SK87797A3

SK87797A3 - Absorbent articles having improved properties

Info

Publication number: SK87797A3
Application number: SK877-97A
Authority: SK
Inventors: Ted Guidotti; Anette Buschka; Anders Gustafsson; Urban Widlund
Original assignee: Sca Moelnlycke Ab
Priority date: 1994-12-30
Filing date: 1995-12-27
Publication date: 1998-02-04
Also published as: TR199501680A1; CO4650262A1; PL180977B1; EP0800367A1; EP0800367B1; TNSN95139A1; ZA9510800B; SE9404582D0; PL321020A1; TW308539B; DE69515514T2; GB2296438A; EP0800367B2; CZ174997A3; DE69515514T3; GB9524981D0; JP3767902B2; DE69515514D1; SE9404582L; PE12297A1

Description

Absorpčné výrobky so zlepšenými vlastnosťami

Oblasť techniky

Tento vynález sa týka absorpčného výrobku, ktorý obsahuje tekutinami priepustnú vonkajšiu vrstvu, usporiadanú na prvom povrchu výrobku, tekutinami nepriepustnú vonkajšiu vrstvu, usporiadanú na druhom povrchu výrobku, a absorpčné teleso, ktoré je upuzdrené medzi týmito dvomi obalovými vrstvami a obsahuje prijímací priestor, v ktorom je naberaná telová tekutina, tento priestor sa skladá z aspoň jednej dutiny alebo jedného regiónu s nižšou hustotou ako tie časti absorpčného telesa, ktoré hraničia s týmto prijímacím priestorom a ktoré ležia celkovo v rovnakej rovine.

Doterajší stav techniky

Až doteraz bolo problémom, ktorému čelia absorpčné výrobky ako sú plienky, plienky nohavičkového typu, chrániče pri inkontinencii, hygienické vložky alebo podobné produkty, u ktorých sa počíta s opakovaným príjmom a pohlcovaním telovej tekutiny či fluida vylučovaného užívateľom, že miera či rýchlosť, ktorou môže tekutina prenikať do daného výrobku, sa s príležitosťou každého nového zvlhčovania značne zmenšuje. Tento problém je najmä zvýraznený u plienok a chráničov pri inkontinencii, s ktorými sa počíta pre deti a dospelých, pretože v týchto prípadoch sú množstvá tekutiny, ktoré výrobok prijíma a pohlcuje, pomerne veľké a sú vylučované v rozmedzí iba niekoľkých sekúnd. Nie je teda neobvyklé, obzvlášť po prvom navlhčení, že tekutina, ktorá nie je hneď uvoľnená do výrobku, namiesto toho tečie cez povrch výrobku a uniká za jeho okraje. Takýto únik telovej tekutiny je prirodzene veľmi nežiadúci, pretože ľahko vedie k znečisteniu šiat, posteľného prádla a matracov

-2používaných užívateľom a dokonca i k zafarbovaniu a ničeniu týchto komodít.

Dôvod, prečo sa miera prenikania telovej tekutiny zmenšuje s opakovaným navlhčovaním daného výrobku je, že sa absorpčné teleso výrobku stáva dočasne nasýteným telovou tekutinou v obmedzenom priestore okolo plochy na povrchu výrobku, kde ho tekutina najprv kontaktuje, v tak zvanej ploche primárneho navlhčenia. Absorpčné výrobky sa normálne skladajú z jednej alebo viacerých vrstiev hydrofilných vlákien, napríklad buničiny celulózového vláknového páperia, a často obsahujú silne absorpčný hydrokoloidný materiál, tak zvané superabsorbenty. Tekutina je takými materiálmi prenášaná relatívne pomaly, pretože preprava tekutiny je hlavne spôsobovaná kapilárnymi silami, pôsobiacimi v dutinách umiestených medzi vláknami a časticami v absorpčnom telese daného výrobku. Tekutina je prenášaná vo vnútri hydrokoloidných materiálov pomocou difúzie, čo je stále ešte pomalejší postup, ako postup generovaný kapilárnymi silami. Tekutina teda bude zostávať v ploche primárneho navlhčovania výrobku po relatívne dlhý časový úsek a potom bude postupne prenášaná preč do obklopujúcich častí absorpčného telesa.

Tento problém bol zvýraznený v posledných rokoch, pretože vývoj mal tendenciu smerom k absorpčným telesám,ktoré boli stlačované na väčší a väčší stupeň stlačenia, s úmyslom obmedzenia objemu balenia a z dôvodov prepravy, skladovania a vonkajšieho prostredia.

Je známe opatrovať výrobok tekutinu prenášajúcimi prostriedkami v podobe stlačených vzorov, napríklad, stlačených prúžkov, ktorých funkciou je rozptyľovať tekutinu v pozdĺžnom smere výrobku tak, aby sa riadil prenos tekutiny von z plochy primárneho navlhčenia do častí absorpčného telesa, v ktorých je absorpčný materiál stále ešte nepoužitý. Výrobok majúci takéto stlačené prúžky je skôr

-3známy z PCT/SE94/00835. Prenos tekutiny vo výrobku je hlavne dôsledkom rozdielov v kapilárnych silách pôsobiacich medzi stlačenými prúžkami a obklopujúcim materiálom. Aj keď bol v tomto prípade dosiahnutý pozitívny efekt v podobe riadeného toku tekutiny v absorpčnom telese, množstvo ktorým je tekutina vo výrobku prenášaná je tiež príliš pomalé v pomere k miere akou je telová tekutina do výrobku vylučovaná. Dôsledkom toho tu existuje nebezpečenstvo, že tekutina nebude pohlcovaná dosť rýchlo, ale miesto toho bude tiecť pozdĺž povrchu výrobku a von cez okraje, čo vedie k unikaniu, ktorého riziko je najmä viditeľné u výrobkov, kde sa počíta s absorpciou moču, ako plienky a chrániče pri inkontinencii, do ktorých dochádza často k vylučovaniu veľkých kvánt tekutiny počas krátkeho časového úseku. Naviac, silné stlačenia výrobku vedú k tuhým častiam, ktoré sa ľahko neohýbajú a ktoré bránia výrobku aby pri použití uspokojivo nasledoval pohyby tela nositeľa a prispôsoboval sa jeho tvaru.

Ďalším spôsobom zdokonalenia schopnosti absorpčného výrobku prijímať a zadržovať veľké objemy telovej tekutiny je vytvoriť vo výrobku odlišné typy tekutiny prijímajúcich dutín či nádržiek.

US 3 889 679 popisuje plienku, v ktorej sa cez absorpčné teleso plienky preťahuje mnohosť cirkulárnych (kruhovitých) otvorov. Pretože plienka je však zvlhčovaná vo vnútri obmedzenej plochy plienky, plochou primárneho navlhčovania, iba tie otvory, ktoré sú umiestené najbližšie k tejto ploche, budú na začiatku využité k naberaniu (nasávaniu) telovej tekutiny. Tieto sú rýchlo naplnené tekutinou a potom následne odvodňované do obklopujúceho absorpčného materiálu, pomocou odsávania tekutiny z týchto otvorov prostredníctvom kapilárnych síl, ktoré pôsobia medzi vláknami v absorpčnom materiáli. Ako je vyššie zmienené, tento proces je procesom pomalým, a existuje tu značné

-4nebezpečenstvo, že tieto otvory budú stále ešte obsahovať tekutinu pri príležitosti budúceho navlhčenia absorpčného telesa. Naviac, absorpčný materiál umiestený najbližšie k ploche primárneho zvlhčovania plienky sa postupne stane nasýteným telovou tekutinou a tým stratí pri používaní všetku schopnosť odvodňovať tekutiny z otvorov von. Ďalším nedostatkom tohoto absorpčného telesa je, že je zložené z materiálu, ktorý sa pri zvlhčení rúti a celkovo stráca svoju trojrozmernú štruktúru. Dôsledkom toho je, že po prvom navlhčení je použiteľnosť dutiny v absorpčnom telese k naberaniu tekutiny prakticky neexistujúca.

Švédska patentová prihláška č. 9 304 321-4 popisuje absorpčné teleso pre absorpčné výrobky ako sú plienky, chrániče pri inkontinencii a hygienické vložky, ktoré sú opatrené tekutinu prijímajúcou časťou v podobe nádržky, ktorá je umiestená obecne proti očakávanej ploche primárneho navlhčovania absorpčného telesa, a ktorá sa preťahuje smerom do hĺbky do a cez zásobnú časť tekutiny v absorpčnom telese. Táto nádržka je v tekutom spojení s tekutinu rozptyľujúcou vrstvou, usporiadanou pod zásobnou vrstvou tekutiny a má väčšiu efektívnu strednú veľkosť pórov ako má obklopujúca zásobná časť tekutiny.

