SK376686A3

SK376686A3 - Method of manufacture of product of glass fibers and device for its realization

Info

Publication number: SK376686A3
Application number: SK3766-86A
Authority: SK
Inventors: Fredo Schlachter
Original assignee: Schuller Gmbh Glaswerk
Priority date: 1985-05-24
Filing date: 1986-05-23
Publication date: 1995-07-11
Also published as: SK277900B6; IT8620548A1; YU45327B; GB2178026B; FI862100A0; SE8602351L; DE3518769A1; US4824456A; DD258794A1; AT397242B; GB8612672D0; CZ278750B6; YU71286A; CN1033382C; HUT48554A; US4737180A; JPS61281040A; ATA128886A; BG49715A3; IT8620548A0

Description

(54) Názov prihlášky vynálezu: Spôsob výroby produktov zo sklenených vláken a zariadenie na jeho vykonávanie (57) Anotácia:

Vlákna sa združujú voľne a bez spojiva po skupinách na pramene a dĺžia sa rotujúcimi plochami na požadovanú hrúbku. Pri odoberaní z rotujúcich plôch sa aspoň čiastočne rozdelia na strižové vlákna. Smer ich pohybu sa obráti a odkladajú sa na pohybujúcu sa zbernú plochu pomocou cirkulačného prúdenia, ktoré je vyvolané rotáciou odkladacej plochy. Zariadenie na vykonávanie spôsobu obsahuje odťahovacie kotúče (6,6', 6) s odoberúcimi nožmi (8) usporiadané v jednom rade. Medzi odťahovacími kotúčmi (6, 6', 6) a zbernou plochou je usporiadané vodiace ústrojenstvo. Zberná plocha pozostáva zo sitového bubna, rozdeleného na sacie pásmo a pretlakové pásmo, ktoré je spoločné pre všetky odťahovacie kotúče (6, 6', 6).

Z/

Spôsob výroby produktov zo sklenených vláken a zariadenie na jeho vykonávanie

Oblasť techniky

Vynález sa jdQtýka spôsobu výroby produktov zo sklenených vláken, napríklad rúna, rohože, priadze a predpriadze a zariadenia na jeho vykonávanie.

Doterajší stav techniky

V technike výroby sklenených vláken a primárnych r sklenených fibríl-i-ek a ich spracovanie na plošné útvary, napríklad na rúno, a rohož alebo na povrazcové telesá, ako sú predpriadze a priadze, sa odťahujú prúdy roztavenej skloviny, vychádzajúce z dýz, ako sklenené vlákna, ktoré sa pri tom súčasne dlžia na požadovanú hrúbku a potom sa rozdeľujú na striž nerovnomernej dĺžky.

Na odťahovanie vlákna boli navrhnuté rôzne spôsoby a zariadenia, medzi iným spôsoby využívajúce '-lúčé vzduchu a pary, ďalej ejektory, rozviákňovacie kotúče, ležiace naprieč k smeru vytekania vláken a pod. Ak záleží aj na tom, aby sa vlákna pred rozdelením na striž spoľahlivo vytiahli s malou konštantnou hrúbkou, ukázalo sa, že je najspoľahlivejšie rf* · odťahovať ich bubnom. Pri tomto spôsobu* nabiehajú vlákna, vyťahované z dýz vaničky obsahujúcej roztavenú sklovinu, na odťahovací bubon, ktorý ich unáša po určitej časti svojho obvodu. Pred dosiahnutím jedného celého ovinutia sa potom vlákna zdvíhajú z bubna odoberacím nožom, pričom sa rozrezávajú na striž. Podľa presného pomeru priemeru bubnu a otáčok bubna možno nastaviť a udržovať obvodovú rýchlosť bubna, ktorý zaisťuje dodržanie určitej hrúbky vláken vo veľmi úzkej tolerancii. V praxi sa už desaťročie používajú bubny s priemerom 1000 mm a dĺžkou 1000 mm a odťahovacia rýchlosť 50 m/s. Keď sa odťahované vlákna odoberajú z bubna pred dokončením jedného ovinutia, pri tom sa rozrezávajú na striž a takto získaná striž sa vodiacim ústrojenstvom vedie na dopravný pás pôsobením cirkulačného prúdenia vzduchu, vyvolaného rotáciou bubna, hovorí sa o tak zvanom suchom spôsobe. Na rozdiel od neho existuje mokrý spôsob, pri ktorom sa striž z rovnakých, ale pomerne kratších vlákeniek suspenduje vo vode a naplavuje sa na sitový pás, potom sa z neho odoberá voda a tým vznikne rúno. Výhoda tohoto mokrého spôsobu a dôvod jeho neustáleho širšieho použitia spočíva vo vysokej produktivite oproti suchému spôsobu. To je medzi iným vyvolané tým, že pri tomto spôsobe je možné vyrábať na rôznych miestach veľký počet pramencov zo sklenených vláken, napríklad navíjaním na odťahovacie bubny, odoberať navinuté vrstvy ako rúno, rozrezať ich na striž a potom vsypať do kádí naplnených

