SK1182003A3

SK1182003A3 - Compounds and compositions for delivering active agents

Info

Publication number: SK1182003A3
Application number: SK118-2003A
Authority: SK
Inventors: John Weidner; Bruce F Variano; Shingai Majuru; Sataj Bhankarkar; William E Bay; Lynn Shields
Original assignee: Emisphere Tech Inc
Priority date: 2000-06-29
Filing date: 2001-06-29
Publication date: 2003-09-11
Also published as: CZ303736B6; AU2001273153A2; AU2001273153B2; EP1299348A4; DE60133555T2; CN100482637C; EP1299348B1; ZA200209946B; US7351741B2; ES2306719T3; CA2411754C; ATE391708T1; EP1299348A1; IL153297A0; UA80248C2; DK1299348T3; MXPA02012855A; CN1460100A; NZ523017A; CA2411754A1

Description

ZLÚČENINY A PROSTRIEDKY NA ZAVÁDZANIE AKTÍVNYCH ČINIDIEL

Oblasť techniky

Tento vynález sa týka zlúčenín na zavádzanie aktívnych činidiel, ako sú biologicky alebo chemicky aktívne činidlá, do cieľa. Tieto zlúčeniny sú vhodné na tvorbu nekovalentných zmesí s aktívnymi činidlami na perorálne, intrakolónne, pľúcne alebo iné cesty podania zvieratám. Sú rovnako popísané spôsoby prípravy a podania takýchto prostriedkov.

Doterajší stav techniky

Bežné spôsoby zavádzania aktívnych činidiel sú často významne obmedzené biologickými, chemickými a fyzikálnymi bariérami. Zvyčajne sú tieto bariéry dané prostredím, cez ktoré sa zavádzanie uskutočňuje, cieľovým prostredím na zavádzanie a/alebo samotným cieľom.

Biologicky a chemicky aktívne činidlá sú zvlášť citlivé voči týmto bariéram.

Pri zavádzaní biologicky aktívnych a chemicky aktívnych farmakologických a terapeutických činidiel zvieratám sú bariéry dané telom. Príklady fyzikálnych bariér sú koža, lipidové dvojvrstvové a rôzne orgánové membrány, ktoré sú relatívne nepriepustné voči určitým aktívnym činidlám, ale ktoré musia byť týmto činidlom prekročené predtým, ako sa dostane k cieľu, ako je obehový systém. Chemické bariéry zahrňujú zmeny pH v gastrointestinálnom (Gl) trakte a degradujúce enzýmy, ale nie sú na ne obmedzené.

Tieto bariéry majú zvláštnu dôležitosť pri navrhovaní orálnych zavádzacích systémov. Orálne zavádzanie mnohých biologicky alebo chemicky aktívnych činidiel by mohlo byť cestou voľby pre podanie zvieratám, pokiaľ by tomu nebránili biologické, chemické a fyzikálne bariéry. Medzi radom činidiel, ktoré zvyčajne nemožno podať perorálne, sú biologicky alebo chemicky aktívne peptidy, ako je kalcitonín a inzulín, polysacharidy a najmä mukopolysacharidy

PP 0118-2003

32070/B vrátane heparínu, heparínoidov, antibiotík a iných organických látok, ale tento výpočet nie je na ne obmedzený. Tieto činidlá sa môžu rýchle stať neúčinnými alebo sa môžu rýchle zničiť v gastrointestinálnom trakte kyslou hydrolýzou, enzýmami a podobne. Naviac môže veľkosť a štruktúra makromolekulárnych liečiv zabrániť absorpcii.

Skoršie spôsoby perorálneho podávania citlivých farmakologických činidiel spočívali v súčasnom podávaní adjuvancií (napríklad rezorcinolov a neionických surfaktantov, ako je polyoxyetylénoleyléter a nhexadecylpolyetylénéter), aby sa umelo zvýšila permeabilita črevnej steny, rovnako ako v súčasnom podávaní enzymatických inhibítorov (napríklad inhibítorov pankreatického trypsínu, diizopropylfluórofosfátu (DFF) a trasylolu), aby sa inhibovalo enzymatické odbúravanie. Lipozómy sú rovnako popísané ako zavádzacie systémy liečiv pre inzulín a heparín. A predsa široké spektrum použitia takýchto systémov zavádzania liečiv je vylúčené, pretože: (1) systémy vyžadujú toxické množstvo adjuvancií alebo inhibítorov, (2) nie je dostupný vhodný náklad s nízkou molekulovou hmotnosťou, tj. aktívne činidlá, (3) systémy sa vyznačujú nízkou stabilitou a nedostatočnou dobou životnosti, (4) systémy je ťažké vyberať, (5) systémy nechránia aktívne činidlo (náklad), (6) systémy nežiadúcim spôsobom menia aktívne činidlo alebo (7) systémy neumožňujú alebo nezvyšujú absorpciu aktívneho činidla.

Nedávno sa použili proteínoidné mikroguličky na zavádzanie farmaceutických prostriedkov. Napríklad pozri US 5 401 516, US 5 443 841 a US RE 35 862. Naviac sa na zavádzanie farmaceutických prostriedkov použili isté modifikované aminokyseliny. Pozri napríklad US 5 629 020, US 5 643 957, US 5 766 633, US 5 776 888 a US 5 866 536.

Avšak stále zostáva potreba jednoduchých zavádzacích systémov, ktoré nie sú drahé, ktoré sa ľahko pripravia a môžu zavádzať široké spektrum aktívnych činidiel rôznymi cestami.

Podstata vynálezu

Sú poskytnuté zlúčeniny a prostriedky, ktoré sú užitočné v zavádzaní

PP 0118-2003

32070/B aktívnych činidiel. Tento vynález zahŕňa zlúčeniny, ktoré majú uvedený vzorec 1

	OH I	0 II
	Ä	Λ_Ν-^γ^0Η
y	M	H 0	(D
cr

alebo ich soli alebo ich zmesi.

Prostriedky podľa tohto vynálezu zahrňujú najmenej jedno aktívne činidlo, výhodne biologicky alebo chemicky aktívne činidlo a najmenej jednu zo zlúčenín podľa tohto vynálezu alebo ich solí. Rovnako sú poskytnuté spôsoby prípravy a podania takýchto prostriedkov.

Rovnako sú poskytnuté dávkové jednotkové formy zahrňujúce tieto prostriedky. Dávkové jednotkové formy môžu byť v pevnej forme (ako je tableta, kapsule alebo častice, ako je prášok, alebo sáčok) alebo vo forme kvapaliny.

Spôsoby podávania biologicky aktívneho činidla živočíchovi, ktorý ho potrebuje.

Podrobný popis vynálezu

Zlúčeniny

Zlúčeniny môžu byť vo forme karboxylovej kyseliny a/alebo jej solí. Soli zahrňujú organické a anorganické soli, napríklad soli s alkalickými kovmi, ako je sodík, draslík a lítium, soli s kovmi alkalických zemín, ako je horčík, vápnik alebo báryum, amónne soli, soli s bázickými aminokyselinami, ako je lyzín alebo arginín a s organickými amínmi, ako je dimetylamín alebo pyridín, ale nie sú na ne obmedzené. Výhodne sú soli sodnými soľami. Soli môžu byť monoalebo multivalentnými soľami, ako sú monosodné soli alebo dvojsodné soli. Soľami rovnako môžu byť solváty vrátane solvátov etanolových.

Naviac môžu byť použité polyaminokyseliny a peptidy zahrňujúce jednu alebo viac týchto zlúčenín.

PP 0118-2003

32070/B

Aminokyselinou je akákoľvek karboxylová kyselina, ktorá má najmenej jednu voľnú aminoskupinu a zahrňuje prirodzene sa vyskytujúce a syntetické aminokyseliny. Polyaminokyselinami sú buď peptidy (ktorými sú dve alebo viac aminokyselín , ktoré sú spojené väzbou vytvorenou inými skupinami, ktoré sa môžu spojiť napríklad esterovým alebo anhydridovým spojením. Peptidy sa môžu líšiť podľa dĺžky od dipeptidov s dvoma aminokyselinami až k polypeptidom s niekoľkým stovkami aminokyselín. Jedna alebo viac aminokyselín alebo peptidových jednotiek môže byť acylovaná alebo sulfónovaná.

Zlúčeniny, ktoré sú tu popísané, môžu byť odvodené od aminokyselín a môžu byť priamo pripravené z aminokyselín spôsobmi, ktoré sú v rámci šikovnosti odborníka v odbore na základe prítomného popisu a spôsobov, popísaných v WO 96/30036, WO 97/36480, US 5 643 957 a US 5 650 386. Napríklad môžu byť zlúčeniny pripravené reakciou aminokyseliny s vhodným acylačným alebo amín modifikujúcim činidlom, ktoré reaguje s voľnou aminoskupinou prítomnou V aminokyseline, aby vznikli amidy. Môžu byť použité ochranné skupiny, aby sa predišlo nežiadúcim vedľajším reakciám, ako je známe odborníkom v odbore. Čo sa týka ochranných skupín, odkazuje sa tu na T. W. Greena, Protecting Groups in Organic Synthesis, Wiley, New York (1981), ktorého poznatky sú tu zahrnuté odkazom.

Soli prítomnej zlúčeniny môžu byť pripravené spôsobmi, ktoré sú známe v odbore. Napríklad sodné soli možno pripraviť rozpustením zlúčeniny v etanole a pridaním vodného roztoku hydroxidu sodného.

