SK5352003A3

SK5352003A3 - Bis-heterocyclic compounds with antitumour and chemosensitising activity

Info

Publication number: SK5352003A3
Application number: SK535-2003A
Authority: SK
Inventors: Mauro Marzi; Patrizia Minetti; Gian Piero Moretti; Giuseppe Giannini; Enrico Garattini; Claudio Pisano; Maria Ornella Tinti; Sergio Penco
Original assignee: Sigma Tau Ind Farmaceuti
Priority date: 2000-11-03
Filing date: 2001-07-26
Publication date: 2003-11-04
Also published as: CN100351234C; AU2001284392B8; WO2002036561A1; CN1733722A; KR20030045165A; BR0115139A; PL364907A1; AU2001284392B2; HUP0400584A2; CN1232518C; HK1061243A1; CA2427565A1; US7084166B2; MXPA03003942A; AU2007202805A1; IT1317925B1; CN1473150A; US20040053987A1; ITRM20000569A1; JP2004513110A

Description

Bis-heterocyklické zlúčeniny s protinádorovou a chemosenzibilačnou aktivitou

Oblasť techniky

Tento vynález sa týka bis-heterocyklických zlúčenín všeobecného vzorca (I) s protinádorovou a / alebo chemosenzibilačnou aktivitou.

Doterajší stav techniky

Použitie antineoplastických liečiv pri terapii ľudí spôsobuje podstatný počet toxických alebo vedľajších účinkov, ktoré následne vedú k redukcii množstva liečiva, ktoré je podávané, a v niektorých prípadoch k prerušeniu terapie. Redukcia množstva liečiva, ktoré je podávané alebo prerušovanie terapie spôsobuje zvýšenie primárneho rastu nádoru a / alebo výskytu metastáz nádoru. V týchto prípadoch sa zreteľne počet pacientov, ktorý zomierajú na rakovinu nevyhnutne zvyšuje.

Ďalším veľmi dôležitým a silne si uvedomujúcim aspektom onkologickej terapie je nábeh na rezistenciu liečiva použitého na liečenie nádorových buniek. Bunky, u ktorých sa vyvinie rezistencia na liečivo, sú často rezistentné na účinky mnohých ďalších protinádorových liečiv, aj keď tieto majú iné chemické zloženie alebo majú iný mechanizmus pôsobenia. Tento typ rezistencie sa volá mnoholiečivová rezistencia (MDR) (Annu. Rev. Med. 1991,42:277-286; Drugs of the Future 1997, 22: 653-660).

Množstvo nádorov, ako sú napríklad nádory kôry nadobličiek, hrubého čreva, karcinómy obličiek a lačníka a pečene manifestujú rezistenciu na liečivo práve veľmi skoro na začiatku liečby protinádorovými liečivami (Barrows, L. R. Antineoplastic and Immunoreactive Drugs, 1995; 75; 1236-1262).

V ďalších prípadoch nádorové bunky získavajú rezistenciu spôsobom podobným spôsobu bakteriálnej rezistenciu na antibiotiká. Tento typ rezistencie je založený na genetických zmenách, ktoré sa vyskytujú v tumorových bunkách pri liečbe; tieto zmeny umožňujú dcérskym bunkám rozmnožovať sa v prostredí, v ktorom sa nachádza protinádorové činidlo.

Ak sa to stane, každý spôsob rezistencie vedie k neúčinnosti antineoplastickej liečby.

Mnoho štúdií navrhuje, aby sa obvyklá forma liečivovej rezistencie u humánnych nádorov odvodzovala z prítomnosti glykoproteinu P (Ann. Med. Interná 1997 Mar;

14(3): 145-53; Acta Scient Venez. 2000; 51(1): 45-52).

Tento glykoprotein pôsobí ako na energii závislá membránová pumpička, ktorý vytláča protinádorové liečivo z vnútrajška bunky, čím sa redukuje koncentrácia liečiva v bunke.

Chemosenzibilátory sú zlúčeniny, ktoré spôsobujú zmeny v nádorových bunkách alebo v organizme priaznivo ovplyvňujú zvýšenie terapeutickej účinnosti použitých protinádorových činidiel.

Známe chemosenzibilátory, ktoré sú schopné modulovať funkciu glykoproteinu P, zahrňujú blokátory kalciového kanála (verapamil), calmodulinové inhibítory (trifluorperazin), indolové alkaloidy (reserpin), lyzosomotorické činidlá (chloroquin), steroidy (progesteron), triparanolové analógy (tamoxifen), detergenty (cremophor EL)), a cyklické peptidové antibiotiká (cyklosporíny) (Cancer, Principles & Practice of Oncology, 1993; 4^th ed., J. B. Lippincott Co., Philadelphia, Pa., 2661-2664).

Zlúčeniny s bis-heterocyklickou štruktúrou sú už známe. Napríklad WO 95/08540 popisuje bis-(amidínobenzimidazolyl)alkány s protivírusovou aktivitou.

WO 99/00381 popisuje deriváty bis-indolu s protimetastázovou aktivitou.

US 5 780 461 popisuje deriváty bis-indolu s protinádorovou aktivitou.

Bis-indoly popísané v WO 95/08540, WO 99/00381 a US 5 780 461 uvedených vyššie sú odlišné zlúčeniny od tých, ktoré sú popísané v predkladanom vynáleze.

V lekárskej oblasti je ešte stále silne vnímaná potreba nových terapeutických prostriedkov, ktoré sú užitočné na liečbu nádorov, ktoré budú použité samostatne alebo v kombinácii s ďalšími známymi antineoplastickými liečivami.

V tejto oblasti je tiež silne vnímaná potreba nových zlúčenín, ktoré sú obdarené protinádorovou a / alebo chemosenzibilačnou aktivitou, t.j. zlúčenín, ktoré sú aktívne proti nádorom rezistentným voči liečivu a / alebo schopné vytvorenia známych protinádorových liečiv aktívnych proti nádorom, ktoré boli neúčinné z dôvodu vzniku vyššie uvedených podmienok liečivovej rezistencie.

Podstata vynálezu

Teraz bolo zistené, že zlúčeniny vzorca (I) sú užitočné činidlá ako protinádorové zlúčeniny a súčasne ako chemosenzibilátory.

Chemosenzibilačný mechanizmus zlúčenín podľa predkladaného vynálezu, ktorý je tu popísaný, t.j. ich schopnosť indukovať inverziu liečivovej rezistencie, je ešte stále neznáma. Uvažuje sa, že sú to mechanizmy interakcie s nádorovými bunkami a nie s protinádorovými liečivami, voči ktorým sú nádorové bunky rezistentné.

Získaní experimentálne výsledky (zaznamenané tu ďalej) ukazujú, že zlúčeniny vzorca (I), buď samostatne alebo v kombinácii s ďalšími známymi antiblastickými liečivami, sú užitočné činidlá na liečbu nádorov.

Predmetom tu popísaného vynálezu sú potom bis-heterocyklické zlúčeniny všeobecného vzorca (I)

(I) v ktorom :

A, ktoré môže byť rovnaké alebo odlišné od A', je mono- alebo bicyklosystém s 5 až 7 atómami obsahujúcimi jeden alebo viac atómov vybraných z N, S, O v jednom alebo oboch cykloch;

A a A' môžu byť viazané na C-X symetrickým alebo asymetrickým spôsobom;

X, ktoré môže byť rovnaké alebo odlišné od X', predstavuje:

a) H, OH, X a X', ktoré sú spolu : =0, =CH-(CH₂)_nCH₃, v ktorom n je číslo v rozmedzí od 1 do 3;

b) nasýtený alebo nenasýtený priamy alebo rozvetvený alkyl C1-C18 reťazec, prípadne substituovaný : 1) cykloalkylom C3-C7; 2) NR1R2, v ktorom R1 a R₂, ktoré môžu byť rovnaké alebo rôzne, môžu byť H, priamy alebo rozvetvený alkyl C1-C5; 3) azidom; 4) halogénom; 5) jedným alebo viacerými 0R₃ skupinami, v ktorých R₃predstavuje H, priamy alebo rozvetvený acyl C1-C5, alebo mesyl, tosyl, triflyl, alebo spolu so susednou OH, R₃ predstavuje izopropylidén; 6) fenylom, zase substituovaným halogénmi, nitro, hydroxyl, alkoxy, alebo amino NR^, v ktorom

Ri a R₂ sú také, ako je popísané vyššie; 7) voľným alebo esterifikovaným karboxyl s priamymi alebo rozvetvenými alkylmi s 1 až 5 atómami uhlíka; 8) morfolínom alebo metoxymorfolínom;

c) cykloalkyl C₃-C₇;

d) fenyl alebo naftyl, prípadne substituovaný halogénom, nitro, hydroxyl, alkoxy alebo amino NR^ skupinami, v ktorých Ri a R₂ sú také, ako je popísané vyššie;

e) heterocyklus Cs-Cy, prípadne substituovaný halogénom, nitro, hydroxyl, alkoxy alebo amino NR-|R₂ skupinami, v ktorých Ri a R₂ sú také, ako je popísané vyššie;

f) nasýtený heterocyklus obsahujúci jeden alebo viac heteroatómov vybraných z N,

O, prípadne substituovaný OH, CN, O-alkyl Ci-C₄;

s výhradou, že ak A = A1 = indol, X = H, X' nie je heterocyklický alebo fenyl alebo alkyl;

v ktorom R, ktoré môže byť rovnaké alebo odlišné od R' predstavuje H, hydroxyl, prípadne esterifikovaný acylmi Ο^Ολ, metyléndioxy, nitro, amino, prípadne mono alebo alkyl Ci-C₄, mono alebo dialkanoyl Ci-C₄, karboxy, alkylkarbonyl, alkyl C_rC₄;

ak A a A', ktoré môžu byť rovnaké alebo rôzne, obsahujú atóm dusíka, môžu byť benzylované alebo alkylované Ci-C₆;

ak A a A', ktoré môžu byť rovnaké alebo rôzne, obsahujú atóm síry, môžu byť oxidované na jednom alebo dvoch cykloch.

Ďalším predmetom tu popísaného vynálezu sú zlúčeniny všeobecného vzorca (I) a ich použitie v lekárskej oblasti.

Ďalším predmetom tu popísaného vynálezu je farmaceutický prípravok obsahujúci ako aktívnu zložku zlúčeninu vzorca (I) a aspoň farmaceutický prijateľný excipient a / alebo riedidlo.

Ďalším predmetom tu popísaného vynálezu sú zlúčeniny všeobecného vzorca (I) a spôsob ich prípravy.

Ďalším predmetom tu popísaného vynálezu je farmaceutický prípravok obsahujúci ako aktívnu zložku zlúčeninu vzorca (I) na liečbu nádorovej patológie, v ktorej je nádor vybraný zo skupiny obsahujúcej sarkóm, karcinóm, karcinoid, nádor kostí, neuroendokrinný nádor, lymfoidnú leukémiu, akútnu promyelocytickú leukémiu, myeloidnú leukémiu, monocystickú leukémiu, megakaryoblastickú leukémiu a Hodgkinsonu chorobu.

Ďalším predmetom tu popísaného vynálezu je farmaceutický prípravok obsahujúci ako aktívnu zložku zlúčeninu vzorca (I) na liečbu nádorovej patológie, v ktorej nádor ukazuje liečivovú rezistenciu na predchádzajúce antibiotiká použité pri jeho liečbe, kde uvedená zlúčenina vzorca (I) vykazuje chemosenzibilačny účinok na uvedený nádor rezistentný na liečivo.

Ďalším predmetom tu popísaného vynálezu je farmaceutický prípravok obsahujúci ako aktívnu zložku zlúčeninu vzorca (I), v kombinácii s jednou alebo viacerými známymi protinádorovými činidlami, v ktorých protinádorová zlúčenina je vybraná zo skupiny obsahujúcej alkylačné činidlá, topoizomerázové inhibítory, antitubulínové činidlá, vložené zlúčeniny, antimetabolity, prírodné produkty, ako sú vinea alkaloidy, epipodofylotoxíny, antibiotiká enzýmy, taxány a cytodiferenciačné zlúčeniny.

Spomedzi cytodiferenciačných protinádorových činidiel jednou z preferovaných je viactrans-retinová kyselina.

Ďalším predmetom tu popísaného vynálezu je použitie zlúčeniny vzorca (I) na prípravu lieku na liečbu nádorovej patológie.

Ďalším predmetom tu popísaného vynálezu je použitie zlúčeniny vzorca (i) na prípravu lieku na liečbu nádorovej patológie, v ktorej nádor ukazuje nádorovú rezistenciu na predchádzajúce protinádorvé liečivá použité pri jeho liečbe, kde uvedená zlúčenina vzorca (I) vykazuje chemosenzibilačný účinok na uvedený nádor rezistentný na liečivo.

Ďalším predmetom tu popísaného vynálezu je použitie zlúčeniny vzorca (I), v kombinácii s jednou alebo viacerými známymi protinádorovými činidlami, na prípravu lieku na liečbu nádorových patológií.

Ďalším predmetom tu popísaného vynálezu je použitie zlúčeniny vzorca (I) v kombinácii s viactrans-retinovou kyselinou na prípravu lieku na liečbu akútnej promyelocytickej leukémie.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Obr. 1 ukazuje krivku závislosti NBT redukčnej aktivity (% indukcie terminálnej bunkovej diferenciácie) NB4 buniek od účinku 5-hydroxy-1,1-di-(indol-3-yl)-pentánu (ST 1346) v dávkach 1, 5, 10 a 50 μΜ, v prítomnosti alebo neprítomnosti dávok ATRA.

Obr. 2 ukazuje krivku závislosti NBT redukčnej aktivity (% indukcie terminálnej bunkovej diferenciácie) HL60 bunkového cyklu od účinku 5-hydroxy-1,1-di-(indol-36 yl)-pentánu (ST 1346) v dávkach 1, 5, 10 a 50 μΜ, v prítomnosti alebo neprítomnosti dávok ATRA.

Obr. 3 ukazuje krivku závislosti NBT redukčnej aktivity (% indukcie terminálnej bunkovej diferenciácie) NB4 buniek od účinku 1,1-di-(indol-3-yl)-4-hydroxybutánu (ST 1707) v dávkach 1, 5, 10 a 50 μΜ, v prítomnosti alebo neprítomnosti dávok ATRA.

Obr. 4 ukazuje spektrofotometrickú interpretáciu indukcie terminálnej diferenciácie NB4 buniek pri vlnovej dĺžke 540 nm od účinku 5-hydroxy-1,1-di-(5,6metyléndioxyindol-3-yl)-pentánu (ST 1422) v dávkach 1, 5, 10 a 50 μΜ v prítomnosti a neprítomnosti dávok ATRA.

Obr. 5 ukazuje krivku závislosti NBT redukčnej aktivity (% indukcie terminálnej bunkovej diferenciácie) HL60 bunkového cyklu od účinku 5-hydroxy-1,1-di-(5,6metyléndioxyindol-3-yl)-pentánu (ST 1422) v dávkach 1, 5, 10 a 50 μΜ, v prítomnosti alebo neprítomnosti dávok ATRA.

Obr. 6 ukazuje krivku závislosti NBT redukčnej aktivity (% indukcie terminálnej bunkovej diferenciácie) NB4 buniek od účinku 5,5-bis(1-metyl-1H-indol-3-yl)-1pentanolu (ST 1974) v dávkach 1, 5, 10 a 50 μΜ, v prítomnosti alebo neprítomnosti dávok ATRA.

Obr. 7 ukazuje krivku závislosti NBT redukčnej aktivity (% indukcie terminálnej bunkovej diferenciácie) HL60 bunkového cyklu od účinku 5,5-bis(1-metyl-1H-indol-3yl)-1-pentanolu (ST 1974) v dávkach 1, 5, 10 a 50 μΜ, v prítomnosti alebo neprítomnosti dávok ATRA.

Obr. 8 ukazuje krivku závislosti NBT redukčnej aktivity (% indukcie terminálnej bunkovej diferenciácie) NB4 buniek od účinku 4,4-di-(1H-indol-3-yl)-butánovej kyseliny (ST 1961) v dávkach 1,5, 10 a 50 μΜ, v prítomnosti alebo neprítomnosti dávok ATRA.

Vynález ďalej zobrazujú nasledujúce príklady.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Zlúčenina v Príklade 1 bola pripravená použitím syntéznej schémy 1 uvedenej ďalej, v ktorej stupeň A a B sú vykonané podľa postupov, ktoré popísal Casiraghi G.

et al., Tetrahedron 1992, 48 (27), 5619; Casiraghi G. et al., J. Org. Chem. 1994,

59(7), 1801; Cornia M. et al. J. Org, Cehm. 1991, 56 (7), 5466; Cornia M. et al.,

Tetrahedron: Asymetry 1997, 8 (17), 2905.

Schéma 1

Krok A

AlkMgBr

MgBr+

Krok B

Krok A

Príprava alkylmagnéziovej soli

Do roztoku bezvodého éteru obsahujúceho 2 mol alkyl-MgBr pripravenému z 2 mol alkyl-Br a 2 mol Mg v bezvodom rozpúšťadle (napr. etyléteri alebo tetrahydrofuráne), boli pridané 2 mol indolu, alebo derivátu indolu alebo jedného z jeho analógov za miešania pri teplote okolia.

Rozpúšťadlo bolo odstránené vo vákuu a rezíduum bolo použité priamo v nasledujúcom kroku.

Krok B

Príprava derivátov bis-indolu

Rezíduum získané z predchádzajúceho kroku bolo rozpustené v inertnom rozpúšťadle, ako je CH2CI2 alebo CHCI3 alebo CHCI2CHCI2. Potom boli pridané dva alebo viac mol Lewisovej kyseliny (napríklad SnCI₄, TiCI₄, CeCI₃, TiCI(OPr)₃) a 1 mol aldehydu. Reakcia bola udržovaná za miešania po dobu 12-72 hodín pri teplote v rozmedzí od -80°C dó +80°C. Ku konci tejto doby bola reakcia blokovaná slabo alkalickou neutrálnou H₂O s NaHCO₃, Na₂CO₃.

Organická fáza bola potom zozbieraná, premytá malým množstvom H₂O, vysušená bezvodým MgSO₄, prefiltrovaná a koncentrovaná dosucha. Výsledný produkt bol izolovaný a čistený prostredníctvom bežných chromatografických systémov.