I · vodou, ako to opisuje americký pat. spis. č. 3 766 003. Trh však vyžaduje aj rúna s väčšou dĺžkou striže, ktoré nepotrebujú tak silnú väzbu pomocou kvapalných chemických - Λ ‘ i’·''' spojidiet, čo zase vedie k mäkším a pružnejším rúnam. Také rúna majú následkom menšieho chemického prepojenia vláken príslušne vyššiu pórovitosť, ktorá zaisťuje ľahkú a rýchlu impregnáciu a nasýtenie. Práve z tohoto dôvodu sú také rúna cenené v priemysle, spracovávajúcom hmoty vystužené sklenenými v 1áknam i.

p '1

Pri suchom spôsobe výroby vznikajú -mimo iné problémy s tým, že presná rotácia bubnu ' vyžaduje presné uloženie bubna a že povrch bubna musí byť úzkostlivo udržovaný čistý a hladký. Najväčší problém predstavuje ale stierači nôž a to najmä preto, že napriek rôznym problémom sa neustále považuje za najlepší a najspoľahlivejší prostriedok na odoberanie vláken a dáva sa mu preto prednosť pred inými zariadeniami, ako sú plechy, dýzy a pod. Stierači nôž má za úlohu nielen zdvihnúť spoľahli vo cirkulačný dopravuj úc i vlákno z povrchu bubna, Jež musí aj odlúpnuť¹ prúd' vzduchu, vzn i kaj úc i rotáciou bubna a bubntl.' V nemeckom vzniknuté vlákna od plášťa r patentovom spise cl·. 1 2ÍJ5 114 sú opísané problémy súvisiace s použitím stierač ieho noža. Odklonenie od skôr používaných silných škrabákov a použitie veľmi tenkých stieračích nožov, opísané citovanom patentovom spise, predstavovalo svojho času veľký pokrok. Problémy súvisiace s použitím stieračieho noža súvisia s problémami odťahovacieho alebo zviákňovacieho bubna a oba dohromady súvisia s problémami tzv. zhustenie vlákna. Zhustenie vlákna sa počas posledného desaťročia zväčšilo, pričom je neustále ťažšie prispôsobiť odťahovanie tomuto enormnému zvýšeniu. Zatiaľ čo sa pôvodne vychádzalo zo 100 až 150 vláken, vyrábaných odtavením koncov tyčiek stojacích v jednom rade, ktoré boli odťahované bubnom s šírkou 1000 mm a potom boli z neho naddvihávané, došlo v súčasnej dobe k taviacim vaničkám, ktoré majú 1500 aj viac dýz. To znamená, že vlákna, ktoré majú hrúbku niekoľko um, ležia na bubne rovnakej šírky omnoho bližšie pri sebe, totiž menej ako 1 mm oproti skoršiemu jednému cm. Pri tom musí byť vedenie vláken na plášťa¹ bubna presnejšie, to znamená, že sa nesmie počas čiastkového ovíjania bubnďposúvať do strán. Stierači nôž musí potom súčasne spoľahlivo zdvíhať a viesť ďalej väčší «'í' ? > .