Absorpčné teleso tohoto druhu bude fungovať výnimočne účinne pri prijímaní prvého množstva tekutiny a takisto pri prijímaní následných kvánt tekutín za predpokladu, že časový úsek medzi za sebou idúcimi vylučovaniami tekutiny bude dostatočný k vyprázdneniu nádržky tekutiny medzi týmito prípadmi vylučovania. Absorpčné teleso podľa švédskej patentovej prihlášky č. 9 304 321-4 takisto závisí na účinku kapilárnych síl k odvodneniu tekutiny z danej nádržky. Tekutinu prijímajúca nádržka je teda vyprázdňovaná postupne keď je daná tekutina prenášaná z hrubších pórov v nádržke do jemnejších pórov v obklopujúcom absorpčnom materiáli. Takisto tu existuje nebezpečenstvo, že táto nádržka bude

-5príliš malá aby umiestnila veľké množstvo vylučovanej tekutiny, čo pôsobí preplnenie tejto nádržky.

Publikácia WO 87/01914, US 4 333 462, US 4 33 463, US 4 33 464, US 4 413 996, EP 0 124 365, GB 2 156 681, US 4 643 727 a EP 0 528 567, takisto popisujú podobné výrobky opatrené dutinami či nádržkovito tvarovanými otvormi pre príjem a zber tekutiny.

Existuje tu, teda, seriózna potreba absorpčného výrobku, ktorý dovolí opakované zvlhčovania pri vysokých mierach prieniku s ohľadom na tekutinu vylučovanú pri následných príležitostiach zvlhčovania.

Podľa tohoto vynálezu je tu zaistený výrobok typu definovaného v úvode, v ktorom boli príslušné nedostatky skôr známych výrobkov tohoto druhu v podstate eliminované.

Podstata vynálezu

Vynálezecký výrobok sa primárne vyznačuje tým, že v jednej zásobnej vrstve absorpčného telesa je zaistený prijímací priestor, a tým, že tieto časti zásobnej vrstvy, ktoré hraničia s prijímajúcim priestorom, obsahujú materiál, ktorý sa pri navlhčení zväčšuje v objeme v smere celkovo kolmom k prvému povrchu výrobku, čím sa pri zvlhčovaní výrobku v zmienenom smere takisto zväčšuje veľkosť prijímacieho priestoru.

Podľa jedného stvárnenia tohoto vynálezu, tekutinu prijímajúci priestor je zložený z jedného alebo viacerých otvorov, či regiónov s nižšou hustotou ako je hustota obklopujúceho materiálu v zásobnej vrstve, ktoré sa preťahujú cez aspoň časť hrúbky tejto zásobnej vrstvy.

Podľa ešte jedného stvárnenia je zásobná vrstva zložená z aspoň dvoch oddelených telies materiálu, ktoré sa preťahujú v podobe stĺpovítých rozperných prostriedkov

-6celkovo kolmých medzi dvomi ďalšími vrstvami materiálu vo výrobku, a spolu s týmito materiálovými vrstvami vymedzujú kontinuálny prijímací priestor medzi týmito vrstvami materiálu. Tieto oddelené telesá materiálu môžu, napríklad, obsahovať superabsorpčný materiál zapuzdrený medzi tubulárnym (rúrovitým) obalom, preťahujúcim sa medzi dvomi materiálovými vrstvami, čím k napúčaniu superabsorpčného materiálu formáciou gélu pri absorbovaní telovej tekutiny môže dochádzať iba vo vnútri týchto tubulárnych obalov, v smere celkovo kolmom k dvom vrstvám materiálu. Avšak, tieto telesá sú prednostne zložené z materiálov popísaných vo WO 94/10956.

Podľa ďalšieho stvárnenia tohoto vynálezu je prijímací priestor zložený aspoň z jednej kanálovej dutiny, ktorá sa preťahuje v pozdĺžnom smere daného výrobku.

Podľa ešte ďalšieho stvárnenia tohoto vynálezu je zásobná vrstva sformovaná zo štruktúry materiálu, ktorý je rozdelený v pozdĺžnom smere tejto štruktúry, pozdĺž vlniacej sa krivky, v ktorej sú časti štruktúry posunuté vo vzájomnom vzťahu k sebe v rovine štruktúry, aspoň v jej pozdĺžnom smere, čím tieto časti štruktúry medzi sebou v rovine tejto štruktúry definujú prijímací priestor. Zvlnenou krivkou sa rozumie krivka akéhokoľvek žiadúceho tvaru, ako je sínusoidná krivka, krivka v tvare zubov pílky, krivka štvorcovej vlny, atď. Amplitúda týchto zvlnení či vín, a ich dĺžka, sa môže pozdĺž krivky meniť. Tieto zvlnenia sa môže preťahovať v priamej, zakrivenej alebo vo vlnitej línii.

Keď budú časti štruktúry vzájomne posunuté o polovicu vlny v pozdĺžnom smere danej štruktúry, časti štruktúry budú medzi sebou definovať rad celkovo kruhových alebo oválnych otvorov, striedajúcich sa s prekrývajúcimi sa časťami štruktúry, preťahujúcej sa v pozdĺžnom smere štruktúry. Veľkosť týchto otvorov môže byť upravovaná či riadená pomocou vzájomného posunutia častí štruktúry k sebe. Čím

-Ίviac sú posunuté časti štruktúry k sebe, tým menšie budú ostatné otvory medzi pásovými časťami. Prípad, v ktorom tieto časti nevymedzujú dutinu medzi sebou nie je v tomto vynálezu obsiahnutý. Veľkosť týchto otvorov môže byť menená pomocou menenia amplitúdy vín pozdĺž štruktúry, napríklad tak, že otvory v ploche zvlhčovania budú väčšie ako otvory umiestené z von tejto plochy zvlhčovania.

Keď sú časti štruktúry posunuté od seba navzájom v priečnom smere štruktúry, zásobná vrstva bude predstavovať kanálový zvlnený priestor, ktorý sa preťahuje medzi týmito časťami štruktúry.

Zásobná vrstva, ktorá je obzvlášť vhodná pre použitie vo vynálezeckom výrobku, je formovaná z časticového materiálu, ktorý obsahuje okamžikove sušené celulózové vlákna, ktoré boli za sucha formované do štruktúry majúcej plošnú váhu 30-2000 g/m^a, a stlačené na hustotu medzi 0,2-1,2 g/cm³, táto štruktúra je zapracovaná vo výrobku bez následnej defibrácie a formácie vláknového páperia.

Ďalšou zásobnou vrstvou, ktorá je obzvlášť vhodná pre použitie v súlade s týmto vynálezom, je formovaná zo vzduchom loženej štruktúry celulózových vlákien, ktorá je stlačená do za sucha formovanej vrstvy majúcej prvú hustotu medzi 0,2-1,2 g/cm³, v ktorej je potom táto vrstva mechanicky zmäkčená na druhú hustotu, ktorá je nižšia ako pôvodná hustota a tým odlaminovaná, takže formuje mnohosť neúplne oddelených, tenkých vrstiev vlákien, ktorá každá má hustotu zodpovedajúcu prvej hustote.

Ešte jedna mysliteľná zásobná vrstva je formovaná z vrstvy materiálu majúcej prvú hrúbku a obsahujúcej pružný (objemovo) materiál, táto vrstva je stlačená dohromady kolmo k rovine, ktorá sa preťahuje cez túto vrstvu, na druhú hrúbku a je spojená v svojom počiatočnom stave pomocou spojiva, ktoré je rozpustné v telovej tekutine, v ktorej spojenie štruktúry ustáva keď je vrstva navlhčená a zásobná

-8vrstva sa vracia aspoň čiastočne do prvej hrúbky. Zásobná vrstva tohoto druhu môže byť formovaná, napríklad, zo stlačeného penového materiálu, rozťahuje vo svojej šírke, či zo ktorá je zložená aspoň čiastočne ktorý sa pri navlhčení stlačenej vrstvy vlákien, z vlákien, ktoré majú vo zvlhčenom stave danú objemovú pružnosť.

Podľa ešte jedného stvárnenia vynálezu, tá časť objemu zásobnej vrstvy, ktorá je zložená z prijímacieho priestoru, je najväčšia vo vnútri plochy primárneho navlhčovania výrobku, t.j., v tej ploche, kde sa počíta s prvým navlhčením telovou tekutinou. Tá časť prijímacieho priestoru, ktorá zaujíma objem zásobnej vrstvy sa tým môže zmenšovať v smere od plochy primárneho navlhčovania.

Vynález sa takisto týka absorpčného telesa k použitiu v absorpčnom výrobku, ktoré obsahuje prijímaciu časť z mäkkého, prednostne pružného materiálu s vysokou priestupnosťou tekutinou a malou schopnosťou rozptyľovania tekutiny, a zásobnú štruktúru tekutiny usporiadanú smerom dovnútra prvej vrstvy. Vynálezecké absorpčné teleso sa vyznačuje tým, že zásobná štruktúra tekutiny obsahuje zásobnú vrstvu, ktorá obsahuje zásobný priestor pre naberanie telovej tekutiny a obsahuje aspoň jednu dutinu alebo región s nižšou hustotou ako má zásobná vrstva celkovo, v ktorom časti zásobnej vrstvy, ktoré hraničia s prijímacím priestorom, obsahujú materiál, ktorý pri navlhčení zväčšuje objem v smere celkovo kolmom k rovine danej vrstvy, čím sa takisto v zmienenom smere zväčšuje veľkosť prijímacieho priestoru, ako dôsledok zvlhčenia výrobku; a tým, že zásobná štruktúra tekutiny takisto obsahuje vrstvu materiálu rozptyľujúceho tekutinu, majúceho vysokú schopnosť disperzie tekutiny, v ktorom je zásobná vrstva usporiadaná medzi prijímacou vrstvou a vrstvou rozptyľovania tekutiny.

