SK31999A3

SK31999A3 - Use of sibutramine analogues to prevent the development of diabetes

Info

Publication number: SK31999A3
Application number: SK319-99A
Authority: SK
Inventors: Clifford J Bailey; Robert B Jones; Helen C Jackson
Original assignee: Knoll Ag
Priority date: 1996-09-21
Filing date: 1997-09-15
Publication date: 1999-12-10
Also published as: UA64726C2; CA2266401A1; TR199900618T2; PL332305A1; EP0927028A1; HRP970505A2; NO991358D0; AU724488B2; US6617360B1; HUP9904026A2; BG64473B1; TW580385B; NO991358L; WO1998011884A1; ID18320A; GB9619757D0; RU2245709C2; NZ334580A; JP2001503737A; BR9711517A

Description

Použitie sibutramínových analógov na prevenciu rozvoja diabetu, farmaceutická kompozícia a produkt obsahujúci tieto analógy

Oblasť techniky

Tento vynález sa týka použitia sibutramínových analógov na zníženie inzulínovej rezistencie u ľudí, u ktorých sa nedokázala narušená tolerancia glukózy (IGT - Impaired Glucose Tolerance) a na inzulíne nezávislá diabetes mellitus (NIDDM - Non-lnsulin Dependent Diabetes Mellitus). Vynález tiež popisuje farmaceutickú kompozíciu a produkt s obsahom sibutramínových analógov.

Doterajší stav techniky

V súčasnosti osoba, ktorá má hladinu glukózy po hladovaní vyššiu ako 7,8 mmol/l, sa klasifikuje ako diabetická (hoci táto hodnota sa momentálne prehodnocuje a môže byť čoskoro stanovená na nižšiu úroveň - medzi 6 a 7 mmol/l). Existuje však štandardný prostriedok klasifikovania, či je osoba diabetická, a tento je dôležitý, keď má osoba hladinu glukózy po hladovaní tesne pod uvedenou úrovňou. Tento prostriedok sa nazýva orálny test tolerancie glukózy (OGTT - Oral Glucose Tolerance Test).

OGTT sa vykonáva nasledujúcim spôsobom. Po hladovaní cez noc v dĺžke 10 až 16 hodín sa zistí hodnota krvnej glukózy po hladovaní. Orálne sa podá sa glukóza (75 g) vo vode (250 až 300 ml). Ďalšia skúška krvnej glukózy sa vykoná po 2 hodinách. Diabetes sa diagnostikuje, ak je hladina glukózy po hladovaní vyššia ako 7,8 mmol/l alebo ak je dvojhodinová hladina vyššia ako 11,1 mmol/l. Narušená tolerancia glukózy (IGT) sa diagnostikuje, ak je hladina glukózy po hladovaní nižšia ako 7,8 mmol/l a dvojhodinová hodnota je v rozmedzí 7,8 až 11,1 mmol/l. Normálna tolerancia glukózy sa skonštatuje vtedy, ak je hladina glukózy po hladovaní aj dvojhodinová hladina menšia ako 7,8 mmol/l.

Väčšina ľudí je nediabetických a má normálnu toleranciu glukózy. Časť týchto ľudí bude ohrozená rizikom vyvinutia sa narušenej tolerancie glukózy a/alebo diabetes v budúcnosti. Jedným z dobre dokumentovaných rizikových faktorov je obezita, pri ktorej je mierna rezistencia na inzulín bežným javom. Tá sa často v obéznom tele kompenzuje nárastom plazmovej hladiny inzulínu. Telo však dokáže zvýšiť svoju sekréciu inzulínu na istú hladinu, takže ak sa inzulínová rezistencia naďalej u obéznej osoby zhoršuje, telo nakoniec nebude schopné ju kompenzovať zabezpečovaním inzulínu navyše. V tomto štádiu sa začnú zvyšovať plazmové hladiny inzulínu, čo sa prejaví ako IGT alebo na inzulíne nezávislá diabetes melitus (NIDDM).

Tento postupný pokles smerom k IGT a NIDDM je jasne nežiaduci pre jednotlivca ako aj vzhľadom na náklady zdravotníckej starostlivosti. Bolo by preto výhodné čo najdlhšie obmedziť inzulínovú rezistenciu u týchto ľudí.

Pojem „glukózová tolerancia“ zahŕňa odbúravanie glukózy v svalovom tkanive a hepatický výstup glukózy.

Pojem „inzulínová rezistencia“ znamená zníženú biologickú reakciu na inzulín. Pri inzulínovej rezistencii sa môžu vyskytovať účinky na hepatický výstup glukózy ako aj na periférny príjem glukózy a môže ju spôsobovať znížený počet receptorov, znížená aktivita tyrozín kinázy inzulínového receptora a/alebo abnormality vzdialené od receptora.

Podstata vynálezu

Prekvapujúco sa teraz zistilo, že podávanie určitých arylcyklobutylalkylamínov má účinnosť v znižovaní inzulínovej rezistencie.