počet vláken a plášť bubna musí byť po celej ploche náprosbo hladký, pretože škriabance a drážky sú v tomto prípade omnoho samozrejme v kratších a vymieňať ktoré je a vyvoláva ako pri menšom počte vláken. To stieračie nože sa musia vymieňať aj bubny sa musia častejšie čistiť keď sú stierač i e nože pritlačené na plášť bubna alebo nastavené bez tlaku, vznikne teplo ' * 'J r · veľmi -značné, namáha ostrie preto nutnosť častej výmeny a škodí i ve jš i e znamená, že intervaloch a ako skôr. Aj nepatrným tlakom vyvolané trením, stierač ieho noža brúsenia noža.

Zvýšená hustota vláken teda vyvoláva -značné problémy:

hospodárna výroba sklenených rún je obmedzená najmä z mechanického hľadiska aj tým, že zariadenie musí mať pohyblivé odkladacie ústrojenstvo, pokiaľ pracuje suchým spôsobom, ktorý sa veľmi osvedčil a je opísaný v nemeckých patentových spisoch 7$; 976 682 a £ík 1 270 456. Z tohoto dôvodu sa neustále viac presadzuje tzv. mokrý spôsob, ktorý je podobný spôsobu, ktorý sa používa v papierenskom priemysle.

Z patentového spisu GB ľ&. 785 935 je známy spôsob, pri ktorom sa jednotlivé vlákna privádzajú na obvod kotúča s prstencovým vybraním, ktorý ich združuje do pramencov, pričom predtým boli vlákna postriekané v tzv. “vláknovom vejárä spoj idióm. Vlákna prichádzajú približne kolmo zhora do výrezu v plášťú' kotúča a opúšťajú ho vodorovne ako pramenec, takže prebiehajú približne po stredovom uhle 90° kotúča. Od tohoto kotúča je pramenec vedený niekoľkými za sebou ležiacimi ejektormi, ktoré majú jednotlivé vlákna v pramenctľ aj cez

j.'s f nastriekané -s'pojidlo- predĺžiť na požadovanú hrúbku. Medzi dvoma ejektormi je usporiadané rozrezávacie zariadenie, ktoré reže pramenec na štiepky, a posledný ejektor ich potom odhadzuje na sitovú stenu. Podľa amerického patentového spisu

I i č;.j 3 318 746 je známe združovať vlákna z jednej piecky do 1' ' pramencov pomocou v i ac;*·?-valčekov so zárezmi, ktoré sú usporiadané vo vzájomnom odstupe, pričom valčeky sú tesne pred priechodom prvých približne šiestich vláken, vytvárajúcich t * ? > t . * povrazce, opatrené spoj idióm.. Po priechode povrazcov druhým valčekom sa povrazce dostávajú cez napínací valček na odťahovací kotúč. Tento pôsob i na povrazce už len odťahovacím účinkom, avšak už nepôsobí dĺžiacim účinkom na jednotlivé vlákna, čo znamená že ich už nedlži na požadovanú hrúbku. Od tohoto odťahovacieho välca sú povrazce zdvíhané ako celok za účelom slučkového odhadzovania na dopravný pás, ležiaci pod týmto välcom, tak že vo vnútri välca je usporiadané lúčové koleso, ktoré zaberá svojimi lúčami do otvorov v ploche Plášťa.

Základnou úlohou vynálezu je využití aj v suchom spôsobe pokrok tak zvaného zhustíovania vláken a tým odstrániť alebo aspoň zredukovať problémy, ktoré sú spojené s použitím stieračí ch nožov a najmä potom zlepšiť životnosť týchto nožov a odťahovacích plôch zv1ákňovací ch bubnov.

