalým prídavkom behom 5 minút a pri -78°C roztoku kyseliny octovej (2,3 ml) v suchom tetrahydrofuráne (50 ml). Takto uhasený roztok sa ohreje na teplotu miestnosti, zriedi sa etylacetátom, premyje sa nasýteným vodným chloridom amónnym, nasýteným vodným hydrogénuhličitanom sodným a nasýteným vodným chloridom sodným. Organická vrstva sa vysuší síranom sodným a zahustí sa za zníženého tlaku. Zvyšok sa prečistí rýchlou chromatografiou na silikagéli (hexany/etylacetát 90/10 až 75/25). Výťažok 3,68 g, 70%, R_f = 0,45 (silikagél, hexany/etylacetát 70/30).

30837/H

Príklad 27

Príprava zlúčeniny vzorca 2

4-C-metyl-2,3,5-tri-O-(fenylmetyl)-D-ribofuranóza

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom podobným syntéze popísanej v príklade 4. Týmto spôsobom zlúčenina podľa príkladu 26 (3,68 g, 7 mmol) poskytne 2,22 g, 73%, R_f = 0,25 (silikagél, hexany/etylacetát).

Príklad 28

Príprava zlúčeniny vzorca 4

4-N-fenylamino-5-fenyl-7-(4-C-metyl-2,3,5-tri-O-(fenyl-metyl)-p-Dribofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidín.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vyhotoví spôsobom podobným syntéze popísanej v príklade 12. Týmto spôsobom sa kopuláciou 4-C-metyl-2,3,5-tri-O(fenylmetyl)-D-ribofuranózy (500 mg, 1,15 mmol) s 4-N-fenylamino-5-fenylpyrolo[2,3-d]pyrimidínom (494 mg, 1,73 mmol) získa titulný nukleozid (165 mg, 20%); R, = 0,6 (silikagél, hexany/etylacetát 70/30).

Príklad 29

Príprava zlúčeniny vzorca 1

4-N-fenylamino-5-fenyl-7-(4-C-metyl-3-D-ribofuranozyl)-pyrolo[2,3-d]pyrimidín; tabuľka 2 # 81.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vyhotoví spôsobom podobným syntéze popísanej v príklade 24. Týmto spôsobom 4-N-fenylamino-5-fenyl-7-(4-C-metyl2,3,5-tri-O-(fenylmetyl)-3-D-ribofuranozyl)pyrolo-[2,3-d]pyrimidín (144 mg) poskytne titulný nechránený nukleozid (63 mg, 73%), R_f = 0,45 (silikagél, dichlórmetán/metanol 90/10), t.t. 211-213 °C.

30837ZH

Príklad 30

Príprava zlúčeniny vzorca 4

4-N-[4-(dimetylaminometyl)fenyl]amino-5-fenyl-7-(2,3-O-(metyletylidén)-4-Cspirocyklopropyl-p-D-erytrofuranozyl)-pyrolo[2,3-d]pyrimidín.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom podobným syntéze popísanej v príklade 12. Týmto spôsobom sa kopuláciou 2,3-O-(metyletylidén)-4-Cspirocyklopropyl-D-erytrofuranózy (350 mg, 1,88 mmol) s 4-N-[4(dimetylarninometyl)fenyl]-amino-5-fenyl -pyrolo[2,3-d]pyrimidínom (1,11 g, 3,99 mmol) získa neseparovateľná zmes titulného nukleozidu, jeho N1 izoméru a tris[2-(2metoxyetoxy)etyl]aminu (1,31 g); R_f = 0,45 (silikagél, dichlórmetán/metanol 90/10).

Príklad 31

Príprava zlúčeniny vzorca 1

4-N-[4-(dimetylaminometyl)fenyl]amino-5-fenyl-7-(4-C-spirocyklopropyl-3-Derytrofuranozyl)pyrolo-[2,3-d]pyrimidínu; tabuľka 4 # 158.

Zmes 4-N-[4-(dimetylaminometyl)fenyl]amino-5-fenyl-7-(2,3-O-(metyletylidén)4-C-spirocyklopropyl-3-D-erytrofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidínu, jeho N1 izoméru a tris [2-(2-metoxyetoxy)etyl]aminu (1,31 g) sa rozpustí v metanole (10 ml) a 0,1 N kyseliny chlorovodíkovej (10 ml). Hodnota pH sa upraví na pH=1,5 6N kyselinou chlorovodíkovou (0,5 ml) a homogénny roztok sa refluxuje jednu hodinu. Potom sa reakčná zmes zriedi 0,1 N kyselinou chlorovodíkovou a premyje sa dvakrát etylacetátom. Hodnota pH vodného roztoku sa upraví na 12 1N vodným hydroxidom sodným a získaný roztok sa trikrát extrahuje etylacetátom. Spojené organické extrakty sa vysušia síranom sodným a zahustia sa za zníženého tlaku. Zvyšok sa prečistí rýchlou chromatografiou na silikagéli (dichlórmetán/metanol/30% vodný hydroxid amónny 90/10/1 až 80/20/1). Tento čiastočne prečistený nukleozid sa potom ďalej čistí HPLC (C18, 50x250mm, metanol/ (voda/metanol/kyselina octová 95/5/0,5) 45/55, 18 ml/min, lambda _max = 299 nm, R_t = 17 minút) a kryštalizáciou z etylacetátu sa získa titulná zlúčenina; R_f = 0,25 (silikagél, dichlórmetán/metanol

30837/H

80/20). MS vypočítané (M+H)=472.23; nájdené =472.

Príklad 32

Príprava zlúčeniny vzorca 4

4-N-fenylamino-5-fenyl-7-(2,3-O-(metyletylidén)-p-D-erytrofuranozyl)pyrolo[2,3djpyrimidín.

Do roztoku N, N-dimetylformamidu (4,8ml, 63mmol) v toluéne (5,4 ml) a acetonitrile (1,9 ml) sa po kvapkách pridá oxalylchlorid (55 ml, 6,3 mmol), pričom sa teplota udržuje pod 35°C. Táto kašovitá zmes sa mieša pri teplote miestnosti 15 minút, a potom sa ochladí na -12°C. Do reakčnej zmesi sa potom pridá roztok 2,3-0(metyletylidén)-p-D-erytrofuranózy (1g, 6,24 mmol) (Cohen N. a sp.,

J.Am.Chem.Soc., 105, 3661(1983)) v toluéne (1,2 ml) pričom teplota sa udržuje pod -12°C. Po 20 minútovom miešaní pri -12°C sa roztok ochladí na -16°C a pridá sa roztok trietylamínu (1,1 ml, 7,9 mmol) v toluéne (1 ml) pričom sa teplota udržuje pod 0°C. Zrazenina sa mieša 15 minúť pri 0°C, potom sa odfiltruje na vrstve Celite^R a premyje sa toluénom. Spojené filtráty sa pridajú ku zmesi 4-N-fenylamino-5fenylpyrolo[2,3-d]pyrimidínu (2,85 g, 1 mmol), jemne opráškovaného hydroxidu draselného (85%, 1,31 g, 2 mmol) a tris [2-(2-metoxyetoxy)etyl]aminu (4 ml, 1,25 mmol) v suchom toluéne, ktorá sa predtým miesi 2 hodiny pri teplote miestnosti. Po miešaní cez noc pri teplote miestnosti sa reakčná zmes zriedi etylacetátom a premyje sa nasýteným vodným chloridom amónnym. Organická vrstva sa vysuší síranom sodným a zahustí sa za zníženého tlaku. Zvyšok sa prečistí rýchlou chromatografiou za zníženého tlaku. Zvyšok sa prečistí rýchlou chromatografiou na silikagéli (hexany/etylacetát 70/30 až 50/50). Výťažok: 969 mg, 36%, R_f = 0,55 (silikagél, hexany/etylacetát 60/40).

Príklad 33

Príprava zlúčeniny vzorca 1

4-N-fenylamino-5-fenyl-7-(3-D-erytrofuranozyl)pyrolo[2,3-d]-pyrimidín; tabuľka 1 # 27

30837/H

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom podobným syntéze popísanej v príklade 13. Týmto spôsobom 4-N-fenylamino-5-fenyl-7-(2,3-O-(metyletylidén)-3D-erytrofuranozyl)-pyrolo[2,3-d]pyrimidín (969 mg, 2,26 mmol) poskytne titulný nukleozid (401 mg, 46%), R_f = 0,5 (silikagél, dichlórmetán/metanol 90/10), t.t. 210,5211,5°C.

Príklad 34

Príprava zlúčeniny vzorca 12

4-C-[(metoxy)metyl]-2,3,5-tri-O-(fenylmetyl)-1-(1,3-ditian-2-yl)-D-lyxo-pentan.

Roztok zlúčeniny podľa príkladu 2 (1,02 g, 2 mmol) v suchom tetrahydrofuráne (40 ml) sa pridá behom 5 minút po kvapkách do roztoku [(metyl)oxyjmetylítia (6 mmol) (Still W.C., J.Am.Chem.Soc., 1978, 100, 1481) v suchom tetrahydrofuráne (40 ml) pri -78°C. Po 20 minútach miešania pri -78°C sa reakcia preruší prídavkom nasýteného vodného chloridu amónneho, zmes sa ohreje na teplotu miestnosti, zriedi sa etylacetátom a premyje sa nasýteným vodným chloridom amónnym. Organická vrstva sa vysuší síranom sodným a zahustí sa za zníženého tlaku. Zvyšok sa prečistí rýchlou chromatografiou na silikagéli (hexany/etylacetát 90/10 až 75/25). Výťažok: 0,48 g, 43 %, R_f = 0,45 (silikagél, hexany/etylacetát 70/30).

Príklad 35

Príprava zlúčeniny vzorca 2

4-C-metoxymetyl-2,3,5-tri-O-(fenylmetyl)-D-lyxofuranóza.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom podobným syntéze popísanej v príklade 4. Týmto spôsobom zlúčenina podľa príkladu 34 (3,53 g, 6,3 mmol) poskytne titulnú zlúčeninu (1 g, 34%), R_f = 0,25 (silikagél, hexany/etylacetát 70/30).

30837/H

Príklad 36

Príprava zlúčeniny vzorca 4

4-N-(4-fluórfenyl)amino-5-fenyl-7-(4-C-metoxymetyl-2,3,5-tri-O-(fenylmetyl)-3-Dlyxofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidín.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom podobným syntéze popísanej v príklade 12. Týmto spôsobom sa kopuláciou 4-C-metoxymetyl-2,3,5-tri-0(fenylmetyl)-D-lyxofuranózy (500 mg, 1,08 mmol) s 4-N-(4-fluórfenyl)amino-5-fenylpyrolo[2,3-d]pyrimidínom (0,5 g, 1,64 mmol) získa titulná zlúčenina (328 mg, 40%); R_f =0,6 (silikagél, hexany/etylacetát 70/30).

Príklad 37

Príprava zlúčeniny vzorca 1

4-N-(fluórfenyl)amino-5-feny!-7-(4-C-metoxymetyl-p-D-lyxofuranozyl)pyrolo[2,3djpyrimidín; tabuľka 3 # 372

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom podobným syntéze popísanej v príklade 25. Týmto spôsobom 4-N-(fluórfenyl)-amino-5-fenyl-7-(4-C-metoxymetyl2,3,5-tri-O-(fenylmetyl)-3-D-lyxofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidín (430 mg) poskytne titulný nechránený nukleozid; R_f =0,5 (silikagél, dichlórmetán/metanol 90/10). MS, vypočítané (M+H)= 481; nájdené = 481; 1.1. 205-206 °C.

Príklad 38

Príprava zlúčeniny vzorca 4

1-(2,3-di-O-acetyl-3-D-erytrofuranozyl)-3-(4-chlórfenyl)-4-N-fenylaminopyrazolo[3,4djpyrimidín.

Zmes 1,2,3-tri-O-acetyl-D-erytrofuranozy (619 mg, 2,5 mmol), ktorá sa získa podľa práce Kline J., J.Org.Chem., 57:6, 1772 (1992), 3-(4-chlórfenyl)-4-Nfenylaminopyrazolo[3,4-d]-pyrimidínu (809 mg, 2,51 mmol), ktorý sa získa spôsobmi

30837/H uvedenými v U.S. prihláške seriál č.08/014 190, dietyleteratu bórtrifluóridu (620 μΙ, 5 mmol) v nitrometáne (20 ml) sa refluxuje 1 hodinu. Po ochladení na teplotu miestnosti sa reakčná zmes zahustí za zníženého tlaku. Zvyšok sa prečistí rýchlou chromatografiou (oxid kremičitý, hexany/etylacetát 80/20 až 50/50) a získa sa tak titulný chránený nukleozid (625 mg, 49 %), R_f = 0,2 (oxid kremičitý, hexany/etylacetát 70/30).

Príklad 39

Príprava zlúčeniny vzorca 1

3- (4-chlórfenyl)-1-(3-D-erytrofuranozyl)4-N-fenylamino-pyrazolo[3,4-d]pyrimidín; tabuľka 5 # 432.

Do roztoku 1 -(2,3-di-O-acetyl-p-D-erytrofuranozyl)-3-(4-chlórfenyl)-4-Nfenylaminopyrazolo[3,4-d]pyrimidínu (308 mg, 0,6 mmol) v metanole (10 ml) a pri 0°C sa pridá 0,5 M roztok metoxidu sodného v metanole (2,4 ml, 1,2 mmol). Po 30 minútovom miešaní pri 0°C sa reakcia preruší prídavkom kyseliny octovej (0,25 ml) a zmes sa zahustí za zníženého tlaku. Zvyšok sa prečistí chromatografiou (oxid kremičitý, dichlórmetán/metanol 96/4 až 90/10). Rekryštalizáciou z etanolu sa získa čistý produkt. R_f = 0,6 (oxid kremičitý, dichlórmetán/metanol 90 : 10), t.t. 194-195 °C.

Príklad 40

Príprava zlúčeniny vzorca 4

4- N-(4-fluórfenyl)amino-5-fenyl-7-(2,3-O-(metyletylidén)-3-Df erytrofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidín.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom podobným syntéze popísanej v príklade 32. Týmto spôsobom sa kopuláciou 2,3-O-(metyletylidén)-p-Derytrofuranózy (5,6 g, 35 mmol) s 4-N-(4-fluórfenyl)amino-5-fenylpyrolo[2,3djpyrimidínom získa titulný nukleozid (4,58g, 29%); R_f = 0,5 (silikagél, hexany/etylacetát 80/20).

30837/H

Príklad 41

Príprava zlúčeniny vzorca 1

4-N-(4-fluórfenyl)amino-5-fenyl-7-(p-D-erytrofuranozyl)-pyrolo[2,3-d]pyrimidín; tabuľka 1 # 28.

Roztok 4-N-(4-fluórfenyl)amino-5-fenyl-7-(2,3-O-(metyletylidén)-3-Derytrofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidínu (3,26 g) v 70% vodnej kyseline trifluóroctovej (30 ml) sa mieša 1 hodinu pri teplote miestnosti. Potom sa reakčná zmes zahustí za zníženého tlaku a azeotropne sa dvakrát destiluje s vodou a dvakrát s etanolom. Zvyšok sa prečistí chromatografiou (oxid kremičitý, dichlórmetán/metanol 95/5 až 90/10). Rekryštalizáciou z etanolu sa získa čistý produkt (2,35 g, 79 %); R_f = 0,5 (oxid kremičitý, dichlórmetán/metanol 90/10). t.t. 194-195 °C.

Príklad 42

Príprava zlúčeniny vzorca 4

4-N-(4-fluórfenyl)amino-5-(4-fluórfenyl)-7-(2,3-O-(metyletylidén)-3-Derytrofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidín.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom obdobným syntéze popísanej v príklade 32. Takto sa kopuláciou 2,3-O-(metyletylidén)-p-D-erytrofuranózy (1 g, 6,2 mmol) s 4-N-(4-fluórfenyl)amino-5-(4-fluórfenyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidínom získa titulný nukleozid (580 mg. 20%); R_f = 0,6 (silikagél, hexany/etylacetát 70/30).

Príklad 43

Príprava zlúčeniny vzorca 1

4-N-(4-fluórfenyl)amino-5-(4-fluórfenyl)-7-(P-D-erytrofuranozyl)pyrolo[2,3djpyrimidín; tabuľka 1 # 29.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom obdobným syntéze popísanej

30837/H v príklade 41. Týmto spôsobom 4-N-(4-fluórfenyl)amino-5-(4-fluórfenyl)-7-(2,3-O(metyletylidén)-P-D-erytrofuranozyl) pyrolo[2,3-d]pyrimidín poskytne titulnú zlúčeninu (244 mg, 41%); R_f = 0,7 (silikagéi, dichlórmetán/metanol 80/20), t.t. 200-202 °C.

Príklad 44

Príprava zlúčeniny vzorca 4

4-N-(4-chlórfenyl)amino-5-fenyl-7-(2,3-0-(metyletylidén)-3-Derytrofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidín.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom podobným syntéze popísanej v príklade 32. Takto sa kopuláciou 2,3-O-(metyletylidén)-3-D-erytrofuranózy (900 mg. 5,6 mmol) s 4-N-(4-chlórŕenyl)amino-5-fenylpyrolo[2,3-d]pyrimidínom (900 mg, 2,8 mmol) získa titulný nukleozid (744 mg, 57 %); R_f = 0,7 (silikagéi, hexany/etylacetát 70/30).

Príklad 45

Príprava zlúčeniny vzorca 1

4-N-(4-chlórfenyl)amino-5-fenyl-7-(3-D-erytrofuranozyl)-pyrolo[2,3-d]pyrimidín; tabuľka 1 # 299.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom podobným syntéze popísanej v príklade 41. Týmto spôsobom 4-N-(4-chlórfenyl)amino-5-fenyl-7-(2,3-O(metyletylidén)-p-D-erytrofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidín (744 mg) poskytne titulnú zlúčeninu (500 mg, 74%); R_f = 0,5 (silikagéi, dichlórmetán/metanol 90/10), t.t. 212213 °C.