Pretože sa zásobná vrstva vo vynálezckom výrobku bude

-9rozťahovať v tempe rozťahovať v tempe s navlhčovaním výrobku s telovou tekutinou, výrobok je schopný si udržať vysokú mieru prenikania s ohľadom, na tekutinu vylučovanú na výrobok počas celej doby jeho používania. Odlišuje sa od skôr známych výrobkov tým, že tu nie je žiadne dramatické zmenšenie v miere penetrácie, pretože je stále vytváraný nový tekutinu prijímajúci priestor. Za priaznivých podmienok je vynálezecký výrobok schopný udržovať si v podstate rovnakú mieru prenikania tekutinou dokonca i po mnohosti prípadov zvlhčovania. V najmä priaznivých prípadoch sa môže po prvej príležitosti navlhčenia miera prieniku tekutinou dokonca i zvýšiť.

Aby sa dosiahol plný účinok rozťahujúceho sa zásobného priestoru vo vynálezeckom absorpčnom telese, je dôležité aby aspoň vrstva materiálu usporiadaného v dosadnutí s tou stranou zásobnej vrstvy, ktorá leží bližšie k tekutinou priepustnému povrchu výrobku, mala takú objemovú pružnosť a tuhosť, ako za mokra tak za sucha, že sa nebude rútiť a padať do prijímacieho priestoru zásobnej vrstvy, pretože inak by veľká časť priestoru použiteľná pre ďalšie naberanie tekutiny bola stratená.

Tieto dutiny regióny s nízkou hustotou, kanále, či podobné konfigurácie, ktoré dohromady formujú dosadací priestor výrobku, nebudú mať prednostne rozmer v rovine zásobnej vrstvy, ktorý presahuje 35 mm a prednostne nepresahuje 20 mm. Tým sa mieni, že každá taká dutina, región s nízkou hustotou, kanál, či podobná konfigurácia, nebudú mať roztiahnutie kdekoľvek v rovine zásobnej plienky, čo bude umožňovať vrstve aby prispôsobila vo vnútri svojho povrchu kružnicu majúcu priemer väčší ako 35 mm a prednostne nie väčší ako 20 mm. U väčších rozmerov je obtiažne sa vyhnúť vydúvaní vrstvy do prijímacieho priestoru a tým zmenšovaniu daného priestoru, kvôli flexibilite daného materiálu. Keď je absorpčný výrobok nosený, výrobok je

-10zakrivený a utváraný k tvaru tela daného nositeľa. Vrstva materiálu usporiadaného na strane zásobnej vrstvy, ktorá leží bližšie nositeľovi, napríklad tekutinou priepustná obalová vrstva, bude týmto smerovač k zakriveniu sa do prijímacieho priestoru. Toto zakrivenie smerom dolu či vydutie, sa celkovo zvyšuje keď je materiál v obalovej vrstve mokrý, ale je ešte viac zvýraznené vo veľkých dutinách či otvoroch v zásobnej vrstve. Prirodzene, že toto vydúvanie smerom dolu môže znížené pomocou použitia tuhšej vrstvy materiálu najbližšie k zásobnej vrstve. Avšak, limit ako práva tuhá táto vrstva môže byt, môže bytí stanovený pomocou požiadaviek kladených na tvarovateľností, prispôsobivostí a pohodlie výrobku pri nosení, najmenší funkčný rozmer nejakej dutiny, či podobne, v zásobnej vrstve, zodpovedá približne veľkosti vodnej kvapky. Dutina či nejaký zodpovedajúci priestor v zásobnej vrstve by teda nemali bytí tak, malé, aby nikde vo vnútri ich definujúcich okrajov v rovine zásobnej vrstvy nemohla bytí vpísaná kružnica majúca priemer 3 mm alebo väčší.

Prehľad obrázkov na výkresoch odkazov

Vynález teraz bude ďalej podrobnejšie popísaný pomocou na sprievodné výkresy, v ktorých:

Obr. 1

- znázorňuje pôdorys plienky podľa prvého stvárnenia tohoto vynálezu, ktorý obsahuje zásobnú vrstvu sformovanú z oddelených telies materiálu.

Obr. 2a

Obr. 2b

- znázorňuje	pohľad	rezom	plienkou na	Obr. 1,
urobený na	línii	II-II	tohoto obrázku, pred
zvlhčením plienky.
- znázorňuje	pohľad	rezom	plienkou na	Obr. 1,
urobený na	línii II-	-II tohoto obrázku, po	zvlhčení

plienky.

-11Obr. 3 - znázorňuje pôdorys plienky podľa druhého stvárnenia tohoto vynálezu, obsahujúci záložnú vrstvu zloženú z pozdĺžne sa preťahujúcich, napúčateľných prúžkov materiálu.

Obr. 4a - znázorňuje pohľad rezom plienkou na Obr. 3, urobený pozdĺž línie IV-IV, pred zvlhčením plienky.

Obr. 4b - znázorňuje pohľad rezom plienkou na Obr. 3, urobený pozdĺž línie IV-IV, po zvlhčení plienky.

Obr. 5 - znázorňuje pohľad pozdĺžnym rezom plienkou na Obr.

3, urobený pozdĺž línie V-V, po zvlhčení plienky.

Obr. 6 - znázorňuje pôdorys plienky majúci sieťovú zásobnú vrstvu.

Obr. 7 - znázorňuje vynálezeckú zásobnú vrstvu obsahujúcu mnohosť cez prenikajúcich otvorov.

Obr. 8 - znázorňuje zásobnú vrstvu majúcu centrálne usporiadané otvory, striedajúce sa s prekrývajúcimi regiónmi materiálu.

Obr. 9 - znázorňuje štruktúru materiálu pre výrobu zásobnej vrstvy.

Obr. 10 - znázorňuje zásobnú vrstvu majúcu dva rady otvorov s rôznymi veľkosťami.

Obr. 11 - znázorňuje zásobnú vrstvu kanálové dutiny.

majúcu vlniace sa,

Príklady uskutočnenia vynálezu

Plienka znázornená na Obr. 1, 2a a 2b je pozorovaná zo strany, ktorá leží pri použití bližšie k nositeľovi. Plienka je znázornená ako roztiahnutá v plochom stave a obsahuje tekutinami napríklad, dierovanej priepustnú prvú obalovú vrstvu 1 vyrobenú, z netkaného materiálu, tkaného materiálu, plastickej fólie či siete pripevnenej na tej strane plienky, s ktorou sa počíta, že pri použití bude

-12ležať bližšie k nositeľovi. Tekutinami nepriepustná druhá obalová vrstva 2 je vyrobená, napríklad, z plastickej fólie alebo netkaného či tkaného materiálu, ktorý bol urobený hydrofóbny, je umiestená na tej strane plienky s ktorou sa počíta, že pri nosení bude ležať ďalej od nositeľa. Tieto dve obalové vrstvy 1, 2, obopínajú absorpčné teleso 2 a sú vzájomne spojené dohromady v častiach 4 obalových vrstiev 1, 2, ktoré vyčnievajú von okolo absorpčného telesa 2.

Plienka je zostavená tak, že pri nosení bude obopínať dolnú časť torza nositeľa nohavicovým spôsobom. K tomuto účelu má plienka prednú časť 5., ktorá je pri používaní zamýšľaná byť smerom dopredu nositeľa a leží cez jeho brucho, zadnú časť £, ktoré je pri používaní zamýšľaná byť smerom dozadu nositeľa a leží v dosadnutí so zadkom nositeľa, a rozkrokovú časť 7, usporiadanú medzi prednou časťou S a zadnou časťou £ plienky, zamýšľanú byť pri použití umiestnená v rozkrokovej ploche medzi zadkom nositeľa. Táto plienka má celkovo tvar presýpacích hodín, v ktorom jej predná časť 5. a zadná časť £ sú širšie ako rozkroková časť 7. Plienka takisto obsahuje dva pozdĺžne sa preťahujúce bočné okraje 2, 2, predný pásový okraj 10 a zadný pásový okraj 11. Keď je plienka nosená, pozdĺžne sa preťahujúce bočné okraje SL, 2, formujú okraje ohraničenia nohových otvorení plienky, zatiaľ čo pásové okraje 10 .11. spolu obopínajú pás nositeľa a formujú pásový okraj či ohraničenie plienky.

Pozdĺž každého príslušného bočného okraja fi, £, plienky je pripevnené (usporiadané) elastické zariadenie 12, 13. Elastické zariadenia 12, U, sú pripevnené na plienke v roztiahnutom stave a keď sú sťahované, naberajú sa v bočných okrajoch fi, 2, plienky a zakrivujú plienku do žľabovitého tvaru. Účinok elastických zariadení 12, 11, však nie je z obr. 1 jasný, pretože táto plienka je ukázaná v plochom stave, s elastickými zariadeniami 12, 13.