Vynález popisuje použitie zlúčeniny vzorca I na zníženie inzulínovej rezistencie u ľudí, u ktorých sa neprejavila narušená tolerancia glukózy alebo na inzulíne nezávislá diabetes mellitus, ale u ktorých existuje zvýšené riziko rozvoja takých chorôb, pričom sa podáva terapeuticky účinné množstvo zlúčeniny vzorca I človeku s potrebou takej liečby

vrátane jej enantiomérov a farmaceutický prijateľných solí, kde R, a R₂ sú nezávisle H alebo metyl, v spojení s farmaceutický prijateľným riedidlom alebo nosičom. Človek môže byť obézny alebo nemusí byť obézny.

Príprava a použitie zlúčenín vzorca I, ako je napríklad A/,/V-dimetyl-1-[1-(4chlórfenyl)cyklobutyl]-3-metylbutylamín (alebo Λ/-{1 -[1 -(4-chlórfenyl)-cyklobutyl]-3metylbutylJ-A/./V-dimetylamín) a ich soli, pri liečbe depresie je opísané v britskej patentovej špecifikácii 2098602. Použitie zlúčenín vzorca I, ako je napríklad Λ/,Λ/dimetyl-1-[1-(4-chlórfenyl)cyklobutyl]-3-metylbutylamín, a ich solí pri liečbe Parkinsonovej choroby je opísané v európskom patente číslo 282206. Použitie N,Ndimetyl-1-[1-(4-chlórfenyl)cyklobutyi]-3-metylbutylamínu a jeho solí pri liečbe porúch cerebrálnych funkcií je opísané v americkom patente 4939175. Použitie N,Ndimetyl-1-[1-(4-chlórfenyl)cyklobutyl]-3-metylbutylamín hydrochloridu pri liečbe obezity je opísané v európskom patente číslo 397831. Osobitne výhodnou formou tejto zlúčeniny je /\/,/\/-dimetyl-1-[1-(4-chlórfenyl)cyklobutyl]-3-metylbutylamín hydrochlorid monohydrát (sibutramín hydrochlorid monohydrát), ktorý je opísaný v európskom patente číslo 230742. Použitie /V,A/-dimetyl-1-[1-(4-chlórfenyl)cyklobutyl]-3-metylbutylamínu a jeho solí na zlepšenie tolerancie glukózy u ľudí s narušenou toleranciou glukózy alebo s na inzulíne nezávislou diabetes mellitus je opísané v publikovanej PCT prihláške WO95/20949. Neuvádza sa ani sa nenaznačuje, že zlúčeniny podľa predloženého vynálezu majú aktivitu senzibilizácie na inzulín, ani sa neuvádza ani nenaznačuje, že zlúčeniny podľa preloženého vynálezu by boli schopné znižovať inzulínovú rezistenciu u ľudí, u ktorých sa neprejavila IGT a NIDDM.

Odborníkom v danej oblasti bude zrejmé, že zlúčeniny vzorca I môžu existovať ako soli s farmaceutický prijateľnými kyselinami. Medzi príklady na také soli patria hydrochloridy, hydrobromidy, sulfáty, metánsulfonáty, nitráty, maleáty, acetáty, citráty, fumaráty, tartaráty [napr. (+)-tartaráty, (-)-tartaráty alebo ich zmesi vrátane racemických zmesí], sukcináty, benzoáty a soli s aminokyselinami, napríklad s kyselinou glutámovou. Zlúčeniny vzorca I a ich soli môžu existovať vo forme solvátov (napríklad hydrátov).

Odborníkom z danej oblasti bude zrejmé, že zlúčeniny vzorca 1 obsahujú chirálne centrum. Keď zlúčenina vzorca I obsahuje jediné chirálne centrum, môže existovať v dvoch enantiomérnych formách. Predložený vynález zahŕňa použitie jednotlivých enantiomérov a zmesí týchto enantiomérov. Enantioméry možno rozdeliť spôsobmi známymi odborníkom, napríklad tvorbou diastereoizomérnych solí alebo komplexov, ktoré sa dajú oddeliť napríklad kryštalizáciou; vytvorením diastereoizomérnych derivátov, ktoré sa dajú oddeliť napríklad kryštalizáciou, plynovo-kvapalnou alebo kvapalnou chromatografiou; selektívnou reakciou jedného enantioméru s enantiomérovo-špecifickým reagentom, napríklad enzymatickou oxidáciou alebo redukciou, s následným rozdelením modifikovaných a nemodifikovaných enantiomérov; alebo plynovo-kvapalinovou alebo kvapalinovou chromatografiou v chirálnom prostredí, napríklad na chirálnom nosiči, napríklad oxide kremičitom s naviazaným chirálnym ligandom alebo v prítomnosti chirálneho rozpúšťadla. Je zrejmé, že keď sa žiadaný enantiomér konvertuje na inú chemickú entitu jedným zo separačných postupov opísaných vyššie, je potrebný ďalší krok na uvoľnenie žiadanej enantiomérnej formy. Alternatívne možno špecifické enantioméry syntetizovať asymetrickou syntézou pomocou opticky aktívnych činidiel, substrátov, katalyzátorov alebo rozpúšťadiel, alebo konvertovaním jedného enantioméru na druhý asymetrickou transformáciou.

