SK87595A3 - System for fastening rail to concrete sleeper - Google Patents

Description

Sústava na pripevnenie koľajnice na betónový podval

Oblasť techniky

Tento vynález sa vzťahuje všeobecne na pripevnenie koľajnice, špeciálne, nie však obmedzujúcim spôsobom, na zdokonalenie sústavy na pripevnenie koľajnice na betónový podval a účinný prenos zaťaženia z koľajnice na podval.

Doterajší stav techniky

Železničné podvaly z predpätého betónu sú od štyridsiatych rokov používané ako osvedčený mechanizmus na vzájomné spájanie železničných koľají, za účelom udržania rozstupu dráhy a na prenášanie zaťaženia prostredníctvom kolies na podklad. Základnou surovinou týchto podvalov je betón z Portlandského cementu vystužený vysoko pevnými oceľovými drôtmi predpätými pred zaliatím, za účelom udržania betónu pod tlakom, čím sa zamedzí jeho praskaniu.

Používaný vysokopevnostný betón (s konečným predpätím 8 psí a viac) je tvrdý, krehký materiál. Kovové úchytky, konštruované na pripevnenie oceľovej koľajnice k betónovému podvalu, sú súčasťou mechanizmu určeného na prenos zaťaženia prostredníctvom kolies na štrk.

V súčasnosti sú všeobecne používané dva typy úchytok na pripevnenie koľajníc k betónovým podvalom. Prvý typ úchytiek je pozitívne pôsobiace zariadenie, ktoré môže mať rôzne tvary ako sú napríklad skrutky, alebo čapy používané v spojení s čelusťovými svorkami rôzne tvarovanými na udržanie kontaktu základovej pätky koľajnice s podvalom. Tento typ je neohybný a teda náchylný k únavovému lomu a preto dnes už nie je obvykle používaný.

Druhý typ pripevnenia v tvare pružných úchytiek, rovnako používaných na udržanie kontaktu koľajnice s podvalom, je však konštruovaný tak, že svojou pružnosťou redukuje pôsobiace únavové zaťaženie. Úchytky pružinového typu, čo sú dve železné, alebo oceľové ramená zaliaté v betónovom podvale v každom mieste uloženia koľajnice, slúži na udržanie rozstupu koľají a ukotvenie pružných úchytiek, ktoré na druhej strane pridržujú pätku koľajnice. Tieto pružné úchytky sú konštruované tak, že prenášajú určitú vertikálnu zložku sily na pätku koľajnice, ktorá zabraňuje zdvihnutie koľajnice medzi priechody kolies a súčasne umožní prenos pozdĺžnych zložiek sily, pôsobiacich vplyvom zmien teplôt alebo zrýchľovania a spomaľovania vlaku, na podval a podklad. Spolu s. úchytkou je inštalovaná elastomérna podložka štvorcových a hrúbkou štvrť palca plochou podvalu v mieste spoja s plochou šiestich palcov medzi koľajnicou a hornou na upravenie povrchových nerovností. V prípade, že by pätka koľajnice doliehala priamo na betón, došlo by skoro k opotrebeniu oceli vplyvom povrchu betónu. Aj keď je podval tvarovaný v oceľovej forme, dosadacia plocha nekorešponduje presne s dolnou plochou pätky koľajnice, čo má za následok vznik bodového zaťaženia a nerovnomerný prenos vertikálnej sily. Tieto podložky zaisťujú dve prídavné funkcie. Po prvé, tým že je koľajnica pevne pripevnená k podvalu pružnou úchytkou, pomáha podložka, ktorá má vyšší koeficient trenia než oceľ na oceľ, prenášať pozdĺžne.sily pôsobiace pozdĺž koíajnice pomocou pružnej úchytky do podvalu. Po druhé, čo je dôležitejšie, podložka slúži na tlmenie rázov vyvodzovaných na koľajnici plochými miestami pri priechode oceľových kolies. Rázové zaťaženia, od plôch kolies môžu mať dvakrát až štyrikrát vyššiu amplitúdu než je amplitúda zaťaženia normálnym kolesom a veľmi krátky čas pôsobenia, obvykle asi 15 milisekúnd. Tieto rázy majú tendenciu spôsobiť lámanie betónových podvalov, ak nie sú účinne tlmené.

Celý rad problémov je spôsobený pevným pripevnením pomocou pružného typu úchytky. Prvým problémom je upevnenie podložky. Upevnenie podložky predpokladá - udržanie podložky v mieste pod koľajnicou medzi pätkou koľajnice a podvalom, akonáhle je koľajnica prehnutá pôsobiacim zaťažením od kolesa.

Využili sa rôzne tvary, aby sa zabránilo vytlačovaniu podložky pri mechanickom upevnení. Toto bolo do istej miery úspešné, obzvlášť u oblúkových koľajníc, u ktorých boli pôvodne uplatnené betónové podvaly v USA. Alternatívne sa používali podložky s rôznou pevnosťou. Avšak podložky, ktoré sú dostatočne pružné na to, aby stlmili rázové zaťaženie, majú tendenciu dostávať sa von z priestoru medzi koľajnicou a podvalom pri normálnom priechode kolesa. Tvrdšie podložky zase netlmia uspokojivo rázy.

Iným riešením nežiadúceho pohybu podložky je prilepenie podložky k povrchu betónu lepidlom. To udržuje podložku na mieste, sťažuje to však výmenu podložky v prípade, že je horný povrch podložky opotrebovaný. Tiež nanášanie lepidla vonku na vlhký, znečistený povrch predstavuje problémy týkajúce sa kvality nalepenia. Ďalším problémom spojeným s. . použitím podložiek proti rázu je opotrebenie koľajnice v mieste uloženia. Nečistoty a piesok z pôdy sa dostávajú medzi podložku a povrch betónového podvalu. Pieskovače na kolesách lokomotívy, používané na zlepšenie trenia napomáhajú tomu, že sa piesok dostáva pod podložky. Keď sa do tejto zmesi dostane zrážková voda, vytvorí sa brusná zmes, ktorá obrusuje povrch betónu pri vzniku zaťaženia od priechodu kolesa. Lepené dosadacie podložky pomáhajú zmierniť tento problém, majú však rovnaké nevýhody, akonáhle je treba ich v teréne vymieňať, keď sú opotrebené. Odskúšali sa rôzne kombinácie podložiek kov/elastomér s určitou úspešnosťou v zmysle zníženia odierania dosadacích plôch, zdá sa však, že sú obzvlášť pre terénne využitie drahé.

Nakoniec je tu problém zdvíhania, spôsobený nadzdvihovaním koľajnice medzi kolesá. Zdvíhanie podvalov je typické pre všetky nehybne fixované úchytky, ako v tvare skrutiek, tak i pružín. Aby bola úchytka účinná, musí byť pätka koľajnice prichytená pevne k povrchu podvalu. Vzhľadom k tomu, že koľajnica je priebežný nosník uložený na rade pružných podpôr, prehýba sa nadol pod tlakom kolesa a koľajnica sa prehýba smerom nahor medzi kolesami zo svojej normálnej alebo pokojovej polohy. Sila,· ktorá spôsobuje zdvíhanie koľajnice je často väčšia, než hmotnosť sústavy úchytka koľajnice - podval. Preto pri nehybnej fixácii úchytky, je taktiež podval zdvíhaný zo svojho uloženia medzi každým dvojkolesím a potom tlačený späť do uloženia ďalším kolesom. Toto opakované ubíjanie rýchle poškodzuje štrk v uložení.

Predkladaný vynález je zameraný na riešenie: vyššie uvedených problémov.

Prehľad obrázkov na výkresoch . .

Obr. 1 je perspektívny pohľad na rez koľajnice, ktorá je pripevnená k betónovému podvalu sústavou na pripevnenie koľajnice k podvalu navrhnutou podľa predkladaného vynálezu. Obr. 2 je pôdorys sústavy na upevnenie koľajnice k podvalu v demontovanom stave.' Obr. 3 je bokorys sústavy na upevnenie koľajnice k podvalu z obr. 2 Obr. 4 je perspektívny pohľad na podsústavu nosiča .koľajnice zo sústavy na upevnenie koľajnice k podvalu z obr. '2 - a 3. Obr. 4A je rez v rovine 4A-4A z obr.4. Obr. 5 je perspektívny pohľad na lôžko nosiča koľajnice. Obr. 6 je perspektívny pohľad na nosič koľajnice. Obr. 7 je čiastočný rez s bočným pohľadom na sústavu upevnenia koľajnice k podvalu podľa predkladaného vynálezu v zmontovanom stave s koľajnicou. Obr.’ 8 je pohľad na rez 8-8 z obr. 7 bez znázornenia koľajnicea ukotvenia koľajnice. Obr. 9 je pôdorys ďalšej sústavy na upevnenie koľajnice k podvalu navrhnutej podľa predkladaného vynálezu. Obr. 10 je bokorys sústavy na upevnenie koľajnice k podvalu z obr. 9. Obr. 11 je perspektívny pohľad na sústavu nosiča koľajnice zo sústavy na upevnenie koľajnice-k ' podvalu¹ z obr. 9 a 10. Obr.'llA je rez v rovine 11A-11A z obr. 11. Obr. 12 je perspektívny pohľad na ďalšie lôžko nosiča koľajnice. Obr. 13 je perspektívny pohľad na ďalší nosič koľajnice.. .;.

Príklad uskutočnenia vynálezu

Na výkresoch, obzvlášť'na obr. 1, je vidieť čast koľajnice 10 pripevnenej k nosnej štruktúre, ako je betónový podval 12 pomocou sústavy 14 na upevnenie koľajnice k podvalu vytvorenej podľa predkladaného, vynálezu. Koľajnicči 10 má pätku 16 vyznačujúcu sa tým,·' že má hornú plochu 18 a spodnú plochu 20., jednu stenu 22 a druhú stenu 24. Podval 12 je uložený v štrku (neznázornené), čo je obvykle hrubý piesok, alebo drvený kameň. Podval 12 má hornú plochu 26 a'spodnú plochu 28. Sústava 14 na upevnenie koľajnice zahrňuje sústavu 30 nosiča koľajnice zabudovanú v podvale 12 a kotvu 32 koľajnice, ktorá je v súčinnosti so sústavou nosiča koľajnice tak, že upevňuje koľajnicu 10 k podvalu 12 :

Použitie betónových podvalov je na celom svete na vzostupe, pre ich trvanlivosť: a tým i dlhšiu, životnosť proti dreveným podvalom. Vplyvom, väčšieho zaťaženia kolies, vyšších rýchlostí vlakov, zvýšenej frekvencie vlakov, podnebia a ďalších sťažených podmienok na tratiach sa znižuje životnosť drevených podvalov, obzvlášť v zákrutách, kde bočné sily od kolies železničných vozňov majú snahu odtláčať kolaje od seba, čím sa vyvolá značné namáhanie pomerne mäkkých a pružných drevených podvalov. Využitie betónových podvalov eliminuje mnohé problémy spojené s použitím drevených podvalov. Pretože však sú betónové podvaly-trochu tvrdé a krehké, ich využitie prináša rad konštruktívnych problémov.