Príklad 1/1

Príprava 2,3-5,6-di-O-izopropylidén-1,1,-di-7-azaimdol-3-yl-1-deoxy-D-manitolu (ST 1353)

Do roztoku 890 mg (4 mmol) 7-azaindolyl-magnéziumbromidu v bezvodom CH2CI2 (50 ml) pripravenému separátne z 7 azaindolu a etyl-magnéziumbromidu v bezvodom etylétere bolo pridané 4 ml SnCI₂ v 1 M roztoku bezvodého CH₂CI₂ a 260,3 mg (1 mmol) 2,3-5,6-di-O-izopropylidén-di-alfy-D-manofuranózy.

Reakčná zmes bola zohrievaná pri refluxe v dusíkovej atmosfére po dobu 24 hodín a potom bola blokovaná pridaním 50 ml nasýteného vodného roztoku NaHCO3. Výsledná zmes bola extrahovaná etyléterom (3 x 100 ml) a zásobné extrakty boli premyté malým množstvom H₂O, vysušené na MgSO_4l prefiltrované a koncentrované dosucha.

Surové rezíduum bolo podrobené chromatografii na SiO₂ stĺpci použitím gradientu hexán : etylacetát v rozmedzí od 9 : 1 do 6 : 4 ako eluenta. Čistý produkt bol izolovaný s výťažkom 8%.

C₂₆H₃oN₄0₅ (478); teplota topenia = rozkladá sa pri 210°C; Rf = 0,17 (CH₂CI₂ / CH₃COCH₃= 1 : 1).

¹H (CD₃OD) δ = 8,15-8,08 (2H, dd, CH aromatický); 8,10-8,05 (1H, d, CH aromatický); 7,65-7,9 (1H, d, CH aromatický); 7,60 (1H, s, CH aromatický); 7,08 (1H, s, CH aromatický); 7,06-6,95 (2H, m, CH aromatický); 5,05-5,35 (2H, 2m, CH alifatický); 4,42 (1H, d, CH gem.); 3,98-3,9 (1H, m, CH alifatický); 3,84-3,76 (1 H, m, CH alifatický); 3,45-3,38 (1H, m, CH alifatický); 1,45; 1,35; 1,16; 0,78 (12H, 4s, CH₃). MS (IS) M' = 477.

Elementárna analýza: vypočítaná C 65,26, H 6,32, N 11,70; zistená C 65,47, H 6,35, N 12,01.

Príklad 1/2

Príprava 4,4-di-(7-azaindol-3-yl)-1-butanolu (ST 1866)

Táto zlúčenina je pripravená rovnakým spôsobom, ako je popísané v Príklade

1/1, vychádzajúc z 7-azaindolu a 2-metoxytetrahydrofuránu.

Ci8H₁₈N₄O (306,37); teplota topenia = rozkladá sa pri 221°C; Rf = 0,18 (hexán /

AcOEt).

¹H (CD₃OD) δ = 8,10 (2H, t, CH); 7,80 (7,8 d, 2H, d, CH); 7,30 (2H, s, CH₂); 6,90 (2H, m, CH); 4,40 (4,41, 1H, t, CH); 3,60 (t, 2H, t, CH₂); 2,30 (2H, m, CH₂); 1,60 (2H, m, CH₂).

MS (IS) M' = 305.

Elementárna analýza: vypočítaná C 70,57, H 5,92, N 18,29; zistená C 70,67, H 5,60, N 18,10.

Príklad 2

Zlúčeniny v Príklade 2 boli pripravené použitím syntézy v Schéme 2 uvedenej ďalej.

Schéma 2

Príprava derivátov bis-indolu

V roztoku alkoholu a vody (napríklad vody a etanolu alebo metanolu alebo izopropanolu v rôznych dieloch) boli rozpustené 2 mol indolu a od 1 do 8 mol butylaldehydu. Potom bol pridaný katalyzátor vo forme anorganickej minerálnej kyseliny (napríklad HCl), organickej kyseliny (napríklad CH3COOH), Lewisovej kyseliny (zvlášť účinné sú lantanidové trifláty, Ln(Otf)₃, ktoré môžu byť tiež regenerované a znovu použité).

Roztok bol udržovaný za miešania po dobu 12-72 hodín pri teplote v rozmedzí od 20°C do 80°C. Ku koncu tejto doby bol alkohol extrahovaný organickým rozpúšťadlom. Organická fáza bola premytá malým množstvom ho alebo alkalickou H₂O, vysušená na bezvodom Na2SO4, prefiltrovaná a koncentrovaná dosucha.

Výsledný produkt bol izolovaný a čistený prostredníctvom bežných chromatografických spôsobov.

Príklad 2/1

Príprava 1,1-diindol-3-yl-butánu (ST 1385)

282 mg indolu (2,4 mmol) bolo rozpustené v 10 ml CH₃OH a 5 ml H₂O; bolo pridané 72 mg (1 mmol) aldehydu kyseliny butyrovej a 240 mg dysproziumtriflátu (CF₃SO₃)Dy- (0,393 mmol).

Výsledný roztok bol miešaný pri teplote okolia po dobu 24 hodín. Ku koncu tejto doby bol vo vákuu odstránený metanol a rezíduum bolo extrahované etylacetátom (3 x 50 ml). Organické extrakty vytvorili zásoby, boli premyté malým množstvom vody, vysušené na bezvodom Na₂SO4, prefiltrované a koncentrované dosucha. Výsledný produkt bol izolovaný a čistený na SiO₂ stĺpci použitím gradientu hexán : etyléter v rozmedzí od 9 :1 do 7 : 3 ako eluenta.

284 mg produktu bolo získané s výťažkom 84%.

C₂oH₂oN₂ (288); teplota topenia = 150 - 151°C; Rf = 0,3 (etyléter / hexán =1:1).

¹H (CD₃CN) Ô = 9,10 (2H, br-s, NH); 7,60 - 7,50 (4H, d, H4' - H7'); 7,30 (2H, brs, NH); 7,00 - 7,20 (4H, t, CH aromatický); 4,60 (1H, t, CH); 2,30 (2H, m, CH₂); 1,50 (2H, m, CH₂); 1,10 (3H, t, CH₃).

MS (IS) M' = 287.

Elementárna analýza: vypočítaná (0,77% H₂O), C 82,65, H 7,02, N 9,63; zistená C

82,36, H 7,17, N 9,35.

Príklad 2/2

Príprava 1,1-di-(5-nitroindol-3-yl)-butánu (ST 1429)

ST 1429 bol pripravený z 5-nitroindolu a butyraldehydu pripravených použitím spôsobu popísaného v Príklade 2/1.

Reakcia však bola zohrievaná za refluxu po dobu 48 hodín.

Výsledný produkt bol čistený chromatografiou na SiO₂ použitím gradientu hexán / silikagél v rozmedzí od 6 : 4 do 2 : 8 ako eluenta. Výťažok 85%.

C₂oH₁₈N404 (378); Rf = 0,4 (Et₂O / hexán = 8 : 2).

¹H (CDCI3) δ = 10,63 (2H, br, NH); 8,0 (2H, s, CH aromatický); 7,58 (2H, d, CH aromatický); 7,18 - 6,86 (4H, m, CH aromatický); 4,17 (1H, t, CH); 1,94 - 1,72 (2H, q, CH); 1,02 - 10,8 (2H, m, CH₂); 0,55 (3H, t, CH₃).

MS (IS) M' = 377.

Elementárna analýza: vypočítaná C 63,48, H 4,79, N 14,80; zistená C 63,90, H 4,75, N 14,34.

Príklad 2/3

Príprava 1,1-di-(5-fluóríndol-3-yl)-butánu (ST 1438)

Toto bolo pripravené rovnakým spôsobom, ako je popísané v Príklade 2/2, vychádzajúc z 5-fluórindolu a butyraldehydu. Reakcia bola však zohrievaná pri refluxe po dobu 24 hodín. Výsledný produkt bol izolovaný a čistený chromatografiou na SiO₂ stĺpci použitím gradientu hexán ; etyléter v rozmedzí od 7 : 3 do 4 ; 6 ako eluenta.

C₂oHi8F₂N₂ (324); teplota topenia = rozkladá sa pri >200°C; Rf = 0,36 (hexán / AcOEt =7:3).

¹H (CDCI3) δ = 8,95 (2H, br, NH); 7,35 - 7,02 (6H, m, CH aromatický); 6,92 - 6,8 (2H, d, CH aromatický); 4,33 (1H, s, CH gem.); 2,18. (2H, q, CH₂); 1,44 - 1,32 (2H, m, CH₂); 0,96 (3H, t, CH₃).

MS (IS) M' = 323.

Elementárna analýza: vypočítaná C 74,05, H 5,59, N 8,63, F 11,71; zistená C 73,78, H 6,01, N 8,29, F 11,98.

Príklad 2/4

Príprava 1,1-di-(5-hydroxyindol-3-yl)-butánu (ST 1393)

Toto bolo pripravené podľa rovnakého postupu, ako bol popísaný v Príklade 2/2, vychádzajúc z 5-hydroxyindolu a butyraldehydu. Výsledný produkt bol čistený chromatograficky na SiO₂ stĺpci použitím gradientu etyléter: hexán = 7:3. Výťažok

65%.

C20H20N2O2 (320); teplota topenia = rozkladá sa pri >200°C; Rf = 0,3 (etyléter / hexán = 2:8).

¹H (DMSO) δ = 8,40 (2H, s, NH); 7,10 - 7,00 (2H, d, CH aromatický); 6,98 - 6,90 (2H, m, CH aromatický); 6,80 - 6,70 (2H, m, CH aromatický); 6,60 - 6,4 (2H, m, CH aromatický); 4,20 - 4,00 (1H, t, CH); 2,10 - 2,0 (2H, m, CH₂); 1,40 - 1,20 (2H, m, CH₂); 1,00-0,80 (3H, t, CH₃).

MS (IS) M'= 319.

Elementárna analýza: vypočítaná C 74,97, H 6,29, N 8,74; zistená C 74,57, H 6,00, N 8,41.

Príklad 2/5

Príprava 1,1-di-(5,6-metyléndioxy-indol-3-yl)-butánu (ST 1478)

ST 1478 bolo pripravené, ako bolo popísané v Príklade 2/2, z 5,6-metyléndioxyindolu a butyraldehydu. Výsledný produkt bol izolovaný a čistený chromatografiou na SiO₂ stĺpci použitím gradientu hexán : etylacetát 7 : 3 ako eluenta. Výťažok 38%.

C22H20N2O4 (376); teplota topenia = rozkladá sa pri >200°C; Rf = 0,58 (hexán / AcOEt = 6:4).

¹H (CD₃CN) δ = 9,10 - 8,90 (2H, br, NH); 7,20 (1H, s, CH aromatický); 7,00 (2H, d, CH aromatický); 6,80 (2H, d, CH aromatický); 6,30 (1H, s, CH); 5,90 (4H, s, CH₂); 4,30 (1H, t, CH); 2,30 (2H, m, CH₂); 1,50 (2H, m, CH₃); 1,10 (3H, t, H₄).

MS (IS) M' = 375.

Elementárna analýza: vypočítaná C 66,65, H 6,10, N 7,06; zistená C 65,98, H 5,90, N 6,96.

Príklad 2/6

Príprava 1,1-di-(indol-3-yl)-cyklohexylmetánu (ST 1487)

ST 1487 bol pripravený, ako bolo popísané v Príklade 2/2, z indolu a cyklohexánkarboxyaldehydu.

Reakcia bola zohrievaná pri refluxe po dobu 48 hodín.

Výsledný produkt bol čistený chromatograficky na SiO₂ stĺpci použitím hexán :

éter 7 : 3 ako eluenta. Výťažok 75%.

C23H24N2 (328); teplota topenia = rozkladá sa pri >210°C; Rf = 0,20 (hexán /

Et₂O = 6:4).

¹H (CDCI3) δ = 7,84 (2H, br, NH); 7,63 (2H, d, CH aromatický); 7,25 (2H, d, CH aromatický); 7,18 - 6,90 (4H, m, CH aromatický); 4,25 (1H, d, CH); 2,35 - 2,15 (1H, m, CH); 1,90 - 0,85 (10H, mm, CH₂).

MS (IS) M = 327.

Elementárna analýza: vypočítaná C 84,10, H 7,36, N 8,52; zistená C 83,81, H 7,43, N 8,30.

Príklad 2J7

Príprava 1,1 -di-(7-azaindol-3-yl)-butánu (ST 1436)

ST 1436 bol pripravený, ako je popísané v Príklade 2/2, z 7-azaindolu a butyaldehydu. Reakcia bola však zohrievaná pri refluxe po dobu 48 hodín. Výsledný produkt bol izolovaný a čistený chromatograficky na silika stĺpci eluovaním s gradientom CH₂CI₂ : CH3COCH3 v rozmedzí od 9 : 1 do 4 : 6. Výťažok 15%.

C₁₈Hi₈N₄ (291); teplota topenia = rozkladá sa pri >200°C; Rf = 0,26 (CH2CI2 / CH3COCH3 = 6:4).

¹H (DMSO-D₆) δ = 11,32 (2H, br, NH); 8,12 (2H, d, CH aromatický); 7,85 (2H, d, CH aromatický); 7,40 (2H, s, CH aromatický); 6,98 - 6,82 (2H, m, CH aromatický); 4,35 (1H, t, CH); 2,15 (2H, q, CH₂);1,35 - 1,05 (2H, m, CH₂ ); 0,88 (3H, t, CH₃alifatický).

MS (IS) M' = 290.

Elementárna analýza: vypočítaná C 74,95, H 6,24, N 19,29; zistená C 74,52, H 6,38, N 18,98.

Príklad 2/8

Príprava 1,3-dihydroxy-2,2-(diindol-3-yl)-propánu (ST 1368)

Zlúčenina bola pripravená, ako je popísané v Príklade 2/4, substituovaním dihydroxyacetónu za aldehyd. Výťažok 60%.

Ci9H₁₈N₂O₂ (306,3); teplota topenia = rozkladá sa pri 223°C; (ct)_D = 23,8° (0,4%

CHCI3); Rf = 0,77 (etyléter).

¹H (CD₃OD) δ = 7,30 - 7,20 (4Η, m, CH aromatický); 7,70 -7,60 (2H, m, CH aromatický); 7,30 - 7,05 (4H, m, CH aromatický); 7,04 - 6,96 (2H, d, CH aromatický);

6,90 - 6,80 (2H, m, CH); 6,62 - 6,58 (2H, m, CH aromatický); 4,40 (4H, s, CH₂).

MS (IS) M’ = 287.

Elementárna analýza: vypočítaná C 74,48, H 5,92, N 9,14; zistená C 74,08, H 5,65, N 8,97.

Príklad 2/9

Príprava 1,1-diindol-3-yl-tetradekánu (ST 1369)

Zlúčenina bola pripravená, ako bolo popísané v Príklade 2/4, reagovaním indolu s tetradekánaldehydom. Výťažok 80%.

C_3OH₄oN₂ (428,6); teplota topenia = mäkne pri 50°C; Rf = 0,28 (hexán / AcOEt 85.15).

¹H (CD₃OD) δ = 7,80 (2H, s, NH); 7,60 - 7,44 (2Η, d, CH aromatický); 7,30 7,20 (2H, d, CH aromatický); 7,10 - 7,00 (2H, m, CH aromatický); 7,00 - 6,90 (4H, m, CH aromatický); 4,42 - 3,938 (1 H, t, CH); 2,20 - 2,00 (2H, m, CH₂); 1,40 - 1,00 (22H, m, CH₂); 0,90 - 0,70 (3H, t, CH₃).

MS (IS) M'= 451.

Elementárna analýza: vypočítaná C 84,05, H 9,40, N 6,53; zistená C 83,70, H 9,77, N 6,17.

Príklad 2/10

Príprava 1,1-diindol-3-yl-1-deoxy-D-glukózy (ST 1350)

Zlúčenina bola pripravená, ako bolo popísané v Príklade 2/4, reagovaním indolu s glukózou. Výťažok 80%.

C₂₂H₂4N₂O₅ (396,45); teplota topenia = rozkladá sa pri 60°C; (a)_Dc = +66,3° (0,5% CH₃OH); Rf = 0, (CHCI₃ / CH₃OH = 7:3).

¹H (CD₃OD) δ = 7,70 (1H, d, CH aromatický); 7,60 (1H, d, CH aromatický); 7,40 (1H, s, CH aromatický); 7,30 - 7,20 (2H, m, CH aromatický); 7,10 (1H, s, CH aromatický); 7,10-6,8 (4H, m, CH aromatický); 5,0 (1H, d, CH);4,70 - 4,60 (1H, dd, CH); 3,92 - 3,85 (1H, m, CH); 3,80 - 3,60 (3H, m, CH₂ OH a CH); 3,58 - 3,40 (1H, m, CH).

MS (IS) M’ = 395.

Elementárna analýza: vypočítaná (2,2% H₂0) C 65,18, H 6,20, N 6,87; zistená

C 65,10, H 6,23, N 6,40.

Príklad 2/11

Príprava (R,S)-1,1-(indol-2-yl, indol-3-yl)-butánu (ST 1625)

282 mg indolu (2,4 mmol) bolo rozpustené v 10 ml CH3OH a 5 ml 1 N HCl. Bolo pridané 72 mg (1 mmol) butyraldehydu.

Výsledný roztok bol zohrievaný pri teplote 80°C po dobu 18 hodín. Ku koncu tejto doby bol metanol odstránený za vákua a rezíduum bolo extrahované s CH₂CI₂. Organické extrakty vytvorili zásoby, boli premyté vodou, vysušené na bezvodom Na₂SO₄, prefiltrované a koncentrované dosucha. Výsledný produkt bol izolovaný a čistený chromatograficky na SiO₂ stĺpci použitím gradientu hexán : etyléter v rozmedzí od 9 : 1 do 7 : 3 ako eluenta. Výťažok 62%.

C₂oH₂oN₂ (288); teplota topenia = rozkladá sa pri >250°C; Rf = 0,25 (etyléter / hexán = 1 :1).