Špecifickými zlúčeninami vzorca I sú A/,/V-dimetyl-1-[1 -(4-chlórfenyl)cyklobutyl]-3-metylbutylamín, /V-{1-[1-(4-chlórfenyl)cyklobutyl]-3-metylbutyl}-/\/metylamín a 1-[1-(4-chlórfenyl)cyklobutyl]-3-metylbutylamín vrátane racemátov, jednotlivých enantiomérov a ich zmesí a ich farmaceutický prijateľných solí. Výhodnou zlúčeninou vzorca I je /V,/V-dimetyl-1-[1-(4-chlórfenyl)-cyklobutyl]-3metylbutylamín alebo jeho soľ, napríklad hydrochloridová soľ. Výhodnou formou tohto hydrochloridu je jeho monohydrát.

Zlúčeninu vzorca I možno podávať v akejkoľvek zo známych farmaceutických liekových foriem. Množstvo zlúčeniny, ktoré sa bude podávať, bude závisieť od niekoľkých faktorov vrátane veku pacienta, závažnosti stavu a anamnéze pacienta a vždy je otázkou zváženia ošetrujúceho lekára, ale vo všeobecnosti sa predpokladá, že dávka podávanej zlúčeniny sa bude pohybovať v rozmedzí 0,1 až 50 mg, s výhodou 1 až 30 mg na deň podaných v jednej alebo viacerých dávkach.

Orálne liekové formy sú výhodnými kompozíciami na použitie v predloženom vynáleze a sú nimi známe liekové formy na takéto podávanie, napríklad tablety, kapsule, granule, sirupy a vodné alebo olejové suspenzie. Vehikulá používané pri príprave týchto kompozícií sú vehikulá známe v oblasti farmácie. Tablety možno pripraviť zo zmesi účinnej látky s plnivami, napríklad fosforečnanom vápenatým; dezintegrátormi, napríklad kukuričným škrobom; lubrikačnými činidlami, napríklad stearanom horečnatým; spojivami, napríklad mikrokryštalickou celulózou alebo polyvinylpyrolidónom a inými voliteľnými zložkami známymi v oblasti techniky, aby sa umožnilo tabletovanie zmesi známymi spôsobmi. Tablety možno v prípade potreby poťahovať pomocou známych metód a vehikúl, medzi ktoré môže patriť enterické poťahovanie pomocou napríklad hydroxypropylmetylcelulózoftalátu. Tablety možno formulovať spôsobom známym odborníkom tak, aby sa dosiahlo stabilné uvoľňovanie zlúčenín podľa predloženého vynálezu. Také tablety možno v prípade potreby vybaviť enterickým povlakom známymi metódami, napríklad pomocou celulózoacetátftalátu. Podobne kapsule, napríklad tvrdé alebo mäkké želatínové kapsule, obsahujúce účinnú látku s pridanými vehikulami alebo bez nich, možno pripraviť známymi spôsobmi a v prípade potreby známym spôsobom vybaviť enterickými povlakmi. Obsah kapsule možno formulovať pomocou známych metód, aby sa dosiahlo stabilné uvoľňovanie účinnej zlúčeniny. Tablety a kapsule môžu s výhodou každá obsahovať 1 až 50 mg účinnej zlúčeniny.

Medzi liekové formy na orálne podanie patria napríklad vodné suspenzie obsahujúce aktívnu zlúčeninu vo vodnom médiu v prite nnosti netoxického suspenzného činidla, napríklad nátrium karboxymetylcelulózy, a olejovité suspenzie obsahujúce zlúčeninu podľa predloženého vynálezu vo vhodnom rastlinnom oleji, napríklad v oleji z podzemnice olejnej. Aktívna zlúčenina môže byť formulovaná do granúl s dodatočnými vehikulami alebo bez nich. Granule môžu byť prijímané priamo pacientom, alebo sa môžu pred požitím pridať do vhodného kvapalného nosiča (napríklad vody). Granule môžu obsahovať dezintegrátory, napr. šumivý pár tvorený kyselinou a uhličitanovou alebo hydrogenuhličitanovou soľou, aby sa uľahčila disperzia v kvapalnom médiu.

Terapeuticky aktívne zlúčeniny vzorca I možno formulovať do kompozície, ktorú pacient drží v ústach, takže sa účinná látka podáva cez ústnu sliznicu.

Liekové formy vhodné na rektálne podanie sú známe farmaceutické formy na takéto podávanie, napríklad supozitóriá s kakaovým maslom alebo polyetylénglykolovými bázami.

Liekové formy vhodné na parenterálne podávanie sú známe farmaceutické formy na také podávanie, napríklad sterilné suspenzie alebo sterilné roztoky vo vhodnom rozpúšťadle.

Liekové formy na lokálne podávanie môžu obsahovať matricu, v ktorej sú farmakologicky aktívne zlúčeniny podľa predloženého vynálezu dispergované tak, že zlúčeniny sa udržiavajú v kontakte s pokožkou, aby sa zlúčeniny podávali transdermálne. Vhodnú transdermálnu kompozíciu možno pripraviť zmiešaním farmaceutický aktívnej zlúčeniny s lokálnym vehikulom, napríklad minerálnym olejom, vazelínou a/alebo voskom, napr. parafínovým voskom alebo včelím voskom, spolu s potenciálnym transdermálnym akcelerátorom, napríklad dimetylsulfoxidom alebo propylénglykolom. Alternatívne možno účinné zlúčeniny dispergovať vo farmaceutický prijateľnom kréme, géle alebo mazacej báze. Množstvo aktívnej zlúčeniny obsiahnutej v lokálnej formulácii by malo byť také, aby sa terapeuticky účinné množstvo zlúčeniny dodalo v priebehu času, kedy má lokálna formulácia byť na koži.