Zlúčeninu možno čistiť rekryštalizáciou alebo frakcionáciou na jednom alebo viac pevných chromatografických nosičoch, samostatných alebo spojených za. sebou. Vhodné systémy rekryštalizačných rozpúšťadiel zahrňujú acetonitril, metanol a tetrahydrofurán, ale nie sú na ne obmedzené. Frakcionáciu možno uskutočniť na vhodnom chromatografickom nosiči, ako je oxid hlinitý použitím zmesí metanolu a n-propanolu ako mobilnej fázy, a chromatografiou na reverznú fázu použitím zmesí trifluóroctovej kyseliny a acetonitrilu ako mobilnej fázy a ionomeničovou chromatografou použitím vody alebo vhodného pufru ako mobilnej fázy. Pokiaľ sa uskutočňuje iónomeničová

PP 0118-2003

32070/B chromatografia, výhodne sa použije 0 až 500 mM gradient chloridu sodného.

V jednom uskutočnení sa zlúčenina použije vo svojej bezvodej forme.

Aktívne činidlá

Aktívne činidlá vhodné na použitie v tomto vynáleze zahrňujú biologicky aktívne činidlá a chemicky aktívne činidlá, vrátane pesticídov, farmakologických činidiel a terapeutických činidiel, ale nie sú týmto výpočtom obmedzené.

Napríklad biologicky alebo chemicky aktívne činidlá vhodné na použitie v tomto vynáleze zahrňujú proteíny, polypeptidy, peptidy, hormóny, polysacharidy a najmä zmesi mukopolysacharidov, cukry, lipidy, iné organické zlúčeniny a najmä zlúčeniny, ktoré samy neprechádzajú cez gastrointestinálnu mukózu (alebo z ktorých prechádza len časť podanej dávky) a/alebo ktoré sú náchylné na chemické štiepenie kyselinami a enzýmami v gastrointestinálnom trakte, alebo ich zmesi, ale nie sú týmto výpočtom obmedzené.

Ďalšie príklady zahrňujú nasledujúce látky, vrátane ich syntetických, prírodných alebo rekombinantných zdrojov: rastové hormóny vrátane ľudských rastových hormónov (hGH), rekombinantné ľudské rastové hormóny (rhGH), hovädzie rastové hormóny a bravčové rastové hormóny, hormóny uvoľňujúce rastové hormóny, interferóny, vrátane alfa, beta a gamma interferónov, interleukín-1, interleukín-2, inzulín, vrátane bravčového, hovädzieho a ľudského rekombinantného inzulínu, prípadne majúce opačné ióny vrátane iónov sodných, zinočnatých, vápenatých a amóniových, rastový faktor podobný inzulínu, vrátane IGF-1, heparín, vrátane nefrakcionovaného heparínu, heparinoidov, dermatánov, chondroitínov, heparínov s nízkou molekulovou hmotnosťou,. heparínu s veľmi nízkou molekulovou hmotnosťou a heparínu s ultra nízkou molekulovou hmotnosťou, kalcitonín, vrátane lososieho, úhorieho, bravčového a ľudského kalcitonínu, erytropoetín, atriálny naturetický faktor, antigény, monoklonálne protilátky, somatostatín, proteázové inhibítory, adrenokortikotropín, hormón uvoľňujúci gonadotropín, oxytocín, hormón uvoľňujúci luteinizačný hormón, folikuly stimulujúce hormón, glukocerebrozidázu, trombopoetín, filgrastím, prostaglandiny, cyklosporín,

PP 0118-2003

32070/B vazopresín, kromolýn sodný (chromoglykát sodný alebo dvojsodný), vankomycín, desferioxamín (DFO), paratyroidný hormón (PTH), vrátane jeho fragmentov, antimikrobiálne činidlá, vrátane antimykotických činidiel, vitamíny, analógy, fragmenty, mimetiká alebo polyetylénglykolom (PEG) modifikované deriváty týchto zlúčenín alebo akékoľvek ich kombinácie, pričom výpočet nie je na tieto látky obmedzený. Iné vhodné formy inzulínov, vrátane syntetických foriem inzulínov, ale tento výpočet nie je na ne obmedzený, sú popísané v US patentoch č. 4 421 685, 5 474 978 a 5 534 488, z ktorých každý je tu zahrnutý týmto odkazom vo svojej úplnosti.

Zavádzacie systémy

Prostriedky podľa tohto vynálezu zahrňujú zavádzacie činidlo a jedno alebo viac aktívnych činidiel. V jednom uskutočnení môže byť použitá jedna alebo viac zlúčenín pre zavádzanie činidiel, alebo solí týchto zlúčenín alebo polyaminokyselín alebo peptidov, z ktorých tieto zlúčeniny alebo soli tvoria jednu alebo viac ich jednotiek, ako zavádzacie činidlo zmiešaním s aktívnym činidlom pred podaním.

Podané prostriedky môžu byť vo forme kvapaliny. Dávkové vehikulum môže byť voda (napríklad pre lososí kalcitonín, paratyroidny hormón a erytropoetín), 25 % vodný propylénglykol (napríklad pre heparín) a fosfátový pufor (napríklad pre rhGH). Iná dávkové vehikulá zahrňujú polyetylénglykoly, sorbitol, maltitol a sacharózu. Dávkové roztoky sa môžu pripraviť zmiešaním roztoku zlúčeniny zavádzacieho činidla s roztokom aktívneho činidla tesne pred podaním. Prípadne sa môže zmiešať roztok zavádzacieho činidla (alebo aktívneho činidla) s pevnou formou aktívneho činidla (alebo zavádzacieho činidla). Zlúčenina zavádzacieho činidla a aktívne činidlo sa rovnako môžu zmiešať ako suché prášky. Zlúčenina zavádzacieho činidla a aktívne činidlo sa rovnako môžu zmiešať počas výrobných postupov.

Dávkové roztoky môžu prípadne obsahovať prísady, ako sú soli fosfátového pufru, kyselina citrónová, glykoly alebo iné dispergujúce činidlá. Stabilizujúce prísady môžu byť zahrnuté do roztoku, výhodne v koncentráciách

PP 0118-2003

32070/B pohybujúcich sa medzi asi 0,1 a 20 % (hmotnostne-objemovými).

Podanie týchto prostriedkov môže byť prípadne v pevnej forme, ako sú tablety, kapsule alebo častice, ako je prášok alebo sáčok. Pevné dávkové formy sa môžu pripraviť zmiešaním pevnej formy zlúčeniny s pevnou formou aktívneho činidla. Prípadne sa pevná forma môže získať z roztoku zlúčeniny a aktívneho činidla spôsobmi, ktoré sú známe v odbore, ako je lyofilizácia, zrážanie, kryštalizácia a dispergovanie pevnej fázy.

Podanie prostriedkov podľa tohto vynálezu môže tiež zahrňovať jeden alebo viac enzýmových inhibitorov. Takéto enzýmové inhibítory zahrňujú zlúčeniny, ako je aktinonín alebo epiaktinonín a ich deriváty, ale nie sú na ne obmedzené. Iné enzýmové inhibítory zahrňujú aprotinín (Trasylol) a BowmanBirkov inhibítor.

Množstvo aktívneho činidla, ktoré sa používa pri podaní prostriedkov podľa tohto vynálezu, je množstvo účinné na to, aby sa dosiahol účel daného aktívneho činidla v jeho cieľovej indikácii. Množstvo aktívneho činidla v prostriedkoch je zvyčajne farmakologicky, biologicky, terapeuticky alebo chemicky účinné množstvo. Avšak toto množstvo môže byť menšie ako množstvo v prípade, kedy sa prostriedok používa v dávkovej jednotkovej forme, pretože dávková jednotková forma môže obsahovať viac zlúčenín/prostriedkov s aktívnym činidlom alebo môže obsahovať rozdelené farmakologicky, biologicky, terapeuticky alebo chemicky účinné množstvo. Celkové účinné množstvo môže potom byť podané v kumulatívnych jednotkách, obsahujúcich celkovo účinné množstvo aktívneho činidla.

Celkové množstvo aktívneho činidla, ktoré sa má použiť, možno určiť spôsobmi, ktoré sú známe odborníkom v odbore. Pretože však tieto prostriedky môžu zavádzať aktívne činidlá efektívnejšie ako staršie prostriedky, môžu sa subjektu podávať biologicky alebo chemicky aktívne činidlá v menšom množstve ako sú množstvá, používané v doterajších dávkových jednotkových formách alebo zavádzacích systémoch a napriek tomu sa dosiahnu rovnaké hladiny v krvi a/alebo liečebné účinky.

V súčasnej dobe popísané zlúčeniny zavádzajú biologicky a chemicky aktívne činidlá, najmä v perorálnych, intranazálnych, sublingválnych,

PP 0118-2003

32070/8 intraduodenálnych, subkutánnych, bukálnych, intrakolónnych, rektálnych, vaginálnych, mukosálnych, pľúcnych, transdermálnych, intradermálnych, parenteráIných, intravenóznych, intramuskulárnych a očných systémoch, rovnako ako v systémoch, prestupujúcich cez hematoencefalickú bariéru.

Dávkové jednotkové formy môžu rovnako zahrňovať akúkoľvek kombináciu excipiencií, rozpúšťadiel, rozvoľňovadiel, mazadiel, plastifikátorov, farbív, príchutí, činidiel prekrývajúcich chuť, cukrov, sladidiel, solí a dávkových vehikúl, vrátane vody, 1,2-propándiolu, etanolu, olivového oleja alebo akýchkoľvek ich kombinácií, ale nie sú týmto výpočtom obmedzené.

Zlúčeniny a prostriedky podľa tohto vynálezu sú užitočné na podávanie biologicky alebo chemicky aktívnych činidiel akýmkoľvek živočíchom vrátane vtákov, ako sú kurence, cicavcom, ako sú hlodavce, hovädzí dobytok, prasatá, psy, mačky, primáti a najmä ľudia a hmyz, ale tento výpočet nie je obmedzujúci.

