SK287655B6

SK287655B6 - Použitie ionomérov na utesnenie izolačných hmôt

Info

Publication number: SK287655B6
Application number: SK1110-2003A
Authority: SK
Inventors: Lothar Moll
Original assignee: Biologische Insel Lothar Moll Gmbh & Co. Kg
Priority date: 2001-03-08
Filing date: 2002-03-06
Publication date: 2011-05-06
Also published as: US7442659B2; PL362619A1; EP1372956A1; CA2439921A1; SI1372956T1; NZ528294A; DE50212148D1; EA200300935A1; WO2002070251A1; HUP0303492A3; PT1372956E; CZ302492B6; CZ20032269A3; DK1372956T3; US20080020143A1; PL205280B1; CA2439921C; JP4125129B2; SK11102003A3; HUP0303492A2

Abstract

Použitie ionomérov ako materiálov parných bŕzd pre hmoty pôsobiace ako parné brzdy pre budovy, s odolnosťou proti difúzii vodnej pary, ktorá je závislá od relatívnej vlhkosti, na utesnenie izolačnej hmoty, pričom ionomér je vytvorený z 50 až 99 mólových % etylénu a 1 až 50 mólových % kyseliny metakrylovej a kyslé skupiny tohto kopolyméru sú neutralizované z 0,5 až 100 % katiónmi lítia, sodíka, horčíka, draslíka a/alebo zinku alebo katiónmi kovu alkalickej zeminy vápnika a a) materiál je formovaný do formy filmu z ionomérov alebo b) parná brzda je vo forme plošného napusteného materiálu z rúna alebo tkaniny ako konštrukčného materiálu a ionoméru ako napúšťacej živice, alebo c) parná brzda je vo forme samonosnej vrstvenej hmoty, v ktorej jednou z vrstiev je ionomérny film s hrúbkou medzi 5 a 100 mikrometrami.

Description

Predkladaný vynález sa týka použitia ionomérov na utesnenie izolačných hmôt. Predovšetkým sa týka použitia vrstvených hmôt na uvedený účel, ktoré obsahujú aspoň jednu vrstvu ionomérov, ako i takýchto vrstvených hmôt. Vynález sa zvlášť vzťahuje na napustené materiály tvarujúce plochy, ktoré obsahujú ionoméry ako napúšťaciu živicu.

Doterajší stav techniky

Použitie izolačných hmôt, ako napríklad penových plastických hmôt a sklenej vaty na ďalekosiahlu tepelnú izoláciu budov je všeobecne známe v mnohých úpravách. V jednej z najčastejších foriem uskutočnenia sa upevnia asi 4 až 40 cm hrubé dosky izolačnej hmoty do stenovej konštrukcie alebo na stenovú konštrukciu alebo pod strešné krovy strechou medzi, pod alebo nad strešné krovy.

Izolačné hmoty však rozvinú svoju plnú účinnosť len vtedy, ak sa cez ne zabráni výmene vzduchu, pretože v opačnom prípade by dochádzalo k značným tepelným stratám vykúreného vnútorného priestoru prostredníctvom vzduchu unikajúceho von. Naopak, v lete by došlo k zadržiavaniu tepla, pokiaľ teplý vzduch vniká dovnútra a budova sa nežiaducim spôsobom zahrieva, a tým by sa značne zvýšila spotreba energie klimatizačného zariadenia, ktoré by eventuálne bolo k dispozícii.

Preto bolo účelné najskôr utesniť tepelné izolačné hmoty prostredníctvom materiálu neprepúšťajúceho vzduch, napríklad hrubej polyetylénovej alebo PVC fólie, ale toto sa neosvedčilo, pretože sa prakticky nebolo možné vyhnúť poškodeným miestam, ako trhlinám alebo dieram, a tak sa vzduch napriek tomu dostane do izolačnej hmoty. Potom sa ochladí, vykondenzuje sebou zavlečenú vlhkosť, takže v priebehu času môže dochádzať k značnému nahromadeniu vody, ktorá sa prakticky nemôže odstrániť sušením. Voda medzitým spôsobuje nielen škody koróziou, ale tiež zmenšuje efekt tepelnej izolácie.

