SK85997A3 - Method, compositions and kits for increasing the oral bioavailability of pharmaceutical agents - Google Patents

Description

Spôsob, kompozície a kity na zvýšenie orálnej biologickej dostupnosti farmaceutických prostriedkov

Oblasť techniky

Vynález sa týka metód, kompozícií a súprav na zlepšenie orálnej biologickej dostupnosti farmaceutických prostriedkov, ktoré sa slabo absorbujú z gastrointestinálneho traktu, a metód liečenia pacientov orálnym podávaním takých prostriedkov. Jeden aspekt vynálezu sa týka použitia cyklosporínov na zlepšenie biologickej dostupnosti paklitaxelu a príbuzných taxánov.

Doterajší stav techniky

Mnoho hodnotných farmakologicky aktívnych zlúčenín nemožno účinne podať orálnou cestou pre slabú systémovú absorpciu z gastrointestinálneho traktu. Všetky tieto farmaceutické prostriedky sa preto všeobecne podávajú intravenóznou alebo intramuskulárnou cestou, čo vyžaduje zásah lekára alebo iného zdravotníckeho profesionála, čo prináša značné nepohodlie a možnosť lokálnej traumy na pacientovi a môže dokonca

vyžadovať podanie v nemocnici s chirurgickým prístupom v prípade niektorých IV infúzií.

Uvažovalo sa o tom, že v niektorých prípadoch slabá biologická dostupnosť lieku po orálnom podaní je dôsledkom aktivity viacliekového transportéra, membránovo viazaného P-glykoproteínu, ktorý funguje ako energeticky závislá transportná alebo emanačná pumpa na zníženie intracelulárnej akumulácie lieku vytláčaním xenobiotík z bunky. Tento Pglykoproteín bol identifikovaný v normálnych tkanivách sekrečného endotelu, ako je napríklad žlčová výstelka, kefkovitá hranica proximálnej tubuly v obličkách a luminálny povrch čreva, a vaskulárne endotelové bunky vystielajúce krvnú mozgovú bariéru, placentu a testes.

Predpokladá sa, že P-glykoproteínová emanačná pumpa zabraňuje istým farmaceutickým zlúčeninám v prechode mukotickými bunkami tenkého čreva a tým v absorbovaní do systémovej cirkulácie. Dokázalo sa, že niekoľko necytotoxických farmaceutických prostriedkov inhibuje Pglykoproteín, medzi ktoré okrem iných patria cyklosporín A (tiež známy ako cyklosporín), verapamil, tamoxifén, chinidín a fenotiazíny. Mnohé z týchto štúdií boli zamerané na dosiahnutie väčšej akumulácie cytotoxických liekov vnútri nádorových buniek. Uskutočnili sa klinické testy na študovanie účinkov cyklosporínu na farmakokinetiku a toxicitu paklitaxelu (Fisher et al., Proc. Am. Soc. Clin. Oncol., 13: 143, 1994); dokorubicínu (Bartlett et al., J. Clin. Onc..

12: 835-842, 1994; a etopozidu (Lum et al., J. Clin. Onc,. 10: 1635-42, 1992), ktoré sú všetky protirakovinovými prostriedkami, o ktorých je známe, že podliehajú viacliekovej rezistencii (MDR - multidrug resistance). Tieto štúdie ukázali, že pacienti dostávajúci intravenózne cyklosporín pred protirakovinovými liekmi alebo spolu s nimi mali vyššie hladiny týchto liekov v krvi, pravdepodobne vďaka zníženému telesnému klírensu, a vykazovali očakávanú toxicitu pri podstatne nižších hladinách podávania. Tieto nálezy mali tendenciu naznačovať, že súbežné podanie cyklosporínu potláča MDR účinok P-glykoproteínu, umožňujúc vyššiu intracelulárnu akumuláciu terapeutických prostriedkov. Všeobecnú diskusiu farmaceutických implikácií pre klinické použitie inhibítorov P-glykoproteínu pozrite v: Lum et al., Druq

Resist, Clin. Onc. Hemat., 9: 319-336 (1995); Schinkel et al., Eur. J, Cancer. 31 A: 1295-1298(1995).

Vo vyššie popísaných štúdiách týkajúcich sa použitia cyklosporínu na zvýšenie krvných hladín farmaceutických prostriedkov podliehajúcich rezistencii sprostredkovanej P-glykoproteínom sa aktívne látky a cyklosporín podávali intravenózne. V týchto publikáciách sa nenaznačuje, že cyklosporín alebo iné látky, o ktorých sa predpokladá, že inhibujú P-glykoproteínovú emanačnú pumpu, možno podávať orálne, aby sa podstatne zvýšila biologická dostupnosť orálne podávaných protirakovinových liekov a iných farmaceutických prostriedkov, ktoré sa samotné slabo absorbujú z čreva, bez toho, aby vyvolávali vysoko toxické vedľajšie účinky. Vo vyššie citovanej prehľadnej práci z roku 1995 ukázali Lum a kol., že súbežné podávanie MDR inhibítorov a chemoterapeutických prostriedkov podliehajúcich MDR zvýšili hladiny toxicity a exacerbovali vážne vedľajšie účinky u pacientov. Schinkel a kol. sa stručne zmienili o skutočnosti, že MDR1 a P-glykoproteín sa hojne vyskytujú v mukotických bunkách čreva, a že to môže ovplyvniť orálnu biologickú dostupnosť P-glykoproteínových substrátových liekov, ale nenaznačil alebo neimplikoval, že orálne podanie prostriedkov potláčajúcich MDR by mohlo zlepšiť biologickú dostupnosť orálne nedostupných prostriedkov. Navyše, podobne ako Lum a kol., Schinkel a kol. varovali, že inhibítory P-glykoproteínu by mohli dramaticky zvýšiť toxicitu u pacientov pod chemoterapiou a mali by sa preto používať opatrne.

V skoršej publikácii Schinkel a kol. ukázali, že absorpcia orálne požitého ivermektínu bola zvýšená v myšiach homozygotných pre narušenie MDR1 génu v porovnaní s normálnymi myšami, čo demonštruje, že Pglykoproteín hrá dôležitú úlohu v znižovaní biologickej dostupnosti tohoto prostriedku (Celí, 77: 491-502, 1994). Okrem toho táto štúdia tiež ukázala, že prenikanie vinblastínu do rôznych tkanív sa v mutovaných myšiach zvýšilo.

Žiadne z publikovaných štúdií neposkytujú akýkoľvek režim na implementáciu orálneho podania inak slabo biologicky dostupných liekov, napr. uvedením príslušných rozsahov dávkovania a načasovania podávania pre špecifické cieľové lieky a prostriedky zvyšujúce biologickú dostupnosť, alebo demonštrovaním toho, ktoré prostriedky inhibujúce MDR sú najvhodnejšie na podporu orálnej absorpcie každého cieľového lieku alebo triedy liekov.

Metódy uvedené v rámci doterajšieho stavu techniky na zvýšenie črevnej absorpcie liekov, ktoré sa až doteraz aplikovali parenterálne, sa všeobecne sústreďujú na použitie činidiel podporujúcich permeáciu a rozpustnosť, alebo na súbežné podanie inhibítorov P-glykoproteínu intraluminálnou perfúziou v tenkom čreve alebo intravenóznou cestou, napr. Leu et al., Cancer Chemother, Pharmacol.. 35: 432-436, 1995 (perfúzia alebo

IV infúzia chinidínu potláča emanáciu etopozidu do lúmenu Gl traktu z krvi). Ale tieto metódy majú niekoľko nedostatkov. Činidlá zlepšujúce rozpustnosť a permeabilitu sú často buď nepraktické alebo neúčinné pre orálne podanie vo vyžadovaných dávkach a môžu interferovať s farmaceutickou aktivitou cieľového lieku. Parenterálne podanie P-glykoproteínových inhibítorov v terapeutických dávkach (alebo v dávkach blízkych terapeutickým) do ľudského organizmu môže spôsobiť ťažké klinické následky. V prípade chinidínu napríklad môže IV podávanie spôsobiť arytmie, periferálnu vazodilatáciu, gastrointestinálne ťažkosti a podobne.

V publikovanej PCT prihláške WO 95/20980 (publikovaná 10. augusta 1995) Benet a kol. uvádzajú údajnú metódu na zvýšenie biologickej dostupnosti orálne podávaných hydrofóbnych farmaceutických zlúčenín. Táto spôsob pozostáva z orálneho podania takých zlúčenín pacientovi súbežne s biologickým činidlo zvyšujúce biologickú dostupnosť obsahujúcim inhibítor cytochrómového enzýmu P450 3A alebo inhibítor P-glykoproteínom sprostredkovaného membránového transportu. Benet a kol. však neposkytujú žiadne prostriedky na identifikovanie toho, ktoré prostriedky zlepšujúce biologickú dostupnosť zlepšia dostupnosť cieľových” farmaceutických zlúčenín, ani nenaznačujú špecifické dávkové množstvá, načasovanie alebo režimy podávania činidiel zvyšujúcimi biologickú dostupnosť alebo cieľových prostriedkov. V skutočnosti, hoci Benetova prihláška uvádza tucty potenciálnych činidiel zvyšujúcich biologickú dostupnosť (inhibítory P450 3A) a cieľových liekov (substrátov P450 3A), jedinou kombináciou činidla zvyšujúceho biologickú dostupnosť a cieľového prostriedku podporenou akýmkoľvek experimentálnym dôkazom v prihláške je ketokonazol ako činidlo zvyšujúce biologickú dostupnosť a cyklosporín A ako cieľové liečivo.

Pri popise všeobecných charakteristík zlúčenín, ktoré možno použiť ako biologické činidlo zvyšujúce biologickú dostupnosť znížením transportnej aktivity P-glykoproteínov, Benet a kol. naznačujú, že ide o hydrofóbne zlúčeniny, ktoré vo všeobecnosti, ale nie nevyhnutne, obsahujú dva koplanárne aromatické kruhy, kladne nabitú dusíkovú skupinu alebo karbonylovú skupinu - trieda, ktorá zahŕňa obrovský počet zlúčenín, z ktorých väčšina by neposkytla požadovanú aktivitu zlepšenia absorpcie v prípade špecifických cieľových prostriedkov. Navyše triedy cieľových činidiel uvádzané Benetom a kol. zahŕňajú veľkú väčšinu farmaceutických prostriedkov uvedených v Physicians’ Desk Reference. Tieto kritériá pre zahrnutie nemajú žiadnu hodnotu pre praktického lekára hľadajúceho bezpečné, praktické a účinné metódy orálneho podávania špecifických farmaceutických prostriedkov.

Ďalší nedostatok vynálezu Beneta a kol. je štandard aplikovaný na určenie toho, či sa zlepšila biologická dostupnosť liečiva, ktoré sa slabo absorbuje pri orálnom podaní. Benet et al. naznačujú, že akékoľvek činidlo inhibujúce P-glykoproteín, ktoré keď je prítomné v čreve pri danej koncentrácii, znižuje transmembránový transport Rodamínu 123 Pglykoproteínom v kefkovitých hraničných membránových vezikulách alebo bunkách obsahujúcich P-glykoproteín o 10% alebo viac, možno považovať za biologicky činidlo zvyšujúce biologickú dostupnosť pri danej koncentrácii a možno ho použiť v praxi podľa ich vynálezu. Ale zvýšenie o len 10 % v absorpcii z čreva inak neabsorbovateľného prostriedku je neadekvátne na to, aby urobilo prostriedok terapeuticky hodnotným pre akýkoľvek účel. Podľa smerníc Federal Food and Drug Administration dve farmaceutické formulácie obsahujúce ten istý aktívny ingredient, ale líšiace sa vo svojej biologickej dostupnosti o -20 % / +25 %, sa ešte považujú za bioekvivalentné, pretože pre väčšinu liečiv rozdiel -20 % / +25 % v koncentrácii aktívnej prísady v krvi nie je klinicky signifikantný. Approved Drúci Products with Therapeutic Equivalence Evaluations (Dept. of HHS, 14. vyd., 1994). Keď FDA stanoví, že dve farmaceutické formulácie sú bioekvivalentné, lekári a farmaceuti ich považujú za navzájom voľne zameniteľné.

Vo všeobecnosti Benet a kol. neposkytuje žiadne poučenie, podľa ktorého by mohli postupovať osoby s odbornosťou v oblasti lekárskej a farmaceutickej tak, aby identifikovali vhodné kombinácie biočinidlo zvyšujúce biologickú dostupnosť - cieľové liečivo, alebo aby navrhli špecifické liečebné režimy a plány, ktoré by urobili cieľové prostriedky terapeuticky efektívnymi pri orálnom podaní.

Takže sa vyžaduje a v rámci predchádzajúceho stavu techniky nebola poskytnutá bezpečná a pritom účinná spôsob zvýšenia systémovej dostupnosti pri orálnom podaní liekov, ktoré sa v súčasnosti podávajú len parenterálne, pretože sa neabsorbujú dostatočne alebo konzistentne pri podaní orálnou cestou.

Podstata vynálezu

Prekvapujúco sa teraz zistilo a experimentálne overilo, že isté činidlá, ktoré zjavne inhibujú aktivitu transportu liečiv P-glykoproteínom, najmä cyklosporíny, možno použiť na podstatné zvýšenie biologickej dostupnosti inak slabo dostupných alebo nedostupných farmaceutických prostriedkov, napr. protirakovinových liečiv paklitaxelu (predtým známy ako taxol), ako aj jeho analogov a derivátov, a etopozidu.

Predložený vynález sa týka v jednom aspekte metódy zvýšenia orálnej biologickej dostupnosti farmaceutických prostriedkov, ktoré sa slabo absorbujú alebo sa neabsorbujú vôbec z gastrointestinálneho traktu alebo čreva predchádzajúcim podaním a/alebo súbežným podaním subjektu orálnou cestou jedného prostriedku alebo kombinácie prostriedkov, o ktorých je známe, že sú účinné pri inhibícii P-glykoproteínovej pumpy transportu liečiv. Ak sa používa podanie vopred, prostriedok alebo prostriedky zvyšujúce biologickú dostupnosť sa musia podať v dostatočnom množstve a v dostatočne krátkom predstihu pred podaním liečiva, ktorého biologická dostupnosť sa má zvýšiť (“cieľové liečivo alebo “cieľové činidlo”) tak, aby na mieste absorpcie ostala dostatočná hladina činidla zvyšujúceho biologickú dostupnosť v čase podania cieľového činidla, aby efektívne inhibovala aktivitu P-glykoproteínu alebo iných viacliekových transportných látok.

V druhom aspekte sa vynález týka kompozícií alebo liekových foriem pre ústne podanie farmaceutických činidiel, ktoré boli doposiaľ dostupné len

Ί pre parenterálne podanie. Tretí aspekt vynálezu sa týka podávania takých orálnych liekových foriem alebo ich kombinácií pacientom na liečbu chorôb reagujúcich a aktívne činidlá v nich obsiahnuté.

Vynález sa tiež týka farmaceutických súprav pozostávajúcich z jednej alebo viacerých liekových foriem obsahujúcich cieľové činidlo a jednu alebo viacero orálnych liekových foriem obsahujúcich činidlo zvyšujúce biologickú dostupnosť.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Obr. 1 je graf odrážajúci hladiny paklitaxelu v sérových vzorkách odobratých v priebehu 6-8 hodín trom skupinám potkanov: jednej skupine bol podaný iba paklitaxel intravenóznym podaním, druhej skupine bol podaný len orálny paklitaxel a tretej skupine bol podaný orálny paklitaxel s dávkami orálneho cyklosporínu A (ďalej len cyklosporín alebo CsA) pred dávkou paklitaxelu a okamžite po nej.

Obr. 2 je graf porovnávajúci hladiny paklitaxelu v sére odobratom dvom z troch skupín potkanov uvedených na obr. 1: skupina, ktorej sa podával len orálny paklitaxel a skupina, ktorej sa podal orálny paklitaxel s dávkou orálneho cyklosporínu pred podaním paklitaxelu a súbežne s ním.

Obr. 3 je graf zobrazujúci hladiny paklitaxelu v plazmových vzorkách odobratých v priebehu 24 hodín od dvoch skupín potkanov: jednej skupina (A) sa podal cyklosporín orálne jednu hodinu pred kombináciou cyklosporín plus orálny paklitaxel a druhej skupine (F) sa podal len orálny cyklosporín jednu hodinu pred orálnym paklitaxelom.

Obr. 4 je graf znázorňujúci hladiny paklitaxelu v plazmových vzorkách odobratých dvom skupinám potkanov: jednej skupine (G) sa podal paklitaxel IV 3 hodiny po orálnej dávke cyklosporínu a druhej skupine (H) sa podal len paklitaxel IV.

Obr. 5 je graf znázorňujúci hladiny rádioaktivity zistené v celokrvných vzorkách odobratých trom skupinám potkanov po 24 hodinách: jednej skupine (Skupina A) sa podal len rádioaktívne značený paklitaxel IV, druhej skupine (Skupina B) sa podal len rádioaktívne značený paklitaxel orálne a tretej skupine (Skupina C) sa podal rádioaktívne značený paklitaxel orálne s dávkami orálneho cyklosporínu 1 hodinu pred dávkou paklitaxelu a bezprostredne po nej.

Obr. 6. je graf znázorňujúci hladiny rádioaktivity zistené v celokrvných vzorkách odobratých jednotlivým potkanom v skupine B (definovanej vzhľadom na obr. 5).