Príklad 46

Príprava zlúčeniny vzorca 4

4-chlór-5-jód-7-(2,3-O-(metyletylidén)-3-D-erytrofuranozyl)-pyrolo[2,3-d]pyrimidín.

30837/H

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom podobným syntéze popísanej v príklade 32. Týmto spôsobom sa kopuláciou 2,3-O-(metyletylidén)-p-Derytrofuranózy (3,8 g, 21,8 mmol) s 4-chlór-5-jódpyrolo[2,3-d]pyrimidínom (Pudlo J.S., J.Med.Chem., 1990, 33, 1984) (2,54 g, 10,9 mmol) získa titulný nukleozid (2,64 g, 62%); R_f = 0,7 (silikagél, hexany/etylacetát 70/30).

Príklad 47

Príprava zlúčeniny vzorca 1

4-amino-5-jód-7-(-3-D-erytrofuranozyl)pyrolo[2,3-d]-pyrimidín; tabuľka 1 # 300.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom podobným syntéze popísanej v príklade 21. Týmto spôsobom 4-chlór-5-jód-7-(2,3-O-(metyletylidén)-p-Derytrofuranozyl)pyrolo-[2,3-d]pyrimidín (714 mg) poskytne po následnej chromatografii (silikagél, dichlórmetán/metanol 95/5 až 85/15) a kryštalizáciou z etanolu titulný nukleozid (270 mg, 40%), t.t. 258 °C (za rozkladu).

Príklad 48

Príprava zlúčeniny vzorca 4

4-N-[4-(2-((1,1 -dimetyletyl)dimetylsilyloxy)etyl)fenyl]-amino-5-fenyl-7-(2,3-O(metyletylidén)-p-D-erytrofuranozyl)-pyrolo[2,3-d]pyrimidín.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom podobným syntéze popísanej v príklade 32. Týmto spôsobom sa kopuláciou 2,3-O-(metyletylidén)-3-Derytrofuranozy (1 g, 6,2 mmol) s 4-N-[4-(2-((1,1 dimetyletyl)dimetylsilyloxy)etyl)fenyl]-amino-5-fenylpyrolo[2,3-d]pyrimidínom (1 g, 2,2 mmol) získa titulný nukleozid (551 mg, 42 %); R_f = 0,7 (silikagél, hexany/etylacetát 70/30).

Príklad 49

30837/11

Príprava zlúčeniny vzorca 4

4-N-[4-(2-hydroxyetyl)fenyl]amino-5-fenyl-7-(2,3-0-(metyletylidén)-3-Derytrofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidín.

Zmes hydrátu tetraetylamoniumfluoridu (0,86 g, 5,76 mmol) a 4-N-[4-(2-((1,1dimetyletyl)dimetylsilyloxy)etyl)-fenyl]amino-5-fenyl-7-(2,3-O-(metyletylidén)-3-Derytrofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidínu (2,7 g, 4,6 mmol) v dimetylformamide (55 ml) sa nechá 18 hodín pri izbovej miestnosti. Potom sa reakčná zmes zahustí za zníženého tlaku, zriedi s etylacetátom a premyje sa nasýteným vodným chloridom amónnym. Vodná vrstva sa reextrahuje etylacetátom a spojené organické extrakty sa vysušia síranom sodným a zahustia za zníženého tlaku. Zvyšok sa prečistí chromatografiou (silikagél, hexany/etylacetát 90/10 až 70/30) a získa sa tak titulná zlúčenina (2,12 g, 98%); R_f = 0,2 (silikagél, hexany/etylacetát 70/30).

Príklad 50

Príprava zlúčeniny vzorca 4

4-N-[4-(2-(4-morfolino)etyl)fenyl]amino-5-fenyl-7-(2,3-O-(metyletylidén)-p-Derytrofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidín.

Zmes 4-N-[4-(2-hydroxyetyl)fenyl]amino-5-fenyl-7-(2,3-O-(metyletylidén)-3-Derytrofuranozyl)pyrolo[2,3-d]-pyrimidínu (158 mg, 3,34 mmol) a trifenoxyfosfoniumjodid (460 mg, 1 mmol) v dichlórmetáne (6 ml) sa mieša cez noc pri teplote miestnosti. Potom sa na reakčnú zmes vleje metanol (1 ml) a zmes vleje do 0,5 M roztoku tiosíranu sodného a extrahuje sa etylacetátom. Spojené organické extrakty sa premyjú vodou a nasýteným vodným chloridom sodným, vysušia sa síranom sodným a zahustia sa za zníženého tlaku. Zvyšok sa rozpustí v dioxáne (30 ml) a pridá sa morfolín (0,84 ml, 9,6 mmol). Získaný roztok sa refluxuje 24 hodín. Po ochladení na teplotu miestnosti sa reakčná zmes zriedi etylacetátom a premyje sa nasýteným vodným chloridom amónnym, vysuší sa síranom sodným a zahustí sa za zníženého tlaku. Zvyšok sa prečistí chromatografiou (silikagél, dichlórmetán/metanol 95/5) a získa sa tak titulná zlúčenina, R_f = 0,7 (silikagél, dichlórmetán/metanol 90/10).

30837/H

Príklad 51

Príprava zlúčeniny vzorca 1

4-N-[4-(2-(4-morfolino)etyl)fenyl]amino-5-fenyl-7-(3-D-erytrofuranozyl)pyrolo [2,3djpyrimidín; tabuľka 1 # 301.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom podobným syntéze popísanej v príklade 41. Týmto spôsobom 4-N-[4-(2-(4-morfolino)etyl)fenyl]amino-5-fenyl-7(2,3-O-(metyletylidén)-3-D-erytrofuranozyl)pyrolo[2,3-d jpyrimidín (1,7 g) poskytne po rekryštalizácii z metanolu/vody titulnú zlúčeninu (150 mg, 10 %); R_f = 0,1 (silikagél, dichlórmetán/metanol 90/10), t.t. 128-130°C.

Príklad 52

Príprava zlúčeniny vzorca 4

4-N-[4-(2-(1-(4-terc.butyloxykarbonylpiperazino))etyl)fenyl]-amino-5-fenyl-7-(2,3-O(metyletylidén)-3-D-erytrofuranozyl)-pyrolo [2,3-d]pyrimidín.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom podobným syntéze popísanej v príklade 50. Týmto spôsobom 4-N-[4-(2-hydroxyetyl)fenyl]amino-5-fenyl-7-2,3-O(metyletylidén)-3-D-retrofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidín (701 mg, 1,48 mmol) s použitím terc.butyl 1-piperazinkarboxylátu (830 mg, 4,46 mmol) miesto morfolínu poskytne titulnú zlúčeninu; R_f = 0,45 (C18, metanol/0,1 N kyselina chlorovodíkov 50/50).

Príklad 53

Príprava zlúčeniny vzorca 1

4-N-[4-(2-(1-piperazino)etylfenyl]amino-5-fenyl-7-(3-D-erytrofuranozyl)pyrolo[2,3djpyrimidín-trihydrochloridová soľ; tabuľka 1 #43.

Roztok 4-N-[4-(2-(1-(4-terc.butyloxykarbonylpiperazino))-etyl)fenyl]amino-530837/H fenyl-7-(2-,3-O-(metyletylidén)^-D-erytrofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidínu (931 mg) v 70% vodnej kyseline trifluoroctovej (65 ml) sa v nich 1 hodinu pri 0°C a 1 hodinu pri teplote miestnosti. Reakčná zmes sa potom zahustí za zníženého tlaku a azeotropne sa destiluje dvakrát s vodou a dvakrát s etanolom. Zvyšok sa prečistí HPLC (C18, 50 x 250 mm, metanol/(0,1% vodná kyselina trifluóroctová 50/50, 15 ml/min, lambda _max=260 nm, R_t= 15,7 minút) a lyofilizáciou sa získa titulná zlúčenina (339 mg, 37%); R_f = 0,75 (C18, metanol/0,1 N kyselina chlorovodíková 50/50), t.t. 150-180 °C (za rozkladu).

Príklad 54

Príprava zlúčeniny vzorca 9

Metyl 5-O-metyl-2,3-di-O-(fenylmetyl)-D-ribofuranozid.

Roztok metyl 5-O-metyl-D-ribofuranozidu (Dubis L. a sp., Tetrahedron 1993, 49(4), 901-910) (2 g, 11,2 mmol) v dimetylformamide (10 ml) sa po kvapkách pridá do suspenzie hydridu sodného (60% do oleja, 2,25 g, 563 mmol) v dimetylformamide (54 ml). Po 45 minútach miešania pri teplote miestnosti sa pridá po kvapkách roztok benzylbromidu (4 ml, 33,6 mmol) v dimetylformamide (4 ml). Reakčná zmes sa mieša cez noc pri teplote miestnosti, potom sa reakcia ukončí vliatím metanolu a zahustí sa za zníženého tlaku. Zvyšok sa rozpustí v etylacetáte a premyje sa nasýteným vodným chloridom sodným. Organická vrstva sa vysuší síranom sodným a zahustí sa za zníženého tlaku. Zvyšok sa prečistí rýchlou chromatografiou (oxid kremičitý, hexany/etylacetát 70/30 až 50/50) a získa sa tak a anomer (2,86 g, 71%) a β anomer (0,86 g, 21%); a anomer má R_f = 0,5 a β anomer R_f = 0,4 (oxid kremičitý, hexany/etylacetát 50/50).

t

Príklad 55

Príprava zlúčeniny vzorca 10

5-O-metyl-2,3-di-O-(fenylmetyl)-1-(1,3-ditian-2-yl)-D-ribo-pentán.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom podobným syntéze popísanej

30837/H v príklade 1. Týmto spôsobom metyl 5-O-metyl-2,3-di-O-(fenylmetyl)-D-ribofuranozid (3,72 g, 10,4 mmol) poskytne titulnú zlúčeninu (3,74 g, 83%), R_f = 0,45 (oxid kremičitý, hexany/etylacetát 50/50).

Príklad 56

Príprava zlúčeniny vzorca 11 (3S,4R)-1-metoxy-3,4-di-[(fenylmetyl)oxy]-5-(1,3-ditian-2-yl)pentán-2-ón.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom podobným syntéze popísanej v príklade 2. Týmto spôsobom 5-O-metyl-2,3-di-O-(fenylmetyl)-1-(1,3-ditian-2-yl)-Dribo-pentan (3,74 g, 8,61 mmol) poskytne titulnú zlúčeninu (3,32 g, 89%); R_f = 0,3 (oxid kremičitý, hexany/etylacetát 70/30).

Príklad 57

Príprava zlúčeniny vzorca 10

4-C-metoxymetyl-2,3-5-tri-O-(fenylmetyl)-1-(1,3-ditian-2-yl)-D-ribo-pentán.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom podobným syntéze popísanej v príklade 3. Týmto spôsobom (3S,4R)-1-metoxy-3,4-di-[(fenylmetyl)oxy]-5-(1,3ditian-2-yl)-pentán-2-ón (3,32 g, 7,67 mmol) poskytne titulnú zlúčeninu (1,47 g, 34%); R_f = 0,45 (oxid kremičitý, hexany/etylacetát 70/30).

Príklad 58

Príprava zlúčeniny vzorca 2

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom podobným syntéze popísanej v príklade 4. Týmto spôsobom 4-C-metoxymetyl-2,3_l5-tri-O-(fenylmetyl)-1-(1,3ditian-2-yl)-D-ribo-pentán (1,47 g, 2,65 mmol) poskytne titulnú zlúčeninu (0,91 g, 74%); R_f = 0,2 (oxid kremičitý, hexany/etylacetát 70/30).

30837/H

Príklad 59

Príprava zlúčeniny vzorca 4

4-N-(4-fluórfenyl)amino-5-fenyl-7-(4-C-metoxymetyl-2,3,5-tri-O-(fenylmetyl)-3-Dribofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidín.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom obdobným syntéze popísanej v príklade 12. Týmto spôsobom sa kopuláciou 4-C-metoxymetyl-2,3,5-tri-O(fenylmetyl)-D-ribofuranózy (500 mg, 1,08 mmol) s 4-N-(fluórŕenyl)amino-5-fenylpyrolo[2,3-d]pyrimidínom (0,5 g, 1,64 mmol) získa titulný nukleozid (328 mg, 40 %); R_f = 0,5 (oxid kremičitý, hexany/etylacetát 70/30).

Príklad 60

Príprava zlúčeniny vzorca 1

4-N-(4-fluórfenyl)amino-5-fenyl-7-(4-C-metoxymetyl-p-D-ribofuranozyl)pyrolo[2,3djpyrimidín; tabuľka 3 # 352

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom obdobným syntéze popísanej v príklade 25. Týmto spôsobom 4-N-(4-fluórfenyl)amino-5-fenyl-7-(4-C-metoxymetyl2,3,5-tri-O-(fenylmetyl)-p-D-ribofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidín (0,69 g, 0,92 mmol)poskytne nechránený nukleozid (134 mg, 30 %); R_f = 0,4 (oxid kremičitý, dichlórmetán/metanol 90/10 t.t. 198-199 °C.

Príklad 61

Príprava zlúčeniny vzorca 9

Metyl 5-azido-5-deoxy-D-ribofuranozid.

Roztok metyl 5-azido-5-deoxy-2,3-O-(metyletylidén)-D-ribofuranozidu (Browne a sp., U.S. patent seriál č.08/812,916, 15,3 g, 70,3 mmol) a monohydátu kyseliny paratoluénsulfónovej (0,69 g, 3,6 mmol) v metanole (750 ml) sa 18 hodín refluxuje. Potom sa reakcia ukončí vliatím pyridínu (8,4 ml, 10 mmol), zmes sa

30837/H zahustí za zníženého tlaku a prečistením rýchlou chromatografiou (oxid kremičitý, hexany/etylacetát 50/50 až 30/70) sa získa titulná zlúčenina (8,19 g, 62%); R_f = 0,15 (oxid kremičitý, hexany/etylacetát 70/30).

Príklad 62

Príprava zlúčeniny vzorca 9

Metyl 5-azido-5-deoxy-2,3-di-O-(fenylmetyl)-D-ribofuranozid.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom obdobným syntéze popísanej v príklade 54. Týmto spôsobom 5-azido-5-deoxy-D-ribofuranozid (8,19 g, 43,3 mmol) poskytne titulnú zlúčeninu vo forme zmesi a anomeru (2,2 g, 14%) a β anomeru (12,46 g, 78%); β anomer má R_f = 0,6 a a anomer R_f = 0,4 (oxid kremičitý, hexany/etalacetát 70/30).

Príklad 63

Príprava zlúčeniny vzorca 10

5-azido-5-deoxy-2,3-di-O-(fenylmetyl)-1-(1,3-ditian-2-yl)-D-ribo-pentan.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom obdobným syntéze popísanej v príklade 1. Týmto spôsobom metyl 5-azido-5-deoxy-2,3-di-O-(fenylmetyl)-Dribofuranozid (12,45 g, 33,7 mmol) poskytne titulnú zlúčeninu (13,48 g, 90%); R_f = 0,45, (oxid kremičitý, hexany/etylacetát 70/30).

Príklad 64

Príprava zlúčeniny vzorca 11 (3S,4R)-1-azido-3,4-di-[(fenylmetyI)oxy]-5-(1,3-ditian-2-yl)pentan-2-on.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom obdobným syntéze popísanej v príklade 2. Týmto spôsobom 5-azido-5-deoxy-2,3-di-O-(fenylmetyl)-1-(1,3-ditian-2yl)-D-ribo-pentan (13,48 g, 31 mmol) poskytne titulnú zlúčeninu (9,91 g, 74 %); R_f =

30837/H

0,5 (oxid kremičitý, hexany/etylacetát 70/30).

Príklad 65

Príprava zlúčeniny vzorca 12

4-C-azidometyl-5-O-[(4-metoxyfenyl)metyl]-2,3-di-O-(fenylmetyl)-1-(1,3-ditian-2-yl)D-ribo-pentan.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom obdobným syntéze popísanej v príklade 3. Týmto spôsobom sa reakcia [ ( (4-metoxyfenyl)metyl)oxy]metyllítia (ktoré sa pripraví postupom obdobným postupu podľa práce Still W.C., J.Am.Chem.Soc., 1978, 100, 1481 pre prípravu [(fenylmetyl)oxy]metyllítia) (7,78 g, 18,2 mmol) a (3S,4R)-1-azido-3,4-di-[(fenylmetyl)oxy]-5-(1,3-ditian-2-yl)-pentan-2onu (4,02 g, 9,06 mmol) pripraví titulná zlúčenina (2,07 g, 39%); R_f = 0,45 (oxid kremičitý, hexany/etylacetát 70/30).

Príklad 66

Príprava zlúčeniny vzorca 2

4-C-azidometyl-5-O-[(4-metoxyfenyl)metyl]-2,3-di-O-(fenylmetyl)D-ribofuranóza.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom obdobným syntéze popísanej v príklade 4. Týmto spôsobom 4-C-azidometyl-5-O-[(4-metoxyfenyl)metyl]-2,3-di-O(fenylmetyl)-1-(1,3-ditian-2-yl)-D-ribo-pentan (2,07 g, 3,47 mmol) poskytne titulnú zlúčeninu (1,19 g, 68%); R_f = 0,4 (oxid kremičitý, hexany/etylacetát 70/30).

Príklad 67

Príprava zlúčeniny vzorca 4

4-N-(4-fluórfenyl) amino-5-fenyl-7-(4-C-azidometyl-5-0-[(4-metoxyfenyl)metyl]-2,3 di-0 (fenylmetyl)-3-D-ribofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidín.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom obdobným syntéze popísanej

30837/H v príklade 12. Týmto spôsobom sa kopuláciou 4-C-azidometyl-5-O-[(4metoxyfenyl)metyl]-2,3-di-O-(fenyl-metyl)-D-ribofuranozy (1,19 mg, 2,3 mmol) s 4-N(fluórfenyl)-amino-5-fenylpyrolo[2,3-d]pyrimidínom (2,17 g, 7,1 mmol) získa titulný nukleozid (656 mg, 35%); R_f = 0,6 (oxid kremičitý, hexany/etylacetát 70/30).