¹H (CDCI3) δ = 8,10 (1H, br-s, NH); 7,80 (1H, br-s, NH); 7,60 - 7,50 (4H, d, CH aromatický); 7,30 (1H, br-s, NH); 7,20 - 7,00 (4H, t, CH aromatický); 6,50 (1H, br-s, CH); 4,60 (1H, t, CH); 2,30 (2H, m, CH₂); 1,50 (2H, m, CH₂); 1,10 (3H, m, CH₃).

MS (IS) M' = 287.

Elementárna analýza: vypočítaná C 83,29, H 6,99, N 9,71; zistená C 82,77, H 6,90, N 9,41.

Príklad 2/12

Príprava (R,S)-5-hydroxy-1,1-(indol-2-yl, indol 3-yl)-pentánu (ST 1345)

Toto bolo pripravené, ako je popísané v Príklade 2/11, reagovaním indolu s 5hydroxypentanalom. Výťažok 40%.

C₂iH₂₄N₂O (314,2); teplota topenia = rozkladá sa pri 200°C; Rf = 0,5 (hexán / iPrOH = 97,5 : 2,5).

¹H (CDCI₃) δ = 8,00 (1H, s, NH); 7,8 (1H, s, NH); 7,54 - 7,48 (1H, m, CH aromatický); 7,40 - 7,36 (1H, d, CH aromatický); 7,30 - 7,20 (1H, d, CH aromatický);

7,1 - 6,86 (6H, m, CH aromatický); 6,40 (1H, s, CH); 4,30 (1H, t, CH); 3,5 (2H, t,

CH₂); 2,20 - 2,00 (2H, m, CH₂);. 1,60 - 1,40 (2H, m, CH₂); 1,40 - 1,20 (3H, m, CH₂ e

OH).

MS(IS) M'= 317.

Elementárna analýza: vypočítaná C 79,21, H 6,96, N 8,79; zistená

C 78,64, H 7,15, N 8,45.

Príklad 2/13

Príprava R,S-5-hydroxy-1,1-(5,6-metyléndioxy-indol-2-yl, 5,6-metyléndioxy-indol-3yl)-pentánu (ST 1423)

Toto bolo pripravené, ako je popísané v Príklade 2/11, vychádzajúc z 5,6metyléndioxy derivátu indolu. Výťažok 20%.

C23H22N2O5 (406); teplota topenia = rozkladá sa pri 220°C; Rf = 0,63 (hexán / iPrOH = 97,5 : 2,5).

¹H (CD₃CN δ = 9,81 - 8,90 (2H, br-s, NH); 7,20 (1H, s, CH aromatický); 7,00 (2H, d, CH aromatický); 6,80 - 6,90 (2H, d, CH aromatický); 6,30 (1H, s, CH aromatický); 5,90 (4H, s, CH₂); 4,30 (1H, t, H1); 3,50 (2H, m, H5); 2,20 (2H, m, CH₂); 1,40-1,60 (2H, m, CH₂).

MS (IS) M⁺ = 407.

Elementárna analýza: vypočítaná C 67,98, H 5,42, N 6,89; zistená C 67,90, H 5,50, N 6,82.

Príklad 2/14

Príprava [di-(2-pyryl)-fenyl]-metánu (ST 1430)

Toto bolo pripravené, ako je popísané v Príklade 2/4, reagovaním derivátu pyrolu s benzaldehydom. Výťažok 40%.

C15H14N2 (222); Rf = 0,25 (hexán / AcOEt = 8:2; teplota topenia = rozkladá sa pri 200°C.

¹H (CD₃CN δ = 7,90 (2H, br-s, NH); 7,30 (5H, m, CH aromatický); 6,70 (2H, m, CH aromatický); 6,20 (2H, s, CH aromatický); 5,90 (2H, s, CH aromatický); 5,50 (1H, s, CH).

MS (IS) M’= 221.

Elementárna analýza: vypočítaná C 67,56, H 6,30, N 12,61; zistená C 67,90, H 6,50, N 12,45.

Príklad 2/15

Príprava di-(5-etoxykarbonyl-pyrol-2-yl)-fenylmetánu (ST 1431)

Toto bolo pripravené, ako je popísané v Príklade 2/4, reagovaním derivátu pyrolu s benzaldehydom. Výťažok 30%.

C21H22N2O4 (366); teplota topenia = rozkladá sa pri 200°C; Rf = 0,25 (hexán /

AcOEt = 7:3).

¹H (CD₃CN) δ = 9,40 (2H, br-s, NH); 7,30 (5H, m, CH aromatický); 5,91 - 6,80 (4H, t, CH aromatický); 5,50 (1H, s, CH); 4,20 (4H, q, CH₂); 1,30 (6H, t, CH₃).

MS (IS) M’ = 365.

Elementárna analýza: vypočítaná C 57,37, H 6,01, N 7,65; zistená C 57,00, H 6,50, N 7,52.

Príklad 2/16

Príprava 1,1-di-(2-pyryl)-butánu (ST 1432)

Toto bolo pripravené, ako je popísané v Príklade 2/4, reagovaním derivátu pyrolu s, butyraldehydom. Výťažok 45%.

C12H16N2 (188); teplota topenia = rozkladá sa pri 200°C; Rf = 0,32 (hexán / AcOEt / NEt₂ = 80 : 19: 1).

¹H (CDCI₃) δ = 7,40 (2H, br-s, NH); 6,60 (2H, s, CH aromatický); 6,20 (2H, s, CH aromatický); 6,10 (2H, s, CH aromatický); 4,00 (1H, t, CH); 2,00 (4H, q, CH₂);1,30 (3H, m, CH₃).

MS (IS) M’=187.

Elementárna analýza: vypočítaná C 76,59, H 8,51, N 14,89; zistená C 76,44, H 8,50, N 14,38.

Príklad 2/17

Príprava 4,4-di-(1 H-indolyl)-butanovej kyseliny (ST 1961)

282 mg indolu (2,4 mmol) bolo rozpustené v 10 ml CH₃OH a 5 ml H₂O; bolo pridané 102 mg aldehydu kyseliny jantárovej (1 mmol) a 240 mg dysproziumtriflátu (CF₃SO₃)Dy - (0,393 mmol).

Výsledný roztok bol miešaný pri 35°C po dobu 24 hodín. Ku koncu tejto doby bol vo vákuu odstránený metanol a rezíduum bolo extrahované etylacetátom (3 x 50 ml). Organické extrakty vytvorili zásoby, boli premyté malým množstvom vody, vysušené na bezvodom Na2SO4, prefiltrované a koncentrované dosucha. Výsledný produkt bol izolovaný a čistený na SiO₂ stĺpci použitím gradientu hexán : etyléter v rozmedzí od 9 : 1 do 8 : 2 ako eluenta.

108 mg produktu bolo získané s výťažkom 34%.

C₂₀H₁₈N₂O₂ (318,37); teplota topenia = rozkladá sa pri >200°C; Rf = 0,31 (hexán / izopropylalkohol = 8:2).

¹H (DMSO-De) δ = 9,18 (2H, br-s, NH); 7,55 (2H, d, CH aromatický); 7,30 (2H, t, CH aromatický); 7,14 - 6,82 (6H, m, CH aromatický); 5,40 (1H, br-s, COOH); 4,45 (1H, t, CH); 2,58-2,39 (2H, m, CH₂); 2,39-2,25 (2H, m, CH₂).

MS (IS) M’=317.

Elementárna analýza: vypočítaná C 75,45, H 5,70, N 8,80; zistená C 75,12, H 5,49, N 8,56.

Príklad 2/18

Príprava 4-hydroxy-1,1-di-(5,6-metyléndioxyindol-3-yl)-butánu (ST 1730)

Zlúčenina bola pripravená ako v Príklade 2/4 vychádzajúc z 5,6metyléndioxyindolu a 2-metoxytetrahydrofuránu. Výťažok 35%.

C₂₂H₂oN₂05 (392,41); teplota topenia = rozkladá sa pri >240°C; Rf = 0,44 (hexán / iPrOH = 75 : 25).

¹H (CD₃CN) δ = 9,00 (2H, br, NH); 7,20 (2H, s, CH aromatický); 6,90 (4H, m, CH aromatický); 6,00 (4H, m, CH₂); 4,30 (1H, t, CH); 3,60 (2H, q, CH₂); 2,30 (2H, m, CH₂); 1,60 (2H, m, CH₂).

MS (IS) M⁺ = 393.

Elementárna analýza: vypočítaná C 67,34, H 5,14, N 7,14; zistená C 67,30, H 5,20, N 7,10.

Príklad 2/19

Príprava (R,S)-4-hydroxy-1,1-di-(5,6-metyléndioxy-indol2-yl, 5,6-metyléndioxy-indol3-yl)-butánu (ST1731)

Zlúčenina bola pripravená, ako bolo popísané v príklade 2/11, vychádzajúc z 5,6-metyléndioxyindolu z indolu. Výťažok 15%.

C₂₂H₂oN₂0₅ (392,41); teplota topenia = rozkladá sa pri 205°C; Rf = 0,41 (hexán / iPrOH = 75 : 25).

¹H (CD₃CN) δ = 9,10 (2H, br, NH); 8,90 (1Η, br, NH); 7,20 (1H, s, CH aromatický); 7,00 (2H, s, CH aromatický); 6,90 - 6,80 (2H, m, CH aromatický); 6,40 (1H, s, CH aromatický); 6,00 (4H, m, CH₂); 4,30 (1H, t, CH); 3,70 (2H, m, CH₂); 2,20 (2H, m,

CH₂); 1,60 (2H, m, CH₂).

MS (IS) M = 391.

Elementárna analýza: vypočítaná C 67,34, H 5,14, N 7,14; zistená

C 67,14, H 5,36, N 7,10.

Príklad 2/20

Príprava 1,1-di-(indol-3-yl)-4-hydroxybutánu (ST 1707)

Zlúčenina bola pripravená rovnakým spôsobom, ako bolo popísané v Príklade

2/4, vychádzajúc z indolu a 2-metoxytetrahydrofutánu.

C₂oH₂oN₂0 (304,39); teplota topenia = 110 - 115°C; Rf = 0,26 (hexán / AcOEt = 1:1).

¹H (CD₃CN) δ = 10,70 (2H, br, NH); 7,50 (2H, d, CH aromatický); 7,20 (4H, m, CH aromatický); 6,90 (2H, m, CH aromatický); 6,80 (2H, m, CH aromatický); 4,30 (1H, t, CH); 3,40 (2H, m, CH₂); 2,20 (2H, m, CH₂); 1,40 (2H, m, CH₂).

MS (IS) M' = 303.

Elementárna analýza: vypočítaná C 78,92, H 6,62, N 9,20; zistená C 78,88, H 6,70, N 9,10.

Príklad 2/21

Príprava 4-hydroxy-1,1-di(5,6-,etylidéndioxy-indol-3-yl)-butánu (ST 1750)

Zlúčenina bola izolovaná v reakcii zmesi z Príkladu 2/20.

C₂₂H₂₀N₂O₅ (392,41); teplota topenia = rozkladá sa pri 250°C; Rf = 0,60 (hexán / iPrOH = 75 : 25).

¹H (CD₃CN) δ = 9,10 (2H, br, NH); 7,00 - 6,90 (4H, m, CH aromatický); 6,40 (2H, s, CH aromatický); 6,00 (4H, s, CH₂); 4,30 (1H, t, CH); 3,60 (2H, q, CH₂); 2,30 (2H, m, CH₂); 1,60 (2H, m, CH₂).

MS (IS) M’= 391.

Elementárna analýza: vypočítaná C 67,34, H 5,14, N 7,14; zistená C 67,26, H 5,35, N 7,10.

Príklad 2/22

Príprava 1,1-di-(5-hydroxyindol-3-yl)-4-hydroxypentánu

Zlúčenina bola pripravená ako v Príklade 2/4 z 5-hydroxyindolu.

C21H22N2O3 (392,41); teplota topenia = rozkladá sa pri >200°C; Rf = 0,58 (AcOEt).

¹H (CD₃OD) δ = 7,20 - 7,00 (2H, d, CH aromatický); 7,00 - 6,90 (2H, m, CH aromatický); 6,90 - 6,80 (2H, m, CH aromatický); 6,70 - 6,50 (2H, m, CH aromatický); 4,30 - 4,20 (1H, t, CH); 3,60 - 3,40 (2H, t, CH₂); 2,30 - 2,05 (2H, m, CH₂); 1,70 - 1,50 (2H, m, CH₂); 1,50 - 1,40 (2H, m, CH₂).

MS (IS) M’ = 349.

Elementárna analýza: vypočítaná C 71,97, H 6,32, N 7,99; zistená C 71,00, H 6,46, N 7,50.

Príklad 3

Zlúčenina v príklade 3 bola pripravená použitím syntézy v Schéme 3 uvedenej ďalej, v ktorej krok A je vykonaný podľa postupov, ktoré popísal Dondoni G. et al., Tetrahedron Lett, 1992, 33 (29), 4221; Dondoni G. et al., Synth. Commun. 1994, 24 (18), 2537.

Schéma 3

Krok A

Príprava derivátov nitrónu Krok B

Príprava derivátov bis-indolu

Derivát nitrónu z kroku A bol rozpustený v bezvodom rozpúšťadle (napríklad CH2CI2, AcOEt, THF, dioxán) spolu s indolom v stechiometrických množstvách alebo v nadbytku. Do roztoku takto získaného bola pri izbovej teplote pridaná organická alebo anorganická kyselina (napríklad HCl, octová kyselina, trifluóroctová kyselina, SnCI₄₎ trimetylsilylchlorid). Reakcia postupovala do zmiznutia indolu alebo derivátu indolu, pridaním organického rozpúšťadla a silným pretrepaním s bázickým vodným roztokom na eliminovanie kyslosti roztoku. Organický roztok bol po vysušení s dehydratačným činidlom koncentrovaný. Pevné rezíduum bolo podrobené chromatografii na silikagéle na izolovanie a prečistenie derivátu bis-indolu.

Príklad 3/1

Príprava (2S)-2,3~O-izopropylidén-2,3-dihydroxy-1,1-diindol-3-y!-propánu (ST 1330)

2,3-O-izopropylidén-glyceraldehyd (1,8 g, 14 mmol) (pripravený čerstvý z diizopropylidén derivátu D manitolu) a N-benzyl-hydroxylamínu (1,23 g, 10 mmol) bol rozpustený v 20 ml CH₂CI₂ v banke. 10 g Na₂SO₄ bolo suspendované v roztoku a ponechané miešať po dobu 16 hodín pri teplote okolia. Ku koncu reakcie bol roztok prefiltrovaný a koncentrovaný, pokiaľ sa nezískala pevná látka, ktorá bola potom kryštalizovaná hexánom. Derivát nitrónu bol získaný ako biela pevná látka (2,1 g, výťažok 89%).

Časť tejto pevnej látky (1,2 g, 5,11 mmol) umiestnený v banke bol rozpustený v bezvodom CH₂CI₂ (30 ml) s indolom (1,5 g, 12,8 mmol) a 20 ml CH₂CI₂ bolo pridané po kvapkách k výslednému roztoku pri teplote okolia.

Po 16 hodinách miešania pri teplote okolia bola reakčná zmes spracovaná rozpustením s CH₂CI₂ (70 ml) a silným pretrepaním s nasýteným roztokom NaHCCh. Po separácii v lieviku bola organická fáza koncentrovaná dosucha. Získaná pevná látka bola podrobená chromatografii na silikagéle (etyléter: hexán = 1 : 1) za vzniku (2S)-2,3-0-izopropylidén-2,3-dihydroxy-1,1-diindol-3-yl-propán (1,59 g, výťažok 90%).

C₂₂H₂₂N₂O₂ (346,4); teplota topenia = rozkladá sa pri 100 - 110°C; (cc)d = 18,3° (0,5% CHCI3); Rf = 0,5 (etyléter / hexán = 1:1).

¹H (CHCI3) δ = 8,00 (2H, s, NH); 7,60 - 7,44 (2H, dd, CH aromatický); 7,26 - 7,24 (2H, dd, CH aromatický); 7,20,- 6,86 (6H, m, CH aromatický); 5,00 - 4,84 (1H, m,

CH); 4,64 (1H, d, CH); 4,00 - 3,80 (2H, dd, CH); 1,40 (6H, s, CH₃).

MS (IS) M' = 345.

Elementárna analýza: vypočítaná (4% H₂O, 2,3% AcOEt) C 74,34, H 6,50, N 7,70;

zistená C 74,66, H 6,84, N 7,26.

Príklad 4

Zlúčeniny v príklade 4 boli pripravené použitím syntézy v Schéme 4 uvedenej ďalej.

Schéma 4

Aik_O^Y^o^Alk nh₂ dehydratačné činidlo

AH,

A=N o S

Príprava bis-benzimidazolu a derivátov bis-benzotiazolu

Do banky vybavenej dobrým miešaním bolo pridané dehydratačné činidlo (napríklad polyfosforečná kyselina alebo jej estery, tionylchlorid, anhydrid kyseliny fosforečnej) (1,5 až 20 mol), deriváty esteru malónovej kyseliny (1-2 mol) a 1,2fenyldiamín alebo jeho deriváty (1-4 mol) pre získanie benzimidazolov, alebo 2tioaminofenylu alebo jeho derivátov (1-4 mol) pre získanie bis-benzotiazolov. Po ukončení všetkých pridaní bola zmes zohrievaná veľmi pomaly na 160°C - 200°C a ponechaná pri tejto teplote po dobu ďalších 20 - 30 hodín, v bezvodom prostredí a bezkyslíkovej atmosfére. Ku koncu tejto doby bol bázický vodný roztok spolu s organickým rozpúšťadlom nemiešateľný vo vode (napríklad metylénchlorid, etylacetát, etyléter, tetrahydrofurán) pridaný k ochladenej zmesi. Po dokončení rozpustenia bola organická fáza separovaná z vodnej fázy a koncentrovaná, so získaním polopevného surového reakčného produktu.

Všetky konečné produkty boli izolované a čistené zo surového reakčného produktu na silikagéle prostredníctvom chromatografie s priamou fázou.

Príklad 4/1

Príprava fenyl-dibenzotiazol-2-yl-metánu (ST 1433) g PPA (polyfosforečná kyselina), 2,54 ml 2-aminotiofenolu (technický 90%) (23 mmol) a 2,60 ml (11 mmol) dietylfenylmalonátu boli pridané do banky vytvorenej s bezvodou a argónovou atmosférou. Táto zmes bola podrobená pomalému zohrievaniu na 140°C - 145°C a potom ponechaná pri tejto teplote po dobu približne 16 hodín alebo pokiaľ sa nestratil amín.