Systém je zvlášť výhodný na zavádzanie chemicky alebo biologicky aktívnych činidiel, ktoré by inak boli zničené alebo sa ich účinok znížil v dôsledku podmienok, ktorým sú tieto činidlá vystavené predtým, ako aktívne činidlo dosiahne svoje cieľové oblasti (napríklad oblasti v ktorej sa má aktívne činidlo zavádzacieho prostriedku uvoľniť) a v tele zvieraťa, ktorému sú podané. Najmä sú zlúčeniny a prostriedky podľa tohto vynálezu užitočné v perorálnom podávaní aktívnych činidiel, najmä tých činidiel, ktoré nemožno bežne zaviesť orálne, alebo tých činidiel, pri ktorých je žiadúce zlepšené zavádzanie.

Prostriedky, zahrňujúce zlúčeniny a aktívne činidlá poskytujú prospech v zavádzaní aktívnych činidiel do zvolených biologických systémov a vo zvýšenej alebo zlepšenej biologickej dostupnosti aktívneho činidla v porovnaní s podaním aktívneho činidla bez zavádzacieho činidla. Zavádzanie môže byť zlepšené zavádzaním viac aktívneho činidla počas časového úseku alebo zavádzaním aktívneho činidla v určitom časovom úseku alebo zavádzaním aktívneho činidla v určitom časovom úseku (ako je na vyvolanie rýchlejšieho alebo neskoršieho zavedenia) alebo v priebehu určitého časového úseku (ako je zavedenie riadeným uvoľňovaním).

Po podaní sa aktívne činidlo, ktoré je prítomné v prostriedku alebo dávkovej jednotkovej forme, vstrebá do obehu. Biologická dostupnosť činidla sa

PP 0118-2003

32070/B hodnotí priamo meraním známej farmakologickej aktivity v krvi, napríklad meraním zvýšenia doby zrážania krvi spôsobenej heparínom alebo zníženia hladín cirkulujúceho vápnika spôsobených kalcitoninom. Prípadne sa môžu merať priamo hladiny cirkulujúceho činidla.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Popis výhodných uskutočnení

Nasledujúce príklady ilustrujú tento vynález bez obmedzenia. Všetky údaje sú uvádzané hmotnostne, pokiaľ nie je uvedené inak.

Príklad 1 - Príprava zlúčeniny

1a. Príprava zlúčeniny 1

4-Chlórsalicylová kyselina (10,0 g, 0,0579 mol) sa pridá do reakčnej nádoby s jedným hrdlom ä guľatým dnom s objemom 250 ml, ktorá obsahuje asi 50 ml metylénchloridu. Zaháji sa miešanie a pokračuje sa v ňom po zvyšok reakcie. Do reakčnej nádoby sa pridá po častiach kondenzačné činidlo 1,1karbonyldiimidazol (9,39 g, 0,0579 mol) ako pevná látka. Reakčná zmes sa mieša pri teplote miestnosti po dobu približne 20 min potom, čo sa pridá všetko kondenzačné činidlo a potom sa za miešania pridá do reakčnej nádoby etyl-4aminobutyrát-hydrochlorid (9,7 g, 0,0579 mol). Po kvapkách sa pridá trietylamín (10,49 ml, 0,0752 mol) pomocou zavádzacej nálevky. Zavádzacia nálevka sa premyje metylénchloridom. Reakčná zmes sa mieša pri teplote miestnosti cez noc.

Reakčná zmes sa vyleje do deliacej nálevky a premyje 2N kyselinou chlorovodíkovou a vytvorí sa emulzia. Emulzia sa nechá stáť dva dni. Potom sa emulzia filtruje cez celit v nálevke so spekaným sklom. Filtrát sa dá späť do deliacej nálevky, aby sa oddelili vrstvy. Organická vrstva sa vysuší síranom sodným, ktorý sa potom odfiltruje a filtrát sa odparí na rotačnej odparke. Výsledný pevný materiál sa hydrolyzuje 2N roztokom hydroxidu sodného, nechá cez noc za chladenia a potom sa pokračuje v hydrolýze. Roztok sa okyslí

PP 0118-2003

32070/B

2Ν kyselinou chlorovodíkovou a pevné podiely, ktoré sa vytvorili, sa izolujú, vysušia vo vákuu a dvakrát rekryštalizujú použitím metanolu/vody. Pevné látky sa vyzrážajú cez noc, izolujú a vysušia. Pevné látky sa rozpustia v 2N roztoku hydroxidu sodného a pH vzorky sa upraví na pH 5 pomocou 2N kyseliny chlorovodíkovej. Pevné látky sa zachytia a HPLC ukáže jeden pík. Tieto pevné látky sa potom rekryštalujú v metanole/vode, izolujú a potom vysušia vo vákuu, čím sa dostane výťažok 4,96 g (33,0 %) 4-(4-chlór-2hydroxybenzoyl)aminobutyrovej kyseliny. (CnH₁₂CINO4, molekulová hmotnosť 257,67). Teplota topenia je 131 až 133 °C. Elementárna analýza: % C: 51,27 (vypočítané), 51,27 (nájdené), % H: 4769 (vypočítané), 4,55 (nájdené), % N:

5,44 (vypočítané), 5,30 (nájdené). H NMR analýza: (d₆-DMSO): delta 13,0, singlet, 1H (COOH), delta, 12,1 singlet, 1H (OH), delta 8,9, triplet, 1H (NH), delta 7,86, dublet, 1H (H orto voči amidu), delta 6,98, dublet, 1H (H orto voči fenolickej OH), delta 6,96, dublet, 1H, (H metá voči amidu), delta 3,33, multiplet, 2H (CH₂ priľhlá k NH), delta 2,28, triplet, 2H (CH₂ priľahlá k COOH), delta 1,80, multiplet, 2H (alifatická CH₂ beta voči NH a CH₂ beta voči COOH).

1b. Doplnková príprava zlúčeniny 1

4-Chlórsalicylová kyselina (25,0 g, 0,1448 mol) sa pridá do reakčnej nádoby s jedným hrdlom a guľatým dnom s objemom 250 ml, ktorá obsahuje asi 75 až 100 ml metylénchloridu. Zaháji sa miešanie a pokračuje sa v ňom zvyšok reakcie. Do reakčnej nádoby sa pridá po častiach kondenzačné činidlo 1,1-karbonyldiimidazol (23,5 g, 0,1448 mol) ako pevná látka. Reakčná zmes sa mieša pri teplote miestnosti po dobu približne 20 min potom, čo sa pridá všetko kondenzačné činidlo a potom sa za miešania pridá do reakčnej nádoby etyl-4aminobutyrát-hydrochlorid (24,3 g, 0,1448 mol). Po kvapkách sa pridá trietylamín (26,0 ml, 0,18824 mol) pomocou zavádzacej nálevky. Zavádzacia nálevka sa premyje metylénchloridom. Reakčná zmes sa mieša pri teplote miestnosti cez noc.

Reakčná zmes sa vyleje do deliacej nálevky a premyje 2H kyselinou chlorovodíkovou a vytvorí sa emulzia. Emulzia sa nechá stáť dva dni. Potom sa emulzia filtruje cez celit v nálevke zo spekaného skla. Filtrát sa dá späť do

PP 0118-2003

32070/B deliacej nálevky, aby sa oddelili vrstvy. Organická vrstva sa premyje vodou a roztokom chloridu sodného, potom sa vysuší síranom sodným, ktorý sa potom odfiltruje a filtrát sa odparí na rotačnej odparke. Výsledný pevný materiál sa hydrolyzuje 2N roztokom hydroxidu sodného cez noc. Roztok sa okyslí 2N kyselinou chlorovodíkovou a hnedé pevné podiely, ktoré sa vytvorili, sa rekryštalizujú použitím metanolu/vody a za tepla sa odfiltruje nerozpustný čierny materiál. Pevné látky sa vyzrážajú, izolujú a vysušia, čím sa dostane výťažok 11,68 g (37,0 %) 4-(4-chlór-2-hydroxybenzoyl)aminobutyrovej kyseliny. (CnH₁₂CINO₄, molekulová hmotnosť 257,67). Teplota topenia je 129 až 133 °C. Elementárna analýza: % C: 51,27 (vypočítané), 51,26 (nájdené), % H: 4,69 (vypočítané), 4,75 (nájdené), % N: 5,44 (vypočítané), 5,32 (nájdené). H NMR analýza: (d₆-DMSO): delta 13,0, singlet, 1H (COOH), delta 12,1, singlet, 1H (OH), delta 8,9, triplet, 1H (NH), delta 7,86, dublet, 1H (H orto voči amidu), delta 6,98, dublet, 1H (H orto voči fenolické OH), delta 6,96, dublet, 1H, (H metá voči amidu), delta 3,33, multiplet, 2H (CH₂ priľahlá k NH), delta 2,28, triplet, 2H (CH₂priľahlá k COOH), delta 1,80, multiplet, 2H (alifatická CH₂ beta voči NH a CH₂beta voči COOH).