Ako je taktiež všeobecne známe, dáva sa prednosť takým utesňovacím materiálom, ktoré síce bránia difúzii vzduchu a v ňom obsiahnutej vodnej pary, ale nezamedzujú ju úplne, takže sa umožňuje spätná difúzia vodnej pary, teda sušenie izolačnej hmoty.

Takéto materiály, ktoré sa označujú ako parné brzdy (tiež označované ako parné bariéry), a ktoré sa bežne používajú vo forme fólií alebo vrstvených hmôt, sú polyméry, ako polyetylén, polyamidy, kopolyméry etylénu a kyseliny akrylovej a polyester v tenkej vrstve. Bližšie k tomu je uvedené vDE-A-195 14 420 aDE-A-199 02 102.

Parné brzdy z týchto materiálov, ako fólie alebo ako vhodná vrstvená hmota ponúkajú navyše tú výhodu, že ich odpor proti difúzii vodnej pary je závislý od relatívnej vlhkosti vzduchu. Pri nízkej relatívnej vlhkosti vzduchu je tento odpor väčší ako pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu. Toto má za následok, že sa zľahčí vysušenie vlhkej izolačnej hmoty v najviac vlhkom lemom vzduchu. Tak predstavuje hodnota odporu difúzie vodnej pary (takzvaná s_d-hodnota) v prípade 60 pm hrubej fólie z polyamidu-6 podľa DIN 52 615 pri 30-% relatívnej vlhkosti vzduchu asi 4,5 a pri 80 % len asi 0,5 m.

Hodnota s_d zodpovedá hrúbke nehybnej vzduchovej vrstvy, ktorej difúzny odpor je taký veľký ako difúzny odpor vzorky, v tomto príklade teda tenkej fólie z polyamidu-6. Podľa DIN 52 615 sa postupuje obvykle metódou dry-cup (metóda suchej oblasti) medzi obidvoma vlhkosťami vzduchu 0 a 50 %, v priemere 25 %, a metódou wet-cup (metóda vlhkej oblasti) medzi obidvoma vlhkosťami vzduchu 50 % a 95 %, v priemere 72,5 %.

Na materiál pre parné brzdy sa ale nekladú len opísané požiadavky na difúzne vlastnosti, ale aj rad ďalších podmienok. Tak má ísť o materiál tepelne, chemicky a mechanicky stabilný a ľahko spracovateľný. Okrem toho má byť materiál fyziologicky neškodný, nemá sa alebo len málo elektrostaticky nabíjať, a celkovo má byť znesiteľný s ostatnými materiálmi, predovšetkým z vrstvených materiálov, aby nedošlo k rozkladu vrstvových hmôt. Má byť ekologicky znesiteľný a taktiež v prípade požiaru nevyvíjať žiadne vysoko toxické plyny, aké môžu vzniknúť napríklad z halogenovaných zlúčenín z ochranných prostriedkov proti ohňu vo forme dioxínov z fúránov alebo z polyamidov vo forme amoniaku a z polyetánu vo forme kyanovodíkovej kyseliny. V neposlednom rade by sa malo vyhovieť aj požiadavkám na hospodárnosť.

Podstata vynálezu

V súlade s touto úlohou bolo nájdené, že sa ionoméry dajú výborne použiť na utesnenie izolačných vrstiev a okrem toho boli nájdené nové vrstvené hmoty, ktoré obsahujú tento materiál ako podstatný komponent v minimálne jednej vrstve. Ďalej sa našli zvlášť účelné uskutočnenia vynálezu, ako sú ďalej opísané.

Ionoméry sú podľa definície (pozri napríklad Rômpps Chemielexikon, Georg Thieme Verlag, 9. vydanie (1990)) štatistické termoplast!cké kopolyméry z

a) monoolefmu,

b) monoolefmicky nenasýtenej kyseliny,

c) v prípade, že je to žiaduce, ďalších komonomérov na modifikáciu chemických a fyzikálnych vlastností týchto kopolymérov, pričom

d) kyslé skupiny týchto kopolymérov sú neutralizované úplne alebo sčasti anorganickými katiónmi.

Mnohé tieto ionoméry, ako aj spôsoby ich výroby, sú známe z odbornej literatúry a rad z nich je dostať v predaji pod označením Surlyn® firmy DuPont s odporúčaním na účely balenia a pokrývania vrstvou. Bližšie údaje možno získať napríklad z US-A 3 264 272, ako aj z firemných prospektov pre Surlyn® z januára 2001.