Ako bolo vyššie uvedené, boli medzi koľajnicou a betónovým podvalom použité elastomérne podložky, aby sa vylúčili rozdiely v tvare povrchu koľajnice a podvalu a docielilo sa prenosu bočných a pozdĺžnych síl pôsobiacich v koľajnici do štrku a.aby sa súčasne tlmili vertikálne rázy pôsobiace na koľajnicu. Rázy, ktoré vznikajú hlavne vplyvom plochých miest na oceľovom kolese idúcom po kolaj i môžu spôsobiť lámanie betónových podvalov, ak nie sú vhodne tlmené.

Ako bolo vyššie uvedené, určité problémy sú spojené s použitím pružných podložiek; jedným je udržanie podložky medzi koľajnicou a podvalom.a ďalším je opotrebenie povrchu betónu vplyvom nečistôt a piesku, ktoré sa dostanú pod podložku. Predkladaný vynález rieši problémy spojené s použitím podložiek ' na tlmenie.rázov vylúčením podložiek-zo sústavy 14 na upevnenie koľajnice na podval pri súčasnom umožnení tlmeného .prenosu vertikálnych, pozdĺžnych i bočných zaťažení z kolajnice na podval.

Obr. 2 znázorňuje pôdorys sústavy' 14 na upevnenie kolajnice na koľajnice a podval, ktorá zahrňuje sústavu 30 nosiča kotvu :.32 koľajnice. V tomto stelesnení predkladaného vynálezu, sústava 30 nosiča kolajnice obsahuje.

prvú podsústavu 34 nosiča koľajnice a druhú podsústavu 36.

nosiča kolajnice. Prvá a druhá podsústavei 34, 36 nosiča kolajnice sú konštrukčne identické s tou výnimkou; že druhá podsústava 36 nosiča kolajnice je zrkadlovým obrazom prvej podsústavy 34 nosiča koľajnice. Preto bude detailne opísaná len prvá podsústava 34 nosiča kolajnice s odvolaním na obr.

4-6. Prvá podsústava 34 nosiča kolajnice obsahuje lôžko 38. nosiča koľajnice a nosič 40 upevnený k lôžku 38 nosiča na upevnenie koľajnice pomocou elastomérneho materiálu 4 2 (obr. 4 a 4A). Lôžko 38 nosiča koľajnice je uspôsobené na zapustenie do betónového podvalu 12 a na vloženie nosiča 40 koľajnice nižšie opísaným spôsobom. Ako je najlepšie vidieť z obr. 5, lôžko 38 nosiča koľajnice môže byť opísané ako otvorený kontajner, ktorý má spodný koniec 44 , prvý koniec 46 , druhý koniec 48, prvú stenu 50, druhú stenu 52 a tieto všetky spolu určujú vybranie. 54 na . vloženie nosiča koľajnice. Lôžko 38. nosiča koľajnice má ďalej vonkajšiu stenu 56 a vnútornú stenu 58, horný otvor 60, ktorý poskytuje prístup k vybraniu 54 na vloženie nosiča koľajnice a rámček 62 okolo horného otvoru 60.

Lôžko 38 nosiča koľajnice môže byť vytvorené z akéhokoľvek vhodného materiálu, ktorý má dostatočnú pevnosť v ťahu a strihu na prenos pracovného zaťaženia z koľajnice 10 na podval 12.. Medzi tieto materiáli patrí tvárna alebo šedá liatina, ocel, pod tlakom odlievaný zinok a rôzne typy plastov. Výhodná je však pod tlakom odlievaná zliatina hliník-zinok.

Ako je vidieť na obr. 5, prvá stena 50 lôžka 38 nosiča koľajnice obsahuje zahnutý, alebo uhlový segment 64., všeobecne v blízkosti druhého konca.48 lôžka 38 nosiča koľajnice, ktorý zodpovedá obdobnej časti na nosiči koľajnice, ako bude opísané ďalej. Na zaistenie spojenia medzi lôžkom 38 nosiča koľajnice a betónovým podvalom 12 v· polohe, keď je lôžko 38 nosiča koľajnice zapustené ..do podvalu, povrch lôžka 38 nosiča koľajnice obsahuje . rad vyčnievajúcich rebier 66 horizontálne prebiehajúcich pozdĺž prvého a druhého konca 46, 48 a prvej a druhej steny 50, · 52. Ďalej rebrá pomáhajú prenášať vertikálne zaťaženie pri. tlaku a strihu pri styku lôžka nosiča koľajnice a podvalu. '

S odvolaním na obr. 6, má nosič 40 koľajnice, ako bolo definované, prvý koniec 67, druhý koniec 69, prvú stenu 71 a druhú stenu 73 a.zahrňuje plochú časť 68 a časť 70 na zapustenie; časť 70 ná zapustenie smeruje nadol od plochej časti 68. Nosič 40 koľajnice môže byť konštruovaný z akéhokoľvek materiálu ako je oceľ, šedá liatina, rôzne plasty, výhodným materiálom je tvárna liatina.

Plochá časť 68 má prvý koniec 72, druhý koniec.74, horný povrch 76 a spodný povrch 78. Ako je najlepšie vidieť na obr.7, horný povrch 76 plochej časti 68 je prispôsobený na uloženie spodnej časti 20 pätky 16 koľajnice tak, že styk medzi koľajnicou 10 a plochou časťou 68 je kov na kov, ak je nosič 40 vytvorený z výhodného materiálu. Hákoví tá časť 80 ~ie vytvorená na druhom konci 74 plochej časti 68 tak, že smeruje hore vzhľadom na horný povrch 76 plochej časti 68,. Ako znázorňuje obr. 7, je hákovitá časť 80 tvarovaná tak, že zachytí druhú stenu 24 pätky koľajnice a vyčnieva nad časťou horného povrchu .18 pätky 16 koľajnice v blízkosti druhej steny 24 pätky koľajnice 16. Presnejšie, hákovitá časť 80 je tvarovaná tak, že časť hákovítej časti 80 obopína časť horného povrchu 18 pätky .16 koľajnice a je vzdialená od horného povrchu 18 pätky 16 koľajnice tak, že umožňuje obmedzený vertikálny pohyb koľajnice 10 vzhľadom na nosič 40, keď je koľajnica 10 upevnená na podval 12 sústavou 14 na upevnenie koľajnice na podval, ako bude opísané ďalej.

Časť 70 na zapustenie smeruje nadol od spodného povrchu 78 plochej časti 68... časť 70 na zapustenie sa skladá z hornej časti 82 a spodnej časti 84 , prvého konca 86 a druhého konca 88, spodného konca 90, prvej steny 92 a druhej steny 94. Spodná časť 84 je proti hornej časti 82 predĺžená tak, aby prekonávala vratný moment tvorený v oboch smeroch tak pozitívnom, ako negatívnom v závislosti na bočnom., zaťažení koľajnice 10 pôsobiacom pri uchytení koľajnice 10 v podsústave 34 nosiča koľajnice. Prvá bočná stena 92 a druhá bočná stena 94 sú pomerne široké, ploché povrchy, takže pozdĺžne zaťaženia pôsobiace na koľajnicu 10 sú rovnomerne rozložené na podval

12.

Časť na zapustenie 70 ďalej obsahuje skosenie 96, na druhej stene 94, ...ktoré je umiestené v blízkosti druhého konca 88 časti 70 na zapustenie, Skosenie 96 má jeden koniec 98. a druhý koniec 100'.

Je pochopiteľné, že. lôžko 38 nosiča koľajnice (obr. 4 a 5) je tvarované tak,_: aby v podstate korešpondovalo s tvarom časti 70 na zapustenie, takže časť 70 na zapustenie má vždy rovnakú vopred určenú vzdialenosť od vnútornej steny 58 lôžka 38 nosiča koľajnice pri jej zapustení do lôžka. Funkcia tejto vzdialenosti bude podrobne opísaná ďalej.

V hornej časti 82 časti 70 na zapustenie ta druhom konci tejto časti je vytvorené vybranie 102 tak, že nadväzuje na druhú stenu 94 časti 70 na zapustenie. Vybranie 102 je čiastočne ohraničené dosadacím povrchom 104.

Na druhej bočnej stene 94 časti 70 na zapustenie je ďalej vytvorený výstupok 106 blízko prvého konca 98 skosenia 96. Výstupok 106 má vybranie 108 a dosadací povrch 1Í0, podobný tvarom dosadaciemu povrchu 104 vybrania 102.

V zostave, zobrazenej na obr. 4 a 4A, je predĺžená spodná časť 84 časti 70 na zapustenie nosiča 40 koľajnice uložená vnútri vybrania 54 v lôžku 38 nosiča koľajnice tak, že časť 70 na zapustenie má vždy rovnakú vzdialenosť od vnútornej steny 58 lôžka 38 nosiča koľajnice.

Časť 70 na zapustenie je spojená s vnútornou stenou 58. lôžka 38 nosiča pomocou elastomérneho materiálu 4_2, takže je zachovaná jednotná vzdialenosť medzi časťou 70 na zapustenie a vnútornou stenou 58 lôžka 38 nosiča koľajnice.

Elastomérny materiál 42 zastáva funkciu prenosnej pružiny, takže prenáša pôsobiace vertikálne a bočné zaťaženie z koľajnice na . podval. Môže byť použitý akýkoľvek vhodný elastomé- rný materiál, ktorý má takú charakteristiku, že odoláva únavovému zaťaženiu a je stabilný pri rozsahu teplôt -28,8 až 60 °C, je odolný voči ultrafialovému žiareniu a ozónu a je schopný spojiť riosič 40 koľajnice s lôžkom 38.. nosiča koľajnice. Výhodným materiálom je polyuretán schopný tvárnenia. S výhodou je použitý polyuretán polyéter na báze difenylmetándiizokyanátu......ktorý je zakončený kvapalným predpolymérom vytvrdeným s 1,4-butándiolom, pričom polyéter je najčastejšie polytetrametylénéterglykol.

Aby sa nosič 40 koľajnice mohol pohybovať vertikálne nadol vzhľadom na lôžko 38 nosiča koľajnice a aby dovolil pohyb elastomérneho materiálu 42 usporiadaného medzi prvým a druhým koncom 86 a 88 a prvou a druhou stenou 92 a 94 časti 70 na zapustenie, akonáhle na plochú časť 68 pôsobí zaťaženie, je v elastomérnom materiáli vytvorený priestor 112 medzi spodným koncom 90 časti 70 na zapustenie a spodným koncom 44 lôžka 38 nosiča koľajnice pozdĺž vnútornej steny 58 lôžka 38 nosiča koľajnice (obr. 4A). Priestor 112 je vytvarovaný v elastomérnom materiáli 42 tak, že je uzavrený tak, aby vzduch prítomný v priestore 112 po ‘vytvarovaní priestoru zostal vnútri a spolupôsobil s elastomérnym materiálom 42 tak, že umožňuje nosiču 68 kolajnice posuv smerom nahor a nadol ako odozva na zaťažovanie a odľahčovanie nosiča 40 koľajnice. Priestor 112 je tvarovaný tak, že má vopred určenú hĺbku 113. takže v prípade preťaženia nosiča 40 koľajnice klesajúca časť 70 vyplní tento priestor a dosadne na spodný koniec 44 lôžka 38 nosiča kolajnice. Elastomérny materiál 42 na spodnom konci 44 lôžka 38 nosiča koľajnice slúži ako zarážka. Tým, že sa zabráni väčšej deformácii, než je deformácia povolená elastomérnym materiálom 42 na spodnom konci 44 lôžka 38 nosiča koľajnice, je elastomérny materiál 42 chránený pred preťažením nad povolenú hranicu .a tým je chránený pred poškodením.