-13v roztiahnutom stave. Pri použití elastické zariadenia 12. 12, fungujú tak, že držia okraje otvorov nohy plienky v tesniacom dosadnutí so zadkom nositeľa. Ďalšie elastické zariadenie 14 je pripevnené pozdĺž zadného pásového okraja 11 plienky, aby sa dosiahlo zodpovedajúcim spôsobom tesné dosadnutie s okrajom pásového otvorenia. Príslušnej technike je známe niekoľko rôznych typov elastických zariadení 12-14/ vhodných pre tento účel, ako sú elastické nite, elastické pásy, elastické netkané alebo podobné materiály.

Aby sa umožnilo, aby bola plienka pri používaní zaistená v nohavicovej podobe okolo tela nositeľa, na každom bočnom okraji 2, v blízkosti zadného pásového okraja 11. sú zaistené upevňovacie pútka 12» 16. S upevňovacími pútkami 15/ 1£, sa počíta, že budú spolupôsobiť s a pripevnené proti upevňovači prijímacieho regiónu 17, zaistenom na prednej časti 5 plienky. Upevňovacie pútka 15, 15, sú normálne v podobe samolepiacich pások, ktoré sú pred použitím prehnuté, s adhezivom pokrytým povrchom ležiacim proti a chráneným plochou upevňovacieho pútka, ktorá bola ošetrená nejakým uvoľňovacím prostriedkom, na plienke samej. Prijímací región 17 je na prednej časti 5 plienky zložený z vystuženého regiónu tekutinami nepriepustnej obalovej vrstvy 2 na prednej časti 5 tejto plienky. Toto vystuženie sa najjednoduchšie docieli laminovaním prúžku plastickej fólie na tej strane tekutinami nepriepustnej obalovej vrstvy 2» ktorá leží do strany od absorpčného telesa 2. Toto vystuženie prijímacieho regiónu 17 umožňuje, aby bola plienka otvorená a znovu pripevnená, bez trhania tekutinami nepriepustnej obalovej vrstvy 2Alternatívne môžu upevňovacie pútka 15, 15/ obsahovať akýkoľvek vhodný typ mechanických upevňovacích prostriedkov, ako je jedna časť páskového upevňovača VELCRO^R, či tlakový kolíček alebo ekvivalentné prostriedky. V tomto ohľade bude prijímací región 17 zložený zo zodpovedajúcej časti

-14mechanického upevňovacieho zariadenia. Takisto je známe používať upevňovacie prostriedky, ktoré je možné považovať v podstate za hybridy medzi adhéznymi upevňovacími prostriedkami a mechanickými upevňovačmi. Príklad v tomto ohľade je popísaný v EP-A-393 953. Žiadne upevňovacie prostriedky nie sú požadované v prípade plienok, s ktorými sa počíta, že budú podporované ako vložky v páre tesne sediacich nohavičiek. Tak zvaným plienkam nohavičkového typu, či tréningovým, takisto normálne chýba upevňovacie zariadenie.

Absorpčné teleso 1 obsahuje prvú absorpčnú vrstvu, tekutinu či fluidum prijímajúcu vrstvu 12, ktorá má v podstate rovnaký tvar a veľkosť ako sama plienka, a ktorá je umiestená najbližšie smerom dovnútra tekutinami priepustnej obalovej vrstvy 1. Fluidum prijímajúca vrstva 18 sa vhodne skladá z mäkkého materiálu s vysokou priepustnosťou tekutinou a majúceho pomerne veľké póry či kapiláry. Príkladom takého materiálu sú ľahko stlačené vrstvy celulózového vláknového páperia, obzvlášť zložené z mechanickej, termomechanickej či chemitermomechanickej buničiny (CTMP), či rohoží vlákien a vypchávok iných druhov, zložených z prírodných alebo syntetických vlákien. Zmesi buničiny celulózového vláknového páperia, či iných an celulóze založených vlákien, s rôznymi typmi syntetických vlákien, môžu byť takisto použité. Je tiež možné použiť mäkký penový materiál, perforovaný alebo s otvorenými bunkami. Taký materiál má nízku kapacitu rozptyľovania (disperzie) tekutín, čím mokrá plocha vrstvy zostane obmedzená v podstate na región primárneho navlhčovania i po opakovanom navlhčení danej vrstvy alebo rúna. Nositeľ teda pociťuje povrch plienky, s ktorým je v styku, ako suchý a pohodlný proti pokožke i po tom, čo nosil plienku pomerne dlhú dobu.

Pri použití plienky sa počíta s tým, že prijímacia

-15vrstva 18 bude prijímať vylučovanú tekutinu a prenášať ju preč z tekutinami priepustnej obalovej vrstvy 1 a bude teda mať väčšie póry, ktoré ponúkajú prúdu tekutiny tak malý odpor ako to je len možné. Prijímacia vrstva lá bude prednostne takisto mäkká a* s pohodlným pocitom proti pokožke nositeľa počas celej doby svojho nosenia. Vlastnosti materiálu v prijímacej vrstve 18 sa po navlhčení prednostne teda nebudú v podstate meniť. Pre daný materiál je takisto žiadúce, aby mal danú (objemovú pružnosť) takú, aby mal pri použití tendenciu vracať sa do svojho pôvodného stavu potom, čo bol stlačený, zvrásnený, či zložený.

Keď prijímacia vrstva 18 obsahuje celulózové vlákna, ktoré normálne majú pomerne malú objemovú pružnosť v mokrom stave, napríklad chemická celulóza, môže byť vhodné primiešať k celulózovým vláknam ešte ďalší materiál, ktorý bude zvyšovať objemovú pružnosť materiálu za mokra a tým udeľovať prvej absorpčnej vrstve daný stupeň pružnosť a to i za mokra. Príklady takých materiálov obsahujú rôzne druhy termoplastických vlákien či častíc, ktoré, keď je vrstva ohriata, budú fungovať k viazaniu vlákien v danej vrstve a tým fixovať tieto vlákna v ich vzájomných polohách, a tým udeľovať vrstve vyššiu pevnosť v ťahu a zvýšenú objemovú pružnosť ako v stave mokrom, tak za sucha. Celulózové vlákna môžu takisto byť upravené chemicky, napríklad, zosieťovaním, čím sa zvýši ich vnútorná pružnosť, či celulózové vlákna môžu byť zmiešané s objemovo vysoko pružnými syntetickými vláknami.

Prijímacia vrstva 18 môže obsahovať malé množstvo tak zvaných superabsorbentov, to je materiálu v podobe vlákien, častí, granúl, fólie či podobne, ktorý je schopný absorbovať a viazať telovú tekutinu v množstve zodpovedajúcom niekoľkokrát vlastnej váhe superabsorbentov, zatiaľ čo chemicky formuje vodný gél.

V smere od tekutinami priestupnej obalovej vrstvy 1 je

-16vidieť smerom dovnútra prijímacej vrstvy 18 usporiadanú druhú absorpčnú vrstvu 12, s ktorou sa počíta, že bude schopná prijímať a zhromažďovať pomerme veľké množstvá telovej tekutiny v krátkom časovom úseku. Druhá absorpčná vrstva, zásobná vrstva 12, je zložená z množstva valcovitých telies 20. ktorých jeden plochý povrch 21 dosadá s prijímacou vrstvou 18 a ktorých druhý plochý povrch 22 dosadá na tretiu absorpčnú vrstvu 23. ktorá je umiestená smerom dovnútra zásobnej vrstvy 12, najbližšie k tekutinou nepriepustnej obalovej vrstve 2. Valcovité telesá 20 sú od seba vzájomne vzdialené a nechávajú medzi sebou kontinuálnu (spojitú) dutinu 24, v ktorej sa môže zberať telová tekutina vylučovaná do plienky.

Plienka znázornená na Obr. 1 má svoje hlavné pretiahnutie v rovine XY, smer X je definovaný priečnym smerom plienky a smer Y je definovaný prostredníctvom pozdĺžneho smeru plienky. Valcovité telesá 20 sú zložené z materiálu, ktorý sa pri zvlhčení telovou tekutinou bude silne rozťahovať v smere Z, t.j., v smere kolmom k rovine XY. Výroba najmä vhodného materiálu tohoto druhu je popisovaná vo WO 94/10956. Jedným charakteristickým rysom tohoto materiálu je, že je vyrábaný pomocou za sucha formovaných, okamžikovo sušených celulózových vlákien, k vytvoreniu štruktúry s povrchovou váhou 30-2000 g/m², ktorá je stlačená na hustotu medzi 0,2-1 g/cm³, a že táto štruktúra je zapracovaná ako absorpčná štruktúra do absorpčného výrobku bez následnej defibrácie (rozvláknenia) a formácie vláknového páperia, ďalším vhodným roztiahnutým materiálom je buničina celulózového vláknového páperia, ktorá bola zmiešaná s daným množstvom superabsorpčného materiálu, prednostne aspoň s 10% váhy superabsorpčného materiálu. Vyššie popísané materiály sa často vyrábajú v podobe relatívne tenkých štruktúr, majúcich hrúbku iba niekoľko milimetrov. Valcovité telesá môžu byť tým formované

-17z jednej alebo viacerých vrstiev takého materiálu.

iné vhodné materiály pre výrobku valcovitých telies sú stlačené penové materiály či vláknité vaty (vypchávky), ktoré sa pri navlhčení budú aspoň čiastočne vracať do svojej nestlačenej veľkosti. Ak to je žiaduce, tieto materiály môžu byť fixované vo svojich stlačených stavoch s pomocou nejakého druhu vo vode rozpusteného spojiva.Je takisto mysliteľné použiť superabsorpčný materiál zapuzdrený v tubulárnych (rúrovitých) obaloch, ktoré sú orientované tak, že superabsorpčný materiál bude pri pohlcovaní tekutiny napúčať a plniť daný obal v smere Z danej plienky.