Terapeuticky účinnú zlúčeninu vzorca I možno formulovať do kompozície, ktorá sa disperguje ako aerosól do ústnej alebo nosnej dutiny pacienta. Také aerosóly možno podávať z pumpičky alebo z natlakovaného balenia obsahujúceho prchavú výtlačnú látku.

Terapeuticky účinné zlúčeniny vzorca I používané podľa predloženého vynálezu možno podávať aj kontinuálnou infúziou buď z externého zdroja, napríklad intravenóznou infúziou, alebo zo zdroja zlúčeniny umiestnenej v tele. Medzi interné zdroje patria implantované zásobníky obsahujúce zlúčeninu, ktorá sa má podávať a ktorá sa kontinuálne uvoľňuje napríklad osmózou, a implantáty, ktoré môžu byť (a) kvapalné, napríklad olejová suspenzia zlúčeniny, ktorá sa má podávať, napríklad vo forme veľmi slabo vo vode rozpustného derivátu, napríklad dodekanoátovej soli alebo lipofilného esteru, alebo (b) tuhé vo forme implantovaného nosiča, napríklad syntetickej živice alebo voskovitého materiálu, pre zlúčeninu, ktorá sa má podávať. Nosičom môže byť jediné teleso obsahujúce všetku zlúčeninu, alebo séria niekoľkých telies, z ktorých každé obsahuje časť podávanej zlúčeniny. Množstvo účinnej látky prítomné v internom zdroji by malo byť také, aby sa terapeuticky účinné množstvo zlúčeniny dodalo v priebehu dlhšieho času.

V niektorých formuláciách môže byť výhodné použiť zlúčeniny podľa predloženého vynálezu vo forme častíc veľmi malej veľkosti, napríklad častíc získaných mletím za mokra.

V kompozíciách podľa predloženého vynálezu môže byť aktívna zlúčenina v prípade potreby spojená s inými kompatibilnými farmakologicky aktívnymi zložkami.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Nasledujúce in vitro a in vivo testy podporujú zistenie, že zlúčeniny vzorca I majú účinnosť pri znižovaní inzulínovej rezistencie a môžu mať účinok senzibilizácie na inzulín. Odborníkom bude zrejmé, že 10 mg sibutramínu vo forme hydrochlorid monohydrátu je ekvivalentné 8,37 mg sibutramínu ako voľnej bázy.

Štúdia 1 - Svalové bunky L6 in vitro

Svalové bunky L6 sa získali od European Culture Collection (Porton Down) a použili sa v pasážach 7 až 11. Bunky sa udržiavali v štandardnom médiu tkanivových kultúr DMEM a absorpcia glukózy sa vyhodnocovala pomocou [³H]-2deoxyglukózy (2DG) s pridaním inzulínu (10'⁸ M) a bez neho, ako bolo opísané (Walker P S a koľ, Glucose transport activity in L6 muscle celíš is regulated by the coordinate control of subcelular glucose transportér distribution, biosynthesis, and mRNA transcription, JBC, 1990; 265 (3), 1516-1523, a Kilp A a kol., Stimulation of hexose transport by metformin in L6 muscle celíš in culture, Endocrinology, 1992; 130 (5), 2535-2544).

Absorpcia 2DG bola vyjadrená ako percentuálna zmena v porovnaní s kontrolou. Hodnoty sú uvedené ako stredné hodnoty ± SEM zo sústav 4 jamiek na experiment. Rozdiely medzi sústavami boli vyhodnotené pomocou Študentovho testu, pričom hodnoty pravdepodobnosti p < 0,05 sa považovali za signifikantné. Pri neprítomnosti pridaného inzulínu bunky L6 inkubované 24 hodín so zlúčeninou vzorca I, v ktorej R, aj R₂ je H, vykazovali signifikantný nárast absorpcie 2DG (od 100 ±2,1 v kontrolách do 116,9 ± 3,8, 123,9 ±4,3 a 134 ±7,3 pri 10'⁸, 10'⁷ a 10'⁶ M). V prítomnosti pridaného inzulínu (10'⁸ M) sa pozorovali signifikantné nárasty absorpcie 2DG po 24 hodinovej inkubácii so zlúčeninou vzorca I, v ktorej R, aj R2 sú metyly (sibutramín hydrochlorid monohydrát) pri 10’⁸ M (od 149,9 ± 4,3 až 165,3 ± 2,6), zlúčeninou vzorca I, v ktorej R, je metyl a Rz je H pri 10'⁷ M (od 147,3 ± 3,0 do 160,7 ± 4,5) a zlúčeninou vzorca I, kde R, aj R₂ je H, pri 10'⁷ M a 10'⁶ M (od 149,1 ± 3,9 do 161,8 ±3,3 a 165,2 ±3,6).

Táto štúdia ukazuje, že v prítomnosti alebo neprítomnosti pridaného inzulínu zlúčeniny vzorca I zvyšujú absorpciu inzulínu v svalových bunkách L6.