Reakcia postupovala ďalej pridaním etylacetátu (300 ml) a nasýteného roztoku hydrouhličitanu sodného (200 ml). Organická fáza bola separovaná zvodnej fázy a vákuovo koncentrovaná pokiaľ všetko rozpúšťadlo bolo celkom eliminované. Výsledná pevná látka bola podrobená čisteniu na silikagélovom stĺpci chromatografie (pohyblivá fáza gradient hexán : dioxán =8:2) získajúc 500 mg konečného produktu (výťažok 12%).

C21H14N2S2 (358,5); teplota topenia = 178°C; Rf = 0,41 (hexán / dioxán = 8:2).

¹H (DMSO) δ = 7,80 - 7,70 (3H, m, CH aromatický); 7,60 - 7,40 (5H, m, CH aromatický); 7,40 - 7,20 (3H, m, CH aromatický); 7,20 - 7,00 (3H, m, CH aromatický, CH).

MS (IS) M⁺ = 359.

Elementárna analýza: vypočítaná C 70,36, H 3,93, N 7,81; zistená C 70,10, H 3,85, N 7,49.

Príklad 4/2

Príprava 1,1-di-(benzimidazol-2-yl)-butánu (ST 1435) g polyfosforečnej kyseliny s 1,165 g (11 mmol) 1,2-fenyldiamínu a 1,153 ml (5,5 mmol) dietyl-propylmalonátu boli umiestnené v bezvodom prostredí v argónovej atmosfére v banke vybavenej miešaním. Po dokončení pridávania, bola reakčná zmes pomaly zohrievaná na 150°C - 155°C a udržovaná pri tejto teplote po dobu ďalších 16 hodín. Ku koncu tejto doby po ochladení bol nasýtený roztok hydrouhličitanu sodného (100 ml) a etylacetátu (150 ml) pridaný k reakčnej zmesi. Po čistení surového produktu na silikagélovom stĺpci svetelnej chromatografie (pohyblivá fáza hexán : THF = 8:2) bol získaný požadovaný produkt. Výťažok 10%.

CiaH₁₈N₄ (290,3); teplota topenia = rozkladá sa pri 260°C; Rf = 0,38 (ACOEt / MeOH = 95 : 0,5).

¹H (DMSO + D₂₀) δ = 7,50 - 7,40 (4H, m, CH aromatický); 7,20 - 7,00 (4H, m, CH aromatický); 4,60 - 4,50 (1H, t, CH); 2,40 - 2,20 (2H, m, CH₂); 1,40 - 1,20 (2H, m, CH₂); 1,00-0,90 (3H, t, CH₃).

MS (IS) M’ = 289.

Elementárna analýza: vypočítaná C 74,45, H 6,24, N 19,29; zistená C 74,21, H 5,98, N 18,90.

Príklad 5

Zlúčenina v Príklade 5 bola pripravená použitím syntézy v Schéme 5 uvedenej ďalej:

Schéma 5

Alk-o

/

O

A=N o S

Príprava N-oxo derivátov bis-benzimidazolu a S-οχο derivátov bis-benzotiazolu

Do banky vybavenej dobrým miešaním bolo pridané dehydratačné činidlo (napríklad polyfosforečná kyselina alebo jej estery, tionylchlorid, anhydrid kyseliny fosforečnej) (1,5 až 20 mol), deriváty esteru malónovej kyseliny (1-2 mol) a 1,2fenyldiamín alebo jeho deriváty (1-4 mol) pre získanie benzimidazolov, alebo 2tioaminofenylu alebo jeho derivátov (1-4 mol) pre získanie bis-benzotiazolov. Po ukončení všetkých pridaní bola zmes zohrievaná veľmi pomaly na 160°C - 200°C a ponechaná pri tejto teplote po dobu ďalších 20 - 30 hodín, v bezvodom prostredí a bezkyslíkovej atmosfére. Ku koncu tejto doby bol bázický vodný roztok spolu s nemiešateľným organickým rozpúšťadlom (napríklad metylénchlorid, etylacetát, etyléter, tetrahydrofurán) pridaný k ochladenej zmesi. Po dokončení rozpustenia bola organická fáza separovaná z vodnej fázy a koncentrovaná, so získaním polopevného surového reakčného produktu.

Príklad 5/1

Príprava (benzotiazol-2-yl, benzotiazol-3 oxid-2-yl)-fenylmetánu (ST 1424) g polyfosforečnej kyseliny, 2,54 ml 2-aminotiofenolu (technický (90%) (23 mmol) a 2,60 ml (11 mmol) dietylfenylmalonátu boli pridané do banky s dobrým miešaním. Táto reakčná zmes bola podrobená pomalému zohrievaniu na 140°C - 160°C a potom ponechaná pri tejto teplote po dobu približne 16 hodín.

Ku koncu tejto doby bola reakcia spracovaná pridaním etylacetátu (300 ml) a pretrepaním silne s nasýteným roztokom hydrouhličitanu sodného (200 ml). Organická fáza bola separovaná z vodnej fázy a vákuovo koncentrovaná. Výsledná pevná látka bola podrobená prvému čisteniu na silikagélovom chromatografickom stĺpci (hexán : dioxán = 8 : 2) a potom druhému čisteniu na stĺpci s reverznou fázou preparačnej chromatografie (Hibar stĺpec, 250 x 25 mm, RP-18; rýchlosť toku 10 ml/min; RT 28 min; UV detektor 360 mm). Benzotiazol-2-yl, benzotiazol-3 oxid-2yl)fenylmetán bol získaný s výťažkom 15%.

C2iH₁₄N₂OS2 (374,5); teplota topenia = 152°C; Rf = 0,33 (hexán / dioxán = 8 : 2).

¹H (DMSO) δ = 8,5 (1H, s, NH); 8,14 - 8,08 (2H, d, CH aromatický); 8,04 - 7,98 (2H, d, CH aromatický); 7,80 - 7,68 (2H, d, CH aromatický); 7,60 - 7,40 (7H, m, CH aromatický).

MS (IS) M⁺ (-H₂O) = 359.

Elementárna analýza; vypočítaná C 67,38, H 3,70, N 7,47; zistená C 67,39,10, H 3,80, N 7,39.

Príklad 6

Zlúčenina v Príklade 6 bola pripravená použitím syntézy v Schéme 6 uvedenej ďalej, v ktorej krok A je vykonaný podľa postupu, ktorý popísal Diez-Barra E. et al., Synth. Commun. 1993, 23(13), 1783; a krok B je vykonaný podľa postupu, ktorý popísal H. Lasta D. J. Tetrahedron Lett. 1990, 31 (41), 5833.

Schéma 6

Krok A

Alk-Hal /ž N

N

Alk

Hal = Cl, Br

Krok B

Krok A

Príprava N-alkyl derivátov imidazolu

Krok B

Príprava N-alkyl-2-alkanoyl alebo N-alkyl-2-aroyl derivátov N-alkylimidazolu Krok C

Príprava derivátov bis-imidazoiu

Jeden mol N-alkylimidazolu (vyrobeného podľa postupu, ktorý popísal DiezBarra E. et al., Synth. Commun. 1993, 23(13), 1783) bol rozpustený v organickom rozpúšťadle vytvorenom bezvodým (napríklad hexán, etyléter, dioxán alebo tetrahydrofurán) v banke vybavenej miešaním, v bezvodom prostredí a v inertnej atmosfére. Do tohto roztoku pri nízkej teplote (od -10°C do -70°C) bol pridaný roztok alebo disperzia bázického reakčného činidla (napríklad butyllítium, hydrid sodný, lítiumdialkylamín, amid sodný, t-butyllítium) v molárnych množstvách alebo v miernom nadbytku. Ku koncu tohto pridania bola zmes ponechaná ďalšiu dobu (od 10 minút do 1 hodiny) reagovať a potom bol roztok ketón derivátu Nalkylimidazolu (vyrobený podľa postupu, ktorý popísal H. Lasta D. J. Tetrahedron Lett. 1990, 31 (41), 5833) pridaný po kvapkách v stechiometrických množstvách alebo v nadbytku, čo sa týka N-alkylimidazolu (od 1 do 2 mmol).

Po ďalších tridsiatich minútach pri pôvodnej teplote bola reakčná zmes ponechaná zohriať sa na teplotu okolia (25°C - 30°C) a bola miešaná, až kým sa N-alkylimidazol úplne nestratil. K reakčnej zmesi bolo pridané organické rozpúšťadlo a nasýtený vodný roztok chloridu sodného. Po separácii organického rozpúšťadla z vodnej fázy bolo vysušené na sírane sodnom a koncentrované. Výsledná pevná látka bola podrobená chromatografii na silikagéle alebo kryštalizácii za získania požadovaných produktov.

Príklad 6/1

Príprava fenyl, hydroxy, di-(n,n-dibenzylimidazol-2-yl)-metánu (ST1440)

Roztok 0,8 g (5 mmol) N-benzylimidazolu (vyrobený podľa postupu, ktorý popísal Diez-Barra E. et al., Synth. Commun. 1993, 23(13), 1783) v 10 ml bezvodého THF bol ochladený na -70°C. Po dosiahnutí tejto teploty bolo pridané 3,5 ml (5,6 mmol) roztoku n-butyllítia 1,6 M v hexáne (5,6 mmol). Následne bol po kvapkách pridaný N-benzyl-2-benzoylimidazol (vyrobený podľa postupu, ktorý popísal H. Lasta D. J. Tetrahedron Lett. 1990, 31 (41), 5833), ktorý bol predtým rozpustený v THF (1,5 ml). Po dokončení pridania bola reakčná zmes zahriata na teplotu 25°C a udržovaná za miešania po dobu 16 hodín. Ku koncu tejto doby bol roztok zriedený 200 ml CH2CI2 a silne pretrepaný s nasýteným roztokom NaCl (100 ml). Organická fáza separovaná z vodnej fázy bola vysušená s Na₂SO₄ a koncentrovaná. Bola získaná surová pevná látka, ktorá bola čistená kryštalizáciou s etylacetátom, za vzniku fenyl, hydroxy, di(N,N-dibenzylimidazol-2-yl) s výťažkom 71,4%.

Ο₂₇Η₂4Ν₄Ο (420,51); teplota topenia = rozkladá sa pri 160°C; Rf = 0,72 (ACOEt /

NH₃ = 98 : 0,2).

¹H (CDCI3) δ = 7,30 - 7,10 (12H, m, CH aromatický, OH); 7,00 (2H, s, CH imid.);

6,98-6,82 (4H, m, CH aromatický); 6,80 (2H, s, CH imid.); 5,40 8 (4H, d, CH₂).

MS (IS) M⁺ = 421.

Elementárna analýza: vypočítaná C 77,11, H 5,75, N 13,32; zistená C 77,07, H 5,44,

N 13,45.

Príklad 7

Zlúčenina v Príklade 7 bola pripravená použitím syntézy v Schéme 7 uvedenej ďalej, v ktorej krok A je uskutočnený podľa postupu, ktorý popísal Cornia M. et al., Tetrahedron: Asymetry 1997, 8 (17) 2905; Casiraghi G. et al., Tetrahedron 1992, 48 (27), 5619, a postupu popísaného v Príklade 1 kroku A.

Schéma 1

Krok A

+ báza

bázalT

Krok B

Krok A

Príprava soli indolu a jej derivátov

Krok B

Kondenzačná reakcia na prípravu bis-indolu a derivátov bis-indolu

Soľ z kroku A (1 mol) bola rozpustená v bezvodom inertnom organickom rozpúšťadle (napríklad chlorovodíkové rozpúšťadlá, dioxán, THF, etyléter) a vyliata do chladného roztoku (od -15°C do -50°C) fosgénu (s organickým rozpúšťadlom ako je CH2CI2, toluén, THF, etyléter). Po 1 hodine sa teplota zvýšila (na 0°C - 50°C) a roztok bol udržiavaný pri tejto teplote po dobu ďalších 40 - 24 hodín. Ku koncu tejto doby bola reakčná zmes prefiltrovaná a kvapalina koncentrovaná. Takto získaná pevná látka bola podrobená čisteniu na silikagélovom chromatografickom stĺpci za vzniku kondenzačného produktu.

Príklad 7/1

Príprava 1,1-diindol-3-yl-oxometánu (ST 1463)

Horečnaté soľ indolu (2,43 g, 11 mmol) (získaná postupom, ktorý popísal Casiraghi G. et al., Tetrahedron 1992, 48 (27), 5619) bola rozpustená v 12 ml CH2CI2 a potom bola vyliata do roztoku fosgénu v 20% toluéne (6,2 ml) a CH2CI2 (10 ml), reakčná zmes bola ponechaná pri +5°C po dobu 16 hodín. Organická fáza bola separovaná z pevnej látky filtráciou a koncentrovaná dosucha. Výsledná pevná látka po čistení na silikagélovom stĺpci použitím etylacetát : hexán = 6:4 ako pohyblivej fázy poskytla výťažok diindol-oxometán derivátu ako žltej pevnej látky. Výťažok 90%.

C17H12N2O (260,29); teplota topenia = rozkladá sa pri 300°C; Rf = 0,54 (hexán / ACOEt =4:6).

¹H (DMSO-De) δ = 8,36 - 8,24 (2H, d, CH aromatický); 8,20 (2H, s, CH indol); 7,90 (2H, br, NH); 7,60 - 7,50 (2H, d, CH aromatický); 7,30 - 7,10 (4H, m, CH aromatický).

MS (IS) M' = 259.

Elementárna analýza: vypočítaná C 77,84, H 5,38, N 10,68; zistená C 77,79, H 5,02, N 10,62.

Príklad 8

Zlúčenina v príklade 8 bola pripravená použitím syntézy v Schéme 8 uvedenej ďalej podľa postupu, ktorý popísal Diez-Barra E. et al., Synth. Commun. 1993, 23(13), 1783.

Schéma 8

H H

Aík-Hal

Alk

Hal=CI, Br

Príklad 8/1

Príprava di-(N-benzylindol-3-yl)-oxometánu (ST 1473)

Zlúčenina bola pripravená postupu, ktorý popísal Diez-Barra E. et al., Synth. Commun. 1993, 23(13), 1783, vychádzajúc z produktu popísaného v Príklade 7/1.

Získaná bola žltá pevná látka. Výťažok 90%.

C31H24N2O (440,54); teplota topenia = rozkladá sa pri 305°C; Rf = 0,52 (hexán / etylacetát = 7:3).

¹H (DMSO-D₆) δ = 8,50 - 8,48 (2H, m, CH aromatický); 8,40 - 8,30 (2H, m, CH aromatický); 7,60 - 7,50 (2H, m, CH aromatický); 7,42 - 7,20 (14H, m, CH aromatický, indol); 5,62 - 5,58 (4H, m, CH₂).

MS (IS) M⁺ = 441.

Elementárna analýza: vypočítaná C 84,51, H 5,49, N 6,35; zistená C 84,19, H 5,98, N 6,29.

Príklad 9

Zlúčenina v Príklade 9 bola pripravená podľa syntézy v Schéme 9 uvedenej ďalej.

Schéma 9

Alk

Alkylačné a alkylačno / dehydratačné deriváty oxometánu

V bezvodom rozpúšťadle (napríklad THF, etyléter) bol rozpustený 1 mol derivátu oxometánu (pripravený ako je popísané v Príklade 8/1) a bola pridaná soľ (napríklad lítia, horčíka, medi a fosfóniový katión) alkylu pre prípravu derivátu látky, ktorá bola pridaná pri nízkej teplote (od -50°C do + 10°C) v nadbytku množstiev daného substrátu (od 2 do 10 mol). Po dokončení pridávania bola teplote reakčnej zmesi zvýšená na teplotu okolia (22°C až 30°C). Po dokončení reakcie bol roztok koncentrovaný odparením rozpúšťadla vo vákuu a takto získaná polopevná látka bola zriedená s CH₂CI₂.

Roztok bol premytý vodou a potom nasýteným roztokom NaCl. Organická fáza bola znovu koncentrovaná a výsledná pevná látka bola podrobená čisteniu za vzniku požadovaného produktu.

Príklad 9/1

Príprava 1,1-di-(N-benzylindol-3-yl)-1-butén a (N-benzylindol-3-yl, N-benzyl-2propylindol-3-yl)-oxometánu (ST 1492 a ST 1494)

Zlúčenina popísaná v Príklade 8/1 (1 g, 2,3 mmol) bola rozpustená v bezvodom THF (13 ml) a výsledný roztok bol ochladený na +5°C. Bolo pridané 7 ml roztoku propylmagnéziumchloridu 2M v etylétere. Po 1 hodine bolo pridané 100 ml CH₂CI₂a 50 ml vody. Organická fáza bola premytá nasýteným roztokom NaCl 100 ml predtým ako bola koncentrovaná dosucha. Takto získaný surový reakčný produkt bol podrobený chromatografii na silikagéle eluovaním zmesou hexán : etylacetát = 8 : 2. Týmto spôsobom boli izolované a čistené konečné zlúčeniny zo surového reakčného produktu (výťažky oboch zlúčenín 10%).

(ST 1492) C₃₄H₃₀N₂ (466,63); teplota topenia = rozkladá sa pri 240°C; Rf = 0,31 (hexán / etylacetát =9:1).

¹H (DMSO-De) δ = 7,60 - 6,80 (20H, m, CH aromatický, indol); 6,20 - 6,00 (1H, t, CH); 5,42 (2H, s, CH₂); 5,30 (2H, s, CH₂); 2,24 - 2,18 (2H, q, CH₂); 1,10 - 1,00 (3H, t, CH₃).

MS (IS) M' = 465.

Elementárna analýza: vypočítaná C 87,51, H 6,48, N 6,00; zistená C 87,74, H 6,48, N 5,79.

(ST 1494) C₃₄H₃oN₂0 (482,63); teplota topenia = rozkladá sa pri 325°C; Rf = 0,68 (hexán / etylacetát = 7:3).