Vyššie uvedené príklady vhodných, za mokra sa rozťahujúcich materiálov, sú iba zamýšľané k ilustrácii tohoto vynálezu rámca. Avšak, rozťahovania rozťahovania nasýtený telovou tekutinou.

vrstva a nie sú považované za obmedzenie jeho za mokra a rozťahujúci materiál bude schopný najmenej dvojnásobku svojho v zmienenom smere, keď je sa v smere Z do v suchom stave vrstva ktorý i tekutiny v :

21,

21, tu ďalej nazývaná ako je zložená z materiálu má takisto vysokú tekutiny zadržiavajúcu kapacitu. Ako zásobnej vrstve 12, materiál

Tretia absorpčná tekutinu rozptyľujúca s vysokou hustotou, rozptyľujúcu a u valcovitých telies popísaný vo WO /9410956 je v tomto ohľade obzvlášť užitočný. Nič menej, môžu byť použité tradičné stlačené vrstvy buničiny celulózového vláknového páperia, absorpČný penový materiál, či rôzne druhy tkaných laminátov. Tekutinu rozptyľujúca vrstva 21 je celkovo obdĺžnikového tvaru a má menšie roztiahnutie v rovine XY plienky, ako prijímacia vrstva 12. Tekutinu rozptyľujúca vrstva bude teda na všetkých stranách obklopená mäkkým, telu príjemným materiálom s nízkou schopnosťou disperzie tekutiny. Toto usporiadanie umožňuje niekoľko výhod. Za prvé, žiadne tvrdé či ostré okraje na tekutinu rozptyľujúcej vrstve 23 nemôžu

-18vojsť do styku s telom nositeľa a odierať či dráždiť pokožku nositeľa; a, za druhé, akémukoľvek pohybu tekutiny vedenému smerom k okrajom plienky v tekutinu rozptyľujúcej vrstve 23 je bránené, čím sa značne znižuje nebezpečenstvo unikania telovej tekutiny z plienky. Okraje tekutinu rozptyľujúcej vrstvy 23 takisto formujú náznaky či smery skladu, okolo ktorých sa môže plienka prehýbať keď je pri používaní stlačovaná v rozkrokovom regióne medzi zadkom nositeľa. Takto bude plienka zaujímať veľkosť a tvar, ktorý je lepšie prispôsobený priestoru v rozkrokovom regióne.

Tekutinu rozptyľujúca vrstva 23 je primárne zamýšľaná k preprave telovej tekutiny preč z tohoto regiónu plienky, na ktorom je telová tekutina najskôr prijímaná, t.j., z plochy primárneho navlhčenia. Absorpčný materiál v absorpčnom telese 3. je týmto spôsobom efektívnejšie využitý. To je docielené pomerne silným stlačením tekutinu rozptyľujúcej vrstvy 23, čím táto vrstva dosiahne vysokú afinitu voči telovej tekutine a vysokú kapacitu rozptyľovania tekutiny. Pre účel riadenia prepravy tekutiny v pozdĺžnom smere plienky, môže byť tekutinu rozptyľujúca vrstva 23 vhodne opatrená pozdĺžne sa preťahujúcim profilom či vzorom stlačenia, v podobe žliabkov, vlnových vzorov alebo podobných konfigurácií.

Tekutinu rozptyľujúca vrstva 23 takisto môže prednostne obsahovať menšie množstvo superabsorbentu. Množstvo superabsorbentu použité v tekutine rozptyľujúcej vrstve 23 je prednostne väčšie ako množstvo použité v tekutinu prijímajúcej vrstve 12, pretože, na rozdiel od prijímacej vrstvy 12, tekutinu rozptyľujúca vrstva 23 je zamýšľaná k absorpcii a zadržovaniu telovej tekutiny vylučovanej do danej plienky.

Valcovité telesá 20 v zásobnej vrstve 19 sú vhodne pripevnené k tekutinu rozptyľujúcej vrstve 23» napríklad prilepením k nej, aby sa predišlo pohybu valcovitých telies

-1920 v plienke. Alternatívne môžu byť valcovité telesá 20 pripevnené k oddelenej vrstve, napríklad vrstve tkaného či netkaného materiálu, či môžu byť pripevnené k tekutinu prijímacej vrstve 18. Prirodzene, že tieto valcovité telesá môžu byť pripevnené k viac ako jednej vrstve.

Všetky absorpčné vrstvy ÍR, 12, 23. v absorpčnom telese J sú priamej, vzájomne tekutej komunikácii (spojení). Teda, tekutina môže vždy byť prenášaná do zásobnej vrstvy 19 plienky v smere celkovo kolmom k obalovej vrstve 1, bez ohľadu na to, kde tekutina dopadá na tekutinami priepustnú vrstvu 1 plienky.

Ako je znázornené na Obr. 2a, zásobná vrstva 19 má relatívne malú hrúbku pred absorbovaním plienkou telovej tekutiny. Medzi valcovitými telesami 20 sformovaná dutina 24 na plienke na Obr.2a je však dostatočná k prijatiu najprv vylučovanej tekutiny. Tekutina vylučovaná do plienky bude dopadať na tekutinami priepustnú obalovú vrstvu 1 vo vnútri malej, obmedzenej plochy, tak zvanej plochy primárneho navlhčovania.

Umiestenie plochy primárneho navlhčovania na plienke sa bude medzi rôznymi užívateľmi málo líšiť. Táto premennosť je v dôsledku rozdielov v tvaroch tela a bude takisto závisieť na pohlaví nositeľa. Mužskí nositelia majú tendenciu zvlhčovať plienku vo vzdialenosti ďalej dopredu ako ženský užívateľ. Umiestenie plochy primárneho navlhčovania plienky sa môže takisto meniť do určitého rozsahu u jedného a toho istého užívateľa pri používaní, ako výsledok pohybu tohoto nositeľa a postojov zaujímaných ľudským teľom. Zvlhčovacia plocha znázornenej plienky nemôže byť teda dostatočne rozumným spôsobom stanovená. Avšak, plocha primárneho navlhčovania je niekde v rozkrokovej časti plienky 7.

Telová tekutina rýchlo prechádza dolu cez obalovú vrstvu 1 a prijímaciu vrstvu 18. Je dôležité, aby materiál v prijímacej vrstve 18 mal takú objemovú pružnosť a tuhosť,

-20ktorá zabráni tomu aby a vrstva nerútila a nepadala do dutiny 24 v zásobnej vrstve 19 i potom čo sa stane mokrá, pretože potom by veľká časť priestoru použiteľná pe ďalšie naberanie tekutiny bola stratená.

ä Tekutina, ktorá prešla cez prijímaciu vrstvu 18. je zberaná v dutine 24 medzi valcovitými telesami 20 v zásobnej vrstve 19, a vo vláknovej štruktúre bližšie k (proximálnej) ploche primárneho navlhčovania plienky. Tekutina je potom rozptyľovaná ďalej von v rovine XY plienky absorpčným materiálom v tekutinu rozptyľujúcej vrstve 23. Tento postup absorpcie je pomerne pomalý, pretože závisí na kapilárnych silách, pôsobiacich medzi vláknami a časticami v absorpčnom materiáli. Vláknitá štruktúra najbližšia k ploche navlhčovania nebude, obecne, mať čas k vyprázdneniu tekutiny pred tým, ako je tekutina opäť do plienky vylučovaná.

Avšak, časť tekutiny zobranej v dutine 24 v zásobnej vrstve 19 v spojení s prvým prípadom zvlhčenia, bude pohltená valcovitými telesami 20. Pretože sa materiál vo valcovitých telesách 20 rozťahuje v smere Z plienky, keď je plienka navlhčená, toto rozťahovanie bude pôsobiť, že sa prijímacia vrstva 18 a tekutinu rozptyľujúca vrstva 23 budú pohybovať od seba v smere Z, čím budú zväčšovať dutinu 24 medzi dvomi absorpčnými vrstvami 18. 19. Následne, keď je táto plienka nabudúce zvlhčená, priestor k dispozícii pre okamžité nahranie (nasiaknutie) tekutiny bude rovnako tak veľký alebo väčší ako priestor, ktorý bol k dispozícii pri prvej príležitosti navlhčenia. Teda miera, ktorou tekutina preniká do plienky sa nebude zmenšovať v žiadnom znateľnom rozsahu, ale v obzvlášť priaznivých podmienkach sa môže s opakovaným navlhčením absorpčného telesa 2 plienky dokonca zväčšovať.