Priestor 112 je s výhodou vytvorený pri lepení polystyrénovej penovej upchávky (neznázornené) na spodný koniec 90 časti 70 na zapustenie nosiča 40 pred vložením časti 70 do vybrania 54 v lôžku nosiča kolajnice. Nosič 40 kolajnice s polystyrénovou penovou upchávkou (neznázornené) takto pripevnenou je potom vložený do vybrania 54 pre nosič koľajnice, v ktorom je dané množstvo elastomérneho materiálu 42 v tekutom stave. Elastomérny materiál 42 je potom vytvarovaný a vytvrdzovaný. Počas procesu vytvrdzovania je podsústava 34 nosiča koľajnice zahriata na určitú teplotu, čo spôsobí vytavenie polystyrénovej upchávky, takže táto vytečie z priestoru 112 a len tenký film polystyrénu zostane na plochách obmedzujúcich priestor 112. Množstvo elastomérneho materiálu 42 rozloženého v lôžku 38 nosiča koľajnice je dostatočné nato, aby v prípade, keď nosič 40 kolajnice dosadol do elastomérneho materiálu, bola časť elastomérneho materiálu 42 vytlačená smerom nahor a von z výbrania 54 na uloženie nosiča koľajnice,.čím sa vytvorí upchávka 114 v tvare podvalu. Upchávka 114 v. tvare podvalu je tvarovaná tak, aby bola v jednej rovine s rámčekom 62 lôžka 38 nosiča koľajnice pozdĺž prvého konca 46, prvej steny 50 a druhého konca 48. Upchávka 114 formy podvalu vyčnieva zboku cez rámček 62 pozdĺž.druhej steny 52 lôžka 38 nosiča koľajnice, takže upchávka 114 je širšia na reze, než plochá časť 68 nosiča 40 a dovoľuje, aby bol hotový podval 12 vyňatý z odlievacej formy podvalu po odlievaní. Pozdĺž hrany'upchávky 114 formy podvalu sa vytvorí rad výstupkov 116 ako je znázornené, ktoré uľahčia vertikálne zapustenie podsústavy 34 nosiča koľajnice do upchávky podvalu, ako bude opísané nižšie. Rovnica pre výpočet deformácie pri zaťažení v strihu je:

D= WT/AG_S kde: D je posuv rovnobežný so zaťažením

W je pôsobiace zaťaženie

T je hrúbka elastomérneho materiálu v smere zaťaženia

G_s je modul pružnosti elastomérneho materiálu

Takže, ak sa berie do úvahy požadovaná deformácia pri zaťažení, zaťaženie vznikajúce pri prechode vlaku a použitý elastomérny materiál a rovnako i vratné momenty, zapríčinené pôsobením bočných . zaťažení, možno vypočítať hrúbku elastomérneho materiálu 42 a je možné navrhnúť vhodný tvar časti 70 na zapustenie. Je. zrejmé, že časť 70 môže mať celý rad tvarov a veľkostí a že nosič 40., znázornený na výkresoch, je len jednou výhodnou konfiguráciou, ak nepovažujeme vertikálny posuv nosiča 40 vzhľadom na lôžko 38 nosiča koľajnice väčší než 0,0793 cm a rotáciu hlavy koľajnice nie väčšiu než 0,635 cm pri súčasných technických parametroch používaných v priemysle výroby železničných koľajníc pre vertikálne a bočné zaťaženie.

Ako je zrejmé z obr. 2 a 8 a ako už bolo uvedené, sústava 30 nosiča koľajnice obsahuje prvú podsústavu 34 nosiča koľajnice a druhú podsústavu 36 nosiča koľajnice je konštruovaná a pracuje presne rovnako, ako prvá podsústava 34. opísaná vyššie. Takže niektoré komponenty druhej podsústavy 36 sú vo výkresoch označené rovnakými vzťažnými číslami ako tie isté komponenty prvej podsústavy 34 nosiča koľajnice, s tou výnimkou, že komponenty druhej podsústavy 36 nosiča koľajnice sú označené písmenom a.

Ako je zrejmé z obr. 1, 7 a 8, podsústavy 34 a 36 nosičov koľajnice sú každá zabudované do hornej plochy 26 podvalu 12, takže upchávka 114 formy podvalu je v podstate uložená v hornej ploche 26 podvalu 12. Podsústavy 34 , 36 nosičov koľajnice sú zabudované vzájomne paralelne na takú vzdialenosť, že tvoria kotvovú drážku 117 (obr. 2).

Ako je -vidieť z obrázkov a ako bolo vyššie opísané, podsústavy 34 a 36 nosičov koľajnice sú dva oddelené nespojené celky. Avšak pri ďalšom stvárnení (neznázornené) môžu byť tieto podsústavy 34., 36 nosiča koľajnice spolu spojené. To by zafixovalo vzťah medzi nosičmi 40 a 40a ešte pred zabudovaním sústavy 30 nosiča koľajnice na podval 12.

Podsústavy 34 a 36 nosičov koľajníc sú zabudované do betónového podvalu pri jeho formovaní. Ešte pred formovaním podvalu 12, sú podsústavy 34 a 36 nosičov koľajnice vložené do otvorov vytvorených na dne formy (betónové podvaly sú formované hornou stranou nadol), takže hákovité časti 80, 80a, horné plochy 76, 76a plochých častí 68, 68a smerujú nadol a sú pod rovinou dna formy. Zabudované časti podsústav 34., 36 nosičov koľajnice vyčnievajú smerom nahor do otvoru formy a sú držané v danej polohe pomocou polohovacích výstupkov 116, 116a, vytvorených na hranách upchávok 114, 114a formy podvalu. Po umiestnení podsústav 34., 36 nosičov koľajnice vo forme, môže začať formovanie betónového podvalu 12 obvyklým spôsobom. Je tu síce znázornená len jedna sústava 30., ktorá má byť zabudovaná do podvalu, je však pochopiteľné, že podval 12 bude mať pár sústav nosičov koľajnice umiestnených proti sebe a uspôsobených na upevnenie párov rovnobežných koľajníc v určitej vzdialenosti.

Opäť s odvolaním na obr. 2 a 3, kotva 32 má prvý koniec 119 a druhý koniec 121. Kotva 112 má prvý hrot 118, ktorý má prvý koniec 120 a druhý koniec 122 a prvú stenu 124 a druhú stenu 126. Kotva koľajnice obsahuje taktiež druhý hrot 130, ktorý má prvý koniec 132 a druhý koniec 134 a prvú stenu 136 a druhú stenu 138. Druhé konce 122 a 134 príslušného prvého a druhého hrotu 118 a 130 sú spolu spojené hákovítou časťou 140, takže hroty 118, 136 idú v podstate paralelne a existuje možnosť, aby prvý a druhý hrot mohli byť k sebe vzájomne nahnuté.

Hákovítá časť 140 je uspôsobená tak, že obopína časť povrchu 26 pätky koľajnice 16 v oblasti blízko druhej steny 24 pätky 16 koľajnice. Hákovitá časť 140 obsahuje jednu časť, ktorá spojuje druhý koniec 122 prvého hrotu 118 a druhý koniec 134 druhého hrotu 130. Presnejšie, ako je vidieť na obr. 2 a 3, hákovitá časť 140 a prvý a druhý hrot 118 a 130 sú konštruované z jedného kusu kovového materiálu.

Na prvej stene 124 prvého hrotu 118 je vytvorené skosenie 142 (obr. 2). Skosenie 142 zaujíma dĺžku siahajúcu od prvého konca 120 k druhému koncu 122 prvého hrotu 118. Na prvej stene 136 druhého hrotu 130 je vytvorené skosenie 144 (obr. 2), v podstate je v blízkosti a pretína prvý koniec 132 druhého hrotu 130. Skosenie 144 zaujíma dĺžku siahajúcu pozdĺž prvej steny 136 siahajúcej od prvého konca 132 k druhému koncu 134. Skosenia 142, -144 ohraničujú šírku prvého konca 146 kotvy 32 kolajnice, ktorá je menšia, než šírka drážky 117 v kotve. Takže šírka 146 prvého konca kotvy 32 má takú veíkosť, že prvé konce 120, 132 kotvy 32 možno vložiť do priestoru drážky 117 v kotve, čo umožní vloženie kotvy 32 do kotvovej drážky 117 spôsobom, ktorý je ďalej podrobne opísaný.

Prvý dosadací povrch 148 je vytvorený na prvej stene 124 prvého hrotu 118, v blízkosti a tak, že začína pri skosení 142. Prvý dosadací povrch 148 je v určitej vzdialenosti od prvého konca 120 prvého hrotu 118. Druhý dosadací povrch 150 je vytvorený na prvej stene 136 druhého hrotu 130, v blízkosti a tak, že začína pri skosení 144. Druhý dosadací povrch 150 je v určitej vzdialenosti od prvého konca 132 druhého hrotu 130. Prvý a druhý dosadací povrch 148, 150 spôsobia spojenie kotvy 30 so sústavou 32 nosiča kolajnice tak, ako je to ďalej opísané.

Na upevnenie kolajnice 10 k podvalu 12 je koľajnica 10 položená kolmo na sústavu 30 nosiča kolajnice, zabudovanú v podvale 12 tak, že vznikne kotvová drážka 117. Koľajnica 10 je položená na sústavu 30 nosiča kolajnice tak, že spodná plocha 20 pätky 16 kolajnice dolieha na hornú plochu 76 plochej časti 68 nosiča 40. Ďalej, prvá stena 22 pätky 16 kolajnice je situovaná čelne a je v určitej vzdialenosti od hákovitých častí 80, 80a príslušných podsústav 34 , 36 nosičov kolajnice. Kompletizácia sústavy 14 na upevnenie koľajnice nastane vložením kotvy 32 tak, že prvé konce 120, 132 kotvy 32 sú vsunuté do oblasti kotvovej drážky 117, takže konce 120, 132 sú umiestené vnútri kotvovej drážky 117 a opierajú sa o konce 72., 72a časti na zapustenie nosičov 40,, 40a kolajnice.