¹H (DMSO-Dg) δ = 8,20 - 8,10 (1 Η, m, CH aromatický, indol); 8,00 (1H, s, CH); 7,70 - 6,60 (1H, m, CH); 7,40 - 7,00 (16H, m, aromatický, indol); 5,60 (2H, s, CH₂); 5,50 (2H, s, CH₂); 3,00 - 2,90 (2H, q, CH₂); 1,60 - 1,40 (2H, m, CH₂); 0,90 - 0,80 (3H, t, CH₃).

MS (IS) M' = 465.

Elementárna analýza: vypočítaná C 84,61, H 6,26, N 5,80; zistená C 84,54, H 6,38, N 5,69.

Príklad 10

Zlúčenina v Príklade 10 bola pripravená použitím syntézy v Schéme 10 uvedenej ďalej.

Schéma 10

Príklad 10/1

Príprava feriyl-di-(1-N-benzylimidazol-2-yl)-metánu (ST 1447)

0,84 g (2 mmol) zlúčeniny pripravenej, ako je popísané v Príklade 6/1, bolo rozpustené v 12 ml HCOOH spolu s 2 g uhlíka a výsledná zmes bola zohrievaná pri refluxe po dobu 24 hodín. Ku koncu tejto doby bol roztok ochladený na zriedený s 50 ml MeOH, prefiltrovaný na celíte a potom koncentrovaný dosucha. Konečený produkt bol separovaný zo surového reakčného produktu chromatografiou na silikagéle (elučné rozpúšťadlo hexán : etylacetát = 7: 3).

C₂7H₂₄N₄ (404,51); teplota topenia = rozkladá sa pri > 200°C; Rf = 0,66 (hexán / etylacetát = 7:3).

¹H (DMSO-D₆) δ = 8,30 - 8,20 (4Η, m, CH aromatický); 7,80 - 7,70 (2H, m, CH aromatický); 7,68 - 7,50 (4H, m, CH aromatický a imid.); 7,40 - 7,20 (10H, m, aromatický, imid. a CH); 5,70 - 5,60 (4H, m, CH₂).

MS (IS) M' = 403.

Elementárna analýza: vypočítaná C 80,16, H 5,98, N 13,85; zistená C 80,10, H 5,89, N 13,54.

Príklad 11

Zlúčeniny v Príklade 11 boli pripravené podľa postupu, ktorý popísal Diez-Barra E. et al., Synth. Commun. 1993, 23 (13), 1783.

Príklad 11/1

Príprava 1,1-di-(N-benzylindol-3-yl)-butánu (ST 1442)

ST 1385 1,1-diindol-3-yl-bután, 290 mg (1 mmol) bol dôkladne zmiešaný s tercbutylátom draselným (280 mg) a tetrabutylamóniumchloridom (20 mg). Takto získaná zmes bola udržovaná za ultrazvukového miešania pri teplote okolia. Potom bolo pridané 640 mg (5 mmol) benzylchloridu pri 0°C a ultrazvukové miešanie pokračovalo po dobu 2 hodín pri teplote okolia. Ku koncu tejto doby bolo do reakčnej zmesi pridané H₂O / CHCI₃; chloroformová fáza bola separovaná, premytá malým množstvom vody, vysušená na Na₂SO₄, prefiltrovaná a koncentrovaná dosucha. Výsledný produkt bol izolovaný a čistený chromatograficky na silikagéle eluovaním s hexán : etyléter = 95: 5. Bolo získané 351 mg produktu s výťažkom 78%.

C₃₄H₃₂N₂ (468); teplota topenia = rozkladá sa pri > 210°C; Rf = 0,53 (hexán / éter = 8:2).

¹H (CDCla) δ = 7,55 (2H, d, CH aromatický); 7,16 - 7,05 (10H, mm, CH aromatický); 7,04 - 6,88 (12H, mm, CH aromatický); 5,22 (4H, s, GH₂); 4,42 (1H, t, CH); 2,13 (2H, q, CH₂); 1,40-1,23 (2H, m, CH₂); 0,98 (3H, t, CH₃).

MS (IS) M' = 467.

Elementárna analýza; vypočítaná C 87,13, H 6,88, N 5,17; zistená C 86,83, H 7,04, N 4,99.

Príklad 11/2

Príprava 1,1-di-(N-metylindol-3-yl)-butánu (ST 1534)

Titulná zlúčenina bola pripravená použitím presne rovnakého postupu popísaného v Príklade 11/1 vychádzajúc z ST 1385 a metyljodidu. Výťažok 84%.

C22H24N2 (316); teplota topenia = rozkladá sa pri > 200°C; Rf = 0,45 (hexán / AcOEt = 9:1).

¹H (CDCb) δ = 7,29 (2H, d, CH aromatický); 7,24 (2H, d, CH aromatický); 7,21 (2H, t, CH aromatický); 7,08 (2H, t, CH aromatický); 6,88 (2H, s, CH aromatický); 4,52 (1H, s, CH); 3,72 (6H, s, CH₃); 2,22 (2H, q, CH₂); 1,56-1,39 (2H, m, CH₂); 0,99 (3H,t, CH₃).

MS (IS) M’= 315.

Elementárna analýza: vypočítaná C 85,30, H 7,64, N 8,85; zistená C 82,98, H 7,49, N 8,72.

Príklad 11/3

Príprava 5,5-bis-(1-metyl-1H-indol-3-yl)-1-pentanolu (ST 1974)

Titulná zlúčenina bola pripravená použitím presne rovnakého postupu popísaného v Príklade 11/1 vychádzajúc z ST 1346 a metyljodidu. Výťažok 75%.

C₂₃H26N₂O (346,47); Rf = 0,25 (hexán / AcOEt = 7:3).

¹H (CDCb) δ = 7,62 (2H, d, CH aromatický); 7,35 - 7,15 (4H, m, CH+CH aromatický); 7,12 - 6,98 (2H, m, CH aromatický); 6,85 (2H, s, CH aromatický); 4,60 (1H, t, CH); 3,75 (6H, s, N-CH₃); 3,65 (2H, t, CH₂O); 2,35 - 2,16 (2H, m, CH₂); 1,76 1,58 (2H, m, CH₂).

MS (IS) M’ = 345.

Elementárna analýza: vypočítaná C 79,73, H 7,56, N 8,08; zistená C 79,61, H 7,49, N 8,01.

Príklad 12

Zlúčeniny v Príklade 12 boli pripravené použitím postupu, ktorý popísal Angyal S.J., Beveridge R.J. Carbohydr. Res. 1978, 65, 229.

Príklad 12/1

Príprava (2S)-2,3-dihydroxy-1,1-diindol-3-yl-propánu (ST 1331)

Titulná zlúčenina bola získaná s výťažkom 95% použitím postupu, ktorý popísal

Angyal S. J., Beveridge R.J. Carbohydr. Res. 1978, 5, 229, vychádzajúc zo zlúčeniny pripravenej ako bola popísaná v Príklade 3/1.

C19H18N2O2 (306,4); teplota topenia = rozkladá sa pri 200°C; (oc)d = + 38,5° (0,5% CH3OH); Rf=0,5 (etylacetát).

¹H (CDCI₃) δ = 8,00 (2H, br, NH); 7,62 - 7,48 (2H, dd, CH aromatický); 7,26 7,20 (2H, m, CH aromatický); 7,20-6,86 (6H, m, CH aromatický); 4,64 (1H, d, CH); 4,60 - 4,20 (1 H, d, CH); 3,80 - 3,26 (2H, dd, CH); 1,80 (2H, br, OH).

MS (IS) M‘ = 305.

Elementárna analýza: vypočítaná (4% H2O, 2,7% etyléter) C 72,03, H 6,60, N 8,81; zistená C 72,51, H 6,47, N 7,75.

Príklad 12/2

Príprava 1,1-diindol-3-yl-1-deoxy-D-manitolu (ST 1349)

Titulná zlúčenina bola získaná použitím postupu, ktorý popísal Angyal S. J., Beveridge R.J., Carbohydr. Res. 1978, 5, 229, vychádzajúc zo zlúčeniny pripravenej ako bola popísaná v Príklade 1 krok A. Výťažok 84%.

C22H24N2O5 (396); teplota topenia = rozkladá sa pri 60°C; (a)o = + 38,6° (0,07% v CH3OH); Rf = 0,5 (CHCI3 / CH3OH = 7:3).

¹H (DMSO-Dg) δ = 10,60 - 10,70 (2H, br-s, NH); 7,50 (2H, t, CH aromatický); 7,25 (2H, d, CH aromatický); 7,13 (2H, s, CH aromatický); 6,90 (2H, m, CH aromatický); 6,80 (2H, m, CH aromatický); 5,00 (1H, br-s, CH); 4,00 - 4,40 (5H, m, OH); 3,30 - 3,60 (6H, m, CH₂).

MS (IS) M' - 395.

Elementárna analýza: vypočítaná (3% H₂O) C 65,18, H 6,20, N 6,87; zistená C 65,00, H 6,40, N 6,35.

Príklad 13

Zlúčeniny v Príklade 13 boli pripravené použitím postupu, ktorý popísal Sainbury M., Hogan I.T., Synthesis 1984,,4, 872.

Príklad 13/1

Príprava 1,3-diacetoxy-2,2-(diindol-3-yl)-propánu (ST 1370)

Titulná zlúčenina bola získaná vychádzajúc zo zlúčeniny z Príkladu 2/8 podľa postupu, ktorý popísal Sainbury M., Hogan I. T., Synthesis 1984, 4, 872, zdvojnásobením molov Ac₂O a AcONa. Výťažok 70%.

C23H22N2O4 (390,4); teplota topenia = 183°C - 185°C; Rf = 0,78 (etyléter).

¹H (CDCb) δ = 8,10 (2H, s, NH); 7,32 - 7,24 (2H, d, CH aromatický); 7,22 - 7,16 ( 2H, m, CH aromatický); 7,14 - 7,08 (2H, d, CH aromatický); 7,04 - 6,98 (2H, t, CH aromatický); 6,80-6,64 (2H, t, CH aromatický); 4,84 (4H, s, CH₂); 1,90 (6H, s, CH₃). MS (IS) M' = 390.

Elementárna analýza; vypočítaná C 70,75, H 5,68, N 7,17; zistená C 70,50, H 5,35, N 6,83.

Príklad 13/2

Príprava 5-acetoxy-1,1-diindol-3-yl-pentánu (ST 1371)

Titulná zlúčenina bola získaná použitím postupu, ktorý popísal Sainbury M., Hogan I. T., Synthesis 1984, 4, 872, vychádzajúc zo zlúčeniny z Príkladu 2/4. Výťažok 80%.

C23H24N2O2 (360,4); teplota topenia = rozkladá sa pri >200°C; Rf = 0,42 (etyléter / hexán = 7:3).

¹H (CDCI3) δ = 7,80 (2H, br, NH); 7,62 - 7,48 (2H, dd, CH aromatický); 7,24 7,20 ( 2H, d, CH aromatický); 7,16 - 7,10 (2H, m, CH aromatický); 7,00 - 6,86 (4H, m, CH aromatický); 4,42 - 4,40 (1 H, t, CH); 4,00 - 3,84 (2H, t, CH₂); 2,22 - 1,86 (2H, m, CH₂); 1,90 (3H, s, CH₃); 1,80 - 1,60 (2H, m, CH₂); 1,50 - 1,40 (2H, m, CH₂).

MS (IS) M⁺= 361.

Elementárna analýza: vypočítaná C 76,57, H 6,65, N 7,77; zistená C 76,27, H 6,78, N 7,25.

Príklad 13/3

Príprava 1,1-diindol-3-yl-1-deoxy-pentaacetyl-D-glukózy (ST 1363)

Titulná zlúčenina bola získaná vychádzajúc zo zlúčeniny z Príkladu 2/10 podľa postupu, ktorý popísal Sainbury M., Hogan I. T., Synthesis 1984, 4, 872, použitím

10-znásobeného nadbytku AC2O a AcONa. Výťažok 70%.

C23H34N2O10 (606,1); teplota topenia = 190°C; (a)_D = - 23,8° (0,4% CHCI₃); Rf = 0,8 (CHCI3 / CH3OH = 9 : 1).

¹H (CDCI3) δ = 8,00 (2H, s, NH); 7,70 - 7,60 (2H, m, CH aromatický); 7,30 - 7,05 (4H, m, CH aromatický); 7,04 - 6,90 (4H, m, CH aromatický); 5,80 - 5,70 (1H, t, CH); 5,40 - 5,20 (2H, m, CH); 5,00 (2H, m, CH); 4,00 - 3,80 (2H, m, CH); 2,10 (3H, s, CH₃); 2,00 (3H, s, CH₃); 1,82 (3H, s, CH₃); 1,68 (3H, s, Ac); 1,64 (3H, s, Ac).

MS (IS) M' = 605.

Elementárna analýza: vypočítaná (3,4% H2O) C 65,18, H 6,20, N 6,87; zistená C 65,10, H 6,23, N 6,40.

Príklad 14

Príprava 1,1-di-(indol-3-yl)-5-mesyloxypentánu (ST 1488)

Titulná zlúčenina bola získaná použitím postupu, ktorý popísal Kim, J. H., Yang, M. et al., J. Chem. Soc. Perkin. Trans. 1; 1998, (17), 2877-2880, vychádzajúc zo zlúčeniny z Príkladu 2/4. Výťažok 60%.

C22H24N2O3 (396); teplota topenia = rozkladá sa pri >200°C; Rf = 0,18 (Et₂O / hexán =6:4).

¹H (CDCI3) δ = 7,90 (2H, s, NH); 7,3 - 7,5 (2H, d, CH aromatický); 6,95 - 7,10 (2H, t, CH aromatický); 6,90 (1 H, s, CH aromatický); 4,20 (1H, t, CH); 2,80 (3H, s, CH₃S); 1,60-2,40 (8H,m, CH₂).

MS (IS) M’ = 395. ·

Elementárna analýza: vypočítaná C 66,66, H 6,06, N 7,07; zistená C 66,54, H 6,24, N 6,98.

Príklad 15

Zlúčeniny v Príklade 15 boli pripravené použitím postupu, ktorý popísal Tao, M. et al., Bioorg. Med. Chem. Lett..1996, 6 (24), 3009.

Príklad 15/1

Príprava fenyl, hydroxy, di-(imidazol-2-yl)-metánu (ST 1441)

Zmes obsahujúca 4,20 g (10 mmol) zlúčeniny v Príklade 6/1 a 1 g Pd(OH)₂ v 200 ml metanolu bola podrobená hydrogenácii s H₂ pri tlaku (870 kPa). Hydrogenácia bola vykonávaná pri teplote okolia po dobu 16 hodín.

Ku koncu tejto doby bolo Pd odstránené filtráciou a roztok bol koncentrovaný; výsledná pevná látka bola podrobená čisteniu. Konečný produkt bol izolovaný a čistený chromatograficky na silikagéle (pohyblivá fáza AcOEt : MeOH =1:1). Výťažok 98%.

Οι₃Ηι₂Ν₄ (240,26; teplota topenia = rozkladá sa pri 200°C; Rf = 0,65 (AcOEt / MeOH / NH₃ = 90:10: 0,2).

¹H (DMSO-D₆) δ = 12,10 - 11,80 (2H, br, NH); 7,40 - 7,34 (3H, m, CH aromatický); 7,30 - 7,14 (4H, m, CH imid.); 7,20 - 6,8 (4H, m, CH aromatický, OH). MS (IS) M⁺ = 241.

Elementárna analýza: vypočítaná C 64,98, H 5,03, N 23,32; zistená C 64,36, H 5,23, N 23,00.

Príklad 15/2

Príprava 1,1-di-(5-aminoindol-3-yl)-butánu. 2HCI (ST 1437)

ST 1429, 1,1-di-(5-nitroindol-3-yl)-bután, 250 mg (0,66 mmol) bol hydrogénovaný pri 103,5 kPa so 100 mg 5% Pd/c vetynolovom roztoku. Po 4 hodinách bola redukcia dokončená; roztok bol prefiltrovaný, koncentrovaný na malý objem a potom bol pridaný za miešania acetón. Produkt bol vyzrážaný a potom vákuovo prefiltrovaný a vysušený. Bolo získané 216 mg čistého produktu s výťažkom 84%.

C₂oH₂₂N₄ .2HCI (391); teplota topenia = rozkladá sa pri 248°C - 243°C; Rf = 0,62 (CH₃CN I EtOH = 6:4).

¹H (DMSO-De) δ = 11,95 (2H, br, NH); 10,50 (4H, br, NH₂); 7,55 (2H, s, CH aromatický); 7,50 - 7,25 (3H, m, CH aromatický); 7,10 - 6,90 (2H, m, CH aromatický); 4,35 (1H, t, CH); 2,15 (2H, q, CH₂); 1,40 - 1,15 (2H, m, CH₂); 0,90 (3H, t, CH₃ alifatický).

MS (IS) M⁺ = 319.

Elementárna analýza: vypočítaná C 61,38, H 6,18, N 14,31 Cl 18,11; zistená

C 61,08, H 6,25, N 14,02, Cl 18,48.

Príklad 16

Zlúčeniny v Príklade 16 boli pripravené použitím postupu, ktorý popísal Smith,

S.O. et al., J. Org. Chem. 1997, 62 (11), 3638.

Príklad 16/1

Príprava 1,1 -(diindol-3-yl)-5-fluórpentánu (ST (1381)

Zlúčenina z Príkladu 2/4 (318 mg, 1 mmol) bola rozpustená VCH2CI2 (20 ml). K roztoku udržovanému pri 25°C bol pridaný DAST (200 μΙ, 1,5 mmol) a zmes bola ponechaná reagovať po dobu 30 minút.

Ku koncu tejto doby bol k reakčnej zmesi pridaný roztok 10% NaHCO₃ (10 ml) a CH2CI2 (10 ml). Organická fáza bola separovaná, vysušená na Na₂SO₄a koncentrovaná, kým sa získala pevná látka. Produkt bol izolovaný a čistený HPLC použitím stĺpca reverznej fázy preparačnej chromatografie (RP-18 stĺpec, pohyblivá fáza CH₃CN : HO = 60 40). Výťažok 15%.

C21H20N2 (300); teplota topenia = 206°C - 208°C; Rf = 0,78 (hexán / iPrOH = 9 :14).