Podstata vynálezu

Predmetom vynálezu je spôsob výroby produktov zo sklenených vláken, napríklad rúna, rohože, priadze a predpriadze, pri ktorom sa množstvo vláken z prúdov skloviny združuje po skupinách do odťahujú rotujúcimi plochami rovnobežne a priradenými prameňov, ktoré sa jednotlivo ležiacimi s medzerami vzájomne každá jednému prameňu, pred dokončením jedného ovinutia sa z nich odoberajú a odkladajú na pohybujúcu sa plochu, vlákna združujú voľne bez spooid4a plochami na požadovanú hrúbku, pri plôch sa aspoň čiastočne rozdelia ktorých smer pohybu sa obráti a odkladajú sa cirkulačným prúdením, vyvolaným rotáciou odťahovacej plochy, na pohybujúcu sa zbernú plochu.

ktorého podstata spočíva v tom, že sa a dlžia sa rotujúcimi odoberaní z rotujúcich na strižové vlákna,

Odťahovacie plochy rotujú vzájomne odlišnými rýchlosťami a do prameňov sa združuje rôzny počet vláken.

Predmetom vynálezu je aj zariadenie na vykonávanie spôsobu, ktoré má ústrojenstvo na súčasné vytváranie množstva sklenených vláken z tenkých prúdov roztavenej skloviny, ďalej ústrojenstvo na združovanie skupín vláken do pramencov, z ktorých každému je priradený rotačné uložený hladký odťahovací kotúč s odoberacím nožom,* za ktorými je usporiadaná pohyblivá zberná plocha, ktorého podstata spočíva v tom, že odťahovacie kotúče s odoberacími nož^mi sú usporiadané v jednom rade, medzi odťahovacími kotúčmi a zbernou plochou je usporiadané vodiace ústrojenstvo a zberná plocha pozostáva zo sitového kvrf j'·. μ bubna, í rozdeleného· na sacie pásmo a pretlakové pásmo a yo spoločn^hq pre všetky odťahovacie kotúče.

Na koniec vodiaceho ústrojenstva nadväzuje rozfukovacie ústrojenstvo na rozdeľovanie nožom na striž.

vláken, nerozdelených odoberacím

Ku každému odťahovaciemu kotúču je priradená rúrka, ktorá ústi svojim druhým koncom do spoločného ukladacieho nátrubku pohyblivého alebo kývného po šírke ukladaceD plochy.

Pred odťahovacími kotúčami usporiadané vodiace valčeky s drážkou v plášťú'·

Vynález zlepšuje doterajší produktov zo sklenených vláken. vynálezu sa voľné vlákna združené pramencov nielen odťahujú z dýz sú na združovanie vláken prstencovým zárezom alebo známy suchý Pri tomto v skupinách bez spojidla do nádoby obsahujúcej roztavenú spôsob výroby spôsobe podľa sklovinu, ale sa aj dlžia pomocou rotujúcej odťahovacej plochy na požadovanú hrúbku a potom sa rozrezávajú na strižové vlákna, ktoré sa odkladajú pôsobením cirkulačného prúdenia, vyvolávaného rotujúcou plochou, ako pavučinka, a tvoria rúno alebo sa združujú do priadze alebo predpriadze.

Prehľad obrázkov na výkrese

Vynález je vysvetlený v súvislosti s príkladmi vyhotovenia zariadenia, ktoré sú znázornené na výkresoch, kde predstavujú obr. 1 schému výroby vláken podľa vynálezu v náryse a v zmenšenej mierke.

Obr. 2 bokorys schémy z obr. 1, obr. 3 zariadenie na výrobu vlákenného rúna alebo rohože v bokoryse, obr. 4 zariadenie z obr. 3 v náryse, obr. 5 bokorys zariadenia podľa vynálezu na výrobu predpriadze alebo priadze a obr. 6 pôdorys tohoLo zariadenia.