1c. Doplnková príprava zlúčeniny: (4-[(4-chlór-2-hydroxybenzoyl)amino]butánovej kyseliny)

Reakčná nádoba s 5 hrdlami a guľatým dnom s objemom 22 I sa vybaví horúcim miešacím zariadením, 1 I Dean-Starkovým nástavcom so spätným chladičom, zariadením na meranie teploty a vykurovacím plášťom. Nasledujúca reakcia sa uskutočňuje v atmosfére vysušeného dusíka. Reagencia n-butanol (5000 ml) a 4-chlórsalicylová kyselina (2000 g, 11,59 mol) sa vloží do reakčnej nádoby. Dean-Starkov nástavec sa naplní n-butanolom (1000 ml). Pridá sa koncentrovaná kyselina sírová (50 g). Reakčná zmes sa zahrieva za spätného toku po dobu približne 120 h. V nástavci sa zhromaždí počas tejto doby približne 206 ml vody. Vykurovací plášť sa odstráni a reakčná zmes sa nechá ochladiť na teplotu miestnosti. Dean-Starkov nástavec sa vyprázdni a odstráni. Pridá sa deionizovaná voda (1000 ml). Dvojfázová zmes sa mieša po dobu 10 min. Miešanie sa ukonči a fázy sa nechajú oddeliť. Nižšia vodná fáza sa vypustí

PP 0118-2003

32070/B a odloží. Do reakčnej zmesi sa pridá hmotnostne 10 % vodný roztok hydrogénuhličitanu sodného (1000 ml). Zmes sa mieša po dobu 10 min. Reakčná zmes sa testuje pH papierikom, aby sa zaistilo, že pH roztoku je vyššie ako 7. Do reakčnej zmesi sa pridá voda (500 ml). Miešanie sa ukončí a fázy sa nechajú oddeliť. Nižšia vodná fáza sa vypustí a odloží. Reakčná zmes sa premyje ďalšími 500 ml deionizovanej vody. Reaktor sa pripraví na destiláciu za atmosférického tlaku do tárovanej nádoby s objemom 5 I. Zmes sa destiluje, až teplota nádoby vzrastie na teplotu medzi 140 a 150 °C. Destilácia sa prevedie z destilácie za atmosférického tlaku na destiláciu vo vákuu. Tlak v destilačnom zariadení sa pomaly znižuje na 13,33 kPa. Teplota nádoby sa zníži a zvyšný n-butanol a n-butyléter (vedľajší reakčný produkt) sa oddestilujú. Zahrievanie sa ukončí a reakčná zmes sa nechá ochladiť na teplotu miestnosti. Vákuum sa ukončí suchým dusíkom. Surový butylester sa prevedie do nádoby s objemom 5 I zariadenia pre vákuovú destiláciu. Surový butylester sa destiluje za tlaku medzi 0,0266 a 0,0666 kPa. Predkvap, zhromaždený pri teplote nižšej ako 40 ⁰ sa odloží. Frakcia butyl-4-chlór-2-hydroxy-benzoátu sa zhromaždí pri teplote medzi 104 a 112 ⁰ C. Hmotnosť tejto frakcie je 2559 g. Výťažok je 96 %.

Reakčná nádoba s 5 hrdlami a guľatým dnom s objemom 22 I sa vybaví horným miešacím zariadením, spätným chladičom, zariadením na meranie teploty a vykurovacím plášťom. Reaktor sa prečistí dusíkom. Butyl-4-chlór-2hydroxybenzoát (2559 g, 11,2 mol) a reagens metanol (10000 ml) sa vloží do reakčnej nádoby a obsah sa mieša, dokiaľ nevznikne roztok. Reakčná zmes sa filtruje cez Buchnerovu nálievku a vráti sa späť do reaktora. Rýchlosť miešania sa zvýši a plynný amoniak sa rýchle pridá do horného priestoru reaktora. Pridávanie plynného amoniaku pokračuje, dokiaľ teplota reaktora nedosiahne 45 °C. Pridávanie amoniaku sa preruší a rýchlosť miešania sa zníži. Reakčná zmes sa nechá ochladiť na teplotu miestnosti. Pridávanie amoniaku, ako je popísané vyššie, sa opakuje, dokiaľ nie je reakcia úplná, ako indikuje kvapalinová chromatografia. Je nutné pridať amoniak sedemkrát počas piatich dní, aby reakcia prebehla úplne. Približne polovica rozpúšťadla sa odstráni destiláciou za atmosférického tlaku. Reakčná zmes sa ochladí na teplotu miestnosti a pridá sa 5 I deionizovanej vody. Do reaktora sa pomaly pridáva

PP 0118-2003 koncentrovaná kyselina chlorovodíková (približne 500 ml), dokiaľ nie je pH reakčnej zmesi medzi 4 a 5. Výsledná zrazenina sa zhromaždí vákuovou filtráciou cez veľkú nálievku zo spekaného skla. Filter s produktom sa premyje 2000 ml deionizovanej vody a suší pri 50 °C po dobu 32 h, aby sa dostalo 1797 g 4-chlór-2-hydroxybenzamidu. Výťažok je 94 %.

Reakčná nádoba s 5 hrdlami a guľatým dnom s objemom 22 I sa vybaví horúcim miešacím zariadením, spätným chladičom, zavádzacou nálievkou, zariadením na meranie teploty a vykurovacím plášťom. Reaktor sa prepláchne dusíkom. Acetonitril (4700 ml) a 4-chlór-2-hydroxybenzamid (1782 g, 10,4 mol) sa vloží do reakčnej nádoby a zaháji sa miešanie. Do reaktora sa pridá pyridín (1133 ml, 14,0 mol). Výsledná suspenzia sa ochladí na teplotu nižšiu ako 10 °C v ľadovom kúpeli. Do zavádzacej nálevky sa umiestni etyl-chlórformiát (1091 ml, 1237 g, 11,4 mol) a pridá sa pomaly do miešanej reakčnej zmesi tak, aby teplota reakčnej zmesi neprekročila počas pridávania 15 °C. Teplota reakčnej zmesi sa udržuje medzi 10 a 15 ⁰ C po dobu 30 min potom, čo je pridávanie etyl-chlórformiátu úplné. Ľadový kúpeľ sa odstráni a reakčná zmes sa zahreje na teplotu miestnosti. Reakčná zmes sa potom pomaly zahrieva za spätného toku a táto teplota sa udržuje po dobu 18 h. Kvapalinovou chromatografickou analýzou výslednej zmesi sa ukazuje, že reakcia je úplná iba z 80 %. Približne polovica rozpúšťadla sa odstráni destiláciou za atmosférického tlaku. Reakčná zmes sa ochladí najprv na teplotu miestnosti a potom na teplotu nižšiu ako 10 °C v ľadovom kúpeli. Do reakčnej zmesi sa pridá ďalší pyridín (215 ml, 2,65 mol). Etyl-chlórformiát (235 g, 2,17 mol) sa pomaly pridá zavádzacou nálevkou do ochladenej reakčnej zmesi. Reakčná zmes sa udržuje pri teplote medzi 10 a 15 °C po dobu 30 min potom, čo je pridávanie etyl-chlórformiátu úplné. Ľadový kúpeľ sa odstráni a reakčná zmes sa zahreje na teplotu miestnosti. Reakčná zmes aa potom pomaly zahrieva za spätného toku a táto teplota sa udržuje po dobu 18 h a potom sa kvapalinovou chromatografickou analýzou dokáže, že reakcia je úplná. Reakčná zmes sa ochladí najprv na teplotu miestnosti a potom na teplotu nižšiu ako 10 °C v ľadovom kúpeli. Pomocou zavádzacej nálevky sa pomaly pridá voda (1600 ml) a výsledná suspenzia sa udržuje pri teplote nižšej ako 10 °C po dobu 90 min. Pevný produkt sa zhromaždí

PP 0118-2003

32070/B vákuovou filtráciou cez veľkú nálievku zo spekaného skla. Produkovaný filtračný koláč sa premyje deionizovanou vodou a suší vo vákuu pri 50 °C po dobu 18 h, aby sa získalo 1914 g 7-chlór-2H-1,3-benzoxazín-2,4(3H)-diónu ako pevnej látky hnedej farby s červenožltým odtieňom. Výťažok je 83 %.

Reakčná nádoba s 5 hrdlami a guľatým dnom s objemom 22 I sa vybaví horným miešacím zariadením, spätným chladičom, zavádzacou nálevkou, zariadením na meranie teploty a vykurovacím plášťom. Nasledujúca reakcia sa uskutočňuje v atmosfére vysušeného dusíka. Pridá sa 7-chlór-2H-1,3benzoxazín-2,4(3H)-dión (1904 g, 6,6 mol), etyl-4-brómbutyrát (1313 ml, 9,18 mol) a N,N-dimetylacetamid (4700 ml) za prebublávania dusíkom. Reakčná zmes sa zahreje na teplotu 70 °C. Do číreho roztoku sa pridá uhličitan sodný (1119 g, 10,55 mol) v piatich rovnakých častiach počas približne 40 min. Reakčná zmes sa udržuje pri teplote 70 °C cez noc. Reakčná zmes sa potom ochladí na 55 °C. Anorganické pevné látky sa odstránia vákuovou filtráciou cez nálievku zo spekaného skla. Reakčná nádoba sa premyje 2B-etanolom (2000 ml) a roztok z tohto premytia sa použije na premytie filtračného koláča. Reakčná nádoba sa premyje deionizovanou vodou. Filtrát sa vleje späť do čistej reakčnej nádoby. Filtrát sa ochladí v ľadovom kúpeli. Doplnkovou nálievkou sa pomaly pridá deionizovaná voda 9400 ml). Ochladená zmes sa nechá miešať cez noc. Vzniknuté pevné látky sa dostanú vákuovou filtráciou cez nálievku zo spekaného skla. Produkovaný filtračný koláč sa premyje deionizovanou vodou. Hmotnosť etyl-3-(4-butanoát)-7-chlór-2H-1,3-benzoxazín2,4(3H)-diónu je 2476,0 g. Výťažok je 82,2 %.

Reakčná nádoba s objemom 12 I z nerezovej ocele sa vybaví horným miešacím zariadením, spätným chladičom, zariadením na meranie teploty, zavádzacou nálevkou a vykurovacím plášťom. Nasledujúca reakcia sa uskutočňuje v atmosfére vysušeného dusíka. Voda (3 I) a etyl-3-(4-butanoát)-7chlór-2H-1,3-benzoxazín-2,4(3H)-dión (1118 g, 3,58 mol) sa vloží do reaktora a zaháji sa miešanie. Do reakčnej suspenzie sa pomaly pridá roztok hydroxidu sodného (574 g, 14,34 mol) vo vode (2 I). Reakčná zmes sa zahrieva na 70 °C po dobu 6 h a potom sa nechá pomaly ochladiť na teplotu miestnosti. Reakčná zmes sa fitlruje cez Buchnerovú nálievku.