Štúdia 2 - In vivo na ob/ob myšiach

Štúdie sa vykonali na obéznych ob/ob myšiach (Aston Strain), ktoré sú modelom ťažkej inzulínovej rezistencie a sú aj hyperglykemické. Odvodenie a charakteristiky tohto zvieracieho modelu boli opísané (Flatt PR, Bailey C J, Development of glucose intolerance and impaired plasma insulin response to glucose in obese hyperglycaemic (ob/ob) mice, Horm Metab Res 1981; 13: 556560, a Bailey CJ a kol., Influence of genetic background and age on the expression of the obese hyperglycaemic syndróme in Aston ob/ob mice, Int J Obesity, 1982; 6: 11-21).

Ob/ob myši sa individuálne umiestnili do polypropylénových klietok pri teplote 21 ± 1 °C a vlhkosti 55 %. Myši mali sústavne voľný prístup k štandardnému granulovanému krmivu pre potkany a myši (Compound Rat and Mouse Diét, Special Diét Services, Witham, Essex) a k vodovodnej vode. Zvieratá sa držali v reverznom cykle svetlo - tma. Svetlá boli zhasnuté medzi 09,00 h a 17,00 h v akútnom experimente a medzi 10,00 h a 18,00 h v chronickom experimente. Počas tohto času bolo laboratórium osvetlené červenými lampami. Zvieratá sa aklimatizovali na tieto podmienky aspoň dva týždne pred experimentom.

Všetkým zvieratám sa podávala deionizovaná voda (na začiatku obdobia tmy) počas 7 dní. Telesná hmotnosť a príjem potravy sa merali denne. Vzorky krvi sa odoberali okamžite pred denným podaním vehikula (deionizovaná voda 10ml/kg po) alebo zlúčeniny vzorca I, kde R! aj R₂ je metyl (sibutramín hydrochlorid monohydrát; 10 mg/kg po) v deň 1 (pozadie) a po 14 a 28 dňoch liečby (v deň 15 a deň 29). Vzorky krvi sa odoberali aj 14 dní po vysadení sibutramín hydrochlorid monohydrátu (v deň 43 štúdie). Plazmová glukóza sa určila pomocou glukózooxidázového postupu (Analox GM7) a plazmový inzulín sa určil rádioimunologickou skúškou (Amerlex, Amersham).

Medzi vehikulom a sibutramín hydrochlorid monohydrátom sa nepozorovali žiadne signifikantné zmeny v telesnej hmotnosti alebo príjme potravy. Plazmová glukóza u ob/ob liečených sibutramín hydrochlorid monohydrátom klesla po 14 a 28 dňoch liečby so signifikantným rozdielom oproti kontrole v dni 28 (P < 0,01, tabuľka 1). Po 14 dňoch od vysadenia liečiva ostala plazmová glukóza nezmenená v skupine, ktorej sa podávalo vehikulum, ale stúpla signifikantné v skupine liečenej sibutramín hydrochlorid monohydrátom na kontrolné hodnoty. Nepozorovali sa žiadne signifikantné zmeny v plazmovom inzulíne, hoci plazmový inzulín mal tendenciu klesať v skupine liečenej sibutramín hydrochlorid monohydrátom a zvyšoval sa pri vysadení zlúčeniny.

Štúdia 3 - In vivo na ob/ob myšiach

Mladé ob/ob myši (Aston Strain) boli náhodne rozdelené do 3 skupín nasledovne:

kontrola, ktorá dostávala placebo liečbu (fosfátom tlmený fyziologický roztok

2,5 ml/kg/deň po); sibutramín hydrochlorid monohydrátom liečená skupina (5 mg/kg/deň po); a párovo kŕmená kontrola, ktorej sa podával rovnaký prídel potravy, ako skonzumovala skupina liečená sibutramín hydrochlorid monohydrátom v predchádzajúci deň. Po 1 týždni nábehového obdobia nasledovalo 6 týždňov liečby. Telesná hmotnosť a príjem potravy sa monitorovali každé 1 až 2 dni a vzorky krvi na plazmovú glukózu a inzulín sa odoberali z chvostovej žily v týždňových intervaloch v stave bez hladovania o 11,00 hod. Ip test tolerancie glukózy (Dglukóza, 2 g/kg v 40 % hmotnosť/objem roztoku v destilovanej vode) a test inzulínovej hypoglykémie (Actrapid, Novo-Nordisk, 2,5 j/kg ip) sa vykonali po 5 týždňoch liečby. Potrava sa vysadila iba na trvanie týchto testov (približne 4 hodiny). Bazálne krvné vzorky a testové postupy sa uskutočnili 18 hodín po poslednom podaní liečby.

Liečba sa zastavila po 6 týždňoch a myši sa monitorovali ďalších 6 týždňov. Párovo kŕmené myši sa naďalej kŕmili párovo vzhľadom na skupinu, ktorej sa vysadil sibutramín hydrochlorid monohydrát. Druhý test inzulínovej hypoglykémie sa vykonal 4 týždne po zastavení liečby. Plazmová glukóza sa určila pomocou automatizovaného glukózo-oxidázového postupu (Beckman) a plazmový inzulín sa určil rádioimunologickou skúškou (Amerlex, Amersham).