, <1 't , , π-ίξ, .1

Pr i k 1 ady vyhotovenia S/ynál ezu

Na obr. 1 a 2 ja nakreslené tryskové teleso 1. ako prototyp najrôznejších možných zariadení na výrobu sklenených vláken. Z dýz usporiadaných v dne tryskového telesa 1_ sa súčasne odťahujú sklenené vlákna 2 vo veľkom počte. Sklenené vlákna 2 sa združujú do skupín 3 pomocou vytváračov pramencov, napríklad vodiacimi valčekmi 4 so zárezom, do pramencov 5, ktoré nabiehajú na zadnú stranu odťahovacieho kotúča 6. Odťahovacie kotúče 6 s hladkým povrchom ležia v znázornenom zariadení všetky na spoločnej osi 7, čo však nie je nevyhnutne nutné, ako vyplynie z ďalšieho opisu. Pred dokončením jedného ovinutia sú pramence 5 zdvíhané z obvodov odťahovacích kotúčov 6 odoberacimi noš^ŕpii 8 a privádzané cez vodiace ústrojenstvo 9 na sitový bubon 10. Ako vytvárače pramencov môžu slúžiť drážkové válce, očká, vidlice a pod.

Pretože sklenené vlákna 2 združené v skupinách 3 ležia · > * aj v pramencoch 5 iba voľne a bez spojidía vedľa seba, dajú sa nielen dl ži ť odťahovacím kotúčom 6 ľahšie na požadovanú hrúbku, lež sa všetky aspoň z najväčšej časti môžu rozrezať pri odoberaniu', pomocou odoberacieho noža 8 na jednotlivé vlákna rôznej dĺžky. Rozfukovacie ústrojenstvo 12, umiestnené do prúdu 11. vláken krátko pred ich dopadom na sitový bubon 10. môže slúžiť na rozdelenie ostávajúcich, doposiaľ nerozrezaných vláken na striž 1J3. Rozfukovacie ústrojenstvo 12, napríklad ejektor, môže tiež zosilňovať prúd vzduchu, ktorý je vyvolávaný rotáciou odťahovacích kotúčov 6 a dopravuje vlákna a striž do vodiacich ústrojenstiev 9. Súčasne s rozfukovaním možno privádzať na vlákna pracovný prostriedok, napríklad

7<· r spojidlo a/alebo antistatikum. Sitový bubon ďalej-10ďalej je rozdelený na sacie pásmo (-) a pretlakové pásmo (+). Zatiaľ čo sacie pásmo podporuje usadzovanie vláken a teda tvorbu rúna, podporuje pretlakové pásmo jeho odoberanie. Kvôli prehľadnosti je na obr. 1 zakreslená iba súčasť 8 (odoberací nôž 8). Ostatné časti 9 až 1_2 sú s ohľadom na lepšiu prehľadnosť vynechané.

Rozdelením sklenených vláken na skupiny 3, ich voľným združením do pramencov 5 a odťahovaním každého pramenca 5 príslušným odťahovacím kotúčom 6 sa dá spracovať veľký počet, napríklad 1500 aj viac, súčasne ťahaných vláken. Odoberacie nože 8, ktoré sú kratšie, sa dajú omnoho ľahšie ovládať ako dlhé nože, to znamená pritlačiť po celej ploche k odťahovaciemu kotúču 6, alebo rovnomerne nastaviť po celej jeho šírke. Okrem toho sa menšie odťahovacie plochy ľahšie udržujú čisté a v prípade veľkého opotrebenia sa pre svoju malú hmotnosť dajú omnoho ľahšie vzájomne nezávisle vymieňať, takže aj z tohoto hľadiska nevznikajú problémy vyvolané veľkým počtom vláken.

Treba pripomenúť, že obr. 1 a 2 znázorňuje princíp z ' vynálezu iba schematicky a že len pré zjednodušenie je < t * l t!.‘ fn'ŕ* t* znázornené iba päť skupín 3 a prstencov 5 a teda aj päť odťahovacích kotúčov 6 a odoberacích nožov 8. V skutočnosti možno na osvedčenej štandardnej šírke 1000 mm usporiadať omnoho väčší počet odťahovacích kotúčov 6, napríklad pätnásť, to znamená združiť napríklad 1500 jednotlivých vláken do 15 skupín po 100 vláknach.