Ionoméry pre iné aplikácie sú tiež opísané v US-A 3 651 183, Hosoda a kol., US-A 4 645 710, Baitinger a kol.

US-A 3 651 183 opisuje špeciálnu metódu prípravy syntetických penových látok na báze napeniteľného polyolefínu a tiež metódu prípravy izolačného materiálu. Podľa príkladu 18 obsahuje napeniteľná hmota a v dôsledku toho konečný syntetický materiál ionomér, okrem prekrývajúcej časti polyetylénu. Všeobecne sú opísané výhodné vlastnosti pre dostupné syntetické penové materiály (izolačné hmoty), ako je minimálna absorpcia hmoty a prenikanie vlhkosti, rovnako ako vysoká tepelná izolácia.

Myšlienkou US-A 4 645 710 sú laminátové časti zhotovené z penového polyuretánu alebo izokyanurátových živíc ako vrstvy jadra (, jadro“) a aspoň jednej nepriedušnej povlakovej vrstvy („povrch“), slúžiacej ako plynové bariéry, zhotovenej z hliníka. Podľa funkcie týchto laminátov sú izolačné materiály integrované s izolačnou bariérou. Na zlepšenie adhézie medzi penou a povlakovou vrstvou, a tak zlepšenie mechanických vlastností laminátovej časti je navrhnuté používanie rôznych adhezív, ktorých chemické zlúčeniny môžu prechádzať do peny, pričom ionomér (Surlyn®) slúži na tento účel podľa príkladu 4. Ionomér je používaný ako adhezívum.

Predmetom predkladanej prihlášky je tiež použitie ionomérov ako parotesného materiálu (materiálu parnej brzdy) účinného v izolačných bariérach pre budovy, s odolnosťou proti difúzii vodnej pary, ktorá je závislá od relatívnej vlhkosti, na utesnenie izolačnej hmoty, pričom ionomér je vytvorený z 50 až 99 mólových % etylénu a 1 až 50 mólových % kyseliny metakrylovej a kyslé skupiny tohto kopolyméru sú neutralizované z 0,5 až 100 % katiónmi lítia, sodíka, horčíka, draslíka a/alebo zinku alebo katiónmi vápnika, ako kovu alkalickej zeminy a

a) materiál je formovaný do formy filmu z ionomérov alebo

b) parná brzda je vo forme plošného napusteného materiálu z rúna, alebo tkaniny ako konštrukčného materiálu a ionoméru ako napúšťacej živice, alebo

c) parná brzda je vo forme samonosnej vrstvenej hmoty, v ktorej jednou z vrstiev je ionomémy film s hrúbkou medzi 5 a 100 mikrometrami.

Ako komonomér (a) prichádza do úvahy predovšetkým etylén.

Ich podiel v ionoméroch je spravidla 50 až 99 % molámych, výhodne 80 až 90 % molámych.

Vhodným komonomérom (b) je predovšetkým kyselina metakrylová v podiele 1 až 50 % molámych, výhodne 10 až 20 % molámych.

Ako ďalšie komonoméry (c) prichádzajú do úvahy monoolefmicky nenasýtené zlúčeniny, ako alkylester kyseliny akrylovej a metakrylovej s 1 až 4 atómami uhlíka v alkylovej časti esteru, ako aj ďalej styrén, vinylacetát, vinyl-propionát, akrylamid, metakrylamid, akrylonitril a metakrylonitril v podieloch až do 10 % molámych. Taktiež menšie množstvá bifunkčných monomérov, ako butándiénov, môžu byť výhodné pre svoje mechanické a chemické vlastnosti fólií, pokiaľ materiál zostane termoplastický.

Výhodné anorganické katióny (d) sú predovšetkým katióny alkalických kovov, ako predovšetkým lítium, sodík a draslík, ako aj katióny alkalických zemín, ako vápnik a horčík. Vhodné sú aj katióny zinku. Stupeň neutralizácie kyslých zlúčenín leží spravidla od 0,5 do 100 %, výhodne do 10 do 70 %. To zodpovedá obsahu kovu v ionoméri v oblasti od asi 0,1 do 10 % hmotnostných, predovšetkým od 1 do 5 % hmotnostných.