Príklad 68

Príprava zlúčeniny vzorca 4

4-N-(4-fluórfenylamino-5-fenyl-7-(4-C-aminometyl-5-O-[(4-metoxyfenyl)metyl]-2,3-diO-(fenylmetyl)-p-D-ribofuranozyl)-pyrolo[2,3-d]pyrimidín.

Zmes 4-N-(4-fluórfenyl)amino-5-fenyl-7-(4-C-amino-metyl-5-O-[(4-metoxyfenyl)metyl]-2,3-di-O-(fenylmetyl)-p-D-ribofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidínu (448 mg, 0,57 mmol) a trifenylfosfínu (300 mg, 0,11 mmol) v toluéne (30 ml) sa refluxuje 2 hodiny. Potom sa reakcia preruší prídavkom metanolu a refluxuje sa ešte 30 minút. Po ochladení sa roztok zahustí za zníženého tlaku a prečistí sa chromatografiou (oxid kremičitý, dichlórmetán (metanol 95/5) a získa sa tak titulná zlúčenina (284 mg, 65%); R_f = 0,4 (oxid kremičitý, dichlórmetán/metanol 90/10).

Príklad 69

Príprava zlúčeniny vzorca 1

4-N-(4-fluórfenyl)amino-5-fenyl-7-(4-C-aminometyl-3-D-ribofuranozyl)pyrolo[2,3djpyrimidín-dihydrochlorid; tabuľka 3 # 392.

Do roztoku 4-N-(4-fluórfenyl)amino-5-fenyl-7-(4-C-amino-metyl-5-O-[(4f metoxyfenyl)metyl]-2,3-di-O-(fenyimetyl)-p-D-ribofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidínu (166 mg, 0,22 mmol) v chlórforme (10 ml) pri 0°C sa pridá po kvapkách jódtrimetylsilan (0,4 ml, 28 mmol). Po 40 minútovom miešaní pri 0°C a po 24 hodinovom miešaní pri teplote miestnosti sa reakcia preruší prídavkom metanolu a zahustí sa za zníženého tlaku. Zvyšok sa prečistí rýchlou chromatografiou (oxid kremičitý, dichlórmetán/metanol/28% vodný hydroxid amónny 80/20/1). Metódou HPLC (C18, 50 x 250 mm, metanol/0,1% vodná kyselina trifluóroctová 65/35, 15

30837/H ml/min, larnbda_max = 260 nm, R_t = 21,64 minút) a lyofilizáciou s 1N kyselinou chlorovodíkovou sa získa titulná zlúčenina (64 mg, 32 %); t.t. 200-220°C (za rozkladu).

Príklad 70

Príprava zlúčeniny vzorca 4

4-N-(4-fluórfenyl)amino-5-fenyl-7-(4-C-azidometyl-2,3-di-O-(fenylmetyl)-p-Dribofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidín.

Do roztoku 4-N-(4-fluórfenyl)amino-5-fenyl-7-(4-C-azidometyl-5-O-[(4metoxyfenyl)metyl]-2,3-di-0-(fenylmetyl)-p-D-ribofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidínu (212 mg, 0,27 mmol) v dichlórmetane/vode (2/1, 7,5 ml) sa pridá 2,3-dichlór-5,6dikyano-1,4-benzochinon (122 mg, 0,53 mmol). Zmes sa mieša cez noc pri teplote miestnosti, potom sa reakčná zmes zriedi etylacetátom, premyje sa nasýteným vodným hydrogénuhličitanom sodným a nasýteným vodným chloridom sodným. Organická vrstva sa vysuší síranom sodným a zahustí sa za zníženého tlaku. Zvyšok sa prečistí rýchlou chromatografiou (oxid kremičitý, hexany/etylacetát 70/30) a získa sa tak titulná zlúčenina (51 mg, 28%); R_f = 0,5 (oxid kremičitý, hexany/etylacetát 70/30).

Príklad 71

Príprava zlúčeniny vzorca 4

4-N-(4-fluórfenyl)amino-5-fenyl-7-(4-C-azidometyl-5-O-[(4-metylfenyl)sulfonyl]-2,3di-O-(fenylmetyl)-p-D-ribofuranozyl)-pyrolo[2,3-d]pyrimidín.

Do roztoku 4-N-(4-fluórfenyl)amino-5-fenyl-7-(4-C-azidometyl-2,3-di-O(fenylmetyl)-p-D-ribofuranozyl)pyrolo[2,3-d]-pyrimidínu (51 mg, 0,08 mmol), pyridínu (0,062 ml, 0,8 mmol) a 4-dimetylaminopyridínu (10 mg, 0,08 mmol) v dichlórmetáne pri 0°C sa pridá para-toluénsulfonylchlorid (76 mg, 0,4 mmol). Po 30 minútach miešania pri 0°C a 3 dňoch miešania pri teplote miestnosti sa zmes refluxuje 2 hodiny, pridá sa ďalšia para-toluénsulfonylchlorid, pyridín a 4-dimetylaminopyridín a

30837/H reakčná zmes sa mieša pri teplote miestnosti 2 dni. Zahustením za zníženého tlaku a prečistením rýchlou chromatografiou (oxid kremičitý, hexany/etylacetát 95/5 až 80/20) sa získa titulná zlúčenina (51 mg, 50%); R, = 0,5 (oxid kremičitý, hexany/etylacetát 70/30).

Príklad 72

Príprava zlúčeniny vzorca 4

4-N-(4-fluorfenyl)amino-5-fenyl-7-(4-C-spiro(3-azetidino)-2,3-di-O-(fenylmetyl)-3-Derytrofuranozyl)pyrolo[2,3-d]-pyrimidín.

Zmes 4-N-(4-fluórfenyl)amino-5-fenyl-7-(4-C-azidmometyl-5-O-[(4metylfenyl)sulfonyl]-2,3-di-(fenylmetyl)-p-D-ribofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidínu (31 mg, 0,038 mmol) a trifenylfosfínu sa refluxuje 15 minút, potom sa ochladí na teplotu miestnosti a zahustí sa za zníženého tlaku. Zvyšok sa prečistí rýchlou chromatografiou (oxid kremičitý, dichlórmetán/metanol) a získa sa tak titulná zlúčenina (22 mg, 94%); R_f = 0,6 (oxid kremičitý, dichlórmetán/metanol/1% vodný hydroxid amónny 80/20/1).

Príklad 73

Príprava zlúčeniny vzorca 1

4-N-(4-fluórfenyl)amino-5-fenyl-7-(4-C-spiro(3-azetidino)-p-Derytrofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidín; tabuľka 4a #414.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom obdobným syntéze popísanej v príklade 69. Týmto spôsobom 4-N-(4-fluórfenyl)-amino-5-fenyl-7-(4-C-spiro(3azetidino)-2,3-di-O-(fenylmetyl)-p-D-erytrofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidín (4,8 mg) poskytne titulnú zlúčeninu ; R_f =0,15 (oxid kremičitý, dichlórmetán/metanol 80/20); MS, vypočítané (M+H) = 448.16; nájdené = 448.

30837/H

Príklad 74

Príprava zlúčeniny vzorca 4

4-N-[(1,1,2-trimetylpropyl)dimetylsilyloxymetyl]fenylamino-5-fenyl-7-(2,3-O(metyletylidén)-p-D-erytrofuranozyl)-pyrolo[2,3-d]pyrimidín.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom obdobným syntéze popísanej v príklade 32. Týmto spôsobom sa kopuláciou 2,3-O-(metyletylidén)-3-Derytrofuranozy (3,6 g, 22,6 mmol) s 4-N-[(1,1,2trimetylpropyl)dimetylsilyloxymetyl]fenylamino-5-fenylpyrolo[2,3-d]pyrimidínom (5 g, 11,3 mmol) získa titulný nukleozid (4,21 g, 64%); R_f = 0,65 (oxid kremičitý, hexan/etylacetát 70/30).

Príklad 75

Príprava zlúčeniny vzorca 4

4-N-(hydroxymetyl)fenylamino-5-fenyl-7-(2,3-O-(metyletylidén)-3-Derytrofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidín.

Do roztoku 4-N-[(1,1,2-trimetylpropyl)dimetylsiiyloxy-metyl)fenylamino-5-fenyl7-(2,3-O-(metyletylidén)-p-D-erytrofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidínu (101 mg, 0,17 mmol) v dimetylformamide (2 ml) sa pri teplote miestnosti trietylamonium fluoridhydrat (36 mg, 0,24 mmol). Po 340 minútach miešania sa reakčná zmes zahustí za zníženého tlaku. Zvyšok sa rozpustí v etylacetáte a premyje sa nasýteným vodným chloridom sodným. Organická vrstva sa vysuší síranom sodným a zahustí sa za zníženého tlaku. Zvyšok sa prečistí rýchlou chromatografiou (oxid kremičitý, t

hexany/etylacetát 70/30 až 50/50) a získa sa tak titulná zlúčenina (68 mg, 88%); R_f = 0,2 (oxid kremičitý, hexany/etylacetát 70/30).

Príklad 76

Príprava zlúčeniny vzorca 4

4-N-(dietylaminometyl)fenylamino-5-fenyl-7-(2,3-O-(metyl-etylidén)-3-D30837/H erytrofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidín.

Do roztoku 4-N-(hydroxymetyl)fenylamino-5-fenyl-7-(2,3-O-(metyletylidén)-3D-erytrofuranozyl) pyrolo[2,3-d]pyrimidínu (500 mg, 1,09 mmol) v dichlórmetane (4 ml) sa pri teplote miestnosti pridá trifenoxyfosfoniumjodid (1 g, 2,2 mmol). Po 30 minútach miešania pri teplote miestnosti sa pridá dietylamín (0,46 ml, 4,5 mmol) a mieša sa cez noc pri teplote miestnosti. Potom sa reakčná zmes zriedi etylacetátom a premyje sa 0,5 N vodným tiosíranom sodným, nasýteným vodným hydrogénuhličitanom sodným, vodou a nasýteným vodným chloridom sodným. Organická vrstva sa vysuší síranom sodným a zahustí sa za zníženého tlaku. Zvyšok sa prečistí rýchlou chromatograf iou (oxid kremičitý, hexany/etylacetát až 25/75) a získa sa tak titulná zlúčenina (469 mg, 84%); R_f = 0,1 (oxid kremičitý, hexany/etylacetát 70/30).

Príklad 77

Príprava zlúčeniny vzorca 1

4-N-(dietylaminometyl)fenylamino-5-fenyl-7-(3-D-erytrofuranozyl)pyrolo[2,3djpyrimidín-dihydrochloridová soľ; tabuľka 1 # 303.

4-N-(dietylaminometyl)fenylamino-5-fenyl-7-(2,3-O-(metyletylidén)-p-Derytrofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidín (2 mmol) sa rozpustí 70% vodnej kyseline trifluóroctovej a zmes sa mieša 2 hodiny pri teplote miestnosti. Prchavé látky sa odparia a zvyšok sa spoločne odparuje s vodou (2 x 20 ml) a etanolom (2 x 20 ml). Zvyšok sa potom prečistí HPLC (C18, 50 x 250 mm, metanol/(voda/0,1% kyselina trifluoroctová) 50/50), 15 mi/min, larnbdamax = 260 nm, R_t = 23,4 minúty) a trojnásobnou lyofilizáciou s 0,5 N kyselinou chlorovodíkovou sa získa čistý produkt; Rf = 0,3 (oxid kremičitý, dichlórmetán/metanol/28% vodný hydroxid amónny 80/20/1); t.t. 80 -140°C (za rozkladu).

Príklad 78

Príprava zlúčeniny vzorca 4

30837/H

4-N-[1-(4-terc.butyloxykarbonylpiperazino)metyl]fenylamino-5-fenyl-7-(2,3-O(metyletylidén)-3-D-erytrofuranozyl)-pyrolo[2,3-d]pyrimidín.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom obdobným syntéze popísanej v príklade 76. Týmto spôsobom 4-N-(hydroxymetyl)fenylamino-5-fenyl-7-(2,3-O(metyletylidén)-3-D-erytrofuranozyl) pyrolo[2,3-d]pyrimidín (100 mg, 0,22 mmol) a terc.butyl 1-piperazinkarboxylát (160 mg, 0,86 mmol) poskytnú titulnú zlúčeninu (109 mg, 79 %); R_f = 0,35 (oxid kremičitý, hexany/etylacetát 50/50).

Príklad 79

Príprava zlúčeniny vzorca 1

4-N-(1-piperazinometyl)fenylamino-5-fenyl-7-(3-D-erytrofuranozyl)pyrolo[2,3djpyrimidín-dihydrochloridová soľ; tabuľka 1 # 304.

Syntéza titulnej zlúčeniny sa vykoná spôsobom obdobným syntéze popísanej v príklade 77. Týmto spôsobom 4-N-[1-(4terc.butyloxykarbonylpiperazino)metyl]fenylamino-5-fenyl-7-(2,3-0-(metyletylidén)-pD-erytrofuranozyl)pyrolo[2,3-d]-pyrimidín poskytne titulnú zlúčeninu; MS, vypočítané (M+H) = 486.87; nájdené = 487.

Príklad 80

Príprava zlúčeniny vzorca 4

4-N-(2-N-ftalimidoetyl)fenylamino-5-fenyl-7-(2,3-O-(metyletylidén)-p-Derytrofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidín.

z

Do číreho roztoku 4-N-(2-hydroxyetyl)fenylamino-5-fenyl-7-(2,3-O(metyletylidén)-3-D-erytrofuranozyl)pyrolo[2,3-d]-pyrimidínu (1,2 g, 2,5 mmol), trifenylfosfínu (1 g, 3,75 mmol) a ftalimidu (560 mg, 3,75 mmol) v tetrahydrofurane (25 ml) sa pri teplote miestnosti pridá diizopropyl azodikarboxylát (0,75 ml, 3,75 mmol). Zmes sa mieša pri teplote miestnosti 3 hodiny, potom sa reakčná zmes zahustí za zníženého tlaku a zvyšok s prečistí chromatografiou na stĺpci (oxid

30837/H kremičitý, hexany/etylacetát 70/30 až 50/50) a získa sa tak titulná zlúčenina; R_f = 0,55 (oxid kremičitý, hexany/etylacetát 50/50).

Príklad 81

Príprava zlúčeniny vzorca 4

4-N-(2-aminoetyl)fenylamino-5-fenyl-7-(p-D-erytrofuranozyl)-pyrolo[2,3-d]pyrimidín.

Zmes 4-N-(2-N-tlalimidoetyl)fenylamino-5-fenyl-7-(2,3-O-(metyletylidén)-3-Derytrofuranozyl)pyrolo[2,3-d]-pyrimidínu (2,76 g, 4,5 mmol) a 97% hydrazínu (0,8 ml) v etanole (25 ml) sa refluxuje 2 hodiny. Po ochladení na teplotu miestnosti sa biela zrazenina, ktorá vznikla pri reakcii, odfiltruje a premyje sa etanolom. Spojené filtráty sa zahustia za zníženého tlaku a zvyšok sa rozpustí v 70% vodnej kyseline trifluóroctovej. Zmes sa mieša 2 hodiny pri teplote miestnosti, potom sa reakčná zmes zahustí za zníženého tlaku a azeotropne dvakrát destiluje s vodou a dvakrát s etanolom. Zvyšok sa prečistí chromatografiou na stĺpci (oxid kremičitý, dichlórmetán/metanol/28% vodný hydroxid amónny 90/10/1 až 70/30/1) a získa sa titulná zlúčenina; R_f = 0,3 (oxid kremičitý, dichlórmetán/metanol 80/20).

Príklad 82

Príprava zlúčeniny vzorca 1

4-N-(2-guanidinoetyl)fenylamino-5-fenyl-7-(P-D-erytrofuranozyl)pyrolo[2,3djpyrimidín; tabuľka 1 # 309.

Titulná zlúčenina sa pripraví spôsobom podľa práce Bernatowitz M.S. a sp., J.Org.Chem., 57, 2497 (1992).

t

Príklad 83

Príprava typických heterocyklov

Heterocykly znázornené v schéme 14 sa pripravia nasledujúcim spôsobom.

30837/H

A. Príprava zlúčeniny vzorca 37 (2-amino-3-kyano-4-fenylpyrol)

Do roztoku fenacylchloridu (500 g, 3,23 M) v suchom Ν,Ν-dimetylformamide (600 ml) sa pridá ftalimid draselný (600 g, 3,23 M) po malých dávkach. Získaná zmes sa mieša cez noc pri teplote miestnosti. Potom sa pridá v jednej dávke malonitril (256 g, 3,88 M) a potom 25% (hmotn.) roztok metoxidu sodného v metanole (744 ml, 3,2 mol). Získaná zmes sa mieša cez noc pri teplote miestnosti. K reakčnej zmesi sa pridá ľad-voda (10,0 I) a vmiešaní sa pokračuje pri teplote miestnosti cez noc. Vzniklá zrazenina sa oddelí filtráciou a premyje sa chladnou vodou (4,0 I). Belavá pevná látka sa mieša v toluéne (3,0 I) a zmes sa sfiltruje. Pevná látka sa premyje toluénom (300 ml) a suší sa vo vákuu pri 60 °C cez noc. Výťažok 298,56 g, t.t. 172-174°C.

B. Príprava zlúčeniny vzorca 39 (5-fenyl-4-N-(4-fluórfenyl)aminopyrolo[2,3-d]pyrimidín

Zmes zlúčeniny podľa príkladu 39A (296,0 g, 1,62 mol) a trietylortomravčanu (3,2 I) sa refluxuje 1 hodinu. Trietylortomravčan sa oddestilováva za zníženého tlaku dokiaľ teplota v nádobe nedosiahne 88°C. Do ochladenej reakčnej zmesi sa pridá za intenzívneho miešania hexán (3,0 I). Obsahy nádob sa ochladia na 0°C a vzniknutá belavá pevná látka sa oddelí filtráciou, premyje sa hexánom (2 x 500 ml) a vysuší sa odsávaním. Konečné vysušenie sa vykoná v sušiarni za vysokého vákua. Výťažok 2-etoxymetylén-3-kyano-4-fenylpyrolu je 323,0 g (83%); t.t. 98-100 °C.

