SK111098A3

SK111098A3 - Urea derivatives, process for producing the same and medicaments containing them

Info

Publication number: SK111098A3
Application number: SK1110-98A
Authority: SK
Inventors: Daniel Jasserand; Samuel David; Jochen Antel; Reinhard Bruckner; Christian Eeckhout; Gerhard-Wilhelm Bielenberg
Original assignee: Solvay Pharm Gmbh
Priority date: 1997-08-27
Filing date: 1998-08-14
Publication date: 1999-05-07
Also published as: KR19990023605A; JP4250228B2; JPH11140082A; RU2198883C2; CZ267198A3; NO983918D0; CN1218044A; IL125885A; NZ331524A; TR199801683A2; HU9801889D0; ZA986721B; AU8189998A; AR015147A1; HK1019604A1; TW520368B; NO983918L; TR199801683A3; US6001833A; DZ2597A1

Description

Nový vynález sa týka nových derivátov močoviny, v ktorých je atóm dusíka súčasť piperazínového kruhu a iný je substituovaný benzylamínoetylovým zvyškom. Tieto nové deriváty močoviny sa vyznačujú antagonistickými vlastnosťami receptora neurokinínu s priaznivým účinným profilom na liečenie funkčných a zápalových porúch gastrointestinálneho traktu väčších cicavcov, najmä ludí. Vynález sa ďalej týka liečiv, obsahujúcich tieto nové zlúčeniny, ako aj spôsobu výroby týchto zlúčenín.

Súčasný stav techniky

Z európskej patentovej prihlášky, zverejnenej pod číslom 655 442, sú už známe piperazínové deriváty s antagonistickými vlastnosťami receptora neurokinínu.

I

Podstata vynálezu

Vynález si kladie za úlohu vyvinúť nové účinné látky na liečenie funkčných a zápalových porúch v gastrointestinálnom trakte.

Vynašlo sa nanovo, že skupina nových piperazínových derivátov, ktoré sú v polohe 2 substituované indolymetylovým zvyškom, a v ktorých je dusík v polohe 4 benzylamínoetylový substituent, ukazujú účinný profil, ktorý ho činí vhodným na liečenie funkčných a zápalových porúch gastrointestinálneho traktu. Skupina substancií podľa vynálezu sa ďalej vyznačuje dobrou znášanlivosťou a dobrou orálnou biologickou použiteľnosťou.

Predmetom vynálezu sú preto nové zlúčeniny vzorca I

Η kde znamenajú

Ί

R vodík, alebo nizsi alkyl p

R vodík, alebo halogén

R3 vodík, alebo nižšiu alkoxyskupinu a ich fyziologicky únosné adičné soli kyselín, ako aj liečivá, ktoré možné z týchto zlúčenín vyrobiť.

Pokiaľ znamenajú substituenty v zlúčeninách vzorca I nižší alkyl, alebo tento obsahujú, môže tento reťazec byť priamy, alebo rozvetvený a obsahovať 1 až 4, výhodne 1 .až 2 atómy uhlíka.

Pokiaľ R¹ je nižší alkyl, uprednostňuje sa metyl.

Pokiaľ substituent R² znamená halogén, je uprednostňovaný fluór.

Pokiaľ substituent R³ znamená nižšiu alkoxyskupinu, uprednostňuje sa metoxyskupina.

n o

Uprednostňujú sa zlúčeniny vzorca I, kde R je vodík a R znamená metoxyskupinu alebo zlúčeniny vzorca I, kde R² znamená fluór a R³ je vodík.

V polohe 2R piperazínového kruhu lH-indol-3-yl-metylový zvyšok.

je uprednostňovaný

Zlúčeniny sa môžu vyrobiť známym spôsobom. Zlúčeniny vzorca I sa môžu mimoriadne výhodne vyrobiť tým, že reaguje

s reaktívnou zlúčeninou všeobecného vzorca III,

kde Y znamená nahraditelnú prchavú skupinu, nukleofilným amínu na karbomoylovú napadnutím primárneho alebo sekundárneho

kde Y má odštiepením predtým prchavej pokial uvedený význam, skupiny Y zo získanej zlúčeniny môže vzniknúť vzorca IV kyselina, k zlúčenine vzorca IV sa pridá nenukleofilná organická všeobecného vzorca V.

báza a zlúčenina vzorca IV zareaguje nasledovne so zlúčeninou

kde R¹⁰¹ znamená nižší alkyl, alebo chrániacu skupinu pre aminy 9 o _x a R a R majú predtým uvedený význam a prípadná chrániaca skupina R¹⁰¹ sa nasledovne opäť odštiepi alebo

b) zlúčenina vzorca II reaguje so zlúčeninou všeobecného vzorca

VI,

0 Ί 9 3 kde R , R a R^J majú predtým uvedený význam a prípadná chrániaca skupina pre aminy R¹⁰¹ sa nasledovne znovu odštiepi a v požadovanom prípade sa získané zlúčeniny vzorca I alkylujú, kde R¹ znamená vodík, na zlúčeniny vzorca I, kde R¹ znamená nižší alkyl a získané zlúčeniny vzorca I sa v požadovanom prípade prevedú na adičné soli kyselín alebo adičné soli kyselín sa prevedú na voľné zlúčeniny vzorca I.