Na účely predkladaného vynálezu sú obzvlášť výhodné ionoméry z Al) 50 až 99 % molámych etylénu a BI) 1 až 50 % molámych kyseliny metakrylovej, pričom

Dl) kyslé skupiny takýchto kopolymérov sú neutralizované 0,5 až 100 %, výhodne 10 až 70 % lítiovými, sodnými, horečnatými, draselnými a/alebo zinočnatými katiónmi.

Tieto ionoméry majú vynikajúce vlastnosti na použitie a spracovateľsko-technické vlastnosti a vyhovujú preto, ako je stanovené v súlade s vynálezom, požiadavkám na účinný materiál parnej brzdy. Toto platí predovšetkým pre typy Surlynu so sodíkom ako katiónom, ako typ 1605, ako i pre typy radu 8000, napríklad 8120, 8140 a 8220. Fólie z týchto materiálov, vzťahujúc na ich hrúbku od 15 m, vykazujú pri 25 % relatívnej vlhkosti vzduchu hodnotu sj od 3 do 10 m a pri 72,5 % relatívnej vlhkosti vzduchu hodnotu s_d od 0,5 do 4 m, pričom typické rozdiely A (delta) s_d 25/72,5 pre difúzne pomery ležia v oblasti od 2 do 8 m.

Všeobecne sa hodnota Δ s_d 25/72,5 zvyšuje s pribúdajúcou polaritou materiálu. Obzvlášť vysoké rozdielne hodnoty majú potom ionoméry s draslíkom ako komponentom (d), takže v súlade s vynálezom vyhovuje utesnenie z týchto materiálov aj extrémnym požiadavkám, približne v prípade budov v horskom podnebí so svojimi často drsnými teplotnými rozdielmi a v tropickom a subtropickom podnebí, ako i v plochých strešných konštrukciách a konštrukciách trávových striech.

Pre výkonnosť vlhkostne variabilné parnej brzdy je ale dôležitým kritériom nielen hodnota Δ s_d, ale aj pomer f vyššej hodnoty odporu s^h k nižšej hodnote odporu s^. Je totiž nutné taktiež brať zreteľ nielen na variabilitu vlhkosti parnej brzdy samotnej, ale aj na jej výkon, to znamená difúziu množstva pary m za časovú jednotku. Pre pomer difundujúcich množstiev pár mt, a m_n pri vysokom prípadne nízkom difúznom odpore s_dha s_dn platí nepriamo úmerný pomer, f^-/ S_dn - ^Ill/n/ „vi,, ktorý znamená, že za časovú jednotku prechádzajúce množstvo pary je tým menšie, čím väčší je difúzny odpor a obrátene.

S ohľadom na výkon by mala hodnota s_dn ležať pri 25 % relatívnej vlhkosti vzduchu v rozmedzí od 1 do 20 m, predovšetkým 1 až 4 m a s_dn v rozmedzí od 0,02 do 4, výhodne od 0,02 do 2 m, ale napriek tomu sa kvôli variabilite vlhkosti zreteľne líši vo faktore f, ktorý je predovšetkým > 2, zvlášť > 5.

Táto požiadavka je splnená predovšetkým draslíkovými ionomérmi.

Parné brzdy s takouto charakteristikou vykonávajú nielen vlhkostno-variabilnú funkciu, ale tiež z toho vyplývajúce procesy rýchlejšieho sušenia.

Tak sa dosiahne, že v zimnej klíme, keď je parná brzda v súlade s vynálezom napríklad v rozmedzí od 25 % do 50 % relatívnej vlhkosti vzduchu, prenikne do izolácie prúd vlhkosti od približne 1 do 10 g/m² za 24 hodín, proti čomu sa z konštrukcie môže vysušiť v letnej klíme, keď je parná brzda v súlade s vynálezom napríklad v rozmedzí od 60 % do 100 % relatívnej vlhkosti vzduchu, až vyše 300 g/m² za 24 hodín vlhkosti.

Parné brzdy s opísanými vlastnosťami a s nižším difúznym odporom, napríklad od 1,2 do 2,5 m pri 25 % relatívnej vlhkosti okolitého vzduchu, sa obzvlášť hodia ako užitočné na strešné konštrukcie, parné brzdy s vyšším difúznym odporom sa obzvlášť hodia ako užitočné na stenové konštrukcie.