Obr. 7 je graf znázorňujúci hladiny rádioaktivity zistené v celokrvných vzorkách odobratých jednotlivým potkanom v skupine C (definovanej vzhľadom na obr. 5).

Obr. 7A je graf znázorňujúci hladiny celkovej rádioaktivity a nezmeneného paklitaxelu zisteného v celokrvných vzorkách odobratých skupine 10 potkanov za 24 hodín, pričom uvedenej skupine sa podal rádioaktívne značený paklitaxel (9 mg/kg) orálne s orálnymi dávkami cyklosporínu 1 hodinu (5 mg/kg) pred dávkou paklitaxelu a okamžite po nej.

Obr. 7B je graf znázorňujúci hladiny celkovej rádioaktivity ametabolitov paklitaxelu 1, 2 a 3 zistených v celokrvných vzorkách odobratých skupine 10 potkanov definovaných vzhľadom na obr. 7A v priebehu 24 hodín.

Obr. 8 je graf znázorňujúci hladiny rádioaktivity zistené v celokrvných vzorkách odobratých trom skupinám potkanov v priebehu 24 hodín; jednej skupine sa podalo 10 mg/kg verapamilu orálne ako činidlo zvyšujúce biologickú dostupnosť a druhej skupine sa podal progesterón orálne ako činidlo zvyšujúce biologickú dostupnosť a tretej skupine sa podal dipyridamol orálne ako činidlo zvyšujúce biologickú dostupnosť, pričom každej skupine sa podala orálna dávka rovnakého činidla zvyšujúceho biologickú dostupnosť jednu hodinu po orálnej dávke rádioaktívne značeného paklitaxelu.

Obr. 9 je graf znázorňujúci hladiny rádioaktivity zistené v celokrvných vzorkách odobratých v priebehu 24 hodín potkanom prvej skupiny definovanej vzhľadom na obr. 8 (podané 10 mg/kg verapamilu orálne), skupiny potkanov, ktorej sa podal orálne rádioaktívne značený paklitaxel samotný, a skupiny potkanov, ktorej sa podal cyklosporín orálne jednu hodinu pred a znova okamžite po rádioaktívne značenom orálnom paklitaxeli.

Obr. 10 je graf znázorňujúci hladiny rádioaktivity zistené v celokrvných vzorkách odobratých v priebehu 24 hodín potkanom druhej skupiny definovanej vzhľadom na obr. 8 (podaný progesterón orálne), skupine potkanov, ktorej sa podal rádioaktívne značený orálny paklitaxel samotný, a skupine potkanov, ktorým sa podal cyklosporín orálne jednu hodinu pred a znova okamžite po rádioaktívne značenom orálnom paklitaxeli.

Obr. 11 je graf znázorňujúci hladiny rádioaktivity zistené v celokrvných vzorkách odobratých v priebehu 24 hodín potkanom tretej skupiny definovanej vzhľadom na obr. 8 (podaný dipyridamol orálne), skupine potkanov, ktorej sa podal rádioaktívne značený orálny paklitaxel samotný, a skupine potkanov, ktorým sa podal cyklosporín orálne jednu hodinu pred a znova okamžite po rádioaktívne značenom orálnom paklitaxeli.

Obr. 12 je graf znázorňujúci hladiny rádioaktivity zistené v celokrvných vzorkách odobratých trom skupinám potkanov v priebehu 24 hodín: jednej skupine sa podalo 100 mg/kg verapamilu orálne¹ ako činidlo zvyšujúce biologickú dostupnosť, druhej sa podal megestrol acetát (predávaný ako MEGACE® firmou Bristol-Myers Squibb Oncology) orálne ako činidlo zvyšujúce biologickú dostupnosť a tretej sa podal ketokonazol orálne ako činidlo zvyšujúce biologickú dostupnosť, pričom každej skupine sa podala ¹ Ako vidno na obrázku 12, potkany v skupine dostávajúcej vysokú dávku verapamilu neprežívali 8 hodín.

rovnaká orálna dávka toho istého činidla zvyšujúceho biologickú dostupnosť jednu hodinu po orálnej dávke rádioaktívne značeného paklitaxelu.

Obr. 13 je graf znázorňujúci hladiny rádioaktivity zistené v celokrvných vzorkách odobratých v priebehu 24 hodín potkanom prvej skupiny definovanej vzhľadom na obr. 12 (podané 100 mg/kg verapamilu orálne), skupine potkanov, ktorej sa podal rádioaktívne značený orálny paklitaxel samotný, a skupine potkanov, ktorým sa podal cyklosporín orálne jednu hodinu pred a znova okamžite po rádioaktívne značenom orálnom paklitaxeli.

Obr. 14 je graf znázorňujúci hladiny rádioaktivity zistené v celokrvných vzorkách odobratých v priebehu 24 hodín potkanom druhej skupiny definovanej vzhľadom na obr. 12 (podaný megestrol acetát orálne), skupine potkanov, ktorej sa podal rádioaktívne značený orálny paklitaxel samotný, a skupine potkanov, ktorým sa podal cyklosporín orálne jednu hodinu pred a znova okamžite po rádioaktívne značenom orálnom paklitaxeli.

Obr. 15 je graf znázorňujúci hladiny rádioaktivity zistené v celokrvných vzorkách odobratých v priebehu 24 hodín potkanom tretej skupiny definovanej vzhľadom na obr. 12 (podaný ketokonazol orálne), skupine potkanov, ktorej sa podal rádioaktívne značený orálny paklitaxel samotný, a skupine potkanov, ktorým sa podal cyklosporín orálne jednu hodinu pred a znova okamžite po rádioaktívne značenom orálnom paklitaxeli.

Obr. 16 je graf znázorňujúci hladiny rádioaktivity zistené v celokrvných vzorkách odobratých v priebehu 24 hodín potkanom prvej skupiny definovanej vzhľadom na obr. 8 (podané 10 mg/kg verapamilu), prvej skupine definovanej vzhľadom na obr. 12 (podané 100 mg/kg verapamilu), skupine potkanov, ktorým sa podal rádioaktívne značený paklitaxel samotný, a skupine potkanov, ktorým sa podal cyklosporín orálne jednu hodinu pred a znova okamžite po rádioaktívne značenom orálnom paklitaxeli.

Obr. 17 je graf znázorňujúci hladiny rádioaktivity zistené v celokrvných vzorkách odobratých v priebehu 24 hodín potkanom druhej skupiny definovanej vzhľadom na obr. 8 (podaný progesterón orálne), druhej skupine definovanej vzhľadom na obr. 12 (podaný megestrol acetát orálne), skupine potkanov, ktorým sa podal rádioaktívne značený paklitaxel samotný, a skupine potkanov, ktorým sa podal cyklosporín orálne jednu hodinu pred a znova okamžite po rádioaktívne značenom orálnom paklitaxeli.

Obr. 17A je graf znázorňujúci porovnanie kriviek reakcie na dávku v skupine potkanov, ktoré dostávali cyklosporín orálne jednu hodinu pred a znova okamžite po rádioaktívne značenom orálnom paklitaxeli. Obr. 17B je porovnanie hodnôt AUCo-24 určených vzhľadom na tie isté dve skupiny potkanov.

Obr. 18 je graf znázorňujúci hladiny rádioaktivity zistené v celokrvných vzorkách odobratých trom skupinám potkanov v priebehu 24 hodín: jednej skupine sa podal len rádioaktívne značený etopozid IV, druhej sa podal len rádioaktívne značený etopozid orálne a tretej sa podal rádioaktívne značený etopozid orálne s dávkami orálneho cyklosporínu pred a okamžite po dávke etopozidu, pričom škála súradnicovej osi prebieha od 0 do 1 celokrvných ppm ekvivalentov etopozidu.

Obr. 19 je graf znázorňujúci hladiny rádioaktivity zistené v celokrvných vzorkách odobratých trom skupinám potkanov definovaným vzhľadom na obr. 18, pričom škála súradnicovej osi prebieha od 0 po 0,2 celokrvných ppm ekvivalentov rádioaktívne značeného etopozidu.

Obr. 20 je graf znázorňujúci stredné kumulatívne % dávky rádioaktivity zistené vo výkaloch a moči troch skupín potkanov v priebehu 168 hodín: jednej skupine sa podal len rádioaktívne značený paklitaxel IV, druhej skupine sa podal len rádioaktívne značený paklitaxel orálne a tretej sa podal rádioaktívne značený paklitaxel orálne s orálnymi dávkami cyklosporínu pred a okamžite po dávke paklitaxelu.

Obr. 21 je stĺpcový graf znázorňujúci stredné ppm hodnoty ekvivalentov paklitaxelu zistené v krvi a plazme z troch skupín potkanov definovaných vzhľadom na obr. 20 168 hodín (7 dní) po podaní paklitaxelu.

Obr. 22 je stĺpcový graf znázorňujúci stredné ppm hodnoty ekvivalentov paklitaxelu zistené v rôznych tkanivách (pečeň, obličky, testes a mŕtve telá) z troch skupín potkanov definovaných vzhľadom na obr. 20 168 hodín (7 dní) po podaní paklitaxelu.

Obr. 23 je stĺpcový graf znázorňujúci stredné ppm hodnoty ekvivalentov paklitaxelu zistené v rôznych tkanivách (svaly, pankreas, kosť, pľúca a seminálne vezikuly) z troch skupín potkanov definovaných vzhľadom na obr. 20 168 hodín (7 dní) po podaní paklitaxelu.

Obr. 24 je stĺpcový graf znázorňujúci stredné ppm hodnoty ekvivalentov paklitaxelu zistené v rôznych tkanivách (mozog, srdce, Gl trakt, slezina a prostata) z troch skupín potkanov definovaných vzhľadom na obr. 20 168 hodín (7 dní) po podaní paklitaxelu.

Obr. 25 je graf znázorňujúci hladiny rádioaktivity zistené v celokrvných vzorkách odobratých z troch skupín potkanov v priebehu 24 hodín: jednej skupine sa podal cyklosporín D orálne jednu hodinu pred a okamžite po orálnej dávke rádioaktívne značeného paklitaxelu, druhej skupine sa podal cyklosporín G orálne jednu hodinu pred a okamžite po orálnej dávke rádioaktívne značeného paklitaxelu a tretej skupine sa podal cyklosporín A jednu hodinu pred a okamžite po orálnej dávke rádioaktívne značeného paklitaxelu.

Obr. 26 je graf znázorňujúci hladiny rádioaktivity zistené v celokrvných vzorkách odobratých z troch skupín potkanov v priebehu 24 hodín: jednej skupine sa podal ketokonazol orálne jednu hodinu pred a okamžite po orálnej dávke rádioaktívne značeného paklitaxelu, druhej skupine sa podala kombinovaná orálna dávka cyklosporínu A a ketokonazolu jednu hodinu pred a okamžite po orálnej dávke rádioaktívne značeného paklitaxelu a tretej skupine sa podal cyklosporín A jednu hodinu pred a okamžite po orálnej dávke rádioaktívne značeného paklitaxelu.

Obr. 27 je graf znázorňujúci hladiny rádioaktivity zistené v celokrvných vzorkách odobratých trom skupinám potkanov v priebehu 24 hodín: jednej skupine sa podal kaptopril orálne dve hodiny pred a okamžite po orálnej dávke rádioaktívne značeného paklitaxelu, druhej skupine sa podal cyklosporín A jednu hodinu pred a okamžite po orálnej dávke rádioaktívne značeného paklitaxelu a tretej skupine sa podal orálne len rádioaktívne značený paklitaxel.

Obr. 28 zobrazuje profil rádioaktivity z HPLC plazmového extraktu z potkanov v skupine C definovanej vzhľadom na obr. 5.

Obr. 29 je graf znázorňujúci hladiny rádioaktivity zistené v celokrvných vzorkách odobratých štyrom skupinám potkanov v priebehu 24 hodín: jednej skupine sa podalo 10 mg/kg cyklosporínu D orálne jednu hodinu pred a okamžite po orálnej dávke rádioaktívne značeného paklitaxelu, druhej skupine sa podalo 10 mg/kg cyklosporínu F orálne jednu hodinu pred a okamžite po orálnej dávke rádioaktívne značeného paklitaxelu, tretej skupine sa podalo 5 mg/kg cyklosporínu D jednu hodinu a okamžite po orálnej dávke rádioaktívne značeného paklitaxelu a štvrtej skupine sa podalo 5 mg/kg cyklosporínu F jednu hodinu pred a okamžite po orálnej dávke rádioaktívne značeného paklitaxelu.

Obr. 30 je graf znázorňujúci hladiny rádioaktivity zistené v celokrvných vzorkách odobratých trom skupinám potkanov v priebehu 24 hodín: jednej skupine (Skupina A) sa podával len rádioaktívne značený docetaxel (Taxotere) IV, druhej skupine (Skupina B) sa podával len rádioaktívne značený docetaxel orálne a tretej skupine (Skupina C) sa podával rádioaktívne značený docetaxel orálne s orálnymi dávkami cyklosporínu 1 hodinupred a okamžite po dávke docetaxelu, pričom súradnicová os uvedeného grafu prebieha od 0-12,0 stredných ppm ekvivalentov docetaxelu.

Obr. 31 je graf znázorňujúci hladiny rádioaktivity zistené v celokrvných vzorkách odobratých trom skupinám potkanov definovaných ako na obr. 30, ale súradnicová os uvedeného grafu prebieha od 0-2,0 stredných ppm ekvivalentov docetaxelu.

Obr. 32 je graf znázorňujúci hladiny rádioaktivity zistené v celokrvných vzorkách odobratých trom skupinám potkanov v priebehu 24 hodín: jednej skupine (Skupina A) sa podával len rádioaktívne značený paklitaxei IV, druhej skupine (Skupina B) sa podával len rádioaktívne značený paklitaxei orálne a tretej skupine (Skupina C) sa podával rádioaktívne značený paklitaxei orálne s orálnymi dávkami cyklosporínu 1 hodinu pred a okamžite po dávke docetaxelu.

Obr. 33 je graf znázorňujúci hladiny nezmeneného rádioaktívne značeného paklitaxelu zistené v celokrvných vzorkách odobratých trom skupinám potkanov definovaných vzhľadom na obr. 32 z 1-24 hod. po dávke.

Obr. 34 je graf znázorňujúci hladiny nezmeneného rádioaktívne značeného paklitaxelu zistené v celokrvných vzorkách odobratých z 0-12 hod. po dávke z potkanov skupiny A definovanej vzhľadom na obr. 32 a zo štvrtej skupiny, ktorým sa podal rádioaktívne značený paklitaxei IV s orálnymi dávkami cyklosporínu 1 hodinu pred a okamžite po dávke paklitaxelu, pričom súradnicová os uvedeného grafu prebieha od 0-30 ppm paklitaxelu.

Obr. 35 je graf znázorňujúci hladiny nezmeneného rádioaktívne značeného paklitaxelu zistené v celokrvných vzorkách odobratých z 1-12 hod. po dávke z potkanov skupiny A definovanej vzhľadom na obr. 32 a skupiny D definovanej vzhľadom na obr. 34, pričom súradnicová os uvedeného grafu prebieha od 0,000-5,000 ppm paklitaxelu.

Obr. 36-41 sú procesné schémy pre extrakciu a delenie rádioaktivity z kompozitu (homogenátu) rôznych orgánov potkanov skupín A a C podľa definície vzhľadom na obr. 32.

Obr. 42 je graf znázorňujúci hladiny paklitaxelu zistené v plazmových vzorkách odobratých v špecifikovaných časových intervaloch skupine desiatich potkanov na tretí a štvrtý deň režimu, kedy sa im dvakrát denne podávala orálna dávka (5 mg/kg) cyklosporínu a o jednu hodinu neskôr kombinácia tej istej dávky orálneho cyklosporínu plus orálny paklitaxel (3 mg/kg).

Podrobný popis vynálezu

Predložený vynález sa vo všeobecnosti týka zvýšenia orálnej absorpcie a biologickej dostupnosti pri orálnom podaní farmakologicky aktívnych prostriedkov, najmä prostriedkov, ktoré sa slabo absorbujú alebo sa neabsorbujú vôbec z gastrointestinálneho traktu alebo čreva. Preferované uskutočnenia vynálezu sa týkajú (a) metódy na zvýšenie orálnej biologickej dostupnosti protinádorových činidiel, najmä paklitaxelu (v súčasnosti predávaný ako TAXOL® firmou Bristol-Myers Squibb Oncology Division) a jeho derivátov; iných taxánov; polosyntetického paklitaxelového analógu docetaxelu (N-debenzoyl-N-tercbutoxykarbonyl-10-deacetylpaklitaxel) vyrábaného pod ochrannou známkou TAXOTERE® firmou Rhone-Poulenc Rorer S.A.; a etopozid; (b) liekových foriem a súprav na orálne podávanie protinádorových prostriedkov a iných liečiv doposiaľ podávaných len parenterálne; a (c) metód liečby pacientov s rakovinou takými orálnymi liekovými formami alebo ich kombináciami.

Frázy orálna biologická dostupnosť¹ a biologická dostupnosť pri orálnom podaní tu používané sa vzťahujú na systémovú dostupnosť (t.j. krvné/plazmové hladiny) daného množstva liečiva podaného orálne pacientovi.