¹H (DMSO-D₆) δ = 10,40 - 10,80 (2H, br-s, NH); 7,52 (1H, d, CH aromatický); 7,45 (1H, m, CH aromatický); 7,37 (1H, d, CH aromatický); 7,20 (1H, m, CH aromatický); 7,07 (1H, t, CH); 6,95 (2H, m, CH); 6,68 (1H, s, CH); 4,65 (1H, br-s, CH); 2,75 - 3,00 (2H, m, CH₂); 1,95 - 2,40 (2H, m, CH₂); 1,90 - 1,60 (2H, m, CH₂); 1,70 (2H, m, CH₂).

MS (IS) M’ = 299.

Elementárna analýza: vypočítaná C 84,00, H 6,66, N 9,33; zistená C 84,19, H 6,50, N 9,03.

Príklad 16/2

Príprava (R,S)-5-fluór-1,1-(indol-2-yl, indol-3-yl)-pentánu (ST 1421)

Zlúčenina z Príkladu 2/12 (318 mg, 1 mmol) bola rozpustená v CH₂CI₂ (20 ml). K roztoku udržovanému pri 25°C bol pridaný DAST (200 μΙ, 1,5 mmol) a zmes bola ponechaná reagovať po dobu 30 minút.

Ku koncu tejto doby bol k reakčnej zmesi pridaný roztok 10% NaHCO₃ (10 ml) a CH₂CI₂ (10 ml). Organická fáza bola separovaná, vysušená na Na₂SO₄ a koncentrovaná, kým sa získala pevná látka. Produkt bol izolovaný a čistený HPLC použitím stĺpca reverznej fázy preparačnej chromatografie (RP-18 stĺpec, pohyblivá fáza CH₃CN : HO = 60 40). Výťažok 15%.

C21H21FN2 (320); teplota topenia = 77°C - 81°C; Rf = 0,44 (hexán / iPrOH =

85:15).

¹H (CH₃CH) δ = 9,00 - 8,80 (2H, br-s, NH); 7,40 (4H, m, CH aromatický); 7,30 (1H, br-s, CH); 6,95 (4H, m, CH aromatický); 6,60 (1H, s, H3'b); 4,65 (1H, t, CH); 4,50 - 4,75 (2H, t, CH₂); 2,20 (2H, t, CH₂); 1,70 - 1,80 (2H, m, CH₂); 1,40 (2H, m, CH₂).

MS (IS) M’= 319.

Elementárna analýza: vypočítaná C 78,75, H 6,56, F 5,93, N 8,75; zistená C 78,85, H 6,70, F 5,90, N 8,94.

Príklad 17

Príprava bisf1,1-di-(N-karbonylindol-3-yl)-butánu] (ST 1533)

ST 1385, 580 mg (2 mmol) a 500 mg karbonyldiimidazolu (3 mmol) boli rozpustené v 10 ml bezvodého dimetylsulfoxidu. Reakcia bola udržovaná pri 125°C po dobu 2 hodín za miešania. Ku koncu tejto doby bola reakčná zmes ochladená a pomaly bolo pridané 200 ml ľadovej H₂O. Produkt bol vyzrážaný a prefiltrovaný, premytý na filtri ľadovou vodou a potom kryštalizovaný s metanolom. Získalo sa 520 mg titulnej zlúčeniny. Výťažok 82,7%.

Produkt sa skladal zo zmesi stereoizomérov, jeden s butyrovým reťazcom v trans polohe (65%) a druhým v cis polohe (35%).

¹H (DMSO-Ds) δ = 7,80 - 7,70 (3H, m, CH aromatický); 7,60 - 7,40 (5H, m, CH aromatický); 7,40 - 7,20 (3H, m, CH aromatický); 7,20 - 7,00 (3H, m, CH aromatický, CH).

MS (IS) M’ (-H2O) = 359.

Príklad 18

Príprava 3-(5-bróm-1-(1H-indol-3-yl)-pentyl)-1H-indolu (ST 1880)

Titulná zlúčenina bola pripravená použitím postupu, ktorý popísal Campbell, J.

A. et al., J. Org. Chem. 1996, 61 (18), 6313-6325, vychádzajúc z ST 1346.

ST 1346, 318 mg (1 mmol) bol rozpustený v 20 ml bezvodého CH2CI2; roztok bol ochladený na -5°C a pomaly bolo za sebou pridané najprv 904 mg trifenylfosfínu (4 mmol) a potom 1,324 g tetrabrómmetánu (4 mmol). Reakčná zmes bola ponechaná pri -5°C po dobu 42 hodín, a potom po dokončení reakcie, bola koncentrovaná úplne dosucha. Rezíduum bolo spracované chromatografiou na SiO₂stĺpci použitím hexán : etylacetát 8 : 2 ako eluenta. Bolo získané 297 mg čistého produktu s výťažkom 78%.

C₂₁H₂iBrN₂ (381,32); Rf = 0,68 (hexán / AcOEt = 6:4).

¹H (CDCI3) δ = 7,86 (2H, br-s, NH); 7,66 (2H, d, CH aromatický); 7,34 (2H, d, CH aromatický); 7,27 - 7,16 (2H, m, CH aromatický); 7,16 - 7,03 (2H, m, CH aromatický); 6,37 (2H, s, CH aromatický); 4,53 (1H, t, CH); 3,40 (2H, t, CH₂Br); 2,37 -2,19(2H, m, CH₂); 2,05 - 1,97 (2H, m, CH₂); 1,71 - 1,49 (2H, m, CH₂).

MS (IS) M = 380.

Elementárna analýza: vypočítaná C 66,15, H 5,55, Br 20,95, N 7,35; zistená C 66,28, H 5,51, Br 20,64, N 7,29.

Príklad 19

Príprava 4-(5,5-di-(1H-indol-3-yl)-pentyl)-2-morfolinyl-metyléteru (ST 1860)

Titulná zlúčenina bola pripravená podľa postupu, ktorý popísal Dutta, A. K. et al., J. Med. Chem., 1996, 39 (3), 749-756, vychádzajúc z ST 1880 a 2metoxymorfolínu pripraveného podľa postupu, ktorý popísal Caviraghi, G. et al., J. Heterocyc. Chem. 18, 825 (1981).

ST 1880, 381 mg (1 mmol), 2-metoxymorfolínu 234 mg (2 mmol), a K2CO3 690 mg (5 mmol) jemne rozomleté boli dôkladne zmiešané s 5 ml bezvodého DMA a zohrievané za miešania pri 80°C po dobu 5 hodín. Ku koncu tejto doby bolo pridané 30 ml H2O a bola vykonaná extrakcia etylacetátom (3 x 50 ml). Organické fázy vytvorili zásoby, boli premyté malým množstvom vody, vysušené na bezvodom Na₂SO₄ a koncentrované dosucha. Rezíduum bolo čistené na SiO₂chromatografickom stĺpci použitím gradientu hexán : etylacetát v rozmedzí od 7 : 3 do 4 : 6. Bolo získané 160 mg produktu (výťažok 38%).

C26H31N3O2 (417,55); Rf = 0,19 (hexán / AcOEt = 6:4).

¹H (CDCI₃) δ = 7,93 (2Η, br-s, -NH); 7,55 (2H, d, CH aromatický); 7,32 (2H, d, CH aromatický); 7,19 - 7,07 (2H, m, CH aromatický); 7,06 - 6,93 (4H, m, 2 CH aromatické); 4,60 (1H, t, CH morf.); 4,45 (1H, t, CH gem.); 4,02 - 3,89 (1H, m, CH morf.); 3,72 - 3,58 (1H, m, CH morf.); 3,42 (3H, s, CH₃); 2,52 - 2,43 (2H, m, CH₂); 2,42-2,28 (2H, m, CH₂ morf.); 2,28 - 2,15 (2H, m, CH₂); 1,82- 1,47 (4H, m, CH₂e CH₂ morf.); 1,47-1,35 (2H, m, CH₂).

MS (IS) M'= 416.

Elementárna analýza: vypočítaná C 74,79, H 7,48, N 10,06; zistená C 74,98, H 7,36, N 9,93.

Príklad 20

Test cytotoxicity na senzitívny nádor bunkových línií

Tento test bol použitý na hodnotenie prežitia humánnych bunkových línií MCF-7 (karcinóm humánnej prsnej žľazy) a MES-SA (sarkóm humánnej maternice). Nádorové bunky boli inkubované so zlúčeninou, vo veľkostných koncentráciách [500 μΜ+0,97 μΜ] po dobu 24 hodín; zlúčenina bola potom odstránená a prežitie buniek bolo hodnotené po 48 hodinách použitím sulforodamín B testu (J. Natl. Cancer Inst. 82, 1107-1112). Antiproliferatívna aktivita zlúčenín bola hodnotená v hodnotách IC50 (koncentrácia molekuly, ktorá vykazuje 50% prežitie buniek) spracovaných programom prispôsobenia krivke (Am. J. Physiol. 1978., 235, E97E102) a vyjadrených ako μΜ ± štand. odchýlka.

Testované zlúčeniny a získané výsledky sú zaznamenané v Tabuľkách 1, 2 a 3 uvedených ďalej.

Tabuľka 1 (Antiproliferatívna aktivita na MCF-7 bunkovej línii)

ST^(a)	TESTOVANÁ ZLÚČENINA^{(b) (c)}	MCF-7^(C)
1363	1,1 -diindol-3-yl-deoxy-pentaacetyl-D-glukóza	25±2,8
1371	5-acetoxy-1,1 -diindol-3-yl-pentán	27,7±4,2
1382	1,1 -(d ii nd o Ι-3-y l)-5-f I uó rpe ntá n	28,5±6
1385	1,1 -di-(i n d ol-3-y l)-b után	27±3,2
1393	1,1 -di-(5-hydroxyindol-3-yl)-bután	5,9+0,8
1421	(R,S)-5-fluór-1,1 -(indol-2-yl, indol-3-yl)-pentán	20,4±2,8
1422	5-hyd roxy-1,1 -d i-(5,6-metylénd ioxyindol-3-yl)-pentá n	43,1±1,2
1429	1,1 -di-(5-aminoindol-3-yl)-bután	10,4±0,3
1431	di-(5-etoxykarbonylpyrol-2-yl))-fenylmetán	20,3±1,4
1437	1,1-di-(5-aminoindol-3-yl)-bután dihydrochlorid	8,3±1,2
1438	1,1 -d i-(5 -f luórind ol-3-y l)-b utá n	28,1±0,9
1440	fenyl, hydroxy, di(N,N-dibenzylimidazol-2-yl)-metán	17±2,9
1477	1,1 -di-(5-acetamidoindol-3-yl)-bután	33,1±2,9
1478	1,1 -di-(5,6-metyléndioxyindol-3-yl)-bután	11,8±0,4
1487	1,1 -di-(indol-3-yl)-cyklohexylmetán	29,9±0,006
1488	1,1 -di-(indol-3-yl)-5-mesyloxypentán	13,4±2,2
1625	(R,S)-1,1-(indol-2-yl,indol-3-yl)-bután	13,4+1
1730	4-hydroxy-1,1-di-(5,6-metyléndioxyindol-3-yl)-bután	24,5±3,7
1731	(R, S)-4-hydroxy-1,1-(5,6-metyléndioxyindol-2-yl, 5,6- metyléndioxyindol-3-yl)-bután	30,1 ±4

^(a) Identifikačný kód testovanej zlúčeniny ^(b) Chemický názov testovanej zlúčeniny ^(c) Hodnota antiproliferatívnej aktivity vyjadrená ako IC₅o (μΜ ± štand. odchýlka).

Tabuľka 2 (Antiproliferatívna aktivita na Mes-Sa bunkovej línii)

ST^(a)	TESTOVANÁ ZLÚČENINA^(b)	Mes-Sa^(c)
1363	1,1 -diindol-3-yl-deoxy-pentaacetyl-D-glukóza	33,6±5,9
1371	5-acetoxy-1,1 -diindol-3-yl-pentán	nd
1382	1,1 -(d i i ndol-3-yl)-5-fluórpentá n	40,2±4,1
1385	1,1 -d i-(i ndo l-3-y l)-butá n	19,5±4,0
1393	1,1 -di-(5-hydroxyindol-3-yl)-bután	5,7±0,1
1421	(R,S)-5-fluór-1,1 -(indol-2-yl, indol-3-yl)-pentán	nd
1422	5-hydroxy-1,1 -di-(5,6-metyléndioxyindol-3-yl)-pentán	43,1±1,2
1429	1,1 -di-(5-aminoindol-3-yl)-bután	15+2,5
1431	di-(5-etoxykarbonylpyrol-2-yl))-fenylmetán	nd
1437	1,1-di-(5-aminoindol-3-yl)-bután dihydrochlorid	4,4±0,06
1438	1,1 -d i-(5-f lu óri ndol-3-y l)-bután	21,8±,4,4
1440	fenyl, hydroxy, di(N,N-dibenzylimidazol-2-yl)-metán	4,7±0,4
1477	1,1 -di-(5-acetamidoindol-3-yl)-bután	28,7±0,2
1478	1,1 -di-(5,6-metyléndioxyindol-3-yl)-bután	17±2
1487	1,1 -di-(indol-3-yl)-cyklohexylmetán	38,7±0,03
1488	1,1 -di-(indol-3-yl)-5-mesyloxypentán	15,8±1,8
1625	(R,S)-1,1-(indol-2-yl,indol-3-yl)-bután	14,1±3,8
1730	4-hydroxy-1,1-di-(5,6-metyléndioxyindol-3-yl)-bután	Nd
1731	(R,S)-4-hydroxy-1,1-(5,6-metyléndioxyindol-2-yl, 5,6- metyléndioxyindol-3-yl)-bután	Nd

® Identifikačný kód testovanej zlúčeniny ^<b) Chemický názov testovanej zlúčeniny ^(c) Hodnota antiproliferatívnej aktivity vyjadrená ako IC₅₀ (μΜ ± štand. odchýlka).

nd = neurčené

Tabuľka 3 (Antiproliferatívna aktivita na LoVo bunkovej línii)

ST<^a>	TESTOVANÁ ZLÚČENINA⁰”	LoVo^(c)
1363	1,1 -diindol-3-yl-deoxy-pentaacetyl-D-glukóza	31,3±1,6
1371	5-acetoxy-1,1-diindol-3-yl-pentán	33±3
1382	1,1 -(diindol-3-yl)-5-fluórpentán	23,5+3,7
1385	1,1 -di-(indol-3-yl)-bután	26,4±0,4
1393	1,1-di-(5-hydroxyindol-3-yl)-bután	3,0±0,5
1421	(R,S)-5-fluór-1,1-(indol-2-yl, indol-3-yl)-pentán	20,7±0,7
1422	5-hydroxy-1,1-di-(5,6-metyléndioxyindol-3-yl)-pentán	23±4,4
1429	1,1-di-(5-aminoindol-3-yl)-bután	23,6±0,5
1431	di-(5-etoxykarbonylpyrol-2-yl))-fenylmetán	35,6±0,5
1437	1,1-di-(5-aminoindol-3-yl)-bután dihydrochlorid	16,7+3,4
1438	1,1-di-(5-fluórindol-3-yl)-bután	20±0,8
1440	fenyl,hydroxy,di(N,N-dibenzylimidazol-2-yl)-metán	11,7±0,2
1477	1,1-di-(5-acetamidoindol-3-yl)-bután	59,4±6,9
1478	1,1-di-(5,6-metyléndioxyindol-3-yl)-bután	15,4±1,8
1487	1,1-di-(indol-3-yl)-cyklohexylmetán	24,9±0,1
1488	1,1-di-(indol-3-yl)-5-mesyloxypentán	11,1±1,6
1625	(R,S)-1,1-(indol-2-yl,indol-3-yl)-bután	17,1+3,8
1730	4-hydroxy-1,1-di-(5,6-metyléndioxyindol-3-yl)-bután	9,3±0,97
1731	(R,S)-4-hydroxy-1,1-(5,6-metyléndioxyindol-2-yl, 5,6- metyléndioxyindol-3-yl)-bután	23,9±0,7

^(a) Identifikačný kód testovanej zlúčeniny ^(b) Chemický názov testovanej zlúčeniny ^(c) Hodnota antiproliferatívnej aktivity vyjadrená ako IC₅₀ (μΜ ± štand. odchýlka).

Príklad 21

Test cytotoxicity na rezistentných nádorových bunkových líniách

Tento test bol použitý na hodnotenie prežitia humánnych bunkových línií rezistentných na doxorubicín (asi 100 krát) a krížovo-rezistentné na daunorubicin, aktinomycin D, mitoxantrón, vincristin, vinblastin, taxol, colchicin a etopozid.

Boli použité nasledujúce bunkové línie. MCF-7-Dx (karcinóm humánnej prsnej žľazy), LoVo-Dx (adenokarcinóm humánneho hrubého čreva), MES-SA Dx (sarkóm humánnej maternice).

Testované zlúčeniny sú dané v Tabuľkách 4, 5 a 6. Pred použitím spojenia doxorubicinom testovanej zlúčeniny bola cytotoxicita buniek hodnotená s testovanou zlúčeninou (samostatnou) nasledovne: bunky boli inkubované so zlúčeninou, vo veľkostných koncentráciách (500 μΜ+0,97 μΜ) po dobu 24 hodín; zlúčenina bola potom odstránená a prežitie buniek bolo hodnotené po 48 hodinách použitím sulforodamín B testu. Antiproliferatívna aktivita zlúčenín bola hodnotená v hodnotách IC50 (koncentrácia molekuly, ktorá vykazuje 50% prežitie buniek) spracovaných vyššie uvedeným programom prispôsobenia krivke.

Krivky boli potom vynesené pre doxorubicín samostatný a pre doxorubicín v prítomnosti testovanej zlúčeniny s netoxickými koncentráciami (IC<20).

Hodnoty IC₅₀ zaznamenané v Tabuľkách 4, 5 a 6 ukazujú stupeň znásobenia aktivity doxorubicinu indukovanej touto zlúčeninou (pomer MDR).