PP 0118-2003

32070/B

Reakčná nádoba s 5 hrdlami a guľatým dnom s objemom 22 I sa vybaví horúcim miešacím zariadením, spätným chladičom, zariadením na meranie teploty a zavádzacou nálevkou. Deionizovaná voda (1880 ml) a koncentrovaná chlorovodíková kyselina (1197 g, 12,04 mol) sa vloží do reaktora. Do tohto kyslého roztoku sa pomaly pridá zavádzacou nálevkou hydrolyzát z predchádzajúcej reakcie. Hodnota pH vzniknutej suspenzie sa upraví na hodnotu 3 pridaním ďalšej kyseliny chlorovodíkovej (160 ml, 1,61 mol). Pevné produkty sa zhromaždia filtráciou cez nálievku zo spekaného skla a sušia vo vákuu pri 50 °C po dobu 24 h, aby sa získalo 1109,3 g 4-[(4-chlór-2hydroxybenzoyl)amino]butánovej kyseliny ako belavej pevnej látky. Výťažok je kvantitatívny.

1d. Príprava bezvodého (4-[(4-chlór-2-hydroxybenzoyl)amino]butanoátu sodného

Reakčná nádoba s 5 hrdlami a guľatým dnom s objemom 22 I sa vybaví horným miešacím zariadením, spätným chladičom, zariadením na meranie teploty a vykurovacím plášťom. Nasledujúca reakcia sa uskutočňuje v atmosfére vysušeného dusíka. Reagencia acetón (13000 ml) a 4-[(4-chlór-2hydroxybenzoyl)amino]-butánová kyselina (500,0 g, 1,94 mol) sa vloží do reakčnej nádoby a zaháji sa miešanie. Reakčná suspenzia sa zahrieva na teplotu 50 °C, pokiaľ sa nedosiahne nejasne hnedý roztok. Horúci roztok sa prečerpá cez horúci tlakový filter, vybavený Whatmanovým filtračným papierom č. 1 do čistého reaktora s objemom 22 I. Čistý žltý filtrát sa zahrieva na teplotu 50 °C za miešania. Do reaktora sa pridá za stáleho intenzívneho miešania roztok hydroxidu sodného (50 % vodný, 155 g, 1,94 mol). Potom, čo je pridanie bázy úplné, sa reaktor zahrieva za spätného toku (60 °C) po dobu 2,5 h a potom sa nechá pomaly ochladiť na teplotu miestnosti. Produkt sa izoluje vákuovou filtráciou cez nálevku zo spekaného skla a suší vo vákuu pri 50 °C po dobu 24 h, aby sa získalo 527,3 g (4-[(4-chlór-2hydroxybenzoyl)amino]butanoátu sodného ako belavo pevnej látky.

Výťažok je 97,2 0%.

PP 0118-2003

32070/B le. Príprava monohydrátu (4-[(4-chlór-2-hydroxybenzoyl)amino]-butanoátu sodného

Reakčná nádoba s objemom 22 I sa vybaví horným miešacím zariadením. Pridá sa deionizovaná voda (2000 ml) a 4-[4-chlór-2hydroxybenzoyl)amino]butánová kyselina (380,0 g, 1,47 mol) a zaháji sa miešanie. Do reaktora sa pridá roztok hydroxidu sodného (59,0 g, 1,48 mol) vo vode (500 ml). Do reaktora sa pridá voda (1500 ml) a výsledná suspenzia sa zahrieva, dokiaľ sa nedostane úplný roztok. Reakčná zmes sa ochladí na teplotu miestnosti a potom sa odparí dosucha za zníženého tlaku. Výsledná pevná látka sa zoškrabe z reakčnej nádoby a vysuší vo vákuu pri 50 °C, aby sa dostalo 401,2 g monohydrátu (4-[(4-chlór-2-hydroxybenzoyl)amino]butanoátu sodného ako belavej pevnej látky. Výťažok je 96,9 %.

lf. Príprava (4-[(4-chlór-2-hydroxybenzoyl)amino]butanoátu sodného cez izopropanolový solvát

Reakčná nádoba so 4 hrdlami a guľatým dnom s objemom 1 I sa vybaví horúcim miešacím zariadením, spätným chladičom, zariadením na meranie teploty a vykurovacím plášťom. Nasledujúca reakcia sa uskutočňuje v atmosfére vysušeného dusíka. Izopropanol (400 ml) a 4-[(4-chlór-2hydroxybenzoyl)amino]butánová kyselina (25,0 g, 0,09 mol) sa pridá do reaktora a zaháji sa miešanie. Reakčná suspenzia sa zahrieva na teplotu 50 ’C, dokiaľ sa nedostane nejasne hnedý roztok. Horúci roztok sa prečerpá cez horúci tlakový filter, vybavený Whatmanovým filtračným papierom č. 1 do čistého reaktora s objemom 1 I. Čistý žltý filtrát sa zahrieva na teplotu 62 °C za miešania. Do reaktora sa pridá za stáleho intenzívneho miešania roztok hydroxidu sodného (50 % vodný, 7,2 g 0,09 mol). Potom, čo je pridanie bázy úplné, sa reaktor zahrieva za spätného toku (72 ’C) a potom sa nechá pomaly ochladiť na teplotu miestnosti. Produkt sa izoluje vákuovou filtráciou cez nálevku zo spekaného skla a suší vo vákuu pri 50 °C po dobu 24 h, aby sa dostalo 23,16 g (4-[(4-chlór-2-hydroxybenzoyl)amino]butanoátu sodného ako belavej pevnej látky. Výťažok je 92 %.

lg. Príprava kapsulí

Kapsule na dávkovanie primátom, obsahujúce monosodnú soľ zlúčeniny

PP 0118-2003

32070/B (ako sa pripravia v príklade 1 d) a inzulín sa pripravujú, ako je uvedené ďalej. Monosodná soľ zlúčeniny 1 a QA307X kryštály komplexu ľudského inzulínu so zinkom: odvodený od proinzulínu (pôvodu rekombinantný DNA) (dostupný od Eli-Lilly and Co., Indianapolis, IN) sa najskôr podrobia screeningu pomocou Tylerového štandardného sita 0,417 mm a požadované množstvo sa odváži. Sodná soľ zlúčeniny 1 podrobená screeningu a inzulín sa zmiešajú za použitia spôsobu využívajúceho geometrického sita v sklenenom mažiari s vhodnou veľkosťou. Materiály v mažiari sa dobre zmiešajú sklenenou stierkou. Na zoškrabanie stien mažiara sa použije špachtla, Výsledný prostriedok sa prevedie, do plastickej navažovacej lodičky pre plnenie kapsulí. Prostriedok sa ručne balí do kapsuli z tvrdej želatíny s veľkosťou #0 Torpac (dostupné od Torpac, Inc., Fairfield, NJ). Hmotnosť náplne každej kapsule závisí od hmotnosti jednotlivého zvieraťa. Dávky zlúčeniny 1 v kapsulách sú 100 mg na kg, 75 mg na kg a 50 mg na kg (ako monosodná soľ). Dávky inzulínu v kapsule sú 0,25 až 0,5 mg na kg.

Príklad 2- Inzulín - orálne zavádzanie

A. Štúdie na krysách

Orálne dávkovacie prostriedky (PO) zavádzacieho činidla zlúčeniny (pripravené, ako je uvedené v príklade 1a alebo 1b, ako je ukázané ďalej) a komplexu ľudského rekombinantného inzulínu so zinkom (dostupného od Calbiochem-Novabiochem Corp., La Jolla, CA (Katalóg, č. 407 694) sa pripraví v deionizovanej vode. Zvyčajne sa pridáva 500 mg zlúčeniny zavádzacieho činidla do 1,5 ml vody. Voľná kyselina zlúčeniny zavádzacieho činidla sa premení na sodnú soľ miešaním výsledného roztoku a pridaním jedného ekvivalentu hydroxidu sodného. Roztok sa zamieša,, potom zahreje (asi na 37 °C) a vystaví pôsobeniu ultrazvuku. Hodnota pH sa upraví na približne 7 až 8,5 hydroxidom sodným alebo kyselinou chlorovodíkovou. Pokiaľ je to nutné, pridá sa ďalší hydroxid sodný, aby sa dosiahla rovnomerná rozpustnosť a hodnota pH sa znovu upraví. (Napríklad pre zlúčeninu 1a sa pridá celkovo 258,5 ml 10N roztoku hydroxidu sodného k 501 mg zlúčeniny v 1,5 ml vody, konečná hodnota pH 7,73). Potom sa pridá voda, aby celkový objem bol asi 2,4 ml a roztok sa

PP 0118-2003

32070/B premieša. Asi 1,25 mg inzulínu zo zásobného roztoku inzulínu (15 mg na ml, je pripravený z 0,5409 g inzulínu a 18 ml deionizovanej vody, upravený kyselinou chlorovodíkovou a hydroxidom sodným na pH 8,15 a aby sa dostal čistý roztok, použije sa 40 ml koncentrovanej kyseliny chlorovodíkovej, 25 μΙ 10N hydroxidu sodného a 50 μΙ 1N hydroxidu sodného) sa pridá do roztoku a zmieša sa prevrátením. Konečná dávka zlúčeniny zavádzacieho činidla, dávka inzulínu a množstvo objemu dávky sú uvedené ďalej v tabuľke 1.

Dávkovacie a vzorkovacie protokoly sú nasledujúce. Samčí krysy kmeňa Sprague-Dawiey s hmotnosťou asi 200 až 250 g sa nechajú hladovať po dobu 24 h a podá sa im ketamín (44 mg na kg) a chlórpromazin (1,5 mg na kg) 15 min pred podaním dávky a opäť podľa potreby, aby sa zachovala anestézia. Dávkovej skupine piatich zvierat sa podáva jeden z dávkovacích roztokov. Pre perorálne dávkovanie sa adaptuje Rusch 8 French 11 cm katéter na striekačku 1 ml s pipetovým koncom. Striekačka sa naplní dávkovacím roztokom natiahnutím roztoku cez katéter, ktorý sa potom utrie dosucha. Katéter sa umiestni do pažeráka tak, že sa koniec ponechá 1 cm nad rezákmi. Roztok sa podáva stlačením piestu striekačky.