Pretože dutina 24 v zásobnej vrstve 19 je spojitá či koherentná medzi valcovitými telesami, tekutina prenikajúca prijímacou vrstvou 18 bude stekať po relatívne veľkej ploche

-21okolo plochy primárneho navlhčenia. Tekutina je absorbovaná do tekutinu rozptyľujúcej vrstvy 23 pomerne pomaly vďaka kompaktnej štruktúre tejto vrstvy, čím môže značná časť tekutiny tiecť na povrchu vrstvy, ktorá je obrátená smerom k dutine 24 a pomocou nej byť rozptýlená cez značnú plochu pred tým, ako je pohltená tekutinu rozptyľujúcou vrstvou 23 alebo valcovitými telesami 20 v zásobnej vrstve 19. Týmto spôsobom to nie sú iba valcovité telesá 20. ktoré sú umiestené najbližšie k ploche primárneho navlhčovania, ktoré budú zvlhčené tekutinou a napúčať v smere Z, ale že taká expanzia bude takisto pozorovateľná v určitej vzdialenosti od plochy zvlhčovania. Tekutina je rozptyľovaná ďalej od plienky prostredníctvom prenosu tekutiny v tekutinu rozptyľujúcej vrstve 23. Teda, tekutina môže byť následne pohlcovaná z tekutinu rozptyľujúcej vrstvy 23 do povrchov 22 valcovitého telesa v dosadnutí so zmienenou tekutinu rozptyľujúcou vrstvou 23 a patriacou k valcovitým telesám 20. ktoré sú umiestené na vonkajšku plochy plienky dosiahnutej tekutinou prúdiacou von na povrch tekutinu rozptyľujúcej vrstvy 23. Táto prvá príležitosť navlhčenia tým zahajuje proces, ktorý včas takisto pôsobí, že tieto valcovité telesá 20. sú umiestené do strán od plochy zvlhčovania, sú postupne navlhčované a rozťahujú sa v smere Z plienky.

Plienka znázornená na Obr. 3-5 má v princípe rovnaké zostavenie ako plienka uvedená na Obr. 1 a obsahuje absorpčné teleso 103. upuzdrené medzi tekutinou priepustnou vrstvou 101 a tekutinou nepriepustnou vrstvou 102. Plienka má prednú časť 105. zadnú časť 106 a medziľahlý rozkrokový región 107. a takisto má dva pozdĺžne sa preťahujúce bočné okraje 108. 109. a dopredný pásový okraj 110 a zadný pásový okraj 111. Plienka je obecne v tvare T s krížiacim sa členom T formujúcim prednú časť 105 plienky a so stĺpcom T postupne sa rozširujúcim od rozkrokového regiónu 107 a cez zadnú časť

-22plienky 106 smerom k zadnému pásovému okraju 111.

Pozdĺž bočných okrajov 108. 109. plienky sú upevnené elastické zariadenia 112. 113. vo vzore tvaru V rozbiehajúcim sa od predného pásového okraja 110 smerom k zadnému pásovému okraju 111. Na každom bočnom okraji 108. 109. je zaistené pútko upevňovaČa 115. 116. na zadnej časti 106. tesne u zadného pásového okraja 111. a zodpovedajúci upevňovač prijímajúci región 117 je zaistený na vonkajšku tekutinou nepriepustnej obalovej vrstvy 102 v prednej časti plienky 106. u predného pásového okraja 110.

Absorpčné teleso plienky 103 obsahuje tekutinu prijímajúcu vrstvu 118 rovnakého druhu aká je použitá v stvárnení na Obr.l, a majúcu v podstate rovnaký formát ako plienka. Zásobná vrstva 119. ktorá zahrňuje mnohosť pozdĺžne sa preťahujúcich prúžkov 125 materiálu, ktorý môže napúčať v smere Z plienky pri navlhčení telovou tekutinou, je usporiadaný smerom do vnútra prijímacej vrstvy 118. ako je vidieť v smere od tekutinou priepustnej obalovej vrstvy 101. Umiestnené medzi prúžkami 125 sú tekutinu prijímajúce dutiny alebo kanále 124. Pásky 125 sú prilepené či inak pripevnené k tekutinu rozptyľujúcej vrstve 123 rovnakého druhu a tvaru ako tekutinu rozptyľujúca vrstvu 23 použitá v plienke uvedenej na Obr.l.

Ako je najlepšie vidieť na Obr. 4a, kanále 124 medzi prúžkami 125. preťahujúcimi sa pozdĺžne v zásobnej vrstve 119. sú pred navlhčením plienky pomerne plytké. Avšak výška prúžkov 125 je dostatočná pre plienku aby mohla prijať prvé množstvo tekutiny, bez tekutiny tečúcej mimo okraje plienky 108-111. Tekutina, ktorá preniká do plienky, môže z plochy primárneho navlhčenia rýchle odtekať a tiecť cez povrch tekutinu rozptyľujúcej vrstvy 123 v kanáloch 124 medzi pozdĺžne sa preťahujúcimi prúžkami 125. Tekutina potom môže byť postupne absorbovaná pomocou pozdĺžne sa preťahujúcich prúžkov 125 z kanálikov 124 a tekutinu rozptyľujúcou vrstvou

-23123. Časť tekutiny dopadajúca na plienku a prenikajúca dolu prijímajúcou vrstvou 118 bude, zaiste, zvlhčovať priamo tie časti prúžkov 125 v zásobnej vrstve 119, ktoré sú umiestnené v ploche primárneho navlhčovania plienky, tieto prúžkové časti okamžite začínajú napúčať v smere Z plienky. Navlhčovanie prúžkov 125, umiestnených v určitej vzdialenosti od plochy primárneho navlhčovania, nezačne pokiaľ neuplynie určitá dĺžka času a tekutina je schopná vytiecť von do kanálikov 124. Časové oneskorenie vo zvlhčovaní tých častí prúžkov 125. ktoré ležia ešte ďalej vo vnútri častí absorpčného telesa 103. ktoré nie sú stále ešte navlhčené pokiaľ nie je tekutina prenesená v kapilárach v tekutinu rozptyľujúcej vrstve 124. je ešte väčšia. Obr. 5 znázorňuje ako je tekutina rozptýlená v pozdĺžnom smere plienky, kvôli pozdĺžne sa preťahujúcemu prúžku 125. znázornenému v priečnom reze, roztiahnutému do rôznych rozsahov v smere Z plienky, v závislosti na vzdialenosti od plochy primárneho navlhčovania. Obr. 4b znázorňuje ako je tekutina rozptyľovaná v priečnom smere plienky podobným spôsobom.

Plienka znázornená na Obr. 6 má v podstate rovnaké zostavenie ako plienka uvedená na Obr. 1-5, s absorpčným telesom 203 upuzdreným medzi tekutinou priepustnou obalovou vrstvou 201 a tekutinou nepriepustnou obalovou vrstvou 202. Plienka má celkovo tvar presýpacích hodín, obsahujúci prednú časť 205. zadnú časť 206 a medziľahlý, užší rozkrokový región 207. a takisto obsahuje dva pozdĺžne sa preťahujúce bočné okraje 208. 209. predný pásový okraj 210 a zadný pásový okraj 211. Pozdĺž pozdĺžne sa preťahujúcich bočných okrajov 208. 209. plienky a takisto pozdĺž zadného pásového okraja 211. sú upevnené elastické zariadenia 212. 213. Plienka je zaistená v nohavicovej konfigurácii pomocou dvoch upevňovacích pútok ^j.56, 216, ktoré sú upevnené na pozdĺžne sa preťahujúcich bočných okrajoch 208. 209. v blízkosti

-24zadného pásového okraja 211. a ktoré môžu byť pripevnené k upevňovači prijímacieho regiónu 217 na prednej časti 205 plienky, blízko pri prednom pásovom okraji 210.

Absorpčné teleso 203 je zložené z dvoch vrstiev 219. 223. Absorpčná vrstva 219. zásobná vrstva 219. umiestená bližšie k tekutinou priepustnej obalovej vrstve 201. je zložená z hrubými stehmi pletenej, opletenej alebo tkanej siete 226 materiálu, ktorý bude napúčať v smere hrúbky plienky, t.j. v jeho smere Z, keď bude zvlhčený. Tento materiál môže mať, napríklad, podobu nití, pásov alebo pruhov, ktoré obsahujú superabsorpčný gél formujúci materiál. Ďalším mysliteľným materiálom sú nite alebo pásy pokryté polymérovou zmesou, ktorá pri navlhčení, bude formovať a vytvárať na daných pásoch alebo nitiach penu so stabilným tvarom. Ako je vidieť v smere od tekutinou priepustnej obalovej vrstvy 201. pod zásobnou vrstvou 219 je obsiahnutá tekutinu rozptyľujúca vrstva 223 rovnakého druhu ako tá, ktorá bola popísaná pomocou odkazov na plienky znázornené na Obr. 1-5. Ak to bude žiadúce, je takisto samozrejme možné opatriť plienku na Obr. 6, medzi tekutinou priepustnou obalovou vrstvou 201 a zásobnou vrstvou 219. mäkkou tekutinu prijímajúcou absorpčnou vrstvou s hrubým pórom.