Podľa spôsobu variantu a) môže výhodne zreagovať najskôr zlúčenina vzorca II s reaktívnou karbonylovou zlúčeninou vzorca III na karbomoylovú zlúčeninu vzorca IV, ktorá môže priamo zreagovať v pôvodnej polohe eventuálne po prípravku nenukleofilnej organickej bázy s amínom vzorca V. Ako prchavé skupiny Y v zlúčeninách vzorca III sú vhodné napríklad halogény, výhodný chlór, trihalometoxyskupiny, výhodne trichlórmetoxyskupiny alebo imadozolylskupiny. Ako vhodné na použitie sú reaktívne karbonylové zlúčeniny vzorca III fosgén, bis-(tri chlórmetyl)-karbonát (trifosgén) alebo karbonyldimidazol. Pri reakcii aminu vzorca V s karbamoylovou zlúčeninou vzorca IV sa vytesní prchavá skupina Y zo. zlúčeniny vzorca IV. Pokial môže vznikať z takto uvoľnenej skupiny Y kyselina, môže byť k zlúčenine vzorca IV pred reakciou účelne pridaná nenukleofilná organická báza. Pokiaľ je Y napríklad chlór, môže sa zachytiť kyselina chlorovodíková, ktorá vzniká pri odštiepení Y, prídavkom predtým uvedenej bázy. Ako nenukleofilná báza je vhodná organická báza, rozpustná v reakčnej zmesi, ako terciárna dusíkatej bázy, napríklad alkylovanéj N-heterocyklami s obsahom N ako N-morfolín s nižším alkylom alebo N-pyperidín s nižším alkylom alebo terciárnymi amínami s nižším alkylom, ako napríklad trietylamín, tripropylamín, diizopropyletylamín, pyridín, 4-pyrrolidínpyridín. Použité bázy sa môžu v prebytku použiť ako rozpúšťadlá. Sled reakcií sa môže vykonať ako reakcia v jednej banke v polárnom aprotickom rozpúšťadle ako čiastočne halogénovanom uhľovodíku s nižším alkylom, napríklad v dichlórmetáne, pri teplotách medzi -22°C a izbovou teplotou, výhodnejšie pri izbovej teplote.

Reakcia zlúčeniny vzorca II s izokyanátom vzorca VI môže prebiehať známym postupom podľa spôsobu variantu b). Zlúčeniny vzorca VI sa môžu získať napríklad z amínov vzorca V reakciou s vhodnými karbonylovými zlúčeninami. Ako reaktívne karbonylové zlúčeniny sa hodia napríklad zlúčeniny vzorca III. Z aminu vzorca V sa účelovo vyrobí najskôr izokyanát vzorca VI a tento potom priamo v danej polohe reaguje so zlúčeninou vzorca II. Sled reakcií sa môže vykonať pri podmienkach, predtým uvedených na výrobu zlúčenín vzorca I podľa spôsobu variantu a) ako reakcia v jednej banke. Účelovo sa môže k reakčnej zmesi pridať kyselinotvorné činidlo. Ako kyselinotvorné reagencie sa hodia predtým uvedené nenukleofilné bázy.

Ako chrániace skupiny pre amíny R101 prichádzajú do úvahy napríklad chrániace skupiny pre amíny, známe z peptidovej chémie, ktoré sa môžu zaviesť známymi metódami a znovu môžu byt odštiepené. Vhodné chrániace skupiny sú známe napríklad z publikácií J. A. W. McOmie Protective Groups in Organic Chemistry, Plénum Press 1973, alebo T. W. Green a P. G. M. Wuts Protective Groups in Organic Synthesis, Wiley an Sons 1991

Ako chrániace skupiny pre aminy skupiny R sa hodia napríklad skupiny, ktoré sú velmi stabilné v kyslom aj zásaditom prostredí a ktoré sa môžu pri hydrogenolytických podmienkach odštiepiť. K týmto sa za týmto účelom počítajú napríklad fenylalkoxykarbonylové skupiny s nižším alkylom ako benzoloxykarbonylová skupina

A· (v nasledujúcom uvedená ako CbO). Ako chrániacu skupinu pre aminy R¹⁰¹ je s výhodou možné použiť benzolyoxykarbonylovú skupinu, ktorá sa môže známym spôsobom, aby sa získali zlúčeniny vzorca I, napríklad katalytickou hydrogenáciou, odštiepiť, kde R¹ znamená vodík. Odštiepenie chrániacej skupiny môže prebiehať pri inertných reakčných podmienkach v organickom rozpúšťadle ako v nižšom alifatickom éteri, napríklad tetrahydrofuáne (v nasledujúcom uvádzaný skrátene THF), alebo dietyléteri, nižších alkanolocl© napríklad metanole, alebo etanole, alebo organických kyselinách, ako v kyseline octovej, alebo v zmesiach týchto rozpúšťadiel, a pri prítomnosti hydrogenačného katalyzátora. Ako hydrogenačné katalyzátory sú vhodné napríklad katalyzátory ušlachtilého kovu, ako paládium na aktívnom uhlí. Reakcia sa účelovo vykonáva pri izbovej teplote. Vhodný hydrogeneračný tlak vodíka sa pohybuje medzi 2 až 7 bar, výhodnejšie medzi 3 až 7 bar.

Zlúčeniny vzorca I, kde R znamena vodík, sa mozu v požadovanom prípade známym spôsobom, amínoalkyláciou, previesť na zlúčeniny vzorca I, kde R¹ znamená nižší alkyl. Za týmto účelom sa môžu zlúčeniny vzorca I reduktívne alkylovať reakciou s nižšími alifatickými aldehydmi ako formaldehydom. Reakcia sa môže vykonať pri podmienkach, obvyklých pre reduktívnu alkyláciu amínov, napríklad pri podmienkach katalytickej hydrogenácie.

hydrogenačné katalyzátory sú vhodné kovové katalyzátory ako Raneyov nikel. Ako rozpúšťadlá sa môžu použiť nižšie alkanoly. Katalytická hydrogenácia sa môže vykonať pri podmienkach, predtým opísaných pre hydrogenolytické odštiepenie chrániacich skupín pre amíny.