Paklitaxel je prírodný diterpénový produkt izolovaný z pacifického tisu (Taxus brevifolia). Je členom taxánovej rodiny terpénov. Prvý krát bol izolovaný v roku 1971 Wanim a kol. (J. Am. Chem. Soc.. 93: 2325, 1971), ktorý charakterizoval jeho štruktúru chemickými a RTG kryštalografickými spôsobmi. Jeden mechanizmus jeho aktivity sa týka schopnosti paklitaxelu viazať tubulín, čím inhibuje rast rakovinových buniek. Schiff et al., Proc. Natl. Acad. Sci, USA. 77: 1561-1565 (1980); Schiff et al., Náture, 277: 665-667 (1979); Kumar, J, Biol. Chem., 256: 10435-10441 (1981).

Paklitaxel bol schválený na klinické používanie pri liečbe rezistentnej ovariálnej rakoviny v Spojených štátoch (Markman et al., Yale Journal of BíoIoqv and Medicíne, 64: 583, 1991; McGuire et al., Ann. Intern. Med., 111:273, 1989). Je účinný na chemoterapiu pre niekoľko typov neoplaziem vrátane prsníkovej (Holmes et al., J. Nat. Cancer Inst., 83: 1797, 1991) a bol schválený aj na liečbu rakoviny prsníka. Je potenciálnym kandidátom na liečbu neoplaziem v koži (Einzig et al., Proc, Am, Soc. Clin. Oncol., 20:46) a karcinómov hlavy a krku (Forastire et al., Sem. Oncol., 20: 56, 1990). Zlúčenina tiež vykazuje potenciál pre liečbu polycistickej obličkovej choroby (Woo et al., Náture, 368: 750,1994), rakoviny pľúc a malárie.

Paklitaxel je len slabo rozpustný vo vode a toto vytvára signifikantné problémy pri vývoji vhodných injektovateľných a infúznych formulácií vhodných na protirakovinovú chemoterapiu. Niektoré formulácie paklitaxelu pre IV infúziu boli vyvinuté pomocou prípravku CREMOPHOR EL™ (polyetoxylovaný ricínový olej) ako liečivového nosiča vzhľadom na

nerozpustnosť paklitaxelu vo vode. Napríklad paklitaxel používaný v klinických testoch pod záštitou NCI bol formulovaný v 50 % CREMOPHOR EL™ a 50 % dehydrovaného alkoholu. Avšak CREMOPHOR EL™ pri podaní intravenózne je sám toxický a vyvoláva vazodilatáciu, sťažené dýchanie, letargiu, hypotenziu a smrť u psov. Tiež sa predpokladá, že je zodpovedný za reakcie alergického typu pozorované počas podania paklitaxelu.

Pri pokuse o zvýšenie rozpustnosti paklitaxelu a vyvinutie bezpečnejších klinických formulácií boli štúdie orientované na syntetizovanie analógov paklitaxelu, kde poloha 2' a/alebo 7 je derivatizovaná skupinami, ktoré by podporili rozpustnosť vo vode. Tieto snahy viedli k zlúčeninám prekurzorom liečiv, ktoré sú vo vode rozpustnejšie ako pôvodná zlúčenina a ktoré vykazujú cytotoxické vlastnosti po aktivácii. Do jednej dôležitej skupiny takých prekurzorov liečiv patria 2'-óniové soli paklitaxelu a docetaxelu, najmä 2'-metylpyridínium mezylátové (2'-MPM) soli.

Paklitaxel sa veľmi slabo absorbuje, keď sa podáva orálne (menej ako 1 %); pozrite Eiseman et al., Second NCI Workshop on Taxol and Taxus (sept. 1992); Suffness et al. v Taxol Science and Applications (CRC Press 1995). Eiseman et al. naznačujú, že paklitaxel má biologickú dostupnosť 0 % pri orálnom podaní a Suffness et al. udávajú, že orálne dávkovanie sa pri paklitaxeli nezdá možným, keďže sa nenašla žiadna protinádorová aktivita pri orálnom podávaní až do 160 mg/kg/deň. Okrem toho nebola vyvinutá žiadna účinná spôsob na umožnenie účinného podávania orálneho paklitaxelu (t.j. spôsob zvýšenia orálnej biologickej dostupnosti paklitaxelu) alebo iných orálnych taxánov alebo paklitaxelových analógov ako docetaxel, ktoré vykazujú protinádorovú aktivitu. Z tohoto dôvodu paklitaxel až doposiaľ nebol podávaný orálne humánnym pacientom a celkom určite nie v priebehu liečenia chorôb reagujúcich na paklitaxel.

Docetaxel sa stal komerčne dostupným ako TAXOTERE® v parenterálnej forme na liečbu rakoviny prsníka. Doposiaľ sa vo vedeckej literatúre neobjavila žiadna zmienka o orálnej absorpcii docetaxelu u zvierat alebo pacientov.

Etopozid je polosyntetický derivát podofylotoxínu a používa sa v liečbe istých neoplastických chorôb, najmä rakovín zárodkových buniek (napr. rakovina testes) a malobunkových pľúcnych rakovín (Loehrer, Sem. Onc, 19, no. 6, supp. 14, ss. 48-52, 1992). Je k dispozícii v orálnej liekovej forme (VEPESID® kapsule, Bristol-Myers Squibb Oncology), ale nie je konzistentne dobre absorbovaný orálne (stredná hodnota orálnej biologickej dostupnosti pre etopozidové kapsule je približne 50 %).

Cyklosporíny sú skupinou nepolárnych cyklických oligopeptidov (z ktorých niektoré majú imunosupresívnu aktivitu) produkované rodom Topycladium. vrátane napr. Topycladium inflatum Gams (predtým označované ako Trichoderma polysporum). Topycladium terricola a inými fungi imperfecti. Hlavný komponent, cyklosporín A (cyklosporín alebo CsA) bol identifikovaný spolu s niekoľkými menej zastúpenými metabolitmi, napríklad cyklosporínmi B až Z, z ktorých niektoré vykazujú podstatne nižšiu imunosupresívnu aktivitu ako cyklosporín A. Bolo tiež pripravených niekoľko syntetických a polosyntetických analógov. Pozrite vo všeobecnosti Jegorov et al., Phvtochemistrv. 38: 403-407 (1995). Predložený vynález pokrýva prírodné, polosyntetické a syntetické analógy cyklosporínov.

Cyklosporíny sú neutrálne, lipofilné, cyklické undekapeptidy s molekulovými hmotnosťami okolo 1200. Používajú sa intravenózne alebo orálne ako imunosupresíva, najmä pri transplantácii orgánov a niektorých iných stavoch. Cyklosporíny, najmä cyklosporín (cyklosporín A), sú známymi inhibítormi P-glykoproteínovej emanačnej pumpy ako aj niektorých P450 degradačných enzýmov, ale doposiaľ neboli vyvinuté žiadne efektívne režimy na použitie tejto vlastnosti klinicky do bodu klinickej a komerčnej praktickosti alebo úradného schválenia.

Z mechanistického hľadiska má orálne podávaný cyklosporín potenciál inhibovať P-glykoproteínovú pumpu v hornom tenkom čreve, ktoré je miestom, kde sa absorbuje väčšina liečiv. Pri intravenóznom podaní liečiva, ktoré sa vysoko metabolizuje, ako napríklad cyklosporín, nie je možné, aby sa toto liečivo objavilo nezmenené v tejto oblasti čreva, kde sa liečivá normálne absorbujú. Po parenterálnom podaní sa cyklosporín extrahuje pečeňou a vstupuje do žlče a čreva distálneho k tejto oblasti optimálnej absorpcie. Jeden z prekvapujúcich objavov vynálezu je, že imunosupresia pozorovaná pri niektorých cyklosporínoch nie je neriešiteľne spojená so zlepšením orálnej biologickej dostupnosti terapeutických prostriedkov. Takto cyklosporín F zlepšuje orálnu biologickú dostupnosť paklitaxelu, hoci podľa správ z literatúry nevykazuje imunosupresívnu aktivitu. Stewart et al., Transplantation Proceedinqs, 20: (Supp. 3) 989-992 (1988); Granelli-Pipermo et al., Transplantation. 46: 53S-60S (1988).

Ketokonazol je široko používaný fungicídny imidazolový derivát, ktorý sa v istom rozsahu používal aj na liečbu karcinómu prostaty. O ketokonazole sa ukázalo, že v rámci svojich aktivít obracia MDR u vysoko rezistentných ľudských KB nádorových buniek (Siegsmund et al., J. Urology. 151: 485-491, 1994), ale môže tiež inhibovať enzýmy cytochrómu P-450 metabolizujúce liečivá.

Teraz sa ukázalo, že mnohé farmaceutické prostriedky so slabými orálnymi absorpčnými profilmi možno podávať orálne s dostatočnou systémovou absorpciou, aby vykazovali úrovne terapeutickej aktivity, keď sa uvedené prostriedky podávajú orálne spolu s orálnou dávkou niektorých cyklosporínov alebo iných prostriedkov, o ktorých je známe, že inhibujú viacliekovú rezistenciu, aktivitu transportu liečiv P-glykoproteínovej intracelulárnej pumpy, ako aj niektorých činidiel zvyšujúcich biologickú dostupnosť, ktorých schopnosť inhibovať P-glykoproteínový transport ešte nebola určená. Ďalším prekvapujúcim objavom nášho vynálezu je, že za určitých podmienok orálne podanie vedie k priaznivejšiemu farmakokinetickému profilu, lepšiemu prieniku tkanivom a vyššiemu objemu distribúcie cieľového terapeutického prostriedku.

V štúdiách na zvieratách sme pozorovali, že niektoré prostriedky potláčajúce viacliekovú rezistenciu, ako sú napríklad cyklosporín a ketokonazol, keď sa podajú orálne okamžite po a/alebo pred liekmi ako paklitaxel a etopozid, zvyšujú absorpciu týchto liečiv z čreva na neočakávanú a prekvapujúcu úroveň, čo má za následok dosiahnutie terapeutických hladín. Nie je však vôbec jasné, či tieto pozorované výsledky sú spôsobené potlačením P-glykoproteínovej pumpy.

Ďalším možným vysvetlením pre pozorovanú zvýšenú biologickú dostupnosť paklitaxelu a etopozidu je, že môže existovať interakcia na úrovni enzýmov metabolizujúcich enzýmy pre cyklosporín a paklitaxel. Je známe, že oba prostriedky sú vysoko metabolizované systémom cytochrómu P-450 (napr. P-450 3A), ktorý sa koncentruje v pečeni ako aj v malom čreve. Je

pochopiteľné, že cyklosporín, ktorý sa podal prvý, môže inhibovať tieto enzýmy, takže paklitaxel, ktorý je nepolárny a lipofilný, sa môže absorbovať. Keď chýba táto lokálna inhibícia, paklitaxel by sa metabolizoval na polárnejšie metabolity, ktoré by neprenikli mukotickými bunkami. Neúspech pri pokuse o preukázanie farmakokinetickej interakcie medzi cyklosporínom a paklitaxelom, keď sa cyklosporín podal 3 hodiny pred podaním IV paklitaxelu naznačuje, že miestom interakcie bol lúmen čreva. Ani toto teoretické vysvetlenie neobjasňuje náš prekvapujúci objav, že niektoré Pglykoproteínové inhibítory (napr. cyklosporíny a ketokonazol) zvyšujú orálnu biologickú dostupnosť špecifických cieľových liečiv do vysokého stupňa, zatiaľ čo iné prostriedky, o ktorých je známe, že sú aktívnymi Pglykoproteínovými inhibítormi, vykazujú malú aktivitu ako činidlo zvyšujúce biologickú dostupnosť orálnej absorpcie pre tie isté cieľové liečivá.

Táto teoreticky odôvodnená inhibícia črevného metabolizmu cieľového prostriedku by mala malý alebo žiadny efekt pri zvyšovaní systémových krvných hladín, keď sa cieľové činidlo podáva intravenózne. Okrem toho, keďže primárny efekt činidla zvyšujúceho orálnu absorpciu môže byť lokálny efekt v lúmene čreva, pri dosahovaní požadovaného efektu by mali byť účinné subterapelitické dávky. Toto je dôležitý ohľad v prípade činidiel zvyšujúcich biologickú dostupnosť, ako sú cyklosporíny, ktoré majú silnú imunosupresívnu aktivitu a môžu prinášať problémy s toxicitou, ak sa podávajú vo vysokých dávkach. Naše zistenie, že neimunosupresívne cyklosporíny, ako napríklad cyklosporín F, môžu stále fungovať ako orálne činidlo zvyšujúce biologickú dostupnosť, má veľkú klinickú hodnotu.

Je dôležité si uvedomiť, že hoci predkladáme hypotézy v súvislosti s mechanizmami účinku, ktoré sú základom nášho vynálezu, v skutočnosti nepoznáme mechanizmy zodpovedné za prekvapujúce zistenia tu diskutované; a to nebráni odborníkom v uplatňovaní popísaného vynálezu.

Spôsob vynálezu na zvýšenie orálnej biologickej dostupnosti cieľového terapeutického prostriedku so slabou orálnou biologickou dostupnosťou (priemerná alebo stredná biologická dostupnosť 50 % alebo menej) obsahuje orálne podanie prostriedku zvyšujúcehoľujúceho orálnu absorpciu alebo biologickú dostupnosť pacientovi - cicavcovi (človeku alebo zvieraťu) súbežne alebo pred, alebo súbežne aj pred orálnym podaním na zvýšenie množstva a trvania absorpcie nezmeneného cieľového činidla do krvného riečiska.

Medzi orálne podávané činidlá zvyšujúce biologickú dostupnosť, ktoré možno použiť podľa vynálezu, patria okrem iných nasledujúce:

Cyklosporíny, vrátane cyklosporínov A až Z ale najmä cyklosporín A (cyklosporín), cyklosporín F, cyklosporín D, dihydrocyklosporín A, dihydrocyklosporín C, acetylcyklosporín A, PSC-833, SDZ-NIM 811² (obe od Sandoz Pharmaceutical Corp.) a príbuzné oligopeptidy produkované druhmi rodu Topycladium. Štruktúry cyklosporínov A-Z sú popísané v nižšie uvedenej tabuľke 1.

Fungicídy - ketokonazol.

Kardiovaskulárne liečivá - MS-209 (od BASF), amiodarón, nifedipín, rezerpín, chinidín, nikardipín, kyselina etakrynová, propafenón, rezerpín, amilorid.

Antimigrénové prírodné produkty - ergotové alkaloidy.

Antibiotiká - cefoperazón, tetracyklín, chlorochín, fosfomycín.

Antiparazitiká - ivermektín.

Reverzéry viacliekovej rezistencie - VX-710 a VX-853 (Vertex Pharmaceutical Incorporated).

Inhibítory tyrozín kinázy - genisteín a príbuzné izoflavonoidy, kvercetín.

Inhibítory proteín kinázy C - kalfostín.

Induktory apoptózy - ceramidy.

Činidlá aktívne proti endorfínovým receptorom - morfín, morfínové analógy, iné ópioidy a antagonisti ópioidov vrátane (okrem iných) naloxónu, naltrexónu a nalmefénu.

Do triedy orálne podávaných cieľových terapeutických činidiel, ktorých orálna absorpcia sa zvyšuje činidlami zvyšujúcimi biologickú dostupnosť činidlami, patria okrem iných nasledujúce:

Paklitaxel, iné taxány, docetaxel a deriváty a prekurzory všetkých predchádzajúcich, najmä ich 2’-MPM soli a iné 2’-metylpyridíniové soli.

Iné chemoterapeutické prostriedky, ktoré majú slabú alebo vysoko variabilnú orálnu biologickú dostupnosť vrátane etopozidu, kamptotecínu, CPT-11 (Pharmacia a Upjohn), topetekanu (SmithKline Beecham), doxorubicínu, vinkristínu, daunorubicínu, mitoxantrónu a kolchicínu, o ktorých sa všetkých predpokladá, že sú ovplyvňované Pglykoproteínovou emanáciou.

ktoré sa môžu stať orálne inhibítora P-glykoproteínu v čreve, kamptotecínu a kamptotecínových

Iné liečivá, o ktorých nebolo dokázané, že s nimi manipuluje Pglykoproteínová pumpa, ale absorbovateľnými v prítomnosti vrátane gancicloviru, fokarnetu, derivátov.

² SDZ-NIM 811 je (Me-lle-4)-cyklosporín, antivirálny, neimunosupresívny cyklosporín.