Obr. 7 znázorňuje alternatívne stvárnenie zásobnej vrstvy 319. zloženej z materiálu, ktorý môže napúčať v smere

Z. Zásobná vrstva 319 obsahuje mnohosť cirkulárnych otvorov 324. ktoré fungujú naberajúce rezervoáre. Zásobná vrstva 319 prenikaj úcich ako tekutinu je zamýšľaná k použitiu ako jediná absorpčná vrstva, či môže byť použitá dohromady s ďalšou absorpčnou vrstvou v absorpčnom výrobku, ako je plienka, hygienická vložka, chránič pri inkontinencii alebo v nejakom ekvivalentnom výrobku. Keď bude zásobná vrstva zvlhčená, vrstva bude napúčať v smere Z, t.j. v smer hrúbky, pôsobiacej zväčšovanie objemu otvorov 324 a tým

-25takisto schopnosti umiestenia ich tekutiny.

Najväčšia koncentrácia otvorov 324 v zásobnej vrstve

319 leží vo vnútri plochy vrstvy, s ktorou sa počíta pre umiestenie v ploche primárneho navlhčovania absorpčného nie sú vzájomne spojené, voľne medzi v rovine XY prenosom tu teda reálny výrobku. Pretože otvory 324 tekutina nemôže tiecť a rozptyľovanie tekutiny je postihnuté kapilárnym medzi otvormi 324. Nie je otvory 324 v nadmerne veľkej primárneho navlhčovania.

Obr. 8 znázorňuje ďalšiu použitie v absorpčných výrobkoch. Obr. 8 je formovaná zo pozdĺžne žiadna danými otvormi absorpčnej vrstvy 319 v absorpčnom materiáli dôvod usporiadal vzdialenosti od plochy zásobnú vrstvu 419 pre Zásobná vrstva uvedená na materiálu, ktorý bol čom štruktúry rozrezaný pozdĺž sínusoidnej krivky 427. po boli tieto dve časti štruktúry 428. 429. posunuté vo vzájomnom vzťahu k sebe o vzdialenosti jednej polovici dĺžky vlny v pozdĺžnom smere štruktúry. Tak sú tu sformované, v pozdĺžne stredovej časti štruktúry, otvory 424. ktoré sa striedajú s prekrývajúcimi sa časťami štruktúry 430. Rovnako ako v prípade skôr popísaných stvárnení, materiál v zásobnej vrstve 419 je materiál, ktorý bude pri svojom navlhčení napúčať v smere Z, t.j. v smere hrúbky materiálu.

Obr. 9 znázorňuje príklad ďalšej štruktúry, ktorá obsahuje otvory 524. Tieto otvory sú formované najprv rozrezaním štruktúry 519 na dve, pozdĺžne v zakrivenom vzore, a potom posunutím týchto oddelených častí štruktúry pozdĺžne tak, aby sa dosiahol v štruktúre opakovaný vzor otvorov 524 a prekrývajúcich častí 530. Štruktúra 519. znázornená na Obr. 9, bola rozrezaná pozdĺžne k sformovaniu dvoch celkovo sínusoidných kriviek 527. Následne po posunutí okrajových častí 528. 529. štruktúry vo vzťahu k jej stredovej časti 531. sa získajú dva pozdĺžne sa preťahujúce rady otvorov 524 s medziľahlými prekrývajúcimi sa časťami

-26530. Samozrejme, že tento princíp môže byť použitý k produkcii akéhokoľvek množstva radov otvorení v štruktúre materiálu. Množstvo radov otvorov je stanovené v tomto ohľade prostredníctvom množstva do krivky tvarovaných rezov urobených v danej štruktúre.

Štruktúra materiálu 619. znázornená na Obr. 10, bola rozrezaná na dve pozdĺžne rovnakým spôsobom ako štruktúra 519 na Obr. 9. Jedna okrajová časť 628 štruktúry 619 potom bola posunutá ako pozdĺžne, tak priečne, od pozdĺžne stredovej línie 632 štruktúry 619. Druhá okrajová časť 629 bola posunutá ako pozdĺžne, tak priečne, dovnútra smerom k pozdĺžne stredovej línii 632 štruktúry 619. Toto umožňuje, aby bola veľkosť otvorov 624¹. 624¹¹. a veľkosť prekrývajúcich sa častí 630¹. 630¹¹. upravená. Keď je okrajová časť 629 posunutá smerom k pozdĺžne stredovej línii 632 štruktúry 619. veľkosť otvorov 624^XI, sa zmenší, zatiaľ čo sa medzitým dosiahne väčšie prekrytie 63Q¹¹ medzi časťami štruktúry umiestenými medzi danými otvormi. Súhlasne s tým, sa veľkosť otvorov 624¹ zvýši prostredníctvom posunutia okrajovej časti 628 štruktúry 619 preč od stredovej línie

632.

Obr. 11 znázorňuje ako je možné docieliť kontinuálnych, pozdĺžne sa preťahujúcich otvorení medzi časťami štruktúry 719. ktoré boli rozrezané pozdĺž v podstate sínusoidných kriviek 727. Časti štruktúry 728. 729. 731. na Obr. 11, sú vzájomne posunuté ako v pozdĺžnom, tak v priečnom smere štruktúry 719. odrezaných častí stredovej línie otvorenia 724^x, prostredníctvom posunutia okrajových 728. 729. laterálne v smere od pozdĺžnej 732 štruktúry 719. Šírka kontinuálneho 724¹¹. medzi dvoma časťami štruktúry je určená vzdialenosťou, do ktorej sú tieto časti štruktúry posunuté od seba. Obr. 11 znázorňuje dva príklady otvorov

724¹. 724¹¹. vzájomne rozdielnych šírok. Prirodzene, že štruktúra 719 môže obsahovať akékoľvek žiadúce množstvo

-27kontinuálnych otvorení tu popísaného druhu.

Časti štruktúry môžu byť umiestené vo výrobku so zakrivenými rezmi buď v pozdĺžnom smere alebo v priečnom smere výrobku. Je možné zvoliť iné formy krivky namiesto sínusoidných kriviek, napríklad krivky zobov pílky alebo s vlnou štvorcového tvaru.

Otvory rôznych veľkostí je možné dosiahnuť, keď budú mať tieto vlny rozdielne amplitúdy pozdĺž danej krivky, napríklad tak, že otvory v ploche navlhčovania budú väčšie ako otvory z von tejto plochy. Môžu byť vybrané takisto vlny s meniacimi sa dĺžkami, kde v tomto prípade sa dosahuje meniace sa prekrytie medzi otvormi pomocou daného posunutia medzi časťami štruktúry. Aj keď bol tento vynález vyššie popísaný hlavne s odkazom na plienky, rozumie sa, že môže byť použitý na všetky typy absorpčných výrobkov, s ktorými sa počíta pre absorbovanie telových tekutín či fluid. Príklady takých výrobkov sú plienky a chrániče pri inkontinencii u detí a dospelých, hygienické vložky, chrániče nohavičiek, chrániče posteľného prádla, chrániče sedadiel, obväzy na rany a podobné výrobky.

Tento vynález nie je takisto obmedzený na tu popísané tvary a veľkosti otvorov, žliabikov a napúčateľných telies, pretože v tomto ohľade je mysliteľné množstvo iných stvárnení. Napríklad, otvory sformované v zásobnej vrstve môžu mať akýkoľvek vhodný tvar či formu. Prirodzene, že môžu mať kombinované rôzne tvary a veľkosti otvorov a žliabikov alebo kanálov v jednom a tom isto výrobku. Napúčateľné telesá usporiadané ako stĺpce v spojitej dutine sa určite môžu meniť ako svojou veľkosťou, tak tvarom, a nie sú obmedzené na dané popísané a znázornené valcovité telesá.