Iná možnosť alkylácie je reakcia zlúčenín vzorca I, kde R¹znamená vodík, s nižšími alifatickými alkylhalogénidmi, ako alkylbromidmi alebo alkyljodidmi, výhodne s metyljodidom, alkylsulfátmi, alebo estermi alkylsulfónových kyselín, pri podmienkach všeobecne obvyklých pre nuklefilné substitučné reakcie. Reakcia sa môže uskutočniť v polárnom aprotickom rozpúšťadle ako dimetylformadide (v nasledujúcom uvádzaným pod skratkou DMF), dimetylsulfoxide (v nasledujúcom uvádzaným skrátene DMSO), alebo acetónnitrile, pri teplotách medzi -20°C a 100° C, výhodne medzi 60°C a 90°C a pri použití kyselinotvorných činidiel. Ako kyselinotvorné reagencie sú vhodné napríklad organické bázy, predtým spomenuté pri reakcii zlúčenín vzorca IV so zlúčeninami vzorca V.

Ako fyziologicky únosné soli zlúčenín vzorca I prichádzajú do úvahy ich soli s anorganickými kyselinami, napríklad kyselinou sírovou, fosforitou, či fosforečnou, alebo halogénvodíkovými kyselinami, napríklad kyselinou chlorovodíkovou, alebo s organickými kyselinami, napríklad nižšími alifatickými mono-, di-, alebo trikarbónovými kyselinami, ako kyselinou maleínovou, fumarovou, mliečnou, vínnou, citrónovou, alebo so sulfónovými kyselinami, ako metánsulfónovou kyselinou, alebo eventuálne v benzénovom kruhu halogénom substituovanými benzénsulfónovými kyselinami, ako p-toluénsulfónovou kyselinou.

Zlúčeniny vzorca I sa môžu známym spôsobom z reakčnej zmesi izolovať a čistiť. Adičné soli kyselín sa môžu obvyklým spôsobom previesť na voľné bázy a tieto sa môžu v požadovanom prípade previesť známym spôsobom na farmakologicky únosné adičné soli kyselín.

Zlúčeniny vzorca I obsahujú chirálny uhlíkový atóm, totiž atóm uhlíka v polohe 2 piperazínového základného skeletu, nesúci lH-indol-3-yl-metylový zvyšok. Zlúčeniny vzorca I tak môžu existovať vo viacerých stereoizomérnych formách. Predložený vynález obsahuje ako zmesi optických izomérov, tak aj neizomérne zlúčeniny vzorca I. Uprednostňujú sa zlúčeniny vzorca I, kde je umiestnený inolylmetylový zvyšok v polohe 2R piperazínovénu kruhu.

Ak sa pri syntéze zlúčenín vzorca I použijú zmesi optických izomérov východzej zlúčeniny vzorca II, tak sa získajú aj zlúčeniny vzorca I vo forme optických izomérov. Vychádzajúc zo stereochemicky jednotných foriem východzej zlúčeniny, môžu sa taktiež získať stereochemicky jednotné formy vzorca I. Stereochemicky jednotné zlúčeniny vzorca I sa môžu získať zo zmesí optických izomérov známym spôsobom, napr. chromatografickým delením na chirálnych deliacich materiáloch, alebo reakciou s vhodnými opticky aktívnymi kyselinami, napríklad kyselinou vínnou, alebo kafro-10-sulfónovou kyselinou a následným delením na optické antipódy frakcionovanou kryštalizáciou získaných diastomerných solí.

Obidva možné enantioméry zlúčenín vzorca II sú známe z patentovej prihlášky EP-A 655 422 a môžu sa vyrobiť podlá spôsobu, opísanom v tejto patentovej prihláške, alebo analogicky k týmto spôsobom.

Amíny vzorca V môžeme získať z diamínozlúčenín všeobecného vzorca VII/ s dvojnásobným počtom chrániacich skupín pre amíny

R¹⁰’ i

vn kde R¹⁰¹, R² a R³ majú predtým uvedený význam a R⁴⁰¹ je chrániaca skupina pre amíny tým, že sa známym spôsobom selektívne odštiepi chrániaca skupina pre amíny R⁴⁰¹ zo zlúčenín vzorca VII.

Ako chrániace skupiny pre amíny R⁴⁰¹ sa hodia všeobecne chrániace skupiny pre amíny, známe z peptidovej chémie, ako sú známe z predtým uvedených zdrojov. Ako chrániace skupiny pre amíny R⁴⁰^ príkladne vyniknú v aspoň mierne kyslom prostredí, napríklad prídavkom kyseliny p-toluénsulfónovej, trifluóroctovej alebo plynných či v rozpúšťadlách rozpustné soli kyselín, selektívne odštiepitelné skupiny, ktoré sú vysoko stabilné voči hydrogénolytickým a alkalickým podmienkam. K tomu sa napríklad počítajú rozvetvené nižšie alkyloxykarbónové skupiny ako terciárna skupina butyloxykarbónylová skupina (v nasledujúcom uvádzaná skrátene BOC). Výhodná môže byť R⁴⁰¹ terciárna butyloxykarbónylová skupina.

Zlúčeniny vzorca VI-I sa môžu získať- známym spôsobom, napr. redukciou amidov všeobecného vzorca VIII,

vm kde R¹, R², R³ a R⁴⁰¹ majú predtým uvedený význam nasledujúcim zavedením chrániacej skupiny R¹⁰¹, pokial R¹ je vodík. Redukcia sa môže uskutočniť komplexnými hybridmi alkalického kovu, ako hybridu hlinitolitného, ako redukčného prostriedku. Ako rozpúšťadlá sa hodia, pri redukčných podmienkach, inertné organické rozpúšťadlá ako nižšie alifatické étery, napríklad dioxan, THF alebo dietyléter alebo zmesi týchto rozpúšťadiel.