Tabuľka 4 (Chemosenzibilačná aktivita na MCF-7 Dx bunkovej línii)

ST^{d)	TESTOVANÁ ZLÚČENINA^(e)	MCF-7 Dx^(t)
ΙΟ₅₀(μΜ)	Pomer,MDR
1339	2,3-5,6-di-O-izopropylidíén-1,1 -d iindol-3-yI-1 deoxy-D-manitol	98,2±12	3,2/1,0=3,2* (ICO=20); 3,6/1,6=2,2* (IC=10)

1350	1,1 -d i i nd ο l-3-y I-1 -deoxy-D-glukóza	70,8±3,7	6,6/1,6=4,1* (IC2=50); 7,2/3,6=2,0 (IC0=25)
1353	2,3-5,6-di-0-izopropylidén-1,1-di-7-azaindol- 3-y l-1 -deoxy-D-manitol	>500	6,5/1,0=6,5*** (IC17=500)
1363	1,1 -d iind ol-3-yl-1 -deoxy-pentaacetyl-Dglukóza	65,4±0,7	5,8/1,9=4,3** (IC6=20)
1371	5-acetoxy-1,1 -diindol-3-yl-pentán	74,1+2,5	11,1/2,6=4,3* (ICO-30) 5,5/2,5=2,2** (IC5=40)
1382	1,1-(diindol-3-yl)-5-fIuórpentán	40,2±3	6,1/3,6=1,7* (IC4=10); 7,4/1,9=3,8*** (IC9=20)
1385	1,1 -d i-(i nd ol-3-y l)-b utá n	34,6±2,0	3,9/1,9=2,0** (IC2=20) 4,4/4,3=1,0 (IC0=10)
1393	1,1-di-(5-hydroxyindol-3-yl)-bután	9,2±0,4	5,3/4,5=1,1 (IC0=4) 6,1/4,6=1,3 (IC0=2)
1422	5-hydroxy-1,1-di-(5,6-metyléndioxyindol-3- yl)-pentán	40,1±1,2	7,8/4,6=1,7 (IC3=20) 3,3/3,2=1 (IC7=10)
1429	1,1 -d i-(5-n itroi n d ol-3-y l)-bután	12,9+0,7	neurčené
1437	1,1-di-(5-aminoindol-3-yl)-bután hydrochlorid	28,6±5,5 18,4+1,4	neurčené
1438	1,1-di-(5-fluórindol-3-yl)-bután	41,8+5,3	10,7/3,5=3* (IC1=20)

1440	fenyl, hydroxy, di-(N,N-dibenzylimidazol-2-yl)- metán	29,7±2,6	14,2/5,6=2,5 (IC8=10) 1,8/1,3=1,4 (IC8=5)
1473	di-(N-benzylindol-3-yl)-oxometán	>500	3,4/1,1=3,2* (IC19=50)
1478	1,1 -di-(5,6-metyléndioxyindol-3-yl)-bután	15,2±1,9	9,4/4,5=2,1* (IC0=2)
1487	1,1 -di-(indol-3-yl)-cyklohexylmetán	15,3±1	neurčené
1488	1,1 -di-(indol-3-yl)-5-mesyloxypentán	9,7±1,3	7,1/1,2=5,7** (IC0=4) 2,6/4=0,65 (IC0=4)
1492	1,1 -d i-( N-benzy I indol-3-y I)-1 -butén	>500 117±7	8/0,8=9,6** (IC5=50) 1,5/0,51=3* (IC0=10) 2,4/0,3=7,1*** (IC0=5)
1494	(N-benzylindol-3-yl,N-benzyl-2-propylindol-3- yl)-oxometán	>200	2,1/0,17=12,2*** (IC10=50) 0,9/0,28=3,1* (IC8=5) 1,2/0,37=3,3** (IC3=10)

^(d) Identifikačný kód testovanej zlúčeniny ^(e) Chemický názov testovanej zlúčeniny ^(f) Hodnota chemosenzibilačnej aktivity vyjadrená ako pomer MDR vypočítaný nasledovne: IC₅₀ doxorubicin / IC₅₀ doxorubicín kombinovaný s testovanou zlúčeninou v subtoxickej koncentrácii.

Ρ<0,05, **Ρ<0,01, ***Ρ<0,001, ****Ρ<0,0001 sú P hodnoty vypočítané s programom prispôsobenia krivke popísaným vyššie pre porovnanie kriviek doxorubicinu v prítomnosti a neprítomnosti testovanej zlúčeniny.

V zátvorkách je uvedená subtoxická μΜ koncentrácia produktu použitého pre vypočítanie pomeru MDR.

Ľavý stĺpec poskytuje hodnoty IC₅₀ pre testovanú zlúčeninu samostatnú vyjadrené v μΜ ± SD; pri spracovaní IC₅₀ je tiež hodnotená subtoxická koncentrácia IC<20 testovanej zlúčeniny.

Tabuľka 5 (Chemosenzibilačná aktivita na Mes-Sa Dx bunkovej línii)

ST^(d)	TESTOVANÁ ZLÚČENINA^(e)	Mes-Sa Dx^(,)
IC50 (μΜ)	Pomer MDR
1339	2,3-5,6-di-O-izopropylidíén-1,1-diindol-3-yl-1- deoxy-D-manitol	56,1±11	neurčené
1350	1,1-diindol-3-yl-1-deoxy-D-glukóza	81,4±8,0	2,4/1,4=1,7* (IC0=50)
1353	2,3-5,6-di-0-izopropylidén-1,1-di-7-azaindol- 3-yl-1 -deoxy-D-manitol	neurčené	neurčené
1363	1,1 -d ii nd ol-3-y I-1 -deoxy-pentaacetyl-D- glukóza	neurčené	neurčené
1371	5-acetoxy-1,1 -diindol-3-yl-pentán	53±0,4	neurčené
1382	1,1-(diindol-3-yl)-5-fluórpentán	12,45+0,3	0,7/0,9=0,82 (IC20=5)
1385	1,1-di-(indol-3-yl)-bután	33,6±2,9	neurčené
1393	1,1 -di-(5-hydroxyindol-3-yl)-bután	7,5±0,3	3,03/2,2=1,4*5,3 (IC7=3)
1422	5-hydroxy-1,1-di-(5,6-metyléndioxyindol-3- yl)-pentán	73,3+2,7	1,8/1,8=1 (IC3=15)
1429	1,1 -di-(5-nitroindol-3-yl)-bután	15,3±0,4	3,4/0,8=4,3*** (IC0=1O)

1437	1,1 -di-(5-aminoindol-3-yl)-bután hydrochlorid	12,2±0,8	2,8/2,4=1,2 (IC5=5) 3,2/2,4=1,3 (IC5=2,5)
1438	1,1 -d i-(5-f I uóri nd ol-3-yl)-b után	35,6±1,7	2,6/2,2=1,2 (IC20=20) 2,1/3,2=0,7 (IC0=10)
1440	fenyl, hydroxy,di-(N,N-dibenzylimidazol-2-yl)- metán	14,9±2,5	6/2,2=2,8** (IC8=5)
1473	di-(N-benzylindol-3-yl)-oxometán	>500	neurčené
1478	1,1-di-(5,6-metyléndioxyindol-3-yl)-bután	7,8±1,5	1,2/1,5=0,8 (IC3=2)
1487	1,1 -di-(indol-3-yl)-cyklohexylmetán	16±3,5	1,3/1,6=0,8 (IC11=4)
1488	1,1-di-(indol-3-yl)-5-mesyloxypentán	10,3±1,9	0,95/0,72=1,3 (IC15=5)
1492	1,1 -di-(N-benzylindol-3-yl)-1 -butén	178,3±41	neurčené
1494	(N-benzylindol-3-yl,N-benzyl-2-propylindol-3- yl)-oxometán	>200	neurčené

^(d) Identifikačný kód testovanej zlúčeniny ^(e) Chemický názov testovanej zlúčeniny ^(f) Hodnota chemosenzibilačnej aktivity vyjadrená ako pomer MDR vypočítaný nasledovne: IC₅₀ doxorubicin / IC₅₀ doxorubicin kombinovaný s testovanou zlúčeninou v subtoxickej koncentrácii.

P<0,05, **P<0,01, ***P<0,001, ****P<0,0001 sú P hodnoty vypočítané s programom prispôsobenia krivke popísaným vyššie pre porovnanie kriviek doxorubicinu v prítomnosti a neprítomnosti testovanej zlúčeniny.

Ľavý stĺpec poskytuje hodnoty IC₅₀ pre testovanú zlúčeninu samostatnú vyjadrené v μΜ ±

SD; pri spracovaní IC₅₀ je tiež hodnotená subtoxická koncentrácia IC<20 testovanej zlúčeniny.

Tabuľka 6 (Chemosenzibilačná aktivita na LoVoDx Dx bunkovej línii)

ST^(d)	TESTOVANÁ ZLÚČENINA^(e)	LoVo Dx^(f)
IC50 (μΜ)	Pomer MDR
1339	2,3-5,6-di-O-izopropylidíén-1,1 -diindol-3-yl-1 - deoxy-D-manitol	11±0,6	3,8/1,4=2,8* (IC9=4) 3,5/1,8=2 (IC15=8)
1350	1,1 -d i indo l-3-yl-1 -deoxy-D-glukóza	>500	neurčené
1353	2,3-5,6-di-O-izopropylidén-1,1-di-7-azaindol- 3-yl-1 -deoxy-D-manitol	367±82	neurčené
1363	1,1 -d i i ndoI-3-y I-1 -deoxy-pentaacetyl-D- glukóza	121±12	neurčené
1371	5-acetoxy-1,1 -diindol-3-yl-pentán	47,9±4,7	1,93/1,95=0,98 (IC0=15)
1382	1,1-(diindol-3-yl)-5-fluórpentán	34,3±6,9	2,2/2,6=0,9 (IC16=20) 3,4/5,4=0,6 (IC0=10)
1385	1,1 -d i-(i nd o l-3-y l)-b után	17,6±0,9	2,7/1,4=1,9 (IC14=10) 1,4/2,8=0,5 (1031=5)
1393	1,1 -di-(5-hydroxyindol-3-yl)-bután	2,7±0,4	3,4/1,75=1,95 (107=0,5)
1422	5-hydroxy-1,1-di-(5,6-metyléndioxyindol-3- yl)-pentán	22,3±2,9	1,8/2,1=0,9 (1011=15) 4,2/1,7=2,4 (100=7,5)
1429	1,1-di-(5-nitroindol-3-yI)-bután	10,2±0,5	2,6/1,2=2,1* (IC0=5) 2,4/2,2=1,1 (1014=2,5)

1437	1,1-di-(5-aminoindol-3-yl)-bután hydrochlorid	8±0,6	4,7/4,1 = 1,2 (IC14=2)
1438	1,1 -di-(5-fluórindol-3-yl)-bután	25,9±3,1	5/9,2=0,5 (IC0=10)
1440	fenyl, hydroxy, di-(N,N-dibenzylimidazol-2-yl)- metán	4,6±0,6	5,6/14,9=0,4 (IC0=2)
1473	di-(N-benzylindol-3-yl)-oxometán	8,6±2,9	3,7/1,2=3,1 (IC0=0,5)
1478	1,1 -di-(5,6-metyléndioxyindol-3-yl)-bután	10,7±0,6	2,3/2,8=0,8 (IC19=4)
1487	1,1 -di-(indol-3-yl)-cyklohexylmetán	27,8±2,1	2,2/1,3=1,7* (IC0=2)
1488	1,1 -di-(indol-3-yl)-5-mesyloxypentán	18,1 ±0,6	3,8/3,2=1,2 (IC15=3,5)
1492	1,1 -di-(N-benzylindol-3-yl)-1 -butén	>350	1,8/0,4=4,4* (IC9=50) 1,82/0,49=3,7 (IC2=25)
1494	(N-benzylindol-3-yl,N-benzyl-2-propylindol-3- yl)-oxometán	>200	2,2/0,12=18*** (IC5=50)

SD; pri spracovaní IC₅₀ je tiež· hodnotená subtoxická koncentrácia IC<20 testovanej zlúčeniny.

Príklad 22

Chemosenzibilačný účinok pri viactrans-retinovej kyseline (ATRA) na bunky akútnej promyelocytickej leukémie

ATRA je účinný induktor terminálnej diferenciácie akútnej promyelocytickej leukémie (APL).

Klinické štúdie ukázali, že liečba pacientov, ktorí majú APL, s ATRA vyvoláva zvýšenie prežitia a možnosť prežitia prípadu. (EFS) (Blood 72(2): 567-72, 1988; Blood 76: 1704-09, 1990; N. Engl. J. Med. 324(20): 1385-93, 1991; Blood 78(6): 1413-19, 1991).

Podávanie terapeutických dávok ATRA (10'⁶ M) vyvoláva reakcie dermatotoxického a hepatotoxického typu (ATRA syndróm) u liečených pacientov (Blood 76: 260a (abstr. Suppl), 1990; Ann. Intern. Med. 117(4): 292-96, 1992).

Experiment bol vykonaný pre overenie možnosti použitia ATRA v nízkych dávkach pri získaní redukcie vedľajších účinkov spôsobených touto zlúčeninou tak, aby bola udržovaná rovnaká terapeutická účinnosť.

Pre dosiahnutie tohto cieľa bolo použité množstvo zlúčenín, ktoré boli popísané podľa tohto vynálezu, a bola študovaná ich schopnosť zvýšiť senzitivitu ATRA a zosilniť jej antiproliferatívne, bunkovo-diferenciačné a apoptogénne účinky na množstvo leukemických bunkových línií.

Pri uskutočnených experimentoch, ktoré boli zaznamenané ďalej, boli použité dve APL bunkové línie.

Prvá línia, ktorá bola použitá, bola NB4 bunková línia, nesúca t(15; 17) chromozomálnu translokáciu, ktorá generuje zmesový protein PML/RARa. Táto línia je veľmi senzitívna na diferenciačné pôsobenie farmakologických dávok ATRA (10‘⁷-10'⁶ M):

Druhá línia, ktorá bola použitá, bola HL60 bunková línia, ktorá zodpovedá ATRA (ale je menej senzitívna než NB4 bunková línia). Táto bunková línia neprezentuje vyššie uvedenú chromozomálnu translokáciu.

HL60 a NB4 bunky boli naočkované s hustotou 150 000 buniek/ml v RPMI

1640 prostredí obsahujúcom 10% zárodočné teľacie sérum a boli upravené s testovanými zlúčeninami v prítomnosti a neprítomnosti podoptimálnych dávok

ATRA (5-10 nM u NB4 a 0,5 μΜ u HL60) v tme a boli vrátené do inkubátora na 3 dni bez premiestnenia média kultúry.

Maximálny ATRA-indukovaný diferenciačný účinok je bežne pozorovaný na tretí až štvrtý deň po liečení, sprievodne s výrazným zastavením rastu.

Kontrolné kultúry boli upravené s DMSO v rovnakých koncentráciách použitých na zriedenie testovaných zlúčenín a ATRA, a tým, tento nosič je sám diferenciačný v špecifických experimentálnych podmienkach.

Hodnotenie bunkovej diferenciácie analýzou redukcie nitroblue tetrazolium (NBT)

Pre analyzovanie diferenciačného účinku testovaných zlúčenín oproti ATRA bolo na tretí deň liečenia 500 000 živých buniek zozbieraných z každej vzorky centrifugované po dobu 10 minút pri 1000 ot./min. a opakovane suspendované v 1 ml RPMI 1640 prostredí obsahujúcom 10% zárodočné teľacie sérum, 1 mg/ml nitroblue terazolium (NBT) a100ng PMA (forbol 12-myristat 13-acetát).

Takto opakovane suspendované bunky boli inkubované v tme pri 37°C po dobu 60 minút.

Ku koncu tejto inkubácie bola bunková suspenzia centrifugovaná 10 minút pri 10 000 ot./min., získané guličky boli potom opakovane suspendované v 1 ml PBS obsahujúcom 10% Triton X-100 a vibrované ultrazvukom na lysis.

Spektrofotometrické interpretácie vzoriek boli potom urobené pri vlnovej dĺžke 540 nm; vzorky obsahujúce diferenciované bunky sa posunuli smerom k fialovej farbe, pričom kontrolné vzorky a / alebo vzorky s nediferenciovanými bunkami boli bezfarebné alebo v každej miere oveľa menej intenzívne zafarbené.

Prietoková fytofluorometrická analýza bunkového cyklu

Pre stanovenie účinku testovaných zlúčenín na rôznych fázach bunkového cyklu bolo na tretí deň liečenia 500 000 buniek zozbieraných, centrifugovaných pri 1 000 ot./min. po dobu 10 minút, premytých dvakrát v PBS bez (PBS bez vápnika a horčíka) a fixovaných v roztoku 50 PBS bez + 50% metanol i acetón (1:4 obj./obj.) po dobu minimálne 1 hodiny; bunky boli potom centrifugované, ako bolo popísané, premyté v PBS bez, a opäť centrifugované.

200 μΙ propidium jodid, 100 pg/ml, a 200 μΙ Rnase 150 kll/mg bolo potom pridané k bunkovej guličke.

Po 30-minútovej inkubácii ,v tme pri izbovej teplote boli vzorky analyzované prietokovou cytofluorometriou.

Príklad 22/1

Diferenciácia NB4 buniek liečených s 5-hydroxy-1,1-di-(indol-3-yl)-pentánom (ST

1346) v kombinácii so podoptimálnymi dávkami ATRA ln-vitro experimenty vykonané na NB4 bunkách podrobených jednotlivému alebo kombinovanému liečeniu s ST 1346 v dávkach 1,5, 10 a 50 μΜ a ATRA (0,50,01 μΜ) ukázali, že testovaná zlúčenina (ST 1346) bola schopná v podstate senzibilizovania ATRA (podávané v podoptimálnych dávkach) pri indukovaní terminálnej diferenciácie, s dosiahnutím maximálneho účinku už v dávke 10 μΜ.

Získané výsledky sú dané na Obr. 1 a ukazujú, že kombinované liečenia mali za výsledok AC₅₀ hodnoty 1,5 ± 0,5 μΜ; (znásobená indukcia : 3,0).

AC50 (aktivačná koncentrácia) je koncentrácia, pri ktorej testovaná zlúčenina vyvoláva 50% bunkovú diferenciáciu.

Znásobená indukcia je zvýšenie diferenciačnej hodnoty bunkovej vzorky liečenej s testovanou zlúčeninou + ATRA oproti hodnote bunkovej vzorky liečenej s ATRA samostatne. Táto hodnota poskytuje indikáciu schopnosti (potencie) testovanej zlúčeniny zvýšiť ATRA indukovanú bunkovú diferenciáciu.