Podľa obr. 3 a 4, ktoré znázorňujú schematicky výrobu rúna alebo rohože, prichádzajú pramence 5 po odt i ahnut odťahovacími kotúčmi 6 s naddvi hnutým i odoberacími nožájni 8 2 najväčšej časti ako striž cez vodiace ústrojenstvo 9 do

Venturiho trubíc 1 4. v ktorých sa vlákna, ktoré neboli ešte nastrihané, rozdelia na striž. Všetky Venturiho trubice 14 ústia do spoločného ukladacieho nátrubku 15. Nátrubok 15 sa výkyvné alebo pozdĺžne posunuje-po šírke sitového bubna 10 a ,» ukladá nau neho vlákna. K sitovému bubnu 10 je pripojený prírubami odvádzací vzduchový kanál 16, podtlakové pásmo (-) na vhodnom podtlaku potrubie 17 nastavuje pretlakové pásmo (+), kde sa tlak môže regulovať pomocou škrtiacej klapky 1_8. Na pretlakovom pásme (+) sa naddviháva zo sitového bubna l_0 vlákenná vrstva 19 v tvare rúna alebo rohože, odkladá sa na dopravný pás 20 a v v'.t nanášacom ústrojenstve 2.1 sa spracováva spojidlami. V ďalšom ústrojenstve 22 možno vrstvu 19 vláken ešte poviiecť alebo impregnovať. Na obr. 4 je vynechané vodiace ústrojenstvo 9 a odcberací nôž 8 z obr. 3.

ktorý udržuje a cez odbočné

Obr. 5a 6 znázorňujú schematicky princíp vynálezu na výrobu predpriadze alebo priadze. Vlákenná vrstva na sitovom bubne 1.0 sa pritom vytvára rovnakým spôsobom ako pri výrobe rúna alebo rohože. Vlákenná vrstva 1.9 sa však neodoberá na pretlakovom pásme (+) sitového, bubna l_0 plošne, lež vbieha spojená do zakrucovacej rúrky 24. V tejto zakrucovacej rúrke 24 sa vlákna podľa otáčok a priemeru uzatvárajú do predpriadze alebo priadze, odkiaľ sa vedú známym spôsobom cez vodiaci valček 25 a napínací valček 26 do navíjacieho ústrojenstva 27. Pri výrobe priadze a najmä pri výrobe predpriadze možno sitový bubon 1.0 vynechať a pripojiť zakrucovaciu rúrku 24 priamo k nátrubku 15, ktorý potom je nehybný.

Príklad výroby rúna alebo rohože podľa obr. 3a 4a výroby priadze podľa obr. 5a 6 ukazuje iba jednu z možných foriem vyhotovenia v rámci vynálezu. Podľa obr. 1 a 2 možno napríklad vynechať združovanie vyrobených vláken v ukladacom nátrubku 15 a možno viesť jednotlivé vlákna tvoriace pramence 5, cez odťahovacie kotúče 6 a vodiace ústrojenstvo 9 na odkladaciu plochu, napríklad na sitový bubon 10. Pri tom vznikajú na odkladacej ploche za jednotlivými odťahovacími kotúčmi 6 pásové vlákenné útvary, ktoré sa vzájomne prekrývajú a tvoria tak rúno. V tomto prípade môžu odťahovacie kotúče 6, ktoré sú normálne uložené na spo 1 očnetf .* hr i ade 1 i 23 a sú teda poháňané s rovnakými otáčkami a s rovnakou obvodovou rýchlosťou, rotovať rôznymi otáčkami, takže vznikajú vlákna rôznej hrúbky. Tak napríklad môžu oba vonkajšie odťahovacie kotúče 6 , 6 _ rotovať pomalšie ako ostatné kotúče 6, takže sklenené vlákna 2 týchto skupín 3, príslušných vonkajším odťahovacím kotúčom 6 . 6____, sú hrubšie. Tým sa zosilnia okrajové partie vznikajúceho rúna. Keď ležia odťahovacie kotúče 6 na spoločnej osi, neznamená to, že musia byť všetky poháňané j ednt^.· hr i ade ľoi/'23 rovnakou rýchlosťou.

t

Rovnaký účinok je možno dosiahnuť pri použitiu' * » odťahovacích kotúčov 6 rôzneho priemeru pri rovnakých otáčkach. V tomto prípade sa nepoužije hriadeľ'· 23, ktor^ je spoločná Ρ^θ všetky odťahovacie kotúče 6 a tieto kotúče 6 sa uložia tak, aby všetky tvorili spoločnú nábežnú rovinu pre pramence 5.