Vhodný teplotný rozsah je medzi -20°C s teplotou varu reakčnými zmesami. Výhodnejšie sa reakcia môže uskutočniť pri izbovej teplote.

Amidy vzorca amínoacyláciou

VIII sa môžu vyrobiť obvyklými metódami reakcie amínokarbónovej w-kyseliny všeobecného vzorca IV, chrániacimi skupinami pre aminy,

H

COOH

IX kde R⁴⁰¹ má predtým uvedený význam, s amínami všeobecného vzorca

X,

kde R¹, R² a R³ majú predtým uvedený význam, vedúci k tvorbe amidových zoskupení. Ako acylačné činidlá sa môžu použiť kyseliny vzorca IX, alebo ich reakčné deriváty. Ako reakčné deriváty prichádzajú do úvahy najmä zmiešané anhydridy kyselín r? chloridy kyselín alebo bromidy kyselín vzorca IX alebo zmiešané estery kyselín vzorca IX s kyselinou chlórmravčou, alebo s organickými sulfónovými kyselinami, napríklad aromatickými sulfónovými kyselinami, ako nižším alkylom, alebo halogénom substituovanými kyselinami benzénsulfónovými, napr. p-toluénsulfónovou kyselinou. Acylácia môže prebiehať v internom organickom rozpúšťadle pri reakčných podmienkach pri teplotách medzi -20°C a izbovou teplotou, výhodne pri izbovej teplote. Ako rozpúšťadla sú vhodné aromatické uhľovodíkové kyseliny ako benzén, alebo toluén, alifatické étery ako dietyléter, THF alebo dioxán, čiastočne halogénované nižšie uhľovodíky, ako dichlórmetán alebo zmesi týchto rozpúšťadiel.

Účelne sa môže acylácia vykonať najmä, ak sa použije ako acylačný prostriedok halogenid kyseliny kyselín vzorca IX, pri prítomnosti kyselinotvorného činidla. Ako kyselinotvorné reagencie sú vhodné nenukleofilné organické bázy, predtým spomenuté pri reakcii karbamoylových zlúčenín vzorca IV zo zlúčeninami vzorca V.

Ak sa ako acylačné prostriedky použijú samotné kyseliny vzorca IX, môže reakcia amínov vzorca X s kyselinami IX prebiehať účelne pri prítomnosti vhodného kopulačného činidla, známeho z peptidovej chémie na tvorbu amidu. Ako príklad kopulačných reagencií, ktoré vedú k tvorbe amidov s voľnými kyselinami tým, že tieto reagujú s kyselinami vo svojej pôvodnej polohe pri tvorbe reakčného derivátu kyseliny, je možné menovať najmä: alkylkarbodiimid, alebo l-etyl-3-[(dimetylamino)-propyl]-karbodiimid, diizopropyl-karbodiimid a karboldiimidazol. Reakcia pri prítomnosti kopulačného činidla sa môže účelovo vykonať pri teplotách medzi -30°C a +50°C v rozpúšťadlách ako halogénovaných uhľovodíkoch alebo aromatických rozpúšťadlách ako v eventuálne substituovaných benzénoch a eventuálne pri prítomnosti kyselinotvornej organickej zlúčeniny, napríklad predtým popísanej nenukleofilnej dusíkovej bázy. Kyseliny vzorca IX predstavujú deriváty s chránenými amínami derivátov kyseliny octovej, ktorá je známa v nechránenej forme, a ktorá sa môže previesť známymi metódami na deriváty s chránenými amínami.

Zlúčeniny vzorca X sú známe alebo sa môžu známym spôsobom zo známych zlúčenín vyrobiť.

Zlúčeniny vzorca I a ich adičné soli kyselín majú antagonistické vlastnosti receptora neurokinínu (=NK) a sú vhodné na liečenie stavu chorôb, pri ktorých sa zúčastnia neurokiníny ako prenosné látky. Pri tom sa vyznačuje skupina zlúčenín podľa vynálezu najmä priaznivým účinným profilom, ktorý sa vyznačuje vysokou afinitou voči receptorom NK-1, nízkou afinitou v pomere k receptorom k NK-2. Ďalej sa zlúčeniny vyznačujú dobrou orálnou účinnosťou.

Na základe svojho účinného profilu podlá vynálezu je skupina substancií vhodná najmä na zabránenie pochodov, pri ktorých sa zúčastnia substancie P ako substancie, viažuce neurokiníny na receptoroch NK-1. Tým sú tieto substancie vhodné na liečenie stavu nemocí, pri ktorých sa zúčastnia substancie P. Substancia P, napríklad, hrá úlohu pri prenášaní bolesti, zvracania, neurogénnych zápaloch, zápaloch močového mechúra, zápalových ochorení kĺbov a astmatických ťažkostiach. V dôsledku účinku, výhodne zameranom na gastrointestinálny trakt, je vhodný účinný profil substancií na liečenie funkčných a zápalových porúch v gastrointestinálnom trakte. Ďalej sa všeobecne predpokladá, že pri zlúčeninách, ktoré majú vedia vysokej afinity k receptorom NK-1 aj istú afinitu k receptorom NK-2, že majú oba tieto účinné komponenty priaznivý spolupôsobiaci vplyv na mechanizmy, ktoré sa zúčastnia na tej istej tvorbe choroby. K funkčným poruchám, liečitelných zlúčeninami podlá vynálezu patria najmä'poruchy, známe ako tzv. irritabilný bowel syndróm (=IBS) alebo syndróm podráždenia čriev dolných črevných ciest. Podstatné príznaky IBS sú bolesti podbrušia, ktoré spočívajú na precitlivenosti útrobného prenášajúceho nervového systému a anomáliách priebehu stolice, najmä anomálne urýchleného priechodu stolice v trakčníku. Zvýšená útrobná bolestivá citlivosť voči mechanickým alebo chemickým podnetom v intestinálnom trakte vedie k tomu, že pacienti s IBS už pri nízkych fyziologických dilatáciách trakčníka, podmienených zažívaním, napríklad pri nízkej tvorbe plynov a lahkom nadúvaní, ktoré zdraví ludia sotva zaznamenajú, trpia silnými útrobnými bolesťami.