V tejto polohe obsluha zasunie kotvu 32 do kotvovej drážky 117 tak, aby skosené časti 142, 144 nabehli na skosenie povrchov 108, '108a výstupkov 106, 106a nosičov 40, 40a a tým stlačili prvé konce 120 a 132 zodpovedajúceho prvého a druhého hrotu 118 a 130 proti sebe. Obsluha pokračuje v zasúvaní kotvy 32 do kotvovej drážky 117 do tej doby, než skosenie 142, 144 prejdú okolo výstupkov 106 a 106a a roztiahnu sa. V tejto roztiahnutej polohe, alebo taktiež nestlačenej polohe je kotva 32 zamknutá v kotvovej drážke 117 záberom medzi plochami 148, 150 nosiča a príslušnými plochami 110, 110a, ktoré zabraňujú vytiahnutiu kotvy 32 z drážky 117. Avšak je treba oceniť, že je možné koľajnicu 10 volne zdvihnúť alebo ju premiestniť na sústave 30 nosiča koľajnice, ak je kotva 32 v polohe, keď povrchy 148, 150 prvého a druhého hrotu 118, 130 dosadajú na povrchy 110, 110a výstupkov 106, 106a, teda v prípade, keď je žiadúce usporiadať sústavu 14 na upevnenie koľajnice do polohy, keď je kolajnica neupevnená pred vložením koľajnice 10 do podsústav 34., 36 nosičov koľajnice.

Na upevnenie koľajnice k podvalu 12, obsluha zasunie kotvu 32 ďalej do kotvovej drážky 117 tak, že skosenie 142, 144 prvého a druhého hrotu 118, 130 nabehne na skosenie 96, 96a časti 70, čo spôsobí stlačenie alebo zovretie prvého a druhého hrotu 118, 130 proti sebe pri posuve skosení 142, 144 pozdĺž plôch 96., 96a časti 70. V tomto stlačenom, alebo zovretom stave obsluha zasúva, alebo tlačí kotvu 32 ďalej do kotvovej drážky 117, čím pohybuje kotvou pozdĺž kotvovej drážky 117 dokiaľ skosenia 142, 144 prvého a druhého hrotu neprejdú okolo výrezov 102 a 102a v nosičoch .40, 40a koľajnice. Prvý a druhý hrot 118, 130' sa potom oddialia a spôsobia, že prvé a druhé skosenie 142, 144 zapadne do vybrania 102, 102a. V tejto zamknutej polohe koľajnice spôsobí styk medzi dosadacími plochami 148, 150 prvého a druhého hrotu a dosadacími plochami 104, 104a nosičov 40, 40a zachytenia kotvy 32 v sústave 30 nosiča koľajnice.

V zaistenej polohe koľajnice, sústava 30 nosiča koľajnice a kotva 32 zaisťujú upevnenie koľajnice 10 k betónovému podvalu 12. Hákovitá časť 140 kotvy 32 pridržuje druhú stenu 24 pätky 16 koľajnice a časť hákovitej časti 140 obopína a zaberá s časťou horného povrchu 18 pätky 16 kolajnice. Časti 80, 80a háku sústavy 30 nosiča kolajnice pridržujú prvú stenu pätky 16 koľajnice, a časti 80, 80a háku obopínajú horný povrch 18 pätky horného povrchu vertikálny pohyb koľajnice. Styk a sú vzdialené o určitú vzdialenosť od 18 pätky 16, čím je umožnený obmedzený koľajnice 10 vzhľadom na sústavu 30 nosiča medzi dosadacími plochami 148, 150 prvého a druhého hrotu 118, 130 a dosadacích plôch '104, 104a nosičov 40, 40a obmedzuje bočný a pozdĺžny pohyb koľajnice 10.

Aby bolo zaistené uchytenie koľajnice 10 k betónovému podvalu 12, sústava 14 na uchytenie koľajnice podľa predkladaného vynálezu účinne prenáša pôsobiace sily z koľajnice 10 do podvalu 12. Pružné uloženie vytvorené zabudovaním nosiča 40 koľajnice do lôžka 38 nosiča pomocou elastomérneho materiálu 42 v kombinácii s priestorom 112 vytvoreným v elastomérnom materiáli 42 dovoľuje prenos pôsobiacich vertikálnych zaťažení na podval 12 stlačením elastomérneho materiálu 42. Hĺbka a dĺžka spodnej časti 78 časti 70 na zapustenie nosiča 40 a lôžka 38 nosiča koľajnice pôsobí proti vratnému momentu, zapríčinému bočným zaťažením.

Nakoniec, plochý tvar časti 70 na zapustenie má vplyv na účinné rozloženie pozdĺžneho zaťaženia do podvalu 12 na pomerne širokých, plochých stenách 82 a 92.

S odvolaním sa na obrázky 9a 13 bude opísané ďalšie stvárnenie sústavy 200 na upevnenie koľajnice. Sústava 200 na upevnenie koľajnice obsahuje sústavu 202 nosiča koľajnice a kotvu 204.

V tomto odlišnom stvárnení, je prvá sústava 202 nosiča koľajnice vytvorená tak, že obsahuje lôžko 206 nosiča a nosič 208 je do lôžka zabudovaný pomocou elastomérneho materiálu 210 (obr. 11 a 11A). Lôžko 206 nosiča koľajnice je uspôsobené tak, že môže byť zabudované do betónového podvalu Í2 a do neho môže byť vložený nosič 208 koľajnice spôsobom, ako je ďalej opísané. Ako je najlepšie vidieť z obr. 12, lôžko 206 je možné opísať ako otvorený kontajner, ktorý má dno 212, prvý koniec 214, druhý koniec 216, prvú stenu 218 a druhú stenu 220 a všetky tieto obmedzujú priestor 222 na uloženie nosiča. Lôžko 206 nosiča koľajnice má ďalej vonkajšiu stenu 224, vnútornú stenu 226, horný otvor 228, ktorý umožňuje prístup k priestoru 222 a rámček 230, rozložený okolo otvoru 228. Lôžko 206 na uloženie nosiča koľajnice môže byť vytvorené z akéhokoľvek vhodného materiálu, ktorý má takú pevnosť v strihu a ťahu, aby mohol prenášať pracovné zaťaženie z koľajnice 10 do podvalu 12,. Tieto vlastnosti má tvárna alebo šedá liatina, oceľ, zinok liaty pod tlakom a rôzne druhy plastov. Prednostne sa používa zliatina zinok/hliník odlievaná pod tlakom.

Ako je zrejmé z obr. 12, prvá stena 218 a druhá stena 220 lôžka 206 na uloženie nosiča koľajnice obidve obsahujú zužujúce sa alebo šikmé úseky 232, 234 , umiestnené v blízkosti druhého konca 216 lôžka 206 na uloženie nosiča koľajnice a každý z týchto úsekov korešponduje s obdobnou časťou nosiča koľajnice, ako bude ďalej opísané. Aby sa docielilo spojenie medzi lôžkom 206 na uloženie nosiča koľajnice a betónovým podvalom 12 potom čo je lôžko 206 na uloženie nosiča koľajnice vložené do podvalu, lôžko 206 na uloženie nosiča koľajnice obsahuje rad vyčnievajúcich horizontálnych rebier 236, ktoré idú po celej dĺžke steny 224, pozdĺž prvého a druhého konca 214 a 216, pozdĺž prvej a druhej steny 218, 220. Okrem toho sa tieto rebrá podieľajú na prenose vertikálneho zaťaženia v tlaku a strihu pri súčinnosti lôžka na. uloženie nosiča koľajnice a betónu.

S odvolaním sa na obr. 13, nosič koľajnice 208 je definovaný tak, že má prvý koniec 237, druhý koniec 239, prvú stenu 241 a druhú stenu 243 a že má plochú časť 238 a časť 240 na zapustenie; časť 240 na zapustenie smeruje nadol od plochej časti 238. Nosič 208 koľajnice môže byť vytvorený z akéhokoľvek vhodného materiálu, ako je oceľ, šedá liatina, alebo rôzne plasty, prednostne sa však používa tvárna liatina.

Plochá časť 238 má prvý koniec 242, _ druhý koniec 244, horný povrch 246 a spodný povrch 248. Horný povrch 246 plochej časti 238 je uspôsobený tak, že naň dolieha spodná časť 20 pätky 16 koľajnice, takže styčná plocha medzi koľajnicou 10 a plochou časťou 238 je kov na kov, v prípade, že je nosič 208 zhotovený z výhodného materiálu. Na druhom konci 244 plochej časti 238 je vytvorená hákovitá časť 250 tak, že smeruje nahor vzhíadom na horný povrch 246 plochej časti 238. Podobným spôsobom, ako je naznačený na obr. 7, je časť háku 250 vytvarovaná tak, že môže zachytiť druhú stranu 24 pätky 16 koíajnice a že obopína horný povrch 18 pätky 16 koľajnice v blízkosti druhej steny 24 pätky 16 koľajnice. Podrobnejšie, hákovítá časť -250 je tvarovaná tak, že jej časť 25 presahuje časť horného povrchu 18 pätky 16 koľajnice a siaha od horného povrchu 18 pätky 16 koľajnice tak, že dovoľuje obmedzený vertikálny pohyb koľajnice 10 vzhľadom na nosič 208 koľajnice v prípade, že je koľajnica 19 pripevnená k podvalu 12 sústavou 200 na upevnenie koľajnice, ako bude d’alej uvedené.

Časť 240 na zapustenie smeruje nadol od horného povrchu 248 plochej časti 238. Časť 240 na zapustenie sa skladá z hornej časti 252, spodnej časti 254, prvého -konca 256 a druhého konca 258, dna 260, prvej steny 262 a druhej steny 264. Spodná časť 254 je oproti hornej časti 252 predĺžená tak, aby prekonávala krútiaci moment vznikajúci v pozitívnom i negatívnom smere v závislosti od bočného zaťaženia pôsobiaceho na koľajnici, keď je koľajnica 10 zaistená v nosiči 208 koľajnice. Prvá a druhá stena 262 a 264 sú pomerne široké, ploché povrchy, takže pozdĺžne . zaťaženia pôsobiace na koľajnicu 10 sú rovnomerne rozložené do podvalu 12.

Časť 240 na zapustenie obsahuje prvé skosenie 266 na povrchu druhej steny 264 tejto časti blízko druhého konca 258 časti 240 na zapustenie. Prvé skosenie 266 má jeden koniec 268 a druhý koniec 270. Časť na zapustenie ďalej obsahuje druhé skosenie 272 na povrchu prvej steny 262 tejto časti blízko druhého konca 258 časti 240 na zapustenie. Druhé skosenie 272 (obr. 9) má prvý koniec 274 a druhý koniec 276. Je pochopiteľné, že lôžko 206 nosiča koľajnice (obr. 11 a 12) je tvarované tak, že v podstate korešponduje s usporiadaním časti 240 na zapustenie, takže časť 240 na zapustenie má vždy rovnakú vopred určenú vzdialenosť od vnútornej steny 226 lôžka 206 nosiča koľajnice pri jej zapúšťaní do lôžka. Na druhom konci 258 časti 240 na zapustenie je vytvorený prvý výrez 278 na hornej časti 252 časti 240 na zapustenie a to tak, že nadväzuje na druhú stenu 264 časti 240 na zapustenie. Prvý výrez 278 je čiastočne ohraničený dosadacím povrchom 280. Obdobne je na druhom konci 258 časti 240 na zapustenie vytvorený druhý výrez 282 na hornej časti 252 časti 240 na zapustenie a to tak, že je v susedstve prvej steny 262 časti 240 na zapustenie. Druhý výrez 282 je čiastočne ohraničený dosadacím povrchom 284. Na druhej strane 264 časti 240 na zapustenie je -ďalej vytvorený výstupok 286 blízko prvého konca 268 skosenia 266. Výstupok 286 má výrez 288 a dosadací povrch 290, podobný tvarom dosadaciemu povrchu 280 výrezu 278. Na prvej stene 262 časti 240 na zapustenie je vytvorený výstupok 292 (obr. 9), naproti výstupku 286 a blízko prvého konca 274 druhého vybrania 272. Druhý výstupok 292 má výrez 294 a dosadací povrch 296, podobný tvarom dosadaciemu povrchu 284 výrezu 282.