Vzorky krvi sa odoberajú za sebou z chvostovej artérie, zvyčajne v časoch = 15, 30, 60, 120 a 180 min po podaní. Hladiny inzulínu v séru sa určujú pomocou testovacieho kitu Insulin ELISA (Kit # DSL-10-1600 od Diagnostic Systems Laboratories, Inc., Webster, TX), pričom sa modifikuje štandardný protokol, aby sa optimalizovala citlivosť a lineárny priebeh štandardnej krivky pre objemy a koncentrácie ktoré sa používajú v prítomnom protokole. Koncentrácia ľudského inzulínu v sére (μΙΙ na ml) sa meria pre každý čas u každého z piatich zvierat v každej dávkovej skupine. Päť hodnôt u každého času sa spriemeruje a výsledky sa zobrazia ako závislosť koncentrácii inzulínu v séru od času. Maximálna hodnota (pík) a plocha pod krivkou (AUC) sú uvedené ďalej v tabuľke 1. Predchádzajúce pokusy neukázali žiadne merateľné hladiny ľudského inzulínu po perorálnom dávkovaní ľudského inzulínu.

PP 0118-2003

32070/B

Tabuľka 1

Inzulín - perorálne zavádzanie

Zlúčenina	objem dávky (ml/kg)	dávka zlúčeniny (mg/kg)	dávka inzulínu (mg/kg)	priemerný pík ľudského inzulínu v plazme (pU/ml±SE¹)	AUC
1a	1.0	200	0.5	14571268	58935
1b	1.0	200	0.5	183+89	8674
1b	1.0	200	0,5	136152	5533
1b	1.0	200	0,5	205161	7996
1b	1.0	200	0,5	139143	5271

^v SE - štandardná chyba

B. Štúdie na opiciach

Všetky zvieracie protokoly sú v súlade s „Principles of Laboratory Animal Čare“ a boli schválené Institutional Animal Čare a Use Committee (IACUC).

Dávkovací protokol na podávanie kapsulí každému zvieraťu je nasledujúci. Základné vzorky plazmy sa získajú od zvierat pred podaním dávky. Skupiny štyroch opíc cynomolgus, dva samci a dve samice, s hmotnosťou 2 až 3 kg sa nechajú hladovať 4 h pred podaním dávky a až 2 h po podaní dávky. Zvieratá sa anestetizujú intramuskulárnou injekciou hydrochloridu ketamínu (10 mg na kg) tesne pred podaním dávky. Každému zvieraťu sa podajú rôzne dávky zlúčeniny 1 (25 až 100 mg na kg) v kombinácii s rôznymi dávkami inzulínu (0,25 až 0,5 mg na kg) ako 1 kapsula. V priebehu dávkovacieho obdobia je k dispozícii voda a 400 ml šťavy je rovnako zvieraťu k dispozícii v noci pred podaním dávky a v priebehu dávkovacieho obdobia. Zviera sa umiestni do postroja. Kapsule sa vložia do podávača tabliet, čo je nástroj z plastickej hmoty s guľatým piestom a gumovou špičkou pre umiestnenie kapsule. Podávač tabliet sa vloží do pažeráka zvieraťa. Piest podávača tabliet

PP 0118-2003

32070/B sa stlačí, aby sa kapsula vytlačila z gumovej špičky do pažeráka. Podávač tabliet sa potom odstráni. Ústa zvierat sa podržia zavreté a približne 5 ml vody, pripravenej reverznou osmózou sa podá zo strany do úst, aby sa navodil hltači reflex. Hrdlo zvieraťa sa ďalej utrie, aby sa navodil hltači reflex.

Vzorky krvi, ošetrenej citrátom (každý s objemom 1 ml) sa zhromaždia odberom žilnej krvi z vhodnej žily 1 h pred podaním dávky a 10, 20, 30, 40 a 50 min a 1, 1,5, 2, 3, 4, a 6 h po podaní dávky. Každá získaná vzorka plazmy sa rozdelí na dve časti. Jedna časť sa zmrazí na teplotu - 80 °C a zašle na iné miesto na inzulínovú skúšku. Druhá časť sa použije na skúšku krvnej glukózy. Štyrom opiciam sa rovnako podá inzulín subkutánne (0,02 mg na kg). Vzorky krvi sa odoberú a analyzujú, ako je popísané vyššie.

Skúšky inzulínu

Hladiny inzulínu v séra sa merajú použitím testovacieho kitu Insulin ELISA (DSL, Webster, TX.).

Skúšky glukózy

Meranie hladín glukózy v krvi sa uskutočňujú použitím glukózového monitorovacieho systému ONETOUCH® od Live Scan Inc., Newton, PA.

Výsledky ukazuje tabuľka 1A, ktorá je uvedená ďalej.

Tabuľka 1A

Inzulín - perorálne zavádzanie opiciam

Zlúčenina	dávka zlúčeniny (mg/kg)	dávka inzulínu (mg/kg)	priemerný pík ľuds.inzulínu v séru (μυ/mliSE¹)	priem.zníž.píku glukózy v krvi (gU/ml±SE¹)
1d	100	0,5	91,4±45	-52,3±5,3
1d	50	0,5	124,1±51,95	-61±12,7
1d	25	0,5	87,14±53,85	-28,75±21,59
1d	25	0,25	36,35±32,3	-19±10,21

PP 0118-2003 ^v SE- štandardná chyba

Príklad 3 - Kromolyn - orálne zavádzanie

Dávkové roztoky, obsahujúce zlúčeninu zavádzacieho činidla (pripravenú, ako je uvedené v príklade 1b) a disodnú soľ kromolynu (kromolyn) (Sigma, Milwaukee, Wisconsin) sa pripravia v deionizovanej vode. Voľná kyselina zlúčeniny zavádzacieho činidla sa premení na sodnú soľ pridaním jedného ekvivalentu hydroxidu sodného. Táto zmes sa zmieša a umiestni do sonikátora (asi 37 °C). Hodnota pH sa upraví na približne 7 až 7,5 vodným roztokom hydroxidu sodného. Pokiaľ je nutné, pridá sa ďalší hydroxid sodný, aby sa dosiahla rovnomerná rozpustnosť a hodnota pH sa znovu upraví. Zmes sa premiešava, aby sa vytvoril rovnomerný roztok a rovnako sa použije ultrazvuk a zmes sa zahreje, pokiaľ je to nevyhnutné. Roztok zlúčeniny zavádzacieho činidla sa zmieša s kromolynom zo zásobného roztoku (175 mg kromolynu na ml v deionizovanej vode, hodnota pH sa upraví, pokiaľ je to potrebné, hydroxidom sodným alebo kyselinou chlorovodíkovou na asi 7,0, zásobný roztok sa uchováva chlorovodíkovou na asi 7,0, zásobný roztok sa uchováva zmrazený zabalený vo fólii, potom sa nechá rozmraziť a zahreje na asi 30 °C pred použitím). Zmes sa premiešava, aby sa vytvoril rovnomerný roztok a rovnako sa použije ultrazvuk a zmes sa zahreje, pokiaľ je to nevyhnutné. Hodnota pH sa upraví na asi 7 až 7,5 vodným roztokom hydroxidu sodného. Roztok sa potom zriedi vodou na požadovaný objem (zvyčajne 2?0 ml) a koncentráciu a uchováva sa zabalený vo fólii pred použitím. Konečné dávky zlúčeniny zavádzacieho činidla a kromolynu a dávkové objemy sú uvedené v tabuľke 2.

Obvyklé dávkovacie a vzorkovacie protokoly sú nasledujúce. Samci krysy kmeňa Sprague-Dawley s hmotnosťou asi 200 až 250 g sa nechajú hladovať po dobu 24 h a potom sa anestetizujú ketamínom (44 mg na kg) a chlórpromazínom (1,5 mg na kg) 15 min pred podaním dávky a opäť podľa potreby, aby sa zachovala anestézia. Dávkovej skupine piatich zvierat sa podáva jeden z dávkovacích roztokov. Na perorálne dávkovanie sa adaptuje

PP 0118-2003

32070/B

Rusch 8 French 11 cm katéter na striekačku 1 ml s pipetovým koncom. Striekačka sa naplní dávkovacím roztokom natiahnutím roztoku cez katéter, ktorý sa potom utrie do sucha. Katéter sa umiestni do pažeráka tak, že sa koniec ponechá 1 cm nad rezákmi. Roztok sa podáva stlačením piesta striekačky.

Vzorky krvi s odoberajú za sebou z chvostovej artérie, zvyčajne v časoch 0,25, 0,5, 1,0 a 1,5 h po podaní. Koncentrácia kromolýnu vsére sa meria HPLC. Vzorky sa pripravujú nasledujúcim spôsobom: 100 μΙ séra sa zmieša so 100 μΙ 3 N kyseliny chlorovodíkovej a 300 μΙ etyl-acetátu v Eppendorfovej trubičke. Trubička sa trepe po dobu 10 min a potom odstred’uje po dobu 10 min pri frekvencii 10000 otáčok za min. 200 μΙ etyl-acetátovej vrstvy sa prevedie do Eppendorfovej trubičky, ktorá obsahuje 67 μΙ 0,1 M fosfátového pufru. Trubička sa trepe po dobu 10 min a potom odstred’uje po dobu 10 min pri frekvencii 10000 otáčok za min. Vrstva fosfátového pufru sa potom prevedie do HPLC skúmavky a injikuje do HPLC (kolóna = Keystone Exsil Amino 150x2 mm vnútorný priemer 5 μΙ, 100x10'¹⁰ m (Keystone Scientific Products, Inc.), mobilná fáza = 35 % pufor (68mM dihydrogénfosforečnan draselný, upravené na hodnotu pH 3,0 pomocou 85 % kyseliny fosforečne)/65% acetonitril, objem injekcie = 10 μΙ, prietoková rýchlosť = 0,30 ml za min, retenčný čas kromolýnu =

5,5 min, absorbancia detekovaná pri 240 nm). Predchádzajúce štúdie ukazujú základné hodnoty približne 0.