K inflamatoricky podmieneným poruchám v gastrointestinálnom trakte, priaznivo ovplyvniteľnými zlúčeninami podlá vynálezu, patria zápalové poruchy v oblasti tenkého čreva, okrem iného

Cotilis ulcerosa a Morbus Crohn, všeobecne zhrnutých pod pojmom IBD (=inflamatory bowel disease). Účinný profil hrubého čreva sa vyznačuje dobrou biologickou použiteľnosťou a priaznivou selektivitou antagonistických účinkov receptora neurokininu voči nežiadúcim účinkom. V rozsahu dávok, ktoré blokujú receptor NK-1, sa tak pri farmakologických skúšobných pokusoch nezistil žiadny antagonistický účinok vápnika, týkajúci sa srdce a ciev. Príklady realizácie vynálezu

Uvedené čísla príkladov sa týkajú v nasledujúcom príkladov výroby

Popis farmakologických skúšobných metód

1. Stanovenie schopnosti skúšobných substancií, viazať sa na receptoroch NK-1, v skúmavke

Afinita skúšobných substancií k humánnym receptorom NK-1 sa zisťuje meraním v skúmavke. Určuje sa zabránenie väzby fyziologického neurokininu (substancia P) na receptoroch NK-1.

Štúdie väzby receptorov sa uskutočňujú so substanciou P [³H] ako ligandu. Pre pokus väzby sa inkubujú rôzne vzorky membránovej preparácie buniek CHO (vaječné bunky čínskych škrečkov, chinese hamster oycytes), ktoré exprimujú humánny receptor NK-1 roztokom označeného ligandu, pričom^; inkubačné dávky neobsahujú žiadnu skúšobnú substanciu, alebo prídavok rozdielnych koncentrácií skúšobnej substancie. Teraz sa v nasledujúcom vykoná separácia vo vzorcoch viazaného a voľného ligandu s pomocou filtrácie na sklenenom vlákne. Frakcie, ktoré zostávajú na filtri, sa viackrát premyjú s tlmivým roztokom a nasledovne sa zmeria rádioaktivita frakcie, ktorá na filtri zostala. Toto sa zisťuje ako IC5Q danej skúšobnej substancie onej koncentrácie, ktorá spôsobuje polomaximálne vytesnenie viazaného ligandu. Z tohto sa potom vypočíta príslušná inhibičná konštanta (hodnota K^) skúšobnej substancie. V tomto skúšobnom modeli ukázala substancia príkladu 1 hodnotu 2,1 nmol/1 pre afinitu k humánnym receptorom NK-1.

2. Stanovenie väzobnej schopnosti skúšobnej substancie na receptoroch NK-2 v skúmavke

Afinita skúšobných substancií k humánnym receptorom NK-2 sa meria v skúmavke. Určuje sa zabránenie väzby zlúčeniny SR-48,968 na receptoroch NK-2. SR-48,968 je synteticky vyrobená zlúčenina, známa ako špecifický antagonista NK-2.

Štúdie väzby receptora sa vykonávajú so SR-48,968 ako ligandom. Realizácia pokusu zodpovedá metóde, uvedenej vo farmakologickom teste na stanovenie väzobnej schopnosti skúšobných substancií na receptoroch NK-1 používajú vzorky exprimujú humánny ukázali udanej príkladné hodnoty K^ v skúmavke. Na rozdiel od tohto sa ale teraz membránovej separácie buniek CHO, ktoré receptor NK-2. V tomto skúšobnom modeli substancie, uvedené v nasledujúcej tabuľke 1 pre afinitu k humánnym receptorom NK-2:

Tabuľka 1: Afinita skúšobných substancií k humánnym receptorom

NK-2

príklad č.	Κ·£[μιηο1/1]
1	0,06
2	0,05
3	0,30

3. Stanovenie funkčného antagonizmu skúšobných substancií na izolovanom tkanive morčiat v skúmavke

Antagonistické pôsobenie receptora NK-1 skúšobných substancií sa meralo v skúmavke na izolovaných kruhových preparátoch srdcovnice Pirgbriht-Whitových morčiat, v oxidačnom výživnom roztoku. Stanovuje sa zabránenie relaxácie tonusu srdcových preparátov skúšobnými substanciami, vyvolanej po stimulácii s antagonistom NK-1 substancie P.

Na meranie kontrakcie cievnej muskulatúry sa fixujú preparáty na háku, spojených vláknom so zariadením na meranie sily a kontrakcie, sa vždy registrujú zapisovačom. Preparáty srdcovnice sa tonizujú fenylefrínom. Nasledovne sa stimulujú receptory NK-11 preparátov pred a po dávke skúšobnej substancie s 0,01 umol substancie P, čím sa docieli relaxácia tonusu. Relaxácie pred a po dávke skúšobnej substancie sa vyhodnocujú v percentách. Ako charakteristika sa vypočíta koncentrácia polomaximálnych zabránení (=IC₅₀), ktorá udáva onú koncentráciu, pri ktorej dochádza k polomaximálnemu zabráneniu relaxácie tonusu.