Samozrejme sa hodia aj zmesi rôznych ionomérov, predovšetkým draslíkové ionoméry so sodnými ionomérmi, pričom podiel draselných ionomérov je výhodne 5 až 95 % hmotnostných, predovšetkým 50 až 80 % hmotnostných. Naposledy uvedené zmesi majú nielen vynikajúce vlastnosti parných bŕzd, ale sa dajú tiež obzvlášť dobre spracovať na vrstvené hmoty a napúšťací materiál.

Ako je vysvetlené, môžu sa chemické a fyzikálne vlastnosti ionomérov použiteľných v súlade s predloženým vynálezom upraviť známym spôsobom pomocou komonomérov (c) na špeciálne požiadavky, napríklad s ohľadom na kompatibilitu s korozívnymi a nosnými materiálmi, na reguláciu určitých hodnôt s_d alebo aj s ohľadom na ohybnosť, tuhosť alebo pevnosť v ťahu.

Takéto špeciálne aplikačno-technické požiadavky sa však dajú docieliť nielen vzájomným zmiešaním ionomérov, ale prirodzene aj zmiešaním ionomérov s inými polymérmi, napríklad polyamidmi, polyestermi, polyuretánmi alebo polyolefínmi. Veľmi dobre vhodné sa ukázali predovšetkým zmesi s kopolymérmi z etylénu a vinyl-acetátu, ako aj s kopolymérmi z etylénu a butyl-akrylátu alebo etylénu a kyseliny akrylovej alebo etylénu a kyseliny metyakrylovej alebo kopolyméry etylénu a kyseliny akrylovej alebo etylénu a metylakrylátu, vždy so sodnými iónomermi a predovšetkým s draselnými ionomérmi. V zmesiach polymérov je podiel ionomérov výhodne 30 až 95 % hmotnostných, predovšetkým 50 až 80 % hmotnostných.

Za ionoméry sa v predkladanom prípade považujú taktiež ich vzájomné zmesi, ako i termoplasty, samozrejme aj zmesi, ktoré obsahujú viac ako jeden ionomér a viac ako jeden z iných polymérov.

Ionoméry použiteľné podľa vynálezu sa môžu nanášať vo forme vodných disperzií alebo tavenín na tepelné izolačné hmoty, napríklad cez viacvrstvové nátery alebo nástreky, až majú takto vznikajúce vrstvy dostatočnú hrúbku od 5 do 100 pm, výhodne od 10 do 30 pm. Tento spôsob sa ale môže použiť len vtedy, ak je povrch stavebného dielu z izolačnej hmoty zakrivený alebo je nerovný a položenie fólií je zložité alebo z optických dôvodov, napríklad vo vnútorných priestoroch, nie je žiaduce.

V prípade rovných alebo valcových povrchov sa môžu použiť iónomemé fólie, ktoré spravidla musia byť upevnené na izolačnej hmote pomocou adhézneho lepidla, kde veľmi tenké fólie, ktoré spravidla majú hrúbku od 5 do 100 pm, výhodne od 10 do 30 pm, nie sú pre voľné potiahnutie samotné dostatočné pevné proti roztrhnutiu.

V normálnom prípade sa preto používajú ionoméry vo forme samostatne nosných vrstvených hmôt, v ktorých je jedna z vrstiev ionomérovej fólie alebo ionomérová vrstva uvedenej hrúbky. Aby bola táto, v súlade s účelom vynálezu dôležitá, vrstva chránená pred poškodením, čomu sa dá pri výrobe a skladovaní sotva vyhnúť, uzavrie sa účelne medzi iné vrstvy vrstvenej hmoty.

Tieto iné vrstvy, ktoré sa hlavne odporúčajú z mechanických dôvodov, a tým aj kvôli lepšej manipulácii, môžu principiálne pozostávať z každého materiálu, ktorý nemá vo vrstvenej podobe vyššie hodnoty s_d ako ionomérová vrstva.

Takými vrstvami sú v prvom rade konštrukčné vrstvy, ako je rúno, tkanina alebo mriežka z inertných hmôt, ako je polyetylén, polypropylén, polyester, sklenené vlákno alebo viskóza. Do úvahy taktiež prichádzajú perforované fólie z polyetylénu, polypropylénu a polyesteru. Vysoká stability tvaru v dĺžkovom a krížovom smere vrstvových hmôt sa dosiahne vrstvami z papiera.