Výsledky od zvierat v každej skupine sa spriemerujú pre každý časový údaj a najvyšší z týchto priemerov (tj. priemerný pík koncentrácie kromolýnu v sére) je uvedený ďalej v tabuľke 2.

PP 0118-2003

32070/B

Tabuľka 2

Kromolyn - perorálne zavádzanie

Zlúčenina	objem dávky (ml/kg)	dávka zlúčeniny (mg/kg)	dávka kromolynu (mg/kg)	priemerný pík kromolynu v sére ±SD¹(SE²)
1b	1	200	25	0,70±0,36 (0,16)

^1/SD - smerodajná odchýlka ²¹ SE - smerodajná chyba

Príklad 4 - Rekombinantný ľudský rastový hormón (rhGH) - orálne zavádzanie

Orálne dávkovacie (PO) roztoky zlúčeniny zavádzacieho činidla (pripravené, ako je uvedené v príklade 1a alebo 1b, ako je ukázané ďalej v tabuľke 3) a rhGH sa pripraví vo fosfátovom pufri. Voľná kyselina zlúčeniny zavádzacieho činidla sa premení na sodnú soľ jedným ekvivalentom hydroxidu sodného. Zvyčajne sa roztok zlúčeniny pripraví vo fosfátovom pufri a mieša za pridania jedného ekvivalentu hydroxidu sodného (1.0 N), keď sa vytvára sodná soľ. Pokiaľ je nutné, pridá sa ďalší hydroxid sodný, aby sa dosiahla rovnomerná rozpustnosť a hodnota pH sa znovu upraví. Konečné dávkovacie roztoky sa pripravia zmiešaním roztoku zlúčeniny so zásobným roztokom rhGH (15 mg rhGH na ml, pripraveným zmiešaním práškov 15 mg rhGH, 75 mg D-mannitolu, 15 mg glycínu a 3,39 mg hydrogénfosforečnanu sodného a potom zriedením 2 % glycerolom) a zriedením na požadovaný objem (zvyčajne 3,0 ml). Dávky zlúčeniny a rhGH sú uvedené ďalej v tabuľke 3.

Obvyklé dávkovacie a vzorkovacie protokoly sú nasledujúce. Samci krysy kmeňa Sprague-Dawley s hmotnosťou asi 200 až 250 g sa nechajú hladovať po dobu 24 h a podá sa im ketamín (44 mg na kg) a chlórpromazín (1,5 mg na kg) 15 min pred podaním dávky a opäť podľa potreby, aby sa zachovala anestézia. Dávkovej skupine piatich zvierat sa podáva jeden

PP 0118-2003

32070/B z dávkovacích roztokov. Pre perorálne dávkovanie sa adaptuje Rusch 8 French 11 cm katéter na striekačku 1 ml s pipetovým koncom. Striekačka sa naplní dávkovacím roztokom natiahnutím roztoku cez katéter, ktorý sa potom utrie do sucha. Katéter sa umiestni do pažeráka tak, že sa koniec ponechá 1 cm nad rezákmi. Roztok sa podáva stlačením piesta striekačky.

Vzorky krvi sa odoberajú za sebou z chvostovej artérie, zvyčajne v časoch = 15, 30, 45 a 60 min po podaní. Koncentrácie rhGH vsére sa kvantifikujú pomocou testovacieho kitu imunologickej skúšky na rhGH (Kit # K1F4015 od Genzyme Corporation Inc., Cambridge, MA). Predchádzajúce štúdie ukazujú základné hodnoty približne 0.

Výsledky od zvierat v každej skupine sa spriemerujú pre každý časový údaj. Najvyšší z týchto priemerov (tj. priemerný pík koncentrácie rhGH v séru) je uvedený ďalej v tabuľke 3. (V prípadoch, keď nie je ďalej uvedená žiadna smerodajná odchýlka (SD) alebo štandardná chyba (SE), spojilo sa daných päť vzoriek z každého časového úseku pred meraním).

Tabuľka 3 rhGH- orálne zavádzanie

Zlúčenina	objem dávky (ml/kg)	dávka zlúčeniny (mg/kg)	dávka rhGH (mg/kg)	priemerný pík rhGH v sére ±SD¹(SE²) (ng/ml)
1a	1	200	3	99,35
1a	1	200	3	42,62
1b	1	200	3	84,01±73,57 (32,90)
1b	1	200	3	50,44+34,13 (15, 26)

^1;SD - smerodajná odchýlka ²¹ SE - smerodajná chyba

PP 011Θ-2003

32070/B

Príklad 4 - Interferón - orálne zavádzanie

Dávkovacie roztoky zlúčeniny zavádzacieho činidla (pripravené, ako je uvedené v príklade 1b) a ľudského interferónu (IFN) sa pripravia v deionizovanej vode. Voľná kyselina zlúčeniny zavádzacieho činidla sa premení na sodnú soľ jedným ekvivalentom hydroxidu sodného. Zvyčajne sa roztok zlúčeniny pripraví vo vode a mieša za pridania jedného ekvivalentu hydroxidu sodného (1,0N), keď sa vytvára sodná soľ. Táto zmes sa zamieša a umiestni do sonikátora (asi 37 °C). Hodnota pH sa upraví na približne 7 až 8,5 vodným roztokom hydroxidu sodného. Zmes sa premiešava, aby sa vytvoril rovnomerný roztok a rovnako sa použije ultrazvuk a zmes sa zahreje, pokiaľ je to nevyhnutné. Pokiaľ je nutné, pridá sa ďalší hydroxid sodný, aby sa dosiahla rovnomerná rozpustnosť a hodnota pH sa znovu upraví. Roztok zlúčeniny zavádzacieho činidla sa zmieša s IFN zo zásobného roztoku (asi 22,0 až 27,5 mg na ml vo fosfátom pufrovanom fyziologickom roztoku) a zriedi sa vodou na požadovaný objem (zvyčajne 3,0 ml). Konečné dávky zlúčeniny zavádzacieho činidla a IFN a dávkové objemy sú uvedené v tabuľke 4.

Obvyklé dávkovacie a vzorkovacie protokoly sú nasledujúce. Samci krysy kmeňa Sprague-Dawley s hmotnosťou asi 200 až 250 g sa nechajú hladovať po dobu 24 h a podá sa im ketamín (44 mg na kg) a chlórpromazín (1,5 mg na kg) 15 min pred podaním dávky a opäť podľa potreby, aby sa zachovala anestézia. Dávkovej skupine piatich zvierat sa podáva jeden z dávkovacích roztokov. Pre perorálne dávkovanie sa adaptuje Rusch 8 French 11 cm katéter na striekačku 1 ml s pipetovým koncom. Striekačka sa naplní dávkovacím roztokom natiahnutím roztoku cez katéter, ktorý sa potom utrie do sucha. Katéter, sa umiestni do pažeráka tak, že sa koniec ponechá 1 cm nad rezákmi. Roztok sa podáva stlačením piesta striekačky.

Vzorky krvi sa odoberajú za sebou z chvostovej artérie, zvyčajne v časoch = 15, 30, 45 a 60 a 90 min po podaní. Koncentrácie IFN v séru sa kvantifikujú pomocou testovacieho kítu imunologickej skúšky Cytoscreen pre ľudský IFN-alfa (katalóg # KHC4012 od Biosource International, Camarillo, CA). Predchádzajúce štúdie ukazujú základné hodnoty približne 0.

PP 0118-2003

32070/B

Výsledky od zvierat v každej skupine sa spriemerujú pre každý časový údaj. Najväčší z týchto priemerov (tj. priemerný pík koncentrácie IFN v séru) je uvedený ďalej v tabuľke 4.

Tabuľka 4

Interferón- perorálne zavádzanie

Zlúčenina	objem (ml/kg)	dávky	dávka zlúčeniny (mg/kg)	dávka IFN (mg/kg)	priemerný pík IFN v séru (ng/ml) ±SD¹(SE²)
1b	1.0		200	1.0	17,80±13,52 (6,05)

^υ SD - smerodajná odchýlka ²¹SE - smerodajná chyba

Patenty, patentové prihlášky, spôsoby testovania a publikácie, ktoré sú uvedené vyššie, sú tu zahrnuté odkazy v ich úplnosti.

Vo svetle podrobného popisu, ktorý je uvedený vyššie bude odborníkovi v odbore zrejmý rad obmien tohto vynálezu. Všetky tieto zrejmé obmeny sú plne v rámci zamýšľaného rozsahu pripojených patentových nárokov.