Vyššie uvedený produkt (100 g, 0,42 mol) sa rozpustí v 1,2 -dichlórbenzénu.

t

Pridá sa 4-fluoranilín (60 ml, 0,62 mol) a reakčná zmes sa zahrieva 1 hodinu pri 125 °C. Pridá sa ďalších 985 ml 1,2-dichlórbenzénu a reakčná teplota sa zvýši na 3 hodiny na 140 °C. Po ochladení na 0°C sa titulná zlúčenina vyzráža vo forme žltej pevnej látky, ktorá sa oddelí filtráciou a vysuší vo vákuu. Výťažok 66,0 g; t.t. 215218°C.

C. Príprava zlúčeniny vzorca 39

30837/H

4- N-(4-N,N-dimetylaminometylfenyl)amino-5-fenyl-pyrolo-[2,3-d]pyrimidín.

Táto zlúčenina sa pripraví spôsobom obdobným spôsobu podlá príkladu 39B.V tomto prípade sa použije 4-N,N-dimetyaminometylanilín miesto fluóranilínu; t.t. 208-209°C.

D. Príprava zlúčeniny vzorca 39

5- fenyl-4-fenylaminopyrolo[2,3-d]pyrimidín.

Táto zlúčenina sa pripraví spôsobom obdobným spôsobu podľa príkladu 39B. V tomto prípade sa použije anilín miesto fluóranilínu; t.t. 208-209.

E. Príprava zlúčeniny vzorca 39

4-N-(4-fluórfenyl)amino-5-(4-fluórfenyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidín.

Táto zlúčenina sa pripraví spôsobom obdobným 70A stým, že miesto fenacylchloridu sa použije 4-fluórfenacylchlorid a následne sa vykoná spracovanie s 4-fluóranilínom ako podľa príkladu 70B; t.t. 245-248°C.

F. Príprava zlúčeniny vzorca 39

4-N-(4-chlórfenyl)amino-5-fenylpyrolo[2,3-d]pyrimidín.

Táto zlúčenina sa pripraví spôsobom obdobným 70B stým, že 4-fluóranilín sa nahradí 4-chlóranilínom.

G. Príprava zlúčeniny vzorca 39

4-N-[4-(2-hydroxyetyl)fenyl]amino-5-fenylpyrolo[2,3-]pyrimidín.

Táto zlúčenina sa pripraví spôsobom obdobným 70B s tým, že 4-fluóranilín sa nahradí 4 aminofenetylalkoholom; t.t.206-208 °C.

H. Príprava zlúčenín vzorca 42

30837/H

Heterocykly znázornené na schéme 15 sa pripravia spôsobmi popísanými v práci Browne a sp., U.S.patent seriál č.08/812/916.

I. Príprava zlúčeniny vzorca 39

4-N-[(1,1,2-trimetylpropyl)dimetylsilyloxymetyl]fenylamino-5-fenylpyrolo[2,3djpyrimidín.

Titulná zlúčenina sa pripraví spôsobom podobným 70B s tým, že miesto 4fluóranilínu sa použije 4-aminobenzylalkohol a použije sa následnej silylácie s dimetyltexylchlorsilánom; R_f = 0,5 (oxid kremičitý, hexany/etylacetát 50/50).

Príklad 84

Typické C-4'-symetricky substituovanej pyrolopyrimidínovej nukleozidy.

Typické zlúčeniny podľa vynálezu, ktoré je možné pripraviť spôsobmi popísanými vyššie, možno identifikovať podľa nasledujúcich tabuliek. S ohľadom na vzorec 1, výhodné zlúčeniny podľa vynálezu sú pyrolopyrimidíny (Y znamená uhlík) ,v ktorých substituenty A a B majú rovnaký význam.

Jedna skupina výhodných zlúčenín zahrňuje zlúčeniny, kde A a B obidva znamenajú HOCH₂; v ďalšej A a B obidva znamenajú vodík, a E výhodne znamená vodík alebo bróm, najvýhodnejšie vodík. Ζ_Ί a Z₂ výhodne znamenajú vodík alebo metyl, najvýhodnejšie vodík.

A

B

ZP ĎZ₂ vzorec 1

30S37/H

Tabuľka 1

C~4'-symetricky substituovanej pyrolopyrimidínovej nukleozidy

Y=C E=G=Z₁=Z₂=H

A=B= HOCH2	A=B= H	F	D
1	27	fenylamino	fenyl
2	28	4 -fluórfenylamino	fenyl
3	29	4 - fluórfenylamino	4-fluórfenyl
4	30	4 - fluórfenylamino	4-hydroxyfenyl
5	31	4 - hydroxyfenylamino	fenyl
6	32	4 - hydroxymetylfenylamino	fenyl
7	33	4 - fluórfenylamino	3-pyridyl
8	34	3- pyridylamino	fenyl
9	35	fenylmetylamino	fenyl
10	36	4-(dimetylaminometyl)-fenylamino	fenyl
11	37	4-(N,N-dietyletylendiamindiaminoetyl)- fenyl-amino	fenyl
12	38	4- fluórfenylamino	4-(2-dimetylamino- etyl)-fenyl
13	39	4- kyánfenylamino	fenyl
14	40	4- fluórfenylamino	4-kyanfenyl
15	41	4-(2-dimetylaminoetyl-karbamoyl)- fenylamino	fenyl
16	42	4-(4-morfolinometyl)-fenylamino	fenyl
17	43	4-(2-(1-piperazino)-etyl)fenylamino	fenyl
18	44	4- fluórfenylamino	4-(1-piperazino- metyl)-fenyl
19	45	4-(sulfonamido)-fenylamino	fenyl
20	46	4-(N-trifluórmetansulfonylamino)-	fenyl

fenylamino

30S37/H

Tabuľka 1( pokračovanie)

C-4'-symetricky substituovanej pyrolopyrimidínovej nukleozidy

Y=C e=g=z1=z2=h
A=B= hoch2	A=B= H	F	D
21	47	4-fluórfenylamino	4-(N-trifluórmetán- sulfonylamino)fenyl
22	48	4-guanidinofenylamino	fenyl
23	49	4-fluórfenylamino	4-guanidinofenyl
24	50	4-(guanidinometyl)-fenylamino	fenyl
25	51	4-amidinofenylamino	fenyl
26	52	4-fluórfenylamino	4-amidinofenyl
267	299	4-chlórfenylamino	fenyl
268	300	amino	jód
269	301	4-(2-(4-morfolino)-etyl)fenylamino	fenyl
270	302	4-fluórfenyl	4-(2-(1-piperazino)- etyl-fenyl
271	303	4-(dietylaminometyl)-fenylamino	fenyl
272	304	4-(1-piperazinometyl)-fenylamino	fenyl
273	305	4-(1-piperidinoetyl)-fenylamino	fenyl
274	306	4-(1 -pyrolidinoetyl)-fenylamino	fenyl
275	307	4-(dietylkarboxamido)-fenylamino	fenyl
276	308	4-(guanidinokarbonyl)-fenylamino	fenyl
277	309	4-(2-guanidinoetyl)-fenylamino	fenyl
278	310	4-(1-piperazinoacetyl)-fenylamino	fenyl
279	311	4-(guanidinoacetyl)-fenylamino	fenyl
280	312	4-(2-(1 -tetrazolyl)-etyl)fenylamino	fenyl
281	313	4-fluórfenylamino	4-(5-tetrazolyl- metyl)-fenyl
282	314	4-(1 -triazolylmetyl)-fenylamino	fenyl

30837/H

Tabuľka 1 (pokračovanie)

C-4'-symetricky substituovanej pyrolopyrimidínovej nukleozidy

Y=C E=G=Z₁=Z₂=H

A=B= hoch2	A=B= H	F	D
283	315	4-(1-imidazolylmetyl)-fenylamino	fenyl
284	316	4-metoxyfenylamino	fenyl
285	317	4-etoxyfenylamino	fenyl
286	318	4-(metyletyl)oxyfenylamino	fenyl
287	319	3-metoxyfenylamino	fenyl
288	320	4-fluórfenylamino	4-metoxyfenyl
289	321	4-fluórfenylamino	3-etoxyfenyl
290	322	4-metoxyfenylamino	4-metoxyfenyl
291	323	4-etoxyfenylamino	3-metoxyfenyl
292	324	3,4-metylendioxyfenylamino	fenyl
293	325	4-etoxyfenylamino	4-metylfenyl
294	326	4-metylfenylamino	fenyl
295	327	3-etylaminofenylamino	fenyl
296	328	4-(metyletyl)fenylamino	fenyl
297	329	4-fluórfenylamino	4-metyl
298	330	4-fluórfenyl	3-guanidinofenyl
447	467	3,4-dimetoxyfenylamino	fenyl
448	468	3,4,5-trimetoxyfenylamino	fenyl
449	469	4-fluórfenylamino	3,4-dimetoxyfenyl,
450	470	4-fluórfenylamino	3,4-etylendioxy- fenyl
451	471	4-(2-metoxyetyloxy)-fenylamino	fenyl
452	472	3-etoxy-4-fluórfenyl-amino	fenyl
453	473	3-aminofenylamino	fenyl
454	474	3-amino-4-fluórfenyl-amino	fenyl
455	475	4-fluórfenylamino	3-aminofenyl

30837/H

Tabuľka 1 (pokračovanie)

C-4'-symetricky substituovanej pyrolopyrimidínovej nukleozidy

Y=C e=g=z1=z2=h
A=B= hoch2	A=B= H	F	D
456	476	3-etylaminofenylamino	fenyl
457	477	3-dietylaminofenylamino	fenyl
458	478	4-fluórfenylamino	cyklohexyl
459	479	5-benzimidazolylamino	fenyl
460	480	4-(2-dietylaminoetyloxy)fenylamino	fenyl
461	481	4-(2-karboxyetyl)-fenylamino	fenyl
462	482	4-(2-karboxyetenyl)-fenylamino	fenyl
463	483	4-karboxyfenylamino	fenyl
464	484	4-fluórfenyl	4-(2-karboxy- etenyl)fenyl
465	485	4-(karboxymetyl)-fenylamino	fenyl
466	486	4-(2-N-aminoguanidinoetyl)fenylamino	fenyl

Ak E znamená bróm a A a B obidva znamenajú HOCH₂, výhodná zlúčenina je tá (53) v ktorej F znamená 4-fluórfenylamino a D znamená fenyl. S použitím rovnakých definícii pre D, E, F, G a Zi, Z₂ je ďalšou výhodnou zlúčeninou tá (54), v ktorej obidva A a B znamenajú vodík.

Príklad 76

Typické C-4' nesymetricky substituované pyrolopyrimidínové nukleozidy.

Ďalšie výhodné pyrolopyrimidínové zlúčeniny podľa vynálezu sú zlúčeniny, v ktorých A a B nemajú rovnaký význam sú uvedené v tabuľkách 2 a 3.

30837/H

Tabuľka 2

C-4'-nesymetricky substituované pyrolopyrimidínové nukleozidy

Y=C e=g=z1=z2=h
a=hoch2 b=ch3	b=hoch2 a=ch3	F	D
55	81	fenylamino	fenyl
56	82	4-fluórfenylamino	fenyl
57	83	4-fluórfenylamino	4-fluórfenyl
58	84	4-fluórfenylamino	4-hydroxyfenyl
59	85	4-hydroxyfenylamino	fenyl
60	86	4-hydroxymetylfenylamino	4-fluórfenyl
61	87	4-fluórfenylamino	3-pyridyl
62	88	3-pyridylamino	fenyl
63	89	fenylmetylamino	fenyl
64	90	4-(dimetylaminometyl)-fenylamino	fenyl
65	91	4-(N,N-dietyletylendiaminoetyl)- fenylamino	fenyl
66	92	4-fluórfenylamino	4-(2-dimetylamino- etyl)fenyl
67	93	4-kyanofenylamino	fenyl
68	94	4-fluórfenylamino	4-kyanofenyl
69	95	4-(2-dimetylaminoetylkarbamoyl)- fenylamino	fenyl
70	96	4-(4-morfolinometyl)-fenylamino	fenyl
71	97	4-(2-(1-piperazino)-etyl)fenylamino	fenyl
72	98	4-fluórfenylamino	4-(1-piperazino- metyl)fenyl
73	99	4-(sulfonamido)fenylamino	fenyl
74	100	4-(N-trifluórmetánsulfonylamino)-	fenyl

fenylamino

30837/H

Tabuľka 2(pokračovanie)

C-4'-nesymetricky substituované pyrolopyrimidínové nukleozidy

Y=C e=g=z1=z2=h
a=hoch2 b=ch3	b=hoch2 a=ch3	F	D
75	101	4-fluórfenylamino	4-(N-trifluórmetán- sulfonylamino)- fenyl
76	102	4-guanidinofenylamino	fenyl
77	103	4-fluórfenylamino	4-guanidinofenyl
78	104	4-(guanidinometyl)fenylamino	fenyl
79	105	4-amidinofenylamino	fenyl
80	106	4-fluófenylamino	4-amidinofenyl

Ak E znamená bróm, A znamená HOCH₂ a B znamená CH₃, výhodná zlúčenina je tá (107), v ktorej F znamená 4-fluórfenylamino a D znamená fenyl.

Za použitia rovnakých definícii pre D, E, F, G a Z_b Z₂ je ďalšou výhodnou zlúčeninou tá (108), v ktorej A znamená CH₃ a B znamená HOCH₂.

Príklad 77

Ďalšie C-4' nesymetricky substituované pyrolopyrimidínové nukleozidy.

Ešte ďalšie výhodné pyrolopyridínové zlúčeniny podľa vynálezu sú tie, v ktorých jeden zo substituentov A a B znamená CH₃ a ten druhý znamená CH₂NH₂, alebo kde jeden z A a B znamená metoxymetyl alebo CH₂OH, alebo kde jeden z A a B znamená CH₂OH a CH₂NH₂ ako je znázornené v tabuľke 3.

30837/H

Tabuľka 3

Ďalšie C-4'-nesymetricky substituované pyrolopyimidínové nukleozidy Y=C E=G-Z₁=Z₂=H a=ch₃ A=H₂NCH₂ F D b=h₂nch₂ b=ch₃

109

	128	fenylamino	fenyl
110	129	4-chlórfenylamino	fenyl
111	130	4-fluórfenylamino	4-fluórfenyl
112	131	4-fluórfenylamino	4-hydroxyfenyl
113	132	4-hydroxyfenylamino	fenyl
114	133	4-hydroxymetylfenylamino	fenyl
115	134	fenylamino	3-pyridyl
116	135	3-pyridylamino	fenyl
117	136	fenylmetylamino	fenyl
118	137	4-kyanfenylamino	fenyl
119	138	4-fluórfenylamino	4-kyanfenyl
120	139	4-karbamoylfenylamino	fenyl
121	140	4-(sulfonamido)fenylamino	fenyl
122	141	4-(N-trifluórmetansulfonylamino)- fenylamino	fenyl
123	142	fenylamino	4-(N- trifluórmetánsul- fonylamino)fenyl
124	143	4-guanidinofenylamino	fenyl
125	144	4-fluórfenylamino	4-guanidinofenyl
126	145	4-amidinofenylamino	fenyl
127	146	4-fluórfenylamino	4-amidinofeny!
331	332	4-fluórfenylamino	fenyl

30837/H

Tabuľka 3 (pokračovanie)

Ďalšie C-4'-nesymetrický substiuované pyrolopyrimidínové nukleozidy

Y=C e=g=z1=z2=h
a=ch3och b=hoch2	a=hoch2 b=ch3ocf	F i	D
333	353	fenylamino	fenyl
334	354	4-chlórfenylamino	fenyl
335	355	4-fluórfenylamino	4-fluórfenyl
336	356	4-fluórfenylamino	4-hydroxyfenyl
337	357	4-hydroxyfenylamino	fenyl
338	358	4-hydroxymetylfenylamino	fenyl
339	359	fenylamino	3-pyridyl
340	360	3-pyridylamino	fenyl
341	361	fenylmetylamíno	fenyl
342	362	4-kyanfenylamino	fenyl
343	363	4-fluórfenylamino	4-kyanfenyl
344	364	4-karbamoylfenylamino	fenyl
345	365	4-(fulfonamido)fenylamino	fenyl
346	366	4-(N-trifluórmetánsulfonylamino)- fenylamino	fenyl
347	367	fenylamino	4-(N-trifluórmetán- sulfonylamino)fenyl
348	368	4-guanidinofenylamino	fenyl
349	369	4-fluórfenylamino	4-guanidinofenyl
350	370	4-amidinofenylamino	fenyl
351	371	4-fluórfenylamino	4-amidinofenyl
352	372	4-fluórfenylamino	fenyl

30837/H

Tabuľka 3 (pokračovanie)

Ďalšie C-4'-nesymetricky substituované pyrolopyrimidínové nukleozidy

Y=C e=g=z1=z2=h
a=h2nch2 b=hoch2	a=hoch2 b=h2nch2	F	D
373	393	fenylamino	fenyl
374	394	4-chlórfenylamino	fenyl
375	395	4-fluórfenylamino	4-fluórfenyl
376	396	4-fluórfenylamino	4-hydroxyfenyl
377	397	4-hydroxyfenylamino	fenyl
378	398	4-hydroxymetylfenylamino	fenyl
379	399	fenylamino	3-pyridyl
380	400	3-pyridylamino	fenyl
381	401	fenylmetylamino	fenyl
382	402	4-kyanfenylamino	fenyl
383	403	4-fluórfenylamino	4-kyanfenyl
384	404	4-karbamoylfenylamino	fenyl
385	405	4-(sulfonamido)fenylamino	fenyl
386	406	4-(N-trifluórmetánsulfonylamino)- fenylamino	fenyl
387	407	fenylamino	4-(N-trifluórmetán- sulfonylamino)fenyl
388	408	4-guanidinofenylamino	fenyl
389	409	4-fluórfenylamino	4-guanidinofenyl
390	410	4-amidinofenylamino	fenyl
391	411	4-fluórfenylamino	4-amidinofenyl t
392	412	4-fluórfenylamino	fenyl

Ak E znamená bróm, A znamená NH₂CH₂ a B znamená CH₃, výhodnou zlúčeninou je tá (147), kde F znamená 4-fluórfenylamino a D znamená fenyl. Za rovnakých definícii pre D, E, F, GaZ, a Z₂, ďalšia výhodná zlúčenina je tá (148), v ktorej A znamená CH₃ a B znamená NH₂CH₂.