V zostave, zobrazenej na obr. 11 a 11A, je predĺžená spodná časť 254 časti 240 na zapustenie nosiča 208 kolajnice uložená vnútri vybrania 222 na uloženie nosiča kolajnice tak, že časť 240 na zapustenie má vždy rovnakú vzdialenosť od vnútornej steny 226 lôžka 206 nosiča kolajnice. Časť 240 na zapustenie je spojená s vnútornou stenou 226 lôžka 206 nosiča pomocou elastomérneho materiálu 210, takže je zachovaná jednotná vzdialenosť medzi časťou 240 na zapustenie a vnútornou stenou 226 lôžka 206 nosiča kolajnice.

Elastomérny materiál 210 zastáva funkciu prenosnej pružiny, takže prenáša pôsobiace vertikálne a bočné zaťaženie z kolajnice 10 do podvalu 12. Ako bolo vyššie uvedené, môže byť použitý akýkolvek vhodný elastomérny materiál, ktorý má takú charakteristiku, že odoláva únavovému zaťaženiu a je stabilný pri rozsahu teplôt -28,8 až 60 °C, je odolný voči ultrafialovému žiareniu a ozónu a je schopný spojiť nosič 208 kolajnice s lôžkom 206 nosiča kolajnice. Výhodným materiálom je polyuretán schopný tvárnenia. Polyuretán je s výhodou polyéter na báze difenylmetándiizokyanátu, ktorý je ukončený kvapalným predpolymérom vytvrdeným s s 1,4-butándiolom, pričom polyéterom je najčastejšie polytetrametylénéterglykol.

Aby sa nosič 208 kolajnice mohol pohybovať vertikálne nadol vzhladom na lôžko 206 nosiča kolajnice a aby dovolil deformáciu elastomérneho materiálu 210 vloženého medzi prvý a druhý koniec 256 a 258 a prvú a druhú stenu 262 a 264 časti 240 na zapustenie, pri pôsobení zaťaženia na plochú časť 238, je v elastomérnom materiáli ponechaný priestor 298 medzi spodným koncom 212 časti 240 na zapustenie a spodným koncom 260 lôžka 206 nosiča kolajnice pozdĺž vnútornej steny 226 lôžka 206 nosiča kolajnice (obr. 11A). Priestor 298 je vytvarovaný v elastomérnom materiáli 210 tak, že je uzavretý tak, aby vzduch prítomný v priestore 298 po vytvarovaní priestoru zostal vovnútri a spolupôsobil s elastomérnym materiálom 210 tak, že umožňuje nosiču 208 koľajnice posuv smerom nahor a nadol pri zaťažovaní a odlahčovaní nosiča 208 koľajnice. Priestor 298 je tvarovaný tak, aby mal vopred určenú hĺbku 299, aby v prípade preťaženia nosiča 208 koľajnice vyplnila klesajúca časť 240 tento priestor a dosadla na spodný koniec 212 lôžka 206 nosiča koľajnice. Elastomérny materiál 210 na spodnom konci 212 lôžka 206 nosiča koľajnice slúži ako zarážka. Tým, že sa zabráni väčšiemu posunu, než je posun dovolený elastomérnym materiálom 210 na spodnom konci 212 lôžka 206 nosiča koľajnice, je elastomérny materiál 210 chránený pred preťažením nad povolenú hranicu a tým je chránený pred poškodením.

Priestor 298 je vytvorený rovnakým spôsobom, ako bolo opísané v súvislosti so sústavou 14. Preto postup vytvárania priestoru 298 nebude znovu opísaný vo vzťahu k sústave 200 na upevnenie koľajnice.

Množstvo elastomérneho materiálu 210 rozloženého v lôžku 206 nosiča koľajnice je dostatočné nato, aby v prípade, keď nosič 208 koľajnice dosadol do elastomérneho materiálu, bola časť elastomérneho materiálu 210 vytlačená smerom nahor a von z vybrania 222 na uloženie nosiča koľajnice, čím sa vytvorí upchávka 300 formy podvalu. Upchávka 300 je formovaná tak, že upchávka 300 formy podvalu je širšia než plochá časť 238 nosiča 208 a dovoľuje, aby bol podval 12 vyňatý z odlievacej formy po odlievaní. Pozdĺž hrany upchávky 300 formy podvalu sa vytvorí rad výstupkov 302, ako je znázornené, ktoré umožní vertikálne zapustenie podsústavy 202 nosiča koľajnice do upchávky (neznázornené). Podobne, ako pri sústave 30 na upevnenie koľajnice, je sústava 202 zabudovaná do horného povrchu 26 podvalu 12, takže elastomérna upchávka 300 formy podvalu je v podstate zabudovaná v hornom povrchu 26 podvalu 12.

Opäť s odvolaním sa na obr. 9a 10, kotva 204 má prvý koniec 301 a druhý 305. Kotva má prvý hrot 303, ktorý má prvý koniec 304 a druhý koniec 306 a prvú stenu 308 a druhú stenu 310 Kotva 204 koľajnice obsahuje taktiež druhý hrot 312, ktorý má prvý koniec 314 a druhý koniec 316 a prvú stenu 318 a druhú stenu · 320. Druhé konce 306 a 316 príslušného prvého a druhého hrotu 303 a 312 sú spolu prepojené hákovítou časťou

322, takže hroty 303, 312 idú v podstate paralelne a prvý a druhý hrot môžu byť vzájomne nahnuté smerom od seba.

Hákovítá časť 322 je uspôsobená tak, že zaujíma priestor nad časťou horného povrchu 18 pätky koľajnice 16 v oblasti blízko druhej steny 24 pätky 16 koľajnice. Hákovitá časť 322 obsahuje jednu časť, ktorá spojuje druhý koniec 306 prvého hrotu 303 a druhý koniec 316 druhého hrotu 312. Presnejšie, ako je vidieť na obr. 2 a 3 hákovitá časť 322 a prvý a druhý hrot 303 a 312 sú konštruované z jedného kusu kovového materiálu.

Na prvej stene 308 prvého hrotu 303 je vytvorené skosenie 324 (obr. 9). Skosenie 324 zaujíma vzdialenosť siahajúcu od prvého konca 304 k druhému koncu 306 prvého hrotu 303. Na druhej stene 320 druhého hrotu 312 je vytvorené skosenie 326 (obr. 9), v podstate v blízkosti a pretína prvý koniec. 314 druhého hrotu 312. Skosenie 326 zaujíma vzdialenosť pozdĺž prvej steny 320 siahajúcej od prvého konca 314 k druhému koncu 316. Skosenie 324, 326 ohraničujú šírku prvého konca 328 kotvy koľajnice, ktorá je väčšia, než šírka prvého konca 256 časti 240 na zapustenie nosiča 208 koľajnice. Takže šírka prvého konca 328 má takú veľkosť, že prvé konce 304, 314 kotvy 204 je možné vložiť do sústavy na uchytenie koľajnice 202 tak, ako bude podrobne opísané ďalej. Prvý dosadací povrch 330 je vytvorený na druhej stene 310 prvého hrotu 303, blízko a tak, že začína pri skosení 324. Prvý dosadací povrch 330 je vzdialený od prvého konca 304 prvého hrotu 303. Druhý dosadací povrch 332 je vytvorený na druhej stene 320 druhého hrotu 312, blízko a tak, že začína pri skosení 326. Druhý dosadací povrch 332 je vzdialený od prvého konca 314 druhého hrotu 312. Prvý a druhý dosadací povrch 330, 332 spôsobí spojenie kotvy 204 so sústavou 202 nosiča koľajnice tak, ako je podrobne opísané ďalej. Na upevnenie koľajnice 10 k podvalu 12 je koľajnica 10 položená kolmo na sústavu 202 nosiča koľajnice, zabudovanú v podvale 12. Koľajnica 10 je položená na sústavu 202 nosiča koľajnice tak, že spodná plocha 20 pätky 16 koľajnice dolieha na hornú plochu 246 plochej časti 238 nosiča 208. Ďalej, prvá stena 22 pätky 16 koľajnice je situovaná čelne a je v určitej vzdialenosti od hákovitej časti 250, sústavy 202 nosičov koľajnice. Kompletizácia sústavy 200 na upevnenie koľajnice nastane vložením kotvy 204 tak, že prvé konce 304, 314 kotvy 204 sú umiestené vedľa prvého konca 256 hornej časti 252 časti 240 na zapustenie nosiča 208 koľajnice tak, že je prvý hrot 303 umiestený vedľa prvej steny 262 časti 240 na zapustenie a druhý hrot 312 je umiestený vedľa druhej steny 264 časti 240 na zapustenie.

V tejto polohe obsluha zasunie kotvu 204 tak, aby skosené časti 324, 326 prvého a druhého hrotu zapadli do zúžených povrchov 288, 294 výstupkov 286, 292 časti 240 na zapustenie nosičov 208, a tým odtlačili prvé konce 304 a 314 zodpovedajúceho prvého a druhého hrotu 303 a 312 v podstate od seba. Obsluha pokračuje v zasúvaní kotvy 204 do tej doby, než skosenia 324, 326 prejdú okolo výstupkov 286 a 292 a tak sa uvoľnia. V tejto uvoľnenej polohe, alebo taktiež nezachytenej polohe je kotva 204 uzamknutá v sústave 202 nosiča koľajnice, pričom vznikne kontakt medzi plochami 330, 332 nosiča a príslušnými dosadacími plochami 280, 284, ktorý zabráni vytiahnutiu kotvy 204 zo sústavy 202. Avšak je treba poznamenať, že je možné koľajnicu 10 voľne zdvihnúť alebo ju uložiť na sústavu 202 nosiča koľajnice, ak je kotva 204 v polohe, keď povrchy 330, 332 prvého a druhého hrotu 303, 312 dosadajú na povrchy 290, 296 výstupkov 286, 292, teda v prípade, keď je žiadúce usporiadať sústavu 200 na uchytenie koľajnice do polohy, keď je koľajnica neupevnená pred vložením koľajnice 10 do sústavy 202 nosiča koľajnice.