Počas liečby sibutramín hydrochlorid monohydrátom sa pozorovalo signifikantné zníženie telesnej hmotnosti a plazmového inzulínu v porovnaní svehikulom. V ip teste tolerancie glukózy sa pozorovali signifikantné zníženia plazmového inzulínu (P < 0,05; pozrite obrázok 1) a plazmovej glukózy (P < 0,05; pozrite obrázok 2) pri liečbe sibutramín hydrochlorid monohydrátom voči skupine, ktorej sa podávalo vehikulum. Pozorovali sa aj signifikantné zlepšenia v inzulínovej hypoglykémii (P < 0,05; pozrite obrázok 3; po 5 týždňoch) u liečby sibutramín hydrochlorid monohydrátom v porovnaní so skupinou, ktorej sa podávalo vehikulum. Tieto výsledky naznačujú, že zlúčeniny vzorca I sú v pomerne nízkej dávke schopné zabezpečiť zlepšenie inzulínovej senzitivity, pretože dochádza k lepšej utilizácii glukózy pomocou menšieho množstva inzulínu. Párovo kŕmená skupina vykázala podobné zníženie hmotnosti voči sibutramín hydrochlorid monohydrátom liečenej skupine, ale v orálnom teste tolerancie glukózy sa nepozorovalo žiadne zlepšenie. Párovo kŕmená skupina teda nevykazuje zlepšenie inzulínovej senzitivity.

Počas obdobia vysadenia sibutramín hydrochlorid monohydrátu ostali telesná hmotnosť a plazmový inzulín signifikantne nižšie ako u skupiny, ktorej sa podávalo vehikulum, počas takmer celého obdobia vysadenia v trvaní 6 týždňov.

V tabuľke 1 a obrázkoch 1 až 3 „sibutramín“ znamená „sibutramín hydrochlorid monohydrát“.

CN

Tabuľka 1

CO

D

N •O

ZJ

D)

O >

O

E

N _C0

Q.

CD

C

CD 'c

Φ

Ό

CD (fí >s >

O .Ľ

Φ

CD

O

CL

O)

Ôl

E o

>,

4-í

O

E φ

CM

QC

ČČT

DC

Φ

TJ

CD

U k_

O

N >

>.

C ’c

Φ »o o

N .2 ’c

CD >

•CD

TJ

O

Q.

O

JC •Φ

2tĹ g

’c o

o o

c ίο o

>CZ) >>

•Q s

o

ZJ c

N

C ·>» >

O

N

CD

Q.

Plazmový inzulín (ng/ml)	Zlúčenina	92,0 ±4,5	45,1 ±2,6	35,1 ±2,7	77,1 ±11,3
Vehikulum	92,0 ±4,5	49,7 ± 3,5	46,2 ±4,5	40,6 ± 8,6
Plazmová glukóza (mmol/l)	Zlúčenina	24,3 ±0,6	19,0 ±0,6	15,8 ±0,7**	23,6 ±1,2
Vehikulum	24,3 ± 0,6	21,7 ±0,9	26,0 ± 1,4	22,9 ±1,7
	Zlúčenina (n)	32	32	T“ CM	CM
Vehikulum (n)	22	22	xí* V“	CO
Dni liečby	o	xf v	28	xľ T™
Deň štúdie	r-	m T“	29	43
Liečba	Pred liečbou	Sibutramín	Sibutramín	Vysadenie liečiva

TJ

CD

N

O

Q.

CD

C

É

CD

C ’o.

D

JC

CZ)

E ·>.

c n

φ

N

Ό

Φ

E >% φ

TJ

N

O

LCD •Φ

C

Φ >

CD i_

Q.

ZJ

LU ω

•H >» o

c

TJ o

JC •Φ c

TJ

Φ l_ w

•Φ c

CD >

O

E

u.

£

CZ) c

CD

Φ c

4—» :CD

Q.

CZ) •Z)

CZ)

O

C

T) o

ZĽ

Signifikantné rozdiely oproti skupine, ktorej sa podávalo vehikulum, sú označené **P < 0,01. (n) je počet zapojených zvierat.

Údaje z troch štúdií naznačujú, že zlúčeniny vzorca I dokážu zlepšiť bazálnu aj inzulínom stimulovanú absorpciu glukózy do svalových buniek L6 a že v neprítomnosti zmien telesnej hmotnosti alebo príjmu potravy zlúčenina vzorca I, kde R, aj R₂ je metyl, dokáže znížiť hladiny plazmovej glukózy u ob/ob myší. Tieto údaje vzaté spolu naznačujú pôsobenie senzibilizácie na inzulín zo strany zlúčenín vzorca I. Údaje tiež naznačujú schopnosť zlúčenín vzorca I znižovať inzulínovú rezistenciu.

Existuje niekoľko syndrómov, napríklad acanthosis nigricans, leprechaunizmus, lipoatrofia a syndróm polycystických ovárií, ktoré vykazujú inzulínovú rezistenciu ako súčasť svojho profilu. Vyššie uvedené údaje naznačujú, že zlúčenina vzorca I môže byť užitočná pri zmierňovaní inzulínovej rezistencie u ľudí s týmito chorobami. Preto predložený vynález ďalej poskytuje použitie zlúčeniny vzorca I na výrobu liečiva na znižovanie inzulínovej rezistencie u ľudí s acanthosis nigricans, leprechaunizmom, lipoatrofiou alebo syndrómom polycystických ovárií alebo inými stavmi, v ktorých sa vyskytuje inzulínová rezistencia.