V tomto skúšobnom modeli ukázali príkladné substancie, zaznamenané v nasledujúcej tabuľke 2 uvedené hodnoty IC₅₀ pre polomaximálne zabránenie:

Tabuľka 2: Funkčný antagonizmus NK-1 skúšobných substancií na izolovanom tkanive morčiat

príklad č.	IC₅₀ [úmol/l]
1	0,001
2	0,0012
3	0,0015

4. Stanovenie antagonistického účinku substancie P skúšobných substancií na živom tele

Na dôkaz substancií indukované antagonistického účinku substancie P skúšobných sa použil ako štandardný skúšobný model pre farmakologické efekty zníženia krvného tlaku v morčatách, ktoré boli vyvolané aplikáciou substancie P. Určovalo sa zabránenie skúšobných substancií voči substancii P, indukovanej poklesom krvného tlaku po intravenóznej (=i.v.) a intraduodenálnej (=i.d.) aplikácií skúšobných substancií.

Samcom sú v narkóze implantované (ketamín 67 mg/kg, xylazín 13 mg) vždy hadičky do časti Arteria Carotis Communis a do časti Vena Jugularis. Arteriálna hadička slúži

Meranie prívod vnútrožilovej ekvilibrernej

P tlaku, žilný substancia substancie.

substancia vždy od 4 na meranie krvného prebieha prebieha dávke aj fáze 20 ako bolus

Pri pokuse v dávkach od do 6 zvierat.

so snímačom tlaku dávka substancie napríklad substancie.

Cez pri

Po pmol/zviera dávka skúšobnej

Statham 23d/B.

P, aplikácia skúšobnej minút sa aplikuje i.v. Potom prebieha sa vnútrožilne aplikuje skúšobná 0,1, 0,46 prípadne 1,0 umol/kg skupiny Kontrolná skupina obdrží zodpovedajúce i .v.

množstvo fyziologického roztoku kuchynskej soli. 1, 15, 30, 45 a 60 minút po pridaní substancie sa aplikuje vždy 50 pmol substancie P. Pri intraduodenálnom pridaní substancie dodatočne implantuje hadička do trakčníku pokusného zvieratá odchylne na výške uvedeného popisu. Skúšobné substancie sa cez túto hadičku aplikujú vždy 3 až 6 zvieratám v dávkach od 0,046; 0,1; 0,46; 1,0; 4,6; a 10,0 umol/kg. Ako pohon pri týchto pokusoch slúži tylóza. Meria sa stredný arteriálny krvný tlak pred a cca 1 minútu po prvej dávke substancie P (pred aplikáciou skúšobnej substancie a z toho sa porovnávajú hodnoty krvného tlaku kontrolných zvierat, ošetrených len substanciou P a zvierat, ošetrených substanciou P a skúšobnou substanciou a z rozdielu sa vypočíta indukované zabránenie poklesu krvného tlaku. Stanoví sa ona dávka ako ED₅₀, pri ktorej dochádza k 50 %-nému zabráneniu poklesu krvného tlaku, indukovaného substanciou P.

V tomto skúšobnom modeli ukázala substancia príkladu 1 p aplikácii i.v. hodnotu ED_5Q 0,2 umol/kg a po aplikácii i.d. ED_5Q0,08 umol/kg. Tento pomer účinnosti i.d. ku i.v. sa preto môže hodnotiť ako náznak, že substancia je vhodná na orálnu aplikáciu, a že sa jej účinok použije výhodne v gastrointestinálnom trakte.

Na tom istom skúšobnom modeli sa testujú substancie aj na účinky poklesu krvného tlaku, spočívajúce na antagonistických vlastnostiach vápnika. Na toto sú kontrolnej skupine zvierat poskytované len dávky skúšobných substancií bez aplikácie substancie P. Substancia príkladu 1 neukázala v skúmanom rozsahu dávok (dávky i.v. až 1 u/kg a dávky i.d. až 10 umol/kg) žiadny dôležitý pokles krvného tlaku. Toto je náznak toho, že v rozsahu týchto dávok nedochádza k žiadnym vedľajším antagonistickým účinkom vápnika. Podľa vynálezu prekvapujúco nízke antagonistické účinky vápnika zlúčenín sa dajú preukázať aj štandardným skúšobným modelom v skúmavke, napríklad, na izolovanom srdcovom tkanive morčiat.

Substancie sa môžu podávať v obvyklých farmaceutických prípravkoch. Dávky, ktoré je treba používať, môžu byť individuálne rôzne a menené prirodzene vždy podľa druhu stavu, ktorý je potrebné liečiť, a podľa použitej substancie. Všeobecne sú však na aplikáciu na ľudí a väčšie cicavce vhodnejšie liekové formy s obsahom účinnej látky od 0,1 do: 80 mg, na jednotlivú dávku je veľmi výhodné použiť 10 mg účinnej látky.

Zlúčeniny podľa vynálezu môžu byť spolu s obvyklými farmaceutickými pomocnými alebo nosnými látkami obsiahnuté v pevných alebo kvapalných farmaceutických prípravkoch. Ako príklady pevných preparátov je možné vymenovať orálne aplikovateľné preparáty, ako tabletky, dražé, kapsule, prášky, alebo granuláty, a tiež čipky. Tieto preparáty môžu obsahovať farmaceutický obvyklé organické látky, ako napr. mastenec, mliečny cukor, alebo škrob vedia farmaceutický obvyklých látok, ako napríklad klzné prostriedky, alebo rozvolňovače tabletiek. Kvapalinové preparáty ako suspenzie, alebo emulzie účinných látok môžu obsahovať obvyklé riedidlá ako vodu, oleje, alebo suspenzné prostriedky ako polyetylénglykol a obdobne. Dodatočne sa môžu pridať ďalšie pomocné látky, ako napríklad konzervačné prostriedky, prípravky na úpravu chuti a tak podobne.