Tabuľka 1: cyklosporíny A-Z

Cyklosporin	Aminokyseliny
Cy	1	2	3	4	5	6	7	8	8	10	11
CyA	Mebmt	Abu	Sar	MeLeu	Val	MeLeu	Ala	D-Ala	MeLeu	MeLeu	MeVal
CyB	Mebmt	Ala	Sar	MeLeu	Val	MeLeu	Ala	D-Ala	MeLeu	MeLeu	MeVal
CyC	Mebmt	Thr	Sar	MeLeu	Val	MeLeu	Ala	D-Ala	MeLeu	MeLeu	MeVal
CyD	Mebmt	Val	Sar	MeLeu	Val	MeLeu	Ala	D-Ala	MeLeu	MeLeu	MeVal
CyE	Mebmt	Abu	Sar	MeLeu	Val	MeLeu	Ala	D-Ala	MeLeu	MeLeu	Val
CyF	DeoxyMbmt	Abu	Sar	MeLeu	Val	MeLeu	Ala	D-Ala	MeLeu	MeLeu	MeVal
CyG	Mebmt	Nva	Sar	MeLeu	Val	MeLeu	Ala	D-Ala	MeLeu	MeLeu	MeVal
CyH	Mebmt	Abu	Sar	MeLeu	Val	MeLeu	Ala	D-Ala	MeLeu	MeLeu	D-Mev
Cyl	Mebmt	Val	Sar	MeLeu	Val	MeLeu	Ala	D-AJa	MeLeu	Leu	MeVal
CyK	DeoxyMbmt	Val	Sar	MeLeu	Val	MeLeu	Ala	D-Ala	MeLeu	MeLeu	MeVal
CyL	Bmt	Abu	Sar	MeLeu	Val	MeLeu	Ala	D-Ala	MeLeu	MeLeu	MeVal
CyM	Mebmt	Nva	Sar	MeLeu	Val	MeLeu	Ala	D-Ala	MeLeu	MeLeu	MeVal
CyN	Mebmt	Nva	Sar	MeLeu	Val	MeLeu	Ala	O-Ala	MeLeu	Leu	MeVal
CyO	MeLeu	Nva	Sar	MeLeu	Val	MeLeu	Ala	D-Ala	MeLeu	MeLeu	MeVal
CyP	Bmt	Thr	Sar	MeLeu	Val	MeLeu	Ala	D-Ala	MeLeu	MeLeu	MeVal
CyQ	Mebmt	Abu	Sar	Val	Val	MeLeu	Ala	D-Ala	MeLeu	MeLeu	MeVal
CyR	Mebmt	Abu	Sar	MeLeu	Val	Leu	Ala	D-Ala	MeLeu	Leu	MeVal
CyS	Mebmt	Thr	Sar	Val	Val	MeLeu	Ala	D-Ala	MeLeu	MeLeu	MeVal
CyT	Mebmt	Abu	Sar	MeLeu	Val	MeLeu	Ala	D-Ala	MeLeu	Leu	MeVal
CyU	Mebmt	Abu	Sar	MeLeu	Val	Leu	Ala	D-Ala	MeLeu	MeLeu	MeVal
CyV	Mebmt	Abu	Sar	MeLeu	Val	MeLeu	Ala	D-Ala	MeLeu	MeLeu	MeVal
CyW	Mebmt	Thr	Sar	MeLeu	Val	MeLeu	Ala	D-Ala	MeLeu	MeLeu	Val
CyX	Mebmt	Nva	Sar	MeLeu	Val	MeLeu	Ala	D-Ala	Leu	MeLeu	MeVal
CyY	Mebmt	Nva	Sar	MeLeu	Val	Leu	Ala	D-Ala	MeLeu	MeLeu	MeVal
CyZ	kys. MAO*	Abu	Sar	MeLeu	Val	MeLeu	Ala	D-Ala	MeLeu	MeLeu	MeVal

kys. MeAmino oktánová

Rozsah dávkovania činidla zvyšujúceho biologickú dostupnosť, ktoré sa má podávať spolu s cieľovým činidlom podľa vynálezu je asi 0,1 až asi 15 mg/kg telesnej hmotnosti pacienta. “Spolupodanie” činidla zvyšujúceho biologickú dostupnosť pozostáva z podania v zásade súbežne s cieľovým činidlom (buď menej ako 0,5 hod. pred, menej ako 0,5 hod. po alebo spolu), do asi 0,5 do asi 24 hodín pred podaním cieľového činidla, alebo oboje, t.j. s jednou alebo viacerými dávkami toho istého alebo iných činidiel zvyšujúcich biologickú dostupnosť podaných najmenej 0,5 hod. pred a jednej dávky podanej v zásade súčasne s cieľovým činidlom (buď spolu s ním alebo bezprostredne pred alebo po ňom). Okrem toho spolupodanie” zahŕňa podanie viac ako jednej dávky cieľového činidla v rámci 24 hodín po dávke činidla zvyšujúceho biologickú dostupnosť, inými slovami, činidlá zvyšujúce biologickú dostupnosť netreba podávať znova pred alebo s každým podaním cieľového činidla, ale možno ich podávať prerušovane počas liečby.

Rozsah dávkovania orálne podávaných cieľových činidiel sa bude meniť od liečiva k liečivu na základe jeho terapeutického indexu, požiadaviek liečeného stavu, stavu subjektu atď. Spôsob podľa vynálezu umožňuje podávať paklitaxel orálne v rozsahu od asi 20 mg/m² do asi 1000 mg/m² (na základe telesnej plochy pacienta) alebo asi 2-30 mg/kg (na základe telesnej hmotnosti pacienta) ako jednu alebo rozdelenú (2-3) dennú dávku a udržať

plazmové hladiny paklitaxelu u ľudí v rozsahu 50-500 ng/ml počas dlhších období (napr. 8-12 hodín) po každej orálnej dávke. Tieto hladiny sú prinajmenšom porovnateľné s tými, ktoré sa dosahujú pri 96 hodinovej IV infúznej taxolovej terapii (ktorá spôsobuje pacientovi veľké nepohodlie, stratu času, možnosť infekcie, atď.). Okrem toho také plazmové hladiny paklitaxelu sú viac ako dostatočné na poskytnutie požadovaných farmakologických aktivít cieľového liečiva, napr. inhibície tubulínového rozpadu (ktorá sa objavuje pri hladinách asi 0,1 μΜ alebo asi 85 ng/ml), a inhibície proteínovej izoprenylácie (ku ktorej dochádza pri hladinách asi 0,03 μΜ alebo asi 25 ng/ml), ktoré priamo súvisia s jeho protinádorovými účinkami inhibíciou onkogénnych funkcií a iných proteínov prenášajúcich signály, ktoré hrajú hlavnú úlohu v regulácii rastu buniek.

V niektorých prípadoch môže byť vhodné podať subjektu vyššiu počiatočnú dávku cieľového činidla, aby sa dosiahli špičkové krvné hladiny, po ktorých nasledujú udržiavacie dávky.

Dve alebo viacero rôznych činidiel zvyšujúcich biologickú dostupnosť a/alebo dve alebo viacero rôznych cieľových činidiel možno podať spolu, striedavo alebo prerušovane vo všetkých rôznych aspektoch metódy podľa vynálezu.

Predložený vynález zahŕňa aj metódy liečby pacientov - cicavcov postihnutých rakovinami, nádormi, Kaposiho sarkómom, zhubnými chorobami, nekontrolovaným bujnením buniek alebo tkaniva po zranení tkaniva, a akýmikoľvek inými chorobnými stavmi reagujúcimi na paklitaxel, taxány, docetaxel, etopozid, prekurzory a deriváty všetkých predchádzajúcich, paklitaxel 2’-MPM a docetaxel 2’-MPM s orálne podávanými liekovými formami obsahujúcimi jeden alebo viacero týchto prostriedkov. Medzi typmi karcinómov, ktoré možno liečiť osobitne účinne pomocou orálneho paklitaxelu, docetaxelu, iných taxánov a ich prekurzorov a derivátov, patria hepatocelulárny karcinóm a pečeňové metastázy, a rakoviny gastrointestinálneho traktu, pankreasu a pľúc. Medzi príklady na nerakovinové chorobné stavy, ktoré možno efektívne liečiť týmito aktívnymi činidlami podávanými orálne v súlade s predloženým vynálezom, patrí nekontrolovaný rast tkaniva alebo buniek po zranení tkaniva, polycistická obličková choroba a malária, vrátane maláriových parazitov rezistentných na chlorochín a pyrimetamín (Pouvelle et al., J. Clin. Invest.. 44: 413-417,1994).

Protinádorové prostriedky, ktoré sa až doposiaľ podávali len parenterálne, možno teraz podávať podľa vynálezu orálnou cestou s dostatočnou biologickou dostupnosťou, aby sa poskytli farmakologicky aktívne krvné koncentrácie, ktoré budú osobitne účinné pri liečbe pacientov s primárnymi nádormi a metastázami. Aktívne zložky preniknú stenou čreva v dôsledku predchádzajúceho a/alebo súbežného podania inhibítorov MDR alebo iných činidiel zvyšujúcich biologickú dostupnosť a rýchlo preniknú do portálnej cirkulácie, čím poskytnú vyššiu počiatočnú koncentráciu chemoterapeutických činidiel v pečeni (oveľa vyššiu lokálnu koncentráciu, ako sa momentálne dosahuje IV infúznou terapiou) ako vo veľkom krvnom obehu alebo vo väčšine ostatných orgánov za sedem dní. Navyše si treba všimnúť, že vyššie hladiny paklitaxelu v pečeni po orálnom podaní sa nemusia odraziť na zvýšených plazmových hladinách vzhľadom na vysoký efekt prvého prechodu pečene. Spôsob vynálezu pri selektívnom produkovaní vysokých krvných koncentrácií protinádorových prostriedkov je osobitne hodnotná pri liečbe rakovín pečene (napr. hepatocelulárneho karcinómu a pečeňových metastáz), gastrointestinálnych rakovín (napr. hrubého čreva, rekta) a rakovin pľúc.

Podobne po orálnom podaní v súlade s predloženým vynálezom sa zisťujú vyššie hladiny paklitaxelu po dvadsiatich štyroch hodinách (po analýze distribúcie v tkanive) v gastrointestinálnom trakte, pankrease a pľúcach v porovnaní so systémovou cirkuláciou a väčšinou iných orgánov. Tento fakt robí orálne podávaný paklitaxel veľmi hodnotným pri liečbe rakovin gastrointestinálneho traktu, pankreasu a pľúc.

Obr. 21-24. sú osobitne pozoruhodné a prekvapujúce. Náš vynález v niektorých prípadoch poskytuje metódu na dosiahnutie porovnateľných a niekedy vyšších lokálnych tkanivových koncentrácií paklitaxelu orálnou cestou ako intravenóznou cestou. Toto je konzistentné s vyšším objemom distribúcie terapeutického prostriedku. Navyše sa ukázalo, že orálne podávanie činidla zvyšujúceho biologickú dostupnosť pred a okamžite po cieľovom činidle (v prípade cyklosporínu a paklitaxelu, pozrite obr. 20) produkuje vyššiu koncentráciu cieľového činidla v moči než dokonca IV podanie. Toto by malo urobiť orálne spolupodávanie činidla zvyšujúceho biologickú dostupnosť s cieľovým činidlom liečbou výberu v prípade pacientov s nádormi alebo metastázami v genitourinámom trakte.

Okrem vyššej lokálnej koncentrácie aktívnych zložiek v pečeni než ako sa dosahovala predtým, plazmová a tkanivová distribúcia aktívnych činidiel podávaných orálne s vhodnými činidlami zvyšujúcimi biologickú dostupnosť podľa predloženého vynálezu je pozoruhodne a prekvapujúco podobná distribúcii pozorovanej pri IV podaní. Séria štúdií s experimentálnymi zvieratami ukázala, že plazmové hladiny ustáleného stavu paklitaxelu sa dosahovali pri orálnom spolupodaní s CsA do tretieho dňa režimu. Hladiny cieľového činidla dosahované v ustálenom stave boli porovnateľné s

hladinami dosahovanými u pacientov po 96 hodinách IV infúzie paklitaxelu. 27 % miera odozvy sa zistila u pacientov s taxánovým zlyhaním s metastatickou rakovinou prsníka liečenou kontinuálnou 96 hodinovou infúziou každé tri týždne (Seidman et al., J. Clin. Oncol., 14: 1877, 1996). Predpokladá sa, že podobné výsledky možno dosiahnuť liečebnými spôsobmi podľa predloženého vynálezu, bez nepohodlia a rizík dlhých IV infúzií.

Navyše - a to je pomerne signifikantné - koncentrácia eliminačnej fázy paklitaxelu a iných vyššie uvedených protinádorových prostriedkov v krvi pri podaní orálne, ako je tu uvedené, je približne rovnaká ako tá, ktorá sa dosahuje pri IV podaní, a tieto vysoké, terapeuticky účinné hladiny možno udržať až 8-12 hodín po každom podaní. Nárast urinárnej exkrécie liečiva po orálnom podaní v prítomnosti CsA nielen podporuje zvýšenú orálnu absorpciu paklitaxelu, ale zabezpečuje aj dodanie väčšieho množstva liečiva do genitourinárneho traktu pre liečbu rakovín.

Orálne liekové formy cieľových činidiel, ktorých biologická dostupnosť sa zvyšuje spolupodaním činidiel zvyšujúcich biologickú dostupnosť, môžu byť vo forme konvenčných tabletiek, kapsúl, kapliet, gólových kapsúl, piluliek, kvapalín (napr. roztokov, suspenzií alebo elixírov), pastiliek a akýchkoľvek iných orálnych liekových formách známych vo farmácii. Medzi kvapalné prípravky môže napríklad patriť paklitaxel alebo iný taxán v pomocnej látke obsahujúcej CREMOPHOR EL alebo iný polyetoxylovaný ricínový olej, alkohol a/alebo polyoxyetylovaný sorbitan monooleát (napr. TWEEN® 80, ICI Americas, Inc.). Každá lieková forma obsahuje účinné množstvo cieľového činidla (napr. účinné protinádorové alebo antineoplastické množstvá protinádorového alebo antineoplastického prostriedku) a farmaceutický inertné zložky, napr. konvenčné vehikulá, pomocné látky, plnivá, spojivá, riedidlá, rozpúšťadlá, solubilizačné činidlá, sladidlá, farbivá a akékoľvek iné inaktívne zložky, ktoré sa bežne pridávajú do farmaceutických liekových foriem pre orálne podávanie. Mnoho takých orálnych liekových foriem a orálnych pomocných látok bezprostredne po výpise inaktívnych zložiek je uvedených v Reminqton's Pharmaceutical Sciences, 17^,h edition (1985). Každá lieková forma obsahuje aj farmakologicky účinné množstvo, napríklad účinné antineoplastické alebo nádory redukujúce množstvo, jedného z cieľových liečiv.

Presné množstvá každého z cieľových liečiv v orálnych liekových formách sa bude meniť v závislosti na veku, váhe, chorobe a stave pacienta. Napríklad paklitaxelové liekové formy môžu obsahovať dostatočné množstvá paklitaxelu na zabezpečenie dennej dávky asi 20-1000 mg/m² (na základe plochy pacientovho tela) alebo asi 2-30 mg/kg (na základe telesnej hmotnosti pacienta) ako jednoduché alebo rozdelené (2-3) denné dávky. Etopozidové orálne dávkové formy môžu obsahovať dostatočné množstvá etopozidu na zabezpečenie dennej dávky asi 20-200 mg/m² (na základe priemernej alebo strednej plochy tela pacienta) ako jednoduché alebo rozdelené (2-3) denné dávky.

Ako už bolo naznačené, niektoré z cieľových činidiel sú komerčne dostupné v orálnych liekových formách napriek ich relatívne slabej alebo nekonzistentnej orálnej biologickej dostupnosti. Napríklad VEPESID® kapsule sú k dispozícii s obsahom po 50 mg etopozidu.

Pri stanovovaní liečebného režimu pre konkrétneho pacienta liečeného orálnymi liekovými formami obsahujúcimi cieľové liečivo podľa vynálezu, je potrebné vziať do úvahy zvýšenú biologickú dostupnosť zabezpečenú súbežným alebo predchádzajúcim podaním činidiel zvyšujúcich biologickú dostupnosť. Napríklad hoci výrobcom odporúčaná dávka VEPESID® kapsúl v liečbe rakoviny malých pľúcnych buniek je dvakrát vyššia ako IV dávka po zaokrúhlení na najbližších 50 mg, zvýšená biologická

dostupnosť etopozidu zabezpečená podaním vopred a/alebo v zásade súbežným podaním činidiel zvyšujúcich biologickú dostupnosť, ako sú cyklosporíny, umožňuje použiť značne nižšie dávky orálneho etopozidu, aby sa zabezpečili rovnaké účinné krvné hladiny liečiva s dlhším trvaním a stabilitou účinku a žiadnym nárastom (a možno aj poklesom) toxických vedľajších efektov. Pri orálnom podaní sa možno vyhnúť vysokým špičkovým krvným hladinám, ktoré sú zodpovedné za niektoré toxicity. Na základe našich experimentálnych dát (pozrite obr. 18 a 19 a tabuľku 6), ktoré naznačujú, že orálna absorpcia etopozidu je v zásade úplná (asi 96 %) v prítomnosti cyklosporínu, orálna denná dávka pre etopozid v prípade testikulárnej rakoviny by mala byť asi 50-100 mg/m² a v liečbe rakoviny malých buniek pľúc asi 35-50 mg/m² na základe plochy tela pacienta.