Príklad 22/2

Hodnotenie účinku ST 1346 v prítomnosti a neprítomnosti ATRA na bunkový cyklus NB4 bunkovej línie

Boli hodnotené účinky jednotlivej alebo kombinovanej liečby s ST 1346 v dávkach 1, 5, 10 a 50 μΜ, a ATRA v podoptimálnych dávkach na NB4 bunkový cyklus.

Získané výsledky ukazujú, že vysoké dávky testovanej zlúčeniny samostatnej vyvolávajú zastavenie rastu (v G0/G1 fáze bunkového cyklu) a apoptózu, pričom kombinácia zlúčeniny podľa tohto vynálezu a ATRA zvyšuje rýchle (v závislosti na dávke) zastavenie rastu v G0/G1 fáze tohto cyklu, s indukciou bunkovej diferenciácie (Obr. 1).

Získané výsledky sú dané v Tabuľke 7.

Treba poznamenať, že ak zlúčenina podľa tohto vynálezu bola podávaná v kombinácii s ATRA, aj v najvyšších dávkach, stratila svoj apoptogénny účinok.

Tabuľka 7 (Chemosenzibilačné účinky ST 1346 na ATRA na NB4 bunkový cyklus)

Liečba	G0/G1	G2/M	S	APOPTÓZA
KONTROLNÉ	46,2	12,3	41,5	18,5
ST1346 1 μΜ	46,9	15,7	37,4	23
8Τ1346 5μΜ	47,4	13,8	38,8	24
ST1346 10 μΜ	50,0	14,7	35,3	23
ST1346 50 μΜ	59,4	7,3	33,3	46
ATRA 0,01 μΜ	54,6	14,4	31,0	10
ATRA 0,01 μΜ + ST1346 1 μΜ	61,5	12,9	25,6	14
ATRA 0,01 μΜ + 8Τ1346 5μΜ	58,0	13,5	28,5	13,5
ATRA 0,01 μΜ + ST1346 10 μΜ	60,0	12,6	27,4	13
ATRA 0,01 μΜ + ST1346 50 μΜ	84,2	6,3	9,5	17

Príklad 22/3

Účinok ST 1346 v prítomnosti a neprítomnosti ATRA na indukciu terminálnej diferenciácie HL60 buniek

V tomto experimente bol hodnotený účinok zlúčeniny podľa tohto vynálezu na indukciu terminálnej diferenciácie HL60 buniek.

Krivka zodpovedajúca dávke bola vynesená pre ST 1346 v dávkach 1, 5, 10 a 50 μΜ, v prítomnosti alebo neprítomnosti podoptimálnych dávok ATRA na HL60 bunky.

Získané výsledky sú zaznamenané na Obr. 2 a ukazujú, že zlúčenina podľa tohto vynálezu je schopná, spôsobom závislým na dávkach, v podstate senzibilizovať ATRA pri indukovaní terminálnej diferenciácie nádorových buniek s AC₅q 14,8 ±1,6 μΜ; znásobená indukcia : 2,7.

Príklad 22/4

Vyhodnotenie účinku 1,1-di-(indol-3-yl)-4-hydroxybutánu (ST 1707) v prítomnosti alebo neprítomnosti ATRA na diferenciáciu a na NB4 bunkový cyklus

Pre hodnotenie diferenciáciu zvyšujúcej aktivity testovanej zlúčeniny boli NB4 bunky liečené s veľkostnými dávkami 1,5, 10 a 50 μΜ ST 1707, v prítomnosti alebo neprítomnosti podoptimálnych dávok ATRA.

Získané výsledky boli zaznamenané na Obr. 3 a ukazujú, že testovaná zlúčenina je schopná diferenciácii výrazne zosilňujúcej ATRA-indukovanú terminálnu diferenciáciu leukemických buniek s pôsobom závislým na dávkach (AC₅₀: 8,3 ± 0,05 μΜ; znásobená indukcia : 2,5).

Získané výsledky pri analýze bunkového cyklu sú zaznamenané v Tabuľke 8 a ukazujú, že zlúčenina podľa tohto vynálezu, ak je podávaná samostatne, nemodifikuje percento buniek prítomných v rôznych fázach tohto cyklu v porovnaní s kontrolnými a neindukuje apoptózu. Ak bolo ST 1707 podávané v kombinácii s ATRA, indukuje výrazné na dávke závislé zastavenie buniek v G0/G1 fáze cyklu, ako marker bunkovej diferenciácie.

Tabuľka 8 (Chemosenzibilačné účinky ST 1707 na ATRA na NB4 bunkový cyklus)

Liečba	G0/G1	G2/M	S	APOPTÓZA
KONTROLNÉ	52,9	9,6	37,5	20,5
ST17071 μΜ	51,7	10,1	38,2	17,0
ST1707 5 μΜ	52,5	11,1	36,4	19,5
ST1707 10 μΜ	52,2	10,8	37,0	17,5
ST1707 50 μΜ	52,0	12,0	36,0	17,0
ATRA 0,01 μΜ	65,0	11,0	24,0	17,5
ATRA 0,01 μΜ + ST1707 1 μΜ	65,4	11,8	22,8	17,0
ATRA 0,01 μΜ + ST1707 5 μΜ	69,8	11,3	18,9	14,0
ATRA 0,01 μΜ + ST1707 10 μΜ	70,4	11,5	18,1	13,0

ATRA 0,01 μΜ +	80,6	9,0	10,4	11,5
ST1707 50 μΜ

Príklad 22/5

Hodnotenie účinku 5-hydroxy-1,1-di-(5,6-metyléndioxyindol-3-yl)-pentánu (ST 1422) v prítomnosti a neprítomnosti ATRA na indukciu terminálnej diferenciácie NB4 buniek

V tomto experimente bola hodnotená aktivita ST 1422 v dávkach 1, 5, 10 a 50 μΜ na NB4 bunky, v prítomnosti a neprítomnosti podoptimálnych dávok ATRA. Získané výsledky sú zaznamenané na Obr. 4 a ukazujú, že vyššie uvedený NBT test odhalil značný senzibilačný účinok testovanej zlúčeniny pri zvýšení ATRA vyvolanej terminálnej diferenciácie, s AC₅₀: hodnotami 9,8 ± 0,1 μΜ; znásobená indukcia: 1,85).

Príklad 22/6

Hodnotenie účinku 5-hydroxy-1,1-di-(5,6-metyléndioxyindol-3-yl)-pentánu (ST 1422) v prítomnosti a neprítomnosti ATRA na indukciu terminálnej diferenciácie a na HL60 bunkový cyklus

V tomto experimente bol hodnotený účinok ST 1422 v dávkach 1, 5, 10 a 50 μΜ na NB4 bunky, v prítomnosti a neprítomnosti podoptimálnych dávok ATRA na indukciu terminálnej diferenciácie a na HL60 bunkový cyklus. Získané výsledky sú zaznamenané na Obr. 5 a ukazujú, že zlúčenina podľa tohto vynálezu bola schopná indukovať skutočne podstatný senzibilačný účinok na ATRA indukovanú terminálnu diferenciáciu v testovanej nádorovej bunkovej línii s AC50: hodnotami

13,6 ± 2,6 μΜ; znásobená indukcia : 2,2).

Navyše získané výsledky s analýzou bunkového cyklu zaznamenané v tabuľke 9 ukazujú, že aj v tomto prípade zlúčenina podľa tohto vynálezu bola schopná indukovať ATRA sprostredkované zastavenie bunkového rastu v G0/G1 fáze. Zlúčenina podľa tohto vynálezu, ak bola testovaná samostatne, neukázala žiaden účinok na indukciu apoptózy.

Tabuľka 9 (Chemosenzibilačné účinky ST 1422 na ATRA na NB4 bunkový cyklus)

Liečba	G0/G1	G2/M	S
KONTROLNÉ	59,1	9,2	31,7
ST1422 1 μΜ	56,2	10,0	33,8
ST1422 5 μΜ	57,6	10,4	30,2
ST1422 10 μΜ	57,8	10,5	31,7
ST1422 50 μΜ	65,8	16,4	17,8
ATRA 0,5 μΜ	63,3	11,0	25,7
ATRA 0,5 μΜ + ST1422 1 μΜ	66,8	11,0	22,2
ATRA 0,5 μΜ + ST1422 5 μΜ	65,1	11,4	23,5
ATRA 0,5 μΜ + ST1422 10 μΜ	62,5	12,5	25,0
ATRA 0,5 μΜ + ST1422 50 μΜ	75,7	13,8	10,5

Príklad 22/7

Účinok 5,5-bis(1-metyl-1H-indol-3-yl)-1-pentanolu (ST 1974) v prítomnosti a neprítomnosti ATRA na NB4 bunky

V tomto experimente boli hodnotené účinky zlúčeniny podľa tohto vynálezu v dávkach 1, 5, 10 a 50 μΜ na NB4 bunky, v prítomnosti a neprítomnosti podoptimálnych dávok ATRA.

Získané výsledky zaznamenané na Obr. 6 ukazujú, že zlúčenina podľa tohto vynálezu bola schopná v podstate zvýšiť diferenciačný účinok ATRA spôsobom závislým na dávke s AC₅₀: hodnotami 7,8 ± 2,6 μΜ; znásobená indukcia : 1,8.

Príklad 22/8

Účinky 5,5-bis-(1-metyl-1H-indol-3-yl)-1-pentanol (ST 1974)v prítomnosti a neprítomnosti ATRA na indukciu terminálnej diferenciácie a na HL60 bunkový cyklus

V tomto experimente bol hodnotený účinok zlúčeniny podľa tohto vynálezu v dávkach 1, 5, 10 a 50 μΜ na NB4 bunky, v prítomnosti a neprítomnosti podoptimálnych dávok ATRA na indukciu terminálnej diferenciácie a na HL60 bunkový cyklus.

Získané výsledky sú zaznamenané na Obr. 7 a ukazujú, že vyššie uvedený NBT test odhalil senzibilačný, na dávke závislý účinok zlúčeniny podľa tohto vynálezu na schopnosť ATRA indukovať terminálnu diferenciáciu HL60 buniek, s AC50: hodnotami 9,5 ± 2,6 μΜ; znásobená indukcia : 1,6.

Ak bola zlúčenina podľa tohto vynálezu podávaná v kombinácii s ATRA, toto indukovalo značné zastavenie buniek v G0/G1 fáze bunkového cyklu.

Získané výsledky sú dané v Tabuľke 10.

Tabuľka 10 (Chemosenzibilačný účinok ST 1974 na ATRA na NB4 bunkový cyklus)

Liečba	G0/G1	G2/M	S
KONTROLNÉ	58,9	9,2	31,7
ST1422 1 μΜ	59,3	11,1	30
ST1422 5 μΜ	57,8	11,4	29,3
ST1422 10 μΜ	67,7	12,2	30
ST1422 50 μΜ	63,4	12,3	20
ATRA 0,5 μΜ	62,0	11,0	25,6
ATRA 0,5 μΜ + ST1422 1 μΜ	63,8	11,7	26,3
ATRA 0,5 μΜ + ST1422 5 μΜ	65,4	10,5	25,7
ATRA 0,5 μΜ + ST1422 10 μΜ	81,8	10,5	24,1

ATRA 0,5 μΜ +	75,7	10,6	7,6
ST1422 50 μΜ

Príklad 22/9

Účinky 4,4-di-(1H-indol-3-yl)-butánovej kyseliny (ST 1961) v prítomnosti a neprítomnosti ATRA na indukciu terminálnej diferenciácie a na NB4 bunkový cyklus

V tomto experimente bol hodnotený účinok zlúčeniny podľa tohto vynálezu v dávkach 1, 5, 10 a 50 μΜ v prítomnosti a neprítomnosti podoptimálnych dávok ATRA na indukciu terminálnej diferenciácie a na NB4 bunkový cyklus.

Získané výsledky sú dané na Obr. 8: NBT test ukazuje, že senzibilačným účinkom zlúčeniny podľa tohto vynálezu bola získaná schopnosť ATRA podporovať indukciu terminálnej diferenciácie, s AC50: hodnotami 6,6 ± 2,0 μΜ; znásobená indukcia : 1,4.

Navyše, výsledky získané analýzou bunkového cyklu zaznamenané v tabuľke 11 ukazujú, že vo vysokých dávkach má testovaná zlúčenina skutočne podstatný zosilňujúci účinok na ATRA aktivitu pri indukovaní zastavenia buniek v G0/G1 fáze.

Tabuľka 11 (Účinky kombinácie ST 1961 a ATRA na NB4 bunkový cyklus)

Liečba	G0/G1	G2/M	S	APOPTÓZA
KONTROLNÉ	45,5	14,5	40,0	22,0
ST1422 1 μΜ	47,5	15,6	36,9	18,5
ST1422 5 μΜ	49,7	13,0	37,3	24,0
ST1422 10 μΜ	48,4	14,1	37,5	24,0
ST1422 50 μΜ	56,3	14,0	29,7	24,0
ATRA 0,5 μΜ	55,8	17,3	26,9	12,5
ATRA 0,01 μΜ + ST1422 1 μΜ	57,1	13,9	29,0	17,5
ATRA 0,01 μΜ + ST1422 5 μΜ	58,4	13,9	27,7	17,0

ATRA 0,01 μΜ + ST1422 10 μΜ	58,4	13,0	28,6	15,0
ATRA 0,01 μΜ + ST1422 50 μΜ	82,2	8,0	9,8	10,0

ľľ 3X) -Íp

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Zlúčenina vzorca (ľ) v ktorom:

X predstavuje: (CH₂)2CH₃, v ktorom n je číslo v rozmedzí od 1 do 3;

R predstavuje: H, hydroxyl, ktorý môže byť esterifikovaný acylmi C1-C4, mono alebo dialkanoyl Ci-C₄ karboxy, alkyloxykarbonyl, halogén, alkyl C1-C4;

Alk predstavuje: benzyl, alkyl C1-C6.
2. Zlúčenina vzorca (I) (I) v ktorom:

X predstavuje: alkyl C_rC₄;

R predstavuje: H, hydroxyl, ktorý môže byť esterifikovaný acylmi C_rC₄, mono alebo dialkanoyl Ci-C₄ karboxy, alkyloxykarbonyl, halogén, alkyl C1-C4;

Alk predstavuje: benzyl, alkyl CL-C6
3. Zlúčenina vzorca (ľ) podľa nároku 1, ktorou je 1,1-di-(N-benzylindol-3-yl)-1-butén (ST 1492).
4. Zlúčenina vzorca (I) podľa nároku 2, ktorou je (N-benzylindol-3-yl, N-benzyl-2propylindol-3-yl)-oxometán (ST 1494).
5. Zlúčeniny podľa nárokov 1 až 4, v y z n a č u j ú c e sa t ý m, že sú liekmi.
6. Farmaceutický prípravok, vyznačujúci sa tým, že obsahuje ako aktívnu zložku zlúčeninu vzorca (ľ) alebo (I) nárokov 1 až 4 a aspoň jednu farmaceutický prijateľný excipient a / alebo riedidlo.
7. Farmaceutický prípravok podľa nároku 6, v y z n a č u j ú c i sa t ý m, že je na liečbu nádorových patológií.
8. Farmaceutický prípravok podľa nároku 6, v y z n a č u j ú c i sa t ý m, že je na liečbu nádorových patológií, v ktorých nádor ukázal liečivovú rezistenciu na predchádzajúce protinádorové liečivá použité na jeho liečbu, kde zlúčenina vzorca (ľ) alebo (I) vykazuje chemosenzibilačné pôsobenie na nádor rezistentný na liečivo.
9. Farmaceutický prípravok podľa nároku 7 alebo 8, vyznačujúci sa tým, že nádorová patológia je vybraná zo skupiny obsahujúcej sarkóm, karcinóm, karcinoid, nádor kostí, neuroendokrinný nádor, lymfoidnú leukémiu, akútnu promyelocytickú leukémiu, myeloidnú leukémiu, monocystickú leukémiu, megakaryoblastickú leukémiu a Hodgkinsonu chorobu.
10. Farmaceutický prípravok podľa nároku 7 alebo 8, vyznačujúci sa tým, že zlúčenina vzorca (ľ) alebo (I) je podávaná v kombinácii s jedným alebo viacerými známymi protinádorovými činidlami.
11. Farmaceutický prípravok podľa nároku 10, v y z n a č u j ú c i sa t ý m, že protinádorové činidlo je vybrané zo skupiny obsahujúcej alkylačné činidlá, topoizomerázové inhibítory, antitubulínové činidlá, vložené zlúčeniny, antimetabolity, prírodné produkty, ako sú vinea alkaloidy, epipodofylotoxíny, antibiotiká enzýmy, taxány a cytodiferenciačné zlúčeniny.
12. Farmaceutický prípravok podľa nároku 11,vyznačujúci sa tým, že cytodiferenciačnou protinádorovou zlúčeninou je viactrans-retinová kyselina.
13. Použitie zlúčeniny vzorca (ľ) alebo (I) podľa nárokov 1 až 4, na prípravu lieku s protinádorovou aktivitou.
14. Použitie zlúčeniny vzorca (ľ) alebo (I) podľa nárokov 1 až 4, na prípravu lieku na liečbu nádorovej patológie, v ktorej nádore ukázal liečivovú rezistenciu na predchádzajúce nádorové liečivá použité na jeho liečbu, kde zlúčenina vzorca (ľ) alebo (I) vykazuje chemosenzibilačný účinok na nádor rezistentný na liečivo.
15. Použitie podľa nároku 13 alebo 14, v ktorom nádor je vybraný zo skupiny obsahujúcej sarkóm, karcinóm, karcinoid, nádor kostí, neuroendokrinný nádor, lymfoidnú leukémiu, akútnu promyelocytickú leukémiu, myeloidnú leukémiu, monocystickú leukémiu, megakaryoblastickú leukémiu a Hodgkinsonu chorobu.
16. Použitie podľa nároku 15, v ktorom nádorom je akútna promyelocytická leukémia.
17. Použitie podľa nároku 13 alebo 14, v ktorom zlúčenina vzorca (ľ) alebo (I) je kombinovaná s jedným alebo viacerými známymi protinádorovými činidlami.
18. Použitie podľa nároku 17, v ktorom protinádorovým činidlom je viactrans-retinová kyselina.