Predložený vynález tiež poskytuje spôsob liečby acanthosis nigricans, leprechaunizmu, lipoatrofie alebo syndrómu polycystických ovárií alebo iných stavov, v ktorých sa vyskytuje inzulínová rezistencia, obsahujúci podávanie zlúčeniny vzorca I pacientovi s takou potrebou v spojení s farmaceutický prijateľným riedidlom alebo nosičom.

Pacienti s NIDDM sa často liečia orálnymi inzulínovými sekretagogami, napríklad 1,1-dimetyl-2-(2-morfolinofenyl)guanidín fumarátom (BTS67582) alebo sulfonylmočovinami vrátane tolbutamidu, tolazamidu, chlórpropamidu, glibenclamidu, glimepiridu, glipizidu and gliclazidu, alebo prostriedkami zvyšujúcimi senzitivitu na inzulín vrátane metformínu, ciglitazónu, troglitazónu a pioglitazónu. Ďalšie použitie zlúčeniny vzorca I je vo výrobe liečiva na kombinačnú liečbu pacientov s NIDDM na zlepšenie ich hmotnostnej a diabetickej kontroly pozostávajúceho zo zlúčeniny vzorca I a orálneho inzulínového sekretagoga alebo prostriedku zvyšujúceho senzitivitu na inzulín.

Predložený vynález ďalej poskytuje spôsob zlepšenia hmotnostnej a diabetickej kontroly pacientov s NIDDM obsahujúci podávanie zlúčeniny vzorca I v kombinácii s orálnym inzulínovým sekretagogom alebo prostriedkom zvyšujúcim senzitivitu na inzulín v spojení s farmaceutický prijateľným riedidlom alebo nosičom človeku s takou potrebou.

Orálne inzulínové sekretagogum je s výhodou 1,1-dimetyl-2-(2-morpholino fenyl)guanidín fumarát (BTS67582) alebo sulfonylmočovina vybratá spomedzi tolbutamidu, tolazamidu, chlórpropamidu, glibenclamidu, glimepiridu, glipizidu a gliclazidu. Prostriedok zvyšujúci senzitivitu na inzulín je s výhodou vybratý spomedzi metformínu, ciglitazónu, troglitazónu a pioglitazónu.

Zlúčeninu vzorca I a orálne inzulínové sekretagogum alebo prostriedok zvyšujúci senzitivitu na inzulín možno podávať buď striedavo alebo súčasne, napríklad vo forme osobitných liekových foriem, ktoré sa použijú súčasne, oddelene alebo postupne. V súlade s tým predložený vynález ďalej poskytuje produkt obsahujúci zlúčeninu vzorca I a orálne inzulínové sekretagogum alebo prostriedok zvyšujúci senzitivitu na inzulín ako kombinovaný prípravok na súčasné, osobitné alebo postupné užívanie na zlepšenie hmotnostnej a diabetickej kontroly u pacientov s NIDDM. Pomer zlúčeniny vzorca I voči orálnemu inzulínovému sekretagogu alebo prostriedku zvyšujúcemu senzitivitu na inzulín je taký, aby množstvo každej použitej účinnej zložky bolo také, aby poskytlo terapeuticky účinnú hladinu, ale nebude väčšie ako množstvo odporúčané ako bezpečné na podanie.

Pôsobenie znižovania inzulínovej rezistencie preukázané zlúčeninami vzorca I naznačuje, že zlúčeniny vzorca I môžu byť užitočné pri výrobe liečiva, ktoré možno použiť ako inzulínový senzibilizátor. V súlade s tým predložený vynález ďalej poskytuje použitie zlúčeniny vzorca I vo výrobe liečiva, ktoré je inzulínovým senzibilizátorom.

Aj niektorí pacienti s diagnózou na inzulíne závislej diabetes môžu vykazovať určitú mieru inzulínovej rezistencie. Preto môžu existovať výhody liečby týchto pacientov zlúčeninou vzorca I v záujme zníženia ich inzulínovej rezistencie. To by znamenalo, že títo pacienti by vyžadovali nižšiu dávku inzulínu, aby sa udržala podobná alebo lepšia kontrola ich diabetu, keďže inzulínová dávka by bola spojená s vyššou účinnosťou znižovania krvnej glukózy. Taká terapia by poskytla dlhodobé prínosy v súvislosti so znížením nepriaznivých účinkov, ktoré môžu spôsobiť dlhodobo užívané vysoké dávky inzulínu. Okrem toho aj niektorí pacienti s NIDDM sú liečení inzulínom a majú inzulínovú rezistenciu. V súlade s tým predložený vynálezu ďalej poskytuje spôsob a použitie zlúčeniny I vo výrobe liečiva na zníženie množstva dennej potreby inzulínu u človeka s na inzulíne závislou diabetes mellitus (NIDDM). Predložený vynález ďalej poskytuje spôsob a použitie zlúčeniny I vo výrobe liečiva na profýlaxiu dlhodobých nepriaznivých účinkov vysokých dávok inzulínu u ľudí s na inzulíne závislou diabetes mellitus (NIDDM).