Dávkovacie plány pre liečebnú metódu podľa predloženého vynálezu, napríklad liečba chorôb reagujúcich na paklitaxel s orálnymi paklitaxelovými liekovými formami podávanými spolu s činidlami zvyšujúcimi biologickú dostupnosť činidlami, možno podobne upraviť tak, aby sa vzali do úvahy charakteristiky a stav choroby pacienta. Preferované dávkovacie plány pre podávanie orálneho paklitaxelu je (a) denné podávanie 1-3 rovnako rozdelených dávok poskytujúcich asi 20-1000 mg/m² (na základe plochy tela), pričom sa uvedené denné podávanie vykonáva 1 -4 po sebe nasledujúce dni každé 2-3 týždne, alebo (b) podávanie počas asi jedného dňa každý týždeň. Prvý plán je porovnateľný s použitím 96-hodinovej infúzie paklitaxelu každé 2-3 týždne, ktorú niektorí považujú za preferovaný režim IV liečby. Preferovaným dávkovacím plánom pre orálne podávanie etopozidu spolu s činidlami zvyšujúcimi biologickú dostupnosť je denné podávanie pacientovi 1-3 rovnako rozdelených dávok zabezpečujúcich asi 50-100 mg/m² ako dennej dávky pri liečbe rakoviny malých pľúcnych buniek, pričom sa denné podávanie vykonáva 5-21 dní v každom prípade a s obdobím asi 2-3 týždňov medzi každým blokom liečby.

Orálne podávanie silných chemoterapeutických činidiel v súlade s vynálezom môže skutočne znížiť toxické vedľajšie efekty v mnohých prípadoch v porovnaní s momentálne využívanou IV terapiou. Namiesto produkovania náhlej a rýchlej koncentrácie v krvných hladinách, ako je to obyčajne pri IV infúzii, absorpcia aktívneho činidla cez črevnú stenu (podporovaná činidlami zvyšujúcimi biologickú dostupnosť) poskytuje postupnejší prienik do krvných hladín a stabilné udržiavanie týchto hladín v ustálenom stave v ideálnom rozsahu alebo blízko neho počas dlhého časového úseku.

Podľa ďalšieho aspektu vynálezu sa poskytujú kombinačné orálne liekové formy, ktoré obsahujú fixné množstvá najmenej jedného činidla zvyšujúceho biologickú dostupnosť a najmenej jedného cieľového činidla. Také liekové formy môžu napríklad pozostávať z tabliet, kapsúl, kapliet, gólových kapsúl, piluliek, kvapalín, pastiliek a akýchkoľvek iných konvenčných orálnych liekových foriem obsahujúcich ako aktívne zložky účinné, orálnu biodostupnosť zvyšujúce množstvo protinádorového alebo antineoplastického prostriedku, ako aj vhodné inaktívne zložky. Medzi také kombinačné produkty patrí od asi 0,1 do asi 15 mg/kg jedného alebo viacerých z cyklosporínov A, D, C, F a G, dihydro CsA, dihydro CsC a acetyl CsA spolu s asi 20 až asi 1000 mg/m² (na základe priemernej plochy tela pacienta) paklitaxelu, docetaxelu, iných taxánov alebo paklitaxelových alebo docetaxelových derivátov, ako napríklad 2’-MPM alebo docetaxel 2’-MPM. Ďalšia taká lieková forma obsahuje asi 0,1 až asi 15 mg/kg cyklosporínu alebo cyklosporínu D alebo F spolu s asi 20 mg/m² až asi 200 mg/m² etopozidu.

Spolupodanie činidiel zvyšujúcich biologickú dostupnosť s cieľovými liečivami podporuje nielen orálnu biologickú dostupnosť týchto prostriedkov, ale umožňuje aj ich použitie v liečbe nádorov na miestach vysoko chránených MDR, napr. v testes a mozgu. Ďalším aspektom predloženého vynálezu teda je spôsob dodávania protinádorových liečiv na miesta nádorov chránené MDR prostredníctvom orálneho spolupodania činidiel zvyšujúcich biologickú dostupnosť a protinádorových činidiel, čo umožňuje liečiť mozgové nádory ako napríklad glioblastoma multiforme.

Ďalším aspektom predloženého vynálezu je spôsob dodania aktívneho paklitaxelového metabolitu na miesto choroby pri terapeutických úrovniach na liečbu chorôb reagujúcich na paklitaxel. Najdôležitejšie in vivo metabolity paklitaxelu boli identifikované, najmä nasledujúce hydroxylované paklitaxelové metabolity A, B a C:

A: R¹=H, R²=OH; B: R¹=OH, R²=H; C: R¹=OH, R²=OH (Paklitaxel: R¹=H, R²=H)

V niektorých in vivo testoch sa ukázalo, že vyššie uvedený metabolit B (v literatúre tiež označovaný ako metabolit M4) má vyšší terapeutický index (pomer toxickej koncentračnej hladiny voči účinnej koncentračnej hladine) ako paklitaxel v niektorých líniách ľudských nádorových buniek. Vynález pravdepodobne umožňuje dodávanie zvýšených množstiev metabolitu B a iných aktívnych metabolitov paklitaxelu na miesta nádorov, pretože pri orálnom podaní všetok podaný paklitaxel prejde pečeňou a bude podliehať metabolizmu pečeňovými mikrozómami, pričom dá viac každého metabolitu v systémovej cirkulácii, ako sa dosahuje pri IV podaní.

Ďalší aspekt vynálezu sa týka súprav na použitie pri liečbe pacientov cicavcov trpiacich stavmi reagujúcimi na akékoľvek farmakologicky aktívne cieľové činidlá, ktorých orálna absorpcia a biologická dostupnosť sa zvyšuje činidlom zvyšujúcim biologickú dostupnosť. Tieto kity obsahujú jednu alebo viacero liekových foriem najmenej jedného činidla zvyšujúceho biologickú dostupnosť a jednu alebo viacero liekových foriem najmenej jedného cieľového činidla alebo jednu alebo viacero liekových foriem obsahujúce oboje.

Na ilustráciu, kit podľa vynálezu môže obsahovať jednu alebo viacero tabletiek, kapsúl, kapliet, gólových kapsúl alebo kvapalných formulácií obsahujúcich cyklosporín alebo ketokonazol, a jednu alebo viacero tabletiek, kapsúl, kapliet, gólových kapsúl alebo kvapalných formulácií obsahujúcich paklitaxei alebo etopozid v dávkovacích množstvách v rámci vyššie popísaných rozmedzí. Také kity možno používať v nemocniciach, klinikách, ambulanciách alebo v domovoch pacientov, aby sa uľahčilo spolupodávanie činidiel zvyšujúcimi biologickú dostupnosťľujúcich a cieľových činidiel. Kity by tiež mali obsahovať ako vložku tlačené informácie o dávkovaní pre spolupodávanie činidiel zvyšujúcimi biologickú dostupnosť a cieľových činidiel.

Predmetné kity môžu tiež obsahovať kombinácie rôznych činidiel zvyšujúcich biologickú dostupnosť a/alebo kombinácie cieľových činidiel. Kit môže napríklad obsahovať orálne liekové formy obsahujúce cyklosporín a ketokonazol ako činidlá zvyšujúce biologickú dostupnosť s paklitaxelom samotným ako cieľovým činidlom alebo s kombináciou paklitaxelu a ďalšieho protinádorového liečiva. Druhé cieľové činidlo by malo byť (podobne ako paklitaxei) liečivom, ktoré vykazuje slabú orálnu biologickú dostupnosť, ale ktoré pri spolupodaní s činidlami zvyšujúcimi biologickú dostupnosť činidlami môže dosiahnuť terapeuticky účinné krvné hladiny pri orálnom podaní. Cieľové činidlo môže koexistovať s činidlom zvyšujúcim biologickú dostupnosť v tej istej liekovej forme, alebo môže byť v osobitnej liekovej forme.

Nasledujúce príklady ilustrujú rôzne aspekty vynálezu a demonštrujú neočakávané, veľmi podstatné nárasty v dosiahnutej orálnej absorpcii cieľových činidiel. Tieto príklady však nie sú určené na obmedzenie vynálezu akýmkoľvek spôsobom alebo na stanovenie špecifických činidiel zvyšujúcimi biologickú dostupnosť alebo cieľových činidiel, dávkovacích rozmedzí, testovacích postupov alebo iných parametrov, ktoré sa musia používať výlučne na praktizovanie vynálezu.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Osemnásť (18) zdravých potkanov Sprague Dawley, všetky vážiace od 225-275 gramov a staré približne šesť až osem týždňov, bolo náhodne rozdelených do troch skupín po šiestich zvieratách. Prvá skupina šiestich potkanov dostala jedno IV podanie paklitaxelu v dávke 9 mg/kg. Druhá skupina dostala jednu orálnu dávku paklitaxelu 9 mg/kg. Tretia skupina dostala jednu orálnu dávku cyklosporínu v dávke 5 mg/kg a o jednu hodinu neskôr tá istá skupina dostala orálnu dávku 5 mg/kg cyklosporínu a 9 mg/kg paklitaxelu.

Krvné vzorky boli získané z chvostovej žily každého potkana 0,5, 1, 2, 3, 4 a 6 hodín po dávke paklitaxelu. V prípade potkanov prvej skupiny s intravenóznym podaním bola odobratá dodatočná krvná vzorka osem hodín po dávke paklitaxelu. Jednotlivé vzorky boli centrifugované a sérum bolo oddelené. Pre každý časový interval bolo šesť vzoriek skupiny zmiešaných, aby sa získala jediná reprezentatívna vzorka. Všetky vzorky boli analyzované na nezmenený paklitaxel pomocou LC/MS s dolným limitom kvantifikácie 50 pg/ml.

Výsledky štúdie sú graficky ilustrované na obr. 1 a 2. Obr. 1 porovnáva všetky tri skupiny potkanov, zatiaľ čo obr. 2 porovnáva len druhú a tretiu skupinu, ktoré dostávali orálny paklitaxel. Možno vidieť, že pri neprítomnosti cyklosporínu bola biologická dostupnosť paklitaxelu v sére menej ako 1 %, ale stúpla na 6-7 % v tretej skupine, ktorá dostala cyklosporín jednu hodinu pred kombinovanou dávkou cyklosporín/paklitaxel.

Nasledujúca tabuľka 2 uvádza dáta týkajúce sa hodnôt plochy pod krivkou (AUC) určených pre tri skupiny potkanov. Tieto údaje naznačujú, že hodnota AUC po šiestich hodinách v prípade tretej skupiny potkanov dostávajúcich cyklosporín aj paklitaxel bola takmer osemnásobkom AUC pre druhú skupinu potkanov dostávajúcich iba orálny paklitaxel.

Tabuľka 2

Absolútna biologická dostupnosť paklitaxelu

AUCo-shoJV (ng.hod/ml)	AUCo-6 hodPO (ng.hod/ml)	Absolútne F
9230*	80	0,9 %
'hodnota AUC, ktorá nezahŕňa 1-hodinový bod odoberania vzorky ** F = (AUCpo/AUCn/) x 100
	Interakcia paklitaxelu s cyklosporínom
AUCo-6 hodPO	AUCo-6 hodPO s cyklosporínom	Relatívne F***
(ng.hod/ml)	(ng.hod/ml)
80	629	786 %

·** F = (AUCpo· QkliMportnan/AUCro) X 100

Príklad 2

Štyridsať (40) zdravých potkanov Sprague Dawley s rovnakými charakteristikami ako mali tie, ktoré sa použili v štúdii popísanej v príklade 1, bolo náhodne rozdelených do štyroch skupín po desať označených skupiny A, F, G a H. Nasledujúca tabuľka 3 uvádza liečbu každej z testových skupín a časové intervaly pre každé podanie dávky.

Tabuľka 3

Skupina	Počet potkanov	Čas (hodiny)	Liečba	Dávka (mg/kg)	Cesta podania
A	10	0	cyklosporín	5	orálna

	1 1	paklitaxel cyklosporín	9 5	orálna orálna
F	10	0	cyklosporín	5	orálna
		1	paklitaxel	9	orálna
G	10	0	cyklosporín	5
		3	paklitaxel	9	IV
H	10	0	paklitaxel	9	IV

Krvné vzorky boli odobraté z chvostovej žily každého potkana po 0,25, 0,5, 1, 2, 3, 4, 5, 6, 8, 12 a 24 hodinách po podaní paklitaxelu. Po príslušnom spracovaní vzoriek a vytvorení jednej zmesnej vzorky pre každú skupinu bola plazma z každej vzorky analyzovaná na nezmenený paklitaxel.

Obr. 3 a 4 graficky ilustrujú výsledky tejto štúdie. Na obr. 3 je znázornené porovnanie medzi koncentračnými hladinami dosiahnutými v priebehu času v skupine A, ktorá dostala cyklosporínovú preddavku a kombinovanú dávku paklitaxelu a cyklosporínu jednu hodinu neskôr, a skupine F, ktorá dostala cyklosporínovú preddávku a potom len orálny paklitaxel jednu hodinu neskôr. Obr. 4 znázorňuje porovnanie medzi výsledkami dosiahnutými pri skupinách G a H, ktoré obe dostali paklitaxel IV, ale skupina G dostala preddávku orálneho cyklosporínu tri hodiny pred paklitaxelom. Ako je naznačené na obr. 4, dve skupiny vykazovali v zásade identické hladiny paklitaxelu v plazme v rovnakých časových intervaloch.

Tabuľka 4 uvádza AUC dáta pre štyri skupiny potkanov v tejto štúdii. Zatiaľ čo hodnoty AUC pre skupiny G a H boli v zásade rovnaké, hodnota AUC pre skupinu A bola o 25-30 % vyššia ako hodnota pre skupinu F, naznačujúc hodnotu podania cyklosporínu vopred aj spolupodania cyklosporínu s paklitaxelom.

Tabuľka 4

Biologická dostupnosť paklitaxelu v plazme

Liečba	AUCo-t	F (%)
IV	(skupina H)	24280
IV + CsA orálne3	(skupina G)	24137	99,4
orálne + CsA*	(skupina F)	1097	4,5
orálne + CsA**	(skupina A)	1393	5,7

hod. pred paklitaxelom hod. preddávka CsA hod. preddávka a súčasne s paklitaxelom

Príklad 3

Osemnásť (18) zdravých potkanov Sprague Dawley s rovnakými charakteristikami, ako mali potkany použité v štúdii popísanej v príklade 1, bolo náhodne rozdelených do troch skupín po šiestich potkanoch, skupiny A, B a C. Skupine Ä sa podal rádioaktívne značený paklitaxel IV; skupina B dostala ³H-rádioaktívne značený paklitaxel orálne; a skupina C dostala orálnu dávku cyklosporínu, po ktorej o hodinu nasledovala kombinovaná orálna dávka cyklosporínu a rádioaktívne značeného orálneho paklitaxelu.

Vzorky krvi sa odoberali z chvostových žíl každého potkana v rovnakých časových intervaloch, ako je popísané v príklade 2. Vzorky sa uchovávali vo forme celej krvi. Okrem toho sa každému potkanovi odobrali vzorky moču 4-24 hodín po dávke paklitaxelu. Vzorky krvi a moču boli analyzované na rádioaktivitu.

Porovnanie hladín paklitaxelu vo vzorkách celej krvi od skupín A, B a C je uvedené na obr. 5. Porovnania hladín pre jednotlivých členov skupín B a C sú uvedené na obr. 6 a 7.

V tejto štúdii orálna absorpcia rádioaktivity (vyjadrená ako ekvivalenty paklitaxelu) v celej krvi bola asi 10 % za neprítomnosti cyklosporínu (skupina B) a asi 40% so súbežným podaním cyklosporínu (skupina C). Toto bolo určené meraním AUC krvnej rádioaktivity po intravenóznom a orálnom rádioaktívne značenom paklitaxeli. Biologická dostupnosť paklitaxelu nebola v tejto štúdii určená formálne, pretože by to vyžadovalo analýzu nezmeneného liečiva v každom časovom bode. Avšak v jednom časovom bode bola rádioaktivita extrahovaná z plazmy a po štandardnej HPLC sa ukázalo, že najmenej 32 % rádioaktivity v plazme bolo nezmeneným paklitaxelom. Profil rádioaktivity z HPLC plazmatického extraktu zvierat skupiny C vykazujúci prevažne jeden pík (ktorý je paklitaxelom) je uvedený na obr. 28. V nižšie uvedenej tabuľke 5 sú AUC, C_maX1 T_max a iné dáta generované touto štúdiou.

Tabuľka 5

Celková rádioaktivita pre paklitaxel v krvi/moči a % rádioaktivity extrahovanej ako paklitaxel v krvi

Parameter PK	IV (A)	PO (B)	PO+CsA** (C)
AUC0.24(pg ekv. x hod/ml)	32,8	3,2	12,1
Cmax (gg ekv/ml)	ND	0,21	0,82
Tmax (hod)	—	2	5
% dávka v moči (4-24 hod)	2,2	1,9	8,3
% paklitaxelu*	ND	7,8***	32***

% ako paklitaxel z extrahovanej RA v 4-hodinovej vzorke CsA daný 1 hodinu pred a súčasne s paklitaxelom Tieto čísla sú dolné odhady založené na neúplnom extrakčnom postupe.

ND - not determined - neurčené (pozn. prekl.)