Ďalšia možnosť spočíva v tom, že možno združiť rôzny ť/· _λ'λιΊ·'.>* ^ .*· í·’·,· ľ.·» i '..'r ‘'.i*··, · počet sklenených vláken*od odťahovacieho kotúča 6 je väčšia ako od iného kotúča. Napríklad je možno k zosilneniu okrajových part i í· vlákenného rúna privádzať k obom vonkajším odťahovacím kotúčom 6 , 6_ pramenca 5_, 5__, ktoré pozostávajú z väčšieho počtu vláken ako ostatné pramence 5.

Nepatrné rozdiely hrúbky vo vrstve sklenených vláken 2 možno l'-l vyrovnať vo vziiknutom rúne jeho priechodom medzi dvojicou válcov.

Τ’Χ 3706-7.

PATENTOVÉ NÁROKY

Claims

1 Spôsob výroby produktov zo sklenených vláken. napríklad rúna a rohože, pri ktorom sa množstvo vláken z prúdu skloviny po skupinách združuje do prameňov, ktoré sa jednotlivo odťahujú rotujúcimi plochami, ležiacimi s medzerami vzájomne rovnobežne a priradenými každá jednému prameňu, pred dokončením jedného ovinutia sa z nich odoberajú a odkladajú na pohybujúcu sa plochu, vyznačujúci sa tým, že '' t ’ vlákna sa združujú voľne bez spojidla a dĺžia sa rotujúcimi plochami na požadovanú hrúbku, pri odoberaní z rotujúcich plôch sa aspoň čiastočne rozdelia na strižové vlákna, ktorých smer pohybu sa obráti a odkladajú sa cirkulačným prúdením, vyvolaným rotáciou odťahovacej plochy, na pohybujúcu sa zbernú plochu.

2. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že odťahovacie plochy rotujú vzájomne odlišnými rýchlosťam i.

3. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že do prameňov sa združuje rôzny počet vláken.

4. Zariadenie na vykonávanie spôsobu podľa nároku 1 až 3, s ústrojenstvom na súčasné vytváranie množstva sklenených vláken z tenkých prúdov roztavenej skloviny, s ústrojenstvom na združovanie skupin vláken do prameňov, z ktorých každému je priradený rotačné uložený hladký odťahovací kotúč s odoberaclm nožom, za ktorým je usporiadaná pohyblivá zberná plocha, vyznačujúce sa tým, že odťahovacie kotúče (6,

6,6 ) s odoberacími nožmi (8) sú usporiadané v jednom rade, medzi odťahovacími kotúčmi (6, 6 , 6 ) a zbernou plochou je usporiadané vodiace ústrojenstvo (9) a zberná plocha pozostáva k·.· : so sitového bubna (10), rozdeleného na sacie pásmo (-) a pretlakové pásmo (6, 6 , 6 ') .

xí'·-··/ r.

(+) a ^spoločnéhb. pre všetky

Ι/ΛίΧί.'· odťahové kotúče

5. Zariadenie podľa nároku 4, vyznačujúce sa tým, že na koniec vodiaceho ústrojenstva (9) nadväzuje rozŕukovacie ústrojenstvo (12) na rozdelenie vláken, nerozdelených odoberacim nožom (8) na striž.

6. Zariadenie podľa nároku 4, vyznačujúce sa tým, že ku každému odťahovaciemu kotúču (6) je priradená trubica (14). ktorá ústi svojim druhým koncom do spoločného ukladacieho nátrubku (15) pohyblivého alebo kývného po šírke ukladacej plochy.

7. Zariadenie podľa nároku 4, vyznačujúce sa tým, že pred odťahovacími kotúčmi (6, 6 , 6 ) sú na združovanie vláken usporiadané 'vodiace valčeky (4) s prstencovým zárezom alebo prstencovou drážkou v plášti.

Obr.1

Obr. 3

Obr.4