Účinné látky sa môžu známym spôsobom zmiešavať a formulovať s farmaceutickými pomocnými, alebo nosnými látkami. Na výrobu pevných liekových foriem sa môžu účinné látky zmiešať obvyklým spôsobom, napríklad s pomocnými, alebo nosnými látkami a za mokra, alebo za sucha granulovať. Granulát, alebo prášok sa môže potom priamo plniť do kapsúl, alebo obvyklým spôsobom zlisovať na tabletky. Tieto sa môžu v požadovanom spôsobe dražovať.

Nasledujúce príklady majú vynález bližšie objasniť, ibaže ich rozsah je nie žiadnym spôsobom obmedzený.

Príklad 1:

(2R) -1- [ 3,5-bis (trif luórmetyl )benzoyl ] -[2- (lH-indol-3-yl-metyl) -42- [ N- ( 2-metoxybenzyl) amínoetyl) amínokarbonyijpiperazín

A) 101,5 terc.-butyloxkarbonylglycínu sa rozpustilo pod dusíkovou atmosférou v 800 ml dichlórmetánu a dolialo 96,5 ml trietylaminu. Pri chladení ladom sa pomaly prikvapkávalo 58 ml etylesteru kyseliny chlórmravčej a vzniknutá zmes sa nasledovne pomaly miešala počas 2 hodín pri izbovej teplote a potom sa prikvapkal roztok 79,8 g 2-metoxybenzylamínu v 400 ml dichlórmetánu. Zmes sa nechala miešať cez noc, potom sa pridalo 1.400 ml 15 %-ného vodného roztoku kyseliny vínnej a zmes sa opäť pomaly miešala 30 minút. Nasledovne bola oddelená organická fáza, sušená síranom sodným a pri zníženom tlaku odparená. Zostávajúci zvyšok sa kryštalizoval z diétyléteru/dichlórmetánu a sušil pri vysokom tlaku. Získalo sa 88,9 g N-BOC-C-(2 metoxy)-benzyl-amínoglycínu v práškovej forme, bod topenia = 970-97,7°C.

B) 40,0 g predtým získaného produktu sa rozpustilo ml zmesi toluénu a THF v pomere (1:1) a ľadom chladenej predlohy 21,0 g THF. Zmes sa ponechala cez noc pri izbovej potom sa prikvapkávala v nasledujúcom poradí pod dusíkovou atmosférou v prikvapkávalo

LiAH₄ v 500 teplote miešať zmes 20 1 vody sa pridalo pri

600 do ml a

a 150 ml THF počas chladenia ľadom a nasledovne izbovej teplote najskôr 20 ml 15 %-ného vodného roztoku lúhu sodného a nasledovne 60 ml vody. Prevyšujúci roztok sa zo vzniknutej zrazeniny odsal a filtrát pri zníženom tlaku odparil. Zvyšok sa dal do 240 ml 7,5 %-ného vodného roztoku kyseliny vínnej a vodná fáza sa dichlórmetánom extrahovala. Vodná fáza sa pridaním 10 %-ného vodného roztoku hydroxidu sodného nasledovne nastavila na pH 10 a ešte trikrát extrahovala dichlórmetánom. Vyčistené fázy dichlórmetánu sa sušili síranom sodným a pri zníženom tlaku odparili a sušili vo vysokom vákuu Získalo sa 28,0 olejového N-BOC-N -(2metoxy)-1,2-diamínoetánu, ktorý bez ďalšieho čistenia zreagoval.

C) 5,0 g predtým získaného produktu sa rozpustilo pod dusíkovou atmosférou v 50 ml THF. K tomu sa pridalo 20 ml IN vodného roztoku hydroxidu sodného. Počas chladenia ľadom sa do vzniknutej reakčnej zmesi súčasne prikvapkávalo celkom 3,05 g benzylesteru kyseliny chlórmravčej a IN vodného roztoku hydroxidu sodného tak, aby sa neprekročila hodnota pH 10. Po dokončení pridania sa zmes miešala pri izbovej teplote cez noc. Nasledovne sa pridalo 150 ml metyl-terc.-budyléteru, oddelila sa vodná fáza a organická fáza sa premyla v nasledujúcom poradí dvakrát 50 ml vody. Organická fáza sa sušila síranom sodným, pri zníženom tlaku sa odparila a sušila vo vysokom vákuu. Získalo sa 4,9 g N-BOC-N -Cbo-1,2-diamínometánu, ktorý bez ďalšieho čistenia ďalej zreagoval.

D) 4,8 g predtým získaného produktu sa rozpustilo v 50 ml dichlórmetánu. K tomu sa pridalo 4,4 g kyseliny p-toluénsulfónovej a reakčná zmes sa ponechala pri izbovej teplote na noc miešať. Nasledovne sa pridal roztok 7,5 g NaOH v 75 ml vody. Organická fáza sa oddelila, raz premyla 75 ml vody a sušila síranom sodným. Pri zníženom tlaku rozpúšťadlo sa odparilo a produkt sa sušil vo vysokom vákuu. Získalo sa 3,5 g olejovitého N-(2-metoxy)benzyl-N-Cbo-l,2-diamínoetánu, ktorý bez ďalšieho čistenia zreagoval.