PP 0118-2003

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Zlúčenina vzorca a jej soli.
2. Prostriedok vyznačujúci sa tým, že zahrňuje (A) aktívne činidlo a (B) zlúčeninu vzorca a ich soli alebo ich zmes.
3. Prostriedok podľa nároku 2, vyznačujúci sa tým, že aktívne činidlo sa zvolí zo skupiny pozostávajúcej z biologicky aktívneho činidla, chemicky aktívneho činidla a ich kombinácie.
4. Prostriedok podľa nároku 3, vyznačujúci sa tým, že biologicky aktívne činidlo zahrňuje najmenej jeden proteín, polypeptid, peptid, hormón, polysacharid, mukopolysacharid, cukor alebo lipid.
5. Prostriedok podľa nároku 3, vyznačujúci sa tým, že biologicky aktívne činidlo sa zvolí zo skupiny obsahujúcej:

PP 0118-2003

32070/B rastové hormóny, ľudské rastové hormóny, rekombinantné ľudské rastové hormóny, hovädzie rastové hormóny, bravčové rastové hormóny, hormóny uvoľňujúce rastové hormóny, interferóny, alfa-interferón, beta-interferón, gamma-interferón, interleukín-1, interleukín-2, inzulín, bravčový inzulín, hovädzí inzulín, ľudský inzulín, ľudský rekombinantný inzulín, rastový faktor podobný inzulínu, rastový faktor podobný inzulínu-1, heparin, nefrakcionovaný heparín, heparinoidy, dermatany, chondroitíny, heparíny s nízkou molekulovou hmotnosťou, heparíny s veľmi nízkou molekulovou hmotnosťou, heparíny s ultra nízkou molekulovou hmotnosťou, kalcitonín, lososí kalcitonín, úhorí kalcitonín, ľudský kalcitonín, erytropoetín (EPO), atriálny naturetický faktor, antigény, monoklonálne protilátky, somatostatín, proteázové inhibítory, adrenokortikotropin, hormón uvoľňujúci gonadotropin, oxytocín, hormón uvoľňujúci luteinizačný hormón, folikuly stimulujúce hormón, glukocerebrosidázu, trombopoetín, filgrastím, prostaglandíny, cyklosporín, vazopresín, kromolýn sodný, chromoglykát sodný, chromoglykát dvojsodný, vankomycín, desferioxamín, paratyroidný hormón, fragmenty paratyroidného hormónu, antimikrobiálne činidlá, antimykotické činidlá, vitamíny, analógy, fragmenty, mimetiká a polyetylénglykolom modifikované deriváty týchto zlúčenín a akékoľvek ich kombinácie.
6. Prostriedok podľa nároku 3, vyznačujúci sa tým, že biologicky aktívne činidlo zahrňuje inzulín, ľudský rastový hormón, interferón, kromolýn sodný alebo ich kombinácie.
7. Prostriedok podľa nároku 3, vyznačujúci sa tým, že biologicky aktívne činidlo zahrňuje inzulín.
8. Prostriedok podľa nároku 3, vyznačujúci sa tým, že biologicky aktívne činidlo zahrňuje interferón.
9. Forma dávkovej jednotky, vyznačujúca sa tým, že zahrňuje:

(A) prostriedok podľa nároku 2

PP 0118-2003

32070/B (B) (a) excipiencium, (b) rozpúšťadlo, (c) rozvoľňovadlo, (d) mazadlo, (e) plastifikátor, (f) farbivo, (g) dávkovací vehikulum alebo (h) akúkoľvek ich kombináciu
10. Forma dávkovej jednotky podľa nároku 9, vyznačujúca sa tým, že aktívne činidlo sa zvolí zo skupiny pozostávajúcej z biologicky aktívneho činidla, chemicky aktívneho činidla a ich kombinácie.
11. Forma dávkovej jednotky podľa nároku 10, vyznačujúca sa tým, že biologicky aktívne činidlo zahrňuje najmenej jeden proteín, polypeptid, peptid, hormón, polysacharid, mukopolysacharid, cukor alebo lipid.
12. Forma dávkovej jednotky podľa nároku 10, vyznačujúca sa tým, že biologicky aktívne činidlo sa zvolí zo skupiny obsahujúcej:

rastové hormóny, ľudské rastové hormóny, rekombinantné ľudské rastové hormóny, hovädzie rastové hormóny, bravčové rastové hormóny, hormóny uvoľňujúce rastové hormóny, interferóny, alfa-interferón, beta-interferón, gamma-interferón, interleukín-1 -interleukín-2, inzulín, bravčový inzulín, hovädzí inzulín, ľudský inzulín, ľudský rekobinantný inzulín, rastový faktor podobný inzulínu, rastový faktor podobný inzulínu-1, heparín, nefrakcionovaný heparín, heparinoidy, dermatany, chondroitíny, hepariny s nízkou molekulovou hmotnosťou, hepariny s veľmi nízkou molekulovou hmotnosťou, hepariny s ultra nízkou molekulovou hmotnosťou, kalcitonín, lososí kalcitonín, úhorí kalcitonín, ľudský kalcitonín, erytropoetín, atriálny naturetický faktor, antigény, monoklonálne protilátky, somatostatín, proteázové inhibítory, adrenokortikotropin, hormón uvoľňujúci gonadotropín, oxytocín, hormón uvoľňujúci luteinizačný hormón, folikuly stimulujúce hormón,

PP 0118-2003

32070/B glukocerebrosidázu, trombopoetin, filgrastím, prostaglandíny, cyklosporin, vazopresín, kromolýn sodný, chromoglykát sodný, chromoglykát dvojsodný, vankomycín, desferioxamín, paratyroidný hormón, fragmenty paratyroidného hormónu, antimikrobiálne činidlá, antimykotické činidlá, vitamíny, analogá, fragmenty, mimetiká a polyetylénglykolom modifikované deriváty týchto zlúčenín a akékoľvek ich kombinácie.
13. Forma dávkovej jednotky podľa nároku 10, vyznačujúca sa tým, že biologicky aktívne činidlo zahrňuje inzulín, ľudský rastový hormón, interferón, kromolýn sodný alebo ich kombinácie.
14. Forma dávkovej jednotky podľa nároku 9, vyznačujúca sa tým, že aktívne činidlo zahrňuje inzulín.
15. Forma dávkovej jednotky podľa nároku 9, vyznačujúca sa tým, že aktívne činidlo zahrňuje interferón.
16. Forma dávkovej jednotky podľa nároku 9, vyznačujúca sa tým, že je vo forme tablety, kapsule, častíc, prášku, vrecka alebo kvapaliny.
17. Forma dávkovej jednotky podľa nároku 9, vyznačujúca sa tým, že dávkovým vehikulom je kvapalina zvolená zo skupiny pozostávajúcej z vody, 25 % vodného propylénglykolu, fosfátového pufru, 1,2-propándiolu, etanolu a akejkoľvek ich kombinácie.
18. Spôsob podávania biologicky aktívneho činidla zvieraťu, ktoré toto činidlo potrebuje, vyznačujúci sa tým, že zahrňuje perorálne podanie prostriedku podľa nároku 3 živočíchovi.
19. Spôsob prípravy prostriedku, vyznačujúci sa tým, že zahrňuje zmiešanie: (A) najmenej jedného aktívneho činidla, (B) zlúčeniny podľa nároku 1 a

PP 0118-2003

32070/B (C) prípadne dávkového vehikula.
20. Spôsob liečenia choroby, vyznačujúci sa tým, že zahrňuje podanie prostriedku podľa nároku 3 živočíchovi, ktorý ho potrebuje.

PP 0118-2003

32070/B
21. Bezvodá zlúčenina vzorca alebo jej soľ.
22. Bezvodý 4-[(2-hydroxybenzoyl)amino]benzoát sodný.
23. Zlúčenina podľa nároku 1, ktorej soľ je monosodná.
24. Monohydrát zlúčeniny vzorca

OH alebo jeho soľ.
25. Monohydrát 4-[(2-hydroxybenzoyl)amino]benzoátu sodného.
26. Monohydrát podľa nároku 24, ktorého soľou je soľ monosodná.
27. Izopropanolový solvát zlúčeniny vzorca alebo jeho soľ.

PP 0118-2003

32070/B
28. Izopropanolový solvát 4-[(2-hydroxybenzoyl)amino]benzoátu sodného.
29. Izopropanolový solvát podľa nároku 27, ktorého soľou je soľ monosodná.
30. Prostriedok, vyznačujúci sa tým, že obsahuje (a) aktívne činidlo a (b) bezvodú zlúčeninu podľa niektorého z nárokov 21 až 23.
31. Prostriedok, vyznačujúci sa tým, že obsahuje (a) aktívne činidlo a (b) monohydrát podľa niektorého z nárokov 24 až 26.
32. Prostriedok, vyznačujúci sa tým, že obsahuje (a) aktívne činidlo a (b) izopropanolový solvát podľa niektorého z nárokov 27 až 29.
33. Prostriedok podľa niektorého z nárokov 30 až 32, vyznačujúci sa tým, že aktívnym činidlom je inzulín.
34. Prostriedok podľa niektorého z nárokov 30 až 32, vyznačujúci sa tým, že aktívnym činidlom je ľudský rastový hormón.
35. Prostriedok podľa niektorého z nárokov 30 až 32, vyznačujúci sa tým, že aktívnym činidlom je rekombinantný ľudský rastový hormón.
36. Prostriedok podľa niektorého z nárokov 30 až 32, vyznačujúci sa tým, že aktívnym činidlom je kromolýn sodný.
37. Prostriedok podľa niektorého z nárokov 30 až 32, vyznačujúci sa tým, že aktívnym činidlom je heparín.

PP 0118-2003

32070/B
38. Prostriedok podľa niektorého z nárokov 30 až 32, vyznačujúci sa tým, že aktívnym činidlom je kalcitonín.
39. Prostriedok podľa niektorého z nárokov 30 až 32, vyznačujúci sa tým, že aktívnym činidlom je paratyroidný hormón.
40. Forma pevnej orálnej dávky, vyznačujúca sa tým, že obsahuje:

(A) zlúčeninu podľa niektorého z nárokov 30 až 39 a (B) (a) excipiencium, (b) rozpúšťadlo, (c) rozvoľňovadlo, (d) mazadlo, (e) plastifikátor, (f) farbivo, (g) dávkovací vehlkulum alebo (h) akúkoľvek ich kombináciu
41. Forma pevnej orálnej dávky podľa nároku 40, vyznačujúca sa tým, že touto formou dávky je tableta alebo kapsula.
42. Spôsob podávania aktívneho činidla živočíchovi, ktorý to potrebuje, vyznačujúci sa tým, že sa živočíchovi perorálne podáva prostriedok podľa niektorého z nárokov 30 až 39.
43. Spôsob podávania aktívneho činidla živočíchovi, ktorý to potrebuje, vyznačujúci sa tým, že sa živočíchovi perorálne podáva forma pevnej orálnej dávky nároku 40 alebo 41.