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Použitie zlúčeniny vzorca I vrátane jej enantiomérov a farmaceutický prijateľných solí, kde R¹ a R² sú nezávisle H alebo metyl, na výrobu liečiva na zníženie inzulínovej rezistencie u ľudí, u ktorých sa neprejavila narušená tolerancia glukózy a na inzulíne nezávislá diabetes mellitus, ale u ktorých existuje zvýšené riziko rozvoja takých chorôb.
2. Použitie podľa nároku 1, pričom človek nie je obézny.
3. Použitie podľa nároku 1, pričom človek je obézny.
4. Použitie podľa nároku 1, 2 alebo 3, kde zlúčeninou vzorca I je A/,A/-dimetyl-1[1 -(4-chlórfenyl)cyklobutyl]-3-metylbutylamín hydrochlorid.
5. Použitie podľa nároku 1, 2 alebo 3, kde zlúčeninou vzorca I je A/,A/-dimetyl-1[1 -(4-chlórfenyl)cyklobutyl]-3-metylbutylamín hydrochlorid monohydrát.
6. Farmaceutická kompozícia na zníženie inzulínovej rezistencie u ľudí, u ktorých sa neprejavila narušená tolerancia glukózy alebo na inzulíne nezávislá diabetes mellitus, ale u ktorých existuje zvýšené riziko rozvoja takých chorôb, vyznačujúca sa tým, že obsahuje terapeuticky účinné množstvo zlúčeniny vzorca I

HjCCHCHXHNR,^ vrátane jej enantiomérov a farmaceutický prijateľných solí, kde R¹ a R² sú nezávisle H alebo metyl, v spojení s farmaceutický prijateľným riedidlom alebo nosičom.
7. Farmaceutická kompozícia podľa nároku 6, vyznačujúca sa tým, že zlúčeninou vzorca I je A/,/V-dimetyl-1-[1-(4-chlórfenyl)cyklobutyl]-3metylbutylamín hydrochlorid.
8. Farmaceutická kompozícia podľa nároku 6, vyznačujúca sa tým, že zlúčeninou vzorca I je /V,/V-dimetyl-1-[1-(4-chlórfenyl)cyklobutyl]-3metylbutylamín hydrochlorid monohydrát.
9. Použite zlúčeniny vzorca I na výrobu liečiva, ktoré je inzulínovým senzibilizátorom.
10. Použitie zlúčeniny vzorca I na výrobu liečiva na zníženie dennej potreby inzulínu u človeka s na inzulíne závislou diabetes mellitus (NIDDM).
11. Použitie zlúčeniny vzorca I na výrobu liečiva na profylaxiu dlhodobých nepriaznivých účinkov vysokých dávok inzulínu u ľudí s na inzulíne závislou diabetes mellitus (NIDDM).
12. Použite zlúčeniny vzorca I na výrobu liečiva na profylaxiu narušenej tolerancie glukózy a na inzulíne nezávislej diabetes mellitus u ľudí s vysokým rizikom rozvoja týchto chorôb.
13. Použitie podľa nároku 12, pričom človek nie je obézny.
14. Použitie zlúčeniny vzorca I na výrobu liečiva na znižovanie inzulínovej rezistencie u ľudí s acanthosis nigricans, leprechaunizmom, Iipoatrofiou alebo syndrómom polycystických ovárií alebo inými stavmi, v ktorých sa vyskytuje inzulínová rezistencia.
15. Použitie zlúčeniny vzorca I na výrobu liečiva na kombinačnú liečbu pacientov s NIDDM na zlepšenie ich hmotnostnej a diabetickej kontroly pozostávajúce zo zlúčeniny vzorca I a orálneho inzulínového sekretagoga alebo prostriedku zvyšujúceho senzitivitu na inzulín.
16. Produkt, vyznačujúci sa tým, že obsahuje zlúčeninu vzorca I a orálne inzulínové sekretagogum alebo prostriedok zvyšujúci senzitivitu na inzulín ako kombinovaný prípravok na súčasné, osobitné alebo postupné užívanie na zlepšenie hmotnostnej a diabetickej kontroly u pacientov s NIDDM.
17. Produkt, vyznačujúci sa tým, že obsahuje farmaceutickú kompozíciu, ktorá obsahuje zlúčeninu vzorca I a orálne inzulínové sekretagogum alebo prostriedok zvyšujúci senzitivitu na inzulín spolu s farmaceutický prijateľným riedidlom alebo nosičom.
18. Produkt podľa nároku 16 alebo 17, vyznačujúci sa tým, že orálne inzulínové sekretagogum je 1,1-dimetyl-2-(2-morpholinofenyl)guanidín fumarát (BTS67582) alebo sulfonylmočovina vybratá spomedzi tolbutamidu, tolazamidu, chlórpropamidu, glibenclamidu, glimepiridu, glipizidu a gliclazidu.
19. Produkt podľa nároku 16 alebo 17, vyznačujúci sa tým, že prostriedok zvyšujúci senzitivitu na inzulín je vybratý spomedzi metformínu, ciglitazónu, troglitazónu a pioglitazónu.

1/3

Účinok sibutramínu na plazmový inzulín