Tabuľka 5A

Absorpcia celkovej rádioaktivity po orálnom podaní ³H-paklitaxelu s cyklosporínom (CsA)/bez neho u potkanov (n=10)

Parameter PK	Paklitaxel IV	Paklitaxel orálne	Paklitaxel orálne + CsA
AUC0-24hod(pg ekv. x hod/ml)	23,8	1.4	8,1
AUCo^ígg ekv. x hod/ml)	27,4	4.5	15,0
F (%) na základe AUC0.24hod		5,9	34,0
F (%) na základe AUCo.®		16,4	54,7

dávka paklitaxelu = 9 mg/kg

CsA (5 mg/kg 1 hod. pred a súčasne s paklitaxelom

F = AUC_ora|/AUC|_V

Tabuľka 5B

Farmakokinetické parametre paklitaxelu po orálnom podaní s cyklosporínom/bez neho u potkanov (n=10)

Parameter PK	IV dávka	PO dávka	PO + CsA
AUC0.24hod (pg hod/ml)	20,43	0,314	4,27
AUC0-«(pg hod/ml)	21,02	0,349	5,41
F (%)		1.7	25,7
CL (ml/hod/kg)	429	440	430
V (ml/kg)	4236	5029	5958
t1 /2 (hod)	6,8 (r2 = 0,95)	8,1 (r2 = 0,78)	9,6 (r2 = 0,96)

CL = F x dávka/AUC dávka = 9 mg/kg

F = AUCorai/AUCiv

U potkanov, na ktoré sa pôsobilo spôsobom popísaným v príklade 3, bolo určené AUC pre celkovú rádioaktivitu. Na základe pomeru AUC_orai/AUCiv až nekonečno, orálna absorpcia v prítomnosti cyklosporínu vzrástla na 54,7 % v porovnaní so 16,4 % v neprítomnosti cyklosporínu (tabuľka 5a). Pomocou podobnej analýzy na nezmenený paklitaxel v krvi bola biologická dostupnosť paklitaxelu 25,7% v prítomnosti cyklosporínu a 1,7% v neprítomnosti cyklosporínu (tabuľka 5b). Telesný klírens bol v rámci týchto troch skupín prekvapujúco podobný. Objem distribúcie paklitaxelu bol zvýšený o asi 50 % viac v skupine, ktorá dostávala cyklosporín a orálny paklitaxel v porovnaní so skupinou IV paklitaxelu.

V príkladoch 4-5 bol použitý nasledujúci dizajn štúdie: potkany Sprague-Dawley s rovnakými charakteristikami ako mali tie, ktoré sa použili v štúdii popísanej v príklade 1, boli rozdelené do troch skupín po troch samcoch. Všetky potkany pred dávkou hladovali 12-14 hodín. Na konci obdobia nekŕmenia sa potkanom, ktoré dostávali činidlá zvyšujúce biologickú dostupnosť, podali tieto činidlá, a o jednu hodinu neskôr dostali dávku rádioaktívne značeného (³H) paklitaxelu (9 mg/kg) so súbežnými dávkami činidla zvyšujúceho biologickú dostupnosť. Potkanom, ktoré nedostávali činidlá zvyšujúce biologickú dostupnosť, sa podal rádioaktívne značený paklitaxel po období nekŕmenia.

Krv sa každému zvieraťu odobrala 0,5, 1,2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 12 a 24 hodín po dávke paklitaxelu. Moč sa zberal od 4 - 24 hodín po dávke. Potom sa určila celková rádioaktivita v krvi a moči pre každého potkana a vypočítali sa stredné hodnoty pre každú skupinu.

Príklad 4

Trom skupinám potkanov sa podalo 10 mg/kg verapamilu orálne, 5 mg/kg progesterónu orálne a 10 mg/kg dipyridamolu orálne ako činidlá zvyšujúce biologickú dostupnosť samotné i po jednej hodine s orálnou dávkou paklitaxelu. Grafické porovnanie časovo-koncentračného profilu celej krvi (merané ako koncentračné ekvivalenty oproti času) určené pre tieto tri skupiny je uvedené na obr. 8. Údaje odrážajú zhruba podobné výsledky pri použití verapamilu a dipyridamolu ako činidiel zvyšujúcich biologickú dostupnosť, pričom u progesterónu sa dosiahla výrazne nižšia biologická dostupnosť.

Obr. 9 uvádza grafické porovnanie medzi koncentračno-časovým profilom paklitaxelu určeným pre skupinu potkanov, ktorým sa podával verapamil (10 mg/kg) ako činidlo zvyšujúce biologickú dostupnosť s hodnotami určenými v predchádzajúcej štúdii pre zvieratá, ktorým sa podával orálny paklitaxel (9 mg/kg) samotný, a ďalšou skupinou, ktorej sa podával orálny cyklosporín (5 mg/kg) jednu hodinu pred a znova okamžite po dávke orálneho paklitaxelu (9 mg/kg). Skupina, ktorá dostávala cyklosporín, dosiahla oveľa vyššie krvné hladiny ako ostatné skupiny v priebehu takmer celého 24-hodinového obdobia.

Obr. 10 a 11 predstavujú paralelné grafické porovnania s obr. 9, ale s hodnotami pre skupinu uvedenú na obr. 10, ktorej sa podával progesterón, a skupinu uvedenú na obr. 11, ktorej sa podával dipyridamol namiesto verapamilovej skupiny z obr. 9.

Príklad 5

Trom skupinám potkanov sa podalo 100 mg/kg verapamilu orálne, 5 mg/kg megestrol acetátu orálne a 50 mg/kg ketokonazolu orálne ako činidlá zvyšujúce biologickú dostupnosť, samotné aj po jednej hodine s orálnou dávkou rádioaktívne značeného paklitaxelu. Grafické porovnanie časovokoncentračného profilu celej krvi (merané ako koncentračné ekvivalenty oproti času) určené pre tieto tri skupiny je uvedené na obr. 12. Údaje odrážajú zhruba podobné výsledky pri použití verapamilu a megestrol acetátu ako činidiel zvyšujúcich biologickú dostupnosť, pričom u ketokonazolu sa dosiahla výrazne nižšia biologická dostupnosť v priebehu prvých 12 hodín.

Obr. 13 uvádza grafické porovnanie medzi koncentračno-časovým profilom rádioaktivity určeným pre skupinu potkanov, ktorým sa podával verapamil (100mg/kg) ako činidlo zvyšujúce biologickú dostupnosť s hodnotami určenými v predchádzajúcej štúdii pre zvieratá, ktorým sa podával orálny paklitaxel (9 mg/kg) samotný, a ďalšou skupinou, ktorej sa podával orálny cyklosporín (5 mg/kg) jednu hodinu pred a znova okamžite po dávke orálneho rádioaktívne značeného paklitaxelu (9 mg/kg).

Obr. 14 a 15 predstavujú paralelné grafické porovnania s obr. 13, ale s hodnotami pre skupinu uvedenú na obr. 14, ktorej sa podával megestrol acetát, a ketokonazolovú skupinu z obr. 15 namiesto verapamilovej skupiny z obr. 13.

Obr. 16 uvádza grafické porovnania medzi koncentračno-časovými profilmi rádioaktivity určenými pre skupinu potkanov, ktorým sa podávalo 10 mg/kg verapamilu v príklade 4, a skupinu, ktorej sa podávalo 100 mg/kg verapamilu v príklade 5.

Obr. 17 uvádza grafické porovnania medzi koncentračno-časovými profilmi rádioaktivity určenými pre skupinu potkanov, ktorým sa podávalo 5 mg/kg progesterónu v príklade 4, a skupinu, ktorej sa podávalo 5 mg/kg megestrol acetátu v príklade 5.

Na obr. 16 aj 17 sú uvedené rovnaké profily uvedené aj v obr. 13-15 pre študijné skupiny, ktoré dostávali orálny rádioaktívne značený paklitaxel samotný a orálny rádioaktívne značený paklitaxel okamžite a jednu hodinu po 5 mg/kg cyklosporínu.

Vykonalo sa skúmanie údajov dávka - odozva pre cyklosporín. Zvýšenie dávky na 10 mg/kg a 20 mg/kg jednu hodinu pred a súbežne s paklitaxelom malo za následok orálnu absorpciu rádioaktivity na asi 45 %. Toto je v kontraste s nálezmi pre ketokonazol, v ktorých sa podávali dávky až do 50 mg/kg jednu hodinu pred a súčasne s paklitaxelom, a nemali za

následok žiadne ďalšie zvýšenie orálnej absorpcie rádioaktivity (pozrite obr. 17Aa 17B).

Stredné farmakokinetické parametre pre študijné skupiny zvierat diskutované v príkladoch 4 a 5 sú uvedené v tabuľke 6.³

Tabuľka 6

Stredné farmakokinetické parametre pre NP951202 a NP960101

Protokol štúdie	Pôsobenie	Dávka/cesta (mg/kg)	AUCo-24 (gg x eqx hod/ml)	F%	t1/2 (hod)	Cmax (μ9 x eq/ml)
NP951001
	len paklitaxel	9/IV	32,04		20.15	37
	len paklitaxel	9/PO	3,24	10,1	18,86	0.21
	cyklosporín	5/PO(c). 9/PO(P) 5/PO(C)	12,02	37,5	14.51	0,82
NP951202
	verapamil	10/PO(V), 9/PO(P), 10/PO(V)	6,34	19,8	24,4	0,78
	progesterón	5/PO(Pro), 9/PO(P), 5(PO(Pro)	3,78	11,8	20,0	0,26
	dipyridamol	10/PO(D), 9/PO(P) 10/PO(D)	6,18	19,3	26.6	0,46
NP960101
	‘verapamil (zvieratá umreli)	100/PO(V). 9/PO(P) 100/PO(V)	NA’	NA	NA	0,44
	megace	5/P0(M), 9/PO(P) 5/P0(M)	5,19	16.2	23,1	0,44
	ketokonazol	50/PO(K), 9/PO(P) 50/PO(K)	8.03	25.1	9,23	0,69

³ Štúdia príkladu 4 je identifikovaná v tabuľke 6 ako protokol NP951202 a štúdia príkladu 5 je identifikovaná ako protokol NP960101.

* NA - not applicable - nehodí sa (pozn. prekl.)

Príklad 6

Tri skupiny troch potkanov - samcov hladovali 16-18 hodín pred dávkovaním. Na konci obdobia nekŕmenia sa jednej skupine potkanov podala orálna dávka 5 mg/kg cyklosporínu. Po jednej hodine sa tejto skupine podalo 5 mg/kg cyklosporínu orálne s 1 mg/kg ³H-rádioaktívne značeného etopozidu orálne. Ďalším dvom skupinám sa podal po hladovaní len 1 mg/kg ³Hetopozidu IV a 1 mg/kg H-etopozidu orálne. Postupy pre odoberanie krvi a moču a pre určenie celkovej rádioaktivity boli rovnaké ako v príkladoch 4 a 5 s výnimkou toho, že krv sa odoberala počas dvoch ďalších intervalov od skupiny dostávajúcej etopozid IV, po 0,033 a 0,25 hodine. Výsledné údaje sú uvedené v tabuľke 7.

Obr. 18 a 19 uvádzajú graficky stredný koncentračno-časový profil etopozidu z celej krvi určený pre tieto tri študijné skupiny. Na obr. 18 súradnicová os prebieha od 0-1 etopozidových koncentračných ekvivalentov (ppm), zatiaľ čo na obr. 19 súradnicová os prebieha od 0-0,2 etopozidových ekvivalentov, aby sa jasnejšie ilustrovali rozdiely medzi hodnotami dosiahnutými pre tieto tri skupiny.

Údaje uvedené v tabuľke 7 a obr. 18 a 19 demonštrujú efektívnosť cyklosporínu ako činidla podporujúceho orálnu biologickú dostupnosť pre etopozid, najmä počas prvých 12 hodín po podaní.

Tabuľka 7

Stredné farmakokinetické parametre pre NP960102

Protokol štúdie	Pôsobenie	Dávka/cesta (mg/kg)	AUCo-24 (pg x eqx hod/ml)	F%	t1/2 (hod)	Ctnax (pgxeq/ml)
NP960102
skúp. A	len etopozid	1/IV	1,08		26,5	2,16
skúp.B	len etopozid	1/PO	0,61	56,5	19.1	0,03

skúp. C	CsA, etopozid +	5/PO(C), 1/PO(P)	1,04	96,3	18,1	0,12
	CsA	5/PO(C)

Príklad 7

V ďalšej sérii štúdií tri skupiny troch potkanov - samcov hladovalo 16 18 hodín pred podaním. Na konci obdobia nekŕmenia sa jednej skupine potkanov podala orálna dávka ketokonazolu (2 mg/kg). O jednu hodinu neskôr sa tejto skupine podali 2 mg/kg ketokonazolu s 1 mg/kg ³Hrádioaktívne značeného etopozidu orálne. Na ostávajúce dve skupiny sa pôsobilo rovnako s výnimkou toho, že sa im podalo 10 a 50 mg/kg ketokonazolu po predchádzajúcej hladovke a hneď po ³H-etpozide orálne. Postupy na odber krvi a určenie celkovej rádioaktivity boli rovnaké ako v príkladoch 4 a 5. Výsledné údaje sú uvedené v tabuľke 7A. Takže na rozdiel od účinku cyklosporínu, ktorý takmer zdvojnásobil orálnu absorpciu rádioaktivity odvodenej od paklitaxelu, ketokonazol podaný v priebehu širokého rozmedzia dávok nezvýšil orálnu absorpciu etopozidu v porovnaní s etopozidom samotným.

Tabuľka 7A

Protokol	Pôsobenie	Dávka/cesta	AUCo-24 F %	Cmax	Tnax	t1/2
štúdie		(mg/kg)	(Mgxeqx hod/ml)	(pgxeq/ ml)	(hod)	(hod)
skúp.A	etopozid + ketokonazol	1/EO(2/keto)	0,54 50,39	0,026	1	47,8
skúp. B	etopozid + ketokonazol	1/EO(10/keto)	0,69 63,95	0,032	24	-91,5
skúp.C	etopozid + ketokonazol	1/EO(50/keto)	0,64 58,91	0,060	4	38,1

Príklad 7

Uskutočnila sa štúdia exkrečnej bilancie pre paklitaxel na potkanoch. Tri skupiny po 4-5 potkanov - samcov hladovali 12-14 hodín pred dávkovaním. Na konci obdobia hladovky sa jednej skupine potkanov podala orálna dávka 5 mg/kg cyklosporínu. O jednu hodinu neskôr sa tejto skupine podalo 5 mg/kg cyklosporínu orálne s 9 mg/kg rádioaktívne značeného paklitaxelu IV a 9 mg/kg rádioaktívne značeného paklitaxelu orálne.

Moč a výkaly sa zbierali od každého zvieraťa v nasledujúcich intervaloch: 0-2, 2-4, 4-8, 8-12, 12-24, 24-36, 36-48, 48-72, 72-96, 96-120, 120-144 a 144-168 hodín po dávke. Postup na určenie celkovej rádioaktivity bol rovnaký ako v príkladoch 4 a 5.

Obr. 20 uvádza grafické porovnanie stredného kumulatívneho percenta dávky paklitaxelu zistené vo výkaloch a moči testovaných zvierat v priebehu obdobia 168 hodín. Skupina potkanov, ktorej sa podával cyklosporín pred orálnym paklitaxelom a s ním, vykazovala výrazne nižšie percento dávky vo výkaloch ako ostatné dve skupiny a signifikantne vyššie percento dávky v moči, čo naznačuje, že podstatne viac orálneho paklitaxelu difundovalo cez stenu čreva a vstúpilo do systémovej cirkulácie zvierat v skupine, na ktorú sa pôsobilo cyklosporínom. Okrem toho skutočnosť, že percentuálna dávka v moči bola signifikantne vyššia pre potkany, ktorým sa podával orálny cyklosporín a paklitaxel v porovnaní s IV paklitaxelovou skupinou naznačuje, že súbežné orálne podanie spôsobilo vyššiu koncentráciu rádioaktivity, ktorá prešla genitourinárnym traktom.

Obr. 21-24 sú stĺpcové grafy odrážajúce stredné ppm hodnoty paklitaxelu zistené v rôznych tkanivách odobratých potkanom v troch študijných skupinách, pričom skupina A predstavuje zvieratá, ktorým sa podával paklitaxel orálne a skupina B predstavuje skupinu, na ktorú sa pôsobilo cyklosporínom. Tieto grafy ukazujú, že hladiny paklitaxelu zistené v rôznych tkanivách potkanov v skupine C boli zhruba porovnateľné s hladinami pozorovanými u potkanov zo skupiny A, ktoré dostávali paklitaxel

IV s výnimkou toho, že v pečeni bola hladina paklitaxelu viac ako dvakrát vyššia v cyklosporínom liečenej skupine ako v skupine, kde sa podával paklitaxel IV. Hladiny zistené v tkanivách potkanov skupiny B (podávaný orálny paklitaxel samotný) boli celkom nízke, vo väčšine prípadov oveľa menej ako polovica hladín v ktorejkoľvek z iných skupín.

Údaje vyplývajúce z tejto štúdie sú uvedené v tabuľkách 8 a 9.