Ďalej je možné vybaviť tieto vrstvené hmoty pomocnými hmotami, napríklad ohňovzdornými prostriedkami, ktorými sa impregnujú napríklad papierové pásy.

Bez ohľadu na ionomérové vrstvy podľa vynálezu, sú takéto vrstvené hmoty, ako aj ich výroba, napríklad lepením alebo spôsobom povrstvenia alebo vytláčania, všeobecne známe v mnohých formách uskutočnenia, takže sú tu ďalšie údaje zbytočné, pretože ionoméry nepredstavujú žiadne zvláštne problémy pri spracovaní.

Dobre sa osvedčili napríklad vrstvené hmoty nasledujúceho usporiadania, vždy v poradí vrchná vrstva, stredná vrstva (vrstvy) a spodná vrstva:

1) papier, 80 až 120 pm ionoméry, 10 až 20 pm papier, 80 až 120 pm.

2) polyetylénové tkané rúno, 20 až 60 pm ionoméry, 10 až 20 pm polyetylénové spriadacie rúno, 20 až 60 pm

3) viskózne rúno, 20 až 60 pm ionoméry, 10 až 20 pm viskózne rúno, 20 až 60 pm

4) polyesterové spriadacie rúno, 20 až 60 pm ionoméry, 10 až 20 pm polyesterové spriadacie rúno, 20 až 60 pm.

5) uvedené vrstvené hmoty (1) až (4), ktoré obsahujú rúno alebo tkaninu z polyesteru, sklenených vlákien alebo polyetylénu ako ďalšiu prostrednú vrstvu, na zvýšenie pevnosti.

Na účely podľa vynálezu sú obzvlášť vhodné aj ploché napúšťacie materiály, v ktorých vlákno alebo tkanina tvoria konštrukčnú vrstvu a v ktorých je konštrukčná vrstva impregnovaná ionomérom, ako napúšťacou živicou. Ako konštrukčný materiál prichádzajú do úvahy polyetylénové spriadacie rúno, polyamidové spriadacie rúno, a materiály obsahujúce celulózu, ako je predovšetkým sania schopný papier. Tieto napúšťacie materiály majú nielen dobré vlastnosti zodpovedajúcich vrstvených materiálov, ale sú tiež vyrobiteľné zvlášť hospodárnym spôsobom. Na to sa jednoducho potrebuje len rúno alebo tkanina, ktoré sa majú naimpregnovať taveninou ionoméru, pričom ionoméry sa potom nechajú stuhnúť ochladením.

Ako tradičné vrstvené hmoty na utesnenie dosiek s tepelnou izolačnou hmotou, ktoré sa hodia aj na akustickú izoláciu, sú v súlade s vynálezom k dispozícii vrstvené hmoty, prípadne napúšťané materiály z pásov v rolkách. Steny izolačnej hmoty polepené pásmi a doskami, ktoré sú pod strechou umiestnené horizontálne alebo našikmo, môžu byť zdola napnuté pri voľnom uložení s niekoľkými priebežnými upevneniami s vrstvenou hmotou, prípadne s napúšťacím materiálom, pričom vzduchová štrbina medzi izolačnou hmotou a parnou brzdou normálne nepoškodzuje účinok, za predpokladu, že je utesnená po stranách. Obojstranné utesnenie izolačnej hmoty je možné, ale spravidla nie je potrebné.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Pre niektoré ionoméry etylén/kyselina metakrylová typu Surlyn od firmy DuPont sa podľa informačného materiálu z januára 2001 orientačne vypočítali hodnoty s_d skúšobných fólií podľa normy DIN 52615 pri metóde dry cup a metóde wet cup pre hrúbku 15 pm. ionoméry obsahovali ako katióny katióny sodíka, prípadne draslíka. Obsah kovových iónov bol stanovený podľa normy DIN 38406-E14.