30837/l-r

Príklad 78

Typické C-4' spirocyklické pyrolopyrimidínové nukleozidy.

A a B môžu spoločne tvoriť cyklopropylový kruh. Výhodné pyrolozlúčeniny tohoto druhu, kde E, G, Zi a Z₂ znamenajú vodík sú znázornené v nasledujúcej tabuľke 4.

Tabuľka 4

C-4'- spirocyklické pyrolopyrimidínové nukleozidy

A a B tvoria kruh Y = C E=G=Z1=Z2=H
	F	D
149	fenylamino	fenyl
150	4-fluórfenylamino	fenyl
151	4-fluórfenylamino	4-fluórfenyl
152	4-fluórfenylamino	4-hydroxyfenyl
153	4-hydroxyfenylamino	fenyl
154	4-hydroxymetylfenylamino	4-fluórfenyl
155	4-fluórfenylamino	3-pyridyl
156	3-pyridylamino	fenyl
157	fenylmetylamino	fenyl
158	4-(dimetylaminometyl)fenylamino	fenyl
159	4-(N,N-dietyletylendiaminoetyl)fenylamino	fenyl
160	4-fluórfenylamino	4-(2-dimetylaminoetyl)- fenyl
161	4-kyanfenylamino	fenyl
162	4-fluórfenylamino	4-kyanfenyl
163	4-(2-dimetylaminoetylkarbamoyl)- fenylamino	fenyl
164	4-(4-morfolinometyl)fenylamino	fenyl
165	4-(2-(1 -piperazino)etyl)-fenylamino	fenyl

30837/H

166 4-fluórfenylamino 4-(1-piperazinometyl)fenyl

Tabuľka 4(pokračovanie)

C-4'- spirocyklické pyrolopyrimidínové nukleozidy

A a B tvoria kruh Y = C E=G=Zi=Z2=H
	F	D
167	4-(sulfonamido)fenylamino	fenyl
168	4-(N-trifluórmetánsulfonylamino) fenylamino	fenyl
169	4-fluórfenylamino	4-(N-trifluórmetánsulfonyl- amino)fenyl
170	4-guanidinofenylamino	fenyl
171	4-4-fluórfenylamino	fenyl
172	4-(guanidinometyl)fenylamino	fenyl
173	4-amidinofenylamino	fenyl
174	4-fluórfenylamino	fenyl
175	amino	jód-

30837/H

Tabuľka 4a

C-4' spiroazetidino-pyrolopyrimidínové nukleozidy

A a B tvoria kruh Y=C E=G=Z1=Z2=H obsahujúci dusík
	F	D
413	fenylamino	fenyl
414	4-fluórfenylamino	fenyl
415	4-fluórfenylamino	4-fluórfenyl
416	4-fluórfenylamino	4-hydroxyfenyl
417	4-hydroxyfenylamino	fenyl
418	4-hydroxymetylfenylamino	fenyl
419	fenylamino	3-pyridyl
420	3-pyridylamino	fenyl
421	fenylmetyamino	fenyl
422	4-kyanfenylamino	fenyl
423	4-fluórfenylamino	4-kyanfenyl
424	5-karbamoylfenylamino	fenyl
425	4-(sulfonamido)fenylamino	fenyl
426	4-(N-trifluórmetánsulfonylamino)- fenylamino	fenyl
427	fenylamino	4-(N-trifluórmetánsulfonyl- amino)fenyl
428	4-guanidinofenylamino	fenyl
429	4-fluórfenylamino	4-guanidinofenyl
430	4-amidinofenylamino	fenyl
431	4-fluórfenylamino	4-amidinofenyl

Ak E znamená bróm a A a B tvoria cyklopropylový kruh, výhodná zlúčenina je tá (176) v ktorej 4 znamená fluórfenylamino a D znamená fenyl.

30837/1-1

Príklad 79

Typické C-4' symetricky substituované pyrazolopyrimidínové nukleozidy.

Ďalšiu skupinu výhodných zlúčenín tvoria pyrazolopyrimidíny, v ktorých Y znamená dusík a E nemá žiadny význam. Reprezentatívna skupina pyrazolových zlúčenín, v ktorých A a B majú rovnaký význam (v tomto prípade obidva znamenajú vodík) je znázornená v tabuľke 5.

Tabuľka 5

C-4' symetricky substituované pyrazolopyrimidínové nukleozidy

Y=N G=Z₁=Z₂=H

A=B:	=H F	D
177	fenylamino	fenyl
178	4-fluórfenylamino	fenyl
179	4-fluórfenylamino	4-fluórfenyl
180	4-fluórfenylamino	4-hydroxyfenyl
181	4-hydroxyfenylamino	fenyl
182	4-hydroxymetyfenylamino	4-fluórfenyl
183	4-fluórfenylamino	3-pyridyl
184	3-pyridylamino	fenyl
185	fenylmetylamino	fenyl
186	4-(dimetylaminometyl)fenylamino	fenyl
187	4-(N,N-dietylentylendiaminoetyl)- fenylamino	fenyl
188	4-fluórfenylamino	4-(2-dimetylaminoetyl)- fenyl
189	4-kyanfenylamino	fenyl
190	4-fluórfenylamino	4-kyanfenyl
191	4-(2-dimetylaminoetyl)karbamoyl)- fenylamino	fenyl
192	4-(4-morfolinometyl)fenylamino	fenyl
193	4-(2-(1 -piperazino)etyl)fenylamino	fenyl

30837/H

Tabuľka 5(pokračovanie)

C-4' symetricky substituované pyrazolopyrimidínové nukleozidy

Y=N G=Zi=Z2=H
A=B=H F	D
194	4-fluórfenylamino	4-(1 -piperazinometyl)fenyl
195	4-(sulfonamido)fenylamino	fenyl
196	4-(N-trifluórmetánsulfonylamino)- fenylamino	fenyl
197	4-fluórfenylamino	4-(N-trifluórmetánsulfonyl- amino
198	4-guanidinofenylamino	fenyl
199	4-fluórfenylamino	4-guanidinofenyl
200	4-(guanidinometyl)fenylamino	fenyl
201	4-amidinofenylamino	fenyl
202	4-fluórfenylamino	4-amidinofenyl
432	fenylamino	4-chlórfenyl
433	4-metoxyfenylamino	fenyl
434	4-etoxyfenylamino	fenyl
435	4-(metyletyl)oxyfenylamino	fenyl
436	3-metoxyfenylamino	fenyl
437	4-fluórfenylamino	4-metoxyfenyl
438	4-fluórfenylamino	3-etoxyfenyl
439	4-metoxyfenylamino	4-metoxyfenyl
440	4-etoxyfenylamino	3-metoxyfenyl
441	3,4-metylendioxyfenylamino	fenyl
442	4-etoxyfenylamino	4-metylfenyl
443	4-metylfenylamino	fenyl
444	4-etylaminofenylamino	fenyl
445	4-(metyletyl)fenylamino	fenyl
446	4-fluórfenylamino	4-metyl

30S37/H

Príklad 80

C-4' nesymetricky substituované pyrazolopyrimidínové nukleozidy

Ešte ďalšie výhodné pyrazolopyrimidínové zlúčeniny podľa vynálezu sú tie, v ktorých jeden zo substituentov A a B znamená CH₃ a druhý znamená H₂NCH₂ podľa tabuľky 6.

30837/H so

Tabuľka 6

C-4' nesymetricky substituované pyrazolopyrimidínové nukleozidy

Y=N G=Z1=Z2=H
a=ch3 b=h2nch	A=H2NCH b=ch3	F	D
203	222	fenylamino	fenyl
204	223	4-fluórfenylamino	fenyl
205	224	4-fluórfenylamino	4-fluórfenyl
206	225	4-fluórfenylamino	4-hydroxyfenyl
207	226	4-hydroxyfenylamino	fenyl
208	227	4-hydroxyfenylmetylfenylamino	fenyl
209	228	4-fluórfenylamino	3-pyridyl
210	229	3-pyridylamino	4-fluórfenyl
211	230	fenylmetylamino	fenyl
212	231	4-kyanfenylamino	fenyl
213	232	4-karbamoylfenylamino	fenyl
214	233	4-flluórfenylamino	4-kyanfenyl
215	234	4-(sulfonamido)fenylamino	fenyl
216	235	4-(N-trifluórmetánsulfonylamino)- fenylamino	fenyl
217	236	4-fluórfenylamino	4-(N-trifluór-

metansulfonylamino)fenyl

218	237	4-guanidinofenylamino	fenyl
219	238	4-fluórfenylamino	4-guanidinofenyl
220	239	4-amidinofenylamino	fenyl
221	240	4-fluórfenylamino	4-amidinofenyl-

amino

Príklad 81

Typické C-4' spirocyklické pyrazolopyrimidínové nukleozidy

A a B môžu spolu tvoriť cyklopropylový kruh. Výhodné pyrazolopyrimidínové

30837/H nukleozidy tohoto typu, v ktorých G, 7._y a Z₂ znamenajú všetky vodík sú uvedené v tabuľke 7.

Tabuľka 7

C-4'- spirocyklické pyrolopyrimidínové nukleozidy

A a B tvoria kruh Y=N G=Zi=Z2=H
	F	D
241	fenylamín	fenyl
242	4-fluórfenylamino	fenyl
243	fenylamino	4-chlórfenyl
244	4-fluórfenylamino	4-hydroxyfenyl
245	4-hydroxyfenylamino	fenyl
246	4-metoxyfenylamino	fenyl
247	4-hydroxymetylfenylamino	fenyl
248	4-fluórfenylamino	3-pyridyl
249	3-pyridylamino	fenyl
250	fenylmetylamino	fenyl
251	4-(dimetylaminometyl)-fenylamino	fenyl
252	4-(N,N-dietylentylendiaminoetyl)- fenylamino	fenyl
253	4-fluórfenylamino	4-(2-dimetylaminoetyl)- fenyl
254	4-kyanfenylamino	fenyl
255	4-fluórfenylamino	4-kyanfenyl
256	4-(2-dimetylaminoetylkarbamoyl) fenylamino	fenyl 9
257	4-(4-morfolinometyl)fenylamino	fenyl
258	4-(2-(1 -piperazino)etyl)fenylamino	fenyl
259	4-fluórfenylamino	4-(1 -piperazinometyl)fenyl
260	4-(sulfonamido)fenylamino	fenyl
261	4-(N-trifluórmetánsulfonylamino)- fenylamino	fenyl

30837/H

Tabuľka 7(pokračovanie)

C-4'- spirocyklické pyrolopyrimidínové nukleozidy

A a B tvoria kruh Y=N G=Z1=Z2=H
	F	D
262	4-fluórfenylamino	4-(N-trifluórmetánsulfonyl- amino)fenyl
263	4-guanidinofenylamino	fenyl
264	4-fluórfenylamino	4-guanidinofenyl
265	4-(guanidinometyl)fenylamino	fenyl
266	4-amidinofenylamino	fenyl

Využitie

Inhibítory adenozínkinázy podľa vynálezu možno použiť na liečenie rôznych klinických stavov, v ktorých je prospešné zvýšenie miestnych hladín adenozínu. Zlúčeniny podľa vynálezu pôsobia ako účinné inhibítory adenozínkinázy in vitro, a tieto zlúčeniny sú vhodné najmä pre orálne podanie.

Adenozín je pokladaný za prirodzený antikonvulzívny prostriedok. Zlúčeniny podľa vynálezu, ktoré zvyšujú hladiny adenozínu sú vhodné pri záchvatových stavoch ako je podrobnejšie uvedené nižšie na modeloch záchvatoch zvierat. Inhibítory adenozínkinázy možno použiť pri liečbe pacientov so záchvatmi alebo epileptickými pacientmi, ktorí majú chronicky nízke alebo nedostatočné hladiny adenozínu, alebo u ktorých je zvýšenie hladiny adenozínu prospešné, ako sú pacienti trpiaci autizmom, mozgovým ochrnutím, nespavosťou alebo ďalšími neuropsychiatrickými symptómami.

Ďalšie použitie majú inhibítory adenozínkinázy podľa vynálezu pri liečení akútnej bolesti, zahrňujúce ale neobmedzené iba na ne, perioperatívnej bolesti, pooperačnej bolesti a bolesti pri konečných štádiách rakoviny. Zlúčeniny podľa vynálezu sú tiež vhodné na zvládnutie chronickej bolesti, zahrňujúce ale neobmedzené iba na ne, bolesti vyvolanej artritídou, rakovinou, neuralgiou

30837/H trigemínu, roztrúsenou sklerózou, neuropatiami súvisiacimi s diabetom a AIDS a naviac fantómovou bolesťou končatín a spodnej časti chrbta. Liečenie akútnej a chronickej bolesti možno liečiť podávaním zlúčenín podľa vynálezu systemickým alebo orálnym spôsobom, ako vyplýva z pokusov na zvieratách popísaných nižšie.

O adenozíne sa uvádza, že je endogénny modulátor zápalu na základe jeho účinkov na stimulovanú neutrofilnú funkciu a na funkciu makrofágovú, lymfocytovú a funkciu krvných doštičiek. Zlúčeniny podľa vynálezu možno preto použiť pri liečení stavov v ktorých prevládajú zápalové procesy, ako je artritída, reperfúzné poškodenie a ďalšie zápalové stavy.

Zlúčeniny podľa vynálezu možno tiež použiť pri liečení chronických neurodegeneratívnych chorôb, ako je Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba, ALS, Huntingtonova choroba a demencia vyvolaná AIDS.

Mŕtvice a trauma centrálnej nervovej sústavy („CNS“) sú stavy, kedy dochádza k poškodeniu tkaniva následkom obmedzeného zásobovania krvou do CNS a sú tak prístupné intervenciám poskytovaným zvýšenými hladinami adenozínu v daných tkanivách. Uvádza sa , že významná zložka neurodegenerácie následkom mŕtvice alebo trauma CNS je spôsobená zvýšeným uvoľnením a citlivosťou na excitačné aminokyseliny, s dôsledkom stimulácie neurónov k zániku. Okrem vazodilatačných vlastností sa o adenozíne uvádza, že inhibuje uvoľňovanie excitačných aminokyselín (Búrke a Ňadier, J.Neurochem., 1988, 51:1541) a odozvy neurónov na excitáciu. Zlúčeniny podľa vynálezu, ktoré zvyšujú hladiny adenozínu, možno tiež použiť na liečenie stavov, ktoré zahrňujú uvoľňovanie alebo citlivosť na excitačné aminokyseliny.

Na porozumenie tohoto vynálezu a najmä jeho vlastností a využitia sú uvedené výsledky série pokusov. Tieto pokusy ukázali, že mnoho zlúčenín podľa vynálezu je účinným inhibítorom čistenej srdečnej adenozínkinázy. U určitých inhibítorov adenozínkinázy bolo zistené na štandardizovaných modeloch na zvieratách, že inhibujú záchvaty a majú protizápalovú účinnosť. Výsledky sú uvedené v tabuľke 8.

30837/H

Tabuľka 8

Použiteľnosť typických zlúčenín

# názov	(IC50)	krysia labka	antikonvulzívna
	AK	-karagén	účinnosť (MES)
	inhibícia	(% inh.)	i.p.(mg/kg)
	(nM)	p.o. i.p.
4-N-fenylamino-5-fenyl -7-(4-C-hydroxymetyl- 1 -β-D-ribofuranozyl)- pyrolo[2,3-d]pyrimidín	1,2	18 3	>1,00
150 4-N-(4-fluórfenyl)-	0,3	80 78	0,23

amino-5-fenyl-7-(4-Cspirocyklopropyl-p-Derytrofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidín (t.t.142°C)

175 4-amino-5-jód-7-(4-C- 600 spirocyklopropyl-p-Derytrofunanozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidín (t.t.232°C)

4-N-fenylamino-5- 2000 fenyl-7-(4-C-metyl-B-DribofuranozyQpyrolo[2,3-d]pyrimidín (t.t.211 -213°C)

30837/.85

Tabuľka 8(pokračovanie)

Použiteľnosť typických zlúčenín

# názov	(IC50)	krysia labka	antikonvulzívna
	AK	-karagén	účinnosť (MES)
	inhibícia	(% inh.)	i.p.(mg/kg)
	(nM)	p.o. i.p.
64 4-N-[4-(dimetyl-	70		>5,0

aminometyl)fenyl] amino-5-fenyl-7-(4-Cmetyl-B-D-lyxofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidín (t.t.205-206°C)

4-N-fenylamino-5-fenyl 7-(P-D-erytrofuranozyl)pyrolo^.S-dJpyrimidín, (t.t.210-211 °C)

44 <5,0

372 4-N-(4-fluórfenyl)amino5-fenyl-7-(4-C-metoxymetyl-p-D-lyxofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidín, (t.t.205-206°C) >5,0

352 4-N(4-fluórfenyl)amino- 400 5-fenyl-7-(4-C-metoxymetyl-b-D-ribofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidín (t.t. 198-199°C)

30837/H

Tabuľka 8 (pokračovanie)

Použiteľnosť typických zlúčenín

# názov	(IC50)	krysia labka	antikonvulzívna
	AK	-karagén	účinnosť (MES)
	inhibícia	(% inh.)	i.p.(mg/kg)
	(nM)	p.o. i.p.

392 4-N-(4-fluórfenyl)- 1100 amino-5-fenyl-7-(4-Caminometyl-b-D-ribofuranozyl)pyrolo[2,3-d] pyrimidin-dihydrochlorid (t.t.200-220°C

432 3-(4-chlórfenyl)-1- 90 15 24 (b-D-erytrofuranozyl)4-N-fenylaminopyrazolo[3,4-d]pyrimidín, (t.t. 194-195°C) >5,0

4-N-(4-fluórfenyl)- 28 25 52 amino-5-feny-7-(b-Derytrofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidín, (t.t. 194-195°C) <5,0

4-N-(4-fluórfenyl)amino-5-(4-fluórfenyl)7-(b-D-erytrofuranozylpyrolo[2.3-d]pyrimidín, (t.t.200-202°C)

20 46

30837/H

Tabuľka 8 (pokračovanie)

Použiteľnosť typických zlúčenín

#	názov	(ICso) AK inhibícia (nM)	krysia labka -karagén (% inh.) p.o. i.p.	antikonvulzívna účinnosť (MES) i.p.(mg/kg)
299	4-N-(4-chlórfenyl)- amino-5-fenyl-7-(b- D-erytrofuranozyl)- pyrolo[2,3-d]pyrimidín (t.t.212-213°C	40	28	20
300	4-amino-5-jód-7-(b D-erytrofuranozyl)- pyrolo[2,3-d]pyrimidín, (t.t.258°C, rozkl.)	6	91	90
301	4-N-[4-(2-(4- morfolino)etyl)fenyl]- amino-5-fenyl-7-(b-D- erytrofuranozyl)- pyrolo[2,3-d]pyrimidín, (t.t. 128-130°C)	1	39	21
43	4-N-[4-(2-(1 -piperazino)-	3,5	3,4	65

etyl)fenyl]amino-5-fenyl-7(b-D-erytrofuranozyl)pyrolo[2,3-d]pyrimidíntrihydrochlorid, (t.t. 150-180°C, rozkl.)