Tabuľka 8

ŠTÚDIA EXKREČNEJ BILANCIE PRE PAKLITAXEL U POTKANOV

Rádioaktivita v moči, výkaloch a tkanivách vyjadrená ako % dávky (stredné hodnoty)

VZORKA	SKUPINA A	SKUPINA B	SKUPINA C
moč	9,160	6,660	18,350
výkaly	79,660	84,410	61,250
tkanivá	1,710	0,600	1,430
spolu	90,530	91,670	81,030

Tabuľka 9

ŠTÚDIA EXKREČNEJ BILANCIE PRE PAKLITAXEL U POTKANOV

Rádioaktívne zvyšky v tkanivách vyjadrené ako ppm (stredné hodnoty)

VZORKA	SKUPINA A	SKUPINA B	SKUPINA C
mozog	0,101	0,029	0,096
srdce	0,085	0,025	0,088
pľúca	0,143	0,030	0,136
pečeň	0,237	0,074	0,566

VZORKA	SKUPINA A	SKUPINA B	SKUPINA C
obličky	0,180	0,032	0,119
svaly	0,079	0,025	0,080
Gl trakt	0,083	0,021	0,055
testes	0,346	0,037	0,217
pankreas	0,078	0,018	0,080
mŕtve telo	0,143	0,053	0,099
kosti	0,035	0,007	0,034
slezina	0,101	0,024	0,083
prostata	0,081	0,022	0,090
s. vezikuly	0,121	0,024	0,094
krv	0,112	0,034	0,106
plazma	0,126	0,038	0,124

Príklad 9

Vykonala sa ďalšia štúdia distribúcie v tkanivách pre paklitaxel u potkanov. Dve skupiny 10 potkanov - samcov hladovalo 12-14 hodín pred podaním. Na konci obdobia nekŕmenia sa jednej skupine potkanov podala orálna dávka 5 mg/kg cyklosporínu. O jednu hodinu neskôr sa tejto skupine podalo 5 mg/kg cyklosporínu orálne s 9 mg/kg rádioaktívne značeného paklitaxelu orálne. Druhej skupine sa podalo po hladovaní len 9 mg/kg rádioaktívne značeného paklitaxelu IV.

Odber tkaniva sa uskutočnil 24 hodín po dávke. Postup na určenie celkovej rádioaktivity bol rovnaký ako v príkladoch 4 a 5.

V tabuľke 9A sú uvedené hodnoty ppm od paklitaxelu odvodenej rádioaktivity zistenej v rôznych tkanivách odobratých z potkanov v týchto dvoch študijných skupinách. Jedna skupina predstavuje zvieratá, ktorým sa podával paklitaxel IV a druhá skupina predstavuje zvieratá, ktorým sa podával paklitaxel s cyklosporínom podaným 1 hodinu pred a okamžite po paklitaxeli. Hladiny paklitaxelu zistené v rôznych tkanivách z potkanov, ktorým sa podával cyklosporín, boli zhruba porovnateľné s hladinami pozorovanými u potkanov, ktorým sa podával paklitaxel IV s výnimkou sleziny, pankreasu a gastrointestinálneho traktu, kde hladina paklitaxelu bola asi dvojnásobne vyššia v skupine, na ktorú sa pôsobilo cyklosporínom, než v skupine, ktorej sa podával paklitaxel IV.

Porovnanie nezmenených koncentrácií paklitaxelu v rôznych orgánoch po IV paklitaxeli samotnom v porovnaní s orálnym paklitaxelom podaným v prítomnosti cyklosporínu je uvedené v tabuľke 9B. Vyššie koncentrácie nezmeneného paklitaxelu po orálnom podaní sa zistili v pľúcach a gastrointestinálnom trakte v porovnaní s IV cestou podania.

Tabuľka 9A

Pomer ppm paklitaxelových ekvivalentov v tkanive pre skupinu C a A (stredné hodnoty)

Tkanivo	Orálna dávka s CsA	IV dávka	Pomer
mozog	0,267	0,284	0,94
srdce	1,166	0,576	2,02
pľúca	2,076	1,230	1,69
pečeň	4,328	3,685	1,17
obličky	2,325	1,259	1,85
svaly	0,951	0,639	1,49
Gl trakt	11,282	5,673	1,99
testes	0,435	0,804	0,54

Tkanivo	Orálna dávka s CsA	IV dávka	Pomer
pankreas	1,999	0,911	2,19
mŕtve telo	1,043	0,858	1,22
kosti	1,057	0,612	1.73
slezina	3,089	1,180	2,62
prostata	2,212	1,660	1,33
seminálne vezikuly	1,891	2,693	0,70
krv	0,373	0,401	0,93
plazma	0,370	0,347	1,07

Tabuľka 9B

Extrakcia rádioaktivity z rôznych tkanív

Skupina	Tkanivo	ppm 3H v tkanive	%3H charakterizované pomocou HPLC	tkanivový paklitaxel ppm	%3H charakterizovaného ako paklitaxel
IV	pečeň	3,7	75,9	1.34	36,2
	pľúca	1,3	79,5	0,82	63,1
	Gl trakt	5,4	78,1	1,55	28,7
Orálna	pečeň	4,5	75,5	0,93	20,7
s CsA	pľúca	2,3	91,3	1,42	61,7
	Gl trakt	10,6	91,4	5,17	48,8
1,0 ppm spike	pečeň	1.0	102,7	0,77	77,0

Príklad 10

Postupovalo sa podľa postupov z príkladov 4 a 5, ale trom skupinám troch potkanov - samcov sa orálne podala dávka 5 mg/kg cyklosporínu D, cyklosporínu G a cyklosporínu A samotné aj o jednu hodinu neskôr, okamžite po orálnej dávke 9 mg/kg rádioaktívne značeného paklitaxelu. Obr. 25 uvádza grafické porovnanie koncentračno-časových profilov celej krvi pre rádioaktivitu určenú v troch testových skupinách. Zatiaľ čo všetky tri cyklosporíny vykazovali podstatnú aktivitu v podpore orálnej absorpcie paklitaxelu, cyklosporín D, ktorý má najmenšiu imunosupresívnu aktivitu (Jeffery, Clin. Biochem., 24: 15-21 (1991)) z týchto troch skúšaných cyklosporínov, vykázal najvyššiu aktivitu zvyšovania biologickej dostupnosti.

Príklad 11

Vykonalo sa niekoľko štúdií, kde sa použil postup podľa príkladov 4 a 5 a skupinám troch potkanov - samcov sa orálne podávalo 5-10 mg/kg rôznych cyklosporínov samotných a potom tiež o jednu hodinu neskôr okamžite po orálnej dávke 9 mg/kg rádioaktívne značeného paklitaxelu. Tabuľka 10 uvádza porovnanie AUC a % absorpcie z týchto štúdií, z ktorých každá je identifikovaná číslom protokolu začínajúcim “NP”.

Tabuľka 10

AUC a % absorpcie rôznych cyklosporínov

Protokol	cyklosporín	dávka (mg/kg)	AUCO-24 ^g.eq.hod/ml)	% absorpcie
NP 960507	A	2x5	13,91	42,1
960503	A	2x10	10,17	33,6
960503	A	2x20	14,63	48,3
NP 960507	Acetyl A	2x5	8,39	25,4
960507	C	2x5	11,39	34,5
960507	E	2x5	5,96	18,0
960507	H	2x5	6,00	18,1
960507	U	2x5	5,02	15,2
NP 960103	D	2x5	15,92	48,2
960103	G	2x5	13,22	40,0
NP 960704	D	2x 10	14,23	43,1
960704	F	2x10	11,99	36,3

Protokol	cyklosporín	dávka (mg/kg)	AUCO-24 ^g.eq.hod/ml)	% absorpcie
NP 960605	F	2x5	8,99	27,2
960605	Dihydro A	2x5	8,5	25,7
NP 960801	Leu4	2x5	7,38	24,6
960801	Dihydro C	2x5	13,09	45,1

Príklad 12

Postupovalo sa podľa postupu z príkladov 4 a 5, ale trom skupinám troch potkanov - samcov sa podala orálne dávka 5 mg/kg cyklosporínu A, 50 mg/kg ketokonazolu a 5 mg/kg cyklosporínu A plus 50 mg/kg ketokonazolu, samotné aj o jednu hodinu neskôr okamžite po orálnej dávke 9 mg/kg rádioaktívne značeného paklitaxelu. Grafické porovnanie dosiahnutých výsledkov je uvedené na obr. 26. Skupina dostávajúca kombináciu ketokonazolu a cyklosporínu A neočakávane vykazovala signifikantne vyššie hladiny rádioaktivity v priebehu takmer celého 24 hodinového obdobia ako skupiny, ktoré dostávali len jedno z týchto činidiel zvyšujúcich biologickú dostupnosť.

Príklad 13

Postupovalo sa podľa postupu z príkladov 4 a 5, ale trom skupinám po troch potkanoch - samcoch sa podala dávka 100 mg/kg kaptoprilu samotného aj o dve hodiny neskôr okamžite po orálnej dávke 9 mg/kg rádioaktívne značeného paklitaxelu, 5 mg/kg dávka cyklosporínu samotného a znova o jednu hodinu neskôr okamžite po 9 mg/kg orálnej dávke rádioaktívne značeného paklitaxelu a 9 mg/kg orálna dávka rádioaktívne značeného paklitaxelu samotného. Grafické porovnanie dosiahnutých výsledkov je uvedené na obr. 27.

Vyššie uvedené štúdie vyprodukovali niekoľko predtým neznámych a neočakávaných nálezov, ktoré sú všetky vysoko signifikantné pre klinické zvládnutie mnohých chorôb, najmä rôznych typov rakoviny:

1. Niektoré MDR (P-glykoproteínové) inhibítory ako aj iné činidlá, o ktorých nie je známe, že sú MDR inhibitormi, možno podávať orálne, čím sa účinne zvýši orálna biologická dostupnosť liečebných prostriedkov, ktoré sa až doposiaľ podávali len parenterálne, pretože pri orálnom podaní nemožno dosiahnuť terapeutické krvné hladiny.

2. Spolupodávaním činidiel zvyšujúcich biologickú dostupnosť podľa vynálezu s cieľovými liečivami so slabou orálnou biologickou dostupnosťou možno dosiahnuť stabilné krvné hladiny cieľových liečiv porovnateľné s hladinami, ktoré sa dosahujú pri IV infúznej terapii, ale s menej prudkým počiatočným nárastom v krvných hladinách a teda s menšou pravdepodobnosťou toxických vedľajších účinkov.

3. Orálne spolupodanie činidiel zvyšujúcich biologickú dostupnosť a cieľových liečiv zvyšuje proporcionálnu koncentráciu cieľového prostriedku v pečeni, pľúcach a gastrointestinálnom trakte v porovnaní s IV podaním, čo robí novú metódu podania osobitne užitočnou pri liečbe pečeňových nádorov a metastáz.

4. Podávanie činidla zvyšujúceho biologickú dostupnosť orálne pred podaním súbežných orálnych dávok činidla zvyšujúceho biologickú dostupnosť a cieľového liečiva zvyšuje orálnu biologickú dostupnosť cieľového liečiva na signifikantné vyšší stupeň ako spolupodanie činidla zvyšujúceho biologickú dostupnosť bez predchádzajúceho podania činidla zvyšujúceho biologickú dostupnosť. Toto má za následok dosiahnutie terapeutických hladín v plazmových hladinách cieľového liečiva.

5. Cyklosporíny, najmä cyklosporíny A, D a F, sú oveľa efektívnejšími činidlami na zvýšenie biologickej dostupnosti proti nádorových prostriedkov ako MDR inhibítory ako verapamil a progesterón. Ketokonazol má klinicky signifikantnú aktivitu zvyšovania orálnej biologickej dostupnosti, ale menej ako cyklosporíny.

Vo všeobecnosti rôzne aspekty vynálezu umožňujú a robia praktickým po prvý krát podanie orálnych liekových foriem široko využívaných farmaceutických prostriedkov, najmä protirakovinových liečiv ako taxány príbuzné paklitaxelu a etopozid, ktoré sa až doposiaľ mohli účinne alebo spoľahlivo podávať len IV infúziou. Použitie takých orálnych liekových foriem v klinickom zvládaní rakovín zvýši pohodlie pacienta, dodržiavanie pokynov lekára a bezpečnosť a bude mať za následok šetrenie nákladov pre pacientov, nemocnice a štátnych a súkromných poisťovateľov.

Okrem toho zistenia vynálezu tu uvedené poskytujú informácie v súvislosti s výberom cieľových a činidiel zvyšujúcich biologickú dostupnosť ako aj načasovanie, plány a dávkovanie. Tieto informácie a metódy a kompozície podľa vynálezu poskytujú klinickým pracovníkom postupy na udržanie terapeutických hladín liekov, ktoré vyžadujú úzke intervaly koncentrácie liekov, pričom sa zabráni zbytočným a často škodlivým píkom a poklesom v hladinách krvnej koncentrácie. Okrem toho zvýšený objem distribúcie paklitaxelu v prítomnosti cyklosporínu naznačuje, že viac liečiva bude k dispozícii pre protinádorovú aktivitu.

Okrem viacliekovej rezistencie v dôsledku P-glykoproteínu zakódovanej génom MDR1 existuje ďalší gén, o ktorom sa nedávno zistilo, že prenáša fenotyp viacliekovej odolnosti v niektorých laboratórnych systémoch: gén pre proteín asociovaný s viacliekovou rezistenciou, MRP (napr. Zaman et al., Proc. Natl. Acad. Sci. USA. 91: 8822-8826,1994).

Menej je známe o tomto novom géne a jeho proteínovom produkte, 190 kD glykoproteíne viazanom na membránu. Hoci gény MRP aj MDR1 kódujú membránové glykoproteíny, ktoré fungujú ako transportéry viacerých liečiv, existujú rozdiely vo funkcii, pravdepodobných substrátoch a prognostickej signifikantnosti medzi týmito dvoma génmi. Napríklad expresia génu MRP, ale nie MDR1, je dobrým markerom slabého klinického výsledku u pacientov s neuroblastómami. Predpokladanou funkciou proteínov príbuzných MRP je slúžiť ako emanačná pumpa pre glutatión S konjugáty. Teda molekuly, ktoré podliehajú glutatiónovej konjugácii, by boli susceptibilné voči pôsobeniu systému súvisiaceho s MRP.

Orálnu biologickú dostupnosť farmakologicky aktívnych činidiel (alebo vystavenie nádoru takým činidlám), ktoré podliehajú rezistencii proteínmi príbuznými MRP, možno zvýšiť orálnym spolupodaním inhibítorov MRP. Uprednostňované uskutočnenie tejto metódy zvýšenia orálnej biologickej dostupnosti je orálne podanie jedného alebo viacerých inhibítorov MRP pred orálnym spolupodaním jedného alebo viacerých inhibítorov MRP a jedného alebo viacerých cieľových činidiel podliehajúcich rezistencii súvisiacej s MRP.

Medzi príklady na cieľové činidlá tohoto typu patria (okrem iných) vinea alkaloidy (napr. vinkristín), antracyklíny, epidofylotoxíny (napr. etopozid) a rôzne taxány. Medzi príklady na inhibítory MRP, ktoré môžu zvýšiť orálnu biologickú dostupnosť cieľových činidiel patria okrem iných cyklosporíny, ketokonazol a experimentálne liečivá VX-710 a VX-853 (Vertex Pharmaceuticals, Inc., Cambridge, MA). Štruktúry VX-710 a VX 853, ako aj mnohých príbuzných zlúčenín, sú uvedené v americkom patente č. 5,192,773.

Ďalšou metódou zlepšenia orálnej biologickej dostupnosti činidiel podliehajúcich rezistencii súvisiacej s MRP je podať spolu s týmito činidlami glutatión alebo látky, ktoré tvoria produkty konjugované s glutatiónom, ktoré by prekážali vo funkcii systému MRP a zlepšili absorpciu cieľových činidiel z čreva, alebo zvýšili vystavenie systému prostriedkom podliehajúcim transportu súvisiacemu s MRP.

Ďalším systémom schopným prenášať viacliekovú rezistenciu je takzvaný Lung Resistance-Related Protein (LRP, proteín súvisiaci s pľúcnou rezistenciou), pretože bol prvý krát identifikovaný v bunkovej línii pľúcnej rakoviny s viacliekovou rezistenciou. Tento proteín je dôležitým štruktúrnym proteínom takzvaného klenbového aparátu, veľkej rozšírenej cytoplazmatickej ribonukleoproteínovej častice, ktorá sa zachovala od slizovky po človeka. Inhibícia tohoto systému môže tiež pozitívne ovplyvniť orálnu biologickú dostupnosť niektorých činidiel. LRP sa nachádza v najvyšších množstvách v epitelových bunkách so sekrečnými a exkrečnými funkciami, ako aj v bunkách chronicky vystavených xenobiotikám, ako sú napríklad bronchálne a intestinálne výstelkové bunky (Scheffer et al., Náture Medicíne, 1; 579-582, 1955). Preto tento systém by tiež mohol slúžiť ako cieľ zvýšenia orálnej biologickej dostupnosti.

Bolo teda ukázané, že sú poskytnuté metódy, kompozície a kity, ktoré dosahujú rôzne ciele vynálezu, a ktoré sú vhodne adaptované na splnenie podmienok praktického použitia.

Keďže možno vykonať rôzne uskutočnenia vyššie uvedeného vynálezu a keďže možno vykonať rôzne zmeny vyššie uvedených uskutočnení, rozumie sa, že všetky záležitosti tu popísané sa majú interpretovať ako ilustratívne a nie v obmedzujúcom zmysle.

Čo sa nárokuje ako nové a čo sa má chrániť patentom, je uvedené v nasledujúcich nárokoch.