Výsledky sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Ionoméry	Hodnota s_d [m]pri relatívnej vlhkosti vzduchu	Δ 25/72,5 (m)	f3)
dry cup 25%	wet cup 75%
Surlyn® 8150¹’ Na-typ, 2,2 % hmotn. Na	5,5	1,4	4,1	3,9
Surlyn ® 8220^υ Na-typ, 1,9 % hmotn. Na	5,0	1,5C	3,5	3,6
Surlyn® 8945° Na-typ, 1,8 % hmotn. Na	7,5	3,1	4,4	2,4
Himilan® MK154²⁾ K-typ, 4,2 % hmotn. K	1,4	0,09	1,3	16

1) Ionomér firmy DuPont

2) Ionomér firmy DuPont Mitsui Petrochemicals

3) F = S_d25 / Sd72,5

Tieto hodnoty umožňujú priamo usúdiť na vynikajúce vlastnosti ionomérov ako materiálu pre parné brzdy.

PATENTOVÉ NÁROKY

Claims

1. Použitie ionomérov ako materiálov parných bŕzd pre hmoty pôsobiace ako parné brzdy pre budovy, s odolnosťou proti difúzii vodnej pary, ktorá je závislá od relatívnej vlhkosti, na utesnenie izolačnej hmoty, pričom ionomér je vytvorený z 50 až 99 mólových % etylénu a 1 až 50 mólových % kyseliny metakrylovej a kyslé skupiny tohto kopolyméru sú neutralizované z 0,5 až 100 % katiónmi lítia, sodíka, horčíka, draslíka a/alebo zinku alebo katiónmi kovu alkalickej zeminy vápnika a

a) materiál je formovaný do formy filmu z ionomérov alebo

2. Použitie podľa nároku 1, kde ionomér vo forme vrstvenej hmoty má ďalej uvedený difúzny odpor pre vodnú paru (s_d-hodnota), stanovený podľa DIN 52 615:

- pri 25 % relatívnej vlhkosti je s_d-hodnota od 1 do 20 m alebo od 4 do 20 m alebo od 1 do 4 m a

- pri 72,5 % relatívnej vlhkosti je s_d-hodnota od 0,02 do 4 m, pričom obidve s_d-hodnoty sú odlišné pri 25 % relatívnej vlhkosti a pri 72,5 % relatívnej vlhkosti o faktor f väčší ako 2, obzvlášť väčší ako 5.

3. Použitie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov pre vrstvené hmoty, kde stredná vrstva pozostáva z ionoméru, jedna z vonkajších vrstiev má podpornú funkciu a ďalšia má funkciu chrániacu, alebo tiež podporujúcu strednú vrstvu.

4. Použitie podľa nároku 3 pre vrstvenú hmotu, kde obe vonkajšie vrstvy pozostávajú z papiera, polyetylénového spriadacieho rúna, polypropylénového spriadacieho rúna, polyesterového spriadacieho rúna alebo z viskózového rúna.

5. Použitie podľa nároku 3 alebo 4 s vrstvenou hmotou s pridanou strednou vrstvou obsahujúcou rúna, tkaniny alebo mriežky z polyesteru, sklených vlákien, polyetylénu alebo propylénu.

6. Použitie ionomérov podľa nároku 1 až 5 vo forme napusteného materiálu z konštrukčného materiálu a ionoméru, pričom konštrukčným materiálom je rúno alebo tkanina z polyetylénových spriadaných vlákien, polypropylénových spriadaných vlákien, polyesterových spriadaných vlákien, celulózových vlákien, polyamidu alebo papiera.

7. Použitie ionomérov pre plošný napustený materiál podľa nároku 1, kde množstvo ionomérov predstavuje od 2 do 100 g/m².

8. Použitie ionomérov podľa nároku 1,vyznačujúce sa tým, že sú tvorené ako zmesi polyamidov, polyesterov, polyuretánov, polyolefínov, kopolymérov z etylénu a vinylacetátu, kopolymérov z etylénu a butyl-akrylátu, kopolymérov z etylénu a kyseliny akrylovej, kopolymérov z etylénu a kyseliny metakrylovej, kopolymérov etylénu a kyseliny akrylovej a/alebo kopolymérov etylénu a metyl-akrylátu, vždy so sodnými iónomermi a/alebo s draselnými ionomérmi pričom podiel ionomérov je výhodne 30 až 95 % hmotnostných, najmä 50 až 80 % hmotnostných.

9. Použitie napusteného materiálu a vrstvenej hmoty podľa nároku 1, na zlepovanie alebo podopretie stien izolačnej hmoty.

Koniec dokumentu