30837/H

AK inhibícia

Aktivita adenozínkinázy sa stanoví v podstate spôsobom popísaným v práci Yamadu a sp., (Yamada, Y., Goto, H., Ogasawara, N.(1988), Biochem.Biophys.Acta, 660, 36-43) s niekoľkými menšími modifikáciami. Zmesi na stanovenie obsahujú 50 nM TRIS-maleátového pufru, pH 7,0, 0,1% BSA, 1 mM ATP, 1 mM MgCI₂, 0,5μΜ [U¹⁴C] adenozínu (400-600 mCi/mmol) a rôzne paralelné koncentrácie inhibítoru. Reakcie sa zahája prídavkom približne 0,1 μυ čiastočne čistenej adenozínkinázy z prasačieho srdca alebo rekombinantnej humánnej adenozínkinázy (Spychala, J. a sp., Proc.Natl.Acad.Sci.USA, 93, 1232-1237, (1996) ), kde jedna jednotka je definovaná ako množstvo enzýmu potrebného na fosforyláciu ΙμπιοΙ adenozínu za minútu. Reakčné zmesi sa inkubujú 20 minút pri 37°C. Reakcia sa ukončí nanesením 30 μΙ podielov na kúsky anténového výmenného papieriku Whatman DE81 o ploche 2 cm². Štvorčeky papiera sa premývajú 3 minúty v 6 I destilovanej/deionizovanej vody na odstránenie nezreagovaného adenozínu. Vodou premyté štvorčeky sa premyjú v 95 % etanole a sušia sa v sušiarni 10 minút pri 100°C. Množstvo ¹⁴C-AMP sa kvantifikuje scintilačným vyhodnotením. Koncentrácia inhibítoru potrebná na inhibiciu 50% aktivity adenozínkinázy (ICso) sa stanoví graficky. Výsledky reprezentatívnych inhibítorov adenozínkinázy podľa vynálezu sú uvedené v tabuľke 8.

Antikonvulzívna účinnosť

Antikonvulzívna účinnosť testovaných zlúčenín sa hodnotí na samcoch krýs SA (100-150 g, Simonsen) pomocou modelu maximálneho elektrošoku (MES) popísaného v práci Swinyard a sp., Antiepileptic Drugs, 3.vyd., 85-102 (vydavatelia Levy a sp.,), NYtRaven Press (1989). Krysy sa udržujú v zariadení s riadenou teplotou v cykle 12/12 svetlo/tma s voľným prístupom k potrave a vode. Pre p.o. podaním sa nechajú pred pokusom cez noc bez potravy. Jednu hodinu pred hodnotením záchvatu sa zvieratám podajú intraperitoneálne injekcie (i.p.) alebo orálne (per os, p.o.) jedna z rôznych dávok skúšanej zlúčeniny rozpustená v DMSO alebo v PEG 400.

30837/H

Maximálne záchvaty elektrošokom (MES) sa vyvolajú aplikáciou 150 mA, striedavého prúdu frekvencie 60 Hz, po dobu 0,2 sekúnd za použitia korneálnych elektród a stimulátoru Wahlquist Model H. Rozhodujúcim kritériom hodnotenia tohoto stanovenia je potlačenie tonickej extenzie zadnej končatiny (HTE), za ktoré sa pokladá stav, kedy žiadna extenzia zadnej končatiny neprevyšuje 90 stupňový uhol s rovinou tela. Potlačenie HTE tohoto druhu indikuje, že testovaná zlúčenina má schopnosť inhibície záchvatov za predpokladu, že inhibícia propagácie a šírenia záchvatu nie je spôsobená zvýšením pozadia vyvolania záchvatu (tj.preventívneho potenciálu vyvolania záchvatu). Percentuálny podiel zvierat, u ktorých je táto odozva inhibovaná sa vyjadrí pomocou tohoto kritéria. Obvykle sa zlúčeniny hodnotia úvodné po jednej hodine po podaní dávky 5 mg/kg ip. V niektorých prípadoch sa účinná dávka, pri ktorej je 50% krýs chránené (ED_So) vypočíta z krivky dávka-odozva. Výsledky názorných zlúčenín podľa vynálezu sú uvedené v tabuľke 8, vo forme hodnôt ED₅₀. U zlúčenín, u ktorých ED₅₀ nebolo vypočítané, sú výsledky uvedené ako >5 ak k inhibícii HTE došlo u menej než 50% úvodné hodnotených zvierat, alebo <5 ak k inhibícii došlo u viac 50% úvodné hodnotených zvierat.

Protizápalová účinnosť

Karagén (druh lambda) sa suspenduje v sterilnom PBS o koncentrácii 1% (hmotn./obj.), autoklavuje sa 30 minút a uchováva sa pri teplote miestnosti. Krysám sa vopred aplikuje vehikulum alebo inhibítor AK (10mg/kg) orálnou sondou alebo i.p. podaním a zmeria sa objem ľavej zadnej labky pomocou pletysmometra s použitím výtlaku vody (Stoelting Co., Wood Dale, IL). Jednu hodinu po orálnom podaní alebo 30 minút po i.p. podaní sa krysy krátko anestezujú a aplikuje sa im subkutánne 0,1 ml karagénového roztoku do rovnej plochy ľavej zadnej labky. Vzniknutý opuch labky sa meria pletysmometricky po 3 hodinách. Zistí sa rozdiel v milimetroch medzi objemom labky pred injekciou a po injekcii. Výsledky sú uvedené v tabuľke 8 vo forme percenta inhibície opuchu labky u zvierat ošetrených inhibítorom AK v porovnaní s kontrolnými zvieratami ošetrenými vehikulom. Rosengren a sp., J.Immunology 154:5444-51 (1995).

30837/H

Pečeňová toxicita

Samice krýs SA (150-200 g) sa anestezujú halotanom a zavedie sa im do vnútornej jugulárnej žily kanyla. Zvieratá sa nechajú tri dni zotaviť. Potom sa cez jugulárny katéter behom 40 minút infúzie zavedie inhibítor AK o koncentrácii 37,5 Limol/kg rozpustený v 75% PEG400/25% solnom roztoku. Dvanásť hodín potom sa infúzne podá behom 40 minút ďalších 37,5 pmol/kg (celková dávka=75 pmol/kg). Dvanásť hodín po druhej dávke sa zvieratá anestezujú halotanom a nechajú sa vykrvácať zostupnou aortou. Pripraví sa sérum a v komerčnom laboratóriu sa stanovia vo vzorkách séra pečeňové enzýmy (sérové glutamo-oxaloctové transaminázy (SGOT), sérové glutamopyrohroznové transaminázy (SGPT) a množstvo celkového bilirubínu. Výsledky sú uvedené v tabuľke 9.

Tabuľka 9

Priemerný obsah SGOT, SGPT a celkového bilirubínu v sére

#	# zvierat	SGOT (U/ml)	SGPT (U/ml)	celkový bilirubín (U/ml)
1	2	65	53	0,1
150	2	560	155	1,58
27	5	144	41	0,14
28	4	61	23	0,07
29	4	130	30	0,16
43	5	99	58	0,1

Model kožných lézií na krysách

Kožné lézie krýs sa indukujú podľa práce Rosengren a sp., J. Immunology, 154:5444-51 (1995). Chrbtová koža samcov krýs SA sa oholí a injekčné intradermálne sa aplikuje karagén (typ lambda) alebo fosforečnan pufrovaný soľný roztok. Tri hodiny potom sa vykoná biopsia injektovaných miest a vzorky sa zvážia. Stanoví sa obsah neutrofilov v bioptických kožných vzorkách ako množstvá myeloperoxidázy (MPO) prítomné v homogenizovanom tkanive. Vyrezané a zvážené

30837Λ3 kúsky kože sa vnesú do 4 ml 0,5 % zmesný alkyltrimetylamóniumbromidu a homogenizujú sa v homogenizéri. Polytron (Brinkmann Instruments, Westbury, NY) 15 sekúnd pri najvyššej rýchlosti. Lipidy sa extrahujú prídavkom 1 ml dichlórmetánu do homogenizovanej vzorky, intenzívnym spracovaním na vortexe a následným odstreďovaním po dobu 15 minút pri 5°C a 1000 g. Päťdesiat μΙ od každého supernatantu sa paralelne vnesie do 96 jamkovej platne súčasne s príslušne riedeným štandardom humánnej myeloperoxidázy. Pridá sa pufor fosforečnanu draselného (pH 6,1) obsahujúci 0,36 mg/ml dichloridu-o-dianizidínu a 0,001 % peroxidu vodíka (200 μΙ/jamka), a po 5 minútovej inkubácii pri teplote miestnosti sa odpočíta absorbancia pri 450 nm. Obsah myeloperoxidázy v každej vzorke kože sa vypočíta zo štandardnej krivky vypočítanej regresnou analýzou metódou najmenších štvorcov a vyjadrí sa v jednotkách MPO/g tkaniva.

V určenej dobe, pred podaním injekcie vyvolávajúcej kožnú léziu sa orálne podajú AK inhibítory za použitia polyetylenglykolu 400 ako vehikula alebo sa podajú intraperitoneálne za použitia dimetylsulfoxidu ako vehikula. Pre každý pokus sa vypočíta priemer všetkých hodnôt soľným roztokom indukovaných lézií. Táto základná hodnota sa potom odpočíta od hodnôt získaných z karagénom indukovaných lézií. Percento inhibície pre dané AK inhibítory sa vypočíta z hodnôt korigovaných na základnú hodnotu. Výsledky sú uvedené v tabuľke 10.

30837/H

Tabuľka 10

Inhibícia akumulácie neutrofilov v kožných léziách krýs vyvolaných karagénom.

#	# zvierat	spôsob	doba predliečenia (min)	dávka (mg/kg)	inhibícis %	SEM
27	5	i.p.	30	3	2	14
27	5	i. p.	30	10	59	7
27	5	i.p.	30	30	89	2
27	8	i.p.	60	10	60	4
27	4	i.p.	120	10	14	6
27	4	i.p.	180	10	2	26
27	4	i.p.	240	10	0
27	4	i.p.	360	10	0
28	4	i.p.	30	3	18	10
28	12	i.p.	30	10	62	5
28	4	i.p.	30	30	79	11
28	8	i.p.	60	10	49	7
28	8	i.p.	120	10	60	4
28	8	i.p.	120	10	60	4
28	8	i.p.	240	10	28	8
28	8	p.o.	60	10	28	11
28	25	p.o.	60	20	40	7
28	10	p.o.	120	20	84	4
28	8	p.o.	240	20	77	4
28	8	p.o.	420	20	20	18
29	4	p.o.	60	10	0
29	4	p.o.	60	20	26	15
29	3	p.o.	60	30	40	14

Adjuvantná artritída

Mycobaktérium butyricum usmrtené teplom sa rozomelie na jemný prášok a

30837/H suspenduje sa v ťažkom minerálnom oleji v dávke 10 mg/ml. Táto suspenzia sa potom aplikuje subkutánne do chvostovej bázy samcov Lewisových krýs v dávke 0,1 ml jednej kryse. Tento imunizačný proces vyvolá agresívnu artritídu, ktorá je zjavná 10 až 12 deň a rýchle sa horší. Merajú sa objemy zadných labiek pred imunizáciou a 12, 15 a 20 deň po imunizácii. Od artritických objemov sa odpočítavajú základné objemy a získajú sa tak objemy opuchov. Inhibítory AK sa podávajú denne orálnou sondou počítajúc 4 deň po imunizácii za použitia polyetylénglykolu 400 ako vehikula. Kontrolné krysy dostávajú iba vehikulum. Percento inhibície sa vypočíta porovnaním opuchu labiek skupiny ošetrenej AK inhibítorom a opuchu labiek skupiny s podávaným vehikulom; výsledky sú uvedené v tabuľke 11.

Tabuľka 11 Percentá inhibície

#	dávka (mg/kg)	% inhibície 12 deň	% inhibície 15 deň	% inhibície 20 deň
28	10	29 ±7	22 ±4
28	20	52 ±23	52 ±22	40 ±8

Labka po aplikácii formalínu

Pri tomto stanovení injekcie formalínu ako iritantu do zadnej labky krýs obvykle vyvolá dvojfázovú odozvu vzťahujúcu sa na chovanie týkajúce sa bolesti. Fáza 1 odozvy je krátka, trvá asi 0-5 minút po injekcii a nasleduje po nej fáza 2, ktorá trvá ďalej, asi 10-80 minút po injekcii. O fáze 1 sa súdi, že je priamym dôsledkom iritantu na nociceptory v mieste vpichu, zatiaľ čo o fáze 2 sa súdi, že zahrňuje hyperalgezickú zložku sprostredkovanú senzibilizáciou neurónových prvkov v mieche. Podľa štúdii z iných laboratórií sa zistilo, že prvá časť fázy 2 (niekedy označovaná ako fáza 2a) má na farmakologické aplikácie najväčšiu odozvu.

V týchto pokusoch sa použijú krysy (samci, Simonsen) o hmotnosti 100-200 g. Na testovanie sa liečivá podávajú orálne 90 minút pred zahájením formalínového testu. Vo zvolených intervaloch sa zvieratá v skupinách po štyroch jednotlivo

30837/H umiestnia do malého bodu obmedzujúceho pohyb umožňujúceho prestrčenie zadnej pravej labky otvorom na dne boxu. Formalínový test na labke sa zaháji injekciou 50μΙ 5% formalínového roztoku v solnom roztoku pomocou ihly 30G do pravého plošného povrchu každej zadnej labky. Krysy sa potom ihneď umiestnia do oddelených boxov z plexiskla a 1,7 minút po formalínovej injekcii sa začne vykonávať hodnotenie (viď nižšie) chovania zvierat. Pozoruje sa okamžité chovanie každého zvieraťa zo skupiny štyroch zvierat, a v intervaloch po každých 20 sekundách sa udelí hodnotenie (skóre). To sa vykonáva po dobu 30 minút. Postup pre hodnotenie je prispôsobený spôsobu publikovanému v práci Dubuisson a Dennis (Pain 4:161-174, 1977) podľa ktorého sa udeľuje hodnotenie (skóre) od 0 - 3 nasledovne:

- nie sú zjavné žiadne úľavy pre injektovanú labku, hmotnosť je rozložená rovnomerne

- injektovaná labka je odľahčená, spočíva ľahko na podlahe

- injektovaná labka je zdvihnutá

- zviera injektovanú labku intenzívne líže, kúše alebo s ňou trepe

Hodnotenie sa kontinuálne zaznamenáva na tabuľku programu Excel. Na porovnanie hodnotenia účinkov liečiv sa výsledky uvedú dvoma rôznymi spôsobmi:

1) skóre sa sumarizuje pre fázu 1 (1,7-5 minút po aplikácii formalínu) a pre 2 fázy (10,3-30 minút po aplikácii formalínu a určia sa stredné hodnoty súčtu od 6 rôznych zvierat a výsledky sa vyjadria v % inhibície v porovnaní s kontrolnou skupinou s podávaným vehikulom;

2) spočíta sa celkový počet výskytu špecifického chovania lízanie/kúsanie behom fázy 2, určia sa stredné hodnoty od 6 rôznych zvierat a výsledky sa vyjadria v % inhibície v porovnaní s kontrolnou skupinou s podávaným vehikulom. Výsledky sú uvedené v tabuľke 12.

30837/H

Tabuľka 12

Aktivita vybraných AKIS na krysách na modeli formalínovej labky

príklad #	% inhibícia	% inhibície	% inhibície
	fáza 1	fáza2	lízanie/kúsanie
	kompozitné skóre	kompozitné skóre

27	25,5	47,6	77,5
28	9.2	37,4	76,1
29	24,8	35,1	67,8

Prípravky

Zlúčeniny podľa vynálezu sa podávajú na ovplyvnenie tkaniva v dávke od 0,1 do 200 nmol/min/kg, výhodne od 1 do 50 nmol/min/kg. Tieto dávky sa ľahko docielia pri intravenóznom podávaní rozpustných zlúčenín ako je uvedené nižšie. Pri použití iných spôsobov (napríklad orálneho podania) môže byť výhodné použitie prípravku s časovo riadeným uvoľňovaním pre riadenie množstva uvoľnenej účinnej zložky. Tieto zlúčeniny sa podávajú v dávke asi 0,01 mg/kg/deň do asi 100 mg/kg/deň, výhodne od asi 0,1 mg/kg/deň do asi 10 mg/kg/deň.