Claims (65)

1. Použitie zlúčeniny vybranej zo skupiny pozostávajúcej z cyklosporínov A až Z, (Me-lle-4)-cyklosporinu, dihydro cyklosporínu A, dihydro cyklosporínu C, acetyl cyklosporínu A, ketokonazolu, dexverapamilu, amiodarónu, nifedipínu, rezerpínu, chinidínu, nikardipínu, kyseliny etakrynovej, propafenónu, rezerpínu, amiloridu, ergotových alkaloidov, cefoperazónu, tetracyklínu, chlorochínu, fosfomycínu, iver mektínu, tamoxifénu, VX-710, VX-853, genisteínu a príbuzných izoflavoidov, kalfostínu, ceramidov, morfínu, morfínových analógov, iných ópioidov a ópiových antagonistov ako činidla zvyšujúceho biologickú dostupnosť pri výrobe lie čiva na zvýšenie biologickej dostupnosti pri orálnom podá vaní farmakologicky účinného cieľového činidla pacientovi - cicavcovi

2. Použitie zlúčeniny vybranej zo skupiny pozostávajúcej z cyklosporínov A až Z, (Me-lle-4)-cyklosporínu, dihydro cyklosporínu A, dihydro cyklosporínu C, acetyl cyklosporínu A, ketokonazolu, dexverapamilu, amiodarónu, nifedipínu, rezerpínu, chinidínu, nikardipínu, kyseliny etakrynovej, propafenónu, rezerpínu, amiloridu, ergotových alkaloidov, cefoperazónu, tetracyklínu, chlorochínu, fosfomycínu, iver mektínu, tamoxifénu, VX-710, VX-853, genisteínu a príbuz ných izoflavoidov, kalfostínu, ceramidov, morfínu, morfínových analógov, iných ópioidov a ópiových antagonistov ako orálneho činidla zvyšujúceho biologickú dostupnosť pri výrobe liečiva na liečenie pacienta - cicavca trpiaceho ochorením reagujúcim na farmakologicky účinné cieľové činidlo.

3. Použitie podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúce sa tým, že cieľovým činidlom je protinádorové a antineoplastické činidlo, ktoré sa pri podávaní človeku, absorbuje v priemere okolo 50 % alebo menej z gastrointestinálneho traktu.

4. Použitie podľa nároku 3, vyznačujúce sa tým, že cieľové činidlo je vybrané zo skupiny pozostávajúcej z paklitaxelu, docetaxelu, iných taxánov, etopozidu, doxorubicínu, vinkristínu, daunorubicínu, mitoxantrónu, kolchicínu, gancic loviru, foscarnetu, kamptotecínu a derivátov kamptotecínu.

5. Použitie podľa nároku 4, vyznačujúce sa tým, že cieľové činidlo je vybrané zo skupiny pozostávajúcej z paklitaxelu, docetaxelu, iných taxánov, etopozidu a ich farmaceutický prijateľných solí a derivátov.

6. Použitie podľa nároku 5, vyznačujúce sa tým, že cieľové činidlo je vybrané zo skupiny pozostávajúcej z paklitaxelu, docetaxelu a ich 2'metylpyridíniových solí.

7. Použitie podľa nároku 6, vyznačujúce sa tým, že 2'-metyl- pyridíniové soli sú 2'-metylpyridíniové mezylátové soli.

8. Použitie podľa nároku 7, vyznačujúce sa tým, že cieľovým činidlom je paklitaxel.

9. Použitie podľa nároku 5, vyznačujúce sa tým, že cieľovým činidlom je taxán iný ako paklitaxel alebo docetaxel.

10. Použitie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa tým, že urýchľujúcim činidlom je cyklosporín.

11. Použitie podľa nároku 10, vyznačujúce sa tým, že cyklosporínom je cyklosporín A, cyklosporín D alebo neimunosupresívny cyklosporín.

12. Použitie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa tým, že liečivo obsahuje asi 20 až 1000 mg/m² cieľového činidla na základe plochy tela pacienta.

13. Použitie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa tým, že liečivo obsahuje asi 2 až 30 mg/kg paklitaxelu na základe telesnej hmotnosti pacienta.

14. Použitie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa tým, že liečivo obsahuje asi 0,1 až asi 15 mg/kg urýchľujúceho činidla na základe telesnej hmotnosti pacienta.

15. Použitie podľa nárokov 12 až 14, vyznačujúce sa tým, že liečivo obsahuje asi 20 až 1000 mg/m² paklitaxelu na základe plochy tela pacienta a asi 0,1 až asi 15 mg/kg cyklosporínu A na základe telesnej hmotnosti pacienta.

16. Použitie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa tým, že liečivom je orálna farmaceutická lieková forma vybraná zo skupiny pozostávajúcej z tabletiek, kapsúl, kapliet, piluliek, pastiliek a kvapalných roztokov, suspenzií alebo elixírov.

17. Použitie podľa ktoréhokoľvek z nárokov 2 až 16, vyznačujúce sa tým, že chorobou je rakovina, nádor, neoplastický rast alebo nekontrolovaná tkanivové alebo bunkové bujnenie sekundárne po zranení tkaniva, a cieľovým činidlom je protinádorový alebo antineoplastický prostriedok.

18. Použitie podľa nároku 17, vyznačujúce sa tým, že choroba je vybraná zo skupiny pozostávajúcej z rakoviny vaječníkov, rakoviny prsníka, rakoviny pľúc, karcinómu hlavy a krku, hepatocelulárneho karcinómu, metastáz pečene, rakoviny genitourinárneho a gastrointestinálneho traktu, Kaposiho sarkómu, polycystického ochorenia obličiek a malárie.

19. Použitie protinádorového a antiplastickéno cieľového činidla pri výrobe liečiva na liečenie pacienta trpiaceho rakovinou pečene, gastrointestinálneho traktu, pankreasu alebo pľúc, alebo liečenie

Kaposiho sarkómu, vyznačujúce sa tým, že podávanie uvedeného medikamentu vytvára vyššiu počiatočnú miestnu koncentráciu cieľového činidla v pečeni, gastro ntestinálnom trakte, pankrease alebo pľúcach pacienta ako je počiatočná koncentrácia vo všeobecnej systémovej cirkulácii alebo v iných orgánoch.

20. Použitie podľa nároku 19, vyznačujúce sa tým, že cieľové činidlo je vybrané zo skupiny pozostávajúcej z paklitaxelu, docetaxelu, iných taxánov a ich farmaceutický prijateľných solí a derivátov.

21. Použitie podľa nároku 20, vyznačujúce sa tým, že cieľovým činidlom je v paklitaxel.

22. Použitie podľa nároku 20, vyznačujúce sa tým, že soľami sú 2'- metylpyridíniové soli.

23. Použitie podľa nároku 20, vyznačujúce sa tým, že soľami sú 2'metylpyridínium mezylátové soli.

24. Použitie podľa ktoréhokoľvek z nárokov 19 až 23, vyznačujúce sa tým, že liečivo ďalej obsahuje činidlo urýchľujúce orálnu biologickú dostupnosť.

25. Použitie podľa nároku 24, vyznačujúce sa tým, že urýchľujúce činidlo je vybrané zo^-skupiny pozostávajúcej z cyklosporínov a ketokonazolu.

26. Použitie podľa nároku 25, vyznačujúce sa tým, že urýchľujúcim činidlom je cyklosporín A, cyklosporín D, dihydrocyklosporín A, dihydro cyklosporín C, acetyl cyklosporín A alebo neimunosupresívny cyklosporín.

27. Použitie podľa nároku 26, vyznačujúce sa tým, že urýchľujúcim činidlom je cyklosporín A.

28. Použitie podľa ktoréhokoľvek z nárokov 19 až 27, vyznačujúce sa tým, že pacientom je človek.

29. Orálna farmaceutická lieková forma vyznačujúca sa tým, že obsahuje farmakologicky aktívne cieľové činidlo vybrané zo skupiny pozostávajúcej z paklitaxelu, docetaxelu, iných taxánov a ich farmaceutický prijateľných solí a derivátov v množstve účinnom na liečbu choroby reagujúcej na taxán pri orálnom podávaní pacientovi cicavcovi, spolu s činidlom zvyšujúcim orálnu biologickú dostupnosť.

30. Orálna farmaceutická lieková forma, vyznačujúca sa tým, že obsahuje farmakologicky aktívne cieľové činidlo účinné pri liečení choroby a orálne činidlo zvyšujúce orálnu biologickú dostupnosť.

31. Lieková forma podľa nárokov 29 alebo 30, vyznačujúca sa tým, že cieľovým činidlom je paklitaxel.

32. Lieková forma podľa nárokov 29 alebo 31, vyznačujúca sa tým, že farmaceutický prijateľnými soľami sú 2'-metylpyri-díniové soli.

33. Lieková forma podľa nároku 32, vyznačujúca sa tým, že 2'metylpyridíniovými soľami sú 2'-metylpyridínium mezylátové soli.

34. Lieková forma podľa ktoréhokoľvek z nárokov 29 až 33, vyznačujúca sa tým, že choroba je vybraná zo skupiny pozostávajúcej z rakoviny vaječníkov, rakoviny prsníka, rakoviny pľúc, karcinómu hlavy a krku, hepatocelulárneho karcinómu, metastáze pečene, rakoviny genitourinárneho a gastrointestinálneho traktu, Kaposiho sarkómu, nekontrolovaného tkanivového alebo bunkového bujnenia sekundárne po zranení tkaniva, polycystického ochorenia obličiek a malárie.

35. Lieková forma podľa ktoréhokoľvek z nárokov 29 až 34, vyznačujúca sa tým, že obsahuje asi 20 až 1000 mg/m² cieľového činidla na základe priemernej alebo strednej plochy tela pacienta.

36. Lieková forma podľa ktoréhokoľvek z nárokov 29 až 31 a 34, vyznačujúca sa tým, že obsahuje asi 2 až 30 mg/kg paklitaxelu na základe telesnej hmotnosti pacienta.

37. Lieková forma podľa ktoréhokoľvek z nárokov 29 až 36, vyznačujúca sa tým, že pacientom je človek.

38. Lieková forma podľa ktoréhokoľvek z nárokov 29 až 37, vyznačujúca sa tým, že urýchľujúce činidlo je vybrané zo skupiny pozostávajúcej z cyklosporínov A až Z, (Me-lle-4)- -cyklosporínu, dihydro cyklosporínu A, dihydro cyklosporínu C, acetyl cyklosporínu A, ketokonazolu, dexverapamilu, amiodarónu, nifedipínu, rezerpínu, chinidínu, nikardipínu, kyseliny etakrynovej, propafenónu, rezerpínu, amiloridu, ergotových alkaloidov, cefoperazónu, tetracyklínu, chlorochínu, fosfomycínu, ivermektínu, tamoxifénu, VX-710, VX-853, genisteínu a príbuzných izoflavoidov, kalfostínu, ceramidov, morfínu, morfínových analógov, iných ópioidov a ópiových antagonistov.

39. Lieková forma podľa nároku 38, vyznačujúca sa tým, že urýchľujúcim činidlom je cyklosporín.

40. Lieková forma podľa nároku 39, vyznačujúca sa tým, že urýchľujúcim činidlom je cyklosporín A, cyklosporín D a neimunosupresívny cyklosporín.

41. Lieková forma podľa nároku 40, vyznačujúca sa tým, že urýchľujúcim činidlom je cyklosporín A.

42. Lieková forma podľa ktoréhokoľvek z nárokov 29 až 41, vyznačujúca sa tým, že obsahuje asi 0,1 až asi 15 mg/kg urýchľujúceho činidla.

43. Lieková forma podľa ktoréhokoľvek z nárokov 29 až 42, vyznačujúca sa tým, že je vybraná zo skupiny pozostávajúcej z tabletiek, kapsúl, kapliet, piluliek, pastiliek a kvapalných roztokov, suspenzií alebo elixírov.

44. Lieková forma podľa ktoréhokoľvek z nárokov 29 až 43, vyznačujúca sa tým, že ďalej obsahuje farmaceutický inertné vehikulum, pomocnú látku, plnivo, spojivo, riedidlo, rozpúšťadlo, solubilizačné činidlo, sladidlo alebo farbivo.

45. Lieková forma podľa nároku 44, ktorá obsahuje taxán a poly etoxylovaný ricínový olej, alkohol alebo polyetoxylovaný sorbitan monooleát.

46. Lieková forma podľa ktoréhokoľvek z nárokov 29 alebo 31 až 45, vyznačujúca sa tým, že urýchľujúce činidlo sa podáva

a) asi 0,5 až 24 hod. vopred

b) menej ako 0,5 hod. vopred, spolu alebo menej ako 0,5 hod. po, alebo

c) aj asi 0,5 až 24 hod. vopred a znova menej ako 0,5 hod pred, spolu alebo menej ako 0,5 hod po podaní cieľového činidla.

47. Lieková forma podľa ktoréhokoľvek z nárokov 30, 35 alebo 37 až 45, vyznačujúca sa tým, že cieľovým činidlom je etopozid.

48. Lieková forma podľa nároku 47, vyznačujúca sa tým, že cieľové činidlo obsahuje asi 20 až 200 mg/kg etopozidu na základe telesnej hmotnosti pacienta.

49. Lieková forma podľa nároku 47 alebo 48, vyznačujúca sa tým, že choroba je vybraná zo skupiny pozostávajúcej z rakoviny zárodočných buniek alebo rakoviny pľúc.

50. Farmaceutická lieková forma, vyznačujúca sa tým, že obsahuje protinádorový alebo antineoplastický prostriedok vy braný zo skupiny pozostávajúcej z paklitaxelu, docetaxelu, iných taxánov a ich farmaceutický prijateľných solí a deri vátov, pričom uvedená lieková forma je vhodná na orálne podanie pacientovi trpiacemu rakovinou na zabezpečenie účinnej proti nádorovej a antineoplastickej koncentrácie uvedeného prostriedku v krvi a tkanivách.

51. Lieková forma podľa nároku 50, vyznačujúca sa tým, že protinádorovým a antineoplastickým prostriedkom je paklitaxel.

52. Lieková forma podľa nároku 50 alebo 51, vyznačujúca sa tým, že soľami sú 2'-metylpyridíniové soli.

53. Lieková forma podľa nároku 52, vyznačujúca sa tým, že 2‘metylpyridíniovými soľami sú 2'-metylpyridínium mezy látové soli.

54. Lieková forma podľa ktoréhokoľvek z nárokov 50 až 53, vyznačujúca sa tým, že je vybraná zo skupiny pozostávajúcej z tabletiek, kapsúl, kapliet, piluliek, pastiliek a kvapalných roztokov, suspenzií alebo elixírov.

55. Lieková forma podľa nároku 54, vyznačujúca sa tým, že ďalej obsahuje farmaceutický inertné vehikulum, pomocnú látku, plnivo, spojivo, riedidlo, rozpúšťadlo, solubilizačné činidlo, sladidlo alebo farbivo.

56. Kit, vyznačujúci sa tým, že je určená na použitie pri liečbe pacientov cicavcov trpiacich stavom reagujúcim na farmakologicky aktívne činidlá, ktorých orálna biologická dostupnosť sa zvyšuje orálnym spolu s činidlom zvyšujúcim orálnu biologickú dostupnosť, pričom uvedená kit obsahuje orálnu liekovú formu obsahujúcu urýchľujúce činidlo a orálnu liekovú formu obsahujúcu cieľové činidlo alebo orálnu liekovú formu obsahujúcu urýchľujúce činidlo aj cieľové činidlo.

57. Kit podľa nároku 56, vyznačujúci sa tým, že ďalej obsa huje ako prílohu tlačenú informáciu o spolupodaní urýchľujúceho a cieľového činidla.

58. Kit podľa nároku 56 alebo 57, vyznačujúci sa tým, že urýchľujúce činidlo a cieľové činidlo sú obsiahnuté v osobitných orálnych farmaceutických liekových formách.

59. Kit podľa nároku 56 alebo 57, vyznačujúci sa tým, že urýchľujúce činidlo a cieľové činidlo sú obsiahnuté v tej istej kombinačnej orálnej liekovej forme.

60. Kit podľa ktoréhokoľvek z nárokov 56 až 59, vyznačujúci sa tým, že urýchľujúcim činidlom je cyklosporín alebo ketokonazol.

61. Kit podľa nároku 60, vyznačujúci sa tým, že urýchľujúcim činidlom je cyklosporín A, cyklosporín D, dihydro cyklosporín A, dihydro cyklosporín C, acetyl cyklosporín A alebo neimunosupresívny cyklosporín.

62. Kit podľa ktoréhokoľvek z nárokov 56 až 61, vyznačujúci sa tým, že cieľové činidlo obsahuje účinné protinádorové alebo antineoplastické množstvo protinádorového alebo antineoplastického prostriedku.

63. Kit podľa ktoréhokoľvek z nárokov 56 až 62, vyznačujúci sa tým, že cieľové činidlo je vybrané zo skupiny pozostávajúcej z paklitaxelu, docetaxelu, iných taxánov, etopozidu a ich farmaceutický prijateľných solí a derivátov.

64. Kit podľa nároku 63, vyznačujúci sa tým, že cieľové činidlo je vybrané zo skupiny pozostávajúcej z paklitaxelu, docetaxelu a ich 2'metylpyridíniových solí.

65. Kit podľa nárokov 61 alebo 63, vyznačujúci sa tým, že obsahuje 20 až 1000 mg/m² paklitaxelu alebo docetaxelu alebo 20 až 200mg/m² etopozidu na základe priemernej alebo strednej plochy tela pacienta a 0,1 až 15 mg/kg cyklospo rínu A, cyklosporínu F, cyklosporínu D alebo ketokonazolu na základe priemernej telesnej hmotnosti pacienta.