Na upevnenie koľajnice k podvalu 12, obsluha zasunie kotvu 204 ďalej tak, že skosenie 324, 326 prvého a druhého hrotu 303, 312 nabehne na skosenie 266, 272 časti 240, čo spôsobí roztiahnutie alebo vyhnutie prvého a druhého hrotu 303, 312 od seba pri posuve skosenia 324, 326 pozdĺž plôch 266, 272 časti 240. V tomto roztiahnutom, alebo vyhnutom stave kotvy 204 obsluha zasúva, alebo tlačí kotvu 204 ďalej, čím pohybuje kotvou dokiaľ skosenia 324, 326 prvého a druhého hrotu 303, 312 neprejdú okolo prvého a druhého vybrania 278 a 282 v nosiči 208 koľajnice. Prvý a druhý hrot 303, 312 sa potom uvoľní a spôsobí, že prvé a druhé skosenie 324, 326 zapadne do príslušného prvého a druhého výbrania 278, 282. V tejto uzamknutej polohe kolajnice spôsobí styk medzi dosadacími plochami 330, 332 prvého a druhého hrotu 303, 312 a dosadacími plochami 280, 284 nosiča 208 zachytenie kotvy 204 v sústave 202 nosiča koľajnice, čím dôjde k upevneniu koľajnice 10 k podvalu 12. Pretože tento vynález bol opísaný s odvolaním sa na pripevňovanie železničných koľajníc k betónovým podvalom, je zrejmé, že tento vynález nie je obmedzený na pripevňovanie železničných koľajníc k betónovým podvalom, lebo koncepcia vynálezu je použiteľná pre akýkoľvek systém, v ktorom je element alebo člen treba zakotviť k nosnému členu, - alebo štruktúre. Napríklad, sústava na upevnenie koľajnice podľa tohto vynálezu môže byť použitá na účinné upevnenie koľajnice na podval vytvoreného z celého radu iných materiálov, ako je drevo, oceľ alebo kompozitné materiály. Ďalej je zrejmé, že sústava na pripevňovanie železničných koľajníc podľa tohto vynálezu nie je obmedzená na železničné koľaje a môže byť použitá i pre ostatné systémy, ako sú napríklad jednokoľajové systémy.

Z vyššie uvedeného opisu je jasné, že tento vynález je dobre uspôsobený nato, aby spĺňal účel a aby sa docielili výhody, ktoré tu boli uvedené a tie, ktoré sú vlastné vynálezu. Zatiaľ čo boli opísané výhodné stelesnenia tohto vynálezu pre účely tohto podania, je pochopiteľné, že je možné previesť mnoho zmien, ktoré samé od seba vyplynú pre tých, ktorí majú v tejto oblasti veľké skúsenosti a ktoré sú obsiahnuté v duchu opísaného vynálezu, ako je definovaný v pripojených nárokoch.

Claims (59)

1. •PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval uspôsobená na súčinnosť pri pripevnení koľajnice k nosnej štruktúre, pričom koľajnica má pätku koľajnice s horným povrchom, spodným povrchom, prvou stenou a druhou stenou, vyznačujúca sa tým, že obsahuj e:

   nosič koľajnice (208), ktorý má plochú časť (238) a časť na zapustenie (240), plochá časť (238) je uspôsobená tak, že môže niesť spodnú časť (20) pätky koľajnice (16), časť na zapustenie (240) sústavy nosiča koľajnice (208) má spodný koniec (260), časť na zapustenie (240), ktorá smeruje nadol od plochej časti (238) a aspoň čiastočne je vložená do nosnej štruktúry (12) a spojená s nosnou štruktúrou (12) elastomérnym materiálom (210) tak, že časť na zapustenie (240) sústavy nosiča koľajnice (208) je vzdialená o určitú vzdialenosť od nosnej štruktúry (12), elastomérny materiál (210) má priestor v blízkosti spodného konca (260) časti na zapustenie (240), ktorý dovoľuje, aby sa nosič koľajnice (208) mohol pohybovať vertikálne smerom nadol vzhľadom na nosnú štruktúru (12), akonáhle na nosič koľajnice (208) pôsobí zaťaženie.
2. 2. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že ďalej obsahuje:

   prostriedky na ukotvenie koľajnice (204), ktoré obopínajú prvú (22) a druhú stenu (24) pätky koľajnice (16) a časť horného povrchu (18) pätky koľajnice (16) v blízkosti prvej (22) a druhej steny (24) pätky koľajnice (16), na upevnenie koľajnice (10) k plochej časti (238) nosiča koľajnice (208).
3. 3. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že je v nej vytvorený uzavretý priestor (298), takže vzduch v priestore (298) spolu s elastomérnym materiálom (210) spôsobí, že nosič koľajnice (208) sa môže pohybovať smerom nahor a nadol ako odozva na zaťažovanie a odľahčovanie nosiča koľajnice (208).
4. 4. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval podľa nároku

   1, vyznačujúca sa tým, že časť na. zapustenie (240) je pri vložení do nosnej-- štruktúry (12) vzdialená o jednotnú vzdialenosť od tejto nosnej štruktúry (12).
5. 5. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že časť na zapustenie (240) je vzdialená od nosnej štruktúry (12) o vopred určenú vzdialenosť.
6. 6. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že časť na zapustenie (240) má hornú časť (252) a dolnú časť (254) a v ktorej je spodná časť (254) predĺžená vzhľadom náhornú časť (252) tak, že môže odolávať krútiacemu momentu zapríčinenému vplyvom pôsobiaceho bočného zaťaženia koľajnice (10)·.
7. 7. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že časť na zapustenie (240) má prvú stenu (262) a druhú stenu (264) a kde prvá (262) a druhá stena (264) časti na zapustenie.(240) sú relatívne ploché povrchy, takže pozdĺžne zaťaženie., pôsobiace na nosič koľajnice (208) je rovnomerne prenášané na nosnú štruktúru (12).
8. 8. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že priestor (298) v elastomérnom materiáli (210) má vopred určenú hĺbku ( 299) tak, aby obmedzoval rozsah vertikálneho pohybu nosiča koľajnice (208) vzhľadom na nosnú štruktúru (12).
9. 9. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že ako elastomérny materiál (210) je použitý polyuretán. y
10. 10. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval- podľa nároku 1, vyznačujúca sa -tým,.: že ako nosná štruktúra (12) slúži betónový podval.
11. 11. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval uspôsobená na súčinnosť pri pripevnení koľajnice k betónovému podvalu, pričom koľajnica má pätku kolajnice s horným povrchom, spodným povrchom, prvou a druhou stenou, vyznačujúca sa tým, že obsahuje:

    nosič kolajnice (208), ktorý má plochú časť (238) a časť na zapustenie (240), plochá časť (238) je uspôsobená tak, že môže niesť spodnú časť (20) pätky kolajnice (16), časť na zapustenie (240) sústavy nosiča kolajnice (208) má spodný koniec (260), časť na zapustenie (240), ktorá smeruje nadol od plochej časti (238) a aspoň čiastočne je vložená do betónového podvalu (12) a spojená s betónovým podvalom (12) elastomérnym materiálom (210) tak, že časť na zapustenie (240) sústavy nosiča kolajnice (208) .je vzdialená o určitú vzdialenosť od betónového podvalu (12), elastomérny materiál (210) má priestor (298) v blízkosti spodného konca (260) časti na zapustenie (240), ktorý dovoľuje, aby sa nosič kolajnice (208) mohol pohybovať vertikálne smerom nadol vzhľadom na betónový podval (12), akonáhle na nosič koľajnice (208) pôsobí zaťaženie.
12. 12. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval uspôsobená na súčinnosť pri pripevnení, kolajnice k nosnej štruktúre, pričom

    kolajnica povrchom, obsahuj e: má pätku - kolajnice s horným povrchom, spodným prvou ra druhou stenou, vyznačujúca sa tým, že

    sústavu nosiča . kolajnice : (202) . aspoň čiastočne zabudovanú v nosnej štruktúre (12), : . sústava nosiča kolajnice (202) obsahuje:

    lôžko nosiča koľajnice (206), ktoré má spodný koniec (212), vnútornú stenu ..(224) a vonkajšiu stenu (226) obmedzujúce vybranie (222) na uloženie nosiča kolajnice; a nosič kolajnice (208), ktorý má plochú časť (238) a časť na zapustenie (240), plochá časť (238) je uspôsobená tak, že môže niesť spodnú časť (20) pätky kolajnice (16), časť na zapustenie (240) .sústavy nosiča koľajnice- (208). má spodný koniec (260), časť na zapustenie (240)/ ktorá smeruje nadol od plochej časti (238) a aspoň čiastočne je vložená do lôžka nosiča koľajnice (206) a spojená s jeho vnútornou stenou (226) elastomérnym materiálom (210) tak, že časť na zapustenie (240) sústavy nosiča kolajnice (208) je vzdialená o určitú vzdialenosť od vnútornej steny (226) lôžka nosiča koľajnice (206), elastomérny materiál (210) má priestor (298) medzi spodným koncom (260) časti na zapustenie (240) a spodným koncom (212) lôžka nosiča koľajnice, ktorý dovoľuje, aby sa nosič koľajnice (208) mohol pohybovať vertikálne smerom nadol vzhľadom na lôžko nosiča koľajnice . (206), ked’ na nosič koľajnice (208) pôsobí zaťaženie.
13. 13. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval podľa nároku 12, vyznačujúca sa tým,.že ďalej obsahuje:

    prostriedky na ukotvenie koľajnice (204), obopínajúce prvú (22) a druhú stenu (24) . pätky koľajnice (16) a časť horného povrchu (18) pätky koľajnice (16) v blízkosti prvej (22) a druhej steny (24) pätky koľajnice (16) na zaistenie koľajnice (10) k plochej časti (238) nosiča koľajnice (208).
14. 14. Sústava na pripevňovanie koľajnice podľa nároku 12, v ktorej je uzavretý priestor. (298), takže vzduch v priestore (298) spolu s elastomérnym materiálom (210) spôsobí, že nosič koľajnice (208)..sa·: môže pohybovať smerom nahor a nadol ako reakcia na zaťažovanie a odľahčovanie nosiča koľajnice (208).
15. 15. Sústava na pripevňovanie: koľajnice na podval podľa nároku 12, vyznačujúca . ťsa tým, .že časť na zapustenie (240) pri vložení do nosiča . koľajnice (208) je vzdialená o jednotnú vzdialenosť od vnútornej steny (226) lôžka nosiča koľajnice (206), keď je časť na zapustenie (240) zabudovaná v lôžku.
16. 16. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval podľa nároku 15, vyznačujúca sa tým, . že časť na zapustenie (240) je vzdialená od vnútornej strany (226) lôžka nosiča koľajnice (206) o vopred určenú vzdialenosť.
17. 17. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval podľa nároku 12, vyznačujúca sa tým; že časť na zapustenie (240) má hornú časť (252) a dolnú časť (254) a že spodná časť (254) je predĺžená vzhľadom na hornú časť (252) tak, že môže odolávať krútiacemu momentu vznikajúcemu vplyvom pôsobiaceho bočného zaťaženia koľajnice (10). .
18. 18. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval podľa nároku 12, vyznačujúca sa tým, že časť na zapustenie (240) má prvú stenu (262) a druhú stenu (264) a že prvá (262) a druhá stena (264) časti na zapustenie (240) sú relatívne ploché povrchy, takže pozdĺžne zaťaženia pôsobiace na nosič kolajnice (208) je rovnomerne prenášané na lôžko nosiča kolajnice (206).
19. 19. Sústava na pripevňovanie kolajnice na podval podľa nároku 12, vyznačujúca sa tým, že priestor (298) v elastomérnom materiáli (210)· má vopred určenú hĺbku (299) tak, aby obmedzoval rozsah .. vertikálneho pohybu nosiča kolajnice (208) vzhľadom na lôžko nosiča kolajnice (206).
20. 20. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval podľa nároku 12, vyznačujúca sa tým, že vonkajšia stena (224) lôžka nosiča kolajnice (206)..obsahuje rad vyčnievajúcich horizontálnych rebier (236) obopínajúcich vonkajšiu stranu (224) lôžka nosiča (206) koľajnice na docielenie, spojenia medzi nosičom koľajnice (208) a nosnou štruktúrou (12) , keď je nosič (208) zabudovaný v nosnej štruktúre (12) a na prenos vertikálneho zaťaženia v tlaku a strihu na styku medzi lôžkom nosiča koľajnice (206) a nosnou štruktúrou (12).
21. 21. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval podľa nároku 12, vyznačujúca sa tým,.že ako elastomérny materiál (210) je použitý polyuretán. . . ;
22. 22. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že ako nosná štruktúra (12) jé použitý podval.
23. 23. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým,.že ako nosná štruktúra (12) je použitý betónový podval. .
24. 24. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval, uspôsobená na súčinnosť pri pripevnení kolajnice k nosnej štruktúre, pričom koľajnica má pätku koľajnice s horným povrchom, spodným povrchom, prvou a druhou stenou, vyznačujúca sa tým, že obsahuje:

    sústavu nosiča koľajnice (202), aspoň čiastočne vloženú do nosnej štruktúry (12), obsahujúcej:

    lôžko nosiča koľajnice (206), ktoré má spodný koniec (212), vnútornú stenu (224) a' vonkajšiu stenu (226) obmedzujúce vybranie (222) na uloženie nosiča koľajnice; a nosič koľajnice (208), ktorý má plochú časť (238) a časť na zapustenie (240), ktorá má prvý koniec (242) a druhý koniec (244), plochá časť (238) je uspôsobená tak, že môže niesť spodnú časť (20) pätky koľajnice (16), plochá časť (238) má hákovitú časť (250), vyčnievajúcu od prvého konca (237) nosiča koľajnice (208) a uspôsobenú tak, že obopína prvú stenu (22) pätky koľajnice (16) a časť horného povrchu (18) pätky koľajnice (16), a časť na zapustenie (240) nosiča koľajnice (208), ktorá smeruje nadol od plochej časti (240) a aspoň čiastočne je vložená do lôžka nosiča koľajnice (206) a spojená s jeho vnútornou stenou (226) elastomérnym materiálom (210) tak, že časť na zapustenie (240) sústavy nosiča koľajnice (208) je vzdialená o určitú vzdialenosť od vnútornej steny (226) lôžka nosiča koľajnice (206), elastomérny materiál (210) má priestor (298) medzi spodným koncom (212) časti na zapustenie (240) a lôžkom nosiča koľajnice (206), ktorý dovoľuje, aby sa nosič koľajnice (208) mohol pohybovať vertikálne smerom nadol vzhľadom na lôžko (206), keď na nosič koľajnice (208) pôsobí zaťaženie.
25. 25. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval podľa nároku 24, vyznačujúca’sa tým, že ďalej obsahuje:

    kotvu na upevnenie koľajnice (204), ktorá má prvý (301) a druhý koniec (305), kotva (204) má hákovitú časť (322) vytvorenú na svojom/ druhom konci (305) uspôsobenú tak, že obopína druhú stenu (24) pätky koľajnice (16) a časť horného povrchu (18) pätky koľajnice (16) v blízkosti druhej steny (24) pätky koľajnice (16), prvý koniec (301) kotvy (204) možno spojiť so sústavou nosiča koľajnice (202) tak, že je koľajnica (10) v súčinnosti so sústavou nosiča koľajnice (202) pripevnená k nosnej štruktúre (12).
26. 26. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval podľa nároku 24, vyznačujúca sa tým, že je v nej vytvorený priestor (298) tak, že vzduch v priestore (298) spolu s elastomérnym materiálom (210) spôsobí, že nosič koľajnice (208) sa môže pohybovať smerom nahor a nadol ako reakcia na zaťažovanie a odľahčovanie nosiča koľajnice (208).
27. 27. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval podľa nároku 24, vyznačujúca sa tým, že vnútorná stena (226) lôžka nosiča koľajnice (206) je tvarovaná tak, že zodpovedá časti na zapustenie (240) nosiča koľajnice (208), takže je časť na zapustenie (240) vzdialená o jednotnú vzdialenosť od vnútornej steny (226) lôžka nosiča koľajnice (206), ked’ je časť na zapustenie (240) zabudovaná v lôžku.
28. 28. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval podľa nároku 27, vyznačujúca sa tým, že časť na zapustenie (240) je vzdialená od vnútornej steny (226) lôžka nosiča koľajnice (206) o vopred určenú vzdialenosť.
29. 29. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval podľa nároku 24, vyznačujúca sa tým, že časť na zapustenie (240) má hornú časť (252) a dolnú časť (254), pričom spodná časť (254) je predĺžená vzhľadom na hornú časť (252) tak, že môže odolávať krútiacemu momentu vznikajúcemu vplyvom pôsobiaceho bočného zaťaženia koľajnice (10)..
30. 30. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval podľa nároku 24, vyznačujúca sa tým, že časť na zapustenie (240) má prvú stenu (262) a druhú stenu (264) a kde prvá (262) a druhá stena (264) časti na zapustenie (240) sú relatívne ploché povrchy, takže pozdĺžne zaťaženie pôsobiace na nosič koľajnice (208) je rovnomerne prenášané do nosnej štruktúry (12).
31. 31. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval podľa nároku 24, vyznačujúca sa tým, že priestor (298) v elastomérnom materiáli (210) má vopred určenú hĺbku (299) tak, aby obmedzoval rozsah vertikálneho pohybu nosiča koľajnice (208) vzhľadom na lôžko nosiča koľajnice (206).
32. 32. Sústava na^-pripevňovanie kolajnice na podval podlá nároku 24, vyznačujúca sa tým, že vonkajšia stena (224) lôžka nosiča kolajnice (206) obsahuje rad vyčnievajúcich horizontálnych rebier (236) obopínajúcich vonkajšiu stranu (224) lôžka nosiča kolajnice (206) na docielenie spojenia medzi nosičom kolajnice (208) a nosnou štruktúrou (12), keď je nosič zabudovaný do nosnej štruktúry (12) a na prenos vertikálneho zaťaženia v tlaku a strihu na styku medzi lôžkom nosiča kolajnice (206) a nosnou štruktúrou (12).
33. 33. Sústava na pripevňovanie kolajnice na podval podlá nároku 24, vyznačujúca sa tým, že ako elastomérny materiál (210) je použitý polyuretán.
34. 34. Sústava na pripevňovanie kolajnice na podval podlá nároku 24, vyznačujúca sa tým, že ako nosná štruktúra (12) je použitý podval.
35. 35. Sústava na pripevňovanie kolajnice na podval podlá nároku 24, vyznačujúca sa tým, že ako nosná štruktúra (12) je použitý betónový podval.
36. 36. Sústava na pripevňovanie kolajnice na podval uspôsobená na súčinnosť pri pripevnení kolajnice k nosnej štruktúre, pričom koľajnica má pätku koľajnice s horným povrchom, spodným povrchom, prvou a druhou stenou, vyznačujúca sa tým, že obsahuje:

    sústavu nosiča kolajnice (30), obsahujúcu .prvú sústavu (34) a druhú sústavu. (36), z ktorých každá je aspoň čiastočne vložená do nosnej štruktúry (12) a každá obsahuje prvú (34) a druhú podsústavu (36) nosiča kolajnice obsahujúce: lôžko nosiča kolajnice (38), ktoré má spodný koniec (44), vnútornú stenu (56) a - vonkajšiu stenu (58) obmedzujúce vybranie (54) na uloženie nosiča kolajnice; a nosič kolajnice (40), ktorý má plochú časť (68) a časť na zapustenie (70), plochá časť (68) má prvý (72) a druhý koniec (74) a je uspôsobená tak, že môže niesť spodnú časť (20) pätky koľajnice (16), plochá časť (68) má hákovitú časť (80), vyčnievajúcu od prvého konca (67) nosiča koľajnice (40) a uspôsobenú tak, že obopína prvú stenu (22) pätky koľajnice (16) a časť horného povrchu (18) pätky koľajnice (16), časť na zapustenie (70) nosiča koľajnice (40) má spodný koniec (90), časť na zapustenie (70) smeruje nadol vzhľadom na plochú časť (68) a aspoň čiastočne je vložená do lôžka nosiča koľajnice (38) a je spojená s jeho vnútornou stenou (58) elastomérnym materiálom (42) tak, že časť na zapustenie (70) sústavy nosiča koľajnice je vzdialená o určitú vzdialenosť od vnútornej steny (58) lôžka nosiča koľajnice (38), elastomérny materiál (42) má priestor (112) medzi spodným koncom (90) časti na zapustenie (70) a lôžkom nosiča koľajnice (38), ktorý dovoľuje, aby sa nosič koľajnice (40) mohol pohybovať vertikálne smerom nadol vzhľadom na lôžko, keď na nosič koľajnice (40) pôsobí zaťaženie.
37. 37. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval podía nároku 36, vyznačujúca sa tým, že ďalej obsahuje:

    kotvu (32) na upevnenie koľajnice, ktorá má prvý (119) a.druhý koniec (121), kotva (32). má hákovitú časť (140) vytvorenú na svojom druhom konci (121) uspôsobenú tak, že obopína druhú stenu (24) pätky koľajnice (16) a časť horného povrchu.(18) pätky koľajnice (16) v blízkosti druhej steny (24) pätky koľajnice (16), prvý koniec (119) kotvy (32) možno spojiť so sústavou nosiča koľajnice (30) tak, že je koľajnica (10) v súčinnosti so. sústavou nosiča koľajnice (30) pripevnená k nosnej štruktúre (12).
38. 38. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval podľa nároku 36, vyznačujúca sa tým, že je v nej vytvorený priestor (112) tak, že vzduch v priestore (112) spolu s elastomérnym materiálom (42) spôsobí, že nosič koľajnice (40) sa môže pohybovať smerom . nahor a nadol ako odozva na zaťažovanie a odľahčovanie nosiča koľajnice (40).
39. 39. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval podľa nároku 36, vyznačujúca sa tým, že vnútorná stena (58) lôžka nosiča koľajnice (38) je tvarovaná tak, že zodpovedá časti na zapustenie (70) nosiča koľajnice (40), takže je časť na zapustenie (70) vzdialená o jednotnú vzdialenosť od vnútornej steny (58) lôžka nosiča koľajnice (38), keď je časť na zapustenie (70) zabudovaná v lôžku.
40. 40. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval podľa nároku 36, vyznačujúca sa tým, že časť na zapustenie (70) je vzdialená od vnútornej steny (58) lôžka nosiča koľajnice (38) o vopred určenú vzdialenosť.
41. 41. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval podľa nároku 36, vyznačujúca sa tým, že časť na zapustenie (70) má hornú časť (82) a dolnú časť (84) a že spodná časť (84) je predĺžená vzhľadom na hornú časť (82) tak, že môže odolávať krútiacemu momentu tvorenému vplyvom ' pôsobiaceho bočného zaťaženia koľajnice (10).
42. 42. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval podľa nároku 36, vyznačujúca sa tým, že časť na zapustenie (70) má prvú stenu 92) a druhú stenu (94) a kde prvá a druhá stena (92, 94) časti na zapustenie (70) sú relatívne ploché povrchy, takže pozdĺžne zaťaženie pôsobiace na nosič koľajnice (40) je rovnomerne prenášané do nosnej štruktúry (12).
43. 43. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval podľa nároku 36, vyznačujúca sa tým, že priestor (112) v elastomérnom materiáli (42) má vopred určenú hĺbku (113) tak, aby obmedzoval rozsah vertikálneho pohybu nosiča koľajnice (40) vzhľadom na lôžko nosiča koľajnice (38).
44. 44. Sústava na pripevňovanie koľajnice na podval podľa nároku 36, vyznačujúca sa tým, že vonkajšia stena (56) lôžka nosiča koľajnice (38) obsahuje rad vyčnievajúcich horizontálnych rebier (66) obopínajúcich vonkajšiu stranu (56) lôžka nosiča koľajnice (38) na docielenie spojenia medzi nosičom koľajnice (40) a nosnou štruktúrou (12), keď je nosič (40) zabudovaný v nosnej štruktúre (12) a na prenos vertikálneho zaťaženia v tlaku a strihu na styku medzi lôžkom nosiča koľajnice (38) a nosnou štruktúrou (12).
45. 45. Sústava na pripevňovanie kolajnice na podval podlá nároku 36, vyznačujúca sa tým, že ako elastomérny materiál (42) je použitý polyuretán.
46. 46. Sústava na pripevňovanie kolajnice na podval podlá nároku 36, vyznačujúca sa tým, že ako nosná štruktúra. (12) je použitý podval.
47. 47. Sústava na pripevňovanie kolajnice na podval podlá nároku 36, vyznačujúca sa tým, že ako nosná štruktúra (12) je použitý betónový podval.
48. 48. Spôsob vytvorenia sústavy na pripevňovanie kolajnice na podval uspôsobenej na súčinnosť pri pripevnení kolajnice k nosnej štruktúre, pričom kolajnica má pätku kolajnice so spodným povrchom, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa kroky: vytvorenie nosiča kolajnice, ktorý má plochú časť a časť na zapustenie, plochá časť je uspôsobená tak, že môže niesť spodnú časť pätky kolajnice, časť na zapustenie sústavy nosiča kolajnice má spodný koniec, časť na zapustenie, ktorá smeruje nadol od plochej časti a má spodný koniec;

    aspoň čiastočné vloženie časti na zapustenie nosiča kolajnice do nosnej štruktúry;

    spojenie časti na zapustenie nosiča kolajnice s nosnou štruktúrou elastomérnym materiálom tak, že časť na zapustenie sústavy nosiča kolajnice je vzdialená o určitú vzdialenosť od nosnej štruktúry; a vytvorenie priestoru v elastomérnom materiáli v blízkosti spodného konca časti na zapustenie, ktorý-dovoluje, aby sa nosič kolajnice mohol pohybovať vertikálne smerom nadol vzhladom na nosnú štruktúru, akonáhle na nosič kolajnice pôsobí zaťaženie.
49. 49. Spôsob na pripevňovanie kolajnice na podval podlá nároku 48, vyznačujúci sa tým, že nosnou štruktúrou je. podval.
50. 50. Spôsob na pripevňovanie kolajnice na podval podlá nároku 48, vyznačujúci sa tým, že nosnou štruktúrou je bétónový podval.
51. 51. Spôsob vytvorenia sústavy na pripevňovanie koľajnice na podval uspôsobenej na súčinnosť pri pripevnení koľajnice na nosnú štruktúru, pričom koľajnica má pätku koľajnice so spodným povrchom, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa kroky: vytvorenie nosiča koľajnice, ktorý má plochú časť a časť na zapustenie, plochá časť je uspôsobená tak, že môže niesť spodnú časť pätky koľajnice, časť na zapustenie sústavy nosiča koľajnice, ktorá smeruje nadol od plochej časti a má spodný koniec;

    aspoň čiastočné vloženie časti na zapustenie nosiča koľajnice lôžka nosiča koľajnice, lôžko nosiča koľajnice má spodný koniec, vonkajšiu stenu a vnútornú stenu obmedzujúce vybranie na uloženie nosiča koľajnice;

    spojenie časti na zapustenie nosiča koľajnice s vnútornou stenou lôžka nosiča koľajnice elastomérnym materiálom tak, že časť na zapustenie sústavy nosiča koľajnice je vzdialená o určitú vzdialenosť od vnútornej steny lôžka nosiča koľajnice;

    vytvorenie priestoru v elastomérnom materiáli v blízkosti spodného konca časti na zapustenie, ktorý dovoľuje, aby sa nosič koľajnice mohol pohybovať vertikálne smerom nadol vzhľadom na nosnú štruktúru, akonáhle na nosič koľajnice pôsobí zaťaženie; a vloženie lôžka nosiča koľajnice do nosnej štruktúry.
52. 52. Spôsob na pripevňovanie koľajnice na podval podľa nároku

    51, vyznačujúci sa tým, že nosnou štruktúrou je podval.
53. 53. Spôsob na pripevňovanie koľajnice na podval podľa nároku 51, vyznačujúci sa tým, že nosnou štruktúrou je betónový podval.
54. 54. Spôsob vytvorenia sústavy na pripevňovanie koľajnice na podval uspôsobenej na súčinnosť pri pripevnení koľajnice k nosnej štruktúre, pričom koľajnica má pätku koľajnice s horným a spodným povrchom, prvou a druhou stenou, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa kroky:

    vytvorenie nosiča koľajnice, ktorý má plochú časť a časť na zapustenie, plochá časť má prvý a druhý koniec, plochá časť je uspôsobená tak, že môže niesť spodnú časť pätky kolajnice, plochá časť má· hákovítú časť, vyčnievajúcu od prvého konca nosiča kolajnice a uspôsobenú tak, že obopína prvú stenu (22) pätky koľajnice a časť horného povrchu pätky koľajnice (16) a časť na zapustenie nosiča koľajnice , ktorá smeruje nadol od plochej časti a má spodný koniec;

    aspoň čiastočné vloženie časti na zapustenie nosiča kolajnice lôžka nosiča kolajnice do lôžka nosiča kolajnice, lôžko nosiča má spodný koniec, vonkajšiu stenu a vnútornú stenu, obmedzujúce vybranie na uloženie nosiča kolajnice;

    spojenie časti na zapustenie nosiča kolajnice k podvalu s vnútornou stenou lôžka nosiča kolajnice elastomérnym materiálom tak, že časť na zapustenie sústavy nosiča kolajnice je vzdialená o určitú vzdialenosť od vnútornej steny lôžka nosiča koľajnice;

    vytvorenie priestoru v elastomérnom materiáli v blízkosti spodného konca časti na zapustenie, ktorý dovoluje, aby sa nosič kolajnice mohol pohybovať vertikálne smerom nadol vzhľadom na lôžko, keď na nosič kolajnice pôsobí zaťaženie; a vloženie lôžka nosiča koľajnice do nosnej štruktúry.
55. 55. Spôsob na pripevňovanie kolajnice na podval podlá nároku 54, vyznačujúca sa tým, že nosnou štruktúrou je podval.
56. 56. Spôsob na pripevňovanie kolajnice na podval podlá nároku 54, vyznačujúca sa tým, že nosnou štruktúrou je betónový podval.
57. 57. Spôsob vytvorenia sústavy na pripevňovanie kolajnice na podval uspôsobenej na súčinnosť pri pripevnení kolajnice k nosnej štruktúre, pričom koľajnica má pätku kolajnice s horným povrchom, spodným povrchom, prvou stenou a druhou stenou, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa kroky:

    vytvorenie prvej sústavy nosiča kolajnice a druhej sústavy nosiča kolajnice, prvá a druhá sústava nosiča kolajnice má plochú časť a časť na zapustenie, plochá časť má prvý a druhý koniec a je uspôsobená tak, že môže niesť spodnú časť pätky kolajnice, plochá časť má hákovitú časť, vyčnievajúcu od prvého konca nosiča koľajnice a uspôsobenú tak, že obopína prvú stenu pätky koľajnice a časť horného povrchu pätky koľajnice, časť na zapustenie smeruje nadol vzhľadom na plochú časť, časť na zapustenie nosiča koľajnice má spodný koniec;

    aspoň čiastočné vloženie časti na zapustenie prvej sústavy nosiča koľajnice do prvého lôžka nosiča koľajnice,, prvé lôžko nosiča má spodný koniec, vonkajšiu stenu a vnútornú stenu, obmedzujúce vybranie na uloženie nosiča koľajnice;

    aspoň čiastočné vloženie časti na zapustenie druhej sústavy nosiča koľajnice do druhého lôžka nosiča koľajnice, druhé lôžko nosiča má spodný koniec, vonkajšiu stenu a vnútornú stenu, obmedzujúce vybranie na uloženie nosiča koľajnice; spojenie časti na zapustenie prvého nosiča koľajnice s vnútornou stenou prvého lôžka nosiča koľajnice elastomérnym materiálom tak, že časť na zapustenie prvého nosiča koľajnice je vzdialená o určitú vzdialenosť od vnútornej steny prvého lôžka nosiča koľajnice;

    spojenie časti na zapustenie druhého nosiča koľajnice s vnútornou stenou druhého lôžka nosiča koľajnice elastomérnym materiálom tak, že časť na zapustenie druhého nosiča koľajnice je vzdialená o určitú vzdialenosť od vnútornej steny druhého lôžka nosiča koľajnice;

    vytvorenie priestoru v elastomérnom materiáli spojujúcom prvý nosič s prvým lôžkom nosiča koľajnice v blízkosti spodného konca časti na zapustenie prvého nosiča, ktorý dovoľuje, aby sa prvý nosič koľajnice mohol pohybovať vertikálne smerom nadol vzhľadom na nosnú štruktúru, akonáhle na nosič koľajnice pôsobí zaťaženie; a vytvorenie priestoru v elastomérnom materiál-i spojujúcom druhý nosič s druhým lôžkom nosiča koľajnice v blízkosti spodného konca časti na zapustenie druhého nosiča, ktorý dovoľuje, aby sa druhý nosič koľajnice mohol pohybovať vertikálne smerom nadol vzhľadom na nosnú štruktúru, akonáhle na nosič koľajnice pôsobí zaťaženie; a vloženie prvého a druhého lôžka nosiča koľajnice do nosnej štruktúry vzájomne paralélne v určitej vzdialenosti.
58. 58. Spôsob na pripevňovanie koľajnice na podval podľa nároku 57, vyznačujúca sa tým, že nosnou štruktúrou je podval.
59. 59. Spôsob na pripevňovanie koľajnice na podval podľa nároku

    57, vyznačujúca sa tým, že nosnou štruktúrou je betónový podval.