Absorpčný výrobok môže takisto obsahovať viac ako jednu zásobnú vrstvu, v tomto ohľade môžu byť dodatočné vrstvy rovnakého druhu ako prvá zásobná vrstva, či sa môžu odlišovať od prvej zásobnej vrstvy v dôsledku voľby materiálu alebo zostavenia.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY výrobok obalovú obsahujúci tekutinami priepustnú vrstvu /1/, usporiadanú na prvom tekutinami nepriepustnú vonkajšiu druhom povrchu výrobku,

Absorpčný vonkajšiu povrchu výrobku, vrstvu /2/, usporiadanú na a absorpčné teleso /3/, ktoré je upuzdrené medzi týmito dvomi obalovými vrstvami a ktoré obsahuje tekutinu prijímací priestor /24/ zahrňujúci aspoň jednu dutinu alebo región s nižšou hustotou ako je hustota časti absorpčného telesa /3/ umiestnenej priľahlé k prijímaciemu priestoru /24/ a preťahujúcej sa celkovo istej rovine; vyznačujúci sa prijímací vrstve /19/ v /20, 125/ tej ý m, že zásobnej > časti v

v ze k prijímacej vrstve /19/ je navlhčený, zväčšuje kolmom k prvému povrchu výrobku, Čím ako dôsledok navlhčenia výrobku veľkosť prijímacieho priestoru /24/.

priestor /24/ je usporiadaný absorpčnom telese /3/; a tým, zásobnej vrstvy priľahlé obsahujú materiál, ktorý, keď svoj obj em v smere celkovo sa v tomto smere takisto zväčšuje
2. Absorpčný výrobok podľa nároku 1, vyznačuj úci sa tým, že tekutinu naberajúci prijímací priestor /24/ sa skladá z jedného alebo viacerých otvorov či regiónov s nižšou hustotou, ako je hustota obklopujúceho materiálu /20, 125/ v zásobnej vrstve /19/, tieto otvory či regióny sa preťahujú aspoň cez časti hrúbky zásobnej vrstvy /19/.

Absorpčný vyzná /19/ je materiálu výrobok čujúci sa zložená aspoň /20/, ktoré podľa tým, dvoch sa preťahujú nároku že zásobná oddelených v

1, vrstva telies podobe
3.

-29stĺpcovitých rozperných prostriedkov v podstate kolmo medzi dvomi ďalšími vrstvami materiálu /18, 23/ v tomto výrobku, a spolu s vrstvami /18, 23/ vymedzujú spojitý prijímací priestor /24/ medzi týmito vrstvami /18, 23/.
4. Absorpčný výrobok podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že prijímací priestor /124/ je zložený z aspoň jednej kanálovej dutiny /24/, preťahujúcej sa v pozdĺžnom smere tohoto výrobku.
5. Absorpčný výrobok podľa akéhokoľvek z nárokov 1, 2 alebo 4,vyznačujúci sa tým, že zásobná vrstva /19/ je formovaná zo štruktúry materiálu, ktorý je rozdelený v pozdĺžnom smere tejto štruktúry pozdĺž zvlnenej krivky, ktorá prekračuje aspoň dvakrát líniu preťahujúca sa v pozdĺžnom smere tejto štruktúry; a tým, že časti tejto štruktúry sú posunuté vo vzájomnom vzťahu k sebe v rovine štruktúry aspoň v jej pozdĺžnom smere, čím časti štruktúry vymedzujú prijímací priestor medzi sebou v rovine tejto štruktúry.
6.

Absorpčný výrobok podľa nároku sa tým, že daná štruktúra so zvlnenou krivkou preťahujúcou sa alebo v priečnom smere

5, vyznačujúci je umiestená buď v tohoto výrobku.

vo výrobku pozdĺžnom podľa sa t ý

nároku 5 či 6, m, že daná krivka má že časti štruktúry sú

Absorpčný výrobok vyznačuj úci celkovo sínusoidný tvar; a tým, vzájomne posunuté o polovicu vlny v pozdĺžnom smere danej štruktúry, čím tieto časti štruktúry medzi sebou definujú v pozdĺžnom smere štruktúry rad celkovo cirkulárnych alebo oválnych otvorov, striedajúcich sa
7.

-30s prekrývajúcimi sa časťami štruktúry.
8. Absorpčný výrobok podľa nároku 5 alebo 6, vyznačujúci sa tým, že zmienená krivka má tvar pílových zubov, tvar štvorcovej vlny, či má akýkoľvek iný žiaduci tvar.
9. Absorpčný výrobok podľa akéhokoľvek z nárokov 5-8, vyznačujúci sa tým, že vlny zvlnenej krivky majú meniacu sa amplitúdu, takže prijímacie priestory, definované medzi časťami štruktúry, budú mať meniacu sa veľkosť.
10. Absorpčný výrobok podľa akéhokoľvek z nárokov 5-9, vyznačujúci sa tým, že zásobná vrstva obsahuje kanálový zvlnený priestor, ktorý sa preťahuje medzi danými časťami štruktúry, tento zvlnený priestor sa dosiahne posunutím časti štruktúry od seba navzájom v priečnom smere štruktúry.
11. Absorpčný výrobok podľa akéhokoľvek predchádzajúceho nároku, vyznačujúci sa tým, že zásobná vrstva /19/ je zložená z časticového materiálu, ktorý obsahuje okamžikovo sušené celulózové vlákna, ktoré boli za sucha formované do štruktúry majúcej plošnú váhu 30-2000 g/m², a stlačené na hustotu medzi 0,2-1,2 g/cm³, táto štruktúra je zapracovaná vo výrobku bez následnej defibrácie a formovania vláknového páperia.
12. Absorpčný výrobok podľa akéhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že zásobná vrstva /19/ je formovaná zo vzduchom loženej štruktúry celulózových vlákien, ktorá bola stlačená do za sucha formovanej vrstvy majúcej prvú hustotu medzi 0,2-1,2 g/cm³, po čom bola táto štruktúra mechanicky zmäkčená na druhú hustotu, ktorá je nižšia ako pôvodná hustota a týmto odlaminovaná, takže formuje mnohosť neúplne oddelených tenkých vrstiev vlákien, ktoré ako také majú hustotu zodpovedajúcu prvej hustote.
13. Absorpčný výrobok podľa akéhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že zásobná vrstva /19/ je formovaná z materiálu majúceho prvú hrúbku a obsahujúceho objemovo pružný materiál, táto vrstva je stlačená kolmo k rovine cez túto vrstvu na druhú hrúbku a spojená vo svojom stlačenom stave pomocou spojiva, ktoré je rozpustné v telovej tekutine, v ktorej spojovanie tejto vrstvy prestáva keď je vrstva navlhčená a zásobná vrstva /19/ sa vracia aspoň čiastočne do svojej prvej hrúbky.
14. Absorpčný výrobok podľa nároku 13, vyznačujúci sa tým, že zásobná vrstva /19/ je formovaná zo stlačeného penového materiálu, ktorý sa pri navlhčení rozťahuje v smere svojej hrúbky.
15. Absorpčný výrobok podľa nároku 13, vyznačujúci sa tým, že zásobná vrstva /19/ je formovaná zo stlačenej vláknitej štruktúry, ktorá je zložená aspoň čiastočne z vlákien, ktoré majú v mokrom stave danú objemovú pružnosť.
16. Absorpčný výrobok podľa nároku 3, vyznačujúci sa tým, že oddelené telesá /20/ sú zložené zo superabsorpčného materiálu zapuzdreného v tubulárnych (rúrovitých) obaloch, ktoré sa preťahujú medzi dvomi vrstvami /18, 23/, čím k napúčaniu superabsorpčného materiálu formáciou gélu

-32pri absorpcii telovej tekutiny môže dochádzať iba vo vnútri tubulárnych obalov, v smere celkovo kolmom k dvom povrchom výrobku.
17. Absorpčný výrobok podľa akéhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že podiel objemu zásobnej vrstvy /19/, ktorý je zložený z prijímacieho priestoru /24/, je najväčší vo vnútri plochy primárneho navlhčovania výrobku, t.j., tej plochy výrobku, u ktorej sa počíta s prvým navlhčením telovou tekutinou.
18.

Absorpčný výrobok vyznačuj úci prijímacieho priestoru podľa nároku 17, sa tým, že podiel objemu zásobnej vrstvy /19/ sa smerom von od plochy primárneho navlhčovania zmenšuje.
19. Absorpčné teleso pre použitie v absorpčno výrobku, ktoré obsahuje tekutinu prijímajúcu vrstvu /18/ zloženú z mäkkého, prednostne objemovo pružného materiálu s vysokou priestupnosťou tekutinou a nízkou schopnosťou rozptyľovania tekutiny, a zásobnú štruktúru tekutiny usporiadanú smerom dovnútra prvej vrstvy; vyznačujúce sa tým, že zásobná štruktúra tekutiny obsahuje zásobnú vrstvu /19/, ktorá predstavuje prijímací priestor /24/, v ktorom je naberaná telová tekutina a ktorý obsahuje aspoň jednu dutinu alebo región s nižšou hustotou ako je hustota zvyšku zásobnej vrstvy /19/, v ktorom časti zásobnej vrstvy /19/, priľahlé k prijímaciemu priestoru /24/, obsahujú materiál, ktorý pri navlhčení zväčšuje objem v smere celkovo kolmom k rovine danej vrstvy /19/, čím sa takisto v zmienenom smere zväčšuje veľkosť prijímacieho priestoru /24/ keď je výrobok zvlhčený;

-33a tým, že zásobná štruktúra tekutiny takisto obsahuje vrstvu rozptyľovania tekutiny /23/, zloženú z materiálu majúceho vysokú schopnosť disperzie tekutiny, v ktorom je zásobná vrstva /19/ usporiadaná medzi prijímacou vrstvou /18/ a vrstvou rozptyľovania tekutiny /23/.

rľ rtf-ŕf