E) 2,0 g (2R)-l-[3,5-bis(trifluórmetyl)benzoyl]-2-(lH-indol-3-yl-metyl)-piperazínu sa rozpustilo v 100 ml dichlórmetánu. Do to;.^ sa postupne po sebe pridávalo 0,6 g trifosgénu, rozpusteného v 20 ml dichlórmetánu a 12,0 ml diizopropyletylamínu, rozpusteného v 20 ml dichlórmetánu. Reakčná zmes, ktorá vznikla, sa pri izbovej teplote miešala po dobu 1 hodiny, a nasledovne sa prikvapkalo 2,8 g predtým získanej amínozlúčeniny, rozpustenej v 20 ml dichlórmetánu. Reakčná zmes sa počas 18 hodín miešala, a potom sa v nasledujúcom poradí prepierala 10 %-ným vodným roztokom hydrogénsíranu draselného, vodou a opätovne nasýteným roztokom hydrogénuhličitanu sodného. Potom sa dichlórmetánová fáza sušila síranom sodným a odparila pri zníženom tlaku. Chromatorafiou zvyšku na silikágele (vymývací prostriedok: dichlórmetán/metanol 3:1) sa získalo 2,5 g olejovitého (2R)-l-[3,5-bis(trifluórmetyl)benzoyl]-2-(lH-indol-3-yl-metyl)-4-^2- [ N- (2-metoxybenzyl) amínoetyl) amínokarbonyjjpiperazínu, ktorý bol bez ďalšieho čistenia podrobený ďalšej reakcii.

F) 2,5 g predtým získaného produktu sa rozpustilo v 400 ml etanolu a založilo 0,5 g 10 %-ného paládiového katalyzátora na aktívnom uhlí. Nasledovne sa počas 6 hodín vykonala hydrogenácia pri tlaku 4 bar. Potom sa katalyzátor odfiltroval a rozpúšťadlo sa pri zníženom tlaku odparilo. Chromatorafia na silikágele (vymývací prostriedok: dichlórmetán/metanol 9:1) poskytla 1,0 g surovej titulnej zlúčeniny, ktorá pôsobením dietyléteru, nasýteného HC1 bola prevedená na hydrochlorid. Bod topenia = 138 až 140°C.

Podľa predtým opísaných metód sa tiež môžu vyrobiť zlúčeniny vzorca I, ktoré sú uvedené v nasledujúcej tabuľke 3

Tabuľka 3: Ďalšie zlúčeniny vzorca I

príklad č.	R¹	R²	R³
2	ch₃	H	och₃
3	H	F	H

Príklad I:

Tabletky, obsahujúce (2R)-l-[3,5-bis(trifluórmetylJbenzoyl]-2-(lH-indol-3-yl-metyl)-4-{2-metoxybenzyl)amínoetyl)amínokarbonylIpiperazín

Boli vyrobené tabletky s nasledujúcim zložením:

hydrochlorid (2R)-l-[3,5-bis(trifluórmetyl)benzoyl]-2-(lH-indol-3-yl-metyl)-4-2[N-{2-metoxybenzyl)amínoetyl)amino-

karbonyljpiperazínu	20	mg
kukuričný škrob	60	mg
mliečny cukor	135	mg
želatína (ako 10 %tný roztok)	6	mg

Účinná látka, kukuričný škrob a mliečny cukor boli zahustené 10 %-tným roztokom želatíny. Pasta sa rozomlela a vzniknutý granulát sa umiestnil na vhodný plech a sušil sa pri teplote 45°C. Suchý granulát bol daný do drviča a v homogenizátore sa zmiešal s ďalšími pomocnými látkami v množstve:

mastenec stearan horečnatý kukuričný škrob mg mg mg a potom sa zlisoval na tabletky s hmotnosťou 240 mg.

yi/

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Zlúčeniny všeobecného vzorca I kde znamenajú

R¹ vodík, alebo nižší alkyl

R² vodík, alebo halogén

O ,

R vodík, alebo nižšiu alkoxyskupinu ako aj ich fyziologicky únosné adičné soli kyselín.
2 . (2R)-l-[3,5-bis(trifluórmetyl)benzoyl)-2-(ΙΗ-indol-3-y1-metyl) -4-{ 2 [N-( 2-metoxybenzyl) —amínoetyl )amínokarbonyl)piperazín a jeho fyziologicky únosné adičné soli kyselín podía nároku I.
3. Liečivá, obsahujúce farmakologicky účinné množstvá zlúčeniny podía nároku I a obvyklé farmaceutické pomocné alebo nosné látky.
4. Spôsoby výroby zlúčenín všeobecného vzorca I,

N i

H kde znamenajú r! vodík, alebo nižší alkyl n

R vodík, alebo halogén

R vodík, alebo nižšiu alkoxyskupinu ako aj ich fyziologicky únosné adičné soli kyselín, vyznačujúce sa tým, že

a) zlúčenina vzorca II reaguje s reaktívnou karbonylovou zlúčeninou všeobecného vzorca III, kde Y znamená nahradítelnú prchavú skupinu, nukleofilným napadnutím primárneho alebo sekundárneho amínu na karbomoylovú zlúčeninu všeobecného vzorca IV,

N i H kde Y má predtým uvedený význam, pokial môže vzniknúť odštiepením prchavej skupiny Y zo získanej zlúčeniny vzorca IV kyselina, k získanej zlúčenine vzorca IV sa pridá nenukleofilná organická báza á zlúčenina vzorca IV zareaguje nasledovne so zlúčeninou všeobecného vzorca V.

kde R¹⁰¹ znamená nižší alkyl, alebo chrániacu skupinu pre amíny a R a R majú predtým uvedený význam a prípadná chrániaca skupina R¹⁰¹ sa nasledovne opäť odštiepi alebo

b) zlúčenina vzorca II reaguje so zlúčeninou všeobecného vzorca VI, R¹⁰¹ | írV OCN^ VI R³

kde R·¹⁰¹, R² a R³ majú predtým uvedený význam a prípadná chraniaca skupina pre amíny R sa nasledovne znovu odštiepi l. v žiadanom prípade sa alkylujú získané zlúčeniny vzorca I, kde R¹ znamená vodík, na zlúčeniny vzorca I, kde R¹ znamená nižší alkyl a získané zlúčeniny vzorca I sa prevedú v žiadanom prípade na adičné soli kyselín alebo adičné soli kyselín sa prevedú na volnú zlúčeninu vzorca I.