Pre ciele tohoto vynálezu možno zlúčeniny podľa vynálezu podávať rôznymi spôsobmi zahrňujúcimi podanie orálne, parenterálne, formou inhalačného spreja, topicky alebo rektálne pomocou prípravkov obsahujúcich obvyklé netoxické farmaceutický prijateľné nosiče, pomocné látky a vehikulá. Výraz parenterálne použitie v tomto texte zahrňuje subkutánne, intravenózne, intramuskulárne a intraarteriálne injekčné podanie a rôzne spôsoby infúzie. Intraarteriálne a intravenózne injekčné podanie uvedené v tomto texte zahrňuje podanie cez katétre. Pre určité indikácie sú výhodné spôsoby podania, ktoré umožňujú rýchlu dostupnosť ku tkanivám alebo orgánom určeným na liečbu, ako sú intravenózne injekcie pre liečbu infarktu myokardu. Ak sa jedná o vnútorný orgán určený na liečenie, je

30837/H výhodná perfúzia.

Farmaceutické kompozície obsahujúce účinnú látku môžu byť v akejkoľvek forme vhodné pre zamýšľaný spôsob podania. Napríklad pre orálne podanie možno pripraviť tabletky, pilulky, pastilky, vodné alebo olejové suspenzie, dispergovateľné prášky alebo granule, emulzie, tvrdé alebo mäkké kapsule, sirupy alebo tinktúry. Kompozície určené na orálne podanie možno pripraviť ktorýmkoľvek spôsobom známym v odbore výroby farmaceutických prípravkov, kde tieto prípravky môžu obsahovať jednu alebo viac ďalších zložiek včítane zložiek zahrňujúcich skupinu sladidiel, látok ovplyvňujúcich prípravu prijateľne požívateľného prípravku. Prijateľné sú také tabletky obsahujúce účinnú látku v zmesi s netoxickou, farmaceutický prijateľnou prísadou vhodnou na prípravu tabliet. Týmito prísadami môžu byť napríklad inertné riedidlá, ako je uhličitan vápenatý, uhličitan sodný, laktóza, fosforečnan vápenatý alebo fosforečnan sodný; granulačné prostriedky a látky uľahčujúce rozpad ako kukuričný škrob a kyselina algínová; spojivá, ako škrob, želatína alebo arabská guma; klzné látky ako stearan horečnatý alebo mastenec. Tabletky môžu byť nepoťahované alebo môžu byť poťahované známymi spôsobmi včítane mikrozapúzdrenia na predĺženie rozpadu a absorbcie v gastrointestinálnom trakte a tým dosiahnutia riadeného účinku po dlhšiu dobu. Ako materiál na predĺženie uvoľňovania možno použiť glycerylmonostearát alebo glyceryldistearát, samotný alebo v zmesi s voskom.

Prípravky pre orálne podanie môžu tiež byť vo forme tvrdých želatínových kapsulí, kde účinná látka sa zmieša s inertným pevným riedidlom napríklad fosforečnanom vápenatým alebo kaolínom, alebo vo forme mäkkých želatínových kapsulí, kde účinná látka sa zmieša s vodou alebo olejovým médiom ako je arašidový olej, tekutý parafín alebo olivový olej.

Vodné suspenzie podľa vynálezu obsahujú účinné látky v zmesi s prísadami vhodnými na prípravu vodných suspenzií. Tieto prísady zahrňujú suspendačný prostriedok ako je sodná soľ karboxymetylcelulózy, metylcelulóza, hydroxypropylmetylcelulóza, alginát sodný, polyvinyipyrolidón, tragantová guma, arabská guma a dispergačné alebo zmáčacie prostriedky ako je prirodzene sa

30837/H vyskytujúci fosfatid (napríklad lecitín), kondenzačný produkt alkylenoxidu s mastnou kyselinou (napríklad polyoxyetylénstearát), kondenzačný produkt etylenoxidu s alifatickým alkoholom s dlhým reťazcom (napríklad heptadeaetylenoxycetanol), kondenzačný produkt etylenoxidu s parciálnym esterom odvodeným od mastnej kyseliny a anhydridu hexitolu (napríklad polyoxyetylén-sorbitanmonooleát). Tieto vodné suspenzie môžu tiež obsahovať jednu alebo viac konzervačných látok ako je etyl n-propyl p-hydroxybenzoát, jedno alebo viac farbív, jednu alebo viac látok ovplyvňujúcich chuť a čuch a jedno alebo viac sladidiel ako je sacharóza alebo sacharín.

Olejové suspenzie možno formulovať suspendovaním účinnej látky v rastlinnom oleji ako je arašidový olej, olivový olej, sezamový olej, kokosový olej, alebo v minerálnom oleji ako je tekutý parafín. Tieto orálne suspenzie môžu tiež obsahovať prostriedky na zahustenie, ako je včelí vosk, tuhý parafín alebo acetylalkohol. Na zistenie prijateľne požívateľného orálneho prípravku možno pridať sladidlá ako sú uvedené vyššie a látky korigujúce chuť a vôňu. Tieto kompozície možno chrániť prídavkom antioxidačnej prísady ako je kyselina askorbová.

Dispergovateľné prášky a granule podľa vynálezu vhodné na prípravu vodných suspenzií po pridaní vody obsahujú účinnú látku v zmesi s dispergačným alebo zmáčacím prostriedkom, suspendačným prostriedkom a jedným alebo viac konzervačnými látkami. Príklady vhodných dispergačných a zmáčacích prostriedkov sú ako je uvedené vyššie. Tiež môžu byť včlenené ďalšie prísady, napríklad sladidlá, látky korigujúce chuť a vôňu a farbivá.

Farmaceutické kompozície podľa vynálezu môžu tiež byť vo forme emulzie olej-voda. Olejová fáza môže byť rastlinný olej, ako je olivový alebo arašidový olej, minerálny olej ako je tekutý parafín, alebo ich zmesi. Vhodné emulgačné prostriedky zahrňujú prirodzene sa vyskytujúce gumy ako je arabská guma alebo tragantová guma, prirodzene sa vyskytujúce fosfatidy ako je lecitín zo sójových bobov, estery alebo parciálne estery mastných kyselín a hexitol-anhydridov, ako je sorbitan monooleát a kondenzačné produkty týchto parciálnych esterov s etylénoxidom ako je polyoxyetylén-sorbitanmonooleát. Tieto emulzie môžu rovnako obsahovať sladidlá

30837/H a látky korigujúce chuť a vôňu.

Sirupy a tinktúry môžu byť formulované so sladidlami, ako je glycerol, sorbitol alebo sacharóza. Tieto prípravky môžu tiež obsahovať demulgens, konzervačný prostriedok a látku korigujúcu chuť a vôňu alebo farbivo.

Farmaceutické kompozície podľa vynálezu môžu byť vo forme sterilného injekčného prípravku ako injektovateľná vodná alebo olejovitá suspenzia. Tieto suspenzie možno formulovať spôsobmi známymi v odbore za použitia vhodných dispergačných alebo zmáčacích prostriedkov a suspendačných prostriedkov uvedených vyššie. Sterilné injektovateľné prípravky môžu tiež byť vo forme sterilného injektovateľného roztoku alebo suspenzie v netoxickom riedidle alebo rozpúšťadle prijateľnom na parenterálne podanie ako v roztoku 1,3-butandiolu alebo môžu byť pripravené vo forme lyofilizovaného prášku. Medzi prijateľné vehikulá a rozpúšťadlá ktoré možno použiť možno zahrnúť vodu, Ringerov roztok a izotonický roztok chloridu sodného. Okrem toho možno bežne použiť ako rozpúšťadlo alebo suspendačné médium sterilné stabilné oleje. Pre tento účel možno použiť akýkoľvek nedráždivý stabilný olej včítane syntetických mono- alebo diglyceridov. Naviac, podobne možno použiť pri príprave injekčných prípravkov mastné kyseliny ako je kyselina olejová.

Množstvá účinnej látky, ktoré sa spoja s nosnou zložkou na prípravu jednotkovej dávkovej formy závisia na liečenom príjemcovi a určenom spôsobe podania. Napríklad prípravok s časovo riadeným uvoľňovaním určený na orálne podanie ľuďom môže obsahovať 20 až 1000 μηιοΙ účinnej látky spojenej s príslušným a vhodným množstvom nosiča, ktorého môže byť od asi 5 do asi 95 % celkového množstva kompozície. Výhodné je, keď sa pripraví farmaceutická kompozícia s ľahko merateľným množstvom na podanie. Napríklad vodný roztok určený na intravenóznu infúziu by mal obsahovať od asi 0,1 do asi 15 gmol účinnej látky v ml infúzie tak, aby sa mohla dosiahnuť infúzia vhodného objemu rýchlosťou asi 30 ml/hodinu.

Ako je poznamenané vyššie, prípravky podľa vynálezu vhodné na orálne

30837/H podanie môžu byť vo forme oddelených jednotiek ako sú kapsule, oplátky alebo tabletky obsahujúce vopred stanovené množstvá účinnej zložky: prášku alebo granulí; vo forme roztoku alebo suspenzie vo vodnej alebo nevodnej tekutine; alebo vo forme tekutej emulzie typu olej-voda alebo emulzie typu voda-olej. Účinná zložka môže tiež byť podávaná ako bolus, liek alebo pasta.

Tabletku možno pripraviť lisovaním alebo tvarovaním poprípade s jednou alebo viacej pomocnými látkami. Lisované tabletky možno pripraviť lisovaním vo vhodnom zariadení účinnej zložky v sypkej forme ako je prášok alebo granula, poprípade zmiesené so spojivom (napríklad povidon, želatína hydroxypropylmetylcelulóza), klznou látkou, inertným riedidlom, konzervačnou látkou, látkou urýchľujúcou rozpad (napríklad škrobový glykolat sodný, zosietený povidon, zosietená karboxymetylcelulóza) povrchovo aktívnym alebo dispergačným prostriedkom. Tvarované tabletky možno pripraviť tvarovaním vo vhodnom zariadení zmesi opráškovanej zlúčeniny zvlhčené inertným tekutým riedidlom. Tabletky ďalej môžu byť poťahované alebo s rýhami a môžu byť formulované tak, aby poskytli pomalé alebo riadené uvoľňovanie účinnej zložky použitím napríklad hydroxypropylmetylcelulózy v rôznych pomeroch na zaistenie požadovaného profilu uvoľňovania. Tabletky tiež môžu byť vybavené enterosolventným poťahom tak, aby sa docielilo uvoľnenie v čreve skôr ako v žalúdku. Toto je zvlášť výhodné u zlúčenín vzorca (I), ktoré sú náchylné na kyslú hydrolýzu.

Prípravky vhodné pre topické podanie v ústach zahrňujú pilulky obsahujúce účinnú zložku v ochutenom základe, obvykle cukre, živici alebo tragante; pastilky obsahujú účinnú látku v inertnom základe ako je želatína alebo glycerín; a ústne vody obsahujú účinnú látku vo vhodnom tekutom nosiči. Prípravky na rektálne podanie môžu byť vo forme čapíkov tvorených vhodným základom obsahujúcim napríklad kakaové maslo alebo salicylát.

Prípravky na parenterálne podanie zahrňujú vodné a nevodné izotonické sterilné injekčné roztoky, ktoré môžu obsahovať antioxidanty, pufry, bakteriostatiká a rozpustené látky, ktoré umožňujú izotonizáciu s krvou predpokladaného príjemcu; vodné a nevodné sterilné suspenzie, ktoré môžu obsahovať suspendačné

30837/H

100 prostriedky a zahusťovadlá. Tieto prípravky môžu byť v jednotkovej dávkovej forme alebo vo viacdávkovej forme v uzavretých kontajneroch napríklad v ampulkách alebo fľaškách, môžu byť vo forme lyofilizovaných prípravkov vyžadujúcich iba prídavok sterilného kvapalného nosiča, napríklad vody pre injekcie, bezprostredne pred použitím. Improvizované injekčné roztoky a suspenzie možno pripraviť zo sterilných práškov, granulí a tabletiek vyššie popísaných typov.

Výhodné prípravky s jednotkovou dávkou sú tie, ktoré obsahujú dennú dávku alebo jednotku, dennú dávku, alebo ich príslušnú časť, zlúčeniny inhibujúce adenozínkinázu. Je nutné si uvedomiť, že špecifická dávka pre konkrétneho pacienta bude závisieť na rôznych faktoroch zahrňujúcich účinnosť konkrétne použitej zlúčeniny; vek, telesnú hmotnosť, všeobecný zdravotný stav, pohlavie a stravu pacienta; dobu a spôsob podania; a vážnosť stavu konkrétnej choroby určenej na terapiu, ako si iste uvedomia pracovníci v odbore.

Kapsule obsahujúce inhibítory adenozínkinázy vhodné na orálne podanie podľa spôsobu podľa vynálezu možno pripraviť nasledujúcim spôsobom: (1) na prípravu 10 000 kapsulí: 1500 g inhibítoru adenozínkinázy sa zmiesi s ostatnými prísadami (ako je uvedené vyššie) a naplní sa do kapsulí vhodných na podanie v závislosti na dávkovaní, asi od 4 kapsulí denne (1 za 6 hodín) asi do 8 kapsulí denne (2 tobolky za 6 hodín) dospelému človeku.

Zlúčeninám podľa vynálezu a ich príprave a použitiu možno lepšie porozumieť z vyššie uvedených typických príkladov, ktoré znázorňujú rôzne aspekty vynálezu, bez toho aby tým obmedzovali rozsah patentových nárokov.

30837/H

Claims (72)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. C-4'- modifikované pyrolo[2,3-d] a pyrazolo[3,4-d] pyrimidínnuklozidové analógy vzorca 1 v ktorom: vzorec 1

   A a B obidva znamenajú vodík, alebo každý nezávisle znamená alkenyl, skupinu (CH₂)_nQ, kde n je od 1 do 4 a Q znamená vodík, hydroxy, alkyl, alkoxy, amino, azido alebo halogén; alebo A a B spoločne tvoria kruh o 3 až 6 atómoch uhlíka, kruh obsahujúci 0 až 3 heteroatómy vybrané zo skupiny zahrňujúci kyslík a dusík a prípadne substituovaný Q, ktorý je definovaný vyššie;

   D znamená halogén, aryl, aralky., alkyl, alkenyl, alkinyl prípadne obsahujúci jeden alebo viac heteroatómov ako je dusík, kyslík alebo síra, halogenalkyl, kyan alebo karboxamido;

   E nemá žiadny význam ak Y znamená dusík; a znamená vodík, halogén, alebo alkyl, ak Y znamená uhlík;

   F znamená alkyl, aryl, aralkyl, halogén, amino, alkylamino, arylamino, aralkylamino, alkoxy, aryloxy, aralkyloxy, alkyltio, aryltio, aralkyltio;

   30837/H

   102

   G znamená vodík alebo halogén;

   Y znamená uhlík alebo dusík;

   Zt a Z₂ znamenajú nezávisle vodík, acyl alebo spoločne vytvárajú cyklický karbonát;

   a ich farmaceutický prijateľné soli.
2. 2. Zlúčenina podľa nároku 1 kde Y znamená uhlík.
3. 3. Zlúčenina podľa nároku 1 kde Y znamená dusík.
4. 4. Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1-3, kde A a B majú rovnaký význam.
5. 5. Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1-3 , kde A a B majú rovnaký význam ale neznamenajú obidva metyl.
6. 6. Zlúčenina podlá ktoréhokoľvek z nárokov 1-3, kde A a B obidva znamenajú vodík.
7. 7. Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1-3, kde A a B majú rozdielny význam.
8. 8. Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1-3, kde D znamená halogén, aryl, kyan alebo CONRR', kde R a R' nezávisle znamenajú vodík alebo alkyl.
9. 9. Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1-3, kde F znamená amino, arylamino, halogén alebo alkyl.
10. 10. Zlúčenina podľa nároku 1, kde G a každý Z znamenajú vodík.
11. 11. Zlúčenina podľa nároku 2, kde E, G a každý Z znamenajú vodík.

    30837/H

    103
12. 12. Zlúčenina podľa nároku 3, kde G a každý Z znamenajú vodík.
13. 13. Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z nárokov 10-12, kde A a B majú rovnaký význam.
14. 14. Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z nárokov 10-12, kde A a B majú rovnaký význam, ale neznamenajú metyl.
15. 15. Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z nárokov 10-12, kde A a B obidva znamenajú vodík.
16. 16. Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z nárokov 10-12, kde A a B majú rôzny význam.
17. 17. Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z nárokov 10-12, kde D znamená aryl.
18. 18. Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z nárokov 10-12, kde F znamená arylamino.
19. 19. Zlúčenia podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1-3, kde F znamená arylamino a D znamená aryl.
20. 20. Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z nárokov 10-12, kde F znamená arylamino a D znamená aryl.
21. 21. Zlúčenina podľa nároku 1, kde A a B spoločne tvoria kruh o 3 - 6 atómoch uhlíka, pričom kruh obsahuje 0 až 3 heteroatómy vybrané zo skupiny zahrňujúcej kyslík a dusík a je prípadne substituovaný skupinou zahrňujúcou vodík, hydroxy, alkyl, alkoxy, amino, azido alebo halogén.
22. 22. Zlúčenina podľa nároku 2, kde A a B spoločne tvoria kruh o 3 až 6 atómoch uhlíka, pričom kruh obsahuje 0 až 3 heteroatómy vybrané zo skupiny zahrňujúcej kyslík a dusík a je prípadne substituovaný skupinou zahrňujúcou vodík, hydroxy, alkyl, alkoxy, amino, azido alebo halogén.

    30837/H

    104
23. 23. Zlúčenina podľa nároku 3, kde A a B spoločne tvoria kruh o 3 až 6 atómoch uhlíka, pričom kruh obsahuje 0 až 3 heteroatómy vybrané zo skupiny zahrňujúcej kyslík a dusík a je prípadne substituovaný skupinou zahrňujúcou vodík, hydroxy, alkyl, alkoxy, amino, azido alebo halogén.
24. 24. Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z nárokov 21 a 23, kde G a každý Z znamenajú vodík.
25. 25. Zlúčenina podľa nároku 22, kde E, G a každý Z znamenajú vodík.
26. 26. Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z nárokov 21-23, kde najmenej jeden z F znamená arylamino a D znamená aryl.
27. 27. Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z nárokov 21-23, kde F znamená arylamino a D znamená aryl.
28. 28. Zlúčenina podľa nároku 1, kde A a B nezávisle znamenajú HOCH₂ alebo CH₃ s výhradou, že obidva A a B neznamenajú CH₃.
29. 29. Zlúčenina podľa nároku 2, kde A a B nezávisle znamenajú HOCH₂ alebo CH₃ s výhradou, že obidva A a B neznamenajú CH₃.
30. 30. Zlúčenina podľa nároku 3, kde A a B nezávisle znamenajú HOCH₂ alebo CH₃ s výhradou, že obidva A a B neznamenajú CH₃.
31. 31. Zlúčenina podľa nároku 28, kde F znamená fenylamino prípadne substituovaný v ktorejkoľvek polohe skupinou zahrňujúcou halogén, hydroxy, alkoxy, perhalogénnižší alkyl, karboxamido, amino, kyan alebo nižší alkyl a D znamená fenyl prípadne substituovaný v ktorejkoľvek polohe skupinou zahrňujúcou halogén, hydroxy, alkoxy, perhalogén-nižší alkyl, karboxamido, amino, kyan alebo nižší alkyl.
32. 32. Zlúčenina podľa nároku 29, kde F znamená fenylamino prípadne substituovaný v ktorejkoľvek polohe skupinu zahrňujúcu halogén, hydroxy, alkoxy, perhalogén30837/H

    105 nižší alkyl, karboxamido, amino, kyan alebo nižší alkyl a D znamená fenyl prípadne substituovaný v ktorejkoľvek polohe skupinou zahrňujúcou halogén, hydroxy, alkoxy, perhalogén-nižší alkyl, karboxamido, amino, kyan alebo nižší alkyl.
33. 33. Zlúčenina podľa nároku 30, kde F znamená fenylamino prípadne substituovaný v ktorejkoľvek polohe skupinou zahrňujúcou halogén, hydroxy, alkoxy, perhalogénnižší alkyl, karboxamido, amino, kyan alebo nižší alkyl a D znamená fenyl prípadne substituovaný v ktorejkoľvek polohe skupinou zahrňujúcou halogén, hydroxy, alkoxy, perhalogén-nižší alkyl, karboxamido, amino, kyan alebo nižší alkyl.
34. 34. Zlúčenina podľa nároku 21, kde F znamená fenylamino prípadne substituovaný v ktorejkoľvek polohe skupinou zahrňujúcou halogén, hydroxy, alkoxy, perhalogénnižší alkyl, karboxamido, amino, kyan alebo nižší alkyl a D znamená fenyl prípadne substituovaný v ktorejkoľvek polohe skupinou zahrňujúcou halogén, hydroxy, alkoxy, pehalogén-nižší alkyl, karboxamido, amino, kyan alebo nižší alkyl.
35. 35. Zlúčenia podľa nároku 22, kde F znamená fenylamino prípadne substituovaný v ktorejkoľvek polohe skupinou zahrňujúcou halogén, hydroxy, alkoxy, perhalogénnižší alkyl, karboxamido, amino, kyan alebo nižší alkyl a D znamená fenyl prípadne substituovaný v ktorejkoľvek polohe skupinou zahrňujúcou halogén, hydroxy, alkoxy, perhalogén-nižší alkyl, karboxamido, amino, kyan alebo nižší alkyl.
36. 36. Zlúčenia podľa nároku 23, kde F znamená fenylamino prípadne substituovaný v ktorejkoľvek polohe skupinou zahrňujúcou halogén, hydroxy, alkoxy, perhalogénnižší alkyl, karboxamido, amino, kyan alebo nižší alkyl a D znamená fenyl prípadne substituovaný v ktorejkoľvek polohe skupinou zahrňujúcou halogén, hydroxy, alkoxy, perhalogén-nižší alkyl, karboxamido, amino, kyan alebo nižší alkyl.
37. 37. Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z nárokov 28-36, kde G a každý Z znamenajú vodík.
38. 38. Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z nárokov 28, 29,31, 32, 34 a 35, kde E, G a každý Z znamenajú vodík.

    30837/H

    106
39. 39. Zlúčenina podľa nároku 35, kde D znamená fenyl a F znamená fenylamino substituovaný v ktorejkoľvek polohe halogénom alebo alkoxyskupinou.
40. 40. Zlúčenina podľa nároku 36, kde D znamená fenyl a F znamená fenylamino substituovaný v ktorejkoľvek polohe halogénom alebo alkoxyskupinou.
41. 41. Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1-3, kde D znamená halogén alebo aryl.
42. 42. Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1-3, kde D znamená aryl.
43. 43. Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1-3, kde F znamená amino alebo arylamino.
44. 44. Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1-3, kde F znamená arylamino.
45. 45. Zlúčenina podľa nároku 6, kde D znamená aryl.
46. 46. Zlúčenina podľa nároku 6, kde F znamená arylamino.
47. 47. Zlúčenina podľa nároku 6, kde D znamená aryl a F znamená arylamino.
48. 48. Zlúčenina podľa nároku 15, kde D znamená aryl.
49. 49. Zlúčenina podľa nároku 15, kde F znamená arylamino.
50. 50. Zlúčenina podľa nároku 15, kde D znamená aryl a F znamená arylamino.
51. 51. Zlúčenina podľa nároku 6, kde D znamená fenyl prípadne substituovaný v ktorejkoľvek polohe 1 až 2 substituentami nezávisle vybranými zo skupiny zahrňujúcej halogén, nižší alkyl, amino, hydroxy, alkoxy, perhalogén-nižší alkyl, karboxamido, (CH₂)_r T, kde r znamená 0 až 3 a T znamená alkylový reťazec o 0 až 16 atómoch uhlíka obsahujúci jeden alebo viac heteroatómov, N-sulfonylovanú

    30837/H

    107 aminoskupinu, amidoximo, N-aminoguanidino, amidino, guanidino, acylguanidino, cyklické deriváty amidino, guanidino, aminoguanidino, 5 alebo 6 členný kruh obsahujúci najmenej jeden bázický dusík a prípadne jeden alebo viac atómov kyslíka a prípadne substituovaný skupinou CONW', kde V a V' nezávisle znamenajú alkylový reťazec a namenej jeden z nich obsahuje jeden alebo viac bázických atómov dusíka a prípadne atómy kyslíka, alebo V a V' spoločne tvoria 6 členný kruh obsahujúci najmenej jeden bázický dusík.
52. 52. Zlúčenina podľa nároku 6, kde F znamená fenylamino prípadne substituovaný v ktorejkoľvek polohe 1 až 2 substituentami nezávisle vybranými zo skupiny zahrňujúcej halogén, nižší alkyl, amino, hydroxy, alkoxy, perhalogén-nižší alkyl, karboxamido, (CH₂)_r T, kde r znamená 0 až 3 a T znamená alkylový reťazec o 0 až 16 atómoch uhlíka obsahujúci jeden alebo viac heteroatómov, N-sulfonylovanú aminoskupinu, amidoximo, N-aminoguanidino, amidino, guanidino, acylguanidino, cyklické deriváty amidino, guanidino, aminoguanidino, 5 alebo 6 členný kruh obsahujúci najmenej jeden bázický dusík a prípadne jeden alebo viac atómov kyslíka a prípadne substituovaný skupinou CONW', kde V a V' nezávisle znamenajú alkylový reťazec a najmenej jeden z nich obsahuje jeden alebo viac bázických atómov dusíka a prípadne atómy kyslíka, alebo V a V' spoločne tvoria 6 členný kruh obsahujúci najmenej jeden bázický dusík.
53. 53. Zlúčenina podľa nároku 6, kde D znamená fenyl a F znamená fenylamino a obidva sú prípadne a nezávisle na sebe substituované v ktorejkoľvek polohe 1 až 2 substituentami nezávisle vybranými zo skupiny zahrňujúcej halogén, nižší alkyl, amino, hydroxy, alkoxy, perhalogén-nižší alkyl, karboxamido, (CH₂)_r T, kde r znamená 0 až 3 a T znamená alkylový reťazec o 0 až 16 atómoch uhlíka obsahujúci jeden alebo viac heteroatómov, N-sulfonylovanú aminoskupinu, amidoximo, Naminoguanidino, amidino, guanidino, acylguanidino, cyklické deriváty amidino, guanidino, aminoguanidino, 5 alebo 6 členný kruh obsahujúci najmenej jeden bázický dusík a prípadne jeden alebo viac atómov kyslíka a prípadne substituovaný skupinou CONW', kde V a V' nezávisle znamenajú alkylový reťazec a najmenej jeden z nich obsahuje jeden alebo viac bázických atómov dusíka a prípadne atómy kyslíka, alebo V a V' spoločne tvoria 6 členný kruh obsahujúci najmenej jeden

    30837/H

    108 bázický dusík.
54. 54. Zlúčenina podľa nároku 15, kde D znamená fenyl prípadne substituovaný v ktorejkoľvek polohe 1 až 2 substituentami nezávisle vybranými zo skupiny zahrňujúcej halogén, nižší alkyl, amino, hydroxy, alkoxy, perhalogén-nižší alkyl, karboxamido, (CH₂)_r T, kde r znamená 0 až 3 a T znamená alkylový reťazec o 0 až 16 atómoch uhlíka obsahujúci jeden alebo viac heteroatómov, N-sulfonylovanú aminoskupinu, amidoximo, N-aminoguanidino, amidino, guanidino, acylguanidino, cyklické deriváty amidino, guanidino, aminoguanidino, 5 alebo 6 členný kruh obsahujúci najmenej jeden bázický dusík a prípadne jeden alebo viac atómov kyslíka a prípadne substituovaný skupinou CONW', kde V a V' nezávisle znamenajú alkylový reťazec a najmenej jeden z nich obsahuje jeden alebo viac bázických atómov dusíka a prípadne atómy kyslíka, alebo V a V' spoločne tvoria 6 členný kruh obsahujúci najmenej jeden bázický dusík.
55. 55. Zlúčenina podľa nároku 15, kde F znamená fenylamino prípadne substituovaný v ktorejkoľvek polohe 1 až 2 substituentami nezávisle vybranými zo skupiny zahrňujúcej halogén, nižší alkyl, amino, hydroxy, alkoxy, perhalogén-nižší alkyl, karboxamido, (CH₂)_r T, kde r znamená 0 až 3 a T znamená alkylový reťazec o 0 až 16 atómoch uhlíka obsahujúci jeden alebo viac heteroatómov, N-sulfonylovanú aminoskupinu, amidoximo, N-aminoguanidino, amidino, guanidino, acylguanidino, cyklické deriváty amidino, guanidino, aminoguanidino, 5 alebo 6 členný kruh obsahujúci najmenej jeden bázický dusík a prípadne jeden alebo viac atómov kyslíka a prípadne substituovaný skupinou CONW', kde V a V' nezávisle znamenajú alkylový reťazec a najmenej jeden z nich obsahuje jeden alebo viac bázických atómov dusíka a prípadne atómy kyslíka, alebo V a V' spoločne tvoria 6 členný kruh obsahujúci najmenej jeden bázický dusík.
56. 56. Zlúčenina podľa nároku 15, kde D znamená fenyl a F znamená fenylamino a obidva sú prípadne a nezávisle na sebe substituované v ktorejkoľvek polohe 1 až 2 substituentami nezávisle vybranými zo skupiny zahrňujúce halogén, nižší alkyl, amino, hydroxy, alkoxy, perhalogén-nižší alkyl, karboxamido, (CH₂)_r T, kde r znamená 0 až 3 a T znamená alkylový reťazec o 0 až 16 atómoch uhlíka obsahujúci

    30837/H

    109 jeden alebo viac heteroatómov, N-sulfonylovanú aminoskupinu, amidoximo, Naminoguanidino, amidino, guanidino, acylguanidino, cyklické deriváty amidino, guanidino, aminoguanidino, 5 alebo 6 členný kruh obsahujúci najmenej jeden bázický dusík a prípadne jeden alebo viac atómov kyslíka a prípadne substituovaný skupinou CONW', kde V a V' nezávisle znamenajú alkylový reťazec a najmenej jeden z nich obsahuje jeden alebo viac bázických atómov dusíka a prípadne atómy kyslíka, alebo V a V' spoločne tvoria 6 členný kruh obsahujúci najmenej jeden bázický dusík.

    i
57. 57. Zlúčenina podľa nároku 6, kde D znamená fenyl prípadne substituovaný ¹ halogénom.
58. 58. Zlúčenina podľa nároku 6, kde F znamená fenylamino prípadne substituovaný halogénom alebo (CH₂)_rT, kde r znamená 0 až 3 a T znamená alkylový reťazec o 0 až 16 atómoch uhlíka obsahujúci jeden alebo viac heteroatómov, N-sulfonylovanú aminoskupinu, amidoximo, N-aminoguanidino, amidino, guanidino, acylguanidino, cyklické deriváty guanidino, aminoguanidino, 5 alebo 6 členný kruh obsahujúci najmenej jeden bázický dusík prípadne jeden alebo viac atómov kyslíka.
59. 59. Zlúčenina podľa nároku 6, kde D znamená fenyl prípadne substituovaný halogénom a F znamená fenylamino prípadne substituovaný halogénom alebo (CH₂)_rT, kde r znamená O až 3 a T znamená alkylový reťazec o 0 až 16 atómoch uhlíka obsahujúci jeden alebo viac heteroatómov, N-sulfonylovanú aminoskupinu, * amidoximo, N-aminoguanidino, amidino, guanidino, acylguanidino, cyklické deriváty guanidino, aminoguanidino, 5 alebo 6 členný kruh obsahujúci najmenej jeden

    Ii bázický dusík a prípadne jeden alebo viac atómov kyslíka.
60. 60. Zlúčenina podľa nároku 15, kde D znamená fenyl prípadne substituovaný halogénom.
61. 61. Zlúčenina podľa nároku 15, kde F znamená fenylamino prípadne substituovaný halogénom alebo (CH₂)_rT, kde r znamená 0 až 3 a T znamená alkylový reťazec o 0 až 16 atómoch uhlíka obsahujúci jeden alebo viac heteroatómov, N-sulfonylovanú

    30837/H

    110 aminoskupinu, amidoximo, N-aminoguanidino, amidino, guanidino, acylguanidino, cyklické deriváty guanidino, aminoguanidino, 5 alebo 6 členný kruh obsahujúci najmenej jeden bázický dusík a prípadne jeden alebo viac atómov kyslíka.
62. 62. Zlúčenina podľa nároku 15, kde D znamená fenyl prípadne substituovaný halogénom a F znamená fenylamino prípadne substituovaný halogénom alebo (CH₂)_rT, kde r znamená 0 až 3 a T znamená alkylový reťazec o 0 až 16 atómoch uhlíka obsahujúci jeden alebo viac heteroatómov, N-sulfonylovanú aminoskupinu, amidoximo, N-aminoguanidino, amidino, guanidino, acylguanidino, cyklické deriváty t

    guanidino, aminoguanidino, 5 alebo 6 členný kruh obsahujúci najmenej jeden i bázický dusík a prípadne jeden alebo viac atómov kyslíka.
63. 63. Zlúčenina podľa nároku 6, kde D znamená fenyl, 4-chlórfenyl alebo 4-fluórfenyl.
64. 64. Zlúčenina podľa nároku 15, kde D znamená fenyl, 4-chlórfenyl alebo fluórfenyl.
65. 65. Zlúčenina podľa nároku 58, kde r je od 0 do 2 atómov uhlíka a T znamená jeden zo skupiny zahrňujúci amino, alkylamino, dialkylamino, guanidino, acylguanidino, cyklický amidino, cyklický guanidino, alicyklický kruh obsahujúci najmenej jeden bázický dusík a prípadne jeden atóm kyslíka.
66. 66. Zlúčenina podľa nároku 61, kde r je vo význame od 0 do 2 atómov uhlíka a T znamená jeden zo skupiny zahrňujúcej amino, alkylamino, dialkylamino, guanidino, » acylguanidino, cyklický amidino, cyklický guanidino, alicyklický kruh obsahujúci najmenej jeden bázický dusík a prípadne jeden atóm kyslíka.

    t
67. 67. Zlúčenina podľa nároku 6, kde D znamená fenyl, 4-chlórfenyl alebo 4-fluorfényl a F znamená fenylamino prípadne substituovaný halogénom alebo (CH₂)_rT, kde r je vo význame od 0 do 2 atómov uhlíka a T znamená jeden zo skupiny zahrňujúci amino, alkylamino, dialkylamino, guanidino, acylguanidino, cyklický amidino, cyklický guanidino, alicyklický kruh obsahujúci najmenej jeden bázický dusík a prípadne jeden atóm kyslíka.

    30837/H

    111
68. 68. Zlúčenina podľa nároku 15, kde D znamená fenyl, 4-chlórfenyl alebo 4-fluórfenyl a F znamená fenylamino prípadne substituovaný halogénom alebo (CH₂)_rT, kde r je vo význame od 0 do 2 atómov uhlíka a T znamená jeden zo skupiny zahrňujúci amino, alkylamino, dialkylamino, guanidino, acylguanidino, cyklický amidino, cyklický guanidino, alicyklický kruh obsahujúci najmenej jeden bázický dusík a prípadne jeden atóm kyslíka.
69. 69. Zlúčenina podľa nároku 6, kde D znamená fenyl, 4-chlórfenyl alebo 4-fluórfenyl a F znamená fenylamino, 4-fluórfenylamino, 4-chlórfenylamino.

    » *
70. 70. Zlúčenina podľa nároku 15, kde D znamená fenyl, 4-chlórfenyl alebo 4-fluórfenyl a F znamená fenylamino, 4-fluórfenilamino, 4-chlórfenylamino
71. 71. Zlúčenina podľa nároku 67 kde r znamená 1 alebo 2 a T znamená amino, dietylamino, 1-piperazino, 4-morfolino, guanidino.
72. 72. Zlúčenina podľa 68, kde r znamená 1 alebo 2 a T znamená amino, dietylamino, 1-piperazino, 4-morfolino, guanidino.